Wikipédia
skwiki
https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka
MediaWiki 1.47.0-wmf.2
first-letter
Médiá
Špeciálne
Diskusia
Redaktor
Diskusia s redaktorom
Wikipédia
Diskusia k Wikipédii
Súbor
Diskusia k súboru
MediaWiki
Diskusia k MediaWiki
Šablóna
Diskusia k šablóne
Pomoc
Diskusia k pomoci
Kategória
Diskusia ku kategórii
Portál
Diskusia k portálu
TimedText
TimedText talk
Modul
Diskusia k modulu
Podujatie
Diskusia k podujatiu
Atlantický oceán
0
988
8214171
8213218
2026-05-15T10:34:02Z
~2026-25835-64
293305
8214171
wikitext
text/x-wiki
{{Päť oceánov}}
[[Súbor:Atlantic Ocean - en IHO.png|thumb|upright=1.4|Príklad dvoch možných vymedzení Atlantického oceánu: Modrým podkladom je vyznačený Atlantický oceán vrátane morí a bez Sev. ľadového oceánu a Južného oceánu. Čiernou čiarou je vyznačený Atlantický oceán bez morí a bez Sev. ľadového oceánu, ale vrátane priliehajúceho Južného oceánu (takúto definíciu používa napr. [[IHO]]).]]
'''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] Zeme. Leží medzi [[Amerika|Amerikou]], [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]].
== Názvy a etymológia ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013</ref> Kodifikovaný je už od roku 1931.<ref>atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91</ref> Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.<ref>Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]</ref>
Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''<ref>NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104</ref>, ''Atlantické more''<ref>PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653</ref><ref>JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28</ref><ref name=Bar/>, ''Atlantské more''<ref>SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153</ref><ref>Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2</ref>, ''Atlanské more''<ref>more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]</ref>, ''Západné more''<ref name=Bar>Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16</ref>.
Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra.
== Hranice ==
=== Atlantický oceán vrátane morí ===
V textoch, ktoré rozlišujú 5 oceánov ([[Tichý oceán|Tichý]], Atlantický, [[Indický oceán|Indický]], [[Severný ľadový oceán|Severný ľadový]] a [[Južný oceán]]) je Atlantický oceán (vrátane [[more|morí]]) vymedzený tak, že sa nachádza medzi nasledujúcimi útvarmi:<ref name=Trizna/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ocean | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/ocean | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref><ref>Limits of Oceans and Seas. IHO. 1953. S. 4, 18, 19 [https://epic.awi.de/id/eprint/29772/1/IHO1953a.pdf]</ref>
* na severe: [[Severný ľadový oceán]],
* na západe: [[Severná Amerika]], [[Južná Amerika]] a (južne od Južnej Ameriky) [[poludník]] 67°16' západnej dĺžky,
* na východe: [[Európa]], [[Ázia]], [[Afrika]] a (južne od Afriky) poludník 20° východnej dĺžky (Ázie sa Atlantický oceán dotýka v [[Stredozemné more|Stredozemnom]], [[Marmarské more|Marmarskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]]),
* na juhu: [[Južný oceán]].
Presný priebeh severnej a južnej hranice Atlantického oceánu, teda hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným oceánom, je sporný.
V textoch, ktoré rozlišujú 4 oceány (Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán), čiže neuznávajú existenciu Južného oceánu, je do Atlantického oceánu zahrnutá aj priliehajúca časť Južného oceánu, čiže Atlantický oceán siaha na juhu až po [[Antarktída|Antarktídu]].<ref name=Trizna/><ref name=EZ/>
V textoch, ktoré rozlišujú len 3 oceány (Tichý, Atlantický a Indický oceán) Atlantický oceán zahŕňa nielen priliehajúcu časť Južného oceánu, ale aj celý Severný ľadový oceán. Atlantický oceán teda v týchto textoch siaha od Antarktídy na juhu až po [[Beringov prieliv]] na severe.<ref>Velký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 141</ref><ref>Atlantický oceán. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 45</ref><ref>Atlantický oceán. in: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 238, 239</ref><ref name=Trizna>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127, 128 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref><ref name=EZ>oceán. in: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983. S. 413-417 (citát: "Rozoznáva sa Tichý, Atlantický, Indický a často aj Severný ľadový oceán.")</ref>
=== Atlantický oceán bez morí ===
Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa [[moria|moria]] (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa [[Stredozemné more]] či [[Karibské more]]. Moria môžu byť nezahrnuté do Atlantického oceánu bez ohľadu na to, či sa do Atlantického oceánu (ako je spomenuté vyššie) zahŕňa alebo nezahŕňa Južný oceán a/alebo Severný ľadový oceán. Špecifický prípad je more nazývané [[Sargasové more]], ktoré sa nedotýka žiadneho kontinentu (čo je pre moria veľmi atypické), a preto sa obyčajne zahŕňa do Atlantického oceánu v užšom zmysle.<ref name=Trizna/><ref>oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: [[Encyklopédia Zeme]]. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415</ref><ref>Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 15</ref><ref>Limits of Oceans and Seas. IHO. 1953. S. 4 [https://epic.awi.de/id/eprint/29772/1/IHO1953a.pdf]</ref>
== Rozloha ==
Vrátane [[more|morí]] (zoznam pozri nižšie) má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km².
== Moria ==
Hlavné [[more|moria]] Atlantického oceánu (bez Južného oceánu) sú:
* [[Azovské more]]
* [[Baltské more]]
* [[Čierne more]]
* [[Guinejský záliv]]
* [[Írske more]]
* [[Karibské more]]
* [[Keltské more]]
* [[Labradorské more]]
* [[Marmarské more]]
* [[Mexický záliv]]
* [[Nórske more]] - niekedy zaraďované do Severného ľadového oceánu
* [[Sargasové more]]
* [[Severné more]]
* [[Stredozemné more]] - vrátane napr. [[Egejské more|Egejského]], [[Jadranské more|Jadranského]], [[Iónske more|Iónskeho]], [[Ligurské more|Ligurského]] a [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského]] mora
* [[Záliv svätého Vavrinca]]
== Ostrovy ==
Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria: [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Bahamy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].
== Oceánske dno ==
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí.
Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].<ref>Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67</ref>
== Pobrežie ==
Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.
Najväčší "záliv" (často považovaný za [[more]]) Atlantického oceánu je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}.
== Výška prílivu ==
Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]].
== Geológia ==
[[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]]
Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]].
[[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh<ref>Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835</ref>. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])<ref>Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108</ref>. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]<ref>Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97</ref> a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev.
Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové<ref>Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282</ref>.
Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.<ref>Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6</ref> Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.<ref>Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.</ref>
== Doprava ==
=== Významné prístavy ===
Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.
{| class=wikitable
|-
! Európa
! Afrika
! Amerika
|-
| valign=top |
* [[Ålesund]] ([[Nórsko]])
* [[La Coruña]] ([[Španielsko]])
* [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Antverpy]] ([[Belgicko]])
* [[Belfast]] ([[Severné Írsko]])
* [[Bergen]] ([[Nórsko]])
* [[Bodø]] ([[Nórsko]])
* [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]])
* [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]])
* [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]])
* [[Cádiz]] ([[Španielsko]])
* [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]])
* [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]])
* [[Dublin]] ([[Írsko]])
* [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]])
* [[Edinburgh]] ([[Škótsko]])
* [[Glasgow]] ([[Škótsko]])
* [[Göteborg]]([[Švédsko]])
* [[Hamburg]] ([[Nemecko]])
* [[Las Palmas]] ([[Španielsko]])
* [[Le Havre]] ([[Francúzsko]])
* [[Lisabon]] ([[Portugalsko]])
* [[Liverpool]] ([[Anglicko]])
* [[Londýn]] ([[Anglicko]])
* [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]])
* [[Narvik]] ([[Nórsko]])
* [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]])
* [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* [[Ostende]] ([[Belgicko]])
* [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]])
* [[Portsmouth]] ([[Anglicko]])
* [[Reykjavík]] ([[Island]])
* [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]])
* [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]])
* [[Santander]] ([[Španielsko]])
* [[Sevilla]] ([[Španielsko]])
* [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]])
* [[Stavanger]] ([[Nórsko]])
* [[Tromsø]] ([[Nórsko]])
* [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]])
* [[Trondheim]] ([[Nórsko]])
* [[Vigo]] ([[Španielsko]])
| valign=top |
* [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]])
* [[Accra]] ([[Ghana]])
* [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]])
* [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]])
* [[Casablanca]] ([[Maroko]])
* [[Cotonou]] ([[Benin]])
* [[Dakar]] ([[Senegal]])
* [[Douala]] ([[Kamerun]])
* [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* [[Konakry]] ([[Guinea]])
* [[Lagos]] ([[Nigéria]])
* [[Libreville]] ([[Gabon]])
* [[Lomé]] ([[Togo]])
* [[Luanda]] ([[Angola]])
* [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]])
* [[Monrovia]] ([[Libéria]])
* [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]])
* [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]])
* [[Porto-Novo]] ([[Benin]])
* [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]])
* [[Tangier]] ([[Maroko]])
* [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]])
| valign=top |
* [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]])
* [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]])
* [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Fortaleza]] ([[Brazília]])
* [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]])
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]])
* [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Maceió]] ([[Brazília]])
* [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Montreal]] ([[Kanada]])
* [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Paramaribo]] ([[Surinam]])
* [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]])
* [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]])
* [[Recife]] ([[Brazília]])
* [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]])
* [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]])
* [[Santos]] ([[Brazília]])
* [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Saint John]] ([[Kanada]])
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]])
* [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]])
* [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Yarmouth]] ([[Kanada]])
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}}
{{Atlantický oceán}}
{{Regióny sveta}}
[[Kategória:Atlantický oceán| ]]
l81r74cue90vyvphe7cqlgmebqrs9zf
Wikipédia:Stránky na zmazanie
4
1082
8213833
8212493
2026-05-14T18:49:25Z
MelchiorSK
157187
8213833
wikitext
text/x-wiki
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}}
<!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. -->
<!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. -->
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Obchod Joseph}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ZŠ s MŠ Slovenská Ves}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná a stredná škola v Kirchdorfe}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vidria}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vojnoví cisári}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/SEQUEL}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rael}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nicky Hayesová}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Plameňovoionizačný detektor}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálna regulácia}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálne riadenie}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Slovenský bigbít}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nasávanie}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tmb radio}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Šomodská ulica}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Trnava+}}
9g92ri1tqq1ca68uv224n7ce63pbaff
8214142
8213833
2026-05-15T09:31:31Z
Jetam2
30982
archív
8214142
wikitext
text/x-wiki
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}}
<!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. -->
<!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. -->
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Obchod Joseph}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ZŠ s MŠ Slovenská Ves}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná a stredná škola v Kirchdorfe}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vojnoví cisári}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/SEQUEL}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rael}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nicky Hayesová}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Plameňovoionizačný detektor}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálna regulácia}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálne riadenie}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Slovenský bigbít}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nasávanie}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tmb radio}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Šomodská ulica}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Trnava+}}
ep83g4xzs3vj5olb0jojm24xsd050es
Česko-Slovensko
0
2655
8214053
8208801
2026-05-15T07:13:15Z
KormiSKbot
236958
clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214053
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Československo<br />(''Česko-Slovensko'')
| originálny názov =
| rok vzniku = 1918
| rok zániku = 1939
| rok vzniku 2 = 1945
| rok zániku 2 = 1992
| viac pred = áno
| pred 1 = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred info =
| viac po = áno
| po 1 = Česko
| po 1 vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
| po 2 = Slovensko
| po 2 vlajka = Flag of Slovakia.svg
| šírka 1. sloupce =
| vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg
| článok o vlajke = Vlajka Česko-Slovenska
| vlajka veľkosť =
| znak = Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg
| článok o znaku = Štátny znak Česko-Slovenska
| znak veľkosť =
| rámček znak =
| hymna = [[Hymna Česko-Slovenska|Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[Súbor:Czechoslovakia anthem.ogg|center]]
| článok o hymne = Hymna Česko-Slovenska
| motto = Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
| článok o motte =
| mapa = Czechoslovakia location map.svg
| mapa veľkosť =
| mapa poznámka =
| hlavné mesto = [[Praha]]
| rozloha = {{km2|140446}} <small>(1921)</small><br />127 900
| rozloha poznámka = (1992)
| najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]]
| najvyšší bod poznámka = ({{mnm|2654.4}})
| najdlhšia rieka = [[Vltava]]
| najdlhšia rieka poznámka= ({{km|430|m}})
| počet obyvateľov = 14 723 854 <small>(1930)</small><br />15 576 550
| počet obyvateľov poznámka = (1991)
| jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]] <small>(úradné jazyky)</small>{{#tag:ref|29. 2. 1920{{--}}9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto [[rusínčina]] a modifikovaná [[ruština]])|group=pozn}}
| národnostné zloženie = [[Česi]], [[Slováci]], [[Nemci]] <small>(23%, 1921)</small>, [[Maďari]] <small>(5,5%, 1921)</small>, [[Rusíni]] <small>(3,4%, 1921)</small>, [[Židia]] <small>(1,3%, 1921)</small>, [[Poliaci]], [[Rómovia]] a i.
| náboženstvo =
| štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] <small>(1918 – 1939)</small>,<br />parlamentná republika s obmedzenou demokraciou <small>(1945 – 1948)</small>,<br />[[ľudová demokracia|ľudovodemokratická republika]] <small>(1948 – 1960)</small>,<br />[[socialistický štát|socialistická republika]] <small>(1960 – 1968)</small>,<br />[[federácia|federatívna]] [[socialistický štát|socialistická republika]] <small>(1969 – 1990)</small>,<br />[[federácia|federatívna republika]] <small>(1990 – 1992)</small>
| materská zem =
| mena = [[koruna česko-slovenská]]
| vznik = [[28. október|28. októbra]] [[1918]] ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|vyhlásenie nezávislosti]] od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]])
| zánik = [[31. december|31. decembra 1992]] ([[rozdelenie Česko-Slovenska|zánik]] podľa [[ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]])
}}
'''Česko-Slovensko'''{{#tag:ref|Z hľadiska súčasnej pravopisnej úpravy slovenského jazyka platí:
* [[kodifikačná príručka]] [[Pravidlá slovenského pravopisu]] (2013) uvádza iba tvar „Česko-Slovensko“,<ref>Česko-Slovensko. In: {{Citácia knihy|titul=[[Pravidlá slovenského pravopisu]]|vydanie=4., nezm|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-224-1331-2|strana=163|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=q680&cs=&d=psp}}</ref>
* kodifikačná príručka [[Krátky slovník slovenského jazyka]] (2020) heslo „Česko-Slovensko“ neuvádza, uvádza iba heslá „československý“ (''„český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]]) popierajúci národný princíp“'')<ref>československý. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). {{Citácia knihy|titul=[[Krátky slovník slovenského jazyka]]|vydanie=5., dopl. a upr.|vydavateľ=[[Matica slovenská]]|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8128-261-4|strana=105}}</ref> a „česko-slovenský“ (''„český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko“''),<ref>česko-slovenský. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). {{Citácia knihy|titul=[[Krátky slovník Slovenského jazyka]]|vydanie=5., dopl. a upr.|vydavateľ=[[Matica slovenská]]|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8128-261-4|strana=105}}</ref>
* [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] (A – G, 2015) uvádza obe tvary „Česko-Slovensko, Československo“, pričom ďalej rozlišuje odlišné písanie dlhého názvu štátu podľa historického obdobia (''„1918 – 1938 a 1945 – 1960 Československá republika, skr. ČSR, 1938 – 1939 Česko-Slovenská republika, 1960 – 1990 Československá socialistická republika, skr. ČSSR, 1990 – 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR“''),<ref>Česko-Slovensko, Československo. In: Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra (eds.). {{Citácia knihy|titul=[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]|diel=A-G|vydanie=1|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=80-224-0932-4|strana=496|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&s=exact&c=L86b&cs=&d=sssj}}</ref>
* jazyková poradňa [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] odporúča pri písaní postupovať podľa vyššie citovaného Slovníka súčasného slovenského jazyka,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jazyková poradňa : Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2022-09-13 | miesto = Bratislava}}</ref>
* jazykovedec PaedDr. Matej Považaj, CSc., redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, v tejto veci uvádza: ''„Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Považaj | meno = Matej | titul = Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov | periodikum = Quark | odkaz na periodikum = | url = https://www.quark.sk/pravopis-nazvu-byvaleho-spolocneho-statu-cechov-slovakov/ | issn = | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-08-25 | dátum prístupu = 2022-09-13}}</ref>
Napr. [[Encyclopaedia Beliana]] (Č – Eg, 2003) uvádza heslo o štáte v celom období jeho trvania pod názvom „Česko-Slovensko“ a v úvode hesla uvádza ''„Česko-Slovensko, 1918–38 a 1945–60 Československá republika (ČSR), aj Republika československá (RČS), 1938–39 Česko-Slovenská republika, 1960–90 Československá socialistická republika (ČSSR), 1990–92 Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)“''.<ref>{{beliana|3|Česko-Slovensko|}}</ref> V názvoch iných hesiel Encyclopaedia Beliana používa zápis so spojovníkom len pri hesle „česko-slovenské vojsko“ (ozbrojené sily v rokoch 1918 – 1920)<ref>{{beliana|3|česko-slovenské vojsko|}}</ref> a v texte iných hesiel uvádza aj tvar Československo (napr. „Atlantická charta“,<ref>{{beliana|1|Atlantická charta|}}</ref> „Karabin, Dan“<ref>{{beliana|8|Karabin, Dan|}}</ref>). <!-- V historiografii sa spravidla uvádza zápis podľa historického obdobia, tak ako to uvádza Slovník súčasného slovenského jazyka (napr. knižná séria [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historického ústavu SAV]] ''Slovensko v 20. storočí''<ref>Ferenčuhová, Bohumila; Zemko, Milan (eds.). {{Citácia knihy|titul=V medzivojnovom Československu 1918 – 1939|vydanie=1|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-224-1199-8}}</ref>) -->.|group=pozn}} (v rokoch 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 písané ako '''Československo''') bol [[vnútrozemský štát]] v [[Stredná Európa|strednej Európe]], ktorý existoval v rokoch [[1918]]{{--}}[[1992]], s výnimkou obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ([[1939]]{{--}}[[1945]]), kedy však mal svoju [[Dočasné štátne zriadenie|exilovú vládu]] v zahraničí.
Česko-Slovensko [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[28. október|28. októbra]] [[1918]] ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210</ref> Následné [[medzivojnové obdobie]] sa označuje ako [[Prvá česko-slovenská republika|prvá republika]], pričom výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý [[zoznam prezidentov Česko-Slovenska|česko-slovenský prezident]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] v roku [[1938]] sa pohraničné [[Sudety (región)|Sudety]] stali súčasťou [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] a krajina prišla aj o ďalšie územie [[Prvá viedenská arbitráž|Prvou viedenskou arbitrážou]] v prospech [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] a [[Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko|anexiou Tešínska]] v prospech [[Druhá poľská republika|Poľska]]. V [[marec|marci]] [[1939]] sa [[Vznik Slovenského štátu|osamostatnilo]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]] bola [[maďarská invázia na Podkarpatskú Rus|obsadená]] Maďarskom. Vo zvyšku českých krajín bol vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]], formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zostavil v [[október|októbri]] 1939 bývalý česko-slovenský prezident [[Edvard Beneš]] [[Dočasné štátne zriadenie|exilovú vládu]], ktorá bola neskôr uznaná [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]].
Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku [[1945]] obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorú si pripojil [[Sovietsky zväz]]. V rokoch [[1948]] až [[1989]] bola krajina [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|súčasťou]] [[východný blok|východného bloku]] s [[Príkazová ekonomika|príkazovou ekonomikou]] a vládla tu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistická strana]]. Od roku [[1949]] bola ČSR súčasťou hospodárskeho zoskupenia [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci]] a od roku [[1955]] vojenského paktu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]. Politickú liberalizáciu v roku [[1968]], známu ako [[Pražská jar]], násilne ukončila v [[august]]e 1968 [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázia vojsk Varšavskej zmluvy]] pod vedením ZSSR. Nasledovalo obdobie tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]], ktoré skončilo v [[november|novembri]] 1989 [[nežná revolúcia|nežnou revolúciou]], ktorá sa uskutočnila v rámci pádu komunizmu v [[stredná a východná Európa|strednej a východnej Európe]]. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Česko-Slovensko stalo demokratickým štátom na čele s prezidentom [[Václav Havel|Václavom Havlom]]. Česko-Slovensko [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] [[31. december|31. decembra]] [[1992]] rozdelením na dva suverénne štáty, [[Česko]] a [[Slovensko]].
== Dobové oficiálne názvy ==
* 28. 10. 1918{{--}}14. 11. 1918: ''[[Československý štát]]/[[Česko-Slovenský štát]]/Česko-Slovensko/Československo''
* 14. 11. 1918<sup>1</sup> {{--}} 6. 3. 1920: ''Československý štát/Česko-Slovenský štát/[[Republika Česko-Slovenská]]/[[Republika Československá]]/[[Česko-Slovenská republika]]/[[Československá republika]]/Česko-Slovensko/Československo'' (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky ''RČS / ČSR / (?) Č-SR''
* 6. 3. 1920{{--}}23. 11. 1938: ''Československá republika/Československo'' (často písané s prehodeným slovosledom ''republika Československá'' – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve <ref>[http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/T5219_00.HTM Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929134700/http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/T5219_00.HTM |date=2007-09-29 }}, [http://www.psp.cz/eknih/1986fs/slsn/stenprot/026schuz/s026032.htm (posledný príspevok)]</ref>; zaužívaná skratka bola ''ČSR''
* 23. 11. 1938{{--}}15. 3. 1939: ''[[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovenská republika]]/Česko-Slovensko''; zaužívaná skratka bola ''Č-SR'' alebo (?)''ČSR''
* (1940{{--}}1945 a) 1945{{--}}11. 7. 1960: ''Československá republika (republika Československá)/Československo'', od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj ''Československá ľudovodemokratická republika''; zaužívaná skratka ''ČSR''
* 11. 7. 1960{{--}}29. 3. 1990: ''[[Československá socialistická republika]]/Československo''; zaužívaná skratka ''ČSSR''
* 29. 3.{{--}}23. 4. 1990: ''[[Česko-slovenská federatívna republika]]'' (po slovensky) / ''Československá federativní republika'' (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar ''Česko-Slovensko'', kodifikovaný začiatkom roka 1991 pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar ''Československo'';<ref>[https://radiozurnal.rozhlas.cz/pomlckova-valka-ceskoslovensko-nebo-cesko-slovensko-jak-se-valcilo-o-pomlcku-a-6233718 Pomlčková válka: Československo nebo Česko-Slovensko? Jak se válčilo o pomlčku a ignoroval pravopis]</ref> pozri aj [[pomlčková vojna]]
* 23. 4. 1990{{--}}31. 12. 1992: ''[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]'' (po slovensky) / ''Česká a Slovenská Federativní Republika'' (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ''ČSFR''<ref>[http://www.rozhlas.cz/cesky/jakspravne/_zprava/ceska-a-slovenska-federativni-republika-zda-se-vam-ze-vidite-pravopisnou-chybu--1621513 Česká a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?]</ref>
<sup>1</sup>:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.
== Dejiny ==
=== Periodizácia ===
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|thumb|[[Tomáš Garrigue Masaryk]], zakladateľ a prvý [[zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezident Československej republiky]]]]
[[Súbor:Czech Troops.jpg|thumb|[[Česko-slovenské légie]] vo [[Vladivostok]]u, 1918]]
[[Súbor:28. říjen 1918.jpg|thumb|Manifestácia pražského ľudu na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]], 28. október 1918]]
[[Súbor:Masaryk a Štefánik.jpg|thumb|Busty [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]] a [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]] v [[Košice|Košiciach]] – oboch kľúčových osobností raného Česko-Slovenska]]
Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:
1. ''podľa zriadenia'' (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):
* predvojnové obdobie demokracie: [[prvá česko-slovenská republika]] (1918{{--}}1938)
* predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatska]]: [[druhá česko-slovenská republika]] (1938{{--}}1939)
* obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu):
** [[Protektorát Čechy a Morava]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] (1939{{--}}1945)
** [[dočasné štátne zriadenie]] (1940{{--}}1945)
* povojnové obdobie čiastočnej demokracie: [[tretia česko-slovenská republika]] (1945{{--}}1948)
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|obdobie vlády komunistickej strany (1948{{--}}1989)]]
* obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (1990{{--}}1992)
Obdobie 1945{{--}}1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960{{--}}1989 aj socialistické obdobie.
2. ''podľa oficiálneho názvu štátu'' (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):
* [[Československá republika]]/[[Česko-Slovenská republika]] (1918{{--}}1960 s výnimkou rokov 1939{{--}}1945)
* [[Protektorát Čechy a Morava]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] (1939{{--}}1945)
* [[Československá socialistická republika]] (1960{{--}}1989)
* [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] (1990{{--}}1992)
=== Udalosti ===
{{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska|Dejiny Česko-Slovenska}}
== Politická geografia ==
[[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|thumb|„Československo podľa mierových podmienok“ z roku 1920]]
[[Súbor:Bratislava, metropola Slovačke.jpg|thumb|Pamätná tabuľa venovaná [[vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]] v [[Bratislava|Bratislave]]]]
[[Súbor:Hraniční orientační sloup, Nové Údolí.jpg|thumb|Zachovalý hraničný stĺp [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]]]]
Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného [[Česko|Česka]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]].
Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:
* v Česku zmenšenom o [[Sudety (región)|Sudety]] a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
* na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
* v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)
Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.
Susedmi Česko-Slovenska teda boli:
* 1918{{--}}1939: [[nacistické Nemecko|Nemecko]], [[Druhá poľská republika|Poľsko]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]], [[Rakúsky štát|Rakúsko]] (do marca 1938) a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]
* 1945{{--}}1992: [[Nemecko]] (v rokoch 1949{{--}}1990 [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] a [[Nemecká demokratická republika]]), [[Poľsko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] a [[Sovietsky zväz]] (resp. v rokoch 1991{{--}}1992 [[Ukrajina]])
== Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia ==
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu}}
{{Hlavný článok|Geológia Západných Karpát}}
[[Súbor:Malaalenase.jpg|thumb|„Malá, ale naša“ – [[druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovenská republika]] v rokoch 1938{{--}}1939]]
Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], približne {{km|950|m}}. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo {{km|150|m}}. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo [[Česká vysočina|Českého masívu]], alpínske horstvo [[Západné Karpaty|Západných]] a sčasti [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpát]] a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky [[Panónska panva|Panónskeho panvového systému]].<ref>Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2019/10/03_GPS-133-Fordinal_w.pdf Československo na prehľadných geologických mapách.] Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122</ref>
== Príroda ==
{{Hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}}
== Náboženstvo ==
V Česko-Slovensku prevládala [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]]. Na území Česka pôsobili aj [[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]], [[Cirkev československá husitská]] a iné. Na Slovensku zasa aj [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] a iné. V Česko-Slovensku pôsobili aj [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]].
== Zriadenie ==
[[Súbor:Strahov stadion, szpartakiád. Fortepan 74371.jpg|thumb|[[Spartakiáda]] v roku 1965]]
[[Súbor:Cssr map, pasport, money.JPG|thumb|Mapa, cestovný pas, mince a bankovka z obdobia [[Československá socialistická republika|ČSSR]]]]
[[Súbor:Grenzschild CSSR.jpg|thumb|Hraničná tabuľa ČSSR]]
[[Súbor:Czechoslovakia cs.png|thumb|Česko-Slovensko v rokoch 1969{{--}}1990]]
[[Súbor:Národní muzeum - FS.JPG|thumb|[[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie]] v [[Praha|Prahe]]]]
[[Súbor:Privatization voucher (Czechoslovakia).JPG|thumb|Kupónová knižka prvej vlny [[kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]] v [[ČSFR]]]]
* 1918{{--}}jeseň 1938: [[demokratická republika]], [[unitarizmus|unitárny štát]]
* jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, [[federácia|federatívny štát]] ([[asymetrická federácia]] – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
* 1940{{--}}1945: vláda v exile – pozri [[dočasné štátne zriadenie]]
* 1945{{--}}1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. [[ľudová demokracia]]), centralistický štát
* 1948{{--}}1968: republika, [[komunizmus|komunistický štát]] (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy [[socializmus]])
* 1969{{--}}1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
* 1990{{--}}1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)
== Predstavitelia ==
* [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam vodcov Komunistickej strany Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam vlád Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam predsedov vlád Slovenska]]
* [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov]]
* [[Zoznam predsedov vlád Česka]]
== Štátne symboly ==
{{Hlavný článok|Štátny znak Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Hymna Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Vlajka Česko-Slovenska}}
=== Ústavy ===
{{Hlavný článok|Česko-slovenská ústava}}
== Hlavné mestá ==
* celý štát: [[Praha]]
* pre hlavné časti:
** [[Česko]] (od 1. 1. 1969 [[Česká socialistická republika]] resp. od marca 1990 [[Česká republika (1990 – 1992)|Česká republika]]): od 1. 1. 1969 Praha
** [[Slovensko]] (od 1. 1. 1969 [[Slovenská socialistická republika]] resp. od marca 1990 [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenská republika]]): od 22. 3. 1968 [[Bratislava]]
== Administratívne členenie ==
=== Krajiny a župy (1918/1919{{--}}31. 12. 1922) ===
Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:
* dnešné [[Česko]]: [[Čechy|Česká krajina]], [[Morava|Moravská krajina]] a [[České Sliezsko|Sliezska krajina]]
* dnešné [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]: župy – pozri [[župa (Česko-Slovensko)]]
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
=== Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923{{--}}1. 7./1. 12. 1928) ===
Členenie bolo takéto:
* dnešné Česko: ako 1918{{--}}1922
* dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri [[župa (Česko-Slovensko)]]
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
=== Krajiny (1. 7./1. 12. 1928{{--}}14./15. 3. 1939) ===
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri [[krajinské zriadenie]]):
* ''Zem Česká/Česká zem'' ([[Česká krajina]]) – t. j. [[Čechy]] (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
* ''Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem'' ([[Moravsko-sliezska krajina]]) – t. j. [[Morava (región)|Morava]] a [[České Sliezsko]] (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
* ''Krajina Slovenská/[[Slovenská krajina]]'' – t. j. [[Slovensko]] (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
* ''Podkarpatská Rus'' ([[Podkarpatskoruská krajina]]) – t. j. [[Podkarpatská Rus]] (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)
Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj [[Žilinská dohoda]]) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.
=== Krajiny (apríl 1945{{--}}24. 12. 1948/1. 1. 1949) ===
Ako pred jeseňou [[1938]] (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)
=== Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949{{--}}30. 6. 1960) ===
Členenie na [[kraj]]e – pozri [[kraj (1949{{--}}1960)|kraj (1949 – 1960)]].
=== Kraje a republiky (1. 7. 1960{{--}}31. 12. 1992) ===
Členenie na (väčšie) kraje – pozri [[kraj (1960{{--}}1990)|kraj (1960 – 1990)]].
Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na [[Česká socialistická republika|Českú socialistickú republiku]] (od 6. marca 1990 Českú republiku) a [[Slovenská socialistická republika|Slovenskú socialistickú republiku]] (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj [[Ústavný zákon o československej federácii|Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii]].
Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.
''Pozri aj: [[okres]], [[obec]], [[obvod]]''
== Hospodárstvo a politika ==
Krajina zahŕňala územie [[Čechy|Čiech]], [[Morava (región)|Moravy]], českého Sliezska, Slovenska a do roku 1939 aj Podkarpatskej Rusi. Štát spájal industrializované a urbanizované [[české krajiny]] na západe, [[Slovensko]] ako najindustrializovanejšiu časť bývalej uhorskej monarchie<ref>https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96045464-tazke-strojarstvo-vystriedal-automotive-priemysel-prezil-privatizaciu-no-dnes-ho-dusia-vojna-a-energie#:~:text=Ak%20by%20sme%20sa%20chceli%20prepracova%C5%A5%20k,do%20%C4%8Dias%20Rak%C3%BAsko%2DUhorska.%20To%20toti%C5%BE%20koncom%2019</ref> a rurálnu [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] na východe.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Nováček|meno=Aleš|titul=Střední Evropa a území Československa mezi Západem a Východem|periodikum=Geografické rozhledy|dátum=2018|ročník=28|číslo=1|strany=4-7|url=https://www.researchgate.net/publication/328744768_Stredni_Evropa_a_uzemi_Ceskoslovenska_mezi_Zapadem_a_Vychodem|dátum prístupu=2026-01-07}}</ref>
{{Hlavný článok|Koruna česko-slovenská}}
{{Hlavný článok|Dejiny Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Zoznam volieb na Slovensku}}
== Literatúra ==
{{Hlavný článok|Česká literatúra}}
{{Hlavný článok|Slovenská literatúra}}
== Poznámky ==
<references group=pozn/>
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989]]
* [[Česko]]
* [[Slovensko]]
* planétka [[2315 Czechoslovakia|(2315) Czechoslovakia]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Československo|commonscat=Czechoslovakia}}.
{{cs-timeline}}
{{Cs-timeline-zmluvy}}
{{Dejiny Slovenska}}
[[Kategória:Česko-Slovensko| ]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
bzt1gzd9eqg4463ja6wi3ccw9xg3me9
1948
0
3151
8213718
8208268
2026-05-14T13:09:42Z
~2026-29077-63
294870
/* Narodenia */
8213718
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|1948}}
== Udalosti ==
* [[30. január]] až [[8. február]] – [[Zimné olympijské hry]], [[St. Moritz]], [[Švajčiarsko]]
* [[20. február]] – začala vychádzať ''Slovenka'', obrázkový týždenník Slovenského zväzu žien
* [[25. február]] – po vládnej kríze bola vymenovaná nová vláda [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]] s [[KSČ|komunistami]] a komunistom prijateľnými členmi, čo znamenalo [[Februárový prevrat|štátny prevrat v Česko-Slovensku]]
* [[7. apríl]] – založenie [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] (WHO)
* [[29. júl]] až [[14. august]] – [[Letné olympijské hry]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]
* [[8. november]] – pri [[Letecká nehoda|leteckej nehode]] sa stratila nad [[Lamanšský prieliv|Lamanšským prielivom]] takmer polovica [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|reprezentačného hokejového mužstva Česko-Slovenska]]
== Nobelova cena ==
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Thomas Stearns Eliot|T. S. Eliot]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]:[[Paul Hermann Müller]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Patrick Maynard Stuart Blackett]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Arne Tiselius]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: nebola udelená
== Narodenia ==
[[Súbor:Michal Slivka, 2018.jpg|thumb|upright|[[Michal Slivka (archeológ)|Michal Slivka]] (* 9. júl)]]
[[Súbor:Magda Vášáryová (oktober 2011) 1.jpg|thumb|upright|[[Magda Vášáryová]] (* 26. august)]]
[[Súbor:Jeremy Irons (Berlin Film Festival 2011) 2.jpg|thumb|upright|[[Jeremy Irons]] (* 19. september)]]
[[Súbor:Olivia Newton John 2012.jpg|thumb|upright|[[Olivia Newton-John]] (* 26. september)]]
[[Súbor:Elizabeth Blackburn 2009-01.JPG|thumb|upright|[[Elizabeth Blackburnová]] (* 26. november)]]
[[Súbor:Pavol Hammel.jpg|thumb|upright|[[Pavol Hammel]] (* 7. december)]]
[[Súbor:Gérard Depardieu Cannes 2010.jpg|thumb|upright|[[Gérard Depardieu]] (* 27. december)]]
* {{0}}[[7. január]] – [[Koloman Gögh]], slovenský futbalista († [[1995]])
* {{0}}7. január – [[Ičiró Mizuki]], japonský anison spevák, skladateľ a herec († [[2022]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Andrej Imrich]], slovenský rímskokatolícky biskup
* [[11. január]] – [[Ján Čapkovič]], slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska
* 11. január – [[Jozef Čapkovič]], slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska
* [[16. január]] – [[Ladislav Józsa]], slovenský futbalista († [[1999]])
* 16. január – [[Zdeněk Měřínský]], český archeológ a historik († [[2016]])
* [[27. január]] – [[Robert Almási]], slovenský akademický maliar († [[2018]])
* [[30. január]] – [[Dušan Tarageľ]], slovenský herec
* {{0}}[[1. február]] – [[Rick James]], americký hudobník, gitarista, skladateľ a hudobný producent († [[2004]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Alice Cooper]], americký rockový spevák, skladateľ a hudobník
* {{0}}[[5. február]] – [[Barbara Hershey]], americká herečka
* {{0}}5. február – [[Viera Tomanová]], slovenská politička
* {{0}}[[7. február]] – [[Jana Preissová]], česká herečka
* {{0}}[[8. február]] – [[Jan Góra]], poľský dominikán, presbyter, doktor teológie a študentský kaplán († [[2015]])
* [[14. február]] – [[Judita Ďurdiaková]], slovenská herečka († [[1992]])
* [[15. február]] – [[Tino Insana]], americký herec, producent, scenárista, dabingový herec a komik († [[2017]])
* 15. február – [[Mikuláš Juščík]], slovenský politik
* [[16. február]] – [[Ladislav Hučko]], slovenský gréckokatolícky biskup, pražský apoštolský exarcha († [[2025]])
* [[21. február]] – [[Dušan Kaprálik]], slovenský herec († [[2023]])
* [[28. február]] – [[Steven Chu]], americký fyzik
* {{0}}[[2. marec]] – [[Rory Gallagher]], írsky gitarista († [[1995]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Henrik Hall]], dánsky spevák, skladateľ a hudobník († [[2011]])
* [[13. marec]] – [[Irena Belohorská]], slovenská politička
* [[17. marec]] – [[William Gibson]], americký spisovateľ
* 17. marec – [[Jan Valta (dirigent)|Jan Valta]], český dirigent, klavirista a pedagóg († [[2024]])
* [[20. marec]] – [[Bobby Orr]], kanadský hokejista
* [[24. marec]] – [[Jerzy Kukuczka]], poľský horolezec († [[1989]])
* [[26. marec]] – [[Steven Tyler]], americký hardrockový spevák kapely [[Aerosmith]] († [[2017]])
* [[27. marec]] – [[Štefan Šimák]], slovenský novinár, vydavateľ a publicista († [[2021]])
* [[28. marec]] – [[Dianne Wiestová]], americká herečka
* [[30. marec]] – [[Jozef Barina]], slovenský spevák, gitarista a skladateľ († [[2024]])
* [[31. marec]] – [[Al Gore]], americký politik
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Lajos Grendel]], slovenský spisovateľ a publicista, predstaviteľ maďarskej literatúry na Slovensku († [[2018]])
* [[10. apríl]] – [[Igor Novák]], česko-slovenský futbalista a futbalový reprezentant († [[2006]])
* [[12. apríl]] – [[Jozef Rea]], slovenský komunálny politik
* [[14. apríl]] – [[Alica Vojčíková-Gabzdilová]], slovenská výtvarníčka († [[2010]])
* [[15. apríl]] – [[Michael Kamen]], americký hudobný skladateľ († [[2003]])
* [[23. apríl]] – [[Sergej Kopčák]], slovenský operný spevák
* [[24. apríl]] – [[Andrej Hajduk]], slovenský politik
* [[28. apríl]] – [[Terry Pratchett]], anglický autor literatúry fantasy [[Plochozem]] († [[2015]])
* [[12. máj]] – [[Ivan Král]], česko-americký hudobník, basgitarista skupiny Patti Smith Group († [[2020]])
* [[16. máj]] – [[Jozef Ševc]], slovenský politik
* [[28. máj]] – [[Kathy Batesová]], americká filmová herečka, režisérka a producentka
* [[30. máj]] – [[Ľudovít Hudek]], slovenský politik
* {{0}}[[1. jún]] – [[Powers Boothe]], americký herec
* {{0}}1. jún – [[Tomáš Halík]], český teológ, psychológ, sociológ a rímskokatolícky kňaz
* {{0}}[[6. jún]] – [[Miroslav Abelovský]], slovenský politik
* {{0}}[[7. jún]] – [[Marián Ondáš]], redaktor Slovenského rozhlasu († [[2018]])
* {{0}}7. jún – [[Anna Záborská]], slovenská politička, poslankyňa Európskeho parlamentu († [[2025]])
* {{0}}[[8. jún]] – [[Mona Hafsahl]], nórska scénická a kostýmová výtvarníčka, žijúca na Slovensku
* [[12. jún]] – [[István Sándorfi]], maďarský maliar († [[2007]])
* [[25. jún]] – [[Manuel Galrinho Bento]], portugalský futbalový brankár († [[2007]])
* {{0}}[[6. júl]] – [[Nathalie Bayová]], francúzska herečka († [[2026]])
* {{0}}6. júl – [[Bohumil Hanzel]], slovenský politik
* {{0}}[[7. júl]] – [[Ron Asheton]], americký gitarista, člen skupiny [[The Stooges]] († [[2009]])
* {{0}}7. júl – [[Pavol Dubček]], slovenský lekár († [[2022]])
* {{0}}7. júl – [[Larry Reinhardt]], americký rockový basgitarista, hudobný skladateľ a spevák († [[2012]])
* {{0}}[[9. júl]] – [[Michal Slivka (archeológ)|Michal Slivka]], slovenský historik, archeológ a pedagóg
* [[12. júl]] – [[Richard Simmons]], americká osobnosť fitnes a herec († [[2024]])
* [[13. júl]] – [[Oskar Krejčí]], český politológ
* [[15. júl]] – [[Vladimír Faič]], slovenský politik
* [[16. júl]] – [[Jozef Döme]], slovenský džezový hráč na bicie nástroje († [[2017]])
* [[18. júl]] – [[Hartmut Michel]], nemecký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]]
* [[21. júl]] – [[Eduard Krekovič]], slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg († [[2022]])
* 21. júl – [[Ľubomír Plai]], slovenský politik a bývalý predseda Úradu pre štátnu službu
* [[26. júl]] – [[Luboš Andršt]], český džezový a bluesový hudobník († [[2021]])
* [[27. júl]] – [[Petr Pospíchal]], český herec, dabér
* [[30. júl]] – [[Jean Reno]], francúzsky herec
* 30. júl – [[Otis Taylor]], americký spevák, hudobník, skladateľ
* [[31. júl]] – [[Ján Zavarský]], slovenský scénický výtvarník († [[2022]])
* {{0}}[[1. august]] – [[David Gemmell]], anglický spisovateľ fantastickej literatúry († [[2006]])
* {{0}}[[5. august]] – [[Ray Clemence]], anglický futbalový brankár († [[2020]])
* {{0}}5. august – [[Juraj Fándli]], slovenský kameraman pôsobiaci v Česku († [[2018]])
* {{0}}[[6. august]] – [[Mark Golden]], kanadský historik, emeritný profesor na oddelení antickej klasiky na University of Winnipeg († [[2020]])
* [[10. august]] – [[László Nagy (politik)|László Nagy]], slovenský politik
* 10. august – [[Samuel Zubo]], slovenský politik
* [[15. august]] – [[Ján Kaľavský]], slovenský prekladateľ, publicista a učiteľ
* [[19. august]] – [[Vladimír Bartoň]], slovenský divadelný a televízny herec († [[2018]])
* [[22. august]] – [[Carsten Thomassen]], dánsky matematik
* [[26. august]] – [[Magda Vášáryová]], slovenská herečka, diplomatka a politička
* [[27. august]] – [[Pavol Kanis]], slovenský politik
* [[29. august]] – [[Pál Keszegh]], slovenský politik († [[2018]])
* {{0}}[[7. september]] – [[Eliška Wagnerová]], česká právnička, ústavná sudkyňa a senátorka († [[2025]])
* {{0}}[[9. september]] – [[Doug Ingle]], americký spevák a klávesista skupiny [[Iron Butterfly]] († [[2024]])
* [[10. september]] – [[Miroslav Chovanec]], slovenský politik († [[2007]])
* [[12. september]] – [[Jozef Dóka ml.]], slovenský grafický dizajnér († [[2011]])
* [[16. september]] – [[Marian Filc]], slovenský krasokorčuliar († [[1993]])
* [[18. september]] – [[Gay Woods]], írska speváčka a skladateľka
* [[19. september]] – [[Jeremy Irons]], britský herec
* [[20. september]] – [[George R. R. Martin]], americký politik a scenárista
* 20. september – [[Jozef Rydlo]], slovenský politik
* [[25. september]] – [[Vladimír Ďaďo]], slovenský politik
* 25. september – [[Tatiana Hrivnáková]], slovenská herečka a pedagogička († [[2022]])
* [[26. september]] – [[Olivia Newton-Johnová]], austrálska speváčka a herečka († [[2022]])
* 26. september – [[Vladimír Remek]], český kozmonaut
* 26. september – [[Erwin Waldschütz]], rakúsky filozof († [[1995]])
* [[27. september]] – [[Jozef Banáš]], slovenský politik
* 27. september – [[Vojtech Varadin]], slovenský futbalista († [[2018]])
* [[28. september]] – [[Július Haas]], slovenský hokejista a tréner
* [[29. september]] – [[Theo Jörgensmann]], nemecký hudobný skladateľ († [[2025]])
* 29. september – [[Mike Pinera]], americký gitarista († [[2024]])
* {{0}}[[3. október]] – [[Fero Hora]], slovenský dídžej a moderátor († [[2017]])
* {{0}}[[8. október]] – [[Claude Jade]], francúzska herečka († [[2006]])
* {{0}}8. október – [[Johnny Ramone]], americký gitarista punkovej kapely († [[2004]])
* [[12. október]] – [[Rick Parfitt]], britský rockový gitarista, člen [[Status Quo]] († [[2016]])
* [[24. október]] – [[Marcel Dúbravec]], slovenský maliar, grafik a ilustrátor († [[2006]])
* {{0}}[[4. november]] – [[Ján Bartko]], slovenský vysokoškolský a stredoškolský učiteľ a maliar
* {{0}}[[5. november]] – [[William Daniel Phillips]], americký fyzik
* {{0}}[[6. november]] – [[Glenn Frey]], americký spevák, skladateľ, producent a herec, zakladajúci člen skupiny [[The Eagles]] († [[2016]])
* {{0}}[[8. november]] – [[Dale Allan Gardner]], americký astronaut († [[2014]])
* {{0}}[[9. november]] – [[Bille August]], dánsky režisér, kameraman a scenárista
* [[23. november]] – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka († [[2026]])
* [[26. november]] – [[Elizabeth Blackburnová]], americká biologička, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu| Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]]
* [[28. november]] – [[Agnieszka Hollandová]], poľská filmová režisérka a scenáristka
* {{0}}[[2. december]] – [[Antonín Panenka]], český futbalista
* {{0}}[[3. december]] – [[Ozzy Osbourne]], spevák [[heavy metal]]ovej kapely [[Black Sabbath]] († [[2025]])
* {{0}}[[5. december]] – [[Gizela Oňová]], slovenská speváčka a herečka
* {{0}}[[7. december]] – [[Pavol Hammel]], slovenský hudobník a spevák
* [[19. december]] – [[Zuzana Kocúriková]], slovenská herečka
* [[21. december]] – [[Samuel L. Jackson]], americký herec
* [[23. december]] – [[Roman Kišš]], slovenský elektrotechnik a informatik, známy najmä vďaka návrhu mikropočítačov PMI-80, PMD 85 a Didaktik Alfa
* [[27. december]] – [[Gérard Depardieu]], francúzsky herec
* [[30. december]] – [[Randy Schekman]], americký bunkový biológ a biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]]
* [[31. december]] – [[Donna Summer]], americká speváčka a symbol disco éry († [[2012]])
== Úmrtia ==
[[Súbor:Portrait Gandhi.jpg|thumb|upright|[[Móhandás Karamčand Gándhí|Gándhí]] († 30. január)]]
[[Súbor:Edvard Beneš.jpg|thumb|upright|[[Edvard Beneš]] († 3. september)]]
[[Súbor:Bain_News_Service_-_Franz_Lehár.jpg|thumb|upright|[[Franz Lehár]] († 24. október)]]
* {{0}}[[1. január]] – [[Rudolf Bechyně]], český politik (* [[1881]])
* [[15. január]] – [[Henri Alexandre Deslandres]], francúzsky astrofyzik (* [[1853]])
* [[19. január]] – [[Tony Garnier]], francúzsky architekt a urbanista (* [[1869]])
* 19. január – [[Jozef Škultéty]], slovenský literárny kritik a historik (* [[1853]])
* [[20. január]] – [[Ernst Herzfeld]], nemecký archeológ a iranológ (* [[1879]])
* [[30. január]] – [[Móhandás Karamčand Gándhí|Gándhí]], jeden z vodcov národnooslobodzovacieho hnutia v Indii (* [[1869]])
* [[11. február]] – [[Sergej Michajlovič Ejzenštejn]], sovietsky filmový režisér (* [[1898]])
* [[10. marec]] – [[Jan Masaryk]], český politik, minister zahraničných vecí Česko-Slovenska (* [[1886]])
* [[24. marec]] – [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev]], ruský filozof (* [[1874]])
* [[25. marec]] – [[Florián Tománek]], slovenský katolícky kňaz, redaktor a politik (* [[1877]])
* [[28. marec]] – [[Odo Casel]], nemecký teológ (* [[1886]])
* [[31. marec]] – [[Egon Erwin Kisch]], český novinár a spisovateľ (* [[1885]])
* {{0}}[[4. apríl]] – [[Mileva Marićová]], srbská matematička a fyzička, manželka [[Albert Einstein|Alberta Einsteina]] (* [[1875]])
* [[15. apríl]] – [[Radola Gajda]], český vojak, jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií (* [[1892]])
* [[13. máj]] – [[Milan Begović]], chorvátsky spisovateľ (* [[1876]])
* {{0}}[[6. jún]] – [[Bratia Lumièrovci|Louis Jean Lumière]], francúzsky vynálezca, filmový režisér a priekopník (* [[1864]])
* {{0}}[[5. júl]] – [[Carole Landis]], americká herečka (* [[1919]])
* {{0}}[[8. júl]] – [[Bruno Hans Bürgel]], nemecký astronóm (* [[1875]])
* [[11. júl]] – [[Franz Weidenreich]], nemecký anatóm a antropológ (* [[1873]])
* [[15. júl]] – [[John Pershing]], americký generál (* [[1860]])
* [[21. júl]] – [[Arshile Gorky]], americký maliar (* [[1904]])
* [[23. júl]] – [[David Wark Griffith|D. W. Griffith]], americký filmový režisér (* [[1875]])
* [[30. júl]] – [[Otto Bang-Haas]], nemecký entomológ – lepidopterológ, koleopterológ a obchodník s hmyzom (* [[1882]])
* [[20. august]] – [[Emery Roth]], americký architekt slovenského pôvodu (* [[1871]])
* [[26. august]] – [[William James]], kanadský fotograf (* [[1866]])
* [[27. august]] – [[Charles Evans Hughes]], americký sudca, predseda Najvyššieho súdu USA (* [[1862]])
* {{0}}[[3. september]] – [[Edvard Beneš]], druhý česko-slovenský prezident (* [[1895]])
* {{0}}[[5. september]] – [[Richard C. Tolman]], americký matematický fyzik a fyzikálny chemik (* [[1881]])
* [[10. september]] – [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]], bulharský cár (* [[1861]])
* [[11. september]] – [[Muhammad Džinnáh]], prvý guvernér Pakistanu († [[1876]])
* [[17. september]] – [[Ruth Benedictová]], americká kultúrna antropologička (* [[1887]])
* 17. september – [[Folke Bernadotte]], švédsky diplomat (* [[1884]])
* [[22. október]] – [[Ernst von Aster]], nemecký filozof (* [[1880]])
* [[24. október]] – [[Franz Lehár]], rakúsky operetný skladateľ (* [[1870]])
* {{0}}[[8. november]] – [[Ladislav Troják]], slovenský hokejista (* [[1914]])
* [[12. november]] – [[Umberto Giordano]], taliansky operný skladateľ (* [[1867]])
* [[30. november]] – [[Karel Dusl]], český matematik a pedagóg (* [[1884]])
* [[10. december]] – [[Na Hje-sok]], kórejská maliarka, sochárka, kaligrafka, spisovateľka, novinárka a liberálna aktivistka (* [[1896]])
* [[22. december]] – [[Karol Kmeťko]], slovenský kňaz, biskup a politik (* [[1875]])
* [[23. december]] – [[Hideki Tódžó]], japonský generál a politik (* [[1884]])
[[Kategória:1948| ]]
[[Kategória:Roky| 1948]]
d99hi0h6qsfy48uqkjbg5rw804d6xhz
1947
0
3381
8213717
8143067
2026-05-14T13:07:46Z
~2026-29077-63
294870
/* Narodenia */
8213717
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|1947}}
== Udalosti ==
* [[3. január]] – začatý dvojročný plán hospodárskej výstavby (tzv. Dvojročnica)
* [[25. február]] – rozhodnutím spojeneckej kontrolnej komisie oficiálne zaniká [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruský štát]]
* [[1. marec]] – [[Medzinárodný menový fond|MMF]] začal finančné operacie
* [[11. marec]] – vyhlásená [[Trumanova doktrína]]
* [[5. jún]] – prvý raz formulovaná téza [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]]
* [[7. jún]] – založený rumunský futbalový klub [[FC Steaua Bukurešť]]
* [[23. jún]] – V [[Blatnica (obec)|Blatnici]] boli [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovcami]] zabitá matka s dcérou a dvaja príslušníci [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]].
* [[2. júl]] – bolo pozorované [[UFO]] diskovitého tvaru letiace pri [[Roswell (Nové Mexiko)|Roswelli]] smerom na [[severozápad]]
* [[11. júl]] – prijatý zákon č. 149/1947 sb. o národnej bezpečnosti, ktorý okrem iného zriadil zložku [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]
* [[15. august]] – vyhlásená slobodná rozdelená [[India]]
* [[11. september]] – podpísaná konvencia o [[Svetová meteorologická organizácia|WMO]] (Svetová meteorologická organizácia)
* [[18. september]] – oficiálny vznik americkej Ústrednej spravodajskej služby [[Central Intelligence Agency|CIA]]
* [[14. október]] – americký pilot [[Chuck Yeager]] sa na [[experimentálne lietadlo|experimentálnom lietadle]] [[Bell X-1]] stal preukázateľne prvým človekom, ktorý prekonal [[rýchlosť zvuku]]
* [[20. november]] – britská princezná [[Alžbeta II.|Elisabeth]] (neskôr Alžbeta II.) si vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]] v [[Londýn]]e vzala gréckeho princa [[Philip Mountbatten|Philipa Mountbattena]], ktorý sa stal vojvodom z Edinburghu
* [[29. november]] – Valné zhromaždenie OSN prijalo plán na rozdelenie Palestíny medzi Židov a Arabov
* Založená [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu]] (ISO)
== Nobelova cena ==
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[André Gide]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Carl Ferdinand Cori]], [[Gerty Coriová]], [[Bernardo Houssay]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Edward Victor Appleton]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Robert Robinson]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[QPSW]] / [[Kvakeri|AFSC]]
== Narodenia ==
[[Súbor:Marian Varga 2010-11.jpg|thumb|upright|[[Marián Varga]] (* 29. január)]]
[[Súbor:Viktor_Preiss.jpg|thumb|upright|[[Viktor Preiss]] (* 13. marec)]]
[[Súbor:Juraj Kukura; 2014.jpg|thumb|upright|[[Juraj Kukura]] (* 15. marec)]]
[[Súbor:Jiri Bartoska.jpg|thumb|upright|[[Jiří Bartoška]] (* 24. marec)]]
[[Súbor:Gabriela Beňačková MET.jpg|thumb|upright|[[Gabriela Beňačková]] (* 25. marec)]]
[[Súbor:Elton John 2011 Shankbone 2.JPG|thumb|upright|[[Elton John]] (* 25. marec)]]
[[Súbor:Kareem Abdul Jabbar crop.jpg|thumb|upright|[[Kareem Abdul-Jabbar]] (* 16. apríl)]]
[[Súbor:Salman Rushdie by Kubik 03.JPG|thumb|upright|[[Salman Rushdie]] (* 19. jún)]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R0428-0024, Berlin, Palast der Republik, Helena Vondtrackova.jpg|thumb|upright|[[Helena Vondráčková]] (* 24. jún)]]
[[Súbor:Brian May.JPG|thumb|upright|[[Brian May]] (* 19. júl)]]
[[Súbor:Carlos Santana 2.jpg|thumb|upright|[[Carlos Santana]] (* 20. júl)]]
[[Súbor:Arnold Schwarzenegger by Gage Skidmore 2.jpg|thumb|upright|[[Arnold Schwarzenegger]] (* 30. júl]]
[[Súbor:Coelhopaulo26012007-1.jpg|thumb|upright|[[Paulo Coelho]] (* 24. august)]]
[[Súbor:Sam Neill 2010.jpg|thumb|upright|[[Sam Neill]] (* 14. september)]]
[[Súbor:Frantisek Nedved 1.jpg|thumb|upright|[[František Nedvěd]] (* 19. september)]]
[[Súbor:Stephen King, Comicon.jpg|thumb|upright|[[Stephen King]] (* 21. september)]]
[[Súbor:Kevin Kline, No Strings Attached Premiere.jpg|thumb|upright|[[Kevin Kline]] (* 24. október)]]
[[Súbor:Hillary Clinton official Secretary of State portrait crop.jpg|thumb|upright|[[Hillary Clinton]] (* 26. október)]]
* {{0}}[[1. január]] – [[F. R. David]], francúzsky spevák
* {{0}}1. január – [[Jela Špitková]], slovenská a rakúska husľová sólistka
* {{0}}1. január – [[Vladimir Georgijevič Titov]], ruský kozmonaut
* {{0}}[[2. január]] – [[Vasilij Nikolajevič Krylov]], ruský profesor biológie († [[2018]])
* {{0}}[[6. január]] – [[Fedor Frešo]], slovenský rockový a jazzový hudobník († [[2018]])
* {{0}}[[8. január]] – [[David Bowie]], britský hudobník († [[2016]])
* [[11. január]] – [[Martin Štěpánek (herec)|Martin Štěpánek]], český herec, režisér, novinár a politik, minister kultúry Česka († [[2010]])
* 11. január – [[Michal Tučný]], český spevák († [[1995]])
* [[13. január]] – [[Jaroslav Drbohlav]], český herec († [[1985]])
* [[15. január]] – [[Martin Chalfie]], americký biológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]]
* [[18. január]] – [[Takeši Kitano]], japonský režisér a herec
* 18. január – [[Jozef Liščák]], slovenský právnik a politik, v rokoch 1994 – 1998 minister spravodlivosti SR († [[2022]])
* [[21. január]] – [[Rebija Kadírová]], ujgurská podnikateľka a politická aktivistka
* [[22. január]] – [[Vladimír Oravský]], švédsky dramatik a spisovateľ
* [[23. január]] – [[Megawati Sukarnoputri]], bývalá indonézska prezidentka
* [[24. január]] – [[Michio Kaku]], americký fyzik
* [[26. január]] – [[Robert Cailliau]], belgický informatik, tvorca [[World Wide Web]]u
* 26. január – [[Patrick Dewaere]], francúzsky herec († [[1982]])
* 26. január – [[Michel Sardou]], francúzsky spevák
* [[29. január]] – [[Linda B. Bucková]], americká biologička
* 29. január – [[Marián Varga]], slovenský hudobník († [[2017]])
* [[30. január]] – [[Wabi Daněk]], český folkový pesničkár († [[2017]])
* [[31. január]] – [[Aleš Ulm]], český spevák, scenárista a moderátor
* {{0}}[[2. február]] – [[Farrah Fawcettová]], americká herečka († [[2009]])
* {{0}}[[3. február]] – [[Paul Auster]], americký spisovateľ († [[2024]])
* {{0}}3. február – [[Melanie Safka]], americká speváčka a skladateľka († [[2024]])
* {{0}}3. február – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat († [[2026]])
* {{0}}[[5. február]] – [[Mary Cleaveová]], americká biologička, ekologička a astronautka († [[2023]])
* {{0}}5. február – [[Benoît Jacquot]], francúzsky režisér
* {{0}}[[7. február]] – [[Jiří Rak]], český historik
* [[12. február]] – [[Jana Šulcová]], česká herečka († [[2023]])
* [[13. február]] – [[Jiří Helekal]], český spevák, skladateľ a hudobník
* 13. február – [[Tatiana Anatolievna Tarasovová|Tatiana Tarasovová]], ruská krasokorčuliarska trénerka a choreografka
* [[14. február]] – [[Phạm Tuân]], vietnamský vojenský letec a kozmonaut
* [[15. február]] – [[John Coolidge Adams]], americký skladateľ
* [[16. február]] – [[Jaroslav Kubera]], český politik († [[2020]])
* [[26. február]] – [[Alan Guth]], americký teoretický fyzik a kozmológ
* 26. február – [[Gidon Kremer]], lotyšský huslista a dirigent
* 26. február – [[Sandie Shaw]], britská speváčka
* [[27. február]] – [[Alan Harvey Guth]], americký teoretický fyzik a kozmológ
* {{0}}[[2. marec]] – [[Harry Redknapp]], britský futbalový tréner a bývalý futbalista
* {{0}}2. marec – [[Juraj Szikora]], slovenský futbalista a tréner († [[2005]])
* {{0}}[[3. marec]] – [[Jennifer Warnes]], americká country-popová speváčka a pesničkárka
* {{0}}[[4. marec]] – [[Jan Garbarek]], nórsky saxofonista a skladateľ
* {{0}}[[8. marec]] – [[Vladimír Mišík]], český hudobník a spevák
* [[11. marec]] – [[Jiří Brožek]], český filmový strihač
* 11. marec – [[Ľuboš Novotný]], slovenský spevák
* [[13. marec]] – [[Viktor Preiss]], český herec
* [[15. marec]] – [[Juraj Kukura]], slovenský herec
* [[19. marec]] – [[Glenn Close]], americká herečka a speváčka
* [[20. marec]] – [[Peter Osgood]], anglický futbalista († [[2006]])
* [[23. marec]] – [[Paul Cartledge]], britský historik a spisovateľ
* [[24. marec]] – [[Jiří Bartoška]], český herec a filmový organizátor († [[2025]])
* [[25. marec]] – [[Gabriela Beňačková]], slovenská operná speváčka
* 25. marec – [[Elton John]], britský hudobník
* [[26. marec]] – [[Subháš Kák]], novoveký indický filozof, informatik a historik matematiky
* [[29. marec]] – [[Alexandr Stepanovič Viktorenko|Alexandr Viktorenko]], ruský kozmonaut († [[2023]])
* [[30. marec]] – [[Viera Mrázová]], slovenská právnička, bývalá sudkyňa Ústavného súdu
* {{0}}[[1. apríl]] – [[Alain Connes]], francúzsky matematik
* {{0}}1. apríl – [[Václav Riedlbauch]], český skladateľ, pedagóg a manažér († [[2017]])
* {{0}}[[2. apríl]] – [[Emmylou Harris]], americká hudobníčka, hudobná producentka a skladateľka
* {{0}}[[3. apríl]] – [[Ladislav Kuna]], slovenský futbalista († [[2012]])
* {{0}}[[5. apríl]] – [[Gloria Macapagalová-Arroyová]], bývalá prezidentka Filipín
* {{0}}[[7. apríl]] – [[Peter Vajda (podnikateľ)|Peter Vajda]], slovenský podnikateľ, spoluzakladateľ denníka SME († [[2017]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Pascal Lamy]], francúzsky ekonóm, obchodník a bývalý eurokomisár
* [[10. apríl]] – [[Rudolf Kučera (politológ)|Rudolf Kučera]], český politológ a vysokoškolský pedagóg († [[2019]])
* [[12. apríl]] – [[Tom Clancy]], americký spisovateľ († [[2013]])
* 12. apríl – [[Antonín Kratochvíl (fotograf)|Antonín Kratochvíl]], český reportážny a portrétny fotograf
* 12. apríl – [[David Letterman]], americký komik a moderátor
* [[15. apríl]] – [[Lois Chiles]], americká herečka a modelka
* [[16. apríl]] – [[Kareem Abdul-Jabbar]], americký basketbalista
* 16. apríl – [[Lee Kerslake]], anglický bubeník († [[2020]])
* 16. apríl – [[Zdeněk Kluka]], český hudobník, bubeník, spevák, a skladateľ
* 16. apríl – [[Ján Lehotský]], slovenský spevák a skladateľ, člen skupiny [[Modus (hudobná skupina)|Modus]]
* 16. apríl – [[Jiří Štěpnička]], český herec
* 16. apríl – [[Vojtěch Tomáško|Vojta Kiďák Tomáško]], český pesničkár
* [[18. apríl]] – [[Jerzy Stuhr]], poľský herec, režisér, scenárista a pedagóg († [[2024]])
* 18. apríl – [[James Woods]], americký herec
* [[21. apríl]] – [[Jaroslav Hutka]], český folkový hudobník, skladateľ a pesničkár
* 21. apríl – [[Iggy Pop]], americký punkrockový spevák
* [[22. apríl]] – [[Cornelius Horan]], írsky katolícky kňaz
* [[24. apríl]] – [[Juraj Horváth (sudca)|Juraj Horváth]], slovenský právnik, sudca Ústavného súdu SR († [[2014]])
* 24. apríl – [[Roger David Kornberg]], americký vedec, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]]
* [[25. apríl]] – [[Johan Cruijff]], holandský futbalista († [[2016]])
* [[26. apríl]] – [[Jorga Kotrbová]], česká herečka
* {{0}}[[1. máj]] – [[Jacob Bekenstein]], izraelský fyzik († [[2015]])
* {{0}}1. máj – [[Marián Filadelfi]], slovenský herec († [[2006]])
* {{0}}1. máj – [[František Hoholko]], slovenský futbalista a tréner († [[2005]])
* {{0}}[[4. máj]] – [[Richard Jenkins]], americký herec
* {{0}}[[6. máj]] – [[Martha Nussbaumová]], americká filozofka
* {{0}}6. máj – [[Ronald L. Rivest]], americký odborník v oblasti kryptografie
* {{0}}6. máj – [[Oldřich Vízner]], český herec
* {{0}}[[9. máj]] – [[Jukija Amano]], japonský diplomat, bývalý generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) († [[2019]])
* {{0}}9. máj – [[Milan Husťák]], významný slovenský, vojenský lekár, otorinolaryngológ († [[2020]])
* {{0}}9. máj – [[Michael Levitt]], americký biofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]]
* [[11. máj]] – [[Robo Kazík]], slovenský podnikateľ a spevák († [[2021]])
* 11. máj – [[František Šebej]], slovenský politik
* [[14. máj]] – [[Alojz Rakús]], slovenský politik, psychiater a vysokoškolský pedagóg, bývalý minister zdravotníctva ČSFR a SR († [[2023]])
* [[17. máj]] – [[Vladimír Vůjtek (1947)|Vladimír Vůjtek]], bývalý český hokejista, súčasný tréner
* [[28. máj]] – [[Záhí Hawáss]], egyptský archeológ
* 28. máj – [[Leland Sklar]], americký basgitarista a skladateľ
* {{0}}[[1. jún]] – [[Jonathan Pryce]], britský herec
* {{0}}1. jún – [[Ron Wood]], britský gitarista a maliar
* {{0}}[[2. jún]] – [[František Mikloško]], slovenský politik
* {{0}}[[3. jún]] – [[Ján Báňas]], slovenský šachista a diplomat († [[2024]])
* {{0}}[[4. jún]] – [[Radomír Malý]], český historik, novinár a politik
* {{0}}[[5. jún]] – [[Laurie Anderson]], americká speváčka, huslistka a skladateľka
* {{0}}[[6. jún]] – [[Taťana Fischerová]], česká herečka, spisovateľka, moderátorka a politička († [[2019]])
* {{0}}[[8. jún]] – [[Alojz Engliš]], slovenský politik
* {{0}}[[9. jún]] – [[Françoise Demulder]], francúzska vojnová fotografka († [[2008]])
* [[11. jún]] – [[Richard Palmer-James]], britský hudobník a textár
* [[12. jún]] – [[Jurij Baturin]], ruský politik a kozmonaut
* [[15. jún]] – [[Gréta Švercelová]], slovenská operetná a operná speváčka
* [[19. jún]] – [[Salman Rushdie]], britský spisovateľ
* [[21. jún]] – [[Širín Ebadi]], iránska advokátka, prvá sudkyňa v Iráne a aktivistka za ľudské práva, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny za mier]]
* 21. jún – [[Pavel Honzek]], česko-slovenský generál, bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Armády Slovenskej republiky († [[2020]])
* [[22. jún]] – [[Marta Aibeková]], slovenská politička
* [[23. jún]] – [[Zuzana Cigánová]], slovenská herečka
* [[24. jún]] – [[Helena Vondráčková]], česká speváčka a herečka
* 24. jún – [[Peter Weller]], americký herec a režisér
* [[26. jún]] – [[Peter Sloterdijk]], nemecký filozof, publicista a spisovateľ
* [[28. jún]] – [[Rudolf Horváth]], slovenský hádzanár a komunálny politik
* 28. jún – [[Kenneth Alan Ribet]], americký matematik
* [[29. jún]] – [[Eric Wrixon]], írsky rockový klávesista († [[2015]])
* {{0}}[[2. júl]] – [[Yvonne Přenosilová]], česká speváčka a moderátorka († [[2023]])
* {{0}}[[3. júl]] – [[Jana Švandová]], česká herečka
* {{0}}[[4. júl]] – [[Igor Kapišinský]], slovenský astronóm († [[2014]])
* {{0}}[[9. júl]] – [[Mitch Mitchell]], britský bubeník († [[2008]])
* [[10. júl]] – [[Ivan Hudec]], slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR († [[2022]])
* [[11. júl]] – [[Jaroslav Pollák]], slovenský futbalista, československý reprezentant († [[2020]])
* [[12. júl]] – [[Lenka Termerová]], česká herečka
* [[14. júl]] – [[Peter Staník]], slovenský herec († [[1995]])
* [[16. júl]] – [[Regina Rázlová]], česká herečka
* 16. júl – [[Ladislav Rygl]], český lyžiar - združenár († [[2024]])
* [[17. júl]] – [[Camilla Parkerová Bowlesová|Camilla, vojvodkyňa z Cornwallu]], druhá manželka britského korunného princa Charlesa
* [[19. júl]] – [[Brian May]], britský rockový gitarista a astrofyzik
* [[20. júl]] – [[Gerd Binnig]], nemecký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]]
* 20. júl – [[Carlos Santana]], mexický gitarista
* [[30. júl]] – [[Françoise Barré-Sinoussi]], francúzska biologička, objaviteľka vírusu HIV, nositeľka [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]]
* 30. júl – [[Arnold Schwarzenegger]], rakúsko-americký kulturista, herec a kalifornský guvernér
* [[31. júl]] – [[Richard Griffiths]], britský herec († [[2013]])
* {{0}}[[3. august]] – [[Vítězslav Jandák]], český herec a politik
* {{0}}[[5. august]] – [[Rick Derringer]], americký spevák, gitarista, hudobný producent a skladateľ
* {{0}}[[6. august]] – [[Christian Jacq]], francúzsky egyptológ a spisovateľ
* {{0}}[[7. august]] – [[Sofia Rotaru]], ukrajinská speváčka, skladateľka, tanečníčka a herečka
* {{0}}[[9. august]] – [[Peter Ružička (informatik)|Peter Ružička]], slovenský informatik a matematik († [[2003]])
* [[10. august]] – [[Ian Anderson]], britský rockový hudobník, člen skupiny [[Jethro Tull]]
* 10. august – [[Drupi]], taliansky spevák
* 10. august – [[Miloš Šejn]], český výtvarný umelec
* [[12. august]] – [[Ján Süli]], slovenský komunálny politik
* [[13. august]] – [[Dáša Cortésová]], česká speváčka
* 13. august – [[Peter Hanzely]], slovenský hudobný skladateľ a akordeonista († [[2024]])
* [[14. august]] – [[Paulo Coelho]], brazílsky spisovateľ
* [[15. august]] – [[Manley Lanier Carter]], americký astronaut († [[1991]])
* [[16. august]] – [[Pavol Hajdúk]], slovenský politik
* [[17. august]] – [[Ferdinand Devínsky]], slovenský chemik, pedagóg a politik
* [[21. august]] – [[Marián Lapšanský]], slovenský hudobník
* 21. august – [[Mary Simonová]], generálna guvernérka [[Kanada|Kanady]]
* [[24. august]] – [[Jan Rosák]], český moderátor a scenárista
* 24. august – [[Martin Skotnický]], bývalý slovenský krasokorčuliar a súčasný tréner
* [[25. august]] – [[Keith Tippett]], britský jazzový pianista a skladateľ († [[2020]])
* [[27. august]] – [[Miloš Anděra]], český zoológ, ekológ, pedagóg a publicista
* [[29. august]] – [[James Hunt]], britský pilot Formule 1 († [[1993]])
* {{0}}[[3. september]] – [[Mario Draghi]], taliansky ekonóm a bankár
* {{0}}3. september – [[Gérard Houllier]], francúzsky futbalový tréner († [[2020]])
* {{0}}[[5. september]] – [[Mel Collins]], britský rockový saxofonista a flautista
* {{0}}5. september – [[Buddy Miles]], americký rockový a funkový bubeník († [[2008]])
* {{0}}[[7. september]] – [[Miroslav Marcelli]], slovenský filozof
* {{0}}[[9. september]] – [[Milan Rehák]], slovenský politik
* [[11. september]] – [[Julie Covingtonová]], britská speváčka a herečka
* [[12. september]] – [[Darryl DeLoach]], americký rockový spevák a textár († [[2002]])
* [[13. september]] – [[Peter Igor Meluzín]], slovenský autor akcií, performancií a videoinštalácií († [[2019]])
* 13. september – [[Radan Rusev]], český herec († [[1999]])
* [[14. september]] – [[Ľuboš Jurík]], slovenský spisovateľ, novinár a politológ († [[2021]])
* 14. september – [[Sam Neill]], novozélandský herec
* 14. september – [[Jerzy Popiełuszko]], poľský kňaz, obeť komunistického režimu († [[1984]])
* [[15. september]] – [[Mark Hučko]], slovenský jazykovedec
* [[17. september]] – [[Jozef Bednárik]], slovenský herec a divadelný režisér († [[2013]])
* [[19. september]] – [[Jozef Móder]], slovenský futbalista
* 19. september – [[František Nedvěd]], český spevák, gitarista, skladateľ a textár († [[2021]])
* [[21. september]] – [[Stephen King]], americký spisovateľ
* [[26. september]] – [[Lynn Anderson]], americká speváčka († [[2015]])
* [[27. september]] – [[Meat Loaf]], americký rockový hudobník a herec († [[2022]])
* [[28. september]] – [[Pavel Koncoš]], slovenský politik
* 28. september – [[Hasína Wadžídová]], bangladéšska politička a premiérka
* [[29. september]] – [[Michal Novák]], slovenský neurológ a profesor
* [[30. september]] – [[Marc Bolan]], anglický spevák a skladateľ, hudobník, gitarista a básnik († [[1977]])
* 30. september – [[Aaron Ciechanover]], izraelský biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]]
* 30. september – [[Stephen Collins]], americký herec
* 30. september – [[Sylva Turbová]], česká a slovenská herečka († [[2015]])
* {{0}}[[2. október]] – [[Catherine Chalierová]], francúzska filozofka a prekladateľka
* {{0}}[[4. október]] – [[Dežo Ursiny]], slovenský hudobník († [[1995]])
* {{0}}[[5. október]] – [[Brian Johnson]], britský spevák a textár
* {{0}}[[9. október]] – [[France Gallová]], francúzska popová speváčka († [[2018]])
* [[10. október]] – [[Lukas Papadimos]], grécky ekonóm a politik
* 10. október – [[Francis Perrin]], francúzsky herec, scenárista a režisér
* [[13. október]] – [[Sammy Hagar]], americký rockový spevák, gitarista a skladateľ
* [[17. október]] – [[Karel Heřmánek]], český herec († [[2024]])
* [[19. október]] – [[Anna Fedorová]], slovenská komunálna politička
* [[24. október]] – [[Kevin Kline]], americký herec
* 24. október – [[Viliam Soboňa]], slovenský politik
* [[25. október]] – [[Jan Kanyza]], český herec
* [[26. október]] – [[Hillary Clintonová]], americká senátorka, manželka [[Bill Clinton|Billa Clintona]]
* [[29. október]] – [[Richard Dreyfuss]], americký herec
* [[31. október]] – [[Herman Van Rompuy]], belgický politik, predseda Európskej rady
* {{0}}[[6. november]] – [[Larry James]], atlét USA († [[2008]])
* {{0}}6. november – [[Lýdia Ragačová]], slovenská scenáristka, prozaička a dramaturgička († [[2021]])
* {{0}}[[8. november]] – [[Margaret Seddonová]], americká lekárka a astronautka
* {{0}}[[9. november]] – [[Robert David Hall]], americký herec
* [[10. november]] – [[Greg Lake]], britský hudobník, spevák, hudobný producent a skladateľ († [[20016]])
* [[12. november]] – [[Patrice Leconte]], francúzsky režisér a scenárista
* [[13. november]] – [[Joe Mantegna]], americký herec, dabér, producent, textár a režisér
* 13. november – [[Ján Pivarník]], slovenský futbalista
* [[16. november]] – [[Drahoslav Machala]], slovenský novinár a spisovateľ († [[2015]])
* [[17. november]] – [[Brigita Schmögnerová]], slovenská politička
* [[22. november]] – [[Alfredo Cristiani]], prezident Salvadoru
* [[28. november]] – [[Martin Fronc]], slovenský politik
* [[29. november]] – [[Mirza Kazar]], azerbajdžanský spisovateľ, politický analytik a moderátor
* 29. november – [[Mirzə Xəzər]], azerbajdžanský spisovateľ, politický analytik, moderátor a vydavateľ († [[2020]])
* [[30. november]] – [[Sergio Badilla Castillo]], chilský básnik a spisovateľ
* {{0}}[[5. december]] – [[Gürragča Džugderdemidín]], mongolský kozmonaut
* {{0}}[[8. december]] – [[Gregg Allman]], americký blues-rockový hudobník, člen The Allman Brothers Band († [[2017]])
* {{0}}8. december – [[Thomas R. Cech]], americký chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]]
* {{0}}8. december – [[Francis Huster]], francúzsky herec a režisér
* {{0}}[[9. december]] – [[Steven Holl]], americký architekt
* [[14. december]] – [[Dilma Rousseffová]], bývalá prezidentka Brazílie
* [[16. december]] – [[Ben Cross]], anglický herec († [[2020]])
* [[17. december]] – [[Marián Antecký]], slovenský politik
* 17. december – [[Mykola Azarov]], predseda vlády Ukrajiny
* [[18. december]] – [[Karol Dobiaš]], slovenský futbalista, československý reprezentant
* 18. december – [[Pekka Marjamäki]], fínsky hokejista († [[2012]])
* [[20. december]] – [[Stevie Wright]], austrálsky hudobník a skladateľ († [[2015]])
* [[21. december]] – [[Paco de Lucía]], španielsky gitarista (flamenco) († [[2014]])
* [[22. december]] – [[Zora Palová]], slovenská textilná a sklárska výtvarníčka († [[2025]])
* [[24. december]] – [[Stanislav Dutka]], slovenský rozhlasový, športový komentátor, moderátor a redaktor († [[2024]])
* [[26. december]] – [[Josef Janíček]], český hudobník
* [[29. december]] – [[Cozy Powell]], britský rockový bubeník († [[1998]])
== Úmrtia ==
[[Súbor:Henry_ford_1919.jpg|thumb|upright|[[Henry Ford]] († 7. apríl)]]
[[Súbor:Max Planck (1858-1947).jpg|thumb|upright|[[Max Planck]] († 4. október)]]
[[Súbor:Dušan Jurkovič (1868-1947).jpg|thumb|upright|[[Dušan Jurkovič]] († 21. december)]]
* {{0}}[[8. január]] – [[Tadeusz Kutrzeba]], poľský divízny generál (* [[1885]])
* [[25. január]] – [[Al Capone]], americký šéf organizovaného zločinu (* [[1899]])
* [[26. január]] – [[Gustáv Adolf Švédsky]], švédsky korunný princ (* [[1906]])
* [[12. február]] – [[Kurt Lewin]], americký psychológ (* [[1890]])
* [[13. február]] – [[Erich Hecke]], nemecký matematik (* [[1887]])
* [[24. február]] – [[Pierre Janet]], francúzsky psychiater (* [[1859]])
* {{0}}[[1. apríl]] – [[Juraj II. (Grécko)|Juraj II.]], grécky kráľ (* [[1890]])
* {{0}}[[7. apríl]] – [[Henry Ford]], americký vynálezca a priemyselník (* [[1863]])
* [[10. apríl]] – [[Charles Bally]], švajčiarsky jazykovedec (* [[1865]])
* [[18. apríl]] – [[Jozef Tiso]], katolícky kňaz a prezident prvej Slovenskej republiky (* [[1887]])
* [[20. apríl]] – [[Kristián X.]], dánsky kráľ (* [[1870]])
* [[23. apríl]] – [[Edouard Chatton]], francúzsky biológ (* [[1883]])
* [[16. máj]] – [[Frederick Gowland Hopkins]], anglický biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu]] (* [[1861]])
* [[20. máj]] – [[Philipp Lenard]], nemecký fyzik (* [[1862]])
* [[29. máj]] – [[Pavol Jantausch]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1870]])
* {{0}}[[1. jún]] – [[Otakar Auředníček]], český básnik, prekladateľ a právnik (* [[1868]])
* [[20. jún]] – [[Bugsy Siegel]], americký gangster (* [[1906]])
* [[28. jún]] – [[Stanislav Kostka Neumann]], český novinár, básnik, prekladateľ, literárny a výtvarný kritik * [[1875]])
* [[16. júl]] – [[Raoul Wallenberg]], švédsky diplomat, záchranca maďarských Židov (* [[1912]])
* [[19. júl]] – [[Max Dessoir]], nemecký filozof, psychológ a teoretik estetiky (* [[1867]])
* [[21. august]] – [[Ettore Bugatti]], taliansky automobilový konštruktér (* [[1881]])
* {{0}}[[9. september]] – [[Victor Horta]], belgický [[secesia|secesný]] architekt (* [[1861]])
* [[15. september]] – [[Anton Mišík]], slovenský pedagóg, matematik a fyzik (* [[1882]])
* [[20. september]] – [[Fiorello Henry La Guardia]], americký politik, starosta New Yorku (* [[1882]])
* {{0}}[[4. október]] – [[Max Planck]], nemecký teoretický fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1858]])
* [[18. október]] – [[George Henry Peters]], americký astronóm (* [[1863]])
* [[29. október]] – [[Frances Clevelandová]], [[prvá dáma USA]] ako manželka [[Grover Cleveland|Grovera Clevelanda]] (* [[1864]])
* {{0}}[[1. november]] – [[Teodor Romža]], rusínsky gréckokatolícky biskup (* [[1911]])
* {{0}}[[3. november]] – [[Embrik Strand]], nórsky botanik, entomológ – koleopterológ, hymenopterológ, arachnológ a lepidopterológ (* [[1876]])
* [[28. november]] – [[Philippe Leclerc de Hauteclocque]], francúzsky generál († [[1902]])
* [[30. november]] – [[Ernst Lubitsch]], nemecký filmový režisér (* [[1892]])
* {{0}}[[1. december]] – [[Aleister Crowley]], britský okultista (* [[1875]])
* {{0}}1. december – [[G. H. Hardy]], britský matematik (* [[1877]])
* {{0}}[[5. december]] – [[William Isaac Thomas]], americký sociológ (* [[1863]])
* {{0}}[[7. december]] – [[Tristan Bernard]], francúzsky dramatik, spisovateľ, humorista a novinár (* [[1866]])
* [[13. december]] – [[Nikolaj Rerich]], ruský mystik, malíř, filozof, archeolog a spisovatel (* [[1874]])
* [[14. december]] – [[Stanley Baldwin]], britský politik a premiér (* [[1867]])
* 14. december – [[Louis Delâge]], francúzsky priekopník automobilizmu (* [[1874]])
* [[17. december]] – [[Johannes Nicolaus Brønsted]], dánsky chemik a umelec (* [[1879]])
* [[21. december]] – [[Dušan Jurkovič]], slovenský architekt (* [[1868]])
* [[28. december]] – [[Viktor Emanuel III.]], taliansky kráľ (* [[1869]])
* [[30. december]] – [[Alfred North Whitehead]], britský matematik a filozof (* [[1861]])
[[Kategória:1947| ]]
[[Kategória:Roky| 1947]]
j6cngl2jkpcjvwfnw2gjgf84dseg2m5
Karibské more
0
3709
8213841
8189301
2026-05-14T19:01:36Z
~2026-25835-64
293305
8213841
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox more|názov=Karibské more|obrázok=Central_America_and_the_Caribbean_Shaded_Relief_Map.png|popis obrázku=Mapa Karibského mora|rozloha=2 754 000 km²|maxhĺbka=7 686 m|svetadiel=[[Amerika]]|štáty= pozri kapitolu Štáty|súradnice=15° sev. š., 75 záp. d. (približný stred mora)|šírka= 700 - 1 400 km (sever-juh)|dĺžka= 2 500 - 2 900 km (západ-východ)|prítoky= pozri kapitolu Rieky|nad=[[Americké stredomorie]] (resp. [[Atlantický oceán]])|sused= [[Mexický záliv]], (vlastný) [[Atlantický oceán]]|pod=-|priemhĺbka=2 200 m|objem=7 190 000 km<sup>3</sup>}}
'''Karibské more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[Amerika|americké]] [[okrajové more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Leží medzi [[Yucatánsky prieliv|Yucatánskym prielivom]], [[Antily|Antilami]], kontinentálnou [[Stredná Amerika|Strednou Amerikou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]].
S pojmom Karibské more súvisí aj termín Karibik - pozri [[Karibik]].
Karibské more je jedným z najväčších morí; má rozlohu asi 2 754 000 km².<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Caribbean Sea : Location, Geology, Climate, Size, History, Economy, Islands|url=http://www.allthesea.com/Caribbean-Sea.html|vydavateľ=www.allthesea.com|dátum prístupu=2020-06-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20180104065025/http://www.allthesea.com/Caribbean-Sea.html|dátum archivácie=2018-01-04}}</ref> Salinita vody je 36 ‰.<ref name=Filit>Karibské more. in: FILIT [https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/karibske_more.html]</ref>
== Názvy ==
Súčasný normovaný slovenský názov mora je '''Karibské more'''.<ref>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref> [[Kodifikačná príručka|Kodifikačné príručky]] ([[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] a [[Krátky slovník slovenského jazyka|KSSJ]]) tento názov (ani jeho varianty) neuvádzajú a nikdy neuvádzali, s výnimkou [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Peciarovho slovníka]] vydaného v roku 1968<ref>PECIAR, Š. Slovník slovenského jazyka, Doplnky, dodatky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968, S. 275</ref>.
Staršie slovenské názvy sú: ''Karaibské more''<ref>KREJČÍ, J. et al. Zemepis pre školy meštianske - tretí stupeň. Praha: Nákladom Československej grafickej únie, 1922, S. 87</ref>, ''Antilské more''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žáry | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Preklady | vydanie = | vydavateľ = Slovenský spisovatel̕ | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 371 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 149| jazyk = }}</ref><ref>Jaké hlboké je more? in: Vlasť a svet. č. 2 1894. S. 8</ref>, ''Antillské more''<ref>OLERÍNY, V. et al. Žraločie plutvy. Bratislava: SVKL, 1961, S. 24</ref>.
Názvy v miestnych jazykoch: [[Španielčina|po španielsky]] ''Mar Caribe'' alebo ''Mar de las Antillas'', [[Francúzština|po francúzsky]] ''mer des Caraïbes'' alebo ''mer des Antilles'', [[Holandčina|po holandsky]] ''Caraïbische Zee'' alebo ''Caribische Zee'' alebo staršie ''Antillenzee'', [[Angličtina|po anglicky]] ''Carribean Sea'' alebo staršie ''Sea of Antilles''/''Antillian Sea''.
== Hranice ==
[[Súbor:Amerikanisches_Mittelmeer_NASA_World_Wind_Globe.jpg|thumb|Satelitný obrázok [[Americké stredomorie|Amerického stredomoria]], čiže Mexického zálivu a Karibského mora]]
Karibské more ohraničené na západe a juhozápade [[Yucatán]]om a pevninskou [[Stredná Amerika|Strednou Amerikou]], na severe [[Veľké Antily|Veľkými Antilami]], na východe [[Malé Antily|Malými Antilami]] (vrátane [[Barbados]]u a [[Trinidad]]u, ale bez Južných Záveterných ostrovov) a na juhu [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]]. S [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]] ho spája [[Yucatánsky prieliv]], s [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] [[Panamský prieplav]] a s vlastným Atlantickým oceánom séria prielivov v Antilách, napr. [[Windwardský prieliv]], [[Monský prieliv]], [[Anegada Passage]].
Presný priebeh hranice je nasledovný: Karibské more sa na severe začína v [[Yucatánsky prieliv|Yucatánskom prielive]], a to konkrétne líniou spájajúcou mysy [[Cabo Catoche]] (v Mexiku) a [[Cabo San Antonio]] (na Kube), ktorá Karibské more oddeľuje od [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Hranica Karibského mora potom pokračuje po južnom brehu ostrova Kuba, prechádza [[Windwardský prieliv|Windwardským prielivom]] (medzi Kubou a ostrovom [[Haiti (ostrov)|Haiti]]), po južnom brehu ostrova Haiti (iný názov: Hispaniola) a prechádza [[Monský prieliv|Monským prielivom]] (medzi ostrovmi Haiti a [[Portoriko]]). Potom pokračuje po južnom brehu ostrova Portoriko a následne od severovýchodného výbežku Portorika na juh až po (vrátane) ostrov [[Trinidad]], a to takým spôsobom, že sú do Karibského mora zahrnuté všetky ostrovy medzi Portorikom a Trinidadom, vrátane ich pobrežných plytkých vôd zo strany vlastného Atlantického oceánu. Potom hranica pokračuje severojužnou líniou spájajúcou mys [[Galeota Point]] (na Trinidade) s ústím rieky [[Orinoko]] (vo Venezuele). Od ústia Orinoka hranica pokračuje po severnom brehu kontinentálnej Južnej Ameriky ([[Južné Záveterné ostrovy]] teda kompletne patria do Karibského mora) a následne po východnom brehu kontinentálnej Strednej Ameriky až po Yucatánsky prieliv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OAS seaname Detail for Caribbean Sea | url = https://www.ncei.noaa.gov/archive/archive-management-system/OAS/bin/prd/jquery/seaname/details/50 | vydavateľ = ncei.noaa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>Limits of Oceans and Seas. International Hydrographic Organization. 1953. S. 14, 15 [https://web.archive.org/web/20111008191433/http://www.iho-ohi.net/iho_pubs/standard/S-23/S23_1953.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký atlas světa | vydanie = 2. nezm | vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik | miesto = Praha | rok = 1989 | počet strán = | url = | isbn = 80-7011-020-1 | kapitola = | strany = 110-113| jazyk = }}</ref>
== Štáty ==
V Karibskom mori sa nachádzajú alebo doň svojim územím aspoň zasahujú tieto nezávislé štáty: [[Antigua a Barbuda]], [[Barbados]], [[Belize]], [[Dominika (štát)|Dominika]], [[Dominikánska republika]], [[Francúzsko]], [[Grenada]], [[Guatemala]], [[Haiti (štát)|Haiti]], [[Holandské kráľovstvo]], [[Honduras]], [[Jamajka]], [[Kolumbia]], [[Kostarika]], [[Kuba]], [[Mexiko]], [[Nikaragua]], [[Panama]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Spojené štáty]] (USA), [[Svätý Krištof a Nevis]], [[Svätá Lucia]], [[Svätý Vincent a Grenadíny]], [[Venezuela]].
== Zálivy ==
Významné zálivy Karibského mora sú: [[Gonâvský záliv]], [[Venezuelský záliv]], [[Dariénsky záliv]], [[Mosquitov záliv]], [[Parský záliv]] a [[Honduraský záliv]].
== Rieky ==
Významné rieky vlievajúce sa do Karibského mora (uvedené sú tu rieky na pevnine a na ostrovoch Kuba, Haiti, Portoriko, Jamajka a Trinidad): [[Aguán]], [[Aroa]], [[Atrato]], [[Belize (rieka)|Belize]], [[Black River]], [[Caroni]], [[Cauto]], [[Coco (rieka)|Coco]], [[Escondido]], [[Great River]], [[Guanajibo]], [[Chagres]], [[Chavón]], [[Hondo]], [[Jacaguas]], [[Magdalena (rieka)|Magdalena]], [[Minho]], [[Motagua]], [[Orinoko]], [[Patuca]], [[Plantain Garden River]], [[Ranchería]], [[Río Grande de Matagalpa]], [[Rio Grande de Patillas]], [[San Juan (rieka, Nikaragua)|San Juan]], [[San Pedro]], [[Sarstún]], [[Sinú]], [[Sixaola]], [[Tocuyo]], [[Tuy]], [[Ulúa]], [[Unare]], [[Yaque del Sur]], [[Yaracuy]], [[Yarra]], [[Zaza]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký atlas světa | vydanie = 2. nezm | vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik | miesto = Praha | rok = 1989 | počet strán = | url = | isbn = 80-7011-020-1 | kapitola = | strany = 110-113, 116| jazyk = }}</ref><ref>Google Maps (prístup 14. 5. 2026)</ref>
== Dno a geológia ==
Dno je tvorené niekoľkými panvami (teda väčšími relatívne hlbšími časťami), ktoré sú oddelené podmorskými chrbátmi (teda väčšími relatívne plytšími časťami). Panvy Karibského mora sú (zoradené od západu na východ):
* [[Yucatánska panva]] (medzi [[Yucatán]]om, Kubou, [[Lavica Misteriosa|Lavicou Misteriosa]] a Kajmaními ostrovmi; max. hĺbka: 4 901 m)
* [[Kajmanská priekopa]]/[[Kajmania priekopa]]/[[Kajmanská priehlbeň]] (medzi Lavicou Misteriosa, Kajmaními ostrovmi, Kubou, Haiti, Jamajkou, [[Islas de la Babía]] a Guatemalou; max. hĺbka: 7 680 m) - uvedená maximálna hĺbka je zároveň maximálnou hĺbkou (čiže najhlbším miestom) celého Karibského mora
* [[Kolumbijská panva]] (medzi štátom [[Haiti (štát)|Haiti]] a približne [[Panama|Panamou]] a [[Kolumbia|Kolumbiou]]; max. hĺbka: 4 535 m/ 5 144 m)
* [[Venezuelská panva]] (približne medzi Dominikánskou republikou, Portorikom a Južnou Amerikou; max. hĺbka: 5 649 m)
* [[Grenadská panva]] (medzi ostrovmi [[Guadeloupe]] a [[Grenada]]; max. hĺbka 3 063 m)
* [[Tobagská panva]] (medzi ostrovmi [[Grenada]] a [[Barbados]]; max. hĺbka: 2 731 m).<ref name=VA>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký atlas světa | vydanie = 2. nezm | vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik | miesto = Praha | rok = 1989 | počet strán = | url = | isbn = 80-7011-020-1 | kapitola = | strany = 110-113, 131, 132| jazyk = }}</ref><ref name=USGS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Map Showing Geology, Oil and Gas Fields, and
Geologic Provinces of the Caribbean Regio| url = https://pubs.usgs.gov/of/1997/ofr-97-470/OF97-470K/ofr97470K.pdf | vydavateľ = pubs.usgs.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>TOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 284 [https://ocg.aori.u-tokyo.ac.jp/member/eoka/documents/Tomczak_Godfrey.pdf]</ref>
Vedľa Karibského mora, hneď za jeho hranicami, sa nachádza [[Hispaniolská priekopa]] (medzi ostrovmi [[Turks a Caicos]] a ostrovom [[Haiti (ostrov)|Haiti]]; max. hĺbka 4 452 m) a svojou veľkou hĺbkou známa [[Portorická priekopa|Portorická priekopa]]/[[Portorická priehlbeň]] (je to pás severne od Portorika, medzi východným koncom ostrova Haiti a približne [[Anguilla|Anguillou]]; max. hĺbka: 9 279 m).<ref name=VA/><ref name=USGS/>
Hispaniolská a Portorická priekopa sú miesta častých [[Zemetrasenie|zemetrasení]]. Malé Antily sú tiež miestom aktívneho [[Sopečná činnosť|vulkanizmu]].{{bez citácie}}
Karibské more (okrem jeho severnej časti) sa nachádza na [[Karibská platňa|karibskej platni]].
Karibské more vzniklo pred približne 160 miliónmi rokov, t. j. počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]], v rámci rozpadu [[Pangea|Pangey]]. Na rozdiel od dneška však v miestach približne dnešnej Panamy spočiatku dlho nebola súvislá súš, čiže voda Karibského mora nebola oddelená od vody Tichého oceánu. Súš v oblasti Panamy vznikla (a teda Karibské more svoju dnešnú podobu dostalo) asi až pred 2,5 miliónmi rokov.<ref>Iturralde-Vinent, M. A. CHAPTER 22 A Brief Account of the Evolution of the
Caribbean Seaway: Jurassic to Present. in: PROTHERO, D. R. From Greenhouse to Icehouse - The Marine Eocene-Oligocene Transition. 2003. S. 386 a nasl. [https://www.researchgate.net/publication/282252153_Iturralde-Vinent_M_2003_A_brief_account_of_the_evolution_of_the_Caribbean_seaway_Jurassic_to_present_En_Prothero_D_Ivany_LC_y_Nesbitt_EA_Editores_From_Greenhouse_to_Icehouse_The_Marine_Eocene-Oligocen]</ref>
=== Koralové útesy ===
Karibik je domovom viac ako 9 % [[koralový útes|koralových útesov]] sveta (celková plocha približne 50 000 km²). Väčšina koralov sa nachádza v okolí ostrovov a pri pobreží Strednej Ameriky. V Karibskom mori sa nachádza aj druhý najväčší [[Koralový útes|bariérový útes]] na svete, [[Mezoamerický koralový útes]]. Rozprestiera sa na 1 000 km pozdĺž pobrežia [[Mexiko|Mexika]], [[Belize]], [[Guatemala (štát)|Guatemaly]] a [[Honduras|Hondurasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesoamerican Reef {{!}} Places {{!}} WWF|url=https://www.worldwildlife.org/places/mesoamerican-reef|vydavateľ=World Wildlife Fund|dátum prístupu=2020-06-16|jazyk=en}}</ref>
== Podnebie a teplota vody ==
[[Súbor:NASA ASMR-E image of average SSTs of Hurricane Katrina.jpg|thumb|Mapa priemerných teplôt vody Karibiku počas [[25. august|25]] až [[27. august]]a [[2005]]. V oblasti [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] (medzi polostrovom [[Yucatán]], [[Kuba|Kubou]] a [[Florida|Floridou]]) vidno formujúci sa [[hurikán]] [[Hurikán Katrina|Katrina]].]]
Karibské more leží v [[Tropické pásmo|trópoch]] západnej pologule.
Teplota vrchných vrstiev vody Karibského mora je v letných mesiacoch 24-28 °C, v zime 25 °C.<ref name=Filit/> Karibské more je jedno z najteplejších morí na svete a taktiež more s častým výskytom tropických [[Búrka|búrok]] a [[hurikán]]ov.
== Ekonomika a turizmus ==
Oblasť Karibského mora (i Mexického zálivu) je významná ťažbou [[Ropa|ropy]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]].
Ropu v Karibskom mori ťaží [[Kolumbia]], [[Venezuela]], [[Trinidad a Tobago]], [[Barbados]] a [[Kuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pyteraf | meno = Marzena | autor = | odkaz na autora = | titul = The Caribbean | url = https://geoexpro.com/the-caribbean/ | vydavateľ = geoexpro.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
Ďalšia dôležitá ekonomická aktivita je [[rybolov]].
Turizmus je nemenej dôležitý ekonomický faktor. Podľa [[Caribbean Tourism Organization]] [[Karibik]] (t. j. oblasť, ktorej jadro tvorí Karibské more) v roku 2025 navštívilo 35 miliónov klasických turistov a 35,5 milióna osôb na výletných lodiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Caribbean360 Editorial | odkaz na autora = | titul = Caribbean tourism arrivals hit 35 million in 2025 | url = https://caribbean360.com/caribbean-tourism-arrivals-reached-35-million-in-2025 | vydavateľ = caribbean360.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Caribbean Sea|wikt=Karibské more}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|13.998037|-72.949219|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Karibské more| ]]
oktl618757lznpksltotdrd0d8toeka
8214035
8213841
2026-05-15T06:47:28Z
~2026-25835-64
293305
8214035
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox more|názov=Karibské more|obrázok=Central_America_and_the_Caribbean_Shaded_Relief_Map.png|popis obrázku=Mapa Karibského mora|rozloha=2 754 000 km²|maxhĺbka=7 686 m|svetadiel=[[Amerika]]|štáty= pozri kapitolu Štáty|súradnice=15° sev. š., 75 záp. d. (približný stred mora)|šírka= 700 - 1 400 km (sever-juh)|dĺžka= 2 500 - 2 900 km (západ-východ)|prítoky= pozri kapitolu Rieky|nad=[[Americké stredomorie]] (resp. [[Atlantický oceán]])|sused= [[Mexický záliv]], (vlastný) [[Atlantický oceán]]|pod=-|priemhĺbka=2 200 m|objem=7 190 000 km<sup>3</sup>}}
'''Karibské more''' (iné názvy pozri nižšie) je [[Amerika|americké]] [[okrajové more]] [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Leží medzi [[Yucatánsky prieliv|Yucatánskym prielivom]], [[Antily|Antilami]], kontinentálnou [[Stredná Amerika|Strednou Amerikou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]].
S pojmom Karibské more súvisí aj termín Karibik - pozri [[Karibik]].
Karibské more je jedným z najväčších morí; má rozlohu asi 2 754 000 km².<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Caribbean Sea : Location, Geology, Climate, Size, History, Economy, Islands|url=http://www.allthesea.com/Caribbean-Sea.html|vydavateľ=www.allthesea.com|dátum prístupu=2020-06-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20180104065025/http://www.allthesea.com/Caribbean-Sea.html|dátum archivácie=2018-01-04}}</ref> Salinita vody je 36 ‰.<ref name=Filit>Karibské more. in: FILIT [https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvk/karibske_more.html]</ref>
== Názvy ==
Súčasný normovaný slovenský názov mora je '''Karibské more'''.<ref name=Ex>Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref> [[Kodifikačná príručka|Kodifikačné príručky]] ([[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] a [[Krátky slovník slovenského jazyka|KSSJ]]) tento názov (ani jeho varianty) neuvádzajú a nikdy neuvádzali, s výnimkou [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Peciarovho slovníka]] vydaného v roku 1968<ref>PECIAR, Š. Slovník slovenského jazyka, Doplnky, dodatky. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968, S. 275</ref>.
Staršie slovenské názvy sú: ''Karaibské more''<ref>KREJČÍ, J. et al. Zemepis pre školy meštianske - tretí stupeň. Praha: Nákladom Československej grafickej únie, 1922, S. 87</ref>, ''Antilské more''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Žáry | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Preklady | vydanie = | vydavateľ = Slovenský spisovatel̕ | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 371 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 149| jazyk = }}</ref><ref>Jaké hlboké je more? in: Vlasť a svet. č. 2 1894. S. 8</ref>, ''Antillské more''<ref>OLERÍNY, V. et al. Žraločie plutvy. Bratislava: SVKL, 1961, S. 24</ref>.
Názvy v miestnych jazykoch: [[Španielčina|po španielsky]] ''Mar Caribe'' alebo ''Mar de las Antillas'', [[Francúzština|po francúzsky]] ''mer des Caraïbes'' alebo ''mer des Antilles'', [[Holandčina|po holandsky]] ''Caraïbische Zee'' alebo ''Caribische Zee'' alebo staršie ''Antillenzee'', [[Angličtina|po anglicky]] ''Carribean Sea'' alebo staršie ''Sea of Antilles''/''Antillian Sea''.
== Hranice ==
[[Súbor:Amerikanisches_Mittelmeer_NASA_World_Wind_Globe.jpg|thumb|Satelitný obrázok [[Americké stredomorie|Amerického stredomoria]], čiže Mexického zálivu a Karibského mora]]
Karibské more ohraničené na západe a juhozápade [[Yucatán]]om a pevninskou [[Stredná Amerika|Strednou Amerikou]], na severe [[Veľké Antily|Veľkými Antilami]], na východe [[Malé Antily|Malými Antilami]] (vrátane [[Barbados]]u a [[Trinidad]]u, ale bez Južných Záveterných ostrovov) a na juhu [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]]. S [[Mexický záliv|Mexickým zálivom]] ho spája [[Yucatánsky prieliv]], s [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] [[Panamský prieplav]] a s vlastným Atlantickým oceánom séria prielivov v Antilách, napr. [[Windwardský prieliv]], [[Monský prieliv]], [[Anegada Passage]].
Presný priebeh hranice je nasledovný: Karibské more sa na severe začína v [[Yucatánsky prieliv|Yucatánskom prielive]], a to konkrétne líniou spájajúcou mysy [[Cabo Catoche]] (v Mexiku) a [[Cabo San Antonio]] (na Kube), ktorá Karibské more oddeľuje od [[Mexický záliv|Mexického zálivu]]. Hranica Karibského mora potom pokračuje po južnom brehu ostrova Kuba, prechádza [[Windwardský prieliv|Windwardským prielivom]] (medzi Kubou a ostrovom [[Haiti (ostrov)|Haiti]]), po južnom brehu ostrova Haiti (iný názov: Hispaniola) a prechádza [[Monský prieliv|Monským prielivom]] (medzi ostrovmi Haiti a [[Portoriko]]). Potom pokračuje po južnom brehu ostrova Portoriko a následne od severovýchodného výbežku Portorika na juh až po (vrátane) ostrov [[Trinidad]], a to takým spôsobom, že sú do Karibského mora zahrnuté všetky ostrovy medzi Portorikom a Trinidadom, vrátane ich pobrežných plytkých vôd zo strany vlastného Atlantického oceánu. Potom hranica pokračuje severojužnou líniou spájajúcou mys [[Galeota Point]] (na Trinidade) s ústím rieky [[Orinoko]] (vo Venezuele). Od ústia Orinoka hranica pokračuje po severnom brehu kontinentálnej Južnej Ameriky ([[Južné Záveterné ostrovy]] teda kompletne patria do Karibského mora) a následne po východnom brehu kontinentálnej Strednej Ameriky až po Yucatánsky prieliv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OAS seaname Detail for Caribbean Sea | url = https://www.ncei.noaa.gov/archive/archive-management-system/OAS/bin/prd/jquery/seaname/details/50 | vydavateľ = ncei.noaa.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>Limits of Oceans and Seas. International Hydrographic Organization. 1953. S. 14, 15 [https://web.archive.org/web/20111008191433/http://www.iho-ohi.net/iho_pubs/standard/S-23/S23_1953.pdf]</ref><ref name=VA110113>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký atlas světa | vydanie = 2. nezm | vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik | miesto = Praha | rok = 1989 | počet strán = | url = | isbn = 80-7011-020-1 | kapitola = | strany = 110-113| jazyk = }}</ref>
== Štáty ==
V Karibskom mori sa nachádzajú alebo doň svojim územím aspoň zasahujú tieto nezávislé štáty: [[Antigua a Barbuda]], [[Barbados]], [[Belize]], [[Dominika (štát)|Dominika]], [[Dominikánska republika]], [[Francúzsko]], [[Grenada]], [[Guatemala]], [[Haiti (štát)|Haiti]], [[Holandské kráľovstvo]], [[Honduras]], [[Jamajka]], [[Kolumbia]], [[Kostarika]], [[Kuba]], [[Mexiko]], [[Nikaragua]], [[Panama]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Spojené štáty]] (USA), [[Svätý Krištof a Nevis]], [[Svätá Lucia]], [[Svätý Vincent a Grenadíny]], [[Venezuela]].
== Zálivy ==
Zálivy Karibského mora sú: <ref name=VA110113/><ref name=Ex/>
* [[Batabanský záliv]] (v západnej Kube)
* [[Dariensky záliv]] (medzi Panamou a Kolumbiou)
* [[Golfe de la Gonâve]] (v štáte Haiti)
* [[Golfo de Ana Maria]] (v strednej Kube)
* [[Golfo de Cazones]] (v západnej Kube)
* [[Golfo de Guacanayabo]] (v juhovýchodnej Kube)
* [[Golfo de Paria]]/[[Parijský záliv]] (medzi Trinidadom a Venezuelou)
* [[Golfo de Urabá]] (v Kolumbii pred Darienskym zálivom)
* [[Golfo Triste]] (vo Venezuele blízko Caracasu)
* [[Honduraský záliv]] (medzi Belize, Guatemalou a Hondurasom)
* [[Moskytí záliv]] (v západnej Paname)
* [[Venezuelský záliv]] (medzi Kolumbiou a Venezuelou)
== Rieky ==
Významné rieky vlievajúce sa do Karibského mora (uvedené sú tu rieky na pevnine a na ostrovoch Kuba, Haiti, Portoriko, Jamajka a Trinidad): [[Aguán]], [[Aroa]], [[Atrato]], [[Belize (rieka)|Belize]], [[Black River]], [[Caroni]], [[Cauto]], [[Coco (rieka)|Coco]], [[Escondido]], [[Great River]], [[Guanajibo]], [[Chagres]], [[Chavón]], [[Hondo]], [[Jacaguas]], [[Magdalena (rieka)|Magdalena]], [[Minho]], [[Motagua]], [[Orinoko]], [[Patuca]], [[Plantain Garden River]], [[Ranchería]], [[Río Grande de Matagalpa]], [[Rio Grande de Patillas]], [[San Juan (rieka, Nikaragua)|San Juan]], [[San Pedro]], [[Sarstún]], [[Sinú]], [[Sixaola]], [[Tocuyo]], [[Tuy]], [[Ulúa]], [[Unare]], [[Yaque del Sur]], [[Yaracuy]], [[Yarra]], [[Zaza]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký atlas světa | vydanie = 2. nezm | vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik | miesto = Praha | rok = 1989 | počet strán = | url = | isbn = 80-7011-020-1 | kapitola = | strany = 110-113, 116| jazyk = }}</ref><ref>Google Maps (prístup 14. 5. 2026)</ref>
== Dno a geológia ==
Dno je tvorené niekoľkými panvami (teda väčšími relatívne hlbšími časťami), ktoré sú oddelené podmorskými chrbátmi (teda väčšími relatívne plytšími časťami). Panvy Karibského mora sú (zoradené od západu na východ):
* [[Yucatánska panva]] (medzi [[Yucatán]]om, Kubou, [[Lavica Misteriosa|Lavicou Misteriosa]] a Kajmaními ostrovmi; max. hĺbka: 4 901 m)
* [[Kajmanská priekopa]]/[[Kajmania priekopa]]/[[Kajmanská priehlbeň]] (medzi Lavicou Misteriosa, Kajmaními ostrovmi, Kubou, Haiti, Jamajkou, [[Islas de la Babía]] a Guatemalou; max. hĺbka: 7 680 m) - uvedená maximálna hĺbka je zároveň maximálnou hĺbkou (čiže najhlbším miestom) celého Karibského mora
* [[Kolumbijská panva]] (medzi štátom [[Haiti (štát)|Haiti]] a približne [[Panama|Panamou]] a [[Kolumbia|Kolumbiou]]; max. hĺbka: 4 535 m/ 5 144 m)
* [[Venezuelská panva]] (približne medzi Dominikánskou republikou, Portorikom a Južnou Amerikou; max. hĺbka: 5 649 m)
* [[Grenadská panva]] (medzi ostrovmi [[Guadeloupe]] a [[Grenada]]; max. hĺbka 3 063 m)
* [[Tobagská panva]] (medzi ostrovmi [[Grenada]] a [[Barbados]]; max. hĺbka: 2 731 m).<ref name=VA>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Velký atlas světa | vydanie = 2. nezm | vydavateľ = Geodetický a kartografický podnik | miesto = Praha | rok = 1989 | počet strán = | url = | isbn = 80-7011-020-1 | kapitola = | strany = 110-113, 131, 132| jazyk = }}</ref><ref name=USGS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Map Showing Geology, Oil and Gas Fields, and
Geologic Provinces of the Caribbean Regio| url = https://pubs.usgs.gov/of/1997/ofr-97-470/OF97-470K/ofr97470K.pdf | vydavateľ = pubs.usgs.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>TOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 284 [https://ocg.aori.u-tokyo.ac.jp/member/eoka/documents/Tomczak_Godfrey.pdf]</ref>
Vedľa Karibského mora, hneď za jeho hranicami, sa nachádza [[Hispaniolská priekopa]] (medzi ostrovmi [[Turks a Caicos]] a ostrovom [[Haiti (ostrov)|Haiti]]; max. hĺbka 4 452 m) a svojou veľkou hĺbkou známa [[Portorická priekopa|Portorická priekopa]]/[[Portorická priehlbeň]] (je to pás severne od Portorika, medzi východným koncom ostrova Haiti a približne [[Anguilla|Anguillou]]; max. hĺbka: 9 279 m).<ref name=VA/><ref name=USGS/>
Hispaniolská a Portorická priekopa sú miesta častých [[Zemetrasenie|zemetrasení]]. Malé Antily sú tiež miestom aktívneho [[Sopečná činnosť|vulkanizmu]].{{bez citácie}}
Karibské more (okrem jeho severnej časti) sa nachádza na [[Karibská platňa|karibskej platni]].
Karibské more vzniklo pred približne 160 miliónmi rokov, t. j. počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]], v rámci rozpadu [[Pangea|Pangey]]. Na rozdiel od dneška však v miestach približne dnešnej Panamy spočiatku dlho nebola súvislá súš, čiže voda Karibského mora nebola oddelená od vody Tichého oceánu. Súš v oblasti Panamy vznikla (a teda Karibské more svoju dnešnú podobu dostalo) asi až pred 2,5 miliónmi rokov.<ref>Iturralde-Vinent, M. A. CHAPTER 22 A Brief Account of the Evolution of the
Caribbean Seaway: Jurassic to Present. in: PROTHERO, D. R. From Greenhouse to Icehouse - The Marine Eocene-Oligocene Transition. 2003. S. 386 a nasl. [https://www.researchgate.net/publication/282252153_Iturralde-Vinent_M_2003_A_brief_account_of_the_evolution_of_the_Caribbean_seaway_Jurassic_to_present_En_Prothero_D_Ivany_LC_y_Nesbitt_EA_Editores_From_Greenhouse_to_Icehouse_The_Marine_Eocene-Oligocen]</ref>
=== Koralové útesy ===
Karibik je domovom viac ako 9 % [[koralový útes|koralových útesov]] sveta (celková plocha približne 50 000 km²). Väčšina koralov sa nachádza v okolí ostrovov a pri pobreží Strednej Ameriky. V Karibskom mori sa nachádza aj druhý najväčší [[Koralový útes|bariérový útes]] na svete, [[Mezoamerický koralový útes]]. Rozprestiera sa na 1 000 km pozdĺž pobrežia [[Mexiko|Mexika]], [[Belize]], [[Guatemala (štát)|Guatemaly]] a [[Honduras|Hondurasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mesoamerican Reef {{!}} Places {{!}} WWF|url=https://www.worldwildlife.org/places/mesoamerican-reef|vydavateľ=World Wildlife Fund|dátum prístupu=2020-06-16|jazyk=en}}</ref>
== Podnebie a teplota vody ==
[[Súbor:NASA ASMR-E image of average SSTs of Hurricane Katrina.jpg|thumb|Mapa priemerných teplôt vody Karibiku počas [[25. august|25]] až [[27. august]]a [[2005]]. V oblasti [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] (medzi polostrovom [[Yucatán]], [[Kuba|Kubou]] a [[Florida|Floridou]]) vidno formujúci sa [[hurikán]] [[Hurikán Katrina|Katrina]].]]
Karibské more leží v [[Tropické pásmo|trópoch]] západnej pologule.
Teplota vrchných vrstiev vody Karibského mora je v letných mesiacoch 24-28 °C, v zime 25 °C.<ref name=Filit/> Karibské more je jedno z najteplejších morí na svete a taktiež more s častým výskytom tropických [[Búrka|búrok]] a [[hurikán]]ov.
== Ekonomika a turizmus ==
Oblasť Karibského mora (i Mexického zálivu) je významná ťažbou [[Ropa|ropy]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]].
Ropu v Karibskom mori ťaží [[Kolumbia]], [[Venezuela]], [[Trinidad a Tobago]], [[Barbados]] a [[Kuba]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pyteraf | meno = Marzena | autor = | odkaz na autora = | titul = The Caribbean | url = https://geoexpro.com/the-caribbean/ | vydavateľ = geoexpro.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
Ďalšia dôležitá ekonomická aktivita je [[rybolov]].
Turizmus je nemenej dôležitý ekonomický faktor. Podľa [[Caribbean Tourism Organization]] [[Karibik]] (t. j. oblasť, ktorej jadro tvorí Karibské more) v roku 2025 navštívilo 35 miliónov klasických turistov a 35,5 milióna osôb na výletných lodiach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Caribbean360 Editorial | odkaz na autora = | titul = Caribbean tourism arrivals hit 35 million in 2025 | url = https://caribbean360.com/caribbean-tourism-arrivals-reached-35-million-in-2025 | vydavateľ = caribbean360.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Caribbean Sea|wikt=Karibské more}}
{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|13.998037|-72.949219|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Karibské more| ]]
p1iedsf0ox50i0mvdweyncdc4qx5nr7
Barbados
0
3953
8213729
7840644
2026-05-14T13:25:20Z
~2026-25835-64
293305
8213729
wikitext
text/x-wiki
{{Bez zdroja}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Barbados
| 2. pád názvu = Barbadosu
| Vlajka = Flag of Barbados.svg
| Znak = Coat of arms of Barbados (2).svg
| Poloha = LocationBarbados.png
| Motto = "Pýcha a usilovnosť"
| Hymna = V hojnosti a v čase núdze (In Plenty and in Time of Need)<br />
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Barbados
| Krátky miestny názov = Barbados
| Hlavné mesto = [[Bridgetown]]
| ŠírkaSt = 13
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 59
| DĺžkaMin = 37
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Bridgetown]]
| Úradné jazyky = [[angličtina]]
| Štátne zriadenie = [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br>[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Sandra Mason]]<br>[[Mia Mottley]]
| Vznik = [[30. november]] [[1966]]
| Susedia =
| Rozloha = 430
| Poradie rozloha = 432 km2 (200. najväčšie)
| Rozloha vody = 166 sq mi
| Percento vody = nepatrné množstvo
| Odhad počtu obyvateľov = 277 821
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2010
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 181.
| Sčítanie počtu obyvateľov = 274 540
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
| Hustota obyvateľstva = 660
| Poradie hustota = 15.
| HDP =
| Rok HDP =
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu =
| Poradie HDP na hlavu =
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = 1 Barbadoský dolár = 100 Centov
| Kód meny = BBD
| Časové pásmo = Východné Karibské UTC-4
| UTC posun = -4
| Letný čas = -4
| UTC posun leto = -4
| Medzinárodný kód = BB
| Kód motorových vozidiel = BDS
| Internetová doména = [[.bb]]
| Smerové telefónne číslo = 1 -246
| Poznámky =
}}
'''Barbados''' je [[Ostrov|ostrovný]] štát v [[Karibské more|Karibskom mori]]. Úradným jazykom je [[angličtina]].
Barbados je zároveň názov jediného ostrova tohto štátu. Ostrov sa väčšinou považuje za súčasť [[Malé Antily|Malých Antíl]], i keď leží trochu izolovane od ostatných Malých Antíl. Je lemovaný [[Koralový útes|koralovými útesmi]].
Najvyšším vrchom je [[Mount Hillaby]] ({{m|340|m}}). Najväčšie mestá sú [[Bridgetown]], [[Speightstown]], [[Holetown]], [[St. Lawrence]] a [[Oistins]].
== Etymológia ==
Španielsko slovo barbados (alebo barbudos) i portugalské slovo barbados znamená doslova „bradatí“ alebo „bradáči“. Podľa niektorých názorov sa tým konkrétne myslí miestny [[figovník]] s latinským menom ''[[Ficus citrifolia]]'', ktorého nadzemné korene tam pripomínajú bradu.
== Podnebie ==
Podnebie je príjemné, ale od júna do novembra trvá obdobie [[hurikán]]ov.
== Obyvateľstvo ==
Obyvateľstvo tvoria z 80 % [[černosi]], 16 % [[Mulat|mulati]] a 4 % [[belosi]]. 65,3 % sú [[Protestantizmus|protestanti]], 4,4 % [[Katolicizmus|katolíci]], 12,8 % ostatní a 17,5 % bez vyznania.
== Členstvo v organizáciách ==
Barbados je člen [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]], [[Spoločenstvo národov|Commonwealth]]u a [[CARICOM]]u.
== Politický systém ==
Barbados je parlamentná republika. Hlavou štátu je (od roku 2021) [[prezident]], volený parlamentom na 4 roky. Na čele vlády stojí [[predseda vlády]] (Prime Minister). Parlament má hornú komoru - [[senát (komora parlamentu)|Senát]] s 21 senátormi a dolnú komoru - House of Assembly s 30 poslancami.
== Dejiny ==
V roku [[1518]] bol ostrov obsadený [[Španielsko|Španielmi]]. V [[16. storočie|16.]] – [[17. storočie|17. storočí]] o územie súperili [[Španieli]], [[Francúzi]] a [[Angličania]]. Od roku [[1627]] bol britskou, od roku [[1655]] korunnou kolóniou. Barbados mal rozsiahlu vnútornú autonómiu; jeho parlament (House of Assembly) vznikol v roku [[1639]] a je tretí najstarší na západnej pologuli. Roku [[1951]] bolo zavedené všeobecné volebné právo. V rokoch [[1958]]-[[1962]] bol súčasťou federácie Západoindických ostrovov ([[Západoindická federácia]], kolónia [[Spojené kráľovstvo|Británie]]), ale už v roku [[1961]] získal vnútornú autonómiu.
Otroctvo bolo zrušené v roku 1834. Štát sa stal v rámci [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov (Commonwealthu)]] v roku [[1966]] nezávislým. Na čele stál generálny guvernér, ktorý zastupoval [[britská kráľovná|britskú kráľovnú]].<ref name="bbc-barbados-becomes-a-republic"/>
30. októbra 2021 sa z Barbadosu stala [[republika]]. Po kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbete II]] sa hlavou štátu stala dovtedajšia generálna guvernérka, Dame [[Sandra Mason]], zvolená v októbri, sa stala prezidentkou. Štát zostal členom Spoločenstva národov.<ref name="bbc-barbados-becomes-a-republic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Barbados becomes a republic and parts ways with the Queen | url = https://www.bbc.com/news/world-latin-america-59470843 | vydavateľ = British Broadcasting Corporation | dátum vydania = 2021-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Hospodárstvo ==
Hospodárstvo je zamerané na [[cestovný ruch]]. Vďaka vyhľadávaným piesočnatým plážam, koralovým plytčinám a luxusným hotelom je krajina turisticky veľmi atraktívna. Hlavné exportné artikle sú [[cukor]] a [[rum]].
== Barbados a Slovensko ==
Od [[14. apríl]]a [[1994]] diplomatické zastúpenie Slovenskej republiky v Barbadose zaisťuje slovenské veľvyslanectvo [[Havana|Havane]] ([[Kuba]]). Vzájomné vzťahy sú korektné a ich základom je obchodná a hospodárska spolupráca. Vývozné položky tvoria [[cukor]], chemické výrobky a elektronické diely, dovozné stroje, potraviny a stavebný materiál.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Karibik}}
{{WTO}}
[[Kategória:Barbados| ]]
[[Kategória:Republiky]]
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Karibské štáty]]
[[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]]
a51t80kf1baerfuzr4p392ywgue7k2d
8213730
8213729
2026-05-14T13:27:10Z
~2026-25835-64
293305
8213730
wikitext
text/x-wiki
{{Bez zdroja}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Barbados
| 2. pád názvu = Barbadosu
| Vlajka = Flag of Barbados.svg
| Znak = Coat of arms of Barbados (2).svg
| Poloha = LocationBarbados.png
| Motto = "Pýcha a usilovnosť"
| Hymna = V hojnosti a v čase núdze (In Plenty and in Time of Need)<br />
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Barbados
| Krátky miestny názov = Barbados
| Hlavné mesto = [[Bridgetown]]
| ŠírkaSt = 13
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 59
| DĺžkaMin = 37
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Bridgetown]]
| Úradné jazyky = [[angličtina]]
| Štátne zriadenie = [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br>[[Predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Jeffrey Bostic]]<br>[[Mia Mottleyová]]
| Vznik = [[30. november]] [[1966]]
| Susedia =
| Rozloha = 430
| Poradie rozloha = 432 km2 (200. najväčšie)
| Rozloha vody = 166 sq mi
| Percento vody = nepatrné množstvo
| Odhad počtu obyvateľov = 277 821
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2010
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 181.
| Sčítanie počtu obyvateľov = 274 540
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
| Hustota obyvateľstva = 660
| Poradie hustota = 15.
| HDP =
| Rok HDP =
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu =
| Poradie HDP na hlavu =
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = 1 Barbadoský dolár = 100 Centov
| Kód meny = BBD
| Časové pásmo = Východné Karibské UTC-4
| UTC posun = -4
| Letný čas = -4
| UTC posun leto = -4
| Medzinárodný kód = BB
| Kód motorových vozidiel = BDS
| Internetová doména = [[.bb]]
| Smerové telefónne číslo = 1 -246
| Poznámky =
}}
'''Barbados''' je [[Ostrov|ostrovný]] štát v [[Karibské more|Karibskom mori]]. Úradným jazykom je [[angličtina]].
Barbados je zároveň názov jediného ostrova tohto štátu. Ostrov sa väčšinou považuje za súčasť [[Malé Antily|Malých Antíl]], i keď leží trochu izolovane od ostatných Malých Antíl. Je lemovaný [[Koralový útes|koralovými útesmi]].
Najvyšším vrchom je [[Mount Hillaby]] ({{m|340|m}}). Najväčšie mestá sú [[Bridgetown]], [[Speightstown]], [[Holetown]], [[St. Lawrence]] a [[Oistins]].
== Etymológia ==
Španielsko slovo barbados (alebo barbudos) i portugalské slovo barbados znamená doslova „bradatí“ alebo „bradáči“. Podľa niektorých názorov sa tým konkrétne myslí miestny [[figovník]] s latinským menom ''[[Ficus citrifolia]]'', ktorého nadzemné korene tam pripomínajú bradu.
== Podnebie ==
Podnebie je príjemné, ale od júna do novembra trvá obdobie [[hurikán]]ov.
== Obyvateľstvo ==
Obyvateľstvo tvoria z 80 % [[černosi]], 16 % [[Mulat|mulati]] a 4 % [[belosi]]. 65,3 % sú [[Protestantizmus|protestanti]], 4,4 % [[Katolicizmus|katolíci]], 12,8 % ostatní a 17,5 % bez vyznania.
== Členstvo v organizáciách ==
Barbados je člen [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]], [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]], [[Spoločenstvo národov|Commonwealth]]u a [[CARICOM]]u.
== Politický systém ==
Barbados je parlamentná republika. Hlavou štátu je (od roku 2021) [[prezident]], volený parlamentom na 4 roky. Na čele vlády stojí [[predseda vlády]] (Prime Minister). Parlament má hornú komoru - [[senát (komora parlamentu)|Senát]] s 21 senátormi a dolnú komoru - House of Assembly s 30 poslancami.
== Dejiny ==
V roku [[1518]] bol ostrov obsadený [[Španielsko|Španielmi]]. V [[16. storočie|16.]] – [[17. storočie|17. storočí]] o územie súperili [[Španieli]], [[Francúzi]] a [[Angličania]]. Od roku [[1627]] bol britskou, od roku [[1655]] korunnou kolóniou. Barbados mal rozsiahlu vnútornú autonómiu; jeho parlament (House of Assembly) vznikol v roku [[1639]] a je tretí najstarší na západnej pologuli. Roku [[1951]] bolo zavedené všeobecné volebné právo. V rokoch [[1958]]-[[1962]] bol súčasťou federácie Západoindických ostrovov ([[Západoindická federácia]], kolónia [[Spojené kráľovstvo|Británie]]), ale už v roku [[1961]] získal vnútornú autonómiu.
Otroctvo bolo zrušené v roku 1834. Štát sa stal v rámci [[Spoločenstvo národov|Spoločenstva národov (Commonwealthu)]] v roku [[1966]] nezávislým. Na čele stál generálny guvernér, ktorý zastupoval [[britská kráľovná|britskú kráľovnú]].<ref name="bbc-barbados-becomes-a-republic"/>
30. októbra 2021 sa z Barbadosu stala [[republika]]. Po kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbete II]] sa hlavou štátu stala dovtedajšia generálna guvernérka, Dame [[Sandra Mason]], zvolená v októbri, sa stala prezidentkou. Štát zostal členom Spoločenstva národov.<ref name="bbc-barbados-becomes-a-republic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Barbados becomes a republic and parts ways with the Queen | url = https://www.bbc.com/news/world-latin-america-59470843 | vydavateľ = British Broadcasting Corporation | dátum vydania = 2021-11-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Hospodárstvo ==
Hospodárstvo je zamerané na [[cestovný ruch]]. Vďaka vyhľadávaným piesočnatým plážam, koralovým plytčinám a luxusným hotelom je krajina turisticky veľmi atraktívna. Hlavné exportné artikle sú [[cukor]] a [[rum]].
== Barbados a Slovensko ==
Od [[14. apríl]]a [[1994]] diplomatické zastúpenie Slovenskej republiky v Barbadose zaisťuje slovenské veľvyslanectvo [[Havana|Havane]] ([[Kuba]]). Vzájomné vzťahy sú korektné a ich základom je obchodná a hospodárska spolupráca. Vývozné položky tvoria [[cukor]], chemické výrobky a elektronické diely, dovozné stroje, potraviny a stavebný materiál.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Karibik}}
{{WTO}}
[[Kategória:Barbados| ]]
[[Kategória:Republiky]]
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Karibské štáty]]
[[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]]
hp7jrb9soeztxf4ry58gg62yde8xwwo
Belize
0
3955
8213742
8074911
2026-05-14T14:37:52Z
~2026-25835-64
293305
8213742
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Belize
| 2. pád názvu = Belize
| Vlajka = Flag of Belize.svg
| Znak =Coat_of_arms_of_Belize.svg
| Poloha = BLZ orthographic.svg
| Motto = Sub Umbra Florero - Under the shade I flourish.
| Hymna = Land of the free<br />[[File:Land of the Free instrumental.ogg|center]]
| Kráľovská hymna = [[God Save the King]]<br />[[File:United States Navy Band - God Save the King.oga|center]]
| Dlhý miestny názov = -
| Krátky miestny názov = Belize
| Hlavné mesto = [[Belmopan]]
| ŠírkaSt =
| ŠírkaMin =
| ŠírkaSJ =
| DĺžkaSt =
| DĺžkaMin =
| DĺžkaVZ =
| Najväčšie mesto = [[Belize City]]
| Úradné jazyky = [[angličtina]]
| Štátne zriadenie = parlamentná demokracia
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br>Generálny guvernér<br>Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = Kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<br />[[Froyla Tzalam]]<br />[[Johnny Briceño]]
| Vznik = [[21. september]] [[1981]]
| Susedia = [[Mexiko]], [[Guatemala (štát)|Guatemala]]
| Rozloha = 22 966
| Poradie rozloha = 158
| Rozloha vody = 160
| Percento vody = 0.7
| Odhad počtu obyvateľov = 287.730
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2006
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 178
| Sčítanie počtu obyvateľov = 287.730
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2006
| Hustota obyvateľstva = 10,34
| Poradie hustota = 204
| HDP =
| Rok HDP = 2005
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu = 6800
| Poradie HDP na hlavu =
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = Belizejský dolár
| Kód meny =
| Časové pásmo =
| UTC posun = -6
| Letný čas =
| UTC posun leto =
| Medzinárodný kód = 084/BZ
| Kód motorových vozidiel = BLZ
| Internetová doména = .bz
| Smerové telefónne číslo = 501
| Poznámky = Gramotnosť: 94,1%
}}
'''Belize''' je štát nachádzajúci sa na východnom pobreží Strednej Ameriky pri [[Karibské more|Karibskom mori]]. Na severozápade susedí s [[Mexiko]]m a na juhozápade s [[Guatemala (štát)|Guatemalou]].
Hlavné mesto [[Belmopan]] bolo založené v roku [[1970]]. V roku [[1973]] bol [[Britský Honduras]] premenovaný na Belize. Nezávislosť bola vyhlásená [[21. septembra]] [[1981]]. Štátne zriadenie je parlamentná demokracia i konštitučná monarchia, prezentovaná britským kráľom [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karolom III]]. Je členskou organizáciou CARICOM (Caribbean Community and Common Market) a SICA (Sistema de Integración Centroamericana).
Belize je jediná po [[angličtina|anglicky]] hovoriaca krajina v Strednej Amerike a najmenší neostrovný štát podľa počtu obyvateľov v Amerike. Medzi hlavné turistické lákadlá patrí výnimočná príroda (zalesnené vnútrozemie i [[koral]]ové pobrežie) a [[Mayovia|mayské]] pamiatky.
V roku [[2010]] boli 40 % obyvateľov Belize [[Latinská cirkev|rímskokatolíci]]. 8,5 % [[Letničné hnutie|letniční]], 5,5 % [[adventisti siedmeho dňa]], 4,6 % [[Anglikanizmus|anglikáni]], 3,8 % [[mennoniti]], 22 % iné náboženstvá a 15,6 % bez vyznania.
== Dejiny ==
Bývalá korunná kolónia [[Britský Honduras]] získala [[20. septembra]] [[1981]] úplnú [[nezávislosť]] ako republika v rámci [[Spoločenstvo národov|Britského spoločenstva]]. Nezávislosť vo vnútornej politike mala už od roku [[1964]], roku [[1973]] prijala názov Belize. Definitívnemu udeleniu nezávislosti vtedy stáli v ceste územné nároky susednej [[Guatemala|Guatemaly]], ktorá sa ich vzdala až v zmluve uzatvorenej s Belize a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] v marci [[1981]].
Belize tvorilo súčasť [[Mayská civilizácia|územia Mayov]] až do zničenia tejto civilizácie [[Hernando Cortés|Hernandom Cortézom]] v 16. storočí. V [[17. storočie|17. storočí]] obsadili krajinu Briti a urobili z nej kolóniu ([[1862]]) a korunnú kolóniu ([[1871]]). Odlišná interpretácia zmluvy o hraniciach z roku [[1859]] v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a [[Guatemala|Guatemale]], ktoré si činili nároky na časť územia Belize, viedla k vojnám v rokoch [[1972]], [[1975]] a [[1977]]. Už roku [[1960]] však bola v krajine ustanovená ministerská vláda, ktorá od roku [[1964]] disponovala úplnou autonómiou vo vnútornej politike. Situáciu krajiny komplikovali ťažké prírodné katastrofy, ktoré ju postihli v rokoch [[1931]], [[1951]], [[1978]] a [[1980]]. ''Zjednotená ľudová strana'', ktorá vládla v krajine od roku [[1961]], odmietla pripojenie ku [[Guatemala|Guatemale]] rovnako ako ''Zjednotená demokratická strana'', ktorá prevzala riadenie krajiny po voľbách roku [[1984]]. Získaniu úplnej suverenity krajiny napomohli aj rezolúcie [[OSN]] z rokov [[1975]] a [[1980]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Belize|wikt=Belize}}
{{Severná Amerika}}
{{Krajiny strednej Ameriky}}
{{WTO}}
[[Kategória:Belize| ]]
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Strednej Amerike]]
[[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]]
h3tulxyr96zvbylhtbnqd5pqkjc71i6
Škótsko
0
4018
8214160
8212012
2026-05-15T10:10:28Z
~2026-29370-38
294948
8214160
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox štát
| Celý názov = Škótsko
| 2. pád názvu =
| Vlajka = Flag of Scotland.svg
| Znak = Royal Arms of the Kingdom of Scotland.svg
| Poloha = Scotland in the UK and Europe.svg
| Motto = {{lang|la|''Nemo me impune lacessit''}} ([[latinčina]])<br />''No one provokes me with impunity ([[angličtina]])<br />''Wha daur meddle wi me?'' ([[škótčina]])<br />(''Nikto ma beztrestne nepokúša'')''<br />teraz:<br />''In My Defens God Me Defend'' (v Škótsku)<br />''In My Defence God Me Defend'' (v Anglicku)<br />(Boh ma obráni)''
| Hymna = nie je (''[[de iure]]'')
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Scotland
| Krátky miestny názov = Scotland
| Hlavné mesto = [[Edinburgh]]
| ŠírkaSt = 55
| ŠírkaMin = 57
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 3
| DĺžkaMin = 12
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Glasgow]]
| Odhad počtu obyvateľov =5 404 700
| Rok odhad počtu obyvateľov =2016
| Úradné jazyky = [[angličtina]], [[škótska gaelčina]]
| Regionálne jazyky = [[škótčina]]
| Demonym = [[Škóti|Škót, Škótka]]
| Štátne zriadenie = [[Konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Kráľ<br />Prvý minister Škótsko
| Politickí predstavitelia = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<br />[[Humza Yousaf]]
| Vznik = 843 (tradične)
| Susedia = [[Anglicko]]
| Rozloha = 77 933
| Poradie rozloha =
| Rozloha vody = 2300
| Percento vody = 3
| Poradie odhad počtu obyvateľov =
| Sčítanie počtu obyvateľov = 5 313 600
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011
| Hustota obyvateľstva = 69,35
| Poradie hustota =
| HDP =
| Rok HDP =
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu =
| Poradie HDP na hlavu =
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = [[Anglická libra|Libra šterlingov]]
| Kód meny = GBP
| Časové pásmo = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]
| UTC posun =
| Letný čas = BLT
| UTC posun leto = +1
| Medzinárodný kód = GB
| Kód motorových vozidiel = GB
| Internetová doména = .scot, [[.uk]]
| Smerové telefónne číslo = 44
| Poznámky =
}}
'''Jurová protestanská ríša''' ({{V jazyku|eng|''Scotland''}}, v [[škótska gaelčina|škótskej gaelčine]] ''Alba'') je jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria [[Spojené kráľovstvo|Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. Rozkladá sa v severnej časti ostrova [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a na vyše 790 okolitých ostrovoch (okrem iného sem patria súostrovia [[Shetlandy]], [[Orkneje]] a [[Hebridy]]). Škótsko na východe ohraničuje [[Severné more]], na severe a západe [[Atlantický oceán]] a na juhozápade [[Severný prieliv]] a [[Írske more]].
[[Súbor:Scotland map.png|thumb|right|Mapa Škótska]]
Škótsko má vyše 5 miliónov obyvateľov. Úradným jazykom je [[angličtina]] a [[škótska gaelčina]] (ktorou hovorí asi 1 % Škótov, hlavne v severozápadnej časti) a [[škótčina]] (germánsky jazyk, hovorí ňou asi 1,5 miliónov Škótov). Škótsko má svoju samostatnú [[vlajka|vlajku]], modrú s bielym uhlopriečnym [[Ondrejský kríž|krížom svätého Ondreja]], a znak – červeného leva na zlatom podklade s dvojitým červeným ľaliovým lemom.
Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je [[Edinburgh]], ktorý je zároveň jedným z najvýznamnejších európskych finančných centier. Najväčšie mesto Škótska je [[Glasgow]], ležiace v srdci aglomerácie ''Greater Glasgow'', kde je sústredených približne 40 % škótskeho obyvateľstva. K škótskemu územiu patrí aj veľká časť severného Atlantiku a Severného mora, kde sa nachádzajú rozsiahle [[ropa|ropné]] ložiská.
[[Škótske kráľovstvo]] bolo nezávislým štátom až do [[1. máj]]a [[1707]], kedy napriek protestom po celej krajine podpísalo Zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s [[Anglické kráľovstvo|Anglickým kráľovstvom]] – kráľovstvo Veľkej Británie. Škótsko má naďalej samostatný [[právny systém]], nezávislý od [[Anglicko|Anglicka]], [[Wales]]u a [[Severné Írsko|Severného Írska]] a stále disponuje samostatnými súdnymi právomocami vo verejnom i súkromnom medzinárodnom práve. Táto nezávislosť škótskeho práva, spoločne so samostatným vzdelávacím systémom a škótskou cirkvou, sú faktormi, ktoré už od čias zjednotenia pomáhajú prežiť škótskej kultúre a národnej identite. Škótsko však už nie je samostatným štátom a nie je preto priamym členom [[Organizácia spojených národov|Organizácie spojených národov]] a nebolo ani [[Európska únia|Európskej únie]].
== Národné symboly ==
[[Súbor:Three tartans.jpg|thumb|Ukážka troch rôznych vzoriek tartanu]]
* Škótska vlajka s bielym krížom sv. Ondreja (Saltire) na modrom podklade pochádza (aspoň podľa legendy) z [[9. storočia]] a je teda najstaršou používanou národnou vlajkou. Ondrejský kríž je dnes tiež súčasťou vlajky Únie.
* Škótska kráľovská zástava, čiže zástava so škótskym kráľovským znakom sa tiež používa pomerne často, hlavne pri športových udalostiach, kde Škótsko reprezentuje jeho národný tím. Zástava sa často nazýva aj ''Lion Rampant'' (lev v skoku – podľa dominantného [[heraldika|heraldického]] symbolu). Zástava sa v podstate považuje za majetok panovníka a jej bežné použitie by malo byť ilegálne, no toto pravidlo väčšina ľudí ignoruje a jeho dodržiavanie sa nijako neuplatňuje.
* Heraldickým symbolom Škótska je aj [[jednorožec]]. Na škótskom kráľovskom znaku, ktorý sa používal do roku [[1603]], bol pôvodne znázornený štít s levom v skoku, ktorý držia dva jednorožce. Po zjednotení kráľovstiev bol znak rozdelený na štyri časti (na prvej a štvrtej je škótsky lev, na druhej anglické levy a na tretej írska harfa). Jedného z jednorožcov držiacich znak tiež nahradil anglický lev.
* [[William Wallace]], národný hrdina, ktorý stál v čele škótskej vojny o nezávislosť.
* [[Bodliak]], rastlina charakteristická pre Škótsko, sa objavuje na mnohých jeho symboloch a logách, aj na bankovkách. Za symbol krajiny býva považovaný aj [[vres]].
* Za škótsku hymnu sa neoficiálne považuje pieseň "Flower of Scotland" (Kvet Škótska). Hráva sa aj na medzinárodných stretnutiach, na ktorých sa zúčastňuje škótsky národný tím, napríklad pri [[futbal]]ových alebo [[rugby]] zápasoch. Ďalšou veľmi populárnou piesňou je"Scotland the Brave", no najznámejšou -a obľúbenou v celom svete- je [[Auld Lang Syne]].
* [[Tartan]] je tkaná látka so špeciálnymi vzormi, pričom každý vzor zväčša symbolizuje niektorý zo škótskych [[klan]]ov. Každý klan má svoj osobitý vzor, znázornený najmä na [[kilt]]e.
* Národným dňom je St. Andrew’s Day (deň sv. Ondreja), čiže [[30. november]], hoci oveľa populárnejšia je oslava tzv. Burns’ Night (noc [[Robert Burns|Roberta Burnsa]]). Tartan Day (deň tartanu) je novinkou, ktorá prišla z [[Kanada|Kanady]]. V roku [[2006]] prijal škótsky parlament zákon, podľa ktorého sa St. Andrew’s Day stal oficiálnym [[deň pracovného pokoja|dňom pracovného pokoja]].
== Obyvateľstvo ==
Počet obyvateľov je 5 168 500 (podľa odhadu z roku 2008). Najviac obyvateľov býva v mestách. Hlavným mestom je [[Edinburgh]], najväčším je [[Glasgow]]. Ostatné väčšie mestá sú [[Aberdeen (Škótsko)|Aberdeen]], [[Dundee (Škótsko)|Dundee]], [[Inverness (Škótsko)|Inverness]] a [[Stirling (Škótsko)|Stirling]]. Okrem toho, žije vo svete viac ako 10 miliónov Škótov a ich potomkov, ktorí sa hlásia k svojmu pôvodu. Najviac ich je v Kanade, Austrálii a USA. V podstate každý človek, ktorého priezvisko sa začína typickým „Mac“ alebo „Mc“ má svoj pôvod v Škótsku.
== Náboženstvo ==
Dominantné postavenie vo vierovyznaní má [[Škótska presbyteriánska cirkev]] (Church of Scotland), ktorú založil [[Kalvinizmus|kalvínsky]] teológ a refomátor [[John Knox]] a ktorá plní aj funkciu národnej cirkvi. Narozdiel od [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskej cirkvi]] v [[Anglicko|Anglicku]], [[Škótska presbyteriánska cirkev]] nie je v Škótsku formálne štátna. Druhou najväčšou cirkvou je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] a treťou najväčou cirkvou je miestna [[Anglikanizmus|anglikánska cirkev]] ktorá sa nazýva [[Škótska episkopálna cirkev]]. Kedysi bolo Škótsko [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícke]] (hlavne v [[Highlands]]), ale postupne sa presadila [[Škótska presbyteriánska cirkev]]. Posledná katolícka kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária]] bola popravená v [[16. storočie|16. storočí]]. Taktiež tu žijú iní [[Kresťanstvo|kresťania]], [[Judaizmus|židia]], [[Islam|moslimovia]], [[Budhizmus|budhisti]], [[Hinduizmus|hindiusti]], [[Ateizmus|ateisti]] a iní.
== Politický systém ==
Škótsky politický systém sa skladá zo štyroch častí. Nový [[škótsky parlament]] bol zvolený v roku [[1999]], kedy sa po takmer 300 rokoch vyčlenil spod právomocí parlamentu Spojeného kráľovstva v [[Londýn]]e. Parlamentu v Londýne boli ponechané právomoci len v oblasti obrany, zahraničných vzťahov a daní. Škótsky parlament so sídlom v [[Edinburgh]]u je zodpovedný za väčšinu aspektov života v Škótsku. Je podporovaný škótskou vládou, na čele ktorej je prvý minister nominovaný parlamentom. [[Premiér]] menuje ostatných ministrov vlády. Vysokí štátni úradníci sú zodpovední vláde a vláda je zodpovedná parlamentu. Štátny sekretár pre Škótsko ostal súčasťou kabinetu Spojeného kráľovstva a je podporovaný Úradom Škótska so sídlom v [[Glasgow]]e a pobočkami v Edinburghu a v Londýne. Vláda je zodpovedná za otázky týkajúce sa zdravotníctva, vzdelávania, spravodlivosti, vidieka a dopravy. Exekutíva bola zvolená v roku 1999 po prvých všeobecných voľbách do škótskeho parlamentu – je to koalícia medzi Škótskou labouristickou stranou a Stranou škótskych liberálnych demokratov.
Škótsko má vlastný právny systém, súdnictvo a vzdelávanie na všetkých stupňoch, ktoré sa odlišuje od vzdelávania v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales]]e. Má aj vlastný [[banka (inštitúcia)|bankový]] systém a [[bankovka|bankovky]], a to tri druhy. Edinburgh je druhé najväčšie finančné centrum Veľkej Británie a jedno z najväčších vo svete.
Miestna správa je rozdelená na 29 unitárnych zložiek a tri ostrovné. Miestna správa bola zreorganizovaná v roku [[1995]] a nahradila dvojstupňový systém platiaci od poslednej reformy v roku [[1974]]. Pred rokom 1974 bolo Škótsko rozdelené na [[grófstvo|grófstva]] („counties“) a väčšie mestá boli riadené mestskými korporáciami. Staré rozdelenie na kniežatstvá sa používa aj v súčasnosti ako základ systému evidencie nehnuteľností v Škótsku. Inštitúcie miestnej správy sú riadené zastupiteľstvom, ktorého členovia sú volení každé štyri roky v riadnych voľbách.
== Dejiny ==
Central [[Lowlands]] predstavuje najsevernejší bod dosiahnutý počas [[Staroveký Rím|rímskych]] nájazdov vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] po roku [[79]]. Pozostatky obranného [[Antoninov val|Antoninovho valu]], ktorý Rimania vybudovali medzi riekami [[Forth (rieka)|Forth]] a [[Clyde (rieka v Škótsku)|Clyde]], je možné vidieť aj v súčasnosti.
Krajina na severe (známa v Ríme ako [[Kaledónia]]) bola okupovaná bojovými kmeňmi [[Piktovia|Piktov]].
V [[5. storočie|5. storočí]] prišli z [[Írsko|Írska]] Škóti a usadili sa na západe Škótska. Čiastočne [[Christianizácia|pokresťančení]] [[misionár]]om Sv. Kolumbánom a jeho následníkmi preorientovali Piktov a iné kmene na kresťanskú vieru. [[Svätý Kolumbán]] je pochovaný na posvätnom ostrove [[Iona]] na juhozápadnom pobreží Škótska.
Po storočiach vojen s Piktami bol v roku [[843]] za kráľa Škótov a Piktov zvolený [[Kenneth I. (Škótsko)|Kenneth MacAlpin]].
Vláda [[Malcolm III. (Škótsko)|Malcolma III.]] (1058 – 1093) bola obdobím veľkej sociálnej, politickej a náboženskej revolúcie. Malcolm prežil veľa času v Anglicku a spolu s kráľovnou [[Margaréta Škótska|Margarétou]] podporovali zavádzanie anglických zvykov, jazyka, civilizácie a usadlíkov. [[Normani (Normandia)|Normanské]] kmene zase prinášali [[Francúzsko|francúzsku]] kultúru.
Škótsko bolo bohatou krajinou až do začiatku [[14. storočie|14. storočia]], kedy anglický kráľ [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] podnietil začlenenie Škótska pod anglickú korunu. [[Bitka pri Bannockburne|Porážka]] [[Eduard II. (Anglicko)|Eduarda II.]] pri Bannockburne v roku [[1314]] bola veľkým víťazstvom škótskeho nacionalizmu odzrkadľovaného v mnohých piesňach. Túžba ochraňovať nezávislosť bola zhrnutá v žiadosti [[pápež]]ovi, známej ako “Declaration of Arbroath” (Arbroathská deklarácia). Dlhé, krvavé a deštrukčné vojny počas nasledujúcich 300 rokov zaistili síce Škótsku slobodu, ale zároveň aj chudobu.
[[John Knox]], [[edinburgh]]ský farár, zohrával dôležitú úlohu počas reformácie v Škótsku. Bola prijatá presbyteriánska tradícia nezasahovania cirkvi do štátnych záležitostí.
Škótsko a [[Anglicko]] boli spojené prostredníctvom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba VI.]], ktorý nastúpil na anglický trón v roku [[1603]] po smrti kráľovnej [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety.]]
Nasledujúci anglickí monarchovia neboli Škótsku naklonení tak ako Jakub I. Kráľ [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] bol porazený v [[bitka na Boyne|bitke na Boyne]] v roku [[1690]]. Po formálnych [[Zákony o únii (1707)|Zákonoch o únii]] (Act of Union) z roku [[1707]], keď sa Škótsky parlament dostal do rúk Anglicka, sa vystupňovala nevôľa najmä medzi Škótmi v [[Highlands]]. Jakobínske povstania v rokoch [[1715]] a [[1745]] sa neúspešne pokúšali odstrániť nárokovateľov na škótsky trón.
[[Bitka pri Cullodene]] ([[1746]]) sa zapísala do histórie ako posledná veľká bitka za nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka a zároveň posledná veľká bitka na území [[Spojené kráľovstvo|Británie]] vôbec. Jednotlivé klany však neboli jednotné v podpore nezávislosti a veľa ziskuchtivých škótskych lordov bojovalo na strane Angličanov. Škótska 5 000 členná armáda pod velením princa Karola Eduarda Stewarta, [[pretendent]]a trónu, bola [[16. apríl]]a 1746 porazená 9 000 vojakmi britského kráľa [[Juraj II. (Veľká Británia)|Juraja II.]] Toto anglické víťazstvo bolo spojené s extrémnymi násilnosťami na Škótoch: začali „čistky” v Highlands, osady boli vypaľované, civilisti popravovaní, tisíce Škótov bolo deložovaných a začala ich masívna migrácia do všetkých kútov sveta. Boli prísne zakázané symboly škótskej „rebélie“, ako napr. nosiť [[kilt]], hovoriť [[Škótska gaelčina|gaelsky]] a hrať na [[gajdy|gajdách]].
== Geológia ==
Z geologického hľadiska je oblasť Škótska najsevernejšou časťou [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]] a tvorí severozápadnú časť [[pasívny okraj|pasívneho okraja]] Európskeho [[šelf]]u. Výrazným znakom geológie krajiny sú [[zlom (geológia)|zlomy]] SV-JZ smeru, ktoré prechádzajú od pobrežia k pobrežiu. Najjužnejšou geologickou jednotkou je vrchovina [[Southern Uplands]], tvorená silne zvrásnenými a zlomovo deformovanými ordovicko-silúrskymi horninami. Na severe oddelená od [[Middland Valley]] [[zlom Southern Uplands|zlomom Southern Uplands]]. [[Middland Valley]] predstavuje [[devón]]sko-[[karbón (geochronologická jednotka)|karbónsky]] [[graben]], ktorý sa ukláňa smerom na sever, kde je jeho výplň až do 7000 m hrubá. Severný okraj grabenu tvorí tzv. zlom [[Highland boundary]]. Oblasť severne od neho tvorí vrchovina [[Grampian Highlands]] s najvyšším vrcholom [[Ben Nevis]]. Oblasť budujú hlavne [[premenená hronina|premenené]] a [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]] [[prekambrium|prekambrického]] a [[paleozoikum|paleozoického]] veku. Od severnejšej oblasti [[Northern Uplands]] oddeľuje tento celok výrazný ľavostranný bočný posun - [[zlom Great Glen]]. Northern Uplands je budovaná najmä horninami [[superskupina Moine|superskupiny Moine]]. Sú to hlavne metasedimenty a premenené horniny [[Neoproterozoikum|vrchného proterozoika]] až spodného [[paleozoikum|paleozoika]]. Na severe je táto jednotka nasunutá pozdĺž [[násun Moine|násunu Moine]] na archaické až spodnoproterozoické predpolie budované [[rula]]mi [[skupina Lewisian|skupiny Lewisian]], ktoré sú relatívne menej deformované.<ref>Wright, A. E., Great Britain: Scotland. in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998: ''Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.'' Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, s. 285-293</ref>
== Nezávislosť Škótska ==
{{Hlavný článok|Referendum o nezávislosti Škótska}}
Dňa [[18. september|18. septembra]] [[2014]] prebehlo [[Referendum o nezávislosti Škótska|referendum]] ktoré rozhodlo o zotrvaní Škótska v Spojenom kráľovstve.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Administratívne členenie Spojeného kráľovstva a ovládaných území]]
* [[Loch Ness]]
{{Projekt|wikt=Škótsko}}
{{Výhonok Spojeného kráľovstva}}{{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Spojené kráľovstvo}}
[[Kategória:Škótsko| ]]
[[Kategória:Spojené kráľovstvo|Škótsko]]
oxdw9o28y4c5w89vrqs17l3sdhqgg0p
8214174
8214160
2026-05-15T10:40:47Z
~2026-29230-47
294915
Revízia [[Special:Diff/8214160|8214160]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29370-38|~2026-29370-38]] ([[User talk:~2026-29370-38|diskusia]]) bola vrátená
8214174
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox štát
| Celý názov = Škótsko
| 2. pád názvu =
| Vlajka = Flag of Scotland.svg
| Znak = Royal Arms of the Kingdom of Scotland.svg
| Poloha = Scotland in the UK and Europe.svg
| Motto = {{lang|la|''Nemo me impune lacessit''}} ([[latinčina]])<br />''No one provokes me with impunity ([[angličtina]])<br />''Wha daur meddle wi me?'' ([[škótčina]])<br />(''Nikto ma beztrestne nepokúša'')''<br />teraz:<br />''In My Defens God Me Defend'' (v Škótsku)<br />''In My Defence God Me Defend'' (v Anglicku)<br />(Boh ma obráni)''
| Hymna = nie je (''[[de iure]]'')
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Scotland
| Krátky miestny názov = Scotland
| Hlavné mesto = [[Edinburgh]]
| ŠírkaSt = 55
| ŠírkaMin = 57
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 3
| DĺžkaMin = 12
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[Glasgow]]
| Odhad počtu obyvateľov =5 404 700
| Rok odhad počtu obyvateľov =2016
| Úradné jazyky = [[angličtina]], [[škótska gaelčina]]
| Regionálne jazyky = [[škótčina]]
| Demonym = [[Škóti|Škót, Škótka]]
| Štátne zriadenie = [[Konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Kráľ<br />Prvý minister Škótsko
| Politickí predstavitelia = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]<br />[[Humza Yousaf]]
| Vznik = 843 (tradične)
| Susedia = [[Anglicko]]
| Rozloha = 77 933
| Poradie rozloha =
| Rozloha vody = 2300
| Percento vody = 3
| Poradie odhad počtu obyvateľov =
| Sčítanie počtu obyvateľov = 5 313 600
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2011
| Hustota obyvateľstva = 69,35
| Poradie hustota =
| HDP =
| Rok HDP =
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu =
| Poradie HDP na hlavu =
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = [[Anglická libra|Libra šterlingov]]
| Kód meny = GBP
| Časové pásmo = [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]
| UTC posun =
| Letný čas = BLT
| UTC posun leto = +1
| Medzinárodný kód = GB
| Kód motorových vozidiel = GB
| Internetová doména = .scot, [[.uk]]
| Smerové telefónne číslo = 44
| Poznámky =
}}
'''Škótsko''' ({{V jazyku|eng|''Scotland''}}, v [[škótska gaelčina|škótskej gaelčine]] ''Alba'') je jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria [[Spojené kráľovstvo|Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska]]. Rozkladá sa v severnej časti ostrova [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]] a na vyše 790 okolitých ostrovoch (okrem iného sem patria súostrovia [[Shetlandy]], [[Orkneje]] a [[Hebridy]]). Škótsko na východe ohraničuje [[Severné more]], na severe a západe [[Atlantický oceán]] a na juhozápade [[Severný prieliv]] a [[Írske more]].
[[Súbor:Scotland map.png|thumb|right|Mapa Škótska]]
Škótsko má vyše 5 miliónov obyvateľov. Úradným jazykom je [[angličtina]] a [[škótska gaelčina]] (ktorou hovorí asi 1 % Škótov, hlavne v severozápadnej časti) a [[škótčina]] (germánsky jazyk, hovorí ňou asi 1,5 miliónov Škótov). Škótsko má svoju samostatnú [[vlajka|vlajku]], modrú s bielym uhlopriečnym [[Ondrejský kríž|krížom svätého Ondreja]], a znak – červeného leva na zlatom podklade s dvojitým červeným ľaliovým lemom.
Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je [[Edinburgh]], ktorý je zároveň jedným z najvýznamnejších európskych finančných centier. Najväčšie mesto Škótska je [[Glasgow]], ležiace v srdci aglomerácie ''Greater Glasgow'', kde je sústredených približne 40 % škótskeho obyvateľstva. K škótskemu územiu patrí aj veľká časť severného Atlantiku a Severného mora, kde sa nachádzajú rozsiahle [[ropa|ropné]] ložiská.
[[Škótske kráľovstvo]] bolo nezávislým štátom až do [[1. máj]]a [[1707]], kedy napriek protestom po celej krajine podpísalo Zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s [[Anglické kráľovstvo|Anglickým kráľovstvom]] – kráľovstvo Veľkej Británie. Škótsko má naďalej samostatný [[právny systém]], nezávislý od [[Anglicko|Anglicka]], [[Wales]]u a [[Severné Írsko|Severného Írska]] a stále disponuje samostatnými súdnymi právomocami vo verejnom i súkromnom medzinárodnom práve. Táto nezávislosť škótskeho práva, spoločne so samostatným vzdelávacím systémom a škótskou cirkvou, sú faktormi, ktoré už od čias zjednotenia pomáhajú prežiť škótskej kultúre a národnej identite. Škótsko však už nie je samostatným štátom a nie je preto priamym členom [[Organizácia spojených národov|Organizácie spojených národov]] a nebolo ani [[Európska únia|Európskej únie]].
== Národné symboly ==
[[Súbor:Three tartans.jpg|thumb|Ukážka troch rôznych vzoriek tartanu]]
* Škótska vlajka s bielym krížom sv. Ondreja (Saltire) na modrom podklade pochádza (aspoň podľa legendy) z [[9. storočia]] a je teda najstaršou používanou národnou vlajkou. Ondrejský kríž je dnes tiež súčasťou vlajky Únie.
* Škótska kráľovská zástava, čiže zástava so škótskym kráľovským znakom sa tiež používa pomerne často, hlavne pri športových udalostiach, kde Škótsko reprezentuje jeho národný tím. Zástava sa často nazýva aj ''Lion Rampant'' (lev v skoku – podľa dominantného [[heraldika|heraldického]] symbolu). Zástava sa v podstate považuje za majetok panovníka a jej bežné použitie by malo byť ilegálne, no toto pravidlo väčšina ľudí ignoruje a jeho dodržiavanie sa nijako neuplatňuje.
* Heraldickým symbolom Škótska je aj [[jednorožec]]. Na škótskom kráľovskom znaku, ktorý sa používal do roku [[1603]], bol pôvodne znázornený štít s levom v skoku, ktorý držia dva jednorožce. Po zjednotení kráľovstiev bol znak rozdelený na štyri časti (na prvej a štvrtej je škótsky lev, na druhej anglické levy a na tretej írska harfa). Jedného z jednorožcov držiacich znak tiež nahradil anglický lev.
* [[William Wallace]], národný hrdina, ktorý stál v čele škótskej vojny o nezávislosť.
* [[Bodliak]], rastlina charakteristická pre Škótsko, sa objavuje na mnohých jeho symboloch a logách, aj na bankovkách. Za symbol krajiny býva považovaný aj [[vres]].
* Za škótsku hymnu sa neoficiálne považuje pieseň "Flower of Scotland" (Kvet Škótska). Hráva sa aj na medzinárodných stretnutiach, na ktorých sa zúčastňuje škótsky národný tím, napríklad pri [[futbal]]ových alebo [[rugby]] zápasoch. Ďalšou veľmi populárnou piesňou je"Scotland the Brave", no najznámejšou -a obľúbenou v celom svete- je [[Auld Lang Syne]].
* [[Tartan]] je tkaná látka so špeciálnymi vzormi, pričom každý vzor zväčša symbolizuje niektorý zo škótskych [[klan]]ov. Každý klan má svoj osobitý vzor, znázornený najmä na [[kilt]]e.
* Národným dňom je St. Andrew’s Day (deň sv. Ondreja), čiže [[30. november]], hoci oveľa populárnejšia je oslava tzv. Burns’ Night (noc [[Robert Burns|Roberta Burnsa]]). Tartan Day (deň tartanu) je novinkou, ktorá prišla z [[Kanada|Kanady]]. V roku [[2006]] prijal škótsky parlament zákon, podľa ktorého sa St. Andrew’s Day stal oficiálnym [[deň pracovného pokoja|dňom pracovného pokoja]].
== Obyvateľstvo ==
Počet obyvateľov je 5 168 500 (podľa odhadu z roku 2008). Najviac obyvateľov býva v mestách. Hlavným mestom je [[Edinburgh]], najväčším je [[Glasgow]]. Ostatné väčšie mestá sú [[Aberdeen (Škótsko)|Aberdeen]], [[Dundee (Škótsko)|Dundee]], [[Inverness (Škótsko)|Inverness]] a [[Stirling (Škótsko)|Stirling]]. Okrem toho, žije vo svete viac ako 10 miliónov Škótov a ich potomkov, ktorí sa hlásia k svojmu pôvodu. Najviac ich je v Kanade, Austrálii a USA. V podstate každý človek, ktorého priezvisko sa začína typickým „Mac“ alebo „Mc“ má svoj pôvod v Škótsku.
== Náboženstvo ==
Dominantné postavenie vo vierovyznaní má [[Škótska presbyteriánska cirkev]] (Church of Scotland), ktorú založil [[Kalvinizmus|kalvínsky]] teológ a refomátor [[John Knox]] a ktorá plní aj funkciu národnej cirkvi. Narozdiel od [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskej cirkvi]] v [[Anglicko|Anglicku]], [[Škótska presbyteriánska cirkev]] nie je v Škótsku formálne štátna. Druhou najväčšou cirkvou je [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]] a treťou najväčou cirkvou je miestna [[Anglikanizmus|anglikánska cirkev]] ktorá sa nazýva [[Škótska episkopálna cirkev]]. Kedysi bolo Škótsko [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícke]] (hlavne v [[Highlands]]), ale postupne sa presadila [[Škótska presbyteriánska cirkev]]. Posledná katolícka kráľovná [[Mária I. (Škótsko)|Mária]] bola popravená v [[16. storočie|16. storočí]]. Taktiež tu žijú iní [[Kresťanstvo|kresťania]], [[Judaizmus|židia]], [[Islam|moslimovia]], [[Budhizmus|budhisti]], [[Hinduizmus|hindiusti]], [[Ateizmus|ateisti]] a iní.
== Politický systém ==
Škótsky politický systém sa skladá zo štyroch častí. Nový [[škótsky parlament]] bol zvolený v roku [[1999]], kedy sa po takmer 300 rokoch vyčlenil spod právomocí parlamentu Spojeného kráľovstva v [[Londýn]]e. Parlamentu v Londýne boli ponechané právomoci len v oblasti obrany, zahraničných vzťahov a daní. Škótsky parlament so sídlom v [[Edinburgh]]u je zodpovedný za väčšinu aspektov života v Škótsku. Je podporovaný škótskou vládou, na čele ktorej je prvý minister nominovaný parlamentom. [[Premiér]] menuje ostatných ministrov vlády. Vysokí štátni úradníci sú zodpovední vláde a vláda je zodpovedná parlamentu. Štátny sekretár pre Škótsko ostal súčasťou kabinetu Spojeného kráľovstva a je podporovaný Úradom Škótska so sídlom v [[Glasgow]]e a pobočkami v Edinburghu a v Londýne. Vláda je zodpovedná za otázky týkajúce sa zdravotníctva, vzdelávania, spravodlivosti, vidieka a dopravy. Exekutíva bola zvolená v roku 1999 po prvých všeobecných voľbách do škótskeho parlamentu – je to koalícia medzi Škótskou labouristickou stranou a Stranou škótskych liberálnych demokratov.
Škótsko má vlastný právny systém, súdnictvo a vzdelávanie na všetkých stupňoch, ktoré sa odlišuje od vzdelávania v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales]]e. Má aj vlastný [[banka (inštitúcia)|bankový]] systém a [[bankovka|bankovky]], a to tri druhy. Edinburgh je druhé najväčšie finančné centrum Veľkej Británie a jedno z najväčších vo svete.
Miestna správa je rozdelená na 29 unitárnych zložiek a tri ostrovné. Miestna správa bola zreorganizovaná v roku [[1995]] a nahradila dvojstupňový systém platiaci od poslednej reformy v roku [[1974]]. Pred rokom 1974 bolo Škótsko rozdelené na [[grófstvo|grófstva]] („counties“) a väčšie mestá boli riadené mestskými korporáciami. Staré rozdelenie na kniežatstvá sa používa aj v súčasnosti ako základ systému evidencie nehnuteľností v Škótsku. Inštitúcie miestnej správy sú riadené zastupiteľstvom, ktorého členovia sú volení každé štyri roky v riadnych voľbách.
== Dejiny ==
Central [[Lowlands]] predstavuje najsevernejší bod dosiahnutý počas [[Staroveký Rím|rímskych]] nájazdov vo [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británii]] po roku [[79]]. Pozostatky obranného [[Antoninov val|Antoninovho valu]], ktorý Rimania vybudovali medzi riekami [[Forth (rieka)|Forth]] a [[Clyde (rieka v Škótsku)|Clyde]], je možné vidieť aj v súčasnosti.
Krajina na severe (známa v Ríme ako [[Kaledónia]]) bola okupovaná bojovými kmeňmi [[Piktovia|Piktov]].
V [[5. storočie|5. storočí]] prišli z [[Írsko|Írska]] Škóti a usadili sa na západe Škótska. Čiastočne [[Christianizácia|pokresťančení]] [[misionár]]om Sv. Kolumbánom a jeho následníkmi preorientovali Piktov a iné kmene na kresťanskú vieru. [[Svätý Kolumbán]] je pochovaný na posvätnom ostrove [[Iona]] na juhozápadnom pobreží Škótska.
Po storočiach vojen s Piktami bol v roku [[843]] za kráľa Škótov a Piktov zvolený [[Kenneth I. (Škótsko)|Kenneth MacAlpin]].
Vláda [[Malcolm III. (Škótsko)|Malcolma III.]] (1058 – 1093) bola obdobím veľkej sociálnej, politickej a náboženskej revolúcie. Malcolm prežil veľa času v Anglicku a spolu s kráľovnou [[Margaréta Škótska|Margarétou]] podporovali zavádzanie anglických zvykov, jazyka, civilizácie a usadlíkov. [[Normani (Normandia)|Normanské]] kmene zase prinášali [[Francúzsko|francúzsku]] kultúru.
Škótsko bolo bohatou krajinou až do začiatku [[14. storočie|14. storočia]], kedy anglický kráľ [[Eduard I. (Anglicko)|Eduard I.]] podnietil začlenenie Škótska pod anglickú korunu. [[Bitka pri Bannockburne|Porážka]] [[Eduard II. (Anglicko)|Eduarda II.]] pri Bannockburne v roku [[1314]] bola veľkým víťazstvom škótskeho nacionalizmu odzrkadľovaného v mnohých piesňach. Túžba ochraňovať nezávislosť bola zhrnutá v žiadosti [[pápež]]ovi, známej ako “Declaration of Arbroath” (Arbroathská deklarácia). Dlhé, krvavé a deštrukčné vojny počas nasledujúcich 300 rokov zaistili síce Škótsku slobodu, ale zároveň aj chudobu.
[[John Knox]], [[edinburgh]]ský farár, zohrával dôležitú úlohu počas reformácie v Škótsku. Bola prijatá presbyteriánska tradícia nezasahovania cirkvi do štátnych záležitostí.
Škótsko a [[Anglicko]] boli spojené prostredníctvom [[Jakub I. (Anglicko)|Jakuba VI.]], ktorý nastúpil na anglický trón v roku [[1603]] po smrti kráľovnej [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbety.]]
Nasledujúci anglickí monarchovia neboli Škótsku naklonení tak ako Jakub I. Kráľ [[Jakub II. (Anglicko)|Jakub II.]] bol porazený v [[bitka na Boyne|bitke na Boyne]] v roku [[1690]]. Po formálnych [[Zákony o únii (1707)|Zákonoch o únii]] (Act of Union) z roku [[1707]], keď sa Škótsky parlament dostal do rúk Anglicka, sa vystupňovala nevôľa najmä medzi Škótmi v [[Highlands]]. Jakobínske povstania v rokoch [[1715]] a [[1745]] sa neúspešne pokúšali odstrániť nárokovateľov na škótsky trón.
[[Bitka pri Cullodene]] ([[1746]]) sa zapísala do histórie ako posledná veľká bitka za nezávislosť Škótska spod nadvlády Anglicka a zároveň posledná veľká bitka na území [[Spojené kráľovstvo|Británie]] vôbec. Jednotlivé klany však neboli jednotné v podpore nezávislosti a veľa ziskuchtivých škótskych lordov bojovalo na strane Angličanov. Škótska 5 000 členná armáda pod velením princa Karola Eduarda Stewarta, [[pretendent]]a trónu, bola [[16. apríl]]a 1746 porazená 9 000 vojakmi britského kráľa [[Juraj II. (Veľká Británia)|Juraja II.]] Toto anglické víťazstvo bolo spojené s extrémnymi násilnosťami na Škótoch: začali „čistky” v Highlands, osady boli vypaľované, civilisti popravovaní, tisíce Škótov bolo deložovaných a začala ich masívna migrácia do všetkých kútov sveta. Boli prísne zakázané symboly škótskej „rebélie“, ako napr. nosiť [[kilt]], hovoriť [[Škótska gaelčina|gaelsky]] a hrať na [[gajdy|gajdách]].
== Geológia ==
Z geologického hľadiska je oblasť Škótska najsevernejšou časťou [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]] a tvorí severozápadnú časť [[pasívny okraj|pasívneho okraja]] Európskeho [[šelf]]u. Výrazným znakom geológie krajiny sú [[zlom (geológia)|zlomy]] SV-JZ smeru, ktoré prechádzajú od pobrežia k pobrežiu. Najjužnejšou geologickou jednotkou je vrchovina [[Southern Uplands]], tvorená silne zvrásnenými a zlomovo deformovanými ordovicko-silúrskymi horninami. Na severe oddelená od [[Middland Valley]] [[zlom Southern Uplands|zlomom Southern Uplands]]. [[Middland Valley]] predstavuje [[devón]]sko-[[karbón (geochronologická jednotka)|karbónsky]] [[graben]], ktorý sa ukláňa smerom na sever, kde je jeho výplň až do 7000 m hrubá. Severný okraj grabenu tvorí tzv. zlom [[Highland boundary]]. Oblasť severne od neho tvorí vrchovina [[Grampian Highlands]] s najvyšším vrcholom [[Ben Nevis]]. Oblasť budujú hlavne [[premenená hronina|premenené]] a [[vyvretá hornina|vyvreté horniny]] [[prekambrium|prekambrického]] a [[paleozoikum|paleozoického]] veku. Od severnejšej oblasti [[Northern Uplands]] oddeľuje tento celok výrazný ľavostranný bočný posun - [[zlom Great Glen]]. Northern Uplands je budovaná najmä horninami [[superskupina Moine|superskupiny Moine]]. Sú to hlavne metasedimenty a premenené horniny [[Neoproterozoikum|vrchného proterozoika]] až spodného [[paleozoikum|paleozoika]]. Na severe je táto jednotka nasunutá pozdĺž [[násun Moine|násunu Moine]] na archaické až spodnoproterozoické predpolie budované [[rula]]mi [[skupina Lewisian|skupiny Lewisian]], ktoré sú relatívne menej deformované.<ref>Wright, A. E., Great Britain: Scotland. in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), 1998: ''Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.'' Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, s. 285-293</ref>
== Nezávislosť Škótska ==
{{Hlavný článok|Referendum o nezávislosti Škótska}}
Dňa [[18. september|18. septembra]] [[2014]] prebehlo [[Referendum o nezávislosti Škótska|referendum]] ktoré rozhodlo o zotrvaní Škótska v Spojenom kráľovstve.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Administratívne členenie Spojeného kráľovstva a ovládaných území]]
* [[Loch Ness]]
{{Projekt|wikt=Škótsko}}
{{Výhonok Spojeného kráľovstva}}{{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Spojené kráľovstvo}}
[[Kategória:Škótsko| ]]
[[Kategória:Spojené kráľovstvo|Škótsko]]
aobg9945gdvg8rou4wehmm8t5n4fg2d
2026
0
4273
8213713
8210524
2026-05-14T13:05:24Z
~2026-29077-63
294870
/* Úmrtia */
8213713
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2026}}
Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]].
== Udalosti ==
* [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]].
* 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]].
* 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]].
* 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených.
* [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]].
* [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]].
* [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u
== Očakávané udalosti ==
* [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]].
* [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]].
* [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e.
== Úmrtia ==
[[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]]
[[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]]
[[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]]
[[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]]
* {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]])
* {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]])
* 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]])
* 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]])
* 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]])
* [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]])
* 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]])
* [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]])
* [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]])
* [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]])
* [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]])
* [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]])
* [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]])
* [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]])
* {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]])
* {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]])
* [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]])
* [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]])
* [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]])
* [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]])
* 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]])
* [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]])
* [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]])
* 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]])
* [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]])
* [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]])
* [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]])
* [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]])
* 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]])
* {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]])
* {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]])
* {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]])
* [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]])
* [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]])
* [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]])
* 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]])
* [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]])
* [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]])
* [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]])
* [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]])
* [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]])
* 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]])
* [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]])
* {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]])
* {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]])
* [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]])
* [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]])
* [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]])
* [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]])
* [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]])
* [[17. apríl]] – [[Nathalie Bayová]], francúzska herečka (* [[1948]])
* [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]])
* [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]])
* [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]])
* [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]])
* [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]])
* [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]])
* [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]])
* [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]])
* 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]])
* 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1946]])
* {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]])
* {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]])
* {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]])
[[Kategória:2026|2026]]
[[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]]
ruj3f7096xpsejbfccoulnc11mrk5ka
8213715
8213713
2026-05-14T13:06:45Z
~2026-29077-63
294870
/* Úmrtia */
8213715
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2026}}
Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]].
== Udalosti ==
* [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]].
* 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]].
* 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]].
* 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených.
* [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]].
* [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]].
* [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u
== Očakávané udalosti ==
* [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]].
* [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]].
* [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e.
== Úmrtia ==
[[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]]
[[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]]
[[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]]
[[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]]
* {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]])
* {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]])
* 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]])
* 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]])
* 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]])
* [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]])
* 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]])
* [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]])
* [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]])
* [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]])
* [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]])
* [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]])
* [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]])
* [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]])
* {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]])
* {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]])
* [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]])
* [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]])
* [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]])
* [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]])
* 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]])
* [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]])
* [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]])
* 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]])
* [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]])
* [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]])
* [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]])
* [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]])
* 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]])
* {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]])
* {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]])
* {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]])
* [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]])
* [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]])
* [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]])
* 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]])
* [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]])
* [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]])
* [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]])
* [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]])
* [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]])
* 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]])
* [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]])
* {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]])
* {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]])
* [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]])
* [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]])
* [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]])
* [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]])
* [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]])
* [[17. apríl]] – [[Nathalie Bayová]], francúzska herečka (* [[1948]])
* [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]])
* [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]])
* [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]])
* [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]])
* [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]])
* [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]])
* [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]])
* [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]])
* 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]])
* 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1946]])
* {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]])
* {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]])
* {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]])
* [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]])
[[Kategória:2026|2026]]
[[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]]
ho2o92f28y6d9b9xph4ejfk2fk6b6r1
8213719
8213715
2026-05-14T13:10:10Z
~2026-29077-63
294870
/* Úmrtia */
8213719
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2026}}
Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]].
== Udalosti ==
* [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]].
* 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]].
* 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]].
* 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených.
* [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]].
* [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]].
* [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u
== Očakávané udalosti ==
* [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]].
* [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]].
* [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e.
== Úmrtia ==
[[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]]
[[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]]
[[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]]
[[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]]
* {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]])
* {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]])
* 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]])
* 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]])
* 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]])
* [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]])
* 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]])
* [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]])
* [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]])
* [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]])
* [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]])
* [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]])
* [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]])
* [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]])
* {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]])
* {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]])
* [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]])
* [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]])
* [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]])
* [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]])
* 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]])
* [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]])
* [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]])
* 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]])
* [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]])
* [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]])
* [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]])
* [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]])
* 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]])
* {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]])
* {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]])
* {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]])
* [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]])
* [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]])
* [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]])
* 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]])
* [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]])
* [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]])
* [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]])
* [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]])
* [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]])
* 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]])
* [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]])
* {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]])
* {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]])
* [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]])
* [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]])
* [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]])
* [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]])
* [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]])
* [[17. apríl]] – [[Nathalie Bayová]], francúzska herečka (* [[1948]])
* [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]])
* [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]])
* [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]])
* [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]])
* [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]])
* [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]])
* [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]])
* [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]])
* 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]])
* 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]])
* {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]])
* {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]])
* {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]])
* [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]])
[[Kategória:2026|2026]]
[[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]]
f088fny0d26a6lpny9rdyd3xefmuor8
8213844
8213719
2026-05-14T19:02:54Z
~2026-29173-86
294899
/* Úmrtia */
8213844
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2026}}
Rok '''2026''' ('''[[Rímska číslica|MMXXVI]]''') je [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal vo štvrtok [[1. január]]a a skončí vo štvrtok [[31. december|31. decembra]].
== Udalosti ==
* [[1. január]] – Bulharsko prijalo [[euro]] a stalo sa 21. členským štátom [[Eurozóna|eurozóny]].
* 1. január – [[Cyprus]] prevzal od [[Dánsko|Dánska]] na pol roka [[Predsedníctvo Rady Európskej únie]].
* 1. január – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]].
* 1. január – pri požiari v bare v Crans-Montane vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] zahynulo 40 ľudí a 119 bolo zranených.
* [[3. január]] – [[Spojené štáty|USA]] zaútočili na ciele vo [[Venezuela|Venezuele]] a oznámili, že špeciálne jednotky Delta Force zajali prezidenta [[Nicolás Maduro|Nicolása Madura]] a jeho manželku [[Ciliu Floresovú]].
* [[6. február|6.]] – [[22. február]] – [[Zimné olympijské hry 2026|XXV. zimné olympijské hry]] v [[Miláno|Miláne]] v [[Taliansko|Taliansku]].
* [[28. február]] – [[Spojené štáty|USA]] a [[Izrael]] [[izraelsko-americké útoky na Irán (2026)|spustili útoky]] na celé územie [[Irán]]u
== Očakávané udalosti ==
* [[15. máj|15.]] – [[31. máj]] – 89. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] vo švajčiarskom [[Zürich|Zürichu]] a [[Fribourg (Švajčiarsko)|Fribourgu]].
* [[11. jún]] – [[19. júl]] – 23. [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|majstrovstvá sveta vo futbale]] ktoré sa odohrajú v [[Kanada|Kanade]], [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a [[Mexiko|Mexiku]].
* [[15. november]] – sonda [[Voyager 1]] dosiahne vzdialenosť 1 [[svetelný deň]] od [[Zem]]e.
== Úmrtia ==
[[Súbor:Catherine O'Hara at the 2024 Toronto International Film Festival (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Catherine O’Harová]] († 30. január)]]
[[Súbor:Robert Duvall (actor, at home, New York City apartment, 1984) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Robert Duvall]] († 16. február)]]
[[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|náhľad|upright|[[Chuck Norris]] († 19. marec)]]
[[Súbor:Imrich Bugár 2013.JPG|náhľad|upright|[[Imrich Bugár]] († 8. apríl)]]
* {{0}}[[6. január]] - [[Béla Tarr]], maďarský filmový režisér, scenárista a producent (* [[1955]])
* {{0}}[[8. január]] – [[Václav Cigler]], český sochár, sklársky umelec, šperkár a pedagóg (* [[1929]])
* {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[10. január]] – [[Erich von Däniken]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1935]])
* 10. január – [[Ivan Štampach]], český religionista a teológ (* [[1946]])
* 10. január – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]])
* 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]])
* [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]])
* 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]])
* [[15. január]] – [[Irena Grécka a Dánska]], grécka princezná (* [[1942]])
* [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]])
* [[20. január]] – [[Adela Gleijerová]], uruguajská herečka (* [[1933]])
* [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]])
* [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]])
* [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]])
* [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[30. január]] – [[Catherine O’Harová]], kanadsko-americká herečka, spisovateľka a komička (* [[1954]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]])
* {{0}}[[6. február]] - [[Jana Brejchová]], česká herečka (* [[1940]])
* {{0}}[[7. február]] – [[John Flanagan (spisovateľ)|John Flanagan]], americký spisovateľ (* [[1944]])
* [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]])
* [[11. február]] – [[James Van Der Beek]], americký herec (* [[1977]])
* [[13. február]] - [[Juraj Gavula]], slovenský výtvarník, sochár a pedagóg (* [[1942]])
* [[16. február]] – [[Robert Duvall]], americký herec a režisér (* [[1931]])
* 16. február – [[Hélène Ahrweilerová]], grécko-francúzska byzantologička a spisovateľka (* [[1926]])
* [[17. február]] – [[Jesse Jackson]], americký baptistický pastor, aktivista a politik (* [[1941]])
* [[19. február]] – [[Eric Dane]], americký herec (* [[1972]])
* 19. február – [[Polycarp Pengo]], tanzánský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi, emeritný arcibiskup Dar es Salaam (* [[1944]])
* [[21. február]] – [[Petr Horák]], český filozof (* [[1935]])
* [[24. február]] – [[Jan Šebestík]], česko-slovenský filozof vedy (* [[1931]])
* [[27. február]] – [[Neil Sedaka]], americký popový spevák, klavirista, hudobný skladateľ a textár (* [[1939]])
* [[28. február]] – [[Sajjid Alí Chámeneí]], iránsky duchovný a politický vodca Iránu (* [[1939]])
* 28. február – [[Mahmúd Ahmadínežád]], iránsky politik a bývalý prezident Iránu (* [[1956]])
* {{0}}[[1. marec]] – [[Dagfinn Føllesdal]], nórsky filozof (* [[1932]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Charles Antony Richard Hoare]], britský informatik (* [[1934]])
* {{0}}[[8. marec]] – [[Anthony James Leggett]], britsko-americký fyzik, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|nositeľ Nobelovej ceny]] (* [[1938]])
* {{0}}[[9. marec]] – [[Leoš Šimánek]], český cestovateľ a spisovateľ (* [[1946]])
* [[11. marec]] – [[Michel Hulin]], francúzsky filozof (* [[1936]])
* [[13. marec]] – [[Phil Campbell]], waleský hudobník, gitarista skupiny [[Motörhead]] (* [[1961]])
* [[14. marec]] – [[Jürgen Habermas]], nemecký filozof (* [[1929]])
* 14. marec – [[Christopher A. Sims]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1942]])
* [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]])
* [[16. marec]] – [[Jamie Blanks]], austrálsky filmový režisér a hudobný skladateľ (* [[1971]])
* [[18. marec]] – [[Heisuke Hironaka]], japonský matematik (* [[1931]])
* [[19. marec]] – [[Chuck Norris]], americký herec, majster bojových umení, kaskadér a mediálna osbnosť (* [[1940]])
* [[22. marec]] – [[Lionel Jospin]], francúzsky politik (* [[1937]])
* 22. marec – [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]], vietnamský rímskokatolícky kňaz, kardinál Svätej rímskej cirkvi (* [[1934]])
* [[23. marec]] – [[Chip Taylor]], americký hudobný skladateľ a spevák (* [[1940]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Mario Adorf]], nemecký herec (* [[1930]])
* {{0}}8. apríl – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]])
* {{0}}[[9. apríl]] – [[Afrika Bambaataa]], americký DJ a komunitný vodca (* [[1957]])
* [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]])
* [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]])
* [[14. apríl]] – [[Michael Oser Rabin]], izraelský informatik (* [[1931]])
* [[15. apríl]] – [[Ivan Rebernik]], slovinský knihovník a diplomat (* [[1939]])
* [[16. apríl]] – [[Jan Potměšil]], český herec (* [[1966]])
* [[17. apríl]] – [[Nathalie Bayová]], francúzska herečka (* [[1948]])
* [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]])
* [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovenský horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]])
* [[22. apríl]] – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista (* [[1953]])
* [[26. apríl]] – [[Nedra Talleyová]], americká speváčka (* [[1946]])
* [[27. apríl]] – [[Edita Egerová]], americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu (* [[1927]])
* [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]])
* [[29. apríl]] – [[Oskar Petr]], český hudobný skladateľ, textár a spevák (* [[1952]])
* [[30. apríl]] – [[Georg Baselitz]], nemecký maliar a sochár (* [[1938]])
* 30. apríl – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]])
* 30. apríl – [[Chantal Nobel]], francúzska herečka (* [[1948]])
* {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]])
* {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]])
* {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]])
* [[12. máj]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]])
* [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]])
[[Kategória:2026|2026]]
[[Kategória:Roky v budúcnosti| 2026]]
i0ob1h3gru9ud7rbpvshh5lhr8fb168
Strečno (hrad)
0
4875
8214093
8170591
2026-05-15T07:49:01Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214093
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Building
<!-- *** Heading *** -->
| name = Strečno
| native_name =
| other_name = Strečniansky hrad
| category = zrekonštruovaná zrúcanina hradu
<!-- *** Image *** -->
| image = Strecno1.jpg
| image_caption = Hrad Strečno, vstupná brána
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| municipality = [[Strečno (obec)|Strečno]]
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 440
| elevation_round =
| lat_d =49| lat_m =10| lat_s =37 | lat_NS = S
| long_d =18| long_m =51| long_s =46 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
<!-- *** Dimensions *** -->
| length =
| width =
| height =
| number =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| author =
| style =
| material = kamenné murivo
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1316
| date = 1974 – 1995
| date_type = Zrekonštruovaný
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- *** Acess *** -->
| public = verejnosti prístupný
| access =
<!-- *** Codes *** -->
| code =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Slovakia - outline map.svg
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_caption = Poloha Strečnianskeho hradu na Slovensku
| map_locator = Slovensko
| map1 = Žilina Region - outline map.svg
| map1_background = Žilina Region - background map.png
| map1_caption = Poloha Strečnianskeho hradu v Žilinskom kraji
| map1_locator = Žilinský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Strečno Castle
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- Processed by Geoboxer 3.0 on 2007-10-14T10:48:19+02:00 -->
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 = Hrad Strečno, Strečniansky hrad
| dátum nkp = 1970
| číslo nkp =
| dátum uzpf = 05.11.1963
| číslo uzpf = 1370/1-23
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=5&Okres=42&Obec=1275&KatastralneUzemie=&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=1370&SearchButton=Hľadať
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = 2015/12/8
}}
'''Strečno''' (normovaný názov<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-06}}</ref>; iné názvy: '''Strečniansky hrad'''; zastarano: ''Strežín''; historické doložené názvy: ''Strechun'', ''Strechyn'', ''Streczen'', ''Streczan'') je rekonštruovaná zrúcanina stredovekého hradu nepravidelného pôdorysu, rozvíjajúceho sa okolo centrálneho jadra. Hrad sa nachádza {{km|11|m}} od mesta [[Žilina]] po ceste E 50 (smer [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) na {{m|103|m}} vysokom brale nad riekou [[Váh]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = TM 110 Malá Fatra – Vrátna (8. vydanie, 2024)
| url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/
| vydavateľ = CBS
| miesto = Banská Bystrica
| dátum vydania = 2024
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-10-07
| jazyk =
}}</ref> Pod hradom leží časť obce [[Strečno (obec)|Strečno]]. Spolu s hradom [[Starhrad]] vytvára výraznú krajinnú dominantu vstupu do [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskeho priesmyku]]. V súčasnosti je hrad zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. V priestoroch hradu sa nachádzajú expozície [[Považské múzeum v Žiline|Považského múzea v Žiline]].
== Historický vývoj ==
=== Raná história ===
Poloha dobre kontrolovateľného vyvýšeného skalného brala, týčiaceho sa nad riekou a cestou v zúženom priestore [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskeho priesmyku]] bola významným predpokladom pre umiestenie opevneného strážneho objektu. V období [[laténska doba na Slovensku|mladšej doby železnej]] až [[rímska doba|staršej doby rímskej]] bol hradný kopec sídliskom [[púchovská kultúra|púchovskej kultúry]].
=== Vznik a formovanie hradu ===
Prvá písomná zmienka o kamennom hrade pochádza z roku 1316, kedy sa spomína Strečnianske panstvo. Je zrejmé, že panstvo musí mať nejaké hlavné sídlo v podobe hradu. Vtedy však z neho stála pravdepodobne len veža. Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov. Hrad vznikol na staršom základe, pravdepodobne slovanského hradiska. Do obdobia 1. ½ 14. storočia je datovaný vznik jadra hradu polygonálneho pôdorysu o ploche cca {{m2|400}}, tzv. malého hradu pozostávajúceho z hranolovitej strážnej veže, cisterny vyhĺbenej v skalnom masíve a menšej obytnej budovy umiestnenej v severovýchodnom rohu opevnenia. Hrad už od začiatku svojej existencie slúžil ako ochranca mýtnej stanice, ktorá sa nachádzala pri brode cez rieku [[Váh]] pod hradom<ref name=ESH>{{Citácia knihy
| priezvisko = Bóna
| meno = Martin
| priezvisko2 = Plaček
| meno2 = Miroslav
| titul = Encyklopedie slovenských hradů
| vydavateľ = Libri
| miesto = Praha
| rok = 2007
| isbn = 978-80-7277-333-6
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref>. Hrad sa spomína v čase vlastníctva [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúšom Čákom]] ako stredisko väčšieho feudálneho panstva Strečna. Na konci prvej polovice 14. storočia došlo k dobudovaniu predhradia. Následne, začiatkom 15. storočia získala hrad kráľovná [[Barbora Celjská]], ktorá vybudovala severný palác a hradnú kaplnku. Vstup sa presunul do Branskej veže vybavenej predbránim. Došlo taktiež k výstavbe druhej hranolovitej veže, zakončujúcej severné predhradie. Premena hradu na celistvý opevnený objekt zakončila výstavba hradieb spolu s 3 [[Bašta (hradby)|baštami]] podkovovitého tvaru a baštou tvaru poloblúku chrániaceho hlavnú bránu. Súčasťou areálu bola aj studňa hlboká {{m|88|m}} nachádzajúca sa na hlavnom nádvorí. Po období stavebného rozvoja hradu nastal začiatkom 16. storočia úpadok hradu spôsobený zmenou majiteľov. V rokoch [[1444]] až [[1469]] bol majetkom Pongrácovcov z [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]], ktorí vlastnili aj neďaleký [[Starhrad|Starý hrad]]. Potom rýchlo menil majiteľov. Z nich treba spomenúť najmä Pavla Kinižiho, [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]], [[Mikuláš Kostka|Mikuláša]] a [[Peter Kostka|Petra Kostkovcov]]. Tento stav zvrátil až prechod do majetku Mikuláša a Františka Dersffy v 2. polovici 16. storočia, kedy došlo k sérii renesančných prestavieb.
=== Renesančné úpravy ===
Vystavaná bola srnská budova s [[Arkáda (architektúra)|arkádou]] v severnom hrade a taktiež bolo upravené opevnenie novo dimenzované na odolnosť proti [[Delostrelectvo|delostreľbe]], ktorá v ranom období hradu nebola nevyhnutná. Konkrétne, postavili sa 2 polkruhové [[Bastión (hradby)|bastióny]] na severe a hranatý bastión na juhu.
=== Barokové úpravy ===
Od polovice 17. storočia nastávala ranobaroková prestavba opevnenia za obdobia vlastníctva [[František Vešeléni|Františka Vešeléniho]]. Vybudované boli 3 bastióny na severnej i južnej strane opevnenia a jeden orientovaný západne medzi nimi. V tomto čase hrad nadobudol najväčšiu plošnú veľkosť, ktorú už nikdy v nasledujúcich obdobiach nenadobudol späť. Úpravy súviseli s prípravou [[Vešeléniho sprisahanie|Vešeléniho sprisahania]] – [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburského povstania]] v rokoch 1663/64. Po potlačení sprisahania obsadili hrad kurucké vojská [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]]. V tej dobe išlo o najmodernejší hrad stredného Považia, ktorý predstavoval riziko pre cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopolda I.]] Po nadobudnutí hradu po opätovnom dobytí dal hrad zbúrať, konkrétne v roku [[1698]]. Za obeť tohto rozhodnutia padlo opevnenie, ktoré bolo kompletne zbúrané, [[studňa]] bola zasypaná a na budovách boli odstránené strechy, okenné a dverné výplne, čo v konečnom dôsledku znamenalo pre hrad totálnu deštrukciu.
=== Obdobie úpadku ===
Po tomto období hrad vystriedal mnoho majiteľov, no nikdy ho nenavrátili do podoby z konca 17. storočia. Na stave hradu sa negatívne podpísal aj odpredaj Samuelovi Hahnovi začiatkom 20. storočia, ktorý hrad začal rozoberať a predávať ako stavebný materiál. V roku [[1944]], od 31. augusta do 3. septembra počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] prebiehali v [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskej tiesňave]] boje ([[Bitka v Strečnianskej tiesňave]]) [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] medzi Nemeckými skupinami Ohla a Junga a [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Československou armádou]] spoločne s partizánmi. Počas týchto bojov bol hrad poškodený nemeckým delostreleckým útokom na pozície Československej armády na hrade. Zlý stav hradu bezprostredne ohrozoval bezpečnosť premávky na hlavnej komunikácii vedúcej pod ním. Z tohto dôvodu sa začalo v 60. rokoch 20. storočia hovoriť o akútnej nutnosti rekonštrukcie.
=== Rekonštrukcia ===
Tá začala nakoniec až v roku 1974 a trvala 21 rokov do roku 1995 práve pre jej technologickú a finančnú náročnosť. Rekonštrukcia však nebola šťastná pre použitie veľkého množstva nových priznaných [[betón]]ových konštrukcií z pohľadového betónu, čo malo za následok celkovú zmenu charakteru hradu. Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho storočia, sa veľa nezmenilo. Potom však nastalo obdobie veľkých „záchranných“ prác, ktoré prinieslo aj potrebné [[Statika|statické]] zabezpečenie hradnej skaly, ale silueta hradu, ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela.
=== Súčasný stav ===
V [[interiér]]i sa nachádza expozícia [[Považské múzeum v Žiline|Považského múzea v Žiline]]. Vystavené exponáty prezentujú archeologické nálezy z okolia Žiliny a taktiež celkovú históriu hradu.
== Architektonický opis ==
=== Hlavná veža ===
[[File:Strečno Main tower.jpg|thumbnail|Hlavná veža – severná fasáda – pôvodne sa do veže vstupovalo cez gotický portál v úrovni druhého podlažia]]
[[Taktiež]] uvádzaná pod názvom [[bergfrit]]. Ide o dobre zachovaný kamenný objekt s [[pôdorys]]ným rozmerom približne 8 x {{m|8|m}} netypickým pre bergfrity, ktoré zvykli byť pôdorysu kruhového, pre lepšie obranné vlastnosti. Patrí k najstarším častiam hradu datovaným do obdobia vzniku hradu na prelome 13. a 14. storočia. Pôvodne išlo o 5-podlažný objekt s drevenými trámovými podlažiami. Vstup sa nachádzal v úrovni 2. podlažia cez gotický [[Portál (architektúra)|portál]] tvaru lomeného oblúka prístupný cez [[Lávka|lávku]]. Na spodnom podlaží sa nachádza otvor do 8 metrov hlbokého objektu [[hladomorňa|hladomorne]]. Veža bola primárne koncipovaná ako strážna, respektíve obranná veža, čo potvrdzuje jednak umiestnenie vstupu a taktiež aj počet a veľkosť okien. Obytnú funkciu zastávala menšia budova na nádvorí.
=== Kaplnka ===
[[File:Strečno Chapel Vault.jpg|náhľad|Novovybudovaná hviezdicová klenba hradnej kaplnky]]
[[File:Strečno - okno.JPG|náhľad|Gotické okno kaplnky na východnej fasáde]]
Vybudovaná v 1. polovici 15. storočia počas vlastníctva hradu manželkou Žigmunda Luxemburského – [[Barbora Cillská|Barborou Cillskou]]. Kaplnka je zakončením severného paláca. Pôvodne išlo o trámovo zastropený [[Loď (architektúra)|jednoloďový]] objekt s polygonálným záverom, neskôr zaklenutý hviezdicovou rebrovou [[Klenba|klenbou]] v 2. polovici 15. stor. s rebrami klinovitého profilu. Z klenby sú pôvodné iba [[konzola (architektúra)|konzoly]], celé zaklenutie bolo nanovo realizované počas rekonštrukcie, či už z pôvodných kamenných prvkov nájdených na hrade, respektíve z nových. Osvetlenie kaplnky je zabezpečené dvoma lomenými gotickými oknami umiestnenými vo východnej časti za priestorom, kde sa nachádzal [[oltár]]. Prístup do kaplnky sa nachádzal jednak v úrovní prvého podlažia paláca, ďalej z prvého podlažia severnej veže a taktiež z úrovne druhého podlažia paláca. V kaplnke boli aj drevené trámové [[Empora|empory]] umiestnené nad sebou prístupné zo severného paláca, respektíve severnej veže v prípade vyššie umiestnenej empory. Ku kaplnke prilieha priestor [[Sakristia|sakristie]] ortogonálneho pôdorysu, ktorý bol v minulosti zaklenutý valenou klenbou. V [[krypta|krypte]] ruiny kaplnky, po pokyne [[Ján Jakub Löwenburg|Jána Jakuba Löwenburga]] na prieskum hradu, bolo nájdené telo [[Žofia Bosniaková|Žofie Bosniakovej]] – prvej manželky F. Vešeléniho prakticky v neporušenom stave. Jej ostatky boli roku [[1729]] prenesené do kostola v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]].
=== Severný palác ===
Severný palác bol pôvodne dvojpodlažný objekt, ktorý bol v prízemí zaklenutý krížovou klenbou a na druhom podlaží zastropený dreveným trámovým [[Strop (stavebníctvo)|stropom]]. V súčasnosti je nešetrne zastropený monolitickou [[železobetón]]ovou doskou. Na oboch podlažiach sa nachádzal vstup na empory v kaplnke. Na druhom podlaží bol vybavený [[prevét]]om, v súčasnosti čiastočne zachovaným, vysunutým z úrovne hradného muriva na východnom [[Priečelie|priečelí]]. Na druhom podlaží sa taktiež nachádza pôvodné gotické obdĺžnikové okno ostením delené na štyri polia.
=== Cisterna ===
Slúžila na zachytávanie dažďovej vody, je vyhĺbená do masívu skaly do hĺbky {{m|3.5|m}} pod úroveň terénu. Priemer je {{m|2.6|m}}. Obloženie studne bolo riešené kamennými kvádrami v piatich vrstvách, pričom dno pravdepodobne bolo odizolované vrstvou ílu zamedzujúceho priesakom vody.
== Zaujímavosti ==
V roku [[1994]] sa na hrade Strečno točil americký film [[Dračie srdce]], v origináli Dragonheart.<ref>csfd.cz [http://www.csfd.cz/film/1615-draci-srdce/ Dračie srdce]</ref>
Hrad bol aj domovom veľmi významnej osobnosti v slovenských dejinách, [[Žofia Bosniaková|Žofie Bosniakovej]]. Žofia bola manželkou [[František Vešeléni|Františka Vešeléniho]]. Zomrela ako 35-ročná a 45 rokov po jej smrti bolo jej telo nájdené neporušené, aj keď nebola ani mumifikovaná, ani vopred balzamovaná. Preto si mnohí ľudia začali myslieť, že Žofia bola svätica. Jej telo bolo vystavené v kostole v [[Teplička nad Váhom|Tepličke nad Váhom]]. [[1. apríla]] [[2009]] ju psychicky narušený muž zo Žiliny podpálil, a tým zničil veľmi cenné historické dedičstvo. V apríli [[2012]] boli na Strečnianskom hrade opäť uložené jej umelecky reštaurované pozostatky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Bechný
| meno = Ľubo
| odkaz na autora =
| titul = Žofia Bosniaková sa tri roky po spálení tela vracia na hrad Strečno
| url = http://zilina.sme.sk/c/6326341/zofia-bosniakova-sa-tri-roky-po-spaleni-tela-vracia-na-hrad-strecno.html
| dátum vydania = 4. 4. 2012
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Sme
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
V roku 2012 bola pod hradom vybudovaná replika [[stredovek]]ej dediny s názvom Paseka.
== Prístup ==
Obec [[Strečno (obec)|Strečno]], na ktorej okraji sa hrad nachádza, je prístupná [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestnou]] a [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnou]] dopravou. V prípade železnice je potrebné prejsť peším mostom cez [[Váh]] z obce [[Nezbudská Lúčka]]. Z [[Nezbudská Lúčka|Nezbudskej Lúčky]] je možný prístupný aj kompou cez Váh.
== Otváracie hodiny ==
Apríl – september: Po – Ne 9:00{{--}}18:00, posledný vstup 17:20
Október: Po – Ne 9:00{{--}}16:00, posledný vstup 15:15
Mimo sezóny (1.{{--}}31. 3. a 1.{{--}}30. 11.): So – Ne 11:00{{--}}16:00, posledný vstup 15:15, prehliadka s lektorom
(v prípade zlých poveternostných podmienok bude hrad uzavretý)
December, január, február: len pre skupiny nad 20 osôb, dohodou
== Každoročné akcie na hrade ==
[[Súbor:Lahke delo.jpg|thumb|Replika ľahkého poľného dela z polovice 17. storočia]]
Na hrade sa každoročne konajú nasledujúce akcie:
* Beh do hradných schodov
* Rozprávkový hrad (spravidla posledný víkend pred [[Medzinárodný deň detí|MDD]])
* Hradné hry [[Žofia Bosniaková|Žofie Bosniakovej]]
* Nočné prehliadky (Duchovia, elfovia a strečniansky des; Noc duchov, tekvíc a strašidiel)
* Noc múzeí a galérií
== Galéria ==
<gallery>
Strečno Model 2.JPG|Model – predpokladaný vzhľad hradu na konci 17. storočia – východný pohľad
Strečno Model 1.JPG|Model – predpokladaný vzhľad hradu na konci 17. storočia – západný pohľad
Model 3.JPG|Model - predpokladaný vzhľad hradu na konci 17. storočia – hradná kaplnka a severný palác
Strečno - model zrúcanina.jpg |Model ilustrujúci vzhľad zrúcaniny v 30. rokoch 20. storočia
Strečno Main tower.jpg|Hlavná veža – severná fasáda
Strečno Partly preserved plaster.JPG| Reštaurovaná omietka na branskej budove
Strecno copperplate.jpg|Vyobrazenie hradu na rytine z roku 1680
Strečno Bay window.JPG|Zvyšky arkieru východného paláca, zachované 3 pôvodné konzoly, vpravo gotické okno so zachovaným ostením
Strečno Main entrance.JPG|Hlavný prístup na hrad viedol po padacom moste ponad priekopu cez predbránie a hlavnú bránu až na hlavné nádvorie
Strečno Northern tower 1.JPG|Severná veža s branskou budovou, pohľad z previsu hradnej skaly
Strecno delo.jpg|Replika dela z prelomu 16. a 17. storočia
Strečno castle Slovakia Frontlook.jpg|Pohľad na hrad spolu so skalným masívom
Strečno, výhled z věže.jpg|Novovybudované ploché strechy na severnom paláci a kaplnke, pohľad z veže
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|1}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Strečno Castle}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.360cities.net/business/slovakia-nmg2009-castle-strecno Virtuálna prechádzka z akcie Noc múzeí a galérií na Hrade Strečno z 16.5.2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090927102405/http://www.360cities.net/business/slovakia-nmg2009-castle-strecno |date=2009-09-27 }}
* [http://zilina.sme.sk/c/4374437/podpalac-znicil-vzacnu-mumiu-zofie-bosniakovej.html/ Podpaľač zničil vzácnu múmiu Žofie Bosniakovej]
* [http://www.hradstrecno.sk Turistický informačný portál o hrade]
* [http://pmza.sk/expozicie/hrad-strecno/ http://pmza.sk/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160706234915/http://pmza.sk/expozicie/hrad-strecno/ |date=2016-07-06 }}
* [http://www.hrady.cz/?OID=2527 http://www.hrady.cz]
* [http://www.cojeco.cz/index.php?id_desc=106499&s_lang=2&detail=1&title=Wessel%E9nyiho%20spiknut%ED Veselenyho sprisahanie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190619102025/http://www.cojeco.cz/index.php?id_desc=106499&s_lang=2&detail=1&title=Wessel%E9nyiho%20spiknut%ED |date=2019-06-19 }}
* [http://zilina-gallery.sk/index.php?/category/1085 gallery]
== Zdroj ==
* {{zámky|hrady-a-zamky/strecno-hrad}}
* ''Hrad Strečno'', Považské múzeum Žilina, AKKA 1994 ISBN 80-967176-0-X
* ''Hrad Strečno'', Považské múzeum Žilina, IPA v.o.s. LEVICE 1994 ISBN 80-88773-01-6
* BÓNA, Martin; PLAČEK, Miroslav. Encyklopedie slovenských hradů. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-333-6.
* MAJERČÍKOVÁ, Danka. PUTOVANIE PO HRADOCH V OKOLÍ ŽILINY. Žilina : Žilinská knižnica, 2005
* KOČIŠ, Jozef; Od Čachtíc po Strečno (1989), Martin: Osveta, 232 s. ISBN 80-217-0053-X
* Martina Bernátová; Diplomová práca. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Obnovený hrad Strečno – pendant Starého hradu – a jeho srovnání s památkově zajištěnými objekty
* BERNÁTOVÁ, Martina - SLANÁ, Andrea: Hrad Strečno. Žilina: Považské múzeum 2015. ISBN 978-80-88877-72-1.
* SLANÁ, A.: Hradné bralo v Strečne. In: MÚZA 2/2015, str. 10 - 11. Dostupné online: http://www.floowie.com/sk/citaj/muza22015/#/strana/10/zvacsenie/100/
{{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}}
{{Malá Fatra}}
{{Žilinská kotlina}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Strečno (obec)]]
[[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]
[[Kategória:Stavby v okrese Žilina]]
s7p74jay3otreujrppwcx2fgs1s03d2
2003
0
4975
8213724
8082648
2026-05-14T13:15:40Z
~2026-29077-63
294870
/* Úmrtia */
8213724
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2003}}
Rok '''2003''' ('''[[Rímska číslica|MMIII]]''') bol [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v stredu [[1. január]]a a skončil v stredu [[31. december|31. decembra]].
== Udalosti ==
* [[1. február]] – [[Space Shuttle|raketoplán]] [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] [[Havária raketoplánu Columbia|pri návrate do atmosféry zhorel]] a zahynula celá jeho sedemčlenná posádka
* [[2. február]] – Najväčšia redukcia železničnej osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach v dejinách novodobého Slovenska a následné ukončenie štrajku železničiarov
* [[4. február]] – rozpadla sa [[Juhoslovanská zväzová republika]]
* [[28. február]] – [[Václav Klaus]] bol zvolený za [[Zoznam prezidentov Česka|českého prezidenta]]
* [[1. marec]] – vstúpila do platnosti [[Zmluva z Nice]]
* [[7. marec]] – španielsky astronóm José-Luis Ortiz Moreno objavil plutoid [[136108 Haumea|Haumea]]
* [[1. máj]] – [[USA]] a ich spojenci v [[Irak]]u ustanovili tzv. Dočasnú koaličnú správu
* [[2. jún]] – odštartovala európska kozmická sonda [[Mars Express]]
* [[27. jún]] – založený projekt [[Wikicitáty|wikiquote]]
* [[10. júl]] – založený projekt [[Wikiknihy|wikibooks]]
* [[18. júl]] – zverejnený návrh ústavy [[Európska únia|EÚ]]
* [[3. august]] – havária autobusu nad dedinkou [[Úhorná]], pri ktorej zahynulo 12 ľudí
* [[11. august]] – nad mierovými jednotkami OSN v [[Kábul]]e prevzalo kontrolu [[NATO]]
* [[11. september|11.]] až [[14. september]] – tretia návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] na Slovensku
* [[27. september]] – odštartovala európska kozmická sonda [[SMART-1]]
* [[15. október]] – [[Čína]] vyslala do vesmíru svojho prvého [[Kozmonaut|tchajkonauta]] [[Jang Li-wej]] v lodi [[Šen-čou wu chao|Šen-čou 5]]
* [[24. október]] – [[Apple]] vydal novú verziu Mac OS X 10.3 (Panther)
* [[31. október]] – [[Mahathir Mohamad]] sa vzdal funkcie predsedu vlády [[Malajzia|Malajzie]]
* [[6. december]] – bol premenovaný projekt [[Wikizdroje|Wikisource]]
* [[13. december]] – bol zajatý [[Saddám Husajn]]
== Nobelova cena ==
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Alexej Alexejevič Abrikosov]], [[Vitalij Lazarevič Ginzburg]], Sir [[Anthony James Leggett]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Peter Agre]], [[Roderick MacKinnon]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Paul Lauterbur]], Sir [[Peter Mansfield]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[John Maxwell Coetzee]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Širín Ebadi]]
* [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Robert F. Engle]], [[Clive W. J. Granger]]
== Narodenia ==
[[Súbor:OlivaRO2150524 (38) (53727178601) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Olivia Rodrigo]] (* 20. február)]]
[[Súbor:25th Laureus World Sports Awards - Red Carpet - Carlos Alcaraz - 240422 192324 (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Carlos Alcaraz]] (* 5. máj)]]
* {{0}}[[2. január]] – [[Tamara Morávková]], slovenská futbalistka
* {{0}}[[3. január]] – [[Greta Thunbergová]], švédska environmentálna aktivistka
* {{0}}[[4. január]] – [[Jaeden Martell]], americký herec
* [[10. január]] – [[Cesare Casadei]], taliansky futbalista
* [[20. február]] – [[Olivia Rodrigo]], americká speváčka-skladateľka a herečka
* {{0}}[[4. február]] – [[Rasmus Højlund]], dánsky futbalista
* [[26. február]] – [[Jamal Musiala]], nemecký fotbalista
* 26. február – [[Levi Colwill]], britský fotbalový obránce
* {{0}}[[4. apríl]] – [[Harvey Elliott]], anglický futbalista
* [[29. apríl]] – [[Holger Rune]], dánsky tenista
* {{0}}[[3. máj]] – [[Florian Wirtz]], nemecký futbalista
* {{0}}[[5. máj]] – [[Carlos Alcaraz]], španielsky tenista
* [[19. máj]] – [[Malo Gusto]], francúzsky futbalista
* [[27. máj]] – [[Franco Colapinto]], argentínsky automobilový pretekár [[Formula 1|Formule 1]]
* [[10. jún]] – [[Silvia Solymosyová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní
* [[29. jún]] – [[Jude Bellingham]], anglický futbalista
* {{0}}[[6. júl]] – [[Katarína Vredíková]], slovenská futbalistka
* {{0}}[[9. júl]] – [[Conor Bradley]], severoírsky futbalista
* [[25. august]] – [[Rebeka Jančová]], slovenská zjazdová lyžiarka
* [[13. september]] – [[Sebastian Kóša]], slovenský futbalista
* [[29. september]] – [[Marek Škamla]], slovenský motosurfový pretekár
* {{0}}[[5. november]] – [[Wilfried Gnonto]], taliansky futbalista
* {{0}}[[7. november]] – [[Milos Kerkez]], maďarský futbalista
* {{0}}[[7. december]] – [[Catharina-Amalia Holandská]], holandská korunná princezná ako najstaršia dcéra [[Viliam Alexander|Viliama Alexandra]]
== Úmrtia ==
[[Súbor:Portret van de Amerikaanse zangeres Nina Simone die met kerst op televisie zal v, Bestanddeelnr 918-5604.jpg|náhled|upright|[[Nina Simone]] (* 21. apríl)]]
[[Súbor:Gregory Peck in Designing Woman trailer.jpg|náhled|upright|[[Gregory Peck]] (* 12. jún)]]
[[Súbor:Katharine Hepburn publicity photograph.jpg|náhled|upright|[[Katharine Hepburnová]] (* 29. jún)]]
[[Súbor:Bob Hope in The Ghost Breakers trailer.JPG|náhled|upright|[[Bob Hope]] (* 27. júl)]]
[[Súbor:Charles Bronson Cannes.jpg|náhled|upright|[[Charles Bronson]] (* 30. august)]]
[[Súbor:JohnnyCash1969.jpg|náhled|upright|[[Johnny Cash]] (* 12. september)]]
[[Súbor:Bertram Brockhouse.jpg|náhled|upright|[[Bertram Brockhouse]] (* 13. október)]]
[[Súbor:Pavel Tigrid.jpg|náhled|upright|[[Pavel Tigrid]] (* 27. október)]]
[[Súbor:Art Carney - 1959.jpg|náhled|upright|[[Art Carney]] (* 9. november)]]
* {{0}}[[1. január]] – [[Elena Lacková]], slovenská spisovateľka (* [[1921]])
* [[12. január]] – [[Maurice Gibb]], britský spevák, skladateľ a producent, člen skupiny [[Bee Gees]] (* [[1949]])
* 12. január – [[Koloman Sokol]], slovenský výtvarník, zakladateľ slovenskej i mexickej grafiky (* [[1902]])
* [[13. január]] – [[József Gyönyör]], maďarský historik (* [[1920]])
* [[18. január]] – [[Richard Crenna]], americký herec (* [[1926]])
* [[19. január]] – [[Vojtech Kondrót]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1940]])
* [[24. január]] – [[Gianni Agnelli]], taliansky podnikateľ, prezident [[Fiat (automobilka v Turíne)|Fiat]]u (* [[1921]])
* [[28. január]] – [[František Lukeš (kameraman)|František Lukeš]], slovenský kameraman (* [[1921]])
* [[29. január]] – [[Leslie Fiedler]], americký literárny kritik (* [[1917]])
* [[30. január]] – [[Ján Piroh]], slovenský dokumentarista, známy filmami s horolezeckou tematikou a cestopisnými reportážami (* [[1946]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Josef Einšpigl]], česko-slovenský generál, bývalý zástupca veliteľa Východného vojenského okruhu (* [[1929]])
* {{0}}1. február – posádka raketoplánu Columbia:
** [[Michael Philip Anderson]], americký astronaut (* [[1959]])
** [[David McDowell Brown]], americký astronaut (* [[1956]])
** [[Laurel Blair Salton Clarková]], americká lekárka a astronautka (* [[1961]])
** [[Richard Douglas Husband]], americký astronaut (* [[1957]])
** [[Kalpana Chawlová]], indicko-americká astronautka, prvá indická žena vo vesmíre (* [[1962]])
** [[William Cameron McCool]], americký astronaut (* [[1961]])
** [[Ilan Ramon]], izraelský vojenský pilot, prvý izraelský astronaut (* [[1954]])
* [[13. február]] – [[Walter Whitman Rostow]], americký ekonóm, politik a autor teórie štádií ekonomického rastu (* [[1916]])
* [[15. február]] – [[Miroslav Horníček]], český herec, spisovateľ, dramatik, režisér, výtvarník, humorista, glosátor a divadelný teoretik (* [[1918]])
* [[18. február]] – [[Iser Harel]], riaditeľ tajnej služby [[Mossad]] (* [[1912]])
* [[21. február]] – [[Karel Kosík]], český filozof (* [[1926]])
* [[23. február]] – [[Robert King Merton]], americký sociológ, systematizátor základných téz sociologického funkcionalizmu (* [[1910]])
* [[25. február]] – [[Alberto Sordi]], taliansky herec (* [[1920]])
* [[27. február]] – [[Mária Vyvíjalová]], slovenská historička (* [[1921]])
* {{0}}[[3. marec]] – [[Václav Bahník]], český prekladateľ talianskej a antickej literatúry (* [[1918]])
* {{0}}3. marec – [[Horst Buchholz]], nemecký herec (* [[1933]])
* {{0}}[[4. marec]] – [[Ivan Stanislav]], slovenský diplomat, novinár, spisovateľ, spevák a organizátor kultúrneho života (* [[1939]])
* {{0}}[[9. marec]] – [[Vladimír Durdík (1949)|Vladimír Durdík ml.]], slovenský herec (* [[1949]])
* [[12. marec]] – [[Zoran Djindjić]], srbský premiér, starosta Belehradu, dlhoročný opozičný politik, pôvodne filozof a publicista (* [[1952]])
* [[14. marec]] – [[Leopold Danihels]], predstaviteľ slovenského exilu, predseda Svetového kongresu Slovákov (* [[1923]])
* [[16. marec]] – [[Lawrence Hugh Aller]], americký astronóm (* [[1913]])
* [[20. marec]] – [[Jozef Vrablec]], slovenský rímskokatolícky kňaz a teológ (* [[1914]])
* [[30. marec]] – [[Michael Jeter]], americký herec (* [[1952]])
* {{0}}[[2. apríl]] – [[Edwin Starr]], americký soulový spevák (* [[1942]])
* [[12. apríl]] – [[Zdeněk Jirotka]], český spisovateľ a fejtonista, autor humoristických románov a poviedok (* [[1911]])
* [[18. apríl]] – [[Edgar Frank Codd]], britský informatik, preslávil sa kľúčovými príspevkami v teórii relačných databáz (* [[1923]])
* [[20. apríl]] – [[Bernard Katz]], nemecko-britský lekár a biofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1911]])
* [[21. apríl]] – [[Nina Simone]], americká speváčka, skladateľka, klaviristka a pätnásťnásobná držiteľka Grammy Award (* [[1933]])
* [[25. apríl]] – [[Jozef Dubán]], slovenský spevák a gitarista skupín Money Factor a Tublatanka (* [[1964]])
* {{0}}[[3. máj]] – [[Jozef Feranec]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1910]])
* [[11. máj]] – [[Noel Redding]], anglický rockový gitarista, basgitarista skupiny The Jimi Hendrix Experience (* [[1945]])
* [[12. máj]] – [[Richard Kybic]], český spevák (* [[1949]])
* [[14. máj]] – [[Kornel Brtko]], slovenský rímskokatolícky kňaz (* [[1915]])
* [[16. máj]] – [[Constantin Dăscălescu]], rumunský politik a štvrtý predseda Rady ministrov Rumunskej socialistickej republiky (* [[1923]])
* [[26. máj]] – [[Kathleen Winsorová]], americká spisovateľka, autorka romantickej novely Večná Ambra (* [[1919]])
* [[27. máj]] – [[Luciano Berio]], taliansky skladateľ (* [[1925]])
* [[28. máj]] – [[Oleg Grigorievič Makarov]], sovietsky kozmonaut (* [[1933]])
* 28. máj – [[Ilya Prigogine]], belgický fyzik a chemik židovského pôvodu narodený v Rusku (* [[1917]])
* [[30. máj]] – [[Mickie Most]], anglický hudobný producent
* {{0}}[[9. jún]] – [[Kató Lombová]], maďarská tlmočníčka a prekladateľka (* [[1909]])
* [[10. jún]] – [[Lobpön Cečhu]], majster tibetského buddhizmu
* [[12. jún]] – [[Gregory Peck]], americký filmový herec (* [[1916]])
* [[14. jún]] – [[Viktor Čársky]], slovenský právnik, úradník, cestovateľ a protifašistický bojovník (* [[1910]])
* 14. jún – [[Edward Forrest Moore]], americký matematik a informatik (* [[1925]])
* [[15. jún]] – [[Hume Cronyn]], americký filmový herec (* [[1911]])
* [[16. jún]] – [[Radovan Kaufman]], slovenský paralympijský reprezentant v cyklistike (* [[1978]])
* 16. jún – [[Georg Henrik von Wright]], fínsky filozof (* [[1916]])
* [[21. jún]] – [[Hans Boesch]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1926]])
* [[26. jún]] – [[Marc-Vivien Foé]], kamerunský futbalista (* [[1975]])
* 26. jún – [[Doris Lundová]], americká spisovateľka a umelkyňa (* [[1919]])
* [[29. jún]] – [[Semion Jakovlevič Braude]], ukrajinský rádiofyzik a rádioastronóm (* [[1911]])
* 29. jún – [[Katharine Hepburnová]], americká herečka (* [[1907]])
* {{0}}[[4. júl]] – [[Barry White]], americký spevák (* [[1944]])
* {{0}}[[7. júl]] – [[Charles P. Kindleberger]], americký ekonóm (* [[1910]])
* [[27. júl]] – [[Bob Hope]], americký herec, komik a spevák britského pôvodu (* [[1903]])
* [[31. júl]] – [[Milan Šavlík]], slovenský architekt (* [[1928]])
* {{0}}[[3. august]] – [[Gabo Zelenay]], slovenský športový komentátor a redaktor (* [[1922]])
* {{0}}[[4. august]] – [[Frederick Chapman Robbins]], americký mikrobiológ a lekár, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (* [[1916]])
* {{0}}[[7. august]] – [[Bianchi Anderloni]], taliansky automobilový dizajnér a podnikateľ (* [[1916]])
* {{0}}[[8. august]] – [[Martha Chase]], americká genetička (* [[1927]])
* {{0}}8. august – [[Antonis Samarakis]], grécky spisovateľ (* [[1919]])
* [[11. august]] – [[Armand Borel]], švajčiarsky matematik (* [[1923]])
* [[12. august]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]])
* [[18. august]] – [[Břetislav Novák (matematik)|Břetislav Novák]], český matematik a univerzitný pedagóg (* [[1938]])
* [[20. august]] – [[Kálmán Janics]], maďarský lekár a obhajca práv príslušníkov maďarskej menšiny (* [[1912]])
* [[23. august]] – [[John Geoghan]], rímskokatolícky kňaz v bostonskej arcidiecéze, ktorý pohlavne zneužil veľké množstvo chlapcov (* [[1935]])
* [[28. august]] – [[Pavol Gábor]], slovenský operný spevák (* [[1932]])
* 28. august – [[Gejza Horák]], slovenský jazykovedec a publicista (* [[1919]])
* [[29. august]] – [[Horace Welcome Babcock]], americký astronóm (* [[1912]])
* 29. august – [[Vladimír Vašíček]], český maliar (* [[1919]])
* [[30. august]] – [[Charles Bronson]], americký herec (* [[1921]])
* [[31. august]] – [[Pavel Tigrid]], český spisovateľ, publicista a politik (* [[1917]])
* {{0}}[[6. september]] – [[Elemír Rákoš]], slovenský archivár a historik (* [[1935]])
* {{0}}[[8. september]] – [[Leni Riefenstahlová]], nemecká filmová režisérka, športová šampiónka, tanečnica, herečka a fotografka (* [[1902]])
* {{0}}[[9. september]] – [[Edward Teller]], americký fyzik maďarsko-židovského pôvodu, v USA je označovaný ako „otec vodíkovej bomby“ (* [[1908]])
* [[11. september]] – [[Anna Lindhová]], švédska sociálnodemokratická politička (* [[1957]])
* 11. september – [[John Ritter]], americký herec (* [[1948]])
* [[12. september]] – [[Johnny Cash]], americký country spevák (* [[1932]])
* 12. september – [[Ludvík Černý]], český komunistický politik a manažér, primátor hlavného mesta Prahy v čase Pražskej jari (* [[1920]])
* [[16. september]] – [[Pavel Kábrt]], český hokejista (* [[1978]])
* [[25. september]] – [[Franco Modigliani]], americký ekonóm talianskeho pôvodu (* [[1918]])
* [[26. september]] – [[Robert Palmer]], britský spevák (* [[1949]])
* {{0}}[[5. október]] – [[Neil Postman]], americký mediálny teoretik, kultúrny kritik, pedagóg, profesor a redaktor (* [[1931]])
* {{0}}5. október – [[Peter Ružička (informatik)|Peter Ružička]], slovenský informatik a matematik (* [[1947]])
* {{0}}5. október – [[František Velecký]], slovenský herec (* [[1934]])
* [[11. október]] – [[Ivan Alexander Getting]], americký technik, ktorý sa zameriaval najmä na fyziku (* [[1912]])
* [[13. október]] – [[Bertram Brockhouse]], kanadský fyzik (* [[1918]])
* [[19. október]] – [[Alija Izetbegović]], bosniansky politik a islamský aktivista, prezident republiky Bosna a Hercegovina (1990 – 1992) (* [[1925]])
* [[20. október]] – [[Ľubomír Lipták]], slovenský historik (* [[1930]])
* [[29. október]] – [[Hal Clement]], americký spisovateľ science fiction a vedúci predstaviteľ podžánru hard science fiction (* [[1922]])
* {{0}}[[9. november]] – [[Art Carney]], americký herec (* [[1918]])
* [[11. november]] – [[Karol Ondreička (1944)|Karol Ondreička]], slovenský maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg, profesor (* [[1944]])
* [[12. november]] – [[Jonathan Brandis]], americký herec (* [[1976]])
* [[13. november]] – [[Kellie Waymire]], americká herečka (Star Trek: Enterprise) (* [[1967]])
* [[17. november]] – [[Jiří Brabec (hudobník)|Jiří Brabec]], český klavirista, skladateľ, muzikant country hudby (* [[1940]])
* [[18. november]] – [[Michael Kamen]], americký hudobný skladateľ (* [[1948]])
* [[21. november]] – [[Emil Pažický]], slovenský futbalista (* [[1927]])
* {{0}}[[3. december]] – [[David Hemmings]], britský herec (* [[1941]])
* {{0}}[[5. december]] – [[Yehoshua Lakner]], izraelsko-švajčiarsky hudobný skladateľ s koreňmi na Slovensku (* [[1924]])
* {{0}}5. december – [[Oľga Štepanovičová]], slovenská zoologička – entomologička (* [[1929]])
* [[12. december]] – [[Hejdar Alijev]], azerbajdžanský politik, prezident Azerbajdžanu (1993 – 2003) (* [[1923]])
* [[17. december]] – [[Karol L. Zachar]], slovenský herec a režisér (* [[1918]])
* [[19. december]] – [[Hope Lange]], americká herečka (* [[1931]])
* [[20. december]] – [[Zoltán Weigl]], slovenský kameraman (* [[1955]])
* [[27. december]] – [[Alan Bates]], britský herec (* [[1934]])
* [[30. december]] – [[Vladimir Osipovič Bogomolov]], ruský spisovateľ (* [[1926]])
== Software ==
* [[Microsoft Windows]] Server 2003
[[Kategória:2003| ]]
[[Kategória:Roky| 2003]]
nvt1t4lzq0s8ypixxwkru08kr6wft0a
8213749
8213724
2026-05-14T14:52:24Z
Lalina
22926
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29077-63|~2026-29077-63]] ([[User_talk:~2026-29077-63|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
8082648
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2003}}
Rok '''2003''' ('''[[Rímska číslica|MMIII]]''') bol [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v stredu [[1. január]]a a skončil v stredu [[31. december|31. decembra]].
== Udalosti ==
* [[1. február]] – [[Space Shuttle|raketoplán]] [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] [[Havária raketoplánu Columbia|pri návrate do atmosféry zhorel]] a zahynula celá jeho sedemčlenná posádka
* [[2. február]] – Najväčšia redukcia železničnej osobnej dopravy na 25 regionálnych tratiach v dejinách novodobého Slovenska a následné ukončenie štrajku železničiarov
* [[4. február]] – rozpadla sa [[Juhoslovanská zväzová republika]]
* [[28. február]] – [[Václav Klaus]] bol zvolený za [[Zoznam prezidentov Česka|českého prezidenta]]
* [[1. marec]] – vstúpila do platnosti [[Zmluva z Nice]]
* [[7. marec]] – španielsky astronóm José-Luis Ortiz Moreno objavil plutoid [[136108 Haumea|Haumea]]
* [[1. máj]] – [[USA]] a ich spojenci v [[Irak]]u ustanovili tzv. Dočasnú koaličnú správu
* [[2. jún]] – odštartovala európska kozmická sonda [[Mars Express]]
* [[27. jún]] – založený projekt [[Wikicitáty|wikiquote]]
* [[10. júl]] – založený projekt [[Wikiknihy|wikibooks]]
* [[18. júl]] – zverejnený návrh ústavy [[Európska únia|EÚ]]
* [[3. august]] – havária autobusu nad dedinkou [[Úhorná]], pri ktorej zahynulo 12 ľudí
* [[11. august]] – nad mierovými jednotkami OSN v [[Kábul]]e prevzalo kontrolu [[NATO]]
* [[11. september|11.]] až [[14. september]] – tretia návšteva pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] na Slovensku
* [[27. september]] – odštartovala európska kozmická sonda [[SMART-1]]
* [[15. október]] – [[Čína]] vyslala do vesmíru svojho prvého [[Kozmonaut|tchajkonauta]] [[Jang Li-wej]] v lodi [[Šen-čou wu chao|Šen-čou 5]]
* [[24. október]] – [[Apple]] vydal novú verziu Mac OS X 10.3 (Panther)
* [[31. október]] – [[Mahathir Mohamad]] sa vzdal funkcie predsedu vlády [[Malajzia|Malajzie]]
* [[6. december]] – bol premenovaný projekt [[Wikizdroje|Wikisource]]
* [[13. december]] – bol zajatý [[Saddám Husajn]]
== Nobelova cena ==
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Alexej Alexejevič Abrikosov]], [[Vitalij Lazarevič Ginzburg]], Sir [[Anthony James Leggett]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Peter Agre]], [[Roderick MacKinnon]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Paul Lauterbur]], Sir [[Peter Mansfield]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[John Maxwell Coetzee]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[Širín Ebadi]]
* [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[Robert F. Engle]], [[Clive W. J. Granger]]
== Narodenia ==
[[Súbor:OlivaRO2150524 (38) (53727178601) (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Olivia Rodrigo]] (* 20. február)]]
[[Súbor:25th Laureus World Sports Awards - Red Carpet - Carlos Alcaraz - 240422 192324 (cropped).jpg|náhľad|upright|[[Carlos Alcaraz]] (* 5. máj)]]
* {{0}}[[2. január]] – [[Tamara Morávková]], slovenská futbalistka
* {{0}}[[3. január]] – [[Greta Thunbergová]], švédska environmentálna aktivistka
* {{0}}[[4. január]] – [[Jaeden Martell]], americký herec
* [[10. január]] – [[Cesare Casadei]], taliansky futbalista
* [[20. február]] – [[Olivia Rodrigo]], americká speváčka-skladateľka a herečka
* {{0}}[[4. február]] – [[Rasmus Højlund]], dánsky futbalista
* [[26. február]] – [[Jamal Musiala]], nemecký fotbalista
* 26. február – [[Levi Colwill]], britský fotbalový obránce
* {{0}}[[4. apríl]] – [[Harvey Elliott]], anglický futbalista
* [[29. apríl]] – [[Holger Rune]], dánsky tenista
* {{0}}[[3. máj]] – [[Florian Wirtz]], nemecký futbalista
* {{0}}[[5. máj]] – [[Carlos Alcaraz]], španielsky tenista
* [[19. máj]] – [[Malo Gusto]], francúzsky futbalista
* [[27. máj]] – [[Franco Colapinto]], argentínsky automobilový pretekár [[Formula 1|Formule 1]]
* [[10. jún]] – [[Silvia Solymosyová]], slovenská reprezentantka v synchronizovanom plávaní
* [[29. jún]] – [[Jude Bellingham]], anglický futbalista
* {{0}}[[6. júl]] – [[Katarína Vredíková]], slovenská futbalistka
* {{0}}[[9. júl]] – [[Conor Bradley]], severoírsky futbalista
* [[25. august]] – [[Rebeka Jančová]], slovenská zjazdová lyžiarka
* [[13. september]] – [[Sebastian Kóša]], slovenský futbalista
* [[29. september]] – [[Marek Škamla]], slovenský motosurfový pretekár
* {{0}}[[5. november]] – [[Wilfried Gnonto]], taliansky futbalista
* {{0}}[[7. november]] – [[Milos Kerkez]], maďarský futbalista
* {{0}}[[7. december]] – [[Catharina-Amalia Holandská]], holandská korunná princezná ako najstaršia dcéra [[Viliam Alexander|Viliama Alexandra]]
== Úmrtia ==
[[Súbor:Portret van de Amerikaanse zangeres Nina Simone die met kerst op televisie zal v, Bestanddeelnr 918-5604.jpg|náhled|upright|[[Nina Simone]] (* 21. apríl)]]
[[Súbor:Gregory Peck in Designing Woman trailer.jpg|náhled|upright|[[Gregory Peck]] (* 12. jún)]]
[[Súbor:Katharine Hepburn publicity photograph.jpg|náhled|upright|[[Katharine Hepburnová]] (* 29. jún)]]
[[Súbor:Bob Hope in The Ghost Breakers trailer.JPG|náhled|upright|[[Bob Hope]] (* 27. júl)]]
[[Súbor:Charles Bronson Cannes.jpg|náhled|upright|[[Charles Bronson]] (* 30. august)]]
[[Súbor:JohnnyCash1969.jpg|náhled|upright|[[Johnny Cash]] (* 12. september)]]
[[Súbor:Bertram Brockhouse.jpg|náhled|upright|[[Bertram Brockhouse]] (* 13. október)]]
[[Súbor:Pavel Tigrid.jpg|náhled|upright|[[Pavel Tigrid]] (* 27. október)]]
[[Súbor:Art Carney - 1959.jpg|náhled|upright|[[Art Carney]] (* 9. november)]]
* {{0}}[[1. január]] – [[Elena Lacková]], slovenská spisovateľka (* [[1921]])
* [[12. január]] – [[Maurice Gibb]], britský spevák, skladateľ a producent, člen skupiny [[Bee Gees]] (* [[1949]])
* 12. január – [[Koloman Sokol]], slovenský výtvarník, zakladateľ slovenskej i mexickej grafiky (* [[1902]])
* [[13. január]] – [[József Gyönyör]], maďarský historik (* [[1920]])
* [[18. január]] – [[Richard Crenna]], americký herec (* [[1926]])
* [[19. január]] – [[Vojtech Kondrót]], slovenský básnik a prekladateľ (* [[1940]])
* [[24. január]] – [[Gianni Agnelli]], taliansky podnikateľ, prezident [[Fiat (automobilka v Turíne)|Fiat]]u (* [[1921]])
* [[28. január]] – [[František Lukeš (kameraman)|František Lukeš]], slovenský kameraman (* [[1921]])
* [[29. január]] – [[Leslie Fiedler]], americký literárny kritik (* [[1917]])
* [[30. január]] – [[Ján Piroh]], slovenský dokumentarista, známy filmami s horolezeckou tematikou a cestopisnými reportážami (* [[1946]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Josef Einšpigl]], česko-slovenský generál, bývalý zástupca veliteľa Východného vojenského okruhu (* [[1929]])
* {{0}}1. február – posádka raketoplánu Columbia:
** [[Michael Philip Anderson]], americký astronaut (* [[1959]])
** [[David McDowell Brown]], americký astronaut (* [[1956]])
** [[Laurel Blair Salton Clarková]], americká lekárka a astronautka (* [[1961]])
** [[Richard Douglas Husband]], americký astronaut (* [[1957]])
** [[Kalpana Chawlová]], indicko-americká astronautka, prvá indická žena vo vesmíre (* [[1962]])
** [[William Cameron McCool]], americký astronaut (* [[1961]])
** [[Ilan Ramon]], izraelský vojenský pilot, prvý izraelský astronaut (* [[1954]])
* [[13. február]] – [[Walter Whitman Rostow]], americký ekonóm, politik a autor teórie štádií ekonomického rastu (* [[1916]])
* [[15. február]] – [[Miroslav Horníček]], český herec, spisovateľ, dramatik, režisér, výtvarník, humorista, glosátor a divadelný teoretik (* [[1918]])
* [[18. február]] – [[Iser Harel]], riaditeľ tajnej služby [[Mossad]] (* [[1912]])
* [[21. február]] – [[Karel Kosík]], český filozof (* [[1926]])
* [[23. február]] – [[Robert King Merton]], americký sociológ, systematizátor základných téz sociologického funkcionalizmu (* [[1910]])
* [[25. február]] – [[Alberto Sordi]], taliansky herec (* [[1920]])
* [[27. február]] – [[Mária Vyvíjalová]], slovenská historička (* [[1921]])
* {{0}}[[3. marec]] – [[Václav Bahník]], český prekladateľ talianskej a antickej literatúry (* [[1918]])
* {{0}}3. marec – [[Horst Buchholz]], nemecký herec (* [[1933]])
* {{0}}[[4. marec]] – [[Ivan Stanislav]], slovenský diplomat, novinár, spisovateľ, spevák a organizátor kultúrneho života (* [[1939]])
* {{0}}[[9. marec]] – [[Vladimír Durdík (1949)|Vladimír Durdík ml.]], slovenský herec (* [[1949]])
* [[12. marec]] – [[Zoran Djindjić]], srbský premiér, starosta Belehradu, dlhoročný opozičný politik, pôvodne filozof a publicista (* [[1952]])
* [[14. marec]] – [[Leopold Danihels]], predstaviteľ slovenského exilu, predseda Svetového kongresu Slovákov (* [[1923]])
* [[16. marec]] – [[Lawrence Hugh Aller]], americký astronóm (* [[1913]])
* [[20. marec]] – [[Jozef Vrablec]], slovenský rímskokatolícky kňaz a teológ (* [[1914]])
* [[30. marec]] – [[Michael Jeter]], americký herec (* [[1952]])
* {{0}}[[2. apríl]] – [[Edwin Starr]], americký soulový spevák (* [[1942]])
* [[12. apríl]] – [[Zdeněk Jirotka]], český spisovateľ a fejtonista, autor humoristických románov a poviedok (* [[1911]])
* [[18. apríl]] – [[Edgar Frank Codd]], britský informatik, preslávil sa kľúčovými príspevkami v teórii relačných databáz (* [[1923]])
* [[20. apríl]] – [[Bernard Katz]], nemecko-britský lekár a biofyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] (* [[1911]])
* [[21. apríl]] – [[Nina Simone]], americká speváčka, skladateľka, klaviristka a pätnásťnásobná držiteľka Grammy Award (* [[1933]])
* [[25. apríl]] – [[Jozef Dubán]], slovenský spevák a gitarista skupín Money Factor a Tublatanka (* [[1964]])
* {{0}}[[3. máj]] – [[Jozef Feranec]], slovenský rímskokatolícky biskup (* [[1910]])
* [[11. máj]] – [[Noel Redding]], anglický rockový gitarista, basgitarista skupiny The Jimi Hendrix Experience (* [[1945]])
* [[14. máj]] – [[Kornel Brtko]], slovenský rímskokatolícky kňaz (* [[1915]])
* [[16. máj]] – [[Constantin Dăscălescu]], rumunský politik a štvrtý predseda Rady ministrov Rumunskej socialistickej republiky (* [[1923]])
* [[26. máj]] – [[Kathleen Winsorová]], americká spisovateľka, autorka romantickej novely Večná Ambra (* [[1919]])
* [[27. máj]] – [[Luciano Berio]], taliansky skladateľ (* [[1925]])
* [[28. máj]] – [[Oleg Grigorievič Makarov]], sovietsky kozmonaut (* [[1933]])
* 28. máj – [[Ilya Prigogine]], belgický fyzik a chemik židovského pôvodu narodený v Rusku (* [[1917]])
* [[30. máj]] – [[Mickie Most]], anglický hudobný producent
* {{0}}[[9. jún]] – [[Kató Lombová]], maďarská tlmočníčka a prekladateľka (* [[1909]])
* [[10. jún]] – [[Lobpön Cečhu]], majster tibetského buddhizmu
* [[12. jún]] – [[Gregory Peck]], americký filmový herec (* [[1916]])
* [[14. jún]] – [[Viktor Čársky]], slovenský právnik, úradník, cestovateľ a protifašistický bojovník (* [[1910]])
* 14. jún – [[Edward Forrest Moore]], americký matematik a informatik (* [[1925]])
* [[15. jún]] – [[Hume Cronyn]], americký filmový herec (* [[1911]])
* [[16. jún]] – [[Radovan Kaufman]], slovenský paralympijský reprezentant v cyklistike (* [[1978]])
* 16. jún – [[Georg Henrik von Wright]], fínsky filozof (* [[1916]])
* [[21. jún]] – [[Hans Boesch]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1926]])
* [[26. jún]] – [[Marc-Vivien Foé]], kamerunský futbalista (* [[1975]])
* 26. jún – [[Doris Lundová]], americká spisovateľka a umelkyňa (* [[1919]])
* [[29. jún]] – [[Semion Jakovlevič Braude]], ukrajinský rádiofyzik a rádioastronóm (* [[1911]])
* 29. jún – [[Katharine Hepburnová]], americká herečka (* [[1907]])
* {{0}}[[4. júl]] – [[Barry White]], americký spevák (* [[1944]])
* {{0}}[[7. júl]] – [[Charles P. Kindleberger]], americký ekonóm (* [[1910]])
* [[27. júl]] – [[Bob Hope]], americký herec, komik a spevák britského pôvodu (* [[1903]])
* [[31. júl]] – [[Milan Šavlík]], slovenský architekt (* [[1928]])
* {{0}}[[3. august]] – [[Gabo Zelenay]], slovenský športový komentátor a redaktor (* [[1922]])
* {{0}}[[4. august]] – [[Frederick Chapman Robbins]], americký mikrobiológ a lekár, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (* [[1916]])
* {{0}}[[7. august]] – [[Bianchi Anderloni]], taliansky automobilový dizajnér a podnikateľ (* [[1916]])
* {{0}}[[8. august]] – [[Martha Chase]], americká genetička (* [[1927]])
* {{0}}8. august – [[Antonis Samarakis]], grécky spisovateľ (* [[1919]])
* [[11. august]] – [[Armand Borel]], švajčiarsky matematik (* [[1923]])
* [[12. august]] – [[Christian Boussus]], francúzsky tenista (* [[1908]])
* [[18. august]] – [[Břetislav Novák (matematik)|Břetislav Novák]], český matematik a univerzitný pedagóg (* [[1938]])
* [[20. august]] – [[Kálmán Janics]], maďarský lekár a obhajca práv príslušníkov maďarskej menšiny (* [[1912]])
* [[23. august]] – [[John Geoghan]], rímskokatolícky kňaz v bostonskej arcidiecéze, ktorý pohlavne zneužil veľké množstvo chlapcov (* [[1935]])
* [[28. august]] – [[Pavol Gábor]], slovenský operný spevák (* [[1932]])
* 28. august – [[Gejza Horák]], slovenský jazykovedec a publicista (* [[1919]])
* [[29. august]] – [[Horace Welcome Babcock]], americký astronóm (* [[1912]])
* 29. august – [[Vladimír Vašíček]], český maliar (* [[1919]])
* [[30. august]] – [[Charles Bronson]], americký herec (* [[1921]])
* [[31. august]] – [[Pavel Tigrid]], český spisovateľ, publicista a politik (* [[1917]])
* {{0}}[[6. september]] – [[Elemír Rákoš]], slovenský archivár a historik (* [[1935]])
* {{0}}[[8. september]] – [[Leni Riefenstahlová]], nemecká filmová režisérka, športová šampiónka, tanečnica, herečka a fotografka (* [[1902]])
* {{0}}[[9. september]] – [[Edward Teller]], americký fyzik maďarsko-židovského pôvodu, v USA je označovaný ako „otec vodíkovej bomby“ (* [[1908]])
* [[11. september]] – [[Anna Lindhová]], švédska sociálnodemokratická politička (* [[1957]])
* 11. september – [[John Ritter]], americký herec (* [[1948]])
* [[12. september]] – [[Johnny Cash]], americký country spevák (* [[1932]])
* 12. september – [[Ludvík Černý]], český komunistický politik a manažér, primátor hlavného mesta Prahy v čase Pražskej jari (* [[1920]])
* [[16. september]] – [[Pavel Kábrt]], český hokejista (* [[1978]])
* [[25. september]] – [[Franco Modigliani]], americký ekonóm talianskeho pôvodu (* [[1918]])
* [[26. september]] – [[Robert Palmer]], britský spevák (* [[1949]])
* {{0}}[[5. október]] – [[Neil Postman]], americký mediálny teoretik, kultúrny kritik, pedagóg, profesor a redaktor (* [[1931]])
* {{0}}5. október – [[Peter Ružička (informatik)|Peter Ružička]], slovenský informatik a matematik (* [[1947]])
* {{0}}5. október – [[František Velecký]], slovenský herec (* [[1934]])
* [[11. október]] – [[Ivan Alexander Getting]], americký technik, ktorý sa zameriaval najmä na fyziku (* [[1912]])
* [[13. október]] – [[Bertram Brockhouse]], kanadský fyzik (* [[1918]])
* [[19. október]] – [[Alija Izetbegović]], bosniansky politik a islamský aktivista, prezident republiky Bosna a Hercegovina (1990 – 1992) (* [[1925]])
* [[20. október]] – [[Ľubomír Lipták]], slovenský historik (* [[1930]])
* [[29. október]] – [[Hal Clement]], americký spisovateľ science fiction a vedúci predstaviteľ podžánru hard science fiction (* [[1922]])
* {{0}}[[9. november]] – [[Art Carney]], americký herec (* [[1918]])
* [[11. november]] – [[Karol Ondreička (1944)|Karol Ondreička]], slovenský maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg, profesor (* [[1944]])
* [[12. november]] – [[Jonathan Brandis]], americký herec (* [[1976]])
* [[13. november]] – [[Kellie Waymire]], americká herečka (Star Trek: Enterprise) (* [[1967]])
* [[17. november]] – [[Jiří Brabec (hudobník)|Jiří Brabec]], český klavirista, skladateľ, muzikant country hudby (* [[1940]])
* [[18. november]] – [[Michael Kamen]], americký hudobný skladateľ (* [[1948]])
* [[21. november]] – [[Emil Pažický]], slovenský futbalista (* [[1927]])
* {{0}}[[3. december]] – [[David Hemmings]], britský herec (* [[1941]])
* {{0}}[[5. december]] – [[Yehoshua Lakner]], izraelsko-švajčiarsky hudobný skladateľ s koreňmi na Slovensku (* [[1924]])
* {{0}}5. december – [[Oľga Štepanovičová]], slovenská zoologička – entomologička (* [[1929]])
* [[12. december]] – [[Hejdar Alijev]], azerbajdžanský politik, prezident Azerbajdžanu (1993 – 2003) (* [[1923]])
* [[17. december]] – [[Karol L. Zachar]], slovenský herec a režisér (* [[1918]])
* [[19. december]] – [[Hope Lange]], americká herečka (* [[1931]])
* [[20. december]] – [[Zoltán Weigl]], slovenský kameraman (* [[1955]])
* [[27. december]] – [[Alan Bates]], britský herec (* [[1934]])
* [[30. december]] – [[Vladimir Osipovič Bogomolov]], ruský spisovateľ (* [[1926]])
== Software ==
* [[Microsoft Windows]] Server 2003
[[Kategória:2003| ]]
[[Kategória:Roky| 2003]]
bm0oo34lvj1k4d8fe30bjv8e8g8sm30
28. október
0
4986
8214054
8141703
2026-05-15T07:13:18Z
KormiSKbot
236958
clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214054
wikitext
text/x-wiki
{{Október}}
{{Deň v roku|301|[[Dobromila]]}}
* Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]] – štátny sviatok SR
== Udalosti ==
* {{0}}[[312]] – [[bitka pri Mulvijskom moste]]: vojsko cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]] porazilo armádu cisára, resp. uzurpátora Maxentia, čím sa Konštantín I. stal jediným vládcom v západnej časti [[Rímske cisárstvo|Rímskeho cisárstva]]
* [[1492]] – [[Krištof Kolumbus]] sa počas svojej prvej objaviteľskej plavby vylodil na [[Kuba|Kube]], pričom predpokladal, že ide o [[Japonsko]]
* [[1813]] – [[Sasko]] sa ako dobytá krajina dostalo pod priamu správu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Rusko|Ruska]] (do [[8. jún]]a [[1815]])
* [[1918]] – člen [[Národný výbor československý|Národného výboru československého]] Isidor Zahradník vyhlásil na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v [[Praha|Prahe]] [[vznik Česko-Slovenska]] a výbor následne vydal [[Alois Rašín|Aloisom Rašínom]] pripravený [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]
* 1918 – [[Druhá poľská republika|Poľsko]] obsadilo okrajové územia pruského [[Sliezsko|Sliezska]]
* [[1922]] – talianski [[fašizmus|fašisti]] pod vedením [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pochodovali na [[Rím]] a prevzali moc v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]
* [[1939]] – v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] prebehli demonštrácie proti [[nacistické Nemecko|nemeckej]] okupácii, pri ktorých bol o. i. smrteľne zranený medik [[Jan Opletal]]
* [[1940]] – [[druhá svetová vojna]]: [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] napadlo [[Grécke kráľovstvo|Grécko]]
* [[1945]] – [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasné Národné zhromaždenie republiky Československej]] na svojej prvej schôdzi potvrdilo [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] vo funkcii [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezidenta republiky]]
* [[1958]] – [[Ján XXIII. (pápež)|Ján XXIII.]] bol zvolený za pápeža
* [[1962]] – [[Zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|prvý tajomník ÚV KSSZ]] [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] nariadil odstránenie sovietskych [[raketa (zbraň)|rakiet]] z [[Kuba|Kuby]], čím sa skončila [[kubánska raketová kríza]]
* [[1974]] – štart kozmickej sondy [[Luna 23]]
== Narodenia ==
[[Súbor:Bill Gates at the European Commission - 2025 - P067383-987995 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Bill Gates]] (* 1955)]]
[[Súbor:Eros Ramazzotti.JPG|náhled|upright|[[Eros Ramazzotti]] (* 1963)]]
[[Súbor:Julia Roberts 2025.jpg|thumb|upright|[[Julia Robertsová]] (* 1967)]]
* [[1017]] – [[Henrich III. (Svätá rímska ríša)|Henrich III.]], nemecký kráľ a rímsky cisár († [[1056]])
* [[1510]] – [[František Borgia]], španielsky aristokrat, kňaz a jezuita († [[1572]])
* [[1640]] – [[Tobiáš Masník]], slovenský spisovateľ, učiteľ a kňaz († [[1697]])
* [[1697]] – [[Johann Gottfried Auerbach]], rakúsky maliar a leptač († [[1753]])
* [[1767]] – [[Adam Chalupka]], slovenský evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ († [[1840]])
* [[1791]] – [[Ján Chalupka]], slovenský dramatik a prozaik († [[1871]])
* [[1815]] – [[Ľudovít Štúr]], slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny († [[1856]])
* [[1830]] – [[Žigmund Alexander]], uhorský lekár balneológ († [[1912]])
* [[1860]] – [[Džigoró Kanó]], zakladateľ moderného džuda († [[1938]])
* [[1867]] – [[Hans Driesch]], nemecký biológ a filozof († [[1941]])
* [[1897]] – [[Edith Head]], americká kostýmová návrhárka a dizajnérka († [[1981]])
* [[1898]] – [[František Běhounek]], český fyzik a spisovateľ († [[1973]])
* [[1902]] – [[Elsa Lanchesterová]], britská herečka († [[1988]])
* [[1909]] – [[Francis Bacon (maliar)|Francis Bacon]], anglo-írsky maliar († [[1992]])
* [[1914]] – [[Jonas Salk]], americký virológ († [[1995]])
* 1914 – [[Richard Laurence Millington Synge]], britský biochemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[1994]])
* [[1918]] – [[Melánia Nemcová]], slovenská etnografka, publicistka a choreografka († [[2006]])
* [[1921]] – [[Karol Laco]], slovenský právnik, vysokoškolský pedagóg a politik († [[2009]])
* [[1922]] – [[Gershon Kingsley]], americký hudobný skladateľ
* [[1924]] – [[Ján Karel]], slovenský futbalista († [[2005]])
* [[1927]] – [[Vladimír Kompánek]], slovenský sochár a maliar († [[2011]])
* [[1928]] – [[Jozef Hrebík]], slovenský generál a komunistický politik († [[2017]])
* [[1930]] – [[Bernie Ecclestone]], britský podnikateľ, šéf F1
* [[1932]] – [[Matúš Kučera]], slovenský historik († [[2022]])
* [[1933]] – [[Garrincha]], brazílsky futbalista († [[1983]])
* [[1938]] – [[Bernadette Lafontová]], francúzska herečka († [[2013]])
* [[1944]] – [[Marián Labuda]], slovenský herec († [[2018]])
* [[1953]] – [[Ján Babjak]], prešovský arcibiskup
* [[1955]] – [[Bill Gates]], americký podnikateľ, spoluzakladateľ Microsoftu
* [[1956]] – [[Mahmúd Ahmadínedžád]], šiesty prezident Iránu
* [[1960]] – [[Ivana Andrlová]], česká herečka
*[1960 – [[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]], slovenský hokejista
* [[1963]] – [[Lauren Hollyová]], americko-kanadská herečka
* 1963 – [[Eros Ramazzotti]], taliansky spevák
* [[1967]] – [[Richard Bona]], americký džezový basgitarista
* 1967 – [[Julia Robertsová]], americká herečka
* [[1972]] – [[Robert Roth]], slovenský herec
* [[1973]] – [[Mária Majdová]], slovenská politička
* [[1974]] – [[Joaquin Phoenix]], americký filmový herec
* [[1976]] – [[Lukáš Hartig]], český futbalista
* [[1978]] – [[Stanislav Gron]], slovenský hokejista
* 1978 – [[Gwendoline Christieová|Gwendoline Christie]], anglická herečka
* [[1979]] – [[Martin Škoula]], český hokejista
* [[1985]] – [[Troian Bellisariová]], americká herečka a speváčka
* [[1988]] – [[Devon Murray]], írsky herec
== Úmrtia ==
[[Súbor:Matthew Perry in support of Awareness on Drug Courts and Reduced Substance Abuse.jpg|thumb|upright|[[Matthew Perry]] († 2023)]]
* [[1412]] – [[Margaréta I. (Dánsko)|Margaréta I.]], panovníčka Dánska, Švédska a Nórska (* [[1353]])
* [[1740]] – [[Anna I. (Rusko)|Anna I.]], ruská cárovná (* [[1693]])
* [[1818]] – [[Abigail Adamsová]], prvá dáma USA ako manželka prezidenta [[John Adams (prezident USA)|Johna Adamsa]] (* [[1744]])
* [[1841]] – [[Johan August Arfwedson]], švédsky chemik (* [[1792]])
* [[1914]] – [[Richard Heuberger]], rakúsky operetný skladateľ (* [[1850]])
* [[1916]] – [[Cleveland Abbe]], americký astronóm (* [[1838]])
* 1916 – [[Oswald Boelcke]], nemecké letecké eso (* [[1891]])
* [[1917]] – [[Ema Goldpergerová]], slovenská národná buditeľka, etnografka a muzeologička (* [[1853]])
* [[1959]] – [[Camilo Cienfuegos]], kubánsky revolucionár (* [[1932]])
* [[1983]] – [[Vladimir Platonovič Cesevič]], ruský astronóm (* [[1910]])
* [[1986]] – [[John Gerard Braine]], anglický spisovateľ (* [[1922]])
* [[1996]] – [[Karol Jokl]], slovenský futbalista (* [[1945]])
* [[1997]] – [[František Paňák]], slovenský rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ (* [[1908]])
* [[1998]] – [[Ján Sirácky (historik)|Ján Sirácky]], slovenský historik (* [[1925]])
* [[1999]] – [[Rafael Alberti]], španielsky spisovateľ (* [[1902]])
* [[2002]] – [[Erling Persson]], švédsky podnikateľ, zakladateľ H&M (Hennes & Mauritz) (* [[1917]])
* [[2005]] – [[Richard Smalley]], americký chemik, držiteľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1943]])
* [[2012]] – [[Eduard Bindas]], slovenský herec (* [[1926]])
* [[2013]] – [[Ferdinand Havlík]], český klarinetista, kapelník, hudobný skladateľ a aranžér (* [[1928]])
* 2013 – [[Tadeusz Mazowiecki]], poľský novinár a politik (* [[1927]])
* [[2014]] – [[Daniel Boulanger]], francúzsky herec, spisovateľ, básnik a dramatik (* [[1922]])
* [[2015]] – [[Diane Charlemagne]], anglická speváčka (* [[1964]])
* [[2020]] – Mons. [[Štefan Sečka]], spišský diecézny biskup (* [[1953 Rupertwildt|1953]])
* [[2022]] – [[Jerry Lee Lewis]], americký rokenrolový a country spevák, hudobný skladateľ a klavirista (* [[1935]])
* [[2023]] – [[Matthew Perry]], americký herec (* [[1969]])
* [[2024]] – [[Renato Raffaele Martino]], taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál (* [[1932]])
* 2024 – [[Paul Morrissey]], americký filmový režisér (* [[1938]])
* [[2025]] – [[Richard Bonnot]], francúzsky herec, spevák a hudobník (* [[1957]])
{{mesiace}}
[[Kategória:28. október| ]]
[[Kategória:Október| 28]]
[[Kategória:Dni|~1028]]
1j0gh7qj0pbif4twzwsvfr4jhc3ixzw
1953
0
5072
8213848
8205185
2026-05-14T19:04:12Z
~2026-29173-86
294899
/* Narodenia */
8213848
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|1953}}
== Udalosti ==
* [[7. január]] – prezident [[Harry S. Truman]] oznámil, že [[Spojené štáty americké]] vyvinuli [[Vodíková bomba|vodíkovú bombu]]
* [[1. máj]] – spustenie vysielania Československej televízie
== Nobelova cena ==
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[Winston Churchill]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Hans Adolf Krebs]], [[Fritz Albert Lipmann]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Frits Zernike]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Hermann Staudinger]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[George Catlett Marshall]]
== Narodenia ==
[[Súbor:Ján Filc, 2015.jpg|thumb|upright|[[Ján Filc]] (* 19. február)]]
[[Súbor:Zico.JPG|thumb|upright|[[Zico]] (* 3. marec)]]
[[Súbor:Isabelle Huppert Cannes.jpg|thumb|upright|[[Isabelle Huppertová]] (* 16. marec)]]
[[Súbor:Dalibor Janda ve Vyškově.jpg|thumb|upright|[[Dalibor Janda]] (* 21. marec)]]
[[Súbor:Dagmar-Havlova-Veskrnova-TV-show-Bolkoviny.jpg|thumb|upright|[[Dagmar Havlová]] (* 22. marec)]]
[[Súbor:Mike Oldfield (2006 - 01).jpg|thumb|upright|[[Mike Oldfield]] (* 15. máj)]]
[[Súbor:PierceBrosnanCannesPhoto2.jpg|thumb|upright|[[Pierce Brosnan]] (* 16. máj]]
[[Súbor:Cyndi Lauper at the Beacon Theater (2014).jpg|thumb|upright|[[Cyndi Lauper]] (* 22. jún)]]
[[Súbor:WE Moerner.jpg|thumb|upright|[[William E. Moerner]] (* 24. jún)]]
[[Súbor:Herta Müller Literaturfest München 2016.jpg|thumb|upright|[[Herta Müllerová]] (* 17. august)]]
[[Súbor:Jako_nikdy_(02).jpg|thumb|upright|[[Taťjana Medvecká]] (* 10. november)]]
[[Súbor:Kim Basinger (1990) 2.jpg|thumb|upright|[[Kim Basinger]] (* 8. december)]]
[[Súbor:John Malkovich KVIFF.jpg|thumb|upright|[[John Malkovich]] (* 9. december)]]
*{{0}}[[5. január]] – [[Stano Marček]], slovenský esperantista, učiteľ a vydavateľ
*{{0}}[[6. január]] – [[Malcolm Young]], škótsko-austrálsky gitarista, spevák a skladateľ († [[2017]])
*{{0}}[[8. január]] – [[Marián Šťastný]], slovenský hokejista
*{{0}}8. január – [[Peter J. Carroll]], anglický okultista († [[2026]])
*{{0}}[[9. január]] – [[Mária Angelovičová]], slovenská politička
* [[10. január]] – [[Pat Benatar]], americká hardrocková speváčka
* [[21. január]] – [[Paul Allen]], americký podnikateľ, spoluzakladateľ spoločnosti [[Microsoft]] († [[2018]])
* [[22. január]] – [[Jim Jarmusch]], americký filmový režisér
* [[24. január]] – [[Mun Čä-in]], juhokórejský politik, 12. prezident Južnej Kórey
* [[30. január]] – [[Zuzana Roithová]], česká lekárka a politička
* [[31. január]] – [[Jacek Chmielnik]], poľský herec († [[2007]])
*{{0}}[[6. február]] – [[Milan Hort]], slovenský politik
*{{0}}6. február – [[Ľubomír Goč]], slovenský maliar
*{{0}}[[8. február]] – [[Art Bergmann]], kanadský spevák a gitarista
*{{0}}8. február – [[Mary Steenburgenová]], americká herečka
*{{0}}[[9. február]] – [[Miquette Giraudy]], francúzska speváčka, hudobníčka a skladateľka
*{{0}}9. február – [[Janka Bleyová]], slovenská žurnalistka
* [[11. február]] – [[Jeb Bush]], americký politik
* [[15. február]] – [[Miloslav Ransdorf]], český komunistický politik, filozof a historik (* [[2016]])
* [[19. február]] – [[Ján Filc]], tréner slovenského reprezentačného družstva v ľadovom hokeji
* 19. február – [[Cristina Fernández de Kirchner]], bývalá argentínska prezidentka
* 19. február – [[Mária Machová]], slovenská ekonómka
* 19. február – [[Massimo Troisi]], taliansky herec, scenárista, režisér a básnik († [[1994]])
* [[20. február]] – [[Štefan Zachariaš]], slovenský komunálny politik
* 20. február – [[Eva Maliti-Fraňová]], slovenská prozaička, dramatička, prekladateľka a literárna historička
* 20. február – [[Blanka Matragi]], česká módna návrhárka a dizajnérka
* [[21. február]] – [[William Petersen]], americký herec
* [[23. február]] – [[Pavel Holländer]], český ústavný sudca
* [[27. február]] – [[Yolande Moreau]], belgická herečka a filmová režisérka
* 27. február – [[Gabriela Svobodová]], bývalá slovenská bežkyňa na lyžiach, reprezentantka Česko-Slovenska
* [[28. február]] – [[Paul Krugman]], americký ekonóm a spisovateľ, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny za ekonómiu]]
*{{0}}[[1. marec]] – [[Juraj Cintula]], slovenský spisovateľ, atentátnik
*{{0}}[[3. marec]] – [[Ľubomír Harach]], slovenský politik
*{{0}}3. marec – [[Zico]], brazílsky futbalista a tréner
*{{0}}[[4. marec]] – [[Dušan Jarjabek]], slovenský politik a operetný a operný spevák
* [[11. marec]] – [[Andrew Wiles]], britský matematik
* 11. marec – [[Jürgen Kurths]], nemecký fyzik a matematik
* [[12. marec]] – [[Klára Sárközy]], slovenská politička
* [[15. marec]] – [[Frances Conroyová]], americká herečka
* [[16. marec]] – [[Isabelle Huppertová]], francúzska herečka
* 16. marec – [[Richard Stallman]], americký programátor
* [[21. marec]] – [[Dalibor Janda]], český spevák, textár a skladateľ
* [[22. marec]] – [[Dagmar Havlová]], česká herečka a prvá dáma ako manželka [[Václav Havel|Václava Havla]]
* [[27. marec]] – [[Annemarie Moserová-Pröllová]], rakúska lyžiarka
*{{0}}[[5. apríl]] – [[Michal Sýkora (politik)|Michal Sýkora]], slovenský komunálny politik
*{{0}}[[9. apríl]] – [[Dominique Perrault]], francúzsky architekt
* [[11. apríl]] – [[Andrew Wiles]], britský matematik
* [[13. apríl]] – [[Pál Farkas]], slovenský politik
* [[25. apríl]] – [[Pavol Žigo]], slovenský jazykovedec
* [[27. apríl]] – [[Ellen Bakerová]], americká lekárka a astronautka
* [[29. apríl]] – [[Nikolaj Budarin]], ruský kozmonaut
*{{0}}[[3. máj]] – [[Valerij Korzun]], ruský kozmonaut
*{{0}}[[6. máj]] – [[Tony Blair]], bývalý trojnásobný britský premiér
* [[10. máj]] – [[Yekta Uzunoglu]], kurdský lekár a podnikateľ
* [[11. máj]] – [[Richard van Rijssen]], holandský diplomat
* [[14. máj]] – [[Norodom Sihamoni]], kambodžský kráľ
* [[15. máj]] – [[Mike Oldfield]], anglický hudobník a skladateľ
* [[16. máj]] – [[Pierce Brosnan]], írsky herec
* 16. máj – [[Miloš Mistrík]], slovenský divadelný teoretik a teatrológ
* 16. máj – [[Vítězslav Vávra]], český spevák a bubeník († [[2021]]))
* [[18. máj]] – [[Zdeněk Troška]], český režisér
* [[24. máj]] – [[Alfred Molina]], britský herec
* [[21. máj]] – [[Kathleen Wynnová]], kanadská politička a 25. premiér Ontária
* [[29. máj]] – [[Danny Elfman]], americký skladateľ populárnej a filmovej hudby
* [[30. máj]] – [[Colm Meaney]], irský herec
*{{0}}[[1. jún]] – [[Si Ťin-pching]], čínsky prezident
*{{0}}[[3. jún]] – [[Patrick Blanc]], francúzsky botanik, vedec a umelecký dizajnér
*{{0}}[[7. jún]] – [[Radim Hreha]], český mediálny analytik
*{{0}}7. jún – [[Jaromír Nohavica]], český folkový spevák, textár, skladateľ a gitarista
*{{0}}7. jún – [[Libuše Šafránková]], česká herečka († [[2021]])
* [[14. jún]] – [[David Thomas]], americký spevák, skladateľ a hudobník († [[2025]])
* [[15. jún]] – [[Ivan Varga]], slovenský politik († [[2021]])
* [[16. jún]] – [[Ladislav Kaboš]], slovenský režisér
* [[19. jún]] – [[Pavel Čáni]], srbský maliar, grafik a pedagóg († [[2025]])
* [[20. jún]] – [[Dušan Rapoš]], slovenský režisér, scenárista, textár a skladateľ
* [[21. jún]] – [[Bénazír Bhuttová]], pakistanská politička a premiérka († [[2007]])
* [[22. jún]] – [[Cyndi Lauper]], americká speváčka
* [[23. jún]] – [[Jana Štefanková]], slovenská politička
* [[24. jún]] – [[William E. Moerner]], americký fyzikálny chemik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]]
* [[27. jún]] – [[Vlastimil Ondrejka]], slovenský politik
*{{0}}[[1. júl]] – [[Jadranka Kosorová]], premiérka Chorvátska
*{{0}}[[2. júl]] – [[Juraj Hradský]], slovenský výtvarník a publicista
*{{0}}[[6. júl]] – [[Štefan Sečka]], slovenský rímskokatolícky biskup († [[2020]])
*{{0}}[[7. júl]] – [[Gottfried Vollmer]], nemecký herec
*{{0}}[[9. júl]] – [[Jozef Heriban (1953)|Jozef Heriban]], slovenský politik
* [[20. júl]] – [[Ladislav Jurkemik]], slovenský futbalista
* 20. júl – [[Vlastimil Petržela]], český futbalista a tréner
* [[30. júl]] – [[Alexandr Balandin]], sovietsky kozmonaut
*{{0}}[[8. august]] – [[Lady Bianca]], americká bluesová speváčka
*{{0}}8. august – [[Nigel Mansell]], britský pilot Formule 1
*{{0}}[[9. august]] – [[Jean Tirole]], francúzsky profesor ekonómie
* [[10. august]] – [[Ernest Valko]], slovenský právnik († [[2010]])
* [[11. august]] – [[Anton Marec]], slovenský prozaik a dramatik († [[2021]])
* 11. august – [[Hulk Hogan]], americký herec a bývalý profesionálny wrestler († [[2025]])
* [[13. august]] – [[František Griglák]], slovenský rockový gitarista
* 13. august – [[Kristalina Georgievová]], bulharská a európska politička
* [[14. august]] – [[James Horner]], americký skladateľ filmovej hudby († [[2015]])
* [[15. august]] – [[Wolfgang Hohlbein]], nemecký spisovateľ žánru sci-fi, horor a fantasy
* 15. august – [[Jan Kraus]], český herec a moderátor
* 15. august – [[Judith Szűcsová]], maďarská speváčka
* [[16. august]] – [[Viliam Veteška]], slovenský politik († [[2009]])
* [[17. august]] – [[Herta Müllerová]], rumunsko-nemecká spisovateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatú|Nobelovej ceny]]
* [[26. august]] – [[Jozef Makúch]], slovenský ekonóm, guvernér [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]]
* [[27. august]] – [[Peter Stormare]], americký herec
* [[28. august]] – [[Peter Kalmus]], slovenský výtvarník a autodidakt
* [[29. august]] – [[Marta Beňačková]], slovenská operní speváčka
* [[31. august]] – [[Pavel Vinogradov]], ruský kozmonaut
*{{0}}[[2. september]] – [[Ahmad Šáh Masúd]], afganský politik a vojenský veliteľ († [[2001]])
*{{0}}2. september – [[John Zorn]], americký altsaxofonista a skladateľ
* [[10. september]] – [[Peter Tatár]], slovenský politik
* 10. september – [[Amy Irvingová]], americká herečka (Traffic)
* [[12. september]] – [[Nan Goldin]], americká fotografka
* [[14. september]] – [[Ján Slota]], slovenský politik
* [[22. september]] – [[Ségolène Royalová]], francúzska politička
*{{0}}[[4. október]] – [[Tchéky Karyo]], francúzsky herec
*{{0}}[[6. október]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ († [[2026]])
*{{0}}[[9. október]] – [[Tony Shalhoub]], americký herec
* [[11. október]] – [[David Morse]], americký herec
* 11. október – [[Peter Osuský]], slovenský politik a vysokoškolský pedagóg
* [[19. október]] – [[Ján Mikolaj]], slovenský politik
* 20. október – [[Ján Volný]], slovenský komunálny politik
* [[22. október]] – [[Johannes Nollé]], nemecký historik, epigrafik a numizmatik
* [[28. október]] – [[Ján Babjak]], slovenský gréckokatolícky biskup
*{{0}}[[1. november]] – [[Nancy Jan Davisová]], americká astronautka
* [[10. november]] – [[Taťjana Medvecká]], česká herečka
* [[13. november]] – [[Andrés Manuel López Obrador]], mexický politik, 58. prezident Mexika
* [[14. november]] – [[James Guthrie (producent)|James Guthrie]], anglický hudobný producent a zvukový inžinier
* 14. november – [[Dominique de Villepin]], francúzsky spisovateľ, diplomat a politik
* [[22. november]] – [[Claudio Graziano]], taliansky vojak, generál († [[2024]])
* [[23. november]] – [[Francis Cabrel]], francúzsky spevák, gitarista a skladateľ
* 23. november – [[Brian Teacher]], americký tenista
*{{0}}[[2. december]] – [[Karol Ježík]], slovenský publicista († [[1998]])
*{{0}}[[6. december]] – [[Tom Hulce]], americký herec a producent
*{{0}}[[8. december]] – [[Norman Finkelstein]], americký politológ a spisovateľ
*{{0}}8. december – [[Kim Basingerová]], americká herečka
*{{0}}[[9. december]] – [[John Malkovich]], americký herec, producent a režisér
* [[12. december]] – [[Bruce Kulick]], americký gitarista
* [[17. december]] – [[Bill Pullman]], americký herec
* [[18. december]] – [[David Chipperfield]], anglický architekt
* [[23. december]] – [[Marián Geišberg]], slovenský herec († [[2018]])
* [[26. december]] – [[Toomas Hendrik Ilves]], estónsky prezident
* [[28. december]] – [[Richard Clayderman]], francúzsky klavirista
* [[29. december]] – [[Thomas Bach]], nemecký šermiar a športový funkcionár, 9. predseda [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]]
* [[31. december]] – [[Ľudmila Mandžárová]], slovenská herečka
== Úmrtia ==
[[Súbor:Studio portrait photograph of Edwin Powell Hubble (cropped).JPG|thumb|upright|[[Edwin Hubble]] († 28. september)]]
[[Súbor:Kálmán Imre cropped (Willinger Vilmos, 1924).jpg|thumb|upright|[[Emmerich Kálmán]] († 30. október)]]
[[Súbor:Eugene O'Neill 1936.jpg|thumb|upright|[[Eugene O’Neill]] († 27. november)]]
*{{0}}[[1. január]] – [[Hank Williams]], americký spevák, giytarista a skladatel (* [[1923]])
*{{0}}[[2. január]] – [[Guccio Gucci]], taliansky obchodník a módny návrhár (* [[1881]])
* [[17. január]] – [[Thomas Jaggar]], americký geológ a vulkanológ (* [[1871]])
* [[26. február]] – [[Fedor Houdek]], český politik, čs. minister výživy ľudu (* [[1877]])
*{{0}}[[5. marec]] – [[Josif Vissarionovič Stalin]], sovietsky politik (* [[1878]])
*{{0}}5. marec – [[Sergej Sergejevič Prokofiev]], ruský skladateľ (* [[1891]])
* [[14. marec]] – [[Klement Gottwald]], česko-slovenský prezident (* [[1896]])
* [[24. marec]] – [[Mária z Tecku]], britská kráľovná ako manželka [[Juraj V. (Spojené kráľovstvo)|Juraja V.]] (* [[1867]])
* [[27. marec]] – [[Antonín Profous]], český odborník na toponomastiku (* [[1878]])
* [[31. marec]] – [[Mikuláš Pružinský]], slovenský politik (* [[1886]])
* [[9. apríl]] – [[Hans Reichenbach]], nemecký filozof a logik (* [[1891]])
* 9. apríl – [[Stanisław Wojciechowski]], prezident Poľska (* [[1869]])
* [[22. apríl]] – [[Jan Czochralski]], poľský chemik (* [[1885]])
* [[16. máj]] – [[Django Reinhardt]], belgický gypsy-jazzový gitarista (* [[1910]])
* [[21. máj]] – [[Ernst Zermelo]], nemecký matematik (* [[1871]])
* [[31. máj]] – [[Vladimir Tatlin]], ruský maliar, sochár, architekt, scénograf a priemyslový výtvarník (* [[1885]])
*{{0}}[[5. jún]] – [[Bill Tilden]], americký tenista (* [[1883]])
* [[10. jún]] – [[Karel Domin]], český botanik, rektor [[Univerzita Karlova|Univerzity Karlovy]] (* [[1882]])
* [[19. jún]] – [[Julius Rosenberg]], americký elektrotechnik (* [[1918]])
*{{0}}[[8. júl]] – [[Rosemonde Gérardová]], francúzska poetka a spisovateľka (* [[1866]])
* [[14. júl]] – [[Richard von Mises]], rakúsky matematik a fyzik (* [[1883]])
* [[30. júl]] – [[Ea von Allesch]], rakúska novinárka a spisovateľka (* [[1875]])
* [[31. júl]] – [[Nikolaj Dmitrijevič Zelinskij]], sovietsky chemik (* [[1861]])
* [[11. august]] – [[William Pepperell Montague]], americký filozof a profesor (* [[1873]])
*{{0}}[[8. september]] – [[Frederick M. Vinson]], americký právnik a predseda Najvyššieho súdu USA (* [[1890]])
* [[12. september]] – [[Hugo Schmeisser]], nemecký konštruktér zbraní (* [[1884]])
* [[15. september]] – [[Erich Mendelsohn]], nemecko-americký architekt (* [[1887]])
* [[28. september]] – [[Edwin Hubble]], americký astronóm (* [[1889]])
* [[30. september]] – [[Lewis Fry Richardson]], britský matematik a fyzik (* [[1881]])
*{{0}}[[7. október]] – [[Emil Filla]], český kubistický maliar, grafik a sochár (* [[1882]])
* [[13. október]] – [[Sergej Ivanovič Beľavskij]], ruský astronóm (* [[1883]])
* [[20. október]] – [[Karol Sidor]], slovenský politik (* [[1901]])
* [[27. október]] – [[Eduard Künneke]], nemecký operetný skladateľ (* [[1885]])
* [[30. október]] – [[Emmerich Kálmán]], maďarský operetný skladateľ (* [[1882]])
*{{0}}[[8. november]] – [[Ivan Alexejevič Bunin]], ruský spisovateľ (* [[1870]])
*{{0}}[[9. november]] – [[Abd al-Azíz ibn Saúd]], kráľ, zakladateľ tretieho saudského štátu (* [[1876]])
* [[18. november]] – [[František Votruba]], český básnik, literárny kritik, novinár a politik (* [[1880]])
* [[27. november]] – [[Eugene O’Neill]], americký dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1888]])
* [[28. november]] – [[Rudolf Bauer]], nemecký maliar (* [[1889]])
* [[19. december]] – [[Robert Andrews Millikan]], americký fyzik (* [[1868]])
* [[23. december]] – [[Lavrentij Pavlovič Berija|Lavrentij Berija]], sovietsky politik (* [[1889]])
* [[24. december]] – [[Ralph Linton]], americký antropológ (* [[1893]])
* [[25. december]] – [[Július Barč-Ivan]], slovenský prozaik, evanjelický kňaz (* [[1909]])
* [[27. december]] – [[Julian Tuwim]], poľský básnik a prekladateľ (* [[1894]])
* [[29. december]] – [[Jozef Trojan]], československý odbojár, komunistický politik a obeť komunistického režimu (* [[1906]])
[[Kategória:1953| ]]
[[Kategória:Roky| 1953]]
dc10lodeofdf9nh3tvksnw18hgd6ckx
Brekov (obec)
0
7778
8214021
8174909
2026-05-15T06:00:32Z
TeréziaBaniková
286233
aktualizacia starostov obce
8214021
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Brekov
| Iné názvy =
| Obrázok = Brekov.jpg
| Popis obrázku = Kostol sv. Michala archanjela
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Brekov-humenne-flag.svg
| Kraj = Prešovský
| Okres = Humenné
| Región = Horný Zemplín
| Časti =
| Rieka = Laborec
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.905278
| Zemepisná dĺžka = 21.839167
| Nadmorská výška = 140
| Prvá zmienka = [[1314]]
| Starosta = Radoslav Nemec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 066 01 (pošta [[Humenné]] 1)
| Kód = 520055
| EČV = HE
| Predvoľba = +421-57
| Adresa = Obecný úrad<br/>Brekov 226<br/>066 01 Humenné
| E-mail = [mailto:obec@Brekov.sk obec@Brekov.sk], [mailto:starosta@Brekov.sk starosta@Brekov.sk]
| Telefón = 0 917 127 933 (sekretariát), 0 917 126 410 (starosta)
| Fax = 775 31 85
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.brekov.sk
| Commons = Brekov
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Brekov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Humenné (okres)|Humenné]], v severnej časti [[Brekovská brána|Brekovskej brány]]. Nad obcou sa nachádza zrúcanina [[Brekov (hrad)|Brekovského hradu]], [[Brekovská jaskyňa]] a historické mohyly.
== Polohopis ==
Brekov sa nachádza na východnom Slovensku asi 6 km od mesta [[Humenné]]. V blízkosti preteká rieka [[Laborec]]. Administratívne patrí pod [[Humenné (okres)|humenský okres]] a [[Prešovský kraj]].
=== Časti obce ===
* Kača laba
* Valal
* Ulica
* Huštak
* Hradská
== Symboly obce ==
Erb obce vychádza z historickej pečate - v striebornom poli štítu na zelenej pažiti je zelený strom (topoľ) a na ňom sediaci vták (havran), pričom vták je k stromu neprimerane veľký. Podkladom erbu bola obecná pečať, pochádzajúca z nedatovaného typária, ktorý je uložený vo fondoch zemplínskeho župného archívu v Satoraljaujhely . 397 No. 1422 Na základe farieb na erbe bola vytvorená aj vlajka obce, na ktorej sú použité farby: čierna, biela, zelená a biela.
== Dejiny ==
=== Pravek ===
Na horskom hrebeni Rakovec - Hrabovec - Brekovu bolo zistených 26 eneolitických [[mohyla (archeológia)|mohýl]]. Ide o [[Skupina východoslovenských mohýl|skupinu Mohýl východoslovenskej kultúry]] z konca [[eneolit]]u (2-3000 rokov pred Kr.) a začiatku [[doba bronzová|doby bronzovej]]. Brekovská mohyla obsahovala niekoľko kužeľových misiek, obsypaných zlomkami spálených kostí.
=== Slovania ===
Brekovskú bránu opevnili starí Slovania z oboch strán. Slovanské sídliská v encyklopedickej literatúre datované do 7.-12.storočia, súvisia s nálezmi K.Andela v roku [[1954]] a Kričku–Budinského. Okrem črepov sídlištnej keramiky našli slovanské výšinné sídlisko z 9-11. storočia. Rozprestieralo sa na strmom skalnom ostrohu Krivoštianky nad ľavým brehom Laborca. Jeho pradávnu terasu využili starí Slovania práve pre ťažký prístup k sídlisku, ktoré malo zrejme obranný charakter. Doposiaľ síce nebolo archeologicky prekopané, takže nevieme, či bolo opevnené, ale poloha tomu nasvedčuje. Jeho náprotivkom, strážiacim údolný priechod na komunikačnom spoji bolo slovanské hradisko na brekovskom hradnom kopci. Preskúmali ho M. Slivka a M. Vizdal koncom sedemdesiatych rokov. Má oválno elipsovitý pôdorys s rozlohou 70*40 m. Na základe nájdenej keramiky, železných hrotov šípov, charakteristických ostrôh a ďalších súvislostí bádatelia dospeli k významným záverom. Hradisko malo nielen obrannú, ale i určitú mocensko-správnu funkciu kniežacieho charakteru už vo veľkomoravskom období. Nebolo však osamotené. Zásobovali ho obyvatelia ešte staršej osady, rozkladajúcej sa v jeho tesnej blízkosti v sedle na juhozápadnom svahu hradného kopca. Z nálezov v tejto osade vyplýva, že mala najmä poľnohospodársky charakter, ale železná troska, nože s volútovým ukončením a ďalšie výrobky poukazujú aj na rozvinutú remeselnú výrobu. Vyložene poľnohospodársky charakter mala ďalšia osada z 9. – 10. storočia, ktorú severne od centra dnešnej obce Brekov, v časti Za ulicou našli V. Krička Budinský a Juraj Macák ako už štvrtú slovanskú lokalitu v okolí priesmyku.
Zatiaľ možno s určitosťou konštatovať, že slovanské osídlenie na tomto území nebolo prerušené. Povedané inými slovami - Slováci tu žijú nepretržite už od predveľkomoravskej doby, kedy sem prišli ich staroslovanskí predkovia. S ostatnými časťami Slovenska ich spájali tradičné kultúrne zväzky. V čase rozkvetu sa aj naše končiny stali súčasťou Veľkej Moravy. V období rozpadu ríše a zániku [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] ([[859]] – [[906]]) patrili k tej časti krajiny, ktorú pápež [[Ján IX. (pápež)|Ján IX.]] ešte v roku [[899]] uznal za samostatnú cirkevnú provinciu. Aj po mocenskom zániku veľkomoravského štátu, ktorý bol i tu na východných hraniciach zabezpečený systémom hradísk a obranných zariadení, ostali naši predkovia ešte dlho ušetrení od priamej nadvlády dobyvateľov. Bolo to rušné obdobie, počas ktorého starí Maďari postupne obsadzovali východné Slovensko a pripájali ho k vznikajúcemu uhorskému štátu. Podľa prof. B.Varsíka v prvej etape sa prevalili Vareckým priesmykom k hornej [[Tisa|Tise]]. V [[10. storočie|10. storočí]] obsadili územie južne od od [[Latorica|Latorice]], kde zaujali aj významné slovanské hradisko Zemplín.
=== Stredovek ===
Vývoj obce v stredoveku úzko súvisí s históriou [[Brekovský hrad|Brekovského hradu]]. Prvá písomná zmienka je z roku [[1307]] (v súvislosti s hradom), priamy doklad potom z roku [[1314]].<ref name="U"/>
=== Novovek ===
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] si na okraji obce v roku [[1914]] zriadilo rakúsko-uhorské cisárske a kráľovské letectvo dočasné prieskumné letisko. Jeho účelom bolo monitorovanie ruskej cárskej armády v údoliach [[Laborec|Laborca]] a [[Cirocha|Cirochy]] počas jej ťaženia v [[Halič (región)|Halíči]], pri ktorom 20. novembra 1914 prekročili aj rakúsko-uhorské hranice od [[Lupkovský priesmyk|Lupkovského priesmyku]], medzi obcami [[Palota]] a Starým Lupkovom, až po [[Ruské sedlo]] pri neskôr vypálenej obci [[Ruské]] (dnes katastrálne územie obce [[Stakčín]]). Z oblasti boli ruské jednotky vytlačené už 13. decembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohľadnice Strážskeho z čias vojny | url = http://nagyhaboru.blog.hu/2015/07/03/pohladnice_strazskeho_z_cias_vojny_50 | vydavateľ = A Nagy Háború | dátum prístupu = 2026-02-19}}</ref>
== Politika ==
Starostovia obce
* ? – [[1890]] Štofej Pavol
* [[1890]] – [[1897]] Michal Nemec
* [[1898]] – [[1904]] Michal Mihaľko
* [[1905]] – [[1913]] Michal Mydlo
* [[1914]] – [[1917]] Juraj Štófej
V období [[Česko-slovenská republika|Česko-slovenskej republiky]]:
* Ján Mihaľko
* Juraj Nemec
* Ján Nemec
* Andrej Porvazník
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]:
* [[1946]] – [[1948]] Juraj Mydlo
* [[1948]] – [[1954]] Jozef Porvazník
* [[1954]] – [[1960]] Michal Porvazník
* [[1960]] – [[1964]] Michal Kováč
* [[1964]] – [[1979]] Michal Porvazník
* [[1979]] – [[1990]] Anton Jacina
* [[1990]] – [[1998]] Anton Banik
* [[1998]] – [[2002]] Milan Slepák
* [[2002]] – [[2010]] Ján Ambro
* [[2010]] – [[2018]] Peter Mihaľko
* [[2018]] – súčasnosť Radoslav Nemec
=== Obyvateľstvo ===
Podľa najstarších písomných pamiatok bolo už v roku 1787 v obci Brekov 68 domov a 592 obyvateľov. V roku 1828 bolo už 77 domov a 580 obyvateľov. Počty obyvateľov podľa štatistických výkazov – sčítania ľudu od roku 1869 do roku 1970 boli takéto:
* [[1869]]: 629 obyvateľov
* [[1880]]: 538 obyvateľov
* [[1890]]: 569 obyvateľov
* [[1900]]: 548 obyvateľov
* [[1910]]: 521 obyvateľov
* [[1921]]: 569 obyvateľov
* [[1930]]: 650 obyvateľov
* [[1940]]: 711 obyvateľov
* [[1948]]: 715 obyvateľov
* [[1961]]: 911 obyvateľov
Podľa výsledkov sčítania ľudu roku [[1970]] bývalo v obci Brekov 982 obyvateľov. 497 mužského pohlavia a 485 ženského pohlavia. Z celkového počtu obyvateľov obce je 266 mužov a 176 žien pracovne aktívni. 55 mužov a 77 žien dôchodcovia a pracovne neaktívni. V domácnosti pracuje celkom 59 žien. V učňovskom pomere bolo v dobe sčítanie 15 chlapcov a 7 dievčat. Žiakov a študentov bolo 31, z toho 11 chlapcov a 20 dievčat. Detí do 15 rokov bolo v obci 281 z toho 144 chlapcov a 137 dievčat.
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* Mohylník, archeologická lokalita z obdobia [[paleolit]]u pozostávajúca zo 6 mohýl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=9aee363a-cc4c-4bdc-9d78-c1f2e8398c42
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>
* [[Brekov (hrad)|Hrad Brekov]], zrúcanina [[stredovek]]ého hradu, ktorý vznikol na prelome [[13. storočie|13.]] a [[14. storočia]]. Vznikol na mieste slovanského hradiska. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1307]] v podobe castrum Barko. Vznik hradu je spojený s vlastníkmi územia, michalovskou vetvou rodu Kaplyon. Ďalším vlastníkom hradu bol Peter Petényi. Po jeho porážke v roku [[1321]] daroval toto panstvo kráľ [[Karol I. Róbert]] pôvodne francúzskemu rodu [[Drugetovci|Drugethovcov]]. Jeho vlastníkmi boli až do roku [[1486]]. V neskoršom období ho vlastnili striedavo. Stavebne najstaršou časťou hradu je oválne jadro, šľachtický hrádok, situovaný na najvyššie miesto skalného brala. Druhá stavebná etapa prebehla v dobe, keď sa po roku 1321 stali vlastníkmi hradu Drugethovci. Vznikol dvojtraktový hradný palác pripojený k staršej veži a neveľké predhradie. Za [[Štefan Zápoľský|Štefana Zápoľského]] bola vybudovaná podkovovitá [[gotika|neskorogotická]] bašta pri vstupnej bráne. V roku [[1575]] za Mikuláša Drugetha bola podoba hradu dovŕšená výstavbou prvého predhradia a štvorcovej vstupnej veže. Po zničení hradu Rákociho vojskami v roku [[1644]] bol hrad obnovený. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Brekov
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/brekov
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V nasledujúcom období vlastníci hradu Druhethovci už do obnovy stavby neinvestovali, hrad postupne chátral. Obnova hradu prebieha od roku [[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=62060ab7-27ed-42d7-920c-85ab8e81e775
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>
<gallery>
Súbor:Barkó, a vár romjai légi felvételen.jpg|Hrad Brekov
Súbor:Barkó, a vár romjai légi fotón.jpg
Súbor:Brekovský hrad 0002.JPG
Súbor:Brekovský hrad 0004.JPG
Súbor:Brekovský hrad 0001.jpg
</gallery>
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], trojloďová pôvodne klasicistická stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z rokov [[1937]] – [[1938]]. Stojí na mieste [[barok]]ového kostola z roku [[1742]], ktorého časť muriva mohla byť použitá pri stavbe súčasného kostola. Interiér je zaklenutý modernou lomenou [[klenba|klenbou]]. V interiéri sa nachádza neogotický hlavný oltár zo staršieho kostola z konca [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Brekov – Kostol sv. Michala archanjela
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/brekov-kostol-sv-michala-archanjela
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Jednomanuálový organ od firmy Rieger pochádza z roku [[1889]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Brekov, okres Humenné
| url = https://organy.hc.sk/organ/571-jednomanualovy-organ-s-pedalom?first=all&obec=brekov
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Organy HC
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je členená kordónovými rímsami ukončená ihlancovou helmicou.
* [[Kaplnka]] sedembolestnej Panny Márie v roku [[1904]]. Dal ju postaviť veriaci Michal Valiga. Socha Panny Márie bola privezená v tom istom roku z [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolska]]. Mimo kaplnky dal postaviť ešte dva veľké kríže.
<gallery>
Súbor:Brekov-Church.jpg|Kostol sv. Michala archanjela
</gallery>
=== Kroj ===
Kroj z Brekova bol typicky zemplínsky. Ženské sukne boli dlhé do pol lýtok, ba aj dlhšie s faldami a čipkami. Pod nimi boli ďalšie, viaceré biele naškrobené sukne. Na sukniach vpredu mali pestrú čipkou lemovanú zásteru „fartuch“. Dievčatá a mladé ženy nosili vyšívané oplecká s naberanými vzdutými rukávmi. Dievčatá mali dlhé vrkoče ukončené širokou stuho-mašľou. K tomu patrili pestré lajbiky s množstvom flirtov. Ženy nosili blúzky a v zime servianky s bohatou výšivkou a vyšším golierom. V tuhej zime užívali užívali hrubé „chustky“ so strapcami. Na hlavách vydaté ženy mali vzadu uviazanú farebnú šatku a cez ňu previazanú pod bradou bavlnenú, alebo hodvábnu šatku „chustočku“. Šatky na okraji boli lemované krajkou „čipkou“. Farba šiat u starších žien bola celá čierna. Ženy obúvali „spuščané“ čižmy s tvrdými sárami. V lete mali vyšívané košele a lajblíky z červeného súkna, vyšívané čiernou niťou a šnúrkami, často aj flirtami. V lete na hlave nosili široké čierne klobúky s kohútím pierkom a v zime baranice. V zime si obliekali červeno-hnedé kožuchy s čiernym golierom, alebo dlhé bez rukávov, vlnené hrubé „gubane“. V lete chodili v bačkorách a v zime vo vysokých čižmách s tvrdou sárou, za ktorou mládenci na muzikách zvyčajne mali zasunutú „olovjanku“. Malé deti, chlapci aj dievčatá v predškolskom veku nosili „vigány“ a na hlave vyšívané čepčeky.
=== Prírodné pamiatky ===
* [[Brekovská jaskyňa]]
== Školstvo ==
* Materská škôlka
* Základná škola
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
V roku [[1920]] sa otvoril brekovský vápencový kameňolom. Kameň sa využíval na výstavbu štátnych ciest a kamenári, niektorí aj so svojimi manželkami, ho ručne roztĺkali a triedili na rôzne veľké kamienky. Brekov sa stal široko ďaleko známym výrobou vápna. Tunajší vápenec obsahuje 90 % vápna, v medzinárodnej geologickej nomenklatúre známy a vedený ako „Brekovský vápenec“. V roku [[1925]] dal podnikateľ Erenberger postaviť modernú vápenku s dvoma do výšky sa týčiacimi komínmi, ktorá bola jedinou vápenkou svojho druhu na východnom Slovensku. V nej sa zamestnalo a profesionalizovalo mnoho Brekovčanov. Medzi ľuďmi dostala meno „fabrika“. Brekovská vápenka fungovala počas dlhého obdobia. Bola zbúraná z dôvodu nerentabilnosti. Ťažba kameňa pokračuje doteraz. Drvička kamenia s dopravníkmi pracuje už dlhé roky pri výrobe kameniva.
== Šport ==
Organizovaný futbal a zapojenie do okresnej súťaže začalo v roku [[1947]]. Prvú futbalovú abecedu už dávno predtým so žiakmi realizoval Arpád Dráč, učiteľ [[ľudová škola|ľudovej školy]]. Futbal žiaci hrali za dedinou na lúke zvanej „Lačureň“. Až po vojne bolo postavené prvé ihrisko na Riňu pri Laborci v časti zvanej Lazy. Prví futbaloví veteráni boli Michal Štofej Triľ, Ján Tušaj, Juraj Baník, Pavol Šovár, Vojtech Dráč, [[Ján Jacina]], Ján Szczygeľ, Michal Mydlo a ďalší. Časté povodne na Laborci zanechávali nánosy na ihrisku, preto v roku [[1953]] bolo zriadené nové ihrisko na hone Dlhé. Pre futbalistov bola postavená budova s prezliekárňou a sociálnym zariadením. Finančne ich sponzorovala Vápenka a kameňolom Brekov.
== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Ján Jacina]] (* [[1923]] – † [[1990]]), [[lekár]], [[pedagóg]]
* [[Adela Gáborová]] (* [[1940]] – † [[2007]]), [[herečka]]
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="U">{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
| odkaz na autora = Ferdinand Uličný
| titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Michalovce
| vydavateľ = Zemplínska spoločnosť
| rok = 2001
| isbn = 80-968579-1-6
| počet strán = 760
| strany = 71{{--}}74
}}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Humenné}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Brekov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Humenné]]
63jmwkwze24fntrg7qq20egux1e6jtl
8214136
8214021
2026-05-15T09:26:21Z
TeréziaBaniková
286233
zmena prvej písomnej zmienky, na základe obecného archívu
8214136
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Brekov
| Iné názvy =
| Obrázok = Brekov.jpg
| Popis obrázku = Kostol sv. Michala archanjela
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Brekov-humenne-flag.svg
| Kraj = Prešovský
| Okres = Humenné
| Región = Horný Zemplín
| Časti =Valal, Ulica, Huštak, Kača Laba, Hradská
| Rieka = Laborec
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.905278
| Zemepisná dĺžka = 21.839167
| Nadmorská výška = 140
| Prvá zmienka = [[1307]]
| Starosta = Radoslav Nemec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 066 01 (pošta [[Humenné]] 1)
| Kód = 520055
| EČV = HE
| Predvoľba = +421-57
| Adresa = Obecný úrad<br/>Brekov 226<br/>066 01 Humenné
| E-mail = [mailto:obec@Brekov.sk obec@Brekov.sk], [mailto:starosta@Brekov.sk starosta@Brekov.sk]
| Telefón = 0 917 127 933 (sekretariát), 0 917 126 410 (starosta)
| Fax = 775 31 85
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.brekov.sk
| Commons = Brekov
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
|Počet obyvateľov=1330|Počet obyvateľov k=15.5.2026}}
'''Brekov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Humenné (okres)|Humenné]], v severnej časti [[Brekovská brána|Brekovskej brány]]. Nad obcou sa nachádza zrúcanina [[Brekov (hrad)|Brekovského hradu]], [[Brekovská jaskyňa]] a historické mohyly.
== Polohopis ==
Brekov sa nachádza na východnom Slovensku asi 6 km od mesta [[Humenné]]. V blízkosti preteká rieka [[Laborec]]. Administratívne patrí pod [[Humenné (okres)|humenský okres]] a [[Prešovský kraj]].
=== Časti obce ===
* Kača laba
* Valal
* Ulica
* Huštak
* Hradská
== Symboly obce ==
Erb obce vychádza z historickej pečate - v striebornom poli štítu na zelenej pažiti je zelený strom (topoľ) a na ňom sediaci vták (havran), pričom vták je k stromu neprimerane veľký. Podkladom erbu bola obecná pečať, pochádzajúca z nedatovaného typária, ktorý je uložený vo fondoch zemplínskeho župného archívu v Satoraljaujhely . 397 No. 1422 Na základe farieb na erbe bola vytvorená aj vlajka obce, na ktorej sú použité farby: čierna, biela, zelená a biela.
== Dejiny ==
=== Pravek ===
Na horskom hrebeni Rakovec - Hrabovec - Brekovu bolo zistených 26 eneolitických [[mohyla (archeológia)|mohýl]]. Ide o [[Skupina východoslovenských mohýl|skupinu Mohýl východoslovenskej kultúry]] z konca [[eneolit]]u (2-3000 rokov pred Kr.) a začiatku [[doba bronzová|doby bronzovej]]. Brekovská mohyla obsahovala niekoľko kužeľových misiek, obsypaných zlomkami spálených kostí.
=== Slovania ===
Brekovskú bránu opevnili starí Slovania z oboch strán. Slovanské sídliská v encyklopedickej literatúre datované do 7.-12.storočia, súvisia s nálezmi K.Andela v roku [[1954]] a Kričku–Budinského. Okrem črepov sídlištnej keramiky našli slovanské výšinné sídlisko z 9-11. storočia. Rozprestieralo sa na strmom skalnom ostrohu Krivoštianky nad ľavým brehom Laborca. Jeho pradávnu terasu využili starí Slovania práve pre ťažký prístup k sídlisku, ktoré malo zrejme obranný charakter. Doposiaľ síce nebolo archeologicky prekopané, takže nevieme, či bolo opevnené, ale poloha tomu nasvedčuje. Jeho náprotivkom, strážiacim údolný priechod na komunikačnom spoji bolo slovanské hradisko na brekovskom hradnom kopci. Preskúmali ho M. Slivka a M. Vizdal koncom sedemdesiatych rokov. Má oválno elipsovitý pôdorys s rozlohou 70*40 m. Na základe nájdenej keramiky, železných hrotov šípov, charakteristických ostrôh a ďalších súvislostí bádatelia dospeli k významným záverom. Hradisko malo nielen obrannú, ale i určitú mocensko-správnu funkciu kniežacieho charakteru už vo veľkomoravskom období. Nebolo však osamotené. Zásobovali ho obyvatelia ešte staršej osady, rozkladajúcej sa v jeho tesnej blízkosti v sedle na juhozápadnom svahu hradného kopca. Z nálezov v tejto osade vyplýva, že mala najmä poľnohospodársky charakter, ale železná troska, nože s volútovým ukončením a ďalšie výrobky poukazujú aj na rozvinutú remeselnú výrobu. Vyložene poľnohospodársky charakter mala ďalšia osada z 9. – 10. storočia, ktorú severne od centra dnešnej obce Brekov, v časti Za ulicou našli V. Krička Budinský a Juraj Macák ako už štvrtú slovanskú lokalitu v okolí priesmyku.
Zatiaľ možno s určitosťou konštatovať, že slovanské osídlenie na tomto území nebolo prerušené. Povedané inými slovami - Slováci tu žijú nepretržite už od predveľkomoravskej doby, kedy sem prišli ich staroslovanskí predkovia. S ostatnými časťami Slovenska ich spájali tradičné kultúrne zväzky. V čase rozkvetu sa aj naše končiny stali súčasťou Veľkej Moravy. V období rozpadu ríše a zániku [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] ([[859]] – [[906]]) patrili k tej časti krajiny, ktorú pápež [[Ján IX. (pápež)|Ján IX.]] ešte v roku [[899]] uznal za samostatnú cirkevnú provinciu. Aj po mocenskom zániku veľkomoravského štátu, ktorý bol i tu na východných hraniciach zabezpečený systémom hradísk a obranných zariadení, ostali naši predkovia ešte dlho ušetrení od priamej nadvlády dobyvateľov. Bolo to rušné obdobie, počas ktorého starí Maďari postupne obsadzovali východné Slovensko a pripájali ho k vznikajúcemu uhorskému štátu. Podľa prof. B.Varsíka v prvej etape sa prevalili Vareckým priesmykom k hornej [[Tisa|Tise]]. V [[10. storočie|10. storočí]] obsadili územie južne od od [[Latorica|Latorice]], kde zaujali aj významné slovanské hradisko Zemplín.
=== Stredovek ===
Vývoj obce v stredoveku úzko súvisí s históriou [[Brekovský hrad|Brekovského hradu]]. Prvá písomná zmienka je z roku [[1307]].
=== Novovek ===
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] si na okraji obce v roku [[1914]] zriadilo rakúsko-uhorské cisárske a kráľovské letectvo dočasné prieskumné letisko. Jeho účelom bolo monitorovanie ruskej cárskej armády v údoliach [[Laborec|Laborca]] a [[Cirocha|Cirochy]] počas jej ťaženia v [[Halič (región)|Halíči]], pri ktorom 20. novembra 1914 prekročili aj rakúsko-uhorské hranice od [[Lupkovský priesmyk|Lupkovského priesmyku]], medzi obcami [[Palota]] a Starým Lupkovom, až po [[Ruské sedlo]] pri neskôr vypálenej obci [[Ruské]] (dnes katastrálne územie obce [[Stakčín]]). Z oblasti boli ruské jednotky vytlačené už 13. decembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pohľadnice Strážskeho z čias vojny | url = http://nagyhaboru.blog.hu/2015/07/03/pohladnice_strazskeho_z_cias_vojny_50 | vydavateľ = A Nagy Háború | dátum prístupu = 2026-02-19}}</ref>
== Politika ==
Starostovia obce
* ? – [[1890]] Štofej Pavol
* [[1890]] – [[1897]] Michal Nemec
* [[1898]] – [[1904]] Michal Mihaľko
* [[1905]] – [[1913]] Michal Mydlo
* [[1914]] – [[1917]] Juraj Štófej
V období [[Česko-slovenská republika|Česko-slovenskej republiky]]:
* Ján Mihaľko
* Juraj Nemec
* Ján Nemec
* Andrej Porvazník
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]:
* [[1946]] – [[1948]] Juraj Mydlo
* [[1948]] – [[1954]] Jozef Porvazník
* [[1954]] – [[1960]] Michal Porvazník
* [[1960]] – [[1964]] Michal Kováč
* [[1964]] – [[1979]] Michal Porvazník
* [[1979]] – [[1990]] Anton Jacina
* [[1990]] – [[1998]] Anton Banik
* [[1998]] – [[2002]] Milan Slepák
* [[2002]] – [[2010]] Ján Ambro
* [[2010]] – [[2018]] Peter Mihaľko
* [[2018]] – súčasnosť Radoslav Nemec
=== Obyvateľstvo ===
Podľa najstarších písomných pamiatok bolo už v roku 1787 v obci Brekov 68 domov a 592 obyvateľov. V roku 1828 bolo už 77 domov a 580 obyvateľov. Počty obyvateľov podľa štatistických výkazov – sčítania ľudu od roku 1869 do roku 1970 boli takéto:
* [[1869]]: 629 obyvateľov
* [[1880]]: 538 obyvateľov
* [[1890]]: 569 obyvateľov
* [[1900]]: 548 obyvateľov
* [[1910]]: 521 obyvateľov
* [[1921]]: 569 obyvateľov
* [[1930]]: 650 obyvateľov
* [[1940]]: 711 obyvateľov
* [[1948]]: 715 obyvateľov
* [[1961]]: 911 obyvateľov
Podľa výsledkov sčítania ľudu roku [[1970]] bývalo v obci Brekov 982 obyvateľov. 497 mužského pohlavia a 485 ženského pohlavia. Z celkového počtu obyvateľov obce je 266 mužov a 176 žien pracovne aktívni. 55 mužov a 77 žien dôchodcovia a pracovne neaktívni. V domácnosti pracuje celkom 59 žien. V učňovskom pomere bolo v dobe sčítanie 15 chlapcov a 7 dievčat. Žiakov a študentov bolo 31, z toho 11 chlapcov a 20 dievčat. Detí do 15 rokov bolo v obci 281 z toho 144 chlapcov a 137 dievčat.
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* Mohylník, archeologická lokalita z obdobia [[paleolit]]u pozostávajúca zo 6 mohýl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=9aee363a-cc4c-4bdc-9d78-c1f2e8398c42
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>
* [[Brekov (hrad)|Hrad Brekov]], zrúcanina [[stredovek]]ého hradu, ktorý vznikol na prelome [[13. storočie|13.]] a [[14. storočia]]. Vznikol na mieste slovanského hradiska. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku [[1307]] v podobe castrum Barko. Vznik hradu je spojený s vlastníkmi územia, michalovskou vetvou rodu Kaplyon. Ďalším vlastníkom hradu bol Peter Petényi. Po jeho porážke v roku [[1321]] daroval toto panstvo kráľ [[Karol I. Róbert]] pôvodne francúzskemu rodu [[Drugetovci|Drugethovcov]]. Jeho vlastníkmi boli až do roku [[1486]]. V neskoršom období ho vlastnili striedavo. Stavebne najstaršou časťou hradu je oválne jadro, šľachtický hrádok, situovaný na najvyššie miesto skalného brala. Druhá stavebná etapa prebehla v dobe, keď sa po roku 1321 stali vlastníkmi hradu Drugethovci. Vznikol dvojtraktový hradný palác pripojený k staršej veži a neveľké predhradie. Za [[Štefan Zápoľský|Štefana Zápoľského]] bola vybudovaná podkovovitá [[gotika|neskorogotická]] bašta pri vstupnej bráne. V roku [[1575]] za Mikuláša Drugetha bola podoba hradu dovŕšená výstavbou prvého predhradia a štvorcovej vstupnej veže. Po zničení hradu Rákociho vojskami v roku [[1644]] bol hrad obnovený. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Brekov
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/brekov
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V nasledujúcom období vlastníci hradu Druhethovci už do obnovy stavby neinvestovali, hrad postupne chátral. Obnova hradu prebieha od roku [[2009]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
| url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&detail_id=62060ab7-27ed-42d7-920c-85ab8e81e775
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>
<gallery>
Súbor:Barkó, a vár romjai légi felvételen.jpg|Hrad Brekov
Súbor:Barkó, a vár romjai légi fotón.jpg
Súbor:Brekovský hrad 0002.JPG
Súbor:Brekovský hrad 0004.JPG
Súbor:Brekovský hrad 0001.jpg
</gallery>
* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol [[Michal (anjel)|sv. Michala archanjela]], trojloďová pôvodne klasicistická stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a mierne predstavanou vežou, z rokov [[1937]] – [[1938]]. Stojí na mieste [[barok]]ového kostola z roku [[1742]], ktorého časť muriva mohla byť použitá pri stavbe súčasného kostola. Interiér je zaklenutý modernou lomenou [[klenba|klenbou]]. V interiéri sa nachádza neogotický hlavný oltár zo staršieho kostola z konca [[19. storočia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Brekov – Kostol sv. Michala archanjela
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/brekov-kostol-sv-michala-archanjela
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Jednomanuálový organ od firmy Rieger pochádza z roku [[1889]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Brekov, okres Humenné
| url = https://organy.hc.sk/organ/571-jednomanualovy-organ-s-pedalom?first=all&obec=brekov
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Organy HC
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Fasády sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je členená kordónovými rímsami ukončená ihlancovou helmicou.
* [[Kaplnka]] sedembolestnej Panny Márie v roku [[1904]]. Dal ju postaviť veriaci Michal Valiga. Socha Panny Márie bola privezená v tom istom roku z [[Tirolsko (spolková krajina)|Tirolska]]. Mimo kaplnky dal postaviť ešte dva veľké kríže.
<gallery>
Súbor:Brekov-Church.jpg|Kostol sv. Michala archanjela
</gallery>
=== Kroj ===
Kroj z Brekova bol typicky zemplínsky. Ženské sukne boli dlhé do pol lýtok, ba aj dlhšie s faldami a čipkami. Pod nimi boli ďalšie, viaceré biele naškrobené sukne. Na sukniach vpredu mali pestrú čipkou lemovanú zásteru „fartuch“. Dievčatá a mladé ženy nosili vyšívané oplecká s naberanými vzdutými rukávmi. Dievčatá mali dlhé vrkoče ukončené širokou stuho-mašľou. K tomu patrili pestré lajbiky s množstvom flirtov. Ženy nosili blúzky a v zime servianky s bohatou výšivkou a vyšším golierom. V tuhej zime užívali užívali hrubé „chustky“ so strapcami. Na hlavách vydaté ženy mali vzadu uviazanú farebnú šatku a cez ňu previazanú pod bradou bavlnenú, alebo hodvábnu šatku „chustočku“. Šatky na okraji boli lemované krajkou „čipkou“. Farba šiat u starších žien bola celá čierna. Ženy obúvali „spuščané“ čižmy s tvrdými sárami. V lete mali vyšívané košele a lajblíky z červeného súkna, vyšívané čiernou niťou a šnúrkami, často aj flirtami. V lete na hlave nosili široké čierne klobúky s kohútím pierkom a v zime baranice. V zime si obliekali červeno-hnedé kožuchy s čiernym golierom, alebo dlhé bez rukávov, vlnené hrubé „gubane“. V lete chodili v bačkorách a v zime vo vysokých čižmách s tvrdou sárou, za ktorou mládenci na muzikách zvyčajne mali zasunutú „olovjanku“. Malé deti, chlapci aj dievčatá v predškolskom veku nosili „vigány“ a na hlave vyšívané čepčeky.
=== Prírodné pamiatky ===
* [[Brekovská jaskyňa]]
== Školstvo ==
* Materská škôlka
* Základná škola
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
V roku [[1920]] sa otvoril brekovský vápencový kameňolom. Kameň sa využíval na výstavbu štátnych ciest a kamenári, niektorí aj so svojimi manželkami, ho ručne roztĺkali a triedili na rôzne veľké kamienky. Brekov sa stal široko ďaleko známym výrobou vápna. Tunajší vápenec obsahuje 90 % vápna, v medzinárodnej geologickej nomenklatúre známy a vedený ako „Brekovský vápenec“. V roku [[1925]] dal podnikateľ Erenberger postaviť modernú vápenku s dvoma do výšky sa týčiacimi komínmi, ktorá bola jedinou vápenkou svojho druhu na východnom Slovensku. V nej sa zamestnalo a profesionalizovalo mnoho Brekovčanov. Medzi ľuďmi dostala meno „fabrika“. Brekovská vápenka fungovala počas dlhého obdobia. Bola zbúraná z dôvodu nerentabilnosti. Ťažba kameňa pokračuje doteraz. Drvička kamenia s dopravníkmi pracuje už dlhé roky pri výrobe kameniva.
== Šport ==
Organizovaný futbal a zapojenie do okresnej súťaže začalo v roku [[1947]]. Prvú futbalovú abecedu už dávno predtým so žiakmi realizoval Arpád Dráč, učiteľ [[ľudová škola|ľudovej školy]]. Futbal žiaci hrali za dedinou na lúke zvanej „Lačureň“. Až po vojne bolo postavené prvé ihrisko na Riňu pri Laborci v časti zvanej Lazy. Prví futbaloví veteráni boli Michal Štofej Triľ, Ján Tušaj, Juraj Baník, Pavol Šovár, Vojtech Dráč, [[Ján Jacina]], Ján Szczygeľ, Michal Mydlo a ďalší. Časté povodne na Laborci zanechávali nánosy na ihrisku, preto v roku [[1953]] bolo zriadené nové ihrisko na hone Dlhé. Pre futbalistov bola postavená budova s prezliekárňou a sociálnym zariadením. Finančne ich sponzorovala Vápenka a kameňolom Brekov.
== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Ján Jacina]] (* [[1923]] – † [[1990]]), [[lekár]], [[pedagóg]]
* [[Adela Gáborová]] (* [[1940]] – † [[2007]]), [[herečka]]
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="U">{{Citácia knihy
| priezvisko = Uličný
| meno = Ferdinand
| odkaz na autora = Ferdinand Uličný
| titul = Dejiny osídlenia Zemplínskej župy
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Michalovce
| vydavateľ = Zemplínska spoločnosť
| rok = 2001
| isbn = 80-968579-1-6
| počet strán = 760
| strany = 71{{--}}74
}}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Humenné}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Brekov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Humenné]]
jhszvaschrsplqmdx77qfmwtxh2u5ji
1949
0
8590
8213725
8196437
2026-05-14T13:17:23Z
~2026-29077-63
294870
/* Narodenia */
8213725
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|1949}}
== Udalosti ==
* [[24. február]] – bola podpísaná dohoda o prímerí medzi [[Egypt]]om a [[Izrael]]om
* [[23. marec]] – bola podpísaná dohoda o prímerí medzi [[Libanon]]om a [[Izrael]]om
* [[3. apríl]] – bola podpísaná dohoda o prímerí medzi [[Jordánsko]]m a [[Izrael]]om
* [[4. apríl]] – bola založená [[Severoatlantická aliancia]]
* [[5. máj]] – vznikla [[Rada Európy]] so sídlom v [[Štrasburg]]u
* [[20. júl]] – bola podpísaná dohoda o prímerí medzi [[Sýria|Sýriou]] a [[Izrael]]om
* [[3. august]] – vznikla organizácia [[Rada Európy]]
* v Bratislave bol založený [[Výskumný ústav zváračský]]
== Nobelova cena ==
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]]: [[William Faulkner]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: [[Walter Rudolf Hess]], [[António Egas Moniz]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|za fyziku]]: [[Hideki Jukawa]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[William Giauque]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|za mier]]: [[John Boyd Orr]]
== Narodenia ==
[[Súbor:Paul Nurse portrait.jpg|thumb|upright|[[Paul Nurse]] (* 25. január)]]
[[Súbor:AgreLindau.png|thumb|upright|[[Peter Agre]] (* 30. január)]]
[[Súbor:Niki Lauda Stars and Cars 2014 amk (cropped).jpg|thumb|upright|[[Niki Lauda]] (* 22. február)]]
[[Súbor:Fanny Ardant 2009 - 2.JPG|thumb|upright|[[Fanny Ardantová]] (* 22. marec)]]
[[Súbor:Alla Pugacheva on Slavianski Bazaar in Vitebsk 01 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]] (* 15. apríl)]]
[[Súbor:Jessica Lange.JPG|thumb|upright|[[Jessica Lange]] (* 20. apríl)]]
[[Súbor:Billy Joel 3 Shankbone Metropolitan Opera 2009.jpg|thumb|upright|[[Billy Joel]] (* 9. máj)]]
[[Súbor:Jiří Korn.jpg|thumb|upright|[[Jiří Korn]] (* 17. máj)]]
[[Súbor:JimBroadbent07TIFF cropped.jpg|thumb|upright|[[Jim Broadbent]] (* 24. máj)]]
[[Súbor:Eliska Balzerova.jpg|thumb|upright|[[Eliška Balzerová]] (* 25. máj)]]
[[Súbor:Lionel Richie 2012 2.jpg|thumb|upright|[[Lionel Richie]] (* 20. jún)]]
[[Súbor:Meryl Streep - Berlin Berlinale 66 (24609057279).jpg|thumb|upright|[[Meryl Streep]] (* 22. jún)]]
[[Súbor:Boris Filan.jpg|thumb|upright|[[Boris Filan]] (* 30. jún)]]
[[Súbor:Bolek Polivka.jpg|thumb|upright|[[Bolek Polívka]] (* 31. júl)]]
[[Súbor:Richardgere.jpg|thumb|upright|[[Richard Gere]] (* 31. august)]]
[[Súbor:Bruce Springsteen 06 (6926922250).jpg|thumb|upright|[[Bruce Springsteen]] (* 23. september)]]
[[Súbor:Pedro-Almodovar-Madrid2008.jpg|thumb|upright|[[Pedro Almodóvar]] (* 25. september)]]
[[Súbor:Sigourney_Weaver_by_David_Shankbone.jpg|thumb|upright|[[Sigourney Weaver]] (* 8. október)]]
[[Súbor:Petra Černocká 2013.JPG|thumb|upright|[[Petra Černocká]] (* 24. november)]]
[[Súbor:Andrej Hryc.jpg|thumb|upright|[[Andrej Hryc|Andy Hryc]] (* 30. november)]]
[[Súbor:Jeff Bridges (36124189785).jpg|thumb|upright|[[Jeff Bridges]] (* 4. december)]]
*{{0}}[[2. január]] – [[Iris Marion Youngová]], americká politická a feministická filozofka († [[2006]])
*{{0}}[[3. január]] – [[Jiří Šindelář|Jiří „Dědek“ Šindelář]], český hudobník, basgitarista skupiny Katapult († [[2009]])
* {{0}}[[7. január]] – [[Jozef Kyselica]], slovenský kňaz, provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, univerzitný pedagóg († [[2021]])
* {{0}}7. január – [[Zoro Laurinc]], slovenský herec, textár, režisér, scenárista, moderátor, spevák a pedagóg
* {{0}}7. január – [[Ľudmila Mušková]], slovenská politička
* {{0}}[[8. január]] – [[Marián Slovák]], slovenský herec
* [[12. január]] – [[Haruki Murakami]], japonský spisovateľ
* [[13. január]] – [[Rákeš Šarma]], prvý indický kozmonaut
* [[15. január]] – [[Anton Hoffmann]], slovenský politik
* [[17. január]] – [[Andy Kaufman]], americký komik a herec († [[1984]])
* 17. január – [[Mick Taylor]], britský gitarista
* [[18. január]] – [[Philippe Starck]], francúzsky dizajnér
* [[18. január]] – [[József Kvarda]], slovenský politik
* [[21. január]] – [[David Moss]], americký vokalista a hráč na bicie nástroje
* 21. január – [[Trương Tấn Sang]], vietnamský prezident
* [[23. január]] – [[Stanislav Hubík]], český filozof
* [[24. január]] – [[László Miklós]], slovenský politik
* [[25. január]] – [[Paul Nurse]], britský genetik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]]
* [[26. január]] – [[David Strathairn]], americký herec
* [[28. január]] – [[Piotr Iľjič Vorobiov|Piotr Vorobiov]], ruský hokejový tréner
* [[29. január]] – [[Tommy Ramone]], americký bubeník († [[2014]])
* [[30. január]] – [[Peter Agre]], americký biológ a chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny za chémiu]]
* [[31. január]] – [[Ken Wilber]], americký psychológ a filozof
*{{0}}[[1. február]] – [[George Friedman]], americký spravodajský expert a spisovateľ
*{{0}}[[3. február]] – [[Arthur Kane]], americký hudobník († [[2004]])
*{{0}}[[5. február]] – [[Manuel Orantes]], španielsky tenista
*{{0}}[[7. február]] – [[Bert Sommer]], americký folkový spevák a gitarista († [[1990]])
*{{0}}[[9. február]] – [[Paul Hillier]], anglický dirigent a barytonista
*{{0}}9. február – [[Judith Lightová|Judith Light]], americká herečka, producentka a advokátka
* [[11. február]] – [[Eva Biháryová]], slovenská speváčka a hudobníčka († [[2020]])
* [[12. február]] – [[Joaquín Sabina]], španielsky spevák, textár a básnik
* 12. február – [[Robin Thomas]], americký herec
* [[16. február]] – [[Marián Huba]], slovenský sochár, pedagóg a ochranár
* [[17. február]] – [[Fred Frith]], britský gitarista, multiinštrumentalista a skladateľ
* [[17. február]] – [[František Rábek]], slovenský rímskokatolícky biskup
* [[20. február]] – [[Jiří Drahoš]], český fyzikálny chemik, bývalý predseda Akademie věd ČR
* [[22. február]] – [[Niki Lauda]], rakúsky automobilový pretekár († [[2019]])
* [[23. február]] – [[Pavel Váně]], český spevák, gitarista a skladateľ
* [[28. február]] – [[Jozef Plachý]], slovenský atlét
*{{0}}[[2. marec]] – [[Vojtech Tkáč]], slovenský politik
*{{0}}[[3. marec]] – [[Bonnie Dunbarová]], americká astronautka
*{{0}}3. marec – [[James Voss]], americký astronaut
*{{0}}[[4. marec]] – [[Karel Loprais]], český automobilový pretekár
* [[11. marec]] – [[Tomáš Babiak]], slovenský oštepár a tréner († [[1983]])
* [[12. marec]] – [[Jiří Prosecký]], český asyriológ
* 12. marec – [[Alexej Ivanko]], slovenský politik
* [[13. marec]] – [[Philip J. Currie]], kanadský paleontológ
* [[13. marec]] – [[Marián Dudinský]], slovenský disident a novinár († 2008)
* [[15. marec]] – [[Helena Barancová]], slovenská právnička a profesorka
* [[17. marec]] – [[Patrick Duffy]], americký herec a režisér
* [[18. marec]] – [[Ondrej Štefanko]], slovenský básnik, esejista a prekladateľ († [[2008]])
* [[19. marec]] – [[Valerij Jakovlevič Leontiev|Valerij Leontiev]], ruský spevák
* [[20. marec]] – [[Anton Markoš]], český teoretický biológ
* 20. marec – [[Anca Petrescová]], rumunská architektka a politička († [[2013]])
* [[22. marec]] – [[Fanny Ardantová]], francúzska herečka
* 22. marec – [[Pavel Dobeš]], český folkový spevák
* [[23. marec]] – [[Trevor Jones]], britský skladateľ
* [[25. marec]] – [[Bob Ezrin]], kanadský hudobník
* [[26. marec]] – [[Patrick Süskind]], nemecký spisovateľ a scenárista
* [[28. marec]] – [[Leslie Valiant]], britský informatik
* [[31. marec]] – [[Hana Ulrychová]], česká speváčka
*{{0}}[[3. apríl]] – [[Sheck Exley]], americký jaskynný potápač, priekopník jaskynného potápania († [[1994]])
*{{0}}[[4. apríl]] – [[Čchiou Čcheng-tung]], čínsky matematik
*{{0}}[[5. apríl]] – [[Judith Resniková]], americká astronautka († [[1986]])
*{{0}}[[6. apríl]] – [[Horst Ludwig Störmer]], nemecký fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]]
*{{0}}[[7. apríl]] – [[Valentina Ivanovna Matvijenková|Valentina Matvijenková]], ruská politička
*{{0}}[[8. apríl]] – [[Philip Aaberg]], americký klavirista a hudobný skladateľ
*{{0}}[[9. apríl]] – [[Hynek Žalčík]], český textár a hudobný producent († [[2005]])
* [[13. apríl]] – [[Christopher Hitchens]], anglicko-americký spisovateľ a novinár († [[2011]])
* [[15. apríl]] – [[Alla Borisovna Pugačovová|Alla Pugačovová]], ruská speváčka a herečka
* [[18. apríl]] – [[Philip Carlo]], americký novinár († [[2010]])
* 18. apríl – [[Charles Fefferman]], americký matematik
* [[19. apríl]] – [[Paloma Picasso]], francúzska módna návrhárka
* 19. apríl – [[Joachim Sauer]], nemecký kvantový chemik, manžel spolkovej kancelárky [[Angela Merkelová|Angely Merkelovej]]
* [[20. apríl]] – [[Jessica Langeová|Jessica Lange]], americká herečka
* [[23. apríl]] – [[David Cross]], britský huslista
* 23. apríl – [[Bohuslav Šťastný]], český hokejista
* [[25. apríl]] – [[Dominique Strauss-Kahn]], francúzsky ekonóm a politik
* [[27. apríl]] – [[Mária Demeterová]], slovenská politička
* 27. apríl – [[Gennadij Timoščenko]], slovenský šachový veľmajster
* [[28. apríl]] – [[Jerome Apt]], americký astronaut
* 28. apríl – [[Paul Guilfoyle]], americký herec
* [[30. apríl]] – [[António Guterres]], portugalský politik, diplomat a premiér
*{{0}}[[1. máj]] – [[Paul Teutul Sr.]], americký podnikateľ, výrobca motocyklov
*{{0}}[[5. máj]] – [[Josef Paleček]], český hokejista a tréner
*{{0}}[[8. máj]] – [[Jozef Hašto (psychiater)|Jozef Hašto]], slovenský psychiater
*{{0}}[[9. máj]] – [[Oleg Jurievič Aťkov]], ruský kozmonaut
*{{0}}9. máj – [[Milan Cagala]], slovenský politik
*{{0}}9. máj – [[Billy Joel]], americký hudobník
* [[11. máj]] – [[Ján Čmilanský]], slovenský generál
* 11. máj – [[Pavol Krška]], slovenský klavirista a skladateľ († [[2025]])
* [[13. máj]] – [[Vladimír Donáth]], slovenský lekár-neurológ
*13. máj – [[Zoë Wanamakerová|Zoë Wanamaker]], anglicko-americká herečka
* [[15. máj]] – [[Frank Culbertson]], americký astronaut
* [[17. máj]] – [[Jiří Korn]], český spevák, gitarista, tanečník, moderátor a herec
* 17. máj – [[Bill Bruford]], anglický bubeník
* [[18. máj]] – [[Rick Wakeman]], britský rockový klávesista, skladateľ a pesničkár
* [[19. máj]] – [[Dusty Hill]], americký basgitarista, klávesista a spevák
* 19. máj – [[Karol Konárik]], slovenský spevák a politik
* [[21. máj]] – [[Ján Oparty]], slovenský producent, scenárista, režisér dokumentárnych filmov a pedagóg
* [[23. máj]] – [[Alan García]], prezident [[Peru]] († [[2019]])
* 23. máj – [[Vladimír Durdík (1949)|Vladimír Durdík]], slovenský herec († [[2003]])
* [[24. máj]] – [[Jim Broadbent]], britský herec
* [[25. máj]] – [[Eliška Balzerová]], česká herečka
* [[26. máj]] – [[Eduard Longauer]], slovenský bežec cez prekážky († [[2017]])
* 26. máj – [[Axel Michaels]], nemecký indológ a religionista
* [[28. máj]] – [[Joseph Alfidi]], americký klavirista a dirigent († [[2015]])
* [[29. máj]] – [[Francis Rossi]], britský rockový spevák a gitarista
* [[30. máj]] – [[Ján Králik]], slovenský regionálny politik
*{{0}}[[2. jún]] – [[Ľuboš Zeman]], slovenský básnik, textár, novinár a publicista
*{{0}}[[5. jún]] – [[Ken Follett]], britský spisovateľ
* [[10. jún]] – [[Karel Zich]], český spevák, gitarista a skladateľ († [[2004]])
* [[11. jún]] – [[Frank Beard]], americký rockový bubeník
* [[12. jún]] – [[Jurij Michajlovič Baturin|Jurij Baturin]], ruský politik a kozmonaut
* 12. jún – [[Jens Böhrnsen]], nemecký sociálnodemokratický politik
* 12. jún – [[John Wetton]], anglický spevák, basgitarista a gitarista († [[2017]])
* [[14. jún]] – [[Alan White]], anglický rockový bubeník
* 14. jún – [[Papa Wemba]], konžský spevák a hudobník, skladateľ a herec († [[2016]])
* 14. jún – [[Bořek Šípek]], český výtvarník, architekt a dizajnér († [[2016]])
* [[18. jún]] – [[Jarosław Kaczyński]], poľský politik
* 18. jún – [[Lech Kaczyński]], poľský prezident († [[2010]])
* [[22. jún]] – [[Helena Třeštíková]], česká režisérka a pedagogička
* 22. jún – [[Jaroslav Filip]], slovenský herec, dramaturg a hudobný skladateľ († [[2000]])
* 22. jún – [[Meryl Streepová]], americká herečka
* [[25. jún]] – [[Štefan Janák]], slovenský publicista a rozhlasový redaktor († [[2017]])
* 25. jún – [[Brigitte Bierleinová]], rakúska právnička, v rokoch 2019 – 2020 spolková [[Kancelár|kancelárka]] [[Nezávislý politik|nestraníckej]] [[Úradník|úradníckej vlády Rakúskej republiky]] († [[2024]])
* [[26. jún]] – [[Laďka Kozderková]], česká herečka a muzikálová speváčka († [[1986]])
* [[28. jún]] – [[Marta Podhradská]], slovenská poetka, prekladateľka a politička († [[2023]])
* [[30. jún]] – [[Boris Filan]], slovenský textár, dramaturg, scenárista, moderátor a cestovateľ
* 30. jún – [[Alain Finkielkraut]], francúzsky filozof
*{{0}}[[1. júl]] – [[John Farnham]], austrálsky popový spevák
*{{0}}[[2. júl]] – [[Alexandra Berková]], česká prozaička, scenáristka, publicistka a pedagogička († [[2008]])
*{{0}}[[3. júl]] – [[Peter Cón]], slovenský skladateľ vážnej hudby († [[1992]])
*{{0}}[[4. júl]] – [[Slavenka Drakulićová]], chorvátska spisovateľka
*{{0}}[[5. júl]] – [[C. D. Payne]], americký spisovateľ
*{{0}}5. júl – [[Miroslav Pinc]], český ilustrátor kníh z oblasti botaniky († [[2000]])
*{{0}}[[7. júl]] – [[Shelley Duvallová]], americká herečka († [[2024]])
* [[13. júl]] – [[Helena Fibingerová]], česká atlétka a politička
* [[16. júl]] – [[Vladimír Balco]], slovenský režisér a scenárista († [[2017]])
* [[17. júl]] – [[Geezer Butler]], britský basgitarista, spoluzakladateľ heavymetalovej skupiny [[Black Sabbath]]
* [[18. júl]] – [[Rudolf Čižmárik]], slovenský básnik, prozaik, publicista a prekladateľ († [[2008]])
* 18. júl – [[Axel Honneth]], nemecký filozof a sociológ
* [[22. júl]] – [[Lasse Virén]], fínsky atlét
* [[26. júl]] – [[Stanislav Bernát]], slovenský regionálny politik
* 26. júl – [[William Shepherd]], americký astronaut
* 26. júl – [[Roger Taylor]], britský hudobník ([[Queen (skupina)|Queen]])
* [[29. júl]] – [[Pavel Pelc]], český basgitarista, spevák a skladateľ († [[2021]])
* [[31. júl]] – [[Bolek Polívka]], český herec, mím, dramatik a scenárista
*{{0}}[[1. august]] – [[Constantin Mugur Isărescu]], rumunský politik a ekonóm
*{{0}}[[2. august]] – [[Olga Sommerová]], česká filmová dokumentaristka
*{{0}}2. august – [[Bertalan Farkas]], maďarský vojenský letec a kozmonaut
*{{0}}[[6. august]] – [[Jozef Bukovinský]], slovenský hokejista a tréner
*{{0}}[[9. august]] – [[Pavel Fejdi]], slovenský mineralóg, kryštalograf a vysokoškolský pedagóg († [[2013]])
* [[12. august]] – [[Mark Knopfler]], britský gitarista, spevák a skladateľ
* [[13. august]] – [[Bobby Clarke]], kanadský hokejista
* [[16. august]] – [[Scott Asheton]], americký rockový bubeník († [[2014]])
* [[16. august]] – [[Christos Papadimitriou]], grécky informatik
* [[20. august]] – [[Ladislav Kulanga]], slovenský horský nosič a chatár († [[2020]])
* 20. august – [[Phil Lynott]], írsky spevák († [[1986]])
* [[23. august]] – [[William Lane Craig]], americký kresťanský teológ, apologét a analytický filozof
* [[24. august]] – [[Anna Lee Fisherová]], americká astronautka
* [[25. august]] – [[John Savage]], americký herec
* 25. august – [[Gene Simmons]], americký basgitarista a spevák
* [[31. august]] – [[Richard Gere]], americký herec
* 31. august – [[Hugh David Politzer]], americký teoretický fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]]
*{{0}}[[2. september]] – [[Hans-Hermann Hoppe]], nemecký ekonóm
*{{0}}[[4. september]] – [[František Olejník]], slovenský vedecko-pedagogický pracovník a komunálny politik
*{{0}}[[7. september]] – [[Ľubomír Lintner]], slovenský politik
*{{0}}7. september – [[Gloria Gaynor]], americká speváčka
* [[12. september]] – [[Irina Konstantinovna Rodninová|Irina Rodninová]], ruská krasokorčuliarka
* [[19. september]] – [[Twiggy]], britská modelka, herečka a speváčka
* [[20. september]] – [[Sabine Azémová]], francúzska herečka
* [[21. september]] – [[Kenneth Carpenter]], americký paleontológ
* 21. september – [[Milan Karabín]], slovenský sudca († [[2015]])
* [[23. september]] – [[Ľubomír Javorský]], slovenský politik († [[2005]])
* 23. september – [[Bruce Springsteen]], americký spevák
* [[24. september]] – [[Pedro Almodóvar]], španielsky režisér a scenárista
* 24. september – [[Ján Švantner]], slovenský básnik, esejista, publicista a prekladateľ
* [[26. september]] – [[Ondrej Šulaj]], slovenský scenárista, dramatik, režisér a profesor
* [[29. september]] – [[Jorgos Dalaras]], grécky spevák
*{{0}}[[1. október]] – [[André Rieu]], holandský huslista, skladateľ a kapelník
*{{0}}[[2. október]] – [[Annie Leibovitz]], americká fotografka
*{{0}}[[6. október]] – [[Bobby Farrell]], holandský spevák a tanečník ([[Boney M.]]) († [[2010]])
*{{0}}[[8. október]] – [[Sigourney Weaverová]], americká herečka
*{{0}}[[9. október]] – [[Peter Hečko]], slovenský producent, scenárista, režisér, spevák a skladateľ
* [[10. október]] – [[Milan Cerovský]], slovenský generál
* [[11. október]] – [[Jolana Hroncová]], slovenská pedagogička a profesorka
* [[13. október]] – [[Janka Klincková]], slovenská jazykovedkyňa a vysokoškolská pedagogička
* [[20. október]] – [[Augustín Bačinský]], prvý biskup [[Starokatolícka cirkev|Starokatolíckej cirkvi]] na Slovensku
* 20. október – [[Valerij Borzov]], ukrajinský atlét
* [[21. október]] – [[Manuel Marín]], španielsky politik († [[2017]])
* 21. október – [[Benjamin Netanjahu]], izraelský premiér
* [[22. október]] – [[Arsène Wenger]], francúzsky futbalový tréner
* [[25. október]] – [[Jiří Schmitzer]], český herec a pesničkár
* [[26. október]] – [[Pavol Sedláček]], slovenský komunálny politik
* [[27. október]] – [[Eugen Korda]], slovenský novinár a reportér
* [[29. október]] – [[Eva Máziková]], slovenská speváčka
* [[30. október]] – [[Michal Ajvaz]], český básnik, prekladateľ a spisovateľ
*{{0}}[[1. november]] – [[Pavel Zedníček]], český herec a moderátor
*{{0}}[[3. november]] – [[Adam Hudec]], slovenský hudobný skladateľ, spevák a propagátor slovenskej dychovej hudby
*{{0}}[[7. november]] – [[Július Humaj]], slovenský generál, bývalý veliteľ Armády SR
* [[13. november]] – [[Veljko Milković]], srbský vynálezca a výskumník
* [[16. november]] – [[Ondrej Pochylý]], slovenský horolezec († [[2000]])
* [[17. november]] – [[Julia Indichova]], americká aktivistka a spisovateľka
* [[23. november]] – [[Karol Fabián]], slovenský počítačový vedec a priekopník Internetu († [[2025]])
* [[24. november]] – [[Petra Černocká]], česká speváčka a herečka
* 24. november – [[Dušan Galis]], slovenský futbalista, tréner a politik
* [[29. november]] – [[Garry Shandling]], americký herec komik, scenárista, režisér a producent († [[2016]])
* [[30. november]] – [[Andrej Hryc]], slovenský herec († [[2021]])
* 30. november – [[Kateřina Macháčková]], česká herečka a publicistka
*{{0}}[[1. december]] – [[Sebastián Piñera]], čílsky politik, ekonóm, podnikateľ, bývalý prezident Čile († [[2024]])
*{{0}}1. december – [[Pablo Escobar]], kolumbijský drogový díler († [[1993]])
*{{0}}1. december – [[Richard Kybic]], český spevák († [[2003]])
*{{0}}[[3. december]] – [[Eva Hudečková]], česká herečka a spisovateľka
*{{0}}[[4. december]] – [[Jeff Bridges]], americký herec
<!-- *{{0}}[[6. december]] – básnik a hudobník z Guiney-Bissau († [[1977]]) -->
*{{0}}[[7. december]] – [[Tom Waits]], americký spevák, pesničkár a herec
*{{0}}[[8. december]] – [[Nancy Meyers]], americká filmová scenáristka, režisérka a producentka
*{{0}}8. december – [[Robert Sternberg]], americký psychológ
*{{0}}[[9. december]] – [[Ladislav Snopko]], slovenský politik
* [[11. december]] – [[Jaromír Stejskal]], slovenský horolezec
* [[12. december]] – [[Bill Nighy]], britský herec
* [[15. december]] – [[Don Johnson]], americký herec
* 15. december – [[Josef Alois Náhlovský]], český herec a komik († [[2022]])
* [[16. december]] – [[Billy Gibbons]], americký spevák a gitarista
* [[17. december]] – [[Ján Petrík (1949)|Ján Petrík]], slovenský spisovateľ literatúry faktu
* [[22. december]] – [[Maurice Gibb]], britský spevák, skladateľ a producent, člen skupiny [[Bee Gees]] († [[2003]])
* 22. december – [[Robin Gibb]], britský spevák, skladateľ a producent, člen skupiny ''Bee Gees'' († [[2012]])
* 22. december – [[Vladimír Martinec]], český hokejista
* [[23. december]] – [[Adrian Belew]], americký gitarista a spevák
* [[24. december]] – [[Ladislav Čarný]], slovenský výtvarník a profesor
* 24. december – [[Stanislav Dutka]], slovenský rozhlasový športový komentátor († [[2024]])
* [[25. december]] – [[Sissy Spaceková]], americká herečka a speváčka
* 25. december – [[Miluše Voborníková]], česká speváčka
== Úmrtia ==
[[Súbor:Sigrid Undset 1928.jpg|thumb|upright|[[Sigrid Undsetová]] († 10. jún)]]
[[Súbor:August Krogh Bain 32006.jpg|thumb|upright|[[August Krogh]] († 13. september)]]
* [[15. január]] – [[Harry Stack Sullivan]], americký psychiater a psychológ (* [[1892]])
* [[16. január]] – [[Ján Gašperík]], slovenský právnik a včelár (* [[1876]])
* [[25. január]] – [[Emil Axman]], český hudobný skladateľ a folklorista (* [[1887]])
* [[27. január]] – [[Andarín Carvajal]], kubánsky bežec (* [[1875]])
* {{0}}[[2. február]] – [[Karol Krčméry]], československý politik (* [[1859]])
* [[11. február]] – [[Axel Munthe]], švédsky lekár, spisovateľ, pacifista a ochranca zvierat (* [[1857]])
* [[31. marec]] – [[Friedrich Bergius]], nemecký chemik (* [[1884]])
* [[15. apríl]] – [[Wallace Beery]], americký herec (* [[1885]])
* [[19. apríl]] – [[Ulrich Salchow]], švédsky krasokorčuliar (* [[1877]])
* [[27. apríl]] – [[Samo Daxner]], československý advokát a politik (* [[1856]])
* {{0}}[[6. máj]] – [[Maurice Maeterlinck]], belgický básnik a dramatik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1862]])
* [[19. máj]] – [[Peter Jilemnický]], slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ (* [[1901]])
* [[21. máj]] – [[Klaus Mann]], nemecký spisovateľ (* [[1906]])
* {{0}}[[4. jún]] – [[Maurice Blondel]], francúzsky filozof (* [[1861]])
* [[10. jún]] – [[Sigrid Undsetová]], nórska spisovateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1882]])
* [[19. jún]] – [[Vladimir Nazor]], chorvátsky spisovateľ (* [[1876]])
* [[21. jún]] – [[Heliodor Píka]], generál československé armády (* [[1897]])
* {{0}}[[2. júl]] – [[Georgi Dimitrov]], bulharský komunistický politik a revolucionár (* [[1882]])
* [[18. júl]] – [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], český hudobný skladateľ a pedagóg (* [[1870]])
* [[24. júl]] – [[Wallace Walter Atwood]], americký geológ a astronóm (* [[1872]])
* [[16. august]] – [[Margaret Mitchellová]], americká spisovateľka (* [[1900]])
* {{0}}[[7. september]] – [[Elton Mayo]], austrálsky psychológ a sociológ (* [[1880]])
* {{0}}[[8. september]] – [[Richard Strauss]], nemecký hudobný skladateľ (* [[1864]])
* [[13. september]] – [[August Krogh]], dánsky lekár a fyziológ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1874]])
* {{0}}[[4. október]] – [[Karol Mederly]], slovenský politik (* [[1887]])
* {{0}}[[5. október]] – [[Jaromír Krejcar]], český architekt, návrhár nábytku a výtvarník (* [[1895]])
* [[15. október]] – [[László Rajk]], maďarský politik (* [[1909]])
* [[19. október]] – [[Adolf Adámek]], český dôstojník a entomológ (* [[1903]])
* [[27. október]] – [[František Halas]], český básnik (* [[1901]])
* [[30. október]] – [[Alfred Nikodém]], český priekopník zimného plávania (* [[1864]])
* [[31. december]] – [[Nándor Dáni]], maďarský atlét (* [[1871]])
[[Kategória:1949| ]]
[[Kategória:Roky| 1949]]
tlszt6apuqfxp8uug9j0ugchgjuqhaf
Berlínska blokáda
0
11389
8213847
8003465
2026-05-14T19:03:53Z
Maximilián Fedora
259749
8213847
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:C-54 landing at Tempelhof 1948.jpg|thumb|Západoberlínčania sledujú pristávanie lietadla [[Douglas C-54 Skymaster]] na letisku [[Letisko Berlín-Tempelhof|Tempelhof]], 1948]]
'''Berlínska blokáda''' bola blokáda trvajúca od [[24. jún|24. júna]] [[1948]] do [[12. mája]] [[1949]], počas ktorej boli západné sektory [[Berlín]]a zásobované zo vzduchu takzvaným leteckým mostom, patrí k najzávažnejším konfrontáciám [[Studená vojna|studenej vojny]].
== Pozadie ==
[[Súbor:BerlinerBlockadeLuftwege.png|thumb|left|Jediné tri povolené letecké koridory do [[Berlín]]a]]
[[Berlín]] sa po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] stal symbolom víťazstva [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. No už po krátkom čase sa krehká aliancia, ktorá vznikla ako obrana pred [[nacizmus|nacizmom]] v najhorších časoch vojny, začala v dôsledku vnútorných rozporov rúcať. Berlín rozdelený na 4 okupačné zóny medzi [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[Spojené štáty|USA]] a [[ZSSR]] však ešte stále predstavoval jednotu bývalej protihitlerovskej koalície. V roku 1947 sa Berlín zmenil na vysunutú oblasť, v ktorej sa prelínal západný kapitalistický systém s východným socialistickým.
Dňa [[20. jún]]a [[1948]] uskutočnili západní spojenci – po bezúspešných konzultáciách so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] – v západných okupačných zónach [[Nemecko|Nemecka]] menovú reformu (ktorá podľa pôvodných plánov v dôsledku štvormocenského statusu nemala platiť pre Berlín). Dňa [[22. jún]]a bola menová reforma uskutočnená aj v sovietskej okupačnej zóne, pričom nová východná marka mala platiť aj pre západné sektory Berlína: tým sa malo dosiahnuť finančné a hospodárske viazanie západných sektorov na sovietsku zónu. Západní spojenci preto zaviedli západnú marku aj vo svojich berlínskych sektoroch.
V noci z [[23. jún|23.]] na [[24. jún]]a reagovalo potom sovietske velenie v Berlíne prerušením zásobovania elektrickým prúdom pre západné sektory a niekoľko hodín neskôr uzatvorením všetkých pozemných a vodných prístupových ciest.
== Blokáda a letecký most ==
[[Súbor:Berlin Blockade Milk.jpg|thumb|170px|Nakladanie mlieka pre západný Berlín]]
Na blokádu, najprv prezentovanú ako technické problémy, neboli západní spojenci pripravení. V západných sektoroch Berlína, ktoré mali vtedy 2,2 milióna obyvateľov a boli úplne závislé od zásobovania zvonku, sa nachádzali zásoby potravín na 36 dní a uhlia na 45 dní.
Spočiatku spojenci neboli ani zajedno v budúcej politike voči Berlínu. Nakoniec sa presadil americký vojenský guvernér mesta, [[Lucius D. Clay]], ktorý [[25. jún]]a 1948 dal povel na zriadenie leteckého mosta (vzdušné koridory blokované neboli). Už ďalší deň pristálo na letisku [[Letisko Berlín-Tempelhof|Tempelhof]] v americkom sektore prvé lietadlo operácie Vittles, Briti začali s operáciou Plain Fare o dva dni neskôr (používali svoje vojenské letisko Gatow a vodné plochy jazier pre nasadené hydroplány). Na letoch sa neskôr podieľali aj letci z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Kanada|Kanady]] a [[Juhoafrická republika|Južnej Afriky]].
Z počiatočných 120 ton denne sa počas týždňov objem tovaru veľmi rýchlo zvýšil a rekord bol dosiahnutý [[16. apríl]]a [[1949]] s celkom 12 840 ton za jediný deň. Najväčšou položkou (62,8 %) bolo uhlie na vykurovanie a výrobu elektriny, ďalej [[benzín]], pšenica a ďalšie potraviny, lieky a takisto stavebný materiál (na ďalšiu výstavbu letísk – o tri mesiace neskôr bolo uvedené do prevádzky letisko [[Letisko Berlín-Tegel|Tegel]] vo francúzskom sektore). Lietadlá pristávali v minútových intervaloch.
Takmer o rok neskôr, keď bolo jasné, že blokáda nedosiahne pôvodný zámer (anexia západných sektorov), bolo [[12. máj]]a 1949 tranzitné spojenie do Berlína opäť otvorené (a tým skončil aj letecký most do Berlína).
Celkom sa uskutočnilo okolo 277 000 letov, pri ktorých bolo prepravených 2,2 milióna ton tovaru. Počas leteckého mostu zahynulo niekoľko osôb: 39 Britov, 31 Američanov a 6 Nemcov. Pripomína ich pomník na námestí pred letiskom Tempelhof.
== Pozri aj ==
* [[Dejiny Berlína]]
* [[Berlínsky múr]]
* [[Rozdelenie Berlína]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.salvator.net/salmat/pw/luft/blockade.html Die Berliner Blockade] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080208050122/http://www.salvator.net/salmat/pw/luft/blockade.html |date=2008-02-08 }} {{deu icon}}
{{Studená vojna}}
[[Kategória:Studená vojna]]
rfgwicas9g0ou50fyo93vorac9ogr5u
8213849
8213847
2026-05-14T19:05:19Z
Maximilián Fedora
259749
8213849
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:C-54 landing at Tempelhof 1948.jpg|thumb|Západoberlínčania sledujú pristávanie lietadla [[Douglas C-54 Skymaster]] na letisku [[Letisko Berlín-Tempelhof|Tempelhof]], 1948]]
'''Berlínska blokáda''' bola blokáda trvajúca od [[24. jún|24. júna]] [[1948]] do [[12. mája]] [[1949]], počas ktorej boli západné sektory [[Berlín]]a zásobované zo vzduchu takzvaným leteckým mostom. Táto kríza patrí k najzávažnejším konfrontáciám [[Studená vojna|studenej vojny]].
== Pozadie ==
[[Súbor:BerlinerBlockadeLuftwege.png|thumb|left|Jediné tri povolené letecké koridory do [[Berlín]]a]]
[[Berlín]] sa po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] stal symbolom víťazstva [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. No už po krátkom čase sa krehká aliancia, ktorá vznikla ako obrana pred [[nacizmus|nacizmom]] v najhorších časoch vojny, začala v dôsledku vnútorných rozporov rúcať. Berlín rozdelený na 4 okupačné zóny medzi [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[Spojené štáty|USA]] a [[ZSSR]] však ešte stále predstavoval jednotu bývalej protihitlerovskej koalície. V roku 1947 sa Berlín zmenil na vysunutú oblasť, v ktorej sa prelínal západný kapitalistický systém s východným socialistickým.
Dňa [[20. jún]]a [[1948]] uskutočnili západní spojenci – po bezúspešných konzultáciách so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] – v západných okupačných zónach [[Nemecko|Nemecka]] menovú reformu (ktorá podľa pôvodných plánov v dôsledku štvormocenského statusu nemala platiť pre Berlín). Dňa [[22. jún]]a bola menová reforma uskutočnená aj v sovietskej okupačnej zóne, pričom nová východná marka mala platiť aj pre západné sektory Berlína: tým sa malo dosiahnuť finančné a hospodárske viazanie západných sektorov na sovietsku zónu. Západní spojenci preto zaviedli západnú marku aj vo svojich berlínskych sektoroch.
V noci z [[23. jún|23.]] na [[24. jún]]a reagovalo potom sovietske velenie v Berlíne prerušením zásobovania elektrickým prúdom pre západné sektory a niekoľko hodín neskôr uzatvorením všetkých pozemných a vodných prístupových ciest.
== Blokáda a letecký most ==
[[Súbor:Berlin Blockade Milk.jpg|thumb|170px|Nakladanie mlieka pre západný Berlín]]
Na blokádu, najprv prezentovanú ako technické problémy, neboli západní spojenci pripravení. V západných sektoroch Berlína, ktoré mali vtedy 2,2 milióna obyvateľov a boli úplne závislé od zásobovania zvonku, sa nachádzali zásoby potravín na 36 dní a uhlia na 45 dní.
Spočiatku spojenci neboli ani zajedno v budúcej politike voči Berlínu. Nakoniec sa presadil americký vojenský guvernér mesta, [[Lucius D. Clay]], ktorý [[25. jún]]a 1948 dal povel na zriadenie leteckého mosta (vzdušné koridory blokované neboli). Už ďalší deň pristálo na letisku [[Letisko Berlín-Tempelhof|Tempelhof]] v americkom sektore prvé lietadlo operácie Vittles, Briti začali s operáciou Plain Fare o dva dni neskôr (používali svoje vojenské letisko Gatow a vodné plochy jazier pre nasadené hydroplány). Na letoch sa neskôr podieľali aj letci z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Kanada|Kanady]] a [[Juhoafrická republika|Južnej Afriky]].
Z počiatočných 120 ton denne sa počas týždňov objem tovaru veľmi rýchlo zvýšil a rekord bol dosiahnutý [[16. apríl]]a [[1949]] s celkom 12 840 ton za jediný deň. Najväčšou položkou (62,8 %) bolo uhlie na vykurovanie a výrobu elektriny, ďalej [[benzín]], pšenica a ďalšie potraviny, lieky a takisto stavebný materiál (na ďalšiu výstavbu letísk – o tri mesiace neskôr bolo uvedené do prevádzky letisko [[Letisko Berlín-Tegel|Tegel]] vo francúzskom sektore). Lietadlá pristávali v minútových intervaloch.
Takmer o rok neskôr, keď bolo jasné, že blokáda nedosiahne pôvodný zámer (anexia západných sektorov), bolo [[12. máj]]a 1949 tranzitné spojenie do Berlína opäť otvorené (a tým skončil aj letecký most do Berlína).
Celkom sa uskutočnilo okolo 277 000 letov, pri ktorých bolo prepravených 2,2 milióna ton tovaru. Počas leteckého mostu zahynulo niekoľko osôb: 39 Britov, 31 Američanov a 6 Nemcov. Pripomína ich pomník na námestí pred letiskom Tempelhof.
== Pozri aj ==
* [[Dejiny Berlína]]
* [[Berlínsky múr]]
* [[Rozdelenie Berlína]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.salvator.net/salmat/pw/luft/blockade.html Die Berliner Blockade] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080208050122/http://www.salvator.net/salmat/pw/luft/blockade.html |date=2008-02-08 }} {{deu icon}}
{{Studená vojna}}
[[Kategória:Studená vojna]]
6hr6p5x8sosy3siofgjp1a09oo80dye
12. máj
0
14014
8213720
8212406
2026-05-14T13:13:07Z
~2026-29077-63
294870
/* Úmrtia */
8213720
wikitext
text/x-wiki
{{Máj}}
{{Deň v roku|132|[[Pankrác (prvé meno)|Pankrác]]}}
* [[Medzinárodný deň sestier]]
* Medzinárodný deň podpory chorých s chronickým únavovým syndrómom
== Udalosti ==
* [[1364]] – v [[Krakov]]e bola založená [[Uniwersytet Jagielloński|Jagelovská univerzita]], najstaršia poľská univerzita
* [[1743]] – [[Mária Terézia]] bola v [[Praha|Prahe]] korunovaná za českú kráľovnú (tzv. Korunovácia za uzmierenie)
* [[1870]] – [[Manitoba]] sa stala [[Kanada|kanadskou]] provinciou
* [[1926]] – [[Roald Amundsen]] preletel [[vzducholoď]]ou [[vzducholoď Norge|''Norge'']] spolu s [[Umberto Nobile|Umbertom Nobilem]] a Lincolnom Ellsworthom [[severný pól]], išlo o prvé potvrdené dosiahnutie severného pólu
* [[1937]] – korunovácia britského kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] vo Westminsterskom opátstve
* [[1943]] – začala sa druhá Washingtonská konferencia (Trident) – stretnutie amerického prezidenta [[Franklin Delano Roosevelt|Franklina D. Roosevelta]] a britského premiéra [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], ktorá trvala do [[27. máj]]a
* [[1949]] – [[studená vojna]]: skončila sa [[berlínska blokáda]], počas ktorej boli [[Západný Berlín|západné sektory]] [[Berlín]]a zásobované zo vzduchu tzv. leteckým mostom
* [[1965]] – [[Nemecko|Západné Nemecko]] a [[Izrael]] nadviazali diplomatické vzťahy
* [[2000]] – v [[Londýn]]e bola otvorená galéria moderného umenia [[Tate Modern]]
* [[2002]] – bývalý americký prezident [[Jimmy Carter]] prišiel na [[Kuba|Kubu]] na päťdňovú návštevu [[Fidel Castro|Fidela Castra]] a stal sa prvým [[prezident Spojených štátov|prezidentom USA]], či už v úrade alebo mimo neho, ktorý navštívil ostrov od [[kubánska revolúcia|kubánskej revolúcie]]
* [[2022]] – na tlačovej konferencii [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]
* [[2024]] – koncert [[Jean-Michel Jarre|J.-M. Jarra]] [[Bridge From the Future]] v [[Bratislava|Bratislave]]
* [[2025]] – [[Strana kurdských pracujúcich]] oficiálne oznámila svoje rozpustenie a ukončenie konfliktu s [[Turecko]]m
* 2025 – [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo]] uznala [[Rusko]] za zodpovedné za zostrelenie [[let Malaysia Airlines 17|letu Malaysia Airlines 17]] nad východnou [[Ukrajina|Ukrajinou]], pri ktorom [[17. júl]]a [[2014]] zahynulo 298 ľudí
== Narodenia ==
[[Súbor:Daniel Libeskind.jpg|thumb|upright|[[Daniel Libeskind]] (* 1946)]]
[[Súbor:David Kostelecky.jpg|thumb|upright|[[David Kostelecký]] (* 1975)]]
[[Súbor:Florent AMODIO NHK Trophy 2010.jpg|thumb|upright|[[Florent Amodio]] (* 1990)]]
* [[1523]] – [[Oldřich Prefát z Vlkanova]], český spisovateľ, matematik, astronóm a cestovateľ († [[1565]])
* [[1587]] – [[Johann Baptist Cysat]], švajčiarsky jezuitský matematik a astronóm († [[1657]])
* [[1670]] – [[August II. Silný]], poľský kráľ, veľkoknieža litovské a saský kurfirst († [[1733]])
* [[1732]] – [[Martin Lauček]], slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ a náboženský spisovateľ († [[1802]])
* [[1820]] – [[Josef Mánes]], český maliar († [[1871]])
* 1820 – [[Florence Nightingalová]], anglická ošetrovateľka, zakladateľka prvej školy pre ošetrovateľky na svete († [[1910]])
* [[1828]] – [[Dante Gabriel Rossetti]], anglický maliar a básnik talianskeho pôvodu († [[1882]])
* [[1842]] – [[Jules Massenet]], francúzsky skladateľ († [[1912]])
* [[1845]] – [[Henri Brocard]], francúzsky meteorológ a matematik († [[1922]])
* 1845 – [[Gabriel Fauré]], francúzsky skladateľ († [[1924]])
* [[1865]] – [[Žigmund Pauliny-Tóth]], slovenský spisovateľ a národohospodár († [[1906]])
* [[1905]] – [[Emil Szmutkó|Emil Szmutko]], katolícky kňaz pôsobiaci na Slovensku († [[1944]])
* [[1907]] – [[Katharine Hepburnová]], americká herečka († [[2003]])
* [[1910]] – [[Dorothy Mary Hodgkinová]], anglická biochemička († [[1994]])
* [[1912]] – [[Ján Hollý (entomológ)|Ján Hollý]], slovenský stredoškolský učiteľ, amatérsky entomológ a botanik († [[2007]])
* [[1914]] – [[Bertus Aafjes]], holandský spisovateľ a básnik († [[1993]])
* [[1915]] – [[Roger Louis Schütz-Marsauche]], švajčiarsky mních, zakladateľ ekumenického spoločenstva v Taizé († [[2005]])
* [[1922]] – [[Tibor Bártfay]], slovenský sochár († [[2015]])
* [[1925]] – [[Tibor Biath]], slovenský kameraman († [[2012]])
* [[1930]] – [[Jess Franco]], španielsky filmový režisér, scenárista, herec a skladateľ († [[2013]])
* [[1932]] – [[Jaroslav Ševčík]], slovenský tanečný choreograf, režisér umeleckých programov a profesionálny tanečník († [[2005]])
* [[1933]] – [[Andrej Andrejevič Voznesenskij]], ruský básnik († [[2010]])
* [[1937]] – [[George Carlin]], americký komik, herec a autor († [[2008]])
* [[1946]] – [[Yuri Dojč]], slovensko-kanadský fotograf
* 1946 – [[Daniel Libeskind]], americký architekt
* [[1948]] – [[Steve Winwood]], britský hudobník
* [[1956]] – [[Homer Simpson]], americká kreslená postava
* [[1958]] – [[Eric Singer]], americký bubeník
* [[1962]] – [[Emilio Estevez]], americký herec
* [[1963]] – [[Stefano Modena]], taliansky automobilový pretekár
* [[1966]] – [[Stephen Baldwin]], americký herec
* [[1968]] – [[Tony Hawk]], americký skateboardista
* [[1969]] – [[Igor Kováč]], slovenský atlét
* 1969 – [[Wojciech Tochman]], poľský reportér a publicista
* [[1975]] – [[David Kostelecký]], český športový strelec
* 1975 – [[Jonah Lomu]], novozélandský hráč rugby († [[2015]])
* [[1977]] – [[Graeme Dott]], škótsky snookerový hráč
* [[1978]] – [[Malin Åkermanová]], kanadská herečka, speváčka a modelka
* 1978 – [[Jason Biggs]], americký herec
* [[1979]] – [[Joaquim Rodríguez]], španielsky cestný cyklista
* [[1981]] – [[Laura Granvillová]], americká tenistka
* 1981 – [[David Kočí]], český hokejista
* [[1982]] – [[Anastasija Rodionovová]], ruská tenistka
* [[1983]] – [[Virginie Razzanová]], francúzska tenistka
* [[1985]] – [[Andrew Howe]], taliansky atlét
* [[1988]] – [[Marcelo Vieira da Silva Júnior|Marcelo]], brazílsky futbalista
* 1988 – [[Barbora Švidraňová]], slovenská herečka, speváčka
* [[1990]] – [[Florent Amodio]], francúzsky krasokorčuliar
* [[1992]] – [[Erik Durm]], nemecký futbalista
* [[1996]] – [[Kostas Tsimikas]], grécky futbalista
== Úmrtia ==
[[Súbor:Smetana.jpg|thumb|upright|[[Bedřich Smetana]] († 1884)]]
* [[1003]] – [[Silvester II.]], pápež (* cca [[950]])
* [[1684]] – [[Edme Mariotte]], francúzsky rímskokatolícky kňaz a fyzik (* [[1620]])
* [[1748]] – [[Thomas Lowndes]], anglický astronóm (* [[1692]])
* [[1788]] – [[Dmitrij Sergejevič Aničkov]], ruský filozof, osvietenec, logik, matematik a profesor (* [[1733]])
* [[1845]] – [[August Wilhelm Schlegel]], teoretik nemeckého romantizmu (* [[1767]])
* [[1884]] – [[Bedřich Smetana]], český hudobný skladateľ (* [[1824]])
* [[1910]] – [[William Huggins]], britský astronóm (* [[1824]])
* [[1935]] – [[Józef Piłsudski]], poľský revolucionár, štátnik a diktátor (* [[1867]])
* [[1942]] – [[Emanuel Rádl]], český filozof (* [[1873]])
* [[1944]] – [[Max Brand]], americký spisovateľ (* [[1892]])
* [[1955]] – [[Charlie Parker]], americký altsaxofonista (* [[1920]])
* [[1962]] – [[Pedro Pablo Ramírez]], argentínsky politik (* [[1884]])
* [[1970]] – [[Nelly Sachsová]], nemecká spisovateľka a prekladateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1891]])
* [[1994]] – [[Mikuláš Dušek]], slovenský archeológ (* [[1913]])
* 1994 – [[Erik Erikson]], nemecko-americký vývinový psychológ a psychoanalytik rakúskeho pôvodu (* [[1902]])
* [[2001]] – [[Perry Como]], americký spevák (* [[1912]])
* [[2003]] – [[Richard Kybic]], český spevák (* [[1949]])
* [[2004]] – [[Ivan Laučík]], slovenský básnik (* [[1944]])
* [[2008]] – [[Irena Sendlerowa]], poľská katolícka sociálna pracovníčka (* [[1910]])
* [[2013]] – [[Milan Čorba]], slovenský kostýmový výtvarník a scénograf (* [[1940]])
* [[2014]] – [[Hans Rudolf Giger]], švajčiarsky maliar, sochár a návrhár (* [[1940]])
* 2014 – [[Ľudo Lehen]], slovenský maliar a šachový skladateľ (* [[1925]])
* [[2017]] – [[Alain Colmerauer]], francúzsky informatik, autor logického programovacieho jazyka Prolog (* [[1941]])
* 2017 – [[Mauno Koivisto]], fínsky prezident (* [[1923]])
* [[2023]] – [[Ábel Kráľ]], slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a politik (* [[1932]])
* [[2026]] – [[Emil Paul Tscherrig]], švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat (* [[1947]])
{{mesiace}}
[[Kategória:12. máj| ]]
[[Kategória:Máj| 12]]
[[Kategória:Dni|~0512]]
h5xc1vwf1z68qfnriskjyui0bwqqvwk
8213750
8213720
2026-05-14T14:52:32Z
Lalina
22926
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29077-63|~2026-29077-63]] ([[User_talk:~2026-29077-63|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2
8212406
wikitext
text/x-wiki
{{Máj}}
{{Deň v roku|132|[[Pankrác (prvé meno)|Pankrác]]}}
* [[Medzinárodný deň sestier]]
* Medzinárodný deň podpory chorých s chronickým únavovým syndrómom
== Udalosti ==
* [[1364]] – v [[Krakov]]e bola založená [[Uniwersytet Jagielloński|Jagelovská univerzita]], najstaršia poľská univerzita
* [[1743]] – [[Mária Terézia]] bola v [[Praha|Prahe]] korunovaná za českú kráľovnú (tzv. Korunovácia za uzmierenie)
* [[1870]] – [[Manitoba]] sa stala [[Kanada|kanadskou]] provinciou
* [[1926]] – [[Roald Amundsen]] preletel [[vzducholoď]]ou [[vzducholoď Norge|''Norge'']] spolu s [[Umberto Nobile|Umbertom Nobilem]] a Lincolnom Ellsworthom [[severný pól]], išlo o prvé potvrdené dosiahnutie severného pólu
* [[1937]] – korunovácia britského kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] vo Westminsterskom opátstve
* [[1943]] – začala sa druhá Washingtonská konferencia (Trident) – stretnutie amerického prezidenta [[Franklin Delano Roosevelt|Franklina D. Roosevelta]] a britského premiéra [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]], ktorá trvala do [[27. máj]]a
* [[1949]] – [[studená vojna]]: skončila sa [[berlínska blokáda]], počas ktorej boli [[Západný Berlín|západné sektory]] [[Berlín]]a zásobované zo vzduchu tzv. leteckým mostom
* [[1965]] – [[Nemecko|Západné Nemecko]] a [[Izrael]] nadviazali diplomatické vzťahy
* [[2000]] – v [[Londýn]]e bola otvorená galéria moderného umenia [[Tate Modern]]
* [[2002]] – bývalý americký prezident [[Jimmy Carter]] prišiel na [[Kuba|Kubu]] na päťdňovú návštevu [[Fidel Castro|Fidela Castra]] a stal sa prvým [[prezident Spojených štátov|prezidentom USA]], či už v úrade alebo mimo neho, ktorý navštívil ostrov od [[kubánska revolúcia|kubánskej revolúcie]]
* [[2022]] – na tlačovej konferencii [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] bola zverejnená prvá snímka [[supermasívna čierna diera|supermasívnej čiernej diery]] [[Sagittarius A*]], ktorá sa nachádza v [[Jadro Galaxie|strede našej Galaxie]]
* [[2024]] – koncert [[Jean-Michel Jarre|J.-M. Jarra]] [[Bridge From the Future]] v [[Bratislava|Bratislave]]
* [[2025]] – [[Strana kurdských pracujúcich]] oficiálne oznámila svoje rozpustenie a ukončenie konfliktu s [[Turecko]]m
* 2025 – [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo]] uznala [[Rusko]] za zodpovedné za zostrelenie [[let Malaysia Airlines 17|letu Malaysia Airlines 17]] nad východnou [[Ukrajina|Ukrajinou]], pri ktorom [[17. júl]]a [[2014]] zahynulo 298 ľudí
== Narodenia ==
[[Súbor:Daniel Libeskind.jpg|thumb|upright|[[Daniel Libeskind]] (* 1946)]]
[[Súbor:David Kostelecky.jpg|thumb|upright|[[David Kostelecký]] (* 1975)]]
[[Súbor:Florent AMODIO NHK Trophy 2010.jpg|thumb|upright|[[Florent Amodio]] (* 1990)]]
* [[1523]] – [[Oldřich Prefát z Vlkanova]], český spisovateľ, matematik, astronóm a cestovateľ († [[1565]])
* [[1587]] – [[Johann Baptist Cysat]], švajčiarsky jezuitský matematik a astronóm († [[1657]])
* [[1670]] – [[August II. Silný]], poľský kráľ, veľkoknieža litovské a saský kurfirst († [[1733]])
* [[1732]] – [[Martin Lauček]], slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ a náboženský spisovateľ († [[1802]])
* [[1820]] – [[Josef Mánes]], český maliar († [[1871]])
* 1820 – [[Florence Nightingalová]], anglická ošetrovateľka, zakladateľka prvej školy pre ošetrovateľky na svete († [[1910]])
* [[1828]] – [[Dante Gabriel Rossetti]], anglický maliar a básnik talianskeho pôvodu († [[1882]])
* [[1842]] – [[Jules Massenet]], francúzsky skladateľ († [[1912]])
* [[1845]] – [[Henri Brocard]], francúzsky meteorológ a matematik († [[1922]])
* 1845 – [[Gabriel Fauré]], francúzsky skladateľ († [[1924]])
* [[1865]] – [[Žigmund Pauliny-Tóth]], slovenský spisovateľ a národohospodár († [[1906]])
* [[1905]] – [[Emil Szmutkó|Emil Szmutko]], katolícky kňaz pôsobiaci na Slovensku († [[1944]])
* [[1907]] – [[Katharine Hepburnová]], americká herečka († [[2003]])
* [[1910]] – [[Dorothy Mary Hodgkinová]], anglická biochemička († [[1994]])
* [[1912]] – [[Ján Hollý (entomológ)|Ján Hollý]], slovenský stredoškolský učiteľ, amatérsky entomológ a botanik († [[2007]])
* [[1914]] – [[Bertus Aafjes]], holandský spisovateľ a básnik († [[1993]])
* [[1915]] – [[Roger Louis Schütz-Marsauche]], švajčiarsky mních, zakladateľ ekumenického spoločenstva v Taizé († [[2005]])
* [[1922]] – [[Tibor Bártfay]], slovenský sochár († [[2015]])
* [[1925]] – [[Tibor Biath]], slovenský kameraman († [[2012]])
* [[1930]] – [[Jess Franco]], španielsky filmový režisér, scenárista, herec a skladateľ († [[2013]])
* [[1932]] – [[Jaroslav Ševčík]], slovenský tanečný choreograf, režisér umeleckých programov a profesionálny tanečník († [[2005]])
* [[1933]] – [[Andrej Andrejevič Voznesenskij]], ruský básnik († [[2010]])
* [[1937]] – [[George Carlin]], americký komik, herec a autor († [[2008]])
* [[1946]] – [[Yuri Dojč]], slovensko-kanadský fotograf
* 1946 – [[Daniel Libeskind]], americký architekt
* [[1948]] – [[Steve Winwood]], britský hudobník
* [[1956]] – [[Homer Simpson]], americká kreslená postava
* [[1958]] – [[Eric Singer]], americký bubeník
* [[1962]] – [[Emilio Estevez]], americký herec
* [[1963]] – [[Stefano Modena]], taliansky automobilový pretekár
* [[1966]] – [[Stephen Baldwin]], americký herec
* [[1968]] – [[Tony Hawk]], americký skateboardista
* [[1969]] – [[Igor Kováč]], slovenský atlét
* 1969 – [[Wojciech Tochman]], poľský reportér a publicista
* [[1975]] – [[David Kostelecký]], český športový strelec
* 1975 – [[Jonah Lomu]], novozélandský hráč rugby († [[2015]])
* [[1977]] – [[Graeme Dott]], škótsky snookerový hráč
* [[1978]] – [[Malin Åkermanová]], kanadská herečka, speváčka a modelka
* 1978 – [[Jason Biggs]], americký herec
* [[1979]] – [[Joaquim Rodríguez]], španielsky cestný cyklista
* [[1981]] – [[Laura Granvillová]], americká tenistka
* 1981 – [[David Kočí]], český hokejista
* [[1982]] – [[Anastasija Rodionovová]], ruská tenistka
* [[1983]] – [[Virginie Razzanová]], francúzska tenistka
* [[1985]] – [[Andrew Howe]], taliansky atlét
* [[1988]] – [[Marcelo Vieira da Silva Júnior|Marcelo]], brazílsky futbalista
* 1988 – [[Barbora Švidraňová]], slovenská herečka, speváčka
* [[1990]] – [[Florent Amodio]], francúzsky krasokorčuliar
* [[1992]] – [[Erik Durm]], nemecký futbalista
* [[1996]] – [[Kostas Tsimikas]], grécky futbalista
== Úmrtia ==
[[Súbor:Smetana.jpg|thumb|upright|[[Bedřich Smetana]] († 1884)]]
* [[1003]] – [[Silvester II.]], pápež (* cca [[950]])
* [[1684]] – [[Edme Mariotte]], francúzsky rímskokatolícky kňaz a fyzik (* [[1620]])
* [[1748]] – [[Thomas Lowndes]], anglický astronóm (* [[1692]])
* [[1788]] – [[Dmitrij Sergejevič Aničkov]], ruský filozof, osvietenec, logik, matematik a profesor (* [[1733]])
* [[1845]] – [[August Wilhelm Schlegel]], teoretik nemeckého romantizmu (* [[1767]])
* [[1884]] – [[Bedřich Smetana]], český hudobný skladateľ (* [[1824]])
* [[1910]] – [[William Huggins]], britský astronóm (* [[1824]])
* [[1935]] – [[Józef Piłsudski]], poľský revolucionár, štátnik a diktátor (* [[1867]])
* [[1942]] – [[Emanuel Rádl]], český filozof (* [[1873]])
* [[1944]] – [[Max Brand]], americký spisovateľ (* [[1892]])
* [[1955]] – [[Charlie Parker]], americký altsaxofonista (* [[1920]])
* [[1962]] – [[Pedro Pablo Ramírez]], argentínsky politik (* [[1884]])
* [[1970]] – [[Nelly Sachsová]], nemecká spisovateľka a prekladateľka, nositeľka [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1891]])
* [[1994]] – [[Mikuláš Dušek]], slovenský archeológ (* [[1913]])
* 1994 – [[Erik Erikson]], nemecko-americký vývinový psychológ a psychoanalytik rakúskeho pôvodu (* [[1902]])
* [[2001]] – [[Perry Como]], americký spevák (* [[1912]])
* [[2004]] – [[Ivan Laučík]], slovenský básnik (* [[1944]])
* [[2008]] – [[Irena Sendlerowa]], poľská katolícka sociálna pracovníčka (* [[1910]])
* [[2013]] – [[Milan Čorba]], slovenský kostýmový výtvarník a scénograf (* [[1940]])
* [[2014]] – [[Hans Rudolf Giger]], švajčiarsky maliar, sochár a návrhár (* [[1940]])
* 2014 – [[Ľudo Lehen]], slovenský maliar a šachový skladateľ (* [[1925]])
* [[2017]] – [[Alain Colmerauer]], francúzsky informatik, autor logického programovacieho jazyka Prolog (* [[1941]])
* 2017 – [[Mauno Koivisto]], fínsky prezident (* [[1923]])
* [[2023]] – [[Ábel Kráľ]], slovenský jazykovedec, vysokoškolský pedagóg a politik (* [[1932]])
{{mesiace}}
[[Kategória:12. máj| ]]
[[Kategória:Máj| 12]]
[[Kategória:Dni|~0512]]
bayr523tr9hduw47i1yanqu6yznagxx
Šablóna:Denné udalosti/05 15
10
15123
8213984
8030438
2026-05-15T00:00:03Z
TeslaBot
71954
typografia
8213984
wikitext
text/x-wiki
{{Obrázok s popisom
|obrázok = Willis Lamb 1955.jpg
|meno = [[Willis Eugene Lamb|W. E. Lamb]]
|rám =
}}
Meniny má [[Žofia]] a [[Sofia (meno)|Sofia]]. Dnes je Medzinárodný deň [[rodina|rodiny]], [[mlieko (cicavce)|mlieka]], odporcov vojenskej služby, Svetový deň [[atletika|atletiky]] a Svetový deň proti [[cievna mozgová príhoda|mozgovej mŕtvici]].
* {{0}}[[763 pred Kr.]] – v [[Novoasýrska ríša|Asýrii]] bolo zaznamenané [[Zatmenie Slnka|zatmenie Slnka]], čo sa stalo dôležitým prameňom pre korekcie v chronológii dejín [[Mezopotámia|Mezopotámie]]
* [[1720]] – narodil sa [[Maximilián Hell]], katolícky kňaz, jezuita, astronóm, matematik a fyzik slovenského pôvodu († [[1792]])
* [[1928]] – vo filme ''Plane Crazy'' sa prvýkrát objavila postava [[Mickey Mouse]] aj so svojou kolegyňou Minnie
* [[1937]] – narodila sa [[Madeleine Albrightová]], americká diplomatka, prvá žena vo funkcii ministra zahraničných vecí USA († [[2022]])
* [[1948]] – [[Egypt]], [[Jordánsko]], [[Libanon]], [[Sýria]], [[Irak]] a [[Saudská Arábia]] zaútočili na [[Izrael]], čím sa začala [[prvá arabsko-izraelská vojna]]
* [[1988]] – [[sovietska intervencia v Afganistane]]: po viac ako ôsmich rokoch okupácie [[Afganistan]]u sa [[Sovietska armáda]] začala sťahovať z krajiny
* [[1999]] – na [[Slovensko|Slovensku]] sa začali prvé priame [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1999|prezidentské voľby]], v ktorých za [[prezident Slovenskej republiky|prezidenta]] hlasovali občania a nie poslanci
* [[2008]] – zomrel [[Willis Eugene Lamb]], americký fyzik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1913]])
* [[2024]] – po výjazdovom rokovaní [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vlády SR]] v [[Handlová|Handlovej]] bol spáchaný [[Atentát na Roberta Fica|neúspešný atentát]] na [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]]
<noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude>
e9oifpgpe292ldcs84fewgp1of5t1z7
Stanislav Kropilák
0
19398
8214016
7762749
2026-05-15T04:55:01Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214016
wikitext
text/x-wiki
{{Olympijská účasť}}
{{Infobox Basketbalista
| meno = Stanislav Kropilák
| obrázok = RIAN archive 492659 1980 Olympic Games. Basketball. USSR vs. Czechoslovakia.jpg
| titulok = slovenský basketbalista a politik
| krajina = Československo
| dátum narodenia = {{dn|1955|6|10}}
| miesto narodenia = [[Kremnica]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2022|10|14|1955|6|10}}
| miesto úmrtia =
| stredná škola =
| vysoká škola = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]
| výška = 208 cm
| váha = 98 kg
| národnosť =
| prezývka =
| začiatok kariéry = 1972
| koniec kariéry = 1976
| liga =
| tím =
| číslo = 8
| pozícia = pivot (power forward/center)
| bývalé tímy = [[Slávia SVŠT Bratislava]] <small>(1972{{--}}1975)</small><br/>
[[BK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <small>(1975{{--}}1983)</small><br/>
[[BK Pardubice|RH Pardubice]] <small>(1983{{--}}1984)</small><br/>
[[BK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] <small>(1984{{--}}1985)</small><br/>
[[CEP Fleurus]] <small>(1985{{--}}1989)</small><br/>
[[Spirou Monceau]] <small>(1989{{--}}1990)</small><br/>
[[Amicale Steinsel]] <small>(1990{{--}}1992)</small> <br/>
Avenire Namur Basket <small>(1992{{--}}1994)</small><br/>
Spirou Basket Gilly <small>(1994{{--}}1996)</small>
| pro_klub =
| draft =
| rok draftu =
| mužstvo draftu =
| agenti =
| ocenenia =
| sieň slávy = Siene slávy [[Medzinárodná basketbalová federácia|Medzinárodnej basketbalovej federácie]] (2021)
| Commons =
}}
{{Infobox-medaila}}
{{Infobox-medaila krajina|{{TCH}}}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|Majstrovstvá Európy]]}}
{{Infobox-medaila farba|2||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1985|Západné Nemecko 1985]]</center>|basketbal}}
{{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|Belgicko 1977]]</center>|basketbal}}
{{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1981|ČSSR 1981]]</center>|basketbal}}
{{Infobox koniec}}
{{Infobox Politik
| Meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby =
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Podpis =
| Poradie = bývalý
| Úrad = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]
| Začiatok obdobia = [[15. marec]] [[2005]]
| Koniec obdobia = [[9. jún]] [[2005]]
| Predchodca =
| Nástupca =
| Začiatok obdobia2 = [[21. jún]] [[2005]]
| Koniec obdobia2 = [[17. jún]] [[2006]]
| Dátum narodenia = {{dn|1955|6|10}}
| Miesto narodenia = [[Kremnica]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2022|10|14|1955|6|10}}
| Miesto úmrtia =
| Politická strana = [[Aliancia nového občana|ANO]] (2002{{--}}2006)
| Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Národnosť =
| Vierovyznanie =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Šport
| Portál2 =
}}
'''Stanislav Kropilák''' (* [[10. jún]] [[1955]], [[Kremnica]] – † [[14. október]] [[2022]])<ref name="olympics-fiba" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Zomrel Stanislav Kropilák, slovenský basketbalista storočia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-stanislav-kropilak-umrtie-dnes-piatok-14-oktober-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-14 | dátum prístupu = 2022-10-14}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[basketbal]]ista, reprezentant [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], medailista z majstrovstiev Európy a slovenský basketbalista [[20. storočie|20. storočia]]. Neskôr sa dal na politiku a začiatkom [[21. storočie|21. storočia]] sa stal [[poslanec|poslancom]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]]. Bol 208 cm vysoký a hrával na poste pivota. V roku [[2021]] ho uviedli do Siene slávy [[Medzinárodná basketbalová federácia|Medzinárodnej basketbalovej federácie]].<ref name="olympics-fiba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grosmann | meno = Tomáš | autor = | autor2 = TASR | titul = Basketbalistu storočia Stanislava Kropiláka uviedli do Siene slávy FIBA, už je aj svetovou legendou | url = https://www.olympic.sk/clanok/basketbalistu-storocia-stanislava-kropilaka-uviedli-do-siene-slavy-fiba-uz-je-aj-svetovou | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = 2021-06-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-14 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221014170758/https://www.olympic.sk/clanok/basketbalistu-storocia-stanislava-kropilaka-uviedli-do-siene-slavy-fiba-uz-je-aj-svetovou | dátum archivácie = 2022-10-14 }}</ref>
== Životopis ==
Svoju športovú kariéru začal v Slávii SVŠT Bratislava. Od roku [[1976]] hral v [[BK Inter Bratislava|Interi Bratislava]]. S Interom sa stal štyrikrát [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|majstrom ČSSR]]. Ďalší titul pridal počas vojenčiny v klube [[BK KVIS Pardubice|Rudá Hvězda Pardubice]]. Na sklonku kariéry legionárčil v [[Belgicko|Belgicku]] (Fleurus Brusel, Charleroi, Namur) a [[Luxembursko|Luxembursku]] (Steinsel a Gilly).
Ako [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|reprezentant ČSSR]] sa zúčastnil siedmich [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov|majstrovstiev Európy]] (1975, 1977, 1979, 1981, 1983, 1985, 1987) z ktorých si odniesol jednu striebornú medailu (1985) a dve bronzové (1977 a 1981). Hral aj na dvoch [[Majstrovstvá sveta v basketbale|svetových šampionátoch]] (1978 a 1982).
Päťkrát bol nominovaný do výberu [[Európa|Európy]]. V roku [[1982]] hral za výber Európy proti [[Spojené štáty|USA]] v rámci osláv 50. výročia [[Medzinárodná basketbalová federácia|FIBA]], za ktoré nastúpila napríklad aj neskoršia hviezda NBA [[Michael Jordan]].
V roku [[1983]] absolvoval štúdium práva na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Stanislav Kropilák. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Stanislav+Kropilak | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-14 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20221014170806/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Stanislav+Kropilak | dátum archivácie = 2022-10-14 }}</ref>
=== Politika ===
Na začiatku 21. storočia vstúpil do politiky, stal sa členom politickej strany [[Pavol Rusko|Pavla Ruska]] [[Aliancia nového občana|ANO]]. Nastúpil na neuplatňovaný mandát poslanca [[František Tóth|Františka Tótha]] vo volebnom období [[2002]]{{--}}[[2006]].
== Dopravná nehoda ==
V apríli [[2005]] spôsobil v [[Bratislava|Bratislave]] dopravnú nehodu, pri ktorej značne poškodil dopravné značenie. [[TV JOJ|Televízia JOJ]] priniesla reportáž, podľa ktorej pri jazde pod vplyvom alkoholu ľahko zranil chodca a naháňala ho polícia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poslanec Kropilák mal nehodu | url = http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=18.4.2005/54716O | vydavateľ = cassovia.sk | dátum vydania = 2005-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2007-09-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20070929104518/http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=18.4.2005/54716O | dátum archivácie = 2007-09-29 }}</ref> Predseda ANO Pavol Rusko to na tlačovej konferencii vehementne poprel a obvinil JOJ zo „''zákerného klamstva a svinstva''“. O pár mesiacov neskôr, po roztržke v jeho strane, keď sa Kropilák pridal k odídencom, sa Rusko zmienenej televízii verejne ospravedlnil a spomenul, že Kropilák bol v čase nehody „''opitý ako snop“''. Dodal, že on o tom netušil a oni (ostatní odídenci z ANO) ho nechali zastávať sa človeka, ktorý si to nezaslúžil.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Monza (TASR) | odkaz na autora = | titul = Rusko: Kropilák bol opitý ako snop | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://korzar.sme.sk/c/4521767/rusko-kropilak-bol-opity-ako-snop.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2005-09-05 | dátum prístupu = 2022-10-14}}</ref>
== Športové úspechy ==
=== Reprezentácia ===
* 2. miesto na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1985|ME 1985]] (Stuttgart) (kapitán tímu)
* 3. miesto na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1981|ME 1981]] (Praha-Ostrava-Bratislava)
* 3. miesto na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1977|ME 1977]] (Liège)
* 4. miesto na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1979|ME 1979]]
* 6. miesto na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1976|OH 1976 v Montreale]]
* 6. miesto na [[Majstrovstvá sveta v basketbale mužov 1978|MS 1978]]
* 6. miesto na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1975|ME 1975]]
* 8. miesto na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1987|ME 1987]] (najviac bodujúci čs. hráč na šampionáte – 114 bodov v 8 zápasoch)
* 9. miesto na [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1980|OH 1980 v Moskve]] (najviac bodujúci čs. hráč na olympiáde – 187 bodov v 7 zápasoch)
* 10. miesto na [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1983|ME 1983]] (najviac bodujúci čs. hráč na šampionáte – 151 bodov v 7 zápasoch)
=== Klub ===
* 4 x majster ČSSR s Interom Bratislava (1979, 1980, 1983 a 1985 )
* 1 x majster ČSSR s RH Pardubice (1984)
== Ocenenia ==
* Najlepší slovenský basketbalista 20. storočia
* Člen [[Sieň slávy FIBA|Siene slávy FIBA]] (od júna 2021)
* Člen [[Sieň slávy slovenského basketbalu|Siene slávy slovenského basketbalu]] (od februára 2017)
* 5 x [[Basketbalista roka|najlepší basketbalista Česko-Slovenska]] (1979, 1980, 1982, 1983, 1985)
* 10 x [[Basketbalista roka|najlepší basketbalista Slovenska]] (1975{{--}}1984)
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://sport.sme.sk/c/5838122/kropilak-rad-spomina-na-americke-hviezdy-blokol-som-jordana.html Kropilák rád spomína na americké hviezdy]
* [http://www.webslovensko.sk/osobnosti.php?h=Stanislav-Kropilak Stanislav Kropilák] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170418081035/http://www.webslovensko.sk/osobnosti.php?h=Stanislav-Kropilak |date=2017-04-18 }}
* [http://archive.fiba.com/pages/eng/fa/p/rpp//q/Stanislav%20KROPILAK/pid/3654/_//players.html Stanislav Kropilák na fiba.com]
* [https://www.webnoviny.sk/sien-slavy-slovenskeho-basketbalu-sa-rozrastla/ Sieň slávy sa rozrástla]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kropilák, Stanislav}}
[[Kategória:Slovenskí basketbalisti]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici ANO]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Členovia Siene slávy slovenského basketbalu]]
[[Kategória:Česko-slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Osobnosti z Kremnice]]
btrd8q019eqhfrbdcao3eserioi3onm
Prvá česko-slovenská republika
0
23807
8214055
8133927
2026-05-15T07:13:20Z
KormiSKbot
236958
clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého (2) [[Project:AWB|AWB]]
8214055
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Československá republika
| originálny názov =
| rok vzniku = 1918
| rok zániku = 1938
| viac pred = áno
| pred 1 = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred 2 = Krajiny českej koruny
| pred 2 vlajka = Flag of Bohemia.svg
| pred 3 = Dočasná česko-slovenská vláda
| pred 3 vlajka = Flag of Czechoslovak National Council.svg
| pred 4 = Huculská republika
| pred 4 vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg
| pred 5 = Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
| pred 5 vlajka = Flag of Germany (1867–1919).svg
| pred info =
| viac po = áno
| po 1 = Druhá česko-slovenská republika
| po 1 vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg
| po 2 = Nacistické Nemecko
| po 2 vlajka = Flag of the German Reich (1935–1945).svg
| po 3 = Druhá poľská republika
| po 3 vlajka = Flag of Poland (1928–1980).svg
| šírka 1. sloupce =
| vlajka = Flag of Czechoslovakia.svg
| článok o vlajke = Vlajka Česko-Slovenska
| vlajka veľkosť =
| znak = Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg
| článok o znaku = Štátny znak Česko-Slovenska
| znak veľkosť =
| rámček znak =
| hymna = [[Hymna Česko-Slovenska|Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska]]<br />[[Súbor:Czechoslovakia anthem.ogg|center]]
| článok o hymne = Hymna Česko-Slovenska
| motto = Pravda vítězí/Pravda víťazí
| článok o motte =
| mapa = Czechoslovak Republic (1938).svg
| mapa veľkosť =
| mapa poznámka = Československá republika v roku 1938
| hlavné mesto = [[Praha]]
| rozloha = 140 446
| rozloha poznámka =
| najvyšší bod = [[Gerlachovský štít]]
| najvyšší bod poznámka = (2 654,4 m n. m.)
| najdlhšia rieka = [[Vltava]]
| najdlhšia rieka poznámka= (430 km)
| počet obyvateľov = 14 723 854
| počet obyvateľov poznámka = (podľa sčítania ľudu z 1. decembra 1930)
| jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]], regionálne [[maďarčina]], [[nemčina]], [[poľština]], [[rusínčina]], [[rómčina]], [[ruština]]
| národnostné zloženie = [[Čechoslovakizmus|Čechoslováci]] (t. j. [[Česi]] a [[Slováci]]), [[Maďari]], [[Nemci]], [[Poliaci]], Karpatorusíni (národnostné menšiny)
| náboženstvo = bez štátneho náboženstva, ďalej prevažne rímskokatolícke
| štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| materská zem =
| mena = [[koruna česko-slovenská]]
| vznik = [[28. október|28. októbra]] [[1918]] ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|vyhlásenie nezávislosti]] od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]])
| zánik = [[30. september|30. septembra]] [[1938]] ([[Mníchovská dohoda]])
}}
'''Prvá česko-slovenská republika''' je tradičné označenie úseku [[dejiny Česko-Slovenska|dejín Česko-Slovenska]] od [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|vyhlásenia nezávislosti]] od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] [[28. október|28. októbra]] [[1918]] do podpísania [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] [[30. september|30. septembra]] [[1938]], v dôsledku ktorej bolo [[Česko-Slovensko]] donútené odovzdať [[nacistické Nemecko|Nemecku]] pohraničné územie, [[Sudety (región)|Sudety]], osídlené prevažne [[Nemci|Nemcami]]. Nasledujúce obdobie sa až do rozpadu Česko-Slovenska v [[marec|marci]] [[1939]] označuje ako [[druhá česko-slovenská republika|druhá republika]].
== Názov ==
* dobový oficiálny názov; od 28. 10. 1918 do 14. 11. 1918: '''Československý štát'''/'''Česko-Slovenský štát'''/'''Česko-Slovensko'''/'''Československo'''
* od 14. 11. 1918 do 6. 3. 1920: '''Československý štát'''/'''Česko-Slovenský štát'''/'''Republika Česko-Slovenská'''/'''Republika Československá'''/'''Česko-Slovenská republika'''/'''Československá republika'''/'''Česko-Slovensko'''/'''Československo''' (zaužívané skratky '''RČS'''/'''ČSR'''/(?) '''Č-SR''')
* 6. 3. 1920 do 23. 11. 1938: '''Československá republika'''/'''Československo''' (často písané s prehodeným slovosledom '''republika Československá''') (zaužívaná skratka bola '''ČSR''')
== Vznik Česko-Slovenska ==
{{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska}}
Nezávislosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bola vyhlásená [[28. október|28. októbra]] [[1918]] päťčlenným [[Národný výbor československý|Národným výborom]] v Prahe, ktorého členmi boli štyria Česi a jeden Slovák, tzv. „[[muži 28. októbra]]“. Vyhlásená bola v súčinnosti so zahraničnou akciou [[Československá národná rada|Česko-slovenskej národnej rady]], ktorá sa už o 4 dni skôr vyhlásila za dočasnú vládu nového štátu. Národný výbor presadil v záujme uchovania verejného poriadku kontinuitu zákonov a vládol prostredníctvom dekrétov.
Počiatočným problémom bolo zostavenie česko-slovenského parlamentu. Keďže voľby boli zatiaľ nereálne, bol parlament – [[Revolučné národné zhromaždenie]] – poskladaný na základe volieb z roku [[1911]] do [[Rakúsko-uhorský snem|rakúsko-uhorského snemu]]. Slovensko bolo zastúpené 44 menovanými poslancami. Národný výbor odovzdal svoje právomoci na prvom zasadnutí Národného zhromaždenia [[14. november|14. novembra]] 1918, kedy bol prezidentom zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], predsedom vlády [[Karel Kramář]], ministrom zahraničia [[Edvard Beneš]] a ministrom vojenstva [[Milan Rastislav Štefánik]]; tiež bol slávnostne zosadený [[Habsbursko-lotrinská dynastia|rod Habsburgovcov]] a bola prijatá dočasná [[Ústava Československej republiky (1920)|ústava]]. Nemci nemali v tomto parlamente zastúpenie žiadne (odmietli sa zúčastniť), hoci ich bolo viac ako Slovákov. Na základe povojnovej deklarácie prezidenta USA [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]], ktorá hovorí o práve každého človeka na sebaurčenie, sa väčšina [[sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]] hlásila k Nemecku či Rakúsku. Maďari na juhovýchode Slovenska zase k Maďarsku.
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|thumb|left|[[Tomáš Garrigue Masaryk]], zakladateľ a prvý [[zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezident Československej republiky]]]]
Mierová konferencia v Paríži z januára 1919 uzavrela väčšinu územných sporov. Česko-slovenskú delegáciu viedli Karel Kramář a Edvard Beneš. Konferencia schválila vyhlásenie Československej republiky, rozprestierajúcej sa na území historických [[krajiny českej koruny|krajín českej koruny]] ([[Čechy|Čiech]], [[Morava (región)|Moravy]] a [[Sliezsko|Sliezska]]) a časti [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]] ([[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]). [[Lužice]], ktoré Beneš nárokoval na základe príslušnosti Českému kráľovstvu do tridsaťročnej vojny, zostali nemecké. Dohoda potvrdzujúca konferenciu bola podpísaná [[10. september|10. septembra]] [[1919]]. Rovnako tak Česko-Slovensko nezískalo ani širšie územie v okolí Bratislavy, patriace [[Rakúsko|Rakúsku]], ani rozsiahlejšie oblasti v okolí pohoria [[Matra (pohorie)|Matra]] a [[Bukové vrchy (Bükk)|Bükk]] spolu s mestom [[Miškovec]], ktoré si zachovalo [[Maďarsko]]. Do novej republiky tak bolo začlenených 6 etnických skupín s rôznymi historickými, politickými a ekonomickými tradíciami.
[[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|thumb|„Československo podľa mierových podmienok“ z roku 1920]]
Problémom boli samotné hranice štátu. S Nemeckom a Rakúskom sa väčšia časť priebehu hraníc vyriešila na základe historického vývoja, saint-germainská konferencia Česko-Slovensku z dôvodu obrany navyše pridelila aj severné svahy Krkonôš (čo sa nakoniec nezrealizovalo). S Maďarskom však žiadne historické hranice neexistovali – tie preto určila spomínaná konferencia v Paríži na základe Benešových 7 memoránd. Aj napriek potvrdeniu zmluvy v Trianone z roku 1920 musela na území zasiahnuť [[Česko-slovenská armáda|česko-slovenská]] a [[rumunská armáda]]. Vznikol aj spor o územie [[Tešínsko|Tešínska]]. Z pohľadu historického práva patrilo celé Tešínsko ku [[krajiny českej koruny|krajinám českej koruny]], nárok si naň z etnických dôvodov však robilo aj novovzniknuté [[Poľsko]]. Po [[sedemdňová vojna|krátkom česko-slovensko-poľskom vojenskom stretnutí]] bolo Tešínsko rozhodnutím medzinárodnej [[konferencia v Spa|arbitráže v Spa]] rozdelené medzi oba štáty. Posledný spor bol ohľadom priemyselne zaostalej Podkarpatskej Rusi, ktorú si nárokovala okrem Česko-Slovenska aj [[Ukrajinská ľudová republika]] (1918 – 1919), s ktorou však vtedajšia Podkarpatská Rus vôbec nesusedila (bola oddelená Poľskom a Rumunskom) a tiež Maďarsko. Situáciu opäť musela riešiť česko-slovenská armáda, resp. čs. legionári.
Ďalšie problémy novovzniknutého štátu boli tiež výrazné hospodárske a sociálne rozdiely medzi krajinami [[Čechy]], [[Morava (región)|Morava]], [[Sliezsko]] a Slovenskom, a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskou Rusou]]. Na Slovensko odchádzali českí lekári, učitelia a úradníci. V roku 1919 bola založená [[Univerzita Komenského v Bratislave|Komenského univerzita]], v roku 1920 [[Slovenské národné divadlo (inštitúcia)|Slovenské národné divadlo]]. Stále sa však časť Slovákov a najmä viac ako 3 milióny Nemcov a 700-tisíc Maďarov necítili byť rovnocennou súčasťou republiky a postupne tak narastali vnútorné rozpory.
Severne od Slovenska existovala aj tzv. [[Lemko-rusínska republika]], ktorej časť obyvateľov sa chcela časom pripojiť k ČSR. Prezident Masaryk nechcel po spore o [[Tešínsko]] kaziť česko-poľské vzťahy. O túto krajinu však nemal veľmi veľký záujem, a v marci 1920 ju preto zabralo Poľsko.
== Politika nového štátu ==
[[Súbor:Greater coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg|thumb|left|[[Veľký znak Česko-Slovenska|Veľký znak republiky Československej]], ktorého používanie bolo vyhradené [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)|Národnému zhromaždeniu]] a [[zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezidentovi republiky]]]]
[[Súbor:Rudolfinum – sídlo Poslanecké sněmovny.jpg|thumb|[[Rudolfinum]], sídlo Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia ČSR]]
Nová [[Ústava Československej republiky (1920)|ústava z 29. februára 1920]] nahradila provizórnu ústavu z roku [[1918]]. Česko-Slovensko bolo ustanovené ako parlamentná [[demokracia]], riadená parlamentom, ktorý pozostával zo [[Senát Národného zhromaždenia Československej republiky|Senátu]] a [[Poslanecká snemovňa Národného zhromaždenia Československej republiky|Poslaneckej snemovne]]. Členovia parlamentu boli volení na základe všeobecnej voľby. Parlament mal ako výkonnú tak aj zákonodarnú moc. Až neskôr prešla výkonná moc na vládu a prezidenta. Ten bol volený parlamentom na 7 rokov a menovaný vládou. Ústava umožňovala vláde pomerne veľké právomoci, najmä pokiaľ ide o lokálne problémy. Podľa ústavy bolo Česko-Slovensko [[unitárny štát|unitárnym štátom]]. V rokoch 1918 – 1928 bolo Česko-Slovensko administratívne rozdelené na 5 samosprávnych krajín/zemí ([[Čechy|Českú zem]], [[Morava (región)|Moravskú zem]], [[České Sliezsko|Sliezsku zem]], [[Slovenská krajina|Slovenskú krajinu]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskoruskú zem]]. Centrami jednotlivých krajín boli krajinské mesta. Boli to [[Praha]], [[Brno]], [[Opava]], [[Bratislava]] a [[Užhorod]]. S výnimkou Slovenska a Podkarpatskej Rusi tak ostatné krajiny nadväzovali na predchádzajúci administratívny model existujúci s určitými menšími úpravami už od [[stredovek]]u. V roku 1928 bola krajina Sliezska spojená s Moravskou, aby sa oslabil vplyv nemeckého obyvateľstva. V rokoch [[1928]] – [[1939]] sa tak ČSR delila na 4 samosprávne krajiny/zeme: Českú zem, Moravsko-sliezsku zem, Slovenskú krajinu a Podkarpatskoruskú zem. Lokálne problémy si jednotlivé krajiny riešili samy (napríklad [[súd]]nictvo). Slovensko a Podkarpatská Rus mali prisľúbenú [[autonómia|autonómiu]], ktorej sa však v čase tzv. prvej republiky nedočkali, požiadavkám sudetských Nemcov bola vláda ochotná ustúpiť až v roku 1938.
[[Súbor:RČs. Poměry národnostní.jpg|thumb|upright=1.1|Národnostné zloženie prvej republiky]]
Obyvatelia sa na základe ústavy považovali za príslušníkov „československého národa“ a oficiálnym jazykom bol „československý“. Vytvoriť pojem československý národ a spojiť tak Čechov a Slovákov v Čechoslovákov bolo nutné najmä pre potreby zahraničnej politiky, pretože štát mal oveľa viac obyvateľov hlásiacich sa k [[Nemci|národnosti nemeckej]] než bolo Slovákov. Ústava zaisťovala menšinám, ktoré však tvorili viac ako 20 % populácie, úplnú rovnoprávnosť (používanie svojho jazyka v školách, úradné rokovania...). Táto rovnoprávnosť bola však do istej miery narušená, napríklad tvorbou takých volebných obvodov, kde mali prevahu Česi, či prijímaním iba Čechov a Slovákov do niektorých vojenských útvarov a pod. Nemci aj napriek tomu mali v štátnej správe vysoký počet volených zástupcov, počet nemeckých základných, stredných i vysokých škôl či vydavateľstiev, a tým aj kníh v nemeckom jazyku bol široko-ďaleko v [[Európa|Európe]] najvyšší. Národnostné menšiny mohli slobodne zakladať organizácie a rôzne spolky, avšak ich požiadavky na autonómiu bola česká vláda ochotná splniť až pod tlakom v krízovom roku 1938. Vzťah štátu a občanov sa nezakladal na národnostnom, ale na občianskom princípe. Česko-slovenská vláda bola známa najmä pre svoju stabilitu. Základ tvorili politické strany, ktorých vedenie sa dokázalo skoro vždy nejako dohodnúť.
Okrem obdobia od marca [[1926]] do novembra [[1929]], kedy nebola vytvorená koalícia, tvorilo chrbticu vlády päť zástupcov (tzv. „Päťka“), piatich najznámejších strán, ktoré predstavovali: Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu = Agrárna strana, Česko-slovenská sociálnodemokratická strana, Socialistická strana, Národná demokracia a Ľudová strana. Päťka bola vedená [[Antonín Švehla|Antonínom Švehlom]], ktorý bol premiérom takmer celé 20. roky a točila sa až do roku 1938 okolo známych politikov. Nemeckí zástupcovia sa dostávali do vlády od roku [[1926]], maďarské strany sa i cez silnú agitáciu susedného [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] do vlády nikdy nedostali.
=== Politické strany prvorepublikového Česko-Slovenska ===
[[Súbor:ST 01-00073.jpg|thumb|Volebný plagát [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|Agrárnej strany]] z 30. rokov 20. storočia]]
[[Súbor:KSČ - Ant. Zápotocký.gif|thumb|Manifestácia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-Slovenska]] okolo roku 1929]]
[[Súbor:ST 01-00022.jpg|thumb|Volebný plagát [[Československá národná demokracia|Československej národnej demokracie]] na čele s [[Karel Kramář|Karlom Kramářom]]]]
* [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu]] (RSZMĽ, Agrárna strana) bola založená v roku 1922 spojením Českej a Slovenskej agrárnej strany. Predsedom bol [[Antonín Švehla]] a hlavnými voličmi boli malí a strední poľnohospodári. Švehla kombinoval sociálne a demokratické myšlienky. Strana bola jadrom vládnych koalícií v rokoch 1922 až 1938.
* [[Česká strana sociálnodemokratická|Československá sociálnodemokratická strana]] (ČSDSD) nadväzovala na predvojnovú Sociálnu demokraciu. Vo voľbách roku [[1920]] sa stala najväčšou stranou v Česko-Slovensku. V čase relatívneho rozkvetu však prišiel rozkol v strane. Bola založená vnútrostranícka ľavica, s istým odstupom i pravica, stred zostával dlho neutrálne. Spor nakoniec viedol k odloženiu riadneho termínu zjazdu strany, čo prinieslo skôr sympatie [[Bohumír Šmeral|Šmeralovej ľavici]]. Tá neskôr založila samostatnú [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickú stranu Česko-Slovenska-sekciu Tretej Internacionály]]. Sociálna demokracia bola citeľne oslabená a vo voľbách roku [[1925]] zažila debakel. Na sile začala naberať až v roku 1929. V čele stál [[Antonín Hampl]], na Slovensku [[Ivan Dérer]]. Sociálna demokracia predstavovala jednu zo strán Hradu.
* [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] (KSČ) vznikla po vyššie popísanom spore vnútri sociálnej demokracie. Spočiatku sa snažila o špecifickú cestu k socializmu, presadzovanou parlamentnou „červenou väčšinou“. Neskôr sa však, v rámci „boľševizácie“, stala stranou extrémne a antisystémovou, plne závislou na Moskve. KSČ predstavovala v relatívnych číslach najväčšiu komunistickú stranu na svete, postupne však členstvo ubúdalo (vylučovanie, štiepenie frakcií, návrat k sociálnej demokracii). Hoci strana stála proti [[Hrad (politika)|Hradu]], udržiavali niektorí jej reformní funkcionári kontakt s prezidentskou kanceláriou. O dohode o toleranciu tzv. červeno-čierne aliancie (ľudovci a socialisti) komunistami sa, napríklad uvažovalo pred prezidentskou voľbou [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]]. KSČ si priemerne udržiavala zisk nad 10% voličstva.
* [[Česká strana národnosociálna|Československá strana národnosocialistická]] (ČSNS, do roku 1926 Česko-slovenská strana socialistická) bola stredoľavicová strana, obhajujúca tzv. „český socializmus“ (prípadne národný socializmus, český nar. soc. a iné variácie). Na čele strany stál [[Václav Klofáč|Václav Jaroslav Klofáč]], jej členmi boli napr. [[Edvard Beneš]] (dočasne) a [[Milada Horáková]]. Katolík Edvard Beneš tam vstúpil na odporúčanie [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáša Garrigue Masaryka]]. Patrila k stranám Hradu.
* [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]] (ČSL) bola zlúčená z Moravsko-sliezskej kresťansko-sociálnej strany, Katolícko-národno konzervatívnej strany a Konzervatívnej ľudovej strany v roku 1918. Strana zastávala kresťanské názory a sociálnu encykliku pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII]]. Od roku 1922 bola vedená katolíckym kňazom [[Jan Šrámek|Janom Šrámkom]].
* [[Československá národná demokracia]] (ČsND) vznikla po vojne spojením [[Mladočesi|Mladočechov]] s ďalšími pravicovými a stredovými stranami. Ideologicky by sa dala charakterizovať ako národno radikálna a ekonomicky liberálna strana. Viedli ju [[Karel Kramář]] a do svojej predčasnej smrti [[Alois Rašín]]. Volená bola vyššími a strednými vrstvami. Podporovala súkromné podnikanie, bankovníctvo a priemysel.
* [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenská ľudová strana]] (SĽS) bola po [[Slovenská národná strana (historická)|SNS]] druhá najstaršia a v období I. ČSR najsilnejšia slovenská politická strana. Bola stranou slovenského vidieka, konzervatívnou stranou vychádzajúcou z pápežských encyklík Rerum novarum – o robotníckej otázke a neskôr Quadragesimo anno – O obnovení spoločenského poriadku podľa evanjelia. Okrem volieb v roku 1920 zvíťazila na Slovensku vo všetkých volieb. Viedol ju slovenský katolícky kňaz [[Andrej Hlinka]], po jeho smrti kňaz [[Jozef Tiso]].
==== Nemecké strany ====
[[Súbor:1. máj 1938 v Liberci 2.gif|thumb|Prívrženci [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]] v [[Liberec|Liberci]], 1. máj 1938]]
* [[Nemecká sociálnodemokratická strana robotnícka v ČSR]] (DSAP, Deutsche sozialdemokratische Arbeiterpartei), ktorá v prvých parlamentných voľbách dostala takmer 590 000 hlasov, čo predstavovalo vyše 43,5 % nemeckých hlasov a 11,1 % všetkých česko-slovenských hlasov a 31 mandátov. Strana sa tak stala tretím najsilnejším subjektom na území celej krajiny. Aj keď táto strana naďalej trvala na negatívnom postoji k ČSR, pojaté ako dominantne český štát s tzv. menšinami, zabránila ústavnej kríze: umožnila vznik prvej vlády, keď pri hlasovaní o dôvere novej vláde opustili poslanci tejto strany snemovňu a nezabránili tak tesnému zvoleniu vlády. Rovnako ako [[Česká strana sociálnodemokratická|Česká sociálna demokracia]] doplatila na rozkol v strane. [[komunizmus|Komunistické]] krídlo opustilo stranu v [[január]]i roku [[1921]] potom, čo prehralo boj o vedenie strany. Na to doplatila strana pri druhých parlamentných voľbách v roku [[1925]]. Volebný výsledok predstavoval iba 6 % a 17 mandátov.
* [[Nemecký zväz poľnohospodárov]] (BdL, Bund der Landwirte) bola dôležitou aktivistickou stranou nemeckých poľnohospodárov v Česko-Slovensku. Bola súčasťou niekoľkých česko-slovenských vládnych koalícií. Najvýznamnejším predstaviteľom bol Franz Spina, poslanec parlamentu, ktorý bol tiež opakovane ministrom. Strana zanikla zlúčením so [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckou stranou]] v marci 1938.
* [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová]] (DCV, Deutsche Christlichsoziale Volkspartei) predstavovala ďalšiu nemeckú aktivistickú stranu v Česko-Slovensku. Bola katolíckou stranou a bola tiež súčasťou niekoľkých česko-slovenských vládnych koalícií. Najvýznamnejším predstaviteľom bol Robert Mayr-Harting. Strana sa rozpadla pod tlakom SdP v roku 1938.
* [[Sudetonemecká strana]] (SdP, Sudetendeutsche Partei) bola krajne pravicová nacionalistická strana. Založil ju 1. októbra 1933 [[Konrad Henlein]], ktorý bol tiež jej jediným predsedom až do zlúčenia tejto strany s [[Adolf Hitler|Hitlerovou]] [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]] po mníchovskom diktáte v roku [[1938]]. Vo voľbách v roku [[1935]] získala strana najväčšie percento hlasov zo všetkých uchádzajúcich strán, na vláde sa však nepodieľala. Strana bola silne v opozícii k česko-slovenskej vláde a pod jej tlakom sa následne rozpadli či sa s ňou zlúčili všetky vtedajšie významné nemecké politické strany (DSAP, BdL, DCV).
=== Zahraničná politika ===
[[Edvard Beneš]], česko-slovenský minister zahraničia v rokoch 1918 – 1935 a neskoršie prezident, spolupracoval so sústavou demokratických západných štátov, ktoré podporovalo Česko-Slovensko na medzinárodnej pôde do roku [[1938]]. Beneš veril v [[Spoločnosť národov]], ktorá propagovala povojnový status quo, mierový rozvoj Európy a zaručovala bezpečnosť tých krajín, ktoré vznikli na jeseň roku [[1918]].
[[Súbor:Maladohoda.png|thumb|left|Krajiny [[Malá dohoda|Malej dohody]] – Česko-Slovensko, [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslávia]] a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]]]
Vyjednal tiež spojenectvo s [[Rumunské kráľovstvo|Rumunskom]] a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Juhosláviou]], ktoré bolo neskôr známe ako [[Malá dohoda]]. Tá mala zabrániť maďarskej snahe o získanie svojho pôvodného vplyvu a moci, ktorý ohrozoval všetky tri štáty. [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] nieslo prvé medzivojnové roky ťažko, jeho ekonomika bola ťažko poničená prerušením stáročných väzieb a väčšinu svojho historického územia muselo odstúpiť. Preto sa jeho vláda upínala k fašistickým a revanšistickým snahám.
Minister Beneš orientoval politiku krajiny na Veľkú Britániu a hlavne Francúzska, ktoré bolo aj v mnohých iných ohľadom vzorom prvej republiky. Kým Veľká Británia udržiavala politiku izolácie, pretože považovala Česko-Slovensko za príliš vzdialenú krajinu, s Francúzskom sa spolupráca rozvíjala oveľa otvorenejšie.
[[Súbor:Czechoslovakia-1.jpg|thumb|Záber z amerického filmového týždenníka „The March of Time“ zobrazujúci Česko-Slovensko na mape [[medzivojnové obdobie|medzivojnovej]] Európy]]
V roku 1925 bolo v Locarne podpísané niekoľko dokumentov, na základe ktorých bolo Nemecko zrovnoprávnené s ostatnými európskymi štátmi z mnohých politických hľadísk. Na základe týchto zmlúv bolo Nemecko prijaté do Spoločnosti národov. Nemecká vláda sa zaručila garantovať západné hranice s Francúzskom a Belgickom, riešenie hraníc s Česko-Slovenskom a Poľskom sa však odsunulo do budúcnosti a riešiť to mala prípadná medzinárodná arbitráž. Francúzsko uzavrelo s Česko-Slovenskom a Poľskom následne vojenské zmluvy o prípadnej pomoci, ak obe krajiny budú Nemeckom napadnuté.
[[Súbor:PO 01-00152.jpg|thumb|Plagát z obdobia [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], 1938]]
Potom, ako sa v Nemecku dostali k moci nacisti a ich sympatie začali rásť aj v pohraničných oblastiach západnej polovice ČSR sa začal tlak na prípadnú úpravu hraníc zvyšovať. Česko-slovenská diplomacia preto začala hľadať nových spojencov. Beneš sa teda obrátil k Sovietskemu zväzu a v roku 1935 uzavrel francúzsko-sovietske spojenectvo, ktoré obsahovalo dohodu, že pomoc Červenej armády príde iba v prípade, že prvé vykoná vojenský zásah [[Francúzsko]].
Česko-slovenskú reprezentáciu však ostro schladili snahy západných spojencov riešiť stále akútnejší problém česko-nemeckého spolužitia v pohraničných [[Sudety|Sudetoch]] odstúpením problémových území. Západné štáty mali z prípadnej vojny obavy a chceli sa prípadnému konfliktu vyhnúť akoukoľvek cestou.
=== Vláda ===
{{Hlavný článok|Zoznam vlád Česko-Slovenska}}
* prvý česko-slovenský prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]] (14. 11. 1918 – 14. 12. 1935)
* prvý premiér [[Karel Kramář]] (do 8. júla [[1919]])
* minister financií [[Alois Rašín]] (zavraždený v roku [[1923]])
* minister zahraničia [[Edvard Beneš]]
* minister vojenstva [[Milan Rastislav Štefánik]] (zahynul [[4. máj]]a [[1919]])
* druhý česko-slovenský prezident [[Edvard Beneš]] (zvolený v roku [[1935]])
== Národnostné zloženie v roku 1921 ==
Národnostné zloženie podľa sčítania z roku [[1921]]:
{| class="wikitable" border="1"
! Krajina
! „Čechoslováci“<br />([[Česi]] a [[Slováci]])
! [[Nemci]]
! [[Maďari]]
! [[Rusíni]]
! [[Židia (etnikum)|Židia]]
! iní
! celkom obyvateľov
|-
| [[Čechy]]
| <center>4 382 788</center>
| <center>2 173 239</center>
| <center>5 476</center>
| <center>2 007</center>
| <center>11 251</center>
| <center>93 757</center>
| <center>'''6 668 518'''</center>
|-
| [[Morava (región)|Morava]]
| <center>2 048 426</center>
| <center>547 604</center>
| <center>534</center>
| <center>976</center>
| <center>15 335</center>
| <center>46 448</center>
| <center>'''2 649 323'''</center>
|-
| [[Sliezsko]]
| <center>296 194</center>
| <center>252 365</center>
| <center>94</center>
| <center>338</center>
| <center>3 681</center>
| <center>49 530</center>
| <center>'''602 202'''</center>
|-
| [[Slovensko]]
| <center>2 013 792</center>
| <center>139 900</center>
| <center>637 183</center>
| <center>85 644</center>
| <center>70 529</center>
| <center>42 313</center>
| <center>'''2 989 361'''</center>
|-
| [[Podkarpatská Rus]]
| <center>19 737</center>
| <center>10 460</center>
| <center>102 144</center>
| <center>372 884</center>
| <center>80 059</center>
| <center>6 760</center>
| <center>'''592 044'''</center>
|-
| '''ČSR'''
| <center>'''8 760 937'''</center>
| <center>'''3 123 568'''</center>
| <center>'''745 431'''</center>
| <center>'''461 849'''</center>
| <center>'''180 855'''</center>
| <center>'''238 080'''</center>
| <center>'''13 410 750'''</center>
|-
|}
== Dôležité udalosti ==
* [[Česko-slovenská menová reforma (1919)]] – zavedenie [[Koruna česko-slovenská|koruny česko-slovenskej]]
* [[Mníchovská dohoda]] – [[30. september|30. septembra]] [[1938]], odstúpenie pohraničného územia [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]] k [[1. október|1. októbru]] [[1938]]
== Územia ==
[[Súbor:Czechoslovakia I.png|thumb|right|400px|Krajiny Česko-Slovenska v rokoch 1928{{--}}1938 s vyznačenými hlavnými mestami jednotlivých území]]
Za prvej republiky patrili pod ČSR tieto územia:
* [[Čechy]] (''Česká zem'')
* [[Morava (región)|Morava]] (''Moravská zem'')
* [[České Sliezsko]] (''Sliezska zem'')
* [[Slovensko]] (''Slovenská krajina'')
* [[Podkarpatská Rus]] (''Podkarpatskoruská zem''; dnes [[Ukrajina|ukrajinská]] [[Zakarpatská oblasť]])
Práve Podkarpatská Rus (východný sused Slovenska) bola v roku [[1939]] odtrhnutá od ČSR. [[29. október|29. októbra]] [[1944]] bolo jej územie obsadené vojskami [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] potom na krátky čas opäť formálne patrila k ČSR ako bola s výnimkou (dnes [[Slovensko|slovenskej]]) obce [[Lekárovce]] spolu s malým pásom území vtedajšieho východného Slovenska odstúpená [[29. jún]]a [[1945]] česko-slovenskou vládou ZSSR, ktorý ju [[22. január]]a [[1946]] začlenil ako [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskú oblasť]] do [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej SSR]].
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Dejmek
| meno = Jindřich
| spoluautori = a kol.
| titul = Československo : dějiny státu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2018
| isbn = 978-80-7277-572-9
| počet strán = 951
| strany = 98{{--}}255
}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [[Milan Hodža|HODŽA, Milan]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/jZYDjQEENd ''Slovenský rozchod s Maďarmi roku 1918, : dokumentárny výklad o jednaniach Dra Milana Hodžu ako čsl. plnomocníka s Károlyiho maďarskou vládou v listopade a prosinci 1918 o ústup maďarských vojsk zo Slovenska.(Odtisky zo "Slovenského Denníka".)'']. Bratislava: Red. Slov. denníka, 1929. 206 s., [1] príl. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
== Zdroj ==
{{preklad|cs|První republika|8771388}}
{{Cs-timeline}}
[[Kategória:Prvá česko-slovenská republika| ]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Medzivojnové obdobie]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
aspra1rdfq8m96e0hynksq7b8r58o1b
Stakčín
0
25403
8213802
8162834
2026-05-14T17:06:43Z
FYI2023
233287
8213802
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Stakčín
| Iné názvy =
| Obrázok = Pravoslavný kostel ve Stakčíně.jpg
| Popis obrázku = Stakčín
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Stakcin-snina-flag.svg
| Kraj = Prešovský
| Okres = Snina
| Región = Zemplín
| Časti =
| Rieka = Cirocha
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.001318
| Zemepisná dĺžka = 22.230062
| Nadmorská výška = 260
| Prvá zmienka = 1317
| Starosta = Dušan Kolcun<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]
| PSČ = 067 61
| Kód = 520829
| EČV = SV
| Predvoľba = +421-57
| Adresa = Obecný úrad<br/>SNP 574/6<br/>067 61 Stakčín
| E-mail = stakcin@stakcin.eu
| Telefón = 057767 43 09
| Fax = 057767 43 09
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = stakcin.eu
| Commons =
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Stakčín''' ({{V jazyku|rue|''Стащін''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Snina (okres)|okrese Snina]]. Obec sa nachádza v údolí rieky [[Cirocha]], medzi [[Snina|Sninou]] a [[Starina (okres Snina)|Starinou]], pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec. Je obkolesená na juhu južným úpätím masívu [[Nastaz]], ktorý je súčasťou [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]] a [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatským pohorím]]. Obec je vstupnou bránou do Národného parku Poloniny. Je to druhá najväčšia obec podľa rozlohy na Slovensku.
== Ulice ==
Slovenského národného povstania, Dlhá, Duchnovičova, Parková, Sadová, Ševčenkova, Švermova, Záhradná, Československej armády, Fučíkova, Lesná, Cirkevná, Dobrianskeho, Partizánska, Mieru, Duklianska
== Vodné toky ==
* [[Cirocha]]
* [[Oľchovec (prítok Trnovca)|Oľchovec]]
* [[Kolonička]]
* [[Chotinka (prítok Cirochy)|Chotinka]]
* [[Ternovec]]
== Dejiny ==
O osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do [[Ubľa|Uble]] pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku [[1964]].
V roku [[1317]] daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] šľachticovi [[Filip I. Drugeth|Filipovi Drugethovi]] početné rozsiahle územné majere. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku [[1492]].
V 2. polovici [[14. storočie|14. storočia]] sa do Stakčína prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so [[šoltýs]]om a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku '''1492''' je zachovaná '''prvá písomná zmienka o obci Stakčín'''. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisateľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov) na čele s [[Fedor Hlavatý|Fedorom Hlavatým]], rodákom z [[Ruská Volová|Ruskej Volovej]]. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj ''Hricov syn Miha zo Stakčína''.
V [[15. storočie|15.]] – [[16. storočie|16.]] storočí v obci existovala pravoslávna [[cerkev]], ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku [[1567]] zdanené daňou kráľovi od 8,5 [[Porta (daňová jednotka)|porty]].
V roku [[1600]] tu bolo obývaných 61 domov, 1 – 2 domy [[Šoltýs|šoltýsov]], dom farára a [[chrám]]. V roku [[1612]] sa v Stakčíne nachádzal vodný mlyn a píla. V rokoch [[1641]] – [[1645]] sa rozšírila epidémia cholery, ktorá takmer o polovicu znížila počet obyvateľov. Následkom toho sa zhoršili sociálne pomery, rozšírilo zbojníctvo. V roku [[1657]] roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke povstanie „Ruthénske“ (Rusínske). V roku [[1660]] bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.
V roku [[1703]] sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do [[Rákociho povstanie|Rákociho povstania]], lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva. V roku [[1728]] sa spomínajú dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva. V roku [[1725]] žil v obci 1 [[arendátor]]. V roku [[1772]] bol postavený [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] chrám a súčasne aj fara.
V roku [[1806]] bol vlastníkom Stakčínskeho panstva barón [[Johan Fröhlinch]]. V rokoch [[1812]] – [[1818]] v obci pôsobil gréckokatolícky kňaz [[Vasiľ Duchnovič]] (otec [[Alexander Duchnovič|Alexandra V. Duchnoviča]]).
7. októbra [[1944]] počas oslobodzovania obce bola jej časť vypálená, úplne zničených bolo 114 a ťažko poškodených 147 domov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Maniak
| meno = Marcel
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí
| vydanie =
| vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o.
| miesto = [Poprad]
| rok = 2019
| počet strán = 231
| url =
| isbn = 978-80-89613-26-7
| kapitola =
| strany = 84
| jazyk =
}}</ref>
V roku [[1957]] bol zbúraný gréckokatolícky chrám z roku 1772. Príčinou bolo likvidácia [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] (po [[Akcia P|akcii P]]) komunistami a násilné presadzovanie pravoslávia. V marci [[1959]] bola dokončená výstavba novej modernej školy. V roku [[1994]] bol posvätený novopostavený gréckokatolícky chrám [[Pokrov presvätej Bohorodičky|Pokrovu (Ochrany) presvätej Bohorodičky]]. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi.
== Názvy obce ==
* [[1567]] – Ztaxin
* [[1773]] – Strakcžín
* [[1808]] – Stakčín (maď. Sztakcsin, Takcsány)
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Stavby a pamiatky ===
[[Súbor:Stakcin cerkva v staroruskom style.JPG|thumb|left|Pravoslávny chrám svätej Trojice]]
[[File:Římskokatolický kostel ve Stakčíně 5.jpg|thumb|right|Rímskokatolícky kostol svätého Pia X.]]
* Pravoslávny chrám svätej Trojice - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí v byzantskom štýle. Slúži ako chrám pre pravoslávnych veriacich v obci.
* Gréckokatolícka [[cerkev]] Ochrany (Pokrovu) presvätej Bohorodičky - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí na pôvodných základoch chrámu z roku 1772, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom. Slúži ako chrám pre gréckokatolíckych veriacich v obci.
* [[Latinská cirkev|Rímskokatolícky]] [[kostol]] svätého Pia X. postavený v roku 1995.
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===
[[File:Stakčín 01.jpg|thumb|Pamätná tabuľa osadená pri príležitosti storočnice otvorenia železničnej trate Humenné - Stakčín]]
Obyvatelia obce si môžu vybrať z dvoch druhov dopravy: autobusovú alebo vlakovú.
* '''Autobusová doprava''' celkový počet autobusových zastávok v obci je 8.
* '''Vlaková doprava''' obec má jednu železničnú stanicu, ktorá je najvýchodnejšou vlakovou stanicou na [[Slovensko|Slovensku]]. Železnica v obci existuje už od roku [[1909]] kedy bola dokončená trať medzi [[Humenné|Humenným]], [[Snina|Sninou]] a Stakčínom.
=== Priemysel ===
V obci pôsobí poľnohospodárska a strojnícka spoločnosť.
=== Školstvo ===
V obci sa nachádza jedna ZŠ s MŠ. Výstavba novej modernej školy bola dokončená v marci [[1959]].
Známe osobnosti
[[Zuzana Mesterová]] - politička, poslankyňa národnej rady
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Snina}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Stakčín| ]]
[[Kategória:Obce okresu Snina]]
[[Kategória:Rusínske obce okresu Snina]]
[[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]]
al2rbl32kjsdaxnwcufo0dvox4w7tgy
8213803
8213802
2026-05-14T17:07:16Z
FYI2023
233287
/* Školstvo */
8213803
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Stakčín
| Iné názvy =
| Obrázok = Pravoslavný kostel ve Stakčíně.jpg
| Popis obrázku = Stakčín
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Stakcin-snina-flag.svg
| Kraj = Prešovský
| Okres = Snina
| Región = Zemplín
| Časti =
| Rieka = Cirocha
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.001318
| Zemepisná dĺžka = 22.230062
| Nadmorská výška = 260
| Prvá zmienka = 1317
| Starosta = Dušan Kolcun<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]]
| PSČ = 067 61
| Kód = 520829
| EČV = SV
| Predvoľba = +421-57
| Adresa = Obecný úrad<br/>SNP 574/6<br/>067 61 Stakčín
| E-mail = stakcin@stakcin.eu
| Telefón = 057767 43 09
| Fax = 057767 43 09
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = stakcin.eu
| Commons =
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Stakčín''' ({{V jazyku|rue|''Стащін''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Snina (okres)|okrese Snina]]. Obec sa nachádza v údolí rieky [[Cirocha]], medzi [[Snina|Sninou]] a [[Starina (okres Snina)|Starinou]], pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec. Je obkolesená na juhu južným úpätím masívu [[Nastaz]], ktorý je súčasťou [[Bukovské vrchy|Bukovských vrchov]] a [[Vihorlatské vrchy|Vihorlatským pohorím]]. Obec je vstupnou bránou do Národného parku Poloniny. Je to druhá najväčšia obec podľa rozlohy na Slovensku.
== Ulice ==
Slovenského národného povstania, Dlhá, Duchnovičova, Parková, Sadová, Ševčenkova, Švermova, Záhradná, Československej armády, Fučíkova, Lesná, Cirkevná, Dobrianskeho, Partizánska, Mieru, Duklianska
== Vodné toky ==
* [[Cirocha]]
* [[Oľchovec (prítok Trnovca)|Oľchovec]]
* [[Kolonička]]
* [[Chotinka (prítok Cirochy)|Chotinka]]
* [[Ternovec]]
== Dejiny ==
O osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do [[Ubľa|Uble]] pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku [[1964]].
V roku [[1317]] daroval [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] šľachticovi [[Filip I. Drugeth|Filipovi Drugethovi]] početné rozsiahle územné majere. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku [[1492]].
V 2. polovici [[14. storočie|14. storočia]] sa do Stakčína prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so [[šoltýs]]om a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku '''1492''' je zachovaná '''prvá písomná zmienka o obci Stakčín'''. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisateľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov) na čele s [[Fedor Hlavatý|Fedorom Hlavatým]], rodákom z [[Ruská Volová|Ruskej Volovej]]. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj ''Hricov syn Miha zo Stakčína''.
V [[15. storočie|15.]] – [[16. storočie|16.]] storočí v obci existovala pravoslávna [[cerkev]], ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku [[1567]] zdanené daňou kráľovi od 8,5 [[Porta (daňová jednotka)|porty]].
V roku [[1600]] tu bolo obývaných 61 domov, 1 – 2 domy [[Šoltýs|šoltýsov]], dom farára a [[chrám]]. V roku [[1612]] sa v Stakčíne nachádzal vodný mlyn a píla. V rokoch [[1641]] – [[1645]] sa rozšírila epidémia cholery, ktorá takmer o polovicu znížila počet obyvateľov. Následkom toho sa zhoršili sociálne pomery, rozšírilo zbojníctvo. V roku [[1657]] roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke povstanie „Ruthénske“ (Rusínske). V roku [[1660]] bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.
V roku [[1703]] sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do [[Rákociho povstanie|Rákociho povstania]], lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva. V roku [[1728]] sa spomínajú dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva. V roku [[1725]] žil v obci 1 [[arendátor]]. V roku [[1772]] bol postavený [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] chrám a súčasne aj fara.
V roku [[1806]] bol vlastníkom Stakčínskeho panstva barón [[Johan Fröhlinch]]. V rokoch [[1812]] – [[1818]] v obci pôsobil gréckokatolícky kňaz [[Vasiľ Duchnovič]] (otec [[Alexander Duchnovič|Alexandra V. Duchnoviča]]).
7. októbra [[1944]] počas oslobodzovania obce bola jej časť vypálená, úplne zničených bolo 114 a ťažko poškodených 147 domov.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Maniak
| meno = Marcel
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí
| vydanie =
| vydavateľ = Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o.
| miesto = [Poprad]
| rok = 2019
| počet strán = 231
| url =
| isbn = 978-80-89613-26-7
| kapitola =
| strany = 84
| jazyk =
}}</ref>
V roku [[1957]] bol zbúraný gréckokatolícky chrám z roku 1772. Príčinou bolo likvidácia [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej cirkvi]] (po [[Akcia P|akcii P]]) komunistami a násilné presadzovanie pravoslávia. V marci [[1959]] bola dokončená výstavba novej modernej školy. V roku [[1994]] bol posvätený novopostavený gréckokatolícky chrám [[Pokrov presvätej Bohorodičky|Pokrovu (Ochrany) presvätej Bohorodičky]]. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi.
== Názvy obce ==
* [[1567]] – Ztaxin
* [[1773]] – Strakcžín
* [[1808]] – Stakčín (maď. Sztakcsin, Takcsány)
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Stavby a pamiatky ===
[[Súbor:Stakcin cerkva v staroruskom style.JPG|thumb|left|Pravoslávny chrám svätej Trojice]]
[[File:Římskokatolický kostel ve Stakčíně 5.jpg|thumb|right|Rímskokatolícky kostol svätého Pia X.]]
* Pravoslávny chrám svätej Trojice - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí v byzantskom štýle. Slúži ako chrám pre pravoslávnych veriacich v obci.
* Gréckokatolícka [[cerkev]] Ochrany (Pokrovu) presvätej Bohorodičky - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí na pôvodných základoch chrámu z roku 1772, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom. Slúži ako chrám pre gréckokatolíckych veriacich v obci.
* [[Latinská cirkev|Rímskokatolícky]] [[kostol]] svätého Pia X. postavený v roku 1995.
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===
[[File:Stakčín 01.jpg|thumb|Pamätná tabuľa osadená pri príležitosti storočnice otvorenia železničnej trate Humenné - Stakčín]]
Obyvatelia obce si môžu vybrať z dvoch druhov dopravy: autobusovú alebo vlakovú.
* '''Autobusová doprava''' celkový počet autobusových zastávok v obci je 8.
* '''Vlaková doprava''' obec má jednu železničnú stanicu, ktorá je najvýchodnejšou vlakovou stanicou na [[Slovensko|Slovensku]]. Železnica v obci existuje už od roku [[1909]] kedy bola dokončená trať medzi [[Humenné|Humenným]], [[Snina|Sninou]] a Stakčínom.
=== Priemysel ===
V obci pôsobí poľnohospodárska a strojnícka spoločnosť.
=== Školstvo ===
V obci sa nachádza jedna ZŠ s MŠ. Výstavba novej modernej školy bola dokončená v marci [[1959]].
== Známe osobnosti ==
* [[Zuzana Mesterová]] - politička, poslankyňa národnej rady
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{Obce okresu Snina}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Stakčín| ]]
[[Kategória:Obce okresu Snina]]
[[Kategória:Rusínske obce okresu Snina]]
[[Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku]]
j772xzt01u9e7ufjxgonp3jmy1jub2z
Prosačov
0
25843
8213812
8158707
2026-05-14T17:48:59Z
PeterWikiSK
241458
aktualizácia
8213812
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Prosačov
| Iné názvy =
| Obrázok =
| Popis obrázku =
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Prosacov-vranov nad toplou-flag.svg
| Kraj = Prešovský
| Okres = Vranov nad Topľou
| Región = Šariš
| Časti =
| Rieka =
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.0439
| Zemepisná dĺžka = 21.5357
| Nadmorská výška = 190
| Prvá zmienka = [[1363]]
| Starosta = Jaroslav David<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Strana rómskej koalície|SRK]]
| PSČ = 094 31 (pošta [[Hanušovce nad Topľou]])
| Kód = 529028
| EČV = VT
| Predvoľba = +421-57
| Adresa = Obecný úrad Prosačov
| E-mail =
| Telefón =
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = prosacov.sk
| Commons = Prosačov
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Prosačov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Vranov nad Topľou (okres)|okrese Vranov nad Topľou]].
== Polohopis ==
Prosačov leží na južnom úpätí [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] v doline pravostranného prítoku Voľanského potoka. Nadmorská výška v strede obce je 190 m n. m. a v chotári 180-419 m n. m. Mierne zvlnený povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma a treťohorný flyš. Nesúvislý les je iba v severnej časti (hrab, borovica).
== Dejiny ==
Obec je doložená z roku 1363 vo forme Prozach, neskôr ako Prozachov (1410), Prosaczow (1773), Prossacz (1786), Prosáčov (1920), Prosačov (1927); po maďarsky Proszács, Porszács.
Patrila panstvu [[Čičava]], od [[17. storočia]] Suľovskovcom. V roku [[1715]] mala 7 opustených a 11 obývaných domácností, v roku [[1787]] mala obec 20 domov a 160 obyvateľov, v roku [[1828]] mala 20 domov a 156 obyvateľov.
Chovali dobytok, pálili uhlie, v rokoch [[1850]]-[[1880]] sa mnohí vysťahovali. Obec si dodnes zachovala poľnohospodársky ráz. JRD bolo založené v roku [[1958]]. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove.
== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* Ruina [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckeho]] kostola, jednoloďovej stavby so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou z [[18. storočia]]. Dochovalo sa len torzo kamenných obvodových múrov. Zanikol po postavení súčasného chrámu. V areáli kostola sa nachádzal cintorín ešte v období po zániku chrámu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Prosačov - zrúcanina kostola
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/prosacov-zrucanina-kostola
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
* Gréckokatolícky kostol Zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1842]]. Obnovou prešiel v rokoch [[1924]]-[[1925]]. Z tohto obdobia pochádza jeho zariadenie. Fasády sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená vysokou barokovou helmicou s laternou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Prosačov - Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky
| url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/prosacov-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník =
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = II
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1977
| počet strán = 517
| strany =
}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Vranov nad Topľou}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Prosačov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Vranov nad Topľou]]
ez8058bq865u5saukdsy50he5qtgxb1
Osmanská ríša
0
26629
8214032
8124724
2026-05-15T06:40:08Z
Auto-épreuve
128612
8214032
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Vznešený osmanský štát
| originálny názov = دولت عالیه عثمانیه<br />Devlet-i ʿAlīye-i ʿOsmānīye
| rok vzniku = 1299
| rok zániku = 1922
| viac pred = áno
| pred 1 = Byzantská ríša
| pred 1 vlajka =Byzantine imperial flag, 14th century, square.svg
| pred 2 = Mamlúcky sultanát
| pred 2 vlajka = Mameluke Flag.svg
| pred 3 = Rumský sultanát
| pred 3 vlajka = Vlajka Rúmu.jpg
| pred 4 = turecké bejliky v Anatólii
| pred 4 vlajka =
| pred info =
| viac po = áno
| po 1 = Turecko
| po 2006
vlajka = Flag of Turkey.svg
| vlajka = Flag of the Ottoman Empire (1844–1922).svg
| článok o vlajke =
| vlajka veľkosť =
| znak = Osmanli-nisani.svg
| článok o znaku =
| znak veľkosť =
| rámček znak =
| hymna = Osmanlı Devleti Marşları
| článok o hymne = Osmanlı Devleti Marşları
| motto = Devlet-i Ebed-müddet
| článok o motte =
| mapa = Ottoman_Empire_1683_(orthographic_projection).svg
| mapa veľkosť =
| mapa poznámka =Osmanská ríša v čase najväčšieho rozmachu, počas panovania sultána [[Mehmed IV.|Mehmeda IV.]], v roku 1683
| hlavné mesto = [[Söğüt]] <small>(1299 – 1335)</small> <br /> [[Bursa]] <small>(1335 – 1363)</small> <br /> [[Edirne]] <small>(1363 – 1453)</small> <br /> [[Konštantínopol]] <small>(1453 – 1922)</small>
| rozloha = 5 200 000
| rozloha poznámka = (v roku 1683)
| najvyšší bod = [[Ararat (vrch v Turecku)|Ağrı]]
| najvyšší bod poznámka = ({{m|5137|m}})
| najdlhšia rieka =
| najdlhšia rieka poznámka=
| počet obyvateľov = 24 000 000
| počet obyvateľov poznámka = (v roku 1912)
| jazyky = [[Osmanská turečtina]] <small>(oficiálny jazyk)</small> [[Arabčina]] <small>(náboženský jazyk)</small> <br />[[Perzština]] <small>(diplomacia, poézia, historiografické diela, literárne diela, vyučovaná na štátnych školách)</small> <br />[[Francúzština]] <small>(cudzí jazyk medzi vzdelanými ľuďmi v období po [[Tanzimat]]e v neskoršej dobe ríše)</small> <br />[[Jazyky v Osmanskej ríši|mnohé iné]]
| národnostné zloženie =
| náboženstvo = [[Sunnitský islam]]
| štátne zriadenie = [[Absolutistická monarchia]] a [[kalifát]] <small>(od roku 1517)</small> <br /> <small>(1299 – 1876)</small> <br /> <small>(1878 – 1908)</small> <br /> <small>(1920 – 1922)</small> <br />[[Konštitučná monarchia]] <br /> <small>(1876 – 1878)</small> <br /> <small>(1908 – 1920)</small>
| materská zem =
| mena = [[akçe]], [[turecká líra]]
| vznik = [[1299]] ([[Osman I.]] sa vyhlásil suverénnym vládcom)
| zánik = [[1922]] (zrušenie sultanátu [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafom Kemalom]])
|po 2 vlajka=Flag_of_Greece_(1822-1978).svg|po 2=Prvá helénska republika}}
'''Osmanská ríša''' (o názvoch pozri nižšie) bola jedna z najväčších ríš v priestore pri [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredozemnom mori]]. Ríša existovala v rokoch [[1299]] – [[1922]] a v tomto období zahŕňala oblasti [[Malá Ázia|Malej Ázie]], [[Balkánsky polostrov|Balkánu]], [[Čierne more|Čierneho mora]], [[Blízky východ|Blízkeho]] a [[Stredný východ|Stredného východu]] a [[Severná Afrika|severnej Afriky]].
==Názvy ==
Slovenské názvy: Súčasný najčastejší slovenský názov ríše je '''Osmanská ríša'''. V tomto názve je prídavné meno dnes kodifikované v podobe osmanská, staršie sa však vyskytovala aj podoba ot(t)omanská, čiže staršie existovali aj názvy '''Otomanská ríša''' a zriedkavo ''Ottomanská ríša''. Ďalšie, obyčajne staršie názvy sú: '''Turecký sultanát''', '''Turecká ríša''', '''Turecko''', '''Turcia''', '''Vysoká Porta''', '''Porta'''.
Názov v [[Osmanská turečtina|osmanskej turečtine]] je ولت عليه عثمانیه – Devlet-i ʿAlíje-i ʿOsmáníje - doslova "Vznešený osmanský štát". Názov v [[Turečtina|modernej turečtine]] je ''Osmanlı İmparatorluğu'' alebo ''Osmanlı Devleti''. Historicky bola ríša známa svojim obyvateľom a východnému svetu aj ako '''Rím''' (Rúm). V západnej Európe ako ''Turecká ríša''<ref>"The Ottoman Empire-also known in Europe as the Turkish Empire"</ref> alebo jednoducho ''Turecko''<ref>Soucek, Svat (2015). ''Ottoman Maritime Wars, 1416–1700''. Istanbul: The Isis Press. p. 8. ISBN <bdi>978-975-428-554-3</bdi>. <q>The scholarly community specializing in Ottoman studies has of late virtually banned the use of "Turkey", "Turks", and "Turkish" from acceptable vocabulary, declaring "Ottoman" and its expanded use mandatory and permitting its "Turkish" rival only in linguistic and philological contexts.</q></ref>.
==Prehľad ==
Založená bola na konci 13. storočia v severozápadnej [[Malá Ázia|Anatólii]] v meste [[Söğüt]] [[Oghuzovia|oghuzským]] kmeňovým vodcom [[Osman I.|Osmanom I.]] Po roku 1354 sa [[Osmani]]a dostali do [[Európa|Európy]] a s dobytím [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] boli osmanské bejliky premenené na transkontinentálne impérium. Osmani ukončili existenciu [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] v roku 1453 [[Pád Konštantínopola|pádom Konštantínopola]] za vlády [[Mehmed II.|Mehmeda II.]]
Ríša mala od 16. storočia úplne islamský charakter ''Božieho štátu'', v ktorom už od počiatku vládli [[sultán]]i [[Osmanská dynastia|dynastie Osmanov]]. Počas 16. a 17. storočia, na vrchole svojej moci pod vládou [[Süleyman I.|Süleymana I.]], bola Osmanská ríša mnohonárodnostná, mnohojazyčná ríša, ktorá ovládala väčšinu [[Juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európy]], časti [[Stredná Európa|strednej Európy]], [[Juhozápadná Ázia|západnej Ázie]], časti [[Východná Európa|východnej Európy]] a [[Severná Afrika|severnej Afriky]] a taktiež [[Africký roh]]. Na počiatku 17. storočia sa ríša skladala z 32 provincii a početných vazalských štátov. Niektoré z nich boli neskôr absorbované do Osmanskej ríše, zatiaľ čo iným sa v priebehu storočí dostalo rôznych stupňov autonómie.
Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku 1526 sa de facto rozpadol stredoveký [[uhorský štát]], po tom čo tam zahynul aj mladý kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II]]. Napriek tomu, že Turci bez problémov postupovali Uhorskom, neobsadili celú krajinu. Sultán [[Süleyman I.]] ovládol skoro celé územie dnešného Maďarska (okrem západnej časti). Územie Slovenska tvorilo severnú hranicu, pokiaľ sa rozšírila Osmanská ríša. V čase jej najväčšieho územného rozmachu turecké vojská postupovali údoliami [[Váh]]u, [[Hron]]a, [[Rimava (rieka)|Rimavy]] a [[Ipeľ|Ipľa]] na sever. Najsevernejšie miesta, kde sa dostali ([[Hlohovec]], [[Nitra]], [[Žarnovica]], [[Očová]], [[Poniky]], [[Plešivec]]) hlavne vyrabovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Poniky|meno=Obec|autor=|odkaz na autora=|titul=Turecké vpády|url=https://www.poniky.sk/obec-2/historia/turecke-vpady/|vydavateľ=poniky.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-10|miesto=|jazyk=}}</ref> V Slovenskej historiografii sa tento "vpád tureckých vojsk"<ref>HORVÁTH, Pavel. Turecké vpády na Slovensko. Vlastivedný časopis, 1963, roč. 16, s. 146 – 150</ref> tradične označuje ako 150 rokov tureckej nadvlády (v roku 1685 vojská pod vedením [[Karol V. (Lotrinsko)|Karola Lotrinského]] oslobodili Nové Zámky, poslednú osmanskú pevnosť na slovenskom území).
Vďaka svojej polohe bola Osmanská ríša spojnicou medzi [[Európa|európskym]] a [[Ázia|ázijským]] kontinentom. S Konštantínopolom ako hlavným mestom a kontrolou krajín pozdĺž Stredozemného mora bola Osmanská ríša po dobu šiestich storočí v centre interakcií medzi východným a západným svetom. Zatiaľ čo v ríši panoval názor, že po smrti Süleymana vstúpila ríša do obdobia úpadku, nie je tento názor väčšinou akademických historikov podporovaný. Ríša si v priebehu 17. a 18. storočia naďalej udržovala pružnú a silnú ekonomiku, spoločnosť a armádu. Počas dlhého obdobia mieru v rokoch 1740 až 1768 však osmanský vojenský systém zaostával za svojimi európskymi súpermi – [[Habsburská monarchia|Rakúskom]] a [[Ruská ríša|Ruskom]]. Osmani následne koncom 18. a počiatkom 19. storočia utrpeli ťažké vojenské porážky, čo ich podnietilo k začatiu komplexného procesu reforiem a modernizácie, známych ako [[Tanzimat]]. Počas 19. storočia sa osmanský štát, aj napriek ďalším územným stratám, najmä na Balkáne, kde sa objavilo niekoľko nových štátov, stal omnoho silnejším a organizovanejším. Osmanská ríša uzavrela na začiatku 20. storočia spojenectvo s [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckom]], od čoho si sľubovala, že unikne diplomatickej izolácii, ktorá prispela k nedávnym územným stratám, a tak vstúpila do [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných mocností]]. Zatiaľ čo sa ríša počas konfliktu do značnej miery držala, bojovala s vnútornými nepokojmi, najmä s Arabským povstaním v arabských provinciách. V tomto období boli taktiež vládou spáchané brutálne zverstvá proti [[Arméni|Arménom]], [[Asýrčania (súčasnosť)|Asýrčanom]] a [[Pontskí Gréci|pontským Grékom]].
Porážka ríše a následná okupácia časti jej územia [[Dohoda (prvá svetová vojna)|spojeneckými silami]] po skončení prvej svetovej vojny viedla k jej rozdeleniu a strate jej území na Strednom východe, ktorý bol rozdelený medzi [[Sykesova-Picotova dohoda|Spojené kráľovstvo a Francúzsko]]. Pre Turecko úspešná [[Turecká vojna za nezávislosť|vojna za nezávislosť]] proti okupačným silám viedla k vzniku [[Turecko|Tureckej republiky]] v srdci malej Ázie a ku zrušeniu osmanskej monarchie.
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Osmanskej ríše}}{{Pozri aj|Územný vývoj Osmanskej ríše}}
=== Situácia pred vznikom osmanského štátu ===
{{Hlavný článok|Rumský sultanát}}
[[Malá Ázia]] a oblasti na východ od nej predstavovali už od arabskej expanzie v [[7. storočie|7. storočí]] miesto stretu medzi [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] a jej moslimskými susedmi ([[Umajjovci|umajjovský]] a [[Abbásovci|abbásovský]] [[kalifát]], [[Seldžucká ríša]]). V nasledujúcich rokoch po [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]] získali vnútrozemie tohto polostrova Seldžukovia a zriadili tu Ikonyjský alebo taktiež [[Rumský sultanát]]. Byzantskí cisári sa síce pokúšali stratené územia dobyť späť, ale po prehratej [[Bitka pri Myriokefalone|bitke pri Myriokefalone]], a po [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtej križiackej výprave]], v dôsledku ktorej prišli v roku [[1204]] o Konštantínopol, nebola Byzancia dostatočne silná, aby obnovila svoju vládu v Malej Ázii. Hoci hlavné mesto Konštantínopol dobyl cisár [[Michael VIII. Palaiologos]] naspäť, obnovená Byzantská ríša sa už nikdy nepovzniesla na mocenskú úroveň, ktorú mala v predchádzajúcich storočiach.
Začiatkom 13. storočia zažíval Rumský sultanát hospodársky, mocenský a kultúrny rozmach, ale v neskorších rokoch nastal vplyvom [[Mongolská ríša|mongolskej]] invázie úpadok. Sultanát sa dostal pod vplyv mongolských [[Ílchanát|Ílchánov]], ktorí neváhali zasahovať do vnútorných pomerov štátu a udržiavali nad sultánmi svoju zvrchovanosť. Pred mongolským vpádom utieklo do Malej Ázie veľké množstvo obyvateľstva, ktoré sa usadzovalo okrem iného aj v jej západnej časti, a to práve na hraniciach s Byzanciou. Kočovné kmene prichádzajúce z východu tu vytvárali tak ako v predošlých storočiach nárazníkové pásma, marky, z ktorých podnikali výpady na byzantské územie. Spolu s úpadkom moci Ílchnátu a moci byzantských cisárov zavládla v týchto oblastiach [[Anarchizmus|anarchia]] a vzápätí sa tu vytvorilo viac než dvadsať malých nezávislých štátikov.
=== Rozmach (1299{{--}}1453) ===
==== Založenie štátu (1299 – 1354) ====
V druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]] prišli do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] nové turecké kmene, ktoré tlak [[Mongolská ríša|Mongolov]] primäl k odchodu z doterajších sídiel v [[Chorasán (historické územie)|Chorasáne]]. Išlo o poslednú vlnu kočovných tureckých kmeňov Oghuzov, ktorí migrovali na západ. Oghuzovia prijali už skôr [[islam]] a poznali arabskú kultúru. Typická pre nich bola prísna vojenská organizácia. Náčelník kmeňu Oghuzov [[Ertuğrul]] vstúpil do služieb rumského sultána proti Byzancii a získal za odmenu územie v severozápadnej časti polostrova, ktoré sa stalo východiskom k formovaniu neskoršej mocnej osmanskej ríše. Za jej vlastného zakladateľa je považovaný [[Osman I.]] ([[1299]] – [[1326]]), ktorý začal zverené územie rýchlo rozširovať vo výbojoch proti Byzancii a v roku [[1299]] sa prehlásil za samostatného vládcu. V roku [[1303]] zomrel posledný príslušník rumskej dynastie a jeho ríša sa rozpadla na niekoľko menších, medzi sebou súperiacich útvarov. Niektorí seldžuckí náčelníci potom prijali Osmanovu zvrchovanosť. Turci si rovnako ako kedysi kočovní Arabi rýchlo osvojili moreplavbu a začali podnikať taktiež pirátske nájazdy na ostrovy [[Egejské more|Egejského mora]] (napríklad v roku [[1308]] vyplienili byzantský [[Chios]]).
Osmani sa rýchlo zmocňovali byzantských dŕžav v Malej Ázii, pretože byzantské vojsko nebolo schopné ich nápor zastaviť. V roku [[1326]] dobyl Osmanov syn [[Orhan I.]] ([[1326]] – [[1359]]) byzantské mesto [[Bursa]], ktoré sa potom stalo rezidenciou osmanských sultánov. Tí teraz prijali titul [[sultán]]. Po bitke pri Pelekane v roku [[1329]] bola medzi Turkami a Byzanciou uzavretá mierová dohoda, v ktorej si víťazný [[Orhan I.]] vymienil platenie ročného poplatku za zvyšné byzantské územia v Malej Ázii. V roku [[1331]] padla do rúk Osmanov [[Nikáia]] a v roku [[1337]] [[İznik|Nikomédia]].
==== Osmanské zisky na Balkánskom polostrove (1354 – 1402) ====
[[Súbor:Orhan I area map.png|náhľad|Mapa Osmanskej ríše za vlády [[Orhan I.|Orhana I.]]]]
V roku [[1354]] dobyli osmanskí Turci byzantskú prístavnú pevnosť [[Gallipoli]] (na polostrove sa uchytili už v roku [[1352]], kedy získali pevnosť Cimpe), a definitívne tak zakotvili na európskom území. Jeden z spolucisárov, [[Ján VI. (Byzantská ríša)|Ján VI. Kantakuzenos]], sa síce pokúšal vykúpiť ju naspäť, ale neuspel. Z Gallipola začali Osmani dobývanie [[Balkánsky polostrov|Balkánu]]. Ich prvé útoky viedli do údolia rieky [[Marica|Marici]] v [[Thrákia|Trácii]], a stali sa najväčšou záťažou pre [[Bulharsko]]. Už vtedy dochádzalo k veľkým úbytkom domáceho obyvateľstva, ktoré buď zahynulo v bojoch, bolo odvlečené do Malej Ázie, alebo predané do [[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|otroctva]] (napriek zákazom kresťanské cirkvi kupovali zajatcov od Turkov predovšetkým obchodníci z Benátok a Dubrovníku). V roku [[1355]] uzavrel bulharský cár [[Ivan Alexander]] s byzantským cisárom [[Ján V. (Byzantská ríša)|Jánom V.]] (Ján VI. Kantakuzenos bol v roku 1354 prinútený abdikovať) defenzívny spolok proti Turkom. Storočia trvajúce boje o balkánske územie a o hegemóniu v tomto priestore však spojencom nedovolili prekonať vzájomné rozpory a nedôveru, skoordinovať vojenské akcie a postaviť sa tureckej expanzii účinne na odpor. Z rovnakých dôvodov nepristúpilo k bulharsko-byzantskému spolku [[Srbsko]]. Začiatkom 60. rokov sa spojenectvo rozpadlo a v roku [[1364]] došlo dokonca medzi Bulharskom a Byzanciou k vojne o čiernomorské pobrežie. Bulharský cár zareagoval dohodou so sultánom [[Murad I.|Muradom I.]], ktorému priznal územie, ktoré Turci dobyli v [[Trácia (historické územie)|Trácii]].
To všetko nepochybne vytváralo podmienky pre ďalšie turecké úspechy. Po nástupe sultána [[Murad I.|Murada I]]. ([[1359]] – [[1389]]) sa významne zmenil charakter výbojov na Balkánskom polostrove. Predtým prevažne koristnícke nájazdy vystriedala systematická snaha o dobytie a osídlenie nových území. Už v roku 1359 obliehali turecké vojská po prvýkrát [[Istanbul|Konštantínopol]], v roku [[1361]] získali Osmani [[Didymoteicho|Dimotiku]] a potom aj Adrianopolis (dnes [[Edirne]]) a preniesli sem, na európske územie, svoju rezidenciu. Pre Byzanciu nastala posledná fáza boja s islamom, v ktorej už išlo o samotnú existenciu štátu. Ohrozená na najvyššiu mieru však nebola len upadajúca starodávna Východorímska ríša, žijúca na zlomku svojich bývalých území a rozpadajúca sa na poloautonómne provincie. Turecká expanzia predstavovala nanajvýš aktuálne nebezpečenstvo taktiež pre Srbsko a Bulharsko, ktoré samé ešte nedávno budovali na Balkáne svoje mocenské postavenie. Balkánske krajiny nedokázali vytvoriť proti osmanským výbojom jednotnú obrannú frontu, na prípadnú pomoc západných kresťanov nemohla spoliehať vôbec. Naliehavosť tureckej hrozby pre Európu na Západe do poslednej chvíle podceňovali a niektorí vládcovia dokonca neváhali využiť Osmanov v intenciách svojich politických záujmov. Pokus zjednotiť kresťanský Východ a Západ proti moslimským Turkom na základe cirkevnej únie stroskotal na náboženských protikladoch medzi ortodoxnými a Latinmi aj na partikulárnych politických záujmov.
[[Súbor:3 -Murad I map.PNG|náhľad|Mapa územia Osmanskej ríše za vlády [[Murad I.|Murada I.]]]]
[[Vazal]]ským štátom osmanskej ríše sa po roku [[1371]], keď sa odohrala [[Bitka pri rieke Marica|bitka pri rieke Marici]], sa stala taktiež Byzancia, ktorej panstvo bolo v podstate obmedzené na okolie Konštantínopolu. Cisár bol nútený platiť poplatok a poskytovať vojenské kontingenty vlastnému nepriateľovi. Pomôcť sultánovi [[Murad I.|Muradovi I.]] musel napríklad počas výpravy proti zostávajúcim seldžuckým emirátom v Malej Ázii. Jeho syn [[Manuel II. (Byzantská ríša)|Manuél]] sa v roku [[1391]] zúčastnil ako rukojemník ťaženia proti pevnosti Filadelfeia, ktorá bola jednou z posledných maloázijských byzantských dŕžav. Osmanský panovníci si okrem toho osobovali právo zasahovať do obsadzovania cisárskeho trónu. Murad I. začal prideľovať na dobytých územiach pôdu svojim vojakom a usídľovať ich v Európe, zatiaľ čo tunajšie obyvateľstvo bolo presídľované do Malej Ázie. Napriek týmto ťaživým okolnostiam získal byzantský štátik relatívne pokoj, pretože turecká armáda sa na svojich ťaženiach Konštantínopolu, ktoré získalo povesť nedobytného mesta, radšej vyhýbala. V popredí záujmu Osmanov stálo teraz predovšetkým bulharské, srbské a chorvátske územie.
Už v roku [[1380]] sa Muradovi bojovníci vypravili proti [[Druhá bulharská ríša|trnosvskému cárstvu]], kde sa im o niečo neskôr vzdala [[Sofia]] ([[1382]]). V roku [[1385]] porazili vládcu srbskej [[Zeta|Zety]] a potom zaútočili na Srbsko, kde padla [[Niš]] ([[1386]]). Súčasne získali zostávajúcu severnú časť [[Severné Macedónsko|Macedónska]], západné [[Albánsko]], pohraničie [[Tesália (historické územie)|Tesálie]] a dočasne taktiež [[Solún]] ([[1387]]). Ohrození tureckou expanziou uzavreli slovanskí vládcovia, knieža [[Lazar Hrebeljanović]], ktorý po roku [[1371]] významne upevnil svoje postavenie v centrálnom Srbsku, bosniansky kráľ [[Tvrtko I. Kotromanić|Tvrtko I.]] a bulharský cár [[Ivan Šišman]] v roku 1387 protitureckú koalíciu. Vzápätí porazili Srbi a Bosniaci (bulharské oddiely nestačili doraziť) Osmanov pri Pločniku nad Toplicou. Podľa tureckého svedectva to vraj bola práve táto porážka, čo prinútilo Murada I. k mohutnej ofenzíve proti Srbsku.
V roku [[1388]] zamierilo turecké vojsko v čele so samotným sultánom najprv do Bulharska s cieľom obnoviť poplatnú závislosť trnoveského cárstva. [[Ivan Šišman]] bol donútený k poslušnosti, zároveň sa tureckými vazalmi stali vidinský vládca [[Ivan Sracimir|Ivan Stracimir]] a dobrodružný despota Ivanko. Nasledujúceho roku sa obrovská turecká armáda vypravila do oblasti [[Bitka na Kosovom poli|Kosového poľa]]. Osudová zrážka srbských a bosenských vojsk, ktorým prišli na pomoc Bulhari, Albánci, Valaši a Maďari, s Muradovou armádou, podporovanou srbskými vazalmi, predurčila osud balkánskych národov na niekoľko storočí. Napriek všeobecne panujúcej predstave o národnej tragédii Srbov, opradené mnohými idealizujúcimi mýtmi o veľkosrbskej stredovekej ríši a jej konci, súdia dnes historici, že bitka, ktorá sa odohrala [[Bitka na Kosovom poli|28. júna 1389 na Kosovom poli]], dopadla v podstate nerozhodne. Obe strany utrpeli ťažké straty a o život prišli obaja vrchný velitelia, [[Murad I.]] a [[Stefan Lazar I. Hrebeljanović|Lazar Hrebeljanović]]. Sultána prebodol zrejme ešte pred začatím bitky príslušník Lazarovej družiny [[Miloš Obilić]] (Kobilić), ktorému sa podarilo klamstvom preniknúť do tureckého tábora. Velenie potom prevzal Muradov syn [[Bayezid I.]] ([[1389]] – [[1402]]) a bitku doviedol do konca. Zajatý knieža Lazar a ďalší srbský veľmoži boli v odvete za sultánove zavraždenie z jeho príkazu popravení.
Tragické dôsledky bitky na Kosovom poli sa prejavili ešte len postupne. Srbsko, ktoré stratilo v bitke svoje najlepšie vojenské sily, bolo vzápätí zo severu napadnuté uhorským kráľom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]]. To donútilo kňažnú vdovu Milicu, ktorá vládla za Lazarových nedospelých synov, prijať Bayezidove mierové podmienky. Srbsko sa stalo vazalským štátom s povinnosťou platiť Osmanom poplatok a poskytovať im vojenskú pomoc. Okrem toho boli do srbských miest umiestnené turecké posádky.
[[Súbor:The Battle of Nicopolis.jpg|náhľad|Bitka pri Nikopole v roku 1396]]
Omnoho horšie dopadlo Bulharsko, pretože Turci sa po uvedení Srbska do vazalskej závislosti sústredili na konečné usporiadanie pomerov v juhozápadnej časti Balkánu. V roku 1391 prekročila časť tureckého vojska [[Dunaj]] a napadla [[Valašsko (Rumunsko)|Valašsko]]. Valašské knieža [[Mircea I.]] sa zaviazal k poplatnej závislosti. Potom vtrhli Turci na juh [[Uhorsko|Uhorska]], ale tu boli na hlavu porazení Žigmundom Luxemburským. Tejto príležitosti využil trnovský cár Ivan Šišman a požiadal uhorského kráľa o pomoc proti Turkom. Keď sa vypravil na jednanie do Nikopolu na Dunaji, rozhodol sa Bayezid, že nespoľahlivého vazala potrestá, a obliehal [[Veliko Tărnovo (mesto)|Trnovo]]. Po troch mesiacoch urputnej obrany padlo 17. júla 1393 sídelné mesto druhého bulharského cárstva do rúk Osmanov, ktorí ho vyrabovali, spustošili výstavné paláce aj kostoly a zdecimovali obyvateľov, hoci im Bayezid osobne zaručil bezpečie. Viac než sto bojarov bolo povraždených, mnoho významných meštianskych rodín bolo presídlených do Malej Ázie. Sčasti vyľudnené Trnovo osídlili turecký kolonisti. Potom sa Bayezid obrátil proti Nikopolu, kde zajal posledného bulharského cára Ivana Šišmana, ktorý neskôr buď zomrel vo väzení, alebo bol popravený. Súčasne si turecký dobyvatelia podmanili [[Dobrudža|Dobrudžu]] ([[1393]]). Vidinský vládca Ivan Stracimir bol donútený vpustiť do svojej krajiny turecké posádky, ktoré mali chrániť ich hranice pred útokmi z Uhorska. V roku 1395 sa Mirčovi Starému podarilo poraziť s uhorskou pomocou turecké vojsko pri Rovine (v tejto vojne zahynul turecký vazal Marko z Prilepu a Osmani potom ovládli celé Macedónsko). Valašsko síce zostalo naďalej poplatne závislé osmanskej ríši, ale požívalo zatiaľ značné autonómie.
Až po tom, čo osmanskí Turci ovládli Balkán, sa začali kresťania v Európe obávať stále silnejšej islamskej moci v juhovýchodnej Európe. [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] zostavil s požehnaním pápeža spojenú križiacku výpravu, ktorú tvorili vojaci z Uhorska, Francúzska, Nemecka, Talianska a ďalších krajín, a vytiahol s ňou proti Osmanom. Ale v [[Bitka pri Nikopole|bitke pri Nikopole]] v septembri 1396 boli Žigmundove vojská ťažko porazené a sám Žigmund musel rýchlo ujsť. Paradoxne na strane Osmanskej ríše bojovalo mnoho vojakov z obsadených vazalských balkánskych štátov.
Z Osmanskej ríše sa stala rešpektovaná mnohonárodná (nielen turecká) veľmoc. Hoci bol preferovaným náboženstvom [[islam]], tolerovali sa v obmedzenej miere aj iné cirkvi (pravoslávne kresťanstvo, [[judaizmus]]), na rozdiel od [[Katolicizmus|katolíckej]] Európy, ktorá tvrdo potlačovala iné náboženstvá.
[[Súbor:Chlebowski-Bajazyt w niewoli.jpg|náhľad|[[Bayezid I.]] ako zajatec u [[Tímúr]]a]]
==== Osmanské interregnum a po ňom (1402 – 1453) ====
Ešte v roku 1402 obliehal sultán [[Bayezid I.]] [[Istanbul|Konštantínopol]] s úmyslom ho definitívne dobyť a zabrať. Pri tomto obliehaní však bol nútený zmeniť plány.
Z východnej strany začal Osmanskú ríšu ohrozovať mocný uzbecký vládca s mongolskými koreňmi a ešte krutejší bojovník [[Tímúr]]. Bayezid podcenil silu svojho nepriateľa a stretol sa s ním v [[Bitka pri Ankare|bitke pri Ankare]], kde bol však na hlavu porazený a sám sultán bol zajatý. Pre osmanskú ríšu nastal kritický okamih, známy ako [[osmanské interregnum]]. Bayezid zomrel v uzbeckom zajatí za nevyjasnených okolností v roku [[1403]]. Tímúr po spustošení Malej Ázie zamieril svoje dobyvateľské úsilie späť na Ďaleký východ. Päť synov Bayezida sa nebolo schopných dohodnúť na spoločnom sultánovi a každý z nich nárokoval trón pre seba. Nastala séria vzájomných občianskych vojen, kde väčšina týchto bratov bolo nakoniec zabitých. Až po jedenástich rokoch v roku [[1413]] sa stal novým sultánom [[Mehmed I.]] a začal konsolidovať zničenú krajinu. Následky tejto bratovražednej vojny museli riešiť ešte Mehmedovi nástupcovia [[Murad II.]] a tiež [[Mehmed II.]]
Balkánske územia stratené v priebehu občianskej vojny, vrátane Solúnu, Macedónska a Kosova, boli neskôr získané [[Murad II.|Muradom II]]. v rokoch [[1430]] až [[1450]]. [[10. november|10. novembra]] [[1444]] Murad v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]] odrazil križiacku výpravu zloženú z uhorských, poľských a [[Valašsko (Rumunsko)|valašských]] armád pod vedením poľsko-uhorského vladára [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislava III.]] a [[Ján Huňady|Jána Huňadyho]] v [[Bitka pri Varne|bitke pri Varne]]. Odpor proti Osmanom naďalej pretrvával v Albánsku pod vedením miestneho vládcu [[Scanderbeg|Skanderbega]]. O štyri roky neskôr pripravil Ján Huňady ďalšiu armádu uhorsko-valašských síl, ale znovu bol porazený pri [[Druhá bitka na Kosovom poli|druhej bitke na Kosovom poli]] v roku [[1448]].
=== Expanzia a vrchol (1453{{--}}1566) ===
Syn Murada II., [[Mehmed II.|Mehmed II. Dobyvateľ]], reorganizoval štát aj armádu a 29. mája [[1453]] dobyl [[Konštantínopol]] (pozri [[Pád Konštantínopola]]). Mehmed umožnil [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]] zachovať si svoju autonómiu a pôdu výmenou za prijatie osmanskej autority.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 94">Stone, Norman (2005). "Turkey in the Russian Mirror". In Mark Erickson, Ljubica Erickson (ed.). ''Russia War, Peace And Diplomacy: Essays in Honour of John Erickson''. Weidenfeld & Nicolson. p. 94. ISBN <bdi>978-0-297-84913-1</bdi>. Retrieved 11 February 2013.</ref> Kvôli napätiu medzi štátmi západnej Európy a dovtedy existujúcou [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]] (napr. pre [[Štvrtá križiacka výprava|štvrtú križiacku výpravu]]) väčšina ortodoxnej populácie akceptovala osmanskú vládu viac ako benátsku či katolícku vládu.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 94"/> Albánsky odpor bol hlavnou prekážkou expanzie Osmanov na taliansky polostrov.
[[Súbor:Battle of Mohacs 1526.png|náhľad|[[Bitka pri Moháči (1526)|Bitka pri Moháči]] v roku 1526.]]
V 15. a 16. storočí vstúpila Osmanská ríša do obdobia expanzie. Ríša prosperovala pod vládou angažovaných a efektívnych [[Osmanská dynastia|sultánov]]. Hospodársky sa rozvíjala aj vďaka kontrole hlavných obchodných ciest medzi Európou a Áziou.<ref>Karpat, Kemal H. (1974). ''The Ottoman state and its place in world history''. Leiden: Brill. p. 111. ISBN <bdi>978-90-04-03945-2</bdi>.</ref>
Sultán [[Selim I.]] (1512{{--}}1520) dramaticky rozšíril východné a južné hranice ríše tým, že porazil šacha [[Ismail I.|Ismaila]] zo [[Safíjovci|Safíjovovcov]] v [[Bitka pri Čaldiránskej rovine|bitke pri Čaldiráne]].<ref>Savory, R. M. (1960). "The Principal Offices of the Ṣafawid State during the Reign of Ismā'īl I (907–30/1501–24)". ''Bulletin of the School of Oriental and African Studies, University of London''. '''23''' (1): 91–105. doi:10.1017/S0041977X00149006. JSTOR 609888</ref> Selim I. stanovil [[Egypt v osmanskom období|osmanské pravidla v Egypte]] a zabezpečil si námorný vplyv na [[Červené more|Červenom mori]]. Po tejto osmanskej expanzii začalo súperenie medzi [[Portugalská ríša|Portugalskou ríšou]] a Osmanskou ríšou o dominanciu.<ref>Hess, Andrew C. (January 1973). "The Ottoman Conquest of Egypt (1517) and the Beginning of the Sixteenth-Century World War". ''International Journal of Middle East Studies''. '''4''' (1): 55–76. doi:10.1017/S0020743800027276. JSTOR 162225</ref>
[[Súbor:EmperorSuleiman.jpg|náhľad|Sultán [[Süleyman I.]], najdlhšie panujúci sultán Osmanskej ríše (1520{{--}}1566)]]
Najväčšie rozmery ríša nadobudla za vlády jeho syna Süleymana Veľkolepého.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Karlsson|meno=Ingmar|titul=Európa a Turci : úvahy nad zložitými vzťahmi, 2008,|url=https://digitalnakniznica.cvtisr.sk/zoom/6618/view?page=38&p=separate&view=0,0,1753,1438|dátum prístupu=2021/10/12|vydavateľ=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku}}</ref> [[Süleyman I.]] (1520{{--}}1566) dobyl [[Belehrad]] v roku [[1521]], južnú a strednú časť [[Uhorsko|Uhorska]] a po historickom víťazstve v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku 1526 založil turecké vojvodstvo. Vládol na území dnešného Maďarska (okrem západnej časti) a ostatných stredoeurópskych územiach. V roku 1529 [[Obliehanie Viedne|obliehal Viedeň]], ale nedokázal ju získať.<ref>Imber, Colin (2002). ''The Ottoman Empire, 1300–1650: The Structure of Power''. Palgrave Macmillan. p. 50. ISBN <bdi>978-0-333-61386-3</bdi>.</ref> V roku 1532 podnikol ďalší útok na Viedeň, ale bol odrazený pri [[Obliehanie Kőszegu|obliehaní Günsu]].<ref>Thompson, Bard (1996). ''Humanists and Reformers: A History of the Renaissance and Reformation''. Wm. B. Eerdmans Publishing. p. 442. ISBN <bdi>978-0-8028-6348-5</bdi>.</ref> [[Sedmohradsko]], [[Valašsko]] a časť [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]] sa stali kniežatstvami (ejáletmi) Osmanskej ríše. Na východe [[Osmansko-Safíjská vojna (1532 – 1555)|dobyli]] osmanský Turci v roku 1535 perzský [[Bagdad]], získali kontrolu nad [[Mezopotámia|Mezopotámiou]] a námorný prístup do [[Perzský záliv|Perzského zálivu]]. V roku [[1555]] sa [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] prvýkrát oficiálne rozdelil medzi [[Safíjovci|Safíjovcov]] a Osmanov a zostal ich súčasťou až do konca [[Rusko-turecká vojna (1768 – 1774)|rusko-tureckej vojny (1768 – 1774)]]. Týmto rozdelením Kaukazu a podpísaním Amasyjského mieru sa západné Arménsko, západný Kurdistan a západné Gruzínsko (vrátane západného Samtskheho) stalo územím Osmanov, zatiaľ čo južný [[Dagestan]], východné Arménsko, východné Gruzínsko a [[Azerbajdžan]] zostali Perzii.<ref>''A Global Chronology of Conflict: From the Ancient World to the Modern Middle East'', Vol. II, ed. Spencer C. Tucker, (ABC-CLIO, 2010). 516.</ref>
Silným spojencom Osmanskej ríše sa stalo [[Francúzsko v ranom novoveku|Francúzsko]] po tom, ako sa spojili do vzájomnej opozícii voči [[Habsburská monarchia|habsburskej]] vláde. Francúzske dobytie [[Obliehanie Nice|Nice]] (1543) a [[Invázia do Korziky (1553)|Korziky]] (1553) bolo úspešné vďaka spojenectvu síl francúzskeho kráľa [[František I. (Francúzsko)|Františka I.]] a sultána [[Süleyman I.|Süleymana I.]] Týmto bitkám velili osmanskí admiráli [[Barbarossa Hayreddin Paša]] a [[Turgut Reis]].<ref>Imber, Colin (2002). ''The Ottoman Empire, 1300–1650: The Structure of Power''. Palgrave Macmillan. p. 53. ISBN <bdi>978-0-333-61386-3</bdi>.</ref> Mesiac pred obliehaním Nice podporovalo Francúzsko osmanské vojská jednotkou delostrelectva počas osmanského [[Obliehanie Ostrihomu (1543)|dobytia Ostrihomu]] v severnom Uhorsku v roku 1543. Po ďalších úspechoch osmanských Turkov habsburský vládca [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]] v roku 1547 oficiálne uznal osmanskú nadvládu v Uhorsku.
Na konci [[Süleyman I.|Süleymanovej]] vlády mala ríša rozlohu približne {{km2|2273720}} a rozprestierala sa na troch kontinentoch<ref>Ágoston, Gábor (2009). "Süleyman I". In Ágoston, Gábor; Bruce Masters (eds.). ''Encyclopedia of the Ottoman Empire''. p. 545.</ref> (od dnešnej poľsko-slovenskej hranice na severe po Jemen na juhu a od Iránu na východe po okolie Benátok na západe). Počet obyvateľstva sa odhaduje na 30 až 35 miliónov, čo zodpovedá vtedajšiemu spoločnému počtu obyvateľov vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku.<ref name=":1" /> Okrem toho sa ríša stala dominantnou námornou silou, ktorá ovládala väčšinu Stredozemného mora.<ref>Mansel, Philip (1997). ''Constantinople : city of the world's desire 1453–1924''. London: Penguin. p. 61. ISBN <bdi>978-0-14-026246-9</bdi>.</ref> V tejto dobe bola Osmanská ríša vplyvnou súčasťou európskej politickej sféry. Osmani sa zapojili aj do mnohonárodnostných náboženských vojen, keď sa Španieli a Portugalci zjednotili pod Iberskú úniu. Na začiatku 17. storočia začal celosvetový konflikt medzi osmanským kalifátom a Iberskou úniou. Bola to patová situácia, pretože obe mocnosti mali [[Zoznam krajín podľa populácie v roku 1600|podobnú populáciu, technológiu a ekonomickú úroveň]].
[[Súbor:OttomanEmpire1566.png|náhľad|Veľkosť Osmanskej ríše v roku 1566 po smrti [[Süleyman I.|Sulejmana I.]]]]
=== Stagnácia a reformy (1566{{--}}1827) ===
==== Vzbury, zvraty a oživenie (1566{{--}}1683) ====
V druhej polovici 16. storočia sa Osmanská ríša dostala pod rastúcu záťaž z inflácie a rýchlo rastúcich nákladov na vojnu, ktoré mali vplyv na Európu i Blízky východ. Tieto tlaky viedli k sérii kríz okolo roku 1600, čo vyvolalo veľký tlak na osmanský vládny systém.<ref>Faroqhi, Suraiya (1994). "Crisis and Change, 1590–1699". In İnalcık, Halil; Donald Quataert (eds.). ''An Economic and Social History of the Ottoman Empire, 1300–1914''. '''2'''. Cambridge University Press. pp. 413–14. ISBN <bdi>978-0-521-57456-3</bdi>.</ref> Ríša podstúpila sériu zmien politických a vojenských inštitúcií v reakcii na tieto výzvy, ktoré jej umožnili úspešne sa prispôsobiť novým podmienkam sedemnásteho storočia a zostali mocné vojensky aj ekonomicky.<ref>Şahin, Kaya (2013). ''Empire and Power in the reign of Süleyman: Narrating the Sixteenth-Century Ottoman World''. Cambridge University Press. p. 10. ISBN <bdi>978-1-107-03442-6</bdi>.</ref> Historici polovice dvadsiateho storočia kedysi charakterizovali toto obdobie ako obdobie stagnácie a úpadku, ale väčšina akademikov tento názor dnes odmieta.
Objav nových námorných obchodných ciest západoeurópskymi štátmi im umožnil vyhnúť sa osmanskému obchodnému monopolu. [[Portugalské kráľovstvo|Portugalský]] objav [[Mys dobrej nádeje|mysu Dobrej nádeje]] v roku 1488 inicioval sériu osmansko-portugalských námorných vojen v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] v priebehu 16. storočia. Napriek narastajúcej európskej prítomnosti v Indickom oceáne pokračoval rozkvet osmanského obchodu s východom.
[[Súbor:Juliusz Kossak Sobieski pod Wiedniem.jpeg|náhľad|[[Bitka pri Viedni]], ktorá skončila Osmanskou porážkou]]
Za vlády [[Ivan IV.|Ivana IV.]] (1533{{--}}1584), [[Ruské cárstvo|ruského cára]], sa Osmanská ríša rozšírila do oblasti Volgy a Kaspického mora na úkor tatárskych chánov. V roku [[1571]] [[Rusko-krimské vojny|vypálil Moskvu]] krymský chán Devlet I Giray, ktorý bol podporovaný Osmanmi.<ref>Davies, Brian L. (2007). ''Warfare, State and Society on the Black Sea Steppe: 1500–1700''. Routledge. p. 16. ISBN <bdi>978-0-415-23986-8</bdi>. Retrieved 11 February2013.</ref> Ďalší rok sa invázia opakovala, ale bola odrazená v [[Bitka pri Molodi|bitke pri Molodi]]. Krymský chánát pokračoval v invázii do východnej Európy v sérii [[Tatarská invázia|otrockých nájazdov]] a zostal významnou silou vo východnej Európe až do konca 17. storočia.<ref>Matsuki, Eizo. "The Crimean Tatars and their Russian-Captive Slaves" (PDF). Mediterranean Studies Group at Hitotsubashi University. Archived from the original (PDF) on 15 January 2013. Retrieved 11 February 2013.</ref>
V južnej Európe katolícka koalícia vedená Španielskom [[Filip II. (Španielsko)|Filipom II.]] vyhrala v roku [[1571]] v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepanto]] nad osmanskou flotilou. Katolícke zbrane zabili vyše 30 000 Turkov a dobyli alebo zničili 200 lodí.<ref>Hanlon, Gregory. ''The Twilight Of A Military Tradition: Italian Aristocrats And European Conflicts, 1560–1800''. Routledge. p. 24.</ref> Bola to prekvapujúca rana obrazu osmanskej neporaziteľnosti. V roku [[1565]] vyhrali [[Maltézski rytieri]] nad Osmanskou ríšou pri [[Veľké obliehanie Malty|obliehani Malty]].<ref>Fernand Braudel, ''The Mediterranean and the Mediterranean World in the Age of Philip II'', vol. II ( University of California Press: Berkeley, 1995).</ref> Bitka bola omnoho poškodzujúcejšia pre Osmanské námorníctvo kvôli strate skúsených pracovných síl, ako strate lodí, ktoré boli rýchlo nahradené.<ref>Kunt, Metin; Woodhead, Christine (1995). ''Süleyman the Magnificent and His Age: the Ottoman Empire in the Early Modern World''. Longman. p. 53. ISBN <bdi>978-0-582-03827-1</bdi>.</ref> Osmanské námorníctvo sa rýchlo zotavilo a presvedčilo Benátky, aby podpísali mierovú zmluvu v roku [[1573]], čo umožnilo Osmanom rozšíriť a upevniť svoju pozíciu v severnej Afrike.<ref>Itzkowitz 1980, p. 67.</ref>
[[Súbor:Kösem Sultana.jpg|náhľad|[[Kösem Sultán]], jedna z najmocnejších žien v Osmanskej ríši. ]]
Naproti tomu sa Habsburské hranice trochu usadili, bola to patová situácia spôsobená vystužením habsburskej obrany. [[Dlhá turecká vojna]] proti Habsburgovcom (1593{{--}}1606 alebo 15-ročná vojna<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Dejiny Slovenska [dokumentárny film]. [9. časť], Slovensko na hranici Osmanskej ríše (1992)|url=https://www.youtube.com/watch?v=b4dN4ru9beY|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/03/30|vydavateľ=Pre MŠSR vyrobilo ALEF štúdio, Bratislava 1992|poznámka=Réžia: Dobiš, Igor. Katalogizácia: SFU, 22.11.2010 ; AACR2 (rev.28.11.2013) http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?zf=TF_DETAIL_SFU&idx=sfu_un_cat-0*062354}}</ref> ) vytvorila potrebu väčšieho počtu osmanskej pechoty vybavenej strelnými zbraňami, čo viedlo k uvoľneniu politiky prijímania zamestnancov. To prispelo k problémom nedisciplinovanosti a priamemu rebelantstvu vo vojenských oddieloch, ktoré neboli nikdy úplne vyriešené. Vzhľadom na to, že počet obyvateľov ríše dosiahol v roku 1600 30 miliónov ľudí, nedostatok pôdy pridal ďalší tlak na vládu. Napriek týmto problémom zostal osmanský štát silný a jeho armáda sa nezrútila ani netrpela porážkami. Jedinými výnimkami boli kampane proti dynastii Safíjovovcov v Perzii, kde mnohé z osmanských východných provincií boli stratené, niektoré natrvalo. Táto vojna v rokoch [[Osmansko-safíjovska vojna (1603 – 1618)|1603{{--}}1618]] nakoniec vyústila do zmluvy, ktorá vrátila celý Kaukaz, okrem najzápadnejšieho Gruzínska, späť do vlastníctva iránskych [[Safíjovci|Safíjovcov]].<ref>Ga ́bor A ́goston, Bruce Alan Masters ''Encyclopedia of the Ottoman Empire'' pp. 23 Infobase Publishing, 1 jan. 2009 ISBN 1-4381-1025-1</ref>
Počas vlády [[Murad IV.|Murada IV.]] (1623{{--}}1640) získala Osmanská ríša v roku [[1639]] opäť [[Irak]] od [[Safíjovci|Safíjovcov]]. Výsledná zmluva toho istého roku rozdelila rozhodujúcim spôsobom Kaukaz a priľahlé regióny medzi dve susedné ríše, ako to už bolo definované v roku [[1555]] Amasyjským mierom.<ref>Herzig, Edmund; Kurkchiyan, Marina (10 November 2004). ''Armenians: Past and Present in the Making of National Identity''. ISBN <bdi>9781135798376</bdi>. Retrieved 30 December 2014.</ref> [[Sultanát žien]] (1623{{--}}1656) bol obdobím, v ktorom matky mladých sultánov vykonávali moc v mene svojich synov. Najvýznamnejšími ženami tohto obdobia boli [[Kösem Sultán|Kösem Sultan]] a jej nevesta [[Turhan Hatice Sultán|Turhan Hatice]], ktorých politická rivalita vyvrcholila v roku [[1651]] Köseminou vraždou. Počas [[Éra Köprülü|éry Köprülü]] ([[1656]]{{--}}1703) bola kontrola ríše vykonávaná sledom [[veľkovezír]]ov z rodiny [[Köprülüovci|Köprülüovcov]].
==== Veľká turecká vojna (1683 až 1699) ====
{{Hlavný článok|Veľká turecká vojna}}
Toto obdobie obnovenej asertivity dospelo k nešťastnému koncu v roku [[1683]], keď veľkovezír [[Kara Mustafa Paša]] viedol obrovskú armádu, aby sa pokúsil o [[Bitka pri Viedni|druhé osmanské obliehanie]] [[História Viedne|Viedne]] vo [[Veľká turecká vojna|Veľkej tureckej vojne]] v rokoch 1683{{--}}1699. Osmanské vojsko tam porazili spojenectvá Habsburgovcov, nemecké a poľské vojská na čele s poľským kráľom [[Ján III. (Poľsko)|Jánom III. Sobieskim]]. Rakúskej diplomacii sa na to v roku [[1684]] spolu s [[Republika oboch národov|Poľskom]] a [[Benátska republika|Benátkami]] podarilo proti Osmanskej ríši ustanoviť [[Svätá liga (1684)|Svätú ligu]]. K nej sa o dva roky neskôr pripojilo i [[Ruské cárstvo|Rusko]].
Postupne začali habsburské vojská pod vedením [[Karol V. (Lotrinsko)|Karola Lotrinského]] od Turkov a ich spojencov oslobodzovať aj územie Slovenska. V roku 1685 začali obliehať [[Nové Zámky#Založenie mesta a novozámocký hrad|pevnosť Nové Zámky]], neskôr [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]], ktoré oslobodili v auguste a októbri 1685. Ďalšie oporné body tureckej moci v Uhorsku boli obsadené v rýchlom slede. Cisárske jednotky postupne dobyli [[Budín]], [[Pécs]] a [[Jáger]]. V roku 1687 dokonca boli turecké jednotky porazené pri [[Moháč]]i. V roku 1668 bol obsadený [[stoličný Belehrad]] a Turci boli donútení opustiť [[Slavónsko]].<ref name=":0"/>
Habsburgovcom sa zároveň do roku [[1685]] podarilo zvrhnúť „slovenského kráľa“ [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]]. Ten sa v roku [[1682]] stal – ako protivládca Habsburgovcov – kráľom resp. kniežaťom (Osmanská ríša ho titulovala kráľ), sám sa označoval ako knieža [[Horné Uhorsko#Hornouhorské kniežatstvo (1682 – 1685)|Hornouhorského kniežatstva]], vazalského štátu Osmanskej ríše.
[[Mustafa II.]] (1695{{--}}1703) viedol útok v rokoch 1695 až 1696 proti Habsburgovcom v Uhorsku, ale bol dňa 11. septembra [[1697]] rozdrvený pri katastrofálnej porážke v [[Bitka pri Zente|Zenty]] (v súčasnom Srbsku). 26. januára [[1699]] bola podpísaná [[Karlovský mier|Karlovacká zmluva]], ktorá ukončila Veľkú tureckú vojnu. Osmani sa vzdali kontroly nad významnými územiami, mnohými natrvalo.
==== Rastúca Ruská hrozba (1683{{--}}1827) ====
[[Súbor:1720 Huchtenburg Eroberungs Belgrads 1717 anagoria.JPG|náhľad|Rakúske vojská pod vedením [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]] dobyli v roku [[1717]] [[Belehrad]]. |289x289bod]]
Okrem straty [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]] a dočasnej straty [[Belehrad]]u (1717{{--}}1739) zostali osmanské hranice na [[Dunaj]]i a [[Sáva (rieka)|Sáve]] počas osemnásteho storočia stabilné. [[Ruská expanzia 1500 – 1800|Ruská expanzia]] však predstavovala veľkú a rastúcu hrozbu. V súlade s tým bol [[Karol XII.|švédsky kráľ Karol XII.]] privítaný ako spojenec Osmanskej ríši po jeho porážke Rusmi v [[Bitka pri Poltave|bitke pri Poltave]] 1709 v strednej Ukrajine (časť [[Severná vojna|Veľkej severnej vojny]] v rokoch 1700{{--}}1721). Karol XII. presvedčil osmanského sultána [[Ahmed III.|Ahmeda III.]], aby vyhlásil vojnu Rusku, čo vyústilo v osmanské víťazstvo pri rieke [[Prut]] v rokoch 1710{{--}}1711 v Moldavsku.
Po [[Rakúsko-turecká vojna (1716 – 1718)|Rakúsko-tureckej vojne v rokoch 1716{{--}}1718]] potvrdila [[Požarevacký mier|Požarevacká zmluva]] stratu [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]], Srbska a [[Olténia|"Malého valašska" (Olténia)]] v Rakúsku. Zmluva taktiež potvrdila, že Osmanská ríša bola v ústupe a pravdepodobne tým nepredstavuje žiadnu ďalšiu agresiu v Európe.<ref>Kinross 1979, p. 376.</ref> [[Druhá habsbursko-osmanská vojna|Rakúsko-turecká vojna (1737{{--}}1739)]], ktorá bola ukončená [[Belehradská zmluva|Belehradskou zmluvou]] v roku [[1739]], viedla k opätovnému vzniku Srbska a Olténie, ale impérium stratilo prístav [[Azov]], severne od Krymského polostrova až po Rusko. Po tejto zmluve sa Osmanská ríša mohla tešiť z mieru, pretože Rakúsko a Rusko boli nútené vysporiadať sa s nástupom [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]].<ref>Kinross 1979, p. 392.</ref>
[[Súbor:III. Selim.jpg|náhľad|Sultán [[Selim III.]]]]
[[Veda a technika Osmanskej ríše|Vznikli vzdelávacie a technologické reformy]], vrátane zriadenia inštitúcií vyššieho vzdelávania, napr. [[Istanbulská technická univerzita|Istanbulskej technickej univerzity]].<ref>"History". Istanbul Technical University. Archived from the original on 18 June 2012. Retrieved 6 November 2011.</ref> V roku 1734 bola zriadená delostrelecká škola, ktorá stanovila delostrelecké metódy v západnom štýle, ale islamské duchovenstvo s tým úspešne nesúhlasilo v rámci [[Teodícea|teodície]].<ref name="Stone, Norman 2005 p. 97">Stone, Norman (2005). "Turkey in the Russian Mirror". In Mark Erickson, Ljubica Erickson (ed.). ''Russia War, Peace And Diplomacy: Essays in Honour of John Erickson''. Weidenfeld & Nicolson. p. 97. ISBN <bdi>978-0-297-84913-1</bdi>. Retrieved 11 February 2013.</ref> V roku 1754 bola znovu otvorená delostrelecká škola.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 97"/> V roku [[1726]] presvedčil [[Ibrahim Muteferrika]] veľkovezíra [[Nevşehirli Damat Ibrahim Paša|Nevşehirliho Damata Ibrahima Pašu]], a duchovenstva o účinnosti tlače. Muteferrikovi bolo neskôr povolené sultánom Ahmedom III. vydávať nenáboženské knihy (napriek opozícii niektorých [[Islamský kaligrafovia|kaligrafov]] a náboženských vodcov).<ref>"Presentation of Katip Çelebi, Kitâb-i Cihân-nümâ li-Kâtib Çelebi". Utrecht University Library. 5 May 2009. Archived from the original on 12 February 2013. Retrieved 11 February 2013.</ref> Tlač Muteferrika uverejnila svoju prvú knihu v roku [[1729]], a do roku [[1743]] vydala 17 diel v 23 zväzkoch, z ktorých každá má 500 až 1 000 kópií.<ref>Watson, William J. (1968). "Ibrahim Muteferrika and Turkish Incunabula". ''Journal of the American Oriental Society''. '''88''' (3): 435–441. doi:10.2307/596868. JSTOR 596868.</ref>
V roku [[1768]] Ruskom podporovaní ukrajinskí [[Haidamaka]]nci, prenasledujúci poľských spoločníkov, vstúpili do [[Balta|Balty]], osmanského mesta na hranici [[Besarábia|Besarábie]] na Ukrajine, zmasakrovali svojich občanov a vypálili mesto na popol. Táto akcia vyvolala, že Osmanská ríša vstúpila do [[Rusko-turecká vojna (1768 – 1774)|Rusko-tureckej vojny v rokoch 1768{{--}}1774]]. [[Zmluva Küçük Kaynarca|Zmluva Küçüka Kaynarcu]] z roku [[1774]] ukončila vojnu a poskytla slobodu uctievania kresťanských občanov provincií Valašska a Moldavska kontrolovaných Osmanmi.<ref>Kinross 1979, p. 405.</ref> Koncom 18. storočia, po niekoľkých porážkach vo vojnách s Ruskom, začali niektorí ľudia v Osmanskej ríši usudzovať, že reformy [[Peter Veľký|Petra Veľkého]] poskytli Rusom náskok a Osmani tak musia držať krok s technológiou západu, aby sa zabránilo ďalším porážkam.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 97"/>
[[Selim III.]] (1789{{--}}1807) urobil prvé veľké pokusy modernizovať armádu, ale jeho reformy brzdili náboženské vedenie a [[janičiar]]i. Nakoniec sa janičiari vzbúrili. Selimovo úsilie ho stálo trón a život, kvôli čomu [[Mahmud II.]] v roku 1826 zrušil janičiarsky zbor.
[[Súbor:Sultan Mahmud II of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|Sultán [[Mahmud II.]] zrušil oddiel janičiarov.]]
[[Srbská revolúcia]] (1804{{--}}1815) znamenala začiatok éry národného prebudenia na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] počas otázky na východe. V roku [[1811]] sa proti Osmanom vzbúril fundamentalistický Wahhabis z Arábie, vedený rodinou al-Saudovcov. V roku 1821 [[Osmanské Grécko|Gréci]] [[Grécke povstanie|vyhlásili vojnu]] sultánovi. Po povstaní, ktoré vzniklo v Moldavsku, nasledovala hlavná revolúcia na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]], ktorá sa spolu so severnou časťou [[Korintský záliv|Korintského zálivu]] stala prvou časťou Osmanskej ríše na dosiahnutie nezávislosti (v roku [[1829]]). V roku [[1830]] Francúzi napadli [[Alžírsko]], ktoré prehralo. V roku [[1831]] sa Mohammad Ali vzbúril s cieľom stať sa sultánom a založiť novú dynastiu. Jeho francúzsky vycvičená armáda pod vedením jeho syna Ibrahima Pašu porazila Osmanskú armádu, keď pochodovala do Konštantínopolu, čím sa dostali do vzdialenosti 200 kilometrov od hlavného mesta.<ref>Karsh, Effraim ''Islamic Imperialism A History'', New Haven: Yale University Press, 2006 p. 95.</ref> V zúfalstve apeloval sultán Mahmud II. na pomoc Rusov, žiadajúc cisára [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláša I.]], aby poslal vojenskú silu, ktorá by ho zachránila.<ref name="Karsh, Effraim p. 96">Karsh, Effraim ''Islamic Imperialism A History'', New Haven: Yale University Press, 2006 p. 96.</ref> Na oplátku za podpísanie zmluvy Hünkâr İskelesi poslali Rusi expedičnú silu, ktorá odradila Ibrahima získať Konštantínopol.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/> Za podmienok Kutahijského pokoja, podpísaného 5. mája 1833, Mohammad Ali súhlasil s tým, že sa vzdá svojho nároku na trón, výmenou za čo boli vytvorené provincie Kréty, Aleppa, Tripolisu, Damasku a Sidonu (posledné štyri zahŕňajú modernú Sýriu a Libanon) a majú právo vyberať dane v Adane.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/>
V roku [[1839]] sa Sublime Porte pokúsil vziať späť to, čo stratil s de facto nezávislým egyptským vilayetom a utrpel zdrvujúcu porážku, ktorá viedla k orientálnej kríze, keďže Mohammad Ali bol veľmi blízky Francúzsku a vyhliadky na neho ako sultána boli široko vnímané ako uvedenie celej ríše do francúzskej sféry vplyvu.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/> Keď sa Sublime Porte ukázalo ako neschopné poraziť Egypťanov, Británia a Rakúsko zasiahli, aby porazili Egypt.<ref name="Karsh, Effraim p. 96"/> V polovici 19. storočia sa Osmanská ríša Európanmi nazývala „chorým človekom“. Vazalské štáty – [[Srbské kniežatstvo]], Valašsko a [[Moldavské kniežatstvo|Moldavsko]] – sa posunuli smerom k nezávislosti počas 60. a 70. rokov 19. storočia.
=== Úpadok a modernizácia (1828{{--}}1908) ===
[[Súbor:Sultan Abdul Hamid II of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|Sultán [[Abdülhamid II.]]]]
Počas obdobia [[Tanzimat]]u (1839{{--}}1876) viedla séria ústavných reforiem vlády k pomerne modernej armáde, reformám bankového systému, dekriminalizácii homosexuality a cechom s modernými továrňami.<ref>Ishtiaq, Hussain. "The Tanzimat: Secular reforms in the Ottoman Empire" (PDF). Faith Matters.</ref> Osmanské ministerstvo pošty bolo založené v Istanbule 23. októbra 1840.<ref>"PTT Chronology" (in Turkish). PTT Genel Müdürlüğü. 13 September 2008. Archived from the original on 13 September 2008. Retrieved 11 February2013.</ref><ref>"History of the Turkish Postal Service". Ptt.gov.tr. Archived from the original on 7 August 2011. Retrieved 6 November 2011.</ref>
[[Samuel Morse]] prijal turecký [[Patent (právo vynálezcu)|patent]] na [[telegraf]] v roku 1847, ktorý vydal sultán [[Abdülmecid I.|Abdülmecid]], ktorý osobne testoval nový vynález.<ref>"Beylerbeyi Palace". Istanbul City Guide. Archived from the original on 10 October 2007. Retrieved 11 February 2013.</ref> Po tomto úspešnom teste sa 9. augusta 1847 začala práca na prvej tureckej telegrafnej linke (Istanbul-[[Edirne]]-[[Şumnu]]).<ref>"Sultan Abdülmecid: İlklerin Padişahı" (in Turkish) (July 2011). NTV Tarih: 49. Archived from the original on 12 February 2013. Retrieved 11 February2013.</ref> Reformné obdobie vyvrcholilo ústavou, nazvanou Kanûn-u Esâs. Prvá ústavná doba ríše trvala krátko. Parlament vládol len dva roky, kým ho sultán pozastavil.
Kresťanské obyvateľstvo ríše sa vďaka svojej vyššej vzdelanostnej úrovni začalo tlačiť nad moslimskú väčšinu, čo viedlo k veľkému odporu u moslimov.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 95">Stone, Norman (2005). "Turkey in the Russian Mirror". In Mark Erickson, Ljubica Erickson (ed.). ''Russia War, Peace And Diplomacy: Essays in Honour of John Erickson''. Weidenfeld & Nicolson. p. 95. ISBN <bdi>978-0-297-84913-1</bdi>. Retrieved 11 February 2013.</ref> V roku [[1861]] tu bolo 571 základných a 94 stredných škôl pre osmanských kresťanov s celkovým počtom 140 000 žiakov, čo je číslo, ktoré značne prevyšovalo počet moslimských detí v škole v rovnakom čase, ktoré sa ešte navyše museli učiť arabčinu a Islamskú teológiu.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 95"/> V roku [[1911]] vlastnilo zo 654 veľkoobchodných spoločností v Istanbule 528 etnických Grékov.<ref name="Stone, Norman 2005 p. 95"/> V mnohých prípadoch boli kresťania a Židia schopní získať ochranu pred európskymi konzulmi a občianstvom, čo znamenalo, že boli chránení pred osmanským právom a nepodliehali rovnakým ekonomickým predpisom ako ich moslimskí súdruhovia.<ref>Rogan, Eugene (2011). ''The Arabs: A History''. Penguin. p. 93.</ref>
[[Krymská vojna]] ([[1853]]{{--}}[[1856]]) bola súčasťou dlhodobej súťaživosti medzi veľkými európskymi mocnosťami, kvôli vplyvu na územia upadajúcej Osmanskej ríše. Finančné bremeno vojny viedlo [[4. august]]a [[1854]] osmanský štát k vydaniu zahraničných pôžičiek vo výške 5 miliónov libier.<ref>V. Necla Geyikdagi (15 March 2011). ''Foreign Investment in the Ottoman Empire: International Trade and Relations 1854–1914''. I.B.Tauris. p. 32. ISBN <bdi>978-1-84885-461-1</bdi>. Retrieved 12 February 2013.</ref> Vojna zapríčinila odchod [[Krymský Tatári|krymských Tatárov]], z ktorých asi 200 000 sa presťahovalo do Osmanskej ríše v pokračujúcich vlnách emigrácie.<ref>Williams, Bryan Glynn (2000). "Hijra and forced migration from nineteenth-century Russia to the Ottoman Empire". ''Cahiers du Monde Russe''. '''41''' (1): 79–108. doi:10.4000/monderusse.39.</ref> Ku koncu kaukazských vojen bolo 90% kaukazských obyvateľov vyhnaných zo svojich domovov na Kaukaze, čo viedlo k osídleniu 500 000 až 700 000 kaukazských obyvateľov v Turecku.<ref>Amjad M. Jaimoukha (2001). ''The Circassians: A Handbook''. Palgrave Macmillan. ISBN <bdi>978-0-312-23994-7</bdi>. Retrieved 4 May 2013.</ref> Niektoré Kaukazské organizácie udávajú oveľa väčšie počty, a to 1{{--}}1,5 milióna obyvateľov deportovaných alebo zabitých. Krymskí tatárski utečenci zohrali na konci 19. storočia mimoriadne významnú úlohu v snahe o modernizáciu osmanského vzdelávania.<ref>Stone, Norman "Turkey in the Russian Mirror" pp. 86–100 from ''Russia War, Peace and Diplomacy''edited by Mark & Ljubica Erickson, Weidenfeld & Nicolson: London, 2004 p. 95.</ref>
[[Súbor:Balkan 1912 es.svg|náhľad|Osmanské územie pred [[Prvá balkánska vojna|prvou balkánskou vojnou]] (1912{{--}}1913) – Osmanská ríša vyznačená fialovou farbou.]]
V tomto období dala Osmanská ríša len malé množstvo verejných prostriedkov na vzdelávanie; napríklad v rokoch [[1860]]{{--}}[[1861]] sa do vzdelávania investovalo len 0,2% peňazí z celkového rozpočtu.<ref>Baten, Jörg (2016). ''A History of the Global Economy. From 1500 to the Present''. Cambridge University Press. p. 50. ISBN <bdi>978-1-107-50718-0</bdi>.</ref> Osmanský štát, ktorý začal s dlhovou činnosťou v krymskej vojne, bol v roku [[1875]] nútený vyhlásiť bankrot. V roku [[1876]] osmanskí bašibozukovia brutálne potlačili [[Aprílové povstanie|bulharské povstanie]], kde zmasakrovali až 100 000 ľudí.<ref>Jelavich, Charles; Jelavich, Barbara (1986). ''The Establishment of the Balkan National States, 1804 – 1920''. p. 139. ISBN <bdi>978-0-295-80360-9</bdi>.</ref> Rusko-turecká vojna ([[1877]]{{--}}[[1878]]) skončila presvedčivým víťazstvom Ruska. Výsledkom bolo, že územie Osmanov v Európe sa prudko zmenšovalo: Bulharsko bolo založené ako nezávislé kniežatstvo v Osmanskej ríši, Rumunsko dosiahlo úplnú nezávislosť, Srbsko a Čierna Hora získalo úplnú nezávislosť, ale s menšími územiami. V roku [[1878]] [[Rakúsko-Uhorsko]] jednostranne anektovalo osmanské provincie [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovina]] a [[Novi Pazar]].
Britský premiér [[Benjamin Disraeli]] podporoval počas [[Berlínsky kongres|berlínskeho kongresu]] obnovu osmanských území na Balkánskom polostrove a na oplátku Británia v roku [[1878]] prevzala administratívu [[Cyprus|Cypru]].<ref>Taylor, A.J.P. (1955). ''The Struggle for Mastery in Europe, 1848–1918''. Oxford: Oxford University Press. pp. 228 – 54. ISBN <bdi>978-0-19-822101-2</bdi>.</ref> Británia neskôr v roku [[1882]] poslala vojakov do [[Egypt]]a, aby potlačili [[Urabijské povstanie]] – sultán [[Abdülhamid II.|Abdülhamid II]]. bol príliš paranoidný na mobilizáciu svojej vlastnej armády, pretože sa obával, že by to viedlo k štátnemu prevratu. V roku 1883 prišla nemecká vojenská misia pod vedením generála baróna [[Colmar von der Goltz|Colmara von der Goltza]] na výcvik osmanskej armády, čo viedlo k tzv. "Goltzovej generácii" nemecky vyškolených dôstojníkov, ktorí mali zohrávať významnú úlohu v politike posledných rokov ríše.<ref>Akmeșe, Handan Nezir ''The Birth of Modern Turkey The Ottoman Military and the March to World I'', London: I.B Tauris page 24</ref>
Od roku [[1894]] do roku [[1896]] zahynulo 100 000 až 300 000 Arménov žijúcich v Osmanskej ríši kvôli tomu, čo sa stalo známym ako [[Hamidíjské masakry]].<ref>Akçam, Taner (2006). ''A Shameful Act: The Armenian Genocide and the Question of Turkish Responsibility''. New York: Metropolitan Books. p. 42. ISBN <bdi>978-0-8050-7932-6</bdi>.</ref>
Keďže sa Osmanská ríša postupne zmenšovala, približne 7 – 9 miliónov moslimov sa presťahovalo zo svojich bývalých území na Kaukaze, na [[Krym (polostrov)|Kryme]], na Balkáne a na [[Stredomorie (Stredozemné more)|stredomorských ostrovoch]] do Anatólie a [[Východná Trácia|východnej Trácie]].<ref>Kemal H Karpat (2004). ''Studies on Turkish politics and society: selected articles and essays''. Brill. ISBN <bdi>978-90-04-13322-8</bdi>. Retrieved 24 May 2013.</ref> Po tom, čo ríša prehrala [[Prvá balkánska vojna|prvú balkánsku vojnu]] (1912{{--}}[[1913]]), stratila všetky svoje [[Balkánsky polostrov|balkánske]] územia okrem [[Východná Trácia|východnej Trácie]]. To malo za následok, že okolo 400 000 moslimov utekalo s ustupujúcimi osmanskými armádami, a približne 400 000 nemoslimov utekajúcich z územia stále pod osmanskou vládou.<ref>"Greek and Turkish refugees and deportees 1912–1924" (PDF). NL: Universiteit Leiden: 1. Archived from the original (PDF) on 16 July 2007.</ref> Justin McCarthy odhaduje, že v období od roku [[1821]] do roku [[1922]] zomrelo na Balkáne niekoľko miliónov moslimov s vyhostením podobného počtu.<ref>Justin McCarthy (1995). ''Death and exile: the ethnic cleansing of Ottoman Muslims, 1821–1922''. Darwin Press. ISBN <bdi>978-0-87850-094-9</bdi>. Retrieved 1 May 2013.</ref>
[[Súbor:Le Petir Journal, Proclamation of Mehmed V.jpg|náhľad|[[Mehmed V.]] bol po [[Mladoturecká revolúcia|Mladotureckej revolúcii]] vyhlásený za sultána Osmanskej ríše.]]
=== Porážka a zánik (1908{{--}}1922) ===
Porážka a zánik Osmanskej ríše ([[1908]]{{--}}[[1922]]) sa začala druhou ústavnou érou, ktorá bola momentom nádeje a sľubu ustanovenou [[Mladoturecká revolúcia|Mladotureckou revolúciou]]. Obnovila osmanskú ústavu z roku [[1876]] a pod osmanským parlamentom priniesla viacstrannú politiku s dvojstupňovým volebným systémom (volebný zákon). Ústava ponúkla nádej tým, že umožnila občanom ríše modernizovať štátne inštitúcie, omladiť ich silu a umožniť im brániť sa proti vonkajším mocnostiam. Jej záruka slobôd prisľúbila rozpustenie medzikomunitného napätia a zmenenie ríše na harmonickejšie miesto. Namiesto toho sa toto obdobie stalo príbehom súmraku v ríši.
Členovia [[Mladoturci|Mladoturkov]], ktorí kedysi odišli do úzadia, si teraz založili svoje strany.<ref>(Erickson 2013, p. 32)</ref> Medzi nimi boli hlavné „Výbor Únie a progresu“ a „Strana slobody a súhlasu“. Na druhom konci spektra boli etnické strany, medzi ktoré patrili Poale Zion, Al-Fatat a arménske národné hnutie organizované v rámci Arménskej revolučnej federácie. Rakúsko-Uhorsko, ktoré profitovalo z občianskeho sporu, si oficiálne pripojilo [[Bosna a Hercegovina|Bosnu a Hercegovinu]] v roku 1908. Posledné osmanské sčítanie ľudu sa uskutočnilo v roku [[1914]]. Napriek vojenským reformám, ktoré rekonštituovali osmanskú modernú armádu, stratila ríša v [[Taliansko-turecká vojna|taliansko-tureckej vojne]] ([[1911]]) svoje severoafrické územia a Dodekanese a takmer všetky svoje európske územia v [[Balkánske vojny|balkánskych vojnách]] (1912{{--}}1913). Ríša čelila neustálym nepokojom v rokoch, ktoré viedli k [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]], vrátane osmanskej protistrany z roku [[1909]], k incidentu 31. marec a dvoch ďalších prevratov v rokoch [[1912]] a [[1913]].
[[Osmanská ríša počas prvej svetovej vojny|História Osmanskej ríše počas prvej svetovej vojny]] začala osmanským prekvapujúcim útokom na ruské pobrežie Čierneho mora [[29. október|29. októbra]] [[1914]]. Po útoku vyhlásilo Rusko a jeho spojenci Francúzsko a Británia vojnu proti Osmanom. V prvých rokoch vojny došlo k niekoľkým dôležitým osmanským víťazstvám, ako napríklad [[bitka o Gallipoli]] a [[obliehanie Kut al-Amary]].
[[Súbor:Sultan Mehmed VI of the Ottoman Empire.jpg|náhľad|[[Mehmed VI.]], posledný sultán Osmanskej ríše.]]
V roku [[1915]] nariadila osmanská vláda vyhladzovanie svojho etnického arménskeho obyvateľstva, čo malo za následok smrť približne 1,5 milióna Arménov v [[Arménska genocída|arménskej genocíde]].<ref>Peter Balakian (13 October 2009). ''The Burning Tigris''. HarperCollins. p. xvii. ISBN <bdi>978-0-06-186017-1</bdi>. Retrieved 8 June 2013.</ref> Genocída sa uskutočnila počas a po prvej svetovej vojny a uskutočňovala sa v dvoch fázach: veľkoobchodné zabíjanie zdatnej mužskej populácie a podrobovanie armádnych brancov k nútenej práci, po ktorej nasledovalo vyhostenie žien, detí, seniorov a bezvládny [[pochod smrti]] vedúci k [[Sýrska púšť|sýrskej púšti]]. Boli vyhostení vojenskými sprievodmi a zbavení jedla a vody a boli podrobení pravidelným lúpežiam, znásilňovaniu a systematickému masakru. V rámci tej istej kampane etnických čistiek boli tiež páchané rozsiahle masakry proti [[Grécka genocída|gréckym]] a [[Asýrska genocída|asýrskym]] menšinám.<ref>Schaller, Dominik J; Zimmerer, Jürgen (2008). "Late Ottoman genocides: the dissolution of the Ottoman Empire and Young Turkish population and extermination policies – introduction" (PDF). ''Journal of Genocide Research''. 10 (1): 7–14. doi:10.1080/14623520801950820. Archived from the original (PDF) on 3 November 2013. <q>The genocidal quality of the murderous campaigns against Greeks and Assyrians is obvious</q></ref>
Arabská vzbura začala v roku 1916 a odvrátila vplyv Osmanov na stredovýchodnom fronte, kde počas prvých dvoch rokov vojny mali navrch. Prímerie Mudros bolo podpísané [[30. október|30. októbra]] [[1918]], čím sa rozdelenie Osmanskej ríše stanovilo v súlade so Zmluvou z Sèvres. Táto zmluva, ktorá bola navrhnutá na konferencii v [[Londýn]]e, umožnila sultánovi udržať si svoje postavenie a titul. Okupácia Intanbulu a Izmiru viedla k založeniu tureckého národného hnutia, ktoré zvíťazilo v [[Turecká vojna za nezávislosť|tureckej vojne za nezávislosť]] (1919{{--}}1923) pod vedením [[Mustafa Kemal Atatürk|Mustafu Kemala]] (neskôr s priezviskom Atatürk). Sultanát bol zrušený 1. novembra [[1922]] a posledný sultán [[Mehmed VI.]] (vládol [[1918]]{{--}}[[1922]]) opustil krajinu 17. novembra [[1922]]. [[Osmanský kalifát|Kalifát]] bol zrušený [[3. marec|3. marca]] [[1924]].<ref>Hakan Ozoglu (24 June 2011). ''From Caliphate to Secular State: Power Struggle in the Early Turkish Republic''. ABC-CLIO. p. 8. ISBN <bdi>978-0-313-37957-4</bdi>. Retrieved 8 June 2013.</ref>
== Vláda ==
Pred reformami v 19. a 20. storočí bola štátna organizácia Osmanskej ríše systémom s dvoma hlavnými dimenziami: vojenskou správou a civilnou správou. Sultán mal v systéme najvyššie postavenie. Civilný systém bol založený na miestnych správnych celkoch zodpovedajúcich charakteristikám regiónu. Štát mal kontrolu nad klérom. Podľa osmanského chápania mala byť hlavnou zodpovednosť štátu obhajovať a rozširovať územia moslimov a zaistiť bezpečnosť a harmóniu vnútri svojich hraníc v preklenujúcom kontexte ortodoxnej islamskej praxe a suverenity rozhodnutí [[Osmanská dynastia|Osmanských dynastií]].
[[Súbor:Jean-Baptiste van Mour 007.jpg|náhľad|Veľvyslanci v [[Topkapı Sarayı|paláci Topkapı]].]]
Osmanská ríša, ako inštitúcia Osmanov ([[Osmanská dynastia|Osmanských dynastií]]) bola v islamskom svete bezprecedentná a neprekonateľná vzhľadom na veľkosť a trvanie ríše. V Európe podobne neprerušovaný rad panovníkov (kráľov / cisárov) z tej istej rodiny dosiahli len Habsburgovci, ktorí vládli podobne dlho a počas rovnakého obdobia od konca 13. do začiatku 20. storočia. Osmanská dynastia bola tureckého pôvodu. V jedenástich prípadoch bol sultán zosadený (nahradený ďalším sultánom osmanskej dynastie, ktorý bol [už bývalého] sultánov brat, syn alebo synovec), pretože ho jeho nepriatelia vnímali ako hrozbu pre štát. V osmanskej histórii boli iba dva pokusy o zosadenie vládnucej osmanskej dynastie, oba však zlyhali.<ref>{{Citácia knihy|titul=Turkish public administration from tradition to the modern age|url=https://www.worldcat.org/oclc/288938724|vydavateľ=USAK, International Strategic Research Organization|rok=2008|miesto=Ankara|isbn=978-605-4030-01-9|priezvisko=Kapucu, Naim.}}</ref> Posledný osmanský sultán Mehmed VI. (vládol 1918 – 1922) bol priamy potomok mužskej línie prvého osmanského sultána [[Osman I.|Osmana I.]] (vládol 1299 – 1323/4), čo v európskych krajinách a v islamskom svete nebolo obdobné (napr. mužská línia Habsburgovcov zanikla v roku 1740). Primárnym účelom sultánovho háremu bolo zabezpečiť narodenie mužských dedičov osmanského trónu a zabezpečiť pokračovanie priameho patrilineálneho (mužského) potomstva osmanských sultánov.
Najvyššiu pozíciu v islame, ''[[kalifát]]'', požadovali sultáni už počnúc [[Murad I.|Muradom I.]], ktorý bol ustanovený ako osmanský kalifát. Osmanský sultán, ''pâdişâh'' alebo "pán kráľov", slúžil ako jediný vladár ríše a bol považovaný za stelesnenie svojej vlády, hoci nie vždy vykonával úplnú kontrolu. Sultánov hárem bol jedným z najdôležitejších v osmanskom dvore. Vládla mu [[Válide sultán]]. Príležitostne sa zapájala do štátnej politiky. Háremové ženy istý čas účinne kontrolovali štát, čím sa táto doba nazvala „[[Sultanát žien]]“. Noví sultáni sa vyberali vždy zo synov predchádzajúceho sultána.
=== Ozbrojené sily ===
[[Súbor:Turkish pilots in 1912.jpg|náhľad|Osmanský piloti v roku 1912.]]
Prvé vojenské jednotky osmanského štátu tvorila armáda zostavená Osmanom I. z kmeňov, ktoré žili v horách západnej Anatólie koncom 13. storočia. Osmanská armáda bola tvorená komplexným systémom náboru a [[Léno|léna]] (odmeny pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti). Hlavné zbory osmanskej armády zahŕňali ''[[janičiar]]ov, sipahie, akindžie a mehterân''. Osmanská armáda bola vo svojej dobe jednou z najpokročilejších bojových síl na svete a jednou z prvých, ktorá používala muškety a kanóny. Osmanskí Turci začali používať tiež falkonety, čo boli krátke, ale široké kanóny. Stalo sa tak počas obliehania Konštantínopolu v roku 1422.
Osmanská jazda bola skôr než na ťažké zbroji závislá na vysokej rýchlosti a pohyblivosti, používala luky, krátke meče na rýchlych koňoch (Turkoman a arab, predchodca plnokrvníka) a často uplatňovala taktiku podobnú Mongolom. Tá spočívala v predstieraní ústupu pri obkľučovaniu nepriateľských síl vnútri formácie v tvare polmesiaca a následnom skutočnom útoku. Počas 16. storočia, najmä za vlády [[Süleyman I.|Sulejmana Nádherného,]] dosiahla sila, organizovanosť a výkonnosť tureckých vojsk absolútny vrchol. V Európe do roku 1683 v podstate nemala na súši rovnocenného protivníka.
[[Súbor:Knotel-Janissaries.jpg|náhľad|[[Janičiar]]i.]]
Základom armády bola jazda ''sipahíovia''. Za službu v armáde dostávali dedičnú pôdu. Za dobré vojenské výkony mohli postúpiť do vyššieho lénneho stavu. Vojenská povinnosť sipahíov bola veľmi prísna. Počas vojnového ťaženia museli povinne narukovať. V boji tvorili sipahíjovia ľahké jazdectvo vyzbrojené lukmi a šípmi, kopijami a okrúhlymi štítmi. Tieto lénne vojská viedli [[Paša (Osmanská ríša)|pašovia]] a ''berlegbegovia'', čiže správcovia oblastí z ktorej pochádzala lénna jednotka. Nižšími vojenskými veliteľmi boli sandžakbegovia a alajbegovia. K jazdectvu ešte patrili moslimskí dobrovoľníci najímaní na čas vojny nazývaný bešlü a gümüllü.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Turecké vojenské výboje na území dnešného Slovenska III.|url=https://www.valka.cz/13472-Turecke-vojenske-vyboje-na-uzemi-dnesneho-Slovenska-III-|vydavateľ=valka.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-23|miesto=|jazyk=}}</ref>
Pechota bola známa svojou bojovnosťou a disciplínou. Najznámejšími pešími jednotkami boli obávaní [[janičiar]]i. Boli vytvárané z odvlečených kresťanských detí, ktoré boli odmalička pripravované na vojenskú službu. Prešli tvrdým výcvikom a celý život strávili vo vojenských táboroch. Nesmeli sa ženiť, piť alkohol ani hrať hazardné hry. Boli známy svojou tvrdou disciplínou. Boli vyzbrojení lukmi, štítmi, [[jatagán]]mi (''sečné zbrane''), neskôr aj puškami. Boli považovaní za najspoľahlivejšie turecké jendnotky. V tureckých posádkach slúžili aj reisi a azabi, teda moslimovia zbavení povinnosti platiť dane. Tvorili jednotky s názvom džemaaty. Najkvalitnejšou zložkou tureckej armády boli delostrelci nazývaní topčovia.<ref name=":0" />
Porážky, najmä zo strany Ruska, však doviedli vládnuce vrstvy k poznaniu, že reformy v európskom duchu sú neodvratné. Selimov bratranec Mahmut II. v júni 1826 zrušil nenávidené Janičiarske zbory (vtedy o sile 135 000 mužov), ktoré už dlho nemali tú kvalitu, čo v ranom novoveku, zato svojimi povstaleckými akciami, terorom obyvateľov a nátlakom na panovníka neustále destabilizovali štát. Jeho syn Abdülmecid I. v nastolenom kurze pokračoval skutočne hlbokými reformami. Vďaka nim začala armáda najímať zahraničných odborníkov a posielala svoje dôstojníkov na výcvik do západoeurópskych krajín.
Osmanskej námorníctvo značne prispelo k územnému rozšíreniu ríše na európsky kontinent. Začalo s dobytím severnej Afriky, kedy bolo k ríši pripojené Alžírsko a Egypt v roku 1517. Od porážky pri ''Lepante'' (1571) bolo zjavné, že na mori už námorníctvo mimoriadne úspechy proti vzrastajúcim koloniálnom mocnostiam nedosiahne, však ešte po dve nasledujúce storočia ríša ovládala [[Čierne more]] a východnej polovicu Stredomoria. Počnúc stratou Grécka v roku 1821 a Alžírska v roku 1830 začala osmanská námorná moc a kontrola nad vzdialenými územiami klesať. Sultán Abdulaziz sa pokúsil obnoviť námornú silu, nechal preto postaviť najväčšiu flotilu po vtedajšej Británii a Francúzsku. Lodenice v Barrow v Anglicku postavili v roku 1886 svoju prvú ponorku práve pre Osmanskú ríšu. Po mladotureckej revolúcii v roku 1908 sa výbor pre úniu a pokrok snažil založiť nové silné osmanské námorníctvo. "Nadácia osmanského námorníctva" vznikla v roku 1910 a zakúpila nové lode prostredníctvom verejných darov.
Zriadenie osmanského vojenského letectva sa datuje na jún 1909.
== Administratívne rozdelenie ==
[[Súbor:Ottoman Empire (1795).png|náhľad|Ejálety Osmanskej ríše v roku 1795.]]
Osmanská ríša bola koncom 14. storočia najprv rozdelená na provincie v zmysle pevných územných jednotiek s miestodržiteľom menovanými sultánom. Od konca 16. storočia bol najvyšší územný celok nazývaný ejálet, v európskych prameňoch nazývaný ako „[[pašalík]]“ alebo „[[bejlerbej]]“, čo je odvodené od [[Paša (Osmanská ríša)|paša]] („hlava“ – ''vojvodca, náčelník'') resp. od „bej“ / „bejlerbej“ („pán pánov“ čiže miestokráľ, resp. guvernér). Ejálety (pašalíky) sa ďalej delili na menšie sandžaky a nahije.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Detrez|vydavateľ=Peter Lang|strany=|kapitola=|isbn=978-90-5201-374-9|url=|počet strán=184|rok=2008|miesto=|vydanie=|meno=Raymond|titul=Europe and the Historical Legacies in the Balkans|odkaz na autora2=|autor2=|meno2=Barbara|priezvisko2=Segaert|odkaz na autora=|autor=|jazyk=}}</ref>
V roku 1867 boli v rámci reforiem Tanzimat zavedené nové správne jednotky, vilájety.
== Ekonomika ==
Osmanská vláda úmyselne presadzovala politiku rozvoja [[Bursa|Bursy]], [[Edirne]] a [[Istanbul]]u (postupných osmanských hlavných miest) do veľkých obchodných a priemyselných centier, pretože obchodníci a remeselníci boli pri vytváraní novej metropoly nenahraditeľní.<ref>{{Citácia knihy|titul=Studies in the economic history of the Middle East: from the rise of Islam to the present day;|url=https://www.worldcat.org/oclc/97694|vydavateľ=Oxford U.P|rok=1970|miesto=London,|isbn=0-19-713561-7}}</ref> Za týmto účelom Mehmed II. a jeho nástupca Bayezid II. taktiež povzbudzovali a vítali židovskú migráciu z rôznych častí Európy. Židia sa usadzovali v Istanbule a v ďalších prístavných mestách, ako je Solún. Na mnohých miestach v Európe boli Židia prenasledovaní svojimi kresťanskými náprotivkami (napríklad v Španielsku po skončení Reconquisty). Imigranti uvítali toleranciu, ktorú prejavili Turci.
Osmanské ekonomické povedomie bolo úzko späté so základnými pojmami chápania štátu a spoločnosti na Blízkom východe, kde je konečným cieľom štátu upevnenie a rozšírenie moci panovníka a spôsobom, akým sa toho dosahovalo, bolo získavať bohaté zdroje príjmu, aby prosperovali produktívne triedy spoločnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Buď zmenou, ktorú chceš vo svete vidieť|url=http://dx.doi.org/10.14712/18023061.160|periodikum=Envigogika|dátum=2011-12-31|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=6|číslo=3|issn=1802 – 3061|doi=10.14712/18023061.160|meno=Peter|priezvisko=Maňo}}</ref> Konečným cieľom bolo zvýšenie štátnych príjmov, bez toho, aby došlo k poškodeniu prosperity subjektov, aby sa zabránilo vzniku sociálneho neporiadku a aby tradičná organizácia spoločnosti zostala nedotknutá. Osmanské hospodárstvo v ranom novoveku výrazne expandovalo, najmä v prvej polovici osemnásteho storočia. Ročný príjem ríše štyrikrát kolísal medzi rokmi 1523 a 1748, upravený o infláciu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Revenue-raising and legitimacy : tax collection and finance administration in the Ottoman Empire, 1560 – 1660|url=https://www.worldcat.org/oclc/654641345|vydavateľ=E.J. Brill|rok=1996|miesto=Leiden|isbn=9789004102897|priezvisko=Darling, Linda T., 1945-}}</ref>
Organizácia štátnej pokladnice a kancelárstva sa v rámci Osmanskej ríše rozvíjala viac ako ktorákoľvek iná islamská vláda. Táto organizácia vyvinula byrokraciu ako samostatnú skupinu, čiastočne vysoko trénovanú ulamu, ktorá sa vyvinula v profesionálny orgán. Účinnosť tohto profesionálneho finančného orgánu stojí za úspechom mnohých veľkých osmanských štátnikov.<ref>{{Citácia periodika|titul=An Economic and Social History of the Ottoman Empire, 1300-1914.|url=http://dx.doi.org/10.2307/2598472|periodikum=The Economic History Review|dátum=1996-02|dátum prístupu=2020-04-19|ročník=49|číslo=1|strany=203|issn=0013-0117|doi=10.2307/2598472|meno=Virginia H.|priezvisko=Aksan|meno2=Halil|priezvisko2=Inalcik|meno3=Donald|priezvisko3=Quataert}}</ref>
Moderné osmanské štúdie naznačujú, že zmena vzťahov medzi osmanskými Turkami a strednou Európou bola spôsobená otvorením nových námorných trás. Je možné vidieť pokles významu pozemných trás na východ, keďže západná Európa otvárala oceánske trasy, ktoré obchádzali Blízky východ a Stredozemie, súčasne s úpadkom samotnej Osmanskej ríše.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Ottoman Empire, 1700–1922|url=http://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511818868|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2005-08-11|isbn=978-0-521-83910-5|meno=Donald|priezvisko=Quataert}}</ref>
== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Ottoman Smyrna.jpg|náhľad|[[Smyrna]] pod osmanskou vládou v roku 1900.]]
Odhad populácie ríše 11 692 480 obyvateľov pre obdobie rokov 1520 – 1535 bol získaný spočítaním osmanských domácností odvádzajúcich desiatok a počet následne vynásobený piatimi.<ref name="dx.doi.org">{{Citácia periodika|titul=The Ottoman Road to War in 1914: The Ottoman Empire and the First World War (review)|url=http://dx.doi.org/10.1353/jwh.2011.0067|periodikum=Journal of World History|dátum=2011|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=22|číslo=3|strany=642 – 645|issn=1527-8050|doi=10.1353/jwh.2011.0067|meno=M. Erdem|priezvisko=Kabadayi}}</ref> Z nejasných dôvodov bola populácia v 18. storočí nižšia než v 16. storočí.<ref>{{Citácia periodika|titul=Population rise and fall in Anatolia 1550–1620|url=http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/00263207908700415|periodikum=Middle Eastern Studies|dátum=1979-10|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=15|číslo=3|strany=322 – 345|issn=0026-3206|doi=10.1080/00263207908700415|jazyk=en|meno=Leila|priezvisko=Erder|meno2=Suraiya|priezvisko2=Faroqhi}}</ref> Odhad 7 230 660 obyvateľov pre prvé sčítanie ľudu, ktoré sa konalo v roku 1831, je považované za závažný podstav, pretože toto sčítanie malo slúžiť len k registrácii možných vojenských brancov.<ref name="dx.doi.org"/>
Sčítanie ľudu na osmanských územiach začalo až začiatkom 19. storočia. Údaje z roku 1831 sú k dispozícii ako oficiálne výsledky sčítania ľudu, ale tieto sčítania nepokrývali celú populáciu. Počítalo len mužov a nepokrývalo celú ríšu. Pre skoršie obdobie sú odhady veľkosti a rozmiestnenia populácie založené na pozorovaných demografických vzorcoch.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Ottoman Census System and Population, 1831–1914|url=http://dx.doi.org/10.1017/s0020743800033602|periodikum=International Journal of Middle East Studies|dátum=1978-08|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=9|číslo=3|strany=325–338|issn=0020-7438|doi=10.1017/s0020743800033602|meno=Standford J.|priezvisko=Shaw}}</ref>
Okolo roku 1800 mohla populácia dosahovať 25 až 32 miliónov obyvateľov. V európskych provinciách (predovšetkým na Balkáne) tvorila približne 10 miliónov, v ázijských provinciách 11 miliónov a v afrických provinciách približne 3 milióny. Hustota obyvateľstva bola vyššia v európskych provinciách – dvojnásobná než v Anatólii, ktorá bola zase trojnásobná hustote obyvateľov v Iraku a [[Sýria|Sýrii]] a päťnásobná hustote obyvateľov v Arábii.<ref name="ReferenceA">{{Citácia periodika|titul=Gendered Colonialisms in African History|url=http://dx.doi.org/10.2307/525022|periodikum=African Studies Review|dátum=2000-09|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=43|číslo=2|strany=194|issn=0002-0206|doi=10.2307/525022|meno=Teresa|priezvisko=Barnes|meno2=Nancy Rose|priezvisko2=Hunt|meno3=Tessie P.|priezvisko3=Liu}}</ref>
Ku koncu existencie ríše bola dĺžka života odhadovaná na 49 rokov. Epidémie a hladomor spôsobovali veľké demografické zmeny. V roku 1785 okolo jednej šestiny egyptskej populácie zomrelo na mor a populácia Aleppa sa v 18. storočí znížila o dvadsať percent. Egypt medzi rokmi 1687 a 1731 zasiahlo šesť hladomorov a Anatóliu zasiahol posledný hladomor štyri desaťročia neskôr.<ref name="ReferenceA"/>
[[Súbor:Bridge and Galata Area, Istanbul, Turkey by Abdullah Frères, ca. 1880-1893 (LOC).jpg|náhľad|[[Galata]] ([[Karaköy]]) a starý [[Galata Köprüsü|galatský most]] na [[Zlatý roh]], cca 1880 – 1893.]]
Vzostup prístavných miest mal za následok zoskupenie populácie a bol spôsobený vývojom dopravných prostriedkov ako parníky alebo železnice. Urbanizácia sa zvýšila najviac v rokoch 1700 až 1922, kedy mestá rástli. Zlepšenie zdravotných a hygienických podmienok ich pre život a prácu učinilo atraktívnejšími. Prístavné mestá ako Solún v Grécku zaznamenali nárast počtu obyvateľov z 55 000 v roku 1800 na 160 000 v roku 1912. Ďalej Izmir, kde v roku 1800 žilo 150 000 obyvateľov, narástol do roku 1914 na 300 000 obyvateľov.<ref name="ReferenceA"/><ref>{{Citácia periodika|titul=Reşat Kasaba, The Ottoman Empire and the World Economy: The Nineteenth Century (SUNY Series in Middle Eastern Studies) (Albany: State University of New York Press, 1988). Pp. 203.|url=http://dx.doi.org/10.1017/s0020743800057706|periodikum=International Journal of Middle East Studies|dátum=1991-08|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=23|číslo=3|strany=434 – 435|issn=0020-7438|doi=10.1017/s0020743800057706|meno=Şevket|priezvisko=Pamuk}}</ref> Niektoré regióny mali naopak pokles počtu obyvateľov – Belehrad zaznamenal pokles populácie z 25 000 na 8 000 obyvateľov, a to predovšetkým kvôli politickým sporom.<ref name="ReferenceA"/>
Ekonomická a politická migrácia mala dopad na celú ríšu. Napríklad [[Ruská ríša|ruské]] a rakúske anexie na Kryme a Balkáne mali za následok veľký príliv moslimských utečencov – 200 000 krymských Tatárov utieklo do Dobrudže.<ref name="ReferenceA"/> Medzi rokmi 1783 a 1913 zaplavilo Osmanskú ríšu približne 5 až 7 miliónov utečencov, z ktorých najmenej 3,8 miliónov pochádzalo z ruských území. Niektoré migrácie zanechali nezmazateľné znaky, ako politické napätie medzi časťami ríše (napr. Turecko a Bulharsko), zatiaľ čo na iných územiach boli zaznamenané odstredivé účinky, zjednodušujúce demografické prvky vyplývajúce z rôznych skupín obyvateľstva. Ekonomika bola tiež postihnutá stratou remeselníkov, obchodníkov, výrobcov a poľnohospodárov.<ref name="ReferenceA"/> Od 19. storočia značná časť moslimov z Balkánu emigrovala do dnešného Turecka. Títo ľudia sa označujú termínom ''[[Muhacir]]''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Death and exile : the ethnic cleansing of Ottoman Muslims, 1821-1922|url=https://www.worldcat.org/oclc/31936569|vydavateľ=Darwin Press|rok=1995|miesto=Princeton, N.J.|isbn=0-87850-094-4|priezvisko=McCarthy, Justin, 1945-}}</ref> Po grécko-tureckej vojne v rokoch 1922 – 1923 zaniklo na 3 000 rokov staré grécke osídlenie v Ponte ([[Pontskí Gréci]]) či v Kappadokii ([[Karamanliovia]]). Malú Áziu opustilo okolo 1,5 milióna Grékov a Grécko opustilo približne 500 000 moslimov. V dobe pádu Osmanskej ríše v roku 1922 tvorili polovicu tureckého mestského obyvateľstva moslimskí utečenci z Ruska, Grécka a Balkánu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Russia : war, peace and diplomacy : essays in honour of John Erickson|url=https://www.worldcat.org/oclc/56805979|vydavateľ=Weidenfeld & Nicolson|rok=2005|miesto=London|isbn=0-297-84913-1}}</ref>
=== Jazyk ===
[[Osmanská turečtina]] bola oficiálnym jazykom ríše. Išlo o [[Juhozápadné turkické jazyky|oghuzský]] [[Turkické jazyky|turkický jazyk]], výrazne ovplyvnený [[Perzské jazyky|perzštinou]] a [[Arabčina|arabčinou]]. Osmania mali niekoľko vplyvných jazykov: turečtinu, ktorou hovorila väčšina ľudí v Anatólii a väčšina moslimov na Balkáne, s výnimkou Albánska a [[Bosna (historická krajina)|Bosny]]; perzštinu, ktorou hovorili vzdelanci;<ref name="worldcat.org">{{Citácia knihy|edícia=1st ed|titul=Persian historiography and geography : Bertold Spuler on major works produced in Iran, the Caucasus, Central Asia, India, and early Ottoman Turkey|url=https://www.worldcat.org/oclc/69672164|vydavateľ=Pustaka Nasional|rok=2003|miesto=Singapore|isbn=9971-77-488-7|priezvisko=Spuler, Bertold, 1911 – 1990.}}</ref> arabčinu, používanú hlavne v [[Arábia|Arábii]], v [[Severná Afrika|severnej Afrike]], [[Irak]]u, [[Kuvajt (štát)|Kuvajte]], [[Levanta|Levante]] a častiach [[Africký roh|Afrického rohu]]; a [[Somálčina|somálčinu]] v celej oblasti Afrického rohu. V posledných dvoch storočiach dochádzalo k obmedzeniu týchto jazykov, aj keď im zostali špecifické role: perzština slúžila predovšetkým ako literárny jazyk pre vzdelaných,<ref name="worldcat.org"/> zatiaľ čo arabčina bola používaná počas náboženských obradov. Turečtina vo svojej osmanskej variante bola vojenským jazykom a jazykom štátnej správy už od ranných dôb ríše. Osmanská ústava z roku 1876 oficiálne upevnila úradný status turečtiny.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Ottoman Constitution, Promulgated the 7th Zilbridje, 1293 (11/23 December, 1876)|url=http://dx.doi.org/10.2307/2212668|periodikum=The American Journal of International Law|dátum=1908-10|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=2|číslo=4|strany=367|issn=0002-9300|doi=10.2307/2212668}}</ref> V období po [[Tanzimat]]e sa medzi vzdelanými stala francúzština spoločenským jazykom.
=== Náboženstvo ===
V osmanskom ríšskom systéme panovala hegemonická moslimská moc nad nemoslimskými obyvateľmi.
Až do druhej polovice 15. storočia mala ríša kresťanskú väčšinu obyvateľov pod vládou moslimskej menšiny.<ref>{{Citácia knihy|titul=Law and colonial cultures : legal regimes in world history, 1400-1900|url=https://www.worldcat.org/oclc/56320306|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2002|miesto=Cambridge, UK|isbn=0-511-04164-0|priezvisko=Benton, Lauren A., 1956-}}</ref> Na konci 19. storočia začala nemoslimská populácia v ríši značne klesať, a to nielen kvôli odtrhnutiu mnohých území, ale tiež kvôli migrácii. Podiel moslimov v 20. rokoch 19. storočia činil 60%, postupne stúpal na 69% v 70. rokoch 19. storočia a v 90. rokoch 19. storočia vzrástol na 76%.<ref>Içduygu, Ahmet; Toktas, Şule; Ali Soner, B. (1 February 2008). "The politics of population in a nation-building process: emigration of non-Muslims from Turkey". ''Ethnic and Racial Studies''. '''31''' (2): 358–89. doi:10.1080/01419870701491937. hdl:11729/308.</ref> Do roku 1914 bola iba 19,1% populácia ríše nemoslimských, väčšinou tvorený Židmi a kresťanmi, Asýrčanmi a Arménmi.
==== Islam ====
[[Súbor:Tile with Calligraphy.JPG|náhľad|[[Kaligrafia|Kaligrafické]] písmo na fritovacej dlaždici, zobrazujúce [[Alah|Božie meno]], [[Mohamed]]a a prvých [[Kalifát|kalifov]], cca 1727.]]
Turecké národy pred prijatím islamu praktikovali rôzne druhy [[Šamanizmus|šamanizmu]]. Abbásovský vplyv bol v strednej Ázii zaistený [[Moslimské dobytie Trsansoxanie|moslimským dobytím Trsansoxanie]]. Veľa rôznych tureckých kmeňov – vrátane [[Oghuzovia|Oghuzov]], ktorí boli predkami Seldžukov i Osmanov – postupne konvertovalo na islam a toto náboženstvo začiatkom 11. storočia privliekli do Anatólie. Od založenia Osmanskej ríše Osmania nasledovali ''maturidismus'' (islamská škola teológie) a [[hanífovský mazhab]] (islamská právna škola).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Revival: Cambodia: Change and Continuity in Contemporary Politics (2001)|url=http://dx.doi.org/10.4324/9781315192918|dátum=2017-06-28|dátum prístupu=2020-04-03|doi=10.4324/9781315192918}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Iranian Nuclear Aspirations and Strategic Balancing in the Middle East|url=http://dx.doi.org/10.1111/mepo.12130|periodikum=Middle East Policy|dátum=2015-06|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=22|číslo=2|strany=80 – 93|issn=1061-1924|doi=10.1111/mepo.12130|meno=Stephen|priezvisko=Ellis|meno2=Andrew|priezvisko2=Futter}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=INTEREST-FREE BANKING'S AND CONVENTIONAL BANKING'S ATTITUDES AGAINST FINANCIAL CRISES: THE CASE OF TURKEY|url=http://dx.doi.org/10.15295/bmij.v3i1.102|periodikum=Business & Management Studies: An International Journal|dátum=2015-07-31|dátum prístupu=2020-04-03|ročník=3|číslo=1|issn=2148-2586|doi=10.15295/bmij.v3i1.102|meno=Mustafa|priezvisko=CANBAZ}}</ref>
Moslimské sekty považované za kacírske, ako [[drúzi]], [[Ismá’ílíja|ismá'ílíja]], [[aleviti]] a [[alaviti]], boli radené za Židov a kresťanov.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Syria Dilemma|url=http://dx.doi.org/10.7551/mitpress/9983.003.0005|vydavateľ=The MIT Press|rok=2013|isbn=978-0-262-31733-7}}</ref> V roku 1514 nariadil sultán Selim I. zmasakrovať 40 000 anatolských alevitov, ktorých považoval za [[Piata kolóna|piatu kolónu]] rivala – Safíjovskej ríše. Selim bol tiež zodpovedný za bezprecedentnú a rýchlu expanziu Osmanskej ríše na Blízky východ, najmä vďaka [[Osmansko-mamlucká vojna (1516 – 1517)|dobytiu celého egyptského Mamluckého sultanátu]]. Týmto dobývaním Selim ďalej upevňoval osmanské tvrdenie, že je islamským kalifom, hoci sa osmanský sultáni považovali za kalifov od 14. storočia počínajúc Muradom I. (vládol 1362 až 1389). Titul kalifa si osmanskí sultáni držali po zvyšok funkčného obdobia úradu, ktoré skončilo jeho zrušením 3. marca 1924 [[Veľké národné zhromaždenie|Veľkým národným zhromaždením Turecka]] a exilom posledného kalifa [[Abdülmecid II.|Abdülmecida II.]] do Francúzska.
==== Kresťanstvo a judaizmus ====
[[Súbor:Gennadios II and Mehmed II.jpg|náhľad|210x210bod|[[Mehmed II.]] a Patriarcha [[Gennadius Scholarius|Gennadius II.]]]]
V Osmanskej ríši boli kresťanom v súlade s moslimským systémom [[dhimmi]] zaručené obmedzené slobody (napríklad právo na bohoslužbu). Okrem rôznych iných zákonných obmedzení im bolo zakázané nosiť zbrane alebo jazdiť na koni, ich domy nemohli prekrývať tie moslimské.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1st U.S. ed|titul=A shameful act : the Armenian genocide and the question of Turkish responsibility|url=https://www.worldcat.org/oclc/64844685|vydavateľ=Metropolitan Books|rok=2006|miesto=New York|isbn=0-8050-7932-7|priezvisko=Akçam, Taner, 1953-}}</ref> Mnoho kresťanov a Židov konvertovalo s cieľom zaistiť si plné postavenie v spoločnosti. Väčšina však naďalej praktikovala svoje staré náboženstvá bez obmedzenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Archives and chanceries: Ottoman Empire and Turkey|url=http://dx.doi.org/10.1163/1573-3912_ei3_com_23851|vydavateľ=Encyclopaedia of Islam, THREE|dátum prístupu=2020-04-04}}</ref>
Podľa systému millet boli nemoslimovia považovaný za predmet Ríše, ale nepodliehali moslimskej viere ani moslimskému zákonu. Napríklad ortodoxný millet stále podliehal [[Corpus iuris civilis|Justiniánovemu zákonníku]], ktorý v Byzantskej ríši platil 900 rokov. Najväčšej skupine nemoslimských obyvateľov (alebo dhimmi) islamského osmanského štátu, pravoslávnemu milletu, bola udelená rada zvláštnych privilégií v oblasti politiky a obchodu a museli platiť vyššie dane než moslimské subjekty.<ref>{{Citácia knihy|titul=Loyola University New Orleans|url=http://dx.doi.org/10.1093/omo/9781561592630.013.3000000032|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2018-03-26|isbn=978-1-56159-263-0}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=The American Role in the Global Economy, February-March 1988|url=http://dx.doi.org/10.21236/ada197959|rok=1988-03-01|miesto=Fort Belvoir, VA|meno=Susan J.|priezvisko=Whitson}}</ref> Výber týchto daní ([[džizja]]) často sprevádzalo zlé zachádzanie a krutosť.
Podobné millety boli zriadené pre osmanskú židovskú komunitu, ktorá bola pod vedením osmanského hlavného rabína; arménske apoštolské spoločenstvo, ktoré bolo pod vedením hlavného biskupa; a radu ďalších náboženských komunít.<ref>{{Citácia knihy|titul=A concise history of Islam|url=https://www.worldcat.org/oclc/868069299|miesto=New Delhi|isbn=978-93-82573-47-0}}</ref> Niektorí tvrdia, že millet je príkladom predmoderného [[Pluralizmus (náboženstvo)|náboženského pluralizmu]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Islamic roots of democratic pluralism|url=https://www.worldcat.org/oclc/169571738|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2001|miesto=Oxford|isbn=978-0-19-513991-4|priezvisko=Sachedina, Abdulaziz Abdulhussein, 1942-}}</ref>
== Kultúra ==
Osmani prebrali niektoré z tradícií, umenia a kultúrnych inštitúcií v regiónoch, ktoré si podmanili a pridali im nový rozmer. Prijali početné tradície a kultúrne rysy starých ríši (v oblastiach ako architektúra, kuchyňa, hudba, voľný čas a vláda) a rozvíjali ich do nových foriem, čo viedlo k novej a výraznej osmanskej kultúrnej identite. Napriek novým tradíciám a zlučovaniu bola osmanská dynastia, podobne ako jej predchodcovia [[Rumský sultanát]] a [[Seldžucká ríša]], čo do kultúry, jazyka zvykom dôkladne perzianizovaná a preto bola ríša popisovaná ako perzianizovaná ríša.<ref>{{Citácia knihy|titul=One-Volume Libraries: Composite and Multiple-Text Manuscripts|url=http://dx.doi.org/10.1515/9783110496956-008|vydavateľ=De Gruyter|rok=2016-01-07|miesto=Berlin, Boston|isbn=978-3-11-049695-6|meno=Jan|priezvisko=Schmidt}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Music of the Ottoman Court: Makam, Composition and the Early Ottoman Instrumental Repertoire|url=http://dx.doi.org/10.2307/834402|periodikum=Asian Music|dátum=2000|dátum prístupu=2020-04-04|ročník=31|číslo=2|strany=169|issn=0044-9202|doi=10.2307/834402|meno=Irene|priezvisko=Markoff|meno2=Walter|priezvisko2=Feldman}}</ref> Medzikultúrne sobáše sa na tvorbe charakteristickej kultúry osmanských elít podieľali taktiež. V porovnaní s tureckou ľudovou kultúrou bol vplyv týchto nových kultúr na tvorbu kultúry osmanských elít jasný.
[[Otrokárstvo (využívanie otrokov)|Otroctvo]] bolo súčasťou osmanskej spoločnosti a väčšina otrokov boli zamestnaných ako domáci sluhovia.<ref>{{Citácia knihy|titul=From Empire to Republic|url=http://dx.doi.org/10.31826/9781463230098|vydavateľ=Gorgias Press|rok=2010-12-31|miesto=Piscataway, NJ, USA|isbn=978-1-4632-3009-8|meno=Halil|priezvisko=Inalcik}}</ref> Poľnohospodárske otroctvo, napríklad také, aké bolo rozšírené v Amerike, bolo relatívne zriedkavé. Otrokyne sa v ríši predávali až do roku 1908.<ref>{{Citácia knihy|titul=Beyond Slavery|url=http://dx.doi.org/10.1057/9780230113893_7|vydavateľ=Palgrave Macmillan US|rok=2010|miesto=New York|isbn=978-0-230-10017-6|strany=107 – 122|meno=Kecia|priezvisko=Ali}}</ref> Počas 19. storočia sa ríša dostala pod tlak zo západoeurópskych krajín, aby ukončila predávanie otrokýň. Politiky vyvinuté rôznymi sultánmi v priebehu 19. storočia sa pokúšali obmedziť obchod s osmanskými otrokmi, ale otroctvo malo stáročia náboženskú podporu, takže otroctvo nebolo v ríši nikdy zrušené.
[[Čierna smrť|Mor]] zostal hlavnou pohromou v osmanskej spoločnosti až do druhej štvrtiny 19. storočia. Medzi rokmi 1701 a 1750 bolo v Istanbule zaznamenaných 37 väčších a menších morových epidémií a 31 medzi rokmi 1751 a 1801.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Migration into Eigteenth-Century 'Greater Istanbul' as Reflected in de Kadi Registers of Eyüp|url=http://poj.peeters-leuven.be/content.php?url=article&id=2004296&journal_code=TURC|periodikum=Turcica|dátum=1998|dátum prístupu=2020-04-04|číslo=0|strany=163 – 183|issn=0082-6847|doi=10.2143/TURC.30.0.2004296|meno=Suraiya|priezvisko=FAROQHI}}</ref>
Osmani si osvojili perzské byrokratické tradície a kultúru. Sultánovia tiež významne prispeli k rozvoju perzskej literatúry.<ref>{{Citácia periodika|titul=Prof. Dr. Halil İnalcık|url=http://dx.doi.org/10.1501/otam_0000000381|periodikum=OTAM(Ankara|dátum=1996|dátum prístupu=2020-04-04|issn=1019-469X|doi=10.1501/otam_0000000381|meno=Melek|priezvisko=DELİBAŞI|meno2=Halil|priezvisko2=İNALCIK}}</ref>
=== Vzdelanie ===
V Osmanskej ríši každý millet vytvoril školský systém slúžiaci svojim občanom.<ref name="ReferenceB">{{Citácia knihy|titul=Imperial lineages and legacies in the Eastern Mediterranean : recording the imprint of Roman, Byzantine and Ottoman rule|url=https://www.worldcat.org/oclc/953604253|miesto=London|isbn=978-1-317-11845-9}}</ref> Vzdelanie sa preto vo veľkej miere delilo na etnické a náboženské línie: Niekoľko nemoslimov navštevovalo školy pre moslimských študentov a naopak. Väčšina inštitúcií, ktoré slúžili všetkým etnickým a náboženským skupinám, vyučovalo vo francúzštine alebo iných jazykoch.<ref name="ReferenceB"/>
=== Literatúra ===
Dva hlavné delenia osmanskej písomnej literatúry sú poézia a [[próza]]. Poézia bola zďaleka dominantnejšou. Osmanská próza až do 19. storočia neobsahovala príklady fikcie: neexistovali náprotivky, ako napríklad európskej romantizmu, poviedky alebo románu. Analógové žánre však existovali v tureckej ľudovej literatúre aj v divánskej poézii.
Osmanská divánska poézia bola vysoko ritualizovanou a symbolickou formou umenia.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
* HITZEL, Frédéric: ''Osmanská říše 15. - 18. století.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2005. 304 s. ISBN 80-7106-567-6
== Pozri aj ==
* [[Osmanská dynastia]]
* [[Turecko]]
* [[Bitka pri Moháči (1526)]]
* [[Veľká turecká vojna]] (1683 – 1699)
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
[[Kategória:Osmanská ríša| ]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Afriky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Zaniknuté monarchie]]
r3vsnh7u90ug0l0b7q5l66adibltrqq
Grécka občianska vojna
0
26925
8213818
8119631
2026-05-14T18:08:17Z
Maximilián Fedora
259749
8213818
wikitext
text/x-wiki
'''Grécka občianska vojna''' bol vojenský konflikt, ktorý sa odohral v rokoch [[1946]] – [[1949]] v [[Grécko|Grécku]]. Na jednej strane konfliktu stála konzervatívna časť gréckej spoločnosti a silové zložky gréckej vlády, najprv podporované [[Veľká Británia|Britániou]] a neskôr [[Spojené štáty|USA]]. Druhá, takzvaná revolučná časť spoločnosti, bola vedená gréckou [[komunizmus|komunistickou stranou]].
Občianska vojna skončila porážkou komunistov a ich demokratickej armády (''Dimokratikos Stratos Elladas – DSE'') regulárnou gréckou (helenskou) armádou.<ref>Nikos Marantzidis and Giorgos Antoniou. "The Axis Occupation and Civil War: Changing trends in Greek historiography, 1941–2002." ''Journal of Peace Research'' (2004) 41#2 pp: 223–231.</ref> Počas bojov druhej svetovej vojny a občianskej vojny bolo uväznených asi 100-tisíc odporcov režimu, najmä bojovníkov najväčšej organizácie protifašistického odboja [[ELAS]], z ktorých 3-tisíc bolo odsúdených na smrť. Po tom, čo dočasná vláda v roku 1948 oznámila, že všetky deti musia opustiť oblasti Grécka kontrolované DSE, desaťtisíce slovanských Macedóncov bojujúcich na strane komunistov odišlo z krajiny. Exodus slovanských Macedóncov z gréckeho Macedónska pokračoval aj po skončení občianskej vojny a mnohí sa vrátili do vtedajšej [[Macedónska socialistická republika|Socialistickej republiky Macedónsko]]. 11 000 detí bolo za účasti [[Medzinárodný červený kríž|Medzinárodného červeného kríža]] distribuovaných ako utečenci v Juhoslávii (vrátane [[Severné Macedónsko|Macedónska]]).
Pred obavou z pokračovania zatýkania komunistov viacerí emigrovali do krajín [[Východný blok|východného bloku]], ktorý ich podporoval. Najviac ľudí odišlo do ZSSR (do Taškentu sa presunulo aj sídlo gréckej komunistickej strany) a ďalších približne 12 000 do bývalého Česko-Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Řecké imigranty zasáhly politické procesy. Slibovali jim, že se vrátí domů, říká historik • mujRozhlas | url = https://www.mujrozhlas.cz/jak-bylo-doopravdy/recke-imigranty-zasahly-politicke-procesy-slibovali-jim-ze-se-vrati-domu-rika | vydavateľ = www.mujrozhlas.cz | dátum prístupu = 2025-11-12 | jazyk = cs-CZ}}</ref> Od apríla 1948 do prvých mesiacov roku 1950 bolo v rámci „akcie Grécke deti“ československou vládou prijatých 5 221 detí a niekoľko stoviek dospelých, ktorí získali status politických utečencov. Počet gréckych utečencov sa v priebehu šesťdesiatych rokov zvýšil, pretože krajiny bývalého socialistického bloku <!-- pozri en.wikipedia.org/wiki/File:Deca_begalciacrosseurope.png -->pristúpili k zlučovaniu rodín, ktoré boli rozdelené pobytom na rôznych miestach. Dôsledkom tejto činnosti sa na začiatku 70. rokov ku gréckej národnosti v ČSSR hlásilo podľa niektorých neoficiálnych zdrojov až 15-tisíc osôb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bartolenová | titul = Osudy gréckej menšiny v Československu | url = https://digilib.phil.muni.cz/sites/default/files/pdf/128971.pdf | dátum prístupu = 2025/11/12 | meno = Miroslava | dátum vydania = 30. 11. 2024 | vydavateľ = Digital Library of the Faculty of Arts, Masaryk University | edícia = Studia historica Brunensia. 2012, vol. 59, iss. 1-2, pp. [129]-155}}</ref> Medzi najznámejšie „Grécke deti“ patria speváčky [[Martha Elefteriadu]] (* 12. september 1946) a [[Tena Elefteriadu]] (* 16. apríl 1948).
== Referencie ==
<references />
{{Dejepisný výhonok}}
{{Zoznam vojen}}
{{Studená vojna}}
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
mchxp2a4rwqkomtwz7a0i9mr1tfhu2g
Soblahov
0
28952
8213990
8152259
2026-05-15T01:34:04Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213990
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Slovenská obec
| Typ = obec
| Názov = Soblahov
| Iné názvy =
| Obrázok = Soblahov kostol 01.jpg
| Popis obrázku = Kostol sv. Mikuláša
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = Soblahov-trencin-flag.svg
| Kraj = Trenčiansky
| Okres = Trenčín
| Región = Stredné [[Považie]]
| Časti =
| Rieka = Soblahovský potok
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 48.866
| Zemepisná dĺžka = 18.083
| Nadmorská výška = 284
| Prvá zmienka = 1332
| Starosta = Marian Hudec<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref>
| Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
| PSČ = 913 38
| Kód = 506508
| EČV = TN
| Predvoľba = +421-32
| Adresa =
| E-mail =
| Telefón =
| Fax =
| Mapa =
| Popis mapy =
| Web = www.soblahov.sk
| Commons = Soblahov
| Pôvod názvu =
| Poznámky =
}}
'''Soblahov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Trenčín (okres)|okrese Trenčín]].
Rozkladá sa v uzavretej doline pod masívom Strážovských vrchov. Táto obec získala ocenenie [[dedina roka]] 2001.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|autor=|titul=Výsledky súťaže Dedina roka 2001|url=http://www.obnovadediny.sk/Upload/SDR/archiv/2001/SDR2001-vysledky.pdf#view=Fit|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=06.03.2013|vydavateľ=Slovenská agentúra životného prostredia|miesto=|jazyk=sk|archív=|status=mŕtvy|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304140631/http://www.obnovadediny.sk/Upload/SDR/archiv/2001/SDR2001-vysledky.pdf}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = TASR
| titul = Slovenskou Dedinou roka 2001 sa stal Soblahov z okresu Trenčín
| url = https://cestovanie.sme.sk/c/252749/slovenskou-dedinou-roka-2001-sa-stal-soblahov-z-okresu-trencin.html
| dátum vydania = 26.2.2002
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 07.07.2023
| vydavateľ = SME.sk
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> V súčasnosti je obec vyhľadávaná hlavne milovníkmi prírody, turistiky a cyklistiky.
== Dejiny ==
Osídlenie už v neolite /LNK želiezovskej skupiny ,cca 5000 az 4700 pr.Kr / Obec s farou sa spomína od roku 1332 ako ''Sabula'', z roku 1372 ako ''Sabloho'', z roku 1404 ako ''Soblahow'', z roku 1598 ako ''Soblaho'', z roku 1773 ako ''Soblahow'', maďarsky ''Szoblahó'', ''Cobolyfalu''. Patrila panstvu Trenčín. V roku 1598 mala 2 mlyny a 56 domov, v roku 1720 mala 28 daňovníkov, v roku 1784 mala 98 domov, 122 rodín a 640 obyvateľov, v roku 1828 mala 102 domov a 741 obyvateľov. Obchodovali s drevom, v 16. storočí sa živili rybnikárstvom, hrnčiarstvom, nožiarstvom (habáni). V obci sa v minulosti nachádzali tri panské rybníky.
V katastrálnom území obce sa [[3. august|3. augusta]] [[1708]] odohrala [[Bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi habsburskými vojskami generála [[Sigbert Heister|Heistera]] a kuruckou armádou [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]].
V roku [[1906]] bol zachytený vodný zdroj Huk. Je považovaný za najstarší zachytený prameň v regióne a zásobuje pitnou vodou mesto [[Trenčín]].
Počas SNP bojovali v chotári obce partizáni.<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník =
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = III
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1978
| počet strán = 532
| strany =
}}</ref> Za ČSSR nastal v obci rozmach poľnohospodárstva. Známe bolo hlavne pestovanie zemiakov a chmeľu.
== Príroda ==
Obec je bohatá na vodné zdroje (v blízkosti vyvierajú minerálne pramene kyselky), rastlinstvo a živočíšstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príroda | url = https://www.soblahov.sk/obec-2/priroda/ | vydavateľ = soblahov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zo živočíchov je to napríklad [[fuzáč alpský]], [[roháč veľký]], [[salamandra škvrnitá]], [[bystruška potočná]], [[jasoň chochlačkový]], [[sova dlhochvostá]], [[jastrab krahulec]], [[jazvec lesný|jazvec lesný,]] [[medveď hnedý]], [[Jeleň lesný|jeleň lesný,]] [[srnec lesný]], [[muflón lesný]], alebo [[rys ostrovid]]. V roku 1975 bol opísaný pre vedu nový druh dvojkrídlovca, nazvaný ''Sycorax slovacus'' (opísal prof. RNDr. Jozef Halgoš Dr.Sc.), ktorý doteraz nebol zistený na inom mieste na svete. Z rastlín je to napríklad chránený [[poniklec veľkokvetý]] a [[ľalia zlatohlavá]], na močiarnych i na lúčnych biotopoch je potvrdený výskyt viacerých druhov vzácnych [[vstavačovité|orchideí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príroda | url = https://www.soblahov.sk/obec-2/priroda/rastlinstvo-31sk.html | vydavateľ = soblahov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-07 | miesto = | jazyk =sk }}</ref>
V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia [[Bindárka]] a [[Ostrý vrch (prírodná rezervácia)|Ostrý vrch]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | https://mapy.dennikn.sk/?x=18.11469&y=48.85733&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref>
*Vrchy: [[Ostrý vrch (767,5 m n. m.)|Ostrý vrch]] ({{mnm|767.5}}), Svitava ({{mnm|700}}), Čiernachov ({{mnm|695}}), Veľké Kačky ({{mnm|649}}), Kočina hora ({{mnm|426}})
*Vodné toky: [[Soblahovský potok]], [[Hukov potok]], Kačenech potok
*Kyselky: Horňanská kyselka (Kyselka na Hornom Huku), Dolňanská kyselka
== Pamiatky ==
* Kostol Sv. Mikuláša: je ranogotický objekt, evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Existenciu farského kostola v obci už v 1. polovici 14. storočia dokladá záznam z rokov 1332 – 1337, kedy pápežský legát navštívil miestneho kňaza Konráda. Vo veži kostola sa nachádzajú štyri zvony. Pôvod najstaršieho a najväčšieho z nich z rokom uliatia 1482 nie je známy.
* Kaplnka Svätého Vendelína: je klasicistická kaplnka, situovaná pri cintoríne na Chríbe. Postavená bola v roku 1802. Omša sa tu slúžievala každú nedeľu po sviatku sv. Vendelína – patróna pastierov.
* Kaplnka Svätého Vincenta: je príkladom drobnej sakrálnej architektúry v obci, vybudovaná v neskorobarokovom štýle.
* Socha sv. Jána Nepomuckého: baroková socha osadená v roku [[1789]].
* Pamätník SNP: je venovaný obetiam 2. svetovej vojny.
== Kultúra ==
* FS Dolinčka – ženská folklórna skupina, založená v roku [[1981]]
* FS Melenčárik – detský folklórny súbor
* Melenčár – folklórna skupina
* Cukríkovci – hudobná skupina
* Harmoniková akadémia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Harmoniková akadémia |url=https://www.harmonikovaakademia.sk |dátum prístupu=2025-12-08 }}</ref>
* Galéria na povale
== Šport ==
* OŠK Soblahov – futbalový klub<ref>[https://osksoblahov.webnode.sk/ OŠK Soblahov]</ref>
* Turistický klub Ostrý vrch Soblahov – turistický klub<ref>[https://isk.soblahov.sk/ IŠK Soblahov]</ref>
== Zaujímavosti ==
* [[Rozhľadňa Dúbravka]] – drevená rozhľadňa stojí nad obcou Soblahov v nadmorskej výške {{mnm|365}}<ref>[https://visit.trencin.sk/rozhladna-dubravka/ Rozhľadňa Dúbravka] - visit.trencin.sk</ref>
* [[Úzkorozchodná železnica]] Trenčín-Selec<ref>[https://www.juce.sk/rozne/uzkorozchodna-zeleznica/63-urz1 Úzkorozchodná železnica Trenčín - Selec] - juce.sk</ref>
*MAS Inovec – miestna akčná skupina ôsmych obcí<ref>[https://www.masinovec.sk/ Miestna akčná skupina INOVEC]</ref>
*Soblahovský [[kroj]]<ref>[https://www.soblahov.sk/soblahovske-kroje/ Soblahovské kroje] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211205132643/https://www.soblahov.sk/soblahovske-kroje/ |date=2021-12-05 }} - soblahov.sk</ref>
*Kornička - dievčenský zapletaný vrkôčik pochádzajúci zo Soblahova
*Melencová polievka - je tradičná slovenská polievka s hustým trhaným cestom (melencami), pochádzajúca zo Soblahova
== Osobnosti ==
* [[Adam Beták]] (* [[1786]] – † [[1868]]), kňaz, náboženský spisovateľ, bernolákovec
* PhDr. [[Cyril Marián Guniš]] (* [[1901]] – † [[1974]]), kňaz, vysokoškolský pedagóg, jazykovedec, autor talianskej učebnice La lingua italiana<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guniš, Cyril Marián, SchP | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=guniscyrilmarianschp | vydavateľ = knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2025-07-25}}</ref>
* genmjr. [[Ondrej Šedivý]] (* [[1921]] – † [[2017]]), vojak, držiteľ viacerých vyznamenaní napr. [[Kríž Milana Rastislava Štefánika]]<ref>[https://www.vets.cz/vpm/33437-hrob-ondrej-sedivy/]</ref>
* prof. RNDr. [[Jozef Halgoš]], DrSc. (* [[1946]]), ekológ, vedec, profesor<ref>[https://beliana.sav.sk/heslo/halgos-jozef]</ref>
* [[Peter Beňo]] (* [[1972]]), rímskokatolícky pomocný biskup Nitrianskej diecézy a titulárny biskup sídla Amudarsa
* [[Attila Bátky]] (* [[1973]]), zápasník v gréckorímskom štýle
* [[Richard Lintner]] (* [[1977]]), hokejový obranca
* [[Ivana Horná]] (* [[1990]]), reprezentantka v silovom trojboji, majsterka sveta a štvornásobná majsterka Európy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.olympic.sk/clanok/ivana-horna-ME-skiewniewice |dátum prístupu=2025-07-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20251219042936/https://www.olympic.sk/clanok/ivana-horna-ME-skiewniewice |dátum archivácie=2025-12-19 }}</ref>
* [[Jakub Holúbek]] (* [[1991]]), futbalista
* [[Viktória Chladoňová]] (* [[2006]]), cyklistka
== Partnerské obce ==
* {{flagicon|Česko}} [[Buchlovice]], [[Česko]]
* {{flagicon|Poľsko}} [[Gmina Rudniki]], Poľsko
* {{flagicon|Česko}} [[Sloup]], Česko
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.apsida.sk/c/7731/soblahov www.apsida.sk – profil gotického kostola]
{{Slovenský výhonok}}
{{Obce okresu Trenčín}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Soblahov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Trenčín]]
pd1rvdkj4tjp3zkcfyhy9i7j96iumqw
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
0
29434
8214020
8139292
2026-05-15T05:59:17Z
~2026-29199-37
294923
8214020
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|48.140647|17.118486|format=dms|display=title}}
{{Infobox Ministerstvo
| názov = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
| logo =
| obrázok = Ministerstvo vnútra SR.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis = Sídlo Ministerstva vnútra SR na [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinovej ulici]] v Bratislave
| dátum založenia =
| dátum zániku =
| sídlo = <nowiki> (Bratislava)|Pribinova ulica]] 2,</nowiki><br>812 72 [[Bratislava]]
| počet zamestnancov =
| rozpočet =
| minister = [[Filip Kazakovski]]
| štátny tajomník = [[Lucia Kurilovská]]<br>[[Patrik Krauspe]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedúci predstavitelia MV SR | url = https://www.minv.sk/?vedenie_MVSR | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><br>[[Michal Kaliňák]]
| web = {{url|http://www.minv.sk}}
}}
'''Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky''' je jedno z [[ministerstvo|ministerstiev]] [[Slovensko|Slovenska]].
== Pôsobnosť ministerstva ==
Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre:
# ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné služby, vstup na územie Slovenska a pobyt cudzincov na jej území, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky azylantov a odídencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a ochranu pred požiarmi,
# všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie [[Voľby na Slovensku|volieb]] do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,
# automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,
# [[Policajný zbor]] a [[Hasičský a záchranný zbor]],
# koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich úlohy štátnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre | url = https://www.minv.sk/?urad_MV | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
== Minister vnútra ==
{{Pozri aj|Zoznam ministrov vnútra Slovenskej republiky}}
Ministerstvo vnútra riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister vnútra, ktorého vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh predsedu vlády SR.
Súčasným ministrom je od [[25. október|25. októbra]] [[2023]] [[Matúš Šutaj Eštok]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]]).<ref name="teraz-video-prezidentka-vymenovala-novu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Prezidentka vymenovala novú vládu, povedie ju R. Fico | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-z-caputova-vymenovala-r/750123-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2023-10-25 }}</ref>
Od 25. októbra 2023 sú štátnymi tajomníkmi [[Lucia Kurilovská]] a [[Patrik Krauspe]].<ref name="minv-novym-ministrom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým ministrom vnútra je Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=novym-ministrom-vnutra-je-matus-sutaj-estok | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
===Časová os ministrov vnútra Slovenskej republiky===
{{#tag:timeline|
ImageSize = width:300 height:1000
PlotArea = left:40 right:0 bottom:70 top:10
Legend = columns:3 left:40 top:60 columnwidth:80
DateFormat = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/1993 till:{{CURRENTDAY2}}/{{CURRENTMONTH}}/{{CURRENTYEAR}}
TimeAxis = orientation:vertical format:yyyy
ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993
Colors=
id:SDKÚ value:rgb(0,0.18,0.65) legend:SDK/SDKÚ
id:KDH value:rgb(0.137, 0.384, 0.745) legend:KDH
id:OĽaNO value:rgb(0.243, 0.815, 0.325) legend:OĽaNO
id:HZDS value:rgb(0.176,0.700,0.882) legend:HZDS
id:SMER value:rgb(0.937, 0.219, 0.180) legend:SMER
id:Úradnícka vláda value:rgb(0.137, 0.219, 0.180) legend:Úradnícka vláda
id:HLAS value:rgb(0.702, 0.157, 0.275) legend:HLAS
PlotData=
bar:Leaders width:25 mark:(line,white) align:left fontsize:M
from:start till:15/03/1994 shift:(25,-3) color:HZDS text:[[Jozef Tuchyňa]]
from:15/03/1994 till:13/12/1994 shift:(25,-3) color:KDH text:[[Ladislav Pittner]]
from:13/12/1994 till:27/08/1996 shift:(25,-3) color:HZDS text:[[Ľudovít Hudek]]
from:27/08/1996 till:30/10/1998 shift:(25,-3) color:HZDS text:[[Gustáv Krajči]]
from:30/10/1998 till:14/05/2001 shift:(25,-3) color:SDKÚ text:[[Ladislav Pittner]]
from:14/05/2001 till:15/10/2002 shift:(25,-3) color:SDKÚ text:[[Ivan Šimko]]
from:15/10/2002 till:04/02/2006 shift:(25,-3) color:KDH text:[[Vladimír Palko]]
from:04/02/2006 till:04/07/2006 shift:(25,-3) color:SDKÚ text:[[Martin Pado]]
from:04/07/2006 till:08/07/2010 shift:(25,-3) color:SMER text:[[Robert Kaliňák]]
from:08/07/2010 till:03/04/2012 shift:(25,-3) color:KDH text:[[Daniel Lipšic]]
from:03/04/2012 till:22/03/2018 shift:(25,-3) color:SMER text:[[Robert Kaliňák]]
from:22/03/2018 till:17/04/2018 shift:(25,-10) color:SMER text:[[Tomáš Drucker]]
from:17/04/2018 till:26/04/2018 shift:(25,1) color:SMER text:[[Peter Pellegrini]]
from:26/04/2018 till:21/03/2020 shift:(25,-3) color:SMER text:[[Denisa Saková]]
from:21/03/2020 till:15/05/2023 shift:(25,-3) color:OĽaNO text:[[Roman Mikulec]]
from:15/05/2023 till:19/07/2023 shift:(25,-8) color:Úradnícka vláda text:[[Ivan Šimko]]
from:19/07/2023 till:25/10/2023 shift:(25,-3) color:Úradnícka vláda text:[[Ľudovít Ódor]]
from:25/10/2023 till:end shift:(25,0) color:HLAS text:[[Matúš Šutaj Eštok]]
}}
== Štátny tajomník ministerstva vnútra ==
Ministra vnútra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.minv.sk/ Oficiálna stránka MV SR]
{{ÚOŠS}}
[[Kategória:Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| ]]
[[Kategória:Ministerstvá Slovenskej republiky|Vnútra]]
[[Kategória:Ministerstvá vnútra|Slovensko]]
mq38mzzrp0d7n0427gnasaab905jmsm
8214022
8214020
2026-05-15T06:03:13Z
DurMar12
181423
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29199-37|~2026-29199-37]] ([[User_talk:~2026-29199-37|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2025-43283-37
8139292
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|48.140647|17.118486|format=dms|display=title}}
{{Infobox Ministerstvo
| názov = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
| logo =
| obrázok = Ministerstvo vnútra SR.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis = Sídlo Ministerstva vnútra SR na [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinovej ulici]] v Bratislave
| dátum založenia =
| dátum zániku =
| sídlo = [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinova ulica]] 2,<br>812 72 [[Bratislava]]
| počet zamestnancov =
| rozpočet =
| minister = [[Matúš Šutaj Eštok]]
| štátny tajomník = [[Lucia Kurilovská]]<br>[[Patrik Krauspe]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vedúci predstavitelia MV SR | url = https://www.minv.sk/?vedenie_MVSR | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><br>[[Michal Kaliňák]]
| web = {{url|http://www.minv.sk}}
}}
'''Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky''' je jedno z [[ministerstvo|ministerstiev]] [[Slovensko|Slovenska]].
== Pôsobnosť ministerstva ==
Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre:
# ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, súkromné bezpečnostné služby, vstup na územie Slovenska a pobyt cudzincov na jej území, občianske preukazy, cestovné doklady a oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, otázky azylantov a odídencov, evidenciu obyvateľov, evidenciu cestných motorových a prípojných vozidiel, integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu a ochranu pred požiarmi,
# všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie [[Voľby na Slovensku|volieb]] do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy,
# automatizovaný informačný systém miestnej štátnej správy,
# [[Policajný zbor]] a [[Hasičský a záchranný zbor]],
# koordináciu vzdelávania zamestnancov obcí a vyšších územných celkov plniacich úlohy štátnej správy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre | url = https://www.minv.sk/?urad_MV | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
== Minister vnútra ==
{{Pozri aj|Zoznam ministrov vnútra Slovenskej republiky}}
Ministerstvo vnútra riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister vnútra, ktorého vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh predsedu vlády SR.
Súčasným ministrom je od [[25. október|25. októbra]] [[2023]] [[Matúš Šutaj Eštok]] ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]]).<ref name="teraz-video-prezidentka-vymenovala-novu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Prezidentka vymenovala novú vládu, povedie ju R. Fico | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-z-caputova-vymenovala-r/750123-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2023-10-25 }}</ref>
Od 25. októbra 2023 sú štátnymi tajomníkmi [[Lucia Kurilovská]] a [[Patrik Krauspe]].<ref name="minv-novym-ministrom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým ministrom vnútra je Matúš Šutaj Eštok | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=novym-ministrom-vnutra-je-matus-sutaj-estok | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
===Časová os ministrov vnútra Slovenskej republiky===
{{#tag:timeline|
ImageSize = width:300 height:1000
PlotArea = left:40 right:0 bottom:70 top:10
Legend = columns:3 left:40 top:60 columnwidth:80
DateFormat = dd/mm/yyyy
Period = from:01/01/1993 till:{{CURRENTDAY2}}/{{CURRENTMONTH}}/{{CURRENTYEAR}}
TimeAxis = orientation:vertical format:yyyy
ScaleMajor = unit:year increment:1 start:1993
Colors=
id:SDKÚ value:rgb(0,0.18,0.65) legend:SDK/SDKÚ
id:KDH value:rgb(0.137, 0.384, 0.745) legend:KDH
id:OĽaNO value:rgb(0.243, 0.815, 0.325) legend:OĽaNO
id:HZDS value:rgb(0.176,0.700,0.882) legend:HZDS
id:SMER value:rgb(0.937, 0.219, 0.180) legend:SMER
id:Úradnícka vláda value:rgb(0.137, 0.219, 0.180) legend:Úradnícka vláda
id:HLAS value:rgb(0.702, 0.157, 0.275) legend:HLAS
PlotData=
bar:Leaders width:25 mark:(line,white) align:left fontsize:M
from:start till:15/03/1994 shift:(25,-3) color:HZDS text:[[Jozef Tuchyňa]]
from:15/03/1994 till:13/12/1994 shift:(25,-3) color:KDH text:[[Ladislav Pittner]]
from:13/12/1994 till:27/08/1996 shift:(25,-3) color:HZDS text:[[Ľudovít Hudek]]
from:27/08/1996 till:30/10/1998 shift:(25,-3) color:HZDS text:[[Gustáv Krajči]]
from:30/10/1998 till:14/05/2001 shift:(25,-3) color:SDKÚ text:[[Ladislav Pittner]]
from:14/05/2001 till:15/10/2002 shift:(25,-3) color:SDKÚ text:[[Ivan Šimko]]
from:15/10/2002 till:04/02/2006 shift:(25,-3) color:KDH text:[[Vladimír Palko]]
from:04/02/2006 till:04/07/2006 shift:(25,-3) color:SDKÚ text:[[Martin Pado]]
from:04/07/2006 till:08/07/2010 shift:(25,-3) color:SMER text:[[Robert Kaliňák]]
from:08/07/2010 till:03/04/2012 shift:(25,-3) color:KDH text:[[Daniel Lipšic]]
from:03/04/2012 till:22/03/2018 shift:(25,-3) color:SMER text:[[Robert Kaliňák]]
from:22/03/2018 till:17/04/2018 shift:(25,-10) color:SMER text:[[Tomáš Drucker]]
from:17/04/2018 till:26/04/2018 shift:(25,1) color:SMER text:[[Peter Pellegrini]]
from:26/04/2018 till:21/03/2020 shift:(25,-3) color:SMER text:[[Denisa Saková]]
from:21/03/2020 till:15/05/2023 shift:(25,-3) color:OĽaNO text:[[Roman Mikulec]]
from:15/05/2023 till:19/07/2023 shift:(25,-8) color:Úradnícka vláda text:[[Ivan Šimko]]
from:19/07/2023 till:25/10/2023 shift:(25,-3) color:Úradnícka vláda text:[[Ľudovít Ódor]]
from:25/10/2023 till:end shift:(25,0) color:HLAS text:[[Matúš Šutaj Eštok]]
}}
== Štátny tajomník ministerstva vnútra ==
Ministra vnútra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra vnútra.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.minv.sk/ Oficiálna stránka MV SR]
{{ÚOŠS}}
[[Kategória:Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| ]]
[[Kategória:Ministerstvá Slovenskej republiky|Vnútra]]
[[Kategória:Ministerstvá vnútra|Slovensko]]
10j9pog4sd30tr40ce5ik5jh5qxqw40
Leopold II. (Svätá rímska ríša)
0
33202
8213769
8213380
2026-05-14T15:36:03Z
~2026-28816-87
294711
8213769
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Panovník
|meno = Leopold II.
|titul = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky''
|obrázok = Anton_Hickel_-_Portrait_of_Emperor_Leopold_II,_formerly_identified_as_Joseph_II.jpg
|popis obrázku = Leopold II. ako cisár Svätej rímskej ríše s Rádom zlatého rúna, autor Anton Hickel, okolo roku 1790
|pôvodné meno = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard
|obrázok erbu = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg
|dátum narodenia = [[5. máj]] [[1747]]
|miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|dátum úmrtia = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}}
|miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|manželka = [[Mária Ludovika Španielska]]
|potomstvo = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]]
|otec = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|matka = [[Mária Terézia]]
|titul0 = Arcivojvoda rakúsky, kráľ uhorský, chorvátsky, český haličský a lodomerský
|panovanie0 = [[20. február]] [[1790]] – [[1. marec ]][[1792]]
|predchodca0 = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
|nástupca0 = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|titul1 = Veľkovojvoda toskánsky (ako Leopold I.)
|panovanie1 = [[18. august]] [[1765]] – [[22. júl]] [[1790]]
|predchodca1 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II. Štefan]]
|nástupca1 = [[Ferdinand III. Toskánsky|Ferdinand III.]]
|titul2 =
|panovanie2 =
|predchodca2 =
|nástupca2 =
|titul3 =
|panovanie3 =
|predchodca3 =
|nástupca3 =
|titul4 =
|panovanie4 =
|predchodca4 =
|nástupca4 =
|portál1 =
|portál2 =
|panovanie=[[30. september]] [[1790]] – [[1. marec ]][[1792]]|korunovácia=[[9. október]] [[1790]]|predchodca=[[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]|nástupca=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]}}
'''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 – 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) veľkovojvoda toskánsky a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou.
Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a [[trest smrti]]. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov.
Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností.
V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen.
Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918.
== Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) ==
=== Narodenie a politický kontext dynastie ===
[[Súbor:La famille de Marie-Thérèse d'Autriche et François de Lorraine en 1756.jpg|náhľad|Rodina [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] v roku 1756 (Leopold stojaci vedľa Márie Terézie po jej pravej ruke (na obraze naľavo od nej)]]
Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}</ref> Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].<ref name=":1">{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}</ref> Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]<ref name=":2">{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}</ref>
Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch & neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}</ref> Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}</ref> Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom.
[[Súbor:Archduke Peter Leopold, later Leopold II, 1762 by Liotard.jpg|vľavo|náhľad|Obraz Leopolda II. z roku 1762]]
Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.<ref name=":0" />
Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].<ref name=":6">{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}</ref>
=== Výchovný systém a pedagogické vedenie ===
Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.<ref name=":0" />
Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.<ref name=":2" />
Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.<ref name=":1" />
Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií.
=== Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry ===
Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].<ref name=":0" />
[[Súbor:Meytens, school - Archduke Karl Joseph (Riesensaal).jpg|náhľad|Portrét arcivojvodu [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], brata Leopolda]]
Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.<ref name=":4" />
Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.<ref name=":3" />
Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.<ref name=":1" />
=== Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 ===
Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.<ref name=":0" />
[[Súbor:Siries-Habsburg.jpg|náhľad|311x311bod|Leopold a [[Mária Ludovika Španielska]]]]
Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}</ref>
Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.<ref name=":2" />
Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.<ref name=":1" />
== Veľkovojvoda toskánsky (1765 – 1790) ==
=== Prevzatie moci a počiatočná administratívna reorganizácia ===
[[Súbor:Grand Duchy of Tuscany 1789.svg|náhľad|285x285bod|[[Toskánske veľkovojdvostvo]] za vlády Petra Leopolda (vyznačené zelenou farbou)]]
Peter Leopold dorazil do Florencie 13. septembra 1765, čím sa fakticky skončilo dvadsaťosemročné obdobie [[Regent|regentstva]], počas ktorého bolo Toskánsko spravované ako sekundogenitúra závislá od politických rozhodnutí Viedne.<ref name=":0" /> Po smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov, [[Gian Gastone de' Medici|Giana Gastoneho]], v roku 1737, krajinu riadila Regentská rada ([[Consiglio di Reggenza]]) pod vedením lotrinských šľachticov a viedenských úradníkov. Tento systém viedol k odlevu kapitálu do rakúskych krajín a k stagnácii miestnych inštitúcií. Leopoldov nástup znamenal transformáciu Toskánska na suverénny štát s vlastným administratívnym centrom, pričom jeho prvoradým cieľom bolo odstránenie vplyvu Regentskej rady a nastolenie priameho kabinetného štýlu vládnutia.
Bezprostredne po usadení sa v paláci Pitti Leopold inicioval hĺbkovú revíziu štátnych štruktúr.<ref name=":4" /> Zrušil kompetencie starých regentských orgánov a moc sústredil v rukách úzkeho okruhu poradcov, ktorých si vybral na základe ich odborných schopností a lojality k reformným ideálom. Medzi kľúčové postavy tejto ranej fázy patrili [[Pompeo Neri]], skúsený právnik a ekonóm, ktorého Leopold povolal späť z [[Miláno|Milána]], a [[Francesco Maria Gianni]], ktorý sa stal hlavným architektom hospodárskych zmien. Leopold zaviedol systém piatich štátnych sekretariátov (vojenský, zahraničný, vnútorný, finančný a cirkevný), ktoré podliehali jeho priamemu dohľadu.<ref name=":3" /> Každý sekretár bol povinný predkladať denné hlásenia, ktoré veľkovojvoda osobne analyzoval v ranných hodinách.
Dôležitým krokom k dosiahnutiu administratívnej nezávislosti bolo oddelenie toskánskych štátnych financií od súkromného majetku habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopold presadil vytvorenie samostatnej štátnej pokladnice (''erario''), čím zabránil ďalšiemu využívaniu toskánskych daňových výnosov na financovanie rakúskych vojenských kampaní alebo viedenského dvora. Táto finančná autonómia umožnila alokáciu prostriedkov do rozvoja miestnej infraštruktúry a poľnohospodárstva. Súčasne s tým nariadil vypracovanie podrobného [[Kataster nehnuteľností|katastra]] a inventarizáciu štátnych pozemkov, čo slúžilo ako podklad pre neskoršiu daňovú reformu a liberalizáciu trhu s pôdou.<ref name=":5">{{Citácia knihy|titul=La Costituzione toscana immaginata dal granduca Pietro Leopoldo memoria del senatore F.M. Gianni, scritta nell'anno 1805|url=https://books.google.sk/books/about/La_Costituzione_toscana_immaginata_dal_g.html?id=ARY1AAAAIAAJ&redir_esc=y|rok=1847|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: ARY1AAAAIAAJ|meno=Francesco Maria|priezvisko=Gianni}}</ref>
Leopoldov prístup k správe štátu sa vyznačoval extrémnou metodickosťou a využívaním nástrojov systematického dozoru. Vybudoval aparát informátorov a úradníkov, ktorí mali za úlohu zhromažďovať informácie o fungovaní súdov, charitatívnych inštitúcií a miestnych samospráv. Sám si viedol tajné archívy a denníky, do ktorých si zaznamenával podrobné charakteristiky každého vyššieho úradníka, vrátane informácií o ich rodinných väzbách, majetkových pomeroch a morálnom profile. Tento systém mu umožnil eliminovať korupciu v štátnom aparáte a nahradiť neefektívnych predstaviteľov aristokracie vzdelanými byrokratmi z radov strednej vrstvy. Týmto spôsobom podkopal tradičné mocenské postavenie florentskej šľachty a vytvoril modernú byrokraciu oddanú panovníkovi.
Reorganizácia sa dotkla aj súdnej moci, kde Leopold začal s postupným obmedzovaním právomocí starých feudálnych súdov v prospech centrálnych justičných orgánov. Nariadil revíziu legislatívnych noriem z obdobia Mediciovcov, ktoré boli v mnohých prípadoch protichodné a neprehľadné. Hoci k vydaniu komplexného trestného zákonníka došlo až v roku 1786, základy právnej stability boli položené už v prvých piatich rokoch jeho vlády prostredníctvom série menších dekrétov upravujúcich procesné právo a väzenstvo. V roku 1770 zaviedol novú štruktúru mestskej samosprávy vo Florencii, čím zjednodušil správu mesta a posilnil vplyv štátnej exekutívy na komunálnej úrovni.
=== Hospodárska politika a fyziokratické reformy ===
[[Súbor:Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg|vľavo|náhľad|Leopold ako veľkovojvoda toskánsky, obraz z roku 1770]]
Hospodárska transformácia Toskánska pod vedením Petra Leopolda predstavovala jeden z najkonzistentnejších pokusov o aplikáciu [[Fyziokratizmus|fyziokratických]] teórií v praxi osemnásteho storočia. Panovník vychádzal z presvedčenia, že primárnym zdrojom národného bohatstva je poľnohospodárska produkcia, ktorej rozvoj brzdili prežitky [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Feudalizmus|feudálne]] reštrikcie. V úzkej spolupráci s hlavným ekonomickým poradcom Francescom Mariom Giannim inicioval Leopold prechod k systému voľného trhu, pričom eliminoval štátne zásahy do obehu tovarov a cien. Tento proces sa začal radikálnou reformou obchodu s obilím, ktorá mala vyriešiť chronický nedostatok potravín a stimulovať investície do agrárneho sektora.<ref name=":0" />
Kľúčovým legislatívnym nástrojom tejto zmeny sa stal dekrét z 18. septembra 1767, ktorý zaviedol takmer úplnú slobodu vnútorného obchodu s obilninami. Leopold zrušil kompetencie starého úradu ''Abbondanza'', ktorý dovtedy kontroloval zásobovanie a umelo udržiaval nízke ceny, čo však viedlo k úpadku pestovateľov a rozmachu čierneho trhu. Nová legislatíva umožnila poľnohospodárom predávať úrodu za trhové ceny a voľne ju prepravovať medzi jednotlivými provinciami veľkovojvodstva. V roku 1775 bola táto sloboda rozšírená aj na zahraničný obchod, čím sa Toskánsko stalo prvým európskym štátom, ktorý plne realizoval zásadu ''laissez-faire'' v oblasti základných potravín.<ref name=":5" /> Tieto opatrenia viedli k stabilizácii cien, zvýšeniu produkcie a odstráneniu hladomorov, ktoré predtým krajinu pravidelne postihovali.
Paralelne s liberalizáciou obchodu Leopold pristúpil k systematickej likvidácii korporatívnych bariér v priemysle a remeslách. Dekrétom z roku 1770 definitívne zrušil [[Cech|cechový systém]] vo Florencii a následne v celom štáte. Cechy vnímal ako prežitky [[Stredovek|stredoveku]], ktoré svojimi monopolmi a prísnymi pravidlami bránili inováciám, zvyšovali ceny výrobkov a obmedzovali prístup obyvateľstva k práci. Majetok zrušených cechov bol skonfiškovaný v prospech štátu alebo využitý na charitatívne účely, zatiaľ čo remeselná výroba sa stala slobodnou živnosťou prístupnou pre každého občana bez ohľadu na pôvod či predchádzajúce výsady. Tento krok podporil vznik drobného podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť toskánskeho textilu a umeleckých remesiel na európskych trhoch.<ref name=":4" />
Ďalším pilierom hospodárskeho rozvoja bolo odstránenie vnútorných colných bariér a zjednotenie daňového systému. Leopold zrušil množstvo lokálnych mýt a poplatkov, ktoré zaťažovali prepravu tovaru medzi mestami a zvyšovali transakčné náklady obchodníkov. Miesto neprehľadnej spleti feudálnych dávok zaviedol jednotnejšie zdaňovanie pozemkov, ktoré vychádzalo z nového katastrálneho vymeriavania. Tento proces bol sprevádzaný reformou obeživa a zjednotením mier a váh, čo uľahčilo obchodnú kalkuláciu a posilnilo integráciu toskánskeho trhu. Vláda súčasne investovala do budovania a opravy ciest, ktoré spájali vnútrozemské poľnohospodárske oblasti s prístavom [[Livorno]], kľúčovým uzlom pre export toskánskeho tovaru.<ref name=":3" />
Najambicióznejšou časťou Leopoldovho ekonomického programu bola reforma vlastníctva pôdy, známa ako ''allivellazione''. Cieľom bolo vytvorenie vrstvy nezávislých roľníkov prostredníctvom rozpredaja štátnych a cirkevných pozemkov do dedičného prenájmu za fixný poplatok. Týmto spôsobom sa panovník snažil rozbiť neefektívne veľkostatky aristokracie a motivovať roľníkov k intenzívnejšiemu obhospodarovaniu pôdy, ktorú mohli považovať za vlastnú. Hoci táto reforma narazila na odpor šľachty a v niektorých oblastiach viedla k opätovnému skupovaniu pozemkov bohatými mešťanmi, viedla k výraznému zvýšeniu agrárnej produktivity a k celkovému rastu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Leopoldova hospodárska politika tak premenila Toskánsko z hospodársky upadajúceho regiónu na dynamickú a prosperujúcu krajinu, ktorá slúžila ako inšpirácia pre osvietenských reformátorov v celej Európe.<ref name=":1" />
=== Meliorácie a rozvoj poľnohospodárstva ===
Rozsiahle melioračné práce a systematické vysušovanie močiarov tvorili integrálnu súčasť Leopoldovho plánu na celkovú revitalizáciu toskánskeho hospodárstva. Panovník vnímal nehostinné a [[Malária|maláriou]] zamorené oblasti ako nevyužitý ekonomický potenciál a bezpečnostné riziko pre obyvateľstvo. Prioritu v tomto úsilí predstavovala oblasť [[Val di Chiana]] a prímorské územie Maremma, ktoré boli po stáročia zanedbávané a takmer vyľudnené. Leopoldov prístup k týmto projektom sa vyznačoval technokratickou precíznosťou, pričom sa opieral o najnovšie poznatky vtedajšej hydrologickej vedy a inžinierstva.<ref name=":0" />
Vo Val di Chiana poveril veľkovojvoda vedením prác popredného matematika a inžiniera [[Vittorio Fossombroni|Vittoria Fossombroniho]]. Fossombroni presadil inovatívnu metódu známu ako ''bonifica per colmata'', ktorá spočívala v riadenom zaplavovaní depresií riečnymi nánosmi. Tento proces postupne zvyšoval úroveň terénu, čím dochádzalo k prirodzenému vysušovaniu pôdy bez potreby nákladných čerpacích systémov. Výsledkom viacročného úsilia bola premena neúrodných močiarov na jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí v strednom Taliansku. Na získanej pôde nechal Leopold vybudovať sieť modelových fariem a ciest, ktoré uľahčili prepravu produktov na trhy vo Florencii a [[Arezzo|Arezze]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Memorie idraulico-storiche sopra la Val-di-Chiana|url=https://books.google.com.ec/books?id=KzGKxPg0bigC&printsec=frontcover&source=gbs_vpt_read#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=A. Fumi|rok=1835|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: KzGKxPg0bigC|meno=Vittorio|priezvisko=Fossombroni}}</ref>
Ešte ambicióznejší, no zároveň problematickejší projekt predstavovala meliorácia Maremmy na západnom pobreží. Táto oblasť bola sužovaná endemickou maláriou, ktorá znemožňovala trvalé osídlenie a nútila roľníkov k sezónnej migrácii. Leopold investoval obrovské sumy do výstavby kanálov a hrádzí, pričom sa snažil o kolonizáciu územia prostredníctvom osadníkov z vnútrozemia. Napriek čiastočným úspechom pri vysušovaní jazera [[Castiglione (jazero)|Castiglione]] narážal projekt na technologické limity doby a vysokú úmrtnosť robotníkov. Panovník však trval na pokračovaní prác a osobne navštevoval staveniská, aby kontroloval priebeh vysušovania a podmienky v novovznikajúcich osadách.<ref name=":3" />
Podpora poľnohospodárstva presahovala rámec inžinierskych stavieb a zahŕňala transfer technologických a botanických inovácií. Leopold úzko spolupracoval s ''Accademia dei Georgofili'', najstaršou poľnohospodárskou akadémiou v Európe, ktorej poskytoval štátne dotácie a priestory pre experimentálne pestovanie. Akadémia slúžila ako vedecké centrum pre testovanie nových odrôd plodín, moderných metód hnojenia a efektívnejších typov pluhov. Veľkovojvoda podporoval pestovanie kukurice, zemiakov a moruší pre rozvoj hodvábnictva, pričom nariadil vydávanie praktických príručiek pre roľníkov v ľudovom jazyku, aby sa nové poznatky dostali k priamym producentom.<ref name=":4" />
Sociálny rozmer meliorácií bol úzko prepojený s reformou ''allivellazione'', kedy bola získaná pôda rozdeľovaná do dedičného nájmu. Leopold sledoval cieľ vytvoriť stabilnú vrstvu malých a stredných vlastníkov, ktorí by boli priamo zainteresovaní na dlhodobom zúrodňovaní pôdy. Hoci tento proces čelil sabotážam zo strany veľkostatkárov a komplikovanej byrokracii, viedol k výraznému nárastu populácie v predtým opustených regiónoch. Celkovo tieto agrárne a technické zásahy transformovali toskánsku krajinu, odstránili periodické hladomory a položili základy pre moderné poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo dominantným odvetvím štátu až do polovice 19. storočia.<ref name=":1" />
=== Reforma trestného práva a zákonník ''Leopoldina'' (1786) ===
[[Súbor:Cesare Beccaria.jpg|náhľad|[[Cesare Beccaria]], taliansky právnik a filozof. Práve jeho myšlienky boli pre Leopolda hlavnou inšpiráciou. Zákonník ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'' je v podstate prvou úspešnou aplikáciou Beccariových teórií do praxe.]]
Reforma trestného zákonodarstva v Toskánsku predstavuje najradikálnejší a v celoeurópskom kontexte najvýznamnejší legislatívny počin Petra Leopolda, ktorým premenil veľkovojvodstvo na svetový precedens osvietenskej jurisdikcie. Panovníkove úvahy o transformácii justičného systému boli vyvrcholením dvadsaťročného systematického pozorovania justičnej praxe, zhromažďovania kriminálnych štatistík a štúdia dobovej právnej filozofie. Kľúčovým intelektuálnym impulzom bolo dielo milánskeho právnika [[Cesare Beccaria|Cesareho Beccariu]], predovšetkým jeho traktát ''Dei delitti e delle pene'' (O zločinoch a trestoch) z roku 1764. Leopold sa plne stotožnil s Beccariovou tézou, že krutosť trestov neznižuje mieru kriminality a že štát nemá morálne právo siahnuť na život svojich občanov v rámci aktu pomsty.<ref name=":0" /> Pred vydaním definitívnej reformy panovník osobne preveroval tisíce súdnych spisov a nariadil sudcom, aby mu predkladali správy o účinnosti jednotlivých typov trestov, pričom dospel k záveru, že neistota trestu a korupcia v súdnictve sú pre spoločnosť nebezpečnejšie než samotná miernosť zákonov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Beccaria: 'On Crimes and Punishments' and Other Writings|url=https://books.google.sk/books/about/Beccaria_On_Crimes_and_Punishments_and_O.html?id=HwbvF8ymZawC&redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1995-04-13|isbn=978-0-521-47982-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: HwbvF8ymZawC|meno=Cesare marchese di|priezvisko=Beccaria}}</ref>
Zavŕšením týchto príprav bolo vydanie ediktu o reforme trestného práva dňa 30. novembra 1786, ktorý je v historiografii známy pod názvom ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'' (formálne ''Riforma della legislazione criminale toscana''). Tento dokument pozostávajúci zo 119 článkov znamenal totálnu dekonštrukciu stredovekého a [[Barok|barokového]] právneho myslenia. Článok 51 tohto zákonníka vošiel do svetových dejín, nakoľko ním bolo v Toskánsku úplne a bez výnimky zrušené uplatňovanie [[Trest smrti|trestu smrti]]. Toskánsko sa tým stalo prvým suverénnym štátom na svete, ktorý tento inštitút ''[[De iure|de jure]]'' eliminoval zo svojho právneho poriadku, čím predbehlo všetky ostatné európske monarchie aj rodiace sa demokratické systémy.<ref name=":4" /> Leopold v zdôvodnení uviedol, že trest smrti je barbarský relikt, ktorý neodráža kresťanské ani osvietenské hodnoty a je v ostrom rozpore s princípom prirodzeného práva na život. Namiesto popráv zaviedol systém doživotných [[Nútená práca|nútených prác]], ktoré mali páchateľovi umožniť aspoň čiastočnú spoločenskú nápravu a štátu priniesť ekonomický úžitok.
Paralelne so zrušením trestu smrti ''Leopoldina'' v článku 50 definitívne zakázala akékoľvek formy [[Mučenie|mučenia]], ktoré sa v toskánskom súdnictve bežne využívali na vynútenie priznania obvineného. Panovník vnímal útrpné právo ako neefektívny a krutý nástroj, ktorý viedol skôr k odsúdeniu nevinných než k odhaleniu pravdy. Zákaz mučenia si vyžiadal radikálnu zmenu v metodike vyšetrovania; sudcovia boli odteraz povinní zakladať svoje rozsudky na racionálnych dôkazoch, svedeckých výpovediach a materiálnych stopách, a nie na psychickom či fyzickom zlomení vyšetrovanej osoby.<ref name=":3" /> Zákonník rovnako odstránil inštitút [[Konfiškácia|konfiškácie]] majetku odsúdených, ktorý Leopold považoval za hlboko nespravodlivý kolektívny trest postihujúci nevinných rodinných príslušníkov, čím fakticky chránil [[súkromné vlastníctvo]] pred svojvôľou štátnej moci. Zrušené boli aj ponižujúce telesné tresty, ako bolo biľagovanie žeravým železom či verejné mrzačenie, ktoré boli nahradené väzenskými trestami a peňažnými pokutami.<ref name=":6" />
Reforma zásadným spôsobom zasiahla aj do procesného práva a postavenia obvineného v trestnom konaní. Leopold zaviedol princíp verejnosti súdneho procesu, čím ukončil éru tajných inkvizičných konaní, ktoré boli typické pre medicejské obdobie. Obvinený získal právo na právnu obhajobu a sudcovia boli povinní zverejňovať písomné odôvodnenia svojich verdiktov, čo malo slúžiť ako poistka proti justičným omylom a korupcii. Zákonník eliminoval kategóriu zločinu urážky veličenstva (''lèse-majesté'') v jej extrémnej podobe, čím sa výrazne obmedzil priestor pre politické zneužívanie trestného práva na elimináciu oponentov režimu. Panovník kládol dôraz na prevenciu kriminality a vnímal vzdelávanie a sociálnu starostlivosť ako účinnejšie nástroje boja proti zločinu než samotnú represiu.<ref name=":0" />
Inštitucionálne zastrešenie reformy zabezpečilo vytvorenie Najvyššieho tribunálu spravodlivosti (''Supremo Tribunale di Giustizia''), ktorý mal dohliadať na jednotnú aplikáciu zákonníka v celom veľkovojvodstve a slúžiť ako odvolacia inštancia. Leopold osobne dozeral na obsadzovanie sudcovských postov a preferoval právnikov oddaných osvietenským ideálom, pričom systematicky odstraňoval predstaviteľov starej aristokracie, ktorí bránili humanizácii práva. Hoci po Leopoldovom odchode na cisársky trón do Viedne a pod tlakom revolučných otrasov došlo v roku 1795 k dočasnému a čiastočnému obnoveniu trestu smrti pre výnimočné prípady ohrozenia štátu, duch ''Leopoldiny'' zostal v Toskánsku prítomný počas celého 19. storočia a stal sa základným pilierom moderného európskeho trestného práva. Medzinárodný význam tohto zákonníka podčiarkuje skutočnosť, že slúžil ako vzor pre reformy v Rakúsku, Rusku a neskôr aj v zjednotenom Taliansku, pričom dodnes je vnímaný ako jeden z dôležitých míľnikov v dejinách ľudských práv.<ref name=":1" />
=== Cirkevná politika a synoda v Pistoii ===
[[Súbor:Scipione de' ricci by carlo lasinio, 1787.jpg|vľavo|náhľad|[[Scipione de' Ricci]] bol biskupom v Pistoii a Prate a zároveň Leopoldovým najbližším spojencom v cirkevných otázkach. Tento muž bol intelektuálnym motorom synody a zástancom [[Jansenizmus|jansenizmu]] – smeru, ktorý žiadal návrat k jednoduchosti prvotnej cirkvi a obmedzenie moci pápeža. ]]
Cirkevná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala jeden z najradikálnejších pokusov o podriadenie náboženských inštitúcií štátnemu dohľadu a o vnútornú očistu cirkvi v duchu [[Jansenizmus|jansenizmu]]. Panovník vychádzal z presvedčenia, že cirkev má plniť predovšetkým morálnu a vzdelávaciu funkciu, zatiaľ čo jej svetská moc, majetky a politický vplyv rímskej kúrie predstavujú prekážku modernizácie štátu. Leopold sa v tomto smere inšpiroval [[Galikanizmus|galikanizmom]] a [[Febronianizmus|febronianizmom]], ktoré zdôrazňovali autonómiu národných cirkví a moc [[Biskup|biskupov]] na úkor [[Pápež|pápežského]] absolutizmu. Jeho úsilie o reformu sa opieralo o presvedčenie, že panovník má právo a povinnosť zasahovať do cirkevných záležitostí (''ius majestas circa sacra''), ak ide o verejný poriadok a blaho poddaných.<ref name=":0" />
Kľúčovým spojencom veľkovojvodu sa stal [[Scipione de' Ricci]], ktorého Leopold v roku 1780 vymenoval za biskupa v [[Pistoia|Pistoii]] a [[Prato|Prate]]. Ricci bol horlivým zástancom jansenizmu a spoločne s panovníkom vypracoval plán na hlbokú transformáciu náboženského života. Ich cieľom bolo zjednodušenie liturgie, odstránenie prepychu z kostolov a presun dôrazu z vonkajších prejavov zbožnosti na vnútornú vieru a štúdium [[Biblia|Písma]]. Leopold nariadil zrušenie početných náboženských bratstiev, ktoré považoval za neefektívne a finančne netransparentné. Súčasne pristúpil k redukcii počtu cirkevných sviatkov, nakoľko ich vysoký počet negatívne ovplyvňoval hospodársku produktivitu a zvádzal pracujúce obyvateľstvo k nečinnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Peter Hersche, Der Spätjansenismus in Österreich, Vienne, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1977, 451 p.|url=https://www.cambridge.org/core/journals/annales-histoire-sciences-sociales/article/abs/peter-hersche-der-spatjansenismus-in-osterreich-vienne-verlag-der-osterreichischen-akademie-der-wissenschaften-1977-451-p/04EFA113E4293DB64C4ED53A40E369CA|periodikum=Annales. Histoire, Sciences Sociales|dátum=1977-12|dátum prístupu=2026-05-13|ročník=32|číslo=6|strany=1110–1112|issn=0395-2649|doi=10.1017/S0395264900156793|jazyk=en|meno=Claude|priezvisko=Michaud}}</ref>
[[Súbor:Duomo di pistoia, facciata 01.JPG|náhľad|[[Duomo di Pistoia]], budova, v ktorej sa v roku 1786 konala slávna synoda.]]
Významným krokom bolo rušenie kláštorov, ktoré sa podľa panovníka nevenovali užitočnej činnosti, ako je vzdelávanie alebo starostlivosť o chorých. Majetok týchto inštitúcií bol sekularizovaný a presunutý do novovzniknutého fondu ''Patrimonio Ecclesiastico'', z ktorého sa financovali platy farárov a charitatívne projekty. Leopold presadil zásadu, že farári sú štátnymi úradníkmi zodpovednými za morálnu výchovu obyvateľstva, a preto musia absolvovať vzdelanie na štátom kontrolovaných seminároch. V roku 1786 vydal zoznam päťdesiatich siedmich bodov, ktoré mali slúžiť ako základ pre diskusiu o reforme na národnom cirkevnom koncile, pričom navrhoval zavedenie národného jazyka do liturgie namiesto latinčiny a zrušenie pápežskej jurisdikcie nad toskánskym duchovenstvom.<ref name=":4" />
[[Súbor:Pompeo Batoni - Ritratto di Papa Pio VI (National Gallery of Ireland).jpg|náhľad|320x320bod|[[Pius VI.]] bol hlavným oponentom Leopoldových cirkevných reforiem. ]]
Vrcholom týchto snáh bola synoda v Pistoii, ktorá sa konala v septembri 1786 pod Ricciho vedením. Synoda schválila radikálne dekréty, ktoré spochybňovali neomylnosť pápeža a presadzovali demokratizáciu cirkevnej správy. Tieto rozhodnutia však vyvolali vlnu odporu nielen v Ríme, ale aj medzi toskánskym konzervatívnym episkopátom a prostým ľudom. Keď sa Leopold pokúsil v roku 1787 presadiť závery synody na celoštátnom zhromaždení biskupov vo Florencii, narazil na nečakaný odpor väčšiny hierarchov, ktorí odmietli akceptovať jansenistické doktríny. Neúspech tohto zhromaždenia ukázal limity panovníckej moci v náboženských otázkach a hlbokú zakorenenosť tradičného katolicizmu v toskánskej spoločnosti.<ref name=":3" />
Odpor voči cirkevným reformám prerástol v máji 1787 do otvorených nepokojov v Prate a Pistoii, kde dav, podnecovaný konzervatívnym duchovenstvom, zaútočil na Ricciho rezidenciu a vynútil si návrat k tradičným náboženským rituálom. Leopold bol nútený použiť armádu na obnovenie poriadku, no pochopil, že príliš rýchle tempo [[Sekularizácia (sociológia náboženstva)|sekularizácie]] ohrozuje stabilitu štátu. Hoci v nasledujúcich rokoch poľavil v tlaku na radikálne jansenistické zmeny, základné inštitucionálne reformy, ako bolo podriadenie cirkvi štátnemu zákonodarstvu a finančná kontrola kláštorov, zostali v platnosti. Pápež [[Pius VI.]] neskôr v roku 1794 bulou ''Auctorem fidei'' formálne odsúdil osemdesiatpäť téz pistoiskej synody ako [[Hermetizmus (filozofia)|heretické]], čím sa definitívne skončil toskánsky experiment s jansenistickou štátnou cirkvou. Napriek tomu Leopoldova politika výrazne prispela k sekularizácii verejného života a k vytvoreniu moderného modelu vzťahu medzi štátom a cirkvou.<ref name=":1" />
=== Projekt toskánskej ústavy ===
Ústavný projekt vypracovaný v rokoch 1779 – 1782 predstavuje v dejinách európskeho politického myslenia ojedinelý pokus o transformáciu absolutistického štátu na [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]] z vôle samotného panovníka. Peter Leopold dospel k presvedčeniu, že osvietenské reformy sú bez pevného právneho zakotvenia v inštitúciách štátu zraniteľné a závislé od osobnostných kvalít nástupcu. Filozofickým východiskom návrhu bola teória spoločenskej zmluvy, pričom text reflektoval Leopoldovo štúdium diel [[John Locke|Johna Locka]], [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieua]] a dobové správy o [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojne za nezávislosť]]. Hlavným spolutvorcom a redaktorom viacerých verzií textu bol Francesco Maria Gianni, ktorý pôsobil ako panovníkov najbližší poradca pre legislatívne otázky.<ref name=":0" />
Štruktúra navrhovaného politického systému vychádzala z hierarchie reprezentatívnych zhromaždení rozdelených do troch úrovní. Základným článkom mali byť obecné rady, ktoré by spravovali lokálne záležitosti a z ktorých by boli delegovaní zástupcovia do provinčných zhromaždení. Vrcholom systému malo byť celoštátne zhromaždenie označované ako ''Stati Generali'' (Generálne stavy). Na rozdiel od tradičných stavovských inštitúcií stredoveku nemalo byť toto zhromaždenie založené na príslušnosti k šľachte či duchovenstvu, ale na princípe majetkového cenzu a daňovej zodpovednosti. Právo voliť a byť volený mali získať takzvaní ''allivellati'' – nová vrstva dedičných nájomcov pôdy a majiteľov nehnuteľností, ktorú Leopold vytvoril svojimi agrárnymi reformami. Týmto krokom panovník sledoval cieľ oslabiť politický vplyv dedičnej aristokracie a nahradiť ho politicky aktívnym meštianstvom a hospodársky nezávislým roľníctvom.<ref name=":5" />
Právomoci Generálnych stavov boli definované ako kľúčové pre fungovanie štátu, pričom by výrazne obmedzovali panovníkovu doterajšiu svojvôľu. Zhromaždenie malo mať výlučné právo schvaľovať zavedenie nových daní a rozhodovať o navyšovaní štátneho dlhu. V legislatívnej oblasti sa predpokladalo, že panovník nebude môcť vydať nový zákon bez predchádzajúcej konzultácie a súhlasu reprezentantov. Leopold v sprievodných dokumentoch k návrhu definoval rolu panovníka ako „prvého úradníka“ a „delegáta ľudu“, ktorého moc nie je odvodená z božej milosti, ale z plnenia záväzkov voči občanom. V prípade, že by panovník opustil cestu zákonnosti, ústava predpokladala právo národa na odpor, čím Leopold fakticky pripustil možnosť vlastného odvolania v prípade porušenia ústavného sľubu.<ref name=":1" />
Realizácia tohto projektu narazila na intenzívny odpor na domácej i zahraničnej scéne. Najvýznamnejším vonkajším faktorom bol postoj cisára Jozefa II., ktorý vnímal bratove ústavné experimenty ako priame ohrozenie celistvosti a autority habsburskej monarchie. V ich vzájomnej korešpondencii Jozef II. opakovane varoval Leopolda, že politická emancipácia poddaných povedie k rozkladu štátnej disciplíny a k nárastu revolučných tendencií. Jozef zastával koncepciu centralizovaného byrokratického štátu, v ktorom panovník vládne v mene rozumu, ale nepripúšťa kontrolu zo strany spoločnosti. Leopold naproti tomu argumentoval, že stabilita štátu je priamo úmerná miere stotožnenia sa občanov s jeho inštitúciami.<ref name=":7">{{Citácia knihy|titul=Joseph II: Volume 2, Against the World, 1780-1790|url=https://books.google.sk/books/about/Joseph_II_Volume_2_Against_the_World_178.html?id=JjycG35xALgC&redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1987|isbn=978-0-521-32488-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjycG35xALgC|meno=Derek Edward Dawson|priezvisko=Beales}}</ref>
V rámci Toskánska proti ústave vystupovala konzervatívna šľachta a vyššie duchovenstvo, ktoré v nej správne identifikovali nástroj na definitívnu likvidáciu svojich zvyšných privilégií. Aristokracia odmietala prijať fakt, že o štátnych záležitostiach by mali spolurozhodovať vrstvy definované výlučne majetkom a vzdelaním, bez ohľadu na rodový pôvod. Zároveň sa ukázala politická nezrelosť nižších vrstiev obyvateľstva, ktoré po stáročiach absolutizmu nedisponovali dostatočným vedomím o význame ústavných záruk. Prostý ľud vnímal Leopolda skôr ako spravodlivého „otca vlasti“, od ktorého očakával sociálne istoty a stabilné ceny potravín, zatiaľ čo abstraktné kategórie ako deľba moci zostávali mimo jeho záujmu. Gianni vo svojich neskorších analýzach konštatoval, že panovník sa pokúsil o skok do politického systému, pre ktorý v Toskánsku chýbala širšia spoločenská základňa.<ref name=":4" />
Nerealizovanie ústavného návrhu do roku 1790, kedy musel Leopold náhle odísť do Viedne prevziať cisársky trón, znamenalo koniec tohto experimentu. Po jeho odchode z Florencie sa text ústavy stal predmetom odborných diskusií medzi európskymi právnikmi a neskôr poslúžil ako jeden z referenčných zdrojov pre liberálne hnutia v Taliansku počas 19. storočia.
=== Sociálne reformy, zdravotníctvo a školstvo ===
[[Súbor:Hospital of Santa Maria Nuova, Florence, Italy. Etching by B Wellcome V0014713.jpg|náhľad|Nemocnica Santa Maria Nuova vo Florencii]]
Sociálna a zdravotná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala ucelený systém založený na racionálnom [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizme]] a štátnom [[Utilitarizmus|utilitarizme]]. Panovník vnímal fyzické a duševné zdravie obyvateľstva ako nevyhnutný predpoklad pre ekonomickú prosperitu a stabilitu veľkovojvodstva. V oblasti zdravotníctva sa zameral na radikálnu reorganizáciu nemocničnej siete, pričom ústredným bodom sa stala florentská nemocnica Santa Maria Nuova. Leopold nariadil jej vyňatie spod cirkevnej správy a transformáciu na modernú štátnu inštitúciu riadenú vedeckými protokolmi. Zaviedol prísne hygienické normy, povinné vetranie miestností a oddelenie pacientov podľa druhu ochorenia, čím sa mu podarilo výrazne znížiť úmrtnosť v mestských aglomeráciách. Financovanie zdravotníctva stabilizoval prostredníctvom výnosov zo sekularizovaného majetku zrušených kláštorov, čím zabezpečil bezplatnú starostlivosť pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.<ref name=":0" />
Mimoriadny význam v celoeurópskom kontexte malo Leopoldovo rozhodnutie zmeniť prístup k starostlivosti o duševne chorých. V roku 1788 nariadil sústrediť všetkých pacientov s duševnými poruchami do nemocnice Bonifazio, ktorú dal na tento účel zrekonštruovať. Do čela inštitúcie vymenoval lekára Vincenza Chiarugiho, ktorý pod Leopoldovým patronátom vypracoval a zaviedol prvý moderný humánny prístup k [[Psychiatria|psychiatrii]]. Nové nariadenia zakazovali používanie pút, reťazí a akékoľvek formy fyzických trestov pre pacientov. Chiarugiho metóda, známa ako morálna liečba, kládla dôraz na čistotu, pravidelnú stravu a dôstojné zaobchádzanie, čím Toskánsko predbehlo reformy [[Philippe Pinel|Philippa Pinela]] vo Francúzsku. Leopold v tomto prípade aplikoval svoje presvedčenie, že duševná choroba je medicínsky problém a nie prejav božieho trestu či posadnutosti, čo si vyžadovalo odborný lekársky dohľad namiesto väzenského dozoru.<ref name=":4" />
[[Súbor:Vincenzo Chiarugi.jpg|vľavo|náhľad|Portrét Vincenza Chiarugiho]]
V sfére preventívnej medicíny sa veľkovojvoda angažoval v boji proti epidémiám kiahní, ktoré predstavovali hlavnú príčinu detskej úmrtnosti. Napriek silným predsudkom vidieckeho obyvateľstva a konzervatívneho duchovenstva presadil zavádzanie variolácie, teda včasného [[Očkovanie|očkovania]] oslabeným vírusom. Na podporu tejto metódy dal zriadiť špecializované očkovacie stanice a motivoval lekárov k osvetovej činnosti v teréne. Na demonštráciu bezpečnosti postupu nechal v roku 1769 zaočkovať svoje vlastné deti, čím využil autoritu panovníka na presadenie vedeckého pokroku v praxi. Súčasne s tým inicioval sanitárnu reformu v mestách, ktorá zahŕňala zákaz pochovávania v kostoloch a kryptách uprostred obytných zón. Nariadil výstavbu moderných cintorínov za hradbami miest, čo sa stretlo s prudkým odporom tradičných vrstiev, no viedlo k preukázateľnému zlepšeniu kvality podzemných vôd a obmedzeniu šírenia nákaz.<ref name=":3" />
Školstvo podstúpilo pod Leopoldovým vedením proces sekularizácie a orientácie na praktickú prípravu pre štátnu službu a hospodársky život. Panovník obmedzil vplyv rehoľných rádov na vzdelávanie a podriadil učebné osnovy štátnemu dohľadu. Gymnáziá a univerzity v [[Pisa|Pise]] a [[Siena (mesto)|Siene]] boli transformované tak, aby kládli väčší dôraz na matematiku, fyziku, moderné právo a agronómiu na úkor teologickej scholastiky. Leopold podporoval zakladanie odborných škôl pre remeselníkov a zaviedol základné vzdelanie pre deti z nižších vrstiev v novozriadených komunálnych školách. Významnou inováciou bolo zriaďovanie dievčenských škôl, ktoré mali pripraviť ženy na racionálnu správu domácnosti a výchovu detí v duchu osvietenských ideálov. Celý systém bol navrhnutý tak, aby zvyšoval gramotnosť a technickú zdatnosť obyvateľstva, čo bolo v súlade s Leopoldovým plánom na manufaktúrny rozvoj krajiny.<ref name=":1" />
Vedecký život v Toskánsku získal v roku 1775 monumentálnu základňu v podobe Múzea fyziky a prírodnej histórie (''La Specola'') vo Florencii. Leopold do tejto inštitúcie, ktorej budovu osobne vybral, sústredil rozsiahle zbierky vedeckých prístrojov, minerálov a botanických exemplárov. Unikátnou súčasťou múzea sa stala zbierka voskových anatomických modelov, ktorú vytvorili modelári pod vedením Feliceho Fontanu a Clementa Susiniho. Tieto modely umožňovali štúdium ľudskej anatómie lekárom a študentom bez nutnosti vykonávať pitvy, čo bolo v danej dobe prelomové riešenie. Múzeum bolo od svojho vzniku otvorené pre širokú verejnosť bez ohľadu na sociálny status, čo Leopold považoval za kľúč k šíreniu osvety a k formovaniu moderného občana.
=== Štýl vládnutia, osobný život a florentský dvor ===
[[Súbor:Wenceslaus Werlin-Leopold II, Holy Roman Emperor and his family.jpg|vľavo|náhľad|307x307bod|Portrét rodiny veľkovojvodu Petra Leopolda, 1773]]
Vládny štýl Petra Leopolda sa vyznačoval extrémnou pracovitosťou, neustálym dohľadom nad byrokratickým aparátom a hlbokou nedôverou voči tradičným aristokratickým formám reprezentácie. Panovník vnímal svoju rolu ako funkciu najvyššieho úradníka štátu, čo sa prejavovalo v jeho dennom režime začínajúcom o šiestej hodine ráno. Väčšinu pracovného času trávil v súkromnom kabinete v paláci Pitti, kde osobne čítal každú petíciu, sťažnosť či úradné hlásenie. Tento spôsob riadenia minimalizoval vplyv sprostredkovateľov a dvoranov, čím Leopold fakticky zlikvidoval klasický barokový dvor. Náklady na prevádzku dvora zredukoval na nevyhnutné minimum, zrušil väčšinu čestných postov a sinekúr, ktoré dovtedy slúžili na udržiavanie lojality šľachty.<ref name=":0" />
[[Súbor:Southern facade of Palazzo Pitti.jpg|náhľad|Palazzo Pitti, hlavná rezidencia Leopolda a sídlo štátnej správy]]
Dôležitým nástrojom Leopoldovho vládnutia bol prepracovaný systém vnútornej bezpečnosti a sledovania. Veľkovojvoda nechal v mestách a dedinách inštalovať takzvané ''cassette di suppliche'' (schránky na prosby), do ktorých mohol ktokoľvek anonymne vhodiť sťažnosť na úradníka, kňaza či suseda. Obsah týchto schránok putoval priamo na panovníkov stôl, čím získaval prehľad o náladách v spoločnosti a o prípadných pochybeniach svojej byrokracie. Súbežne s tým vybudoval sieť tajných agentov, ktorí monitorovali verejné miesta, hostince a kaviarne. Informácie získané touto cestou si Leopold metodicky zapisoval do vlastných archívov. Tieto záznamy obsahovali podrobné charakteristiky osôb vrátane ich slabostí, rodinných pomerov a majetkového stavu, čo mu umožňovalo efektívne manipulovať s personálnym obsadením štátnych úradov a predchádzať vzniku mocenských klik.
Osobný život Petra Leopolda bol podriadený dynastickým záujmom a zásadám prísnej disciplíny, ktoré si osvojil počas viedenskej výchovy. S manželkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou Španielskou]] udržiaval vzťah založený na vzájomnom rešpekte a spoločnej zodpovednosti za výchovu potomstva. Ich manželstvo bolo mimoriadne plodné a vzišlo z neho celkovo 16 detí, čo predstavovalo významnú demografickú základňu pre budúce smerovanie habsburskej dynastie. Leopold venoval výchove svojich detí rovnakú pozornosť ako správe štátu, pričom pre ne vypracoval podrobný vzdelávací plán. Deti vyrastali v relatívnej skromnosti, ďaleko od viedenského či madridského prepychu, a boli vedené k metodickému štúdiu a praktickým zručnostiam. Ich hlavným sídlom bol palác Pitti, no panovník preferoval pobyty vo vidieckych vilách, najmä v Poggio a Caiano, kde sa mohol nerušene venovať rodine a vedeckým experimentom.<ref name=":10">{{Citácia knihy|titul=Synové Marie Terezie|url=https://books.google.sk/books/about/Synov%C3%A9_Marie_Terezie.html?id=8bbRBRnfSmwC&redir_esc=y|vydavateľ=Ikar|rok=2005|isbn=978-80-249-0594-5|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 8bbRBRnfSmwC|meno=Friedrich|priezvisko=Weissensteiner}}</ref>
[[Súbor:Mengs - Maria Luisa of Spain, later Holy Roman Empress, Prado.jpg|vľavo|náhľad|Portrét [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky Španielskej]], manželky Leopolda]]
Mimo politických povinností sa Leopold intenzívne zaoberal chémiou, mechanikou a botanikou. V paláci mal zriadené špičkovo vybavené laboratórium, v ktorom vykonával pokusy zamerané na [[Metalurgia|metalurgiu]] a výrobu farbív. Jeho záľuba v technických novinkách viedla k podpore vedeckých inštitúcií a k zhromažďovaniu unikátnych prístrojov v múzeu ''La Specola''. Leopoldova povaha bola introvertná, analytická a v neskorších rokoch jeho toskánskeho pobytu až podozrievavá. Vyhýbal sa verejným slávnostiam, bálom a divadelným predstaveniam, ak to nevyžadoval protokol. Táto izolovanosť od spoločenského života Florencie spolu s jeho represívnym dohľadom viedla k postupnému ochladnutiu vzťahov medzi ním a toskánskou populáciou, ktorá síce uznávala prínos jeho reforiem, no vnímala ho ako cudzieho a chladného technokrata moci.<ref name=":4" />
Hospodárnosť sa prejavovala aj v panovníkovom odievaní a stravovaní. Leopold uprednostňoval jednoduché civilné odevy pred drahými uniformami a okázalými šperkami, čím sa snažil demonštrovať obraz občianskeho vládcu. Jeho stôl bol skromný a výdavky na stravovanie dvoranov boli pod neustálou kontrolou finančných úradníkov. Táto politika šetrenia umožnila akumulovať prostriedky pre štátne investície, no zároveň oslabila reprezentatívnu funkciu veľkovojvodstva na medzinárodnom poli. Vo Florencii sa Leopold obklopoval skôr vzdelancami a vedcami než príslušníkmi nobility, čo ešte viac prehlbovalo priepasť medzi dvorom a miestnou šľachtou.<ref name=":3" />
=== Vzťah k Viedni a mocenská dualita s Jozefom II. ===
Vzťah Petra Leopolda k viedenskému dvoru a k jeho staršiemu bratovi, cisárovi Jozefovi II., bol definovaný napätím medzi rodinnou lojalitou a snahou o udržanie suverenity Toskánskeho veľkovojvodstva. Právny rámec sekundogenitúry z roku 1738 a následné rodinné pakty Habsburgovcov určovali, že Toskánsko musí ostať administratívne oddelené od rakúskych dedičných krajín. Leopold tento status dôsledne bránil pred snahami Jozefa II. o užšiu integráciu veľkovojvodstva do celoštátneho systému monarchie. Cisár vnímal Toskánsko ako experimentálne pole pre svoje radikálne reformy, kým Leopold trval na tom, že toskánske pomery si vyžadujú špecifický prístup odlišný od centralistických snáh Viedne. Ich vzájomná korešpondencia, ktorá prebiehala takmer denne, odhaľuje hlboké rozdiely v ich vnímaní štátnej moci a metodiky vládnutia.<ref name=":0" />[[Súbor:Pompeo Batoni 002.jpg|náhľad|Leopold (vľavo) s jeho bratom [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] počas stretnutia v [[Rím|Ríme]]. Obraz z roku 1769]]Mocenská dualita medzi bratmi sa naplno prejavila v prístupe k reformám. Jozef II. presadzoval zmeny prostredníctvom direktívnych výnosov a vojenskej disciplíny, pričom ignoroval lokálne tradície a odpor stavov. Leopold v Toskánsku volil cestu postupnej transformácie podloženej štúdiom miestnych reálií a hľadaním konsenzu s časťou vzdelaných elít. Počas svojich návštev Viedne v rokoch 1770, 1778 a 1784 Leopold podroboval bratovu politiku ostrej kritike vo svojich tajných denníkoch. Jozefa obviňoval z despotizmu a z necitlivého narúšania spoločenských štruktúr, čo podľa neho viedlo k nestabilite ríše. Leopold vnímal [[jozefinizmus]] ako nebezpečný radikalizmus, ktorý ohrozuje samotnú existenciu dynastie, a vo Florencii sa snažil o vytvorenie alternatívneho modelu osvietenského vládnutia založeného na zákonnosti a inštitucionálnych zárukách.<ref name=":7" />
Napriek politickým nezhodám zostával Leopold dôležitým konzultantom pre Máriu Teréziu až do jej smrti v roku 1780. Panovníčka často využívala Leopoldov analytický talent na vyvažovanie Jozefovej impulzívnosti. Po roku 1780 sa však tlak Jozefa II. na Leopolda stupňoval, najmä v otázkach zahraničnej politiky a vojenskej spolupráce. Jozef požadoval, aby Toskánsko finančne prispievalo na rakúske vojny s Osmanskou ríšou a aby koordinovalo svoje diplomatické kroky výhradne s Viedňou. Leopold sa týmto snahám bránil argumentom o finančnej vyčerpanosti veľkovojvodstva a o potrebe neutrality v stredomorskom priestore. Táto rezistencia viedla k dočasnému ochladeniu vzťahov, ktoré trvalo až do vypuknutia vážnej vnútornej krízy v monarchii na konci 80. rokov 18. storočia.<ref name=":3" />
Kríza v Rakúskom Nizozemsku a narastajúci odpor uhorskej šľachty voči Jozefovým reformám v roku 1789 prinútili cisára k užšej spolupráci s bratom. Jozef II., ktorého zdravie sa rapídne zhoršovalo, začal Leopolda vnímať ako jediného možného záchrancu dynastického dedičstva. Leopold z Florencie pozorne sledoval rozklad štátnej moci v ríši a bratovi adresoval memorandum, v ktorom mu odporúčal okamžité odvolanie najkontroverznejších reforiem v záujme upokojenia situácie. Zároveň začal pripravovať plány na prevzatie moci, pričom analyzoval chyby Jozefovej administratívy. Toskánsko v tomto období slúžilo ako bezpečné útočisko pre konzervatívnych aj osvietenských kritikov jozefinizmu, ktorí v Leopoldovi videli nádej na návrat k stabilnejšiemu a právne podloženému kurzu.
Vzťah oboch bratov sa definitívne uzavrel vo februári 1790, kedy umierajúci Jozef II. povolal Leopolda do Viedne, aby prevzal regentstvo. Leopold však do Viedne dorazil až po bratovej smrti, čo mu umožnilo dištancovať sa od Jozefovho odkazu a vystupovať ako nezávislý arbiter schopný vyriešiť nahromadené konflikty. Roky strávené v Toskánsku a neustála konfrontácia s bratovým štýlom vládnutia vybavili Leopolda politickou skúsenosťou, ktorá bola v momente jeho nástupu na cisársky trón kľúčová pre záchranu habsburskej monarchie pred úplným kolapsom. Rozdielnosť ich prístupov k moci zostáva jednou z hlavných tém komparatívnej histórie osvietenského absolutizmu, kde Leopoldova toskánska éra predstavuje pragmatický protipól k jozefínskemu vizionárstvu.<ref name=":6" />
== Nástup na cisársky trón (1790) ==
=== Vnútropolitická a medzinárodná kríza monarchie v roku 1790 ===
[[Súbor:Georg Conräder - Kaiser Joseph II. auf dem Totenbett - 6169 - Österreichische Galerie Belvedere.jpg|vľavo|náhľad|267x267bod|Jozef II. na smrteľnej posteli]]
Smrť Jozefa II. dňa 20. februára 1790 zastihla habsburskú monarchiu v stave hlbokej vnútornej dezintegrácie a medzinárodnej izolácie. Desaťročie radikálnych osvietenských reforiem, presadzovaných cestou direktívneho centralizmu, viedlo k vyhroteniu konfliktov so všetkými tradičnými mocenskými piliermi štátu, predovšetkým so šľachtou a katolíckou cirkvou. V Rakúskom Nizozemsku prerástol odpor k jozefínskym cirkevným a administratívnym zásahom do otvorenej revolúcie ([[Brabantské povstanie]]), ktorá vyústila do vyhlásenia [[Spojené belgické štáty|Spojených belgických štátov]] v januári 1790, čím Viedeň stratila kontrolu nad svojou hospodársky najrozvinutejšou provinciou.<ref name=":0" />
[[Súbor:Austrian Netherlands 1789.svg|náhľad|272x272bod|[[Habsburské Nizozemsko|Rakúske Nizozemsko]] (vyznačené tmavozelenou farbou)]]
Situácia v [[Uhorsko|Uhorsku]] bola rovnako kritická, nakoľko uhorská šľachta vnímala jozefínske reformy, najmä berný a urbariálny patent, ako priamy útok na svoje stavovské privilégiá a daňovú imunitu. Odpor bol umocnený snahou o germanizáciu správy a odmietaním Jozefa II. nechať sa korunovať za uhorského kráľa. V čase Leopoldovho nástupu sa v Uhorsku formovala ozbrojená opozícia, ktorá nadviazala kontakty s Pruskom a uvažovala o odtrhnutí krajiny od habsburského súštátia. Štátna pokladnica bola vyčerpaná nákladnou vojnou s Osmanskou ríšou, ktorá prebiehala od roku 1788 a napriek dobytia Belehradu nepriniesla očakávané územné zisky, skôr prehĺbila sociálnu nespokojnosť v dôsledku rekvirácií a mimoriadnych vojnových daní.<ref name=":7" />
Na medzinárodnom poli čelila monarchia nepriateľskému spojenectvu Pruska, Veľkej Británie a Spojených provincií (tzv. Trojspolok), ktoré sa snažilo využiť rakúske vnútroštátne ťažkosti na prekreslenie mapy strednej Európy. Pruský kráľ [[Fridrich Viliam II.]] zhromaždil armádu v Sliezsku a otvorene podporoval separatistické tendencie v Uhorsku a Belgicku. Leopold II. tak preberal moc v situácii, kedy hrozil súbežný útok zvonku a totálny rozpad ríše zvnútra. Táto kríza si vyžadovala okamžitú zmenu politického kurzu, ktorú Leopold začal realizovať ešte pred svojím príchodom do Viedne prostredníctvom intenzívnej korešpondencie s kancelárom [[Václav Anton z Kounic-Rietbergu|Kounicom]] a ďalšími kľúčovými diplomatmi.<ref name=":6" />
Prvým strategickým krokom nového panovníka bolo zmiernenie napätia so stavovskými reprezentáciami. Leopold pochopil, že udržanie celistvosti monarchie je možné len za cenu dočasných ústupkov a obnovenia dialógu so šľachtou. Jozef II. krátko pred smrťou odvolal väčšinu svojich nariadení okrem [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenia nevoľníctva]], no Leopold musel tento proces právne stabilizovať a doplniť o reálne politické záruky.<ref name=":2" />
=== Ukončenie toskanskej misie a prevzatie vlády vo Viedni ===
[[Súbor:Ferdinand III Grand Duke of Tuscany.JPG|náhľad|[[Ferdinand III. Toskánsky|Ferdinand III.]], nástupca v Toskánskom veľkovojvodste po Petrovi Leopoldovi]]
Peter Leopold prijal správu o bratovej smrti 1. marca 1790 vo Florencii. Hoci ho Jozef II. už v predchádzajúcich týždňoch opakovane vyzýval k návratu do Viedne, Leopold odkladal svoj odchod, aby sa vyhol priamej zodpovednosti za posledné, často chaotické kroky zomierajúceho cisára. Pred opustením Toskánska musel vyriešiť otázku následníctva vo veľkovojvodstve, ktoré podľa pravidiel sekundogenitúry odovzdal svojmu druhorodenému synovi [[Ferdinand III. Toskánsky|Ferdinandovi]]. Leopoldov odchod z Florencie 1. apríla 1790 ukončil jeho dvadsaťpäťročné pôsobenie v Taliansku a znamenal začiatok diplomaticky náročnej cesty do centra monarchie. Cesta trvala dva týždne, počas ktorých sa panovník zastavoval v dôležitých mestách a prijímal delegácie, čím demonštroval zmenu štýlu vládnutia smerom k väčšej prístupnosti a ochote k dialógu.<ref name=":0" />
Do Viedne dorazil Leopold 14. apríla 1790. Jeho prvé administratívne kroky boli zamerané na upokojenie rozbúrenej verejnej mienky a na stabilizáciu byrokratického aparátu, ktorý bol paralyzovaný jozefínskymi reformami a vojnovým stavom. Leopold sa od začiatku dištancoval od bratovho direktívneho štýlu, čo podčiarkol aj faktom, že sa neusadil priamo v priestoroch, ktoré obýval Jozef II., ale zvolil si skromnejšie apartmány. Okamžite po príchode potvrdil vo funkcii štátneho kancelára knieža [[Václav Anton z Kounic-Rietbergu|Václava Antona Kounica]], čím deklaroval kontinuitu v zahraničnej politike a využil Kounicove hlboké skúsenosti s európskou diplomaciou. Kounic sa stal Leopoldovým hlavným mentorom v otázkach vzťahu k Prusku a v riešení krízy v Rakúskom Nizozemsku, hoci Leopold si zachoval konečné slovo v zásadných politických rozhodnutiach.<ref name=":11">{{Citácia knihy|titul=Kaunitz and Enlightened Absolutism 1753-1780|url=https://books.google.sk/books/about/Kaunitz_and_Enlightened_Absolutism_1753.html?id=cYdcr2h1aYYC&redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1994-03-31|isbn=978-0-521-46690-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cYdcr2h1aYYC|meno=Franz A. J.|priezvisko=Szabo}}</ref>
Proces odvolávania radikálnych jozefínskych nariadení prebiehal v dvoch rovinách. V prvej fáze Leopold potvrdil platnosť jozefínskeho odvolacieho dekrétu z januára 1790, ktorým sa vracal stav v správe ríše pred rok 1780, s výnimkou tolerančného patentu a zrušenia nevoľníctva. V druhej fáze, ktorá začala bezprostredne po jeho príchode, sa zameral na technické aspekty správy. Zrušil nenávidený systém generálnych seminárov, čím si naklonil katolícku hierarchiu, a zmiernil cenzúrne predpisy, aby umožnil diskusiu o budúcich reformách. Leopold zastavil vykonávanie berného a urbariálneho patentu, ktorý vyvolával nepokoje na vidieku, a vrátil sa k tereziánskym modelom zdanenia, čo dočasne stabilizovalo vzťahy so šľachtou a roľníctvom.<ref name=":1" />
Personálna politika nového panovníka smerovala k rehabilitácii úradníkov, ktorí boli za Jozefa II. odsunutí na vedľajšiu koľaj pre svoj opatrný postoj k radikálnym zmenám. Leopold obklopil svoj kabinet mužmi ako bol gróf [[František Anton Kolovrat]], ktorí preferovali právnu cestu reforiem pred direktívnym absolutizmom. Zároveň začal s reorganizáciou tajnej polície, ktorú premenil na efektívny nástroj monitorovania opozície, pričom využil svoje skúsenosti z budovania informačnej siete v Toskánsku. Tento prístup mu umožnil získať kontrolu nad štátnym aparátom bez toho, aby vyvolal odpor byrokracie.<ref name=":6" />
Osobitnú pozornosť venoval Leopold finančnej situácii štátu, ktorá bola v dôsledku vojny s Osmanmi katastrofálna. Nariadil prísne revízie vojenských výdavkov a začal hľadať cesty k mierovému urovnaniu konfliktov na Balkáne, aby uvoľnil prostriedky pre vnútornú konsolidáciu. Leopold II. sa počas jari 1790 prezentoval ako rozvážny a zákonný panovník, ktorý neprišiel ničiť bratovo dielo, ale zachrániť ho prostredníctvom nevyhnutných korekcií a politických kompromisov. Tento štýl vládnutia mu v krátkom čase priniesol rešpekt u stavovských elít a pripravil pôdu pre jeho nastávajúce korunovácie.<ref name=":2" />
=== Vyjednávanie so stavovskou opozíciou a diplomatická ofenzíva ===
Stabilizácia habsburskej monarchie v roku 1790 závisela od schopnosti Leopolda II. eliminovať hrozbu pruskej intervencie a súčasne rozbiť jednotu vnútornej opozície v Uhorsku a Rakúskom Nizozemsku. Leopoldova stratégia sa opierala o kombináciu diplomatického nátlaku a cielených ústupkov, ktoré mali izolovať radikálne krídla stavovského hnutia od umiernenej väčšiny. V Uhorsku čelil panovník požiadavkám na obnovenie starobylej ústavy a na uznanie suverenity uhorských stavov v otázkach daní a vojska. Leopold na tieto požiadavky reagoval gestom vysokej symbolickej hodnoty, keď nariadil okamžité navrátenie [[Uhorská koruna (klenot)|uhorskej kráľovskej koruny]] z Viedne do [[Budín|Budína]], čím deklaroval rešpekt k historickej kontinuite kráľovstva. Zároveň však začal s postupným presunom vojenských jednotiek k uhorským hraniciam, aby dal jasne najavo, že nepripustí ozbrojenú revoltu.<ref name=":0" />
Kľúčovým úspechom Leopoldovej zahraničnej politiky bol [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachský mier]], uzavretý 27. júla 1790 s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. Prusko sa predtým snažilo využiť rakúske ťažkosti na Balkáne a v Belgicku na posilnenie vlastnej pozície v strednej Európe, pričom otvorene podporovalo uhorských separatistov. Leopold prostredníctvom svojich vyjednávačov v Reichenbachu preukázal mimoriadny pragmatizmus, keď súhlasil s ukončením vojny proti Osmanskej ríši na báze ''status quo ante bellum''. Tým, že sa vzdal územných ziskov na Balkáne, vyrazil Prusku z rúk hlavný dôvod na vojenskú intervenciu a izoloval uhorskú šľachtu od jej zahraničného spojenca. Pruský kráľ výmenou za rakúske ústupky prisľúbil zastavenie podpory pre belgických a uhorských povstalcov, čo viedlo k okamžitému kolapsu najradikálnejších plánov stavovskej opozície.<ref name=":6" />
Po eliminácii pruského nebezpečenstva sa Leopold zameral na riešenie situácie v Rakúskom Nizozemsku, kde po vypuknutí Brabantského povstania vznikli Spojené belgické štáty. Panovník zvolil cestu rozdelenia opozičných síl, ktoré boli vnútorne rozštiepené na konzervatívnych etatistov, brániacich cirkevné a stavovské privilégiá, a liberálnych vonckistov, inšpirovaných francúzskymi revolučnými ideálmi. Leopold adresoval belgickým stavom manifest, v ktorom ponúkol úplnú amnestiu a obnovenie tradičnej ústavy známej ako ''Joyeuse Entrée'', ak uznajú jeho zvrchovanosť. Keď umiernené krídlo na túto ponuku zareagovalo pozitívne a radikáli ju odmietli, Leopold využil diplomatické krytie z Reichenbachu a vyslal do provincie armádu pod velením poľného maršala Bendera. Do decembra 1790 bola rakúska moc v Belgicku obnovená s relatívne malými obeťami, pričom panovník dodržal sľub a vrátil krajine jej tradičné slobody, čím eliminoval vplyv francúzskej revolučnej propagandy v tomto regióne.<ref name=":1" />
Vzťah k uhorskej šľachte v druhej polovici roku 1790 definovali náročné rokovania pred zvolaním [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Leopold odmietol prijať ultimátne požiadavky uhorských stavov, ktoré by z neho urobili len ceremoniálneho vládcu podriadeného snemu, no súhlasil s návratom k správe krajiny prostredníctvom uhorských úradných orgánov (Diktastérií). Využil rozpor medzi magnátmi a nižšou šľachtou, pričom umne naznačoval podporu roľníckym požiadavkám, čím vyvolal u šľachty obavy z opakovania sedliackych vzbúr. Tento politický manéver prinútil uhorské stavy k ústupu a k akceptovaniu kompromisu, ktorý bol potvrdený zákonnými článkami snemu v rokoch 1790 a 1791. Leopold tak dosiahol uznanie svojich nástupníckych práv a stabilizáciu Uhorska bez toho, aby sa musel vzdať kľúčových štátnych kompetencií v oblasti armády a zahraničných vecí.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Újjáépítés és polgárosodás, 1711-1867 | url = https://mandadb.hu/tetel/242262/Ujjaepites_es_polgarosodas_17111867 | vydavateľ = mandadb.hu | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = hu}}</ref>
V českých krajinách prebiehala pacifikácia plynulejšie, nakoľko česká šľachta bola v porovnaní s uhorskou menej radikálna a viac integrovaná do viedenských dvorských štruktúr. Leopold vyhovel českej opozícii v otázke obnovenia zemskej správy a prisľúbil uskutočnenie korunovácie v Prahe, čo vnímal ako dôležitý akt zmierenia a potvrdenia historických práv českého kráľovstva. Nariadil tiež navrátenie českých korunovačných klenotov z Viedne do Prahy, čím si získal sympatie nielen šľachty, ale aj rodiacej sa českej inteligencie. Táto diplomatická ofenzíva, kombinujúca symbolické gestá s tvrdým vyjednávaním, umožnila Leopoldovi v priebehu jediného roka premeniť ríšu nachádzajúcu sa na pokraji občianskej vojny na opäť fungujúci štátny celok pripravený na jeho oficiálne uvedenie do úradu cisára.<ref name=":2" />
=== Cisárska voľba a korunovácia vo Frankfurte nad Mohanom ===
[[Súbor:Porträt Leopold II in Krönungsornat.png|náhľad|Portrét Leopolda II. v korunovačnom rúchu]]
Uvoľnenie cisárskeho trónu po smrti Jozefa II. dňa 20. februára 1790 aktivovalo zložité právne a diplomatické mechanizmy Svätej ríše rímskej. Podľa ustanovení [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatej buly]] [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] z roku 1356 prešla správa ríše počas interregna do rúk dvoch ríšskych vikárov – saského [[Kurfirst|kurfirsta]] [[Fridricha August III. Saský|Fridricha Augusta III.]] pre oblasti saského práva a falcko-bavorského kurfirsta [[Karol Teodor Falcký|Karola Teodora]] pre oblasti franského práva. Leopold II. sa musel ako rakúsky arcivojvoda a český kráľ uchádzať o priazeň kolégia kurfirstov v čase, keď stabilitu ríše ohrozovala pruská diplomacia a vplyv francúzskej revolúcie. Diplomatický úspech v Reichenbachu v júli 1790, kde došlo k neutralizácii pruského odporu, otvoril cestu k formálnemu volebnému procesu vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]].<ref name=":0" />
Samotná volebná diplomatická aktivita vyvrcholila v septembri 1790. Leopoldova volebná stratégia sa opierala o úzku spoluprácu s mohučským arcibiskupom a ríšskym arciostariarom [[Friedrich Karl Jozef von Erthal|Friedrichom Karlom Jozefom von Erthalom]], ktorý vnímal Leopolda ako garanta zachovania tradičných ríšskych inštitúcií. Dňa 30. septembra 1790 kolégium kurfirstov jednomyseľne zvolilo Petra Leopolda za rímsko-nemeckého kráľa. Súčasťou volebného aktu bolo prijatie volebnej kapitulácie (''Wahlkapitulation''), rozsiahleho právneho dokumentu, v ktorom sa zvolený panovník zaviazal rešpektovať práva a privilégiá ríšskych stavov. Táto kapitulácia bola v porovnaní s predchádzajúcimi verziami omnoho podrobnejšia a obsahovala ustanovenia obmedzujúce cisárovu právomoc v oblasti vyhlasovania vojny, uzatvárania mieru a v správe ríšskeho súdnictva. Týmto spôsobom ríšske kniežatá reagovali na jozefínsky centralizmus a snažili sa o návrat k rovnováhe moci medzi cisárom a ríšskymi stavmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://journals.openedition.org/ifha/1336 | vydavateľ = journals.openedition.org | dátum prístupu = 2026-05-13}}</ref>
Slávnostná korunovácia sa uskutočnila 9. októbra 1790 v [[Katedrála svätého Bartolomeja (Frankfurt nad Mohanom)|katedrále svätého Bartolomeja]] vo Frankfurte. Obrad prebiehal podľa stáročného rituálu, ktorý zdôrazňoval sakrálny a univerzálny charakter cisárskej moci. Korunovačné insígnie, vrátane ríšskej koruny, meča a jablka, boli na tento účel dopravené z [[Norimberg|Norimbergu]] pod prísnym vojenským dozorom. Leopold bol do katedrály vovedený v slávnostnom sprievode, v ktorom kurfirsti niesli jednotlivé atribúty moci. Akt korunovácie vykonal mohučský arcibiskup v prítomnosti vyslancov európskych mocností a ríšskych hodnostárov. Symbolickým vyvrcholením bola hostina v cisárskej sále frankfurtskej radnice (''Römer''), kde kurfirsti vykonávali svoje čestné úrady arcičašníka, arcistolníka a arcikomorníka. Tento rituál mal demonštrovať obnovenú jednotu ríše pod vedením habsbursko-lotrinskej dynastie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Das Heilige Römische Reich Deutscher Nation in der Neuzeit 1486-1806 von Peter Claus Hartmann (2005, Taschenbuch) online kaufen | url = https://www.ebay.de/p/44022669 | vydavateľ = eBay.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de-de}}</ref>
Politický význam frankfurtskej korunovácie presahoval rámec ceremoniálu. Pre Leopolda II. predstavovala medzinárodné uznanie jeho legitimity a definitívne potvrdenie jeho postavenia ako vedúceho európskeho monarchu. Zároveň korunovácia slúžila ako mocná ideologická odpoveď na dianie vo Francúzsku. Kým v [[Paríž|Paríži]] dochádzalo k deštrukcii tradičného poriadku, frankfurtský akt demonštroval životaschopnosť stredoeurópskeho legitimizmu a historických inštitúcií. Leopold využil pobyt vo Frankfurte na sériu bilaterálnych rokovaní s nemeckými kniežatami, ktorým prisľúbil ochranu ich práv výmenou za lojalitu v prípade konfliktu s revolučným Francúzskom. Tento diplomatický úspech mu umožnil vrátiť sa do Viedne s posilnenou autoritou, ktorá bola nevyhnutná pre vyriešenie vnútorných konfliktov v Uhorsku a v českých krajinách.<ref name=":6" />
Korunovácia vo Frankfurte bola posledným veľkým ceremoniálnym aktom Svätej ríše rímskej pred jej postupným úpadkom v dôsledku [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]]. V historiografii je Leopoldova voľba vnímaná ako moment stabilizácie ríše, ktorá sa pod jozefínskym tlakom ocitla na hranici rozkladu. Leopold II. sa počas celého procesu prezentoval ako panovník zákona a kompromisu, čo mu umožnilo získať dôveru aj tých kurfirstov, ktorí predtým inklinovali k spojenectvu s Pruskom. Po ukončení frankfurtských osláv sa pozornosť cisára presunula na východ ríše, kde ho čakala nemenej dôležitá úloha potvrdiť svoju moc v rámci uhorskej a českej koruny.<ref name=":2" />
=== Uhorská korunovácia v Bratislave (Prešporku) a stabilizácia Uhorska ===
[[Súbor:Leopold II, Holy Roman Emperor wearing the robes of the Order of Saint Stephen of Hungary.jpg|náhľad|Leopold II., oblečený v rúchu Rádu svätého Štefana ]]
Stabilizácia pomerov v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]] predstavovala jednu z najkomplexnejších úloh prvej fázy Leopoldovej vlády. Po desaťročí jozefínskeho absolutizmu, počas ktorého sa panovník odmietal nechať korunovať a vládlo sa prostredníctvom direktívnych dekrétov, sa uhorská šľachta nachádzala v stave otvorenej rezistencie. Uhorský snem, zvolaný do Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) v júni 1790, sa stal arénou ostrého ústavného zápasu. Radikálne krídlo šľachty požadovalo od Leopolda prijatie podmienok, ktoré by fakticky premenili monarchiu na volebné kráľovstvo a výrazne obmedzili panovnícku moc v prospech stavovských orgánov. Leopold na tento tlak odpovedal kombináciou strategickej trpezlivosti a politického realizmu, pričom využil oslabenie opozície po uzavretí Reichenbachského mieru.<ref name=":0" />
Kľúčovým bodom rokovaní bolo znenie inauguračného diplomu, právneho dokumentu, ktorým sa panovník zaväzuje dodržiavať zákony a výsady krajiny. Leopold odmietol pôvodný stavovský návrh, ktorý obsahoval ustanovenia o práve na odpor a o podmienenosti daní výlučným súhlasom snemu v extrémnej forme. Po mesiacoch diplomatických manévrov bol dosiahnutý kompromis, v ktorom panovník uznal Uhorsko za slobodné a nezávislé kráľovstvo spravované vlastnými zákonmi, nie podľa všeobecných noriem ríše. Tento ústupok bol vyvážený potvrdením dedičného práva habsbursko-lotrinskej dynastie na uhorský trón a zachovaním kráľovských kompetencií v oblasti zahraničnej politiky a velenia armáde. Zákonný článok č. 10 z roku 1790 sa tak stal základným kameňom uhorského konštitucionalizmu na ďalšie polstoročie.<ref name=":8" />
Samotný akt korunovácie sa uskutočnil 15. novembra 1790 v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] v Bratislave. Obrad prebiehal s mimoriadnou pompou, ktorá mala demonštrovať zmierenie medzi dynastiou a národom. Korunováciu vykonal [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský arcibiskup]] a prímas Uhorska [[Jozef Baťán|Jozef Batthyány]] za asistencie najvyšších krajinských hodnostárov. Leopold prijal svätoštefanskú korunu, plášť a ďalšie insígnie, ktoré boli predtým na jeho príkaz vrátené z Viedne do Budína a následne prevezené do Bratislavy. Súčasťou rituálu bola aj prísaha pod holým nebom na korunovačnom kopčeku pri Dunaji, kde kráľ mečom symbolicky zaťal do štyroch svetových strán, čím deklaroval odhodlanie brániť hranice kráľovstva pred akýmkoľvek nepriateľom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava v 18. storočí - Anton Špiesz (kniha) | url = https://www.antikvariatik.sk/kniha/bratislava-v-18-storoci-1 | vydavateľ = Antikvariatik.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref>
Dôležitým politickým víťazstvom Leopolda II. počas bratislavského snemu bolo presadenie voľby jeho štvrtého syna, arcivojvodu [[Alexander Leopold Habsbursko-Lotrinský|Alexandra Leopolda]], za uhorského [[Palatín|palatína]]. Úrad palatína, ktorý bol najvyšším krajinským hodnostárom a sprostredkovateľom medzi kráľom a stavmi, bol od roku 1765 neobsadený. Leopoldovým cieľom bolo obsadiť tento post členom vlastnej rodiny, aby zabezpečil priamy vplyv dynastie na uhorskú správu a zároveň vyšiel v ústrety túžbe šľachty po obnovení tradičných úradov. Alexander Leopold sa stal mimoriadne populárnym a efektívnym palatínom, čo prispelo k stabilizácii vzťahov medzi Viedňou a Budínom. Tento krok umožnil panovníkovi postupne implementovať umiernené reformy bez vyvolávania ďalších konfliktov so stavmi.<ref name=":6" />
Stabilizácia Uhorska zahŕňala aj riešenie náboženských a národnostných otázok. Leopold potvrdil platnosť Tolerančného patentu, no zároveň ho prispôsobil uhorským reáliám tak, aby uspokojil protestantské stavy bez toho, aby si znepriatelil katolícku hierarchiu. Podporil tiež kultúrne požiadavky uhorskej šľachty týkajúce sa používania [[Maďarčina|maďarského jazyka]] v správe a školstve, čím predchádzal nárastu radikálneho nacionalizmu. Výsledkom jeho politiky v roku 1790 bolo preformovanie Uhorska z nepokojnej provincie na lojálnu súčasť monarchie, ktorá bola ochotná poskytnúť finančné a vojenské zdroje pre nastávajúce konflikty s revolučným Francúzskom. Leopold tak v Bratislave úspešne zavŕšil proces obnovy zákonného poriadku, ktorý bol v jozefínskom období vážne narušený.<ref name=":2" />
=== Česká korunovácia v Prahe a vzťah k českým krajinám ===
Korunovácia Leopolda II. za českého kráľa, ktorá sa uskutočnila 6. septembra 1791, predstavovala kľúčový moment zmierenia medzi habsburskou dynastiou a českými stavmi po období jozefínskeho centralizmu. Na rozdiel od svojho brata Jozefa II., ktorý českú korunováciu odmietol a vnímal ju ako prekonaný stredoveký rituál, Leopold II. pochopil jej zásadný politický a štátnoprávny význam. Pre českú šľachtu a rodiacu sa inteligenciu nebol tento akt len ceremóniou, ale formálnym potvrdením historickej štátnej individuality [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] v rámci monarchie. Prípravy na panovníkov príchod do Prahy prebiehali od jari 1791 a zahŕňali opravy [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a aj intenzívne diplomatické rokovania o obnovení zemskej samosprávy a kompetencií českého snemu.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velké dějiny zemí Koruny české. Svazek X., 1740–1792 - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/velke-dejiny-zemi-koruny-ceske-velke-dejiny-zemi-koruny-ceske-svazek-x-1740-1792-75040 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref>
[[Súbor:KorunovaceLeopoldII.png|vľavo|náhľad|Korunovácia Leopolda II. v Prahe, 6. september 1791]]
Symbolickým vrcholom predkorunovačného obdobia bol návrat českých korunovačných klenotov z Viedne do Prahy v auguste 1791. Klenoty boli v roku 1784 na príkaz Jozefa II. odvezené do viedenskej klenotnice, čo česká verejnosť vnímala ako hlbokú národnú urážku. Leopold II. vyhovel žiadosti českých stavov a nariadil ich slávnostný prevoz späť do metropoly nad [[Vltava|Vltavou]]. Pri tejto príležitosti bola ustanovená tradícia siedmich kľúčov od korunnej komory v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále svätého Víta]], ktoré boli zverené do opatery popredným svetským a cirkevným hodnostárom. Tento krok dramaticky zvýšil Leopoldovu popularitu medzi všetkými vrstvami obyvateľstva a vytvoril priaznivú atmosféru pre nadchádzajúce oslavy, ktoré Praha nezažila od korunovácie Márie Terézie.
Vlastný korunovačný obrad v katedrále svätého Víta vykonal pražský arcibiskup [[Antonín Petr Příchovský]] z [[Příchovice|Příchovic]]. Leopold II. prijal [[Svätováclavská koruna|svätováclavskú korunu]] za prítomnosti výkvetu českej aristokracie a zahraničných diplomatov. O dva dni neskôr, 8. septembra 1791, bola za českú kráľovnú korunovaná aj jeho manželka Mária Ludovika. Panovník počas ceremoniálu demonštroval svoju znalosť [[Čeština|českého jazyka]], čo malo silný emotívny účinok na prítomných zástupcov [[Formovanie moderného českého národa|českého národného obrodenia]]. Leopoldov pobyt v Prahe trval niekoľko týždňov, počas ktorých sa panovník prezentoval ako prístupný vládca, zúčastňoval sa na verejných báloch, navštevoval divadelné predstavenia a prijímal delegácie z radov meštianstva a učencov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České země v letech 1705–1792: Věk absolutismu, osvícenství, paruk a třírohých klobouků - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/ceske-zeme-v-letech-1705-1792-vek-absolutismu-osvicenstvi-paruk-a-trirohych-klobouku-56640 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref>
Kultúrny a spoločenský rozmer korunovácie bol umocnený dvoma mimoriadnymi udalosťami. Prvou bola premiéra opery ''La clemenza di Tito'' (Zľutovanie Titovo), ktorú na objednávku českých stavov zložil [[Wolfgang Amadeus Mozart]]. Hoci dielo, oslavujúce panovnícku miernosť a odpustenie, bolo dobovou kritikou (vrátane kráľovnej Márie Ludoviky) prijaté chladne, dnes je vnímané ako jeden z vrcholov Mozartovej tvorby spätý s Prahou. Druhou významnou udalosťou bola prvá priemyselná výstava na európskom kontinente, usporiadaná v priestoroch pražského [[Klementinum|Klementina]]. Výstava mala demonštrovať hospodársku vyspelosť českých krajín a Leopold II. ju osobne navštívil, pričom prejavil živý záujem o technické inovácie a manufaktúrnu výrobu, čím nadviazal na svoje skúsenosti z Toskánska.<ref name=":4" />
Vzťah Leopolda II. k českým krajinám sa prejavil aj v jeho podpore vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Panovník potvrdil privilégiá [[Karlova univerzita|Karlo-Ferdinandovej univerzity]] a Kráľovskej českej spoločnosti náuk. Významným gestom bolo zriadenie katedry českého jazyka a literatúry na pražskej univerzite, do čela ktorej bol menovaný [[František Martin Pelcl]]. Leopold II. udržiaval kontakty s poprednými osobnosťami českého obrodenia, ako bol [[Josef Dobrovský]], ktorý pred panovníkom predniesol slávnu reč o lojalite slovanských národov k habsburskému domu. Tento ústretový postoj k národným a kultúrnym požiadavkám Čechov prispel k stabilizácii krajiny a k vytvoreniu lojálneho postoja českej elity voči Viedni v období nastávajúcich napoleonských vojen.<ref name=":6" />
Politickým výsledkom korunovácie a súvisiacich rokovaní bolo vydanie tzv. Korunovačného diplomu, ktorým kráľ potvrdil integritu českého štátu a sľúbil rešpektovať zemské zriadenie. Hoci Leopold nestihol pre svoju predčasnú smrť realizovať všetky plánované administratívne reformy, jeho krátka vláda v českých krajinách je vnímaná ako "zlatý vek" osvietenského zmierenia. Navrátenie klenotov a formálne uznanie českých štátnoprávnych nárokov vytvorilo precedens, na ktorý sa česká politická reprezentácia odvolávala počas celého 19. storočia. Praha sa vďaka Leopoldovi II. nakrátko opäť stala centrom európskej diplomacie a kultúry, čo posilnilo sebavedomie českej spoločnosti v rámci habsburského súštátia.<ref name=":9" />
== Vrchol moci a konfrontácia s revolučnou Európou (1790 – 1792) ==
=== Konsolidácia centrálnej správy a štátneho aparátu ===
Po zavŕšení koronovačných ciest v roku 1791 sa Leopold II. sústredil na hĺbkovú prestavbu ústredných orgánov habsburskej monarchie, pričom jeho primárnym cieľom bolo odstrániť inštitucionálny chaos spôsobený bratom Jozefom II. Panovník pristúpil k obnoveniu funkcie Štátnej rady (''Staatsrat'') ako najvyššieho poradného orgánu, no na rozdiel od tereziánskeho obdobia ju zbavil čisto formálneho charakteru. Do rady menoval skúsených administrátorov, ktorí reprezentovali rôzne prúdy [[Osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]], čím vytvoril priestor pre odbornú diskusiu pred definitívnym schválením legislatívnych noriem. Tento krok mal obmedziť vydávanie impulzívnych a nepremyslených dekrétov, ktoré v predchádzajúcom desaťročí destabilizovali štátnu správu.<ref name=":0" />
Leopoldova administratívna technika vychádzala z modelu osobného kabinetu, ktorý zdokonalil počas svojho pôsobenia vo Florencii. Panovník vyžadoval od všetkých rezortných šéfov a dvorských kancelárií predkladanie podrobných analýz (''vota''), ktoré následne osobne korigoval. Týmto spôsobom eliminoval mocenské ambície jednotlivých ministrov a sústredil reálne rozhodovacie právomoci vo svojich rukách. Kľúčovou postavou správy zostával knieža Václav Anton Kounic, ktorého vplyv sa však Leopold snažil vyvažovať mladšími úradníkmi z toskánskej „školy“, čím vnášal do viedenskej byrokracie prvky talianskeho pragmatizmu a dôrazu na presnú štatistiku a hospodársku efektivitu.<ref name=":11" />
V personálnej oblasti Leopold realizoval opatrné, ale dôsledné čistky v štátnom aparáte. Zameriaval sa predovšetkým na odstránenie radikálnych jozefinistov, ktorí presadzovali reformy bez ohľadu na politické náklady a odpor spoločnosti. Panovník preferoval úradníkov, ktorí boli schopní spájať osvietenské princípy s rešpektom k historickým právam provincií. Zároveň však potláčal snahy vysokej aristokracie o úplné ovládnutie kľúčových úradov, pričom dbal na to, aby byrokracia zostala lojálna predovšetkým trónu a nie stavovským záujmom. Tento balans medzi centralizmom a regionalizmom sa stal charakteristickým znakom jeho krátkej cisárskej vlády a viedol k stabilizácii vnútornej správy vo všetkých dedičných krajinách.<ref name=":6" />
Dôležitou súčasťou reorganizácie bolo oddelenie súdnej moci od administratívy na najvyššej úrovni, čím Leopold nadviazal na svoje toskánske reformy. Posilnil postavenie Najvyššieho súdneho úradu (''Oberste Justizstelle'') a nariadil revíziu jozefínskeho civilného zákonníka tak, aby viac zodpovedal právnej tradícii a spoločenskej realite monarchie. Leopoldov prístup k štátnemu aparátu bol technokratický; vnímal byrokraciu ako stroj, ktorý musí byť presne nastavený a pravidelne kontrolovaný panovníkom. Táto inštitucionálna konsolidácia umožnila monarchii prežiť otrasy spôsobené neskoršími vojenskými porážkami a stala sa základom, na ktorom neskorší ministri (ako napr. gróf Stadion) stavali v období napoleonských vojen.<ref name=":2" />
=== Hospodárska a sociálna politika cisárstva ===
Hospodárska stratégia Leopolda II. po nástupe na cisársky trón predstavovala pragmatický odklon od radikálneho fyziokratizmu, ktorý uplatňoval v Toskánsku, smerom k hybridnému modelu kombinujúcemu osvietenské sociálne ciele s prvkami umierneného merkantilizmu. Tento posun bol vynútený katastrofálnym stavom štátnych financií po vojne s Osmanskou ríšou a potrebou pacifikovať vnútroštátne napätie vyvolané jozefínskymi experimentmi. Kľúčovou prioritou v sociálnej oblasti bola stabilizácia pomerov na vidieku, kde Leopold musel čeliť protichodným tlakom aristokracie požadujúcej návrat k starým feudálnym poriadkom a roľníctva, ktoré očakávalo ďalšie prehlbovanie reforiem.
V máji 1790 Leopold vydal dekrét, ktorým formálne zrušil jozefínsky berný a urbariálny patent z roku 1789. Tento krok bol nevyhnutný na zastavenie hroziacej šľachtickej revolty v Uhorsku a českých krajinách, nakoľko jozefínsky systém zjednocujúci daň z pôdy s urbariálnymi dávkami hlboko zasahoval do majetkových práv nobility. Leopold sa však odmietol vrátiť k predreformnému stavu a trval na zachovaní patentu o zrušení nevoľníctva z roku 1781. Poddaní si tak udržali osobnú slobodu, právo na sťahovanie a slobodnú voľbu povolania, pričom panovník nariadil návrat k [[Tereziánsky urbár|tereziánskemu urbáru]] ako k dočasnému právnemu základu pre vzťahy medzi vrchnosťou a roľníkmi. Týmto manévrom Leopold dosiahol sociálny zmier, pričom v tajných inštrukciách pre krajské úrady zdôrazňoval potrebu chrániť roľníkov pred excesmi zo strany šľachty.<ref name=":0" />
Priemyselná politika cisárstva podstúpila v roku 1791 korekciu v prospech ochranných ciel a podpory domácej produkcie. Na rozdiel od svojej toskánskej éry, kde presadzoval úplnú slobodu obchodu, Leopold v rakúskych krajinách pochopil, že nekontrolovaný dovoz lacného tovaru z Veľkej Británie by viedol ku kolapsu vznikajúcich manufaktúr. Zaviedol preto nové colné tarify, ktoré zaťažovali dovoz luxusného tovaru a polotovarov, ktoré bolo možné vyrobiť v monarchii. Zároveň však pokračoval v politike obmedzovania cechových monopolov, hoci postupoval opatrnejšie než jeho brat. Podporoval zakladanie priemyselných škôl a technických kabinetov, pričom využil svoje kontakty s vedcami na transfer technológií, najmä v oblasti textilnej výroby a metalurgie.<ref name=":1" />
Finančná situácia štátu v roku 1790 vykazovala známky hlbokej krízy s deficitom presahujúcim 40 miliónov zlatých. Leopold inicioval prísny úsporný program zameraný na redukciu dvorských a administratívnych výdavkov. Reorganizoval Dvorskú komoru (''Hofkammer'') a zaviedol transparentnejší systém kontroly štátneho dlhu. Významným krokom bola stabilizácia obehu papierových peňazí (''Bankozettel''), ktorých hodnota v dôsledku vojnovej inflácie prudko klesala. Leopoldovi sa podarilo prostredníctvom vnútornej pôžičky a čiastočnej devalvácie stabilizovať menu bez toho, aby vyvolal masové nepokoje v mestách. Finančná sanácia bola podporená aj sekularizáciou ďalších cirkevných majetkov, ktorých výnosy už nesmerovali do náboženského fondu, ale priamo na krytie [[Štátny dlhopis|štátnych dlhopisov]].<ref name=":6" />
Obchodná politika smerovala k posilneniu postavenia [[Terst|Terstu]] a [[Rijeka|Rijeky]] ako kľúčových námorných uzlov monarchie. Leopold nariadil modernizáciu prístavnej infraštruktúry a podporil vznik nových obchodných spoločností orientovaných na [[Levanta|Levantu]] a [[Ruská ríša|Rusko]]. V rámci vnútrozemského obchodu presadzoval odstraňovanie mýtnych bariér medzi jednotlivými dedičnými krajinami, čím sledoval vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru, čo vnímal ako nevyhnutný predpoklad pre hospodársku súťaž s Pruskom. Hoci jeho vláda trvala príliš krátko na to, aby sa všetky tieto opatrenia naplno prejavili, jeho prístup k hospodárstvu ako k systému vyžadujúcemu citlivú reguláciu a ochranu strategických záujmov definoval rakúsku ekonomickú politiku po celé nasledujúce desaťročie.<ref name=":2" />
V oblasti sociálnej starostlivosti Leopold nadviazal na svoje toskánske reformy zdravotníctva. Vo Viedni podporoval rozvoj Všeobecnej nemocnice (''Allgemeines Krankenhaus'') a nariadil vypracovanie plánu na sieť chudobincov v krajských mestách, ktoré mali byť financované z kombinácie štátnych príspevkov a miestnych daní. Jeho sociálny program mal výrazne preventívny charakter; veril, že investície do vzdelania a zdravia nižších vrstiev znižujú náklady na represiu a udržiavanie verejného poriadku. Tento prístup k štátu ako k sociálnemu regulátorovi zostal zachovaný aj po jeho smrti, hoci jeho nástupca František II. sa v dôsledku vojnových udalostí sústredil skôr na bezpečnostné aspekty správy.<ref name=":10" />
=== Vnútorná bezpečnosť a kontrola spoločnosti ===
Vnútorná bezpečnosť habsburskej monarchie podliehala v rokoch 1790 – 1792 zásadnej transformácii, ktorá v sebe spájala Leopoldove toskánske skúsenosti s budovaním informačných sietí a narastajúcu paranoju z exportu francúzskych revolučných ideálov. Panovník vnímal vnútorný poriadok ako kľúčový stabilizačný prvok, ktorý mal zabrániť radikalizácii nespokojných vrstiev, či už išlo o konzervatívnu aristokraciu alebo prorevolučne naladenú inteligenciu. Ústrednou postavou tejto politiky sa stal gróf [[Johann Anton Pergen]], ktorého Leopold povolal späť do funkcie policajného ministra, čím dal jasný signál k návratu k centralizovanému a prísne riadenému bezpečnostnému aparátu.<ref name=":0" />
Leopold II. na rozdiel od svojho brata neveril v spontánnu lojalitu poddaných a presadil vytvorenie sofistikovanej siete dôverníkov a informátorov, ktorá prenikala do všetkých spoločenských vrstiev. Tento systém, známy ako tajná polícia, mal za úlohu monitorovať verejnú mienku v kaviarňach, hostincoch a na univerzitách. Zvláštna pozornosť bola venovaná sledovaniu takzvaných „jakobínskych“ sympatizantov a členov [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskych lóží]], ktorých Leopold vnímal ako potenciálne ohniská podvratnej činnosti. Hoci sám bol v minulosti k osvietenským tajným spolkom tolerantný, v kontexte diania v Paríži ich začal považovať za nebezpečné medzinárodné siete ohrozujúce legitimitu trónu. Pergenov aparát metodicky zhromažďoval informácie o zahraničných kontaktoch viedenských intelektuálov a o šírení ilegálnych tlačovín inšpirovaných francúzskou [[Deklarácia práv človeka a občana (1789)|Deklaráciou práv človeka a občana]].<ref>{{Citácia knihy|titul=From Joseph II to the Jacobin Trials: Government Policy and Public Opinion in the Habsburg Dominions in the Period of the French Revolution|url=https://books.google.sk/books/about/From_Joseph_II_to_the_Jacobin_Trials.html?id=-OyxAAAAIAAJ&redir_esc=y|vydavateľ=Oxford University Press|rok=1959|jazyk=en|meno=Ernst|priezvisko=Wangermann}}</ref>
[[Cenzúra (kontrola informácií)|Cenzúra]] prešla počas Leopoldovej krátkej vlády procesom opätovného sprísnenia, čím sa definitívne skončilo obdobie jozefínskej tlačovej slobody. V roku 1791 panovník nariadil zriadenie revíznych komisií, ktoré mali dohliadať taknako na politické texty,take aj na divadelné hry a akademické prednášky. Kritika panovníka, dynastie alebo náboženstva bola prísne postihovaná, pričom dôraz sa kládol na prevenciu – publikovanie akýchkoľvek správ o udalostiach vo Francúzsku bolo povolené len v oficiálnej interpretácii dvorských novín. Tento „preventívny štátny dozor“ mal za cieľ vytvoriť informačnú bariéru medzi revolučným západom a stredoeurópskym priestorom. Leopold však postupoval strategicky; kým v politických otázkach bol nekompromisný, v oblastiach vedeckého a technického bádania ponechával relatívnu voľnosť, aby nebrzdil hospodársky rozvoj krajín.<ref name=":6" />
Kontrola univerzitného prostredia a vzdelávacích inštitúcií bola integrálnou súčasťou bezpečnostnej politiky. Leopold podriadil univerzity prísnemu štátnemu dohľadu, pričom profesori boli vnímaní ako štátni úradníci zodpovední za morálnu a politickú formáciu mládeže. Do učebných osnov boli zavedené prvky občianskej výchovy, ktoré mali zdôrazňovať výhody monarchistického zriadenia a nebezpečenstvá „anarchie“ spojenej s ľudovou suverenitou. Panovník osobne preveroval kandidátov na dôležité akademické posty a nariadil sledovanie študentských spolkov, v ktorých videl potenciálne zdroje revolučného nepokoja. Tento systém kontroly akademických slobôd predznamenal neskorší [[metternichovský absolutizmus]], hoci Leopold ho stále vnímal ako nevyhnutný prostriedok na ochranu osvietenského právneho štátu pred chaosom.<ref name=":2" />
Napriek represívnemu charakteru týchto opatrení Leopold II. dbal na to, aby polícia konala v medziach zákona a vyhýbala sa svojvôli, ktorá by mohla vyvolať masový odpor. Jeho cieľom nebol teror, ale systém totálnej informovanosti, ktorý by panovníkovi umožnil včas identifikovať a neutralizovať hrozby prostredníctvom administratívnych a právnych krokov. Informácie od tajnej polície využíval aj pri svojich personálnych rozhodnutiach v štátnej správe, čím eliminoval korupciu a nelojálnosť.<ref name=":1" />
=== Zahraničná politika a postoj k Francúzskej revolúcii ===
Zahraničná politika Leopolda II. v rokoch 1791 – 1792 bola definovaná snahou o udržanie európskej rovnováhy a hľadaním pragmatického riešenia „francúzskej otázky“. Na rozdiel od emigrantskej šľachty a vlastného syna, arcivojvodu [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karola]], Leopold nevnímal revolúciu v Paríži primárne ako ideologickú hrozbu, ktorú treba okamžite potlačiť silou, ale ako geopolitický problém, ktorý dočasne vyradil Francúzsko z mocenskej súťaže. Jeho postoj sa však radikálne zmenil po neúspešnom pokuse kráľovskej rodiny o útek z Paríža v júni 1791 (útek do Varennes), po ktorom bola jeho sestra [[Mária Antoinetta]] s manželom [[Ľudovít XVI.|Ľudovítom XVI.]] fakticky uväznená v Tuileriách. Leopold, hoci bol v súkromí k politickým schopnostiam svojej sestry kritický, nemohol ako hlava habsburskej dynastie a cisár ignorovať takéto poníženie kráľovského majestátu.<ref name=":0" />
V snahe vytvoriť jednotný medzinárodný nátlak na revolučnú vládu inicioval Leopold vyhlásenie Padovskeho manifestu (júl 1791), v ktorom vyzval európskych monarchov na spoločnú ochranu francúzskej kráľovskej rodiny. Tento diplomatický tlak vyvrcholil 27. augusta 1791 stretnutím s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. na zámku Pillnitz v Sasku. Výsledkom bola slávna [[Pilnická deklarácia]], v ktorej obaja panovníci vyhlásili, že situácia francúzskeho kráľa je predmetom spoločného záujmu všetkých európskych suverénov. Dokument však obsahoval dôležitú doložku: vojenská intervencia sa uskutoční len vtedy, ak sa k nej pripoja všetky významné mocnosti vrátane Veľkej Británie. Keďže Leopold vedel, že Londýn si želá zachovať neutralitu, deklarácia bola v skutočnosti skôr prázdnou hrozbou určenou na upokojenie emigrantov a zastrašenie Paríža, než reálnym plánom na vojnu.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Transformation of European Politics, 1763-1848|url=https://books.google.sk/books/about/The_Transformation_of_European_Politics.html?id=BS2z3iGPCigC&redir_esc=y|vydavateľ=Clarendon Press|rok=1994|isbn=978-0-19-820654-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: BS2z3iGPCigC|meno=Paul W.|priezvisko=Schroeder}}</ref>
Leopoldov „pacifistický absolutizmus“ narážal na rastúcu agresivitu francúzskych [[Girondisti|Girondistov]], ktorí vnímali rakúsky tlak ako ideálnu zámienku na zjednotenie národa prostredníctvom vojny. Cisár sa do poslednej chvíle snažil vyhnúť otvorenému konfliktu, nakoľko si uvedomoval finančnú vyčerpanosť monarchie a riziká spojené s prípadnou porážkou. V januári 1792 dokonca poslal do Paríža diplomatickú nótu, v ktorej rozlišoval medzi „rozumnou väčšinou“ Francúzov a „republikánskymi extrémistami“, čím sa snažil o vnútornú destabilizáciu revolučného tábora. Tento sofistikovaný prístup však v Paríži vyvolal opačný účinok a viedol k obvineniam z viedenského sprisahania proti francúzskej slobode.<ref name=":6" />
V rámci ríšskej politiky musel Leopold riešiť otázku lénnych práv nemeckých kniežat v [[Alsasko|Alsasku]], ktoré boli revolučnými dekrétmi zrušené bez náhrady. Leopold ako ochranca ríšskeho práva musel tieto nároky podporiť, čím sa dostal do priameho právneho sporu s Parížom. Súbežne s tým prehlboval spojenectvo s Pruskom, ktoré bolo spečatené formálnou obrannou zmluvou vo februári 1792. Táto dohoda mala slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, no v skutočnosti sa stala základom pre 1. koalíciu. Leopold však už nestihol ovplyvniť jej vojenské nasadenie, nakoľko vojna bola vyhlásená až šesť týždňov po jeho smrti.<ref>{{Citácia knihy|titul=The French Revolutionary Wars, 1787-1802|url=http://archive.org/details/frenchrevolution0000blan_g4s3|vydavateľ=London ; New York : Arnold ; New York : Distributed exclusively in the USA by St. Martin's Press|rok=1996|isbn=978-0-340-64533-8|meno=T. C. W.|priezvisko=Blanning}}</ref>
Kritici Leopoldovi vyčítali, že jeho váhavá diplomacia dala Francúzom čas na vybudovanie armády, zatiaľ čo jeho obhajcovia zdôrazňujú, že sa mu podarilo oddialiť konflikt v čase, keď monarchia nebola na vojnu pripravená. V kontexte európskych dejín bol Leopold II. posledným panovníkom, ktorý sa pokúsil udržať starý poriadok prostredníctvom racionálneho vyjednávania a kabinetnej politiky, kým jeho nástupca František II. už musel čeliť ére totálnej vojny a nacionalizmu, ktoré definitívne pochovali osvietenský svet jeho otca.<ref name=":2" />
=== Záver vlády, náhla smrť a otázka nástupníctva ===
Záver vlády Leopolda II. vo februári 1792 sa niesol v znamení extrémneho pracovného vyťaženia a narastajúceho tlaku zo strany revolučného Francúzska. Panovník, ktorý trpel chronickými zažívacími problémami a celkovým vyčerpaním organizmu v dôsledku radikálnej zmeny životného štýlu po príchode z Florencie, ignoroval varovné signály svojho tela. Napriek zhoršujúcemu sa zdraviu trávil hodiny v kabinete, kde pripravoval diplomatické inštrukcie a revidoval vnútropolitické reformy. Jeho posledné veľké politické rozhodnutia sa týkali definitívneho potvrdenia spojenectva s Pruskom a snahy o vytvorenie spoločnej európskej fronty, ktorá by prinútila Paríž k diplomatickému riešeniu krízy bez nutnosti vojenskej intervencie.<ref name=":0" />
Dňa 28. februára 1792 sa u cisára prejavili prvé príznaky akútneho ochorenia, ktoré sprevádzali silné kŕče v brušnej dutine a neustále vracanie. Dvorskí lekári, vedení doktorom Lagusiusom, nasadili vtedajšiu štandardnú liečbu – opakované púšťanie žilou, čo však panovníka v stave ťažkej dehydratácie len kriticky oslabilo. Po troch dňoch agónie, 1. marca 1792 popoludní, Leopold II. vo veku 44 rokov zomrel v náručí svojej manželky Márie Ludoviky. Oficiálna lekárska správa určila ako príčinu smrti „zápal pohrudnice“ kombinovaný s „neurčitou brušnou kolikou“, čo viedlo k okamžitým špekuláciám o neprirodzenom skone.<ref name=":10" />
[[Súbor:Sarcophagus Emperor Leopold II.jpg|náhľad|[[Sarkofág]] Leopolda II. v [[Kapucínska krypta|Cisárskej hrobke]] vo Viedni]]
Náhla smrť vitálneho panovníka v tak kritickom historickom momente vyvolala vlnu konšpiračných teórií, ktoré zaplavili viedenské kaviarne aj európske dvory. Najrozšírenejšou bola téza o travičstve, pričom podozrenie padalo na dve opačné strany politického spektra:
* [[Jakobíni|Francúzski jakobíni]]: Podľa tejto teórie bol Leopold odstránený ako najschopnejší nepriateľ revolúcie, ktorého diplomatický talent bránil Francúzsku vyprovokovať vojnu potrebnú na upevnenie moci v Paríži.
* Konzervatívna aristokracia a radikálni jozefinisti: Niektorí súčasníci verili, že panovníka otrávili domáce elity, ktoré sa obávali jeho ďalších reforiem alebo, naopak, nespokojní byrokratia, ktorým Leopold ubral z vplyvu.
* '''Bizarné fámy:''' Objavili sa aj nepodložené tvrdenia o predávkovaní afrodiziakami, ktoré mali diskreditovať panovníkov osobný profil, no pitva vykonaná za prítomnosti viacerých svedkov nepreukázala prítomnosť známych jedov ani iné známky cudzieho zavinenia.<ref name=":3" />
Nástup na trón prešiel okamžite na jeho najstaršieho syna, [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]], ktorý bol v momente otcovej smrti politicky neskúsený a pod silným vplyvom konzervatívnych poradcov. Kým Leopold predstavoval vrchol osvietenského pragmatizmu a schopnosť udržať dialóg so spoločnosťou, František II. sa v reakcii na vypuknutie vojny s Francúzskom (len pár týždňov po otcovej smrti) uchýlil k tvrdej represii a policajnému absolutizmu. Tým sa definitívne uzavrela éra osvietenských reforiem v habsburskej monarchii a nastúpilo obdobie dlhotrvajúcich koaličných vojen a politickej stagnácie spojenej s menom kancelára [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternicha]].<ref name=":6" />
Hodnotenie Leopoldovho politického odkazu v historiografii je mimoriadne pozitívne. Za necelé dva roky vlády dokázal to, čo sa zdalo v roku 1790 nemožné: zachránil habsburskú monarchiu pred úplným kolapsom, pacifikoval povstania v Belgicku a Uhorsku, ukončil vojnu s Osmanmi a zneutralizoval pruské nebezpečenstvo. Jeho schopnosť vládnuť prostredníctvom zákona a kompromisu namiesto direktívneho násilia z neho urobila jedného z najúspešnejších panovníkov v dejinách rodu. Hoci mnohé z jeho ambicióznych plánov (vrátane ústavných návrhov) zostali nerealizované, základy štátnej správy a sociálneho zmieru, ktoré položil, umožnili monarchii prežiť nasledujúce dve dekády existenčných bojov s [[Napoleon Bonaparte|napoleonským]] Francúzskom.<ref name=":2" />
== Historický odkaz a zhodnotenie vlády ==
=== Komparácia vládnych modelov: Jozef II. verzus Leopold II. ===
Vedecká analýza politických systémov habsburskej monarchie v závere 18. storočia identifikuje dva fundamentálne odlišné prístupy k realizácii osvietenského absolutizmu. Hoci obaja bratia, Jozef II. a Leopold II., zdieľali ciele modernizácie, sekularizácie a zefektívnenia štátu, ich metodika a filozofia moci sa zásadne rozchádzali. Jozefínsky model je v historiografii definovaný ako radikálna „revolúcia zhora“, kým leopoldínsky prístup predstavoval evolučnú transformáciu štátu založenú na právnom legalizme a politickom konsenze.<ref name=":0" />
Jozef II. presadzoval reformy ako dogmatický vizionár, ktorý vnímal štát ako mechanický celok riadený výhradne racionálnymi princípmi. Jeho vládna metóda sa opierala o direktívne patenty a dekréty, ktoré vydával bez konzultácie so stavovskými orgánmi. Tento prístup vedome ignoroval historické tradície, lokálne špecifiká a privilégiá jednotlivých korunných krajín v prospech radikálneho centralizmu a administratívnej unifikácie. Jozefínsky štát vyžadoval absolútnu poslušnosť byrokratického aparátu a armády, pričom akýkoľvek stavovský odpor vnímal ako spiatočníctvo. Výsledkom tohto postupu bolo vyostrenie sociálnych a politických konfliktov, ktoré v roku 1790 priviedlo monarchiu na okraj rozpadu.<ref name=":1" />
Leopold II. po nástupe na trón nerevidoval osvietenské ideály, ale podriadil ich politickému pragmatizmu. Jeho vládny model, vypracovaný počas pôsobenia v Toskánsku, vychádzal z koncepcie panovníka ako prvého úradníka štátu, ktorého autorita je viazaná právnym poriadkom a nepísanou spoločenskou zmluvou. Leopold nahradil jozefínsky diktát metódou negociačnej politiky. Uvedomoval si, že reformy sú dlhodobo udržateľné len vtedy, ak získajú podporu aspoň časti spoločenských elít. Preto pristúpil k obnoveniu činnosti krajinských snemov a k realizácii korunovácií, čím formálne uznal historickú individualitu krajín, no zároveň tento proces využil na legitimizáciu jadra modernizačných zmien, ako bola osobná sloboda poddaných a náboženská tolerancia.<ref name=":6" />
Zásadný rozdiel spočíval aj v prístupe k správe štátu. Kým Jozef II. budoval štátny aparát ako monolitickú štruktúru podriadenú jedinej vôli, Leopold II. presadzoval systém vzájomných váh a protiváh. Využíval sofistikované informačné siete a tajnú políciu nie k teroru, ale k získavaniu analytických podkladov pre rozhodovanie. Leopoldov model vládnutia bol viac inštitucionálny než personálny; snažil sa o vytvorenie právneho rámca, v ktorom by štát fungoval efektívne bez ohľadu na osobu panovníka. Tento prechod od jozefínskeho direktívneho absolutizmu k leopoldínskemu právnemu štátu umožnil monarchii prekonať vnútornú krízu a stabilizovať vzťahy so šľachtou a cirkvou.
Hoci Leopoldova vláda trvala len dva roky, jeho model sa ukázal ako životaschopnejší v čase vonkajšieho ohrozenia reprezentovaného Francúzskou revolúciou. Kým jozefinizmus svojou neústupčivosťou provokoval revolučné nálady, leopoldinizmus ich dokázal absorbovať prostredníctvom riadených ústupkov a administratívnej racionality. Z hľadiska historického vývoja tak Leopold II. predstavoval vrcholnú a najvyzretejšiu formu osvietenského absolutizmu, ktorá pripravila pôdu pre transformáciu habsburskej ríše na modernú politickú entitu 19. storočia.<ref name=":2" />
=== Vplyv na formovanie rakúskeho ústavného práva v 19. storočí ===
Odkaz Leopolda II. v oblasti ústavného práva predstavuje jeden z najvýznamnejších teoretických základov pre neskoršiu transformáciu habsburskej monarchie na konštitučný štát. Hoci jeho vláda v rakúskych krajinách trvala príliš krátko na to, aby mohol plne realizovať svoje reformné zámery, jeho toskánsky ústavný projekt z rokov 1779 – 1782 zostal v právnom vedomí európskych elít ako prvý pokus o kodifikované obmedzenie absolutistickej moci v rámci habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopoldov koncept vychádzal z osvietenskej teórie spoločenskej zmluvy, podľa ktorej panovník nie je vlastníkom štátu, ale jeho najvyšším reprezentantom, ktorého právomoci sú definované a limitované zákonom v záujme verejného blaha.<ref name=":0" />
Počas rokovaní s uhorskými a českými stavmi v roku 1790 Leopold II. prakticky aplikoval princípy moderného štátneho práva, keď uznal historickú individualitu kráľovstiev ako zmluvných partnerov koruny. Tento akt bol vnímaný ako vytvorenie nového rámca pre dialóg medzi centrálnou vládou a zastupiteľskými orgánmi. Leopold presadzoval myšlienku, že stavy by mali mať reálny vplyv na legislatívny proces a schvaľovanie daní, čo v mnohom predznamenalo štruktúru neskorších rakúskych ústav z polovice 19. storočia. Právni historici zdôrazňujú, že Leopoldov prístup k „stavovskému konštitucionalizmu“ slúžil ako dôležitý argument pre liberálne sily počas [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolučného roku 1848]], ktoré sa odvolávali na jeho sľuby a právne precedensy.
Výrazný vplyv Leopolda II. sa prejavil aj v oblasti kodifikácie súkromného práva. Pod jeho patronátom pokračovali práce na Všeobecnom občianskom zákonníku (''ABGB''), pričom kľúčovú úlohu zohral Leopoldov blízky spolupracovník a právny teoretik Karl Anton von Martini. Zákonník absorboval leopoldínske ideály o rovnosti pred zákonom, ochrane osobného vlastníctva a nezávislosti súdnictva od administratívnej moci. Tieto princípy sa stali integrálnou súčasťou rakúskeho právneho poriadku a prežili pád absolutizmu aj zánik monarchie, pričom mnohé z nich tvoria základ súčasnej rakúskej a stredoeurópskej právnej kultúry.
V rámci správy štátu Leopold presadzoval oddelenie súdnej moci od výkonnej na všetkých úrovniach, čo vnímal ako nevyhnutnú záruku proti despotizmu. Jeho dôraz na procesné právo a transparentnosť úradných postupov položil základy pre modernú rakúsku byrokraciu, ktorá sa v 19. storočí stala jedným z najstabilnejších pilierov ríše. Jeho dedičstvo v podobe prepojenia monarchistickej tradície s prvkami právneho štátu zostalo určujúcim faktorom rakúskeho politického vývoja až do prijatia decembrovej ústavy v roku 1867.
== Rodinné pomery ==
Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:
* [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞
** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]])
** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]])
** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]])
** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]])
* [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞
** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]])
** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]])
* Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe
* [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]])
* [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín
* Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]])
* Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]])
* [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞
** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]])
** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]])
** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]])
* [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií
* Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu
* Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]])
* [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]])
* [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]])
* [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]]
* [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]]
== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Leopold II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcký]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 =
|29 =
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}
== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-end}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. - Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53.
* PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Deti Márie Terézie}}
{{Cisári Svätej rímskej ríše}}
{{Uhorskí panovníci}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
0n3v8ngf78x4ou810j9kmoy3hir36og
Šablóna:Denné udalosti/10 28
10
35806
8214056
8111723
2026-05-15T07:13:23Z
KormiSKbot
236958
/* top */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214056
wikitext
text/x-wiki
{{Obrázok s popisom
|obrázok = Bill Gates at the European Commission - 2025 - P067383-987995 (cropped).jpg
|meno = [[Bill Gates]]
}}
Meniny má [[Dobromila]]. Dnes je Medzinárodný deň [[Animácia (film)|animácie]] a na Slovensku [[Zoznam sviatkov na Slovensku#Štátne sviatky|štátny sviatok]] Deň vzniku samostatného [[Česko-Slovensko|česko-slovenského štátu]].
* {{0}}[[312]] – [[bitka pri Mulvijskom moste]]: vojsko cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]] porazilo armádu cisára, resp. uzurpátora Maxentia, čím sa Konštantín I. stal jediným vládcom v západnej časti [[Rímske cisárstvo|Rímskeho cisárstva]]
* [[1492]] – [[Krištof Kolumbus]] sa počas svojej prvej objaviteľskej plavby vylodil na [[Kuba|Kube]], pričom predpokladal, že ide o [[Japonsko]]
* [[1815]] – narodil sa [[Ľudovít Štúr]], slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik a spisovateľ († [[1856]])
* [[1918]] – člen [[Národný výbor československý|Národného výboru československého]] Isidor Zahradník vyhlásil na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v [[Praha|Prahe]] [[Vznik Česko-Slovenska|vznik Česko-Slovenska]] a výbor následne vydal [[Alois Rašín|Aloisom Rašínom]] pripravený [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]
* [[1939]] – v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] prebehli demonštrácie proti [[nacistické Nemecko|nemeckej]] okupácii, pri ktorých bol o. i. smrteľne zranený medik [[Jan Opletal]]
* [[1955]] – narodil sa [[Bill Gates]], americký podnikateľ, ktorý spolu s [[Paul Allen|Paulom Allenom]] založil softvérovú spoločnosť [[Microsoft Corporation|Microsoft]]
* [[1962]] – [[Zoznam vodcov Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|prvý tajomník ÚV KSSZ]] [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikita Chruščov]] nariadil odstránenie sovietskych [[raketa (zbraň)|rakiet]] z [[Kuba|Kuby]], čím sa skončila [[kubánska raketová kríza]]
* [[2005]] – zomrel [[Richard Smalley]], americký chemik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] za objav uhlíkových nanorúrok, [[fullerén]]ov (* [[1943]])
<noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude>
rn0ssbyx6m8aszpiw6566la3jkcywo1
Scalable Vector Graphics
0
38953
8213782
8205969
2026-05-14T15:53:33Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213782
wikitext
text/x-wiki
{{na revíziu}}
[[Súbor:Bitmap VS SVG.svg|right|thumb|Porovnanie bitmapových formátov s formátom SVG.]]
[[Súbor:Svg.svg|náhľad|Príklad SVG obrázka.]]
[[Súbor:Orc.svg|vpravo|náhľad|Obrázok [[ork]]a vo formáte SVG.]]
'''Scalable Vector Graphics''' ('''SVG''') je [[značkovací jazyk]] z rodiny značkovacích jazykov [[XML]], ktorý je primárne určený na opis dvojrozmernej, statickej alebo [[animácia|animovanej]] [[vektorová grafika|vektorovej grafiky]].
SVG je [[otvorený štandard]], ktorý vytvorilo [[konzorcium]] [[World Wide Web Konzorcium|World Wide Web]], zodpovedné za štandardy ako [[HTML]] a [[XHTML]].
== Prehľad ==
Jazyk SVG umožňuje definovať tri typy grafických objektov:
# [[tvar]]y vektorovej grafiky (napr. cesty pozostávajúce z rovných [[čiara|čiar]] a [[krivka|kriviek]] a oblasti nimi ohraničené),
# [[rastrová grafika|rastrové]] obrázky
# a text.
Grafické objekty je možné zoskupovať, štylizovať, transformovať a zoskupovať do vopred [[rendering|vykreslených]] objektov. Text môže byť v ktoromkoľvek [[menný priestor|mennom priestore]] XML vhodnom pre aplikáciu, čo rozširuje vyhľadávacie možnosti a [[prístupnosť]] SVG grafiky. Medzi možnosti patria vnorené [[transformácia|transformácie]], [[orezávacie cesty]], [[alfa masky]], [[filtrovacie efekty]], [[šablóna objektu|šablóny objektov]] a [[rozšíriteľnosť]].
SVG kresby môžu byť dynamické a interaktívne. [[Document Object Model]] (DOM) pre SVG, ktorého podmnožinou je úplné XML DOM, umožňuje priamu a výkonnú animáciu vektorovej grafiky pomocou [[ECMAScript]]u alebo [[Synchronized Multimedia Integration Language|SMIL]]. Ľubovoľnému grafickému objektu SVG je možné priradiť [[obsluha udalosti|reakciu na udalosť]] ako ''onmouseover'' a ''onclick''. Vďaka svojej kompatibilite a výhodnému využitiu iných webových štandardov je [[skriptovanie]] možné vykonávať súčasne na SVG elementoch a iných XML elementoch z rozličných menných priestorov v rámci tej istej [[Webová stránka|webovej stránky]].
Ak je problémom dostupnosť ukladacieho priestoru, tak sú SVG obrázky ukladané s použitím kompresie, napríkld [[gzip]]. V takom prípade môžu byť nazývané „SVGZ súbory“. Formáty používajúce jazyk XML obvykle osahujú množstvo redundantných údajov, preto sa XML zvyčajne veľmi dobre [[kompresia dát|komprimuje]] a výsledné skomprimované súbory môžu byť oveľa menšie. Často je však už pôvodný vektorový súbor (SVG) menší ako jeho rasterizovaná verzia.
== Potenciálny vplyv ==
Rozšírenie SVG klientov, obzvlášť natívnou podporou vo webových prehliadačoch, sa pravdepodobne revolučne odrazí na webe. Súčasným trendom sú webové stránky, ktoré sa správajú ako počítačová aplikácia použitím technológie známej ako [[Ajax (programovanie)|Ajax]]. SVG má potenciál do veľkej miery rozšíriť možnosti Ajaxu tým, že poskytuje ideálny mechanizmus na dynamické vykresľovanie elementov stránky.
== Mobilné profily ==
Z dôvodu záujmu z priemyselnej sféry boli predstavené dva mobilné profily SVG 1.1: ''SVG Tiny'' (SVGT) a ''SVG Basic'' (SVGB). Sú to podmnožiny plného SVG štandardu, ktoré sú cielené pre [[Klient-server|klientské aplikácie]] s obmedzenými možnosťami. Konkrétne SVG Tiny bolo definované pre značne obmedzené mobilné zariadenia ako [[mobilný telefón]] a SVG Basic bolo definované na použitie v mobilných zariadeniach vyššej úrovne, ako [[Personal digital assistant|PDAs]].
Ani jeden z mobilných profilov neposkytuje úplnú podporu DOM, hoci SVG Basic má nepovinnú podporu skriptovania, ale sú to úplne kompatibilné podmožiny úplného štandardu, preto je aj bez ich použitia možné i na obmedzených mobilných zariadeniach vykresľovať značnú časť SVG grafiky.
== História vývoja ==
SVG vyvinula SVG Working Group [[World Wide Web Konzorcium|W3C]] od roku 1998, po tom ako [[Macromedia]] a [[Microsoft]] predstavili [[VML|Vector Markup Language]] (VML), kým [[Adobe Systems]] a [[Sun Microsystems]] predložili konkurenčný formát známy ako [[PGML]]. Pracovnej skupine predsedal [[Chris Lilley (W3C)|Chris Lilley]] z W3C.
* SVG 1.0 sa stalo [[World Wide Web Konzorcium#Odporúčania a Certifikácie|Odporúčaním W3C]] [[4. september|4. septembra]] [[2001]].
* SVG 1.1 sa stalo Odporúčaním W3C [[14. január]]a [[2003]].
* SVG Tiny a SVG Basic (Mobilné SVG profily) sa stali Odporúčaním W3C [[14. január]]a [[2003]]. Sú opísané ako profily SVG 1.1.
* SVG Tiny 1.2 sa stalo Kandidátnym odporúčaním W3C [[10. august]]a 2006. SVG Full 1.2 je v súčasnosti [[World Wide Web Konzorcium#Odporúčania a Certifikácie|Pracovným náčrtom W3C]]. SVG 1.2 Mobile bol zámerne uvoľnený ako profil a neskôr prepracovaný na úplnú špecifikáciu vrátane všetkých potrebných súčastí SVG 1.1 a SVG 1.2. Podobne prepracovaný náčrt SVG 1.2 Full zatiaľ nebol uvoľnený.
== Podpora SVG v prehliadačoch a iných aplikáciách ==
Podpora SVG na webe rastie a v súčasnosti je tento formát dostatočne podporovaný aktuálnymi verziami majoritných prehliadačov. Webové stránky, ktoré používajú SVG obrázky síce často poskytujú aj rastrovú verziu obrázka, ktorá je klientovi posielaná buď automaticky pomocou [[HTTP]] [[content negotiation]], alebo po voľbe používateľa, no toto riešenie pomaly prestáva byť nevyhnutným. Generovanie alternatívnych (rastrových) verzií obrázkov môže byť automatizované knižnicami ako ''[[ImageMagick]]'', ktorá poskytuje rýchlu, ale neúplnú implementáciu SVG alebo ''Batik'', ktorá implementuje celé SVG, ale je pomalšia.
=== Podpora pomocou zásuvných modulov ===
Staršie verzie prehliadačov (najmä [[Internet Explorer]]a) vyžadovali na prehliadanie SVG obrázkov zásuvný modul. Medzi dnes dostupné na stolnom počítači patria [http://www.adobe.com/svg/viewer/install/main.html Adobe SVG Viewer] a [http://www.corel.com/servlet/Satellite?pagename=Corel/Downloads/Details&id=1047022177437 Corel SVG Viewer] (už nie je podporovaný).
=== Natívna podpora ===
Natívna podpora má niekoľko výhod. Napríklad nie je potrebný zásuvný modul, SVG je možné kombinovať s inými formátmi v rámci jedného dokumentu a skriptovanie medzi jednotlivými dokumentmi je oveľa spoľahlivejšie.
*[[Webový prehliadač]] [[Opera (webový prehliadač)|Opera]] (od verzie 8.0 Beta 3) podporuje špecifikáciu SVG 1.1 Tiny, kým Opera 9 pridáva podporu SVG 1.1 Basic a niektoré aspekty SVG 1.1 Full.
* Prehliadač [[Mozilla Firefox]] (od 1.5 Alpha) a [[balík aplikácií pre prácu s internetom]] [[SeaMonkey|Mozilla SeaMonkey]], ktoré zdieľajú kódovú základňu, majú oba neúplnú podporu špecifikácie SVG 1.1 Full. Prehľad podporovaných modulov v prehliadači Firefox 1.5 sa nachádza [http://developer.mozilla.org/en/docs/SVG_in_Firefox_2.0 tu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080402075920/http://developer.mozilla.org/en/docs/SVG_in_Firefox_2.0 |date=2008-04-02 }}. Prehľad modulov, na ktorých sa pracuje vo vývojovej vetve Firefoxu sa nachádza [http://www.mozilla.org/projects/svg/status.html tu].
* Prehliadač [[Amaya (webový prehliadač)|Amaya]] má čiastočnú podporu SVG.
* [[Konqueror]] projektu [[KDE]] má pomerne úplný zásuvný modul SVG zvaný [[KSVG]]. Vývoj KSVG1 sa skončil, ale na KSVG2 sa aktívne pracuje vyše roka a je predurčený na zaradenie do jadra KDE 4, čo by mohlo umožniť jeho natívne vykresľovanie niekedy v budúcnosti. Inde v KDE je formát veľmi užitočný a od verzie 3.4 sú podporované SVG [[pozadie plochy|pozadia]].
* Prehliadač [[Safari (webový prehliadač)|Safari]] od [[Apple Computer|Apple]], ktorý bol založený na [[layout engine|vykresľovacom engine]] [[KHTML]] Konquerora, ale odvtedy sa [[fork|oddelil]] na projekt Webkit tiež nedávno začal s [[portovanie|portovaním]] KSVG2 do WebCore, čím sa začala práca na zaradenie natívnej podpory SVG do Safari.
*Prehliadače založené na [[layout engine|vykresľovacom engine]] [[WebKit]] ako sú [[Safari (webový prehliadač)|Safari]] od [[Apple Computer|Apple]], [[Google Chrome]] a ďalšie.
* [http://xml.apache.org/batik/ Batik SVG Toolkit] môžu používať Java programy na vykresľovanie, tvorbu a manipuláciu s SVG grafikou.
* [https://svgsalamander.dev.java.net/ SVG Salamander] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060925101657/https://svgsalamander.dev.java.net/ |date=2006-09-25 }} je otvorená alternatíva k Batik pre Javu.
== Mobilná podpora ==
Na mobilných zariadeniach sú najpopulárnejšie implementácie pre mobilné telefóny od [[Ikivo]] a [[Bitflash]], kým pre PDA existujú implementácie Bitflash a [[Intesis]]. Zaniknutý [[Macromedia Flash Lite]] od zaniknutej [[Macromedia|Macromedie]] mal voliteľnú podporu SVG Tiny od verzie 1.1. Na konferencii SVGOpen 2005 demonštroval [[Sun Microsystems|Sun]] mobilnú implementáciu SVG Tiny 1.1 pre platformu CDLC. [[TinyLine]] SVG viewer, napísaný v Jave, je tiež cielený pre mobilné zariadenia.
== Tools ==
* [[Inkscape]] je open source multiplatformový vektorový editor, ktorý používa SVG ako svoj natívny formát. (Jeho predchodca [[Sodipodi]] zanikol v roku 2004).
* Väčšina hlavných editorov vektorovej grafiky vrátane [[Adobe Illustrator]]a a [[CorelDRAW]] podporujú export a import SVG.
* [[OpenOffice.org]] Draw 1.1 a vyšší exportuje SVG súbory, pre Draw 2.0, existuje dodatočný [http://haumacher.de/svg-import/ import pre import SVG].
* [[Skencil]] je open source vektorový editor s importom a exportom SVG.
* [http://www.svgmaker.com SVGmaker] patrí medzi aplikácie pre OS Windows schopné tvoriť SVG súbory, ktoré sú široko použiteľné (vrátane dokumentov balíka MS Office).
* [http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html Sketsa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060409042149/http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html |date=2006-04-09 }} je proprietárny SVG editor.
* [http://xml.apache.org/batik/ Apache Batik] je [[Java platform|Java]] toolkit pre aplikácie alebo applety, ktoré chú používať obrázky vo formáte SVG na rôzne účely ako prehliadanie, tvorba a manipulácia. Batik poskytuje set štandardných modulov ako SVG Parser, SVG Generator a SVG DOM; tiež má aplikáciu na prehliadanie SVG.
* [http://networkimprov.net/airwrx/awscene.html SVG Scene toolkit] umožňuje vývojárom vytvoriť aplikačné pohľady zostavením obsahového modelu alebo scény SVG. Scénu je možné súčasne zobrazovať vo viacerých oknách a na viacerých klientoch. Vykresľovanie SVG vykonáva [[Cairo (grafika)|Cairo]] a [[Pango]], ktoré podporujú rozličné ciele, napr. Windows, OS X, [[PostScript]], Xlib.
* Together, [http://www.jfree.org/jfreechart/ JFreeChart] a [http://www.compuware.com/products/optimalj/ OptimalJ] od [[Compuware]] tiež používajú SVG.
== Pozri aj ==
* [[Rich Internet Application]]
* [[Semantic Web]]
* [[2D počítačová grafika]]
* [[3D počítačová grafika]]
* [[Raster to vector]]
* [[List of vector graphics markup languages]]
* [[Comparison of vector graphics markup languages]]
* [[Comparison of layout engines (graphics)]]
{{projekt|meta=SVG image support}} - SVG support for the Wikipedia
== Externé odkazy ==
;Oficiálne
* [http://www.w3.org/Graphics/SVG/ W3C SVG Pages]
* [http://svg.org/ SVG.org] – SVG Community Website
* [http://www.svg-whiz.com/wiki/ SVG Wiki] – Wiki of SVG information for developers
* [http://www.svgx.org/ SVGX]
;Demá
* [http://www.adobe.com/svg/demos/main.html Adobe SVG Demos]
* [http://www.croczilla.com/svg/ Mozilla SVG Demos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20030210062036/http://www.croczilla.com/svg/ |date=2003-02-10 }}
* [http://www.carto.net/papers/svg/ SVG mapping examples, tutorials and shp2svg converter] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060401005954/http://www.carto.net/papers/svg/ |date=2006-04-01 }}
* [http://www.svgmaker.com/examples.htm Sample SVG files created from popular programs] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060518093310/http://www.svgmaker.com/examples.htm |date=2006-05-18 }}
* [http://svg.codebot.org SVG pad]
;Softvér
* [http://www.inkscape.org/ Inkscape] – SVG editor s [[open source|otvoreným zdrojovým kódom]]
* [http://www.adobe.com/SVG/ Adobe SVG Plugin]
* [http://www.mozilla.org/projects/svg/ Mozilla SVG]
** [http://weblogs.mozillazine.org/tor/svgopen2005/mozsvg-public.html Past, Present, and Future of Mozilla SVG] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051211030601/http://weblogs.mozillazine.org/tor/svgopen2005/mozsvg-public.html |date=2005-12-11 }}
** [http://www.svgopen.org/2005/papers/MozillaSVG/ Implementing SVG in a Web Browser]
* [http://svg.kde.org/ ksvg SVG renderer for KDE/khtml] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110422231014/http://svg.kde.org/ |date=2011-04-22 }}
* [http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html Sketsa – SVG Graphics Editor] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060409042149/http://www.kiyut.com/products/sketsa/index.html |date=2006-04-09 }}
* [http://www.bitflash.com/products/vis.asp BitFlash – SVGT Player] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051107011236/http://www.bitflash.com/products/vis.asp |date=2005-11-07 }}
* [http://www.savagesoftware.com/products.htm Convert files to SVG format] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051228150032/http://www.savagesoftware.com/products.htm |date=2005-12-28 }}
;Knižnice
* [https://svgsalamander.dev.java.net/ SVG Salamander – Java SVG player and renderer. (LGPL)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060925101657/https://svgsalamander.dev.java.net/ |date=2006-09-25 }}
* [http://librsvg.sourceforge.net/ librsvg SVG renderer for GNOME, and Mozilla/Firebird plugin]
* [http://search.cpan.org/~ronan/SVG-2.30/ SVG Perl module] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124175732/http://search.cpan.org/~ronan/SVG-2.30/ |date=2005-11-24 }}
;Tutoriály
* [http://apike.ca/prog_svg.html Pike's SVG Tutorial] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124021018/http://apike.ca/prog_svg.html |date=2005-11-24 }}
* [http://svgbasics.com/ SVGBasics]
* [http://www.about-svg.de about-svg.de]
* [http://jwatt.org/svg/authoring/ SVG Authoring Guidelines]
;Články
* [https://web.archive.org/web/20050804002023/http://www.maa.org/editorial/mathgames/mathgames_08_01_05.html Math Games: Vector vs Raster (maa.org)] – zoznam 31 SVG editorov
* [http://www.svgopen.org/ SVG Open], annual international conference on Scalable Vector Graphics
* [http://xml.com/pub/a/2003/07/16/svg-prescod.html SVG: A Sure Bet]
* [http://kevcom.com/colorpicker/documentation/svg.html SVG Is The Future] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051212230435/http://www.kevcom.com/colorpicker/documentation/svg.html |date=2005-12-12 }}
* [http://www.webreference.com/authoring/languages/svg/ Descriptions from Webreference] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060111060807/http://www.webreference.com/authoring/languages/svg/ |date=2006-01-11 }}
* [http://dot.kde.org/1027528942/1027578768/1027622199/ Discussion about free implementations] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051229161528/http://dot.kde.org/1027528942/1027578768/1027622199/ |date=2005-12-29 }}
* [http://www.understandingxml.com/archives/2005/08/the_future_of_s.html The future of SVG] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051124145103/http://www.understandingxml.com/archives/2005/08/the_future_of_s.html |date=2005-11-24 }}
* [http://svgopen.steltenpower.com/livre_english.txt Magical pictures]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
;SVG clipart
* [http://www.openclipart.org/ Open Clip Art Library]
* [http://www.sodipodi.com/index.php3?section=clipart/clipart Sodipodi Clipart Page]{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://librsvg.sourceforge.net/theme.php GNOME themes extras package] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051207021512/http://librsvg.sourceforge.net/theme.php |date=2005-12-07 }}
* [http://everaldo.com/crystal.html Crystal Icons] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051029031327/http://www.everaldo.com/crystal.html |date=2005-10-29 }}
* [http://zeus.qballcow.nl/icon/ Gartoon Icons Theme] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051212111637/http://zeus.qballcow.nl/icon/ |date=2005-12-12 }}
* [http://svgicons.sourceforge.net/ BlueSphere Icon Theme]
{{Kompresné formáty}}
[[Kategória:Značkovacie jazyky]]
[[Kategória:Štandardy založené na XML]]
[[Kategória:XML]]
[[Kategória:W3C štandardy]]
[[Kategória:Grafické súborové formáty]]
[[Kategória:Vektorová grafika]]
j8f6s8sx44oo8paqsb6q3bapkjjl47g
Karate
0
40456
8214158
8163019
2026-05-15T10:07:21Z
~2026-29106-30
294947
Kobudo- cvičenie kata so zbraňami
8214158
wikitext
text/x-wiki
{{na revíziu|overiť a opraviť prepisy}}
{{Infobox šport
| názov športu = Karate
| obrázok = [[Súbor:Karatedo.svg|náhľad|stred|100px]]<br/>[[Súbor:Kata1.jpg|náhľad|stred]]
| riadiaci orgán = World O-Shu-Kai Federation (WOF)
| iné názvy = karate dó
| prvý zápas = 1958 (v modernej verzii)
| počet členov tímu = individuálny šport, <br/>duely aj tímové súťaže<br/> alebo prezentácie
| kontakt = áno
| obe pohlavia = áno
| kategória = bojový šport, <br/>ázijské [[bojové umenia]]
| miesto konania = [[Dódžó]]
| potrebné vybavenie = iba dógi
| vrcholné podujatie = Majstrovstva sveta
| olympijské hry = Nie
| paralympijské hry = nie
| popularita =
}}
'''Karate''' ({{jpn|空手|karate}}) alebo '''karate dó''' ({{jpn|空手道|karate dó}}) je [[bojové umenie]] pochádzajúce z [[Japonsko|japonského]] ostrova [[Okinava (ostrov)|Okinawa]]. V športovom karate existujú dve disciplíny - [[kata]],[[kumite|kumite a kobudo]]. Vyvinulo sa z pôvodného bojového umenia ostrovov [[Rjúkju]] (nazývané {{Nihongo| ''te''|手}}, doslovne "ruka"; ''tii'' po Okinawsky) pod vplyvom čínskych bojových umení.
== Školy ==
* [[Gódžú rjú]] (škola uprednostňujúca oblúkové techniky)
* [[Šotokan rjú]] (škola zameraná predovšetkým na priame techniky, výbušnú silu)
* [[Šito rjú]] (škola zameraná na rýchlosť a ľahkosť techniky)
* [[Vado rjú]]
* [[Iga rjú]]
* [[Go Kan rjú]]
* [[Šorin rjú]]
* [[Úeči rjú]]
* [[Šinto rjú]]
* [[Kjokušin|Kjókušin kai]] (najtvrdšia škola)
== História ==
Všetky ázijské [[Bojové umenie|bojové umenia]] sú úzko späté s východnými filozofiami, hlavne s [[Budhizmus|budhizmom]]. Budhizmus vznikol v [[India|Indii]], postupne sa rozšíril po celej Ázii a v dvadsiatom storočí ovplyvnil aj filozofické zmýšľanie západného sveta. India bola v tej dobe striktne rozdelená na [[kasta|kasty]] (spoločenské vrstvy). Tak ako mali jednotlivé vyššie kasty určité privilégiá, mali aj povinnosti. Medzi najvýznamnejšiu z povinností patrilo štúdium bojových techník a filozofických disciplín. Tak sa stalo, že [[Bódhidharma]] (tretie dieťa kráľa Sugandhu) bol vycvičený v umení boja holými rukami (Vajra-mushti) a zároveň ho mních Prajnatara vyučoval aj budhizmus. Prajnatara kládol najväčší dôraz na meditačné cvičenia, ktoré boli často veľmi únavné a náročné.
=== Čína ===
Niekedy okolo roku 520 (uvádza sa aj 524 alebo 527) prišiel [[Bódhidharma]] už ako takmer 60-ročný muž do Číny. Historické pramene sa nezhodujú v tom, či prišiel po mori alebo cez hory. Faktom však je, že v chrámovom komplexe [[Šao-lin]] začal vyučovat svoje pojatie buddhismu. Aby jeho žiaci lepšie zvládali náročné [[Meditácia|meditačné techniky]], vytvoril pre mníchov program cvičenia pre zvyšovanie fyzickej kondície založený na už spomínanom umení boja holými rukami. Tieto cvičenia neboli určené k vycvičeniu mníchov na bojovníkov, ale k tomu, aby si jeho žiaci uvedomili funkčnosť jednotlivých častí svojho tela a tým položili základ pre zvládnutie meditačných techník.
Krátko po Bodhidharmovej smrti však v Číne nastali ťažké časy. Zúrila vojna a jej výboje sa nevyhýbali ani kláštoru. Mnísi boli nútení sa brániť, a k tomu boli vyučované fyzické cvičenia veľmi vhodné, keďže vychádzali z bojového štýlu. Kláštor sa úspešne ubránil a s časom bojové umenia ďalej rozvíjal. Istý čas sem dokonca cisár posielal na výcvik niektorých zo svojich elitných vojakov.
=== Okinawa ===
[[File:Traditional Dojo - Karate Kaikan.jpg|thumb|Traditional Dojo - ''Shurei no yakata'' at Karate Kaikan, Tomigusuku, Naha, Okinawa]]
Vlastný druh neozbrojeného boja vznikol tiež na Okinawe, čo je jeden z ostrovov [[Rjúkju|Rjúkjú]]. Tamojší vládca ([[daimjó]]) zakázal prostému ľudu nosiť a používať akékoľvek zbrane. Vzhľadom k útokom banditov a krutosti pánov boli obyvatelia Okinawy nútení rozvinúť techniku boja holými rukami (popr. pomocou bežných denných pomôcok). Túto techniku nazvali Te (ruka). Vďaka obchodnému spojeniu s Čínou sa okinawské Te dostalo pod vplyv [[Kempo]] (Kempo je súhrnný názov pre čínske bojové umenia) a rozvinulo sa do rôznych samostatných štýlov. V mestách [[Šuri]], [[Naha]] a [[Tomari]] sa vyvinuli tri štýly boja - Šuri-te, Naha-te a Tomari-te. Z tých sa v 19. storočí vyvinuli dva smery: Sorea-rju (pôv. Naha-te) a Sorin-rju (spojením Šuri-te a Tomari-te). Časom sa tieto školy ďalej delili a kombinovali, takže dnes poznáme veľké množstvo štýlov karate.
=== Japonsko ===
Toto bojové umenie sa vďaka svojmu čínskemu pôvodu nazývalo pôvodne "čínska ruka". To bol aj pôvodný význam znakov, ktorými sa karate v Japonsku označovalo. Moderný majster tohto umenia Gichin Funakoši, ktorý zomrel v roku 1957 vo veku 88 rokov, zmenil znaky tak, že doslova znamenali "prázdna (kara) ruka (te)". Funakoši však zvolil tieto znaky i pre ich význam v [[zen-budhizmus|Zen-budhistickej filozofii]]: "stať sa prázdnym". Pre majstra bolo karate bojovým umením, ale bolo tiež prostriedkom tvorby charakteru. Napísal: "Ako lesklý povrch zrkadla odráža všetko, čo je pred ním, a ako sa tichým údolím nesie i slabý zvuk, tak musí žiak karate vyprázdniť zo svojej mysle sebectvo a skazenosť pri úsilí vhodne reagovať na čokoľvek, s čím sa môže stretnúť. Toto je význam kara, čiže "prázdny", v karate".
Karate bolo prvýkrát predvedené japonskej verejnosti v roku 1922, kedy bol Funakoši, ktorý bol profesorom na okinawskej vysokej pedagogickej škole, pozvaný, aby vyučoval a predvádzal ukážky tradičných bojových umení pod záštitou ministerstva školstva. Jeho ukážky na divákov tak zapôsobili, že bol zavalený žiadosťami, aby zostal vyučovať v [[Tokio|Tokiu]]. Namiesto návratu na Okinawu učil Funakoši karate na rôznych univerzitách. Tiež učil v [[Kudokan]]e - mäkké [[Judo]] - do doby, keď v roku 1936 ustanovil [[Shotokan]] - táto udalosť patrí k jedným z najväčších medzníkov karate v Japonsku.
Japonská asociácia karate (JKA) bola vytvorená v roku [[1949]] a Funakoši sa stal hlavným inštruktorom (trénerom). V tej dobe mala táto organizácia len málo členov a niekoľko inštruktorov, ktorí karate študovali pod vedením starnúceho majstra ([[sensei]]a). Asociáciu uznalo ministerstvo školstva v roku [[1958]]. Toho istého roku usporiadala asociácia prvé celojaponské majstrovstvá v karate (víťazom sa stal [[Hirokazu Kanazawa]]), ktoré sa potom stali každoročnou záležitosťou a pomáhali ustanoviť karate ako súťažný šport.
== Význam ==
Úloha karate v modernej dobe je mnohostranná. Ako praktický prostriedok sebaobrany sa široko vyučuje v súkromných kluboch a napríklad v Japonsku je súčasťou tréningového programu pre policajtov a členov ozbrojených síl. Veľký počet vysokých škôl začleňuje karate do svojich programov telesnej výchovy a jeho techniky sa tiež učí vzrastajúci počet žien. V Japonsku a všade vo svete však karate získava veľkú popularitu ako súťažný šport, ktorý zdôrazňuje mentálnu disciplínu rovnako ako fyzické schopnosti. To, čo bolo pôvodne vytvorené na Ďalekom východe ako bojové umenie, prežilo zmeny odohrávajúce sa stáročia, aby sa stalo nielen vysoko účinným prostriedkom sebaobrany bez zbrane, ale aj medzinárodne uznávaným športom.
== Pás ==
Pás (obi) sa v dnešnej podobe začal objavovať v 14. až 15. storočí ako praktický doplnok [[samuraj]]ov. Nositeľ sa od neho nikdy neodlučoval. Pás bol vyrábaný presnými postupmi odrážajúcimi symboliku a skrytý význam. Napríklad pás vyrobený z obnosených šiat rodičov (symbol úcty) alebo šiat majstra (symbol prijatia odkazu) alebo vyčisteného menštruačného pásu žien (symbol vyčistenia pôvodne špinavej mysle). Symbolika odovzdávania (predávania) pásu (ako odovzdávanie mysle, odkazu) zanikla asi pred 200 rokmi v prospech označenia pokročilosti techniky a zásluh reprezentujúcich len vonkajšiu stránku praxe, ktorú žiak predvádza, a ktorú pri skúške preukazuje. V rôznych školách karate sa farby líšia. Jednotlivé farby majú hlbokú symboliku, ktorá vychádza z duchovnej podstaty viery. Pás sa viaže predpísaným spôsobom.
Nasledujúci rebríček odráža stupne podľa štýlu Šótókan, doplnené sú stručné významy farieb:
# biela (8. kyu) – začiatočník (symbol čistoty, nepoškvrnenosti bojovým umením)
# žltá (7. kyu) – zvládnutie základov (farba slnka, pre cvičenca symbol svitania)
# zelená (6. kyu) – tvorenie nových myšlienok a riešení (farba rastlín, trávy a lesa)
# fialová (5. kyu)
# fialová (4. kyu)
# hnedá (3. kyu) – trvanlivosť a spoľahlivosť (farba zeme)
# hnedá (2. kyu)
# hnedá (1. kyu)
# čierna (1. dan) – začiatok nového dňa (farba noci, všetko len začína)
# čierna (2.-10. dan)
Ďalšie farby môžu vyjadrovať:
*oranžová – obrátenie k novým horizontom (farba zapadajúceho slnka, symbol nových významov učenia)
*modrá – snaženie a túžba siaha až k moru (farba oceánu, cesta k hĺbkam poznania).
stupne v Goju ryu (Godžu rjú)
{| class="wikitable"
|Bez STV
|biely
|-
|9.kyu
|
|-
|8.kyu
|Biely s dvoma žltými koncami
|-
|7.kyu
|žltý
|-
|6.kyu
|Žltý s oranžovými koncami
|-
|5.kyu
|Oranžový
|-
|4.kyu
|Zelený
|-
|3.kyu
|Modrý
|-
|2.kyu
|Hnedý
|-
|1.kyu
|Hnedý
|-
|1.-8.dan, v niektorých iných štýloch 1.-10.dan
|Čierny
|}
== Športové karate ==
[[Súbor:1gB.jpg|thumb|Žiaci pri úvodnom nástupe družstiev na pretekoch]]
Karate ako každý šport prešlo a aj prechádza mnohými zmenami. Spolu s úsilím o jeho zaradenie do [[Olympijské hry|Olympijských hier]] sa vytvára množstvo inovácií v rozhodovaní, samotnom priebehu súťaže, či podmienkach súťažných vystúpení. Karate je pre divákov nesmierne zaujímavé spojením tradičného poňatia bojového ducha a modernej, dynamickej športovej disciplíny.
Karate ako športová disciplína môže zahŕňať tri rôzne formy súťaženia - [[tameshiwari]], [[Kata (karate)|kata]], [[kumite]].
=== Tameshiwari ===
U nás je najmenej rozšírenou formou súťaže. Jedná sa o prerážanie drevených dosiek.
== Kata ==
[[Kata]] je forma tieňového boja. Je to [[choreografia]] boja s fiktívnymi protivníkmi útočiacimi na cvičiaceho z rozličných strán. Útočné a obranné techniky, kryty, kroky, obrátky, kopy i údery sú v kata skĺbené do presného sledu s ustáleným rytmom i pôdorysom vykonávania. Vyhráva pretekár, ktorý získa viac hlasov od rozhodcov.
== Kumite ==
[[Kumite]] je názov pre športový zápas medzi dvoma súpermi podľa pravidiel, pričom útok ani technika nesmú spôsobiť zranenie súpera. Okrem rozvíjania techniky pohybov rozvíja zmysel pre správne odhadnutie okamihu pre akciu, reakciu a bojovú stratégiu. Úspešnosť jednotlivých vykonaných techník a ich bodové hodnotenie posudzujú rozhodcovia. Športový zápas kumite je v porovnaní s formou kata rozšírenejší a obľúbenejší nielen medzi pretekármi, ale aj medzi divákmi. Pre divákov je športový zápas príťažlivejší, pretože v ňom dochádza k priamemu boju. Zápas prebieha na presne vymedzenom území počas stanoveného času. Činnosť pretekárov je obmedzená pravidlami, kritériami pre rozhodnutie, zakázaným správaním a spôsobom udeľovania bodov a trestov.
== Literatúra ==
* František Šebej: ''Karate kata.'' Bratislava: Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo: 1986. 312s.
* Vojtech L. Levský: ''Základy sebaobrany karate.'' Bratislava: ERPO: 1988. 280s.
* Higaonna, Morio (1985). ''Traditional Karatedo Vol. 1 Fundamental Techniques.'' p. 17. ISBN 0-87040-595-0
== Pozri aj ==
* [[Kata (karate)|Kata]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Karate}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.karate.sk Oficiálna stránka Slovenského zväzu karate]
* [http://wkf.net/ World karate federation]
* [http://www.karatestred.sk/ Stredoslovenský zväz karate]
* [https://www.sportdata.org/karate/set-online/]
* [http://www.karaterec.com/en/]
[[Kategória:Karate| ]]
[[Kategória:Športy vzniknuté v Japonsku]]
[[Kategória:Bojové umenia]]
[[Kategória:Olympijské športy]]
pt7inb2j8heh432098i2zyxe4f61jip
8214177
8214158
2026-05-15T10:44:19Z
~2026-29230-47
294915
Revízia [[Special:Diff/8214158|8214158]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-29106-30|~2026-29106-30]] ([[User talk:~2026-29106-30|diskusia]]) bola vrátená
8214177
wikitext
text/x-wiki
{{na revíziu|overiť a opraviť prepisy}}
{{Infobox šport
| názov športu = Karate
| obrázok = [[Súbor:Karatedo.svg|náhľad|stred|100px]]<br/>[[Súbor:Kata1.jpg|náhľad|stred]]
| riadiaci orgán = World O-Shu-Kai Federation (WOF)
| iné názvy = karate dó
| prvý zápas = 1958 (v modernej verzii)
| počet členov tímu = individuálny šport, <br/>duely aj tímové súťaže<br/> alebo prezentácie
| kontakt = áno
| obe pohlavia = áno
| kategória = bojový šport, <br/>ázijské [[bojové umenia]]
| miesto konania = [[Dódžó]]
| potrebné vybavenie = iba dógi
| vrcholné podujatie = Majstrovstva sveta
| olympijské hry = Nie
| paralympijské hry = nie
| popularita =
}}
'''Karate''' ({{jpn|空手|karate}}) alebo '''karate dó''' ({{jpn|空手道|karate dó}}) je [[bojové umenie]] pochádzajúce z [[Japonsko|japonského]] ostrova [[Okinava (ostrov)|Okinawa]]. V športovom karate existujú dve disciplíny - [[kata]] a [[kumite]]. Vyvinulo sa z pôvodného bojového umenia ostrovov [[Rjúkju]] (nazývané {{Nihongo| ''te''|手}}, doslovne "ruka"; ''tii'' po Okinawsky) pod vplyvom čínskych bojových umení.
== Školy ==
* [[Gódžú rjú]] (škola uprednostňujúca oblúkové techniky)
* [[Šotokan rjú]] (škola zameraná predovšetkým na priame techniky, výbušnú silu)
* [[Šito rjú]] (škola zameraná na rýchlosť a ľahkosť techniky)
* [[Vado rjú]]
* [[Iga rjú]]
* [[Go Kan rjú]]
* [[Šorin rjú]]
* [[Úeči rjú]]
* [[Šinto rjú]]
* [[Kjokušin|Kjókušin kai]] (najtvrdšia škola)
== História ==
Všetky ázijské [[Bojové umenie|bojové umenia]] sú úzko späté s východnými filozofiami, hlavne s [[Budhizmus|budhizmom]]. Budhizmus vznikol v [[India|Indii]], postupne sa rozšíril po celej Ázii a v dvadsiatom storočí ovplyvnil aj filozofické zmýšľanie západného sveta. India bola v tej dobe striktne rozdelená na [[kasta|kasty]] (spoločenské vrstvy). Tak ako mali jednotlivé vyššie kasty určité privilégiá, mali aj povinnosti. Medzi najvýznamnejšiu z povinností patrilo štúdium bojových techník a filozofických disciplín. Tak sa stalo, že [[Bódhidharma]] (tretie dieťa kráľa Sugandhu) bol vycvičený v umení boja holými rukami (Vajra-mushti) a zároveň ho mních Prajnatara vyučoval aj budhizmus. Prajnatara kládol najväčší dôraz na meditačné cvičenia, ktoré boli často veľmi únavné a náročné.
=== Čína ===
Niekedy okolo roku 520 (uvádza sa aj 524 alebo 527) prišiel [[Bódhidharma]] už ako takmer 60-ročný muž do Číny. Historické pramene sa nezhodujú v tom, či prišiel po mori alebo cez hory. Faktom však je, že v chrámovom komplexe [[Šao-lin]] začal vyučovat svoje pojatie buddhismu. Aby jeho žiaci lepšie zvládali náročné [[Meditácia|meditačné techniky]], vytvoril pre mníchov program cvičenia pre zvyšovanie fyzickej kondície založený na už spomínanom umení boja holými rukami. Tieto cvičenia neboli určené k vycvičeniu mníchov na bojovníkov, ale k tomu, aby si jeho žiaci uvedomili funkčnosť jednotlivých častí svojho tela a tým položili základ pre zvládnutie meditačných techník.
Krátko po Bodhidharmovej smrti však v Číne nastali ťažké časy. Zúrila vojna a jej výboje sa nevyhýbali ani kláštoru. Mnísi boli nútení sa brániť, a k tomu boli vyučované fyzické cvičenia veľmi vhodné, keďže vychádzali z bojového štýlu. Kláštor sa úspešne ubránil a s časom bojové umenia ďalej rozvíjal. Istý čas sem dokonca cisár posielal na výcvik niektorých zo svojich elitných vojakov.
=== Okinawa ===
[[File:Traditional Dojo - Karate Kaikan.jpg|thumb|Traditional Dojo - ''Shurei no yakata'' at Karate Kaikan, Tomigusuku, Naha, Okinawa]]
Vlastný druh neozbrojeného boja vznikol tiež na Okinawe, čo je jeden z ostrovov [[Rjúkju|Rjúkjú]]. Tamojší vládca ([[daimjó]]) zakázal prostému ľudu nosiť a používať akékoľvek zbrane. Vzhľadom k útokom banditov a krutosti pánov boli obyvatelia Okinawy nútení rozvinúť techniku boja holými rukami (popr. pomocou bežných denných pomôcok). Túto techniku nazvali Te (ruka). Vďaka obchodnému spojeniu s Čínou sa okinawské Te dostalo pod vplyv [[Kempo]] (Kempo je súhrnný názov pre čínske bojové umenia) a rozvinulo sa do rôznych samostatných štýlov. V mestách [[Šuri]], [[Naha]] a [[Tomari]] sa vyvinuli tri štýly boja - Šuri-te, Naha-te a Tomari-te. Z tých sa v 19. storočí vyvinuli dva smery: Sorea-rju (pôv. Naha-te) a Sorin-rju (spojením Šuri-te a Tomari-te). Časom sa tieto školy ďalej delili a kombinovali, takže dnes poznáme veľké množstvo štýlov karate.
=== Japonsko ===
Toto bojové umenie sa vďaka svojmu čínskemu pôvodu nazývalo pôvodne "čínska ruka". To bol aj pôvodný význam znakov, ktorými sa karate v Japonsku označovalo. Moderný majster tohto umenia Gichin Funakoši, ktorý zomrel v roku 1957 vo veku 88 rokov, zmenil znaky tak, že doslova znamenali "prázdna (kara) ruka (te)". Funakoši však zvolil tieto znaky i pre ich význam v [[zen-budhizmus|Zen-budhistickej filozofii]]: "stať sa prázdnym". Pre majstra bolo karate bojovým umením, ale bolo tiež prostriedkom tvorby charakteru. Napísal: "Ako lesklý povrch zrkadla odráža všetko, čo je pred ním, a ako sa tichým údolím nesie i slabý zvuk, tak musí žiak karate vyprázdniť zo svojej mysle sebectvo a skazenosť pri úsilí vhodne reagovať na čokoľvek, s čím sa môže stretnúť. Toto je význam kara, čiže "prázdny", v karate".
Karate bolo prvýkrát predvedené japonskej verejnosti v roku 1922, kedy bol Funakoši, ktorý bol profesorom na okinawskej vysokej pedagogickej škole, pozvaný, aby vyučoval a predvádzal ukážky tradičných bojových umení pod záštitou ministerstva školstva. Jeho ukážky na divákov tak zapôsobili, že bol zavalený žiadosťami, aby zostal vyučovať v [[Tokio|Tokiu]]. Namiesto návratu na Okinawu učil Funakoši karate na rôznych univerzitách. Tiež učil v [[Kudokan]]e - mäkké [[Judo]] - do doby, keď v roku 1936 ustanovil [[Shotokan]] - táto udalosť patrí k jedným z najväčších medzníkov karate v Japonsku.
Japonská asociácia karate (JKA) bola vytvorená v roku [[1949]] a Funakoši sa stal hlavným inštruktorom (trénerom). V tej dobe mala táto organizácia len málo členov a niekoľko inštruktorov, ktorí karate študovali pod vedením starnúceho majstra ([[sensei]]a). Asociáciu uznalo ministerstvo školstva v roku [[1958]]. Toho istého roku usporiadala asociácia prvé celojaponské majstrovstvá v karate (víťazom sa stal [[Hirokazu Kanazawa]]), ktoré sa potom stali každoročnou záležitosťou a pomáhali ustanoviť karate ako súťažný šport.
== Význam ==
Úloha karate v modernej dobe je mnohostranná. Ako praktický prostriedok sebaobrany sa široko vyučuje v súkromných kluboch a napríklad v Japonsku je súčasťou tréningového programu pre policajtov a členov ozbrojených síl. Veľký počet vysokých škôl začleňuje karate do svojich programov telesnej výchovy a jeho techniky sa tiež učí vzrastajúci počet žien. V Japonsku a všade vo svete však karate získava veľkú popularitu ako súťažný šport, ktorý zdôrazňuje mentálnu disciplínu rovnako ako fyzické schopnosti. To, čo bolo pôvodne vytvorené na Ďalekom východe ako bojové umenie, prežilo zmeny odohrávajúce sa stáročia, aby sa stalo nielen vysoko účinným prostriedkom sebaobrany bez zbrane, ale aj medzinárodne uznávaným športom.
== Pás ==
Pás (obi) sa v dnešnej podobe začal objavovať v 14. až 15. storočí ako praktický doplnok [[samuraj]]ov. Nositeľ sa od neho nikdy neodlučoval. Pás bol vyrábaný presnými postupmi odrážajúcimi symboliku a skrytý význam. Napríklad pás vyrobený z obnosených šiat rodičov (symbol úcty) alebo šiat majstra (symbol prijatia odkazu) alebo vyčisteného menštruačného pásu žien (symbol vyčistenia pôvodne špinavej mysle). Symbolika odovzdávania (predávania) pásu (ako odovzdávanie mysle, odkazu) zanikla asi pred 200 rokmi v prospech označenia pokročilosti techniky a zásluh reprezentujúcich len vonkajšiu stránku praxe, ktorú žiak predvádza, a ktorú pri skúške preukazuje. V rôznych školách karate sa farby líšia. Jednotlivé farby majú hlbokú symboliku, ktorá vychádza z duchovnej podstaty viery. Pás sa viaže predpísaným spôsobom.
Nasledujúci rebríček odráža stupne podľa štýlu Šótókan, doplnené sú stručné významy farieb:
# biela (8. kyu) – začiatočník (symbol čistoty, nepoškvrnenosti bojovým umením)
# žltá (7. kyu) – zvládnutie základov (farba slnka, pre cvičenca symbol svitania)
# zelená (6. kyu) – tvorenie nových myšlienok a riešení (farba rastlín, trávy a lesa)
# fialová (5. kyu)
# fialová (4. kyu)
# hnedá (3. kyu) – trvanlivosť a spoľahlivosť (farba zeme)
# hnedá (2. kyu)
# hnedá (1. kyu)
# čierna (1. dan) – začiatok nového dňa (farba noci, všetko len začína)
# čierna (2.-10. dan)
Ďalšie farby môžu vyjadrovať:
*oranžová – obrátenie k novým horizontom (farba zapadajúceho slnka, symbol nových významov učenia)
*modrá – snaženie a túžba siaha až k moru (farba oceánu, cesta k hĺbkam poznania).
stupne v Goju ryu (Godžu rjú)
{| class="wikitable"
|Bez STV
|biely
|-
|9.kyu
|
|-
|8.kyu
|Biely s dvoma žltými koncami
|-
|7.kyu
|žltý
|-
|6.kyu
|Žltý s oranžovými koncami
|-
|5.kyu
|Oranžový
|-
|4.kyu
|Zelený
|-
|3.kyu
|Modrý
|-
|2.kyu
|Hnedý
|-
|1.kyu
|Hnedý
|-
|1.-8.dan, v niektorých iných štýloch 1.-10.dan
|Čierny
|}
== Športové karate ==
[[Súbor:1gB.jpg|thumb|Žiaci pri úvodnom nástupe družstiev na pretekoch]]
Karate ako každý šport prešlo a aj prechádza mnohými zmenami. Spolu s úsilím o jeho zaradenie do [[Olympijské hry|Olympijských hier]] sa vytvára množstvo inovácií v rozhodovaní, samotnom priebehu súťaže, či podmienkach súťažných vystúpení. Karate je pre divákov nesmierne zaujímavé spojením tradičného poňatia bojového ducha a modernej, dynamickej športovej disciplíny.
Karate ako športová disciplína môže zahŕňať tri rôzne formy súťaženia - [[tameshiwari]], [[Kata (karate)|kata]], [[kumite]].
=== Tameshiwari ===
U nás je najmenej rozšírenou formou súťaže. Jedná sa o prerážanie drevených dosiek.
== Kata ==
[[Kata]] je forma tieňového boja. Je to [[choreografia]] boja s fiktívnymi protivníkmi útočiacimi na cvičiaceho z rozličných strán. Útočné a obranné techniky, kryty, kroky, obrátky, kopy i údery sú v kata skĺbené do presného sledu s ustáleným rytmom i pôdorysom vykonávania. Vyhráva pretekár, ktorý získa viac hlasov od rozhodcov.
== Kumite ==
[[Kumite]] je názov pre športový zápas medzi dvoma súpermi podľa pravidiel, pričom útok ani technika nesmú spôsobiť zranenie súpera. Okrem rozvíjania techniky pohybov rozvíja zmysel pre správne odhadnutie okamihu pre akciu, reakciu a bojovú stratégiu. Úspešnosť jednotlivých vykonaných techník a ich bodové hodnotenie posudzujú rozhodcovia. Športový zápas kumite je v porovnaní s formou kata rozšírenejší a obľúbenejší nielen medzi pretekármi, ale aj medzi divákmi. Pre divákov je športový zápas príťažlivejší, pretože v ňom dochádza k priamemu boju. Zápas prebieha na presne vymedzenom území počas stanoveného času. Činnosť pretekárov je obmedzená pravidlami, kritériami pre rozhodnutie, zakázaným správaním a spôsobom udeľovania bodov a trestov.
== Literatúra ==
* František Šebej: ''Karate kata.'' Bratislava: Šport, slovenské telovýchovné vydavateľstvo: 1986. 312s.
* Vojtech L. Levský: ''Základy sebaobrany karate.'' Bratislava: ERPO: 1988. 280s.
* Higaonna, Morio (1985). ''Traditional Karatedo Vol. 1 Fundamental Techniques.'' p. 17. ISBN 0-87040-595-0
== Pozri aj ==
* [[Kata (karate)|Kata]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Karate}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.karate.sk Oficiálna stránka Slovenského zväzu karate]
* [http://wkf.net/ World karate federation]
* [http://www.karatestred.sk/ Stredoslovenský zväz karate]
* [https://www.sportdata.org/karate/set-online/]
* [http://www.karaterec.com/en/]
[[Kategória:Karate| ]]
[[Kategória:Športy vzniknuté v Japonsku]]
[[Kategória:Bojové umenia]]
[[Kategória:Olympijské športy]]
s1v0juatrdejk55772bj9w3z8c32wnq
Pošva (vagína)
0
47031
8214097
8203438
2026-05-15T07:58:52Z
~2026-25304-33
293014
8214097
wikitext
text/x-wiki
8214099
8214097
2026-05-15T08:00:57Z
~2026-25304-33
293014
8214099
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Vaginal Canal Normal vs. Menopause.png|náhľad|Vaginálny kanál pred menopauzou (vľavo) a počas menopauzy (vpravo)]]
[[Súbor:Scheme female reproductive system-en.svg|náhľad|Schéma ženského reprodukčného systému po anglicky]]
'''Pošva''' alebo '''vagína''' ([[Latinčina|lat.]] , [[gréčtina|gr.]] ''kolpos'') je svalovo-väzivová trubica, ktorá je vývodnou pôrodnou cestou a súčasne ženským kopulačným orgánom. Predná stena pošvy je dlhá asi 7 cm, zadná okolo 9 cm. Do horného konca pošvy sa vnára [[krčok maternice]], okolo ktorého sa vytvára klenba pošvy (''fornix vaginae''). Dolný koniec pošvy sa otvára medzi malými pyskami ohanbia do predsiene pošvy (''vestibulum vaginae''), okraj tvorí poševný otvor (lat. ''ostium vaginae''). Na začiatku pošvy je u väčšiny žien, ktoré nemali [[pohlavný styk]], tenká slizničná duplikatúra, tzv. [[panenská blana]] (''hymen''). Hymen neuzatvára vagínu úplne. Ostáva v ňom malý otvor, ktorý umožňuje odtok [[menštruácia|menštruačnej]] krvi. Vnútro vystiela sliznica, ktorá vytvára pomerne vysoké krkvy (''rugae vaginales''), ktoré sú usporiadané do stĺpcov (''columnae rugarum''). Sliznica je krytá nerohovatejúcim [[dlaždicový epitel|dlaždicovým epitelom]], ktorý neobsahuje nijaké žliazky. Sekrét zvlažujúci povrch sliznice pošvy je transsudátom ciev stien pošvy a produkt bakteriálnej flóry osídľujúcej pošvu (''Lactobacilus acidophilus''). Svalovina pošvovej steny je hladká, sieťovite usporiadaná. Okolo dolnej časti pošvy sú aj vlákna priečne pruhovaných svalov, ktoré majú charakter zvierača. [[Adventícia]] pošvovovej steny je tvorená hustým [[kolagénne väzivo|kolagénnym väzivom]], bohato prekrveným a s množstvom vetvičiek nervov.
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Vaginas}}
{{Rozmnožovacia sústava}}
{{Anatomický výhonok}}
[[Kategória:Rozmnožovacia sústava]]
[[Kategória:Anatómia človeka]]
[[Kategória:Žena]]
ayoj5ttfwo04yxs18vnjy5o8xk5mk00
8214101
8214099
2026-05-15T08:02:08Z
~2026-25304-33
293014
8214101
wikitext
text/x-wiki
8214102
8214101
2026-05-15T08:04:41Z
DurMar12
181423
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-25304-33|~2026-25304-33]] ([[User_talk:~2026-25304-33|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12
8122863
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Vaginal Canal Normal vs. Menopause.png|náhľad|Vaginálny kanál pred menopauzou (vľavo) a počas menopauzy (vpravo)]]
[[Súbor:Scheme female reproductive system-en.svg|náhľad|Schéma ženského reprodukčného systému po anglicky]]
'''Pošva''' alebo '''vagína''' ([[Latinčina|lat.]] ''vagina'', [[gréčtina|gr.]] ''kolpos'') je svalovo-väzivová trubica, ktorá je vývodnou pôrodnou cestou a súčasne ženským kopulačným orgánom. Predná stena pošvy je dlhá asi 7 cm, zadná okolo 9 cm. Do horného konca pošvy sa vnára [[krčok maternice]], okolo ktorého sa vytvára klenba pošvy (''fornix vaginae''). Dolný koniec pošvy sa otvára medzi malými pyskami ohanbia do predsiene pošvy (''vestibulum vaginae''), okraj tvorí poševný otvor (lat. ''ostium vaginae''). Na začiatku pošvy je u väčšiny žien, ktoré nemali [[pohlavný styk]], tenká slizničná duplikatúra, tzv. [[panenská blana]] (''hymen''). Hymen neuzatvára vagínu úplne. Ostáva v ňom malý otvor, ktorý umožňuje odtok [[menštruácia|menštruačnej]] krvi. Vnútro vystiela sliznica, ktorá vytvára pomerne vysoké krkvy (''rugae vaginales''), ktoré sú usporiadané do stĺpcov (''columnae rugarum''). Sliznica je krytá nerohovatejúcim [[dlaždicový epitel|dlaždicovým epitelom]], ktorý neobsahuje nijaké žliazky. Sekrét zvlažujúci povrch sliznice pošvy je transsudátom ciev stien pošvy a produkt bakteriálnej flóry osídľujúcej pošvu (''Lactobacilus acidophilus''). Svalovina pošvovej steny je hladká, sieťovite usporiadaná. Okolo dolnej časti pošvy sú aj vlákna priečne pruhovaných svalov, ktoré majú charakter zvierača. [[Adventícia]] pošvovovej steny je tvorená hustým [[kolagénne väzivo|kolagénnym väzivom]], bohato prekrveným a s množstvom vetvičiek nervov.
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Vaginas}}
{{Rozmnožovacia sústava}}
{{Anatomický výhonok}}
[[Kategória:Rozmnožovacia sústava]]
[[Kategória:Anatómia človeka]]
[[Kategória:Žena]]
mxol7won2uxhnulw1y3do1i3gqb3q5d
Juraj Selepčéni
0
53776
8214167
8097103
2026-05-15T10:30:28Z
~2026-29230-47
294915
8214167
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Duchovný
|typ = biskup
|typ dodatok = prímas
|zvolené meno =
|zvolené meno originálne =
|meno = Juraj Selepčéni
|meno originálne =
|meno v inom jazyku = Szelepcsényi György
|kód jazyka = hun
|rodné meno =
|aktuálny titul = arcibiskup ostrihomský
|portrét = Esztergom Szelepcsenyi szobor 2.JPG
|popis portrétu = socha Mons. Slepčianskeho v Ostrihome
|podpis = Signature szelepcsenyi juraj.gif
|erb = <!-- meno obrázku na commons -->
|štít erbu = COA archbishop HU Szelepcsenyi Gyorgy.png
|dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons -->
|heslo =
|heslo po slovensky =
|štát pôsobenia =
|dátum narodenia = [[24. apríl]] [[1595]]
|miesto narodenia = [[Slepčany]], [[Habsburská monarchia]] (dnešné [[Slovensko]])
|dátum úmrtia = {{duv|1685|01|11|1595|04|24}}
|miesto úmrtia = [[Letovice]], [[Habsburská monarchia]] (dnešné [[Česko]])
|dátum pohrebu =
|miesto pohrebu = [[Mariazellská bazilika|Bazilika Narodenia Panny Márie v Mariazelli]]
|1. funkcia = Arcibiskup ostrihomský
|1. funkcia - obdobie = [[1666]] – [[1685]]
|1. funkcia - predchodca = [[Juraj Lipai]]
|1. funkcia - nástupca = [[Juraj Séčéni]]
|2. funkcia = Biskup nitriansky
|2. funkcia - obdobie = [[1648]] – [[1666]]
|2. funkcia - predchodca = [[Ján Püsky]]
|2. funkcia - nástupca = [[Leopold Kolonič]]
|funkcie =
|cirkev = rkc
|rítus =
|rehoľa =
|vstup do rehole dátum =
|večné sľuby dátum =
|diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|diakonát miesto =
|diakonát svätiteľ =
|diakonát svätiteľ funkcia =
|kňazské svätenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|kňazské svätenie miesto =
|kňazské svätenie svätiteľ =
|kňazský svätiteľ funkcia =
|ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|ordinácia miesto =
|inkardinácia =
|menovanie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|menovanie osoba =
|potvrdenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|biskupské svätenie dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} -->
|biskupské svätenie miesto =
|biskupské svätenie hlavný svätiteľ =
|biskupský svätiteľ funkcia =
|biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ =
|1. spolusvätiteľ funkcia =
|biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ =
|2. spolusvätiteľ funkcia =
|blahorečenie dátum =
|blahorečil =
|blahorečenie miesto =
|kanonizovaný dátum =
|kanonizoval =
|kanonizovaný miesto =
|dátum sviatku =
|svätec v cirkvách =
|patrón =
|atribúty =
|portál1 =
|portál2 =
|portál3 =
}}
[[Doktor teológie|ThDr.]] '''Juraj Selepčéni'''('''-Pohronec''') (ďalšie mená pozri nižšie; * [[24. apríl]] [[1595]], [[Slepčany]]{{--}}† [[11. január]] [[1685]], [[Letovice]])<ref>[http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/51/?strana=1 Záznam o úmrtí v matrike] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304221806/http://actapublica.eu/matriky/brno/prohlizec/51/?strana=1 |date=2016-03-04 }} farnosti Letovice; prepis: ''"Anno. 1685. Januarius. 11. Obyt in Domino Celsissimus ac Reverendissimus Princeps Dns Dns Georgius SZELEPCHENYI Archiepiscopus Strigoniensis, Lociq et comitatus eidem Supremus ac Perpetus Comes, Primas Regni Ungariae, Legatus Natus, Summus et Secretarius Cancelarius Sac: Caes: Regiaeq Maj: intimus Consiliari. Et per Regnum Ungariae in judiciis locumtenens. ... cuj anima caelo vivat. Sepultus in Stiria apud B V M Celersem."''</ref> bol [[arcibiskup]], politik s titulom Záchranca Viedne, uhorský [[Prímas (arcibiskup)|prímas]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.machulince.sk/index.php?p=historia/knazi |dátum prístupu=2010-02-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081221023131/http://www.machulince.sk/index.php?p=historia/knazi |dátum archivácie=2008-12-21 }}</ref> a [[vicekráľ]], [[filozof]], [[právnik]], [[diplomat]], [[grafika (výtvarné umenie)|grafik]] a [[medirytec]].<ref>http://www.pozitavie-sirocina.estranky.sk/clanky/tajna/tajna{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
==Meno ==
Jeho meno sa v literatúre uvádza v rôznych podobách:
=== Slovenské mená ===
* tvary začínajúce sa na Pohr…: '''Juraj Pohronec Slepčiansky'''<ref>https://issuu.com/sng.sk/docs/rocenka-sng-2011/153</ref><ref>{{Citácia knihy
| titul = Slovensko
| odkaz na titul = Slovensko (encyklopédia Vydavateľstva Obzor)
| zväzok = 4 : Kultúra, 2. časť
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1980
| počet strán = 951
| strany = 474
}}</ref>, '''Juraj Pohronec-Slepčiansky'''<ref name=N>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Slovenská poľnohospodárska knižnica pri SPU v Nitre | odkaz na autora = | titul = Selepčéni, Juraj, okolo 1595-1685 | url = https://arl4.library.sk/arl-spu/sk/detail-spu_us_auth-0380234-Selepceni-Juraj-okolo-15951685/ | vydavateľ = arl4.library.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''Juraj Pohronec-Selepčéni'''<ref name=DS118>{{Citácia knihy
| editori = [[Samuel Cambel (historik)|Samuel Cambel]]
| titul = Dejiny Slovenska
| zväzok = II : (1526{{--}}1848)
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1987
| počet strán = 856
| strany = 118
}}</ref>, '''Juraj Pohronec Selepčéni'''<ref>JANKOVIČ, Ľ. Juraj Pohronec Selepčéni - tvorca exlibrisov a portrétnej grafiky, 2006</ref>, '''Juraj Pohronec zo Slepčian'''<ref name=LM>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Literárnomúzejný letopis | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 804 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=DS118/>, '''Juraj Pohroncius zo Slepčian'''<ref name=LM/>, '''Juraj Pohroncius Slepčiansky'''<ref name=K>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kniha | vydanie = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | rok = 1983 | počet strán = 228 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 53| jazyk = }}</ref>, '''Juraj Pohroncius Selepčéni'''<ref name=K/>, '''Juraj Selepčény-Pohronec'''<ref name=LT>Literárny týždenník. Časopis Spolku slovenských spisovateľov. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2000, roč. 13, č. 26</ref> (-zriedkavý tvar), '''Juraj Pohronec'''<ref name=LT/><ref name="Kal">Kalendár výročí osobností trnavského regiónu 2010, Trnava, 2009, [http://www.kniznica.sk/fileadmin/kniznica/Region_a__odkazy/vyrocia_osobnosti_regionu/kalendar_2010.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}} S. 6</ref>, '''Juraj Pohroncius'''<ref name=Kal/><ref name=N/>, '''Juraj Pohronczi'''<ref name=Kal/><ref name=N/>
* tvary začínajúce sa na Slepčian…: '''Juraj Slepčiansky-Pohronec'''<ref name=Kuz>Juraj SLEPČIANSKY-POHRONEC. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Kuzmík
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Kuzmík
| titul = Doplnky a opravy k slovníkom starovekých, stredovekých a humanisticko-renesančných autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi
| odkaz na titul = Doplnky a opravy k slovníkom starovekých, stredovekých a humanisticko-renesančných autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 1987
| edícia = Dokumentácia
| zväzok edície =
| počet strán = 142
| strany = 113
}}</ref>, '''Juraj Slepčiansky Pohronec'''<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Pavlovičová
| meno = Kristína
| titul = Staršia slovenská literatúra. Stredovek
| vydanie text = [ekniha]
| miesto = Trnava
| vydavateľ = Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
| rok = 101
| isbn = 978-80-8082-927-8
| url = http://pdf.truni.sk/download?e-skripta/pavlovicova-kristina-ssl-s-2015.pdf
| počet strán = 102
| strany = 59
}}</ref>, '''Juraj Slepčiansky'''<ref name=Kal/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská archivistika | vydanie = | vydavateľ = Slovenská archívna správa | miesto = | rok = 2000 | počet strán = 890 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 52| jazyk = }}</ref>, '''Juraj zo Slepčian'''<ref name=N/>
* tvary začínajúce sa na Selepč…: '''Juraj Selepčéni-Pohroncius'''<ref name=Kuz/>, '''Juraj Selepčéni-Pohronec'''<ref name=MSE>Selepčéni-Pohronec. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 641
}}</ref>, '''Juraj Selepčéni Pohronec'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.biskupstvo-nitra.sk/chronologia-biskupov/ |dátum prístupu=2019-09-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140725184243/http://www.biskupstvo-nitra.sk/chronologia-biskupov/ |dátum archivácie=2014-07-25 }}</ref>, '''Juraj Selepčéni'''<ref>{{Citácia knihy
| editori = Samuel Cambel
| titul = Dejiny Slovenska
| zväzok = II : (1526{{--}}1848)
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1987
| počet strán = 856
| strany = 173
}}</ref><ref name=VES>Všeobecný encyklopedický slovník S-Ž. Praha: Cesty, 2002, S. 68</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Habaj | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Habaj (historik) | priezvisko2 = Lukačka | meno2 = Ján | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Segeš | meno3 = Vladimír | autor3 = | odkaz na autora3 = Vladimír Segeš | priezvisko4 = Mrva | meno4 = Ivan | autor4 = | odkaz na autora4 = Ivan Mrva | priezvisko5 = Petranský | meno5 = Ivan A. | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = [[Anton Hrnko|HRNKO, Anton]] | titul = Slovenské dejiny : od úsvitu po súčasnosť | vydanie = 1 | vydavateľ = Perfekt | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 551 | url = | isbn = 978-80-8046-730-2 | kapitola = | strany = 169| jazyk = }}</ref><ref name=Kal/><ref name=N/>, '''Juraj Selepčény'''<ref name=S/> (-zriedkavý tvar)
* staršie tvary: Starším slovenským pravopisom sa písalo namiesto Selepčéni často Szelepchényi/Szelepcsény(i)/Szelepcheny/Szelepchény, takže existovali napríklad tvary: ''Juraj Pohronec-Szelepchény''<ref name=S>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Pohronec - Szelepchény | url = http://www.slepcany.sk/juraj-pohronec-szelepcheny.html | vydavateľ = slepcany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190921123748/http://www.slepcany.sk/juraj-pohronec-szelepcheny.html | dátum archivácie = 2019-09-21 }}</ref>, ''Juraj Szelepcheny-Pohronec''<ref>Szelepcheny-Pohronec. In: {{Citácia knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = V R{{--}}Š
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1981
| počet strán = 792
| strany = 674
}}</ref>, ''Juraj Szelepchényi-Pohronec''<ref name=MSE/>, ''Juraj Szelepchényi''<ref name=VES/>, ''Juraj Szelepcsény''<ref>{{Citácia knihy
| editori = Samuel Cambel
| titul = Dejiny Slovenska
| zväzok = II : (1526{{--}}1848)
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1987
| počet strán = 856
| strany = 830
}}</ref>, ''Juraj Szelepcsényi''<ref name=LM/><ref name=VES/>(atď. - analogicky k tvarom uvedeným v predchádzajúcich odrážkach)
===Cudzojazyčné mená ===
*maďarské: ''Szelepcsényi György''
*latinské: ''Georgius (Pohroncious) Szelepcseny(i)'', ''Georgius Pohroniz Szelepcheny''
== Životopis ==
Bol dieťaťom obyčajných poddaných, ktorých zavraždili Turci. Osvojili si ho príbuzní. Zásluhou kardinála [[Peter Pázmaň|Petra Pázmaňa]] študoval v rokoch [[1627]]{{--}}[[1634]] v [[Rím]]e, býval v kolégiu Hungarico-Germanicu. Z dedinského pastiera sa postupne vypracoval na [[Biskupstvo Nitra|nitrianskeho biskupa]] ([[1648]]{{--}}[[1660]]), [[kaločské arcibiskupstvo|kaločského arcibiskupa]] (od [[1657]]) a neskôr na [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] a uhorského prímasa ([[1666]]). Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území. Ako vyslanec cisára [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda]] sa viackrát zúčastnil rokovaní s Turkami v [[Istanbul|Carihrade]]. Jeho zásluhou sa poľský kráľ [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]] zúčastnil [[bitka pri Viedni|bitky pri Viedni]]. Podporoval cirkevné školstvo a rehole, boj proti Osmanskej ríši, hlavný iniciátor súdu s protestantskými kazateľmi, publikačnú činnosť [[Trnavská univerzita (historická)|Trnavskej univerzity]], výstavbu novej protitureckej pevnosti s názvom Leopoldov, podľa mena cisára Leopolda I, nových kostolov a pútnických miest, zakladateľ prvej textilnej manufaktúry v Uhorsku.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan|odkaz na autora=Dušan Kováč|spoluautori=a kol.|titul=Dejiny Slovenska 1 : od najstarších čias až do konca 19. stor|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Bratislava|rok=1998|isbn=80-7153-174-X|počet strán=616|strany=278, 286}}</ref>
Popri cirkevnej činnosti sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Kreslil a rezal do dreva titulné obrazy na knihy. Vynikal ako znamenitý portrétista. Je zachovaný aj jeho autoportrét, na ktorom, okrem iného je vyryté: GEORGIUS SZELEPCHENY ARCHPP. STRIGON. PRIMAS HUNG. (ARCIEPPISCOPUS STRIGONIENSIS PRIMAS HUNGARIAE - arcibiskup ostrihomský, prímas Uhorska.)
Zomrel v [[Letovice|Letoviciach]] na [[Morava (región)|Morave]], pochovaný bol v [[Mariazellská bazilika|mariánskej bazilike]] [[Mariazell]]i v [[Rakúsko|Rakúsku]].
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
* [[Viliam Judák]]: ''Nitrianske biskupstvo v dejinách'', Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava, 1999, ISBN 80-968246-5-1.
* SELEPČÉNI, Juraj. In: {{Citácia knihy
| titul = Slovenský biografický slovník
| odkaz na titul = Slovenský biografický slovník
| zväzok = V. R{{--}}Š
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 1992
| isbn = 80-7090-216-7
| počet strán = 560
| strany = 199{{--}}200
}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.obecmachulince.sk/p/131/juraj-selepceni.html Juraj Selepčéni - obecmachulince.sk - autor: PaedDr. Ondrej Valach]
* [http://www.fara.sk/tesarske_mlynany/osobnost.html Osobnosti spomínané v súvislosti s našou farnosťou - fara.sk/tesarske_mlynany/osobnost.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140108193341/http://www.fara.sk/tesarske_mlynany/osobnost.html |date=2014-01-08 }}
* [http://www.zitava.sk/zitava/zitava.php?page_id=osobnosti_selepceni Osobnosti Požitavia - Juraj Pohronec Slepčianský - zitava.sk, autor: Gabriel Šutka]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Selepčéni, Juraj}}
[[Kategória:Osobnosti zo Slepčian]]
[[Kategória:Slovenskí filozofi]]
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Slovenskí výtvarníci]]
[[Kategória:Biskupi Nitrianskej diecézy do roku 1918]]
[[Kategória:Arcibiskupi Ostrihomskej arcidiecézy do roku 1918]]
[[Kategória:Uhorskí palatíni]]
[[Kategória:Uhorskí právnici]]
qs5fc0ouh2rnirtf71ecz7lonmpbmnz
Karol Chmel
0
57883
8213789
7461883
2026-05-14T16:22:08Z
~2026-29093-57
294884
dátum úmrtia
8213789
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Karol Chmel
|Portrét =
|Popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = {{dnv|1953|10|6}}
|Miesto narodenia =
|Dátum úmrtia =
|Miesto úmrtia =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]] - †14. máj 2026) je [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]], [[prekladateľ]].
== Životopis ==
Vyštudoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1989]] – [[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka [[Fragment]].
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
*[[1985]] – ''Máš, čo nemáš ''
*[[1989]] – ''Ovocnejší strom''
*[[1998]] – ''Spray, modrá mentalita ''
*[[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
*[[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Narodenia v 1953]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
tpl7jaw5ro9fwfj72ksmu0ry55t8aem
8213795
8213789
2026-05-14T16:49:52Z
~2026-29093-57
294884
8213795
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Karol Chmel
|Portrét =
|Popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = {{dnv|1953|10|6}}
|Miesto narodenia =
|Dátum úmrtia =
|Miesto úmrtia =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]] - † [[14. máj]] [[2026]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]], [[prekladateľ]].
== Životopis ==
Vyštudoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1989]] – [[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka [[Fragment]].
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
*[[1985]] – ''Máš, čo nemáš ''
*[[1989]] – ''Ovocnejší strom''
*[[1998]] – ''Spray, modrá mentalita ''
*[[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
*[[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Narodenia v 1953]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
12b50lo64qypkoxsg5vbb2ev0j66za3
8213796
8213795
2026-05-14T16:54:09Z
Pe3kZA
39673
ib
8213796
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Karol Chmel
|Portrét =
|Popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
|Miesto narodenia =
|Dátum úmrtia = {{duv|1953|10|6|2026|5|14}}
|Miesto úmrtia =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]] - † [[14. máj]] [[2026]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]], [[prekladateľ]].
== Životopis ==
Vyštudoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1989]] – [[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka [[Fragment]].
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
*[[1985]] – ''Máš, čo nemáš ''
*[[1989]] – ''Ovocnejší strom''
*[[1998]] – ''Spray, modrá mentalita ''
*[[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
*[[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Narodenia v 1953]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
q98wjtdwb5f3diuheagzgbrtvm0h4r8
8213809
8213796
2026-05-14T17:35:33Z
~2026-28232-46
294397
8213809
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Karol Chmel
|Portrét =
|Popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
|Miesto narodenia =
|Dátum úmrtia = {{duv|2026|5|14|1953|10|6}}
|Miesto úmrtia =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]] - † [[14. máj]] [[2026]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]], [[prekladateľ]].
== Životopis ==
Vyštudoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1989]] – [[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka [[Fragment]].
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
*[[1985]] – ''Máš, čo nemáš''
*[[1989]] – ''Ovocnejší strom''
*[[1998]] – ''Spray, modrá mentalita''
*[[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
*[[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
6vbiv2x249tfjryfjxi9z15y68ac1u2
8213821
8213809
2026-05-14T18:09:51Z
~2026-29110-37
294891
8213821
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Karol Chmel
|Portrét =
|Popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
|Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
|Miesto narodenia =
|Dátum úmrtia = {{duv|2026|5|14|1953|10|6}}
|Miesto úmrtia =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]] – † [[14. máj]] [[2026]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]], [[prekladateľ]].
== Životopis ==
Vyštudoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na filozofickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1989]] – [[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka [[Fragment]].
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
*[[1985]] – ''Máš, čo nemáš''
*[[1989]] – ''Ovocnejší strom''
*[[1998]] – ''Spray, modrá mentalita''
*[[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
*[[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
120khzmw6ciq0y77crd8r5n2yusiykf
8213851
8213821
2026-05-14T19:08:05Z
~2026-28232-46
294397
8213851
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Karol Chmel
| Portrét =
| Popis osoby = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
| Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2026|5|14|1953|10|6}}
| Miesto úmrtia =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]], [[Zvolen]] – † [[14. máj]] [[2026]])<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Zomrel tichý velikán poézie a prekladov. Karol Chmel odišiel vo veku 72 rokov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/807807-zomrel-tichy-velikan-poezie-a-prekladov-karol-chmel-odisiel-vo-veku-72-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-14 | dátum prístupu = 2026-05-14}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]], [[prekladateľ]].
== Životopis ==
Vyštudoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1989]] – [[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena (vydavateľstvo)|Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka ''[[Fragment (časopis)|Fragment]]''.
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
*[[1985]] – ''Máš, čo nemáš''
*[[1989]] – ''Ovocnejší strom''
*[[1998]] – ''Spray, modrá mentalita''
*[[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
*[[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]
15ebrsm9ib8etzimj9jnoz7ft1tjfhj
8213985
8213851
2026-05-15T00:32:24Z
Teslaton
12161
IB norm., úvod, ocenenia, ref., wl. ext.o., kat., typografia
8213985
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Karol Chmel
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
| Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|14|1953|10|06}}
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Literatúra
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]], [[Zvolen]] – † [[14. máj]] [[2026]])<ref name="slc" /><ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Zomrel tichý velikán poézie a prekladov. Karol Chmel odišiel vo veku 72 rokov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/807807-zomrel-tichy-velikan-poezie-a-prekladov-karol-chmel-odisiel-vo-veku-72-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-14 | dátum prístupu = 2026-05-14}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]].<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
V roku [[1979]] absolvoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]],<ref name="uk-absolvent">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = Bratislava}}</ref> v rokoch [[1989]]{{--}}[[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena (vydavateľstvo)|Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka ''[[Fragment (časopis)|Fragment]]''.<ref name="slc" />
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
* [[1985]] – ''Máš, čo nemáš''
* [[1989]] – ''Ovocnejší strom''
* [[1998]] – ''Spray, modrá mentalita''
* [[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
* [[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
== Ocenenia ==
* [[2004]]: Cena Zbigniewa Dominiaka za rok 2003 za vynikajúce pretlmočenie poľskej poézie do slovenčiny.<ref name="slc-ocenenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel : Ocenenia | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel/ocenenia | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2011]]: Cena poľského združenia autorov ZAiKS za preklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel nagroda literacka dla tłumaczy 2011 | titul = Laureaci Nagród ZAiKS-u | url = https://www.zaiks.org.pl/artykuly/2020/sierpien/laureaci-nagrod-zaiks-u | vydavateľ = ZAiKS | miesto = Warszawa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* 2011: Dôstojnícky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky za výnimočné zásluhy pri rozvoji poľsko-slovenskej spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = 23. Chmel Karol | titul = Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 29 czerwca 2011 r. o nadaniu orderów i odznaczeń | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/download.xsp/WMP20110840873/O/M20110873.pdf#page=2 | vydavateľ = Kancelaria Sejmu RP | miesto = Warszawa | dátum vydania = 2011-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2013]]: prémia Literárneho fondu za rok 2012 za preklad diela Vladimíra Pištala ''Tesla, portrét medzi maskami''.<ref name="slc-ocenenia" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{slc autor|karol-chmel}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
4h4pxgsgom9tt89cg31t7cbvnwhl3wf
8214088
8213985
2026-05-15T07:35:06Z
Bakjb
236375
pridaná [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Poľskej republiky]] pomocou použitia HotCat
8214088
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Karol Chmel
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
| Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|14|1953|10|06}}
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Literatúra
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]], [[Zvolen]] – † [[14. máj]] [[2026]])<ref name="slc" /><ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Zomrel tichý velikán poézie a prekladov. Karol Chmel odišiel vo veku 72 rokov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/807807-zomrel-tichy-velikan-poezie-a-prekladov-karol-chmel-odisiel-vo-veku-72-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-14 | dátum prístupu = 2026-05-14}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]].<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
V roku [[1979]] absolvoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]],<ref name="uk-absolvent">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = Bratislava}}</ref> v rokoch [[1989]]{{--}}[[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena (vydavateľstvo)|Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka ''[[Fragment (časopis)|Fragment]]''.<ref name="slc" />
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuje i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
* [[1985]] – ''Máš, čo nemáš''
* [[1989]] – ''Ovocnejší strom''
* [[1998]] – ''Spray, modrá mentalita''
* [[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
* [[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
== Ocenenia ==
* [[2004]]: Cena Zbigniewa Dominiaka za rok 2003 za vynikajúce pretlmočenie poľskej poézie do slovenčiny.<ref name="slc-ocenenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel : Ocenenia | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel/ocenenia | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2011]]: Cena poľského združenia autorov ZAiKS za preklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel nagroda literacka dla tłumaczy 2011 | titul = Laureaci Nagród ZAiKS-u | url = https://www.zaiks.org.pl/artykuly/2020/sierpien/laureaci-nagrod-zaiks-u | vydavateľ = ZAiKS | miesto = Warszawa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* 2011: Dôstojnícky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky za výnimočné zásluhy pri rozvoji poľsko-slovenskej spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = 23. Chmel Karol | titul = Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 29 czerwca 2011 r. o nadaniu orderów i odznaczeń | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/download.xsp/WMP20110840873/O/M20110873.pdf#page=2 | vydavateľ = Kancelaria Sejmu RP | miesto = Warszawa | dátum vydania = 2011-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2013]]: prémia Literárneho fondu za rok 2012 za preklad diela Vladimíra Pištala ''Tesla, portrét medzi maskami''.<ref name="slc-ocenenia" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{slc autor|karol-chmel}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Poľskej republiky]]
p290zwp2fcf06jp71prwnohrcph5os9
8214091
8214088
2026-05-15T07:45:04Z
Bakjb
236375
min. č.
8214091
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Karol Chmel
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
| Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|14|1953|10|06}}
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Literatúra
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]], [[Zvolen]] – † [[14. máj]] [[2026]])<ref name="slc" /><ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Zomrel tichý velikán poézie a prekladov. Karol Chmel odišiel vo veku 72 rokov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/807807-zomrel-tichy-velikan-poezie-a-prekladov-karol-chmel-odisiel-vo-veku-72-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-14 | dátum prístupu = 2026-05-14}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]].<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
V roku [[1979]] absolvoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]],<ref name="uk-absolvent">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = Bratislava}}</ref> v rokoch [[1989]]{{--}}[[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena (vydavateľstvo)|Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka ''[[Fragment (časopis)|Fragment]]''.<ref name="slc" />
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuval i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
* [[1985]] – ''Máš, čo nemáš''
* [[1989]] – ''Ovocnejší strom''
* [[1998]] – ''Spray, modrá mentalita''
* [[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
* [[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
== Ocenenia ==
* [[2004]]: Cena Zbigniewa Dominiaka za rok 2003 za vynikajúce pretlmočenie poľskej poézie do slovenčiny.<ref name="slc-ocenenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel : Ocenenia | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel/ocenenia | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2011]]: Cena poľského združenia autorov ZAiKS za preklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel nagroda literacka dla tłumaczy 2011 | titul = Laureaci Nagród ZAiKS-u | url = https://www.zaiks.org.pl/artykuly/2020/sierpien/laureaci-nagrod-zaiks-u | vydavateľ = ZAiKS | miesto = Warszawa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* 2011: Dôstojnícky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky za výnimočné zásluhy pri rozvoji poľsko-slovenskej spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = 23. Chmel Karol | titul = Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 29 czerwca 2011 r. o nadaniu orderów i odznaczeń | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/download.xsp/WMP20110840873/O/M20110873.pdf#page=2 | vydavateľ = Kancelaria Sejmu RP | miesto = Warszawa | dátum vydania = 2011-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2013]]: prémia Literárneho fondu za rok 2012 za preklad diela Vladimíra Pištala ''Tesla, portrét medzi maskami''.<ref name="slc-ocenenia" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{slc autor|karol-chmel}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Poľskej republiky]]
e5qfqfh3zy5zjk55kir9k3yxdjkahgn
8214151
8214091
2026-05-15T09:51:04Z
~2026-29230-47
294915
8214151
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Karol Chmel
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| Portrét =
| Veľkosť portrétu =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[6. október]] [[1953]]
| Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = {{dúv|2026|05|14|1953|10|06}}
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]]
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Literatúra
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Karol Chmel''' (* [[6. október]] [[1953]], [[Zvolen]] – † [[14. máj]] [[2026]])<ref name="slc" /><ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Zomrel tichý velikán poézie a prekladov. Karol Chmel odišiel vo veku 72 rokov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/807807-zomrel-tichy-velikan-poezie-a-prekladov-karol-chmel-odisiel-vo-veku-72-rokov/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-05-14 | dátum prístupu = 2026-05-14}}</ref> bol [[Slovensko|slovenský]] [[redaktor]], [[básnik]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]].<ref name="slc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
V roku [[1979]] absolvoval odbor výchova a vzdelávanie dospelých na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]],<ref name="uk-absolvent">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = Bratislava}}</ref> v rokoch [[1989]]{{--}}[[1996]] bol redaktorom vydavateľstva [[Smena (vydavateľstvo)|Smena]], v roku [[1998]] pracoval ako redaktor v mesačníku OS, neskôr bol redaktorom mesačníka ''[[Fragment (časopis)|Fragment]]''.<ref name="slc" />
== Tvorba ==
Debutoval v roku [[1985]] zbierkou básní ''Máš, čo nemáš''. Vo svojich dielach sa zaoberá odhaľovaním a analýzou zložitosti a protirečivosti reality a ľudského bytia. Postavy v jeho dielach bojujú o vlastnú identitu v súčasnom svete. Okrem vlastnej tvorby sa venuval i prekladaniu z [[poľština|poľskej]], [[slovinčina|slovinskej]], [[srbčina|srbskej]] a [[chorvátčina|chorvátskej]] literatúry ([[Marcin Baran]], [[Leszek Engelking]], [[Darek Foks]], [[Natasza Goerke]], [[Witold Gombrowicz]], [[Zbigniew Herbert]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Jerzy Kronhold]], [[Ryszard Krynicki]], [[Ewa Lipska]], [[Czesław Miłosz]], [[Jacek Podsiadło]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Jarosław Marek Rymkiewicz]], [[Marcin Świetlicki]], [[Adam Zagajewski]], [[Danilo Kiš]], [[Borislav Pekić]], [[Aleš Debeljak]], [[Edvard Kocbek]], [[Bora Ćosić]], [[Andrzej Sapkowski]]).
== Dielo ==
* [[1985]] – ''Máš, čo nemáš''
* [[1989]] – ''Ovocnejší strom''
* [[1998]] – ''Spray, modrá mentalita''
* [[2004]] – ''O nástrojoch, náradí a iných veciach vypustených z ruky''
* [[2009]] – ''Chiaroscuro. Poznámky, opisy, palimpsesty''
== Ocenenia ==
* [[2004]]: Cena Zbigniewa Dominiaka za rok 2003 za vynikajúce pretlmočenie poľskej poézie do slovenčiny.<ref name="slc-ocenenia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karol Chmel : Ocenenia | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-chmel/ocenenia | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2011]]: Cena poľského združenia autorov ZAiKS za preklad.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Karol Chmel nagroda literacka dla tłumaczy 2011 | titul = Laureaci Nagród ZAiKS-u | url = https://www.zaiks.org.pl/artykuly/2020/sierpien/laureaci-nagrod-zaiks-u | vydavateľ = ZAiKS | miesto = Warszawa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* 2011: Dôstojnícky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky za výnimočné zásluhy pri rozvoji poľsko-slovenskej spolupráce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = 23. Chmel Karol | titul = Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 29 czerwca 2011 r. o nadaniu orderów i odznaczeń | url = https://isap.sejm.gov.pl/isap.nsf/download.xsp/WMP20110840873/O/M20110873.pdf#page=2 | vydavateľ = Kancelaria Sejmu RP | miesto = Warszawa | dátum vydania = 2011-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
* [[2013]]: prémia Literárneho fondu za rok 2012 za preklad diela Vladimíra Pištala ''Tesla, portrét medzi maskami''.<ref name="slc-ocenenia" />
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{slc autor|karol-chmel}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Chmel, Karol}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Poľskej republiky]]
fy3onvj14y9isqkgss68oapdl7yxbmk
Stirlingov motor
0
80297
8214039
8148442
2026-05-15T06:50:36Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214039
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Philips Stirling 1.jpg|right|náhľad|Stirlingov motor ''Philips'' z roku 1953.]]
[[Súbor:Stirlingmotor in Betrieb.JPG|náhľad|Funkčný model stirlingovho motora v pohybe]]
'''Stirlingov motor''' je piestový [[tepelný stroj]], v ktorom sa energia na pracovný cyklus privádza [[prestup tepla|prestupom tepla]] z vonkajšieho zdroja. Vo väčšine prípadov sa teplo získava spaľovaním, ide o [[motor s vonkajším spaľovaním]]<ref>{{cite book
| last = Singh
| first = Onkar
| title = Engineering Thermodynamics
| publisher = New Age International
| year = 2007
| isbn = 9788122417500
| url = http://books.google.com/books?id=xCohCoT_6xkC&lpg=PA367&dq=stirling%20%2B%22heat%20engine%22%20%2B%22external%20combustion%20engine%22&hl=sk&pg=PA367#v=onepage&q=stirling%20+%22heat%20engine%22%20+%22external%20combustion%20engine%22&f=false
}}</ref>
== História ==
Bratia [[Róbert Stirling|Róbert]] a [[James Stirling]]ovci zostrojili v roku [[1816]] [[tepelný stroj]], ktorý bol (je) bezpečný, jednoduchý a najmä hospodárny. V tom čase sa využíval predovšetkým na odčerpávanie vody z baní. [[Účinnosť (technika)|Účinnosť]] Stirlingovho motora bola vtedy porovnateľná s účinnosťou [[parný stroj|parného stroja]], ide o druhý stroj v dejinách, ktorý mení tepelnú energiu na mechanickú prácu. Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, keď hlavné požiadavky na motor boli [[výkon]], jeho regulovateľnosť a rýchly nábeh, podľahol Stirlingov motor mohutnému tlaku spaľovacích [[motor s vnútorným spaľovaním|motorov s vnútorným spaľovaním]] ([[zážihový motor|ážihový motor]] a [[vznetový motor]]) – ktorý vlastne trvá až dodnes.
Až v ostatných rokoch sa začali využívať nové pracovné látky (napr. [[hélium]]…), druhy tesnení, zdokonalené druhy [[výmenník tepla|výmenníkov tepla]] a vedomosti v oblasti prúdenia, až do tej miery, že Stirlingov motor začalo byť výhodné používať opäť – ako napr. súčasť [[kogeneračné zariadenie|kogeneračných zariadení]] – a dá sa vo všeobecnosti nazvať ekologický motor 21. storočia.
== Princíp činnosti ==
[[Súbor:Stirlingov motor schema.png|right|thumb|Zjednodušená funkčná schéma princípu Stirlingovho motora.]]
[[Súbor:Stirlingov motor princip.svg|right|thumb|Stirlingov motor.]]
[[Súbor:Alpha Stirling.gif|náhľad|Stirlingov motor v dvojpiestovom usporiadaní]]
[[Súbor:Stirling Animation.gif|náhľad|Stirlingov motor v jednovalcovom usporiadaní]]
[[Piest]] (3) sa nachádza v [[úvrať#dolná úvrať|dolnom úvrate]]. Na začiatku je všetka pracovná látka – [[plyn]] – pri nízkej [[teplota|teplote]] a [[tlak]]u v hornej časti [[valec (technika)|valca]] (2) (Obr. č. 1a). Piest sa posunie smerom nahor – do [[úvrať#horná úvrať|horného úvratu]], vytlačí pracovný plyn, ktorý voľne obtečie okolo piesta, do dolnej časti (4). Dolná („teplá“) časť motora je ohrievaná vonkajším zdrojom tepla. Teplota plynu vo vnútri valca vzrastie – plyn zväčší svoj objem, čo je sprevádzané zväčšením tlaku plynu vo valci (4) (Obr. č. 1b). V ďalšej fáze sa piest opäť presunie do dolnej úvrate, horúci plyn sa presunie do hornej časti, ktorá je nepretržite ochladzovaná, plyn sa ochladí, zmenší objem – a tlak a teplota v sústave klesne.
V reálnom zariadení namiesto U – trubice sa nachádza pracovný (tesný) piest (1), ktorý sa pohybuje vo svojom pracovnom valci vplyvom zmeny tlaku pracovného plynu. Pohyby piestov sú navzájom prepojené [[mechanizmus|mechanizmom]] (obr. č. 2). Piest (3) sa presunie do dolnej úvrate a horúci plyn je ním vytlačený do hornej časti (2) valca, pracovný piest v dôsledku zmeny tlaku (zväčšenie) sa posunie do dolnej úvrate. V ďalšom cykle dôjde k odobratiu tepla (Q2) z valca a poklesu tlaku vo valci. V dôsledku [[podtlak]]u je pracovný piest (1) posúvaný k hornej úvrati. Súčasne sa piest (3) presúva do hornej úvrate a z priestoru (2) vytláča pracovný plyn do dolnej časti (4).
== Vlastnosti ==
Ide o zariadenie s vysokou flexibilitou, všestranným použitím a univerzálnosťou. Má vysokú teoretickú účinnosť – porovnateľnú so zážihovým a vznetovým motorom. Ako z popisu vyplýva, nejde o motor s vnútorným spaľovaním, kde sa využíva uvoľnené teplo zo špeciálneho [[palivo|paliva]] privedeného do motora, ale tepelná energia, ktorá sa transformuje na mechanickú, sa privádza zvonku – motor s vonkajším spaľovaním, resp. s vonkajším prívodom tepla – najlepšie skúsenosti sú s plynovými [[horák]]mi z dôvodu ich dobrej regulovateľnosti a účinnosti. Vonkajšie [[spaľovanie]] je pritom dokonalejšie (lepšie využitie paliva), s menším množstvom škodlivých splodín{{chýba citácia}}. (Žiaden z iných dosiaľ skonštruovaných motorov nie je schopný využiť tak širokú skupinu energií ako práve Stirlingov motor.)
Je to, ako vyplýva z termodynamického popisu cyklu, [[uzatvorený termodynamický systém]], žiadna látka do motora nevstupuje, ani z neho nevystupuje, teda je možné použiť najvhodnejšiu pracovnú látku ako náplň do valca. Nepotrebuje [[olej]], ktorý sa pri [[dvojtaktný spaľovací motor|dvojtaktných spaľovacích motoroch]] primiešava do paliva – a tým sa uvoľňuje do ovzdušia menej škodlivín.
Z konštrukčného hľadiska má Stirlingov motor ďalšie výhody. Je to robustné zariadenie, ktoré sa ľahko obsluhuje, nie je komplikované ako spaľovacie motory. Z dôvodu jednoduchej konštrukcie, pomalých otáčok, robustnosti a malého množstva pohyblivých častí má zariadenie tichý chod. Zariadenie je celé zapuzdrené, tesné, bezpečné a spoľahlivé – je ho možné použiť napr. vo výbušnom prostredí, vie pracovať pod vodou, vo vákuu. Keďže nedochádza k spaľovaniu paliva vo vnútri motora, nevzniká zbytočný [[hluk]] a [[vibrácie]] – motor má vyššiu životnosť, jeho súčiastky sú menej namáhané ako pri spaľovacích motoroch.
Za predpokladu, že Stirlingov motor je správne navrhnutý a zostrojený, je jeho účinnosť minimálne taká, ako pri najlepších vznetových motoroch. Za predpokladu použitia keramických častí motora, jeho účinnosť a výkon vzrastie.
Jednou z neoceniteľných ''predností'', ako už bolo vyššie spomenuté je, že na pohon motora je možné použiť rôzne palivá, aj menej ušľachtilé, čo má veľký význam pri viacpalivových prevedeniach:
* [[zemný plyn]] – so zemným plynom sa dosahujú najlepšie výsledky, ako po ekonomickej stránke, tak aj po ekologickej. Spaľovanie prebieha pri cca 650 °C, a keďže ide o otvorené horenie, emisie sú niekoľko násobne nižšie ako pri klasických spaľovacích obehoch.
* tuhé palivo, aj odpad
* tekuté a plynné palivá
* využitie regeneratívnej energie z [[biomasa|biomasy]] – odpad v poľnohospodárstve, rastlinné zvyšky, [[drevné štiepky]], [[piliny]], [[kôra]], [[slama]], [[seno]]
** [[bioplyn]] – plyn zo skládok, z čistiarní odpadových vôd, [[koksový plyn]], [[banský plyn]]…
* [[slnečná energia]]
* [[geotermálne energia]]
* odpadové teplo
Stirlingov motor je možné využiť aj ako ''[[chladiaci stroj]]'' bez FCKW plynov, ale aj na skvapalňovanie plynov.
Tak ako každé zariadenie má aj Stirlingov motor svoje pozitíva a negatíva. Negatívne vlastnosti zariadenia sa prejavia najmä vtedy, keď technické riešenie motora a jeho aplikácie nie je vhodne zvládnuté – čiže nejde ani tak o negatívum motora samotného – jeho princípu, ako o konštrukčné a technické problémy pri jeho návrhu a výrobe.
Za predpokladu, že je potrebné napr. navrhnúť a vyrobiť motor malých rozmerov a hmotnosti – je potrebné, aby tlak pracovného plynu v motore bol cca 15 MPa a relatívne vysoké pracovné otáčky (3000 – 4000 ot/min.). S tým sú spojené problémy charakteru – kvalitné tesnenie a materiály pre teplú časť motora.
=== Použitie v kogenerácii ===
Je možné zostrojiť motor o relatívne malom výkone – iba niekoľko [[Watt (jednotka)|wattov]] (demonštračné funkčné zariadenie, kde rozdiel teplôt, ktorý uvedie motor do pohybu je niekoľko stupňov Celzia – rádove (5-6) °C – ale to je krajný extrém), čo ponúka určité možnosti nasadenia práve Stirlingového motora v tzv. mikrokogenerácii t. j. tam, kde je síce potreba [[elektrická energia|elektrickej energie]], ale pri splnení požiadavky 6000 prevádzkových hodín, nie je možné použiť z dôvodu nízkej trvalej potreby elektrickej energie bežné [[kogeneračná jednotka|kogeneračné jednotky]] – na báze spaľovania zemného plynu, ktoré sa vyrábajú až od výkonu 5-6 kWel, čo predstavuje výkon, ktorý nie je možné využiť počas roka.
Príklad: Bežný rodinný dom – bez bazénov, klimatizácie…, byt v čase neprítomnosti obyvateľov počas dňa, má trvalú potrebu el. energie veľmi nízku. V prevádzke je malý počet zariadení, ktoré pre svoju prevádzku potrebujú neustále byť pripojené na el. sieť – [[chladnička]], [[mraznička]], zariadenia v tzv. spiacom režime…, po príchode obyvateľov – osvetlenie, zvlhčovač vzduchu, príprava teplej úžitkovej vody atď. A práve tam je možné použiť Stirlingov motor o potrebnom (malom) výkone.
Elektrická účinnosť motora malého výkonu je relatívne nízka a pohybuje sa v rozsahu 10% (350 Wel),12,5% (800 Wel) a 25% (3000 Wel) <ref>{{cite book
| last = Brand
| first = Ir. W. K.
| title = The Stirling Engine, Decentralised Cogeneration & The Clima Change Challenge
| publisher = Cogen Europe
| year = 1997
}}</ref>. V ďalšom je možné uvažovať o spojení Stirlingovho motora s [[tepelné čerpadlo|tepelným čerpadlom]], kde dôjde k lepšiemu využitiu tepelnej energie, resp. primárnych zdrojov. [[Tepelná účinnosť]] použiteľného Stirlingovho motora sa pohybuje v rozmedzí 60 – 70%, elektrická 20 – 30%, teda [[celková účinnosť]] je okolo 90% {{chýba citácia}} (použiteľný v zmysle prevádzkovom. Nemá totiž význam hovoriť o kogenerácii o výkone 350 W). Prevádzkový čas 5 000 – 10 000 hodín bez údržby a dlhý čas po prvú [[generálna oprava|generálnu opravu]], čo je cca 30 000 hodín{{chýba citácia}} zaručuje hospodárnu prevádzku kogenerácie aj zariadeniam o malom výkone (okolo 10 kWel), hospodárnejšiu ako pri použití zážihového motora.
Štúdia pre spoločnosť Forst & Sullivan<ref>{{cite journal
|first=Rastislav
|last=Isteník
|year=2005
|month=March
|title=The Stirling engine and its thermal efficiency
|journal=MECCA - Journal of Middle European Construction and Design of Cars
|volume=III.
|issue=No. 1
|pages=19–24
|publisher=ČVUT, Praha, Czech Republic
|issn=ISSN 1214-0821
|url=http://bozek.cvut.cz/mecca/2005/1_05-istenik-en.pdf
|accessdate=2011-11-19
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> poukázala na fakt, že za priaznivých okolností môžu byť Stirlingove motory na trhu skôr ako palivové články – a to práve z dôvodu ich možnosti nasadenia ako viacpalivových zariadení – (zemný plyn/iné palivo ako záloha) a jednoduchšej výrobe.
== Referencie ==
<references/>
Použitá literatúra:
* [1] Š. Antal: Termodynamika, STU Bratislava, Edičné stredisko STU BA 1992
* [2] BWK 1-2 / 99 jan./feb., str. 8, Springer VDI Verlag
* [3] J. Majer a kol.: Energetické stroje, SNTL/ALFA, Praha 1969
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Stirling engine}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.solo-germany.com/deutsch/inhalt/chronik_92-96 solo germany chronik]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{deu icon}}
* [http://home.germany.net/101-276996/fette.htm home germany] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060707215050/http://home.germany.net/101-276996/fette.htm |date=2006-07-07 }} {{deu icon}}
* [http://www.energienetz.de/verbraucherpower/steuerung-home/Fachthemen/kwk-links.html energienetz verbraucherpower] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020628051020/http://www.energienetz.de/verbraucherpower/steuerung-home/Fachthemen/kwk-links.html |date=2002-06-28 }} {{deu icon}}
* [http://www.bekkoame.ne.jp/~khirata/ http://www.bekkoame.ne.jp/~khirata/] {{eng icon}}
[[Kategória:Piestové spaľovacie motory]]
[[Kategória:Eponymické termíny v technike]]
ragwiwkquy38c9m71i7zhlxbbxlwa4c
Atlantída
0
90387
8214144
8106308
2026-05-15T09:37:07Z
~2026-25835-64
293305
8214144
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
[[Súbor:Atlantis map Kampanakis.jpg|náhľad|Imaginárna mapa Atlantídy z 19. storočia]]
'''Atlantída'''<ref>Atlantída. in: Encyclopaedia Beliana 1. 1999. S. 437</ref> alebo '''Atlantis'''<ref>Atlantis. in: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 239</ref> ([[starogréčtina|po grécky]] ''Atlantis'') je legendárny [[ostrov]] (prípadne [[krajina]]) s vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín [[more|mora]].
O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje [[Platón]]. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie aténskeho politika [[Solón]]a. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná [[ľadová doba]]).
Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jeho existencii a možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú [[Platón]]ove spisy, v ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a polohu; mala ležať niekde za ''Herkulovými stĺpmi'' (asi dnešný [[Gibraltársky prieliv]]).
== Platónov odkaz ==
[[Súbor:Platon-2.jpg|náhľad|Platón]]
[[Platón]]ove písomné dialógy ''[[Timaios (Platónov dialóg)|Timaios]]'' a ''[[Kritias (Platónov dialóg)|Kritias]]'', napísané v roku [[360 pred Kr.]], sú jediným zdrojom informácií o Atlantíde. V týchto dialógoch odkazuje Platón na rozprávanie gréckeho štátnika [[Solón]]a, ktorý sa vraj všetko o Atlantíde dozvedel pri svojej ceste do [[Egypt]]a.
Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred dobou, v ktorej žil [[Solón]] (čiže 9600 pred Kr.), za Herkulovými stĺpmi kontinent veľký ako [[Ázia]] (čiže dnešná [[Malá Ázia]]) a [[Líbya]] (čiže severná [[Afrika]]). Podľa gréckej mytológie tejto oblasti vládne [[Poseidón]], boh morí; názov „Atlantida“ je odvodený od mena jeho najstaršieho syna [[Atlas (mytológia)|Atlanta]] (pozor na zámenu s rovnomenným [[titan]]om, podľa ktorého bol pomenovaný [[Atlantický oceán]]). [[Poseidón]] mal so svojou manželkou [[Kleitó]] celkovo 10 synov (päť dvojčiat) a Atlantída sa preto administratívne delila na desať provincií.
=== Opis Atlantídy ===
Atlantída mala byť veľmi úrodná a husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 [[stádium|stádií]], okolo centrálneho chrámového pahorka boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidónov chrám uprostred mesta.
Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v bielej, čiernej a červenej farbe. V Atlantíde boli dva pramene, jeden s horúcou a druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s ďalšími vyspelými civilizáciami v zahraničí.
=== Vojna so Stredomorím ===
Platón spomína aj vojnu, ktorá vypukla medzi krajinami pred a za Herkulovými stĺpmi (čiže Atlantída bojovala proti [[Egypt]]u, pra-Aténam a ostatným štátom v [[Stredomorie|Stredomorí]]). Pred začiatkom tejto vojny si Atlantíďania podmanili veľkú časť Stredomoria až k [[Egypt]]u. Oveľa menším, ale statočnejším pra-Aténam sa podarilo Atlantídu poraziť a oslobodiť krajiny až k Herkulovým stĺpom. Neskôr, po mohutnom zemetrasení, sa celý atlantický kontinent potopil do mora.
== Geografická poloha Atlantídy ==
Atlantída sa mala nachádzať vo vonkajšom oceáne za Herkulovými stĺpmi (dnešný [[Gibraltársky prieliv]]). Gréci [[Atlantický oceán]] považovali za svetový oceán obopínajúci tri kontinenty - [[Európa|Európu]], [[Afrika|Afriku]] a [[Ázia|Áziu]]. Podľa tejto definície teda Atlantída mohla ležať kdekoľvek mimo Stredozemného mora, od [[Švédsko|Švédska]] po [[India|Indiu]]. Hypotéz o možnej polohe Atlantídy je teda nepreberné množstvo.
=== Kréta ===
Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Solón mohol pri preklade egyptských rukopisov zameniť číslovku „1000“ za „100“. To by znamenalo, že Atlantída zanikla v období okolo roku 1500 pred Kr. a mala 10x menšie rozmery. Títo bádatelia (''James Mavor'', ''James Baikie'') tvrdia, že zánik [[Minojská civilizácia|minojskej civilizácie]] je identický so zánikom Atlantídy. Na [[Kréta|Kréte]] sa navyše našli mnohé reliéfy a nástenné maľby znázorňujúce lov býkov a býčie zápasy. Býčí kult bol podľa [[Platón]]a vyznávaný aj na Atlantíde. Podľa najnovších výskumov však minojská civilizácia neskončila pre výbuch [[sopka|sopky]] na vulkanickom ostrove [[Théra]] blízko [[Kréta|Kréty]], ako sa prv predpokladalo (podobnosť so zánikom Atlantídy tak odpadá), ale existovala ešte približne 200 rokov po tejto katastrofe. Kréta sa navyše samozrejme nenachádza v oceáne za [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]].
=== Trója ===
Iní autori (napr. ''Eberhard Zangger'') predpokladajú, že celá história Atlantídy je v podstate egyptská verzia [[Ilias|Iliady]] spätne prenesená do [[Grécko|Grécka]] [[Solón]]om. Herkulove stĺpy by teda znamenali prieliv [[Dardanely]]. Atlantída mala ležať za Herkulovými stĺpmi, ale [[Trója]] z egyptského pohľadu leží pred Dardanelami. Trója tiež nezanikla zemetrasením a následným potopením.
=== Čierne more ===
Podľa jednej teórie atlantická civilizácia existovala približne okolo roku 5500 pred Kr. na severozápadnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] (vtedy ešte sladkovodného jazera) a bola zničená pri pretrhnutí prírodnej hrádze na mieste dnešného [[Istanbul]]u a následnej potope a prepojení Čierneho a [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Herkulove stĺpy by teda v tomto prípade znamenali [[Bospor|Bosporský prieliv]].
=== Spartel ===
Skupina francúzskych vedcov sa domnieva, že Atlantída sa mohla nachádzať na zatopenom ostrove Spartel v [[Cádiz|Cádizskom zálive]]. Podľa ich analýz morského dna vyšlo najavo, že sa Spartel potopil v dôsledku mnohých zemetrasení a vĺn [[cunami]].
=== Sardínia ===
Taliansky novinár ''Sergio Frau'' vo svojom článku ''„Le colonne d'Ercole“'' tvrdí, že v čase pred [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] znamenali Herkulove stĺpy Sicílsky prieliv. Atlantída by teda mohla byť totožná so [[Sardínia|Sardíniou]], ktorú postihla prírodná katastrofa. Jedna časť uniknutých obyvateľov následne založila [[Etruskovia|etruskú civilizáciu]] na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] a zvyšok preživšieho obyvateľstva sa pripojil k ostatným morským národom pri útoku na Egypt (výrazná podobnosť s opisovanou vojnou o Stredomorie).
=== Ďalšie lokality ===
Medzi ďalšie uvažované lokality patrí v Stredomorí [[Malta]] a [[Cyprus]], v Atlantickom oceáne potom napríklad [[Írsko]], ostrovy [[Karibik]]u či [[Azory]].
Manželia Rand a Rose Flem-Athovci sa na základe prác profesora Charlese Hapgooda, ktorý v 50. rokoch vyslovil teóriu o posune zemskej kôry, domnievajú, že Antarktída je stratená Atlantída. Flem-Athovci svoju teóriu publikovali v knihe ''Keď padalo nebo/Hľadanie Atlantídy'' (When The Sky Fell).
== Kritika ==
Väčšina historikov sa zhoduje, že Atlantída je iba Platónova fikcia. Dôvodom pre to je, že v období 10000 rokov pred Kr. je existencia takto vyspelých civilizácií nepravdepodobná, neexistujú ani iné písomné pramene než Platónove (Atlantídu nespomína [[Herodotos]] ani žiaden iný grécky autor, hoci by im vtedy museli byť dejiny Atlantídy známe).
Platón zrejme použil príbeh Atlantídy ako demonštráciu ideálneho štátu - súžitie ľudí na kontinente líči Platón ako demokratický spoločenský ideál, formu štátu, ktorú vždy odporúčal svojim súčasníkom. Pôvodne mali Atlantíďania podľa Platóna žiť usporiadane a v súlade so zákonmi bohov. Neskôr ale začali túžiť po väčšom bohatstve a moci, stratili dôveru bohov a [[Zeus]] sa nakoniec rozhodol celý kontinent zničiť mohutným zemetrasením.
== Atlantológia ==
[[Súbor:Ignatius-Donnelly.jpg|náhľad|Ignatius Donnelly]]
Americký vedec a politik [[Ignatius Donnelly]], ktorý sa považuje za otca Atlantológie, sa najviac preslávil svojou knihou, ktorá vyšla v roku 1882 pod titulom ''Atlantída - svet pred potopou''.
Donnelly v nej obsiahlo porovnáva stavebné prvky, ktoré sa vyskytujú v Starom aj Novom svete, a prichádza k názoru, že stratená civilizácia musela byť ich spoločným predchodcom.
Myslel si, že tento ostrovný kontinent kedysi ležal v šírych vodách Atlantického oceána a spájal Európu a Afriku s Amerikou. Jeho obyvatelia, majestátna rasa spola ľudských, spola božských bytostí, položila základy civilizácií na celom svete.
Podľa Donnellyho prepočtov možno predpokladať, že Atlantída zmizla pod morom asi pred 12 000 rokmi.
Jeho špekulácie o Atlantíde sú bohužiaľ síce presvedčivejšie ako bájky, ale nie ako presné archeologické skúmanie. Na základe neho totiž nemožno považovať stratenú civilizáciu Atlantídy za chýbajúci článok medzi oboma stranami oceánu.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Atlantis}}
[[Kategória:Záhady]]
hhrqi1d1ym0l12dh6w3692re0a91upd
8214145
8214144
2026-05-15T09:38:38Z
~2026-25835-64
293305
8214145
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
[[Súbor:Atlantis map Kampanakis.jpg|náhľad|Imaginárna mapa Atlantídy z 19. storočia]]
'''Atlantída'''<ref>Atlantída. in: Encyclopaedia Beliana 1. 1999. S. 437</ref> alebo '''Atlantis'''<ref>Atlantis. in: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 239</ref> ([[starogréčtina|po grécky]] ''Atlantis'') je legendárny [[ostrov]] (prípadne [[krajina]]) s vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín [[more|mora]].
O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje [[Platón]]. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie aténskeho politika [[Solón]]a. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná [[ľadová doba]]).
Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jeho existencii a možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú [[Platón]]ove spisy, v ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a polohu; mala ležať niekde za ''Herkulovými stĺpmi'' (asi dnešný [[Gibraltársky prieliv]]).
== Platónov odkaz ==
[[Súbor:Platon-2.jpg|náhľad|Platón]]
[[Platón]]ove písomné dialógy ''[[Timaios (Platónov dialóg)|Timaios]]'' a ''[[Kritias (Platónov dialóg)|Kritias]]'', napísané v roku [[360 pred Kr.]], sú jediným zdrojom informácií o Atlantíde. V týchto dialógoch odkazuje Platón na rozprávanie gréckeho štátnika [[Solón]]a, ktorý sa vraj všetko o Atlantíde dozvedel pri svojej ceste do [[Egypt]]a.
Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred dobou, v ktorej žil [[Solón]] (čiže 9600 pred Kr.), za Herkulovými stĺpmi kontinent veľký ako [[Ázia]] (čiže dnešná [[Malá Ázia]]) a [[Líbya]] (čiže severná [[Afrika]]). Podľa gréckej mytológie tejto oblasti vládne [[Poseidón]], boh morí; názov „Atlantida“ je odvodený od mena jeho najstaršieho syna [[Atlas (mytológia)|Atlanta]] (pozor na zámenu s rovnomenným [[titan]]om, podľa ktorého bol pomenovaný [[Atlantický oceán]]). [[Poseidón]] mal so svojou manželkou [[Kleitó]] celkovo 10 synov (päť dvojčiat) a Atlantída sa preto administratívne delila na desať provincií.
=== Opis Atlantídy ===
Atlantída mala byť veľmi úrodná a husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 [[stádium|stádií]], okolo centrálneho chrámového pahorka boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidónov chrám uprostred mesta.
Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v bielej, čiernej a červenej farbe. V Atlantíde boli dva pramene, jeden s horúcou a druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s ďalšími vyspelými civilizáciami v zahraničí.
=== Vojna so Stredomorím ===
Platón spomína aj vojnu, ktorá vypukla medzi krajinami pred a za Herkulovými stĺpmi (čiže Atlantída bojovala proti [[Egypt]]u, pra-Aténam a ostatným štátom v [[Stredomorie|Stredomorí]]). Pred začiatkom tejto vojny si Atlantíďania podmanili veľkú časť Stredomoria až k [[Egypt]]u. Oveľa menším, ale statočnejším pra-Aténam sa podarilo Atlantídu poraziť a oslobodiť krajiny až k Herkulovým stĺpom. Neskôr, po mohutnom zemetrasení, sa celý atlantický kontinent potopil do mora.
== Geografická poloha Atlantídy ==
Atlantída sa mala nachádzať vo vonkajšom oceáne za Herkulovými stĺpmi (dnešný [[Gibraltársky prieliv]]). Gréci [[Atlantický oceán]] považovali za svetový oceán obopínajúci tri kontinenty - [[Európa|Európu]], [[Afrika|Afriku]] a [[Ázia|Áziu]]. Podľa tejto definície teda Atlantída mohla ležať kdekoľvek mimo Stredozemného mora, od [[Švédsko|Švédska]] po [[India|Indiu]]. Hypotéz o možnej polohe Atlantídy je teda nepreberné množstvo.
=== Kréta ===
Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Solón mohol pri preklade egyptských rukopisov zameniť číslovku „1000“ za „100“. To by znamenalo, že Atlantída zanikla v období okolo roku 1500 pred Kr. a mala 10x menšie rozmery. Títo bádatelia (''James Mavor'', ''James Baikie'') tvrdia, že zánik [[Minojská civilizácia|minojskej civilizácie]] je identický so zánikom Atlantídy. Na [[Kréta|Kréte]] sa navyše našli mnohé reliéfy a nástenné maľby znázorňujúce lov býkov a býčie zápasy. Býčí kult bol podľa [[Platón]]a vyznávaný aj na Atlantíde. Podľa najnovších výskumov však minojská civilizácia neskončila pre výbuch [[sopka|sopky]] na vulkanickom ostrove [[Théra]] blízko [[Kréta|Kréty]], ako sa prv predpokladalo (podobnosť so zánikom Atlantídy tak odpadá), ale existovala ešte približne 200 rokov po tejto katastrofe. Kréta sa navyše samozrejme nenachádza v oceáne za [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]].
=== Trója ===
Iní autori (napr. ''Eberhard Zangger'') predpokladajú, že celá história Atlantídy je v podstate egyptská verzia [[Ilias|Iliady]] spätne prenesená do [[Grécko|Grécka]] [[Solón]]om. Herkulove stĺpy by teda znamenali prieliv [[Dardanely]]. Atlantída mala ležať za Herkulovými stĺpmi, ale [[Trója]] z egyptského pohľadu leží pred Dardanelami. Trója tiež nezanikla zemetrasením a následným potopením.
=== Čierne more ===
Podľa jednej teórie atlantická civilizácia existovala približne okolo roku 5500 pred Kr. na severozápadnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] (vtedy ešte sladkovodného jazera) a bola zničená pri pretrhnutí prírodnej hrádze na mieste dnešného [[Istanbul]]u a následnej potope a prepojení Čierneho a [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Herkulove stĺpy by teda v tomto prípade znamenali [[Bospor|Bosporský prieliv]].
=== Spartel ===
Skupina francúzskych vedcov sa domnieva, že Atlantída sa mohla nachádzať na zatopenom ostrove Spartel v [[Cádiz|Cádizskom zálive]]. Podľa ich analýz morského dna vyšlo najavo, že sa Spartel potopil v dôsledku mnohých zemetrasení a vĺn [[cunami]].
=== Sardínia ===
Taliansky novinár ''Sergio Frau'' vo svojom článku ''„Le colonne d'Ercole“'' tvrdí, že v čase pred [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] znamenali Herkulove stĺpy Sicílsky prieliv. Atlantída by teda mohla byť totožná so [[Sardínia|Sardíniou]], ktorú postihla prírodná katastrofa. Jedna časť uniknutých obyvateľov následne založila [[Etruskovia|etruskú civilizáciu]] na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] a zvyšok preživšieho obyvateľstva sa pripojil k ostatným morským národom pri útoku na Egypt (výrazná podobnosť s opisovanou vojnou o Stredomorie).
=== Ďalšie lokality ===
Medzi ďalšie uvažované lokality patrí v Stredomorí [[Malta]] a [[Cyprus]], v Atlantickom oceáne potom napríklad [[Írsko]], ostrovy [[Karibik]]u či [[Azory]].
Manželia Rand a Rose Flem-Athovci sa na základe prác profesora Charlese Hapgooda, ktorý v 50. rokoch vyslovil teóriu o posune zemskej kôry, domnievajú, že Antarktída je stratená Atlantída. Flem-Athovci svoju teóriu publikovali v knihe ''Keď padalo nebo/Hľadanie Atlantídy'' (When The Sky Fell).
== Kritika ==
Väčšina historikov sa zhoduje, že Atlantída je iba Platónova fikcia. Dôvodom pre to je, že v období 10000 rokov pred Kr. je existencia takto vyspelých civilizácií nepravdepodobná, neexistujú ani iné písomné pramene než Platónove (Atlantídu nespomína [[Herodotos]] ani žiaden iný grécky autor, hoci by im vtedy museli byť dejiny Atlantídy známe).
Platón zrejme použil príbeh Atlantídy ako demonštráciu ideálneho štátu - súžitie ľudí na kontinente líči Platón ako demokratický spoločenský ideál, formu štátu, ktorú vždy odporúčal svojim súčasníkom. Pôvodne mali Atlantíďania podľa Platóna žiť usporiadane a v súlade so zákonmi bohov. Neskôr ale začali túžiť po väčšom bohatstve a moci, stratili dôveru bohov a [[Zeus]] sa nakoniec rozhodol celý kontinent zničiť mohutným zemetrasením.
== Atlantológia ==
[[Súbor:Ignatius-Donnelly.jpg|náhľad|Ignatius Donnelly]]
Americký vedec a politik [[Ignatius Donnelly]], ktorý sa považuje za otca Atlantológie, sa najviac preslávil svojou knihou, ktorá vyšla v roku 1882 pod titulom ''Atlantída - svet pred potopou''.
Donnelly v nej obsiahlo porovnáva stavebné prvky, ktoré sa vyskytujú v Starom aj Novom svete, a prichádza k názoru, že stratená civilizácia musela byť ich spoločným predchodcom.
Myslel si, že tento ostrovný kontinent kedysi ležal v šírych vodách Atlantického oceána a spájal Európu a Afriku s Amerikou. Jeho obyvatelia, majestátna rasa spola ľudských, spola božských bytostí, položila základy civilizácií na celom svete.
Podľa Donnellyho prepočtov možno predpokladať, že Atlantída zmizla pod morom asi pred 12 000 rokmi.
Jeho špekulácie o Atlantíde sú bohužiaľ síce presvedčivejšie ako bájky, ale nie ako presné archeologické skúmanie. Na základe neho totiž nemožno považovať stratenú civilizáciu Atlantídy za chýbajúci článok medzi oboma stranami oceánu.
== Referencie ==
{{rozlišovacia stránka}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Atlantis}}
[[Kategória:Záhady]]
4citdw6dw50amf1ylq3sdg0ktarfq28
8214147
8214145
2026-05-15T09:38:54Z
~2026-25835-64
293305
8214147
wikitext
text/x-wiki
{{iné významy}}
[[Súbor:Atlantis map Kampanakis.jpg|náhľad|Imaginárna mapa Atlantídy z 19. storočia]]
'''Atlantída'''<ref>Atlantída. in: Encyclopaedia Beliana 1. 1999. S. 437</ref> alebo '''Atlantis'''<ref>Atlantis. in: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 239</ref> ([[starogréčtina|po grécky]] ''Atlantis'') je legendárny [[ostrov]] (prípadne [[krajina]]) s vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín [[more|mora]].
O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje [[Platón]]. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie aténskeho politika [[Solón]]a. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná [[ľadová doba]]).
Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jeho existencii a možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú [[Platón]]ove spisy, v ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a polohu; mala ležať niekde za ''Herkulovými stĺpmi'' (asi dnešný [[Gibraltársky prieliv]]).
== Platónov odkaz ==
[[Súbor:Platon-2.jpg|náhľad|Platón]]
[[Platón]]ove písomné dialógy ''[[Timaios (Platónov dialóg)|Timaios]]'' a ''[[Kritias (Platónov dialóg)|Kritias]]'', napísané v roku [[360 pred Kr.]], sú jediným zdrojom informácií o Atlantíde. V týchto dialógoch odkazuje Platón na rozprávanie gréckeho štátnika [[Solón]]a, ktorý sa vraj všetko o Atlantíde dozvedel pri svojej ceste do [[Egypt]]a.
Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred dobou, v ktorej žil [[Solón]] (čiže 9600 pred Kr.), za Herkulovými stĺpmi kontinent veľký ako [[Ázia]] (čiže dnešná [[Malá Ázia]]) a [[Líbya]] (čiže severná [[Afrika]]). Podľa gréckej mytológie tejto oblasti vládne [[Poseidón]], boh morí; názov „Atlantida“ je odvodený od mena jeho najstaršieho syna [[Atlas (mytológia)|Atlanta]] (pozor na zámenu s rovnomenným [[titan]]om, podľa ktorého bol pomenovaný [[Atlantický oceán]]). [[Poseidón]] mal so svojou manželkou [[Kleitó]] celkovo 10 synov (päť dvojčiat) a Atlantída sa preto administratívne delila na desať provincií.
=== Opis Atlantídy ===
Atlantída mala byť veľmi úrodná a husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 [[stádium|stádií]], okolo centrálneho chrámového pahorka boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidónov chrám uprostred mesta.
Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v bielej, čiernej a červenej farbe. V Atlantíde boli dva pramene, jeden s horúcou a druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s ďalšími vyspelými civilizáciami v zahraničí.
=== Vojna so Stredomorím ===
Platón spomína aj vojnu, ktorá vypukla medzi krajinami pred a za Herkulovými stĺpmi (čiže Atlantída bojovala proti [[Egypt]]u, pra-Aténam a ostatným štátom v [[Stredomorie|Stredomorí]]). Pred začiatkom tejto vojny si Atlantíďania podmanili veľkú časť Stredomoria až k [[Egypt]]u. Oveľa menším, ale statočnejším pra-Aténam sa podarilo Atlantídu poraziť a oslobodiť krajiny až k Herkulovým stĺpom. Neskôr, po mohutnom zemetrasení, sa celý atlantický kontinent potopil do mora.
== Geografická poloha Atlantídy ==
Atlantída sa mala nachádzať vo vonkajšom oceáne za Herkulovými stĺpmi (dnešný [[Gibraltársky prieliv]]). Gréci [[Atlantický oceán]] považovali za svetový oceán obopínajúci tri kontinenty - [[Európa|Európu]], [[Afrika|Afriku]] a [[Ázia|Áziu]]. Podľa tejto definície teda Atlantída mohla ležať kdekoľvek mimo Stredozemného mora, od [[Švédsko|Švédska]] po [[India|Indiu]]. Hypotéz o možnej polohe Atlantídy je teda nepreberné množstvo.
=== Kréta ===
Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Solón mohol pri preklade egyptských rukopisov zameniť číslovku „1000“ za „100“. To by znamenalo, že Atlantída zanikla v období okolo roku 1500 pred Kr. a mala 10x menšie rozmery. Títo bádatelia (''James Mavor'', ''James Baikie'') tvrdia, že zánik [[Minojská civilizácia|minojskej civilizácie]] je identický so zánikom Atlantídy. Na [[Kréta|Kréte]] sa navyše našli mnohé reliéfy a nástenné maľby znázorňujúce lov býkov a býčie zápasy. Býčí kult bol podľa [[Platón]]a vyznávaný aj na Atlantíde. Podľa najnovších výskumov však minojská civilizácia neskončila pre výbuch [[sopka|sopky]] na vulkanickom ostrove [[Théra]] blízko [[Kréta|Kréty]], ako sa prv predpokladalo (podobnosť so zánikom Atlantídy tak odpadá), ale existovala ešte približne 200 rokov po tejto katastrofe. Kréta sa navyše samozrejme nenachádza v oceáne za [[Gibraltársky prieliv|Gibraltárskym prielivom]].
=== Trója ===
Iní autori (napr. ''Eberhard Zangger'') predpokladajú, že celá história Atlantídy je v podstate egyptská verzia [[Ilias|Iliady]] spätne prenesená do [[Grécko|Grécka]] [[Solón]]om. Herkulove stĺpy by teda znamenali prieliv [[Dardanely]]. Atlantída mala ležať za Herkulovými stĺpmi, ale [[Trója]] z egyptského pohľadu leží pred Dardanelami. Trója tiež nezanikla zemetrasením a následným potopením.
=== Čierne more ===
Podľa jednej teórie atlantická civilizácia existovala približne okolo roku 5500 pred Kr. na severozápadnom pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]] (vtedy ešte sladkovodného jazera) a bola zničená pri pretrhnutí prírodnej hrádze na mieste dnešného [[Istanbul]]u a následnej potope a prepojení Čierneho a [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. Herkulove stĺpy by teda v tomto prípade znamenali [[Bospor|Bosporský prieliv]].
=== Spartel ===
Skupina francúzskych vedcov sa domnieva, že Atlantída sa mohla nachádzať na zatopenom ostrove Spartel v [[Cádiz|Cádizskom zálive]]. Podľa ich analýz morského dna vyšlo najavo, že sa Spartel potopil v dôsledku mnohých zemetrasení a vĺn [[cunami]].
=== Sardínia ===
Taliansky novinár ''Sergio Frau'' vo svojom článku ''„Le colonne d'Ercole“'' tvrdí, že v čase pred [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] znamenali Herkulove stĺpy Sicílsky prieliv. Atlantída by teda mohla byť totožná so [[Sardínia|Sardíniou]], ktorú postihla prírodná katastrofa. Jedna časť uniknutých obyvateľov následne založila [[Etruskovia|etruskú civilizáciu]] na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] a zvyšok preživšieho obyvateľstva sa pripojil k ostatným morským národom pri útoku na Egypt (výrazná podobnosť s opisovanou vojnou o Stredomorie).
=== Ďalšie lokality ===
Medzi ďalšie uvažované lokality patrí v Stredomorí [[Malta]] a [[Cyprus]], v Atlantickom oceáne potom napríklad [[Írsko]], ostrovy [[Karibik]]u či [[Azory]].
Manželia Rand a Rose Flem-Athovci sa na základe prác profesora Charlese Hapgooda, ktorý v 50. rokoch vyslovil teóriu o posune zemskej kôry, domnievajú, že Antarktída je stratená Atlantída. Flem-Athovci svoju teóriu publikovali v knihe ''Keď padalo nebo/Hľadanie Atlantídy'' (When The Sky Fell).
== Kritika ==
Väčšina historikov sa zhoduje, že Atlantída je iba Platónova fikcia. Dôvodom pre to je, že v období 10000 rokov pred Kr. je existencia takto vyspelých civilizácií nepravdepodobná, neexistujú ani iné písomné pramene než Platónove (Atlantídu nespomína [[Herodotos]] ani žiaden iný grécky autor, hoci by im vtedy museli byť dejiny Atlantídy známe).
Platón zrejme použil príbeh Atlantídy ako demonštráciu ideálneho štátu - súžitie ľudí na kontinente líči Platón ako demokratický spoločenský ideál, formu štátu, ktorú vždy odporúčal svojim súčasníkom. Pôvodne mali Atlantíďania podľa Platóna žiť usporiadane a v súlade so zákonmi bohov. Neskôr ale začali túžiť po väčšom bohatstve a moci, stratili dôveru bohov a [[Zeus]] sa nakoniec rozhodol celý kontinent zničiť mohutným zemetrasením.
== Atlantológia ==
[[Súbor:Ignatius-Donnelly.jpg|náhľad|Ignatius Donnelly]]
Americký vedec a politik [[Ignatius Donnelly]], ktorý sa považuje za otca Atlantológie, sa najviac preslávil svojou knihou, ktorá vyšla v roku 1882 pod titulom ''Atlantída - svet pred potopou''.
Donnelly v nej obsiahlo porovnáva stavebné prvky, ktoré sa vyskytujú v Starom aj Novom svete, a prichádza k názoru, že stratená civilizácia musela byť ich spoločným predchodcom.
Myslel si, že tento ostrovný kontinent kedysi ležal v šírych vodách Atlantického oceána a spájal Európu a Afriku s Amerikou. Jeho obyvatelia, majestátna rasa spola ľudských, spola božských bytostí, položila základy civilizácií na celom svete.
Podľa Donnellyho prepočtov možno predpokladať, že Atlantída zmizla pod morom asi pred 12 000 rokmi.
Jeho špekulácie o Atlantíde sú bohužiaľ síce presvedčivejšie ako bájky, ale nie ako presné archeologické skúmanie. Na základe neho totiž nemožno považovať stratenú civilizáciu Atlantídy za chýbajúci článok medzi oboma stranami oceánu.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Atlantis}}
[[Kategória:Záhady]]
odz3tny7mhi4t41b9yc3w9x1bhmzd3d
Ľudová demokracia
0
92128
8213908
7550851
2026-05-14T20:12:25Z
Maximilián Fedora
259749
8213908
wikitext
text/x-wiki
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:People's Republics.png|náhľad|Ľudové republiky a ľudovodemokratické republiky: {{legend|FireBrick|dnešné}}{{legend|LightCoral|bývalé}}]]
'''Ľudová demokracia''' alebo '''ľudovodemokratické zriadenie''' (v názve štátu spravidla ako '''… ľudová republika''', ale aj '''… ľudovodemokratická republika''') je [[forma štátu]], ktorá vznikla po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] v satelitoch [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] ([[Mongolsko]] a podobne), ale rozšírila sa najmä po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] v komunistických krajinách strednej Európy. Vtedy sa považovala buď za akúsi prechodnú fázu od [[kapitalizmus|kapitalizmu]] k [[socializmus|socializmu]] (v užšom zmysle), alebo za prvú etapu socializmu. Od politického systému v ZSSR sa však táto forma štátu líšila len formálne (najmä existenciou [[národný front|národného frontu]]). Príklady: [[Česko-Slovensko]] (1948 – 1960), [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]], [[Poľská ľudová republika|Poľsko]].
Ako ľudové demokracie (teda „ešte nie socialistické štáty“) sa označovali (a často dodnes označujú) aj niektoré ázijské komunistické krajiny, napríklad [[KĽDR]].
Z pohľadu marxistov je ľudová demokracia „forma [[diktatúra proletariátu|diktatúry proletariátu]], ktorá vznikla v priebehu národnej a demokratickej revolúcie vo viacerých východoeurópskych a ázijských krajinách“.
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvd/demokracia_ludova.html}}
[[Kategória:Politika]]
[[Kategória:Komunizmus]]
1pebszsa2hydc1si5bsihupcr9d63sf
Huby
0
94684
8214162
8181946
2026-05-15T10:13:14Z
~2026-29326-22
294949
/* Aktuálny systém */ AFWasfaAF
8214162
wikitext
text/x-wiki
::''Huby môže byť aj zastaraný názov živočíšneho taxónu hubky, pozri [[hubky]].''
{{Infobox huby|
Názov= huby|
Obrázok=Amanita muscaria 01.jpg|
Titulok=Jedovatá [[muchotrávka červená]].||
Skry0=áno|
Ríša po slovensky=huby|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota|
Binomické meno=Fungi|
Klasifikátor1=([[Carolus Linnaeus|L.]], 1753) R. T. Moore, 1980|
Dátum1=|
Synonymá=Mycophyta, Mycetalia, Eumycota|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Huby''' ([[latinčina|lat]]. ''Fungi'', staršie ''Mycetalia'', '''vlastné huby/pravé huby''' - ''Eumycota'', nesprávne ''Mycophyta'') sú veľký [[taxón]] (spravidla [[ríša (taxonómia)|ríša]]) [[heterotrofia|heterotrofných]] väčšinou nepohyblivých organizmov bez [[fotosyntetický pigment|fotosyntetických pigmentov]].
Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi [[rastliny]], spôsobom výživy sa huby podobajú skôr na [[živočíchy]], lebo podobne ako ony závisia od vytvárania [[biomasa|biomasy]] rastlinami. Nikdy nie sú schopné [[fotosyntéza|fotosyntézy]] a [[autotrofia|autotrofie]]. Živiny získavajú [[saprofyt]]icky alebo [[parazit]]icky, neraz v [[symbióza|symbióze]] s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako [[stielka]], jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva [[plodnica]] . Huby sa dokážu rozmnožovať [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], napríklad rozpadom stielky alebo [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavne]] tvorbou pohlavných [[výtrus]]ov.
Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako [[potrava]] (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v [[potravinársky priemysel|potravinárskom priemysle]] obrovské. Niektoré jednobunkové huby ([[kvasinky]]) sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.
V minulosti sa taxón huby skladal nielen z vlastných húb aj z ďalších taxónov (pozri aj nižšie pod Systematika). Pojem '''huby v širšom zmysle''' alebo '''hubové organizmy''' je dnes preto súhrnné označenie pre (vlastné) huby a tieto taxóny, ktoré sa v minulosti takisto považovali za huby a stále sú predmet činnosti mykológov. Huby v širšom zmysle zahŕňajú teda tieto dnešné taxóny (podľa [http://www.sci.muni.cz/botany/mycology/mykosyst.htm#basidiomycota]):
* (vlastné) huby
* [[riasovky]] ([[Oomycota]])
*
* [[bunkovčeky]] ([[Hyphochytriomycota]])
* [[slizovky]] (Myxomycota) v širšom zmysle, teda:
** [[bunkové slizovky]]/[[akrázie]] ([[Acrasiales]], [[Acrasiomycetes]])
** [[vodné slizovky]] ([[Labyrinthulomycota]], [[Hydromyxomycetes]])
** [[pravé slizovky]] (Myxomycetes, Mycetozoa, Myxomycota v užšom zmysle):
*** [[Protostelea]]
*** [[Dictyostelea]]
*** [[Myxogasterea]] - skladá sa z [[Myxogasteromycetidae]] a [[Stemonitomyxomycetidae]]
** [[nádorovky]] ([[Plasmodiophoromycota]], [[Plasmodiophorales]], [[Plasmodiophoromycetes]])
Veda, ktorá sa zaoberá hubami a príbuznými organizmami, sa nazýva [[mykológia]].
== Miesto v systéme organizmov ==
Tradične sa začleňovali:
* najčastejšie medzi [[rastliny]], presnejšie stielkaté rastliny alebo
* ako samostatná [[ríša (taxonómia)|ríša]] (prípadne spolu s [[Protista]] pod názvom [[Protoctista]])
Príčina, prečo sa huby zaraďovali medzi nepríbuzné rastliny, boli ich vonkajšie znaky: nepohyblivosť, viazanosť na [[substrát]] ([[pôda|pôdu]], inú rastlinu...), prítomnosť [[bunková stena|bunkovej steny]], ktorú majú aj rastliny a rozmnožovanie výtrusmi, ktoré je tiež charakteristické pre mnohé [[nižšie rastliny]].
Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za isté, že sú huby veľmi príbuzné so [[živočíchy|živočíchmi]]. Nemožno ich teda v žiadnom prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne zaraďujú vedľa živočíchov pod ''[[Opisthokonta]]''.
Na rozhraní medzi nižšími rastlinami a hubami stoja [[lišajník]]y, čo sú vlastne organizmy vznikajúce spojením huby a [[riasa|riasy]] (resp. [[cyanobaktérie]]). No nakoľko je huba v tomto zväzku zrejme dominantnejšia, sústava lišajníkov patrí pod sústavu húb.
Pozri aj [[Systém živých organizmov]].
== Početnosť ==
Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z nich tvoria tzv. nižšie huby, ktoré sa dajú pozorovať len pod [[mikroskop]]om. Tzv. vyšších húb s mäsitejšími plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov.
== Hubárstvo ==
Veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva [[etnomykológia]]. Hubárstvo je najrozšírenejšia záľuba dospelých{{bez citácie}}. Na Slovensku sa mu sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty človek.
Na svete existuje približne 20 000 druhov väčších, tzv. mäsitých húb, ktoré sú príťažlivé pre hubárov. Je dôležité, aby neskúsení hubári – začiatočníci zbierali len tie huby, ktoré dobre poznajú. Otravu hubami sprevádzajú žalúdočné kŕče, nevoľnosť a hnačka. Čím je jed nebezpečnejší, tým pomalšie pôsobí. Pri muchotrávke zelenej sa môže prejaviť až po 20-tich hodinách. Príznaky podobné otrave môžu vyvolať aj staré, nahnité alebo zaparené huby, preto je dôležitá aj ich doprava a skladovanie.
== Charakteristika ==
=== Stavba bunky ===
Bunky húb tvorí:
* [[jadro]]
* [[bunková stena]], ktorá obsahuje [[chitín]]
* [[vakuola|vakuoly]]
* [[Golgiho aparát]]
* [[endoplazmatické retikulum]]
* [[glykogén]]
=== Rozmnožovanie húb ===
Huby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou.
Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka. Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy (bazídiové huby) alebo 8 výtrusov (vreckaté huby).
== Systematika ==
=== Staršie systémy ===
[[Súbor:Geastrum fimbriatum.jpg|thumb|[[Hviezdovka strapatá]] (''Geastrum fimbratium''), huba s uzavretou plodnicou]]
V starších systémoch do taxónu huby patrili aj niektoré [[Chromista]] ([[bunkovčeky]], [[riasovky]] a [[vodné slizovky]]) a [[prvoky]] ([[slizovky v širšom zmysle]] okrem vodných slizoviek). Všetky huby okrem:
* slizoviek (a prípadne aj lišajníkov)
* v niektorých systémoch aj okrem: bunkoviek (chytrídií) a riasoviek (a prípadne aj lišajníkov)
sa potom nazývali [[vlastné huby]] alebo [[pravé huby]] (Eumycota).
Okrem toho sa v starších systémoch vyskytovala trieda [[endomycéty]] (Endomycetes), ktorá spravidla zahŕňala [[snete]] a [[kvasinky]], a prípadne aj iné taxóny ako [[Exobasidiales]] a [[grmanníky]] (Taphrinales). Ide o skupinu definovanú ako huby, ktorých stielka pozostáva z nepravého podhubia rozmnožujúceho sa pučaním alebo len z buniek, ktoré vznikli pučaním. Tieto skupiny dnes netvoria spoločný taxón.
Staršia trieda [[prahuby]] (Archimycetes) dnes prevažne zodpovedá oddeleniu [[bunkovky]] (Chytridiomycetes).
V starších systémoch sa zvykla vydeľovať aj trieda [[lišajníky]] ([[lichenizované huby]]), ktorá bola v niektorých systémoch dokonca umiestňovaná mimo húb. Dnes sú tieto špecifické organizmy rozdelené do viacero taxónov húb, spravidla spolu s "nelichenizovanými" hubami.
=== Mikrosporídie ===
Taxón [[mikrosporídie]] sa podľa niektorých štúdií zaraďuje do húb, podľa jednej štúdie z roku 2006 je to sesterská skupina húb. Staršie sa zaraďoval do prvokov a podobne, teda úplne oddelene od húb.
=== Aktuálny systém ===
==== Podľa Adl et al. 2005 ====
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi/Mycetalia = Eumycota):
* oddelenie [[bazídiové huby]]/[[bazídiomycéty]] ([[Basidiomycota]] - v tomto systéme = [[Agaricomycetes]] ([[Basidiomycetes]])
** ...
* oddelenie [[hrdze]] ([[Urediniomycetes]])
* oddelenie [[snete]] ([[Ustilaginomycetes]])
* oddelenie [[vreckaté huby]]/ [[askomycéty]] ([[Ascomycota]])
** pododdelenie [[Neolectomycetes]]
** pododdelenie [[Taphrinomycotina]] ([[Archaeascomycetes]])
*** trieda [[Pneumocystidomycetes]]
*** trieda [[Schizosaccharomycetes]]
*** trieda [[Taphrinomycetes]]
*** trieda [[Saccharomycetes]] ([[Hemiascomycetes]])
** pododdelenie [[Pezizomycotina]]
*** trieda [[Arthoniomycetes]]
*** trieda [[Dothideomycetes]]acV
*** trieda [[Laboulbeniomycetes]]
*** trieda [[Lacanoromycetes]]
*** trieda [[Leotiomycetes]]
*** trieda [[Lichinomycetes]] (2004)
*** trieda [[Orbiliomycetes]] (2003)
*** trieda [[Sordariomycetes]]
* oddelenie [[mikrosporídie]] (Microsporidia, Microsporidiomycota, Microspora)
** ...
* oddelenie [[Glomeromycota]] ([[Glomales]], [[Glomomycetes]])
** ...
* oddelenie [[plesne]] (Zygomycota)
** trieda [[prаvé plesne]]/[[spájavé plesne]]/[[zygomycéty]] ([[Zygomycetes]])
** trieda [[Trichomycetes]]
* oddelenie [[bunkovky]]/[[chytrídiomycéty]]/[[chytrídie]] (Chytridiomycetes)
** čeľaď Neocallimastigaceae
** (-) [[bunkovkotvaré]]/"vlastné" bunkovky (Chytridiales)
** (-) [[pakonárovcotvaré]]/[[pakonárovce]] (Blastocladiales)
** (-) [[jednobrkotvaré]]/[[jednobrvky]] (Monoblepharidales)
** (-) [[Spizellomycetales]]
==== Podľa Kalina et Váňa 2005 ====
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi = Eumycota):
* oddelenie [[bazídiové huby]]/[[bazídiomycéty]] ([[Basidiomycota]])
** trieda: [[Agaricomycetes]] ([[Basidiomycetes]])
** trieda: [[hrdze]] ([[Urediniomycetes]])
** trieda: [[sneti]] ([[Ustilaginomycetes]])
* oddelenie [[vreckaté huby]]/ [[askomycéty]] ([[Ascomycota]])
** pododdelenie [[Taphrinomycotina]]
*** trieda [[Pneumocystidomycetes]]
*** trieda [[Taphrinomycetes]]
*** trieda [[Schizosaccharomycetes]]
*** trieda [[Neolectomycetes]]
** poddodelenie [[Saccharomycotina]]
*** trieda [[Saccharomycetes]]
** poddodelenie [[Pezizomycotina]] ([[Ascomycotina]])
*** trieda [[Eurotiomycetes]]
*** trieda [[Pezizomycetes]]
*** trieda [[Lecanoromycetes]] (len [[lišajník]]y/lichenizované huby)
*** trieda [[Leotiomycetes]]
*** trieda [[Sordariomycetes]]
*** trieda [[Laboulbeniomycetes]]
*** trieda [[Dothideomycetes]]
*** trieda [[Arthoniomycetes]]
*** trieda [[Chaetothyriomycetes]]
* oddelenie [[bunkovky]]/[[chytrídiomycéty]]/[[chytrídie]] ([[Chytridiomycota]])
* oddelenie [[mikrosporídie]] ([[Microsporidiomycota]]) - zaraďované aj medzi [[prvoky]] alebo [[rastliny]]
** trieda: [[Dihaplophaseomycetes]]
** trieda: [[Haplophaseomycetes]]
* oddelenie [[plesne]] ([[Zygomycota]])
** trieda [[prаvé plesne]]/[[spájavé plesne]]/[[zygomycéty]] ([[Zygomycetes]])
** trieda [[Trichomycetes]]
* pomocné oddelenie [[nedokonalé huby]], [[mitospórické huby]] ([[Deuteromycota]], [[Fungi imperfecti]])
** pomocná trieda: [[Blastomycetes]]
** pomocná trieda: [[Hyphomycetes]]
** pomocná trieda: [[Coelomycetes]]
** pomocná trieda: [[Agonomycetes]]
==== Podľa Tree of Life (2007) ====
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi = Eumycota):
* oddelenie [[bazídiové huby]]/[[bazídiomycéty]] ([[Basidiomycota]])
** (-) [[Agaricomycotina]]
** (-) [[Pucciniomycotina]]
** (-) [[Ustilaginomycotina]]
** (-)? [[Entorrhizomycetes]]
** (-)? [[Wallemiomycetes]]
* oddelenie [[vreckaté huby]]/ [[askomycéty]] ([[Ascomycota]])
** pododdelenie [[Taphrinomycotina]]
*** trieda [[Neolectomycetes]]
*** trieda [[Pneumocystidomycetes]]
*** trieda [[Schizosaccharomycetes]]
*** trieda [[Taphrinomycetes]]
** (-)
*** (-) [[Saccharomycotina]]
*** (-) [[Pezizomycotina]] ([[Ascomycotina]])
**** čeľaď [[Geoglossaceae]]
**** trieda [[Arthoniomycetes]]
**** trieda [[Dothideomycetes]]
**** trieda [[Chaetothyriomycetes]]
**** trieda [[Eurotiomycetes]]
**** trieda [[Pezizomycetes]]
**** trieda [[Laboulbeniomycetes]]
**** trieda [[Lacanoromycetes]]
**** trieda [[Leotiomycetes]]
**** trieda [[Lichinomycetes]] (2004)
**** trieda [[Orbiliomycetes]] (2003)
**** trieda [[Sordariomycetes]]
* oddelenie [[Glomeromycota]] ([[Glomales]], [[Glomomycetes]])
** ...
* oddelenie [[plesne]] (Zygomycota):
** rad [[Mucorales]]
** rad [[Zoopagales]]
** rad [[Entomophtorales]]
** rad [[Endogonales]]
** rad [[Dimargaritales]]
** rad [[Kickxellales]]
** rad [[Harpellales]]
* oddelenie [[bunkovky]] (Chytridiomycetes)
** ...
=== Systém podľa Hibbett, 2007: A Higher-Level Phylogenetic Classification of the Fungi ===
* [http://www.clarku.edu/faculty/dhibbett/AFTOL/documents/AFTOL%20class%20mss%2023,%2024/AFTOL%20CLASS%20MS%20resub.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090326135053/http://www.clarku.edu/faculty/dhibbett/AFTOL/documents/AFTOL%20class%20mss%2023%2C%2024/AFTOL%20CLASS%20MS%20resub.pdf |date=2009-03-26 }}
=== Systém podľa The Species 2000 & ITIS Catalogue of Life ===
* [http://www.catalogueoflife.org/browse_taxa.php?path=0,4126&selected_taxon=4126] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070513161243/http://www.catalogueoflife.org/browse_taxa.php?path=0,4126&selected_taxon=4126 |date=2007-05-13 }}
== Externé odkazy ==
* systém podľa Kalina et Váňa 2005 "Sinice, řasy, houby, mechorosty a podobné organismy v současné biologii" možno nájsť tu:
** [http://www.fns.uniba.sk/~kbo/kovaciksys.rtf neúplný] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070120010346/http://www.fns.uniba.sk/~kbo/kovaciksys.rtf |date=2007-01-20 }}
** [http://www.tahaky-referaty.sk/Huby/15563/v dolnej časti s neprehľadnou úpravou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927042948/http://www.tahaky-referaty.sk/Huby/15563/v |date=2007-09-27 }}
** sčasti tu (spolu so systémom podľa Dictionary of the Fungi, 2001 a rozsiahlym komentárom): [http://www.sci.muni.cz/botany/mycology/mykosyst.htm#basidiomycota]
* systém podľa Adl et al. "The new higher level classification of eukaryotes with emphasis on the taxonomy of protists",Journal of Eukaryotic Microbiology: Vol. 52 je tu: [http://www.fmnh.helsinki.fi/users/haaramo/Fungi/Fungi_2.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070610150139/http://www.fmnh.helsinki.fi//users/haaramo/Fungi/Fungi_2.html |date=2007-06-10 }}
* systém podľa Tree of Life: [http://www.tolweb.org/Fungi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070614181830/http://tolweb.org/fungi |date=2007-06-14 }}
* ukážky starého systému:
** [http://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-systemu-zivej-prirody#biopedia_sk Biopedia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150427143304/http://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-systemu-zivej-prirody#biopedia_sk |date=2015-04-27 }}
* [http://www.indexfungorum.org/ zoznam druhov húb založený na Dictionary of the Fungi]
* [http://www.nahuby.sk www stránka nahuby.sk]
* [http://www.huby.sk www stránka huby.sk]
== Iné projekty ==
{{portál|Biológia|Biologický}}
{{projekt|wikispecies=Fungi|commons=Category:Fungi}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Huby| ]]
[[Kategória:Heterotrofné organizmy]]
hg2dn2rgkvzy88oa09kbyg3cjyjdwha
8214182
8214162
2026-05-15T11:06:17Z
DurMar12
181423
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29326-22|~2026-29326-22]] ([[User_talk:~2026-29326-22|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.
8138347
wikitext
text/x-wiki
::''Huby môže byť aj zastaraný názov živočíšneho taxónu hubky, pozri [[hubky]].''
{{Infobox huby|
Názov= huby|
Obrázok=Amanita muscaria 01.jpg|
Titulok=Jedovatá [[muchotrávka červená]].||
Skry0=áno|
Ríša po slovensky=huby|Ríša po latinsky=Fungi, Eumycota|
Binomické meno=Fungi|
Klasifikátor1=([[Carolus Linnaeus|L.]], 1753) R. T. Moore, 1980|
Dátum1=|
Synonymá=Mycophyta, Mycetalia, Eumycota|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Huby''' ([[latinčina|lat]]. ''Fungi'', staršie ''Mycetalia'', '''vlastné huby/pravé huby''' - ''Eumycota'', nesprávne ''Mycophyta'') sú veľký [[taxón]] (spravidla [[ríša (taxonómia)|ríša]]) [[heterotrofia|heterotrofných]] väčšinou nepohyblivých organizmov bez [[fotosyntetický pigment|fotosyntetických pigmentov]].
Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi [[rastliny]], spôsobom výživy sa huby podobajú skôr na [[živočíchy]], lebo podobne ako ony závisia od vytvárania [[biomasa|biomasy]] rastlinami. Nikdy nie sú schopné [[fotosyntéza|fotosyntézy]] a [[autotrofia|autotrofie]]. Živiny získavajú [[saprofyt]]icky alebo [[parazit]]icky, neraz v [[symbióza|symbióze]] s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako [[stielka]], jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva [[plodnica]] . Huby sa dokážu rozmnožovať [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], napríklad rozpadom stielky alebo [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavne]] tvorbou pohlavných [[výtrus]]ov.
Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako [[potrava]] (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v [[potravinársky priemysel|potravinárskom priemysle]] obrovské. Niektoré jednobunkové huby ([[kvasinky]]) sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.
V minulosti sa taxón huby skladal nielen z vlastných húb aj z ďalších taxónov (pozri aj nižšie pod Systematika). Pojem '''huby v širšom zmysle''' alebo '''hubové organizmy''' je dnes preto súhrnné označenie pre (vlastné) huby a tieto taxóny, ktoré sa v minulosti takisto považovali za huby a stále sú predmet činnosti mykológov. Huby v širšom zmysle zahŕňajú teda tieto dnešné taxóny (podľa [http://www.sci.muni.cz/botany/mycology/mykosyst.htm#basidiomycota]):
* (vlastné) huby
* [[riasovky]] ([[Oomycota]])
*
* [[bunkovčeky]] ([[Hyphochytriomycota]])
* [[slizovky]] (Myxomycota) v širšom zmysle, teda:
** [[bunkové slizovky]]/[[akrázie]] ([[Acrasiales]], [[Acrasiomycetes]])
** [[vodné slizovky]] ([[Labyrinthulomycota]], [[Hydromyxomycetes]])
** [[pravé slizovky]] (Myxomycetes, Mycetozoa, Myxomycota v užšom zmysle):
*** [[Protostelea]]
*** [[Dictyostelea]]
*** [[Myxogasterea]] - skladá sa z [[Myxogasteromycetidae]] a [[Stemonitomyxomycetidae]]
** [[nádorovky]] ([[Plasmodiophoromycota]], [[Plasmodiophorales]], [[Plasmodiophoromycetes]])
Veda, ktorá sa zaoberá hubami a príbuznými organizmami, sa nazýva [[mykológia]].
== Miesto v systéme organizmov ==
Tradične sa začleňovali:
* najčastejšie medzi [[rastliny]], presnejšie stielkaté rastliny alebo
* ako samostatná [[ríša (taxonómia)|ríša]] (prípadne spolu s [[Protista]] pod názvom [[Protoctista]])
Príčina, prečo sa huby zaraďovali medzi nepríbuzné rastliny, boli ich vonkajšie znaky: nepohyblivosť, viazanosť na [[substrát]] ([[pôda|pôdu]], inú rastlinu...), prítomnosť [[bunková stena|bunkovej steny]], ktorú majú aj rastliny a rozmnožovanie výtrusmi, ktoré je tiež charakteristické pre mnohé [[nižšie rastliny]].
Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za isté, že sú huby veľmi príbuzné so [[živočíchy|živočíchmi]]. Nemožno ich teda v žiadnom prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne zaraďujú vedľa živočíchov pod ''[[Opisthokonta]]''.
Na rozhraní medzi nižšími rastlinami a hubami stoja [[lišajník]]y, čo sú vlastne organizmy vznikajúce spojením huby a [[riasa|riasy]] (resp. [[cyanobaktérie]]). No nakoľko je huba v tomto zväzku zrejme dominantnejšia, sústava lišajníkov patrí pod sústavu húb.
Pozri aj [[Systém živých organizmov]].
== Početnosť ==
Predpokladá sa, že ríša húb zahŕňa približne 250 000 druhov. Veľkú väčšinu z nich tvoria tzv. nižšie huby, ktoré sa dajú pozorovať len pod [[mikroskop]]om. Tzv. vyšších húb s mäsitejšími plodnicami, ktoré môžu zaujímať aj praktických hubárov, je na svete okolo 20 000 druhov.
== Hubárstvo ==
Veda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva [[etnomykológia]]. Hubárstvo je najrozšírenejšia záľuba dospelých{{bez citácie}}. Na Slovensku sa mu sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty človek.
Na svete existuje približne 20 000 druhov väčších, tzv. mäsitých húb, ktoré sú príťažlivé pre hubárov. Je dôležité, aby neskúsení hubári – začiatočníci zbierali len tie huby, ktoré dobre poznajú. Otravu hubami sprevádzajú žalúdočné kŕče, nevoľnosť a hnačka. Čím je jed nebezpečnejší, tým pomalšie pôsobí. Pri muchotrávke zelenej sa môže prejaviť až po 20-tich hodinách. Príznaky podobné otrave môžu vyvolať aj staré, nahnité alebo zaparené huby, preto je dôležitá aj ich doprava a skladovanie.
== Charakteristika ==
=== Stavba bunky ===
Bunky húb tvorí:
* [[jadro]]
* [[bunková stena]], ktorá obsahuje [[chitín]]
* [[vakuola|vakuoly]]
* [[Golgiho aparát]]
* [[endoplazmatické retikulum]]
* [[glykogén]]
=== Rozmnožovanie húb ===
Huby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou.
Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka. Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy (bazídiové huby) alebo 8 výtrusov (vreckaté huby).
== Systematika ==
=== Staršie systémy ===
[[Súbor:Geastrum fimbriatum.jpg|thumb|[[Hviezdovka strapatá]] (''Geastrum fimbratium''), huba s uzavretou plodnicou]]
V starších systémoch do taxónu huby patrili aj niektoré [[Chromista]] ([[bunkovčeky]], [[riasovky]] a [[vodné slizovky]]) a [[prvoky]] ([[slizovky v širšom zmysle]] okrem vodných slizoviek). Všetky huby okrem:
* slizoviek (a prípadne aj lišajníkov)
* v niektorých systémoch aj okrem: bunkoviek (chytrídií) a riasoviek (a prípadne aj lišajníkov)
sa potom nazývali [[vlastné huby]] alebo [[pravé huby]] (Eumycota).
Okrem toho sa v starších systémoch vyskytovala trieda [[endomycéty]] (Endomycetes), ktorá spravidla zahŕňala [[snete]] a [[kvasinky]], a prípadne aj iné taxóny ako [[Exobasidiales]] a [[grmanníky]] (Taphrinales). Ide o skupinu definovanú ako huby, ktorých stielka pozostáva z nepravého podhubia rozmnožujúceho sa pučaním alebo len z buniek, ktoré vznikli pučaním. Tieto skupiny dnes netvoria spoločný taxón.
Staršia trieda [[prahuby]] (Archimycetes) dnes prevažne zodpovedá oddeleniu [[bunkovky]] (Chytridiomycetes).
V starších systémoch sa zvykla vydeľovať aj trieda [[lišajníky]] ([[lichenizované huby]]), ktorá bola v niektorých systémoch dokonca umiestňovaná mimo húb. Dnes sú tieto špecifické organizmy rozdelené do viacero taxónov húb, spravidla spolu s "nelichenizovanými" hubami.
=== Mikrosporídie ===
Taxón [[mikrosporídie]] sa podľa niektorých štúdií zaraďuje do húb, podľa jednej štúdie z roku 2006 je to sesterská skupina húb. Staršie sa zaraďoval do prvokov a podobne, teda úplne oddelene od húb.
=== Aktuálny systém ===
==== Podľa Adl et al. 2005 ====
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi/Mycetalia = Eumycota):
* oddelenie [[bazídiové huby]]/[[bazídiomycéty]] ([[Basidiomycota]] - v tomto systéme = [[Agaricomycetes]] ([[Basidiomycetes]])
** ...
* oddelenie [[hrdze]] ([[Urediniomycetes]])
* oddelenie [[snete]] ([[Ustilaginomycetes]])
* oddelenie [[vreckaté huby]]/ [[askomycéty]] ([[Ascomycota]])
** pododdelenie [[Neolectomycetes]]
** pododdelenie [[Taphrinomycotina]] ([[Archaeascomycetes]])
*** trieda [[Pneumocystidomycetes]]
*** trieda [[Schizosaccharomycetes]]
*** trieda [[Taphrinomycetes]]
*** trieda [[Saccharomycetes]] ([[Hemiascomycetes]])
** pododdelenie [[Pezizomycotina]]
*** trieda [[Arthoniomycetes]]
*** trieda [[Dothideomycetes]]
*** trieda [[Chaetothyriomycetes]]
*** trieda [[Eurotiomycetes]]
*** trieda [[Pezizomycetes]]
*** trieda [[Laboulbeniomycetes]]
*** trieda [[Lacanoromycetes]]
*** trieda [[Leotiomycetes]]
*** trieda [[Lichinomycetes]] (2004)
*** trieda [[Orbiliomycetes]] (2003)
*** trieda [[Sordariomycetes]]
* oddelenie [[mikrosporídie]] (Microsporidia, Microsporidiomycota, Microspora)
** ...
* oddelenie [[Glomeromycota]] ([[Glomales]], [[Glomomycetes]])
** ...
* oddelenie [[plesne]] (Zygomycota)
** trieda [[prаvé plesne]]/[[spájavé plesne]]/[[zygomycéty]] ([[Zygomycetes]])
** trieda [[Trichomycetes]]
* oddelenie [[bunkovky]]/[[chytrídiomycéty]]/[[chytrídie]] (Chytridiomycetes)
** čeľaď Neocallimastigaceae
** (-) [[bunkovkotvaré]]/"vlastné" bunkovky (Chytridiales)
** (-) [[pakonárovcotvaré]]/[[pakonárovce]] (Blastocladiales)
** (-) [[jednobrkotvaré]]/[[jednobrvky]] (Monoblepharidales)
** (-) [[Spizellomycetales]]
==== Podľa Kalina et Váňa 2005 ====
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi = Eumycota):
* oddelenie [[bazídiové huby]]/[[bazídiomycéty]] ([[Basidiomycota]])
** trieda: [[Agaricomycetes]] ([[Basidiomycetes]])
** trieda: [[hrdze]] ([[Urediniomycetes]])
** trieda: [[sneti]] ([[Ustilaginomycetes]])
* oddelenie [[vreckaté huby]]/ [[askomycéty]] ([[Ascomycota]])
** pododdelenie [[Taphrinomycotina]]
*** trieda [[Pneumocystidomycetes]]
*** trieda [[Taphrinomycetes]]
*** trieda [[Schizosaccharomycetes]]
*** trieda [[Neolectomycetes]]
** poddodelenie [[Saccharomycotina]]
*** trieda [[Saccharomycetes]]
** poddodelenie [[Pezizomycotina]] ([[Ascomycotina]])
*** trieda [[Eurotiomycetes]]
*** trieda [[Pezizomycetes]]
*** trieda [[Lecanoromycetes]] (len [[lišajník]]y/lichenizované huby)
*** trieda [[Leotiomycetes]]
*** trieda [[Sordariomycetes]]
*** trieda [[Laboulbeniomycetes]]
*** trieda [[Dothideomycetes]]
*** trieda [[Arthoniomycetes]]
*** trieda [[Chaetothyriomycetes]]
* oddelenie [[bunkovky]]/[[chytrídiomycéty]]/[[chytrídie]] ([[Chytridiomycota]])
* oddelenie [[mikrosporídie]] ([[Microsporidiomycota]]) - zaraďované aj medzi [[prvoky]] alebo [[rastliny]]
** trieda: [[Dihaplophaseomycetes]]
** trieda: [[Haplophaseomycetes]]
* oddelenie [[plesne]] ([[Zygomycota]])
** trieda [[prаvé plesne]]/[[spájavé plesne]]/[[zygomycéty]] ([[Zygomycetes]])
** trieda [[Trichomycetes]]
* pomocné oddelenie [[nedokonalé huby]], [[mitospórické huby]] ([[Deuteromycota]], [[Fungi imperfecti]])
** pomocná trieda: [[Blastomycetes]]
** pomocná trieda: [[Hyphomycetes]]
** pomocná trieda: [[Coelomycetes]]
** pomocná trieda: [[Agonomycetes]]
==== Podľa Tree of Life (2007) ====
Huby = vlastné/pravé huby (Fungi = Eumycota):
* oddelenie [[bazídiové huby]]/[[bazídiomycéty]] ([[Basidiomycota]])
** (-) [[Agaricomycotina]]
** (-) [[Pucciniomycotina]]
** (-) [[Ustilaginomycotina]]
** (-)? [[Entorrhizomycetes]]
** (-)? [[Wallemiomycetes]]
* oddelenie [[vreckaté huby]]/ [[askomycéty]] ([[Ascomycota]])
** pododdelenie [[Taphrinomycotina]]
*** trieda [[Neolectomycetes]]
*** trieda [[Pneumocystidomycetes]]
*** trieda [[Schizosaccharomycetes]]
*** trieda [[Taphrinomycetes]]
** (-)
*** (-) [[Saccharomycotina]]
*** (-) [[Pezizomycotina]] ([[Ascomycotina]])
**** čeľaď [[Geoglossaceae]]
**** trieda [[Arthoniomycetes]]
**** trieda [[Dothideomycetes]]
**** trieda [[Chaetothyriomycetes]]
**** trieda [[Eurotiomycetes]]
**** trieda [[Pezizomycetes]]
**** trieda [[Laboulbeniomycetes]]
**** trieda [[Lacanoromycetes]]
**** trieda [[Leotiomycetes]]
**** trieda [[Lichinomycetes]] (2004)
**** trieda [[Orbiliomycetes]] (2003)
**** trieda [[Sordariomycetes]]
* oddelenie [[Glomeromycota]] ([[Glomales]], [[Glomomycetes]])
** ...
* oddelenie [[plesne]] (Zygomycota):
** rad [[Mucorales]]
** rad [[Zoopagales]]
** rad [[Entomophtorales]]
** rad [[Endogonales]]
** rad [[Dimargaritales]]
** rad [[Kickxellales]]
** rad [[Harpellales]]
* oddelenie [[bunkovky]] (Chytridiomycetes)
** ...
=== Systém podľa Hibbett, 2007: A Higher-Level Phylogenetic Classification of the Fungi ===
* [http://www.clarku.edu/faculty/dhibbett/AFTOL/documents/AFTOL%20class%20mss%2023,%2024/AFTOL%20CLASS%20MS%20resub.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090326135053/http://www.clarku.edu/faculty/dhibbett/AFTOL/documents/AFTOL%20class%20mss%2023%2C%2024/AFTOL%20CLASS%20MS%20resub.pdf |date=2009-03-26 }}
=== Systém podľa The Species 2000 & ITIS Catalogue of Life ===
* [http://www.catalogueoflife.org/browse_taxa.php?path=0,4126&selected_taxon=4126] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070513161243/http://www.catalogueoflife.org/browse_taxa.php?path=0,4126&selected_taxon=4126 |date=2007-05-13 }}
== Externé odkazy ==
* systém podľa Kalina et Váňa 2005 "Sinice, řasy, houby, mechorosty a podobné organismy v současné biologii" možno nájsť tu:
** [http://www.fns.uniba.sk/~kbo/kovaciksys.rtf neúplný] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070120010346/http://www.fns.uniba.sk/~kbo/kovaciksys.rtf |date=2007-01-20 }}
** [http://www.tahaky-referaty.sk/Huby/15563/v dolnej časti s neprehľadnou úpravou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927042948/http://www.tahaky-referaty.sk/Huby/15563/v |date=2007-09-27 }}
** sčasti tu (spolu so systémom podľa Dictionary of the Fungi, 2001 a rozsiahlym komentárom): [http://www.sci.muni.cz/botany/mycology/mykosyst.htm#basidiomycota]
* systém podľa Adl et al. "The new higher level classification of eukaryotes with emphasis on the taxonomy of protists",Journal of Eukaryotic Microbiology: Vol. 52 je tu: [http://www.fmnh.helsinki.fi/users/haaramo/Fungi/Fungi_2.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070610150139/http://www.fmnh.helsinki.fi//users/haaramo/Fungi/Fungi_2.html |date=2007-06-10 }}
* systém podľa Tree of Life: [http://www.tolweb.org/Fungi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070614181830/http://tolweb.org/fungi |date=2007-06-14 }}
* ukážky starého systému:
** [http://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-systemu-zivej-prirody#biopedia_sk Biopedia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150427143304/http://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-systemu-zivej-prirody#biopedia_sk |date=2015-04-27 }}
* [http://www.indexfungorum.org/ zoznam druhov húb založený na Dictionary of the Fungi]
* [http://www.nahuby.sk www stránka nahuby.sk]
* [http://www.huby.sk www stránka huby.sk]
== Iné projekty ==
{{portál|Biológia|Biologický}}
{{projekt|wikispecies=Fungi|commons=Category:Fungi}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Huby| ]]
[[Kategória:Heterotrofné organizmy]]
hcn4u01p447gs8wkf67tn7gwl42p0re
Nanebovstúpenie Krista
0
96872
8213723
7611783
2026-05-14T13:15:26Z
Andreios
48171
spresnenie, aktualizácia odkazu
8213723
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Sviatok
|názov = Nanebovstúpenie Krista
|iný názov = Nanebovstúpenie Pána
|typ = kresťanstvo
|obrázok = Obereschach_Pfarrkirche_Fresko_Fugel_Christi_Himmelfahrt_crop.jpg
|popis = ''Christi Himmelfahrt'' od [[Gebhard Fugel|Gebharda Fugela]]
|datum = [[Veľká noc]] + 39 dní
|druh = kresťanský sviatok
|ako sa oslavuje = bohoslužba
|rok2018 = [[10. máj]] <small>([[Latinská cirkev|západná cirkev]])</small><br> [[17. máj]] <small>([[Východ (kresťanstvo)|východná cirkev]])</small>
|rok2019 = [[30. máj]] <small>(západná cirkev)</small><br> [[6. jún]] <small>(východná cirkev)</small>
|rok2020 = [[21. máj]] <small>(západná cirkev)</small><br> [[28. máj]] <small>(východná cirkev)</small>
|Súvisí s = [[Veľká Noc]], [[Turíce]]
}}
'''Nanebovstúpenie Krista''' alebo '''Nanebovstúpenie Pána''' je posledné zjavenie sa [[Ježiš Kristus|Krista]] [[apoštol]]om po svojom [[zmŕtvychvstanie|zmŕtvychvstaní]], kedy bol vyzdvihnutý v oblaku do [[nebesia|neba]]. [[Nanebovstúpenie]] Krista sa udialo štyridsať dní po jeho [[Zmŕtvychvstanie Pána|zmŕtvychvstaní]], keď bol s apoštolmi na [[olivový vrch|Olivovom vrchu]] (Sk 1, 9 - 12<ref>Sk 1,9-12 [http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Sk%201,9-12 svatepismo.sk]</ref>).
Rovnomenný [[sviatok]] sa v [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] i [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi (i ďalších cirkvách) slávi 40. deň po [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnej nedeli]] (Pasche), tento deň vždy pripadne na štvrtok.
== Nanebovstúpenie v byzantskom obrade ==
V [[Byzantský obrad|byzantskom obrade]] je '''Nanebovstúpenie nášho Pána Ježiša Krista''' jeden z dvanástich veľkých sviatkov, má osem dní posviatku (teda slávi sa do piatku pred [[Zostúpenie Svätého Ducha|Zostúpením Svätého Ducha]]). Deň pred sviatkom, v stredu, sa slávi Odovzdanie (zakončenie) [[Veľká noc|Paschy]].
Nanebovstúpenie poukazuje na Kristovo triumfujúce božstvo. Bohoslužobné texty [[Večiereň|večierne]] a [[Utiereň|utierne]] synteticky predstavujú celý Kristov plán spásy od jeho poníženia vo vtelení a utrpení, cez vzkriesenie až po prísľub zostúpenia Svätého Ducha a druhého Kristovho príchodu ([[Parúzia|parúzie]]). Sviatok má teda aj výrazný [[Eschatológia|eschatologický]] nádych, čo vyjadrujú aj čítania na večierni (Iz 2, 2 – 3e; Iz 62,10 – 63,3b. 7–9; Zach 14, 1a. 4a. 8–11), a zároveň pripravuje na prichádzajúce Turíce.
[[Ikona]] Nanebovstúpenia zobrazuje v hornej časti Krista v nebeskom majestáte ako [[Kristus vševládca|Krista vševládcu]] obklopeného anjelmi, toto vyobrazenie zároveň poukazuje na jeho slávny návrat, keď „sa vráti jedného dňa takým istým spôsobom.“ Dole sú zobrazení apoštoli s Máriou, ktorá je v postoji modlitby.<ref>[https://www.grkat.net/texty/nin-nanebovstupenie.html Manel NIN: Ty, ktorý si sa pre mňa stal chudobným ako ja. Nanebovstúpenie Pána v byzantskom obrade.]</ref><ref>[https://www.grkat.net/kalendar/202505k.html Katolícky kalendár byzantského obradu (máj 2025)]</ref>
V [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] je Nanebovstúpenie prikázaným sviatkom.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvn/nanebevstupenie_krista.html}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Ascension of Christ}}
== Zdroj ==
{{Preklad infoboxu|en|Feast of the Ascension|899954775}}
{{Liturgický rok}}
{{Liturgický rok v byzantskom obrade}}
[[Kategória:Ježiš Kristus]]
[[Kategória:Liturgický rok]]
[[Kategória:Kresťanské sviatky]]
hc3cri5ia0a28mc1odcy3qmblbr9kx5
John Glenn
0
106257
8213926
8023767
2026-05-14T20:37:34Z
Maximilián Fedora
259749
8213926
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kozmonaut
|Meno = John Glenn
|Portrét = John Glenn in 1960.jpg
|Popis = Glenn v roku 1960
|Podpis = John Glenn Signature.svg
|Typ = astronaut [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
|Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1921]]
|Miesto narodenia = [[Cambridge (Ohio)|Cambridge]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|2016|12|8|1921|7|18}}
|Miesto úmrtia = [[Columbus (Ohio)|Columbus]], Ohio, USA
|Zamestnanie = [[skúšobný pilot]]
|Súčasné_zamestnanie =
|Predch_zamestnanie =
|Hodnosť = [[plukovník]], [[United States Marine Corps|USMC]]
|Kozmonaut od = 9. apríla 1959
|Kozmonaut do = 16. januára 1964
|Čas vo vesmíre = 9 dní, 2 hodiny, 39 minút
|Misie = [[Mercury-Atlas 6]], [[STS-95]]
|znaky = [[Súbor:Friendship 7 insignia.jpg|40px]] [[Súbor:STS-95 Patch.svg|40px]]
|}}
'''John Herschel Glenn, Jr.''' (* [[18. júl]] [[1921]], [[Cambridge (Ohio)|Cambridge]], [[Ohio]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[8. december]] [[2016]], [[Columbus (Ohio)|Columbus]], Ohio<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pacner
| meno = Karel
| titul = Zemřel nejstarší muž, který letěl do vesmíru. Johnu Glennovi bylo 95 let
| vydavateľ = iDNES.cz
| dátum_vydania = 2016-12-08
| dátum_prístupu = 2016-12-08
| url = http://technet.idnes.cz/john-glenn-zemrel-0z6-/tec_vesmir.aspx?c=A161208_110809_tec_vesmir_kuz
}}</ref>) bol [[Spojené štáty|americký]] [[kozmonaut|astronaut]], [[pilot]] [[United States Marine Corps|Zboru Námornej pechoty USA]], [[podnikateľ]] a [[politik]]. Bol tretím [[Američania (USA)|Američanom]], ktorý letel do [[kozmický priestor (astronómia)|vesmíru]], a prvým, ktorý obletel [[Zem]], pričom ju v roku [[1962]] obletel trikrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = John Glenn becomes first American to orbit Earth | url = https://www.history.com/this-day-in-history/an-american-orbits-earth | vydavateľ = history.com | dátum vydania = 2010-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po odchode z [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] zastupoval v rokoch [[1974]] až [[1999]] štát [[Ohio]] v [[Senát Spojených štátov|Senáte USA]]. V roku [[1998]] vo veku 77 rokov opäť letel do vesmíru.
Pred nástupom do NASA bol Glenn vynikajúcim stíhacím pilotom v [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], [[čínske občianske a revolučné vojny|čínskej občianskej vojne]] a [[kórejská vojna|kórejskej vojne]]. Zostrelil tri [[stíhacie lietadlo|stíhačky]] [[Mikojan-Gurevič MiG-15|MiG-15]] a získal šesť [[Distinguished Flying Cross (USA)|Záslužných leteckých krížov]] a osemnásť [[Air Medal|Leteckých medailí]]. V roku [[1957]] uskutočnil prvý nadzvukový transkontinentálny let cez Spojené štáty. Jeho palubný [[fotografický aparát|fotoaparát]] urobil prvú súvislú [[panoráma (rozhľad)|panoramatickú]] snímku Spojených štátov.
Glenn bol jedným z vojenských [[skúšobný pilot|skúšobných pilotov]] [[Mercury Seven]], ktorých NASA vybrala v roku [[1959]] ako prvých amerických astronautov. Dňa [[20. február]]a 1962 absolvoval let v [[kozmická loď|kozmickej lodi]] [[Mercury-Atlas 6|''Friendship 7'']] a stal sa prvým Američanom, ktorý obletel Zem. Bol tretím Američanom a piatym človekom, ktorý letel do vesmíru. V roku 1962 dostal [[NASA Distinguished Service Medal|Medailu NASA za výnimočnú službu]], v roku [[1978]] [[Congressional Space Medal of Honor|Kongresovú kozmickú medailu cti]], v roku [[1990]] bol uvedený do [[United States Astronaut Hall of Fame|Siene slávy astronautov Spojených štátov]] a v roku [[2012]] dostal [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskú medailu slobody]].
Z NASA odišiel v [[január]]i [[1964]]. Ako člen [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] bol v roku 1974 prvýkrát zvolený do senátu a pôsobil v ňom 24 rokov až do [[január]]a 1999. V roku 1998 Glenn vo veku 77 rokov letel na misii [[STS-95]] [[Space Shuttle|raketoplánu]] [[Discovery (raketoplán)|''Discovery'']], čím sa stal vtedy najstarším človekom, ktorý letel na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] Zeme, a jediným človekom, ktorý letel v [[program Mercury|programe Mercury]] aj [[program Space Shuttle|Space Shuttle]], a prvým členom [[Kongres Spojených štátov|kongresu]], ktorý navštívil vesmír od roku [[1986]], keď letel kongresman [[Clarence William Nelson|Bill Nelson]]. Zomrel [[8. december|8. decembra]] [[2016]] vo veku 95 rokov ako najstarší a zároveň posledný žijúci člen Mercury Seven.
== Život ==
=== Mladosť a kariéra v armáde ===
Glenn vyrastal v [[Cambridge (Ohio)|Cambridge]] a v [[New Concord]]u v [[Ohio|Ohiu]]. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na [[Muskingum College]]. V roku [[1942]] sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku [[1944]] bol pridelený k námornej skupine [[VMO-155]]. Glenn lietal na strojoch [[F4U Corsair|Corsair]] nad [[Marshallove ostrovy|Marshallovými ostrovmi]], predovšetkým nad [[Maloelap]]om, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku [[1945]] bol prevelený na námornú leteckú základňu [[Patuxent River]], kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána.
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bol Glenn pridelený na základňu na [[Guam]]u a zúčastnil sa hliadkových misií nad severnou [[Čína|Čínou]] a v roku [[1948]] sa stal leteckým inštruktorom v meste [[Corpus Christi (Texas)|Corpus Christi]] v [[Texas]]e. Do [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]] bol poslaný ako člen letky [[VMF-311]], kde bol jeho častým spolubojovníkom [[baseball]]ista [[Ted Williams]] z [[Boston Red Sox]], ktorý bol odvedený druhýkrát v priebehu desiatich rokov.
Neskôr lietal Glenn v Kórei v letectve v rámci služobnej výmeny. Lietal na [[F-86 Sabre]] a zostrelil tri nepriateľské [[MiG]]y. Za svoju službu dostal niekoľko medailí.
Po vojne sa vrátil do [[Patuxent River]] N.A.S. a bol menovaný do školy testovacích pilotov (trieda 12). Ako testovací pilot slúžil na pozícii zbraňového dôstojníka, lietal so strojmi do veľkej nadmorskej výšky a testoval ich guľomety. Dňa [[16. júl]]a [[1957]] uskutočnil prvý nadzvukový transkontinentálny let na stroji [[Vought F-8 Crusader|Vought F8U]] „Crusader“. Let z [[Kalifornia|Kalifornie]] do [[New York (mesto)|New Yorku]] trval 3 hodiny, 23 minút a 8 sekúnd.
=== Kariéra v NASA ===
[[Súbor:Astronaut John Glenn During Mercury-Atlas 6 Pre-launch Activities - GPN-2002-000076.jpg|thumb|upright|left|John Glenn v skafandri [[Mercury (skafander)|Mercury]], 1962]]
V roku [[1959]] bol Glenn pridelený k [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ako jeden z astronautov pre [[program Mercury]]. V tom čase bol stále dôstojníkom v námorníctve. Stal sa pilotom prvého amerického letu na obežnej dráhe, [[Friendship 7]], a to [[20. február]]a [[1962]].
Po troch obletoch Zeme trvajúcich 4 hodiny, 55 minút a 23 sekúnd pristál na Zemi. Stal sa národným hrdinom a dočkal sa oslavného sprievodu podobne ako [[Charles Lindbergh]]. Stal sa osobným priateľom rodiny Kennedyovcov; po vražde [[John Fitzgerald Kennedy|Johna F. Kennedyho]] ho [[Jacqueline Kennedyová]] požiadala, aby o tom povedal jej deťom.
Glenn odišiel z [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] šesť týždňov po Kennedyho smrti a chcel sa uchádzať o kreslo senátora za [[Ohio]]. V roku [[1965]] odišiel ako plukovník od námorníctva a vstúpil do sveta obchodu ako člen vedenia [[Royal Crown Cola]]. Neskôr sa vrátil do sveta politiky. Glenn odišiel od NASA [[30. január]]a [[1964]].
Po druhýkrát sa Glenn pozrel do vesmíru [[29. október|29. októbra]] [[1998]] na palube raketoplánu [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] v rámci misie [[STS-95]]. Pri misii na ňom boli skúmané dôsledky vesmírneho letu pre starého človeka. Glenn mal vtedy 77 rokov a je teda najstarším človekom na obežnej dráhe vôbec. Do roku [[2021]] držal prvenstvo aj ako najstarší človek vo vesmíre, nad [[Kármánova hranica|Kármánovou hranicou]], kým ho neprekonala osemdesiatdvaročná [[Wally Funková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | titul = ŽIVĚ A ČESKY: New Shepard poletí poprvé s lidmi | https://kosmonautix.cz/2021/07/zive-a-cesky-new-shepard-poleti-poprve-s-lidmi/ | dátum vydania = 2021-07-19 | dátum prístupu = 2021-08-06 | jazyk = česky}}</ref> Jeho účasť v deväťdennej misii bola mnohými ľuďmi z oboru kritizovaná ako obyčajný výlet pre politika. Iní namietali, že Glennov let priniesol hodnotné výskumné údaje, pretože medzi jeho dvoma pobytmi vo vesmíre uplynulo 35 rokov, čo je absolútny unikát.
[[Súbor:JohnGlenn.jpg|thumb|upright|John Glenn v čase svojho návratu do vesmíru v roku 1998]]
Je iróniou, že sa John Glenn rázne postavil proti vesmírnemu výletu [[Dennis Tito|Dennisa Tita]], pretože ten podľa neho nemal žiadny vedecký účel.
Po Glennovi sú pomenované [[Glenn Research Center]] v [[Lewis Field]] v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]] a diaľnica plukovníka Glenna v blízkosti [[Dayton]]u v Ohiu.
==== Lety do vesmíru ====
* [[Mercury 6]] ([[20. február]] [[1962]]) – prvý Američan na obežnej dráhe Zeme, 3 oblety okolo Zeme, ktoré trvali 4 hodiny, 55 minút, 23 sekúnd.
* misia [[STS-95]] raketoplán [[Discovery (raketoplán)|''Discovery'']] ([[29. október]] – [[9. november]] [[1998]])
=== Politická kariéra ===
[[Súbor:SenatorGlenn (1).jpg|thumb|upright|left|Oficiálny portrét senátora Johna Glenna]]
V roku [[1964]], po odchode z [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], oznámil Glenn, že sa v predvolebnej kampani stretne so senátorom [[Stephen M. Young|Stephenom M. Youngom]] o nomináciu do [[Senát (USA)|Senátu]] za [[Demokratická strana (USA)|Demokratickú stranu]], ale bol nútený odstúpiť, pretože vo vani spadol, zranil si vnútorné ucho a utrpel otras mozgu a nebol teda schopný pokračovať v kampani.
Glenn zostal blízkym priateľom Kennedyovcov a bol s [[Robert Kennedy|Robertom Kennedym]], keď bol zavraždený.
V roku [[1970]] sa Glenn opäť uchádzal o nomináciu do senátu za Demokratickú stranu, ale v primárkach ho porazil [[Howard Metzenbaum]], ktorého však vo voľbách porazil republikánsky kandidát [[Robert Taft Jr.]] O štyri roky neskôr Glenn v primárkach vyhral, keď porazil práve Metzenbauma, ktorého predtým do Senátu menoval guvernér Ohia [[John J. Gilligan]], aby nahradil [[William B. Saxbe|Williama B. Saxbeho]], ktorý na svoj post rezignoval, aby sa mohol stať ministrom spravodlivosti. Glenn sa v roku [[1974]] stal senátorom, keď porazil starostu [[Cleveland (Ohio)|Clevelandu]] [[Ralph Park|Ralpha Parka]], a jeho kariéra v Senáte trvala až do roku [[1999]]. V roku [[1980]] obhájil svoj post, keď porazil [[Jim Betts|Jima Bettsa]] a v roku [[1986]] porazil [[Tom Kidness|Toma Kindnessa]].
Na konci 70. a začiatku 80. rokov mali Glenn a Metzenbaum (ktorý bol do senátu zvolený v roku [[1976]]) napäté vzťahy, aj keď boli obaja z rovnakého štátu a boli zvolení za rovnakú stranu. K zlepšeniu vzťahov došlo v roku [[1983]], keď Metzenbaum podporil Glenna ako kandidáta na prezidenta. V roku [[1988]] Glenn verejne podporil Metzenbauma, ktorého jeho oponent [[George Vonovich]] obvinil z toho, že má slabosť pre [[detská pornografia|detskú pornografiu]].
Glenn bol jedným z piatich senátorov, ktorí sa zaplietli do škandálu s prijatím 200 000 $ od [[Charles Keating|Charlesa Keatinga]]. Glenn a republikán [[John McCain]] boli ale očistení. Senátna komisia konštatovala, že Glenn sa dopustil zlého úsudku, ale ničoho horšieho. Škandál dal republikánom nádej na výhru vo voľbách v roku [[1992]], ale Glenn jasne porazil ich kandidáta, [[Michael DeWine|Michaela DeWineho]] a udržal si svoje kreslo.
V roku [[1998]] už Glenn nekandidoval a demokrati vybrali [[Mary Boyleová|Mary Boyleovú]], ale tú porazil republikánsky kandidát [[George Voinovich]].
Glenn v roku [[1976]] ponúkol [[Jimmy Carter|Jimmymu Carterovi]], že bude jeho viceprezidentom, ale Carterovou voľbou bol [[Walter Mondale]], senátor za [[Minnesota|Minnesotu]]. V roku [[1984]] sa Glenn uchádzal o kandidatúru na prezidenta za [[Demokratická strana (USA)|Demokratickú stranu]]. Najskôr sa mu darilo dobre, porovnateľne s Mondalom. Predpokladalo sa, že vplyv zohralo aj uvedenie filmu ''[[The Right Stuff]]'' o sedmičke astronautov [[program Mercury|programu Mercury]], kde bol Glenn zobrazený vo veľmi pozitívnom svetle. Glenn ale čoskoro svoj záujem obrátil na domácu politiku, pri primárkach v [[Iowa|Iowe]] prepadol so ziskom iba 4% a média obrátili svoj záujem na ostatných kandidátov, ktorými boli [[Walter Mondale]], [[Gary Hart]] a [[Jesse Jackson]]. Pri neúspešnej kampani sa Glenn veľmi zadlžil a dlh musel niekoľko rokov splácať.
V roku 2014 podstúpil operáciu srdca a následne prekonal mozgovú mŕtvicu. Zomrel v kruhu najbližšej rodiny dňa [[8. december|8. decembra]] [[2016]] vo veku 95 rokov v Ohio State University Wexner Medical Center v [[Columbus (Ohio)|Columbuse]].<ref>http://www.teraz.sk/magazin/zomrel-john-glenn-prvy-american-vo-vesmi/232691-clanok.html</ref> Až do svojej smrti Glenn pôsobil na ''John Glenn School of Public Affairs'', ktorá patrí pod [[Ohio State University]].
{{citát|To najdôležitejšie, čo môžeme urobiť, je inšpirovať mladých ľudí a postrčiť ich k vede, matematike a technológiám. Vzdelanie v týchto odboroch pomôže mladej generácii k tomu, aby nás dostala do ďalšej fázy kozmického cestovania.|John Glenn}}
== Rodina ==
[[Súbor:Annie and John Glenn 1965.jpg|thumb|right|John Glenn s manželkou Annie v roku 1965]]
Glenn vyrastal v Cambridge a New Concorde v Ohiu. Oženil sa so svojím dievčaťom z detstva, Annou Margaret Castorovou, s ktorou sa zoznámil v New Concorde a hral s ňou v hudobnej skupine. Majú dve deti, Davida a Carolyn. Glenn aj jeho žena navštevovali ''Maskingum College'' v New Concorde.
== Medaily a vyznamenania ==
[[Súbor:Glenn Obama Medal.jpg|thumb|Glenn pri prevzatí [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskej medaily slobody]] od [[Barack Obama|Baracka Obamu]] v roku 2012]]
'''Armádne'''
* Distinguished Flying Cross ×6
* Air Medal ×19
* Navy Unit Commendation
* Marine Corps Expeditionary Medal
* Asiatic-Pacific Campaign Medal]
* American Campaign Medal
* World War II Victory Medal
* China Service Medal
* National Defense Service Medal
* Korean Service Medal
* United Nations Service Medal
* Korean Presidential Unit Citation
* Astronaut Badge|Navy Astronaut Wings
* Naval Aviator Badge
* Marine Corps Astronaut Medal
'''Civilné'''
* NASA Distinguished Service Medal
* Congressional Space Medal of Honor
== Zaujímavosti ==
* John Glenn si zahral sám seba v seriáli [[Frasier]] v epizóde „Docu. Drama“,
* Je spomenutý v piesni [[Billy Joel]]a „We Didn’t Start the Fire“.
* Pieseň [[Ian Brown|Iana Browna]] „My Star“ obsahuje slová „God speed, John Glenn“.
* Vo filme ''The Right Stuff'' (''Správna posádka'') ho hral [[Ed Harris]].
* Vo filme ''Hidden Figures'' (''Skryté čísla'') z roku 2016 ho hral [[Glen Powell]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.nasa.gov/centers/glenn/about/bios/john_glenn.html John Glenn na stránkach NASA] {{eng icon}}
* [https://www.nasa.gov/sites/default/files/atoms/files/glenn-j.pdf Oficiálny životopis na stránkach NASA] {{eng icon}}
* [http://spacefacts.de/bios/astronauts/english/glenn_john.htm John Glenn na stránkach spacefacts.de] {{eng icon}}
* [https://mek.kosmo.cz/bio/usa/00003.htm John Glenn v Malej encyklopédii kozmonautiky] {{ces icon}}
* [https://www.kozmo-data.sk/kozmonauti/glenn-jr-john-herschell.html John Glenn na stránkach kozmo-data.sk] {{slk icon}}
{{Program Mercury}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Glenn, John}}
[[Kategória:Kozmonauti USA]]
[[Kategória:Letci USA]]
[[Kategória:Testovací piloti USA]]
[[Kategória:Program Mercury]]
[[Kategória:Senátori USA]]
[[Kategória:Slobodomurári USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Ohia]]
[[Kategória:Osobnosti NASA]]
[[Kategória:Príslušníci United States Marine Corps]]
mshtyiqmrqx5w6ikz7b2b0ldejcqkr8
Myjavská Rudava
0
109254
8214200
8111452
2026-05-15T11:40:48Z
Akul59
168826
+šablóna
8214200
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Myjavská Rudava
| other_name =
| category = potok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| district = [[Senica (okres)|Senica]]
| commune =
| municipality = Prievaly
| municipality1 = [[Cerová (okres Senica)|Cerová]]
| municipality2 = Senica
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| city =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source =
| source_type = Prameň
| source_location = [[Prievaly]], [[Podmalokarpatská zníženina]]
| source_elevation = 210
| source_lat_d =
| source_long_d =
| mouth = [[Myjava (rieka)|Myjava]]
| mouth_location = [[Senica]]
| mouth_elevation = 181
| mouth_lat_d = 48.662945
| mouth_long_d = 17.309405
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = 14
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = IV.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 = 4-13-03-1046
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 =
| free2_type = Číslo recipienta
| free2_label = Číslo recipienta
}}
'''Myjavská Rudava''' je vodný tok na [[Záhorie|Záhorí]], na území [[Senica (okres)|okresu Senica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Je to ľavostranný prítok [[Myjava (rieka)|Myjavy]], má dĺžku 14 km a je tokom IV. rádu.
Preteká severovýchodnou časťou [[Borská nížina|Borskej nížiny]], vzniká v [[Podmalokarpatská zníženina|Podmalokarpatskej zníženine]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-05 | miesto = Bratislava }}</ref> severozápadne od obce [[Prievaly]] v nadmorskej výške cca {{mnm|210}}, v oblasti močarísk a rašelinísk.
Tečie najprv severovýchodným smerom okrajom borovicových lesov na ľavom brehu, obteká sústavu piatich rybníkov na tom istom brehu a preteká okolo horárne Rudava, pri ktorej priberá pravostranný prítok zo severozápadného úpätia [[Vápenková skala|Vápenkovej skaly]] ({{mnm|469.4}}). Potom priberá pravostranný prítok od obce [[Cerová (okres Senica)|Cerová]] a pri samote Pustý Mlyn ďalší pravostranný prítok spod hradu [[Korlátka]]. Následne sa stáča na sever, sprava priberá [[Čierny potok (prítok Myjavskej Rudavy)|Čierny potok]] ({{mnm|196.9}}) a pokračuje súbežne s korytom [[Myjava (rieka)|Myjavy]] na pravom brehu.
Stáča sa na severozápad, tečie po [[Myjavská niva|Myjavskej nive]], pri samote Horný Šranek priberá ľavostranný prítok spod kóty {{m|216.2|m}} a vzápätí pri samote Mlyn na Lúkach opäť ľavostranný prítok z lokality Polesie Myjava. Napokon tečie v blízkosti osady Vyrúbaná na ľavom brehu a [[Senica|senického]] letiska na pravom brehu a juhozápadne od mesta ústi v nadmorskej výške {{mnm|185.5}} do [[Myjava (rieka)|Myjavy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.309405&y=48.662945&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Približne na {{km|8.5|m}} úseku Myjavská Rudava tvorí hranicu medzi okresmi [[Malacky (okres)|Malacky]] na ľavom (zároveň hranica [[Záhorie (vojenský obvod)|VVP Záhorie]]) a [[Senica (okres)|Senica]] na pravom brehu.
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Myjavy}}
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Myjavy]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Senica]]
[[Kategória:Vodné toky v Borskej nížine]]
[[Kategória:Prievaly]]
[[Kategória:Cerová (okres Senica)]]
[[Kategória:Príroda v Senici]]
dzcohnnv29207hqoh2831a7xk9aqkt8
Spice Girls
0
115170
8214001
7901643
2026-05-15T03:19:58Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214001
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobná skupina
| Názov skupiny = Spice Girls
| Obrázok = Spicegirlscologne.JPG |
| Popis obrázku =
| Krajina pôvodu = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} {{minivlajka|Anglicko}} [[Londýn]], [[Anglicko]]
| Žáner = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[dance-pop]]
| Roky pôsobenia = [[1994]] – [[2000]]<br />[[2007]] – [[2008]]<br>[[2012]]
| Hudobný vydavateľ = [[Virgin Records|Virgin]]
| Webstránka = [http://www.thespicegirls.com www.thespicegirls.com]
| Členovia skupiny = [[Victoria Beckhamová]]<br />[[Melanie Brownová]] <br />[[Emma Buntonová]] <br />[[Melanie Chisholmová]] <br />[[Geri Halliwellová]]
| Bývalí členovia =
|Portál 1=Spojené kráľovstvo}}
'''Spice Girls''' bola britská dievčenská popová hudobná skupina. Vznikla v roku [[1994]] v [[Londýn|Londýne]]. V skupine účinkovali [[Victoria Beckhamová]] (rod. Adamsová), [[Melanie Brownová|Mel B]] (Brownová), Emma Bunton<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emma Bunton - Hľadať Googlom|url=https://www.google.com/search?q=Emma+Bunton&oq=e&aqs=chrome.0.69i59l2j69i57j0i433i512j0i131i433i512l2j0i433i512j46i199i433i465i512j46i131i199i433i465i512j0i131i433i512.3823j0j15&sourceid=chrome&ie=UTF-8|vydavateľ=www.google.com|dátum prístupu=2022-07-13}}</ref>, [[Melanie Chisholmová|Melanie C]] (Chisholmová), [[Geri Halliwellová]]. Preslávil ich už debutový singel – ''[[Wannabe (Spice Girls)|Wannabe]]'' z roku [[1996]]. Bolo z neho predaných približne 53 miliónov nosičov. Slávna pätica si vyskúšala následne aj natáčanie vlastného filmu pod názvom ''[[Spiceworld: The Movie]]''.
== Diskografia ==
=== Albumy ===
* ''[[Spice]]'' (1996/1997)
* ''[[Spice World]]'' (1997)
* ''[[Forever]]'' (2000)
* ''[[Greatest Hits (Spice Girls)|Greatest Hits]]'' (2007)
=== Single ===
* "Wannabe"
* "Say You'll Be There"
* "2 Become 1"
* "Mama" / "Who Do You Think You Are"
* "Spice Up Your Life"
* "Too Much"
* "Stop"
* "Viva Forever"
* "Goodbye"
* "Holler" / "Let Love Lead The Way"
* "Headlines (Friendship Never Ends"
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Spice Girls}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.geriwell.com Spice Girls and Geri Halliwell website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180519222500/http://www.geriwell.com/ |date=2018-05-19 }}
[[Kategória:Spice Girls| ]]
[[Kategória:Britské popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Britské dance hudobné skupiny]]
[[Kategória:Dievčenské hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z Londýna]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1994]]
[[Kategória:Hudobné skupiny ukončené v roku 2008]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatá malina za najhorší ženský herecký výkon]]
po1ch654kj4yij98zgtdhzejrpphzhi
Syfilis
0
123124
8214196
7975517
2026-05-15T11:30:38Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214196
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:TreponemaPallidum.jpg|thumb|Treponema Pallidum]]
'''Syfilis''' alebo '''lues''' je [[pohlavná choroba]] spôsobená baktériou (spirochétou) [[Treponema pallidum]].
Spôsobuje špecifické chronické ochorenie, ktoré prebieha v niekoľkých fázach. Z neliečenej tehotnej matky sa môže preniesť na plod a spôsobiť mu podľa štádia ochorenia matky rôzne poškodenia až po úmrtie. Vyskytuje sa na celom svete. Postihuje hlavne sexuálne aktívne mladé osoby (častejšie mužov), má výrazný sociálny charakter. Od roku 1953 počet ochorení u nás výrazne klesol.
[[Súbor:Extragenital syphilitic chancre of the left index finger PHIL 4147 lores.jpg|thumb|Vred na ruke spôsobený syfilisom]]
== Príznaky ==
'''Skorý syfilis / Primárne štádium, primárny syfilis, syfilis I'''
Tri až štyri týždne po infekcii sa na mieste, kde sa [[baktérie]] dostali do kože alebo sliznice, objaví malá, nebolestivá alebo nebolestivá nodulárna vred so stvrdnutým okrajom. Preto sa vred, ktorý asi po týždni nadobudol veľkosť mince, označuje aj ako tvrdý chancre (Ulcus durum). Spočiatku ide o lokálnu infekciu. Tento primárny vplyv vzniká pri vaginálnom styku na penise, na pyskoch ohanbia alebo vo [[vagíne]]. Nachádza sa tiež v ústach alebo hrdle pri [[orálnom sexe]] a v konečníku pri [[análnom sexe]]. Vred je červený a vyteká z neho bezfarebná tekutina. Obsahuje veľa patogénov, takže je extrémne nákazlivý. O týždeň alebo dva neskôr sa blízke lymfatické uzliny zduria a môžu sa objaviť bolesti kĺbov, svalov a kostí. Od tohto momentu je možné ochorenie zistiť pomocou testu TPHA. Aj keď sa vredy neliečia, asi po 4-6 týždňoch sa samy zahoja, a preto sa ochorenie často ignoruje alebo sa nerozpozná.
'''Sekundárne štádium, sekundárny syfilis, lues II'''
Osem až deväť týždňov po infekcii sa často vyskytujú príznaky podobné chrípke, ako je horúčka, vyčerpanie alebo bolesti hlavy a tela. Lymfatické uzliny po celom tele sú opuchnuté (generalizovaná lymfadenopatia, polyskleradenitída). Choroba teraz postúpila do všeobecného štádia. Po desiatich týždňoch sa u väčšiny postihnutých objaví kožná vyrážka (exantém). Najprv sú to len bledoružové fľaky, ktoré prechádzajú do medených uzlíkov (papuliek). Široké papuly, ktoré sa objavujú najmä v kožných záhyboch, sa nazývajú condylomata lata. Keď tieto klíčia a vytekajú, tekutina, ktorá vyteká, je vysoko infekčná. Zriedkavejšie sa vyskytujú zmeny na slizniciach v ústach (enantém, slizničné plaky) a na genitáliách. Môžu sa vyskytnúť aj očné infekcie. Niektorí pacienti strácajú vlasy (alopecia specifica). Všetky kožné prejavy (syfilidy) sa vyliečia asi po štyroch mesiacoch, takže niektorí pacienti si svoju infekciu takmer nevšimnú. Ak sa neliečia, vrátia sa v rôznych intervaloch. Pri všetkých kožných prejavoch syfilisu sa zvyčajne vyskytuje malé alebo žiadne svrbenie.
Asi u 30 % neliečených syfilisov dochádza v priebehu rokov k spontánnemu vyliečeniu. Ak sa skorý syfilis nelieči a spontánne sa nevylieči, ochorenie sa môže u postihnutých zastaviť v nasledujúcom období latencie, hoci patogény sú stále v tele. Neskorý syfilis sa môže vyvinúť z latentného syfilisu po mesiacoch alebo rokoch. Infikovaná osoba je nákazlivá, aj keď toto riziko klesá, čím dlhšie pacient zostáva bez príznakov.
Termín Babinski-Vaquesov syndróm sa v minulosti používal pre formu neskorého syfilisu s Robertsonovou zrenicou, aortitídou a oslabenými reflexmi svalov hornej a dolnej časti nôh, ako aj pre chronickú meningoencefalitídu.
'''Neskorý syfilis / Terciárne štádium, terciárny syfilis, Lues III'''
O tri až päť rokov neskôr sú postihnuté nielen vstupná brána, lymfatické uzliny a koža. Patogény sa rozšírili po celom tele a zasiahli aj vnútorné orgány, ako je systém krvných ciev, dýchacie cesty, hrdlo, pažerák, žalúdok, [[pečeň]], kosti a svaly. Vytvárajú sa uzly, ktoré sú často stvrdnuté ako guma (ďasná, v jednotnom čísle gumma). Slovo „gumma“ pochádza z Girolama Fracastora, ktorý vo svojej didaktickej básni o syfilise pomenoval symptóm zmäkčovania uzlov. Histologicky sa ďasná prejavujú ako granulómy obsahujúce plazmatické bunky, ktoré ničia monocyty, vyskytujú sa najmä na koži, slizniciach a kostiach. Niekedy tvoria veľké vredy na koži a na podnebí môže dôjsť k perforácii nosnej dutiny. Zvlášť nebezpečný je syfilitický uzol v hlavnej tepne (aorta), ktorý je spôsobený zápalom v strednej a vonkajšej vrstve steny (luetrózna mezaortitída). Asi 30 rokov po infekcii môže takýto uzol viesť k vydutiu aorty (aneuryzma aorty), ktorá sa môže ľahko roztrhnúť ako neskorá komplikácia. Ak sa táto vydutina roztrhne, postihnutý vnútorne vykrváca. Postihnutý môže byť aj centrálny nervový systém.
'''Kvartérne štádium (neurolues, neurosyfilis), lues IV'''
Demyelinizácia miechy v tabes dorsalis v prípravku zafarbenom myelínom
Kým ťažké neurologické poruchy, ktoré sa vyskytujú asi u 20 % postihnutých desať až dvadsať rokov po nástupe ochorenia, boli pôvodne zaradené do terciárneho štádia, novšia literatúra hovorí aj o nezávislom kvartérnom štádiu (Lues IV). U štvrtiny neliečených pacientov sa rozvinie chronická encefalitída (syphilis cerebrospinalis), ktorá vedie k demencii. V niektorých prípadoch sa uvádza aj výrazné krátkodobé zvýšenie kognitívnych mentálnych schopností infikovaných. Postupujúca paralýza neurosyfilisu sa prejavuje narastajúcim zhoršovaním intelektových schopností, ataxiou a poruchami reči. Okrem toho sa miecha a jej výstupné nervy poškodia takým spôsobom, že pacienti spočiatku pociťujú [[bolesť]] a potom už nevnímajú bolesť a teplotu (dorzálne platničky). Chôdza a kontrola močového mechúra a čriev sú narušené. Na konci sú pacienti paralyzovaní. Postihnutý môže byť aj zrakový nerv s následným poškodením zraku až slepotou. Dochádza aj k poškodeniu obehového systému, kostí a kĺbov (Charcotove kĺby). Tento priebeh je v západných krajinách vďaka dostatočnej terapii antibiotikami pozorovaný len zriedka. Mimoriadne zmyslové alebo psychické zmeny v tejto fáze boli široko opísané, ale nikdy neboli systematizované, ako napríklad nadmerné zvýšenie libida a rôzne typy zmien vnímania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.rki.de/DE/Content/Infekt/EpidBull/Merkblaetter/Ratgeber_Syphilis.html |dátum prístupu=2023-06-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230609035536/https://www.rki.de/DE/Content/Infekt/EpidBull/Merkblaetter/Ratgeber_Syphilis.html |dátum archivácie=2023-06-09 }}</ref>
== Čo spôsobuje? ==
Neliečený syfilis môže po čase vážne poškodiť prakticky všetky orgány, najčastejšie kožu, kosti, srdce, mozog a miechu. Môže viesť v neskorších štádiách k duševným poruchám a smrti.
== Diagnostika ==
Mikroskopické vyšetrenie infekčných ložísk, krvné testy.
== Liečba ==
Antibiotikami pri hospitalizácii.
== Ako sa chrániť? ==
Dodržaním zásad bezpečnejšieho sexu, používaním kondómu. Monogamita a obmedzenie promiskuity poskytuje najlepšie riešenie.
O delení pozri [[Infekcie s prevažne sexuálnym spôsobom prenášania (MKCH-10)]] A50-A53.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Syphilis|wikt=syfilis}}
{{medicínsky výhonok}}
[[Kategória:Pohlavné choroby]]
qjd4we20fl6qnw9meau7kvyf2nidv7u
Sliezske vojvodstvo
0
131205
8213942
8167510
2026-05-14T20:59:24Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213942
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Poľské vojvodstvo|
Názov vojvodstva=Sliezske vojvodstvo|
voj_doplň=Sliezske vojvodstvo|
Erb_voj=Obrázok:POL województwo śląskie COA.svg|
Vlajka_voj=Obrázok:POL_województwo_śląskie_flag.svg|
mapa_voj=Obrázok:Slaskie (EE,E NN,N).png|
centrum=[[Katovice]]|
vojvoda=Tomasz Pietrzykowski|
rozloha=12 294|
obyvatelia=4 642 942|
rok=2009|
hustota=392,87|
registab=S|
powiaty_voj_mapa=Image:Woj slaskie adm.png|
počet_mestské=19|
počet_vidiek=17|
počet_mg=49|
počet_mvg=22|
počet_vg=96|
strana_www_voj=http://www.katowice.uw.gov.pl//|
}}
{{Pozri|rovnomennom staršom vojvodstve|Sliezske vojvodstvo (1920 – 1939)}}
'''Sliezske vojvodstvo''' (po poľsky: ''Województwo śląskie'') je jedným zo 16 vojvodstiev [[Poľsko|Poľska]]. Nachádza sa v južnom Poľsku a hraničí s [[Opolské vojvodstvo|Opolským]], [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľským]], [[Lodžské vojvodstvo|Lodžským]] a [[Svätokrížske vojvodstvo|Svätokrížskym]] vojvodstvom, [[Česko]]m a [[Slovensko]]m. Vojvodstvá, v hraniciach ako ich poznáme dnes, boli vytvorené [[1. január]]a [[1999]]. Je jediným poľským vojvodstvom, v ktorom je viac [[powiat]]ov mestských (19) ako vidieckych (17).
== Charakteristika ==
Sliezske vojvodstvo je položené na juhu Poľska.
== Mestské powiaty ==
{| class=wikitable
! Powiaty
! [[Obyvateľstvo]]
! [[Rozloha]]
|-
| [[Katovice]]
|align=right| 317 220
| 164,6 km²
|-
| [[Częstochowa]]
| align=right| 248 890
| 160 km²
|-
| [[Sosnowiec]]
|align=right| 228 192
| 91,26 km²
|-
| [[Gliwice]]
|align=right| 199 086
| 134,2 km²
|-
| [[Zabrze]]
|align=right| 186 481
| 80,47 km²
|-
| [[Bytom]]
|align=right| 187 943
| 69,32 km²
|-
| [[Bielsko-Biała]]
|align=right| 176 864
| 124,93 km²
|-
| [[Ruda Śląska]]
|align=right| 147 403
| 77,7 km²
|-
| [[Rybnik]]
|align=right| 141 755
| 148 km²
|-
| [[Tychy]]
|align=right| 131 547
| 81,62 km²
|-
| [[Dąbrowa Górnicza]]
|align=right| 129 800
| 188 km²
|-
| [[Chorzów]]
|align=right| 114 035
| 33,5 km²
|-
| [[Jaworzno]]
|align=right| 96 217
| 152,2 km²
|-
| [[Jastrzębie-Zdrój]]
|align=right| 95 482
| 85,44 km²
|-
| [[Mysłowice]]
|align=right| 75 183
| 66 km²
|-
| [[Siemianowice Śląskie]]
|align=right| 72 869
| 25,5 km²
|-
| [[Żory]]
|align=right| 62 496
| 64,64 km²
|-
| [[Piekary Śląskie]]
|align=right| 59 675
| 39,6 km²
|-
| [[Świętochłowice]]
|align=right| 55 527
| 13,22 km²
|}
== Vidiecke powiaty ==
{| class=wikitable
! Powiaty
! [[Obyvateľstvo]]
! [[Rozloha]]
|-
| [[powiat cieszyński]]
|align=right| 170 615
| 730,2 km²
|-
| [[powiat wodzisławski]]
|align=right| 155 090
| 286,92 km²
|-
| [[powiat będziński]]
|align=right| 151 231
| 368,02 km²
|-
| [[Powiat bielski (śląski)|powiat bielski]]
|align=right| 149 741
| 457,23 km²
|-
| [[powiat żywiecki]]
|align=right| 149 391
| 1039,96 km²
|-
| [[powiat tarnogórski]]
|align=right| 138 458
| 642,63 km²
|-
| [[powiat częstochowski]]
|align=right| 133 762
| 1519,49 km²
|-
| [[powiat zawierciański]]
|align=right| 124 544
| 1003,27 km²
|-
| [[powiat gliwicki]]
|align=right| 115 476
| 663,35 km²
|-
| [[powiat raciborski]]
|align=right| 112 299
| 543,98 km²
|-
| [[powiat pszczyński]]
|align=right| 104 129
| 473,46 km²
|-
| [[powiat mikołowski]]
|align=right| 90 802
| 231,53 km²
|-
| [[powiat kłobucki]]
|align=right| 84 854
| 889,15 km²
|-
| [[powiat lubliniecki]]
|align=right| 76 692
| 822,13 km²
|-
| [[powiat rybnicki]]
|align=right| 73 480
| 224,63 km²
|-
| [[powiat myszkowski]]
|align=right| 71 946
| 478,62 km²
|-
| [[powiat bieruńsko-lędziński]]
|align=right| 55 960
| 156,68 km²
|}
== Mestá ==
V Sliezskom vojvodstve je 71 miest, z toho 19 ma práva [[powiat]]. Zoradené podľa počtu obyvateľov, podľa [[GUS]] z 31 decembra [[2005]].
* [[Súbor:Katowice Herb.svg|24px]] [[Katovice]] – '''317 220''' <small>(164,54 km²)</small>
* [[Súbor:POL Częstochowa COA.svg|24px]] [[Częstochowa]] – '''246 890''' <small>(159,61 km²)</small>
* [[Súbor:Sosnowiec Herb.svg|24px]] [[Sosnowiec]] – '''226 034''' <small>(91,26 km²)</small>
* [[Súbor:Gliwice herb.svg|24px]] [[Gliwice]] – '''199 451''' <small>(133,85 km²)</small>
* [[Súbor:POL Zabrze COA.svg|24px]] [[Zabrze]] – '''191 247''' <small>(80,47 km²)</small>
* [[Súbor:Bytom herb.svg|24px]] [[Bytom]] – '''187 943''' <small>(69,43 km²)</small>
* [[Súbor:POL Bielsko-Biała COA.svg|24px]] [[Bielsko-Biała]] – '''176 864''' <small>(124,93 km²)</small>
* [[Súbor:POL Ruda Śląska COA.svg|24px]] [[Ruda Śląska]] – '''146 582''' <small>(77,59 km²)</small>
* [[Súbor:POL Rybnik COA.svg|24px]] [[Rybnik]] – '''141 580''' <small>(148,26 km²)</small>
* [[Súbor:POL Tychy COA.svg|24px]] [[Tychy]] – '''131 153''' <small>(81,62 km²)</small>
* [[Súbor:POL Dąbrowa Górnicza COA.svg|24px]] [[Dąbrowa Górnicza]] – 130 128 <small>(187,81 km²)</small>
* [[Súbor:Chorzów herb.svg|24px]] [[Chorzów]] – 114 686 <small>(33,60 km²)</small>
* [[Súbor:POL Jaworzno COA alt.svg|24px]] [[Jaworzno]] – '''96 217''' <small>(152,20 km²)</small>
* [[Súbor:POL Jastrzębie-Zdrój COA.svg|24px]] [[Jastrzębie-Zdrój]] – '''95 482''' <small>(85,44 km²)</small>
* [[Súbor:POL Mysłowice COA.svg|24px]] [[Mysłowice]] – '''75 183''' <small>(66,09 km²)</small>
* [[Súbor:POL Siemianowice COA.svg|24px]] [[Siemianowice Śląskie]] – '''72 685''' <small>(25,16 km²)</small>
* [[Súbor:POL Żory COA.svg|24px]] [[Żory]] – '''62 849''' <small>(64,64 km²)</small>
* [[Súbor:Herb TarnowskieGory.svg|24px]] [[Tarnowskie Góry]] – '''61 255''' <small>(83,47 km²)</small>
* [[Súbor:POL Piekary Śląskie COA.png|24px]] [[Piekary Śląskie]] – '''59 675''' <small>(39,67 km²)</small>
* [[Súbor:POL Będzin COA.svg|24px]] [[Będzin]] – '''58 820''' <small>(37,08 km²)</small>
* [[Súbor:POL_Racibórz_COA_old.svg|24px]] [[Racibórz]] – '''57 755''' <small>(74,96 km²)</small>
* [[Súbor:POL Świętochłowice COA.svg|24px]] [[Świętochłowice]] – '''55 327''' <small>(13,22 km²)</small>
* [[Súbor:POL Zawiercie COA.svg|24px]] [[Zawiercie]] – '''53 073''' <small>(85,24 km²)</small>
* [[Súbor:POL Wodzisław Śląski COA.svg|24px]] [[Wodzisław Śląski]] – '''49 427''' <small>(49,62 km²)</small>
* [[Súbor:POL Knurów COA.svg|24px]] [[Knurów]] – '''39 844''' <small>(33,95 km²)</small>
* [[Súbor:POL Mikołów COA.svg|24px]] [[Mikołów]] –'''38 289''' <small>(78,89 km²)</small>
* [[Súbor:POL Cieszyn COA.svg|24px]] [[Cieszyn]] – '''36 081''' <small>(28,69 km²)</small>
* [[Súbor:POL Czechowice-Dziedzice COA.svg|24px]] [[Czechowice-Dziedzice]] – '''34 873''' <small>(32,98 km²)</small>
* [[Súbor:POL Czeladź COA.svg|24px]] [[Czeladź]] – '''34 227''' <small>(16,57 km²)</small>
* [[Súbor:POL Myszków COA.svg|24px]] [[Myszków]] – '''32 873''' <small>(72,69 km²)</small>
* [[Súbor:POL Żywiec COA.svg|24px]] [[Żywiec]] – '''32 101''' <small>(50,57 km²)</small>
* [[Súbor:POL Lubliniec COA incorrect.svg|24px]] [[Lubliniec]] – '''29 247''' <small>(89,80 km²)</small>
* [[Súbor:POL Czerwionka-Leszczyny COA.svg|24px]] [[Czerwionka-Leszczyny]] – '''28 513''' <small>(38,52 km²)</small>
* [[Súbor:POL Pszczyna COA.svg|24px]] [[Pszczyna]] – '''25 633''' <small>(21,86 km²)</small>
* [[Súbor:POL Łaziska Górne COA.svg|24px]] [[Łaziska Górne]] – '''21 949''' <small>(20,20 km²)</small>
* [[Súbor:POL Rydułtowy COA.svg|24px]] [[Rydułtowy]] – '''21 940''' <small>(15,00 km²)</small>
* [[Súbor:POL Bieruń COA.svg|24px]] [[Bieruń]] – '''19 640''' <small>(40,31 km²)</small>
* [[Súbor:POL Pyskowice COA.svg|24px]] [[Pyskowice]] – '''19 164''' <small>(31,14 km²)</small>
* [[Súbor:POL Orzesze COA.svg|24px]] [[Orzesze]] – '''18 789''' <small>(82,89 km²)</small>
* [[Súbor:POL Radlin COA.svg|24px]] [[Radlin]] – '''17 657''' <small>(12,53 km²)</small>
* [[Súbor:POL Radzionków COA.svg|24px]] [[Radzionków]] – '''17 269''' <small>(13,15 km²)</small>
* [[Súbor:POL Lędziny COA.svg|24px]] [[Lędziny]] – '''16 130''' <small>(31,04 km²)</small>
* [[Súbor:POL Ustroń COA.svg|24px]] [[Ustroń]] – '''15 437''' <small>(58,92 km²)</small>
* [[Súbor:POL Skoczów COA.svg|24px]] [[Skoczów]] – '''14 677''' <small>(9,79 km²)</small>
* [[Súbor:POL Pszów COA.svg|24px]] [[Pszów]] – '''14 025''' <small>(20,42 km²)</small>
* [[Súbor:POL Kłobuck COA.svg|24px]] [[Kłobuck]] – '''13 237''' <small>(47,53 km²)</small>
* [[Súbor:POL Wisła COA.svg|24px]] [[Wisła]] – '''11 483''' <small>(110,26 km²)</small>
* [[Súbor:POL Blachownia COA.svg|24px]] [[Blachownia]] – '''9 925''' <small>(36,53 km²)</small>
* [[Súbor:POL Wojkowice COA.svg|24px]] [[Wojkowice]] – '''9 452''' <small>(12,77 km²)</small>
* [[Súbor:POL Poręba COA 1983-2025.svg|24px]] [[Poręba]] – '''8 805''' <small>(40,04 km²)</small>
* [[Súbor:POL Kalety COA.svg|24px]] [[Kalety]] – '''8 676''' <small>(76,68 km²)</small>
* [[Súbor:POL Imielin COA.svg|24px]] [[Imielin]] – '''7 873''' <small>(28,04 km²)</small>
* [[Súbor:POL Miasteczko Śląskie COA.svg|24px]] [[Miasteczko Śląskie]] – '''7 415''' <small>(68,30 km²)</small>
* [[Súbor:POL Łazy COA.svg|24px]] [[Łazy]] – '''7 138''' <small>(8,75 km²)</small>
* [[Súbor:POL Sławków COA.svg|24px]] [[Sławków]] – '''6 861''' <small>(36,60 km²)</small>
* [[Súbor:POL Koniecpol COA.svg|24px]] [[Koniecpol]] – '''6 326''' <small>(36,52 km²)</small>
* [[Súbor:POL Szczyrk COA.svg|24px]] [[Szczyrk]] – '''5 824''' <small>(39,07 km²)</small>
* [[Súbor:POL Siewierz COA.svg|24px]] [[Siewierz]] – '''5 550''' <small>(38,22 km²)</small>
* [[Súbor:POL Kuźnia Raciborska COA.svg|24px]] [[Kuźnia Raciborska]] – '''5 547''' <small>(31,75 km²)</small>
* [[Súbor:POL Krzepice COA.svg|24px]] [[Krzepice]] – '''4 539''' <small>(27,71 km²)</small>
* [[Súbor:POL Ogrodzieniec COA.svg|24px]] [[Ogrodzieniec]] – '''4 483''' <small>(28,94 km²)</small>
* [[Súbor:POL Żarki COA.svg|24px]] [[Żarki]] – '''4 415''' <small>(25,68 km²)</small>
* [[Súbor:POL Woźniki COA.svg|24px]] [[Woźniki]] – '''4 407''' <small>(70,42 km²)</small>
* [[Súbor:POL Szczekociny COA.svg|24px]] [[Szczekociny]] – '''3 920''' <small>(17,98 km²)</small>
* [[Súbor:POL Toszek COA.svg|24px]] [[Toszek]] – '''3 908''' <small>(9,67km²)</small>
* [[Súbor:POL Strumień COA.svg|24px]] [[Strumień]] – '''3 398''' <small>(6,31 km²)</small>
* [[Súbor:POL Wilamowice COA.svg|24px]] [[Wilamowice]] – '''2 820''' <small>(10,41 km²)</small>
* [[Súbor:POL Koziegłowy COA.svg|24px]] [[Koziegłowy]] – '''2 515''' <small>(26,72 km²)</small>
* [[Súbor:POL Krzanowice COA.svg|24px]] [[Krzanowice]] – '''2.212''' <small>(3,19 km²)</small>
* [[Súbor:POL Pilica COA.svg|24px]] [[Pilica (Sliezske vojvodstvo)|Pilica]] – '''1 967''' <small>(8,22 km²)</small>
* [[Súbor:POL Sośnicowice COA.svg|24px]] [[Sośnicowice]] – '''1 749''' <small>(11,68 km²)</small>
== Zdroje minerálnych surovín ==
* ložisko [[kamenné uhlie|kamenného uhlia]]
* ložisko [[železo|železnej]] rudy(takmer vyčerpané)
* ložisko [[zinok|zinkovej]] rudy
* ložisko [[olovo|olova]]
== Ekonomika ==
[[Súbor:Elektrownia Rybnik.jpg|thumb|200px|right|[[Rybnická elektráreň]]]]
* [[Hornosliezska priemyslová oblasť]], v centrálnej časti vojvodstva, je najviac industrializovaná oblasť [[Poľsko|Poľska]].
* [[Rybnická uhoľná oblasť]], nachádza sa v južnej časti vojvodstva
* [[Špeciálna Katovická ekonomická oblasť]]
=== Základ priemyslu ===
* ťažba kamenného uhlia
* spracovanie kovov: [[Katovice]], [[Częstochowa]], [[Będzin]]
* koksovanie
* automobilový priemysel: Fiat Auto Poland v [[Bielsko-Biała|Bielsko-Białej]], závody firiem Opel GM v [[Gliwice|Gliwiciach]]
* chemický priemysel
* textilný priemysel: [[Częstochowa]] a [[Lubliniec]]
* priemysel stavebných materiálov
* energetický priemysel
* [[Jastrzębská uhoľná spoločnosť]] bane v okolí [[Jastrzębie-Zdrój]]a
== Turistika a odpočinok ==
Sliezske Beskydy (po poľsky: ''Beskid Śląski''), v lete možnosť turistiky, v zime sú v prevádzke mnohé lyžiarske strediská. V oblasti je tiež viacero jazier vhodných pre vodné športy.
=== Historické objekty ===
* Kláštor na [[Jasna Góra|Jasnej Górze]] (Jasná Hora) w [[Częstochowa|Częstochowej]]
* [http://www.zamek-pszczyna.pl Zámok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210213083754/http://www.zamek-pszczyna.pl/ |date=2021-02-13 }} v [[Pszczyna|Pszczyne]]
* [[Zámok Piastowski v Gliwicach]]
* Zámok v [[Rybnik]]u
* Staré Mesto v [[Gliwice|Gliwiciach]]
* [[Zámok v Będzine]]
* Zámok v [[Chudów|Chudowe]]
* Zámok v [[Lubliniec|Lublińci]]
* Zámok v [[Ogrodzieniec|Ogrodzieńci]]
* [http://olsztyn.strefa.pl Zámok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051118203951/http://olsztyn.strefa.pl/ |date=2005-11-18 }} v Olsztyne
* [http://www.muzeumgornictwa.pl Banský skanzen "Luiza" a "Guido" v Zabrziach]
* [http://www.kopalniasrebra.pl Baňa strieborných rúd] v [[Tarnowskie Góry|Tarnowskích Górach]]
* [http://free.of.pl/s/skansen_rudy/historia/historia.html Vlakový skanzen Wąskotorowích] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041211194432/http://free.of.pl/s/skansen_rudy/historia/historia.html |date=2004-12-11 }} v Rudach
* [http://www.wpkiw.com.pl Vojvodský park kultúry a oddychu] v [[Chorzów]]e
* [http://www.zjk.centrix.pl/ Pamiatky Sliezskeho trestného práva]
* Bazylika sv. Antoniego v [[Rybnik]]u
* Kostol sv. Mikołaja z 13 stor. v [[Lubliniec|Lublińci]]
* Gotickí kostol sv. Trojce v [[Wodzisław Śląski|Wodzisławi Śląskim]] z 2 pol. 15 stor.
* Kostol sv. Katarzyny z roku [[1534]] v [[Rybnik]]u
* Zámek Sułkowskich v [[Bielsko-Biała|Bielsku-Białej]]
* Katedra sv. Mikołaja v [[Bielsko-Biała|Bielsku-Białej]]
* Staré Mesto w Cieszynie
* Zámocka Hora a Rotunda v Cieszynie
* Zvyšky obrannej veže a základy zámku na Zámockej Hore v Cieszynie z 12 - 16 stor.
* Kostol sv. Marii Magdaleny v Cieszynie z nekropolou sliezskej kniežat Piastówských z 13 - 14 stor.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Silesian Voivodeship}}
{{Poľské vojvodstvá}}
{{Sliezske vojvodstvo}}
[[Kategória:Sliezske vojvodstvo| ]]
q04audmx87qp82alo42t1ji9pf5z5th
Slovenská Wikipédia
0
132603
8213970
8187124
2026-05-14T22:13:26Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213970
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Webstránka
| Meno = [[Súbor:Wikipedia's W.svg|16px]] Slovenská Wikipédia
| Obrázok = Wikipedia-logo-v2-sk.svg
| Veľkosť obrázku =
| Popis obrázku =
| Url = [//sk.wikipedia.org/ sk.wikipedia.org]
| Slogan =
| Komerčná = nie
| Typ stránky = [[internetová encyklopédia]]
| Jazyk = [[slovenčina]]
| Registrácia = nepovinná
| Licencia obsahu = [[CC BY-SA]] 4.0 Unported
| Vlastník = [[Wikimedia Foundation]]
| Tvorca =
| Spustenie = august [[2003]]<br />''({{vek v rokoch a dňoch|2003|08|13}})''
| Rating =
| Poznámky =
| Screenshot = SlovakWikipediaMainpageScreenshot1October2012.png
| Veľkosť screenshotu =
| Popis screenshotu =
}}
'''Slovenská Wikipédia''' je [[slovenčina|slovenská]] jazyková verzia [[Wikipédia|Wikipédie]] – [[internet]]ovej [[encyklopédia|encyklopédie]] so [[slobodný obsah|slobodným obsahom]], na ktorej tvorbe ako [[autor]]i a [[redaktor]]i spolupracujú [[dobrovoľníctvo|dobrovoľní]] prispievatelia.
Spolu s ostatnými jazykovými verziami je prevádzkovaná na [[wiki]] redakčnom systéme [[MediaWiki]] nadáciou [[Wikimedia Foundation]], založenou podľa legislatívy amerického federálneho štátu [[Florida]] a súčasným sídlom v [[San Francisco|San Franciscu]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Často kladené otázky | url = https://donate.wikipedia.org/wiki/FAQ/sk | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-17 | miesto = San Francisco | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mangu-Ward | meno = Katherine | autor = | odkaz na autora = | titul = Wikipedia and Beyond | periodikum = Reason | odkaz na periodikum = | url = https://reason.com/2007/05/30/wikipedia-and-beyond/ | issn = | vydavateľ = Reason Foundation | miesto = Los Angeles | dátum = 2007-05-30 | dátum prístupu = 2024-01-17}}</ref>
== Vznik ==
Založená bola v auguste [[2003]],<ref name="quarry-oldest-articles" /><ref name="skwiki-2003" />{{#tag:ref|Hlavná stránka bola založená 13. augusta 2003,<ref name="quarry-oldest-articles" /> doložiteľne on-line bola najneskôr 23. septembra 2003.<ref name="skwiki-2003" />|group=pozn.}} s odstupom približne 2,5 roka po prvej, [[anglická Wikipédia|anglickojazyčnej mutácii]], spustenej [[15. január]]a [[2001]].<ref>Wikipedia. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Wikipedia | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = 2006-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvý encyklopedický článok ([[Esperanto]]) vznikol 19. decembra 2003<ref name="quarry-oldest-articles" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ArnoLagrange | odkaz na autora = | titul = Esperanto | url = https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Esperanto&oldid=40 | vydavateľ = sk.wikipedia.org | dátum vydania = 2003-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>{{#tag:ref|Pozri aj [[Wikipédia:Zoznam najstarších článkov]].|group=pozn.}} a aktívnejšie upravovanou sa stala v priebehu roka [[2004]], na konci ktorého už obsahovala približne 3,5 tisíc článkov.<ref name="quarry-oldest-articles" /><ref name="stats-skwiki-pages" />
Podľa spomienok českého vydavateľa, cestovateľa a esperantistu Petra Chrdleho stáli [[esperantista|esperantisti]] priamo za zrodom [[česká Wikipédia|českojazyčnej]] aj slovenskojazyčnej mutácie Wikipédie.<ref name="blahus-2023-chrdle">{{Citácia knihy | priezvisko zborník = Chrdle | meno zborník = Petr | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Česká Wikipedie vznikla v Dobřichovicích | titul = Jak se zrodila česká Wikipedie | priezvisko = Blahuš | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = Marek Blahuš | vydanie = 1 | vydavateľ = Wikimedia Česká republika | miesto = Praha | rok = 2023 | počet strán = 43 | url = https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a1/Jak_se_zrodila_%C4%8Desk%C3%A1_Wikipedie.pdf#page=39 | isbn = 978-80-909009-2-9 | kapitola = | strany = 35{{--}}36 | jazyk = }}</ref> V prípade slovenskojazyčnej konkrétne slovenský informatik, pedagóg a esperantista Viliam Búr,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búr | meno = Viliam | autor = | odkaz na autora = | titul = Viliam Búr | url = https://sk.linkedin.com/in/viliambur | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Viliam Búr | url = https://eo.wikipedia.org/wiki/Viliam_B%C3%BAr | vydavateľ = eo.wikipedia.org | dátum vydania = 2007-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> inšpirovaný zakladateľom [[esperantská Wikipédia|esperantskej Wikipédie]], americkým informatikom Chuckom Smithom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smith | meno = Chuck | autor = | odkaz na autora = | titul = Chuck Smith | url = https://de.linkedin.com/in/chuck-smith-68a791 | vydavateľ = LinkedIn | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uzanto:Chuck SMITH | url = https://eo.wikipedia.org/wiki/Uzanto:Chuck_SMITH | vydavateľ = eo.wikipedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Chuck Smith sa v novembri [[2002]] zúčastnil na konferencii ''Aplikoj de Esperanto en Scienco kaj Tekniko'' (aplikácie esperanta vo vede a technike) v stredočeských [[Dobřichovice|Dobřichoviciach]], kde mal prednášku o princípoch a procese vzniku anglickojazyčnej a esperantskej mutácie v roku 2001, ale aj cieľoch wikipedického hnutia a získavaní nových záujemcov o prispievanie celosvetovo. Po skončení konferencie odcestoval Chuck Smith najprv do Brna, kde pomohol ďalšiemu účastníkovi konferencie, prekladateľovi a esperantistovi Miroslavovi Malovcovi, založiť českojazyčnú mutáciu<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Malovec | meno = Miroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Českou Wikipedii jsem založil před čtyřiadvaceti lety překladem z esperanta | periodikum = Deník Referendum | odkaz na periodikum = | url = https://denikreferendum.cz/clanek/238424-ceskou-wikipedii-jsem-zalozil-pred-ctyriadvaceti-lety-prekladem-z-esperanta | issn = | vydavateľ = Vydavatelství Referendum | miesto = Brno | dátum = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-22}}</ref> a následne aj na Slovensko, kde inšpiroval Viliama Búra, rovnako účastníka konferencie k založeniu slovenskojazyčnej.<ref name="blahus-2023-chrdle" />
== Počet článkov ==
Prvých tisíc encyklopedických hesiel (článkov) slovenská Wikipédia dosiahla v septembri 2004,<ref name="zive-2004-tisic" /> 15 tisíc článkov v septembri [[2005]], 50 tisíc článkov v auguste [[2006]]. V januári [[2007]] mala vyše 60 tisíc článkov. Hranicu 100 tisíc článkov dosiahla [[27. august]]a [[2008]], pričom bola 23. jazykovou verziou Wikipédie, ktorá túto métu prekonala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | url archívu = https://web.archive.org/web/20080829002035/https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-03 | dátum archivácie = 2008-08-29 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vozárová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská Wikipédia má stotisíc článkov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/internet/slovenska-wikipedia-ma-stotisic-clankov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2008-08-28 | dátum prístupu = 2024-09-03}}</ref> Ku koncu januára [[2012]] mala 132 tisíc článkov a 2 755 redaktorov s aspoň 10 príspevkami.<ref name="stats-skwiki-tables" /> [[5. február]]a [[2015]] dosiahla ako 35. jazyková verzia hranicu 200 tisíc článkov.<ref name="touchit-2015-200-tisic" /> [[19. august]]a [[2024]] prekonala ako 44. jazyková verzia hranicu 250 tisíc článkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlavná stránka | url = https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka | url archívu = https://web.archive.org/web/20240819200645/https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka | vydavateľ = sk.wikipedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-03 | dátum archivácie = 2024-08-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | url archívu = https://web.archive.org/web/20240819223604/https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-03 | dátum archivácie = 2024-08-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Wikipédii vznikol 250 000. článok! | url = https://wikimedia.sk/250-000/ | vydavateľ = Wikimedia Slovensko | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-07 | miesto = Partizánske | jazyk = }}</ref>
Momentálne ({{#time:j. F Y}}) má slovenská Wikipédia [[Špeciálne:Statistics|{{NUMBEROFARTICLES}} článkov]], čo predstavuje 46. priečku v rebríčku približne 340 jazykových verzií Wikipédie podľa počtu článkov.<ref name="meta-list" /> Zároveň ide o 9. najväčšiu verziu z dvadsiatich písaných v [[slovanské jazyky|slovanskom jazyku]] (po ruskej, poľskej, ukrajinskej, srbskej, českej, srbochorvátskej, bulharskej a bieloruskej)<ref name="meta-list-slavic" /> a najväčšiu všeobecnú encyklopédiu v slovenčine.<ref name="touchit-2015-200-tisic" />
{| class="wikitable" align="center"
|- align="center"
! Vývoj počtu článkov slovenskej Wikipédie
|- align="center" style="background: #fff"
| <timeline>
Colors=
id:a value:gray(0.9)
id:b value:gray(0.7)
id:c value:rgb(1,1,1)
id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8)
ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220
PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:300
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:b increment:100 start:0
ScaleMinor = gridcolor:a increment:10 start:0
BackgroundColors = canvas:c
BarData=
bar: 2004 text: 2004
bar: 2005 text: 2005
bar: 2006 text: 2006
bar: 2007 text: 2007
bar: 2008 text: 2008
bar: 2009 text: 2009
bar: 2010 text: 2010
bar: 2011 text: 2011
bar: 2012 text: 2012
bar: 2013 text: 2013
bar: 2014 text: 2014
bar: 2015 text: 2015
bar: 2016 text: 2016
bar: 2017 text: 2017
bar: 2018 text: 2018
bar: 2019 text: 2019
bar: 2020 text: 2020
bar: 2021 text: 2021
bar: 2022 text: 2022
bar: 2023 text: 2023
bar: 2024 text: 2024
bar: 2025 text: 2025
PlotData=
color:d width:20 align:left
bar: 2004 from: 0 till: 3
bar: 2005 from: 0 till: 20
bar: 2006 from: 0 till: 57
bar: 2007 from: 0 till: 83
bar: 2008 from: 0 till: 102
bar: 2009 from: 0 till: 111
bar: 2010 from: 0 till: 119
bar: 2011 from: 0 till: 131
bar: 2012 from: 0 till: 180
bar: 2013 from: 0 till: 189
bar: 2014 from: 0 till: 197
bar: 2015 from: 0 till: 208
bar: 2016 from: 0 till: 215
bar: 2017 from: 0 till: 224
bar: 2018 from: 0 till: 228
bar: 2019 from: 0 till: 232
bar: 2020 from: 0 till: 235
bar: 2021 from: 0 till: 239
bar: 2022 from: 0 till: 243
bar: 2023 from: 0 till: 247
bar: 2024 from: 0 till: 252
bar: 2025 from: 0 till: 257
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(0,5)
bar: 2004 at: 3 text: 3
bar: 2005 at: 20 text: 20
bar: 2006 at: 57 text: 57
bar: 2007 at: 83 text: 83
bar: 2008 at: 102 text: 102
bar: 2009 at: 111 text: 111
bar: 2010 at: 119 text: 119
bar: 2011 at: 131 text: 131
bar: 2012 at: 180 text: 180
bar: 2013 at: 189 text: 189
bar: 2014 at: 197 text: 197
bar: 2015 at: 208 text: 208
bar: 2016 at: 215 text: 215
bar: 2017 at: 224 text: 224
bar: 2018 at: 228 text: 228
bar: 2019 at: 232 text: 232
bar: 2020 at: 235 text: 235
bar: 2021 at: 239 text: 239
bar: 2022 at: 243 text: 243
bar: 2023 at: 247 text: 247
bar: 2024 at: 252 text: 252
bar: 2025 at: 257 text: 257
</timeline>
|-
| <small>Údaje sú v tisícoch článkov k 31. decembru každého roku. Zdroj: <ref name="stats-skwiki-pages" /><ref name="quarry-article-creates-all-bot" /></small>
|-
|}
{| class="wikitable" align="center"
|- align="center"
! Ročné prírastky článkov slovenskej Wikipédie
|- align="center" style="background: #fff"
| <timeline>
Colors=
id:a value:gray(0.9)
id:b value:gray(0.7)
id:c value:rgb(1,1,1)
id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8)
id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7)
id:f value:gray(0.2)
ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220
PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:50
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:b increment:10 start:0
ScaleMinor = gridcolor:a increment:1 start:0
BackgroundColors = canvas:c
BarData=
bar: 2004 text: 2004
bar: 2005 text: 2005
bar: 2006 text: 2006
bar: 2007 text: 2007
bar: 2008 text: 2008
bar: 2009 text: 2009
bar: 2010 text: 2010
bar: 2011 text: 2011
bar: 2012 text: 2012
bar: 2013 text: 2013
bar: 2014 text: 2014
bar: 2015 text: 2015
bar: 2016 text: 2016
bar: 2017 text: 2017
bar: 2018 text: 2018
bar: 2019 text: 2019
bar: 2020 text: 2020
bar: 2021 text: 2021
bar: 2022 text: 2022
bar: 2023 text: 2023
bar: 2024 text: 2024
bar: 2025 text: 2025
PlotData=
color:d width:20 align:left
bar: 2004 from: 0 till: 3.1
bar: 2005 from: 0 till: 16.4
bar: 2006 from: 0 till: 37.0
bar: 2007 from: 0 till: 26.4
bar: 2008 from: 0 till: 19.2
bar: 2009 from: 0 till: 9.2
bar: 2010 from: 0 till: 8.0
bar: 2011 from: 0 till: 11.6
bar: 2012 from: 0 till: 49.3
bar: 2013 from: 0 till: 9.0
bar: 2014 from: 0 till: 7.9
bar: 2015 from: 0 till: 10.5
bar: 2016 from: 0 till: 7.7
bar: 2017 from: 0 till: 8.8
bar: 2018 from: 0 till: 3.8
bar: 2019 from: 0 till: 4.0
bar: 2020 from: 0 till: 3.2
bar: 2021 from: 0 till: 3.4
bar: 2022 from: 0 till: 4.5
bar: 2023 from: 0 till: 4.1
bar: 2024 from: 0 till: 4.4
bar: 2025 from: 0 till: 5.9
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(0,5)
bar: 2004 at: 3.1 text: 3,1
bar: 2005 at: 16.4 text: 16,4
bar: 2006 at: 37.0 text: 37,0
bar: 2007 at: 26.4 text: 26,4
bar: 2008 at: 19.2 text: 19,2
bar: 2009 at: 9.2 text: 9,2
bar: 2010 at: 8.0 text: 8,0
bar: 2011 at: 11.6 text: 11,6
bar: 2012 at: 49.3 text: 49,3
bar: 2013 at: 9.0 text: 9,0
bar: 2014 at: 7.9 text: 7,9
bar: 2015 at: 10.5 text: 10,5
bar: 2016 at: 7.7 text: 7,7
bar: 2017 at: 8.8 text: 8,8
bar: 2018 at: 3.8 text: 3,8
bar: 2019 at: 4.0 text: 4,0
bar: 2020 at: 3.2 text: 3,2
bar: 2021 at: 3.4 text: 3,4
bar: 2022 at: 4.5 text: 4,5
bar: 2023 at: 4.1 text: 4,1
bar: 2024 at: 4.4 text: 4,4
bar: 2025 at: 5.9 text: 5,9
PlotData=
color:e width:20 align:left
bar: 2004 from: 0 till: 3.1
bar: 2005 from: 0 till: 14.2
bar: 2006 from: 0 till: 16.3
bar: 2007 from: 0 till: 17.3
bar: 2008 from: 0 till: 12.5
bar: 2009 from: 0 till: 9.2
bar: 2010 from: 0 till: 8.0
bar: 2011 from: 0 till: 9.6
bar: 2012 from: 0 till: 12.2
bar: 2013 from: 0 till: 9.0
bar: 2014 from: 0 till: 7.9
bar: 2015 from: 0 till: 8.3
bar: 2016 from: 0 till: 7.0
bar: 2017 from: 0 till: 4.9
bar: 2018 from: 0 till: 3.8
bar: 2019 from: 0 till: 4.0
bar: 2020 from: 0 till: 3.2
bar: 2021 from: 0 till: 3.4
bar: 2022 from: 0 till: 4.5
bar: 2023 from: 0 till: 4.1
bar: 2024 from: 0 till: 4.4
bar: 2025 from: 0 till: 5.9
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(0,-11) textcolor:c
bar: 2004 at: 3.1 text: 3,1
bar: 2005 at: 14.2 text: 14,2
bar: 2006 at: 16.3 text: 16,3
bar: 2007 at: 17.3 text: 17,3
bar: 2008 at: 12.5 text: 12,5
bar: 2009 at: 9.2 text: 9,2
bar: 2010 at: 8.0 text: 8,0
bar: 2011 at: 9.6 text: 9,6
bar: 2012 at: 12.2 text: 12,2
bar: 2013 at: 9.0 text: 9,0
bar: 2014 at: 7.9 text: 7,9
bar: 2015 at: 8.3 text: 8,3
bar: 2016 at: 7.0 text: 7,0
bar: 2017 at: 4.9 text: 4,9
bar: 2018 at: 3.8 text: 3,8
bar: 2019 at: 4.0 text: 4,0
bar: 2020 at: 3.2 text: 3,2
bar: 2021 at: 3.4 text: 3,4
bar: 2022 at: 4.5 text: 4,5
bar: 2023 at: 4.1 text: 4,1
bar: 2024 at: 4.4 text: 4,4
bar: 2025 at: 5.9 text: 5,9
</timeline>
|-
| <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> celkový ročný prírastok <span style="color: #4C7FB2;">█</span> manuálne (neroboticky) založené články. Údaje sú v tisícoch. Zdroj: <ref name="stats-skwiki-pages" /><ref name="quarry-article-creates-all-bot" /></small>
|-
|}
=== Hromadné importy ===
Občasné skokové nárasty počtu článkov o stovky až tisíce súvisia predovšetkým s automatizovaným vytváraním článkov pomocou [[Internetový robot|internetových robotov]]. Takto boli naimportované napríklad nasledovné rozsiahlejšie sady článkov:
{| class="wikitable sortable"
! Importovaná sada !! Obdobie !! Počet článkov !! class="unsortable" | Zoznam
|-
| Články rokov || align="right" data-sort-value="200505" | máj – jún 2005 || align="right" | 2 000 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/IW-BOT?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20050519170834]
|-
| Články o [[planétka]]ch a [[objekt hlbokého vesmíru|objektoch hlbokého vesmíru]] || align="right" data-sort-value="200603" | marec – máj 2006 || align="right" | 11 500 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20060318091111]
|-
| Heslá encyklopédie [[Filit|FILIT]] || align="right" data-sort-value="200608" | august 2006 || align="right" | 8 500 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20060801190843]
|-
| Biografické články systému [[OSUD (systém)|OSUD]] || align="right" data-sort-value="200701" | január 2007 || align="right" | 2 400 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20070120092449]
|-
| Heslá z publikácie ĎURČO, Peter (ed.). ''Frazeologická terminológia'' || align="right" data-sort-value="200702" | február 2007 || align="right" | 360 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20070211215722]
|-
| Články o českých obciach || align="right" data-sort-value="200708" | august – september 2007 || align="right" | 6 000 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20070812120157]
|-
| Články o maďarských obciach || align="right" data-sort-value="200804" | apríl – máj 2008 || align="right" | 3 100 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20080427205832]
|-
| Články o rakúskych obciach || align="right" data-sort-value="200805" | máj 2008 || align="right" | 2 300 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20080508113827]
|-
| Články o poľských obciach a regiónoch || align="right" data-sort-value="200806" | máj – júl 2008 || align="right" | 1 300 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20080527184014]
|-
| Články o poľských obciach a regiónoch || align="right" data-sort-value="201103" | marec – máj 2011 || align="right" | 1 900 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20110311172252]
|-
| Články o francúzskych obciach a regiónoch || align="right" data-sort-value="201203" | marec – apríl 2012 || align="right" | 35 000 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20120315172824]
|-
| Zoznamy kultúrnych pamiatok SR || align="right" data-sort-value="201208" | august – september 2012 || align="right" | 1 800 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20120828174548]
|-
| Články o francúzskych kantónoch || align="right" data-sort-value="201502" | február 2015 || align="right" | 2 200 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20150207185653]
|-
| Články o chránených územiach SR || align="right" data-sort-value="201605" | máj 2016 || align="right" | 660 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20160508193150]
|-
| Zoznamy objektov hlbokého vesmíru || align="right" data-sort-value="201709" | september – október 2017 || align="right" | 3 900 || [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/Wizzo-Bot?&namespace=0&newOnly=1&dir=prev&offset=20170908205824]
|-
|}
Spolu bolo na slovenskej Wikipédii strojovo založených viac než 80-tisíc článkov premenlivej kvality a rozsahu spracovania, čo predstavuje približne {{#expr: 84688 / {{NUMBEROFARTICLES:R}} * 100 round 0}} % z celkového počtu jej článkov.<ref name="quarry-article-creates-all-bot" /> Časť z nich bola neskôr významnejšie manuálne rozšírená, časť však dodnes zostáva v podobe minimálnych výhonkov.
=== Strojovo asistované preklady ===
[[Súbor:Czech-Slovak Wikipedia total articles 2016-08.svg|náhľad|Vývoj počtov preložených článkov v rámci projektu Česko-slovenská Wikipédia.]]
S rozvojom [[strojový preklad|strojového prekladu]] rastie aj počet článkov, vytvorených prekladom z iného jazyka s využitím tejto techniky. Hoci výstup strojových prekladačov zvyčajne nie je vhodný na priame zverejnenie, dá sa využiť ako základ pre ďalšie manuálne významové, gramatické a štylistické úpravy prekladu.
V rámci [[Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia|wikiprojektu Česko-slovenská Wikipédia]], ktorého účelový prekladací nástroj využíva jazykovú blízkosť češtiny a slovenčiny a špecifický spôsob, akým prekladacia služba Google Translate pristupuje k prekladu tohoto páru jazykov, vzniklo na slovenskej Wikipédii od roku 2013 prekladom z češtiny [[Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Preložené články/Zoznamy|{{formatnum:{{Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Preložené články/Počet}}}} článkov]] a obdobne na českej Wikipédii rádovo tisíce článkov prekladom zo slovenčiny.<ref name="skwiki-WPCS" />
Od roku 2015 je na slovenskej Wikipédii k dispozícii aj oficiálny prekladací nástroj Content Translation, umožňujúci strojovo asistovaný preklad článkov z viacerých jazykov so zachovaním wiki formátovania. Ku koncu roku 2025 bolo na slovenskej Wikipédii zverejnených približne 3 200 prekladov s využitím tohto nástroja.<ref name="skwiki-ContentTranslation-stat" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Superset : Content Translation Unified Metrics Dashboard : Time range: 2015-01-01 ≤ col < 2026-01-01; Target language Wikipedia: skwiki | url = https://superset.wmcloud.org/superset/dashboard/unified-cx-metrics/ | vydavateľ = Wikimedia Foundation | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-05 | jazyk = }}</ref>
== Redaktorská základňa ==
[[Súbor:WikiEdit SLK2018-5 - spoločná fotografia účastníkov WikiEditu.jpg|náhľad|Niekoľko redaktorov slovenskej Wikipédie spolu s ďalšími účastníkmi editačného maratónu [[Wikipédia:WikiEdit Slovenská ľudová kultúra|Slovenská ľudová kultúra]] v júni 2018.]]
Redaktorská základňa slovenskej Wikipédie je pomerne malá (absolútne aj relatívne na počet hovoriacich, pozri porovnanie nižšie), stabilná, od roku 2010 s mierne klesajúcim trendom. V roku 2025 na jej tvorbe spolupracovalo približne 122 aktívnych (5 a viac úprav mesačne) a 14 veľmi aktívnych (100 a viac úprav mesačne) redaktorov.<ref group="pozn.">Nejde pritom nutne každý mesiac o tie isté osoby, údaj vypovedá len toľko, že v danom roku každý mesiac aktívne editoval v priemere taký počet (nejakých) redaktorov, spĺňajúcich dané kritérium.</ref>
[[Súbor:Wikipédia 25 v Bratislave -01.jpg|náhľad|Skupinová fotografia wikipedistov na oslave 25. výročia Wikipédie v Bratislave v marci 2026.]]
{| class="wikitable" align="center"
|- align="center"
! Vývoj počtu aktívnych a veľmi aktívnych redaktorov slovenskej Wikipédie
|- align="center" style="background: #fff"
| <timeline>
Colors=
id:a value:gray(0.9)
id:b value:gray(0.7)
id:c value:rgb(1,1,1)
id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8)
id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7)
id:f value:gray(0.2)
ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220
PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:180
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:b increment:100 start:0
ScaleMinor = gridcolor:a increment:10 start:0
BackgroundColors = canvas:c
BarData=
bar: 2004 text: 2004
bar: 2005 text: 2005
bar: 2006 text: 2006
bar: 2007 text: 2007
bar: 2008 text: 2008
bar: 2009 text: 2009
bar: 2010 text: 2010
bar: 2011 text: 2011
bar: 2012 text: 2012
bar: 2013 text: 2013
bar: 2014 text: 2014
bar: 2015 text: 2015
bar: 2016 text: 2016
bar: 2017 text: 2017
bar: 2018 text: 2018
bar: 2019 text: 2019
bar: 2020 text: 2020
bar: 2021 text: 2021
bar: 2022 text: 2022
bar: 2023 text: 2023
bar: 2024 text: 2024
bar: 2025 text: 2025
PlotData=
color:d width:20 align:left
bar: 2004 from: 0 till: 5
bar: 2005 from: 0 till: 44
bar: 2006 from: 0 till: 116
bar: 2007 from: 0 till: 166
bar: 2008 from: 0 till: 164
bar: 2009 from: 0 till: 172
bar: 2010 from: 0 till: 153
bar: 2011 from: 0 till: 148
bar: 2012 from: 0 till: 152
bar: 2013 from: 0 till: 139
bar: 2014 from: 0 till: 131
bar: 2015 from: 0 till: 129
bar: 2016 from: 0 till: 138
bar: 2017 from: 0 till: 135
bar: 2018 from: 0 till: 129
bar: 2019 from: 0 till: 139
bar: 2020 from: 0 till: 137
bar: 2021 from: 0 till: 142
bar: 2022 from: 0 till: 146
bar: 2023 from: 0 till: 146
bar: 2024 from: 0 till: 131
bar: 2025 from: 0 till: 122
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(0,5)
bar: 2004 at: 5 text: 5 shift:(0,14)
bar: 2005 at: 44 text: 44
bar: 2006 at: 116 text: 116
bar: 2007 at: 166 text: 166
bar: 2008 at: 164 text: 164
bar: 2009 at: 172 text: 172
bar: 2010 at: 153 text: 153
bar: 2011 at: 148 text: 148
bar: 2012 at: 152 text: 152
bar: 2013 at: 139 text: 139
bar: 2014 at: 131 text: 131
bar: 2015 at: 129 text: 129
bar: 2016 at: 138 text: 138
bar: 2017 at: 135 text: 135
bar: 2018 at: 129 text: 129
bar: 2019 at: 139 text: 139
bar: 2020 at: 137 text: 137
bar: 2021 at: 142 text: 142
bar: 2022 at: 146 text: 146
bar: 2023 at: 146 text: 146
bar: 2024 at: 131 text: 131
bar: 2025 at: 122 text: 122
PlotData=
color:e width:20 align:left
bar: 2004 from: 0 till: 2
bar: 2005 from: 0 till: 15
bar: 2006 from: 0 till: 25
bar: 2007 from: 0 till: 23
bar: 2008 from: 0 till: 27
bar: 2009 from: 0 till: 27
bar: 2010 from: 0 till: 25
bar: 2011 from: 0 till: 24
bar: 2012 from: 0 till: 27
bar: 2013 from: 0 till: 22
bar: 2014 from: 0 till: 20
bar: 2015 from: 0 till: 19
bar: 2016 from: 0 till: 19
bar: 2017 from: 0 till: 19
bar: 2018 from: 0 till: 15
bar: 2019 from: 0 till: 16
bar: 2020 from: 0 till: 14
bar: 2021 from: 0 till: 13
bar: 2022 from: 0 till: 16
bar: 2023 from: 0 till: 16
bar: 2024 from: 0 till: 16
bar: 2025 from: 0 till: 14
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(0,5)
bar: 2004 at: 2 text: 2
bar: 2005 at: 15 text: 15
bar: 2006 at: 25 text: 25
bar: 2007 at: 23 text: 23
bar: 2008 at: 27 text: 27
bar: 2009 at: 27 text: 27
bar: 2010 at: 25 text: 25
bar: 2011 at: 24 text: 24
bar: 2012 at: 27 text: 27
bar: 2013 at: 22 text: 22
bar: 2014 at: 20 text: 20
bar: 2015 at: 19 text: 19
bar: 2016 at: 19 text: 19
bar: 2017 at: 19 text: 19
bar: 2018 at: 15 text: 15
bar: 2019 at: 16 text: 16
bar: 2020 at: 14 text: 14
bar: 2021 at: 13 text: 13
bar: 2022 at: 16 text: 16
bar: 2023 at: 16 text: 16
bar: 2024 at: 16 text: 16
bar: 2025 at: 14 text: 14
</timeline>
|-
| <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> počet aktívnych redaktorov (5+ úprav mesačne) <span style="color: #4C7FB2;">█</span> počet veľmi aktívnych redaktorov (100+ úprav mesačne).<br />Údaje predstavujú zaokrúhlený aritmetický priemer za 12 mesiacov daného kalendárneho roku. Zdroj: <ref name="stats-skwiki-active-editors" /><ref name="stats-xwiki-active-editors" />
|-
|}
=== Porovnanie s vybranými inojazyčnými Wikipédiami ===
Porovnanie rozsahu a redaktorskej základne slovenskej Wikipédie s vybranými inojazyčnými (údaje sú ku koncu roku 2025):
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
|- style="font-size: 95%"
! rowspan=2 | # || rowspan=2 | Wikipédia || rowspan=2 data-sort-type="number" | Počet<br />článkov || rowspan=2 data-sort-type="number" | Počet<br />hovoriacich<br />jazykom || rowspan=2 | Článkov<br />na 1 000<br />hovoriacich || colspan=2 | Aktívnych redaktorov<br />(5+ úprav mesačne) || colspan=2 | Veľmi aktívnych redaktorov<br />(100+ úprav mesačne)
|- style="font-size: 95%"
! celkovo || na 1 mil.<br />hovor. || celkovo || na 1 mil.<br />hovor.
|-
| 56. || align="left" | Slovinská || 196 000 || 2 200 000 || 89,1 || 87 || 39,5 || 19 || 8,6
|-
| 47. || align="left" | Estónska || 257 000 || 1 200 000 || 214,2 || 165 || 137,5 || 27 || 22,5
|- style="font-weight: bold"
| 46. || align="left" | Slovenská || 257 000 || 7 200 000 || 35,7 || 122 || 16,9 || 14 || 1,9
|-
| 30. || align="left" | Maďarská || 564 000 || 12 600 000 || 44,8 || 415 || 32,9 || 89 || 7,1
|-
| 28. || align="left" | Česká || 583 000 || 13 400 000 || 43,5 || 600 || 44,8 || 100 || 7,5
|-
| 10. || align="left" | Poľská || 1 680 000 || 40 300 000 || 41,7 || 1 181 || 29,3 || 225 || 5,6
|-
| 3. || align="left" | Nemecká || 3 083 000 || 132 100 000 || 23,3 || 4 921 || 37,3 || 860 || 6,5
|-
| 1. || align="left" | Anglická || 7 115 000 || 1 121 800 000 || 6,3 || 30 969 || 27,6 || 4 189 || 3,7
|-
|}
<small>Zdroje: <ref name="meta-list" /><ref name="meta-list-2025-12" /><ref name="stats" /><ref name="stats-xwiki-active-editors" /><ref name="ethnologue-slv" /><ref name="ethnologue-est" /><ref name="ethnologue-slk" /><ref name="ethnologue-ces" /><ref name="ethnologue-hun" /><ref name="ethnologue-pol" /><ref name="ethnologue-deu" /><ref name="ethnologue-eng" /></small>
Z porovnania vidno, že vzhľadom na počet hovoriacich má slovenská Wikipédia počet článkov porovnateľný s jazykovými mutáciami okolitých štátov (česká, maďarská, poľská) a to napriek jej výrazne skromnejšej redaktorskej základni (počet aktívnych aj veľmi aktívnych redaktorov na milión hovoriacich má nižší než všetky ostatné Wikipédie z porovnania a až niekoľkonásobne nižší voči uvedeným okolitým).
== Návštevnosť ==
Priemerná návštevnosť v roku 2025 bola 14,8 milióna zobrazení mesačne (488 tisíc denne, 20 tisíc za hodinu), zrealizovaných z približne 5,0 milióna jedinečných zariadení mesačne.
V kontexte slovenských webov, zapojených v AIMmonitore, by sa tak slovenská Wikipédia radila orientačne niekam medzi prvých 20{{--}}25 webov podľa mesačného počtu zobrazení.<ref group="pozn.">Takéto porovnanie je však len orientačné, použitá metrika a technické detaily merania sa môžu líšiť.</ref><ref name="aimmonitor-pv" /> Alexa radila Wikipédiu (celkovo, bez ohľadu na jazykovú verziu) na 9. priečku medzi webmi, navštevovanými zo Slovenska (marec 2021).<ref name="alexa-topsites-sk" />
{| class="wikitable" align="center"
|- align="center"
! Vývoj priemerného počtu mesačných zobrazení stránok slovenskej Wikipédie
|- align="center" style="background: #fff"
| <timeline>
Colors=
id:a value:gray(0.9)
id:b value:gray(0.7)
id:c value:rgb(1,1,1)
id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8)
id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7)
id:f value:gray(0.2)
ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220
PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:20.0
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:b increment:5 start:0
ScaleMinor = gridcolor:a increment:1 start:0
BackgroundColors = canvas:c
BarData=
bar: 2008 text: 2008
bar: 2009 text: 2009
bar: 2010 text: 2010
bar: 2011 text: 2011
bar: 2012 text: 2012
bar: 2013 text: 2013
bar: 2014 text: 2014
bar: 2015 text: 2015
bar: 2016 text: 2016
bar: 2017 text: 2017
bar: 2018 text: 2018
bar: 2019 text: 2019
bar: 2020 text: 2020
bar: 2021 text: 2021
bar: 2022 text: 2022
bar: 2023 text: 2023
bar: 2024 text: 2024
bar: 2025 text: 2025
PlotData=
color:d width:20 align:left
bar: 2008 from: 0 till: 5.1
bar: 2009 from: 0 till: 6.1
bar: 2010 from: 0 till: 7.8
bar: 2011 from: 0 till: 8.9
bar: 2012 from: 0 till: 9.7
bar: 2013 from: 0 till: 12.1
bar: 2014 from: 0 till: 10.8
bar: 2015 from: 0 till: 10.8
bar: 2016 from: 0 till: 12.5
bar: 2017 from: 0 till: 12.5
bar: 2018 from: 0 till: 12.9
bar: 2019 from: 0 till: 14.6
bar: 2020 from: 0 till: 16.6
bar: 2021 from: 0 till: 17.4
bar: 2022 from: 0 till: 15.3
bar: 2023 from: 0 till: 14.9
bar: 2024 from: 0 till: 14.3
bar: 2025 from: 0 till: 14.8
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(1,5)
bar: 2008 at: 5.1 text: ~5,1
bar: 2009 at: 6.1 text: ~6,1
bar: 2010 at: 7.8 text: ~7,8
bar: 2011 at: 8.9 text: ~8,9
bar: 2012 at: 9.7 text: ~9,7
bar: 2013 at: 12.1 text: ~12,1
bar: 2014 at: 10.8 text: ~10,8
bar: 2015 at: 10.8 text: ~10,8
bar: 2016 at: 12.5 text: 12,5
bar: 2017 at: 12.5 text: 12,5
bar: 2018 at: 12.9 text: 12,9
bar: 2019 at: 14.6 text: 14,6
bar: 2020 at: 16.6 text: 16,6
bar: 2021 at: 17.4 text: 17,4
bar: 2022 at: 15.3 text: 15,3
bar: 2023 at: 14.9 text: 14,9
bar: 2024 at: 14.3 text: 14,3
bar: 2025 at: 14.8 text: 14,8
PlotData=
color:e width:20 align:left
bar: 2015 from: 0 till: 3.3
bar: 2016 from: 0 till: 4.2
bar: 2017 from: 0 till: 5.2
bar: 2018 from: 0 till: 6.3
bar: 2019 from: 0 till: 7.7
bar: 2020 from: 0 till: 8.9
bar: 2021 from: 0 till: 9.4
bar: 2022 from: 0 till: 9.3
bar: 2023 from: 0 till: 9.7
bar: 2024 from: 0 till: 9.5
bar: 2025 from: 0 till: 8.7
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(1,5) textcolor:f
bar: 2015 at: 3.3 text: "~30%"
bar: 2016 at: 4.2 text: "34%"
bar: 2017 at: 5.2 text: "42%"
bar: 2018 at: 6.3 text: "48%"
bar: 2019 at: 7.7 text: "53%"
bar: 2020 at: 8.9 text: "53%"
bar: 2021 at: 9.4 text: "54%"
bar: 2022 at: 9.3 text: "61%"
bar: 2023 at: 9.7 text: "65%"
bar: 2024 at: 9.5 text: "66%"
bar: 2025 at: 8.7 text: "59%"
</timeline>
|-
| <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> celková návštevnosť v miliónoch videní mesačne <span style="color: #4C7FB2;">█</span> návštevnosť z mobilných zariadení.<br />Návštevy priznaných internetových robotov sú zo štatistiky vyňaté. Zdroje: <ref name="stats-skwiki-legacy-page-views" /><ref name="siteviews-skwiki-2016-2025" /><ref group="pozn.">Údaje do roku 2015 majú heuristický charakter – pochádzajú zo staršej štatistiky bez evidencie podielu mobilných zariadení a predovšetkým bez filtrovania návštev internetových robotov. Aby boli údaje vzájomne porovnateľné, sú hodnoty za roky 2008{{--}}2015 upravené faktorom 0,539; získaným ako ''[počet videní podľa novšej evidencie, bez návštev robotov] / [počet videní podľa staršej evidencie]'' za mesiace 2015-07{{--}}2016-07, po ktoré boli obe štatistiky zbierané súbežne. Priemerný pomer za týchto 13 mesiacov (53,9 %) je extrapolovaný na celé obdobie 2008{{--}}2015. Predpokladá teda, že aktivity robotov tvorili v období 2008{{--}}2015 približne polovicu všetkých evidovaných návštev stránok.</ref></small>
|-
|}
{| class="wikitable" align="center"
|- align="center"
! Vývoj počtu mesačných zobrazení stránok slovenskej Wikipédie v rokoch 2024 a 2025
|- align="center" style="background: #fff"
| <timeline>
Colors=
id:a value:gray(0.9)
id:b value:gray(0.7)
id:c value:rgb(1,1,1)
id:d value:rgb(0.6,0.7,0.8)
id:e value:rgb(0.3,0.5,0.7)
id:f value:gray(0.2)
ImageSize = width:auto barincrement:32 height:220
PlotArea = left:50 bottom:20 top:10 right:30
DateFormat = x.y
Period = from:0 till:25.0
TimeAxis = orientation:vertical
AlignBars = justify
ScaleMajor = gridcolor:b increment:5 start:0
ScaleMinor = gridcolor:a increment:1 start:0
BackgroundColors = canvas:c
BarData=
bar: 2024-01 text: 2024-01
bar: 2024-02 text: 02
bar: 2024-03 text: 03
bar: 2024-04 text: 04
bar: 2024-05 text: 05
bar: 2024-06 text: 06
bar: 2024-07 text: 07
bar: 2024-08 text: 08
bar: 2024-09 text: 09
bar: 2024-10 text: 10
bar: 2024-11 text: 11
bar: 2024-12 text: 12
bar: 2025-01 text: 2025-01
bar: 2025-02 text: 02
bar: 2025-03 text: 03
bar: 2025-04 text: 04
bar: 2025-05 text: 05
bar: 2025-06 text: 06
bar: 2025-07 text: 07
bar: 2025-08 text: 08
bar: 2025-09 text: 09
bar: 2025-10 text: 10
bar: 2025-11 text: 11
bar: 2025-12 text: 12
PlotData=
color:d width:20 align:left
bar: 2024-01 from: 0 till: 19.0
bar: 2024-02 from: 0 till: 15.1
bar: 2024-03 from: 0 till: 16.4
bar: 2024-04 from: 0 till: 16.2
bar: 2024-05 from: 0 till: 16.4
bar: 2024-06 from: 0 till: 12.9
bar: 2024-07 from: 0 till: 10.8
bar: 2024-08 from: 0 till: 11.3
bar: 2024-09 from: 0 till: 11.7
bar: 2024-10 from: 0 till: 13.9
bar: 2024-11 from: 0 till: 13.9
bar: 2024-12 from: 0 till: 13.8
bar: 2025-01 from: 0 till: 17.8
bar: 2025-02 from: 0 till: 15.5
bar: 2025-03 from: 0 till: 16.4
bar: 2025-04 from: 0 till: 14.2
bar: 2025-05 from: 0 till: 14.5
bar: 2025-06 from: 0 till: 10.3
bar: 2025-07 from: 0 till: 12.4
bar: 2025-08 from: 0 till: 11.3
bar: 2025-09 from: 0 till: 11.2
bar: 2025-10 from: 0 till: 12.5
bar: 2025-11 from: 0 till: 20.8
bar: 2025-12 from: 0 till: 21.4
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(1,5)
bar: 2024-01 at: 19.0 text: 19,0
bar: 2024-02 at: 15.1 text: 15,1
bar: 2024-03 at: 16.4 text: 16,4
bar: 2024-04 at: 16.2 text: 16,2
bar: 2024-05 at: 16.4 text: 16,4
bar: 2024-06 at: 12.9 text: 12,9
bar: 2024-07 at: 10.8 text: 10,8
bar: 2024-08 at: 11.3 text: 11,3
bar: 2024-09 at: 11.7 text: 11,7
bar: 2024-10 at: 13.9 text: 13,9
bar: 2024-11 at: 13.9 text: 13,9
bar: 2024-12 at: 13.8 text: 13,8
bar: 2025-01 at: 17.8 text: 17,8
bar: 2025-02 at: 15.5 text: 15,5
bar: 2025-03 at: 16.4 text: 16,4
bar: 2025-04 at: 14.2 text: 14,2
bar: 2025-05 at: 14.5 text: 14,5
bar: 2025-06 at: 10.3 text: 10,3
bar: 2025-07 at: 12.4 text: 12,4
bar: 2025-08 at: 11.3 text: 11,3
bar: 2025-09 at: 11.2 text: 11,2
bar: 2025-10 at: 12.5 text: 12,5
bar: 2025-11 at: 20.8 text: 20,8
bar: 2025-12 at: 21.4 text: 21,4
PlotData=
color:e width:20 align:left
bar: 2024-01 from: 0 till: 11.5
bar: 2024-02 from: 0 till: 9.9
bar: 2024-03 from: 0 till: 10.8
bar: 2024-04 from: 0 till: 10.6
bar: 2024-05 from: 0 till: 10.5
bar: 2024-06 from: 0 till: 8.4
bar: 2024-07 from: 0 till: 7.8
bar: 2024-08 from: 0 till: 8.1
bar: 2024-09 from: 0 till: 8.1
bar: 2024-10 from: 0 till: 9.1
bar: 2024-11 from: 0 till: 9.3
bar: 2024-12 from: 0 till: 9.6
bar: 2025-01 from: 0 till: 11.4
bar: 2025-02 from: 0 till: 9.9
bar: 2025-03 from: 0 till: 10.9
bar: 2025-04 from: 0 till: 9.5
bar: 2025-05 from: 0 till: 9.8
bar: 2025-06 from: 0 till: 6.8
bar: 2025-07 from: 0 till: 8.0
bar: 2025-08 from: 0 till: 7.9
bar: 2025-09 from: 0 till: 7.6
bar: 2025-10 from: 0 till: 7.9
bar: 2025-11 from: 0 till: 7.7
bar: 2025-12 from: 0 till: 7.4
PlotData=
align:center fontsize:s shift:(1,5) textcolor:f
bar: 2024-01 at: 11.5 text: "61%"
bar: 2024-02 at: 9.9 text: "66%"
bar: 2024-03 at: 10.8 text: "66%"
bar: 2024-04 at: 10.6 text: "65%"
bar: 2024-05 at: 10.5 text: "64%"
bar: 2024-06 at: 8.4 text: "65%"
bar: 2024-07 at: 7.8 text: "72%"
bar: 2024-08 at: 8.1 text: "72%"
bar: 2024-09 at: 8.1 text: "69%"
bar: 2024-10 at: 9.1 text: "66%"
bar: 2024-11 at: 9.3 text: "67%"
bar: 2024-12 at: 9.6 text: "69%"
bar: 2025-01 at: 11.4 text: "64%"
bar: 2025-02 at: 9.9 text: "64%"
bar: 2025-03 at: 10.9 text: "66%"
bar: 2025-04 at: 9.5 text: "67%"
bar: 2025-05 at: 9.8 text: "68%"
bar: 2025-06 at: 6.8 text: "66%"
bar: 2025-07 at: 8.0 text: "65%"
bar: 2025-08 at: 7.9 text: "70%"
bar: 2025-09 at: 7.6 text: "68%"
bar: 2025-10 at: 7.9 text: "63%"
bar: 2025-11 at: 7.7 text: "37%"
bar: 2025-12 at: 7.4 text: "34%"
</timeline>
|-
| <small>Legenda: <span style="color: #99B2CC;">█</span> celková návštevnosť v miliónoch videní <span style="color: #4C7FB2;">█</span> návštevnosť z mobilných zariadení. Návštevy priznaných internetových robotov sú zo štatistiky vyňaté. Zdroj: <ref name="siteviews-skwiki-2016-2025" /></small>
|-
|}
== Využitie ==
Obsah slovenskej Wikipédie je využívaný na budovanie [[korpus (jazykoveda)|korpusu]] ''wiki''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Korpusy textov z Wikipédie (a Necyklopédie) | url = https://korpus.sk/wiki.html | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie = 2020-01-27 | dátum prístupu = 2021-01-22 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210120100900/https://korpus.sk/wiki.html | dátum archivácie = 2021-01-20 }}</ref> (súčasť databáz [[Slovenský národný korpus|Slovenského národného korpusu]]) a chybového korpusu ''CHIBY''<ref name="chiby">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chybový korpus slovenčiny | url = https://www.juls.savba.sk/errcorp.html | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-11 | miesto = Bratislava}}</ref> v rámci [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV]].
== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="skwiki-2003">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine : sk.wikipedia.org | url = http://sk.wikipedia.org/ | vydavateľ = Internet Archive | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2003-09-23 | dátum prístupu = 2018-06-21 | miesto = San Francisco | url archívu = https://web.archive.org/web/20030923070746/http://sk.wikipedia.org/ | dátum archivácie = 2003-09-23 }}</ref>
<ref name="zive-2004-tisic">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás| meno = Martin | titul = Slovenská Wikipédia prekonala hranicu tisíc článkov | periodikum = Zive.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.zive.sk/clanok/17180/slovenska-wikipedia-prekonala-hranicu-tisic-clankov/ | issn = 1335-860X | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2004-09-09 | dátum prístupu = 2018-06-21}}</ref>
<ref name="touchit-2015-200-tisic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Macko | meno = Ondrej | titul = Slovenská Wikipédia prekonala 200 000 článkov, je najväčšou slovenskou encyklopédiou | url = https://touchit.sk/slovenska-wikipedia-prekonala-200-000-clankov-je-najvacsou-slovenskou-encyklopediou/103 | vydavateľ = touchIT | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-21 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180627005210/https://touchit.sk/slovenska-wikipedia-prekonala-200-000-clankov-je-najvacsou-slovenskou-encyklopediou/103 | dátum archivácie = 2018-06-27 }}</ref>
<ref name="meta-list">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = }}</ref>
<ref name="meta-list-2025-12">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of Wikipedias | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2025-12-31 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20251231213625/https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias | dátum archivácie = 2025-12-31 }}</ref>
<ref name="meta-list-slavic">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of Wikipedias by language group : Slavic | url = https://meta.wikimedia.org/wiki/List_of_Wikipedias_by_language_group#Slavic | vydavateľ = meta.wikimedia.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = }}</ref>
<ref name="stats">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics | url = https://stats.wikimedia.org/ | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="stats-skwiki-pages">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics : Slovenčina : Pages to date : Content | url = https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org/content/pages-to-date/normal%7Cline%7C2003-01-01~2026-01-01%7Cpage_type~content%7Cmonthly | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="stats-skwiki-active-editors">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics : Slovenčina : Active editors : Content | url = https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org/contributing/active-editors/normal%7Cline%7C2003-01-01~2026-01-01%7C(page_type)~content%7Cmonthly | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="stats-xwiki-active-editors">Wikipedia Statistics : JSON REST API dátové zdroje: sl: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sl.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sl.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sl.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101],
et: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/et.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/et.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/et.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]
sk: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sk.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sk.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/sk.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]
cs: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/cs.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/cs.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/cs.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]
hu: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/hu.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/hu.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/hu.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]
pl: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/pl.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/pl.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/pl.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]
de: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/de.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/de.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/de.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]
en: [https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/en.wikipedia/user/content/5..24-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/en.wikipedia/user/content/25..99-edits/monthly/20030101/20260101][https://wikimedia.org/api/rest_v1/metrics/editors/aggregate/en.wikipedia/user/content/100..-edits/monthly/20030101/20260101]. Wikimedia Foundation, [cit. 2026-01-06].</ref>
<ref name="stats-skwiki-tables">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics Slovak | url = https://stats.wikimedia.org/EN/TablesWikipediaSK.htm | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2019-01-31 | dátum prístupu = 2024-01-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231227050208/https://stats.wikimedia.org/EN/TablesWikipediaSK.htm | dátum archivácie = 2023-12-27 }}</ref>
<ref name="quarry-article-creates-all-bot">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Articles by year (all, bot-created) on skwiki | url = https://quarry.wmflabs.org/query/27807 | vydavateľ = quarry.wmflabs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | miesto = }}</ref>
<ref name="quarry-oldest-articles">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oldest articles on skwiki | url = https://quarry.wmflabs.org/query/51685 | vydavateľ = quarry.wmflabs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-06 | miesto = }}</ref>
<ref name="skwiki-ContentTranslation-stat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štatistiky využitia nástoja Content Translation | url = https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:ContentTranslationStats | vydavateľ = Slovenská Wikipédia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-17 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180627005332/https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:ContentTranslationStats | dátum archivácie = 2018-06-27 }}</ref>
<ref name="skwiki-WPCS">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia | url = https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiProjekt_%C4%8Cesko-slovensk%C3%A1_Wikip%C3%A9dia | vydavateľ = Slovenská Wikipédia | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto = }}</ref>
<ref name="ethnologue-slv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Slovene | url = https://www.ethnologue.com/language/slv | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="ethnologue-est">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Estonian | url = https://www.ethnologue.com/language/est | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="ethnologue-slk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Slovak | url = https://www.ethnologue.com/language/slk | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="ethnologue-ces">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Czech | url = https://www.ethnologue.com/language/ces | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="ethnologue-hun">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Hungarian | url = https://www.ethnologue.com/language/hun | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="ethnologue-pol">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : Polish | url = https://www.ethnologue.com/language/pol | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="ethnologue-deu">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : German | url = https://www.ethnologue.com/language/deu | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="ethnologue-eng">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ethnologue: Languages of the World : English | url = https://www.ethnologue.com/language/eng | vydavateľ = SIL International | dátum prístupu = 2019-02-01 | miesto =
}}</ref>
<ref name="stats-skwiki-legacy-page-views">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikipedia Statistics : Slovenčina : Legacy page views | url = https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org/reading/legacy-page-views/normal%7Cbar%7Call%7C(access-site)~mobile-site*desktop-site%7Cmonthly | vydavateľ = Wikimedia Foundation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="siteviews-skwiki-2016-2025">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Siteviews Analysis : sk.wikipedia.org : 2016-01{{--}}2025-12 | url = https://tools.wmflabs.org/siteviews/?platform=all-access&source=pageviews&agent=user&start=2016-01&end=2025-12&sites=sk.wikipedia.org | vydavateľ = tools.wmflabs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-06 | miesto = }}</ref>
<ref name="aimmonitor-pv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Médiá : [Mesiace] : [Zobrazenia (PV)] | url = https://aimmonitor.sk/ | vydavateľ = AIMmonitor | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-17 | miesto = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
<ref name="alexa-topsites-sk">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Sites in Slovakia | url = https://www.alexa.com/topsites/countries/SK | vydavateľ = Alexa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2021-03-31 | dátum prístupu = 2021-03-31 | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210331101159/https://www.alexa.com/topsites/countries/SK | dátum archivácie = 2021-03-31 }}</ref>
}}
== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Napísali o Wikipédii]]
* [[Wikipédia:Zoznam najlepších článkov]]
* [[Wikipédia:Zoznam dobrých článkov]]
* [[Wikipédia:Portál komunity]]
* [[Wikimedia Slovensko]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://sk.wikipedia.org/ Slovenská Wikipédia]
* [https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org Štatistiky slovenskej Wikipédie] ([https://web.archive.org/web/20190323182650/https://stats.wikimedia.org/EN/SummarySK.htm staršia verzia], [https://tools.wmflabs.org/siteviews/?platform=all-access&source=pageviews&agent=user&start=2015-07&end={{#time:Y-m|-1 month}}&sites=sk.wikipedia.org mesačná návštevnosť], [https://tools.wmflabs.org/topviews/?project=sk.wikipedia.org&platform=all-access najnavštevovanejšie články])
[[Kategória:Slovenská Wikipédia| ]]
[[Kategória:Wikipédia podľa jazyka]]
[[Kategória:Slovenské encyklopédie]]
[[Kategória:Slovenčina]]
[[Kategória:Internet na Slovensku]]
[[Kategória:Webové stránky]]
[[Kategória:Vzniklo v 2003]]
o7vlbx2ynsmgrlwatokfkvxxd6s1aug
Salvador Allende
0
136582
8213741
8202877
2026-05-14T14:32:39Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213741
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Salvador Allende
| Portrét = Salvador Allende Gossens-.jpg
| Veľkosť portrétu = 230px
| Popis =
| Poradie = 28.
| Úrad = prezident [[Čile]]
| Začiatok obdobia = 4. november 1970
| Koniec obdobia = 11. september 1973
| Viceprezident =
| Premiér =
| Predchodca = [[Eduardo Frei Montalva]]
| Nástupca = [[Augusto Pinochet]]
| Dátum narodenia = [[26. jún]] [[1908]]
| Miesto narodenia = [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]], [[Čile]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1973|9|11|1908|6|28}}
| Miesto úmrtia = [[Santiago (Čile)|Santiago]], [[Čile]]
| Politická strana = Socialist Party of Chile<br />Popular Unity coalition
| Alma mater = Universidad de Chile
| Profesia = štátny úradník, doktor medicíny
| Manželka = Hortensia Bussi<!-- <small>(od doplnrok)</small> -->
| Manžel =
| Deti = Beatriz, Carmen Paz, Isabel
| Rodičia = Salvador Allende Castro, Laura Gossens Uribe
| Národnosť =
| Vierovyznanie =
| Podpis = Firma Salvador Allende.PNG
| Poznámky =
}}
[[Súbor:1973 CPA 4289.jpg|thumb|Salvador Allende na známke vydanej v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] v 70. rokoch]]
'''Salvador Allende''' (* [[26. jún]] [[1908]], [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]], [[Čile]] – † [[11. september]] [[1973]], [[Santiago (Čile)|Santiago]]) bol čilský socialistický [[politik]], ktorý v rokoch 1970 - 1973 pôsobil ako 28. prezident [[Čile|Čilskej republiky]]. Bol prvým [[Marxizmus|marxistom]] a [[Socialista|socialistom]] zvoleným za prezidenta v demokratických voľbách v Latinskej Amerike.<ref>{{Citácia periodika|titul=CHILE: The Bloody End of a Marxist Dream|url=https://content.time.com/time/subscriber/article/0,33009,907929-1,00.html|periodikum=Time|dátum=1973-09-24|dátum prístupu=2025-03-31|issn=0040-781X|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vojenská junta v Čile pred 50 rokmi zvrhla vládu prezidenta Allendeho | url = https://www.teraz.sk/spravy/vojenska-junta-v-cile-pred-50-rokmi-zv/739729-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-09-11 | dátum prístupu = 2025-03-31 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> Jeho pôsobenie v úrade bolo predčasne ukončené [[Štátny prevrat|štátnym prevratom]], pri ktorom spáchal samovraždu.<ref name="ChurchCommittee1975">{{cite report|title=Covert Action in Chile: 1963–1973|date=1975|publisher=U.S. Senate Select Committee to Study Governmental Operations with Respect to Intelligence Activities (Church Committee)|url=https://www.intelligence.senate.gov/sites/default/files/94chile.pdf|access-date=2024-07-18}}</ref>
== Politická kariéra ==
Stál pri počiatkoch [[Čilskej Socialistickej strany]] (1933) a neskôr v roku 1938 sa stal jej generálnym podtájomníkom. Po voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 1937 pôsobil v rokoch 1939–1942 ako minister zdravotníctva v ľavicovej liberálnej koalícii prezidenta [[Pedra Aguirreho Cerdu]]. Allende získal svoj prvý mandát v Senáte v roku 1945 (celkovo bol do tejto funkcie zvolený štyrikrát).
Allendeho politický program s ktorým sa uchádzal o hlasy voličov možno zhrnúť do troch kľúčových bodov:
* redistribúcia príjmov a reštrukturalizácia ekonomiky, kde prvý krok malo byť znárodnenie kľúčových odvetí, primárne spracovateľské a ťažobné spoločnosti medenej rudy,
* pokračovanie v agrárnej reforme, redistribúcia pôdy chudobným roľníkom a
* udržiavanie priateľských vzťahov s inými socialistickými krajinami.<ref name="ChurchCommittee1975" />
Jeho dlhoročné snahy o prezidentské kreslo sa začínajú prezidentskými voľbami v roku 1952, kde ako kandidát [[Čilskej Socialistickej strany]] dosiahol výsledok 5.45% hlasov, čo neposatčovalo na víťazstvo.
O zvolenie sa znova pokúsil v prezidentských voľbách a to v roku 1958, jeho oponenti boli konzervatívec [[Jorge Alessandri]] a [[Eduardo Frei]], kandidát novo sformovanej [[Kresťansko Demokratickej strany]] (v španielčine: ''Partido Demócrata Cristiano''). Allende bol kandidát koalície komunistických a socialistický strán ''[[Frente de Acción Popula]]'' ''(FRAP)''. Allende skončil vo voľbách na druhom mieste s 28.85% hlasov, pričom mu na [[Allesandriho]] chýbalo menej ako 3% percenta hlasov.<ref name="ChurchCommittee1975" />
Allende po tretí krát kandidoval na prezidenta vo voľbách v roku 1964, znovu ako kandidát ľavicovej koalície ''FRAP''. Tentokrát boli jeho dvaja protikandidáti, znova kandidát [[Kresťansko Demokratickej strany]] [[E. Frei]] a druhý bol radikálny [[Julio Duran]], kandidát stredovo pravicovej koalície [[Demokratický front]] (v španielčine: ''Frente Democrático''), ktorý sa z volebného súboja stiahol a podporil [[E. Freia]], keďže víťazstvo Allendeho. Allende nakoniec získal 38.93% hlasov, čo nestačilo na víťazstvo a bol to jeho tretí neúspešný pokus stať sa prezidentom Čile.<ref name="ChurchCommittee1975" />
Do prezidentského kresla sa nakoniec dostal až na štvrtý krát vo voľbách v roku 1970 a tentoraz ako kandidát širokej koalície ľavicových strán [[Ľudová jednota]] (v španielčine: ''Unidad Popular''), s ktorou sa spája aj meno nositeľa [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za [[literatúra|literatúru]] [[Pablo Neruda|Pabla Nerudu]]. Allende získal 36,29% hlasov a vďaka podpore kresťanských demokratov v Kongrese, oficiálne preberá prezidentský úrad. V roku 1971 vyhrala [[Ľudová jednota|''Ľudová jednota'']] regionálne voľby so ziskom 49,75% hlasov. Po zvolení Allende implementoval ľavicovú politiku, jej súčasťou bolo pozdvihnutie životnej úrovne obyvateľstva, [[znárodnenie]] [[Banka (inštitúcia)|bánk]] a podnikov zaoberajúcich sa ťažbou [[nerastná surovina|nerastov]].
Počas jeho úradovania vo funkcii prezidenta, ktoré malo trvať do roku [[1976]], bol v roku [[1973]] zvrhnutý pri vojenskom [[puč]]i, ktorý viedla vojenská junta na čele s generálom [[Augusto Pinochet|Augustom Pinochetom]]. Allende spáchal samovraždu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| vydavateľ = Česká tisková kancelář
| titul = Lékaři potvrdili, že chilský prezident Allende spáchal sebevraždu
| url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/lekari-potvrdili-ze-chilsky-prezident-allende-spachal-sebevrazdu/664907
| dátum vydania = 2011-7-19
| dátum prístupu = 2011-7-21
| url archívu = https://web.archive.org/web/20160306155329/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/lekari-potvrdili-ze-chilsky-prezident-allende-spachal-sebevrazdu/664907
| dátum archivácie = 2016-03-06
}}</ref> v bezvýchodiskovej situácii počas obliehania prezidentského paláca ''La Moneda'', pričom údajne použil pušku [[AK-47]], ktorú mu daroval [[Fidel Castro]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Whelan| meno = James Robert| odkaz na autora = | titul = Out of the Ashes: The Life, Death and Transfiguration of Democracy in Chile| vydavateľ = | rok = 1989| url = | isbn = 0895265532| doi = | kapitola = | strany = 511-512, 519-520| jazyk = po anglicky}}</ref>
== Allende a literatúra ==
Obdobie pádu prezidenta Allendu je aj pozadím [[román]]u ''Dom duchov'', ktorý napísala jeho neter [[Isabel Allendeová]] a ktorý bol neskôr aj sfilmovaný.
== Referencie ==
<references/>
== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Durman
| meno = Karel
| odkaz na autora = Karel Durman
| titul = Popely ještě žhavé : velká politika 1938{{--}}1991
| zväzok = II. Konce dobrodružství 1964{{--}}1991
| typ zväzku = Diel
| miesto = Praha
| vydavateľ = Karolinum
| rok = 2009
| isbn = 978-80-246-1536-3
| počet strán = 559
| strany = 135{{--}}138
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Andrew
| meno = Christopher
| priezvisko2 = Mitrochin
| meno2 = Vasilij
| prekladatelia = Helena Synková, Lubomír Synek
| titul = Operace KGB a studená válka : Mitrochinův archiv II
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Rozmluvy]]; [[Leda (nakladateľstvo)|Leda]]
| rok = 2008
| isbn = 978-80-85336-44-3
| isbn2 = 978-80-7335-140-3
| počet strán = 503
| strany = 80{{--}}94
}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Prezidenti Čile}}
{{Studená vojna}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Allende, Salvador}}
[[Kategória:Prezidenti Čile]]
[[Kategória:Čilskí socialisti]]
[[Kategória:Obete samovrážd]]
[[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]]
rf58m32lsdzgsuup1ymqsta9uv7fv9a
2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR
0
137665
8214123
8178957
2026-05-15T09:02:42Z
Lukasabram
140452
rozšírenie článku, v priebehu dňa dokončím.
8214123
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Karel Hlásný, 1944, Slovensko.jpg|náhľad|Príslušníci štábu brigády, 10. októbra 1944 počas bojov pri Žiari nad Hronom. V strede škpt. Karel Hlásný (1911-1982), vpravo plk. [[Vladimír Přikryl]].]]
'''2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR''' bola [[Česko-Slovensko|česko-slovenská]] exilová vojenská jednotka v [[ZSSR|Sovietskom zväze]]. Väčšinu jej mužstva tvorili bývalí príslušníci 1. pešej divízie (bývalá [[Rýchla divízia]]), ktorí boli [[30. október|30. októbra]] [[1943]] pri [[Melitopoľ|Melitopole]] zajatí sovietskymi vojskami. Jednotka sa zúčastnila na [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]] aj [[Slovenské národné povstanie|SNP]].
== Dejiny jednotky ==
Dňa [[30. október|30. októbra]] [[1943]] bolo pri [[Melitopoľ|Melitopole]] zajatých 2 091 vojakov, 38 poddôstojníkov, 4 rotmajstri a 42 dôstojníkov slovenskej [[Rýchla divízia|1. pešej divízie]] vojskami [[Červená armáda|Červenej armády]].<ref>Cséfalvay, F., 2007: [http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf Nemecký dokument o zlyhaní slovenskej 1. pešej divízie v októbri 1943 (I. časť).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121115120356/http://www.vhu.sk/data/att/483_subor.pdf |date=2012-11-15 }} Vojenská história, 1, s. 128-144</ref> S výhľadom na zamýšľané povstanie na území Slovenska padlo [[13. december|13. decembra]] [[1943]] rozhodnutie vytvoriť z týchto vojakov ucelenú vojenskú jednotku - paradesantnú brigádu.
[[Súbor:Karel Hlásný, 1944, SSSR.jpg|náhľad|Dňa 22. apríla 1944 po záverečnom vojenskom cvičení 2. čs. paradesantnej brigády odovzdal bojovú zástavu gen. [[Heliodor Píka]] veliteľovi brigády pplk. [[Vladimír Přikryl|Vladimírovi Přikrylovi]], náčelníkovi štábu brigády škpt.gšt. [[Vilém Sacher|Vilémovi Sacherovi]] a náčelníkovi operačného oddelenia brigády kpt. Karlovi Hlásnému.]]
Jadrom budúcej elitnej formácie sa okrem vojakov, ktorí sa do sovietskeho zajatia dostali pri Melitopole, mali stať aj vojaci 1. roty 21. motorizovaného pluku [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]], ktorej velil npor. [[Pavol Marcely]]. Medzi slovenskými vojakmi bolo aj niekoľko dôstojníkov, zväčša záložníkov, ktorý však nemali paradesantný výcvik. Preto bolo potrebné, aby k budúcej jednotke prišli ďalší dôstojníci. Bol medzi nimi škpt. gšt. [[Vilém Sacher]] - jeden z prvých česko-slovenských dôstojníkov, ktorí boli z Veľkej Británie odvelení do Sovietskeho zväzu. Vilém Sacher bol pôvodne delostrelecký dôstojník, no v Británii absolvoval výcvik parašutistov a dokonca aj stáž u britskej výsadkovej brigády.
V prvých januárových dňoch roku [[1944]] boli vojaci presunutí do [[Jefremovo|Jefremova]], kde boli doplnení z česko-slovenského náhradného práporu v [[Buzuluk]]u najmä zakarpatskými [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a Volyňskými [[Česi|Čechmi]], či slovenskými [[partizán]]mi zo sovietskych partizánskych jednotiek. Od [[20. január]]a [[1944]] sa jednotka oficiálne volala 2. česko-slovenská samostatná paradesantná brigáda v ZSSR. Veliteľom bol menovaný podplukovník [[Vladimír Přikryl]], náčelníkom štábu bol štábny kapitán [[Vilém Sacher]]. Následne začala jednotka realizovať v [[Jefremovo|Jefremove]] tvrdý 4 mesiace trvajúci parašutistický výcvik. Vojaci cvičili za pomerne ťažkých poveternostných podmienok ruskej zimy, [[Jefremovo]] bolo navyše ťažko zasiahnuté vojnou a z veľkej časti zničené. Absolvovali pri tom 13 559 cvičných zoskokov, počas ktorých zaznamenali len 1 smrteľný úraz a 176 menších nehôd.
[[30. apríl]]a [[1944]] sa presunula jednotka do ukrajinského mesta [[Proskurovo]]. Tu jednotku po prvýkrát zasiahli problémy, s ktorými sa neskôr stretla aj na fronte. Bolo to nemecké bombardovanie a epidémia [[úplavica|úplavice]]. Jednotka pokračovala v náročnom výcviku až do začiatku septembra [[1944]]. Vtedy sa vojaci dozvedeli o začiatku [[SNP|Slovenského národného povstania]] a žiadali svoje okamžité nasadenie na jeho pomoc.
Na rozkaz 1. ukrajinského frontu sa [[4. september|4. septembra]] začala 2. paradesantná brigáda presúvať k [[Przemyśl|Przemyślu]], kde vojaci k svojmu veľkému sklamaniu zložili svoje padáky do skladov a ďalej pokračovali na front ako [[pechota|pešia]] jednotka. Tu bola 10 dní zasadená do bojov [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]]. V priebehu tejto doby stratila jednotka v krvavých bojoch 625 vojakov, dosiahla však významné bojové úspechy a získala potrebné bojové skúsenosti. Vzhľadom na to, že sa Karpatsko-duklianska operácia nerozvíjala dostatočne dynamickým tempom sovietske velenie vyslyšalo prosby povstalcov a stiahlo jednotku do zázemia aby sa premiestnila na povstalecké územie.
{{Hlavný článok|Bitka pri Jalnej}}
V dôsledku nepriaznivého počasia však letecký transport jednotky na územie Slovenska viazol. Trval od [[25. september|25. septembra]] do [[15. október|15. októbra]] [[1944]]. Práve v tej dobe sa však povstanie dostalo do krízy a jednotky brigády boli z chodu nasadzované na povstalecký front. Uskutočnili niekoľko dôležitých útokov v smere [[Hronská Dúbrava]] - [[Žiar nad Hronom|Hronský sv. Kríž]]. Bojovali o [[Močiar (okres Banská Štiavnica)|Močiar]], [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]], [[Krupina|krupinský]] smer, ďalej tiež na smere [[Zvolen]] - [[Lučenec]] a na [[Horehronie|Horehroní]]. Velenie jednotku nasadzovalo v oblastiach, kde bola najhoršia situácia a hrozili najnebezpečnejšie prielomy obrany nemeckými jednotkami, ktoré po [[18. október|18. októbri]] začali voči [[SNP]] generálnu ofenzívu. Brigáda patrila k najlepším a najdisciplinovanejším povstaleckým jednotkám. V bojoch čelila i [[Tanková divízia Tatra|178. divízii Tatra]].
[[9. október|9. októbra]] bola do 2. čs. paradesantnej brigády včlenená [[Pavel (partizánska brigáda)|partizánska brigáda Pavel]] pod velením [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]] ako jej 3. prápor v počte 250 mužov.<ref name="Slany">{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}</ref>{{rp|1410/3528}}
V záverečnej fáze bojov povstania chránila hlavné prístupy k [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], no v posledných októbrových dňoch bola nútená ustúpiť spolu s povstaleckými a partizánskymi jednotkami k Skalke pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]]. Brigáda pri tom stratila celý trén aj zástavu, ktorú vojaci tajne zakopali.
V dôsledku toho, že nebola na povstaleckých frontoch nasadená ako celok musela po [[29. október|29. októbri]] [[1944]] čeliť nepríjemnému faktu, že sa veľká časť jej príslušníkov po porážke povstania rozptýlila medzi iné partizánske jednotky alebo odišla domov. Z časti príslušníkov brigády pôsobiacich na Poľane vznikla v decembri samostatná [[Československá partizánska brigáda]] pod velením [[Podplukovník|pplk.]] [[Viliam Lichner|Viliama Lichnera]].<ref name="PlevzaCSBrigada">{{Citácia Harvard
| Heslo = Československá partizánska brigáda
| PriezviskoEditora = Plevza
| MenoEditora = Viliam
| OdkazNaEditora = Viliam Plevza
| Rok = 1984
| Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
| Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
| Vydanie = 1.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
| Strany = 70-71
}}</ref>
Do hôr jednotka odišla s celým [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]], pre ktorý až do prechodu frontu [[19. február]]a [[1945]] zaisťovala ozbrojenú ochranu. V nasledujúcich dňoch sa premiestnila do priestoru [[Soliská]] - [[Sedlisko]] - [[Ľupčianska dolina]].
[[Súbor:Zemlanka 2.cspdb Myto pod Dumbierom 20250226 104019.jpg|náhľad|Jedna z troch zrekonštruovaných zemľaniek 2. česko{{--}}slovenskej paradesantnej brigády nad [[Mýto pod Ďumbierom|Mýtom pod Ďumbierom]] pri [[Brezno|Brezne]].]]
Od [[20. november|20. novembra]] [[1944]] niesla jednotka názov 2. paradesantná partizánska brigáda. V horách jednotky pokračovali v boji a niekoľkokrát sa stretli s nacistickými vojskami napr. v [[Kľačianska dolina (Nízke Tatry)|Kľačianskej doline]], na [[Krpáčovo|Krpáčove]], v [[Priehybka|Priehybke]], na [[Dve vody|Dvoch vodách]] a inde. [[19. február]]a 1945 zvyšok jednotky o sile 96 dôstojníkov, 36 poddôstojníkov a 447 príslušníkov mužstva vyšla z nemeckého tyla pri [[Brezno|Brezne]]. Následne jednotku sústredili v oblasti [[Kežmarok|Kežmarku]]. Pri presune na front v máji [[1945]] ju však zastihol koniec vojny. Po vojne bola jednotka reorganizovaná na 2. pešiu divíziu a zabezpečovala zaistenie južných hraníc Slovenska.
Napriek tomu, že bola jednotka nasadená na východnom fronte a počas povstania udržovala úzky kontakt s prevažne komunistickým [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]], bolo po vojne veľa jej príslušníkov a najmä veliteľov odstránených z postov alebo priamo prenasledovaných komunistickým režimom.
=== Oddiel zvláštnych úloh ===
Dňa [[15. marec|15. marca]] [[1944]] zriadilo Veliteľstvo česko-slovenských jednotiek v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] pri Náhradnom prápore vo výcvikovom stredisku novovzniknutej 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády v Jefremove tzv. oddiel zvláštnych úloh, od [[1. júl|1. júla]] premenovaný na Rotu zvláštnych úloh pod velením škpt. [[Jozef Knopp|Jozefa Knoppa]]. Do tejto špeciálnej jednotky, ktorá podliehala priamo veliteľstvu Česko-slovenských jednotiek v Sovietskom zväze bolo vybraných 120 najlepších zväčša príslušníkov 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády.
Špeciálny výcvikový kurz, ktorý viedli československí inštruktori povolaní prostredníctvom Česko-slovenskej vojenskej misie v ZSSR z [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]], sa konal v Sadagure pri [[Černovice (Ukrajina)|Černoviciach]]. Absolventi kurzu mali byť pripravení plniť spravodajské, spojovacie, diverzno-sabotážne, preberacie a zásobovacie úlohy,
Z iniciatívy vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] v [[Moskva|Moskve]] ponúkli sovieti exilovej československej vláde a dr. [[Edvard Beneš|Edvardovi Benešovi]] presunutie týchto elitných československých výsadkárov do sovietskych výcvikových kurzov. Československá strana súhlasila a väčšina oddielu zvláštnych úloh bola odvelená do sovietskeho partizánskeho kurzu v Obarove pri Rovne a od júla do Svjatošina pri [[Kyjev|Kyjeve]], čím bola podriadená pod Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve (UŠPH).
V škole bol zriadený osobitný česko-slovenský prápor, ktorého veliteľom sa stal kpt. A. M. Kozlov. Jeho zástupcom pre veci politické stal stranícky pracovník KSČ mjr. [[Augustín Schramm]].
Česko-slovenských vojakov školili výlučne sovietski inštruktori, ktorí sa opierali o svoje skúsenosti z partizánskeho boja v tyle nepriateľa. Výcvik sa orientoval buď na dvojtýždňový kurz špecialistov na vojensko-spravodajskú činnosť, alebo pätýždňový kurz organizátorov partizánskeho hnutia. Frekventanti prešli náročným fyzickým výcvikom, výcvikom streľby zo rôznych ručných zbraní, výcvikom deštrukcie mostov a železničných tratí. Dôraz bol kladený aj na topografickú prípravu.
Boli sformované skupiny, ktoré mali byť vysadené na územi Slovenska. Tieto skupiny absolvovali niekoľko spoločných zväčša nočných cvičení doplnených o rýchle presuny.a plnenie simulovaných bojových úloh. Súčasťou výcviku bola aj politická príprava a besedy so slávnymi sovietskymi partizánskymi veliteľmi, od ktorých získali dôležité informácie, ako zakladať partizánske skupiny, pôsobiť na obyvateľstvo, organizovať zásobovaniea pod.
Z elitných česko-slovenských výsadkárov sa veliteľmi organizačných skupín stali rtm. [[Michal Sečanský]] (stal sa veliteľom [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]]), rtm. [[Ernest Bielik]] ([[Jánošík (partizánska brigáda)|partizánska brigáda Jánošík]]) a por. [[Ladislav Kalina|Ladislav Kalina]] ([[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|partizánska brigáda Za slobodu Slovanov]]) . Ich organizačné skupiny boli na Slovensko vysadené v prvej vlne výsadkov v dňoch 6. až 8. augusta 1944.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=prvé|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=8-25|kapitola=1. kapitola - Vysadenie organizátorskej skupiny v Nízkych Tatrách|edícia=Monografie}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
[http://www.szpb.sk/para2.htm História 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070313145221/http://www.szpb.sk/para2.htm |date=2007-03-13 }}
[[Kategória:Brigády (vojenské jednotky)]]
[[Kategória:Česko-slovenské vojenské jednotky druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské vojenské jednotky druhej svetovej vojny]]
h5km6p15wwz4cqlypi8p5bdxkh9qcf9
Selenča
0
143279
8213804
7671249
2026-05-14T17:07:23Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213804
wikitext
text/x-wiki
[[Image:Selenča,_Evangelical_(Slovak)_Church.jpg|thumb|Evanjelický [[kostol]]]]
[[Image:Selenča,_Catholic_Church.jpg|thumb|Katolícky kostol]]
'''Selenča''' (po maďarsky: ''Bácsújfalu''; po srbský - [[Cyrilika]]: ''Селенча'',) je slovenská dedina v [[Srbsko|Srbsku]], v provincii [[Vojvodina]]. Názov je odvodený od slova prisťahovalec. Prví [[Slováci]] do Selenče došli 1758 (potvrdené matrikou, kedy sa pokrstilo 9 novonarodených Slovákov). Dominantné sú tradičné remeslá a [[poľnohospodárstvo]].
== Česko-slovenské légie ==
Významnou zložkou národnooslobodzovacieho zápasu Slovákov a Čechov počas prvej svetovej vojny zohrali česko-slovenské légie (dobový názov ''Zahraničné česko-slovenské vojská'') zostavené z dobrovoľníkov. Svoje zastúpenie v tomto zahraničnom odboji mali i Slováci zo Selenče, ktorí sa týmto krokom podieľali na vzniku Česko-slovenskej republiky a teda i na Slovenskej štátnosti. Medzi dobrovoľníkmi, ktorí vstúpili čo česko-slovenských légii v Rusku nachádzame tieto mená:<ref>''Naši legionári''. In: Národná jednota, roč. IX, č. 50 (13. decembra 1928), s. 3.</ref>
{{Stĺpce|2|
*Častvan Adam – 1. Československý pluk „Jána Husa,“
*Gajdoš Ján – 7. Československý strelecký pluk „Tatranský,“
*Javorník Ján – 12. Československý peší pluk,
*Kaňa Jozef – 12. Československý peší pluk,
*Papp Juraj – 12. Československý peší pluk,
*Ratimorský Jozef – 12. Československý peší pluk,
*Častvan Pavel – 2. Československý záložný pluk.
}}
== Ľudoví zástupcovia na národnom zhromaždení 25. novembra 1918 ==
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej ]] monarchie (október 1918), regióny [[Báčka]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banát]] a [[Baranja]] obsadila armáda [[ Srbské kráľovstvo|Srbského kráľovstva]]. V nesledujúci mesiac (25. november 1918) sa zišlo v [[Nový Sad|Novom Sade]] národné zhromaždenie ľudových zástupcov troch spomínaných regiónov, ktorí deklaratívnym uznesením sa '''zriekli''' Uhorského štátneho útvaru a rozhodli o '''pripojení''' spomínaných oblastí k Srbskému kráľovstvu (od 1. decembra 1918 ''[[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]''). Spomedzi 757 zúčastnených zástupcov, bolo 64 Slovákov a z nich štyria zo Selenče.<ref>''Doba oslobodenia v Selenči'' In: Národná jednota, roč. XIX, č. 49 (3. decembra 1938), s. 2 – 3.</ref>
{{Stĺpce|2|
* Vadina Ján (obchodník),
* Markovič Ján (krajčír),
* Fodor Ján,
* Častvan Pavel.
}}
== Obyvateľstvo ==
=== Historický a demografický vývoj obyvateľstva v Selenči ===
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
! || [[1948]] || [[1953]] || [[1961]] || [[1971]] || [[1981]] || [[1991]] || [[2002]] || [[2011]] ||
|-
| || 3800 || 3999 || 4155 || 4057 || 4008 || 3705 || 3279 || 2996 ||
|}
=== Národnostné zloženie z roku 2002 <ref>Knjiga 1, Stanovništvo, nacionalna ili etnička pripadnost, podaci po naseljima, [http://www.statserb.sr.gov.yu/ Republički zavod za statistiku], Beograd, februar 2003, ISBN 86-84433-00-9</ref> ===
{| border=1 cellpadding=4 cellspacing=0 class="toccolours" style="align: left; margin: 0.5em 0 0 0; border-style: solid; border: 1px solid #999; border-right-width: 2px; border-bottom-width: 2px; border-collapse: collapse; font-size: 100%;"
|-
| style="background:#ddffdd;" | '''Národnosť'''
| colspan=1 style="background:#ddffdd;" align="center" | '''Počet'''
| colspan=1 style="background:#ddffdd;" align="center" | '''%'''
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Slováci]]
| align="right" | 2990
| align="right" | 91,18
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Rómovia]]
| align="right" | 175
| align="right" | 5,33
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Srbi]]
| align="right" | 45
| align="right" | 1,37
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Maďari]]
| align="right" | 12
| align="right" | 0,36
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Juhoslovania]]
| align="right" | 8
| align="right" | 0,24
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Chorváti]]
| align="right" | 6
| align="right" | 0,18
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Albánci]]
| align="right" | 5
| align="right" | 0,15
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Čiernohorci]]
| align="right" | 4
| align="right" | 0,12
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Ukrajinci]]
| align="right" | 1
| align="right" | 0,03
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Rusíni]]
| align="right" | 1
| align="right" | 0,03
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Moslimovia]]
| align="right" | 1
| align="right" | 0,03
|-
| style="background:#f3fff3;" | [[Bunjevci]]
| align="right" | 1
| align="right" | 0,03
|}
=== Náboženské zloženie ===
== Pracovné príležitosti ==
* Výrobný podnik Slovan - dnes zamestnáva vyše dvesto pracovníkov. Ako jediný podnik v Srbsku má certifikát kvality ISO <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Slovan Progres|url=http://www.slovan.co.rs/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-21|vydavateľ=www.slovan.co.rs|jazyk=sr|url archívu=https://web.archive.org/web/20171201041954/http://www.slovan.co.rs/|dátum archivácie=2017-12-01}}</ref>
* "ANNA Bakehouse" d.o.o - Výroba sušienok, trvanlivého pečiva a cukrárskych výrobkov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Anna BakeHouse|titul=Proizvodni pogon Anna BakeHouse za proizvodnju integralnog peciva i Speculasa|url=http://www.anna.co.rs/?p=2|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-21|vydavateľ=www.anna.co.rs|jazyk=rs}}</ref>
* Mäsiareň ALEKSI (Alexy) s tradíciou viac ako 45 rokov
* Výroba [[ponožky|ponožiek]]
* Výroba [[Metla|metiel]] - najväčšia výrobňa cirokových metiel v strednej a východnej Európe. Vývoz metiel smeruje prevažne do západnej Európy, najmä do Talianska.
== Školstvo ==
Základná škola Jána Kollára, s vyučovacou rečou slovenskou, je jedinou vzdelávacou ustaňovizňou v Selenči. Škola bola vybudovaná roku 1962 a nosí meno známeho slovenského básnika a národovca [[Ján Kollár|Jána Kollára]]. Začiatky výchovno - vzdelávacej práce boli zaznamenané ešte v roku 1768 a prvá generácia maturantov osemročné školenie skončila v školskom 1955/56 roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.jan-kollar.edu.rs/node/2 |dátum prístupu=2016-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160828083804/http://www.jan-kollar.edu.rs/node/2 |dátum archivácie=2016-08-28 }}</ref>
== Športové aktivity ==
* Športový klub s názvom ''FK Kriváň''
* Stolnotenisový klub ''STK Selenča''
* Šachový klub ''ŠK Selenča''
* Spolok športových rybárov ''Ikra''
* Poľovnícky spolok ''Jarabica''
== Osobnosti obce ==
=== Významní rodáci ===
* [[Ján Čajak mladší|Ján Čajak]] (* [[1897]] – † [[1982]]), [[Slovensko|slovenský]] [[Spisovateľ|prozaik]], [[novinár]] a [[redaktor]]
* Vladimir Valent (* [[1940]]), univerzitný profesor pôsobiaci na Belehradskej univerzite<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://arhiva.tmf.bg.ac.rs/index.php?p1=5&p2=6&p3=1&p4=23&p5=0&lang=en |dátum prístupu=2016-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818185101/http://arhiva.tmf.bg.ac.rs/index.php?p1=5&p2=6&p3=1&p4=23&p5=0&lang=en |dátum archivácie=2016-08-18 }}</ref>
* Ján Nosál (* [[1941]] - † [[2009]]), skladateľ, pedagóg, hudobný redaktor v Novosadskom rozhlase, autor prvej slovenskej opery vojvodinských Slovákov <ref>http://www.slovackizavod.org.rs/licnosti/9796</ref>
* Zlatko Kesler (* [[1960]]), [[Stolný tenis|stolný tenista]], víťaz piatich [[Paralympijské hry|paralympijských]] medailí
=== Pôsobili tu ===
* [[Ján Čajak]] (* [[1863]] - † [[1944]]), slovenský spisovateľ a prekladateľ
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
*''Selenča 1758-1998. Zborník prác''. Selenča - Báčsky Petrovec: Slovan – Kultúra 1998, 946 s.
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Selenča}}
[[Kategória:Obce v Srbsku]]
[[Kategória:Sídla Slovákov v Srbsku]]
az3fub4dmdyh3ecgj3utgj9l61df5gh
French Open
0
144307
8213956
7865011
2026-05-14T21:46:13Z
Feriontly17x17x7
228747
akt. 2025
8213956
wikitext
text/x-wiki
{{GrandSlamTurnaje
| názov = French Open
| aktuálny ročník =
| oficiálny názov = Tournoi de Roland-Garros
| logo = Roland Garros 2012 - Roland Garros logo (8754295763).jpg
| veľkosť loga =
| popis loga =
| obrázok =
| veľkosť obrázka =
| popis =
| dátum vzniku = 1891
| odohraný =
| dátum zániku =
| dátum obnovenia =
| mesto = [[Paríž]] ([[16. obvod (Paríž)|16. obvod]])
| štát = [[Francúzsko]]
| miesto konania = [[Stade Roland-Garros]]
| povrch = červená antuka
| počet =
| rozpočet =
| peňažná výhra = 56 532 000 [[Euro|€]] (2025)
| obdobie =
| riaditeľ = Amélie Mauresmová
| poznámka = jediný grandslam na antuke<br>považovaný za fyzicky najnáročnejší turnaj na svete
| súťaže mužov =
| súťaže žien =
| zmiešané súťaže =
| rok víťazov = 2025
| víťazi dvojhry mužov = {{Minivlajka|Španielsko}} [[Carlos Alcaraz]]
| víťazky dvojhry žien = {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Coco Gauffová]]
| víťazi štvorhry mužov = {{Minivlajka|Španielsko}} [[Marcel Granollers Pujol|Marcel Granollers]]<br>{{Minivlajka|Argentína}} [[Horacio Zeballos]]
| víťazky štvorhry žien = {{Minivlajka|Taliansko}} [[Sara Erraniová]]<br>{{Nowrap|{{ITA}} [[Jasmine Paoliniová]]}}
| víťazi zmiešanej štvorhry = {{Minivlajka|Taliansko}} [[Sara Erraniová]]<br>{{Minivlajka|Taliansko}} [[Andrea Vavassori]]
| web = www.rolandgarros.com
}}
'''French Open''', po francúzsky '''''Tournoi de Roland-Garros''''', je [[tenis]]ový turnaj, ktorý sa hrá viac ako dva týždne každý rok v období od polovice mája do začiatku júna v [[Paríž]]i vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Je to druhý turnaj [[Grand Slam (tenis)|Grand Slamu]] v ročnom tenisovom kalendári. Hrá sa na [[antuka|antukovom]] povrchu.
Od roku 2006 sa French open pridal k [[Australian Open]] a [[US Open]] a ponúka rovnaké výhry pre mužov, aj pre ženy.
== Najviac titulov v otvorenej ére vo dvojhre ==
{| class=wikitable
|-
|colspan=4 align=center style="background:#cfcfcf" |'''Muži'''
|- bgcolor="ccccdd"
!align="left" style="width:5cm"|Tenista
!align="left" style="width:3cm"|Štát
!align="left" style="width:1cm"|Počet
!align="left" style="width:7cm"|Rok
|-
|{{ESP}} [[Rafael Nadal]]
|[[Španielsko]]
!14x
|[[French Open 2005|2005]], [[French Open 2006|2006]], [[French Open 2007|2007]], [[French Open 2008|2008]], [[French Open 2010|2010]], [[French Open 2011|2011]], [[French Open 2012|2012,]] 2013, 2014, 2017, 2018, 2019, 2020, 2022
|-
|{{SWE}} [[Björn Borg]]
|[[Švédsko]]
!6x
|1974, 1975, 1978, 1979, 1980, 1981
|-
|{{SWE}} [[Mats Wilander]]
|[[Švédsko]]
!3x
|1982, 1985, 1988
|-
|{{CZE}} [[Ivan Lendl]]
|[[Česko-Slovensko]]
!3x
|1984, 1986, 1987
|-
|{{BRA}} [[Gustavo Kuerten]]
|[[Brazília]]
!3x
|1997, [[French Open 2000|2000]], [[French Open 2001|2001]]
|-
|{{Minivlajka|Srbsko}} [[Novak Đoković|Novak Djokovič]]
|[[Srbsko]]
!3x
|[[French Open 2016|2016]], [[French Open 2021|2021]], [[French Open 2023|2023]]
|-
|colspan=4 align=center style="background:#cfcfcf" |'''Ženy'''
|- bgcolor="ccccdd"
!align="left" style="width:6cm"|Tenistka
!align="left" style="width:2cm"|Štát
!align="left" style="width:1cm"|Počet
!align="left" style="width:5cm"|Rok
|-
|{{USA}} [[Chris Evertová]]
|[[Spojené štáty|USA]]
!7x
|1974, 1975, 1979, 1980, 1983, 1985, 1986
|-
|{{DEU}} [[Steffi Grafová]]
|[[Nemecko]]
!6x
|1987, 1988, 1993, 1995, 1996, [[French Open 1999|1999]]
|-
|{{BEL}} [[Justine Heninová]]
|[[Belgicko]]
!4x
|[[French Open 2003|2003]], [[French Open 2005|2005]], [[French Open 2006|2006]], [[French Open 2007|2007]]
|-
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Iga Świąteková]]
|[[Poľsko]]
!4x
|[[French Open 2020|2020]], [[French Open 2022|2022]], [[French Open 2023|2023]], [[French Open 2024|2024]]
|-
|{{AUS}} [[Margaret Smithová Courtová]]
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
!3x
|1969, 1970, 1973
|-
|{{ESP}} [[Arantxa Sánchezová Vicariová]]
|[[Španielsko]]
!3x
|1989, 1994, 1998
|-
|{{YUG}} [[Monika Selešová]]
|[[Juhoslávia]]
!3x
|1990, 1991, 1992
|-
|{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]]
|[[Spojené štáty|USA]]
!3x
|[[French Open 2002|2002]], [[French Open 2013|2013]], [[French Open 2015|2015]]
|}
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky|Tenis|Tenisový}}
{{Grandslamové tenisové turnaje}}
{{French Open}}
{{Víťazky French Open}}
{{Víťazi French Open}}
{{Víťazky French Open - štvorhra}}
{{Víťazi French Open - štvorhra}}
[[Kategória:French Open| ]]
[[Kategória:Grandslamové turnaje]]
[[Kategória:Tenisové turnaje vo Francúzsku]]
[[Kategória:Tenisové turnaje]]
[[Kategória:Športové podujatia v Paríži]]
1871cdrl3oxi3nqgtw2364i0b054pcv
Šablóna:Víťazky French Open
10
146334
8213947
7864482
2026-05-14T21:23:13Z
Feriontly17x17x7
228747
akt. 2025
8213947
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
|meno = Víťazky French Open
|nadpis = [[French Open]]: Víťazky ženskej dvojhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]]
|zoznam1 =
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1968|1968]]) [[Nancy Richeyová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1969|1969]]) [[Margaret Smithová Courtová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1970|1970]]) [[Margaret Smithová Courtová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1971|1971]]) [[Evonne Goolagongová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1972|1972]]) [[Billie Jean Kingová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1973|1973]]) [[Margaret Smithová Courtová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1974|1974]]) [[Chris Evertová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1975|1975]]) [[Chris Evertová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1976|1976]]) [[Sue Barkerová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1977|1977]]) [[Mima Jaušovecová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1978|1978]]) [[Virginia Ruziciová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1979|1979]]) [[Chris Evertová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1980|1980]]) [[Chris Evertová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1981|1981]]) [[Hana Mandlíková]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1982|1982]]) [[Martina Navrátilová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1983|1983]]) [[Chris Evertová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1984|1984]]) [[Martina Navrátilová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1985|1985]]) [[Chris Evertová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1986|1986]]) [[Chris Evertová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1987|1987]]) [[Steffi Grafová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1988|1988]]) [[Steffi Grafová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1989|1989]]) [[Arantxa Sánchezová Vicariová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1999|1990]]) [[Monika Selešová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1991|1991]]) [[Monika Selešová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1992|1992]]) [[Monika Selešová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1993|1993]]) [[Steffi Grafová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1994|1994]]) [[Arantxa Sánchezová Vicariová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1995|1995]]) [[Steffi Grafová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1996|1996]]) [[Steffi Grafová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1997|1997]]) [[Iva Majoliová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1998|1998]]) [[Arantxa Sánchezová Vicariová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 1999|1999]]) [[Steffi Grafová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2000|2000]]) [[Mary Pierceová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2001|2001]]) [[Jennifer Capriatiová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2002|2002]]) [[Serena Williamsová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2003|2003]]) [[Justine Heninová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2004|2004]]) [[Anastasija Andrejevna Myskinová|Anastasija Myskinová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2005|2005]]) [[Justine Heninová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2006|2006]]) [[Justine Heninová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2007|2007]]) [[Justine Heninová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2008|2008]]) [[Ana Ivanovićová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2009|2009]]) [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|Svetlana Kuznecovová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2010|2010]]) [[Francesca Schiavoneová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2011|2011]]) [[Li Na]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2012|2012]]) [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2013|2013]]) [[Serena Williamsová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2014|2014]]) [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2015|2015]]) [[Serena Williamsová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2016|2016]]) [[Garbiñe Muguruzová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2017|2017]]) [[Jeļena Ostapenková]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2018|2018]]) [[Simona Halepová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2019|2019]]) [[Ashleigh Bartyová]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2020|2020]]) [[Iga Świąteková]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2021|2021]]) [[Barbora Krejčíková]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2022|2022]]) [[Iga Świąteková]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2023|2023]]) [[Iga Świąteková]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2024|2024]]) [[Iga Świąteková]]
* ([[Ženská dvojhra na French Open 2025|2025]]) [[Coco Gauffová]]
}}<noinclude>[[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]]</noinclude>
ac904x4du6xuflvwti629k7hz82iv41
Zoznam historických článkov/R
0
148350
8214057
8209213
2026-05-15T07:13:24Z
KormiSKbot
236958
/* re */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214057
wikitext
text/x-wiki
{{portál|História|Historický}}
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:História/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''307''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.
== ra ==
[[Rad Slovenského národného povstania]]{{·}}[[Rada desiatich]]{{·}}[[Rada Národov Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík]]{{·}}[[Rada piatich starších]]{{·}}[[Rada slobodného Česko-Slovenska]]{{·}}[[Rada Zväzu Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík]]{{·}}[[Radegast (mytológia)]]{{·}}[[Radio Islam]]{{·}}[[Radola Gajda]]{{·}}[[Radomír Malý]]{{·}}[[Radu I.]]{{·}}[[Radu II.]]{{·}}[[Radu III.]]{{·}}[[Radu IV.]]{{·}}[[Radul Čierny]]{{·}}[[Radvanskovci]]{{·}}[[Radžedef]]{{·}}[[Radžedefova pyramída]]{{·}}[[Rafael del Riego]]{{·}}[[Rafael Reisz]]{{·}}[[Raffelstettenský colný štatút]]{{·}}[[Ragnvald I. (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Ragnvald II. (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Ragnvald III. (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Rahotep]]{{·}}[[Rachefova pyramída]]{{·}}[[Rainier III.]]{{·}}[[Rajecký hrad]]{{·}}[[Rakovskí]]{{·}}[[Rakúska mierová služba]]{{·}}[[Rakúske arcivojvodstvo]]{{·}}[[Rakúske cisárstvo]]{{·}}[[Rakúske korunovačné klenoty]]{{·}}[[Rakúsko v nacistickom Nemecku]]{{·}}[[Rakúsko-pruská vojna]]{{·}}[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664]]{{·}}[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718]]{{·}}[[Rakúsko-Uhorsko]]{{·}}[[Rakúsky štát]]{{·}}[[Ramalláh]]{{·}}[[Ramesse II.]]{{·}}[[Ramón Castillo]]{{·}}[[Ramón Puerta]]{{·}}[[Raneferefova pyramída]]{{·}}[[Rané kresťanstvo]]{{·}}[[Ranobyzantská ríša]]{{·}}[[Ranobyzantské obdobie]]{{·}}[[Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)]]{{·}}[[Raný moderný človek]]{{·}}[[Raoul I.]]{{·}}[[Raquel May]]{{·}}[[Rastattský mier]]{{·}}[[Rastislav (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Rastislav (Veľká Morava)]]{{·}}[[Rastislav Kožiak]]{{·}}[[Ratio educationis (1777)]]{{·}}[[Raúl Alberto Lastiri]]{{·}}[[Raúl Alfonsín]]{{·}}[[Raúl Castro]]{{·}}[[Raymond Poincaré]]
== rá ==
[[Rád Božieho hrobu]]{{·}}[[Rád mečových bratov]]{{·}}[[Rád nemeckých rytierov]]{{·}}[[Rád sekery]]{{·}}[[Rád templárov]]{{·}}[[Rád Zlatého rúna]]{{·}}[[Rádiová stanica vo Varbergu]]{{·}}[[Rákociovci]]{{·}}[[Ráma]]{{·}}[[Rášidský kalifát]]
== re ==
[[Re (božstvo)]]{{·}}[[Rea Silvia]]{{·}}[[Reaganova doktrína]]{{·}}[[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]{{·}}[[Reconquista]]{{·}}[[Referendum o nezávislosti Čiernej Hory]]{{·}}[[Referendum o nezávislosti Škótska]]{{·}}[[Referendum v Bielorusku v roku 1995]]{{·}}[[Reformačné umenie]]{{·}}[[Reformácia]]{{·}}[[Reformizmus]]{{·}}[[Regalianus]]{{·}}[[Regent]]{{·}}[[Regest]]{{·}}[[Regino z Prümu]]{{·}}[[Register rytierskych rádov]]{{·}}[[Rechabeám]]{{·}}[[Rechtuniq]]{{·}}[[Reinhard Heydrich]]{{·}}[[Religionistika]]{{·}}[[Remešský evanjeliár]]{{·}}[[Remmius Flavianus]]{{·}}[[Renesancia]]{{·}}[[Renesančná hudba]]{{·}}[[René Coty]]{{·}}[[René Huyghe]]{{·}}[[René Pleven]]{{·}}[[Reposianus]]{{·}}[[Republika oboch národov]]{{·}}[[Republika siedmich spojených provincií]]{{·}}[[Republika Srbská Krajina]]{{·}}[[Republika Španielskeho Haiti]]{{·}}[[Requerimiento]]{{·}}[[Reslovakizácia]]{{·}}[[Resolutio Carolina]]{{·}}[[Rešep]]{{·}}[[Reštaurácia (Francúzsko)]]{{·}}[[Reštitučný edikt]]{{·}}[[Retribučné procesy na Slovensku]]{{·}}[[Reuven Rivlin]]{{·}}[[Revište]]{{·}}[[Revizionistický sionizmus]]{{·}}[[Revolučné bunky]]{{·}}[[Revolučné hnutie Túpaca Amarua]]{{·}}[[Revoluční demokrati]]{{·}}[[Revolúcia]]{{·}}[[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]{{·}}[[Reynaldo Bignone]]{{·}}[[Rezá Šáh Pahlaví]]{{·}}[[Rezső Peéry]]
== ré ==
[[Rémus]]{{·}}[[Résistance]]{{·}}[[Révaiovci]]
== rh ==
[[Rhinthón]]
== ri ==
[[Richard Cromwell]]{{·}}[[Richard Feynman]]{{·}}[[Richard Hamming]]{{·}}[[Richard I. (Anglicko)]]{{·}}[[Richard II. (Anglicko)]]{{·}}[[Richard III. (Anglicko)]]{{·}}[[Richard Leakey]]{{·}}[[Richard Marsina]]{{·}}[[Richard Nixon]]{{·}}[[Richard Pipes]]{{·}}[[Richard van Dülmen]]{{·}}[[Richard von Weizsäcker]]{{·}}[[Richtár]]{{·}}[[Rijksmuseum]]{{·}}[[Rimuš]]{{·}}[[Riot Act]]{{·}}[[Riponská zmluva]]{{·}}[[Ris]]{{·}}[[Rishi Sunak]]{{·}}[[Risorgimento]]{{·}}[[Risto Heikki Ryti]]{{·}}[[Rita Klímová]]
== rí ==
[[Rímska analistická škola]]{{·}}[[Rímska doba]]{{·}}[[Rímska doba na Slovensku]]{{·}}[[Rímska kultúra]]{{·}}[[Rímska mytológia]]{{·}}[[Rímska vojenská stanica Stupava]]{{·}}[[Rímske cesty]]{{·}}[[Rímske cisárstvo]]{{·}}[[Rímske katakomby]]{{·}}[[Rímske právo]]{{·}}[[Rímske umenie]]{{·}}[[Rímsko-nemecká ríša]]{{·}}[[Rímsky cisár (staroveký Rím)]]{{·}}[[Rímsky nápis v Trenčíne]]{{·}}[[Rímsky vojenský tábor v Iži]]{{·}}[[Ríša Ujgurov]]{{·}}[[Ríša zla]]{{·}}[[Ríšski Nemci]]{{·}}[[Ríšsky komisariát Ukrajina]]
== ro ==
[[Robert C. Tucker]]{{·}}[[Robert Fico]]{{·}}[[Robert Chazan]]{{·}}[[Robert J. Büchler]]{{·}}[[Robert Kubiš]]{{·}}[[Robert Novotný (historik)]]{{·}}[[Robert Oppenheimer]]{{·}}[[Robert Sedraki Kočarjan]]{{·}}[[Robert William Seton-Watson]]{{·}}[[Roberto Eduardo Viola]]{{·}}[[Roberto Marcelo Levingston]]{{·}}[[Roberto María Ortiz]]{{·}}[[Robin George Collingwood]]{{·}}[[Rod (mytológia)]]{{·}}[[Rodézia a Ňasko]]{{·}}[[Rodézsky front]]{{·}}[[Rodion Jakovlevič Malinovskij]]{{·}}[[Rodoský kolos]]{{·}}[[Rodová aristokracia]]{{·}}[[Rodová spoločnosť]]{{·}}[[Roger Garaudy]]{{·}}[[Roger z Torre Maggiore]]{{·}}[[Rojiska sotňa]]{{·}}[[Roksolana]]{{·}}[[Roky olova v Taliansku]]{{·}}[[Roman (pápež)]]{{·}}[[Roman Baron]]{{·}}[[Roman Herzog]]{{·}}[[Roman Holec]]{{·}}[[Roman I.]]{{·}}[[Roman II.]]{{·}}[[Roman III.]]{{·}}[[Roman IV.]]{{·}}[[Roman Kaliský]]{{·}}[[Romanizácia (dejiny)]]{{·}}[[Romantizmus]]{{·}}[[Romeu Sescomes]]{{·}}[[Romulus]]{{·}}[[Romulus Augustus]]{{·}}[[Ronald Reagan]]{{·}}[[Rongyos gárda]]{{·}}[[Roque Sáenz Peña]]{{·}}[[Roquepertuse]]{{·}}[[Rosa Luxemburgová]]{{·}}[[Roses]]{{·}}[[Rostislav Michajlovič]]{{·}}[[Rostovská operácia (1941)]]{{·}}[[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)]]{{·}}[[Roy Jay Glauber]]{{·}}[[Royal Observatory, Greenwich]]{{·}}[[Rozdelenie Česko-Slovenska]]{{·}}[[Rozhovory z Jen-anu o literatúre a umení]]{{·}}[[Rozkaz veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku o prechode armády na partizánsky spôsob boja]]{{·}}[[Rozpad Kyjevskej Rusi]]{{·}}[[Rozprávanie o dávnych časoch]]{{·}}[[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]]{{·}}[[Rozvojová krajina]]
== ró ==
[[Róbert Albert Gottier]]{{·}}[[Róbert I. (Francúzsko)]]{{·}}[[Róbert I. (Škótsko)]]{{·}}[[Róbert II. (Francúzsko)]]{{·}}[[Róbert Letz]]{{·}}[[Róbert Martinko]]{{·}}[[Róbertovci]]{{·}}[[Rómaioi]]{{·}}[[Rómológia]]
== ru ==
[[Ruanda-Urundi]]{{·}}[[Rudolf Beran]]{{·}}[[Rudolf Božik]]{{·}}[[Rudolf Cisarík]]{{·}}[[Rudolf Habsburský]]{{·}}[[Rudolf Hažlinský]]{{·}}[[Rudolf Höß]]{{·}}[[Rudolf Chmel]]{{·}}[[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)]]{{·}}[[Rudolf II. (Rakúsko)]]{{·}}[[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)]]{{·}}[[Rudolf II. Habsburský (1232)]]{{·}}[[Rudolf IV. (Rakúsko)]]{{·}}[[Rudolf Kirchschläger]]{{·}}[[Rudolf Králik]]{{·}}[[Rudolf Kučera (politológ)]]{{·}}[[Rudolf Markovič]]{{·}}[[Rudolf Masný]]{{·}}[[Rudolf Pálfi]]{{·}}[[Rudolf Scholz]]{{·}}[[Rudolf Schuster]]{{·}}[[Rudolf Strechaj]]{{·}}[[Rudolf Viest]]{{·}}[[Rudolf Viktorin]]{{·}}[[Rudolf von Laban]]{{·}}[[Rudolf Vrba]]{{·}}[[Rudolf Ziči]]{{·}}[[Rufius Festus]]{{·}}[[Ruggiero Romano]]{{·}}[[Rujana]]{{·}}[[Rujevít]]{{·}}[[Rukojemnícka dráma v Marcheggu]]{{·}}[[Rukojemnícka kríza v Buďonnovsku]]{{·}}[[Rumburská vzbura]]{{·}}[[Rumčerod]]{{·}}[[Rumský sultanát]]{{·}}[[Rumunská ľudová republika]]{{·}}[[Rumunská revolúcia v roku 1989]]{{·}}[[Rumunská socialistická republika]]{{·}}[[Rumunské kniežatstvo]]{{·}}[[Rumunské kráľovstvo]]{{·}}[[Rumunský front]]{{·}}[[Rupert Gunnis]]{{·}}[[Rurik I. (Kyjevská Rus)]]{{·}}[[Rurikovci]]{{·}}[[Rusalka]]{{·}}[[Rusifikácia]]{{·}}[[Rusínska národná republika Lemkov]]{{·}}[[Ruská občianska vojna]]{{·}}[[Ruská republika]]{{·}}[[Ruská revolúcia (1917)]]{{·}}[[Ruská ríša]]{{·}}[[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]{{·}}[[Ruská sovietska federatívna socialistická republika]]{{·}}[[Ruské cárstvo]]{{·}}[[Rusko-japonská vojna]]{{·}}[[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)]]{{·}}[[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)]]{{·}}[[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)]]{{·}}[[Ruský Ďaleký východ]]{{·}}[[Ruský chanát]]{{·}}[[Ruský štát]]{{·}}[[Ruský vševojenský zväz]]{{·}}[[Rustikál]]{{·}}[[Rutherford B. Hayes]]{{·}}[[Rutilius Taurus Aemilianus Palladius]]
== rú ==
[[Rúrska kríza]]
== rů ==
[[Růžena Dostálová]]
== rw ==
[[Rwandská genocída]]
== ry ==
[[Rybárska brána]]{{·}}[[Rytier (stredovek)]]{{·}}[[Rytiersky rád]]{{·}}[[Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou]]
== rý ==
[[Rýnsky spolok]]{{·}}[[Rýnsky spolok (1658)]]
== rž ==
[[Rževsko-viazemská operácia]]
[[Kategória:Zoznamy historických článkov]]
391lncywuh21md57wrpcouyq5xjytjm
8214068
8214057
2026-05-15T07:14:14Z
KormiSK
91359
-zakon
8214068
wikitext
text/x-wiki
{{portál|História|Historický}}
Tento index bol automaticky vygenerovaný podľa tejto [[Portál:História/Kategorizácia|kategorizácie]]. Obsahuje '''307''' článkov. Aby sa nové články zobrazili v tomto indexe, musia byť zaradené aspoň do jednej z vymenovaných kategórii. Nové a upravené kategórie sa zohľadnia pri nasledujúcom generovaní.
== ra ==
[[Rad Slovenského národného povstania]]{{·}}[[Rada desiatich]]{{·}}[[Rada Národov Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík]]{{·}}[[Rada piatich starších]]{{·}}[[Rada slobodného Česko-Slovenska]]{{·}}[[Rada Zväzu Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík]]{{·}}[[Radegast (mytológia)]]{{·}}[[Radio Islam]]{{·}}[[Radola Gajda]]{{·}}[[Radomír Malý]]{{·}}[[Radu I.]]{{·}}[[Radu II.]]{{·}}[[Radu III.]]{{·}}[[Radu IV.]]{{·}}[[Radul Čierny]]{{·}}[[Radvanskovci]]{{·}}[[Radžedef]]{{·}}[[Radžedefova pyramída]]{{·}}[[Rafael del Riego]]{{·}}[[Rafael Reisz]]{{·}}[[Raffelstettenský colný štatút]]{{·}}[[Ragnvald I. (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Ragnvald II. (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Ragnvald III. (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Rahotep]]{{·}}[[Rachefova pyramída]]{{·}}[[Rainier III.]]{{·}}[[Rajecký hrad]]{{·}}[[Rakovskí]]{{·}}[[Rakúska mierová služba]]{{·}}[[Rakúske arcivojvodstvo]]{{·}}[[Rakúske cisárstvo]]{{·}}[[Rakúske korunovačné klenoty]]{{·}}[[Rakúsko v nacistickom Nemecku]]{{·}}[[Rakúsko-pruská vojna]]{{·}}[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664]]{{·}}[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718]]{{·}}[[Rakúsko-Uhorsko]]{{·}}[[Rakúsky štát]]{{·}}[[Ramalláh]]{{·}}[[Ramesse II.]]{{·}}[[Ramón Castillo]]{{·}}[[Ramón Puerta]]{{·}}[[Raneferefova pyramída]]{{·}}[[Rané kresťanstvo]]{{·}}[[Ranobyzantská ríša]]{{·}}[[Ranobyzantské obdobie]]{{·}}[[Ranodynastické obdobie (Mezopotámia)]]{{·}}[[Raný moderný človek]]{{·}}[[Raoul I.]]{{·}}[[Raquel May]]{{·}}[[Rastattský mier]]{{·}}[[Rastislav (Polacké kniežatstvo)]]{{·}}[[Rastislav (Veľká Morava)]]{{·}}[[Rastislav Kožiak]]{{·}}[[Ratio educationis (1777)]]{{·}}[[Raúl Alberto Lastiri]]{{·}}[[Raúl Alfonsín]]{{·}}[[Raúl Castro]]{{·}}[[Raymond Poincaré]]
== rá ==
[[Rád Božieho hrobu]]{{·}}[[Rád mečových bratov]]{{·}}[[Rád nemeckých rytierov]]{{·}}[[Rád sekery]]{{·}}[[Rád templárov]]{{·}}[[Rád Zlatého rúna]]{{·}}[[Rádiová stanica vo Varbergu]]{{·}}[[Rákociovci]]{{·}}[[Ráma]]{{·}}[[Rášidský kalifát]]
== re ==
[[Re (božstvo)]]{{·}}[[Rea Silvia]]{{·}}[[Reaganova doktrína]]{{·}}[[Reconquista]]{{·}}[[Referendum o nezávislosti Čiernej Hory]]{{·}}[[Referendum o nezávislosti Škótska]]{{·}}[[Referendum v Bielorusku v roku 1995]]{{·}}[[Reformačné umenie]]{{·}}[[Reformácia]]{{·}}[[Reformizmus]]{{·}}[[Regalianus]]{{·}}[[Regent]]{{·}}[[Regest]]{{·}}[[Regino z Prümu]]{{·}}[[Register rytierskych rádov]]{{·}}[[Rechabeám]]{{·}}[[Rechtuniq]]{{·}}[[Reinhard Heydrich]]{{·}}[[Religionistika]]{{·}}[[Remešský evanjeliár]]{{·}}[[Remmius Flavianus]]{{·}}[[Renesancia]]{{·}}[[Renesančná hudba]]{{·}}[[René Coty]]{{·}}[[René Huyghe]]{{·}}[[René Pleven]]{{·}}[[Reposianus]]{{·}}[[Republika oboch národov]]{{·}}[[Republika siedmich spojených provincií]]{{·}}[[Republika Srbská Krajina]]{{·}}[[Republika Španielskeho Haiti]]{{·}}[[Requerimiento]]{{·}}[[Reslovakizácia]]{{·}}[[Resolutio Carolina]]{{·}}[[Rešep]]{{·}}[[Reštaurácia (Francúzsko)]]{{·}}[[Reštitučný edikt]]{{·}}[[Retribučné procesy na Slovensku]]{{·}}[[Reuven Rivlin]]{{·}}[[Revište]]{{·}}[[Revizionistický sionizmus]]{{·}}[[Revolučné bunky]]{{·}}[[Revolučné hnutie Túpaca Amarua]]{{·}}[[Revoluční demokrati]]{{·}}[[Revolúcia]]{{·}}[[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]{{·}}[[Reynaldo Bignone]]{{·}}[[Rezá Šáh Pahlaví]]{{·}}[[Rezső Peéry]]
== ré ==
[[Rémus]]{{·}}[[Résistance]]{{·}}[[Révaiovci]]
== rh ==
[[Rhinthón]]
== ri ==
[[Richard Cromwell]]{{·}}[[Richard Feynman]]{{·}}[[Richard Hamming]]{{·}}[[Richard I. (Anglicko)]]{{·}}[[Richard II. (Anglicko)]]{{·}}[[Richard III. (Anglicko)]]{{·}}[[Richard Leakey]]{{·}}[[Richard Marsina]]{{·}}[[Richard Nixon]]{{·}}[[Richard Pipes]]{{·}}[[Richard van Dülmen]]{{·}}[[Richard von Weizsäcker]]{{·}}[[Richtár]]{{·}}[[Rijksmuseum]]{{·}}[[Rimuš]]{{·}}[[Riot Act]]{{·}}[[Riponská zmluva]]{{·}}[[Ris]]{{·}}[[Rishi Sunak]]{{·}}[[Risorgimento]]{{·}}[[Risto Heikki Ryti]]{{·}}[[Rita Klímová]]
== rí ==
[[Rímska analistická škola]]{{·}}[[Rímska doba]]{{·}}[[Rímska doba na Slovensku]]{{·}}[[Rímska kultúra]]{{·}}[[Rímska mytológia]]{{·}}[[Rímska vojenská stanica Stupava]]{{·}}[[Rímske cesty]]{{·}}[[Rímske cisárstvo]]{{·}}[[Rímske katakomby]]{{·}}[[Rímske právo]]{{·}}[[Rímske umenie]]{{·}}[[Rímsko-nemecká ríša]]{{·}}[[Rímsky cisár (staroveký Rím)]]{{·}}[[Rímsky nápis v Trenčíne]]{{·}}[[Rímsky vojenský tábor v Iži]]{{·}}[[Ríša Ujgurov]]{{·}}[[Ríša zla]]{{·}}[[Ríšski Nemci]]{{·}}[[Ríšsky komisariát Ukrajina]]
== ro ==
[[Robert C. Tucker]]{{·}}[[Robert Fico]]{{·}}[[Robert Chazan]]{{·}}[[Robert J. Büchler]]{{·}}[[Robert Kubiš]]{{·}}[[Robert Novotný (historik)]]{{·}}[[Robert Oppenheimer]]{{·}}[[Robert Sedraki Kočarjan]]{{·}}[[Robert William Seton-Watson]]{{·}}[[Roberto Eduardo Viola]]{{·}}[[Roberto Marcelo Levingston]]{{·}}[[Roberto María Ortiz]]{{·}}[[Robin George Collingwood]]{{·}}[[Rod (mytológia)]]{{·}}[[Rodézia a Ňasko]]{{·}}[[Rodézsky front]]{{·}}[[Rodion Jakovlevič Malinovskij]]{{·}}[[Rodoský kolos]]{{·}}[[Rodová aristokracia]]{{·}}[[Rodová spoločnosť]]{{·}}[[Roger Garaudy]]{{·}}[[Roger z Torre Maggiore]]{{·}}[[Rojiska sotňa]]{{·}}[[Roksolana]]{{·}}[[Roky olova v Taliansku]]{{·}}[[Roman (pápež)]]{{·}}[[Roman Baron]]{{·}}[[Roman Herzog]]{{·}}[[Roman Holec]]{{·}}[[Roman I.]]{{·}}[[Roman II.]]{{·}}[[Roman III.]]{{·}}[[Roman IV.]]{{·}}[[Roman Kaliský]]{{·}}[[Romanizácia (dejiny)]]{{·}}[[Romantizmus]]{{·}}[[Romeu Sescomes]]{{·}}[[Romulus]]{{·}}[[Romulus Augustus]]{{·}}[[Ronald Reagan]]{{·}}[[Rongyos gárda]]{{·}}[[Roque Sáenz Peña]]{{·}}[[Roquepertuse]]{{·}}[[Rosa Luxemburgová]]{{·}}[[Roses]]{{·}}[[Rostislav Michajlovič]]{{·}}[[Rostovská operácia (1941)]]{{·}}[[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)]]{{·}}[[Roy Jay Glauber]]{{·}}[[Royal Observatory, Greenwich]]{{·}}[[Rozdelenie Česko-Slovenska]]{{·}}[[Rozhovory z Jen-anu o literatúre a umení]]{{·}}[[Rozkaz veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku o prechode armády na partizánsky spôsob boja]]{{·}}[[Rozpad Kyjevskej Rusi]]{{·}}[[Rozprávanie o dávnych časoch]]{{·}}[[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]]{{·}}[[Rozvojová krajina]]
== ró ==
[[Róbert Albert Gottier]]{{·}}[[Róbert I. (Francúzsko)]]{{·}}[[Róbert I. (Škótsko)]]{{·}}[[Róbert II. (Francúzsko)]]{{·}}[[Róbert Letz]]{{·}}[[Róbert Martinko]]{{·}}[[Róbertovci]]{{·}}[[Rómaioi]]{{·}}[[Rómológia]]
== ru ==
[[Ruanda-Urundi]]{{·}}[[Rudolf Beran]]{{·}}[[Rudolf Božik]]{{·}}[[Rudolf Cisarík]]{{·}}[[Rudolf Habsburský]]{{·}}[[Rudolf Hažlinský]]{{·}}[[Rudolf Höß]]{{·}}[[Rudolf Chmel]]{{·}}[[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)]]{{·}}[[Rudolf II. (Rakúsko)]]{{·}}[[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)]]{{·}}[[Rudolf II. Habsburský (1232)]]{{·}}[[Rudolf IV. (Rakúsko)]]{{·}}[[Rudolf Kirchschläger]]{{·}}[[Rudolf Králik]]{{·}}[[Rudolf Kučera (politológ)]]{{·}}[[Rudolf Markovič]]{{·}}[[Rudolf Masný]]{{·}}[[Rudolf Pálfi]]{{·}}[[Rudolf Scholz]]{{·}}[[Rudolf Schuster]]{{·}}[[Rudolf Strechaj]]{{·}}[[Rudolf Viest]]{{·}}[[Rudolf Viktorin]]{{·}}[[Rudolf von Laban]]{{·}}[[Rudolf Vrba]]{{·}}[[Rudolf Ziči]]{{·}}[[Rufius Festus]]{{·}}[[Ruggiero Romano]]{{·}}[[Rujana]]{{·}}[[Rujevít]]{{·}}[[Rukojemnícka dráma v Marcheggu]]{{·}}[[Rukojemnícka kríza v Buďonnovsku]]{{·}}[[Rumburská vzbura]]{{·}}[[Rumčerod]]{{·}}[[Rumský sultanát]]{{·}}[[Rumunská ľudová republika]]{{·}}[[Rumunská revolúcia v roku 1989]]{{·}}[[Rumunská socialistická republika]]{{·}}[[Rumunské kniežatstvo]]{{·}}[[Rumunské kráľovstvo]]{{·}}[[Rumunský front]]{{·}}[[Rupert Gunnis]]{{·}}[[Rurik I. (Kyjevská Rus)]]{{·}}[[Rurikovci]]{{·}}[[Rusalka]]{{·}}[[Rusifikácia]]{{·}}[[Rusínska národná republika Lemkov]]{{·}}[[Ruská občianska vojna]]{{·}}[[Ruská republika]]{{·}}[[Ruská revolúcia (1917)]]{{·}}[[Ruská ríša]]{{·}}[[Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana]]{{·}}[[Ruská sovietska federatívna socialistická republika]]{{·}}[[Ruské cárstvo]]{{·}}[[Rusko-japonská vojna]]{{·}}[[Rusko-poľská vojna (1605 – 1618)]]{{·}}[[Rusko-poľská vojna (1654 – 1667)]]{{·}}[[Rusko-turecká vojna (1877 – 1878)]]{{·}}[[Ruský Ďaleký východ]]{{·}}[[Ruský chanát]]{{·}}[[Ruský štát]]{{·}}[[Ruský vševojenský zväz]]{{·}}[[Rustikál]]{{·}}[[Rutherford B. Hayes]]{{·}}[[Rutilius Taurus Aemilianus Palladius]]
== rú ==
[[Rúrska kríza]]
== rů ==
[[Růžena Dostálová]]
== rw ==
[[Rwandská genocída]]
== ry ==
[[Rybárska brána]]{{·}}[[Rytier (stredovek)]]{{·}}[[Rytiersky rád]]{{·}}[[Rytiersky rád krížovníkov s červenou hviezdou]]
== rý ==
[[Rýnsky spolok]]{{·}}[[Rýnsky spolok (1658)]]
== rž ==
[[Rževsko-viazemská operácia]]
[[Kategória:Zoznamy historických článkov]]
7uk1hn0g1qhzt1nf0gejivk9xnpmxby
Wikipédia:Nástenka správcov
4
150968
8213933
8213467
2026-05-14T20:39:50Z
Lalina
22926
/* Nathalie Baye */ nová sekcia
8213933
wikitext
text/x-wiki
{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}
== Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 ==
{{Redaktor|~2026-23362-75}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC)
: {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC)
== Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok ==
Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 ==
{{Redaktor|~2026-24565-49}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 ==
{{Redaktor|~2026-24390-07}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o blok ==
Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC)
:+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 ==
{{Redaktor|~2026-25452-96}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 ==
{{Redaktor|~2026-20868-16}}
Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 ==
{{Redaktor|Kotilnik93}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 ==
{{Redaktor|~2026-25877-41}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC)
: {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC)
:: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 ==
{{Redaktor|~2026-26345-67}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska ==
Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje.
Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC)
:{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)
::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC)
=== Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu ===
Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC)
:Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC)
::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 ==
{{Redaktor|~2026-28819-18}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC)
== SMER – sociálna demokracia ==
Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC)
:{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC)
== Nathalie Baye ==
Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
hqqv7mcwrvmn2g9dx0bu66o9pkbzu6b
8213935
8213933
2026-05-14T20:41:25Z
~2026-29102-03
294909
/* Nathalie Baye */
8213935
wikitext
text/x-wiki
{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}
== Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 ==
{{Redaktor|~2026-23362-75}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC)
: {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC)
== Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok ==
Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 ==
{{Redaktor|~2026-24565-49}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 ==
{{Redaktor|~2026-24390-07}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o blok ==
Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC)
:+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 ==
{{Redaktor|~2026-25452-96}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 ==
{{Redaktor|~2026-20868-16}}
Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 ==
{{Redaktor|Kotilnik93}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 ==
{{Redaktor|~2026-25877-41}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC)
: {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC)
:: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 ==
{{Redaktor|~2026-26345-67}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska ==
Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje.
Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC)
:{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)
::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC)
=== Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu ===
Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC)
:Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC)
::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 ==
{{Redaktor|~2026-28819-18}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC)
== SMER – sociálna demokracia ==
Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC)
:{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC)
== Nathalie Baye ==
Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
:Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC)
oxv4p45byk9qudtdktpr6q6msoxye22
8213951
8213935
2026-05-14T21:35:46Z
KormiSK
91359
/* Nathalie Baye */ odpoveď
8213951
wikitext
text/x-wiki
{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}
== Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 ==
{{Redaktor|~2026-23362-75}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC)
: {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC)
== Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok ==
Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 ==
{{Redaktor|~2026-24565-49}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 ==
{{Redaktor|~2026-24390-07}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o blok ==
Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC)
:+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 ==
{{Redaktor|~2026-25452-96}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 ==
{{Redaktor|~2026-20868-16}}
Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 ==
{{Redaktor|Kotilnik93}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 ==
{{Redaktor|~2026-25877-41}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC)
: {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC)
:: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 ==
{{Redaktor|~2026-26345-67}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska ==
Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje.
Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC)
:{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)
::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC)
=== Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu ===
Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC)
:Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC)
::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 ==
{{Redaktor|~2026-28819-18}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC)
== SMER – sociálna demokracia ==
Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC)
:{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC)
== Nathalie Baye ==
Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
:Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC)
::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC)
b9lmbxbggso9u2iir44jpqxi7bcgebh
8213957
8213951
2026-05-14T21:47:09Z
~2026-29230-47
294915
/* Nathalie Baye */
8213957
wikitext
text/x-wiki
{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}
== Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 ==
{{Redaktor|~2026-23362-75}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC)
: {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC)
== Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok ==
Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:08, 17. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 ==
{{Redaktor|~2026-24565-49}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 ==
{{Redaktor|~2026-24390-07}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o blok ==
Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC)
:+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 ==
{{Redaktor|~2026-25452-96}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 ==
{{Redaktor|~2026-20868-16}}
Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 ==
{{Redaktor|Kotilnik93}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 ==
{{Redaktor|~2026-25877-41}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC)
: {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC)
:: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities & defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 ==
{{Redaktor|~2026-26345-67}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC)
== Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska ==
Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje.
Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)</nowiki> --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC)
:{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:49, 7. máj 2026 (UTC)
::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC)
=== Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu ===
Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-27065-36|~2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC)
:Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC)
::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 ==
{{Redaktor|~2026-28819-18}}
Vandalism <small>[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]</small> --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC)
== SMER – sociálna demokracia ==
Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213191&oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8213197&oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&diff=8211300&oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC)
:{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC)
== Nathalie Baye ==
Zamknite, pls, stránku tak ako je teraz a bloknite tú vandalskú IP 2026-28232-46, prípadne ďalšie čo používa. Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
:Áno, len má to byť presne naopak, aj s tým blokom :D --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:41, 14. máj 2026 (UTC)
::{{Hotovo}} Pe3kZA zamkol, len nenapísal sem. @IP, ak ešte raz uvidím takúto revertovaciu vojnu keď sa bude diať, okamžite blokujem. To nie je ani v rámci zaužívaných postupov, ani v rámci slušnosti. Obdobné veci sa riešia na diskusnej stránke, nie opakovaným prepísavaním textu. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:35, 14. máj 2026 (UTC)
:::Aha, a koho teda blokuješ? Dúfam, že som pochopil správne Jetama a Lilinu, alebo my niečo ušlo? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29230-47|~2026-29230-47]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29230-47|diskuse]]) 21:47, 14. máj 2026 (UTC)
kppl0dwtqdr258vnmsah4zjaimbvdi7
Charkovská oblasť
0
155381
8214154
8213635
2026-05-15T09:55:17Z
Kenchik136
266975
Pridal som etnické zloženie.
8214154
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Charkovská oblasť
| native_name = Харківська область
| other_name =
| category = oblasť
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
| image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Charkovská}}
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Flag of Kharkiv Oblast.svg
| symbol = COA of Kharkiv Oblast.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Ukrajina
| country_flag = 1
| state_type =
| state =
| region =
| histregion =
| district =
| commune =
| municipality =
| capital = Charkov
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| range =
| road =
| border =
| part =
| tributary_left =
| tributary_right =
| city =
| landmark =
| building =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title =
| elevation =
| lat_d =
| lat_m =
| lat_s =
| lat_NS =
| long_d =
| long_m =
| long_s =
| long_EW =
| coordinates_type =
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_s =
| highest_lat_NS =
| highest_long_d =
| highest_long_m =
| highest_long_s =
| highest_long_EW =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_m =
| lowest_lat_s =
| lowest_lat_NS =
| lowest_long_d =
| lowest_long_m =
| lowest_long_s =
| lowest_long_EW =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 31415
<!-- *** Population *** -->
| population = 2658461
| population_date = 1.1.2020
| population_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = State Statistics Committee of Ukraine
| titul = The number of the actual population as of January 1, 2020
| url = https://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua
| jazyk = po ukrajinsky
| url archívu = https://web.archive.org/web/20201009111450/http://ukrstat.gov.ua/druk/publicat/kat_u/2020/zb/05/zb_chuselnist%202019.pdf
| dátum archivácie = 2020-10-9
}}</ref>
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type =
| mayor =
| mayor_type = Predseda
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = UTC + 2
| timezone_type = [[Časové pásmo]]
| timezone_DST = UTC + 3
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code = +380-57
| code_type = [[Telefónna predvoľba]]
| code1 = UA-63
| code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]]
<!-- *** Free frields *** -->
<!-- *** Free frields *** -->
| free = -
| free_type = Administratívne člen.
| free1 = 7
| free1_type = Rajóny (Okresy)
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption =
| map_locator =
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| freemap_zoom =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Kharkiv Oblast
| statistics =
| website = [http://www.kharkivoda.gov.ua/ www.kharkivoda.gov.ua]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Charkovská oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu 31 415 km² a žije tu 2,65 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2020). Hlavným a najväčším mestom oblasti je [[Charkov]]. Ďalšími veľkými mestami Charkovskej oblasti sú Lozova, Izium, Čuhujiv, Zlatopoľ, Kupiansk, Balaklija, Merefa, Ľubotyn, Berestyn, Vovčansk, Derhači, Bohoduchiv, Zmijiv.
== Obyvateľstvo ==
K 1. januáru 2020 mala Charkovská oblasť 2 658 461 obyvateľov, z toho 2 158 121 (81,2 %) žilo v meste Charkov a 500 340 (18,8 %) žilo v oblasi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Чисельність населення України на 1 січня 2020 року | url = http://ukrstat.gov.ua/druk/publicat/kat_u/2020/zb/05/zb_chuselnist%202019.pdf | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum prístupu = 2026-02-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201009111450/http://ukrstat.gov.ua/druk/publicat/kat_u/2020/zb/05/zb_chuselnist%202019.pdf | jazyk = Ukrajinčina}}</ref>
=== Etnické zloženie ===
Poďla sčítania ľudu z roku 2001 tvorili [[Ukrajinci]] 70,7% obyvateľstva Charkovskej oblasti, [[Rusi]] 25,6%, [[Bielorusi]] 0,5%, [[Židia]] 0,4% a [[Arméni]] 0,4%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Всеукраїнський перепис населення 2001 {{!}} Русская версия {{!}} Результаты {{!}} Основные итоги переписи {{!}} Национальный состав населения {{!}} Харьковская область: | url = http://2001.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/kharkiv/ | vydavateľ = 2001.ukrcensus.gov.ua | dátum prístupu = 2026-05-15 | dátum archivácie = 2001-05-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110519095322/http://2001.ukrcensus.gov.ua/rus/results/general/nationality/kharkiv/ | jazyk = Ukrajinčina}}</ref>
== Administratívne členenie ==
Do 17. júla 2020 sa Charkovská oblasť delila na 27 okresov. V súčasnosti sa člení na 7 okresov:
{| class="wikitable sortable"
|+
!Názov okresu
!Populácia(2021)<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Харківська область - Райони | url = https://decentralization.gov.ua/areas/0572/rayons | vydavateľ = decentralization.gov.ua | dátum prístupu = 2026-05-14 |dátum archivácie=2022-01-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20220127043135/https://decentralization.gov.ua/areas/0572/rayons|jazyk=Ukrajinčina}}</ref>
!Rozloha(km²)<ref name=":0" />
!Správne centrum
|-
|[[Súbor:Vollwappen Rajon Krasnohrad.png|alt=|bezrámu|34x34bod]] Berestynský
|107 489
|4334,2
|[[Súbor:Герб Краснограда (Small).png|bezrámu|44x44bod]] m. Berestyn
|-
|[[Súbor:Bohodukhiv rayon herb.png|bezrámu|38x38bod]] Bohoduchivský
|126 677
|4508,1
|[[Súbor:Coat of Arms of Bohodukhiv.png|bezrámu|41x41bod]] m. Bohoduchiv
|-
|[[Súbor:Coat of Arms of Izium.svg|bezrámu|41x41bod]] Iziumský
|178 699
|5906,2
|[[Súbor:Coat of Arms of Izium (2024).svg|bezrámu|40x40bod]] m. Izium
|-
|[[Súbor:Coat of arms of Kupiansk Raion, Ukraine.png|bezrámu|39x39bod]] Kupianský
|135 270
|4612,9
|[[Súbor:Kupyansk-herb.png|bezrámu|39x39bod]] m. Kupiansk
|-
|[[Súbor:Losovaya rajon coa.png|bezrámu|42x42bod]] Lozovský
|152 509
|4027,1
|[[Súbor:Герб Лозової.svg|bezrámu|35x35bod]] m. Lozova
|-
|[[Súbor:Coat of Arms of Kharkivskiy Raion in Kharkiv Oblast.png|bezrámu|39x39bod]] Charkovský
|1 753 679
|3222,5
|[[Súbor:Coat of arms of Kharkiv.svg|bezrámu|41x41bod]] m. [[Charkov]]
|-
|[[Súbor:Coat of Arms of Chuhuivskyj Raion in Kharkiv Oblast.png|bezrámu|34x34bod]] Čuhujivský
|200 052
|4804,0
|[[Súbor:Chuguev COA (Kharkov Governorate) (1781).gif|bezrámu|41x41bod]] m. Čuhujiv
|}
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kharkiv Oblast}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.kharkivoda.gov.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Ukr icon}} {{Rus icon}} {{Eng icon}}
* [http://www.kmu.gov.ua/control/en/publish/article?art_id=116847&cat_id=32596 O Charkovskej oblasti na www.kmu.gov.ua] {{Eng icon}}
{{Ukrajinský výhonok}}
{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
[[Kategória:Charkovská oblasť| ]]
[[Kategória:Oblasti na Ukrajine]]
iy1ebzgh5uo42kwqtvzr387tucd4f4g
Skialpinizmus
0
156972
8213875
8156881
2026-05-14T19:42:55Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213875
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Ski boot crampons.jpg|right|thumb|Skialpinistická obuv]]
'''Skialpinizmus''' je zimný [[šport]], ktorý je kombináciou voľného [[lyžovanie|lyžovania]], lezeckých schopností a navigácie. Vysoké nároky, ktoré kladie na využitie lezeckých zručností a potrebnú úroveň znalostí problematiky pohybu v zimnom horolezeckom teréne spolu s lavínovou expozíciou, ho zaraďujú medzi horolezecké športové disciplíny. Skialpinizmus v rôznych formách, od rekreačného pohybu v nenáročných menej exponovaných terénoch – tzv. skitouring, cez výkonnostný a vrcholový pretekársky skialpinizmus, viacdenné prechody na lyžiach v kombinácii so zjazdami v horských a vysokohorských terénoch, extrémne lyžovanie strmých žľabov vo vysokohorskom prostredí až po náročné zjazdy v exponovaných horských terénoch – freeride, si vyžaduje dobrú až vynikajúcu fyzickú kondíciu a špecializovaný skialpinistický výstroj v závislosti od vykonávanej formy skialpinizmu.
Tento zimný šport je rozšírený po celom svete, avšak najväčšiu popularitu má v Európe. Kolískami skialpinizmu sú horské mestečká ako [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Chamonix]] vo Francúzsku a [[Zermatt]] vo Švajčiarsku.
Na Slovensku sa rozšíril pôvodne vo [[Vysoké Taury|Vysokých Tatrách]], najprv ako prostriedok pre uľahčenie pohybu v zimnom teréne pri horolezeckých aktivitách. Preto bol skialpinizmus predmetom metodického pôsobenia súbežne s horolezeckým výcvikom už v druhej polovici minulého storočia v rámci Slovenského horolezeckého spolku [[Slovenský horolezecký spolok JAMES|JAMES]]. Výrazný rozvoj a zvyšovanie popularity skialpinizmu ako športovej aktivity, prináša jeho diferenciáciu na jednotlivé disciplíny, ktoré sa postupne odčleňujú s tendenciou vzniku samostatných športových odvetví.
Skialpinizmus ako šport sa delí na viacero kategórií. Formy sú rekreačný a pretekársky skialpinizmus. Z klasického resp. tradičného skialpinizmu sa postupne vyčlenil pretekový skialpinizmus (v roku [[2007]] aj na Slovensku) s vysokými nárokmi na vynikajúcu telesnú pripravenosť a špecializovaný vytrvalostný tréning. Neskôr dostala rekreačná menej náročná forma skialpinizmu pomenovanie ''skitouring'', resp. ''freetouring''. Rekreačná forma pretekového skialpinizmu je označovaná ako fitness skialpinizmus, či speedtouring. Použitie špeciálne upraveného [[Snoubording|snowboardu]] – splitboardu umožnilo jednoduchší prístup k zjazdom na snowboarde vo voľnom teréne a dalo priestor pre vznik splitboardingu.
Medzi najväčšie nebezpečenstvá, ktoré hrozia skialpinistom patria snehové [[Lavína|lavíny]].
Skialpinizmus (Ski Mountaineering, SKIMO) sa v roku [[2026]] zaradí na zoznam športových disciplín zimných olympijských hier. do programu [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hier Miláno-Cortina 2026]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Skialpinizmus bude súčasťou ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/skialpinizmus-bude-sucastou-zoh-2026 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-14 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> čím sa stal prvým novým športom v programe ZOH od roku [[1998]]. Prvýkrát sa skialpinizmus predstavil na Olympijských hrách mládeže v [[Lausanne]] 2020. Formát pretekov na ZOH 2026 bude do veľkej miery kopírovať Lausanne. Medaily sa budú rozdávať v troch disciplínach: šprint, individuálna a zmiešaná štafeta.<ref name=":0" />
== Slovenský skialpinizmus ==
Na Slovensku sa skialpinizmus vykonáva vo viacerých pohoriach, no najvhodnejšie podmienky sú vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých]], [[Západné Tatry|Západných]] a [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skialpinizmus | url = https://www.tanap.sk/skialpinizmus/ | vydavateľ = Správa Tatranského národného parku | miesto = Vysoké Tatry : Tatranská Lomnica | dátum vydania = 2023-12-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výber z Návštevného poriadku : Lyžovanie a skialpinizmus | url = https://www.napant.sk/vyber-z-navstevneho-poriadku/ | vydavateľ = Správa Národného parku Nízke Tatry | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skialp: Turistická oblasť Nízke Tatry | periodikum = [[Denník N]] : Hiking.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hiking.dennikn.sk/skialp/li/tury-nizke_tatry.html | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref> Popularitu získava aj v [[Malá Fatra|Malej]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skialp: Turistická oblasť Malá Fatra | periodikum = [[Denník N]] : Hiking.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hiking.dennikn.sk/skialp/li/-mala_fatra.html | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref> a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skialp: Turistická oblasť Veľká Fatra a Choč | periodikum = [[Denník N]] : Hiking.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hiking.dennikn.sk/skialp/li/-velka_fatra_a_choc.html | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Skialpinizmus a lesné kurovité vtáky. | url = https://www.npvelkafatra.sk/skialpinizmus-a-lesne-kurovite-vtaky/ | vydavateľ = Správa NP Veľká Fatra | miesto = Martin | dátum vydania = 2019-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-14 | jazyk = }}</ref> ale rozširuje sa postupne do všetkých horských oblastí, kde sú v zime vhodné snehové podmienky.
Slovenskí skialpinisti budú mať trojnásobné zastúpenie na [[Zimné olympijské hry 2026|ZOH 2026]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Výborná správa pred blížiacou sa olympiádou. Slovensko získalo ďalšiu miestenku | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/zimna-olympiada/clanok/vyborna-sprava-pred-bliziacou-sa-olympiadou-slovensko-ziskalo-dalsiu-miestenku-2025120805312952979 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-08 | dátum prístupu = 2026-01-14}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.slovakskimo.sk/ Slovenská skialpinistická asociácia]
* [https://hiking.dennikn.sk/skialp/ Články o skialpinizme] na portáli Hiking.sk Denníka N
* [https://www.skialpinizmus.sk/clanky/ Články o skialpinizme] na webe Športového klubu skialpinizmus.sk
{{Športový výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Skialpinizmus| ]]
[[Kategória:Lyžovanie]]
[[Kategória:Olympijské športy]]
f88y49rgd0y6x6wchkui7ydfds3nfre
Stará tržnica (Bratislava)
0
160124
8214025
8195972
2026-05-15T06:07:53Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214025
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | building
<!-- *** Heading *** -->
| name = Stará tržnica
| native_name =
| other_name =
| category = technická pamiatka
<!-- *** Image *** -->
| image = Stará tržnica crop.jpg
| image_caption =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = Bratislavský kraj
| district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]]
| commune_type = Mesto
| commune = Bratislava
| municipality_type = Mestská časť
| municipality = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation =
| elevation_round =
| lat_d = 48.144722
| long_d = 17.111111
| coordinates_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha v rámci Bratislavy
| map_locator = Bratislava
}}
'''Stará tržnica''' v [[Bratislava|Bratislave]] je technickou pamiatkou. Autorom bol mestský inžinier [[Gyula Laubner]]. Stavba bola dokončená [[31. októbra]] [[1910]] ako mestská tržnica a prevádzka sa začala hneď na druhý deň. Postavená bola na mieste historického trhového námestia. Kým v hornej časti námestia SNP sa nachádzal Obilný trh v dolnej časti pred budovou dnešnej tržnice sa nachádzal Chlebový trh (Kenyér-piac, Brotplatz). Od roku 1879 sa názov oboch častí zjednotil na Trhové námestie (Vásár-tér, Marktplatz). Prvý riaditeľom sa stal [[Károly Dworak]]. Funkciu mestskej tržnice plnila vyše 50 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako dostal Prešporok prvú mestskú tržnicu | url = https://bratislavskerozky.sk/ako-dostal-presporok-prvu-mestsku-trznicu/ | dátum vydania = 2017-05-22 | dátum prístupu = 2026-03-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = admin}}</ref> Ako tržnica zanikla až v roku [[1960]]. Do roku [[1982]] slúžil objekt ako televízne štúdio. Potom patrili priestory rezortu kultúry. Keď ich po roku [[1990]] získalo mesto späť, vypísalo medzinárodnú súťaž na jej rekonštrukciu. Tržnica je zrekonštruovaná do svojej pôvodnej architektonickej podoby.
=== Rekonštrukcia Starej tržnice ===
Po rekonštrukcii bola Stará tržnica znova otvorená v roku 1999. Prevádzkovala ju súkromná firma a slúžila na trhové účely. Prevádzky z nej však postupne mizli z rôznych technických aj ekonomických dôvodov a v roku 2008 budovu opustili poslední nájomníci. Dňa 30.9. 2010 prijalo Mestské zastupiteľstvo uznesenie, aby bola obnovená funkcia Starej tržnice ako trhoviska.
=== Stará tržnica ako kultúrna hala ===
V rámci diskusie o jej budúcnosti sa otvorila otázka jej funkcie ako kultúrnej haly, ktorá mestu po strate PKO chýbala. Dňa 2.2. 2012 prijalo Mestské zastupiteľstvo Bratislavy uznesenie, aby priestor tržnice slúžil ako kultúrne stredisko pod vedením BKIS. Budova však bola využívaná iba obmedzene na pár podujatí ročne, postupne chátrala a zaťažovala mestský rozpočet.
=== Občianská iniciatíva oživuje Starú tržnicu ===
Na situáciu Starej tržnice a jej nevyužitý potenciál zareagovala v roku 2012 občianská iniciatíva. 11 profesionálov z rôznych oblastí vypracovalo projekt znovuoživenia Starej tržnice spôsobom, ktorý nebude zaťažovať mestský rozpočet, dokáže zvrátiť chátranie budovy, aktívne ju rozvíjať formou investícií a opráv a súčasne naplniť jej funkcie pre verejnosť ako verejného trhoviska a kultúrnej haly súčasne. Tento projekt bol následne predstavený mestským poslancom a počas mandátu primátora Milana Vtáčnika odúshlasený. Pre tento účel vzniklo občianské združenie Aliancia Stará tržnica, ktoré dostalo nájomnú zmluvu na 10 + 5 rokov. Prvé trhy sa konali 21.9. 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás {{!}} Stará tržnica v Bratislave | url = https://staratrznica.sk//sk/o-nas | vydavateľ = staratrznica.sk | dátum prístupu = 2026-03-06 | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20250713182445/https://staratrznica.sk/sk/o-nas | dátum archivácie = 2025-07-13 }}</ref>
=== Nájomná zmluva a spolupráca s mestom ===
Aliancia Stará tržnica získala nájomnú zmluvu na 10 rokov s možnosťou automatického predĺženia o ďaľších 5 rokov. Občianské združenie bolo založené v spolupráci s mestom tak, že v Správnej rade, ktorá schvaľuje investície aj dramaturgiu sú zástupcovia mesta. V AST zároveň pôsobí kontrolný orgán Dozorná rada, ktorá je tvorená zástupcami všetkých poslaneckých klubov.
AST má povinnosť investovať každý rok 100 000€ bez DPH do obnovy a rozvoja budovy. Zoznam prác schvaľuje mesto v komplexnom procese. V prípade neinvestovania je AST povinná túto sumu uhradiť mestu ako nájom za využívanie budovy. V prípade splnenia platí symbolický nájom 1€. Okrem toho je AST povinné udržiavať budovu v prevádzkyschopnom stave, a poskytnúť ju mestu k dispozícii na 2 podujatia mesačne bezplatne, vrátane vlastného inventáru a personálu podľa vopred dohodnutých podmienok.
V priebehu 10 rokov sa AST podarilo vytvoriť aktívne a funkčné mestské centrum so stovkami tisíc návštevníkov ročne a stovkami podujatí kultúrneho, spoločenského aj gastronomického charakteru. Svoje know-how postupne členovia tímu zdieľajú v ďaľších úspešných projektoch na Slovensku aj v zahraničí. Prvým riaditeľom tejto novej éry bol [[Gábor Bindics]], ktorý tu pôsobil v rokoch 2013{{--}}2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvod {{!}} Stará tržnica v Bratislave | url = https://staratrznica.sk/ | vydavateľ = staratrznica.sk | dátum prístupu = 2026-03-06 | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
[[Kategória:Stavby v Bratislave]]
[[Kategória:Technické pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Architektúra z 1910]]
[[Kategória:Trhoviská v Bratislave]]
lrgp74ijlu5pwwkn44d1fp8oo0cdoa9
Čierny potok (prítok Striebornice)
0
161599
8213693
6989103
2026-05-14T12:12:16Z
Akul59
168826
Obr., Kategórie
8213693
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Potok
| Názov = Čierny potok
| Obrázok = Čierny potok.jpg
| Popis obrázka = Čierny potok neďaleko ústia
| Štát = Slovensko
| Dĺžka toku = 1,9
| Plocha povodia = ?
| Rád toku = IV.
| Povodie = [[Povodie Váhu|Váh]]
| Prameň = [[Považský Inovec]]
| Ústie = [[Striebornica (prítok Váhu)|Striebornica]]
| Hydrologické poradie = 4-21-09-047
| Číslo recipienta = 4-21-09-1778
}}
'''Čierny potok''' je krátky potok na [[Stredné Považie|Strednom Považí]], v severovýchodnej časti okresu [[Piešťany (okres)|Piešťany]]. Je to pravostranný prítok [[Striebornica (prítok Váhu)|Striebornice]], meria 1,9 km a je tokom IV. rádu.
Pramení v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]], v podcelku [[Nízky Inovec]], západne od kóty 641,5 m a samoty Gonove Lazy, v nadmorskej výške približne 390 m n. m. Od prameňa tečie sprvu na krátkom úseku na juhojuhozápad, následne sa stáča a pokračuje na západ. Potom sa oblúkom stáča na juh a sprava priberá krátky prítok (262,3 m n. m.) z lokality Babovie Kopanice. Napokon sa východne od osady Bažanov mlyn (východoseverovýchodne od obce [[Moravany nad Váhom]]) vlieva v nadmorskej výške cca 224 m n. m. do [[Striebornica (prítok Váhu)|Striebornice]].
{{Vodné toky v povodí Striebornice}}
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Považskom Inovci]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Piešťany]]
[[Kategória:Hubina]]
3fto8qwgzcrpw8y3l5eik74n4hmt8lr
Atlantis
0
162872
8214137
6091968
2026-05-15T09:27:17Z
~2026-25835-64
293305
8214137
wikitext
text/x-wiki
'''Atlantis''' môže byť:
* mýtický stratený kontinent či ostrov, synonymum: Atlantída, pozri [[Atlantída]]
* americký raketoplán, pozri [[Atlantis (raketoplán)]]
* brnianske nakladateľstvo, pozri [[Atlantis (nakladateľstvo)]
* mesto v seriáli [[Stargate Atlantis]]
* film z roku 1991, pozri [[Atlantis (film)]]
== Pozri aj ==
* [[Stargate Atlantis]] (sci-fi seriál)
{{Rozlišovacia stránka}}
qhzamjrxsyjtsmq00akkpw8p9hwu5iu
8214139
8214137
2026-05-15T09:29:49Z
~2026-25835-64
293305
8214139
wikitext
text/x-wiki
'''Atlantis''' môže byť:
* mýtický stratený kontinent či ostrov, synonymum: Atlantída, pozri [[Atlantída]]
* planétka, pozri [[1198 Atlantis]]
* americký raketoplán, pozri [[Atlantis (raketoplán)]]
* názov mnohých lodí
* brnianske nakladateľstvo, pozri [[Atlantis (nakladateľstvo)]]
* mesto v seriáli [[Stargate Atlantis]]
* film z roku 1991, pozri [[Atlantis (film)]]
== Pozri aj ==
* [[Stargate Atlantis]] (sci-fi seriál)
{{Rozlišovacia stránka}}
9c10siqnn5e0tjhqjvn6sk5vuoir6ik
Srbochorvátčina
0
164249
8214007
8206090
2026-05-15T04:09:21Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214007
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox jazyk
|Názov = Srbochorvátčina
|Natívny názov = Српскохрватски језик, Srpskohrvatski jezik
|štáty = [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Čierna Hora]] a [[Kosovo]]
|región = [[Balkánsky polostrov]]
|počet hovoriacich = okolo 21 miliónov (vo všetkých variantoch)
|poradie = 44.
|klasifikácia =
[[indoeurópske jazyky]]
* [[slovanské jazyky]]
** [[južnoslovanské jazyky]]
*** srbochorvátčina
|písmo = [[latinka]] aj [[cyrilika]]
|úradný = {{minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]] (ako srbčina)<br />{{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]] (ako chorvátčina)<br />{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]] (ako bosniančina, chorvátčina a srbčina)<br />{{minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]] (ako čiernohorčina)<br />{{minivlajka|Kosovo}} [[Kosovo]] (ako srbčina)<ref>{{cite web
|url=http://www.kushtetutakosoves.info/repository/docs/Constitution.of.the.Republic.of.Kosovo.pdf
|title=Constitution of the Republic of Kosovo |page=2 |date=
|accessdate=2012-08-17}}</ref><br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]] (ako chorvátčina)
|regulátor = Inštitút pre chorvátsky jazyk a jazykovedu (v Chorvátsku)<br />Úrad pre štandardizáciu srbského jazyka (v Srbsku)<br />Univerzita v Sarajeve (v Bosne a Hercegovine)
|iso1 = sh (nepoužíva sa)
|iso2 = scr (nepoužíva sa)
|iso3 = hbs
|sil =
|kód Wikipédie = sh
|Meno wikipédie = Wikipedija, slobodna enciklopedija<br />
Википедија, слободна енциклопедија
}}
[[File:Serbo croatian language2005.png|thumb|right|Územie, kde hovorí niektorou varietou srbochorvátčiny väčšina obyvateľstva.]]
[[Súbor:Serbo croatian languages2006.png|thumb|Rozšírenie jednotlivých spisovných verzií srbochorvátskeho jazyka: [[srbčina|srbčiny]], [[čiernohorčina|čiernohorčiny]], [[chorvátčina|chorvátčiny]] a [[bosniačtina|bosniančiny]]]]
'''Srbochorvátčina''' (iné názvy pozri nižšie) je podľa niektorých názorov [[Južnoslovanské jazyky|južnoslovanský jazyk]], podľa iných názorov len zoskupenie (makrojazyk) južnoslovanských jazykov [[srbčina]], [[chorvátčina]], [[bosniačtina]] a [[čiernohorčina]]. Vyskytuje sa najmä v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]] a v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]].
Srbochorvátčina patrí spolu so [[Slovinčina|slovinčinou]] do západnej skupiny [[južnoslovanské jazyky|južnoslovanských jazykov]].
== Názvy ==
Tento jazyk resp. táto skupina jazykov sa v literatúre vyskytuje pod týmito názvami:
*'''srbochorvátčina'''<ref name=EJ/>, '''srbčina-chorvátčina''' <ref name=EJ>slovanské jazyky. In: Encyklopédia jazykovedy 1993, S. </ref><ref>https://cs.wikisource.org/wiki/Ott%C5%AFv_slovn%C3%ADk_nau%C4%8Dn%C3%BD/Jihoslovan%C3%A9/Jazyk_srbsko-chorvatsk%C3%BD</ref> alebo zriedkavo '''chorvátosrbčina'''<ref>[https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Olostiak1/subor/12.pdf]</ref>: Toto je tradičné pomenovanie spoločného jazyka, ktoré sa používa od 19. storočia. Názov dostal jazyk po národoch [[Srbi|Srbov]] a [[Chorváti|Chorvátov]].
*'''srbčina-chorvátčina-bosniačtina''' (srbochorv. skratka ''SHB'', anglická skr. ''SCB'', nemecká skr. ''SKB'')<ref>{{cite journal |last1=Čamdžić |first1=Amela |last2=Hudson |first2=Richard |year= |title=Serbo-Croat-Bosnian clitics and Word Grammar |publisher=UCL Psychology and Language Sciences |url=http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf |accessdate=11 September 2013 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924072545/http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf |date=2015-09-24 }}</ref>, '''bosniačtina-chorvátčina-srbčina''' (srbochorv. skratka ''BHS'', angl. skratka ''BCS'', nemecká skr. ''BKS''), '''bosniačtina-chorvátčina-čiernohorčina-srbčina''' (srbochorv. skratka ''BHČS'', anglická skr. ''BCMS'', nemecká skr. ''BKMS'')<ref>Thomas, Paul-Louis; Osipov, Vladimir (2012). Grammaire du bosniaque, croate, monténégrin, serbe [Grammar of Bosnian, Croatian, Montenegrin, and Serbian]. Collection de grammaires de l'Institut d'études slaves (in French). 8. Paris: Institut d'études slaves. p. 624. ISBN 9782720404900.</ref>: Toto sú názvy používané až od 90. rokov 20. storočia. Ako vidno, toto pomenovanie výslovne zahŕňa aj bosniačtinu a prípadne aj čiernohorčinu.
* '''štandardná novoštokavčina''' <ref name=K/>, '''štokavčina'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = (:-) ŠTOKAVSKI JEZIK (-:) | url = https://govori.tripod.com/index.htm | vydavateľ = govori.tripod.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>: Toto je zriedkavý názov srbochorvátčiny ako spisovného jazyka. Názvom štokavčina sa však presnejšie označujú [[štokavské nárečia]].
* '''centrálny južnoslovanský diasystém''' ('''stredojužnoslovanský diasystém''')<ref name="K">KREJČÍ, P. SRBOVÉ, CHORVATI, BOSŇÁCI A ČERNOHORCI A JEJICH JAZYK/JAZYKY JAKO PŘEDMĚT UNIVERZITNÍ VÝUKY [https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/129030/2_OperaSlavica_23-2013-4_35.pdf?sequence=1]</ref>: Toto je výraz, ktorý možno niekedy nájsť v jazykovednej literatúre, a výslovne zahŕňa všetky nárečia (nielen spisovné jazyky).
* '''stredojužnoslovančina''' <ref>NOSKOVÁ, M. MATEJ ŠEKLI (ed.): MEZI SLOVANY ALIČ T. ET AL.: MED SLOVANI Ljubljana, Univerza v Ljubljani, Filozofska fakulteta 2017, 83 p.. In: LINGUA VIVA ODBORNÝ ČASOPIS PRO TEORII A PRAXI VYUČOVÁNÍ CIZÍM JAZYKŮM A ČEŠTINĚ JAKO CIZÍMU JAZYKU - ROČNÍK XIV/ 2018/ ČÍSLO 27</ref>, '''stredné''' [alebo '''centrálne'''] '''južnoslovanské jazyky'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Morphologies in Contact | url = http://www.fb10.uni-bremen.de/morphcon/abstracts.aspx | vydavateľ = fb10.uni-bremen.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
*zastarano: '''ilýrčina''' (napr. P. J. Šafárik v polovici 19. stor. <ref>https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1995/3/sr1995-3-lq.pdf</ref>)
* '''juhoslovančina''' alebo '''juhoslávčina'''<ref>DVONČ, L. K otázke termínov Juhoslovan (-ia), juhoslovanský. In: Slovenská reč 4 1957 [https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1957/4/sr1957-4-lq.pdf]</ref>, resp. pre dobu pred r. 1918 aj '''južnoslovančina''' (po srbochorvátsky: jugoslavenski jezik) <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Istorija Jugoslavije | vydanie = | vydavateľ = Prosveta | miesto = | rok = 1973 | počet strán = 606 | url = https://books.google.sk/books?id=4aa3AAAAIAAJ&q=%22jugoslavenski+jezik%22&dq=%22jugoslavenski+jezik%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwij6aP1vvTzAhWkRvEDHRL8Das4bhDoAXoECAEQAg| isbn = | kapitola = | strany = 310| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fishman | meno = Joshua A. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = García | meno2 = Ofelia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Handbook of Language & Ethnic Identity | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 584 | url = https://books.google.sk/books?id=7oAUeUVtc58C&pg=PA63&dq=%22jugoslavenski+jezik%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjMp-2AvvTzAhXMSPEDHYOTC6wQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&q=%22jugoslavenski%20jezik%22&f=false| isbn = 978-0-19-537492-6 | kapitola = | strany =63 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Wendel | meno = Hermann | autor = | odkaz na autora = | titul = Der Kampf der Südslawen um Freiheit und Einheit | vydanie = | vydavateľ = Frankfurter Societätsdruckerei g.m.b.h. | miesto = | rok = 1925 | počet strán = 798 | url = https://books.google.sk/books?id=xzcxAQAAIAAJ&q=%22sondern+s%C3%BCdslawisch+zu+nennen%22&dq=%22sondern+s%C3%BCdslawisch+zu+nennen%22&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwivrLDzwPTzAhVgSvEDHWZeD6wQ6AF6BAgDEAI| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>: Tento názov sa občas používal od 19. storočia do (zhruba) 70. rokov 20. storočia.
== Úvodný prehľad ==
Srbochorvátčina má jednoduchú fonológiu, s piatimi samohláskami a dvadsiatimi piatimi spoluhláskami. Gramatika sa vyvinula z [[Praslovančina|praslovanského jazyka]], je charakteristická ohýbaním podstatných mien, prídavných mien a zámen. Slovesá majú buď dokonavý alebo nedokonavý vid. Má sedem pádov a flexibilný slovosled. Srbochorvátčina sa píše buď cyrilikou (najmä v Srbsku) alebo latinkou (na všetkých územiach).
Ak sa srbochorvátčina chápe ako jazyk, ide o [[pluricentrický jazyk]] so štyrmi [[Vzájomná zrozumiteľnosť|navzájom zrozumiteľnými]] [[Útvar národného jazyka|spisovnými varietami]], ktorý sa delí z jedného hľadiska na štokavské nárečia, kajkavské nárečia a čajkavské nárečia, z iného hľadiska na ekavské nárečia, ijekavské (=ijekavsko-jekavské, jekavské) nárečia a ikavské nárečia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Mruškovič
| meno = Viliam
| odkaz na autora = Viliam Mruškovič
| titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
| odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2008
| isbn = 978-80-7090-858-7
| počet strán = 517
| strany = 64 a nasl
}}</ref>
Južnoslovanské jazyky historicky tvorili jazykové kontinuum. Vinou turbulentnej histórie tejto oblasti, predovšetkým následkom rozpínania [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], sa vytvorila rôznorodá zmes nárečových a náboženských rozdielov. Sťahovanie obyvateľstva spôsobilo, že [[štokavské nárečie]] sa najväčšmi rozšírilo na západnom Balkáne, kde predtým dominovalo čajkavské a [[kajkavské nárečie]]. [[Bosniaci (moslimovia)|Bosniaci]], [[Chorváti]] a [[Srbi]] sa napriek jazykovej podobnosti odlišujú vierovyznaním a historicky boli veľakrát ovplyvnení rôznymi kultúrami. Srbochorvátčina sa historicky označovala ako slovanský (historicky: slovenský) jazyk alebo ilýrsky jazyk a jej jednotlivé časti sa označovali ako bosniansky jazyk, srbský jazyk a chorvátsky jazyk a podobne.
[[Spisovný jazyk|Spisovná]] srbochorvátčina bola kodifikovaná v polovici 19. storočia, čo bolo výsledkom spoločného úsilia chorvátskych a srbských spisovateľov a lingvistov, niekoľko desaťročí pred vznikom štátu Juhoslávia.<ref>[[#refBlum2002|Blum 2002]], str. 130–132.</ref> Už od úplného začiatku existovali drobné rozdiely medzi spisovným srbským a chorvátskym variantom, aj keď boli založené na tom istom štokavskom subdialekte - východohercegovinskom nárečí.
V 20. storočí tvorilo to, čo dnes nazývame srbochorvátčina, spolu so slovinčinou formálny (de facto neexistujúci) úradný jazyk [[Juhoslovanské kráľovstvo|Juhoslovanského kráľovstva]] nazývaný „srbsko-chorvátsko-slovinský jazyk“ ("srbochorvátoslovinský jazyk")<ref name="Busch2004">{{Citácia knihy|priezvisko=Busch|meno=Birgitta|priezvisko2=Kelly-Holmes|meno2=Helen|titul=Language, Discourse and Borders in the Yugoslav Successor States|url=http://books.google.com/books?id=MlXQ5zKb_VQC&pg=PA26|year=2004|vydavateľ=Multilingual Matters|isbn=978-1-85359-732-9|strany=26}}</ref>. Po druhej svetovej vojne bola srbochorvátčina hlavným úradným jazykom [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky]]. Po rozpade pôvodnej Juhoslávie sa k tomuto jazyku začalo pristupovať na základe etnických a politických hraníc, koncepcia spoločného jazyka nebola ďalej akceptovaná. Po zániku spoločného štátu bol v Bosne a Hercegovine ustanovený samostatný spisovný jazyky pod názvom [[bosniačtina]] a o niečo neskôr (na začiatku 21. storočia) bol nový spisovný jazyk ustanovený aj v Čiernej Hore pod názvom [[čiernohorčina]]. Srbochorvátčina sa teda minimálne na úrovni oficiálnych kodifikácií rozpadla na jazyky [[srbčina]], [[chorvátčina]], [[bosniančina]] a [[čiernohorčina]], ale mnohí jazykovedci naďalej hovoria o srbochorvátčine.<ref>"The same language [Croatian] is referred to by different names, Serbian (srpski), Serbo-Croat (in Croatia: hrvatsko-srpski), Bosnian (bosanski), based on political and ethnic grounds. [...] the names Serbian, Croatian, and Bosnian are politically determined and refer to the same language with possible slight variations." ([[#refBrown2006|Brown & Anderson 2006]], str. 294.)</ref>
==Pluricentrický jazyk ==
Ak sa srbochorvátčina chápe ako jeden jazyk, ide o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina|angličtine]], [[Nemčina|nemčine]] a podobne) a niekoľko kultúrnych centier<ref>Blum (2002), str. 124</ref>. Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=Mojžita |meno=Miroslav |odkaz na autora=Miroslav Mojžita |titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky |vydanie= |vydavateľ=Kalligram |rok=2010 |url= |dátum prístupu=}}</ref> Rozdiely medzi chorvátskou a srbskou spisovnou verziou nie sú väčšie než rozdiely medzi inými pluricentrickými jazykmi.<ref>Blum (2002), str. 134</ref> Niektorí jazykovedci tvrdia, že rozdiely medzi spisovnými variantami srbochorvátskeho jazyka sú menšie než rozdiely medzi variantami iných pluricentrických jazykov, napr. medzi variantami anglického, [[Portugalčina|portugalského]], [[Španielčina|španielskeho]] či nemeckého jazyka.<ref>Badurina, Pranjković (2009), str. 86</ref>
== Dejiny ==
V priebehu histórie sa nárečia a spisovné jazyky Južných Slovanov z rôznych oblastí rozvíjali samostatne. Do 19. storočia sa rôzne nárečia tejto oblasti nazývali pojmami „ilýrsky“, „slovanský“, „slavónsky“, „bosniansky“, „srbský“ alebo „chorvátsky. Počiatkom [[19. storočie|19. storočia]] [[Srbi]] i [[Chorváti]] používali rôzne verzie spisovného jazyka. V Srbsku sa oficiálne používal slavenosrbský jazyk, archaický jazyk vzdelaných vrstiev silne ovplyvnený ruštinou a cirkevnou slovančinou. Ukážka slavenosrbského jazyka pred jazykovednou reformou:
{{Citát|Весьма бы мени прискорбно было, ако бы я кадгод чуо, что ты, мой сыне, упао у пьянство, роскошъ, безчиние, и непотребное житие. (Vesma by meni priskorbno bylo, ako by ja kadgod čuo, čto ty, moj syne, upao u pjanstvo, roskoš, bezčinie, i nepotrebnoe žitie.)|Zdroj: "Slavenoserbski magazin", ktorý vydával [[Zaharija Orfelin]]}}
Na druhej strane, chorvátski spisovatelia používali hlavne [[kajkavské náračie]] a nejednotný systém zapisovania vtedajšieho chorvátskeho knižného jazyka. Ukážka chorvátsko-slovanského jazyka pred jazykovou reformou:
{{Citát|Horvatsko do vezda, ako samo ime pravopisanja zasluži; med vsemi slavenskimi naj zločestejše je, ter potreboču primernoga pboljšanja vre osobe visokeh časti očituvat dostojale jesu... |Ljudevit Gaj, ''Kratka povijest horvatsko-slavenskog pravopisanja'' (Budim, [[1830]].)}}
Aj napriek tomu, že spisovný jazyk Srbov, Chorvátov i iných Južných Slovanov, sa vyznačoval značným rozličnosťami, mnohí vtedajší slavisti považovali národný jazyk spomenutých národov za jeden jazyk. Významný český lingvista [[Josef Dobrovský]] už v roku [[1815]] použil výraz «srbský alebo chorvátsky». Pojem „srbochorvátsky jazyk“ pravdepodobne prvýkrát použil [[Jakob Grimm]] v predhovore nemeckého vydania Vukovej knihy "Pismenice srpskoga jezika" (Gramatika srbského jazyka) v roku [[1824]].<ref name="Bečka kuća srpskohrvatska">[http://www.aimpress.ch/dyn/pubs/archive/data/200012/01229-006-pubs-zag.htm Bečka kuća srpskohrvatska]</ref> Slovinský jazykovedec [[Jernej Kopitar]] tvrdil vo svojej práci z roku [[1836]], že štokavské nárečie je jednotný jazyk a nazval ho «srbsko-chorvátsky».
=== Ilyrizmus ===
{{main|Ilyrizmus}}
[[Súbor:Matica, ljudevit gaj.jpg|thumb|150px|[[Ljudevit Gaj]], tvorca súčasnej chorvátskej abecedy.]]
Počiatkom 19. storočia sa medzi južnými Slovanmi [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] objavil [[Ilyrizmus]], hnutie, ktorého cieľom bola kultúrna a politická jednota všetkých „Ilýrov“, to jest [[Južní Slovania|južných Slovanov]]. V čase Ilýrskeho hnutia sa objavili myšlienky o vytvorení jednotného spisovného jazyka, ktorý sa v tom čase nazýval zväčša ilýrskym. Vuk i ilýrci sa pokúsili kompletne zjednotiť jazyk i pravopis. [[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]] v roku [[1845]] formuloval túto ideu takto:
{{Citát|My všetci musíme tvrdo pracovať, nech to dáme po poriadku, nech je jazyk náš knižný jednotný, nech sa každá kniha môže od slova do slova previesť z latinky na slovanské písmo i zo slovanského písma do latinky, a potom (a iba potom) budeme jeden národ a budeme mať jedno písomníctvo...<ref>[http://kovceg.tripod.com/bkd_inerpretacija.htm Pavle Ivić: O BEČKOM KNJIŽEVNOM DOGOVORU]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>|[[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]]}}
Ilyrizmus sa stretol s uznaním u väčšiny literátov v južnoslovanských krajoch. Hnutie trvalo od roku [[1830]] do roku [[1843]] a najväčší rozmach zaznamenalo v [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. V Slovinsku sa [[Stanko Vraz]] dokonca rozhodol, že bude používať pojem „ilýrsky“ namiesto „slovinský“. Chorvát [[Ljudevit Gaj]] povedal: „Sme hrdí a ďakujeme Bohu Velikému, že mi Chorváti s bratmi Srbmi jeden knižný jazyk máme“.<ref name="Novacic"/> Ilýrske hnutie viedlo k stretnutiu vo [[Viedeň|Viedni]], kde bola dosiahnutá dohoda o jednotnom spisovnom jazyku.
=== Viedenský literárny dohovor ===
V roku [[1850]] sa vo [[Viedeň|Viedni]] uskutočnil historický dohovor chorvátskych a srbských spisovateľov a jazykovedcov, a boli tak položené základy pre spoločný srbochorvátsky jazyk, ako aj pre moderné spisovné verzie: [[Bosniančina|bosniančinu]], [[Chorvátčina|chorvátčinu]], [[Čiernohorčina|čiernohorčinu]] a [[Srbčina|srbčinu]], ktoré vznikli na jej základe. Hlavným signatárom dohody so srbskou stranou bol [[Vuk Stefanović Karadžić]], a s chorvátskou Ivan Mažuranić.<ref name="Novacic"/>
[[Súbor:Ivan Mažuranić drawing.jpg|thumb|150px|[[Ivan Mažuranić]] jeden z vodcov [[Ilyrizmus|Ilyrizmu]].]]
[[Súbor:Vuk Karadzic Kriehuber cropped.jpg|thumb|left|150px|[[Vuk Stefanović Karadžić|Vuk Karadžić]], tvorca súčasnej srbskej cyriliky.]]
{{Citát|Vediac, že jeden národ má mať jeden spisovný jazyk, a potom so smútkom v očiach sledovať ako je naša literatúra rozštvrtená, nielen písmom, ale i pravopisom, zišli sme sa tu, že sa dohodneme, že teraz spisovný jazyk zostavíme a zjednotíme ako najväčšmi môžeme.<ref name="Bečki dogovor">[http://hr.wikisource.org/wiki/Be%C4%8Dki_knji%C5%BEevni_dogovor Bečki književni dogovor]</ref>|Viedenský literárny dohovor}}
Zhromaždení južnoslovanskí lingvisti sa zhodli, že netreba miešať nárečia či vytvárať nové, ktoré ľud nepozná, ale treba vybrať jedno ľudové nárečie, ktoré bude spisovným jazykom. Za základ spisovného jazyka bolo zvolené južné nárečie, čiže štokavčina v jekavskej forme, keďže väčšina obyvateľov používala práve toto nárečie, keďže všetky ľudové piesne sú v ňom spievané a keďže stará dubrovnícka literatúra je napísaná v tomto nárečí.<ref name="Bečki dogovor"/>
Aby sa väčšmi priblížili spisovnému jazyku, chorvátski spisovatelia sa zriekli prvkov kajkavského nárečia a osvojili si štokavské nárečie ako spisovnú reč. Takisto srbskí spisovatelia sa vzdali slavenosrbského jazyka.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 318), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref> Následne, aby sa zblížili aj abecedy, chorvátska latinka i srbská cyrilika boli zreformované na fonetickom princípe.<ref>Miodrag Popović, Vuk Stef. Karadžić (str. 322), NOLIT, Belehrad, 1987.</ref>
=== Rozvoj srbochorvátčiny ===
[[Súbor:Rjecnik hrvatskoga ili srpskoga jezika.jpg|thumb|left|Najvýznamnejšie [[Đuro Daničić|Daničićovo]] dielo ''Rječnik hrvatskoga ili srpskoga jezika'' ([[1882]]).]]
[[Súbor:Gramatika i stilistika hrvatskoga ili srpskoga knjizevnoga jezika.JPG|thumb|right|Gramatika a štylistika chorvátskeho alebo srbského spisovného jazyka ([[1899]]).]]
V desaťročiach nasledujúcich po viedenskom literárnom dohovore bola srbochorvátčina prijatá vo svetovej lingvistike; a aj ako jazyk chorvátskeho parlamentu (od 1847), po dlhej diskusii, či tento jazyk Chorvátov a Srbov nazývať „chorvátsky“ alebo „chorvátsky alebo srbský“. Nakoniec v roku 1861 sa dohodlo, že sa bude nazývať „juhoslovanský“, čo sa avšak stretlo s nevôľou cisárskej Viedne, takže napokon dostal názov ''chorvátsky alebo srbský jazyk''. Po vzniku samostatného Chorvátsku sa tento fakt zamlčoval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pseudoznanost |url=http://www.snjezana-kordic.de/SAMARDZIJA.htm |dátum prístupu=2015-08-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161023141331/http://www.snjezana-kordic.de/SAMARDZIJA.htm |dátum archivácie=2016-10-23 }}</ref> Tento názov bol veľmi rýchlo prijatý v zahraničí, napríklad v Taliansku, kde gramatici Pero Budmani i Giovanni Androvich vo svojich prácach z rokov [[1867]] a [[1908]] používajú názov srbochorvátsky jazyk, a v Nemecku slávny slavista [[August Leskien]] píše gramatiku srbsko-chorvátskeho jazyka "Grammatik der serbo-kroatischen Sprache", Heidelberg, [[1914]].<ref name="Bečka kuća srpskohrvatska"/> Roku [[1882]] Juhoslovanská akadémia vied a umení vydáva významné [[Đuro Daničić|Daničićovo]] dielo ''Rječnik hrvatskoga ili srpskoga jezika'' („Slovník chorvátskeho alebo srbského jazyka“).
V období rakúsko-uhorskej nadvlády v rokoch [[1878]] až [[1907]] sa tento jazyk v Bosne a Hercegovine oficiálne nazýval [[Bosniančina|bosnianskym]]. V roku [[1890]] vyšla Gramatika bosnianskeho jazyka pre stredné školy autora Fraňa Vuletića. Od roku [[1907]] sa tento jazyk začína oficiálne nazývať srbochorvátskym,<ref>Nariadenie Provinčnej vlády z 4. 10.1907 stanovuje, že „sa má prestať používať názov 'bosniansky jazyk' a jazyk provincie sa bude nazývať 'srbsko-chorvátsky jazyk'."</ref> a v rokoch [[1907]] až [[1918]] sa srbochorvátsky jazyk stáva úradným jazykom Bosny a Hercegoviny. Gramatika pre stredné školy sa od roku [[1908]] nazývala "Gramatika srbsko-chorvátskeho jazyka ".
Srbochorvátsky jazyk pod názvom „''srbsko-chorvátsko-slovinský''“ bol úradným jazykom [[Juhoslovanské kráľovstvo|Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. V období trvania Juhoslovanského kráľovstva belehradská vláda naliehala na zjednotenie jazyka. Po zániku Kráľovstva Juhoslávie sa rozvoj jazyka začal uberať dvoma smermi. Roku 1941 sa vlády chopili [[ustašovci]] a opätovne ustanovili samostatný chorvátsky jazyk ako úradnú reč.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Hrvatski i srpski jedan jezik? |url=http://dalje.com/hr-svijet/hrvatski-i-srpski-jedan-jezik/15875 |dátum prístupu=2015-08-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110522155048/http://dalje.com/hr-svijet/hrvatski-i-srpski-jedan-jezik/15875 |dátum archivácie=2011-05-22 }}</ref> Po vojne bola srbochorvátčina jedným z troch úradných jazykov [[Juhoslávia (1943 - 1992)|Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie]] (popri [[Slovinčina|slovinčine]] a [[Macedónčina|macedónčine]]).
=== Novosadský dohovor ===
{{Citát|Národný jazyk Srbov, Chorvátov i Čiernohorcov<ref>V texte sa nespomínajú [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]], ani Moslimovia, keďže neboli považovaní za svojbytný národ.</ref> je jeden jazyk. A preto spisovný jazyk, ktorý sa rozvinul okolo dvoch hlavných stredísk, Belehradu a Záhrebu, je jednotný, s dvomi variantami, ijekavským i ekavským.<ref name="dogovor">[http://hr.wikisource.org/wiki/Novosadski_dogovor Tekst Novosadskog dogovora]</ref>|Novosadský dohovor}}
[[Súbor:Pravopis-srpskohrvatskog-jezika.jpg|thumb|Pravopis srbochorvátskeho jazyka z roku [[1960]], ktorý spoločne vydala Matica srbská a Matica chorvátska.]]
[[10. december|10. decembra]] [[1954]] bol uzavretý Novosadský dohovor medzi hlavnými chorvátskymi a srbskými jazykovedcami ohľadne regulácie a štandardizácie jednotného srbochorvátskeho jazyka. Týkal sa riešenia dlhodobo sporných jazykových otázok. Týmto dohovorom sa chcelo dosiahnuť, aby sa zjednotili spisovná srbčina a chorvátčina, čo sa týka pravopisu, terminológie a iných oblastí. Stanovilo sa desať bodov:
# Chorvátosrbčina je jeden národný jazyk, s dvoma rovnocennými varietami, ktoré vznikli okolo dvoch centier: [[Belehrad]] (východný variant) a [[Záhreb]] (západný variant).
# Názov jazyka musí odkazovať na oba hlavné národy.
# Obe písma, [[latinka]] a [[cyrilika]], sú rovnoprávne.
# Obidva prízvuky – ekavský a ijekavský – majú za každých okolností rovnocenné postavenie.
# Matica srbská a Matica chorvátska budú spolupracovať na vypracovaní nového slovníka spoločného jazyka.
# Treba zriadiť jednotnú terminológiu pre všetky oblasti ekonomického, vedeckého a kultúrneho života.
# Obe strany budú spolupracovať na vypracovaní pravopisu.
# Treba dbať na prirodzený rozvoj srbochorvátskeho jazyka, a treba prestať prekladať texty z jedného variantu do druhého.
# Zloženie komisie pre pravopis a terminológiu určia univerzity v Záhrebe, Belehrade a Sarajeve, a Matica srbská a Matica chorvátska.
# Matica srbská sa bude za výsledky zodpovedať Federálnemu zhromaždeniu, vládam zväzových republík a univerzitám, Matici chorvátskej v Záhrebe, a dennej tlači.
Rezolúciu podpísalo 25 spisovateľov a jazykovedcov (7 z Chorvátska, 15 zo Srbska, 3 z BiH), medzi inými [[Ivo Andrić]], [[Aleksandar Belić]], [[Mirko Božić]], [[Miloš Đurić]], [[Marin Franičević]], [[Krešimir Georgijević]], [[Josip Hamm]], [[Mate Hraste]], [[Ljudevit Jonke]], [[Jure Kaštelan]], [[Mihailo Stevanović]] a mnohí iní.<ref name="dogovor"/> K nim sa pripojilo ešte 64 kultúrnych a vedeckých pracovníkov, medzi inými aj [[Miroslav Krleža]].
Na základe týchto rozhodnutí boli roku 1960 zavedené jednotné pravopisné pravidlá, ktoré Matica chorvátska vydala v ijekavskej a latinskej variante pod názvom ''Pravopis hrvatskosrpskog književnog jezika s pravopisnim rječnikom'', a Matica srbská ekavsky a v cyrilike pod názvom ''Pravopis srpskohrvatskog književnog jezika sa pravopisnim rečnikom'' (Pravopis chorvátosrbského/srbochorvátskeho spisovného jazyka s pravopisným slovníkom).
=== Politické rozdelenie jazyka ===
{{Citát|Väčšina Chorvátov proste chválila moju vynikajúcu „chorvátčinu“, aj keď by som mohol odprisahať, že som hovoril s belehradským prízvukom. ... Keď som v roku 1998 pristál na letisku v Sarajeve, zarozprával som sa z jednou členkou pozemného personálu. Prvé čo spomenula bolo, že bola uchvátená mojimi znalosťami bosniančiny. Úprimne povedané, netušil som, že viem hovoriť po bosniansky, keďže počas mojej predošlej návštevy v Sarajeve roku 1990 som sa otvorene hlásil k tomu, že hovorím srbochorvátsky. ... V teritóriu obývanom bosnianskymi Srbmi som používal ten istý jazyk ako aj deň predtým, avšak s tým rozdielom, že teraz ma považovali za Srba.<ref>Greenberg (2008), str. 2-3</ref>|Robert D. Greenberg}}
Po etnických treniciach v 70. rokoch a predovšetkým po rozpade Juhoslávie a po vojne, ktorá nasledovala, väčšina obyvateľov začala opätovne nazývať svoj jazyk srbský, chorvátsky či bosniansky, v závislosti od etnickej či regionálnej príslušnosti. Po rozpade Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia roku [[1991]] nebol už srbochorvátsky jazyk naďalej používaný na oficiálnej úrovni. Štátotvorní jazykovedci<ref>Ironický názov Sinana Gudževića</ref> všetkých dotknutých strán pri konštituovaní jazyka trvali na jazykovej čistote a zveličovali vzájomné odlišnosti (ako príklad sa často uvádza výraz kafa-kava-kahva, čiže káva).<ref name="vreme"/>
[[Súbor:Serbo croatian dialects historical distribution.png|thumb|Nárečia srbochorvátskeho jazyka.]]
Kvôli väčšiemu odlíšeniu od zvyšku Bosny a Hercegoviny a kvôli priblíženiu sa k Srbsku začala [[Republika srbská]] v priebehu [[Vojna v Bosne a Hercegovine|vojny v Bosne a Hercegovine]] oficiálne používať ekavský jazykový štandard. V tom istom období srbskí nacionalisti úporne dokazovali, že k nim patria všetci, ktorí vravia štokavskou ijekavicou – Srbi, ale aj Bosniaci a Chorváti.<ref name="vreme">[http://www.vreme.com/cms/view.php?id=313744 Novi jezici: Govorite li našili]</ref> V roku [[1998]] vyšla v [[Belehrad|Belehrade]], najprv v novinách poplatných režimu Politika, a potom aj ako samostatná kniha s nákladom 300 000 kusov, "''[[Slovo o srpskom jeziku]]''", ktorá tvrdí, že srbochorvátsky jazyk nielen že už neexistuje, ale ani nikdy neexistoval, že chorvátsky jazyk taktiež neexistuje, ale že Chorváti hovoria po Srbsky, len si to sami neuvedomujú, a tým pádom sú Srbi.<ref name="Novacic"/> V [[Slobodan Milošević|Miloševićovej]] Ústave Srbska z roku 1990 bola ako úradný jazyk stále uvedená srbochorvátčina, a úradným písmom bola stanovená cyrilika i latinka. Až [[Vojislav Koštunica|Koštunica]] v Ústave Srbska z roku 2006 zrušil latinku a vyhlásil srbčinu za oficiálny jazyk.<ref name="Novacic"/> Niektoré srbské kultúrne združenia nazývajú jazyk výrazom '''srbski''' namiesto „srpski“.
[[Súbor:Serbo croatian languages2006.png|thumb|V 90. rokoch 20. storočia bol srbochorvátsky jazyk rozdelený nie na nárečovom, ale na etnickom základe.]]
V Chorvátsku sa jediným úradným jazykom stala chorvátčina a latinka jedinou úradnou abecedou. Oddelenie chorvátskeho jazyka od srbského i ostatných štokavských štandardov sa realizuje jednoducho: ak existujú pre nejaký pojem dva výrazy, jeden sa vyhlási za chorvátsky, a druhé synonymum sa priradí k ostatným trom variantom. Napríklad pojem „gvožđe" (železo) je považovaný za srbský výraz, a chorvátsky pojem je „željezo". Avšak, výraz „gvožđe" sa nachádza v chorvátskom preklade Biblie, v rôznych dielach chorvátskych autorov, v ľudových rozprávkach, atď.; to len poukazuje na svojvôľu takejto jazykovej praxe.<ref name="h-alter"/> V priebehu 90. rokoch chorvátski jazykoví puristi zavádzajú také výrazy ako zrakomlat (helikoptéra), brzoglas (telefón) a tak ďalej.<ref name="vreme"/> Chorvátska politika jazykového odďaľovania kulminovala roku [[1999]], keď bol v kinách uvedený film „Rane“ (Rany) režiséra Srđana Dragojevića, ktorý bol otitulkovaný a názov bol preložený ako „Ozljede“ (Úrazy).<ref name="h-alter">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Uzalud vam trud, lingvisti |url=http://www.h-alter.org/vijesti/kultura/uzalud-vam-trud-lingvisti |dátum prístupu=2015-08-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101008053642/http://h-alter.org/vijesti/kultura/uzalud-vam-trud-lingvisti |dátum archivácie=2010-10-08 }}</ref> Zveličovanie jazykových rozdielov sa čoskoro aj v samotnom Chorvátsku stalo predmetom výsmechu.<ref name="vreme"/><ref name="h-alter"/>
Bosniacki lingvisti vychádzajúc z toho, že „nebezpečný výraz ‘srbo-chorvátsky’ naznačuje, že v Bosne žijú Srbi a Chorváti, a že Bosniakov niet“, jazyk nazvali bosnianskym. Srbskí i chorvátski lingvisti na to reagovali tak, že jazyk nazvali etnickým označením „bosniacky“, vyhýbajúc sa termínu „bosniansky“, ktorý naznačuje, že Srbi a Chorváti žijúci v Bosne hovoria bosnianskym jazykom. Niektorí bosnianski jazykovedci svojbytnosť jazyku dokazujú používaním turcizmov.<ref name="vreme"/>
V priebehu 1. dekády 21. storočia začali aj [[Čiernohorci]] uzákoňovať svoju verziu jazyka – [[Čiernohorčina|čiernohorčinu]] – argumentujúc, že „ak je v Čiernej Hore spisovným jazykom srbčina, tak sú Čiernohorci Srbmi“.<ref name="vreme"/> V Čiernej Hore sa od roku 2009 novouvedený čiernohorský jazyk vyučuje na základe srbochorvátskeho pravopisu.<ref>[http://www.slobodnaevropa.org/content/article/1367537.html?page=1&x=1 Crnogorski jezik prema udžbenicima srpskohrvatskog]</ref>
=== Súčasná situácia ===
[[Súbor:Political_correctness_in_Bosnia_%2814151146675%29.jpg|thumb|300px|Politická korektnosť v Bosne. Upozornenie na cigaretovej krabičke „Fajčenie vážne škodí vám a ostatným okolo vás“ napísané zdanlivo v troch jazykoch. „Bosnianska“ a „chorvátska“ verzia sú úplne identické, a „srbská“ je len [[Transliterácia|transliteráciou]] týchto dvoch.]]
{{Citát|Keď niekoľko národov alebo štátov používa jeden jazyk, lingvisti nezahŕňajú do názvu jazyka všetky národy, pretože by tak vznikol príliš dlhý názov... V našom prípade jazykovedci vymysleli v 19. storočí dvojdielny názov, a dnešní lingvisti sú ich nasledovníkmi, podobne ako súčasní chemici zdedili chemické názvy, alebo ako americkí lingvisti zdedili názov svojho jazyka. Dvojdielny model slúži na to, aby zahrnul hraničné jazyky, a centrálnu zónu netreba menovať, keď poznáme tieto hraničné jazyky. Tak je to aj v prípade [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskych jazykov]], kde názov obsahuje iba hraničné oblasti, a jazyky, ktoré ležia medzi nimi, napríklad arménčina a perzština nie sú zahrnuté v názve. Musím zdôrazniť, že všetky tieto názvy zväzujú iba lingvistov a nie obyčajných ľudí; oni môžu nazývať jazyk, ako chcú, a aj nemusia nijako nazývať.<ref>[http://www.e-novine.com/intervju/intervju-drustvo/73198-Jezik-nacija-lai.html Jezik, nacija i laži]</ref>|[[Snježana Kordić]] o srbochorvátskom jazyku}}
Aj keď hovorový jazyk je stále taký istý, používatelia tohto jazyka ho zväčša nenazývajú srbochorvátčinou. Napr. pri sčítaní obyvateľstva v Chorvátsku roku 2001 iba 0,16% obyvateľov uviedlo ako svoj materinský jazyk chorvátosrbčinu, resp. srbochorvátčinu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=DZS: Stanovništvo prema materinskom jeziku... |url=http://www.dzs.hr/Hrv/Popis%202001/popis20001.htm |dátum prístupu=2015-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20060501163546/http://www.dzs.hr/Hrv/Popis%202001/popis20001.htm |dátum archivácie=2006-05-01 }}</ref> Napriek rôznym názvom a snahám chorvátskych, srbských, bosnianskych a čiernohorských lingvistov dokázať, že ide o rôzne jazyky, národy si medzi bez problémov rozumejú.<ref name="h-alter"/>
Súčasná [[jazykoveda]] považuje srbochorvátčinu za živý makrojazyk pod označením <tt>hbs</tt>.<ref>[http://www.sil.org/iso639-3/documentation.asp?id=hbs Documentation for ISO 639 identifier: hbs]</ref> Aj keď je identifikátor <tt>sh</tt> považovaný za zastaraný,<ref name="ISO">
{| class="wikitable" style="margin:auto; margin:10px;"
|+ ISO 639-2/RA Change Notice
!ISO<br />639-1<br />Code
!ISO<br />639-2<br />Code
!English<br />name of<br />Language
!French<br />name of<br /> Language
!Date<br />Added or<br />Changed
!Category<br />of Change
!Notes
|-
|[-sh]
|(none)
|Serbo-Croatian
|serbo-croate
|2000-02-18
|Dep
|This code was deprecated in 2000 because there were separate language codes for each individual language represented (Serbian, Croatian, and then Bosnian was added). It was published in a revision of ISO 639-1, but never was included in ISO 639-2. It is considered a macrolanguage (general name for a cluster of closely related individual languages) in ISO 639-3. Its deprecated status was reaffirmed by
the ISO 639 JAC in 2005.
|-
|sr
|srp [scc]
|Serbian
|serbe
|2008-06-28
|CC
|ISO 639-2/B code deprecated in favor of ISO 639-2/T code
|-
|hr
|hrv [scr]
|Croatian
|croate
|2008-06-28
|CC
|ISO 639-2/B code deprecated in favor of ISO 639-2/T code
|}
Referenca: http://www.loc.gov/standards/iso639-2/php/code_changes.php</ref> spoločne z identifikátormi <tt>scc</tt> i <tt>scr</tt>.<ref name="ISO"/>
Vo svete sa pojem srbochorvátčina naďalej normálne používa medzi jazykovedcami, prekladateľmi i profesormi lingvistiky.<ref name="Novacic">Novacic Dejan. [http://archive.is/7h1w] ''Mladina'', [[Ľubľana]], [[13. september|13. septembra]] [[2007]]. Prístup: [[23. august|23. augusta]] [[2015]].</ref> V slavistike sa v súčasnosti okrem názvu „srbochorvátsky“ používa aj názov ''bosniansko-chorváto-srbský jazyk''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bosnian/Croatian/Serbian |url=http://www.seelrc.org/webliography/bcs.ptml |dátum prístupu=2015-08-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130521214915/http://www.seelrc.org/webliography/bcs.ptml |dátum archivácie=2013-05-21 }}</ref> Srbochorvátsky jazyk sa i naďalej vyučuje na mnohých vážených svetových univerzitách: [[Cambridge]], [[Oxford]], [[Sorbonna]], Univerzita štátu Arizona vo [[Phoenix (Arizona)|Phoenixe]], atď.<ref name="Novacic"/>
Niektoré medzinárodné inštitúcie, napríklad [[Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu]] používali oficiálne názov ''bosniansky, chorvátsky alebo srbský jazyk'' (BHS) ako súhrnné označenie jazykov Bosniakov, Chorvátov, Čiernohorcov a Srbov.<ref>[http://www.icty.org/ MKSJ]</ref>
== Nárečia ==
Južnoslovanské jazyky sa historicky vyvinuli v jazykové kontinuum, to jest každý dialekt má spoločné prvky so susediacim nárečím, a rozdiely narastajú s narastajúcou vzdialenosťou; platí to samozrejme iba približne.<ref>Togner (1964), str. 8</ref> Početné sťahovania obyvateľstva v minulosti, súvisiace z rozširovaním [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] na Balkáne, spôsobili, že sa nárečia v niektorých oblastiach miesia a prestupujú. Sťahovanie obyvateľstva v 20. storočí, spôsobené predovšetkým urbanizáciou a vojnami, sa podpísalo na zredukovaní nárečových rozdielov.
===Delenie podľa podoby slova čo ===
V srbochorvátčine existujú tri hlavné nárečia, pomenované podľa opytovacieho zámena, ktoré je v každom nárečí odlišné. Podľa opytovacieho zámena „čo“ teda rozlišujeme v srbochorvátskom jazyku tri hlavné nárečia: <ref name="r1">Togner (1964), str. 6</ref>:
*[[štokavské nárečie]]: Hovorí sa ním v Srbsku, Bosne, Čiernej Hore a v prevažnej časti Chorvátska. Štokavské nárečie je územne najrozšírenejšie.<ref name="r1" /> Všetky štyri spisovné varianty používané v Chorvátsku, v Bosne, v Srbsku a v Čiernej Hore sú založené na tomto nárečí. Pozri nižšie poznámku o torlackom nárečí.
*[[kajkavské nárečie]]: Toto nárečie je rozšírené v severnom Chorvátsku okolo rieky Kupy a na sever od nej až po rieky Muru a Drávu. Slovu „čo“ zodpovedá „kaj“. Je charakteristické veľkou podobnosťou so západnými nárečiami [[slovinčina|slovinčiny]], no nemá dvojné číslo.
*[[čakavské nárečie]]: Týmto nárečím sa hovorí v západnom Chorvátsku, hlavne na Istrii, v Kvarnere a [[Dalmácia|Dalmácii]]. Slovu „čo“ zodpovedá „ča“. Toto nárečie obsahuje početné výpožičky z [[Taliančina|taliančiny]]. Nevšedným rysom čakavského dialektu je jeho archaický [[prízvuk]] – spomedzi všetkým slovanských jazykov [[prízvuk|voľný, pohyblivý a melodický prízvuk]] v čakavskej chorvátčine sa najviac približuje prízvuku [[Praslovančina|praslovančiny]].
Niektorí autori oddeľujú od štokavského nárečia ako samostatnú skupinu [[torlacké nárečie]]. Ďalší autori torlacké nárečie nezaraďujú pod srbochorvátčinu, ale ako prechod medzi srbochorvátčinou a východným južnoslovanskými jazykmi alebo ho zaraďujú pod východné južnoslovanské jazyky.
===Delenie podľa podoby praslovanskej hlásky jať ===
Z iného hľadiska sa nárečia delia podľa výslovnosti praslovanskej samohlásky „jať“, ktorá sa časom zmenila a v súčasnosti sa vyslovuje troma rôznymi spôsobmi. Rozoznávame teda:
* [[ekavské nárečie|ekavské nárečia]] (=[[východné nárečie|východné nárečia]]): jať sa zmenilo na ''e'' (napr. reka)
* [[ijekavské nárečie|ijekavské nárečia]] (=[[jekavské nárečie|jekavské nárečia]], [[jekavsko-ijekavské nárečie|jekavsko-ijekavské nárečia]], [[južné nárečie|južné nárečia]]): jať sa zmenilo na ''je'' v krátkych slabikách a ''ije'' v slabikách dlhých (napr. rjeka, rijeka)
* [[ikavské nárečie|ikavské nárečia]] (=[[západné nárečie|západné nárečia]]): jať sa zmenilo na ''i'' (napr. rika)
Napríklad:
{|
!|Pôvod||ekavsky||ikavsky||ijekavsky</th>
|-
||vrěme||vreme||vrime||vrijeme
|-
||lěp||lep||lip||lijep
|-
||děvojka||devojka||divojka
|djevojka
|-
||věran||veran||viran||vjeran
|-
||selo||selo||selo||selo
|-
||trěbati||trebati||tribati||trebati
|-
||grějati||grejati||grijati||grijati
|}
== Štruktúra jazyka ==
=== Abecedy a výslovnosť ===
Jazyky srbsko-chorvátskeho diasystému sa zapisujú buď [[latinka|latinkou]] alebo [[cyrilika|cyrilikou]]. Srbčina a bosniačtina používa obe abecedy, zatiaľ čo chorvátčina len latinku. Zápis v oboch abecedách je fonetický, a každý znak latinskej abecedy má svoj náprotivok v cyrilike (pričom latinka obsahuje niekoľko dvojznakov). Srbochorvátsku obmenu cyriliky vypracoval v [[19. storočie|19. storočí]] [[Vuk Karadžić]] a latinskú obmenu vytvoril [[Ljudevit Gaj]]. Písmena srbochorvátskej latinky a cyriliky sa dajú na seba prevádzať viac-menej 1:1, na strane latinky pomocou niekoľkých dvojznakov.
* Srbochorvátčina používa znaky, ktoré prevzala z [[Čeština|češtiny]]: Č, Š, Ž
* Okrem toho má i mäkké Ć (mäkšie než Č, prevzaté z [[Poľština|poľštiny]]) a Đ (výslovnosťou niekde medzi (slovenským) Ď a DŽ; niekedy sa opisuje tiež ako DJ, ale to spôsobuje mnoho nejednoznačností)
* LJ [ľ], NJ [ň] a DŽ sú dvojznaky. Prejavuje sa to na ich radení v abecede (napr. LJ je až po LZ), alebo napríklad v krížovkách, kde sa píše do jedného okienka. Výnimkou sú slova, v ktorých sa k sebe dostalo D a Ž (L a J, N a J) morfologickými procesmi a vyslovuje sa ako dva zvuky namiesto ako jeden. Napríklad slovo ''nadživjeti'' (predpona nad-). V cyrilike tento problém odpadá, miesto „наџивети“ sa napíše „надживети“.
* di, ti, ni, li sa vyslovuje vždy tvrdo – dy, ty, ny, ly, napr. ráditi vysl. rádyty – pracovať, rázglednica vysl. rázglednyca a pod.
* Chorvátske H (a srbské Х) sa číta ako naše [ch].
* Е sa nečíta [je], ale [e].
* V srbskej cyrilike oproti ruskej chýbajú písmena Ё, Й, Щ, Ъ, Ы, Ь, Э, Ю, Я.
* Navyše sú písmena Ђ (Đ), Ј (J), Ћ (Ć), Љ (LJ), Њ (NJ), Џ (DŽ).
* J v srbskej cyrilike vypadá rovnako ako v latinke.
* Zahraničné názvy sa v srbčine zapisujú tak, ako sa vyslovia, napr.: [[Grace Kelly]] – Grejs Keli, [[Shakespeare]] – Šekspir. V chorvátčine sa zase názvy ponechávajú v originálnej forme.
Obidve abecedy, cyrilika (''ћирилица''/''ćirilica'') i latinka (''latinica''), majú zhodne po 30 znakov. Rôznia sa len poradím písmen.
Srbochorvátska abeceda vypadá nasledovne:
{| border="1" cellpadding=3 style="text-align:center; border-collapse:collapse;"
|-
| rowspan="2" | veľké:<br />malé: || A || B || C || Č || Ć || D || DŽ || Đ || E || F || G || H || I || J || K || L || LJ || M || N || NJ || O || P || R || S || Š || T || U || V || Z || Ž
|-
| a || b || c || č || ć || d || dž || đ || e || f || g || h || i || j || k || l || lj || m || n || nj || o || p || r || s || š || t || u || v || z || ž
|-
| rowspan=2 | srbský<br />ekvivalent || А || Б || Ц || Ч || Ћ || Д || Џ || Ђ || Е || Ф || Г || Х || И || Ј || К || Л || Љ || М || Н || Њ || О || П || Р || С || Ш || Т || У || В || З || Ж
|-
| а || б || ц || ч || ћ || д || џ || ђ || е || ф || г || х || и || ј || к || л || љ || м || н || њ || о || п || р || с || ш || т || у || в || з || ж
|}
Poradie srbskej cyriliky je nasledujúce: А а Б б В в Г г Д д Ђ ђ Е е Ж ж З з И и Ј ј К к Л л Љ љ М м Н н Њ њ О о П п Р р С с Т т Ћ ћ У у Ф ф Х х Ц ц Ч ч Џ џ Ш ш
=== Fonetika a fonológia ===
V srbochorvátskom jazyku vystupuje 25 spoluhlások. Samohlások je 5 („a“, „e“, „o“, „i“, „u“ – výslovnosť ako po slovensky). Samohlásky sa vyslovujú v podstate tým istým spôsobom ako v slovenčine, iba v dĺžke, predovšetkým v neprízvučným slabikách, sú značné rozdiely. Spolu s tým možno rozpoznať až 10 samohlások.
V srbochorvátčine, podobne ako v niektorých iných slovanských jazykoch, hláska „r“ je slabikotvorná. Obdobne sa môže v cudzích slovách zachovať hláska „l“ ako aj „n“ (napr. v trojslabikovom výraze „bicikl“, alebo dvojslabikovom „njutn“).
Zaujímavým znakom srbochorvátskeho jazyka je [[prízvuk|melodický prízvuk]]. Prízvuk je voľný, t. j. môže byť na ktorejkoľvek slabike slova, a pohyblivý, t. j. môže meniť svoje miesto v rôznych tvaroch toho istého slova. Okrem toho Juhoslovan nezotrváva na jednom tóne, keď vyslovuje prízvučnú samohlásku, ale zvyšuje alebo znižuje hlas. Hovoríme o tzv. klesavej alebo stúpavej intonácii.
=== Slovná zásoba ===
Odchýlky v slovnej zásobe sú spôsobené tým, že chorvátčina, rovnako ako čeština, je puristický jazyk (nahradzuje výpožičky [[Neologizmus|neologizmami]]), zatiaľ čo srbčina, rovnako ako poľština, puristická nie je.<ref name="PJ59">{{Citácia knihy | priezvisko = Radovanović | meno = Milorad | odkaz na autora = | titul = Planiranje jezika | vydavateľ = Izdavačka knjižarica Zorvana Stojanovića Sremski Karlovci | miesto = Novi Sad | rok = 2004 | počet strán =
| isbn = 86-7543-088-4 | kapitola = O evropeizaciji u eksternoj ravni | strany = 59 | jazyk = srbčina/srbochorvátčina}}</ref> Príkladom môže byť chorvátsky ''zemljopis'' ([[zemepis]]) vs. srbská ''geografija'' ([[geografia]]). Srbčina nemá problém preberať cudzie slová a bežne ich používať, a to nielen zo západoeurópskych jazykov, ale paradoxne aj z chorvátčiny samotnej.<ref name="PJ59"/> Okrem toho sa množstvo regionálnych variant objavuje taktiež aj v Bosne a Hercegovine, či Čiernej Hore.
V morfológii je niekoľko odchýlok. Študentka sa srbsky povie ''studentkinja'', zatiaľ čo chorvátsky ''studentica'', profesorka sa srbsky povie ''profesorka'', zatiaľ čo chorvátsky ''profesorica''. Chorvátčina (v srbochorvátskej terminológii „západný variant“) má sklony tiahnuť ku [[germanizmus|germanizmom]] a používať niektoré slová latinského pôvodu, zatiaľ čo srbčina („východný variant“) používa množstvo [[turcizmus|turcizmov]] a slov [[grécke jazyky|gréckeho]] pôvodu, hlavne vďaka náboženským a kultúrnym odlišnostiam.
;Príklad''':<br />
Kuchynská [[Chlorid sodný|soľ]] je slúčenina [[sodík]]u a [[Chlór|chlóru]].<br />
''Kuhinjska sol je spoj natrija i klora.'' (chorvátsky)<br />
''Kuhinjska so je jedinjenje natrijuma i hlora.'' (srbsky)
Srbochorvátčina prevzala množstvo slov z [[Turečtina|turečtiny]] a cez ňu sprostredkovane i z [[Arabčina|arabčiny]] a [[perzské jazyky|perzštiny]]; je to dôsledok dlhodobej tureckej nadvlády nad Balkánom.
V menšej miere je slovná zásoba ovplyvnená tiež [[Nemčina|nemčinou]], [[Maďarčina|maďarčinou]] a gréčtinou.
=== Gramatika ===
Srbochorvátčinu charakterizuje bohatá flexia. Má sedem [[Pád (jazykoveda)|pádov]] ([[datív]] a [[Lokál (pád)|lokál]] majú obyčajne identickú formu, z výnimkou rozdielov v intonácii v niektorých jednoslabičných výrazov), jednotné a množné číslo a sedem slovesných časov: prítomný, minulý, imperfektum, predminulý, aorist, budúci a druhý budúci.
{| class="wikitable"
|-
! '''Jednotné číslo'''
! Trieda I - Mužský I <br />''okno''
! Trieda I - Mužský II<br /> ''ac'', živých<br />''somár''
! Trieda I - Stredný<br />''obec''
! Trieda I - Stredný<br /> ''-e''** <br />''strom'', ''Mile'' (meno)
! Trieda II -Ženský<br />''žena''
! Trieda II - ŽenskýI <br /> -ka <br />''banka''
! Trieda II - Ženský I <br /> -ga <br />''kniha''
! Trieda III -Ženský II <br /> ''láska''
|-
| '''Nominatív'''
| prozor
| magarac
| selo
| drvo, Mile
| žena
| banka
| knjiga
| ljubav
|-
| '''Genitív'''
| prozora
| magarca
| sela
| drveta, Mileta
| žene
| banke
| knjige
| ljubavi
|-
| '''Datív'''
| prozôru
| magârcu
| sêlu
| drvêtu, Miletu
| žêni
| bânci
| knjizi
| ljubâvi
|-
| '''Akuzatív'''
| prozor
| magarca
| selo
| drvo, Mileta
| ženu
| banku
| knjigu
| ljubav
|-
| '''Vokatív'''
| prozore
| magarče
| selō
| drvō, Mile
| ženō
| bankō
| knjigō
| ljubavi
|-
| '''Inštrumentál'''
| prozorom
| magarcom
| selom
| drvetom, Miletom
| ženom
| bankom
| knjigom
| ljubavi, ljubavlju
|-
| '''Lokál'''
| prozóru
| magárcu
| sélu
| drvétu, Miletu
| žéni
| bánci
| knjizi
| ljubavi
|-
! '''Množné číslo'''
! ''okná''
! ''somáre''
! ''dediny''
! ''stromy''
! ''ženy''
! ''banky''
! ''knihy''
! ''láska''
|-
| '''Nominatív'''
| prozori
| magarci
| sela
| drva
| žene
| banke
| knjige
| ljubavi
|-
| '''Genitív'''
| prózorā
| mágarcā
| sélā
| drvā
| ženā
| bánkā
| knjigā
| ljubavi
|-
| '''Datív''''
| prozorima
| magarcima
| selima
| drvima
| ženama
| bankama
| knjigama
| ljubavima
|-
| '''Akuzatív'''
| prozore
| magarce
| sela
| drva
| žene
| banke
| knjige
| ljubavi
|-
| '''Vokatív'''
| prozori
| magarci
| sela
| drva
| žene
| banke
| knjige
| ljubavi
|-
| '''Inštrumentál'''
| prozorima
| magarcima
| selima
| drvima
| ženama
| bankama
| knjigama
| ljubavima
|-
| '''Lokál'''
| prozorima
| magarcima
| selima
| drvima
| ženama
| bankama
| knjigama
| ljubavima
|}
'''Slovesá'''
'''Raditi''' (''robiť'')
{| class="wikitable"
|-
! rowspan="2" | Zámeno
! rowspan="2" | Prítomný (Prezent)
! colspan="2" | Budúci (Futur)
! colspan="4" | Minulý (Prošla)
|-
! 1
! 2
! Perfektum (Perfekt)
! Aorist (Aorist)
! Imperfektum (Imperfekt)
! Predminulý (Pluskvamperfekt)
|-
| '''Jа''' (''Ja'')
| radi'''m'''
| '''ću''' raditi/radi'''ću'''/'''ću''' da radim
| budem radi'''o'''/'''la'''
| sam radi'''o'''/'''la'''; radi'''o'''/'''la''' sam
| izradi'''h'''
| rad+'''ih'''
| bio sam radio/bila sam radila
|-
| '''Ti''' (''Ty'')
| radi'''š'''
| '''ćes''' raditi/radi'''ćeš'''/'''ćeš''' da radiš
| budeš radi'''o'''/'''la'''
| si radi'''o'''/'''la'''; radi'''o'''/'''la''' si
| izradi
| rad+'''iše'''
| bio si radio/bila si radila
|-
| '''On, Ona, Ono''' (''On, Ona, Ono'')
| radi
| '''će''' raditi/radi'''će'''/'''će''' da radi
| bude radi'''o'''/'''la'''/'''lo'''
| je radi'''o'''/'''la'''/'''lo'''; radi'''o'''/'''la'''/'''lo''' je
| izradi
| rad+'''iše'''
| bio je radio/bila je radila/bilo je radilo
|-
| '''Mi''' (''My'')
| radi'''mo'''
| '''ćemo''' raditi/radi'''ćemo'''/'''ćemo''' da radimo
| budemo radi'''li'''/'''le'''
| smo radi'''li'''/'''le'''; radi'''li'''/'''le''' smo
| izradi'''smo'''
| rad+'''ismo'''
| bili smo radili/bile smo radili
|-
| '''Vi''' (''Vy'')
| radi'''te'''
| '''ćete''' raditi/radi'''ćete'''/'''ćete''' da radite
| budete radi'''li'''/'''le'''
| ste radi'''li'''/'''le'''; radi'''li'''/'''le''' ste
| izradi'''ste'''
| rad+'''iste'''
| bili ste radili/bile ste radile
|-
| '''Oni, One, Ona''' (''Oni, Ony'')
| rad'''e'''
| '''će''' raditi/radi'''će'''/'''će''' da rade
| budu radi'''li'''/'''le'''/'''la'''
| su radi'''li'''/radi'''le'''/radi'''la'''; radi'''li'''/'''le'''/'''la''' su
| izrad'''iše'''
| radi+'''jahu'''
| bili su radili/bile su radile/bila su radila
|}
== Ukážkový text ==
Nasledujúce príklady, prevzaté z článku 1-6 [[Všeobecná deklarácia ľudských práv|Všeobecnej deklarácie ľudských práv]], majú demonštrovať rozdiely medzi spisovnými varietami, o ktorým sme pojednávali v tomto článku.
Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odsek na to samozrejme nestačí.
{| class="wikitable"
! Chorvátsky
! Bosniansky
! Srbsky
! style="background-color:#ffffff" | Slovensky
|-
| '''Opća''' deklaracija o pravima čov'''je'''ka
| '''Opća''' deklaracija o pravima čov'''je'''ka
| '''Opšta''' deklaracija o pravima čov'''(j)e'''ka
| style="background-color:#ffffff" | Všeobecná deklarácia ľudských práv
|-
| Član'''ak''' 1. Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sv'''ije'''šću i treba'''ju''' jedno prema drugome postupa'''ti''' u duhu bratstva.
| Član 1. Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sv'''ije'''šću i treba '''da''' jedno prema drugome postupa'''ju''' u duhu bratstva.
| Član 1. Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sv'''(ij)e'''šću i treba '''da''' jedno prema drugome postupa'''ju''' u duhu bratstva.
| style="background-color:#ffffff" | Článok 1. Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.
|-
| Član'''ak''' 2. Svakome su dostupna sva prava i slobode navedene u ovoj Deklaraciji bez razlike bilo koje vrste, kao što su rasa, boja, '''spol''', jezik, v'''je'''ra, političko ili drugo mišljenje, narodnosno ili društveno '''podrijetlo''', imovina, rođenje ili drugi pravni položaj. <br /> Nadalje, ne sm'''ije''' '''se činiti''' bilo kakva razlika '''temeljem''' političkog, pravnog ili međunarodnog položaja zemlje ili područja kojima '''neka osoba''' pripada, bilo da je ovo područje nezavisno, pod '''skrbništvom''', nesamoupravno, ili da se nalazi ma pod kojim drugim ograničenjima suverenosti.
| Član 2. Svakome su dostupna sva prava i slobode navedene u ovoj Deklaraciji bez razlike bilo koje vrste, kao što su rasa, boja, '''spol''', jezik, v'''je'''ra, političko ili drugo mišljenje, narodnosno ili društveno por'''ije'''klo, imovina, rođenje ili drugi pravni položaj. <br /> Nadalje, ne sm'''ije''' '''da se čini''' bilo kakva razlika '''na osnovu''' političkog, pravnog ili međunarodnog položaja zemlje ili područja kojima '''neka osoba''' pripada, bilo da je ovo područje nezavisno, pod '''starateljstvom''', nesamoupravno, ili da se nalazi ma pod kojim drugim ograničenjima suverenosti.
| Član 2. Svakome su dostupna sva prava i slobode navedene u ovoj Deklaraciji bez razlike bilo koje vrste, kao što su rasa, boja, '''pol''', jezik, v'''(j)e'''ra, političko ili drugo mišljenje, narodnosno ili društveno por'''(ij)e'''klo, imovina, rođenje ili drugi pravni položaj.<br /> Nadalje, ne sm'''(ij)e''' '''da se čini''' bilo kakva razlika '''na osnovu''' političkog, pravnog ili međunarodnog položaja zemlje ili područja kojima '''neko lice''' pripada, bilo da je ovo područje nezavisno, pod '''starateljstvom''', nesamoupravno, ili da se nalazi ma pod kojim drugim ograničenjima suverenosti.
| style="background-color:#ffffff" | Článok 2. Každý má všetky práva a všetky slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania najmä pod ľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia Žiaden rozdiel sa nebude robiť na podklade politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba prísluší, či je to krajina alebo územie nezávislé alebo pod poručenstvom, nesamosprávne alebo podrobené hocijakému inému obmedzeniu suverenity.
.
|-
| Član'''ak''' 3. '''Svatko''' ima pravo na život, slobodu i '''osobnu sigurnost'''.
| Član 3. '''Svako''' ima pravo na život, slobodu i '''ličnu sigurnost'''.
| Član 3. '''Svako''' ima pravo na život, slobodu i '''ličnu bezb(j)ednost'''.
| style="background-color:#ffffff" | Článok 3. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.
|-
| Član'''ak''' 4. '''Nitko''' ne sm'''ije''' '''biti''' držan u ropstvu ili ropskom odnosu; ropstvo i trgovina robljem zabranjuje se u svim njihovim '''oblicima'''.
| Član 4. '''Niko''' ne sm'''ije''' '''biti''' držan u ropstvu ili ropskom odnosu; ropstvo i trgovina robljem zabranjuje se u svim njihovim '''oblicima'''.
| Član 4. '''Niko''' ne sm'''(ij)e''' '''da bude''' držan u ropstvu ili ropskom odnosu; ropstvo i trgovina robljem zabranjuje se u svim njihovim '''formama'''.
| style="background-color:#ffffff" | Článok 4. Nikto sa nesmie držať v otroctve alebo v nevoľníctve: všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané.
|-
| Član'''ak''' 5. '''Nitko''' ne sm'''ije''' '''biti''' podvrgnut mučenju ili okrutnom, nečov'''je'''čnom ili ponižavajućem postupku ili kažnjavanju.
| Član 5. '''Niko''' ne sm'''ije''' '''biti''' podvrgnut mučenju ili okrutnom, nečov'''je'''čnom ili ponižavajućem postupku ili kažnjavanju.
| Član 5. '''Niko''' ne sm'''(ij)e''' '''da bude''' podvrgnut mučenju ili okrutnom, nečov'''e'''čnom ili ponižavajućem postupku ili kažnjavanju.
| style="background-color:#ffffff" | Článok 5. Nikto nesmie byť mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
|-
| Član'''ak''' 6. '''Svatko''' ima pravo '''svugdje''' se pred zakonom priznavati kao '''osoba'''.
| Član 6. '''Svako''' ima pravo da se '''svagdje''' pred zakonom priznaje kao '''osoba'''.
| Član 6. '''Svako''' ima pravo da se '''svuda''' pred zakonom priznaje kao '''lice'''.
| style="background-color:#ffffff" | Článok 6. Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť.
|-
| colspan=5 style="background-color:#ffffff" | <small>'''Zdroje:''' Bosniansky text je prevzatý z [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src1.htm oficiálneho prekladu] kancelárie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ako aj slovenský originál]). Tento bosniansky text bol preložený do chorvátčiny a srbčiny počas [http://www.daniel.buncic.de/ssl91/ seminára na pôde Univerzity v Bonne] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100318031318/http://www.daniel.buncic.de/ssl91/ |date=2010-03-18 }}. Oficiálne ([http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src3.htm srbská] a [http://www.unhchr.ch/udhr/lang/src2.htm chorvátska]) verzie boli preložené nezávisle od bosnianskej, a preto obsahujú hlavne individuálne, skôr než lingvistické, rozdiely.
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
* Badurina, Lada a Pranjković, Ivo (2009). ''Jezični varijeteti i nacionalni identiteti''. Disput, Záhreb.
* Blum, Daniel (2005). ''Sprache und Politik''. Ergon, Heidelberg.
* Greenberg, Robert D. (2008). ''Language and Identity in the Balkans. Serbo-Croatian and its Disintegration''. Oxford University Press, New York.
* Kordič, Snježana (2010). ''Jezik i nacionalizam''. Durieux, Záhreb.
* Togner, Vladimír (1963). ''Cvičebnice srbocharvátštiny''. Státní pedagogické nakladatelství, Praha.
== Zdroje ==
{{Preklad|en|Serbo-Croatian|681306666|sh|Srpskohrvatski jezik|15761668|cs|Srbochorvatština|12852743}}
{{slovanské jazyky}}
[[Kategória:Južnoslovanské jazyky]]
cavmh10g42kqadqhqemjmv5599jgjr9
Stanfordský väzenský experiment
0
166057
8214013
7862063
2026-05-15T04:41:16Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214013
wikitext
text/x-wiki
'''Stanfordský väzenský experiment''' (1971) bol psychologický [[pokus]], ktorého cieľom bolo preskúmať vplyv pôsobenia situácií, v ktorých sa prejavuje vplyv získanej moci či podriadenosti na obyčajných, neagresívnych, psychicky zdravých ľudí.
== Začiatok pokusu; východiská pokusu ==
[[Philip Zimbardo]] si prostredníctvom inzerátu v novinách našiel dobrovoľníkov pre štúdiu o psychologických účinkoch života v zajatí. Z nich na základe diagnostických rozhovorov a testov vylúčil všetky patogénne osobnosti, tých, ktorí mali záznamy v trestnom registri či užívali drogy. Vo výslednej vzorke ostalo 24 vysokoškolských študentov. Hoci situácia onedlho po začatí experimentu formovala správanie oboch skupín antagonisticky, neboli to ani dozorcovia ani väzni: Len hod mincou rozhodol, kto z nich sa stane dozorcom a kto väzňom. Cieľom bolo tlak na väzňov stupňovať a sledovať, či je umelo vytvorená situácia silnejšia ako osobnostné predpoklady oboch skupín sledovaných.
Zimbardo priebeh experimentu monitoroval [[videokamera|videokamerou]] a odpočúvacím zariadením. Snažil sa vytvoriť také podmienky, v ktorých sa podľa jeho predpokladov mali rozvíjať dezorientácia, depersonalizácia a deindividualizácia.
== Rozdelenie dozorcov podľa prístupu k väzňom ==
Dozorcovia začali šokujúco skoro väzňov šikanovať oveľa viac, ako zneli pokyny. Podľa výsledkov osobnostných testov to mali byť všetko bezproblémoví ľudia, v skutočnosti sa v priebehu pokusu správali trojakým spôsobom:
* niektorí spravodlivo dodržiavali pravidlá väzenia
* iní spolucítili s väzňami a netrestali ich
* no boli tu i takí, ktorí sa správali ponižujúco a väzňov tvrdo trestali
== Rozdelenie väzňov podľa ich reakcií na ponižujúcu situáciu ==
Hoci väzňov spočiatku situácia stmelila (prvá vzbura), neskôr ako skupina väzni prestali držať spolu. Niekoľko študentov z pokusu bolo vylúčených kvôli depresiám a strachu, a ostatní na tom boli lepšie len preto, že zvolili slepú poslušnosť.
S frustráciou a bezmocnosťou sa vyrovnávali rôznymi spôsobmi:
* vzbura,
* emocionálne zrútenie, ktoré pozorovali u štyroch väzňov
* psychosomatické vyrážky po celom tele
* niektorí sa snažili za každú cenu dodržiavať všetky príkazy dozorcov a nerobiť problémy
== Pravidlá a podmienky ==
Boli prevzaté z väznice Palo Alto v Kalifornii. Niektoré z nich:
* Väzeň musí byť ticho v dobe odpočinku, po zhasnutí svetiel, v priebehu jedla a vždy, keď je mimo priestorov väzenia
* Väzni sa musia oslovovať číslami
* Väzni musia dozorcu oslovovať 'Mr. Correctional Officer' („pán nápravný dôstojník“)
* Porušenie pravidiel môže byť trestané
* Okrem toho väzňom i dozorcom pridelili uniformu, korešpondujúcu s ich postavením.
== Priebeh pokusu ==
Zimbardo umiestnil pokus do pivničných priestorov [[Stanfordova univerzita|Stanfordovej univerzity]] do priestorov bez okien. Keďže väzni nemohli sledovať striedanie dňa a noci, stratlili pojem o čase. Dozorcovia na rozdiel od „väzňov“ mohli po skončení „práce“ chodiť aj domov, no mnohí túto možnosť čoraz menej využívali, páčila sa im ich nadobudnutá moc.
V priebehu experimentu sa vytvárali situácie, ktoré väzňov ponižovali a dozorcom nadmieru upevňovali moc a postavenie. Počiatočné rozdiely tohto druhu vymodeloval Zimbardo: už aj vyzdvihnutie väzňov pripomínalo zatknutie, odobrali im odtlačky prstov, identifikovali ich a umiestnili do cely predbežného zadržania, so zaviazanými očami ich previezli do väzenia. Po príchode ich dozorcovia systematicky prehľadali, vyzliekli donaha a odvšivavili. Väzni dostali ako oblečenie vrece, sieťku na vlasy, gumené sandále, väzenské čísla a reťaz pripevnenú na pravej nohe, ktorá im mala stále pripomínať, že sú vo väzení. Nedostali spodnú bielizeň. Dozorcovia ich mali oslovovať iba číslom.
Dozorcovia dostali uniformu väzenských dozorcov a tmavé okuliare, aby bolo znemožnené nadviazanie očného kontaktu.
== Pokyn nepoužívať násilie ==
Nemali žiadne ďalšie pokyny, ako sa správať, len jeden: Mali zabezpečiť dodržiavanie poriadku a to bez použitia násilia (toto nariadenie čím ďalej, tým viac porušovali a posun svojho hodnotenia a správania si pritom neuvedomovali).
Už prvú noc dozorcovia väzňov prebudili o pol tretej, aby ich spočítali, išlo o demonštráciu moci a o snahu ponížiť väzňov, aby ich ako nepriateľskú skupinu ovládli. Prvý deň však väzni nebrali dozorcov vážne, dozorcovia boli neistí, no v druhý deň ráno vypukla vzbura.
Obe skupiny v rekordne krátkom čase zabudli na to, že v skutočnosti sú ľudia s rovnakým postavením – bezúhonní študenti.
== Vzbura už na druhý deň ==
Väzňom sa ich situácia prestala páčiť, nechceli pochopiť zmenu správania sa ich kolegov v roli dozorcov a na protest si strhli sieťky a čísla a zabarikádovali sa v celách. Dozorcovia nastolili poriadok odohnaním väzňov od dverí hasiacimi prístrojmi. Potrestali ich: Väzňov vyzliekli, vybrali z ciel postele. Vodcov vzbury zavreli na samotke. A aby rozbili väzby medzi väzňami, vytvorili celu privilegovaných väzňov, ktorí sa do vzbury nezapojili. Prostredníctvom lepšieho jedla a o niečo dôstojnejších podmienok nebúriacich sa väzňov odmenili (mohli napr. používať WC, na rozdiel od svojich kolegov v obyčajných celách, kde na podobné účely slúžilo vedro a kde sa šíril obrovský zápach). Potom začali presúvať niektorých ľudí zo samotky do privilegovanej cely a naopak, vytvárali zdanie, že niektorí väzni s nimi spolupracujú (hoci to pravda nebola). V dôsledku toho sa väzni začali vzájomne upodozrievať a prestali si dôverovať.
== Systém privilégií a trestov ==
Dozorcovia začali intenzívne využívať systém privilégií a trestov (privilégiom sa stalo aj uspokojovanie základných ľudských potrieb ako je napr. chodenie na záchod). Vyvolať pocity nedostatočnosti sa dozorcom darilo veľmi ľahko a tiež sa im podarilo dosiahnuť, že väzni za nečestnosť a zbabelosť považovali napokon i odchod z ponižujúcej situácie. Dozorci používali ako tresty i tvrdé a vyčerpávajúce telesné cvičenia.
== Návšteva rodičov a priateľov ==
V deň, keď bola povolená návšteva rodičov a priateľov, dozorcovia výrazne zlepšili podmienky väzňov, bolo čisto, väzni sa mohli umyť, dostali jedlo, hrala hudba. Napriek tomu i tí rodičia, ktorí boli podmienkami znepokojení, taktiež boli pohltení situáciou. Nepožadovali ukončenie experimentu, ani zlepšenie podmienok všetkých väzňov, požadovali len zlepšenie podmienok pre ich rodinného príslušníka.
Neskôr Zimbardo prostredníctvom videokamery zistil, že dozorcovia pritvrdzujú násilie voči väzňom v nočných hodinách, v domnienke, že ich nikto nevidí.
== Rozhodnutie predčasne ukončiť experiment ==
Zimbardo sa ako vrchný dozorca postupne zžil s experimentom. Až keď väzenie navštívila výskumníčka z prostredia mimo pokusu Christina Maslach, a priniesla ešte nezaujatý pohľad, šokoval ju obraz väzňov, pod dohľadom dozorcov pochodujúcich na záchod s vrecami na hlavách, so spútanými rukami a držiac sa za ramená. Na jej odporúčanie Zimbardo experiment skutočne po šiestich dňoch predčasne ukončil. Uvedomil si, že pokus sa stal z psychického i fyzického hľadiska nebezpečným.
== Zimbardo ako najvyšší dozorca ==
To, ako sa všetci vžili do svojich úloh, prekvapivo dokumentuje aj prípad tvorcu experimentu - Zimbarda.
Ako zahrnul do vyhodnotenia svojho experimentu, i on sám prepadol roli najvyššieho dozorcu a stratil na určitý čas od pokusu odstup. Až neskôr si uvedomil svoju vlastnú premenu a moc situácie: Začal hovoriť, chodiť a konať ako rigidná autorita, ktorá sa stará viac o bezpečnosť „svojho väzenia“ (Keď sa k nemu dostali reči o plánovanom úteku, snažil sa premiestniť celý experiment do skutočného väzenia.) ako o ľudí, ktorí boli zverení do starostlivosti jemu ako psychológovi.
Za najhlbší dôkaz moci situácie považuje premenu, ktorá postihla jeho samého.
== Závery a kritika ==
Spôsob a dramatická rýchlosť, ako sa zmenilo správanie oboch skupín, bolo úplne šokujúce tak pre zúčastnených, ako i pre Zimbarda. Ukázalo sa, že zdravý človek, ak je vystavený extrémnym podmienkam, sa môže radikálne zmeniť (alebo zmeniť svoje správanie) a to v rekordne krátkom čase.
Hlavný záver, ktorý Zimbardo urobil z tohto experimentu, bol názor, že brutálne zločiny (napríklad v čase vojny) nie sú dielom psychopatov ani ľudských netvorov, ale obyčajných ľudí vystavených neprekonateľnému tlaku okolností.
Za tento postoj i za experiment samotný bol často kritizovaný a to z rôznych pozícií:
* Reprezentatívnosť pokusu bola spochybňovaná príliš malým počtom účastníkov pokusu
* Voči Zimbardovi bola vznesená výčitka, že svojimi závermi odoberá človeku zodpovednosť za jeho konanie, keď všetko môže byť vysvetlené ako tlak okolností
* Experiment bol označený za neetický
Významný predstaviteľ frankfurtskej školy sociálnej psychológie, [[Erich Fromm]], sa vo svojom diele "Anatómia ľudskej deštruktivity" stavia proti takému vyhodnoteniu experimentu, podľa ktorého samotná situácia (v tomto prípade väzenské prostredie) je schopná premeniť dozorcov z obyčajných ľudí na neľútostných sadistov a väzňov na zbabelých niktošov. Argumentuje tým, že hoci boli všetci dozorcovia zasadení do rovnakej situácie, dve tretiny dozorcov z vlastného rozhodnutia sa neuchýlili k žiadnym sadistickým činom. Podľa neho experiment dokazuje opak: nie je jednoduché ani vložením človeka do nepriaznivej situácie premeniť ho na sadistu.
== Film ==
V roku 2000 vznikol v Nemecku film [[Experiment (film)|Experiment]] (Das Experiment), ktorý bol inšpirovaný stanfordským väzeňským experimentom. Ako v skutočnosti pri experimente, i tu sa experiment vyvinie do modelovej situáce dvoch nepriateľských skupín a dozorcovia začnú terorizovat väzňov. Profesor, vedúci experimentu, odmietal jeho prerušenie pri prvých známkach problémov a po piatich dňoch sa situácia úplne vymkla kontrole a končí tragicky.
* ''námet:'' Mario Giordano (román Black Box)
* ''režisér:'' Oliver Hirschbiegel
* ''scenár:'' Don Bohlinger, Christoph Darnstädt, Mario Giordano
* ''kamera:'' Rainer Klausmann
* ''hrajú:'' Moritz Bleibtreu, Christian Berkel, Oliver Stokowski, Wotan Wilke
* ''hudba:'' Alexander Bubenheim
== Zdroje ==
* https://web.archive.org/web/20061201160049/http://diskurz.sk/masaryk/spx9_skupiny.doc
== Externé odkazy ==
* [http://www.prisonexp.org Domovská stránka Stanfordského experimentu]
* [http://www.zimbardo.com Domovská stránka Philipa Zimbarda] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040319114719/http://www.zimbardo.com/ |date=2004-03-19 }}
[[Kategória:Sociálna psychológia]]
[[Kategória:Psychologické experimenty]]
b0ed6c293i96lmrlewfq52gr4qf1wfc
Krchleby (okres Kutná Hora)
0
170572
8214019
8182655
2026-05-15T05:27:06Z
Akul59
168826
Ext, odkazy, autoritné údaje, wl, obr.
8214019
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Česká obec
| názov = Krchleby
| typ = obec
| znak =
| vlajka =
| obrázok = Krchleby A. Kostel svatého Václava.jpg
| popis = <!-- výklenková kaple Panny Marie v Krchlebech -->
| ob.roz.pôs = Čáslav
| pov.ob = Čáslav
| krajina = Čechy
| rieka =
| nadmorská výška = 277
| zemepisná šírka = 49,877222
| zemepisná dĺžka = 15,339444
| rozloha = 5,99
| prvá zmienka = 1257
| starosta = Bc. Bohumila Jeřichová
| PSČ = 286 01
| početč = 2
| početzsj = 2
| početk = 2
| NUTS5 = CZ0205 534153
| adresa = Krchleby 166<br />286 01 Čáslav
| email = krchleby@krchleby-kh.cz
| mapa =
| popis mapy =
| web = www.krchleby-kh.cz
| commons = Krchleby (Kutná Hora District)
}}
'''Krchleby''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 406 obyvateľov, z toho 184 mužov a 222 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,1 roka (muži 43,5 roka, ženy 41,0 roka).
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Krchleby (Kutná Hora District)}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
{{český výhonok}}
{{Obce okresu Kutná Hora}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]]
nhom4y5pcl7bwzwo0i4av5khsydp2au
AFC Nové Mesto nad Váhom
0
173187
8214134
7962079
2026-05-15T09:22:49Z
~2026-29200-00
294941
doplnenie informácii
8214134
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub |
názovklubu = AFC Nové Mesto nad Váhom|
obrázok = |
celýnázov = Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom |
prezývka = Považan|
založený = [[1922]] |
štadión = [[Areál AFC Považan]],<br />[[Nové Mesto nad Váhom]]|
kapacita = 4 500 (4 500 na sedenie)|
tréner = {{minivlajka|Slovensko}} Martin Krajčovič |
majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ing. Dušan Današ]] |
liga = [[3. liga]] |
sezóna = [[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]] |
pozícia = 15. miesto (zostup) |
vzor_lp1=|vzor_t1=_adidasliberowhite|vzor_pp1=|
ľavéplece1=FFFFFF|telo1=339966|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
vzor_lp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_t2=_adidaslibero| vzor_pp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_tr2=_white stripes|
ľavéplece2=339966|telo2=339966|pravéplece2=339966|trenírky2=339966|ponožky2=339966
}}
[[Súbor:AFC Nové Mesto nad Váhom znak.jpg|náhľad|znak AFC Nové Mesto nad Váhom]]
'''AFC Nové Mesto nad Váhom''' dlhým tvarom ''Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom'' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] so sídlom v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. V súčasnosti hrá v [[4. liga|4. lige]].
== História klubu ==
=== Začiatky klubu ===
Klub bol založený v roku 1922 z uličných futbalových mužstiev pod názvom ŠK Nové Mesto nad Váhom. V roku 1928 sa klub premenoval na Slávia. Okrem Slávie pôsobili v meste aj kluby Orol a Makkabea. V januári 1932 sa zlúčili a pôsobili pod názvom AC. V roku 1933 postúpil AC do 1.
triedy B, ďalší rok sa stalo Nové Mesto úspešným účastníkom Majstrovstiev župy. V roku 1938 to bolo 5. miesto, v roku 1939 obsadil AC 4. miesto
a v roku 1940 dosiahol klub 2. miesto.
V roku 1941 prišlo k reorganizácii súťaží keď sa súťaž rozdelila do dvoch divízií – Západ a Východ. Do západnej skupiny mal postúpiť i klub AC, ale okrem víťaza ŠK Baťovany postúpili kluby, ktoré skončili za AC Nové Mesto nad Váhom. Práve tento moment mal na futbal v Novom Meste nad Váhom veľký dopad, keď futbalový klub ukončil svoju činnosť.
=== Po 2. svetovej vojne ===
Po skončení 2. svetovej vojny sa pod názvom ŠK rodila snaha nadviazať na bohatú tradíciu vtedajšieho AC. V rokoch 1952/1958 pod názvom Tatran hrali novomešťania prvú triedu. V roku 1958 vzniká zlúčením Tatrana a Dukly TJ Považan. V tomto období sa navyše dobudoval športový areál. V sezóne 1960/61 už Považan postúpil do Majstrovstiev kraja. V tomto období sa v klube sformovala dobrá partia futbalistov, ktorí sa v ďalších rokoch presadili do vyšších súťaží. Najznámejším z nich bol Janko Ondrášek, ktorý si po prestupe do Interu Bratislava zahral i v reprezentácii bývalej ČSR.
Po sezóne 1968/69 Považan zostupuje až do oblastnej súťaže. Na návrat do Majstrovstiev kraja potreboval klub 7 sezón. Po skvelých umiestneniach sa Považanu splnil sen o postupe do 2. Slovenskej národnej ligy v sezóne 1984/85, keď suverénne ovládol ligu a zvládol aj kvalifikáciu so Zlatými Moravcami.
=== 90. roky v znamení 3. ligy ===
V sezóne 1993/94 po reorganizácii súťaží si klub vybojovali postup do III. ligy západ. V sezóne 1995/96 pôsobil v klube v rámci hosťovania
slávny bundesligový fantóm [[Marek Mintál]], ktorý vtedy ešte len rozbiehal svoju slávnu futbalovú kariéru. V sezóne 1998/99 dosiahli novomešťania najlepšie umiestnenie, keď obsadili v III. lige západ skvelé 2. miesto. V sezóne 2001/02 nastala v klube kríza, ktorej dôsledkom bol zostup do IV. ligy – severozápad. V klube nezostal kameň na kameni, odišlo 80% hráčov a taktiež celé vedenie mužstva.
Novomešťania sa dokázali zmobilizovať a v sezóne 2003/04 postúpili kurióznym spôsobom späť do III. ligy – západ. V sezóne 2003/04 mužstvo dosiahlo celkovo druhé miesto s rovnakým počtom bodov ako [[Horná Streda]]. O prvenstve rozhodlo celkové skóre. [[Horná Streda]] ale postup z finančných dôvodov odmietla.
=== 2014 - nová výzva a postup o poschodie vyššie ===
Po presne desiatich rokoch v III. lige – západ prišiel historický úspech v podobe postupu do [[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet ligy]] (II. ligy). Mužstvo obsadilo celkovo 3. miesto a postúpilo do novovytvorenej 2. ligy, keď sa počet účastníkov v II. lige zvýšil v dôsledku reorganizácii súťaží. V premiérovej druholigovej sezóne patrila [[Nové Mesto nad Váhom|Novému Mestu nad Váhom]] po jesennej časti [[DOXXbet liga 2014/2015|DOXXbet ligy]] posledná priečka a tím sa tak dostal do skupiny o zostup do [[3. liga|III. ligy]] západ. Avšak mužstvo sa na jar neuveriteľne zdvihlo a pod vedením [[Miloš Lintner|Miloša Lintnera]] si nakoniec mužstvo uchovalo druholigovú príslušnosť. Jesennú časť začali Novomešťania vo veľkom štýle, keď si dlhšiu dobu udržiavali umiestnenie v prvej šestke. Skvelé výkony mužstva navyše podčiarklo aj účinkovanie v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]], keď sa mužstvo dokázalo prebojovať až do [[Slovenský pohár vo futbale 2015/2016|osemfinále]], kde však nešťastne, po pokutových kopoch, podľahlo [[FK Senica|Senici.]] Nakoniec v sezóne [[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] mužstvu len tesne unikla nadstavbová účasť o postup do [[Fortuna liga|Fortuna ligy]], keď AFC nedokázalo využiť výhodu domáceho prostredia a v dohrávke posledného kola podľahlo [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Novomešťania sa však aj napriek nepríjemnej strate trénera (zo zdravotných dôvodov musel nútene vynechať niekoľko zápasov) poľahky zachránili druholigovú príslušnosť. S novou sezónou [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] prišla zmena na trénerskej pozícii, keď si mužstvo prebral ambiciózny tréner [[Dušan Kramlík]]. Ten mužstvo počas letnej prestávky stabilizoval a vhodne doplnil chýbajúce posty v mužstve. V [[Slovenský pohár vo futbale|pohári]] mužstvo tentokrát skončilo o kolo skôr, keď Novomešťanom vystavil stopku trnavský [[FC Spartak Trnava|Spartak]]. Počas sezóny Nové Mesto dlho bojovalo o prvú šestku, postup však Novomešťanom unikol o štyri body, a tak si aj do tretice zahrali o zotrvanie v súťaži. Tentokrát však kvôli opätovnej reorganizácii súťaže vypadávalo až 5 mužstiev a víťaz skupiny Západ o udržanie išiel do baráže s víťazom skupiny Východ o jedinú miestenku pre budúcu sezónu v celoslovenskej druhej lige. Považan nakoniec obsadil druhé miesto, keď zaostal za juniorkou trnavského Spartaka o 8 bodov, a so súťažou sa tak mužstvo po trojročnom pôsobení rozlúčilo.
== Historické názvy klubu ==
* [[1922]] – [[1928]] - ŠK Nové Mesto nad Váhom
* [[1928]] – [[1932]] - Slávia Nové Mesto nad Váhom
* [[1932]] – [[1941]] - AC Nové Mesto nad Váhom
* [[1952]] – [[1958]] - Tatran Nové Mesto nad Váhom
* [[1958]] – [[1994]] - TJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[1994]] – [[2002]] - AFC VTJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[2002]] – súčasnosť - AFC Nové Mesto nad Váhom
== Športové úspechy ==
* Postup do [[2. liga|DOXXbet ligy]] ([[2. liga|2. ligy]]) - [[2. liga|2013/14]]
* Postup do [[3. liga|3. ligy]] - [[3. liga|2003/04]]
* 2. miesto v [[3. liga|3. lige]] - [[3. liga|1998/99]]
* Postup do [[2. Slovenská národná liga|2. Slovenskej národnej ligy]] - [[1984/85]]
* Postup do [[Majstrovstiev kraja]] - [[1960/1961|1960/61]], [[1975/1976|1975/76]]
* Postup do [[1. trieda B|1. triedy B]] - [[1932/1933|1932/33]]
* Osemfinále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupu]] - [[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
== Umiestnenia podľa jednotlivých sezón ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
| colspan="12" |'''{{flagicon|Československo}} Československo (1962 – 1993)'''
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|1962/63
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|5
|10
|42
|42
|0
|'''23'''
|'''8.'''
|-
|1963/64
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|6
|9
|41
|32
| +9
|'''24'''
|'''7.'''
|-
|1964/65
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|25
|9
|4
|12
|37
|41
| -4
|'''22'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1965/66
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|6
|9
|40
|41
| -1
|'''28'''
|'''6.'''
|-
|1966/67
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|8
|4
|14
|33
|49
| -16
|'''20'''
|'''11.'''
|-
|1967/68
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|4
|11
|29
|53
| -24
|'''26'''
|'''9.'''
|-
|1968/69
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|6
|2
|18
|22
|60
| -38
|'''14'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''14.'''
|-
|1969/70
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|25
|9
|5
|11
|38
|50
| -12
|'''23'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''11.'''
|-
|1970/71
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|colspan=8|...
|align=center bgcolor="#ace1af" align="center" |
|-
|1971/72
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|26
|4
|2
|20
|17
|69
| -52
|'''10'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''14.'''
|-
|1972/73
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|23
|10
|3
|10
|31
|41
| -10
|'''23'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1973/74
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|14
|4
|10
|62
|34
| +28
|'''32'''
|'''5.'''
|-
|1974/75
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|11
|8
|11
|35
|39
| -4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1975/76
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|29
|17
|6
|6
|56
|35
| +21
|'''40'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|1976/77
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|30
|12
|5
|13
|43
|49
| -6
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1977/78
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|13
|4
|13
|42
|38
| +4
|'''30'''
|'''8.'''
|-
|1978/79
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|10
|8
|12
|43
|39
| +4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1979/80
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|15
|5
|10
|52
|25
| +27
|'''35'''
|'''3.'''
|-
|1980/81
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|52
|47
| +5
|'''30'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''6.'''
|-
|1981/82
|Divzia - sk. Západ
|4
|29
|18
|6
|5
|54
|25
| +29
|'''42'''
|'''2.'''
|-
|1982/83
|Divzia - sk. Západ
|4
|30
|19
|4
|7
|64
|36
| +28
|'''42'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''2.'''
|-
|1983/84
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|13
|7
|6
|54
|30
| +24
|'''33'''
|'''4.'''
|-
|1984/85
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|17
|7
|2
|57
|20
| +37
|'''41'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|[[2. SNFL 1985/86|1985/86]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|7
|11
|45
|38
| +7
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. SNFL 1986/87|1986/87]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|8
|10
|38
|43
| -5
|'''32'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[2. SNFL 1987/88|1987/88]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|14
|7
|9
|49
|37
| +12
|'''35'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1988/89|1988/89]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|9
|9
|49
|40
| +7
|'''33'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1989/90|1989/90]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|10
|12
|33
|44
| -11
|'''24'''
| bgcolor="#FFCCCC" align="center" |'''15.'''
|-
|1990/91
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|44
|46
| -2
|'''30'''
|'''9.'''
|-
|1991/92
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|10
|6
|14
|45
|51
| -6
|'''26'''
|'''13.'''
|-
|1992/93
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|12
|5
|13
|37
|29
| +8
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''8.'''
|- style="background:#079807; font-weight:bold; color:#FFFFFF" align="center"
| colspan="12" |{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993 – )
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|[[3. liga 1993/94|1993/94]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|12
|4
|14
|62
|60
| +2
|'''28'''
|'''7.'''
|-
|[[4. liga 1994/95|1994/95]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|19
|2
|9
|73
|41
| +32
|'''59'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 1995/96|1995/96]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|9
|7
|14
|35
|46
| -11
|'''34'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 1996/97|1996/97]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|9
|8
|49
|40
| +9
|'''48'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1997/98|1997/98]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|17
|6
|9
|53
|33
| +20
|'''57'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1998/99|1998/99]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|18
|4
|10
|67
|45
| +22
|'''58'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 1999/00|1999/00]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|17
|8
|9
|76
|39
| +37
|'''59'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2000/01|2000/01]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|12
|4
|16
|50
|59
| -9
|'''40'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2001/02|2001/02]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|5
|17
|30
|44
| -14
|'''29'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga 2002/03|2002/03]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|11
|7
|12
|55
|42
| +13
|'''40'''
|'''8.'''
|-
|[[4. liga 2003/04|2003/04]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|25
|1
|4
|75
|28
| +47
|'''76'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 2004/05|2004/05]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|5
|12
|48
|39
| +9
|'''44'''
|'''7.'''
|-
|[[3. liga 2005/06|2005/06]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|17
|5
|8
|43
|26
| +17
|'''56'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 2006/07|2006/07]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|26
|13
|5
|8
|34
|33
| +1
|'''44'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 2007/08|2007/08]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|5
|10
|36
|29
| +7
|'''50'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2008/09|2008/09]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|10
|5
|15
|32
|47
| -15
|'''35'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2009/10|2009/10]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|5
|13
|42
|42
|0
|'''41'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2010/11|2010/11]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|6
|9
|55
|33
| +22
|'''51'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''4.'''
|-
|[[3. liga 2011/12|2011/12]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|15
|6
|7
|45
|36
| +9
|'''51'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[3. liga 2012/13|2012/13]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|11
|6
|13
|37
|37
|0
|'''39'''
| align="center" |'''10.'''
|-
|[[3. liga 2013/14|2013/14]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|19
|5
|6
|50
|26
| +24
|'''62'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''3.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|3
|4
|15
|15
|39
| -24
|'''13'''
| align="center" |'''12.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|8
|6
|18
|27
|48
| -21
|'''30'''
| align="center" |'''10.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|9
|4
|9
|25
|25
|0
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|14
|5
|13
|41
|39
| +2
|'''47'''
| align="center" |'''8.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|8
|8
|6
|29
|23
| +6
|'''32'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|13
|9
|10
|45
|30
| +15
|'''48'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. liga 2017/2018|2017/18]]
|[[2. slovenská futbalová liga|2. liga]]
|2
|30
|9
|5
|16
|33
|57
| -24
|'''32'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2018/19|2018/19]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|7
|9
|12
|25
|41
| -16
|'''30'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga2019/20|2019/20]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|16
|4
|6
|6
|13
|17
| -4
|'''18'''
|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2020/21|2020/21]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|15
|6
|2
|7
|17
|20
| -3
|'''20'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2021/22|2021/22]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|14
|7
|13
|48
|39
| +9
|'''49'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|10
|9
|9
|39
|42
| -3
|'''39'''
|'''7.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|6
|4
|20
|39
|76
| -37
|'''22'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2024/25|2024/25]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|32
|7
|6
|19
|34
|47
| -21
|'''27'''
|'''16.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2025/26|2025/26]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
== Účinkovanie v Slovnaft Cupe ==
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Ročník
! style="color:white; background:green;"|Súťaž
! style="color:white; background:green;"|Kolo
! style="color:white; background:green;"|Klub
! style="color:white; background:green;"|Celkom
! style="color:white; background:green;"|Postup
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2006/2007|2006/07]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[SFM Senec]]
! align="center" |1:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2007/2008|2007/08]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Púchov]]
! align="center" |1:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2008/2009|2008/09]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka 1898|MŠK Iskra Petržalka]]
! align="center" |2:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2009/2010|2009/10]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Spartak Vráble]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka akadémia|MFK Petržalka]]
! align="center" |1:6
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2010/2011|2010/11]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[PŠC Pezinok|PSČ Pezinok]]
! align="center" |0:1
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2011/2012|2011/12]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Sokol Dolná Žďaňa]]
! align="center" |0:2
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2012/2013|2012/13]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |1:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2013/2014|2013/14]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
! align="center" |0:5
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2014/2015|2014/15]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Rovinka]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="4" |[[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
| rowspan="4" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Nevidzany]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[KFC Kalná nad Hronom]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FO ŽP Šport Podbrezová|ŽP Šport Podbrezová]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|Osemfinále
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Senica]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2016/17|2016/17]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Tatran Horovce]]
! align="center" |8:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Slovan Ivanka pri Dunaji]]
! align="center" |4:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2017/18|2017/18]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Námestovo]]
!1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2018/19|2018/19]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!3:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Družstevník Radimov]]
!1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OFK Malženice]]
!0:0
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2020/2021|2020/21]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Vrbové]]
!0:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Melčice - Lieskové]]
!1:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2021/22|2021/22]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!1:4
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2022/23|2022/23]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Spartak Horná Streda]]
!4:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!0:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Dubovce]]
!0:3
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2024/2025|2024/25]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Krásno nad Kysucou]]
!2:2
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!2:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|}
{| class="wikitable"
! style="color:white; background:green;"|Prehľad
! style="color:white; background:green;"|Z
! style="color:white; background:green;"|V
! style="color:white; background:green;"|R
! style="color:white; background:green;"|P
! style="color:white; background:green;"|G
! style="color:white; background:green;"|GD
! style="color:white; background:green;"|+/-
|- align="center"
| align="left" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|19
|6
|4
|9
|26
|35
| -9
|- style="background:LightGoldenrodYellow" align="center"
|'''Celkovo'''
|'''19'''
|'''6'''
|'''4'''
|'''9'''
|'''26'''
|'''35'''
|'''-9'''
|}
== Rivali ==
Najväčším rivalom klubu je klub pôsobiaci vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]] - [[TJ Spartak Myjava]].
== Dresy ==
V sezóne 2012/13 boli na domácej pôde používané zeleno-biele dresy značky [[Nike]], na pôde súpera to boli bielo-červené dresy značky [[Adidas]]. Od sezóny [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] je jediným dodávateľom dresov nemecká spoločnosť [[Adidas]].
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Sezóna
! style="color:white; background:green;"|Značka
! style="color:white; background:green;"|Sponzor
|-
|2016-
|{{minivlajka|Germany}}[[Adidas]]
|[[Heraldik Slovakia]]
|}
== Areál ==
[[Súbor:Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom.jpg|náhľad|Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom]]
Areál sa nachádza na konci mesta vedľa zimného štadiónu. Štadión elipsovitého tvaru bez osvetlenia bol postavený v 60. rokoch 20. storočia. Kapacita je 4 500 divákov.
== Súčasná zostava ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=<nowiki>1. decemebra 2016</nowiki>}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=SVK|meno=[[Tomáš Belic]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=SVK|meno=[[Adam Cisár]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|meno=[[Mário Lopušan]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|meno=[[Rajmund Mikúš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|meno=[[Daniel Rapavý]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|meno=[[Juraj Vlado]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|meno=[[Lukáš Šebek]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=SVK|meno=[[Michal Živčic]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=SVK|meno=[[Tomáš Bošanský]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|meno=[[Marek Václav]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=SVK|meno=[[Jaroslav Kubrický]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|meno=[[Ivan Múdry]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=SVK|meno=[[Martin Jurica]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=CZE|meno=[[Petr Kurtín]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|meno=[[Martin Šebek]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=SVK|meno=[[Pavol Šupka]]|poz=O}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|meno=[[Marek Jastráb]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=SVK|meno=[[Lukáš Druxa]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Rezervný tím (U19) ==
=== Zostava rezervného mužstva ===
'''Hlavný tréner:''' {{flagicon|SVK}}[[Peter Škrátek]]
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=1. decembra 2016}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Jakub Fabián]]|nár=SVK|poz=B|čís=1}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=SVK|poz=O|meno=[[Dominik Kováčik]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=SVK|poz=O|meno=[[Adam Vido]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|poz=O|meno=[[Denis Čavojský]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Erik Moravčík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Jakub Sadloň]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Stanislav Hrevúš]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Lukáš Lacko]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Lukáš Behúl]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Alex Draxler]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=SVK|poz=Z|meno=[[David Kačerek]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Rastislav Marták]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Pakistan|poz=Ú|meno=[[Navid Latiphy]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Dominik Vrajko]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Miroslav Petrík]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Rezervný tím (U17) ==
=== Zostava rezervného mužstva ===
'''Hlavný tréner:''' {{flagicon|SVK}}[[Peter Udvorka]]
'''Vedúci mužstva:''' {{flagicon|SVK}}[[Jozef Srogončík]]
'''Masér:''' {{flagicon|SVK}}[[Róbert Hejbal]]
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=1. decembra 2016}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=SVK|poz=O|meno=[[Radovan Hejbal]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=SVK|poz=O|meno=[[Samuel Surman]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=SVK|poz=O|meno=[[Patrik Fabo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Martin Kavický]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Dominik Kováčik]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Andrej Bončo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Matej Puchý]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Nicolas Kňažovčík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Rudolf Macko]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Jakub Obeda]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Patrik Čirák]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Damián Augustín Pavlovič]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Dominik Pecen]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Matúš Adamkovič]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Filip Sudora]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Matúš Gajdošík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Lukáš Kališ]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=SVK|poz=B|meno=[[Martin Šulgan]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Realizačný tím ==
{| class="wikitable sortable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Pozícia
! style="color:white; background:green;"|Pracovník
|-
|'''Tréner'''
|[[Miloš Lintner|Dušan Kramlík]]
|-
|'''Asistent trénera'''
|[[Peter Škratek]]
|-
|'''Šéftréner mládeže'''
|[[Peter Škratek]]
|-
|'''Prezident'''
|[[Ing. Dušan Današ]]
|-
|'''Vedúci mužstva'''
|[[Norbert Bošanský|Norbert Boško]]
|-
|'''Zástupca klubu'''
|[[Ing. Miroslav Hikel]]
|-
|'''Bezpečnostný manažér klubu'''
|[[Ing. Anton Zvarík]]
|-
|'''Tajomník klubu'''
|[[Peter Škratek]]
|-
|'''Lekár'''
|[[Mudr. Valentín Szabo]]
|-
|'''Masér'''
|[[Jozef Adamusík]]
|-
|'''Videotechnik'''
|[[Vladimír Mádrs|Vladimír Mádr]]
|}
== Slávni hráči ==
* [[Branislav Balocký]]
* [[Tomas Belics|Tomáš Belic]]
* [[Ján Beljančin]]
* [[Miloš Brezinský]]
* [[Adrián Chovan]]
* [[Marián Dirnbach]]
* [[Peter Drahno]]
* [[Róbert Hanko]]
* [[Milan Ivana]]
* [[Oliver Janso]]
* [[Tomáš Marček]]
* [[Marek Mintál]]
* [[Janko Ondrášek]]
* [[Lukáš Skovajsa]]
* [[Igor Šemrinec]]
* [[Marián Ščepko]]
* [[Martin Trančík]]
* [[Miloš Volešák]]
* [[Ladislav Žák]]
== Externé odkazy ==
* [http://nmnv.sk/sport_futbal.html História klubu]
{{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}
[[Kategória:AFC Nové Mesto nad Váhom| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Nové Mesto nad Váhom, AFC]]
[[Kategória:Šport v Novom Meste nad Váhom]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]]
91wo2yxfk3vhrs6d0f8872mfvjzsxml
8214164
8214134
2026-05-15T10:20:01Z
~2026-29200-00
294941
/* Účinkovanie v Slovnaft Cupe */
8214164
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub |
názovklubu = AFC Nové Mesto nad Váhom|
obrázok = |
celýnázov = Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom |
prezývka = Považan|
založený = [[1922]] |
štadión = [[Areál AFC Považan]],<br />[[Nové Mesto nad Váhom]]|
kapacita = 4 500 (4 500 na sedenie)|
tréner = {{minivlajka|Slovensko}} Martin Krajčovič |
majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ing. Dušan Današ]] |
liga = [[3. liga]] |
sezóna = [[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]] |
pozícia = 15. miesto (zostup) |
vzor_lp1=|vzor_t1=_adidasliberowhite|vzor_pp1=|
ľavéplece1=FFFFFF|telo1=339966|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
vzor_lp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_t2=_adidaslibero| vzor_pp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_tr2=_white stripes|
ľavéplece2=339966|telo2=339966|pravéplece2=339966|trenírky2=339966|ponožky2=339966
}}
[[Súbor:AFC Nové Mesto nad Váhom znak.jpg|náhľad|znak AFC Nové Mesto nad Váhom]]
'''AFC Nové Mesto nad Váhom''' dlhým tvarom ''Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom'' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] so sídlom v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. V súčasnosti hrá v [[4. liga|4. lige]].
== História klubu ==
=== Začiatky klubu ===
Klub bol založený v roku 1922 z uličných futbalových mužstiev pod názvom ŠK Nové Mesto nad Váhom. V roku 1928 sa klub premenoval na Slávia. Okrem Slávie pôsobili v meste aj kluby Orol a Makkabea. V januári 1932 sa zlúčili a pôsobili pod názvom AC. V roku 1933 postúpil AC do 1.
triedy B, ďalší rok sa stalo Nové Mesto úspešným účastníkom Majstrovstiev župy. V roku 1938 to bolo 5. miesto, v roku 1939 obsadil AC 4. miesto
a v roku 1940 dosiahol klub 2. miesto.
V roku 1941 prišlo k reorganizácii súťaží keď sa súťaž rozdelila do dvoch divízií – Západ a Východ. Do západnej skupiny mal postúpiť i klub AC, ale okrem víťaza ŠK Baťovany postúpili kluby, ktoré skončili za AC Nové Mesto nad Váhom. Práve tento moment mal na futbal v Novom Meste nad Váhom veľký dopad, keď futbalový klub ukončil svoju činnosť.
=== Po 2. svetovej vojne ===
Po skončení 2. svetovej vojny sa pod názvom ŠK rodila snaha nadviazať na bohatú tradíciu vtedajšieho AC. V rokoch 1952/1958 pod názvom Tatran hrali novomešťania prvú triedu. V roku 1958 vzniká zlúčením Tatrana a Dukly TJ Považan. V tomto období sa navyše dobudoval športový areál. V sezóne 1960/61 už Považan postúpil do Majstrovstiev kraja. V tomto období sa v klube sformovala dobrá partia futbalistov, ktorí sa v ďalších rokoch presadili do vyšších súťaží. Najznámejším z nich bol Janko Ondrášek, ktorý si po prestupe do Interu Bratislava zahral i v reprezentácii bývalej ČSR.
Po sezóne 1968/69 Považan zostupuje až do oblastnej súťaže. Na návrat do Majstrovstiev kraja potreboval klub 7 sezón. Po skvelých umiestneniach sa Považanu splnil sen o postupe do 2. Slovenskej národnej ligy v sezóne 1984/85, keď suverénne ovládol ligu a zvládol aj kvalifikáciu so Zlatými Moravcami.
=== 90. roky v znamení 3. ligy ===
V sezóne 1993/94 po reorganizácii súťaží si klub vybojovali postup do III. ligy západ. V sezóne 1995/96 pôsobil v klube v rámci hosťovania
slávny bundesligový fantóm [[Marek Mintál]], ktorý vtedy ešte len rozbiehal svoju slávnu futbalovú kariéru. V sezóne 1998/99 dosiahli novomešťania najlepšie umiestnenie, keď obsadili v III. lige západ skvelé 2. miesto. V sezóne 2001/02 nastala v klube kríza, ktorej dôsledkom bol zostup do IV. ligy – severozápad. V klube nezostal kameň na kameni, odišlo 80% hráčov a taktiež celé vedenie mužstva.
Novomešťania sa dokázali zmobilizovať a v sezóne 2003/04 postúpili kurióznym spôsobom späť do III. ligy – západ. V sezóne 2003/04 mužstvo dosiahlo celkovo druhé miesto s rovnakým počtom bodov ako [[Horná Streda]]. O prvenstve rozhodlo celkové skóre. [[Horná Streda]] ale postup z finančných dôvodov odmietla.
=== 2014 - nová výzva a postup o poschodie vyššie ===
Po presne desiatich rokoch v III. lige – západ prišiel historický úspech v podobe postupu do [[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet ligy]] (II. ligy). Mužstvo obsadilo celkovo 3. miesto a postúpilo do novovytvorenej 2. ligy, keď sa počet účastníkov v II. lige zvýšil v dôsledku reorganizácii súťaží. V premiérovej druholigovej sezóne patrila [[Nové Mesto nad Váhom|Novému Mestu nad Váhom]] po jesennej časti [[DOXXbet liga 2014/2015|DOXXbet ligy]] posledná priečka a tím sa tak dostal do skupiny o zostup do [[3. liga|III. ligy]] západ. Avšak mužstvo sa na jar neuveriteľne zdvihlo a pod vedením [[Miloš Lintner|Miloša Lintnera]] si nakoniec mužstvo uchovalo druholigovú príslušnosť. Jesennú časť začali Novomešťania vo veľkom štýle, keď si dlhšiu dobu udržiavali umiestnenie v prvej šestke. Skvelé výkony mužstva navyše podčiarklo aj účinkovanie v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]], keď sa mužstvo dokázalo prebojovať až do [[Slovenský pohár vo futbale 2015/2016|osemfinále]], kde však nešťastne, po pokutových kopoch, podľahlo [[FK Senica|Senici.]] Nakoniec v sezóne [[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] mužstvu len tesne unikla nadstavbová účasť o postup do [[Fortuna liga|Fortuna ligy]], keď AFC nedokázalo využiť výhodu domáceho prostredia a v dohrávke posledného kola podľahlo [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Novomešťania sa však aj napriek nepríjemnej strate trénera (zo zdravotných dôvodov musel nútene vynechať niekoľko zápasov) poľahky zachránili druholigovú príslušnosť. S novou sezónou [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] prišla zmena na trénerskej pozícii, keď si mužstvo prebral ambiciózny tréner [[Dušan Kramlík]]. Ten mužstvo počas letnej prestávky stabilizoval a vhodne doplnil chýbajúce posty v mužstve. V [[Slovenský pohár vo futbale|pohári]] mužstvo tentokrát skončilo o kolo skôr, keď Novomešťanom vystavil stopku trnavský [[FC Spartak Trnava|Spartak]]. Počas sezóny Nové Mesto dlho bojovalo o prvú šestku, postup však Novomešťanom unikol o štyri body, a tak si aj do tretice zahrali o zotrvanie v súťaži. Tentokrát však kvôli opätovnej reorganizácii súťaže vypadávalo až 5 mužstiev a víťaz skupiny Západ o udržanie išiel do baráže s víťazom skupiny Východ o jedinú miestenku pre budúcu sezónu v celoslovenskej druhej lige. Považan nakoniec obsadil druhé miesto, keď zaostal za juniorkou trnavského Spartaka o 8 bodov, a so súťažou sa tak mužstvo po trojročnom pôsobení rozlúčilo.
== Historické názvy klubu ==
* [[1922]] – [[1928]] - ŠK Nové Mesto nad Váhom
* [[1928]] – [[1932]] - Slávia Nové Mesto nad Váhom
* [[1932]] – [[1941]] - AC Nové Mesto nad Váhom
* [[1952]] – [[1958]] - Tatran Nové Mesto nad Váhom
* [[1958]] – [[1994]] - TJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[1994]] – [[2002]] - AFC VTJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[2002]] – súčasnosť - AFC Nové Mesto nad Váhom
== Športové úspechy ==
* Postup do [[2. liga|DOXXbet ligy]] ([[2. liga|2. ligy]]) - [[2. liga|2013/14]]
* Postup do [[3. liga|3. ligy]] - [[3. liga|2003/04]]
* 2. miesto v [[3. liga|3. lige]] - [[3. liga|1998/99]]
* Postup do [[2. Slovenská národná liga|2. Slovenskej národnej ligy]] - [[1984/85]]
* Postup do [[Majstrovstiev kraja]] - [[1960/1961|1960/61]], [[1975/1976|1975/76]]
* Postup do [[1. trieda B|1. triedy B]] - [[1932/1933|1932/33]]
* Osemfinále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupu]] - [[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
== Umiestnenia podľa jednotlivých sezón ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
| colspan="12" |'''{{flagicon|Československo}} Československo (1962 – 1993)'''
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|1962/63
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|5
|10
|42
|42
|0
|'''23'''
|'''8.'''
|-
|1963/64
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|6
|9
|41
|32
| +9
|'''24'''
|'''7.'''
|-
|1964/65
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|25
|9
|4
|12
|37
|41
| -4
|'''22'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1965/66
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|6
|9
|40
|41
| -1
|'''28'''
|'''6.'''
|-
|1966/67
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|8
|4
|14
|33
|49
| -16
|'''20'''
|'''11.'''
|-
|1967/68
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|4
|11
|29
|53
| -24
|'''26'''
|'''9.'''
|-
|1968/69
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|6
|2
|18
|22
|60
| -38
|'''14'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''14.'''
|-
|1969/70
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|25
|9
|5
|11
|38
|50
| -12
|'''23'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''11.'''
|-
|1970/71
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|colspan=8|...
|align=center bgcolor="#ace1af" align="center" |
|-
|1971/72
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|26
|4
|2
|20
|17
|69
| -52
|'''10'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''14.'''
|-
|1972/73
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|23
|10
|3
|10
|31
|41
| -10
|'''23'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1973/74
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|14
|4
|10
|62
|34
| +28
|'''32'''
|'''5.'''
|-
|1974/75
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|11
|8
|11
|35
|39
| -4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1975/76
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|29
|17
|6
|6
|56
|35
| +21
|'''40'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|1976/77
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|30
|12
|5
|13
|43
|49
| -6
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1977/78
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|13
|4
|13
|42
|38
| +4
|'''30'''
|'''8.'''
|-
|1978/79
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|10
|8
|12
|43
|39
| +4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1979/80
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|15
|5
|10
|52
|25
| +27
|'''35'''
|'''3.'''
|-
|1980/81
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|52
|47
| +5
|'''30'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''6.'''
|-
|1981/82
|Divzia - sk. Západ
|4
|29
|18
|6
|5
|54
|25
| +29
|'''42'''
|'''2.'''
|-
|1982/83
|Divzia - sk. Západ
|4
|30
|19
|4
|7
|64
|36
| +28
|'''42'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''2.'''
|-
|1983/84
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|13
|7
|6
|54
|30
| +24
|'''33'''
|'''4.'''
|-
|1984/85
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|17
|7
|2
|57
|20
| +37
|'''41'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|[[2. SNFL 1985/86|1985/86]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|7
|11
|45
|38
| +7
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. SNFL 1986/87|1986/87]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|8
|10
|38
|43
| -5
|'''32'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[2. SNFL 1987/88|1987/88]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|14
|7
|9
|49
|37
| +12
|'''35'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1988/89|1988/89]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|9
|9
|49
|40
| +7
|'''33'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1989/90|1989/90]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|10
|12
|33
|44
| -11
|'''24'''
| bgcolor="#FFCCCC" align="center" |'''15.'''
|-
|1990/91
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|44
|46
| -2
|'''30'''
|'''9.'''
|-
|1991/92
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|10
|6
|14
|45
|51
| -6
|'''26'''
|'''13.'''
|-
|1992/93
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|12
|5
|13
|37
|29
| +8
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''8.'''
|- style="background:#079807; font-weight:bold; color:#FFFFFF" align="center"
| colspan="12" |{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993 – )
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|[[3. liga 1993/94|1993/94]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|12
|4
|14
|62
|60
| +2
|'''28'''
|'''7.'''
|-
|[[4. liga 1994/95|1994/95]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|19
|2
|9
|73
|41
| +32
|'''59'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 1995/96|1995/96]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|9
|7
|14
|35
|46
| -11
|'''34'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 1996/97|1996/97]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|9
|8
|49
|40
| +9
|'''48'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1997/98|1997/98]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|17
|6
|9
|53
|33
| +20
|'''57'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1998/99|1998/99]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|18
|4
|10
|67
|45
| +22
|'''58'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 1999/00|1999/00]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|17
|8
|9
|76
|39
| +37
|'''59'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2000/01|2000/01]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|12
|4
|16
|50
|59
| -9
|'''40'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2001/02|2001/02]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|5
|17
|30
|44
| -14
|'''29'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga 2002/03|2002/03]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|11
|7
|12
|55
|42
| +13
|'''40'''
|'''8.'''
|-
|[[4. liga 2003/04|2003/04]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|25
|1
|4
|75
|28
| +47
|'''76'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 2004/05|2004/05]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|5
|12
|48
|39
| +9
|'''44'''
|'''7.'''
|-
|[[3. liga 2005/06|2005/06]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|17
|5
|8
|43
|26
| +17
|'''56'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 2006/07|2006/07]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|26
|13
|5
|8
|34
|33
| +1
|'''44'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 2007/08|2007/08]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|5
|10
|36
|29
| +7
|'''50'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2008/09|2008/09]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|10
|5
|15
|32
|47
| -15
|'''35'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2009/10|2009/10]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|5
|13
|42
|42
|0
|'''41'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2010/11|2010/11]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|6
|9
|55
|33
| +22
|'''51'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''4.'''
|-
|[[3. liga 2011/12|2011/12]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|15
|6
|7
|45
|36
| +9
|'''51'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[3. liga 2012/13|2012/13]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|11
|6
|13
|37
|37
|0
|'''39'''
| align="center" |'''10.'''
|-
|[[3. liga 2013/14|2013/14]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|19
|5
|6
|50
|26
| +24
|'''62'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''3.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|3
|4
|15
|15
|39
| -24
|'''13'''
| align="center" |'''12.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|8
|6
|18
|27
|48
| -21
|'''30'''
| align="center" |'''10.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|9
|4
|9
|25
|25
|0
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|14
|5
|13
|41
|39
| +2
|'''47'''
| align="center" |'''8.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|8
|8
|6
|29
|23
| +6
|'''32'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|13
|9
|10
|45
|30
| +15
|'''48'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. liga 2017/2018|2017/18]]
|[[2. slovenská futbalová liga|2. liga]]
|2
|30
|9
|5
|16
|33
|57
| -24
|'''32'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2018/19|2018/19]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|7
|9
|12
|25
|41
| -16
|'''30'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga2019/20|2019/20]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|16
|4
|6
|6
|13
|17
| -4
|'''18'''
|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2020/21|2020/21]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|15
|6
|2
|7
|17
|20
| -3
|'''20'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2021/22|2021/22]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|14
|7
|13
|48
|39
| +9
|'''49'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|10
|9
|9
|39
|42
| -3
|'''39'''
|'''7.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|6
|4
|20
|39
|76
| -37
|'''22'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2024/25|2024/25]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|32
|7
|6
|19
|34
|47
| -21
|'''27'''
|'''16.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2025/26|2025/26]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
== Účinkovanie v Slovnaft Cupe ==
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Ročník
! style="color:white; background:green;"|Súťaž
! style="color:white; background:green;"|Kolo
! style="color:white; background:green;"|Klub
! style="color:white; background:green;"|Celkom
! style="color:white; background:green;"|Postup
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2006/2007|2006/07]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[SFM Senec]]
! align="center" |1:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2007/2008|2007/08]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Púchov]]
! align="center" |1:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2008/2009|2008/09]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka 1898|MŠK Iskra Petržalka]]
! align="center" |2:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2009/2010|2009/10]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Spartak Vráble]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka akadémia|MFK Petržalka]]
! align="center" |1:6
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2010/2011|2010/11]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[PŠC Pezinok|PSČ Pezinok]]
! align="center" |0:1
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2011/2012|2011/12]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Sokol Dolná Žďaňa]]
! align="center" |0:2
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2012/2013|2012/13]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |1:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2013/2014|2013/14]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
! align="center" |0:5
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2014/2015|2014/15]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Rovinka]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="4" |[[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
| rowspan="4" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Nevidzany]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[KFC Kalná nad Hronom]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FO ŽP Šport Podbrezová|ŽP Šport Podbrezová]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|Osemfinále
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Senica]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2016/17|2016/17]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Tatran Horovce]]
! align="center" |8:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Slovan Ivanka pri Dunaji]]
! align="center" |4:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2017/18|2017/18]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Námestovo]]
!1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2018/19|2018/19]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!3:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Družstevník Radimov]]
!1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OFK Malženice]]
!0:0
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2020/2021|2020/21]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Vrbové]]
!0:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Melčice - Lieskové]]
!1:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2021/22|2021/22]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!1:4
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2022/23|2022/23]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Spartak Horná Streda]]
!4:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!0:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Dubovce]]
!0:3
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovnaft Cup 2024/2025|2024/25]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Krásno nad Kysucou]]
!2:2
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!2:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|
|
!
| align="center" |
|-
|
|
|
|
!
| align="center" |
|}
{| class="wikitable"
! style="color:white; background:green;"|Prehľad
! style="color:white; background:green;"|Z
! style="color:white; background:green;"|V
! style="color:white; background:green;"|R
! style="color:white; background:green;"|P
! style="color:white; background:green;"|G
! style="color:white; background:green;"|GD
! style="color:white; background:green;"|+/-
|- align="center"
| align="left" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|19
|6
|4
|9
|26
|35
| -9
|- style="background:LightGoldenrodYellow" align="center"
|'''Celkovo'''
|'''19'''
|'''6'''
|'''4'''
|'''9'''
|'''26'''
|'''35'''
|'''-9'''
|}
== Rivali ==
Najväčším rivalom klubu je klub pôsobiaci vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]] - [[TJ Spartak Myjava]].
== Dresy ==
V sezóne 2012/13 boli na domácej pôde používané zeleno-biele dresy značky [[Nike]], na pôde súpera to boli bielo-červené dresy značky [[Adidas]]. Od sezóny [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] je jediným dodávateľom dresov nemecká spoločnosť [[Adidas]].
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Sezóna
! style="color:white; background:green;"|Značka
! style="color:white; background:green;"|Sponzor
|-
|2016-
|{{minivlajka|Germany}}[[Adidas]]
|[[Heraldik Slovakia]]
|}
== Areál ==
[[Súbor:Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom.jpg|náhľad|Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom]]
Areál sa nachádza na konci mesta vedľa zimného štadiónu. Štadión elipsovitého tvaru bez osvetlenia bol postavený v 60. rokoch 20. storočia. Kapacita je 4 500 divákov.
== Súčasná zostava ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=<nowiki>1. decemebra 2016</nowiki>}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=SVK|meno=[[Tomáš Belic]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=SVK|meno=[[Adam Cisár]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|meno=[[Mário Lopušan]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|meno=[[Rajmund Mikúš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|meno=[[Daniel Rapavý]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|meno=[[Juraj Vlado]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|meno=[[Lukáš Šebek]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=SVK|meno=[[Michal Živčic]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=SVK|meno=[[Tomáš Bošanský]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|meno=[[Marek Václav]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=SVK|meno=[[Jaroslav Kubrický]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|meno=[[Ivan Múdry]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=SVK|meno=[[Martin Jurica]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=CZE|meno=[[Petr Kurtín]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|meno=[[Martin Šebek]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=SVK|meno=[[Pavol Šupka]]|poz=O}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|meno=[[Marek Jastráb]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=SVK|meno=[[Lukáš Druxa]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=|meno=|poz=}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Rezervný tím (U19) ==
=== Zostava rezervného mužstva ===
'''Hlavný tréner:''' {{flagicon|SVK}}[[Peter Škrátek]]
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=1. decembra 2016}}{{Futbalová súpiska hráč|meno=[[Jakub Fabián]]|nár=SVK|poz=B|čís=1}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=SVK|poz=O|meno=[[Dominik Kováčik]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=SVK|poz=O|meno=[[Adam Vido]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|poz=O|meno=[[Denis Čavojský]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Erik Moravčík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Jakub Sadloň]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Stanislav Hrevúš]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Lukáš Lacko]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Lukáš Behúl]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Alex Draxler]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=SVK|poz=Z|meno=[[David Kačerek]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Rastislav Marták]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Pakistan|poz=Ú|meno=[[Navid Latiphy]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Dominik Vrajko]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Miroslav Petrík]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Rezervný tím (U17) ==
=== Zostava rezervného mužstva ===
'''Hlavný tréner:''' {{flagicon|SVK}}[[Peter Udvorka]]
'''Vedúci mužstva:''' {{flagicon|SVK}}[[Jozef Srogončík]]
'''Masér:''' {{flagicon|SVK}}[[Róbert Hejbal]]
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=1. decembra 2016}}{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=SVK|poz=O|meno=[[Radovan Hejbal]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=SVK|poz=O|meno=[[Samuel Surman]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=SVK|poz=O|meno=[[Patrik Fabo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Martin Kavický]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Dominik Kováčik]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Andrej Bončo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Matej Puchý]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Nicolas Kňažovčík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Rudolf Macko]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Jakub Obeda]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Patrik Čirák]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Damián Augustín Pavlovič]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Dominik Pecen]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|poz=Z|meno=[[Matúš Adamkovič]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Filip Sudora]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Matúš Gajdošík]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|poz=Ú|meno=[[Lukáš Kališ]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=SVK|poz=B|meno=[[Martin Šulgan]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Realizačný tím ==
{| class="wikitable sortable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Pozícia
! style="color:white; background:green;"|Pracovník
|-
|'''Tréner'''
|[[Miloš Lintner|Dušan Kramlík]]
|-
|'''Asistent trénera'''
|[[Peter Škratek]]
|-
|'''Šéftréner mládeže'''
|[[Peter Škratek]]
|-
|'''Prezident'''
|[[Ing. Dušan Današ]]
|-
|'''Vedúci mužstva'''
|[[Norbert Bošanský|Norbert Boško]]
|-
|'''Zástupca klubu'''
|[[Ing. Miroslav Hikel]]
|-
|'''Bezpečnostný manažér klubu'''
|[[Ing. Anton Zvarík]]
|-
|'''Tajomník klubu'''
|[[Peter Škratek]]
|-
|'''Lekár'''
|[[Mudr. Valentín Szabo]]
|-
|'''Masér'''
|[[Jozef Adamusík]]
|-
|'''Videotechnik'''
|[[Vladimír Mádrs|Vladimír Mádr]]
|}
== Slávni hráči ==
* [[Branislav Balocký]]
* [[Tomas Belics|Tomáš Belic]]
* [[Ján Beljančin]]
* [[Miloš Brezinský]]
* [[Adrián Chovan]]
* [[Marián Dirnbach]]
* [[Peter Drahno]]
* [[Róbert Hanko]]
* [[Milan Ivana]]
* [[Oliver Janso]]
* [[Tomáš Marček]]
* [[Marek Mintál]]
* [[Janko Ondrášek]]
* [[Lukáš Skovajsa]]
* [[Igor Šemrinec]]
* [[Marián Ščepko]]
* [[Martin Trančík]]
* [[Miloš Volešák]]
* [[Ladislav Žák]]
== Externé odkazy ==
* [http://nmnv.sk/sport_futbal.html História klubu]
{{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}
[[Kategória:AFC Nové Mesto nad Váhom| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Nové Mesto nad Váhom, AFC]]
[[Kategória:Šport v Novom Meste nad Váhom]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]]
tb4pw13uht3vku46zka59nydylo2mmd
8214175
8214164
2026-05-15T10:42:53Z
~2026-29200-00
294941
doplnenie zmien realizačného tímu + SC
8214175
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub |
názovklubu = AFC Nové Mesto nad Váhom|
obrázok = |
celýnázov = Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom |
prezývka = Považan|
založený = [[1922]] |
štadión = [[Areál AFC Považan]],<br />[[Nové Mesto nad Váhom]]|
kapacita = 4 500 (4 500 na sedenie)|
tréner = {{minivlajka|Slovensko}} Martin Krajčovič |
majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ing. Dušan Današ]] |
liga = [[4. liga]] |
sezóna = [[4. liga ZsFZ 2024/2025|2024/25]] |
pozícia = 16. miesto |
vzor_lp1=|vzor_t1=_adidasliberowhite|vzor_pp1=|
ľavéplece1=FFFFFF|telo1=339966|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
vzor_lp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_t2=_adidaslibero| vzor_pp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_tr2=_white stripes|
ľavéplece2=339966|telo2=339966|pravéplece2=339966|trenírky2=339966|ponožky2=339966
}}
[[Súbor:AFC Nové Mesto nad Váhom znak.jpg|náhľad|znak AFC Nové Mesto nad Váhom]]
'''AFC Nové Mesto nad Váhom''' dlhým tvarom ''Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom'' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] so sídlom v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. V súčasnosti hrá v [[4. liga|4. lige]].
== História klubu ==
=== Začiatky klubu ===
Klub bol založený v roku 1922 z uličných futbalových mužstiev pod názvom ŠK Nové Mesto nad Váhom. V roku 1928 sa klub premenoval na Slávia. Okrem Slávie pôsobili v meste aj kluby Orol a Makkabea. V januári 1932 sa zlúčili a pôsobili pod názvom AC. V roku 1933 postúpil AC do 1.
triedy B, ďalší rok sa stalo Nové Mesto úspešným účastníkom Majstrovstiev župy. V roku 1938 to bolo 5. miesto, v roku 1939 obsadil AC 4. miesto
a v roku 1940 dosiahol klub 2. miesto.
V roku 1941 prišlo k reorganizácii súťaží keď sa súťaž rozdelila do dvoch divízií – Západ a Východ. Do západnej skupiny mal postúpiť i klub AC, ale okrem víťaza ŠK Baťovany postúpili kluby, ktoré skončili za AC Nové Mesto nad Váhom. Práve tento moment mal na futbal v Novom Meste nad Váhom veľký dopad, keď futbalový klub ukončil svoju činnosť.
=== Po 2. svetovej vojne ===
Po skončení 2. svetovej vojny sa pod názvom ŠK rodila snaha nadviazať na bohatú tradíciu vtedajšieho AC. V rokoch 1952/1958 pod názvom Tatran hrali novomešťania prvú triedu. V roku 1958 vzniká zlúčením Tatrana a Dukly TJ Považan. V tomto období sa navyše dobudoval športový areál. V sezóne 1960/61 už Považan postúpil do Majstrovstiev kraja. V tomto období sa v klube sformovala dobrá partia futbalistov, ktorí sa v ďalších rokoch presadili do vyšších súťaží. Najznámejším z nich bol Janko Ondrášek, ktorý si po prestupe do Interu Bratislava zahral i v reprezentácii bývalej ČSR.
Po sezóne 1968/69 Považan zostupuje až do oblastnej súťaže. Na návrat do Majstrovstiev kraja potreboval klub 7 sezón. Po skvelých umiestneniach sa Považanu splnil sen o postupe do 2. Slovenskej národnej ligy v sezóne 1984/85, keď suverénne ovládol ligu a zvládol aj kvalifikáciu so Zlatými Moravcami.
=== 90. roky v znamení 3. ligy ===
V sezóne 1993/94 po reorganizácii súťaží si klub vybojovali postup do III. ligy západ. V sezóne 1995/96 pôsobil v klube v rámci hosťovania
slávny bundesligový fantóm [[Marek Mintál]], ktorý vtedy ešte len rozbiehal svoju slávnu futbalovú kariéru. V sezóne 1998/99 dosiahli novomešťania najlepšie umiestnenie, keď obsadili v III. lige západ skvelé 2. miesto. V sezóne 2001/02 nastala v klube kríza, ktorej dôsledkom bol zostup do IV. ligy – severozápad. V klube nezostal kameň na kameni, odišlo 80% hráčov a taktiež celé vedenie mužstva.
Novomešťania sa dokázali zmobilizovať a v sezóne 2003/04 postúpili kurióznym spôsobom späť do III. ligy – západ. V sezóne 2003/04 mužstvo dosiahlo celkovo druhé miesto s rovnakým počtom bodov ako [[Horná Streda]]. O prvenstve rozhodlo celkové skóre. [[Horná Streda]] ale postup z finančných dôvodov odmietla.
=== 2014 - nová výzva a postup o poschodie vyššie ===
Po presne desiatich rokoch v III. lige – západ prišiel historický úspech v podobe postupu do [[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet ligy]] (II. ligy). Mužstvo obsadilo celkovo 3. miesto a postúpilo do novovytvorenej 2. ligy, keď sa počet účastníkov v II. lige zvýšil v dôsledku reorganizácii súťaží. V premiérovej druholigovej sezóne patrila [[Nové Mesto nad Váhom|Novému Mestu nad Váhom]] po jesennej časti [[DOXXbet liga 2014/2015|DOXXbet ligy]] posledná priečka a tím sa tak dostal do skupiny o zostup do [[3. liga|III. ligy]] západ. Avšak mužstvo sa na jar neuveriteľne zdvihlo a pod vedením [[Miloš Lintner|Miloša Lintnera]] si nakoniec mužstvo uchovalo druholigovú príslušnosť. Jesennú časť začali Novomešťania vo veľkom štýle, keď si dlhšiu dobu udržiavali umiestnenie v prvej šestke. Skvelé výkony mužstva navyše podčiarklo aj účinkovanie v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]], keď sa mužstvo dokázalo prebojovať až do [[Slovenský pohár vo futbale 2015/2016|osemfinále]], kde však nešťastne, po pokutových kopoch, podľahlo [[FK Senica|Senici.]] Nakoniec v sezóne [[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] mužstvu len tesne unikla nadstavbová účasť o postup do [[Fortuna liga|Fortuna ligy]], keď AFC nedokázalo využiť výhodu domáceho prostredia a v dohrávke posledného kola podľahlo [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Novomešťania sa však aj napriek nepríjemnej strate trénera (zo zdravotných dôvodov musel nútene vynechať niekoľko zápasov) poľahky zachránili druholigovú príslušnosť. S novou sezónou [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] prišla zmena na trénerskej pozícii, keď si mužstvo prebral ambiciózny tréner [[Dušan Kramlík]]. Ten mužstvo počas letnej prestávky stabilizoval a vhodne doplnil chýbajúce posty v mužstve. V [[Slovenský pohár vo futbale|pohári]] mužstvo tentokrát skončilo o kolo skôr, keď Novomešťanom vystavil stopku trnavský [[FC Spartak Trnava|Spartak]]. Počas sezóny Nové Mesto dlho bojovalo o prvú šestku, postup však Novomešťanom unikol o štyri body, a tak si aj do tretice zahrali o zotrvanie v súťaži. Tentokrát však kvôli opätovnej reorganizácii súťaže vypadávalo až 5 mužstiev a víťaz skupiny Západ o udržanie išiel do baráže s víťazom skupiny Východ o jedinú miestenku pre budúcu sezónu v celoslovenskej druhej lige. Považan nakoniec obsadil druhé miesto, keď zaostal za juniorkou trnavského Spartaka o 8 bodov, a so súťažou sa tak mužstvo po trojročnom pôsobení rozlúčilo.
== Historické názvy klubu ==
* [[1922]] – [[1928]] - ŠK Nové Mesto nad Váhom
* [[1928]] – [[1932]] - Slávia Nové Mesto nad Váhom
* [[1932]] – [[1941]] - AC Nové Mesto nad Váhom
* [[1952]] – [[1958]] - Tatran Nové Mesto nad Váhom
* [[1958]] – [[1994]] - TJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[1994]] – [[2002]] - AFC VTJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[2002]] – súčasnosť - AFC Nové Mesto nad Váhom
== Športové úspechy ==
* Postup do [[2. liga|DOXXbet ligy]] ([[2. liga|2. ligy]]) - [[2. liga|2013/14]]
* Postup do [[3. liga|3. ligy]] - [[3. liga|2003/04]]
* 2. miesto v [[3. liga|3. lige]] - [[3. liga|1998/99]]
* Postup do [[2. Slovenská národná liga|2. Slovenskej národnej ligy]] - [[1984/85]]
* Postup do [[Majstrovstiev kraja]] - [[1960/1961|1960/61]], [[1975/1976|1975/76]]
* Postup do [[1. trieda B|1. triedy B]] - [[1932/1933|1932/33]]
* Osemfinále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupu]] - [[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
== Umiestnenia podľa jednotlivých sezón ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
| colspan="12" |'''{{flagicon|Československo}} Československo (1962 – 1993)'''
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|1962/63
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|5
|10
|42
|42
|0
|'''23'''
|'''8.'''
|-
|1963/64
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|6
|9
|41
|32
| +9
|'''24'''
|'''7.'''
|-
|1964/65
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|25
|9
|4
|12
|37
|41
| -4
|'''22'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1965/66
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|6
|9
|40
|41
| -1
|'''28'''
|'''6.'''
|-
|1966/67
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|8
|4
|14
|33
|49
| -16
|'''20'''
|'''11.'''
|-
|1967/68
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|4
|11
|29
|53
| -24
|'''26'''
|'''9.'''
|-
|1968/69
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|6
|2
|18
|22
|60
| -38
|'''14'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''14.'''
|-
|1969/70
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|25
|9
|5
|11
|38
|50
| -12
|'''23'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''11.'''
|-
|1970/71
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|colspan=8|...
|align=center bgcolor="#ace1af" align="center" |
|-
|1971/72
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|26
|4
|2
|20
|17
|69
| -52
|'''10'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''14.'''
|-
|1972/73
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|23
|10
|3
|10
|31
|41
| -10
|'''23'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1973/74
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|14
|4
|10
|62
|34
| +28
|'''32'''
|'''5.'''
|-
|1974/75
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|11
|8
|11
|35
|39
| -4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1975/76
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|29
|17
|6
|6
|56
|35
| +21
|'''40'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|1976/77
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|30
|12
|5
|13
|43
|49
| -6
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1977/78
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|13
|4
|13
|42
|38
| +4
|'''30'''
|'''8.'''
|-
|1978/79
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|10
|8
|12
|43
|39
| +4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1979/80
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|15
|5
|10
|52
|25
| +27
|'''35'''
|'''3.'''
|-
|1980/81
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|52
|47
| +5
|'''30'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''6.'''
|-
|1981/82
|Divzia - sk. Západ
|4
|29
|18
|6
|5
|54
|25
| +29
|'''42'''
|'''2.'''
|-
|1982/83
|Divzia - sk. Západ
|4
|30
|19
|4
|7
|64
|36
| +28
|'''42'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''2.'''
|-
|1983/84
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|13
|7
|6
|54
|30
| +24
|'''33'''
|'''4.'''
|-
|1984/85
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|17
|7
|2
|57
|20
| +37
|'''41'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|[[2. SNFL 1985/86|1985/86]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|7
|11
|45
|38
| +7
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. SNFL 1986/87|1986/87]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|8
|10
|38
|43
| -5
|'''32'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[2. SNFL 1987/88|1987/88]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|14
|7
|9
|49
|37
| +12
|'''35'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1988/89|1988/89]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|9
|9
|49
|40
| +7
|'''33'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1989/90|1989/90]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|10
|12
|33
|44
| -11
|'''24'''
| bgcolor="#FFCCCC" align="center" |'''15.'''
|-
|1990/91
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|44
|46
| -2
|'''30'''
|'''9.'''
|-
|1991/92
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|10
|6
|14
|45
|51
| -6
|'''26'''
|'''13.'''
|-
|1992/93
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|12
|5
|13
|37
|29
| +8
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''8.'''
|- style="background:#079807; font-weight:bold; color:#FFFFFF" align="center"
| colspan="12" |{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993 – )
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|[[3. liga 1993/94|1993/94]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|12
|4
|14
|62
|60
| +2
|'''28'''
|'''7.'''
|-
|[[4. liga 1994/95|1994/95]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|19
|2
|9
|73
|41
| +32
|'''59'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 1995/96|1995/96]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|9
|7
|14
|35
|46
| -11
|'''34'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 1996/97|1996/97]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|9
|8
|49
|40
| +9
|'''48'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1997/98|1997/98]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|17
|6
|9
|53
|33
| +20
|'''57'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1998/99|1998/99]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|18
|4
|10
|67
|45
| +22
|'''58'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 1999/00|1999/00]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|17
|8
|9
|76
|39
| +37
|'''59'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2000/01|2000/01]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|12
|4
|16
|50
|59
| -9
|'''40'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2001/02|2001/02]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|5
|17
|30
|44
| -14
|'''29'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga 2002/03|2002/03]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|11
|7
|12
|55
|42
| +13
|'''40'''
|'''8.'''
|-
|[[4. liga 2003/04|2003/04]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|25
|1
|4
|75
|28
| +47
|'''76'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 2004/05|2004/05]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|5
|12
|48
|39
| +9
|'''44'''
|'''7.'''
|-
|[[3. liga 2005/06|2005/06]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|17
|5
|8
|43
|26
| +17
|'''56'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 2006/07|2006/07]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|26
|13
|5
|8
|34
|33
| +1
|'''44'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 2007/08|2007/08]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|5
|10
|36
|29
| +7
|'''50'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2008/09|2008/09]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|10
|5
|15
|32
|47
| -15
|'''35'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2009/10|2009/10]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|5
|13
|42
|42
|0
|'''41'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2010/11|2010/11]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|6
|9
|55
|33
| +22
|'''51'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''4.'''
|-
|[[3. liga 2011/12|2011/12]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|15
|6
|7
|45
|36
| +9
|'''51'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[3. liga 2012/13|2012/13]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|11
|6
|13
|37
|37
|0
|'''39'''
| align="center" |'''10.'''
|-
|[[3. liga 2013/14|2013/14]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|19
|5
|6
|50
|26
| +24
|'''62'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''3.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|3
|4
|15
|15
|39
| -24
|'''13'''
| align="center" |'''12.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|8
|6
|18
|27
|48
| -21
|'''30'''
| align="center" |'''10.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|9
|4
|9
|25
|25
|0
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|14
|5
|13
|41
|39
| +2
|'''47'''
| align="center" |'''8.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|8
|8
|6
|29
|23
| +6
|'''32'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|13
|9
|10
|45
|30
| +15
|'''48'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. liga 2017/2018|2017/18]]
|[[2. slovenská futbalová liga|2. liga]]
|2
|30
|9
|5
|16
|33
|57
| -24
|'''32'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2018/19|2018/19]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|7
|9
|12
|25
|41
| -16
|'''30'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga2019/20|2019/20]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|16
|4
|6
|6
|13
|17
| -4
|'''18'''
|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2020/21|2020/21]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|15
|6
|2
|7
|17
|20
| -3
|'''20'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2021/22|2021/22]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|14
|7
|13
|48
|39
| +9
|'''49'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|10
|9
|9
|39
|42
| -3
|'''39'''
|'''7.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|6
|4
|20
|39
|76
| -37
|'''22'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2024/25|2024/25]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|32
|7
|6
|19
|34
|47
| -21
|'''27'''
|'''16.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2025/26|2025/26]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
== Účinkovanie v Slovnaft Cupe ==
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Ročník
! style="color:white; background:green;"|Súťaž
! style="color:white; background:green;"|Kolo
! style="color:white; background:green;"|Klub
! style="color:white; background:green;"|Celkom
! style="color:white; background:green;"|Postup
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2006/2007|2006/07]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[SFM Senec]]
! align="center" |1:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2007/2008|2007/08]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Púchov]]
! align="center" |1:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2008/2009|2008/09]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka 1898|MŠK Iskra Petržalka]]
! align="center" |2:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2009/2010|2009/10]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Spartak Vráble]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka akadémia|MFK Petržalka]]
! align="center" |1:6
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2010/2011|2010/11]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[PŠC Pezinok|PSČ Pezinok]]
! align="center" |0:1
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2011/2012|2011/12]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Sokol Dolná Žďaňa]]
! align="center" |0:2
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2012/2013|2012/13]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |1:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2013/2014|2013/14]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
! align="center" |0:5
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2014/2015|2014/15]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Rovinka]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="4" |[[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
| rowspan="4" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Nevidzany]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[KFC Kalná nad Hronom]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FO ŽP Šport Podbrezová|ŽP Šport Podbrezová]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|Osemfinále
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Senica]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2016/17|2016/17]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Tatran Horovce]]
! align="center" |8:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Slovan Ivanka pri Dunaji]]
! align="center" |4:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2017/18|2017/18]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Námestovo]]
!1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2018/19|2018/19]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!3:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Družstevník Radimov]]
!1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OFK Malženice]]
!0:0
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2020/2021|2020/21]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Vrbové]]
!0:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Melčice - Lieskové]]
!1:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2021/22|2021/22]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!1:4
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2022/23|2022/23]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Spartak Horná Streda]]
!4:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!0:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Dubovce]]
!0:3
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovnaft Cup 2024/2025|2024/25]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Krásno nad Kysucou]]
!2:2
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!2:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[AS Trenčín]]
!0:2
| align="center" |
|-
||[[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/26]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Košecké Podhrade]]
!5:2
| align="center" |
|}
{| class="wikitable"
! style="color:white; background:green;"|Prehľad
! style="color:white; background:green;"|Z
! style="color:white; background:green;"|V
! style="color:white; background:green;"|R
! style="color:white; background:green;"|P
! style="color:white; background:green;"|G
! style="color:white; background:green;"|GD
! style="color:white; background:green;"|+/-
|- align="center"
| align="left" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|19
|6
|4
|9
|26
|35
| -9
|- style="background:LightGoldenrodYellow" align="center"
|'''Celkovo'''
|'''19'''
|'''6'''
|'''4'''
|'''9'''
|'''26'''
|'''35'''
|'''-9'''
|}
== Rivali ==
Najväčším rivalom klubu je klub pôsobiaci vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]] - [[TJ Spartak Myjava]].
== Dresy ==
V sezóne 2012/13 boli na domácej pôde používané zeleno-biele dresy značky [[Nike]], na pôde súpera to boli bielo-červené dresy značky [[Adidas]]. Od sezóny [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] je jediným dodávateľom dresov nemecká spoločnosť [[Adidas]].
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Sezóna
! style="color:white; background:green;"|Značka
! style="color:white; background:green;"|Sponzor
|-
|2016-
|{{minivlajka|Germany}}[[Adidas]]
|[[Heraldik Slovakia]]
|}
== Areál ==
[[Súbor:Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom.jpg|náhľad|Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom]]
Areál sa nachádza na konci mesta vedľa zimného štadiónu. Štadión elipsovitého tvaru bez osvetlenia bol postavený v 60. rokoch 20. storočia. Kapacita je 4 500 divákov.
== Súčasná zostava ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=<nowiki>1. decemebra 2016</nowiki>}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=SVK|meno=[[Tomáš Belic]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=SVK|meno=[[Adam Cisár]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|meno=[[Mário Lopušan]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|meno=[[Rajmund Mikúš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|meno=[[Daniel Rapavý]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|meno=[[Juraj Vlado]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|meno=[[Lukáš Šebek]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=SVK|meno=[[Michal Živčic]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=SVK|meno=[[Tomáš Bošanský]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|meno=[[Marek Václav]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=SVK|meno=[[Jaroslav Kubrický]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=SVK|meno=[[Ivan Múdry]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=SVK|meno=[[Martin Jurica]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=CZE|meno=[[Petr Kurtín]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=SVK|meno=[[Martin Šebek]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=SVK|meno=[[Pavol Šupka]]|poz=O}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|meno=[[Marek Jastráb]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=SVK|meno=[[Lukáš Druxa]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Realizačný tím ==
{| class="wikitable sortable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Pozícia
! style="color:white; background:green;"|Pracovník
|-
|'''Tréner'''
|[[Martin Krajčovič|Martin Krajčovič]]
|-
|'''Asistent trénera'''
|[[Lukáš Šebek]]
|-
|'''Šéftréner mládeže'''
|[[Miroslav Ostrenka]]
|-
|'''Prezident'''
|[[Ing. Dušan Današ]]
|-
|'''Vedúci mužstva'''
|[[Norbert Boško|Norbert Boško]]
|-
|'''Zástupca klubu'''
|[[Ing. Miroslav Hikel]]
|-
|'''Bezpečnostný manažér klubu'''
|[[Ing. Anton Zvarík]]
|-
|'''Tréner brankárov'''
|[[Tomáš Belic|Tomáš Belic]]
|-
|'''Lekár'''
|[[Pavol Šulovský]]
|-
|'''Masér'''
|[[Jozef Adamusík]]
|-
|'''Videotechnik'''
|[[Vladimír Mádr|Vladimír Mádr]]
|}
== Slávni hráči ==
* {{flagicon|Argentina}}{{flagicon|Slovakia}} [[Aldo Baéz]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Branislav Balocký]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Tomas Belic|Tomáš Belic]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Ján Beljančin]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Miloš Brezinský]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Adrián Chovan]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Marián Dirnbach]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Peter Drahno]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Róbert Hanko]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Milan Ivana]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Oliver Janso]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Michal Kukučka]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Tomáš Marček]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Marek Mintál]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Janko Ondrášek]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Lukáš Skovajsa]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Igor Šemrinec]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Marián Ščepko]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Martin Trančík]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Miloš Volešák]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Ladislav Žák]]
== Externé odkazy ==
* [http://nmnv.sk/sport_futbal.html História klubu]
{{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}
[[Kategória:AFC Nové Mesto nad Váhom| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Nové Mesto nad Váhom, AFC]]
[[Kategória:Šport v Novom Meste nad Váhom]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]]
9zy1i936uxcuhmpf7dco9gvk6gdpmkd
8214184
8214175
2026-05-15T11:06:50Z
~2026-29200-00
294941
/* Súčasná zostava */
8214184
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub |
názovklubu = AFC Nové Mesto nad Váhom|
obrázok = |
celýnázov = Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom |
prezývka = Považan|
založený = [[1922]] |
štadión = [[Areál AFC Považan]],<br />[[Nové Mesto nad Váhom]]|
kapacita = 4 500 (4 500 na sedenie)|
tréner = {{minivlajka|Slovensko}} Martin Krajčovič |
majiteľ = {{minivlajka|Slovensko}} [[Ing. Dušan Današ]] |
liga = [[4. liga]] |
sezóna = [[4. liga ZsFZ 2024/2025|2024/25]] |
pozícia = 16. miesto |
vzor_lp1=|vzor_t1=_adidasliberowhite|vzor_pp1=|
ľavéplece1=FFFFFF|telo1=339966|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|
vzor_lp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_t2=_adidaslibero| vzor_pp2=_shoulder_stripes_white_stripes_alt|vzor_tr2=_white stripes|
ľavéplece2=339966|telo2=339966|pravéplece2=339966|trenírky2=339966|ponožky2=339966
}}
[[Súbor:AFC Nové Mesto nad Váhom znak.jpg|náhľad|znak AFC Nové Mesto nad Váhom]]
'''AFC Nové Mesto nad Váhom''' dlhým tvarom ''Athletic Football Club Nové Mesto nad Váhom'' je [[Slovensko|slovenský]] [[futbalový klub]] so sídlom v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. V súčasnosti hrá v [[4. liga|4. lige]].
== História klubu ==
=== Začiatky klubu ===
Klub bol založený v roku 1922 z uličných futbalových mužstiev pod názvom ŠK Nové Mesto nad Váhom. V roku 1928 sa klub premenoval na Slávia. Okrem Slávie pôsobili v meste aj kluby Orol a Makkabea. V januári 1932 sa zlúčili a pôsobili pod názvom AC. V roku 1933 postúpil AC do 1.
triedy B, ďalší rok sa stalo Nové Mesto úspešným účastníkom Majstrovstiev župy. V roku 1938 to bolo 5. miesto, v roku 1939 obsadil AC 4. miesto
a v roku 1940 dosiahol klub 2. miesto.
V roku 1941 prišlo k reorganizácii súťaží keď sa súťaž rozdelila do dvoch divízií – Západ a Východ. Do západnej skupiny mal postúpiť i klub AC, ale okrem víťaza ŠK Baťovany postúpili kluby, ktoré skončili za AC Nové Mesto nad Váhom. Práve tento moment mal na futbal v Novom Meste nad Váhom veľký dopad, keď futbalový klub ukončil svoju činnosť.
=== Po 2. svetovej vojne ===
Po skončení 2. svetovej vojny sa pod názvom ŠK rodila snaha nadviazať na bohatú tradíciu vtedajšieho AC. V rokoch 1952/1958 pod názvom Tatran hrali novomešťania prvú triedu. V roku 1958 vzniká zlúčením Tatrana a Dukly TJ Považan. V tomto období sa navyše dobudoval športový areál. V sezóne 1960/61 už Považan postúpil do Majstrovstiev kraja. V tomto období sa v klube sformovala dobrá partia futbalistov, ktorí sa v ďalších rokoch presadili do vyšších súťaží. Najznámejším z nich bol Janko Ondrášek, ktorý si po prestupe do Interu Bratislava zahral i v reprezentácii bývalej ČSR.
Po sezóne 1968/69 Považan zostupuje až do oblastnej súťaže. Na návrat do Majstrovstiev kraja potreboval klub 7 sezón. Po skvelých umiestneniach sa Považanu splnil sen o postupe do 2. Slovenskej národnej ligy v sezóne 1984/85, keď suverénne ovládol ligu a zvládol aj kvalifikáciu so Zlatými Moravcami.
=== 90. roky v znamení 3. ligy ===
V sezóne 1993/94 po reorganizácii súťaží si klub vybojovali postup do III. ligy západ. V sezóne 1995/96 pôsobil v klube v rámci hosťovania
slávny bundesligový fantóm [[Marek Mintál]], ktorý vtedy ešte len rozbiehal svoju slávnu futbalovú kariéru. V sezóne 1998/99 dosiahli novomešťania najlepšie umiestnenie, keď obsadili v III. lige západ skvelé 2. miesto. V sezóne 2001/02 nastala v klube kríza, ktorej dôsledkom bol zostup do IV. ligy – severozápad. V klube nezostal kameň na kameni, odišlo 80% hráčov a taktiež celé vedenie mužstva.
Novomešťania sa dokázali zmobilizovať a v sezóne 2003/04 postúpili kurióznym spôsobom späť do III. ligy – západ. V sezóne 2003/04 mužstvo dosiahlo celkovo druhé miesto s rovnakým počtom bodov ako [[Horná Streda]]. O prvenstve rozhodlo celkové skóre. [[Horná Streda]] ale postup z finančných dôvodov odmietla.
=== 2014 - nová výzva a postup o poschodie vyššie ===
Po presne desiatich rokoch v III. lige – západ prišiel historický úspech v podobe postupu do [[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet ligy]] (II. ligy). Mužstvo obsadilo celkovo 3. miesto a postúpilo do novovytvorenej 2. ligy, keď sa počet účastníkov v II. lige zvýšil v dôsledku reorganizácii súťaží. V premiérovej druholigovej sezóne patrila [[Nové Mesto nad Váhom|Novému Mestu nad Váhom]] po jesennej časti [[DOXXbet liga 2014/2015|DOXXbet ligy]] posledná priečka a tím sa tak dostal do skupiny o zostup do [[3. liga|III. ligy]] západ. Avšak mužstvo sa na jar neuveriteľne zdvihlo a pod vedením [[Miloš Lintner|Miloša Lintnera]] si nakoniec mužstvo uchovalo druholigovú príslušnosť. Jesennú časť začali Novomešťania vo veľkom štýle, keď si dlhšiu dobu udržiavali umiestnenie v prvej šestke. Skvelé výkony mužstva navyše podčiarklo aj účinkovanie v [[Slovenský pohár vo futbale|Slovenskom pohári]], keď sa mužstvo dokázalo prebojovať až do [[Slovenský pohár vo futbale 2015/2016|osemfinále]], kde však nešťastne, po pokutových kopoch, podľahlo [[FK Senica|Senici.]] Nakoniec v sezóne [[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]] mužstvu len tesne unikla nadstavbová účasť o postup do [[Fortuna liga|Fortuna ligy]], keď AFC nedokázalo využiť výhodu domáceho prostredia a v dohrávke posledného kola podľahlo [[FK Dukla Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Novomešťania sa však aj napriek nepríjemnej strate trénera (zo zdravotných dôvodov musel nútene vynechať niekoľko zápasov) poľahky zachránili druholigovú príslušnosť. S novou sezónou [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] prišla zmena na trénerskej pozícii, keď si mužstvo prebral ambiciózny tréner [[Dušan Kramlík]]. Ten mužstvo počas letnej prestávky stabilizoval a vhodne doplnil chýbajúce posty v mužstve. V [[Slovenský pohár vo futbale|pohári]] mužstvo tentokrát skončilo o kolo skôr, keď Novomešťanom vystavil stopku trnavský [[FC Spartak Trnava|Spartak]]. Počas sezóny Nové Mesto dlho bojovalo o prvú šestku, postup však Novomešťanom unikol o štyri body, a tak si aj do tretice zahrali o zotrvanie v súťaži. Tentokrát však kvôli opätovnej reorganizácii súťaže vypadávalo až 5 mužstiev a víťaz skupiny Západ o udržanie išiel do baráže s víťazom skupiny Východ o jedinú miestenku pre budúcu sezónu v celoslovenskej druhej lige. Považan nakoniec obsadil druhé miesto, keď zaostal za juniorkou trnavského Spartaka o 8 bodov, a so súťažou sa tak mužstvo po trojročnom pôsobení rozlúčilo.
== Historické názvy klubu ==
* [[1922]] – [[1928]] - ŠK Nové Mesto nad Váhom
* [[1928]] – [[1932]] - Slávia Nové Mesto nad Váhom
* [[1932]] – [[1941]] - AC Nové Mesto nad Váhom
* [[1952]] – [[1958]] - Tatran Nové Mesto nad Váhom
* [[1958]] – [[1994]] - TJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[1994]] – [[2002]] - AFC VTJ Považan Nové Mesto nad Váhom
* [[2002]] – súčasnosť - AFC Nové Mesto nad Váhom
== Športové úspechy ==
* Postup do [[2. liga|DOXXbet ligy]] ([[2. liga|2. ligy]]) - [[2. liga|2013/14]]
* Postup do [[3. liga|3. ligy]] - [[3. liga|2003/04]]
* 2. miesto v [[3. liga|3. lige]] - [[3. liga|1998/99]]
* Postup do [[2. Slovenská národná liga|2. Slovenskej národnej ligy]] - [[1984/85]]
* Postup do [[Majstrovstiev kraja]] - [[1960/1961|1960/61]], [[1975/1976|1975/76]]
* Postup do [[1. trieda B|1. triedy B]] - [[1932/1933|1932/33]]
* Osemfinále [[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cupu]] - [[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
== Umiestnenia podľa jednotlivých sezón ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
| colspan="12" |'''{{flagicon|Československo}} Československo (1962 – 1993)'''
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|1962/63
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|5
|10
|42
|42
|0
|'''23'''
|'''8.'''
|-
|1963/64
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|24
|9
|6
|9
|41
|32
| +9
|'''24'''
|'''7.'''
|-
|1964/65
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|3
|25
|9
|4
|12
|37
|41
| -4
|'''22'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1965/66
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|6
|9
|40
|41
| -1
|'''28'''
|'''6.'''
|-
|1966/67
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|8
|4
|14
|33
|49
| -16
|'''20'''
|'''11.'''
|-
|1967/68
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|11
|4
|11
|29
|53
| -24
|'''26'''
|'''9.'''
|-
|1968/69
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|26
|6
|2
|18
|22
|60
| -38
|'''14'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''14.'''
|-
|1969/70
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|25
|9
|5
|11
|38
|50
| -12
|'''23'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''11.'''
|-
|1970/71
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|colspan=8|...
|align=center bgcolor="#ace1af" align="center" |
|-
|1971/72
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|26
|4
|2
|20
|17
|69
| -52
|'''10'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''14.'''
|-
|1972/73
|1.A trieda ZsFZ - sk. Juhovýchod
|6
|23
|10
|3
|10
|31
|41
| -10
|'''23'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1973/74
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|14
|4
|10
|62
|34
| +28
|'''32'''
|'''5.'''
|-
|1974/75
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|28
|11
|8
|11
|35
|39
| -4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1975/76
|1.A trieda ZsFZ - sk. Severovýchod
|6
|29
|17
|6
|6
|56
|35
| +21
|'''40'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|1976/77
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|5
|30
|12
|5
|13
|43
|49
| -6
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|1977/78
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|13
|4
|13
|42
|38
| +4
|'''30'''
|'''8.'''
|-
|1978/79
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|10
|8
|12
|43
|39
| +4
|'''28'''
|'''8.'''
|-
|1979/80
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|15
|5
|10
|52
|25
| +27
|'''35'''
|'''3.'''
|-
|1980/81
|Majstrovstvá župy - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|52
|47
| +5
|'''30'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''6.'''
|-
|1981/82
|Divzia - sk. Západ
|4
|29
|18
|6
|5
|54
|25
| +29
|'''42'''
|'''2.'''
|-
|1982/83
|Divzia - sk. Západ
|4
|30
|19
|4
|7
|64
|36
| +28
|'''42'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''2.'''
|-
|1983/84
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|13
|7
|6
|54
|30
| +24
|'''33'''
|'''4.'''
|-
|1984/85
|Divízia - sk. Západ (Severozápad)
|4
|26
|17
|7
|2
|57
|20
| +37
|'''41'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''1.'''
|-
|[[2. SNFL 1985/86|1985/86]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|7
|11
|45
|38
| +7
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. SNFL 1986/87|1986/87]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|8
|10
|38
|43
| -5
|'''32'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[2. SNFL 1987/88|1987/88]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|14
|7
|9
|49
|37
| +12
|'''35'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1988/89|1988/89]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|9
|9
|49
|40
| +7
|'''33'''
| align="center" |'''4.'''
|-
|[[2. SNFL 1989/90|1989/90]]
|[[2. SNFL|2. SNFL - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|10
|12
|33
|44
| -11
|'''24'''
| bgcolor="#FFCCCC" align="center" |'''15.'''
|-
|1990/91
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|11
|8
|11
|44
|46
| -2
|'''30'''
|'''9.'''
|-
|1991/92
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|10
|6
|14
|45
|51
| -6
|'''26'''
|'''13.'''
|-
|1992/93
|Divízia - sk. Západ
|4
|30
|12
|5
|13
|37
|29
| +8
|'''29'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''8.'''
|- style="background:#079807; font-weight:bold; color:#FFFFFF" align="center"
| colspan="12" |{{flagicon|Slovensko}} Slovensko (1993 – )
|- style="background:#efefef; font-weight:bold;" align="center"
|-
!Sezóny
!Liga
!Úroveň
! width="33" |Z
! width="33" |V
! width="33" |R
! width="33" |P
! width="33" |SG
! width="33" |IG
! width="33" |+/-
! width="33" |B
!Pozícia
|-
|[[3. liga 1993/94|1993/94]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|12
|4
|14
|62
|60
| +2
|'''28'''
|'''7.'''
|-
|[[4. liga 1994/95|1994/95]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|19
|2
|9
|73
|41
| +32
|'''59'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 1995/96|1995/96]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|9
|7
|14
|35
|46
| -11
|'''34'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 1996/97|1996/97]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|9
|8
|49
|40
| +9
|'''48'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1997/98|1997/98]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|17
|6
|9
|53
|33
| +20
|'''57'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 1998/99|1998/99]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|18
|4
|10
|67
|45
| +22
|'''58'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 1999/00|1999/00]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|17
|8
|9
|76
|39
| +37
|'''59'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2000/01|2000/01]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|32
|12
|4
|16
|50
|59
| -9
|'''40'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2001/02|2001/02]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|8
|5
|17
|30
|44
| -14
|'''29'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga 2002/03|2002/03]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|11
|7
|12
|55
|42
| +13
|'''40'''
|'''8.'''
|-
|[[4. liga 2003/04|2003/04]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|25
|1
|4
|75
|28
| +47
|'''76'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''2.'''
|-
|[[3. liga 2004/05|2004/05]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|13
|5
|12
|48
|39
| +9
|'''44'''
|'''7.'''
|-
|[[3. liga 2005/06|2005/06]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|17
|5
|8
|43
|26
| +17
|'''56'''
|'''2.'''
|-
|[[3. liga 2006/07|2006/07]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|26
|13
|5
|8
|34
|33
| +1
|'''44'''
|'''3.'''
|-
|[[3. liga 2007/08|2007/08]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|5
|10
|36
|29
| +7
|'''50'''
|'''5.'''
|-
|[[3. liga 2008/09|2008/09]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|10
|5
|15
|32
|47
| -15
|'''35'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga 2009/10|2009/10]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|12
|5
|13
|42
|42
|0
|'''41'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2010/11|2010/11]]
|[[3. liga|2. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|15
|6
|9
|55
|33
| +22
|'''51'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''4.'''
|-
|[[3. liga 2011/12|2011/12]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|15
|6
|7
|45
|36
| +9
|'''51'''
| align="center" |'''3.'''
|-
|[[3. liga 2012/13|2012/13]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|11
|6
|13
|37
|37
|0
|'''39'''
| align="center" |'''10.'''
|-
|[[3. liga 2013/14|2013/14]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|19
|5
|6
|50
|26
| +24
|'''62'''
| bgcolor="#ace1af" align="center" |'''3.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2014/2015|2014/15]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|3
|4
|15
|15
|39
| -24
|'''13'''
| align="center" |'''12.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|8
|6
|18
|27
|48
| -21
|'''30'''
| align="center" |'''10.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2015/2016|2015/16]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|9
|4
|9
|25
|25
|0
|'''31'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|14
|5
|13
|41
|39
| +2
|'''47'''
| align="center" |'''8.'''
|-
| rowspan="2" |[[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]]
|[[2. slovenská futbalová liga|DOXXbet liga - sk. Západ]]
| rowspan="2" |2
|22
|8
|8
|6
|29
|23
| +6
|'''32'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. slovenská futbalová liga|O zostup - sk. Západ]]
|32
|13
|9
|10
|45
|30
| +15
|'''48'''
| align="center" |'''8.'''
|-
|[[2. liga 2017/2018|2017/18]]
|[[2. slovenská futbalová liga|2. liga]]
|2
|30
|9
|5
|16
|33
|57
| -24
|'''32'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2018/19|2018/19]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|7
|9
|12
|25
|41
| -16
|'''30'''
|'''12.'''
|-
|[[3. liga2019/20|2019/20]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|16
|4
|6
|6
|13
|17
| -4
|'''18'''
|'''13.'''
|-
|[[3. liga 2020/21|2020/21]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|15
|6
|2
|7
|17
|20
| -3
|'''20'''
|'''9.'''
|-
|[[3. liga 2021/22|2021/22]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|34
|14
|7
|13
|48
|39
| +9
|'''49'''
|align=center bgcolor=#CCCCFF|'''9.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2022/2023|2022/23]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|28
|10
|9
|9
|39
|42
| -3
|'''39'''
|'''7.'''
|-
|[[3. slovenská futbalová liga 2023/2024|2023/24]]
|[[3. liga|3. liga - sk. Západ]]
|3
|30
|6
|4
|20
|39
|76
| -37
|'''22'''
|align=center bgcolor=#FFCCCC|'''15.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2024/25|2024/25]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|32
|7
|6
|19
|34
|47
| -21
|'''27'''
|'''16.'''
|-
|[[4. liga ZsFZ 2025/26|2025/26]]
|[[4. slovenská futbalová liga|4. liga ZsFZ]]
|4
|30
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
== Účinkovanie v Slovnaft Cupe ==
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Ročník
! style="color:white; background:green;"|Súťaž
! style="color:white; background:green;"|Kolo
! style="color:white; background:green;"|Klub
! style="color:white; background:green;"|Celkom
! style="color:white; background:green;"|Postup
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2006/2007|2006/07]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[SFM Senec]]
! align="center" |1:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2007/2008|2007/08]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Púchov]]
! align="center" |1:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2008/2009|2008/09]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka 1898|MŠK Iskra Petržalka]]
! align="center" |2:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:2
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale 2009/2010|2009/10]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Spartak Vráble]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Petržalka akadémia|MFK Petržalka]]
! align="center" |1:6
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2010/2011|2010/11]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[PŠC Pezinok|PSČ Pezinok]]
! align="center" |0:1
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2011/2012|2011/12]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Sokol Dolná Žďaňa]]
! align="center" |0:2
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2012/2013|2012/13]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |1:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2013/2014|2013/14]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
! align="center" |0:5
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2014/2015|2014/15]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Rovinka]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="4" |[[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]
| rowspan="4" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[ŠK Nevidzany]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[KFC Kalná nad Hronom]]
! align="center" |2:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FO ŽP Šport Podbrezová|ŽP Šport Podbrezová]]
! align="center" |1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|Osemfinále
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Senica]]
! align="center" |1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2016/17|2016/17]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Tatran Horovce]]
! align="center" |8:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Slovan Ivanka pri Dunaji]]
! align="center" |4:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|4.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
! align="center" |0:3
|
|-
|[[Slovenský pohár vo futbale 2017/18|2017/18]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MŠK Námestovo]]
!1:1
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale 2018/19|2018/19]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!3:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Družstevník Radimov]]
!1:1
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OFK Malženice]]
!0:0
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2020/2021|2020/21]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[MFK Vrbové]]
!0:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[FK Melčice - Lieskové]]
!1:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2021/22|2021/22]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OK Častkovce]]
!1:4
|
|-
| rowspan="2" |[[Slovnaft Cup 2022/23|2022/23]]
| rowspan="2" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Spartak Horná Streda]]
!4:0
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!0:2
|
|-
|[[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Dubovce]]
!0:3
|
|-
| rowspan="3" |[[Slovnaft Cup 2024/2025|2024/25]]
| rowspan="3" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Krásno nad Kysucou]]
!2:2
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|2.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[OŠK Trenčianske Stankovce]]
!2:3
| bgcolor="#ace1af" align="center" |postup
|-
|3.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[AS Trenčín]]
!0:2
| align="center" |
|-
||[[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/26]]
|[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|1.kolo
|{{flagicon|Slovakia}} [[TJ Slovan Košecké Podhrade]]
!5:2
| align="center" |
|}
{| class="wikitable"
! style="color:white; background:green;"|Prehľad
! style="color:white; background:green;"|Z
! style="color:white; background:green;"|V
! style="color:white; background:green;"|R
! style="color:white; background:green;"|P
! style="color:white; background:green;"|G
! style="color:white; background:green;"|GD
! style="color:white; background:green;"|+/-
|- align="center"
| align="left" |[[Slovenský pohár vo futbale|Slovnaft Cup]]
|19
|6
|4
|9
|26
|35
| -9
|- style="background:LightGoldenrodYellow" align="center"
|'''Celkovo'''
|'''19'''
|'''6'''
|'''4'''
|'''9'''
|'''26'''
|'''35'''
|'''-9'''
|}
== Rivali ==
Najväčším rivalom klubu je klub pôsobiaci vo [[Fortuna liga|Fortuna lige]] - [[TJ Spartak Myjava]].
== Dresy ==
V sezóne 2012/13 boli na domácej pôde používané zeleno-biele dresy značky [[Nike]], na pôde súpera to boli bielo-červené dresy značky [[Adidas]]. Od sezóny [[DOXXbet liga 2016/2017|2016/17]] je jediným dodávateľom dresov nemecká spoločnosť [[Adidas]].
{| class="wikitable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Sezóna
! style="color:white; background:green;"|Značka
! style="color:white; background:green;"|Sponzor
|-
|2016-
|{{minivlajka|Germany}}[[Adidas]]
|[[Heraldik Slovakia]]
|}
== Areál ==
[[Súbor:Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom.jpg|náhľad|Fotbalový štadion AFC Nové Mesto nad Váhom]]
Areál sa nachádza na konci mesta vedľa zimného štadiónu. Štadión elipsovitého tvaru bez osvetlenia bol postavený v 60. rokoch 20. storočia. Kapacita je 4 500 divákov.
== Súčasná zostava ==
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=<nowiki>máj 2026</nowiki>}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=SVK|meno=[[Medard Vangel]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=53|nár=SVK|meno=[[Rastislav Hodál]]|poz=B}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=SVK|meno=[[Vratko Šálek]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=SVK|meno=[[Mário Lopušan]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=BRA|meno=[[Marcelo Da Cruz Brotto Junior]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=SVK|meno=[[Robert Štefánek]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=SVK|meno=[[Patrik Vávra]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=COL|meno=[[Santiago Bolivar Duran]]|poz=O}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=SVK|meno=[[Martin Svatík]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=SVK|meno=[[Martin Šebek]]|poz=Z}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=BRA|meno=[[Renato Jose De Amorim Fernandes]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=SVK|meno=[[Martin Antol]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=SVK|meno=[[Adrián Rojko]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=ARG|meno=[[Alexis Damian Letuan]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=SVK|meno=[[Lukáš Dzurik]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=UKR|meno=[[Mykhailo Cherepko]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=SVK|meno=[[Oliver Grznár]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=SVK|meno=[[Oliver Petráš]]|poz=Z}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=SVK|meno=[[Andrej Kaman]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=SVK|meno=[[Lukáš Šebek]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=BRA|meno=[[Luan Victor Da Silva Campos Vicente]]|poz=Ú}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Realizačný tím ==
{| class="wikitable sortable"
|-
! style="color:white; background:green;"|Pozícia
! style="color:white; background:green;"|Pracovník
|-
|'''Tréner'''
|[[Martin Krajčovič|Martin Krajčovič]]
|-
|'''Asistent trénera'''
|[[Lukáš Šebek]]
|-
|'''Šéftréner mládeže'''
|[[Miroslav Ostrenka]]
|-
|'''Prezident'''
|[[Ing. Dušan Današ]]
|-
|'''Vedúci mužstva'''
|[[Norbert Boško|Norbert Boško]]
|-
|'''Zástupca klubu'''
|[[Ing. Miroslav Hikel]]
|-
|'''Bezpečnostný manažér klubu'''
|[[Ing. Anton Zvarík]]
|-
|'''Tréner brankárov'''
|[[Tomáš Belic|Tomáš Belic]]
|-
|'''Lekár'''
|[[Pavol Šulovský]]
|-
|'''Masér'''
|[[Jozef Adamusík]]
|-
|'''Videotechnik'''
|[[Vladimír Mádr|Vladimír Mádr]]
|}
== Slávni hráči ==
* {{flagicon|Argentina}}{{flagicon|Slovakia}} [[Aldo Baéz]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Branislav Balocký]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Tomas Belic|Tomáš Belic]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Ján Beljančin]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Miloš Brezinský]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Adrián Chovan]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Marián Dirnbach]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Peter Drahno]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Róbert Hanko]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Milan Ivana]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Oliver Janso]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Michal Kukučka]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Tomáš Marček]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Marek Mintál]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Janko Ondrášek]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Lukáš Skovajsa]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Igor Šemrinec]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Marián Ščepko]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Martin Trančík]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Miloš Volešák]]
* {{flagicon|Slovakia}}[[Ladislav Žák]]
== Externé odkazy ==
* [http://nmnv.sk/sport_futbal.html História klubu]
{{Tretia najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}
[[Kategória:AFC Nové Mesto nad Váhom| ]]
[[Kategória:Slovenské futbalové kluby|Nové Mesto nad Váhom, AFC]]
[[Kategória:Šport v Novom Meste nad Váhom]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1922]]
sgbw28bqef1sy97pgm1wu5yv5umd9o2
Skalka u Doks
0
175040
8213869
8176238
2026-05-14T19:32:39Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213869
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Česká obec
| názov = Skalka u Doks
| typ = obec
| znak = Skalka u Doks znak.jpg
| vlajka = Skalka u Doks vlajka.jpg
| obrázok =
| popis =
| ob.roz.pôs = Česká Lípa
| pov.ob = [[Doksy (okres Česká Lípa)|Doksy]]
| krajina = Čechy
| rieka =
| nadmorská výška = 335
| zemepisná šírka = 50,568889
| zemepisná dĺžka = 14,605833
| rozloha = 5,04
| prvá zmienka =
| starosta = Jana Procházková
| PSČ = 472 01
| početč = 1
| početzsj = 2
| početk = 1
| NUTS5 = CZ0511 513890
| adresa = Obecní úřad Skalka u Doks, <br />Skalka u Doks 44, <br />472 01 Doksy
| email = skalka_ou.@iol.cz
| mapa =
| popis mapy =
| web = www.ouskalka.cz
| commons = Skalka u Doks
}}
'''Skalka u Doks''' ({{v jazyku|deu|''Kalken''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Česká Lípa|Česká Lípa]] v [[Liberecký kraj|Libereckom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 169 obyvateľov, z toho 88 mužov a 81 žien, pričom priemerný vek v obci bol 37,7 roka (muži 37,3 roka, ženy 38,1 roka).
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Skalka u Doks}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.ouskalka.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121123012045/http://www.ouskalka.cz/ |date=2012-11-23 }}
{{český výhonok}}
{{Obce okresu Česká Lípa}}
[[Kategória:Obce okresu Česká Lípa]]
45gid1f8tnig6kbqzmmsovaula51igd
Simferopoľ
0
177908
8213835
7985362
2026-05-14T18:57:54Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213835
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Simferopoľ
| other_name =
| native_name = Симферополь – ''Simferopoľ''
| category = mesto
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Symbols *** -->
| flag = Simferopol flag.svg
| flag_border = 1
| symbol = COA Simferopol.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] ([[de facto]])<br />{{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]] ([[de iure]])
| country_flag =
| state =
| state_type =
| region = [[Krym (republika)|Krym]]
| histregion =
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 350
| lat_d = 44.948056
| long_d = 34.104167
| coordinates_type = type:city(335582)
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_long_d =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 107.41
<!-- *** Population *** -->
| population = 335582
| population_date = 2012
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1784
| established_type =
| mayor =
| mayor_type =
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Moskovský čas|MSK]] (UTC+4)
| timezone_type =
| timezone_DST =
| postal_code = 295000 – 295490<ref name="telecom">[http://en.c-inform.info/news/id/378 Crimea, Sevastopol Switching to Russian Communications Standards] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140331065755/http://en.c-inform.info/news/id/378 |date=2014-03-31 }} {{Eng icon}}</ref>
| area_code = +7-865<ref name="telecom"/>
| area_code_type = Telefónna predvoľba
| code =
| code1 =
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha mesta v rámci Ukrajiny.
| map_locator = Ukrajina
| map1_caption = Poloha v rámci Krymu.
| map1_locator = Krym
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Simferopol
| statistics =
| website = [http://sim.gov.ua sim.gov.ua]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Simferopoľ''' (slovenský normovaný názov<ref name="geo">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy štátov
| url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 15.05.2019
| dátum prístupu = 15.03.2024
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
}}</ref>; {{vjz|ukr|Сімферополь}}; {{vjz|rus|Симферополь|''Simferopoľ''}}; {{vjz|crh|''Aqmescit''}}, Акъмесджит, doslova: ''biela mešita'') je hlavné mesto [[Krym (republika)|Krymskej autonómnej republiky]], územia [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré je od [[Krymská kríza|Krymskej krízy]] ovládaného [[Rusko]]m. Leží približne uprostred polostrova Krym na rieke [[Salgir]]. V súčasnosti tu žije 340 000 obyvateľov prevažne ruskej národnosti.
== Dejiny ==
V staroveku tu stál [[Skýtsky Neapol]], centrum [[Skýti|Skýtov]] z [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]], dnes významné archeologické nálezisko. Samotné mesto Simferopoľ založila po dobytí Krymu cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína Veľká]] v roku [[1784]].
== Osobnosti mesta ==
* [[Oleg Valerievič Kotov]] (* [[1965]]), ruský kozmonaut
== Partnerské mestá ==
* {{Minivlajka|Turecko}} [[Eskişehir]], [[Turecko]], [[2007]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Heidelberg]], [[Nemecko]], [[1991]]
* {{Minivlajka|Rusko}} [[Irkutsk]], [[Rusko]], [[2008]]
* {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Kecskemét]], [[Maďarsko]], [[2006]]
* {{Minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[2008]]
* {{Minivlajka|Rusko}} [[Novočerkassk]], [[Rusko]], 2008
* {{Minivlajka|Rusko}} [[Omsk]], [[Rusko]], 2008
* {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Ruse (mesto)|Ruse]], [[Bulharsko]], 2008
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Salem (Oregon)|Salem]], [[Spojené štáty|USA]], [[1986]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Ukrajinský výhonok}}
{{Mestá na Ukrajine}}
[[Kategória:Mestá na Ukrajine]]
hw4l77do7fm7xoquu6ksyhy96lr19bd
Kuna lesná
0
180632
8213714
7933774
2026-05-14T13:06:28Z
~2026-29131-91
294871
/* Opis */
8213714
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=kuna lesná|
Obrázok=Pine_Marten_(48173751702).jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/12848/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.]</ref>|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora|
Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia|
Čeľaď po slovensky= [[lasicovité]]|Čeľaď po latinsky=Mustelidae|
Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky= |
Rod po slovensky= [[kuna]]|Rod po latinsky=Martes|
Druh po slovensky=kuna lesná|Druh po latinsky=Martes martes|
Binomické meno=Kuna lesná|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá_ánonie=Synonymá_áno|
Synonymá=kuna hôrna|
Obrázok2=European Pine Marten area.png|
Titulok2=Rozšírenie.|
}}
'''Kuna lesná'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
| priezvisko = Krištofík
| meno = Ján
| priezvisko2 = Danko
| meno2 = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana
| rok = 2012
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| isbn = 978-80-224-1264-3
| kapitola = Kuna lesná - Martes martes
| poznámka = Autori druhu Anton Krištín, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| strany = 451 - 455
}}</ref> alebo '''kuna hôrna''' (lat. ''Martes martes'') je [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravec]] z čeľade [[lasicovité]] (''Mustelidae''). Obýva [[les]]y [[Palearktis|Palearktídy]] po [[Západná Sibír (ekonomický rajón)|Západnú Sibír]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 40,1 % územia.<ref name="CicavceSK" /> Hrdlo a dolnú časť krku má žltkovo-žltú, čo je poznávacím znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej [[kuna skalná|kuny skalnej]] (''Martes foina'') s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku.
== Opis ==
Kuna lesná je dlhá do velkého penisa ktorý má 200
centimetrov (samica do 45 cm) aj s chvostom dlhým asi 25 centimetrov. Jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu.
Oproti iným lasiciam (Mustelinae) ako sú [[Lasica myšožravá|lasica myšožravá/obyčajná]], [[lasica hranostaj]] + [[tchor]] (vrátane [[Fretka|fretky]]) + [[norok]] má špicatejšie uši a je dlhšia.
Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička je menšia a má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia.
Živí sa cicavcami, vtákmi, hmyzom ale žerie aj žaby, vtáčie vajcia, rôzne plody alebo med, príležitostne aj zdochliny. Jej najobľúbenejšou korisťou sú [[Veverica obyčajná|veveričky]]. Pomerne často uloví aj väčšie živočíchy, ako sú [[Králik|králiky]] a [[Zajac (rozlišovacia stránka)|zajace]]. Má skvele vyvinutý sluch a zrak, ktorým dokáže zaznamenať aj malé druhy živočíchov. Sama sa pritom občas stáva obeťou vlkov, zdivočených psov, väčších dravcov alebo líšok.
Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.
Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.
== Rozšírenie ==
Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v [[Škandinávia|Škandinávii]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rusko|Rusku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]], v Ázii až po [[Altaj]], na juhu až k prameňom [[Jenisej]]a.
== Rozšírenie na Slovensku ==
Zo 429 mapovacích kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 173 (40,1 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 33, 7,7 %) v nadmorských výškach 100 ([[Boťany (okres Trebišov)|Boťany]]) – {{mnm|1600}} (vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />
== Biotop ==
Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.
== Rozmnožovanie ==
Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v [[Leto|letnom]] období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je [[Gravidita|gravidná]] 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená [[brezivosť]] a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v [[Maternica|maternici]] a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára v priebehu [[Apríl|apríla]] až [[Máj|mája]] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na [[jeseň]], keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BioLib: Biological library. Profil taxonu: kuna lesní|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1751/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-07-11|vydavateľ=www.biolib.cz|jazyk=cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroje ==
* Losos B. a kolektív: ''Ekologie živočichů'', Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
* Meyer A.: ''Brehmův život zvířat'', Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
* Roček Z.: ''Evoluce obratlovců'', Academia, Praha 1985
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Martes martes|commons=Category:Martes martes}}
{{Zoologický výhonok}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Lasicovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]
[[Kategória:Európske cicavce]]
0a108zw6rh0kadna7qafj7ehlp9fs1g
8213716
8213714
2026-05-14T13:07:36Z
~2026-29131-91
294871
/* Opis */
8213716
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=kuna lesná|
Obrázok=Pine_Marten_(48173751702).jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/12848/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.]</ref>|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora|
Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia|
Čeľaď po slovensky= [[lasicovité]]|Čeľaď po latinsky=Mustelidae|
Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky= |
Rod po slovensky= [[kuna]]|Rod po latinsky=Martes|
Druh po slovensky=kuna lesná|Druh po latinsky=Martes martes|
Binomické meno=Kuna lesná|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá_ánonie=Synonymá_áno|
Synonymá=kuna hôrna|
Obrázok2=European Pine Marten area.png|
Titulok2=Rozšírenie.|
}}
'''Kuna lesná'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
| priezvisko = Krištofík
| meno = Ján
| priezvisko2 = Danko
| meno2 = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana
| rok = 2012
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| isbn = 978-80-224-1264-3
| kapitola = Kuna lesná - Martes martes
| poznámka = Autori druhu Anton Krištín, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| strany = 451 - 455
}}</ref> alebo '''kuna hôrna''' (lat. ''Martes martes'') je [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravec]] z čeľade [[lasicovité]] (''Mustelidae''). Obýva [[les]]y [[Palearktis|Palearktídy]] po [[Západná Sibír (ekonomický rajón)|Západnú Sibír]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 40,1 % územia.<ref name="CicavceSK" /> Hrdlo a dolnú časť krku má žltkovo-žltú, čo je poznávacím znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej [[kuna skalná|kuny skalnej]] (''Martes foina'') s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku.
== Opis ==
Kuna lesná je dlhá do 97centimetrov (samica do 45 cm) aj s chvostom dlhým asi 25 centimetrov. Jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu.
Oproti iným lasiciam (Mustelinae) ako sú [[Lasica myšožravá|lasica myšožravá/obyčajná]], [[lasica hranostaj]] + [[tchor]] (vrátane [[Fretka|fretky]]) + [[norok]] má špicatejšie uši a je dlhšia.
Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička je menšia a má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia.
Živí sa cicavcami, vtákmi, hmyzom ale žerie aj žaby, vtáčie vajcia, rôzne plody alebo med, príležitostne aj zdochliny. Jej najobľúbenejšou korisťou sú [[Veverica obyčajná|veveričky]]. Pomerne často uloví aj väčšie živočíchy, ako sú [[Králik|králiky]] a [[Zajac (rozlišovacia stránka)|zajace]]. Má skvele vyvinutý sluch a zrak, ktorým dokáže zaznamenať aj malé druhy živočíchov. Sama sa pritom občas stáva obeťou vlkov, zdivočených psov, väčších dravcov alebo líšok.
Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.
Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.
== Rozšírenie ==
Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v [[Škandinávia|Škandinávii]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rusko|Rusku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]], v Ázii až po [[Altaj]], na juhu až k prameňom [[Jenisej]]a.
== Rozšírenie na Slovensku ==
Zo 429 mapovacích kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 173 (40,1 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 33, 7,7 %) v nadmorských výškach 100 ([[Boťany (okres Trebišov)|Boťany]]) – {{mnm|1600}} (vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />
== Biotop ==
Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.
== Rozmnožovanie ==
Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v [[Leto|letnom]] období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je [[Gravidita|gravidná]] 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená [[brezivosť]] a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v [[Maternica|maternici]] a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára v priebehu [[Apríl|apríla]] až [[Máj|mája]] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na [[jeseň]], keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BioLib: Biological library. Profil taxonu: kuna lesní|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1751/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-07-11|vydavateľ=www.biolib.cz|jazyk=cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroje ==
* Losos B. a kolektív: ''Ekologie živočichů'', Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
* Meyer A.: ''Brehmův život zvířat'', Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
* Roček Z.: ''Evoluce obratlovců'', Academia, Praha 1985
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Martes martes|commons=Category:Martes martes}}
{{Zoologický výhonok}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Lasicovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]
[[Kategória:Európske cicavce]]
fr4rdsbulbrtbcqatbkh7j6lce96bxs
8213721
8213716
2026-05-14T13:13:28Z
Henryk Siuda
264914
- experimenty
8213721
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=kuna lesná|
Obrázok=Pine_Marten_(48173751702).jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/12848/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.]</ref>|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora|
Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia|
Čeľaď po slovensky= [[lasicovité]]|Čeľaď po latinsky=Mustelidae|
Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky= |
Rod po slovensky= [[kuna]]|Rod po latinsky=Martes|
Druh po slovensky=kuna lesná|Druh po latinsky=Martes martes|
Binomické meno=Kuna lesná|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá_ánonie=Synonymá_áno|
Synonymá=kuna hôrna|
Obrázok2=European Pine Marten area.png|
Titulok2=Rozšírenie.|
}}
'''Kuna lesná'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
| priezvisko = Krištofík
| meno = Ján
| priezvisko2 = Danko
| meno2 = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana
| rok = 2012
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| isbn = 978-80-224-1264-3
| kapitola = Kuna lesná - Martes martes
| poznámka = Autori druhu Anton Krištín, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| strany = 451 - 455
}}</ref> alebo '''kuna hôrna''' (lat. ''Martes martes'') je [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravec]] z čeľade [[lasicovité]] (''Mustelidae''). Obýva [[les]]y [[Palearktis|Palearktídy]] po [[Západná Sibír (ekonomický rajón)|Západnú Sibír]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 40,1 % územia.<ref name="CicavceSK" /> Hrdlo a dolnú časť krku má žltkovo-žltú, čo je poznávacím znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej [[kuna skalná|kuny skalnej]] (''Martes foina'') s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku.
== Opis ==
Kuna lesná je dlhá do 53 centimetrov (samica do 45 cm) aj s chvostom dlhým asi 25 centimetrov. Jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu.
Oproti iným lasiciam (Mustelinae) ako sú [[Lasica myšožravá|lasica myšožravá/obyčajná]], [[lasica hranostaj]] + [[tchor]] (vrátane [[Fretka|fretky]]) + [[norok]] má špicatejšie uši a je dlhšia.
Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička je menšia a má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia.
Živí sa cicavcami, vtákmi, hmyzom ale žerie aj žaby, vtáčie vajcia, rôzne plody alebo med, príležitostne aj zdochliny. Jej najobľúbenejšou korisťou sú [[Veverica obyčajná|veveričky]]. Pomerne často uloví aj väčšie živočíchy, ako sú [[Králik|králiky]] a [[Zajac (rozlišovacia stránka)|zajace]]. Má skvele vyvinutý sluch a zrak, ktorým dokáže zaznamenať aj malé druhy živočíchov. Sama sa pritom občas stáva obeťou vlkov, zdivočených psov, väčších dravcov alebo líšok.
Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.
Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.
== Rozšírenie ==
Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v [[Škandinávia|Škandinávii]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rusko|Rusku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]], v Ázii až po [[Altaj]], na juhu až k prameňom [[Jenisej]]a.
== Rozšírenie na Slovensku ==
Zo 429 mapovacích kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 173 (40,1 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 33, 7,7 %) v nadmorských výškach 100 ([[Boťany (okres Trebišov)|Boťany]]) – {{mnm|1600}} (vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />
== Biotop ==
Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.
== Rozmnožovanie ==
Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v [[Leto|letnom]] období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je [[Gravidita|gravidná]] 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená [[brezivosť]] a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v [[Maternica|maternici]] a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára v priebehu [[Apríl|apríla]] až [[Máj|mája]] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na [[jeseň]], keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BioLib: Biological library. Profil taxonu: kuna lesní|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1751/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-07-11|vydavateľ=www.biolib.cz|jazyk=cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroje ==
* Losos B. a kolektív: ''Ekologie živočichů'', Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
* Meyer A.: ''Brehmův život zvířat'', Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
* Roček Z.: ''Evoluce obratlovců'', Academia, Praha 1985
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Martes martes|commons=Category:Martes martes}}
{{Zoologický výhonok}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Lasicovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]
[[Kategória:Európske cicavce]]
tj1fqgu6v39o8rc8229k65yszes61ef
8213733
8213721
2026-05-14T13:33:18Z
~2026-29131-91
294871
/* Opis */
8213733
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=kuna lesná|
Obrázok=Pine_Marten_(48173751702).jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/12848/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.]</ref>|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora|
Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia|
Čeľaď po slovensky= [[lasicovité]]|Čeľaď po latinsky=Mustelidae|
Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky= |
Rod po slovensky= [[kuna]]|Rod po latinsky=Martes|
Druh po slovensky=kuna lesná|Druh po latinsky=Martes martes|
Binomické meno=Kuna lesná|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá_ánonie=Synonymá_áno|
Synonymá=kuna hôrna|
Obrázok2=European Pine Marten area.png|
Titulok2=Rozšírenie.|
}}
'''Kuna lesná'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
| priezvisko = Krištofík
| meno = Ján
| priezvisko2 = Danko
| meno2 = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana
| rok = 2012
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| isbn = 978-80-224-1264-3
| kapitola = Kuna lesná - Martes martes
| poznámka = Autori druhu Anton Krištín, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| strany = 451 - 455
}}</ref> alebo '''kuna hôrna''' (lat. ''Martes martes'') je [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravec]] z čeľade [[lasicovité]] (''Mustelidae''). Obýva [[les]]y [[Palearktis|Palearktídy]] po [[Západná Sibír (ekonomický rajón)|Západnú Sibír]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 40,1 % územia.<ref name="CicavceSK" /> Hrdlo a dolnú časť krku má žltkovo-žltú, čo je poznávacím znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej [[kuna skalná|kuny skalnej]] (''Martes foina'') s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku.
== opis dolnej končatiny s menom penis ==
Kuna lesná ho má dlhého 53 centimetrov (samica do 45 cm) aj s kondomom dlhým asi 25 centimetrov. Jej kožúšok je teplý zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu.
Oproti iným lasiciam (Mustelinae) ako sú [[Lasica myšožravá|lasica myšožravá/obyčajná]], [[lasica hranostaj]] + [[tchor]] (vrátane [[Fretka|fretky]]) + [[norok]] má špicatejšie uši a je dlhšia.
Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička je menšia a má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia.
Živí sa cicavcami, vtákmi, hmyzom ale žerie aj žaby, vtáčie vajcia, rôzne plody alebo med, príležitostne aj zdochliny. Jej najobľúbenejšou korisťou sú [[Veverica obyčajná|veveričky]]. Pomerne často uloví aj väčšie živočíchy, ako sú [[Králik|králiky]] a [[Zajac (rozlišovacia stránka)|zajace]]. Má skvele vyvinutý sluch a zrak, ktorým dokáže zaznamenať aj malé druhy živočíchov. Sama sa pritom občas stáva obeťou vlkov, zdivočených psov, väčších dravcov alebo líšok.
Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.
Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.
== Rozšírenie ==
Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v [[Škandinávia|Škandinávii]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rusko|Rusku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]], v Ázii až po [[Altaj]], na juhu až k prameňom [[Jenisej]]a.
== Rozšírenie na Slovensku ==
Zo 429 mapovacích kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 173 (40,1 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 33, 7,7 %) v nadmorských výškach 100 ([[Boťany (okres Trebišov)|Boťany]]) – {{mnm|1600}} (vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />
== Biotop ==
Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.
== Rozmnožovanie ==
Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v [[Leto|letnom]] období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je [[Gravidita|gravidná]] 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená [[brezivosť]] a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v [[Maternica|maternici]] a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára v priebehu [[Apríl|apríla]] až [[Máj|mája]] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na [[jeseň]], keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BioLib: Biological library. Profil taxonu: kuna lesní|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1751/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-07-11|vydavateľ=www.biolib.cz|jazyk=cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroje ==
* Losos B. a kolektív: ''Ekologie živočichů'', Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
* Meyer A.: ''Brehmův život zvířat'', Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
* Roček Z.: ''Evoluce obratlovců'', Academia, Praha 1985
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Martes martes|commons=Category:Martes martes}}
{{Zoologický výhonok}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Lasicovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]
[[Kategória:Európske cicavce]]
7cwauqn8emjcbbi92w7sucbhz0n63wj
8213735
8213733
2026-05-14T13:40:42Z
Vasiľ
2806
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29131-91|~2026-29131-91]] ([[User_talk:~2026-29131-91|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Henryk Siuda
8213721
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=kuna lesná|
Obrázok=Pine_Marten_(48173751702).jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}<ref>[http://www.iucnredlist.org/details/12848/0 IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.]</ref>|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Podtrieda po slovensky= [[živorodé]] |Podtrieda po latinsky=Theria|
Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]] |Nadrad po latinsky=Eutheria|
Rad po slovensky= [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravce]]|Rad po latinsky=Carnivora|
Podrad po slovensky= [[suchozemské]]|Podrad po latinsky= Fissipedia|
Čeľaď po slovensky= [[lasicovité]]|Čeľaď po latinsky=Mustelidae|
Podčeľaď po slovensky= |Podčeľaď po latinsky= |
Rod po slovensky= [[kuna]]|Rod po latinsky=Martes|
Druh po slovensky=kuna lesná|Druh po latinsky=Martes martes|
Binomické meno=Kuna lesná|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá_ánonie=Synonymá_áno|
Synonymá=kuna hôrna|
Obrázok2=European Pine Marten area.png|
Titulok2=Rozšírenie.|
}}
'''Kuna lesná'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
| priezvisko = Krištofík
| meno = Ján
| priezvisko2 = Danko
| meno2 = Štefan
| spoluautori = et al.
| titul = Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana
| rok = 2012
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| miesto = Bratislava
| isbn = 978-80-224-1264-3
| kapitola = Kuna lesná - Martes martes
| poznámka = Autori druhu Anton Krištín, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová
| strany = 451 - 455
}}</ref> alebo '''kuna hôrna''' (lat. ''Martes martes'') je [[mäsožravce (cicavce)|mäsožravec]] z čeľade [[lasicovité]] (''Mustelidae''). Obýva [[les]]y [[Palearktis|Palearktídy]] po [[Západná Sibír (ekonomický rajón)|Západnú Sibír]]. Výskyt na [[Slovensko|Slovensku]] bol doložený na 40,1 % územia.<ref name="CicavceSK" /> Hrdlo a dolnú časť krku má žltkovo-žltú, čo je poznávacím znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej [[kuna skalná|kuny skalnej]] (''Martes foina'') s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku.
== Opis ==
Kuna lesná je dlhá do 53 centimetrov (samica do 45 cm) aj s chvostom dlhým asi 25 centimetrov. Jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu.
Oproti iným lasiciam (Mustelinae) ako sú [[Lasica myšožravá|lasica myšožravá/obyčajná]], [[lasica hranostaj]] + [[tchor]] (vrátane [[Fretka|fretky]]) + [[norok]] má špicatejšie uši a je dlhšia.
Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička je menšia a má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia.
Živí sa cicavcami, vtákmi, hmyzom ale žerie aj žaby, vtáčie vajcia, rôzne plody alebo med, príležitostne aj zdochliny. Jej najobľúbenejšou korisťou sú [[Veverica obyčajná|veveričky]]. Pomerne často uloví aj väčšie živočíchy, ako sú [[Králik|králiky]] a [[Zajac (rozlišovacia stránka)|zajace]]. Má skvele vyvinutý sluch a zrak, ktorým dokáže zaznamenať aj malé druhy živočíchov. Sama sa pritom občas stáva obeťou vlkov, zdivočených psov, väčších dravcov alebo líšok.
Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.
Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.
== Rozšírenie ==
Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v [[Škandinávia|Škandinávii]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rusko|Rusku]], [[Anglicko|Anglicku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]], v [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Taliansko|Taliansku]] a [[Španielsko|Španielsku]], v Ázii až po [[Altaj]], na juhu až k prameňom [[Jenisej]]a.
== Rozšírenie na Slovensku ==
Zo 429 mapovacích kvadrátov Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 173 (40,1 % rozlohy [[Slovensko|Slovenska]], do roku 1964 len v 33, 7,7 %) v nadmorských výškach 100 ([[Boťany (okres Trebišov)|Boťany]]) – {{mnm|1600}} (vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]).<ref name="CicavceSK" />
== Biotop ==
Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov. Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.
== Rozmnožovanie ==
Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v [[Leto|letnom]] období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je [[Gravidita|gravidná]] 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená [[brezivosť]] a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v [[Maternica|maternici]] a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára v priebehu [[Apríl|apríla]] až [[Máj|mája]] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na [[jeseň]], keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=BioLib: Biological library. Profil taxonu: kuna lesní|url=http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1751/|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-07-11|vydavateľ=www.biolib.cz|jazyk=cs}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroje ==
* Losos B. a kolektív: ''Ekologie živočichů'', Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
* Meyer A.: ''Brehmův život zvířat'', Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
* Roček Z.: ''Evoluce obratlovců'', Academia, Praha 1985
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Martes martes|commons=Category:Martes martes}}
{{Zoologický výhonok}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Lasicovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Cicavce na Slovensku]]
[[Kategória:Európske cicavce]]
tj1fqgu6v39o8rc8229k65yszes61ef
Oceán (časť svetového oceánu)
0
181439
8214128
8212678
2026-05-15T09:17:21Z
~2026-25835-64
293305
8214128
wikitext
text/x-wiki
{{Päť oceánov}}
'''Oceán''' je časť [[svetový oceán|svetového oceánu]], ktorá je oddelená [[pevnina]]mi, má uzavretý systém oceánskeho prúdenia, špecifické fyzikálne vlastnosti [[voda|vody]], vlastný systém [[sediment]]ov na dne a hlboké panvy.
V užšom zmysle oceán nezahŕňa [[more|moria]]. Svetový oceán v takom prípade pozostáva z oceánov a morí. To napríklad znamená, že [[Stredozemné more]] sa dá chápať buď ako more, ktoré je časťou [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], alebo ako more vedľa Atlantického oceánu.<ref name=Trizna>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref><ref>oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: [[Encyklopédia Zeme]]. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415</ref><ref>Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 15</ref>
== Zoznam oceánov ==
Rozlišujeme tieto oceány:<ref name=Trizna>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127, 128 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref>
* [[Tichý oceán]]
* [[Atlantický oceán]]
* [[Indický oceán]]
* [[Severný ľadový oceán]] (niekedy považovaný za súčasť Atlantického oceánu<ref>Velký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 141</ref><ref>Atlantický oceán. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 45</ref><ref>Atlantický oceán. in: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 238, 239</ref><ref name=Trizna/>)
* [[Južný oceán]] (niekedy považovaný za súčasť Tichého, Atlantického a Indického oceánu)
== Meranie hĺbok ==
Oceány sú príliš rozľahlé na to, aby sa ich dná dali zmapovať len prostredníctvom [[loď|lodí]]. Hĺbkové mapy sa preto zostavujú na základe meraní [[umelá družica|družíc]] z obežnej dráhy Zeme. Družica síce nie je schopná zmerať hĺbku oceánskeho [[dno|dna]], no dokáže merať výšku [[hladina|hladiny]]. Hladina oceánov totiž nie je jednoduchým výsekom z gule, ako by zodpovedalo gravitačnému pôsobeniu zakriveného [[povrch Zeme|povrchu Zeme]]. Voda vytvára nad tiažovými anomáliami (pohoria) vyvýšeniny a nad priekopami zase "údolia". Tieto miestne zmeny výšky hladiny sú oveľa väčšie, ako zmeny výšky hladiny počas [[príliv]]ov a [[odliv]]ov. Porovnávaním zmeranej výšky hladiny s referenčnou výškou sa teda odvodzuje hĺka oceánskeho dna na danom mieste.<ref>{{Citácia knihy
| autor = Dorling Kindersley Limited
| titul = Oceán
| vydavateľ = Ikar
| miesto = Bratislava
| rok = 2007
| prekladatelia = Mirko Bohuš, Tomáš Čejka, Juaj Činčura, Marta Hajčíková, Ján Kautman, Natália Lipová, Elena Štefková, Ľudomír Vidlička
| redaktori = Albína Gardošová, Helena Oleňová
| rok copyrightu = 2006
| isbn = 978-80-551-1443-9
| strany = 187
}}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Oceán}}
{{geografický výhonok}}
[[Kategória:Oceány]]
[[Kategória:Hydrosféra]]
[[Kategória:Geografia]]
j19hxs0p9ku41pvkdcnxsse3m4zmk5k
8214131
8214128
2026-05-15T09:19:23Z
~2026-25835-64
293305
8214131
wikitext
text/x-wiki
{{Päť oceánov}}
'''Oceán''' je časť [[svetový oceán|svetového oceánu]], ktorá je oddelená [[pevnina]]mi, má uzavretý systém oceánskeho prúdenia, špecifické fyzikálne vlastnosti [[voda|vody]], vlastný systém [[sediment]]ov na dne a hlboké panvy.
V užšom zmysle oceán nezahŕňa [[more|moria]]. Svetový oceán v takom prípade pozostáva z oceánov a morí. To napríklad znamená, že [[Stredozemné more]] sa dá chápať buď ako more, ktoré je časťou [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]], alebo ako more vedľa Atlantického oceánu.<ref name=Trizna>TRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127, 128 [https://is.muni.cz/el/sci/jaro2014/ZD111/um/Hydrologia_skripta.pdf]</ref><ref>oceán - tabuľka Rozloha a stredná hĺbka oceánov. in: [[Encyklopédia Zeme]]. Bratislava: Obzor. 1983. S. 415</ref><ref>Malý atlas sveta. Praha: Ústredná správa geodézie a kartografie. 1960. S. 15</ref>
== Zoznam oceánov ==
Rozlišujeme tieto oceány:<ref name=Trizna/>
* [[Tichý oceán]]
* [[Atlantický oceán]]
* [[Indický oceán]]
* [[Severný ľadový oceán]] (niekedy považovaný za súčasť Atlantického oceánu<ref>Velký atlas světa. 2. nezm. vyd. Praha : Geodetický a kartografický podnik, 1989. ISBN 80-7011-020-1. S. 141</ref><ref>Atlantický oceán. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 45</ref><ref>Atlantický oceán. in: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] S. 238, 239</ref><ref name=Trizna/>)
* [[Južný oceán]] (niekedy považovaný za súčasť Tichého, Atlantického a Indického oceánu)
== Meranie hĺbok ==
Oceány sú príliš rozľahlé na to, aby sa ich dná dali zmapovať len prostredníctvom [[loď|lodí]]. Hĺbkové mapy sa preto zostavujú na základe meraní [[umelá družica|družíc]] z obežnej dráhy Zeme. Družica síce nie je schopná zmerať hĺbku oceánskeho [[dno|dna]], no dokáže merať výšku [[hladina|hladiny]]. Hladina oceánov totiž nie je jednoduchým výsekom z gule, ako by zodpovedalo gravitačnému pôsobeniu zakriveného [[povrch Zeme|povrchu Zeme]]. Voda vytvára nad tiažovými anomáliami (pohoria) vyvýšeniny a nad priekopami zase "údolia". Tieto miestne zmeny výšky hladiny sú oveľa väčšie, ako zmeny výšky hladiny počas [[príliv]]ov a [[odliv]]ov. Porovnávaním zmeranej výšky hladiny s referenčnou výškou sa teda odvodzuje hĺka oceánskeho dna na danom mieste.<ref>{{Citácia knihy
| autor = Dorling Kindersley Limited
| titul = Oceán
| vydavateľ = Ikar
| miesto = Bratislava
| rok = 2007
| prekladatelia = Mirko Bohuš, Tomáš Čejka, Juaj Činčura, Marta Hajčíková, Ján Kautman, Natália Lipová, Elena Štefková, Ľudomír Vidlička
| redaktori = Albína Gardošová, Helena Oleňová
| rok copyrightu = 2006
| isbn = 978-80-551-1443-9
| strany = 187
}}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Oceán}}
{{geografický výhonok}}
[[Kategória:Oceány]]
[[Kategória:Hydrosféra]]
[[Kategória:Geografia]]
ra6sn0ib52g915qbcyadi3tn7exnjab
Starý Smokovec
0
182083
8214026
8170547
2026-05-15T06:20:29Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214026
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Starý Smokovec
| other_name =
| category = Administratívne centrum mesta Vysoké Tatry
<!-- *** Image *** -->
| image = Starý Smokovec (2).jpg
| image_caption = Starý Smokovec v 19. storočí
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
| nickname_note
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region|kraj = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
| histregion = [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišská župa]]
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| part =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| coordinates_no_title =
| elevation = 1010
| lat_d = 49.140974
| long_d = 20.221024
<!-- *** Population *** -->
| population = 47
| population_date = 2017
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1793
| established_type = založenie osady
| mayor = Ing. [[Ján Mokoš]]
|mayor_party = NEKA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=1 |dátum prístupu=2013-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120110161335/http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=1 |dátum archivácie=2012-01-10 }}</ref>
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code = 062 01
| Kód = 560103 | code_type = [[Štatistická územná jednotka|ŠÚJ]]
| area_code = +421-52
| area_code_type = Tel. predvoľba
| code1 = PP | code1_type = [[Evidenčné číslo vozidiel na Slovensku|EČV]]
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Slovakia - outline map.svg
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_caption = Poloha mesta v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko
| map1 = Tatry mapa 2.png
| map1_background =
| map1_caption = Poloha v rámci Tatier
| map1_locator = Tatry
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Starý Smokovec
| statistics =
| website = [http://www.vysoketatry.sk www.vysoketatry.sk]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Starý Smokovec''' ({{audio|Stary_Smokovec.wav|slovenská výslovnosť}}, {{v jazyku|hun|Ótátrafüred}}, {{v jazyku|deu|Altschmecks}}, {{V jazyku|pol|Stary Smokowiec}}) je najstaršia tatranská osada a administratívne centrum [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]].
Sídli tu mestský úrad, sú tu hotely, požičovne, cestovné kancelárie. Je situovaná na križovatke [[Cesta Slobody|Cesty slobody]] s cestou [[Cesta II. triedy 534 (Slovensko)|II/534]] od [[Poprad]]u, medzi [[Nový Smokovec|Novým Smokovcom]] a [[Horný Smokovec|Horným Smokovcom]]. Spolu s [[Tatranská Lomnica|Tatranskou Lomnicou]] a [[Štrbské Pleso|Štrbským Plesom]] patrí medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.
== Názov osady ==
Pôvod názvu je nejednoznačný. Historici sa na ňom nezhodujú. Vychádzajú z rôznych prameňov. A tak sa ponúkajú rôzne vysvetlenia.
[[Súbor:Kokila z laténskej huty N. Smokovec.jpg|vľavo|náhľad|[[Kokila]] s kusom železa z [[Laténska doba na Slovensku|laténskej doby]] nájdená pod Novým Smokovcom]]
Blízko osady na ľavom brehu [[Slavkovský potok (prítok Popradu)|Slavkovského potoka]] na prelome nášho letopočtu fungovala železná huta, ktorá pravdepodobne obchodovala s rímskymi kupcami. Tatranský autor [[Anton Marec]] v štúdii o názvosloví Vysokých Tatier uvažuje, že korene názvu najstaršej tatranskej osady siahajú k jazyku starogermánskych kmeňov k slovu „smeik“ či „smeuk“, prípadne k podstatnému menu „smok“ – dym alebo k staronemeckému slovesu „smoken, schmoekern“ – dymiť. Neďaleko pod Novým Smokovcom sa našli pozostatky po hutníckej činnosti, bola tu lokalita Hámor. Stáli tu taviace pece. Túto lokalitu mohol označovať názov „Smokecke“ alebo „Smeukeck“ – Kút. Z neho sa dymilo. Prešmyčkou bolo vytvorené slovo „Schmoks“ – „Schmeks“. Iná verzia, ktorú uvádza Anton Marec, môže mať základ v spojení „zum Schmeks“, ktorým [[Karpatskí Nemci|spišskí Nemci]] označovali cieľové miesto svojej cesty, akoby chceli naznačiť, že idú do lokality, kde stoja huty a objekty, ktoré tu boli ešte v prvej polovici 15. storočia, keď sa do nich pred rabujúcimi [[Husitstvo|husitmi]] a [[Bratríci|bratríkmi]] uchýlili miestni obyvatelia. Fakt je i to, že osada sa pôvodne menovala Czákyho osada a neskôr Tatranské kúpele. Názov Schmeks sa začal používať až okolo roku [[1830]], keď intravilán obce prerástol ku potoku Schuttergraben, ktorý tvoril hranicu medzi Starým a Novým Smokovcom, teda na tom území, kde bol „Kút, kde sa dymí“ – „Smeukek, Schmeks“.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Marec | meno = Anton | odkaz na autora = | titul = Po stopách tatranských názvov| vydanie = 1| vydavateľ = Vydavateľstvo Matice slovenskej| miesto = Martin| rok = 2018| isbn = 978-80-8115-276-4| kapitola = | strany = 155| jazyk = }}</ref>
Ponúka sa aj iné vysvetlenie. Anton Marec uvádza, že Zmok v staroslovanskom jazyku, okrem iných výrazov, znamená had. Podľa neho v pôvodnej oblasti na mieste Starého Smokovca bolo veľa hadov, preto sa sídlo mohlo pôvodne volať Smokovec v zmysle Hadovo – čo v staroslovanskom jazyku znamenalo Zmok(ovec).<ref>Marec Anton: Tatranské (dez) ilúzie, Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o., Martin, 2010</ref>
Staroslovanský démon Zmok (Zmok niekde aj Zmak, česky Zmek, v staroslovanskej cirkevnej reči Smok wodnjoho draka (vodného draka). V poľštine Smok je drak, v staroslovanskom, srbskom a ruskom jazyku znamená Zmija, Zmij, had, drak, jašter. Všetky tieto slová sú v slovanských jazykoch etymologicky i mytologicky príbuzné. V slovenskom jazyku sa Zmok najčastejšie objavuje v postave ohňa alebo horiacej v povetrí letiacej reťaze, i ako postava kuriatka a pod.)<ref>Národnie Zpievanky čili Pjesne swětské Slovaku v Uhrách gak Pospolitého lidu i wyššjch stawu sebrané od mnohých, w pořadek uwewdné, wyswetlenjami opatřené a wydané od Jána Kollára, DJL Prwý, vydané v Budjine v Král. Universické tiskárne, 1834, str. 416</ref><ref>[https://books.google.sk/books?id=7xFEAAAAYAAJ&pg=PA416&lpg=PA416&dq=Zmok+etymologia&source=bl&ots=JVTgZTrV7L&sig=Gi-b3GUaZkOBe6RYBo0g6oXmG74&hl=sk&sa=X&ei=OqYaVb6qOYTBPeTKgOAJ&ved=0CB8Q6AEwAA#v=onepage&q=Zmok%20etymologia&f=false]</ref><ref>[http://www.wordwoog.estranky.sk/clanky/bestiar.html]</ref> bol pohanským ochrancom nerastných bohatstiev a patrónom železiarov. Zmokovcom sa ešte pred založením osady volal okolitý les. Možno predpokladať, že sa transformoval zo skoršej podoby. Zmokovec časom premenovali na Smokovec. Kým stál pod Slavkovským štítom sám, bol Smokovcom alebo Šmeksom. Keď v jeho susedstve v roku [[1875]] vyrástol [[Nový Smokovec]], premenovali staršiu osadu na Starý Smokovec a druhú osadu na Nový Smokovec.
[[Súbor:StarySmokovec10Slovakia3.JPG|náhľad|Pôvodný prameň kyselky]]
Smokovecká kyselka bola v minulosti podstatne výdatnejšia a silnejšia ako dnes. Ľudia sa ňou ponúkali a vraveli „ochutnaj ju“ (schmeck´s!) a vzájomne si zisťovali "chutí" (schmeckt´s). Od toho ku Šmeksu už nebolo ďaleko. Maďarskej nacionalistickej klientele, ktorá chodila do Smokovca v polovici 19. storočia, sa toto pomenovanie nevidelo. Skupina kúpeľných hostí 31. júla [[1846]] vpísala do návštevnej knihy veršík, v ktorom odporúčala premenovať Šmeks na Tátrafüred – Tatranské kúpele. Meno prešlo aj do uhorského úradného názvoslovia a po založení Nového Smokovca ho upravili na Ó-Tátrafüred – Staré Tatranské kúpele. Od roku [[1918]] platí oficiálne ustálený názov Starý Smokovec.<ref name="bi457">Bohúš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, str. 457, ISBN 80-967522-7-8</ref>
== Podnebie ==
{| class="wikitable"
|-
! Mesiace!! Jan. !! Feb.!! Mar. !! Apr. !! Máj !! Jún !! Júl !! Aug.!! Sept.!! Okt. !! Nov. !! Dec.
|-
| Priemerná teplota °C || -11 || -11 || -9 ||-5|| 0 || 2 || 3 || 4 || 1|| -1 || -6 || -9
|-
| Priemerné zrážky v mm || 23|| 24 || 28 || 43 || 69 || 90 || 76|| 70 || 47 || 40 || 41 || 28
|-
| Slnečný svit hod/deň || 3 || 4 || 5 || 5 || 7 || 7 || 7 || 8 || 5 || 5 || 3 || 2
|-
| Daždivé dni v mesiaci || 6 || 5 || 7 || 8 || 11 || 11 || 10 || 9 || 6 || 6 || 8 || 7
|}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=119300&cityname=Alt-Schmecks--United-States-of-America |dátum prístupu=2013-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160303174221/http://www.weatherbase.com/weather/weather.php3?s=119300&cityname=Alt-Schmecks--United-States-of-America |dátum archivácie=2016-03-03 }}</ref>
== História ==
[[Súbor:Starý Smokovec prvá pol. 19.stor..jpg|vpravo|náhľad|Starý Smokovec na začiatku 19. storočia]]
Les, v ktorom vyrástol Starý Smokovec, bol koncom 18. storočia vlastníctvom iliašovského (bijacovského) veľkostatkára [[Štefan Csáky|Štefana Csákyho]].<ref>[http://dssdomovina.szm.com/pdf/regionSpisa2castprichodcsakyovcov.pdf]</ref><ref>[http://www.olcnava.sk/dokumenty/Caki.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1793]] si pri prameni kyselky postavil poľovnícky domček. Ľudia z okolitých dedín poznali od nepamäti prameň kyslej vody pod Slavkovským štítom, veriac v jeho magickú moc, pili jeho vodu a tradične pri ňom poriadali slávnosti letného slnovratu. Štefanovi Cákymu podnet k založeniu osady dal evanjelický kazateľ, prírodovedec a milovník Tatier [[Tomáš Mauksch]], rodák z [[Kežmarok|Kežmarku]], žijúci v tom čase vo [[Veľký Slavkov|Veľkom Slavkove]].
[[Súbor:Starý Smokovec meteorologická stanica (3).jpg|vľavo|náhľad|Bývalý hotel Scepusia (Spiš) s meteorologickou stanicou vyrobenou v železiarňach v [[Diós Györi]], ktorá v týchto miestach stojí dodnes]]
V roku [[1797]] [[Štefan Csáky]] dal pri prameni kyselky vybudovať tri drevené ubytovne pre letných návštevníkov a kaplnku. Tým dal základ pre prvé tatranské letovisko a turistické východisko – Starý Smokovec. Štefan Csáky po rodinných nezhodách stratil záujem o nové letovisko, a tak sa osady, po krátkom čase, ujal na konci prvého decénia 19. storočia jeho druhostupňový synovec [[Karol Csáky]]. Prenajal na veľmi krátky osadu Jakubovi Franczovi z [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]], po ktorom sa v roku [[1818]] stal ďalším nájomcom Michael Raisz zo [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. Zakrátko, v roku [[1824]] Karol Csáky rozšíril kúpele o nové kóje, jedáleň, tanečnú sálu, tavernu a kočiareň so stajňou pre 24 koní. Kúpeľní hostia sa liečili v kyselke, ktorá vyvierala nad osadou. Bol to práve Štefan Csáky, ktorý v plnej miere nasmeroval orientáciu novej tatranskej osady na kúpeľníctvo. Dňa 17. decembra [[1883]] podpísal zmluvu so spišskosobotským hostinským [[Ján Juraj Rainer|Jánom Jurajom Rainerom]] a jeho manželkou Alžbetou na päť rokov. Rainer však zo začiatku nemal záujem o kúpele, ale o letovisko. V rokoch [[1834]] a [[1835]] tu vybudoval sieť chodníkov, urobil parkovú úpravu a skvalitnil ubytovacie a stravovacie priestory. Rainerovci sprístupnili dva pramene kyselky, ktoré hostia nazvali Rainerov a Alžbetin prameň. V roku [[1839]] gróf Csáky predĺžil Rainerovcom zmluvu o nájme. Rainer dospel k názoru, že ďalší rozvoj osady nebude možný bez investícií do kúpeľníctva. V tom istom roku dal prestavať jeden turistický objekt na liečebný dom, v ktorom sa mali klienti možnosť liečiť [[Vincenz Priessnitz |Priessnitzovou metódou]]. Poradil mu to fyzikus Provincie XVI. spišských miest [[Samuel Posevitz]]. Rainer sa rozhodol, okrem iného, zlepšiť prístup do horskej kúpeľnej osady a začal rokovať s vedením Spišskej župy o rozšírení cesty. Bol úspešný. V roku [[1841]] sa zmenili vlastnícke pomery a osada sa stala majetkom podtatranskej obce Mlynica. S Rainerom pokračovali v nájomnej zmluve do roku [[1846]] kedy ju vypovedali. Zakrátko však zistili, že nedokážu sami spravovať kúpeľnú osadu a s Rainerom na konci roku [[1847]] podpísali zmluvu na tridsať rokov. <ref>Argalács Mikuláš: Bol Rainer naozaj zakladateľom kúpeľov?. In: Tatry LXI/2002, číslo 2, s. 18-21</ref>
Sprístupnenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] v roku [[1871]] znamenalo ďalší rozvoj Tatier. V posledných rokoch 19. stor. bolo v osade 23 budov s 300 lôžkami v 214 izbách. Najlepšie bol vybavený hotel [[Scepusia]], no v 60. rokoch 20. storočia ho zbúrali. Kúpeľných hostí prepravovali z Popradu do Smokovca kočiarmi. Cesta trvala približne 70 minút a taxa bola 3,60 [[Zlatý rakúskej meny|zlatých]]. <blockquote>Podľa článkov v týždenníku Vasárnapi Ujság z roku 1886<ref name=":0" />: Malé kúpeľné miesto pod Karpatmi, nazvané Schmeks, ktoré pred troma desaťročiami ani nemalo maďarské pomenovanie a pozostávalo iba z niekoľkých malých dreveníc, je dnes pyšnou skupinou švajčiarskych chát a kaštieľov, na ktoré sa díva aj cudzinec so zanietením. </blockquote>V roku [[1904]] otvorili prvý tatranský veľkohotel Grand. Po pokusoch o nasadenie cestných trolejbusov (v roku 1904) spojili v roku [[1908]] [[Poprad]] so Smokovcom [[Tatranské elektrické železnice|elektrickou železnicou]], ktorú v roku [[1911]] predĺžili do [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]] a v roku [[1912]] na [[Štrbské Pleso]]. Dňa 21. decembra [[1908]] dali do prevádzky [[Pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok|pozemnú lanovku]] na [[Hrebienok]]. [[Lanovka]] bola dlhá 2019 metrov a prekonávala výškový rozdiel 254 metrov. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] vyrástol Hoepfnerov dom (dnešný hotel Smokovec).
[[Súbor:Starý Smokovec krátko pred I.sv.vojnou.jpg|vpravo|náhľad|Starý Smokovec pred I. svetovou vojnou]]
V roku [[1919]] bolo vo Vysokých Tatrách obsadených denne tristo lôžok. V roku [[1931]] mala osada prvú jednotriednu školu. V rokoch 1923 – 1932 rozšírili a vyasfaltovali úsek [[Cesta Slobody|cestnej magistrály]] od Štrbského Plesa po [[Tatranské Matliare]] a potom do roku [[1937]] po [[Tatranská Kotlina|Tatranskú Kotlinu]]. Cestu premenovali na [[Cesta slobody|Cestu slobody]]. V medzivojnovom období tu bola zriadená turistická informačná kancelária, Športový klub Vysoké Tatry so sídlom v Starom Smokovci organizoval lyžiarske, volejbalové i tenisové súťaže. V roku [[1930]] usporiadal stolnotenisové majstrovstvá Európy v Starom Smokovci, svoju činnosť tu sústreďovali horskí vodcovia.
[[Súbor:Centre_of_Stary_Smokovec_III.jpg|vľavo|náhľad|Švajčiarsky dom]]
[[Druhá svetová vojna]] zabrzdila rozvoj Starého Smokovca. V roku [[1947]] nariadením [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]] bola vytvorená obec Vysoké Tatry s kompetenciou od Štrbského Plesa po [[Tatranská Kotlina|Tatranskú Kotlinu]]. Vo februári [[1948]] vznikol Jednotný národný výbor Vysoké Tatry so sídlom v Starom Smokovci. V roku [[1960]] sa celá oblasť Vysokých Tatier stala súčasťou Popradského okresu. Po druhej svetovej vojne sa rozbehla nová výstavba hotelov a rekreačných zariadení. Ďalšia výstavba sa uskutočnila pred Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku [[1970]]. Po roku [[1989]] boli mnohé objekty a rekreačné zariadenia, penzióny a hotely sprivatizované.<ref name=hi>Houdek Ivan, Bohuš Ivan: Osudy Tatier, vydal Šport, Bratislava, 1976, 244s.</ref><ref name=osu>Bohuš Ivan: Osudy tatranských osád, Vydavateľstvo Osveta Martin, 1982, 272s</ref>
== Architektúra a urbanizmus Smokovcov ==
[[Súbor:Starý Smokovec (5).jpg|vpravo|náhľad|Poľovnícky roh (vľavo) Morské oko (vpravo) a úplne vpravo v pozadí Bezstarostnosť]]
[[Súbor:Slovakia Stary Smokovec 129.JPG|vpravo|náhľad|Vila Flóra]]
Najstaršie stavby sú neďaleko prameňov smokoveckej kyselky (Švajčiarsky dom, vila Flóra). Z hrazdených budov vyniká dominanta Starého Smokovca, secesný hotel Grand, rímskokatolícky kostol, vila Klotilda, stanica TEŽ ([[Tatranská elektrická železnica|Tatranskej elektrickej železnice]]) a menšie penzióny. Pôvodné centrum osady sa tiahlo pozdĺž promenády – teraz parkoviska, nad hotelom Grand a okrem spomenutých zachovaných budov ho tvorili už dávnejšie zaniknuvšie Morské oko, Čarovný dom, Bezstarostnosť, Poľovnícky roh a poniže ležiace kaviarenské budovy.
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] nastal veľký stavebný rozmach osád (Starého i Nového Smokovca). Hoci sa autori projektov usilovali o identický výraz "slovenskej horskej architektúry", toto obdobie charakterizuje nejednotnosť architektonického stvárnenia stavieb. Napríklad budova terajšieho Mestského úradu, hotel Bystrina, bývalá zotavovňa Budovateľ, hotel MS, hotel Park, údolná stanica lanovky na Hrebienok, Supermarket – bývalý obchodný dom a iné.
Viaceré dominanty, napríklad hotel Bellevue v Hornom Smokovci, rušivo zasiahli do krajinného obrazu Smokovcov. Romantizujúcu horskú architektúru znázorňujú sídliska Pod lesom v Dolnom Smokovci a Sibír v Novom Smokovci. Doprava, prechádza cez centrum Smokovcov.<ref name=bi457 /><ref name="ivi">Ing. Vološčuk Ivan Dr.Sc. a koletív autorov: Tatranský národný park, vydavateľstvo Gradus, 1994, ISBN 80-901392-4-8</ref>
== Obnova historických pamiatok ==
Vila Ilona v Starom Smokovci, ktorá je majetkom mesta Vysoké Tatry, bola v minulosti využívaná na bývanie. Budova je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok pod číslom 11785/0. [[Vysoké Tatry (mesto)|Mesto Vysoké Tatry]] sa rozhodlo vytvoriť v nej reprezentačné priestory, ktoré budú slúžiť na rokovania zástupcov mesta so zástupcami domácich aj zahraničných partnerov.
== Zaujímavosti ==
Ceny lepších izieb v smokovských penziónoch sa v hlavnej sezóne koncom 19. storočia pohybovali od 2 až do 4 zlatých, turistické ubytovanie stálo 1 zlatku, osobitná posteľ stála 40 grajciarov. mimo sezóny boli ceny polovičné. Ako obslužné, hudobná taxa a kúpeľná taxa sa účtovali týždenné poplatky vo výške 1 zlatky, za deti do 10 rokov sa platilo len polovicu. Poplatok za vodoliečebné kúry bol za deň 50, za kosodrevinový kúpeľ s kúpacím úborom v sezóne 75 a mimo sezóny 60 grajciarov.
V roku [[1927]] spotrebovali tatranské reštaurácie 48 ton mäsa, 28 ton zeleniny, 40 ton múky a pečiva, 5,15 ton tukov, 3 tony masla, 8,6 tony cukru, 8035 hl mlieka a 1 738 000 vajec. Najviac sa míňalo mäso, predovšetkým teľacina 15 t, hovädzina 9,75 t a bravčovina 9,25 t. Mäso stálo v priemere 12,50 Kč. Roľníci spod Vysokých Tatier dochovali každoročne pre tatranských hostí 250 kusov hovädzieho dobytka s hmotnosťou {{kg|400}}. Menšie a ľahšie kusy reštauratéri odmietali. To isté platilo pre teľatá, ktorých sa spotrebovalo približne 3740 kusov a dovážali ich okrem iných aj z [[Gemer]]u a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Starý Smokovec hotel Grand 0001.jpg|vľavo|náhľad|Izba v hoteli Grand]]
Denná penzia stála v tom čase v najdrahšom smokoveckom hoteli Grand 40 Kč. V roku [[1925]] v Grande jednoposteľová izba stála 18 – 60 Kč a v priemere 30 Kč. V dobre vybavenej Tatre s výbornou diétnou kuchyňou bolo do denného poplatku 65 Kč zahrnuté ubytovanie, stravovanie a základná vodoliečba. Hosťa, ktorý býval v niektorých zo smokoveckých viliek a stravoval sa v Tatre, vyšiel deň pobytu na 40 – 50 Kč. Túto požadoval alpský sedliak, ibaže za puritánsky nocľah a neporovnateľne jednoduchšiu a skromnejšiu stravu. Ceny hotelov rovnakých kategórií boli v Alpách priemerne o 20% vyššie. Cena za nocľah v turistických ubytovniach bola 6 – 8 korún, v Alpách mala zhruba 20 korunovú hodnotu. Obed v cene 25 – 30 korún bol v roku [[1936]] pre väčšinu vtedajších občanov veľmi drahý.
[[Súbor:Starý Smokovec hotel Grand 0002.jpg|vpravo|náhľad|Jedáleň v hoteli Grand]]
Zamestnanci v hoteloch a reštauráciách boli väčšinou z okolitých dedín a do práce mnohí dochádzali pešo, alebo nocovali na pôjdoch a v suterénoch budov. Pred prvou svetovou vojnou pracovali v kuchyniach i na vrátniciach, alebo aj pri parkových úpravách deti. Na okraji osád striehli na hostí žobraví Cigáni.
Hostia pokladali Vysoké Tatry za rozprávkové hory a najsolventnejší hostia ich radi využívali na poľovačky. Sám arciknieža Fridrich tu zastrelil za jediný týždeň 11 kamzíkov.<ref>Bohuš Ivan: Osudy tatranských osád, Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1982, str.272</ref>
== Cirkev ==
[[Súbor:Starý Smokovec, léto 2011 (5).JPG|náhľad|Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty]]
Kostol v Starom Smokovci je postavený vo vysokohorskom alpskom štýle so svojim charakteristickým hrázdeným murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené, strecha tvorí zároveň aj klenbu kostola. [[Architektúra]] je komponovaná v [[neogotický štýl|neogotickom štýle]] a svojou kompozíciou vynikajúco zapadá do vysokohorského prostredia. Je skutočným skvostom a patrí medzi najkrajšie stavby v celých Vysokých Tatrách. Kostol dal postaviť spišský biskup [[Juraj Császka]] na žiadosť [[arcivojvoda|arcivojvodkyne]] Klotildy v roku [[1888]]. Projekt vyhotovil architekt [[Gedeon Majunke]] zo [[Spišská Sobota|Spišskej Soboty]]. Staršia kaplnka zasvätená sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, ktorú dal postaviť spišský [[veľprepošt]] Biacovský, už dlhší čas nevyhovovala na bohoslužby kvôli malej kapacite. Vnútorné stolárske práce boli zadané renomovanej firme G.A. Weisz, ktorá medzi iným zariadila kostol v Dolnom Kubíne.
[[Súbor:Interiér r.k. kostol St. Smokovec.jpg|vľavo|náhľad|Obraz Svätej rodiny maľovaný na skle a obraz sv. Juraja. Na vitráži znázorňujúcej sv. Juraja je erb biskupa Juraja Császku]]
Budova kostola stála 15 000 florénov, jeho slávnostná posviacka sa uskutočnila [[26. august]]a [[1888]]. Kostol bol postavený v alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo. Steny kostola boli pomaľované sýtymi farbami, znázorňujúce závesy navlečené na krúžkoch na tyči, pričom prevládala farba bordovo červená a modrá. Medzi drevenými konicami na stenách boli vymaľované svetložltou a hnedou farbou rovnoramenné kríže. Kostol bol vymaľovaný tak preto, aby steny pohlcovali čo najviac svetla, keďže okná sú pomerne veľké a preto prepúšťali veľa svetla. V roku [[1977]] sa začali realizovať farebné vitráže, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou. Boli postupne až do roku [[1979]] osadené všetky okná, takže bolo potrebné kostol nanovo vymaľovať a ošetriť zvonka aj zvnútra. Steny boli vnútri natreté na bielo a vtedy vynikla skutočná krása drevenej konštrukcie, ktorá vytvára nádherný veniec po celom obvode kostola. Predtým sýte farby na stenách túto drevenú konštrukciu úplne potlačili. Na oltári je socha gotickej madony z Ruskinoviec, ktorej originál je teraz v Národnom múzeu v Bratislave. Kostol je zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, odpustová slávnosť sa slávi 8. decembra.
Farnosť Vysoké Tatry bola zriadená spišským biskupom [[Ján Vojtašák|Jánom Vojtaššákom]] 1. júla [[1943]]. Farským kostolom sa stal kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Starom Smokovci. V rokoch [[1997]] – [[2002]] bol postavený nový kostol sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci, ktorý bol vyhlásený diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom pri slávnostnej posviacke 13. júla 2002 za farský. Vo farnosti pôsobia v súčasnosti traja kňazi, čiže farár s dvoma kaplánmi a farnosť má približne 3900 veriacich kresťanov katolíkov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.rkctatry.sk/kostoly-farnosti/stary-smokovec/ |dátum prístupu=2013-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131203000918/http://www.rkctatry.sk/kostoly-farnosti/stary-smokovec/ |dátum archivácie=2013-12-03 }}</ref>
== Šport, turistika, horolezectvo ==
S príchodom kúpeľných hostí do vysokohorského prostredia, začína sa rozvíjať turistika. Urýchlilo ju vybudovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] v roku [[1871]]. Turisti si spestrovali kúpeľný život vychádzkami na Hrebienok, [[Vodopády Studeného potoka|vodopádom Studeného potoka]] a k [[Velické pleso|Velickému plesu]].
V roku [[1863]] bola vybudovaná v Starom Smokovci kolkáreň. V roku [[1865]] smokovský lekárnik [[Karol Cornidesz]] priniesol do Vysokých Tatier prvé lyže. Od roku [[1876]] používal lyže majiteľ Nového Smokovca [[Mikuláš Sontág (1843)|Mikuláš Szontagh]] starší ako pomôcku pri zimných túrach a poľovačkách. V roku [[1886]] prišiel do Tatier arciknieža Jozef s lyžami švajčiarskej továrenskej značky. V roku 1863 na [[Starolesnianská poľana|Starolesnianskej poľane]] v ústí Veľkej Studenej doliny dal [[Ján Juraj Rainer|Juraj Rainer]] (1800 – 1872) postaviť jednopriestorovú chatu. Rainerovci náročnejším turistom odporúčali výstupy na neďaleký [[Slavkovský štít]], najpopulárnejší bol výstup na [[Lomnický štít]]. [[Rainerova chata|Rainerova útulňa]] bola prvou na južnej strane Vysokých Tatier. Postupne potom vyrástli ďalšie chaty v dolinách nad Starým Smokovcom. Ruženina chata na Hrebienku (1875), penzión Kamzík (pôvodne vila Klotilda<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Letohrádok arcivojvodu Jozefa|url=http://www.nostalgicketatry.sk/historia/stary-smokovec/210-letohradok-arcivojvodu-jozefa|vydavateľ=www.nostalgicketatry.sk|dátum prístupu=2021-12-07}}</ref> z roku 1894, ktorá sa v socialistickej ére volala Fučík, dnes vládna vila Kamzík<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Starý Smokovec (Vysoké Tatry) - Vila Kamzík - www.pamiatkynaslovensku.sk - (stary-smokovec-vysoke-tatry-vila-kamzik)|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/stary-smokovec-vysoke-tatry-vila-kamzik|vydavateľ=www.pamiatkynaslovensku.sk|dátum prístupu=2021-12-07}}</ref>) v smere [[Studená dolina (Vysoké Tatry)|Studenej doliny]] a na Hrebienku v roku [[1884]] bol postavený dvojpodlažný hotel Studený potok.
[[Súbor:Starý Smokovec Ján Juraj Rainer.jpg|náhľad|Juraj Rainer]]
[[Súbor:Starý Smokovec Ruženina chata- Hrebienok.jpg|vľavo|náhľad|Ruženina chata]]
[[Súbor:Štefan Zamkovský - Zamkovského chata.jpg|náhľad|Štefan Zamkovský]]
[[Ruženina chata]] v roku [[1893]] vyhorela. Pri hoteli Studený potok postavili v roku [[1894]] nový hotel Spiš a trochu obďaleč aj kúpeľný dom. V roku [[1927]] požiar zničil dnes už zabudnuté Studenovodské kúpele. Na týchto miestach postavil turistický spolok Karpathenverein v roku [[1934]] Ghurovu chatu, ktorá sa dnes volá [[Bilíkova chata|Bilíkova]]. [[Téryho chata]] v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] bola postavená v roku [[1899]], [[Zbojnícka chata]] vo Veľkej Studenej doline 1910, Sillágyiho pavilón na Hrebienku 1904. V roku [[1943]] horolezec [[Štefan Zamkovský]] dokončil [[Zamkovského chata|Zamkovského chatu]] v ústí Malej Studenej doliny. V roku [[1873]] bol založený [[Uhorský karpatský spolok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://140uks.sk/ |dátum prístupu=2013-11-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131202230527/http://140uks.sk/ |dátum archivácie=2013-12-02 }}</ref>, prvá turistická organizácia na Slovensku so zameraním predovšetkým na Vysoké Tatry. V roku [[1874]] absolvovalo kurz prvých 37 [[horský vodca|horských vodcov]], ktorí sa stali aj horskými záchranármi. V roku 1882 výbor Uhorského karpatského spolku vykonal pre horských vodcov školenie v poskytovaní prvej pomoci a záchrannej službe, ktoré viedli smokovskí lekári Dr. Szontág, Dr. Jármay a slavkovský učiteľ Ambrózy. Rok 1913 28. decembra bola vytvorená Tatranská dobrovoľná záchranná komisia pri Uhorskom turistickom zväze.
[[Súbor:Horskí vodcovia 1932- Vysoké Tatry.jpg|vľavo|náhľad|Horskí vodcovia v roku 1932]]
V roku 1925 sa centrála Sboru tatranských horských vodcov a záchrancov premiestnila do Starého Smokovca. V roku 1933 sa vo Vysokých Tatrách vytvorila samostatná organizácia „Združenie pre záchrannú službu". Po mnohých organizačných zmenách a iných problémoch horské vodcovstvo v medzivojnovom období upadalo. Po druhej svetovej vojne vtedajšie vedenie Záchranného zboru [[Klub slovenských turistov a lyžiarov|Klubu slovenských turistov a lyžiarov]] (KSTL) nezvládalo situáciu a tak aktívni smokovskí záchranci [[Oktavián O. Krejčí]] a [[Ivan Bohuš]] založili v roku [[1946]] samostatnú miestnu skupinu KSTL v Starom Smokovci. V roku [[1950]] vznikla profesionálna [[Horská záchranná služba|Horská služba]] pod vedením Ing. [[Vladimír Šima|Vladimíra Šimu]]. V roku 1967 bol dokončený Dom horskej služby v Starom Smokovci, kde sídlilo aj vedenie tejto organizácie.
Od roku [[1905]] mal Starý Smokovec prvé prírodné klzisko a v roku 1910 bol dejiskom krasokorčuliarskych majstrovstiev [[Uhorsko|Uhorska]].
Od roku [[1905]] bola upravovaná cesta z Hrebienka do Starého Smokovca na sánkovanie. V roku 1907 sa na tejto ceste uskutočnili prvé sánkarské preteky a od roku 1910 sa tu pravidelne uskutočňovali medzinárodné súťaže na boboch. V 60. rokoch 20. storočia boli okolo cesty na zákrutách vybudované kamenné mantinely a okolo cesty vybudovali osvetlenie ([[1959]]). V tých rokoch sa tu uskutočňovali medzinárodné sánkarské preteky na prírodnej dráhe, ale aj domáce podujatia. V roku [[1930]] sa v Starom Smokovci uskutočnili tenisové majstrovstvá Európy a medzinárodné šermiarske súťaže. V čase druhej svetovej vojny pôsobil v Starom Smokovci známy lyžiar – bežec [[Pavol Bilík]]. Po druhej svetovej vojne bol Starý Smokovec dejiskom mnohých športových stretnutí a zasadnutí športových organizácií.<ref name=bi457 /><ref name=hi /><ref name=osu /><ref name=ivi /><ref>Mrázik František: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print-Servis, 1998, str. 153, ISBN 80-88755-62-X</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.hzs.sk/horska-zachranna-sluzba/historia-vysoke-tatry/ |dátum prístupu=2013-11-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131116055958/http://www.hzs.sk/horska-zachranna-sluzba/historia-vysoke-tatry/ |dátum archivácie=2013-11-16 }}</ref>
== Doprava ==
[[Súbor:Starý Smokovec - cestný elektrobus 1904.jpg|vľavo|náhľad|Priekopnícky elektrobus z Popradu do Starého Smokovca – rok 1904]]
[[Súbor:Starý Smokovec (9).jpg|vpravo|náhľad|Konské povozy dopravovali do Starého Smokovca rozličný tovar]]
Dopravné spojenie Popradu so Starým Smokovcom dlhé roky vykonávali po nepohodlnej ceste konské záprahy. Starý Smokovec mal so Štrbským Plesom spojenie po ceste vedúcej podhorím cez Poprad a [[Štôla|Štôlu]]. Iniciatívou Uhorského karpatského spolku bol v roku [[1877]] vybudovaný peší chodník medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom. V roku 1884 bol rozšírený na dva metre širokú jazdeckú cestu a v rokoch [[1886]] – [[1889]] na vozovku širokú 4 metre. Súčasne bola vybudovaná cesta medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Úsek na západ nazvali Klotildina cesta a na východ cesta Márie Terézie. Krátko po prestavbe boli transverzálne cesty upravené na autocesty (Štrba – Štrbské Pleso, Lučivná – Vyšné Hágy, Poprad – Starý Smokovec, Veľká Lomnica – Tatranská Lomnica, [[Spišská Belá]] – Tatranská Kotlina). Prvé auto prišlo do Starého Smokovca v roku [[1900]]. Podnikavý popradský občan Daniel Krieger dal 1. júna [[1904]] do prevádzky elektrický trolejbus z Popradu do Starého Smokovca. Po neúspešnom experimentovaní o rok elektrobus odstavili.
[[Súbor:Tatranská elektrická železnica TEŽ.jpg|vľavo|náhľad|Električka na trati Poprad – Starý Smokovec]]
V roku [[1905]] začali budovať trať pre [[Tatranské elektrické železnice|električku]] spájajúcu [[Poprad]] so Starým Smokovcom. Po začiatočných problémoch sa v roku [[1906]] rozbehli práce naplno. Prvé elektrické vlaky začali premávať 17. decembra [[1908]]. Trať mala rozchod {{mm|1000|m}}, dlhá bola 13 kilometrov, premávalo sprvu osem malých dvojtonových vozňov pre 40 osôb, tri nákladné motorové vozne a jedna montážna súprava. O štyri dni neskôr uviedli do prevádzky atraktívnu pozemnú lanovku zo Starého Smokovca na Hrebienok. Trať tatranskej električky bola 16. decembra [[1911]] predĺžená zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice a 13. augusta [[1912]] na Štrbské Pleso. Tým bola [[TEŽ|Tatranská elektrická vicinálna železnica]] dobudovaná. Od vtedy prešla rôznymi úpravami a zmenami i modernizáciou.<ref name=hi /><ref name=osu /><ref name=ivi />
== Hrebienok ==
[[Súbor: Starý Smokovec-Hrebienok stanica lanovky.jpg|vľavo|náhľad|Pôvodná stanica lanovky]]
[[Súbor:Slovakia Hrebienok 5.JPG|vpravo|náhľad|Budova odborárskej zotavovne]]
Ideový zrod, projekcia, realizácia aj vývoj [[Pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok|pozemnej lanovky]] zo Starého Smokovca na Hrebienok sú v úzkom vzťahu so vznikom a dejinami Tatranskej elektrickej železnice. Budovali ju za peniaze akcionárov spoločnosti Phoebus súčasne s úsekom elektrickej železnice Poprad – Starý Smokovec a do prevádzky ju dali iba o štyri dni neskôr dňa 21. decembra [[1908]]. Jej hlavným cieľom bolo sprístupniť návštevníkom Starého Smokovca i ďalším turistom krásy populárnych Studených dolín.
Na prepravu osôb slúžili dve kabíny s jednou vozňovou triedou. [[Pozemná lanovka]] Starý Smokovec – Hrebienok prekonávala výškový rozdiel {{m|254|m}}. Pôvodná trasa pozemnej lanovky úspešne slúžila návštevníkom Vysokých Tatier až do roku [[1967]]. Pôvodne veľmi primitívne vozne pozemnej lanovky boli v roku [[1951]] vymenené za modernejšie. Výmenou strojového zariadenia bola podstatne zvýšená aj cestovná rýchlosť, ktorá predtým zaraďovala lanovku v jej kategórii v európskom meradle na posledné miesto.
Stúpajúci počet návštevníkov a blížiace sa Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach [[1970]] kládli vyššie nároky aj na prepravu pozemnou lanovkou. O nahradení nevyhovujúcej a malokapacitne pozemnej lanovky novou bolo rozhodnuté v roku [[1964]]. Prvý návrh projektantov úlohy bol vypracovaný vo februári [[1965]], pričom v tejto projektovej úlohe predpokladali dodávku technologického zariadenia od rakúskej firmy [[Waagner-Biro GmbH]] Viedeň. Po zaslaní ponuky talianskej firmy [[Ceretti-Tanfani]] z Milána sa od pôvodnej projektovej úlohy upustilo a vo februári [[1966]] pracovníci Štátneho ústavu dopravného projektovania vypracovali druhú alternatívu, ktorá uvažovala aj s dodávkou technologického zariadenia od tejto firmy. Dôvodom zmeny dodávateľa technologickej časti bolo výkonnejšie a modernejšie ponúkané talianske zariadenie.
[[Súbor:Lanovka na Hrebienok 15.10.2005 - 2.JPG|vľavo|náhľad|Staré vozne lanovky nahradili po roku 1970 novšie]]
Rekonštrukciu [[Pozemná lanovka|pozemnej lanovky]] realizovali v roku [[1967]]. V rámci nej bola zrušená budova údolnej stanice v Starom Smokovci, celý železničný zvršok lanovej dráhy a existujúce pohonné zariadenie v hornej stanici na Hrebienku. Súčasne boli postavené nové moderné stanice pozemnej lanovky v Starom Smokovci a na Hrebienku.
[[Súbor:Funicular Hrebienok 2013f.JPG|vpravo|náhľad|Moderná lanovka začiatkom 21. storočia]]
Nová lanovka má opäť kyvadlovú sústavu s [[Abtova výhybka|Abtovou výhybkou]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Železničné.info - Terminologický slovník|url=https://www.zeleznicne.info/slovnik.php?akce=slovo&id=10|vydavateľ=www.zeleznicne.info|dátum prístupu=2021-12-07}}</ref>. Stavebnými úpravami nastala zmena v znížení výškového rozdielu staníc oproti pôvodnej trati o osem metrov ({{m|246.04|m}}). Pozdĺž trate sú uložené stožiare vzdušného vedenia pre oznamovacie a zabezpečovacie zariadenie, ďalej pre dodávku elektrickej energie, ktorá je potrebná pre osvetlenie a vykurovanie vozňov a pre pohon kompresorov. Najdôležitejšou časťou lanovky je elektrický pohon spolu s budiacou sústavou a s automatickou reguláciou rýchlosti. Na trati lanovky premávajú kyvadlovým spôsobom dva vozne s kapacitou 128 cestujúcich a jeden sprievodca. Vozeň č. 1 je riadiaci, čo znamená, že zo stanovišťa sprievodcu možno v prípade potreby priamo riadiť prevádzku. Z vozňa č. 2 možno prevádzku len zastaviť. Prestavbou lanovky sa získalo asi päťnásobné zvýšenie prepravného výkonu, odstránilo sa čakanie, podstatne sa zvýšilo pohodlie cestujúcich a celková kultúra prepravy.
Cez Hrebienok vedie od dolnej stanice lanovky červeno značený bezbariérový turistický chodník, vhodný pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných. Má dĺžku 4,2 km, končí pri [[Rainerova chata|Rainerovej chate]] a jeho povrch tvorí zhutnený štrk.<ref>http://www.rodinka.sk/ked-je-volno/prazdniny-vikendy-dovolenky/bezbarierove-turisticke-chodniky-v-tatrach/</ref> Vzhľadom na značné prevýšenie sa vozíčkarom odporúča sprievod.<ref>[http://www.rodinka.sk/ked-je-volno/prazdniny-vikendy-dovolenky/bezbarierove-turisticke-chodniky-v-tatrach/ Bezbariérový chodník v doline]</ref> Pohodlnejšie je však pre imobilných využitie pozemnej dráhy.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Starý Smokovec}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.hzs.sk/horska-zachranna-sluzba/historia-vysoke-tatry/ História HZS] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131116055958/http://www.hzs.sk/horska-zachranna-sluzba/historia-vysoke-tatry/ |date=2013-11-16 }}
* [http://www.vysoketatry.com/obce/ssmokovec/ssmokovec.html Starý Smokovec na vysoketatry.com]
* [http://www.grandhotel.sk/sk/hotel/historia História Grand Hotelu]
* [http://www.lanovky.sk/?page=str&str=hrebienok Hrebienok na lanovky.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131226074324/http://www.lanovky.sk/?page=str&str=hrebienok |date=2013-12-26 }}
* [http://www.klima.org/slowakei/klima-stary-smokovec/ Starý Smokovec na klima.org]
* [http://www.rkctatry.sk/kostoly-farnosti/stary-smokovec/ Starý Smokovec na rkctatry.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131203000918/http://www.rkctatry.sk/kostoly-farnosti/stary-smokovec/ |date=2013-12-03 }}
* [http://www.scitanie2011.sk/neprehliadnite/obce-sr-tabulky Sčítanie obyvateľstva 2011]
* [http://dssdomovina.szm.com/pdf/regionSpisa2castprichodcsakyovcov.pdf Príchod rodu Csákyovcov na Spiš]
{{Časti mesta Vysoké Tatry}}
[[Kategória:Starý Smokovec| ]]
[[Kategória:Osady Vysokých Tatier]]
[[Kategória:Vysoké Tatry (mesto)]]
[[Kategória:Lyžiarske strediská na Slovensku]]
0fkaakas5opg30nuqzadbx8dlodqcoh
Moravianska venuša
0
183441
8213726
7923375
2026-05-14T13:19:13Z
Bakjb
236375
pridaná [[Kategória:Archeologické nálezy na Slovensku]] pomocou použitia HotCat
8213726
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Moravianska venusa.jpg|thumb|Moravianska venuša]]
'''Moravianska venuša''' je [[Venuša (soška)|venuša]] z [[mamut]]oviny, vyrezaná v období [[gravettien|gravettienskej kultúry]], asi okolo roku 22 800 [[pred Kristom|pred Kr.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheben | meno = Ivan | autor = | odkaz na autora = | titul = Moravianska venuša | url = https://www.pofis.sk/katalog/produkty/fdc-2006-umenie-moravianska-venusa | vydavateľ = POFIS | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech pred rokom 1938 na otvorenom táborisku lovcov mamutov v [[Moravany nad Váhom|Moravanoch nad Váhom]], v polohe Podkovica, pri [[Piešťany|Piešťanoch]]. Bohaté archeologické nálezy v oblasti náleziska dokumentujú trvalejší pobyt lovcov mamutov (praľudí).
== Charakteristika ==
Moravianska venuša je výrazná plastika ženy (torzo), vyrezaná z mamutieho kla. Jej vek sa odhaduje na 22 860 (±400) rokov. Má zvýraznené prsia a panvu, hlavné pohlavné znaky, ktoré predstavujú symboly pre zachovanie ľudského rodu. Symbolu ženy, s jej významným poslaním v spoločnosti, poslaním darkyne života. Nález sa zrejme cez viacerých nemeckých zberateľov dostal ku nemeckému archeológovi, profesorovi [[Lothar Zotz|Lotharovi Zotzovi]], ktorý vykonával archeologický výskum v Moravanoch nad Váhom v rokoch 1941 a 1943. S ním sa Moravianska venuša cez Prahu dostala do [[Nacistické Nemecko|Nemecka]], neskôr bol v Musée de l'Homme (Múzeum človeka) v [[Paríž]]i vystavený jej odliatok. Na [[Slovensko]] sa tento exponát vrátil [[16. máj]]a [[1967]] zásluhou slovenského archeológa Juraja Bártu. Moravianska venuša je vystavená v dlhodobej expozícii „Skvosty dávnovekého Slovenska“ v [[Ponitrianske múzeum|Ponitrianskom múzeu]] v Nitre.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
* Barbora Bártová: OBJASNENIE NIEKTORÝCH SÚVISLOSTÍ ZNOVUOBJAVENIA MORAVIANSKEJ VENUŠE; Stredoškolská odborná činnosť 2012
[[Kategória:Paleolit]]
[[Kategória:Praveké umenie]]
[[Kategória:Moravany nad Váhom]]
[[Kategória:Archeologické nálezy na Slovensku]]
n9ikd34emmftf9xd052c4emxdgguqn4
Svätá zvrhlosť
0
188248
8214187
7674280
2026-05-15T11:14:29Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214187
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Album |
Interpret = [[Majster Kat (hudobná skupina)|Majster Kat]]|
Názov = Svätá zvrhlosť|
Typ = [[Štúdiový album]]|
Obrázok albumu = Majster kat - svata zvrhlost predok.jpg|
Veľkosť obrázku = |
Žáner = [[Thrash metal]]|
Dĺžka = 52:47|
Dátum vydania = [[24. október]] [[2007]]|
Miesto nahratia = Midnight Scream Štúdio,<br/>[[Veľké Straciny]] ([[okres Veľký Krtíš|okres VK]])|
Vydavateľ = Panda Music|
Farba pozadia = LightsteelBlue|
Predchádzajúci album = |
Tento album = Svätá zvrhlosť<br/>(2007)|
Nasledujúci album = [[Memento...]]<br/>(2014)|
)}}
'''Svätá zvrhlosť''' je prvý oficiálny album slovenskej [[thrash metal]]ovej skupiny [[Majster Kat (hudobná skupina)|Majster Kat]], ktorý v [[október|októbri]] [[2007]] vydalo hudobné vydavateľstvo Panda Music.
== Informácie o albume ==
Album ''Svätá zvrhlosť'' je debutom skupiny [[Majster Kat (hudobná skupina)|Majster Kat]]. Je zbierkou typických [[thrash metal]]ových skladieb. Obsahuje dvanásť piesní naspievaných v [[slovenčina|slovenskom jazyku]], ktoré sa, ako už samotný názov albumu napovedá, tematicky zameriavajú najmä na [[absurdita|absurditu]] [[inkvizícia|inkvizičného]] obdobia a neľudskosť [[vojna|vojnových konfliktov]].
Album je zaujímavý svojou [[rôznorodosť]]ou. Striedajú sa v ňom rýchle thrashové skladby s množstvom melodických pasáží s atmosférickou inštrumentálnou hudbou skladieb, v ktorých je využitý zvuk [[akustická gitara|akustických gitár]]. Bol nahrávaný štúdiu ''Midnight Scream'', vo [[Veľké Straciny|Veľkých Stracinách]] ([[okres Veľký Krtíš|okr. Veľký Krtíš]]) v [[máj]]i 2007. Koncom [[október|októbra]] 2007 ho vydalo [[česko|české]] [[hudobné vydavateľstvo]] Panda Music. [[Edícia]] obsahuje lisované [[CD]], s farebným [[booklet]]om s [[fotografia|fotkami]] a textami. Celkový čas nahrávok je približne 55 minút.
V časopise '''Rock Planet''' sa album ''Svätá zvrhlosť'' umiestnil na 5.mieste v ankete o najlepší slovenský a český album roku 2007.
== Zoznam skladieb ==
# „Zapáľte ohne“ <small>(hudba: Los, Lukáš/text: Slymák)</small> – 5:24
# „Pod gilotínou“ <small>(hudba: Los, Tapyr/text: Slymák)</small> – 4:28
# „Kat“ <small>(hudba: Los, Gabo /text: Slymák)</small> – 5:20
# „Tieň minulosti“ <small>(hudba: Los /text: Slymák)</small> – 3:36
# „Pád“ <small>(hudba: Gabo, Los /text: Slymák)</small> – 5:27
# „Večný odpočinok“ <small>(hudba: Los)</small> – 2:12
# „Smutný odkaz“ <small>(hudba: Los, Lukáš /text: Slymák)</small> – 4:32
# „V údolí včiel“ <small>(hudba: Gabo, Los /text: Slymák)</small> – 6:47
# „Vláda šakalov“ <small>(hudba: Los, Gabo /text: Slymák)</small> – 4:28
# „Začiatok konca“ <small>(hudba: Gabo, Los)</small> – 2:45
# „Posledný deň“ <small>(hudba: Los, Gabo /text: Slymák)</small> – 5:25
# „Toľko nevinných...“ <small>(hudba: Los)</small> – 2:24
== Zostava ==
* Slymák – [[spev]]
* Los – sólová [[gitara]], vokály
* Lukáš – [[gitara]]
* Tapyr – [[basová gitara|basa]], vokály
* Bubonix – [[bicie]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.majsterkat.sk www.majsterkat.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071205183337/http://www.majsterkat.sk/ |date=2007-12-05 }} – oficiálna stránka skupiny
* [http://www.whiplashmag.net/index.php?id=2&subid=1&p=&rec=2114&od=0&pod= www.whiplashmag.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510072053/http://www.whiplashmag.net/index.php?id=2&subid=1&p=&rec=2114&od=0&pod= |date=2008-05-10 }} - Recenzia CD "Svätá Zvrhlosť" v českom magazíne WHIPLASH
* [http://www.majsterkat.sk/ftp/linky/recenzia_rock_planet.JPG Rock Planet] - Recenzia CD "Svätá Zvrhlosť" v časopise ROCK PLANET
* [http://www.metal-archives.com/release.php?id=173893 www.metal-archives.com] - popis albumu na Encyclopaedia Metallum {{eng_icon}}
[[Kategória:Albumy Majster Kat]]
[[Kategória:Thrashmetalové hudobné albumy]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 2007]]
[[Kategória:Debutové albumy]]
r3x1yrfw5pj442a8u4vc46tv401yrke
Sedačková lanovka Železná studienka – Koliba
0
189193
8213791
7987249
2026-05-14T16:36:22Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213791
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Lanovka zelezna koliba.jpg|náhľad|Pohľad zo sedačky lanovky smerom na Kamzík]]
'''Sedačková lanovka Snežienka - Kamzík''' je osobná visutá jedno[[lanová dráha]] obežného systému s pevným uchytením dvojmiestnych sedačiek v [[Bratislavský lesný park|Bratislavskom lesnom parku]] v treťom bratislavskom okrese v katastrálnom území mestskej časti [[Nové Mesto (Bratislava)|Nové Mesto]].
Vyrobila ju spoločnosť [[Transporta]] [[Chrudim]], výrobný typ je SL-2. Jej ťažná vetva je pravá, pohon je umiestnený v dolnej stanici (stanica Železná studienka). Systém napínania je riešený závažím v hornej stanici (stanica Koliba). Napínací ťah je {{kg|13548}}, čo zodpovedá sile 135,48 kN. Konštrukčná prepravná kapacita je 393 os/h, aktuálna prepravná kapacita 342 os/h. Dolná stanica je v nadmorskej výške {{mnm|236|w}}, horná vo výške {{mnm|420}} Šikmá dĺžka lanovky je {{m|988.4|m}}, vodorovná dĺžka {{m|970.7|m}}, prevýšenie predstavuje {{m|186|m}} s priemerným sklonom trate 10°53′. Konštrukčná rýchlosť je {{m|2.25|m}}/s, dopravná rýchlosť {{m|1.5|m}}/s a maximálna dopravná rýchlosť {{m|2.0|m}}/s, revízna rýchlosť a rýchlosť pri núdzovom pohone {{m|0.5|m}}/s.
Prvýkrát bola uvedená do prevádzky [[11. júl]]a [[1972]] o 14:30, pre verejnosť [[12. júl]]a od 10:00. Prevádzka bola ukončená pravdepodobne [[26. február]]a [[1989]], od [[7. august]]a [[2004]] sa začala príprava rekonštrukcie, samotná rekonštrukcia trvala od marca [[2005]] do septembra 2005 a znovuotvorená bola [[30. septembra]] 2005 o 10:30.
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Horná stanica Bratislava 8.jpg|Horná stanica v apríli 2022
Súbor:Lanovka koliba.jpg|Horná stanica Kamzík
Súbor:Lanovka zelezna.jpg|Dolná stanica Snežienka
</gallery>
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sedačková lanovka Snežienka - Kamzík}}
== Externé odkazy ==
{{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký}}
* [http://www.lanovky.sk/?lan=39&page=lan Informácie na lanovky.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071022152335/http://www.lanovky.sk/?page=lan&lan=39 |date=2007-10-22 }}
{{Geo|48_11_39_N_17_5_53_E_region:SK|48° 11′ 39″ s.š., 17° 05′ 53″ v.d.}}
{{Turistické zaujímavosti Bratislavy}}
[[Kategória:Lanovky na Slovensku]]
[[Kategória:Bratislavský lesný park]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
icnm42yenkzndlvjp4oagj64ezeq6xc
Ruggell
0
201952
8214098
6328385
2026-05-15T08:00:13Z
-wuppertaler
84928
photo added
8214098
wikitext
text/x-wiki
[[File:Ruggell Noflerstrasse.jpg|thumb]]
'''Ruggell''' je [[obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Počet obyvateľov je 1 870 (<small>[[2001]]</small>, jeho katastrálne územie je 7,4 km². Nachádza sa v nadmorskej výške 433 m n. m. V obci sa nachádza stredoveký [[kostol]] sv.Fridolína. Obec je postavená pri rieke [[Rýn]]. Obec susedí s [[Rakúsko|Rakúskom]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]].
== Odkazy ==
[http://www.ruggell.li/ Stránka mesta ]
{{Commonscat}}
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]
4ahkchkrbb3tkxvrilq6n328r4bpkxt
8214109
8214098
2026-05-15T08:14:30Z
DurMar12
181423
Pridaná sekcia Iné projekty, upravený externý odkaz, malá úprava textu
8214109
wikitext
text/x-wiki
[[File:Ruggell Noflerstrasse.jpg|thumb]]
'''Ruggell''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Počet obyvateľov je 1 870 (<small>[[2001]]</small>, jeho katastrálne územie je {{km2|7,4}}. Nachádza sa v nadmorskej výške {{mnm|433|m}} V obci sa nachádza stredoveký [[kostol]] svätého Fridolína. Obec je postavená pri rieke [[Rýn]]. Obec susedí s [[Rakúsko|Rakúskom]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]].
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Deu icon}}
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]
psppgcwzamo9660ri7tr5jjyj849yu3
8214169
8214109
2026-05-15T10:32:27Z
~2026-29230-47
294915
8214169
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Ruggell Noflerstrasse.jpg|náhľad|Ruggell]]
'''Ruggell''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Počet obyvateľov je 1 870 (<small>[[2001]]</small>, jeho katastrálne územie je {{km2|7,4}}. Nachádza sa v nadmorskej výške {{mnm|433|m}} V obci sa nachádza stredoveký [[kostol]] svätého Fridolína. Obec je postavená pri rieke [[Rýn]]. Obec susedí s [[Rakúsko]]m a [[Švajčiarsko]]m.
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Deu icon}}
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]
dou31wf7shzx2047n8npnn2fn6sraju
Schaan
0
201957
8214203
7220952
2026-05-15T11:43:14Z
Jetam2
30982
epo kat
8214203
wikitext
text/x-wiki
'''Schaan''' je najväčšia [[obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. Má 5806 obyvateľov (<small>[[2005]]</small>), jeho katastrálne územie je 26.8 km². Mesto leží v nadmorskej výške 450 m n. m. Prvá písomná zmienka je z roku [[850]].
== Odkazy ==
* [http://www.schaan.li/ Mestská stránka ]
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Schaan| ]]
[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]
sjf57455to1htkjal4bjq5qxy2ezbq8
Grauspitz
0
202141
8214186
7451626
2026-05-15T11:11:49Z
Gateshebe
193515
Opr, gram, kor
8214186
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox vrch
|názov= Grauspitz
|obrázok= Vorder Grauspitz.JPG
|popis =
|štát = Lichtenštajnsko
|štát1 = Švajčiarsko
|región =
|pohorie = Alpy
|povodie =
|výška = 2599
|lat_deg = 47
|lat_min = 3
|lat_sec = 10
|sever-juh = S
|lon_deg = 9
|lon_min = 34
|lon_sec = 55
|východ-západ = V
|hornina =
|najľahší výstup =
|prvovýstup =
|dát.prvovýstupu =
|mapa = Liechtenstein location map.svg
|popis.mapy = Poloha v rámci Lichtenštajnska
|lokátor = Lichtenštajnsko
|commons = Grauspitz
|poznámka =
}}
'''Grauspitz''' je najvyšší vrch [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]], ktorý sa nachádza na hranici [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] v pohorí [[Rätikon]]. Je to dvojvrchol, skladajúci sa z hory [[Hintergrauspitz]] ({{mnm|2574}}) a [[Vordergrauspitz]] ({{mnm|2599}}).
== Výstup na vrchol ==
Na vrchol nevedie žiadna značená turistická trasa. Výstup sa zvyčajne začína pri údolnej stanici lanovky Älpli Bahn vo švajčiarskej obci [[Malans (Graubünden)|Malans]].
Najľahší výstup vedie zo švajčiarskej strany. Od salaša Ijes sa stúpa po trávnatom povrchu (náročnosť [[Súbor:SAC T2.svg|18px]]) až na skalnatý masív Vordergrauspitz (náročnosť [[Súbor:SAC T3.svg|18px]]).
Pri výstupe na vrchol je praktickejšie obísť Hintergrauspitz z južnej strany a pretraverzovať do sedla medzi Hintergrauspitz a Vordergrauspitz. Zo sedla sa následne pokračuje po úzkom skalnatom hrebeni (náročnosť [[Súbor:SAC T3.svg|18px]]).
Hora je vzhľadom na svoju obtiažnosť a absenciu značenia menej navštevovaná.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Grauspitz}}
{{Geografický výhonok}}
{{Najvyššie vrchy európskych krajín}}
[[Kategória:Dvojtisícovky v Lichtenštajnsku]][[Kategória:Dvojtisícovky vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]]
misitoijm8xtxfv34c6t2cuq6h8lk6x
Atómová elektráreň Olkiluoto
0
202143
8214081
7632985
2026-05-15T07:24:42Z
Jetam2
30982
pridaná [[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory]] pomocou použitia HotCat
8214081
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Olkiluoto Nuclear Power Plant 2015-07-21 001 (cropped).jpg|náhľad|Atómová elektráreň Olkiluoto, 2015]]
'''Atómová elektráreň Olkiluoto''' je jedna z dvoch [[atómová elektráreň|atómových elektrární]] vo [[Fínsko|Fínsku]]. Nachádza sa na ostrove [[Olkiluoto (ostrov)|Olkiluoto]] v [[Botnický záliv|Botnickom zálive]], približne 25 km severne od mesta [[Rauma (Fínsko)|Rauma]]. Pozostáva z dvoch varných reaktorov ([[BWR]]), každý s výkonom 890 MW<sub>e</sub><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OLKILUOTO-1 | url = https://pris.iaea.org/PRIS/CountryStatistics/ReactorDetails.aspx?current=159 | vydavateľ = International Atomic Energy Agency (IAEA) | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OLKILUOTO-2 | url = https://pris.iaea.org/PRIS/CountryStatistics/ReactorDetails.aspx?current=160 | vydavateľ = International Atomic Energy Agency (IAEA) | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> a jedného tlakovodného reaktora typu EPR od francúzskej spoločnosti Areva s výkonom 1 600 MW<sub>e</sub>.<ref name="Olkiluoto3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OLKILUOTO-3 | url = https://pris.iaea.org/PRIS/CountryStatistics/ReactorDetails.aspx?current=860 | vydavateľ = International Atomic Energy Agency (IAEA) | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Olkiluoto 3, s výkonom 1 600 MW<sub>e</sub> dosiaľ najvýkonnejší európsky jadrový blok, bol vo výstavbe od roku [[2005]], do siete bol pripojený [[12. marec|12. marca]] [[2022]] a do pravidelnej prevádzky uvedený [[16. apríl]]a [[2023]].<ref name="Olkiluoto3" /><ref name=prevadzka>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fíni uviedli do prevádzky najvýkonnejší reaktor v Európe, Olkiluoto 3 už spustil výrobu | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/venergetike/fini-uviedli-do-prevadzky-najvykonnejsi-reaktor-v-europe-olkiluoto-3-uz-spustil-vyrobu/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-16 | dátum prístupu = 2023-04-21}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
{{portál|Fínsko|Fínsky|Architektúra|}}
* [https://www.tvo.fi/en/index/production/plantunits/ol1andol2.html Olkiluoto 1 a 2] na webe Teollisuuden Voima Oyj (TVO)
* [https://www.tvo.fi/en/index/production/plantunits/ol3.html Olkiluoto 3] na webe Teollisuuden Voima Oyj (TVO)
[[Kategória:Jadrové elektrárne vo Fínsku|Olkiluoto]]
[[Kategória:Satakunta]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory|Olkiluoto]]
l1kh2r63hz4prqkealxgvwqqf0nucl5
Sispony
0
202447
8213853
7969010
2026-05-14T19:16:09Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213853
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox sídlo
|názov = Sispony
|iný_názov =
|typ = dedina
|znak =
|vlajka =
|obrázok = Casa Rull, Sispony, Principat d'Andorra.JPG
|popis =
|štát = Andorra
|región = La Massana
|región_typ = [[Okrsok (Andorra)|Okrsok]]
|nad_výš = 1315
|zemepisná_šírka = 42.533904
|zemepisná_dĺžka = 1.515963
|rozloha =
|obyvateľov = 1018
|obyvateľov_dát = 2011
|obyvateľov_zdroj = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = POPULATION BY TOWN
| url = http://www.estadistica.ad/serveiestudis/web/banc_dades4.asp?lang=1&codi_tema=2&codi_divisio=16&codi_subtemes=8
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 17.12.2012
| vydavateľ = Departament d'Estadística
| jazyk = po anglicky
| url archívu = https://web.archive.org/web/20161114081748/http://www.estadistica.ad/serveiestudis/web/banc_dades4.asp?lang=1&codi_tema=2&codi_divisio=16&codi_subtemes=8
| dátum archivácie = 2016-11-14
}}</ref>
|starosta =
|PSČ =
|predvoľba =
|mapa_lokátor = auto
|web =
|commons =
|poznámky =
}}
'''Sispony''' je [[dedina]] v [[Andorra|Andorre]], v okrsku [[La Massana]]. Leží v nadmorskej výške {{Mnm|1315|w}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = enciclopedia.cat
| titul = Sispony
| url = http://www.enciclopedia.cat/fitxa_v2.jsp?NDCHEC=0062977
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 17.12.2012
| vydavateľ =
| jazyk = po katalánsky
}}</ref> a v roku 2011 mala 1 018 obyvateľov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Obce v Andorre]]
luvl5fwyh0lpilytmwjiii0jq37d506
Atómová elektráreň Loviisa
0
202625
8214077
7688798
2026-05-15T07:19:19Z
Jetam2
30982
pridaná [[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory]] pomocou použitia HotCat
8214077
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Loviisan voimalaitos ilmasta.png|náhľad|Atómová elektráreň Loviisa]]
'''Atómová elektráreň Loviisa''' je jedna z dvoch [[Fínsko|fínskych]] [[atómová elektráreň|atómových elektrární]]. Skladá sa z dvoch [[jadrový reaktor|reaktor]]ov typu [[VVER]], každý s výkonom 488 [[Watt (jednotka)|MW]]. Nachádza sa na juhu Fínska neďaleko mestečka [[Loviisa]], asi 100km východne od [[Helsinki|Helsink]]. Druhá sa nachádza v [[Atómová elektráreň Olkiluoto|Olkiluoto]].
Atómová elektráreň Loviisa bola vybudovaná v rokoch [[1970]] – [[1980]]. Prvý reaktor bol uvedený do prevádzky v roku [[1977]], druhý začal vyrábať elektrickú energiu o tri roky neskôr.
Reaktory sú bezpečnostne istené systémami firiem [[Westinghouse Electric Company|Westinghouse]] a [[Siemens AG|Siemens]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Finsko: Ekonomická charakteristika země |url=http://www.businessinfo.cz/cz/sti/finsko-ekonomicka-charakteristika-zeme/4/1000417/#sec7 |dátum prístupu=2008-02-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080308221433/http://www.businessinfo.cz/cz/sti/finsko-ekonomicka-charakteristika-zeme/4/1000417/#sec7 |dátum archivácie=2008-03-08 }}</ref>
V podzemí elektrárne je vybudovaných 10 km štôlní, cez ktoré prúdi morská voda používaná na chladenie reaktorov.
Elektráreň vlastní štátna energetická spoločnosť [[Fortum|Fortum Oyj]].
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Loviisa Nuclear Power Plant}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.seas.sk/_cms_/_files/815/t050601.htm Previerka u fínskych kolegov]
* [http://www.wdt.cz/www/hospodarstvi.cz/index.php?typ=SHA&showid=18&id=348912 Do finské jaderné elektrárny Loviisa dodá palivo ruský TVEL]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.radiovody.wz.cz/vody/odpad.htm IVO vynalezla mobilní systém na úpravu jaderného odpadu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070915101117/http://radiovody.wz.cz/vody/odpad.htm |date=2007-09-15 }}
{{portál|Fínsko|Fínsky|Architektúra|}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne vo Fínsku|Loviisa]]
[[Kategória:Loviisa]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory|Loviisa]]
4ntpws2q2vdmuv8jmgw3hw3vqszqc93
Národný výbor československý
0
204576
8214058
7656090
2026-05-15T07:13:25Z
KormiSKbot
236958
/* 28. október 1918 */ clean up, replaced: recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214058
wikitext
text/x-wiki
{{Pozri|najvyššom orgáne druhého česko-slovenského odboja, existujúcom od októbra 1939 do júla 1940|Československý národný výbor (1939 – 1940)}}
'''Národný výbor československý'''<ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Kováč
| Meno = Dušan
| OdkazNaAutora = Dušan Kováč
| Rok = 2000
| Titul = Muži deklarácie
| Vydanie = 2.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| ISBN = 8022405981
| Strana = 89
}}</ref><ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Mosný
| Meno = Peter
| Priezvisko2 = Hubenák
| Meno2 = Ladislav
| Rok = 2008
| Titul = Dejiny štátu a práva na Slovensku
| Vydanie =
| Miesto = Košice
| Vydavateľ = Aprilla
| ISBN = 9788089346028
| Strana = 171
}}</ref><ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Letz
| Meno = Róbert
| OdkazNaAutora = Róbert Letz
| Rok = 2010
| Titul = Slovenské dejiny
| Diel = IV. (1914 – 1938)
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Literárne informačné centrum
| ISBN = 9788081190285
| Strana = 70
}}</ref><ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Kónya
| Meno = Peter, a kol.
| OdkazNaAutora = Peter Kónya
| Rok = 2014
| Titul = Dejiny Uhorska : (1000{{--}}1918)
| Vydanie =
| Miesto = [Bratislava]
| Vydavateľ = Citadella
| ISBN = 978-80-89628-59-9
| Strana = 748
}}</ref> (orig. {{vjz|ces|''Národní výbor československý'',<ref>Provolání Národního výboru československého o samostatnosti československého státu z 28. října 1918, Zákon č. 1/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu jímž se upravuje vyhlašování zákonů a nařízení, Zákon č. 3/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu 1918, o nejvyšším správním soudě a řešení kompetenčních konfliktů, Zákon č. 5/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu 1918, jímž se zřizuje nejvyšší soud, Zákon č. 35/1918 Sb.z. a n. ze dne 9. listopadu 1918, o osobní nedotknutelnosti (imunitě) členů Národního shromáždení, pozri {{Citácia Harvard
| PriezviskoEditora = Gronský
| MenoEditora = Ján
| Rok = 2005
| Titul = Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa
| Diel = I. (1918 – 1945)
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Karolinum]]
| ISBN = 8024610272
| Strany = 47, 49-50, 52
}}</ref><ref>{{Citácia Harvard
| Titul = Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Sobota 2. listopadu 1918
| URL = http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181102/19181102_01.htm
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky]]
| DátumVydania = 2012-07-27
| DátumPrístupu = 2015-02-01}}, {{Citácia Harvard
| Titul = Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Sobota 9. listopadu 1918
| URL = http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181109/19181109_01.htm
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky]]
| DátumVydania = 2012-07-27
| DátumPrístupu = 2015-02-01}}</ref> ''Národní výbor Československý'',<ref>Zákon č. 2/1918 Sb.z. a n. ze dne 2. listopadu 1918, jímž se zřizují nejvyšší správní úřady ve státě československém, pozri {{Citácia Harvard
| PriezviskoEditora = Gronský
| MenoEditora = Ján
| Rok = 2005
| Titul = Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa
| Diel = I. (1918 – 1945)
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Karolinum]]
| ISBN = 8024610272
| Strana = 48
}}</ref> ''Národný Výbor československý''}};<ref>{{Citácia Harvard
| Titul = Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Sobota 9. listopadu 1918
| URL = http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181109/19181109_01.htm
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky]]
| DátumVydania = 2012-07-27
| DátumPrístupu = 2015-02-01}}</ref> iné zápisy: zriedkavejšie '''Národný výbor česko-slovenský''',<ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Čaplovič
| Meno = Dušan et al.
| OdkazNaAutora = Dušan Čaplovič
| Rok = 2000
| Titul = Dejiny Slovenska
| URL = https://books.google.sk/books?id=57cmAAAAMAAJ&q=%22N%C3%A1rodn%C3%BD+v%C3%BDbor+%C4%8Desko-slovensk%C3%BD%22&dq=%22N%C3%A1rodn%C3%BD+v%C3%BDbor+%C4%8Desko-slovensk%C3%BD%22&hl=en&sa=X&ei=Fe3NVILlOMj9ygOAsYKoAQ
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Academic Electronic Press
| ISBN = 8088880394
| Strana = 301
}}</ref> '''Národný výbor'''<ref>{{Citácia Harvard
| Titul = Národní výbor československý, 1918 : Stenoprotokoly : Uterý 5. listopadu 1918
| URL = http://www.psp.cz/eknih/1918nvc/stenprot/19181105/19181105_01.htm
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká sněmovna parlamentu České republiky]]
| DátumVydania = 2012-07-27
| DátumPrístupu = 2015-02-01}}</ref><ref>Zákon č. 11/1918 Sb.z. a n. ze dne 28. října 1918 o zřízení samostatného státu československého, pozri {{Citácia Harvard
| PriezviskoEditora = Gronský
| MenoEditora = Ján
| Rok = 2005
| Titul = Komentované dokumenty k ústavným dějinám Československa
| Diel = I. (1918 – 1945)
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Karolinum]]
| ISBN = 8024610272
| Strany = 47, 49-50, 52
}}</ref><ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Vojáček
| Meno = Ladislav
| Priezvisko2 = Kolárik
| Meno2 = Jozef
| Priezvisko3 = Gábriš
| Meno3 = Tomáš
| Rok = 2011
| Titul = Československé právne dejiny
| URL = http://books.google.sk/books?id=o_73QIMzF5wC
| Miesto = Žilina
| Vydavateľ = Eurokódex
| ISBN = 9788089447428
| Strana = 55
}}</ref><ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Škvarna
| Meno = Dušan et al.
| Rok = 2006
| Titul = [[Lexikón slovenských dejín]]
| Vydanie = 3.
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]
| ISBN = 8010008729
| Strana = 131
}}</ref>) bol pôvodne český, neskôr česko-slovenský vrcholný orgán [[Prvý česko-slovenský odboj|prvého česko-slovenského domáceho odboja]]. Vznikol [[13. júl]]a [[1918]]. Jeho úlohou bola príprava prevzatia štátnej moci na území etablujúceho sa [[Prvá česko-slovenská republika|Československa]] a vypracovanie základných právnych predpisov nového štátu.
== Vznik a vývoj ==
Počiatky Národného výboru československého siahajú do roku [[1916]], keď bol [[18. november|18. novembra]] [[1916]] vytvorený Český zväz a Národný výbor. Český zväz bol zväz českých poslancov Ríšskej rady, ktorého účelom bol jednotný postup v otázkach národno-politických a ústavnoprávnych. Národný výbor vznikom ako "oporný" orgán zväzu a bol zložený zo zástupcov českých politických strán. Toto prehlásenie nieslo názov ''Oznámení o vzniku Českého svazu a Národního Výboru'' (Národný výbor sa písal ako ''Národný Výbor'').
Ešte začiatkom roka [[1917]] česká politická reprezentácia odmietala [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masarykove]] ciele vytvoriť samostatný česko-slovenský štát a domnievala sa, že dôjde k vyhláseniu čs. štátu v rámci habsburskej monarchie (''Předsednictvo českého svazu k prohlášení dohodových vlád o válečných cílech'', [[31. január]] [[1917]], podpísaní [[František Staněk|F. Staněk]], [[Bohumír Šmeral|dr. B. Šmeral]], [[Jindřich Gustav Maštálka|Maštálka]]).<ref name='Galandauer282'>{{cite book | last = Galandauer | first = Jan | authorlink = | coauthors = | title = Vznik Československé republiky 1918 | publisher = Svoboda | date = 1988 | location = Praha | pages = 282 | url = | doi = | id = | isbn = }}</ref><ref>http://www.psp.cz/cgi-bin/eng/eknih/1920ns/se/stenprot/260schuz/s260007.htm{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
V júni 1918 uznalo [[Francúzsko]] právo na samostatnosť československého národa a Česko-slovenskú národnú radu ako predstaviteľku národa.
Národný výbor československý vznikol v Prahe 13. júla 1918. Mal 38 členov, boli v ňom pomerným spôsobom podľa výsledkov volieb do Ríšskeho snemu v r. 1911 zastúpené strany nasledovne: (10 členov sociálni demokrati, 9 agrárnici, 9 štátoprávni demokrati, 4 národní socialisti, 4 realisti, 1 staročesi, 1 katolíci).
Na jeseň [[1918]] bolo už [[Rakúsko-Uhorsko]] v takom pokročilom rozklade, že so vznikom Česko-Slovenska sa v Prahe počítalo ako so samozrejmosťou. V priebehu októbra došlo k programovému zjednoteniu oboch táborov česko-slovenskej reprezentácie. Pražskí predstavitelia dostali možnosť odcestovať do Švajčiarska a stretnúť sa s politikmi v emigrácii. Na rokovaniach sa zúčastnili [[Karel Kramář]], Václav Klofáč, František Staněk, Gustav Habrman, Antonín Kalina, Přemysl Šámal, Jaroslav Preiss a Karel Svoboda. Delegáciu politikov v emigrácii viedol Dr. [[Edvard Beneš]].<ref name='Galandauer227'>{{cite book | last = Galandauer | first = Jan | authorlink = | coauthors = | title = Vznik Československé republiky 1918 | publisher = Svoboda | date = 1988 | location = Praha | pages = 227 | url = | doi = | id = | isbn = }}</ref>
Výsledkom stretnutia bolo rozhodnutie o tom, že budúci štát bude republikou, a tiež bolo dohodnuté konkrétne personálne obsadenie česko-slovenskej vlády, ktorá mala mať 14 členov, z toho 4 Slovákov ([[Milan Rastislav Štefánik]], [[Milan Ivanka]], [[Milan Hodža]], [[Vavro Šrobár]]) a jedného Nemca.
27. októbra 1918 vydal minister zahraničných vecí Rakúska-Uhorska Július (Gyula) Andrássy ml. nótu určenú americkému prezidentovi [[Woodrow Wilson|Wilsonovi]] o prijatí podmienok pre uzavretie mieru a ochote rokovať o mieri. Keď sa s touto nótou o deň neskôr zoznámila verejnosť, vypukli v Prahe všeobecné oslavy, keďže nóta bola považovaná za kapituláciu monarchie.
== 28. október 1918 ==
Predstavitelia Národného výboru („[[muži 28. októbra]]“ - [[Alois Rašín]], [[Antonín Švehla]], [[František Soukup]], [[Jiří Stříbrný]] a [[Vavro Šrobár]]), vyhlásili v pondelok [[28. október|28. októbra]] [[1918]] v [[Praha|Prahe]] samostatný [[Česko-Slovensko|československý štát]] a vydali prvý zákon, [[zákon o zriadení samostatného štátu československého]]. Autorom oboch dokumentov bol JUDr. Alois Rašín. V ten istý deň boli do Národného výboru prizvaní 4 slovenskí zástupcovia.
Zástupcovia Národného výboru začali postupne preberať ríšske úrady - postupne prebrali Vojnový obilný ústav, české miestodržiteľstvo, policajné riaditeľstvo, vrchný krajinský súd a štátne zastupiteľstvo. Boli vytvárané poriadkové sily z členov Sokola. Na odpor sa postavili iba vojenské veliteľstvá v Prahe a Litoměřiciach, ale vzdali sa bez boja, takže prevrat bol nekrvavý.
K vyhláseniu Národného výboru česko-slovenského sa Slováci prihlásili vyhlásením [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]] [[30. október|30. októbra]] [[1918]].
== Ďalšie udalosti ==
[[14. november|14. novembra]] [[1918]] bolo z Národného výboru vytvorené [[Revolučné národné zhromaždenie]], ktoré predalo výkonnú moc prvej česko-slovenskej vláde [[Karel Kramář|Karla Kramářa]], menovanej v ten istý deň. Tá prevzala vládu od [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masarykovej]] [[Dočasná československá vláda|Dočasnej československej vlády]], uznanej [[14. október|14. októbra]] v [[Paríž]]i západnými mocnosťami.
Predsedom Národného výboru bol [[Karel Kramář]], podpredsedom [[Antonín Švehla]], konateľom [[František Soukup]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia Harvard
| Priezvisko = Dejmek
| Meno = Jindřich, a kol.
| Titul = Československo : dějiny státu
| Vydanie = 1.
| Miesto = Praha
| Vydavateľ = [[Libri]]
| Rok = 2018
| ISBN = 978-80-7277-572-9
| Strany = 91{{--}}92
}}
[[Kategória:Vznik Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
tu4dq1rg6o8cr2am8z4w21stkfkwxxa
Zákon o zriadení samostatného štátu československého
0
204578
8213978
7137299
2026-05-14T23:38:15Z
Lišiak
21212
Lišiak premiestnil stránku [[Recepčný zákon (1918)]] na [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]] prostredníctvom presmerovania: Recepčná norma je súčasťou zákona (čl. 2-3), ale nie jeho výlučným obsahom
7137299
wikitext
text/x-wiki
'''Zákon o zriadení samostatného štátu československého''<ref name=":0">{{Citácia knihy
|priezvisko=Mosný
|meno=Peter
|titul=Dejiny štátu a práva na území Slovenska
|vydavateľ=Spolok Slovákov v Poľsku - Towarzystwo Slowaków w Polsce
|miesto=Krakov
|rok=2014
|isbn=978-83-7490-761-3
|strany=52
|zväzok=II. (1848 - 1948)
|odkaz na autora=Peter Mosný
|meno2=Miriam
|priezvisko2=Laclavíková}}</ref>'''''<ref>{{Citácia knihy
|titul=Svedok v trestnom konaní
|url=https://books.google.sk/books?id=LRz8cUwC43UC&pg=PA51&dq=Z%C3%A1kon+o+zriaden%C3%AD+samostatn%C3%A9ho+%C5%A1t%C3%A1tu+%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj8o8L9y4TuAhVoxIsKHS7YAZgQ6AEwAXoECAEQAg#v=onepage&q=Z%C3%A1kon%20o%20zriaden%C3%AD%20samostatn%C3%A9ho%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&f=false|vydavateľ=EUROKÓDEX
|isbn=978-80-89447-49-7
|jazyk=sk
|priezvisko=Polák
|meno=Peter
|miesto=Bratislava
|rok=2011
|strany=51}}</ref> (v [[Zbierka zákonov a nariadení|Zbierke zákonov a nariadení]] vyhlásený ako '''zákon č. 11/1918 Zb. z. a nar. o zriadení samostatného štátu československého'''<ref name=":1">{{Citácia knihy
|priezvisko=Laclavíková
|meno=Miriam
|titul=Praktikum k dejinám štátu a práva na Slovensku
|vydavateľ=Vydalo Vydavateľstvo TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, spoločné pracovisko Trnavskej univerzity a VEDY, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied
|miesto=Trnava
|rok=2016
|isbn=978-80-568-0008-9
|strany=75{{--}}76
|priezvisko2=Švecová
|meno2=Adriana
|zväzok=II. (1848{{--}}1948)}}</ref>, iné názvy: '''Zákon Národného výboru československého zo dňa 28. októbra 1918 o zriadení samostatného štátu československého'''<ref name=":2">{{Citácia knihy
|titul=Československé právne dejiny (1918 - 1992). Text a pramene
|vydavateľ=[[Paneurópska vysoká škola]]. Fakulta práva
|isbn=978-80-89447-42-8
|jazyk=sk
|priezvisko=Vojáček
|meno=Ladislav
|miesto=Bratislava
|rok=2011
|strany=56, 207
|meno2=Jozef
|meno3=Tomáš
|priezvisko3=Gábriš
|odkaz na autora3=Tomáš Gábriš
|priezvisko2=Kolárik}}</ref> alebo iba '''zákon č. 11/1918 Zb. z. a n.'''<ref name=":2" />, v pôvodnom jazyku, t.j. v [[Čeština|češtine]] ''Zákon (ze dne 28. října 1918) o zřízení samostatného státu československého'', označovaný aj ako '''recepčný zákon'''<ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Krošlák
|meno=Daniel
|titul=Ústavné právo
|vydavateľ=[[Wolters Kluwer]]
|miesto=Bratislava
|rok=2016
|isbn=978-80-8168-511-8
|strany=85}}</ref> alebo '''recepčná norma''<ref name=":0" />'''''<ref name=":1" /><ref name=":3" />) bol prvý zákon vydaný [[Národný výbor československý|Národným výborom československým]] v deň vzniku prvého [[Prvá česko-slovenská republika|česko-slovenského štátu]]. Autorom pôvodného textu zákona je [[JUDr.]] [[Alois Rašín]].
Úvodným vyhlásením zákona bol proklamovaný česko-slovenský štát: ''Samostatný stát československý vstoupil v život.'' Norma neurčovala jeho štátnu formy. Bolo určené (dočasné) bezvýhradné prebratie / recepcia právneho systému [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej monarchie]] ([[princíp právnej kontinuity]]). Táto skutočnosť viedla k tomu, že v novom, unitaristickom štáte existoval nasledujúch niekoľko desiatok rokov [[právny dualizmus]].<ref name=":0" /> Zákon mal faktickú povahu dekrétu a účinnosť nadobudol okamžite po publikovaní v novinách 28. októbra 1918. Zákon podpísali v Prahe prítomní členovia Národného výboru československého, vrátane čerstvo kooptovaného slovenského člena [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]] (tzv. [[Muži 28. októbra|muži 28. októbra]]).<ref name="PS">{{Citácia knihy
| priezvisko = Šútovec
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Šútovec
| titul = Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti
| odkaz na titul = Politické Slovensko
| vydanie = 1
| typ vydania = slov.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = SLOVART
| rok = 2019
| isbn = 978-80-556-3894-2
| počet strán = 487
| strany = 460}}</ref>
Národný výbor bol označený za orgán vôle národa a vykonávateľa zvrchovanosti, vykonával moc zákonodarnú aj výkonnú.
Spolu so zákonom bol prijatý aj dokument ''Ohlas k národu ľud československý.<ref name=":0" />''
== Text zákona ==
Citovaný text zákona v pôvodnom znení podľa:<ref name=":1" /><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Sivák
|meno=Florián
|titul=Pramene a dokumenty k slovenským a českým dejinám štátu a práva II.
|vydavateľ=[[Univerzita Komenského]]
|miesto=Bratislava
|rok=1994
|isbn=
|strany=36{{--}}37
|spoluautori=a kol.}}</ref>
<blockquote>
''Samostatný stát československý vstoupil v život. Aby byla zachována souvislost dosavadního právního řádu se stavem novým, aby nenastaly zmatky a upraven byl nerušený přechod k novému státnímu životu, nařizuje Národní výbor jménem československého národa jako vykonavatel státní svrchovanosti toto:''
'''''Čl. 1''' Státní formu československého státu určí Národní shromáždění ve srozumění s Československou Národní radou v Paříži. Orgánem jednomyslné vůle národa a také vykonavatelem státní svrchovanosti je Národní výbor.''
'''''Čl. 2''' Veškeré dosavadní zemské a říšské zákony a nařízení zůstávají prozatím v platnosti.''
'''''Čl. 3''' Všechny úřady samosprávné, státní a župní, ústavy státní, zemské, okresní a zejména i obecní jsou podřízeny Národnímu výboru a prozatím úřadují a jednají dle dosavadních platných zákonů a nařízení.''
'''''Čl. 4''' Zákon tento nabývá účinnosti dnešním dnem.''
'''''Čl. 5''' Národnímu výboru se ukládá, aby tento zákon provedl.''
''V Praze 28. října 1918''
</blockquote>
== Text dokumentu ''Ohlas k národu ľud československý'' ==
<blockquote>
''"Lide československý! Tvůj odvěký sen stal se skutkem. Stát československý vstoupil dnešního dne v řadu samostatných, svobodných, kulturních států světa. Národní výbor, nadaný důvěrou veškerého lidu československého, přejal jako jediný a oprávněný a odpovědný činitel do svých rukou správu svého státu. Lide československý! Vše, co podnikáš, podnikáš od tohoto okamžiku jako nový svobodný člen velké rodiny samostatných svobodných národů. Novými činmi v těchto chvílích zahajují se nové, bohdá slavné dějiny Tvoje. Nezklameš očekávání celého kulturního světa, který se žehnáním na rtech vzpomíná Tvých slavných dějin, jež vyvrcholili v nesmrtelné výkony československých legií na západním bojišti a na Sibiři. Celý svět sleduje Tvoje kroky do nového života, Tvůj vstup do země zaslíbené. Zachovej štít čistý jako jej zachovalo Tvé národní vojsko : Československá legie. Buď si stále vědom, že jsi občanem československého státu nejen se všemi právy, nýbrž i povinnostmi. Na počátku velikého díla ukládá Ti Národní výbor, ode dneška Tvá vláda, aby Tvé chování a Tvá radosť byly důstojny velké chvíle nynější. Naši osvoboditelé Masaryk a Wilson nesmí býti zklamáni ve svém přesvedčení, že dobyli svodoby lidu, který dovede sám sobě vládnouti, ni jediným rušivým činem nesmí býti zkaleny nynější veliké okamžiky, ni jediný z Vás nesmí se dopustiti ničeho, co by mohlo vrhnouti stín na čisté jméno národa. Každý z Vás musí bezvýhradně šetřiti všeho, co jinému jest svato. Svobody osobní, majetku soukromého nesmí býti dotčeno. Podrobte se bezvýhradně rozkazu národního výboru. V Praze, dne 28. října 1918. Za národní výbor československý Dr. Fr. Soukup, v. r., Dr. Vavro Šrobár, v. r., Antonín Švehla, v. r., Jiří Stříbrný, v. r., JUDr. al. Rašín v. r. "''<ref >{{Citácia knihy
| priezvisko = Šútovec
| meno = Milan
| odkaz na autora =
| titul = Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti
| odkaz na titul =
| vydanie = 1
| typ vydania = slov.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = SLOVART
| rok = 2019
| isbn = 978-80-556-3894-2
| počet strán = 487
| strany = 315}}</ref>
</blockquote>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|s=cs:Recepční zákon|s_štítok=Recepční zákon}}
[[Kategória:Ústavy v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Právne predpisy v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
o88hfa9urg1h0e3gsn0wh2jq5wfkl4o
8214044
8213978
2026-05-15T07:04:42Z
Scholastikos
174170
d. upr.
8214044
wikitext
text/x-wiki
'''Zákon o zriadení samostatného štátu československého'''{{#tag:ref|'''Zákon o zriadení samostatného štátu československého'''<ref name=DŠPÚS>{{Citácia knihy
|priezvisko = Mosný
|meno = Peter
|odkaz na autora = Peter Mosný
|meno2 = Miriam
|priezvisko2 = Laclavíková
|odkaz na autora2 = Miriam Laclavíková
|titul = Dejiny štátu a práva na území Slovenska
|vydavateľ = Spolok Slovákov v Poľsku{{--}}Towarzystwo Slowaków w Polsce
|miesto = Krakov
|rok = 2014
|isbn = 978-83-7490-761-3
|strany = 52
|zväzok = II. (1848{{--}}1948)
}}
</ref><ref>{{Citácia knihy
|titul = Svedok v trestnom konaní
|url = https://books.google.sk/books?id=LRz8cUwC43UC&pg=PA51&dq=Z%C3%A1kon+o+zriaden%C3%AD+samostatn%C3%A9ho+%C5%A1t%C3%A1tu+%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwj8o8L9y4TuAhVoxIsKHS7YAZgQ6AEwAXoECAEQAg#v=onepage&q=Z%C3%A1kon%20o%20zriaden%C3%AD%20samostatn%C3%A9ho%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&f=false
|vydavateľ = EUROKÓDEX
|isbn = 978-80-89447-49-7
|jazyk = sk
|priezvisko = Polák
|meno = Peter
|miesto = Bratislava
|rok = 2011
|strany = 51
}}
</ref> (v [[Zbierka zákonov a nariadení|Zbierke zákonov a nariadení]] vyhlásený ako '''zákon č. 11/1918 Zb. z. a nar. o zriadení samostatného štátu československého'''<ref name=PDŠPS>{{Citácia knihy
|priezvisko = Laclavíková
|meno = Miriam
|odkaz na autora = Miriam Laclavíková
|priezvisko2 = Švecová
|meno2 = Adriana
|odkaz na autora2 = Adriana Pollák
|titul = Praktikum k dejinám štátu a práva na Slovensku
|vydavateľ = Vydalo Vydavateľstvo TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, spoločné pracovisko Trnavskej univerzity a VEDY, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied
|miesto = Trnava
|rok = 2016
|isbn = 978-80-568-0008-9
|strany = 75{{--}}76
|zväzok = II. (1848{{--}}1948)
}}
</ref>, iné názvy: '''Zákon Národného výboru československého zo dňa 28. októbra 1918 o zriadení samostatného štátu československého'''<ref name=":2">{{Citácia knihy
|titul = Československé právne dejiny (1918{{--}}1992): Text a pramene
|priezvisko = Vojáček
|meno = Ladislav
|odkaz na autora = Ladislav Vojáček
|meno2 = Jozef
|priezvisko2 = Kolárik
|meno3 = Tomáš
|priezvisko3=Gábriš
|odkaz na autora3=Tomáš Gábriš
|vydavateľ = [[Paneurópska vysoká škola]]. Fakulta práva
|isbn = 978-80-89447-42-8
|jazyk = sk
|miesto = Bratislava
|rok = 2011
|strany = 56, 207
}}
</ref> alebo iba '''zákon č. 11/1918 Zb. z. a n.'''<ref name=":2" />, v pôvodnom jazyku, t.j. v [[Čeština|češtine]] ''Zákon (ze dne 28. října 1918) o zřízení samostatného státu československého'', označovaný aj ako '''recepčný zákon'''<ref name=ÚP>{{Citácia knihy
|priezvisko = Krošlák
|meno = Daniel
|titul = Ústavné právo
|vydavateľ = [[Wolters Kluwer]]
|miesto = Bratislava
|rok = 2016
|isbn = 978-80-8168-511-8
|strany = 85
}}
</ref> alebo (trochu nepresne) '''recepčná norma'''<ref name=DŠPÚS /><ref name=PDŠPS /><ref name=ÚP />)|group = p}} bol prvý zákon vydaný [[Národný výbor československý|Národným výborom československým]] v deň vzniku prvého [[Prvá česko-slovenská republika|česko-slovenského štátu]]. Autorom pôvodného textu zákona je [[Alois Rašín]].
Úvodným vyhlásením zákona bol proklamovaný česko-slovenský štát: ''Samostatný stát československý vstoupil v život.'' Norma neurčovala jeho štátnu formy. Bolo určené (dočasné) bezvýhradné prebratie / recepcia právneho systému [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej monarchie]] ([[princíp právnej kontinuity]]). Táto skutočnosť viedla k tomu, že v novom, unitaristickom štáte existoval nasledujúch niekoľko desiatok rokov [[právny dualizmus]].<ref name=DŠPÚS /> Zákon mal faktickú povahu dekrétu a účinnosť nadobudol okamžite po publikovaní v novinách 28. októbra 1918. Zákon podpísali v Prahe prítomní členovia Národného výboru československého, vrátane čerstvo kooptovaného slovenského člena [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]] (tzv. [[Muži 28. októbra|muži 28. októbra]]).<ref name="PS">{{Citácia knihy
| priezvisko = Šútovec
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Šútovec
| titul = Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti
| odkaz na titul = Politické Slovensko
| typ vydania = slov.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = SLOVART
| rok = 2019
| isbn = 978-80-556-3894-2
| strany = 460
}}
</ref>
Národný výbor bol označený za orgán vôle národa a vykonávateľa zvrchovanosti, vykonával moc zákonodarnú aj výkonnú.
Spolu so zákonom bol prijatý aj dokument ''Ohlas k národu ľud československý.<ref name=DŠPÚS />''
== Text zákona ==
Citovaný text zákona v pôvodnom znení podľa:<ref name=PDŠPS /><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko = Sivák
|meno = Florián
|spoluautori = a kol.
|titul = Pramene a dokumenty k slovenským a českým dejinám štátu a práva II
|vydavateľ = [[Univerzita Komenského]]
|miesto = Bratislava
|rok = 1994
|isbn =
|strany = 36{{--}}37
}}
</ref>
<blockquote>
''Samostatný stát československý vstoupil v život. Aby byla zachována souvislost dosavadního právního řádu se stavem novým, aby nenastaly zmatky a upraven byl nerušený přechod k novému státnímu životu, nařizuje Národní výbor jménem československého národa jako vykonavatel státní svrchovanosti toto:''
'''''Čl. 1''' Státní formu československého státu určí Národní shromáždění ve srozumění s Československou Národní radou v Paříži. Orgánem jednomyslné vůle národa a také vykonavatelem státní svrchovanosti je Národní výbor.''
'''''Čl. 2''' Veškeré dosavadní zemské a říšské zákony a nařízení zůstávají prozatím v platnosti.''
'''''Čl. 3''' Všechny úřady samosprávné, státní a župní, ústavy státní, zemské, okresní a zejména i obecní jsou podřízeny Národnímu výboru a prozatím úřadují a jednají dle dosavadních platných zákonů a nařízení.''
'''''Čl. 4''' Zákon tento nabývá účinnosti dnešním dnem.''
'''''Čl. 5''' Národnímu výboru se ukládá, aby tento zákon provedl.''
''V Praze 28. října 1918''
</blockquote>
== Text dokumentu ''Ohlas k národu ľud československý'' ==
<blockquote>
''"Lide československý! Tvůj odvěký sen stal se skutkem. Stát československý vstoupil dnešního dne v řadu samostatných, svobodných, kulturních států světa. Národní výbor, nadaný důvěrou veškerého lidu československého, přejal jako jediný a oprávněný a odpovědný činitel do svých rukou správu svého státu. Lide československý! Vše, co podnikáš, podnikáš od tohoto okamžiku jako nový svobodný člen velké rodiny samostatných svobodných národů. Novými činmi v těchto chvílích zahajují se nové, bohdá slavné dějiny Tvoje. Nezklameš očekávání celého kulturního světa, který se žehnáním na rtech vzpomíná Tvých slavných dějin, jež vyvrcholili v nesmrtelné výkony československých legií na západním bojišti a na Sibiři. Celý svět sleduje Tvoje kroky do nového života, Tvůj vstup do země zaslíbené. Zachovej štít čistý jako jej zachovalo Tvé národní vojsko : Československá legie. Buď si stále vědom, že jsi občanem československého státu nejen se všemi právy, nýbrž i povinnostmi. Na počátku velikého díla ukládá Ti Národní výbor, ode dneška Tvá vláda, aby Tvé chování a Tvá radosť byly důstojny velké chvíle nynější. Naši osvoboditelé Masaryk a Wilson nesmí býti zklamáni ve svém přesvedčení, že dobyli svodoby lidu, který dovede sám sobě vládnouti, ni jediným rušivým činem nesmí býti zkaleny nynější veliké okamžiky, ni jediný z Vás nesmí se dopustiti ničeho, co by mohlo vrhnouti stín na čisté jméno národa. Každý z Vás musí bezvýhradně šetřiti všeho, co jinému jest svato. Svobody osobní, majetku soukromého nesmí býti dotčeno. Podrobte se bezvýhradně rozkazu národního výboru. V Praze, dne 28. října 1918. Za národní výbor československý Dr. Fr. Soukup, v. r., Dr. Vavro Šrobár, v. r., Antonín Švehla, v. r., Jiří Stříbrný, v. r., JUDr. al. Rašín v. r. "''<ref >{{Citácia knihy
| priezvisko = Šútovec
| meno = Milan
| odkaz na autora =
| titul = Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti
| odkaz na titul =
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = SLOVART
| rok = 2019
| isbn = 978-80-556-3894-2
| strany = 315
}}</ref>
</blockquote>
== Poznámky ==
{{Referencie|skupina = p}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|s=cs:Recepční zákon|s_štítok=Recepční zákon}}
[[Kategória:Ústavy v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Právne predpisy v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
5wttx9f1a7beobl3cpc5x1n0jpr8uxh
Recepčný zákon
0
204585
8214059
7137300
2026-05-15T07:13:26Z
KormiSKbot
236958
/* top */ clean up, replaced: recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214059
wikitext
text/x-wiki
'''Recepčný zákon''' alebo '''recepčná norma''' môže byť:
* všeobecne: zákon, ktorým sa uskutočňuje recepcia, teda prevzatie jednotlivých pravidiel alebo celej právnej sústavy jednej krajiny druhou krajinou, pozri pod [[recepcia (právo)]]
* špecificky napr.:
** tzv. [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]
** tzv. [[recepčný zákon (1992)]]
{{Rozlišovacia stránka}}
ckgsbs49w4k7vogofk83llpa2kxbvpq
8214074
8214059
2026-05-15T07:16:48Z
KormiSK
91359
8214074
wikitext
text/x-wiki
'''Recepčný zákon''' alebo '''recepčná norma''' môže byť:
* všeobecne: zákon, ktorým sa uskutočňuje recepcia, teda prevzatie jednotlivých pravidiel alebo celej právnej sústavy jednej krajiny druhou krajinou, pozri [[recepcia (právo)]]
* konkrétny zákon, napríklad:
** tzv. recepčný zákon z roku 1918, pozri [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]
** tzv. [[recepčný zákon (1992)]]
{{Rozlišovacia stránka}}
0t5ay5kmg60ybzutcozguua3qi0dh3f
Prvé ústavné provizórium
0
205093
8214037
1471964
2026-05-15T06:49:15Z
EmausBot
42000
Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]
8214037
wikitext
text/x-wiki
#presmeruj [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]
5d0u38wo754pjhl1a5niv6ujgdovkak
Saab 99
0
207841
8213732
7665580
2026-05-14T13:32:14Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213732
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Saab 99
| obrazok = 1969-SAAB99.jpg
| vyrobca = [[Saab Automobile]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 1968-1984
| krajina_povodu = Švédsko, [[Trollhättan]]<br>Fínsko, [[Uusikaupunki]]
| predchodca =
| nasledovnik = [[Saab 90]]<br>[[Saab 900]]
| pribuzne =
| trieda = [[Stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]]
| typ_karoserie = 2/4-dverový [[sedan]]<br>3/5-dverové [[combi coupé]]
| usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu pozdĺžne]], [[predný náhon]]
| platforma =
| motor = 1709 cm³ ''[[Motor Triumph Slant-4|Slant-4]]'' [[Štvorvalcový radový motor|R4]]<br>1854 cm³ ''Slant-4'' R4<br>1985 cm³ ''[[Motor Saab B|B]]'' R4 | 1985 cm³ ''[[Saab H engine|H]]'' I4 (1982-84)
| maximalka =
| zrychlenie =
| spotreba =
| prevodovka = 4/5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br>3-rýchlostná Borg-Warner 35 [[automatická prevodovka|automatická]]
| razvor =
| vyska =
| sirka =
| dlzka =
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne =
| dizajner = [[Sixten Sason]]
}}
'''Saab 99''' je automobil [[stredná trieda (automobil)|strednej triedy]], ktorý sa vyrábal v rokoch [[1968]]{{--}}[[1984]].<ref name="media.gm.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media.gm.com/intl/saab/en/company/c_history/1964-1969.htm|titul=SAAB History|dátum prístupu=2008-01-16|vydavateľ=media.gm.com|url archívu=https://archive.ph/20060505205542/http://media.gm.com/intl/saab/en/company/c_history/1964-1969.htm|dátum archivácie=2006-05-05}}</ref> Prvé tvary pripravovaného modelu navrhol už roku [[1959]] [[Sixten Sason|Carl Sixten Andersson]]. Vyrábaný bol v závodoch vo Fínsku a Švédsku.
Synonymom Saabu sa stal [[štvorvalcový radový motor]]. V roku 1978 sa Saab preslávil preplňovaním pomocou [[turbodúchadlo (spaľovací motor)|turbodúchadla]]. Saab 99 bol tretím automobilom na svete, ktorý bol sériovo vybavený turbodúchadlom. Saab 99 Turbo bol tiež prvým automobilom v histórii, ktorý zvíťazil na rally s preplňovaným motorom. Za volantom vtedy v roku 1979 sedel jazdec [[Stig Blomqvist]].
Saab 99 bol prvýkrát uvedený 22. novembra 1967.<ref name="saabmuseum.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.saabmuseum.com/99/index.html|titul=SAAB 99|dátum prístupu=2008-01-16|vydavateľ=saabmuseum.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20080210015723/http://www.saabmuseum.com/99/index.html|dátum archivácie=2008-02-10}}</ref> Celkovo bolo vyrobených 588 643 automobilov Saab 99; vrátane Saabu 90 je to celkovo 614 003 automobilov.<ref name="TV8745">[[#CC87|Carlquist]], p. 45</ref>
[[Súbor:Saab99turbo-green.jpg|thumb|250px|Saab 99 Turbo]]
== Výkonové štatistiky ==
*'''Saab 99E 1.85 l''' 95 hp/DIN. Zrýchlenie 0–100 km/h 14,6 s; Maximálna rýchlosť 161,5 km/h.
*'''Saab 99 EMS''' 118 hp/DIN. Zrýchlenie 0–100 km/h 11,6 s, 0–160 km/h 41,0 s; Maximálna rýchlosť 175,6 km/h.
*'''Saab 99 Turbo''' 145 hp/DIN. Zrýchlenie 0–100 km/h 9,2 s, 0–160 km/h 26,2 s; Maximálna rýchlosť 196,7 km/h.
== Účasť vo WRC ==
:{|class="wikitable" style="font-size: 95%; "
! No.
! Udalosť
! Sezóna
! Jazdec
! Spolujazdec
! Automobil
|-
| 1
| {{Flagicon|Švédsko}} [[Rely Švédska|27th International Swedish Rally]]
| [[World Rally Championship 1977|1977]]
| {{Flagicon|Švédsko}} [[Stig Blomqvist]]
| {{Flagicon|Švédsko}} [[Hans Sylván]]
| Saab 99 EMS
|-
| 2
| {{Flagicon|Švédsko}} [[Rely Švédska|29th International Swedish Rally]]
| [[World Rally Championship 1979|1979]]
| {{Flagicon|Švédsko}} [[Stig Blomqvist]]
| {{Flagicon|Švédsko}} [[Björn Cederberg]]
| Saab 99 Turbo
|-
|}
==Produkcia==
{| class="wikitable" style="text-align:center;"
|-
! style="width:8em" | Rok
! style="width:10em" | Produkcia
! style="width:8em" | Rok
! style="width:10em" | Produkcia
|-
| 1967
| 25
| 1976
| 72 819
|-
| 1968
| 4 190
| 1977
| 60 316
|-
| 1969
| 19 411
| 1978
| 45 851
|-
| 1970
| 29 755
| 1979
| 22 443
|-
| 1971
| 35 136
| 1980
| 17 108
|-
| 1972
| 45 001
| 1981
| 13 381
|-
| 1973
| 52 065
| 1982
| 20 006
|-
| 1974
| 62,637
| 1983
| 17 187
|-
| 1975
| 64 167
| 1984
| 7 145
|-
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saab 99}}
{{Saab 1}}
{{Saab 2}}
[[Kategória:Automobily Saab|99]]
[[Kategória:Automobily strednej triedy]]
[[Kategória:Rely automobily]]
[[Kategória:Sedany]]
[[Kategória:Hatchbacky]]
[[Kategória:Kupé]]
[[Kategória:Športové sedany]]
[[Kategória:Automobily s predným náhonom]]
q8novimj1uupf6x70qcnyym7mc3i1ej
Tiszaföldvár
0
209889
8213773
7276165
2026-05-14T15:44:08Z
CommonsDelinker
3521
Odkaz na súbor Tiszaföldvár_légifotó4.jpg bol nahradený odkazom Református_templom,_Evangélikus_templom,_Tiszaföldvár_légifotó4.jpg.
8213773
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Maďarská obec |
názov = Tiszaföldvár |
typ = mesto |
rozloha = 80.34 |
obyvateľov = 11788 |
obrázok = Református templom, Evangélikus templom, Tiszaföldvár légifotó4.jpg|
erb = HUN Tiszaföldvár Címer.svg |
vlajka = Flag of Tiszaföldvár.svg |
župa = [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa|Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká]] |
obvod = [[Kunszentmárton (obvod)|Kunszentmárton]] |
PSČ = HUN Tiszaföldvár COA.jpg |
kód = |
KSH = 13815|
lat_deg = 46|
lat_min = 58|
lat_sec = 26|
lon_deg = 20|
lon_min = 15|
lon_sec = 14|
}}
'''Tiszaföldvár''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa|Jasovsko-veľkokumánsko-solnockej župe]] v obvode [[Kunszentmárton (obvod)|Kunszentmárton]].
Má rozlohu {{ha|8034|m}} a žije tu {{OBP|HU|13815}} obyvateľov ''({{OBD|HU|13815}})''.
== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Srbsko}} [[Bačko Gradište]], [[Srbsko]]
* {{flagicon|Germany}} [[Gräfenberg]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|France}} [[Hérimoncourt]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Poland}} [[Mielec]], [[Poľsko]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tiszaföldvár}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.tiszafoldvar.hu/ Oficiálna stránka]
{{Maďarský výhonok}}
{{Kunszentmártonský obvod}}
[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]
sllteqmpte5rhpejgwlctj33fprev86
Safvet-beg Bašagić
0
211426
8213734
8042643
2026-05-14T13:37:48Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213734
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno =
| Rodné meno =
| Popis osoby = bosniansky básnik, spisovateľ, novinár, prekladateľ, historik a politik
| Portrét =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = [[6. máj]] [[1870]]
| Miesto narodenia = [[Nevesinje]], [[Bosna a Hercegovina]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1934|4|9|1870|5|6}}
| Miesto úmrtia = [[Sarajevo]], [[Bosna a Hercegovina]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = [[Viedenská univerzita]]
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Manželka = Fahrija Bašagić (1912 - z. 1925)
| Deti = 5
| Rodičia = Ibrahim-beg Bašagić, Almasa
| Príbuzní =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Súbor:Sarajevo – Gravestone Safvet beg Bašagić.jpg|thumb|upright|Náhrobok Safvet-bega Bašagića na dvore [[Gazi Husrev-begova mešita (Sarajevo)|Gazi Husrev-begovej mešity]] v Sarajeve]]
[[Súbor:Palác Uhorskej kráľovskej komory UNESCO.jpg|thumb|upright|Pamätná tabuľa na budove Univerzitnej knižnice v Bratislave]]
'''Safvet-beg Bašagić''' (* [[6. máj]] [[1870]], [[Nevesinje]], [[Bosna a Hercegovina]]{{--}}† [[9. apríl]] [[1934]], [[Sarajevo]]) bol bosniansky [[básnik]], [[spisovateľ]], [[novinár]], [[prekladateľ]], [[historik]], [[politik]] a kultúrny organizátor.
== Životopis ==
V roku [[1882]] sa spoločne s rodinou presťahoval do Sarajeva, kde rokoch [[1885]]-[[1895]] študoval na gymnáziu. Medzi rokmi [[1895]]-[[1899]] navštevoval [[Viedenská univerzita|Viedenskú univerzitu]], odbory orientálne jazyky a históriu. Písať poéziu začal už počas štúdií na gymnáziu, ale jeho prvotina ''Trofanda iz hercegovačke dubrave'' (''Ranné ovocie z hercegovského hája'') vyšla až v roku [[1896]] v [[Záhreb]]e. V tejto dobe napísal aj prvé [[esej]]e o bosnianskej histórii. V roku [[1900]] založil spoločne s [[Edhem Mulabdić|Edhemom Mulabdićom]] a Osmanom Nuri Hadžićom noviny ''Behar'' (''Kvet'').
V rokoch [[1900]]-[[1906]] bol profesorom arabského jazyka na sarajevskom Veľkom gymnáziu. V roku [[1903]] založil klub ''Gajret'' (''Pomoc''), krátko potom kluby ''El-Kamer'' (''Mesiac'') a ''Muslimanski klub'' (''Moslimský klub''). V roku [[1907]] vydával noviny ''Ogledalo'' (''Zrkadlo''). O rok neskôr sa vrátil opäť do Viedne, aby dokončil dizertačnú prácu na tému Bosniaci a Hercegovci v islamskej literatúre, ktorú predložil v roku [[1910]]. V rovnakom roku bol vymenovaný za člena Bosnianskeho saboru (Parlamentu), kde po smrti Ali-bega Firdusa obsadil miesto predsedu. Na tomto mieste zotrval až do pádu rakúsko-uhorskej monarchie. Od roku [[1919]] pracoval ako správca Zemského múzea v Sarajeve. V roku [[1927]] bol penzionovaný.
V politickej aj literárnej činnosti sa prikláňal k bosniackej vzájomnosti. Je označovaný za zakladateľa a vodcu osobností „bosniacko-moslimskej renesancie" - bosniackeho národného obrodenia.
== Zbierka islamských rukopisov ==
Počas svojho života zbieral [[islam]]ské [[rukopis (starý dokument)|rukopisy]] a táto jeho zbierka je dnes uložená v [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnici v Bratislave]]. V podobe [[faksimile]] je dostupná na webovej stránke knižnice.<ref>[http://digitalna.kniznica.info/ Univerzitná knižnica v Bratislave]</ref> Od roku [[1997]] je zaradená v programe [[UNESCO]] ''[[Pamäť sveta]].'' Obsahuje 598 rukopisov a 365 tlačených kníh zo 16.-19. storočia. Do fondov knižnice sa dostala kúpou v roku [[1924]] priamo od Bašagića.
Zbierka predstavuje ojedinelé diela arabských, perzských tureckých (osmanských) rukopisov a tlačí, ktoré knižnica zakúpila od bosnianskeho literáta, orientalistu, múzejníka a politika Bašagiča. Hoci táto zbierka v porovnaní s inými orientálnymi zbierkami zahraničných knižníc nevyniká svojím rozsahom, pozoruhodný je jej obsah. Obsahuje 284 rukopisných zväzkov, ktoré obsahujú 393 arabských, 117 osmanských a 88 perzských diel vrátane niekoľkých raritných prác napísaných arabským písmom v juhoslovanskom jazyku. Zbierka dokumentuje slovesnú kultúru [[Bosna (historická krajina)|Bosny]], jej históriu, osmanskú štátnu správu a náboženskú situáciu v 16. až 19. storočí. Svojím významom výrazne prekračuje hranice Bosny, pretože obsahuje základné diela stredovekej islamskej vedeckej a krásnej literatúry. Zbierka je často predmetom mnohých výstav doma i v zahraničí, v odborných kruhoch je však málo známa.<ref>{{Citácia knihy|titul=Studia Bibliographica Posoniensia 2024 Tematické vydanie: 100. výročie Bašagićovej zbierky arabských, tureckých a perzských rukopisov v historických knižničných fondoch Univerzitnej knižnice v Bratislave|priezvisko=Stasselová|meno=Silvia|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-69075-05-4|strany=168|url archívu=https://www.ulib.sk/files/sk/novinky/archiv/zbornik-studia-bibliographica-posoniensia-2024/sbp_2024_web_def.pdf|priezvisko2=Gažáková|meno2=Zuzana|kapitola=Polemika al−Ḥadždžádža ibn Júsufa ath−Thaqafího s mladíkom na základe rukopisných prameňov z Berlínskej štátnej knižnice a Univerzitnej knižnice v Bratislave}}</ref> <br>
[[File:Basagic znamka.jpg|thumb|Poštová známka vydaná Slovenskou poštou v roku 2018 vyobrazuje otomanský rukopis z Bašagičovej zbierky islamských rukopisov.]]
Bašagičova zbierka sa stala predmetom posilnenia slovensko-tureckých diplomatických vzťahov. V novembri 2018 bola vydaná slovenská poštová známka s motívom vzácneho tureckého rukopisu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Studia Bibliographica Posoniensia 2024 Tematické vydanie: 100. výročie Bašagićovej zbierky arabských, tureckých a perzských rukopisov v historických knižničných fondoch Univerzitnej knižnice v Bratislave|priezvisko=Stasselová|meno=Silvia (zost.)|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-69075-05-4|strany=168|url archívu=https://www.ulib.sk/files/sk/novinky/archiv/zbornik-studia-bibliographica-posoniensia-2024/sbp_2024_stasselova.pdf|priezvisko2=Gažáková|meno2=Zuzana (zost.)|kapitola=Bašagićova zbierka vzácnych rukopisov v kontexte medzinárodných vzťahov Univerzitnej knižnice v Bratislave a slovenskej kultúrnej diplomacie}}</ref>
=== Obsah zbierky ===
Zbierka obsahuje predovšetkým diela súvisiace s islamskými náboženskými vedami - [[Korán|Koránom]], islamským právom a islamskou mystikoou. Diela sa ďalej venujú astronómii, metafyzike, logike, psychológii, matematike, politike, administratíve, histórii a mnohým ďalším. Krásnu literatúru predstavujú diela umeleckej prózy a poézie, aj diela [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]]. Práve túto oblasť označil český arabista [[Jaroslav Oliverius]] ako arabskú poloľudovú literatúru.<ref>{{Rp|80}}</ref>
Vysokú muzeálnu hodnotu majú tie zväzky, ktoré definujeme ako veľmi staré rukopisy, ktoré sú zväčša odpismi. Z tureckých rukopisov (inak kódexov) je najstarším č. 466 - Alexandrova kniha, odpísaná v roku 1486. Z perzských kódexov je najstarším č. 519 - Sprievodca služobníkov od významného perzského mystika. Krásnou ozdobou Bašagičovej zbierky sú početné autografie. Z tureckých autografií je najvýznamnejší zväzok č. 455, veľký slovník arabsko-turecký dokončený roku 1558. Veľmi zaujímavé sú a vysokú výpovednú hodnotu majú poznámky vlastníkov v niektorých rukopisoch, na ktorých vidíme akou cestou sa rukopis dostal zo [[Sarajevo|Sarajeva]] do Bratislavy.<ref>{{Citácia knihy|titul=Arabische, Türkische und Persische Handschriften der Universitätsbibliothek in Bratislava|vydavateľ=Univerzitná knižnica v Bratislave|miesto=Bratislava|rok=1961|strany=544, 11 (obrazová príloha)|priezvisko2=Petráček|meno2=Karel|priezvisko3=Blaškovič|meno3=Jozef|priezvisko4=Veselý|meno4=Rudolf|}}</ref>
=== Vonkajšia forma rukopisov ===
[[File:Basagic ukazka 2.jpg|thumb|Ukážka dvoch rôznych bohato zdobených strán z rukopisov z Bašagičovej zbierky islamských rukopisov.]]
[[File:Basagic ukazka 3.jpg|thumb|Ukážka dvoch rôznych bohato zdobených strán z rukopisov z Bašagičovej zbierky islamských rukopisov.]]
Islam nedovolil autorom maľovať živé tvory, preto sa islamské maliarstvo sústredilo na ozdoby, miniatúry a veľmi dbalo na úpravu [[Rukopis (starý dokument)|rukopisov]]. Takmer všetky rukopisy sú v koženej väzbe, ktorá je často ozdobená zlatom. Väzby majú chránidlo listov, tzv miqlab, mikleb, ktoré sa dalo zahnúť tak, že chránilo kraje listov. niektoré zväzky zbierky boli v koženom puzdre. Nádhernou umelecky zdobenou väzbou vynikajú č. 431, 466, 486 a č. 188.
<br>
Papier je väčšinou ázijského pôvodu, hrubý, hladký, lesklý a dobrej akosti, biely a niekedy rôznofarebný. Texty sú prevažne orámované rôznofarebnými linkami a zlatom. Úvodný text začína zdobenou iniciálou. <br>
Písmo je veľmi pekné, často [[Kaligrafia|kaligrafické]]. V zbierke prevládajú najmä tri typy arabského písma - (a) [[Nasch|nasch]], obyčajné kurzívne písmo, (b) elegantné a malebné formy [[Ta´lik|ta´liqu]] a ťažko čitateľný [[Siyakat|siyakat]].<ref>{{Rp|13, 14}}</ref>
== Zbierka v elektronickej podobe ==
* [http://www.wdl.org/en/search/gallery/?ql=eng&i=skbruk World digital library]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://digitalna.kniznica.info/cgi-bin/library?site=localhost&a=p&p=about&c=basagic&l=sk&w=utf-8 Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave]
== Dielo ==
;Historické eseje
* ''Bošnjaci i Hercegovci u Islamskoj književnosti'' (1912; Bosniaci a Hercegovci v islamskej literatúre)
* ''Gazi Husrevbeg'' (1907; Biografia Gazi Husrev-bega)
* ''Kratka uputa u prošlost Bosne i Hercegovine (1463-1850)''(1900; Stručný úvod do minulosti Bosny a Hercegoviny)
* ''Najstarija Turska vijest o Kosovskom boju'' (1924; Najstaršia turecká zvesť o Kosovskom boji)
* ''Znameniti Hrvati, Bošnjaci i Hercegovci u Turskoj carevini'' (1931; Významní Chorváti, Bosniaci a Hercegovci v Tureckej ríši)
;Básnická tvorba
* ''Abdullah-paša'' (1900; rozsiahla dramatická báseň v štyroch dejstvách)
* ''Izabrane pjesme'' (1913; Vybrané piesne)
* ''Misli i čuvstva'' (1905; Myšlienky a pocity)
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Vanjske poveznice ==
* [http://www.hercegbosna.org/STARO/ostalo/basagic.html HercegBosna.org]
* [http://www.idoconline.info/author/19886 Safvet beg Bašagić] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190405222713/http://www.idoconline.info/author/19886 |date=2019-04-05 }}, [http://www.idoconline.info/article/849961 ''Znameniti Hrvati: Bošnjaci i Hercegovci u Turskoj carevini''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170714032523/http://www.idoconline.info/article/849961 |date=2017-07-14 }}, ''Kalendar Napredak'', [http://www.infobiro.ba/publikacije/2252/kalendar/1933-1-1 1. siječnja 1933.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171228054637/http://www.infobiro.ba/publikacije/2252/kalendar/1933-1-1 |date=2017-12-28 }}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bašagić, Safvet-beg}}
[[Kategória:Bosnianski spisovatelia]]
[[Kategória:Bosnianski básnici]]
[[Kategória:Bosnianski politici]]
[[Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity]]
[[Kategória:Bosnianski historici]]
[[Kategória:Bosnianski novinári]]
[[Kategória:Bosnianski prekladatelia]]
aethiox1y3ulj4538r1elmcqysdrsmp
Strzyżów
0
219674
8214107
8062044
2026-05-15T08:12:21Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214107
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Poľské mesto |
Obrázok = Strzyzow rynek.jpg |
Názov = Strzyżów |
URL znaku = POL Strzyżów COA.svg |
URL polohy = |
Vojvodstvo = [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatské]] |
Powiat = [[Powiat strzyżowski]] |
Gmina = Strzyżów |
Druh = mestsko-vidiecka |
Severná šírka = |
Východná dĺžka = |
Nadmorská výška = |
Rozloha = |
Počet obyvateľov = 8 327 |
Stav k = 31.12.2024 |
Hustota obyvateľstva = |
TERC10 = |
EČV = |
PSČ = |
Predvoľba = |
Adresa = |
Telefón = |
Fax = |
Starosta = |
}}
'''Strzyżów''' je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v rovnomennej gmine, ktorá sa nachádza v okrese [[Powiat strzyżowski|Powiat strzyżówski]], v [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatskom vojvodstve]] na juhu [[Poľsko|Poľska]].
31. 12. [[2024]] tu žilo 8 327 obyvateľov.<ref name="Populacja">{{Citácia elektronického dokumentu
|autor = GUS
|titul = Ludność. Stan i struktura ludności oraz ruch naturalny w przekroju terytorialnym w 2024 r. (stan w dniu 31.12)
|dátum prístupu = 2025-07-09
|vydavateľ = stat.gov.pl
|url = https://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/ludnosc/ludnosc/ludnosc-stan-i-struktura-ludnosci-oraz-ruch-naturalny-w-przekroju-terytorialnym-w-2024-r-stan-w-dniu-31-12,6,38.html}}</ref>
== Parternské mestá<ref>https://strzyzow.pl/miasta-partnerskie.html</ref> ==
*{{flagicon|ITA}} [[Bagnacavallo]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|UKR}} [[Horodok (Ľvovská oblasť)|Horodok]], [[Ukrajina]]
* {{flagicon|HUN}} [[Kisvárda]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|AUT}} [[Lassee]], [[Rakúsko]]
* {{flagicon|NOR}} [[Namsos]], [[Nórsko]]
* {{flagicon|SVK}} [[Svidník]], [[Slovensko]]
* {{flagicon|CRO}} [[Tisno]], [[Chorvátsko]]
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.europeancharter.eu/ Website der European Charter für landwirtschaftlich geprägte Gemeinden]
* [http://www.jewishgen.org/Yizkor/Strzyzow/Strzyzow.html The Book of Strzyzow and Vicinity]
* [http://www.shtetlinks.jewishgen.org/Strzyzow/strzyzow.htm Über die ehemalige Jüdische Gemeinde in Strzyżów] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250912161758/https://www.shtetlinks.jewishgen.org/Strzyzow/strzyzow.htm |date=2025-09-12 }}
* [http://www.shtetlinks.jewishgen.org/strzyzow/StrzyzowPhotos.htm#PHOTOS Alte Ansichten der Stadt auf jewishgen.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250124015954/https://www.shtetlinks.jewishgen.org/strzyzow/StrzyzowPhotos.htm#PHOTOS |date=2025-01-24 }}
* [http://www.stat.gov.pl/bdren_s/app/strona.indeks Polnisches Amt für Statistik]
* [http://data.jewishgen.org/wconnect/wc.dll?jg~jgsys~shtetm~-530846 Statistische Daten über die Jüdische Bevölkerung]
* [http://www.shtetlinks.jewishgen.org/strzyzow/strzyzow.htm#CEMETERY Jüdische Friedhöfe in Strzyżów] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250912161758/https://www.shtetlinks.jewishgen.org/Strzyzow/strzyzow.htm#CEMETERY |date=2025-09-12 }}
{{poľský výhonok}}
{{Podkarpatské vojvodstvo}}
[[Kategória:Mestá v Podkarpatskom vojvodstve]]
[[Kategória:Powiat strzyżowski]]
8bc3ov5azxa9rklstorxftdwp9lle89
Portál:Rusko/Najnovšie články
100
232217
8214084
8206468
2026-05-15T07:26:33Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214084
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Rusko|Rusku]] a príbuzných témach:
[[Vladimir Oskarovič Kappeľ]]{{·}}
[[Alexej Komov]]{{·}}
[[Zánik Ďatlovovej výpravy]]{{·}}
[[Rusifikácia]]{{·}}
[[Lavr Georgijevič Kornilov]]{{·}}
[[Sovietske vojnové zločiny]]{{·}}
[[Ruské vojnové zločiny]]{{·}}
[[Virgin Racing]]{{·}}
[[Mosfiľm]]{{·}}
[[Dmitrij Sergejevič Peskov]]{{·}}
[[Léon Zitrone]]{{·}}
[[Tatiana Nikolajevna]]{{·}}
[[Igor Pavlovič Medvedev]]{{·}}
[[Sudža]]{{·}}
[[Nina Viktorovna Pigulevská]]{{·}}
[[Mária Fiodorovna (Dagmar Dánska)]]{{·}}
[[Katoličeskaja enciklopedija]]{{·}}
[[Ch-69]]{{·}}
[[Ch-59]]{{·}}
[[Ch-31]]{{·}}
[[Ch-29]]{{·}}
[[Jevgenij Viktorovič Prigožin]]{{·}}
[[Ilia Valerievič Jašin]]{{·}}
[[Boris Borisovič Nadeždin]]{{·}}
[[Julija Borisovna Navaľná]]{{·}}
[[Vladimir Vladimirovič Kara-Murza]]{{·}}
[[Anna Vladimirovna Čičerovová]]{{·}}
[[Alžbeta Fiodorovna]]{{·}}
[[Ako sa kalila oceľ]]{{·}}
[[Nikolaj Alexejevič Ostrovskij]]{{·}}
[[Felix Edmundovič Dzeržinskij]]{{·}}
[[Viačeslav Rudoľfovič Menžinskij]]{{·}}
[[Maxim Maximovič Litvinov]]{{·}}
[[Inna Michajlovna Čurikovová]]{{·}}
[[Ruský Ďaleký východ]]{{·}}
[[Dmitrij Jurievič Puščarovskij]]{{·}}
[[Igor Vsevolodovič Girkin]]{{·}}
[[Naberežnyje Čelny]]{{·}}
[[Pravoslavnaja enciklopedija]]{{·}}
[[Alexej Nikolajevič]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Rusko]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Rusko]]
</noinclude>
f6jpdl8knx4bfbrm6ottb368co0955n
Anatolij Jevgenievič Karpov
0
234839
8213831
8017128
2026-05-14T18:46:02Z
Maximilián Fedora
259749
8213831
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Anatolij Jevgenievič Karpov
|Portrét = AnatolyKarpov13.jpg
|Veľkosť obrázka = 180px
|Popis = ruský šachový veľmajster
|Dátum narodenia = {{dnv|1951|5|23}}
|Miesto narodenia = [[Zlatoust]], [[ZSSR]]
|Dátum úmrtia =
|Miesto úmrtia =
}}
'''Anatolij Jevgenievič Karpov''', {{V jazyku|rus|Анато́лий Евге́ньевич Ка́рпов}} (* [[23. máj]] [[1951]], [[Zlatoust]], [[ZSSR]], teraz [[Rusko|Ruská federácia]]) je ruský šachový veľmajster, ktorý bol v rokoch [[1975]] až [[1985]] majster sveta. V rokoch [[1993]] až [[1999]] bol majstrom sveta v šachu podľa [[FIDE]].
Vtedajší majster sveta [[Robert Fischer]] nenastúpil v roku 1975 k obhajobe svojho titulu a 3. apríla 1975 bol Karpov vyhlásený za majstra sveta. Dvakrát obhájil Karpov titul proti [[Viktor Korčnoj|Viktorovi Korčnému]], v roku 1978 vo filipínskom [[Baguio]] a v roku 1981 v severotalianskom [[Merano|Merane]]. Titul majstra sveta Karpov obhájil v roku 1985 proti [[Garri Kimovič Kasparov|Kasparovovi]], keď sa za stavu 5 : 3 predseda FIDE Campomanes zápas kvôli neúmernej dĺžke rozhodol zrušiť. Dôvodom bolo údajné vyčerpanie oboch hráčov, keďže zápas dosiahol rekordných 48 partií a trval niekoľko mesiacov.
Titul majstra sveta stratil v opakovanom zápase s Kasparovom, ktorý sa konal v Moskve a skončil víťazstvom Kasparova v pomere 13 : 11. Karpov sa stal vyzývateľom Kasparova v odvetnom zápase, ktorý sa konal v Seville v roku 1987, kde sa mu podarilo remizovať 12 : 12. Vďaka pravidlu, ktoré titul v tomto prípade zanechávalo vládnucemu majstrovi sveta, si Kasparov titul udržal.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Anatoly Karpov}}
{{Šachový výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Karpov, Anatolij}}
[[Kategória:Ruskí šachisti]]
[[Kategória:Sovietski šachisti]]
[[Kategória:Medzinárodní veľmajstri]]
[[Kategória:Narodenia v 1951]]
[[Kategória:Majstri sveta v šachu]]
[[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]]
[[Kategória:Absolventi Petrohradskej štátnej univerzity]]
s0xp1315i38f9n01pfkq51g33xityoo
Spoločenstvo Tolkiena
0
239115
8214003
6446550
2026-05-15T03:40:25Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214003
wikitext
text/x-wiki
'''Spoločenstvo Tolkiena''', združenie fantastiky je [[občianske združenie]] záujemcov o [[Fantasy literatúra|fantasy literatúru]] a dielo [[John Ronald Reuel Tolkien|J. R. R. Tolkiena]].
Vzniklo v roku 2002 a združuje predovšetkým mladých ľudí z [[Bratislava|Bratislavy]] a okolia. Okrem [[literatúra|literatúry]] sa jeho členovia venujú aj tzv. [[LARP|larpom]] a historickému [[šerm]]u. Od roku 2006 zorganizovalo Spoločenstvo Tolkiena desať ročníkov festivalu [[Slavcon]].
Medzi pravidelné aktivity združenia patrí organizácia Tolkien Reading day a Tolkien birthday toast stretnutí určených pre verejnosť.
Združenie v minulosti vydávalo nepravidelný [[fanzin]] Athelas.
== Externé odkazy ==
* [http://www.tolkien.sk Oficiálna stránka Spoločenstva Tolkiena]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
{{Výhonok}}
[[Kategória:Kultúra na Slovensku]]
[[Kategória:Spolky]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2002]]
jh09ff99wg0qajphkghffxytzaazhf4
Saw: Hra o prežitie
0
243027
8213778
8152920
2026-05-14T15:47:44Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213778
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Film|
Farba=#FFDEAD|
Názov=Hra o život|
Poster=|
Poster_size=240px|
Originál=Saw|
Žáner=triler/horor|
Krajina=[[Spojené štáty|USA]]|
Rok=[[2004]]|
Dĺžka=98|
Jazyk=[[angličtina|anglický]]|
Rozpočet=1,2 milióna $|
Zárobok=|
Spoločnosť=[[Evolution Entertainment]]|
Réžia=[[James Wan]]|
Scenár=[[Leigh Whannell]], [[James Wan]]|
Produkcia=[[Gregg Hoffman]]|
Hudba=[[Charlie Clouser]]|
Kamera=[[David A. Armstrong]]|
|Nasledujúci=[[Saw 2]]
|csfd_id=173957
}}
'''''Saw: Hra o prežitie''''' ({{V jazyku|eng|Saw}}) je [[film]] [[Spojené štáty|USA]] z roku [[2004]]. Saw je prvá časť krimi-hororovej filmovej série s názvom Saw: Hra o život. Film režíroval James Wan, scenár napísal Wan a Leigh Wannel. Príbeh opisuje osudy dvoch mužov, ktorí boli unesení a uväznení v starej priemyselnej kúpeľni spolu s inštrukciami ako sa odtiaľ dostať. Medzitým polícia vyšetruje a pokúša sa zatknúť kriminálnika zodpovedného za tieto udalosti, muža známeho ako Skladačkový vrah alebo jednoducho Skladačka.
== Dej ==
{{spoiler}}
V starej priemyselnej [[kúpeľňa|kúpeľni]] sa prebudia dvaja muži, pripútanými členkami [[reťaz]]ami o [[potrubie]] na opačných stranách. Fotograf Adam Faulkner a Dr. Lawrence Gordon. Medzi nimi leží telo muža držiace [[revolver]] v jednej a [[kazetový prehrávač]] v druhej ruke. Lawrence a Adam nachádzajú pri sebe kazety s nápisom „Pusť si ma“. Adam sa z nahrávky dozvedá, že jeho úlohou je dostať sa z kúpeľne živý, zatiaľ čo Dr. Gordon má za úlohu zabiť Adama, inak jeho žena a dcéra zomrú a táto kúpeľňa sa stane jeho hrobkou. Adam nájde dve rámové [[píla (nástroj)|pílky]] na [[kov]]. Obaja sa snažia odpíliť reťaze, ale neúspešne. Adam hodí svoju do [[zrkadlo|zrkadla]], zatiaľ čo Lawrence si uvedomí, že tieto píly nedostali, aby si odpílili reťaze, ale aby si prepílili [[Noha (časť končatiny)|nohy]]. Lawrence si tak uvedomí, že ten, kto ich tu drží je Skladačkový vrah, pomenovaný políciou a médiami kvôli jeho praktizovaniu vyrezávania kúsku [[koža|kože]] obetí v tvare [[skladačka|skladačky]] (puzzle), čo Lawrence komentuje ako nie celkom presný výraz, pretože technicky vzaté - [[vrah]]om nie je - pretože nikdy nikoho nezabil. Chce, aby jeho obete prežili jeho „hry“ a začali si vážiť svoj život.
{{endspoiler}}
== Obsadenie ==
* [[Cary Elwes]] ako Lawrence Gordon, lekár. Má manželku Alison a dcéru Dianu, ale svoju manželku podvádza so svojou zdravotnou sestričkou.
* [[Leigh Whannell]] ako Adam, voayer, ktorý pracuje pre detektíva Tappu.
*[[Danny Ahn|Danny Glover]] ako detektív Tapp, detektív vyšetrujúci prípad Skladačkový vrah.
* [[Michael Emerson]] ako Zep Hindle, zdravotník v Lawrenceovej nemocnici.
* [[Monica Potter]] ako Alison Gordonová, manželka Lawrencea Gordona.
* [[Makenzie Vega]] ako Diana Gordonová, dcéra Lawrencea Gordona.
*[[Ken Watanabe|Ken]] Leung ako detektív Sing, partner detektíva Tappu.
* [[Tobin Bell]] ako John, pacient Lawrencea Gordona. Na konci filmu sa ukáže, že je to Skladačkový vrah.
* [[Shawnee Smith]] ako Amanda, jediná preživšia obeť Skladačkového vraha.
* [[Dina Meyer]] ako obhliadajúca detektívka, detektívka obhliadajúca miesta činu.
* [[Benito Martinez]] ako Brett, advokát Lawrencea Gordona.
* [[Mike Buttlers]] ako Paul, obeť Skladačkového vraha.
* [[Alexandra Chun]] ako sestrička, zdravotná sestrička a milenka Lawrencea Gordona.
* [[Paul Gutrecht]] ako Mark, obeť Skladačkového vraha.
* [[Ned Bellamy]] ako Jeff, obeť Skladačkového vraha.
* [[Oren Koules]] ako drogový díler, díler, pracujúci pre Amandu Youngovú.
* [[Avner Garbi]] ako otec, otec Alison Gordonovej.
== Pozri aj ==
* [[Saw 2]]
* [[Saw 3]]
* [[Saw IV]]
* [[Saw V]]
* [[Saw VI]]
* [[Saw 3D]]
* [[Špirála:Saw pokračuje]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.imdb.com/title/tt0387564/ Saw na imdb.com]
* [http://www.officialsaw.com/ oficiálna stránka série Saw] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130614121109/http://www.officialsaw.com/ |date=2013-06-14 }}
[[Kategória:Hororové filmy USA]]
[[Kategória:Filmy z 2004]]
[[Kategória:Filmy zo série Saw]]
[[Kategória:Nezávislé filmy]]
[[Kategória:Filmy podľa názvu]]
qukhqyv0gdy0tl831c0p60gv7ntxajo
Kategória:Vodné toky v Považskom Inovci
14
245019
8213706
8042295
2026-05-14T12:41:45Z
Akul59
168826
commonscat
8213706
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Považský Inovec]]
[[Kategória:Vodné toky na Slovensku podľa geomorfologických celkov|Považský Inovec]]
1piqj836mb56h28hpxlorybst83vg3j
Tepelné čerpadlo
0
248550
8214124
8169356
2026-05-15T09:08:59Z
~2026-29273-16
294937
kontrukter prve tepelneho cerpadla
8214124
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
'''Tepelné čerpadlo''' je stroj, ktorý čerpá [[teplo]] z miesta s nižšou teplotou na miesto s vyššou teplotou, vynaložením vonkajšej [[Práca (fyzika)|práce]], pričom cieľom jeho použitia je vykurovanie miesta s vyššou teplotou. Tepelné čerpadlo patrí spolu s [[chladiaci stroj|chladiacim strojom]] do skupiny [[Chladiace zariadenie|chladiacich zariadení]].
Konštruktérom prvého [[Tepelné čerpadlo|tepelného čerpadla]] bol [[Aurel Stodola]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Aurel Stodola|url=https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Aurel_Stodola&oldid=8031454|rok=2025-05-11|jazyk=sk|poznámka=Page Version ID: 8031454}}</ref>
Podľa [[Druhá termodynamická veta|druhej vety termodynamickej]] prúdi tepelná energia z látky alebo predmetu s vyššou teplotou k látke alebo predmetu s nižšou teplotou. Tento dej prebieha v prírode samovoľne. Je však možné zostrojiť taký pracovný cyklus (chladiaci cyklus) tepelného stroja, ktorého výsledkom bude pri spotrebovávaní práce obrátenie smeru toku tepla.
== Vykurovanie pomocou tepelného čerpadla ==
Vykurovacie tepelné čerpadlo je zariadenie, ktoré využíva netradičné zdroje energie na ústredné vykurovanie (ÚK) a na ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV). Pracuje na princípe využitia inak nevyužiteľnej energie – nízkopotenciálového tepla z okolia (t. j. z vody, vzduchu, zeme či odpadového tepla), keď jeho prečerpaním dôjde ku zmene teploty na úroveň využiteľnú vo vykurovacom systéme. Základná perspektíva tepelných čerpadiel je to, že do globálneho teplotného režimu planéty sa priamo nepridáva teplo zo spaľovania akéhokoľvek paliva. Nepriamo vzniká určité množstvo tepla v elektrárňach – pri výrobe elektrickej energie spotrebovanej na chod tepelného čerpadla.
== Princíp a funkcia ==
Princíp tepelného čerpadla je známy už viac ako 100 rokov. Konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete bol Slovák [[Aurel Stodola]]. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera (ide o uzatvorený okruh). Prvé veľké technické využitie tohto spôsobu vykurovania sa uskutočnilo v r. 1936. No rozsiahlejšie využitie tepelných čerpadiel na vykurovanie prišlo najskôr so zvýšením cien energií na začiatku sedemdesiatych rokov.
=== Princíp cyklu tepelného čerpadla ===
[[Súbor:Heatpump.svg|thumb|Princíp tepelného čerpadla<br /> 1. kondenzátor 2. škrtiaci ventil 3. výparník 4. kompresor]]
Základom tepelného čerpadla je uzatvorený okruh naplnený [[Chladivo|chladivom]]. Tepelné čerpadlo, respektíve chladiaci okruh, má štyri základné časti:
# [[Výparník]]: Do výparníka sa privádza okolitým vzduchom nízko potenciálne teplo. Privedené teplo spôsobuje vyparovanie chladiva, pary chladiva sa stávajú nositeľom tepelnej energie a tú prenášajú do kompresora. [[Vzduch]], ktorého prúdenie cez výparník zaisťuje axiálny ventilátor alebo ventilátory, sa pritom ochladí. Vzduchová cesta predstavuje primárny okruh TČ.
# [[Kompresor (plyn)|Kompresor]]: Nasáva pary z výparníka, stláča ich a vytláča do kondenzátora. Práca na pohon kompresora sa premení na teplo, ktoré sa pripočíta k teplu privedenému do výparníka.
# [[Kondenzátor (technika)|Kondenzátor]]: Energia privedená do kondenzátora parami chladiva z výparníka a kompresora sa prenáša do cirkulujúceho vykurovacieho média (sekundárny okruh TČ). Preneseným teplom sa vykurovacie médium ohrieva.
# [[Škrtiaci ventil]]: Kvapalné chladivo, ktoré skondenzovalo v kondenzátore pri vyššom (kondenzačnom) tlaku, sa vstrekuje do výparníka, aby sa tu opäť vyparilo pri nižšom (vyparovanom) tlaku.
=== Pracovné parametre ===
Tepelné čerpadlá dokážu teplo z okolia (o teplote napr. okolo 2 °C) previesť na vyššiu teplotnú hladinu (napr. okolo 80 °C), ale na to potrebujú dodať inú, obyčajne [[Elektrická energia|elektrickú energiu]]. Zisk tepla z okolitého prostredia na vykurovanie je však vyšší v porovnaní so spotrebou elektriny na pohon tepelného čerpadla: z 1 kWh spotrebovanej elektriny je možné bežne získať 3 až 4 kWh tepla v prípade dodržania určitých podmienok.
Všeobecne platí, že čím väčší je rozdiel teplôt na primárnej strane (napríklad vonkajší vzduch -11°C) a sekundárnej strane (napr. vyhrievaná voda UK 55°C) tepelného čerpadla (čo je '''delta t'''=66°C), tým menšia je účinnosť. Na výkon 4 kWh už napríklad spotrebuje čerpadlo 3 kWh namiesto 1 kWh. Napríklad pri návrhu UK s tým treba vždy počítať a dodržať predpísané pracovné teploty výrobcu čerpadla.
Ideálna možná dosiahnuteľná '''delta t''' v našich zemepisných šírkach je v priemere za obdobie vykurovacej sezóny okolo 41°C , čo vie dosiahnuť iba špeciálne navrhnuté podlahové vykurovanie ktorému postačuje teplota média v UK 30°C pri -11°C vonku. Bežné podlahové kúrenie pracuje v teplotách až 45°C, čím sa dramaticky znižuje účinnosť tepelného čerpadla.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Heat pumps}}
[[Kategória:Tepelné čerpadlá| ]]
hifxlmsa8o0zzei1jr3v5f10x6o1nc5
Diskusia s redaktorom:Lalina
3
255982
8213905
8207395
2026-05-14T20:09:57Z
~2026-28232-46
294397
8213905
wikitext
text/x-wiki
{| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;"
| style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]]
| <big>'''Predtým, než mi napíšeš..'''</big><br>
Upravila som Tebou vložený text? Prečítaj si [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br>
Odstránila som Tebou vložené informácie? Prečítaj si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]].<br>
''' Vďaka za pochopenie.'''
|}
<div style="margin: 1.5em 0; padding: 0 0.5em; border: 1px solid #EECBAD; background: #FFFAFA; font-size: 85%;">
Archív: [[/Archív 2009|2009]] · [[/Archív 2010|2010]] · [[/Archív 2011|2011]] · [[/Archív 2012|2012]] · [[/Archív 2013|2013]] · [[/Archív 2014|2014]] · [[/Archív 2015|2015]] · [[/Archív 2016|2016]] · [[/Archív 2017|2017]] · [[/Archív 2018|2018]] · [[/Archív 2019|2019]] · [[/Archív 2020|2020]] · [[/Archív 2021|2021]] · [[/Archív 2022|2022]] · [[/Archív 2023|2023]] · [[/Archív 2024|2024]] · [[/Archív 2025|2025]]
</div>
{{RIGHTTOC}}
<!-- PROSÍM, DISKUTUJTE POD TOUTO POZNÁMKOU. PÍŠTE DOLE, ZA POSLEDNÝ PRIDANÝ PRÍSPEVOK. VĎAKA. -->
== ŠNR ==
Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:20, 31. december 2025 (UTC)
:Vďaka, tiež Ti želám šťastný rok 2026 (a pevné nervy).--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:37, 1. január 2026 (UTC)
== Rita Levi-Montalcini image ==
[[Súbor:Rita Levi-Montalcini (1986).png|thumb|60px|left]][[Súbor:Rita_Levi_Montalcini.jpg|thumb|60px|right]]
Hi, sorry but I don’t speak Slovak. Why do you keep undoing my edit replacing the image where she looks old and wrinkly with a great historical portrait from the year of her Nobel induction? --[[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 19:43, 10. január 2026 (UTC)
{{re|Lalina}} YOU DIDN’T ANSWER THE QUESTION AND YOU KEEP UNDOING MY EDITS. PLEASE ANSWER THE QUESTION. [[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 10:42, 11. január 2026 (UTC)
== Kategórie (druhá časť) ==
Lalina, ak nechceš kategórie robiť systematicky, nechaj ich tak. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Kapverdsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8141858 tento zásah] je úplne mimo systematiku. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&oldid=prev&diff=8146471 tu] ide o zrejmý preklep, kategória bola už presunutá, stačilo to opraviť. Mimochodom hrúbka nemá spôsobiť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146141 výmaz], ale opravu presunom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:58, 11. január 2026 (UTC)
:Ahoj, nie, nenechám ich tak. Išlo o zrejmý preklep, ale správna kategória neexistovala, ani ďalších xx nad ňou. Nabúchať červené kategórie do článkov a nechať to tak nie je systematická práca. Autor ich má založiť a ak tak neurobí, nikto nie je povinný to robiť za neho. Pokiaľ má tá kategória viac článkov, alebo perspektívu rozširovania, urobím ju. Ale už mám skúsenosti, že pokiaľ neexistujúce kategórie nezmažem, tak sa nič nedeje. To je, žiaľ, jediná účinná metóda. Sorry, ale u mňa tvorba kategórii s 1-2 články, s veľmi malou pravdepodobnosťou rozšírenia a dokonca s chýbajúcimi nadkategóriami nie je systematická práca, ale tvorba červeného mora. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:06, 11. január 2026 (UTC)
::V tom čase už tá kategória práveže existovala. Revertoval som tvoju úpravu, ktorá ju nominovala na zmazanie.
::Áno, autor {{Ping|Lukas565}} by mal kategórie tvoriť sám a znovu na neho apelujem. Aj kategórie s 1-2 článkom by mali existovať a mali by byť zaradené do nadkategórií ako všetky iné. Inak do systému vnášať chaos a niekto to musí upratať. Šetríš si možno robotu pre seba, ale pridávaš niekomu inému.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:15, 11. január 2026 (UTC)
:::Ťažko mohla existovať, keďže mi aj po oprave svietila červene a Ty sám si to revertol 2x na zlý názov. Ak by existovala, tak by Ti stačilo opraviť preklep. Ja tie krpaté kategórie nemažem, len ich netvorím a tým, že tam dám nadkategóriu určite chaos nevnášam. Chaos vnášajú zle spojené články a kategórie s inojazyčnými verziami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC)
:::: Kategória bola v správnom tvare od [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146155 20:09]. Pravda, nevšimol som si prvýkrát, že v článku je s hrubicou. Druhýkrát už áno a napravil som ju. Ale ty si vedela, že ju z toho dôvodu odstraňuješ, napísala si k tomu aj [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&diff=next&oldid=8146259 komentár] čiže stále je tu otázka prečo si miesto presunu kategórie na správny tvar a následnej opravy v článku volila cestu výmazu a neskôr revertovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC)
:::::Veď som to už písala - neexistovala, úpravu som robila 18:59, čiže pred jej vznikom, a nerobím z môjho pohľadu zbytočné kategórie. A keďže po Tvojom reverte tam zase bola tá hrúbka, tak som to, samozrejme, revertovala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:24, 11. január 2026 (UTC)
::::::Tá kategória bola založená cca 3 dni pred tvojím návrhom na ZL. Takže stačilo ju opraviť a bolo by. Miesto toho riešime. Bolo to však aj dobré v tom, že som sa pozrel na ďalšie tvoje úpravy a aj keď ma to naozaj 2x nebavilo, pozakladal som kategórie čo si poodstraňovala a dokončil kategorizovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 11. január 2026 (UTC)
:::::::Keby bola, tak by mi nesvietila červene pri oprave. Nemusel si, ale ako sám vidíš, len zmazanie niečo napraví. Svojho času som vypisovala a efekt žiadny. Začala som mazať, a ajhľa, z nejakých 300 či dokonca 400 sme boli na cca 70. Takže to mazanie má efekt, ale, žiaľ, len mazanie. Sorry, ale naozaj nebudem za všetkých robiť červené kategórie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:15, 11. január 2026 (UTC)
::::::::Nie. Tých kategórií som nemálo vytvoril sám, bez potreby prechádzať a vracať tvoje úpravy. Nie je to efektívne. Kategórie nerobíš za všetkých. Znovu: ak tie kategórie nechceš robiť systematicky, nechaj ich tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:16, 13. január 2026 (UTC)
:::::::::Nie. Znovu: červené kategórie nepatria do článkov ani kategórii a ak ich permanentne robíme za iných, tak ich vlastne utvrdzujeme v tom, že ich nemusia robiť, veď ich niekto urobí. Teraz som v jednom článku kategórie opravila a v druhom 1 kategóriu zmazala, tak kde je problém? Mal by si skôr napísať [[Redaktor:Martingazak|autorovi]] toho [[Antonín Vazač|článku]], keďže tam dal podkategóriu XXX, ale nevytvoril ani jednu nadkategóriu. A mimochodom - kategória ani nebola správna, keďže vytvoril článok [[Retribučné procesy na Slovensku]] (veľmi dobrý) a kategória by potom mala mať názov ''Odsúdení v retribučných procesoch''.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:38, 13. január 2026 (UTC) P.S. Tiež som vytvorila nemálo kategórii, ale nesúťažime, že?
::::Viaceré kategórie tvorím sám. --[[Redaktor:Lukas565|Lukas565]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas565|diskusia]]) 18:20, 11. január 2026 (UTC)
:::::{{re|Lukas565}} Ahoj, ale treba urobiť aj tie chýbajúce kategórie do ktorých ich dáš.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC)
:::::{{re|Lukas565}} Treba sa tiež dávať pozor na preklepy (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Guatemalsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146057 tento]).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC)
== Upozornenie (ZL a historické články) ==
Nazdar. Keďže je to opakovaný scenár, napriek množstvu uplynulých upozornení v dielčich diskusiách a zhrnutiach, upozorňujem explicitne:
Nedávaj prosím historické články na ZL (o následnom vedení revertovacích vojen ani nehovoriac). Mimo vyložených vandalizmov a experimentov žiadne, ani tie, ktoré nespĺňajú kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]]. Ak máš s konkrétnym historickým heslom problém, rieš to prosím vždy založením hlasovania cez š. {{tl|na zmazanie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 22. apríl 2026 (UTC)
:Sorry, každé pravidlo má výnimku, zrovna tento článok je priam učebnicovou ukážkou a ja naozaj nemienim podporovať dogmatizmus. Dávanie takýchto článkov nedotknutých 5, 10, 15 i viac rokov na hlasovanie je podľa mňa nezmysel a plytvanie časom. Už roky sa hovorí o článkoch z Osudu, Osobností Banskej Bystrice a nezmyselných zoznamoch. Dal ich niekto na hlasovanie? Nie, lebo je to robota za trest. Ja to teda určite dávať nebudem, čas viem využiť lepšie a nebudem podporovať takúto zbytočnú činnosť, čas viem využiť lepšie. Venujem sa starým článkom, snažím sa ich aspoň trochu zlepšiť, ale neexistujúca fasáda sa nedá premaľovať. Takže nech robia hanbu ďalej, ak to je vraj správnejšie než ZL.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:29, 22. apríl 2026 (UTC)
::Nie, skutočne nie! Mrzí ma, že to musím písať zrovna tebe ako zavedenej redaktorke, ktorá tu pôsobí takmer 20 rokov, no ďalšie počiny tohto typu nezostane než riešiť ako vandalizmus.
::A čo sa týka hesiel hromadne naimportovaných z Filitu alebo Osudu, aj netriviálna časť z tých ad 1) je encyklopedicky významná a ad 2) boli v priebehu času rozširované. Takže nie, ani tie prosto nie sú riešiteľné inak než jednotlivo. Tzn. bez inej širšej dohody jedine zakladaním jednotlivých hlasovaní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 22. apríl 2026 (UTC)
:::Nemusí Ťa to mrzieť, budem na to kašľať, keďže evidentne dogmatizmus víťazí. A čo sa týka Osobností BB, absolútna väčšina je významná len lokálne, často nie sú ani dátumy narodenia alebo úmrtia, či rovno ani jedného, ani iné informácie o nich, takže články ani nie je možné rozšíriť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:42, 22. apríl 2026 (UTC)
::::Nie, nie je to pravda. Tá sada zahŕňala okrem množstva vyložene lokálne významných aj desiatky, možno stovky osobností, ktorých významnosť je širšia, akurát teda pochádzali odtiaľ, sám som mnohé také upravoval. Pri niektorých remeselníkoch, obchodníkoch a pod. je lokálna významnosť viac-menej zrejmá, pri iných profesiách to (z pôvodného textu) zrejmé byť nemusí, človek to zistí až po preskúmaní zdrojov.
::::To nemá nič s dogmatizmom, je to len o tej elementárnej korektnosti, dať pred prípadným mazaním priestor (na prípadnú rešerš, rozšírenie, dozdrojovanie) širšej skupine ľudí. V mnohých prípadoch sa takto ukázalo, že heslo, ktoré bolo podľa jedného subjektívneho názoru v nejakom stave na zmazanie, iní ľudia dokázali relevantne obhájiť/rozšíriť/dozdrojovať aby mohlo byť ponechané. Alebo nie a po pár týždňoch môže byť s kľudným svedomím zmazané s tým, že aj týmto kolektívnym sitom prepadlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:57, 22. apríl 2026 (UTC)
:Súhlas s Teslatonom. Nejde o dogmatizmus, ale o zaužívaný a férový postup. Hlasovanie o zmazaní dáva priestor článok vylepšiť a často sa tak aj udeje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:01, 23. apríl 2026 (UTC)
== Archivácia ==
Zaarchivuj si prosím diskusnú stránku (príspevky z rokov 2016{{--}}2025), v súčasnom stave už naráža na technické limity (ukladanie nových príspevkov je zdĺhavé a žerie zdroje na backende aj u návštevníka v prehliadači). Prípadne ak je to problém, môžem ti ju zaarchivovať ja, daj vedieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 22. apríl 2026 (UTC)
:Ak budeš taký dobrý, budem Ti vďačná.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:08, 22. apríl 2026 (UTC)
::✓ --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:26, 22. apríl 2026 (UTC)
:::Veľká vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:30, 22. apríl 2026 (UTC)
== Presuny ==
Ahoj, keď presúvaš tie české obce na bezzátvorkové názvy. Tak napríklad Malenovice sú okrem obce v okrese Frýdek-Místek, aj časť Zlína, plus je ešte hrad Malenovice. To isté spm všimol u nejakej obce z minulého týždňa kde nejaká obec, čo si takto presunula bola zároveň ešte jedna dedina v Česku. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:08, 23. apríl 2026 (UTC)
:Súhlas, pri českých lokalitách je ako minimum žiadúce konfrontovať situáciu s rovnomenným heslom na cswki, napr. [[:cs:Malenovice]]. Ak je tam rozlišovačka, je lepšie riešenie (než presun tunajšieho rozlíšeného názvu na bezzátvorkový) preklopiť sem tú rozlišovačku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 23. apríl 2026 (UTC)
::Ahojte, samozrejme, že kontrolujem. Ale robiť na 2 veci, obec a dedinu či časť mesta o ktorej článok nie je, ak vôbec vznikne, veci RS? Rozumnejšie je podľa mňa urobiť bez zátvorky obec a tam spomenúť druhú možnosť. Hrad mi, priznávam, unikol, takže v tomto prípade som za obec bez zátvorky a Malenovice (rs). Inak som si u tých obcí všimla, že dosť ich máme so zátvorkou, ale RS nie sú.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:59, 23. apríl 2026 (UTC)
:::Tu by som sa tiež prihovoril za obec ako primárny význam bez zátvorky a vytvorenie rozlišovačky ak sú 3 alebo viac významov, ak sú len dva, stačí šablónou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:50, 23. apríl 2026 (UTC)
== !!!!!!!!! ==
Necítiš sa trápne dávať kopec výkričníkov v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Velk%C3%A9_Albrechtice&diff=prev&oldid=8204605 zhrnutiach úprav] botovi? Uvedomuješ si vôbec, že ten bot ťa nevníma? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 21:23, 27. apríl 2026 (UTC)
:Necítiš sa trápne písať ako anonym? Uvedomuješ si vôbec, že to nie je adresované botovi?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:34, 28. apríl 2026 (UTC)
:: Komu je to adresované? Uvedomuješ si vôbec, že rovnako píšeš ako anonym? Alebo sem napíšeš svoje meno a priezvisko? Články zakladal bot s jednotnou šablónou, preto je všade JE a nie SÚ. Alebo tými výkričníkmi chceš len upozorniť na dôležitosť tvojej ďalšej zbytočnej úpravy? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 15:53, 28. apríl 2026 (UTC)
::.Prestaň mi písať, názory IP ma v tomto prípade nezaujímajú. Ak nevieš čo som mala na mysli pod anonymom, tak dupľom.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:37, 28. apríl 2026 (UTC)
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:09, 14. máj 2026 (UTC)
2sk7wc77guttad2unpuukgg87cb9oz7
8213916
8213905
2026-05-14T20:20:57Z
Jetam2
30982
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User_talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2
8205350
wikitext
text/x-wiki
{| class="usermessage" align=center style="border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;"
| style="padding-right: 4px; padding-left: 4px;" | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]]
| <big>'''Predtým, než mi napíšeš..'''</big><br>
Upravila som Tebou vložený text? Prečítaj si [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].<br>
Odstránila som Tebou vložené informácie? Prečítaj si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť]] a [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|nestranný uhol pohľadu]].<br>
''' Vďaka za pochopenie.'''
|}
<div style="margin: 1.5em 0; padding: 0 0.5em; border: 1px solid #EECBAD; background: #FFFAFA; font-size: 85%;">
Archív: [[/Archív 2009|2009]] · [[/Archív 2010|2010]] · [[/Archív 2011|2011]] · [[/Archív 2012|2012]] · [[/Archív 2013|2013]] · [[/Archív 2014|2014]] · [[/Archív 2015|2015]] · [[/Archív 2016|2016]] · [[/Archív 2017|2017]] · [[/Archív 2018|2018]] · [[/Archív 2019|2019]] · [[/Archív 2020|2020]] · [[/Archív 2021|2021]] · [[/Archív 2022|2022]] · [[/Archív 2023|2023]] · [[/Archív 2024|2024]] · [[/Archív 2025|2025]]
</div>
{{RIGHTTOC}}
<!-- PROSÍM, DISKUTUJTE POD TOUTO POZNÁMKOU. PÍŠTE DOLE, ZA POSLEDNÝ PRIDANÝ PRÍSPEVOK. VĎAKA. -->
== ŠNR ==
Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:20, 31. december 2025 (UTC)
:Vďaka, tiež Ti želám šťastný rok 2026 (a pevné nervy).--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:37, 1. január 2026 (UTC)
== Rita Levi-Montalcini image ==
[[Súbor:Rita Levi-Montalcini (1986).png|thumb|60px|left]][[Súbor:Rita_Levi_Montalcini.jpg|thumb|60px|right]]
Hi, sorry but I don’t speak Slovak. Why do you keep undoing my edit replacing the image where she looks old and wrinkly with a great historical portrait from the year of her Nobel induction? --[[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 19:43, 10. január 2026 (UTC)
{{re|Lalina}} YOU DIDN’T ANSWER THE QUESTION AND YOU KEEP UNDOING MY EDITS. PLEASE ANSWER THE QUESTION. [[Redaktor:IvanScrooge98|IvanScrooge98]] ([[Diskusia s redaktorom:IvanScrooge98|diskusia]]) 10:42, 11. január 2026 (UTC)
== Kategórie (druhá časť) ==
Lalina, ak nechceš kategórie robiť systematicky, nechaj ich tak. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Kapverdsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8141858 tento zásah] je úplne mimo systematiku. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&oldid=prev&diff=8146471 tu] ide o zrejmý preklep, kategória bola už presunutá, stačilo to opraviť. Mimochodom hrúbka nemá spôsobiť [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146141 výmaz], ale opravu presunom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:58, 11. január 2026 (UTC)
:Ahoj, nie, nenechám ich tak. Išlo o zrejmý preklep, ale správna kategória neexistovala, ani ďalších xx nad ňou. Nabúchať červené kategórie do článkov a nechať to tak nie je systematická práca. Autor ich má založiť a ak tak neurobí, nikto nie je povinný to robiť za neho. Pokiaľ má tá kategória viac článkov, alebo perspektívu rozširovania, urobím ju. Ale už mám skúsenosti, že pokiaľ neexistujúce kategórie nezmažem, tak sa nič nedeje. To je, žiaľ, jediná účinná metóda. Sorry, ale u mňa tvorba kategórii s 1-2 články, s veľmi malou pravdepodobnosťou rozšírenia a dokonca s chýbajúcimi nadkategóriami nie je systematická práca, ale tvorba červeného mora. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:06, 11. január 2026 (UTC)
::V tom čase už tá kategória práveže existovala. Revertoval som tvoju úpravu, ktorá ju nominovala na zmazanie.
::Áno, autor {{Ping|Lukas565}} by mal kategórie tvoriť sám a znovu na neho apelujem. Aj kategórie s 1-2 článkom by mali existovať a mali by byť zaradené do nadkategórií ako všetky iné. Inak do systému vnášať chaos a niekto to musí upratať. Šetríš si možno robotu pre seba, ale pridávaš niekomu inému.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:15, 11. január 2026 (UTC)
:::Ťažko mohla existovať, keďže mi aj po oprave svietila červene a Ty sám si to revertol 2x na zlý názov. Ak by existovala, tak by Ti stačilo opraviť preklep. Ja tie krpaté kategórie nemažem, len ich netvorím a tým, že tam dám nadkategóriu určite chaos nevnášam. Chaos vnášajú zle spojené články a kategórie s inojazyčnými verziami.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC)
:::: Kategória bola v správnom tvare od [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Mjanmarsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146155 20:09]. Pravda, nevšimol som si prvýkrát, že v článku je s hrubicou. Druhýkrát už áno a napravil som ju. Ale ty si vedela, že ju z toho dôvodu odstraňuješ, napísala si k tomu aj [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles_Maung_Bo&diff=next&oldid=8146259 komentár] čiže stále je tu otázka prečo si miesto presunu kategórie na správny tvar a následnej opravy v článku volila cestu výmazu a neskôr revertovania.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC)
:::::Veď som to už písala - neexistovala, úpravu som robila 18:59, čiže pred jej vznikom, a nerobím z môjho pohľadu zbytočné kategórie. A keďže po Tvojom reverte tam zase bola tá hrúbka, tak som to, samozrejme, revertovala.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:24, 11. január 2026 (UTC)
::::::Tá kategória bola založená cca 3 dni pred tvojím návrhom na ZL. Takže stačilo ju opraviť a bolo by. Miesto toho riešime. Bolo to však aj dobré v tom, že som sa pozrel na ďalšie tvoje úpravy a aj keď ma to naozaj 2x nebavilo, pozakladal som kategórie čo si poodstraňovala a dokončil kategorizovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:16, 11. január 2026 (UTC)
:::::::Keby bola, tak by mi nesvietila červene pri oprave. Nemusel si, ale ako sám vidíš, len zmazanie niečo napraví. Svojho času som vypisovala a efekt žiadny. Začala som mazať, a ajhľa, z nejakých 300 či dokonca 400 sme boli na cca 70. Takže to mazanie má efekt, ale, žiaľ, len mazanie. Sorry, ale naozaj nebudem za všetkých robiť červené kategórie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:15, 11. január 2026 (UTC)
::::::::Nie. Tých kategórií som nemálo vytvoril sám, bez potreby prechádzať a vracať tvoje úpravy. Nie je to efektívne. Kategórie nerobíš za všetkých. Znovu: ak tie kategórie nechceš robiť systematicky, nechaj ich tak.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:16, 13. január 2026 (UTC)
:::::::::Nie. Znovu: červené kategórie nepatria do článkov ani kategórii a ak ich permanentne robíme za iných, tak ich vlastne utvrdzujeme v tom, že ich nemusia robiť, veď ich niekto urobí. Teraz som v jednom článku kategórie opravila a v druhom 1 kategóriu zmazala, tak kde je problém? Mal by si skôr napísať [[Redaktor:Martingazak|autorovi]] toho [[Antonín Vazač|článku]], keďže tam dal podkategóriu XXX, ale nevytvoril ani jednu nadkategóriu. A mimochodom - kategória ani nebola správna, keďže vytvoril článok [[Retribučné procesy na Slovensku]] (veľmi dobrý) a kategória by potom mala mať názov ''Odsúdení v retribučných procesoch''.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 13:38, 13. január 2026 (UTC) P.S. Tiež som vytvorila nemálo kategórii, ale nesúťažime, že?
::::Viaceré kategórie tvorím sám. --[[Redaktor:Lukas565|Lukas565]] ([[Diskusia s redaktorom:Lukas565|diskusia]]) 18:20, 11. január 2026 (UTC)
:::::{{re|Lukas565}} Ahoj, ale treba urobiť aj tie chýbajúce kategórie do ktorých ich dáš.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:35, 11. január 2026 (UTC)
:::::{{re|Lukas565}} Treba sa tiež dávať pozor na preklepy (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kateg%C3%B3ria:Guatemalsk%C3%AD_kardin%C3%A1li&diff=prev&oldid=8146057 tento]).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 11. január 2026 (UTC)
== Upozornenie (ZL a historické články) ==
Nazdar. Keďže je to opakovaný scenár, napriek množstvu uplynulých upozornení v dielčich diskusiách a zhrnutiach, upozorňujem explicitne:
Nedávaj prosím historické články na ZL (o následnom vedení revertovacích vojen ani nehovoriac). Mimo vyložených vandalizmov a experimentov žiadne, ani tie, ktoré nespĺňajú kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho článku]]. Ak máš s konkrétnym historickým heslom problém, rieš to prosím vždy založením hlasovania cez š. {{tl|na zmazanie}}. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:17, 22. apríl 2026 (UTC)
:Sorry, každé pravidlo má výnimku, zrovna tento článok je priam učebnicovou ukážkou a ja naozaj nemienim podporovať dogmatizmus. Dávanie takýchto článkov nedotknutých 5, 10, 15 i viac rokov na hlasovanie je podľa mňa nezmysel a plytvanie časom. Už roky sa hovorí o článkoch z Osudu, Osobností Banskej Bystrice a nezmyselných zoznamoch. Dal ich niekto na hlasovanie? Nie, lebo je to robota za trest. Ja to teda určite dávať nebudem, čas viem využiť lepšie a nebudem podporovať takúto zbytočnú činnosť, čas viem využiť lepšie. Venujem sa starým článkom, snažím sa ich aspoň trochu zlepšiť, ale neexistujúca fasáda sa nedá premaľovať. Takže nech robia hanbu ďalej, ak to je vraj správnejšie než ZL.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:29, 22. apríl 2026 (UTC)
::Nie, skutočne nie! Mrzí ma, že to musím písať zrovna tebe ako zavedenej redaktorke, ktorá tu pôsobí takmer 20 rokov, no ďalšie počiny tohto typu nezostane než riešiť ako vandalizmus.
::A čo sa týka hesiel hromadne naimportovaných z Filitu alebo Osudu, aj netriviálna časť z tých ad 1) je encyklopedicky významná a ad 2) boli v priebehu času rozširované. Takže nie, ani tie prosto nie sú riešiteľné inak než jednotlivo. Tzn. bez inej širšej dohody jedine zakladaním jednotlivých hlasovaní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 22. apríl 2026 (UTC)
:::Nemusí Ťa to mrzieť, budem na to kašľať, keďže evidentne dogmatizmus víťazí. A čo sa týka Osobností BB, absolútna väčšina je významná len lokálne, často nie sú ani dátumy narodenia alebo úmrtia, či rovno ani jedného, ani iné informácie o nich, takže články ani nie je možné rozšíriť.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:42, 22. apríl 2026 (UTC)
::::Nie, nie je to pravda. Tá sada zahŕňala okrem množstva vyložene lokálne významných aj desiatky, možno stovky osobností, ktorých významnosť je širšia, akurát teda pochádzali odtiaľ, sám som mnohé také upravoval. Pri niektorých remeselníkoch, obchodníkoch a pod. je lokálna významnosť viac-menej zrejmá, pri iných profesiách to (z pôvodného textu) zrejmé byť nemusí, človek to zistí až po preskúmaní zdrojov.
::::To nemá nič s dogmatizmom, je to len o tej elementárnej korektnosti, dať pred prípadným mazaním priestor (na prípadnú rešerš, rozšírenie, dozdrojovanie) širšej skupine ľudí. V mnohých prípadoch sa takto ukázalo, že heslo, ktoré bolo podľa jedného subjektívneho názoru v nejakom stave na zmazanie, iní ľudia dokázali relevantne obhájiť/rozšíriť/dozdrojovať aby mohlo byť ponechané. Alebo nie a po pár týždňoch môže byť s kľudným svedomím zmazané s tým, že aj týmto kolektívnym sitom prepadlo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:57, 22. apríl 2026 (UTC)
:Súhlas s Teslatonom. Nejde o dogmatizmus, ale o zaužívaný a férový postup. Hlasovanie o zmazaní dáva priestor článok vylepšiť a často sa tak aj udeje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:01, 23. apríl 2026 (UTC)
== Archivácia ==
Zaarchivuj si prosím diskusnú stránku (príspevky z rokov 2016{{--}}2025), v súčasnom stave už naráža na technické limity (ukladanie nových príspevkov je zdĺhavé a žerie zdroje na backende aj u návštevníka v prehliadači). Prípadne ak je to problém, môžem ti ju zaarchivovať ja, daj vedieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:06, 22. apríl 2026 (UTC)
:Ak budeš taký dobrý, budem Ti vďačná.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:08, 22. apríl 2026 (UTC)
::✓ --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:26, 22. apríl 2026 (UTC)
:::Veľká vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:30, 22. apríl 2026 (UTC)
== Presuny ==
Ahoj, keď presúvaš tie české obce na bezzátvorkové názvy. Tak napríklad Malenovice sú okrem obce v okrese Frýdek-Místek, aj časť Zlína, plus je ešte hrad Malenovice. To isté spm všimol u nejakej obce z minulého týždňa kde nejaká obec, čo si takto presunula bola zároveň ešte jedna dedina v Česku. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:08, 23. apríl 2026 (UTC)
:Súhlas, pri českých lokalitách je ako minimum žiadúce konfrontovať situáciu s rovnomenným heslom na cswki, napr. [[:cs:Malenovice]]. Ak je tam rozlišovačka, je lepšie riešenie (než presun tunajšieho rozlíšeného názvu na bezzátvorkový) preklopiť sem tú rozlišovačku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:19, 23. apríl 2026 (UTC)
::Ahojte, samozrejme, že kontrolujem. Ale robiť na 2 veci, obec a dedinu či časť mesta o ktorej článok nie je, ak vôbec vznikne, veci RS? Rozumnejšie je podľa mňa urobiť bez zátvorky obec a tam spomenúť druhú možnosť. Hrad mi, priznávam, unikol, takže v tomto prípade som za obec bez zátvorky a Malenovice (rs). Inak som si u tých obcí všimla, že dosť ich máme so zátvorkou, ale RS nie sú.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:59, 23. apríl 2026 (UTC)
:::Tu by som sa tiež prihovoril za obec ako primárny význam bez zátvorky a vytvorenie rozlišovačky ak sú 3 alebo viac významov, ak sú len dva, stačí šablónou.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:50, 23. apríl 2026 (UTC)
== !!!!!!!!! ==
Necítiš sa trápne dávať kopec výkričníkov v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Velk%C3%A9_Albrechtice&diff=prev&oldid=8204605 zhrnutiach úprav] botovi? Uvedomuješ si vôbec, že ten bot ťa nevníma? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 21:23, 27. apríl 2026 (UTC)
:Necítiš sa trápne písať ako anonym? Uvedomuješ si vôbec, že to nie je adresované botovi?--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 10:34, 28. apríl 2026 (UTC)
:: Komu je to adresované? Uvedomuješ si vôbec, že rovnako píšeš ako anonym? Alebo sem napíšeš svoje meno a priezvisko? Články zakladal bot s jednotnou šablónou, preto je všade JE a nie SÚ. Alebo tými výkričníkmi chceš len upozorniť na dôležitosť tvojej ďalšej zbytočnej úpravy? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-20335-96|~2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-20335-96|diskuse]]) 15:53, 28. apríl 2026 (UTC)
::.Prestaň mi písať, názory IP ma v tomto prípade nezaujímajú. Ak nevieš čo som mala na mysli pod anonymom, tak dupľom.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 17:37, 28. apríl 2026 (UTC)
4uyuwrb9bncez6prw9smqzvh58q1w5x
Sebastian Bayer
0
265931
8213790
7455514
2026-05-14T16:22:20Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213790
wikitext
text/x-wiki
{{Olympijská účasť}}
{{Infobox atlét
|Meno = Sebastian Bayer
|Portrét = Sebastian Bayer Turin 2009.JPG
|Veľkosť obrázka = 230px
|Dátum narodenia ={{dátum narodenia a vek|1986|6|11}}
|Miesto narodenia =[[Aachen]], [[Nemecko]]
|Dátum úmrtia =
|Miesto úmrtia =
|Atletická disciplína =[[skok do diaľky]]
|Osobný rekord = 871 [[cm]] <small>(v hale)</small>
|Tohtosezónny rekord =
|Stav k = 12. marec 2009
}}
{{Infobox-medaila}}
{{Infobox-medaila súťaž|[[Halové majstrovstvá Európy v atletike|Halové majstrovstvá Európy]]}}
{{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2009|Turín 2009]]</center>|skok do diaľky}}
{{Infobox koniec}}
'''Sebastian Bayer''' (* [[11. jún]] [[1986]], [[Aachen]], [[Nemecko]]) je nemecký atlét, ktorý sa venuje [[skok do diaľky|skoku do diaľky]].
== Vrcholové podujatia ==
=== Turin 2009 ===
Na [[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2009|halových majstrovstvách Európy]] [[2009]] v [[Turín]]e vyhral [[skok do diaľky]] výkonom 871 [[cm]]. Zlepšil tak starý európsky halový rekord [[Yago Lamela|Yaga Lamelu]] o 15 cm.<ref>{{cite web|url=http://www.sportovninoviny.cz/zpravy/nemec-bayer-skocil-evropsky-rekord-871-cm/364478|title=Němec Bayer skočil evropský rekord 871 cm|publisher=sportovninoviny.cz|date=8. marec 2009|accessdate=2009-03-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090312012850/http://www.sportovninoviny.cz/zpravy/nemec-bayer-skocil-evropsky-rekord-871-cm/364478|archivedate=2009-03-12}} {{ces icon}}</ref> Týmto pokusom sa zaradil na druhé miesto historických tabuliek skoku do diaľky. Za prvým [[Carl Lewis|Carlom Lewisom]] zaostal o 8 cm.<ref>{{cite web|url=http://osporte.sk/?id_cat=71&news=16556&dis=1|title=Šokovaný Bayer: Lewisov rekord? Stačí mi 871 cm...|publisher=osporte.sk|date=9. marec 2009}}</ref> Pár dní po tomto rekorde sa šéf Španielskej atletiky, [[Jose Maria Odriozola]], vyjadril, že pokus mohol byť zle zmeraný a podľa neho bol o 20 cm kratší. Dodal, že toto jeho pochybenie nemá nič spoločné s tým, že Bayer zlepšil rekord práve jeho krajana Lamelu.<ref>{{cite web|url=http://osporte.sk/index.php?id_cat=71&news=16788|title=Bayerov rekord v tieni pochybností, vraj ho zle odmerali|publisher=osporte.sk|date=12. marec 2009}}</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
{{IAAF atlét|0|198880}}
* [http://www.youtube.com/watch?v=nRJzYQ_4HFg Long Jump - EC indoor 2009 - Sebastian Bayer - 8.71m] ''youtube.com''
{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayer, Sebastian}}
[[Kategória:Nemeckí olympionici]]
[[Kategória:Nemeckí skokani do diaľky]]
[[Kategória:Osobnosti z Aachenu]]
[[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2008]]
[[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2012]]
cr58gflj4vc4nd861wsppwyzblt1t4q
Májka fialová
0
272302
8213700
8184076
2026-05-14T12:32:40Z
~2026-28972-95
294867
Hjkyddhĵkuddf
8213700
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=májka fialová|
Obrázok=Meloe violaceus oelkaefer 20050410.JPG|
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)|
Skupina 2 po slovensky=špirálovce|Skupina 2 po latinsky=Spiralia|
Línia po slovensky=zvliekavce|Línia po latinsky=Ecdysozoa|
Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda|
Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda|
Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata|
Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda|
Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia|
Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota|
Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=Neoptera|
Subdivisio po slovensky=holometabolný hmyz|Subdivisio po latinsky=Endopterygota (Holometabola)|
Nadrad po slovensky= |Nadrad po latinsky=Neuropteridea|
Rad po slovensky= [[chrobáky]]|Rad po latinsky=Coleoptera|
Podrad po slovensky= [[všežravé]]|Podrad po latinsky= Polyphaga|
Čeľaď po slovensky= [[májkovité]]|Čeľaď po latinsky=Meloidae|
Rod po slovensky=májka|Rod po latinsky=[[Meloe]]|
Druh po slovensky=májka fialová|Druh po latinsky=M. violaceus |
Binomické meno=Meloe violaceus |
Klasifikátor1=[[Thomas Marsham|Marsham]]|
Dátum1=[[1802]]|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Májka fialová''' ({{lat|''Meloe violaceus''}}) je [[chrobáky|chrobák]] z čeľade [[májkovité]] ({{lat|''Meloidae''}}).<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Brtek
| meno = Ľubomír
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Korbel
| meno2 = Ladislav
| odkaz na autora2 = Ladislav Korbel
| titul = Veľká kniha živočíchov: hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce
| ilustrátori = Jindřich Krejča
| vydanie = 3
| vydavateľ = Príroda
| miesto =
| rok = 1997
| isbn = 9788007009905
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
| url =
}}</ref>
Má skrátené [[Krovky (entomológia)|krovky]], ktoré len z časti zakrývajú [[Zadoček (článkonožce)|zadoček]]. Vylučuje prudko jedovatú tekutinu.
== Život a vývoj ==
Dospelá [[májka]] dosahuje veľkosť 10{{--}}40 mm. Samičky sú väčšie ako samčekovia, pretože majú bruško plné vajíčok.
Vývoj májky je dosť komplikovaný a spôsobuje, že májky sú pomerne vzácne.
Z vajíčka, ktorých samička nakladie až 10 000, sa vyliahne malá [[larva]] (triungulinus), ktorá sa, najčastejšie na kvete, prichytí k nejakému [[hmyz]]u, obyčajne k [[včela medonosná|včele]] alebo [[Čmeľ|čm]]
Ak sa larva omylom dostane na včelu medonosnú a do úľa, nedokáže sa v tomto prostredí vyvíjať a zvyčajne hynie, hoci môže spôsobiť narušenie kolónie.
Neskôr sa premení na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z [[Kukla (zoológia)|kukly]] sa vyliahne dospelý chrobák.
Dospelá májka sa živí rastlinnou potravou.
== Jedovatosť májky ==
[[Súbor:Meloe violaceus - Mučínska vrchovina.jpg|náhľad|Májka fialová v Mučínskej vrchovine]]
Májka je okrem spôsobu vývoja zaujímavá aj tým, že v nebezpečenstve, napríklad pri dotyku, vylučuje žltkastú tekutinu – hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Obsahuje prudko jedovatý [[alkaloid]] [[kantaridín]]. Môže byť smrteľný aj pre človeka už pri dávke 30 mg. [[Jed]] bol v minulosti používaný travičmi. Postihnuté miesto napr. na koži sa ťažko hojí.
==Výskyt na Slovensku==
Májka sa na Slovensku vyskytuje na celom území. Obľubuje hlavne lúky. V blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]] sa s ňou môžeme stretnúť napríklad v okolí [[Biela voda (rameno Malého Dunaja)|Bielej vody]] alebo na [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínskej Kobyle]]. Hojná je aj v okolí čunovských jazier.
=== Ochrana ===
Májka patrí na Slovensku medzi chránené živočíchy. V prílohe č. 5 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je určená spoločenská hodnota jedného jedinca 100 eur.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Meloe violaceus|commons=Meloe violaceus}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Májkovité]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]
h0b59lho3t5zj5t64noc3bo8afb3bis
8213703
8213700
2026-05-14T12:33:50Z
Pe3kZA
39673
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28972-95|~2026-28972-95]] ([[User_talk:~2026-28972-95|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Martina.jarolinova
8184076
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox živočíchy|
Názov=májka fialová|
Obrázok=Meloe violaceus oelkaefer 20050410.JPG|
Titulok=|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)|
Skupina 2 po slovensky=špirálovce|Skupina 2 po latinsky=Spiralia|
Línia po slovensky=zvliekavce|Línia po latinsky=Ecdysozoa|
Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda|
Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda|
Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata|
Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda|
Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia|
Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota|
Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=Neoptera|
Subdivisio po slovensky=holometabolný hmyz|Subdivisio po latinsky=Endopterygota (Holometabola)|
Nadrad po slovensky= |Nadrad po latinsky=Neuropteridea|
Rad po slovensky= [[chrobáky]]|Rad po latinsky=Coleoptera|
Podrad po slovensky= [[všežravé]]|Podrad po latinsky= Polyphaga|
Čeľaď po slovensky= [[májkovité]]|Čeľaď po latinsky=Meloidae|
Rod po slovensky=májka|Rod po latinsky=[[Meloe]]|
Druh po slovensky=májka fialová|Druh po latinsky=M. violaceus |
Binomické meno=Meloe violaceus |
Klasifikátor1=[[Thomas Marsham|Marsham]]|
Dátum1=[[1802]]|
Synonymá=|
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}
'''Májka fialová''' ({{lat|''Meloe violaceus''}}) je [[chrobáky|chrobák]] z čeľade [[májkovité]] ({{lat|''Meloidae''}}).<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Brtek
| meno = Ľubomír
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Korbel
| meno2 = Ladislav
| odkaz na autora2 = Ladislav Korbel
| titul = Veľká kniha živočíchov: hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce
| ilustrátori = Jindřich Krejča
| vydanie = 3
| vydavateľ = Príroda
| miesto =
| rok = 1997
| isbn = 9788007009905
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
| url =
}}</ref>
Má skrátené [[Krovky (entomológia)|krovky]], ktoré len z časti zakrývajú [[Zadoček (článkonožce)|zadoček]]. Vylučuje prudko jedovatú tekutinu.
== Život a vývoj ==
Dospelá [[májka]] dosahuje veľkosť 10{{--}}40 mm. Samičky sú väčšie ako samčekovia, pretože majú bruško plné vajíčok.
Vývoj májky je dosť komplikovaný a spôsobuje, že májky sú pomerne vzácne.
Z vajíčka, ktorých samička nakladie až 10 000, sa vyliahne malá [[larva]] (triungulinus), ktorá sa, najčastejšie na kvete, prichytí k nejakému [[hmyz]]u, obyčajne k [[včela medonosná|včele]] alebo [[Čmeľ|čmeliakovi]].
Larvy májky majú parazitický spôsob života, viazaný najmä na hniezda samotárskych včiel. Prvé larválne štádium (tzv. triungulín) sa aktívne zachytáva na dospelých včelách, ktoré ho prenesú do hniezda. Tam sa larva živí zásobami potravy (peľom a nektárom) pripravenými pre potomstvo, prípadne aj samotnou larvou hostiteľa.
V minulosti bolo toto larválne štádium nesprávne považované za samostatný druh a označované ako „včelia voš“.
Ak sa larva omylom dostane na včelu medonosnú a do úľa, nedokáže sa v tomto prostredí vyvíjať a zvyčajne hynie, hoci môže spôsobiť narušenie kolónie.
Neskôr sa premení na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z [[Kukla (zoológia)|kukly]] sa vyliahne dospelý chrobák.
Dospelá májka sa živí rastlinnou potravou.
== Jedovatosť májky ==
[[Súbor:Meloe violaceus - Mučínska vrchovina.jpg|náhľad|Májka fialová v Mučínskej vrchovine]]
Májka je okrem spôsobu vývoja zaujímavá aj tým, že v nebezpečenstve, napríklad pri dotyku, vylučuje žltkastú tekutinu – hemolymfu, ktorá sa podobá olejovým kvapkám. Obsahuje prudko jedovatý [[alkaloid]] [[kantaridín]]. Môže byť smrteľný aj pre človeka už pri dávke 30 mg. [[Jed]] bol v minulosti používaný travičmi. Postihnuté miesto napr. na koži sa ťažko hojí.
==Výskyt na Slovensku==
Májka sa na Slovensku vyskytuje na celom území. Obľubuje hlavne lúky. V blízkosti [[Bratislava|Bratislavy]] sa s ňou môžeme stretnúť napríklad v okolí [[Biela voda (rameno Malého Dunaja)|Bielej vody]] alebo na [[Devínska Kobyla (vrch)|Devínskej Kobyle]]. Hojná je aj v okolí čunovských jazier.
=== Ochrana ===
Májka patrí na Slovensku medzi chránené živočíchy. V prílohe č. 5 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je určená spoločenská hodnota jedného jedinca 100 eur.
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Meloe violaceus|commons=Meloe violaceus}}
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Májkovité]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]
cip1gklvstkdi2hye4kjro419loo2oo
Zámok Kronborg
0
279519
8214172
7238520
2026-05-15T10:38:08Z
~2026-29364-63
294952
8214172
wikitext
text/x-wiki
{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS = Kronborg
|názov = Zámok Kronborg
|obrázok = Helsingor Kronborg.jpg
|titulok =
|štát = {{minivlajka|Dánsko|w}}
|typ = kultúrna pamiatka
|kritériá = iv
|ID = 696
|región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]]
|súradnice = {{Coord|56|2|20.5|S|12|37|18.5|V|region:DK}}
|rok = 2000
|zasadnutie =
|dodatky =
|ohrozenie =
}}
[[File:028 Kronborg i sol, 16 sek .webm|thumb|Zámok Kronborg]]
'''Zámok Kronborg''' je opevneny[[renesancia|renesančný]] [[zámok (stavba)|zámok]] v [[Dánsko|Dánsku]]. Bol postavený v roku [[1420]] [[Erik VII. (Dánsko)|Erikom VII. Pomoranským]] ako [[hrad]] '''Krogen'''.
William Shakespear napísal dielo Rómeo a Júlia v ktorom sa dejstvo odohrávalo na tomto zámku.
Od roku [[1429]] bol využívaný na výber [[sundské clo|sundského cla]] od lodí, ktoré chceli preplávať cez [[Öresund]]. V rokoch [[1574]] – [[1584]] dal dánsky kráľ [[Frederik II. (Dánsko)|Frederik II.]] zámok prestavať v štýle [[Nizozemsko|holandskej]] renesancie. V tejto dobe bolo aj zosilnené [[opevnenie]]. Dodnes sa tu nachádza skupina [[kanón]]ov pripravených pôvodne na streľbu na lode, ktoré by chceli prejsť bez zaplatenia cla. V roku [[1629]] okrem zámockej [[kaplnka|kaplnky]] celý zámok [[požiar|vyhorel]], ale ešte v tom istom roku [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] poveril [[Hans van Steenwinckel mladší|Hansa van Steenwinckela]] jeho znovupostavením. Práce trvali až do roku [[1639]], kedy až na pár chýbajúcich detailov v [[interiér]]i a chýbajúcu špičku južnej veže, bol zámok znovu postavený. V rokoch [[1785]] – [[1926]] slúžil zámok ako kasárne. Od roku [[2000]] patrí Kronborg medzi pamiatky [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
Interiér zámku je pomerne skromne zariadený nábytkom, väčšinou holandským zo [[17. storočia]]. Banketová sála sa radí so svojimi 62x11 metrami k najväčším v severnej Európe. V minulosti bola pri slávnostných príležitostiach vyzdobená štyridsiatimi gobelínmi s votkanými portrétmi 100 dánskych kráľov. Po požiari ich zostalo len sedem.
Zámocká kaplnka má vyrezávaný, silno pozlátený drevený interiér. Súčasťou zámku sú i [[kasematy]], ktoré slúžili ako sklad potravín i väznica pre politických väzňov. Sedí tu socha spiaceho Holgera Dána ([[Holger Danske]]), národného symbolu Dánska. Podľa legendy sa prebudí zo svojho spánku až bude krajine najhoršie a pomôže zahnať nepriateľov Dánska. Práve do Kronborgu umiestnil [[Anglicko|anglický]] [[dramatik]] [[William Shakespeare]] dej [[Hamlet]]a.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kronborg Castle}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Kronborg|4044731}}
{{Svetové dedičstvo - Dánsko}}
[[Kategória:Architektúra z 1584]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Dánsku]]
[[Kategória:Hrady a zámky v Dánsku]]
[[Kategória:Helsingør]]
sbo3oi1hqgcx9m3mx2xwb44i02dpeif
8214180
8214172
2026-05-15T11:04:16Z
DurMar12
181423
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29364-63|~2026-29364-63]] ([[User_talk:~2026-29364-63|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2
7238520
wikitext
text/x-wiki
{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS = Kronborg
|názov = Zámok Kronborg
|obrázok = Helsingor Kronborg.jpg
|titulok =
|štát = {{minivlajka|Dánsko|w}}
|typ = kultúrna pamiatka
|kritériá = iv
|ID = 696
|región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]]
|súradnice = {{Coord|56|2|20.5|S|12|37|18.5|V|region:DK}}
|rok = 2000
|zasadnutie =
|dodatky =
|ohrozenie =
}}
[[File:028 Kronborg i sol, 16 sek .webm|thumb|Zámok Kronborg]]
'''Zámok Kronborg''' je opevnený [[renesancia|renesančný]] [[zámok (stavba)|zámok]] v [[Dánsko|Dánsku]]. Bol postavený v roku [[1420]] [[Erik VII. (Dánsko)|Erikom VII. Pomoranským]] ako [[hrad]] '''Krogen'''.
Od roku [[1429]] bol využívaný na výber [[sundské clo|sundského cla]] od lodí, ktoré chceli preplávať cez [[Öresund]]. V rokoch [[1574]] – [[1584]] dal dánsky kráľ [[Frederik II. (Dánsko)|Frederik II.]] zámok prestavať v štýle [[Nizozemsko|holandskej]] renesancie. V tejto dobe bolo aj zosilnené [[opevnenie]]. Dodnes sa tu nachádza skupina [[kanón]]ov pripravených pôvodne na streľbu na lode, ktoré by chceli prejsť bez zaplatenia cla. V roku [[1629]] okrem zámockej [[kaplnka|kaplnky]] celý zámok [[požiar|vyhorel]], ale ešte v tom istom roku [[Kristián IV. (Dánsko)|Kristián IV.]] poveril [[Hans van Steenwinckel mladší|Hansa van Steenwinckela]] jeho znovupostavením. Práce trvali až do roku [[1639]], kedy až na pár chýbajúcich detailov v [[interiér]]i a chýbajúcu špičku južnej veže, bol zámok znovu postavený. V rokoch [[1785]] – [[1926]] slúžil zámok ako kasárne. Od roku [[2000]] patrí Kronborg medzi pamiatky [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]] [[UNESCO]].
Interiér zámku je pomerne skromne zariadený nábytkom, väčšinou holandským zo [[17. storočia]]. Banketová sála sa radí so svojimi 62x11 metrami k najväčším v severnej Európe. V minulosti bola pri slávnostných príležitostiach vyzdobená štyridsiatimi gobelínmi s votkanými portrétmi 100 dánskych kráľov. Po požiari ich zostalo len sedem.
Zámocká kaplnka má vyrezávaný, silno pozlátený drevený interiér. Súčasťou zámku sú i [[kasematy]], ktoré slúžili ako sklad potravín i väznica pre politických väzňov. Sedí tu socha spiaceho Holgera Dána ([[Holger Danske]]), národného symbolu Dánska. Podľa legendy sa prebudí zo svojho spánku až bude krajine najhoršie a pomôže zahnať nepriateľov Dánska. Práve do Kronborgu umiestnil [[Anglicko|anglický]] [[dramatik]] [[William Shakespeare]] dej [[Hamlet]]a.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kronborg Castle}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Kronborg|4044731}}
{{Svetové dedičstvo - Dánsko}}
[[Kategória:Architektúra z 1584]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Dánsku]]
[[Kategória:Hrady a zámky v Dánsku]]
[[Kategória:Helsingør]]
rp6zz9576n3oyjwu7f4h9fdc333x138
Diskusia s redaktorom:Jetam2
3
283438
8213856
8211441
2026-05-14T19:22:06Z
~2026-28232-46
294397
8213856
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
{{experimenty}}
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
4txin8cl4dngz1qk58ht9upl80mghea
8213858
8213856
2026-05-14T19:22:36Z
~2026-28232-46
294397
8213858
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
{{experimenty}}
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
oozvmz4suhezzoezmyii3vx8vt07akc
8213859
8213858
2026-05-14T19:24:47Z
Jetam2
30982
/* Na wiki prechyľujeme */ re
8213859
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
{{experimenty}}
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
5fgzyu9x3863duqrwgyee4ylxou2d9i
8213864
8213859
2026-05-14T19:28:34Z
Fillos X.
212061
/* Na wiki prechyľujeme */
8213864
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
be2kr1m67w9un0vm9icq3qtcdv1le6j
8213866
8213864
2026-05-14T19:29:52Z
~2026-28232-46
294397
/* Na wiki prechyľujeme */
8213866
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
276yhn2nh0qvsd85opau2yc8xyso2xo
8213868
8213866
2026-05-14T19:31:39Z
Safíček
270527
/* Na wiki prechyľujeme */ odpoveď
8213868
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:Prosím nepridávaj sem šablóny ktoré nevieš používať. Neni vhodné sem dávať šablóny ako Experimenty. V článku [Nathalie Bayová] úpravy ktoré urobil @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] tak nie sú dôvodom na šablónu Experimenty. @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:31, 14. máj 2026 (UTC)
p5ts5xug5ny0u35gn8o9p54rz0z44oq
8213871
8213868
2026-05-14T19:38:55Z
~2026-28232-46
294397
a zase to dieťa, čo sa sem prišlo hrať na administrátora.
8213871
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
276yhn2nh0qvsd85opau2yc8xyso2xo
8213872
8213871
2026-05-14T19:39:46Z
~2026-28232-46
294397
experimenty to samozrejme sú
8213872
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
{{experimenty}}
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
3f7lu8rvn2tmx1t6q1jjtqvno9s0uer
8213873
8213872
2026-05-14T19:39:50Z
Fillos X.
212061
/* Na wiki prechyľujeme */ odpoveď
8213873
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
{{experimenty}}
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
fr5shf1b1b9rhbodkywh7wyf8lamhhp
8213874
8213873
2026-05-14T19:42:42Z
~2026-28232-46
294397
/* Na wiki prechyľujeme */
8213874
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
{{experimenty}}
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
irut90taeg1ivstg4k6mzq26dlp9pvy
8213879
8213874
2026-05-14T19:48:57Z
Fillos X.
212061
/* Na wiki prechyľujeme */
8213879
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
82wm2j9ksc8h0ekmhbq7yy6m0fh3ozx
8213883
8213879
2026-05-14T19:51:48Z
Jetam2
30982
re
8213883
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
{{experimenty}}
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však?
::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC)
73ui43apzc2q1j454i4a1xdngzierv9
8213886
8213883
2026-05-14T19:53:47Z
Fillos X.
212061
/* Na wiki prechyľujeme */
8213886
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však?
::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC)
51bw5oc3dx5pfyho3ms93kwk2jphojw
8213887
8213886
2026-05-14T19:54:31Z
~2026-28232-46
294397
/* Na wiki prechyľujeme */
8213887
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však?
::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC)
0exzicf2yaz3a4utx55a4khskd3xnt0
8213894
8213887
2026-05-14T19:57:41Z
Jetam2
30982
/* Na wiki prechyľujeme */ re
8213894
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však?
::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC)
:::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC)
if2bkik7wy3iyocnn4l11o9taeyxp4h
8213896
8213894
2026-05-14T20:00:04Z
~2026-28232-46
294397
8213896
wikitext
text/x-wiki
[[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2011|Archív do 2011]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2012|Archív 2012]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2013|Archív 2013]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2014|Archív 2014]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2015|Archív 2015]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2016|Archív 2016]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2017|Archív 2017]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2018|Archív 2018]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2019|Archív 2019]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2020|Archív 2020]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2021|Archív 2021]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2022|Archív 2022]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2023|Archív 2023]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2024|Archív 2024]] · [[Diskusia s redaktorom:Jetam2/Archív2025|Archív 2025]]
== Otázka od [[User:LSisi|LSisi]] (21:31, 3. január 2026) ==
Dobrý večer, prepáčte, ako môžem pozdvihnúť môj článok Marek Lisánsky na encyklopedickú úroveň wiki? Neviete mi poradiť, kde robím chybu? --[[Redaktor:LSisi|LSisi]] ([[Diskusia s redaktorom:LSisi|diskusia]]) 21:31, 3. január 2026 (UTC)
:Máš to u seba v diskusii. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 21:42, 3. január 2026 (UTC)
== Carcross Desert ==
Ahoj, ten článok je treba dať doporiadku. Na to aké to je krátke je tam príliš veľa chýb.
* A je to púšť, ale nie je to púšť, a je to polopúšť...
* A duny sa usadili na dne jazera (zjavný nezmysel)
* Nie je to pohorie (infobox) Je to oblasť dún s rozlohou 2,6 km².
--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 09:39, 12. január 2026 (UTC)
:{{Re|Pelex}} Nie je zhoda na tom čo to je. Označuje sa to ako púšť, ale nespĺňa to kritériá na púšť, len polopúšť. Upravil som formuláciu, snáď je ti to jasnejšie.
:Poraď teda, ktorý infobox by tam pasoval lepšie. Nemáme úplne infobox špeciálne pre oblasť dún, treba trochu improvizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:01, 12. január 2026 (UTC)
::Nejde o IB, ktorý by tam pasoval lepšie, ide (predpokladám) o zavádzajúci typ lokality, zobrazený momentálne v záhlaví („pohorie“). Dá sa buď použiť vhodnejší typ geoboxu (napr. „desert“ namiesto „mountain range“), potom sa tam zobrazí „púšť“ a/alebo nezávisle na type GB uviesť vlastné znenie cez parameter <code>category</code>. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:39, 12. január 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Zmenil som. Vďaka za tip.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:02, 13. január 2026 (UTC)
== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==
<div style="border:8px maroon ridge; padding:6px;">
[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|center|550px|frameless]]
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="padding: 1em 2em;">
<div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div>
;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026
Dear {{BASEPAGENAME}},
We are pleased to invite you to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.
The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.
;About the Campaign
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and women.
;What Can Participants Write About?
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:
* Folk festivals, rituals, and celebrations
* Folk dances, music, and traditional performances
* Women and queer figures in folklore
* Women in mythology and oral traditions
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives
* Fairy tales, folk stories, and legends
* Folk games, sports, and cultural practices
Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.
;How to Sign Up as an Organizer
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:
# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]]
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline
#* Local and international prizes
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''
;Campaign Tools
The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:
* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.
Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''
;Learn More & Get Support
*For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.
* Join the office hours on 23 January 2026 and connect with the international Team. ([[:m:Event:Wiki Loves Folklore 2026 Office Hours|sign up now]])
If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.
;Join Us
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.
Thank you and best wishes,
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''
----
''Stay connected:''
[[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]] [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
</div></div>
--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 16:31, 18. január 2026 (UTC)
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Tiven2240/fnf25&oldid=29949330 -->
== Nahranie obrázku na Commons ==
Ahoj,
rád by som sa s Tebou poradil ohľadom nahrávania obrázkov na commons. Ak mám nejaký obrázok (konkrétne [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko25d5c], [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1hz4a/Sv%C3%A4t%C3%BD%20Izidor%2Cma%C4%BEba%20na%20sklo?url=%7B%22searchSimilarNames%22%3Atrue%2C%22index%22%3A2%7D&fromPage=ko] a [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko1m1z9]) zo Slovakiany, prípadne z Webu umenia, a Právny stav je uvedený ako voľný môžem ich nahrať na Commons? Samozrejme s uvedením Slovakiany, respektíve Webu umenia, ako zdroja.
Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:23, 21. január 2026 (UTC)
:{{re|Bakjb|s=1}} Áno, ak je to tam označené ako voľné dielo, môže to ísť na Commons. Podstatné ale je správne to otagovať. Tzn. nie prvoplánovo ako „own work“ a nie pod [[Creative Commons|CC BY]], ale s adekvátnou [[Public domain|PD]] šablónou a s korektným uvedením autora a zdroja. Inšpirovať sa dá existujúcimi správne tagovanými súbormi, napr.:
:* [[:commons:File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg|File:SNP-046192561XXVSM0000S151000000 AMO.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]])
:* [[:commons:File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg|File:Ivan Žabota - Grad Fiľakovo.jpg]] (Slovakiana, uploadoval [[:commons:User:Sporti|Sporti]])
:* [[:commons:File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ferdinand Katona - Landscape with Spring Clouds - O 5123 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, uploadoval [[:commons:User:BotMultichillT|BotMultichillT]])
:* [[:commons:File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg|File:Ľudovít Čordák - Motív zo Slanca - O 1094 - Slovak National Gallery.jpg]] (Web umenia, dtto.)
:Čo sa týka importov z Webu umenia, dalo by sa skúsiť kontaktovať prevádzkovateľa tamtoho bota, už zjavne má zimplementovaný strojový import a generovanie tagovania a je možné, že odtiaľ dokáže na požiadanie importovať diela s minimom manuálnej roboty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:40, 21. január 2026 (UTC)
::Ďakujem za pomoc. --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 14:42, 21. január 2026 (UTC)
:::Ak je stav voľný, tak máš na Slovakiane aj výslovne označenú licenciu (napr. CC-BY pod obrázkom). --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 14:47, 21. január 2026 (UTC)
::::{{re|Scholastikos|s=1}} To je hodne diskutabilné, IMHO. Uvoľnovať pod konkrétnou licenciou (vrátane CC BY) by normálne mal skutočný autor diela, Slovakiana je autorom ak tak jej konkrétnej reprodukcie. To že je samotné dielo možné voľne reprodukovať ale vyplýva z nejakého iného aspektu (autor 70+ rokov po smrti, historické dielo neznámeho autora a pod.). Osobne by som postupoval skôr ako Melchior a ďalší vyššie. Vo vzťahu k licencii uvedenej v Slovakianie je to rovnako OK (ak sa dodrží uvedenie zdroja), keďže tá nie je CC BY-SA (ktorá by tranzitívne vyžadovala znova CC BY-SA na odvodeninách), ale len CC BY. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:07, 21. január 2026 (UTC)
:::::Mohol by som sa ešte spýtať ako stiahnuť ten obrázok zo Slovakiany aby som ho vedel nahrať na Commons? Obrázky sa mi sťahujú iba vo formáte .jg2 a neviem ho premeniť na iný formát.--[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:06, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Bakjb|s=1}} Hej, je to v [[JPEG 2000]] formáte. Na bežný [[JPEG]] sa to dá (stratovo) skonvertovať command-line toolmi typu [[:cs:ImageMagick|ImageMagick]] (<code>magick mogrify -format jpg -quality 85 file.jp2</code>), interaktívnymi bitmapovými editormi podporujúcimi ten formát, prípadne aj online toolmi, námatkovo napr. [https://convertio.co/jp2-jpg/ convertio]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:19, 21. január 2026 (UTC)
:::::::Ďakujem --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:45, 21. január 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Tvoj prístup je (v zmysle štandardov Commons, nie nevyhnutne štandardov právnych) použiteľný pri verných reprodukciách dvojrozmerných diel. Lenže napríklad na Slovakiane sa nachádzajú aj fotografie trojrozmerných diel alebo voľných priestranstiev [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2g9e6 [1]] [https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko252w0 [2]] [[https://slovakiana.sk/kulturne-objekty/cair-ko2fxwm 3]]. Tam sa nahráva práve konkrétna nemechanická reprodukcia (uhol pohľadu, osvetlenie,...), a preto treba zohľadňovať aj licenciu. Čiže nestačí vždy vychádzať z toho, že ide o voľné dielo. Omnoho dôležitejšie bude často identifikovať licenciu práve zverejňovaného diela, nie diela, ktoré znázorňuje. Inak, keď na Commons nahrávaš svoju fotografiu a vypĺňaš, či to dielo obsahuje aj iné diela, tak ti tam stačí vyplniť, že toto dielo nie je chránené autorským zákonom atď., ale už nevypĺňaš ''nutne'' konkrétny dôvod. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:32, 21. január 2026 (UTC)
::::::{{re|Scholastikos|s=1}} Hej, ako dá sa ev. do ''Licensing'' sekcie strčiť: <code><nowiki>{{Cc-by-4.0|[[:sk:Slovakiana|]]}}</nowiki></code> (čo sa zobrazí ako [https://commons.wikimedia.org/wiki/Special:ExpandTemplates?wpInput=%3D%3D%20%7B%7Bint%3Alicense-header%7D%7D%20%3D%3D%0A%7B%7BCc-by-4.0%7C%5B%5B%3Ask%3ASlovakiana%7CSlovakiana%5D%5D%7D%7D#Licensing]). Čo tam v každom prípade rozhodne nepatrí, je bežné defaultné <code><nowiki>{{self|cc-by-sa-4.0}}</nowiki></code> prezentujúce obrázok ako vlastné dielo uploadujúceho autora. Plus nezávisle od toho v ''Summary'' sekcii vyplniť autora aj odkaz na zdroj. Na škodu ale podľa mňa nie je ani explicitne markupnutý dôvod, prečo ide o slobodné dielo (ak je známy). Na čo tam existujú tie štandardné PD šablóny cez dobu od smrti autora a pod. Len to je potom v takomto prípade trochu v rozpore s deklarovanou CC licenciou, resp. to tak minimálne môže pôsobiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:55, 21. január 2026 (UTC)
== Otázka od [[User:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] (13:29, 26. január 2026) ==
Dobrý deň,
Uverejnila som článok na Wikipédiu s názvom [[De novo drug design]] a nemôže byť z nejakých dôvodov zverejnený. Už som ho upravila o nový odsek, doplnila citácie. Chcela by som sa spýtať, či je to už vporiadku alebo treba niečo konkrétne upraviť.
Ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 13:29, 26. január 2026 (UTC)
:{{Re|Adriana Ďurčová}} Dobrý deň. V článku chýba definícia. Doplnil by som tiež linky na iné články vo Wikipédii.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:25, 27. január 2026 (UTC)
::Nechýba, len bola strčená v samostatnej rovnomennej sekcii za históriou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:03, 27. január 2026 (UTC)
::Definícia sa už nachádza v prvom odseku a sú doplnené odkazy na Wikipédiu. Je to takto už vporiadku? Za odpoveď vopred ďakujem. --[[Redaktor:Adriana Ďurčová|Adriana Ďurčová]] ([[Diskusia s redaktorom:Adriana Ďurčová|diskusia]]) 10:22, 27. január 2026 (UTC)
:::Ok, odstraňujem údržbové šablóny. Tematicky možno ping [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]], ak by ste čl. vedeli zbežne pozrieť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 27. január 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Vďaka za ping. Článok som prešiel, obsah je dobrý, referencie som nekontroloval, ale text je pravdivý. Mierne som upravil, hlavne pridal wl a portál. Stránku som taktiež presunul, aby odpovedala názvom stránke [[Návrh liečiv]]. {{Re|Adriana Ďurčová}} Okrem tých pár nedostatkov super práca, len tak ďalej! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 17:17, 30. január 2026 (UTC)
== This Month in Education: January 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 1 • January 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/January 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026|Strengthening Wikimedia Education and Digital Literacy in 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan|Dzongkha Wikipedia Education Program in Bhutan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia Education Program - Train The Trainer in Nepal|Wikipedia Education Program – Train The Trainer in Nepal]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU|Wikipedia 25 celebration in the Igbo Wiki Fan Club Alvan and IMSU]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program|CBSUA boosts Open Knowledge and Local Culture through expanded Wiki Education Program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth|WikiChallenge African Schools: Young voices, real impact, and continued (reasonable) growth]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Updates on Auckland Museum Summer Student Programme|Updates on Auckland Museum Summer Student Programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network|Stronger and bolder Wikiforhumanrights 2025 in Anambra Network]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge|Official Opening of IFAK Secondary School Wiki Club: Engaging Youth in Learning Through Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025|Greetings from the Jeronim de Rada WikiClub in Elbasan, Albania, for Christmas 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme|Great and productive final activities of 2025 Wikimedia MKD education programme]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/Envisioning an Open Future together - WikiForAll|Envisioning an Open Future together – WikiForAll]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025|A look back: reviewing the main education activities in Brazil in 2025]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge|A 147-Year-Old Institution Celebrates 25 Years of Wikipedia: St Aloysius University and the Spirit of Open Knowledge]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/¡Celebrando 25 años de conocimiento libre! El Proyecto "25x25" llega a las aulas de Córdoba, Argentina|Celebrating 25 years of free knowledge! The '25x25' Project reaches the classrooms of Córdoba, Argentina]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/January 2026/A atuação em rede da Universidade Federal de Juiz de Fora para a difusão do conhecimento livre na Wikipédia|The collaborative efforts of the Federal University of Juiz de Fora for the dissemination of free knowledge on Wikipedia]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 18:26, 28. január 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=29951116 -->
== Otázka od redaktora [[User:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] dňa [[Поебанец]] (12:44, 13. február 2026) ==
Ako to mám to uložiť --[[Redaktor:Katarína Zahorecová|Katarína Zahorecová]] ([[Diskusia s redaktorom:Katarína Zahorecová|diskusia]]) 12:44, 13. február 2026 (UTC)
:{{Re|Katarína Zahorecová}} Dobrý deň. Bolo by lepšie napísať konkrétnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 13. február 2026 (UTC)
== Kontrola pravopisu (gramatiky, štylistiky) ==
Nazdar. Už to tu myslím niekde spomínal OJJ, no pre istotu: odporúčam, obzvlášť pri produkcii orientovanej na kvantitu, preháňať pred zverejnením texty niektorým nástrojom na netriviálnejšiu kontrolu pravopisu a gramatiky. Solídny je napr. ZeroGPT grammar checker [https://www.zerogpt.com/grammar-checker], ktorý zvláda aj v slovenčine odchytávať veci ďaleko nad rámec bežných starších spell checkerov (mimo preklepov aj nesprávne časovania, skloňovania, niektoré štylistické problémy, všetko so zohľadnením širšieho kontextu).
Free verzia má limit 1k slov na jednu iteráciu a nejaký čas to trvá. Treba tam copy&pastovať vyrendrovaný text stránky zo zobrazeného náhľadu, nie wikimarkup, pričom technické fragmenty typu čísla referencií a pod. netreba odstraňovať, ignoruje ich to. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:56, 13. február 2026 (UTC)
== Redaktor [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]] ==
Ahoj, dovoľujem si Ti napísať (a tykať, hoci ak by Vám to vadilo, kľudne môžem prejsť na vykanie), nakoľko si mi poďakoval za odpoveď na príspevok do diskusie s [[Špeciálne:Príspevky/~2026-70343-8|~2026-70343-8]]. Netuším o koho ide (chápem, že s vystupovaním pod svojím menom som tu skôr výnimka). Dotyčný vystupuje pomerne "asertívne", akože rozumiem jeho stanovisku, ale výsledkom je, že možno je wiki technicky "čistejšia", ale v kategóriach chýbajú relevantné heslá a za seba: mne stačí to, čo som vytvoril, čiže napr. z divízie Tatra už vytvárať články o skupinách Junck a Ohlen nebudem len preto, že to niekto považuje za dobrý nápad a zruší moje riešenie. Navyše (ak nezmenil užívateľské konto), tak dotyčný je na wiki 3 týždne a z 272 úprav vnímam minimálne niekoľko desiatok ako nevhodných. Problém vidím, že ak by sa náhodou "uzhodlo", že jeho zásahy nie su vhodné, netuším, ako spraviť "undo" nejako efektívnejšie ako ručným vracaním obsahu pôvodných verzií. Pochopím, ak máš niečo vhodnejšie na prácie ako toto riešiť :). Pekný deň. [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 14:31, 22. február 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} Ahoj. Tykanie je v poriadku. Áno, ľahko sa píše asertívne keď sa človek skrýva. Viac k tomu zrejme nie je nutné písať. Úpravy by sa dali vrátiť aj hromadne. Ale neskúmal som či je to v tomto prípade vhodné. Podľa mňa je nápad kategorizácie presmerovaní dobrý. Poznám ho z en.wiki. Uvítam jeho zavedenie aj tu. Momentálne mám zníženú kapacitu na riešenie či už návrhu alebo IPčkára.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:05, 22. február 2026 (UTC)
== Prečo ste zmazal článok Smažkliha ==
Bol zmazaný článok Smažkliha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:42, 27. február 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Článok nemal dokázanú [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|encyklopedickú významnosť]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:49, 27. február 2026 (UTC)
::A väčšina teda má🤨 --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:14, 27. február 2026 (UTC)
== This Month in Education: February 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 2 • February 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/February 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces|Cairo University Spanish Language Volunteers document Madrid’s Historic and Contemporary Palaces]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan|Celebrating 25 Years of Wikipedia in Uzbekistan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Encontro da Rede Latino Americana de Inteligência Artificial Feminista: construindo futuros possíveis|Meeting of the Latin American Network of Feminist Artificial Intelligence: building possible futures]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Farewelling the Auckland Museum Summer Students|Farewelling the Auckland Museum Summer Students]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi|Inclusive Climate Learning with Wikimedia Reaches Special School in Kumasi]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana |Introducing Wikimedia in Academic curriculum for students of higher education in universities of Telangana]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade|Learning from Finland: Edit-a-thon on Finnish Education set to take place in Belgrade]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics|Library of IME-USP Workshop: Edits in History of Mathematics]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia|LitFest 2026: Room to Dream to amplify local voices across Wikimedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/New online workshops for the German language Wikipedia|New online workshops for the German language Wikipedia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors|Road to Wiki Cohort 1: Building India's Next Generation of Wikimedia Technical Contributors]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects|The history of the Wikimedia movement in a Brazil: a book about stories and projects]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day|Wiki Club Federal Government Boys College Celebrates Mother Tongue Day]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages|Wiki Club Minalabac joins Freedom to Read 2026: One World, Many Languages]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026|Wiki Love Folklore Photowalk at Khajuraho Dance Festival 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity|Wiki Loves Fish Workshop Empowers Students to Document Coastal Biodiversity]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia|WikiCendekia 2026: Insights from our training of admins in Indonesia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops|Wikimedia MKD's activities- new wiki club and a lots of new training workshops]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/WikiPatrimoine Senghor : Valorisation du patrimoine culturel africain à l'Université Senghor|WikiPatrimoine Senghor : Valuation of African cultural heritage at the University Senghor]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/February 2026/Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future|Wikipedia Turns 25: Young Voices, Big Future]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 11:56, 3. marec 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30155806 -->
== opakovane zlomyslne pokusy niektorych uzivatelov o vymaz stranky pre Dunaj mestsku stranu ==
prosim o kontrolu nad opakovanymi zlomyslnymi pokusmi niektorych uzivatelov o vymaz stranky urcenu pre Dunaj mestsku stranu. Dakujem --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 11:32, 10. marec 2026 (UTC)
:{{Re|2026-15281-78}}{{Hotovo}}, vymazal som.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:33, 10. marec 2026 (UTC)
::nie vymazat, ale '''ponechat'''! :-)
::zverejnit info o zaregistrovanej strane '''Dunaj''' v registry MV SR, '''Číslo registrácie:''' SVS-OVR1-2025/049568, '''IČO:''' 57280169, '''Dátum registrácie:''' 17.11.2025 --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-15281-78|~2026-15281-78]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15281-78|diskuse]]) 14:22, 10. marec 2026 (UTC)
:::Článok bol zmazaný, pretože sa v ňom počas 14-dňovej lehoty nikto neunúval doriešiť problémy, pre ktoré tam bola vložená šablóna ugrentnej úpravy. Chýbali v ňom technické náležistosti (infobox, kategorizácia, štandardné sekcie). Plus potom obsahovo článok pôsobil skôr ako PR Martina Winklera (minimum enycklopedického výkladu, zato jeho meno 2x zvýraznené boldom – v článku, ktorý nie je o jeho osobe). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 10. marec 2026 (UTC)
::::Vďaka za zhrnutie. Článku chýbala aj základná pravopisná úprava.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:48, 10. marec 2026 (UTC)
== Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR ==
Zdravím. Tvoja úpravu, keď v článoch [[Aucklandské ostrovy]] a [[Karakumský prieplav]], keď meníš odkaz [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] na [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf] je nesprávna, pretože takto nemáš ako uviesť iné parametre do citačnej šablóny. Pdf ich neobsahuje. Ak chceš, možno spresniť <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR</pre> na <pre>| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným</pre> . Odkaz by každopádne mal ísť nie priamo na pdf. Podobne ako pri citácii knihy ''The Turkmen Lake Altyn Asyr and Water Resources in Turkmenistan'' by nebol problém dať odkaz priamo na pdf kapitoly, ale potom by neboli k dispozícii informácie o zdroji samotnom. Aj pri časopise ''[[Slovenský národopis]]'' odkaz s informáciami o článku [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=journal-list&part=article_response_page&journal_article_no=22683] obsahuje citačné informácie a až z neho sa ide na pdf. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:08, 17. marec 2026 (UTC)
:Zdravím. Naopak, je to správna úprava, kedže .pdf obsahuje danú informáciu a nie stránka na ktorú odkazuješ ty.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:27, 17. marec 2026 (UTC)
::Vysvetlil som, prečo je lepšie citovať stránku. Odkaz z nej je triviálna záležitosť. Toto konkrétne pdf neobsahuje informácie podstatné pre citáciu. Stránka obsahuje tieto záležitosti obsahuje. Plus som vyššie uviedol dva ďalšie príklady, kde by bolo možné uviesť pdf, ale neuvádzame ho. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:33, 17. marec 2026 (UTC)
:::Tiež som vysvetlil prečo je lepšie citovať stránku odkiaľ informácie reálne sú. V daných príkladoch sa tiež nepostupuje správne. Odkazovať treba tam odkiaľ informácia pochádza, nie na meta stránku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:37, 17. marec 2026 (UTC)
::::Nevysvetlil, iba si myslíš, že si tak urobil.{{break}}Skús mi, prosím, opísať postup, ako uviesť do {{tl|citácia elektronického dokumentu}} parametre o vydavateľovi, mieste vydania, dátume vydania/aktualizácie či prostý názov stránky, keď tebou preferovaný odkaz priamo na pdf tieto informácie neobsahuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:44, 17. marec 2026 (UTC)
:::::Tieto údaje sa dajú získať z metastránky. Strikne vzato, ani tebou uvádzaná stránka [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/] priamo neuvádza, že vydavateľom je ÚGKK. Väčšín problémom je, že neuvádza informáciu, ktorú cituješ a preto nemôže byť použitá na jej dokladovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:06, 17. marec 2026 (UTC)
::::::Dole na stránka je uvedené: „Úrad geodézie, kartografie a katastra SR Chlumeckého 2, P.O.Box 33 820 07 Bratislava 27 Tel.: +421 940991214“, kúsok od toho aj ©. Takže netuším, že čo ti chýba. Odkaz na daný zoznam/pdf je už trivialita. Vyššie som uviedol možnosť ako to špecifikovať, ak to považuješ za problém. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:21, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::Takže to ide aj keď nie je priamo uvedené „Publikoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. alebo „Vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR“. Rovnako sa dá postupovať pri .pdfkách keď vidíš, že URL je priamo z tohto úradu. Odkaz na daný .pdf nie je trivialita, ale základ citácie. Opakujem, informáciu treba citovať tam kde sa nachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::Predpokladám, že táto prapodivná odpoveď, že pokiaľ na stránke nie je uvedené „publikoval“/„vydavateľ“, tak sa budeš tváriť, že nevieš kto je vydavateľ, je znamenie, že sa argumentačne vyčerpal. Pretože takto to býva uvedené skutočne málokedy (pozeral som ''Pravdu'' a ''Denník N'', vydavateľ je tam uvedený, teda pre mňa je to postačujúce; nie v takejto forme, ako sa momentálne tváriš, že vyžaduješ). Ako príklad použijem Teslatonovu úpravu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&diff=6785987&oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:48, 17. marec 2026 (UTC)
:::::::::Wow. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Jetam2&diff=prev&oldid=8182450 Argument], že nevieš kto je vydavateľ bol ''tvoj'' argument, aby som neodkazoval na .pdf-ko s informáciou. Ale teraz mám s tým mať problém ja? Ehm?
:::::::::Ale máš pravdu v tom, že nemám nový argument. Situácia sa s miernymi odlišnosťami opakuje: Jetam2: treba citovať poriadne; Vasiľ: netreba; Jetam2: Wikipédia sa zakladá na riadnom citovaní zdrojov; Vasiľ: nemáš pravdu; Jetam2: no, treba riadne citovať. Vasiľ: neposkytol si žiadne argumenty; Jetam2: [[Wikipédia:Overiteľnosť]], čo tvrdíš v zdroji jednoducho nie je; Vasiľ: je a došli ti argumenty; Jetam2: no, nie je, treba citovať tak, aby informácie čo sú v zdroji sa nachádzali aj na Wikipédii a naopak; Vasiľ: nie, netreba. Čo nové sa dá na to povedať? Stále chceš citovať niečo, čo sa v zdroji nenachádza. Stále je to problém. Môžem to formulovať ešte raz: treba citovať tak, aby daný zdroj priamo odkazoval na informáciu v článku. To je všetko.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:48, 17. marec 2026 (UTC)
::::::::::Vnímaš svoje konanie značne chybne. Ja správne citujem kvalitné zdroje. To, že ty aj prepis stanovený v PSP chceš ešte citovať niečím iným, je príklad nesprávneho uvažovania. Ale to som už odbočil. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 10:01, 19. marec 2026 (UTC)
== Leónske dekréty z roku 1188 - zmazané ==
Pozdravujem ťa, stránku [[Leónske dekréty z roku 1188]] som riadne opravil, aby spĺňali encyklopedické kritéria, stačí si pozrieť históriu - napísal som to aj autorovi pripomienok, ten však nereagoval a ty si to zmazal? Kde sa môžem k tomu textu dostať? Ďakujem. --[[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]]) 16:41, 18. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Radoslav70}} Zdravím! Preposlal som text na email. Článok stále nebol v poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:58, 18. marec 2026 (UTC)
== Cypronia a Wikimedia CEE Spring 2026/Structure/Slovakia ==
Ahoj Jetam2,
rád by som vedel, či má zmysel pridať Cypronia herné štúdio a ich hry State of War a Cube Life: Island Survival ako tému na WikiJar za Slovensko.
Cypronia je herné štúdio z Michaloviec, fungujúce cca 30 rokov. Má viacero zmienok na rôznych wikipediach okrem Slovenskej a Českej.
Podobne je to o ich hrách State of War a Cube Life: Island Survival.
Viac menej väčšina ich hier sa predávala v zahraničí, najmä v Číne, a väčšina Slovákov ani nevie, že toto štúdio je pôvodom zo Slovenska.
Posielam linky:
* https://simple.wikipedia.org/wiki/Cypronia
* https://en.wikipedia.org/wiki/Draft:Cypronia (Zatiaľ v drafte)
* https://en.wikipedia.org/wiki/Cube_Life:_Island_Survival
* https://en.wikipedia.org/wiki/State_of_War_(video_game)
budem rád za tvoj názor --[[Redaktor:Asceno|Asceno]] ([[Diskusia s redaktorom:Asceno|diskusia]]) 22:15, 28. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Asceno}} Zdravím! Pointou WikiJari je písanie článkov o štátoch/krajinách atď, ktoré nie sú Slovensko a tak si rozšíriť obzor. Čo sa týka herného štúdia a hier, platí tam to, čo všade inde: [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]], [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]], [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|Spoľahlivé zdroje]] atď. Veľa zdaru!--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:37, 29. marec 2026 (UTC)
== This Month in Education: March 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 3 • March 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/March 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona|Advancing 21st-Century Education: Proposal to Establish the Yorùbá Wikipedia Fan Club at Arolu College of Education, Ilemona]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG|Awareness Programme on Language and Culture Protection by KWUG]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources|Teachers from Various Institutions in Rio de Janeiro Explore Wikipedia as a Means of Preserving Memory and Checking Sources]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe|Edu Wiki Nigeria Co-Founder Facilitates Textbook Donation to AHAJAS Integrated School, Gombe]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Inside Wikimedia Ukraine's education program|Inside Wikimedia Ukraine's education program]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026|Karavali Wikimedians at Mangaluru Design Summit 2026]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/One School, One Article Campaign Wrap Up|One School, One Article Campaign Wrap Up]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN|Seeds of Knowledge: A Wiki Project that Sparked a Community at ADUN]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology|Student workshops at Serbian Universities: enriching Wikipedia with topics on culture and technology]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries|The Open Knowledge Alliance: Wikimedia and Libraries]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia CR published updated guide for beginners|Wikimedia CR published updated guide for beginners]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikimedia goes back to the classroom in Brazil|Wikimedia goes back to the classroom in Brazil]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI|Workshop on Feminism and Folklore 2026 by Wiki Club SATI]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities|“Wikimedia MKD in Action: Teacher Conferences and Education Activities]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/March 2026/Wikipedia & Libraries: Building New Contributors|Wikipedia & Libraries: Building New Contributors]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 10:21, 1. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30317659 -->
== Vandalizmus ==
Dobrý deň! Tento človek '''~2026-20335-96''' čo uverejním to dá nasoäť ako to bolo aj keď dáva naspäť zastaralé informácie. Bol upozornený mnou i inými ľuďmi ale stále neprestáva. Mohli by ste to nejako vyriešiť? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:10, 3. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Safíček}} Dobrý deň. Odporúčam sa trochu schladiť a editovať rozvážnejšie. Informácie treba pridávať so zdrojmi, nie len tak trúsiť. Treba dávať pozor aj na formátovanie a formuláciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:23, 3. apríl 2026 (UTC)
::Tak ale štve ma, že aj pravdivé informácie mi odstráni. Ako napríklad nadchádzajúca udalosť MS v ľadovom hokeji a šup hneď to odstránil. Ja chcem tým ľuďom pomôcť nie ich zavádzať nepravdivými informáciami. Momentálne je na stránke Trenčín viac nepravdivých informácií ako pravdivých. Človek si s tým dá námahu celý mesiac som to robil a teraz príde nejaký anonym čo mi všetko začne mazať. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:26, 3. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Safíček}} Lepšie pomalšie a kvalitnejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Ako nehnevajte sa na mňa ale informácie boli kvalitné --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:34, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::{{Re|Safíček}} Nehnevám sa. Ako som už spomínal, treba uviesť aj zdroje, nielen info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:42, 3. apríl 2026 (UTC)
== Odstránenie ==
Ahoj, môžeš prosím odstrániť zo súťaže dva články, ktoré som potom presunul na iný názov, lebo tam stále figurujú? Ide o Türbe Bâlîho Efendiho a Bitka pri Acheloj (917). Sú tam teraz aj pod správnymi názvami. Ďakujem --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:13, 7. apríl 2026 (UTC)
:{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:57, 7. apríl 2026 (UTC)
::Díky moc. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:17, 7. apríl 2026 (UTC)
== [[Dahomejská ríša]] ==
Ahoj, akože nehnevaj sa, ale takto nie... Však tie vety nedávajú zmysel („''Štát bol tiež známy pod Dahome a Abomejský štát''”?!{{--}}to by mali byť v úvode zvýraznené alternatívne názvy). Sú tam jazykové chyby („źmiešanými“). Vôbec netuším, ako môže byť jeden priamy citát v úvodzovkách odcitovaný tromi, resp. dvomi referenciami. Úvod je úplne odfľáknutý, infobox nikde, obrázok nikde... A nie je to prvý článok tohto charakteru. Akože, o tomto má byť hon na Wikidays? Prosím, trochu viac snahy. Iní by dostali urgent...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 10:28, 26. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj. Súhlasím, preto som článok tak ako vždy skontroloval pri najbližšej možnej príležitosti a doplnil ho.
:Včera bola trocha výnimka, vo vlaku mi cestou z [[:meta:Wikimedia Europe/General Assembly/2026|celodenného meetingu]] fest blblo spojenie. Btw, tie alternatívne názvy je lepšie dávať do samostatnej kapitoly, nech nie je úvod presýtený.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:45, 26. apríl 2026 (UTC)
::Vďaka! Súhlasím, že alternatívne názvy môžu bývať v samostatnej kapitole, ale ak ide o 1{{--}}2 alternatívne názvy, tak ten úvod nezahlcujú až tak moc... Osobne sa mi naopak zdá nevhodné zakladať kapitolu (napr.) skrz jednej kratšej vety, keď by tá veta mohla byť (napr.) jedným odsekom v úvode... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 26. apríl 2026 (UTC)
:::Pravda, 1-2 alternatívne úvod ešte znesie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:16, 26. apríl 2026 (UTC)
== This Month in Education: April 2026 ==
<div class="plainlinks" lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English. Please help to translate in your language.
<div style="text-align: center;">
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:2.9em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;">This Month in Education</span>
<span style="font-weight:bold; color:#00A7E2; font-size:1.4em; font-family:'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif;"> Volume 15 • Issue 4 • April 2026</span>
<div style="border-top:1px solid #a2a9b1; border-bottom:1px solid #a2a9b1; padding:0.5em; font-size:larger; margin-bottom:0.2em">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026|Contents]] • [[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/April 2026/Headlines|Headlines]] • [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe]]</div>
<div style="color:white; font-size:1.8em; font-family:Montserrat; background:#92BFB1;">In This Issue</div></div>
<div style="text-align: left; column-count: 2; column-width: 35em;">
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update|Empowering Knowledge: Wikimedia MKD Education Update]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh|WikiScholar: A School-Level Initiative to Promote Free Knowledge in Bangladesh]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War|Wikipedia for School 2025–2026: A Competition That Continued Despite Frost, Power Outages, and War]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course|Wikimedia UK and Thoughtful delivery new media literacy teacher training course]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools|Wikimedia CR supporting SDG's in Czech schools]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia|University Students’ Mandatory Internships at Wikimedia Armenia]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania|Third year of collaboration with Aleksandër Xhuvani University in Elbasan, Albania]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan|Students Discover Open Source and Learn Wikipedia and Wikidata Skills for the First Time in Zarqa, Jordan]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria|Leveraging on Wikipedia as a tool for curbing Health Misinformation and Disinformation in Akwa Ibom and Rivers State, Nigeria]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites|Governance and Public Knowledge: Wikipedia as a Learning Tool in Sustainability Education through UNESCO Designated Sites]]
* [[m:Special:MyLanguage/Education/News/April 2026/A month full of encounters with students in Brazil|A month full of encounters with students in Brazil]]
</div>
<div style="margin-top:10px; text-align: center; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[m:Special:MyLanguage/Education/Newsletter/About|About ''This Month in Education'']] · [[m:Global message delivery/Targets/This Month in Education|Subscribe/Unsubscribe]] · [[m:Special:MyLanguage/MassMessage|Global message delivery]] · For the team: [[:m:User:ZI Jony|ZI Jony]] 16:01, 27. apríl 2026 (UTC)</div>
</div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:ZI Jony@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/This_Month_in_Education&oldid=30406002 -->
== You may be an eligible candidate for the U4C election ==
<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr">
Greetings,
The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.
This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.
The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.
In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div>
<!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 -->
== Korektnosť článku ==
Dobrý deň! Môžem sa opýtať či môj článok spĺňa všetky požiadavky a pravidlá Wikipédie a je vhodný na zverejnenie?@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:54, 4. máj 2026 (UTC)
:Pardón tu prikladám odkaz [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:57, 4. máj 2026 (UTC)
::{{Re|Safíček}} Nie, chýbajú zdroje, kategórie, správne formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:00, 4. máj 2026 (UTC)
:::Ale zdroje sú --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::Aj formátovanie je podľa môjho názoru správne. Ak by ste mohli uviesť konkrétny príklad. Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:03, 4. máj 2026 (UTC)
:::Upravil som [[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 4. máj 2026 (UTC)
== Gianluigi Buffon ==
Ahoj, UU som dala na jeho aktuálne úpravy, a tie teda sú na urgent. Zmazal aj biografické údaje v úvode. Včera som opravovala takmer všetky jeho nové, alebo ním rozširované články. Dookola tie isté veci - chýbajúci DEFAULTSORT, červené kategórie lebo ich zle napísal, duplicitne uvedené kategórie, ... O štýle ani nehovorím. Nie je tu prvý deň, ani rok... --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:20, 5. máj 2026 (UTC)
:{{Re|Lalina}} Ahoj. Nerozporujem. Ale UU dávame na novovzniknuté články. Tiež vnímam potrebu šablóny podobné prípady, ale zatiaľ takú nemáme.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 12:36, 5. máj 2026 (UTC)
== Hlasovacie právo ==
Dobrý deň! Ak sa môžem spýtať kedy budem mať hlasovacie právo? Ďakujem @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:03, 9. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:05, 9. máj 2026 (UTC)
::Mne sa zdá, že už mám či? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:07, 9. máj 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Vyzerá, že hej... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
::::Konečne :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:13, 9. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Tak 200 úprav prekonaných je ale nie v hlavnom menom priestore = hlasovacie právo nadobudnuté teda nie je, ostatné podmienky splnené sú. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC)
== Na wiki prechyľujeme ==
V stránke [[Nathalie Bayová]] sa prechyľuje, ako francúzska stránka dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:22, 14. máj 2026 (UTC)
:Odporúčam pozrieť sa na tie úpravy pozornejšie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:24, 14. máj 2026 (UTC)
::Neprechýlené meno je samozrejme, na to netreba francúzsky zdroj, ani na iné mená v originálnom jazyku nepridávame zdroje. A znova, ako francúzsky zdroj dokazuje písanie mena v slovenčine? --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:29, 14. máj 2026 (UTC)
:::Francúzske (zahraničné, neslovenské) zdroje dokladajúce tvar bez ová som odstránil... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:39, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď sa chceš hrať s novinovými odkazmi, tak som tam pridal ďalšie ktoré dokazujú tvar s - ová. Ale je to zbytočne preplácané, lebo na wikipédii sa aj tak prechyľuje bez výnimky. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:42, 14. máj 2026 (UTC)
::::Keď treba sú aj noviny vh? Inokedy proti nim brojíš o 106. Dôležitejšia je odborná literatúra, ale tá ti momentálne nevyhovuje, však?
::::Neprechýlené meno je samozrejmé to máš 100% pravdu. Dokazovať treba odchýlku od pôvodného mena, čiže prechýlenie. Ak sa takéto meno zmieňuje, môže sa použiť ako sekundárne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:51, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Prechýlenie v slovenčine je samozrejmosť, to netreba nijako dokazovať, stačí spomenúť ''Pravidlá slovenského pravopisu'', ďalej sa nie je o čom baviť. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:54, 14. máj 2026 (UTC)
:::::: Presne tie, čo umožňujú neprechyľovať. Prechýlený tvar je nutné dokázať, inak ide o [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastný výskum]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:57, 14. máj 2026 (UTC)
::::::: Prechýlený tvar netreba nijako dokazovať, určujú ho ''Pravidlá slovenského pravopisu''. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:00, 14. máj 2026 (UTC)
q0kzahljr8udlomf7ifsedwtjyzxe5n
Stargate Universe
0
283927
8214018
8148868
2026-05-15T05:20:29Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 7 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214018
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
{{Infobox
|zahlavie = Stargate Universe
|stylzahlavia = background:#ccf;
|obrazok = [[Súbor:SGUTVlogo.jpg|250px]]
|stylObrazka =
|komentar = Logo Stargate Universe
|stylKomentara =
|stylHlavicky = background:#ccf;
|stylPopisu =
|stylDat =
|hlavicka1 = Všeobecné informácie
|popis1 =
|data1 =
|hlavicka2 =
|popis2 = Formát
|data2 = [[sci-fi]], [[dráma]]
|hlavicka3 =
|popis3 = Vytvoril
|data3 = [[Brad Wright]]<br />[[Robert C. Cooper]]
|hlavicka4 =
|popis4 = Obsadenie
|data4 = [[Robert Carlyle]]<br />[[Justin Louis]]<br />[[David Blue (actor)|David Blue]]<br />[[Brian J. Smith]]<br />[[Jamil Walker Smith]]<br />[[Alaina Huffman]]<br />[[Elyse Levesque]]<br />[[Ming-Na]]
|hlavicka5 =
|popis5 = Hudba
|data5 = [[Joel Goldsmith]]
|hlavicka6 =
|popis6 = Krajina pôvodu
|data6 = {{CAN}} [[Kanada]]<br />{{USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|hlavicka7 =
|popis7 = Počet Epizód
|data7 = [[Stargate Universe#Epizódy|Zoznam Epizód]]
|hlavicka8 = Produkcia
|popis8 =
|data8 =
|hlavicka9 =
|popis9 = Výkonný producent
|data9 = Brad Wright<br />Robert C. Cooper<br />[[Carl Binder]]
|hlavicka10 =
|popis10 = Dĺžka epizódy
|data10 = približne 43 min.
|hlavicka11 = Vysielanie
|popis11 =
|data11 =
|hlavicka12 =
|popis12 = Materská televízia
|data12 = [[Syfy]]
|hlavicka13 =
|popis13 = Dátum odvysielania
|data13 = [[2. október]] [[2009]]
|hlavicka14 = Postupnosť
|popis14 =
|data14 =
|hlavicka15 =
|popis15 = Predchádzajúce
|data15 = ''[[Stargate SG-1]]''
|hlavicka16 =
|popis16 = Súvisiace
|data16 = ''[[Stargate Atlantis]]''
|hlavicka17 = Odkazy
|popis17 =
|data17 =
|hlavicka18 =
|popis18 = Stránka výrobcu
|data18 = [http://stargate.mgm.com/view/series/3/index.html Oficiálna stránka MGM]
|hlavicka19 =
|popis19 = Slovenská fan stránka
|data19 = [http://www.stargate.scifi-guide.net/ SG fan stránka]
}}
'''Stargate Universe''' (skrátene '''SGU''')<ref name=jm_090116/> je dramatický sci-fi seriál, ktorý je časťou [[Stargate|sveta Stargate]]. Série dostali zelenú 22. Augusta 2008 vo forme dvoj alebo troj-hodinového pilotného filmu a následných pravidelných týždenných premiér epizód na [[Syfy]] (predtým SciFi Channel) v USA v októbri 2009. [[Sky1]] bude vysielať série vo Veľkej Británii a Írsku na jeseň 2009. [[Brad Wright]], [[Robert C. Cooper]] a [[Carl Binde]]r predstavujú výkonných producentov a spisovateľov. Stargate Universe sa začalo natáčať 18. februára 2009.
Stargate Universe sleduje dobrodružstvá súčasného medzinárodného výskumného tímu, ktorý sa nachádza na palube [[Antik (Stargate)|Antickej]] vesmírnej lode Destiny. Prenesení na loď Destiny vo vzdialenom kúte vesmíru, bez možnosti návratu na zem, sú členovia tímu nútení zostať na plavidle a starať sa sami o seba.
Hlavné obsadenie:
* [[Robert Carlyle]] ako Dr. Nicholas Rush,
* [[Justin Louis]] ako plukovník Everett Young,
* [[David Blue]] ako Eli Wallace,
* [[Brian J. Smith]] ako poručík Matthew Scott,
* [[Jamil Walker Smith]] ako veliaci seržant Ronald Greer,
* [[Alaina Huffman]] ako poručík Tamara Johansen,
* [[Elyse Levesque]] ako Chloe Armstrong.
== Dej ==
''Stargate Universe'' sa má odohrávať na [[Antik (Stargate)|Antickej]] lodi ''Destiny'', ktorá bola súčasťou antického experimentu rozmiestniť [[Hviezdna brána (zariadenie)|hviezdne brány]] po galaxiách pred miliónmi rokov. Najskôr bola poslaná prvá loď, ktorá mala rozmiestňovať hviezdne brány po galaxiách. Loď Destiny ju mala nasledovať, ale bola vopred naprogramovaná preskúmať tieto galaxie, pretože Antikovia sa na loď plánovali vrátiť, čo sa nestalo, pretože sa sústredili na povznesenie. Ak sa chcete dostať na túto loď, adresa brány sa musí skladať z deviatich chevronov, ktoré neboli zatial v seriáli Hviezdna brána použité.<ref name="odhalenie">{{cite web |author=Sumner, Darren & Read, David |url=http://www.gateworld.net/news/2008/04/istargate_universei_revealed.shtml |title=''Stargate Universe'' Odhalené! |publisher=''GateWorld'' |date=April 5, 2008 |accessdate=2008-04-05}}</ref>
Séria začína, keď tím vedcov a vojakov zo Zeme prejde Hviezdnou bránou na loď '''Destiny''' po tom, ako je základňa '''Icarus''' napadnutá.<ref name="Carlyle hviezda v Stargate show">{{cite web |author= |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/7785467.stm |title=Carlyle hviezda v Stargate show |publisher= [[BBC News]] |date=December 16, 2008 |accessdate=2008-12-16}}</ref> Nemajú možnosť ovládať loď a ani na Zem sa nemôžu vrátiť, ale môžu použiť Hviezdnu bránu, aby navštívili iné planéty, keď je loď '''Destiny''' v dosahu ďalšej Hviezdnej brány a zastaví sa na krátky čas.<ref name=gw_expanding/> Podpora života vrátane zásoby vzduchu sú tiež ich prvoradé problémy.<ref name=sw_carlyle/> V pilotnom dieli budú hneď tri úmrtia a taktiež jedna samovražda v šiestej epizóde.<ref name=carlyledark>{{cite web |last=Woerner |first=Meredith |url=http://io9.com/5171520/carlyle-reveals-why-this-is-the-darkest-stargate |title=Carlyle Odhalil, Prečo Je To Najtemnejšia Hviezdna brána |publisher=[[io9]] |date=March 17, 2009 |accessdate=2009-03-17 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20151107025139/http://io9.com/5171520/carlyle-reveals-why-this-is-the-darkest-stargate |archivedate=2015-11-07 }}</ref>
Stargate Universe je napísaná na oslovenie ako aj skalných fanúšikov tak aj nováčikov. Je pevne zakorenená v Stargate mytológii a<ref name=gw_expanding/> preto tam sú známe motívy seriálu Hviezdna brána z dobrodružstvami a objavovaním.<ref name=gw_expanding/> Príbeh sa bude najviac sústreďovať na ľudí na palube lodi. SGU bude viac serializované ako jeho predchodcovia, ale autori sa pokúsia vyriešiť príbeh niektorej postavy v jednej epizóde. Priemysel opisuje show slovami "temné a popudlivé".<ref name=gw_expanding/> Zvýšená dramatičnosť bude stále v rovnováhe s humorom, aby sa predošlo okázalosti. Rozdiel medzi dobrom a zlom nebude až tak jasný, keď sa bude loď osídlovať nespoľahlivými a nepripravenými postavami, ktoré nemali predpoklady ísť sem.<ref name=gw_expanding/> Podľa Brada Wrighta show bude "dúfajme odhaľovať skutočného nepriateľa a vyhneme sa takým ktorí majú tupý výraz a hovoria po Anglicky". Sú tam nepriatelia ale nie iba jedna dominantná rasa ako to bolo v SG-1 a SG Atlantis.<ref name=gw_expanding>{{cite web |last=Sumner |first=Darren |url=http://www.gateworld.net/interviews/an_expanding_universe.shtml |title=Rozširujúci sa Universe – GateWorld rozhovor s Bradom Wrightom & Robertom Cooperom |publisher=[[GateWorld]] |date=April 2009 |accessdate=2009-04-22}}</ref><ref name=jm_090102>{{cite web |author=[[Joseph Mallozzi|Mallozzi, Joseph]] a [[Brad Wright|Wright, Brad]] |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2009/01/02/january-2-2009-brad-wright-answers-your-questions/ |title=January 2, 2009: Brad Wright Vám Odpovie na Otázky |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=January 2, 2009 |accessdate=2009-01-03}}</ref>
== Obsadenie ==
=== Hlavné obsadenie ===
* '''[[Robert Carlyle]]''' ako '''Dr. Nicholas Rush''' – "Lodný briliantný [[machiavelistický]] vedec"<ref name=jm_081215/> ktorého producent [[Joseph Mallozzi]] spomenul ako prvého na svojom Blogu v polovici Novembra 2008 ako Dr. Davida Rusha. Posádka lode verí že Rush prichádza o rozum, ale robí to z nejakého dôvodu.<ref name=carlyledark/> Mallozzi zverejňuje správy o obsadení v polovici Decembra 2008<ref name=hollywood_carlyle>{{cite web |last=Andreeva |first=Nellie |url=http://www.hollywoodreporter.com/hr/content_display/television/news/e3ia42e757920d927798a19726f013538af |title=Robert Carlyle je ďalší z vodcov 'Stargate' |publisher=[[The Hollywood Reporter]] |date=December 15, 2008 |accessdate=2008-12-15}}</ref> že Rush "nie je vodca neplánovanej expedície. Táto pocta pripadá Plukovníkovi Everett Young. Zatiaľ. Ale veľa vecí sa môže zmeniť na palube lodi, ktorej posádka je veľmi kontrastná skupina s veľmi odlišnými názormi na priebeh programu...".<ref name=jm_081215>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2008/12/15/december-15-2008-robert-carlyle-onboard-earl-carl-binder-scaramungous-and-my-booziest-post-ever/ |title=December 15, 2008: Robert Carlyle na Palube, Earl Carl zviazaný Scaramungou, a môj Najalkoholickejší príspevok ako nikdy predtím! |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=December 15, 2008 |accessdate=2008-12-16}}</ref> Rush je jediná potvrdená postava<ref name=jm_090102/> ktorá nebola zahrnutá do pôvodného členenia obsadenia. Rok predtým ako išiel hrať, škótsky herec Robert Carlyle chcel vyskúšať niečo nové vo svojej kariére a priblížil sa k televíznym spoločnostiam v Los Angeles. Ponúkli mu niekoľko dielov, ale ''Stargate Universe'' sa naňho najviac odvolávala ako "dráma odohrávajúca sa vo vesmíre, v minulosti to bolo niečo čo by bolo nepatrne mimo žánru..<ref name=ign_carlyle>{{cite web |last=Collura |first=Scott |url=http://uk.tv.ign.com/articles/965/965004p1.html |title=Exkluzívne: Carlyle Diskutuje o Stargate – Trainspotting, 28 Weeks Later thespian is in the Universe. |publisher=IGN |date=March 20, 2009 |accessdate=2009-03-21 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090322141416/http://uk.tv.ign.com/articles/965/965004p1.html |archivedate=2009-03-22 }}</ref> Bol si vedomý úspechu ''Stargate'' a videli "dosť veľa častí ''SG-1'', a tieš pár častí '' SG Atlantis''".<ref name=sw_carlyle>{{cite web |last=Spelling |first=Ian |url=http://scifiwire.com/2009/03/stargate-universes-robert.php |title=Stargate Universe: Robert Carlyle odhalil nové detaily epizód |publisher=scifiwire.com |date=March 18, 2009 |accessdate=2009-03-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100209081756/http://scifiwire.com/2009/03/stargate-universes-robert.php |archivedate=2010-02-09 }}</ref> Carlyle prijal túto úlohu pretože Wright a Cooper ho vzali do drámy a on je poctený viac ako pripravený hrať túto postavu veľa rokov.<ref name=sw_carlyle/> Podľa Roberta C. Coopera, Carlyle si zachová svoj škótsky prízvuk aj pri hraní svojej roly.<ref>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2009/02/01/february-1-2009-dogs-mailbag-and-nfl-i-renounce-thee/ |title=February 1, 2009: Psi, Vrecia mailov, a NFL — Vzdávam sa! |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=February 1, 2009 |accessdate=2009-02-02}}</ref>
* '''[[Justin Louis]]''' ako '''Everett Young''' – V pôvodnom rozdelení postáv je opísaný ako "krásny, schopný, bývalý vedúci SG tímov". Ako 40-ročný získal hodnosť Plukovníka. On je "ako [[Jack O’Neill]] pred 10 rokmi", no teraz je ešte ostrejší. Na začiatku SGU to je 2 roky ženatý kapitán, ktorý dočasne velí tajnej mimozemskej základni.
[[Súbor:David-blue2.jpg|thumb|David Blue stvárňuje Eliho Wallacea]]
* '''[[David Blue (actor)|David Blue]]''' ako '''Eli Wallace''' – Nazývaný Eli Hitchcock počas kastingu, Eli Wallace je ako dvadsať ročný „úplný lajdák“ a „úplný génius“ v matematike, počítačov a ďalších odboroch. Je to sociálny vydedenec s trpkým zmyslom pre humor, a nemá dôveru vo svoju inteligenciu. Rozdelenie postáv ho porovnáva k Mattovi Damonovi, ktorý hral vo filme ''[[Dobrý Will Hunting]]'' a kúskom [[Jack Black|Jacka Blacka]] zároveň.". V seriáli bude hlavným zdrojom komických úľav.<ref name=carlyledark/>
* '''[[Brian J. Smith]]''' ako '''Matthew Scott''' – Kvalifikovaný a dobre vyškolený člen SGC, ktorý už v dvadsiatke získal hodnosť Poručíka, Je "mentálne nepripravený pre naliehavosť situácie" odohrávajúcej sa na lodi. Nazýval sa Jared Nash pri základnom rozdelení postáv.. Predtým ako začal hrať v SGU, Brian J. Smith rok a pol pracoval ako herec na scéne v New Yorku a videl pár ''Stargate'' epizód. Smith nahral svoj konkurz na ''Stargate Universe'' a bol pozvaný na obrazovú skúšku do Los Angeles. To že bude hrať sa dozvedel pár dní po skúške.<ref name=gw_face>{{cite web |last=Read |first=David |url=http://www.gateworld.net/interviews/future_face.shtml |title=Future Face – GateWorld rozhovor s Brianom J. Smithom |publisher=[[GateWorld]] |month=January |year=2009 |accessdate=2009-02-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090203175534/http://gateworld.net/interviews/future_face.shtml |archivedate=2009-02-03 }}</ref>
* '''[[Jamil Walker Smith]]''' ako '''Ronald Greer''' – V prvých dokumentoch o obsadení ho nazývali Ron "Psycho" Stasiak, Ronald Greer je "veľký, tichý, silný" 20 ročný Mariňák s temnou minulosťou, ktorý neovláda svoj temperament v nebojových situáciách. Rozdelenie postáv ho prirovnáva k "húkaniu" Erica Bana vo filme '' [[Čierny jastrab zostrelený]] ''. Má hodnosť Veliaceho Seržanta.<ref name=press_release_full_cast>{{cite web |url=http://scifiwire.com/2009/02/lou-diamond-phillips-ming-na-join-stargate-universe-cast.php |title=Lou Diamond Phillips, Ming-Na sa pripojili k obsadeniu Stargate Universe |publisher=scifiwire.com |date=February 25, 2009 |accessdate=2009-02-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100130105940/http://scifiwire.com/2009/02/lou-diamond-phillips-ming-na-join-stargate-universe-cast.php |archivedate=2010-01-30 }}</ref>
* '''[[Elyse Levesque]]''' ako '''Chloe Armstrong'''<ref name=press_release_full_cast/> – Je "ohromujúca a sexy" dcéra amerického senátora, keď mala okolo 20 rokov. Prechádza ťažkou skúškou "po tragickej smrti otca a faktu, že sú uväznení na vesmírnej lodi. Jej otec (ktorého hrá [[Christopher McDonald]])<ref name=jm_090225/> mal politický dohľad nad projektom zadania 9 chevrona na Hviezdnej bráne.<ref name=gw_walker>{{cite web |last=Sumner |first=Darren |url=http://www.gateworld.net/news/2009/01/new-sgu-character-breakdowns-senator-walker-and-ioa-rep/ |title=Nové SGU postavy: Senátor Walker a I.O.A. rep |publisher=[[GateWorld]] |date=January 9, 2009 |accessdate=2009-01-10 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20171107112459/https://www.gateworld.net/news/2009/01/new-sgu-character-breakdowns-senator-walker-and-ioa-rep/ |archivedate=2017-11-07 }}</ref> Predtým ako jej dali producenti konečné meno, bola pomenovaná ako Chloe Carpenter. a Chloe Walker.<ref name=gw_walker/> Levesquehovej "nádherný rozlišujúci konkurz" presvedčil producentov aby ju vzali, potom čo ju opísali, že má "impozantný rozsah v dvoch veľmi odlišných a náročných scénach".<ref name=jm_090225/>
* '''[[Alaina Huffman]]''' ako '''Tamara Johansen'''<ref name=press_release_full_cast/> – Nazývaná ako Tamara Jon pri rozdelení postáv, ona je [[SGC (Stargate)|SGC]] poľný medik už ako 20 ročná a má aj nejaké skúsenosti mimo zeme. Má skromné zázemie no napriek tomu je "krásna, silná, múdra, schopná." Na začiatku seriálu je ohromená tým že na palube lodi je nedostatok znalostí, skúseností, liekov a zásob. Má hodnosť poručíka.<ref name=press_release_full_cast/> Mallozzi považoval Huffmanovej konkurz v Decembri 2008 "za tak dobrý, úplne úprimne", že keby sme ju nevzali tak by sme boli šialení.<ref name=jm_090225>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2009/02/25/february-25-2009-finally-that-cast-announcement/ |title=February 25, 2009: Konečne, Oznámenie o obsadení!
|publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=February 25, 2009 |accessdate=2009-02-26}}</ref>
[[Súbor:Ming-Na 3.jpg|thumb|[[Ming-Na]] ako Camille Wray]]
* '''[[Ming-Na]]''' ako '''Camille Wray'''<ref name=press_release_full_cast/> – [[IOA (Stargate)|IOA]] účtovník, ktorý je člen IOA z najvyššou hodnosťou spomedzi tých čo stroskotali na lodi.<ref name=gw_walker/> Wray bola prvýkrát uvedená na Mallozziho blogu koncom Novembra 2008,<ref name=jm_081120>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2008/11/20/november-20-2008-tokyo-travel-spinning-stargate-universe-day-8-and-the-mailbag/ |title=November 20, 2008: Cesta z Tokya, Prináša Stargate: Universe Deň #8, a vrece plné mailov. |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=November 20, 2008 |accessdate=2008-11-21}}</ref> a bola považovaná za potenciálne sa opakujúca postava.<ref name=gw_walker/> Objaví sa aspoň v pilotnom diely, v dieli "Earth (Zem)" a dvoj-časťovej epizóde v strede série.<ref name=jm_090225/><ref name=gw_walker/><ref name=gw_earth>{{cite news |url=http://www.gateworld.net/news/2009/03/new-details-on-sgus-earth/ |title=Nové detaily o SGU dieli ‘Earth (Zem)’ |first=Darren |last=Sumner |date=March 17, 2009 |publisher=GateWorld |accessdate=2009-03-17 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090925025146/http://www.gateworld.net/news/2009/03/new-details-on-sgus-earth/ |date=2009-09-25 }}</ref> Ona je prvá homosexuálna postava v ''Stargate Universe'' Jej dlhoročná priateľka, Sharon, sa vráti späť na zem a objaví sa v dieli "Life (Život)" v prípade opakovanej roly.<ref name="gw090420">{{cite web |last=Sumner |first=Darren |url=http://www.gateworld.net/news/2009/04/cooper-sgu-has-gay-characters/ |title=Cooper: SGU má homosexuálne postavy |publisher=[[GateWorld]] |date=April 20, 2009 |accessdate=2009-04-20 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160412220128/http://www.gateworld.net/news/2009/04/cooper-sgu-has-gay-characters/ |archivedate=2016-04-12 }}</ref> Mallozzi si myslí jej že postava ma veľký potenciál dostať sa pod kožu mladých a získať si ich. Buď si jej typ postavy zamilujete, alebo ju budete nenávidieť. To dokáže, či budete pravidelne pozerať série a niektorí diváci tiež.<ref name=jm_081214>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2008/12/14/december-14-2008-sleep-glorious-sleep-and-the-search-for-the-next-big-stargate-fan-favorite/ |title=December 14, 2008: Spať! Víťazne spať! A hľadať ďalších nových Stargate: Favoritov! |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=December 14, 2008 |accessdate=2008-12-16}}</ref> Kým Ming-Na dostala potvrdenie že si zahrá v ''SGU'' podľa póvodného znenia, ale pretože sa potenciálne opakovala v pilotnom dieli, tak sa stala hlavnou postavou.<ref name=gw_walker/><ref>{{cite web |author= |url=http://scifiwire.com/2009/04/stargate-universes-ming-n.php |title=''Stargate Universe''s Ming-Na bude hrať prvú homosexuálnu postavu v dejinách SG |work=Sci Fi Wire |date=March, 2009 |accessdate=2009-06-01 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090525000524/http://scifiwire.com/2009/04/stargate-universes-ming-n.php |archivedate=2009-05-25 }}</ref>
* '''[[Lou Diamond Phillips]]''' as '''Colonel Telford'''<ref name=press_release_full_cast/> – Hrdý a "tvrdohlavo veriaci" vojak, ktorý je celý svoj život v armáde a má hodnosť Plukovníka.<ref>{{cite web |author=Nix |url=http://www.scificool.com/stargate-univese-official-description-and-cast-breakdown/ |title=''Stargate Univese'' Oficiálny popis a obsadenie |work=Sci Fi Cool |date=March 23, 2009 |accessdate=2009-06-01}}</ref> Jeho nadriadení ho veľmi oceňujú a preto je zvolený za vodcu expedície.<ref name=press_release_full_cast/> Stav obsadennia Loua Diamonda ako stáleho alebo často sa objavujúceho ''SGU'' herca je nejasný. Phillips bol zmienený v tlačovej správe spolu s hlavným obsadením vo Februári 2009.<ref name=press_release_full_cast/> Lou Diamond Phillips hral hlavnú rolu v muzikáli na scéne v máji 2009.<ref>{{cite web |last=Gans |first=Andrew |url=http://www.playbill.com/news/article/128515.html |title=Lou Diamond Phillips hviezda v York Theatre Company čítanie Dillingera: Public Enemy Number One.|publisher=''[[Playbill]]'' |date=April 22, 2009 |accessdate=2009-05-06}}</ref> a účinkoval v súťaži '''Som Celebrita...Dostaň Ma Odtiaľto!''' v Júni 2009,<ref>{{cite news |url=http://www.upi.com/Entertainment_News/2009/06/25/UPI-NewsTrack-Entertainment-News/UPI-21671245952800/ |title=Phillips vyhral 'Som Celebrita' |publisher=[[United Press International]] |date=June 25, 2009 | accessdate=2009-07-04}}</ref> obidve show zohrali miesto pri období natáčania ''SGU''.<ref>{{cite news |url=http://stargate.mgm.com/view/news/29/index.html |title=Odhalenie - 4 Ďalší členovia SGU! |publisher=[[Metro-Goldwyn-Mayer]] |date=February 25, 2009 |accessdate=2009-07-08 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160303202038/http://stargate.mgm.com/view/news/29/index.html |date=2016-03-03 }}</ref>
=== Hosťujúce hviezdy ===
Už od začiatku Robert C. Cooper vylúčil trvalé obsadenie dobre-známych postáv z predchádzajúcich ''SG'' sérií, aj keď je pravde že tam bude pri premiére veľa známych tvárí a v ďalších epizódach. [[Michael Shanks]] ([[Daniel Jackson (Stargate)|Daniel Jackson]]) a [[Gary Jones (actor)|Gary Jones]] ([[Walter Harriman (Stargate)|Walter Harriman]]) si zahrajú v pilotnej epizóde.<ref name=gw_anderson/> [[Amanda Tapping]] bude reprezentovať úlohu [[Samantha Carter|Samanty Cartrovej]].<ref name=janelle>{{cite web |url=http://www.nbcumv.com/release_detail.nbc/scifi-20090415000000-richarddeananderso.html |title=Richard Dean Anderson, Christopher McDonald a Grammy nominovaný na nahrávanie, Janelle Monáe ako hosťujúca hviezda v pôvodnej Sci-Fi sérii 'SGU: Stargate Universe'. |publisher=NBC Universal |date=April 15, 2009 |accessdate=2009-04-16 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Richard Dean Anderson]] ([[Jack O’Neill]]) sa objavi vo viacerých ''SGU'' epizódach vrátane pilotnej epizódy a epizódy "Earth (Zem)".<ref name=gw_anderson>{{cite web |last=Sumner |first=Darren |url=http://www.gateworld.net/news/2009/04/richard-dean-anderson-will-be-on-stargate-universe/ |title=Richard Dean Anderson bude v Stargate Universe |publisher=[[GateWorld]] |date=April 2, 2009 |accessdate=2009-04-03 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110812001529/http://www.gateworld.net/news/2009/04/richard-dean-anderson-will-be-on-stargate-universe/ |archivedate=2011-08-12 }}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.gateworld.net/news/2009/04/shanks-helps-kick-off-universe/ |title=Shanks pomáha naštartovať Universe |first=Darren |last=Sumner |date=April 6, 2009 |accessdate=April 6, 2009 |publisher=GateWorld }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090612062935/http://www.gateworld.net/news/2009/04/shanks-helps-kick-off-universe/ |date=2009-06-12 }}</ref> Brad Wright povedal že [[Robert Picardo]] ([[Richard Woolsey]]), ktorý deklaroval záujem o objavení sa čoskoro v show.<ref>{{cite web |last=Dilworth Jr. |first=Joseph |url=http://popculturezoo.com/archives/1746 |title=Vypíname 'Bránu: 'Stargate Atlantis' Koniec jej 5 ročného vysielania! |publisher=popculturezoo.com |date=January 8, 2009 |accessdate=2009-01-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20091016055254/http://popculturezoo.com/archives/1746 |archivedate=2009-10-16 }}</ref> [[Ona Grauer]], ktorá si zahrala antičku [[Ayiana]] v ''SG-1'' a ''SG Atlantis'', sa čoskoro objavi v ''SG Universe'' epizódach.<ref name=jm_090225-2>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2009/02/25/february-25-2009-finally-that-cast-announcement/ |title=February 25, 2009: Konečne, Oznámenie obsadenia! |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=February 25, 2009 |accessdate=2009-02-26}}</ref>
[[Christopher McDonald]] Na [[Grammy]] nominovaná speváčka [[Janelle Monáe]] bude hrať sama seba s odspievaním piesne "Sincerely (S pozdravom)" z jej albumu ''[[Metropolis (Janelle Monáe album)|Metropolis]]'' v epizóde "Earth (Zem)".<ref name=janelle/> [[Carlo Rota]] bude hrať Carla Stroma, vodcu [[International Oversight Advisory|International Oversight Advisory (IOA)]].<ref>{{cite web |last=Andreeva |first=Nellie |url=http://www.reuters.com/article/televisionNews/idUSTRE53E1OO20090415 |title="Stargate Universe" priberá hosťujúce hviezdy|publisher=[[Reuters]] |date=April 15, 2009 |accessdate=2009-05-01}}</ref> [[Reiko Aylesworth]] bude hrať Sharon dlhoročnú partnerku postavy Ming-Na (Camille Wray). Aylesworth sa prvý raz objaví v epizóde číslo 9, "Life (Život)" a bude hrať aj viackrát.<ref>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2009/06/12/june-12-2009-my-four-dads-cracking-casting-star-runners-and-mailbag/ |title=June 12, 2009: Moji 4 otcovia, crackovanie kastingu, Hviezdny bežci a vrece plné majlov. |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=June 12, 2009 |accessdate=2009-05-01}}</ref>
== Epizódy ==
Stargate Universe bude mať samostatné epizódy a multi-epizódy, ale bude mať viac celosériových dejov a charakterových čŕt tiahnucich sa každou epizódou tak ako ostatné Stargate série.<ref name=jm_090116>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2009/01/16/january-16-2009-link-issues-book-discussion-internet-news-and-the-mailbag/ |title=January 16, 2009: Odkazy, Diskusie, Internetové novinky, a vrece mailov |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=January 16, 2009 |accessdate=2009-01-17}}</ref> Brad Wright dúfa že SGU bude mať aspoň tri alebo aj viac sérií.<ref name=jm_090102/> Prvá séria sa má skladať z 20-tich epizód. Brad Wright a Robert C. Cooper napísali troj-časťovú uvádzaciu sériu pilotného diela nazvaného "Air (Vzduch)", ktorý mal byť pôvodne iba dvoj-časťový. Podľa Josepha Mallozziho, "aj keď je fakticky troj-časťový, príbeh z hľadiska prvých dvoch častí môže (a pravdepodobne bude) slúžiť ako premiéra"<ref name=jm_081217>{{cite web |last=Mallozzi |first=Joseph |authorlink=Joseph Mallozzi |url=http://josephmallozzi.wordpress.com/2008/12/17/december-17-2008-yes-i-think-ill-have-the-everything/ |title=December 17, 2008: Áno, Ja si myslím že budem mať všetko. |publisher=josephmallozzi.wordpress.com |date=December 17, 2008 |accessdate=2008-12-18}}</ref> Prvá polovica prvej sezóny Stargate Universe sa očakáva v premiére na americkom Syfy Channeli v októbri 2009 <ref>{{cite web |last=Sumner |first=Darren |url=http://www.gateworld.net/news/2009/02/lou-diamond-phillips-cast-on-stargate-universe/ |title=Lou Diamond Phillips hrá v Stargate Universe |publisher=[[GateWorld]] |date=February 24, 2009 |accessdate=2009-05-06 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090430091141/http://www.gateworld.net/news/2009/02/lou-diamond-phillips-cast-on-stargate-universe/ |archivedate=2009-04-30 }}</ref>, zatiaľ čo druhá polovica prvej sezóny sa má uvolniť až v priebehu druhého štvrťroku 2010.<ref>{{cite news |url=http://www.gateworld.net/news/2009/05/sgu-sets-fire-to-a-2-parter/ |title=SGU diel 'Fire (Oheň)' sa rozdelil na 2 časti |first=Darren |last=Sumner |date=May 29, 2009 |accessdate=May 29, 2009 |publisher=[[GateWorld]] }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090530220719/http://www.gateworld.net/news/2009/05/sgu-sets-fire-to-a-2-parter/ |date=2009-05-30 }}</ref> Britská televízia Sky1 získala exkluzívne zdarma základné práva na Britský Stargate Universe a začne ho vysielať na jeseň 2009 tiež.<ref>{{cite web |last=Clarke |first=Steve |url=http://www.variety.com/article/VR1118002141.html?categoryid=14&cs=1&nid=2562 |title=BSkyB bude mať MGM's 'Stargate' |date=April 5, 2009 |accessdate=2009-04-06}}</ref> Bude to taktiež vysielané na televízii SPACE v Kanade.<ref name="gw090420"/>
{| class="wikitable"
|-
! style="background:#2a52be; color:white;"|#
!! style="background:#2a52be; color:white;"|#
!! style="background:#2a52be; color:white;"|Názov
!! style="background:#2a52be; color:white;"|Napísal
!! style="background:#2a52be; color:white;"|Režíruje
!! style="background:#2a52be; color:white;"|Dátum vydania
|-
!|1
!!|101
!!|Air (Part 1)
!!|[[Robert C. Cooper]] & [[Brad Wright]]
!!|[[Andy Mikita]]
!!|2.10.2009
|-
!|2
!!|102
!!|Air (Part 2)
!!|[[Robert C. Cooper]] & [[Brad Wright]]
!!|[[Andy Mikita]]
!!|2.10.2009
|-
! |3
!! |103
!! |Air (Part 3)
!! |[[Robert C. Cooper]] & [[Brad Wright]]
!! |[[Andy Mikita]]
!! |9.10.2009
|-
! |4
!! |104
!! |Darkness (Part 1)
!! |[[Brad Wright]]
!! |[[Peter DeLuise]]
!! |16.10.2009
|-
! |5
!! |105
!! |Light (Part 2)
!! |[[Brad Wright]]
!! |[[Peter DeLuise]]
!! |23.10.2009
|-
! |6
!! |106
!! |Water
!! |[[Carl Binder]]
!! |[[Will Waring]]
!! |30.10.2009
|-
! |7
!! |107
!! |Earth
!! |[[Martin Gero]]
!! |[[Ernest Dickerson]]
!! |6.11.2009
|-
! |8
!! |108
!! |Time
!! |[[Robert C. Cooper]]
!! |[[Robert C. Cooper]]
!! |13.11.2009
|-
! |9
!! |109
!! |Life
!! |[[Carl Binder]]
!! |[[Alex Chapple]]
!! |20.11.2009
|-
! |10
!! |110
!! |Justice
!! |[[Alan McCullough]]
!! |[[Will Waring]]
!! |4.12.2009
|-
! |11
!! |111
!! |Space (Part 1)
!! |[[Joseph Mallozzi]] & [[Paul Mullie]]
!! |[[Andy Mikita]]
!! |2.04.2010
|-
! |12
!! |112
!! |Divided (Part 2)
!! |[[Joseph Mallozzi]] & [[Paul Mullie]]
!! |Neznáme
!! |9.04.2010
|-
! |13
!! |113
!! |Faith
!! |[[Carl Binder]]
!! |[[Will Waring]]
!! |16.04.2010
|-
! |14
!! |114
!! |Lucid
!! |[[Robert C. Cooper]]
!! |[[Robert C. Cooper]]
!! |23.04.2010
|-
! |15
!! |115
!! |Sabotage
!! |[[Martin Gero]]
!! |[[Ronn Schmidt]]
!! |30.04.2010
|-
! |16
!! |116
!! |Lost
!! |Neznáme
!! |[[Peter DeLuise]]
!! |7.05.2010
|-
! |17
!! |117
!! |Pain
!! |[[Carl Binder]]
!! |[[William Waring]]
!! |14.05.2010
|-
! |18
!! |118
!! |Subversion
!! |[[Carl Binder]]
!! |[[Alex Chapple]]
!! |21.05.2010
|-
! |19
!! |119
!! |Incursion, part 1
!! |[[Joseph Mallozzi]]
!! |[[Andy Mikita]]
!! |4.06.2010
|-
! |20
!! |120
!! |Incursion, part 2
!! |[[Joseph Mallozzi]]
!! |[[Andy Mikita]]
!! |11.06.2010
|-
|}
== Referencie ==
{{referencie|2}}
== Externé odkazy ==
* [http://stargate.mgm.com/view/series/3/index.html Oficiálna Stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100810194508/http://stargate.mgm.com/view/series/3/index.html |date=2010-08-10 }} na MGM
* [http://syfy.com/universe/ SGU Oficiálna Stránka] na SyFy
* {{imdb film|id=1286039|názov=Stargate Universe}}
[[Kategória:Vedecko-fantastické televízne seriály]]
[[Kategória:Hviezdna brána]]
[[Kategória:Televízne seriály USA]]
[[Kategória:Kanadské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2009]]
[[Kategória:Televízne seriály Syfy]]
thifo9y29zc01zz1qdhkv9ep8n4ph0s
Jadrová elektráreň Three Mile Island
0
284200
8214079
8210558
2026-05-15T07:23:57Z
Jetam2
30982
pridaná [[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory]] pomocou použitia HotCat
8214079
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Three Mile Island (color).jpg|thumb|Jadrová elektráreň Three Mile Island v roku 1979.]]
'''Jadrová elektráreň Three Mile Island''' (angl. ''Three Mile Island Nuclear Generating Station''), skrátene '''TMI''', je bývalá atómová elektráreň ležiaca na ostrove v rieke [[Susquehanna]] pri meste [[Harrisburg (Pensylvánia)|Harrisburg]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. [[28. marec|28. marca]] [[1979]] sa v nej odohrala najväčšia havária americkej atómovej elektrárne, pri ktorej sa čiastočne roztavil druhý [[jadrový reaktor]], bola zamorená jej prevádzková budova a došlo k rozsiahlemu úniku rádioaktivity do životného prostredia.<ref name="respekt">[[Miroslav Šuta]]: [http://suta.blog.respekt.ihned.cz/c1-45991190-three-mile-island-30-let-od-havarie-ktera-zmenila-ameriku Three Mile Island: 30 let od havárie, která změnila Ameriku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306155924/http://suta.blog.respekt.ihned.cz/c1-45991190-three-mile-island-30-let-od-havarie-ktera-zmenila-ameriku |date=2012-03-06 }}, respekt.cz, 28. marca 2009</ref> Havária viedla k sprísneniu regulácie jadrovej energetiky v USA a k obmedzeniu jej rozvoja. Negatívne ovplyvnila aj vnímanie rizík spojených s jadrovou energetikou nielen u americkej verejnosti.<ref name="ceskenoviny">[http://www.ceskenoviny.cz/tema/index_view.php?id=367651&id_seznam=17561 Před 30 lety zažily Spojené státy svůj Černobyl]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, [[ČTK]], 27. marca 2009</ref>
== Dôsledky havárie==
[[Súbor:Carter_leaving_Three_Mile_Island.jpg|thumb|right|Prezident [[Jimmy Carter]] pri návšteve Three Mile Island, 1. apríla [[1979]]]]
Guvernér štátu [[Pensylvánia]] rozhodol o evakuácii asi 3 500 detí a tehotných žien z okolia elektrárne. Vo vzniknutej panike sa tisícky ľudí rozhodli oblasť opustiť svojimi autami. Pre zastavenie paniky prišiel 1. apríla 1979 na demonštratívnu osobnú návštevu elektrárne vtedajší americký prezident [[Jimmy Carter]] a pensylvánsky guvernér [[Richard Thronburgh]].<ref name="respekt" /> Vyšetrovacia komisia neskoršie označila za príčinu havárie poruchu na bezpečnostnom ventile. Ale upozornila aj na pochybenie personálu a jeho nedostatočný výcvik vo zvládaní mimoriadnych situácií.<ref name="ceskenoviny" />
== Po havárii ==
Odstraňovanie následkov ukončili až v roku 1993. K jej úplnému odstaveniu prišlo po 45 rokoch prevádzky, v roku 2019.<ref name=odstavba>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jadrovú elektráreň Three Mile Island úplne odstavia v roku 2019| url = http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/jadrovu-elektraren-three-mile-island-uplne-odstavia-v-roku-2019/23881/| dátum vydania = 2017-05-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-31| vydavateľ = energy online| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* Washington Post: [http://www.washingtonpost.com/wp-srv/national/longterm/tmi/tmi.htm Three Mile Island: 20 Years Later A Nuclear Nightmare in Pennsylvania] {{eng icon}}
* PBS: [http://www.pbs.org/wgbh/amex/three/index.html American Experience: Meltdown at Three Mile Island] {{eng icon}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Jaderná elektrárna Three Mile Island|24856834}}
{{Výhonok USA}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v USA|Three Mile Island]]
[[Kategória:Elektrárne v Pensylvánii]]
[[Kategória:Jadrové havárie|Three Mile Island]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory|Three Miles]]
3t8ut2qzwxjue3ncm2xofd5e34r7xx1
Slnečné jazerá
0
285637
8213944
8169834
2026-05-14T21:07:22Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213944
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Slnečné jazerá 2018 01.jpg|náhľad|Slnečné jazerá]]
'''Slnečné jazerá'''<ref name="UGKK"/> alebo '''Senecké jazerá''' je názov turistickej lokality v meste [[Senec]], ktorá sa nachádza pri veľkom umelom [[jazero|jazere]] v tomto meste.
Vznik jazier sa datuje do roku [[1845]], kedy tu prebiehalo [[bagrovanie]] [[štrk]]u na výstavbu železnice [[Bratislava]]-[[Galanta]]. Pôvodne to bolo 5 samostatných jazier, ktoré sa neskôr zlúčili do jedného, čím vzniklo jazero s rozlohou {{ha|80|m|w}} a s hĺbkou až {{m|12|m|w}}. Jazero sa ako prírodné kúpalisko začalo používať v roku [[1919]], vtedy pod názvom ''Slovenské Tahiti''. Nový názov Slnečné jazerá dostal areál v roku [[1960]].
Dnes má jazero rozlohu vyše {{ha|100|m}} a areál sa rozdeľuje kvôli orientácii na "Sever" a "Juh". Existujú tu rozličné možnosti ubytovania, stravovania, vodných športov a rybolovu. Sú tu [[hotel]]y, [[penzión]]y, väčšie chaty, chatky a zariadenia turistickej triedy. Sú tu detské ihriská, [[volejbal]]ové plážové ihriská, [[tenis]]ové kurty, požičovňa športových potrieb (člny a vodné bicykle), [[tobogan (kĺzačka)|tobogany]], [[futbal]]ové ihrisko s umelým povrchom a [[vodný futbal]]. Na severnej strane je nový [[akvapark]].
V roku 1958 sa v areáli Slnečných jazier nakrúcal film ''[[Šťastie príde v nedeľu]]''.<ref>{{cite web| title=Štěstí přijde v neděli| url=https://www.filmovamista.cz/film/nalezenamista?id=1928-Stastie-pride-v-nede--u| work=filmovamista.cz| access-date=22 Február 2026}}</ref>
== Zdroje ==
{{referencie|refs=
<ref name="UGKK">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy vodných nádrží
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 11.10.2017
| dátum prístupu = 27.9.2019
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| miesto = Bratislava
}}</ref>
}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.slnecnejazera.eu/ Domovská stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170718110400/http://www.slnecnejazera.eu/ |date=2017-07-18 }}
{{Súradnice|48,218333|17,422222|dim:2000_type:waterbody|format=dms|display=title}}
{{Vodné nádrže na Slovensku}}
[[Kategória:Senec]]
[[Kategória:Jazerá na Slovensku]]
[[Kategória:Rekreačné strediská na Slovensku]]
[[Kategória:Vodstvo v okrese Senec]]
detdkegl372r18zq65mfnmkp0olvsqh
Džem
0
289088
8214185
7878439
2026-05-15T11:10:19Z
KormiSK
91359
8214185
wikitext
text/x-wiki
'''Džem''' môže byť:
* v tradičnom ponímaní a do roku 2004 oficiálne: ovocná (prípadne zeleninová) nátierka (alebo výrobok podobného účelu a konzistencie) s cukrom, ktorá obsahuje aj rozpoznateľné kúsky daných plodov (prípadne celé plody), čiže opak marmelády v tradičnom ponímaní (marmeláda v tradičnom ponímaní totiž nesmela obsahovať kúsky plodov)<ref>Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 3. mája 2001 č. 787/1/2001-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca spracované ovocie a spracovanú zeleninu (§ 2) [http://www.mpsr.sk/download.php?bulID=14]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 301| jazyk = }}</ref><ref>{{beliana|3|džem|652}}</ref><ref>džem. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 173
}}</ref><ref>ovocné výrobky. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 4200 </ref><ref>[https://psjc.ujc.cas.cz/img.php/img/1443/779100013_134742_25190_618]</ref>, pozri [[džem (s kúskami plodov)]]
* od roku 2004 oficiálne: a) zmes cukrov, dužiny alebo pretlaku z jedného druhu alebo viacerých druhov ovocia a vody, ktorá je spracovaná do vhodnej zrôsolovatenej konzistencie a obsahuje (v zásade) minimálne 60 % rozpustnej sušiny (teda najmä cukrov) a 35 % ovocia, b) v širšom zmysle aj extradžem a od roku 2017 aj džem menej sladký a extradžem menej sladký<ref>Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 44/2012 Z.z. z 26. januára 2012 o ovocných džemoch, rôsoloch, marmeládach a sladenom gaštanovom pyré (najmä § 2, § 3, prílohy a nadpis celého predpisu)</ref><ref>Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 9. januára 2017, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 44/2012 Z. z. o ovocných džemoch, rôsoloch, marmeládach a sladenom gaštanovom pyré</ref><ref>Výnos MP SR a MZ SR zo dňa 23. júna 2004 č. 1685/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca ̇ovocné džemy, rôsoly, marmelády a sladené gaštanové pyré (§ 2) [https://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/1685_2004.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171031111600/http://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/1685_2004.pdf |date=2017-10-31 }}</ref><ref>Smernica Rady 2001/113/ES z 20. decembra 2001 vzťahujúca sa na ovocné džemy, rôsoly a marmelády a sladené gaštanové pyré určené na ľudskú spotrebu</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Blehová | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = Aj slovenské džemy budú môcť byť menej sladké | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/20113167/aj-slovenske-dzemy-budu-moct-byt-menej-sladke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2019-08-11 }}</ref>, pozri [[džem (súčasné predpisy)]]
== Referencie==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
f2cdod610f762rtxaz2imj6h6v94tmg
8214192
8214185
2026-05-15T11:20:27Z
KormiSK
91359
8214192
wikitext
text/x-wiki
{{Spojiť s|Džem (s kúskami plodov)}}
'''Džem''' môže byť:
* v tradičnom ponímaní a do roku 2004 oficiálne: ovocná (prípadne zeleninová) nátierka (alebo výrobok podobného účelu a konzistencie) s cukrom, ktorá obsahuje aj rozpoznateľné kúsky daných plodov (prípadne celé plody), čiže opak marmelády v tradičnom ponímaní (marmeláda v tradičnom ponímaní totiž nesmela obsahovať kúsky plodov)<ref>Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 3. mája 2001 č. 787/1/2001-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca spracované ovocie a spracovanú zeleninu (§ 2) [http://www.mpsr.sk/download.php?bulID=14]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 301| jazyk = }}</ref><ref>{{beliana|3|džem|652}}</ref><ref>džem. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 173
}}</ref><ref>ovocné výrobky. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 4200 </ref><ref>[https://psjc.ujc.cas.cz/img.php/img/1443/779100013_134742_25190_618]</ref>, pozri [[džem (s kúskami plodov)]]
* od roku 2004 oficiálne: a) zmes cukrov, dužiny alebo pretlaku z jedného druhu alebo viacerých druhov ovocia a vody, ktorá je spracovaná do vhodnej zrôsolovatenej konzistencie a obsahuje (v zásade) minimálne 60 % rozpustnej sušiny (teda najmä cukrov) a 35 % ovocia, b) v širšom zmysle aj extradžem a od roku 2017 aj džem menej sladký a extradžem menej sladký<ref>Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 44/2012 Z.z. z 26. januára 2012 o ovocných džemoch, rôsoloch, marmeládach a sladenom gaštanovom pyré (najmä § 2, § 3, prílohy a nadpis celého predpisu)</ref><ref>Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 9. januára 2017, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 44/2012 Z. z. o ovocných džemoch, rôsoloch, marmeládach a sladenom gaštanovom pyré</ref><ref>Výnos MP SR a MZ SR zo dňa 23. júna 2004 č. 1685/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca ̇ovocné džemy, rôsoly, marmelády a sladené gaštanové pyré (§ 2) [https://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/1685_2004.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171031111600/http://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/1685_2004.pdf |date=2017-10-31 }}</ref><ref>Smernica Rady 2001/113/ES z 20. decembra 2001 vzťahujúca sa na ovocné džemy, rôsoly a marmelády a sladené gaštanové pyré určené na ľudskú spotrebu</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Blehová | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = Aj slovenské džemy budú môcť byť menej sladké | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/20113167/aj-slovenske-dzemy-budu-moct-byt-menej-sladke.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2019-08-11 }}</ref>, pozri [[džem (súčasné predpisy)]]
== Referencie==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
axakorr4mobuixw2qs5m47y457s8x0z
Wozoco
0
299232
8213701
8114218
2026-05-14T12:33:13Z
Henryk Siuda
264914
/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */
8213701
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:MVRDV WOZOCOs.JPG|náhľad|Wozoco]]
'''Wozoco''' je obytný súbor v [[Amsterdam]]e v [[Holandsko|Holandsku]]. Autormi sú architekti z holandského ateliéru [[MVRDV]]. Práve táto realizácia budovy zapísala MVRDV do širokého povedomia nielen architektonickej obce.
Realizácia stavby sa uskutočnila v rokoch 1994 – 1997. Na konštrukciu budovy bol použitý vystužený [[betón]]. Konzoly obrovských rozmerov sú z oceľových nosníkov.
== Miesto stavby ==
Miesto stavby je Ookmeerweg, [[Amsterdam]], [[Holandsko]]. Bývanie pre seniorov WoZoCo formálne vychádza zo svojho okolia – sídliska zo šesťdesiatych rokov, resp. z jeho typických niekoľkopodlažných blokov. Rešpektuje pôvodnú zástavbu a celkovo zlepšuje urbanistické riešenie miesta.
Objekt vznikol v rámci projektu zelené mesto, v západnom Amsterdame, Amsterdam-Osdorp, čo bolo dôvodom úzkeho pásu zastavaného územia. Minimalizáciou zastavaného územia sa mu úspešne darí maximalizovať zelené plochy mesta. (Možným negatívom je chýbajúci poloverejný priestor)
== Určenie ==
Určenie [[Bytový dom|bytového domu]] je pre seniorov, ako špeciálnej sociálnej skupine, na ktorú sa v minulosti pri tvorbe bytových domov zabúdalo. WoZoCo je jedným z prvých obytných domov pre seniorov, ktorý nie je klasickým „domovom dôchodcov za dedinou“. Dobrá je identifikácia starších obyvateľov s novým domovom, ktorým sa chvália, keďže je často navštevovaný turistami z radov architektov a študentov. Tento aspekt bývania je veľmi dôležitý pre seniorov, ktorý si často ťažšie zvykajú na nové obytné prostredie a nechcú opúšťať svoje staré byty.
== Charakteristika ==
Tento bytový dom, v súčasnosti známy aj ako Oklahoma, sa stal ikonou architektúry vďaka svojej odvážnej hmote s niekoľkými až 11-metrovými severnými konzolami, v ktorých sú umiestnené byty. Nezvyčajný tvar 9-podlažnej budovy vznikol kvôli požiadavke investora umiestniť na danú úzku parcelu 100 bytov, čo sa však ukázalo ako nemožné pri zachovaní určitých štandardov bývania.
Bytový dom Wozoco je parafrázou klasického pavlačového domu – [[pavlač]] umiestnená na sever a balkóny 87 malometrážnych sociálnych bytov orientované na juh. Tieto byty sa ešte vtesnali do úzkeho pásu zastavaného územia. Problém s umiestnením zvyšných 13-tich bytov vyriešil ateliér [[MVRDV]]. Riešením sú obrovské konzoly na severnej strane objektu, kde sú umiestnené zvyšné byty. Aby splnili požiadavku preslnenia aj byty umiestnené v severných konzolách, boli konzoly vysunuté až do 11-tich metrov a byty sú orientované východ – západ.
Vzhľadom na to, že ide o sociálne bývanie, sú obrovské konzoly prekvapujúce. Toto originálne riešenie umožnila minimalizácia nákladov povrchových materiálov.
== Fasáda ==
Celá južná [[fasáda]] je cikcakovitá a rozohraná, čo je typické pre ateliér MVRDV. Na zábradlia balkónov je použité rôznofarebné plexisklo, alebo vertikálne kovové mriežky, ktoré umožňujú obyvateľom priehľady do okolia aj v sediacej polohe (zvlášť vhodné pre seniorov). Živá farebnosť balkónových plexiskiel prispieva k charakteru a optimistickému vzhľadu celého objektu. Drevený obklad už v súčasnosti nepôsobí tak atraktívne ako po kolaudácii stavby, napriek tomu stále dodáva stavbe príjemný vzhľad.
Severnou fasádou prebiehajú zasklené pavlače. Jej monotónnosť však narúšajú šokujúce konzoly s rovnakou povrchovou úpravou ako južná fasáda.
== Byty ==
Bezbariérové byty majú všetko, čo starší človek potrebuje: bezbariérová kúpeľňa, kuchynka, obývací priestor a spálňa. Objekt ale nerieši potrebu seniorov stretávať sa a nevytvára im v komunikačnom priestore bytového domu miesto na stretávanie a vzájomnú komunikáciu. Pavlač je zasklená a tým vytvára ochranu pred vetrom a dažďom. Je to však jednoduchá chodba (prístupová komunikácia k jednotlivým bytom) bez pridanej hodnoty priestoru na stretávanie obyvateľov. Týmto riešením sa bývanie v bytovom dome Wozoco stáva anonymnejším a univerzálnejším.
== Externé odkazy a zdroje ==
* Dagmar Glosová a kol.; Bydlení pro seniory; ERA; 2006
* [http://www.mvrdv.nl/projects/wozoco/ Wozoco] na stránkach MVRDV
* [http://www.architecture.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=617&Itemid=96 architecture.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200401095409/http://www.architecture.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=617&Itemid=96 |date=2020-04-01 }}
* [http://www.archiweb.cz/buildings.php?action=show&id=178&type=city archiweb.cz]
* [http://archidose.org/wp/1999/01/25/wozocos-apartments/ archidose.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141016234235/http://archidose.org/wp/1999/01/25/wozocos-apartments/ |date=2014-10-16 }} - WoZoCo’s Apartments
* [http://www.cse.polyu.edu.hk/~cecspoon/lwbt/Case_Studies/Wozoco/Wozoco.htm cse.polyu.edu.hk]
* [http://www.floornature.com/articoli/articolo.php?id=514&sez=3&tit=MVRDV,-WoZoCo's-Apartments-for-Elderly-People,-Amsterdam,-Olanda,-1997 MVRDV, WoZoCo's Apartments for Elderly People, Amsterdam, the Netherlands, 1997] - floornature.com
[[Kategória:Stavby v Amsterdame]]
jazz7xhhc6r4faymc6hyicu6703ivpl
Mesut Özil
0
301942
8213816
8110190
2026-05-14T18:07:11Z
~2026-29245-25
294890
8213816
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Mesut Özil
| celé meno = Mesut Özil
| foto = 20180602 FIFA Friendly Match Austria vs. Germany Mesut Özil 850 0704.jpg
| popis =
| prezývka =
| dátum narodenia = {{dnv|1988|10|15}}
| rodné mesto = [[Gelsenkirchen]]
| štát = [[Západné Nemecko (1949-1990)|Západné Nemecko]],<br />
dnes [[Nemecko]]
| váha =
| výška = 182 [[cm]]
| súčasný klub = [[Arsenal FC]]
| klubové číslo = 10
| pozícia = Ofenzívny stredopoliar
| mládežnícke roky = [[1995]]-[[1998]]<br>[[1998]]-[[1999]]<br>[[1999]]-[[2000]]<br>[[2000]]-[[2005]]<br>[[2005]]-[[2006]]
| mládežnícke kluby = Westfalia 04 Gelsenkirchen<br>Teutonia Schalke-Nord<br>Falke Gelsenkirchen<br>[[Rot-Weiss Essen]]<br>[[FC Schalke 04]]
| roky = [[2006]]-[[2008]]<br>[[2008]]-[[2009]]<br>[[2010]]-[[2013]]<br>[[2013]]
| kluby = [[FC Schalke 04]]<br>[[SV Werder Brémy]]<br>[[Real Madrid CF]]<br>[[Arsenal FC]]
| zápasy(góly) = 30 (0)<br>55 (10)<br>71 (10)
| reprezentačné roky = [[2006]]-[[2007]]<br>[[2007]]-[[2009]]<br>[[2009]]-suc.
| národné mužstvo = {{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Nemecko "U-19"]]<br>{{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Nemecko "U-21"]]<br> {{DEU|f|1}}
| reprezentačné zápasy(góly) = 1 (4)<br>16 (5)<br>7 (1)
| pkupdate = [[20. december|20. decembru]] [[2009]]
| nmupdate = [[24. december|24. decembru]] [[2010]]
}}
'''Mesut Özil''' (* [[15. október]] [[1988|1967]], [[Gelsenkirchen]], [[Nemecko]]) je bývalý [[nemecko|nemecký]] [[futbal]]ista s [[Turecko|tureckými]] koreňmi<ref>{{cite web|url=http://www.goal.com/en/news/15/germany/2009/02/18/1114804/mesut-ozil-100-per-cent-committed-to-germany|title=Mesut Ozil 100% committed to Germany|publisher=goals.com|date=[[18. február]] [[2009]]}}</ref>, ktorý hral za Anglický klub [[Arsenal FC]], kam prišiel v lete [[2013]] z [[Real Madrid CF]]. Özil v roku 2018 ukončil reprezentačnú kariéru .
Özil bol tak isto členom juniorského národného tímu od roku 2006 (jeho prvá profesionálna ligová sezóna) a je členom nemeckého národného tímu od roku 2009. Počas [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|majstrovstiev sveta FIFA 2010]] na seba upútal pozornosť svetových médií a takisto bol nominovaný na ocenenie [[Zlatá lopta]].
== Úspechy ==
=== Klubové ===
==== [[FC Schalke 04]] ====
* 1x 2. miesto v [[1. Budnesliga|Bundeslige]]: 2006/07
==== [[SV Werder Brémy]] ====
* 1x víťaz [[DFB-Pokal|Nemeckého pohára]]: 2008/09
* 1x 2. miesto v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]]: 2008/09
=== Reprezentačné ===
==== [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Nemecko "U-21"]] ====
* 1x [[Majstrovstvá Európy vo futbale do 21 rokov|majster Európy do 21 rokov]]
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Mesut Özil}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.imscouting.com/global-news-article/-the-new-diego-/3878/ Mesut Özil na imscouting.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100619142548/http://www.imscouting.com/global-news-article/-the-new-diego-/3878/ |date=2010-06-19 }} {{eng icon}}
* [http://www.mesut-oezil.com/ Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100116173538/http://www.mesut-oezil.com/ |date=2010-01-16 }} {{deu icon}} (''po turecky'')
* [http://www.kicker.de/news/fussball/bundesliga/vereine/2008-09/40577/vereinsspieler_mesut-oezil.html Mesut Özil na kicker.de] {{deu icon}}
* [http://www.fussballdaten.de/spieler/ozilmesut/ Özilova kariéra na fussballdaten.de] {{deu icon}}
* [http://www.transfermarkt.de/de/spieler/35664/mesutoezil/profil.html Mesut Özil na tramsfermarkt.de] {{deu icon}}
{{Biografický výhonok}}
{{Futbalisti Arsenal FC}}
{{Nemecké národné mužstvo na MS 2010}}
{{Nemecké národné mužstvo na ME 2012}}
{{Nemecké národné mužstvo na MS 2014}}
{{Nemecké národné mužstvo na ME 2016}}
{{Nemecké národné mužstvo na MS 2018}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Özil, Mesut}}
[[Kategória:Nemeckí národní futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Rot-Weiss Essen]]
[[Kategória:Hráči FC Schalke 04]]
[[Kategória:Hráči SV Werder Bremen]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Nemecké osobnosti tureckého pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Gelsenkirchenu]]
ct1wle740u8gcb8d3oacw05t0z1tyur
8213817
8213816
2026-05-14T18:08:13Z
Fillos X.
212061
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29245-25|~2026-29245-25]] ([[User_talk:~2026-29245-25|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot
8110190
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalista
| meno = Mesut Özil
| celé meno = Mesut Özil
| foto = 20180602 FIFA Friendly Match Austria vs. Germany Mesut Özil 850 0704.jpg
| popis =
| prezývka =
| dátum narodenia = {{dnv|1988|10|15}}
| rodné mesto = [[Gelsenkirchen]]
| štát = [[Západné Nemecko (1949-1990)|Západné Nemecko]],<br />
dnes [[Nemecko]]
| váha =
| výška = 182 [[cm]]
| súčasný klub = [[Arsenal FC]]
| klubové číslo = 10
| pozícia = Ofenzívny stredopoliar
| mládežnícke roky = [[1995]]-[[1998]]<br>[[1998]]-[[1999]]<br>[[1999]]-[[2000]]<br>[[2000]]-[[2005]]<br>[[2005]]-[[2006]]
| mládežnícke kluby = Westfalia 04 Gelsenkirchen<br>Teutonia Schalke-Nord<br>Falke Gelsenkirchen<br>[[Rot-Weiss Essen]]<br>[[FC Schalke 04]]
| roky = [[2006]]-[[2008]]<br>[[2008]]-[[2009]]<br>[[2010]]-[[2013]]<br>[[2013]]
| kluby = [[FC Schalke 04]]<br>[[SV Werder Brémy]]<br>[[Real Madrid CF]]<br>[[Arsenal FC]]
| zápasy(góly) = 30 (0)<br>55 (10)<br>71 (10)
| reprezentačné roky = [[2006]]-[[2007]]<br>[[2007]]-[[2009]]<br>[[2009]]-suc.
| národné mužstvo = {{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Nemecko "U-19"]]<br>{{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Nemecko "U-21"]]<br> {{DEU|f|1}}
| reprezentačné zápasy(góly) = 1 (4)<br>16 (5)<br>7 (1)
| pkupdate = [[20. december|20. decembru]] [[2009]]
| nmupdate = [[24. december|24. decembru]] [[2010]]
}}
'''Mesut Özil''' (* [[15. október]] [[1988]], [[Gelsenkirchen]], [[Nemecko]]) je bývalý [[nemecko|nemecký]] [[futbal]]ista s [[Turecko|tureckými]] koreňmi<ref>{{cite web|url=http://www.goal.com/en/news/15/germany/2009/02/18/1114804/mesut-ozil-100-per-cent-committed-to-germany|title=Mesut Ozil 100% committed to Germany|publisher=goals.com|date=[[18. február]] [[2009]]}}</ref>, ktorý hral za Anglický klub [[Arsenal FC]], kam prišiel v lete [[2013]] z [[Real Madrid CF]]. Özil v roku 2018 ukončil reprezentačnú kariéru .
Özil bol tak isto členom juniorského národného tímu od roku 2006 (jeho prvá profesionálna ligová sezóna) a je členom nemeckého národného tímu od roku 2009. Počas [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|majstrovstiev sveta FIFA 2010]] na seba upútal pozornosť svetových médií a takisto bol nominovaný na ocenenie [[Zlatá lopta]].
== Úspechy ==
=== Klubové ===
==== [[FC Schalke 04]] ====
* 1x 2. miesto v [[1. Budnesliga|Bundeslige]]: 2006/07
==== [[SV Werder Brémy]] ====
* 1x víťaz [[DFB-Pokal|Nemeckého pohára]]: 2008/09
* 1x 2. miesto v [[Pohár UEFA|Pohári UEFA]]: 2008/09
=== Reprezentačné ===
==== [[Nemecké národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Nemecko "U-21"]] ====
* 1x [[Majstrovstvá Európy vo futbale do 21 rokov|majster Európy do 21 rokov]]
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Mesut Özil}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.imscouting.com/global-news-article/-the-new-diego-/3878/ Mesut Özil na imscouting.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100619142548/http://www.imscouting.com/global-news-article/-the-new-diego-/3878/ |date=2010-06-19 }} {{eng icon}}
* [http://www.mesut-oezil.com/ Oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100116173538/http://www.mesut-oezil.com/ |date=2010-01-16 }} {{deu icon}} (''po turecky'')
* [http://www.kicker.de/news/fussball/bundesliga/vereine/2008-09/40577/vereinsspieler_mesut-oezil.html Mesut Özil na kicker.de] {{deu icon}}
* [http://www.fussballdaten.de/spieler/ozilmesut/ Özilova kariéra na fussballdaten.de] {{deu icon}}
* [http://www.transfermarkt.de/de/spieler/35664/mesutoezil/profil.html Mesut Özil na tramsfermarkt.de] {{deu icon}}
{{Biografický výhonok}}
{{Futbalisti Arsenal FC}}
{{Nemecké národné mužstvo na MS 2010}}
{{Nemecké národné mužstvo na ME 2012}}
{{Nemecké národné mužstvo na MS 2014}}
{{Nemecké národné mužstvo na ME 2016}}
{{Nemecké národné mužstvo na MS 2018}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Özil, Mesut}}
[[Kategória:Nemeckí národní futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Rot-Weiss Essen]]
[[Kategória:Hráči FC Schalke 04]]
[[Kategória:Hráči SV Werder Bremen]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Nemecké osobnosti tureckého pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Gelsenkirchenu]]
t7nnyrrevn3f66xokh9lc78jtba1d75
Zoznam draftových jednotiek NHL
0
306566
8214149
8193942
2026-05-15T09:44:24Z
Ikpatius
231503
aktualizácia
8214149
wikitext
text/x-wiki
[[Image:AlexOvechkin-Warmup.JPG|thumb|right|200px|[[Alexandr Ovečkin]], draftová jednotka roka [[NHL Entry Draft 2004|2004]]]]
'''NHL draft''' je voľné, systematické vyberanie hráčov klubmi [[National Hockey League]] (NHL). Hráč, ktorý je v drafte vybratý ako prvý v poradí sa slangovo nazýva '''draftová''' '''jednotka'''.
Tento [[NHL Entry Draft|draft]] sa koná každý rok po dvoch alebo troch mesiacoch od záveru sezóny. Počas draftu si kluby vyberajú amatérskych hráčov z juniorských alebo európskych hokejových líg. Od roku [[1969]] musí mať draftovaný hráč vek medzi sedemnástimi a dvadsiatimi rokmi a nesmie mať v minulosti ani v súčasnosti žiadnu uzavretú zmluvu s klubom z NHL. Draft sa každý rok rozrastá, v drafte v roku 2021 bolo v siedmych kolách vybratých celkovo 223 hráčov.
Celkovo bolo vybratých 61 draftových jednotiek. Z tých bolo 44 [[Kanaďania|Kanaďanov]], osem [[Američania (USA)|Američanov]], traja [[Rusi]], dvaja [[Švédi]], dvaja [[Česi]], jeden [[Švajčiari|Švajčiar]] a jeden [[Slováci|Slovák]]. Dvanásť z nich získalo [[Calder Memorial Trophy]] a desať z nich je v [[Hokejová sieň slávy|hokejovej sieni slávy]]. Traja z nich nikdy nenastúpili na zápas NHL.
Najviac výberov z prvého miesta mal klub [[Montreal Canadiens]], konkrétne šesť. Z pvého miesta nikdy nevyberali [[Anaheim Ducks]], [[Calgary Flames]], [[Carolina Hurricanes]], [[Minnesota Wild]], [[Nashville Predators]], [[Seattle Kraken]], [[Vancouver Canucks]], [[Vegas Golden Knights]] a [[Utah Mammoth]]. Najviac draftových jednotiek (päť) prišlo z klubu [[London Knights]].
==Draftové jednotky==
<gallery mode="packed" heights="110">
Súbor:GuyLafleur (cropped).png|[[Guy Lafleur]], draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 1971
Súbor:Mario Lemieux 2005.jpg|[[Mario Lemieux]], draftovaný klubom [[Pittsburgh Penguins]] v roku 1984
Súbor:Mats Sundin 1997.jpg|[[Mats Sundin]], draftovaný klubom [[Quebec Nordiques]] v roku 1989, prvý [[Európania|Európan]]
Súbor:SidneyCrosby.jpg|[[Sidney Crosby]], draftovaný klubom [[Pittsburgh Penguins]] v roku 2005
Súbor:Steven Stamkos Lightning 2012-02-12.JPG|[[Steven Stamkos]], draftovaný klubom [[Tampa Bay Lightning]] v roku 2008
Súbor:Connor McDavid 2-FEB-2022.jpg|[[Connor McDavid]], draftovaný klubom [[Edmonton Oilers]] v roku 2015
Súbor:Juraj Slafkovský (52551461180) (1).jpg|[[Juraj Slafkovský]], draftovaný klubom [[Montreal Canadiens]] v roku 2022
</gallery>
{|
| colspan="2" |'''Legenda'''
|-
|bgcolor="#ddffdd" style="border:solid 1px #AAAAAA"| ^
| víťaz [[Calder Memorial Trophy]]
|-
|bgcolor="#FFE6BD" style="border:solid 1px #AAAAAA"| *
| člen [[Hokejová sieň slávy|hokejovej siene slávy]]
|-
|bgcolor="#ddcef2" style="border:solid 1px #AAAAAA"| <sup>#</sup>
| víťaz Calder Memorial Trophy a člen hokejovej siene slávy
|-
|bgcolor="#CFECEC" style="border:solid 1px #AAAAAA"| <sup>¤</sup>
| nikdy nenastúpil na zápas NHL
|}
{| class="wikitable sortable"
|-
! Rok
! width=150px | Vyberajúci klub
! width=150px | Hráč
! width=132px | Národnosť
! width=60px | Pozícia
! width=200px | Pôvodný klub
! Liga
|-
| align=center| [[NHL amatérsky draft (1963)|1963]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Garry Monahan]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || St. Michael's Buzzers
| align=center|CJBHL
|-bgcolor="#CFECEC"
| align=center| [[NHL amatérsky draft (1964)|1964]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Claude Gauthier]] <sup>¤</sup>
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník|| Comité des jeunes Rosemont
| align=center| QCM
|-bgcolor="#CFECEC"
| align=center| [[NHL amatérsky draft (1965)|1965]] || [[New York Rangers]] || [[André Veilleux]] <sup>¤</sup>
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Rangers Jr. B
| align=center| QC Jr.
|-
| align=center| [[NHL amatérsky draft (1966)|1966]] || [[Boston Bruins]] || [[Barry Gibbs]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Estevan Bruins
| align=center| [[Saskatchewan Junior Hockey League|SJHL]]
|-bgcolor="#CFECEC"
| align=center| [[NHL amatérsky draft (1967)|1967]] || [[Los Angeles Kings]] || [[Rick Pagnutti]] <sup>¤</sup>
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|| Obranca || Garson Native Sons
| align=center| [[Northern Ontario Hockey Association|NOHA]]
|-
| align=center| [[NHL amatérsky draft (1968)|1968]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Michel Plasse]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Brankár || Drummondville Rangers
| align=center|[[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1969)|1969]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Réjean Houle]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Junior Canadiens
| align=center|[[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-bgcolor="#ddcef2"
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1970)|1970]] || [[Buffalo Sabres]] || [[Gilbert Perreault]] <sup>#</sup>
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Montreal Junior Canadiens
| align=center|[[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-bgcolor="#FFE6BD"
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1971)|1971]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Guy Lafleur]] *
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Quebec Remparts
| align=center|[[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1972)|1972]] || [[New York Islanders]] || [[Billy Harris]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník
| Peterborough Petes
| align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-bgcolor="#ddcef2"
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1973)|1973]] || [[New York Islanders]] || [[Denis Potvin]] <sup>#</sup>
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca
| Ottawa 67's
| align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1974)|1974]] || [[Washington Capitals]] || [[Greg Joly]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca
| Regina Pats
| align=center| [[Western Hockey League|WCHL]]
|-
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1975)|1975]] || [[Philadelphia Flyers]] || [[Mel Bridgman]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Victoria Cougars
| align=center| [[Western Hockey League|WCHL]]
|-
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1976)|1976]] || [[Washington Capitals]] || [[Rick Green]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || London Knights
| align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1977)|1977]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Dale McCourt]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník|| Hamilton Fincups
| align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align=center | [[NHL amatérsky draft (1978)|1978]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Bobby Smith]] ^
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Ottawa 67's
| align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1979|1979]] || [[Colorado Rockies (NHL)|Colorado Rockies]] || [[Rob Ramage]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || London Knights
| align=center| [[Ontario Hockey Association|OHA]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1980|1980]] || [[Montreal Canadiens]] || [[Doug Wickenheiser]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Regina Pats
| align=center| [[Western Hockey League|WHL]]
|-bgcolor="#ddcef2"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1981|1981]] || [[Winnipeg Jets]] || [[Dale Hawerchuk]] <sup>#</sup>
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Cornwall Royals
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1982|1982]] || [[Boston Bruins]] || [[Gord Kluzak]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Billings Bighorns
| align=center| [[Western Hockey League|WHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1983|1983]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Brian Lawton]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || Mount St. Charles Mounties
| align=center| USHS
|-bgcolor="#ddcef2"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1984|1984]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Mario Lemieux]] <sup>#</sup>
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Laval Voisins
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1985|1985]] || [[Toronto Maple Leafs]] || [[Wendel Clark]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Saskatoon Blades
| align=center| [[Western Hockey League|WHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1986|1986]] || [[Detroit Red Wings]] || [[Joe Murphy]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Michigan State Spartans
| align=center| [[Central Collegiate Hockey Association|CCHA]]
|-bgcolor="#FFE6BD"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1987|1987]] || [[Buffalo Sabres]] || [[Pierre Turgeon]] *
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Granby Bisons
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-bgcolor="#FFE6BD"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1988|1988]] || [[Minnesota North Stars]] || [[Mike Modano]] *
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || Prince Albert Raiders
| align=center| [[Western Hockey League|WHL]]
|-bgcolor="#FFE6BD"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1989|1989]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Mats Sundin]] *
| {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] || Útočník || [[Nacka HK]]
| align=center| [[Hockeyallsvenskan|HAS]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1990|1990]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Owen Nolan]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Cornwall Royals
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-bgcolor="#FFE6BD"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1991|1991]] || [[Quebec Nordiques]] || [[Eric Lindros]] *
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Oshawa Generals
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1992|1992]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Roman Hamrlík]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}}[[Česko-Slovensko|Československo]]|| Obranca || [[PSG Berani Zlín|AC ZPS Zlín]]
| align=center| [[Česko-slovenská hokejová liga|ČSHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1993|1993]] || [[Ottawa Senators]] || [[Alexandre Daigle]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Victoriaville Tigres
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1994|1994]] || [[Florida Panthers]] || [[Ed Jovanovski]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Windsor Spitfires
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1995|1995]] || [[Ottawa Senators]] || [[Bryan Berard]] ^
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Obranca || Detroit Junior Red Wings
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1996|1996]] || [[Ottawa Senators]] || [[Chris Phillips]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Obranca || Prince Albert Raiders
| align=center| [[Western Hockey League|WHL]]
|-bgcolor="#FFE6BD"
| align=center | [[NHL Entry Draft 1997|1997]] || [[Boston Bruins]] || [[Joe Thornton]] *
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Sault Ste. Marie Greyhounds
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1998|1998]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Vincent Lecavalier]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Rimouski Océanic
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 1999|1999]] || [[Atlanta Thrashers]] || [[Patrik Štefan]]
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]] || Útočník || Long Beach Ice Dogs
| align=center| [[International Hockey League (1945 – 2001)|IHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2000|2000]] || [[New York Islanders]] || [[Rick DiPietro]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Brankár || Boston University Terriers
| align=center| [[Hockey East|HEA]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2001|2001]] || [[Atlanta Thrashers]] || [[Ilia Valerievič Kovaľčuk|Ilia Kovaľčuk]]
| {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || [[HC Spartak Moskva|Spartak Moskva]]
| align=center| [[Vyššia liga|VL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2002|2002]] || [[Columbus Blue Jackets]] || [[Rick Nash]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || London Knights
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2003|2003]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Marc-Andre Fleury]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Brankár || Cape Breton Eagles
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align=center | [[NHL Entry Draft 2004|2004]] || [[Washington Capitals]] || [[Alexandr Ovečkin]] ^
| {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || [[CHK Dinamo (Moskva)|Dinamo Moskva]]
| align=center| [[Ruská hokejová superliga|RSL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2005|2005]] || [[Pittsburgh Penguins]] || [[Sidney Crosby]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Rimouski Océanic
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2006|2006]] || [[St. Louis Blues]] || [[Erik Johnson]]
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Obranca || [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA NTDP]]
| align=center| [[North American Hockey League|NAHL]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align=center | [[NHL Entry Draft 2007|2007]] || [[Chicago Blackhawks]] || [[Patrick Kane]] ^
| {{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]|| Útočník || London Knights
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2008|2008]] || [[Tampa Bay Lightning]] || [[Steven Stamkos]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Sarnia Sting
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2009|2009]] || [[New York Islanders]] || [[John Tavares]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || London Knights
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2010|2010]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Taylor Hall]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Windsor Spitfires
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2011|2011]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Ryan Nugent-Hopkins]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] || Útočník || Red Deer Rebels
| align=center| [[Western Hockey League|WHL]]
|-
| align=center | [[NHL Entry Draft 2012|2012]] || [[Edmonton Oilers]] || [[Naiľ Jakupov]]
| {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]] || Útočník || Sarnia Sting
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align=center | [[NHL Entry Draft 2013|2013]]
|[[Colorado Avalanche]]
|[[Nathan MacKinnon]] ^
|{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|Útočník
|Halifax Mooseheads
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align=center| [[NHL Entry Draft 2014|2014]]
|[[Florida Panthers]]
|[[Aaron Ekblad]] ^
|{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|Obranca
|Barrie Colts
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-
| align=center| [[NHL Entry Draft 2015|2015]]
|[[Edmonton Oilers]]
|[[Connor McDavid]]
|{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|Útočník
|Erie Otters
| align=center| [[Ontario Hockey League|OHL]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align=center| [[NHL Entry Draft 2016|2016]]
|[[Toronto Maple Leafs]]
|[[Auston Matthews]] ^
|{{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]
|Útočník
|[[ZSC Zürich Lions|ZSC Lions]]
| align=center|[[National Hockey League|NLA]]
|-
| align=center| [[NHL Entry Draft 2017|2017]]
|[[New Jersey Devils]]
|[[Nico Hischier]]
|{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]
|Útočník
|Halifax Mooseheads
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center| [[NHL Entry Draft 2018|2018]]
|[[Buffalo Sabres]]
|[[Rasmus Dahlin]]
|{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]
|Obranca
|[[Frölunda HC]]
| align=center| [[Svenska hockeyligan|SHL]]
|-
| align=center| [[NHL Entry Draft 2019|2019]]
|[[New Jersey Devils]]
|[[Jack Hughes]]
|{{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]
|Útočník
|[[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|USA NTDP]]
| align=center| [[United States Hockey League|USHL]]
|-
| align=center| [[NHL Entry Draft 2020|2020]]
|[[New York Rangers]]
|[[Alexis Lafrenière]]
|{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|Útočník
|Rimouski Océanic
| align=center| [[Quebec Major Junior Hockey League|QMJHL]]
|-
| align=center| [[NHL Entry Draft 2021|2021]]
|[[Buffalo Sabres]]
|[[Owen Power]]
|{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|Obranca
|Michigan Wolverines
| align=center| [[Big Ten Conference|BTC]]
|-
| align=center| [[NHL Entry Draft 2022|2022]]
|[[Montreal Canadiens]]
|[[Juraj Slafkovský]]
|{{SVK}} [[Slovensko]]
|Útočník
|[[TPS Turku]]
| align=center| [[Liiga|JSML]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align="center" |[[NHL Entry Draft 2023|2023]]
|[[Chicago Blackhawks]]
|[[Connor Bedard]] ^
|{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]]
|Útočník
|Regina Pats
| align="center" |[[Western Hockey League|WHL]]
|-
| align="center" |[[NHL Entry Draft 2024|2024]]
|[[San Jose Sharks]]
|[[Macklin Celebrini]]
|{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]]
|Útočník
|Boston University Terriers
| align="center" |[[Hockey East|HEA]]
|-bgcolor="#ddffdd"
| align="center" |[[NHL Entry Draft 2025|2025]]
|[[New York Islanders]]
|[[Matthew Schaefer]]
|{{minivlajka|Kanada}}[[Kanáda|Kanada]]
|Obranca
|Erie Otters
| align="center" |[[Ontario Hockey League|OHL]]
|}
{{NHL Jednotkydraftu}}
[[Kategória:National Hockey League]]
[[Kategória:NHL draft]]
bcdzu97e4pdb1h28lhdlb9fkotbgeq6
Selena Gomezová
0
310475
8213801
8212327
2026-05-14T17:03:49Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213801
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Selena Gomez
| Obrázok =
| Popis obrázku =
| Popis umelca =
| Rodné meno = Selena Marie Gomez
| Umelecké meno =
| Dátum narodenia = {{dnv|1992|7|22}}
| Miesto narodenia = [[Grand Prairie]], [[Texas]], [[Spojené štáty|USA]]
| Bydlisko =
| Pôsobenie = Speváčka, herečka, producentka
| Žáner = [[Pop]], [[dance pop]], [[electropop]]
| Roky pôsobenia = 2002 – súčasnosť
| Hrá na nástroje =
| Typ hlasu =
| Súvisiace články =
| Vplyvy =
| Hudobný vydavateľ = [[Walt Disney Records]]<br />[[Hollywood Records]]<br />[[Interscope Records]]
| Webstránka = [http://www.selenagomez.com www.selenagomez.com]
}}
'''Selena Marie Gomezová''' ({{vjz|eng|Selena Marie Gomez}}; * [[22. júl]] [[1992]], [[Grand Prairie]], [[Texas]], [[Spojené štáty]]) je americká speváčka a herečka.<ref name="Entertainment Weekly">{{cite news|last1=Bacle|first1=Ariana|title=Selena Gomez shares ominous 13 Reasons Why teaser|url=https://ew.com/tv/2017/01/25/selena-gomez-13-reasons-netflix-teaser/|accessdate=January 25, 2017|work=Entertainment Weekly|date=January 25, 2017}}</ref> Svoju hereckú kariéru začala v detskom seriáli ''Barney a priatelia (Barney and Friends).'' V roku 2007 bola obsadená do seriálu stanice [[Disney Channel]], ''[[Kúzelníci z Waverly]] (Wizards of Waverly Place)'', kde stvárnila rolu Alex Russoovej až do ukončenia seriálu v roku 2012. Založila svoju kapelu Selena Gomez & the Scene a po podpise zmluvy s vydavateľstvom [[Hollywood Records]] v roku 2008, vydali albumy ''Kiss & Tell'' (2009), ''A Year Without Rain'' (2010) a ''When the Sun Goes Down'' (2011).
Selena sa objavila v celovečerných filmoch, ako ''Ramona and Beezus'' (2010), ''Monte Carlo'' (2011) či ''Hotel Transylvania'' (2012). Preslávila sa v kontroverznom filme ''Spring Breakers'' (2013) a neskôr vydala svoj prvý sólový album ''Stars Dance'' (2013). Singel „[[Come & Get It]]“ debutoval na prvom mieste v rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] a dostal sa aj do prvej desiatky v rebríčku ''[[Billboard Hot 100|Billboard]]'' [[Billboard Hot 100|Hot 100]]. Selena opustila nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom [[Hollywood Records]], po vydaní [[Kompilačný album|kompilačného albumu]] s jej najväčšími hitmi, ''For You'' (2014). Následne podpísala zmluvu s [[Interscope Records]], aby mohla pokračovať na svojom druhom štúdiovom albume ''Revival'' (2015). Ten debutoval na prvej priečke v Spojených štátoch a single „Good for You“, „Same Old Love“ a „Hands to Myself“ sa dostali do top 10. Popri sólovej kariére spolupracovala s [[rusko]]-[[Nemecko|nemeckým]] DJ-om [[Zedd|Zeddom]] na piesni „I Want You to Know“, s americkým spevákom-skladateľom [[Charlie Puth|Charliem Puthom]] na piesni „We Don't Talk Anymore“ a nórskym DJ-om [[Kygo|Kygom]] na „It Ain't Me“. Taktiež je výkonnou producentkou [[Netflix]] seriálu ''[[13 Reasons Why]]'', ktorý mal premiéru v marci 2017.
Okrem hudobného a filmového priemyslu je Selena zapojená aj do iných aktivít. Spolupracovala s mnohými organizáciami pre charitatívne účely a už niekoľko rokov spolupracuje s [[Detský fond OSN|UNICEF]]. V roku 2008 založila vlastnú produkčnú spoločnosť, July Moon Productions. Na jeseň v roku 2010 prostredníctvom Kmart začala so svojou vlastnou značkou oblečenia, „Dream Out Loud“. Značka ponúka všetok materiál, ktorý bol vyrobený z ekologického alebo recyklovaného materiálu. Od začiatku svojej kariéry predala 7 miliónov albumov a 22 miliónov singlov. Od novembra 2016 je najsledovanejším používateľom sociálnej siete [[Instagram]]. Selena obdržala množstvo ocenení a nominácií, vrátane [[ALMA Award]], [[Billboard Women in Music]], [[MTV Video Music Award]], [[American Music Award]], [[People's Choice Award]], dve [[Young Hollywood Awards]] a pätnásť [[Teen Choice Awards]].
== Život a kariéra ==
=== 1992 – 2006: Detstvo a začiatky kariéry ===
Narodila sa v meste [[Grand Prairie]] v štáte [[Texas]]<ref name="TheBiographyChannel">{{cite web|url=http://www.biography.com/people/selena-gomez-504530|title=Selena Gomez Biography|publisher=[[The Biography Channel]]|accessdate=April 12, 2013}}</ref> bývalej divadelnej herečke Amande Dawn „Mandy“ Cornettovej a Ricardovi Joelovi Gomezovi.<ref name="ChuckIt">{{cite web|url=http://www.insidebayarea.com/ci_8194264?source=rss|title=Selena Gomez could be next Disney 'it' girl|first=Chuck|last=Barney|work=Oakland Tribune|date=February 7, 2008|accessdate=May 14, 2013}}</ref><ref name="Teen Vogue">Lauren Waterman (2009-05).[http://www.teenvogue.com/entertainment/cover-stars/2009-05/teen-vogue-cover-girl-selena-gomez_090511 Selena Gomez: spell bound] ''[[Teen Vogue]]''. Retrieved May 11, 2009.</ref><ref>Ancestry.com. Texas Birth Index, 1903–1997 [database on-line]. Provo, UT, USA: Ancestry.com Operations Inc, 2005. Original data: Texas Birth Index, 1903–1997. Texas: [[Texas Department of State Health Services]]. Microfiche.</ref> Má dve mladšie sestry Gracie a Victoriu. Jej otec je [[Mexiko|mexického]] pôvodu, mama má [[Taliansko|talianske]] korene.<ref>{{cite web|url=http://showbizcafe.com/exclusive-selena-gomez-on-being-latin/ |title=Selena Gomez and Jake T. Austin on being latin|publisher=Showbizcafe.com|accessdate=July 4, 2011}}</ref><ref>{{cite web|last=Curiel|first=Kamren|url=http://www.latina.com/entertainment/buzz/selena-gomez-mom-foster-care-fundraiser-charity|title=Selena Gomez Charity Events: Alliance for Childrens Rights|work=Latina|date=June 14, 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.fresnobee.com/262/story/754287.html|title=TV: Life is magical for 'Wizards' star|work=[[The Fresno Bee]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080808215210/http://www.fresnobee.com/262/story/754287.html|archivedate=August 8, 2008|accessdate=April 8, 2013}}</ref> Rodičia sa rozviedli, keď mala päť rokov. V roku 2006 sa jej matka vydala za Briana Teefeyho. Dostala meno po [[Tejano music|Tejano]] speváčke [[Selena (speváčka)|Selene Quintanille]],<ref>{{cite web|url=http://www.eonline.com/videos/v31013_Selena_Gomez__Famous_Name.html|title=Selena Gomez's Famous Name|publisher=[[E! Online|E!]]|date=August 22, 2008|accessdate=November 5, 2009}}</ref> ktorá zomrela tri roky po jej narodení. V rozhovore s časopisom ''People'' prezradila, že záujem o herectvo začala prejavovať v dobe, kedy sledovala svoju matku pri skúškach a hraní v divadle.<ref name="buddytv">{{cite web|url=http://www.buddytv.com/info/selena-gomez-info.aspx|title=Selena Gomez Biography|publisher=buddytv.com|accessdate=November 7, 2014}}</ref>
Selena sa v roku 2002 na kastingu k seriálu ''Barney & Friends'' zoznámila s [[Demi Lovatová|Demi Lovato]].<ref>{{cite news|last=Rivera |first=Zayda |url=http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/demi-selena-lot-article-1.1347056 |title=Demi Lovato on friendship with Selena Gomez: 'We've been through a lot together' |work=Daily News|location=New York |date=May 17, 2013 |accessdate=June 15, 2013 }}</ref><ref>{{cite web|title=Selena Gomez And Demi Lovato On 'Barney And Friends'|url=http://www.huffingtonpost.com/2013/04/18/selena-gomez-demi-lovato_n_3112143.html|work=[[The Huffington Post]]|accessdate=March 13, 2015}}</ref> Kastingom obe prešli a stali sa najlepšími priateľkami. Neskôr spolu vystupovali vo viacerých televíznych programoch a filmoch. Jej filmovým debutom bol film ''Dvaja pátrači 3-D: Game Over'' (''Spy Kids 3: Game Over''),<ref>{{cite web|last=Nessif |first=Bruna |url=http://www.eonline.com/news/255135/time-warp-spy-selena-gomez-in-her-first-film-role |title=Time Warp: Spy Selena Gomez in Her First Film Role |publisher=E! Online UK |date=July 28, 2011 |accessdate=June 15, 2013}}</ref> kde sa objavila v menšej úlohe. V roku 2007 dostala hlavnú úlohu v seriáli ''[[Kúzelníci z Waverly]] (Wizards of Waverly Place)'', čo bolo odrazovým mostíkom pre rozbeh jej kariéry.
=== 2007 – 2012: Kariérny prelom s Disney a Selena Gomez & the Scene ===
V roku 2007 Selena hosťovala v troch epizódach Disney seriálu ''[[Hannah Montana]]''. Zahrala si speváčku menom Mikayla, ktorá bola rivalom hlavnej postavy seriálu. Počas tejto doby natočila dve epizódy pre nový seriál stanice [[Disney Channel]] s názvom ''Arwin!'', ktorý bol spin-offom seriálu ''[[The Suite Life of Zack & Cody]]''<ref>episode: A Midsummer's Nightmare; [[The Suite Life of Zack & Cody]]; [[Disney Channel]]; August 11, 2006</ref> a tiež nadväzoval na televízny seriál ''Lizzie McGuire''.
Neskôr dostala hlavnú úlohu v seriáli z produkcie [[Disney Channel]], ''[[Kúzelníci z Waverly]]''. Seriál Selene zaistil veľký úspech. Postava Alex Russoovej, ktorú hrala, jej vyniesla niekoľko ocenení.<ref>{{cite web
|url=http://www.naacpimageawards.net/40/win_tv.php |archiveurl=https://web.archive.org/web/20091231132741/http://www.naacpimageawards.net/40/win_tv.php
|archivedate=December 31, 2009
|title=The 40th NAACP Image Awards
|publisher=Web.archive.org |year=2009 |accessdate=June 15, 2013}}</ref><ref>{{cite web
|url=http://www.youngartistawards.org/noms29.html
|title=29th Annual Young Artist Awards – Nominations / Special Awards
|publisher=Youngartistawards.org |year=2008 |accessdate=June 15, 2013}}</ref> Vďaka tomuto úspechu ju mnohí kritici začali porovnávať s veľmi úspešnou [[Miley Cyrusová|Miley Cyrusovou]].<ref>{{cite web
|url=http://www.eonline.com/uberblog/marc_malkin/b2044_selena_gomez_no_feuding_with_miley_cyrus.html
|date=March 23, 2011
|title=Selena Gomez: No Feuding With Miley Cyrus
|author=Marc Malkin|publisher=E! Online]|accessdate=June 17, 2008}}</ref> Neskôr ju magazín ''[[Forbes (magazín)|Forbes]]'' vyhlásil za „Eight Hot Kid Stars To Watch“.<ref>{{cite news
|url=http://www.forbes.com/2008/04/09/entertainment-disney-lovato-biz-media-cx_lr_0409kidstars_slide_4.html?thisSpeed=15000
|title=In Pictures: Eight Hot Kid Stars To Watch
|work=[[Forbes (magazín)|Forbes]] |date=May 22, 2002|accessdate=August 6, 2009|first=Lacey|last=Rose}}</ref> Selena pre seriál naspievala titulnú skladbu „Everything Is Not What It Seems“,<ref>{{cite web|url=http://www.amazon.com/Wizards-Waverly-Place-Soundtrack/dp/B002BA9QMK |title=Wizards of Waverly Place: Music |publisher=Amazon.com |accessdate=June 15, 2013}}</ref> ktorá sa dá pokladať za jej hudobný [[debut]]. Záverečná epizóda seriálu mala premiéru v roku 2012.
[[Súbor:Selena_Gomez_2009.jpg|náhľad|Gomez na Hollywood Style Awards 2009 v [[Beverly Hills]]|279x279bod]]
V októbri 2008 Selena založila svoju vlastnú produkčnú spoločnosť, na ktorej spolupracovala s XYZ Films. <!-- Súčasťou dohody bolo, že Selena má možnosť voliteľných predmetov, mohla hľadať nových autorov a vytvoriť talent balíky pre štúdio. --> V dohode bola zahrnutá jej účasť na natáčaní filmu ''What Boys Want'', kde jej postava mala mať schopnosť počuť myšlienky mužov. Film napokon nikdy nevyšiel. Nahrala [[soundtrack]] pre rozprávku ''101 Dalmatíncov'' s názvom „Cruella de Vill“. Neskôr nahrala pieseň „Fly To Your Heart“, ktorá bola zaradená na soundtrack k filmu ''Cililing (Tinker Bell)''. Hosťovala tiež na nahrávke „Whoa Oh! (Me vs. Everyone)“; skladba dosiahla 78. miesto v rebríčku ''Billboard'' [[Pop 100]] v USA.
Ešte v roku 2008 dostala hlavnú úlohu vo filme ''Popoluška: Sladkých šestnásť (Another Cinderella Story)''<ref>{{cite web|url=http://www.amazon.com/Another-Cinderella-Story-Selena-Gomez/dp/B001B7CO0K |title=Another Cinderella Story: Selena Gomez, Drew Seeley, Damon Santostefano |publisher=Amazon.com |accessdate=June 18, 2013}}</ref> po boku Drewa Seeleyho. Zahrala si Mary Santiagovú, mladé dievča, ktoré dúfa, že sa jedného dňa stane tanečnicou. Film si vyslúžil relatívne pozitívne recenzie a vyhral v roku 2010 cenu Writers Guild of America Award.<ref>{{cite web|url=http://www.wga.org/content/default.aspx?id=3976 |title=Winners Announced for 2010 Writers Guild Awards}}</ref> Na soundtrack filmu Selena prispela tromi skladbami. „Tell Me Something I Don't Know“, ktorá bola vydaná ako singel aj s hudobným videom a umiestnila sa na 58. mieste v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Neskôr v tom istom roku dostala úlohu Helgy v rozprávke ''Horton''. Film bol komerčne úspešný a zarobil celosvetovo okolo 300 miliónov dolárov. Neskôr sa objavila v televíznej šou ''Jonas Brothers: Living the Dream'' a v ''Studio DC: Almost Live'', šou stanice [[Disney Channel]].
=== 2009 – 2011: Selena Gomez & The Scene a filmová kariéra ===
V roku 2009 Selena pokračovala vo svojej hereckej kariére. Objavila sa ako hosť v seriáli ''[[The Suite Life on Deck]]''<ref>{{cite web|url=http://insidepulse.com/2010/01/04/wizards-on-deck-with-hannah-montana-dvd-review/ |title=Wizards on Deck with Hannah Montana – DVD Review |publisher=Inside Pulse |accessdate=June 18, 2013}}</ref> kde stvárnila Alex Russoovú. Jednalo sa o crossover seriálov ''[[Kúzelníci z Waverly]]'' a ''[[Hannah Montana]]'', kedy sa hlavné postavy z nich objavili v jednej epizóde. Neskôr hosťovala aj v seriáli ''[[Sonny vo veľkom svete]] (Sonny With a Chance)'', kde si zahrala po boku svojej kamarátky [[Demi Lovato]].<ref>{{cite web |url=http://kidstvmovies.about.com/od/wizardsofwaverlyplace/fr/wofwpr.htm |title=Selena Gomez to Guest Star on Sonny with a Chance |publisher=Kidstvmovies.about.com |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160117120129/http://kidstvmovies.about.com/od/wizardsofwaverlyplace/fr/wofwpr.htm |archivedate=2016-01-17 }}</ref> V tom istom roku prepožičala svoj hlas princeznej Selénii v animovanom filme ''Arthur a Maltazardova pomsta''.
Selena spolu s [[Demi Lovato]] natočili film ''Ako chrániť princezné (Princess Protection Program)'', ktorý vyšiel v júni 2009. Bol úspešný<ref>{{cite news|last=Lowry |first=Brian |url=http://variety.com/2009/tv/reviews/princess-protection-program-1200474942/ |title=Princess Protection Program |work=Variety |date=June 26, 2009 |accessdate=June 18, 2013}}</ref> a jeho premiéru sledovalo cez 8,5 milióna divákov.<ref>{{cite web |url=http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/06/27/princess-protection-program-is-tv%E2%80%99s-no-1-entertainment-telecast-of-2009-in-kids-6-11-and-tweens-9-14/21543/ |title=Princess Protection Program is TV's No. 1 Entertainment Telecast of 2009 in Kids 6–11 and Tweens 9–14 |publisher=TVbytheNumbers |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130731153031/http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/06/27/princess-protection-program-is-tv%E2%80%99s-no-1-entertainment-telecast-of-2009-in-kids-6-11-and-tweens-9-14/21543/ |archivedate=2013-07-31 }}</ref> Selena a Demi pre film nahrali spoločný duet „One and the Same“,<ref>{{cite web|url=http://www.last.fm/music/Selena+Gomez+&+Demi+Lovato/_/One+and+the+Same |title=Selena Gomez & Demi Lovato – One and the Same |publisher=Last.fm |date=January 15, 2013 |accessdate=June 18, 2013}}</ref> ktorý neskôr vyšiel ako promo singel aj s hudobným videom. Pieseň nebola veľmi úspešná, dosiahla 82. miesto v hitparáde Hot 100. 28. augusta 2009 vyšiel ''Wizards of Waverly Place: The Movie'', ktorý vychádzal z rovnomenného televízneho seriálu. Premiéru filmu si pozrelo 11,4 milióna ľudí a po ''[[High school musical 2|High School Musical 2]]''<ref name="tvbythenumbers">[http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/12/29/espn-domination-top-100-most-watched-telecasts-on-basic-cable-for-2009/37284/ Top 100 Most-Watched Telecasts On Basic Cable For 2009] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101207095346/http://tvbythenumbers.zap2it.com/2009/12/29/espn-domination-top-100-most-watched-telecasts-on-basic-cable-for-2009/37284 |date=2010-12-07 }}. Tvbythenumbers.com. Retrieved February 4, 2011.</ref> sa stal druhým najsledovanejším filmom stanice [[Disney Channel]]. Film získal dve ceny [[Emmy Award|Emmy]].
[[Súbor:Selena_Gomez_(24087247716).jpg|vľavo|náhľad|Gomez počas vystúpenia v roku 2011]]
Selena v roku 2008 podpísala zmluvu s [[Hollywood Records]]<ref>{{cite web|url=http://www.eonline.com/news/3322/selena-gomez-s-supersweet-16 |title=Selena Gomez's Supersweet 16 |publisher=E! Online UK |date=July 22, 2008 |accessdate=June 18, 2013}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.celebuzz.com/selena-gomez-celebrates-sweet-16-s32741/ |title=Selena Gomez Celebrates Sweet 16 With Record Deal |publisher=Celebuzz |date=July 23, 2008 |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20141029000637/http://www.celebuzz.com/selena-gomez-celebrates-sweet-16-s32741/ |archivedate=2014-10-29 }}</ref> a neskôr založila skupinu s názvom Selena Gomez & The Scene. V auguste 2009 skupina vydala svoj debutový album s názvom ''Kiss & Tell''. Album sa stal okamžite hitom a debutoval v top desiatke rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] v USA. [[RIAA]] ho certifikovala zlatou platňou skladbu „Naturally“ platinovou platňou. Predtým ako kapela začala pracovať na druhom albume, Selena pokračovala v natáčaní filmov a seriálov. V roku 2009 si zahrala vo filme ''Ramona'' ''(Ramona and Beezus)'', ktorý bol natočený podľa knižnej série od Beverly Cleary.<ref name="MTV">{{cite web|author=Vena, Jocelyn|url=http://www.mtv.com/movies/news/articles/1604489/story.jhtml|title=Selena Gomez To Star In 'Ramona and Beezus' Movie|publisher=MTV|date=February 6, 2009|accessdate=October 21, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121105073957/http://www.mtv.com/news/articles/1604489/selena-gomez-star-ramona-beezus-movie.jhtml|archivedate=2012-11-05}}</ref><ref name="kilday">{{cite news|author=Kilday, Gregg|url=http://www.reuters.com/article/2009/02/06/us-beezus-idUSTRE51515A20090206|title=Young actresses cast for 'Beezus and Ramona'|agency=Reuters|date=February 5, 2009|accessdate=October 21, 2009}}</ref> Selena povedala, že pri hraní vyspelejších rolí nepociťovala žiaden tlak. ''„Myslím, že som si plne vedomá, aké staré je moje publikum, aj ja sama som ešte dieťa. Nehrala by som rolu, v ktorej stvárnení by som sa necítila pohodlne.“''<ref>{{cite news|author=Lylah M. Alphonse|url=http://www.boston.com/community/moms/blogs/in_the_parenthood/2010/07/the_stars_of_ramona_and_beezus_on_family.html|title=The stars of 'Ramona and Beezus' on family, fun, and facing down fear|work=Boston Globe|date=February 23, 2011|accessdate=July 16, 2010}}</ref> Film mal premiéru 23. júla 2010 a mal veľký úspech.<ref>{{cite web|url=http://www.rottentomatoes.com/m/ramona_and_beezus|title=Ramona and Beezus (2010)|publisher=Rottentomatoes.com|accessdate=August 2, 2010}}</ref>
Selena sa stala súčasťou kampane „Sears' back-to-school fashion ad campaign“.<ref>{{cite web|url=http://www.arrivelounge.com/|work=[[Sears|ArriveLounge]]|title=Sears Arrive Lounge – The Hottest Guys & Girls Fashion with Selena Gomez|accessdate=October 20, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091016105714/http://www.arrivelounge.com/|archivedate=2009-10-16}}</ref> Ako súčasť kampane natočila aj televíznu reklamu. V auguste 2009 hosťovala v „Sears Arrive Air Band Casting Call“, kde mala vybrať päť ľudí pre prvú kampaň „Sears Air Band“, ktorá sa konala v rámci [[MTV Video Music Awards]] 2009. <br>Stala sa tiež súčasťou kampane „Borden Milk“<ref>{{cite web|url=http://www.sugarslam.com/selena-gomez-borden-milk-ad|title=Selena Gomez Borden Milk Ad|publisher=Sugarslam.com|date=May 26, 2009|accessdate=August 6, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160322181307/http://www.sugarslam.com/selena-gomez-borden-milk-ad/|archivedate=2016-03-22}}</ref> a tvárou „State Farm Insurance“. Objavila sa v niekoľkých reklamách, ktoré sa vysielali aj na stanici Disney Channel.
17. septembra 2010 Selena spolu s jej skupinou vydali druhý album s názvom ''A Year Without Rain''. Album mal rovnaký úspech a ako ich debut a umiestnil sa na piatom mieste v rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]]. Skupine znova vyniesol zlatú platňu od RIAA.<ref>{{cite web|url=https://itunes.apple.com/us/album/a-year-without-rain/id391779019 |title=A Year Without Rain by Selena Gomez & The Scene |publisher=iTunes Store |date=September 21, 2010 |accessdate=June 18, 2013}}</ref>
V októbri 2009 Selena oznámila, že pracuje na svojej vlastnej módnej značke „Dream Out Loud by Selena Gomez“.<ref name="clothinglinemtv">{{cite web|url=http://hollywoodcrush.mtv.com/2009/10/15/selena-gomez-introduces-dream-out-loud-her-own-line-of-eco-friendly-bohemian-clothes|title=Selena Gomez Introduces 'Dream Out Loud,' Her Own Line Of Eco-Friendly, Bohemian Clothes|author=Lauren Joskowitz|publisher=[[MTV|MYV.com]]|date=October 15, 2009|accessdate=October 22, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091019045734/http://hollywoodcrush.mtv.com/2009/10/15/selena-gomez-introduces-dream-out-loud-her-own-line-of-eco-friendly-bohemian-clothes|archivedate=2009-10-19}}</ref><ref name="cl">{{cite web|url=http://www.eonline.com/uberblog/b149093_selena_gomez_gets_her_own_fashion_line.html|title=Seelna Gomez Gets Her Own Fashion Line|author=Ella Ngo|publisher=[[E! Online|E!]]|date=October 15, 2009|accessdate=October 22, 2009}}</ref> Oblečenie uviedli na trh na jeseň 2010. Bolo kompletne vyrobené z recyklovateľných alebo ekologických materiálov.<ref name="twncl">{{cite web|url=http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=130338&cat=2|title=Selena Gomez to Launch Clothing Line|publisher=TransWorldNews.com|date=October 15, 2009|accessdate=October 22, 2009|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100611234416/http://www.transworldnews.com/NewsStory.aspx?id=130338&cat=2|archivedate=2010-06-11}}</ref> Selena oblečenie popísala ako: „Krásne, ženské, bohémske“, a tiež uviedla, že značka je odrazom jej osobitného štýlu. Neskôr sa spojila s návrhármi Tonym Melillom a Sandrou Camposovou, ktorí obaja spolupracujú s veľkými obchodnými reťazcami. Selena povedala: ''„Keď som stretla Tonyho a Sandru, cítila som sa s nimi okamžite pohodlne a teraz sú pre mňa obaja ako rodina. Sú veľmi kreatívni a som rada, že im môžem kedykoľvek zavolať a len tak s nimi hovoriť o čomkoľvek. Sú v pohode, nech sa jedná o hocičo.“''
27. februára 2011 sa zúčastnila na „Vanity Fair Oscar party“ spolu s kanadským spevákom [[Justin Bieber |Justinom Bieberom]].
V marci 2010 ''Variety'' oznámil, že Selena sa objaví v jednej z troch hlavných rolí vo filme ''Popoluška v Monte Carle'',<ref>{{cite web|author=Rebecca Murray|url=http://movies.about.com/od/montecarlo/ig/Monte-Carlo-Photos/|title='Monte Carlo' First Photo|work=[[About.com|Movie.about.com]]|date=April 22, 2011|accessdate=2010|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170817122221/http://movies.about.com/od/montecarlo/ig/Monte-Carlo-Photos/|archivedate=2017-08-17}}</ref> ktorý produkovala [[Nicole Kidmanová]]. Kvôli filmu sa musela naučiť hrať [[pólo]] a dva týždne sa učila dva rôzne britské akcenty.<ref>{{cite web |url=http://www.zimbio.com/Celebrity+Portal/articles/_7CI8Bk-WSX/Selena+Gomez+Practices+Play+Polo+Budapest |date=April 22, 2011 |title=Selena Gomez Practices to Play Polo in Budapest for 'Monte Carlo' Role |author=cmania |work=[[Zimbio.com|Zimbio]] |accessdate=May 7, 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100509040644/http://www.zimbio.com/Celebrity+Portal/articles/_7CI8Bk-WSX/Selena+Gomez+Practices+Play+Polo+Budapest |archivedate=2010-05-09 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/movies/news/2011-03-22-montecarlofl22_ST_N.htm|date=April 22, 2011|title=First look: Selena Gomez stretches out in 'Monte Carlo'|author=Jayme Deerwester|work=USA Today|accessdate=May 7, 2010}}</ref> Film vyšiel 1. júla 2011. V tom istom roku sa objavila vo filme ''Mupeti'' a tiež v seriáloch stanice Disney, ''So Random!'' a ''Prankstars''. 28. júna Selena spolu s kapelou vydala svoj tretí a zároveň posledný album ''When the Sun Goes Down''. Zo všetkých albumov mal tento najväčší úspech<ref>{{cite web|url=http://www.metacritic.com/music/when-the-sun-goes-down-2011 |title=When the Sun Goes Down Reviews, Ratings, Credits, and More at Metacritic |publisher=Metacritic |accessdate=December 1, 2011}}</ref> a dostal sa až na 1. miesto v rebríčku ''Billboard'' Top 200. Bol tiež certifikovaný zlatou platňou RIAA. Druhý singel „Love You Like a Love Song“ bol doposiaľ ich najúspešnejší a získal platinové platne od RIAA.
14. júla 2011 bolo oznámené, že Selena podpísala zmluvu so spoločnosťou Adrenalina, ktorá sa zaoberá extrémnymi športami, o výrobe a produkcii Seleninej kozmetiky. Selena neskôr uviedla na trh svoj prvý rovnomenný parfum.
=== 2012 – 2015: ''Stars Dance'' a filmové projekty ===
[[Súbor:Selena_Gomez_Stars_Dance_San_Diego_IMG_0187_(10916410083).jpg|vpravo|náhľad|Gomez na jej turné [[Stars Dance Tour]] (2013)|243x243bod]]
V januári 2012 Selena oznámila, že sa plánuje viac zamerať na svoju hereckú kariéru a spev odsunie bokom.<ref>{{cite web|last=Johnson|first=Zach|title=Selena Gomez takes 'a break' from music|url=http://www.usmagazine.com/entertainment/news/selena-gomez-and-the-scene-going-our-separate-ways-2012132|work=[[US Magazine]]|accessdate=August 27, 2012|date=February 13, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160303222637/http://www.usmagazine.com/entertainment/news/selena-gomez-and-the-scene-going-our-separate-ways-2012132|archivedate=2016-03-03}}</ref> Povedala: ''„Ja a moja kapela sa na nejakú dobu rozdelíme a každý pôjdeme svojou cestou. Tento rok bude celý o filmoch a ja chcem, aby členovia mojej kapely počas tej doby mohli hrať kedy chcú, kde chcú a s kým chcú. Vrátime sa na hudobnú scénu, ale chvíľku to potrvá.“'' Svoj hlas prepožičala hlavnej postave v animovanom filme ''Hotel Transylvánia'', Mavis. Film mal premiéru 21. septembra 2012.
Neskôr v tom roku sa Selena objavila vo filme Harmonyho Korina ''Spring Breakers'', kde si zahrala po boku [[James Franco|Jamesa Franca]].<ref name="bradenton.com">{{cite web|last=Tatangelo|first=Wade|url=http://www.bradenton.com/2012/03/02/3912732/teen-queen-and-current-justin.html|title=Justin Bieber babe Selena Gomez shooting movie next week in Sarasota | Bradenton Herald|publisher=Bradenton.com|date=March 2, 2012|accessdate=May 24, 2012}}</ref> 30. júla 2012 oznámila, že sa stala súčasťou kampane Case-Mate. Na kampani spolupracovala s [[Fergie]] – vytvorili spolu vlastný módny telefón a výťažok z predaja bol použitý na charitu.
Aj napriek svojim vyhláseniam, Selena v októbri 2012 ohlásila, že pracuje na svojom sólovom albume.<ref>{{cite web|url=https://soundcloud.com/ryanseacrest/selena-gomez-says-come-get-it|title=Selena Gomez Says 'Come & Get It' Is Not About Justin Bieber! by On Air with Ryan Seacrest on SoundCloud – Hear the world's sounds|publisher=Soundcloud.com|accessdate=April 8, 2013}}</ref><ref>{{cite web|url=http://popcrush.com/selena-gomez-no-scene-new-record/ |title=Selena Gomez Ditches the Scene on New Record |publisher=Popcrush.com |accessdate=June 18, 2013}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.fuse.tv/2013/03/selena-gomez-ditches-band-the-scene-new-album |title=Selena Gomez Ditches Her Band The Scene on New Album |publisher=Fuse.tv |date=March 11, 2013 |accessdate=June 18, 2013 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20200129020102/https://www.fuse.tv/2013/03/selena-gomez-ditches-band-the-scene-new-album |archivedate=2020-01-29 }}</ref> 8. apríla 2013 vyšiel pilotný singel „[[Come & Get It]]“.<ref name=hitfix>{{cite web|last=Hasty|first=Katie|url=http://www.hitfix.com/immaculate-noise/exclusive-selena-gomez-reveals-the-title-of-her-new-single-as-come-and-get-it|title=Exclusive: Selena Gomez reveals the title of her new single as Come and Get It|publisher=Hitfix.com|date=March 12, 2013|accessdate=April 8, 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160303235348/http://www.hitfix.com/immaculate-noise/exclusive-selena-gomez-reveals-the-title-of-her-new-single-as-come-and-get-it|archivedate=2016-03-03}}</ref> Skladba bola dvakrát ocenená platinovou platňou a stala sa prvým Seleniným singlom, ktorý dosiahol prvé miesto v americkom rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]], dokonca šesťkrát po sebe. 23. júna 2013 napokon album vyšiel a dostal názov ''Stars Dance''. Debutoval na prvom mieste v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]. Aj napriek vydanému CD Selena trvala na tom, že na prvom mieste je jej herecká kariéra a až potom hudobná.<ref>{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=FTWxDXHTtIA |title=Captain America interviews Selena Gomez |publisher=YouTube |accessdate=November 14, 2013}}</ref>
[[Súbor:GOYK-selena.jpg|vľavo|náhľad|Gomez počas vystúpenia na [[Jingle Ball]] (2013)|204x204bod]]
Objavila sa v [[Triler|thrilleroch]] ''Aftershock'' a ''[[Útek]]'' po boku [[Ethan Hawke|Ethana Hawka]]; film mal v USA premiéru 30. augusta 2013. V ďalšom filme s názvom ''Behaving Badly'' si Selena zahrala hlavnú úlohu. V roku 2013 sa opäť predstavila v roly Alex Russoovej vo filme ''The Wizards Return: Alex vs. Alex'',<ref>{{cite news|author=Jade Watkins|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2226444/Selena-Gomez-cuddles-Gregg-Sulkin-pair-film-reunion-movie.html|title=Selena Gomez cuddles up to Gregg Sulkin as pair film reunion movie | ''Daily Mail''|work=Daily Mail|location=London|date=November 1, 2012}}</ref> ktorého natáčanie sa začalo 22. októbra 2012 a skončilo 10. novembra 2012. Film mal premiéru 15. marca 2013 na [[Disney Channel]]. V apríli 2013 prijala ponuku zahrať si v debute režiséra Williama H. Macy s názvom ''Rudderless''. Natáčanie započalo v tom istom roku.
V októbri 2013 sa vyjadrila, že zvážila svoje rozhodnutie venovať sa len herectvu a je rozhodnutá svoj čas zadeliť medzi obe svoje hobby – herectvo a spev. Objavila sa vo videoklipe „City of Angels“ od [[30 Seconds to Mars|Thirty Seconds To Mars]]. V decembri 2013 Selena oznámila zrušenie [[Austrália (štát)|austrálsko]]-[[Ázia|ázijskéj]] časti jej turné Stars Dance Tour; uviedla, že potrebuje stráviť nejaký čas so svojou rodinou.<ref>{{cite news|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/selena-gomez-cancels-tour-asia-667221 | work=The Hollywood Reporter | first1=Lars | last1=Brandle | title=Selena Gomez Cancels Tour of Asia and Australia to 'Spend Some Time on Myself' | date=December 20, 2013}}</ref> Od 5. januára 2013 strávila niekoľko dní v liečebnom centre Dawn at The Meadows vo Wickenburgu, v štáte [[Arizona]], ktoré sa špecializuje na liečbu závislostí a tráum u mladých ľudí.<ref name="dailymail3">{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2552218/Selena-Gomez-went-rehab-center-treats-young-people-struggling-emotional-trauma-addiction.html|title=Selena Gomez went to rehab center that treats young people 'struggling with emotional trauma and addiction' | Daily Mail Online|work=Daily Mail|accessdate=November 7, 2014}}</ref><ref name="people3">{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20783560,00.html|title=Selena Gomez Secretly Spent 2 Weeks in Rehab - Rehab, Health, Selena Gomez : People.com|work=People|accessdate=November 7, 2014}}</ref><ref name="perezhilton3">{{cite web|url=http://perezhilton.com/2014-02-05-selena-gomez-secret-rehab-two-weeks|title=Selena Gomez Secretly Went To Rehab! And When You Hear The Reason Why, You'll Be Glad She's Rid Of Justin Bieber!|publisher=PerezHilton.com|accessdate=November 7, 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170326214949/http://perezhilton.com/2014-02-05-selena-gomez-secret-rehab-two-weeks|archivedate=2017-03-26}}</ref> Jej hovorca uviedol, že na liečenie nastúpila dobrovoľne a dôvodom nebola závislosť na žiadnych omamných látkach.<ref>{{cite news|url=http://time.com/5583/selena-gomez-secret-rehab-stint/ |title=Selena Gomez Secretly Went to Rehab for Two Weeks|work=Time |date=February 5, 2014 |accessdate=February 5, 2014|first=Laura|last=Stampler}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20783560,00.html |title=Selena Gomez Secretly Spent 2 Weeks in Rehab |work=People |date=February 5, 2014 |accessdate=February 5, 2014|first1=Michelle|last1=Corriston|first2=Julie|last2=Jordan}}</ref>
V apríli 2014 bolo potvrdené, že Selena ukončila spoluprácu so svojou matkou a nevlastným otcom, ktorí boli jej manažérmi od začiatku jej kariéry. Bolo potvrdené, že toto jej rozhodnutie bolo založené čisto na obchodnej báze a v ich rodine je všetko v poriadku.<ref name="nydailynews">{{cite web|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/gossip/selena-gomez-fires-parents-managers-report-article-1.1753689|title=Selena Gomez fires parents as managers: report – ''Daily News'' (New York)|work=Daily News|location=New York|accessdate=November 7, 2014}}</ref> Tiež potvrdili, že táto zmena nemá nič spoločné s faktom, že Selenina mama nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry a [[Justin Bieber|Justina Biebera]].<ref name="popcrush">{{cite web|url=http://popcrush.com/selena-gomez-fires-her-parents-as-her-managers/|title=Selena Gomez Fires Her Parents as Her Managers|publisher=popcrush.com|accessdate=November 7, 2014}}</ref><ref name="popcrush2">{{cite web|url=http://popcrush.com/how-does-selena-gomezs-family-feel-about-justin-bieber-reunion/|title=How Does Selena Gomez's Family Feel About Bieber Reunion?|publisher=popcrush.com|accessdate=November 7, 2014}}</ref> Selena neskôr podpísala so spoločnosťami WME a Brillsten zmluvu, podľa ktorej bude manažovať svoju kariéru sama. Tieto novinky tiež podnietili fámy, že Selena ukončila spoluprácu s [[Hollywood Records]] a hľadá si nové vydavateľstvo. V septembri 2014 bolo potvrdené, že podpísala zmluvu s [[Interscope Records]] a začala pracovať na svojom druhom sólovom štúdiovom albume. Ešte predtým však vydala [[kompilačný album]] s názvom ''For You'',<ref>{{cite web|last1=Stutz|first1=Colin|title=Listen to Three Leaked Songs From Selena Gomez's New Album 'For You'|url=http://www.hollywoodreporter.com/earshot/selena-gomezs-new-album-you-751490|website=[[The Hollywood Reporter]]|accessdate=July 22, 2015|date=November 22, 2014}}</ref> ktorý obsahuje aj tri celkom nové skladby. Jednou z nich je aj singel „The Heart Wants What it Wants“, ktorý mal premiéru 6. novembra 2014 na oficiálnom [[VEVO|Vevo]] kanáli speváčky. Pieseň bola venovaná jej už bývalému priateľovi [[Justin Bieber|Justinovi Bieberovi]].[[Súbor:Selena_Gomez_for_Pantene_2.png|vpravo|náhľad|Gomez počas reklamy pre [[Pantene]] (2015)|239x239bod]]
=== 2015 – 2016: ''Revival'' a osobné problémy ===
S [[rusko]]-[[Nemecko|nemeckým]] hudobníkom Zeddom spolupracovala na ich spoločnom singli „I Want You to Know“, ktorý vyšiel 23. februára 2015.<ref>{{cite web|title=Zedd & Selena Gomez Song Gets Release Date & Artwork|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6472886/zedd-selena-gomez-i-want-to-know-release|website=[[Billboard]]|accessdate=July 22, 2015|date=February 13, 2015}}</ref> 22. júna vydala svoj druhý singel s názvom „Good for You“, na ktorom spolupracovala s rapperom [[ASAP Rocky|ASAPom Rockym]]. Jej druhý štúdiový album ''Revival'' vyšiel 9. októbra 2015<ref>{{cite web | url=http://www.billboard.com/articles/news/cover-story/6721941/selena-gomez-revival-album-taylor-swift-justin-bieber-lupus-empowerment | title=Billboard Cover: Selena Gomez on Her New Chapter -- 'I've Deserved This. I Earned it. This Is All Me' | publisher=Prometheus Global Media | work=Billboard | date=October 8, 2015 | accessdate=October 11, 2015 | author=Martins, Chris}}</ref> spolu so singlami „Good for You“ a „Same Old Love“. Album obdržal pozitívne recenzie od hudobných kritikov a debutoval na prvej priečke rebríčku ''Billboard'' 200. Neskôr ho RIAA certifikovala zlatou platňou za predaj 500,000 kópií v Spojených štátoch. Selena v decembri vystupovala počas Victoria's Secret Fashion Show.<ref>{{cite web | url=http://www.cbs.com/shows/victorias_secret/news/1004819/rihanna-selena-gomez-the-weeknd-to-perform-at-2015-vs-fashion-show/ | title=Rihanna, Selena Gomez & The Weeknd To Perform At 2015 VS Fashion Show | publisher=CBS Interactive | work=CBS | date=October 14, 2015 | accessdate=October 14, 2015}}</ref> Popri hudbe sa Selena stala tvárou vlasových produktov Pantene.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Shines as Pantene’s Newest Ambassador|url=http://www.businesswire.com/news/home/20150615005903/en/Selena-Gomez-Shines-Pantene%E2%80%99s-Newest-Ambassador#.Va_Muvn2RX4|website=[[Business Wire]]|accessdate=July 22, 2015|date=June 15, 2015}}</ref> V auguste 2015 sa objavila v dokumente ''Unity'' spolu s inými hercami a herečkami.<ref>{{cite web|url=http://variety.com/2015/film/news/documentary-unity-set-for-aug-12-release-with-100-star-narrators-1201477200/|title=Documentary ‘Unity’ Set for Aug. 12 Release with 100 Star Narrators|work=Variety|date=April 22, 2015|accessdate=October 7, 2015}}</ref> 25. septembra vyšiel film ''Hotel Transylvania 2'', v ktorom Selena znovu nadabovala postavu Mavis.<ref>{{cite web|last1=Gallagher|first1=Brian Gallagher|title=‘Hotel Transylvania 2’ Confirmed for September 2015|url=http://movieweb.com/hotel-transylvania-2-confirmed-for-september-of-2015/|website=Movieweb|accessdate=July 22, 2015|date=November 9, 2012}}</ref> Tiež si zahrala vo filme ''The Big Short'', ktorý mal premiéru 11. decembra.<ref>{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/movies/videos/watch-brad-pitt-steve-carell-battle-the-banks-in-big-short-trailer-20150922|title=Watch Brad Pitt, Steve Carell Battle the Banks in 'Big Short' Trailer|last=Blistein|first=Jon|work=Rolling Stone|date=September 22, 2015|accessdate=October 7, 2015}}</ref>
[[Súbor:Selena_Gomez_TODAY_Show_Live_2015_(50144934103).jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Gomezpočas vystúpenia v ''[[Today (American TV program)|The Today Show]]'' (2015)]]
6. mája sa vydala na celosvetové turné Revival Tour (2016).<ref name="revivaltour">{{cite news|last1=Ashagre|first1=Aggi|title=Selena Gomez Announces Revival Tour Dates|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6715542/selena-gomez-revival-tour-dates|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=November 17, 2015}}</ref> Tvrdila, že turné sa zameria výlučne na ňu ako na umelkyňu a bude obsahovať menej choreografií a efektov než jej predchádzajúce turné.<ref name="revivaltour" /> Po turné v Severnej Amerike, Ázii a Oceánii zrušila v auguste 2016 európsku a juhoamerickú časť kvôli [[Úzkosť|úzkostiam]], [[Panika|záchvatom paniky]] a [[Depresia (psychológia)|depresii]] spôsobenej lupusom.<ref>{{cite web|url=http://www.vogue.com.au/celebrity/news/selena+gomez+has+cancelled+her+revival+tour+due+to+her+mental+health,40237|title=Selena Gomez has cancelled her Revival tour due to her mental health|magazine=Vogue|date=August 31, 2016|access-date=August 31, 2016|archive-date=September 1, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160901153926/http://www.vogue.com.au/celebrity/news/selena+gomez+has+cancelled+her+revival+tour+due+to+her+mental+health,40237|url-status=dead}}</ref> Selena mala vedľajšiu úlohu v komediálnom filme ''Neighbors 2: Sorority Rising''; kde hrala prezidentku spolku Phi Lambda.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2015/film/news/selena-gomez-neighbors-2-1201585600/|title=Selena Gomez Joins Zac Efron in 'Neighbors 2' – Variety|first=Justin|last=Kroll|work=Variety}}</ref> Jej spolupráca s [[Charlie Puth|Charliem Puthom]] „We Don't Talk Anymore“ (2016)<ref>{{cite web|url=http://www.charlieputh.com/|title=Charlie Puth {{!}} Official Website: Nine Track Mind Available Now! Official Website|website=Charlie Puth {{!}} Official Website: Nine Track Mind Available Now! Official Website|access-date=June 17, 2016}}</ref> sa dostala do prvej desiatky v USA.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/artist/6473237/Charlie+Puth/chart?f=379|title=Charlie Puth – Chart history {{!}} Billboard|website=www.billboard.com|access-date=June 17, 2016}}</ref> V roku 2016 si zahrala aj v dramatickom filme ''The Fundamentals of Caring'',<ref>{{cite web|last1=Ge|first1=Linda|title=Selena Gomez Joins Paul Rudd for 'The Revised Fundamentals of Caregiving'|url=https://www.thewrap.com/selena-gomez-paul-rudd-in-revised-fundamentals-of-caregiving/|website=The Wrao|access-date=July 22, 2015|date=January 13, 2015}}</ref> ktorý mal premiéru na [[Sundance Film Festival|filmovom festivale Sundance]] 29. januára<ref name="fundamentals">{{cite web|last1=Robinson|first1=Will|title=Netflix sets June premiere date for The Fundamentals of Caring|url=https://www.ew.com/article/2016/04/01/selena-gomez-paul-rudd-netflix-fundamentals-caring-premiere-date|work=Entertainment Weekly|date=April 1, 2016|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160403192757/https://www.ew.com/article/2016/04/01/selena-gomez-paul-rudd-netflix-fundamentals-caring-premiere-date|archivedate=2016-04-03}}</ref> a bol vydaný na serveri [[Netflix]] 24. júna.<ref name="fundamentals" /> Zahrala si tiež v snímke ''In Dubious Battle'' s [[James Franco|Jamesom Francom]]; film vyšiel 3. septembra 2016.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2015/film/news/james-franco-assembles-cast-for-john-steinbeck-adaptation-of-john-steinbeck-in-dubious-battle-1201419696/|title=James Franco Assembles Cast for Adaptation of 'In Dubious Battle'|work=Variety|date=January 30, 2015|access-date=October 7, 2015}}</ref> Selena začala počas turné pracovať na svojom treťom štúdiovom albume a do setlistu Revival Tour zaradila novú pieseň s názvom „Feel Me“.<ref name="newalbum">{{cite web|last=Renner|first=Eric|url=https://www.ew.com/article/2016/05/09/selena-gomez-feel-me|title=Selena Gomez: Feel Me debuts new song on opening night of tour|magazine=EW.com|date=May 9, 2016|access-date=December 8, 2016|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180912054551/https://ew.com/article/2016/05/09/selena-gomez-feel-me/|archivedate=2018-09-12}}</ref> Pieseň unikla online deväť mesiacov po prvom predstavení. Album, ktorý v tej dobe nemal žiadny názov ani dátum vydania, bol naplánovaný ako jej druhé vydanie prostredníctvom vydavateľstva [[Interscope Records]].<ref name="newalbum" /> Selena a kanadská speváčka [[Tory Lanez]] boli uvedené v piesni „Trust Nobody“, druhom singli z debutového štúdiového albumu ''9'' nórskeho DJ-a [[Cashmere Cat]]. Pieseň vyšla v septembri 2016.<ref>{{Cite news|url=https://www.elle.com/culture/music/news/a39696/selena-gomez-cashmere-cat-trust-nobody/|archive-url=https://web.archive.org/web/20161003144401/http://www.elle.com/culture/music/news/a39696/selena-gomez-cashmere-cat-trust-nobody/|url-status=dead|archive-date=October 3, 2016|title=Surprise: Selena Gomez Has a New Song|access-date=October 23, 2018}}</ref>
Po zrušení turné sa Selena znova vrátila na rehabilitáciu, aby sa zamerala na svoje duševné zdravie, a taktiež sa stránila sociálnym sieťam.<ref>{{cite web|last=Falcone|first=Dana Rose|url=http://www.usmagazine.com/celebrity-news/news/selena-gomez-in-rehab-to-focus-on-her-mental-health-w444338|title=Selena Gomez Returns to Rehab During Tour Break to 'Focus on Her Mental Health'|publisher=U.S. Magazine|date=October 12, 2016|access-date=December 29, 2016}}</ref> Svoje prvé verejné vystúpenie absolvovala na udeľovaní cien [[American Music Awards]] 2016, kde bola nominovaná na dve ceny v kategóriách obľúbená popová/rocková speváčka a umelkyňa roka. Cenu získala za obľúbenú popovú/rockovú speváčku.<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/events/amas/7581527/selena-gomez-amas-2016-acceptance-speech|title=Selena Gomez at the 2016 AMAs: 'I Don't Need Validation Anymore'|newspaper=Billboard|access-date=December 1, 2016}}</ref>
=== 2017 – 2019: Samostatné nahrávky a ''13 Reasons Why'' ===
4. februára 2017 Selena pridala na Instagram story kúsok svojej novej piesne.<ref>{{Cite news|url=https://www.radioone.fm/selena-gomez-just-dropped-a-new-snippet-for-the-world|title=Selena Gomez Just Dropped a New Snippet for The World|access-date=2017-01-14}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170205091335/http://www.radioone.fm/selena-gomez-just-dropped-a-new-snippet-for-the-world/ |date=2017-02-05 }}</ref> O päť dní neskôr nórsky DJ [[Kygo]] zavesil tiež časť piesne, na ktorej spolupracoval so Selenou Gomez.<ref>{{Cite news|url=http://www.seventeen.com/celebrity/music/news/a45009/selena-gomez-kygo-it-aint-me-video-clip|title=Here's Your First Clip of Selena Gomez's "It Ain't Me" Music Video With Kygo|access-date=2017-01-14}}</ref> Dvojica neskôr potvrdila, že singel s názvom „It Ain't Me“ vyjde 16. februára.<ref>{{Cite news|url=http://headlineplanet.com/home/2017/02/13/selena-gomez-kygos-aint-premieres-thursday-february-16|title=SELENA GOMEZ & KYGO'S "IT AIN'T ME" PREMIERES THURSDAY, FEBRUARY 16|access-date=2017-01-14}}</ref> Pieseň dosiahla top 10 v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].
V októbri 2015 [[Netflix]] oznámil miniseriálovú adaptáciu románu ''[[Thirteen Reasons Why]]'', so Selenou ako výkonnou producentkou.<ref name="13Reasons">{{Cite news|url=http://variety.com/2015/tv/news/selena-gomez-13-reasons-why-netflix-1201620194|title=Netflix Adapting '13 Reasons Why' Into Selena Gomez Series (EXCLUSIVE)|access-date=2017-01-17}}</ref> Seriál mal premiéru 31. marca 2017 na Netflixe.<ref>{{Cite news|url=http://deadline.com/2017/01/13-reasons-why-netflix-premiere-date-selena-gomez-jay-asher-1201893972|title='13 Reasons Why' Gets Netflix Premiere Date|access-date=2017-01-17}}</ref> Okrem tohoto projektu pracuje na svojej novej hudbe s producentmi ako sú The Futuristics, Jonas Jeberg<ref>{{cite web|url=http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a41479/selena-gomez-new-album-hints/|title=Selena Gomez Working on New Album – Nick Jonas Reaction to Selena Gomez Album Post|work=[[Elle]]|author=Alyssa Bailey|date=December 16, 2017}}</ref> a [[Ryan Tedder]]<ref>{{cite web|url=https://www.accesshollywood.com/videos/exclusive-ryan-tedder-on-working-with-adele-taylor-swift-camila-cabello-selena-gomez/|title=Exclusive: Ryan Tedder On Working With Adele, Taylor Swift, Camila Cabello & Selena Gomez|work=[[Access Hollywood]]|date=May 3, 2017}}</ref><ref name="IdolatorSG2">{{cite web|url=http://www.idolator.com/7662360/ryan-tedder-wrote-selena-gomez-songs-new-album|title=Ryan Tedder Wrote Selena Gomez A "Heartfelt, Goose-Bumpy Mid-Tempo"|work=Idolator|author=Mike Wass|date=May 3, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, a skladateľmi Juliou Michaels, Justinom Tranterom<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/2972879/selena-gomez-julia-michaels-issues/|title=Hear The Magical New Song That Got Selena Gomez Back In The Studio|work=[[MTV News]]|author=Deepa Lakshmin|date=January 17, 2017|accessdate=2017-07-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180222225238/http://www.mtv.com/news/2972879/selena-gomez-julia-michaels-issues/|archivedate=2018-02-22}}</ref> či Jacobom Kasherom.<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7659080/songwriter-profile-jacob-kasher-interview|title=Songwriter Profile: J Kash Faked It Till He Made It (Big)|work=Idolator|author=Mike Wass|date=March 14, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 5. mája 2017 zahájila odpočítavanie na svojej oficiálnej webovej stránke, ktoré pokračovalo až do 18. mája. Veľa stránok špekulovalo o vydaní jej nového singlu.<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7662557/selena-gomez-new-single-release-date|title=Selena Gomez’s New Single Has A Release Date|work=Idolator|author=Mike Wass|date=May 5, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite web|url=http://z100.iheart.com/onair/mo-bounce-35205/is-selena-gomez-dropping-new-music-15797910/|title=Is Selena Gomez Dropping New Music Soon!? I Got The SCOOP!|work=[[Z100FM]]|author=Mo' Bounce|date=May 3, 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=http://tigerbeat.com/2017/05/people-are-freaking-out-over-the-countdown-on-selena-gomezs-website/|title=People are Freaking Out Over the Countdown on Selena Gomez’s Website|work=[[Tiger Beat]]|author=Ali Booth|date=May 7, 2017|accessdate=2017-07-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20230406150441/http://tigerbeat.com/2017/05/people-are-freaking-out-over-the-countdown-on-selena-gomezs-website/|archivedate=2023-04-06}}</ref> 11. mája bolo potvrdené, že dôvodom odpočítavania bol singel „Bad Liar“,<ref>{{cite web|url=http://www.idolator.com/7662837/selena-gomez-new-single-bad-liar|title=She’s Coming! Selena Gomez Announces New Single "Bad Liar"|work=Idolator|author=Mike Wass|date=May 11, 2017}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktorý vyšiel 18. mája spolu aj s prvým videoklipom prostredníctvom streamovej služby [[Spotify]].<ref>{{Cite news|url=http://www.eonline.com/news/853680/selena-gomez-releases-new-single-and-music-video-for-bad-liar|title=Selena Gomez Releases New Single ‘’Bad Liar’|last=Harrison|first=Lily|date=2017-05-18|work=E! Online|access-date=2017-05-18|archive-url=|archive-date=|dead-url=|language=en-US}}</ref> Druhý videoklip vyšiel počas ďalšieho mesiaca na [[YouTube]].<ref>{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/70s-fashion-show-selena-gomezs-bad-liar-music-video-is-a-trip-1013445|title=That '70s Fashion Show: Selena Gomez's "Bad Liar" Music Video Is a Trip|work=[[The Hollywood Reporter]]}}</ref> Pieseň „Fetish“ nasledovala, ako ďalší singel.<ref>{{Cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/7857995/selena-gomez-gucci-mane-fetish-release-date|title=Selena Gomez Reveals 'Fetish' Release Date & Gucci Mane Feature|last=Cirisano|first=Tatiana|date=July 7, 2017|work=Billboard|access-date=July 8, 2017}}</ref> V auguste 2017 bola Selena obsadená do filmu [[Woody Allen|Woodyho Allena]] ''[[A Rainy Day in New York]]''.<ref>{{cite web|url=https://variety.com/2017/film/news/elle-fanning-selena-gomez-timothee-chalamet-to-star-in-woody-allen-film-1202519847/|title=Elle Fanning, Selena Gomez, Timothée Chalamet to Star in Woody Allen Film|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|first=Brent|last=Lang|date=August 8, 2017|access-date=September 11, 2017}}</ref> Vzhľadom na obvinenie zo sexuálneho zneužívania Allena darovala svoj plat z filmu iniciatíve Time's Up.<ref>{{cite web|url=https://www.wmagazine.com/story/woody-allen-controversy-a-rainy-day-in-new-york-may-not-be-released|first=Stephanie|last=Eckardt|magazine=W Magazine|date=January 29, 2018|title=Woody Allen's A Rainy Day in New York Might Not Be Released After All - But It Sure Has Been a Great Fundraiser for Time's Up}}</ref> 19. októbra 2017 oznámila spolu s producentom [[Marshmello]], že budú spolupracovať na novom singli s názvom „Wolves“, ktorý vyšiel 25. októbra.<ref>{{cite news|last=Fernandez|first=Celia|title=Selena Gomez Is Getting Back Into Music, but This Time With an EDM Twist|url=https://www.popsugar.com/entertainment/Selena-Gomez-Wolves-Song-44165698|access-date=October 23, 2017|work=[[PopSugar]]|date=October 21, 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/hear-selena-gomezs-propulsive-new-edm-song-wolves-w510184|title=Hear Selena Gomez's Propulsive New EDM Song, 'Wolves'|website=[[Rolling Stone]]|first=Sarah|last=Grant|date=October 25, 2017|access-date=October 25, 2017}}</ref>
10. mája 2018 vydala nový singel z ''13 Reasons Why Season 2 Soundtrack'' s názvom „Back to You“.<ref>{{Cite web|title=Selena Gomez's New Song 'Back To You': Listen|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop/8455432/selena-gomez-new-song-back-to-you|date=May 10, 2018|website=Billboard|access-date=May 4, 2020}}</ref> Opäť nadabovala postavu Mavisa vo filme ''[[Hotel Transylvania 3: Summer Vacation]]'', ktorý vyšiel v júli 2018.<ref>{{cite web|url=https://deadline.com/2018/04/hotel-transylvania-3-summer-vacation-sony-selena-gomez-adam-sandler-andy-samberg-1202362509/|first=Dino-Ray|last=Ramos|magazine=Deadline Hollywood|date=April 11, 2018|title='Hotel Transylvania 3: Summer Vacation' Inspired By Director's Family Cruise; Chrissy Teigen, Joe Jonas Join Cast}}</ref><ref>{{cite news|url=https://www.usatoday.com/story/life/movies/2018/03/21/hotel-transylvania-3-summer-vacation-releases-first-photo-van-helsings/442109002/|first=Brian|last=Truitt|newspaper=USA Today|date=March 21, 2018|title='Hotel Transylvania 3': Meet the Van Helsings who mess up Drac's 'Summer Vacation'}}</ref> 13. júla 2018 prokurátor v Los Angeles oznámil, že ženu z New Jersey obvinili z nabúrania e-mailových účtov patriacich Selene. Na internet pridávala obrázky a ďalší materiál, ktorý tam našla.<ref>{{Cite news|url=https://www.reuters.com/article/us-people-selenagomez/woman-charged-in-l-a-with-hacking-email-of-pop-star-selena-gomez-idUSKBN1K32SY|title=Woman charged in L.A. with hacking email of pop star Selena Gomez|last=Editorial|first=Reuters|work=U.S.|access-date=July 13, 2018}}</ref> Selena bola predstavená v piesni [[DJ Snake|DJ Snakea]] „Taki Taki“, spolu s [[Ozuna|Ozunom]] a [[Cardi B]]. Skladba vyšla v septembri 2018.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8475406/dj-snake-announces-release-date-taki-taki-tweet|title=DJ Snake Announces Release Date For 'Taki Taki' With Selena Gomez, Cardi B & Ozuna|website=Billboard|first=Suzette|last=Fernandez|date=September 17, 2018|access-date=January 10, 2019}}</ref> Tiež spolupracovala na piesni [[Julia Michaels|Julie Michaels]] „Anxiety“ z jej štvrtého EP, ''Inner Monologue Part 1'', ktoré vyšlo v januári 2019. Vo februári vyšla pieseň [[Benny Blanco|Bennyho Blanca]] „I Can't Get Enough“, spolu s [[Tainy|Tainym]] a [[J Balvin|J Balvinom]] a Selenou.<ref>{{Cite web|url=http://umusic.digital/ICGEpresave/|title=I Can't Get Enough|website=umusic.digital|access-date=March 31, 2019}}</ref> V roku 2019 sa objavila vo filme [[Jim Jarmusch|Jima Jarmuscha]] ''The Dead Don't Die''.<ref>{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/heat-vision/bill-murray-tilda-swinton-star-jim-jarmusch-zombie-comedy-1127036|title=Bill Murray, Tilda Swinton to Star in Jim Jarmusch's Zombie Comedy 'The Dead Don't Die'|website=[[The Hollywood Reporter]]|first=Mia|last=Galuppo|date=July 13, 2018|access-date=July 19, 2018}}</ref> V septembri 2019 bolo oznámené, že sa Selena stala výkonnou producentkou dokumentárnej série Netflixu, ''Living Undocumented'', ktorá sleduje osem rodín nelegálnych imigrantov v Amerike.<ref>{{Cite web|url=https://deadline.com/video/selena-gomez-netflix-living-undocumented-docuseries-first-look-trailer/|title=Selena Gomez-Produced 'Living Undocumented' Docuseries Set On Netflix; First-Look Trailer|last=Petski|first=Denise|date=September 17, 2019|website=[[Deadline Hollywood|Deadline]]}}</ref> Šesťdielna séria bola vydaná 2. októbra 2019.<ref>{{Cite web|url=https://variety.com/2019/tv/news/selena-gomez-netflix-docuseries-1203338879/|title=Selena Gomez-Produced Docuseries 'Living Undocumented' Ordered at Netflix|last=Thorne|first=Will|date=September 17, 2019|website=[[Variety (magazine)|Variety]]|language=en|access-date=September 17, 2019}}</ref>
=== 2020 – 2021: ''Rare'' a ''Revelación'' ===
23. októbra 2019 vydala Selena pieseň „Lose You to Love Me“ ako hlavný singel jej tretieho štúdiového albumu ''[[Rare]]''.<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8533533/selena-gomez-lose-you-to-love-me-single-release-date|title=We Finally Know When We'll Hear New Selena Gomez Music|last=Kaufman|first=Gil|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=October 18, 2019|access-date=October 18, 2019}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.udiscovermusic.com/news/selena-gomez-new-single-lose-you-to-love-me/|title=Selena Gomez Reveals Cover Of New Single "Lose You To Love Me"|last=Stavropoulos|first=Laura|website=udiscovermusic.com|date=October 18, 2019|access-date=October 18, 2019}}</ref> Nasledujúci deň prekvapivo vydala druhý singel s názvom „Look at Her Now“.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Drops Futuristic Music Video for Surprise Track 'Look At Her Now'|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8540263/selena-gomez-futuristic-music-video-surprise-track-look-at-her-now|website=Billboard|date=October 24, 2019|access-date=October 24, 2019}}</ref> Skladba „Lose You to Love Me“ vyšla ako Selenin prvý singel číslo jeden v Spojených štátoch a raketovo sa vyšplhala z čísla 15 na vrchol [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] (9. november 2019).<ref name="Billboard">{{cite news|title=Selena Gomez Scores First No. 1 on Billboard Hot 100 With 'Lose You to Love Me'|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8542511/selena-gomez-lose-you-to-love-me-number-one-hot-100|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=November 4, 2019}}</ref> Album ''Rare'' vyšiel 10. januára 2020, získal pozitívnu odozvu<ref>{{Cite web|url=https://www.vulture.com/2019/11/selena-gomez-new-album-release-date.html|title=Selena Gomez Will Start 2020 Off Right by Releasing Her New Album|last=Curto|first=Justin|date=November 21, 2019|website=[[Vulture (magazine)|Vulture]]|language=en|access-date=November 21, 2019}}</ref><ref>{{cite web|title=Rare by Selena Gomez Reviews and Tracks|url=https://www.metacritic.com/music/rare/selena-gomez|website=Metacritic|access-date=January 11, 2020}}</ref> a debutoval na vrchole rebríčka [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]. Stal sa jej tretím albumom číslo jeden v rade.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Earns Third No. 1 Album on Billboard 200 Chart With 'Rare'|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8548614/selena-gomez-rare-number-one-billboard-200-albums-chart|website=Billboard|access-date=January 22, 2020}}</ref> Neskôr ten mesiac nadabovala žirafu v dobrodružnom filme ''Dolittle'' režiséra [[Stephen Gaghan|Stephena Gaghana]].<ref>{{cite web|first=Mia|last=Galuppo|title=Selena Gomez Joins Robert Downey Jr.'s 'Doctor Dolittle' Movie (Exclusive)|url=https://www.hollywoodreporter.com/heat-vision/doctor-dolittle-movie-selena-gomez-joins-robert-downey-jr-1081896|date=February 6, 2018|work=The Hollywood Reporter|access-date=February 7, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://variety.com/2018/film/news/selena-gomez-robert-downey-jr-voyage-of-doctor-dolittle-1202689859/|first=Dave|last=McNary|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=February 6, 2018|title=Selena Gomez Joins Robert Downey Jr. in 'The Voyage of Doctor Dolittle'}}</ref> V máji bolo oznámené, že bude moderátorkou a výkonnou producentkou kuchárskej šou [[HBO Max]], ''Selena + Chef'', v ktorej sa kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]] k Selene v každej epizóde na diaľku pripojí iný kuchár. Každá epizóda poukazuje na charitu spojenú s jedlom.<ref>{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/selena-gomez-cooking-show-a-go-at-hbo-max-1293298|title=Selena Gomez Quarantine Cooking Show a Go at HBO Max|website=The Hollywood Reporter|first=Rick|last=Porter|date=May 5, 2020|access-date=May 6, 2020}}</ref> Šou mala premiéru 13. augusta 2020.<ref>{{Cite web|author=Sandra Gonzalez|title=Selena Gomez + chef = good times|url=https://www.cnn.com/2020/08/05/entertainment/selena-gomez-chef/index.html|access-date=2020-08-08|publisher=CNN}}</ref>
V júni sa predstavila v remixe piesne „Past Life“ od [[Trevor Daniel|Trevora Daniela]].<ref>{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9407650/selena-gomez-trevor-daniel-past-life-remix-announcement|title=You Guessed It, Selena Gomez & Trevor Daniel Have a New Collab Coming Out This Week|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Heran|last=Mamo|date=June 23, 2020|access-date=October 18, 2020}}</ref> V auguste spolupracovala s [[Kórejská republika|juhokórejskou]] dievčenskou skupinou [[Blackpink]] na piesni „Ice Cream“. Pieseň je druhým singlom z debutového štúdiového albumu skupiny, ktorý vydali v [[Kórejčina|kórejskom jazyku]] s názvom ''The Album''.<ref>{{Cite web|date=2020-08-21|title=Blackpink & Selena Gomez Just Confirmed the Title of Their Collaboration & It's a Treat|url=http://www.billboard.com/articles/columns/k-town/9438207/blackpink-selena-gomez-announce-collab-title|access-date=2020-08-21|website=Billboard}}</ref> Neskôr v ten mesiac bolo oznámené, že si Selena zahrá a bude produkovať komediálny seriál platformy [[Hulu]], ''[[Only Murders in the Building]]'' po boku [[Steve Martin|Steva Martina]] a [[Martin Short|Martina Shorta]]. Projekt predstavuje jej prvú scenáristickú televíznu rolu od [[Kúzelníci z Waverly|''Kúzelníkov z Waverly'']].<ref>{{Cite web|last=Andreeva|first=Nellie|date=2020-08-07|title=Selena Gomez To Star With Steve Martin & Martin Short In Hulu Comedy Series 'Only Murders In the Building'|url=https://deadline.com/2020/08/selena-gomez-star-steve-martin-martin-short-hulu-comedy-series-only-murders-in-the-building-1203007008/|access-date=2020-08-08|website=Deadline|language=en}}</ref>
V novembri 2020 mala produkovať a hrať v biografickom filme ''In The Shadow of the Mountain'' režiséra Elgina Jamesa, podľa memoárov Silvie Vasquez-Lavado, ktorá ako prvá otvorene homosexuálna žena absolvovala [[Koruna Zeme|Korunu Zeme]].<ref>{{cite news|title=Selena Gomez to play lesbian mountaineer Silvia Vasquez-Lavado in new film|url=https://www.nbcnews.com/feature/nbc-out/selena-gomez-play-lesbian-mountaineer-silvia-vasquez-lavado-new-film-n1247454|access-date=November 13, 2020|agency=NBC News|date=November 12, 2020}}</ref> V januári 2021 vydala Selena singly „De Una Vez“<ref>{{Cite news|url=https://www.billboard.com/music/latin/selena-gomez-de-una-vez-single-announcement-9511469|title=Selena Gomez's Second Spanish-Language Single 'De Una Vez' Is Coming Incredibly Soon|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=January 14, 2020}}</ref> a „Baila Conmigo“ zo svojho španielskeho EP ''[[Revelación]]'', ktoré vyšlo 12. marca.<ref>{{cite web|url=https://pitchfork.com/news/selena-gomez-announces-spanish-language-ep-shares-video-for-new-song-watch/|title=Selena Gomez Announces Spanish-Language EP, Shares Video for New Song: Watch|date=January 29, 2021|last=Bloom|first=Madison|work=Pitchfork|access-date=January 29, 2021}}</ref> Pieseň „Selfish Love“ s DJ Snakeom vyšla ako tretí singel 4. marca.<ref>{{cite web|last=Shaffer|first=Claire|date=March 4, 2021|title=DJ Snake, Selena Gomez Share Surreal Video for 'Selfish Love'|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/dj-snake-selena-gomez-selfish-love-1137025/|access-date=March 12, 2021|website=[[Rolling Stone]]}}</ref>
== Osobný život ==
Gomez v súčasnosti žije v rezidencii za 4,9 milióna dolárov v mestskej štvrti Los Angeles – Encino v [[Kalifornia|Kalifornii]].<ref>{{Cite web|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/g32111707/selena-gomez-tom-petty-la-mansion-photos/|title=See Inside Selena Gomez's New $4.9 Million L.A. Mansion|date=April 10, 2020}}</ref>
=== Viera ===
Gomez bola vychovávaná ako [[Katolícka cirkev|katolíčka]]. V 13 rokoch chcela prsteň čistoty a jej otec išiel do kostola a požehnal ho. Povedala: „V skutočnosti ma použil ako príklad pre ostatné deti. Svoj sľub splním sebe, svojej rodine a Bohu.“ Gomez prestala nosiť prsteň v roku 2010.<ref>{{cite web|last1=Nunez|first1=Alanna|title=Selena Gomez Purity Ring|url=http://www.cosmopolitan.com/entertainment/celebs/news/a45329/selena-gomez-justin-bieber-purity-ring/|magazine=Cosmopolitan|access-date=December 22, 2017}}</ref> Neskôr v roku 2017 vyhlásila, že sa jej nepáči termín „náboženstvo“ a že ju to niekedy „desí“ a dodáva: „Neviem, či nevyhnutne verím v náboženstvo, pretože verím vo vieru a vzťah s Bohom.“<ref>{{cite news|last1=Gibbs|first1=Contance|title=Selena Gomez Religion|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/selena-gomez-doesn-religion-faith-article-1.3247221|newspaper=New York Daily News|access-date=December 22, 2017}}</ref> V roku 2014 uviedla, že si pred vystúpením na udeľovaní cien [[American Music Awards]] 2014 vypočula pieseň „Oceans (Where Feet May Fail)“ od [[Hillsong United]].<ref>{{cite web|last=Law|first=Jeannie|title=Selena Gomez Revealed She Listened to Hillsong's 'Oceans' Before Hitting the Stage for Emotional AMA Performance [WATCH HERE]|url=http://www.breathecast.com/articles/selena-gomez-reveals-listening-hill-songs-oceans-before-hitting-stage-emotional-ama-22734/|date=December 16, 2014|access-date=September 8, 2018}}</ref> V roku 2016 sa objavila na koncerte Hillsong Young & Free v Los Angeles, kde viedla bohoslužby spievaním jej piesne „Nobody“.<ref name="CBN News">{{cite web|url=http://www1.cbn.com/cbnnews/entertainment/2017/june/pop-star-selena-gomez-takes-new-steps-toward-god-sings-with-hillsong|title=Pop Star Selena Gomez Takes New Steps Toward God, Sings with Hillsong|work=CBN News|date=June 12, 2017}}</ref><ref>{{cite web|url=https://godtv.com/selena-gomez/|title=Watch Selena Gomez Lead Worship at Hillsong and Talk About Her Relationship With God!|work=GodTV|date=August 13, 2018}}</ref><ref>{{cite web|url=https://m.youtube.com/watch?v=9UFgtIly20A|title=Selena Gomez - Nobody w/Hillsong Young & Free|publisher=YouTube|date=February 26, 2016|access-date=September 7, 2018}}</ref> Keď sa jej fanúšik na Twitteri opýtal, koho sa týkajú texty piesne, Gomez odpovedala, že texty piesní odkazujú na Boha.<ref>{{cite web|url=https://godtv.com/selena-gomez/|title=Watch Selena Gomez Lead Worship at Hillsong and Talk About Her Relationship With God!|work=GodTV|quote=For one fan, the lyrics were a little too ambiguous. After the fan inquired who the lyrics referred to, Selena gave a straightforward answer on Twitter, "God."|date=August 13, 2018}}</ref> Počas svojho turné Revival taktiež zaspievala pieseň od Hillsong Worship s názvom „Transfiguration“.<ref>{{cite web|last=Brasted|first=Chelsea|title=Selena Gomez dedicates song to Orlando shooting victims during N.O. tour stop: 'People should love people'|url=http://www.nola.com/music/index.ssf/2016/06/selena_gomez_orlando_shooting.html|work=nola.com|date=June 14, 2016|access-date=July 1, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160629152701/http://www.nola.com/music/index.ssf/2016/06/selena_gomez_orlando_shooting.html|archive-date=June 29, 2016|url-status=dead}}</ref> V roku 2020 povedala, že navštevuje iný zbor v Kalifornii, [[Hillsong Church]], a vyhlásila, že sa nepovažuje za náboženskú, ale viac sa zaujíma o svoju vieru a spojenie s Bohom.<ref name="WSJ">{{cite web|title=The Ballad of Selena Gomez|url=https://www.wsj.com/articles/selena-gomez-interview-cover-story-rare-11576604845|first=Derek|last=Blasberg|newspaper=The Wall Street Journal|date=January 8, 2020|access-date=January 8, 2020}}</ref>
=== Zdravie ===
Medzi rokmi 2012 až 2014 jej diagnostikovali [[Lupus|systémový lupus erythematosus]]. V septembri 2017 na Instagrame odhalila, že sa počas predchádzajúcich mesiacov stiahla z verejných akcií, pretože jej transplantovali [[Oblička|obličku]], ktorú jej darovala herečka a kamarátka Francia Raisa.<ref>Respers France, Lisa (September 15, 2017). [http://www.cnn.com/2017/09/14/entertainment/selena-gomez-kidney-transplant/index.html "Selena Gomez's best friend gave her a kidney this summer"]. [[CNN]].</ref><ref>Petti, Stephanie (September 14, 2017). [http://people.com/music/selena-gomez-kidney-transplant-from-best-friend-francia-raisa/ "Selena Gomez Reveals She Is Recovering from a Kidney Transplant – and Her Best Friend Was the Donor!"] ''[[People (magazine)|People]]''.</ref><ref>{{cite web|last1=McRady|first1=Rachel|title=Selena Gomez Shocking Kidney Transplant|url=https://www.msn.com/en-ca/entertainment/music/celebrity/selena-gomez-reveals-actress-pal-francia-raisa-donated-her-kidney-to-her-shares-photos-of-transplant-surgery/ar-AArUOPd?li=AAadgLE&ocid=ientp|publisher=[[MSN]]|access-date=September 14, 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170914172626/http://www.msn.com/en-ca/entertainment/music/celebrity/selena-gomez-reveals-actress-pal-francia-raisa-donated-her-kidney-to-her-shares-photos-of-transplant-surgery/ar-AArUOPd?li=AAadgLE&ocid=ientp|archive-date=September 14, 2017|url-status=dead}}</ref> Počas transplantácie sa jej pretrhla tepna a bola vykonaná núdzová operácia na vybudovanie novej tepny pomocou žily z jej nohy.<ref>{{cite web|url=https://globalnews.ca/news/4072867/selena-gomezs-kidney-transplant-almost-killed-her/|first=Katie|last=Scott|publisher=Global News|date=March 9, 2018|title=Selena Gomez's kidney transplant almost killed her, says donor friend}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.elle.com/uk/life-and-culture/culture/news/a42223/selena-gomez-complications-death-kidney-transplant-francia-raisa/|first=Katie|last=O'Malley|magazine=Elle|date=March 9, 2018|title=Selena Gomez 'Could Have Died' Following Kidney Transplant, Says BFF Francia Raisa}}</ref><ref>{{cite web|url=http://people.com/health/francia-raisa-selena-gomez-depression-after-kidney-transplant/|first=Karen|last=Mizoguchi|magazine=People|date=March 14, 2018|title=Selena Gomez's BFF Francia Raisa Says They 'Went Through a Depression' After Kidney Transplant}}</ref>
Gomez otvorene hovorí o svojich zápasoch s [[Úzkosť|úzkosťou]] a [[Depresia (psychológia)|depresiou]]. Keď mala 20 rokov, začala sa venovať terapii a tiež trávila čas v liečebných zariadeniach. Keď dosiahla 100 miliónov sledovateľov na Instagrame, povedala, že sa „akosi zbláznila“ a odvtedy si dala niekoľko dlhých prestávok od sociálnych médií, čiastočne kvôli negatívnym komentárom.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez Reveals What Having Depression Feels Like: 'My Lows Would Take Me Out for Weeks at a Time'|url=https://www.health.com/condition/depression/selena-gomez-shares-what-depression-felt-like|work=Health|access-date=October 23, 2020|date=January 9, 2020|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210806042945/https://www.health.com/condition/depression/selena-gomez-shares-what-depression-felt-like|archivedate=2021-08-06}}</ref> V apríli 2020 odhalila, že má [[Bipolárna afektívna porucha|bipolárnu poruchu]].<ref>{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/celebrity/latest/a32036149/selena-gomez-bipolar-miley-cyrus-instagram-live/|title=Selena Gomez Opens Up About Bipolar Diagnosis on Miley Cyrus's Instagram Live|last=Sanchez|first=Chelsey|date=April 3, 2020|magazine=Harper's Bazaar|access-date=April 6, 2020}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.hollywoodreporter.com/news/selena-gomez-reveals-bipolar-diagnosis-1288499|title=Selena Gomez Reveals Bipolar Diagnosis|last=Mamo|first=Heran|date=April 3, 2020|magazine=The Hollywood Reporter|access-date=April 6, 2020}}</ref>
=== Vzťahy ===
V roku 2008 randila s [[Nick Jonas|Nickom Jonasom]]. Predstavila sa vo videoklipe k piesni [[Jonas Brothers|jeho kapely]] „Burnin' Up“.<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/2280921/selena-gomez-nick-jonas-puppy-love-relationship/|title=Selena Gomez's Relationship With Nick Jonas Was 'Puppy Love'|website=Mtv.com|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190626191643/http://www.mtv.com/news/2280921/selena-gomez-nick-jonas-puppy-love-relationship/|archivedate=2019-06-26}}</ref> V decembri 2010 začala randiť s [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]]. Po rozchode v novembri 2012 sa znovu dali dokopy, no potom sa opäť rozišli v januári 2013.<ref>{{cite web|last=Ziegbe|first=Mawuse|url=http://www.mtv.com/news/articles/1654905/justin-bieber-calls-selena-gomez-amazing-person.jhtml|title=Justin Bieber Calls Selena Gomez 'An Amazing Person'|publisher=MTV|date=December 23, 2010|access-date=January 6, 2012|accessdate=2021-08-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140117184217/http://www.mtv.com/news/articles/1654905/justin-bieber-calls-selena-gomez-amazing-person.jhtml|archivedate=2014-01-17}}</ref><ref>{{cite web|url=http://today.msnbc.msn.com/id/40898352/ns/today-entertainment/t/bikini-clad-selena-gomez-kisses-justin-bieber/#.Twdff0o-O3k|title=Bikini-clad Selena Gomez kisses Justin Bieber|work=USA Today|date=January 3, 2011|access-date=January 6, 2012|archive-date=October 5, 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20131005043214/http://www.today.com/id/40898352/ns/today-entertainment/t/bikini-clad-selena-gomez-kisses-justin-bieber/}}</ref><ref>{{cite web|title=Justin Bieber and Selena Gomez Break Up|url=https://www.rollingstone.com/music/news/justin-bieber-and-selena-gomez-break-up-20121110|work=Rolling Stone|access-date=June 30, 2013|date=November 10, 2012}}</ref> V rokoch 2013, 2014 a 2015 boli tiež pár krát spolu vo vzťahu.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez and Justin Bieber: Their Relationship In 17 Clicks!|url=http://www.latina.com/buzz/selena-gomez-justin-bieber-relationship-timeline|work=Latina|access-date=November 1, 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Justin Bieber and Selena Gomez's Dating History|url=https://www.teenvogue.com/story/justin-bieber-selena-gomez-dating-history|work=Teen Vogue|date=August 18, 2016|access-date=November 1, 2017}}</ref> Koncom roku 2017 bolo oznámené, že je pár opäť spolu. Rozišli sa však opäť v marci 2018.<ref>{{cite web|url=https://www.cosmopolitan.com/uk/entertainment/news/a45332/justin-bieber-selena-gomez-relationship-timeline/|first1=Anna|last1=Lewis|first2=Dusty|last2=Baxter-Wright|magazine=Cosmopolitan|date=March 28, 2018|title=Justin Bieber and Selena Gomez: a timeline of their relationship}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.wmagazine.com/story/justin-bieber-selena-gomez-break-up-for-good-rumors|first=Marissa G.|last=Muller|magazine=W Magazine|date=March 27, 2018|title=Justin Bieber and Selena Gomez May Have Broken Up for Good This Time}}</ref> Po nahrávaní piesne „I Want You to Know“ v roku 2015 s rusko-nemeckým [[Zedd|DJ Zeddom]] s ním Selena nadviazala romantický vzťah, no toho roku sa rozišli.<ref>{{cite web|title=Selena Gomez's Ex Zedd Reveals The One Annoying Thing About Dating The Singer|url=https://www.elle.com/uk/life-and-culture/culture/news/a37706/selena-gomezs-zedd-dating-relationship/|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|access-date=October 22, 2020|date=August 11, 2017}}</ref>
Gomez údajne začala chodiť s kanadským spevákom [[The Weeknd|The Weekndom]] v januári 2017 a dočasne sa k sebe presťahovali v septembri do [[Greenwich Village]] v New Yorku,<ref>{{cite web|last1=Yagoda|first1=Maria|title=Everything We Know About Selena Gomez and The Weeknd's Whirlwind Romance|url=http://people.com/music/everything-we-know-selena-gomez-weeknd/|website=People.com|access-date=September 12, 2017|date=May 25, 2017}}</ref><ref>{{cite web|last1=Murphy|first1=Desiree|title=EXCLUSIVE: Selena Gomez and The Weeknd Temporarily Move Into an Apartment Together in New York City|url=http://www.etonline.com/exclusive-selena-gomez-and-weeknd-temporarily-move-apartment-together-new-york-city-86975|website=Entertainment Tonight|access-date=September 12, 2017|date=September 11, 2017}}</ref> ale rozišli sa o mesiac neskôr.<ref>{{Cite news|url=http://people.com/music/selena-gomez-the-weeknd-breakup/|title=Selena Gomez and The Weeknd Split After 10 Months Together|last=Chiu|first=Melody|date=October 30, 2017|work=People|access-date=October 30, 2017|language=en}}</ref> The Weeknd vydal v marci 2018 EP s názvom ''[[My Dear Melancholy]]'' – podľa médií – spieval v niekoľkých piesňach o Selene.<ref>{{cite web|url=https://www.harpersbazaar.com/culture/art-books-music/a19640358/the-weeknd-lyrics-selena-gomez-bella-hadid/|work=Harpers Bazaar|first=Erica|last=Gonzales|date=March 30, 2018|title=The Weeknd's New Album Is Full of Selena Gomez References}}</ref>
== Filantropia ==
[[Súbor:Selena Gomez UNICEF 3, 2012 (cropped).jpg|thumb|220x220pixelů|Selena Gomez na [[Detský fond OSN|UNICEF]] Snowflake Ball 2012 v [[New York (mesto)|New York City]].]]
Selena bola súčasťou programu UR Votes Count, ktorej hlavnou úlohou bolo oboznámiť ľudí bližšie s kandidátmi na amerických prezidentov v roku 2008, [[Barack Obama|Barackom Obamom]] a [[John McCain |Johnom McCainom]]. V októbri 2008 participovala v St. Jude's Children's Hospital na benefite „Runaway for life“. Je tiež ambasádorkou organizácie DoSomething.org, ktorá pomáha v [[Puerto Rico|Puerto Ricu]] zvieratám, najmä psom. Členkou tejto organizácie sa stala počas natáčania ''The Wizards of Waverly Place: The Movie'', ktorý sa natáčal práve v [[Puerto Rico]]. Je tiež súčasťou nadácie RAISE Hope For Congo, ktorej hlavnou úlohou je zvýšiť povedomie o probléme týrania žien.<br>Od roku 2009 do 2012 sa podieľala na programe „Disney's Friends for Change“, ktorého úlohou bola ochrana životného prostredia. Selena, [[Demi Lovato]], [[Miley Cyrusová]] a Jonas Brothers spolu nahrali charitatívny singel „Send It On“, ktorého výťažok šiel do ''Disney Worldwide Conservation Fund''. Skladba debutovala na 20. mieste v rebríčku ''Billboard'' Top 100. V roku 2009 Gomezová nečakane pricestovala do [[Los Angeles]] v rámci programu „A Day Made Better“, ktorý bol sponzorovaný spoločnosťou OfficeMax. Počas svojej návštevy v jednej základnej škole darovala tejto škole pomôcky v hodnote 1000 dolárov a so žiakmi viedla besedu o dôležitosti komunity. 22. januára 2010 vystúpila v šou Teleton Hope For Haiti Now, spolu s niekoľkými ďalšími celebritami. V apríli 2012 sa stala ambasádorkou nadácie Ryan Seacrest Foundation.
30. júla 2012 sa spolu s Fergie stala partnerom Case-Mate v rámci kampane „Right Case, Right Occasion“. Spolu s Fergie a Common vytvorili módne telefóny, ktorých výťažok z predaja bol použitý na charitatívne účely.
=== Práca s UNICEF ===
V októbri 2008 sa stala hovorcom Trick-or-Treat [[UNICEF]], ktorej cieľom bolo zapojiť deti v [[Hollywood]]e do zbierania peňazí na pomoc rovesníkom po celom svete. Povedala, že bola extrémne vzrušená z možnosti primeť deti urobiť vo svete zmenu k lepšiemu. V auguste 2009 sa stala najmladšou ambasádorkou UNICEF vôbec a prekonala tak Hayley Westenra, ktorú vybrali ako 18-ročnú. V rámci svojej prvej misie cestovala 4. septembra 2009 do [[Ghana|Ghany]]. Misia trvala týždeň a cieľom bolo Selenu oboznámiť s problémami detí v treťom svete. V interview s Associated Press povedala, že chcela využiť svoj vplyv celebrity a dostať problémy v Ghane viac do povedomia ľudí: ''„Som veľmi poctená, že mňa detí počúvajú a berú do úvahy. Predtým, ako som tam šla som ani nevedela, že nejaká Ghana existuje, dokonca som to ani nevedela vygoogliť a teraz som tam bola a viem kde to je a ako tam je. Je to celkom neuveriteľné.“'' O svojej roly ambasádorky povedala: ''„Deň čo deň zomrie 25 000 ľudí z dôvodov, ktorým sa dá zabrániť. Stojím pri UNICEF a dúfam, že toto číslo raz znížime na nulu. Viem, že to môžeme dosiahnuť, pretože UNICEF na zemi poskytuje deťom záchranu, pomoc. Preto sa nula môže stať skutočnosťou.“''
V roku 2009 sa druhý rok po sebe stala hovorkyňou Trick-or-Treat. Gomezová, ktorá v roku 2008 získala pre charitu okolo 700 000 dolárov, uviedla, že dúfa, že v roku 2009 sa jej podarí získať aspoň milión. Zúčastnila sa celebritnej aukcie a hosťovala v internetovej sérii, vysielanej na Facebooku, na podporu tejto kampane. V roku 2010 v rámci tohto programu po tretí raz zaujala miesto hovorkyne. V roku 2010 Selena a jej skupina The Scene odohrali benefičný koncert a výťažok z neho darovali práve do tohto programu.
Vo februári 2011 cestovala do [[Čile]], kde sa stretla s rodinami, ktoré UNICEF podporuje v programe „Programa Puente“ – program pomáha rodinám s výchovou detí. Po tejto skúsenosti vyhlásila: ''„UNICEF pomáha rodinám v Čile dostať sa z finančnej krízy, predísť násiliu a podporuje vzdelávanie. Byť svedkom každodenného zápasu týchto rodín a tiež vidieť ich nádej bolo pre mňa inšpirujúce.“'' V marci 2011 sa zúčastnila na kampani „Celebrity Tap Pack“, ktorej cieľom bolo zvýšiť konzumáciu čistej vody z vodovodu. Objavila sa tiež v promo videách tejto kampane.
== Diskografia ==
'''Albumy skupiny Selena Gomez & The Scene'''
* ''Kiss & Tell'' (2009)
* ''A Year Without Rain'' (2010)
* ''When The Sun Goes Down'' (2011)
'''Sólové štúdiové albumy'''
*''[[Stars Dance]]'' (2013)
*''[[Revival (album)|Revival]]'' (2015)
* ''[[Rare]]'' (2020)
== Koncertné turné ==
'''Sólové turné'''
* Stars Dance Tour (2013 – 2014)
* Revival Tour (2016)
'''Turné skupiny Selena Gomez & The Scene'''
* Live in Concert (2009 – 2010)
* A Year Without Rain Tour (2010 – 2011)
* We Own the Night Tour (2011 – 2012)
== Filmografia ==
{| class="wikitable sortable"
|+ Televízia
|-
! Rok
! Názov
! Rola
! class="unsortable" | Poznámky
|-
| 2002 – 2004
| ''Barney & Friends''
| Gianna
| Hlavná rola (6. – 7. séria)
|-
| 2006
| ''[[The Suite Life of Zack & Cody]]''
| Gwen
| Epizóda: „A Midsummer's Nightmare“
|-
| 2007 – 2008
| ''[[Hannah Montana]]''
| Mikayla
| 3 epizódy
|-
| 2007 – 2012
| ''[[Kúzelníci z Waverly]]''
| Alex Russoová
| Hlavná úloha
|-
| 2008
| ''Jonas Brothers: Living the Dream''
| Seba
| Epizóda: „Hello Hollywood“
|-
| 2008
| ''Studio DC: Almost Live''
| Seba
| Epizóda: „The Second Show“
|-
| 2009
| ''[[The Suite Life on Deck]]''
| Alex Russoová
| Epizóda: „Double-Crossed“
|-
| 2009
| ''[[Sonny vo veľkom svete]]''
| Seba
| Epizóda: „Battle of the Networks' Stars“
|-
| 2011
| ''So Random!''
| Seba
| Epizóda: „Selena Gomez“
|-
| 2011
| ''PrankStars''
| Seba
| Epizóda: „Something to Chew On“
|-
| 2013
| ''The Wizards Return: Alex vs. Alex''
| Alex Russoová
| Špeciál; tiež ako výkonná producentka
|-
| 2014 – 2015, 2017
| ''We Day''
| Moderátorka
| Špeciál (8. edícia/9. edícia)
|-
|2015
|''The Voice''
|Seba/mentorka
|9. séria; tím [[Gwen Stefani]]
|-
|2015
|''The Victoria's Secret Fashion Show''
|Seba
|
|-
|2016
|''Saturday Night Live''
|Seba/hudobný hosť
|Epizóda: „Ronda Rousey/Selena Gomez“
|-
|2016
|''Inside Amy Schumer''
|
|
|-
|2017
|''[[13 Reasons Why]]''
|
|Výkonná producentka
|}
{| class="wikitable sortable"
|+ Film
|-
! Rok
! Názov
! Rola
! class="unsortable" | Poznámky
|-
| 2003
| ''Dvaja pátrači 3-D: Game Over''
| Waterpark Girl
|
|-
| 2005
| ''Walker, texaský ranger: Skúška ohňom''
| Julie
| TV film
|-
| 2008
| ''Popoluška: Sladkých šestnásť''
| Mary Santiagová
|
|-
| 2008
| ''Horton''
| Helga
| Hlas
|-
| 2009
| ''Arthur a Maltazardova pomsta''
| Princezná Selenia
| Hlas
|-
| 2009
| ''Ako chrániť princezné''
| Carter Masonová
|
|-
| 2009
| ''Kúzelníci z Waverly – Film''
| Alex Russoová
|
|-
| 2010
| ''Arthur a súboj dvoch svetov''
| Princezná Selenia
| Hlas
|-
| 2010
| ''Ja, zloduch!''
| Beatrice „Beezus“ Quimbyová
|
|-
| 2011
|''Monte Carlo''
| Grace Ann Bennettová / Cordelia Winthrop Scottová
|
|-
| 2011
| ''Mupeti''
| Seba
|
|-
| 2012
| ''Hotel Transylvánia''
| Mavis
| Hlas
|-
| 2013
| ''Spring Breakers''
| Faith
|
|-
| 2013
| ''Aftershock''
| VIP dievča
|
|-
| 2013
| ''Útek''
| The Kid
|
|-
| 2013
| ''Searching''
| Violet
| Krátky film
|-
| 2014
|''Behaving Badly''
| Nina Penningtonová
|
|-
| 2014
|''Rudderless''
| Kate Ann Lucasová
|
|-
|2015
|''Unity''
|Rozprávač
|
|-
|2015
|''Hotel Transylvánia 2''
|Mavis
|Hlas
|-
|2015
|''The Big Short''
|Seba
|Medailónik
|-
|2016
|''The Fundamentals of Caring''
|Dot
|
|-
|2016
|''Neighbors 2: Sorority Rising''
|Madison
|
|-
|2016
|''In Dubious Battle''
|Lisa
|
|-
|2018
|''Hotel Transylvánia 3''
|Mavis
|Hlas
|}
== Referencie ==
{{referencie|2}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Selena Gomez}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.selenagomez.com Oficiálna stránka]
* {{imdb meno|id=1411125|meno=Selena Gomez}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Selena Gomez|790345291}}
* Slovenské názvy filmov sú čerpané z [http://www.csfd.cz Česko-slovenskej filmovej databázy]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Gomezová, Selena}}
[[Kategória:Filmové herečky USA]]
[[Kategória:Televízne herečky USA]]
[[Kategória:Dance speváčky USA]]
[[Kategória:Popové speváčky USA]]
[[Kategória:Módni návrhári USA]]
[[Kategória:Filantropi]]
[[Kategória:Osobnosti USA mexického pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]]
[[Kategória:Disney Channel]]
[[Kategória:Osobnosti z Texasu]]
pc2qnu45hdmzi0fapq7d7qhxu05b3d1
Portál:Česko/Najnovšie články
100
311319
8214051
8206460
2026-05-15T07:09:30Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214051
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Česko|Česku]] a príbuzných témach:
[[Vratislav Maňák]]{{·}}
[[Oskar Petr]]{{·}}
[[Radek Černoch]]{{·}}
[[Linda Nedbalová]]{{·}}
[[Zdeněk Hruška st.]]{{·}}
[[Jiří Kvasnička]]{{·}}
[[David Gránský]]{{·}}
[[Irena Skružná]]{{·}}
[[Zdeněk Štěpán]]{{·}}
[[K. M. Walló]]{{·}}
[[Zdenek Sirový]]{{·}}
[[Marie Fronková]]{{·}}
[[Václav Cigler]]{{·}}
[[Dream Team (film)]]{{·}}
[[Ester Weimerová]]{{·}}
[[Elmar Kloss]]{{·}}
[[Festival francouzského filmu]]{{·}}
[[Hana Blažíková]]{{·}}
[[Václav Luks]]{{·}}
[[Erik Tabery (novinár)]]{{·}}
[[Štefánikov most (Praha)]]{{·}}
[[Veľký vlastenecký výlet]]{{·}}
[[Dana Drábová]]{{·}}
[[Nepela (film)]]{{·}}
[[Eliška Křenková]]{{·}}
[[Marie Bláhová]]{{·}}
[[Josef Laža (spevák)]]{{·}}
[[Prezidentka (film z roku 2024)]]{{·}}
[[Krajina žateckého chmeľu]]{{·}}
[[Oto IV. z Bergova]]{{·}}
[[UGO]]{{·}}
[[Architektúra ČSSR 58 – 89]]{{·}}
[[Petr Esterka]]{{·}}
[[Josef Mukařovský]]{{·}}
[[Střemchoví]]{{·}}
[[Trenčianska zmluva]]{{·}}
[[Jiří Svoboda (fyzik)]]{{·}}
[[Franta mimozemšťan]]{{·}}
[[František Lobkowicz]]{{·}}
[[Filmový dobrodruh Karel Zeman]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Česko]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Česko]]
</noinclude>
ious92wkx3osj7efgjwe6uqe7g45std
FK Crvena zvezda
0
314299
8213739
8074826
2026-05-14T14:20:14Z
~2026-28996-65
294877
2026 update
8213739
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = FK Crvena zvezda
| obrázok =
| celýnázov = Fudbalski klub Crvena zvezda
| prezývka = ''Zvezda''<br />''Crveno-beli''<br />''Cigani (hovorovo)''
| založený = [[4. marec]] [[1945]]
| štadión = [[Stadion Rajko Mitić]] <br />Ljutice Bogdana 1a, 11000 <br />[[Belehrad]], [[Srbsko]]
| kapacita = 55.538<ref>Red Star Stadium: http://stadiumdb.com/stadiums/ser/marakana</ref> (1963-1964: 80.000; 1964-1998: 110.000)
| adresa = Ljutice Bogdana 1a, 11000
| predseda = {{minivlajka|Srbsko}} [[Svetozar Mijailović]]
| tréner = {{minivlajka|Srbsko}} [[Vladan Milojević]]
| liga = [[Superliga Srbije]]
| sezóna = 2025/26
| pozícia = 1. miesto
| vzor_lp1 =_red_stripes| vzor_t1 =_whitestripes| vzor_pp1 =_red_stripes| vzor_tr1 =_red_stripes| vzor_p1 =
| ľavéplece1 =FFFFFF| telo1 =FF0000| pravéplece1 =FFFFFF| trenírky1 =FFFFFF| ponožky1 =ce000c
| vzor_lp2 =_whiteshoulders| vzor_t2 =| vzor_pp2 =_whiteshoulders| vzor_tr2 =| vzor_p2 =
| ľavéplece2 =DD0000| telo2 =DD0000| pravéplece2 =DD0000| trenírky2 =DD0000| ponožky2 =DD0000
| vzor_lp3 =_redshoulders| vzor_t3 =_redcollar| vzor_pp3 =_redshoulders| vzor_tr3 =| vzor_p3 =| ľavéplece3 =101430| telo3 =101430| pravéplece3 =101430| trenírky3 =101430| ponožky3 =FFFFFF
}}
'''Fudbalski klub Crvena zvezda''' ({{V jazyku|srp|Фудбалски клуб Црвена звезда}}) je [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Belehrad]]e. Je to jediný srbský klub, ktorý sa významnejšie presadil na medzinárodnej úrovni; v roku 1991 vyhral [[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]], dnešnú [[Liga majstrov UEFA]] a [[Interkontinentálny pohár]]. Žiadne iné mužstvo z východnej časti Európy nezískalo európske aj svetové prvenstvo. (Pre porovnanie, [[Steaua Bukurešť]] síce Pohár majstrov v roku 1986 vyhrala, ale Interkontinentálny pohár sa jej získať nepodarilo.) Crvena zvezda je tak najslávnejším a najúspešnejším klubom východoeurópskeho a balkánskeho futbalu v celej jeho histórii. Je aj najpopulárnejším športovým celkom v [[Srbsko|Srbsku]]. Jeho najväčším rivalom je [[FK Partizan]], s ktorým hráva mestské derby, tzv. ''Večiti derbi''. Jej priaznivci, populárne [[Delije Sever]], patria k najvernejším a najlepšie organizovaným skupinám fanúšikov nielen v európskom, ale aj svetovom meradle. Tvrdé jadro skupiny je považované za jedno z najnebezpečnejších v celej [[Európa|Európe]].
FK Crvena zvezda drží najviac trofejí v histórii srbského futbalu, či už ide o tituly (37), národné poháre (30) a double (16).
== História ==
=== Vznik ===
Vzniku klubu predchádzali aktivity belehradskej antifašistickej mládeže ešte v období tesne po oslobodení Belehradu, to znamená už od jesene roku 1944. Za jeho zakladateľov sa považujú členovia antifašistickej aliancie USAOS a mládeže [[Srbsko a Čierna Hora|Srbska]]. Crvena zvezda tak bola pôvodne založená ako klub mládeže, ktorý v sebe zahrnoval všetky druhy športov. Asi najznámejším zo zakladateľov je [[Slobodan Ćosić]], ktorý ako hlavný vzor pre ustanovujúce stanovy Zvezdy zvolil tie, ktoré patrili už zaniknutému klubu [[FK Slavija]] z [[belehrad]]skej štvrte [[Čubura]] a v ktorého vedení predtým pôsobil.
<br>Za prvého prezidenta bol zvolený [[Koja Paljić]], a to vďaka tomu, že bol dobrý športový organizátor a zároveň najstarší funkcionár, hoci iba dvadsaťpäťročný. Posty podpredsedov obsadili [[Zoran Žujović]], [[Slobodan Ćosić]] a [[Kosta Tomašević]], sekretárov [[Ljubiša Sekulić]] a [[Branko Stanković]]. Vedenie malo ďalších osem členov a desať referentov, z ktorých každý zastupoval jeden športový klub, patriaci pod novozaložené ''Sportsko društvo Crvena zvezda'' ''(SDCZ)'' (čiže futbalová, basketbalová, volejbalová, hádzanárska sekcia a pod.). Oficiálny dátum je [[4. marec]] [[1945]]. V ten deň vzniklo "Sportsko društvo" ako Mládežnícky telovýchovný športový klub.
Ohľadne názvu klubu bolo predostrených približne sto návrhov. Údajne pri jednej výmene názorov niekto z prítomných vykríkol: "Zvezda!", [[Zoran Žujović]] spontánne dodal: "I to crvena!" Oficiálny názov klubu Crvena zvezda bol na svete.
=== Infraštruktúra klubu a prvý zápas ===
Okamžitou úlohou vedenia novovytvoreného družstva bolo zaobstarať vhodný štadión a sídlo pre samotné SDCZ. Ako štadión poslúžil síce už vtedy značne zdevastovaný, ale aj napriek tomu impozantný stánok zaniknutého klubu [[SK Jugoslavija]], postavený roku 1927, s kapacitou vyše 20 tisíc miest. Nachádzal sa v miestach, kde dnes stojí nový štadión Crvena zvezda (Marakana). Od SK Jugoslavija zdedil klub aj základnú klubovú červeno-bielu farebnú kombináciu. (Športový klub Jugoslavija vznikol v roku 1913 pod menom SK Velika Srbija, v roku 1929 premenovaný na SK Jugoslavija, počas okupácie pôsobil od roku 1941 pod názvom SK 1913, až kým ku koncu vojny roku 1945 oficiálne nezanikol.) Sídelné miesto Zvezde poskytol ''"Bob klub"''. Nachádzalo sa na [[Kalemegdan]]e, významnom historickom, športovom a oddychovom mieste [[Belehrad]]u. Sídlo a priľahlé športoviská však bolo treba zrekonštruovať a takisto zaobstarať nové športové vybavenie. [[Diša Stojanović]], niekdajší prezident [[SK Jugoslavija]], vtedy riaditeľ belehradskej Zadrugy ''(Beogradska zadruga)'', poskytol klubu pôžičku vo výške 200 tisíc dinárov. Stavebná firma [[Komgrap]] sa následne podujala k rekonštrukcii. Futbalový reprezentant [[Predrag Djajić]] zaobstaral značné množstvo dresov a šortiek a takisto každý nový člen SDCZ priniesol náčinie z bývalých klubov. Vďaka tomu bola Zvezda v krátkom čase na vtedajšie pomery veľmi dobre zásobená.
Už v deň svojho vzniku odohrala Crvena zvezda svoj prvý futbalový zápas, v tomto zložení: Golubičić – Stanković, Filipović – Ćirić, Jovanović, Veličković – Šapinac, Spasojević, Tomašević, Pečenčić, Horvatinović. Skončil výhrou nad tímom z prvého práporu druhej brigády KNOJ 3:0 (2:0). Prvý gól Zvezdy vsietil [[Kosta Tomašević]].
=== Počiatky v domácich súťažiach, prvé európske úspechy a nový štadión ===
V prvej povojnovej futbalovej súťaži, lige Srbskej ľudovej republiky ešte pred sformovaním juhoslovanskej federálnej ligy Zvezda získala v sezóne 1945/46 svoj prvý titul (oficiálne uznaný Srbským futbalovým zväzom dňa 14. 5. 2019) a tým aj miestenku do prvej sezóny ligy FNRJ. Svoju prvú účasť v juhoslovanskej lige Zvezda skončila v sezóne 1946/47 umiestnením na treťom mieste. V pohári sa dostala až do štvrťfinále. Rok 1948 bol vo výsledkoch klubu prelomom, pretože Crvena zvezda získala národný pohár tri roky po sebe (1948, 1949, 1950). V prvom finále pohára, dňa [[29. novembra]] [[1948]], Zvezda vo veľkom derby porazila [[FK Partizan|Partizan]].
[[Súbor:Rajko_Mitić.jpg|thumb|left|150px|Rajko Mitić – prvá "Zvezdina zvezda"]]
Do [[29. septembra]] [[1948]] bola Zvezda iba sekciou športového družstva. Na zakladajúcom zhromaždení [[16. decembra]] [[1948]] získala oficiálny štatút futbalového klubu. V tomto období boli kľúčovými hráčmi popri Mitićovi, Tomaševićovi, Stankovićovi, Djajićovi a Mrkušićovi aj Palfi, Takač a Ognjanov. Štvorica Palfi, Djajić, Mitić, Takač sa vyznačovala atraktívnou hrou, presnými prihrávkami, veľkým počtom šancí a gólov. Kapitán [[Rajko Mitić]] bol tvorcom hry.
Prvý federálny titul Zvezda získala v roku 1951 po veľmi napínavom závere, kedy sa o majstrovi rozhodlo v poslednom zápase sezóny – derby, v ktorom potrebovala vyhrať rozdielom dvoch gólov, aby si udržala náskok pred [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamom Záhreb]]. Crvena zvezda porazila [[FK Partizan|Partizan]] 2:0 a tak sa mohla tešiť zo svojho prvého majstrovského titulu, a takisto aj začať písať stránky svojej trofejnej histórie.
[[Súbor:Dragoslav_Sekularac_Serbian_White_Eagles_banquet_2007.jpg|thumb|right|150px|Dragoslav Šekularac – druhá "Zvezdina zvezda"]]
Koncom päťdesiatych rokov hral tím pod taktovkou najlepšieho dribléra sveta tých čias, [[Dragoslav Šekularac|Dragoslava Šekularaca]], ktorý sa stal hrdinom a idolom širokých ľudových más. Popri ňom vynikali ďalší hráči, ako Kostić, Rudinski, Durković, Melić, Stipić a Zebec (ktorý prišiel z Partizanu). Tandem [[Miša Pavić]] (v rokoch 1957 – 1960 tréner) a [[Aleksandar Obradović]] (technický riaditeľ) etabloval v klube hráčov takmer výlučne z mládežníckych kategórií. Pavić tak dotiahol prácu Mitka Milojevića z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov. V klube sa etablovali odchovanci ako Popović, Durković, Melić, Stipić, Rudinski, Šekularac a i.
V sezóne 1956/57 sa Zvezda dostala do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov]] už pri svojej prvej účasti v tejto súťaži. Nestačila však na taliansku [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]]. O rok neskôr (1958) získala finálovým triumfom nad [[Rudá Hvězda Cheb|Rudou Hvězdou Cheb]] prvú európsku trofej, [[Stredoeurópsky pohár]].
Začiatkom roku 1960 sa začala výstavba nového štadiónu Crvena zvezda, ľudovo nazývaného Marakana, na mieste starého stánku SK Jugoslavija. Kým nebol dokončený, Zvezda hrávala svoje zápasy na Štadióne JNA a na Štadióne mládeže. Kvôli finančnej situácii klubu sa zvolilo lacnejšie riešenie vyhĺbenia štadióna do Topčiderského kopca. Financovanie stavby bolo zabezpečené viacerými spôsobmi: sponzorskými darmi podnikov, samofinancovaním občanmi, ktorí za fixnú cenu nakupovali tzv. tehličky v rôznej dinárovej hodnote a pod. Tak sa zabezpečil prísun financií, ktorý umožnil jej postupné budovanie. Ešte čiastočne nedokončený štadión bol otvorený [[1. september|1. septembra]] [[1963]]. V ten istý deň sa na ňom odohral prvý ligový zápas, v ktorom Zvezda porazila Rijeku. Štadión sa postupne dostavoval: reflektory pribudli v roku 1971, čiastočné zastrešenie v roku 1978 a na ten čas moderná svetelná tabuľa roku 1980. Časom bola vybudovaná administratívna časť a aj následne rozšírené kapacity VIP lóží.
V rokoch 1964 – 1967 v Crvenej zvezde nastala výsledková kríza, ktorá viedla k rozsiahlym personálnym zmenám.
=== 1967 – 1979: Prudký vzostup a fenomén "Európskej Zvezdy" ===
Leto 1966 malo pre klub ďalekosiahle následky. Trénerom sa stal významný futbalový stratég [[Miljan Miljanić]], ktorý zreformoval herný koncept a výber hráčov. V ešte väčšej miere nasadzoval do hry mladé talenty a odchovancov klubu. Vďaka kombinácii svedomitého výberu a totálneho futbalu ako atraktívnej hry sa Zvezde podarilo získať tri domáce tituly za sebou (1968, 1969 a 1970) a v období štyroch rokov získať tri poháre (1968, 1970 a 1971).
[[Súbor:Dragan_Džajić.jpg|thumb|left|150px|Dragan Džajić – tretia "Zvezdina zvezda"]]
Zvezda bola už v tomto období juhoslovanským športovým fenoménom. V kádri dominovali "Zvezdine deti" Džajić (debutoval už ako šestnásťročný roku 1963), Aćimović, Karasi, Janković, Klenkovski, Dujković, Jeftić a i. Do klubu prichádzali aj mladé talenty z iných klubov ako napríklad Djorić, Krivokuća, Pavlović, Dojčinovski, Ostojić a Lazarević. V domácich súťažiach získala Zvezda v období rokov 1967 – 1974 štyri majstrovské tituly a trikrát triumfovala v národnom pohári.
Paralelne s domácou dominanciou sa už roku 1967 zrodil fenomén európskej Zvezdy. Odvtedy až do vojnového embarga klub účinkoval každú sezónu v európskych súťažiach, či už išlo o [[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov]], [[Pohár UEFA]] alebo [[Pohár víťazov pohárov]]. V období rokov 1967 – 1973 Zvezda dosiahla najväčší európsky úspech v sezónach 1967/68 a 1970/71. V roku 1968 sa klubu druhýkrát (víťazstvom nad [[Spartak Trnava|Spartakom Trnava]]) podarilo získať [[Stredoeurópsky pohár]]. V [[Liga majstrov UEFA|Pohári majstrov]] sa Zvezda po štrnástich rokoch v roku 1971 opäť prebojovala do semifinále, ale v kontroverznom dvojzápase podľahla [[Panathinaikos FC|Panathinaikosu]]. Po domácom víťazstve a sľubne rozbehnutom semifinále (vyhrala presvedčivo 4:1) totiž prehrala v aténskej odvete 0:3, čo v tom čase rozvírilo mnoho teórií o nešportovom zákulisí spomínanej odvety, ktorej predchádzalo vylúčenie "mozgu" klubu, Dragana Džajića, ešte v odvete štvrťfinálového zápasu s [[Nemecká demokratická republika|východonemeckým]] celkom [[Carl Zeiss Jena]]. Ten dostal dištanc na tri zápasy a tak v semifinále nemohol hrať vôbec.
Po tejto sezóne hrala v 70. rokoch Zvezda radu ďalších európskych zápasov. V osemfinále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov]] v sezóne 1973/74 v pamätnom dvojzápase dokonca vyradila slávny [[FC Liverpool]]. Stala sa tak jediným tímom, ktorý porazil ''The Reds'' na [[Anfield Road]] v celej histórii Pohára (Ligy) majstrov v [[20. storočie|20. storočí]]. Vo štvrťfinále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] v sezóne 1974/75 už pod vedením trénera [[Miljenko Mihić|Miljenka Mihića]] vyradila [[Real Madrid]]. V tomto dvojzápase nastala zaujímavá situácia, keďže trénerom Realu bol od roku 1974 po odchode z Crvenej zvezdy práve Miljanić. Ten však počas štvrťfinále hráčov Realu z lavičky neviedol. Aj keď v semifinále Zvezda už nestačila na maďarský [[Ferencvárosi TC-Rail Cargo Budapešť|Ferencváros Budapešť]], práve vtedy padol absolútny rekord v počte divákov na štadióne „Marakana“, keď na domáci odvetný zápas proti maďarskému mužstvu [[23. apríl]]a [[1975]] prišlo vyše 117 tisíc divákov.
[[Súbor:Petrovich.JPG|thumb|right|150px|Vladimir Petrović Pižon – štvrtá "Zvezdina zvezda"]]
Na domácej scéne, v období rokov 1974 – 1979 získala Crvena zvezda iba jeden titul, a to v sezóne 1976/77 pod taktovkou stratéga [[Gojko Zec|Gojka Zeca]].
V sezóne 1978/79 Zvezda dosiahla jeden zo svojich najväčších úspechov v histórii. Klub sa pod vedením legendárneho Branka "Ambasadora" Stankovića dokázal prebojovať do finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]]. Crvena zvezda postupne porazila [[Dynamo Berlín]] (1. kolo), [[Sporting Gijón]] (2. kolo), [[Arsenal Londýn]] (osemfinále), [[West Bromwich Albion]] (štvrťfinále) a [[Hertha BSC]] (semifinále). Tím, v ktorom pod vedením kapitána Vladimira Petrovića Pižona žiarili hráči ako [[Miloš Šestić]], [[Zoran Filipović]], [[Dušan Savić]], [[Aleksandar Stojanović]], [[Slavoljub Muslin]] a i., vo finále narazil na západonemeckú [[Borussia Mönchengladbach|Borussiu Mönchengladbach]]. Finále sa na rozdiel od PEM hralo na dva zápasy. Prvý, odohraný [[9. máj]]a [[1979]] na „Marakane“ skončil 1:1. Odveta [[23. máj]]a [[1979]] v [[Düsseldorf]]e však rozvírila hladiny futbalových a mediálnych špekulácií, keďže Borussia Zvezdu porazila výsledkom 1:0 po neprávom odpískanej penalte rozhodcu Michelottiho. K tomu sa pridal ešte aj nevydarený dvojzápas s [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]] v osemfinále nasledujúceho ročníka [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] na jeseň 1979. Na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadione]] Zvezda prehrala 0:2. V odvete na Marakane vyhrávala 3:0, ale z nepochopiteľného dôvodu hráči prestali hrať a tak Bayern znížil. Aj napriek víťazstvu 3:2, Zvezda do štvrťfinále nepostúpila.
=== Roky osemdesiate: kontemporárne zmeny a ich postupný nástup ===
Legenda klubu, tretia Zvezdina zvezda, [[Dragan Džajić]], ukončil hráčsku kariéru v roku 1978 vo veku 32 rokov. O rok neskôr mu klub ponúkol funkciu technického riaditeľa. Džajić túto funkciu prijal a začal tak novú éru Crvenej zvezdy.
[[Súbor:FK_Crvena_Zvezda_plays_soccer_in_Belgrade,_Yugoslavia_in_October_1983.jpg|thumb|left|200px|Ligový zápas na Marakane v októbri 1983]]
Nový riaditeľ mal vlastnú koncepciu mechanizmu výberu hráčov, ktorá sa začala postupne uvádzať do praxe v osemdesiatych rokoch. Jeho filozofia tkvela predovšetkým v sústredení sa na tých najlepších hráčov z celej [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Aktívna mala zostať i mládežnícka škola, no cieľom bolo vytvoriť určitú rovnováhu tak, aby sa hráčsky káder stal variabilnejším.
<br>Výsledkovo sa v postavení klubu nič nezmenilo.
V rokoch 1980 a 1981 bola Zvezda majstrom dva roky po sebe. Od roku 1982 však zostava prešla veľkými zmenami. Namiesto Pižona, Savića a Muslina sa v klube postupne etablovala nová plejáda výborných hráčov pod vedením kapitána [[Miloš Šestić|Miloša Šestića]] na čele s bratmi Djurovskými ([[Boško Djurovski|Boško]] a [[Milko Djurovski|Milko]]), [[Rajko Janjanin|Rajkom Janjaninom]], [[Mitar Mrkela|Mitarom Mrkelom]], [[Marko Elsner|Markom Elsnerom]], [[Husref Musemić|Husrefom Musemićom]], [[Tomislav Ivković|Tomislavom Ivkovićom]], [[Zoran Banković|Zoranom Bankovićom]] a i.
<br>"Novej" Zvezde sa podarilo vrátiť trofej na „Marakanu“ v roku 1984, kedy získala presvedčivo domáci titul pod vedením trénera Gojka Zeca, ktorý nahradil Stankovića v roku 1983. V prvej polovici osemdesiatych rokov hral klub veľké množstvo atraktívnych európskych zápasov (1981 s [[Inter Miláno|Interom Miláno]], 1982 s [[FC Barcelona]], 1984 s [[Benfica Lisabon|Benficou Lisabon]] a 1986 s [[Atletico Madrid|Atleticom Madrid]]). Aj napriek tomu, že Zvezda už vyše dve desaťročia pravidelne hrávala v európskych súťažiach, v klube neboli celkom spokojní. Najväčším cieľom bol zisk titulu európskeho majstra. K jeho reálnemu naplneniu došlo v nasledujúcom období.
== Najlepšie roky a zlatá generácia ==
V lete roku 1986 došlo v klube k významným zmenám. Pod vedením tandemu funkcionárov, [[Dragan Džajić|Dragana Džajića]] a [[Vladimir Cvetković|Vladimira Cvetkovića]], sa začal budovať tím, ktorý bol v krátkom horizonte schopný súťažiť s najsilnejšími európskymi veľkoklubmi. Trénerom sa stal [[Velibor Vasović]] (prvý Srb, ktorý získal Pohár majstrov), tím mal aj väčší počet výborných hráčov, medzi ktorými vynikali [[Dragan Stojković]] a [[Bora Cvetković]]. V lete roku 1987 sa sformoval päťročný plán, ktorý mal za hlavný cieľ víťazstvo v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári]].
=== 1987 – 1990: Začiatok vzostupu ===
Od roku 1987, kedy Zvezda na „Marakane“ porazila [[Real Madrid]] (pamätný zápas zo [[4. marec|4. marca]] [[1987]], ktorý pred takmer stotisíc ľuďmi skončil 4:2 pri teplote −10 °C), do marca roku 1992 Zvezda prežila najkrajšie obdobie vo svojej histórii. V piatich sezónach získala 4 tituly (1988 – 1992, okrem roku 1989, keď titul získala [[Vojvodina Novi Sad]]), z ktorej víťazného tímu posilnili Zvezdu [[Siniša Mihajlović]] (december 1990), tréner [[Ljupko Petrović]] (leto 1990, trénerom aj v rokoch 1994 – 1995 a 2004) a neskôr vtedajší športový riaditeľ Vojvodiny [[Milorad Kosanović]], ktorý bol trénerom Zvezdy v rokoch 1997 – 1998 a 2007. Hoci klub za päť rokov vymenil päť trénerov (Vasović, Stanković, Šekularac, Lj. Petrović a Popović), na dobrých výkonoch sa to významnejšie neodrazilo. V lete roku 1987 prišli do klubu [[Dragiša Binić]] a [[Robert Prosinečki]], potom postupne [[Refik Šabanadžović]], [[Darko Pančev]], [[Dejan Savićević]], [[Miodrag Belodedić]] a [[Siniša Mihajlović]]. Súčasne z dobre fungujúcej mládežníckej akadémie pochádzali [[Stevan Stojanović]], [[Slobodan Marović]] a [[Vladimir Jugović]].
[[Súbor:Dragan_Stojkovic_Piksi.jpg|thumb|right|150px|Dragan Stojković Piksi – piata "Zvezdina zvezda" a prezident klubu v rokoch 2005 – 2007]]
Zvezda ako úradujúci majster Juhoslávie zo sezóny 1987/88 na jeseň 1988 v osemfinále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov]] nestačila na neskoršieho víťaza [[AC Miláno]], kedy po prvom zápase (1:1 v [[Miláno|Miláne]]) sa mužstvu pod vedením trénera [[Branko Stanković|Branka Stankovića]] (v lete 1988 nahradil Velibora Vasovića) a kapitána [[Dragan Stojković|Dragana Stojkovića]] nepodarilo sľubný výsledok v belehradskej odvete udržať. Tá bola za stavu 1:0 (gól vsietil [[Dejan Savićević|Savićević]]) prerušená kvôli hmle a v opakovanom zápase Zvezda za stavu 1:1 v riadnom hracom čase podľahla talianskemu klubu po penaltovom rozstrele.
<br>Na jeseň 1988 sa prvýkrát v dejinách klubu stalo, že k zmene trénera došlo počas sezóny. Po neúspešnom štarte v domácej lige bola Crvena zvezda na dne tabuľky, a to primälo vedenie, aby namiesto Branka Stankovića angažovalo na post trénera ďalšiu legendu, druhú „Zvezdinu zvezdu“, [[Dragoslav Šekularac|Dragoslava Šekularaca]]. Pod jeho vedením sa klubu takmer podarilo na jar 1989 titul získať (Vojvodina bola prvá iba vďaka zavedeniu tzv. penaltových bodov, kedy sa po nerozhodnom výsledku nedelili remízové body medzi oba tímy, ale nasledoval penaltový rozstrel a tímu, ktorý v ňom uspel, sa pripisoval takzvaný "penal bod". Systém platil až do konca sezóny 1991/92.) V prípade odpočítania penaltových bodov by Zvezda bola prvá aj v sezóne 1988/89.
<br>Nasledujúcu sezónu 1989/90 Crvena zvezda odohrala dominantne. Pod Šekularacovým vedením hrala atraktívny futbal a získala domáce double. V Európe v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] podľahla v osemfinále na jeseň 1989 mužstvu [[1. FC Köln|FC Kolín]]. Dvojzápas mal škandalózny epilóg. V prvom stretnutí na „Marakane“ Zvezda triumfovala 2:0. [[Dejan Savićević]] predviedol famózny výkon. Strelil oba góly a jeden bol neoprávnene neuznaný. V kolínskej odvete slovenský rozhodca Jozef Marko uznal Nemcom v nadstavenom čase stretnutia gól na 3:0, ktorý padol po ofsajde, v ktorom sa nachádzal [[Falko Götz]].<ref>Pozrieť tu: http://www.youtube.com/watch?v=h3965-ecZjQ</ref> Tento epilóg pobúril celý srbský klub; tréner Šekularac dokonca po záverečnom hvizde Marka napadol, za čo mu UEFA udelila suspenziu v európskych pohárových súťažiach. Šekularac tak aj napriek úspešne zakončenej sezóne musel trénerskú lavičku opustiť. Po konci sezóny z klubu odišiel kapitán, od mája 1989 piata „Zvezdina zvezda“, [[Dragan Stojković]]. V lete 1990 prestúpil do francúzskeho klubu [[Olympique de Marseille]], s ktorým sa Zvezda stretla o rok neskôr vo finále [[Liga majstrov UEFA|Pohára európskych majstrov]].
=== 1991: Crvena zvezda na absolútnom vrchole ===
Rok 1991 bol najúspešnejším rokom celej histórie Crvenej zvezdy. Prebojovala sa až do finále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov Európskych krajín]] (teraz Liga majstrov), ktoré sa konalo v talianskom [[Bari (Apúlia)|Bari]] [[29. máj]]a [[1991]] na štadióne San Nicola. Toho roku sa stala aj klubovým majstrom sveta.
[[Súbor:UEFA Champions League trophy, Old Trafford, 1992.jpg|thumb|left|Trofej Ligy majstrov]]
[[Ljupko Petrović]] v lete 1990 nahradil Dragoslava Šekularaca na poste trénera. Práve letom 1990 sa pre Zvezdu začala najlepšia sezóna v celej jej histórii. Tím pod vedením nového trénera po vyradení mníchovského [[Bayern Mníchov|Bayernu]] v pamätnom semifinále PEM (Zvezda sa stala prvým mužstvom, ktoré porazilo Bayern na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadione]] v celej histórii európskych pohárových súťaží) a zisku ďalšieho domáceho titulu (1990/91) prišiel do [[Taliansko|Talianska]] už týždeň pred finálovým zápasom. Tam sa v prísnej karanténe vo vile neďaleko Bari pripravoval na rozhodujúci súboj. Tréner Petrović sa rozhodol pre úplnú zmenu dovtedajšej taktiky. Atraktívnemu futbalu ustúpila hra na výsledok. Cieľom bolo dostať zápas až k penaltovému rozstrelu. Dôvodom bol aj fakt, že pri systéme penaltových bodov v domácej súťaži mala Crvena zvezda kopanie [[pokutový kop|pokutových kopov]] výborne nacvičené. Vo finále sa klub stretol s francúzskym majstrom [[Olympique Marseille]] (podrobnosti zápasu pozri v tabuľke na konci článku). Finálové stretnutie sa skončilo v riadnom hracom čase bezgólovou remízou 0:0 a keďže gól nepadol ani v nasledujúcom predĺžení, o víťazovi museli rozhodnúť penalty. [[Dragan Stojković]] v drese Marseille odmietol kopať penaltu proti svojmu bývalému klubu. Na pokutové kopy bola úspešnejšia Crvena zvezda, ktorá premenila všetky penalty, vyhrala pomerom 5:3 a zaistila si vytúžený Európsky titul.
V lete 1991 začal v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]] vojnový konflikt. Zvezda nemohla svoje neskoršie domáce európske zápasy hrávať na „Marakane“, ale musela voliť štadióny v okolitých krajinách (napr. [[Maďarsko]] a [[Bulharsko]]). V európskom Superpohári nestačila v novembri 1991 na anglický [[Manchester United]]. Namiesto dvoch zápasov ([[Manchester]] a [[Belehrad]]) sa kvôli vojne hral iba jeden, a to práve v Manchesteri. Zvezda anglickému tímu podľahla 0:1.
Ako víťaz Pohára majstrov európskych krajín cestovala do [[Japonsko|japonskej]] metropoly [[Tokio]] na [[interkontinentálny pohár|Toyota interkontinentálny pohár]], v ktorom sa stretla na neutrálnej pôde s víťazom [[Copa Libertadores]], čilským majstrom [[Colo-Colo]]. Už v lete 1991 však klub opustilo niekoľko kľúčových hráčov zlatej generácie (Prosinečki, Stojanović, Binić a i.). Do klubu prišli posily ako napríklad [[Ilija Ivić]], [[Miroslav Tanjga]], či [[Elvir Bolić]]. Na trénerskom poste sa po konci sezóny 1990/91 takisto udiala zmena: Ljupka Petrovića nahradil legendárny bývalý hráč, [[Vladica Popović]]. Finále Interkontinentálneho pohára odohrané [[8. december|8. decembra]] [[1991]] malo celkom jednoznačný priebeh, keď po dvoch góloch Jugovića a jednom Pančeva Crvena zvezda zvíťazila 3:0 a získala pred zrakmi 60 000 divákov na národnom štadióne v Tokiu aj trofej klubového majstra sveta.
== 1992 – 1999: Kríza v rokoch vojen a embárg ==
Na začiatku deväťdesiatych rokov Zvezda v domácich súťažiach nemala konkurenciu a v [[Európa|Európe]] mala štatút elitného veľkoklubu. S vojnou na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] však prišli odchody kľúčových hráčov a 13 mesiacov po Bari už nemala v kádri ani jedného hráča „zlatého“ tímu. V neskoršom období to výsledky klubu veľmi výrazne poznačilo.
=== 1992 – 1995 ===
Sezónu 1991/92 v Európe Zvezda ukončila v apríli roku 1992 doslova pred bránami londýnskeho finále [[Liga majstrov UEFA|Pohára európskych majstrov]] kvôli dvom prehrám so [[Sampdoria Janov|Sampdoriou Janov]] v rámci skupinovej fázy (v tomto konkrétnom prípade=semifinále), ktorá sa práve v tejto sezóne skúšobne rozbehla. Po jej konci sa táto súťaž zmenila na [[Liga majstrov|Ligu majstrov]]. V pomeroch domácej, vojnou a rozpadom okresanej ligy SFRJ sa Zvezde podarilo titul obhájiť aj tretíkrát po sebe.
<br>Už v lete 1992 však odišli z tímu hviezdy ako Savićević, Mihajlović, Jugović, Pančev, Belodedić a i. Na poste trénera nahradil Vladicu Popovića ďalší bývalý hráč, [[Milan Živadinović]]. Kvôli ekonomickým a politickým sankciám [[OSN]] a sankciám medzinárodných športových zväzov voči Juhoslávii Zvezda nemohla do roku 1995 nastúpiť v žiadnej z európskych klubových súťaží, čo malo za následok aj finančné ťažkosti, s ktorými klub v tomto období zápasil. Po zmene pomerov v zostatkovej Zväzovej republike Juhoslávii dochádza v období embarga ku značnému vzostupu dovtedy výrazne slabšieho rivala, [[FK Partizan|Partizanu]], ktorý získal titul hneď dvakrát za sebou v rokoch 1993 a 1994 (toho roku double). V priebehu vojny Zvezda získala v roku 1993 iba národný pohár. Na vrchol značne okresanej ligy novej Juhoslávie (ZRJ) sa vrátila až v roku 1995, kedy po opätovnom návrate Ljupka Petrovića na post trénera (v roku 1994 vystriedal na tomto mieste Milana Živadinovića), získala v sezóne 1994/95 double a po zrušení športového embarga pre kluby ZRJ mohla opäť štartovať v európskych súťažiach.
[[Súbor:Dejan_Stanković_-_Inter_Mailand_(1).jpg|thumb|right|150px|Dejan Stanković]]
=== 1995 – 1999 ===
UEFA počas embarga deklarovala ochotu pomôcť Zvezde v znovunaštartovaní európskej účasti, no všetko zostalo napokon len v nezáväznej rovine. [[UEFA|Európska futbalová federácia]] klubu nevrátila koeficient z roku 1992 (pre porovnanie, reprezentácia ZRJ štartovala tam, kde skončila pred vojnou, čiže sa mohla ihneď zapojiť do kvalifikačného cyklu na Mondial, ktorý sa konal roku 1998 vo Francúzsku). Tak v lete 1995 došlo k paradoxnej situácii, kedy Zvezda ako majster Európy a sveta z roku 1991 musela kvôli absencii vojnou strateného koeficientu štartovať prakticky od nuly; ako majster ZR Juhoslávie namiesto kvalifikácií do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] mohla nastúpiť iba v kvalifikácii [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]]. Tú však nezvládla, keď ju v auguste 1995 vyradil švajčiarsky [[Xamax Neuchatel]]. Neúspech bol o to citeľnejší, že mala v tom čase veľmi dobré mužstvo, s hráčmi ako [[Dejan Petković|Dejan "Rambo" Petković]], [[Darko Kovačević]] a mladými hviezdami ako [[Dejan Stanković]] a [[Perica Ognjenović]].
<br>V rokoch 1996, 1997 a 1999 sa jej podarilo doma získať iba pohár. Všetky tituly v období 1996 – 1999 má na konte Partizan, s výnimkou roku 1998, kedy sa stal majstrom belehradský [[FK Obilić|Obilić]] a [[FK Partizan|Partizan]] získal pohár. Zvezda sa tak nástupom vojny dostala do krízy, ktorá ju hlboko poznamenala. V európskych súťažiach však v období 1996 – 1999 mala solídne výsledky, privítala tímy ako [[1. FC Kaiserslautern]], [[FC Barcelona]] (PVP, 1996 – pod vedením Vladimira Petrovića Pižona), [[Metz]], [[Olympique Lyon]] ([[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]], 1998 – pod vedením Milorada Kosanovića) a i., s ktorými dokázala hrať rovnocenné zápasy.
== Nové milénium – nové očakávania ==
[[Súbor:Nemanja_Vidić.jpg|thumb|left|150px|Nemanja Vidić]]
=== 2000 – 2004: Ticho pred búrkou ===
Rok 1999 bol prelomom a na niekoľko rokov Zvezdu opäť posunul na vrchol. V lete prichádza na lavičku bývalý hráč klubu [[Slavoljub Muslin]], vďaka ktorému sa v roku 2000 po piatich rokoch stáva klub opäť majstrom krajiny. Zvezda toho roku získala aj národný pohár. V kvalifikáciách [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] sa jej takmer podarilo dostať do skupinovej fázy, ale v 3. predkole zaváhala v dobre rozohratom dvojzápase s [[FK Dynamo (Kyjev)|kyjevským Dynamom]] (0:0 v [[Kyjev]]e, 1:1 v [[belehrad]]skej odvete).
V roku 2001 Zvezda obhájila titul, pohár však pripadol najväčšiemu mestskému rivalovi. Onedlho však tréner Muslin abdikoval a klub v nasledujúcich rokoch opäť prežíval menšiu výsledkovú krízu. V tomto období vyzrelo pod vedením trénera [[Zoran Filipović|Zorana Filipovića]] mnoho mladých hráčov ako [[Nemanja Vidić]], [[Boško Janković]], [[Dušan Basta]], [[Marko Perović]] a i.
V roku 2002 Zvezda získala iba ligový pohár. Prezident klubu [[Dragan Džajić]] (do r. 1998 oficiálne technický riaditeľ) preto znova angažoval trénera Muslina. Ten sa vrátil roku 2003 a hneď v sezóne 2003/04 sa Zvezde pod taktovkou kapitána Nemanju Vidića podarilo získať double. Klub mal dobre rozbehnuté kvalifikácie [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], ale už pod vedením [[Ljupko Petrović|Ljupka Petrovića]] sa im nepodarilo prejsť cez holandský [[PSV Eindhoven]] v treťom predkole. V [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] Zvezda nestačila na ruský [[Zenit Petrohrad]] a tento dvojzápas bol začiatkom klubovej krízy.
=== 2005 – 2007: Nástup finančnej krízy, Dragan Stojković prezidentom ===
[[Súbor:Fk_Red_Star_stadium.jpg|thumb|right|280px|Marakana z vtáčej perspektívy (2004)]]
V októbri roku 2004 rezignoval na svoju funkciu dlhoročný technický riaditeľ a od roku 1998 prezident [[Dragan Džajić]]. Klub bol skoro rok pod správou dočasného vedenia (pod taktovkou dovtedajšieho podpredsedu [[Milan Vujin|Milana Vujina]]). Práve v tomto období sa pomaly začal kumulovať dlh, ktorý v nasledujúcich rokoch zaťažil Crvenu zvezdu natoľko, že ju doviedol v roku 2009 na pokraj krachu. V sezóne 2004/05 pod vedením [[Ratko Dostanić|Ratka Dostanića]] nezískala ani jednu trofej.
V lete 2005 sa doslova na poslednú chvíľu prezidentom stal [[Dragan Stojković]], ktorý okamžite prepustil Dostanića a nominoval prvého zahraničného trénera v histórii klubu, talianskeho stratéga [[Walter Zenga|Waltera Zengu]]. Generálnym sponzorom sa stala [[Toyota]] (2005), a technickým [[Delta Sport]] (2006), podnik najvplyvnejšieho srbského businessmana [[Miroslav Mišković|Miroslava Miškovića]], ktorý je distribútorom značky [[Nike]] pre [[Srbsko]].
Zvezde len o vlások uniklo prezimovanie v pohári UEFA 2005/06. V domácich súťažiach sa dostala opäť na vrchol a na jar 2006 si poistila double. V lete 2006 sa však nepochopiteľne začal výpredaj dobrých hráčov. Odišli hviezdy ako napr. [[Nikola Žigić]], [[Marko Pantelić]], predaný bol aj brankár [[Vladimir Stojković]] a z novodovedených posíl sa výraznejšie presadili iba [[Segundo Castillo]] a [[Ibrahima Gueye]], ktorých si obľúbili aj fanúšikovia.
<br>Trénerom sa stal v lete 2006 [[Dušan Bajević]]. V kvalifikáciách [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] klub neuspel (prehra s [[AC Miláno]]m), rovnako ani v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] ([[Slovan Liberec]]). Po sľubne naštartovanej Meridian Superlige však Bajević odstúpil z postu trénera nezvyčajným spôsobom, keď [[10. marec|10. marca]] [[2007]] opustil lavičku priamo počas trvania pokazeného zápasu s Vojvodinou Novi Sad na „Marakane“.
[[Súbor:Eternal_derby_No_129_-_Marakana_-_North.jpg|thumb|left|280px|Fanúšikovia Zvezdy, populárne Delije na derby počas semifinálového zápasu srbského pohára (18. apríl 2007)]]
Kontinuitu v bodovom náskoku sa však podarilo udržať novému trénerovi, bývalému hráčovi [[Boško Djurovski|Boškovi Djurovskému]], ktorý Zvezdu presvedčivo doviedol k jubilejnému 10. double, pričom sa Crvena zvezda stala prvým srbským klubom, ktorému sa podarilo "duplu krunu" obhájiť. Takisto sa Zvezda roku 2007 stala prvým držiteľom titulu a pohára samostatného [[Srbsko|Srbska]]. Po komplikovanom postupe v 2. predkole kvalifikácie [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] s [[estónsko]]u [[Levadia Tallinn|Levadiou Tallinn]] [[Dragan Stojković|Stojković]] okamžite, ešte pred príchodom tímu z tallinnskej odvety do Belehradu, odvolal Djurovského, na ktorého miesto prišiel [[Milorad Kosanović]] (fanúšikmi často prezývaný Kosan, resp. AlKosan), ktorý na lavičke Zvezdy pôsobil v rokoch 1997 – 1998. V 3. predkole sa mu však nepodarilo prejsť cez [[Glasgow Rangers]], a tak musela Zvezda v dvojzápase s poľským Groclinom hrať o miesto v [[Európska liga UEFA|Lige UEFA]]. To sa podarilo, takže aj napriek neskoršej eliminácii sa v skupinovej fáze EL na „Marakane“ ukázali na jeseň 2007 kluby ako [[Bayern Mníchov]] a [[Bolton Wanderers]].
=== 2007 – 2008: Stojkovićov odchod a krátke pôsobenie Toplicu Spasojevića ===
Kosanovićovým príchodom sa však v domácej lige rozbehol obrovský výsledkový prepad, kedy Zvezda hromadila jednu remízu za druhou. To využil [[FK Partizan|Partizan]] a krátko po začiatku Superligy si zabezpečil vedúce miesto v tabuľke. Po katastrofálne zvládnutom letnom prestupovom období 2007 a neúspechu na všetkých poliach sa dlh Zvezdy začal nekontrolovateľne zvyšovať.
V októbri 2007 za nevyjasnených okolností sa [[Dragan Stojković]] vzdal kresla prezidenta. Na jeho miesto prišiel businessman roka, veľkopodnikateľ [[Toplica Spasojević]]. Ten reagoval na zlé výsledky klubu tak, že v novembri 2007 prepustil Milorada Kosanovića a na jeho miesto dosadil jeho dovtedajšieho asistenta [[Aleksandar Janković|Aleksandra Jankovića]], ktorý v klube pôsobil aj ako asistent Slavoljuba Muslina. Jankovićovi sa podarilo stabilizovať výsledky a tak na jar 2008 značne zdramatizovať boje o trofeje.
V januári 2008 odišiel z klubu dlhoročný športový riaditeľ [[Stevan Stojanović]], ktorého nahradil [[Goran Bunjevčević]]. [[5. február]]a [[2008]] otriasla klubom správa o zatknutí najväčšej legendy domáceho futbalu Dragana Džajića, čo predznamenalo nasledujúci vývoj srbského futbalu.
Po relatívne regulárnom období 2000 – 2007 sa v marci 2008 podarilo [[Tomislav Karadžić|Tomislavovi Karadžićovi]] (vtedajšiemu prezidentovi [[FK Partizan]]) ovládnuť srbský futbalový zväz (FSS). Prezident Zvezdy [[Toplica Spasojević]] neurobil nič pre to, aby sa vplyv Karadžića, ktorý v jednej chvíli zastával súčasne tri vysoké funkcie v srbskom futbale (prezident FKP, prezident Futbalového zväzu Vojvodiny a prezident FSS), aspoň čiastočne oslabil. Naopak, pri hlasovaní vo voľbe predsedu FSS sa predstaviteľ Zvezdy hlasovania zdržal.
Nové rozloženie síl, značne pripomínajúce obdobie rokov 1992 – 1999, sa okamžite prejavilo na postavení Zvezdy v domácich klubových súťažiach. [[16. apríl]]a [[2008]] sa v jednozápasovom semifinále pohára medzi Zvezdou a Partizanom udiala závažná udalosť, kedy rozhodca [[Ninoslav Spasić]] neuznal regulárny gól Zvezdy z 2:2 na 3:2.<ref>Pozrieť tu: http://www.youtube.com/watch?v=aa9KXRRs6HQ</ref> Zvezda tak v pohári neuspela a v lige už nedokázala dohnať náskok Partizanu aj napriek tomu, že neprehrala, pri obrovskom počte remíz (bolo ich dokopy až dvanásť), ani jeden jediný zápas.
=== 2008 – 2009: Klubová katastrofa ===
Po konci sezóny 2007/08 vedenie prepustilo Jankovića a na miesto trénera bol nominovaný ďalší zahraničný stratég, Čech dlhodobo žijúci v Taliansku, [[Zdeněk Zeman]]. Hráči Zvezdy, predovšetkým [[Ognjen Koroman]] a [[Nenad Milijaš]] nového trénera bojkotovali, čo sa odrazilo aj na porážke od [[APOEL FC|Apoelu Nikózia]] v kvalifikáciách [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]].
[[Súbor:Red_Star_07.jpg|thumb|right|280px|Administratívna časť komplexu štadióna „Marakana“, [[Belehrad]], ulica Ljutice Bogdana 1a (2008)]]
Domáca liga tiež začala pre Zvezdu zle a tak Zemana nahradil macedónsky kouč [[Čedomir Janevski]]. Prezident Spasojević medzičasom za záhadných okolností rezignoval na svoju funkciu a novým prezidentom sa stal dlhoročný člen viacerých klubových orgánov, Srb žijúci v USA, [[Dobrivoje Tanasijević]] (Dan Tana).
Začiatkom roku 2009 sa udiala zmena aj vo funkcii športového riaditeľa. Bunjevčevića nahradil ďalší bývalý hráč klubu, ktorý pôsobil aj ako športový riaditeľ [[Olympiakos Pireus|Olympiakosu Pireus]], [[Ilija Ivić]]. Janevski však nedokázal predbehnúť logisticky dobre pripravený [[FK Partizan|Partizan]] a po nečakanej porážke v semifinále pohára, kedy Zvezdu vyradila druholigová [[Sloboda Sevojno]], klub druhú sezónu po sebe zostal bez trofejí.
Na jar 2009 sa stupňovala nespokojnosť fanúšikov a narastajúci dlh vyústil do odlivu sponzorov, veľkého množstva žalôb a odchodu mladých talentov z klubu. Populárne Delije sústavnými protestami a spievaním chorálov (napr. Budjav lebac) dosiahli demisiu Dana Tanu, športového riaditeľa Iliju Ivića a trénera Janevského. Po búrlivom zasadaní klubových orgánov sa v máji 2009 s prevahou iba jedného hlasu stal prezidentom klubu bývalý hráč, člen širšieho kádra zlatej generácie, [[Vladan Lukić]]. Podporili ho veteráni Zvezdy. Klub fanúšikov Delije sa hlasovania zdržal. Za trénera Lukić nominoval 4. Zvezdinu Zvezdu, legendu klubu, [[Vladimir Petrović|Vladimira Petrovića Pižona]]. Za športového riaditeľa si zvolil [[Ivan Adžić|Ivana Adžića]], bývalého spoluhráča, ktorý pôsobil v sezóne 2008/09 ako tréner čiernohorského klubu [[Rudar Pljevlja]]. Generálnym sekretárom sa stal [[Andrija Kleut]], ktorého neskôr nahradil obchodný riaditeľ, Djordje Stefanović.
== 2009 – 2012: Zvezda pod vedením Vladana Lukića a Gorana Vesića ==
=== Prvé roky Lukićovho vedenia ===
Na jar 2009, v období príchodu Lukićovho vedenia bol klub v katastrofálnom stave. Hráčsky káder rozpadnutý, dlh vyšší ako 30 miliónov EUR a k tomu veľké množstvo nových dlžobných úpisov. Toto všetko spôsobilo, že ani v sezóne 2009/10 sa klubu nepodarilo s narýchlo selektovaným tímom Vladimira Petrovića dostať do [[Európska liga UEFA|Ligy Európy]], kedy ho v 4. predkole kvalifikácií vyradila [[Slavia Praha|pražská Slavia]].
[[Súbor:Beograd_7652.jpg|thumb|vpravo|200px|Severná tribúna s nápisom "Delije" (november 2009)]]
V domácej lige sa však pod Pižonovým vedením Zvezda stala jesenným majstrom. Ale kontroverzné odvolanie Petrovića v marci 2010 po prehre s [[FK Metalac]] aj napriek prvému miestu v Jelen SuperLige značnú časť sympatizantov klubu pobúrilo. Na miesto trénera sa po takmer piatich rokoch vrátil [[Ratko Dostanić]] (značnou časťou fanúšikov prezývaný Kratko Ostanić), ktorému sa nielen že nepodarilo ustrážiť náskok pred [[FK Partizan|Partizanom]], ale zásluhou pokazeného 138. derby odovzdal Partizanu titul doslova "na podnose". Jediným ziskom sezóny 2009/10 je pre Zvezdu zisk národného pohára, v ktorého finále zdolala novosadskú Vojvodinu presvedčivo 3:0. Vedenie, menovite však Adžić, napriek tomu nechalo Dostanića na mieste trénera aj nasledujúcu sezónu.
<br>Po kontroverznom sústredení v Slovinsku Zvezdu už v 3. kole kvalifikácií [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] vyradil [[Slovan Bratislava]] (1:2 29.07.2010 [[Belehrad]]; 1:1 05.08.2010 [[Bratislava]]). Delije v Bratislave začali skandovať proti trénerovi Dostanićovi a riaditeľovi Adžićovi. Prezident Lukić sa na stretnutí s vodcami fanúšikov Adžića zastal. Tréner Dostanić abdikoval hneď po skončení bratislavskej odvety so Slovanom. Na jeho miesto klub vybral [[Aleksandar Kristić|Aleksandra Kristića]], bývalého hráča a taktiež asistenta všetkých trénerov od leta 2008. V lete 2010 bol implementovaný systém členstva v klube, podobne ako v prípade [[FC Barcelona]]. Člen vlastniaci členskú kartu má právo voliť a byť voleným a takisto využíva rôzne, z členstva plynúce benefity. Takisto belehradský klub po rokoch získal aj generálneho sponzora, menovite ruský plynárenský gigant [[Gazprom]]. Ale, čo sa futbalovej stránky týka, Kristić na jeseň 2010 nedokázal Zvezdu prebrať z agónie a tak po poslednom jesennom kole mal [[FK Partizan|Partizan]] náskok 5 bodov. Aleksandar Kristić odstúpil v decembri 2010 a na jeho miesto prišiel [[Robert Prosinečki]].
=== Tréner Robert Prosinečki ===
[[Robert Prosinečki]] je legenda klubu, jeden z najpevnejších článkov zlatej generácie; strávil vo Zvezde ako hráč 4 roky plné úspechov (1987 – 1991). Jeho príchod na miesto trénera klubu v decembri 2010 hru mužstva výrazne oživil. Po predstavení novej stratégie (hra na krátke prihrávky po zemi, orientácia na krídla a bekov centrovaním do šestnástky) a sústredení v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] a [[Turecko|Turecku]] sa podarilo Zvezde už do apríla 2011 stíhacou jazdou v lige dobehnúť [[FK Partizan|Partizan]] a vyrovnať sa s ním v tabuľke. V priamom súboji s logisticky vyspelejším konkurentom v 140. derby však Zvezda opäť zaváhala a tak ďalšiu sezónu ostala bez trofejí.
=== Zmeny vo vedení na jeseň 2011 a turbulentné leto 2012 ===
Leto 2011 poznačilo viacero problémov (zranenie čerstvej posily, Brazílčana [[Vinicius Pacheco|Viniciusa Pacheca]] a rozkol v šatni, ktorý spôsobil stopér [[Milan Vilotić]]) a tak Zvezda v 4. predkole kvalifikácií [[Európska liga UEFA|Európskej Ligy]] nestačila na francúzsky klub [[Stade Rennais]] a ani v domácej lige nedokázala konkurovať svojmu mestskému rivalovi, ktorého náskok sa v decembri 2011 vyšplhal na 10 bodov. Bilancia v derby zápasoch bola najhoršia za celých 66 rokov. Vedenie preto odvolalo športového riaditeľa Ivana Adžića a futbalového manažéra Stevana Mikovića vytlačilo z klubu. Člen predsedníctva [[Goran Vesić]] sa vzdal funkcie a pôsobil už iba ako poradca prezidenta Lukića. Taktiež boli, už na základe nových stanov klubu, vypísané mimoriadne voľby na post prezidenta klubu a nového zloženia parlamentu Zvezdy. Mali sa konať na jar 2012. V zimnom prestupovom období klub zmenil stratégiu v angažovaní posíl, sústrediac sa na talenty zo znova vybudovanej vlastnej mládežníckej školy a takisto na angažovanie najlepších mladých hráčov iných menších, prevažne srbských klubov. Zvezdu v januári 2012 posilnili perspektívni hráči ako napríklad [[Nikola Maksimović]] zo Slobody Užice, [[Filip Mladenović]] z Boraca Čačak, [[Luka Milivojević]] z FK Rad, [[Luka Milunović]] z belgického Zulte Waregem a i.
<br>Stratégia mladosti a "zvezdaštva" sa okamžite prejavila aj v praxi. Zvezda porazila na jar 2012 [[FK Partizan|Partizan]] vo všetkých troch vzájomných zápasoch (semifinále pohára 2:0 na „Marakane“, 2:0 odveta na JNA a takisto aj v ligovom 142. derby na JNA výsledkom 1:0) s kompletným skóre 5:0. Takýto suverénny postup v zápasoch s najväčším rivalom sa Zvezde nepodaril od jari 2007, kedy bol trénerom [[Boško Djurovski]] a Zvezda vtedy v troch zo štyroch jarných zápasov zvíťazila nad Partizanom trikrát za sebou (semifinále pohára, 129. a 130. derby).
[[Súbor:Red_Star_Belgrade_stadium_Marakana_(24.06.2012).jpg|thumb|right|200px|Východná tribúna „Marakany“ s menom generálneho sponzora klubu (24. jún 2012)]]
Klub síce na jar 2012 nedokázal svojho rivala už v lige predbehnúť, no vďaka úspešnému semifinále si zabezpečil postup do finále srbského pohára, v ktorom na štadióne Mladost v [[Kruševac]]i Zvezda porazila [[Borac Čačak]] výsledkom 2:0. Vladan Lukić po klubových voľbách, konaných v dňoch 26. – 28. mája 2012 ako jediný kandidát obhájil kreslo prezidenta na ďalších 5 rokov.
Takisto bola zvolená nová "skupština" Zvezdy, v ktorej okrem legiend klubu nechýbal veľký počet osobností verejného života [[Srbsko a Čierna Hora|Srbska]]. Zvezde sa podarilo začiatkom roku 2012 rozviazať kontrakt s firmou [[Delta Sport]] ([[Nike, Inc.|Nike]]) a tak mala od júna 2012 nového technického partnera, taliansku značku [[Legea]].
Aj keď Crvena zvezda Belehrad nezískala titul v zložitých podmienkach srbského futbalu už od roku 2007 a od toho istého roku sa nezúčastnila ani skupinovej fázy žiadnych európskych súťaží, nastavený kurz trénera Prosinečkiho bol považovaný za správny a dával nádej do budúcnosti; veď len za obdobie 2004 – 2010 klub viedlo 16 trénerov. Nádej na zmenu k lepšiemu však dlho netrvala, keďže po remíze s [[FK Rad]] v prvom zápase nového ročníka srbskej ligy 2012/13 Robert Prosinečki z postu trénera odstúpil. Udialo sa tak [[20. august]]a [[2012]] po dlhších nezhodách s vedením. Tento krok následne odštartoval vlnu turbulencií medzi priaznivcami klubu a ich stále väčšia časť sa dožadovala abdikácie kompletného vedenia.
Na miesto trénera Zvezdy sa vrátil [[Aleksandar Janković]], ktorý na tomto poste pôsobil od novembra 2007 do júna 2008. Zvezde sa však ani tentoraz nepodarilo prebojovať do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Ligy Európy]], kedy vo 4. predkole kvalifikácie nestačila na francúzsky [[Girondins de Bordeaux]].
== Dragan Džajić na čele klubu ==
Neúnosná situácia v klube, zlé výsledky a obrovské dlhy donútili začiatkom novembra 2012 [[Vladan Lukić|Vladana Lukića]] z postu prezidenta klubu odstúpiť. [[14. november|14. novembra]] [[2012]] presne o polnoci sa konštituovala po mimoriadnej tlačovej besede za prítomnosti podpredsedu vlády Srbska [[Aleksadar Vučić|Aleksandra Vučića]] dočasná pracovná skupina pod vedením legendárneho [[Dragan Džajić|Dragana Džajića]]. Táto skupina mala za úlohu viesť klub až do vypísania nových volieb. Športový sektor mal spolu s Džajom na starosti známy futbalový agent a budúci športový riaditeľ [[Zoran Stojadinović]]. Oblasť financií dostal na starosť úspešný podnikateľ a prezident [[KK Crvena zvezda]], [[Nebojša Čović]]. Pracovná skupina mala za cieľ odblokovať účet klubu a po konzultáciách s jednotlivými veriteľmi čo najviac dlhov odpísať. Očakávali sa aj významné racionalizačné opatrenia. Priebežný dlh bol vyčíslený na 48,4 milióna eur.
=== Jeseň 2012 – Jar 2013: Prehlbovanie krízy ===
Tréner Janković začal počas jesene hromadiť veľmi zlé výsledky. Vo štvrťfinále domáceho pohára Zvezda nestačila na [[OFK Belehrad]], s ktorým na Marakane prehrala 1:3. Pre zaujímavosť, od roku 1988 Zvezda predtým vždy postúpila do semifinále. Eliminácia vo štvrťfinálovej časti súťaže iba podčiarkovala Jankovićove trénerské nedostatky. Po ligovom zápase s novosadskou Vojvodinou v poslednom jesennom kole (Zvezda doma prehrala 0:3) [[Aleksandar Janković]] [[1. december|1. decembra]] [[2012]] ponúkol demisiu na post hlavného trénera. Pracovná skupina ju však neprijala a tak Janković Zvezdu viedol aj v prvých zápasoch na jar 2013.
Pracovná skupina priviedla Zvezdu k predčasne vypísaným prezidentským voľbám, ktoré sa konali 17. a 18. decembra 2012. Hlasovali členovia klubu priamou voľbou na „Marakane“. Takisto ako v máji 2012 bolo možné aj elektronické hlasovanie. Jediným právoplatným kandidátom sa stal [[Dragan Džajić]]. Z celkového počtu 7762 členov s právom hlasu sa volieb zúčastnilo 1824 členov, z čoho 730 elektronicky. Z 1820 hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných. Džajićovi dalo hlas celkom 98,25 % hlasujúcich, čím sa jasne ukázala dôvera členov klubu vo vzťahu k najväčšej legende srbského a juhoslovanského futbalu. [[22. decembra]] [[2012]] sa zišlo klubové zhromaždenie, ktoré Džajićovu voľbu potvrdilo. Následne "skupština" vymenovala na Džajićov návrh aj ďalších členov vedenia. Za podpredsedov boli menovaní [[Nebojša Čović]], [[Ivica Tončev]] a [[Slaviša Kokeza]]. Post športového riaditeľa obsadil podľa očakávania Zoran Stojadinović. Generálnym sekretárom sa stal [[Miodrag Zečević]]. Nové vedenie FK Crvena zvezda si dalo za cieľ ozdravenie financií a vypracovanie dlhodobej stratégie rozvoja klubu.
V januári 2013 sa v klube objavili opäť konflikty, ktoré vyvrcholili verbálnou a dokonca aj fyzickou potýčkou predsedu Dragana Džajića a podpredsedu Nebojšu Čovića. Spor sa vyriešil dohodou po rokovaní správnej rady klubu, podľa ktorej aj Džajić aj Čović zostávajú vo svojich funkciách a pokračujú v práci. Okrem iného sa rada rozhodla schváliť zmluvu s novým technickým sponzorom, firmou [[PUMA Group]], ktorá vstúpila do platnosti od 1. júla 2013. K rozviazaniu spolupráce s firmou [[Legea]] došlo pre nespokojnosť s dodávkou športovej výbavy a nedostatočné plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy uzatvorenej na začiatku roka 2012. Pre zaujímavosť, partnerstvo FK Crvena zvezda a značky Puma malo v minulosti obrovský úspech. Trvalo od začiatku roka 1979 do leta 1991 a tak v dresoch Pumy Zvezda hrala finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] (máj 1979) a získala v nich ušatú amforu majstra Európy (máj 1991).
Po sérii katastrofálnych jarných hier a bodovému manku na lídra [[FK Partizan|Partizan]], ktoré dosiahlo až 11 bodov, bola [[18. marec|18. marca]] [[2013]] obojstrannou dohodou rozviazaná zmluva medzi trénerom Jankovićom a klubom FK Crvena zvezda. Novým stratégom sa stal Portugalec [[Ricardo Sá Pinto]]. Tomu sa výhrami v ôsmich zápasoch v rade podarilo priblížiť mestskému rivalovi Patrizanu na rozdiel len dvoch bodov, no v rozhodujúcom 144. derby Zvezda na štadióne JNA prehrala 0:1 a tak zostala, už 6. sezónu za sebou, bez majstrovského titulu. To značne zhoršilo nielen vzťahy vo vedení klubu, ale aj celkovú situáciu a atmosféru okolo neho.
=== Sezóna 2013/2014: Turbulentná jeseň, majstrovská jar ===
[[19. jún]]a [[2013]] [[Ricardo Sá Pinto]] odstúpil z postu trénera, pretože vedenie klubu nerealizovalo ani jeden z jeho návrhov na zlepšenie hráčskeho kádra, ktorý sa už koncom sezóny 2012/2013 postupne rozpadal. Totálne zdecimovaný tím viedli po Pintovom odstúpení jeho dovtedajší asistenti [[Ivica Momčilović]] a [[Bratislav Živković]]. [[24. jún]]a [[2013]] Zvezda uzatvorila zmluvu so stratégom [[Slaviša Stojanović|Slavišom Stojanovićom]], srbským rodákom, dlhodobo žijúcim a pôsobiacim v [[Slovinsko|Slovinsku]] (v minulosti viedol napr. Celje, Domžale a aj slovinský reprezentačný tím). Neútešná finančná situácia je veľkým problémom, ktorý klubu bráni v napredovaní, a to ako v športovom, tak aj v organizačnom meradle.
[[Súbor:CRVENA_ZVEZDA-IBV_ICELAND_18.jpg|thumb|left|400px|Mužstvo Zvezdy na začiatku sezóny 2013/14]]
Klub v lete posilnili hráči ako [[Miloš Ninković]], [[Nejc Pečnik]] a i. V [[Európska liga UEFA|Európskej lige]] však Zvezda opäť nepostúpila do skupinovej fázy. V 2. predkole síce vyradila islandský celok [[IBV]] (2:0; 0:0), no v 3. predkole nestačila na ukrajinský tím [[Černomorec Odessa]]. V prvom zápase na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]] prehrala 1:3 a odveta na Marakane skončila 0:0. V domácej lige mala takisto katastrofálny štart, keď už v prvom kole prehrala na hosťovaní v Ivanjici 2:4. Vo vedení klubu sa prehlbovali rozpory, vznikali rôzne záujmové klany, čo veľmi poznačilo aj hru a výsledky. Po remíze s celkom [[FK Donji Srem]] na oslavách 50. výročia postavenia Marakany a ďalších stratách bodov nespokojnosť fanúšikov prudko narastala. To vyvrcholilo viacerými skandovaniami z tribún. Po prehre s [[FK Voždovac]] v druhej polovici septembra dokonca [[Delije]] prinútili hráčov, aby im odovzdali dresy. Jediní hráči, ktorí boli z toho vyňatí sú brankár [[Boban Bajković]] a ofenzívny stredopoliar [[Miloš Ninković]]. Nezhody vyvrcholili začiatkom októbra, kedy po prehre s [[FK Čukarički]] neznámi páchatelia rozbili hráčom sklá na ich autách a každému z nich hodili do interiéru jedno balenie šampónu (narážali tak na ich otvorený list do médií, v ktorom sa sťažovali, že im v šatni chýbajú aj také veci, ako je napríklad ľad čí šampón). Už z tohoto vyplýva, že Zvezda sa nachádzala na svojom historickom dne.
Dňa [[25. októbra]] [[2013]] sa konalo mimoriadne zasadnutie klubovej skupštiny. Žiadne výrazné zmeny vo vedení sa však neudiali (okrem zrušenia tzv. športovej komisie v zložení S. Kokeza, A. Antić, B. Raosavljević, ktorá fungovala od leta 2013). Dlh FKCZ bol k [[15. október|15. októbru]] [[2013]] vymeraný na vyše 44 miliónov eur. Tréner [[Slaviša Stojanović]], aj napriek nespokojnosti fanúšikov s jeho vedením tímu, odvolaný nebol. Zvezde sa už druhú sezónu za sebou nepodarilo prebojovať do semifinále srbského pohára. Vo štvrťfinále tentoraz nestačila na novosadskú Vojvodinu, ktorej podľahla na svojom štadióne výsledkom 1:3. Koncom roka 2013 sa hromadila nespokojnosť niektorých hráčov z absencie či už výplat, alebo aj herných príležitostí a tak hráči ako napr. [[Filip Mladenović]], [[Marko Mirić]] a [[Marko Vešović]] arbitrážne rozviazali kontrakt s klubom. Turbulencie vo vedení vyvrcholili [[23. decembra]] [[2013]], kedy správna rada na návrh najskúsenejších hráčov kádra [[Nikola Mijailović|Nikolu Mijailovića]], [[Miloš Ninković|Miloša Ninkovića]], [[Nenad Milijaš|Nenada Milijaša]], [[Dragan Mrđa|Dragana Mrdju]] a [[Boban Bajković|Bobana Bajkovića]] odvolala športového riaditeľa [[Zoran Stojadinović|Zorana Stojadinovića]]. Mijailović ho nazval ''"sprisahancom, ktorý vytvára nezdravú atmosféru v šatni"''.<ref>[http://www.mozzartsport.com/vesti/mijailovic-za-mozzart-sport-stojadinovic-je-spletkaros-pravi-nezdravu-atmosferu/67259 Mijailović o Stojadinovićovi: http://www.mozzartsport.com/vesti/mijailovic-za-mozzart-sport-stojadinovic-je-spletkaros-pravi-nezdravu-atmosferu/67259]</ref> Na jeho miesto však nebol vymenovaný nový riaditeľ. Prezident [[Dragan Džajić]] sa rozhodol nechať túto funkciu do leta 2014 neobsadenú.
V zimnom prestupovom období posilnili Crvenu zvezdu začiatkom roka 2014 dvaja obrancovia – čiernohorský reprezentant [[Savo Pavićević]] a Slovinec [[Dejan Kelhar]]. Po odchode Mladenovića, Mirića a Vešovića sa celá šatňa zjednotila a počas zimného sústredenia v Slovinsku sa jednotliví hráči dohodli, že ani jeden z nich nebude arbitrážne vymáhať dlhy za výplaty od klubu. A keďže sa Zvezda po konci jesennej časti srbskej ligy udržala v boji o titul (na najväčšieho rivala, [[FK Partizan]], strácala po prvých pätnástich kolách iba jeden bod), pre celý klub bol hlavnou prioritou práve zisk majstrovského titulu po dlhých siedmich rokoch.
Boj o titul bol dramatický počas celej jari 2014. Červeno-bielim sa podaril doslova a do písmena husársky kúsok. Od 145. derby ([[2. november]] [[2013]]) až do 146. derby ([[26. apríl]] [[2014]]) Crvena zvezda vyhrala 15 ligových zápasov v rade. Konkrétne v nich porazila Partizan, Rad, Slobodu Užice, OFK Belehrad, Vojvodinu, Javor Matis, Jagodinu, Napredak, Radnički 1923, Donji Srem, Voždovac, Spartak, Čukarički, Novi Pazar a Radnički Niš. Táto séria jej, vzhľadom na 3 zaváhania konkurenčného [[FK Partizan|Partizanu]], priniesla pred 146. derby náskok 6 bodov. A tak aj napriek prehre 1:2 na Štadióne JNA si Zvezda udržala náskok troch bodov a vďaka jednému strelenému gólu na ihrisku súpera mala aj lepšie vzájomné skóre (na jeseň 2013 totiž vyhrala na domácej Marakane nad Partizanom 1:0). Definitívne si Crvena zvezda poistila trofej [[25. máj]]a [[2014]] v predposlednom 29. kole Jelen SuperLigy výhrou nad [[OFK Belehrad|belehradským OFK]] výsledkom 4:2. Kapitán [[Nenad Milijaš]] tak mohol zdvihnúť pohár určený pre majstra JSL pred zrakmi 50 tisíc fanúšikov. Futbalovému klubu Crvena zvezda sa teda podarilo získať svoj 26. titul po dlhom sedemročnom čakaní. Vďaka tomuto zisku si ustrážila prvenstvo v počte majstrovských primátov, ktoré trvá nepretržite od jari 1956.
== Cesta na vrchol Európy a sveta (podrobná tabuľka) ==
Pohár majstrov Európskych krajín, sezóna 1990/91
1. kolo
'''FK Crvena zvezda''' – Grasshopper Club Zürich (1z) 1:1 (2z) 4:1 (agg.) 5:2
2. kolo
'''FK Crvena zvezda''' – Glasgow Rangers (1z) 3:0 (2z) 1:1 (agg.) 4:1
QF
'''FK Crvena zvezda''' – Dynamo Dresden (1z) 3:0 (2z) 2:1 (agg.) 5:1
SF
'''FK Crvena zvezda''' – FC Bayern München (1z) 2:1 (2z) 2:2 (agg.) 4:3 OT
'''FINÁLE PMEK'''
'''29/05/1991, Bari, Stadio San Nicola'''
'''FK Crvena zvezda – Olympique de Marseille'''
''' 0 : 0 '''
'''penalty (5) : (3) ''' '''PK'''
'''strelci Robert Prosinečki v Manuel Amoros x'''
'''Dragiša Binić v Bernard Casoni v'''
'''Miodrag Belodedić v Jean-Pierre Papin v'''
'''Siniša Mihajlović v Carlos Mozer v'''
'''Darko Pančev v
'''v''' – dal gól '''x''' – nedal gól
FINÁLOVÁ ZOSTAVA :'''
brankár:
'''Stevan Stojanović (C)'''
obrana:
'''Miodrag Belodedić'''
'''Ilija Najdoski'''
'''Slobodan Marović'''
'''Refik Šabanadžovič'''
stred:
'''Siniša Mihajlović'''
'''Dejan Savićević''' 84min. ↓
'''Vladimir Jugović'''
'''Robert Prosinečki'''
útok
'''Dragiša Binić'''
'''Darko Pančev'''
striedanie 84min. ↑
'''Vlada Stošić'''
'''INTERKONTINENTÁLNY POHÁR TOYOTA TOKIO – FINÁLE'''
'''08/12/1991, National Stadium, Tokyo'''
'''FK CRVENA ZVEZDA – COLO COLO (CHI)'''
3 : 0
'''19" a 58" Jugović'''
'''72" Pančev'''
== Úspechy a trofeje ==
*''Národné tituly (37 – rekord):''
** Liga Srbskej ľudovej republiky: 1945 – 46
** Juhoslovanská liga: 1951, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1958 – 59, 1959 – 60, 1963 – 64, 1967 – 68, 1968 – 69, 1969 – 70, 1972 – 73, 1976 – 77, 1979 – 80, 1980 – 81, 1983 – 84, 1987 – 88, 1989 – 90, 1990 – 91, 1991 – 92
** Liga ZRJ/Srbska a Čiernej Hory: 1994 – 95, 1999 – 00, 2000 – 01, 2003 – 04, 2005 − 06
** Srbská liga: 2006 – 07, 2013 – 14, 2015 – 16, 2017 – 18, 2018 – 19, 2019 – 20, 2020 – 21, 2021 – 22, 2022 – 23, 2023 – 24, 2024 – 25, 2025 – 26
* ''Národný pohár (30 – rekord):''
** Juhoslovanský pohár: 1948, 1949, 1950, 1957 – 58, 1958 – 59, 1963 – 64, 1967 – 68, 1969 – 70, 1970 – 71, 1981 – 82, 1984 – 85, 1989 – 90
** Pohár ZR Juhoslávie/Srbska a Čiernej Hory: 1992 – 93, 1994 – 95, 1995 – 96, 1996 – 97, 1998 – 99, 1999 – 00, 2001 – 02, 2003 – 04, 2005 – 06
** Srbský pohár: 2006 – 07, 2009 – 10, 2011 – 12, 2020 – 21, 2021 – 22, 2022 – 23, 2023 – 24, 2024 – 25, 2025 – 26
* ''Juhoslovanský superpohár (2 – rekord):'' 1969, 1971
* ''Juhoslovanský ligový pohár (1 – rekord):'' 1973
* ''[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín/Liga majstrov UEFA]]:''
** Víťaz: 1990 – 91
** Semifinále: [[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956 – 57]], 1970 – 71, 1991 – 92
** Štvrťfinále: 1957 – 58, 1973 – 74, 1980 – 81, 1981 – 82, 1986 – 87
* ''[[Interkontinentálny pohár]]:'' 1991
* ''[[Európska liga UEFA|Veľtržný pohár/Pohár UEFA/Európska liga UEFA]]'':''
** Finále: 1978 – 79
** Semifinále: 1961 – 62
** Štvrťfinále: 1962 – 63
* [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]'':''
** Semifinále: 1974 – 75
** Štvrťfinále: 1971 – 72, 1985 – 86
* ''[[Stredoeurópsky pohár]]:'' 1958, 1968
== Slávni hráči ==
* [[Rajko Mitić]]
* [[Bora Kostić]]
* [[Dragoslav Šekularac]]
* [[Dragan Džajić]]
* [[Vladimir Petrović]]
* [[Dragan Stojković]]
* [[Dejan Savićević]]
* [[Robert Prosinečki]]
* [[Darko Pančev]]
* [[Vladimir Jugović]]
* [[Siniša Mihajlović]]
* [[Dejan Petković]]
* [[Darko Kovačević]]
* [[Dejan Stanković]]
* [[Perica Ognjenović]]
* [[Nemanja Vidić]]
== Tréneri ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
{| class="wikitable"
|-
! Dátum
! Meno
|-
| 1946 – 1948
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Svetislav Glišović]]
|-
| 1948 – 1950
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Aleksandar Tomašević]]
|-
| 1951
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ljubiša Broćić]]
|-
| 1951 – 1953
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Žarko Mihajlović]]
|-
| 1953
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Bane Sekulić]]
|-
| 1953
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ljubiša Broćić]]
|-
| 1953 – 1954
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Boško Ralić]]
|-
| 1954 – 1957
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Milovan Ćirić]]
|-
| 1957 – 1964
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miša Pavić]]
|-
| 1964 – 1966
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ivan Toplak]]
|-
| 1966 – 1974
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miljan Miljanić]]
|-
| 1974 – 1975
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miljenko Mihić]]
|-
| 1975 – 1976
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Milovan Ćirić]]
|-
| 1976 – 1978
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Gojko Zec]]
|-
| 1978 – 1981
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Branko Stanković]]
|-
| 1981 – 1983
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Stevan Ostojić]]
|-
| 1983 – 1986
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Gojko Zec]]
|-
| 1986 – 1988
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Velibor Vasović]]
|-
| 1988 – 1989
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Branko Stanković]]
|-
| 1989 – 1990
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Dragoslav Šekularac]]
|-
| 1990 – 1991
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ljupko Petrović]]
|-
| 1991 – 1992
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Vladica Popović]]
|-
| 1992 – 1994
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Milan Živadinović]]
|-
| 1994 – 1996
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Ljupko Petrović]]
|-
| 1996 – 1997
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Vladimir Petrović Pižon]]
|-
| 1997
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Vojin Lazarević]]
|-
| 1997 – 1998
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Milorad Kosanović]]
|-
| 1998 – 1999
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Vojin Lazarević]]
|}
{{col-2}}
{| class="wikitable"
|-
! Dátum
! Meno
|-
| 1999
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Miloljub Ostojić]]
|-
| 1999
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Zvonko Radić]]
|-
| 1999 – 2001
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Slavoljub Muslin]]
|-
| 2001 – 2003
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Zoran Filipović]]
|-
| 2003 – 2004
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Slavoljub Muslin]]
|-
| 2004
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Ljupko Petrović]]
|-
| 2004
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Milovan Rajevac]]
|-
| 2004 – 2005
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Ratko Dostanić]]
|-
| 2005 – 2006
| {{minivlajka|Taliansko}} [[Walter Zenga]]
|-
| 2006 – 2007
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Dušan Bajević]]
|-
| 2007
| {{minivlajka|Macedónsko}} [[Boško Djurovski]]
|-
| 2007
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Milorad Kosanović]]
|-
| 2007 – 2008
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Aleksandar Janković]]
|-
| 2008
| {{minivlajka|Česko}} {{minivlajka|Taliansko}} [[Zdeněk Zeman]]
|-
| 2008 – 2009
| {{minivlajka|Macedónsko}} [[Čedomir Janevski]]
|-
| 2009
| {{minivlajka|Srbsko}} {{minivlajka|Cyprus}} [[Siniša Gogić]]
|-
| 2009 – 2010
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Vladimir Petrović Pižon]]
|-
| 2010
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Ratko Dostanić]]
|-
| 2010
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Aleksandar Kristić]]
|-
| 2010 – 2012
| {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Robert Prosinečki]]
|-
| 2012 – 2013
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Aleksandar Janković]]
|-
| 2013
| {{minivlajka|Portugalsko}} [[Ricardo Sá Pinto]]
|-
| 2013 – 2014
| {{minivlajka|Slovinsko}} [[Slaviša Stojanović]]
|-
| 2014 – 2015
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Nenad Lalatović]]
|-
| 2015 – 2017
| {{minivlajka|Čierna Hora}} [[Miodrag "Grof" Božović]]
|-
| 2017 – 2019
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Vladan Milojević]]
|-
| 2019 – 2022
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Dejan Stanković]]
|-
| 2022 – 2023
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Miloš Milojević]]
|}
{{col-end}}
== Zdroje ==
{{reflist|2}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:FK Crvena zvezda}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.crvenazvezdafk.com/ Oficiálna stránka FK Crvena zvezda]
* [http://www.sd-crvenazvezda.net/ Oficiálna stránka SD Crvena zvezda]
* [http://www.fifa.com/classicfootball/clubs/club=31020/index.html Profil klubu na stránkach FIFA.com]
* [http://www.uefa.com/teamsandplayers/teams/club=50069/profile/index.html Profil klubu na stránkach UEFA.com]
* [http://www.delije.net/ Oficiálna stránka združenia fanúšikov Delije Sever]
* [http://www.delije-caffe.rs/ Stránka fanúšikov Delije Caffe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090328172154/http://www.delije-caffe.rs/ |date=2009-03-28 }}
* [http://www.redstarbelgrade.info/ Neoficiálna stránka všetkých súčastí SD Crvena zvezda]
* [http://www.mojacrvenazvezda.net/ Portál Moja Crvena zvezda]
* [http://www.redstarfamily.com/ Red Star Family] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140605160257/http://redstarfamily.com/ |date=2014-06-05 }}
[[Kategória:Srbské futbalové kluby|Crvena Zvezda]]
[[Kategória:Šport v Belehrade]]
8vw6sexyw5evbwqomeu6pv5b7gdp4s6
8213740
8213739
2026-05-14T14:20:58Z
~2026-28996-65
294877
tréner
8213740
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = FK Crvena zvezda
| obrázok =
| celýnázov = Fudbalski klub Crvena zvezda
| prezývka = ''Zvezda''<br />''Crveno-beli''<br />''Cigani (hovorovo)''
| založený = [[4. marec]] [[1945]]
| štadión = [[Stadion Rajko Mitić]] <br />Ljutice Bogdana 1a, 11000 <br />[[Belehrad]], [[Srbsko]]
| kapacita = 55.538<ref>Red Star Stadium: http://stadiumdb.com/stadiums/ser/marakana</ref> (1963-1964: 80.000; 1964-1998: 110.000)
| adresa = Ljutice Bogdana 1a, 11000
| predseda = {{minivlajka|Srbsko}} [[Svetozar Mijailović]]
| tréner = {{minivlajka|Srbsko}} [[Dejan Stanković]]
| liga = [[Superliga Srbije]]
| sezóna = 2025/26
| pozícia = 1. miesto
| vzor_lp1 =_red_stripes| vzor_t1 =_whitestripes| vzor_pp1 =_red_stripes| vzor_tr1 =_red_stripes| vzor_p1 =
| ľavéplece1 =FFFFFF| telo1 =FF0000| pravéplece1 =FFFFFF| trenírky1 =FFFFFF| ponožky1 =ce000c
| vzor_lp2 =_whiteshoulders| vzor_t2 =| vzor_pp2 =_whiteshoulders| vzor_tr2 =| vzor_p2 =
| ľavéplece2 =DD0000| telo2 =DD0000| pravéplece2 =DD0000| trenírky2 =DD0000| ponožky2 =DD0000
| vzor_lp3 =_redshoulders| vzor_t3 =_redcollar| vzor_pp3 =_redshoulders| vzor_tr3 =| vzor_p3 =| ľavéplece3 =101430| telo3 =101430| pravéplece3 =101430| trenírky3 =101430| ponožky3 =FFFFFF
}}
'''Fudbalski klub Crvena zvezda''' ({{V jazyku|srp|Фудбалски клуб Црвена звезда}}) je [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Belehrad]]e. Je to jediný srbský klub, ktorý sa významnejšie presadil na medzinárodnej úrovni; v roku 1991 vyhral [[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín]], dnešnú [[Liga majstrov UEFA]] a [[Interkontinentálny pohár]]. Žiadne iné mužstvo z východnej časti Európy nezískalo európske aj svetové prvenstvo. (Pre porovnanie, [[Steaua Bukurešť]] síce Pohár majstrov v roku 1986 vyhrala, ale Interkontinentálny pohár sa jej získať nepodarilo.) Crvena zvezda je tak najslávnejším a najúspešnejším klubom východoeurópskeho a balkánskeho futbalu v celej jeho histórii. Je aj najpopulárnejším športovým celkom v [[Srbsko|Srbsku]]. Jeho najväčším rivalom je [[FK Partizan]], s ktorým hráva mestské derby, tzv. ''Večiti derbi''. Jej priaznivci, populárne [[Delije Sever]], patria k najvernejším a najlepšie organizovaným skupinám fanúšikov nielen v európskom, ale aj svetovom meradle. Tvrdé jadro skupiny je považované za jedno z najnebezpečnejších v celej [[Európa|Európe]].
FK Crvena zvezda drží najviac trofejí v histórii srbského futbalu, či už ide o tituly (37), národné poháre (30) a double (16).
== História ==
=== Vznik ===
Vzniku klubu predchádzali aktivity belehradskej antifašistickej mládeže ešte v období tesne po oslobodení Belehradu, to znamená už od jesene roku 1944. Za jeho zakladateľov sa považujú členovia antifašistickej aliancie USAOS a mládeže [[Srbsko a Čierna Hora|Srbska]]. Crvena zvezda tak bola pôvodne založená ako klub mládeže, ktorý v sebe zahrnoval všetky druhy športov. Asi najznámejším zo zakladateľov je [[Slobodan Ćosić]], ktorý ako hlavný vzor pre ustanovujúce stanovy Zvezdy zvolil tie, ktoré patrili už zaniknutému klubu [[FK Slavija]] z [[belehrad]]skej štvrte [[Čubura]] a v ktorého vedení predtým pôsobil.
<br>Za prvého prezidenta bol zvolený [[Koja Paljić]], a to vďaka tomu, že bol dobrý športový organizátor a zároveň najstarší funkcionár, hoci iba dvadsaťpäťročný. Posty podpredsedov obsadili [[Zoran Žujović]], [[Slobodan Ćosić]] a [[Kosta Tomašević]], sekretárov [[Ljubiša Sekulić]] a [[Branko Stanković]]. Vedenie malo ďalších osem členov a desať referentov, z ktorých každý zastupoval jeden športový klub, patriaci pod novozaložené ''Sportsko društvo Crvena zvezda'' ''(SDCZ)'' (čiže futbalová, basketbalová, volejbalová, hádzanárska sekcia a pod.). Oficiálny dátum je [[4. marec]] [[1945]]. V ten deň vzniklo "Sportsko društvo" ako Mládežnícky telovýchovný športový klub.
Ohľadne názvu klubu bolo predostrených približne sto návrhov. Údajne pri jednej výmene názorov niekto z prítomných vykríkol: "Zvezda!", [[Zoran Žujović]] spontánne dodal: "I to crvena!" Oficiálny názov klubu Crvena zvezda bol na svete.
=== Infraštruktúra klubu a prvý zápas ===
Okamžitou úlohou vedenia novovytvoreného družstva bolo zaobstarať vhodný štadión a sídlo pre samotné SDCZ. Ako štadión poslúžil síce už vtedy značne zdevastovaný, ale aj napriek tomu impozantný stánok zaniknutého klubu [[SK Jugoslavija]], postavený roku 1927, s kapacitou vyše 20 tisíc miest. Nachádzal sa v miestach, kde dnes stojí nový štadión Crvena zvezda (Marakana). Od SK Jugoslavija zdedil klub aj základnú klubovú červeno-bielu farebnú kombináciu. (Športový klub Jugoslavija vznikol v roku 1913 pod menom SK Velika Srbija, v roku 1929 premenovaný na SK Jugoslavija, počas okupácie pôsobil od roku 1941 pod názvom SK 1913, až kým ku koncu vojny roku 1945 oficiálne nezanikol.) Sídelné miesto Zvezde poskytol ''"Bob klub"''. Nachádzalo sa na [[Kalemegdan]]e, významnom historickom, športovom a oddychovom mieste [[Belehrad]]u. Sídlo a priľahlé športoviská však bolo treba zrekonštruovať a takisto zaobstarať nové športové vybavenie. [[Diša Stojanović]], niekdajší prezident [[SK Jugoslavija]], vtedy riaditeľ belehradskej Zadrugy ''(Beogradska zadruga)'', poskytol klubu pôžičku vo výške 200 tisíc dinárov. Stavebná firma [[Komgrap]] sa následne podujala k rekonštrukcii. Futbalový reprezentant [[Predrag Djajić]] zaobstaral značné množstvo dresov a šortiek a takisto každý nový člen SDCZ priniesol náčinie z bývalých klubov. Vďaka tomu bola Zvezda v krátkom čase na vtedajšie pomery veľmi dobre zásobená.
Už v deň svojho vzniku odohrala Crvena zvezda svoj prvý futbalový zápas, v tomto zložení: Golubičić – Stanković, Filipović – Ćirić, Jovanović, Veličković – Šapinac, Spasojević, Tomašević, Pečenčić, Horvatinović. Skončil výhrou nad tímom z prvého práporu druhej brigády KNOJ 3:0 (2:0). Prvý gól Zvezdy vsietil [[Kosta Tomašević]].
=== Počiatky v domácich súťažiach, prvé európske úspechy a nový štadión ===
V prvej povojnovej futbalovej súťaži, lige Srbskej ľudovej republiky ešte pred sformovaním juhoslovanskej federálnej ligy Zvezda získala v sezóne 1945/46 svoj prvý titul (oficiálne uznaný Srbským futbalovým zväzom dňa 14. 5. 2019) a tým aj miestenku do prvej sezóny ligy FNRJ. Svoju prvú účasť v juhoslovanskej lige Zvezda skončila v sezóne 1946/47 umiestnením na treťom mieste. V pohári sa dostala až do štvrťfinále. Rok 1948 bol vo výsledkoch klubu prelomom, pretože Crvena zvezda získala národný pohár tri roky po sebe (1948, 1949, 1950). V prvom finále pohára, dňa [[29. novembra]] [[1948]], Zvezda vo veľkom derby porazila [[FK Partizan|Partizan]].
[[Súbor:Rajko_Mitić.jpg|thumb|left|150px|Rajko Mitić – prvá "Zvezdina zvezda"]]
Do [[29. septembra]] [[1948]] bola Zvezda iba sekciou športového družstva. Na zakladajúcom zhromaždení [[16. decembra]] [[1948]] získala oficiálny štatút futbalového klubu. V tomto období boli kľúčovými hráčmi popri Mitićovi, Tomaševićovi, Stankovićovi, Djajićovi a Mrkušićovi aj Palfi, Takač a Ognjanov. Štvorica Palfi, Djajić, Mitić, Takač sa vyznačovala atraktívnou hrou, presnými prihrávkami, veľkým počtom šancí a gólov. Kapitán [[Rajko Mitić]] bol tvorcom hry.
Prvý federálny titul Zvezda získala v roku 1951 po veľmi napínavom závere, kedy sa o majstrovi rozhodlo v poslednom zápase sezóny – derby, v ktorom potrebovala vyhrať rozdielom dvoch gólov, aby si udržala náskok pred [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamom Záhreb]]. Crvena zvezda porazila [[FK Partizan|Partizan]] 2:0 a tak sa mohla tešiť zo svojho prvého majstrovského titulu, a takisto aj začať písať stránky svojej trofejnej histórie.
[[Súbor:Dragoslav_Sekularac_Serbian_White_Eagles_banquet_2007.jpg|thumb|right|150px|Dragoslav Šekularac – druhá "Zvezdina zvezda"]]
Koncom päťdesiatych rokov hral tím pod taktovkou najlepšieho dribléra sveta tých čias, [[Dragoslav Šekularac|Dragoslava Šekularaca]], ktorý sa stal hrdinom a idolom širokých ľudových más. Popri ňom vynikali ďalší hráči, ako Kostić, Rudinski, Durković, Melić, Stipić a Zebec (ktorý prišiel z Partizanu). Tandem [[Miša Pavić]] (v rokoch 1957 – 1960 tréner) a [[Aleksandar Obradović]] (technický riaditeľ) etabloval v klube hráčov takmer výlučne z mládežníckych kategórií. Pavić tak dotiahol prácu Mitka Milojevića z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov. V klube sa etablovali odchovanci ako Popović, Durković, Melić, Stipić, Rudinski, Šekularac a i.
V sezóne 1956/57 sa Zvezda dostala do semifinále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov]] už pri svojej prvej účasti v tejto súťaži. Nestačila však na taliansku [[ACF Fiorentina|Fiorentinu]]. O rok neskôr (1958) získala finálovým triumfom nad [[Rudá Hvězda Cheb|Rudou Hvězdou Cheb]] prvú európsku trofej, [[Stredoeurópsky pohár]].
Začiatkom roku 1960 sa začala výstavba nového štadiónu Crvena zvezda, ľudovo nazývaného Marakana, na mieste starého stánku SK Jugoslavija. Kým nebol dokončený, Zvezda hrávala svoje zápasy na Štadióne JNA a na Štadióne mládeže. Kvôli finančnej situácii klubu sa zvolilo lacnejšie riešenie vyhĺbenia štadióna do Topčiderského kopca. Financovanie stavby bolo zabezpečené viacerými spôsobmi: sponzorskými darmi podnikov, samofinancovaním občanmi, ktorí za fixnú cenu nakupovali tzv. tehličky v rôznej dinárovej hodnote a pod. Tak sa zabezpečil prísun financií, ktorý umožnil jej postupné budovanie. Ešte čiastočne nedokončený štadión bol otvorený [[1. september|1. septembra]] [[1963]]. V ten istý deň sa na ňom odohral prvý ligový zápas, v ktorom Zvezda porazila Rijeku. Štadión sa postupne dostavoval: reflektory pribudli v roku 1971, čiastočné zastrešenie v roku 1978 a na ten čas moderná svetelná tabuľa roku 1980. Časom bola vybudovaná administratívna časť a aj následne rozšírené kapacity VIP lóží.
V rokoch 1964 – 1967 v Crvenej zvezde nastala výsledková kríza, ktorá viedla k rozsiahlym personálnym zmenám.
=== 1967 – 1979: Prudký vzostup a fenomén "Európskej Zvezdy" ===
Leto 1966 malo pre klub ďalekosiahle následky. Trénerom sa stal významný futbalový stratég [[Miljan Miljanić]], ktorý zreformoval herný koncept a výber hráčov. V ešte väčšej miere nasadzoval do hry mladé talenty a odchovancov klubu. Vďaka kombinácii svedomitého výberu a totálneho futbalu ako atraktívnej hry sa Zvezde podarilo získať tri domáce tituly za sebou (1968, 1969 a 1970) a v období štyroch rokov získať tri poháre (1968, 1970 a 1971).
[[Súbor:Dragan_Džajić.jpg|thumb|left|150px|Dragan Džajić – tretia "Zvezdina zvezda"]]
Zvezda bola už v tomto období juhoslovanským športovým fenoménom. V kádri dominovali "Zvezdine deti" Džajić (debutoval už ako šestnásťročný roku 1963), Aćimović, Karasi, Janković, Klenkovski, Dujković, Jeftić a i. Do klubu prichádzali aj mladé talenty z iných klubov ako napríklad Djorić, Krivokuća, Pavlović, Dojčinovski, Ostojić a Lazarević. V domácich súťažiach získala Zvezda v období rokov 1967 – 1974 štyri majstrovské tituly a trikrát triumfovala v národnom pohári.
Paralelne s domácou dominanciou sa už roku 1967 zrodil fenomén európskej Zvezdy. Odvtedy až do vojnového embarga klub účinkoval každú sezónu v európskych súťažiach, či už išlo o [[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov]], [[Pohár UEFA]] alebo [[Pohár víťazov pohárov]]. V období rokov 1967 – 1973 Zvezda dosiahla najväčší európsky úspech v sezónach 1967/68 a 1970/71. V roku 1968 sa klubu druhýkrát (víťazstvom nad [[Spartak Trnava|Spartakom Trnava]]) podarilo získať [[Stredoeurópsky pohár]]. V [[Liga majstrov UEFA|Pohári majstrov]] sa Zvezda po štrnástich rokoch v roku 1971 opäť prebojovala do semifinále, ale v kontroverznom dvojzápase podľahla [[Panathinaikos FC|Panathinaikosu]]. Po domácom víťazstve a sľubne rozbehnutom semifinále (vyhrala presvedčivo 4:1) totiž prehrala v aténskej odvete 0:3, čo v tom čase rozvírilo mnoho teórií o nešportovom zákulisí spomínanej odvety, ktorej predchádzalo vylúčenie "mozgu" klubu, Dragana Džajića, ešte v odvete štvrťfinálového zápasu s [[Nemecká demokratická republika|východonemeckým]] celkom [[Carl Zeiss Jena]]. Ten dostal dištanc na tri zápasy a tak v semifinále nemohol hrať vôbec.
Po tejto sezóne hrala v 70. rokoch Zvezda radu ďalších európskych zápasov. V osemfinále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov]] v sezóne 1973/74 v pamätnom dvojzápase dokonca vyradila slávny [[FC Liverpool]]. Stala sa tak jediným tímom, ktorý porazil ''The Reds'' na [[Anfield Road]] v celej histórii Pohára (Ligy) majstrov v [[20. storočie|20. storočí]]. Vo štvrťfinále [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]] v sezóne 1974/75 už pod vedením trénera [[Miljenko Mihić|Miljenka Mihića]] vyradila [[Real Madrid]]. V tomto dvojzápase nastala zaujímavá situácia, keďže trénerom Realu bol od roku 1974 po odchode z Crvenej zvezdy práve Miljanić. Ten však počas štvrťfinále hráčov Realu z lavičky neviedol. Aj keď v semifinále Zvezda už nestačila na maďarský [[Ferencvárosi TC-Rail Cargo Budapešť|Ferencváros Budapešť]], práve vtedy padol absolútny rekord v počte divákov na štadióne „Marakana“, keď na domáci odvetný zápas proti maďarskému mužstvu [[23. apríl]]a [[1975]] prišlo vyše 117 tisíc divákov.
[[Súbor:Petrovich.JPG|thumb|right|150px|Vladimir Petrović Pižon – štvrtá "Zvezdina zvezda"]]
Na domácej scéne, v období rokov 1974 – 1979 získala Crvena zvezda iba jeden titul, a to v sezóne 1976/77 pod taktovkou stratéga [[Gojko Zec|Gojka Zeca]].
V sezóne 1978/79 Zvezda dosiahla jeden zo svojich najväčších úspechov v histórii. Klub sa pod vedením legendárneho Branka "Ambasadora" Stankovića dokázal prebojovať do finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]]. Crvena zvezda postupne porazila [[Dynamo Berlín]] (1. kolo), [[Sporting Gijón]] (2. kolo), [[Arsenal Londýn]] (osemfinále), [[West Bromwich Albion]] (štvrťfinále) a [[Hertha BSC]] (semifinále). Tím, v ktorom pod vedením kapitána Vladimira Petrovića Pižona žiarili hráči ako [[Miloš Šestić]], [[Zoran Filipović]], [[Dušan Savić]], [[Aleksandar Stojanović]], [[Slavoljub Muslin]] a i., vo finále narazil na západonemeckú [[Borussia Mönchengladbach|Borussiu Mönchengladbach]]. Finále sa na rozdiel od PEM hralo na dva zápasy. Prvý, odohraný [[9. máj]]a [[1979]] na „Marakane“ skončil 1:1. Odveta [[23. máj]]a [[1979]] v [[Düsseldorf]]e však rozvírila hladiny futbalových a mediálnych špekulácií, keďže Borussia Zvezdu porazila výsledkom 1:0 po neprávom odpískanej penalte rozhodcu Michelottiho. K tomu sa pridal ešte aj nevydarený dvojzápas s [[Bayern Mníchov|Bayernom Mníchov]] v osemfinále nasledujúceho ročníka [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] na jeseň 1979. Na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadione]] Zvezda prehrala 0:2. V odvete na Marakane vyhrávala 3:0, ale z nepochopiteľného dôvodu hráči prestali hrať a tak Bayern znížil. Aj napriek víťazstvu 3:2, Zvezda do štvrťfinále nepostúpila.
=== Roky osemdesiate: kontemporárne zmeny a ich postupný nástup ===
Legenda klubu, tretia Zvezdina zvezda, [[Dragan Džajić]], ukončil hráčsku kariéru v roku 1978 vo veku 32 rokov. O rok neskôr mu klub ponúkol funkciu technického riaditeľa. Džajić túto funkciu prijal a začal tak novú éru Crvenej zvezdy.
[[Súbor:FK_Crvena_Zvezda_plays_soccer_in_Belgrade,_Yugoslavia_in_October_1983.jpg|thumb|left|200px|Ligový zápas na Marakane v októbri 1983]]
Nový riaditeľ mal vlastnú koncepciu mechanizmu výberu hráčov, ktorá sa začala postupne uvádzať do praxe v osemdesiatych rokoch. Jeho filozofia tkvela predovšetkým v sústredení sa na tých najlepších hráčov z celej [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Aktívna mala zostať i mládežnícka škola, no cieľom bolo vytvoriť určitú rovnováhu tak, aby sa hráčsky káder stal variabilnejším.
<br>Výsledkovo sa v postavení klubu nič nezmenilo.
V rokoch 1980 a 1981 bola Zvezda majstrom dva roky po sebe. Od roku 1982 však zostava prešla veľkými zmenami. Namiesto Pižona, Savića a Muslina sa v klube postupne etablovala nová plejáda výborných hráčov pod vedením kapitána [[Miloš Šestić|Miloša Šestića]] na čele s bratmi Djurovskými ([[Boško Djurovski|Boško]] a [[Milko Djurovski|Milko]]), [[Rajko Janjanin|Rajkom Janjaninom]], [[Mitar Mrkela|Mitarom Mrkelom]], [[Marko Elsner|Markom Elsnerom]], [[Husref Musemić|Husrefom Musemićom]], [[Tomislav Ivković|Tomislavom Ivkovićom]], [[Zoran Banković|Zoranom Bankovićom]] a i.
<br>"Novej" Zvezde sa podarilo vrátiť trofej na „Marakanu“ v roku 1984, kedy získala presvedčivo domáci titul pod vedením trénera Gojka Zeca, ktorý nahradil Stankovića v roku 1983. V prvej polovici osemdesiatych rokov hral klub veľké množstvo atraktívnych európskych zápasov (1981 s [[Inter Miláno|Interom Miláno]], 1982 s [[FC Barcelona]], 1984 s [[Benfica Lisabon|Benficou Lisabon]] a 1986 s [[Atletico Madrid|Atleticom Madrid]]). Aj napriek tomu, že Zvezda už vyše dve desaťročia pravidelne hrávala v európskych súťažiach, v klube neboli celkom spokojní. Najväčším cieľom bol zisk titulu európskeho majstra. K jeho reálnemu naplneniu došlo v nasledujúcom období.
== Najlepšie roky a zlatá generácia ==
V lete roku 1986 došlo v klube k významným zmenám. Pod vedením tandemu funkcionárov, [[Dragan Džajić|Dragana Džajića]] a [[Vladimir Cvetković|Vladimira Cvetkovića]], sa začal budovať tím, ktorý bol v krátkom horizonte schopný súťažiť s najsilnejšími európskymi veľkoklubmi. Trénerom sa stal [[Velibor Vasović]] (prvý Srb, ktorý získal Pohár majstrov), tím mal aj väčší počet výborných hráčov, medzi ktorými vynikali [[Dragan Stojković]] a [[Bora Cvetković]]. V lete roku 1987 sa sformoval päťročný plán, ktorý mal za hlavný cieľ víťazstvo v [[Liga majstrov UEFA|Európskom pohári]].
=== 1987 – 1990: Začiatok vzostupu ===
Od roku 1987, kedy Zvezda na „Marakane“ porazila [[Real Madrid]] (pamätný zápas zo [[4. marec|4. marca]] [[1987]], ktorý pred takmer stotisíc ľuďmi skončil 4:2 pri teplote −10 °C), do marca roku 1992 Zvezda prežila najkrajšie obdobie vo svojej histórii. V piatich sezónach získala 4 tituly (1988 – 1992, okrem roku 1989, keď titul získala [[Vojvodina Novi Sad]]), z ktorej víťazného tímu posilnili Zvezdu [[Siniša Mihajlović]] (december 1990), tréner [[Ljupko Petrović]] (leto 1990, trénerom aj v rokoch 1994 – 1995 a 2004) a neskôr vtedajší športový riaditeľ Vojvodiny [[Milorad Kosanović]], ktorý bol trénerom Zvezdy v rokoch 1997 – 1998 a 2007. Hoci klub za päť rokov vymenil päť trénerov (Vasović, Stanković, Šekularac, Lj. Petrović a Popović), na dobrých výkonoch sa to významnejšie neodrazilo. V lete roku 1987 prišli do klubu [[Dragiša Binić]] a [[Robert Prosinečki]], potom postupne [[Refik Šabanadžović]], [[Darko Pančev]], [[Dejan Savićević]], [[Miodrag Belodedić]] a [[Siniša Mihajlović]]. Súčasne z dobre fungujúcej mládežníckej akadémie pochádzali [[Stevan Stojanović]], [[Slobodan Marović]] a [[Vladimir Jugović]].
[[Súbor:Dragan_Stojkovic_Piksi.jpg|thumb|right|150px|Dragan Stojković Piksi – piata "Zvezdina zvezda" a prezident klubu v rokoch 2005 – 2007]]
Zvezda ako úradujúci majster Juhoslávie zo sezóny 1987/88 na jeseň 1988 v osemfinále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov]] nestačila na neskoršieho víťaza [[AC Miláno]], kedy po prvom zápase (1:1 v [[Miláno|Miláne]]) sa mužstvu pod vedením trénera [[Branko Stanković|Branka Stankovića]] (v lete 1988 nahradil Velibora Vasovića) a kapitána [[Dragan Stojković|Dragana Stojkovića]] nepodarilo sľubný výsledok v belehradskej odvete udržať. Tá bola za stavu 1:0 (gól vsietil [[Dejan Savićević|Savićević]]) prerušená kvôli hmle a v opakovanom zápase Zvezda za stavu 1:1 v riadnom hracom čase podľahla talianskemu klubu po penaltovom rozstrele.
<br>Na jeseň 1988 sa prvýkrát v dejinách klubu stalo, že k zmene trénera došlo počas sezóny. Po neúspešnom štarte v domácej lige bola Crvena zvezda na dne tabuľky, a to primälo vedenie, aby namiesto Branka Stankovića angažovalo na post trénera ďalšiu legendu, druhú „Zvezdinu zvezdu“, [[Dragoslav Šekularac|Dragoslava Šekularaca]]. Pod jeho vedením sa klubu takmer podarilo na jar 1989 titul získať (Vojvodina bola prvá iba vďaka zavedeniu tzv. penaltových bodov, kedy sa po nerozhodnom výsledku nedelili remízové body medzi oba tímy, ale nasledoval penaltový rozstrel a tímu, ktorý v ňom uspel, sa pripisoval takzvaný "penal bod". Systém platil až do konca sezóny 1991/92.) V prípade odpočítania penaltových bodov by Zvezda bola prvá aj v sezóne 1988/89.
<br>Nasledujúcu sezónu 1989/90 Crvena zvezda odohrala dominantne. Pod Šekularacovým vedením hrala atraktívny futbal a získala domáce double. V Európe v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] podľahla v osemfinále na jeseň 1989 mužstvu [[1. FC Köln|FC Kolín]]. Dvojzápas mal škandalózny epilóg. V prvom stretnutí na „Marakane“ Zvezda triumfovala 2:0. [[Dejan Savićević]] predviedol famózny výkon. Strelil oba góly a jeden bol neoprávnene neuznaný. V kolínskej odvete slovenský rozhodca Jozef Marko uznal Nemcom v nadstavenom čase stretnutia gól na 3:0, ktorý padol po ofsajde, v ktorom sa nachádzal [[Falko Götz]].<ref>Pozrieť tu: http://www.youtube.com/watch?v=h3965-ecZjQ</ref> Tento epilóg pobúril celý srbský klub; tréner Šekularac dokonca po záverečnom hvizde Marka napadol, za čo mu UEFA udelila suspenziu v európskych pohárových súťažiach. Šekularac tak aj napriek úspešne zakončenej sezóne musel trénerskú lavičku opustiť. Po konci sezóny z klubu odišiel kapitán, od mája 1989 piata „Zvezdina zvezda“, [[Dragan Stojković]]. V lete 1990 prestúpil do francúzskeho klubu [[Olympique de Marseille]], s ktorým sa Zvezda stretla o rok neskôr vo finále [[Liga majstrov UEFA|Pohára európskych majstrov]].
=== 1991: Crvena zvezda na absolútnom vrchole ===
Rok 1991 bol najúspešnejším rokom celej histórie Crvenej zvezdy. Prebojovala sa až do finále [[Liga majstrov UEFA|Pohára majstrov Európskych krajín]] (teraz Liga majstrov), ktoré sa konalo v talianskom [[Bari (Apúlia)|Bari]] [[29. máj]]a [[1991]] na štadióne San Nicola. Toho roku sa stala aj klubovým majstrom sveta.
[[Súbor:UEFA Champions League trophy, Old Trafford, 1992.jpg|thumb|left|Trofej Ligy majstrov]]
[[Ljupko Petrović]] v lete 1990 nahradil Dragoslava Šekularaca na poste trénera. Práve letom 1990 sa pre Zvezdu začala najlepšia sezóna v celej jej histórii. Tím pod vedením nového trénera po vyradení mníchovského [[Bayern Mníchov|Bayernu]] v pamätnom semifinále PEM (Zvezda sa stala prvým mužstvom, ktoré porazilo Bayern na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadione]] v celej histórii európskych pohárových súťaží) a zisku ďalšieho domáceho titulu (1990/91) prišiel do [[Taliansko|Talianska]] už týždeň pred finálovým zápasom. Tam sa v prísnej karanténe vo vile neďaleko Bari pripravoval na rozhodujúci súboj. Tréner Petrović sa rozhodol pre úplnú zmenu dovtedajšej taktiky. Atraktívnemu futbalu ustúpila hra na výsledok. Cieľom bolo dostať zápas až k penaltovému rozstrelu. Dôvodom bol aj fakt, že pri systéme penaltových bodov v domácej súťaži mala Crvena zvezda kopanie [[pokutový kop|pokutových kopov]] výborne nacvičené. Vo finále sa klub stretol s francúzskym majstrom [[Olympique Marseille]] (podrobnosti zápasu pozri v tabuľke na konci článku). Finálové stretnutie sa skončilo v riadnom hracom čase bezgólovou remízou 0:0 a keďže gól nepadol ani v nasledujúcom predĺžení, o víťazovi museli rozhodnúť penalty. [[Dragan Stojković]] v drese Marseille odmietol kopať penaltu proti svojmu bývalému klubu. Na pokutové kopy bola úspešnejšia Crvena zvezda, ktorá premenila všetky penalty, vyhrala pomerom 5:3 a zaistila si vytúžený Európsky titul.
V lete 1991 začal v bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávii]] vojnový konflikt. Zvezda nemohla svoje neskoršie domáce európske zápasy hrávať na „Marakane“, ale musela voliť štadióny v okolitých krajinách (napr. [[Maďarsko]] a [[Bulharsko]]). V európskom Superpohári nestačila v novembri 1991 na anglický [[Manchester United]]. Namiesto dvoch zápasov ([[Manchester]] a [[Belehrad]]) sa kvôli vojne hral iba jeden, a to práve v Manchesteri. Zvezda anglickému tímu podľahla 0:1.
Ako víťaz Pohára majstrov európskych krajín cestovala do [[Japonsko|japonskej]] metropoly [[Tokio]] na [[interkontinentálny pohár|Toyota interkontinentálny pohár]], v ktorom sa stretla na neutrálnej pôde s víťazom [[Copa Libertadores]], čilským majstrom [[Colo-Colo]]. Už v lete 1991 však klub opustilo niekoľko kľúčových hráčov zlatej generácie (Prosinečki, Stojanović, Binić a i.). Do klubu prišli posily ako napríklad [[Ilija Ivić]], [[Miroslav Tanjga]], či [[Elvir Bolić]]. Na trénerskom poste sa po konci sezóny 1990/91 takisto udiala zmena: Ljupka Petrovića nahradil legendárny bývalý hráč, [[Vladica Popović]]. Finále Interkontinentálneho pohára odohrané [[8. december|8. decembra]] [[1991]] malo celkom jednoznačný priebeh, keď po dvoch góloch Jugovića a jednom Pančeva Crvena zvezda zvíťazila 3:0 a získala pred zrakmi 60 000 divákov na národnom štadióne v Tokiu aj trofej klubového majstra sveta.
== 1992 – 1999: Kríza v rokoch vojen a embárg ==
Na začiatku deväťdesiatych rokov Zvezda v domácich súťažiach nemala konkurenciu a v [[Európa|Európe]] mala štatút elitného veľkoklubu. S vojnou na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] však prišli odchody kľúčových hráčov a 13 mesiacov po Bari už nemala v kádri ani jedného hráča „zlatého“ tímu. V neskoršom období to výsledky klubu veľmi výrazne poznačilo.
=== 1992 – 1995 ===
Sezónu 1991/92 v Európe Zvezda ukončila v apríli roku 1992 doslova pred bránami londýnskeho finále [[Liga majstrov UEFA|Pohára európskych majstrov]] kvôli dvom prehrám so [[Sampdoria Janov|Sampdoriou Janov]] v rámci skupinovej fázy (v tomto konkrétnom prípade=semifinále), ktorá sa práve v tejto sezóne skúšobne rozbehla. Po jej konci sa táto súťaž zmenila na [[Liga majstrov|Ligu majstrov]]. V pomeroch domácej, vojnou a rozpadom okresanej ligy SFRJ sa Zvezde podarilo titul obhájiť aj tretíkrát po sebe.
<br>Už v lete 1992 však odišli z tímu hviezdy ako Savićević, Mihajlović, Jugović, Pančev, Belodedić a i. Na poste trénera nahradil Vladicu Popovića ďalší bývalý hráč, [[Milan Živadinović]]. Kvôli ekonomickým a politickým sankciám [[OSN]] a sankciám medzinárodných športových zväzov voči Juhoslávii Zvezda nemohla do roku 1995 nastúpiť v žiadnej z európskych klubových súťaží, čo malo za následok aj finančné ťažkosti, s ktorými klub v tomto období zápasil. Po zmene pomerov v zostatkovej Zväzovej republike Juhoslávii dochádza v období embarga ku značnému vzostupu dovtedy výrazne slabšieho rivala, [[FK Partizan|Partizanu]], ktorý získal titul hneď dvakrát za sebou v rokoch 1993 a 1994 (toho roku double). V priebehu vojny Zvezda získala v roku 1993 iba národný pohár. Na vrchol značne okresanej ligy novej Juhoslávie (ZRJ) sa vrátila až v roku 1995, kedy po opätovnom návrate Ljupka Petrovića na post trénera (v roku 1994 vystriedal na tomto mieste Milana Živadinovića), získala v sezóne 1994/95 double a po zrušení športového embarga pre kluby ZRJ mohla opäť štartovať v európskych súťažiach.
[[Súbor:Dejan_Stanković_-_Inter_Mailand_(1).jpg|thumb|right|150px|Dejan Stanković]]
=== 1995 – 1999 ===
UEFA počas embarga deklarovala ochotu pomôcť Zvezde v znovunaštartovaní európskej účasti, no všetko zostalo napokon len v nezáväznej rovine. [[UEFA|Európska futbalová federácia]] klubu nevrátila koeficient z roku 1992 (pre porovnanie, reprezentácia ZRJ štartovala tam, kde skončila pred vojnou, čiže sa mohla ihneď zapojiť do kvalifikačného cyklu na Mondial, ktorý sa konal roku 1998 vo Francúzsku). Tak v lete 1995 došlo k paradoxnej situácii, kedy Zvezda ako majster Európy a sveta z roku 1991 musela kvôli absencii vojnou strateného koeficientu štartovať prakticky od nuly; ako majster ZR Juhoslávie namiesto kvalifikácií do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] mohla nastúpiť iba v kvalifikácii [[Pohár UEFA|Pohára UEFA]]. Tú však nezvládla, keď ju v auguste 1995 vyradil švajčiarsky [[Xamax Neuchatel]]. Neúspech bol o to citeľnejší, že mala v tom čase veľmi dobré mužstvo, s hráčmi ako [[Dejan Petković|Dejan "Rambo" Petković]], [[Darko Kovačević]] a mladými hviezdami ako [[Dejan Stanković]] a [[Perica Ognjenović]].
<br>V rokoch 1996, 1997 a 1999 sa jej podarilo doma získať iba pohár. Všetky tituly v období 1996 – 1999 má na konte Partizan, s výnimkou roku 1998, kedy sa stal majstrom belehradský [[FK Obilić|Obilić]] a [[FK Partizan|Partizan]] získal pohár. Zvezda sa tak nástupom vojny dostala do krízy, ktorá ju hlboko poznamenala. V európskych súťažiach však v období 1996 – 1999 mala solídne výsledky, privítala tímy ako [[1. FC Kaiserslautern]], [[FC Barcelona]] (PVP, 1996 – pod vedením Vladimira Petrovića Pižona), [[Metz]], [[Olympique Lyon]] ([[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]], 1998 – pod vedením Milorada Kosanovića) a i., s ktorými dokázala hrať rovnocenné zápasy.
== Nové milénium – nové očakávania ==
[[Súbor:Nemanja_Vidić.jpg|thumb|left|150px|Nemanja Vidić]]
=== 2000 – 2004: Ticho pred búrkou ===
Rok 1999 bol prelomom a na niekoľko rokov Zvezdu opäť posunul na vrchol. V lete prichádza na lavičku bývalý hráč klubu [[Slavoljub Muslin]], vďaka ktorému sa v roku 2000 po piatich rokoch stáva klub opäť majstrom krajiny. Zvezda toho roku získala aj národný pohár. V kvalifikáciách [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] sa jej takmer podarilo dostať do skupinovej fázy, ale v 3. predkole zaváhala v dobre rozohratom dvojzápase s [[FK Dynamo (Kyjev)|kyjevským Dynamom]] (0:0 v [[Kyjev]]e, 1:1 v [[belehrad]]skej odvete).
V roku 2001 Zvezda obhájila titul, pohár však pripadol najväčšiemu mestskému rivalovi. Onedlho však tréner Muslin abdikoval a klub v nasledujúcich rokoch opäť prežíval menšiu výsledkovú krízu. V tomto období vyzrelo pod vedením trénera [[Zoran Filipović|Zorana Filipovića]] mnoho mladých hráčov ako [[Nemanja Vidić]], [[Boško Janković]], [[Dušan Basta]], [[Marko Perović]] a i.
V roku 2002 Zvezda získala iba ligový pohár. Prezident klubu [[Dragan Džajić]] (do r. 1998 oficiálne technický riaditeľ) preto znova angažoval trénera Muslina. Ten sa vrátil roku 2003 a hneď v sezóne 2003/04 sa Zvezde pod taktovkou kapitána Nemanju Vidića podarilo získať double. Klub mal dobre rozbehnuté kvalifikácie [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], ale už pod vedením [[Ljupko Petrović|Ljupka Petrovića]] sa im nepodarilo prejsť cez holandský [[PSV Eindhoven]] v treťom predkole. V [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] Zvezda nestačila na ruský [[Zenit Petrohrad]] a tento dvojzápas bol začiatkom klubovej krízy.
=== 2005 – 2007: Nástup finančnej krízy, Dragan Stojković prezidentom ===
[[Súbor:Fk_Red_Star_stadium.jpg|thumb|right|280px|Marakana z vtáčej perspektívy (2004)]]
V októbri roku 2004 rezignoval na svoju funkciu dlhoročný technický riaditeľ a od roku 1998 prezident [[Dragan Džajić]]. Klub bol skoro rok pod správou dočasného vedenia (pod taktovkou dovtedajšieho podpredsedu [[Milan Vujin|Milana Vujina]]). Práve v tomto období sa pomaly začal kumulovať dlh, ktorý v nasledujúcich rokoch zaťažil Crvenu zvezdu natoľko, že ju doviedol v roku 2009 na pokraj krachu. V sezóne 2004/05 pod vedením [[Ratko Dostanić|Ratka Dostanića]] nezískala ani jednu trofej.
V lete 2005 sa doslova na poslednú chvíľu prezidentom stal [[Dragan Stojković]], ktorý okamžite prepustil Dostanića a nominoval prvého zahraničného trénera v histórii klubu, talianskeho stratéga [[Walter Zenga|Waltera Zengu]]. Generálnym sponzorom sa stala [[Toyota]] (2005), a technickým [[Delta Sport]] (2006), podnik najvplyvnejšieho srbského businessmana [[Miroslav Mišković|Miroslava Miškovića]], ktorý je distribútorom značky [[Nike]] pre [[Srbsko]].
Zvezde len o vlások uniklo prezimovanie v pohári UEFA 2005/06. V domácich súťažiach sa dostala opäť na vrchol a na jar 2006 si poistila double. V lete 2006 sa však nepochopiteľne začal výpredaj dobrých hráčov. Odišli hviezdy ako napr. [[Nikola Žigić]], [[Marko Pantelić]], predaný bol aj brankár [[Vladimir Stojković]] a z novodovedených posíl sa výraznejšie presadili iba [[Segundo Castillo]] a [[Ibrahima Gueye]], ktorých si obľúbili aj fanúšikovia.
<br>Trénerom sa stal v lete 2006 [[Dušan Bajević]]. V kvalifikáciách [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] klub neuspel (prehra s [[AC Miláno]]m), rovnako ani v [[Európska liga UEFA|Pohári UEFA]] ([[Slovan Liberec]]). Po sľubne naštartovanej Meridian Superlige však Bajević odstúpil z postu trénera nezvyčajným spôsobom, keď [[10. marec|10. marca]] [[2007]] opustil lavičku priamo počas trvania pokazeného zápasu s Vojvodinou Novi Sad na „Marakane“.
[[Súbor:Eternal_derby_No_129_-_Marakana_-_North.jpg|thumb|left|280px|Fanúšikovia Zvezdy, populárne Delije na derby počas semifinálového zápasu srbského pohára (18. apríl 2007)]]
Kontinuitu v bodovom náskoku sa však podarilo udržať novému trénerovi, bývalému hráčovi [[Boško Djurovski|Boškovi Djurovskému]], ktorý Zvezdu presvedčivo doviedol k jubilejnému 10. double, pričom sa Crvena zvezda stala prvým srbským klubom, ktorému sa podarilo "duplu krunu" obhájiť. Takisto sa Zvezda roku 2007 stala prvým držiteľom titulu a pohára samostatného [[Srbsko|Srbska]]. Po komplikovanom postupe v 2. predkole kvalifikácie [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] s [[estónsko]]u [[Levadia Tallinn|Levadiou Tallinn]] [[Dragan Stojković|Stojković]] okamžite, ešte pred príchodom tímu z tallinnskej odvety do Belehradu, odvolal Djurovského, na ktorého miesto prišiel [[Milorad Kosanović]] (fanúšikmi často prezývaný Kosan, resp. AlKosan), ktorý na lavičke Zvezdy pôsobil v rokoch 1997 – 1998. V 3. predkole sa mu však nepodarilo prejsť cez [[Glasgow Rangers]], a tak musela Zvezda v dvojzápase s poľským Groclinom hrať o miesto v [[Európska liga UEFA|Lige UEFA]]. To sa podarilo, takže aj napriek neskoršej eliminácii sa v skupinovej fáze EL na „Marakane“ ukázali na jeseň 2007 kluby ako [[Bayern Mníchov]] a [[Bolton Wanderers]].
=== 2007 – 2008: Stojkovićov odchod a krátke pôsobenie Toplicu Spasojevića ===
Kosanovićovým príchodom sa však v domácej lige rozbehol obrovský výsledkový prepad, kedy Zvezda hromadila jednu remízu za druhou. To využil [[FK Partizan|Partizan]] a krátko po začiatku Superligy si zabezpečil vedúce miesto v tabuľke. Po katastrofálne zvládnutom letnom prestupovom období 2007 a neúspechu na všetkých poliach sa dlh Zvezdy začal nekontrolovateľne zvyšovať.
V októbri 2007 za nevyjasnených okolností sa [[Dragan Stojković]] vzdal kresla prezidenta. Na jeho miesto prišiel businessman roka, veľkopodnikateľ [[Toplica Spasojević]]. Ten reagoval na zlé výsledky klubu tak, že v novembri 2007 prepustil Milorada Kosanovića a na jeho miesto dosadil jeho dovtedajšieho asistenta [[Aleksandar Janković|Aleksandra Jankovića]], ktorý v klube pôsobil aj ako asistent Slavoljuba Muslina. Jankovićovi sa podarilo stabilizovať výsledky a tak na jar 2008 značne zdramatizovať boje o trofeje.
V januári 2008 odišiel z klubu dlhoročný športový riaditeľ [[Stevan Stojanović]], ktorého nahradil [[Goran Bunjevčević]]. [[5. február]]a [[2008]] otriasla klubom správa o zatknutí najväčšej legendy domáceho futbalu Dragana Džajića, čo predznamenalo nasledujúci vývoj srbského futbalu.
Po relatívne regulárnom období 2000 – 2007 sa v marci 2008 podarilo [[Tomislav Karadžić|Tomislavovi Karadžićovi]] (vtedajšiemu prezidentovi [[FK Partizan]]) ovládnuť srbský futbalový zväz (FSS). Prezident Zvezdy [[Toplica Spasojević]] neurobil nič pre to, aby sa vplyv Karadžića, ktorý v jednej chvíli zastával súčasne tri vysoké funkcie v srbskom futbale (prezident FKP, prezident Futbalového zväzu Vojvodiny a prezident FSS), aspoň čiastočne oslabil. Naopak, pri hlasovaní vo voľbe predsedu FSS sa predstaviteľ Zvezdy hlasovania zdržal.
Nové rozloženie síl, značne pripomínajúce obdobie rokov 1992 – 1999, sa okamžite prejavilo na postavení Zvezdy v domácich klubových súťažiach. [[16. apríl]]a [[2008]] sa v jednozápasovom semifinále pohára medzi Zvezdou a Partizanom udiala závažná udalosť, kedy rozhodca [[Ninoslav Spasić]] neuznal regulárny gól Zvezdy z 2:2 na 3:2.<ref>Pozrieť tu: http://www.youtube.com/watch?v=aa9KXRRs6HQ</ref> Zvezda tak v pohári neuspela a v lige už nedokázala dohnať náskok Partizanu aj napriek tomu, že neprehrala, pri obrovskom počte remíz (bolo ich dokopy až dvanásť), ani jeden jediný zápas.
=== 2008 – 2009: Klubová katastrofa ===
Po konci sezóny 2007/08 vedenie prepustilo Jankovića a na miesto trénera bol nominovaný ďalší zahraničný stratég, Čech dlhodobo žijúci v Taliansku, [[Zdeněk Zeman]]. Hráči Zvezdy, predovšetkým [[Ognjen Koroman]] a [[Nenad Milijaš]] nového trénera bojkotovali, čo sa odrazilo aj na porážke od [[APOEL FC|Apoelu Nikózia]] v kvalifikáciách [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]].
[[Súbor:Red_Star_07.jpg|thumb|right|280px|Administratívna časť komplexu štadióna „Marakana“, [[Belehrad]], ulica Ljutice Bogdana 1a (2008)]]
Domáca liga tiež začala pre Zvezdu zle a tak Zemana nahradil macedónsky kouč [[Čedomir Janevski]]. Prezident Spasojević medzičasom za záhadných okolností rezignoval na svoju funkciu a novým prezidentom sa stal dlhoročný člen viacerých klubových orgánov, Srb žijúci v USA, [[Dobrivoje Tanasijević]] (Dan Tana).
Začiatkom roku 2009 sa udiala zmena aj vo funkcii športového riaditeľa. Bunjevčevića nahradil ďalší bývalý hráč klubu, ktorý pôsobil aj ako športový riaditeľ [[Olympiakos Pireus|Olympiakosu Pireus]], [[Ilija Ivić]]. Janevski však nedokázal predbehnúť logisticky dobre pripravený [[FK Partizan|Partizan]] a po nečakanej porážke v semifinále pohára, kedy Zvezdu vyradila druholigová [[Sloboda Sevojno]], klub druhú sezónu po sebe zostal bez trofejí.
Na jar 2009 sa stupňovala nespokojnosť fanúšikov a narastajúci dlh vyústil do odlivu sponzorov, veľkého množstva žalôb a odchodu mladých talentov z klubu. Populárne Delije sústavnými protestami a spievaním chorálov (napr. Budjav lebac) dosiahli demisiu Dana Tanu, športového riaditeľa Iliju Ivića a trénera Janevského. Po búrlivom zasadaní klubových orgánov sa v máji 2009 s prevahou iba jedného hlasu stal prezidentom klubu bývalý hráč, člen širšieho kádra zlatej generácie, [[Vladan Lukić]]. Podporili ho veteráni Zvezdy. Klub fanúšikov Delije sa hlasovania zdržal. Za trénera Lukić nominoval 4. Zvezdinu Zvezdu, legendu klubu, [[Vladimir Petrović|Vladimira Petrovića Pižona]]. Za športového riaditeľa si zvolil [[Ivan Adžić|Ivana Adžića]], bývalého spoluhráča, ktorý pôsobil v sezóne 2008/09 ako tréner čiernohorského klubu [[Rudar Pljevlja]]. Generálnym sekretárom sa stal [[Andrija Kleut]], ktorého neskôr nahradil obchodný riaditeľ, Djordje Stefanović.
== 2009 – 2012: Zvezda pod vedením Vladana Lukića a Gorana Vesića ==
=== Prvé roky Lukićovho vedenia ===
Na jar 2009, v období príchodu Lukićovho vedenia bol klub v katastrofálnom stave. Hráčsky káder rozpadnutý, dlh vyšší ako 30 miliónov EUR a k tomu veľké množstvo nových dlžobných úpisov. Toto všetko spôsobilo, že ani v sezóne 2009/10 sa klubu nepodarilo s narýchlo selektovaným tímom Vladimira Petrovića dostať do [[Európska liga UEFA|Ligy Európy]], kedy ho v 4. predkole kvalifikácií vyradila [[Slavia Praha|pražská Slavia]].
[[Súbor:Beograd_7652.jpg|thumb|vpravo|200px|Severná tribúna s nápisom "Delije" (november 2009)]]
V domácej lige sa však pod Pižonovým vedením Zvezda stala jesenným majstrom. Ale kontroverzné odvolanie Petrovića v marci 2010 po prehre s [[FK Metalac]] aj napriek prvému miestu v Jelen SuperLige značnú časť sympatizantov klubu pobúrilo. Na miesto trénera sa po takmer piatich rokoch vrátil [[Ratko Dostanić]] (značnou časťou fanúšikov prezývaný Kratko Ostanić), ktorému sa nielen že nepodarilo ustrážiť náskok pred [[FK Partizan|Partizanom]], ale zásluhou pokazeného 138. derby odovzdal Partizanu titul doslova "na podnose". Jediným ziskom sezóny 2009/10 je pre Zvezdu zisk národného pohára, v ktorého finále zdolala novosadskú Vojvodinu presvedčivo 3:0. Vedenie, menovite však Adžić, napriek tomu nechalo Dostanića na mieste trénera aj nasledujúcu sezónu.
<br>Po kontroverznom sústredení v Slovinsku Zvezdu už v 3. kole kvalifikácií [[Európska liga UEFA|Európskej ligy]] vyradil [[Slovan Bratislava]] (1:2 29.07.2010 [[Belehrad]]; 1:1 05.08.2010 [[Bratislava]]). Delije v Bratislave začali skandovať proti trénerovi Dostanićovi a riaditeľovi Adžićovi. Prezident Lukić sa na stretnutí s vodcami fanúšikov Adžića zastal. Tréner Dostanić abdikoval hneď po skončení bratislavskej odvety so Slovanom. Na jeho miesto klub vybral [[Aleksandar Kristić|Aleksandra Kristića]], bývalého hráča a taktiež asistenta všetkých trénerov od leta 2008. V lete 2010 bol implementovaný systém členstva v klube, podobne ako v prípade [[FC Barcelona]]. Člen vlastniaci členskú kartu má právo voliť a byť voleným a takisto využíva rôzne, z členstva plynúce benefity. Takisto belehradský klub po rokoch získal aj generálneho sponzora, menovite ruský plynárenský gigant [[Gazprom]]. Ale, čo sa futbalovej stránky týka, Kristić na jeseň 2010 nedokázal Zvezdu prebrať z agónie a tak po poslednom jesennom kole mal [[FK Partizan|Partizan]] náskok 5 bodov. Aleksandar Kristić odstúpil v decembri 2010 a na jeho miesto prišiel [[Robert Prosinečki]].
=== Tréner Robert Prosinečki ===
[[Robert Prosinečki]] je legenda klubu, jeden z najpevnejších článkov zlatej generácie; strávil vo Zvezde ako hráč 4 roky plné úspechov (1987 – 1991). Jeho príchod na miesto trénera klubu v decembri 2010 hru mužstva výrazne oživil. Po predstavení novej stratégie (hra na krátke prihrávky po zemi, orientácia na krídla a bekov centrovaním do šestnástky) a sústredení v [[Čierna Hora|Čiernej Hore]] a [[Turecko|Turecku]] sa podarilo Zvezde už do apríla 2011 stíhacou jazdou v lige dobehnúť [[FK Partizan|Partizan]] a vyrovnať sa s ním v tabuľke. V priamom súboji s logisticky vyspelejším konkurentom v 140. derby však Zvezda opäť zaváhala a tak ďalšiu sezónu ostala bez trofejí.
=== Zmeny vo vedení na jeseň 2011 a turbulentné leto 2012 ===
Leto 2011 poznačilo viacero problémov (zranenie čerstvej posily, Brazílčana [[Vinicius Pacheco|Viniciusa Pacheca]] a rozkol v šatni, ktorý spôsobil stopér [[Milan Vilotić]]) a tak Zvezda v 4. predkole kvalifikácií [[Európska liga UEFA|Európskej Ligy]] nestačila na francúzsky klub [[Stade Rennais]] a ani v domácej lige nedokázala konkurovať svojmu mestskému rivalovi, ktorého náskok sa v decembri 2011 vyšplhal na 10 bodov. Bilancia v derby zápasoch bola najhoršia za celých 66 rokov. Vedenie preto odvolalo športového riaditeľa Ivana Adžića a futbalového manažéra Stevana Mikovića vytlačilo z klubu. Člen predsedníctva [[Goran Vesić]] sa vzdal funkcie a pôsobil už iba ako poradca prezidenta Lukića. Taktiež boli, už na základe nových stanov klubu, vypísané mimoriadne voľby na post prezidenta klubu a nového zloženia parlamentu Zvezdy. Mali sa konať na jar 2012. V zimnom prestupovom období klub zmenil stratégiu v angažovaní posíl, sústrediac sa na talenty zo znova vybudovanej vlastnej mládežníckej školy a takisto na angažovanie najlepších mladých hráčov iných menších, prevažne srbských klubov. Zvezdu v januári 2012 posilnili perspektívni hráči ako napríklad [[Nikola Maksimović]] zo Slobody Užice, [[Filip Mladenović]] z Boraca Čačak, [[Luka Milivojević]] z FK Rad, [[Luka Milunović]] z belgického Zulte Waregem a i.
<br>Stratégia mladosti a "zvezdaštva" sa okamžite prejavila aj v praxi. Zvezda porazila na jar 2012 [[FK Partizan|Partizan]] vo všetkých troch vzájomných zápasoch (semifinále pohára 2:0 na „Marakane“, 2:0 odveta na JNA a takisto aj v ligovom 142. derby na JNA výsledkom 1:0) s kompletným skóre 5:0. Takýto suverénny postup v zápasoch s najväčším rivalom sa Zvezde nepodaril od jari 2007, kedy bol trénerom [[Boško Djurovski]] a Zvezda vtedy v troch zo štyroch jarných zápasov zvíťazila nad Partizanom trikrát za sebou (semifinále pohára, 129. a 130. derby).
[[Súbor:Red_Star_Belgrade_stadium_Marakana_(24.06.2012).jpg|thumb|right|200px|Východná tribúna „Marakany“ s menom generálneho sponzora klubu (24. jún 2012)]]
Klub síce na jar 2012 nedokázal svojho rivala už v lige predbehnúť, no vďaka úspešnému semifinále si zabezpečil postup do finále srbského pohára, v ktorom na štadióne Mladost v [[Kruševac]]i Zvezda porazila [[Borac Čačak]] výsledkom 2:0. Vladan Lukić po klubových voľbách, konaných v dňoch 26. – 28. mája 2012 ako jediný kandidát obhájil kreslo prezidenta na ďalších 5 rokov.
Takisto bola zvolená nová "skupština" Zvezdy, v ktorej okrem legiend klubu nechýbal veľký počet osobností verejného života [[Srbsko a Čierna Hora|Srbska]]. Zvezde sa podarilo začiatkom roku 2012 rozviazať kontrakt s firmou [[Delta Sport]] ([[Nike, Inc.|Nike]]) a tak mala od júna 2012 nového technického partnera, taliansku značku [[Legea]].
Aj keď Crvena zvezda Belehrad nezískala titul v zložitých podmienkach srbského futbalu už od roku 2007 a od toho istého roku sa nezúčastnila ani skupinovej fázy žiadnych európskych súťaží, nastavený kurz trénera Prosinečkiho bol považovaný za správny a dával nádej do budúcnosti; veď len za obdobie 2004 – 2010 klub viedlo 16 trénerov. Nádej na zmenu k lepšiemu však dlho netrvala, keďže po remíze s [[FK Rad]] v prvom zápase nového ročníka srbskej ligy 2012/13 Robert Prosinečki z postu trénera odstúpil. Udialo sa tak [[20. august]]a [[2012]] po dlhších nezhodách s vedením. Tento krok následne odštartoval vlnu turbulencií medzi priaznivcami klubu a ich stále väčšia časť sa dožadovala abdikácie kompletného vedenia.
Na miesto trénera Zvezdy sa vrátil [[Aleksandar Janković]], ktorý na tomto poste pôsobil od novembra 2007 do júna 2008. Zvezde sa však ani tentoraz nepodarilo prebojovať do skupinovej fázy [[Európska liga UEFA|Ligy Európy]], kedy vo 4. predkole kvalifikácie nestačila na francúzsky [[Girondins de Bordeaux]].
== Dragan Džajić na čele klubu ==
Neúnosná situácia v klube, zlé výsledky a obrovské dlhy donútili začiatkom novembra 2012 [[Vladan Lukić|Vladana Lukića]] z postu prezidenta klubu odstúpiť. [[14. november|14. novembra]] [[2012]] presne o polnoci sa konštituovala po mimoriadnej tlačovej besede za prítomnosti podpredsedu vlády Srbska [[Aleksadar Vučić|Aleksandra Vučića]] dočasná pracovná skupina pod vedením legendárneho [[Dragan Džajić|Dragana Džajića]]. Táto skupina mala za úlohu viesť klub až do vypísania nových volieb. Športový sektor mal spolu s Džajom na starosti známy futbalový agent a budúci športový riaditeľ [[Zoran Stojadinović]]. Oblasť financií dostal na starosť úspešný podnikateľ a prezident [[KK Crvena zvezda]], [[Nebojša Čović]]. Pracovná skupina mala za cieľ odblokovať účet klubu a po konzultáciách s jednotlivými veriteľmi čo najviac dlhov odpísať. Očakávali sa aj významné racionalizačné opatrenia. Priebežný dlh bol vyčíslený na 48,4 milióna eur.
=== Jeseň 2012 – Jar 2013: Prehlbovanie krízy ===
Tréner Janković začal počas jesene hromadiť veľmi zlé výsledky. Vo štvrťfinále domáceho pohára Zvezda nestačila na [[OFK Belehrad]], s ktorým na Marakane prehrala 1:3. Pre zaujímavosť, od roku 1988 Zvezda predtým vždy postúpila do semifinále. Eliminácia vo štvrťfinálovej časti súťaže iba podčiarkovala Jankovićove trénerské nedostatky. Po ligovom zápase s novosadskou Vojvodinou v poslednom jesennom kole (Zvezda doma prehrala 0:3) [[Aleksandar Janković]] [[1. december|1. decembra]] [[2012]] ponúkol demisiu na post hlavného trénera. Pracovná skupina ju však neprijala a tak Janković Zvezdu viedol aj v prvých zápasoch na jar 2013.
Pracovná skupina priviedla Zvezdu k predčasne vypísaným prezidentským voľbám, ktoré sa konali 17. a 18. decembra 2012. Hlasovali členovia klubu priamou voľbou na „Marakane“. Takisto ako v máji 2012 bolo možné aj elektronické hlasovanie. Jediným právoplatným kandidátom sa stal [[Dragan Džajić]]. Z celkového počtu 7762 členov s právom hlasu sa volieb zúčastnilo 1824 členov, z čoho 730 elektronicky. Z 1820 hlasovacích lístkov bolo 20 neplatných. Džajićovi dalo hlas celkom 98,25 % hlasujúcich, čím sa jasne ukázala dôvera členov klubu vo vzťahu k najväčšej legende srbského a juhoslovanského futbalu. [[22. decembra]] [[2012]] sa zišlo klubové zhromaždenie, ktoré Džajićovu voľbu potvrdilo. Následne "skupština" vymenovala na Džajićov návrh aj ďalších členov vedenia. Za podpredsedov boli menovaní [[Nebojša Čović]], [[Ivica Tončev]] a [[Slaviša Kokeza]]. Post športového riaditeľa obsadil podľa očakávania Zoran Stojadinović. Generálnym sekretárom sa stal [[Miodrag Zečević]]. Nové vedenie FK Crvena zvezda si dalo za cieľ ozdravenie financií a vypracovanie dlhodobej stratégie rozvoja klubu.
V januári 2013 sa v klube objavili opäť konflikty, ktoré vyvrcholili verbálnou a dokonca aj fyzickou potýčkou predsedu Dragana Džajića a podpredsedu Nebojšu Čovića. Spor sa vyriešil dohodou po rokovaní správnej rady klubu, podľa ktorej aj Džajić aj Čović zostávajú vo svojich funkciách a pokračujú v práci. Okrem iného sa rada rozhodla schváliť zmluvu s novým technickým sponzorom, firmou [[PUMA Group]], ktorá vstúpila do platnosti od 1. júla 2013. K rozviazaniu spolupráce s firmou [[Legea]] došlo pre nespokojnosť s dodávkou športovej výbavy a nedostatočné plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy uzatvorenej na začiatku roka 2012. Pre zaujímavosť, partnerstvo FK Crvena zvezda a značky Puma malo v minulosti obrovský úspech. Trvalo od začiatku roka 1979 do leta 1991 a tak v dresoch Pumy Zvezda hrala finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] (máj 1979) a získala v nich ušatú amforu majstra Európy (máj 1991).
Po sérii katastrofálnych jarných hier a bodovému manku na lídra [[FK Partizan|Partizan]], ktoré dosiahlo až 11 bodov, bola [[18. marec|18. marca]] [[2013]] obojstrannou dohodou rozviazaná zmluva medzi trénerom Jankovićom a klubom FK Crvena zvezda. Novým stratégom sa stal Portugalec [[Ricardo Sá Pinto]]. Tomu sa výhrami v ôsmich zápasoch v rade podarilo priblížiť mestskému rivalovi Patrizanu na rozdiel len dvoch bodov, no v rozhodujúcom 144. derby Zvezda na štadióne JNA prehrala 0:1 a tak zostala, už 6. sezónu za sebou, bez majstrovského titulu. To značne zhoršilo nielen vzťahy vo vedení klubu, ale aj celkovú situáciu a atmosféru okolo neho.
=== Sezóna 2013/2014: Turbulentná jeseň, majstrovská jar ===
[[19. jún]]a [[2013]] [[Ricardo Sá Pinto]] odstúpil z postu trénera, pretože vedenie klubu nerealizovalo ani jeden z jeho návrhov na zlepšenie hráčskeho kádra, ktorý sa už koncom sezóny 2012/2013 postupne rozpadal. Totálne zdecimovaný tím viedli po Pintovom odstúpení jeho dovtedajší asistenti [[Ivica Momčilović]] a [[Bratislav Živković]]. [[24. jún]]a [[2013]] Zvezda uzatvorila zmluvu so stratégom [[Slaviša Stojanović|Slavišom Stojanovićom]], srbským rodákom, dlhodobo žijúcim a pôsobiacim v [[Slovinsko|Slovinsku]] (v minulosti viedol napr. Celje, Domžale a aj slovinský reprezentačný tím). Neútešná finančná situácia je veľkým problémom, ktorý klubu bráni v napredovaní, a to ako v športovom, tak aj v organizačnom meradle.
[[Súbor:CRVENA_ZVEZDA-IBV_ICELAND_18.jpg|thumb|left|400px|Mužstvo Zvezdy na začiatku sezóny 2013/14]]
Klub v lete posilnili hráči ako [[Miloš Ninković]], [[Nejc Pečnik]] a i. V [[Európska liga UEFA|Európskej lige]] však Zvezda opäť nepostúpila do skupinovej fázy. V 2. predkole síce vyradila islandský celok [[IBV]] (2:0; 0:0), no v 3. predkole nestačila na ukrajinský tím [[Černomorec Odessa]]. V prvom zápase na brehu [[Čierne more|Čierneho mora]] prehrala 1:3 a odveta na Marakane skončila 0:0. V domácej lige mala takisto katastrofálny štart, keď už v prvom kole prehrala na hosťovaní v Ivanjici 2:4. Vo vedení klubu sa prehlbovali rozpory, vznikali rôzne záujmové klany, čo veľmi poznačilo aj hru a výsledky. Po remíze s celkom [[FK Donji Srem]] na oslavách 50. výročia postavenia Marakany a ďalších stratách bodov nespokojnosť fanúšikov prudko narastala. To vyvrcholilo viacerými skandovaniami z tribún. Po prehre s [[FK Voždovac]] v druhej polovici septembra dokonca [[Delije]] prinútili hráčov, aby im odovzdali dresy. Jediní hráči, ktorí boli z toho vyňatí sú brankár [[Boban Bajković]] a ofenzívny stredopoliar [[Miloš Ninković]]. Nezhody vyvrcholili začiatkom októbra, kedy po prehre s [[FK Čukarički]] neznámi páchatelia rozbili hráčom sklá na ich autách a každému z nich hodili do interiéru jedno balenie šampónu (narážali tak na ich otvorený list do médií, v ktorom sa sťažovali, že im v šatni chýbajú aj také veci, ako je napríklad ľad čí šampón). Už z tohoto vyplýva, že Zvezda sa nachádzala na svojom historickom dne.
Dňa [[25. októbra]] [[2013]] sa konalo mimoriadne zasadnutie klubovej skupštiny. Žiadne výrazné zmeny vo vedení sa však neudiali (okrem zrušenia tzv. športovej komisie v zložení S. Kokeza, A. Antić, B. Raosavljević, ktorá fungovala od leta 2013). Dlh FKCZ bol k [[15. október|15. októbru]] [[2013]] vymeraný na vyše 44 miliónov eur. Tréner [[Slaviša Stojanović]], aj napriek nespokojnosti fanúšikov s jeho vedením tímu, odvolaný nebol. Zvezde sa už druhú sezónu za sebou nepodarilo prebojovať do semifinále srbského pohára. Vo štvrťfinále tentoraz nestačila na novosadskú Vojvodinu, ktorej podľahla na svojom štadióne výsledkom 1:3. Koncom roka 2013 sa hromadila nespokojnosť niektorých hráčov z absencie či už výplat, alebo aj herných príležitostí a tak hráči ako napr. [[Filip Mladenović]], [[Marko Mirić]] a [[Marko Vešović]] arbitrážne rozviazali kontrakt s klubom. Turbulencie vo vedení vyvrcholili [[23. decembra]] [[2013]], kedy správna rada na návrh najskúsenejších hráčov kádra [[Nikola Mijailović|Nikolu Mijailovića]], [[Miloš Ninković|Miloša Ninkovića]], [[Nenad Milijaš|Nenada Milijaša]], [[Dragan Mrđa|Dragana Mrdju]] a [[Boban Bajković|Bobana Bajkovića]] odvolala športového riaditeľa [[Zoran Stojadinović|Zorana Stojadinovića]]. Mijailović ho nazval ''"sprisahancom, ktorý vytvára nezdravú atmosféru v šatni"''.<ref>[http://www.mozzartsport.com/vesti/mijailovic-za-mozzart-sport-stojadinovic-je-spletkaros-pravi-nezdravu-atmosferu/67259 Mijailović o Stojadinovićovi: http://www.mozzartsport.com/vesti/mijailovic-za-mozzart-sport-stojadinovic-je-spletkaros-pravi-nezdravu-atmosferu/67259]</ref> Na jeho miesto však nebol vymenovaný nový riaditeľ. Prezident [[Dragan Džajić]] sa rozhodol nechať túto funkciu do leta 2014 neobsadenú.
V zimnom prestupovom období posilnili Crvenu zvezdu začiatkom roka 2014 dvaja obrancovia – čiernohorský reprezentant [[Savo Pavićević]] a Slovinec [[Dejan Kelhar]]. Po odchode Mladenovića, Mirića a Vešovića sa celá šatňa zjednotila a počas zimného sústredenia v Slovinsku sa jednotliví hráči dohodli, že ani jeden z nich nebude arbitrážne vymáhať dlhy za výplaty od klubu. A keďže sa Zvezda po konci jesennej časti srbskej ligy udržala v boji o titul (na najväčšieho rivala, [[FK Partizan]], strácala po prvých pätnástich kolách iba jeden bod), pre celý klub bol hlavnou prioritou práve zisk majstrovského titulu po dlhých siedmich rokoch.
Boj o titul bol dramatický počas celej jari 2014. Červeno-bielim sa podaril doslova a do písmena husársky kúsok. Od 145. derby ([[2. november]] [[2013]]) až do 146. derby ([[26. apríl]] [[2014]]) Crvena zvezda vyhrala 15 ligových zápasov v rade. Konkrétne v nich porazila Partizan, Rad, Slobodu Užice, OFK Belehrad, Vojvodinu, Javor Matis, Jagodinu, Napredak, Radnički 1923, Donji Srem, Voždovac, Spartak, Čukarički, Novi Pazar a Radnički Niš. Táto séria jej, vzhľadom na 3 zaváhania konkurenčného [[FK Partizan|Partizanu]], priniesla pred 146. derby náskok 6 bodov. A tak aj napriek prehre 1:2 na Štadióne JNA si Zvezda udržala náskok troch bodov a vďaka jednému strelenému gólu na ihrisku súpera mala aj lepšie vzájomné skóre (na jeseň 2013 totiž vyhrala na domácej Marakane nad Partizanom 1:0). Definitívne si Crvena zvezda poistila trofej [[25. máj]]a [[2014]] v predposlednom 29. kole Jelen SuperLigy výhrou nad [[OFK Belehrad|belehradským OFK]] výsledkom 4:2. Kapitán [[Nenad Milijaš]] tak mohol zdvihnúť pohár určený pre majstra JSL pred zrakmi 50 tisíc fanúšikov. Futbalovému klubu Crvena zvezda sa teda podarilo získať svoj 26. titul po dlhom sedemročnom čakaní. Vďaka tomuto zisku si ustrážila prvenstvo v počte majstrovských primátov, ktoré trvá nepretržite od jari 1956.
== Cesta na vrchol Európy a sveta (podrobná tabuľka) ==
Pohár majstrov Európskych krajín, sezóna 1990/91
1. kolo
'''FK Crvena zvezda''' – Grasshopper Club Zürich (1z) 1:1 (2z) 4:1 (agg.) 5:2
2. kolo
'''FK Crvena zvezda''' – Glasgow Rangers (1z) 3:0 (2z) 1:1 (agg.) 4:1
QF
'''FK Crvena zvezda''' – Dynamo Dresden (1z) 3:0 (2z) 2:1 (agg.) 5:1
SF
'''FK Crvena zvezda''' – FC Bayern München (1z) 2:1 (2z) 2:2 (agg.) 4:3 OT
'''FINÁLE PMEK'''
'''29/05/1991, Bari, Stadio San Nicola'''
'''FK Crvena zvezda – Olympique de Marseille'''
''' 0 : 0 '''
'''penalty (5) : (3) ''' '''PK'''
'''strelci Robert Prosinečki v Manuel Amoros x'''
'''Dragiša Binić v Bernard Casoni v'''
'''Miodrag Belodedić v Jean-Pierre Papin v'''
'''Siniša Mihajlović v Carlos Mozer v'''
'''Darko Pančev v
'''v''' – dal gól '''x''' – nedal gól
FINÁLOVÁ ZOSTAVA :'''
brankár:
'''Stevan Stojanović (C)'''
obrana:
'''Miodrag Belodedić'''
'''Ilija Najdoski'''
'''Slobodan Marović'''
'''Refik Šabanadžovič'''
stred:
'''Siniša Mihajlović'''
'''Dejan Savićević''' 84min. ↓
'''Vladimir Jugović'''
'''Robert Prosinečki'''
útok
'''Dragiša Binić'''
'''Darko Pančev'''
striedanie 84min. ↑
'''Vlada Stošić'''
'''INTERKONTINENTÁLNY POHÁR TOYOTA TOKIO – FINÁLE'''
'''08/12/1991, National Stadium, Tokyo'''
'''FK CRVENA ZVEZDA – COLO COLO (CHI)'''
3 : 0
'''19" a 58" Jugović'''
'''72" Pančev'''
== Úspechy a trofeje ==
*''Národné tituly (37 – rekord):''
** Liga Srbskej ľudovej republiky: 1945 – 46
** Juhoslovanská liga: 1951, 1952 – 53, 1955 – 56, 1956 – 57, 1958 – 59, 1959 – 60, 1963 – 64, 1967 – 68, 1968 – 69, 1969 – 70, 1972 – 73, 1976 – 77, 1979 – 80, 1980 – 81, 1983 – 84, 1987 – 88, 1989 – 90, 1990 – 91, 1991 – 92
** Liga ZRJ/Srbska a Čiernej Hory: 1994 – 95, 1999 – 00, 2000 – 01, 2003 – 04, 2005 − 06
** Srbská liga: 2006 – 07, 2013 – 14, 2015 – 16, 2017 – 18, 2018 – 19, 2019 – 20, 2020 – 21, 2021 – 22, 2022 – 23, 2023 – 24, 2024 – 25, 2025 – 26
* ''Národný pohár (30 – rekord):''
** Juhoslovanský pohár: 1948, 1949, 1950, 1957 – 58, 1958 – 59, 1963 – 64, 1967 – 68, 1969 – 70, 1970 – 71, 1981 – 82, 1984 – 85, 1989 – 90
** Pohár ZR Juhoslávie/Srbska a Čiernej Hory: 1992 – 93, 1994 – 95, 1995 – 96, 1996 – 97, 1998 – 99, 1999 – 00, 2001 – 02, 2003 – 04, 2005 – 06
** Srbský pohár: 2006 – 07, 2009 – 10, 2011 – 12, 2020 – 21, 2021 – 22, 2022 – 23, 2023 – 24, 2024 – 25, 2025 – 26
* ''Juhoslovanský superpohár (2 – rekord):'' 1969, 1971
* ''Juhoslovanský ligový pohár (1 – rekord):'' 1973
* ''[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov európskych krajín/Liga majstrov UEFA]]:''
** Víťaz: 1990 – 91
** Semifinále: [[Pohár majstrov európskych krajín 1956/1957|1956 – 57]], 1970 – 71, 1991 – 92
** Štvrťfinále: 1957 – 58, 1973 – 74, 1980 – 81, 1981 – 82, 1986 – 87
* ''[[Interkontinentálny pohár]]:'' 1991
* ''[[Európska liga UEFA|Veľtržný pohár/Pohár UEFA/Európska liga UEFA]]'':''
** Finále: 1978 – 79
** Semifinále: 1961 – 62
** Štvrťfinále: 1962 – 63
* [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]'':''
** Semifinále: 1974 – 75
** Štvrťfinále: 1971 – 72, 1985 – 86
* ''[[Stredoeurópsky pohár]]:'' 1958, 1968
== Slávni hráči ==
* [[Rajko Mitić]]
* [[Bora Kostić]]
* [[Dragoslav Šekularac]]
* [[Dragan Džajić]]
* [[Vladimir Petrović]]
* [[Dragan Stojković]]
* [[Dejan Savićević]]
* [[Robert Prosinečki]]
* [[Darko Pančev]]
* [[Vladimir Jugović]]
* [[Siniša Mihajlović]]
* [[Dejan Petković]]
* [[Darko Kovačević]]
* [[Dejan Stanković]]
* [[Perica Ognjenović]]
* [[Nemanja Vidić]]
== Tréneri ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
{| class="wikitable"
|-
! Dátum
! Meno
|-
| 1946 – 1948
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Svetislav Glišović]]
|-
| 1948 – 1950
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Aleksandar Tomašević]]
|-
| 1951
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ljubiša Broćić]]
|-
| 1951 – 1953
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Žarko Mihajlović]]
|-
| 1953
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Bane Sekulić]]
|-
| 1953
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ljubiša Broćić]]
|-
| 1953 – 1954
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Boško Ralić]]
|-
| 1954 – 1957
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Milovan Ćirić]]
|-
| 1957 – 1964
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miša Pavić]]
|-
| 1964 – 1966
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ivan Toplak]]
|-
| 1966 – 1974
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miljan Miljanić]]
|-
| 1974 – 1975
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Miljenko Mihić]]
|-
| 1975 – 1976
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Milovan Ćirić]]
|-
| 1976 – 1978
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Gojko Zec]]
|-
| 1978 – 1981
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Branko Stanković]]
|-
| 1981 – 1983
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Stevan Ostojić]]
|-
| 1983 – 1986
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Gojko Zec]]
|-
| 1986 – 1988
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Velibor Vasović]]
|-
| 1988 – 1989
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Branko Stanković]]
|-
| 1989 – 1990
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Dragoslav Šekularac]]
|-
| 1990 – 1991
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Ljupko Petrović]]
|-
| 1991 – 1992
| {{minivlajka|Juhoslávia}} [[Vladica Popović]]
|-
| 1992 – 1994
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Milan Živadinović]]
|-
| 1994 – 1996
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Ljupko Petrović]]
|-
| 1996 – 1997
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Vladimir Petrović Pižon]]
|-
| 1997
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Vojin Lazarević]]
|-
| 1997 – 1998
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Milorad Kosanović]]
|-
| 1998 – 1999
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Vojin Lazarević]]
|}
{{col-2}}
{| class="wikitable"
|-
! Dátum
! Meno
|-
| 1999
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Miloljub Ostojić]]
|-
| 1999
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Zvonko Radić]]
|-
| 1999 – 2001
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Slavoljub Muslin]]
|-
| 2001 – 2003
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Zoran Filipović]]
|-
| 2003 – 2004
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Slavoljub Muslin]]
|-
| 2004
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Ljupko Petrović]]
|-
| 2004
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Milovan Rajevac]]
|-
| 2004 – 2005
| {{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Ratko Dostanić]]
|-
| 2005 – 2006
| {{minivlajka|Taliansko}} [[Walter Zenga]]
|-
| 2006 – 2007
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Dušan Bajević]]
|-
| 2007
| {{minivlajka|Macedónsko}} [[Boško Djurovski]]
|-
| 2007
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Milorad Kosanović]]
|-
| 2007 – 2008
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Aleksandar Janković]]
|-
| 2008
| {{minivlajka|Česko}} {{minivlajka|Taliansko}} [[Zdeněk Zeman]]
|-
| 2008 – 2009
| {{minivlajka|Macedónsko}} [[Čedomir Janevski]]
|-
| 2009
| {{minivlajka|Srbsko}} {{minivlajka|Cyprus}} [[Siniša Gogić]]
|-
| 2009 – 2010
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Vladimir Petrović Pižon]]
|-
| 2010
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Ratko Dostanić]]
|-
| 2010
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Aleksandar Kristić]]
|-
| 2010 – 2012
| {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Robert Prosinečki]]
|-
| 2012 – 2013
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Aleksandar Janković]]
|-
| 2013
| {{minivlajka|Portugalsko}} [[Ricardo Sá Pinto]]
|-
| 2013 – 2014
| {{minivlajka|Slovinsko}} [[Slaviša Stojanović]]
|-
| 2014 – 2015
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Nenad Lalatović]]
|-
| 2015 – 2017
| {{minivlajka|Čierna Hora}} [[Miodrag "Grof" Božović]]
|-
| 2017 – 2019
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Vladan Milojević]]
|-
| 2019 – 2022
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Dejan Stanković]]
|-
| 2022 – 2023
| {{minivlajka|Srbsko}} [[Miloš Milojević]]
|}
{{col-end}}
== Zdroje ==
{{reflist|2}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:FK Crvena zvezda}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.crvenazvezdafk.com/ Oficiálna stránka FK Crvena zvezda]
* [http://www.sd-crvenazvezda.net/ Oficiálna stránka SD Crvena zvezda]
* [http://www.fifa.com/classicfootball/clubs/club=31020/index.html Profil klubu na stránkach FIFA.com]
* [http://www.uefa.com/teamsandplayers/teams/club=50069/profile/index.html Profil klubu na stránkach UEFA.com]
* [http://www.delije.net/ Oficiálna stránka združenia fanúšikov Delije Sever]
* [http://www.delije-caffe.rs/ Stránka fanúšikov Delije Caffe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090328172154/http://www.delije-caffe.rs/ |date=2009-03-28 }}
* [http://www.redstarbelgrade.info/ Neoficiálna stránka všetkých súčastí SD Crvena zvezda]
* [http://www.mojacrvenazvezda.net/ Portál Moja Crvena zvezda]
* [http://www.redstarfamily.com/ Red Star Family] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140605160257/http://redstarfamily.com/ |date=2014-06-05 }}
[[Kategória:Srbské futbalové kluby|Crvena Zvezda]]
[[Kategória:Šport v Belehrade]]
7ah7yf9v6y0c5l9g4qpyn0uvhemdxoa
Trojmedzie
0
326431
8214210
8162806
2026-05-15T11:55:05Z
Bakjb
236375
zmena poradia v [[Kategória:Trojmedzia]]: " " pomocou použitia HotCat
8214210
wikitext
text/x-wiki
'''Trojmedzie''' je geografický bod, kde sa stretávajú [[hranica|hranice]] troch geografických celkov na rovnakej úrovni ([[štát]]y, [[historická krajina|historické krajiny]], [[spolková krajina|spolkové krajiny]]). Známymi sa stávajú väčšinou, až keď existujú dlhšiu dobu a keď sa tu napríklad stretávajú hranice troch kultúr a pod.
Väčšinou sa označujú vlajkami všetkých troch štátov, prípadne monumentom.
[[Slovensko]] má päť medzištátnych trojmedzí: v katastrálnom území obce [[Čierne]], na sútoku [[Morava (rieka)|Moravy]] a [[Dyje]], v mestskej časti Bratislavy [[Bratislava – mestská časť Čunovo|Čunovo]], v koryte [[Tisa|Tisy]] pri [[Čierna nad Tisou|Čiernej nad Tisou]] a na predvrchole [[Kremenec (vrch v Bukovských vrchoch)|Kremenca]].
Niektoré štáty, ako napr. [[Japonsko]], ale tiež [[Portugalsko]] a [[Dánsko]] nemajú žiadne trojmedzie. Taktiež ho nemajú štáty, ktoré ležia vnútri iného štátu, napr. [[San Maríno]], [[Lesotho]].
== Galéria ==
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small>
<gallery>
Kremenec 009.jpg|Trojmedzie Slovensko-Poľsko-Ukrajina (vrch Kremenec)
SF-IMG 8707-P.jpg|Trojmedzie Slovensko-Rakúsko-Maďarsko (pri Čunove)
Tripoint AT-SK-CZ.jpg|Trojmedzie Slovensko-Rakúsko-Česko (sútok Dyje a Moravy)
Tripoint CZ-PL-SK.jpg|Trojmedzie Slovensko-Česko-Poľsko (pri Čiernom)
Trojmedzie SK-HU-UA.jpg|Trojmedzie Slovensko-Maďarsko-Ukrajina, znak Tisa/SK (rieka Tisa)
Hátárkő - Záhony.jpg|Trojmedzie Slovensko-Maďarsko-Ukrajina, znak Tisa/HU
</gallery>
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Tripoint}}
== Zdroje ==
{{preklad|cs|Trojmezí}}
[[Kategória:Politická geografia]]
[[Kategória:Trojmedzia| ]]
oj1gx18vznb7duife9fwofwadebr54i
Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)
0
327755
8214179
7866555
2026-05-15T10:50:47Z
Amherst99
34373
/* */
8214179
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:German KFOR armoured vehicle, 1999.jpg|náhľad|Nemecké bojové vozidlo pechoty Marder jednotiek KFOR v Kosove.]]
'''Bojové vozidlá pechoty''' skratky: '''BVP''' alebo angl. '''IFV''' ({{eng|infantry fighting vehicle}}), rus. '''BMP''' (bojevaja mašina pechoty) predstavujú kategóriu [[obrnené vozidlo|obrnených]] resp. [[Bojové vozidlo|bojových vozidiel]] určených na prepravu [[pechota|pechoty]] a jej podporu v [[Boj (vojenstvo)|bojovej činnosti]].
== Pozadie ==
[[Súbor:Czech soldiers participate in exercise Combined Resolve at the Joint Multinational Readiness Center in Hohenfels, Germany, Nov. 15, 2013 131115-A-HE359-005.jpg|náhľad|Ruské bojové vozidlo pechoty [[BMP-2]]]]
BVP sú v mnohom podobné [[obrnený transportér|obrneným transportérom]] (OT). Slúžia na prepravu výsadku v počte cca 5 – 10 mužov. Avšak BVP sa od OT líšia lepším [[pancierovanie|pancierovaním]] a [[výzbroj]]ou. Výzbroj tvoria automatické [[kanón]]y (20 – 40 mm), [[guľomet]]y (7,62 - 14,5 mm) a riadené strely. Väčšina BVP má pásový [[podvozok]], no niektoré modely disponujú kolesovým podvozkom, čo im poskytuje dlhší [[dojazd]] a lepšie jazdné vlastnosti na spevnených komunikáciách. Hmotnosťou presahujú OT, no sú podstatne ľahšie než [[tank]]y, čo uľahčuje ich prepravu.
Prvým BVP bol nemecký [[Schützenpanzer 12-3]] vyrábaný od roku [[1958]]. Mal kanón kalibru 20 mm a mohol viesť päť mužov. V roku 1967 spustil [[Sovietsky zväz]] výrobu prvého BVP domácej výroby [[BMP-1]]. Nové vozidlo bolo odolné voči zbraniam do kalibru 20 mm, pričom samo disponuje 73 mm kanónom a protitankovými riadenými strelami [[Maljutka]] (v kóde NATO AT-3 Sagger), ktoré v dobe svojho vzniku predstavovali hrozbu pre všetky typy vozidiel.
Postupne sa dostali BVP do výzbroje ďalších krajín, pričom niektoré vyvinuli vlastné modely. Príkladom sú nemecké typy [[Marder]] a [[Puma]], čínsky [[ZMD-97]], juhoslovanský [[M-80]], kanadský [[LAV III]], britský [[Warrior]], americký [[M2 Bradley]] a i.
=== Ťažké bojové vozidlá pechoty ===
Zvýšená intenzita bojových operácií v mestskom prostredí spojená s asymetrickou taktikou si vyžiadala zlepšenie ochrany vozidiel na prepravu [[vojak]]ov. Ako najrýchlejší spôsob zadováženia vozidiel zodpovedajúcich kvalít sa ukázala byť úprava tankov na transport pechoty. S podobným cieľom bolo už v časoch 2. svetovej vojny vyvinuté kanadské vozidlo [[Kangaroo]], no ako prvý začal vo väčšom rozsahu tanky upravovať tanky [[Izrael]]. Z ukoristených tankov [[T-55]] vznikol model [[Achzarit]] a neskôr model [[Namer]] vychádzajúci z izraelských tankov [[Merkava]], ktoré sú už v pôvodnom prevedení schopné prepraviť menší počet vojakov. Po skúsenostiach z Čečenska vyvinulo [[Rusko]] vlastný typ [[BTR-T]]. Poslednou krajinou zaoberajúcou sa úpravou tankov na ťažké BVP je [[Ukrajina]], ktorá vyvinula modely [[BMT-72]] a [[BTMP-84]].
== Doktrína ==
Moderné BVP poskytujú vojakom na súčasnom bojisku vyváženú kombináciu mobility, ochrany a palebnej sily. Výhodou je aj modulárna koncepcia niektorých modelov (napr. [[Patria AMV]]) umožňujúca prispôsobiť BVP na konkrétnu misiu.
BVP sú spravidla obojživelné a prepraviteľné vzduchom. Kolesové modely sú typické dlhým dojazdom a na rozdiel od pásových nevyžadujú na prepravu mimo bojisko ťažké nákladné automobily. Ďalšou výhodou je schopnosť opustiť bojisko po zásahu kolies. Pásové vozidlá po zničení pásov potrebujú na odsun asistenciu ťažkej techniky.
== Ochrana ==
V porovnaní s tankmi majú BVP menej odolné [[pancierovanie]], no i to im poskytuje ochranu voči väčšine palných zbraní a [[šrapnel]]om. Úlohou BVP je podpora pechoty, takže aj keď disponujú prostriedkami na boj s obrnenými vozidlami či [[helikoptéra]]mi, do týchto stretov sa púšťajú len v nutných prípadoch.
Rozdiely v odolnosti pancierovania sú značné. Niektoré vozidlá sú schopné odolať len projektilom do [[kaliber|kalibru]] 12,7 mm, no niektoré modely ako [[Marder (bojové vozidlo pechoty)|Marder]], Bradley či [[CV90]] sú schopné ochrániť posádku aj pred projektilmi kalibru 30 mm. Podobne ako pri tankoch aj pri BVP je na bokoch, streche či podlahe pancierovanie slabšie.
Všetky moderné BVP disponujú prostriedkami na vytvorenie [[dymová clona|dymovej clony]], ktorých úlohou je zamaskovať pozíciu vozidla. Novšie modely ako Patria AMV majú modulárne pancierovanie, čo umožňuje jeho prispôsobenie na konkrétnu bojovú misiu. Ruské vozidlá BMP-3 využívajú systém aktívnej ochrany [[Arena]], a podobný systém vyvinul aj Izrael pod menom “Oceľová päsť“. Niektoré modely (napr. francúzsky [[VBCI]]) sú vybavené falošnými infračervenými cieľmi.
[[Súbor:Cv90afghanistan.jpg|thumb|Hliadka v Afganistane s bojovým vozidlom pechoty CV9030]]
== Výzbroj ==
Základ výzbroje BVP tvorí automatický kanón, ktorý má zvyčajne kaliber 20 – 40 mm, no existujú aj výnimky (ruský BMP-3 je vyzbrojený kanónom kalibru 100 mm). Na boj proti pechote a ľahkým cieľom disponujú BVP jedným či viacerými [[guľomet]]mi kalibru 7,62 – 14,5 mm. Výzbroj môže byť doplnená riadenými strelami (odpaľovanými z kanónov či externých odpaľovacích zariadení) a [[granátomet]]y.
== Referencie ==
* lvisingr.czweb.org/stazeni/atm/bvp.rtf
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IFV Armament | url = https://www.angelfire.com/art/enchanter/IFVarm.html | vydavateľ = angelfire.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-10 | miesto = | jazyk = }}
* http://www.strategypage.com/militaryforums/2-10649.aspx{{Nedostupný zdroj|date=jún 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
== Pozri aj ==
* [[obrnený transportér]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Infantry fighting vehicles}}
[[Kategória:Bojové vozidlá pechoty]]
[[Kategória:Pechota]]
fuxzvlhllzff6lxqen0xoz9xl8cqxv8
Šablóna:Víťazi French Open - štvorhra
10
329706
8213960
7864775
2026-05-14T21:54:16Z
Feriontly17x17x7
228747
akt. 2025
8213960
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
|meno = Víťazi French Open - štvorhra
|nadpis = [[French Open]]: Víťazi mužskej štvorhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]]
|zoznam1 =
* (1968) [[Ken Rosewall]] / [[Fred Stolle]]
* (1969) [[John Newcombe]] / [[Tony Roche]]
* (1970) [[Ilie Năstase]] / [[Ion Ţiriac]]
* (1971) [[Arthur Ashe]] / [[Marty Riessen]]
* (1972) [[Bob Hewitt]] / [[Frew McMillan]]
* (1973) [[John Newcombe]] / [[Tom Okker]]
* (1974) [[Dick Crealy]] / [[Onny Parun]]
* (1975) [[Brian Gottfried]] / [[Raúl Ramírez]]
* (1976) [[Fred McNair]] / [[Sherwood Stewart]]
* (1977) [[Brian Gottfried]] / [[Raúl Ramírez]]
* (1978) [[Gene Mayer]] / [[Hank Pfister]]
* (1979) [[Gene Mayer]] / [[Sandy Mayer]]
* (1980) [[Victor Amaya]] / [[Hank Pfister]]
* (1981) [[Heinz Günthardt]] / [[Balázs Taróczy]]
* (1982) [[Sherwood Stewart]] / [[Ferdi Taygan]]
* (1983) [[Anders Järryd]] / [[Hans Simonsson]]
* (1984) [[Henri Leconte]] / [[Yannick Noah]]
* (1985) [[Mark Edmondson]] / [[Kim Warwick]]
* (1986) [[John Fitzgerald]] / [[Tomáš Šmíd]]
* (1987) [[Anders Järryd]] / [[Robert Seguso]]
* (1988) [[Andrés Gómez]] / [[Emilio Sánchez]]
* (1989) [[Jim Grabb]] / [[Patrick McEnroe]]
* (1990) [[Sergio Casal]] / [[Emilio Sánchez]]
* (1991) [[John Fitzgerald]] / [[Anders Järryd]]
* (1992) [[Jakob Hlasek]] / [[Marc Rosset]]
* (1993) [[Luke Jensen]] / [[Murphy Jensen]]
* (1994) [[Byron Black]] / [[Jonathan Stark]]
* (1995) [[Jacco Eltingh]] / [[Paul Haarhuis]]
* (1996) [[Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov|Jevgenij Kafeľnikov]] / [[Daniel Vacek]]
* (1997) [[Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov|Jevgenij Kafeľnikov]] / [[Daniel Vacek]]
* (1998) [[Jacco Eltingh]] / [[Paul Haarhuis]]
* (1999) [[Maheš Bhupáthí]] / [[Leander Paes]]
* (2000) [[Todd Woodbridge]] / [[Mark Woodforde]]
* (2001) [[Maheš Bhupáthí]] / [[Leander Paes]]
* (2002) [[Paul Haarhuis]] / [[Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov|Jevgenij Kafeľnikov]]
* (2003) [[Bob Bryan]] / [[Mike Bryan]]
* (2004) [[Xavier Malisse]] / [[Olivier Rochus]]
* (2005) [[Jonas Björkman]] / [[Max Mirnyj]]
* (2006) [[Jonas Björkman]] / [[Max Mirnyj]]
* ([[Mužská štvorhra na French Open 2007|2007]]) [[Mark Knowles]] / [[Daniel Nestor]]
* (2008) [[Pablo Cuevas]] / [[Luis Horna]]
* ([[Mužská štvorhra na French Open 2009|2009]]) [[Lukáš Dlouhý]] / [[Leander Paes]]
* ([[Mužská štvorhra na French Open 2010|2010]]) [[Daniel Nestor]] / [[Nenad Zimonjić]]
* (2011) [[Max Mirnyj]] / [[Daniel Nestor]]
* (2012) [[Max Mirnyj]] / [[Daniel Nestor]]
* (2013) [[Bob Bryan]] / [[Mike Bryan]]
* (2014) [[Julien Benneteau]] / [[Edouard Roger-Vasselin]]
* (2015) [[Ivan Dodig]] / [[Marcelo Melo]]
* (2016) [[Feliciano López]] / [[Marc López]]
* (2017) [[Ryan Harrison]] / [[Michael Venus]]
* (2018) [[Pierre-Hugues Herbert]] / [[Nicolas Mahut]]
* (2019) [[Kevin Krawietz]] / [[Andreas Mies]]
* (2020) [[Kevin Krawietz]] / [[Andreas Mies]]
* (2021) [[Pierre-Hugues Herbert]] / [[Nicolas Mahut]]
* (2022) [[Marcelo Arévalo]] / [[Jean-Julien Rojer]]
* (2023) [[Ivan Dodig]] / [[Austin Krajicek]]
* (2024) [[Marcelo Arévalo]] / [[Mate Pavić]]
* (2025) [[Marcel Granollers Pujol|Marcel Granollers]] / [[Horacio Zeballos]]
}}<noinclude>[[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]]</noinclude>
4dbjwgs19y20ektzm2l4iky49vlaz4c
Šablóna:Eurovision Song Contest
10
335420
8213950
8193083
2026-05-14T21:30:08Z
KormiSK
91359
+JESC 2020-2026
8213950
wikitext
text/x-wiki
{{Navigačná lišta
| meno = Eurovision Song Contest
| nadpis = [[Eurovision Song Contest]]
| skupina1 = Ročníky
| zoznam1 =
* [[Eurovision Song Contest 1956|1956]]
* [[Eurovision Song Contest 1957|1957]]
* [[Eurovision Song Contest 1958|1958]]
* [[Eurovision Song Contest 1959|1959]]
* [[Eurovision Song Contest 1960|1960]]
* [[Eurovision Song Contest 1961|1961]]
* [[Eurovision Song Contest 1962|1962]]
* [[Eurovision Song Contest 1963|1963]]
* [[Eurovision Song Contest 1964|1964]]
* [[Eurovision Song Contest 1965|1965]]
* [[Eurovision Song Contest 1966|1966]]
* [[Eurovision Song Contest 1967|1967]]
* [[Eurovision Song Contest 1968|1968]]
* [[Eurovision Song Contest 1969|1969]]
* [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]
* [[Eurovision Song Contest 1971|1971]]
* [[Eurovision Song Contest 1972|1972]]
* [[Eurovision Song Contest 1973|1973]]
* [[Eurovision Song Contest 1974|1974]]
* [[Eurovision Song Contest 1975|1975]]
* [[Eurovision Song Contest 1976|1976]]
* [[Eurovision Song Contest 1977|1977]]
* [[Eurovision Song Contest 1978|1978]]
* [[Eurovision Song Contest 1979|1979]]
* [[Eurovision Song Contest 1980|1980]]
* [[Eurovision Song Contest 1981|1981]]
* [[Eurovision Song Contest 1982|1982]]
* [[Eurovision Song Contest 1983|1983]]
* [[Eurovision Song Contest 1984|1984]]
* [[Eurovision Song Contest 1985|1985]]
* [[Eurovision Song Contest 1986|1986]]
* [[Eurovision Song Contest 1987|1987]]
* [[Eurovision Song Contest 1988|1988]]
* [[Eurovision Song Contest 1989|1989]]
* [[Eurovision Song Contest 1990|1990]]
* [[Eurovision Song Contest 1991|1991]]
* [[Eurovision Song Contest 1992|1992]]
* [[Eurovision Song Contest 1993|1993]]
* [[Eurovision Song Contest 1994|1994]]
* [[Eurovision Song Contest 1995|1995]]
* [[Eurovision Song Contest 1996|1996]]
* [[Eurovision Song Contest 1997|1997]]
* [[Eurovision Song Contest 1998|1998]]
* [[Eurovision Song Contest 1999|1999]]
* [[Eurovision Song Contest 2000|2000]]
* [[Eurovision Song Contest 2001|2001]]
* [[Eurovision Song Contest 2002|2002]]
* [[Eurovision Song Contest 2003|2003]]
* [[Eurovision Song Contest 2004|2004]]
* [[Eurovision Song Contest 2005|2005]]
* [[Eurovision Song Contest 2006|2006]]
* [[Eurovision Song Contest 2007|2007]]
* [[Eurovision Song Contest 2008|2008]]
* [[Eurovision Song Contest 2009|2009]]
* [[Eurovision Song Contest 2010|2010]]
* [[Eurovision Song Contest 2011|2011]]
* [[Eurovision Song Contest 2012|2012]]
* [[Eurovision Song Contest 2013|2013]]
* [[Eurovision Song Contest 2014|2014]]
* [[Eurovision Song Contest 2015|2015]]
* [[Eurovision Song Contest 2016|2016]]
* [[Eurovision Song Contest 2017|2017]]
* [[Eurovision Song Contest 2018|2018]]
* [[Eurovision Song Contest 2019|2019]]
* [[Eurovision Song Contest 2020|2020]]
* [[Eurovision Song Contest 2021|2021]]
* [[Eurovision Song Contest 2022|2022]]
* [[Eurovision Song Contest 2023|2023]]
* [[Eurovision Song Contest 2024|2024]]
* [[Eurovision Song Contest 2025|2025]]
* [[Eurovision Song Contest 2026|2026]]
| skupina2 = Slovensko na Eurovision Song Contest
| zoznam2 =
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 1993|1993]] [[Elán (skupina)|Elán]] „[[Amnestia na neveru]]“
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 1994|1994]] [[Tublatanka]] „[[Nekonečná pieseň]]“
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 1996|1996]] [[Marcel Palonder]] „[[Kým nás máš]]“
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 1998|1998]] [[Katarína Hasprová]] „[[Modlitba (pieseň)|Modlitba]]“
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2009|2009]] [[Kamil Mikulčík]]&[[Nela Pocisková]] „[[Leť tmou]]“
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2010|2010]] [[Kristína (speváčka)|Kristína]] „[[Horehronie (pieseň Kristíny)|Horehronie]]“
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2011|2011]] [[Twiins|TWiiNS]] „[[I'm still alive]]“
* [[Slovensko na Eurovision Song Contest 2012|2012]] [[Miroslav Šmajda|Max Jason Mai]] „[[Don't Close Your Eyes]]“
| skupina3 = Víťazi Eurovision Song Contest
| zoznam3 =
* [[Eurovision Song Contest 1956|1956]] - [[Lys Assia]]
* [[Eurovision Song Contest 1966|1966]] - [[Udo Jürgens]]
* [[Eurovision Song Contest 1974|1974]] - [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]]
* [[Eurovision Song Contest 1982|1982]] - [[Nicole (nemecká speváčka)|Nicole]]
* [[Eurovision Song Contest 1988|1988]] - [[Céline Dionová]]
* [[Eurovision Song Contest 1997|1997]] - [[Katrina and the Waves]]
* [[Eurovision Song Contest 2004|2004]] - [[Ruslana]]
* [[Eurovision Song Contest 2006|2006]] - [[Lordi]]
* [[Eurovision Song Contest 2007|2007]] - [[Marija Šerifovićová]]
* [[Eurovision Song Contest 2008|2008]] - [[Dima Bilan]]
* [[Eurovision Song Contest 2009|2009]] - [[Alexander Rybak]]
* [[Eurovision Song Contest 2010|2010]] - [[Lena Meyer-Landrutová|Lena]]
* [[Eurovision Song Contest 2011|2011]] - [[Eldar Gasimov|Ell]] & [[Nigar Camal|Niki]]
* [[Eurovision Song Contest 2012|2012]] - [[Loreen]]
* [[Eurovision Song Contest 2013|2013]] - [[Emmelie de Forestová]]
* [[Eurovision Song Contest 2014|2014]] - [[Conchita Wurst]]
* [[Eurovision Song Contest 2015|2015]] - [[Måns Zelmerlöw]]
* [[Eurovision Song Contest 2016|2016]] - [[Džamala]]
* [[Eurovision Song Contest 2017|2017]] - [[Salvador Sobral]]
* [[Eurovision Song Contest 2018|2018]] - [[Netta]]
* [[Eurovision Song Contest 2019|2019]] - [[Duncan Laurence]]
* [[Eurovision Song Contest 2021|2021]] - [[Måneskin]]
* [[Eurovision Song Contest 2022|2022]] - [[Kalush Orchestra]]
* [[Eurovision Song Contest 2023|2023]] - [[Loreen]]
* [[Eurovision Song Contest 2024|2024]] - [[Nemo]]
* [[Eurovision Song Contest 2025|2025]] - [[JJ]]
| skupina4 = [[Junior Eurovision Song Contest]]
| zoznam4 =
* [[Junior Eurovision Song Contest 2003|2003]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2004|2004]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2005|2005]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2006|2006]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2007|2007]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2008|2008]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2009|2009]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2010|2010]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2011|2011]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2012|2012]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2013|2013]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2014|2014]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2015|2015]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2016|2016]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2017|2017]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2018|2018]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2019|2019]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2020|2020]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2021|2021]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2022|2022]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2023|2023]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2024|2024]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2025|2025]]
* [[Junior Eurovision Song Contest 2026|2026]]
}}<noinclude>
[[Kategória:Hudobné navigačné šablóny]]
[[Kategória:Televízne navigačné šablóny]]
</noinclude>
lv94psssgkkiu4fytxjepzlm518ttcu
Spirometria
0
348542
8214002
7673252
2026-05-15T03:23:02Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214002
wikitext
text/x-wiki
[[Obrázok:Device for Spirometry or Body Plethysmography 02.jpg|right|thumb|250px|Spirometer]]
'''Spirometria''' je [[vyšetrenie]], pri ktorom lekár zisťuje funkciu pacientových [[pľúca|pľúc]]. Toto vyšetrenie sa vykonáva pomocou [[spirometer|spirometra]] - prístroja, ktorý zaznamenáva [[dýchanie]] pacienta. Výsledkom je [[graf]] ukazujúci objem vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu v závislosti na čase.
Na toto vyšetrenie je pacient posielaný pri respiračných problémoch, pocite [[dušnosť|dušnosti]], dlhodobejšom [[kašeľ|kašli]], pred operáciou hrudníka a pri sledovaní účinnosti liečby chorôb pľúc. Spirometria je vykonávaná na špecializovaných oddeleniach (oddelenia funkčnej diagnostiky). Základné vyšetrenie však môže urobiť aj praktický lekár alebo sám pacient podľa inštrukcii lekára. Vyšetrovaný by pred testom nemal [[fajčenie|fajčiť]] a ani by nemal jesť.
==Parametre==
{| class="wikitable" align="left"
|rowspan=2| '''Meranie''' ||colspan=2| '''Približná hodnota'''
|-
| '''Muž''' || '''Žena'''
|-
| '''Vitálna kapacita''' || 4,8 l || 3,7 l
|-
| '''Dychový objem'''<ref>{{Citácia periodika |autor=Ricard JD |titul=Are we really reducing tidal volume--and should we? |periodikum=Am. J. Respir. Crit. Care Med. |ročník=167 |vydanie=10 |strany=1297–8 |rok=2003 |mesiac=May |pmid=12738592 |doi=10.1164/rccm.2303003 |url=http://ajrccm.atsjournals.org/cgi/pmidlookup?view=long&pmid=12738592 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> || 500 ml || 390 ml
|-
| '''Celkový objem pľúc'''<ref>{{Citácia periodika | autor = Morrow JR Jr, Jackson AS, Bradley PW, Hartung GH. | titul = Accuracy of measured and predicted residual lung volume on body density measurement. | periodikum = Med Sci Sports Exerc | rok = 1986 | mesiac = Dec | ročník = 18 | vydanie = 6 | strany = 647–52 | pmid = 3784877 }}</ref> || 6,0 l || 4,7 l
|}
{{-}}
==Referencie==
{{reflist}}
==Externé odkazy==
*[http://www.spirxpert.com/ Detailné informácie o spirometrickom testovaní, interpretácie a fyziológia na spirxpert.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170730190219/http://www.spirxpert.com/ |date=2017-07-30 }}
*[http://medizin.li/spirometer/spirometer-history.html História spirometrov a pľúcnych testov na medizin.li]
[[Kategória:Pneumológia]]
[[Kategória:Diagnostika]]
iyeo1lgn21vrgtk2g72prbtmecwsljg
Spoločnosť pre otvorené informačné technológie
0
349901
8214005
7567848
2026-05-15T03:47:05Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214005
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|48.162846|17.051546|format=dms|display=title}}
{{Infobox Občianske združenie
|Názov = Spoločnosť pre otvorené informačné technológie
|Logo = Soit logo.png
|Sídlo = Púpavová 49, 841 04 Bratislava - Karlova Ves
|Vznik = [[22. decembra]] [[2009]]
|Zánik =
|IČO = 42175348
|Predseda = [[Peter Hanečák]]
|Web = [http://www.soit.sk www.soit.sk]
}}
[[Súbor:Púpavová 49 02.jpg|náhľad|Sídlo na Púpavovej 49 v Bratislave]]
'''Spoločnosť pre otvorené informačné technológie''' ('''SOIT''') je [[občianske združenie]] ľudí, ktorých spája idea propagácie používania otvorených technológií v rôznych oblastiach života spoločnosti. Zameriava sa hlavne na podporu používania a šírenia slobodného a otvoreného softvéru, otvorených štandardov a otvoreného obsahu.
== OSSConf ==
SOIT je organizátorom konferencie [[Otvorený softvér vo vzdelávaní, výskume a v IT riešeniach]].
== Externé odkazy ==
* [http://www.soit.sk Stránky združenia]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
[[Kategória:Slobodný softvér]]
[[Kategória:Open source]]
[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2009]]
tulj00aqb7cmt5lhas9l5oxy79g9nau
Vodo-vodný energetický reaktor
0
353331
8214105
7958439
2026-05-15T08:07:58Z
Jetam2
30982
odobratá [[Kategória:Jadrové reaktory]]; pridaná [[Kategória:Tlakovodné reaktory]] pomocou použitia HotCat
8214105
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Wwer-1000-scheme.png|thumb|Schéma reaktora VVER-1000: 1: Pohon kaziet HRK (havarijné, regulačné, kompenzačné) 2: Veko reaktora 3: Tlaková nádoba reaktora 4: Hlavné cirkulačné potrubie 5: Kôš aktívnej zóny 6: Aktívna zóna 7: Palivové kazety]]
'''Vodo-vodný energetický reaktor''' alebo '''reaktor typu VVER''' alebo '''VVER''' ({{Rus|водо-водяной энергетический реактор / ВВЭР|vodo-voďanoj energetičeskij reaktor / VVER}}, angl. ''WWER (type reactor)'' alebo ''VVER (type reactor)'') je najpoužívanejší typ [[jadrový reaktor|jadrového reaktora]] používaný v štátoch bývalého východného bloku. Tejto koncepcie sú slovenské elektrárne [[Atómové elektrárne Bohunice|Bohunice]] a [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]] a české elektrárne [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovany]] a [[Jadrová elektráreň Temelín|Temelín]]. Ide o [[tlakovodný reaktor]], ktorý zodpovedá koncepcii označovanej v [[Západná Európa|západnej Európe]] a [[USA]] ako [[PWR]].
== Princíp ==
V reaktoroch VVER sa používa mierne [[obohatený urán]] vo forme [[Oxid uraničitý|UO<sub>2</sub>]]. Tlaková nádoba reaktora má tvar valca postaveného na výšku s polguľovitým dnom a vekom. Aktívna zóna je v dolnej časti nádoby. Nádoba je naplnená ľahkou vodou, ktorá slúži ako chladivo aj [[Moderátor (reaktor)|moderátor]] (kvapalina sa udžuje v teplotách od 220°C až po 320°C) . Voda je pod vysokým tlakom (okolo 15 MPa, teda 150 bar), takže nedochádza k jej varu. To je dôležitý prvok inherentnej bezpečnosti. Pri prípadnej poruche primárneho okruhu alebo keby došlo k varu vody v reaktore nastáva únik moderátora a tým aj utlmenie jadrovej reakcie.
== Základné typy ==
* VVER-440 typ 230
* VVER-440 typ 213
* VVER-1000
* VVER-1200
== Galéria ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = left
| smer = horizontálny
| hlavička = Galéria prevádzkovaných reaktorov
| šírka =
| obrázok1 = BalakovoNPP3.jpg
| šírka1 = 240
| popis1 = {{flagicon|Rusko}} JE Balakovo VVER-1000
| obrázok2 = Ровенская АЭС блок 4.JPG
| šírka2 = 212
| popis2 = {{flagicon|Ukrajina}} JE Rovno VVER-1000
| obrázok3 = Khmelnytskyi Nuclear Power Plant Unit No.jpg
| šírka3 = 240
| popis3 = {{flagicon|Ukrajina}} JE Chmelnyckyj VVER-1000
| obrázok4 = BalakovoNPP CR.jpg
| šírka4 = 240
| popis4 = {{flagicon|Rusko}} JE Balakovo VVER-1000
| pozadie = #EEEEEE
}}
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = left
| smer = horizontálny
| hlavička = Galéria elektrární vo výstavbe
| šírka =
| obrázok1 = Leningrad Nuclear Power Plant 20JUL2010-4 (cropped).jpg
| šírka1 = 240
| popis1 = {{flagicon|Rusko}} JE Leningrad VVER-1200
| obrázok2 = Novovoronezh Nuclear Power Plant II-1.JPG
| šírka2 = 240
| popis2 = {{flagicon|Rusko}} JE Novovoroněž VVER-1200
| obrázok3 = Novovoronezh Nuclear Power Plant II-CT.JPG
| šírka3 = 240
| popis3 = {{flagicon|Rusko}} JE Novovoroněž VVER-1200
| obrázok4 = Kudankulam NPP.jpg
| šírka4 = 212
| popis4 = {{flagicon|India}} JE Kudankulam VVER-1000
| pozadie = #EEEEEE
}}
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = left
| smer = horizontálny
| hlavička = Galéria zrušených elektrární
| šírka =
| obrázok1 = Kk stendal.jpg
| šírka1 = 242
| popis1 = {{flagicon|Nemecko}} JE Stendal VVER-1000
| obrázok2 = Ejz bloki.jpg
| šírka2 = 229
| popis2 = {{flagicon|Poľsko}} JE Żarnowiec VVER-440
| obrázok3 = Juragua Nuclear Power Plant-2.jpg
| šírka3 = 232
| popis3 = {{flagicon|Kuba}} JE Juragua VVER-440
| obrázok4 = Bundesarchiv Bild 183-1990-0221-029, Greifswald, Störfall im Kernkraftwerk.jpg
| šírka4 = 229
| popis4 = {{flagicon|Nemecko}} JE Greifswald VVER-440
| pozadie = #EEEEEE
}}
{{clear}}
== Zdroj ==
{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = VVER
| revízia = 6828388
}}
{{Technický výhonok}}
[[Kategória:Tlakovodné reaktory]]
[[Kategória:Veda a technika v Sovietskom zväze]]
[[Kategória:Veda a technika v Rusku]]
hvtmjc2j621mebajhmqxmrp4r06fi7j
Slovenský olympijský a športový výbor
0
356509
8213977
8188952
2026-05-14T23:32:49Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213977
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Slovenský olympijský a športový výbor
| Logo spoločnosti =
| Právna forma = športová organizácia
| Odvetvie =
| Založená = 19. decembra 1992<ref name=zakladne>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.olympic.sk | titul = Slovenský olympijský výbor – najdôležitejšie informácie | url = http://www.olympic.sk/sov/zakladne-informacie.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.5.2011 | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110903131152/http://www.olympic.sk/sov/zakladne-informacie.html | dátum archivácie = 2011-09-03 }}</ref>
| Zakladateľ =
| Sídlo = [[Bratislava]]
| Štát sídla = Slovensko
| Pôvod =
| Vedenie = [[Anton Siekel]] (Prezident SOŠV)<br> [[Jozef Liba]] (Generálny sekretár SOŠV)<ref name=organy>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.olympic.sk | titul = Orgány SOV | url = http://www.olympic.sk/sov/struktura-sov/organy-sov.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.5.2011 | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20110506101541/http://olympic.sk/sov/struktura-sov/organy-sov.html | dátum archivácie = 2011-05-06 }}</ref>
| Územný rozsah = [[Slovensko]]
| Priemysel =
| Produkcia =
| Výnosy =
| Zisk =
| Prevádzkový príjem =
| Člen skupiny =
| Počet zamestnancov =
| Divízie =
| Dcérske spoločnosti =
| Vlastník =
| Slogan spoločnosti =
| Domáca stránka = [http://www.olympic.sk www.olympic.sk]
| Zánik =
| Poznámka =
}}
'''Slovenský olympijský a športový výbor''' (skr. '''SOŠV'''), do roku 2018 '''Slovenský olympijský výbor''' (skr. '''SOV'''), je športová organizácia (predtým [[občianske združenie]]), ktorá riadi olympijské a športové hnutie na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodným olympijským výborom]] (MOV) bol schválený ako [[Slovensko|slovenský]] člen tejto organizácie a jediný zástupca Slovenska na [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]] a iných podujatiach MOV. Členmi SOV sú národné výbory pre [[šport]]y, ktoré sa zúčastňujú Olympijských hier ako aj jednotliví [[športovec|športovci]]<ref name=zakladne/>.
Súčasným prezidentom SOŠV je [[Anton Siekel]], zvolený 26. novembra 2016.<ref name=siekel>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým prezidentom Slovenského olympijského výboru sa už v prvom kole volieb na 51. valnom zhromaždení SOŠV suverénne stal Anton Siekel | url = https://www.olympic.sk/aktuality-sov/novym-prezidentom-slovenskeho-olympijskeho-vyboru-sa-uz-v-prvom-kole-volieb-na-51-valnom-zhromazdeni-sov-suverenne-stal-anton-siekel | vydavateľ = Slovenský olympijský výbor | dátum vydania = 2016-11-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171201040737/https://www.olympic.sk/aktuality-sov/novym-prezidentom-slovenskeho-olympijskeho-vyboru-sa-uz-v-prvom-kole-volieb-na-51-valnom-zhromazdeni-sov-suverenne-stal-anton-siekel | dátum archivácie = 2017-12-01 }}</ref> Výbor sídli na [[Kukučínova ulica (Bratislava)|Kukučínovej ulici]] 26 v [[Bratislava|Bratislave]].
[[7. december|7. decembra]] [[2018]] sa výbor transformoval na strešnú organizáciu športu na Slovensku a zmenil názov na ''Slovenský olympijský a športový výbor''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Slovenský olympijský výbor sa transformoval na strešnú organizáciu slovenského športu s názvom Slovenský olympijský a športový výbor, schválil aj nové logo
|url = https://www.olympic.sk/aktuality-sov/slovensky-olympijsky-vybor-sa-transformoval-na-stresnu-organizaciu-slovenskeho-sportu-s-nazvom-slovensky-olympijsky-a-sportovy-vybor-schvalil-aj-nove-logo
|dátum vydania = 07.12.2018
|dátum prístupu = 13.12.2018
|vydavateľ = olympic.sk
|jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.olympic.sk Oficiálna stránka SOŠV] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19981212031604/http://www.olympic.sk/ |date=1998-12-12 }}
* [http://www.olympic.org/slovakia SOŠV na stránke Medzinárodného olympijského výboru] {{eng icon}}
[[Kategória:Slovenské športové zväzy|Olympijský]]
[[Kategória:Národné olympijské výbory]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1992]]
acgw9vyk6a0rk3akyk9ancaptmx4syc
Obrnené vyslobodzovacie vozidlo
0
361789
8214156
6109558
2026-05-15T10:02:10Z
Amherst99
34373
8214156
wikitext
text/x-wiki
[[Image:M88 pulling M1 engine.jpg|250px|thumb|M88 Hercules ARV]]
'''Obrnené vyslobodzovacie vozidlo''' (anglický preklad: ''armoured recovery vehicle'') patrí, podobne ako [[Mostný tank|mostné tanky]], medzi špeciálne obrnené vozidlá. Jeho hlavnou úlohou je podporovať bojovú činnosť všetkých obrnených jednotiek vyzbrojených najmä tankmi.
Medzi hlavné úlohy patrí vyslobodzovanie uviaznutých tankov či iných obrnených vozidiel, ich odťahovanie v prípade poškodenia a vykonávanie niektorých rozsiahlejších opráv (výmena motora). Preto je obrnené vyslobodzovacie vozidlo obvykle vybavené žeriavom, navijakom a ďalšími potrebnými zariadeniami.
[[Kategória:Vojenské vozidlá]]
1l8mqiqykrc8zgfyhmv4c5l6meacj17
Sremska Mitrovica
0
365830
8214008
7451769
2026-05-15T04:15:48Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214008
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name = Sremska Mitrovica
| native_name = Сремска Митровица
| other_name =
| category = Mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Sremska Mitrovica Center 1.JPG
| image_caption = Centrum mesta
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| symbol = Grb sremska mitrovica.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| motto =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Srbsko
| country_flag = 1
| state_type =
| state =
| region = Vojvodina
| region_type = Kraj
| histregion =
| district = Sriemsky obvod
| commune =
| municipality = Sremska Mitrovica
| capital =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| range =
| road =
| border =
| part =
| tributary_left =
| tributary_right =
| city =
| landmark =
| building =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 82
| elevation_note =
| lat_d = 44 | lat_m = 58 | lat_s = 21 | lat_NS = S
| long_d = 19 | long_m = 36 | long_s = 26 | long_EW = V
| coordinates_type = country_region:RS
| highest =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_s =
| highest_lat_NS =
| highest_long_d =
| highest_long_m =
| highest_long_s =
| highest_long_EW =
| lowest =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_m =
| lowest_lat_s =
| lowest_lat_NS =
| lowest_long_d =
| lowest_long_m =
| lowest_long_s =
| lowest_long_EW =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 762
| area_note =
<!-- *** Population *** -->
| population = 39084
| population_date = 2002
| population_density = auto
<!-- *** History & management *** -->
| established =
| established_type = Založenie
| established2 =
| established2_type = Mestské práva
| mayor = Branislav Nedimović
| mayor_party =
<!-- *** Codes *** -->
| timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code = 22000
| area_code = (+381) 22
| area_code_type = Tel. predvoľba
| code =
| code1 = SM | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]]
<!-- *** Free frields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Serbia location map.svg
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta v Srbsku
| map_locator = Srbsko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| freemap_zoom =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Sremska Mitrovica
| statistics =
| website = [http://www.sremskamitrovica.org.rs/ www.www.sremskamitrovica.org.rs]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Sremska Mitrovica''' (historický slovenský názov ''Sriemska Mitrovica'', {{v jazyku|srp|Сремска Митровица}}, {{v jazyku|hrv|Srijemska Mitrovica}}, {{v jazyku|hun|Szávaszentdemeter}}, v staroveku sa jeho časť volala '''Sirmium''' (po slovensky aj '''Sriem, Srem, Srjem'''), je mesto na severozápade [[Srbsko|Srbska]]. Leží v regióne [[Sriemsky obvod|Sriem]] v [[autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómnej]] provincii [[Vojvodina]]. V roku 2002 v ňom žilo 39 041 obyvateľov.
== Dejiny ==
=== Starovek a stredovek ===
Mesto existuje už od čias [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]], kedy bolo ako '''Sirmium''' hlavným mestom prefektúry Ilýria. Bolo dôležitou križovatkou a z tohto obdobia sa zachovalo mnoho pamiatok. Po páde ríše sa stalo centrom [[kresťanstvo|kresťanstva]] a konalo sa tu niekoľko [[cirkev]]ných [[koncil]]ov. V [[6. storočie|6. storočí]] mesto obsadili [[Avari]], o niekoľko storočí neskôr [[Bulhari]]. Od roku [[1521]] patrilo [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a kresťanských Srbov začali vytláčať moslimovia.
=== Rímski cisári ===
V meste a jeho okolí sa narodilo desať cisárov:
* [[Décius|Traianus Decius]] (200 – 251)
* [[Decius mladší]] (227 – 251)
* [[Hostilianus]] (230?–251)
* [[Claudius II.]] (213 – 270)
* [[Quintillus]] (220 – 270)
* [[Aurelianus]] (214 – 275)
* [[Probus]] (232 – 282)
* [[Maximianus|Maximianus Herculius]] (250 – 310)
* [[Constantius II.]] (317 – 361)
* [[Gratianus]] (359 – 383)
Posledný cisár zjednotenej ríše [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] (378 – 395) bol v meste korunovaný.
=== Novovek ===
Od roku [[1718]] sa Sremska Mitrovica stala súčasťou habsburského [[Rakúsko|Rakúska]], ktoré ju spočiatku začlenilo do Slavónskej vojenskej hranice (nazývanej aj Slavónska krajina), pohraničného nárazového územia s Osmanskou ríšou. V roku [[1881]] sa stalo centrom [[Sriemska župa|Sriemskej župy]] a v [[20. storočie|20 storočí]] sa stalo súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr [[Juhoslávia|Juhoslávie]].
Na začiatku 40. rokov sa stala súčasťou [[fašizmus|fašistického]] [[Chorvátsko|Chorvátska]] a okupovali ju [[Nemecko|nemecké]] vojská. Dochádzalo k násilným represiám proti [[Srbi|srbskému]] obyvateľstvu, ktoré ukončila až oslobodzujúca [[Červená armáda]] [[1. november|1. novembra]] [[1944]]. Sremska Mitrovica sa následne stala súčasťou autonómnej republiky [[Vojvodina]] a nastal jej rozvoj. Od občianskej vojny v Juhoslávii má mesto takmer výhradne srbské obyvateľstvo.
== Osobnosti mesta ==
* [[Branislav Ivanović]] (* [[1984]]), futbalista
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Sremska Mitrovica}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.sremskamitrovica.rs// Oficiálne stránky mesta] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221014111229/http://www.sremskamitrovica.rs// |date=2022-10-14 }}
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Sremska Mitrovica|7263798}}
[[Kategória:Mestá v Srbsku]]
[[Kategória:Vojvodina]]
53c32l1sngf9gf0h703atzofppls5st
Slovenské národné volejbalové družstvo žien
0
367820
8213976
7598395
2026-05-14T23:23:37Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213976
wikitext
text/x-wiki
{{Substovaný infobox}}
{| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;"
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" | '''Slovenské národné volejbalové družstvo žien'''
|-
| align="center" colspan="2" |
|-
| align="center" colspan="2" style="background-color: white;" |
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" |
|-
|| '''Založenie''' || [[1993]]
|-
|| '''Svetová organizácia''' || [[Medzinárodná volejbalová federácia|FIVB]]
|-
|| '''Kontinentálna organizácia''' || [[Európska volejbalová konfederácia|CEV]]
|-
|| '''Národná organizácia''' || [[Slovenská volejbalová federácia|SVF]]
|-
|| '''Tréner''' || [[Marco Fenoglio]]
|-
|| '''Ranking FIVB''' || {{bezzmeny}} 29. (14. máj 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SeniorWorldRankingWomen | url = https://www.fivb.com/en/volleyball/rankings/seniorworldrankingwomen | vydavateľ = fivb.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|-
|| '''Národné farby''' || {{box farby|white}} {{box farby|blue}} {{box farby|red}} <br/>biela, modrá, červená
|-
|| '''Webstránka''' || {{url|http://www.svf.sk/sk/reprezentacia/zeny}}
|-
| align="center" colspan="2" style="background-color: white;" |
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" | '''Majstrovstvá Európy'''
|-
|| '''Účasti''' || 4 x (2003, 2007, 2009, 2019)
|-
|| '''Najlepší výsledok''' || 9. miesto ''(2003)''
|}
'''Slovenské národné volejbalové družstvo žien''' je národné družstvo žien, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] v medzinárodných [[volejbal]]ových súťažiach a podujatiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Slovenská volejbalová federácia|Slovenskej volejbalovej federácie]] (SVF). Doposiaľ najväčším úspechom družstva sú štyri účasti na [[Majstrovstvá Európy vo volejbale|Majstrovstvách Európy žien vo volejbale]]. Súčasným trénerom je [[Marco Fegnolio]], kapitánkou [[Barbora Koseková]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské volejbalistky si ďalším víťazstvom vybojovali účasť na ME 2021 | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/497472/kvalifikacia-me-slovenske-volejbalistky-sa-predstavia-na-me-2021/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-13 | dátum prístupu = 2021-05-14 }}</ref>
== Výsledky ==
;[[Majstrovstvá sveta vo volejbale|Majstrovstvá sveta]]
* [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1994|MS 1994]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1998|MS 1998]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2002|MS 2002]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2006|MS 2006]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2010|MS 2010]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2014|MS 2014]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 2018|MS 2018]]: nekvalifikovalo sa
;[[Majstrovstvá Európy vo volejbale|Majstrovstvá Európy]]
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|ME 1993]]: 2. miesto (ako ČSFR)
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1995|ME 1995]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|ME 1997]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1999|ME 1999]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2001|ME 2001]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2003|ME 2003]]: 9. miesto
*: [[Petronela Biksadská]], [[Lucia Bognarová]], [[Danica Hanzelová]], [[Lucia Hatinová]], [[Simona Kleskenová]], [[Renata Kolenaková]], [[Petra Maleková]], [[Adriana Marceková]], [[Andrea Pavelková]], [[Alica Székelyová]], [[Gabriela Tomaseková]] a [[Martina Viestová]]. Tréner: [[Miroslav Čada]]
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2005|ME 2005]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2007|ME 2007]]: 13. miesto
*: [[Petronela Biksadská]], [[Ivana Bramborová]], [[Jana Gogolová]], [[Daniela Gonciová]], [[Lucia Hatinová]], [[Veronika Hrončeková]], [[Simona Kleskeňová]], [[Veronika Krajčová]], [[Paula Kubová]], [[Martina Noseková]], [[Alica Székelyová]] a [[Martina Viestová]]. Tréner: [[Miroslav Čada]].
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2009|ME 2009]]: 13. miesto
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2011|ME 2011]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2013|ME 2013]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2015|ME 2015]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2017|ME 2017]]: nekvalifikovalo sa
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2019|ME 2019]]: 12. miesto
* [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2021|ME 2021]]: ''kvalifikované''
== Reprezentačná súpiska ==
''Stav aktuálny ku Majstrovstvám Európy 2019 - ku 1.9.2019.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ženy
| url = http://www.svf.sk/sk/reprezentacia/zeny
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-09-03
| vydavateľ = Slovenská volejbalová federácia
| miesto =
| jazyk = sk
| url archívu = https://web.archive.org/web/20190826030411/http://svf.sk/sk/reprezentacia/zeny
| dátum archivácie = 2019-08-26
}}</ref>
{|class="wikitable sortable" style="font-size:100%; text-align:center;"
|-
!Č.
!style="width:14em"|Meno
!style="width:8em"|Dátum narodenia
!style="width:9em"|Výška
!style="width:9em"|Váha
!style="width:9em"|Spike
!style="width:9em"|Block
!style="width:17em"|Klub v sezóne 2018–19
|-
|{{sort|02|2}} ||align=left|{{sortname|Barbora|Koseková}} ||align=right|{{dnv|1994|11|22}}||178 cm||71 kg||280 cm||268 cm||align=left|{{flagicon|SVK}} [[VTC Pezinok|Pezinok]]
|-
|{{sort|03|3}} ||align=left|{{sortname|Romana|Hudecová}} ||align=right|{{dnv|1993|9|21}}||178 cm||63 kg||310 cm||294 cm||align=left|{{flagicon|SVK}} [[BVK Bratislava|Strabag Bratislava]]
|-
|{{sort|04|4}} ||align=left|{{sortname|Veronika|Hrončeková}} ||align=right|{{dnv|1990|1|2}}||192 cm||71 cm||315 cm||295 cm||align=left|{{flagicon|SVK}} [[BVK Bratislava|Strabag Bratislava]]
|-
|{{sort|06|6}} ||align=left|{{sortname|Karin|Palgutová}}||align=right|{{dnv|1993|2|12}}||186 cm||79 kg||303 cm||292 cm||align=left|{{flagicon|FRA}} [[Quimper Volley 29]]
|-
|{{sort|07|7}} ||align=left|{{sortname|Michaela|Španková}}||align=right|{{dnv|1999|8|1}}||169 cm||63 kg||281 cm||262 cm||align=left|{{flagicon|SVK}} [[BVK Bratislava|Strabag Bratislava]]
|-
|{{sort|08|8}} ||align=left|{{sortname|Miroslava|Kijaková}}||align=right|{{dnv|1988|5|5}}||180 cm||69 kg||305 cm||295 cm||align=left|{{flagicon|CYP}} [[Anorthosis Famagusta Volley (ženy)|Anorthosis Famagusta]]
|-
|{{sort|09|9}} ||align=left|{{sortname|Jaroslava|Pencová}}||align=right|{{dnv|1990|6|24}}||191 cm||81 kg||308 cm||295 cm||align=left|{{flagicon|POL}} [[Budowlani Łódź]]
|-
| 10||align=left|{{sortname|Nina|Herelová}}||align=right|{{dnv|1993|7|30}}||184 cm||70 kg||296 cm||286 cm||align=left|{{flagicon|POL}} [[BKS Bielsko-Biała|Bielsko-Biała]]
|-
| 12||align=left|{{sortname|Nikola|Radosová}}||align=right|{{dnv|1992|5|3}}||186 cm||66 kg||310 cm||295 cm||align=left|{{flagicon|GER}} [[Dresdner SC]]
|-
| 13||align=left|{{nowrap|{{sortname|Lenka|Ovečková}}}}||align=right|{{dnv|1995|11|16}}||175 cm||69 kg||291 cm||280 cm||align=left|{{flagicon|SVK}} [[BVK Bratislava|Strabag Bratislava]]
|-
| 14||align=left|{{sortname|Sandra|Szabóová}}||align=right|{{dnv|1996|7|22}}||190 cm||71 kg||300 cm||288 cm||align=left|{{flagicon|GER}} [[SC Potsdam]]
|-
| 15||align=left|{{sortname|Karolína|Fričová}} ||align=right|{{dnv|2000|4|29}}||179 cm||67 kg||297 cm||282 cm||align=left|{{flagicon|SVK}} [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia Bratislava]]
|-
| 16||align=left|{{sortname|Skarleta|Jančová}} ||align=right|{{dnv|1997|1|16}}||167 cm||58 kg||279 cm||258 cm||align=left|{{flagicon|SVK}} [[BVK Bratislava|Strabag Bratislava]]
|-
| 22||align=left|{{sortname|Mária|Kostelanská}} ||align=right|{{dnv|1993|1|8}}||175 cm||68 kg||287 cm||280 cm||align=left|{{flagicon|HUN}} [[Vasas Budapešť]]
|}
== Pozri aj ==
* [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien]]
* [[Slovenské národné volejbalové družstvo mužov]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.svf.sk/ Oficiálna stránka SVF]
== Referencie ==
<references />
{{Koncové šablóny
|{{Európske národné volejbalové družstvá}}
|{{Slovenské národné družstvá}}
}}
[[Kategória:Národné volejbalové družstvá]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá|Volejbal]]
[[Kategória:Volejbal na Slovensku|Národné]]
pbwedsgm1nlu5xibgr4cpskgfef3ykc
Slovenské národné basketbalové družstvo žien
0
368693
8213974
7918768
2026-05-14T23:12:32Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213974
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Národné basketbalové mužstvo
| krajina = {{SVK}}|
| color1=1C2D8C|
| color2=FFFFFF|
| country_alt = Slovensko
| tréner = {{SVK}} [[Martin Pospíšil]]
| kapitán(ka) = [[Barbora Wrzesiński]]
| rebricek_fiba = 28. {{pokles}} 6 (21. 8. 2023)<ref name="ranking">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIBA World Ranking Presented by NIKE | url = https://www.fiba.basketball/rankingwomen | vydavateľ = fiba.basketball | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-11-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>
| tímové farby = {{colorbox|darkblue}} {{colorbox|white}}
| člen_fiba = 1993
| logo=Nuvola Slovakian flag.svg|
| zóna_fiba = FIBA Europe
| národná_fed = [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]]
| oly_účasti = 1
| oly_medaily = Žiadne
| ms_účasti = 2
| ms_medaily = Žiadne
| kontinentálne_majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]
| kont_účasti = 13
| kont_medaily = [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] 1 [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] 1
|d_telo=1C2D8C|d_vzor_te=_thinsidesonwhite|d_trenírky=FFFFFF|
|v_telo=1C2D8C|v_vzor_te=_thinwhitesides|v_trenírky=1C2D8C|
}}
'''Slovenské národné basketbalové družstvo žien''' je národné družstvo žien, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] v medzinárodných [[basketbal]]ových súťažiach žien a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou [[Slovenská basketbalová asociácia|Slovenskej basketbalovej asociácie]] (SBA). Jeho najvýraznejšie úspechy sú striebro z [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]], bronz z [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] a 5. miesto z [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]]. V roku 2023 mu patrila vo svetovom rebríčku [[Medzinárodná basketbalová federácia|FIBA]] 28. pozícia.<ref name="ranking"/>
== História ==
=== Reprezentácia v Česko-Slovensku (do 1993) ===
'' Pozri tiež [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien]]''
Počiatky ženského basketbalu na Slovensku sa viažu na obdobie [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]], kedy začal vznikať prvý ženský tím v [[Bratislava|Bratislave]] pod záštitou tajomníka YMCA Jana Kopala.<ref name="dvorscak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dvorščák | meno = Radko | autor = | odkaz na autora = | titul = Ženský basketbal a jeho vývoj na Slovensku až po súčasnosť - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/35113/zensky-basketbal-a-jeho-vyvoj-na-slovensku-az-po-sucasnost | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> V období [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Prvej Slovenskej republiky]] nevzniklo oficiálne národné basketbalové družstvo žien, vznikla len národná ženská súťaž, združujúca od sezóny 1942/43 šesť bratislavských družstiev.<ref name="dvorscak"/> Počiatky účastí Sloveniek na medzinárodných podujatiach sa preto viažu na obdobie povojnovej [[Česko-Slovensko|ČSR]], kedy slovenské basketbalistky hrali ako súčasť [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|česko-slovenskej reprezentácie]].
Ženská reprezentácia ČSR sa do medzinárodných podujatí začala zapájať od roku 1950 (prvá účasť na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|majstrovstvách Európy]]). Na [[Majstrovstvá sveta v basketbale|majstrovstvách sveta]] získalo Česko-Slovensko v období rokov 1957{{--}}1975 dve strieborné a štyri bronzové medaily, pri ktorých bola súčasťou tímu vždy minimálne jedna Slovenka. Na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|európskych šampionátoch]] vybojovalo ČSR, resp. ČSSR a ČSFR sedem strieborných a osem bronzových medailí, [[Slovensko|slovenské]] [[basketbal]]istky sa podieľali na zisku piatich strieborných a piatich bronzových medailí. Na [[Letné olympijské hry 1992|Olympijských hrách 1992]] bolo v 12-člennom kádri družstva [[Česko-Slovensko|ČSFR]] deväť Sloveniek, vďaka čomu sa nástupníckym štátom po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] stalo Slovensko.<ref name="duchovic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Duchovič | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave sa spomínalo na bronz z ME 1993 | url = https://slovakbasket.sk/v-bratislave-sa-spominalo-na-bronz-z-me-1993/ | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200930191532/https://slovakbasket.sk/v-bratislave-sa-spominalo-na-bronz-z-me-1993/ | dátum archivácie = 2020-09-30 }}</ref>
=== Reprezentácia po roku 1993 ===
V [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] sa stal zásluhou reprezentácie žien [[basketbal]] v prvých rokoch samostatnosti Slovenska najúspešnejším kolektívnym športom krajiny. Hneď pri premiérovej účasti na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]] získala reprezentácia bronz,<ref>[http://sport.pravda.sk/loptove-hry/clanok/133884-bronz-z-perugie-sa-leskol-postupom-do-australie/ Bronz z Perugie sa leskol postupom do Austrálie]</ref> o štyri roky neskôr na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]] striebro, dvakrát obsadila štvrté miesto. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia boli Slovenky najúspešnejším tímom na európskych šampionátoch. Túto pozíciu potvrdili na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]], kde obsadili piatu priečku; kvalifikovali sa tiež na [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]. Jediný olympijský štart v [[Letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] poznamenalo odstúpenie realizačného tímu pred olympiádou po nezhodách s vedením [[Slovenská basketbalová asociácia|SBA]].
Ženská reprezentácia chýbala na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy 3-krát (2005, 2007, 2019), naopak postup z kvalifikácie ME si vybojovala 11-krát (1995, 1997, 1999, 2001, 2003, 2009, 2011, 2013, 2015, 2017, 2021), pričom pri premiére v roku 1993 získala priamu účasť ako nástupnícky tím po bývalom Česko-Slovensku.<ref name="dvorscak"/><ref name="duchovic"/>
Zatiaľ posledná účasť Sloveniek na Majstrovstvách Európy bola v roku [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2017|2017]], kedy skončili na ôsmom mieste. Kvalifikáciu na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2019|ME 2019]] tím nezvládol a skončil na nepostupovom treťom mieste skupiny.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Aktualizované: Slovenské basketbalistky nestačili na Čiernu Horu, majstrovstvá Európy hrať nebudú | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/slovenske-basketbalistky-v-kvalifikacii-nestacili-na-ciernu-horu-na-sampionat-zrejme-nepostupia/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-21 | dátum prístupu = 2020-11-13 }}</ref> V nadväznosti na neúspech odstúpil tréner reprezentácie [[Peter Kováčik (basketbalista)|Peter Kováčik]] a nahradil ho od februára 2019 [[Juraj Suja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nového trénera majú aj ženy SR. Reprezentáciu povedie Suja - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/33014/noveho-trenera-maju-aj-zeny-sr-reprezentaciu-povedie-suja | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po víťazstve nad [[Holandsko]]m 6. februára [[2021]] v [[Diplomat aréna|Diplomat aréne]] 61:50 Slovenky vyhrali kvalifikačnú skupinu H a postúpili na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2021|ME 2021]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KVALIFIKÁCIA ME2021: HOLANDSKO – SLOVENSKO 50:61 | url = https://slovakbasket.sk/kvalifikacia-me2021-holandsko-slovensko-5061/ | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210228131345/https://slovakbasket.sk/kvalifikacia-me2021-holandsko-slovensko-5061/ | dátum archivácie = 2021-02-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Štrnásť Sloveniek cestuje na ME, tam určia finálnu dvanástku. | url = https://slovakbasket.sk/represr/strnast-sloveniek-cestuje-na-me-tam-urcia-finalnu-dvanastku/ | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210731053412/https://slovakbasket.sk/represr/strnast-sloveniek-cestuje-na-me-tam-urcia-finalnu-dvanastku/ | dátum archivácie = 2021-07-31 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia - FIBA Women's EuroBasket Qualifiers 2021 | url = http://www.fiba.basketball/womenseurobasket/2021/qualifiers/team/Slovakia#{{!}}tab=roster | vydavateľ = fiba.basketball | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-07 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia v Netherlands boxscore - FIBA Women's EuroBasket Qualifiers 2021 - 12 November | url = http://www.fiba.basketball/womenseurobasket/2021/qualifiers/game/1211/Slovakia-Netherlands?jet_appversion=1#tab=boxscore | vydavateľ = fiba.basketball | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia - FIBA Women's EuroBasket 2021 | url = http://www.fiba.basketball/womenseurobasket/2021/team/Slovakia#{{!}}tab=roster | vydavateľ = fiba.basketball | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na ME v skupine porazili Bielorusko, no prehrali so Španielskom a Švédskom a skončili v základnej skupine, celkovo na 13. mieste.
Reprezentácia sa následne kvalifikovala na [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2023|ME 2023]] po druhom mieste v kvalifikačnej skupine H za [[Taliansko]]m. Na šampionáte slovenské družstvo postúpilo zo základnej skupiny po víťazstve nad [[Turecko]]m.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenky zvládli duel s Tureckom a postúpili do osemfinále na ME | url = https://slovakbasket.sk/sk/article/slovenky-zvladli-duel-s-tureckom-a-postupili-do-osemfinale-na-me | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> V osemfinále prehrali Slovenky s [[Nemecko]]m a skončili na konečnom 12. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenky v dramatickom zápase o štvrťfinále neuspeli a na ME končia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/slovenky-po-dramatickom-zapase-koncia-na-me-v-basketbale-2023062012540525056 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-20 | dátum prístupu = 2023-06-21 }}</ref> Sujovi po šampionáte skončila zmluva a na poste hlavného trénera ho v novom kvalifikačnom cykle v októbri [[2023]] nahradil [[Martin Pospíšil]].<ref name="pospisil"/>
== Výsledky ==
;[[Basketbal na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]]
{| class="wikitable" width=50% style="text-align:center;font-size:90%"
|-
! style="background:lightgrey"| Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}} !! {{tooltip|V|Výhry}} !! {{tooltip|P|Prehry}} !! Skóre !! {{tooltip|+/−|rozdiel v skóre}}
! style="background:lightgrey"|Umiestenie
|-
| [[Basketbal na Letných olympijských hrách 1996|OH 1996]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{AUS}} [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2000|OH 2000]]
| 7|| 3|| 4|| {{ku|401|407}} || −6|| 7. miesto
|-
| [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2004|OH 2004]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2008|OH 2008]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2012|OH 2012]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2016|OH 2016]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Basketbal na Letných olympijských hrách 2021|OH 2021]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|}
;[[Majstrovstvá sveta v basketbale|Majstrovstvá sveta]]
{| class="wikitable" width=50% style="text-align:center;font-size:90%"
|-
! style="background:lightgrey"|Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}} !! {{tooltip|V|Výhry}} !! {{tooltip|P|Prehry}} !! Skóre !! {{tooltip|+/−|rozdiel v skóre}}
! style="background:lightgrey"|Umiestenie
|-
| {{AUS}} [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1994|MS 1994]]
| 8|| 6|| 2|| {{ku|700|615}} || +85|| 5. miesto
|-
| {{DEU}} [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1998|MS 1998]]
| 9|| 3|| 6|| {{ku|578|631}} || −53|| 8. miesto
|-
| [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2002|MS 2002]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2006|MS 2006]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2010|MS 2010]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2014|MS 2014]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2018|MS 2018]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2022|MS 2022]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|}
;[[Majstrovstvá Európy v basketbale žien|Majstrovstvá Európy]]
{| class="wikitable" width=50% style="text-align:center;font-size:90%"
|-
! style="background:lightgrey" |Rok
! {{tooltip|Z|Zápasy}} !! {{tooltip|V|Výhry}} !! {{tooltip|P|Prehry}} !! Skóre !! {{tooltip|+/−|rozdiel v skóre}}
! style="background:lightgrey"|Umiestenie
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1993|ME 1993]]
| 5|| 3|| 2|| {{ku|356|353}} || +3|| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] '''3. miesto'''
|-
| {{CZE}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1995|ME 1995]]
| 9|| 6|| 3|| {{ku|609|623}} || −14|| 4. miesto
|-
| {{HUN}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1997|ME 1997]]
| 8|| 6|| 2|| {{ku|559|493}} || +66|| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] '''2. miesto'''
|-
| {{POL}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1999|ME 1999]]
| 8|| 3|| 5|| {{ku|455|502}} || −47|| 4. miesto
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2001|ME 2001]]
| 8|| 2|| 6|| {{ku|527|572}} || −45|| 8. miesto
|-
| {{GRC}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2003|ME 2003]]
| 8|| 4|| 4|| {{ku|554|571}} || −27|| 7. miesto
|-
| [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2005|ME 2005]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2007|ME 2007]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{LVA}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2009|ME 2009]]
| 9|| 4|| 5|| {{ku|582|569}} || +13|| 8. miesto
|-
| {{POL}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2011|ME 2011]]
| 3|| 1|| 2|| {{ku|183|190}} || −7|| 13. miesto
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2013|ME 2013]]
| 6|| 1|| 5|| {{ku|349|424}} || −75|| 12. miesto
|-
| {{HUN}}{{ROU}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2015|ME 2015]]
| 7|| 3|| 4|| {{ku|531|529}} || +2|| 9. miesto
|-
| {{CZE}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2017|ME 2017]]
| 7|| 2|| 5|| {{ku|419|474}} || −55|| 8. miesto
|-
| {{LAT}}{{SRB}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2019|ME 2019]]
| colspan=6|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{ESP}}{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2021|ME 2021]]
| 3|| 1|| 2|| {{ku|176|221}} || −45|| 13. miesto
|-
| {{SLO}}{{ISR}} [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2023|ME 2023]]
| 4|| 1|| 3|| {{ku|268|324}} || −56|| 12. miesto
|}
== Súpiska družstva ==
Súpiska žien na [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2025|kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy v basketbale žien v roku 2025]], aktuálna k 12. novembru 2023. Nižšie sa nachádzajú ďalšie hráčky, ktoré boli povolané aspoň na jeden reprezentačný zápas od februára 2023.
{|class=wikitable style="white-space:nowrap;"
|-
|colspan="7" align=center bgcolor="#36c"| '''Súpiska'''
|-align=center bgcolor=e0e0e0
!Č.
!hráčka
!rok narodenia
!výška
!pozícia
!klub
!posledný zápas
|-
|1
|[[Kamila Jarošová]]
|align="center" | 2003
|176 cm
| krídlo
|{{SVK}} [[MBK Ružomberok]]
| vs. [[Turecko]], 9. november 2023
|-
|4
|[[Veronika Remenárová]]
|align="center" | 1997
|186 cm
| krídlo
|{{ESP}} [[Cadi La Seu]]
| vs. [[Turecko]], 9. november 2023
|-
|5
|[[Anna Laura Molnárová]]
|align="center" | 2005
|181 cm
| krídlo
|{{HUN}} [[UNI Győr]]
| vs. [[Turecko]], 9. november 2023
|-
|9
|[[Terézia Páleníková]]
|align="center" | 1995
|178 cm
| krídlo
|{{ISR}} [[Maccabi Haifa]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|12
|[[Nataša Taušová]]
|align="center" | 2005
|190 cm
| krídlo/pivotka
|{{SVK}} [[Piešťanské Čajky]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|21
|[[Soňa Svetlíková]]
|align="center" | 1999
|189 cm
| pivotka
|{{GER}} [[Herner TC]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|33
|[[Viktória Havranová]]
|align="center" | 1998
|178 cm
| rozohrávačka
|{{SVK}} [[MBK Ružomberok]]
| vs. [[Turecko]], 9. november 2023
|-
|34
|[[Tereza Sedláková]]
|align="center" | 1997
|186 cm
| pivotka
|{{ESP}} [[CD La Salle Melilla]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|38
|[[Miroslava Mištinová]]
|align="center" | 1997
|183 cm
| pivotka/krídlo
|{{ITA}} [[La Molisana Magnolia Campobasso]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|41
|[[Barbora Wrzesiński]]
|align="center" | 1994
|179 cm
| rozohrávačka
|{{POL}} [[Arka Gdynia (ženský basketbal)|Arka Gdynia]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|77
|[[Nikola Dudášová]]
|align="center" | 1995
|178 cm
| rozohrávačka
|{{HUN}} [[KSC Szekszárd]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|88
|[[Natália Martišková]]
|align="center" | 1999
|170 cm
| rozohrávačka/krídlo
|{{SVK}} [[Slávia Banská Bystrica]]
| vs. [[Rumunsko]], 12. november 2023
|-
|colspan="7" align=center bgcolor="#36c"| '''Hráčky povolané na predošlé zápasy'''
|-align=center bgcolor=e0e0e0
!Č.
!hráčka
!rok narodenia
!výška
!pozícia
!klub
!posledný zápas
|-
|3
|[[Ivana Jakubcová]]
|align="center" | 1994
|198 cm
| pivotka
|{{ITA}} [[Virtus Eirene Ragusa]]
| vs. [[Nemecko]], 20. jún 2023
|-
|5
|[[Radka Stašová]]
|align="center" | 1997
|168 cm
| rozohrávačka
|{{SVK}} [[Piešťanské Čajky]]
| vs. [[Nemecko]], 20. jún 2023
|-
|6
|[[Diana Mikovčáková]]
|align="center" | 2000
|185 cm
| pivotka
|{{SVK}} [[MBK Ružomberok]]
| vs. [[Česko]], 8. jún 2023
|-
|7
|[[Stella Tarkovičová]]
|align="center" | 1999
|181 cm
| krídlo
|{{GER}} [[GiroLive Panthers Osnabrück]]
| vs. [[Srbsko]], 16. jún 2023
|-
|11
|[[Sabína Šimonovičová]]
|align="center" | 1993
|192 cm
| pivotka
|{{SVK}} [[Slávia Banská Bystrica]]
| vs. [[Nemecko]], 20. jún 2023
|-
|14
|[[Vanda Kozáková]]
|align="center" | 1998
|188 cm
| pivotka
|{{SVK}} [[Slávia Banská Bystrica]]
| vs. [[Izrael]], 25. máj 2023
|-
|16
|[[Alica Moravčíková]]
|align="center" | 1994
|191 cm
| pivotka
|{{SVK}} [[Piešťanské Čajky]]
| vs. [[Nemecko]], 20. jún 2023
|-
|17
|[[Alexandra Buknová]]
|align="center" | 1999
|177 cm
| rozohrávačka/krídlo
|{{SVK}} [[MBK Ružomberok]]
| vs. [[Nemecko]], 20. jún 2023
|-
|23
|[[Alexandra Erdélyiová]]
|align="center" | 2004
|176 cm
| krídlo
|{{HUN}} [[Sopron Basket]]
| vs. [[Izrael]], 25. máj 2023
|-
|colspan="7" align=center bgcolor=#36c| '''Realizačný tím'''
|-
|colspan="2" align=right bgcolor=e0e0e0|Tréner||colspan="5"|[[Martin Pospíšil]]
|-
|colspan="2" align=right bgcolor=e0e0e0|Asistenti trénera|| colspan="5"|[[Radko Dvorščák]], [[Ivana Jalčová]]
|-
|colspan="2" align=right bgcolor=e0e0e0|Manažér družstva||colspan="5"|[[Lucia Lásková]]
|}
== Tréneri ==
''Údaje aktuálne k 19. novembru 2023.''
{| width=50% style="font-size:90%; text-align: center" class="wikitable sortable"
! Meno
! Obdobie
! {{tooltip|Z|Zápasy}}
! {{tooltip|V|Víťazstvá}}
! {{tooltip|P|Prehry}}
! {{tooltip|ZB|Zístané body}}
! {{tooltip|IB|Inkasované body}}
! {{tooltip|BR|Bodový rozdiel}}
|-
|align=left|{{SVK}} [[Marián Matyáš]]|| [[1993]] – [[1995]]
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Tibor Vasiľko]]|| [[1996]] – [[1997]]
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Natália Hejková]]|| [[1998]] – [[15. júl]] [[2000]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Hejková odstúpila, Antal je prekvapený | url = https://www.olympic.sk/clanok/hejkova-odstupila-antal-je-prekvapeny | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-01 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ľubomír Doušek]]|| [[2000]] – [[2000]]
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Marián Matyáš]]|| [[2001]] – [[31. október]] [[2001]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Basketbal: Matyáša odvolali, nový tréner žien Kováčik sa krízy nebojí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/basketbal-matyasa-odvolali-novy-trener-zien-kovacik-sa-krizy-neboji/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2001-10-11 | dátum prístupu = 2023-12-23 }}</ref>
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Peter Kováčik (basketbalista)|Peter Kováčik]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Starosta aj tréner, Peter Kováčik stíhal šéfovať v Krškanoch aj viesť naše reprezentantky | url = https://slovakbasket.sk/starosta-aj-trener-peter-kovacik-stihal-sefovat-v-krskanoch-aj-viest-nase-reprezentantky/ | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201111011418/https://slovakbasket.sk/starosta-aj-trener-peter-kovacik-stihal-sefovat-v-krskanoch-aj-viest-nase-reprezentantky/ | dátum archivácie = 2020-11-11 }}</ref> || [[1. november]] [[2001]] – jeseň [[2003]]
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Maroš Guzikiewicz]]|| [[16. január]] [[2004]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ko, SITA | odkaz na autora = | titul = Guzikiewicz povedie basketbalistky Slovenska | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sportweb.pravda.sk/loptove-hry/clanok/77800-guzikiewicz-povedie-basketbalistky-slovenska/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2004-01-16 | dátum prístupu = 2023-12-23 }}</ref> – [[24. august]] [[2004]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Guzikiewicz cez palubu, na Veľkej cene povedie Slovensko Rešetár! | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/guzikiewicz-cez-palubu-na-velkej-cene-povedie-slovensko-resetar/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-08-24 | dátum prístupu = 2023-12-23 }}</ref>
|| 6 || 0 || 6 || 327 || 496 || -169
|-
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Rešetár]]|| [[2004]] – [[2005]]
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Vladimír Karnay]]|| [[2006]] – jeseň [[2007]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Veľmi bolestivé zlyhanie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/velmi-bolestive-zlyhanie/?page=13 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-09-23 | dátum prístupu = 2023-12-20 }}</ref>
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{USA}} [[Pokey Chatmanová]]|| [[30. apríl]] [[2008]] – [[2. november]] [[2010]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Basketbalistky povedie Američanka Chatmanová | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sportweb.pravda.sk/loptove-hry/clanok/96324-basketbalistky-povedie-americanka-chatmanova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2008-04-30 | dátum prístupu = 2023-12-20 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Američanka Chatmanová končí v slovenskom basketbale | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/sport/354441-americanka-chatmanova-konci-v-slovenskom-basketbale | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2010-11-02 | dátum prístupu = 2023-12-20 }}</ref>
|| || || || || ||
|-
|align=left|{{SVK}} [[Natália Hejková]]|| [[3. marec]] [[2011]] – [[2011]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Hejková opäť reprezentačnou trénerkou Slovenska - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/9648/hejkova-opat-reprezentacnou-trenerkou-slovenska | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>
|| 10 || 5 || 5 || 685 || 649 || +36
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ivan Vojtko]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ženskú basketbalovú reprezentáciu povedie Ivan Vojtko | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/zensku-basketbalovu-reprezentaciu-po/376-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-03-05 | dátum prístupu = 2020-12-28 }}</ref> || [[5. marec]] [[2012]] – [[30. október]] [[2013]]
|| 29 || 17 || 12 || 1 967 || 1 813 || +154
|-
|align=left|{{SVK}} [[Maroš Kováčik]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Basketbalistky majú nového trénera. Vracia sa Kováčik | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sport.sme.sk/c/20682491/basketbal-peter-kovacik-povedie-reprezentaciu-zien.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2017-10-27 | dátum prístupu = 2020-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kováčik je novým trénerom basketbalistiek Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/basketbal-repre-kovacik-novy-trener/59823-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-09-30 | dátum prístupu = 2020-12-28 }}</ref> || [[30. september]] [[2013]] – [[27. apríl]] [[2017]]
|| 32 || 17 || 15 || 2 189 || 2 032 || +167
|-
|align=left|{{CZE}} [[Marián Svoboda]]|| [[27. apríl]] [[2017]] – [[26. október]] [[2017]]
|| 13{{#tag:ref|Reprezentácia odohrala pod trénerom Svobodom 13 zápasov, zápas s Českom 3. júna 2017 aj jeho výsledok je po dohode oboch tímov neverejný.|group=pozn}} || 5 || 7 || 780 || 837 || -57
|-
|align=left|{{SVK}} [[Peter Kováčik (basketbalista)|Peter Kováčik]]|| [[27. október]] [[2017]] – november [[2018]]
|| 6 || 4 || 2 || 468 || 442 || +26
|-
|align=left|{{SVK}} [[Juraj Suja]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nového trénera majú aj ženy SR. Reprezentáciu povedie Suja - basket.sk | url = https://basket.zoznam.sk/doc/33014/noveho-trenera-maju-aj-zeny-sr-reprezentaciu-povedie-suja | vydavateľ = basket.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = JURAJ SUJA sa stal trinástym trénerom ženskej basketbalovej reprezentácie Slovenska | url = https://slovakbasket.sk/juraj-suja-sa-stal-trinastym-trenerom-zenskej-basketbalovej-reprezentacie-slovenska/ | vydavateľ = slovakbasket.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201111011414/https://slovakbasket.sk/juraj-suja-sa-stal-trinastym-trenerom-zenskej-basketbalovej-reprezentacie-slovenska/ | dátum archivácie = 2020-11-11 }}</ref>
|| [[22. február]] [[2019]] – jún [[2023]]
|| 37 || 15 || 22 || 2 463 || 2 562 || -99
|-
|align=left|{{SVK}} [[Martin Pospíšil (tréner)|Martin Pospíšil]]|| [[5. október]] [[2023]] – súčasnosť<ref name="pospisil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Martin Pospíšil je nový tréner basketbalistiek Slovenska | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/pospisil-je-novy-trener-basketbalist/745600-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2023-11-19 }}</ref>
|| 2 || 1 || 1 || 133 || 152 || -19
|-class="sortbottom"
! colspan="2"|Spolu!! ''' ''' !! ''' ''' !! ''' ''' !! ''' ''' !! ''' ''' !! ''' '''
|}
== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien]]
* [[Slovenské národné basketbalové družstvo mužov]]
* [[Prehľad úspechov slovenského basketbalu]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.slovakbasket.sk/ Oficiálna stránka Slovenskej basketbalovej asociácie]
* [http://www.basket.sk/reprezentacie-zeny/ Slovenský basketbalový portál]
{{Koncové šablóny
|{{Európske národné basketbalové družstvá}}
|{{Basketbal na Slovensku}}
|{{Slovenské národné družstvá}}
}}
[[Kategória:Národné basketbalové družstvá]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá|Basketbal]]
[[Kategória:Basketbal na Slovensku]]
97akh2xjexw7b37niw7l1cv20x20b9e
Raný moderný človek
0
369410
8214069
7663155
2026-05-15T07:14:26Z
KormiSK
91359
odobratá [[Kategória:Homo]] pomocou použitia HotCat
8214069
wikitext
text/x-wiki
'''Raný moderný človek''' alebo '''raný moderný Homo sapiens''' (angl. ''early modern human(s)/earky modern Homo sapiens'', skr. ''EMH'') môže znamenať:
*celosvetové nálezy Homo sapiens nášho typu – teda od 200/160 000 BP (staršie datovanie 130 000 BP) – až do cca 20 000 BP (uvádzajú sa aj iné koncové roky) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko = Trinkhaus
|meno = Erik
|odkaz na autora =
|titul = Early modern humans
|url = http://www.mhest.com/spotlight/dikika/pdf/EST_EarlyModernHumans.pdf
|dátum vydania =
|dátum aktualizácie = 21.7.2000
|dátum prístupu = 6.10.2011
|vydavateľ = AccessScience@McGraw−Hill
|miesto =
|jazyk = anglicky
|url archívu = https://web.archive.org/web/20090105231459/http://www.mhest.com/spotlight/dikika/pdf/EST_EarlyModernHumans.pdf
|dátum archivácie = 2009-01-05
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Early modern humans
| url = http://accessscience.com/content/Early-modern-humans/168710
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 6.10.2011
| vydavateľ = The McGraw-Hill Companies
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>, pozri pod [[človek rozumný (moderný človek)]]
*celosvetové nálezy Homo sapiens nášho typu od ca. 40/35 000 BP (okrem súčasných ľudí, ktorých časové vymedzenie sa rôzni) do rôzne udávaného koncového roka, niekedy nazývané aj kromaňonci <ref>napr. Klein, R: ''Human Career'', 1999</ref>, pozri napr. pod [[kromaňonec]]
*africké nálezy Homo sapiens nášho typu (nálezy Omo 1, Klasies River a pod.) z obdobia cca od 200 000/160 000 do 150 000 BP (staršie sa datovali do obdobia skôr okolo 130 000 BP), prípadne plus predchodcovia klasických európskych neandertálcov (cca 200 000 BP až 100 000 BP)
==Porovnaj==
*[[človek predveký]] (v podstate synonymum)
==Referencie ==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
io3e6nlae03j0ys999a7687jk76vtqm
8214070
8214069
2026-05-15T07:14:34Z
KormiSK
91359
8214070
wikitext
text/x-wiki
'''Raný moderný človek''' alebo '''raný moderný Homo sapiens''' (angl. ''early modern human(s)/earky modern Homo sapiens'', skr. ''EMH'') môže znamenať:
*celosvetové nálezy Homo sapiens nášho typu – teda od 200/160 000 BP (staršie datovanie 130 000 BP) – až do cca 20 000 BP (uvádzajú sa aj iné koncové roky) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko = Trinkhaus
|meno = Erik
|odkaz na autora =
|titul = Early modern humans
|url = http://www.mhest.com/spotlight/dikika/pdf/EST_EarlyModernHumans.pdf
|dátum vydania =
|dátum aktualizácie = 21.7.2000
|dátum prístupu = 6.10.2011
|vydavateľ = AccessScience@McGraw−Hill
|miesto =
|jazyk = anglicky
|url archívu = https://web.archive.org/web/20090105231459/http://www.mhest.com/spotlight/dikika/pdf/EST_EarlyModernHumans.pdf
|dátum archivácie = 2009-01-05
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Early modern humans
| url = http://accessscience.com/content/Early-modern-humans/168710
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 6.10.2011
| vydavateľ = The McGraw-Hill Companies
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>, pozri pod [[človek rozumný (moderný človek)]]
*celosvetové nálezy Homo sapiens nášho typu od ca. 40/35 000 BP (okrem súčasných ľudí, ktorých časové vymedzenie sa rôzni) do rôzne udávaného koncového roka, niekedy nazývané aj kromaňonci <ref>napr. Klein, R: ''Human Career'', 1999</ref>, pozri napr. pod [[kromaňonec]]
*africké nálezy Homo sapiens nášho typu (nálezy Omo 1, Klasies River a pod.) z obdobia cca od 200 000/160 000 do 150 000 BP (staršie sa datovali do obdobia skôr okolo 130 000 BP), prípadne plus predchodcovia klasických európskych neandertálcov (cca 200 000 BP až 100 000 BP)
==Referencie ==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
l4syktia30gvacjco7le8sv0o3a857s
8214071
8214070
2026-05-15T07:14:47Z
KormiSK
91359
8214071
wikitext
text/x-wiki
'''Raný moderný človek''' alebo '''raný moderný Homo sapiens''' (angl. ''early modern human(s)/earky modern Homo sapiens'', skr. ''EMH'') môže byť:
*celosvetové nálezy Homo sapiens nášho typu – teda od 200/160 000 BP (staršie datovanie 130 000 BP) – až do cca 20 000 BP (uvádzajú sa aj iné koncové roky) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko = Trinkhaus
|meno = Erik
|odkaz na autora =
|titul = Early modern humans
|url = http://www.mhest.com/spotlight/dikika/pdf/EST_EarlyModernHumans.pdf
|dátum vydania =
|dátum aktualizácie = 21.7.2000
|dátum prístupu = 6.10.2011
|vydavateľ = AccessScience@McGraw−Hill
|miesto =
|jazyk = anglicky
|url archívu = https://web.archive.org/web/20090105231459/http://www.mhest.com/spotlight/dikika/pdf/EST_EarlyModernHumans.pdf
|dátum archivácie = 2009-01-05
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Early modern humans
| url = http://accessscience.com/content/Early-modern-humans/168710
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 6.10.2011
| vydavateľ = The McGraw-Hill Companies
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>, pozri pod [[človek rozumný (moderný človek)]]
*celosvetové nálezy Homo sapiens nášho typu od ca. 40/35 000 BP (okrem súčasných ľudí, ktorých časové vymedzenie sa rôzni) do rôzne udávaného koncového roka, niekedy nazývané aj kromaňonci <ref>napr. Klein, R: ''Human Career'', 1999</ref>, pozri napr. pod [[kromaňonec]]
*africké nálezy Homo sapiens nášho typu (nálezy Omo 1, Klasies River a pod.) z obdobia cca od 200 000/160 000 do 150 000 BP (staršie sa datovali do obdobia skôr okolo 130 000 BP), prípadne plus predchodcovia klasických európskych neandertálcov (cca 200 000 BP až 100 000 BP)
==Referencie ==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
a4xtr5s00hi694frcx0kwrcoc5mx6tm
Dubník (288,8 m n. m.)
0
375482
8213820
8102411
2026-05-14T18:09:11Z
Akul59
168826
Obr., ref., Ext. odkaz, Kategórie
8213820
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox|Mountain
<!-- *** Heading *** -->
| name = Dubník
| native_name =
| other_name =
| category = vrch
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image = Dubník (Borská nížina).jpg
| image_caption =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state =
| region = Trnavský kraj
| district = [[Senica (okres)|Senica]]
| municipality = Borský Mikuláš
<!-- *** Family *** -->
| range = Borská nížina
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 288.8
| prominence =
| lat_d = 48.594131
| long_d = 17.226145
| coordinates_type =
<!-- *** Features *** -->
| geology =
| orogeny =
| period =
| biome =
| plant =
| animal =
<!-- *** Access *** -->
| public =
| access = cestou z [[Borský Mikuláš|Borského Mikuláša]]
| ascent =
| ascent_date =
<!-- *** Free fields (for any data) *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_caption = Poloha v rámci Slovenska
| map_background =
| map_locator = Slovensko-reliéf
| map1_caption = Poloha v rámci Trnavského kraja
| map1_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Website *** -->
| website =
| commons =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Dubník''' ({{mnm|288.8|w}}) je nevýrazný vrch v [[Borská nížina|Borskej nížine]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023)
| url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/
| vydavateľ = CBS
| miesto = Banská Bystrica
| dátum vydania = 2023
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-10-10
| jazyk =
}}</ref>, ktorý sa nachádza na [[Záhorie|Záhorí]] pri obci [[Borský Mikuláš]]. Prístupný je cestou z Borského Mikuláša.
== Vysielač Dubník ==
Rozhlasový a televízny [[vysielač]] pre [[Záhorie]] sa nachádza pod vrcholom Dubníka, v nadmorskej výške {{mnm|279|w}}, južne od obce Borský Mikuláš. Oceľová konštrukcia veže je vysoká 71 metrov a bola dokončená v roku [[1977]]. Signálom pokrýva oblasť [[Záhorie|Záhoria]] a nadväzuje na vysielače [[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]] a [[Vysielač Veľká Javorina|Veľká Javorina]]. Od [[5. apríl]]a [[2023]] z neho vysiela na kanáli 6D multiplex [[Digital Audio Broadcasting|DAB+]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Digitálny signál DAB+ sa dnes rozšíril na Záhorie | url = https://www.radia.sk/spravy/4708_digitalny-signal-dab-sa-dnes-rozsiril-na-zahorie | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2023-04-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-06 | miesto = | jazyk = }}</ref>
=== Vysielač DVB-T ===
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center"
|- bgcolor="#dfdfdf"
! Multiplex
! Kanál
! [[Efektívny vyžiarený výkon|ERP]]
! Polarizácia
|-
| [[1. multiplex]] || - || - || -
|-
| [[2. multiplex]] || 37 || 44 kW || vertikálna
|-
| [[3. multiplex]] || 22 || 22,144 kW || vertikálna
|-
| [[4. multiplex]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Technické informácie | url = https://plustelka.sk/technicke-informacie | vydavateľ = plustelka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> || - || - || -
|}
=== DAB+ vysielač ===
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center"
!Vysielač
![[Frekvencia (fyzika)|Frekvencia]]
!Výkon [[ERP]]
!Nadmorská výška
!Stanice
|-
|[[Borský Mikuláš]] – Dubník
|187,072 MHz (6D)
|{{nts|2.5}} kW
|{{nts|288}} m n. m.
|[[Rádio Rock]], [[Rádio Devín]], [[Rádio Junior]], [[Rádio Litera]], [[Rádio Slovakia International]], [[Rádio Lumen]], [[Rádio Patria]], [[Rádio Slovensko]], [[Rádio_FM]], Rádio Regina, [[Rádio Viva (2017)|Rádio Viva]]
|}
=== Najbližšie vysielače ===
Okolité významné vysielače a vzdialenosť k nim:
{{Lokalizácia
|Centre = [[Súbor:Compass card (sl).svg|100px]]
|Northwest = '''[[Babí lom (Kyjovská pahorkatina)|Babí lom (CZ)]]'''<br /><small>48,5 km</small>
|North = '''[[Vysielač Veľká Javorina|Veľká Javorina]]'''<br/><small>44,2 km</small>
|Northeast =
|West = '''[[Vysílač Děvín|Děvín (CZ)]]'''<br/><small>52,2 km</small>
|East = '''[[Vysielač Zobor|Zobor]]'''<br/><small>70,6 km</small>
|Southwest = '''[[Vysielač Kahlenberg|Kahlenberg (A)]]''' <br /><small>77 km</small>
|South = '''[[Televízna veža na Kamzíku|Kamzík]]'''<br/><small>46,8 km</small>
|Southeast =
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vysielačov na Slovensku]]
* [[Vysielač Mária Magdaléna]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.22622&y=48.59423 Poloha na turistickej mape]
* [https://power.szm.com/historia_07.htm História vysielania]
* [https://www.towercom.sk Stránky poskytovateľa DVB-T signálu]
{{Slovenské vysielače}}
[[Kategória:Vysielače na Slovensku|Dubník (Borský Mikuláš)]]
[[Kategória:Borská nížina]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Senica]]
[[Kategória:Borský Mikuláš]]
51sc2v39z01yrnhs7rkxqsupstc80ol
Stanislav Řezáč
0
380318
8214017
6626609
2026-05-15T05:02:56Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214017
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Stanislav Řezáč
|Portrét =
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = [[Česko|český]] [[Beh na lyžiach|bežec na lyžiach]]
|Dátum narodenia = {{dnv|1973|04|29}}
|Miesto narodenia =
|Dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} -->
|Miesto úmrtia =
}}
'''Stanislav Řezáč''' (* [[29. apríl]] [[1973]]) je [[Česko|český]] [[Beh na lyžiach|bežec na lyžiach]], ktorý sa špecializuje na behy na dlhé vzdialenosti. Do povedomia ľudí sa dostal najmä v [[Marec 2011|marci 2011]] [[video]]m, ktoré sa objavilo na portáli [[YouTube]], kde po víťazstve na pretekoch [[Birkebeinerrennet race]] odpovedal na otázky novinára troma jazykmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct4/zimni-sporty/118917-bezec-na-lyzich-rezac-mein-taktik-zkusit-susn/|titul=Běžec na lyžích Řezáč: "Mein taktik? Zkusit šůšn."|vydavateľ=ceskatelevize.cz|dátum vydania=23. marec 2011}} {{ces icon}}</ref>
Řezáč vyhral prestížne preteky [[Birkebeinerrennet race]] v [[Nórsko|Nórsku]] trikrát - v 2005, 2008 a 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ceskenoviny.cz/tema/zpravy/lyzar-rezac-vyhral-v-norsku-potreti-tradicni-beh-s-batohem/611733%26id_seznam%3D24665|titul=Lyžař Řezáč vyhrál v Norsku potřetí tradiční běh s batohem|vydavateľ=ceskenoviny.cz|dátum vydania=19. marec 2011|dátum prístupu=2011-12-30|url archívu=https://archive.today/20120530092052/http://www.ceskenoviny.cz/tema/zpravy/lyzar-rezac-vyhral-v-norsku-potreti-tradicni-beh-s-batohem/611733&id_seznam=24665|dátum archivácie=2012-05-30}} {{ces icon}}</ref> Na pretekoch [[Vasaloppet race]] vo [[Švédsko|Švédsku]] skončil v roku 2011 druhý<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.rozhlas.cz/zpravy/zimnisporty/_zprava/stanislav-rezac-dobehl-druhy-ve-vasove-behu--860403|titul=Stanislav Řezáč doběhl druhý ve Vasově běhu|vydavateľ=rozhlas.cz|dátum vydania=6. marec 2011}} {{ces icon}}</ref> a v 2009 tretí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sport.cz/clanek/145906-lyzar-rezac-skoncil-treti-ve-vasove-behu.html|titul=Lyžař Řezáč skončil třetí ve Vasově běhu|vydavateľ=sport.cz|dátum vydania=1. marec 2009}} {{ces icon}}</ref>.
== Referencie ==
{{referencie}}
{{DEFAULTSORT:Řezáč, Stanislav}}
[[Kategória:Narodenia v 1973]]
[[Kategória:Českí bežci na lyžiach]]
9vro14savxap0vrrzsux605pwnkhgwb
Slovensko na Letných olympijských hrách 1996
0
382833
8213954
7762710
2026-05-14T21:41:27Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213954
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20170217}}
{{Infobox Krajina na olympijských hrách
| názov krajiny = Slovensko
| vlajka = [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|border|200px]]
| hry = Letné
| rok = 1996
| IOC = SVK
| NOC = [[Slovenský olympijský výbor]]
| súťažiaci = 71
| športy = 14
| vlajkonosič = [[Jozef Lohyňa]]
| zlato = 1
| striebro = 1
| bronz = 1
| celkom = 3
| LOH = 1996 • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|2020]]
| ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]]
}}
'''[[Slovensko]] na [[Letné olympijské hry 1996|Letných olympijských hrách 1996]]''' sa prvýkrát predstavilo ako samostatný štát na Letných olympijských hrách. Reprezentovalo ho 71 športovcov (58 mužov a 13 žien) a vybojovali spolu 3 medaile.
Prvé slovenské zlato vybojoval len 17-ročný [[Michal Martikán]] vo vodnom slalome a stal sa zároveň najmladším olympijským víťazom hier.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Slovensko a jeho medailová bilancia na OH. Kto sú slovenskí medailisti? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/letne-olympijske-hry-slovensko-medailisti-bilancia/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-09-20 }}</ref>
== Medaily ==
{| class="wikitable sortable" style="font-size:100%"
|-
! Medaila
! Meno
! Šport
! Disciplína
|-
| [[Súbor:Olympic gold.png|70 px]] || [[Michal Martikán]] || [[Kanoistika]] || [[Slalom mužov C-1]]
|-
| [[Súbor:Olympic silver.png|70 px]] || [[Slavomír Kňazovický]] || [[Kanoistika]] || [[c-1 500 m]]
|-
| [[Súbor:Olympic bronze.png|70 px]] || [[Jozef Gönci ]] || [[Streľba]] || [[ľubovoľnej malokalibrovke na 60 rán]]
|-
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.olympic.org/atlanta-1996-summer-olympics Oficiálna stránka Letných olympijských hier 1996] {{eng icon}}
* [https://www.olympic.sk/podujatie/atlanta-1996 Atlanta 1996] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210920212836/https://www.olympic.sk/podujatie/atlanta-1996 |date=2021-09-20 }} na stránke Slovenský olympijský tím
{{Športový výhonok}}
{{Krajiny na Letných olympijských hrách 1996}}
{{Slovensko na Olympijských hrách}}
[[Kategória:Krajiny na Letných olympijských hrách 1996]]
[[Kategória:Slovensko na Letných olympijských hrách|1996]]
[[Kategória:Šport na Slovensku v 1996]]
h7rwozvha29sh7fe7li4t57ax9uoz62
Subaru Baja
0
386056
8214127
7673929
2026-05-15T09:12:18Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214127
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Subaru Baja
| obrazok = SubaruBaja.jpg
| vyrobca = [[Subaru of Indiana Automotive, Inc.|Subaru-Isuzu Automotive, Inc.]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 2003 – 2006
| krajina_povodu = [[Lafayette]], [[Indiana]], [[USA]]
| predchodca = [[Subaru BRAT]]
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda = [[Vyššia stredná trieda]]
| typ_karoserie = 4-dverové [[coupé utility]] (pick-up)
| usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[pohon všetkých kolies]]
| platforma =
| motor = 2,5 L 123 kW/165 koní [[B4 (motor)|B4]]<br><br>2,5 L 157 kW/210 koní [[B4 (motor)|B4]]
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba =
| prevodovka = 4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]<br>5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]
| razvor = {{mm|2649|m}}
| vyska = {{mm|1631|m}} (2003 – 04)<br>{{mm|1654|m}} (2005 – 06)
| sirka = {{mm|1781|m}}
| dlzka = {{mm|4905|m}}
| hmotnost = {{kg|1500}}
| kapacita_nadrze =
| euroncap = 4
| rok = 2003
| podobne = [[Subaru Legacy]]/[[Subaru Outback|Outback]]
| dizajner =
}}
'''Subaru Baja''' (''výslovnosť ba-ha'') je ľahký pracovný, štvordverový, štvormiestny automobil s [[pohon 4 × 4|pohonom všetkých kolies]] a otvorenou ložnou plochou, ktorý v rokoch 2003 až 2006 vyrábala japonská automobilka [[Subaru]]. Baja kombinuje riadenie a charakteristiky osobného automobilu so všestrannosťou otvorenej ložnej plochy a nákladnou kapacitou automobilu typu [[pick-up]].
Dizajn so [[samonosná karoséria|samonosnou karosériou]] zdieľa veľa z existujúcich mechanických komponentov, [[automobilová platforma|platformu]] a karosárske diely kombi verzií modelov [[Subaru Legacy|Legacy]] a [[Subaru Outback|Outback]].<ref name="pickupgtruck.com">{{Citácia elektronického dokumentu | url= http://www.pickuptruck.com/html/2003/subaru/baja/first_drive/page1.html| titul= First Drive: 2003 Subaru Baja
|vydavateľ=PickupTruck.com August 9, 2002}}</ref> Jeho výroba začala 18. júla 2002<ref name="subaru.com">{{Citácia elektronického dokumentu| url= http://www.subaru.com/common/about/about_indiana.jsp| titul= Subaru of Indiana History| vydavateľ= Subaru.com| dátum prístupu= 2012-01-31| url archívu= https://web.archive.org/web/20090107040030/http://www.subaru.com./common/about/about_indiana.jsp| dátum archivácie= 2009-01-07}}</ref> ako model 2003 v Lafayette v štáte Indiana, v továrni ([[Subaru of Indiana Automotive, Inc.]]), ktorú zdieľala automobilka Subaru s [[Isuzu]].
Baja je o {{mm|152|m}} dlhšia ako Outback,<ref name="pickupgtruck.com"/> obsahuje 4-dverový priestor pre cestujúcich spolu s otvorenou ložnou plochou s dĺžkou {{mm|1041|m}} a vyklápacím zadným vekom.
Baja získala v rokoch 2003 a 2004 cenu J.D. Powers’s APEAL (pre automobilový výkon, výbavu a usporiadanie) Award – zameranú na spokojnosť majiteľa s dizajnom, objemom, usporiadaním a výkonom svojich nových vozidiel – v kategórii "Most Appealing Compact Pickup" a ''Consumer Reports'' 2006 najvyššie skóre pre spoľahlivosť v kategórii pick-upov.<ref name="cnn money">{{Citácia periodika| url= http://money.cnn.com/popups/2006/autos/reliable/10.html| titul= Subaru makes another bold move with Baja| periodikum= CNNmoney.com| dátum prístupu= 2010-05-24| url archívu= https://web.archive.org/web/20100212185949/http://money.cnn.com/popups/2006/autos/reliable/10.html| dátum archivácie= 2010-02-12}}</ref>
[[Súbor:Subaru--Baja.jpg|thumb|Subaru Baja]]
== Referencie ==
{{reflist}}
==Iné projekty==
{{Projekt|commons=Category:Subaru Baja}}
==Externé odkazy==
*[http://www.subaru.com/ Subaru of America webstránka]
*[http://www.scoobytruck.com/ Subaru Baja fórum majiteľov]
==Zdroj==
{{Preklad|en|Subaru Baja|472675125}}
[[Kategória:Automobily Subaru|Baja]]
[[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]]
2gcnscafud08wcxieprjw667n9sd88z
Svetová liga vo volejbale
0
443050
8214170
7633329
2026-05-15T10:32:52Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214170
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:World League Final 2009 Brazil vs. Serbia.jpg|náhľad|Finále SL medzi [[Srbsko]]m a [[Brazília|Brazíliou]] v roku [[2009]]]]
'''Svetová liga vo volejbale''' (SL) bola prestížna svetová súťaž národných mužských tímov vo [[volejbal]]e, ktorú organizovala [[Medzinárodná volejbalová federácia]] (FIVB). Jej história siaha do roku [[1990]], kedy sa konal prvý ročník. SL prebiehala každoročne. V rokoch 2010 až 2013 sa hrala aj kvalifikácia o postup či udržanie sa v SL. V historických tabuľkách sú na čele družstvá {{BRA|vm|0|Brazílie}} a {{ITA|vm|0|Talianska}}, ktoré v SL dokázali zvíťaziť 9-, resp. 8-krát.
V roku 2018 ju nahradila [[Liga národov vo volejbale|Liga národov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = FIVB announces the Volleyball Nations League
| url = https://www.fivb.org/viewPressRelease.asp?No=73085&Language=en#.W3dA5SQzbyF
| dátum vydania = 12.10.2017
| dátum prístupu = 18.08.2018
| vydavateľ = FIVB
| jazyk = po anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul = Svetová liga minulosťou. Liga národov je bez Slovákov, tí mieria do novej európskej ligy
|url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_svetova-liga-minulostou-liga
|dátum vydania = 13.10.2017
|dátum prístupu = 18.08.2018
|vydavateľ = SVF
|jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Výsledky ==
{| class=wikitable style=font-size:90% width=900
|-
! style="background:lightblue" | Rok
! width=1% rowspan=29 |
! style="background:lightblue" | Miesto Final four
! style="background:lightblue" | Tímy
! width=1% rowspan=29 |
! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato
! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro
! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1990|SL 1990]]
| {{JPN}} [[Osaka (mesto)|Osaka]]
| align=center| 8
| {{ITA|vm|1}}
| {{NLD|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1991|SL 1991]]
| {{ITA}} [[Miláno]]
| align=center| 10
| {{ITA|vm|1}}
| {{CUB|vm|1}}
| {{URS|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1992|SL 1992]]
| {{ITA}} [[Janov (Taliansko)|Janov]]
| align=center| 12
| {{ITA|vm|1}}
| {{CUB|vm|1}}
| {{USA|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1993|SL 1993]]
| {{BRA}} [[São Paulo]]
| align=center| 12
| {{BRA|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
| {{ITA|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1994|SL 1994]]
| {{ITA}} [[Miláno]]
| align=center| 12
| {{ITA|vm|1}}
| {{CUB|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1995|SL 1995]]
| {{BRA}} [[Rio de Janeiro]]
| align=center| 12
| {{ITA|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
| {{CUB|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1996|SL 1996]]
| {{NLD}} [[Rotterdam]]
| align=center| 11
| {{NLD|vm|1}}
| {{ITA|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1997|SL 1997]]
| {{RUS}} [[Moskva]]
| align=center| 12
| {{ITA|vm|1}}
| {{CUB|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1998|SL 1998]]
| {{ITA}} [[Miláno]]
| align=center| 12
| {{CUB|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
| {{NLD|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 1999|SL 1999]]
| {{ARG}} [[Mar del Plata]]
| align=center| 12
| {{ITA|vm|1}}
| {{CUB|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2000|SL 2000]]
| {{NLD}} [[Rotterdam]]
| align=center| 12
| {{ITA|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2001|SL 2001]]
| {{POL}} [[Katovice]]
| align=center| 16
| {{BRA|vm|1}}
| {{ITA|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2002|SL 2002]]
| {{BRA}} [[Belo Horizonte]]-[[Recife]]
| align=center| 16
| {{RUS|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
| {{SRB|vm|1|Juhoslávia}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2003|SL 2003]]
| {{ESP}} [[Madrid]]
| align=center| 16
| {{BRA|vm|1}}
| {{SRB|vm|1|Srbsko a Čierna Hora}}
| {{ITA|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2004|SL 2004]]
| {{ITA}} [[Rím]]
| align=center| 12
| {{BRA|vm|1}}
| {{ITA|vm|1}}
| {{SRB|vm|1|Srbsko a Čierna Hora}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2005|SL 2005]]
| {{SCG}} [[Belehrad]]
| align=center| 12
| {{BRA|vm|1}}
| {{SRB|vm|1|Srbsko a Čierna Hora}}
| {{CUB|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2006|SL 2006]]
| {{RUS}} [[Moskva]]
| align=center| 16
| {{BRA|vm|1}}
| {{FRA|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2007|SL 2007]]
| {{POL}} [[Katovice]]
| align=center| 16
| {{BRA|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
| {{USA|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2008|SL 2008]]
| {{BRA}} [[Rio de Janeiro]]
| align=center| 16
| {{USA|vm|1}}
| {{SRB|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2009|SL 2009]]
| {{SRB}} [[Belehrad]]
| align=center| 16
| {{BRA|vm|1}}
| {{SRB|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2010|SL 2010]]
| {{ARG}} [[Córdoba (mesto v Argentíne)|Córdoba]]
| align=center| 16
| {{BRA|vm|1}}
| {{RUS|vm|1}}
| {{SRB|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2011|SL 2011]]
| {{POL}} [[Gdansk]]-[[Sopot]]
| align=center| 16
| {{RUS|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
| {{POL|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2012|SL 2012]]
| {{BGR}} [[Sofia]]
| align=center| 16
| {{POL|vm|1}}
| {{USA|vm|1}}
| {{CUB|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2013|SL 2013]]
| {{POL}} [[Gdansk]]-[[Sopot]]
| align=center| 16
| {{RUS|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
| {{ITA|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2014|SL 2014]]
| {{ITA}} [[Florencia]]
| align=center| 28
| {{USA|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
| {{ITA|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2015|SL 2015]]
| {{BRA}} [[Rio de Janeiro]]
| align=center| 32
| {{FRA|vm|1}}
| {{SRB|vm|1}}
| {{USA|vm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2016|SL 2016]]
| {{POL}} [[Krakov]]
| align=center| 36
| {{SRB|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
| {{FRA|vm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| align=center| [[Svetová liga vo volejbale 2017|SL 2017]]
| {{BRA}} [[Curitiba]]
| align=center| 36
| {{FRA|vm|1}}
| {{BRA|vm|1}}
| {{CAN|vm|1}}
|}
== Medailová bilancia družstiev ==
{| class="wikitable" style="font-size:85%"
|-
! style=background:lightblue | {{tooltip|P|Poradie}}
! style=background:lightblue | Družstvo
! style=background:lightblue |[[Súbor:Gold medal world centered.svg|17px]] zlato
! style=background:lightblue |[[Súbor:Silver medal world centered.svg|17px]] striebro
! style=background:lightblue |[[Súbor:Bronze medal world centered.svg|17px]] bronz
! style=background:lightblue | Medaily
|-
| align=center|1. || {{BRA|vm|1}} ||'''9''' (1993, 2001, 2003{{--}}2007, 2009, 2010)||'''7''' (1995, 2002, 2011, 2013, 2014, 2016, 2017)||'''4''' (1990, 1994, 1999, 2000)|| align=center|20
|-
| align=center|2. || {{ITA|vm|1}} ||'''8''' (1990, 1991, 1992, 1994, 1995, 1997, 1999, 2000)||'''3''' (1996, 2001, 2004)||'''4''' (1993, 2003, 2013, 2014)|| align=center|15
|-
| align=center|3. || {{RUS|vm|1}}<sup>1</sup> ||'''3''' (2002, 2011, 2013)||'''5''' (1993, 1998, 2000, 2007, 2010)||'''7''' (1991, 1996, 1997, 2001, 2006, 2008, 2009)|| align=center|15
|-
| align=center|4. || {{USA|vm|1}} ||'''2''' (2008, 2014)||'''1''' (2012)||'''3''' (1992, 2007, 2015)|| align=center|6
|-
| align=center|5. || {{FRA|vm|1}} ||'''2''' (2015, 2017)||'''1''' (2006)||'''1''' (2016)|| align=center|4
|-
| align=center|6. || {{SRB|vm|1}}<sup>2</sup> ||'''1''' (2016)||'''5''' (2003, 2005, 2008, 2009, 2015)||'''3''' (2002, 2004, 2010)|| align=center|9
|-
| align=center|7. || {{CUB|vm|1}} ||'''1''' (1998)||'''5''' (1991, 1992, 1994, 1997, 1999)||'''3''' (1995, 2005, 2012)|| align=center|9
|-
| align=center|8. || {{NLD|vm|1}} ||'''1''' (1996)||'''1''' (1990)||'''1''' (1998)|| align=center|3
|-
| align=center|9. || {{POL|vm|1}} ||'''1''' (2012)|| ||'''1''' (2011)|| align=center|2
|-
| align=center|10. || {{CAN|vm|1}} || || ||'''1''' (2017)|| align=center|1
|}
* <small><sup>1</sup> vrátane [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]</small>
* <small><sup>2</sup> vrátane [[Srbsko a Čierna Hora|Srbska a Čiernej Hory]]</small>
== Počet účastí družstiev v SL ==
<small>(do 2017)</small>
{|
| '''Európske družstvá'''
{| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center"
|-
! style="background:#e6f6e6" width=130| Družstvo
! style="background:#e6f6e6"| Účasti
! style="background:#e6f6e6"| Prvá účasť
|-
| align=left|{{ITA|vm|1}} || 28|| 1990
|-
| align=left|{{RUS|vm|1}}<sup>1</sup> || 26|| 1990
|-
| align=left|{{FRA|vm|1}} || 22|| 1990
|-
| align=left|{{NLD|vm|1}} || 21|| 1990
|-
| align=left|{{BGR|vm|1}} || 20|| 1994
|-
| align=left|{{SRB|vm|1}}<sup>2</sup> || 20|| 1997
|-
| align=left|{{POL|vm|1}} || 20|| 1998
|-
| align=left|{{ESP|vm|1}} || 15|| 1995
|-
| align=left|{{PRT|vm|1}} || 14|| 1999
|-
| align=left|{{FIN|vm|1}} || 13|| 1993
|-
| align=left|{{GRC|vm|1}} || 13|| 1993
|-
| align=left|{{DEU|vm|1}} || 13|| 1992
|-
| align=left|{{CZE|vm|1}} || 5|| 2003
|-
| align=left|{{BEL|vm|1}} || 4|| 2014
|-
| align=left|{{SVK|vm|1}} || 4|| 2014
|-
| align=left|{{TUR|vm|1}} || 4|| 2014
|-
| align=left|{{MNE|vm|1}} || 3|| 2015
|-
| align=left|{{SVN|vm|1}} || 2|| 2016
|-
| align=left|{{EST|vm|1}} || 1|| 2017
|-
| align=left|{{AUT|vm|1}} || 1|| 2017
|}
| valign=top| '''Neeurópske družstvá'''
{| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center"
|-
! style="background:#e6f6e6"| Družstvo
! style="background:#e6f6e6"| Účasti
! style="background:#e6f6e6"| Prvá účasť
|-
| align=left|{{BRA|vm|1}} || 28|| 1990
|-
| align=left|{{CUB|vm|1}} || 26|| 1991
|-
| align=left|{{JPN|vm|1}} || 24|| 1990
|-
| align=left|{{USA|vm|1}} || 20|| 1990
|-
| align=left|{{KOR|vm|1}} || 19|| 1991
|-
| align=left|{{ARG|vm|1}} || 19|| 1996
|-
| align=left|{{CHN|vm|1}} || 18|| 1990
|-
| align=left|{{CAN|vm|1}} || 11|| 1991
|-
| align=left|{{VEN|vm|1}} || 9|| 2001
|-
| align=left|{{EGY|vm|1}} || 7|| 2006
|-
| align=left|{{AUS|vm|1}} || 5|| 1999
|-
| align=left|{{IRN|vm|1}} || 5|| 2013
|-
| align=left|{{PRI|vm|1}} || 4|| 2011
|-
| align=left|{{MEX|vm|1}} || 4|| 2014
|-
| align=left|{{TUN|vm|1}} || 4|| 2014
|-
| align=left|{{KAZ|vm|1}} || 3|| 2015
|-
| align=left|{{QAT|vm|1}} || 2|| 2016
|-
| align=left|{{TPE|vm|1}} || 2|| 2016
|}
|}
* <small><sup>1</sup> Vrátane [[Sovietsky zväz|ZSSR]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]]</small>
* <small><sup>2</sup> Vrátane [[Srbsko a Čierna Hora|Srbska a Čiernej Hory]]</small>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Európska liga vo volejbale]]
* [[World Grand Prix vo volejbale]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:FIVB World League}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.fivb.org/ Oficiálna stránka Medzinárodnej volejbalovej federácie] {{eng icon}}
== Zdroje ==
* [http://worldleague.2017.fivb.com/ Svetová liga 2017 na stránke Medzinárodnej volejbalovej federácie] {{eng icon}}
* [http://www.todor66.com/volleyball/World_League/index.html Svetová liga vo volejbale na stránke todor66.com] {{eng icon}}
* [http://www.the-sports.org/volleyball-world-league-presentation-medal-winners-sup1315.html Svetová liga vo volejbale na stránke the-sports.org] {{eng icon}}
{{Koncové šablóny
|{{Medzinárodný volejbal}}
}}
[[Kategória:Svetová liga vo volejbale| ]]
2y2wgeeb1ippbbthwrc5myv45frslfi
Četníctvo
0
457874
8214060
8112133
2026-05-15T07:13:28Z
KormiSKbot
236958
/* top */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214060
wikitext
text/x-wiki
::''Slovo četníctvo môže byť aj úplné synonymum slova žandárstvo (t. j. žandárstvo kdekoľvek na svete)<ref name=Bel>četníci. in: [[Encyclopaedia Beliana]] 3. 2003. S. 93</ref>, pozri [[žandárstvo]].''
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:My grandpa.JPG|náhľad|Četník Ladislav Janda na koni (1938)]]
'''Četníctvo''' ({{ces|''četnictvo''}} [s krátkym -i-]) alebo neoficiálne '''žandárstvo''' bol vojensky organizovaný ozbrojený strážny zbor [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v rokoch 1918{{--}}1945{{#tag:ref|14. marca 1939 bolo četníctvo v [[Slovenská krajina (1938 – 1939)|Slovenskej krajine]] integrované do štruktúr novozaloženého [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] (pozri [[Zbor žandárstva Slovenskej republiky]]) a v českých krajinách bolo četníctvo po 15. marci 1939 začlenené do okupačnej správy [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Niektorí príslušníci četníctva pôsobili v domácom [[Druhý česko-slovenský odboj|odboji]]. Četníctvo ako také bolo obnovené až po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] (pozri [[Veliteľstvo československého četníctva na Slovensku]]). Na území Slovenska bolo na základe nariadenia Predsedníctva [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 6/1945 Zb. n. SNR zo dňa 23. februára 1945 o rozpustení žandárskych a policajných organizácií a formácií transformované do zboru [[Národná bezpečnosť]].|group=pozn}}, ktorý mal za úlohu udržiavať verejný poriadok a verejnú bezpečnosť na celom území štátu.<ref>§ 1 zákona čís. 299/1920 Sb. z. a n. ze dne 14. dubna 1920 o četníctvu. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1920, částka LVI, vydána dne 6. května 1920, s. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1920/056-1920.pdf 687]. [cit. 2020-04-29].</ref> Zbor bol pôvodne založený v 19. storočí a po [[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]] [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|recipovaný]]<ref>Pozri čl. 2 zákona čís. 11/1918 Sb. z. a n. ze dne 28. října 1918 o zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka II, vydána dne 6. listopadu 1918, s. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf 9].</ref> novovzniknutým štátom a následne upravený viacerými právnymi predpismi (najmä zákonom čís. 299/1920 Zb. z. a n. o četníctve). Príslušník četníctva sa nazýval '''četník''' (alebo neoficiálne '''žandár''').
== Pôsobnosť ==
Četníctvo v Česko-Slovensku riadil Úrad generálneho veliteľstva četníctva a správne spadalo pod Ministerstvo vnútra ČSR. V každom sídle [[Krajinský úrad|krajinského úradu]] pôsobili krajinské četnícke veliteľstvá (KČV), resp. {{ces|Zemské četnické veliteství (ZČV)}}. Po územnosprávnej reforme v roku [[1927]] pôsobili v Česko-Slovensku tieto KČV:
* KČV 1 {{--}} [[Praha]] (Zem česká)
* KČV 2 {{--}} [[Brno]] (Zem moravskosliezska)
* KČV 3 {{--}} [[Bratislava]] (Krajina slovenská)
* KČV 4 {{--}} [[Užhorod]] (Zem/Krajina podkarpatskoruská)
Pod tieto veliteľstvá spadali okresné četnícke veliteľstvá, ktorým podliehalo niekoľko ďalších četníckych staníc. Stanice boli najnižším článkom v organizácii česko-slovenského četníctva a spravidla pôsobili na území štyroch až piatich obcí, kde četnícke hliadky vykonávali pochôdzkovú činnosť. Koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa príslušníci četníctva stali súčasťou jednotiek [[Stráž obrany štátu|Stráže obrany štátu]].
== Činnosť po rozpade Česko-Slovenska ==
Po rozpade Česko-Slovenska v roku [[1939]] zaniklo aj česko-slovenské četníctvo. Na území [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] boli jednotky začlenené do okupačnej správy, na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenska]] pôsobili ďalej pod názvom [[žandárstvo]]. Veľké množstvo príslušníkov bývalého československého četníctva sa aktívne zúčastnilo [[SNP|Slovenského národného povstania]]. Po konci druhej svetovej vojny sa četníctvo transformovalo do [[Zbor národnej bezpečnosti|Zboru národnej bezpečnosti]].
== Poznámky ==
<references group="pozn"/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Finančná stráž]]
* [[Stráž obrany štátu]]
* [[Četnické humoresky]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Czechoslovakian Gendarmerie}}
{{Výhonok}}
[[Kategória:Polícia v Česko-Slovensku]]
t0sm1b7r6mhlpj3fag12ou2tc7m1yvi
Slougenzinmarcha
0
458742
8213949
8174370
2026-05-14T21:23:56Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213949
wikitext
text/x-wiki
'''Slougenzinmarcha''' (iné názvy: '''Slougenzin marcha; Slougenzin Marcha; Slougenzin, Marchan'''; alebo hypoteticky '''Slougenzia marcha''') je názov geografického objektu (asi územia alebo hranice) so spornou bližšou identifikáciou, ktorý sa spomína v jednej listine [[Ľudovít II. (Východofranská ríša)|Ľudovíta Nemca]] z roku 860. Prvá časť názvu sa pravdepodobne vzťahuje na [[Sloveni|Slovenov]] (t.j. Slovákov a/alebo Slovanov a/alebo Slovincov). Jeho význam spočíva v tom, že dátum výskytu tohto názvu (860) je značne starý.
==Kontext ==
Názov sa spomína v listine Ľudovíta Nemca z februára 860, ktorou Ľudovít potvrdzuje darovanie majetkov kláštoru v [[Niederaltaich]]u zo strany [[Pribina|Pribinu]]. Listina územne vymedzuje predmet daru nasledovne: ''in orientem ultra Salam fluviolam usque in Slougenzinmarcham et Stresmaren et sic sursum per Salam usque ad Unaltungesbah et sic inde uaque in Hrabagiskeit et ad Chirihstetin''. V doslovnom preklade: ''Na východ za riečkou [al. za riečku] „Sala“ [t.j. [[Zala]] ] až do [al. až po] „Slougenzinmarcha“ a „Stresmaren“ a tak nahor [al. vysoko] cez „Salu“ [al. po „Sale“] až po „Hrabagiskeit“ a „Chirihstetin“.''<ref>[http://www.dmgh.de/de/fs1/object/goToPage/bsb00000362.html?pageNo=144&sortIndex=030%3A030%3A0001%3A010%3A00%3A00&sort=score&order=desc&context=priwina&hl=false&fulltext=priwina Pôvodné znenie listiny], porov. aj napr. [http://zaborsky.blogspot.sk/2006/06/cast-uvodnia.html Zmienka listiny u Záborského - pozn. č. 77], fotka pôvodného zápisu je [http://www.zivcakova.sk/VERITAS%20LIBERAT/História/Nitra/Keď%20písmo%20prehovorí.pdf tu.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304215709/http://www.zivcakova.sk/VERITAS%20LIBERAT/Hist%C3%B3ria/Nitra/Ke%C4%8F%20p%C3%ADsmo%20prehovor%C3%AD.pdf |date=2016-03-04 }}</ref>
[[Peter Ratkoš|Ratkoš]] výraz prekladá len ako ''hranica Slougenzin''.<ref>Ratkoša cituje J. Slušný na: [http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d str. 37] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141102031641/http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d |date=2014-11-02 }}</ref>
Predložka in pred výrazom (a -m na konci výrazu) znamenajú, že ide v latinčine o akuzatív. Nominatív od marcham znie marcha, od Slougenzin sa pre nominatív v textoch buď ponecháva slovo nezmenené alebo sa uvádza tvar Slougenzia (k tomu pozri nižšie).
Treba dodať, že existuje aj aspoň jedno vydanie listiny, ktoré inkriminované miesto uvádza v tvare „Slougenzin, Marchan“ (t.j. číta text ako dve slová oddelené čiarkou).<ref>[http://books.google.sk/books?id=70fQAAAAMAAJ&pg=PA29&dq=%22slougenzin+marchan%22&hl=sk&sa=X&ei=fOSiUL2kBMX_4QSD6IDQAw&ved=0CEQQ6AEwCDgK#v=onepage&q&f=false Boček, A. et al.: ''Codex diplomaticus et epistolaris Moraviae'', 1836, str. 29] </ref>
===Salabiugiti ===
Z okolitého textu listiny vyplýva, že išlo o územie okolo lokality "Salabiugiti". Kniha Magnae Moraviae fontes historoci k tomu uvádza: ''Salabiugiti (ďalšie zmienky o lokalite sú v [[Obrátenie Bavorov a Korutáncov|Conv. Bag. et Carant.]], c. 12 a v listine kráľa [[Ľudovít Nemec|Ľudovíta]] pre [[Soľnohrad]] r. 860. MMFH III, Diplom, č. 130) kladie T. Bogyay, Die Kirchenorte 55 do oblasti [[Zalabér]]u ako veľa iných bádateľov. I. L. Červinka, Slované na Moravě 245 uvádza Jirečkov názor, podľa ktorého išlo o [[Zalaszentgrót]] (kostol v Salabiugiti bol podľa [[Conversio]] zasvätený sv. Rudbertovi). O Zalabéri vyslovila pochybnosť aj A. Cs. Nósová, Ausgrabungen 227.''<ref name=b>[[Lubomír Emil Havlík|HAVLÍK, Lubomír Emil]] (ed.). ''Magnae Moraviae fontes historici = Prameny k dějinám Velké Moravy. III, [Diplomata, epistolae, textus historici varii''. 1969. Vyd. 1. Brno : Universita J.E. Purkyně, 1969. s. 54.</ref>
==Rôzne interpretácie v literatúre ==
Česká kniha Magnae Moraviae fontes historici píše: ''Slougenzinmarcham hľadal F. Kos II, č. 169 na východ od Sály pri Blatenskom jazere. Samotné označenie je nejasné, môže ísť o územný majetok, hranicu Slovanov, resp. Slověna. Či s týmto označením súvisí Sclavenensis provincia, kde ležal kláštor P. Márie, ktorého opátom bol v r. 1001 Anastasius (MGH Diplom. III., Heinrich II.. 396), nie je zrejmé.''.<ref name=b />
M. Ďurica „Slougenzin marcha(m)“ prekladá ako ''Slovenská marka, Slovenčina ako pohraničné územie Slovákov'' a dodáva, že toto možno ''pokladať za prvý dokument slovenského jazyka a za prvé geografické označenie Slovenska''.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Ďurica
| meno = Milan S
| odkaz na autora = Milan Stanislav Ďurica
| titul = Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí
| vydanie = 3
| typ vydania = opr. a dopl.
| vydavateľ = Lúč
| miesto = Bratislava
| rok = 2003
| isbn = 80-7114-386-3
| kapitola =
| strany = 31
| počet strán = 837
}}</ref> Podobne to vidí A. Hrnko (výraz prekladá ako ''marka Slovenčina'', t.j. slovenská marka)<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko = Hrnko
|meno = Anton
|autor =
|odkaz na autora = Anton Hrnko
|spoluautori =
|titul = Slovenčina má vyše tisícdvesto rokov
|periodikum = Slovanská vzájomnosť
|odkaz na periodikum =
|rok = 2012
|mesiac = jún
|ročník = 12
|číslo = 2
|strany =
|url = http://www.ozzsv.sk/domain/ozzsv/files/casopis-sv-2-2012.pdf
|issn = 1335-9010
|dátum prístupu = 2012-11-14
|url archívu = https://web.archive.org/web/20160305084535/http://www.ozzsv.sk/domain/ozzsv/files/casopis-sv-2-2012.pdf
|dátum archivácie = 2016-03-05
}} resp. [http://www.hrnko.sk/2011/07/31/udalost-ktoru-by-sme-si-hadam-mali-pripominat/ príspevok na blogu autora] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121101015710/http://www.hrnko.sk/2011/07/31/udalost-ktoru-by-sme-si-hadam-mali-pripominat/ |date=2012-11-01 }}</ref> a napr. text expozície Nitrianskeho hradu píše, že listina ''obsahuje výraz: „slougenzin marcham“ (čítaj: slovjencin marka) teda „HRANIČNÉ ÚZEMIE SLOVENČINY", čo mnohí historici považujú za prvé geografické označenie územia predkov Slovákov''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=expozícia „Keď písmo prehovorí“ |url=http://www.zivcakova.sk/VERITAS%20LIBERAT/Hist%C3%B3ria/Nitra/Ke%C4%8F%20p%C3%ADsmo%20prehovor%C3%AD.pdf |dátum prístupu=2012-11-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304215709/http://www.zivcakova.sk/VERITAS%20LIBERAT/Hist%C3%B3ria/Nitra/Ke%C4%8F%20p%C3%ADsmo%20prehovor%C3%AD.pdf |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref>
J. Stanislav 1999 uvádza, že ''okolie Blatenského jazera sa volalo Slougenzin marcha'' (detto uvádza napr. L. Niederle vo svojej knihe Slovanské starožitnosti II – 2, 1906, str. 367) a vetu spomína v kontexte, v ktorom opakovane zdôrazňuje, že Panónia bola obývaná Slovákmi.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Stanislav
| meno = Ján
| odkaz na autora = Ján Stanislav (1904)
| titul = Slovenský juh v stredoveku I
| odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku
| vydanie = 2
| vydavateľ = Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry
| miesto = Bratislava
| rok = 1999
| isbn = 80-88878-49-7
| edícia = Svedectvá
| zväzok edície = 15
| počet strán = 485
| strany = 11
}}</ref> J. Stanislav 1956 uvádza, že Slougenzin je ''asi pokazený zápis slova Slověninъ. K tomu treba podotknúť, že predkovia Slovincov sa volali Slověne, nom. sg. Slověninъ.'' Kúsok nižšie však píše, že Slověne sa volali aj Slovania nad Dunajom.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Stanislav
| meno = Ján
| odkaz na autora =
| titul = Dejiny slovenského jazyka I : Úvod a hláskoslovie
| odkaz na titul = Dejiny slovenského jazyka
| vydanie =
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo SAV]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1956
| kapitola =
| strany = 102
| počet strán = 590
}}</ref>
Rudolf Krajčovič uvádza: ''...Slovenmi sa pravdepodobne nazývali aj zadunajskí (panónski) Slovania. Tak napr. jednu z oblastí Pribinovho kniežatstva na rieke Sále v Panónii premene z 9. stor. nazývajú Slougenzin marchan, čiže *Slověnin- (alebo Slověnьčin- k Slověnьcь?). V spise Conversio sa v Zadunajsku odlišujú etniká Carantani — na západe a Sclavi — na východe. V dokumente na rok 861 sa o známom panónskom kniežati Koceľovi poznamenáva, že je comes de Sclavis. Aj staroruský letopisec [[Nestor]] na začiatku 12. stor. v Zadunajsku oddeľuje Chorutanov od Slovenov'',<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Krajčovič
| meno = Rudolf
| odkaz na autora = Rudolf Krajčovič
| titul = Slovenčina a slovanské jazyky
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1974
| isbn =
| kapitola =
| strany = 47
| počet strán = 324
}}</ref> pričom etnonymom Slověne sa podľa Nestora v tomto kontexte vzťahuje špeciálne na obyvateľov Podunajska resp. Rastislavovho, Svätoplukovho a Koceľovho kniežatstva.<ref>porov. okrem Krajčoviča napr. aj Stanislav, J.: ''Dejiny slovenského jazyka 1'', 1956, str. 102 a STANISLAV, Ján. Slovienin - Slovák - Tót. In: MARSINA, Richard, ed.; MULÍK, Peter, ed. ''Etnogenéza Slovákov: kto sme a aké je naše meno''. Martin: Matica slovenská, 2009. 179 s. (Archeologické, historické a jazykovedné štúdie) ISBN 978-80-7090-940-9. s. 120 - 128.</ref> Podobne Krajčovič uvádza na inom mieste: ''Skutočnosť, že aj presídlenci z praslovanskej pravlasti zakarpatskej v karpatsko-podunajskej oblasti sa nazývali Slovieni či Slovienci, psl. Slověne, Slověnьci dokazuje záznam o nich z 9. stor. v podobe Slougenzin marchan v prepise Slověnьčinъ od Slověnьcь alebo Slověninъ, ak nedopatrením pisára bolo pôvodné -n- zamenené písmenom -z-.''<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Krajčovič
| meno = Rudolf
| odkaz na autora =
| titul = Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Slovenské literárne centrum|Literárne informačné centrum]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2005
| isbn = 80-88878-99-3
| kapitola =
| strany = 32
| počet strán = 230
}}</ref>
Slovinec J. Kelemina píše, že Slougenzin sa obyčajne chápe ako Slověnьcь, pričom –ge- je zápis slovanského ě, a že nominatív slova Slougenzin (ako adjektíva) by mal (v latinčine) znieť Slougenzia.<ref>[http://www.dlib.si/preview/URN:NBN:SI:DOC-PQURYBJ7/1cbe480f-09c0-4d04-89ad-4b20ae4796d9/save Jakob Kelemina: Krajevna imena iz spodnjepanonske marke. In: ''Časopis za slovenski jezik, književnost in zgodovino'' (1927, letnik 6, številka 1/04)]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
O. Chreňo (nehistorik) spája Slougenzin marcha so slovom Sloveni, ktoré pokladá v tom čase za názov Slovanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko = Chreňo
|meno = Ondrej
|odkaz na autora =
|titul = Základné kamene našej svojbytnosti
|url = http://www.staramorava.euweb.cz/zakladnekamene.htm
|dátum vydania =
|dátum aktualizácie =
|dátum prístupu = 24.11.2012
|vydavateľ =
|miesto =
|jazyk =
|url archívu = https://web.archive.org/web/20140227194727/http://www.staramorava.euweb.cz/zakladnekamene.htm
|dátum archivácie = 2014-02-27
}}</ref>
Slougenzin marcha(n) vo svojich Starožitnostiach spomína aj už P. J. Šafárik, jednak ako jeden z dokladov názvu Slovanov v literatúre a jednak na inom mieste ako doklad, že v okolí Blatenského jazera vtedy žijúci Slovania mali so Slovákmi rovnaké meno a boli teda asi s nimi príbuzní. Výraz prekladá ako ''slowěnčina, kragiště Slowencův'' [namiesto g dnes píšeme j, namiesto w píšeme v]. Ako základný tvar (prvej časti) výrazu uvádza tvar ''Slougenzia''.<ref>prvý výskyt: [http://books.google.sk/books?id=PzQEAAAAYAAJ&pg=PA465&dq=slougenzin&hl=sk&sa=X&ei=zMeiULKmF4mh4gSGmoDADQ&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false str. 465], detto [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1787/Safarik_Slovanske-starozitnosti-II/1#ftn.d56e705 v upravenom vydaní v modernej slovenčine] ;druhý výskyt: [http://books.google.sk/books?id=PzQEAAAAYAAJ&pg=PA796&dq=%22slougenzin+marchan%22&hl=sk&sa=X&ei=guOiUOWtIsrltQbC4YCwCA&ved=0CDMQ6AEwAg#v=onepage&q&f=false str. 796], detto [http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1787/Safarik_Slovanske-starozitnosti-II/9#ftn.d56e15958 v upravenom vydaní v modernej slovenčine]</ref>. J. Kollár v slove Slougenzin videl skomoleninu výrazu Slavenčin (v texte sa totiž snaží dokázať namiesto dnešného Slov- bolo pôvodne Slav-).<ref>[http://books.google.sk/books?id=uDUEAAAAYAAJ&pg=PA145&dq=Slougenzin&hl=sk&sa=X&ei=MX6iUMOdCunm4QSitoGQBg&ved=0CC8Q6AEwAA#v=onepage&q&f=false Kollár, J.: ''Sláwa bohyně a půwod gména Slawůw čili Slawjanůw'', 1839, str. 145]</ref>
Výraz „Slougenzin marcha(m)“ si niekedy privlastňujú aj Slovinci, slovo Slougenzin teda čítajú ako „slovinská“.<ref>Slougenzin marcha(m) je preložené ako Slovenian March napr. v knihe A. L. Kuhar: ''Slovene medieval history – selected studies'', 1962, str. 92</ref>
Okrem toho sa výraz Slougenzin niekedy stotožňuje s maďarským sídlom dnes nazývaným [[Szőc]] (doloženým v roku 1272 ako Zelch a v roku 1329 ako Sculch).<ref>Kniha HAVLÍK, Lubomír Emil (ed.). ''Magnae Moraviae fontes historici = Prameny k dějinám Velké Moravy. III, [Diplomata, epistolae, textus historici varii''. 1969. Vyd. 1. Brno : Universita J.E. Purkyně, 1969. s. 54. píše: ''E. Klebel, Die Ostgrenze 371 — 372 se domníval, že mohlo jít o Szölcs (1272: Zelch) na hranicích komitétů Zala a Veszprém, podobně A. Ratz. Burgenland. Heimatbl. 10, 1948.'' Podobne píše napr. Kämpf, H.: ''Die Entstehung des deutschen Reiches'' (Deutschland um 900), 1956, str. 30</ref> U Stanislava 1999 je toto sídlo uvedené na str. 419 ako Szölc.
Vyskytuje sa aj názor, že slovo Slougenzin by mohlo byť odvodené od (asi nemeckého) osobného mena Slougenzo, Slauganzo či Slauginzo.<ref>Kelemin 1927; podobne sa napr. píše, že ''Ni je jasno, da li ova biljeska donosi nase ime ili njemacko licno ime Slougenzo.'' v encyklopédii ''Narodna enciklopedija srpsko-hrvatsko-slovenacka'', zv. 4, 1925, str. 192</ref>
== Externé odkazy==
*W. Swoboda, “Slougenzinmarcha” in: ''Słownik starožytnošci slowianskich V'', 1975, Vroclav
==Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Slovania]]
gz6melt8xrc75ypklhyzhbph8pt02x6
Partička (česká televízna relácia)
0
466195
8213934
8128781
2026-05-14T20:41:08Z
~2026-29063-25
294910
/* Hry */
8213934
wikitext
text/x-wiki
'''Partička''' je improvizačná show televízie [[Prima family|Prima]] spracovaná podľa pôvodnej [[Partička (slovenská televízna relácia)|rovnomennej slovenskej relácie]]. Celá relácia spočíva na improvizácii štyroch hercov pri rôznych hrách. Rovnako ako v slovenskej verzii reláciou sprevádza [[Daniel Dangl]] a hudbu tvorí [[Marián Čurko]].
== Dejiny ==
Pôvodne bola ''Partička'' vysielaná na [[Slovensko|Slovensku]], kde sa niekoľkokrát objavili aj českí komici [[Michal Suchánek]] a [[Richard Genzer]]. Prvý, koho napadlo, že by aj v [[Česko|Česku]] mohla byť obdobná relácia, bol zrejme Suchánek. [[Ondřej Sokol|Ondřejovi Sokolovi]] bola ponúknutí réžia, on však ponuku odmietol a prejavil záujem stať sa hercom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://revue.idnes.cz/particka-a-ondrej-sokol-na-tyty-jsem-stastnej-fa5-/lidicky.aspx?c=A120415_103747_lidicky_ved
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Práve Sokol potom oslovil s ponukou hrať v Partičke svojho kolegu [[Igor Chmela|Igora Chmelu]].
Reláciu mala pôvodne vysielať televízia [[TV Nova|Nova]], kde vtedy Suchánek s Genzerom účinkovali v relácii [[Mr. GS]]. Nova však posunula nakrúcanie o pol roka tesne pred termínom, herci preto začali rokovať s inou televízií, s ktorou by spolupracovali – tou sa stala [[TV Prima]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.digizone.cz/clanky/na-primu-chteli-suchanek-s-genzerem-sami/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Prvý diel sa vysielal [[18. marec|18. marca]] [[2011]], mal však nízku sledovanosť, po druhom diele bola Partička pozastavená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.mediashow.cz/show/particka-byla-pozastavena-a-hlasuje-se-o-novem-case.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Obrovský divácky záujem o Partičku pravdepodobne nastal vďaka prezentácii na sociálnych sieťach, najmä na [[Facebook]]u, kde profil Partičky spravuje Ondřej Sokol s Michalom Suchánkom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://aktualne.centrum.cz/kultura/televize/clanek.phtml?id=741150
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Richard Genzer sľúbil, že keď facebooková stránka získa 100 000 fanúšikov, zatancuje pri tyči iba v [[tanga|tangách]]. Stotisíci fanúšik sa na profil Partičky pripojil na [[jeseň]] [[2011]]. Genzer svoj sľub splnil, zatancoval pri tyči na [[Celetná|Celetnej ulici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.zapnimozek.cz/particka-jak-se-zrodil-fenomen
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20200712234257/https://zapnimozek.cz/particka-jak-se-zrodil-fenomen/
| dátum archivácie = 2020-07-12
}}</ref> Dvestotisíci fanúšik Partičky sa na Facebook prihlásil [[20. február]]a [[2012]].
Partička sa začala nakrúcať v divadle [[La Fabrika]]. Počas pôsobenia v La Fabrike bola scéna niekoľkokrát zmenená. Na začiatku roka [[2012]] sa celá Partička presunula do [[RockOpera Praha|RockOpery]], kde bola scéna opäť výrazne upravená. Obyčajné divadelné predstavenia však prebiehajú v Divadle Broadway.
V roku [[2012]] sa Partička vrhla aj na hudobnú dráhu so svojou kapelou Los Rotopedos. S ňou vytvorili hity ako Všichni lidé jedou na Konopiště, Tloušťka je úděl alebo Moskau.
== Ocenenie ==
Partička bola vďaka početným hudobným vystúpením v relácii svojimi fanúšikmi v roku 2011 nominovaná na [[Český slavík Mattoni|Českého slavíka]]. Napriek tomu, že by sa umiestnila na štvrtom mieste, pre porušenie pravidiel bola diskvalifikovaná.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.ceskyslavik.cz/start.php?k=1109&p=37&c=1667
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V kategórii spevákov však herci z Partičky diskvalifikovaní neboli, najviac, na päťdesiatom mieste, sa umiestnil Ondřej Sokol.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.ceskyslavik.cz/start.php?k=1109&p=37&c=1659
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
V diváckej ankete Týdeníku televize [[TýTý]] 2011 sa stala Partička celkovým víťazom. Ďalšie ocenenie si odniesla v kategórii ''Relácia roku'', jednu sošku získal aj Ondřej Sokol v kategórii ''Osobnost televíznej zábavy''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://kultura.idnes.cz/anketa-televizni-popularity-ty-ty-za-rok-2011-vitez-fvq-/televize.aspx?c=A120414_194953_televize_ptk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== Účinkujúci ==
* [[Michal Suchánek]] - všetky diely
* [[Richard Genzer]] - všetky diely (v dieloch 5 a 20 ako moderátor)
* [[Ondřej Sokol]] - všetky diely (v diele 8 ako moderátor)
* [[Igor Chmela]] - všetky diely, okrem dielov 38 a 40
* [[Tatiana Vilhelmová]] - diely 5, 8, 38, 40
* [[Petr Vacek]] - diel 20
* [[Daniel Dangl]] - moderátor
* [[Marián Čurko]] - hudba
* [[Nightwork]] - diel 29 (Silvestrovský špeciál)
* [[Vojtech Dyk]] - diel 29 (Silvestrovský špeciál)
* [[Lucie Bílá]] - diel 29 (Silvestrovský špeciál)
* [[Jakub Prachař]] - diel 29 (Silvestrovský špeciál)
== Hry ==
* Abeceda
* A capella
* Blázni
* Brechtovo divadlo
* Čelovka
* Dabing
* Detektor lži
* Dvě věty
* Hodný a zlý policajt
* Hrdinové (Hrdinovia)
* Improvizace (Improvizácia)
* Interview
* Jedno písmeno
* Jedno slovo
* Jestli mi jako rozumíš (Ak mi rozumieš)
* Kdo jsem? (Kto som?)
* Koleda
* Literární a filmové názvy (Literárne a filmové názvy)
* Muzika
* Nálady
* Nečekaný telefonát (Niekto volá)
* Nedělní chvilka poezie (Nedelná chvilka poézie)
* Nespokojený režisér
* Nevhodný zpěv
* Opera
* Otázka
* Párty
* Píseň (Jazz , country , RnB , rap , rock ...) (Pieseň)
* Píseň pro diváka (Pieseň pre diváka)
* Poslední písmeno (Posledné písmeno)
* Pro neslyšící (Pre nepočujúcích)
* Překlad (Preklad)
* Příběh (Príbeh)
* Ptačí perspektiva (Vtáčia perspektíva)
* Reklamace (Reklamácia)
* Rekvizity
* Ruce (Ruky)
* Seznamka (Zoznamka)
* Souboj (Súboj)
* Souboj choreografií (Tanečný súboj)
* Stop
* Správně-nesprávně (Správne-nesprávne)
* Švihlé ruce (Šľahnuté ruky)
* Telefonát (Telefon)
* Teleshopping
* Tiskovka (tisková konference) (Tlačovka)
* To by nikdy neřekl (To by nikdy nepovedal)
* Ukolébavka (Uspávanka)
* Věty na zemi (Vety na zemi)
* Všechno nejhorší (Všetko najhoršie)
* Vyznání lásky (Vyznanie lásky)
* Zopakuj to
* Zrychlený-zpomalený (Zrýchlený-spomalený)
* Zvuky
* Žánry (Žánre)
* Živé kulisy
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.iprima.cz/particka Stránky relácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130117160758/http://www.iprima.cz/particka |date=2013-01-17 }}
* [http://www.stream.cz/kategorie/448-particka Videoarchív] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110321182004/http://www.stream.cz/kategorie/448-particka |date=2011-03-21 }}
* {{Csfd film|id=294081|názov=Partička}}
* [https://www.facebook.com/poradparticka Facebookové stránky relácie]
[[Kategória:Televízne relácie v Česku]]
ephjnkesyi665ax7pf3idnfbmfh0llk
Studio Marta
0
482906
8214119
7673879
2026-05-15T08:43:51Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214119
wikitext
text/x-wiki
'''Studio Marta''' je divadelná scéna [[Divadelní fakulta Janáčkovy akademie múzických umění|Divadelnej fakulty]] [[Janáčkova akademie múzických umění|JAMU]] v Brne,<ref name=cn050405>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Gejdoš| meno = Pavel| odkaz na autora = | titul = Brněnské Studio Marta se letos zaměřilo na rodinu a vztahy| url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/brnenske-studio-marta-se-letos-zamerilo-na-rodinu-a-vztahy/123743| dátum vydania = 2005-04-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25| vydavateľ = České noviny.cz| miesto = | jazyk = po česky| url archívu = https://web.archive.org/web/20200724030733/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/brnenske-studio-marta-se-letos-zamerilo-na-rodinu-a-vztahy/123743| dátum archivácie = 2020-07-24}}</ref> na ktorej pôsobia študenti ateliérov [[scénografia|scénografie]], [[Réžia|réžie]], divadelného manažérstva a javiskovej javiskovej techniki, dramaturgie, dramatickej výchovy, výchovnej dramatiky pre nepočujúcich a [[činohra|činoherného]] [[Herec|herectva]].
Divadlo sa nachádza v pivničných priestoroch obytného domu postaveného začiatkom 30. rokov 20. storočia.<ref name=historia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historie studia MARTA | url = http://studiomarta.jamu.cz/historie-studia-marta.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = Studio Marta | miesto = | jazyk = po česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20131208024038/http://studiomarta.jamu.cz/historie-studia-marta.html | dátum archivácie = 2013-12-08 }}</ref> Ide o dom na ulici Bayerova, popisné číslo 575, orientačné číslo 5 vo [[Veveří (Brno)|Veveří]], súčasti mestskej časti [[Brno-střed]]. Divadelné štúdio tu vybudovali študenti pedagogickej školy. Začalo pôsobiť v roku 1952,<ref name=historia/> päť rokov po formálnom vzniku samotnej JAMU.<ref name=historiafakulty>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Historie fakulty | url = http://difa.jamu.cz/fakulta/historie-fakulty.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = Divadelní fakulta Janáčkovy akademie múzických umění v Brně | miesto = | jazyk = po česky}}</ref> V rokoch [[1990]]–[[1991]] prešlo rekonštrukciou podľa návrhu ing. arch. [[Jan Konečný|Jana Konečného]].<ref name=historia/> Vyhcádza z koncepcie variabilnej divadelnej dielne s meniteľným priestorom. Po otvorení muzikálovej a opernej scény JAMU, [[Divadlo na Orlí|Divadla na Orlí]] v roku 2012 zostala Marta scénou orientovanou na činoherné inscenácie.<ref name=idnes>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jarošová| meno = Bohdana| priezvisko2 = Kolínková| meno2 = Eliška |odkaz na autora2 = | titul = Brněnská JAMU otevřela novou uměleckou scénu, vyřádí se na ní studenti | url = http://brno.idnes.cz/brnenska-jamu-otevrela-novou-divadelni-scenu-vyradi-se-na-ni-studenti-1kv-/brno-zpravy.aspx?c=A121025_1845487_brno-zpravy_bor | dátum vydania = 2012-10-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = iDNES.cz | miesto = | jazyk = po česky}}</ref>
V rokoch 1989 až 2000 studio viedol [[Jaroslav Tuček]].<ref name=dn130102>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Tuček| meno = Jaroslav| odkaz na autora = | titul = Paměti antihrdiny | url = http://www.divadelni-noviny.cz/pameti-antihrdiny | dátum vydania = 2013-01-02| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = Divadelní noviny | miesto = | jazyk = po česky}}</ref> a potom [[Jan Kolegar]].<ref name=dp-difa>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Detašovaná pracoviště | url = http://difa.jamu.cz/fakulta/detasovana-pracoviste.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = Divadelní fakulta Janáčkovy akademie múzických umění v Brně | miesto = Brno | jazyk = po česky}}</ref>
Podľa vlastných údajov štúdiu na svojích doskách uvádza 12 premiérových titulov a 125 predstavení ročne a radí sa k najnavštevovanejším divadelným scénam v Česku.<ref name=marta>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Studio Marta | url = http://studiomarta.jamu.cz/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = Divadelní fakulta Janáčkovy akademie múzických umění v Brně | miesto = Brno | jazyk = po česky}}</ref>
Medzi významné inscenácie uvedené v Marte v 21. storočí patria napríklad muzikál [[Jiří Suchý (herec)|Jiřího Suchého]] podľa [[Karel Jaromír Erben|Erbenovej]] ''Kytice''.<ref name=cn031031>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Gejdoš| meno = Pavel| odkaz na autora = | titul = Brněnská Marta: Kytice, sestry i nezkrocené koně| url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/brnenska-marta-kytice-sestry-i-nezkrocene-kone/32703| dátum vydania = 2003-10-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25| vydavateľ = České noviny.cz| miesto = | jazyk = po česky| url archívu = https://web.archive.org/web/20200724030752/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/brnenska-marta-kytice-sestry-i-nezkrocene-kone/32703| dátum archivácie = 2020-07-24}}</ref><ref name=svozilek>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Svozílek| meno = Petr| odkaz na autora = | titul = "Kytice" divadla Semafor v interpretaci divadelního studia Marta | url = http://is.muni.cz/th/360888/ff_b/ | dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = ÚHV FF MU | miesto = Brno| jazyk = po česky}}</ref>, ''Rodinná oslava'' (2005) podľa filmu rovnakého názvu [[Thomas Vinterberg|Thomasa Vinterberga]],<ref name=cn050405/> moderné pojatie hry [[Heinrich von Kleist|Heinricha von Kleista]] ''Princ Homburský'' (2012),<ref name=dn130108>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Inscenace roku | url = http://www.divadelni-noviny.cz/inscenace-roku-3 | dátum vydania = 2013-01-08| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = Divadelní noviny | miesto = | jazyk = po česky}}</ref> predstavenie [[fyzické divadlo|fyzického divadla]] [[Karine Ponties]] ''Pisum Sativum'' (2012).<ref name=dn130108/><ref name=ct121222>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Gejdoš| meno = Pavel| odkaz na autora = | titul = Pisum sativum | url = http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/1183619616-kultura-cz/312295350090021/obsah/236577-pisum-sativum/ | dátum vydania = 2012-12-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-04-25 | vydavateľ = Kultura.cz | miesto = | jazyk = po česky}}</ref>
== Referencie==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://studiomarta.jamu.cz Oficiálne stránky Studia Marta]
== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=cs|článok=Studio Marta|revízia=10248532}}
[[Kategória:Divadlá v Brne]]
[[Kategória:Janáčkova akademie múzických umění]]
4oh1g7gjdjuf203yhglguns4jqn0jhy
Synagóga v Slavkove u Brna
0
496220
8214199
7988763
2026-05-15T11:40:08Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214199
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Synagoga Slavkov u Brna.jpg|thumb|Pohľad na synagógu]]
{{Coord|49|9|8.94|S|16|52|30.64|V|region:CZ|display=title}}
'''Synagóga v Slavkove u Brna''' je bývalá [[synagóga]] typu [[tempel]], ktorá bola postavená v rokoch [[1857]] – [[1858]] v [[Novorománsky sloh|novorománskom slohu]] na mieste staršej [[Modlitebňa|modlitebne]].<ref name=klenovsky>{{Citácia knihy | priezvisko = Klenovský| meno = Jaroslav| odkaz na autora = | titul = Židovské památky Moravy a Slezska | vydavateľ = Era| miesto = Brno| rok = 2001| isbn = 80-86517-08-X| kapitola = | strany = 480 | jazyk = po česky}}</ref> Nachádza sa v ulici U Synagogy blízko centra mesta, asi 150 m západne od Palackého náměstí. Je chránená ako kultúrna pamiatka Českej republiky.<ref name=monu>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nemovité památky| url = http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=149042| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 26.09.2013| vydavateľ = Národní památkový ústav| miesto = Praha| jazyk = po česky| url archívu = https://web.archive.org/web/20130927123043/http://monumnet.npu.cz/pamfond/list.php?IdReg=149042| dátum archivácie = 2013-09-27}}</ref>
Bohoslužobným účelom synagóga slúžila až do začiatku 40. rokov, potom bolo jej vnútorné zariadenie zničené nacistami.<ref name=slavkov>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nemovité památky| url = http://www.slavkov.cz/cz/pamatky-a-zajimavosti/cirkevni-pamatky/?id=20| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-25| vydavateľ = Mesto Slavkov u Brna| miesto = | jazyk = po česky| url archívu = https://web.archive.org/web/20091019230505/http://www.slavkov.cz/cz/pamatky-a-zajimavosti/cirkevni-pamatky/?id=20| dátum archivácie = 2009-10-19}}</ref> Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola takmer 50 rokov využívaná ako [[sklad]]. V rámci [[reštitúcia]] bola roku [[1991]] vrátená [[Židovská obec|Židovskej náboženskej obci]] v Brne.<ref name=slavkov/>
V roku 1994 bola zahájená postupná obnova synagógy ako chránenej kultúrnej pamiatky.<ref name="krasne">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.krasnecesko.cz/lokalita_detail.php?id=706-slavkovska-synagoga-slavkov-u-brna-syngoga&strana=| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-25| vydavateľ = krasnecesko.cz| miesto = | jazyk = po česky| url archívu = https://web.archive.org/web/20130927233924/http://www.krasnecesko.cz/lokalita_detail.php?id=706-slavkovska-synagoga-slavkov-u-brna-syngoga&strana=| dátum archivácie = 2013-09-27}}</ref> V rokoch [[1996]] – [[1998]] došlo k jej kompletnej [[Renovácia|renovácii]] a budova našla nové uplatnenie ako pracovisko a [[depozitár]] Státního okresního archivu [[Vyškov]]. V predsieni bola inštalovaná menšia [[Výstava|expozícia]] o histórii [[Slavkov u Brna|slavkovskej]] židovskej obce.<ref name="krasne"/><br/>
V roku dokončenia rekonštrukcie synagógy bola na jej priečelí odhalená [[pamätná tabuľa]] obetiam [[holokaust]]u.<ref name="krasne"/>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Synagogue in Slavkov u Brna}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.slavkov.cz/cz/pamatky-a-zajimavosti/cirkevni-pamatky/?id=20 Synagóga na www.slavkov.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091019230505/http://www.slavkov.cz/cz/pamatky-a-zajimavosti/cirkevni-pamatky/?id=20 |date=2009-10-19 }}
* [http://www.krasnecesko.cz/lokalita_detail.php?id=706-slavkovska-synagoga-slavkov-u-brna-syngoga&strana= Synagóga na www.krasnecesko.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130927233924/http://www.krasnecesko.cz/lokalita_detail.php?id=706-slavkovska-synagoga-slavkov-u-brna-syngoga&strana= |date=2013-09-27 }}
== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=cs|článok=Synagoga ve Slavkově u Brna|revízia=10075304}}
[[Kategória:Slavkov u Brna]]
[[Kategória:Synagógy v Juhomoravskom kraji]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Vyškov]]
[[Kategória:Architektúra z 1858]]
fpq7p4e61i7hg4ebj3tle0kdjynkb9o
Klub ligových kanonierov
0
503213
8213823
8212085
2026-05-14T18:22:46Z
PeterKLK
94978
/* Čakatelia (50 – 99 gólov) */ Aktualizácia
8213823
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Občianske združenie
| Názov = Klub ligových kanonierov
| Logo =|150px
| Veľkosť loga =
| Zameranie =
| Sídlo = Tomášikova 18482/30C<br>821 01 [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava-Ružinov]]
| Vznik = [[6. apríl]] [[2018]]
| Zánik =
| IČO = 51659018
| Registračné číslo = VVS/1-900/90-53538
| Predseda = Mgr. Tomáš Medveď<br><small>(od 28. júla 2018)</small>
| Web =
}}
'''Klub ligových kanonierov''' ('''KLK''') je elitná spoločnosť [[Slovensko|slovenských]] [[futbal]]istov, ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach ([[česko-slovenská futbalová liga]] [[1925]] – [[1993]], [[Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku|slovenská liga]] [[1939]] – [[1944]] a od sezóny [[1. slovenská futbalová liga 1993/1994|1993/1994]], zahraničné ligy).
==História==
[[File:Klub ligových kanonierov 2013.jpg|thumb|left|Zakladatelia KLK: Peter Divéky, Peter Bzdúch a Gregor Mareš (vpravo)|180px]]
Klub ligových kanonierov nadväzuje na tradíciu ''Klubu ligových kanonýrů'', založeného v roku 1972 redakciou týždenníka ''GÓL'' v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Tento Klub pôvodne združoval hráčov, ktorí dosiahli hranicu 100 gólov v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]], od roku [[1991]] sa započítavali aj góly z európskych prvoligových súťaží, nie však so spätnou platnosťou. V ére [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] mal ''Klub ligových kanonýrů'' 39 členov, z toho 13 [[Slováci|Slovákov]] v čele s [[Jozef Adamec|Jozefom Adamcom]], tretím najlepším strelcom v histórii [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej futbalovej ligy]]. Po rozdelení [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] pôsobí ''Klub ligových kanonýrů'' už len v [[Česko|Česku]], na [[Slovensko|Slovensku]] podobný Klub nevznikol. S iniciatívou založiť slovenský Klub ligových kanonierov prišla trojica futbalových nadšencov Peter Divéky, [[Gregor Mareš]] a Peter Bzdúch <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Klub ligových kanonierov ožíva aj na Slovensku!
| url = https://sport.aktuality.sk/c/151164/klub-ligovych-kanonierov-oziva-aj-na-slovensku/
| dátum vydania = 20. 6. 2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. S podporou ''Únie ligových klubov'' a jej prezidenta [[Dušan Tittel|Dušana Tittela]] sa prvé stretnutie členov KLK uskutočnilo [[5. júl|5. júla]] [[2013]] v [[Senec|Senci]] v rámci vyhlásenia ankiet [[Corgoň liga|Corgoň ligy]] za sezónu [[Corgoň liga 2012/2013|2012/2013]]. Prítomným členom KLK boli odovzdané Certifikáty kanoniera a pamätné ocenenia <ref>{{Citácia periodika|periodikum=corgonliga.sk|url=http://www.corgonliga.sk/ulk/21/klub-ligovych-kanonierov}}</ref>.
[[File:Klub ligových kanonierov - Senec 2013.jpg|thumb|left|Slávnostné dekorovanie členov Klubu ligových kanonierov, Senec 2013|200px]]
[[31. marec|31. marca]] [[2014]], necelý rok po založení Klubu ligových kanonierov vstúpil medzi ligových „stovkárov“ [[Róbert Vittek]], najlepší strelec v histórii [[Slovenské národné futbalové mužstvo|slovenskej futbalovej reprezentácie]]. Stal sa tak 32. členom elitnej kanonierskej spoločnosti.
[[File:Klub ligových kanonierov 2015.jpg|thumb|Ocenení kanonieri Ján Strausz, Peter Herda, Pavol Diňa a Róbert Semeník, Žilina 2015|200px]]
[[31. marec|31. marca]] [[2015]] v [[Žilina|Žiline]] boli pred zápasom [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]]-[[České národné futbalové mužstvo|Česko]] ocenení ďalší členovia KLK [[Ján Strausz]], [[Peter Herda]], [[Pavol Diňa]] a [[Róbert Semeník]]. Menovaní si prevzali „Certifikáty členov Klubu ligových kanonierov“ z rúk prezidentov [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]] a ''Únie ligových klubov'' [[Ján Kováčik (prezident SFZ)|Jána Kováčika]] a [[Ivan Kozák|Ivana Kozáka]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Semeník, Diňa, Strausz a Herda prevzali ocenenia od SFZ a ÚLK
| url = http://old.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/semenik-dina-strausz-a-herda-prevzali-ocenenia-od-sfz-a-ulk.html
| dátum vydania = 1. 4. 2015
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = old.futbalsfz.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Slávnostného aktu sa zúčastnili tiež členovia [[Česko|českého]] ''Klubu ligových kanonýrů'' [[Václav Daněk]], [[Horst Siegl]] a [[Jan Nezmar]]. V rámci odovzdávania ocenení si Klub ligových kanonierov uctil aj futbalové majstrovstvo nežijúcich kanonierov [[Viktor Tegelhoff|Viktora Tegelhoffa]] a [[Ladislav Józsa|Ladislava Józsu]], na pôde ''Únie ligových klubov'' si prevzali ocenenia ich rodinní príslušníci.
V sezóne 2016/2017 sa rozrástol Klub kanonierov o dvoch nových členov. [[15. október|15. októbra]] [[2016]] strelil [[Filip Hološko]] v [[A-League|austrálskej]] najvyššej súťaži stý ligový gól, pričom sa stal prvým stovkárom, ktorý ani raz neskóroval v [[Fortuna liga|slovenskej lige]], zároveň ako prvý hráč dosiahol métu 100 gólov v ligovej súťaži mimo [[Európa|Európy]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bombardér Hološko opäť žiaril a vstúpil do elitného klubu
| url = http://sport.aktuality.sk/c/241561/video-bombarder-holosko-opat-ziaril-a-vstupil-do-elitneho-klubu/
| dátum vydania = 15. 10. 2016
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. [[16. apríl]]a [[2017]] sa k nemu pridal [[Marek Bakoš]], svojim 63. gólom v [[1. česká futbalová liga|českej lige]] dosiahol hneď dva míľniky, v drese [[FC Viktoria Plzeň|Viktorie Plzeň]] zaznamenal jubilejný 50. gól, čím zaokrúhlil počet svojich ligových zásahov na stovku <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = 100 a 50. Plzeňský Bakoš překonal jedním gólem hned dva milníky
| url = http://fotbal.idnes.cz/marek-bakos-plzen-gol-cislo-100-a-50-dap-/fotbal.aspx?c=A170418_2319741_fotbal_ten
| dátum vydania = 18. 4. 2017
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = fotbal.idnes.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
[[6. máj]]a [[2018]] sa počet členov KLK rozrástol na číslo 35. [[Marek Hamšík]] strelil v drese [[SSC Neapol]] svoj stý ligový gól <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hamšíkov 100. gól v Serii A k trom bodom nepomohol, Neapol s Turínom remizoval
| url = https://sport.aktuality.sk/c/335532/video-neapol-vdaka-hamsikovmu-golu-siahal-na-tri-body-napokon-s-turinom-remizoval/
| dátum vydania = 6. 5. 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, jeho výkon je o to pozoruhodnejší, že všetkých 100 gólov zaznamenal v [[Serie A|Serii A]], jednej z najlepších ligových súťaží na svete.
Rok [[2018]] priniesol aj ďalšie medzníky v histórii KLK. [[6. apríl]]a vzniklo [[Občianske združenie]] ''Klub ligových kanonierov'', zaregistrované na [[Ministerstvo vnútra SR|Ministerstve vnútra SR]] a na konferencii [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]] [[28. jún]]a bol KLK prijatý za pridruženého člena SFZ. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = RIADNA KONFERENCIA SFZ - FUTBAL JE LEN JEDEN
| url = https://www.futbalsfz.sk/riadna-konferencia-sfz-futbal-je-len-jeden
| dátum vydania = 28. 6. 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Predsedom KLK sa stal [[Tomáš Medveď]], ktorý je sám členom Klubu s bilanciou 103 ligových gólov, členmi výkonného výboru trojica iniciátorov vzniku KLK a športový novinár Peter Šurin. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = TOMÁŠ MEDVEĎ JE RIADITEĽOM KLUBU LIGOVÝCH KANONIEROV
| url = https://www.futbalsfz.sk/sfz-klk-tomas-medved-je-riaditelom-klubu-ligovych-kanonierov
| dátum vydania = 25. 7. 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Prvou oficiálnou akciou bol turnaj vo [[FootGolf|footgolfe]] s [[charita]]tívnym rozmerom v [[Rajec|Rajci]].
[[File:Klub ligových kanonierov 2018.jpg|thumb|left|Stretnutie členov KLK pred Ligou národov, 2018|200px]]
V októbri sa uskutočnilo stretnutie členov KLK, v rámci ktorého kanonieri vzhliadli zápas [[Liga národov UEFA|Ligy národov]] [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] – [[České národné futbalové mužstvo|Česko]] (1:2) v [[Trnava|Trnave]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = SFZ/KLUB LIGOVÝCH KANONIEROV - ÚCTA PRED MINULOSŤOU ŠKOLOU PRE SÚČASNOSŤ I BUDÚCNOSŤ
| url = https://www.futbalsfz.sk/sfz-klub-ligovych-kanonierov-ucta-pred-minulostou-skolou-pre-sucasnost-i-buducnost
| dátum vydania = 4. 11. 2018
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
V roku [[2019]] rozšíril KLK svoje aktivity aj mimo futbalové dianie, keď sa spolupodieľal na organizácii konferencie ''Myslieť na budúcnosť sa oplatí'' v [[Lúčky (okres Ružomberok)|kúpeľoch Lúčky]] za účasti bývalých [[športovec|športovcov]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Športovci, viete, čo po kariére?
| url = https://www.fortunaliga.sk/clanok/1341-sportovci-viete-co-po-kariere
| dátum vydania = 6. 4. 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = fortunaliga.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V spolupráci s ''Úniou ligových klubov'' oceňovali členovia KLK víťazov ankety ''Gól mesiaca'' a [[Gól sezóny (Fortuna liga)|Gól sezóny]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Gól sezóny: Premiérovým víťazom Bayo
| url = https://www.fortunaliga.sk/clanok/1535-gol-sezony-premierovym-vitazom-bayo
| dátum vydania = 18. 7. 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = fortunaliga.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Organizačne zabezpečoval tiež I. ročník Memoriálu [[Juraj Halenár|Juraja Halenára]], usporiadaným jeho materským klubom FK Lokomotíva Trnava. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Na Lokomotíve si futbalovým turnajom uctia pamiatku Juraja Halenára
| url = https://www.trnavskyhlas.sk/c/26728-na-lokomotive-si-futbalovym-turnajom-uctia-pamiatku-juraja-halenara.htm
| dátum vydania = 22. 7. 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = trnavskyhlas.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Pokračovaním spolupráce s českým ''Klubom ligových kanonýrů'' bolo stretnutie členov oboch Klubov v decembri v [[Bratislava|Bratislave]]. Po rokoch sa opäť zišli legendy česko-slovenského futbalu [[Ján Čapkovič]], [[Jozef Levický]], [[Peter Herda]], [[Stanislav Griga]], [[Ľubomír Luhový]] a [[Antonín Panenka]], aby spoločne pokrstili knihu Zdeňka Pavlisa ''Od Bicana k Lafatovi''. V spoločnosti [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|majstrov Európy z Belehradu 1976]] [[Karol Dobiaš|Karolom Dobiašom]] a [[Jozef Čapkovič|Jozefom Čapkovičom]] si zaspomínali na svoje hráčske časy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = KLUB LIGOVÝCH KANONIEROV: TEN DAR VÝNIMOČNÉHO STRELCA
| url = https://www.futbalsfz.sk/klub-ligovych-kanonierov-ten-dar-vynimocneho-strelca
| dátum vydania = 4. 12. 2019
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>.
[[File:Klub ligových kanonierov - kniha.jpg|thumb|Kniha „Klub ligových kanonierov - Od vzniku po súčasnosť“|200px]]
Kniha o česko-slovenských kanonieroch sa stala inšpiráciou a výzvou pre vznik publikácie o slovenskom KLK. Kolektív autorov spracoval futbalové i životné príbehy 35 kanonierov a v novembri [[2021]] vyšla kniha "Klub ligových kanonierov - Od vzniku po súčasnosť" <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ľudská kniha o ligových góloch je na svete
| url = https://futbalsfz.sk/klk-ludska-kniha-o-ligovych-goloch-je-na-svete/
| dátum vydania = 6. 11. 2021
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Krstným otcom diela sa stal [[Ladislav Petráš]], futbalový internacionál a člen [[Sieň slávy slovenského futbalu|Siene slávy slovenského futbalu]].
V roku [[2022]] sa členovia KLK zúčastnili osláv 50. výročia ''Klubu ligových kanonýrů'' v [[Kroměříž]]i, v rámci ktorého sa odohral exhibičný zápas internacionálov a kanonierov Česka a Slovenska <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kanonierska radosť z akcie na Morave urobila život krajší a dlhší
| url = https://futbalsfz.sk/sfzklk-kanonierska-radost-z-akcie-na-morave-urobila-zivot-krajsi-a-dlhsi/
| dátum vydania = 21. 6. 2022
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = futbalsfz.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>. Na podujatí sa stretli legendy česko-slovenského futbalu, osobnosti úspešných generácií, medailisti z [[majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS 1962 v Čile]], [[majstrovstvá Európy vo futbale 1976 – Finále|majstri Európy z Belehradu 1976]] a [[Letné olympijské hry 1980|olympijskí viťazi z Moskvy 1980]]. O rok neskôr sa podobná akcia konala v [[Piešťany|Piešťanoch]] pri príležitosti 10. výročia založenia slovenského KLK.
[[16. september|16. septembra]] [[2023]] sa stal 36. hráčom, ktorý dosiahol hranicu sto ligových gólov [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]. Po niekoľkoročnom pôsobení v zahraničí prišiel na hosťovanie do [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]] a hneď v prvom ligovom štarte vstúpil do KLK. Po viac ako deviatich rokoch sa stal členom Klubu hráč vďaka gólu v [[Niké liga|slovenskej lige]]. Pred Ďurišom sa to podarilo naposledy Vittekovi v marci 2014.
==Pravidlá==
Členom Klubu ligových kanonierov sa môže stať [[futbal]]ista so [[Slovensko|slovenským]] prípadne [[Česko-Slovensko|česko-slovenským]] občianstvom, ktorý strelí minimálne 100 gólov v najvyšších ligových súťažiach na [[Slovensko|Slovensku]] (v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]) alebo v zahraničí. Cieľom a poslaním KLK je oceniť a vyzdvihnúť hráčov, ktorí preslávili [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]], priblížiť ich úspechy ako inšpirujúci príklad ďalším generáciám mladých futbalistov.
Podmienku členstva v Klube ligových kanonierov v čase jeho založenia spĺňalo 31 bývalých i súčasných [[futbal]]istov, ktorým boli udelené Certifikáty kanoniera s poradovým číslom podľa dátumu dosiahnutia stého gólu. Prvým pokoriteľom stogólovej hranice a držiteľom Certifikátu číslo 1 sa stal symbolicky [[Jozef Luknár]] (1915 – 1966). Členmi KLK sa stali aj futbalový svetobežník, [[Budapešť|budapeštiansky]] rodák [[Slovensko|slovenského]] pôvodu [[Ladislav Kubala]], reprezentant troch krajín ([[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]], [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]], [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]) a [[Bulharsko|Bulhar]] [[Božin Laskov]], ktorý prišiel študovať do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a usadil sa na [[Slovensko|Slovensku]]. Obaja spĺňajú podmienku občianstva, hoci [[Ladislav Kubala|Kubala]] len krátkodobo, obaja hrali v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej futbalovej lige]], reprezentovali [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]] a významným spôsobom sa zapísali do histórie slovenského futbalu.
==Členovia KLK==
[[File:Kubala.jpg|thumb|Ladislav Kubala, 202 gólov|200px]]
[[File:Laco Pavlovič Tatran Prešov.jpg|thumb|Ladislav Pavlovič, 164 gólov|200px]]
[[File:Adolf Scherer 1962.jpg|thumb|Adolf Scherer, 151 gólov|200px]]
Stav k 10. 5. 2026
{|class="wikitable"
! width=50|Počet gólov
! Meno hráča
! Góly/kluby
|-
|align=center|202||[[Ladislav Kubala]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 13, Ganz {{HUN}} 3 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Nemzeti labdarúgó archivum. Kubala László
| url = https://nela.hu/jatekos/5967/Kubala_Laszlo
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = nela.hu
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} 33, [[Vasas Budapešť|Vasas]] {{HUN}} 10, [[FC Barcelona]] {{ESP}} 131, [[RCD Espanyol|Espanyol]] {{ESP}} 7, [[Toronto Falcons]] {{CAN}} 5
|-
|align=center|176||[[Jozef Kožlej]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kožlej vyrovnal Adamcov gólový rekord
| url = https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/118267-kozlej-vyrovnal-adamcov-golovy-rekord/
| dátum vydania = 26. 2. 2007
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = futbal.pravda.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[1. FC Košice]] 52, [[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 8, [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 11, [[FK Viktoria Žižkov|Žižkov]] {{CZE}} 7, [[Olympiakos Nicosia|Olympiakos Nikózia]] {{CYP}} 55, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 32, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] {{CYP}} 3, [[AE Larissa 1964|AE Larissa]] {{GRC}} 3, [[Thrasyvoulos FC|Thrasyvoulos]] {{GRC}} 5
|-
|align=center|170||[[Jozef Adamec]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 138, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 17, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 15
|-
|align=center|164||[[Ladislav Pavlovič]]||[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 150, [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 14
|-
|align=center|152||[[Ján Arpáš]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] 146, [[Juventus FC|Juventus Turín]] {{ITA}} 6
|-
|align=center|151||[[Adolf Scherer]]||[[FK Inter Bratislava|ČH/Slovnaft Bratislava]] 99, [[MFK Košice|VSS Košice]] 26, [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 3, [[Nîmes Olympique|Olympique Nimes]] {{FRA}} 23
|-
|align=center|143||[[Milan Luhový]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 23, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 78, [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] {{ESP}} 22, [[PAOK FC|PAOK Solún]] {{GRC}} 16, [[AS Saint-Étienne|AS St.Étienne]] {{FRA}} 2, [[K. Sint-Truidense VV|St.Trond]] {{minivlajka|Belgicko}} 2
|-
|align=center|141||[[Stanislav Griga]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 120, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] 3, [[Feyenoord]] {{NLD}} 9, [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]] {{AUT}} 9
|-
|align=center|140||[[Róbert Semeník]]||[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] 72, [[1. FC Košice]] 43, [[FC Nitra]] 5, [[FK Teplice]] {{CZE}} 9, [[Gençlerbirliği SK|Genclerbirligi]] {{TUR}} 6, [[Győri ETO FC|Győr]] {{HUN}} 5
|-
|align=center|129||[[Pavol Diňa]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ani Ronaldo nemá väčšiu „šupu“ ako Diňa!
| url = https://sport.aktuality.sk/c/143127/ani-ronaldo-nema-vacsiu-supu-ako-dina/
| dátum vydania = 11. 1. 2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
||[[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 59, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 49, [[1. FC Košice]] 14, [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 4, [[ŠK Futura Humenné|Humenné]] 3
|-
|align=center|127||[[Juraj Halenár]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Juraj Halenár: Najbližšou výzvou Adamec
| url = https://sport.aktuality.sk/c/172609/juraj-halenar-najblizsou-vyzvou-adamec/
| dátum vydania = 13. 8. 2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 35, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 33, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 57, [[Spartacus Nyíregyháza|Nyíregyháza]] {{HUN}} 1, [[SK Sigma Olomouc|Olomouc]] {{CZE}} 1
|-
|align=center|124||[[Emil Pažický]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Sokol NV/Slovan Bratislava]] 77, [[MŠK Žilina|Slovena/Iskra Žilina]] 32, [[FK Dukla Praha|ATK Praha]] 14, [[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 1
|-
|align=center|123||[[Stanislav Šesták]]||[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 8, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 6, [[MŠK Žilina]] 49, [[VfL Bochum]] {{DEU}} 28, [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]] {{TUR}} 10, [[Bursaspor]] {{TUR}} 13, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} 9
|-
|<center>'''121'''||'''[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]'''||[[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 18, [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 34, [[FK Mladá Boleslav|Ml. Boleslav]] {{CZE}} 4, [[FC Orenburg]] {{RUS}} 1, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] {{CYP}} 27, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 4, Ethnikos Achnas {{CYP}} 5, Karmiotissa {{CYP}} 6, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 19, Othellos Athienou 3 {{CYP}}
|-
|align=center|119||[[Jozef Luknár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|I.ČsŠK/ŠK Bratislava]] 119
|-
|align=center|115||[[Ján Strausz]]||[[MFK Košice|VSS Košice]] 115
|-
|align=center|115||[[Róbert Vittek]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Róbert Vittek ďalším členom elitného Klubu ligových kanonierov
| url = https://sport.aktuality.sk/c/165429/robert-vittek-dalsim-clenom-elitneho-klubu-ligovych-kanonierov/
| dátum vydania = 1. 4. 2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 71, [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} 26, [[Lille OSC]] {{FRA}} 8, [[Ankaragücü]] {{TUR}} 6, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 2, [[Debreceni VCS|Debreceni]] {{HUN}} 2
|-
|align=center|115||[[Filip Hološko]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 9, [[FC Slovan Liberec|Liberec]] {{CZE}} 17, [[Vestel Manisaspor|Manisaspor]] {{TUR}} 21, [[Beşiktaş JK|Besiktas]] {{TUR}} 42, [[Istanbul BB]] {{TUR}} 5, [[Çaykur Rizespor|Rizespor]] {{TUR}} 2, [[Sydney FC]] {{AUS}} 18, [[1. FC Slovácko]] {{CZE}} 1
|-
|align=center|113||[[Viktor Tegelhoff]]||[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK/Sokol NV/Slovan Bratislava]] 86, [[MFK Ružomberok|ŠK Ružomberok]] 27
|-
|align=center|110||[[Peter Herda]]||[[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] 79, [[Rudá hvězda Cheb|RH Cheb]] 27, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1, [[SC Charleroi]] {{minivlajka|Belgicko}} 3
|-
|align=center|110||[[Marek Hamšík]]||[[SSC Neapol]] {{ITA}} 100, [[Dalian Yifang]] {{CHN}} 4, [[IFK Göteborg]] {{SWE}} 1, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 5
|-
|align=center|109||[[Anton Moravčík]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 70, [[MŠK Žilina|Slovena Žilina]] 24, [[FK Dukla Praha|ÚDA Praha]] 15
|-
|align=center|109||[[Szilárd Németh]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Szilárd Németh: „Messi je geniálny, ale nie je z inej planéty“
| url = https://sport.aktuality.sk/c/144293/szilard-nemeth-messi-je-genialny-ale-nie-je-z-inej-planety/
| dátum vydania = 1. 2. 2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 25, [[1. FC Košice]] 21, [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 39, [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]] {{ENG}} 23, [[Alemannia Aachen]] {{DEU}} 1
|-
|align=center|108||[[Ladislav Józsa]]||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 104, [[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 4
|-
|align=center|108||[[Ľubomír Luhový]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ľubomír Luhový: Beda, keď si nabehol na prvú žrď!
| url = https://sport.aktuality.sk/c/143512/lubomir-luhovy-beda-ked-si-nabehol-na-prvu-zrd/
| dátum vydania = 18. 1. 2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>||[[FK Inter Bratislava|Inter]] 76, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 17, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 3, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 1, [[Urawa Red Diamonds]] {{JPN}} 8, [[GAK Graz]] {{AUT}} 3
|-
|align=center|108||[[Marek Mintál]]||[[MŠK Žilina]] 76, [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} 32
|-
|align=center|108||[[Tomáš Oravec]]||[[1. FC Košice]] 4, [[MFK Ružomberok]] 19, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 28, [[MŠK Žilina]] 24, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 3, [[FK Viktoria Žižkov|Žižkov]] {{CZE}} 16, [[FC Admira Wacker Mödling|Admira Mödling]] {{AUT}} 8, [[Panionios GSS|Panionios]] {{GRC}} 2, [[Shaanxi Renhe|Shaanxi]] {{CHN}} 3, [[FC Enosis Neon Paralimni|Paralimni]] {{CYP}} 1
|-
|align=center|107||[[Jozef Obert]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 59, [[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 15, [[TJ Rudá hvězda Brno|RH Brno]] 14, [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 4, [[Wacker Innsbruck]] {{AUT}} 15
|-
|align=center|106||[[Božin Laskov]]||[[FC Zbrojovka Brno|SK Židenice]] 4, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 47, [[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 15, [[PFC Levski Sofia|Levski Sofia]] {{BGR}} 40 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bozhin Georgiev Laskov - Popeto
| url = https://en.levskisofia.info/player/bozhin-laskov/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = levskisofia.info
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|align=center|106||[[Gejza Šimanský]]||[[1.FC Tatran Prešov|Slávia/Tatran Prešov]] 44, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 54, [[Tankista Praha]] 8
|-
|align=center|106||[[Marek Bakoš]]||[[FK Matador Púchov|Púchov]] 18, [[MFK Ružomberok]] 16, [[FK Šinnik Jaroslavľ|Jaroslavľ]] {{RUS}} 3, [[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] {{CZE}} 54, [[FC Slovan Liberec|Liberec]] {{CZE}} 13, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 2
|-
|align=center|105||[[Tibor Mičinec]]||[[Bohemians 1905|Bohemians]] 53, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 27, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 20, [[SK Benešov|Benešov]] {{CZE}} 5
|-
|align=center|103||[[Marián Masný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 97, [[FC Petržalka 1898|ZŤS Petržalka]] 6
|-
|align=center|103||[[Tomáš Medveď]]||[[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 31, [[FK Inter Bratislava|Inter]] 13, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 8, [[ŠK Futura Humenné|Humenné]] 8, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 8, [[FK Lokomotíva Košice|Lok. Košice]] 2, [[1. FC Košice]] 1, [[FC Senec]] 2, [[Lombard-Pápa TFC|Pápa]] {{HUN}} 18, [[Videoton FC|Videoton]] {{HUN}} 7, [[Shenyang Ginde|Šenjang]] {{CHN}} 5
|-
|align=center|100||[[Ján Čapkovič]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 100
|-
|align=center|100||[[Jozef Levický]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 100
|-
|<center>100||'''[[Róbert Pich]]'''||[[MŠK Žilina]] 29, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 10, [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] {{POL}} 52, Othellos Athienou {{CYP}} 7, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 2
|-
|}
<small>Poznámka: zvýraznený je stále aktívny hráč</small>
== Ako vstupovali do KLK ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{|class="wikitable"
!Por. č.
!width=120|Meno
!width=80|Stý gól
!Zápas
|-
|<center>1.||[[Jozef Luknár]]||align=center|2. 4. 1944||'''[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]]''' – HG Šimonovany 14:0
|-
|<center>2.||[[Ján Arpáš]]||align=center|16. 4. 1944||FC Vrútky – '''[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]]''' 4:5
|-
|<center>3.||[[Viktor Tegelhoff]]||align=center|6. 11. 1950||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Sokol NV Bratislava]]''' – [[1. FC Tatran Prešov|Dukla Prešov]] 7:0
|-
|<center>4.||[[Ladislav Kubala]]||align=center|4. 10. 1953||'''[[FC Barcelona]]''' – [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] 3:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = https://www.bdfutbol.com/es/p/p.php?id=4126
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>5.||[[Božin Laskov]]||align=center|24. 8. 1955||[[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] - '''[[FK Inter Bratislava|ČH Bratislava]]''' 1:2
|-
|<center>6.||[[Emil Pažický]]||align=center|10. 9. 1955||'''[[MŠK Žilina|Iskra Žilina]]''' – [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 4:0
|-
|<center>7.||[[Gejza Šimanský]]||align=center|18. 9. 1955||'''[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]''' – Baník Kladno 3:1
|-
|<center>8.||[[Ladislav Pavlovič]]||align=center|10. 4. 1960||'''[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]''' – [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 3:1
|-
|<center>9.||[[Anton Moravčík]]||align=center|12. 11. 1961||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[AC Sparta Praha|Spartak Sokolovo Praha]] 4:0
|-
|<center>10.||[[Adolf Scherer]]||align=center|13. 10. 1965||[[FK Inter Bratislava|Slovnaft Bratislava]] – '''[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]''' 1:1
|-
|<center>11.||[[Jozef Adamec]]||align=center|1. 6. 1969||'''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' – [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 3:3
|-
|<center>12.||[[Jozef Obert]]||align=center|21. 6. 1969||Schwarz-Weiß Bregenz – '''[[Wacker Innsbruck]]''' 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.austriasoccer.at/data/spiele/1969/19690621schwwack0.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>13.||[[Ján Strausz]]||align=center|10. 5. 1974||'''[[MFK Košice|VSS Košice]]''' – [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 1:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1974/5/12/7.png
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>14.||[[Ján Čapkovič]]||align=center|10. 4. 1977||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] 5:0 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1977/4/12/8.png Stý gól Jána Čapkoviče]</ref>
|-
|<center>15.||[[Jozef Levický]]||align=center|5. 6. 1978||[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] – '''[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]''' 5:1 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1978/6/6/8.png Stá ligová branka Levického]</ref>
|-
|<center>16.||[[Ladislav Józsa]]||align=center|4. 3. 1979||'''[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]''' – [[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 3:1 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1979/3/5/8.png Dva góly otevřely Józsovi brány Klubu kanonýrů]</ref>
|-
|<center>17.||[[Marián Masný]]||align=center|4. 11. 1984||[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] – '''[[FC Petržalka 1898|ZŤS Petržalka]]''' 3:2 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1984/11/5/8.png Masný si stým gólem otevřel brány Klubu kanonýrů]</ref>
|-
|<center>18.||[[Peter Herda]]||align=center|3. 5. 1986||'''[[Rudá hvězda Cheb|RH Cheb]]''' – TJ Vítkovice 2:0 <ref>[http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/5/4/7.png P. Herda a Lička dalšími členy Klubu kanonýrů]</ref>
|}
{{Stĺpce-2}}
{|class="wikitable"
!Por. č.
!width=120|Meno
!width=80|Stý gól
!Zápas
|-
|<center>19.||[[Stanislav Griga]]||align=center|28. 5. 1988||'''[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]''' – [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]] 6:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/5/30/8.png
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>20.||[[Milan Luhový]]||align=center|7. 3. 1990||'''[[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]''' – [[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] 2:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = https://www.bohemians.cz/zapasy/302/dukla-praha-bohemians-praha-1905
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
|<center>21.||[[Tibor Mičinec]]||align=center|3. 6. 1992||'''[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]] ''' – Union Cheb 1:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = https://www.bohemians.cz/zapasy/933/bohemians-praha-1905-cheb
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|-
|<center>22.||[[Pavol Diňa]]||align=center|6. 11. 1993||'''[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]''' – [[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]] 1:0
|-
|<center>23.||[[Ľubomír Luhový]]||align=center|18. 10. 1997||'''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' – [[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 2:0
|-
|<center>24.||[[Jozef Kožlej]]||align=center|25. 11. 2001||'''[[Olympiakos Nicosia|Olympiakos Nikózia]]''' – [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis Famagusta]] 2:0
|-
|<center>25.||[[Szilárd Németh]]||align=center|3. 3. 2004||[[Birmingham City FC|Birmingham]] – '''[[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]]''' 3:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = https://www.premierleague.com/match/4692
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>26.||[[Róbert Semeník]]||align=center|8. 6. 2004||'''[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]''' – [[FK Púchov|Púchov]] 4:0
|-
|<center>27.||[[Marek Mintál]]||align=center|21. 5. 2005||'''[[1. FC Nürnberg]]''' – [[1. FSV Mainz 05|Mainz]] 1:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = https://www.fussballdaten.de/bundesliga/2005/34/nuernberg-mainz/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>28.||[[Tomáš Medveď]]||align=center|14. 10. 2006||'''[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]''' – [[AS Trenčín]] 1:0
|-
|<center>29.||[[Tomáš Oravec]]||align=center|19. 11. 2010||[[FK Senica]] – '''[[MŠK Žilina]]''' 2:1
|-
|<center>30.||[[Stanislav Šesták]]||align=center|13. 3. 2011||'''[[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]]''' – [[Galatasaray SK|Galatasaray]] 3:2 <ref>[https://futbal.pravda.sk/zahranicne-ligy/clanok/115874-sestakov-hetrik-pokoril-galatasaray/ Šestákov hetrik pokoril Galatasaray]</ref>
|-
|<center>31.||[[Juraj Halenár]]||align=center|9. 11. 2011||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B.Bystrica]] 3:2
|-
|<center>32.||[[Róbert Vittek]]||align=center|31. 3. 2014||'''[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]''' – [[FK Senica]] 2:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.fortunaliga.sk/zapas/705-slo-sen
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>33.||[[Filip Hološko]]||align=center|15. 10. 2016||'''[[Sydney FC]]''' – Central Coast Mariners 4:0
|-
|<center>34.||[[Marek Bakoš]]||align=center|16. 4. 2017||'''[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]''' – [[1. FC Slovácko]] 2:0 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.hetliga.cz/zapas/5748-plz-slo
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|<center>35.||[[Marek Hamšík]]||align=center|6. 5. 2018|||'''[[SSC Neapol]]''' – [[Torino FC|FC Turín]] 2:2 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.legaseriea.it/en/serie-a-tim/match-report/2017-18/UNICO/UNI/36/NAPTOR
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180509132800/http://www.legaseriea.it/en/serie-a-tim/match-report/2017-18/UNICO/UNI/36/NAPTOR
| dátum archivácie = 2018-05-09
}}</ref>
|-
|<center>36.||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>16. 9. 2023||[[MFK Zemplín Michalovce|MFK Michalovce]] – '''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' 3:4
|-
|<center>37.||[[Róbert Pich]]||<center>12. 4. 2025||[[FK Železiarne Podbrezová]] – '''[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]''' 1:2
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}
<small> Poznámka: zvýraznené sú názvy klubov, v ktorých hráč dosiahol stý gól</small>
== Prehľad ligových súťaží, v ktorých dosiahli stý gól ==
{|class="wikitable
!width=170|Liga
!Počet <br/> hráčov
!Hráči
|-
|{{TCH}} [[Česko-slovenská futbalová liga|Čs. liga]]||<center>17||Tegelhoff, Laskov, Pažický, Šimanský, Pavlovič, Moravčík, <br/> Scherer, Adamec, Strausz, Čapkovič, Levický, Józsa, <br/> Masný, Herda, Griga, M. Luhový, Mičinec
|-
|{{SVK}} Slov. liga (1939-44)||<center>2||Luknár, Arpáš
|-
|{{SVK}} [[Niké liga|Slov. liga od 1993/94]]||<center>9||Diňa, Ľ. Luhový, Semeník, Medveď, Oravec, Halenár, <br/> Vittek, Ďuriš, Pich
|-
|{{ESP}} [[La Liga|Primera División]]||<center>1||Kubala
|-
|{{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúska Bundesliga]]||<center>1||Obert
|-
|{{CYP}} [[Cyprus]]||<center>1||Kožlej
|-
|{{ENG}} [[FA Premier League|Premier League]]||<center>1||Sz. Németh
|-
|{{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]||<center>1||Mintál
|-
|{{TUR}} [[Süper Lig]]||<center>1||Šesták
|-
|{{AUS}} [[A-League]]||<center>1||Hološko
|-
|{{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česká liga]]||<center>1||Bakoš
|-
|{{ITA}} [[Serie A]]||<center>1||Hamšík
|}
== Prehľad klubov, v ktorých dosiahli stý gól ==
{|class="wikitable
!Klub
!Počet <br/> hráčov
!Hráči
|-
|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||<center>7||Luknár, Arpáš, Tegelhoff, A. Moravčík, Čapkovič, Halenár, Vittek
|-
|[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||<center>4||Adamec, Ľ. Luhový, Ďuriš, Pich
|-
|[[MŠK Žilina|Žilina]]||<center>2||Pažický, Oravec
|-
|[[FK Inter Bratislava|Inter/ČH Bratislava]]||<center>2||Laskov, Levický
|-
|[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]||<center>2||Šimanský, Pavlovič
|-
|[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||<center>2||Scherer, Józsa
|-
|[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]]||<center>2||Semeník, Medveď
|-
|[[VSS Košice]]||<center>1||Strausz
|-
|[[FC Petržalka 1898|ZŤS Petržalka]]||<center>1||Masný
|-
|[[Rudá hvězda Cheb]]||<center>1||P. Herda
|-
|[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||<center>1||Griga
|-
|[[FK Dukla Praha|Dukla Praha]]||<center>1||M. Luhový
|-
|[[Bohemians 1905|Bohemians Praha]]||<center>1||Mičinec
|-
|[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dun. Streda]]||<center>1||Diňa
|-
|{{ESP}} [[FC Barcelona]]||<center>1||Kubala
|-
|{{AUT}} [[Wacker Innsbruck]]||<center>1||Obert
|-
|{{CYP}} [[Olympiakos Nicosia|Olympiakos Nikózia]]||<center>1||Kožlej
|-
|{{ENG}} [[Middlesbrough FC|FC Middlesbrough]]||<center>1||Sz. Németh
|-
|{{DEU}} [[1. FC Nürnberg]]||<center>1||Mintál
|-
|{{TUR}} [[Ankaragücü|MKE Ankaragücü]]||<center>1||Šesták
|-
|{{AUS}} [[Sydney FC]]||<center>1||Hološko
|-
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]||<center>1||Bakoš
|-
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]||<center>1||Hamšík
|}
==Čakatelia (50 – 99 gólov)==
Aktívni hráči, stav k 13. 5. 2026
{|class="wikitable"
!width=80|GÓLY
!width=150|MENO
!KLUBY/GÓLY
|-
|<center>98||[[Adam Nemec]]||[[MFK Dubnica]] 8, [[MŠK Žilina]] 18, [[KRC Genk]] {{BEL}} 4, [[1. FC Kaiserslautern]] {{DEU}} 4, Dinamo Bukurešť {{ROU}} 21, FC Pafos {{CYP}} 17, FC Voluntari {{ROU}} 26
|-
|<center>90||[[Albert Rusnák]]||SC Cambuur {{NLD}} 4, [[FC Groningen]] {{NLD}} 9, Real Salt Lake {{USA}} 42, Seattle Sounders {{USA}} 35
|-
|<center>84||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||[[Rangers FC|Glasgow Rangers]] {{SCO}} 5, [[RCD Espanyol|Espaňol]] {{ESP}} 2, [[Delfino Pescara 1936|Pescara]] {{ITA}} 4, [[Olympiakos FC|Olympiakos]] {{GRC}} 4, Lekhwiya SC {{QAT}} 20, Al-Gharafa {{QAT}} 25, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 24
|-
|<center>80||[[Miloš Lačný]]||[[MFK Ružomberok]] 44, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 2, [[Dundee United FC|Dundee United]] {{SCO}} 1, Neman Grodno {{BLR}} 3, Kajrat Almaty {{KAZ}} 1, Torpedo Kutaisi {{GEO}} 3, [[ŠKF Sereď|Sereď]] 11, [[FK Pohronie]] 8, [[FC Košice]] 1, Victory SC {{MDV}} 6
|-
|<center>79||[[Aleksandar Čavrić]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 52, OFK Belehrad {{SRB}} 14, [[Aarhus Gymnastikforening|Aarhus GF]] {{DNK}} 1, Kašima Antlers {{JPN}} 12
|-
|<center>75||[[David Depetris]]||[[AS Trenčín]] 30, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 17, Rizespor {{TUR}} 1, [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] {{CZE}} 3, Monarcas Morelia {{MEX}} 4, [[Club Atlético Huracán|Huracán]] {{ARG}} 1, Club Olimpo {{ARG}} 4, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 13, [[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] 2
|-
|<center>73||[[Ivan Schranz]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 22, [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] {{CZE}} 8, [[SK Dynamo České Budějovice|Č. Budějovice]] {{CZE}} 9, [[FK Jablonec]] {{CZE}} 13, [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]] {{CZE}} 21
|-
|<center>72||[[Samuel Mráz]]||[[MŠK Žilina]] 23, [[FK Senica]] 4, [[Empoli FC]] {{ITA}} 1, Brøndby {{DNK}} 4, [[KGHM Zaglebie Lubin|Zaglebie Lubin]] {{POL}} 2, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 7, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] {{CYP}} 6, Motor Lublin {{POL}} 16, [[Servette FC]] {{CHE}} 9
|-
|<center>66||[[Róbert Mak]]||[[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} 6, [[PAOK FC|PAOK Solún]] {{GRC}} 17, [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenit Petrohrad]] {{RUS}} 6, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} 4, [[Sydney FC]] {{AUS}} 20, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 13
|-
|<center>64||[[Erik Pačinda]]||[[MFK Košice]] 19, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 32, [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 1, [[Korona Kielce]] {{POL}} 4, [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 5, [[FC Košice]] 2, [[MFK Zemplín Michalovce|Michalovce]] 1
|-
|<center>61||[[Jakub Sylvestr]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 13, [[FC Petržalka 1898|Artmedia]] 7, [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] {{HRV}} 2, [[Aalborg BK (futbalový klub)|Aalborg]] {{DNK}} 5, [[Bejtar Jerušalajim|Beitar]] {{ISR}} 7, Bnei Yehuda {{ISR}} 7, Ašdod {{ISR}} 1, Hapoel Haifa {{ISR}} 5, Chennaiyin {{IND}} 2, [[FK Žalgiris]] {{LTU}} 8, [[KFC Komárno]] 4
|-
|<center>62||[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 28, [[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] {{BGR}} 25, [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] {{CZE}} 9
|-
|<center>59||[[Lukáš Haraslín]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] {{CZE}} 46, [[Lechia Gdańsk]] {{POL}} 12, [[US Sassuolo Calcio|Sassuolo]] {{ITA}} 1
|-
|<center>58||[[Pavol Šafranko]]||[[FK Železiarne Podbrezová|Podbrezová]] 5, [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|Dun. Streda]] 6, [[Aalborg BK (futbalový klub)|Aalborg]] {{DNK}} 2 , [[Sepsi OSK Sfântu Gheorghe|Sepsi OSK]] {{ROU}} 30 , Mamelodi Sundowns {{RSA}} 5, Sabah FK {{AZE}} 10
|-
|<center>56||[[Adam Zreľák]]||[[MFK Ružomberok]] 15, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 10, [[FK Jablonec]] {{CZE}} 2, [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} 2, Warta Poznań {{POL}} 21, GKS Katowice {{POL}} 6
|-
|<center>55||[[Tomáš Malec (futbalista)|Tomáš Malec]]||[[AS Trenčín]] 16, [[Rosenborg BK]] {{NOR}} 6, [[SK Sigma Olomouc|Olomouc]] {{CZE}} 4, [[Lillestrøm SK]] {{NOR}} 3, [[FK Žalgiris]] {{LTU}} 8, Rīgas FS {{LVA}} 6, [[FC Senica]] 8, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 4
|-
|<center>54||[[Filip Kiss]]||[[FC Petržalka|Petržalka]] 4, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 6, Ross County {{SCO}} 6, Haugesund {{NOR}} 8, Al Ittifaq {{SAU}} 24, Al Ittihad {{UAE}} 6
|-
|<center>52||[[Matúš Bero]]||[[AS Trenčín]] 23, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 3, [[Vitesse Arnhem]] {{NLD}} 20, [[VfL Bochum]] {{DEU}} 6
|-
|<center>51||[[Dávid Ďuriš]]||[[MŠK Žilina]] 47, [[Rosenborg BK]] {{NOR}} 4
|-
|<center>50||[[Michal Škvarka]]|| [[MŠK Žilina]] 43, [[FC ViOn Zlaté Moravce|Z. Moravce]] 3, [[Ferencvárosi TC|Ferencváros]] {{HUN}} 1, [[Wisla Krakov]] {{POL}} 2, Levadiakos {{GRC}} 1
|}
==Ostali pred bránami KLK (90 – 99 gólov)==
{|
! width=80|GÓLY
! width=150|MENO
! KLUBY/GÓLY
|-
|<center>98||[[Vojtech Masný]]||[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 65, [[Dukla Pardubice]] 6, [[First Vienna FC 1894|Vienna Viedeň]] {{AUT}} 27
|-
|<center>98||[[Ľubomír Moravčík]]||[[FC Nitra|Plastika Nitra]] 30, [[AS Saint-Étienne|AS St.Étienne]] {{FRA}} 31, [[SC Bastia]] {{FRA}} 8, [[Celtic FC|Celtic Glasgow]] {{SCO}} 29
|-
|<center>95||[[Viliam Hyravý]]||[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] 24, [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] 36, [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] 6, [[MFK Ružomberok]] 26, [[Toulouse FC|FC Toulouse]] {{FRA}} 3
|-
|<center>94||[[Milan Dolinský]]||[[ŠKP Inter Dúbravka Bratislava|ČH Bratislava]] 76, [[Tankista Praha]] 12, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 6
|-
|<center>94||[[Marek Ujlaky]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 86, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 2, [[FC Senec]] 3, [[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]] 2, [[FKD Drnovice|FK Drnovice]] {{CZE}} 1
|-
|<center>94||[[Róbert Rák]]||[[FC Nitra]] 61, [[MFK Ružomberok]] 17, [[Dinamo Minsk]] {{BLR}} 16
|-
|<center>93||[[Peter Fecko]]||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] 78, [[Aris Limassol]] {{CYP}} 15
|-
|<center>91||[[Ladislav Kuna]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 86, [[FC Admira Wacker Mödling|Admira Viedeň]] {{AUT}} 5
|-
|<center>90||[[Pavol Bencz]]||[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]] 72, [[MŠK Žilina|ZVL Žilina]] 10, [[First Vienna FC 1894|Vienna Viedeň]] {{AUT}} 8
|-
|<center>90||[[Dušan Galis]]||[[MFK Košice|VSS Košice]] 59, [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 30, [[Cádiz CF]] {{ESP}} 1
|-
|<center>90||[[Martin Fabuš]]||[[AS Trenčín|ODu/AS Trenčín]] 59, [[MŠK Žilina]] 17, [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] 5, [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] {{CZE}} 1, [[Ruch Chorzów]] {{POL}} 8
|-
|<center>90||[[Vladimír Kožuch]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 61, [[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 22, [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] {{CZE}} 7
|}
==Rekordy a zaujímavosti==
=== Zaujímavosti o jubilejných góloch ===
Prvým stovkárom sa stal [[2. apríl]]a [[1944]] [[Jozef Luknár]], hráč [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] dvomi rýchlymi gólmi v 4. a 8. minúte zahájil debakel Šimonovian 14:0. O dva týždne dosiahol métu 100 gólov jeho klubový spoluhráč [[Ján Arpáš]]. Prvým hráčom, ktorý sa prestrieľal do Klubu kanonierov gólom v zahraničnej lige, sa stal [[Ladislav Kubala]] z [[FC Barcelona]]. Tento futbalový svetobežník dal zároveň celkom najviac gólov v zahraničných ligových súťažiach - 188. Prvým Slovákom so stovkou ligových gólov v [[Česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] sa stal v roku [[1955]] [[Emil Pažický]], v ére spoločnej ligy sa k nemu pridalo ďalších dvanásť slovenských futbalistov. Po roku [[1993]] sa stal prvým členom elitného Klubu kanonierov [[Pavol Diňa]], 89 gólov z federálnej ligy zaokrúhlil na stovku hneď v premiérovej sezóne samostatnej [[Fortuna liga|slovenskej ligy]]. „Dvojnásobným“ stovkárom je [[Róbert Semeník]], najskôr dosiahol stogólovú hranicu v súčte všetkých ligových súťaží a potom sa stal prvým hráčom, ktorý dal sto gólov v samostatnej slovenskej lige po roku 1993. Stogólovú hranicu v ére samostatnosti pokoril okrem Semeníka už len [[Juraj Halenár]]. [[Filip Hološko]] bol prvý kanonier, ktorý strelil 100 gólov bez jediného zásahu v slovenskej lige a prvý, kto dosiahol stý gól v ligovej súťaži mimo Európy. Rovnako [[Marek Hamšík]] dosiahol stovku len gólmi v zahraničí, jeho výkon je o to úctyhodnejší, že ich nastrieľal v elitnej [[Serie A|Serii A]].
„Jubilejný“ stý gól padol v 26 prípadoch v zápase, v ktorom sa čerstvý kanonier tešil z víťazstva, štyrikrát sa o body delilo a len päťkrát odchádzal z ihriska porazený (Levický, Masný, Németh, Mintál a Oravec). Najtrpkejšie bude na tento míľnik kariéry spomínať [[Jozef Levický]], ktorý sa stal stovkárom pri vysokej prehre [[FK Inter Bratislava|Interu Bratislava]] v [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrici]] 1:5, stým gólom znižoval na 1:4. Naopak [[Marek Mintál]] napriek prehre s Mainzom 1:2 mal dôvod na radosť, 24. gólom v sezóne získal korunu kráľa strelcov v [[Nemecká futbalová Bundesliga|Bundeslige]].
Najviac gólov v zápase, v ktorom dosiahol stogólovú hranicu, strelil [[Stanislav Griga]], štyri proti [[FC DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]. Hetrikom vstúpili medzi „stovkárov“ [[Ladislav Pavlovič]], [[Anton Moravčík]] a [[Stanislav Šesták]], desiati kanonieri dali dva góly. Najčastejšie, trikrát padali jubilejné góly do brány Interu Bratislava a [[1.FC Tatran Prešov|Prešova]]. Zaujímavosťou je, že proti Interu zaznamenali svoj stý ligový gól dvaja hráči, ktorí väčšinu svojich gólov strelili práve v žlto-čiernom drese. [[Adolf Scherer]] ako hráč [[FK Lokomotíva Košice|Lokomotívy Košice]] a [[Ľubomír Luhový]] ako hráč [[FC Spartak Trnava|Trnavy]]. Až pri dvoch jubilejných góloch „asistoval“ brankár Prešova Alois Večerka, stý gól mu strelili [[Božin Laskov]] z ČH Bratislava a o necelé tri týždne aj Emil Pažický z [[MŠK Žilina|Iskry Žilina]]. Stalo sa tak v roku [[1955]], keď v priebehu mesiaca vstúpili medzi ligových stovkárov až traja hráči, okrem spomínanej dvojice ešte [[Gejza Šimanský]]. Najslávnejším brankárom, ktorý inkasoval stý gól bol bezpochyby [[Viliam Schrojf]], v bráne [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]] ho prekonal [[Ladislav Pavlovič]]. Pri jubilejnom zásahu [[Szilárd Németh|Szilárda Németha]] stál v bráne [[Birmingham City FC|Birminghamu]] Maik Taylor, mnohonásobný reprezentant [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severného Írska]].
Vekový priemer kanonierov v momente keď strelili svoj stý ligový gól je 29,9 roka. Najmladší bol Ladislav Kubala, ktorý tento míľnik dosiahol vo veku 26 rokov a 116 dní. Ako 26-roční vstúpili medzi kanoniersku elitu aj Ján Arpáš, Stanislav Griga a Szilárd Németh. Najstarším členom KLK sa stal Jozef Levický vo veku 35 rokov, 6 mesiacov a 21 dní. 34 rokov mali Ladislav Pavlovič, [[Marián Masný]] a [[Marek Bakoš]]. Najsilnejšie kanonierske ročníky boli [[1942]] – narodili sa Adamec, Strausz a Levický a [[1973]] – narodili sa Semeník, Kožlej a Medveď.
Najrýchlejšie sa k stovke ligových gólov prepracoval Ján Arpáš, stačili mu k tomu štyri roky a 240 dní. V povojnovej histórii boli najrýchlejší Stanislav Griga (6 rokov, 9 mesiacov, 2 dni) a [[Ladislav Józsa]] (6 rokov, 10 mesiacov, 11 dní), treba však podotknúť, že Józsa medzitým odohral jednu sezónu v II. lige. Najdlhšie, 16 rokov a dva týždne trvala púť od prvého k stému gólu [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michalovi Ďurišovi]], Jozef Levický dosiahol túto métu za 14 rokov, 2 mesiace a 14 dní. Zaujímavosťou je tiež ako dlho čakali kanonieri na jubilejný gól, keď mali na svojom konte už 99 gólov. V prípadoch, keď strelili v zápase viac gólov, išlo doslova len o pár minút. Arpáš, Pavlovič a [[Stanislav Šesták]] to stihli za dve minúty, Luknár za štyri. Naopak jeden z najlepších kanonierov v histórii slovenského futbalu [[Adolf Scherer]] si čakanie na svoj stý ligový zásah od gólu číslo 99 natiahol na 10 mesiacov a dva týždne.
Príkladom klubovej vernosti sú hráči, ktorí strelili všetky góly v drese jediného klubu: Jozef Luknár (ČsŠK/ŠK Bratislava), [[Ján Strausz]] (VSS Košice), [[Ján Čapkovič]] (Slovan Bratislava), Jozef Levický (Inter Bratislava). Opačným protipólom sú dvaja Tomášovia, [[Tomáš Medveď|Medveď]] a [[Tomáš Oravec|Oravec]], ktorí skórovali až v 11 respektíve 10 kluboch. Najviac hráčov, sedem vstúpilo medzi ligových stovkárov v belasom drese [[ŠK Slovan Bratislava|Slovana Bratislava]]. Okrem našich ligových súťaží, či už česko-slovenskej alebo slovenskej bolo svedkom vstupu slovenských kanonierov do elitného klubu stovkárov deväť zahraničných ligových súťaží, medzi nimi [[La Liga]], [[Premier League]], [[Nemecká futbalová Bundesliga|Bundesliga]], [[Serie A]].
Tým, že všetky svoje ligové góly strelili bez pokutových a priamych kopov sa môžu pochváliť Jozef Levický, Ján Strausz a Stanislav Griga. [[Peter Herda]], skvelý realizátor štandardných situácií dosiahol takmer tretinu gólov, až 33 z pokutových kopov. Stý presný zásah si pripísal z priameho kopu, podobne ako Ladislav Józsa, Pavol Diňa alebo Juraj Halenár. Úspešne premenená penalta bola vstupenkou do KLK pre Adolfa Scherera, Mareka Mintála, Filipa Hološka či Mareka Bakoša. Stý gól hlavičkou dosiahli „kráľ hlavičiek“ Ján Strausz (až 74 gólov zo 115), Tomáš Oravec, Stanislav Šesták a Róbert Vittek.
V zozname kanonierov je jediná bratská dvojica [[Milan Luhový]] a [[Ľubomír Luhový]], ktorá má na konte v súčte 251 gólov. Perličkou je, že mnohí z kanonierov mali súrodencov, ktorí tiež strieľali ligové góly, najbližšie k stovke sa z nich priblížil starší brat Mariána Masného [[Vojtech Masný]], chýbali mu len dva prresné zásahy.
=== Prví stovkári ===
*Prvý stovkár: [[Jozef Luknár]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ŠK Bratislava)]], 2. 4. 1944
*Prvý stovkár-Slovák v československej lige: [[Emil Pažický]] [[MŠK Žilina|(Iskra Žilina)]], 10. 9. 1955
*Prvý stovkár po r. 1993: [[Pavol Diňa]] [[FK DAC 1904 Dunajská Streda|(DAC Dun. Streda)]], 6. 11. 1993
*Prvý stovkár len v samostatnej slovenskej lige: [[Róbert Semeník]] [[FK Dukla Banská Bystrica|(Dukla B. Bystrica)]], 24. 9. 2005
*Prvý stovkár, ktorý strelil stý gól v zahraničí: [[Ladislav Kubala]] [[FC Barcelona|(FC Barcelona)]], 4. 10. 1953
*Prvý stovkár, ktorý dosiahol hranicu sto gólov len v zahraničí: [[Filip Hološko]]
=== Naj, naj, naj ===
*Najstarší stovkár: [[Róbert Pich]] - 36 rokov, 5 mesiacov
*Najmladší stovkár: [[Ján Arpáš]] - 26 rokov, 4 mesiace
*Najsilnejší ročník:
:[[1942]] - narodili sa Adamec, Strausz a Levický
:[[1973]] - narodili sa Semeník, Kožlej a Medveď
*Najmenej sezón/100 gólov: 5 - [[Ján Arpáš]] (1939-1944)
*Najviac sezón/100 gólov:
:16 - [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] (2007-2023), [[Róbert Pich]] (2009-2025)
:14 - [[Jozef Levický]] (1964-1978) a [[Róbert Vittek]] (2000-2014)
*Najviac gólov/čs.liga: 170 - [[Jozef Adamec]], 164 - [[Ladislav Pavlovič]], 128 - [[Adolf Scherer]]
*Najviac gólov/slov.liga 1939-1944: 109 - [[Ján Arpáš]]
*Najviac gólov/slov.liga od 1993: 125 - [[Juraj Halenár]]
*Najviac gólov v zahraničí:
:188 - [[Ladislav Kubala]] (Maďarsko, Španielsko, Kanada)
:113 - [[Jozef Kožlej]] (Česko, Cyprus, Grécko)
:110 - [[Marek Hamšík]] (Taliansko, Švédsko, Čína, Turecko)
:106 - [[Filip Hološko]] (Turecko, Česko, Austrália)
*Najviac gólov v jednom klube: 150 - [[Ladislav Pavlovič]] [[1.FC Tatran Prešov|(Prešov)]], 146 - [[Ján Arpáš]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ŠK Bratislava)]]
*Najviac gólov v ligovom zápase:
:7 - [[Viktor Tegelhoff]], [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] - [[MFK Lokomotíva Zvolen|ZTK Zvolen]] 12:0, 1943
:6 - [[Ján Arpáš]], [[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Bratislava]] - HG Šimonovany 14:0, 1944
:6 - [[Jozef Adamec]], [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] - TŽ Třinec 8:0, 1964
*Všetky góly z hry: [[Jozef Levický]] (100), [[Ján Strausz]] (115) a [[Stanislav Griga]] (141) <ref>[http://www.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-klube-ligovych-kanonierov-aj-dvojica-kubala-laskov.html V Klube ligových kanonierov aj dvojica Kubala – Laskov]</ref>
*Všetky góly v jednom klube: [[Jozef Luknár]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ČsŠK/ŠK Bratislava)]], [[Ján Strausz]] [[MFK Košice|(VSS Košice)]], [[Ján Čapkovič]] [[ŠK Slovan Bratislava|(Slovan Bratislava)]], [[Jozef Levický]] [[FK Inter Bratislava|(Inter Bratislava)]]
*Prvých sto gólov len v zahraničí: [[Filip Hološko]], [[Marek Hamšík]]
*Najviac gólov hlavou: 74, [[Ján Strausz]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kráľ hlavičiek Strausz jubiluje |url=http://korzar.sme.sk/c/6604798/kral-hlaviciek-strausz-jubiluje.html |dátum prístupu=2014-09-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141006071006/http://korzar.sme.sk/c/6604798/kral-hlaviciek-strausz-jubiluje.html |dátum archivácie=2014-10-06 }}</ref>
*Najviac gólov z pokutových kopov: 33 [[Peter Herda]] <ref>{{citácia periodika|periodikum=Sport Speciál|titul=Kniha rekordů českého fotbalu}}</ref>, 22 [[Adolf Scherer]], 16 [[Milan Luhový]]
*Najviac gólov bez pokutových kopov: 149 [[Jozef Adamec]], 123 [[Stanislav Griga]], 115 [[Ján Strausz]]
*Klub, v ktorom strelilo najviac hráčov stý ligový gól: [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], v belasom drese strelili svoj stý ligový gól siedmi hráči - ([[Ján Arpáš]], [[Jozef Luknár]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Anton Moravčík]], [[Ján Čapkovič]], [[Juraj Halenár]] a [[Róbert Vittek]])
*Najviac klubov, v ktorých strieľali góly: 11 [[Tomáš Medveď]], 10 [[Tomáš Oravec]]
*Jediná bratská dvojica v KLK: [[Milan Luhový]] (143 gólov) a [[Ľubomír Luhový]] (108 gólov)
*Dvaja stovkári v jeden deň:
:3. 5. 1986, [[Peter Herda]] (RH Cheb) strelil svoj stý ligový gól v ten istý deň ako český futbalista Verner Lička [[FC Baník Ostrava|(Baník Ostrava)]], obaja sa stali členmi vtedajšieho česko-slovenského ''Klubu ligových kanonýrů'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = P. Herda a Lička dalšími členy Klubu kanonýrů
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1986/5/4/7.png
| dátum vydania = 4. 5. 1986
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
*Najvyšší gólový priemer na zápas: 1,21 [[Ján Arpáš]]
*Najdlhšie série zápasov so streleným gólom:
:13 zápasov/18 gólov [[Peter Dubovský]], 1991-92
:8 zápasov/10 gólov [[Ján Čapkovič]], 1971-72
:7 zápasov/10 gólov [[Dušan Galis]], 1975
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
*Najviac gólov – bratské dvojice
:{|class="wikitable"
!Počet gólov
!Meno/góly
|-
|<center>'''251'''||[[Milan Luhový]] 143, [[Ľubomír Luhový]] 108
|-
|<center>'''201'''||[[Marián Masný]] 103, [[Vojtech Masný]] 98
|-
|<center>'''195'''||[[Ladislav Pavlovič]] 164, [[Rudolf Pavlovič]] 31
|-
|<center>'''187'''||[[Peter Herda]] 110, [[Dušan Herda]] 77
|-
|<center>'''171'''||[[Jozef Adamec]] 170, [[Emil Adamec]] 1
|-
|<center>'''157'''||[[Emil Pažický]] 124, [[Anton Pažický]] 33
|-
|<center>'''153'''||[[Ján Arpáš]] 152, [[Emil Arpáš]] 1
|-
|<center>'''146'''||[[Stanislav Griga]] 141, [[Dušan Griga]] 5
|-
|<center>'''122'''||[[Ján Čapkovič]] 100, [[Jozef Čapkovič]] 22
|}
{{Stĺpce-2}}
*Najviac gólov – otec a syn
:{|class="wikitable"
!Počet gólov
!Meno/góly
|-
|<center>'''147'''||[[Milan Nemec]] 52, [[Adam Nemec]] 95
|-
|<center>'''124'''||[[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss st.]] 43, [[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]] 81
|-
|<center>'''119'''||[[Ján Kozák (1954)|Ján Kozák st.]] 58, [[Ján Kozák (1980)|Ján Kozák ml.]] 61
|-
|<center>'''112'''||[[Anton Mintál]] 4, [[Marek Mintál]] 108
|-
|<center>'''100'''||[[Tibor Jančula (1945)|Tibor Jančula st.]] 27, [[Tibor Jančula|Tibor Jančula ml.]] 73
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
* Najviac gólov – defenzívni hráči:
:{|class="wikitable"
!Góly
!Meno
!Klub
|-
|align=center|'''72'''||[[Roman Kratochvíl]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 33, {{TUR}} [[Denizlispor]] 33, {{TUR}} [[Konyaspor]] 6
|-
|align=center|'''62'''||[[Jozef Chovanec (tréner)|Jozef Chovanec]]||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] 49, [[Rudá Hvězda Cheb|RH Cheb]] 9, {{NLD}} [[PSV Eindhoven]] 4
|-
|align=center|'''62'''||[[Dušan Tittel]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] 48, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 12, {{FRA}} [[Nîmes Olympique|Nîmes]] 1, {{CYP}} [[AC Omonia|Omonia]] 1
|-
|align=center|'''57'''||[[Ladislav Jurkemik]]||[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] 49, [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] 4, {{CHE}} [[FC St. Gallen]] 4
|}
{{Stĺpce-2}}
* Najviac gólov – brankári:
:{|class="wikitable"
!Góly
!Meno
!Klub
|-
|align=center|'''11'''||[[Anton Švajlen]]||[[VSS Košice]] 11
|-
|align=center|'''10'''||[[Imrich Stacho]]||[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] 10
|-
|align=center|'''4'''||[[Július Tomašovič]]||[[1. FC Tatran Prešov|Slávia Prešov]] 4
|-
|align=center|'''1'''||[[Norbert Juračka]]||[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla B. Bystrica]] 1
|-
|align=center|'''1'''||[[Ladislav Molnár]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] 1
|-
|align=center|'''1'''||[[Marián Kelemen]]||{{POL}} [[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] 1
|}
{{Stĺpce-2}}
{{Stĺpce-koniec}}
== Najviac gólov Slovákov vo vybraných ligových súťažiach ==
Stav k 4. 5. 2025
{|class="wikitable"
!width=150|Krajina/liga
!width=200|Meno
!width=50|Góly
!Góly podľa klubov
|-
|-
! colspan="4"|Ligové súťaže v Európe (UEFA)
|-
|{{ENG}} [[FA Premier League|Anglicko]]||[[Szilárd Németh]]||align=center|23||[[Middlesbrough FC]] 23 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Szilárd Németh
| url = https://www.premierleague.com/players/2123/Szilard-Nemeth/overview
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = premierleague.com
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{BEL}} [[Jupiler League|Belgicko]]||[[Ľudovít Cvetler]]||align=center|16||[[Standard Liège]] 16
|-
|{{BGR}} [[Părva liga|Bulharsko]]||[[Božin Laskov]] *<br/>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]]||<center>40<br/>25||[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] 40<br/>[[PFK Levski Sofija|Levski Sofia]] 25
|-
|{{CYP}} [[Cyprus]]||[[Jozef Kožlej]]||align=center|90||Olympiakos Nikózia 55, [[AC Omonia|Omonia]] 32, [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] 3
|-
|{{CZE}} [[1. česká futbalová liga|Česko]]||[[Marek Bakoš]]||align=center|67||[[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] 54, [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]] 13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Marek Bakoš
| url = https://www.fortunaliga.cz/hrac/1961-marek-bakos
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = fortunaliga.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{DNK}} [[Superligaen|Dánsko]]||[[Jakub Sylvestr]]||<center>5||[[Aalborg BK (futbalový klub)|Aalborg]] 5
|-
|{{FRA}} [[Ligue 1|Francúzsko]]||[[Ľubomír Moravčík]]||align=center|39||[[AS Saint-Étienne]] 31 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Lubomir Moravcik avec l'ASSE
| url = https://www.asse-stats.com/lubomir-moravcik
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = asse-stats.com
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, [[SC Bastia]] 8
|-
|{{GRC}} [[Grécka Superliga|Grécko]]||[[Igor Klejch]]|| align="center" |25||Panachaiki Patras 25
|-
|{{NLD}} [[Eredivisie|Holandsko]]||[[Ivan Mráz]]|| align="center" |31||[[MVV Maastricht]] 31 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Ivan Mráz
| url = http://www.ererat.nl/asp/ererat_spelerpaspoort.asp?spelerid=381
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = ererat.nl
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{ISL}} [[Úrvalsdeild|Island]]||[[Rastislav Lazorík]]|| align="center" |29||Breiðablik 16, Leiftur 13 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Rastislav Lazorik
| url = https://www.ksi.is/mot/leikmadur/$PlayerDetails/FirstTierGoals/?leikmadur=26047&localgames=1#main-content
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = ksi.is
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{ISR}} [[Ligat ha Al|Izrael]]||[[Jakub Sylvestr]]||<center>20||[[Bejtar Jerušalajim| Beitar]] 7, Bnei Yehuda 7, Ašdod 1, Hapoel Haifa 5
|-
|{{YUG}} [[Juhoslávia]]||[[Ján Podhradský]]|| align="center" |16||BSK Belehrad 16 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Podhradský - Igrači Prve lige
| url = http://www.exyufudbal.in.rs/igraci/article/820
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archive.org
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180605015544/http://www.exyufudbal.in.rs/igraci/article/820
| dátum archivácie = 2018-06-05
}}</ref>
|-
|{{LTU}} [[A Lyga|Litva]]||[[Jakub Sylvestr]] <br/> [[Tomáš Malec (futbalista)|Tomáš Malec]]||<center>8||[[FK Žalgiris]] 8 <br/> [[FK Žalgiris]] 8
|-
|{{LAT}} [[Lotyšsko]]||[[Branislav Jašurek]]||<center>10||[[FK Ventspils]] 10
|-
|{{HUN}} [[Nemzeti Bajnokság I|Maďarsko]]||[[Štefan Príboj]]|| align="center" |126||[[Újpest FC]] 126 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Nemzeti labdarúgó archívum. Priboj István
| url = https://nela.hu/jatekos/8204/Priboj_Istvan
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = nela.hu
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Nemecko]]||[[Marek Mintál]]||align=center|32||[[1.FC Nürnberg]] 32 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Marek Mintal
| url = https://www.fussballdaten.de/person/marek-mintal/einsaetze/1-fc-nuernberg/0/bundesliga/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = fussballdaten.de
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{NOR}} [[Eliteserien|Nórsko]]||[[Marek Sapara]]||align=center|19||[[Rosenborg BK]] 19
|-
|{{POL}} [[Ekstraklasa|Poľsko]]||[[Róbert Pich]]||align=center|52||[[WKS Śląsk Wrocław (futbal)|Śląsk Wrocław]] 52
|-
|{{PRT}} [[Liga Portugal|Portugalsko]]||[[Róbert Boženík]]||<center>17||Boavista 17
|-
|{{AUT}} [[Rakúska futbalová Bundesliga|Rakúsko]]||[[Anton Bulla]]||align=center|77||First Vienna 70, Slovan Viedeň 7 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Spielerstatistik für Bulla Antonin
| url = http://www.austriasoccer.at/data/nat/statsn/spoe1stat/DETAIL/004900.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = austriasoccer.at
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{ROU}} [[Superliga României|Rumunsko]]||[[Adam Nemec]]||<center>46||[[FC Dinamo Bukurešť|Dinamo Bukurešť]] 21, FC Voluntari 25
|-
|{{RUS}} [[Čempionat Rossii po futbolu sredi komand klubov Premier-Ligi|Rusko]]||[[Martin Jakubko]]||align=center|23||[[FK Saturn (1946)|Saturn Ramenskoje]] 4, FK Moskva 8, FK Chimki 2, [[FK Amkar|Amkar Perm]] 9
|-
|{{SCO}} [[Scottish Premier League|Škótsko]]||[[Ľubomír Moravčík]]||align=center|29||[[Celtic FC|Celtic Glasgow]] 29 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Moravcik, Lubomir
| url = http://www.fitbastats.com/celtic/player.php?playerid=2852
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = fitbastats.com
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{ESP}} [[La Liga|Španielsko]]||[[Ladislav Kubala]] ** <br/> [[Milan Luhový]]||align=center|138 <br/> 22||[[FC Barcelona]] 131, [[RCD Espanyol|Espaňol]] 7 <br/> [[Sporting de Gijón|Sporting Gijón]] 22
|-
|{{CHE}} [[Švajčiarska superliga|Švajčiarsko]]||[[Marián Černický]]|| align="center" |19||[[FC Sion]] 19 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Marian Černický
| url = https://www.worldfootball.net/player_summary/marian-cernicky/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = worldfootball.net
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{ITA}} [[Serie A|Taliansko]]||[[Marek Hamšík]]||align=center|100||[[SSC Neapol]] 100
|-
|{{TUR}} [[Süper Lig|Turecko]]||[[Filip Hološko]]||align=center|70||[[Vestel Manisaspor|Manisaspor]] 21, [[Beşiktaş JK|Besiktas]] 42, Istanbul BB 5, [[Çaykur Rizespor|Rizespor]] 2
|-
! colspan="4"|Ligové súťaže v Ázii a Austrálii (AFC)
|-
|{{AUS}} [[Austrália]]||[[Filip Hološko]]||align=center|18||[[Sydney FC|FC Sydney]] 18
|-
|{{CHN}} [[Čína]]||[[Tomáš Medveď]]||<center>5||Šenjang Ginde 5
|-
|{{IND}} [[India]]||[[Jakub Sylvestr]]||<center>2||Chennaiyin 2
|-
|{{JPN}} [[Japonsko]]||[[Ľubomír Luhový]]||align=center|8||[[Urawa Red Diamonds]] 8
|-
|{{QAT}} [[Katar (štát)|Katar]]||[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss ml.]]||align=center|45||[[Lekhwiya SC]] 20, [[Al-Gharafa Sports Club|Al-Gharafa]] 25
|-
|{{SAU}} [[Saudi Professional League|Saudská Arábia]]||[[Filip Kiss]]||<center>24||Al Ettifaq 24 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Filip Kiss drží jeden saudskoarabský rekord, ktorý Cristiano Ronaldo neprekoná
| url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/filip-kiss-drzi-jeden-saudskoarabsky-rekord-ktory-cristiano-ronaldo-neprekona-2023042516492624874
| dátum vydania = 15. 1. 2023
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{UAE}} [[Spojené arabské emiráty|SAE]]||[[Miroslav Stoch]]||<center>9||Al Ain 9
|-
! colspan="4"|Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike (CONCACAF)
|-
|{{CRC}} [[Kostarika]]||[[Jozef Mišo]]|| align="center" |87||LD Alajuelense 73, CS Herediano 13, Carmelita 1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = JOSEF MISO
| url = https://www.bdfa.com.ar/jugadores-JOSEF-MISO-43797.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = bdfa.com.ar
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|{{USA}} [[Major League Soccer|USA]]||[[Albert Rusnák]]|| align="center" |67||[[Real Salt Lake]] 42, Seattle Sounders 25
|-
|{{MEX}} [[Mexiko]]||[[David Depetris]]||<center>4||Morelia 4
|-
! colspan="4"|Ligové súťaže v Južnej Amerike (CONMEBOL)
|-
|{{ARG}} [[Primera División (Argentína)|Argentína]]||[[David Depetris]]||<center>5|| [[Club Atlético Huracán|Huracán]] 1, Olimpo 4
|-
! colspan="4"|Ligové súťaže v Afrike (CAF)
|-
|{{RSA}} [[JAR]]||[[Pavol Šafranko]]||<center>5||Mamelodi Sundowns 5
|}
<small>Poznámky:
1.) [[Božin Laskov]] bol pôvodom [[Bulhar]], neskôr sa usídlil na Slovensku a získal [[Československo|československé]] [[Štátne občianstvo|občianstvo]]. Najviac gólov v [[Părva liga|bulharskej lige]] strelil z rodených [[Slováci|Slovákov]] [[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]].
2.) [[Ladislav Kubala]] bol rodák z [[Budapešť|Budapešti]] [[Slováci|slovenského]] pôvodu, najviac gólov v [[La Liga|Primera División]] strelil z rodených Slovákov [[Milan Luhový]].</small>
==Králi ligových strelcov==
Z 36 členov Klubu ligových kanonierov osemnásti sa stali najlepšími strelcami ligy, 11 hráčov v [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]], ôsmi v [[Niké liga|slovenskej lige]] a traja v zahraničí – [[Jozef Kožlej]] ([[Cyprus]]), [[Marek Mintál]] ([[Fußball-Bundesliga|Nemecko]]) a [[Tomáš Medveď]] ([[Maďarsko]]). [[Ľubomír Luhový]] bol ako jediný najlepším strelcom [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej ligy]] aj [[slovenská liga|slovenskej ligy]].
V [[česko-slovenská futbalová liga|česko-slovenskej lige]] patrili slovenskí kanonieri k najlepším strelcom, 26-krát získali korunu kráľa strelcov, v rokoch 1967-1977 dokonca nepretržite! V [[Historické tabuľky ligových strelcov|historickej tabuľke strelcov]] obsadili v prvej desiatke tri miesta - [[Jozef Adamec]] (170 gólov) tretie za legendárnym [[Josef Bican|Bicanom]] a Wiecekom, [[Ladislav Pavlovič]] (164) piate a [[Adolf Scherer]] (128) desiate.
'''Najčastejší králi strelcov:'''
:4× [[Jozef Adamec]] [[FC Spartak Trnava|(Spartak Trnava)]], [[česko-slovenská futbalová liga|čs. liga]] 1966/67, 1967/68, 1969/70, 1970/71
:3× [[Ján Arpáš]] [[ŠK Slovan Bratislava|(ŠK Bratislava)]], slovenská liga 1940/41, 1941/42, 1943/44
:3× [[Ladislav Józsa]] [[FK Lokomotíva Košice|(Lokomotíva Košice)]], [[česko-slovenská futbalová liga|čs. liga]] 1972/73, 1973/74, 1976/77
'''Kráľ strelcov v česko-slovenskej lige aj v slovenskej lige:'''
:[[Ľubomír Luhový]] ([[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]] [[Česko-slovenská futbalová liga|čs. liga]] 1989/1990 / [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] {{SVK}} [[Mars superliga 1997/1998|1997/1998]])
'''Kráľ strelcov v slovenskej lige aj v zahraničí:'''
:[[Jozef Kožlej]] ([[MFK Košice|1.FC Košice]] {{SVK}} [[Mars superliga 1996/1997|1996/1997]] / [[AC Omonia|Omonia Nikózia]] {{CYP}} 2003/2004)
:[[Marek Mintál]] ([[MŠK Žilina]] {{SVK}} [[Mars superliga 2001/2002|2001/2002]], [[Corgoň liga 2002/2003|2002/2003]] / [[1. FC Nürnberg]] {{DEU}} [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] 2004/05)
'''Králi strelcov v nižších súťažiach'''
:{|class=wikitable
!width = 120|Meno
!Sezóna
!width = 120|Klub
!width = 130|Liga
!Góly
|-
|[[Tibor Mičinec]]||1993/1994||[[SK Benešov|Švarc Benešov]]||{{CZE}} [[2. česká futbalová liga|2. česká liga]]||<center>18<center>
|-
|[[Marek Mintál]]||2003/2004||[[1.FC Nürnberg]]||{{DEU}} [[2. Fußball-Bundesliga|2. Bundesliga]]||<center>18<center>
|-
|[[Marek Mintál]]||2008/2009||[[1.FC Nürnberg]]||{{DEU}} [[2. Fußball-Bundesliga|2. Bundesliga]]||<center>16<center>
|}
'''Králi stelcov v 1. lige aj v 2. lige'''
:{|class = "wikitable"
! rowspan="2"|Meno
! colspan="3"|[[Česko-slovenská futbalová liga]]
! colspan="3"|2. čs. liga/[[Slovenská národná futbalová liga|SNFL]]
|-
!Sezóna
!Klub
!Góly
!Sezóna
!Klub
!Góly
|-
|width = 120|[[Ladislav Józsa]]||1972/1973 <br/> 1973/1974 <br/> 1976/1977||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||<center>21<br/> 17 <br/> 18||1974/1975||[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]||align=center|21
|-
|width = 120|[[Stanislav Griga]]||1985/1986||[[AC Sparta Praha|Sparta Praha]]||align=center|19||1980/1981||[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]]||align=center|25
|}
==Kanonieri a reprezentácia==
Prvým „kanonierom“ v reprezentačnom drese [[Československé národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]] bol [[Jozef Luknár]], [[3. apríl|3. apríla]] [[1938]] v [[Bazilej|Bazileji]] nastúpil proti [[Švajčiarske národné futbalové mužstvo|Švajčiarsku]]. [[Jozef Luknár|Luknár]] bol aj pri medzištátnej premiére [[Slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentácie Slovenska]], [[27. august|27. augusta]] [[1939]] v [[Bratislava|Bratislave]] sa spolu s [[Ján Arpáš|Jánom Arpášom]] gólovo podieľali na víťazstve nad [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemeckom]] 2:0.
Najviac reprezentačných štartov má na konte [[Marek Hamšík]] (135), v [[Československé národné futbalové mužstvo|česko-slovenskom drese]] odohral najviac zápasov zo všetkých [[Slovensko|Slovákov]] [[Marián Masný]] (75). Naopak, len jediný raz sa dostalo cti reprezentovať takým kanonierom ako [[Ján Strausz]], [[Jozef Levický]], [[Ladislav Józsa]] a [[Peter Herda]]. Streleckým rekordérom bol do roku 2019 [[Róbert Vittek]], s 23 presnými zásahmi pred ďalšími členmi KLK [[Szilárd Németh|Szilárdom Némethom]] (22) a [[Adolf Scherer|Adolfom Schererom]] (22), najlepším [[Slovensko|slovenským]] strelcom v [[Československé národné futbalové mužstvo|česko-slovenskej reprezentácii]]. Od roku [[2019]] je historicky najlepším kanonierom reprezentácie [[Marek Hamšík]] s 26 gólmi.
Zaujímavosťou je skutočnosť, že dvaja najlepší kanonieri v histórii [[Slovensko|slovenského]] a [[Česko|českého]] [[futbal]]u [[Ladislav Kubala]] a [[Josef Bican]] sa v dvoch zápasoch stretli bok po boku v [[Československé národné futbalové mužstvo|reprezentácii Česko-Slovenska]]. [[Jozef Adamec]] si ako jediný z členov KLK zahral na dvoch finálových turnajoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstiev sveta]], na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS 1962 v Čile]] získal striebornú medailu, zúčastnil sa aj [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|MS 1970 v Mexiku]]. Finalistom [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|MS 1962 v Čile]] bol tiež [[Adolf Scherer]], s tromi gólmi jeden z najlepších strelcov šampionátu. Titulom [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstra Európy]] z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|Belehradu 1976]] a bronzovou medailou z [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|ME 1980 v Taliansku]] sa môže pochváliť [[Marián Masný]], [[Ladislav Pavlovič]] a [[Adolf Scherer]] vybojovali bronzový kov na premiérových [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|ME 1960]].
'''Reprezentačné zaujímavosti'''
* Najviac zápasov v reprezentácii: [[Marek Hamšík]] 138, [[Róbert Vittek]] 80, [[Marián Masný]] 75
* Reprezentovali Slovensko aj Česko-Slovensko: [[Jozef Luknár]], [[Viktor Tegelhoff]], [[Ľubomír Luhový]]
* Reprezentovali Česko-Slovensko aj inú krajinu:
:[[Ladislav Kubala]] – {{TCH|f|1}} 6×, {{HUN|f|1}} 3×, {{ESP|f|1}} 19×
:[[Božin Laskov]] – {{TCH|f|1}} 3×, {{BGR|f|1}} 8×
* Hrali na MS vo futbale:
:[[Emil Pažický]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]]), [[Adolf Scherer]] ({{druhé miesto}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]), [[Jozef Adamec]] ({{druhé miesto}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] ,[[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]]), [[Ján Čapkovič]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]]), [[Marián Masný]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]]), [[Stanislav Griga]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]), [[Milan Luhový]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]]), [[Róbert Vittek]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]), [[Stanislav Šesták]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]])
* Hrali na ME vo futbale:
:[[Ladislav Pavlovič]] ({{tretie miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]), [[Adolf Scherer]] ({{tretie miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]]), [[Marián Masný]] ({{prvé miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976|1976]], {{tretie miesto}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]]), [[Stanislav Šesták]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]), [[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]] ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]])
* Najviac gólov v reprezentácii: 26 [[Marek Hamšík]], 23 [[Róbert Vittek]], 22 [[Adolf Scherer]], 22 [[Szilárd Németh]]
* Hetriky v reprezentácii:
:[[Ján Arpáš]], {{HRV|f|1}} 3:7, 1944
:[[Adolf Scherer]], {{NLD|f|1}} 4:0, 1960
:[[Jozef Adamec]], {{BRA|f|1}} 3:2, 1968
:[[Jozef Adamec]], {{IRL|f|1}} 3:0, 1969
:[[Róbert Vittek]], {{LIE|f|1}} 7:0, 2004
* Strelili dva góly vo svojom prvom medzištátnom zápase:
:[[Gejza Šimanský]], {{ROU|f|1}} 6:2, 1947
:[[Tomáš Oravec]], {{IRN|f|1}} 3:4, 2001
* Strelili jeden gól vo svojom prvom medzištátnom zápase:
:[[Ján Arpáš]], {{DEU|f|1}} 2:0, 1939
:[[Emil Pažický]], {{HUN|f|1}} 5:2, 1949
:[[Adolf Scherer]], {{CHE|f|1}} 2:1, 1958
:[[Marek Mintál]], {{IRN|f|1}} 3:2, 2002
== Kanonieri a európske poháre ==
*Najviac gólov v európskych pohároch
:{|class="wikitable"
!Góly
!width=150|Meno
![[Liga majstrov UEFA|LM/EPM]]
![[Pohár víťazov pohárov UEFA|PVP]]
![[Európska liga UEFA|EL/P-UEFA]]
![[Európska konferenčná liga UEFA|EKL]]
!Kluby
|-
|<center>26||[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]||<center>5||||<center>14||<center>2||[[FC Viktoria Plzeň |Plzeň]] {{CZE}} 15, [[FK Mladá Boleslav|Ml. Boleslav]] {{CZE}} 3, [[FK Dukla Banská Bystrica|B. Bystrica]] 1, [[AC Omonia|Omonia]] {{CYP}} 1, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 6
|-
|<center>24||[[Marek Bakoš]]||<center>10||||<center>14||||[[FC Viktoria Plzeň|Plzeň]] {{CZE}} 20, [[FC Slovan Liberec|Liberec]] {{CZE}} 2, [[FC Spartak Trnava|Trnava]] 2
|-
|<center>19||[[Jozef Adamec]]||<center>18||<center>1||||||[[FC Spartak Trnava|Trnava]] 12, [[Dukla Praha]] 7
|-
|<center>16||[[Marek Hamšík]]||<center>6||||<center>10||||[[SSC Neapol]] {{ITA}} 15, [[Trabzonspor]] {{TUR}} 1
|}
*Najviac gólov v jednom zápase: 5, [[Ján Čapkovič]], [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] – Vojvodina Novi Sad {{YUG}} 6:0, 1972/73 Pohár UEFA
==Kluby kanonierov v zahraničí==
Podobné kluby ostrostrelcov existujú v rôznych obmenách v mnohých krajinách. Iniciátor myšlienky založenia česko-slovenského ''Klubu ligových kanonýrů'' pán Luboš Jeřábek našiel inšpiráciu v ''Klube Grigorija Fedotova'', ktorý vznikol v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Založenie slovenského Klubu ligových kanonierov a jeho pravidlá výrazne ovplyvnili aj český ''Klub ligových kanonýrů''. Komisia pre históriu a štatistiku Futbalovej asociácie ČR rozhodla v roku [[2016]] o dodatočnom započítaní gólov zo zahraničných ligových súťaží strelených pred [[1. január|1. januárom]] [[1991]]. Zároveň bolo rozhodnuté, že členom Klubu sa môže stať futbalista s československým občianstvom (pred rokom 1993), ktorý väčšinu gólov strelil v [[česko-slovenská futbalová liga|československej]] prípadne [[1. česká futbalová liga|českej lige]] alebo reprezentoval [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]]. Týmto aktom došlo k zjednoteniu štatistík oboch Klubov, navyše [[Ladislav Kubala]], [[Jozef Obert]], [[Tibor Mičinec]], [[Pavol Diňa]] a [[Ľubomír Luhový]] sa stali na základe nových pravidiel novými členmi českého ''Klubu ligových kanonýrů''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Panenka se dočkal vstupu do klubu kanonýrů
| url = http://www.czech4sport.cz/news/panenka-se-dockal-vstupu-do-klubu-kanonyru/72
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = czech4sport.cz
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20170407055309/http://www.czech4sport.cz/news/panenka-se-dockal-vstupu-do-klubu-kanonyru/72
| dátum archivácie = 2017-04-07
}}</ref> Podobne v roku [[2020]] pribudli do českého Klubu kanonýrů [[Jozef Luknár]], [[Viktor Tegelhoff]] a [[Gejza Šimanský]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Klub ligových kanonýrů týdeníku GÓL se rozrostl nejen o Škodu
| url = https://facr.fotbal.cz/klub-ligovych-kanonyru-tydeniku-gol-se-rozrostl-nejen-o-skodu/a12701
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = facr.fotbal.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V pôvodnom československom Klube bolo 13 Slovákov, po úprave pravidiel ich počet vzrástol na 21. Český futbalista [[Jan Nezmar]] sa stal členom ''Klubu ligových kanonýrů'' aj vďaka presným zásahom v [[MFK Ružomberok]], počas pôsobenia v [[Fortuna liga|slovenskej lige]] zaznamenal 24 gólov.
Spomínaný ''Klub Grigorija Fedotova'' eviduje kanonierov v bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a v [[Rusko|Rusku]], do štatistík však započítavajú okrem ligových gólov aj góly dosiahnuté v reprezentácii, góly strelené v domácom pohári a v európskych pohárových súťažiach. Na čele tohto rebríčka je s 319 gólmi legendárny [[Ukrajina|Ukrajinec]] [[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleg Blochin]], [[Zlatá lopta|najlepší futbalista Európy 1975]] a práve po tomto skvelom hráčovi je pomenovaná ukrajinská obdoba Klubu kanonierov. ''Klub Olega Blochina'' má rovnaké pravidlá ako Klub G. Fedotova, jeho členom je [[Ruslan Ľubarskij]] (107 gólov), ktorý strieľal góly aj v [[Fortuna liga|slovenskej lige]] v kluboch [[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]] (18) a [[1. FC Košice]] (34) a po ukončení kariéry sa usadil na [[Slovensko|Slovensku]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Ljubarského zaradili medzi top kanonierov Ukrajiny
| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/ljubarskeho-zaradili-medzi-top-kanonierov-ukrajiny/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sportnet.sme.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
V [[Poľsko|Poľsku]] evidujú kanonierov v ''Klube 100'', do štatistík započítavajú len góly z domácej ligovej súťaže.
== Pozri aj ==
*[[Historické tabuľky ligových strelcov]]
== Referencie ==
{{Referencie|3}}{{Portál|Futbal}}{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
[[Kategória:Futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Futbal v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Futbalové ocenenia]]
h3dsei5vyztleq6acdm0y9li25nmwsu
Kriticky ohrozený
0
503819
8213792
6990235
2026-05-14T16:45:41Z
~2026-16285-46
289126
/* Príklady */
8213792
wikitext
text/x-wiki
{{Stupne ohrozenia}}
'''Kriticky ohrozený''' (skratka '''CR''', z anglického ''Critically Endangered'') je [[stupeň ohrozenia]] podľa [[červený zoznam IUCN|červeného zoznamu]] [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]]. Ohrozené [[Druh (taxonómia)|druhy]] čelia vysokému riziku vyhynutia v blízkej budúcnosti.
== Príklady ==
* spolužiak (somár) [[somár africký|africký]]
* [[gaviál]]
== Pozri aj ==
* [[Stupeň ohrozenia]]
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Kriticky ohrožený druh|10210804}}
[[Kategória:Stupne ohrozenia]]
k7ppzykk2gx3w0tydvvgl8fcy2l774k
8213793
8213792
2026-05-14T16:47:41Z
Pe3kZA
39673
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-16285-46|~2026-16285-46]] ([[User_talk:~2026-16285-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegetator
6990235
wikitext
text/x-wiki
{{Stupne ohrozenia}}
'''Kriticky ohrozený''' (skratka '''CR''', z anglického ''Critically Endangered'') je [[stupeň ohrozenia]] podľa [[červený zoznam IUCN|červeného zoznamu]] [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]]. Ohrozené [[Druh (taxonómia)|druhy]] čelia vysokému riziku vyhynutia v blízkej budúcnosti.
== Príklady ==
* [[somár africký]]
* [[gaviál]]
== Pozri aj ==
* [[Stupeň ohrozenia]]
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Kriticky ohrožený druh|10210804}}
[[Kategória:Stupne ohrozenia]]
gl0bu7cg3xmmcxer4rp7b132bv3reye
Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko
2
505079
8213728
8213268
2026-05-14T13:24:11Z
Pe3kZA
39673
akt.
8213728
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Lél-Zlatná
| other_name =
| category = vodný tok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| region1 =
| district = [[Komárno (okres)|Komárno]]
| district1 =
| commune =
| municipality = [[Zlatná na Ostrove]]
| municipality1 =
| municipality2 =
| municipality3 =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Podunajská rovina]]
| source_type = Vznik
| source_location = [[Zlatná na Ostrove]]
| source_elevation = cca 110
| source_lat_d = 47.7603
| source_long_d = 17.9761
| mouth = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location = [[Lél-Kosihy]], [[Zlatná na Ostrove]]
| mouth_elevation = cca 108
| mouth_lat_d = 47.7577
| mouth_long_d = 17.9161
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 5,8
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Nitriansky kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = V.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = <!--4-21-18-155-->
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Lél-Zlatná'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Lél-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,8 km a je tokom V. rádu.
== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na južnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = Bratislava}}</ref>, južne od obce [[Zlatná na Ostrove]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/> Začína v lokalite Vinice<ref name=mcz/> pri [[dunaj]]skej hrádzi, kde krátko tečie na východ, no následne sa stáča severným smerom. V oblasti Pri mlynskej ceste<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.763067,17.976389,16
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| jazyk =
}}</ref> sa stáča severozápadným smerom a pokračuje okrajom Zlatnej na Ostrove popri [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|ceste I/63]].<ref name=Tm/> Západne od obce sa v oblasti Zlatnianske<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> oblúkom stáča na juhozápad a lemovaný nesúvislou vegetáciou pokračuje k miestnej časti Veľký Lél. Tu už vedie južným okrajom [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] v blízkosti Veľkolelského ramena a hranice [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]]<ref name=vku/> západným smerom do lokality Vidov dom, kde je ľavostranné prepojenie s mŕtvym ramenom [[Dunaj]]a.<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa vodný kanál stáča na severozápad a onedlho, východne od obce [[Veľké Kosihy]]<ref name=mcz/>, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do kanála [[Lél-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.91623&y=47.75794&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Kanál Lél-Zlatná preteká iba územím obce [[Zlatná na Ostrove]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Zlatn%C3%A1%20na%20Ostrove&source=osm&id=1015716149&ds=1&x=17.9271077&y=47.7557364&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.91623&y=47.75794&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}}
<!--
[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]]
[[Kategória:Zlatná na Ostrove]]
-->
{{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}}
{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}
<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
<ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}}
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref>
<ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref>
<ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref>
78pzt7xj2psngzunpwpioybimx6kszh
8214096
8213728
2026-05-15T07:58:15Z
Pe3kZA
39673
akt.
8214096
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Poľný kanál
| other_name =
| category = vodný tok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| region1 =
| district = [[Komárno (okres)|Komárno]]
| district1 =
| commune =
| municipality = [[Zlatná na Ostrove]]
| municipality1 = [[Veľké Kosihy]]
| municipality2 = [[Okoličná na Ostrove]]
| municipality3 =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Podunajská rovina]]
| source_type = Vznik
| source_location = [[Veľké Kosihy]]
| source_elevation = cca 110
| source_lat_d = 47.7834
| source_long_d = 17.8831
| mouth = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location = [[Lél-Kosihy]], [[Zlatná na Ostrove]]
| mouth_elevation = cca 108
| mouth_lat_d = 47.7577
| mouth_long_d = 17.9162
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 5,2
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Nitriansky kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = V.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = <!--4-21-18-155-->
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Poľný kanál'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-16
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je prítokom kanála [[Lél-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,2 km a je tokom V. rádu.
== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na južnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | miesto = Bratislava}}</ref>, severne od obce [[Veľké Kosihy]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/> Pramení v blízkosti osady Okánikovo<ref name=mcz/>, v blízkosti cesty do [[Veľké Kosihy|Veľkých Kosíh]], odkiaľ tečie juhovýchodným smerom oblasťou Santov.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Oblúkom sa postupne stáča na východ a v strednej časti sa oblasti Mostové<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.777262,17.912581,15
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-16
| jazyk =
}}</ref> opäť postupne stáča až na juh. Lemovaný občasným porastom vyššej vegetácie tečie s minimálnym spádom južnou časťou rovinatého [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], bez významnejších prítokov a prepojení.<ref name=UGK/> Vedie Kakalskou oráčinou a Ostrým vrchom<ref name=mcz/> do lokality Vidov dom, kde sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> vlieva do kanála [[Lél-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.91619&y=47.75789&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Poľný kanál pramení a na hornom toku vedie územím obce [[Veľké Kosihy]], následne tvorí hranicu s katastrami obcí [[Okoličná na Ostrove]] a [[Zlatná na Ostrove]], opäť sa vracia na územie Veľkých Kosíh a pred ústím prechádza na územie Zlatnej na Ostrove. Preteká iba okresom [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716135&ds=1&x=17.9166772&y=47.7680049&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-16 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.91619&y=47.75789&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}}
<!--
[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]]
[[Kategória:Zlatná na Ostrove]]
[[Kategória:Veľké Kosihy]]
[[Kategória:Okoličná na Ostrove]]
-->
{{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}}
{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}
<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
<ref name="vkuT">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}}
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>
<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref>
<ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref>
<ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
<ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref>
m3szaoh90gu8ovins7q8z30ipnw38he
Samko Dudík
0
508730
8214148
7937090
2026-05-15T09:41:49Z
~2026-29310-52
294944
8214148
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Samko Dudík
|Portrét =
|Popis = slovenský ľudový umelec
|Dátum narodenia = [[28. október]] [[1880]]
|Miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1967|5|25|1880|10|28}}
|Miesto úmrtia = [[Myjava (mesto)|Myjava]]
}}
'''Samko Dudík''' (* [[28. október]] [[1880]], [[Myjava (mesto)|Myjava]] – † [[25. máj]] [[1967]], [[Myjava (mesto)|Myjava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] ľudový umelec, [[primáš]], [[spevák]], [[tanečník]] a zberateľ ľudových piesní. Reprezentant ľudových hudobných tradícií myjavského kraja. Založil spolu so svojimi bratmi a ďalšími rómskymi hudobníkmi známu kapelu Dudíkovcov, s ktorou pôsobil predovšetkým na západnom Slovensku a v Česku a na Costa Blanca v mestečku Altea.
== Životopis ==
Predkovia Samka Dudíka údajne pochádzali z [[Česko|českého]] mesta [[Příbram]]. Odtiaľ sa počas náboženského prenasledovania presunuli cez [[Poľsko]] na [[Myjava (mesto)|Myjavu]], kde sa venovali pytlikárstvu (tkali plátenká na mechy – pytle do [[vodný mlyn|vodných mlynov]]). Jeho matka Alžbeta Zimáková bola treťou ženou otca Samuela. Spolu mali sedem detí.
Spev a hudba ho priťahovali už od detstva. Chcel sa podobať sedliackym muzikantom, všímal si zručnosť i kvalitu huslí, na ktorých hrali. Už ako štvorročný sa naučil tancovať [[čardáš]]. Spisovateľka [[Zuzka Zguriška]] naňho spomínala takto: "Keď sa zamyslíme nad jeho prvým prístupom k hudbe, keď si ako 9-ročný chlapček pozliepal husličky zo starej opálky a strún z mamkinho kolovrátku, vidíme, že už vtedy si priniesol na svet onú iskričku hudobného talentu, z ktorej vyrástla neskoršia sláva..."
Na Myjave založil s bratmi detskú kapelu, neskôr sa spojil so skupinou cigánskeho [[primáš]]a Baláža, s ktorou sa zúčastňoval podujatí v myjavských hostincoch u J. Cádru i J. Siváčka, kde bolo dokonca zriadené tzv. Slovenské kasíno. Sem chodievali národovci až z Moravy. Ťažká finančná situácia v rodine a potreba pokračovania v otcovom remesle prinútila Samka Dudíka, aby sa odišiel vyučiť do kežmarskej textilnej školy. Odtiaľ po roku a pol odišiel a definitívne sa rozhodol, že sa bude venovať hudbe. Pôsobil s kapelou nielen vo svojom regióne a novovytvorenom myjavskom kine Légie, ale presadil sa aj inde.
Keď v roku 1897 hral na svadbe dcéry košarišského [[farár]]a Pavla Štefánika, očaril aj jeho syna Milana. Štefánik ho vtedy požiadal o kultúrnu spoluprácu na študentských slávnostiach vysokoškolského spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]] v Prahe a [[Československá jednota|Československej jednoty]]. Tak sa začala jeho pražská éra. Tu sa stretol s českým husľovým virtuózom [[Rafael Kubelík|Kubelíkom]] a kolínskym muzikantom Kmochom. Hral aj na protestnej akcii proti [[Černovská tragédia|černovským udalostiam]] počas jubilejnej výstavy v [[Praha|Prahe]] v roku 1908. Svojimi nebojácnymi postojmi provokoval maďarských žandárov a im podriadenú vrchnosť, za čo si mnohokrát vyslúžil "árešt". So svojimi neodmysliteľnými husľami nechýbal na žiadnom významnom stretnutí na slovensko-moravskom pomedzí. Pod vedením Samka sa kapela zúčastnila napr. aj Všeslovanského zjazdu v Prahe v roku [[1913]], kde očarila mnohých účastníkov.
Počas vojny robil [[školník]]a v myjavskej [[ľudová škola|ľudovej škole]], kde v provizórne zriadenom lazarete hrával zraneným. A práve jeho vzťah k národu mu vyniesol – hoci uznanému nevojakovi – na oslave Štefana kráľa zahral popri iných hymnách aj [[Nad Tatrou sa blýska]] – trest: pridelili ho k regimentu kanonierov na srbský front do [[Zahreb|Zágrebu]]. Po návrate domov v roku 1917 sa druhýkrát oženil a veľmi ťažko dal dohromady rozbehanú kapelu. Vtedy sa zrodilo i jeho priateľstvo s budúcim tvorcom filmu ''[[Zem spieva]]'', výtvarníkom a fotografom [[Karol Plicka|Karolom Plickom]]. Množili sa i ďalšie známosti – so spevákmi [[Janko Blaho|Jankom Blahom]] a [[Martin Hollý st.|Martinom Holým]].
Hral i s [[Česká filharmónia|Českou filharmóniou]]. Jeho úsilie obdivoval aj [[Leoš Janáček]], ktorý jeho kapelu odporučil v roku [[1927]] na ''Svetovú prehliadku hudieb'' do [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]], kde Dudíkovci zvíťazili; dokonca jej vybavil roku 1929 koncertné turné [[Londýn]] – [[Paríž]] – [[Moskva]], no Janáčkova predčasná smrť ho zmarila. Tieto úspechy rozhodli o jeho pôsobení v Prahe, spočiatku síce iba príležitostne, no od roku [[1932]] sa sem dočasne – trvalo to celých 12 rokov – aj presťahoval. Hral vo vinárňach U Ondráčků, vo Fenixe, U Veselých, kde spríjemňoval chvíle a pripomínal domovinu slovenským umelcom, ktorí tu tiež žili (Benka, Smrek, Novomeský, Andrašovan).
Kapela Samka Dudíka hrávala v [[Uherské Hradiště|Uherskom Hradišti]] aj pred Slováckou búdou na výstave ''Slovácko 1937''. Počas [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] sa zapojil do [[odboj]]a. Po správe, že ho sleduje [[Gestapo]], sa narýchlo vrátil v roku [[1944]] na Myjavu, úplne bez úspor. Hral v komédii ''Priateľka pána ministra'' spolu s hlavnou predstaviteľkou Adinou Mandlovou, O. Novým, J.Marvanom a M.Rosůlkovou, tiež hudobne spolupracoval so spisovateľkou Zuzkou Zguriškou počas jej krátkej divadelno-filmovej kariéry.
Dávne sklamanie zo zmarenej lákavej vidiny umeleckého rastu vďaka niekdajšiemu svetovému turné mu vynahradila ponuka zájazdu s brnianskym súborom, kde ako sólista už osemdesiatročný Samko v anglickom meste [[Llangholeu]] hral a spieval svoje milované pesničky. Jeho nadšenie pre ľudovú pieseň, neobyčajný temperament, s akým ju šíril, ale i pokora, s ktorou vystupoval, ho sprevádzali celý život.
Mal tri ženy a s nimi dvanásť detí. Jeho pokračovateľom sa stal jeho vnuk [[Miroslav Dudík|Miroslav]] (vedúci Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave). Krátko pred svojou smrťou povedal: „Mne sa bude odchádzať ľahko, lebo všetko, čo som vedel, zanechávam vo svojom vnukovi!“
== Dielo ==
"Máloktorá osobnosť tradičnej ľudovej kultúry zasiahla do kultúrno-spoločenského života Slovákov, Moravanov a Čechov tak ako on, čím presiahol nielen rodný región, ale i obdobie, v ktorom žil. Prostredníctvom svojej kapely presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti a bratstva Čechov a Slovákov, dvíhal národné povedomie na oboch stranách moravsko-slovenskej hranice a v prvej polovici 20. storočia svojím pôsobením dokonca vzbudil upadajúci záujem o tradičnú inštrumentálnu hudbu na Morave. Jeho podmanivá hra i široký repertoár sa stali inšpiračným zdrojom pre mnohých jeho súčasníkov i nasledovníkov." píše [[Alžbeta Lukáčová]], slovenská cimbalistka a speváčka, v monografii o Samkovi Dudíkovi, svojom pradedovi.
Spolu so svojimi spoluhráčmi vytvoril vlastný, originálny hudobný štýl, ktorý dnes označujeme za typicky myjavský. Dudík počas vyše 70-ročného hudobného pôsobenia formoval jednotlivé inštrumentálne i spevácke zostavy.
Aj [[Folklórny súbor Kopaničiar]], založený v roku 1955, vznikol na jeho základoch a tradíciách
== Diskografia ==
* ''Samko Dudík'' – Opus <small>9017 1128</small>, LP, [[1981]]
* ''Samko Dudík a jeho kapela, Archívne nahrávky legendárneho myjavského primáša z rokov 1929-1957'' – Centrum tradičnej kultúry v Myjave a Cultura Ethnica, 2CD, 2017 <ref>[http://myjava.sk/mesto/aktuality/732-druhy-adventny-koncert-bude-v-rezii-bandy 2-CD Samko Dudík a jeho kapela Archívne nahrávky legendárneho myjavského primáša z rokov 1929 ‒ 1957, myjava.sk]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[https://hudba.proglas.cz/folklor/folklorni-okenko/nove-dvoj-cd-samko-dudik-a-jeho-kapela/, Nové dvoj cd Samko Dudík a jeho kapela, hudba.proglas.cz]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Filmografia ==
* ''Přítelkyně pana ministra'', 1940.... muzikant, primáš <ref>[https://sk-sk.facebook.com/samkodudik/ Samko Dudík, facebook.com]</ref>
== Literatúra ==
* [[Alžbeta Lukáčová|Lukáčová, Alžbeta]]: ''Samko Dudík a jeho kapela'', podtitul: Fenomén výraznej osobnosti tradičnej hudobnej kultúry, 2010, Ústav hudobnej vedy SAV, ISBN 9788089151301 <ref>[https://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/cd-dvd-knihy-recenzie/1102-alzbeta-lukacova-samko-dudik-a-jeho-kapela/, Alžbeta Lukáčová: Samko Dudík a jeho kapela, hc.sk/hudobny-zivot]</ref>
== Zdroje ==
* [[Alžbeta Lukáčová|Lukáčová, Alžbeta]]: ''Samko Dudík a jeho kapela'', 2010
* [[Viliam Gruska|Gruska, Viliam]].: ''Posolstvá a mosty'', 2004
* Dugáček Michal, Gálik Ján: ''Myjava'', 1985
* Kedro, Ján: ''Čarovné husle''
== Referencie ==
{{referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Dudík, Samko}}
[[Kategória:Slovenskí hudobníci]]
[[Kategória:Slovenskí primáši]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]
[[Kategória:Slovenskí tanečníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Myjavy]]
huto4qh8lu1v5uhbmazi2gz68wvzbde
8214152
8214148
2026-05-15T09:52:48Z
~2026-29310-52
294944
8214152
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Samko Dudík
|Portrét =
|Popis = slovenský ľudový umelec
|Dátum narodenia = [[28. október]] [[1880]]
|Miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1967|5|25|1880|10|28}}
|Miesto úmrtia = [[Myjava (mesto)|Myjava]]
}}
'''Samko Dudík''' (* [[28. október]] [[1880]], [[Myjava (mesto)|Myjava]] – † [[25. máj]] [[1967]], [[Myjava (mesto)|Myjava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] ľudový umelec, [[primáš]], [[spevák]], [[tanečník]] a zberateľ ľudových piesní. Reprezentant ľudových hudobných tradícií myjavského kraja. Založil spolu so svojimi bratmi a ďalšími rómskymi hudobníkmi známu kapelu Dudíkovcov, s ktorou pôsobil predovšetkým na západnom Slovensku a v Česku.
== Životopis ==
Predkovia Samka Dudíka údajne pochádzali z [[Česko|českého]] mesta [[Příbram]]. Odtiaľ sa počas náboženského prenasledovania presunuli cez [[Poľsko]] na [[Myjava (mesto)|Myjavu]], kde sa venovali pytlikárstvu (tkali plátenká na mechy – pytle do [[vodný mlyn|vodných mlynov]]). Jeho matka Alžbeta Zimáková bola treťou ženou otca Samuela. Spolu mali sedem detí.
Spev a hudba ho priťahovali už od detstva. Chcel sa podobať sedliackym muzikantom, všímal si zručnosť i kvalitu huslí, na ktorých hrali. Už ako štvorročný sa naučil tancovať [[čardáš]]. Spisovateľka [[Zuzka Zguriška]] naňho spomínala takto: "Keď sa zamyslíme nad jeho prvým prístupom k hudbe, keď si ako 9-ročný chlapček pozliepal husličky zo starej opálky a strún z mamkinho kolovrátku, vidíme, že už vtedy si priniesol na svet onú iskričku hudobného talentu, z ktorej vyrástla neskoršia sláva..."
Na Myjave založil s bratmi detskú kapelu, neskôr sa spojil so skupinou cigánskeho [[primáš]]a Baláža, s ktorou sa zúčastňoval podujatí v myjavských hostincoch u J. Cádru i J. Siváčka, kde bolo dokonca zriadené tzv. Slovenské kasíno. Sem chodievali národovci až z Moravy. Ťažká finančná situácia v rodine a potreba pokračovania v otcovom remesle prinútila Samka Dudíka, aby sa odišiel vyučiť do kežmarskej textilnej školy. Odtiaľ po roku a pol odišiel a definitívne sa rozhodol, že sa bude venovať hudbe. Pôsobil s kapelou nielen vo svojom regióne a novovytvorenom myjavskom kine Légie, ale presadil sa aj inde.
Keď v roku 1897 hral na svadbe dcéry košarišského [[farár]]a Pavla Štefánika, očaril aj jeho syna Milana. Štefánik ho vtedy požiadal o kultúrnu spoluprácu na študentských slávnostiach vysokoškolského spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]] v Prahe a [[Československá jednota|Československej jednoty]]. Tak sa začala jeho pražská éra. Tu sa stretol s českým husľovým virtuózom [[Rafael Kubelík|Kubelíkom]] a kolínskym muzikantom Kmochom. Hral aj na protestnej akcii proti [[Černovská tragédia|černovským udalostiam]] počas jubilejnej výstavy v [[Praha|Prahe]] v roku 1908. Svojimi nebojácnymi postojmi provokoval maďarských žandárov a im podriadenú vrchnosť, za čo si mnohokrát vyslúžil "árešt". So svojimi neodmysliteľnými husľami nechýbal na žiadnom významnom stretnutí na slovensko-moravskom pomedzí. Pod vedením Samka sa kapela zúčastnila napr. aj Všeslovanského zjazdu v Prahe v roku [[1913]], kde očarila mnohých účastníkov.
Počas vojny robil [[školník]]a v myjavskej [[ľudová škola|ľudovej škole]], kde v provizórne zriadenom lazarete hrával zraneným. A práve jeho vzťah k národu mu vyniesol – hoci uznanému nevojakovi – na oslave Štefana kráľa zahral popri iných hymnách aj [[Nad Tatrou sa blýska]] – trest: pridelili ho k regimentu kanonierov na srbský front do [[Zahreb|Zágrebu]]. Po návrate domov v roku 1917 sa druhýkrát oženil a veľmi ťažko dal dohromady rozbehanú kapelu. Vtedy sa zrodilo i jeho priateľstvo s budúcim tvorcom filmu ''[[Zem spieva]]'', výtvarníkom a fotografom [[Karol Plicka|Karolom Plickom]]. Množili sa i ďalšie známosti – so spevákmi [[Janko Blaho|Jankom Blahom]] a [[Martin Hollý st.|Martinom Holým]].
Hral i s [[Česká filharmónia|Českou filharmóniou]]. Jeho úsilie obdivoval aj [[Leoš Janáček]], ktorý jeho kapelu odporučil v roku [[1927]] na ''Svetovú prehliadku hudieb'' do [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]], kde Dudíkovci zvíťazili; dokonca jej vybavil roku 1929 koncertné turné [[Londýn]] – [[Paríž]] – [[Moskva]], no Janáčkova predčasná smrť ho zmarila. Tieto úspechy rozhodli o jeho pôsobení v Prahe, spočiatku síce iba príležitostne, no od roku [[1932]] sa sem dočasne – trvalo to celých 12 rokov – aj presťahoval. Hral vo vinárňach U Ondráčků, vo Fenixe, U Veselých, kde spríjemňoval chvíle a pripomínal domovinu slovenským umelcom, ktorí tu tiež žili (Benka, Smrek, Novomeský, Andrašovan).
Kapela Samka Dudíka hrávala v [[Uherské Hradiště|Uherskom Hradišti]] aj pred Slováckou búdou na výstave ''Slovácko 1937''. Počas [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] sa zapojil do [[odboj]]a. Po správe, že ho sleduje [[Gestapo]], sa narýchlo vrátil v roku [[1944]] na Myjavu, úplne bez úspor. Hral v komédii ''Priateľka pána ministra'' spolu s hlavnou predstaviteľkou Adinou Mandlovou, O. Novým, J.Marvanom a M.Rosůlkovou, tiež hudobne spolupracoval so spisovateľkou Zuzkou Zguriškou počas jej krátkej divadelno-filmovej kariéry.
Dávne sklamanie zo zmarenej lákavej vidiny umeleckého rastu vďaka niekdajšiemu svetovému turné mu vynahradila ponuka zájazdu s brnianskym súborom, kde ako sólista už osemdesiatročný Samko v anglickom meste [[Llangholeu]] hral a spieval svoje milované pesničky. Jeho nadšenie pre ľudovú pieseň, neobyčajný temperament, s akým ju šíril, ale i pokora, s ktorou vystupoval, ho sprevádzali celý život.
Mal tri ženy a s nimi dvanásť detí. Jeho pokračovateľom sa stal jeho vnuk [[Miroslav Dudík|Miroslav]] (vedúci Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave). Krátko pred svojou smrťou povedal: „Mne sa bude odchádzať ľahko, lebo všetko, čo som vedel, zanechávam vo svojom vnukovi!“
== Dielo ==
"Máloktorá osobnosť tradičnej ľudovej kultúry zasiahla do kultúrno-spoločenského života Slovákov, Moravanov a Čechov tak ako on, čím presiahol nielen rodný región, ale i obdobie, v ktorom žil. Prostredníctvom svojej kapely presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti a bratstva Čechov a Slovákov, dvíhal národné povedomie na oboch stranách moravsko-slovenskej hranice a v prvej polovici 20. storočia svojím pôsobením dokonca vzbudil upadajúci záujem o tradičnú inštrumentálnu hudbu na Morave. Jeho podmanivá hra i široký repertoár sa stali inšpiračným zdrojom pre mnohých jeho súčasníkov i nasledovníkov." píše [[Alžbeta Lukáčová]], slovenská cimbalistka a speváčka, v monografii o Samkovi Dudíkovi, svojom pradedovi.
Spolu so svojimi spoluhráčmi vytvoril vlastný, originálny hudobný štýl, ktorý dnes označujeme za typicky myjavský. Dudík počas vyše 70-ročného hudobného pôsobenia formoval jednotlivé inštrumentálne i spevácke zostavy.
Aj [[Folklórny súbor Kopaničiar]], založený v roku 1955, vznikol na jeho základoch a tradíciách
== Diskografia ==
* ''Samko Dudík'' – Opus <small>9017 1128</small>, LP, [[1981]]
* ''Samko Dudík a jeho kapela, Archívne nahrávky legendárneho myjavského primáša z rokov 1929-1957'' – Centrum tradičnej kultúry v Myjave a Cultura Ethnica, 2CD, 2017 <ref>[http://myjava.sk/mesto/aktuality/732-druhy-adventny-koncert-bude-v-rezii-bandy 2-CD Samko Dudík a jeho kapela Archívne nahrávky legendárneho myjavského primáša z rokov 1929 ‒ 1957, myjava.sk]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[https://hudba.proglas.cz/folklor/folklorni-okenko/nove-dvoj-cd-samko-dudik-a-jeho-kapela/, Nové dvoj cd Samko Dudík a jeho kapela, hudba.proglas.cz]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Filmografia ==
* ''Přítelkyně pana ministra'', 1940.... muzikant, primáš <ref>[https://sk-sk.facebook.com/samkodudik/ Samko Dudík, facebook.com]</ref>
== Literatúra ==
* [[Alžbeta Lukáčová|Lukáčová, Alžbeta]]: ''Samko Dudík a jeho kapela'', podtitul: Fenomén výraznej osobnosti tradičnej hudobnej kultúry, 2010, Ústav hudobnej vedy SAV, ISBN 9788089151301 <ref>[https://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/cd-dvd-knihy-recenzie/1102-alzbeta-lukacova-samko-dudik-a-jeho-kapela/, Alžbeta Lukáčová: Samko Dudík a jeho kapela, hc.sk/hudobny-zivot]</ref>
== Zdroje ==
* [[Alžbeta Lukáčová|Lukáčová, Alžbeta]]: ''Samko Dudík a jeho kapela'', 2010
* [[Viliam Gruska|Gruska, Viliam]].: ''Posolstvá a mosty'', 2004
* Dugáček Michal, Gálik Ján: ''Myjava'', 1985
* Kedro, Ján: ''Čarovné husle''
== Referencie ==
{{referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Dudík, Samko}}
[[Kategória:Slovenskí hudobníci]]
[[Kategória:Slovenskí primáši]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]
[[Kategória:Slovenskí tanečníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Myjavy]]
52n0nwy5wb29d4pm96dizwav2z9h65g
8214178
8214152
2026-05-15T10:46:19Z
~2026-29230-47
294915
8214178
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Samko Dudík
|Popis osoby = slovenský ľudový umelec
|Portrét =
|Dátum narodenia = [[28. október]] [[1880]]
|Miesto narodenia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1967|5|25|1880|10|28}}
|Miesto úmrtia = [[Myjava (mesto)|Myjava]], [[Slovensko]]
}}
'''Samko Dudík''' (* [[28. október]] [[1880]], [[Myjava (mesto)|Myjava]] – † [[25. máj]] [[1967]], Myjava) bol [[Slovensko|slovenský]] ľudový umelec, [[primáš]], [[spevák]], [[tanečník]] a zberateľ ľudových piesní. Reprezentant ľudových hudobných tradícií myjavského kraja. Založil spolu so svojimi bratmi a ďalšími rómskymi hudobníkmi známu kapelu Dudíkovcov, s ktorou pôsobil predovšetkým na západnom Slovensku a v Česku.
== Životopis ==
Predkovia Samka Dudíka údajne pochádzali z [[Česko|českého]] mesta [[Příbram]]. Odtiaľ sa počas náboženského prenasledovania presunuli cez [[Poľsko]] na [[Myjava (mesto)|Myjavu]], kde sa venovali pytlikárstvu (tkali plátenká na mechy – pytle do [[vodný mlyn|vodných mlynov]]). Jeho matka Alžbeta Zimáková bola treťou ženou otca Samuela. Spolu mali sedem detí.
Spev a hudba ho priťahovali už od detstva. Chcel sa podobať sedliackym muzikantom, všímal si zručnosť i kvalitu huslí, na ktorých hrali. Už ako štvorročný sa naučil tancovať [[čardáš]]. Spisovateľka [[Zuzka Zguriška]] naňho spomínala takto: "Keď sa zamyslíme nad jeho prvým prístupom k hudbe, keď si ako 9-ročný chlapček pozliepal husličky zo starej opálky a strún z mamkinho kolovrátku, vidíme, že už vtedy si priniesol na svet onú iskričku hudobného talentu, z ktorej vyrástla neskoršia sláva..."
Na Myjave založil s bratmi detskú kapelu, neskôr sa spojil so skupinou cigánskeho [[primáš]]a Baláža, s ktorou sa zúčastňoval podujatí v myjavských hostincoch u J. Cádru i J. Siváčka, kde bolo dokonca zriadené tzv. Slovenské kasíno. Sem chodievali národovci až z Moravy. Ťažká finančná situácia v rodine a potreba pokračovania v otcovom remesle prinútila Samka Dudíka, aby sa odišiel vyučiť do kežmarskej textilnej školy. Odtiaľ po roku a pol odišiel a definitívne sa rozhodol, že sa bude venovať hudbe. Pôsobil s kapelou nielen vo svojom regióne a novovytvorenom myjavskom kine Légie, ale presadil sa aj inde.
Keď v roku 1897 hral na svadbe dcéry košarišského [[farár]]a Pavla Štefánika, očaril aj jeho syna Milana. Štefánik ho vtedy požiadal o kultúrnu spoluprácu na študentských slávnostiach vysokoškolského spolku [[Detvan (spolok)|Detvan]] v Prahe a [[Československá jednota|Československej jednoty]]. Tak sa začala jeho pražská éra. Tu sa stretol s českým husľovým virtuózom [[Rafael Kubelík|Kubelíkom]] a kolínskym muzikantom Kmochom. Hral aj na protestnej akcii proti [[Černovská tragédia|černovským udalostiam]] počas jubilejnej výstavy v [[Praha|Prahe]] v roku 1908. Svojimi nebojácnymi postojmi provokoval maďarských žandárov a im podriadenú vrchnosť, za čo si mnohokrát vyslúžil "árešt". So svojimi neodmysliteľnými husľami nechýbal na žiadnom významnom stretnutí na slovensko-moravskom pomedzí. Pod vedením Samka sa kapela zúčastnila napr. aj Všeslovanského zjazdu v Prahe v roku [[1913]], kde očarila mnohých účastníkov.
Počas vojny robil [[školník]]a v myjavskej [[ľudová škola|ľudovej škole]], kde v provizórne zriadenom lazarete hrával zraneným. A práve jeho vzťah k národu mu vyniesol – hoci uznanému nevojakovi – na oslave Štefana kráľa zahral popri iných hymnách aj [[Nad Tatrou sa blýska]] – trest: pridelili ho k regimentu kanonierov na srbský front do [[Zahreb|Zágrebu]]. Po návrate domov v roku 1917 sa druhýkrát oženil a veľmi ťažko dal dohromady rozbehanú kapelu. Vtedy sa zrodilo i jeho priateľstvo s budúcim tvorcom filmu ''[[Zem spieva]]'', výtvarníkom a fotografom [[Karol Plicka|Karolom Plickom]]. Množili sa i ďalšie známosti – so spevákmi [[Janko Blaho|Jankom Blahom]] a [[Martin Hollý st.|Martinom Holým]].
Hral i s [[Česká filharmónia|Českou filharmóniou]]. Jeho úsilie obdivoval aj [[Leoš Janáček]], ktorý jeho kapelu odporučil v roku [[1927]] na ''Svetovú prehliadku hudieb'' do [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]], kde Dudíkovci zvíťazili; dokonca jej vybavil roku 1929 koncertné turné [[Londýn]] – [[Paríž]] – [[Moskva]], no Janáčkova predčasná smrť ho zmarila. Tieto úspechy rozhodli o jeho pôsobení v Prahe, spočiatku síce iba príležitostne, no od roku [[1932]] sa sem dočasne – trvalo to celých 12 rokov – aj presťahoval. Hral vo vinárňach U Ondráčků, vo Fenixe, U Veselých, kde spríjemňoval chvíle a pripomínal domovinu slovenským umelcom, ktorí tu tiež žili (Benka, Smrek, Novomeský, Andrašovan).
Kapela Samka Dudíka hrávala v [[Uherské Hradiště|Uherskom Hradišti]] aj pred Slováckou búdou na výstave ''Slovácko 1937''. Počas [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] sa zapojil do [[odboj]]a. Po správe, že ho sleduje [[Gestapo]], sa narýchlo vrátil v roku [[1944]] na Myjavu, úplne bez úspor. Hral v komédii ''Priateľka pána ministra'' spolu s hlavnou predstaviteľkou Adinou Mandlovou, O. Novým, J.Marvanom a M.Rosůlkovou, tiež hudobne spolupracoval so spisovateľkou Zuzkou Zguriškou počas jej krátkej divadelno-filmovej kariéry.
Dávne sklamanie zo zmarenej lákavej vidiny umeleckého rastu vďaka niekdajšiemu svetovému turné mu vynahradila ponuka zájazdu s brnianskym súborom, kde ako sólista už osemdesiatročný Samko v anglickom meste [[Llangholeu]] hral a spieval svoje milované pesničky. Jeho nadšenie pre ľudovú pieseň, neobyčajný temperament, s akým ju šíril, ale i pokora, s ktorou vystupoval, ho sprevádzali celý život.
Mal tri ženy a s nimi dvanásť detí. Jeho pokračovateľom sa stal jeho vnuk [[Miroslav Dudík|Miroslav]] (vedúci Orchestra ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave). Krátko pred svojou smrťou povedal: „Mne sa bude odchádzať ľahko, lebo všetko, čo som vedel, zanechávam vo svojom vnukovi!“
== Dielo ==
"Máloktorá osobnosť tradičnej ľudovej kultúry zasiahla do kultúrno-spoločenského života Slovákov, Moravanov a Čechov tak ako on, čím presiahol nielen rodný región, ale i obdobie, v ktorom žil. Prostredníctvom svojej kapely presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti a bratstva Čechov a Slovákov, dvíhal národné povedomie na oboch stranách moravsko-slovenskej hranice a v prvej polovici 20. storočia svojím pôsobením dokonca vzbudil upadajúci záujem o tradičnú inštrumentálnu hudbu na Morave. Jeho podmanivá hra i široký repertoár sa stali inšpiračným zdrojom pre mnohých jeho súčasníkov i nasledovníkov." píše [[Alžbeta Lukáčová]], slovenská cimbalistka a speváčka, v monografii o Samkovi Dudíkovi, svojom pradedovi.
Spolu so svojimi spoluhráčmi vytvoril vlastný, originálny hudobný štýl, ktorý dnes označujeme za typicky myjavský. Dudík počas vyše 70-ročného hudobného pôsobenia formoval jednotlivé inštrumentálne i spevácke zostavy.
Aj [[Folklórny súbor Kopaničiar]], založený v roku 1955, vznikol na jeho základoch a tradíciách
== Diskografia ==
* ''Samko Dudík'' – Opus <small>9017 1128</small>, LP, [[1981]]
* ''Samko Dudík a jeho kapela, Archívne nahrávky legendárneho myjavského primáša z rokov 1929-1957'' – Centrum tradičnej kultúry v Myjave a Cultura Ethnica, 2CD, 2017 <ref>[http://myjava.sk/mesto/aktuality/732-druhy-adventny-koncert-bude-v-rezii-bandy 2-CD Samko Dudík a jeho kapela Archívne nahrávky legendárneho myjavského primáša z rokov 1929 ‒ 1957, myjava.sk]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>[https://hudba.proglas.cz/folklor/folklorni-okenko/nove-dvoj-cd-samko-dudik-a-jeho-kapela/, Nové dvoj cd Samko Dudík a jeho kapela, hudba.proglas.cz]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Filmografia ==
* ''Přítelkyně pana ministra'', 1940.... muzikant, primáš <ref>[https://sk-sk.facebook.com/samkodudik/ Samko Dudík, facebook.com]</ref>
== Literatúra ==
* [[Alžbeta Lukáčová|Lukáčová, Alžbeta]]: ''Samko Dudík a jeho kapela'', podtitul: Fenomén výraznej osobnosti tradičnej hudobnej kultúry, 2010, Ústav hudobnej vedy SAV, ISBN 9788089151301 <ref>[https://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/cd-dvd-knihy-recenzie/1102-alzbeta-lukacova-samko-dudik-a-jeho-kapela/, Alžbeta Lukáčová: Samko Dudík a jeho kapela, hc.sk/hudobny-zivot]</ref>
== Zdroje ==
* [[Alžbeta Lukáčová|Lukáčová, Alžbeta]]: ''Samko Dudík a jeho kapela'', 2010
* [[Viliam Gruska|Gruska, Viliam]].: ''Posolstvá a mosty'', 2004
* Dugáček Michal, Gálik Ján: ''Myjava'', 1985
* Kedro, Ján: ''Čarovné husle''
== Referencie ==
{{referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Dudík, Samko}}
[[Kategória:Slovenskí hudobníci]]
[[Kategória:Slovenskí primáši]]
[[Kategória:Slovenskí speváci]]
[[Kategória:Slovenskí tanečníci]]
[[Kategória:Osobnosti z Myjavy]]
br5zatqgwa8kvch7ivpgjprtgsbv1wr
Stephen Covey
0
517315
8214031
8170565
2026-05-15T06:39:34Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214031
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Stephen Covey
| Portrét = Stephen Covey 2010.jpg
| Popis = americký lektor a tréner líderstva
| Dátum narodenia = [[24. október]] [[1932]]
| Miesto narodenia = [[Salt Lake City]], [[Utah]], [[Spojené štáty|USA]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|2012|7|16|1932|10|24}}
| Miesto úmrtia = [[Idaho Falls]], [[Idaho]], [[Spojené štáty|USA]]
}}
'''Stephen R. Covey''' (* [[24. október]] [[1932]], [[Salt Lake City]], [[Utah]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[16. júl]] [[2012]], [[Idaho Falls]], [[Idaho]]) bol americký lektor a tréner líderstva, prednášajúci na univerzite Jon M. Huntsman School of Business v Utahu, USA, a autor bestselleru ''[[7 návykov skutočne efektívnych ľudí]]''.
== Život ==
So svojou ženou Sandrou a rodinou žil v meste [[Provo (Utah)|Provo]] v štáte [[Utah]]. V meste Provo je Univerzita [[Brigham Young|Brighama Younga]], na ktorej vyučoval pred vydaním svojho prvého [[bestseller]]u. Bol otcom deviatich detí a starým otcom päťdesiatich dvoch vnúčat. V roku [[2003]] dostal cenu za otcovstvo od Národnej otcovskej iniciatívy (''National Fatherhood Initiative''). Jeho vyznanie aj autorská činnosť boli spätá s [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkvou Ježiša Krista Svätých posledných dní]], ako [[mormón]]sky misionár pôsobil dva roky v [[Anglicko|Anglicku]].<ref>[http://money.cnn.com/magazines/fortune/fortune_archive/1994/12/12/80049/index.htm CNNMoney.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131021180521/http://money.cnn.com/magazines/fortune/fortune_archive/1994/12/12/80049/index.htm |date=2013-10-21 }}, 1994-12-12</ref>
== Dielo ==
* Stephen R. Covey. ''[[7 návykov skutočne efektívnych ľudí]]: zásady osobného rozvoja, ktoré zmenia váš život''. 2. vydanie. Management Press, FC Czech, 2011. ISBN 978-80-7261-241-3. Medzinárodný bestseller, ktorý bol prvýkrát vydaný v roku [[1989]] a v češtine prvýkrát vyšiel pod názvom ''Sedem návykov vodcovských osobností'' v roku [[1997]].
* Stephen R. Covey. ''8. návyk – od efektívnosti k výnimočnosti''. Management Press, 2005. ISBN 80-7261-138-0
* Stephen R. Covey, A. Roger Merrill, Rebecca R. Merrill. ''To najdôležitejšie na prvé miesto''. Management Press, 2008. ISBN 978-80-7261-187-4
* Stephen R. Covey, Bob Whitman, Breck England. ''Ako dosahovať predvídateľných výsledkov v nepredvídateľných časoch''. 1. vydanie. Management Press, FC Czech, 2010. ISBN 978-80-7261-206-2
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.stephencovey.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181007143851/http://stephencovey.com/ |date=2018-10-07 }}
* [https://isssp.org/members/stephen-covey/ Stephen Covey na www.isssp.org]
* [http://strategie.e15.cz/rozhovor/stephen-covey-leadership-je-zalezitosti-volby Rozhovor so Stephenom Coveyom v denníku E15 z roku 2008]
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Stephen Covey|11293005}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Covey, Stephen}}
[[Kategória:Spisovatelia USA]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Osobnosti zo Salt Lake City]]
hwujx4kg7evh80vivaiuxkfp30plobh
Okupácia južného Slovenska
0
523281
8214041
8199431
2026-05-15T06:54:18Z
Martingazak
234259
Preklepy
8214041
wikitext
text/x-wiki
'''Okupácia južného Slovenska''' ([[1938]] – [[1945]]) (v maďarskej histografii zväčša prinavrátenie, v extrémnych prípadoch oslobodenie<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=5}}</ref>) bola anexia južných častí [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] [[Maďarsko]]m na základe výsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráže]]. Maďarsko okrem južného Slovenska obsadilo aj časť [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], ktorú po rozpade Č-SR okupovalo celú. Svoje územné zisky voči Slovensku rozšírilo počas [[Malá vojna (1939)|Malej vojny]]. Po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli pôvodné hranice Česko-Slovenska s Maďarskom obnovené a potvrdené [[Parížske zmluvy (1947)|Parížskou mierovou zmluvou]].
== Pozadie ==
Česko-slovenské hranice boli stanovené na základe kombinácie etnických, hospodárskych a vojenských kritérií a k novému štátu bolo pričlenené aj územie s početnou maďarskou menšinou. Napriek existencii aktivistických prúdov v politike maďarských menšinových strán, väčšina príslušníkov maďarskej menšiny sa s česko-slovenským štátom nestotožnila a žiadala pripojenie k Maďarsku, ktoré im bolo jazykovo a kultúrne bližšie. Medzivojnové Maďarsko sa s rozpadom [[Uhorsko|Uhorska]] nezmierilo, usilovalo sa o obnovu predtrianonských hraníc a revizionistické myšlienky sa stali integrálnou súčasťou maďarskej spoločnosti vrátane vzdelávacieho systému. Keďže Maďarsko v zahraničí nenašlo pre svoje snahy dostatočné pochopenie, nádeje vkladalo do nových totalitných režimov a svoju zahranično-politickú koncepciu postavilo na spolupráci s [[Nacistické Nemecko|nacistickým Nemeckom]] a [[Fašizmus|fašistickým]] [[Taliansko]]m. Zmena mocenských pomerov v Európe, [[Mníchovská dohoda]] a politika [[appeasement]]u západných veľmocí vytvorili predpoklady pre teritoriálne zmeny na úkor Česko-Slovenska. Tieto vychádzali z výsledkov [[Prvá viedenská arbitráž|prvej viedenskej arbitráže]], keď úlohu arbitrov prevzali štáty priamo zainteresované na jeho likvidácii a jeho územné oklieštenie malo byť prípravou na ďalšiu agresiu.
== Prevzatie územia ==
Výsledok arbitráže bol v Maďarsku prijatý s obrovským nadšením. Na strane Česko-Slovenska naopak zavládlo sklamanie. Hoci Česko-Slovensko počítalo s odstúpením maďarských etnických území, rozhodnutie arbitrov etnické hranice nerešpektovalo a pre [[Jozef Tiso|Tisovu]] novú autonómnu vládu znamenalo prvú závažnú politickú prehru. Tiso sa nezmienil o porušení [[Joachim von Ribbentrop|Ribbetropových]] sľubov,<ref name="vrabel33">{{Harvbz|Vrábel|2011|St=33}}</ref> ale dôvody hľadal v predchádzajúcej politike centrálnej vlády. Obetný baránok bol nájdený v [[Židia|Židoch]], ktorí v predvečer arbitráže usporiadali v Bratislave demonštráciu za pripojenie k Maďarsku. Slovenská autonómna vláda deklarovala, že sa s rozsudkom nezmieri, bude sa snažiť o jeho revíziu a ešte pred odovzdaním územia Maďarsku viacerí slovenskí politici vykonali okružnú cestu po južnom Slovensku, aby tamojších Slovákov upokojili a uistili ich, že sa čoskoro vrátia do vlasti.<ref>{{Harvbz|Vrábel|2011|St=34}}</ref> Na druhej strane, autonómna aj centrálna vláda v snahe predísť chaosu vyzývalli českých a slovenských obyvateľov, aby neopúšťali svoje domovy, s rozsudkom sa zmierili a prejavili lojalitu novému štátu. Autonómna vláda kládla zvláštny dôraz na zotrvanie slovenskej inteligencie, najmä učiteľov.<ref>{{Harvbz|Deák|2003|St=11}}</ref>
Búrlivý priebeh mali maďarské oslavy v [[Ožďany|Ožďanoch]], kde v deň vyhlásenia výsledku arbitráže došlo ku konfliktu medzi česko-slovenskou vojenskou hliadkou a miestnymi obyvateľmi, ktorí porušili zákaz zhromažďovania a zdržiavania sa na ulici vo večerných hodinách. Hliadka, ktorá sa cítila davom ohrozená spustila streľbu a rozháňala dav pažbami. Výsledkom konfliktu bol jeden mŕtvy a dvaja zranení.<ref name="vrabel33"/>
Po zlých skúsenostiach s odstúpením [[Sudety (región)|českého pohraničia]] mala česko-slovenská vláda záujem predísť zbytočnému napätiu a nezhodám. Česko-slovenské a maďarské veliteľstvá podpísali v Bratislave protokol, ktorý upravoval technické záležitosti preberania územia tak, aby sa predišlo nedorozumeniam na úseku styku oboch armád. Medzi 5.-11. novembrom 1938 bolo územie obsadené štyrmi maďarskými zmiešanými brigádami. Ich príchod na južné Slovensko sprevádzali pompézne oslavy, pričom organizátori vedome napodobňovali príchod nacistickej armády do odstúpeného českého pohraničia. V [[Komárno|Komárne]] dav nadšene skandoval mená predstaviteľov štátov, ktoré rozhodli o výsledku arbitráže – [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] a [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]].<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=16}}</ref> Návrat k Maďarsku bol chápaný ako akt historickej spravodlivosti a oslobodenie spod "českej nadvlády".
== Politika a štátna organizácia ==
Česko-slovenský systém pluralitnej demokracie bol nahradený autoritatívnym režimom hortyovského Maďarska, ktorý obmedzil politické práva všetkých obyvateľov južného Slovenska bez ohľadu na ich národnosť. V rovnakom čase na Slovensku prebiehalo postupné budovanie totalitného režimu v réžii [[Hlinkova slovenská ľudová strana|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]]. Do 21. decembra 1938 bolo územie pod vojenskou správou maďarskej armády, následne prevzal moc civilný aparát. Vojenská správa hranice okupovaného územia hermeticky uzavrela, nefungoval súkromný telefonický a telegrafický styk a bola pozastavená cestná a železničná doprava.<ref>{{Harvbz|Deák|2003|St=12}}</ref> Na pomoc vojenskej správe boli pridelení civilní poradcovia, zväčša príslušníci [[Zjednotená maďarská strana|Zjednotenej maďarskej strany]] (''Egyesült Magyar Párt – EMP''), ktorá si dávala zásluhy za svoju iredentistickú činnosť pred okupáciou. Jej predseda [[Andor Jaross]] bol vymenovaný za vládneho zmocnenca s úlohou poradcu generálneho štábu, neskôr sa stal ministrom pre záležitosti Hornej zeme bez kresla. EMP sa snažila zabrániť vstupu nových subjektov na politickú scénu "[[Felvidék|Felvidéku]]" a zneužívala svoju moc na prenasledovanie Slovákov ale aj Maďarov, ktorí počas česko-slovenskej éry prejavovali iné politické názory.
Predstavy EMP o prebratí pozícií, ktoré uvoľnili česko-slovenskí úradníci však zostali nenaplnené a Maďarsko ich obsadilo prevažne úradníkmi z materskej krajiny ("anyaországh"). Tí opäť zaviedli metódy, ktoré v priebehu existencie Česko-Slovenska prakticky vymizli, ich správanie sa stalo predmetom sťažností samotnej EMP a v novembri-decembri 1939 eskalovalo až na úroveň maďarského parlamentu. Na základe rozhodnutia ministerskej rady z februára 1939 sa museli bývalí zamestnanci česko-slovenskej verejnej správy (vrátane Maďarov) podrobiť previerkam národnej spoľahlivosti. Previerky boli v priebehu ďalších mesiacov rozšírené okrem učiteľov, advokátov a lekárov aj na lekárnikov a od augusta 1938 aj na dôchodcov, vdovy a siroty, ktoré požadovali podporu od štátu.
V roku 1940 sa EMP zlúčila s vládnou Stranou národného života (''Magyar Élet Pártya''). Je bývalý predseda [[Andor Jaross]] sa stal aktívnym pronacistickým kolaborantom a ako minister vnútra v Sztójayovej vláde niesol zodpovednosť za deportácie Židov z územia Maďarska. Podobne ako v iných krajinách, ochota obyvateľov južného Slovenska politicky sa angažovať v súlade s predstavami štátnej moci postupne v priebehu vojny klesala a úvodnú eufóriu prekrývali sociálne problémy.
== Hospodárstvo ==
Obyvateľom južného Slovenska prinieslo pripojenie k Maďarsku takmer okamžité zníženie životnej úrovne. Proces hospodárskeho zjednocovania začal menovou výmenou vo výrazne nevýhodnom kurze (1:7 namiesto 1:5). Prichádzajúci maďarskí honvédi rýchlo vykúpili lacný a kvalitný tovar, čo viedlo k všeobecnému nedostatku a tovar, ktorý bol dostupný bol výrazne predražený. Tovar privezený z Maďarska bol v priemere o 30 % – 40 % drahší. Ceny niektorých priemyselných výrobkov stúpli až o 100 %, na cukor boli zavedené prídelové lístky. Nezamestnanosť narástla a to aj vďaka pozastaveniu rozvojových projektov Česko-Slovenskej vlády ako regulácia riek a výstavba ciest. Južné Slovensko bolo dôležitou poľnohospodárskou základňou Česko-Slovenska, ktorej odstúpenie znamenalo pre Slovensko stratu 41 % obrábanej poľnohospodárskej pôdy, ktorá produkovala až 80 % potravín potrebných pre zásobovanie obyvateľstva.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=65}}</ref> Z hľadiska Maďarska však neznamenala významnejší prínos, naopak, miestni poľnohospodári čelili problémom s odbytom, pretože stratili svoj prirodzený trh a dostali sa do konkurencie s poľnohospodármi na materskom území, ktorí aj pred tým čelili problémom s nadprodukciou. Maďarská vláda obmedzila osevné plochy najvýnosnejších plodín ako cukrová repa, tabak alebo koreňová paprika.
Problémy v sociálnej oblasti boli ešte prehĺbené zaostalosťou sociálneho systému v Maďarsku v porovnaní s Česko-Slovenskom. Maďarsko neposkytovalo štátnu podporu v nezamestnanosti, nemocenské poistenie sa nevzťahovalo na poľnohospodárskych robotníkov a starobné a invalidné dôchodky mali nižšiu hodnotu. Poľnohospodárski robotníci nemali na rozdiel od Česko-Slovenska svoje odborové organizácie a ich hospodárske a sociálnopolitické organizovanie bolo zakázané. V predchádzajúcom období bolo maďarské obyvateľstvo vystavené rozsiahlej sociálnej demagógii a propaganda šírená z Maďarska sa ho snažila presvedčiť o opaku. Po pričlenení k Maďarsku bolo konfrontované s realitou, dožadovalo sa rovnakých sociálnych výhod a situáciu bolo potrebné dodatočne vysvetľovať. Maďarská vláda odmietala z ideologických dôvodov poskytovať podporu v nezamestnanosti a sociálne problémy sa snažila riešiť núdzovými prácami, neskôr zapojením obyvateľstva do vojenského priemyslu. Krátkodobú podporu nezamestnaným poskytol výťažok zbierky "Maďar Maďarovi" (''Magyar a Magyarért'').<ref>{{Harvbz|Hruboň|Ristveyová|2014|St=33}}</ref> Problémy v poľnohospodárstve mali riešiť štátne intervenčné nákupy, ktoré ale neriešili ich hlavnú príčinu a dlhodobý charakter.
== Postavenie menšín ==
Maďarská vláda od začiatku nedodržala viacero bodov dohody o evakuácii a odovzdaní odstúpeného územia a nedokázala predísť výčinom armády, žandárstva, teroristických oddielov [[szabadcsapatok]] ale aj miestnych Maďarov voči slovenskému a českému obyvateľstvu. Prevzatie územia Maďarskom sprevádzalo násilné vyháňanie, rabovanie a krádeže, v obci [[Gbelce]] (Köbölkút) došlo dokonca k vražde štyroch českých kolonistov. Maďarská vláda rozpustila všetky nemaďarské spolky, ich majetok zhabala alebo pridelila maďarským organizáciám.<ref>{{Harvbz|Vrábel|2011|St=39}}</ref> Tieto kroky boli v príkrom rozpore v medzivojnovou maďarskou propagandou, ktorá kritizovala česko-slovenskú menšinovú politiku, ako aj prejavmi [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]] [[Košice|Košiciach]] a [[Komárno|Komárne]], keď vítal Slovákov späť v ich s "tisícročnej vlasti" a sľuboval rešpektovanie ich národnostných a kultúrnych práv.
Maďarsko svojou politikou smerovalo k rýchlej zmene etnických a majetkových pomerov. V zvlášť ťažkej situácii sa ocitli bývalí česko-slovenskí legionári, ktorí boli vnímaní ako nepriatelia štátu a nemaďarskí kolonisti. Už 5. novembra 1938 maďarský generálny štáb vydal nariadenie o vypovedaní všetkých kolonistov, ich rodinných príslušníkov a potomkov, pričom nepovoľoval výnimky ani pre osoby, ktoré sa hlásili k maďarskej národnosti.<ref name="deak13">{{Harvbz|Deák|2003|St=13}}</ref> Termín "kolonista" sa v praxi nevzťahoval len na poľnohospodárskych kolonistov, ale na akékoľvek osoby, ktoré sa na južnom Slovensku usídlili po roku 1918 z ľubovoľného iného dôvodu, vrátane prirodzenej vnútroštátnej migrácie a nákupu majetku z vlastných prostriedkov.<ref name="deak13"/> Okrem Čechov a Slovákov sa tieto opatrenia dotkli aj príslušníkov nemeckej menšiny.
K prvým opatreniam vojenskej správy patril zákaz používania slovenčiny ako úradného jazyka, odstraňovanie slovenských nápisov a zatváranie slovenských škôl. Maďarsko skonfiškovalo majetok 150 škôl Slovenskej ligy, ktoré boli postavené po roku 1918. Pomocou nátlaku na štátnych zamestnancov slovenskej národnosti dochádzalo k umelému znižovaniu počtov detí v slovenských triedach a ich následnému zatváraniu. Znižoval sa aj počet slovenských učiteľov. Do začiatku roka 1939 územie opustilo 862 z 1 119 učiteľov, ďalší nasledovali. Slováci stratili 386 ľudových škôl, 29 meštianskych škôl a 10 gymnázií (4 v Košiciach a 6 ďalších v iných mestách).<ref>{{Harvbz|Jablonický|2011|St=61}}</ref> Tieto opatrenia mali negatívny vplyv aj na vzdelávanie žiakov maďarskej národnosti, keďže následné preplnenie tried slovenskými žiakmi znižovalo kvalitu výučby.
Postoj slovenskej menšiny na okupovanom území vyvrátil propagandistické tézy o "bratoch Slovákoch", ktorí túžia o oslobodení spod českého jarma a chcú návrat k tisícročnej svätoštefanskej ríši. Vďaka 20-ročnej existencii spoločného česko-slovenského štátu si boli v oveľa väčšej miere vedomí svojich národnostných práv a dožadovali sa ich, príp. sa priamo dožadovali znovupričlenenia k Č-SR. Na viacerých miestach toto viedlo k násilným konfliktom so štátnou mocou (napr. [[Šurany]], [[Komjatice]], [[Čechy (okres Nové Zámky)|Čechy]]).
Slovenská strana brzdila snahy o vyháňanie obyvateľstva a nútenú asimiláciu hrozbou odvetných opatrení, ako napr. možné usídlenie ďalších vyhnaných kolonistov na maďarských pozemkoch v Č-SR alebo aplikácia podobného postupu voči maďarským menšinovým školám. Perzekúcie Slovákov vnímala veľmi citlivo a základným kritériom pre vzťah k maďarskej menšine sa stal princíp reciprocity, podľa ktorého mali Maďari na Slovensku len také práva, aké bola ochotná poskytnúť maďarská vláda Slovákom. Obe strany viedli voči sebe intenzívnu propagandu, ktorá ďalej vyostrovala vzájomné vzťahy. Na jeseň 1943 maďarská vláda prehodnotila svoju politiku a navrhla, aby sa miesto priameho maďarizačného úsilia osvetová činnosť vykonávala v jazyku národnostných menšín, čím sa malo dosiahnuť ich zblíženie s maďarským štátom. Plán nebol vzhľadom na nemeckú okupáciu Maďarska uvedený do praxe.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=136}}</ref>
Špecifické bolo postavenie židovskej menšiny. Slovenská autonómna vláda sa na odstúpené územie snažila deportovať Židov, ktorých obvinila z výsledku arbitráže a ešte pred jeho obsadením realizovala "postrk" (deportácie) 7 500 Židov.<ref>{{Harvbz|Nižňanský|2000}}</ref> Maďarská vláda prirodzene odmietla Židov bez domovskej príslušnosti prijať a naopak, aj ona sa snažila čo najvyšší počet Židov vyhostiť na Slovensko. V čase arbitráže už v Maďarsku platil prvý protižidovský zákon a protižidovská legislatíva sa ďalej rozširovala. Po začiatku okupácie bola nariadená revízia židovských živností, ktorá sa na zvyšok územia Maďarska nevzťahovala.<ref>{{Harvbz|Tilkovszky|1972|St=58}}</ref> Slovenský štát (najmä po nástupe pronacistického krídla HSĽS po rokovaniach v Salzburgu) pristupoval k riešeniu židovskej otázky s vyššou razanciou, čo však neznamená, že Židia na južnom Slovensku boli celkom v bezpečí. Ešte pred prvým transportom zo Slovenska maďarská vláda realizovala deportácie približne 18 000 Židov do [[Kamjanec-Podiľskyj|Kamenca-Podolského]], kde boli následne povraždení. Extrémne vysokú úmrtnosť mali aj pracovné jednotky nasadené počas vojny proti ZSSR. Tragický osud Židov na južnom Slovensku zavŕšila nemecká okupácia a následné deportácie realizované maďarským žandárstvom a políciou.
==Obnovenie Česko-Slovenska==
Po prechode [[Červená armáda|Červenej armády]] sa južné Slovensko stalo opäť súčasťou obnoveného Česko-Slovenska, ktoré začalo likvidovať okupačnú správu. Česko-Slovensko pri postoji k maďarskej menšine vychádzalo z princípu kolektívnej zodpovednosti a aplikovalo voči nej rozsiahle represívne opatrenia. Nové hranice boli potvrdené Parížskou mierovou konferenciou, ktorá zamietla maďarské územné nároky a zavedenie menšinového štatútu, ale aj jednostranný transfer obyvateľstva z Česko-Slovenska ako základnú metódu riešenia sporu.
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Zdroje ==
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Deák
| Meno = Ladislav
| OdkazNaAutora = Ladislav Deák
| Titul = Viedenská arbitráž 2. November 1938. Dokumenty, Okupácia, zv. 2 (2. november 1938 - 14. marec 1939)
| Miesto = Martin
| Vydavateľ = Matica Slovenská
| Rok = 2003
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko1 = Hruboň
| Meno1 = Anton
| Priezvisko2 = Ristveyová
| Meno2 = Katarína
| Titul = "Prinavrátené" Komárno. Komárom "visszatért".
| Miesto = Krakov - Ružomberok
| Vydavateľ = Spolok Slovákov v Poľsku – Historia nostra, o. z.
| Rok = 2014
| ISBN= 978-83-7490-697-5
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Jablonický
| Meno = Viliam
| PriezviskoEditora = Mitáč
| MenoEditora = Ján
| Titul = Juh Slovenska po Viedeňskej arbitráži 1938 - 1945
| Kapitola = Represie na nemaďarskom obyvateľstve na okupovanom južnom Slovensku po roku 1938 a ich odraz v spoločenskom a kultúrnom povedomí
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Ústav pamäti národa
| Rok = 2011
| ISBN = 978-80-89335-45-9
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Nižňanský
| Meno = Eduard
| Titul = Prvé deportácie židov z územia Slovenska v novembri 1938 a úloha Jozefa Falátha a Adolfa Eichmanna
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Zing Print
| Rok = 2000
| ISBN = 80-88997-03-8
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko1 = Mitáč
| Meno1 = Ján
| Priezvisko2 = Štofková
| Meno2 = Denisa
| Titul = Udalosti v Lučenci po Viedenskej arbitráži a ich dopad na obyvateľstvo mesta a blízkeho okolia
| Časopis = Pamäť národa
| Vydavateľ = Ústav pamäti národa
| Diel = 1
| Rok = 2012
| URL = http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2012.pdf
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Tilkovszky
| Meno = Loránt
| OdkazNaAutora = Loránt Tilkovszky
| Titul = Južné Slovensko v rokoch 1938-1945
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
| Rok = 1972
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Vrábel
| Meno = Ferdinad
| PriezviskoEditora = Mitáč
| MenoEditora = Ján
| Titul = Juh Slovenska po Viedeňskej arbitráži 1938 - 1945
| Kapitola = Náprava "krívd" z Trianonu? Niekoľko epizód z obsadzovania južného Slovenska maďarským vojskom z v novembri 1938
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Ústav pamäti národa
| Rok = 2011
| ISBN = 978-80-89335-45-9
}}
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Šutaj
| Meno = Štefan
| Titul = Nútené presídlenie Maďarov zo Slovenska do Čiech
| Miesto = Prešov
| Vydavateľ = Universum
| Rok = 2005ma
| ISBN= 978-80-89046-29-4
}}
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Maďarska]]
[[Kategória:Dejiny 20. storočia]]
7rqofhqf1xnmu9tlhxw2wpuheuzlcsf
Slovensko na olympijských hrách
0
532882
8213968
8191017
2026-05-14T22:08:16Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 6 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213968
wikitext
text/x-wiki
'''[[Slovensko]] sa zúčastňuje [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách hier]]''' od roku [[1994]], kedy sa prvýkrát predstavilo na [[Zimné olympijské hry 1994|Zimných olympijských hrách 1994 v Lillehammeri]], na [[letné olympijské hry|Letných olympijských hrách]] štartovalo prvý raz v [[letné olympijské hry 1996|Atlante 1996]]. Pred vznikom samostatného [[Slovensko|Slovenska]] sa zúčastňovali [[Slováci|slovenskí]] [[šport]]ovci olympijských hier vo výpravách [[Uhorsko|Uhorska]] ([[1896]]{{--}}[[1912]]) a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] ([[1920]]{{--}}[[1992]]).
== Medailisti z Letných olympijských hier ==
=== Éra Uhorska (1896{{--}}1912) ===
{|class = "wikitable"
!bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]]
!bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]]
!bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]]
|-
|bgcolor = "#FFD700"|<center>3<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>6<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>3<center>
|}
Na prvých [[Olympijské hry (moderné)|novovekých olympiádach]] štartovali rodáci zo [[Slovensko|Slovenska]] pod vlajkou [[Uhorsko|Uhorska]]. Hneď prvé [[Letné olympijské hry 1896|olympijské hry 1896 v Aténach]] priniesli medailové umiestnenie, [[atletika|atlét]] [[Alojz Szokol]] z [[Hronec (okres Brezno)|Hronca]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.sportcenter.sk/stranka/rodak-z-hronca-prvym-olympionikom
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20141224161117/http://www.sportcenter.sk/stranka/rodak-z-hronca-prvym-olympionikom
| dátum archivácie = 2014-12-24
}}</ref> obsadil v [[beh na 100 metrov|behu na 100 metrov]] tretie miesto. Najúspešnejším [[Uhorsko|uhorským]] olympionikom sa stal [[plávanie|plavec]] [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] z [[Dúbrava|Dúbravy]], na troch [[Olympijské hry (moderné)|olympiádach]] získal 2 zlaté, 4 strieborné a 1 bronzovú medailu. Olympijským víťazom sa stal aj [[športová streľba|strelec]] [[Alexander Prokopp]], rodák z [[Košice|Košíc]]. K celkovej medailovej bilancii [[Uhorsko|Uhorska]] (11-11-8) prispeli [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] viac ako tretinou cenných kovov (3-6-3).
[[File:Halmay Zoltán 1905-34.jpg|180px|thumb|Zoltán Halmaj, rodák z Dúbravy,
7-násobný medailista v drese Uhorska]]
[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] '''Zlato'''
* [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 50 y v. sp., [[Letné olympijské hry 1904|1904 St. Louis]]
* [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 100 y v. sp., [[Letné olympijské hry 1904|1904 St. Louis]]
* [[Sándor Prokopp]] – [[športová streľba]], [[Letné olympijské hry 1912|1912 Štokholm]]
[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] '''Striebro'''
* [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 200 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1900|1900 Paríž]]
* [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 4 000 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1900|1900 Paríž]]
* [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 100 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1908|1908 Londýn]]
* [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 4 x 200 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1908|1908 Londýn]]
* [[Vojtech Zulawszky]] – [[šerm]], [[Letné olympijské hry 1908|1908 Londýn]]
* [[Ľudovít Kmeťko]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1912|1912 Štokholm]]
[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] '''Bronz'''
* [[Alojz Szokol]] – [[atletika]], [[beh na 100 metrov|100 m]], [[Letné olympijské hry 1896|1896 Atény]]
* [[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]] – [[plávanie]], 1 000 m v. sp., [[Letné olympijské hry 1900 Paríž|1900 Paríž]]
* [[Mór Koczán]] – [[atletika]], [[hod oštepom]], [[Letné olympijské hry 1912|Štokholm 1912]]
=== Éra Česko-Slovenska (1920{{--}}1992) ===
{|class = "wikitable"
!bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]]
!bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]]
!bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]]
|-
|bgcolor = "#FFD700"|<center>7<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>9<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>10<center>
|}
Počnúc [[Letné olympijské hry 1920|olympijskými hrami 1920]] reprezentovali [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] spoločný štát [[Česi|Čechov]] a [[Slováci|Slovákov]] [[Česko-Slovensko]]. Hoci spočiatku bolo zastúpenie [[Slováci|Slovákov]] v [[Česko-Slovensko|česko-slovenských]] výpravách minimálne, postupne ich počet narastal a prišli aj prvé úspechy v podobe cenných kovov. Prvé medaily, obe strieborného lesku získali na [[Letné olympijské hry 1936|olympijských hrách 1936 v Berlíne]] [[zápasenie|zápasník]] [[Jozef Herda]] [[Zápasenie gréckorímskym štýlom|v gréckorímskom štýle]] a [[gymnastika|gymnastka]] [[Matylda Pálfyová]] v súťaži družstiev. Prvým olympijským víťazom sa stal [[box|boxer]] [[Július Torma]] v [[Letné olympijské hry 1948|Londýne 1948]], o štyri roky neskôr v [[Letné olympijské hry 1952|Helsinkách 1952]] ho napodobnil ďalší [[box|pästiar]] [[Ján Zachara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zachara získal Československu sedmou zlatou medaili
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1952/8/3/6.png
| dátum vydania = 3. 8. 1952
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Ďalšími, olympijským zlatom ovenčenými [[Slováci|Slovákmi]] boli [[veslovanie|veslár]] [[Pavel Schmidt]] [[Letné olympijské hry 1960|(1960)]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zlatá medaile dvojskifu Kozák-Schmidt
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1960/9/4/6.png
| dátum vydania = 4. 9. 1960
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> [[cyklistika|cyklista]] [[Anton Tkáč]] [[Letné olympijské hry 1976|(1976)]] po víťazstve nad legendárnym Danielom Morelonom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Tkáč vítězem cyklistického sprintu
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1976/7/26/8.png
| dátum vydania = 26. 7. 1976
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a [[futbal|futbalisti]] [[Stanislav Seman]] a [[František Kunzo]] [[Letné olympijské hry 1980|(1980)]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pred 40 rokmi, 19. júla 1980, sa začali olympijské hry v Moskve – jediné v histórii vo Východnej Európe a jediné v krajine tzv. Sovietskeho bloku |url=https://www.olympic.sk/clanok/pred-40-rokmi-19-jula-1980-sa-zacali-olympijske-hry-v-moskve-jedine-v-historii-vo-vychodnej |dátum prístupu=2024-09-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250802235708/https://www.olympic.sk/clanok/pred-40-rokmi-19-jula-1980-sa-zacali-olympijske-hry-v-moskve-jedine-v-historii-vo-vychodnej |dátum archivácie=2025-08-02 }}</ref>
Najúspešnejšie si [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] počínali na [[Letné olympijské hry 1988|olympijských hrách 1988 v Soule]], boli to jediné Hry, na ktorých získali [[Slováci]] dve zlaté medaily a zároveň jediné [[Olympijské hry (moderné)|olympijské hry]], kde boli úspešnejší ako [[Česi|českí]] [[šport|športovci]]. Z troch zlatých medailí vybojovali [[Slováci]] dve, [[atletika|atlét]] [[Jozef Pribilinec]] triumfoval v [[chôdza na 20 km|chôdzi na 20 km]]<ref>[https://www.atletika.sk/legendarny-chodec-jozef-pribilinec-presne-pred-30-rokmi-ziskal-zlato-na-oh-1988-v-soule/ Legendárny chodec Jozef Pribilinec presne pred 30 rokmi získal zlato na OH 1988 v Soule]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zlatá Pribilincova radost
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/9/24/4.png
| dátum vydania = 24. 9. 1988
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a [[Miloslav Mečíř]] vyhral [[tenis|tenisový]] turnaj pri obnovenej olympijskej premiére „bieleho športu“ po 64 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Mečíř olympijským vítězem
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1988/10/1/4.png
| dátum vydania = 1. 10. 1988
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Legendárny tenisový olympijský šampión Miloslav Mečíř oslavuje 19. mája 60 |url=https://www.olympic.sk/clanok/milos-mecir-60-narodeniny |dátum prístupu=2024-09-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240615005137/https://www.olympic.sk/clanok/milos-mecir-60-narodeniny |dátum archivácie=2024-06-15 }}</ref> [[Miloslav Mečíř]] pridal k zlatu z dvojhry ešte bronz zo štvorhry a rovnaký kov získal aj [[zápasenie voľným štýlom|zápasník]] [[Jozef Lohyňa]]. Zaujímavosťou je, že aj tretí zlatý medailista [[športová streľba|strelec]] [[Miroslav Varga]] mal po otcovi tiež [[Slovensko|slovenský]] pôvod a strieborný [[hod oštepom|oštepár]] [[Jan Železný]] pôsobil v tom čase v [[Dukla Banská Bystrica|Dukle B. Bystrica]]. Najpočetnejšie zastúpenie mali [[Slovensko|slovenskí]] [[šport|športovci]] v [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] výprave v [[letné olympijské hry 1992|Barcelone 1992]]. Posledných Hier v spoločnom [[Česko-Slovensko|česko-slovenskom]] drese sa zúčastnilo 71 športovcov zo [[Slovensko|Slovenska]], no k medailovému zisku neprispeli.
[[File:Ján Zachara 1952.jpg|thumb|Ján Zachara, olympijský víťaz v boxe 1952|180px]]
[[File:Tennis, Melkhuisje open kampioenschappen winnaar Mecir met beker, Bestanddeelnr 934-0434.jpg|thumb|Miloslav Mečíř, olympijský víťaz v tenise 1988|180px]]
[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] '''Zlato'''
* [[Július Torma]] – [[box (šport)|box]], [[Letné olympijské hry 1948|1948 Londýn]]
* [[Ján Zachara]] – box, [[Letné olympijské hry 1952|1952 Helsinki]]
* [[Pavel Schmidt]] – [[veslovanie]], dvojskif, [[Letné olympijské hry 1960|1960 Rím]]
* [[Anton Tkáč]] – [[cyklistika|dráhová cyklistika]], [[šprint]], [[Letné olympijské hry 1976|1976 Montreal]]
* [[Stanislav Seman]], [[František Kunzo]] – [[futbal]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]]
* [[Jozef Pribilinec]] – [[atletika]], [[chôdza na 20 km]], [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]]
* [[Miloslav Mečíř]] – [[tenis]], dvojhra, [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]]
[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] '''Striebro'''
* [[Jozef Herda]] – [[zápasenie (šport)|zápasenie]], [[Zápasenie gréckorímskym štýlom|gréckorímsky štýl]], [[Letné olympijské hry 1936|1936 Berlín]]
* [[Matilda Mareková-Pálfyová|Matylda Pálfyová]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1936|1936 Berlín]]
* [[Bohumil Golián|Bohumil Golian]], [[Jozef Labuda (volejbalista)|Jozef Labuda]] – [[volejbal]], [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]]
* [[František Schmucker]], [[Anton Švajlen]], [[Anton Urban]], [[Vladimír Weiss (1939)|Vladimír Weiss]], [[Ľudovít Cvetler]], [[Ján Geleta]], [[Vojtech Masný]], [[Štefan Matlák]], [[Ivan Mráz]] – [[futbal]], [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]]
* [[Marianna Némethová-Krajčírová]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]]
* [[Marianna Némethová-Krajčírová]] – [[gymnastika|športová gymnastika]], družstvá, [[Letné olympijské hry 1968|1968 México]]
* [[Peter Pospíšil]], [[Vincent Lafko]], [[Andrej Lukošík]] – [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]], [[Letné olympijské hry 1972|1972 Mníchov]]
* [[Imrich Bugár]] – [[atletika]], [[hod diskom]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]]
* [[Alena Kyselicová]], [[Iveta Šranková]], [[Viera Podhányiová]] – [[pozemný hokej]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]]
[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] '''Bronz'''
* [[Mikuláš Athanasov]] – [[Zápasenie (šport)|zápasenie]], [[Zápasenie gréckorímskym štýlom|gréckorímsky štýl]], [[Letné olympijské hry 1952|1952 Helsinki]]
* [[Július Toček]] – [[veslovanie]], osma, [[Letné olympijské hry 1964|1964 Tokio]]
* [[Bohumil Golián|Bohumil Golian]] – [[volejbal]], [[Letné olympijské hry 1968|1968 México]]
* [[Eva Šuranová]] – [[atletika]], [[skok do diaľky]], [[Letné olympijské hry 1972|1972 Mníchov]]
* [[Ján Franek]] – box, [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]]
* [[Dušan Poliačik]] – [[vzpieranie]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]]
* [[Dan Karabin]] – zápasenie, [[Zápasenie voľným štýlom|voľný štýl]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]]
* [[Július Strnisko]] – zápasenie, [[Zápasenie voľným štýlom|voľný štýl]], [[Letné olympijské hry 1980|1980 Moskva]]
* [[Miloslav Mečíř]] – [[tenis]], štvorhra, [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]]
* [[Jozef Lohyňa]] – zápasenie, [[Zápasenie voľným štýlom|voľný štýl]], [[Letné olympijské hry 1988|1988 Soul]]
=== Éra samostatného Slovenska ===
{|class = "wikitable"
!bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]]
!bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]]
!bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]]
|-
|bgcolor = "#FFD700"|<center>10<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>14<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>9<center>
|}
[[File:2019 ICF Canoe slalom World Championships 129 - Michal Martikán.jpg|thumb|Michal Martikán, prvý olympijský víťaz v ére samostatného Slovenska|180px]]
Po zimnej premiére v [[zimné olympijské hry 1994|Lillehammeri 1994]] sa samostatné [[Slovensko]] prvý raz predstavilo aj na [[letné olympijské hry 1996|letných olympijských hrách 1996 v Atlante]], kde [[šport|športový]] svet oslávil storočnicu [[Olympijské hry (moderné)|novovekých olympijských hier]]. Na otvárací ceremoniál nastúpila výprava 71 [[šport|športovcov]] pod [[Slovensko|slovenskou]] vlajkou v rukách [[zápasenie|zápasníka]] [[Jozef Lohyňa|Jozefa Lohyňu]], ktorý plnil túto čestnú úlohu aj v [[letné olympijské hry 1992|Barcelone 1992]]. Prvú medailu, bronzovú vystrieľal [[Jozef Gönci]] v ľubovolnej malokalibrovke [[25. júl|25. júla]] [[1996]], historické prvé zlato získal o dva dni neskôr 17-ročný [[Michal Martikán]]<ref>[https://sportweb.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/558386-cechove-varovania-nebrali-vazne-tinedzer-martikan-vypalil-rybnik-favoritom/ Čechove varovania nebrali vážne. Tínedžer Martikán šokoval svet]</ref> vo [[vodný slalom|vodnom slalome]], ktorý v [[Atlanta|Atlante]] odštartoval svoju obdivuhodnú olympijskú kariéru. Medailovú zbierku skompletizoval v posledný deň olympiády [[kanoistika|kanoista]] [[Slavomír Kňazovický]].
V [[letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]] sme získali päť medailí, všetky sa zrodili na vode a vo vode. Bratia [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] vybojovali svoje prvé olympijské zlato, [[Martina Moravcová]] „vylovila“ z [[plávanie|plaveckého]] bazéna dve strieborné medaily, [[Michal Martikán]] a [[Juraj Minčík]] sa zaslúžili o historický moment tým, že prvý raz v histórii stáli na olympijskom stupni víťazov v individuálnej disciplíne dvaja [[Slováci]].
Z [[Letné olympijské hry 2004|OH 2004 v Aténach]] sme priviezli o jeden cenný kov viac. Opäť zabrali kanoisti na divokej vode, [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] obhájili titul olympijských šampiónov a kajakárka [[Elena Kaliská]] sa stala prvou [[Slováci|Slovenkou]], ktorá získala olympijské víťazstvo. Striebro pridali „tradičný“ medailista [[Michal Martikán]] a prekvapivo [[džudo|džudista]] [[Jozef Krnáč]], bronzom boli ocenení [[Jozef Gönci]] a štvorkajak na 1 000 m.
[[File:Slalom canoeing 2012 Olympics C2 SVK Pavol Hochschorner and Peter Hochschorner.jpg|thumb|left|Peter a Pavol Hochschornerovci, 3-násobní olympijskí víťazi vo vodnom slalome|180px]]
Zatiaľ najúspešnejšie boli pre [[Slovensko]] [[Letné olympijské hry 2008|OH 2008 v Pekingu]], medailí bolo znovu šesť, ale tri so zlatým leskom a tri strieborné, v medailovom poradí krajín nás zaradilo na 26. miesto. Naši vodáci úplne ovládli súťaže vo [[vodný slalom|vodnom slalome]], keď vyhrali tri zo štyroch disciplín.<ref>[https://sportnet.sme.sk/spravy/pred-rokom-svitol-najsilnejsi-den/ Pred rokom svitol najsilnejší deň]</ref> Najskôr sa [[Michal Martikán]] po 12 rokoch vrátil na olympijský trón a potom prišiel [[15. august]] [[2008]], ktorý sa zlatými písmenami zapísal do histórie [[Slovensko|slovenského]] [[šport|športu]]. V priebehu 35 minút sme oslavovali dvojnásobné prvenstvo, [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] dosiahli tretím triumfom zlatý olympijský hetrik a [[Elena Kaliská]] suverénne obhájila prvenstvo z [[Letné olympijské hry 2004|Atén 2004]], pred druhou v poradí mala rekordný náskok 14,3 sekundy. Štvorkajak sa posunul na druhú priečku, rovnaký kov vystrieľala [[Zuzana Štefečeková]] v [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2008 – Trap žien|trape]] a [[zápasenie voľným štýlom|voľnoštýliar]] [[David Musuľbes]]. Musuľbes, v drese [[Rusko|Ruska]] olympijský víťaz zo [[letné olympijské hry 2000|Sydney 2000]], sa stal prvým športovcom pochádzajúcim zo zahraničia, ktorý získal olympijskú medailu pre [[Slovensko]], po prehre v semifinále s [[Uzbekistan|Uzbekom]] Tajmazovom získal bronz, ktorý bol po neskoršom dopingovom náleze Tajmazova zmenený na striebro.
[[Letné olympijské hry 2012|Olympijské hry 2012 v Londýne]] znamenali ústup z pozícií, prvýkrát sme sa vracali bez zlata, za pozornosť však stojí niekoľko pozoruhodných zápisov do olympijskej histórie. [[Michal Martikán]] získal medailu aj na svojej piatej olympiáde, čím sa stal prvým mužom v histórii OH, ktorý stál na stupni víťazov na piatich Hrách za sebou v tej istej individuálnej disciplíne.<ref>[https://sportweb.pravda.sk/oh-2012/clanok/134183-martikan-ma-medailu-aj-z-piatej-olympiady-ziskal-bronz/ Martikán má medailu aj z piatej olympiády. Získal bronz!]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Michal Martikán ako prvý muž v histórii OH získal v tej istej individuálnej disciplínu už piatu medailu – v C1 bronzový za Francúzom Estanguetom a Nemcom Tasiadisom! |url=https://www.olympic.sk/clanok/michal-martikan-ako-prvy-muz-v-historii-oh-ziskal-v-tej-istej-individualnej-disciplinu-uz |dátum prístupu=2024-09-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20231220232840/https://www.olympic.sk/clanok/michal-martikan-ako-prvy-muz-v-historii-oh-ziskal-v-tej-istej-individualnej-disciplinu-uz |dátum archivácie=2023-12-20 }}</ref> Bratia [[Peter Hochschorner|Peter]] a [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] potvrdili ziskom bronzu svoje historické prvenstvo najúspešnejších [[Slovensko|slovenských]] olympionikov. Štafetu najúspešnejšieho športu prevzali od [[vodný slalom|vodných slalomárov]] [[športová streľba|strelkyne]], [[Zuzana Štefečeková]] obhájila svoju pozíciu z [[Letné olympijské hry 2008|Pekingu 2008]], bronz pridala [[Danka Barteková]].
[[File:Stefecekova London ceremony cutout.JPG|thumb|Zuzana Rehák-Štefečeková, získala zlato a dve striebra v športovej streľbe|180px]]
[[Letné olympijské hry 2016|Olympijské hry v Riu de Janeiro 2016]] boli návratom k lepším medailovým výsledkom slovenských reprezentantov. Do Ria cestovalo 51 slovenských športovcov, ktorí získali 2 zlaté a 2 strieborné medaily. Najúspešnejším slovenským športom na OH bol opäť [[vodný slalom]]. Bratranci [[Ladislav Škantár|Ladislav]] a [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]] nadviazali na úspechy bratov Hochschornerovcov ziskom zlata v „našej“ parádnej disciplíne C-2 a [[Matej Beňuš]] pridal striebro v C-1. Vo vodnom slalome bolo Slovensko na OH v Riu najúspešnejšou krajinou, na bodovaných priečkach sa umiestnili aj [[Jana Dukátová]] v K-1 žien (4.) a [[Jakub Grigar]] v K-1 mužov (5.).
Na stupňoch víťazov znovu nechýbal ani slovenský štvorkajak na 1 000 m, v zložení [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] získal striebornú medailu. O historický zápis sa postaral [[Matej Tóth]] suverénnym víťazstvom v [[Chôdza na 50 km|chôdzi na 50 km]].<ref>[https://sportweb.pravda.sk/oh-2016/clanok/402679-toth-si-fantastickym-zaverom-vybojoval-olympijske-zlato/ Fantastický Tóth! Súperov zničil v závere a má zlato]</ref> Bola to prvá medaila z atletiky na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska a tiež prvá zlatá medaila, ktorú Slovensko získalo v novodobej histórii z iného športu ako vodný slalom.
Na [[Letné olympijské hry 2020|olympijských hrách 2020 v Tokiu]], ktoré sa z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] konali o rok neskôr, získalo Slovensko znovu štyri medaily. Jediné zlato si po dvoch striebrach z predchádzajúcich Hier vystrieľala [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] v [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|športovej streľbe]]<ref>[https://sport.aktuality.sk/letna-olympiada/clanok/oh-tokio-2020-2021-olympiada-dnes-zuzana-rehak-stefecekova-ziskala-2023043009593248648 Tokio 2020: Fantázia! Zuzana Rehák-Štefečeková získala zlatú olympijskú medailu]</ref> Na medailovú tradíciu na divokej vode nadviazal ziskom striebra [[Jakub Grigar]] v disciplíne K-1, rovnaký kov priviezol nečakaný medailista [[golf]]ista [[Rory Sabbatini]], rodák z [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]] so slovenským občianstvom. Bronzovú medailu, tentoraz na 500 metrovej trati vybojoval štvorkajak, pre [[Erik Vlček|Erika Vlčeka]] to bola už štvrtá olympijská medaila.
Na [[Letné olympijské hry 2024|olympijské hry v Paríži 2024]] sme vyslali dosiaľ najmenšiu výpravu v počte 28 športovcov. Jediný cenný kov bronzového lesku získal [[Matej Beňuš]] vo [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – C1 slalom muži|vodnom slalome v kategórii C-1]], ktorý sa vrátil po ôsmich rokoch na stupne víťazov. Tesne za medailovými priečkami ostali [[vodný slalom|vodná slalomárka]] [[Zuzana Paňková]], [[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – dvojhra žien|tenistka]] [[Anna Karolína Schmiedlová]] a streľkyňa [[Vanesa Hocková]] v disciplíne [[skeet]], kde sme mali vo finále dvojnásobné zastúpenie. [[Danka Barteková]], medailistka z OH 2012 obsadila šieste miesto. [[Skejtbording|Skejtbordista]] [[Richard Tury]] obsadil pekné 5. miesto v disciplíne street, ako najlepší Európan.
'''Prehľad medailí'''
{|class = "wikitable"
! Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína
|-
|<center> {{USA}} [[Letné olympijské hry 1996|1996 Atlanta]] <center> <center>(1-1-1)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Michal Martikán]] <br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Slavomír Kňazovický]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Gönci]]||[[vodný slalom]], C-1 <br>[[kanoistika]], C-1 500 m <br>[[športová streľba]], ĽM 60
|-
|<center> {{AUS}} [[Letné olympijské hry 2000|2000 Sydney]] <center> <center>(1-3-1)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Martina Moravcová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Martikán]] <br> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Minčík]]||[[vodný slalom]], C-2 <br>[[plávanie]], 100 m [[motýlik]] <br>[[plávanie]], 200 m v. sp. <br>[[vodný slalom]] C-1 <br>[[vodný slalom]], C-1
|-
|<center> {{GRC}} [[Letné olympijské hry 2004|2004 Atény]] <center> <center>(2-2-2)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br> [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Elena Kaliská]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Martikán]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Jozef Krnáč]] <br> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Jozef Gönci]] <br> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Juraj Bača]], [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]]||[[vodný slalom]], C-2 <br>[[vodný slalom]], K-1 <br>[[vodný slalom]], C-1 <br>[[džudo]] <br>[[športová streľba]], vzduchová puška 60 <br>[[kanoistika]], K-4 1 000 m
|-
|<center> {{CHN}} [[Letné olympijské hry 2008|2008 Peking]] <center> <center>(3-3-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br> [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Michal Martikán]] <br> [[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Elena Kaliská]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zuzana Štefečeková]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Michal Riszdorfer]], [[Richard Riszdorfer]], [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[David Musuľbes]]||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2008 – C2 slalom muži|vodný slalom, C-2]] <br>[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2008 – C1 slalom muži|vodný slalom, C-1]] <br>[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2008 – K1 slalom ženy|vodný slalom, K-1]] <br>[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2008 – Trap žien|športová streľba, trap]] <br>[[kanoistika]], K-4 1 000 m <br>[[Zápasenie voľným štýlom|zápasenie, voľný štýl]]
|-
|<center> {{GBR}} [[Letné olympijské hry 2012|2012 Londýn]] <center> <center>(0-1-3)<center>
|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Zuzana Štefečeková]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Peter Hochschorner|Peter a]] [[Pavol Hochschorner|Pavol Hochschornerovci]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Michal Martikán]] <br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Danka Barteková]]
|[[športová streľba]], trap <br>[[vodný slalom]], C-2 <br>[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2012 – C1 slalom muži|vodný slalom, C-1]] <br>[[športová streľba]], skeet
|-
|<center> {{BRA}} [[Letné olympijské hry 2016|2016 Rio de Janeiro]] <center> <center>(2-2-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Matej Tóth]]<br>[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Ladislav Škantár|Ladislav a]] [[Peter Škantár|Peter Škantárovci]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Matej Beňuš]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Erik Vlček]], [[Juraj Tarr]], [[Denis Myšák]], [[Tibor Linka]]
||[[chôdza na 50 km]]<br>[[vodný slalom]], C-2 <br>[[vodný slalom]] C-1<br>[[kanoistika]], K-4 1 000 m
|-
|<center> {{JPN}} [[Letné olympijské hry 2020|2020 Tokio]] <center> <center>(1-2-1)<center>
||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Zuzana Rehák-Štefečeková]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Jakub Grigar]]<br>[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Rory Sabbatini]]<br>[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Samuel Baláž]], [[Denis Myšák]], [[Erik Vlček]], [[Adam Botek]]
|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|športová streľba, trap]]<br> [[vodný slalom]], K-1<br>[[golf]]<br>[[kanoistika]], K-4 500 m
|-
|<center> {{FRA}} [[Letné olympijské hry 2024|2024 Paríž]] <center> <center>(0-0-1)<center>
|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Matej Beňuš]]||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – C1 slalom muži|vodný slalom C-1]]
|}
== Medailisti zo Zimných olympijských hier ==
=== Éra Česko-Slovenska (1920{{--}}1992) ===
{|class = "wikitable"
!bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]]
!bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]]
!bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]]
|-
|bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>5<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>4<center>
|}
[[Zimné olympijské hry]] mali svoju premiéru v roku [[Zimné olympijské hry 1924|1924 v Chamonix]], no prví [[Slováci]] – [[hokej|hokejista]] [[Ladislav Troják]] a [[bežecké lyžovanie|lyžiar]] [[Lukáš Michalák]] – sa predstavili až v [[Zimné olympijské hry 1936|Garmisch-Partenkirchene 1936]]. [[Ladislav Troják]], prvý a dlhé roky aj jediný [[Slováci|Slovák]] v [[česko-slovenské národné hokejové mužstvo|česko-slovenskej hokejovej reprezentácii]] bol v roku [[Zimné olympijské hry 1948|1948 v St. Moritzi]] členom strieborného tímu [[Česko-Slovensko|ČSR]]. Jediným [[Slovensko|slovenským]] víťazom na „bielej“ olympiáde sa stal [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliar]] [[Ondrej Nepela]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Prvý Slovák so zlatom zo ZOH: 50 rokov od triumfu Ondreja Nepelu v Sappore |url=https://www.olympic.sk/clanok/prvy-slovak-so-zlatom-zo-zoh-50-rokov-od-triumfu-ondreja-nepelu-v-sappore |dátum prístupu=2024-09-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20230710123431/https://www.olympic.sk/clanok/prvy-slovak-so-zlatom-zo-zoh-50-rokov-od-triumfu-ondreja-nepelu-v-sappore |dátum archivácie=2023-07-10 }}</ref> jeden z dvoch olympijských víťazov [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] éry (tým druhým bol [[Česko|český]] [[skoky na lyžiach|skokan na lyžiach]] [[Jiří Raška]]). Najusilovnejším zberateľom medailí bol legendárny [[hokej|hokejový]] [[brankár]] [[Vladimír Dzurilla]], držiteľ jednej striebornej a dvoch bronzových kovov. Jedinou [[Slováci|Slovenkou]] s medailou zo [[Zimné olympijské hry|ZOH]] bola [[bežecké lyžovanie|bežkyňa na lyžiach]] [[Gabriela Svobodová]], jej dcéra [[Gabriela Koukalová]] bola úspešnou [[Česko|českou]] olympioničkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://sport.pravda.sk/zimne-sporty/clanok/135528-viac-ju-bavil-klavir-vravi-o-biatlonovej-komete-slovenska-legenda/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
[[File:Bundesarchiv Bild 183-L1129-0018, Ondrej Nepela.jpg|thumb|Ondrej Nepela, olympijský víťaz zo Sappora 1972|180px]]
[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]] '''Zlato'''
* [[Ondrej Nepela]] – [[krasokorčuľovanie]], [[Zimné olympijské hry 1972|1972 Sapporo]]
[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]] '''Striebro'''
* [[Ladislav Troják]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1948|1948 St. Moritz]]
* [[Karol Divín]] – [[krasokorčuľovanie]], [[Zimné olympijské hry 1960|1960 Squaw Valley]]
* [[Vladimír Dzurilla]], [[Jozef Golonka]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1968|1968 Grenoble]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = 20 let čekali čs. hokejisté na druhou olympijskou stříbrnou medaili
| url = https://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1968/2/18/12.png
| dátum vydania = 18. 2. 1968
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = archiv.ucl.cas.cz
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
* [[Gabriela Svobodová]] – [[bežecké lyžovanie|behy na lyžiach]], 4 x 5 km, [[Zimné olympijské hry 1984|1984 Sarajevo]]
* [[Vincent Lukáč]], [[Dárius Rusnák]], [[Igor Liba]], [[Dušan Pašek]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1984|1984 Sarajevo]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sovieti sa báli česko-slovenských hokejistov namiesto Tatier v Sarajeve |url=https://www.olympic.sk/clanok/sarajevo-1984-40-rokov |dátum prístupu=2024-09-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240219143018/https://www.olympic.sk/clanok/sarajevo-1984-40-rokov |dátum archivácie=2024-02-19 }}</ref>
[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]] '''Bronz'''
* [[Vladimír Dzurilla]], [[Jozef Golonka]], [[František Gregor]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1964|1964 Innsbruck]]
* [[Vladimír Dzurilla]], [[Rudolf Tajcnár]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1972|1972 Sapporo]]
* [[Jozef Sabovčík]] – [[krasokorčuľovanie]], [[Zimné olympijské hry 1984|1984 Sarajevo]]
* [[Igor Liba]], [[Róbert Švehla]], [[Peter Veselovský]], [[Jaromír Dragan]] – [[ľadový hokej]], [[Zimné olympijské hry 1992|1992 Albertville]]
=== Éra samostatného Slovenska ===
{|class = "wikitable"
!bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|25px|Olympijské zlato]]
!bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|25px|Olympijské striebro]]
!bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|25px|Olympijský bronz]]
|-
|bgcolor = "#FFD700"|<center>4<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>5<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|}
Olympijskú premiéru zažilo [[Slovensko]] v [[Lillehammer|Lillehammeri]] na [[Zimné olympijské hry 1994|Zimných olympijských hrách 1994]], považovaných za najkrajšie v histórii. Výpravu 42 športovcov viedol na otváracom ceremoniáli kapitán [[hokej|hokejového]] mužstva [[Peter Šťastný]]. Do historických štatistík sme si pripísali prvé olympijské body za dve 6. miesta zásluhou [[biatlon|biatlonistky]] [[Martina Jašicová|Martiny Jašicovej]] a [[Slovenské národné hokejové mužstvo|mužstva hokejistov]], ktoré vyhralo bez prehry svoju základnú skupinu, keď nás nedokázali poraziť ani neskorší finalisti turnaja. So {{SWE|lh|0|Švédskom}} sme v úvodnom zápase remizovali 4:4 a nad {{CAN|lh|0|Kanadou}} sme vyhrali 3:1. O postup do semifinále nás pripravilo až v predĺžení štvrťfinálového stretnutia [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] (2:3). Slováci ovládli individuálne štatistiky, len 19-ročný [[Miroslav Šatan]] sa s 9 gólmi stal najlepším strelcom a len o dva roky starší [[Žigmund Pálffy]] zase najproduktívnejším hráčom celého olympijského turnaja.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NAŠI HOKEJISTI SENZÁCIOU HIER |url=https://www.olympic.sk/clanok/spomienka-na-najkrajsie-zimne-hry-30-rokov-od-zoh-v-lillehammeri |dátum prístupu=2024-09-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20241015224151/https://www.olympic.sk/clanok/spomienka-na-najkrajsie-zimne-hry-30-rokov-od-zoh-v-lillehammeri |dátum archivácie=2024-10-15 }}</ref>
[[File:Radoslav Zidek.JPG|thumb|Radoslav Židek, prvý medailista zo ZOH v ére samostatného Slovenska|180px]]
Na ďalších dvoch olympiádach sa darilo najmä našim [[biatlon|biatlonistkám]], v [[Zimné olympijské hry 1998|Nagane 1998]] obsadili 4. miesta [[Soňa Mihoková]] v pretekoch na 7,5 km a štafeta na 4×7,5 km , v [[Zimné olympijské hry 2002|Salt Lake City 2002]] bola štafeta piata. Hokejisti na týchto dvoch olympiádach doplatili na nespravodlivý hrací model, keď museli absolvovať kvalifikačný predturnaj bez našich najlepších hráčov z [[NHL]], výsledkom čoho boli 10. resp. 13. miesto, zďaleka nezodpovedajúce kvalitám nášho športu č. 1. Aj preto došlo v [[Zimné olympijské hry 2006|Turíne 2006]] ku zmene, hral sa len [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – mužský turnaj|hlavný turnaj]], [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] vyhralo suverénne svoju základnú skupinu bez straty bodu, vo štvrťfinále však prehra s Českom 1:3<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2006/clanok/109167-slovaci-prehrali-s-ceskom-13/ Slováci prehrali s Českom 1:3]</ref> znamenala stop medailovým nádejám a konečné 5. miesto. Rovnaké umiestnenie dosiahol aj [[biatlon|biatlonista]] [[Marek Matiaško]] v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2006|pretekoch na 20 km]]. V [[Turín|Turíne]] sme sa tešili z prvej medaily na zimných Hrách, [[16. február|16. februára]] [[2006]] získal striebornú medailu [[snoubording|snoubordista]] [[Radoslav Židek]] v disciplíne [[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2006|snoubordkros]].<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2006/clanok/84159-snoubordista-zidek-ma-striebro/ Snoubordista Židek má striebro!]</ref>
[[File:Kuzmina A. – Biathlon WCh 2024 Nove Mesto 1976.jpg|thumb|left|Anastasia Kuzminová, 3-násobná olympijská víťazka v biatlone|150px]]
Na [[Zimné olympijské hry 2010|ZOH 2010 vo Vancouveri]] sme sa dočkali prvého olympijského víťaza v ére samostatnosti. [[13. február|13. februára]] [[2010]], v úvodný deň olympijských zápolení, [[Anastasia Kuzminová]], rodáčka z [[Rusko|ruského]] [[Ťumeň|Ťumenu]] získala pre [[Slovensko]] zlato v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprinte na 7,5 km]]<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2010-vancouver/clanok/109264-kuzminova-ziskala-prve-olympijske-zlato-pre-samostatne-slovensko/ Kuzminová získala prvé olympijské zlato pre samostatné Slovensko!]</ref> a o tri dni neskôr pridala aj striebro zo [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacích pretekov na 10 km]]. Medailovú zbierku doplnil bronzovým kovom aj zástupca mužského [[biatlon|biatlonu]] [[Pavol Hurajt]], fantastickým výkonom v [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|pretekoch na 15 km]]. Po rokoch však pre porušenie antidopingových pravidiel diskvalifikovali víťazného Rusa Usťugova z výsledkových listín ZOH 2010 i 2014 a Hurajt sa tak dodatočne posunul na striebornú priečku.<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/190925-hurajt-zoh-striebro Pavol Hurajt už je oficiálne strieborný medailista z Vancouveru 2010]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
Na medailu siahalo aj [[Slovenské národné hokejové mužstvo|mužstvo hokejistov]], po výhre nad obhajcami olympijského zlata {{SWE|lh|0|Švédskom}} (4:3) postúpili do semifinále, kde podľahli {{CAN|lh|0|Kanade}} 2:3.<ref>[https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-kanada-23-bojovali-sme-do-poslednej-sekundy-2023052404154782783 Slovensko - Kanada 2:3, bojovali sme do poslednej sekundy]</ref> V zápase o bronz viedli po druhej tretine nad [[Fínske národné hokejové mužstvo|Fínskom]] 3:1, potom však inkasovali štyri góly a po prehre 3:5<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2010-vancouver/clanok/84343-slovaci-skoncili-bez-medaili-bronz-maju-fini-po-vyhre-53/ Slováci skončili bez medailí. Bronz majú Fíni po výhre 5:3]</ref> obsadili nevďačné 4. miesto, to však bolo až do roku 2022 najlepším umiestnením našich [[ľadový hokej|hokejistov]] na olympijskom ľade. [[Pavol Demitra]] bol s 10 bodmi najproduktívnejším hráčom turnaja, vybrali ho aj do All-Star tímu.<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2010-vancouver/clanok/109482-demitra-je-v-all-star-time-ako-druhy-slovak-vyhral-kanadske-bodovanie-hier/ Demitra je v All-Star tíme. Ako druhý Slovák vyhral kanadské bodovanie hier]</ref>
[[Anastasia Kuzminová]] na [[Zimné olympijské hry 2014|ZOH 2014 v Soči]] obhájila zlato z [[Vancouver|Vancouvru]] s takmer 20-sekundovým náskokom,<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2014/clanok/307977-online-ziska-kuzminova-v-soci-pre-slovensko-prvu-medailu/ Zlaté Soči! Anastasia Kuzminová obhájila titul z Vancouveru]</ref> stala sa tak prvou [[biatlon|biatlonistkou]] v histórii, ktorá úspešne zopakovala prvenstvo v individuálnej disciplíne. Na lepšie časy [[Slovensko|slovenského]] [[alpské lyžovanie|alpského lyžovania]] sa zablyslo zásluhou [[Adam Žampa|Adama Žampu]], piateho v slalome a šiesteho zo superkombinácie.
[[Zimné olympijské hry 2018|ZOH 2018 v Pchjongčchangu]] boli pre slovenský šport zatiaľ najúspešnejšie. Opäť žiarila [[Anastasia Kuzminová]], ktorá získala zlato v pretekoch s hromadným štartom a dve strieborné medaily zo stíhacích a vytrvalostných pretekov. Stala sa tak najúspešnejšou ženou v histórii biatlonu na ZOH v individuálnych disciplínach a zároveň prvou, ktorá si vybojovala medailu v každej zo štyroch individuálnych disciplín.<ref>[https://sportnet.sme.sk/spravy/kuzminova-sa-stala-legendou-zoh-2018/ Kuzminová nulu nedala, ale stala sa legendou]</ref> [[Paulína Fialková]] bola piata v pretekoch na 15 km a spolu s Kuzminovou, [[Ivona Fialková|Ivonou Fialkovou]] a [[Terézia Poliaková|Teréziou Poliakovou]] obsadili v štafete 4×6 km senzačné 5. miesto. Naopak 5. miesto [[Petra Vlhová|Petry Vlhovej]] v kombinácii len zmiernilo sklamanie z 13. priečok v slalome a obrovskom slalome.
[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018 – mužský turnaj|Hokejový turnaj]] sa prvýkrát od roku 1998 konal bez účasti hráčov [[NHL]]. [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018|Hokejisti Slovenska]] vstúpili do turnaja senzačnou výhrou 3:2 nad neskoršími olympijskými šampiónmi z {{RUS|lh|0|Ruska}}, štartujúcimi pod názvom ''Olympijskí športovci z Ruska'', pre ktorých to bola jediná prehra na ceste za zlatom. Po dvoch tesných prehrách s {{USA|lh|0}} a {{SVN|lh|0|Slovinskom}} naši hokejisti obsadili v skupine posledné miesto a v predkole play-off sme opäť prehrali s USA 1:5.
Na [[Zimné olympijské hry 2022|ZOH 2022 v Pekingu]] prišla konečne veľká chvíľa pre [[Petra Vlhová|Petru Vlhovú]], stala sa olympijskou víťazkou v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|slalome]], hoci po 1. kole bola až na 8. mieste so stratou 72 stotín sekundy na prvú priečku.<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/petra-vlhova-je-olympijska-vitazka-v-slalome Petra Vlhová je olympijská víťazka v slalome]</ref> Historický úspech v podobe bronzovej medaily, vôbec prvej olympijskej pre náš hokej dosiahlo [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|mužstvo hokejistov]]. V základnej skupine obsadili 3. miesto, v play-off vyradili najskôr {{DEU|lh|0}}, strieborné z predchádzajúcich ZOH 2018 (4:0), vo štvrťfinále {{USA|lh|0}} (3:2 po sn) a v zápase o 3. miesto sme zdolali hladko 4:0 {{SWE|lh|0}}.<ref>[https://sportweb.pravda.sk/zoh-2022/clanok/617507-historicky-uspech-slovaci-zvladli-velky-boj-a-maju-bronzove-medaily/ Historický úspech! Slováci zvládli veľký boj a majú bronzové medaily]</ref> [[Juraj Slafkovský]] sa stal najproduktívnejším a najužitočnejším hráčom turnaja, zároveň ho zaradili spolu s brankárom [[Patrik Rybár|Patrkom Rybárom]] do All-Star tímu.<ref>[https://www.olympic.sk/clanok/slafkovsky-ziskal-cenu-mvp-do-all-star-timu-sa-dostal-aj-rybar Slafkovský získal cenu MVP, do All Star tímu sa dostal aj Rybár]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Medzi lídrov mužstva patrili tiež [[Marek Hrivík]] a [[Peter Cehlárik]].
'''Prehľad medailí'''
{|class = "wikitable"
! width=100|Olympijské hry !! Medaila, meno !! width = 250|Šport, disciplína
|-
|<center> {{ITA}} [[Zimné olympijské hry 2006|2006 Turín]] <center> <center>(0-1-0)<center>||[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Radoslav Židek]]||[[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2006|snoubording]], snoubordkros
|-
|<center> {{CAN}} [[Zimné olympijské hry 2010|2010 Vancouver]] <center> <center>(1-2-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] <br> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Pavol Hurajt]]||[[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Šprint žien na 7,5 km|šprint 7,5 km]] <br> [[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Stíhacie preteky žien na 10 km|stíhacie preteky 10 km]] <br> [[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2010 – Preteky s hromadným štartom mužov na 15 km|15 km s hromadným štartom]]
|-
|<center> {{RUS}} [[Zimné olympijské hry 2014|2014 Soči]] <center> <center>(1-0-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]], [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2014 – šprint žien na 7,5 kilometrov|šprint 7,5 km]]
|-
|<center> {{KOR}} [[Zimné olympijské hry 2018|2018 Pchjongčchang]]<center> <center>(1-2-0)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Anastasia Kuzminová]] <br/> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] <br/> [[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]] [[Anastasia Kuzminová]] || [[biatlon]], 12,5 s hromadným štartom <br/> [[biatlon]], stíhacie preteky 10 km <br/> [[biatlon]], vytrvalostné preteky 15 km
|-
|<center> {{CHN}} [[Zimné olympijské hry 2022|2022 Peking]]<center> <center>(1-0-1)<center>||[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]] [[Petra Vlhová]] <br/> [[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]] [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]]
|| [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022|alpské lyžovanie]], [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|slalom]] <br/> [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|ľadový hokej, muži]]
|-
|}
== Najúspešnejší slovenskí olympionici ==
'''Letné olympijské hry'''
{|class = "wikitable"
|- style="background:#efefef;"
|-align=center
|width = 150|'''Meno'''
|width = 150|'''Šport'''
|width=100|'''Roky'''
|bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]]
|bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]
|bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]]
|-
|[[Peter Hochschorner]] <br> [[Pavol Hochschorner]]||[[vodný slalom]]||2000{{--}}2012||bgcolor = "#FFD700"|<center>3<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|-
|[[Zoltán Imrich Halmaj|Zoltán Halmaj]]||[[plávanie]]||1900{{--}}1908||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>4<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|-
|[[Michal Martikán]]||[[vodný slalom]]||1996{{--}}2012||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>2<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|-
|[[Elena Kaliská]]||[[vodný slalom]]||1996{{--}}2012||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]||[[športová streľba]]||2008{{--}}2021||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>2<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Miloslav Mečíř]]||[[tenis]]||1988||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|}
'''Zimné olympijské hry'''
{|class = "wikitable"
|- style="background:#efefef;"
|-align=center
|width = 150|'''Meno'''
|width = 150|'''Šport'''
|width=100|'''Roky'''
|bgcolor = "#FFD700"|[[Obrázok:Gold medal olympic.svg|20px|Olympijské zlato]]
|bgcolor = "#C0C0C0"|[[Obrázok:Silver medal olympic.svg|20px|Olympijské striebro]]
|bgcolor = "#CC9966"|[[Obrázok:Bronze medal olympic.svg|20px|Olympijský bronz]]
|-
|[[Anastasia Kuzminová]]||[[biatlon]]||2010{{--}}2018||bgcolor = "#FFD700"|<center>3<center>|| bgcolor="#C0C0C0" |<center>3<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Ondrej Nepela]]||[[krasokorčuľovanie]]||1972||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Petra Vlhová]]||[[alpské lyžovanie]]||2022||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Vladimír Dzurilla]]||[[ľadový hokej]]||1964{{--}}1972||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>2<center>
|-
|[[Jozef Golonka]]||[[ľadový hokej]]||1964{{--}}1968||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|-
|[[Igor Liba]]||[[ľadový hokej]]||1984{{--}}1992||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|}
== Pozri aj ==
* [[Olympijské hry mládeže]]
* [[Slovensko na Svetových hrách]]
* [[Slovensko na Univerziádach]]
* [[Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže]]
== Literatúra ==
* Ján Grexa - Ľubomír Souček: ''Slovensko v znamení piatich kruhov'', 2007
* Marián Šimo, Anton Zerer: ''Atlanta 96 Hry XXVI. olympiády'', Šport, 1996
* Anton Zerer: ''Atény 2004 Hry XXVIII. olympiády'', TIMY, 2004
== Externé odkazy==
*[http://www.minedu.sk/data/att/4466.pdf Naši olympijskí medailisti a olympionici] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140404170629/http://www.minedu.sk/data/att/4466.pdf |date=2014-04-04 }}
*[https://www.minedu.sk/data/att/4467.pdf Medailisti v drese Uhorska a Česko-Slovenska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140404165913/http://www.minedu.sk/data/att/4467.pdf |date=2014-04-04 }}
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Slovensko na Olympijských hrách| ]]
[[Kategória:Krajiny na Olympijských hrách]]
[[Kategória:Slovensko na multi-športových podujatiach|Olympiáda]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu|Olympiáda]]
lmopf11yvv6n6zzlryu6rawqkmfx24c
Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica
0
535924
8213876
7763032
2026-05-14T19:44:04Z
PeterWikiSK
241458
aktualizácia
8213876
wikitext
text/x-wiki
'''Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica''' je športové centrum v zriaďovateľskej pôsobnosti [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany]]. Hlavnou činnosťou centra je „''zabezpečenie prípravy športovcov na reprezentáciu [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl SR]] a štátnu športovú reprezentáciu, vrátane prípravy talentovanej mládeže''“.<ref name=rocenka2013>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Blažek | meno = Pavol | odkaz na autora = | titul = Ročenka 2013 | url = http://www.dukla.sk/fileadmin/user_upload/casopis_Sport_v_DUKLE/Rocenka/Rocenka_2013.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.01.2015 | vydavateľ = Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150212200900/http://www.dukla.sk/fileadmin/user_upload/casopis_Sport_v_DUKLE/Rocenka/Rocenka_2013.pdf | dátum archivácie = 2015-02-12 }}</ref> Členovia VŠC získali zatiaľ 25 olympijských medailí, z toho 11 zlatých.<ref name=historia/> Centrum vzniklo 1. januára 2006 zlúčením dovtedy samostatných armádnych športových klubov AŠK Dukla Banská Bystrica a AŠK Dukla Trenčín.<ref name="historia">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=História|url=http://www.dukla.sk/o-nas/historia/|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=22.01.2015|vydavateľ=Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|miesto=Banská Bystrica|jazyk=}}</ref> Po reorganizácii k 1. januáru 2010 kluby zanikli a všetky športové oddiely sú pod hlavičkou VŠC DUKLA Banská Bystrica.<ref name="historia" /> Skladá sa zo štyroch oddielov, v ktorých sú združené jednotlivé športy.<ref name=onas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = O nás | url = http://www.dukla.sk/o-nas.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.01.2015 | vydavateľ = Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150122205346/http://www.dukla.sk/o-nas.html | dátum archivácie = 2015-01-22 }}</ref> Sídlom centra je [[Banská Bystrica]].<ref name=rocenka2013/> Po [[Letné olympijské hry 2020|Letnej olympiáde 2020]] (konanej v auguste 2021) sa riaditeľom Dukly stal chodec [[Matej Tóth]].<ref name="dennikn-nad-spravil-z-totha-riaditela">{{Citácia periodika | priezvisko = Červený | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Naď spravil z Tótha riaditeľa strediska: Šatan na konzíliu? Ak bude treba, snažiť sa budem aj ja | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2561444/nad-spravil-z-totha-riaditela-strediska-satan-na-konziliu-ak-bude-treba-snazit-sa-budem-aj-ja/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-10-05 | dátum prístupu = 2021-10-05 }}</ref> Funkciu preberie od 1. novembra 2021.<ref name="mosr-novym-riaditelom-vsc-dukla-banska">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novým riaditeľom VŠC DUKLA Banská Bystrica bude Matej Tóth | url = https://www.mosr.sk/50328-sk/novym-riaditelom-vsc-dukla-banska-bystrica-bude-matej-toth/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
== Oddiely a športy ==
* Dukla Banská Bystrica: [[atletika]], [[biatlon]], [[džudo]], [[športová streľba]], [[parašutizmus]], [[vzpieranie]], [[zápasenie]] a rôzne<ref name=onas/> ([[gymnastika]], [[karate]], [[kulturistika]], [[moderný päťboj]], [[plávanie]], [[triatlon]], [[skoky na lyžiach]], [[vodný motorizmus]] a [[zjazdové lyžovanie]])<ref name=rozne>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rôzne | url = http://www.dukla.sk/sporty/rozne.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.01.2015 | vydavateľ = Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica | miesto = Banská Bystrica | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150923220904/http://www.dukla.sk/sporty/rozne.html | dátum archivácie = 2015-09-23 }}</ref><ref name=historia/>
* Dukla Liptovský Mikuláš: [[vodný slalom]]<ref name=onas/>
* Dukla Trenčín: [[cestná cyklistika]], [[rýchlostná kanoistika]]<ref name=onas/>
* Dukla Žilina: [[zjazd na divokej vode]]<ref name=onas/>
== História ==
Prvý šport, čo sa začal hrať armádne, bol futbal v roku 1965, neskôr pribudli atléti a v nasledujúcom roku skokani na lyžiach. Armádne stredisko (AS) Dukla Banská Bystrica vzniklo ako samostatný športový útvar k 1. októbru 1967. Pôvodne sa v oddieli vojenčilo aj športovalo.<ref name=historia/> „''AŠK Dukla Banská Bystrica získala viac ako 300 medailí z vrcholných športových šampionátov. Vychovala piatich olympijských víťazov, 15 majstrov sveta a 36 majstrov Európy.''“<ref name=historia/> V Trenčíne sa začalo v roku 1969 [[ľadový hokej|ľadovým hokejom]], potom pribudlo zápasenie a [[box]]. „''AŠK Dukla Trenčín získal viac ako 80 medailí z vrcholných športových šampionátov. Vychovala jedného olympijského víťaza, 20 majstrov sveta a 5 majstrov Európy.''“<ref name=historia/> K 1. januáru 2006 boli oba armádne športové kluby zlúčené do jednej organizácie Vojenské športové centrum DUKLA Banská Bystrica s dvoma klubmi. Tie boli tiež zrušené k 1. januáru 2010.<ref name=historia/>
== Športoviská ==
V januári 2016 bola otvorená nová biatlonová strelnica v Tréningovom centre Králiky, na [[Králiky|Králikoch]] v okrese Banská Bystrica. Okrem športovcov majú na strelnici trénovať aj príslušníci [[5. pluk špeciálneho určenia|5. pluku špeciálneho určenia]].<ref name=strelnicakraliky>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Novú strelnicu pokrstila výstrelmi Kuzminová, pušku nabíjal minister | url = http://www.teraz.sk/sport/na-kralikoch-otvorili-novu-strelnicu/176243-clanok.html | dátum vydania = 2016-01-14| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-14| vydavateľ = TASR| miesto = | jazyk =}}</ref>
== Riaditelia VŠC DUKLA Banská Bystrica ==
Riaditelia VŠC Dukla<ref name="historia"/>:
* PaedDr. [[Ľubomír Roško]], 2006{{--}}2009
* PaedDr. [[Peter Korčok]], PhD. 2009{{--}}2011
* Mgr. [[Robert Leitl]] 2011{{--}}2012
* [[Dušan Poláček]] 21.jún 2012{{--}}21. december 2012
* Ing. Mgr. [[Róbert Kurčík]] 2012{{--}}2015
* Mgr. [[Richard Galovič]] 26. august 2015{{--}}30. marec 2017
* pplk. Mgr. [[Roman Benčík]] 1. apríl 2017{{--}}31. október 2021
* pplk. Mgr. [[Matej Tóth]] 1. november 2021{{--}}31. november 2024
* Mgr. [[Elena Kaliská]] 1. december 2024{{--}}31. január 2025
* Mgr. [[Gabriel Baran]] 2. február 2025{{--}}súčasnosť
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Slovenské športové kluby]]
[[Kategória:Šport v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2006]]
[[Kategória:VŠC Dukla Banská Bystrica| ]]
[[Kategória:Vojenský šport]]
c3dqozuzwkgnv6eqhxdiyyk1h977wtz
Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius
0
540071
8213806
7447195
2026-05-14T17:18:24Z
Petr2006
217359
/* Vnútorná organizácia fakulty */
8213806
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Fakulta vysokej školy
| Názov vysokej školy = Vysoká škola Danubius
| Názov fakulty = Fakulta práva Janka Jesenského
| Miestny názov =
| Latinský názov =
| Anglický názov =
| Pôvodný názov =
| Motto =
| Obrázok = Fakulta práva Janka Jesenského.jpg
| Veľkosť obrázku =
| Popis =
| Poloha = [[Sládkovičovo]], [[Slovensko]]
| Skratka =
| Typ =
| Zameranie =
| Dekan = prof. JUDr. [[Stanislav Mráz]], CSc.
| Dekanka =
| Odkaz na zoznam dekanov = <!-- ak existuje článok Zoznam dekanov Fakulty X Univerzity Y -->
| PR manažér =
| PR manažérka =
| Predseda AS fakulty =
| Predsedníčka AS fakulty =
| Tajomník =
| Tajomníčka =
| Počet katedier = 4
| Počet ústavov =
| Počet zamestnancov =
| Počet študentov =
| Bakalári =
| Nadväzujúci magistri =
| Magistri =
| Doktorandi =
| Rozpočet =
| Kampus =
| Štatistika dátum =
| Farba =
| Názov farby =
| Fakultný časopis =
| Člen =
| Rok založenia = 2006
| Rok zatvorenia =
| Rok obnovenia =
| Rok zatvorenia1 =
| Rok obnovenia1 =
| Rok zatvorenia2 =
| Stav = FPJJ VŠD
| Adresa = Richterova 1171, 925 21 Sládkovičovo
| Telefón =
| IČO =
| DIČ =
| Mail =
| Web = http://fpjj.vsdanubius.sk/
| Zemepisná šírka = 48.202765
| Zemepisná dĺžka = 17.631576
}}
'''Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius''' je fakulta súkromnej [[Vysoká škola Danubius|Vysokej školy Danubius]] so sídlom v [[Sládkovičovo|Sládkovičove]]. Poskytuje vysokoškolské právnické vzdelanie. Hlavným poslaním fakulty je poskytovať takú úroveň právnického vzdelania, aby sa jej absolventi dokázali úspešne uplatniť v právnej praxi nielen doma, ale aj v zahraničí.
Predstaviteľom fakulty je dekan, v súčasnosti ním je Prof. JUDr. [[Stanislav Mráz]], CSc.
Fakulta sídli na Richterovej ulici č. 1171 v Sládkovičove, kde sa nachádza aj rektorát Vysokej školy Danubius.
== Štúdium ==
Fakulta poskytuje štúdium v odbore 3.4.1. Právo:<ref>http://fpjj.vsdanubius.sk/Uchadzaci/Info-o-moznostiach</ref>
* bakalársky stupeň (Bc.) so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky v dennej forme;
* magisterský stupeň (Mgr.) so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky v dennej forme;;
* rigorózne konanie (JUDr. "iuris utriusque doctor").
== Vnútorná organizácia fakulty ==
Hlavným samosprávnym orgánom fakulty je desať členný akademický senát, ktorý reprezentuje celú akademickú obec fakulty, pretože šesť členov je volených z radov akademických pracovníkov a štyria členovia z radov študentov. Na čele fakulty stojí dekan, ktorého na návrh akademického senátu fakulty vymenuváva a odvoláva rektor. Jednotliví prodekani sú po súhlasnom stanovisku akademického senátu menovaní dekanom fakulty, pričom ho zastupujú v zverenom úseku činnosti.
Dlhodobý vzdelávací a vedecký zámer fakulty formuluje vedecká rada, ktorá sa skladá z významných predstaviteľov právnych odborov nielen fakulty, ale aj širokej odbornej verejnosti.
Základnou organizačnou jednotkou fakulty sú katedry, ktoré zabezpečujú výučbu jednotlivých predmetov.
== Katedry ==
Fakulta sa delí na štyri katedry:
* Katedra dejín a teórie štátu a práva
* Katedra medzinárodného a európskeho práva
* Katedra súkromno-právnych disciplín
* Katedra verejno-právnych disciplín
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://fpjj.vsdanubius.sk Oficiálna stránka fakulty]
[[Kategória:Fakulta práva Janka Jesenského Vysokej školy Danubius| ]]
[[Kategória:Vysoká škola Danubius]]
[[Kategória:Právnické fakulty na Slovensku]]
0x2jefjbst74epba4o90zt1lshj1sts
Stanislav Gross
0
548415
8214015
8015527
2026-05-15T04:48:27Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214015
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Stanislav Gross
| Rodné meno =
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis =
| Poradie = 5.
| Úrad = [[predseda vlády Česka]]
| Začiatok obdobia = [[26. júl]] [[2004]]
| Koniec obdobia = [[25. apríl]] [[2005]]
| Predchodca = [[Vladimír Špidla]]
| Nástupca = [[Jiří Paroubek]]
| Poradie2 = -
| Úrad2 = 1. podpredseda vlády [[Vladimír Špidla|V. Špidlu]]
| Začiatok obdobia2= [[15. júl]] [[2002]]
| Koniec obdobia2 = [[4. august]] [[2004]]
| Predchodca2 =
| Nástupca2 =
| Poradie3 = 5.
| Úrad3 = [[Zoznam ministrov vnútra Českej republiky|minister vnútra Česka]]
| Začiatok obdobia3= [[5. apríl]] [[2000]]
| Koniec obdobia3 = [[4. august]] [[2004]]
| Predchodca3 = [[Václav Grulich]]
| Nástupca3 = [[František Bublan]]
| Poradie4 = 14.
| Úrad4 = predseda [[ČSSD]]
| Začiatok obdobia4= [[26. marec]] [[2005]]
| Koniec obdobia4 = [[24. september]] [[2005]]
| Predchodca4 = [[Vladimír Špidla]]
| Nástupca4 = [[Jiří Paroubek]]
| Dátum narodenia = [[30. október]] [[1969]]
| Miesto narodenia = [[Praha]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
| Dátum úmrtia = {{duv|2015|4|16|1969|10|30}}
| Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]]
| Politická strana = [[Česká strana sociálně demokratická|ČSSD]] (1989 – 2011)
| Alma mater = [[Právnická fakulta Univerzity Karlovy|Univerzita Karlova]] <br />[[Fakulta právnická Západočeské univerzity|Západočeská univerzita]]
| Profesia =
| Manželka = [[Šárka Grossová]]
| Deti =
| Národnosť =
| Vierovyznanie = [[Kresťanstvo]]
| Podpis = Stanislav Gross - podpis.jpg
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
'''Stanislav Gross''' (* [[30. október]] [[1969]], [[Praha]] – † [[16. apríl]] [[2015]], [[Praha]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Wirnitzer | meno = Jan | titul = Zemřel expremiér Stanislav Gross, bylo mu 45 let | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2015-04-16 | dátum prístupu = 2015-04-16 | url = http://zpravy.idnes.cz/zemrel-stanislav-gross-0v6-/domaci.aspx?c=A150416_100204_domaci_jw}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=České noviny, Po ťažkej chorobe zomrel bývalý premiér Stanislav Gross |url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/po-tezke-nemoci-zemrel-byvaly-premier-stanislav-gross/1205293 |dátum prístupu=2015-04-17 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150419041815/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/po-tezke-nemoci-zemrel-byvaly-premier-stanislav-gross/1205293 |dátum archivácie=2015-04-19 }}</ref>) bol [[Česko|český]] právnik a niekdajší [[Česká strana sociálnodemokratická|sociálnodemokratický]] [[politik]]. Od apríla [[2000]] do leta [[2004]] bol [[Minister|ministrom]] vnútra, od roku 2001 štatutárnym podpredsedom [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]], od roku 2002 1. podpredsedom vlády. Po prepade ČSSD vo voľbách do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] v júni 2004 a odstúpení [[Vladimír Špidla|Vladimíra Špidlu]] ho nahradil vo vedení strany aj ako [[Predseda vlády Českej republiky|predseda vlády]]. Z tejto funkcie odstúpil [[25. apríla]] [[2005]] po trojmesačnej vládnej kríze spôsobenej aférou okolo jeho financií; 24. septembra 2005 opustil vysokú politiku úplne.
== Osobný život ==
Po maturite na SPŠ dopravnej v Prahe, v roku [[1988]] krátko pracoval ako elektromechanik – kandidát [[rušňovodič]]a v depe pre lokomotívy Praha-[[Vršovice (Praha)|Vršovice]]. Po vykonaní základnej vojenskej služby v [[Olomouc]]i v rokoch [[1988]] až [[1990]] sa zapojil do [[Politika|politiky]], v ktorej tak pôsobil bez dlhšej praxe, čo bolo predmetom kritiky jeho protivníkov. V rokoch [[1993]] až [[1999]] vyštudoval Právnickú fakultu [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovy]] v Prahe; na [[Fakulta právnická Západočeské univerzity|FP]] [[Západočeská univerzita v Plzni|Západočeskej univerzity v Plzni]] získal titul [[Doktor práv|JUDr.]] Jeho kritici ho obviňovali, že nevyštudoval úplne regulárne.
Prvýkrát sa ženil tesne po vojne, na začiatku deväťdesiatych rokov, podľa svojich slov (potom citovaných [[Frekvence 1]]) z mladíckej nerozvážnosti, a manželstvo bolo po pol roku rozvedené.<ref>''Rozhovor so Stanislavom Grossom'', rádio Frekvence 1, 20. 1. 2004, relácia Press klub, moderátorka [[Barbora Tachecí]], prepis zverejnený na webe Transparency International [http://www.transparency.cz/index.php?lan=cz&id=1766]</ref><ref>''Rozhovor so Stanislavom Grossom'', rádio Frekvence 1, 4. 3. 2004, 18:15 hodín, relácia Press klub, moderátor [[Petr Šimůnek]] (prepis rozhovoru je zahrnutý v spravodajskom servise Newton Media)</ref> Denník Blesk sa dopátral identity jeho prvej manželky,<ref>Blesk, 25. 2. 2005, str. 2, fotografia s popiskom "Premiérova exmanželka Dagmar žije svoj nový život bez Standu na jednom pražskom sídlisku.</ref> ale zverejnenie jej fotografie bolo hodnotené ako neetický zásah do súkromia.<ref>Lucie Soldatov: [http://is.muni.cz/th/65573/fss_m/Diplomova_prace_Lucia_Soldatova.txt Etika spravodajské fotografie], diplomová práca, Masarykova univerzita v Brne, Fakulta sociálnych štúdií, katedra mediálnych štúdií a žurnalistiky, 2007</ref>
Gross sa oženil druhýkrát, mal manželku [[Šárka Grossová|Šárku]] a dve dcéry, Denisu (* [[1997]]) a Natáliu (* [[2002]]).<ref>http://hn.ihned.cz/c1-16033080-prijmy-grossove-zadne-miliony [[Hospodářské noviny]] ([[iHNed.cz]]), Príjmy Grossovej? Žiadne milióny, 26. 4. 2005</ref>
V októbri 2004 na Grossa bola spáchaná tzv. [[Google bomba]] na slovné spojenie "Velký bratr".
V priebehu roka 2014 bola v denníku Blesk zverejnená informácia o vážnom ochorení Stanislava Grossa, ktoré ho postupne paralyzovalo. Najčastejšie sa hovorilo o [[Amyotrofická laterálna skleróza|amyotrofickej laterálnej skleróze (ALS)]]. Na následky choroby 16. apríla 2015 zomrel.
== Politická kariéra ==
V roku [[1989]] vstúpil do obnovenej sociálnej demokracie (oblastné združenie [[Praha 10]]) a ešte v roku [[1990]] bol zvolený za predsedu (sprvu ústredným tajomníkom) ''Mladých sociálnych demokratov'', ktorým bol do roku [[1994]]. Roku 1992 bol zvolený do [[Česká národní rada|Českej národnej rady]], z ktorej sa po rozdelení Československa stala [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky]]. Od 17. januára [[1995]] bol predsedom poslaneckého klubu ČSSD, ktorým zostal aj po ďalších dvoch voľbách; po voľbách roku 1998 bol aj podpredsedom Poslaneckej snemovne (od 17. júla [[1998]] do 5. apríla [[2000]]). Od 20. januára [[1996]] pôsobil ako odborný hovorca ČSSD pre rezort bezpečnosti, súčasne bol členom predsedníctva UVV ČSSD. 5. apríla 2000 bol menovaný ministrom vnútra Česka vo vláde Miloša Zemana; rovnaké [[ministerstvo]] riadil aj vo vláde Vladimíra Špidlu 2002 – 2004, ktorej bol 1. podpredsedom. Na XXX. zjazde ČSSD v apríli 2001 bol zvolený štatutárnym podpredsedom ČSSD a v marci 2003 potvrdený, po Špidlovom odstúpení na konci júna 2004 tak prevzal vedenie strany. Na XXXII. zjazde ČSSD 26. marca [[2005]] bol zvolený za predsedu (291 hlasov proti 203 Zdeňka Škromacha).
Po Špidlovej demisii [[prezident Českej republiky]] [[Václav Klaus]] [[2. júla]] [[2004]] poveril Grossa zostavením novej vlády a [[26. júla]] ho menoval premiérom ako najmladším (34 rokov) v histórii krajiny. Vláda Stanislava Grossa bola vymenovaná [[4. augusta]] [[2004]], dôveru [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovne]] získala [[24. augusta]] (101 poslancov za, 99 proti). 21. septembra sa spolu s ďalšími ministrami vzdal poslaneckého mandátu.
== Referencie ==
<references />
*{{Preklad|cs|Stanislav Gross|12466822}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Predsedovia vlády Česka}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Gross, Stanislav}}
[[Kategória:Predsedovia vlády Česka]]
[[Kategória:Ministri vnútra Českej republiky]]
[[Kategória:Českí politici]]
[[Kategória:Poslanci Parlamentu Českej republiky (1992 – 1996)]]
[[Kategória:Poslanci Parlamentu Českej republiky (1996 – 1998)]]
[[Kategória:Poslanci Parlamentu Českej republiky (1998 – 2002)]]
[[Kategória:Poslanci Parlamentu Českej republiky (2002 – 2006)]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]
[[Kategória:Pochovaní v Prahe]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]]
syksga0ktpzigu02wx5orvlpjo8spr3
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
0
550816
8213975
8190268
2026-05-14T23:21:13Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213975
wikitext
text/x-wiki
'''Slovenské národné stredisko pre ľudské práva''' (skratka '''SNSĽP''') je národná inštitúcia na ochranu a podporu [[ľudské práva|ľudských práv]] a v roku [[2004]] sa stalo [[Slovensko|slovenským]] antidiskriminačným orgánom. Od roku [[2020]] je výkonnou riaditeľkou SNSĽP PhDr. Silvia Porubänová.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|vydavateľ=Slovenské národné stredisko pre ľudské práva|titul=Výkonná riaditeľka|url=https://www.snslp.sk/o-nas/vykonna-riaditelka/|dátum vydania=|dátum prístupu=23.11.2022|miesto=|jazyk=}}</ref> Súčasťou strediska sú regionálne kancelárie v Banskej Bystrici<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
| titul = Regionálna kancelária Strediska v Banskej Bystrici
| url = https://www.snslp.sk/kontakt/snslp-banska-bystrica/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-03-31
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>, Košiciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
| titul = Regionálna kancelária Strediska v Košiciach
| url = https://www.snslp.sk/kontakt/snslp-kosice/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-03-31
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a Žiline.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
| titul = Regionálna kancelária Strediska v Žiline
| url = https://www.snslp.sk/kontakt/snslp-zilina/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-03-31
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
== História ==
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ďalej len „Stredisko“) bolo zriadené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva |url=https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/308/20150901.html |dátum prístupu=22026-03-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160428175336/http://snslp.sk/CCMS/files/zakon-308-1993.pdf |dátum archivácie=2016-04-28 }}</ref> (ďalej len „zákon č. 308/1993 Z. z.“), s účinnosťou od 1. januára [[199]]4, na základe medzinárodnej zmluvy (Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva - Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 29/1995 Z.z).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Organizáciou Spojených národov o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva - Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 29/1995 Z.z. |url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/42768/1/2/oznamenie-c-29-1995-zz-o-podpisani-dohody-medzi-vladou-slovenskej-republiky-a-organizaciou-spojenych-narodov-o-zriadeni-slovenskeho-narodneho-strediska-pre-ludske-prava/oznamenie-c-29-1995-zz-o-podpisani-dohody-medzi-vladou-slovenskej-republiky-a-organizaciou-spojenych-narodov-o-zriadeni-slovenskeho-narodneho-strediska-pre-ludske-prava |dátum prístupu=2026-03-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160315072124/http://snslp.sk/CCMS/files/dohoda-vlada-osn.pdf |dátum archivácie=2016-03-15 }}</ref>
Prijatím zákona č. 136/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zákona č.365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach, o ochrane pred diskrimináciou a zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)<ref>[https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/ Zákon 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, sa rozšírili úlohy Strediska, ktoré je nezávislou právnickou osobou v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd.
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) je účinný od júla 2004. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa stalo na základe antidiskriminačného zákona jedinou slovenskou inštitúciou pre rovnoprávnosť t.j. pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona.
== Pôsobnosť Strediska ==
Podľa § 1 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z.z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov |url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/308/20150901.html |dátum prístupu=2026-03-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20240616001904/https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/308/20150901.html |dátum archivácie=2024-06-16 }}</ref>
(2) Stredisko plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa (ďalej len „ľudské práva"). Stredisko na tento účel najmä
a) monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona, <br />b) zhromažďuje a na požiadanie poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme na Slovensku, <br />c) uskutočňuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov v oblasti ľudských práv, zhromažďuje a šíri informácie v tejto oblasti, <br />d) pripravuje vzdelávacie aktivity a podieľa sa na informačných kampaniach s cieľom zvyšovania tolerancie spoločnosti, <br />e) zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie, <br />f) vydáva na požiadanie fyzických osôb alebo právnických osôb alebo z vlastnej iniciatívy odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu, <br />g) vykonáva nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie, <br />h) vypracúva a uverejňuje správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou, <br />i) poskytuje knižničné služby a <br />j) poskytuje služby v oblasti ľudských práv.
(3) Stredisko je oprávnené zastupovať účastníka v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.
(4) Stredisko každoročne do 30. apríla vypracúva a uverejňuje za predchádzajúci kalendárny rok správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania na Slovensku prostredníctvom internetu alebo aj prostredníctvom periodickej tlače s celoslovenskou pôsobnosťou.
(5) Súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné verejnoprávne inštitúcie sú povinné na požiadanie strediska v určenej lehote poskytnúť stredisku informácie o dodržiavaní ľudských práv; ich právo podávať správy o dodržiavaní ľudských práv získané vlastnou činnosťou iným subjektom nie je dotknuté. Stredisko môže o poskytnutie informácií o dodržiavaní ľudských práv požiadať aj mimovládne organizácie, ktoré pôsobia v oblasti ľudských práv, a dohodnúť sa s nimi o spôsobe poskytovania týchto informácií.
== Stredisko ako národná inštitúcia na ochranu a podporu ľudských práv (NHRI) ==
Stredisko v rámci svojej pôsobnosti ako NHRI sústreďuje svoju činnosť na tieto hlavné oblasti:
* monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv,
* zhromažďuje a na požiadanie poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme na Slovensku,
* uskutočňuje výskumy a prieskumy na poskytovanie údajov oblasti ľudských práv, a základných slobôd, vrátane práv dieťaťa, zhromažďuje a šíri informácie v tejto oblasti,
* poskytuje knižničné služby a
* poskytuje služby v oblasti ľudských práv
* pripravuje vzdelávacie aktivity a podieľa sa na informačných kampaniach,
* má právo požiadať súdy, prokuratúru, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné inštitúcie, aby v určenej lehote poskytli Stredisku informácie o dodržiavaní ľudských práv
V rámci svojho pôsobenia ako národnej inštitúcie pre ľudské práva je Stredisko členom Európskej siete národných inštitúcií pre ľudské práva<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Európska sieť národných inštitúcií pre ľudské práva (ENNHRI) |url=http://nhri.ohchr.org/EN/Regional/Europe/Pages/default.aspx |dátum prístupu=2015-05-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150502183106/http://nhri.ohchr.org/EN/Regional/Europe/Pages/default.aspx |dátum archivácie=2015-05-02 }}</ref> ENNHRI – nástupnická inštitúcia neformalizovanej Európskej regionálnej skupiny NHHRIs), ktorá sa skladá z 41 národných inštitúcií pre ľudské práva z celej Európy. Národné inštitúcie pre ľudské práva sú štátom financované inštitúcie, nezávislé od vlády, so širokým legislatívnym alebo ústavným mandátom na podporu a ochranu ľudských práv. ENNHRI vo februári 2013 zriadila stály sekretariát v Bruseli a v polovici roku 2013 sa formalizovala na neziskovú organizáciu na základe belgického práva.
== Stredisko ako národný nediskriminačný orgán (Equality body) ==
Od roku 2004, kedy antidiskriminačný zákon ustanovil Stredisko za jediný slovenský antidiskriminačný orgán, t. j. pre posudzovanie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, je činnosť Strediska úzko spätá s uplatňovaním antidiskriminačnej legislatívy na Slovensku.
Pôsobnosť Strediska ako Equality body:
* monitoruje a hodnotí dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona,
* pripravuje vzdelávacie aktivity a podieľa sa na informačných kampaniach s cieľom zvyšovania tolerancie spoločnosti,
* zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie,
* vydáva na požiadanie fyzických osôb alebo právnických osôb alebo z vlastnej iniciatívy odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona,
* zastupuje na základe plnej moci v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
* zhromažďuje a na požiadanie poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme na Slovensku.
Okrem kompetencií vyplývajúcich zo statusu národnej inštitúcie pre ľudské práva, Stredisko má právomoc na ochranu zásady rovnakého zaobchádzania a na základe tejto skutočnosti je členom siete Equinet. Equinet zoskupuje 42 organizácií z 32 európskych krajín, ktoré majú právomoci v oblasti diskriminácie ako národné orgány na ochranu rovnosti.
Stredisko pôsobí vo všetkých piatich pracovných skupinách Equinet.<ref>[http://www.equineteurope.org/ Európska sieť národných nediskriminačných orgánov (EQUINET)]</ref> Svojich zástupcov poveruje pracovnými úlohami menovite v týchto pracovných skupinách: Právo rovnosti v praxi (Equality Law in Practice), Strategický vývoj (Strategy Development), Komunikačné stratégie a praktiky (Communication Strategies and Practices), Tvorba politík (Policy Formation), Problematika rodovej rovnosti (Gender Related Issues). Každá z pracovných skupín sa spoločne venuje v konkrétnom roku vopred určeným odborným témam. Výsledkom vzájomnej spolupráce, výmeny informácií a výskumu vybraných problematík v rámci stretnutí a celoročnej činnosti pracovných skupín sú rôzne odborné publikácie, spoločné správy a metodické príručky vychádzajúce z praxe členov Equinet v jednotlivých oblastiach a aspektoch ich činnosti.
== Správa o dodržiavaní ľudských práv ==
Stredisko každoročne vydáva Správu o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania v Slovenskej republike.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správa o dodržiavaní ľudských práv | url = https://www.snslp.sk/nasa-cinnost/monitoring-a-reporting/sprava-o-dodrziavani-ludskych-prav/ | vydavateľ = Slovenské národné stredisko pre ľudské práva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Správa sa venuje najpálčivejším otázkam, ktoré rezonovali na Slovensku za jednotlivé roky. Správa sa každoročne zverejňuje na stránke Strediska najneskôr do 30. apríla.
== Právna pomoc ==
Jednou z hlavných kompetencií Strediska je poskytovanie právnej pomoci obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Právna pomoc | url = https://www.snslp.sk/nasa-cinnost/pravne-sluzby/pravna-pomoc/ | vydavateľ = Slovenské národné stredisko pre ľudské práva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Stredisko je oprávnené bezplatne zastupovať klienta pred súdom, ak sa jedná o diskriminačné konanie. Stredisko je taktiež oprávnené vydávať odborné stanoviská vo veciach dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Anonymizované odborné stanoviská Strediska sú dostupné na jeho webovej stránke.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Odborné stanoviská | url = https://www.snslp.sk/nasa-cinnost/pravne-sluzby/odborne-stanoviska/ | vydavateľ = Slovenské národné stredisko pre ľudské práva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
== Vzdelávanie ==
Stredisko uskutočňuje bezplatné vzdelávacie aktivity nie len pre študentov základných, vysokých a stredných škôl, ale aj pre členov odborových zväzov, zamestnancov úradov práce, inšpektorátov práce, policajného zboru, seniorov, Rómov, zamestnávateľov, podnikateľov a iné skupiny občanov žijúcich na Slovensku. Témami vzdelávacích aktivít sú najčastejšie ľudské práva a nediskriminácie, avšak Stredisko ponúka vzdelávanie aj v rámci témy [[mobbing]]u a bossingu na pracovisku, zosúladenia rodinného a pracovného života, chráneného oznamovania, obchodovania s ľuďmi a iných tém spadajúcich pod kompetencie a mandát Strediska. Pre študentov druhého stupňa základných škôl a stredných škôl ponúka Stredisko vzdelávania v rámci tém nediskriminácie, ľudských práv, [[holokaust]]u, práv dieťaťa, [[extrémizmus|extrémizmu]] a [[rasizmus|rasizmu]] a [[rodová rovnosť|rodovej rovnosti]], [[šikanovanie|šikany]] a [[kyberšikanovanie|kyberšikany]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vzdelávanie | url = https://www.snslp.sk/nasa-cinnost/vzdelavanie/ | vydavateľ = Slovenské národné stredisko pre ľudské práva | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.snslp.sk/ Oficiálny web]
[[Kategória:Ľudské práva na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1993]]
ilk9iuztwl1hxgwmt5fzsaa64v0chwt
Sawmills Studio
0
552000
8213780
6064123
2026-05-14T15:49:21Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213780
wikitext
text/x-wiki
'''Sawmills Studios''' je jedno z prvých súkromných nahrávacích štúdií v Spojenom kráľovstve. Založil ho producent Tony Cox v roku 1974 v anglickom grófstve [[Cornwall (grófstvo)|Cornwall]] blízko obce [[Golant]] na brehu rieky [[Fowey]] v budove bývalého mlyna zo 17. storočia. Štúdio je aj dnes známe hlavne preto, lebo v ňom nahrávali hudobníci ako [[John Martyn]] („Small Hours“), [[The Stone Roses]] („Fools Gold“) a [[The Verve]] (ich debutový album ''[[A Storm in Heaven]]'').
Tomuto štúdio dal jeho súčasný vlastník, Dennis Smith, nahrávaciu značku, pomenovanú na '''Dangerous Records''', ktorá sa stala vydavateľstvom prvých dvoch [[Extended play|EP]] anglickej rockovej skupiny [[Muse]]: ''[[Muse (EP)|Muse]]'' a ''[[Muscle Museum EP]]''. Neskôr Dennis Smith založil vydavateľstvo [[Taste Media]].
== Externé odkazy ==
{{cite web |url=http://www.sawmills.co.uk/ |title=Sawmills Studio - About Us |publisher=www.sawmills.co.uk |accessdate=2009-10-25 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160512073534/http://www.sawmills.co.uk/ |archivedate=2016-05-12 }}
==Zdroj==
{{Preklad|en|Sawmills Studios|611510543}}
[[Kategória:Britské hudobné vydavateľstvá]]
0hly40o9roxd8qyrv42abrhuqefh0et
Stig Anderson
0
555678
8214034
7673675
2026-05-15T06:47:15Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214034
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Stig Anderson
| Rodné meno =
| Portrét = Stikkan Anderson 1968 001.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis = švédsky textár, majiteľ hudobnej spoločnosti a manažér skupiny ABBA
| Dátum narodenia = [[25. január]] [[1931]]
| Miesto narodenia = [[Hova]], [[Švédsko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1997|9|12|1931|1|25}}
| Miesto úmrtia = [[Štokholm]], [[Švédsko]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Národnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
'''Stig Erik Leopold "Stikkan" Anderson''' (* [[25. január]] [[1931]], [[Hova]], [[Švédsko]] – † [[12. september]] [[1997]], [[Štokholm]], [[Švédsko]]) bol [[Švédsko|švédsky]] [[textár]], majiteľ hudobnej spoločnosti [[Polar Music]] a [[manažér]] skupiny [[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]].
== Biografia ==
Stig Anderson vyrastal v Hova. V roku [[1955]] sa oženil s Gudrun Rystedtovou.<ref>''[[Vem är det]] : Svensk biografisk handbok 1985'', P. A. Norstedt & Söners Förlag, Stockholm 1984 ISBN 91-1-843222-0 ISSN 0347-3341 s. 54</ref> V roku [[1985]] sa rozviedol. Z tohto manželstva pochádzajú jeho tri deti: Mária Ledino (*1957), Lasse Anderson (*1958) a Anders Anderson (*1966), doktor ekonómie a zakladateľ ceny [[Polar Music Prize]]. Stig Anderson zomrel na infarkt dňa [[12. september|12. septembra]] [[1997]] vo veku 66 rokov.<ref>{{Cite web|url=http://www.abbasite.com/the-story/people/collaborators/stig-stikkan-anderson|title=Stig "Stikkan" Anderson's Biography|publisher=Polar Music International|accessdate=7 September 2011}}</ref> Jeho pohreb bol vysielaný naživo na švédskej televízii.<ref>http://www.dn.se/dnbok/bokrecensioner/petter-karlsson-min-pappa-hette-stikkan-1.464816{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Hrob Stiga Andersona sa nachádza na cintoríne Galärvarvskyrkogården v Štokholme. Jeho dcéra, Mária Ledino, v roku [[2008]] spolu s novinárom a spisovateľom Pettrom Karlssonom vydala o svojom otcovi biografickú knihu ''Min pappa hette Stikkan'' (''Môj otec volal Stig'').<ref>http://www.bokia.se/min-pappa-hette-stikkan-petter-karlsson-9185567426/bok/9789185567423/{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Polar Music ==
Anderson patrí spolu s Bengtom Bernhagom od roku [[1963]] k zakladateľom hudobného vydavateľstva [[Polar Music]].<ref>ABBA: The Lovers Who Conquered The World — Harry Edginton ISBN 0-905018-74-5</ref> Na švédsku hudobnú scénu sa dostal veľmi skoro. Začínal ako producent, lovec talentov a príležitostný umelec. Spolu s ďalšími producentmi a spoločnosťami patrí medzi zakladateľov populárnej hudobnej scény vo Švédsku. S písaním piesní začal už v roku [[1951]]. K prelomu došlo v roku [[1959]], keď pre švédsku speváčku [[Lill-Babs]]ovú napísal pieseň „Är du kär i mig ännu, Klas-Göran?“ („Stále ma ľúbiš, Klas-Göran?“). V priebehu 60. rokov patril medzi najplodnejších skladateľov. Mal publikovaných viac ako 3 tisíc hudobných titulov.
== Skupina ABBA ==
Koncom 60. rokov začal Stig Anderson spolupracovať so skladateľmi [[Björn Ulvaeus|Björnom Ulvaeusom]] a [[Benny Andersson|Bennym Anderssonom]]. K tejto spolupráci sa dostal potom ako manažoval skupinu [[Hootenanny Singers]], v ktorej účinkoval aj [[Björn Ulvaeus]]. Neskôr v roku [[1972]] manažoval [[Anni-Frid Lyngstad]]ovú a od roku [[1975]] sa stal manažérom sólovej kariéry [[Agnetha Fältskogová|Agnethy Fältskogovej]] (do decembra roku [[1975]] mala Agnetha zmluvné záväzky s vydavateľstvom Cupol/[[CBS]] Records). Pred vznikom skupiny ABBA mali Björn a Benny obdobie, kedy prežívali v autobuse [[Volkswagen]] a rozmýšľali, že zanechajú svoje hudobné ambície a začnú si hľadať nejakú poriadnu prácu. Andreson im vtedy poskytol pre ich kariéru vstupné finančné prostriedky. Stig ich posmeľoval autorskú dvojicu k tomu aby písali pre súťaž Melodifestivalen a po dvoch vylúčených návrhoch v roku [[1971]] Andersson a Ulvaeus navrhli pre súťaž v roku [[1972]] pieseň „Säg det med en sång“ („Povedz to piesňou“). Spievala ju vtedy neznáma speváčka Lena Andersonová. Skladba sa dostala na tretie miesto. Pieseň sa stala vo Švédsku hitom, čo Stiga Andersona veľmi posmelilo. Predpovedal preto tejto dvojici, že majú potenciál na to, že jedného dňa napíšu skladbu, ktorá sa stane celosvetovým hitom. Prvý zahraničný hit dvojice Andersson a Ulvaeus bola nahrávka singla „She's My Kind of Girl“, ktorú im v marci roku [[1972]] v Japonsku vydalo hudobné vydavateľstvo [[Epic Records]]. Singel sa v tejto krajine dostal do Top 10. V Japonsku vydali ešte dva ďalšie single: „En Carousel“<ref>{{cite web|url=http://www.discogs.com/viewimages?release=1149457 |title=Cover art for Björn and Benny single "En Carousel"/"Lycka" |publisher=discogs |accessdate=23 August 2010}}</ref> a „Love Has Its Ways“ (pieseň, ktorú s nimi napísal [[Kōichi Morita]]).<ref>{{Harvbz|Palm|2001|St=182}}</ref>
Ulvaeus a Andersson vo svojich pokusoch s komponovaním a aranžovaním pokračovali aj naďalej. Jedným z výsledkov tejto tvorby bola nahrávka „[[People Need Love]]“ z roku [[1972]], ktorá sa vyznačovala tým, že bola naspievaná tak, že v nej prevažovali ženské vokály. Túto pieseň vydal Stig Anderson ako singel, pri ktorom ako interpretov označil kvarteto ''Björn & Benny, Agnetha & Anni-Frid''. Singel sa vo švédskom kombinovanom rebríčku, v ktorom boli hodnotené aj hudobné albumy dostal na sedemnáste miesto. Takéto umiestnenie už malo dosť veľký význam. Singel „People Need Love“ sa dostal aj na hudobné trhy v Spojených štátoch, kde sa umiestnil na 114 mieste v hodnotení časopisu ''[[Cashbox]]'' a na 117 mieste bol v rebríčku, ktorý uverejnil časopis ''[[Record World]]''. Za interpretov hudobného nosiča, ktorý vydal [[Playboy|Playboy Records]] boli v USA označení ''Björn & Benny (with Svenska Flicka)''. Podľa Stiga Andersona by bol singel na americkom trhu omnoho úspešnejší, keby sa ho ujal silnejší vydavateľ. Playboy Records nemal v tom čase významnejší vplyv na rádiá a distribučné spoločnosti.<ref>Interview with ''Songwriter'' magazine, 6, 1981, pp.23 – 25.</ref>
V roku [[1973]] sa Stig rozhodol, že urobia ďalší z pokusov preraziť v súťaži Melodifestivalen. Na súťaž vybrali skladbu „[[Ring Ring (skladba)|Ring Ring]]“. Jej štúdiovú nahrávku spracoval [[Michael B. Tretow]]. Jej aranžmán bol založený na vtedy modernej metóde [[Phill Spector|Philla Spectora]] spočívajúcej v jednoliatom súbežnom zvuku výrazného spevu a hlasných nástrojov nazývanú aj „[[wall of sound]]“. Stig Anderson zaranžoval nahrávku tiež v anglickej verzii. Jej text napísali [[Neil Sedaka]] a Phil Cody. Podľa Stigových predstáv šlo o horúceho kandidáta na víťaza súťaže. Napriek jeho predpokladom sa skladba dňa [[10. február]]a [[1973]] v súťaži Melodifestivalen prebojovala na len na tretie miesto a tým skupina znovu stratila šancu zúčastniť sa aktuálneho ročníka [[Eurovision Song Contest]]. Kvarteto potom vydalo svoj debutový album, ktorý nazvali ''[[Ring Ring (album)|Ring Ring]]''. Album sa veľmi dobre predával a jeho titulný singel „Ring Ring“ sa stal hitom vo viacerých krajinách Európy a aj v Južnej Afrike. Stig Anderson ale stále nebol s výsledkom spokojný, lebo za skutočný prelom kariéry skupiny by považoval jej úspechy na hudobnom trhu v Spojenom kráľovstve a USA.
Začiatkom roku [[1973]] si začal Stig Anderson zjednodušovať konverzáciu o skupine tým, že namiesto nekonečne dlhého názvu ju v rámci firmy, ale aj smerom k verejnosti nazýval skrátene „ABBA“. Spočiatku mal snahu názov modifikovať. V [[Göteborg]]u je významná firma na spracovanie rýb, [[Abba Seafood]], ktorá bola v bežnej komunikácii taktiež známa pod skráteným názvom „Abba“. No túto konzerváreň mimo Švédska nepoznali a tak Anderson veril tomu, že takéto pomenovanie pre skupinu by mohlo, minimálne mimo domovskej krajiny, fungovať. V göteborských médiách dokonca v tom čase bežala čitateľská súťaž o vhodnom mene pre skupinu. Padli pritom návrhy na mená ako „Alibaba“, „FABB“ a „Baba“... celá tá súťaž bola skôr marketingovou akciou a skupina, o ktorej sa zrazu toľko v médiách diskutovalo nakoniec zostala pri súčasnom názve „ABBA“. O právach na používanie názvu prebehli s konzervárňou rokovania, ktoré skončili vzájomnou dohodou.
Napriek tomu, že sa skupina ABBA v roku [[1973]] cez súťaž Melodifestivalen so skladbou „[[Ring Ring (skladba)|Ring Ring]]“ nedostala na Eurovision Song Contest sa Stig Anderson nevzdával a pripravoval sa na súťaž, ktorá sa mala konať v nasledujúcom roku [[1974]]. Ulvaeus, Andersson a Stig Anderson boli totiž presvedčení, že súťaž [[Eurovision Song Contest]] je vhodnou cestou ako na seba upútať pozornosť mimo švédskeho hudobného priemyslu. Koncom roka 1973 preto prijali pozvanie na Melodifestivalen 1974. Z viacerých pripravených nových nahrávok vybrali pieseň „[[Waterloo (singel)|Waterloo]]“. Koncepcia tejto nahrávky silne korešpondovala s vtedajšou popularitou anglickej [[glam rock]]ovej hudobnej scény.
Národné kolo súťaže vo švédskej televízii skupina ABBA vyhrala [[9. február]]a [[1974]]. Bolo to ich tretie súťažné vystúpenie. Vďaka tomu mali stále nové skúsenosti, ktoré kvartetu iba pomohli pri prezentácii na Eurovision Song Contest 1974. Po ich víťazstve dňa [[6. apríl]]a [[1974]] získali a hneď aj využili svoju šancu účinkovať v mnohých veľmi dôležitých televíznych show. Pomohlo to singlu piesne „Waterloo“ bodovať v rebríčkoch mnohých európskych krajín. Nahrávka piesne „Waterloo“ bola prvým hitom skupiny ABBA, ktorá bola jednotkou v Spojenom kráľovstve a v Západnom Nemecku. V Spojených štátoch svojou pozíciou na šiestom mieste rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Singel im vydláždil cestu úspechu pre vydanie ich prvého celosvetového albumu a pre ich prvé koncertné turné v tejto krajine. Pre propagáciu poslúžilo ich prvé krátke vystúpenie v americkom televíznom programe ''[[The Mike Douglas Show]]''. Ich album ''[[Waterloo (album)|Waterloo]]'' sa v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] dostal síce iba na 145 miesto, no americká hudobná kritika ho hodnotila veľmi pozitívne.
Počas kariéry skupiny ABBA bol Anderson spoluautorom textov viacerých hitov: „[[Ring Ring (skladba)|Ring Ring]]“, „[[Waterloo (singel)|Waterloo]]“, „[[I Do, I Do, I Do, I Do, I Do]]“, „[[Mamma Mia (song)|Mamma Mia]]“, „[[SOS (skladba)|S.O.S]]“, „[[Fernando (skladba)|Fernando]]“, „[[Dancing Queen]]“, „[[Knowing Me, Knowing You]]“ a „[[The Name of the Game]]“.
== Hudobný manažér ==
Stig Anderson bol často označovaný za piateho člena skupiny ABBA. Pred ním bol v histórii hudobného priemyslu dávaný porovnateľný význam iba [[Brian Epstein|Brianovi Epsteinovi]] v súvislosti so skupinou [[The Beatles]]. Anderson bol vlastníkom vydavateľstva. Potom ako sa stali úspešnými dal podiely spoločnosti Bennymu Anderssonovi, Björnovi Ulvaeusovi a [[Michael B. Tretow|Michaelovi B. Tretowovi]]. Tretow patril medzi hlavných technikov nahrávania projektov skupiny. K najväčším oceneniam pre Andersona patrila cena od časopisu ''[[Billboard]]'', ktorú dostal za to, že dokázal udávať trendy v populárnej hudbe.
Z komerčného hľadiska Andreson patril k dominantným postavám skupiny ABBA. Bol reprezentantom ich obchodných záujmov a dosahoval s ich majetkom aj rekordne úspešné obchody. V rovnakom čase manažoval investície z fondov a enormný príjem od Polar Music, kde mal majoritný podiel akcií. Bolo to po dohode, ktorú mali ešte z roku [[1974]] a pochádzal z veľkých príjmov z predaja jednotlivých nahrávok. Medzi rekordy v príjmoch kapely patrilo aj to, čo získali od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], kde nahrávky dodávali za barely s ropou. V polovici 80. rokov sa vplyvom zlého hospodárenia, chybných investícií, vysokým daňovým zaťažením a vzostupom úverových sadzieb značná časť imania skupiny ABBA stratila.
Andersonov kontrakt s umelcami ako aj medzinárodná distribúcia ich nosičov bola založená na vzájomnej dohode so skupinou. K problémom došlo potom, ako sa traja členovia skupiny ABBA rozhodlo, že s ním ukončia svoj obchodný vzťah. Vtedy zistili, že použil ich zmluvu na to aby sa na v priebehu rokov ich úkor obohatil odhadom o 4,5 milióna eur. Na základe toho dali zástupcovia ''Agnetha Fältskog Produktion AB'', ''Mono Music AB'' (firma Bennyho Anderssona) a holandská holdingová spoločnosť, ktorá vlastnila práva Björna Ulvaeusa sťažnosť na okresnom súde v Štokholme. Spor bol nakoniec mimosúdne urovnaný v júli roku [[1991]] s tým, že podmienky dohody zúčastnené strany odmietli zverejniť.
Potom ako sa v roku [[1982]] presťahovala do zahraničia, Anni-Frid Lyngstadová predala všetky svoje podiely v Polar Music. Z neznámych dôvodov zostala jediným členom kvarteta, ktorý sa neuchádzala nikdy o ďalšie licenčné poplatky a ani nebol s Andersonom v žiadnom súdnom spore.
== Polar Music Prize ==
V roku [[1989]] Anderson vynaložil značné finančné prostriedky z vydavateľstva Polar Records na to, aby založil [[Polar Music Prize]]. V tomto kontrakte využil svoje licenčné práva, ktoré mal a registrovanú značku ABBA za nezverejnenú sumu predal vydavateľstvu [[PolyGram]]. Bolo to krátko predtým ako ho ABBA dala pre nedoplatky na súd. Predtým Anderson licencované diela skupiny ABBA a ich sólových projektov rozpredal viacerým svetovým hudobným vydavateľstvám. V roku [[1998]] bol PolyGram predaný [[Seagram]]u, ktorý sa spojil s [[Universal Music Group]], ktorá teraz vlastní celý doterajší hudobný katalóg skupiny ABBA.
== Referencie ==
{{Referencie}}
* {{Citácia knihy| priezvisko = Palm| meno = Carl Magnus| titul = Bright Lights, Dark Shadows: The Real Story of ABBA| rok = 2001| vydavateľ = Omnibus| miesto = Londýn| isbn = 0-7119-8389-5| ref = harv}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Stig Anderson|662732901}}
* {{Preklad|sv|Stikkan Anderson|30066560}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Stikkan Anderson}}
{{ABBA}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Anderson, Stig}}
[[Kategória:ABBA]]
[[Kategória:Švédski hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Hudobní manažéri]]
[[Kategória:Švédski podnikatelia]]
[[Kategória:Úmrtia na infarkt myokardu]]
iwwujfbpt1qjt436sdulwl1jm3u5n1i
Wikipédia:WikiJar SVE/2016/Československý odboj počas prvej svetovej vojny
4
567542
8214061
6815710
2026-05-15T07:13:29Z
KormiSKbot
236958
/* Spoločné témy */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214061
wikitext
text/x-wiki
{{Wikipédia:WikiJar SVE/2016/Hlavička|aktuálna=3}}
[[Súbor:Masaryk Haus Paris.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa založenia ČSNR na dome č. 18 na Rue Bonaparte v Paríži]]
13. februára 2016 uplynulo '''100 rokov od založenia Československej národnej rady''', najvyššej reprezentantky prvého československého odboja v zahraničí, ktorá sa 14. októbra 1918 pretransformovala na Dočasnú vládu československú a bez ktorej by nebol možný vznik samostatného Československa.
Rozhodli sme sa pripomenúť si toto významné výročie v rámci súťaže CEE Spring 2016, vytvorením súťažnej kategórie Československý odboj počas prvej svetovej vojny v spolupráci s českým spolkom [[:wmcz:|Wikimedia Česká republika]].
== Súťažné články ==
Nižšie nájdete články zaradené do súťaže. O spoločných témach píšu súťažiaci na slovenskej i českej Wikipédii. České témy sú určené len súťažiacim na slovenskej Wikipédii – naproti tomu o slovenských témach sa súťaží [[:cs:Wikipedie:CEE Spring/Československý odboj za první světové války|na českej Wikipédii]].
Vybrané články sa týkajú zahraničného ako aj domáceho československého odboja, účasti Čechov a Slovákov v prvej svetovej vojne na strane odboja a konštituovania Československa do roku 1920.
=== Spoločné témy ===
;Organizácie
{|
| valign=top |
* [[Česká družina]]
* [[Československá národná rada]]
* [[Česko-slovenské légie]]
* [[Český zahraničný komitét]]
| valign=top |
* [[Dočasná vláda československá]]
* [[Národná rada obcí československých]]
* [[Národný výbor československý]]
| valign=top |
* [[Revolučné národné zhromaždenie]]
* [[Rota Nazdar]]
* [[Zväz československých spolkov na Rusi]]
|}
;Udalosti
{|
| valign=top |
* [[Bitka na Piave]]
* [[Bitka pri Zborove (1917)]]
* [[Čeľabinský incident]]
| valign=top |
* [[Sibírska anabáza]]
* [[Vznik Československa]]
* [[Ženevské rokovania]]
|}
;Dokumenty
{|
| valign=top |
* [[Clevelandská dohoda]]
* [[Dočasná ústava]]
* [[Philadelphská dohoda]]
* [[Pittsburská dohoda]]
| valign=top |
* [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]
* [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)]]
* [[Saintgermainská zmluva (1919, menšia)]]
* [[Trianonská zmluva]]
| valign=top |
* [[Užhorodské memorandum]]
* [[Washingtonská deklarácia]]
* [[Zápis o zásadách česko-slovenskej akcie]]
|}
;Ostatné
* [[Čechoslovakizmus]]
* ''[[Ľ Indépendance Tchèco-Slovaque]]'' („Československá samostatnosť“)
* ''[[La Nation Tchéque]]'' („Český národ“)
* [[Prvý česko-slovenský odboj]]
=== České témy pre slovenskú Wikipédiu ===
;Organizácie
{|
| valign=top |
* [[České národné združenie]]
* [[Maffie]]
* [[Matica česká]]
| valign=top |
* [[Národný výbor (1916 – 1917)]]
* [[Zväz českých katolíkov]]
|}
;Udalosti
{|
| valign=top |
* [[Československo-poľská vojna]]
* [[Gombíková aféra]]
* [[Obsadenie Sudet (1918)]]
| valign=top |
* [[Rumburská vzbura]]
* [[Štěpánkova aféra]]
* [[Vzbura v Kotorskej boke]]
|}
;Dokumenty
* [[Manifest českých spisovateľov]]
* [[Trojkráľová deklarácia]]
;Osobnosti
{|
| valign=top |
* [[Josef Babánek]] (1863{{--}}1941)
* [[Rudolf Bechyně]] (1881{{--}}1948)
* [[Edvard Beneš]] (1884{{--}}1948)
* [[Rudolf Beran]] (1887{{--}}1954)
* [[Jaroslav Brabec (politik)]] (1869{{--}}1930)
* [[Bohumír Bradáč]] (1881{{--}}1935)
* [[Karel Brožík]] (1881{{--}}1942)
* [[Jaroslav Budínský]] (1865{{--}}1939)
* [[Hynek Bulín]] (1869{{--}}1950)
* [[František Buříval]] (1868{{--}}1929)
* [[Ervín Červinka]] (1855{{--}}1936)
* [[Ema Destinnová]] (1878{{--}}1930)
* [[Václav Dostal]] (1888{{--}}1915)
* [[Cyril Dušek]] (1881{{--}}1924)
* [[Josef Dürich]] (1847{{--}}1927)
* [[Karel Fajfrlík]] (1860{{--}}1940)
* [[Richard Fischer]] (1872{{--}}1954)
* [[Bohuslav Franta]] (1861{{--}}1929)
* [[Václav Freiman]] (1878{{--}}1953)
* [[Gustav Habrman]] (1864{{--}}1932)
* [[Antonín Hampl]] (1874{{--}}1942)
* [[Ferdinand Heidler]] (1881{{--}}1928)
* [[Gustav Heidler]] (1883{{--}}1930)
* [[Arnošt Heinrich]] (1880{{--}}1933)
* [[Jan Herben]] (1857{{--}}1936)
* [[František Hnídek]] (1876{{--}}1932)
* [[František Holejšovský]] (1866{{--}}1941)
* [[Mořic Hruban]] (1862{{--}}1945)
* [[Josef Hucl]] (1871{{--}}1948)
| valign=top |
* [[František Hummelhans]] (1873{{--}}1942)
* [[Václav Choc]] (1860{{--}}1942)
* [[Arnold Janda]] (1853{{--}}1920)
* [[Alois Jirásek]] (1851{{--}}1930)
* [[Antonín Kalina (1870)]] (1870{{--}}1922)
* [[Václav Klofáč]] (1868{{--}}1942)
* [[Alois Kolísek]] (1868{{--}}1931)
* [[Jan Kaloušek]] (1859{{--}}1921)
* [[Karel Kramář]] (1860{{--}}1937)
* [[František Krejčí (politik)]] (1858{{--}}1934)
* [[Luisa Landová-Štychová]] (1885{{--}}1969)
* [[František Lukavský]] (1874{{--}}1937)
* [[Josef Svatopluk Machar]] (1864{{--}}1942)
* [[Jan Malypetr]] (1873{{--}}1947)
* [[Jaroslav Marek (politik)]] (1874{{--}}1945)
* [[Tomáš Garrigue Masaryk]] (1850{{--}}1937)
* [[Alice Masaryková]] (1879{{--}}1966)
* [[Prokop Maxa]] (1883{{--}}1961)
* [[Alfréd Meissner]] (1871{{--}}1950)
* [[Jindřich Metelka]] (1854{{--}}1921)
* [[Karel Moudrý]] (1881{{--}}1948)
* [[Otakar Nekvasil]] (1869{{--}}1933)
* [[Antonín Němec]] (1858{{--}}1926)
* [[František Němec (1860)]] (1860{{--}}1930)
* [[Josef Netolický]] (1870{{--}}1942)
* [[Jan Nohel]] (1882{{--}}1929)
* [[Petr Pavlán]] (1873{{--}}?)
* [[Jan Pelikán (politik)]] (1878{{--}}1950)
* [[Maxmilian Pilát]] (1861{{--}}1928)
| valign=top |
* [[Jaroslav Plicka]] (1876{{--}}?)
* [[Jaroslav Preiss]] (1870{{--}}1946)
* [[František Rasch]] (1889{{--}}1918)
* [[František Rambousek]] (1886{{--}}1931)
* [[Alois Rašín]] (1867{{--}}1923)
* [[Josef Scheiner]] (1861{{--}}1932)
* [[František Sís]] (1878{{--}}1938)
* [[Valentin Skurský]] (1884{{--}}?)
* [[Karel Sokol]] (1867{{--}}1922)
* [[Kuneš Sonntag]] (1878{{--}}1931)
* [[František Soukup]] (1871{{--}}1940)
* [[František Staněk (1867)]] (1867{{--}}1936)
* [[Adolf Stránský]] (1855{{--}}1931)
* [[Jiří Stříbrný]] (1880{{--}}1955)
* [[Josef Svozil (1873)]] (1873{{--}}1949)
* [[Ladislav Syllaba]] (1868{{--}}1930)
* [[Přemysl Šámal]] (1867{{--}}1941)
* [[Jaromír Špaček]] (1879{{--}}1953)
* [[Jan Šrámek]] (1870{{--}}1956)
* [[Antonín Švehla]] (1873{{--}}1933)
* [[Rudolf Tayerle]] (1877{{--}}1942)
* [[Vlastimil Tusar]] (1880{{--}}1924)
* [[František Udržal]] (1866{{--}}1938)
* [[Otakar Vochoč]] (1863{{--}}1953)
* [[Ján Vojna]] (1874{{--}}1955)
* [[František Weyr]] (1879{{--}}1951)
* [[Lev Winter]] (1876{{--}}1935)
* [[Zikmund Witt]] (1875{{--}}1942)
* [[Isidor Zahradník]] (1864{{--}}1926)
|}
;Ostatné
* [[České krajiny počas prvej svetovej vojny]]
{| align="center" class="{{{id}}}" style="background:#CEE0F2; border: 2px solid #aaa; padding: .2em; margin: 3px auto; font-size: 100%; width: 100%;"
| align="center" |Nenašli ste čo hľadáte alebo máte nejaké ďalšie otázky? Pokojne nám '''[{{fullurl:Diskusia k Wikipédii:WikiJar SVE|action=edit§ion=new}} napíšte do diskusie.]'''''
|}
[[Kategória:WikiJar SVE 2016]]
tepmjpk4qlgkunvfqtb9tzhpsbb6eh5
Vznik Česko-Slovenska
0
570291
8214062
8062824
2026-05-15T07:13:31Z
KormiSKbot
236958
clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214062
wikitext
text/x-wiki
{{Česko-Slovensko}}
'''Vznik Česko-Slovenska''' bol proces, ktorý viedol k vytvoreniu samostatného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Česko-Slovensko bolo vyhlásené [[28. október|28. októbra]] [[1918]] a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci [[Versaillská zmluva (1919)|versailleského mierového systému]].
== Kontext ==
[[Súbor:Stávka_14.10.1918.jpg|thumb|Leták vyzývajúci na generálny štrajk]]
Dôsledkom vyhlásenia [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] [[28. júl]]a [[1914]] boli národnostné otázky v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] odsunuté do úzadia. Práve neriešenie národnostných otázok viedlo niektorých českých a slovenských politikov k uprednostneniu požiadavky samostatnosti pred federálnym usporiadaním monarchie. Po počiatočných represiách zostávali politici skôr pasívni a snažili sa nevytvárať zámienky k postupom proti nim.
Naproti tomu slovenský a český exil na čele s bývalým ríšskym poslancom [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomášom Garriguom Masarykom]], generálom [[Milan Rastislav Štefánik|Milanom Rastislavom Štefánikom]] a diplomatom [[Edvard Beneš|Eduardom Benešom]] presadzoval počas vojny u mocností [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov (Masarykovo a Štefánikovo vyhlásenie, že Česi sú Slováci a Slováci Česi, sme jedno) a územné spojenie bývalých [[Krajiny českej koruny|Zemí Koruny českej]] a Horného Uhorska. Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a [[Česko-slovenské légie]].
[[Česko-slovenské légie]] boli pôvodne vytvorené z Čechov a Slovákov žijúcich v Rusku, 28. septembra [[1914]] vznikla [[Česká družina]], ktorá mala byť príkladom k vstupu do [[Cárske Rusko|cárskej]] armády aj ďalším slovanským menšinám v Rusku (Chorvátom, Srbom atď. Bola pod ruským velením, spočiatku obozretným a krutým, no príchodom plukovníka Václava Platonoviča Trojanova sa pomery zlepšili). Následne bola doplnená o vojnových zajatcov, ktorí odmietali zostávať v zajateckých táboroch a dobrovoľne sa rozhodli vstúpiť do česko-slovenského vojska (po [[Bitka pri Zborove (1917)|Zborovskej bitke]] v roku 1917 sa vstup do tohto vojska takmer zautomatizoval) a bojovať proti Rakúsko-Uhorsku a [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]]. Dialo sa tak aj napriek tomu, že im v prípade zajatia hrozil trest smrti za [[vlastizrada|vlastizradu]]. Riziko zajatí sa zvýšilo aj tým, že česko-slovenskí legionári boli poväčšine nasadení do prvej línie bojov (Talianske légie) alebo slúžili pre dobrú znalosť nemeckého aj slovanského (slovenčina a čeština) jazyka ako vyzvedači (predovšetkým v Rusku). Ich vojenské úspechy (napr. Zborov, Bachmač, Kazaň) zvýšili povedomie o nespokojnosti [[Česi|českého]] a [[Slováci|slovenského]] národa. Slovákov bolo v légiách okolo 5 500, Čechov až okolo 100 tisíc. Pôvodne malo česko-slovenské vojsko vzniknúť v [[USA]] z českých a predovšetkým slovenských krajanov, pretože otcom myšlienky bol Štefánik, k tomu ale nedošlo (bol tam vykonávaný len obmedzený výcvik česko-slovenského legionárskeho vojska), a preto česko-slovenské légie prevzali úlohu česko-slovenského vojska – armády doteraz neexistujúceho štátu. Ako sa postupne ukázalo, zložiť vojsko z pôvodných vojnových zajatcov bolo veľmi problematické (porušenie predchádzajúcej prísahy; v podstate išlo o poddaných Rakúsko-Uhorska, ktorých v prípade zajatia čakala poprava za vlastizradu; únava z predchádzajúcich bojov atď.). Preto T. G. Masaryk ešte pred odchodom z Ruska vo februári [[1918]] zaistil, aby boli naše légie v Rusku súčasťou Francúzskej armády.
=== Január – september 1918 ===
Domáci politici sa objavili na scéne pri [[Trojkráľová deklarácia|trojkráľovej deklarácii]] na začiatku januára [[1918]]. Tento dokument reagoval na zdanlivo bezvýznamné rokovania o separátnom mieri s [[Ruská ríša|Ruskom]], na ktoré neboli pozvaní zástupcovia národov [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Deklarácia obsahovala požiadavku samostatnosti a nebolo v nej ani slovo o Rakúsko-Uhorsku. Tým sa začal spoločný postup osamostatnenia doma aj v zahraničí.
[[8. január]]a [[1918]] bolo vyhlásených [[Štrnásť bodov prezidenta Wilsona|14 bodov]] [[Prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]]. Ich význam pre budúci česko-slovenský štát je nesporný, ale toto vyhlásenie ešte negarantovalo jeho vznik, iba požadovalo autonómiu pre rakúsko-uhorské národy. Garancia samostatnosti prišla až s odpoveďou prezidenta Wilsona na ponuku rakúskeho cisára a uhorského kráľa [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola I.]] zo 16. októbra 1918.
Masaryk dosiahol v priebehu roka [[1918]] prísľub uznania nezávislosti od hlavných západných mocností [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. V [[Paríž]]i ustanovil dočasnú česko-slovenskú vládu. Medzitým sa domáce politické strany dohodli na vytvorení Národného výboru česko-slovenského, ktorý mal pripravovať prevzatie moci.
[[Maffie]] sa v septembri 1918 pripravovala na možnosť prevzatia moci nekrvavým vojenským prevratom.<ref name="pacner52">
{{Citácia knihy
| priezvisko = Pacner
| meno = Karel
| priezvisko2 =
| meno2 =
| odkaz na autora =
| titul = Osudové okamžiky Československa
| vydanie =
| vydavateľ = Nakladatelství BRÁNA
| miesto = Praha
| rok = 2012
| isbn = 978-80-7243-597-5
| kapitola =
| strany = 69 – 73
| jazyk = česky
}}</ref>
Už v priebehu roku [[1918]] bol budúci Česko-Slovenský štát medzinárodne prijatý. [[Česko-slovenské légie]] boli [[de facto]] uznané za spojeneckú armádu.<ref>PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 24.</ref> [[Československá národná rada|Česko-Slovenskú národnú radu]] uznali za základ budúcej česko-slovenskej vlády postupne 9. augusta [[Spojené kráľovstvo]] (Veľká Británia), 3. septembra [[USA|Spojené štáty americké]], 9. septembra [[Japonsko]] a 3. októbra [[Taliansko]]. Dočasnú česko-slovenskú vládu, zriadenú 14. októbra s predsedom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykom]] uznali už 15. októbra [[Francúzsko]], 23. októbra Spojené kráľovstvo a [[Srbsko]], 24. októbra Taliansko, 4. novembra [[Kuba]], 12. novembra Spojené štáty americké a 24. novembra [[Belgicko]]. Uznanie ďalších spojeneckých štátov nasledovalo. Česko-Slovensko sa tak dostalo do úplne výnimočnej pozície, keďže sa stalo jediným nástupníckym štátom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktorého budúcu existenciu spojenci uznali ešte pred konaním [[Parížska mierová konferencia (1919)|Parížskej mierovej konferencie]] v roku [[1919]].<ref>PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 25.</ref>
=== Október 1918, pokus o federalizáciu Rakúsko-Uhorska a Washingtonská deklarácia ===
5. októbra 1918 prišlo Nemecko s ponukou prímeria, k nej sa pridali [[Rakúsko]] aj [[Turecko]]. Česko-Slovensko v skutočnosti vznikalo v priebehu dvoch dní od 16. do 18. októbra 1918. Do tej doby nebolo celkom jasné, či v Európe vôbec k nejakým zmenám dôjde.
Na 14. októbra zvolala Socialistická rada generálny štrajk a rad demonštrácií, kde mal byť vyhlásený [[Socializmus|socialistický]] štát, nezávislý na Rakúsku.<ref name="pacner78">Pacner, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. s. 78-82.</ref> Keď sa o tom dozvedel zástupca veliteľa pražskej vojenskej posádky, maršal [[Eduard Zanantoni]], dal v Prahe rozmiestniť vojsko. Národný výbor sa obával krviprelievania, snažil sa pripravené demonštrácie odvolať a dištancoval sa od zamýšľaného vyhlásenia samostatnosti. Demonštrácie sa ale odvolať nepodarilo, k násiliu ale nedošlo, hoci niektorí z vodcov Socialistickej rady boli následne zatknutí.<ref name="pacner78" />
Tieto udalosti vydesili rakúsko-uhorskú vládu, ktorá sa veľmi obávala chaosu a vzostupu [[Boľševik|boľševizmu]].<ref name="pacner78" /> 16. októbra do [[Praha|Prahy]] poslala majora Rudolfa Kalhousa, aby s vodcami dohodol udržanie disciplíny u plukov. Rašín mu to sľúbil výmenou za sľub lepšieho prístupu Viedne voči Čechom.<ref name="pacner78" />
16. októbra bola zverejnená posledná rakúska ponuka adresovaná prezidentovi Wilsonovi, odovzdaná Rakúskom švédskej diplomacii už 7. októbra, kedy sa [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] ešte na poslednú chvíľu snažil zachrániť svoju monarchiu. Jeho ponuka bola zo strany USA za dva dni odmietnutá. Ponuka zahŕňala autonómiu pre Čechov, ale len pre nich, pre Slovákov nie; "... Táto nová úprava, ktorá sa nijako nedotýka celistvosti krajín Svätej koruny uhorskej...". Neriešila rad problémov: Poľsko, národy v Uhorsku (Uhorsko bolo z federalizácie úplne vylúčené a malo si zachovať centralizovanú monarchiu), chýbalo tiež riešenie [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Juhoslovanskej]] otázky atď. Odmietnutím Karlovho manifestu jeho hlavnými protivníkmi, teda Spojenými štátmi, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, došlo k rozpadu monarchie a v tejto súvislosti k vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovenska]]. Aj štáty do istej miery sympatizujúce s [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] a ich štátom, menovite [[Švédsko]], [[Nórsko]], [[Holandsko]] a [[Švajčiarsko]], upozorňovali na "šialené" načasovanie manifestu, ktorý podľa nich mal byť zaslaný minimálne o rok skôr, teda už niekedy počas jesene [[1917]]. 19. októbra túto deklaráciu odmietol tiež Národný výbor.<ref name="pacner78" />
Posledné slová habsburského panovníka vládnuceho na území budúcej Česko-Slovenskej republiky, 12 dní pred oficiálnym rozpadom Podunajskej monarchie, zneli: "[[Rakúsko]] sa má stať, ako to chcú jeho národy, štátom spolkovým, v ktorom každý národný kmeň tvorí svoj vlastný štátny útvar na území, ktoré obýva. Tým sa nijako nepredbieha spojenie poľských území Rakúska s poľským nezávislým štátom. Mestu [[Terst]] s obvodom dostane sa podľa želania jeho obyvateľstva postavenia zvláštneho...".
17. októbra bolo T. G. Masarykom zaslané prezidentovi Wilsonovi "Vyhlásenie nezávislosti česko-slovenského národa", aby sa mohol pripraviť na odpoveď Habsburgovcom. Tento text bol neskôr označený ako [[Washingtonská deklarácia]]. Masaryk o plánoch Karola I. Habsburského na federalizáciu vedel a preto text vyhlásenia pripravil so svojimi spolupracovníkmi; sčasti na ňom pracoval priamo on sám.<ref>PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 110 - 112, 128, 132 PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (TGM and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk democratic movement in Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, page 110 - 112, 128, 132</ref>
18. októbra Wilson odpísal Masarykovi, že deklaráciu čítal, dojala ho a už dáva odpoveď Rakúsku, s ktorou bude Masaryk spokojný. Washingtonská deklarácia Čechoslovákov bola ešte v ten istý deň vyhlásená v Paríži. Dôležitejšie však je, že 18. októbra dostal tiež švédsky veľvyslanec pôsobiaci vo Washingtone Wilsonovu odpoveď pre Rakúsko-Uhorsko (Švédsko bolo poverené zastupovaním záujmov Rakúska-Uhorska voči [[Spojené štáty|USA]]). Na začiatku Wilsonovej odpovede, ktorú veľvyslancovi Švédska odovzdal [[Robert Lansing]], nenechal prezident USA rakúske vládne kruhy na pochybách o tom, že samotná autonómia rakúsko-uhorských národov (požiadavka, ktorú Wilson zapísal ešte 8. januára 1918 do svojich štrnástich bodov), nemôže už slúžiť ako podklad pre mier. Citát: "Medzi Čechoslovákmi a ríšou nemeckou aj rakúsko-uhorskou je stav vojnový a Národná rada je de facto bojujúca strana... a oni, nie on (poznámka: Karol I.), majú byť sudcovia nad tým, ktoré akcie na strane vlády rakúsko-uhorskej uspokoja ašpirácie a mienky národov o ich právach a o určenie ich, ako členov rodiny národov...".
20. októbra o 15. hodine bola americkým veľvyslanectvom v Paríži úradne Benešovi oznámená odpoveď prezidenta Wilsona rakúsko-uhorskej vláde, teda, že mier bude len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov. Toho dňa prestalo [[Rakúsko-Uhorsko]] medzinárodne, právne a diplomaticky pre Spojencov existovať, aj keď fakticky sa tento štát ešte niekoľko dní udržiaval na živote, než kapituloval tiež vojensky.
22. októbra sa zišiel cisár Karol I. s podpredsedom [[Národný výbor československý|Národného výboru Česko-Slovenského]] Václavom Klofáčom a žiadal ho, aby by sa nasledujúce udalosti zaobišli bez krviprelievania.<ref name="pacner82">Pacner, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. s. 82-86.</ref> Tiež velenie pražskej vojenskej posádky súhlasilo, že nebude klásť udalostiam žiadny odpor a úloha vojska sa obmedzí iba na udržanie poriadku.<ref name="pacner82" /> 25. októbra rokovali Maďari s [[Milan Hodža|Milanom Hodžom]] a ďalšími slovenskými politikmi a ponúkli vytvorenie osobitného slovenského ministerstva.<ref name="pacner82" />
[[Súbor:Pametni_deska_k_vyhlaseni_Ceskoslovenska_14._rina_1918_v_Pisku.JPG|thumb|Pamätná tabuľa v [[Písek|Písku]], pripomínajúca tunajšie vyhlásenie nezávislosti Česko-Slovenska 14. októbra 1918]]
== Udalosti 28. októbra 1918 ==
[[Súbor:28._říjen_1918.jpg|thumb|Demonštrácia na Václavskom námestí 28. októbra 1918]]
Dňa [[28. október|28. októbra]] [[1918]] začala v [[Ženeva|Ženeve]] delegácia Národného výboru vedená Karlom Kramářom rokovania s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]] o vytvorení a podobe samostatného česko-slovenského štátu. V ten istý deň sa vydali Antonín Švehla a František Soukup menom Národného výboru prevziať Obilný ústav v [[Praha|Prahe]], aby zabránili odvozu obilia na front, a nechali zamestnancov ústavu prisahať vernosť novo vznikajúcemu štátu.<ref name="pacner86">Pacner, Karel. ''Osudové okamžiky Československa''. s. 86-92.</ref> Potom sa rozšírila správa o uznaní podmienok mieru [[Rakúsko-Uhorsko]]m.<ref name="pacner86" />
Podmienky obsahovali aj uznanie autonómie národov Rakúsko-Uhorska, ktoré si ľud vyložil ako uznanie nezávislosti. Táto správa sa stala impulzom k živelným demonštráciám, pri ktorých ľud jasal v uliciach a ničil symboly Rakúsko-Uhorska.<ref name="pacner86" /> Na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] pri [[Pomník svätého Václava|pomníku svätého Václava]] prehovoril k davom kňaz Isidor Zahradník a vyhlásil samostatný Česko-Slovenský štát.<ref name="pacner86" />
Večer toho istého dňa vydal Národný výbor československý prvý, tzv. [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|recepčný zákon]] a následne bolo zverejnené vyhlásenie Národného výboru ''"Lide československý. Tvoj odveký sen sa stal skutkom..."''. Pod oboma dokumentmi boli podpísaní [[Antonín Švehla]], [[Alois Rašín]], [[Jiří Stříbrný]], [[Vavro Šrobár]] a [[František Soukup]] – neskôr nazývaní ako "Muži 28. októbra". V ten istý deň boli do Národného výboru pribraní 4 zástupcovia, pričom zástupcovia Nemcov a Maďarov prizvaní neboli.
== Vyvrcholenie prevratu ==
[[Súbor:Kratky,_Frantisek_-_Kolin,_postovni_schranka_(28.10._1918).jpg|thumb|left|Zamaľovávanie rakúsko-uhorských symbolov na poštovej schránke]]
[[29. október|29. októbra]] rokoval [[Národný výbor československý|Národný výbor]] s českým miestodržiteľom Maxom Coudenhovom o prevzatí moci. Výsledkom bol kompromis, keď sa Národný výbor prihlásil k dočasnému zriadeniu verejnej správy. Navečer sa pražské vojenské veliteľstvo pokúsilo vyprovokovať s Národným výborom stret. V ten istý deň sa nemeckí poslanci uzniesli vydeliť zo severného pohraničia [[Čechy|Čiech]] provinciu [[Nemecké Čechy]] ''(Deutschböhmen)'' a začleniť ju ako autonómnu jednotku do budúceho [[Nemecké Rakúsko|Nemeckého Rakúska]]. V dňoch 29. – 30. októbra sa konštituovala česko-slovenská štátna moc v Brne, Plzni, Ostrave, Košiciach, Hradci Králové, Pardubiciach a na ďalších miestach.
[[30. október]] bol záverečným dňom pražského prevratu. Rakúske vojenské veliteľstvo kapitulovalo pred Národným výborom, pretože maďarskí a rumunskí vojaci odmietli bojovať. Na Slovensku bola prijatá [[Martinská deklarácia]], na základe ktorej sa [[Slovensko]] pripojilo k českým krajinám. V [[Ženeva|Ženeve]] vyvrcholili rokovania predstaviteľov Národného výboru. Sudetonemecký poslanec R. Lodgmann von Auen rokoval s Národným výborom, ktorý chcel získať nemeckých politikov na vytvorenie česko-slovenského štátu. Lodgmann však túto spoluprácu odmietol a nemeckí poslanci zo severovýchodu Čiech, severu [[Morava (región)|Moravy]] a [[Sliezsko|Sliezska]] na čele s R. Freisslerom vyhlásili zriadenie provincie [[Sudetsko]] ''(Sudetenland)'' a jej pripojenie k [[Nemecké Rakúsko|Rakúsku]].
== Ďalšie udalosti ==
Po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska sa konali v mestách aj v obciach oslavy, slávnostné sprievody a [[Bohoslužba|bohoslužby]]. Ľud jasal nad nadobudnutou [[Suverenita (právo)|samostatnosťou]], aj nad koncom [[Prvá svetová vojna|vojny]]. Pri týchto oslavách dochádzalo k ničeniu štátnych symbolov [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ale tiež k ničeniu vecí, ktoré Habsburskú monarchiu hoci len pripomínali. 3. novembra sa vydal dav pod vedením Frantu Sauera zničiť historickú pamiatku – [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|mariánsky stĺp]], ktorý stál na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]] v Prahe ako pripomienka na [[Švédske obliehanie Prahy]] v roku [[1648]].
3. novembra 1918 zástupcovia nemeckého obyvateľstva na južnej [[Morava (región)|Morave]] proklamovali ustanovenia provincie [[Deutschsüdmähren]] a zástupcovia Nemcov v južných Čechách vznik provincie [[Böhmerwaldgau]], ktoré mali byť pripojené k Nemeckému Rakúsku.
4. novembra 1918 bola v [[Skalica (mesto)|Skalici]] ustanovená dočasná slovenská vláda a na Slovensko zároveň vstúpil prvý oddiel česko-slovenského vojska. 13. novembra vyhlásil Národný výbor [[Dočasná ústava|Dočasnú ústavu]], ktorá prenášala moc na [[Národné zhromaždenie]]. Nasledujúci deň sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený republikou a [[Tomáš Garrigue Masaryk]] bol zvolený jej prezidentom. Bola vytvorená vláda na čele s [[Karel Kramář|Karlom Kramářom]]. Národné zhromaždenie ďalej vydalo zákon o zrušení šľachtických titulov a poriadkov a zákon o osemhodinovom pracovnom čase.
[[Súbor:Alsasko_a_Těšínsko.jpg|thumb|left|Dobová karikatúra, porovnávajúca návrat [[Alsasko|Alsaska]] [[Francúzsko|Francúzsku]] so stratou časti [[Tešínsko|Těšínska]]]]
V novembri došlo tiež k prvým stretom v [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|maďarsko-československej vojne]] a 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na [[Slovensko]] a sama sem vyslala vojenské oddiely.
[[11. december|11. decembra]] [[1918]] vyhlásil [[Viktor Dvorčák]] ako predseda [[Východoslovjackej národnej rady]] vyhlásil v [[Košice|Košiciach]] samostatnú [[Slovenská ľudová republika|Slovenskú ľudovú republiku]], ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Kronika Slovenska | vydanie = 1 | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 616 | url = | isbn = 80-7153-174-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 Slovenská ľudová republika zanikla.<ref name=":1">Slovenská ľudová republika. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = V. R{{--}}Š | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 1981 | počet strán = 792 | strany = 318}}</ref>
29. novembra obsadila vznikajúca [[česko-slovenská armáda]] [[Most (mesto)|Most]] a začala tak vojenskú likvidáciu [[Sudety (región)|sudetonemeckých]] provincií. Do konca roka prevzala armáda správu týchto území. Nálada sa v nemeckých oblastiach opäť vyostrila v marci [[1919]], keď české úrady zakázali českým Nemcom zúčastniť sa volieb do [[Rakúsko|rakúskeho]] parlamentu. Pri následných demonštráciách 4. marca [[1919]] bolo českou armádou zabitých 54 osôb a 84 osôb bolo zranených.<ref>PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 29</ref> Tento marcový incident značne poznamenal ďalšie česko-nemecké vzťahy. 19. decembra 1918 vydalo francúzske ministerstvo zahraničia vyhlásenie, že [[Česko-Slovensko]] ako spojenecký štát má právo podržať až do rozhodnutia [[Parížska mierová konferencia (1919)|mierovej konferencie]] územie v rámci historických hraníc českých krajín a Slovenska.
[[Súbor:TGM_Tabor_21.12.1918_3462a.jpg|thumb|Prezident "osloboditeľ" v Tábore 21. decembra 1918]]
V piatok 20. decembra 1918 bol prezident Tomáš Garrigue Masaryk slávnostne privítaný Národným zhromaždením v železničnej stanici [[Horní Dvořiště]] a verejne prvýkrát vystúpil na úplne zaplnenom veľkom námestí v [[České Budějovice|Českých Budějoviciach]]. Pri jeho triumfálnej ceste vlakom ho v železničných staniciach na trase ([[Veselí nad Lužnicí]], [[Tábor (Česko)|Tábor]], [[Benešov]]) do hlavného mesta vítali tisícky občanov. V nedeľu 22. decembra predniesol Masaryk na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] svoje Prvé posolstvo, v ktorom načrtol koncepciu Česko-Slovenského štátu.
24. decembra 1918 sa [[Maďarsko]] podvolilo nóte [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] o stanovení demarkačnej čiary na [[Slovensko|Slovensku]] a do 20. januára [[1919]] obsadila [[Česko-slovenská armáda]] zvyšok Slovenska.
21. januára 1919 zaslala česko-slovenská vláda poľskej vláde memorandum, ktoré fakticky ohlasovalo [[Sedemdňová vojna|vojenské obsadzovanie]] [[Tešínsko|Tešínska]]. Boje trvali do 30. januára 1919 a dohoda o novej demarkačnej čiare bola podpísaná 3. februára.
25. februára 1919 bol vydaný zákon o okolkovaní bankoviek Rakúsko-Uhorskej banky a bolo začaté vytváranie vlastnej česko-slovenskej meny. 25. marca bolo na Slovensku vyhlásené stanné právo proti vodcom boľševického hnutia, čo bolo reakciou na vznik [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]]. [[27. marec|27. marca]] prekročili oddiely česko-slovenskej armády demarkačnú čiaru s Maďarskom a začali intervenciu proti Maďarskej republike rád. [[16. apríl]]a bol prijatý zákon o pozemkovej reforme, ktorý rozhodol o zábere pozemkového majetku nad {{ha|150|m|w}} poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov pôdy vôbec. [[4. máj]]a 1919 zahynul pri leteckej nehode [[Milan Rastislav Štefánik]]. [[8. máj]]a sa v [[Užhorod]]e uskutočnila porada rusínskych národných rád, ktorá potvrdila výsledok [[plebiscit]]u o pripojení [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] k Česko-Slovensku.
[[Súbor:Österreich-Ungarns_Ende.png|thumb|Rozpad rakúsko-uhorskej monarchie]]
[[20. máj]]a 1919 prešla [[Maďarská republika rád]] do protiútoku a vtrhla na [[Slovensko]], kde bola na juhu [[16. jún]]a vyhlásená [[Slovenská republika rád]]. Po [[Bitka o Zvolen|bitke o Zvolen]] však museli maďarské vojská zo Slovenska postupne ustúpiť a [[Slovenská republika rád]] zanikla.
== Mierová konferencia v Paríži ==
{{Hlavný článok|Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)}}
Na [[Parížska mierová konferencia (1919 – 1920)|mierovej konferencii v Paríži]] zastupoval Česko-Slovensko [[Edvard Beneš]], ktorý predložil štátnikom celý rad memoránd, týkajúcich sa novovzniknutého Česko-Slovenského štátu. Jedným z dokumentov bola [[Nóta o národnostnom režime v Česko-Slovenskej republike]], v ktorej prisľúbil, že táto novovzniknutá republika ''"zamýšľa vybudovať organizáciu štátu na prijatie národných práv a zásad, uplatňovaných v ústave [[Švajčiarsko|švajčiarskej republiky]]"''<ref>PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 37</ref>. Ďalej bolo v nóte uvedené napr. to, že oficiálnym jazykom v Česko-Slovensku bude slovenčina a čeština a rovnoprávnym jazykom s nimi bude nemčina<ref>PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 38</ref>, alebo tiež, že verejné úrady budú otvorené všetkým národnostiam obývajúcim územie republiky. Niektoré zo sľubov daných v tejto nóte následne splnené neboli, napr. v roku [[1926]] bolo v Česko-Slovensku dané zákonom, že osoby zamestnané v štátnej službe musia ovládať štátny jazyk – a tým nemčina nebola.<ref>PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 39</ref> Beneš na konferencii predložil aj návrh na vytvorenie koridoru (pásu krajiny), ktorý by zaručoval spojenie Prahy s [[Terst]]om, prípadne s [[Hamburg]]om (uvažovalo sa ale aj o Koblenzi).<ref>Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 49</ref> Táto snaha spojiť Česko-Slovensko s morom vychádzala z myšlienky [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]], ktorý už v roku [[1915]] predložil britskému ministrovi zahraničných vecí plán na vytvorenie spoločného štátu [[Česi|Čechov]], [[Srbi|Srbov]] a [[Chorváti|Chorvátov]] (presnejšie – predpokladané "Slobodné [[Česko|Čechy]]" sa mali spojiť s predpokladaným "srbochorvátskom").<ref>Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 48</ref> Česko-Slovenská požiadavka na vznik koridoru bola na konferencii zamietnutá. Výsledkom intenzívnych snáh o česko-slovensko-juhoslovanské spojenectvo (snaha bola predovšetkým zo strany Česko-Slovenska, ktoré sa cítilo ohrozené susednými štátmi) sa nakoniec stala v roku 1920 [[Malá dohoda]].<ref>Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 54</ref> Rovnako ako plán s koridorom sa stala nereálnou aj ďalšia česko-slovenská požiadavka prednesená na konferencii, a to snaha o začlenenie nemeckého územia [[Lužice]], obývaného [[Lužickí Srbi|Lužickými Srbmi]], do hraníc Česko-Slovenska.<ref>Pavel Kosatík, České snívanie, Torst 2010, ISBN 978-80-7215-393-0, str. 130</ref> Aj táto požiadavka bola zamietnutá, pretože by Česko-Slovensko muselo spolu s Lužickými Srbmi pojať aj ďalšie desaťtisíce nemeckého obyvateľstva, ktoré v Lužici žilo. Ohľadom hraníc vzniknutého štátu bol teda názor spojencov, a predovšetkým potom [[Francúzsko|Francúzska]], celkom jednoznačný – zachovať novovzniknuté [[Česko-Slovensko]] v historických hraniciach tzv. Krajín Svätováclavskej koruny, [[Čechy|Čiech]], [[Morava (región)|Moravy]] a [[Sliezsko|Sliezska]], ku ktorým bolo pripojené [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]. Odmietnutá bola myšlienka na pripojenie nemeckých oblastí Česko-Slovenska k [[Nemecko|Nemecku]] alebo Rakúsku, pretože by sa tým Česko-Slovensko oslabilo. O hraniciach nového štátu tak rozhodli nielen dôvody historické, ale aj strategické, politické a ekonomické. Hranice Česko-Slovenska boli stanovené na mierovej konferencii a ďalšími dokumentmi:
[[Súbor:Austro-Hungarian_Monarchy_(1914)_over_postwar_map_(1929)_detail.png|thumb|Silueta Rakúsko-Uhorska na povojnovej mape Európy (1929)]]
* Hranicu medzi [[Česko-Slovensko]]m a Nemeckom určila [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] z [[28. jún]]a [[1919]], v ktorej [[Nemecko]] uznávalo nezávislosť Česko-Slovenska, odstupovalo mu [[Hlučínsko]] a zaväzovalo sa mu poskytnúť na dobu 99 rokov voľné zóny v prístavoch [[Hamburg]] a [[Štetín]].
* Hranicu medzi Česko-Slovenskom a Rakúskom určila [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainská zmluva]] z 10. septembra 1919, ktorou bol oficiálne uznaný vznik suverénnej Česko-Slovenskej republiky.<ref>Niall Ferguson The War of the World Allen Lane, 2006 ISBN 0-7139-9708-7 str. 161</ref> Rakúsko uznávalo nezávislosť a územnú nedotknuteľnosť Česko-Slovenskej republiky, zriekalo sa územných nárokov voči Česko-Slovensku a odstupovalo mu okrajové [[Dolné Rakúsko|dolnorakúske]] územia ([[Vitorazsko]], [[Valticko]] a [[Dyjský trojuholník]]).
* Hranica s Maďarskom bola určená [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskou zmluvou]] [[4. jún]]a 1920.
* O [[Tešínsko|Tešínsku]], [[Orava (región)|Orave]] a [[Spiš (región)|Spiši]] rozhodla Rada vyslancov [[28. júl]]a [[1920]].
* Celá hranica Česko-Slovenska bola zdokumentovaná [[10. august]]a 1920 [[Sèvreská zmluva|Sèvreskou zmluvou]], ktorá však nebola ratifikovaná. Česko-Slovensko tak nakoniec zdedilo 21% územia pôvodného [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a žilo na ňom 25% obyvateľov tejto zaniknutej monarchie.<ref>PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7, str. 42</ref>
[[29. február]]a [[1920]] schválilo Národné zhromaždenie [[Ústavná listina Československej republiky|ústavu]], ktorá formálne vyhlásila [[Česko-Slovensko]] za demokratickú republiku, na čele ktorej stojí [[prezident]]. Zákonodarnú moc vykonávalo Národné zhromaždenie, skladajúce sa z poslaneckej snemovne a zo senátu.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* Kalvoda, Josef. Genese Československa. ''Historický obzor'', 1998, 9 (11/12), s. 278 – 283. ISSN 1210-6097.
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Klimek
| meno = Antonín
| priezvisko2 =
| meno2 =
| odkaz na autora =
| titul = Říjen 1918: vznik Československa
| vydanie =
| vydavateľ = Paseka
| miesto = Praha
| rok = 1998
| isbn = 80-7185-175-2
| kapitola =
| strany = 279
| jazyk =
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Rychlík
| meno = Jan
| odkaz na autora = Jan Rychlík
| titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992
| vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; Vyšehrad
| rok = 2012
| isbn = 978-80-87211-59-5
| isbn2 = 978-80-7429-133-3
| počet strán = 677
| strany =
}}
* PhDr. Milan Sládek, Nemci v Čechách, Pragma 2002, ISBN 80-7205-901-7
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Dejmek
| meno = Jindřich
| spoluautori = a kol.
| titul = Československo : dějiny státu
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2018
| isbn = 978-80-7277-572-9
| počet strán = 951
| strany = 51{{--}}97
}}
== Pozri aj ==
* [[Clevelandská dohoda]]
* [[Pittsburská dohoda]]
* [[Zánik Rakúsko-Uhorska]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.ksl.wz.cz/VznikCSR.htm Vznik ČSR v r. 1918 z hľadiska spravodajských aktivít]
* [http://www.ct24.cz/textove-prepisy/historie-cs-eu/34787-osudy-28-rijna/ "Osudy 28. októbra" - opis situácie v českých krajinách a na Slovensku na www.ct24.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522071745/http://www.ct24.cz/textove-prepisy/historie-cs-eu/34787-osudy-28-rijna/ |date=2011-05-22 }}
* [http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/208452801280035-historicky-magazin/ Blíži sa deväťdesiate výročie vzniku Československa] – video z cyklu Českej televízie
* [http://www.youtube.com/watch?v=o757P-Je1AQ&feature=watch_response Jan Werich spomína na 28. október 1918]
* [http://www.neaktuality.cz/specialy/prvni-republika/online-reportaz-budte-u-vzniku-samostatneho-ceskoslovenska/ Online reportáž z 28. októbra 1918] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111031070728/http://www.neaktuality.cz/specialy/prvni-republika/online-reportaz-budte-u-vzniku-samostatneho-ceskoslovenska/ |date=2011-10-31 }}
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Vznik Československa|13534122}}
[[Kategória:Vznik Česko-Slovenska| ]]
[[Kategória:28. október]]
ni39arctxezp3j9cstkwhmj3rek4w2w
Stržový vrch
0
572392
8214111
6274217
2026-05-15T08:22:06Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214111
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Protected Area
<!-- *** Heading *** -->
| name = Stržový vrch
| other_name =
| category = [[Národná prírodná rezervácia]]
<!-- *** Image *** -->
| image = Oldřichovská vrchovina, Stržový vrch, SZ 02.jpg
| image_caption = Les na severozápadnom úbočí
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Česko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Liberecký kraj|Liberecký]]
| district = [[Okres Liberec|Liberec]]
| commune =
| municipality = [[Oldřichov v Hájích]], [[Raspenava]]
| municipality_type = Lokalita
| location =
| elevation = 500 - 706
| lat_d = 50
| lat_m = 52
| lat_s = 5
| lat_NS = S
| long_d = 15
| long_m = 5
| long_s = 27
| long_EW = V
| area = 83.35
| area_unit = ha0
<!-- *** History & management *** -->
| established = [[19. október]] [[1965]]<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=418| titul=Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2016-04-25|jazyk=po česky}}</ref>
| established1 = Ministerstvo kultúry ČSR
| established1_type = Vyhlásilo
| established2_type = Zrušená
| established2 = [[16. august]] [[1999]]
| management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]]
| code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=418 418]
| code_type = Kód AOPK ČR
<!-- *** UNESCO etc. *** -->
| category_iucn = IV
<!-- *** Free fields *** -->
| free =
<!-- *** Maps *** -->
| map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=52|lat_sec=5|lon_deg=15|lon_min=5|lon_sec=27|label=Stržový vrch|mark=Green pog.svg |position=bottom |width=260 |float=center |caption= }}
| map_compl_caption = Poloha na mape Česka
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Stržový vrch
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
{{Geobox|Mountain
<!-- *** Heading *** -->
| name = Stržový vrch
| native_name =
| other_name =
| category = vrch
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image = Stržový vrch.jpg
| image_caption = Vrcholová skala
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Česko
| country_flag = 1
| state =
| region = Liberecký kraj
| district = okres Liberec
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| range = [[Jizerské hory]]<br />[[Jizerská hornatina]]<br />[[Oldřichovská vrchovina]]<br />[[Filipecká část]]
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation = 710
| prominence =
| lat_d =
| long_d =
<!-- *** Features *** -->
| geology =
| orogeny =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Stržový vrch''' je vrch o nadmorskej výške {{mnm|704}}, [[Geomorfológia|geomorfologicky]] spadajúca do [[Celok (geomorfológia)|celku]] [[Jizerské hory]], [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Jizerská hornatina]], [[Okrsok (geomorfológia)|okrsku]] [[Oldřichovská vrchovina]] a jej [[Filipecká část|filipeckej časti]]<ref>Břetislav Balatka, Jan Kalvoda - Geomorfologické členění reliéfu Čech (Kartografie Praha, 2006, ISBN 80-7011-913-6)</ref>. Nachádza sa 2 km severne od [[Oldřichov v Hájích|Oldřichova v Hájích]] v [[Okres Liberec|okrese Liberec]].
== Ochrana prírody ==
Stržový vrch bol aj názov [[národná prírodná rezervácia|národnej prírodnej rezervácie]] ev. č. 418. Dôvodom ochrany boli staré bučiny so smrekom na skalnatom podklade. V roku 1999 bola zrušená začlenením do rozsiahlejšej [[Jizerskohorské bučiny|národnej prírodnej rezervácie Jizerskohorské bučiny]].
[[Súbor:Stržový_ze_Špičáku.jpg|thumbnail|left|Stržový vrch zo Špičáku]]
== Referencie ==
<references />
== Pozri aj ==
* [[Zoznam chránených území v okrese Liberec]]
* [[Jizerskohorské bučiny]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1999-200 Vyhláška Ministerstva životného prostredia ČR č.200/1999. O zrušení NPR pozri §5 uvedenej vyhlášky.]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Stržový vrch|13179875}}
{{Chránené územia v okrese Liberec}}
[[Kategória:Národné prírodné rezervácie v Česku]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Liberec]]
[[Kategória:Chránená krajinná oblasť Jizerské hory]]
[[Kategória:Jizerské hory]]
[[Kategória:Oldřichov v Hájích]]
[[Kategória:Raspenava]]
4ssgn0koqql3xdr7hxc0yj9n9prcwfi
Bazilika Narodenia Panny Márie
0
577181
8214165
6318362
2026-05-15T10:28:16Z
~2026-29230-47
294915
8214165
wikitext
text/x-wiki
'''Bazilika Narodenia Panny Márie''' môže byť:
na Slovensku:
* v Marianke, pozri [[Bazilika Narodenia Panny Márie (Marianka)]]
* v Rajeckej Lesnej, pozri [[Bazilika Narodenia Panny Márie (Rajecká Lesná)]]
* vo Vranove nad Topľou, pozri [[Bazilika Narodenia Panny Márie (Vranov nad Topľou)]]
v Rakúsku:
* v Mariazelli, pozri [[Mariazellská bazilika]]
{{rozlišovacia stránka}}
sbowts442whlwaslnx1eo0vht2lkb87
Rómovia na Slovensku
0
583846
8214146
8188808
2026-05-15T09:38:48Z
Deltaspace42
290302
([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Snímka obrazovky 2025-04-14 o 8.53.05.png]] → [[File:Map of Romani communities in Slovakia.png]] [[c:COM:FR#FR2|Criterion 2]] (meaningless or ambiguous name)
8214146
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox etnickej skupiny|obrázok=[[Súbor:Romovia na Slovensku 2019 verzia 2.png|200px]]|popis obrázku=|skupina=Rómovia na Slovensku|populácia=156 164 (sčítanie 2021), 405 024 (Atlas rómskych komunít, 2019)|genealógia=|jazyky=[[rómčina]] - 62 % [[slovenčina]] - 24 % [[maďarčina]] - 15 % (Atlas rómskych komunít, 2019)|náboženstvo=Rímskokatolícka cirkev ''65,1 %'' , bez vyznania ''10,0 %'', Gréckokatolícka cirkev "7,4 %", Pravoslávna cirkev "2,9 %", Reformovaná kresťanská cirkev "1,3 %", Svedkovia Jehovovi "1,3 %", Apoštolská cirkev "1,1 %" a iné|príbuzní=|poznámky=|región1=[[Spiš]], [[Abov]], [[Šariš]], [[Zemplín]], [[Novohrad]], [[Horehronie]], [[Gemer]]}}
[[Súbor:Map of Romani communities in Slovakia.png|náhľad|Preferovaný jazyk Rómov na Slovensku, podľa Atlasu rómskych komunít v roku 2019.]]
'''[[Rómovia]]''' (staršie: '''Cigáni''')<ref>Cigán. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Cig%C3%A1n | vydavateľ = Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jesenský | meno = Mikuláš | autor = | odkaz na autora = | titul = Róm, či Cigán? Je gadžo nadávka? | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://romovia.sme.sk/c/6822516/rom-ci-cigan-je-gadzo-nadavka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-02 | dátum prístupu = 2020-12-11}}</ref> predstavujú jednu z najvýznamnejších [[národnostná menšina|menšín]] žijúcich na území [[Slovensko|Slovenska]], historicky sa vyznačujúcu špecifickým [[kočovníctvo|kočovným]] spôsobom života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šuvada | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = História Rómov v slovenských mestách do roku 1918 | url = http://suvada.sk/historia-romov-v-slovenskych-mestach.html | vydavateľ = suvada.sk | dátum vydania = [2015] | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200121084511/http://suvada.sk/historia-romov-v-slovenskych-mestach.html | dátum archivácie = 2020-01-21 }}</ref> Podľa posledného oficiálneho [[sčítanie obyvateľstva|sčítania]] v roku [[2021 na Slovensku|2021]] sa k [[Rómovia|rómskej]] národnosti prihlásilo 67 179 obyvateľov, pričom v roku 2011 sa k nej hlásilo až 156 164 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvateľov podľa národnosti v SR k 1. 1. 2021 | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR | vydavateľ = Štatistický úrad Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2025-04-30}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 | url = https://census2011.statistics.sk/tabulky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum prístupu = 2019-02-11}}</ref>[[Súbor:Romovia na Slovensku 2019 verzia 2.png|náhľad|Percentuálne zastúpenie Rómov v obciach Slovenska, podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019.]]Podľa údajov Atlasu rómskych komunít (ARK) z roku [[2019]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atlas rómskych komunit na Slovensku 2019 | url = https://www.minv.sk/?atlas-romskych-komunit-2019 | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2020-01-14 | vydavateľ = Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity | priezvisko = | meno = | dátum archivácie = 2023-02-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230203145517/https://www.minv.sk/?atlas-romskych-komunit-2019}}</ref> je celkový počet osôb rómskeho pôvodu, pričom nie všetci ho deklarujú, významne vyšší. ARK odhaduje počet Rómov žijúcich na Slovensku na 405 024<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tlačová správa k Atlasu rómskych komunít 2019 | url = https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=abel-ravasz-predstavil-novy-atlas-romskych-komunit-trendy-su-pozitivne | dátum vydania = 2019 | dátum prístupu = 2020-01-15 | vydavateľ = Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity}}</ref> (8 % obyvateľstva). Početnejšia rómska komunita žije v 804 obciach a mestách Slovenska a menšie skupiny v 373 ďalších obciach.<ref name=":2" /> Koncentrujú sa najmä na juhu a východe Slovenska ([[Novohrad (región)|Novohrad]], [[Horehronie]], [[Gemer (región)|Gemer]], [[Spiš (región)|Spiš]], [[Zemplín (slovenský región)|Zemplín]], [[Šariš (región)|Šariš]] a [[Košický región|Abov]]). K svojmu rómskemu pôvodu sa hlási iba štvrtina Rómov. Veľká časť sa hlási k [[Slováci|slovenskej]] a [[Maďari|maďarskej]] národnosti.
Dnes mnoho Rómov čelí problémom vyplývajúcim zo sociálneho vylúčenia. Žijú v [[rómska osada|osadách]], v domoch bez potrebného vybavenia, rodičia detí sú [[nezamestnanosť|bez zamestnania]]. V mnohých osadách nie je zdroj [[pitná voda|pitnej vody]], verejné osvetlenie, chýba [[kanalizácia]], nie je vybudovaná prístupová cesta. Výrazné rozdiely sa prejavujú aj v oblasti vzdelávania a vzdelanostnej úrovne. Bariérou pre deti pri vstupe do základnej školy je neznalosť vyučovacieho jazyka, lebo doma hovoria po rómsky. To je dôvod, pre ktorý neraz tieto deti musia opakovať prvý ročník a mnohé neukončia základnú školu. Len malá časť mladých ľudí pokračuje v stredoškolskom a vysokoškolskom štúdiu.
[[Vláda Slovenskej republiky|Vláda SR]] sa snaží zlepšiť sociálne postavenie Rómov a aj ich vzdelávanie. Pomáhajú pri tom pedagogickí asistenti, ktorí zlepšujú komunikáciu rodičov a detí s učiteľmi. Mnohým deťom pri nástupe do školy pomáhajú nulté – prípravné ročníky. Navštevujú ich v prevažnej miere tie deti, ktoré nechodili do materskej školy.
== Kultúra ==
Politické zmeny po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] v roku [[1989]] znamenali pre Rómov právo na sebaurčenie. V roku [[1991]] boli prijaté ''Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom'', ktoré Rómom priznali štatút [[národnostná menšina|národnostnej menšiny]].<ref name="uznesenie-zasady">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Príloha k uzneseniu vlády SR č. 153/1991 : Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky k Rómom | url = http://www.romainstitute.sk/files/files/129.pdf | vydavateľ = romainstitute.sk | dátum vydania = 1991 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200110094838/http://www.romainstitute.sk/files/files/129.pdf | dátum archivácie = 2020-01-10 }}</ref> Umožnilo to vznik politických strán, kultúrnych zväzov, záujmových združení, neziskových organizácií a menšinových inštitúcií.
Vzniklo profesionálne rómske divadlo [[Divadlo Romathan|Romathan]] so sídlom v [[Košice|Košiciach]], začali vychádzať časopisy a knihy pre deti a dospelých. Verejnoprávna televízia a rozhlas pravidelne vysielajú relácie určené pre Rómov a v rómskom jazyku. V [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] vzniklo [[Múzeum kultúry Rómov na Slovensku]]. Na Slovensku sa koná viacero kultúrnych festivalov, napríklad v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a vo [[Zvolen|Zvolene]] sa koná podujatie Ľudia z rodu Rómov, ktoré prináša prehliadku rómskych súborov z domova i zo zahraničia. Súčasťou festivalu sú aj výstavy, prednášky a workshopy s rómskou tematikou. V [[Kokava nad Rimavicou|Kokave nad Rimavicou]] sa od roku 2000 každoročne koná festival [[Balvalfest]]. Od roku [[2008]] sa koná medzinárodný rómsky festival [[Gypsy Fest]]. Súčasťou festivalu sú aj medzinárodné stretnutia rómskej mládeže, sprievod rómskych umelcov či prezentácia Rómov tak, ako ich verejnosť nepozná. Okrem spomenutých festivalov organizujú Rómovia na Slovensku rad ďalších multižánrových podujatí, ktoré sa stali súčasťou kultúrnych aktivít mnohých miest a obcí. Ich súčasťou sú vždy hudobné vystúpenia rómskych umelcov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Davidová|meno=E.|titul=Rómovia na Slovensku|vydanie=|vydavateľ=Združenie Jekhetane – Spolu|miesto=Prešov|rok=2012|isbn=|strany=}}</ref>
== Obce s najvyšším počtom Rómov ==
'''údaje''': Atlas rómskych komunít, 2019<ref name=":0" />
# [[Košice]] – 11 391 (4,8 %)
# [[Bratislava]] – 9 945 (2,3 %)
# [[Trebišov]] – 6 685 (28,4 %)
# [[Jarovnice]] (''okr. Sabinov'') – 6 042 (88,0 %)
# [[Rimavská Sobota]] – 4 040 (18,0 %)
# [[Fiľakovo]] – 3 536 (35,2 %)
# [[Kecerovce]] – 3 500 (97,8 %)
# [[Levoča]] – 3 483 (24,0 %)
# [[Prešov]] – 3 434 (4,0 %)
# [[Lučenec]] – 3 371 (12,0 %)
# [[Pavlovce nad Uhom]] – 3 339 (72,0 %)
# [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]] – 3 021 (100,0 %)
== Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením Rómov ==
'''údaje''': Atlas rómskych komunít, 2019<ref name=":0" />
# [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]] (''okr. Stará Ľubovňa'') – 3 021 (100,0 %)
# [[Blatné Remety]] (''okr. Sobrance)'' – 688 (99,0 %)
# [[Sútor]] (''okr. Rimavská Sobota'') – 562 (98,9 %)
# [[Jurské]] (''okr. Kežmarok'') – 1 006 (98,0 %)
# [[Kecerovce]] (''okr. Košice – okolie'') – 3 500 (97,8 %)
# [[Petrová]] (''okr. Bardejov'') – 886 (97,0 %)
# [[Cakov]] (''okr. Rimavská Sobota'') – 318 (96,1 %)
# [[Barca (okres Rimavská Sobota)|Barca]] (''okr. Rimavská Sobota'') – 548 (96,0 %)
# [[Šivetice]] (''okr. Revúca'') – 349 (95,9 %)
# [[Radnovce]] (''okr. Rimavská Sobota'') – 921 (95,0 %)
# [[Kesovce]] (''okr. Rimavská Sobota'') – 228 (95,0 %)
# [[Stráne pod Tatrami]] (''okr. Kežmarok'') – 1 907 (94,6 %)
# [[Vtáčkovce]] (''okr. Košice – okolie'') – 1 086 (93,4 %)
# [[Nitra nad Ipľom]] (''okr. Lučenec'') – 339 (92,1 %)
# [[Trenč]] (''okr. Lučenec'') – 519 (92,0 %)
== Náboženské zloženie Rómov ==
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! Vierovyznanie
! data-sort-type="number" | Počet Rómov
! data-sort-type="number" | v %
! data-sort-type="number" | v % (priemer Slovenska)
|-
| align="left" | [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícka cirkev]]
| 68 863
| '''65,13'''
| 62,02
|-
| align="left" | [[Ateizmus|bez vyznania]]
| 10 554
| 9,98
| 13,44
|-
| align="left" | nezistené
| 8 728
| 8,25
| 10,59
|-
| align="left" | [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]]
| 7 833
| '''7,41'''
| 3,83
|-
| align="left" | [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]]
| 3 019
| '''2,86'''
| 0,91
|-
| align="left" | [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]]
| 1 343
| 1,27
| 1,83
|-
| align="left" | [[Jehovovi svedkovia|Svedkovia Jehovovi]]
| 1 337
| '''1,26'''
| 0,32
|-
| align="left" | [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]]
| 1 134
| '''1,07'''
| 0,11
|-
| align="left" | [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]]
| 952
| 0,90
| 5,86
|-
| align="left" | iné
| 753
| '''0,71'''
| 0,43
|-
| align="left" | [[Kresťanské zbory na Slovensku|Kresťanské zbory]]
| 682
| '''0,64'''
| 0,14
|-
| align="left" | [[Starokatolícka cirkev]]
| 140
| '''0,13'''
| 0,03
|-
| align="left" | [[Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť|Evanjelická cirkev metodistická]]
| 73
| 0,07
| 0,19
|-
| align="left" | [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratská jednota baptistov]]
| 58
| 0,05
| 0,06
|-
| align="left" | [[Cirkev bratská]]
| 54
| 0,05
| 0,06
|-
| align="left" | [[Cirkev československá husitská]]
| 54
| '''0,05'''
| 0,03
|-
| align="left" | [[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]]
| 48
| '''0,05'''
| 0,02
|-
| align="left" | [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježisa Krista Svätých neskorších dní]]
| 43
| '''0,04'''
| 0,02
|-
| align="left" | [[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Ústredný zväz židovských náboženských obcí]]
| 33
| 0,03
| 0,04
|-
| align="left" | [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]]
| 31
| 0,03
| 0,05
|-
| align="left" | [[Novoapoštolská cirkev]]
| 6
| 0,01
| 0,00
|- class="sortbottom"
| align="left" | '''spolu'''
| '''105 738'''
| '''100,00'''
| '''100,00'''
|}
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011<ref name=":1" />
== Jazykové zloženie ==
[[Rómčina|Rómsky jazyk]] je dorozumievacím jazykom Rómov na území Slovenska. Spočiatku existoval iba v hovorenej podobe. Neskôr sa pristúpilo ku [[Kodifikácia|kodifikácii]] pravidiel pravopisu. Táto bola prijatá komisiou pri Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku v roku [[1971]]. Oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku sa formálne uskutočnilo [[29. jún]]a [[2008]] v historickej budove [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>Štandardizácia rómskeho jazyka. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Amari Luma – rómska internetová encyklopédia | url = http://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/standardizacia-romskeho-jazyka/ | vydavateľ = Romano kher – Rómsky dom | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rómsky jazyk zrovnoprávnili s ostatnými jazykmi menšín | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3952447/romsky-jazyk-zrovnopravnili-s-ostatnymi-jazykmi-mensin.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-06-29 | dátum prístupu = 2021-02-24}}</ref> Od tohto aktu má [[Rómčina|rómsky jazyk]] štandardizovanú podobu.
Nie všetky rómske komunity preferujú používanie rómskeho jazyka. Vo viac ako tretine rómskych komunít dominuje [[Slovenčina|slovenský jazyk]]. Na juhu [[maďarčina]] a v štyroch obciach na severovýchode Slovenska prevažuje [[Rusínčina|rusínsky jazyk]].
Slovenčina sa častejšie vyskytuje na západnom Slovensku a na vzdialenejšom východe. Preferencia slovenského jazyka sa tiež častejšie vyskytuje v obciach s menším podielom rómskej populácie v obci.
Rómsky jazyk sa na území Slovenska delí na dve skupiny dialektov: centrálny a vlašský (olašský). [[Olašskí Rómovia]] žijú najmä v meste [[Komárno]], [[Nové Zámky]], [[Levice (Slovensko)|Levice]], [[Piešťany]], [[Zlaté Moravce]], [[Nitra|Nitra]], v obci [[Hájske]] a v niekoľkých malých obciach v ich okolí.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Mruškovič
| meno = Viliam
| odkaz na autora = Viliam Mruškovič
| titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
| odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 2008
| isbn = 978-80-7090-858-7
| počet strán = 517
| strany = 292{{--}}293
}}</ref>
=== Jazykové zloženie obyvateľov rómskej národnosti ===
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! Materinský jazyk
! data-sort-type="number" | počet Rómov
! data-sort-type="number" | v %
|-
| align="left" | slovenský
| 15 064
| 14,25
|-
| align="left" | maďarský
| 10 504
| 9,93
|-
| align="left" | rómsky
| 77 128
| 72,94
|-
| align="left" | rusínsky
| 272
| 0,26
|-
| align="left" | ukrajinský
| 3
| 0,00
|-
| align="left" | český
| 55
| 0,05
|-
| align="left" | nemecký
| 4
| 0,00
|-
| align="left" | poľský
| 2
| 0,00
|-
| align="left" | chorvátsky
| 2
| 0,00
|-
| align="left" | srbský
| 28
| 0,03
|-
| align="left" | posunková reč
| 4
| 0,00
|-
| align="left" | ostatné
| 39
| 0,04
|-
| align="left" | nezistený
| 2 633
| 2,49
|- class="sortbottom"
| align="left" | '''spolu'''
| '''105 738'''
| '''100,00'''
|}
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011<ref name=":1" />
=== Rómsky materinský jazyk ===
{| class="wikitable sortable" style="text-align: right"
! Národnosť
! data-sort-type="number" | Rómsky materinský jazyk
! data-sort-type="number" | v %
|-
| align="left" | slovenská
| 42 564
| 34,74
|-
| align="left" | maďarská
| 1465
| 1,20
|-
| align="left" | rómska
| 77 128
| 62,95
|-
| align="left" | rusínska
| 175
| 0,14
|-
| align="left" | ukrajinská
| 9
| 0,01
|-
| align="left" | česká
| 43
| 0,04
|-
| align="left" | nemecká
| 0
| 0,00
|-
| align="left" | poľská
| 0
| 0,00
|-
| align="left" | chorvátska
| 1
| 0,00
|-
| align="left" | srbská
| 3
| 0,00
|-
| align="left" | ostatné
| 36
| 0,03
|-
| align="left" | nezistená
| 1 094
| 0,89
|- class="sortbottom"
| align="left" | '''spolu'''
| '''122 518'''
| '''100,00'''
|}
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov Slovenskej republiky. 2011<ref name=":1" />
== Politické angažovanie ==
Od začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] vznikali po prvý raz v dejinách Slovenska aj viaceré rómske politické strany. Prevažná väčšina z nich však mala vždy len marginálny význam a aktivizovala sa iba v lokálnej politike. Najvýznamnejšie strany, ktoré na Slovensku pôsobili, sú [[Rómska občianska iniciatíva]] (ROI), ktorá spolupracovala v 90. rokoch s [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (RIS), ktorá vznikla v roku [[1996]] ako Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike a spolupracovala s [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]] a nakoniec [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO|Strana rómskej koalície v Slovenskej republike]], ktorá vznikla v roku [[2000]] ako Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike (v tom čase bola už predošlá Rómska inteligencia premenovaná na RIS) a neskôr až do zániku v roku [[2018]] pôsobila ako JEDNOTNÉ SLOVENSKO.<ref name="podolinska a hrustic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Podolinská | meno = Tatiana a Tomáš HRUSTIČ | autor = | odkaz na autora = | titul = Čierno-biele svety. Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku | url = https://uesa.sav.sk/files/hrustic_1.pdf | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-31 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200131094517/https://uesa.sav.sk/files/hrustic_1.pdf | dátum archivácie = 2020-01-31 }}</ref>
Vo februári 2005 bol schválený nový zákon o politických stranách a politických hnutiach, ktorý udeľoval povinnosť už existujúcim politickým stranám obnoviť registráciu a stanovoval nové pravidlá registrácie politických strán a politických hnutí.
Nová strana, ktorá sa chcela registrovať, musela vyzbierať 10 000 podpisov od občanov, ktorí súhlasia s registráciou tejto strany. Zmena zákona viedla k likvidácií drvivej väčšiny rómskych politických strán, ktoré dovtedy na Slovensku existovali. Politické strany, ktoré boli založené pred prijatím zákona, museli do [[30. september|30. septembra]] [[2005]] podľa paragrafu 34 doručiť Ministerstvu vnútra SR vyhlásenie o adrese sídla strany podpísané štatutárnym orgánom a vyhlásenie o spôsobe, akým štatutárny orgán koná v mene strany.Túto povinnosť z existujúcich rómskych strán splnili len dve − Rómska iniciatíva Slovenska (RIS) a Strana rómskej koalície v Slovenskej republike (SRK SR).<ref name="podolinska a hrustic"/>
Ďalších 17 rómskych politických strán sa pre nesplnenie povinnosti ocitlo v októbri 2005 v likvidácii:
# [[Demokratická aliancia Rómov v SR]] (DAR); štatutár Ladislav Pongo
# [[Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike]] (DHR); štatutár Ladislav Šaňa
# [[Hnutie olaských Rómov Slovenska]] (HORS); štatutár Jozef Konti
# [[Maďarské demokratické hnutie Rómov v SR]] (MDHR); štatutár Jozef Balogh
# [[Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA]] (ROMA); štatutár [[Ladislav Fízik]]
# [[Rómske kresťanské demokratické hnutie v SR]] (RKDH); štatutár Viktor Nagy
# [[Rómsky kongres Slovenskej republiky]] (RKSR); štatutár Zoltán Berko
# [[Rómska národnostná strana]] (RNS); štatutár Emil Šarközy
# [[Rómska občianska iniciatíva|Rómska občianska iniciatíva SR]] (ROISR); štatutár Milan Mižič
# [[Rómska občianska jednota Slovenskej republiky]] (ROJ SR); štatutár Jozef Berki
# [[Strana demokratickej jednoty Rómov]] (SDJR); štatutár Ján Čonka
# [[Strana integrácie Rómov na Slovensku]] (SIR); štatutár Koloman Gunár
# [[Strana ochrany práv Rómov na Slovensku]] (SOPR); štatutár Karol Čorba
# [[Strana rómskych demokratov v SR]] (SRD); štatutár František Guláš
# [[Strana Rómov Slovenska]] (SRóS); štatutári Rudolf Čonka, Ivan Mirga a Ľudmila Gabčová
# [[Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku]] (SSDR); štatutári Dezider Oláh a Tibor Baláž
# [[Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v SR]] (Ú–ROI); štatutár Mikuláš Horváth
V roku [[2018]] zanikla dlhoročne pôsobiaca strana [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]]. V roku [[2012]] sa stal [[Peter Pollák]] za [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]] prvým rómskym poslancom v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade]], rovnako v roku [[2019]] sa stal prvým poslancom [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] rómskeho pôvodu zo Slovenska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koreň | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Europoslanec Pollák: Orbánov Fidesz nemá v Európskej ľudovej strane čo hľadať | url = https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/europoslanec-pollak-orbanov-fidesz-nema-v-europskej-ludovej-strane-co-hladat/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2019-08-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-31 | miesto = | jazyk = }}</ref>
=== Aktívne politické strany ===
* [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (1996{{--}}súčasnosť)
* [[Strana rómskej koalície – SRK]] (2009{{--}}súčasnosť) štatutárny zástupca Gejza Adam
=== Politici ===
* [[Gejza Adam]] – poslanec FZ ČSFR [[ Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko) ]] v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] za [[VPN]], resp. [[Rómska občianska iniciatíva|ROI]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/adam-gejza-paeddr-phd/ | vydavateľ = RomanoKher | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Irena Bihariová]] – predsedníčka strany [[Progresívne Slovensko]]
* [[Ján Herák]] – poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] od roku [[2020]] za [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA|OĽANO]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do poslaneckých lavíc sa posadia až traja Rómovia. Ide o historický úspech | url = https://glob.zoznam.sk/do-poslaneckych-lavic-sa-posadia-az-traja-romovia-ide-o-historicky-uspech/ | vydavateľ = glob.zoznam.sk | dátum vydania = 2020-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-10 | miesto = | jazyk = }}</ref>
* [[Anna Koptová]] – poslankyňa [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] v rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] za [[VPN]], resp. [[Rómska občianska iniciatíva|ROI]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anna Koptová | url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/ceny-ksk-predsedu-ksk/2018/anna-koptova.html?forceBrowserDetector=normal | vydavateľ = web.vucke.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200610064648/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/ceny-ksk-predsedu-ksk/2018/anna-koptova.html?forceBrowserDetector=normal | dátum archivácie = 2020-06-10 }}</ref>
* [[Peter Pollák]] – poslanec NR SR v rokoch [[2012]]{{--}}[[2016]] za OĽANO, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, poslanec [[Európsky parlament|EP]] od roku [[2019]], otec [[Peter Pollák (1991)|Petra Polláka ml.]]
* [[Peter Pollák (1991)|Peter Pollák ml.]] – poslanec NR SR od roku [[2020]] za OĽANO, syn [[Peter Pollák|Petra Polláka]]
* [[Jarmila Vaňová]] – poslankyňa NR SR od roku [[2020]] za OĽANO
* [[Štefan Vavrek]] – poslanec NR SR v rokoch [[2018]]{{--}}[[2020]] za [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horváthová | meno = Agnes | autor = | odkaz na autora = | titul = Aký gádžo, taký Róm alebo prispôsobiví Rómovia | periodikum = Denník N Blog | odkaz na periodikum = | url = https://dennikn.sk/blog/1241779/aky-gadzo-taky-rom-alebo-prisposobivi-romovia/ | issn = | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-09-26 | dátum prístupu = 2020-06-10 }}</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Horváthová | meno = Emília | autor = | odkaz na autora = Emília Horváthová | titul = Cigáni na Slovensku : Historicko-etnografický náčrt | vydanie = 1 | vydavateľ = SAV | miesto = Bratislava | rok = 1964 | počet strán = 396 | url = | isbn = | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Mann | meno = Arne B | autor = | odkaz na autora = Arne B. Mann | titul = Neznámi Rómovia : zo života a kultúry Cigánov-Rómov na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Ister Science Press | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 207 | url = | isbn = 80-900486-2-5 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Vývoj rómskej problematiky na Slovensku po roku 1945 | vydanie = 1 | vydavateľ = Goldpress | miesto = Košice | rok = 1993 | počet strán = 140 | url = | isbn = 80-85584-07-7 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | autor = AUGUSTINI ab Hortis, Samuel | odkaz na autora = Samuel Augustíni | titul = Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku | vydanie = | vydavateľ = Štúdio -dd- | miesto = Bratislava | rok = 1995 | počet strán = 203 | url = | isbn = 80-967263-2-3 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vašečka | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = Michal Vašečka | titul = Čačipen pal o Roma : súhrnná správa o Rómoch na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Inštitút pre verejné otázky | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 911 | url = | isbn = 80-88935-41-5 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = Milan Kováč (religionista) | priezvisko2 = Mann | meno2 = Arne B. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Boh všetko vidí : duchovný svet Rómov na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Chronos | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 346 | url = | isbn = 80-89027-06-7 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Gecelovský | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Nariadenia voči Rómom na Slovensku do roku 1945 | vydanie = 1 | vydavateľ = Tlačiareň Victoria | miesto = Prešov | rok = 2004 | počet strán = 72 | url = | isbn = 80-968810-5-1 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Jurásková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gallová Kriglerová | meno2 = Elena | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Rybová | meno3 = Jana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004 | vydanie = | vydavateľ = Inštitút pre verejné otázky | miesto = Bratislava | rok = 2004 | počet strán = 191 | url = http://www.minv.sk/?atlas_2004 | isbn = 80-88991-27-7 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Jakoubek | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hirt | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu : zborník vybraných výsledkov projektu Monitoring situácie rómskych osád na Slovensku 1999{{--}}2005 | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Nadácia otvorenej spoločnosti]] | miesto = Bratislava | rok = 2008 | počet strán = 727 | url = http://forumhistoriae.sk/sites/default/files/romske_osady_na_vychodnim_slovensku.pdf | isbn = 978-80-969271-5-9 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Hlebová | meno = Bibiána | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Rómovia v literatúre pre deti a mládež na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Prešovská univerzita | miesto = Prešov | rok = 2011 | počet strán = 147 | url = https://www.researchgate.net/publication/291337519_Romovia_v_literature_pre_deti_a_mladez_na_Slovensku | isbn = 978-80-555-0317-2 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Davidová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómovia na Slovensku vo fotografii Evy Davidovej | vydanie = | vydavateľ = Združenie JEKHETANE - SPOLU | miesto = Prešov | rok = 2012 | počet strán = 121 | url = | isbn = 978-80-968744-5-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kotlár | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómovia a zdravie : pohľad na zdravotnú situáciu rómskej menšiny na Slovensku po roku 1990 | vydanie = | vydavateľ = Rómske centrum TERNIPEN | miesto = Snina | rok = 2013 | počet strán = 52 | url = | isbn = 978-80-971342-7-3 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Mušinka | meno = Alexander | autor = | odkaz na autora = | titul = Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 | vydanie = 1 | vydavateľ = Regionálne centrum Rozvojového programu OSN Pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 120 | url = https://www.minv.sk/?atlas_2013 | isbn = 978-80-89263-18-9 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Šprocha | meno = Branislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Reprodukcia rómskeho obyvateľstva na Slovensku a prognóza jeho populačného vývoja | vydanie = 1 | vydavateľ = Prognostický ústav SAV | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 177 | url = | isbn = 978-80-89037-38-4 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Hajko | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = Jozef Hajko | titul = Hoď do mňa kameňom : spolužite s Rómami na Slovensku | vydanie = 1. slov | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 424 | url = | isbn = 978-80-556-1437-3 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Šuvada | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómovia v slovenských mestách | vydanie = | vydavateľ = Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 168 | url = | isbn = 978-80-8061-828-5 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Zachar Podolinská | meno = Tatiana | autor = | odkaz na autora = Tatiana Zachar Podolinská | priezvisko2 = Hrustič | meno2 = Tomáš | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Belák | meno3 = Andrej | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Čierno-biele svety : Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku | vydanie = 1 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2015 | počet strán = 597 | url = | isbn = 978-80-224-1413-5 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Mann | meno = Arne B. | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómski kováči na Slovensku | vydanie = | vydavateľ = Ústredie ľudovej umeleckej výroby | miesto = Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 399 | url = | isbn = 978-80-89639-52-6 | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | titul = Atlas rómskych komunít na Slovensku 2019 | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 2020 | počet strán = | url = http://www.minv.sk/?atlas-romskych-komunit-2019 | isbn = | kapitola = | strany = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Mojžišová | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | titul = Rómovia 30 rokov po… | vydanie = | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | miesto = Košice | rok = 2020 | počet strán = 398 | url = https://www.academia.edu/42650284/R%C3%B3movia_30_rokov_po_ | isbn = 978-80-973001-5-9 | kapitola = | strany = }}
== Pozri aj ==
* [[Rómológia]], sekcia Na Slovensku
* [[Rómovia v slovenskom dokumentárnom filme]]
* [[Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove]]
* [[:Kategória:Slovenské osobnosti rómskeho pôvodu]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity] na webe Ministerstva vnútra SR ([https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/ archív staršieho obsahu] do roku 2012 na webe Úradu vlády SR)
* [https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html Dejiny Rómov] na webe Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
* [http://www.romainstitute.sk/ Rómsky inštitút], n.o.
* [http://amariluma.romanokher.sk/ Amari Luma] – rómska internetová encyklopédia
* [https://www.pribehybezhranic.sk/ Príbehy bez hraníc] – príbehy a tvorba mladých Rómov a Rómok na Slovensku
{{Národnostné menšiny na Slovensku}}
{{Obce s významnou rómskou populáciou na Slovensku}}
[[Kategória:Rómovia na Slovensku| ]]
[[Kategória:Rómovia podľa štátu|Slovensko]]
[[Kategória:Etniká, národy a národnosti na Slovensku]]
inwgg1ah73rss7iw5gkkra1nwhie2f1
Slovenský pohár vo volejbale mužov
0
596686
8213982
8162784
2026-05-14T23:49:59Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213982
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox športová liga
| logo =
| sport = [[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|20px]] [[volejbal]]
| organizator = [[Slovenská volejbalová federácia]]
| zalozena = [[1993]]
| kluby = 8 <small>(2025/26)</small>
| krajiny = {{SVK|w}}
| majster = [[VK Slovan Bratislava]] (11 titulov)
| stranka = [https://svf-web.dataproject.com/MainHome.aspx Slovenský pohár muži]
}}
'''Slovenský pohár vo volejbale mužov''' je [[volejbal]]ová pohárová súťaž mužov na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). Vznikla v roku [[1993]] a zúčastňujú sa jej kluby najvyššej slovenskej ligovej súťaže. Najúspešnejším klubom súťaže je [[VK Slovan Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 11-krát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Slovenský pohár: VKP Bratislava oslavuje jubilejný titul. Vo finále zdolal Myjavu
| url = https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/slovensky-pohar-vkp-bratislava-oslavuje-jubilejny-titul-vo-finale-zdolal-myjavu-2025021517284137151
| dátum vydania = 2025-15-02
| dátum prístupu = 2025-20-02
| vydavateľ = aktuality.sk
| jazyk =
}}</ref> Od ročníka 2021/22 nesie súťaž mediálny názov ''Niké'' ''Slovenský pohár muži''.
Víťaz pohára má právo účasti v pohárových súťažiach [[Európska volejbalová konfederácia|CEV]].
== Štruktúra súťaže ==
Súťaž sa hrá vyraďovacím systémom doma-vonku (na odvetu). Samotný finálový zápas sa hrá ako jedno stretnutie.
== Sezóny a finalisti Slovenského pohára ==
{| class=wikitable style="text-align:center"
|-
! style="background:lightblue" | Ročník
! style="background:lightblue" | Víťaz
! style="background:lightblue" | Skóre
! style="background:lightblue" | Finalista
|- bgcolor=#F5FAFF
|1992/93
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 2|8 : 15, 15 : 12, 9 : 15, 15 : 10, 15 : 12; hralo sa v Púchove}} a {{tooltip|3 : 1|15 : 12, 6 : 15, 15 : 12, 15 : 8; hralo sa v Bratislave}}
| [[VŠK Púchov|TJ Gumárne Púchov]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|1993/94
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|15 : 11, 15 : 12, 15 : 7; hralo sa v Bratislave}} a {{tooltip|3 : 0|15 : 12, 15 : 10, 15 : 7; hralo sa v Žiline}}
| [[VKM Žilina|Stavbár O-BRAINN Žilina]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|1994/95
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|15 : 12, 15 : 5, 15 : 8}}
| [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|1995/96
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|4 : 15, 15 : 8, 15 : 9, 16 : 14}}
| [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]]
|- bgcolor=#F5FAFF
| colspan=4 align=center|''v rokoch 1997 až 2002 sa pohár neorganizoval''
|- bgcolor=#D0E7FF
|2002/03
| '''[[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 19, 25 : 22, 25 : 19}}
| [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová VTJ]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2003/04
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 22, 25 : 20, 25 : 17}}
| [[VK Bystrina SPU Nitra|VK Ekonóm SPU Nitra]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2004/05
| '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]]'''
| {{tooltip|3 : 2|21 : 25, 25 : 21, 25 : 17, 20 : 25, 15 : 9}}
| [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2005/06
| '''[[VK Nové Mesto nad Váhom|Cityfarma Nové Mesto n/V]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 23, 25 : 23, 23 : 25, 25 : 23}}
| [[MVK Lokomotíva Zvolen]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2006/07
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 23, 28 : 26, 11 : 25, 25 : 17}}
| [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK PU Prešov]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2007/08
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 2|15 : 25, 25 : 23, 21 : 25, 25 : 19, 15 : 12}}
| [[VK Chemes Humenné]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2008/09
| '''[[VK Chemes Humenné]]'''
| {{tooltip|3 : 2|25 : 21, 25 : 23, 25 : 27, 21 : 25, 16 : 14}}
| [[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2009/10
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 19, 24 : 26, 25 : 17, 25 : 18}}
| [[VK Chemes Humenné]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2010/11
| '''[[VK Chemes Humenné]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 19, 25 : 20, 25 : 23}}
| [[VK Slovan Bratislava|VKP Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2011/12
| '''[[Volley Team Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 2|25 : 20, 20 : 25, 23 : 25, 25 : 22, 16 : 14}}
| [[TJ Slávia Svidník|VK Slávia Svidník]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2012/13
| '''[[Volley Team Bratislava|Volley Team UNICEF Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 17, 25 : 23, 25 : 18}}
| [[VK Chemes Humenné]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2013/14
| '''[[VK Chemes Humenné]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 17, 25 : 20, 25 : 20}}
| [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2014/15
| '''[[VK Spartak UJS Komárno|Spartak VKP Komárno]]'''
| {{tooltip|3 : 2|25 : 22, 20 : 25, 25 : 21, 22 : 25, 28 : 26}}
| [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2015/16
| '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]'''
| {{tooltip|3 : 2|24 : 26, 23 : 25, 25 : 23, 25 : 15, 15 : 8}}
| [[VK Bystrina SPU Nitra]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2016/17
| '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]'''
| {{tooltip|3 : 1|21 : 25, 25 : 19, 25 : 21, 25 : 22}}
| [[VK Bystrina SPU Nitra|VKP Bystrina SPU Nitra]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2017/18
| '''[[VK Prievidza]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 20, 25 : 20, 25 : 20}}
| [[TJ Slávia Svidník]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2018/19
| '''[[VK KDS-Šport Košice]]'''
| {{tooltip|3 : 2|25 : 19, 19 : 25, 24 : 26, 19 : 25, 15 : 11}}
| [[VK MIRAD UNIPO Prešov|VK MIRAD PU Prešov]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2019/20
| '''[[VK Prievidza|VK OSMOS Prievidza]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 17, 25 : 23, 25 : 21}}
| [[TJ Slávia Svidník]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2020/21
| '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov]]'''
| {{tooltip|3 : 2|21 : 25, 25 : 23, 25 : 19, 25 : 13}}
| [[TJ Slávia Svidník]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2021/22
| '''[[VK Spartak UJS Komárno|VK Spartak Rieker UJS Komárno]]'''
| {{tooltip|3 : 1|21 : 25, 25 : 17, 25 : 23, 25 : 21}}
| [[TJ Slávia Svidník]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2022/23
| '''[[VK MIRAD UNIPO Prešov]]'''
| {{tooltip|3 : 2|13 : 25, 17 : 25, 25 : 19, 32 : 30, 15 : 15}}
| [[VK Spartak UJS Komárno]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2023/24
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP FTVŠ UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 23, 22 : 25, 25 : 19, 25 : 12}}
| [[VK Spartak UJS Komárno]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2024/25
| '''[[VK Slovan Bratislava|VKP FTVŠ UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 23, 25 : 18, 22 : 25, 25 : 23}}
| [[VO TJ Spartak Myjava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2025/26
| '''[[VK Slovan Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 13, 25 : 21, 31 : 29}}
| [[VK Spartak UJS Komárno|VK Rieker UJS Komárno]]
|}
== Historické štatistiky ==
{| class=wikitable style=font-size:90%
|-
! style="background:lightblue" | Klub
! style="background:lightblue" | Víťazstvá
! style="background:lightblue" | Finálové prehry
|-
| [[VK Slovan Bratislava]]
|'''11''' (1993, 1994, 1995, 1996, 2004, 2007, 2008, 2010, 2024, 2025, 2026)
|'''2''' (2009, 2011)
|-
| [[VK MIRAD UNIPO Prešov]]
|'''5''' (2005, 2016, 2017, 2021, 2023)
|'''4''' (2007, 2014, 2015, 2019)
|-
| [[VK Chemes Humenné]]
|'''3''' (2009, 2011, 2014)
|'''3''' (2008, 2010, 2013)
|-
| [[VK Spartak UJS Komárno]]
|'''2''' (2015, 2022)
|'''3''' (2023, 2024, 2025)
|-
| [[VK Prievidza]]
|'''2''' (2018, 2020)
|
|-
| [[Volley Team Bratislava]]
|'''2''' (2012, 2013)
|
|-
| [[VŠK Púchov|ŠK Matador Púchov]]
|'''1''' (2003)
|'''3''' (1993, 1996, 2005)
|-
| [[VK KDS-Šport Košice]]
|'''1''' (2019)
|
|-
| [[VK Nové Mesto nad Váhom]]
|'''1''' (2006)
|
|-
| [[TJ Slávia Svidník]]
|
|'''5''' (2012, 2018, 2020, 2021, 2022)
|-
| [[VK Bystrina SPU Nitra]]
|
|'''3''' (2004, 2016, 2017)
|-
| [[VO TJ Spartak Myjava]]
|
|'''1''' (2025)
|-
| [[MVK Lokomotíva Zvolen]]
|
|'''1''' (2006)
|-
| [[ŠK Dubová|ŠK Petrochema Dubová]]
|
|'''1''' (2003)
|-
| [[MVK Detva|ŠVK PPS Detva]]
|
|'''1''' (1995)
|-
| [[VKM Žilina]]
|
|'''1''' (1994)
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Slovenský pohár vo volejbale žien]]
* [[Volejbalová extraliga mužov]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.svf.sk/sk/titulna-stranka Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170420184135/http://svf.sk/sk/titulna-stranka |date=2017-04-20 }}
== Zdroje ==
* [http://www.svf.sk/sk/sutaze/slovensky-pohar Prehľad víťazov Slovenského pohára na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170420184537/http://svf.sk/sk/sutaze/slovensky-pohar |date=2017-04-20 }}
* [http://svf-web.dataproject.com/CompetitionHome.aspx?ID=30 História pohára na stránke súťaže]
* Kroniky športu 1993{{--}}2010
* Denník Šport
{{Volejbal na Slovensku}}
[[Kategória:Slovenské volejbalové súťaže]]
t6j8zust88z6hzgxsxbunce2cdtka1v
Slovenský pohár vo volejbale žien
0
596717
8213983
8162762
2026-05-14T23:50:02Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213983
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox športová liga
| logo =
| sport = [[Súbor:Volleyball (indoor) pictogram.svg|20px]] [[volejbal]]
| organizator = [[Slovenská volejbalová federácia]]
| zalozena = [[1993]]
| kluby = 8 <small>(2025/26)</small>
| krajiny = {{SVK|w}}
| majster = [[VK Slávia EU Bratislava]] (17 titulov)
| stranka = [https://svf-web.dataproject.com/MainHome.aspx Slovenský pohár ženy]
}}
'''Slovenský pohár vo volejbale žien''' je [[volejbal]]ová pohárová súťaž žien na [[Slovensko|Slovensku]], ktorú organizuje [[Slovenská volejbalová federácia]] (SVF). Vznikla v roku [[1993]] a zúčastňujú sa jej kluby najvyššej slovenskej ligovej súťaže. Najúspešnejším klubom súťaže je [[VK Slávia EU Bratislava]], ktorý v nej zvíťazil 16-krát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Slávia EU získala pätnástykrát Slovenský pohár a premiérovo Trofej Štefana Pipu
| url = http://svf.sk/sk/archiv-sprav/detail-spravy/_slavia-eu-ziskala-patnastykrat
| dátum vydania = 07.03.2021
| dátum prístupu = 08.04.2021
| vydavateľ = SVF
| jazyk =
}}</ref> Od ročníka 2021/22 nesie súťaž názov ''Niké Slovenský pohár ženy''.
Víťaz pohára má právo účasti v pohárových súťažiach CEV.
== Štruktúra súťaže ==
Súťaž sa hrá vyraďovacím systémom doma a vonku (na odvetu). Samotný finálový zápas sa hrá ako jedno stretnutie.
== Sezóny a finalisti Slovenského pohára ==
{| class=wikitable style="text-align:center"
|-
! style="background:lightblue" | Ročník
! style="background:lightblue" | Víťaz
! style="background:lightblue" | Skóre
! style="background:lightblue" | Finalista
|- bgcolor=#F5FAFF
|1993
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]'''
| {{ku|0|3}} a {{tooltip|3 : 0|Bratislava získala pohár lepším pomerom lôpt}}
| [[VK Milanotrade Banská Bystrica]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|1993/94
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]'''
| {{ku|3|0}} a {{ku|3|0}}
| [[AC Uniza Žilina|Slávia VŠDS Žilina]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|1994/95
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|15 : 9, 13 : 15, 15 : 13, 18 : 16}}
| [[AC Uniza Žilina|S.P.A.S.A. Žilina]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|1995/96
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 2|9 : 15, 15 : 13, 1 : 15, 15 : 9, 15 : 8}}
| [[AC Uniza Žilina|S.P.A.S.A. Žilina]]
|- bgcolor=#F5FAFF
| colspan=4 align=center|''v rokoch 1997 až 2002 sa pohár neorganizoval''
|- bgcolor=#D0E7FF
|2002/03
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|skupina|namiesto finálového zápasu sa odohrala štvorčlenná finálová skupina}}
| [[VK MŠK Žiar nad Hronom|ZSNP Žiar nad Hronom]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2003/04
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|skupina|namiesto finálového zápasu sa odohrala štvorčlenná finálová skupina}}
| [[SVK Senica|VC OMS SH Senica]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2004/05
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK SLSP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|36 : 15, 25 : 20, 25 : 23}}
| [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2005/06
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK SLSP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 18, 25 : 22, 25 : 19}}
| [[VTC Pezinok]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2006/07
| '''[[SVK Senica|VK OMS Senica]]'''
| {{tooltip|3 : 1|23 : 25, 25 : 18, 25 : 18, 25 : 18}}
| [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK SLSP Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2007/08
| '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|26 : 24, 25 : 21, 25 : 19}}
| [[VK Slávia EU Bratislava|Slávia UK KD Bratislava]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2008/09
| '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|19 : 25, 25 : 21, 25 : 9, 25 : 18}}
| [[VK Slávia EU Bratislava|VK Slávia UK Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2009/10
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|VK Slávia UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 19, 24 : 26, 25 : 17, 25 : 18}}
| [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2010/11
| '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 19, 25 : 20, 25 : 23}}
| [[VK Slávia EU Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2011/12
| '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 22, 21 : 25, 25 : 19, 25 : 23}}
| [[VK Slávia EU Bratislava]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2012/13
| '''[[VK Slávia EU Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|22 : 25, 25 : 17, 25 : 22, 25 : 16}}
| [[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2013/14
| '''[[BVK Bratislava|VK Doprastav Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 21, 25 : 16, 29 : 27}}
| [[VK Slávia EU Bratislava]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2014/15
| '''[[VK Slávia EU Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|21 : 25, 25 : 7, 25 : 21, 27 : 25}}
| [[VK Spišská Nová Ves]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2015/16
| '''[[VK Slávia EU Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 21, 23 : 25, 25 : 12, 25 : 23}}
| [[KV MŠK Oktan Kežmarok]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2016/17
| '''[[VK Slávia EU Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 17, 25 : 14, 25 : 15}}
| [[Volley project UKF Nitra]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2017/18
| '''[[BVK Bratislava|Strabag FTVŠ UK Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 1|25 : 21, 25 : 16, 20 : 25, 25 : 22}}
| [[Volley project UKF Nitra]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2018/19
| '''[[VK Slávia EU Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 2|25 : 22, 25 : 20, 14 : 25, 26 : 28, 15 : 12}}
| [[BVK Bratislava|Strabag FTVŠ UK Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2019/20
| '''[[Strabag VC Bilíkova Pezinok]]'''
| {{tooltip|3 : 2|25 : 17, 23 : 25, 20 : 25, 25 : 21, 15 : 7}}
| [[VK Slávia EU Bratislava]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2020/21
| '''[[VK Slávia EU Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|26 : 24, 25 : 23, 25 : 17}}
| [[VK Nové Mesto nad Váhom]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2021/22
| '''[[Volley project UKF Nitra]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 14, 25 : 20, 25 : 16}}
| [[VK Slávia EU Bratislava]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2022/23
| '''[[VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 17, 25 : 17, 25 : 18}}
| [[VK Slávia EU Bratislava]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2023/24
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|VK Slávia Kooperativa EU Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 8, 25 : 23, 25 : 11}}
| [[VK Nové Mesto nad Váhom]]
|- bgcolor=#D0E7FF
|2024/25
| '''[[VKP Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 0|25 : 14, 25 : 19, 25 : 18}}
| [[VA UNIZA Žilina]]
|- bgcolor=#F5FAFF
|2025/26
| '''[[VK Slávia EU Bratislava|VK Slávia Kooperativa EUBA Bratislava]]'''
| {{tooltip|3 : 2|23 : 25, 25 : 23, 25 : 8, 19 : 25, 15 : 13}}
| [[VA UNIZA Žilina]]
|}
== Historické štatistiky ==
{| class=wikitable style=font-size:85%
|-
! style="background:lightblue" | Klub
! style="background:lightblue" | Víťazstvá
! style="background:lightblue" | Finálové prehry
|-
| [[VK Slávia EU Bratislava]]
|'''17''' (1993, 1994, 1995, 1996, 2003, 2004, 2005, 2006, 2010, 2013, 2015, 2016, 2017, 2019, 2021, 2024, 2026)
|'''9''' (2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2014, 2020, 2022, 2023)
|-
| [[BVK Bratislava|Strabag FTVŠ UK Bratislava]]
|'''6''' (2008, 2009, 2011, 2012, 2014, 2018)
|'''4''' (2005, 2010, 2013, 2019)
|-
| [[VKP Bratislava]]
|'''2''' (2023, 2025)
|
|-
| [[Volley project UKF Nitra]]
|'''1''' (2022)
|'''2''' (2017, 2018)
|-
| [[Strabag VC Bilíkova Pezinok]]
|'''1''' (2020)
|'''1''' (2006)
|-
| [[SVK Senica]]
|'''1''' (2007)
|'''1''' (2004)
|-
| [[AC Uniza Žilina]]
|
|'''3''' (1994, 1995, 1996)
|-
| [[VA UNIZA Žilina]]
|
|'''2''' (2025, 2026)
|-
| [[VK Nové Mesto nad Váhom]]
|
|'''2''' (2021, 2024)
|-
| [[KV MŠK Oktan Kežmarok]]
|
|'''1''' (2016)
|-
| [[VK Spišská Nová Ves]]
|
|'''1''' (2015)
|-
| [[VK MŠK Žiar nad Hronom]]
|
|'''1''' (2003)
|-
| [[VK Milanotrade Banská Bystrica|VK Milanotrade Ban. Bystrica]]
|
|'''1''' (1993)
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Slovenský pohár vo volejbale mužov]]
* [[Volejbalová extraliga žien]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.svf.sk/sk/titulna-stranka Oficiálna stránka Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170420184135/http://svf.sk/sk/titulna-stranka |date=2017-04-20 }}
== Zdroje ==
* [http://www.svf.sk/sk/sutaze/slovensky-pohar Prehľad víťazov Slovenského pohára na stránke Slovenskej volejbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170420184537/http://svf.sk/sk/sutaze/slovensky-pohar |date=2017-04-20 }}
* [http://svf-web.dataproject.com/History.aspx?ID=28 História pohára na stránke súťaže]
* Kroniky športu 2003{{--}}2010
{{Volejbal na Slovensku}}
[[Kategória:Slovenské volejbalové súťaže]]
pwiunfzjhgjoewaj3rim2h3rf9mv7u3
Saab 9-3
0
596751
8213731
8159785
2026-05-14T13:30:13Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213731
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Saab 9-3
| obrazok = Saab 9-3 Aero MY14 02.jpg
| vyrobca = [[Saab Automobile|Saab]]<br>[[General Motors]]<br>[[Spyker Cars]]<br>[[National Electric Vehicle Sweden|NEVS]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 1998-2002
| krajina_povodu = [[Trollhättan]], Švédsko (hatchback)<br />[[Uusikaupunki]], Fínsko ([[Valmet Automotive]]) (1999–2003 kabriolet a Viggen)
| predchodca =
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda = [[Stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]]<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.youtube.com/watch?v=FWG2nMW7UvQ |titul=Saab 9-3 Reborn ad, 2007 |vydavateľ=Youtube.com |dátum vydania=2. september 2009 |dátum prístupu=2010-10-15}}</ref>
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma =
| motor =
| maximalka =
| zrychlenie =
| spotreba =
| prevodovka =
| razvor =
| vyska =
| sirka =
| dlzka =
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne =
| dizajner =
}}
'''Saab 9-3''' je automobil [[stredná trieda (automobil)|strednej triedy]], ktorý bol v rokoch 1998 až 2014<ref name="TVS1">{{Citácia elektronického dokumentu |autor =Robin Törnros |url =http://teknikensvarld.se/nevs-stoppar-saab-produktionen-148064/ |titul =Nevs stoppar Saab-produktionen |vydavateľ =Teknikens värld |dátum vydania =20. máj 2014 |dátum prístupu =2017-04-09}}</ref> vyrábaný švédskou automobilkou [[Saab Automobile|Saab]]. Prvá generácia bola postavená na platforme GM2900 a druhá generácia na platforme GM Epsilon. Potom, ako bola v máji 2014 prerušená výroba, ostalo na výrobnej linke 100 nedokončených automobilov, ktoré boli skompletizované až vo februári 2015.<ref name="TVS2">{{Citácia elektronického dokumentu |autor =Robin Törnros |url =http://teknikensvarld.se/nevs-bygger-klart-100-stycken-saab-9-3-174063/ |titul =Nevs bygger klart 100 stycken ”Saab” 9-3 |vydavateľ =Teknikens värld |dátum vydania =5. február 2015 |dátum prístupu =2017-02-09}}</ref>
__TOC__{{Clear}}
==Prehľad==
V roku 1998 bol model označovaný ako '''9³''', ale neskôr bol premenovaný do podoby '''9-3''' (v preklade ako "deväť-tri"). Saab 9-3 bol uvedený v roku 1997 ako preznačená 2. generácia [[Saab 900|Saabu 900]].
==Prvá generácia (1998-2002/03)==
{{Infobox Automobil
| nazov = Prvá generácia
| obrazok = 1st Saab 9-3 SE -- 08-16-2010.jpg
| vyrobca = [[Saab Automobile|Saab]]<br>[[General Motors]]<br>[[Spyker Cars]]<br>[[National Electric Vehicle Sweden|NEVS]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 1998-2014
| krajina_povodu = [[Trollhättan]], [[Švédsko]]
| predchodca = [[Saab 900]]
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda = [[Stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]]<ref name="r1" />
| typ_karoserie =
| usporiadanie = [[Automobil s motorm vpredu|Motor vpredu naprieč]], [[predný náhon]]
| platforma = GM2900
| motor = 2,0 l ''[[Motor Saab H|B204]]'' [[R4 (motor)|R4]]<br />2,0 l ''[[Motor Saab H|B205]]'' R4<br />2,0 l ''[[Motor Saab H|B205R]]'' R4<br />2,3 l ''[[Motor Saab H|B235R]]'' R4<br />2,2 l [[Turbodiesel]] R4
| maximalka =
| zrychlenie =
| spotreba =
| prevodovka = 5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manuálna]]<br />4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]
| razvor = 2605 mm
| vyska = Hatchback: 1427 mm<br />Kabriolet: 1422 mm<br />2001-02 Viggen Hatchback: 1415 mm<br />2001–02 Viggen Kabriolet: 1410 mm
| sirka = 1712 mm
| dlzka = 1999–2000 Viggen & 2001–02: 4630 mm<br />1999–2000: 4628 mm<br />2001-02 Viggen: 4640 mm
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne = [[Opel Vectra]]<br />[[Saab 9-5]]<br />[[Saturn L-Series]]
| dizajner = Einar Hareide<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.saabhistory.com/2008/02/05/saab-designer-profile-einar-hareide/ |titul=Saab Designer Profile – Einar Hareide |vydavateľ=Saab History |dátum prístupu=2015-10-15 |url archívu=https://archive.today/20120911140145/http://www.saabhistory.com/2008/02/05/saab-designer-profile-einar-hareide/ |dátum archivácie=2012-09-11 }}</ref>
}}
Prvá generácia je nadšencom automobilky Saab známa ako OG 9-3 (old generation). Táto generácia sa vyrábala do roku 2002, pričom v roku 2003 sa vyrábala už len verzia kabriolet. Automobilka Saab potvrdila, že oproti modelu 900 urobila 1100 zmien, vrátane upraveného pruženia, hlavne kvôli zlešeniu jazdných vlastností.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.saabmuseum.com/9-3/index.html |titul=Saab 9-3 history at The SaabMuseum.com |vydavateľ=Saabmuseum.com |dátum prístupu=2015-10-15 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Saab 9-3 tejto generácie bol vyrábaný v karosárskych variantoch troj a päťdverový [[hatchback]] a tiež ako dvojdverový [[kabriolet]]. Bol tiež posledným malým automobilom, ktorý poháňal motor [[Motor Saab H|Saab H]]. Medzi ďalšie zlepšenia oproti modelu 900 patrili zlepšená odolnosť voči nárazom vďaka zosilneným A-stĺpikom, silnejšej konštrukcii dverí, štandardnému vybaveniu trupovými a bočnými hlavovými [[airbag]]mi či systémom [[Saab Active Head Restraints]] proti zraneniam krčnej chrbtice pri nárazoch.
Prvá generácia Saabu 9-3 bola dostupná s novým variantom motora B204 (115 kW/156 koní), ktorý je nízkotlakovou verziou motora B204L, čo sa týka prepĺňania. Pre americký trh boli v ponuke motory s normálnym prepĺňacím tlakom (B204L; 138 kW/188 koní) a verzia "HOT" (147 kW/200 koní) pre modely SE v modelovom roku 1999. V modelovom roku 2000 sa Saab 9-3 dočkal renovácie manažmentu motora z pôvodného [[Trionic T5.5]] na Trionic 7.
Celkovo sa vyrobilo 326 370 automobilov Saab 9-3 prvej generácie.
===Saab 9-3 Viggen===
Vysokovýkonná verzia Saabu 9-3 s názvom "Viggen" (v preklade ''[[blesk]]'') nesie názov po bojovom lietadle [[Saab 37 Viggen]]. Výroba tejto verzie skončila v roku 2002.
Verzia Viggen sa vyrábala s turbodúchadlom prepĺňaným motorom s objemom 2,3 litra (B235R), ktorý poskytoval výkon 168 kW/228 koní, neskôr bol jeho výkon zvýšený na 172 kW/233 koní pri plniacom tlaku 1 bar jeho turbodúchadla Mitsubishi TD04-HL15-5. Medzi ďalšie úpravy patrili zväčšený [[medzichladič]], upravená [[riadiaca jednotka motora]], lepšia spojka s prítlačným tanierom, tvrdšie a kratšie pružiny podvozku spolu s tvrdšími tlmičmi a pevnejšie [[homokinetický kĺb|homokinetické kĺby]] spolu s hnacím hriadeľom.
V roku 2001 dostala verzia Viggen systém [[regulácia preklzovania|regulácie preklzovania]] (TCS). Verzia Viggen mala oproti bežným modelom špeciálne zadné krídlo, kvôli ktorému však musela byť premiestnená anténa, ďalej aerodynamickejšie nárazníky a bočné prahy dverí, zosilnené a sfarbené kožené sedadlá (dostupná v štyroch farbách: čierne s čiernymi časťami (charcoal), čierne s modrými časťami (deep blue), čierne s oranžovými časťami (flame ochre) a žltohnedé so žltohnedými časťami), športové odpruženie, väčší rozmer kolies a upravené brzdy.
Verzie Viggen sa vyrábali len s 5-rýchlostnými manuálnymi prevodovkami, CD meničom, elektrickým strešným oknom, a špeciálnymi elektricky ovládanými a vyhrievanými koženými sedadlami s trojuholníkovým logom Viggen vygravírovaným na operadle; tie boli neskôr dostupné vo verzii Aero, avšak bez reliéfneho loga Viggen. V polovici modelového roku 2001 boli niektoré farebné schémy interiéru ponúkané aj s obkladmi prístrojovej dosky z [[Uhlíkové vlákno|uhlíkových vlákien]].
Niektorí motoristickí žurnalisti kritizovali ťažko zvládateľné ťahanie riadenia pri akcelerácii pri nízkych prevodových stupňoch.<ref name="evo.co.uk">{{cite web|url=http://www.evo.co.uk/carreviews/cargrouptests/204917/ten_worst_cars_tested.html|title=The ten worst cars we've ever tested|accessdate=2008-04-06|work=evo.co.uk}}</ref>
==== Počet vyrobených verzií ====
{|class="wikitable" style="text-align: center; font-size: 95%;"
|-
!colspan=6|Počet vyrobených verzií Viggen
|-
!colspan=2|Vyrobené modely
!colspan=4|Importované modely do USA{{#tag:ref|Compliments of SAAB USA|group=|name=SAAB USA}}
|-
!Modelový rok!!Celkovo ročne!!Celkovo!!Kabriolet!!3-dverové!!5-dverové
|-
|1998||14||||||||
|-
|1999||1 099||426||||426||
|-
|2000||1 621||804||245||138||421
|-
|2001||1 251||1 152||738||129||285
|-
|2002||615||550||322||71||157
|-
|Total||4 600||2 932||1 305||764||863
|}
Celkovo bolo vyrobených 4600 kusov verzie Viggen, kým v júni 2002 skončila jeho výroba. 500 z nich bolo vyrobených pre bitrský trh. Za rok 1999 bolo importovaných 426 kusov verzie Viggen do USA; z nich 420 bolo v modrej farbe, 2 v striebornej farbe, 2 v žltej farbe Monte Carlo a 2 boli v čiernej farbe.
===Špecifikácie===
{| class=wikitable
|+ Špecifikácie
|-
!Kód motora !! Zdvihový objem !!Krútiaci moment !!Výkon !!Kompresný pomer !!Plniaci tlak !!Modelové roky
|-
|B204i: || 1985 cm³ || 177 Nm pri 4300 ot/min || 97 kW/132 koní pri 5500 ot/min || 10.1:1 || - || 1999-2000
|-
|B204E: || 1985 cm³ || 219 Nm pri 3600 ot/min || 115 kW/156 koní pri 5500 ot/min || 9.2:1 || 0.4 bar || 1999-2000
|-
|B204L: || 1985 cm³ || 263 Nm pri 2100 ot/min || 138 kW/188 koní pri 5500 ot/min || 9.2:1 || 0.73 bar ||1999
|-
|B204R: || 1985 cm³ || 280 Nm || 147 kW/200 koní pri 5500 ot/min || 9.2:1 || 1.00 bar || 1999
|-
|B235R: || 2290 cm³ || 342 Nm pri 1950 ot/min || 168 kW/228 koní pri 5500 ot/min || 9.25:1 || 1.08 bar || 1999–2002
|-
|B205E: || 1985 cm³ || 240 Nm pri 1800 ot/min || 110 kW/150 koní pri 5500 ot/min || 9.2:1 || 0.40 bar || 2000–2002/3
|-
|B205L: || 1985 cm³ || 280 Nm pri 1800 ot/min || 138 kW/188 koní pri 5500 ot/min || 9.2:1 || 1.00 bar || 2000–2002/3
|-
|B205R: || 1985 cm³ || 280 Nm pri 1800 ot/min || 153 kW/208 koní pri 5500 ot/min || 9.2:1 || 1.00 bar || 2000–2002/3
|-
|2.2TiD: || 2171 cm³ || 260 Nm pri 1800 ot/min || 87 kW/118 koní || 19.5:1 || 0.90 bar || 1998 – Sept. 2000
|-
|2.2TiD: || 2171 cm³ || 285 Nm pri 1750 ot/min || 93 kW/126 koní || 18.5:1 || 0.90 bar || Sept. 2000 – Aug. 2002
|}
Poznámky:
* Použité turbodúchadlá: B204E, B204L & B204R: [[Garrett AiResearch|Garrett T25]]; B205E & B205L: [[Garrett AiResearch|Garrett T17]]; B205R & B235R: [[Mitsubishi Heavy Industries|MHI TD04-HL15T]] s 5 cm? výfukovým vývodom.
* Hlavným rozdielom medzi B204L a B204R je v [[medzichadič]]och a úprava riadiacej jednotky motora.
* Hlavným rozdielom medzi B205L a B205R je použitie turbodúchadla TD04-HL15T z GT17 a úprava riadiacej jednotky motora.
===Galéria===
<gallery>
Súbor:Saab-9-3-coupe-viggen.jpg|Saab 9-3 Viggen
Súbor:1st-Saab-9-3-Convertible.jpg|Saab 9-3 Kabriolet
Súbor:Interior Saab 9-3 cabrio 2001.JPG|Interiér Saabu 9-3 Kabriolet
Súbor:Rathfarnham, Co. Dublin - Ireland (9740559142).jpg|Saab 9-3 Sport 2.0 Turbo (1998)
Súbor:Saab 9-3 Aero (14019563812).jpg|Saab 9-3 Aero
</gallery>
==Druhá generácia (2003-2014)==
{{Infobox Automobil
| nazov = Druhá generácia
| obrazok = 2003-2007 Saab 9-3 1 -- 01-13-2010.jpg
| vyrobca = [[Saab Automobile|Saab]]<br>[[General Motors]]<br>[[Spyker Cars]]<br>[[National Electric Vehicle Sweden|NEVS]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 1998-2014
| krajina_povodu = [[Nyköping]], Švédsko (kabriolet 2012) ([[AB Nyköpings Automobilfabrik|ANA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.saabsunited.com/2012/02/the-last-saab-to-be-built.html |titul=The last Saabs have been built… *updated! |vydavateľ=SaabsUnited.com |dátum vydania=22. február 2012 |dátum prístupu=2012-03-13 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120228031103/http://www.saabsunited.com:80/2012/02/the-last-saab-to-be-built.html |archivedate=2012-02-28 |df= |url archívu=https://web.archive.org/web/20120228031103/http://www.saabsunited.com/2012/02/the-last-saab-to-be-built.html |dátum archivácie=2012-02-28 }}</ref><br />
[[Trollhättan]], Švédsko (sedan 2002-2011 a 2013-2014, kombi 2005-2011 a kabriolet 2010-2011)<br />
[[Graz]], Rakúsko ([[Magna Steyr]]) (kabriolet 2003–2009)
| predchodca = [[Saab 900]]
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda = [[Stredná trieda (automobil)|Stredná trieda]]<ref name="r1" />
| typ_karoserie =
| usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu naprieč]], [[predný náhon]]
| platforma = GM Epsilon
| motor = 2,0 l ''[[Motor Saab H|B204]]'' [[R4 (motor)|R4]]<br />2,0 l ''[[Motor Saab H|B205]]'' R4<br />2,0 l ''[[Motor Saab H|B205R]]'' R4<br />2,3 l ''[[Motor Saab H|B235R]]'' R4<br />2,2 l [[Turbodiesel]] R4
| maximalka =
| zrychlenie =
| spotreba =
| prevodovka = 5-rýchlostná ''F35'' manuálna<br />6-rýchlostná ''F40'' manuálna<br />5-rýchlostná Aisin ''AF33'' automatická<br />6-rýchlotná Aisin ''AF40-6'' automatická
| razvor = 2675 mm
| vyska = Hatchback: 1427 mm<br />Kabriolet: 1422 mm<br />2001-02 Viggen Hatchback: 1415 mm<br />2001–02 Viggen Kabriolet: 1410 mm
| sirka = 2010-2014: 1801 mm<br />2008-09 Sedan: 1753 mm<br />2010-2014 Kabriolet: 1781 mm<br />2008-09 Kabriolet: 1760 mm<br />Turbo X & Wagon: 1763 mm
| dlzka = 2003-07 Sedan: 4635 mm<br />2008-2014 Sedan: 4646 mm<br />2003-07 Kabriolet: 4633 mm<br />2008–2009 Kabriolet: 4646 mm<br />2003-09 Turbo X & Wagon: 4653 mm<br />2010-2014 Wagon: 4671 mm & 4689 mm
| hmotnost = 2008-2009: 1410-1690 kg<ref name="saabmedia.net">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.saabmedia.net/models/9-3/pressinfo/2008-SS-SC/specifications/index.html |titul=Saab 9-3 Sport Sedan and SportCombi (Model Year 2008) |dátum prístupu=2007-06-11 |vydavateľ=saabmedia.net |archiveurl=https://web.archive.org/web/20070929015213/http://www.saabmedia.net/models/9-3/pressinfo/2008-SS-SC/specifications/index.html |archivedate=2007-09-29 |deadurl=yes |df= |url archívu=https://web.archive.org/web/20070929015213/http://www.saabmedia.net/models/9-3/pressinfo/2008-SS-SC/specifications/index.html |dátum archivácie=2007-09-29 }}</ref>
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne = [[BAW C60]]<br />[[Fiat Croma]]<br />[[Cadillac BLS]]<br />[[Chevrolet Malibu]]<br />[[Opel Signum]]<br />[[Opel Vectra]]<br />[[Saturn Aura]]
| dizajner = [[Michael Mauer]],<ref name="saabhistory.com">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.saabhistory.com/2008/03/08/saab-designer-profile-michael-mauer/|titul=Saab Designer Profile – Michael Mauer|dátum prístupu=2012-03-11|vydavateľ=saabhistory.com}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Einar Hareide,<ref name="Saab History">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.saabhistory.com/2008/02/05/saab-designer-profile-einar-hareide/ |titul=Saab Designer Profile – Einar Hareide |vydavateľ=Saab History |dátum prístupu=2012-06-08 |url archívu=https://archive.today/20120911140145/http://www.saabhistory.com/2008/02/05/saab-designer-profile-einar-hareide/ |dátum archivácie=2012-09-11 }}</ref> [[Anders Gustafsson]]<ref name="Valdemar Lönnroth valdemar.lonnroth@ttela.se">{{Citácia elektronického dokumentu |autor=Valdemar Lönnroth valdemar.lonnroth@ttela.se |url=http://ttela.se/ekonomi/saab/1.1655704-forna-saab-chefer-pa-nya-jobb |titul=ttela: Forna Saab-chefer på nya jobb |vydavateľ=Ttela.se |dátum vydania=22. september 2011 |dátum prístupu=2012-06-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151017235736/http://ttela.se/ekonomi/saab/1.1655704-forna-saab-chefer-pa-nya-jobb |dátum archivácie=2015-10-17 }}</ref>
}}
Druhá generácia bola uvedená v januári 2002 na autosalóne [[North American International Auto Show]] pre modelový rok 2003. Verzia kabriolet sa začala vyrábať pre modelový rok 2004 a verzia SportCombi pre modelový rok 2005. Druhá generácia si zachovala predný náhon podobne ako všetky ostatné Saaby. Najväčšou zmenou oproti prvej generácii je vylúčenie karosárskej verzie [[hatchback]]. V ponuke boli len karosárske verzie 4-dverový [[sedan]], [[kombi]] (od modelového roku 2005, známe ako SportWagon či SportCombi) a 2-dverový [[kabriolet]] (uvedený v roku 2004).
=== Turbo X ===
Verzia '''Saab 9-3 Turbo X''' debutoval na Frankfutrskom autosalóne 2007. Táto verzia bola vyvinutá na tridsiate výročie prepĺňaných motorov automobilky Saab. Všetky verzie Turbo X mali karosériu vo farbe metallic jet black s metnou sivou výbavou interiéru. Turbo X je prvým automobilom automobilky Saab, ktorý má pohon všetkých štyroch kolies, známy ako [[Saab XWD]] od spoločností [[Haldex]] a eLSD. Poháňa ho 2,8-litrový vidlicový šesťvalec, ktorý poskytoval výkon 206 kW/280 koní. Výkon na kolesá prenášala 6-rýchlostná manuálna alebo automatická prevodovka. Turbo X mala tiež väčšie brzdy a takisto tvrdšie pruženie. Prístrojová doska, hlavica rýchlostnej páky a výplne dverí sú v imitácii karbónu. Merač plniaceho tlaku bol vytvorený podľa toho, ktorý používal model [[Saab 900]].<ref name="automobilemag.com">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.automobilemag.com/auto_shows/frankfurt/2007/0708_2008_saab_turbo_x/ |titul=2008 Saab Turbo X - 2007 Frankfurt Auto Show |vydavateľ=Automobilemag.com |dátum prístupu=2015-10-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151106030803/http://www.automobilemag.com/auto_shows/frankfurt/2007/0708_2008_saab_turbo_x/ |dátum archivácie=2015-11-06 }}</ref>
=== Motory ===
Poznámka: Naftové motory niesú dostupné v severnej Amerike.
{| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:91%;"
|-
! Model
! Roky
! colspan="2" |Typ motora
! Zdvihový objem
! Výkon
! Krútiaci moment
! Turbodúchadlo
|-
! 1.8i
| 2004–2009 || [[R4 (motor)|R4]] 16V || [[Motor GM Family 1|''Ecotec'']] || 1796 cm³ || 90 kW/122 koní pri 5800 rpm || 167 Nm pri 3800 ot/min || Nie
|-
! 1.8t
| 2003–2014 || R4 16V || [[Motor GM Ecotec|''Ecotec'' LK9]] || 1998 cm³ || 110 kW/150 koní pri 5500 ot/min || 240 Nm pri 2000–3500 ot/min || Nízkotlakové
|-
! 2.0t
| 2003–2014 || R4 16V || [[Motor GM Ecotec|''Ecotec'' LK9]] || 1998 cm³ || 129 kW/175 koní pri 5500 ot/min || 265 Nm pri 2500–4000 ot/min || Strednotlakové
|-
! 2.0T
| 2003–2014 || R4 16V || [[Motor GM Ecotec|''Ecotec'' LK9]] || 1998 cm³ || 154 kW/210 koní pri 5300 ot/min || 300 Nm pri 2500–4000 ot/min || Vysokotlakové
|-
! 2.8T V6
| 2006 || [[V6 (motor)|V6]] 24V || [[Motor GM High Feature|LP9]] || 2792 cm³ || 184 kW/250 koní pri 5500 ot/min || 350 Nm pri 1800–4500 ot/min || Vysokotlakové
|-
! 2.8T V6
| 2007–2008 (FWD) || [[V6 (motor)|V6]] 24V || [[Motor GM High Feature|LP9]] || 2792 cm³ || 188 kW/255 koní pri 5500 ot/min || 355 Nm pri 1800–4500 ot/min || Vysokotlakové
|-
! 2.8T V6
| 2008–2010 (XWD) || [[V6 (motor)|V6]] 24V || [[Motor GM High Feature|LP9]] || 2792 cm³ || 206 kW/280 koní pri 5500 ot/min || 400 Nm pri 2150 ot/min || Vysokotlakové
|-
! 1.8t BioPower
| 2007–2014 || R4 16V || [[Motor GM Ecotec|''Ecotec'' LK9]] || 1998 cm³ || 129 kW/175 koní pri 5500 ot/min || 265 Nm pri 2500–4000 ot/min || Strednotlakové
|-
! 2.0t BioPower
| 2007–2014 || R4 16V || [[Motor GM Ecotec|''Ecotec'' LK9]]|| 1998 cm³ || 147 kW/200 koní pri 5500 ot/min || 300 Nm pri 2500–4000 ot/min || Vysokotlakové
|-
! 1.9 [[Motor JTD|TiD]]
| 2004–2014 || R4 8V || [[JTD engine#1.9|Z19DT]] || 1910 cm³ || 88 kW/120 koní pri 4000 ot/min || 280 Nm pri 2000–2750 ot/min || Vysokotlakové
|-
! 1.9 [[Motor JTD|TiDS]]
| 2004–2014 || R4 16V || [[Motor JTD|Z19DTH]] || 1910 cm³ || 110 kW/150 koní pri 4000 ot/min || 320 Nm pri 2000–2750 ot/min || Vysokotlakové
|-
! 1.9 [[Motor JTD|TTiD]]
| 2007–2014 || R4 16V || [[Motor JTD|Z19DTR]] || 1910 cm³ || 132 kW/180 koní pri 4000 ot/min || 400 Nm pri 2000–2500 ot/min<sup>*1</sup><br />370 Nm pri 2000–2500 ot/min<sup>*2</sup> || Vysokotlakové twin turbo
|-
! 2.2 [[Turbodiesel|TiD]]
| 2003–2004 || R4 16V || D223L || 2171 cm³ || 92 kW/125 koní pri 4000 ot/min || 280 Nm pri 1500 ot/min || Vysokotlakové
|-
| colspan="8" | <sup>*1</sup> Pre vozidlá s manuálnou prevodovkou<br /><sup>*2</sup> Pre vozidlá s automatickou prevodovkou<br>Zdroje:<ref>Saab 9-3 owner's manual, May 2006 (model year 2007) {{da icon}}</ref><ref>Saab 9-3 owner's manual, May 2007 (model year 2008) {{da icon}}</ref><ref>Saab 9-3 Sport Sedan owner's manual, June 2002 (model year 2003) {{da icon}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.schwacke.de/SP/PERSONENWAGEN/SAAB/SAAB%209-3/LIMOUSINE_4_TUEREN_(AB_06-2002).html |titul=Schwacke Car Index — Version Personenwagen SAAB — Saab 9-3 LIMOUSINE 4 Türen ab 06/2002 |autor=EurotaxGlass's International AG |date= |work= |vydavateľ=Schwacke.de |jazyk=Nemecky |dátum prístupu= 2009-11-19}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.saab.de/de/de/start#/Cars/9-3sport-sedan/facts/technical-data/ |archive-url=https://web.archive.org/web/20101106121759/http://www.saab.de/de/de/start |dead-url=yes |archive-date=November 6, 2010 |titul=Saab — Technische Daten |autor=Saab |jazyk=Nemecky |dátum prístupu=2009-11-19}}</ref>
|}
V roku 2008 podstúpila druhá generácia facelift, ktorý podľa automobilky činil viac ako 2000 zmien oproti pôvodnému modelu. Takisto Saab predstavil 4x4 verziu svojhho modelu 9-3 Aero so systémom pohonu XWD.
V roku 2009 bola na Ženevskom autosalóne predstavená verzia 9-3X, ktorá je 4x4 verziou obyčajného Saabu 9-3 SportCombi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.teknikensvarld.se/nyheter/081121-saab-93x-nya-95/index.xml |titul=Teknikens Värld: Saab 9-3X lanseras inom kort – Saab 9-5 kommer enligt schemat |vydavateľ=Teknikensvarld.se |dátum vydania=21. november 2008 |dátum prísstupu=2010-10-15 |dátum prístupu=2017-04-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110719040722/http://www.teknikensvarld.se/nyheter/081121-saab-93x-nya-95/index.xml |dátum archivácie=2011-07-19 }}</ref>
V roku 2010 bola na [[Mondial de l'Automobile|Parížskom autosalóne]] predstavená elektrická verzia Saab 9-3 ePower.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.insideline.com/saab/93/saab-9-3-epower-will-debut-at-2010-paris-auto-show.html|titul=Saab 9-3 ePower Will Debut at 2010 Paris Auto Show|vydavateľ=[[Edmunds.com]] Inside Line|dátum vydania=17. september 2010|dátum prístupu=2011-02-13}}</ref>
=== Galéria ===
<gallery>
Súbor:Saab 9-3 Aero.jpg|Saab 9-3 Aero
Súbor:Saab 9-3 2.0T SportCombi front.jpg|Saab 9-3 SportCombi (2006-2007)
Súbor:2006-SAAB9-3-convertible.jpg|Saab 9-3 Kabriolet (2006)
Súbor:Interior 9-3 SportCabrio.JPG|Interiér Saabu 9-3 Kabriolet
Súbor:2009 Saab 9-3 (MY08) Aero 2.8T sedan (2015-07-09) 01.jpg|Saab 9-3 2.8 Turbo Aero (2009)
Súbor:Saab 9-3 Turbo X (2008) front left.jpg|Saab 9-3 Turbo X (2008)
Súbor:Saab 9-3X – Frontansicht, 13. März 2011, Wuppertal.jpg|Saab 9-3X
Súbor:Saab 9 3X förarplats 2010.jpg|Interiér Saabu 9-3X
Súbor:Saab 9-3 Aero Sedan (14181705997).jpg|Saab 9-3 Aero Sedan (2014)
Súbor:Saab 9-3 (2014) Interior.jpg|Interiér Saabu 9-3 Sedan (2014)
</gallery>
==Referencie==
{{referencie}}
==Iné projekty==
{{projekt|commons=Category:Saab 9-3}}
==Zdroj==
{{Preklad|en|Saab 9-3|774687894}}
{{Saab 2}}
[[Kategória:Automobily Saab|9-3]]
[[Kategória:Automobily strednej triedy]]
[[Kategória:Sedany]]
[[Kategória:Hatchbacky]]
[[Kategória:Kupé]]
[[Kategória:Kombi]]
[[Kategória:Kabriolety]]
[[Kategória:Automobily s predným náhonom]]
[[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]]
[[Kategória:Športové sedany]]
5enh3ofpsjkm5wfo9js7qy9p10h6zkf
Chrám svätého Juraja
0
601523
8213774
8182409
2026-05-14T15:44:37Z
Gitanes232
142243
doplnenie
8213774
wikitext
text/x-wiki
'''Chrám svätého Juraja''' môže byť:
v Bulharsku:
* [[Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Metocha, Asenovgrad)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Belaštenský monastier)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Dupnica)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Kiustendil)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Panagiurište)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Pernik)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Plovdiv)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Sofia)]]
* [[Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)]]
* [[Chrám svätého Juraja (grécky, Sofia)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Triavna)]]
* [[Chrám svätého Juraja (Zagrade)]]
== Pozri aj ==
* [[Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)]]{{--}} v meste Plovdiv v Bulharsku
* [[Chrám svätého veľkomučeníka Juraja]]
* [[Kostol svätého Juraja]]
* [[Katedrála svätého Juraja]]
{{rozlišovacia stránka}}
frjsga9pestae2wxednm311x5pqowyf
Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko
2
602355
8213815
8213034
2026-05-14T18:05:36Z
Bazinga.ml
142704
Ostap Stepanovyč Terleckyj – 14. máj 2026.
8213815
wikitext
text/x-wiki
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]
= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
| Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
| Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg
| Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]]
| Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
| Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]])
| Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
| Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
| Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
| Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
| Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
| Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
| Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref>
Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].
Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].
Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref>
== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref>
Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.
V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" />
V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.
Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.
[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].
Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref>
Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.
Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.
Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.
[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.
[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref>
== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].
Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref>
Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.
== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" />
=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref>
Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:
1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.
2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).
3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:
1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).
2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.
3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.
[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.
=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.
Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].
V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.
Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.
== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:
* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref>
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).
Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.
Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.
Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]
== Pamiatka ==
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.
= Andrej Bačinský =
'''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]] — [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]]) — церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.).
== Становлення ==
Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними — 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов.
Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою — угорською, з церковними — латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії.
[[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І. Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К. Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І. Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А. Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І. Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772 року, коли він, за висловом М. Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву».
== На чолі національно-церковного відродження ==
1770 року саме А. Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К. Плюмегена і Ф. Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770 року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року.
1772 року А. Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773 року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії — митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М. Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління».
== Мистецтво політики ==
[[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]]
З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції.
1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М. Ольшавським 1744 року. А. Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання.
За саном А. Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків.
24 лютого 1778 року у селі Костіл А. Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами — віце-прем'єром Угорщини) графом П. Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки — на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати — Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій — Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А. Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків.
[[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А. Ф. Бачинський'']]
Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А. Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської.
1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій.
== Організатор освіти ==
Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою.
Оскільки паства А. Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці).
А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д. Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами — руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А. Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К. Павлович, брати Білевичі тощо.
== Книжні справи ==
Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше — списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А. Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби.
У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді — цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність».
А. Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф. Корятовича''» Й. Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї.
1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді — сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими.
== Останні роки життя ==
1808 року А. Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І. Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком.
Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними — 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів.
== Вшанування пам'яті ==
В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського.
[[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref>
= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
| Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a občiansky činiteľ
| Portrét = Головацький Яків.jpg
| Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]]
| Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
| Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
| Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
| Rodičia = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.
== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.
V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].
Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.
Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.
Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').
Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref>
V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].
Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref>
Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:
* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].
Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].
Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').
Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref>
== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:
* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" />
== Práce ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.
== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref>
== Referencie ==
<references responsive="0"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
= Augustín Vološin =
'''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]]
== Походження ==
Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о. Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина — Івану, він передав естафету — служити людям. У сан священника батько о. Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині — Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок — ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''.
== Життєпис ==
Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]].
1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о. Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]].
Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім. Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову — через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937 р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є. Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг.
[[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref>
[[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>.
11 травня 1945 року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово — напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією — від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]].
Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>.
15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>.
== Сім'я, приватний сиротинець ==
Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик — родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О. Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор.
13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]].
== Наукова, редакторська діяльність ==
[[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін.
Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]].
Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року.
Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань.
Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом.
У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови.
У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І. Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська.
Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним.
Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.).
Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939 р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>.
== Спогади про Августина Волошина ==
Зі спогадів В. Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}}
== Вшанування пам'яті ==
==== Пам'ятники ====
У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину.
У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник.
15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref>
==== Меморіальні дошки ====
Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки — на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина № 36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref>
У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку.
У [[:uk:Хуст|Ху]]
[[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]].
У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref>
==== Навчальні заклади ====
* У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref>
* У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]]
* В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>.
==== Стінописи ====
У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>.
=== Беатифікаційний процес ===
Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о. Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref>
= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref>
== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.
[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.
Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].
Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).
[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').
[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref>
Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Marusia Čuraj
| Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
| Portrét = Marusya Churay.jpg
| Dátum narodenia = [[1625]]
| Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]]
| Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).
Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.
== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].
V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.
V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.
== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:
* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').
Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.
== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.
V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.
[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.
V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu.
Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref>
Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref>
Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.
== Pamiatka ==
* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.
== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').
V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.
ф
= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
| Popis osoby = ruský spisovateľ a divadelný kritik
| Portrét = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
| Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1777]]
| Miesto narodenia = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
| Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]]
| Národnosť = [[Rusi|ruská]]
| Profesia = [[spisovateľ]]
| Známy vďaka = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
| Rodičia = Alexandr Šachovskoj<br/>Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}</ref> bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].
== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].
Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.
Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).
Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].
Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
*{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
*{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.
= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
'''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]] — [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]]) — український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]].
== Життєпис ==
Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати — колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року.
=== Навчання ===
Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька — розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]].
У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]].
=== Перші поезії ===
Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»).
[[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]]
[[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]].
[[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898 р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]]
[[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898 р.]]
[[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]]
[[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка — людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка.
Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника».
З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року.
У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906 рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю.
=== Українська Народна Республіка ===
За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920 р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк — рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини) — познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського.
На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів — тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів.
23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921 р. хворіла на туберкульоз.
[[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В. І. Самійленка, 15 серпня 1925 р.]]
Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>.
== Творчість ==
[[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906 р.]]
[[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]]
Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики.
Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»].
У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т. Г. Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором.
Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924).
Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917).
Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О. Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В. Жуковського]], І. Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М. Гоголя]].
Пейзажна та інтимна лірика Самійленка — це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т. зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя».
Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року.
[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка:
{{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}}
=== Видання ===
* З поезій В. Самійленка. Київ, 1890.
* [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича. — Київ: Книгоспілка, 1926.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського. — Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944.
* Твори у двох томах (1958).
== Увічнення пам'яті ==
=== Меморальні дошки ===
* Пам'ятник-погруддя письменнику В. І. Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]].
* Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею № 3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]]
* Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання № 30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web
|url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref>
=== Школа ===
* Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997 р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів.
=== Топоніми ===
* У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]].
* У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка.
* 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка.
== Галерея ==
<gallery>
Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg
Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg
Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]]
</gallery>
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
*
a
Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj
<references />
a
= Mychajlo Petrovyč Staryckyj =
nie je možné prekopírovanie originálneho textu
= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
'''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]] — [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]]) — український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві.
== Життєпис ==
Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині — [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}.
Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}).
Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований.
== Виступ на підтримку єдності ==
Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини — москвофільським та українським.
[[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську» — у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}.
== Етнограф ==
Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом — невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана.
== Листування з Франком ==
Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]] — 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]] — 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]] — 4, [[:uk:Київ|Києва]] — 7, [[:uk:Відень|Відня]] — 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]] — 1.
Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини — «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І. Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра — [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими — і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював — петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т. Г. Шевченка НАН України. — Ф. 3. — Спр. 1607. — C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю — бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]]. — Ф. 3. — Спр. 1607. — С. 539—542.</ref>.
Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка… — С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]]. — Ф. 3. — Спр. 1607. — С. 345.</ref>.
== Вибрані праці ==
* '''1892''' — «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»;
* '''1899''' — «Пушкин в Прикарпатской Руси»;
* '''1902''' — «Обзор новейшей червонорусской лирики»;
* '''1904''' — «Гоголь в Червоной Руси»;
* '''1907''' — «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»;
* '''1909''' — «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»;
* '''1915''' — «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»;
* '''1924''' — «Галицкая Голгофа»;
* '''1925''' — «Думы о Родине», «Освобождение Львова»;
* '''1927''' — «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»;
* '''1928''' — «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»;
* '''1929''' — «К библиографии литературы об А. В. Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»;
* '''1930''' — «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»;
* '''1931''' — «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»;
* '''1932''' — «Материалы для истории Закарпатской Руси»;
* '''1934''' — «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси».
== Поезія ==
Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові.
== Примітки ==
{{reflist|2}}
== Джерела ==
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф. Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932). — Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института. — Ленинград, 1932. — С. 45—49.
a
= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]] — , [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) — [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].
== Життєпис ==
Георгій Геровський — син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу — у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].
Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}.
У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше — бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.
=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref>
==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами.
=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси — Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.
Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И. С. Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>.
== Примітки ==
<references />
= Stepan Doboš =
'''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] — [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]) — один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]].
== Життєпис ==
Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]].
Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації.
Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році.
По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав.
Після Віденського арбітражу (листопад 1938 р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці.
Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944 р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина.
У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом — народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР.
У грудні 1944 р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]].
У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету.
У вересні та жовтні 1945 р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]].
Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П. Й. Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури.
Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею.
== Громадська діяльність ==
У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936 рр. був заступником голови, а в 1936–1937 рр. — головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]] р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років — працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі.
Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю — в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам.
У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом — народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті.
== Наукова робота ==
У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист — на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945 рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940 р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку.
Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки — в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970 — вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976 р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя.
== Ужгородський університет ==
На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету.
Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день — день нашої перемоги», — цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу.
== Zdroje ==
= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Rubij
| Popis osoby = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
| Dátum narodenia = [[1838]]
| Miesto narodenia = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = [[3. január]] [[1919]]
| Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref>
== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].<ref name=":5" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}</ref>
[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],<ref name=":5" /> kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].<ref name=":5" />
== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.<ref name=":5" /><ref name=":52" />
== Zdroje ==
* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.
= Omeľan Ohonovskyj =
'''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]] — [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]]) — український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна]. — 1988. — Ч. 11 (42-43).</ref>.
У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник. — Ню Йорк — Лондон — Сидней — Торонто, 1970. — Т. 1. — С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]].
У цьому місті [[:uk:1853|1853]] р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову.
Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії. З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети.
З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького).
З [[:uk:1870|1870]] р. продовжив навчання у Віденському університеті.
У [[:uk:1877|1877]] р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]]
У [[:uk:1881|1881]] р. обраний членом-кореспондентом Польської Академії наук.
[[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету.
Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888 р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893).
Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]].
Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890 р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890 р.]</ref>
[[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках. — К. : Радянський письменник, 1989. — С. 358. — [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref>
[[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]] — листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]].
Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле № 1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>.
== У сфері мовознавства ==
Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький.
Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]).
Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов.
Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов.
== У сфері літературознавства ==
У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]] рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т. Г. Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]).
Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін.
== «Історія літератури руської» ==
«Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]] р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]] рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том — [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій — [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий — [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко. — К. : Наук. думка, 1980. – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О. Соболевського, О. Пипіна, І. Франка, а згодом С. Єфремова, Д. Чижевського, О. Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк. — Львів, 1995. — С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського.
«Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891 рр. між О. Пипіним і діячами української національної культури (О. Огоновський, І. Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О. Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини — це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів — цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк. — Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000. – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х — у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей.
; Видання
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]])
== Омелян Огоновський та Іван Франко ==
Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894 рр.
У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького.
Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію — Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі.
Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т. — Т. 34. — С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т. — Т. 43. — С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу.
Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>. Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк. — Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000. – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу — будували храм національної культури».
== Творчий доробок ==
Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]).
Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]].
== Родина ==
Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Публічні виступи ==
* [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888 р. // Дѣло, 08.02.1888]
== Пошанування пам'яті ==
Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні — мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна — Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]]) — дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського — географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини.
У [[:uk:1933|1933]] р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині.
== Примітки ==
<references responsive="0"></references>
== Джерела ==
* ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}}
* ''Жадько В.'' Український некрополь. — К., 2005. — С. 251.
* ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України. — Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995. — Т. 2. — С. 297.
* ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін. — Львів, 1994. — Ч. 7. — С. 137—141.
* ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна. — Львів, 2007. — Випуск 39. — Частина 2. — С. 291—299.
* ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк. — Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000. — 188 с.
* ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство. — Львів, 1993. — Випуск 58. — С. 132—137.
* ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк. — Львів, 1995. — 28 с.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка. — Львів, 2014. — С. 214—215.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т. — Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т. Г. Шевченка: редкол. М. Г. Жулинський (гол.) [та ін.]. — Київ, 2013. — С. 667—669.
* ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський — культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ. — 1992. — Ч. 268. — С. 49-54.
* ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті). — Львів, 1994. — Тези доповідей. — С. 237—243.
* ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час. — Київ, 1998. — Ч. 8. — С. 34-38.
* ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис). — НВУ «Руске слово». — Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003. — Ч. 4. — С. 17-28.
* ''Михайлин І. Л.'' Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І. Л. Михайлин // Українське літературознавство. —1996. — Вип. 63. — С. 3—21.
* ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник. — Тернопіль : Підручники і посібники, 2006.
* ''Пашук В. С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}}
* ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895
== Zdroje ==
= Štefan Pankovič =
'''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]] — [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство) — [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П. Р. Маґочія]]. — Ужгород : Видавництво В. Падяка, 2010. — С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині — округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]).
Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква] — Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref> — і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}}
Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]]. — 2010. — 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" />
За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]]. — 1967. — № 10 (82). — С. 107—108.</ref>
У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації — [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства — газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" />
Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" />
За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie]. — Wien 1874. — S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>.
Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині — [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]).
'''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace.
== Život ==
Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" />
=== Biskup mukačevský ===
Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}
V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}}
Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}}
Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref>
Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref>
Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" />
= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
'''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія — {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])--> — український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення.
Створив привабливий образ ліричного героя — борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]].
== Життєпис ==
Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі — Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888 р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії.
Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м. [[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]].
=== Період заслання ===
[[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897 р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського — на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів.
На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного — третього — арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890).
Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О. Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований.
Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо).
Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т. Г. Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902 р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]] — губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо).
Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком.
Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]].
== Українськомовні переклади ==
Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref>
Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо.
Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії.
Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості.
=== Твори ===
{{3|* Веснянки
* Дещо про творчість поетичную
* До Б. С. — Го
* До НКС
* До НКС (2)
* До Русі-України
* До дітей
* До матері|* До орла
* До сіячів
* До українців
* До школи
* З півночі
* Кобза
* Лист до Грінченка|* На далекій півночі
* Надія
* Пролісок
* Трудівниця
* Уперед
* Швачка
* Я не співець чудовної природи}}
== Пам'ять ==
[[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України.
== Бібліографія ==
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова. — Київ: Держлітвидав, 1949. — 368 с.
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори. — Київ: Радянська школа, 1949. — 375 с. : іл. — (Шкільна бібліотека класиків).
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші. — Київ: Молодь, 1950. — 86 с.
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова. — Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953. — 245 с. : портр.
* ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової. — Київ: Дитвидав УРСР, 1963. — 20 с. : іл.
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В. П. Кузь ; втуп. ст. О. І. Кисельова ; [автобіогр. авт.]. — Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963. — 351 с.
* ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О. І. Кисельова ; портр. худож. Г. М. Романова. — Київ: Дніпро, 1964. — 546 с.
* ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи. — Київ: Дніпро, 1964. — 489 с. : фотоілюстр.
* ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С. П. Караффи-Корбут ; портр. худож. В. Я. Чебаника ; передм. Н.Коваленко. — Київ: Веселка, 1972. — 173 с. : іл., портр. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В. І. Якубович. — Київ: Дніпро, 1974. — 351 с.
* ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М. Т. Яценка. — Київ: Веселка, 1977. — 159 с. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка. — Київ: Молодь, 1978. — 247 с. : іл. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В. Ф. Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника]. — Київ: Дніпро, 1979. — 231 с.
* ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М. Т. Яценка ; худож. Є.Котляр. — Київ: Веселка, 1983. — 252 с. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський. — Київ: Дніпро, 1989. — 427 с. : ілюстр. — (Бібліотека української класики «Дніпро»).
* ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А. П. Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського. — Харків: Основа, 2005. — 319 с.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела і посилання ==
* ''Ю. Ф. Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}}
* ''М. Т. Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}}
* ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}}
* [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»]
* [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}}
* [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}}
* «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П. Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат № 2 (4) / Нац. парлам. б-ка України. — Київ, 2014. — С. 73–78.
* [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П. А. Пролісок: твори Павла Граба. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894. — 94 с. — (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}}
* [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О. І. Павло Грабовський: його життя та діяльність / О. І. Кісельов. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1940. — 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П. А. Грабовський. — Київ: Рад. шк., 1949. — 275 с. — (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський. — Б. м. : б. в., 1936?. — 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1939. — 160 с. — (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О. І. Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін. — Київ: Рад. письменник, 1941. — 432 с. — (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П. А. Пролісок: твори Павла Граба. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894. — 94 с. — (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}}
= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]] — [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]) — український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]].
Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах.
1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911).
Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896 <nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]].
1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо).
У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського — безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії.
В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи». — 2011. — № 67 (1220) (13 травня). — С. 18.</ref>
1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]).
З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську.
Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т. зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область. — Тернопіль : Збруч, 2008. — С. 19. — [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref>
Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований.
У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі.
=== Сім'я ===
Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України. — К., 2013. — спецвипуск № 2 (191) (лип.). — С. 68.</ref>
== Перекладацтво ==
Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К. Ф. Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й. П. Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е. М. Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів.
== Перелік творів ==
'''Власні твори:'''
[https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897
3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899
3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898
Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898
Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899
З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903
Веселі оповідання:
* [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898)
* [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898)
Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902
Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901
Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899
Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899
Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900
Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900
Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895
Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922
Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898
Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898
Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898
Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898
Ярошенко Худ. Роман 1903
'''Переклади:'''
Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899
Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898
Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898
Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898
Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899
Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899
Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898
== Вшанування пам'яті ==
До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д. Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О. Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім. Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу.
Також меморіальні таблиці встановлено:
* у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині — педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник.
* у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині — педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк.
У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref>
2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref>
== Світлини ==
<gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center">
Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]]
Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові
Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея
</gallery>
== Див. також ==
* [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]]
== Примітки ==
<references responsive="0"></references>
== Джерела та література ==
* ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки… / Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук // Наш Прапор. — 2012. — Серпень. — № 9. — С. 3.
* ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея / Олег Вістовський // Наш Прапор. — 2012. — Серпень. — № 9. — С. 5.
* ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці. — 2007. — 7 червня. — С. 6.
* ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче. — 2010. — 28 липня. — С. 4.
* ''Катаргіна Т. І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}}
* [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}}
* [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О. К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість. — Київ: Веселка, 2007.
* Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н. Тихолоз'']]. — Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т. Г. Шевченка НАН України], 2007. — 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6).
== Посилання ==
* {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}}
* {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}}
* [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}}
* {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}}
* [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}}
* [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»]
* [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}}
* [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип]
* [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]]. — 2003. — 4 липня.
* ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др. Осип Маковей. — у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903. — 100 с.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича. — Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926. — 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей. — Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, [1922?]. — 32 с: іл. — (Чорногора / під ред. Д. К. Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 12. — С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л. Н. Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 12. — С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 12. — С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 10. — С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 10. — С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 10. — С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник. — 1899. — Річник 2, т. 5. — С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник. — 1899. — Річник 2, т. 5. — С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О. С. Поезії Осипа Маковея. — Львів: Накладом К. Паньковського, 1895. — 135, 1 с. — (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}}
a
= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]] — {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]]) — український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.
== Життєпис ==
Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]].
Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]).
Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені.
У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів.
У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії — віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов.
Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]] рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість — головним чином, у галузі перекладу.
Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]).
=== Смерть і поховання ===
[[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті.
Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>.
У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник — «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис:
{{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}}
Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року.
У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/> — — <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}}
У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло.
3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926 рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією.
Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />.
== Творчість ==
Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т. Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.).
Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування.
Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і т. д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном.
Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок — переклад імені поета з грецької: стефанос — вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий — «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]] — складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій — «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]] — це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком.
За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х — на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине».
Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]] р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання — [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге — [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М. Комарова, Василя Лукича (В. Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А. Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]).
Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858).
До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т. Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б. Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С. В. Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві.
== Вшанування пам'яті ==
[[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився.
Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014 р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С. Руданському.
2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському.
=== Філателія ===
[[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку № 979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки — 40×28 мм. Кількість марок в аркуші — 12 (3х4). Номінал марки — 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників.
Марку захищено мікротекстом «О. Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref>.
=== Освіта ===
В Ялті діє Ялтинський НВК № 15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]].
=== Вулиці ===
У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]].
=== Установи ===
* [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році.
== Цікаві факти ==
[[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День. — 2007. — 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>.
== Твори ==
Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки».
* Співомовки
* Лірникові думи (1856)
* Цар-Соловей (1857)
* Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871)
=== Видання творів ===
* Співомовки, 1880.
* Поетичні твори, 1886.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський. — У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927. — 80 с. : іл. — (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).]
* [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1937. — 274 с.]
* Співомовки, 1944.
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С. В. Вибрані твори / Степан Руданський. — Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949. — 158 с.]
* Твори, 1956.
=== Зібрання творів ===
* Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903)
** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1. — У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912. — 456 с. : портр. — (Руска письменність ; 9, 1).]
** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2. — У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913. — 456 с. : портр. — (Руска письменність ; 9, 2).]
** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3. — У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914. — 478 с. : портр. — (Руска письменність ; 9, 3).]
** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5 — У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899. — 150 с.]
* Твори в трьох томах (1972–1973)
=== Фольклорні записи ===
* [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського. — Київ: Музична Україна, 1972. — 291 с.]
= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* 5. február 1850, Nazirna, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina – † 22. jún 1902, Ľvov, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina<ref>{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref>) bol ukrajinský novinár, literárny vedec a občiansko-politický činiteľ.
== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil 5. februára 1850 v obci Nazirna v rodine kňaza Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).<ref>{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref> Keď študoval na gymnáziu v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok''). Študoval na filozofickej fakulte Ľvovskej univerzity a na právnickej fakulte Viedenskej univerzity.
Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu národovcov, ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''Ukrajinskej radykaľnej partije'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom Mychajla Petrovyča Drahomanova a Serhija Andrijovyča Podolynského, s ktorým vo Viedni publikoval v tej dobe populárnu socialistickú literatúru.
V rokoch 1874 až 1877 predsedal viedenskej organizácii ukrajinských študentov ''Sič''.
У [[:uk:1877|1877]] р. — заарештований разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|М. Павликом]] й іншими за обвинуваченням у належності до таємної організації з соціалістичними цілями, зв'язками із закордоном, у соціалістичній пропаганді. Справу слухала кримінальна колегія суду у складі чотирьох суддів. Це був відкритий судовий процес. Терлецький сказав, що був за «переконанням соціалістом», політичним однодумцем Михайла Драгоманова і вважає себе одним із «нечисленних речників» соціалістичної думки серед галицьких українців. Ідеалом Терлецького була федеративна, демократична республіка, де суд і правду вершить громада. Він прагнув політичних і економічних прав для народу, досягнення рівності всіх перед законом і рівності закону для всіх.<ref name=":02">{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy|title=1850 - народився Остап Терлецький, публіцист|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>
Змучений хворобами (протягом 20 років його виснажували епілептичні напади), він склав іспити на правничий факультет. Став адвокатом і до кінця життя провадив адвокатську практику в Галичині. Був співробітником львівських революційно-демократичних видань ([[:uk:Молот_(журнал)|''«Молот»'']], ''[[:uk:Світ_(видання)|«Світ»]]'', ''[[:uk:Житє_і_слово|«Житє і слово»]]'').<ref name=":02" />
Похований на 23 полі Личаківського цвинтаря.
== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými pseudonymami a kryptonymami (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).
== Творчість ==
Основні праці:
* «Галицько-руський нарід і галицько-руські народовці» (1874),
* «Лихва на Буковині» (1878),
* «Робітницька плата і рух робітницький в Австрії в послідніх часах» (1881),
* «Літературні стремління галицьких русинів у 1772—1872» (1894 — 95),
* «Москвофіли і народовці в 70-их рр.» (1902),
* «Галицько-руське письменство у 1848 — 65 pp.» (1903) та ін.
= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]] — [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]]) — український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].
Від [[:uk:1899|1899]] р. — секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]] р. — [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]] р. — голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]] р. — член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]]
Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]].
== Життєпис ==
[[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>.
Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883 р. — у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926… — С. 129.</ref> — у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885 р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894 р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" />
Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" />
[[:uk:1894|1894]] р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]).
Після його закінчення — вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя.
Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле № 5). Автори надгробного пам'ятника — [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>.
== Наукова діяльність ==
У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць.
Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]].
Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]] р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904 р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905 <nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]] р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]:
* «Руські в Бачці» (1898),
* «Русини в Угорщині» (1899),
* «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900),
* «Словаки чи русини» (1901).
Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур.
Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів.
Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М. Т. Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т. Г. Шевченка НАН України]].
Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу:
{|
| valign="top" |
* обрядові пісні
* історичні пісні
* побутові пісні
* дрібні пісні
* духовні пісні
* сороміцькі пісні
* чужі пісні
* мелодії пісень
| valign="top" |
* замовляння
* драматичні представлення
* ігри
* казки
* байки
* міфи
* легенди
| valign="top" |
* перекази
* новели
* анекдоти (приказки)
* приповідки
* загадки
* ліки
* вірування.
|}
У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози — легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів) — [[:uk:Орябина|Орябина]].
Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти.
Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць.
Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології.
Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення.
== Праці ==
[[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка:
* «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911)
* «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899)
* «Угро-руські духовні вірші» (1902)
* «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902)
* [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903)
* «Співаник з Грушова» (1903)
* «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907)
* «Гаївки» (1909)
* «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909)
* «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910)
* «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914)
* «Національне відродження австро-угорських українців» (1916),
* «Паленє та купанє відьом на Галичині»
* «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916)
* «Деякі уваги над байкою» (1916)
* «Народні новели» (1917)
* «Війна і народна поезія» (1917)
* «Українська народна словесність» (1917)
* «Народні байки» (1918)
* «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922)
* «Гуцули» (1923)
* «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926)
== Видання ==
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т. 1—2 / зібрав В. Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559 с.
* ''Гнатюк В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім. Шевченка, 1981. 288 с. (Філологічна секція, т. 201)
== Премії ==
Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]).
== Ушанування ==
* У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор — [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]).
* На честь Володимира Гнатюка названо:
** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]],
** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]],
** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську.
* 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В. М. Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» № 841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>.
* [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер № 1690.
= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]] — [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]]) — [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].
== Життєпис ==
Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с. [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою, — нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси — лагідність, делікатність, доброту.
Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]] р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]].
Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]] — органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]].
В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям.
З приходом до редакції «Друга» М. Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М. Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М. Павлика та І. Франка.
М. Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині».
На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю. Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І. Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т. Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М. Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І. Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М. Драгоманова]], інші київські та лондонські видання.
Після заборони «Друга» М. Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М. Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М. Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу.
Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І. Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г. Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М. Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О. Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М. Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О. Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М. Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А. Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В. Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури.
Довгий час М. Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури.
Продовжуючи традиції «Громадського друга», М. Павлик разом з І. Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо.
Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М. Павлик, М. Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С. Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М. Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki> Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти.
На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]].
Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М. Павлика з М. Драгомановим та І. Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М. Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті.
Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М. Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І. Франком, М. Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М. Павлик на твори І. Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]).
У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М. Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві.
У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті.
М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М. Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І. Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І. Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А. Крушельницького]], Г. Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М. Лисенка, В. Стефаника, Ольги Кобилянської, Л. Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М. Черемшини]].
Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле № 21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>.
== Політична діяльність ==
Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації — [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада.
1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>.
== Художня література ==
Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]] р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М. Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік — вірш «Щаслива».
В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М. Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня — 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]].
Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів».
У прозовому доробку М. Павлика є 2 повісті — «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}. — Відень : Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917. — 23 с.
* ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}}
* Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}}
* ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис. — 1986.
* ''Віктор Жадько.'' Український некрополь. — К., 2005. — С. 256.
* ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914. — Szczecin, 2007. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}}
* ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914. — Szczecin, 2007. —[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}''
== Посилання ==
* [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}}
* ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}. — Львів: В друк. І. Айхельберґера, 1911. — 24 с.
= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).
== Життєпис ==
Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.
Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].
Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.
Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.
У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич — дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853 — [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].
== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].
Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].
Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:
На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref>
1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889 р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка 21, ряд 2, місце 10).
[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)
Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою — за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі — за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
= Emanuil Hrabar =
'''Еммануїл Іванович Грабар''' (; [[:uk:7_жовтня|7 жовтня]] [[:uk:1831|1831]], [[:uk:Ділове|Трибушани]], [[:uk:Мармарощина|Мармарощина]], [[:uk:Угорське_королівство_(1526—1867)|Угорське королівство]], [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійська імперія]] — [[:uk:1910|1910]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]) — український та угорський [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:Юрист|юрист]], депутат угорського парламенту [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]]. Батько [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимира]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігоря Грабарів]].
== Життєпис ==
Еммануїл Грабар народився 7 жовтня 1831 року в селі Трибушани (нині — село [[:uk:Ділове|Ділове]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині військового греко-католицького священника Івана Грабара (Яноша Грабара угорською), мати — Юлія Гаджеґа<ref>[http://www.ruthenia.ru/document/543693.html О ЗАПРЕЩЕНИИ ОПЕРЫ-ВОДЕВИЛЯ «КАЗАК-СТИХОТВОРЕЦ»: ПИСЬМО А. А. ШАХОВСКОГО А. С. ШИШКОВУ]</ref>.
Навчався в гімназії в місті [[:uk:Кошиці|Кошиці]]. Восени 1848 року вступив до лав угорських революційних сил національної оборони, був унтерофіцером у таборі для новобранців у [[:uk:Кечкемет|Кечкеметі]]. У травні 1849 року очолив 91-й батальйон революційних військ. Разом із двома ротами ввіреного йому підрозділу склав зброю під час капітуляції гарнізону фортеці [[:uk:Мукачево|Мукачево]] 17 серпня 1849 року.
У 1850-ті роки вивчав юриспруденцію в Пештському університеті, стає адвокатом.
З 1861 року — засідатель у суді комітату Мармарош.
З 1867 року знову — [[:uk:Адвокат|адвокат]], член об'єднання ветеранів революційної армії комітату Мармарош.
1869 року обраний депутатом Палати представників угорського парламенту від села Волове Поле (нині — селище міського типу [[:uk:Міжгір'я_(Закарпатська_область)|Міжгір'я]], Україна).
З 1871 року разом із В. Ф. Кімаком видавав сатиричну газету [[:uk:Лібералізм|ліберального]] москвофільського спрямування [[:uk:Сова_(газета)|«Сова»]].
Після 1871 року був змушений емігрувати. Влаштувався спочатку в [[:uk:Італія|Італії]], де протягом трьох років був домашнім учителем дітей [[:uk:Демидов_Сан-Донато_Павло_Павлович|П. П. Демидова]], а за три роки пішов за ними до [[:uk:Париж|Парижа]].
У 1876 році прибув до Російської імперії та став викладачем гімназії спочатку в [[:uk:Єгор'євськ|Єгор'євську]] і в [[:uk:Рязанська_губернія|Рязанській губернії]], потім в [[:uk:Ізмаїл|Ізмаїлі]] й, нарешті, в [[:uk:Тарту|Юр'єві]]. Тут він був призначений помічником ректора університету.
Протягом 1879—1880 років до Росії переїхала його дружина Ольга Грабар із синами.
Останні роки життя провів у [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. Помер 1910 року.
== Сім'я ==
* Батько — Іван Грабар
* Матір — Юлія Гаджеґа
* Дружина — Ольга Грабар
* Сини — [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимир Грабар]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігор Грабар]]
== Посилання ==
* {{Cite web|url=http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|title=Автомонография|website=Игорь Грабарь|language=ru|archive-url=https://web.archive.org/web/20171228171525/http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|archive-date=2017-12-28}}
<references />
= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе. — Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017. — 306 с.</ref>
Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
| Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
| Portrét = Олександр Кониський.jpg
| Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]]
| Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
| Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
| Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]]
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
| Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
| Manželka = Marija Oleksandrivna
| Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera
| Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].
== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').
Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.
Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.
Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').
Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref>
Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.
== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.
Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].
Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.
== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref>
=== Poviedky ===
* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').
=== Románové novely ===
* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').
=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').
=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).
=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).
=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).
=== Preklady ===
* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref>
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.
= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.
== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].
Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].
V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.
Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref>
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.
a
= Ioan Pastelij =
'''Іван Пастелій''' ([[:uk:27_січня|27 січня]] [[:uk:1741|1741]], село Мала Пастіль, (тепер [[:uk:Пастілки|Пастілки]] [[:uk:Перечинський_район|Перечинського району]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]) — [[:uk:1799|1799]], [[:uk:Мукачево|Мукачево]]) — український [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Літератор|літератор]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].
== Життєпис ==
Освіту здобув в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], Будині і Ягру. Був [[:uk:Професор|професором]] Мукачівської богословської школи, [[:uk:Священик|священиком]], каноніком. Автор кількох історичних праць [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]].
З 1787 року по 1790 рік він був генеральним вікарієм Списького вікаріату з осідком в Кошицях, який входив до складу [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], яка тоді займала територію, тепер розділену між чотирма державами Україною, Угорщиною, Словаччиною та Румунією, а тоді була під юрисдикцією Мукачівської греко-католицької єпархії.
== Творчість ==
З його історичних робіт виявлено «Історію Мукачівської єпархії» (додаток до праці [[:uk:Лучкай_Михайло_Михайлович|М. Лучкая]] «Історія карпаторусів») та «Про походження русинів». У цих працях (зокрема другій) велика кількість матеріалу стосується історії закарпатських [[:uk:Лемки|лемків]]. З художніх творів відомий [[:uk:Сатира|сатиричний]] [[:uk:Вірш|вірш]] [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%9F%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%80%D1%8E%20%D0%B4%D1%83%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%B9 «Піснь пастиря душевного»], написаний народною [[:uk:Лемківський_говір|лемківською говіркою]]. Тут перші букви кожної із [[:uk:Строфа|строф]] складають прізвище автора.
Творчість І. Пастелія позитивно оцінив [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] в праці «Карпаторуське письменство», назвавши Пастелія «чоловіком вільнодумним».
'''Ioann Pastelij''' ({{Vjazyce2|rue|Иоанн Пастелий}}, {{Datum narození|1741|1|21}} [[:cs:Pastilky|Malá Pastilka]] — {{Datum úmrtí|1799|0|0}} [[:cs:Mukačevo|Mukačevo]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Generální_vikář|generální vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]], [[:cs:Historik|historik]] a osvícenec.<ref name=":07">{{Citace elektronického periodika|titul=ПАСТЕЛІЙ ІВАН|periodikum=resource.history.org.ua|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|datum přístupu=2025-01-02}}</ref><ref name=":32">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[Dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref> Ioann byl jeden z nejvýznamnějších osvícenců a [[:cs:Historik|historiků]] během [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínského národního obrození]]. Ioanna uznával Michal Lučkaj a také ukrajinský buditel [[:cs:Ivan_Franko|Ivan Franko]], který jej označil za svobodomyslného muže.<ref name=":07" /><ref name=":32" />
Mezi lety 1787 až 1788 byl [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15">{{Citace monografie|titul=Krajeznačný slovník Rusínů-Ukrajinců: Prešovsko|editoři=Fedir M. Kovač, Fedir Kovač, Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|vydání=1. vyd|vydavatel=Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|místo=Prešov|počet stran=496|edice=Rusíni-Ukrajinci Prešovska|isbn=978-80-85137-15-6}}</ref> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala. Stal se opět [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}
== Život ==
Ioann Pastelij se narodil {{Datum narození|1741|1|21}} v [[:cs:Pastilky|Malé Pastilce]] (dnešní Pastilky na [[:cs:Ukrajina|Ukrajině]]) do rodiny řeckokatolického kněze.<ref name=":25">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Деяк|jméno=Ігор|titul=Пастелій Іван|periodikum=Колиба - портал про Закарпаття|url=https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/pismenniki-zakarpattja/2910-pasteli-ivan|datum vydání=2025-01-03|jazyk=uk-ua|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> Studoval teologii v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a [[:cs:Eger|Egeru]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /> Od roku 1765 byl učitelem [[:cs:Etika|etiky]] na řeckokatolickém semináři v Mukačevu.<ref name=":25" /><ref name=":15" /> Také byl farářem v [[:cs:Humenné|Humenném]] a [[:cs:Chust|Chustu]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" />
V roce 1787 jej jmenoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevský biskup]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] nově založeného Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /><ref name=":32" /> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala.<ref name=":32" /> Poté se opět stal [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}<ref name=":15" /><ref name=":32" />
== Dílo ==
Ioann Pastelij je považován za jednoho ze zakladatelů moderní rusínské [[:cs:Historiografie|historiografie]]. Jedná se zejména o díla ''Historia Diocesis Muncasiensis'' ({{Vjazyce2|cs|Historie Mukačevské diecéze}}) a ''De origine Ruthenorum'' ({{Vjazyce2|cs|O původu Rusínů}}) napsaná v [[:cs:Latina|latině]].<ref name=":32" /><ref name=":32" /><ref name=":4">{{Citace elektronického periodika|titul=Пастелий Иван :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/o-pisatjeljakh/z-podkarpatja/pastelij-ivan/|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> V těchhle knihách se také zaobírá o historii [[:cs:Lemkové|Lemků]].<ref name=":07" /><ref name=":25" />
Z básnické tvorby napsal satirickou báseň ''Píseň duchovního pastýře'', známá také jako ''Píseň Pasteliho'' ({{Vjazyce2|rue|Пѣснь пастыря душевнаго, Пѣснь Пастелия}}), která byla napsána v básníkově rodném lemkovském dialektu, a také [[:cs:Elegie|elegii]] ''Elegie na počest císaře Josefa II.<ref name=":32" />''<ref name=":25" /><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref>
Báseň a autor je populární u ukrajinské inteligence.<ref name=":07" /><ref name=":4" /> Právě ''Píseň duchovního pastýře'' byla poprvé publikována ukrajinským buditelem [[:cs:Mychajlo_Drahomanov|Mychajlem Drahomanovem]] v časopise ''Život a slovo'' ({{Vjazyce2|uk|Житє і слово}}).<ref name=":4" />
== Odkazy ==
=== Poznámky ===
<references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія. — 2008. — № 2. — С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42) — 2019. — С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references>
== Література ==
* ''Галас Б. К., Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович //
* ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica. — Wrocław, 1971. — R. 16, zesz. 1—2. — S. 301—307.
* ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] //
== Посилання ==
* [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія - Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}}
* [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад "Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка" Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}}
<references />
= Jurij Žatkovič =
'''Юрій''' ('''Георгій''') '''Кальман Жаткович''' ({{нар}} {{ДН|14|10|1855}}, [[:uk:Дравці|Дравці]] біля [[:uk:Ужгород|Ужгорода]]— {{ДС|25|9|1920}}, [[:uk:Стройне|Стройне]] на [[:uk:Свалявський_район|Свалявщині]])— дослідник історії [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], етнограф, священник, письменник, літературознавець, перекладач, член [[:uk:НТШ|НТШ]] ([[:uk:Львів|Львів]]).
== Біографія ==
Народився в родині вчителя. Навчався в Ужгородській та Велико-Варадинській гімназіях. У [[:uk:1881|1881]]р. закінчив [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородську богословську семінарію]]. Служив священником у селах [[:uk:Великий_Раковець|Великий Раковець]], [[:uk:Іза|Іза]], [[:uk:Стройне|Стройне]]. Писав угорською мовою та [[:uk:Язичіє|язичієм]]. Вивчав церковну [[:uk:Історія|історію]] та [[:uk:Етнографія|етнографію]] Закарпаття.
За працю «Влияние ягерских епископов и борьба против него в Мукачевской епархии» був обраний членом Мадярського історичного товариства ([[:uk:1884|1884]] р.). Друкувався у таких видавництвах як «Листок», «Місяцеслов» (Ужгород), «ЗНТШ» ([[:uk:Львів|Львів]]) та в угорській періодиці, самостійно редагував часопис [[:uk:Русинъ_(Закарпаття,_Жаткович)|«Русинъ»]]. Автор першого в [[:uk:Угорщина|Угорщині]] «Короткого нарису української літератури» та «Короткої історії руської літератури до татарської навали».
Переклав [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] окремі твори [[:uk:Марко_Вовчок|М. Вовчка]] ([[:uk:1897|1897]]р.), [[:uk:Юрій_Федькович|Ю. Федьковича]] ([[:uk:1898|1898]] р.), [[:uk:Іван_Франко|І. Франка]] (1902 р.), відомий протест західно-українських культурних діячів «І ми в Європі» (1896 р.), переклав з угорської на українську мову «Меморіал [[:uk:Едмунд_Еган|Е. Егана]]. Економічне становище руських селян в Угорщині» (Львів, 1901 р.).
Підручники Жатковича для українських шкіл у Закарпатті були заборонені. Три з його підручників - з [[:uk:Географія|географії]], [[:uk:Історія|історії]] та [[:uk:Суспільні_науки|суспільних наук]] - 14 разів перевидавалися словацькою мовою. Багато творів Жатковича лишилися неопублікованими.
Був лідером руху [[:uk:Народовці|народовців]] Закарпаття початку ХХ ст. Угорська влада всіляко утискала Юрія Жатковича за спілкування з видатним українським вченим [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], у тому числі, намагалася інкримінувати йому участь у розповсюдженні [[:uk:Російська_пропаганда|російської пропаганди]]: він був змушений двічі писати протоколи-пояснення з цього приводу (27 січня та 17 березня 1903 р.)<ref>Володимир Гнатюк. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 149—150.</ref>
== Твори ==
* Князь Федор Корятович. «Листок», 1891, № 12
* Замітки етнографічні з Угорської Руси // Етнографічний збірник, т. 2. Львів, 1896
* Нарис історії Грушівського монастиря на Угорській Русі // Місяцеслов на 1906 р. Ужгород, 1905
* Мадярські переклади творів Івана Франка // Привіт Іванові Франкові в сорок-літє його письменської праці. Львів, 1916
* Короткий нарис малоросійської літератури (Уривок) // Світова велич Шевченка, т. 3. К., 1964
* Этнографическій очерк угро-русских. «Новини Закарпаття», 1993, 27 трав., 2 груд.
* Весілля. «Carpatica—Карпатика», 1999, вип. 6.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Герасимова Г. П''. [http://www.history.org.ua/?termin=Zhatkovych_Yu ЖАТКОВИЧ Юрій-Кальман]. // {{ЕІУ||}}
* Гнатюк В. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 143—154.
* ''Гнатюк В. М.'' Юрій ЖатковиЧ // ЛНВ. — 1904. — т. XXVIII. — кн. 10—12.
* ''Данилюк Д. Д''. [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=18886 Жаткович Юрій-Кальман Юрійович] // {{ЕСУ|9|509—510}}
* ''Лелекач М. М., Гарайда І. А.'' Загальна бібліографія Підкарпаття. — Ужгород, 1943.
* ''Мазурок О. С.'' Юрій Жаткович як історик та етнограф Угорської Руси // Український історик. — 1993. — т. 30. — № 116—119.
* ''Микитась В. Л.'' З ночі пробивалися… — Ужгород, 1977.
* ''Пагиря В.'' «Я світ узрів під Бескидом…»: Сторінки історії. — Ужгород, 1993.
* Його ж. Подвижник національної науки і культури: До 140-річчя від дня народж. Ю. Жатковича // Календар «Просвіти» на 1995 р. — Ужгород, 1995.
* ''Хланта І.'' Літературне Закарпаття у XX ст. — Ужгород, 1995.
* ''Перфецкий Е.'' Обзор угрорусской историографии. «Известия отделения русского языка и словесности Императорской АН», СПб., 1914, кн. 1; Юрий Жаткович // Календарь «Унио» на 1921 г. — Ужгород, 1920.
== Посилання ==
* [http://www.ua-reporter.com/uk/novosti/13893 Ю. Жаткович — етнограф, історик, перекладач]
= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.
== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.
Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').
V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].
Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.
Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].
[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroj ==
* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.
= Ioan Rakovský =
'''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref>
== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.
V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.
V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').
Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).
Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.
<references />
= Feodosij Zlocký =
'''Feodosij Zlocký<ref name=":33">{{Citace monografie
|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref>''' ({{Vjazyce2|rue|Теодозий Злоцкый|Teodozyj Zlockyj}}, {{Vjazyce2|hu|Theodoz Zloczky}}, {{Datum narození|1846|10|11}} [[:cs:Osij|Osij]] — {{Datum úmrtí|1926|07|30}} [[:cs:Drahovo|Drahovo]]) byl rusínský řeckokatolický kněz, etnograf, folklorista a básník. Feodosij byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a byl přispěvatelem do několika rusínských periodik, ale také sběratelem folklórních básní a lidových slovesností a umění.<ref name=":33" />
== Život ==
Feodosij Zlocký se narodil {{Datum narození|1846|10|11}} v obci [[:cs:Osij|Osij]]. Jeho otec, Antonij Zlocký, pracoval v obci jako farář. Studoval v [[:cs:Chust|Chustu]] a [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a [[:cs:Gymnázium|gymnázium]] absolvoval v Satu Mare a v [[:cs:Užhorod|Užhorodě]]. Teologické vzdělání získal v Užhorodě a [[:cs:Budapešť|Budapešti]].<ref name=":33" />'''<ref name=":104">{{Citace monografie
|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref>'''
Na kněze byl vysvěcen v roce 1874 a jako farář sloužil v obcích [[:cs:Izky|Izky]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]], [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]] a [[:cs:Drahovo|Drahovo]].<ref name=":33" /> Ke konci své služby také zastával funkci [[:cs:Děkan|děkana]] na [[:cs:Děkanát_Zolotarovo|Zolotarovském děkanátu]], jehož součástí byla i farnost v Drahovu, kde byl zároveň farářem.<ref name=":03">{{Citace monografie
|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> Feodosij Zlocký zemřel {{Datum úmrtí|1926|07|30}} v [[:cs:Drahovo|Drahovu]].'''<ref name=":104" />'''
== Dílo ==
=== Během studia ===
Jako student psal svá díla v jazyce [[:cs:Jazyčije|jazyčije]] (což byl umělý smíšený slovanský jazyk), ale pod vlivem lidové ústní slovesnosti, kterou aktivně sbíral po celý život, do značné míry přešel na lidový ([[:cs:Rusínština|rusínský]]) jazyk. V jeho tvorbě převládala milostná, sociálně-venkovská a vlastenecká [[:cs:Lyrická_poezie|lyrika]]; věnoval se i společenským, historickým a mravně-náboženským tématům. Některé jeho básně jsou stylizovány jako lidové písně.<ref name=":1">{{Citace elektronického periodika
|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref>
První verše publikoval v týdeníku ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'', později také v dalších tehdejších periodikách, jako ''Nový svět'', ''Listek'', ''Karpatorusínský věstník'', ''Ruský věstník'' a ''Nauka''.<ref name=":33" /><ref name=":1" /> Během [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem [[:cs:Štefan_Pankovič|Štefana Pankoviče]] upadá tehdejší literární tvorba a Feodosij se v tisku objevuje jen velmi zřídka.<ref name=":22">{{Citace monografie
|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref>
=== Během duchovní služby ===
Od začátku kněžské dráhy zůstávala většina jeho literární, etnografické a folkloristické práce v rukopisech. Jeho nejrozsáhlejší etnografické články, publikované v ''[[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|maďarónském]]'' časopise ''[[:cs:Rusínské_národní_obrození#V%C3%BDchod|Východ]]'' v letech 1888 a 1889, popisovaly pověry, zvyky a lidovou víru Rusínů žijících ve vesnicích [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]] a [[:cs:Vilchivka_(okres_Chust)|Vilchivka]].'''<ref name=":104" />''' Za tuto činnost byl jmenován oficiálním referentem pro etnografii [[:cs:Podkarpatská_Rus|Podkarpatské Rusi]] v [[:cs:Etnografická_společnost_Uherska|Etnografické společnosti Uherska]].<ref name=":33" /><ref name=":03" />
Zlocký byl především řeckokatolický kněz a až poté [[:cs:Etnografie|etnograf]], a jeho postoj byl, že etnografické publikace: ''„nelze zobecňovat na celý národ... zpravidla mají jen historickou hodnotu; pohanská píseň a ukolébavka v ústech křesťana stojí daleko od srdce lidu.“'' Tedy je vnímal jako přežitek minulosti.<ref>{{Citace elektronického periodika
|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref>
V [[:cs:Maďarština|maďarštině]] publikoval i své básně, jejichž výběr v ukrajinském překladu od [[:cs:Jurij_Škrobinec|Jurije Škrobince]] vyšel ve sbírce ''Na Verchovině''.<ref>{{Citace periodika
|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref><ref>{{Citace monografie
|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref>
=== Jazyk a jazykověda ===
Zlocký se snažil psát jazykem, který by se co nejvíce zakládal na lidové ([[:cs:Rusínština|rusínské]]) řeči.
V roce 1883 sestavil gramatiku založenou na podkarpatských dialektech a to maďarskojazyčný spis ''Praktická gramatika Karpatsko ruského jazyka''. Tato gramatika však nikdy nebyla tištěna, přestože na ni už byla vyhlášena sbírka.<ref>{{Citace monografie
|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> Byla založena zejména na marmarošském dialektu, ale psaná [[:cs:Etymologie|etymologickým]] pravopisem. Po vyhlášení sbírky se místo tisku rukopis dostal bez vědomí a souhlasu autora do knihovny [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučného tovaryšstva Ševčenkova]] ve [[:cs:Lvov|Lvově]], kde nebyl nikdy publikován.<ref>{{Citace monografie
|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref>
=== Odkaz ===
Během své penze se rozhodl Feodosij Zlocký uspořádat své rukopisné odkazy. Část rukopisů předal literárnímu historikovi a buditeli [[:cs:Jevmenij_Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], jinou část poslal do redakcí [[:cs:První_republika|prvorepublikových]] časopisů ''Svoboda'' a ''Náš rodný kraj''.<ref name=":33" /><ref name=":22" />
Časopis ''Náš rodný kraj'' také vydal v roce 1923 krátkou knížku ''Výběr z poezie'', zde ale proběhla výrazná úprava redakce, která změnila jeho etymologický pravopis podle ukrajinského jazykového vkusu.<ref name=":33" />'''<ref name=":104" />''' To vedlo ke sporům mezi autorem a redakcí.<ref>{{Citace elektronického periodika
|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V úvodu této knihy autor zároveň připomněl, že jeho rukopis gramatiky, napsané v roce 1883, byl: ''„bez souhlasu a vědomí autora předán knihovně Naučného tovaryšstva Ševčenkova ve Lvově“''.<ref name=":03" />
Ostatní jeho rukopisy jsou pravděpodobně ztraceny.
== Odkazy ==
=== Reference ===
{{Překlad|rue|Теодозий Злоцкый|133643}}
<references />
=== Literatura ===
* {{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}
* {{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}
* {{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}
* {{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}
* {{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}
* {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn history and culture}}
* {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}
* {{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}
* {{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}
=== Související články ===
* [[:cs:Eparchie_mukačevská|Eparchie mukačevská]]
* [[:cs:Grigorij_Žatkovič|Grigorij Žatkovič]]
* [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučné tovaryšstvo Ševčenkovo]]
* [[:cs:Rusínské_národní_obrození|Rusínské národní obrození]]
= László Vasiľ Čopej =
'''László Čopej''' ({{Vjazyce2|rue|Ласлов Чопей}}, {{Vjazyce2|hu|László Csopey}}, {{Datum narození|1856|10|01}} [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] — {{Datum úmrtí|1934|06|23}} [[:cs:Budapešť|Budapešť]]) byl [[:cs:Rusín|rusínský]] učitel, [[:cs:Filologie|filolog]], [[:cs:Lingvistika|lingvista]] a reformátor rusínského jazyka. László byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a sám se pokusil o vytvoření jednotného rusínského literárního jazyka a to přes jeho ''Rusko-maďarský slovník''.<ref name=":34">{{Citace monografie
|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":24">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydání=2. print|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[Dále jen The shaping of a national identity]|jazyk=en|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref>
== Život ==
László Čopej se narodil {{Datum narození|1856|10|01}} v obci [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] nedaleko [[:cs:Mukačevo|Mukačeva]].<ref name=":34" /><ref name=":04">{{Citace monografie
|příjmení=Hollós|jméno=Attila|titul=Život a práce Lászla Čopeje|místo=Nyíregyháza|rok vydání=2004}}</ref> Jeho otec, Bazil Čopej, byl učitelem v obci [[:cs:Zaluž|Záluž]]. Studoval v Mukačevu a [[:cs:Sárospatak|Šarišském Potoku]] a mezi lety 1876 až 1879 studoval matematiku a fyziku na [[:cs:Univerzita_Loránda_Eötvöse|Univerzitě Loránda Eötvöse]] v [[:cs:Budapešť|Budapešti]], kde si také v roce 1883 dokončil učitelský certifikát.<ref name=":34" />
V roce 1879 byl zaměstnán jako rusínsko-ruský překladatel v překladatelském oddělení [[:cs:Seznam_premiérů_Maďarska#Uhersk%C3%A9_kr%C3%A1lovstv%C3%AD_v_r%C3%A1mci_Rakouska-Uherska|maďarského premiéra]] a začal studovat domácí rusínské vztahy. V letech 1883 až 1925 pracoval jako učitel na střední škole v Budapešti.
László Čopej zemřel {{Datum úmrtí|1934|06|23}} v [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a je pohřben na nejvýznamnějším budapešťském hřbitově [[:cs:Farkasréti|Farkasréti]].
== Dílo ==
V maďarském prostředí je László Čopej jako překladatel knih od ruských autorů jako [[:cs:Nikolaj_Vasiljevič_Gogol|Nikolaj Vasiljevič Gogol]], [[:cs:Ivan_Sergejevič_Turgeněv|Ivan Sergejevič Turgeněv]] a [[:cs:Lev_Nikolajevič_Tolstoj|Lev Nikolajevič Tolstoj]].<ref name=":34" /> Lászlo ale také byl častým přispěvatelem do maďarských periodik jako ''Budapesti Szemle'', ''Fővárosi Lapok'', ''Nyelvtudománi Közlemények'' a ''Természettudományi Közlöny''.<ref name=":04" />
[[Soubor:Русько-мадярський_словарь.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE-%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%8F%D1%80%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8C.jpg|náhľad|Titulní strana ''Rusko-maďarského slovníku'', který Lázsló vydal v roce 1883]]
=== ''Rusko-maďarský slovník'' ===
Mezi nejvýznamnější dílo od Lászla Čopeje se řadí jeho ''Rusko-maďarský slovník'', který za toto dílo byl vyznamenán cenou [[:cs:Maďarská_akademie_věd|Uherské akademie věd]].<ref name=":34" />{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Rusofilské křídlo rusínského národního obrození se však proti Čopejovu dílu ohradili.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Samotný slovník byl sice napsán v rusínštině, ale v Čopejovi blízkém užském dialektu, který obsahoval množství maďarismů, a proto rusofilové brali jeho rusínský jazyk jako mezikrok k maďarizaci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Právě Rusofilové preferovali dílo ''Rusko-maďarský slovník'' od [[:cs:Alexandr_Mytrak|Alexandera Mytraka]] jehož slovník byl napsán ve spisovné ruštině a obsahoval pouze pár dialektismů z rusínštiny.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=60}}
V ukrajinských kruzích je Čopejův slovník vysoce ceněn, zejména za zapojení „místního jazyka“, který ukrajinští lingvisté považují za součíst ukrajinského zakarpatského dialektu.<ref name=":12">{{Citace monografie
|titul=Ukraïnsʹka mova: ent︠s︡yklopedii︠a︡|editoři=Vitaliĭ Makarovych Rusanivsʹkyĭ, Instytut movoznavstva im. O.O. Potebni, Instytut ukraïnsʹkoï movy (Nat︠s︡ionalʹna akademii︠a︡ nauk Ukraïny)|vydavatel=Vyd-vo "Ukraïnsʹka ent︠s︡yklopedii︠a︡" imeni M.P. Baz︠h︡ana|místo=Kyïv|počet stran=750|isbn=978-966-7492-07-6}}</ref> Je ale důležité podotknout, že v předmluvě ke slovníku Čopej dosvědčuje odlišnost svého jazyka od maloruského (tj. [[:cs:Ukrajinština|ukrajinského]]) jazyka.<ref name=":12" />
Rusínská, tehdy ještě četně rusofilsky zastoupená, inteligence ještě nebyla připravena přijmout reformní učebnice a slovníky v lidové řeči, ta byla dosud považována za důstojnou jen pro básně a učebnice, nikoli pro literaturu a vědu.<ref>{{Citace periodika
|příjmení=Udvari|jméno=István|titul=Paměti Lászla Čopeje|periodikum=Studia Slavica Hungaricae|rok vydání=1991–1992|ročník=XXXVII|strany=467–473}}</ref> Příkladem reakce na Čopejovo úsilí byla báseň od [[:cs:Alexandr_Pavlovič|Alexandera Pavloviče]] ''Vasyl zapřel svůj původ''.{{Poznámka|Vasyl je rusínsky László}}<ref>{{Citace elektronického periodika
|titul=Василь роду измѣнил, русский букварь осквернил :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/vasil-rodu-izm%D1%A3nil,-russkij-bukvar-oskvernil/|datum přístupu=2025-07-07}}</ref>
=== Učebnice ===
V letech 1881–1884 bylo na pověření Ministerstva náboženství a veřejného školství Uherska a na náklady státu vydáno několik rusínských učebnic určených pro místní rusínské národní školy, jejichž autorem či editorem byl László Čopej. Jednalo se například o ''Abecedu a první čítanku'', ''Metodickou příručku k výuce abecedy'', ''24 nástěnných čtecích tabulí'' inspirovaných školskými metodami [[:cs:Pál_Gönczy|Pála Gönczyho]]{{Poznámka|[[Pál Gönczy]] byl reformní pedagog a školský inspektor, který v Uhrách prosazoval moderní metody výuky, mimo jiné názorné učení s tabulemi.}}, dále pak ''Druhou čítanku'' podle [[:cs:János_Gáspár|Jánose Gáspára]], ''Cvičení ve výslovnosti a porozumění'' podle [[:cs:László_Nagy|Lászla Nagy]], nebo ''Příručku k výuce maďarského jazyka'' a ''Maďarskou čítanku pro rusínsky mluvící národní školy'' podle Vilmoše Groa.{{Poznámka|Tyto publikace byly určeny především pro lidové školy v podkarpatské oblasti ([[Podkarpatská Rus]]), kde bylo cílem zlepšit úroveň základního vzdělávání v rodném jazyce žáků.}}<ref name=":34" />
Čopej rovněž přepracoval učebnici ''Dějiny Maďarů'' od Árona Kisse a Miksy Mayera, včetně k ní přidružené ''Metodické příručky k výuce maďarských dějin''. Po roce 1887 se dále věnoval redakční práci, v jejímž rámci připravoval k vydání díla financovaná z celostátní podpory a většinu svazků přírodovědecké řady nakladatelství ''Természettudományi Könyvkiadó''.{{Poznámka|''Természettudományi Könyvkiadó'' (Nakladatelství přírodních věd) byla vydavatelská instituce v Budapešti, zaměřená na popularizaci přírodovědných a vzdělávacích spisů. Čopejova účast na redakci svědčí o jeho odborném renomé i mimo rusínské prostředí.}}
<references />
= Ivan Čurhovič =
'''Іван Чургович''' (*26 січня 1791 — † 1862) - відомий педагог, організатор шкільної освіти й підготовки педагогів для народних шкіл, канонік, управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій з липня 1831 р. до висвячення на єпископа в 1837(8) р. Василя Поповича
== Зміст ==
* 1Біографія
* 2Література
* 3Джерела
* 4Див. також
== Біографія ==
Іван Чургович, народився 26 січня 1791 р. в селі Новоселиця /Торіски (по-словенськи Torysky)/ Перечинського району, у сім'ї греко-католицького священика Івана Чурговича. Закінчив Ужгородську гімназію. Продовжив навчання в Будапешті, а згодом в ужгородській богословській семінарії. У 1817 р. прийняв духовний сан і одночасно почав викладати в Ужгородській гімназії. По двох роках подався на науку до Відня у Фрінтанеум. Тут у 1823 р. отримує ступінь доктора богослов'я. В 1825 р. його призначають директором Ужгородської гімназії яку очолював до 1856 р..
Після смерті єпископа Олексія Повчія 1831 року, канонік Іван Чургович управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій до висвячення на єпископа в 1838 р. Василя Поповича. В той період він був ініціатором створення кафедрального хору в Ужгороді. Єп. Попович звільнив Чурговича з посади капітульного вікарія і назначив директором Ужгородської учительської семінарії, яким він пробув з 1839 по 1861 рр.
Перебуваючи на посадах директора Ужгородських гімназії та учительської семінарії, залучав до викладацької роботи в ці навчальні заклади кваліфікованих учителів насамперед з місцевої, національно свідомої інтелігенції, аби виховувати учнів, особливо майбутніх учителів, справжніми патріотами свого народу, духовно зрілими і добре підготовленими до практичного життя. З цією метою сам написав кілька праць з теорії та практики освіти, навчання та виховання. Постійно дбав про створення, будівництво в селах краю нових шкіл, забезпечення їх педагогічними кадрами.
Іван Чургович був одним із плеяди найбільш освічених свого часу, володів дев'ятьма європейськими мовами. Залишив після себе бібліотеку, яка свідчить про наявність в нього ерудиції і про його філософську освіченість. Був він людиною, яка стояла високо над рівнем свого оточення і на рівні європейської цивілізації, але при цьому він щирий патріот і свідомий муж своєї доби.
Під керівництвом Чурговича були прийняті нові моральний та дисциплінарний статути семінарії. Він планував випускати «Руську народну газету», заснувати кириличну друкарню, проте не встиг.
== Література ==
* Енциклопедія українознавства : Словникова частина : [в 11 т.] / Наукове товариство імені Шевченка ; гол. ред. проф., д-р Володимир Кубійович. — Париж — Нью-Йорк : Молоде життя, 1955—1995. — <nowiki>ISBN 5-7707-4049-3</nowiki>.
== Джерела ==
* Мукачівська греко-католицька єпархія. Офіційний сайт <small>[Архівовано 11 березня 2013 у Wayback Machine.]</small>
* Канонік — Іван Чургович<sup>[''недоступне посилання з червня 2019'']</sup>
* Іван Чургович
* Нащадок священиків <small>[Архівовано 5 березня 2016 у Wayback Machine.]</small>
= Ioan Kutka =
'''ван Кутка''' — церковний діяч, просвітитель.
== Життєпис ==
Син суковського пароха Земплинського комітату, народився [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1750|1750]] р.
[[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]] — у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775 р. 1775 р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]].
Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777 р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]].
1808 р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія.
Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970).
Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів.
Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач — єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812 р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001).
За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201).
Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Кобаль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною.
'''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref>
Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].
== Život ==
Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" />
=== Kanovník a kapitulní vikář ===
V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" />
[[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa.
[[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" />
== Dílo ==
Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence.
= Konštantín Matenzonský =
'''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858) — музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].
[[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років — по 1853.
Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку.
'''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" />
== Život ==
Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" />
O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“''
Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" />
== Pěvecký sbor ==
Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" />
Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti.
= Adrij Ripaj =
'''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (* [[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве — † [[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки) — [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]].
== Біографічні відомості ==
Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи).
В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році — Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі.
У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]].
Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864).
== Література ==
* . Словникова частина. — Т. 7.
* Календар визначних русинських діячів // Русин. — 2007. — Число 7—8 (липень — серпень). — С. 13.
= Jurij Venelin =
'''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] — †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]] — український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]].
== Біографія ==
Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]].
Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]].
Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]].
У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]] рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829 р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія. — 2008.<span> </span>— № 2. — С.53.</ref>.
[[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою — збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот — літературних пам'яток болгарського народу.
Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />.
Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия».
== Пам'ять ==
[[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі.
На могилі Ю. Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження».
Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю. Гуці.
== Вибрані праці ==
* [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}}
* «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]);
* [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838]
* «Граматика на сегашния български език»;
* [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840]
* [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841]
* [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842]
* [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И. Н. Денкоглу. Москва, 1849]
* [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856]
== Примітки ==
<references />
== Джерела ==
* Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко. — Ужгород, 1989.
* [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов. — К.: КИТ, 2007. — 436 с.
* Байцура Т. Юрій Іванович Венелін. — Братіслава, 1968. — 306 с.
* [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін. — Ужгород, 1995. — 45 с.
* Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка. — Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002. — 184 c. — (Сер. «Обличчям до спадщини»).
* Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія. — Львів, 2014. — Т. 2. — С. 578—583.
== Посилання ==
* [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю. И. Венелина, Н. Д. Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}}
* Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58
* Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} //
a
'''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]].
== Život ==
Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci.
== Dílo ==
Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů.
Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]].
Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''.
a
= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek" biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.
== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.
V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.
V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" />
Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.
= Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> =
'''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]].
== Біоґрафія ==
Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році.
Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''.
Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>.
<references />
= Jozef Miklošík =
Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]].
== Діяльність ==
Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв.
Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref>
== Творчість ==
Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику.
Ним написані живописні композиції з народного життя:
* «Зємплінскі весілля»,
* «На вечорницях»,
* «Процесія на освячення води на Богоявлення»,
* «Вибір нареченої в Червоному Броді»,
* «Хто буде моїм чоловіком?» та ін.
Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі.
'''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" />
== Život ==
Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře.
V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" />
V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]]
== Dílo ==
Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" />
Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>
<references />
= Ján Juhasevič Skľarský =
'''Іва́н Югасевич-Скля́рський''' ([[:uk:1741|1741]], с. [[:uk:Прикра|Прикра]], [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщина]] — [[:uk:15_грудня|15 грудня]] [[:uk:1814|1814]], с. [[:uk:Невицьке|Невицьке]] поблизу [[:uk:Ужгород|Ужгорода]]) — русинський (український) переписувач та упорядник [[:uk:Рукопис|рукописних]] книг, [[:uk:Іконописець|іконописець]], поет, художник, [[:uk:Педагог|педагог]] та збирач [[:uk:Фольклор|фольклору]]. Вважається укладачем першого рукописного збірника закарпатських [[:uk:Прислів'я|прислів'їв]] та [[:uk:Приказка|приказок]].
== Життєпис ==
Родом із с. Прикра на Пряшівщині. Освіту здобув у Галичині, від [[:uk:1775|1775]] року був «півцоучителем», церковним куратором та старостою с. Невицьке [[:uk:Ужгородська_округа|Ужгородської округи]].
Студіював у [[:uk:Галич|Галичі]], де навчився дуже гарно писати.
Уклав або переписав кілька збірників пісенників церковних пісень, додаючи до них і світські пісні; каліграфічно переписав 30 «Ірмологіонів»; укладав календарі на сто літ, у які вносив власні вірші та фольклорні твори. Один з таких календарів (1809) містить найбільшу тогочасну добірку 370 українських прислів'їв («Общая присловія во товаристві неуких»). Свої рукописи Югасевич-Склярський ілюстрував власними малюнками. Малював ікони.
Вчителював і був дяком у різних лемківських селах Східнословацького краю. Власноручно переписав понад 30 церковних книг, прикрашаючи їх власними ілюстраціями, заставками. Склав три великі рукописні збірники пісень, описані [[:uk:Яворський_Юліян_Андрійович|Юліяном Яворським]] у «Матеріалах для історії старинної пісенної літератури в Підкарпатській Русі», також склав рукописний збірник прислів'їв і приказок, що їх збирав ціле життя. У [[:uk:1806|1806]] році вибрав 370 з них для «Календаря греко-руського». Писав [[:uk:Вірш|вірші]].
Від [[:uk:1795|1795]] року мешкав і працював у с. Невицьке біля Ужгорода. Тут склав співаник, у який ввійшло 245 церковних і 20 світських пісень.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* Рукописна спадщина Івана Югасевича на зламі XVIII—XIX століть: [монографія] / Одарка Сопко. — Львів: Афіша, 2017. — 179 с. : кольор. іл., фот. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789663252315|ISBN 978-966-325-231-5]].
= Omeľan Partyckyj =
'''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]] — [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]]) — український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].
== Життєпис ==
Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}. — Leopoli, 1842. — P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді — село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше — Жидачівського повіту, від 17 липня 2020 — [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}. — Leopoli, 1842. — P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}. — Leopoli, 1878. — P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік).
Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович… — С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868 рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871 рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895 рр.).
У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" />
Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879 рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885 рр.).
Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894 р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.).
Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року — делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]).
Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" />
Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}. — 1894. — № 359. — S. 2. {{ref-de}}</ref>.
Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]]. — 1995. — С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович… — С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря.
== Творчість ==
1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини».
Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]] — 1868 р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877 р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень».
У 1875—1879 рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880).
Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу.
== Вшанування пам'яті ==
У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]:
* коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому;
* його іменем названа одна з вулиць села.
У Жидачеві:
a
== Джерела ==
* [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України. — 2-е видання. — К., 2002. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]]
* {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}}
* ''Пашук В. С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}}
* ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}}
* ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности].
<references />
= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]] — [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці) — [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918]. — Wien, 1918. — S. 191. {{ref-de}}</ref>.
== Біографія ==
[[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]]
[[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]]
Народився 5 травня 1836 року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі).
Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода. — Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986. — Ч. 175 (13 вересня). — С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько — Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]].
Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом — у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення.
Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875 р. — на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book
|title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші.
Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В. О. Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>.
== Творчість ==
[[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910 р.]]
Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря».
Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року — студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>.
Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника — вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»).
Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор.
Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С. Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами.
Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком».
За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І. Франка.
Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він — автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М. І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів — пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т. Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю. Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І. Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В. Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М. Емінеску]], В. Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]].
За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С. Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження».
[[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]]
== Пам'ять ==
* Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903) — буковинський письменник і композитор. Автор — скульптор Л. Кукурудза, квартал № 35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін. — Чернівці, 2000. — С. 30.
* У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref>
* У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref>
* У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]].
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела та література ==
* Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область. — Київ, 1969. — С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501.
* Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1. — Львів, 1993.— С. 317.
* Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М. А. Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М. А. Богайчук. — Чернівці: Букрек, 2005. — С. 58.
* Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї — 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117.
* Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903) — буковинський письменник і композитор. Автор — скульптор Л. Кукурудза, квартал № 35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін. — Чернівці, 2000. — С. 30.
* Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013. — 14 червня (№ 24). — С. 4.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б. В. Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}}
* Кушніренко, А. М. Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А. М. Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996 р., м. Чернівці). — Чернівці, 1996. — Кн. 4. С. 51-54.
* Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ. — Київ, 2007.— Т. 5. — С. 162—163.
* Никоненко, П. М. Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М. І. Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича. — Чернівці: Рута, 2003. — 208 с. — (Літературні імена Буковини)
* Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю. С. Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10.
* Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк. — Чернівці, 2000.— С. 176—178.
* Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко. — Чернівці, 2007. — С. 146—147.
* Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836 — 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]]. — Донецьк, 2008. — С. 254.
* Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008. — 13 листоп. (ч 45).— С. 2.
== Примітки ==
{{reflist}}
== Посилання ==
* {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}}
* [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]]
* {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}}
* {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}}
{{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}}
* [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}}
* [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}}
* [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909. — 417 с. : портр. — (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911. — 409, 1 с. : портр. — (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич). — У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901. — 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}}
* [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU
= Ivan Hušalevyč =
'''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]] — , [[:uk:Львів|Львів]]) — український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]].
== Життєпис ==
Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]] р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович… — С. 443.</ref> на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет.
По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії.
Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]).
[[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім — [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]] рр. — «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович… — С. 444.</ref>
[[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]] рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]] — [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />.
[[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року — послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]).
Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле № 71<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>.
== Творчість ==
Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними — переважно язичієм<ref name="П42" />).
У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]] р. — збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]] — дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]] р. збірка «Балканские думи».
Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]] р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]] р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]].
П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх.
Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки.
Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого — очевидця життя 1848».
Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref>
== Пам'ять ==
На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref>
== Див. також ==
* [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]]
== Видання ==
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори. — К., 1987. — С. 488—504
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2. — Тернопіль,1991. — С. 17
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл. — Тернопіль, 1999. — С. 26 — 28.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя. — 1965. — 21 листоп.
* Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича. — Львів, 1993. — Т. 2. — С. 430.
* Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ. — К., 1988. — Т. 1. — С. 528.
* Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ. — 2 вид. — К., 1979. — Т. 3. — С. 224.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}}
* Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. № 2. — Тернопіль, 1991. — С. 17.
* ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}}
* ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці. — К., 1982. — С. 7—74.
* ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}. — Львів : Тріада плюс, 2010. — 228 с., іл. — (Львівська сотня). — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]].
== Посилання ==
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, № 101 (1352)]
* [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич — автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}}
= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
'''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}} — [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]].
== Біографія ==
Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]] — розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже.
=== Церковна діяльність ===
У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво.
=== Громадська діяльність ===
Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув.
=== Літературна діяльність ===
На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти.
Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як:
* «Річські гуцули»,
* «Изтеки русского священника»,
* «Приключенія русской молодицы»,
* «Похождения Мендля Зильбербуша»,
* «Настя Чагровна».
В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів.
Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского».
В [[:uk:1907|1907]] — [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З.
Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]].
=== Мова творів Залозецького ===
В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький — український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він — приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}}
Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності.
=== Доля літературної спадщини Залозецького ===
Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня.
Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав — родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}}
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник. — Чернівці : Видавничий дім «Букрек», 2005. — С. 99. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]].
* ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина. — Заставна, 2001. — С. 43-44.
* ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик. — Чернівці, 2013. — С. 36—37.
* ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець. — 1990. — 15-21 січня (№ 3). — С. 3 9вкл.).
* ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}} — С. 235.
* ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ. — 2002. — 14 січня (№ 1, 2). — С. 4.
* ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче. — 2010. — 3 лютого (№ 8). — С. 4.
* ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник. — Чернівці : Правдивий поступ, 2008. — С. 22.
* ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004. — 30 вересня (ч. 40). — С. 11.
* ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]]. — 2008. — 13 лютого (№ 11). — С. 4.
* ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]]. — 2003. — 12 лютого.
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение. — 1915. — № 3—4.
== Посилання ==
* [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький — засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016]
* [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі]
= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
о. '''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]] — , [[:uk:Сучава|Сучава]]) — український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]].
== Життєпис ==
[[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902 <nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835 р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII — початок XIX ст.). — Львів : Світ, 1996. — С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref>
Друкуватися почав 1836 року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882 <nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]].
[[:uk:1848|1848]] року — один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848 р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].
[[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]] — посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]].
[[:uk:1868|1868]] р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]].
Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]] р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя.
Помер у Сучаві 1885 року.
«Не послідню силу, — писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], — покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“».
== Літературна діяльність ==
[[:uk:1836|1836]] р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М. Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]] р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]] р. активізувався у літературній творчості, — писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору.
Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями.
Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові.
Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]].
Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер».
=== Видання ===
* Поезії. — Львів, 1860.
* Старий Єфрем для руського народу. Оповідання. — Львів, 1874.
* ''Устиянович Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого]. — Львів : Наук. т-во ім. Шевченка, 1913. — Вид. 2-ге. — 512 с. (Руська письменність; III, 2) — досі найповніше видання/
* Письменники Західної України 30 — 50-их pp. XIX ст. — К., 1965 (вибір найкращих творів).
* ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати. — К. : Радянський письменник, 1987. — 255 с.
== Вшанування пам'яті ==
* [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]].
* [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]).
* Вулиця у місті Миколаєві Львівської області.
* Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села)
* Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
* Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
== Примітки ==
== Література ==
* ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}}
* Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич. — Дрогобич : ДДПУ ім. І. Франка, 2011. — 236 с. — {{ISBN|966-384-201-1}}.
== Посилання ==
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику]
* [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром]
<references />
= Ivan Naumovič =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).
== Життєпис ==
[[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.
Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].
Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.
Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.
У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич — дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853 — [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].
== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].
Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968. — С. 224.<span> </span>— (Український архів. — Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].
Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:
На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref>
1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889 р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка 21, ряд 2, місце 10).
[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)
Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою — за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі — за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
<references />
= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
'''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович… — С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]] — [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]]) — [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму… — С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму… — С. 160.</ref>
== Життєпис ==
[[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902 р.]]
[[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865 рр.). У другому ряду — о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]]
Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>.
Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813 р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А. Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо. Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840 році. Висвячений 1841 року.
Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем.
У 1859 році о. Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]] р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани — Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму… — С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" />
Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А. Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]] р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" />
== Творчість ==
[[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]]
Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838 р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]] р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848 р. пожвавила творчу і громадську діяльність А. Могильницького.
Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання — в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції.
А. Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]] р.).
З огляду на літературну діяльність А. Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині».
== Вшанування ==
Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І. Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Стеблій Ф. І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}}
* ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}}
* ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня». — Львів : «Тріада плюс», 2010. — 228 с., іл.
* [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}.
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}.
* [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького].
* [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}}
* [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.]
= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Mychajlo Kačkovskyj
| Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
| Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
| Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]]
| Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
| Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Profesia = [[právnik]]
| Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
| Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
| Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.
== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].
Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].
Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).
Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.
= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Nikolaj Nagy
| Popis osoby = rusínsky spisovateľ
| Dátum narodenia = [[1819]]
| Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
| Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]]
| Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].
== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.
Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].
== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').
Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:
* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').
== Література ==
* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.
= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ivan Duliškovič
| Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
| Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]]
| Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
| Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[kňaz]]
| Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
| Rodičia = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":7" /><ref name=":072">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].
== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}</ref>
Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref>
== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].
Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.
Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].
Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.
Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].
Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].
== Referencie ==
<references />
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.
= Julij Fircak =
'''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]] — {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]]) — церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890).
== Життєпис ==
Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с. Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах.
17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І. Валій.
== Мукачівська кафедра ==
Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу.
=== Єпархіальні синоди ===
Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903 рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули — фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення — катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого.
За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків — народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897 р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св. Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл.
Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і т. д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок.
=== «Рутенська акція» ===
На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е. Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і т. д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя.
Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року.
За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році — завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1 млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету.
Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії.
=== «Церковне простопініє» ===
Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях.
Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року
= Ivan Orlaj =
'''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] — {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]]) — [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року).
== Життєпис ==
=== Перші роки ===
Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян.
Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році — до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію.
Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]].
=== Медична кар'єра ===
У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет.
Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина.
9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая.
Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''»
У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині — [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків.
=== Педагогічна діяльність ===
У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині — [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії.
Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога.
Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>
== Наукова діяльність ==
Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо.
Наукові праці й статті:
* з [[:uk:Медицина|медицини]] — ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі — 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві — 1807);
* [[:uk:Історія_України|історії України]] — ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826);
* [[:uk:Педагогіка|педагогіки]] — ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві — 1825).
Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів.
Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]] — ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність.
<references />
= Antonij Zubko =
'''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]] — [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]]) — білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я.
Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа.
== Діяльність ==
Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3. — СПб.: тип. имп. А. Н., 1883. — Т. 1. — 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2. — 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3. — 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839 р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям.
Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії».
== Життєпис ==
Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста.
1809 — поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії.
1822 — закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я.
== Греко-католицький священик та єпископ ==
Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я.
1824 — рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії.
1825 — зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту.
1827 — відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії.
1828 — назначений першим ректором Литовської духовної семінарії.
18 квітня 1832 — старший соборний протоієрей.
1834 — хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії.
== Православний архієрей ==
Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа.
Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення.
1848 — прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років — у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер.
4b6xeulwumko7tywfpxl99g7235uto9
8214159
8213815
2026-05-15T10:09:03Z
Bazinga.ml
142704
Ostap Stepanovyč Terleckyj – 15. máj 2026.
8214159
wikitext
text/x-wiki
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]
= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
| Popis osoby = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
| Portrét = Drahomanov mykhajlo.jpg
| Dátum narodenia = [[18. september]] [[1841]]
| Miesto narodenia = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
| Miesto úmrtia = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]])
| Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Tretia bulharská ríša]]
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Profesia = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
| Známy vďaka = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
| Rodičia = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
| Manželka = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
| Deti = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
| Alma mater = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
| Súrodenci = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}</ref>
Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].
Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].
Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}</ref>
== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}</ref>
Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.
V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).<ref name=":2" />
V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.
Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}</ref> Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}</ref>{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.
[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].
Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}</ref>
Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.
Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}</ref> Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.
Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.
[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt "Ukrajina". Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}</ref> Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.
[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}</ref>
== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].
Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}</ref>
Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.
== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.<ref name=":3" />
=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref>
Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:
1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.
2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).
3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:
1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).
2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.
3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.
[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.
=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.
Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].
Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].
V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.
Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.
== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:
* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}</ref>
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).
Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.
Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.
Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.
Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]
== Pamiatka ==
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]], [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.
= Andrej Bačinský =
'''Андрій Федорович Бачинський''' ([[:uk:14_листопада|14 листопада]] [[:uk:1732|1732]] (за старим стилем), с. [[:uk:Бенятіна|Бенятіна]], нині [[:uk:Словаччина|Словаччина]] — [[:uk:19_грудня|19 грудня]] [[:uk:1809|1809]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]]) — церковний [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] діяч, публіцист, просвітитель. [[:uk:Мукачівські_єпархи|Єпископ Мукачівський]] ([[:uk:5_серпня|5 серпня]] [[:uk:1772|1772]]—[[:uk:19_листопада|19 листопада]] [[:uk:1809|1809]] рр.).
== Становлення ==
Андрій Бачинський народився 14 (за іншими даними — 24) листопада (за ст. стилем) 1732 року в с. Бенятин [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанської жупи]] (тепер у Словаччині). Його батько був священником, походив зі [http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html шляхетського роду галицьких переселенців] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131024081404/http://bachynskyj.blogspot.com/2009/08/blog-post.html|date=24 жовтня 2013}}. Спершу навчався в Ужгородській гімназії. [[:uk:1756|1756]] року був висвячений на священника, після чого єпископ [[:uk:Мануїл_Ольшавський|Мануїл Ольшавський]] скерував Бачинського для продовження освіти у [[:uk:Трнава|Трнавській]] семінарії, де [[:uk:1758|1758]] року молодий священник став доктором богослов'я, причому отримав право відправляти літургію як за східним, так і за західним обрядом. За роки навчання він вивчив багато мов.
Своє служіння розпочав помічним душпастирем у [[:uk:Гайдудороґ|Гайдудорозі]]. [[:uk:1761|1761]] року Бачинський став там [[:uk:Парох|парохом]]. Молодий священник веде метрики церковнослов'янською, листування зі світською владою — угорською, з церковними — латиною та руською (староукраїнською). Єпископ Ольшавський наближує до себе освіченого пароха, запрошує для обговорення конфіденційних питань, пов'язаних із визнанням єпархії.
[[:uk:1768|1768]] року новий владика [[:uk:Іван_Брадач|Іван Брадач]] почав реорганізацію Мукачівського єпископства. Андрій Бачинський стає одним з чотирьох членів капітули (єпархіального управління). 1769 року він супроводжує І. Брадача на перемовинах з Ягерським архієпископом К. Естергазі, які закінчилися безрезультатно. І. Брадач хотів навіть відмовитися від посади, але А. Бачинський відрадив від цього: «Всякий єпископ у Божій Церкві наче той шкіпер, що під час негоди повинен бути готовий і загинути враз з кораблем!» При повсякчасній підтримці співробітника І. Брадач продовжив боротьбу з «могутнім Естергазієм», що й наблизило його передчасну кончину 1772 року, коли він, за висловом М. Лучкая, «помер на 39-му році життя, як жертва за Русько-католицьку церкву».
== На чолі національно-церковного відродження ==
1770 року саме А. Бачинський як генеральний вікарій іде до імператриці [[:uk:Марія-Терезія|Марії-Терезії]] домагатися усамостійнення Мукачівської єпархії. У Відні з ним спершу ніхто не хотів говорити. Лише через два місяці він зміг привернути до себе двох цісарських радників К. Плюмегена і Ф. Голлера, через яких передано меморандум для імператриці. Стараннями Плюмегена 1 квітня 1770 року відбулася аудієнція А. Бачинського при дворі. Саме на цій зустрічі єпископ переконав Марію-Терезію створити окрему єпархію для наших предків. Після наради 12 травня з міністрами імператриця звернулася до Папи Римського [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] з відповідним поданням. 17 листопада Папа дав свою принципову згоду. Остаточне оформлення єпархії відбулося 19 вересня 1771 року.
1772 року А. Бачинського з посади дорогського пароха і генерального вікарія призначено главою Мукачівської єпархії, якою він керував 36 років. Урочиста церемонія висвячення відбулася в травні 1773 року в імператорській каплиці Відня у присутності Марії-Терезії. Вона особисто подарувала новому владиці відповідні регалії — митру, сакос, перстень і хрест. Після церемонії імператриця наділила єпископа особливими правами, надала йому великий маєток на утримання єпископату. Згодом історик М. Лучкай писав про свого покровителя: «Андрій Бачинський був настільки освіченим і таким знавцем, людиною такої моральної чесноти і таким активним, що зміг подолати і найважчі справи, здобув до себе таку велику любов не тільки в єпархії, а й за її межами, як перед усією громадою, так і перед королівськими величностями, що після смерті Йоана Брадача був не лише затверджений на єпископську кафедру, а й згодом дістав титул високопреподобного, власне таємного радника її величності. Під його керівництвом ця єпархія набула нової форми правління».
== Мистецтво політики ==
[[Файл:Ужгород_меморіальна_таблиця_Андрію_Бачинському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%B6%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B4_%D0%BC%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D0%B0%D0%B1%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8F_%D0%90%D0%BD%D0%B4%D1%80%D1%96%D1%8E_%D0%91%D0%B0%D1%87%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|Меморіальна таблиця Андрію Бачинському на фасаді [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородського кафедрального собору]]]]
З перших же днів правління А. Бачинському довелося опановувати складне мистецтво політики. Угорський клір спершу підтримував його, йому навіть запропонували з [[:uk:Східні_католицькі_церкви|греко-католицького]] єпископа стати латинським примасом Угорщини, але Бачинський категорично відмовився. Натомість він почав реорганізацію адміністративних структур єпархії, зміцнював її матеріальну базу. Указом імператриці єпархія одержала в дарунок Ужгородський єзуїтський монастир з костелом для владичої резиденції.
1 серпня 1775 року урядовець Ужанського комітату Міхай Еорі передав по акту А. Бачинському в присутності членів комісії і каноніків єзуїтську колегію, церкву при ній, єзуїтську бібліотеку й [[:uk:Ужгородський_замок|Ужгородський замок]]. 3 грудня 1778 року до [[:uk:Ужгородський_замок|замку]] перенесено з Мукачева богословську школу, засновану ще єпископом М. Ольшавським 1744 року. А. Бачинський реорганізував її в духовну семінарію з чотирирічним строком навчання, відкрив для семінаристів доступ до власної бібліотеки. Пізніше при семінарії відкрито підготовчу школу-інтернат «Алумнеум», теж розраховану на чотири роки навчання.
За саном А. Бачинський посідає високе місце в державі. 1777 року він стає дійсним внутрішнім таємним радником, 1778 року входить до верхньої палати сейму. Там він зумів відстояти права греко-католицького духовенства нарівні з католицьким та реформатським. Він домігся звільнення своїх священників від військової повинності та податків. Але найбільшим політичним успіхом став закон про захист греко-католицького духовенства від свавілля поміщиків.
24 лютого 1778 року у селі Костіл А. Бачинський підписав із заступником голови Угорської намісницької ради (іншими словами — віце-прем'єром Угорщини) графом П. Фештетичем угоду про державну підтримку священників [[:uk:Мармарош_(комітат)|Марамороської жупи]]. У травні таку ж угоду підписано з графом Шонборном по [[:uk:Березька_жупа|Березькій жупі]]. 19 червня це зроблено і по [[:uk:Ужанська_жупа|Ужанській жупі]]. Священники отримали право на стандартний земельний наділ у 12 кадастральних угрів, а дяки — на половину його. З духовних осіб не бралася плата за випасання їхньої худоби. Ремонт і облаштування храмів здійснювались за рахунок казни. Для школи і хати вчителя безкоштовно виділялися дрова. Найтяжче було поширити такий порядок і на Угочанську жупу (Виноградівщину), але поступово домоглися і цього. За А.Бачинського єпархія значно зміцнюється, налічуючи в своєму складі 60 пресвітерств і 729 парафій. На особисте прохання владики [[:uk:Марія-Терезія|Марія-Терезія]] 1776 року подарувала єпископству маєток в с. Тополиця під угорським містом [[:uk:Мішкольц|Мішкольц]], що давав щороку прибуток у 12 тисяч форинтів (до цього на єпископство виділялося 5 тисяч). З огляду на великі розміри єпархії і для покращення управління 26 липня 1776 року було створено два вікаріати — Марамороський і Сукмарський. 27 липня 1787 року до них додався третій — Кошицький, згодом перетворений на Пряшівський. А. Бачинський також розширив капітулу, до складу якої увійшло сім каноніків.
[[Файл:Bachynskyj_A.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Bachynskyj_A.jpg|náhľad|''А. Ф. Бачинський'']]
Мукачівсько-Ужгородська єпархія підпорядковувалась естергомському архієпископові. А. Бачинський намагався вийти з-під цієї юрисдикції (у зв'язку з постійними утисками угорською владою будь-якого прояву української ідентичності закарпатцями) і створити окрему митрополію для всіх руських, тобто українських, греко-католиків імперії Габсбургів: і Закарпаття, і Королівства Галичини та Володимирії. Мукачівський ієрарх був головним кандидатом на митрополита в разі створення цієї церковної провінції. Проте план не втілили через рішучий протест угорських еліт, які твердили, що створення єдиної української митрополії буде образою угорських національних інтересів. Ці події додатково свідчили небажання угорської влади втрачати землі, де проживали українці, і які експлуатувалися як світською, так і церковною угорською владою. Тож було створено Галицьку митрополію, але без Мукачівської.
1780 року владика остаточно переніс єпископську резиденцію з Мукачева до Ужгорода. 15 жовтня тут за участю королівського комісара було освячено кафедральний храм. Тут же владика заснував духовну семінарію у замку [[:uk:Другети|Другетів]]. П'ять професорів викладали руською (давньоукраїнською) та румунською мовами. На прохання А. Бачинського імператор [[:uk:Йосиф_II|Йосиф II]] виділив для семінаристів 60 стипендій.
== Організатор освіти ==
Бачинський розширює єпархіальну бібліотеку, яка за його життя налічувала дев'ять тисяч манускриптів та стародруків. Бібліотека ж забезпечувала усі парохії церковними книгами. Андрій Бачинський заклав основу єпархіального архіву «ради беспечнайшаго и достовернейшаго сохранения» документів з історії «церквей или парохій, или маєтностей их дотычутся». Єпископ домігся виділення додаткових місць для молодих закарпатців в навчальних закладах Буди, Відня, Трнави. Він разом зі львівським та перемишльським єпископами звернувся до імператора [[:uk:Йосиф_II|Йосифа II]], в результаті чого той 9 березня 1787 року видав декрет про викладання окремих предметів у Львівському університеті руською (давньоукраїнською) мовою.
Оскільки паства А. Бачинського була майже суцільно неписьменною, він багато дбав про підготовку не лише священників, а й вчителів початкової школи. Першу учительську семінарію в Угорщині відкрито 1775 року. Уже 1777 року Андрій Бачинський домагається відкриття такого закладу й у себе. Справа дуже затяглася. Тим часом парох села [[:uk:Коритняни|Коритняни]] під [[:uk:Ужгород|Ужгородом]] організував у себе разові тримісячні курси для підготовки кількох вчителів. Зробивши перший випуск, він побачив, що вчителів не вистачає навіть для найближчих сіл, тому перетворив свої курси на постійні. Туди приїжджали охочі з усього краю. Єпископ радо підтримав цю ініціативу і 1793 року переніс курси до Ужгорода. Наступного року на основі їх в Ужгороді відкрито вчительську препарандію (семінарію) з руською (давньоукраїнською) мовою викладання. Це був перший такий заклад на всіх українських землях і другий в північній Угорщині (мається на увазі вже не угорські етнічні землі, бо північчю Угорщини тоді [і частково зараз] вважали сучасну територію Словацької Республіки, де в той час і тепер також проживали етнічні українці).
А.Бачинський вимагав освіти для всіх дітей від шести до чотирнадцяти років. Священники мали чотири рази на рік доповідати про кількість учнів. В селах, де було понад 50 підлітків, мали відкриватися окремі школи з викладанням материнською мовою. Для них в 1797 і 1799 роках було видано руський (давньоукраїнський) [[:uk:Буквар|буквар]]. Своїми коштами єпископ утримував щороку 20 бідних гімназистів в Ужгороді, а найздібніших потім відправляв до тогочасних вишів. Крім того, у своїй єпископській кухні постійно годував до 24 сиріт. Стараннями владики до кінця його життя було повністю впорядковано початкові школи по всій єпархії. Тоді на Закарпатті налічувалося триста шкіл. 1806 року інспектор «угроруських шкіл» Д. Попович писав: «Переважна більшість відвіданих шкіл була в порядку і процвітала. Учителі були освічені, розмовляли різними мовами — руською (давньоукраїнською), угорською, латинською і німецькою, закінчили по 6-8 класів гімназії». Наш край різко виділився з-поміж інших українських земель за рівнем педагогічних кадрів. Про це свідчить хоча б такий факт. Найперший університет на Подніпровській Україні, Харківський, 1806 року запросив з Закарпаття дев'ять викладачів на вакантні посади. Якщо основу харківської професури склали ті, кого образно називають «учнями Сковороди», то свій вагомий внесок зробили й «учні Бачинського». Це А. Дудрович (у 1829—1830 роках був ректором [[:uk:Харківський_університет|Харківського університету]]), К. Павлович, брати Білевичі тощо.
== Книжні справи ==
Вкрай незадовільним лишалося забезпечення церков необхідною літературою, яка надходила зі Сходу. Вища церковна та й світська влади ставилися до таких книжок з підозрою. Тому усюди користувалися найрізноманітнішими виданнями зі Львова, Почаєва, Києва, Москви, а ще частіше — списками з них, що рясніли описками. Це почало впливати на відмінності у відправленні літургії. Аби уникнути цього, А. Бачинський 1792 року відправив двох ченців-василіян до Києво-Печерської Лаври, щоб вони з'ясували тамтешній обряд і вивчили усі відправи. На основі їхньої інформації владика прагнув усунути наявні в краї відхилення й уніфікувати церковні служби.
У [[:uk:1804|1804]]—[[:uk:1805|1805]] роках Бачинський видав у Буді п'ятитомну Біблію («Библія сиріч книги священнаго писанія ветхаго и новаго завіта»). Великий внесок у цю справу зробив і давній сподвижник єпископа Григорій Таркович, колишній парох Гайдудорога, а тоді — цензор університетської друкарні. Це видання було задумане ще 1794 року через те, що книги, які поступали на Закарпаття з Почаївської Лаври, були дуже дорогими. Після виходу ж власного видання А.Бачинський з радістю писав у циркулярі до священників: «Вже готова Біблія, тобто Книги св. Письм, видані нашою, руською мовою», що не тільки утвердить вірних у пізнанні правд віри і благочесті, а й допоможе «зберегти нашу материнську мову, письмо і національність».
А. Бачинський сприяв публікації історично-церковних творів Івана Пастелія і [[:uk:Базилович_Іоаникій|Йоаникія Базиловича]]. Ознайомившись з першим томом «''Короткого нарису фундації Ф. Корятовича''» Й. Базиловича, владика відкрив для останнього єпархіальний архів, завдяки чому було написано другий том. Таким чином, А.Бачинський постає як організатор історичної науки в краї.
1806 року він отримав запит зі столичної університетської друкарні, які книжки слід видати для народних шкіл, якою абеткою їх друкувати. Єпископ склав великий список, куди входили підручники добрих манер, християнської науки, пояснення літургії, арифметики, громадянських обов'язків тощо. Що ж до абетки, то позиція єпископа була твердою: його єпархія пише кирилицею, тому всі підручники мають друкуватися цим письмом, причому пристосованим до «рутенської», тобто української, мови, а не московської. У збереженні кирилиці він вбачав важливу запоруку проти денаціоналізації земляків: «Доки буде Аз, Буки, Веді — сего не буде». Перші три кириличні букви були і його ініціалами (Андрій Бачинський, Владика). Про чітку національну орієнтацію єпископа мовить і такий факт: ще 23 лютого 1787 року на його прохання Угорська намісницька рада затвердила для русинів (тогочасна самоназва українців на Закарпатті, яка свідчить про асоціацію себе як частини великого руського народу, тобто українців; не плутати з «русским», яким називають себе москвини) Покрови Богородиці як їхнє національно-церковне свято. Цей день був особливо шанований по всіх українських землях, зокрема в запорозьких козаків, більшість храмів яких були саме Покровськими.
== Останні роки життя ==
1808 року А. Бачинський тяжко захворів. Єпископом-помічником при ньому був призначений молодший брат покійного І. Брадача Михайло Брадач, що з 1777 року був настоятелем Ужгородського собору, потім каноніком.
Помер Андрій Бачинський 7 листопада 1809 року (за іншими даними — 19 грудня). Він першим з єпископів був похований в усипальниці під [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|кафедральним храмом Ужгорода]]. Згідно з шематизмом (церковним переписом), опублікованим через два роки по смерті А.Бачинського, єпархія мала 560 472 вірних, понад 800 священників, 120 семінаристів, 7 монастирів, 75 монахів.
== Вшанування пам'яті ==
В пам'ять про Андрія Бачинського у містах [[:uk:Мукачево|Мукачево]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], [[:uk:Хуст|Хуст]] названо вулиці, а також в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] є площа Андрія Бачинського.
[[:uk:2009|2009]] рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] оголошено роком Андрія Бачинського.<ref>{{cite web|url=https://mukachevo.net/news/2009-rik-na-zakarpatti-oholosheno-rokom-andriia-bachynskoho_18744.html|назва=2009 рік на Закарпатті оголошено роком Андрія Бачинського|автор=|дата=8 грудня 2008|вебсайт=mukachevo.net|видавець=Закарпатський інформаційно-діловий портал «Mukachevo.net»|url-архіву=|дата-архіву=|статус-url=|дата-доступу=18 травня 2024}}</ref>
= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
| Popis osoby = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a občiansky činiteľ
| Portrét = Головацький Яків.jpg
| Dátum narodenia = [[17. október]] [[1814]]
| Miesto narodenia = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
| Miesto úmrtia = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
| Známy vďaka = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
| Rodičia = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&I21DBN=UKRLIB&P21DBN=UKRLIB&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=online_book&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=FF=&S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}</ref> a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.
== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.
V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].
Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.
Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.
Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').
Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}</ref>
V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}</ref> Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].
Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].
Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}</ref>
Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:
* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].
Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].
Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').
Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}</ref>
== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:
* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].<ref name=":0" />
== Práce ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.
== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}</ref>
== Referencie ==
<references responsive="0"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.
= Augustín Vološin =
'''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]]
== Походження ==
Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о. Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина — Івану, він передав естафету — служити людям. У сан священника батько о. Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині — Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок — ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''.
== Життєпис ==
Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]].
1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о. Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]].
Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім. Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову — через школи та книговидання<ref name=":122">{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}</ref>. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937 р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є. Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг.
[[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.<ref name=":222">{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}</ref>
[[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>.
11 травня 1945 року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово — напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією — від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]].
Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)<ref>{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}</ref>.
15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави<ref>{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}</ref>.
== Сім'я, приватний сиротинець ==
Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик — родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О. Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор.
13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]].
== Наукова, редакторська діяльність ==
[[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]<nowiki>. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]<nowiki>. Хуст, березень 1939]] </nowiki>[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін.
Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]].
Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року.
Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань.
Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом.
У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови.
У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921<ref name=":122" />) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І. Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська.
Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним.
Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.).
Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939 р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня<ref>{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}</ref> його затримали радянські спецслужби<ref>{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}</ref>.
== Спогади про Августина Волошина ==
Зі спогадів В. Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...<ref>Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.</ref>''}}
== Вшанування пам'яті ==
==== Пам'ятники ====
У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину.
У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник.
15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.<ref>{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref><ref>{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}</ref>
==== Меморіальні дошки ====
Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки — на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина № 36).<ref>{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}</ref>
У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку.
У [[:uk:Хуст|Ху]]
[[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]].
У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].<ref>{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}</ref> У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}</ref>
==== Навчальні заклади ====
* У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.<ref>{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}</ref>
* У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]]
* В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}</ref>, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина<ref>{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}</ref>.
==== Стінописи ====
У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук<ref>[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]</ref>,<ref>[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]</ref>.
=== Беатифікаційний процес ===
Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о. Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].<ref name=":042">{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}</ref>
= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}</ref>
== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.
[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.
Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].
Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).
[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').
[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}</ref>
Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.<ref name=":12422">{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}</ref>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Marusia Čuraj
| Popis osoby = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
| Portrét = Marusya Churay.jpg
| Dátum narodenia = [[1625]]
| Miesto narodenia = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = [[1652]]/[[1653]]
| Miesto úmrtia = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Známa vďaka = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).
Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.
== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].
V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.
V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.
== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:
* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').
Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.
== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.
V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.
[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.
V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}</ref> Považoval ju za reálnu osobu.
Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}</ref>
Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}</ref>
Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.
== Pamiatka ==
* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.
== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').
V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&P21DBN=UJRN&Z21ID=&S21REF=10&S21CNR=20&S21STN=1&S21FMT=ASP_meta&C21COM=S&2_S21P03=FILA=&2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.
ф
= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Alexandr Alexandrovič Šachovskoj
| Popis osoby = ruský spisovateľ a divadelný kritik
| Portrét = Shachovskoy Alexandr Alexandrovich.jpg
| Dátum narodenia = [[5. máj]] [[1777]]
| Miesto narodenia = [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1846|2|3|1777|5|5}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
| Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]]
| Národnosť = [[Rusi|ruská]]
| Profesia = [[spisovateľ]]
| Známy vďaka = [[románová novela]] Marusia, malorosijska Safo
| Rodičia = Alexandr Šachovskoj<br/>Anastasija Passek
}}'''Alexandr Alexandrovič Šachovskoj''' (* [[5. máj]] [[1777]], [[Bezzaboty]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]{{--}}† [[3. február]] [[1846]], [[Moskva]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]])<ref>{{Citácia knihy|titul=Boľšaja sovetskaja enciklopedija|vydanie=3|vydavateľ=Sovetskaja enciklopedija|miesto=Moskva|rok=1969|kapitola=heslo Šachovskoj Aleksandr Aleksandrovič|jazyk=ru}}</ref> bol [[Rusi|ruské]] [[knieža]], [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[Divadelná kritika|divadelný kritik]].
== Životopis ==
Alexandr Alexandrovič Šachovskoj sa narodil [[5. máj|5. mája]] [[1777]] v obci [[Bezzaboty]].
Vzdelanie získal v penzióne pre [[Šľachta|šľachticov]] spadajúcom pod [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskú univerzitu]], kde študovali chlapci z bohatých rodín.
Napísal viac ako 100 [[Divadelná inscenácia|divadelných hier]], medzi ktoré patria aj [[Veselohra|veselohry]] dejovo zasadené do života na [[Ukrajina|Ukrajine]]: ''Akťor u sebia na rodine'' (po slovensky ''Herec u seba v rodnom kraji''), ''Ukrainskaja nevesta'' (po slovensky ''Ukrajinská nevesta'') a najznámejšou sa stala divadelná hra ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Kozák-básnik'') z roku [[1812]], ktorá sa stala na dlhé obdobie (približne 50 rokov) súčasťou stáleho repertoára vtedajších divadiel. [[Beletria|Zbeletrizoval]] život [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]] do [[Románová novela|románovej novely]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') publikovanej v roku [[1839]] v zbierke diel ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov''). Alexandr Alexandrovič Šachovskoj pri tvorbe románovej novely využil [[Folklór (kultúra)|folklórne]] (v rozličnej miere historicky podložené) materiály vrátane [[Ľudová pieseň|ľudovej piesne]] ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Tieto folklórne aj historické motívy využili rôzni [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí]] spisovatelia ([[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]], [[Kyrylo Topoľa]], [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]], [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]], [[Ľubov Vasylivna Zabašta]], [[Lina Vasylivna Kostenko]]...).
Ostro ho kritizovala redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Ukrajinskyj visnyk (1816 – 1819)|Ukrajinskyj visnyk]]'' (po slovensky ''Ukrajinský vestník'') za to, ako dehonestujúcim spôsobom vytváral obraz [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|tradícií]].
Alexandr Alexandrovič Šachovskovj zomrel [[3. február|3. februára]] [[1846]] v Moskve. Bol pochovaný na cintoríne miestneho [[Novodievčí monastier|Novodievčieho monastiera]].
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
*{{Preklad|uk|Шаховськой Олександр Олександрович|40971933}}.
*{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=832|jazyk=uk|kapitola=heslo Šachovskoj Oleksandr Oleksandrovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
*{{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1967|strany=2073|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_16_%D0%A3%D1%88-%D0%AF/page/2108/mode/1up}}.
= Volodymyr Ivanovyč Samijlenko =
'''Володи́мир Іванович Самі́йленко''' ({{ДН|3|2|1864|22|1}}, [[:uk:Великі_Сорочинці|містечко Сорочинці]], [[:uk:Миргородський_повіт|Миргородський повіт]], [[:uk:Полтавська_губернія|Полтавська губернія]] — [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]], [[:uk:Боярка|Боярка]]) — український [[:uk:Поет|поет]]-лірик, [[:uk:Сатирик|сатирик]], [[:uk:Драматург|драматург]] і [[:uk:Перекладач|перекладач]].
== Життєпис ==
Його батьком був поміщик Іван Лисевич, а мати — колишня кріпачка Олександра Самійленко. Виховувався у родині близького приятеля родини Гоголів Олексія Трохимовського<ref>{{Cite web|url=https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/3/1864-narodyvsya-volodymyr-samiylenko|title=1864 – народився Володимир Самійленко|last=УІНП|website=УІНП|language=uk|access-date=2024-04-18}}</ref>. Початкову освіту майбутній письменник здобув у дяка, згодом у Миргородській початковій школі. У 1875 році Володимир вступив до Полтавської гімназії, яку закінчив [[:uk:1884|1884]] року.
=== Навчання ===
Навчався на історико-філологічному факультеті [[:uk:Київський_університет|Київського університету]] (1884—1890){{sfn|Автобіографії|2015|с=369}}, де прослухав повний курс, але державних іспитів не складав і вийшов зі свідоцтвом про «зачет 8 семестров». Причин неохоти складати іспити на диплом було декілька — розчарування, нехіть до деяких предметів і стан здоров'я. В університеті потоваришував із [[:uk:Ігнатович_Віктор_Володимирович|В. Ігнатовичем]], познайомився з [[:uk:Іван_Франко|Іваном Франком]], що приїжджав у [[:uk:Київ|Київ]]. Належав разом із [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липою]], [[:uk:Міхновський_Микола_Іванович|М. Міхновським]] та іншими до [[:uk:Братство_тарасівців|Братства тарасівців]].
У Києві, навчаючись в університеті, зблизився з літературним гуртком [[:uk:Плеяда_(Україна)|«Плеяда»]], де активно працювали [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], її брат [[:uk:Косач_Михайло_Петрович|Михайло Обачний]], [[:uk:Тимченко_Євген_Костянтинович|Євген Тимченко]] та інші; гуртком опікувалися [[:uk:Микола_Лисенко|Микола Лисенко]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]] й [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]]. З розгорнутого списку надбань світової літератури, які, на думку учасників «Плеяди», треба було поширити українською мовою, він узяв на себе переклади з [[:uk:Французька_мова|французької]], [[:uk:Іспанська_мова|іспанської]] та [[:uk:Італійська_мова|італійської]]. Перекладав [[:uk:Данте_Аліг'єрі|Дантове]] «Пекло», п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]] й [[:uk:Бомарше|Бомарше]], поезії [[:uk:Байрон|Байрона]], [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|Беранже]], [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]].
=== Перші поезії ===
Спробувавши ще за студентських років видати свої поезії окремою книжкою, Самійленко зіткнувся з [[:uk:Цензура#%D0%A6%D0%B5%D0%BD%D0%B7%D1%83%D1%80%D0%B0_%D0%B2_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%96%D0%B9%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D1%96%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%97|царською цензурою]], яка з двадцяти восьми віршів заборонила одинадцять; відтоді він сам уже не компонував збірок. Завдяки знайомству з Іваном Франком, [[:uk:1886|1886]] року шість чисел львівського журналу [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] виходить з творами В. Самійленка. Друкував свої твори в альманахах [[:uk:Складка_(альманах)|«Складка»]], [[:uk:Ватра_(збірник)|«Ватра»]], у журналах [[:uk:Правда_(журнал)|«Правда»]] і [[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]] («ЛНВ»).
[[Файл:Самійленко_Грінченко.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|285x285bod|Володимир Самійленко та Борис Грінченко, [[:uk:1902|1902]]]]
[[:uk:1887|1887]] року Самійленко коштом «старої громади» здійснив поїздку до Галичини, офіційною метою якої було пізнання народу й розбудження національного духу. В. Самійленко зав'язує дружні стосунки з І. Франком, знайомиться з [[:uk:Маковей_Осип_Степанович|О. Маковеєм]].
[[Файл:Чернігівська_громада.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A7%D0%B5%D1%80%D0%BD%D1%96%D0%B3%D1%96%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D0%B0.jpg|náhľad|300x300bod|Члени [[:uk:Чернігів|Чернігівської]] [[:uk:Громади_(товариства)|Громади]] з гостями з інших регіонів, 1898 р. Зліва направо перший ряд: [[:uk:Коцюбинська_Віра_Устимівна|Віра Коцюбинська]], [[:uk:Шраг_Ілля_Людвигович|Ілля Шраг]], [[:uk:Левитський_Микола_Васильович|Микола Левитський]] (Херсонська губ.), Ф. Шкуркіна, [[:uk:Сембратович_Роман|Роман Сембратович]] (Галичина); другий ряд: [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]], [[:uk:Самійленко_Володимир_Іванович|Володимир Самійленко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Лукіянович_Денис_Якович|Денис Лукіянович]] (Галичина), [[:uk:Коваленко_Григорій_Олексійович|Григорій Коваленко]], [[:uk:Руденко_Іван|Іван Руденко]], [[:uk:Верзилов_Аркадій_Васильович|Аркадій Верзилов]], А.Балика, [[:uk:Доманицький_Василь_Миколайович|Василь Доманицький]] (Київ), Олександр Леонідович Глібов.]]
[[Файл:Коцюбинський_Грінченко_Самійленко_Степаненко_Глібов.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D1%80%D1%96%D0%BD%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%93%D0%BB%D1%96%D0%B1%D0%BE%D0%B2.jpg|náhľad|271x271bod|Зліва направо, у нижньому ряду: Олександр Глібов (син [[:uk:Глібов_Леонід_Іванович|Леоніда Глібова]]), Володимир Самійленко. У верхньому ряду стоять: [[:uk:Степаненко_Василь_Пилипович|Василь Степаненко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борис Грінченко]]. Чернігів, садиба Коцюбинського, літо 1898 р.]]
[[Файл:Могила_українського_письменника_Володимира_Самійленка.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%D0%B0_%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0.jpg|vpravo|náhľad|267x267bod|Могила Володимира Самійленка]]
[[:uk:1907|1907]] року І. Франко опублікував статтю «Володимир Самійленко. Проба характеристики», у якій, відновлюючи в пам'яті ці зустрічі, подав надзвичайно тонкий психологічний портрет Самійленка — людини, поета, лірика. Франко захоплювався мовною культурою Самійленка.
Після закінчення навчання Самійленко працював у [[:uk:Київ|Києві]], [[:uk:Катеринослав|Катеринославі]] й [[:uk:Миргород|Миргороді]]. Терпів постійні матеріальні нестатки. Перша збірка «З поезій Володимира Самійленка» вийшла в Києві [[:uk:1890|1890]] року. Потрапив на [[:uk:Телеграф|телеграф]], де й прослужив «чиновником V разряда» бл. 2 років. З березня [[:uk:1893|1893]] року переїхав до [[:uk:Чернігів|Чернігова]] на посаду секретаря редакції «Земского сборника».
З [[:uk:1905|1905]] року в Києві в редакціях газет [[:uk:Громадська_думка_(газета)|«Громадська Думка»]], [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]], [[:uk:Шершень_(журнал)|«Шершень»]] та інших. Врешті склав іспит на [[:uk:Нотаріус|нотаріуса]] і відкрив нотаріальну контору в містечку [[:uk:Добрянка_(смт)|Добрянка]] на Чернігівщині, де й працював до [[:uk:1917|1917]] року.
У 1906 році [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] з Михайлом Мочульським самі зібрали друковані й недруковані вірші поета 1884—1906 рр. і видали їх у Львові за його власним прізвищем під заголовком «Україні» з передмовою Франка. Своєю назвою збірка наголошувала на основній творчій темі Самійленка. Все, що він писав, присвячувалося рідній країні, яку поет любив святою й нездоланною любов'ю.
=== Українська Народна Республіка ===
За української державності служив у міністерствах освіти і фінансів, а в 1920 р. емігрував з урядом [[:uk:УНР|УНР]] до Галичини, окупованої Польщею. У липні 1922 року поселився у садово-господарській школі Львівської «Просвіти» в с. [[:uk:Милування|Милування]], тоді Тлумацького повіту. Згодом дружина із старшою дочкою нелегально подалася за Збруч, а він з меншою Галею залишився тут. Доньку спіткало горе нерозділеного кохання, і вона, на запрошення Марійки Карп'юк, яка стала дружиною художника Осипа Сорохтея, переїхала до [[:uk:Снятин|Снятина]]. Марійка Карп'юк — рідна сестра Наталі Семанюк (дружини Марка Черемшини) — познайомилася з Галею у Львові, де та навчалася гри на скрипці, а Марійка була ученицею Олекси Новаківського.
На запрошення Марка Черемшини Самійленки перейшли жити до його дому. Надзвичайно тепла була зустріч Самійленка з Марком Черемшиною і Василем Стефаником. Усі були в захопленні від автора «Вечірньої пісні». Після Снятина сліди поета ведуть у село Карлів — тепер [[:uk:Прутівка_(Снятинський_район)|Прутівка]]. Жив у нестатках, хронічно хворів.
23 лютого 1924 року під час пологів помирає дочка Галя, а на руках згорьованого Самійленка залишилося осиротіле немовля. Через те, що у Галі були хворі легені й слабке здоров'я, присутні лікарі не змогли їй допомогти. Галину Самійленко-Шах поховали на карлівському цвинтарі. По смерті дочки Галі Володимир Самійленко повернувся до Милування, але й там довго не затримався. Затужив за Україною і повернувся до Києва. У Києві він переніс ще один удар: трохи більше місяця до його приїзду на руках дружини померла його найстарша дочка Олена, яка після голодного 1921 р. хворіла на туберкульоз.
[[Файл:Samiylenko's_funeral.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko's_funeral.jpg|náhľad|Похорон поета і громадського діяча В. І. Самійленка, 15 серпня 1925 р.]]
Повернувшись до Києва, Самійленко працював редактором у видавництві художньої літератури. Та здоров'я поета було підірване роками поневірянь, матеріальною скрутою. Помер [[:uk:12_серпня|12 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року. Похований на подвір'ї церкви [[:uk:Свято-Михайлівська_церква_(Боярка)|Архангела Михаїла]] в селі Будаївка (Болдаївка) (нині — місто [[:uk:Боярка|Боярка]]) під Києвом.<ref>[https://poglyad.tv/andriy-kovalov-mogila-samiylenka-u-boyarci-bula-miscem-zboru-kiyivskih-disidentiv-article Андрій Ковальов: Могила Самійленка в Боярці була місцем збору київських дисидентів]</ref>.
== Творчість ==
[[Файл:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Samiylenko_poems-Ukrayini1906.png|náhľad|Титульна сторінка першого видання збірки «Україні», 1906 р.]]
[[Файл:Група_українських_письменників,_що_зібрались_у_Полтаві_на_відкритті_пам’ятника_Котляревському.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D1%83%D0%BF%D0%B0_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2,_%D1%89%D0%BE_%D0%B7%D1%96%D0%B1%D1%80%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%81%D1%8C_%D1%83_%D0%9F%D0%BE%D0%BB%D1%82%D0%B0%D0%B2%D1%96_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%BA%D1%80%D0%B8%D1%82%D1%82%D1%96_%D0%BF%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%9A%D0%BE%D1%82%D0%BB%D1%8F%D1%80%D0%B5%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg|náhľad|350x350bod|На відкритті пам'ятника Івану Котляревському в Полтаві, [[:uk:1903|1903]] рік. Зліва направо: [[:uk:Михайло_Коцюбинський|Михайло Коцюбинський]], [[:uk:Василь_Стефаник|Василь Стефаник]], [[:uk:Олена_Пчілка|Олена Пчілка]], [[:uk:Леся_Українка|Леся Українка]], [[:uk:Михайло_Старицький|Михайло Старицький]], [[:uk:Гнат_Хоткевич|Гнат Хоткевич]], Володимир Самійленко.]]
Володимир Самійленко був більше знаний серед друзів і в літературі під псевдонімом '''Сивенький'''. Поетична спадщина Самійленка включає ліричні і сатиричні вірші, переклади творів з зарубіжної класики.
Почуття любові до України звучать у віршах циклу [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Україні»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BA%D0%B0%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Веселка»].
У низці віршів В. Самійленко торкається традиційної теми ролі митця, мистецтва в суспільному житті: «Пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D0%B5%D0%B3%D1%96%D1%97%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Елегії»], «Орел», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B5%20%D0%B2%D0%BC%D1%80%D0%B5%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D1%8F «Не вмре поезія»], [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D1%80%D0%BE%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%BD%D0%B8%20%D1%81%D0%BC%D0%B5%D1%80%D1%82%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%B0 «На роковини смерті Шевченка»], «26 лютого», цикл [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D1%96%D0%BD%D0%BE%D0%BA%20%D0%A2%D0%B0%D1%80%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%B2%D1%96%20%D0%A8%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D1%83%20%D0%B2%20%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C%2026%20%D0%BB%D1%8E%D1%82%D0%BE%D0%B3%D0%BE «Вінок Тарасові Шевченку, 26 лютого»]. Роль Шевченка у розвитку української мови поет розкрив у поезії [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0 «Українська мова (Пам'яті Т. Г. Шевченка)»], що стала широко відомим хрестоматійним твором.
Самійленко визначився як поет-сатирик з засудженням ура-патріотизму, самодержавства, продажності, графоманії: [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%B0%20%D0%BF%D0%B5%D1%87%D1%96 «На печі»] (1898), «Собаки», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%95%D0%BB%D1%8C%D0%B4%D0%BE%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%BE «Ельдорадо»] (1886), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%AF%D0%BA%20%D1%82%D0%BE%20%D0%B2%D0%B5%D1%81%D0%B5%D0%BB%D0%BE%20%D0%B6%D0%B8%D1%82%D1%8C%20%D0%BD%D0%B0%20%D0%92%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96 «Як то весело жить на Вкраїні»] (1886), «Мудрий кравець» (1905), «Невдячний кінь» (1906), [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%94%D1%83%D0%BC%D0%B0-%D1%86%D1%8F%D1%86%D1%8F «Дума-цяця»], «Міністерська пісня», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%9D%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B9%20%D0%BB%D0%B0%D0%B4 «Новий лад»]. Поет висловлював своє обурення антиукраїнськими заходами польської влади, всілякими заборонами об'єднуватися в демократичні гуртки. Ці вболівання лягли в основу написаних у Карлову таких сатиричних творів, як «Шляхи», «Від чого люди лихі» (1924).
Автор драматичних творів «Драма без горілки» (1895), «Дядькова хвороба» (1896), «Маруся Чураївна» (1896), «У Гайхан-Бея» (1917).
Самійленко перекладав [[:uk:Іліада|«Іліаду»]] [[:uk:Гомер|Гомера]], [[:uk:Божественна_Комедія|«Божественну комедію»]] [[:uk:Данте_Аліґ'єрі|Данте]], п'єси [[:uk:Мольєр|Мольєра]], Б. Трістана, [[:uk:П'єр_Бомарше|Бомарше]], [[:uk:Анатоль_Франс|А. Франса]], вірші [[:uk:Беранже_П'єр-Жан|Беранже]], [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Байрона]], твори [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О. Пушкіна]] і [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|В. Жуковського]], І. Нікітіна і [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М. Гоголя]].
Пейзажна та інтимна лірика Самійленка — це цикли віршів «Весна», [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A1%D0%BE%D0%BD%D0%B5%D1%82%D0%B8%20(%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE) «Сонети»], «Її в дорогу виряджали». [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%92%D0%B5%D1%87%D1%96%D1%80%D0%BD%D1%8F%20%D0%BF%D1%96%D1%81%D0%BD%D1%8F «Вечірня пісня»] поета, покладена на музику Кирила Стеценком, стала народною піснею. Незадовго до смерті Самійленко продиктував дружині свій останній твір. Це рідкісної форми сонет, т. зв. «Суцільний». Це гімн вічно юній душі поета, сповнений надій на волю України, «На кращий час, на вороття Вкраїні вільного життя».
Незакінчена поема «Гея» надрукована частково в «ЛНВ» 1922 року.
[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] сказав про Самійленка:
{{text|«Він українець, свідомий українець, усею душею відданий своїй країні та своєму народові,— і се в Росії тип поки що свіжий, тип, можна сказати, будущини. От тим то він такий дорогий і любий кожному українському серцю, такий саморідний та національний — не штучний, а немов так готовий уже виріс із рідного ґрунту. Він живо відчуває всі зневаги і всі — на жаль, такі нечисленні — радощі рідного народу».}}
=== Видання ===
* З поезій В. Самійленка. Київ, 1890.
* [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80%20%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%B9%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE.%20%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%96.%20%D0%97%D0%B1%D1%96%D1%80%D0%BD%D0%B8%D0%BA%20%D0%BF%D0%BE%D0%B5%D0%B7%D1%96%D0%B9%201885%E2%80%941906.%201906.pdf Україні]. Збірник поезій 1885—1906. Львів, 1906.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11242 Вибрані твори] / перед. сл., прим. і за ред. Ол. Дорошкевича. — Київ: Книгоспілка, 1926.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11188 Вибрані поезії] / за ред. М. Рильського. — Київ; Харків: Укр. держ. вид-во, 1944.
* Твори у двох томах (1958).
== Увічнення пам'яті ==
=== Меморальні дошки ===
* Пам'ятник-погруддя письменнику В. І. Самійленку (1864—1925) в селі [[:uk:Великі_Сорочинці|Великі Сорочинці]] в [[:uk:Миргородський_район|Миргородському районі]] [[:uk:Полтавська_область|Полтавської області]].
* Меморіальна дошка на фасаді наукового ліцею № 3 у місті [[:uk:Полтава|Полтава]]
* Рішенням XXX сесії [[:uk:Боярська_міська_рада|Боярської міської ради]] V скликання № 30/1371 від 8 липня 2008 року було засновано літературно-мистецьку премію імені Володимира Самійленка.<ref>{{cite web
|url=https://www.uaoc.lviv.ua/detalno/?tx_ttnews%5Btt_news%5D=428&cHash=ff7102b61b7dc4487b2140a41db56eec|назва=Київський декан митр. прот. Дмитро Присяжний удостоїний премії ім. Володимира Самійленка|прізвище=|ім'я=|дата=|вебсайт=[[Львівська єпархія ПЦУ]]|видавець=|дата-доступу=24.09.2021|url-архіву=|дата-архіву=}} {{ref-uk}}</ref>
=== Школа ===
* Постановою Кабінету Міністрів України від 5.05.1997 р. ім'я Володимира Самійленка надано Прутівській загальноосвітній школі І-ІІІ ступенів. У школі створено музейну експозицію, присвячену йому. З нагоди 150-річчя від дня народження поета встановлено меморіальну дошку на фасаді Прутівської загальноосвітньої школи І-ІІІ ступенів.
=== Топоніми ===
* У місті [[:uk:Львів|Львів]] є [[:uk:Вулиця_Самійленка_(Львів)|вулиця Самійленка]].
* У місті [[:uk:Миргород|Миргород]] є вулиця Самійленка.
* 2022 року у місті [[:uk:Київ|Києві]] вулицю Холмогорську перейменували на вулицю Володимира Самійленка.
== Галерея ==
<gallery>
Файл:M0103a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0103a.jpg
Файл:M0101a.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:M0101a.jpg
Файл:Саміленко92.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%B0%D0%BC%D1%96%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE92.jpg|[[:uk:Меморіальна_дошка|Меморіальна дошка]] Володимиру Самійленку на будівлі [[:uk:Чернігівська_обласна_державна_адміністрація|Чернігівської обласної державної адміністрації]]
</gallery>
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
*
a
Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj
<references />
a
= Mychajlo Petrovyč Staryckyj =
nie je možné prekopírovanie originálneho textu
= Julijan Andrijovyč Javorskyj =
'''Юлія́н (Юліа́н) Андрі́йович Яво́рський''' ([[:uk:27_листопада|27 листопада]] [[:uk:1873|1873]], с. [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]], нині [[:uk:Стрийський_район_(Львівська_область)|Миколаївський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]] — [[:uk:11_січня|11 січня]] [[:uk:1937|1937]], м. [[:uk:Прага|Прага]], [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччина]]) — український історик, [[:uk:Москвофільство|москвофіл]], літературознавець, фольклорист, етнограф, публіцист, поет, лікар філософії, професор. Заступник голови [[:uk:Київ|київського]] відділення [[:uk:Галицко-русское_благотворительное_общество|«Галицко-русского благотворительного общества»]] у Києві.
== Життєпис ==
Народився 27 листопада 1873 року у селі [[:uk:Більче_(Стрийський_район)|Більче]] (нині — [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]). Шкільну освіту здобув у [[:uk:Дрогобицька_гімназія_імені_Франца_Йосифа_I|дрогобицькій]], [[:uk:Самбір|самбірській]] та [[:uk:Львів|львівській]] гімназіях. З останньої його було відраховано за те, що під час уроків читав російськомовну літературу. Вищу освіту спочатку намагався здобути у [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівському університеті]], звідки був відрахований за участь у політичній демонстрації проти намісника [[:uk:Галичина|Галичини]] графа [[:uk:Казимир_Фелікс_Бадені|Казимира Бадені]], потім у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], звідки також був відрахований за участь у демонстрації проти політики митрополита Галицького, кардинала [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестра Сембратовича]]. Закінчив [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецький університет]], після чого захистив докторську дисертацію зі славістики під керівництвом професора [[:uk:Ватрослав_Ягич|Ватрослава Ягича]]{{sfn|Краткий очерк галицко-русской письменности|1973|c=61}}.
Пізніше Яворський виступав як публіцист та літературний критик на сторінках москвофільських видань Галичини, зокрема на шпальтах журналу «Жива думка» ({{lang-ru|«Живая мысль»}}). Через тиск з боку австрійської влади 1904 року емігрував до царської [[:uk:Російська_імперія|Росії]], де мешкав у [[:uk:Київ|Києві]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]] виступив прихильником входження [[:uk:Галичина|Галичини]], [[:uk:Буковина|Буковини]] та [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] до складу Російської імперії, ставши одним із засновників т.з. «[[:uk:Карпато-руський_визвольний_комітет|Карпато-руського визвольного комітету]]». Водночас був доцентом у [[:uk:Київський_національний_університет_імені_Тараса_Шевченка|Київському університеті]], продовжуючи свої дослідження в галузі [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]]. У Києві видавав журнал «Живе слово» ({{lang-ru|«Живое слово»}}).
Після [[:uk:Жовтневий_переворот|встановлення радянської влади]] був запрошений новим урядом на посаду голови кафедри слов'янознавства [[:uk:Воронеж|Воронезького університету]], але відмовився через несприйняття більшовицької диктатури. Спочатку повернувся до Львова, де продовжував працювати в москвофільських закладах, видав збірку віршів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]]. 1925 року отримав запрошення до [[:uk:Слов'янський_інститут|Слов'янського інституту]] у [[:uk:Прага|Празі]], де і працював до самої смерті. Помер 11 січня 1937 року у Празі, де й похований.
== Виступ на підтримку єдності ==
Юліану Яворському належить одна з нечисленних спроб «перекинути місток» між ворожими таборами Галичини — москвофільським та українським.
[[:uk:1891|1891]] року, в шостому номері [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|часопису радикальної партії]] «Народ», вийшла його стаття ([[:uk:Російська_мова|російською мовою]]) «Нова еволюція серед москвофілів». У ній Яворський, якому тоді було лише 18 років, емоційно закликав не ослабляти сили народу дискусіями про далекі від його повсякденного життя питання. Стару «москвофільську» партію він звинувачував у некритично-уклінному ставленні до російського царату, а «українофільську» — у такій само сліпій лояльності «Відню та Риму». Головну думку Яворський формулював таким чином: «забути про питання єдності з цілим руським народом або самостійності від нього, відкласти до кращих часів мовні та літературні спори» та докласти спільних зусиль для досягнення реальних та актуальних для простих галичан цілей{{sfn|Очерки истории русского движения в Галичине XIX–XX веков|2007|c=28—32}}.
== Етнограф ==
Крім інших питань, Яворський довгі роки працював над збором та обробкою фольклору рідної Галичини. Ще до еміграції у Російську імперію він видав декілька невеличких етнографічних розвідок, у яких розглядав переважно російські культурні зв'язки з Галичиною. Але основна маса зібраного ним етнографічного матеріалу побачила світ 1915 року в Києві у праці «Памятнікі галіцко-русской народной словесності: Лєгенді. Сказкі. Расскази. Анекдоти». Це був лише перший том, але у передмові читача попереджували, що через «складні обставини» невідомо, коли вийде другий. Він узагалі не вийшов. Що сталося з зібраним Яворським матеріалом — невідомо. Усі матеріали, які ввійшли до цього збірника (як і в інші роботи Яворського), відображають особливості народної мови міста чи села, у якому вони були записані. Досі жодна з цих робіт не перевидана.
== Листування з Франком ==
Юліян Яворський активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]]. Відомими є 39 листів, написаних не лише з різних куточків України, але й з-за кордону. Так, зі [[:uk:Львів|Львова]] було надіслано 15 листів, з [[:uk:Борусів|Борусова]] — 9, [[:uk:Чернівці|Чернівців]] — 5, [[:uk:Доброгостів|Доброгостова]] — 4, [[:uk:Київ|Києва]] — 7, [[:uk:Відень|Відня]] — 3, [[:uk:Ряшів|Ряшева]] — 1.
Беручи до уваги те, що Франко та Яворський були представниками таборів різного спрямування, то останній намагався «прокласти місток» між ворожими таборами Галичини — «москвофільським» та «українофільським». У своїх листах, датованих 1892 роком, Яворський схвально відгукувався про твори І. Франка та був захоплений щойно прочитаними творами Каменяра — [[:uk:Boa_constrictor_(повість)|«Boa constrictor»]], «На дні», [[:uk:Борислав_сміється|«Борислав сміється»]] та іншими — і вважав їх перлинами галицько-української літератури. У листуванні Яворський намагався отримати від Франка дозвіл на переклад його творів російською мовою з подальшим друком у часописах, з якими він співпрацював — петербурзькому «Сєвер» та львівському «Бесіда».<ref>Інститут літератури ім. Т. Г. Шевченка НАН України. — Ф. 3. — Спр. 1607. — C. 467.</ref> Від «Бесіди» надійшла йому відповідь, що друкувати перекладені російською мовою твори Франка там відмовляються, оскільки будь-який галичанин має змогу прочитати ці твори мовою оригіналу, а переклади російською будуть незрозумілими для галицького люду. Не міг Яворський погодитися з такою думкою редакції, оскільки вважав, що читачі «Бесіди» нічого не знають про життя галичан або ж лише поверхнево та за своїм скупим баченням і сліпою партійною ненавистю — бояться доторкнутися до творів Великого Каменяра. Тому в наступних листах Яворський запевняв Франка, що невдовзі гурток української «не засліпленої» молоді, скоріше за все москвофільського спрямування, розпочне видання часопису незалежного від різного роду авторитетів і буде мати за честь, якщо Іван Франко нагородить їх своїм співробітництвом. Також наголосив, що для закордонного друку, а саме для петербурзького часопису «Сєвер», готує перекладену російською мовою повість Франка «Boa constrictor» та має велику надію, що не розчарується у своїх сподіваннях оскільки це було з «Бесідою»<ref>[[Інститут літератури імені Тараса Шевченка НАН України]]. — Ф. 3. — Спр. 1607. — С. 539—542.</ref>.
Наступні листи Яворський до Франка написав 1897 року. У них Яворський просить Франка допомогти з друком його статті в часописі «Кієвская старіна», а саме надіслати рекомендаційну картку до редакції видання. Але Франко через свою зайнятість (тоді він брав участь у виборах до австрійського парламенту<ref>''Шалата М.'' Свята великість поета // Вибрані твори Івана Франка… — С. 20.</ref>) не надав великого значення проханню Яворського<ref>[[Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України]]. — Ф. 3. — Спр. 1607. — С. 345.</ref>.
== Вибрані праці ==
* '''1892''' — «Кольцов и Шевченко», «Русская женщина в поэзии Некрасова»;
* '''1899''' — «Пушкин в Прикарпатской Руси»;
* '''1902''' — «Обзор новейшей червонорусской лирики»;
* '''1904''' — «Гоголь в Червоной Руси»;
* '''1907''' — «Старинные великорусские песни в карпато-русских записях», «Новая гипотеза о происхождении так называемой Грюнвальдской песни (Bogorodzieca dziewicza)»;
* '''1909''' — «Два замечательных карпаторусских сборника XVIII века»;
* '''1915''' — «Памятники галицко-русской народной словесности: Легенды. Сказки. Рассказы. Анекдоты»;
* '''1924''' — «Галицкая Голгофа»;
* '''1925''' — «Думы о Родине», «Освобождение Львова»;
* '''1927''' — «Ветхозаветные библейские сказания в карпаторусской церковно-учительской обработке конца XVII века»;
* '''1928''' — «Из истории научного исследования Закарпатской Руси»;
* '''1929''' — «К библиографии литературы об А. В. Духновиче», «Национальное самосознание карпаторуссов на рубеже XVII—XIX веков», «Повести из „Gesta Romanorum“ в карпаторусской обработке конца XVII века»;
* '''1930''' — «Значение и место Закарпаття в общей схеме русской письменности», «Литературные отголоски „русько-украинского“ периода в Закарпатской Руси 1919 года»;
* '''1931''' — «Новые литературные находки в области старинной карпаторусской письменности XVI—XVIII веков»;
* '''1932''' — «Материалы для истории Закарпатской Руси»;
* '''1934''' — «Материалы для истории старинной песенной литературы в Подкарпатской Руси».
== Поезія ==
Збірки віршів «Блудные огни» та «Беззвучные песни и другие стихотворения в прозе», видані 1922 року у Львові.
== Примітки ==
{{reflist|2}}
== Джерела ==
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Ф. Ф.Аристов]]'' Юлиан Андреевич Яворский (к 40-летию его литературно-научной деятельности. 1892—1932). — Окр. відб. «Временник» Ставропигийского института. — Ленинград, 1932. — С. 45—49.
a
= Heorhij Julianovyč Hevorskyj =
'''Геровський Георгій Юліанович''' (, [[:uk:Львів|Львів]] — , [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) — [[:uk:Етнограф|етнограф]] та [[:uk:Лінгвіст|лінгвіст]].
== Життєпис ==
Георгій Геровський — син<ref name="Родовід">{{Cite web|title=Георгий Юлианович Геровский р. 1886 — Родовод|url=https://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410|website=ru.rodovid.org|accessdate=2021-02-26|archive-date=25 липня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140725122720/http://ru.rodovid.org/wk/Запись:218410}}</ref> громадського діяча Юліяна Геровського та онук [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]]<ref name="Родовід" />. Дитячі роки провів селі [[:uk:Чертіж_(Хустська_міська_рада)|Чертіж]], початкову освіту здобув у німецькій гімназії [[:uk:Інсбрук|Інсбрука]], вищу — у [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]].
Спеціалізацією Геровського була славістика та [[:uk:Індоєвропейські_мови|індо-європейська]] лінгвістика, пізніше він продовжив свою освіту в [[:uk:Лейпцизький_університет|Лейпцизькому університеті]]. Його активна громадська і політична діяльність привернула увагу австрійської поліції, й у 1913 році разом з братом Олексієм та матір'ю, Георгій Геровський був заарештований та звинувачений у державній зраді. У 1914 році йому та брату вдалося втекти з-під арешту до Росії, хоча його мати залишилася у в'язниці, де пізніше померла (або була вбита){{Джерело}}.
У Росії Георгій Геровський служив у армії під час [[:uk:Перша_світова_війна|Першої світової війни]], після [[:uk:Лютнева_революція|Лютневої революції]] переїхав до [[:uk:Саратов|Саратова]]. Від відхилив пропозиції нової влади очолити кафедру слов'янознавства та працював спочатку шкільним вчителем а пізніше — бібліотекарем у [[:uk:Саратовський_університет|Саратовському університеті]]. Невдовзі прийняв запрошення брата (що на той часом проживав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччині]]) та переїхати до Закарпаття, чехословацьке громадянство він так і не отримав.
=== На Закарпатті ===
Все подальше життя Георгія Геровського було пов'язано з [[:uk:Підкарпатська_Русь|Підкарпатською Руссю]], як офіційно називалося Закарпаття складі Чехословаччини. Його погляди спричинили гострий конфлікт з багатьма місцевими діячами, він був позбавлений можливості викладати та декілька разів потрапляв під домашній арешт. Не маючи змоги вести викладацьку діяльність, він почав етнографічні дослідження, отримавши спеціальне доручення від чеської Академії наук. Кілька років він вивчав закарпатські говірки, що відобразилося у його головній праці «Мова Підкарпатської Руси».<ref>Practical sphere of Rusyn language//Academy of Rusyn language in Slovakia [http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110522143457/http://www.rusynacademy.sk/english/en_jazyk.html|date=22 травня 2011}}</ref>
==== Мова Підкарпатської Русі ====
Ця робота була результатом багатолітніх досліджень говірок краю. Хоч і поділяючи стару концепцію [[:uk:Соболевський_Олексій_Іванович|Соболевського]] про єдність усіх східнослов'янських мов, які розглядалися як варіанти однієї, Геровський дав повний та професійний аналіз [[:uk:Закарпатський_говір|народної мови Закарпаття]]. Він відзначив її спільні риси з іншими українськими говірками та східнослов'янськими мовами так само, як і самобутні властивості. Йому також належить одна з перших спроб внутрішньої класифікації закарпатського діалекту, який він розділив на групи, виходячи з таких сталих особливостей, як наголос та доля давноруських фонем. Його стислий нарис, супроводжений прикладами народної мови, записаними в різних селищах краю за допомогою особливого [[:uk:Фонетичний_правопис|фонетичного правопису]], не втратив наукової актуальності і нині<ref>{{Cite web|url=http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332|title=An Historiographical Guide to Subcarpathian Rus’|accessdate=29 березня 2011|archive-date=7 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160307024544/http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&aid=3315332}}</ref>. Крім того, в роботі простежена історія літературної мови Закарпаття у всіх її різновидах, супроводжена численними прикладами та витягами.
=== Останні роки життя ===
Під час угорської окупації Закарпаття Геровський продовжував працювати, хоча потрапив під нагляд угорської поліції та був на короткий час заарештований. Його було обрано головою правління Підкарпатської академії наук. У той час він написав, зокрема, рецензію на роботу [[:uk:Бірчак_Володимир|Володимира Бирчака]]. Але із встановленням радянської влади навіть така робота стала неможливою. Георгій Геровський потрапив під нагляд [[:uk:НКВС|НКВС]], його викликали на допит. Вдома у нього було проведено обшук, під час якого зникла бібліотека з рідкісними книгами та документами, яку Георгій Геровський збирав багато років<ref>Энциклопедия Подкарпатской Руси — Иван Поп, Ужгород, 2005</ref>. Розуміючи неможливість подальшої роботи в [[:uk:СРСР|СРСР]] і побоюючись за свою свободу, Геровський запросив дозвіл на чехословацьке громадянство, та отримавши його, виїхав у [[:uk:Пряшів|Пряшів]], де провів останні роки свого життя, працюючи в Пряшевському університеті. У ці роки він продовжував етнографічні дослідження<ref>{{Cite web|url=http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html|title=Knihovna Akademie ved Ceske Republiky|accessdate=7 січня 2012|archive-date=6 лютого 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150206201245/http://www.lib.cas.cz/aleph-google/KNA01/00050/07/000500786.html}}</ref>, навіть брав участь у створенні альманаху «Пряшівщина», але його діяльність була значно обмежена комуністичною цензурою ЧСР.
Помер Георгій Геровський у Пряшеві, де і був похований<ref>И. С. Шлепецкий Георгий Юлианович Геровский (Календарь Лемко-Союза, 1964)[http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220121080813/http://lemko.org/pdf/KLS1964.pdf|date=21 січня 2022}}</ref>.
== Примітки ==
<references />
= Stepan Doboš =
'''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] — [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]) — один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]].
== Життєпис ==
Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]].
Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації.
Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році.
По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав.
Після Віденського арбітражу (листопад 1938 р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці.
Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944 р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина.
У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом — народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР.
У грудні 1944 р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]].
У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету.
У вересні та жовтні 1945 р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]].
Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П. Й. Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури.
Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею.
== Громадська діяльність ==
У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936 рр. був заступником голови, а в 1936–1937 рр. — головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]] р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років — працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі.
Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю — в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам.
У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом — народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті.
== Наукова робота ==
У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист — на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945 рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940 р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку.
Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки — в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970 — вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976 р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя.
== Ужгородський університет ==
На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету.
Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день — день нашої перемоги», — цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу.
== Zdroje ==
= Jozef Rubij =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Jozef Rubij
| Popis osoby = rusínsky novinár, etnograf a učiteľ
| Dátum narodenia = [[1838]]
| Miesto narodenia = [[Andrejová]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = [[3. január]] [[1919]]
| Miesto úmrtia = [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Slovensko]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Švajčiarsko]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Československo]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[učiteľ]]
}}'''Jozef Rubij''' (* [[1838]], [[Andrejová]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Šmajda|meno=Michal|titul=A iši vam vinčuju|vydavateľ=Slovenské pedagogické nakladateľstvo (oddiel ukrajinskej literatúry)|miesto=Prešov|rok=1992|isbn=80-08-01151-3|odkaz na autora=Michal Šmajda|poznámka=502 strán|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/13997/file.pdf|vydanie=1|strany=57|kapitola=Vstup|jazyk=uk}}</ref> [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Slovensko]]{{--}}† [[3. január]] [[1919]], [[Prešov]], [[Česko-Slovensko]], dnes [[Slovensko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[novinár]], [[Etnológia|etnograf]] a [[učiteľ]] [[Grécke jazyky|gréčtiny]] i [[Latinčina|latinčiny]]. Angažoval sa v procese [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] popri [[Alexander Duchnovič|Alexandrovi Duchnovičovi]].<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|jazyk=rue|poznámka=429 strán}}</ref>
== Životopis ==
Študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]], následne v rokoch [[1858]] až [[1861]] absolvoval štúdium v duchovnom seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Zároveň v tom období navštevoval semináre aj na tamojšej [[Viedenská univerzita|univerzite]].<ref name=":5" /><ref name=":52">{{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk|rok=1999}}</ref>
[[Adolf Dobriansky]] ho vo [[Viedeň|Viedni]] zoznámil s [[Michail Fiodorovič Rajevskij|Michailom Fiodorovičom Rajevským]], vďaka ktorému sa neskôr zoznámil s [[Ruská literatúra|ruskými spisovateľmi]], dostal s k ruským dielam, ktoré neskôr šíril v [[Podkarpatská Rus|karpatskom regióne]], a tak sa pod jeho vplyvom stal rusofilom. Nakoľko pôsobil s príliš veľkým zapálením medzi ľuďmi okolo Michaila Fiodoroviča Rajevského, [[Rektor (vysoká škola)|rektor]] ho preto preložil do [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|seminára]] v [[Užhorod|Užhorode]], kde štúdium ukončil v roku [[1862]]. Po ukončení seminára odmietol vysvätenie za [[Kňaz|kňaza]], namiesto toho sa stal učiteľom na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Pešť|Pešti]] a neskôr učil viac ako 40 rokov na gymnáziu v [[Prešov|Prešove]],<ref name=":5" /> kde sa zoznámil s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]]. Zastával pozíciu sekretára v [[Spoločnosť svätého Jána Krstiteľa|Spoločnosti svätého Jána Krstiteľa]]. Angažoval sa pri vytváraní ''[[Spoločnosť svätého Bazila Veľkého|Spoločnosti sv. Bazila Veľkého]]'' (pôvodný názov: ''Obščestvo sv. Vasyľa Velykoho''; iný názov: ''Spoločnosť sv. Vasilija Veľkého''; rusínsky názov: ''Spoločnosť sv. Vasyľa Velykoho''; ukrajinský názov: ''Tovarystvo sv. Vasyľa Velykoho'') a okolo roku [[1863]] inicioval vznik radikálneho a ilegálneho ''[[Spolok svätého Ondreja|Spolku svätého Ondreja]]''. Ako člen a organizátor týchto spolkov udržiaval kontakty a získaval podporu ''Moskovského slavianského komiteta'' (po slovensky ''Moskovský slovanský výbor''). Ruské knihy a časopisy, ktoré dostával od Michaila Fiodoroviča Rajevského, šíril medzi členov [[Rusíni|rusínskej]] inteligencie. Zároveň preňho vytváral zoznam študentov a profesorov, ktorí by chceli emigrovať (za štúdiom a za možnosťami pre svoju vedeckú činnosť) do [[Ruská ríša|Ruska]].<ref name=":5" />
== Tvorba ==
Jozef Rubji publikoval svoje [[História|historické]], [[Folklór (kultúra)|folklórne]], [[Etnológia|etnografické]] a [[Jazykoveda|lingvistické]] materiály v periodikách ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Novyj svit]]'' (po slovensky ''Nový svet''). V roku [[1890]] publikoval svoju [[Monografia|monografiu]] ''Istorija priašivskoj gimanziji 1837''{{--}}''1890'' (po slovensky ''História prešovského gymnázia. 1837 – 1890''). Zachoval sa rukopis jeho zbierky piesní.<ref name=":5" /><ref name=":52" />
== Zdroje ==
* {{Preklad|rue|Йосиф Рубій|158536}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pop | meno = Ivan | titul = Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - RUBIJ JOSEF | url = https://www.rusyn.sk/ivan-pop-osobnosti-nasich-dejin-rubij-josef/ | dátum vydania = 2016-07-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | vydavateľ = Združenie inteligencie Rusínov Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk = cs}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Valerija Paďaka|miesto=Užhorod|rok=2001|isbn=966-7838-23-4|strany=326, 327|poznámka=429 strán|jazyk=rue}}.
* {{Citácia knihy|titul=Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrïnciv: prjašivščyna.|vydanie=1|vydavateľ=Sojuz Rusyniv-Ukraïnciv Slovacʹkoï Respubliky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=978-80-85137-15-6|strany=496|poznámka=autori vydania: Fedir M. Kovač, Fedir Kovač; 502 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Paďak|meno=Valerij|titul=Aleksander Duchnovyč: Tvory|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Prešovskej univerzity|miesto=Prešov|rok=2023|isbn=978-80-555-3241-7|strany=379|jazyk=rue|url=https://www.unipo.sk/sites/default/files/content/83218/06-Duhnovich-Tvorba-2023_compressed.pdf|priezvisko2=Pavlič|meno2=Michal|poznámka=400 strán|kapitola=Mefodij Aleksandrovyč Maleňkyj. Aleksandr Vasyľiev Duchnovyč, jeho žyzň y dijstvovanije|edícia=Rusynska klasyka}}.
= Omeľan Ohonovskyj =
'''Омеля́н Миха́йлович Огоно́вський''' (псевдоніми і криптоніми: ''Омелян із Григорова, Ємілян, Ом. о та ін.''; [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]], с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]], нині [[:uk:Івано-Франківський_район|Івано-Франківський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]] — [[:uk:28_жовтня|28 жовтня]] [[:uk:1894|1894]], [[:uk:Львів|Львів]]) — український [[:uk:Учений|учений]]-[[:uk:Філолог|філолог]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор]] [[:uk:Філософія|філософії]] ([[:uk:1865|1865]]), [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Польська_академія_знань|Польської академії знань]] (з [[:uk:1881|1881]]). Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:3_серпня|3 серпня]] [[:uk:1833|1833]] року в с. [[:uk:Григорів_(Рогатинський_район)|Григорів]] (нині [[:uk:Рогатинський_район|Рогатинський район]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині [[:uk:Священник|священника]]. Батько о. Михайло Огоновський був [[:uk:Настоятель|настоятелем]] [[:uk:Церква_(будівля)|церкви]] Різдва Пресвятої Богородиці. Родина мала шляхетське походження і належала до гербу [[:uk:Огоньчик_(герб)|Огоньчик]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/20210/file.pdf Шашкевичіяна]. — 1988. — Ч. 11 (42-43).</ref>.
У м. [[:uk:Бережани|Бережанах]] закінчив [[:uk:Нормальна_школа|нормальну школу]]. Згодом навчався там у цісарсько-королівській [[:uk:Бережанська_гімназія|Бережанській гімназії]]<ref>[[Бережанська_Земля]]: Історично-Мемуарний Збірник. — Ню Йорк — Лондон — Сидней — Торонто, 1970. — Т. 1. — С. 75.</ref>. Два старші класи закінчував у [[:uk:Львів|Львові]].
У цьому місті [[:uk:1853|1853]] р. склав [[:uk:Атестат_зрілості|матуру]]. [[:uk:1857|1857]] року закінчив [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]]. Цього року одружується з дочкою священника в Чесниках Фалиною Нєдзвєцькою. Вивчав [[:uk:Теологія|теологію]] у Львівському університеті. Окрім богословських наук, вивчав [[:uk:Руська_мова|руську мову]] та літературу на лекціях [[:uk:Головацький_Яків|Якова Головацького]]. У цей час також вивчав [[:uk:Класична_філологія|класичну філологію]] та [[:uk:Польська_мова|польську]] мову.
Був [[:uk:Катехит|катехитом]] при Домініканській (німецькій) гімназії. З [[:uk:1863|1863]] року викладав релігію, руську мову та літературу в [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Академічній гімназії]] Львова. Закінчив [[:uk:Львівський_університет|Львівський]] (1865) і [[:uk:Віденський_університет|Віденський]] (1870) університети.
З [[:uk:1867|1867]] очолив кафедру руської філології Львівського університету (після відходу Якова Головацького).
З [[:uk:1870|1870]] р. продовжив навчання у Віденському університеті.
У [[:uk:1877|1877]] р. його обирають деканом [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_національного_університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету.]]
У [[:uk:1881|1881]] р. обраний членом-кореспондентом Польської Академії наук.
[[:uk:1888|1888]] р. став професором Львівського університету.
Один із засновників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]] (її голова 1877—1894<ref>[http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888 р. // Дѣло, 08.02.1888]</ref><ref>[http://zbruc.eu/node/7842 Конкурс історичний // Дѣло, 25.05.1888]</ref>), [[:uk:Народна_Рада|Народної Ради]] (1885), [[:uk:НТШ|Наукового Товариства ім. Т.Шевченка]] (1893).
Під його впливом багато студентів змінювали погляди з [[:uk:Москвофіл|москвофільських]] на [[:uk:Народовці|народовські]] (зокрема, [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Тісні зв'язки з ним підтримував [[:uk:Цалковський_Василь|Цалковський Василь]].
Намагався досягнути порозуміння з австрійським урядом і польськими політичними колами, впроваджуючи в життя політику так званої [[:uk:Нова_ера_(Галичина)|«нової ери»]], яка, зазнала невдачі. Зокрема, 24 листопада [[:uk:1890|1890 р]]. разом з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]], [[:uk:Телішевський_Костянтин|Костянтином Телішевським]], [[:uk:Левицький_Кость_Антонович|Костем Левицьким]], [[:uk:Мандичевський_Корнило|Корнилом Мандичевським]], [[:uk:Митрополит|митрополитом]] [[:uk:Сильвестр_(Сембратович)|Сильвестром Сембратовичем]] брав участь у прес-конференції [[:uk:Казимир_Бадені|Казімєжа Бадені]], на якій підбили підсумки попередніх переговорів.<ref>[http://litopys.com.ua/encyclopedia/bratstva-tovaristva/nova-era/ «Нова ера». Галичина, 1890 р.]</ref>
[[:uk:1893|1893]] року став головою комітету з перевезення та перепоховання на Личаківському цвинтарі мощей блаженної пам'яти [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]] з Новосілок.<ref>''[[Горак Роман Дмитрович|Горак Р]].'' Задля празника. У сутінках. — К. : Радянський письменник, 1989. — С. 358. — [[Спеціальна:Джерела книг/5333002061|ISBN 5-333-00206-1]].</ref>
[[:uk:1874|1874]]—[[:uk:1894|1894]] — листувався з [[:uk:Барвінський_Олександр_Григорович|Олександром Барвінським]].
Помер у [[:uk:Львів|Львові]], похований у родинному гробівці на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле № 1<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=113|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>.
== У сфері мовознавства ==
Наголошував на формуванні [[:uk:Українська_літературна_мова|української літературної мови]] на основі [[:uk:Етимологічний_правопис|етимологічного правопису]]. Продовж роботи у Львівському університеті намагався реформувати викладання руської мови та літератури. Добиватися навчання живою мовою, замість мертвонародженого язичія, яке запровадив Я.Головацький.
Відомою мовознавчою працею є «Студії в царині [[:uk:Руська_мова|руської мови]]» ([[:uk:1880|1880]]).
Займався [[:uk:Топологічний_зв'язок|типологічним]] порівнянням аспектів [[:uk:Церковнослов'янська_мова|церковнослов'янської]], [[:uk:Польська_мова|польської]] та [[:uk:Українська_мова|української]] мов.
Є автором [[:uk:Підручник|підручника]] «[[:uk:Граматика|Граматика]] язика руського» ([[:uk:1889|1889]]). Опублікував [[:uk:Хрестоматія|хрестоматії]] з історії церковнослов'янської ([[:uk:1871|1871]]) та [[:uk:Староукраїнська_мова|староукраїнської]] ([[:uk:1881|1881]]) мов.
== У сфері літературознавства ==
У [[:uk:1872|1872]]–[[:uk:1873|1873]] рр. вмістив у [[:uk:Журнал_«Правда»|журналі «Правда»]] цикл статей «Критично-естетичний погляд на декотрі поезії [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т. Г. Шевченка]]», де проаналізував кілька «Думок» поета, баладу [[:uk:Тополя_(балада)|«Тополя»]], поему [[:uk:Гайдамаки_(поема)|«Гайдамаки»]], [[:uk:Неофіти_(поема)|«Неофіти»]]. Видав популярний [[:uk:Нарис|нарис]] «Життя Тараса Шевченка. Читанка для селян і міщан» ([[:uk:1876|1876]]), дослідження «Гайдамаки». Поема Тараса Шевченка" ([[:uk:1879|1879]]). За його редакцією були опубліковані перші два [[:uk:Том_(книга)|томи]] [[:uk:Кобзар_(збірка)|«Кобзаря»]] Т. Шевченка із [[:uk:Стаття|статею]] «Дещо про життя і літературну діяльність Т. Шевченка» ([[:uk:1893|1893]]).
Виступав з критичними статтями про творчість [[:uk:Кониський_Олександр_Якович|О. Кониського]] та ін.
== «Історія літератури руської» ==
«Історію літератури руської» почав писати [[:uk:1886|1886]] р. на сторінках журналу «Зоря». До цього здійснив комплексний аналіз одного з періодів українського письменства у праці «Погляд на історію руської літератури в часі Татарщини» ([[:uk:1881|1881]]). Упродовж [[:uk:1887|1887]]-[[:uk:1894|1894]] рр.видано чотири томи «Історії літератури руської» (усього 6 частин). Перший том- література від давньої доби до кінця [[:uk:XIII_століття|XVIII століття]], другий том — [[:uk:Лірика|лірика]] [[:uk:XIX_століття|ХІХ століття]], третій — [[:uk:Проза|проза]] ХІХ століття, четвертий — [[:uk:Етнографія|«етнографія»]] ХІХ століття. Гостро критикував цю працю Іван Франко («''Ця система зовсім неісторична, читач при такій подачі матеріалу не одержує жодного уявлення про розвиток літератури''»<ref>Франко І. Історія літератури руської / І. Франко // Зібрання творів у 50 т. Т. 27 / Іван Франко. — К. : Наук. думка, 1980. – С. 335</ref>). Ця праця стала також об'єктом суворої критики з боку О. Соболевського, О. Пипіна, І. Франка, а згодом С. Єфремова, Д. Чижевського, О. Біленького та ін. Натомість сучасний літературознавець В. Микитюк вважає, що хиби «Історії літератури руської» зумовлені не розробленістю методології створення історико-літературних оглядів, а також відсутністю підготовчих монографій<ref>Микитюк В. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк. — Львів, 1995. — С. 25</ref>. Учні та студенти продовж довгого часу навчалися саме за цією працею Ом. Огоновського.
«Історія літератури руської» стала причиною дискусії 1890—1891 рр. між О. Пипіним і діячами української національної культури (О. Огоновський, І. Нечуй-Левицький, М. Комаров), яка продемонструвала не тільки національну солідарність, а й інтелектуальну потугу українських літературних сил, які спростували упереджені думки О. Пипіна, обстоюючи право українського письменства на місце в колі світових літератур. Їхні відносини — це було своєрідне «зіткнення двох світоглядів, двох філософських і літературознавчих доктрин, двох епох, адже Огоновський закорінений у період романтизму, більшість його художніх творів — цілком романтичні»<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк. — Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000. – 188с.</ref>. Для Франка ж романтичний історизм зі староукраїнської доби, звернення до епосу Середньовіччя був уже неактуальний. У другій половині 1870-х — у 1880-ті роки його художньо-естетична концепція сформувалася під впливом позитивістської системи цінностей.
; Видання
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть I (1887) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_I_(1887).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть II (1888) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_II_(1888).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть III (1893) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_III_(1893).pdf|WP Commons]])
* Исторія літературы рускои. Написавъ Омелянъ Огоновскій. Часть IV (1894) PDF: ([[commons:File:Исторія_літературы_рускои._Написавъ_Омелянъ_Огоновскій._Часть_IV_(1894).pdf|WP Commons]])
== Омелян Огоновський та Іван Франко ==
Непрості творчі стосунки учителя й учня (Івана Франка й Омеляна Огоновського) тривали впродовж 1875—1894 рр.
У 80-х рр. ХІХ ст. І. Франко рецензує праці Омеляна Огоновського. Позитивну оцінку отримав підручник професора для вивчення порівняльної граматики слов'янських мов на основі фонетичної системи Караджича «Studien auf dem Gebiete der ruthenischen Sprache von Dr. Emil Ogonowski» (Львів, 1880). Франко вважав цю книгу основним здобутком галицького мовознавства ХІХ ст., наслідком наукових ідей П. Житецького.
Складні відносини між Огоновським та Франком розпочалися під час габілітації останнього. Франко вирішує озахищати докторат у Чернівецькому університеті. Їде до свого знайомого професора-мовознавця Степана Смаль-Стоцького. Там він вчиться один семестр і після завершення навчання думає про тему докторської дисертації. Керівником наукової роботи міг бути Омелян Огоновський, до якого Франко звертається з темою «Поетична поезія Тараса Шевченка». Огоновський відкидає цю тему через політичне становище в Галичині. Франко згодом звертається з іншою ідеєю про релігійну поезію — Огоновський знову відмовляє, оскільки не був некомпетентним у цій справі.
Франко неодноразово критикував викладацьку методологію свого вчителя: «Ще сьогодні беруть мене холодні дрижачки при згадці про педантичні, безглузді лекції Венцлевського, Черкавського, Огоновського, про тяжке пережовування мертвої книжкової вченості, про це рабське додержання друкованих зразків словесних формул…»<ref>Франко І. Як це сталося (Спогад) // Зібр. творів: У 50 т. — Т. 34. — С. 372.</ref> Влучною оцінкою Франка лекторської майстерності Огоновського є вислів «Він був з натури своєї більше анатом, ніж фізіолог»<ref>Франко І. Професор Омелян Огоновський // Зібр. творів у 50 т. — Т. 43. — С. 366.</ref>. Огоновський культивував репродуктивне, «сухе» вивчення літературного матеріалу.
Огоновський про дошкульні оцінки студента писав: «Ваші заміти про мою діяльність чи то по волі, чи то по неволі виходять щонайбільше не дуже прихильні… Чужі люде лучше оцінюють мої труди, ніж свої»<ref>ВРІЛ, ф.3 (Іван Франко), од. зб. 1608, арк.. 149</ref>. Лише у некролозі «Професор Омелян Огоновський» Франко змінив свою думку про університетського вчителя. Спробу з іншого ракурсу розглянути стосунки між Франком і Огоновським здійснив львівський літературознавець В. Микитюк<ref>Микитюк В. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк. — Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000. – 188 с.</ref>. На його думку, це були взаємини між вчителем та студентом, які «робили спільну справу — будували храм національної культури».
== Творчий доробок ==
Автор [[:uk:Поезія|поезії]] «Хрест» ([[:uk:1860|1860]]), [[:uk:Драма_(жанр)|драм]] «Федько Острозький» ([[:uk:1861|1861]]), «Настасія» ([[:uk:1862|1862]]), [[iarchive:ohonovskii/page/n1|«Хрестоматія староруська для высшихъ клясъ гимназіяльныхъ»]] (1881), «Гальшка Острозька» ([[:uk:1887|1887]]).
Автор поеми, [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Вірш|віршів]], [[:uk:Оповідання|оповідань]], опублікованих у [[:uk:Часопис|часописах]] [[:uk:Зоря_галицька|«Зоря галицька»]], [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]], [[:uk:Зборник|«Зборник»]].
== Родина ==
Брат [[:uk:Огоновський_Олександр_Михайлович|Олександра]], [[:uk:Огоновський_Петро_Михайлович|Петра]] та [[:uk:Огоновський_Іларій_Михайлович|Іларія Огоновських]], [[:uk:Стрийко|стрийко]] [[:uk:Огоновський_Любомир|Любомира Огоновського]].
== Публічні виступи ==
* [http://zbruc.eu/node/1388 Бесіда при відкритю загальних Зборів товариства «Просвїта» 20 сїчня (1 лютого) 1888 р. // Дѣло, 08.02.1888]
== Пошанування пам'яті ==
Фірма Генрика Пер'є виконала [[:uk:Монумент|пам'ятник]] на [[:uk:Могила|могилі]] О.Огоновського. У медальйоні — мармуровий портрет, який створив [[:uk:Скульптура|скульптор]] [[:uk:Антоній_Рудзевич|Антоній Рудзевич]] ([[:uk:1854|1854]]–[[:uk:1914|1914]]). У цьому гробівці поховані: дружина Омеляна — Фалина з Недзвецьких Огоновська ([[:uk:1843|1843]]–[[:uk:1908|1908]]); їхня донька Емілія Огоновська ([[:uk:1878|1878]]–[[:uk:1906|1906]]); Ольга з Огоновських ({{пом}} [[:uk:1935|1935]]) — дружина відомого галицького політика Костя Левицького; син Петра Огоновського — географ, дійсний член НТШ Володимир Огоновський (1895—1976) та інші члени родини.
У [[:uk:1933|1933]] р., віддаючи пошану братам Огоновським, Рада міста Львова вирішила перейменувати одну з вулиць на [[:uk:Знесіння_(місцевість,_Львів)|Новому Знесінні]] на вул. Огоновських. Але вже в [[:uk:1950|1950]] році, шукаючи симпатії [[:uk:Кім_Ір_Сен|Кім Ір Сена]], цю вулицю назвали Корейською. Ця назва залишилася й донині.
== Примітки ==
<references responsive="0"></references>
== Джерела ==
* ''Гуцал П., Мазурак Я., Пиндус Б.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_2/page/n654/mode/1up?view=theater Огоновський Омелян Михайлович] // {{ТЕС|2|655}}
* ''Жадько В.'' Український некрополь. — К., 2005. — С. 251.
* ''Кушплір Д.'' Огоновський Омелян // Довідник з історії України. — Інститут історичних досліджень ЛДУ ім. І.Франка, 1995. — Т. 2. — С. 297.
* ''Микитюк В.'' Великий Робітник. Штрихи до літературного портрета Ом. Огоновського / В. Микитюк // Дзвін. — Львів, 1994. — Ч. 7. — С. 137—141.
* ''Микитюк В''. «Два раціональні романтики», або до взаємин Пантелеймона Куліша та Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Вісник Львівського університету. Серія філологічна. — Львів, 2007. — Випуск 39. — Частина 2. — С. 291—299.
* ''Микитюк В''. Іван Франко та Омелян Огоновський: мовчання і діалог / В. Микитюк. — Львів: ВЦ ЛНУ ім. І. Франка, 2000. — 188 с.
* ''Микитюк В.'' Коли студент переростає професора. Іван Франко та Омелян Огоновський / В. Микитюк // Українське літературознавство. — Львів, 1993. — Випуск 58. — С. 132—137.
* ''Микитюк В''. Літературна і наукова спадщина Омеляна Огоновського: автореф. дис. … канд. філ. наук. : 10. 01. 03 / В. Микитюк. — Львів, 1995. — 28 с.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // ENCYCLOPEDIA. Т. ІІ. ЛНУ імені Івана Франка. — Львів, 2014. — С. 214—215.
* ''Микитюк В.'' Огоновський Омелян / В. Микитюк // Шевченківська енциклопедія: в 6 т. — Т. 4: М-Па / НАН України Інститут літератури ім. Т. Г. Шевченка: редкол. М. Г. Жулинський (гол.) [та ін.]. — Київ, 2013. — С. 667—669.
* ''Микитюк В.'' Омелян Огоновський — культурний і громадський діяч другої половини ХІХ ст. / В. Микитюк // Вісник ЛПІ. — 1992. — Ч. 268. — С. 49-54.
* ''Микитюк В.'' Педагогічна діяльність Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Українська філологія: Історія і перспективи (До 145-річчя кафедри української філології у Львівському університеті). — Львів, 1994. — Тези доповідей. — С. 237—243.
* ''Микитюк В.'' Професорська проза Омеляна Огоновського / В. Микитюк // Слово і Час. — Київ, 1998. — Ч. 8. — С. 34-38.
* ''Микитюк В.'' «Феномен між Русинами…» (До 170-річчя з дня народження Омеляна Огоновського) / В. Микитюк // Шветлосц (літературний, культурний та мистецький часопис). — НВУ «Руске слово». — Новий Сад (Сербія та Чорногорія), 2003. — Ч. 4. — С. 17-28.
* ''Михайлин І. Л.'' Навколо Омеляна Огоновського (Дискусія в критиці з приводу «Історії літератури руської») / І. Л. Михайлин // Українське літературознавство. —1996. — Вип. 63. — С. 3—21.
* ''Панчук І.'' Тернопільщина в іменах. Довідник. — Тернопіль : Підручники і посібники, 2006.
* ''Пашук В. С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Ohonovskyj_Om Огоновський Омелян Михайлович] // {{ЕІУ|7|523}}
* ''Кокорудз І.'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Kokorudz_Illia/Profesor_dr_Omelian_Ohonovskyi_Ohliad_ieho_zhytia_i_naukovoi_ta_literaturnoi_diialnosty Професор др. Омелян Огоновский. Огляд єго житя і наукової та літературної діяльности] // «Записки Наук. Тов. ім. Шевченка», т. 5, 1895
== Zdroje ==
= Štefan Pankovič =
'''Степан Панкович''' (також '''Стефан Панкович'''; {{lang-rue|Стефанъ Панковичъ}}, {{lang-hu|{{угорське ім'я|Pankovics István}}}}; [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]], Веляти, [[:uk:Угорське_королівство|Угорське королівство]] — [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]], Угорське королівство) — [[:uk:Священик|священик]] та церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]] у [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], [[:uk:Мадярон|мадярон]], активний провадник [[:uk:Мадяризація|мадяризації]] краю<ref name="eikkr2">''Поп І''. Панкович Степан // Енциклопедія історії та культури карпатських русинів / під ред. [[Павло Роберт Маґочій|П. Р. Маґочія]]. — Ужгород : Видавництво В. Падяка, 2010. — С. .</ref> та противник [[:uk:Москвофільство|москвофільства]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:29_жовтня|29 жовтня]] [[:uk:1820|1820]] року у селі Веляти (нині — округ [[:uk:Требішов_(округ)|Требішов]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]]).
Після закінчення [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородської богословської семінарії]] та висвячення у [[:uk:1851|1851]] році на греко-католицького священика Степан Панкович жодного дня не виконував священичих обов'язків. Натомість протягом майже 20 років працював домашнім вчителем в різних угорських аристократичних родинах. Попри брак практичного пастирського досвіду, у [[:uk:1866|1866]] році його було призначено єпископом [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], і наступного року це призначення схвалив [[:uk:Ватикан|Ватикан]].<ref name="eikkr2" />Роки правління єпископа Степана Панковича (1867—1874) припали на час посилення урядової політики [[Мадяризація|мадяризації]] та національної асиміляції немадярських народів [[Угорське королівство|Угорського королівства]] після [[Австро-угорський компроміс|Австро-угорської угоди]] 1867 року<ref name="od">''[[Чубатий Микола|Чубатий М]].'' [http://www.cerkva.od.ua/index.php?option=com_content&task=view&id=47&Itemid=44 Українська Католицька Церква] — Православна католицька церква в Одесі, 04.05.2008.</ref> — і Степан Панкович був переконаним прихильником цієї політики. Навіть пастирські послання до народу Панкович писав угорською мовою. Він взявся «плекати» угорський патріотизм у карпатських русинів, стверджуючи, що якщо вони живуть під правлінням мадярів, то їм також слід стати мадярами: {{text|«Якщо ми живемо тепер під владою мадярів, то ми маємо ставати мадярами, а як прийдуть німці, то станемо німцями»<ref name="eikkr"/>}}
Степан Панкович був прихильником підпорядкування своєї єпархії угорській церкві, у той час коли єпархіальний синод та місцеві еліти [[:uk:Мукачеве|Мукачевого]] протягом десятиріч клопотали про її автономію. То ж коли у [[:uk:1771|1771]] році папською буллою [[:uk:Климент_XIV|Климента XIV]] Мукачівська єпархія врешті вийшла із підпорядкування римо-католицького єпископа в угорському [[:uk:Еґер|Ягрі]] (Еґері) та стала підпорядкованою безпосередньо Ватикану,<ref>''[[Белей Любомир Омелянович|Белей Л]]''. [http://tyzhden.ua/Publication/1231 Закарпатський казус] // [[Український_тиждень]]. — 2010. — 12 березня.</ref> єпископ Панкович активно виявляв свою незгоду. На противагу [[:uk:Румунська_Православна_Церква|Румунській]] та [[:uk:Сербська_православна_церква|Сербській православним церквам]] в Угорщині, які зберігали свій автономний статус і рівність з римо-католицькою та протестантськими церквами, єпископ визнав верховенство римо-католицької церкви Угорщини на Будапештському церковному конгресі [[:uk:1870|1870]] року.<ref name="eikkr2" />
За роки його єпископства виділено південну частину Мукачівської єпархії в окремий вікаріят із власною консисторією та богослужбовою угорською мовою, з осередком у містечку Гайдудорг (Гайдудороґ). [[:uk:1912|1912]] року вікаріят перетворено на окрему [[:uk:Гайдудорозька_архієпархія|єпархію]] (дієцезію), що тепер входить до складу Угорщини. Згодом Гайдудороґ став єдиною угорською епархією візантійського обряду.<ref>о. ''[[Гриньох Іван Михайлович|Гриньох І]]''. [http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf Собор, який для нас не відбувся] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|date=4 березня 2016}} // [[Сучасність]]. — 1967. — № 10 (82). — С. 107—108.</ref>
У своїх намаганнях поширювати проугорську орієнтацію єпископ виявляв критичне ставлення до єдиної існуючої руської організації — [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|Товариства св. Василія Великого]], яке захищало автономний статус Мукачівської єпархії. Йому вдалося позбутися голів-засновників [[:uk:Добрянський_Адольф_Іванович|Адольфа Добрянського]] та [[:uk:Раковський_Іван_Іванович|Івана Раковського]], які були [[:uk:Москвофіли|москвофілами]], та фактично взяти під свій контроль друкований орган товариства — газету [[:uk:Світ_(видання)|«Свѣтъ»]]. У [[:uk:1871|1871]] році новий редактор почав видавати газету під назвою «Новий свѣтъ», яка також виявилася недостатньо проугорською в очах влади, і Степан Панкович замінив її наступного року (1872 р.) справді лояльною газетою «Карпатъ». Він також домігся переведення журналістів та дописувачів, що залишалися в опозиції угорському урядові, на роботу в інші частини Угорського королівства ([[:uk:Кирило_Сабов|Кирило Сабов]], Юрій Ігнатков) або змушував назавжди виїхати з країни. Деякі з них [[:uk:Еміграція|емігрували]] до [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] (Віктор Кимак, Михайло Молчан, Еммануїл Грабар).<ref name="eikkr2" />
Степан Панкович також заборонив семінаристам-русинам навчатися у імперській столиці [[:uk:Відень|Відні]], натомість посилав їх на навчання до [[:uk:Будапешт|Будапешта]] та Острогома. Побоюючись, що вони «слов'янізуються» під впливом студентів-слов'ян із інших частин [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорської імперії]], він також заборонив викладання [[:uk:Руська_мова|руської мови]] в гімназіях [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], і це рішення стало поштовхом для мадяризації дедалі ширших верств греко-католицької русинської церковної інтелігенції.<ref name="eikkr2" />
За свої успіхи в розгромі останніх спроб [[:uk:Русини|русинського]] національного самоусвідомлення Степан Панкович був високо оцінений угорськими урядовими колами: його було нагороджено [[:uk:Орден_Залізної_Корони|Великим Хрестом ордена Залізної Корони]] (1871 р.)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie]. — Wien 1874. — S. 74.</ref>, надано звання імператорського таємного радника та командора [[:uk:Королівський_угорський_орден_Святого_Стефана|Королівського угорського ордена Святого Стефана]] (1869 р.)<ref name="eikkr2" /><ref>{{Cite news|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|title=A Szent István Rend tagjai|date=2013-01-05|work=archive.is|accessdate=2018-03-31|archive-date=2013-01-05|archive-url=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm}}</ref>.
Помер [[:uk:29_серпня|29 серпня]] [[:uk:1874|1874]] року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]]<ref name="eikkr2" /> (нині — [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатська область]], [[:uk:Україна|Україна]]).
'''Štefan Pankovič''' (, [[:cs:29._říjen|29. října]] [[:cs:1820|1820]] [[:cs:Veľaty|Veľaty]] — [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl [[:cs:Biskup|biskup]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] a přední propagátor [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Štefan Pankovič byl předním propagátorem [[:cs:Maďarizace|maďarizace]] v mukačevské eparchii, jehož maďarizační reformy byly zaměřené na výchovu mladé generace kněží k loajalitě vůči [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|uherskému státu]]. Tyto reformy později vyústili ve vznik publicistické skupiny zvaná [[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|''Maďarónové'']], kteří se v 90. letech 19. století podíleli na další propagaci maďarizace.
== Život ==
Štefan Pankovič se narodil [[:cs:29._říjen|29. října]] v roce [[:cs:1820|1820]] v obci [[:cs:Veľaty|Veľaty]] na dnešním východním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|strany=184|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref>{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Studoval na Užhorodském řeckokatolickém semináři a jeho jáhenské svěcení proběhlo [[:cs:24._srpen|24. srpna]] [[:cs:1851|1851]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05">{{Citace elektronického periodika|titul=Bishop István Pankovics [Catholic-Hierarchy]|periodikum=www.catholic-hierarchy.org|url=https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpank.html|datum přístupu=2025-05-28}}</ref> O tři dny později, [[:cs:27._srpen|27. srpna]] [[:cs:1851|1851]] byl vysvěcen na kněze. Po vysvěcení byl téměr 20 let vychovatelem a učitelem v maďarských šlechtických rodinách.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" /> [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1866|1866]] byl Pankovič zvolen biskupem [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]], tuto volbu potvrdil [[:cs:Svatý_stolec|Svatý stolec]] [[:cs:22._únor|22. února]] [[:cs:1867|1867]] a [[:cs:5._květen|5. května]] byl oficiálně v [[:cs:Prešov|Prešově]] vysvěcen na biskupa.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}}<ref name=":05" />
=== Biskup mukačevský ===
Štefan Pankovič byl podporovatel tehdejších [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem, které uherská vláda aplikovala na ostatní (po většinou [[:cs:Slované|slovanská]]) etnika v [[:cs:Země_Koruny_svatoštěpánské|Uhersku]].<ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: Subcarpathian Rus', 1848-1948|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|strany=56|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[dále jen The shaping of a national identity]|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|strany=[https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago/page/n372 355]|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1|poznámka=[dále jen Encyclopedia of Rusyn History and Culture]|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|typ refu=normální}}</ref> Již v roce 1869 bylo zakázáno vyučovat v rusínském jazyce na užhorodském gymnáziu, cemuž rusínská, tehdy značně rusofilská, inteligence odporovala.<ref>{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Malé dejiny Rusínov|vydání=2. vydanie|vydavatel=Združenie inteligencie Rusínov Slovenska|místo=Bratislava|počet stran=240|strany=95|isbn=978-80-973455-1-8|poznámka=[dále jen Malé dejiny Rusínov]|jazyk=sk|ref=Malé dejiny Rusínov|typ refu=normální}}</ref> V jedné vyhrocené debatě, kterou měl biskup Štefan Pankovič s knězem [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivanem Silvajem]], prohlásil: ''„Jestli teď žijeme pod nadvládou Maďarů, tak se musíme stát Maďary, a až prijdou Němci, pak se staneme Němci.“''{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}
V prosinci 1870 obvinil redakci rusínských novin ''Svět'' z nebezpečných tendencí a zakázal duchovenstvu [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie]] mít s redakcí jakékoliv styky.{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1871 pak inicioval interní převrat ve ''[[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]'', kdy z vedení odvolal [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolfa Dobrjanského]] a [[:cs:Ioann_Rakovský|Ioanna Rakovského]] a dosadil tam řeckokatolické duchovní promaďarského směru, kteří neuměli ani slovo rusínsky.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} V roce 1871 začal spolek vydávat týdeník ''Nový Svět'' (), který byl v roce 1872 nahrazen týdeníkem ''Karpat'' (), a to z důvodu vysokého projevu rusínského nacionalismu v redakci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}} ''Karpat'' se prezentoval jako společenské, církevní a literární noviny. Díky vydávaní ''Karpatu'' získal biskup Pankovič také kontrolu nad ''Jägerovou tiskárnou'', jedinná tiskárna s [[:cs:Cyrilice|cyrilickými znaky]] v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]]. Na začátku se do redakce zapojovali i rusínští intelektuálové, ale po zvýšení promaďarských tendencí se od týdeníku distancovali.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}}
Štefan Pankovič pokračoval v maďarizaci své eparchie, např. zakázal posílání rusínských semináristů do vídeňských škol, aby nezískali slovanské vlivy (hlavně kvůli činnosti [[:cs:Michail_Rajevský|Michaila Rajevského]]), a prosazoval také organizovanou emigraci protimaďarských Rusínů do centrálních Uher či [[:cs:Rusko|Ruska]].{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=355}} Pod emigrací skončili i [[:cs:Rusofilství|rusofilové]] [[:cs:Viktor_Kimak|Viktor Kimak]], [[:cs:Adolf_Ivanovič_Dobriansky-Sačurov|Adolf Dobrjanský]], [[:cs:Cyril_Sabov|Cyril Sabov]] a [[:cs:Michal_Molčan|Michal Molčan]] a také [[:cs:Rusínofilství|rusínofil]] [[:cs:Jurij_Ignatkov|Jurij Ignatkov]].{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}} Nakonec v roce 1873 proběhlo poslední, osmé zasedání ''Spolku sv. Vasilije Velikého'', kdy se pod silným Pankovičovým vlivem rozhodlo vydávat rusínské knihy výhradně v maďarštině, a tak byl spolek utlumen a poté již nic nevydal.{{Sfn|Malé dejiny Rusínov|s=97}}
Štefan Pankovič také podporoval myšlenku podrížení [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] pod [[:cs:Římskokatolická_církev_v_Maďarsku|maďarskou římskokatolickou církev]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=184}} V roce 1870 na budapešťském církevním sjezdu prohlásil nadřazenost [[:cs:Katolická_církev|římskokatolické církve]] nad mukačevskou eparchií.{{Sfn|Encyclopedia of Rusyn History and Culture|s=372}} Později z jižního území eparchie vyčlenil nový vikariát s centrem ve městě [[:cs:Hajdúdorog|Hajdúdorog]] z kterého v roce 1912 vznikla [[:cs:Archieparchie_Hajdúdorog|eparchie Hajdúdoróg]].<ref>{{Citace periodika|příjmení=Hryňoch|jméno=Ivan|titul=Sbor, který se pro nás neuskutečnil|periodikum=Současnost|rok vydání=1967|měsíc vydání=říjen|číslo=10|strany=102–108|url=http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|url archivu=https://web.archive.org/web/20160304190003/http://shron.chtyvo.org.ua/Suchasnist/1967_N10_82.pdf|datum archivace=2016-03-04}}</ref>
Za svou promaďarskou činnost byl vyznamenán [[:cs:Řád_železné_koruny|řádem železné koruny]] I. třídy<ref name=":13">{{Citace elektronického periodika|titul=ÖNB-ALEX - Staatshandbuch|periodikum=alex.onb.ac.at|url=https://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1874&size=49&page=238|datum přístupu=2025-05-28}}</ref>, jmenován [[:cs:Tajný_rada|tajným císařským radou]] a pasován na rytíře [[:cs:Královský_uherský_řád_sv._Štěpána|královského uherského řádu sv. Štěpána]].{{Sfn|Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|s=185}}<ref name=":23">{{Citace elektronické monografie|titul=MAGYAR KIRÁLYI SZENT ISTVÁN REND|url=http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum přístupu=2025-05-28|jazyk=hu|url archivu=https://archive.today/20130105080445/http://www.tornai.com/rendtagok.htm|datum archivace=2013-01-05}}</ref>
Štefan Pankovič zemřel [[:cs:29._srpen|29. srpna]] [[:cs:1874|1874]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].{{Sfn|The shaping of a national identity|s=56}}<ref name=":05" />
= Pavlo Arsenovyč Hrabovskyj =
'''Павло́ Арсе́нович Грабо́вський''' ({{життєпис}}<!--{{нар}} {{ДН|11|9|1864|30|8}}, [[Грабовське]], Сумський повіт, Харківська губернія — {{ДС|12|12|1902|29|11}}, [[Тобольськ]])--> — український поет, лірик, [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], яскравий представник української інтелігенції, яка в умовах самодержавної [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]] вела боротьбу за національну свободу [[:uk:Україна|України]], тісно пов'язану з рухом за соціальне визволення.
Створив привабливий образ ліричного героя — борця за утвердження справедливого суспільно-політичного ладу. Автор перекладів світової поезії. Батько [[:uk:Грабовський_Борис_Павлович|Бориса Грабовського]].
== Життєпис ==
Народився<ref>{{Cite book|title=Державний архів Сумської області, фонд 745, опис 7, справа 3. Метрична книга села Пушкарне (Грабовське) за 1864 рік. Запис №44.|year=1864}}</ref> {{ДН|11|9|1864|30|8}} року в сім'ї [[:uk:Пономар|пономаря]] Арсенія Андрійовича Грабовського та його дружини Оксани<ref>за російськомовним записом в метричній книзі — Ксенія</ref> Григорівни в слободі Пушкарній, тепер село [[:uk:Грабовське|Грабовське]] [[:uk:Краснопільський_район_(Україна)|Краснопільського району]] [[:uk:Сумська_область|Сумської області]]. [[Файл:Грабовський Павло.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE.jpg|vľavo|náhľad|288x288bod|Павло Грабовський, 1888 р.]] Вчився в Охтирській бурсі ([[:uk:1874|1874]]–[[:uk:1879|1879]]) та [[:uk:Харківський_колегіум|Харківській духовній семінарії]], де самотужки ґрунтовно знайомився з художньою класикою, таємно виявляв велике зацікавлення політичною літературою, тягнувся до обговорення актуальних суспільних проблем. За зв'язки з харківським гуртком народницької організації [[:uk:Чорний_переділ|«Чорний переділ»]], поширення забороненої літератури Грабовського [[:uk:1882|1882]]-го заарештовано і виключено з семінарії.
Перебуваючи під гласним наглядом поліції, він до квітня [[:uk:1885|1885]] мешкав у Пушкарному, де безрезультатно намагався знайти роботу, а після зняття нагляду переїхав до [[:uk:Харків|Харкова]], працював коректором газети. Тут поновлює революційну діяльність. Усі ці роки, починаючи із семінарії, Грабовський активно займається самоосвітою, пробує сили в літературній творчості. Одного разу він зізнався: «Я закликаю і буду закликати земляків у тому напрямку до праці на ґрунті українському, коло народу українського, в мові українській». [[Файл:Павло Грабовський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|273x273bod|Павло Грабовський на службі]] У листопаді 1885 Грабовського беруть на військову службу. Місце дислокації піхотного полку (м. [[:uk:Валки_(місто)|Валки]] поблизу Харкова) давало йому змогу не втрачати зв'язків із підпільною народницькою організацією. Проте невдовзі як покарання за виступ проти армійського начальства його чекало переведення до [[:uk:Туркестанський_військовий_округ|Туркестанського військового округу]]. Саме тоді жандармерії вдалося розкрити його участь у розповсюдженні відозв народників; в [[:uk:Оренбург|Оренбурзі]] Грабовського заарештовують, повертають до Харкова й ув'язнюють. На початку [[:uk:1888|1888]] він був засуджений на п'ятирічне заслання до [[:uk:Сибір|Сибіру]].
=== Період заслання ===
[[Файл:Pavlo Hrabovsky.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Pavlo_Hrabovsky.jpg|náhľad|284x284bod|Павло Грабовський, 1897 р.]] Під час перебування у в'язниці Грабовський написав ряд [[:uk:Вірш|поезій]], окремі з яких у зміненому й переробленому вигляді увійшли пізніше до першої збірки. Тут була також створена [[:uk:Поема|поема]] «Текінка». У цей час молодий поет пише вірші [[:uk:Російська_мова|російською мовою]] «Друзьям» (поширювався у списках серед політичних засланців), «Из путевых заметок», поему «По Сибири. Из живых впечатлений» ([[:uk:1888|1888]], не закінчена). [[Файл:Sigida.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C258x258bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Sigida.jpg%7Cnáhľad%7C258x258bod%7C][[:uk:Надія_Сигида|Надія Сигида]]<nowiki>]] У дорозі до місця заслання Грабовський знайомиться і здружується з членом народовольської організації </nowiki>[[:uk:Сигида_Надія_Костянтинівна|Надією Сигидою]]. Бути разом їм довелось недовго: Сигиду відправили до жіночої в'язниці на [[:uk:Усть-Кара|Кару]] (де вона загинула восени [[:uk:1889|1889]]), Грабовського — на поселення в Балаганський округ [[:uk:Іркутська_губернія|Іркутської губернії]]. Поет назавжди зберіг у пам'яті образ цієї прекрасної жінки, мужньої революціонерки, вірного товариша, присвятивши їй ряд віршів.
На місці відбування покарання у зв'язку з репресіями самодержавства проти політичних засланців Грабовський та його товариші пишуть відомий протест «Русскому правительству». Ця акція стала причиною ще одного — третього — арешту. Із серпня 1889 по березень 1892 поет перебуває в Іркутській губернській в'язниці і після двох судових процесів термін заслання Грабовського збільшився (з подальшим поліцейським наглядом). Час перебування в іркутській в'язниці був переломним для літературної творчості Грабовського. Діставши від знайомих деякі відомості про літературне життя в [[:uk:Галичина|Галичині]], він зав'язує листування з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франком]], надсилає вірші у галицькі часописи (перші його твори з'явились друком у [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] за 1890).
Водночас поет розпочинає велику перекладацьку роботу (переклад першої глави «Євгенія Онєгіна» [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О. Пушкіна]], фрагментів «Фауста» [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Гете]], віршів народовольця П. Якубовича та ін.). На цей період припадає написання поеми «Бурятка» (1891). Разом із товаришами Грабовський був засуджений на поселення у найглухіших місцях Східного [[:uk:Сибір|Сибіру]]. Із кінця [[:uk:1893|1893]] до кінця [[:uk:1896|1896]] поетові довелося проживати у [[:uk:Вілюйськ|Вілюйську]] та населених пунктах Вілюйського округу. На засланні Грабовський, використовуючи спогади тутешніх очевидців, написав [[:uk:Нарис|нарис]]-життєпис про [[:uk:Чернишевський_Микола_Гаврилович|Миколу Чернишевського]] («Житє і слово», [[:uk:1895|1895]]). Із Вілюйська Грабовський надсилав у Галичину оригінальні й перекладні віршові твори, статті й нариси. Це дало можливість підготувати і видати у [[:uk:Львів|Львові]] збірки П. Грабовського «Пролісок» ([[:uk:1894|1894]]), «Твори Івана Сурика» (1894, переклади), «З чужого поля» (1895, переклади світової поезії), «З півночі» (1896, оригінальні поезії та переклади). Цікавим явищем є спроба Грабовського популяризувати серед росіян найкращих поетичних творів українських поетів XIX ст. переклавши російською мовою окремих українських поетів для збірника «Пісні України» ({{lang-ru|Песни Украины}}) який однак за життя поета чи посмертно так не був надрукований.
Оригінальні поетичні твори Грабовського є його найвагомішим внеском в [[:uk:Українська_література|українську літературу]]. Проте ними не обмежувалась діяльна участь поета в літературному процесі 1890-х. У галицьких виданнях друковано його нариси, статті, замітки, поетичні переклади. Статті Грабовського торкаються різноманітних проблем тогочасного громадського і культурного життя в Україні, Сибіру та Галичині («Лист до молоді української», «Коротенькі вістки з Сибірі», «Дещо в справі жіночих типів», «Дещо до свідомості громадської», «Дещо про освіту на Україні», «Економічна безвикрутність благословенної Полтавщини» тощо).
Трагічне життя подруги поета, спільниці у боротьбі він відобразив у статті «Надія Костева Сигида. Сумна споминка». Чимало виступів Грабовського присвячено актуальним проблемам літератури. Це біографічні нариси про видатних діячів російського літературного й суспільного руху («Микола Гаврилович Чернишевський», «Михайло Ларіонович Михайлов»), спогади про українських письменників («Порфир Кореницький», «Споминки про д-ра В. Александрова»), статті, що містять розгляд творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] й [[:uk:Пушкін|Олександра Пушкіна]] та міркування про їхнє значення («Т. Шевченко в Нижнім Новгороді», «Московські переклади творів Шевченкових», «Тарас Григорьевич Шевченко», «Памяти Т. Г. Шевченко», «К пушкинскому вечеру в народной аудитории»; останні три надруковано в тобольській газеті «Сибирский листок»). [[Файл:Павло Грабовський 1902.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_1902.jpg|náhľad|299x299bod|Павло Грабовський, 1902 р.]] Наприкінці 1896 Грабовський дістав змогу виїхати в [[:uk:Якутськ|Якутськ]] — губернське місто, де значно активнішим було життя політичних засланців. Тут остаточно сформовано збірку перекладів «Доля» (вийшла у [[:uk:Львів|Львові]] в 1897), а також збірку оригінальних і перекладних поезій «Кобза», яку надіслано [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисові Грінченку]] в Україну і видано в [[:uk:Чернігів|Чернігові]] у [[:uk:1898|1898]]. Грінченкові надіслано й рукопис перекладів творів українських поетів [[:uk:Російська_мова|російською мовою]], але вони не побачили світу. Значну роль в українському літературному процесі відіграла написана на засланні стаття Грабовського «Дещо про творчість поетичну» («Зоря», 1897). У ній Грабовський аргументовано спростовує теорію [[:uk:Мистецтво_для_мистецтва|«мистецтва для мистецтва»]], обстоює тенденційність мистецтва, його реалізм, ратує за прогресивний світогляд як одну із запорук створення справжньої літератури. Розробку проблематики цієї статті Грабовський своєрідно продовжив у листах до Бориса Грінченка 1897-1902-их. [[Файл:Grabowski's_grave.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Grabowski's_grave.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CМогила] Павла Грабовського у [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:1899|1899]]-го Грабовський здійснює переїзд із [[:uk:Якутськ|Якутська]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольськ]], дорогою роблячи нетривалу зупинку в [[:uk:Іркутськ|Іркутську]]. В Тобольськ поет прибув у вересні 1899. Цьому місту судилося бути останнім у його житті. Грабовський мешкав ще в кількох сусідніх населених пунктах, проте йому так і не пощастило повернутися в Україну, як він про це мріяв. Майже весь вільний час поета поглинала малооплачувана і виснажлива робота (коректором у редакції, у ветеринарному управлінні, приватні уроки тощо).
Роки заслання вкрай підірвали його здоров'я, в Тобольську він дуже хворів. Проте й у таких умовах Грабовський не залишає літературної роботи, готується видавати збірку творів, пише нові вірші. На цей період припадає інтенсивне, цінне з історико-літературного погляду листування Грабовського з Борисом Грінченком.
Помер Павло Грабовський [[:uk:12_грудня|12 грудня]] [[:uk:1902|1902]] в [[:uk:Тобольськ|Тобольську]]. Похований, згідно із заповітом, на Завальному кладовищі поруч із [[:uk:Декабристи|декабристами]].
== Українськомовні переклади ==
Грабовський опріч власних оригінальних віршів також робив українськомовні переклади чужоземних письменників, деякі з цих перекладів вийшли окремими збірками де вміщено переклади поетичних творів із багатьох літератур світу, зокрема «Твори Івана Сурика» (Львів, 1894)<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf|title=Павло Граб — Твори Івана Сурика (Львів, 1894|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145623/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ea/Твори_Івана_Сурика._1894.pdf}}</ref>) «З чужого поля» (Львів, 1895<ref>{{Cite web|url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_%281895%29.pdf|title=Павло Граб — З чужого поля (Львів, 1895)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=21 січня 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220121032424/https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/З_чужого_поля._Переклади_Павла_Граба_(1895).pdf}}</ref>), «З Півночі» (розділ «Переклади»; Львів, 1896<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — З Півночі (Львів, 1896)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916153029/https://books.google.com/books?id=1dUTYI7JlcEC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Доля» (Львів, 1897<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk|title=Павло Граб — Доля (Львів, 1897)|accessdate=16 вересня 2021|archive-date=16 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210916145241/https://books.google.com/books?id=TtKt62j3ko4C&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>), «Кобза» (Чернігів, 1898), «Хома Баглай» (Чернігів, 1898)<ref>{{Cite web|url=https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk|title=Роберт Бьорнз — Хома Баглай (переклад українською П. Г.)|accessdate=21 вересня 2021|archive-date=21 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210921091303/https://books.google.com/books?id=5sCZZQR49qAC&printsec=frontcover&hl=uk}}</ref>; крім того у 1899 році Грабовський підготував, але не зміг за життя видати збірку «Хвиля», де також мали вміщатися українськомовні переклади іноземних письменників (збірка «Хвиля» вийшла друком вже посмертно). Однак деякі з українськомовних перекладів Грабовського вийшли не окремими збірками, а розкидані по всяких часописах західної України, як от Зоря, Народ, Правда, Дзвінок, Житє і Слово та Літературно-Науковий Вісник. Свої переклади Грабовський підписував такими псевдонімами як: Панько, Харько, Вець, Павло Журба, Павло Граб тощо.<ref>Гр. Сьогобочній. [https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk Про життя Павла Грабовського] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916152908/https://books.google.com/books?id=wHTqm_DsAa8C&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}}. С. Петербурґ: Тип. училища глохонімих М. Алєнєвой, 1908. 27 стор.: С. 26</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Арсенович Грабовський (1864—1902)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916154550/https://books.google.com/books?id=f6FHAQAAMAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Українська муза: поетична антологія. No. 1. Київ. 1908. 1280 стор.: С. 752—755</ref><ref>[https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk Павло Грабовський] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210916155842/https://books.google.com/books?id=K1UsAQAAIAAJ&printsec=frontcover&hl=uk|date=16 вересня 2021}} // Струни: антольоґія української поезії. Берлін: Українське слово / Українська народна бібліотека. 1922. С. 104—109</ref>
Українською мовою завдяки праці Грабовського зазвучали твори російських письменників Івана Сурика, [[:uk:Державін_Гаврило_Романович|Гаврила Державіна]], [[:uk:Жуковський_Василь_Андрійович|Василя Жуковського]], [[:uk:Олександр_Пушкін|Олександра Пушкіна]], [[:uk:Рилєєв_Кіндрат_Федорович|Кіндрата Рилєєва]], [[:uk:Полежаєв_Олександр_Іванович|Олександра Полежаєва]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Михайла Лермонтова]], [[:uk:Тютчев_Федір_Іванович|Федіра Тютчева]], [[:uk:Огарьов_Микола_Платонович|Миколи Огарьова]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|Олексія Толстого]], [[:uk:Курочкін_Микола_Степанович|Миколи Курочкіна]], [[:uk:Некрасов_Микола_Олексійович|Миколи Некрасова]], [[:uk:Добролюбов_Микола_Олександрович|Миколи Добролюбова]], [[:uk:Михайлов_Михайло_Ларіонович|Михайла Михайлова]], [[:uk:Мінаєв_Дмитро_Дмитрович|Дмитра Мінаєва]], [[:uk:Плещеєв_Олексій_Миколайович|Олексія Плещеєва]], [[:uk:Майков_Аполлон_Миколайович|Аполлона Майкова]] тощо; англійських/американських письменників [[:uk:Джордж_Гордон_Байрон|Джорджа Байрона]] («Шільйонський в'язень», «Замок Альва»), [[:uk:Роберт_Бернз|Роберта Бернса]] (дві поеми: «Хома Баглай»<ref>в оригіналі «Том О'Шантер»</ref> та «Старчача гульня»), [[:uk:Персі_Біші_Шеллі|Персі Шеллі]], [[:uk:Роберт_Сауті|Роберта Сауті]], [[:uk:Вільям_Вордсворт|Вільяма Вордсворта]], [[:uk:Альфред_Теннісон|Альфреда Теннісона]], [[:uk:Генрі_Лонгфелло|Генрі Лонгфелло]], [[:uk:Елізабет_Баррет_Браунінг|Елізабет Браунінг]], [[:uk:Феліція_Гіменс|Феліції Гіменс]]; німецьких/австрійських письменників [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Ґете|Йоганна Ґете]], [[:uk:Людвіг_Уланд|Людвіга Уланда]], [[:uk:Генріх_Гейне|Ґенріха Ґейне]], [[:uk:Ніколаус_Ленау|Ніколауса Ленау]], [[:uk:Фердінанд_Фрейліграт|Фердінанда Фрейліграта]], [[:uk:Георг_Гервег|Ґеорґа Ґервеґа]]; італійських письменників [[:uk:Джакомо_Леопарді|Джакомо Леопарді]], [[:uk:Ада_Негрі|Ада Неґрі]]; французьких/бельгійських письменників [[:uk:П'єр-Жан_Беранже|П'єра-Жана Беранже]], [[:uk:Віктор_Гюго|Віктора Гюго]], [[:uk:П'єр_Дюпон_(поет)|П'єра Дюпона]], [[:uk:Анрі-Огюст_Барб'є|Анрі-Огюста Барб'є]], [[:uk:Моріс_Метерлінк|Моріса Метерлінка]] тощо.
Загалом у перекладах Грабовського значне місце займають поети романських та германських літератур (англійська/американська, французька, німецька, італійська) слов'янських літератур (російської, [[:uk:Чеська_література|чеської]], словацької, болгарської, [[:uk:Польська_література|польської]], сербської, хорватської, словенської, лужицької), скандинавських літератур (шведської, норвезької, фінської) та угорської літератур. Поет-перекладач мріяв про видання українською мовою творів угорського поета [[:uk:Петефі_Шандор|Шандора Петефі]] та італійської поетеси [[:uk:Ада_Негрі|Ади Негрі]]. Одним із перших в Україні звернувся Грабовський до грузинської ([[:uk:Ілля_Чавчавадзе|Ілля Чавчавадзе]], [[:uk:Бараташвілі_Микола_Мелітоновіч|Бараташвілі]], [[:uk:Церетелі_Акакій_Ростомович|Церетелі]]), вірменської (Ісаакян, [[:uk:Ованес_Тадевосович_Туманян|Ованес Туманян]]), естонської ([[:uk:Лідія_Койдула|Лідія Койдула]], [[:uk:Фрідріх_Крейцвальд|Фрідріх Крейцвальд]]) поезії.
Переклади Грабовського (сам автор часто називав їх «переспівами») мають різний рівень відповідності оригіналам. Неусталеність перекладацьких принципів і брак першоджерел, спричинені злигоднями заслання, позначилися на створеній Грабовським «антології світової поезії», але не применшують її значення, особливо для свого часу. Своєрідністю перекладацької діяльності Грабовського є й те, що поет здебільшого щедро наснажував перекладний твір пафосом й ідеями власної творчості.
=== Твори ===
{{3|* Веснянки
* Дещо про творчість поетичную
* До Б. С. — Го
* До НКС
* До НКС (2)
* До Русі-України
* До дітей
* До матері|* До орла
* До сіячів
* До українців
* До школи
* З півночі
* Кобза
* Лист до Грінченка|* На далекій півночі
* Надія
* Пролісок
* Трудівниця
* Уперед
* Швачка
* Я не співець чудовної природи}}
== Пам'ять ==
[[Файл:Валки_Пам'ятник_Грабовському.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C200x200bod%7C%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%92%D0%B0%D0%BB%D0%BA%D0%B8_%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%BC%D1%83.jpg%7Cnáhľad%7C200x200bod%7CПам'ятник] Павлу Грабовському в місті [[:uk:Валки_(місто)|Валки]]<nowiki>]] </nowiki>[[:uk:Вулиця_Грабовського|Вулиця Грабовського]] існує у багатьох населених пунктах України.
== Бібліографія ==
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / вступ. ст. О. Кисельова. — Київ: Держлітвидав, 1949. — 368 с.
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори. — Київ: Радянська школа, 1949. — 375 с. : іл. — (Шкільна бібліотека класиків).
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані вірші. — Київ: Молодь, 1950. — 86 с.
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та авт. приміт. О. Кисельова. — Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1953. — 245 с. : портр.
* ''Грабовський Павло.'' Веснянка: вірші / мал. Н. Лопухової. — Київ: Дитвидав УРСР, 1963. — 20 с. : іл.
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / худож. В. П. Кузь ; втуп. ст. О. І. Кисельова ; [автобіогр. авт.]. — Київ: Державне видавництво художньої літератури, 1963. — 351 с.
* ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 1 : Оригінальні поезії, переклади і переспіви / вступ. ст. О. І. Кисельова ; портр. худож. Г. М. Романова. — Київ: Дніпро, 1964. — 546 с.
* ''Грабовський Павло.'' Твори: В 2 т. Т. 2 : Переклади і переспіви, статті, нариси, листи. — Київ: Дніпро, 1964. — 489 с. : фотоілюстр.
* ''Грабовський Павло.'' Не раз ми ходили в дорогу… : вибр. твори / мал. С. П. Караффи-Корбут ; портр. худож. В. Я. Чебаника ; передм. Н.Коваленко. — Київ: Веселка, 1972. — 173 с. : іл., портр. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Вибрані твори / Худож. В. І. Якубович. — Київ: Дніпро, 1974. — 351 с.
* ''Грабовський Павло.'' Не раз ходили в дорогу… : вибр. твори / передм. М. Т. Яценка. — Київ: Веселка, 1977. — 159 с. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Твори / вступ. ст. Є. Михайлюка. — Київ: Молодь, 1978. — 247 с. : іл. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / упоряд. та прим. В. Ф. Святовця ; ілюстр. Н.Денисової ; [передм. Б. Олійника]. — Київ: Дніпро, 1979. — 231 с.
* ''Грабовський Павло.'' Вибране: поезії, нариси, ст., пер. і переспіви / упоряд., передм. М. Т. Яценка ; худож. Є.Котляр. — Київ: Веселка, 1983. — 252 с. — (Шкільна бібліотека).
* ''Грабовський Павло.'' Поезії / вступ. ст. Б.Олійника ; упоряд. та авт. прим. Л.Дунаєвська ; худож. В.Перевальський. — Київ: Дніпро, 1989. — 427 с. : ілюстр. — (Бібліотека української класики «Дніпро»).
* ''Грабовський Павло.'' «Я не співець чудовної природи…»: Поезії. Переклади і переспіви. Нариси. Статті. Листи / упоряд., авт. передм., комент. та прим. А. П. Стожук ; використ. картини В.Орловського, В.Штернберга, С.Світославського. — Харків: Основа, 2005. — 319 с.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела і посилання ==
* ''Ю. Ф. Бухалов''. [https://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121222955/http://leksika.com.ua/16260717/ure/grabovskiy|date=21 листопада 2016}} // {{УРЕ}}
* ''М. Т. Яценко''. [http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220124163711/http://izbornyk.org.ua/ulencycl/ule34.htm|date=24 січня 2022}} // {{УЛЕ}}
* ''Лавров Ю. П.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P Грабовський Павло Арсенович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170202022934/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Grabovsky_P|date=2 лютого 2017}} // {{ЕІУ|2|182}}
* [http://lib.meta.ua/author/3556/ Твори] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100411085115/http://lib.meta.ua/author/3556|date=11 квітня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20160921225615/https://sites.google.com/site/openbookclassic/ukraienska-literatura/grabovskij/ Твори Павла Грабовського в електронній бібліотеці «Відкрита книга»]
* [http://www.greatukrainians.com.ua/print/country/ukraine/728.html Коротка біографія П. Грабовського на сайті Великі Українці]{{Недоступне посилання|date=вересня 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://www.chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html Павло Грабовський на сайті Національної бібліотеки України для дітей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080510123859/http://chl.kiev.ua/95/Writer_1/Grabovsksp.html|date=10 травня 2008}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19181/%D0%9F%D0%B0%D0%B2%D0%BB%D0%BE-%D0%93%D1%80%D0%B0%D0%B1%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9 Твори Павла Грабовського на порталі «Український Центр»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224201440/http://ukrcenter.com/Література/19181/Павло-Грабовський|date=24 лютого 2021}}
* [http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09 Грабовського Твори на сайті http://ukrlitera.ru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020193740/http://ukrlitera.ru/index.php/literatura/179-2012-08-09-09-42-09|date=20 жовтня 2012}}
* «Я не співець чудовної природи…»: до 120-річчя від дня народження П. Грабовського (1864—1902) // [http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf Дати і події] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160501014448/http://nplu.org/storage/images/NBV/Kalendar%20%E2%84%962(4).pdf|date=1 травня 2016}}, 2014, друге півріччя: календар знамен. дат № 2 (4) / Нац. парлам. б-ка України. — Київ, 2014. — С. 73–78.
* [http://elib.nplu.org/object.html?id=9470 Грабовський П. А. Пролісок: твори Павла Граба. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894. — 94 с. — (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181003181638/http://elib.nplu.org/object.html?id=9470|date=3 жовтня 2018}}
* [http://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351 Грабовський Павло в Електронній бібліотеці «Культура України»] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210125231306/https://elib.nlu.org.ua/collection.html?id=351|date=25 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099 Кісельов О. І. Павло Грабовський: його життя та діяльність / О. І. Кісельов. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1940. — 136 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200919033941/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11099|date=19 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097 Грабовський П. Вибрані твори / П. А. Грабовський. — Київ: Рад. шк., 1949. — 275 с. — (Шкільна бібліотека класиків).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923062707/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11097|date=23 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський. — Б. м. : б. в., 1936?. — 480 с.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200922211219/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11096|date=22 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095 Грабовський П. Вибрані твори / Павло Грабовський. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1939. — 160 с. — (Шкільна бібліотека).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200923075401/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11095|date=23 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094 Грабовський П. Вибрані поезії / Павло Грабовський ; упоряд., вступ. ст. і прим. О. І. Кісельова ; за ред.: Л. Новиченко та ін. — Київ: Рад. письменник, 1941. — 432 с. — (Бібліотека поета).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807054427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11094|date=7 серпня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470 Грабовський П. А. Пролісок: твори Павла Граба. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1894. — 94 с. — (Дрібна бібліотека ; кн. 3).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200808025427/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9470|date=8 серпня 2020}}
= Osyp Stepanovyč Makovej =
'''О́сип Степа́нович Макове́й''' ([[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]], м. [[:uk:Яворів|Яворів]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]] — [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]], м. [[:uk:Заліщики|Заліщики]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]) — український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Прозаїк|прозаїк]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Критик|критик]], [[:uk:Літературознавець|літературознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]], редактор багатьох періодичних видань, [[:uk:Педагог|педагог]], громадсько-політичний діяч. [[:uk:Доктор_філософії|Доктор філософії]], дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Автор однієї з перших біографічних праць про [[:uk:Пантелеймон_Куліш|Пантелеймона Куліша]].
== Життєпис ==
Народився [[:uk:23_серпня|23 серпня]] [[:uk:1867|1867]] року в м. [[:uk:Яворів|Яворові]] (Яворівського повіту, [[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]], [[:uk:Австро-Угорська_імперія|Австро-Угорська імперія]], нині [[:uk:Львівська_область|Львівської області]], [[:uk:Україна|Україна]]) в родині [[:uk:Кушнір|кушніра]].
Після початкової школи у рідному місті навчався у 1879—1887 роках у Львівській ґімназії. В 1887—1893 роках студіював [[:uk:Філософія|філософію]] у [[:uk:Львівський_університет|Львівському університеті]]. На цей час припадають його перші літературні спроби. Створені ще на шкільній лаві переклади з [[:uk:Овідій|Овідія]] і [[:uk:Генріх_Гейне|Гайне]], як і вірш «Заказані яблука», [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] опублікував у часописі [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]]. Відтоді Маковей друкується у провідних українських журналах і альманахах.
1895 року з'явилася його перша збірка віршів «Поезії». За нею виходять у світ збірка «Подорож до Києва» (1897), спрямована проти псевдопатріотичних галицьких політиків сатирична [[:uk:Поема|поема]] «Ревун» (1911) і багато поетичних циклів у періодиці («Сум і глум», 1896, «Гірські думи», 1899, «Строфи», 1911).
Після закінчення університету Осип Маковей присвятив себе [[:uk:Журналістика|журналістиці]]: був співробітником львівської [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зорі»]] в 1895—1897 роках, працював головним редактором газети [[:uk:Буковина_(газета_австрійського_періоду)|«Буковина»]], яка набула під його керівництвом широкого резонансу у слов'янському світі. Тут публікувалися буковинські автори [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Бажанський_Іван_Миколайович|Іван Бажанський]] та інші. [[Файл:Лист_Осипа_Маковея_до_Івана_Франка_від_27_жовтня_1896_р.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9B%D0%B8%D1%81%D1%82_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F_%D0%B4%D0%BE_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B0_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D0%B4_27_%D0%B6%D0%BE%D0%B2%D1%82%D0%BD%D1%8F_1896_%D1%80.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CЛист] Осипа Маковея до [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] від 27 жовтня 1896 <nowiki>р.]] Наприкінці 1897 року запрошений на посаду редактора новоствореного львівського часопису </nowiki>[[:uk:Літературно-науковий_вістник|«Літературно-науковий вістник»]], де співпрацював з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|Михайлом Грушевським]]. [[Файл:Осип Маковей.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9.jpg|náhľad|291x291bod|Осип Маковей. Фото, орієнтовно поч. 1900-х років]] Навесні 1899 року отримав державну стипендію для молодих письменників у [[:uk:Віденський_університет|Віденському університеті]], де слухав лекції відомих славістів і займався науковими дослідженнями. Під керівництвом професора [[:uk:Ягич_Ватрослав|Ватрослава Ягича]] він написав наукову роботу про поему видатного хорватського поета XVII століття [[:uk:Іван_Гундулич|Івана Гундулича]] «Осман», яка зображує боротьбу поляків і запорізьких козаків проти турків і їхню переможну [[:uk:Хотинська_битва_1621|битву під Хотином]].
1899 року письменник повернувся на [[:uk:Буковина|Буковину]]: викладав україністику в учительській семінарії, в [[:uk:Чернівецький_університет|Чернівецькому університеті]]. Тут захистив дисертацію про українського поета і письменника [[:uk:Куліш_Пантелеймон_Олександрович|Пантелеймона Куліша]], сприяв популяризації буковинських поетів [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Юрія Федьковича]], [[:uk:Воробкевич_Сидір_Іванович|Сидора Воробкевича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольги Кобилянської]] та інших («Матеріали до життєписі Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1910, «Життєпис Осипа Юрія Гординського Федьковича», 1911, упорядкування зібрання творів Федьковича і Воробкевича). З кінця XIX століття Маковей творив переважно як [[:uk:Прозаїк|прозаїк]] («Весняні бурі». 1895, «Клопоти Савчихи», 1896, «Наші знакомі», 1901, «Оповідання», 1904, [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]], 1905, «Пустельник з Путни», 1909 тощо).
У повісті [[:uk:Ярошенко_(повість)|«Ярошенко»]] описано події [[:uk:Хотинська_війна|Хотинської війни]] 1620—1621 років. 1907 року в газеті [[:uk:Діло_(газета)|«Діло»]] Осип Маковей писав: «Ся війна описана майже день по дневі в різних пам'ятках і студіях. Усе це я уважно прочитав, а крім того, їздив ще в [[:uk:Бессарабія|Бессарабію]] над [[:uk:Прут|Прут]] та над [[:uk:Дністер|Дністер]] і в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]] подивитися на терен війни. Се дало основу повісті, і сю основу я міг лише у дрібничках змінити». Серед першоджерел, які використав Маковей у роботі над повістю, одне з найголовніших місць належить «Історії Хотинського походу» (1646) Якова Собеського — безпосереднього учасника Хотинської війни, одного з комісарів польської армії.
В [[:uk:Оповідання|оповіданнях]] і [[:uk:Новела|новелах]] письменник змальовував важке життя галицьких і буковинських селян, будні мешканців маленьких містечок, картини української історії. Виступив як блискучий майстер сатиричної та гумористичної новели (збірки «Наші знакомі», «Прижмуреним оком», численні публікації поза збірками). [[Файл:Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9_%D0%B7_%D0%B4%D1%80%D1%83%D0%B6%D0%B8%D0%BD%D0%BE%D1%8E_%D0%9E%D0%BB%D1%8C%D0%B3%D0%BE%D1%8E_%D0%9A%D0%BE%D1%80%D0%B4%D1%83%D0%B1%D0%BE%D1%8E.jpg|náhľad|267x267bod|Осип Маковей з дружиною Ольгою Кордубою. Фото, орієнтовно поч. 20-х років ХХ ст.]] [[:uk:Будзиновський_В'ячеслав_Титович|Будзиновський В'ячеслав]] згадував, що під час першого прочитання творів [[:uk:Стефаник_Василь_Семенович|Василя Стефаника]] [[:uk:Професор|професор]] [[:uk:Смаль-Стоцький_Степан_Йосипович|Степан Смаль-Стоцький]] заплакав і сказав: «Я цікавий, яке вражіння зробить на Поліно» (так називали О. Маковея через сталеві [[:uk:Нерв|нерви]]).<ref>''Мандзюк Д.'' Пиши, як розказуєш. Ні на волос інакше // «Газета по-українськи». — 2011. — № 67 (1220) (13 травня). — С. 18.</ref>
1910 року, через напружені стосунки з деякими духовними провідниками українських кіл (яких він викривав у сатиричних творах), письменник покинув [[:uk:Чернівці|Чернівці]]; мешкав до 1913 року у [[:uk:Львів|Львові]], де викладав у жіночій вчительській семінарії при вул. Сакраменток, 7 (нинішня [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]]).
З 1913 року до своєї смерті письменник обіймав (за винятком воєнної цезури) посаду директора [[:uk:Заліщицька_учительська_семінарія|вчительської семінарії]] у галицько-[[:uk:Поділля|подільському]] містечку [[:uk:Заліщики|Заліщики]]. Під час [[:uk:Перша_світова_війна|першої світової війни]] служив військовим кореспондентом, поштовим цензором в австрійському війську.
Під час існування [[:uk:Галицька_Соціалістична_Радянська_Республіка|Галицької СРР]] був завідувачем відділу освіти повіту, заледве не потрапив під військовий трибунал т. зв. ГАНКА (Галицької ЧК; врятувався, перебравшись на Буковину за Дністром).<ref>''[[Бажан Олег Григорович|Бажан О.]], [[Гасай Єфрем Олександрович|Гасай Є.]], [[Гуцал Петро Зеновійович|Гуцал П.]]'' (упорядники). Реабілітовані історією. Тернопільська область. — Тернопіль : Збруч, 2008. — С. 19. — [[Спеціальна:Джерела книг/9789665282976|ISBN 978-966-528-297-6]].</ref>
Помер [[:uk:21_серпня|21 серпня]] [[:uk:1925|1925]] року в м. Заліщики (нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]), де й похований.
У [[:uk:Вірш|віршах]], [[:uk:Новела|новелах]], [[:uk:Нарис|нарисах]] воєнних і повоєнних літ Маковей показував жорстокість фронтових боїв, трагічну долю українців російської імперії і австрійських українців, які почувалися етнічно спорідненими, проте мусили стріляти один в одного («Кроваве поле», 1921). Письменник вірив у краще майбутнє українського народу і своєю багатогранною діяльністю наближав його. В лютому 1921 року польська влада заарештувала Маковея за «українізацію» своєї гімназії й на декілька тижнів ув'язнила в [[:uk:Чортків|Чортківській]] тюрмі.
=== Сім'я ===
Був одружений; дружина письменника похована на [[:uk:Бережанський_цвинтар|Бережанському цвинтарі]].<ref>''[[Парацій Володимир Михайлович|Парацій В.]]'' Символ вічності та пам'яті: Бережанський цвинтар // Бережани. Місто біля Раю / Пам'ятки України. — К., 2013. — спецвипуск № 2 (191) (лип.). — С. 68.</ref>
== Перекладацтво ==
Маковей перекладав з багатьох мов, збагатив українську літературу своїми інтерпретаціями творів польських ([[:uk:Адам_Міцкевич|Адам Міцкевич]], [[:uk:Генрик_Сенкевич|Генрик Сенкевич]], [[:uk:Еліза_Ожешко|Еліза Ожешко]], [[:uk:Стефан_Жеромський|Стефан Жеромський]]), німецьких ([[:uk:Генріх_Гейне|Генріх Гейне]], К. Ф. Майєр), австрійських (Г. Зудерман, [[:uk:Марія_фон_Ебнер-Ешенбах|М. Ебнер-Ешенбах]]), данських (Й. П. Якобсен), французьких ([[:uk:Гі_де_Мопассан|Гі де Мопассан]], [[:uk:Альфонс_Доде|Альфонс Доде]], [[:uk:Еміль_Золя|Еміль Золя]], Е. М. Прево), англо-американських ([[:uk:Марк_Твен|Марк Твен]], [[:uk:Джером_Клапка_Джером|Джером Клапка Джером]]) авторів.
== Перелік творів ==
'''Власні твори:'''
[https://chtyvo.org.ua/authors/Makovei_Osyp/Zalisie_Zalissia_Povist.pdf Залісє: повість]. 1897
3 житя і письменства (Слово і діло галицьких москвофілів) Публ. Не визначено 1899
3 житя і письменства. (Дещо з кореспонденції Лебединцева до історії галицької суспільности 60-тих років) Публ. Не визначено 1898
Андрій Чайковський: літературно-критична студія Наук. Нарис 1898
Гірські думи Худ. Поезія 1899 Два ставки (весняна іділля) Худ. Не визначено 1899
З істориї нашої фільольоґії. Три галицькі граматики (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський) Істор. Нарис 1903
Веселі оповідання:
* [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey1/ Модний плуг] (1898)
* [https://www.ostromir.xyz/vistnyk_1898/makovey2/ Зуб мамута] (1898)
Клопоти Савчихи Худ. Оповідання 1902
Людвік Якобовский. Посмертна згадка Істор. Не визначено 1901
Ольга Кобилянська (літературно-критична студия) Наук. Нарис 1899
Павло Грабовський (Дещо про його житє і діяльність) Наук. Нарис 1899
Панько Олелькович Куліш. Огляд його діяльності Істор. Праця 1900
Панько Олелькович Куліш. Огляд його дїяльности (з ЛНВ) Наук. Нарис 1900
Поезиї Осипа Маковея Худ. Поезія 1895
Поезії Худ. Не визначено 1967 Пригоди горобчика Дит. Оповідання 1922
Самота Худ. Нарис 1903 Самота (вид. 1898) Худ. Не визначено 1898
Стефан Ковалів Наук. Нарис 1900 Столітні роковини відродження українсько-руського письменства Публ. Не визначено 1898
Тимотей Бордуляк (Т. Ветлина) (літературно-критичний нарис) Наук. Нарис 1898
Ювилей 25-літньої літературної дїяльности Івана Франка Істор. Спогади 1898
Ярошенко Худ. Роман 1903
'''Переклади:'''
Анджеля Борджія (авт. Конрад Фердінанд Маєр) Худ. Новела 1899
Ані кусника! (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898
Дневник Адама (авт. Марк Твен) Худ. Не визначено 1898
Пані Фенс (авт. Єнс Петер Якобсен) Худ. Новела 1898
Про критиків (авт. Джером К. Джером) Худ. Не визначено 1899
Така собі проста муха (авт. Кнут Гамсун) Худ. Новела 1899
Чи памятаєш? (авт. Еліза Ожешко) Худ. Новела 1898
== Вшанування пам'яті ==
До [[:uk:1939|1939]] року українська гімназія у [[:uk:Яворів|Яворові]] носила його ім'я. У [[:uk:1958|1958]] році поряд з колишньою гімназією був відкритий [[:uk:Пам'ятники_Яворова|пам'ятник Осипові Маковею]], роботи львівського скульптора [[:uk:Крвавич_Дмитро_Петрович|Д. Крвавича]]. [[:uk:1992|1992]] року в батьківській хаті, де О. Маковей народився та провів усе своє життя відкрито та освячено меморіальний [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|садибу-музей]], а поряд з музеєм встановлене його погруддя. 1988 року в місті було створено суспільно-культурне товариство ім. Осипа Маковея, старанням якого у [[:uk:1990|1990]] році на фасаді будівлі місцевої школи-гімназії, де навчався Осип Маковей встановлено меморіальну таблицю, а ім'я письменника повернуто навчальному закладу.
Також меморіальні таблиці встановлено:
* у Чернівцях, на фасаді будівлі колишньої вчительської семінарії (нині — педагогічний коледж [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького національного університету]]) та на будинку на [[:uk:Вулиця_Богдана_Хмельницького_(Чернівці)|вул. Хмельницького]], 36, де мешкав письменник.
* у [[:uk:Львів|Львові]] на фасаді будівлі колишньої вчительської жіночої семінарії (нині — педагогічний коледж [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського національного університету імені Івана Франка]] на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7), де викладав Осип Маковей. Скульптор Олег Капустяк.
У краєзнавчому музеї в м. [[:uk:Бережани|Бережани]] (у місті Осип Маковей не раз гостював у батьків дружини), оформлено меморіальний куток.<ref>{{Cite web|url=http://odb.te.ua/437|title=Бібліотечні проекти / Літературна карта / Заліщицький район / Осип Маковей|accessdate=4 лютого 2016|archive-date=8 лютого 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160208024812/http://odb.te.ua/437}}</ref>
2017 року, до 150-ліття від дня народження Осипа Маковея, УДППЗ «Укрпошта» випустила поштову марку присвячену цій даті. 23 серпня 2017 року у районному «Народному домі» міста Яворова відбулась урочиста церемонія спеціального погашення поштової мініатюри.<ref>{{Cite web|url=http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia|title=В Україні з'явилась поштова марка до 150 річчя з дня народження Осипа Маковея|accessdate=28 травня 2018|archive-date=28 травня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180528134812/http://www.yavir.net/novunu/kultura/item/816-v-ukraini-ziavylas-poshtova-marka-do-150-richchia-z-dnia-narodzhennia-osypa-makoveia}}</ref>
== Світлини ==
<gallery widths="180" heights="140" perrow="5" class="center" style="center">
Súbor:Файл:Пам'ятник_Осипові_Маковею_в_Яворові.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9F%D0%B0%D0%BC'%D1%8F%D1%82%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D0%B2_%D0%AF%D0%B2%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg|Пам'ятник Осипу Маковею перед однойменною гімназією у [[:uk:Яворів|Яворові]]
Súbor:Файл:Меморіальна_дошка_Осипу_Маковею_у_Львові_(вул._Туган-Барановського,_7).JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%9E%D1%81%D0%B8%D0%BF%D1%83_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8E_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96_(%D0%B2%D1%83%D0%BB._%D0%A2%D1%83%D0%B3%D0%B0%D0%BD-%D0%91%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE,_7).JPG|Меморіальна таблиця на [[:uk:Вулиця_Туган-Барановського_(Львів)|вул. Туган-Барановського]], 7 у Львові
Súbor:Файл:Могила_Маковея.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D0%B0_%D0%9C%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%8F.jpg|Надгробок Осипа Маковея
</gallery>
== Див. також ==
* [[:uk:Садиба-музей_Осипа_Маковея|Садиба-музей Осипа Маковея]]
== Примітки ==
<references responsive="0"></references>
== Джерела та література ==
* ''Вістовський О., Мединська-Ковальчук М.'' Хай усім нам лягти, не дійти до мети, та про нас говоритимуть внуки… / Олег Вістовський, Мирослава Мединська-Ковальчук // Наш Прапор. — 2012. — Серпень. — № 9. — С. 3.
* ''Вістовський О.'' Вшанували Осипа Маковея / Олег Вістовський // Наш Прапор. — 2012. — Серпень. — № 9. — С. 5.
* ''Гусар Ю.'' Осип Маковей / Юхим Гусар // Вечірні Чернівці. — 2007. — 7 червня. — С. 6.
* ''Гусар Ю.'' Євмен, Омікрон, Осип з Буковини…: [Осип Маковей] / Юхим Гусар // Буковинське віче. — 2010. — 28 липня. — С. 4.
* ''Катаргіна Т. І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160917035749/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Makovey_O_S|date=17 вересня 2016}} // {{ЕІУ|6|449}}
* [https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE-%D1%96-%D0%BC%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B9-%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D1%85%D1%80%D0%B5%D1%81%D0%BD%D1%96-%D1%81%D1%82%D0%B5%D0%B6%D0%BA%D0%B8/ ''Наталя Тихолоз'' ФРАНКО і МАКОВЕЙ: перехресні стежки // ФРАНКО: НАЖИВО / FRANKO: LIVE] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220610193904/https://frankolive.wordpress.com/2017/07/27/франко-і-маковей-перехресні-стежки/|date=10 червня 2022}}
* [[:uk:Шевчук_Валерій_Олександрович|''Валерій Шевчук'']]. Повість про порубіжну українську родину // Передмова до книги Маковей О. К. [[:uk:Ярошенко_(повість)|Ярошенко]]: Історична повість. — Київ: Веселка, 2007.
* Semper magister et semper tiro: Іван Франко та Осип Маковей / Упорядкування, передмова, коментарі та пояснення слів [[:uk:Тихолоз_Наталія_Богданівна|''Н. Тихолоз'']]. — Львів: [Львівське відділення Інституту літератури ім. Т. Г. Шевченка НАН України], 2007. — 172 с.— (Серія: «Літературні пам'ятки». Вип. 6).
== Посилання ==
* {{ШевЕ-4|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=27-28}}
* {{УМузЕ-3|частина=Маковей Осип Степанович|сторінки=282-283}}
* [http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf Маковей Осип] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200914210737/http://encyclopedia.kiev.ua/vydaniya/files/use/second_book/part2.pdf|date=14 вересня 2020}} // {{УМЕ7|сторінки=896}}
* {{ТЕС|2|430|Ониськів М., Пиндус Б.|Маковей Осип Степанович}}
* [http://history.org.ua/?termin=Makovey_O_S Маковей Осип Степанович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160409223628/http://www.history.org.ua/?termin=Makovey_O_S|date=9 квітня 2016}}
* [https://web.archive.org/web/20160306002642/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/peoples/a8e2484ee47caca7 Осип Маковей] на [https://web.archive.org/web/20150413002951/http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/main/ Проект «Українці у світі»]
* [http://www.pisni.org.ua/persons/2.html Осип Маковей] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111130071215/http://www.pisni.org.ua/persons/2.html|date=30 листопада 2011}}
* [https://archive.today/20121225084620/www.zal-library.narod.ru/makovej.html Маковей Осип]
* [http://www.day.kiev.ua/21735/ Будівничий культури Осип Маковей на тлі своєї доби] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080612130007/http://www.day.kiev.ua/21735/|date=12 червня 2008}} // [[:uk:День_(газета)|День]]. — 2003. — 4 липня.
* ''Маковей О.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000 Три галицькі граматики: (Іван Могильницький, Йосиф Левицький і Йосиф Лозинський)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918082917/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=9000|date=18 вересня 2020}} / написав др. Осип Маковей. — у Львові: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1903. — 100 с.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985 Маковей О. Ярошенко: іст. повість / Осип Маковей ; іл. Миколи Бутовича. — Львів: накладом Укр. пед. т-ва, 1926. — 259 с. : іл.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918072255/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=6985|date=18 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353 Маковей О. З «Подорожі до Києва»: збірник / Осип Маковей. — Відень: З друк. Христофа Райсера Синів, [1922?]. — 32 с: іл. — (Чорногора / під ред. Д. К. Трильовського ; т. 1, ч. 4).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918085425/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8353|date=18 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 12. — С. 150—169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200925075026/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11053|date=25 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л. Н. Вістник, кн. Х. стор. 30–43 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 12. — С. 92–169.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920011550/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11054|date=20 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: до ст. 1898, III, 136—137 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 12. — С. 30–43.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200809021319/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11055|date=9 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гл. Л.-Н. Вістник, кн. V стор. 77–107 / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 10. — С. 169—188.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200811061408/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11056|date=11 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності: гол. Л.-Н. Вістник, кн. IV стор. 1–28/ Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 10. — С. 76-107.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200812043630/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11057|date=12 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058 Маковей, Осип. Панько Олелькович Куліш: огляд його діяльності / Осип Маковей // Літературно-науковий вісник. — 1900. — Річник 3, т. 10. — С. 1–28.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807155002/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11058|date=7 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243 Маковей, Осип. З житя і письменства / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник. — 1899. — Річник 2, т. 5. — С. 162—175.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200814205850/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11243|date=14 серпня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518 Маковей, Осип. Ольга Кобилянська: (літ. -критич. студія) / Осип Маковей // Літературно-науковий вістник. — 1899. — Річник 2, т. 5. — С. 28–51.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200920042254/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11518|date=20 вересня 2020}}
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352 Маковей О. С. Поезії Осипа Маковея. — Львів: Накладом К. Паньковського, 1895. — 135, 1 с. — (Дрібна бібліотека ; кн. 5).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921052318/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=8352|date=21 вересня 2020}}
a
= Stepan Vasyľovyč Rudanskyj =
'''Степа́н Васи́льович Руда́нський''' ({{ДН|6|1|1834|25|12|1833}}, [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]], [[:uk:Подільська_губернія|Подільська губернія]] — {{ДС|3|5|1873|21|4|1873}}, [[:uk:Ялта|Ялта]]) — український [[:uk:Поет|поет]], перекладач [[:uk:Античність|античної літератури]]. Автор класичних сатир на міжнаціональну та антиімперську тематику. Професійний лікар.
== Життєпис ==
Народився 25 грудня 1833 року (за [[:uk:Юліанський_календар|старим стилем]]) у селі [[:uk:Хомутинці|Хомутинці]] [[:uk:Вінницький_повіт|Вінницького повіту]] [[:uk:Подільська_губернія|Подільської губернії]] в родині сільського [[:uk:Священник|священника]].
Після початкової науки в дяка вчився у [[:uk:Шаргород|Шаргородській]] бурсі ([[:uk:1842|1842]]–[[:uk:1849|1849]]) та [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільській духовній семінарії]] в [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янці-Подільському]] ([[:uk:1849|1849]]–[[:uk:1855|1855]]).
Ще в роки навчання у семінарії почав назрівати конфлікт з батьком. Коли [[:uk:1856|1856]] року Руданський приїздить до [[:uk:Санкт-Петербург|Петербурга]], то цілком самочинно, проти волі батька, вступає не до духовної академії, а до [[:uk:Петербурзька_військово-медична_академія|медико-хірургічної]], відомої вже на той час як осередок передової науки і культури. Тут у [[:uk:1850-ті|1850]]–[[:uk:1860-ті|1860-х]] роках працювали [[:uk:Боткін_Сергій_Петрович|Сергій Боткін]], [[:uk:Сєченов_Іван_Михайлович|Іван Сєченов]] та інші молоді передові вчені.
У медико-хірургічній академії підтримували традиційний інтерес до літератури й мистецтва. Ще раніше професор хірургії академії Каменецький разом з [[:uk:Парпура_Максим_Йосипович|Парпурою]] підготував перше видання [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди]]» [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|Івана Котляревського]]. Аматорський гурток студентів цього навчального закладу вперше поставив драму [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]] [[:uk:Назар_Стодоля_(п'єса)|«Назар Стодоля»]] ([[:uk:1844|1844]]). Тут здобували освіту колишні [[:uk:Петрашевці|петрашевці]], що, безперечно, активізувало громадянську настроєність студентів.
У Петербурзі Руданський зблизився з гуртком українських письменників, що готував журнал [[:uk:Основа_(журнал)|«Основа»]]. [[Файл:Руданський_Степан.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C283x283bod%7C%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1%D1%82%D0%B5%D0%BF%D0%B0%D0%BD.jpg%7Cnáhľad%7C283x283bod%7CСтепан] Руданський, початок 1870-тих років. Портрет худ. [[:uk:Ковальов_Віктор_Васильович|В. Ковальова]]<nowiki>)]] Петербурзький період найплідніший у житті Руданського-поета. У цей час (</nowiki>[[:uk:1859|1859]]) він почав друкуватися. Помітно загострюються громадянські мотиви його творчості («До дуба», «Гей, бики!»), визріває й кристалізується майстерність гумористичного й сатиричного вірша, наслідком чого було виникнення нового поетичного жанру в українській поезії — віршованої гуморески-співомовки, тематично різноманітної й стилістично своєрідної. Одночасно Руданський продовжував писати балади, ліричні вірші, віршовані казки й поеми, перекладав з російської та інших мов.
Після закінчення академії Руданський, оскільки мав захворювання легенів, одержав призначення працювати повітовим лікарем на південному узбережжі [[:uk:Кримський_півострів|Криму]], куди він і приїхав [[:uk:1861|1861]] року. У [[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1873|1873]] рр. Руданський працював міським лікарем в [[:uk:Ялта|Ялті]], карантинним лікарем в порту, а також лікарем у маєтках [[:uk:Князь_Воронцов|князя Воронцова]]. Він доклав багато зусиль для піднесення благоустрою міста, невтомно трудився як лікар і почесний мировий суддя Сімферопольсько-Ялтинської мирової округи, водночас цікавився [[:uk:Археологія|археологією]], [[:uk:Етнографія|етнографією]], відновив розпочаті ще на Поділлі фольклорні заняття, продовжував поетичну творчість — головним чином, у галузі перекладу.
Знайомство з поетом і композитором [[:uk:Ніщинський_Петро_Іванович|Петром Ніщинським]], художником [[:uk:Айвазовський_Іван_Костянтинович|Іваном Айвазовським]], поетом та істориком [[:uk:Костомаров_Микола_Іванович|Миколою Костомаровим]], поетом [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросієм Метлинським]] наклало відбиток на творчі заняття Руданського, підтримувало інтерес до живопису, старовини, народної творчості. Найбільше ж уваги в ялтинський період Руданський приділяв перекладам з античної та російської літератур ([[:uk:Гомер|Гомер]], [[:uk:Вергілій|Вергілій]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|Лермонтов]]).
=== Смерть і поховання ===
[[Файл:Руданський.JPG|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.JPG|náhľad|285x285bod|Могила Степана Руданського (сучасний вигляд)]] Помер Руданський у [[:uk:Ялта|Ялті]] 21 квітня [[:uk:1873|1873]] року (за старим стилем). Передчасну смерть спричинила не лише недуга ([[:uk:Сухоти|сухоти]] ще зі студентських років), але й надмірні вимоги начальства у зв'язку зі спалахом [[:uk:Епідемія|епідемії]] [[:uk:Холера|холери]] в Ялті.
Степан Руданський був похований у [[:uk:Ялта|Ялті]] коштом міста на Полікурівському цвинтарі при Івано-Золотоустівській церкві біля могили свого приятеля, власника першої ялтинської аптеки Едуарда Шенебеєра, родина якого надала земельну ділянку для поховання. Тривалий час могилу Руданського доглядала донька його співмешканки Авдотії Широкової Хрисія, яка на початку 1890-х рр. виїхала з Криму<ref name="Божук">[https://uain.press/blogs/stepan-rudanskij-istoriya-mogili-poeta-v-yalti-1730337 Антон Божук. Степан Руданський. Історія могили поета в Ялті] // [[Український інтерес]]</ref>.
У 1892 році питання про стан могили Руданського після відвідин Ялти порушив майбутній відомий громадський діяч [[:uk:Липа_Іван_Львович|Іван Липа]], на той час студент медичного факультету Харківського університету: під псевдонімом «Іван Степовик» через львівський часопис [[:uk:Зоря_(часопис)|«Зоря»]] він звернувся до українських громад з ініціативою «добру огорожу зробити і поставити поки хоч якого-небудь монумента з написом». Наприкінці року один з лідерів української громади Одеси [[:uk:Комаров_Михайло_Федорович|Михайло Комаров]] повідомив, що за гроші, зібрані на Шевченкових роковинах та від продажу портретів Руданського, на могилі поета було встановлено пам'ятник — «недорогий, але доволі гарний», додавши його опис:
{{text|«Поверх міцного мурованого цоколю лежить плита з дикого каменю, а на плиті поставлено пам’ятник, зроблений з рожевого з білими жилками мармуру, з мармуровим хрестом, обробленим під дерево. Пам’ятник має вигляд скелі і заввишки буде від цоколя до хреста 1 сажень і 5 вершків. На скелі зверху вниз навкось відполірована довгенька і широченька хартія, на котрій вирубано і залито чорною фарбою такий напис: “Степан Руданський. Малоруський поет. Помер квітня 21 дня 1873 року, 39 літ”. Вгорі над сим меншими літерами виписка з віршів Руданського: “На могилі не заплаче / Ніхто в чужині: / Хіба хмаронька заплаче / Дощем по мені” – а внизу “1892 р.”, коли поставлено пам’ятник. Збоку коло хартії зроблено круглу нішу, куди буде вправлено бюст поета, що має зробити приятель його В. Ковалев, а до того часу вправлено буде під склом фотографічний портрет поета»<ref>М. К. Пам'ятник на могилі С. Руданського в Ялті. Зоря. 1892 . № 11. - С. 218.</ref>.}}
Дані про встановлення портретних або скульптурних зображень Руданського на його могилі відсутні: митець Віктор Ковалев, не здійснивши свого задуму, помер у грудні 1894 року.
У 1910-х рр. відвідувачі могили Руданського ([[:uk:Гехтер_Максим_Григорович|Максим Ґехтер]], [[:uk:Вировий_Євген_Семенович|Євген Вировий]]) описували її занедбаний стан, відзначаючи випадки вандалізму щодо надгробка<ref name="Божук" />.[[Сергій Єфремов]] так описував пам'ятник на могилі Степана Руданського в 1913 році: {{text|«Півкругла брила дикого, необтесаного каменя, аршинів на 2½ заввишки… Червонасто-сїрий кольор каменя … відтїняє невеличкий білий мармуровий хрестик на своєму вершечку… По каміню повив ся розгорнутий аркуш і на йому вирито: <br/> ''На могилї не заплаче'' <br/> ''Нїхто в чужинї,'' <br/> ''Хиба хмаронька заплаче''<br/> ''Дощем по мені.'' <br/> — — <br/> Степан Руданський, український поет, помер року 1873. квітня 21-го, 39 літ…»<ref>[http://zbruc.eu/node/12723 ''Сергій Єфремов.'' Самотня могила // Діло, 12.09.1913]</ref>}}
У 1913 році ініціативна спільнота українців Ялти виступила з наміром упорядкування могили Руданського. Планам завадила [[:uk:Перша_світова_війна|І світова війна]]. Після [[:uk:Українська_революція_(1917—1921)|революції]], у квітні 1917 року було засновано Ялтинську українську громаду, при якій було створено комісію з охорони могили Степана Руданського: її першою очільницею стала Ївга (Євгенія) Лапа, згодом її змінив актор-аматор Микита Харченко. Передусім комісія займалася питанням збору коштів у Криму та інших регіонах на підтримку могили Руданського у належному стані: з цією метою відраховувалися відсотки зі зборів аматорських вистав, залучалися пожертви місцевих мешканців, розсилалися підписні листи та відозви до інших українських громад Криму. На зібрані кошти комісія викупила в Івано-Золотоустівської церкви земельну ділянку з місцем поховання Руданського: таким чином українська громада Ялти стала розпорядницею могили поета. На заплановане встановлення огорожі коштів забракло.
3 травня 1917 року на місці поховання Степана Руданського в Ялті відбулося перше в Україні колективне вшанування пам'яті поета з ініціативи місцевої української громади. Від того часу до свого від'їзду з Ялти у 1925 році могилою Руданського опікувався голова Ялтинської української громади [[:uk:Горянський_Павло_Єрофійович|Павло Горянський]]. Ймовірно, у 1925 році невідомі зловмисники збили з надгробка хрест. У 1925—1926 рр. питанням увічнення пам'яті Степана Руданського та Лесі Українки в Ялті займався директор Вінницької філії Всенародної бібліотеки України Всеукраїнської академії наук [[:uk:Отамановський_Валентин_Дмитрович|Валентин Отамановський]]: кошти на реалізацію ініціатив, у тому числі впорядкування могили Руданського, було надано академією.
Під час [[:uk:Друга_світова_війна|ІІ світової війни]] внаслідок бойових дій старий ялтинський цвинтар був зруйнований; неушкодженими збереглися лише чотири могили, в тому числі поховання Степана Руданського. У 1967 році на місці знищеного цвинтаря в Ялті було створено [[:uk:Полікурівський_меморіал|Полікурівський меморіал]]. Наступного року з ініціативи Літературного фонду УРСР на могилі Руданського було встановлено новий монолітний пам'ятник з кримського діориту роботи [[:uk:Сердюк_Роман_Володимирович|Романа Сердюка]]<ref name="Божук" />.
== Творчість ==
Вірші Руданський почав писати ще в семінарії у жанрі романтичної балади («Розбійник», «Вечорниці», «Упир», «Розмай» та ін.), в них помітний вплив [[:uk:Фольклор|фольклору]] й [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т. Шевченка]]. Руданський згодом перейшов до громадянської поезії, засудження кріпацтва («Над колискою». «Не кидай мене»), заклик до праці на ниві рідної культури («Гей, бики!», «До дуба»), звертання до славного минулого свого народу (історичні поеми «Віщий Олег», «Мазепа», «Іван Скоропада», «Павло Полуботок», «Велямін», «Апостол» та ін.).
Руданський, готуючи свої твори до видання, укладав їх у рукописні збірки. Цензура, а також урядові заборони утруднювали й гальмували їх друкування.
Усі свої твори, включаючи й віршовані переклади, Руданський називав «співомовками». «Співомовки» це збірки гумористичних віршів, жартів, приказок і сміховинок про панів, попів, циган, москалів, поляків, жидів, німців, чортів і т. д., зачерпнутих здебільше з уст народу («Пан та Іван в дорозі», «Піп з кропилом», «Баба в церкві», «Циган з хроном», «Вареники», «Хоробрий лях», «Мошко-асесор», «Зайшов німець раз на баль», «Чорт» та ін.). [[Файл:Руданський з сім'єю.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%B7_%D1%81%D1%96%D0%BC'%D1%94%D1%8E.jpg|vpravo|náhľad|296x296bod|Степан Руданський із сестрою Ольгою та братом Григорієм, 1860-ті роки]] Термін «Співомовки» закріпив за гуморесками [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]]. Гуморески Руданського являли собою нову різновидність гумористично-сатиричних віршованих творів, якої раніше в українській поезії не було і поява якої вимагала закріплення відповідним терміном.
Основні автографи творів Руданського складають три томи, переписані й оформлені самим поетом. Перший, під назвою «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка перша, з [[:uk:1851|1851]] року до [[:uk:1857|1857»]] (Вінок — переклад імені поета з грецької: стефанос — вінок), вміщує пісні та балади в хронологічній послідовності їх написання. Другий — «Співомовки козака Вінка Руданського, книжка друга, [[:uk:1857|1857]]–[[:uk:1858|1858]] і [[:uk:1859|1859»]] — складається з 235 поезій, гуморесок, названих «приказками», й вірша «Студент». Третій — «Співомовки козака Вінка Руданського, [[:uk:1859|1859]]–[[:uk:1860|1860»]] — це пісні, приказки, легенди, історичні поеми. Крім цієї першої авторської редакції творів Руданського, відомі автографи збірок, укладених за жанрово-тематичним принципом у різні часи й призначених до видання. До таких належать рукопис «Нива» ([[:uk:1858|1858]]–[[:uk:1859|1859]]) і рукопис, який [[:uk:1861|1861]] року мав уже цензурний дозвіл, але так і не з'явився друком.
За життя поета була опублікована лише невелика кількість його творів у петербурзькому тижневику «Русский мир» ([[:uk:1859|1859]]), у двох номерах «Основи» ([[:uk:1862|1862]]), в «Опыте южнорусского словаря» Шейковського ([[:uk:1861|1861]]), у львівському журналі «Правда». Більшість творів поета побачила світ у 80-х — на початку 90-х років уже після його смерті у львівських виданнях «Правда», «Зоря», в «Киевской старине».
Перше видання «Співомовок» окремою книгою, яке вмістило двадцять вісім віршів, здійснила в Києві [[:uk:Пчілка_Олена|Олена Пчілка]] [[:uk:1880|1880]] р. під псевдонімом «Н-й Г-ь Волинський» (Невеличкий гурток волинський). Найповніше дореволюційне видання творів Руданського у семи томах (перше видання — [[:uk:1895|1895]]–[[:uk:1903|1903]], друге — [[:uk:1910|1910]]) вийшло завдяки зусиллям М. Комарова, Василя Лукича (В. Левицького), [[:uk:Кримський_Агатангел_Юхимович|А. Кримського]] та [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франка]]. Найповнішим, найбільш прокоментованим і укладеним з урахуванням авторської роботи над підготовкою рукописів до видання є тритомник «Степан Руданський. Твори в трьох томах» (К., [[:uk:1972|1972]]–[[:uk:1973|1973]]).
Крім веселих «співомовок», Руданський писав ліричні поезії («Повій, вітре, на Вкраїну», «Чорний колір», «Ой, чому ти не літаєш» та ін.), що відбивали не тільки особисте горе поета, але й страждання всього народу. Деякі з них стали народними піснями («Повій вітре, на Вкраїну»). Деякі вірші мають автобіографічний характер («Студент», 1858).
До літературної спадщини Руданського, основна й найцінніша частина якої була надрукована лише по його смерті, належать і переклади («Слово о полку Ігоревім», уривки з «Краледворського рукопису», Гомерова [[:uk:Іліада|«Іліада»]], Верґілієва [[:uk:Енеїда|«Енеїда»]], частина «Демона» Лермонтова, «Сни» Гейне, поодинокі вірші Т. Ленартовича й [[:uk:Бранко_Радичевич|Б. Радичевича]]), збірники народних пісень з власних записів («Народные малороссийские песни, собранные в Подольской губернии С. В. Р.», [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільський]], [[:uk:1852|1852]]; «Копа пісень», Ялта, [[:uk:1862|1862]]). За життя поета вони не були опубліковані, а після його смерті тривалий час перебували в приватних руках. Виявлені й вивчені фольклористами у часи СРСР, вони видані [[:uk:1972|1972]] у Києві.
== Вшанування пам'яті ==
[[Файл:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C%D0%91%D1%8E%D1%81%D1%82 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Rudanskyi_bust_Luhansk.JPG%7Cvľavo%7Cnáhľad%7CБюст] Степана Руданського на території Луганського онкодиспансера. Споруджений за ініціативи [[:uk:Єненко_Юрій_Олексійович|Юрія Єненка]]<nowiki>]] У </nowiki>[[:uk:Хомутинці|Хомутинцях]] [[:uk:Калинівський_район|Калинівського району]] Вінницької області працює [[:uk:Літературний_музей_Степана_Руданського|Літературний музей Степана Руданського]], заснований у [[:uk:1959|1959]] році й в [[:uk:1967|1967]] році відкритий у спеціально збудованому приміщенні на місці хати батьків поета, де він народився.
Починаючи від [[:uk:1981|1981]] року на батьківщині Степана Руданського, зокрема в музеї проводяться дні сатири і гумору імені Степана Руданського, що традиційно відзначаються в січні після дня народження гумориста. [[Файл:Руданський С. Кам’янець.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A0%D1%83%D0%B4%D0%B0%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%A1._%D0%9A%D0%B0%D0%BC%E2%80%99%D1%8F%D0%BD%D0%B5%D1%86%D1%8C.jpg|náhľad|496x496bod|Меморіальна дошка поету і лікарю Степану Руданському в Кам'янці-Подільському]] 2014 р. у місті [[:uk:Калинівка_(місто)|Калинівка]] встановлено пам'ятник С. Руданському.
2015 року на колишньому будинку [[:uk:Подільська_духовна_семінарія|Подільської духовної семінарії]] у Кам'янці-Подільському урочисто відкрито меморіальну дошку поету і лікарю Степану Руданському.
=== Філателія ===
[[Файл:Stamp of Ukraine ua1021.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Stamp_of_Ukraine_ua1021.jpg|vpravo|200x200bod]] [[:uk:17_січня|17 січня]] [[:uk:2009|2009]] року введено в обіг поштову марку № 979 «Степан Руданський (1834—1873)». Формат марки — 40×28 мм. Кількість марок в аркуші — 12 (3х4). Номінал марки — 1 гривня. Наклад 200 тисяч примірників.
Марку захищено мікротекстом «О. Калмиков». В ультрафіолетових променях світяться дубльоване факсиміле підпису та зображення книг. Художник марки та штемпеля [[:uk:Калмиков_Олександр_Федорович|Олександр Калмиков]]<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref>.
=== Освіта ===
В Ялті діє Ялтинський НВК № 15 «гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського, в якій є Кімната-музей Степана Руданського<ref>{{Cite web|url=http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|title=Ялтинський НВК № 15 «Гімназія-школа-садок» імені Степана Руданського|accessdate=17 липня 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140112155250/http://ukrgymn15yalta.krimedu.com/uk/site/kimnata-muzei-stepana-rud.html|archivedate=12 січня 2014|deadurl=yes}}</ref>. Це єдина україномовна школа Ялти до [[:uk:Російська_окупація_Криму|окупації її Росією]].
=== Вулиці ===
У [[:uk:Вулиця_Степана_Руданського_(Київ)|Києві]], [[:uk:Вулиця_Руданського_(Львів)|Львові]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Вінниця|Вінниці]], [[:uk:Кам'янець-Подільський|Кам'янець-Подільському]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] та Ялті є [[:uk:Вулиця_Руданського|вулиці Руданського]].
=== Установи ===
* [[:uk:Бібліотека_сімейного_читання_імені_Степана_Руданського|Бібліотека сімейного читання імені Степана Руданського]] у [[:uk:Дарницький_район|Дарницькому районі]] [[:uk:Київ|Києва]]. Заснована у [[:uk:1993|1993]] році. Ім'я Руданського присвоєне у 1998 році.
== Цікаві факти ==
[[:uk:1870|1870]] року в Ялті поет-романтик [[:uk:Метлинський_Амвросій_Лук'янович|Амвросій Метлинський]] наклав на себе руки. Розтин тіла покійного робив Степан Руданський спільно зі ще одним лікарем<ref>[http://www.day.kiev.ua/190368 ''Панченко Володимир''. Ялтинський «поетолікар»: Кримські хроніки Степана Руданського // День. — 2007. — 27 жовтня.]</ref>. Також серед пацієнтів Степана Руданського був, в останні дні свого життя, видатний актор [[:uk:Щепкін_Михайло_Семенович|Михайло Щепкін]]<ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>.
== Твори ==
Оскільки жодної прижиттєвої книжки Руданського не вийшло друком, здебільшого корпус його текстів оцінюється цілісно. Також існує умовний поділ на «серйозну» лірику автора і його гумористичні «співомовки».
* Співомовки
* Лірникові думи (1856)
* Цар-Соловей (1857)
* Чумак<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref> (1871)
=== Видання творів ===
* Співомовки, 1880.
* Поетичні твори, 1886.
* [https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11863 Руданський С. Вибір із творів: у ред., з передм. та поясненням / Степан Руданський. — У Львові: Наклад. книгарні Наук. т-ва ім. Шевченка, 1927. — 80 с. : іл. — (Видавництво «Для школи і дому» ; ч. 4).]
* [http://elib.nplu.org/object.html?id=9913 Руданський С. Вибрані твори / Степан Руданський. — Київ: Держ. літ. вид-во, 1937. — 274 с.]
* Співомовки, 1944.
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11246 Руданський С. В. Вибрані твори / Степан Руданський. — Київ: Держ. вид-во худож. літ., 1949. — 158 с.]
* Твори, 1956.
=== Зібрання творів ===
* Твори Степана Руданського у 7 томах (1895–1903)
** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10027 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 1. — У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1912. — 456 с. : портр. — (Руска письменність ; 9, 1).]
** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10026 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 2. — У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1913. — 456 с. : портр. — (Руска письменність ; 9, 2).]
** [http://elib.nplu.org/object.html?id=10025 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 3. — У Львові: Накладом т-ва «Просвіта», 1914. — 478 с. : портр. — (Руска письменність ; 9, 3).]
** [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11263 Руданський С. Твори Степана Руданського. Т. 5 — У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1899. — 150 с.]
* Твори в трьох томах (1972–1973)
=== Фольклорні записи ===
* [http://nashe.com.ua/source.htm?id=8 Народні пісні в записах Степана Руданського. — Київ: Музична Україна, 1972. — 291 с.]
= Ostap Stepanovyč Terleckyj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ostap Stepanovyč Terleckyj
| Popis osoby = ukrajinský novinár a literárny vedec
| Portrét = Терлецький Остап Степанович.jpg
| Dátum narodenia = [[5. február]] [[1850]]
| Miesto narodenia = [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1902|7|22|1850|2|5}}
| Miesto úmrtia = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Profesia = [[novinár]], [[literárna veda|literárny vedec]]
| Rodičia = Stepan Terleckyj,{{break}}Eleonora Terlecka
| Alma mater = [[Ľvovská univerzita]],{{break}}[[Viedenská univerzita]]
}}'''Ostap Stepanovyč Terleckyj''' (* [[5. február]] [[1850]], [[Nazirna]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. júl]] [[1902]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Posmertni opovistky|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-23|ročník=VI|číslo=152|strany=3, 4|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61750/edition/56348/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref>) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]] a občiansko-[[Politika|politický]] činiteľ.
== Životopis ==
Ostap Stepanovyč Terleckyj sa narodil [[5. február|5. februára]] [[1850]] v obci [[Nazirna]] v rodine [[Kňaz|kňaza]] Stepana Terleckého a Eleonory Terleckej (za slobodne Curkovskej).<ref>{{Citácia periodika|titul=Novynky. Dr. Ostap Terleckyj|periodikum=Ruslan|vydavateľ=Ruslan|miesto=Ľvov|dátum=1902-07-24|ročník=VI|číslo=153|strany=3|url=https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/61751/edition/56353/content|dátum prístupu=2026-05-14|jazyk=uk}}</ref> Keď študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v meste [[Ivano-Frankivsk|Stanosławów]], založil študentský časopis ''Zirka'' (po slovensky ''Hviezda'') a mládežnícke tovarišstvo ''Hromada'' (po slovensky ''Spolok'').<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1850 – narodyvsia Ostap Terleckyj, publicyst | url = https://uinp.gov.ua/istorychnyy-kalendar/lyutyy/5/1850-narodyvsya-ostap-terleckyy | dátum prístupu = 2026-05-15 | vydavateľ = Ukrajinskyj instytut nacionaľnoji pam'iati | jazyk = uk | miesto = Kyjev}}</ref> Viac ako 20 rokov trpel [[Epilepsia|epileptickými]] záchvatmi. Študoval na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]] a na právnickej fakulte [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]].
Ostap Stepanovyč Terleckyj patril k zakladateľom nového radikálneho prúdu [[Národovci|národovcov]], ktorá sa neskôr pretransformovala do vzniku ''[[Ukrajinska radykaľna partija|Ukrajinskej radykaľnej partije]]'' (po slovensky ''Ukrajinská radikálna strana''). Bol prívržencom [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a [[Serhij Andrijovyč Podolynskyj|Serhija Andrijovyča Podolynského]], s ktorým vo [[Viedeň|Viedni]] publikoval v tej dobe populárnu [[Socializmus|socialistickú]] literatúru.
V rokoch [[1874]] až [[1877]] predsedal [[Viedeň|viedenskej]] organizácii [[Ukrajinci|ukrajinských]] študentov ''Sič''.
V roku [[1877]] bol odsúdený spolu s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]], s [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlom Ivanovyčom Pavlykom]] a s ďalšími obvinenými za účasť v tajnej [[Socializmus|socialistickej]] organizácii, za spoluprácu s osobami mimo územia [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a za šírenie ideí [[Socializmus|socializmu]]. Senát v rámci verejného [[Súdny proces|súdneho procesu]] sa skladal zo štyroch sudcov. Ostap Stepanovyč Terleckyj priznal, že bol prívržencom ideí socializmu a [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]] a zároveň sa považoval sa za „jedného z mnohých rečníkov“ socialistických myšlienok medzi [[Halič (región)|haličskými]] [[Ukrajinci|Ukrajincami]]. Za ideál považoval [[Demokracia|demokratickú]] [[Federácia|federatívnu]] [[Republika|republiku]], kde občianska spoločnosť stojí nad [[Súdna moc|súdnou mocou]]. Zároveň štát mal garantovať politické a ekonomické práva pre bežných občanov, ako aj rovnosť pred zákonom s rovnakým výkladom pre všetkých.<ref name=":6" />
Po vyštudovaní právnickej fakulty [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzity]] do konca svojho života vykonával [[Advokát|advokátsku]] činnosť na [[Halič (región)|Haliči]]. Spolupracoval s periodikami s [[Demokracia|demokratickým]] smerovaní (''[[Molot]]'', ''[[Svit (1881 – 1882)|Svit]]'', ''[[Žyťe i slovo]]'').
Ostap Stepanovyč Terleckyj zomrel [[22. júl|22. júla]] [[1902]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivskyj cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].
== Tvorba ==
Pôsobil pod viacerými [[Pseudonym|pseudonymami]] a [[Kryptonym|kryptonymami]] (V. Kistka, Iv. Zanevyč, V. Mak, O. T., O. T-kyj).
== Dielo ==
* ''Halycko-ruskyj narid i halycko-ruski narodovci'' (po slovensky ''Haličsko-ruský národ a haličsko-ruskí národovci'', 1874).
* ''Lychva na Bukovyni'' (po slovensky ''Úžerníctvo na Bukovine'', 1878).
* ''Robitnycka plata i ruch robitnyckyj v Avstriji v poslidnych časach'' (po slovensky ''Pláca a hnutie robotníkov v Rakúsku v poslednom období'', 1881).
* ''Literaturni stremliňňa halyckych rusyniv vid 1772 do 1872 rr.'' (po slovensky ''Literárne túžby haličských Rusínov od roku 1772 do roku 1872'', 1894 – 1895).<ref>{{Citácia periodika|titul=Žyťťa Ostapa Terleckoho: Prahneňňa do idealu i prysudu reaľnosti|periodikum=Ukrajinske literaturoznavstvo|vydavateľ=Instytut Ivana Franka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Ľvov|dátum=2018-10|číslo=83|strany=167 – 194|issn=0130-528X|url=https://publications.lnu.edu.ua/collections/index.php/ukrliterary/article/view/2172/2318|dátum prístupu=2026-05-15|jazyk=uk}}</ref>
* ''Moskovofily i narodovci v 70-ych rr.'' (po slovensky ''Moskovofili a národovi v 70. rokoch'', 1902).
* ''Halycko-ruske pysmenstvo v 1848 – 65 rr.'' (po slovensky ''Haličsko-ruské písomníctvo v rokoch 1848 – 65'', 1903).
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Терлецький Остап Степанович|42345626}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Škrab'iuk|meno=Petro Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=64|zväzok=10|typ zväzku=|url=https://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Terletskyj_Os|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|zväzok=|strany=|kapitola=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=240|jazyk=uk|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč|zväzok=6|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Myronenko|meno=Oleksandr Mykolajovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Jurydyčna encyklopedija|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Terleckyj O. S.|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=46|zväzok=6|typ zväzku=|isbn=966-7492-06-0|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Jurij Serhijovyč Šemučenko|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Šynkaruk|meno=Volodymyr Ilarionovyč|titul=Filosofskyj encyklopedyčnyj slovnyk|vydanie=1|vydavateľ=Abrys|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-531-128-X|poznámka=kolektív autorov; heslo Terleckyj, Ostap Stepanovyč; 742 strán|strany=636|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Ukrajinskyj raďanskyj encyklopedyčnyj slovnyk|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Holovna redakcij Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=856|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=|zväzok=3|typ zväzku=|isbn=|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Mykola Platonovyč Bažan|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Bažan|meno=Mykola Platonovyč|titul=Ukrajinska raďanska encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Holovna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1968|strany=358|meno2=et. al.|jazyk=uk|poznámka=592 strán|zväzok=14|kapitola=heslo Terleckyj Ostap Stepanovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrianyn|meno=Danylo Chomyč|titul=Narys istoriji filosofiji na Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1966|poznámka=655 strán
, V. Ju. Jevdokymenko, M. V. Hončarenko, H. H. Jemeľianenko, P. D. Kovaľ, I. D. Nazarenko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ostap Terleckyj. Spomyna i materijaly|periodikum=Zapysky NTŠ|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|dátum=1902|ročník=11|číslo=50|issn=2076-6882|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
= Volodymyr Mychajlovyč Hnaťuk =
'''Володи́мир Миха́йлович Гнатю́к''' ([[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]], [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]] — [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]], [[:uk:Львів|Львів]]) — український [[:uk:Етнографія|етнограф]], [[:uk:Фольклористика|фольклорист]], [[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Літературознавство|літературознавець]], [[:uk:Мистецтвознавство|мистецтвознавець]], [[:uk:Перекладач|перекладач]] та громадський діяч, член-кореспондент Петербурзької АН (1902), академік [[:uk:Національна_академія_наук_України|АН України]] (1924), член [[:uk:Чеське_наукове_товариство|Чеського наукового товариства]] ([[:uk:1905|1905]]), [[:uk:Празька_Академія_Наук|Празької]] та [[:uk:Віденська_Академія_Наук|Віденської Академії наук]].
Від [[:uk:1899|1899]] р. — секретар [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]]. Від [[:uk:1909|1909]] р. — [[:uk:Член-кореспондент|член-кореспондент]] [[:uk:Російська_академія_наук|Російської академії наук]]. Від [[:uk:1916|1916]] р. — голова Етнографічної комісії [[:uk:НТШ|НТШ]]. Від [[:uk:1924|1924]] р. — член [[:uk:Національна_академія_наук_України|ВУАН]]
Редактор видань [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|НТШ]] (близько 60 томів ''[[:uk:Етнографічний_Збірник|Етнографічного Збірника]]'' та ''[[:uk:Матеріали_для_української_етнології|Матеріалів для української етнології]]'') й ''[[:uk:Літературно-науковий_вістник|Літературно-Наукового Вістника]]''. Директор [[:uk:Українська_видавнича_спілка|Української видавничої спілки]].
== Життєпис ==
[[Файл:Гнатюк Володимир.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA_%D0%92%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%BC%D0%B8%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Володимир Гнатюк]] Володимир Гнатюк народився в [[:uk:Галичина|Галичині]] [[:uk:9_травня|9 травня]] [[:uk:1871|1871]] року в селі [[:uk:Велеснів|Велеснів]], нині це [[:uk:Чортківський_район|Чортківський (до 2020 Монастириський) район]] [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільської області]]<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>.
Навчався в сільській 1-класовій школі, з осені 1883 р. — у міській школі, у гімназіях: [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|василіянській]]<ref name="БР9">''Романенчук Б.'' Володимир Гнатюк, 1871—1926… — С. 129.</ref> — у [[:uk:Бучач|Бучачі]] (з 1885 р.) та [[:uk:Івано-Франківськ|Станіславі]] (нині [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківськ]]; закінчив 1894 р.). Перед вступом до Станіславської гімназії за порадою пароха села [[:uk:Григорів|Гри́горова]] отця Я. Бачинського звернувся до єпископа [[:uk:Юліан_(Пелеш)|Юліана Пелеша]], щоб той допоміг йому добратись до Колегії св. Атанасія в Римі, бо хотів стати місіонером та подорожувати. Вакантне місце отримав інший (болгарин).<ref name="БР9" />
Під час навчання в [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|цісарсько-королівській гімназії]] в Станиславові друкувався в бережанській газеті [[:uk:Джулинський_Лев|Лева Джулинського]] «Посланникъ», де була надрукована його перша стаття [[:uk:Рукомиш_(стаття)|«Рукомиш»]]. Вислав до москвофільської львівської газети «Новый Галичанинъ» (редактор П. Полянський) чималу збірку записаних народних пісень, коли чекав на рішення з Риму. Декілька з них були надруковані, решта зникла. Приїхавши на студії до Львова, передав Іванові Франку не менше 500 народних віршів, прози, які той передав секретареві «Товариства Людознавчого» А. Стрілецькому<ref>так в книзі</ref> для друку в журналі «Люд». Збірку не надрукували, вона пропала.<ref name="БР9" />
[[:uk:1894|1894]] р. вступив до [[:uk:Філософський_факультет_Львівського_Національного_Університету_імені_Івана_Франка|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (слов'янська філологія, вивчав українську мову, літературу;<ref name="БР9" /> студіював у [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайла Грушевського]] й [[:uk:Колесса_Олександр_Михайлович|Олександра Колесси]]).
Після його закінчення — вчений секретар [[:uk:НТШ|НТШ]] у Львові. На цій посаді залишався до кінця життя.
Помер [[:uk:6_жовтня|6 жовтня]] [[:uk:1926|1926]] у Львові. Похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському кладовищі]] (поле № 5). Автори надгробного пам'ятника — [[:uk:Скульптор|скульптор]] [[:uk:Біганич_Лука_Дмитрович|Лука Біганич]]<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>, архітектор [[:uk:Блюсюк_Володимир_Іванович|Володимир Блюсюк]]<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref>.
== Наукова діяльність ==
У роки навчання почав серйозно студіювати фольклористику та етнографію, саме тоді вийшли його перші праці в часописах «Житє і слово», «Народ» та ін. Усього опубліковано майже 1000 наукових праць.
Студентом І-го курсу філософського факультету [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] зацікавився [[:uk:Фольклор|фольклором]] [[:uk:Лемки|лемків]] південних схилів [[:uk:Карпати|Карпат]].
Першу розвідку «Лірники: Лірницькі пісні, молитви, слова, звістки і т. ін. про лірників [[:uk:Бучацький_повіт|повіту Бучацького»]] надруковано [[:uk:1896|1896]] р. [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників у Львові з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Кость_Паньківський_(старший)|Кость Паньківський (старший)]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] [[Файл:Наукові_курси_українознавства_у_Львові.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C300x300bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96_%D0%BA%D1%83%D1%80%D1%81%D0%B8_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%B2%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D1%83_%D0%9B%D1%8C%D0%B2%D0%BE%D0%B2%D1%96.jpg%7Cnáhľad%7C300x300bod%7C]<small>Викладачі та студенти Наукових курсів українознавства у Львові (організованих [[:uk:Товариство_прихильників_української_науки,_літератури_і_штуки|ТПУНЛШ]]), 5 липня 1904 р. Зліва направо: перший ряд (сидять): М. Дверницька, В. Чикаленківна, [[:uk:Труш_Аріадна_Михайлівна|А. Трушева]], [[:uk:Труш_Іван_Іванович|І. Труш]]; другий ряд (сидять): [[:uk:Рябков_Павло_Захарович|П. Рябков]], [[:uk:Ревакович_Тит_Іванович|Т. Ревакович]], [[:uk:Брик_Іван_Станіславович|І. Брик]], [[:uk:Ганкевич_Микола|М. Ганкевич]], [[:uk:Вовк_Федір_Кіндратович|Хв. Вовк]], [[:uk:Грушевський_Михайло_Сергійович|М. Грушевський]], [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]], [[:uk:Грушевська_Марія-Іванна_Сильвестрівна|М. Грушевська]], [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Вол. Гнатюк]]; третій ряд (стоять): [[:uk:Дорошенко_Володимир_Вікторович|Вол. Дорошенко]], М. Підлісецька (Мудракова), [[:uk:Чикаленко-Келлер_Ганна_Євгенівна|Г. Чикаленківна]], [[:uk:Голіцинська_Катерина_Мануйлівна|К. Голицинська]], [[:uk:Андрієвська_Ольга_Трохимівна|О. Андрієвська]], М. Липа, [[:uk:Липа_Іван_Львович|І. Липа]], Ф. Шолудько, [[:uk:Панейко_Василь_Лукич|В. Панейко]], Л. Сміщук, [[:uk:Гарматій_Лука_Васильович|Л. Гарматій]]; четвертий ряд (стоять): [[:uk:Володимир_Лаврівський|Вол. Лаврівський]], [[:uk:Голіцинський_Євген_Миколайович|Е. Голицинський]], [[:uk:Бачинський_Юліан_Олександрович|Юл. Бачинський]], М. Крушельницька (Дроздовська), [[:uk:Дорошенко_Дмитро_Іванович|Дм. Дорошенко]], [[:uk:Грушкевич_Ярослав_Теофілович|Я. Грушкевич]], [[:uk:Чикаленко_Левко_Євгенович|Л. Чикаленко]], Мих. Грушкевич, [[:uk:Дольницький_Степан|Ст. Дольницький]], [[:uk:Хомик_Артим_Якович|А. Хомик]], М. Росткович; п'ятий ряд (стоять): Юл. Ситник, [[:uk:Скоропис-Йолтуховський_Олександр_Філаретович|Ол. Скоропис]], [[:uk:Розов_Дмитро|Дм. Розов]], [[:uk:Старосольська_Дарія_Володимирівна|Д. Старосольська (Шухевичівна)]], [[:uk:Загайкевич_Володимир_Вікторович|Вол. Загайкевич]], Т. Єрми (п-ні Боднарова), [[:uk:Мочульський_Михайло_Михайлович|Мих. Мочульський]].</small><nowiki>]] [[Файл:Франко_Коцюбинський_Гнатюк.jpg|odkaz=</nowiki>[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%9A%D0%BE%D1%86%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%93%D0%BD%D0%B0%D1%82%D1%8E%D0%BA.jpg%7Cnáhľad%7C][[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]], [[:uk:Коцюбинський_Михайло_Михайлович|Михайло Коцюбинський]], Володимир Гнатюк. Львів, 1905 <nowiki>р.]] У </nowiki>[[:uk:1897|1897]] р. видав першу книжку шеститомника [[:uk:Етнографічні_матеріали_з_Угорської_Русі|«Етнографічні матеріали з Угорської Русі»]]. Під керівництвом [[:uk:Іван_Франко|Івана Франка]] редагував етнографічний збірник «Матеріали до української етнології». Видав низку наукових праць про лемків закарпатської смуги, а також югославських [[:uk:Русини|русинів-українців]]:
* «Руські в Бачці» (1898),
* «Русини в Угорщині» (1899),
* «Русини Пряшівської єпархії і їх говори» (1900),
* «Словаки чи русини» (1901).
Редактор творів українських і закордонних письменників, перекладав українською мовою з [[:uk:Болгарська_література|болгарської]], [[:uk:Польська_література|польської]], [[:uk:Російська_література|російської]], [[:uk:Сербська_література|сербської]], [[:uk:Чеська_література|чеської]], [[:uk:Шведська_література|шведської]] та інших літератур.
Зібрані матеріали відзначаються точністю запису і мають велике значення для дальшого вивчення культури й побуту [[:uk:Українці|українців]], зокрема лемків. Створив регулярну мережу для збору [[:uk:Етнографія|етнографічних]] та фольклористичних матеріалів. Має численні праці з порівняльної етнографії, [[:uk:Мовознавство|мовознавства]], літературної критики, упорядкування та видання фольклористичних матеріалів.
Більшість народнопісенних зразків (зафіксував понад 1500 текстів) записана Володимиром Гнатюком у селах Косівського, Бучацького, Монастирського, Старосамбірського, Стрийського, Надвірнянського повітів, на Берегівщині, Пряшівщині. Автографи зберігаються в рукописних відділах [[:uk:Інститут_мистецтвознавства,_фольклористики_та_етнології_імені_М._Т._Рильського_НАН_України|Інституту мистецтвознавства, фольклористики та етнології ім. М. Т. Рильського НАН України]], [[:uk:Інститут_літератури_імені_Тараса_Шевченка_НАН_України|Інституту літератури ім. Т. Г. Шевченка НАН України]].
Володимир Гнатюк виділив основні жанрово-тематичні групи фольклорного матеріалу:
{|
| valign="top" |
* обрядові пісні
* історичні пісні
* побутові пісні
* дрібні пісні
* духовні пісні
* сороміцькі пісні
* чужі пісні
* мелодії пісень
| valign="top" |
* замовляння
* драматичні представлення
* ігри
* казки
* байки
* міфи
* легенди
| valign="top" |
* перекази
* новели
* анекдоти (приказки)
* приповідки
* загадки
* ліки
* вірування.
|}
У 1895—1903 роках перебував у народознавчій подорожі на Закарпатті, результатом якої стало видання його шеститомної праці «Етнографічні матеріали з Угорської Русі». Лемківські фольклорні матеріали, записані під час відвідування Гнатюком Пряшівщини в 1896 і 1899 роках, увійшли до перших трьох томів «Етнографічних матеріалів з Угорської Русі». Це записи передусім народної прози — легенд, казок, анекдотів, народних оповідань, а також пісень. Зокрема, унікальна фіксація пісенного репертуару одного села (140 текстів) — [[:uk:Орябина|Орябина]].
Володимир Гнатюк був досвідченим збирачем та текстологом фольклорно-етнографічних матеріалів. Його науково довершені тексти вирізнялися фактологічною автенти́чністю, високою текстологічною культурою. З найширшого кола текстологічних питань, що їх ставив і розв'язував Володимир Гнатюк, були такі: атрибуція фольклорного твору, встановлення його приналежності до народної традиції, принципи й засоби філологічної критики фольклорного тексту та його редагування, явища [[:uk:Контамінація|контамінації]] у фольклорі, джерелознавча база фольклорного тексту, його паралелі й варіанти.
Величезною є епістолярна спадщина вченого. Він активно листувався з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]], [[:uk:Грінченко_Борис_Дмитрович|Борисом Грінченком]], [[:uk:Вороний_Микола_Кіндратович|Миколою Вороним]], [[:uk:Лепкий_Богдан_Сильвестрович|Богданом Лепким]], [[:uk:Павлик_Михайло_Іванович|Михайлом Павликом]], [[:uk:Крушельницький_Антін_Володиславович|Антоном Крушельницьким]], [[:uk:Нечуй-Левицький_Іван_Семенович|Іваном Нечуєм-Левицьким]] та ін. Протягом 30 років своєї дослідницької та видавничої діяльності Володимир Гнатюк опублікував близько тисячі різних за жанром праць.
Він був першим, хто вивів українську фольклористику на широкий шлях європейської науки. Іван Франко назвав Володимира Гнатюка «феноменально щасливим збирачем усякого етнографічного матеріалу, якому з наших давніших збирачів, мабуть, не дорівняв ні один». Усе багатство й розмаїття творчої спадщини Володимира Гнатюка й досі не вивчено. Нині нам випадає нагода осягнути створений ним золотий фонд не лише української чи слов'янської, а й світової етнології.
Відомий чеський фольклорист [[:uk:Їржі_Горак|Їржі Горак]] писав, що Володимир Гнатюк поряд з [[:uk:Оскар_Кольберг|Оскаром Кольбергом]] та Франтішком Бартошем посідає одне з провідних місць в історії слов'янської фольклористики, а його праці за своїм змістом, точністю запису та науковим рівнем мають світове значення.
== Праці ==
[[Файл:Українські народні байки 1916.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D1%96_%D0%B1%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D0%B8_1916.jpg|náhľad|Титульна сторінка збірки Володимира Гнатюка «Українські народні байки», Львів, 1916 рік]] Серед праць Гнатюка:
* «Етнографічні матеріали з Угорської Руси» (т. 1, 2, 4—6; 1897—1911)
* «Словацький опришок Яношик в народній поезії» (1899)
* «Угро-руські духовні вірші» (1902)
* «Пісенні новотвори в українсько-руській народній словесності» (1902)
* [[:uk:Галицько-руські_народні_легенди|«Галицько-руські народні легенди»]] (2 т.; 1902—1903)
* «Співаник з Грушова» (1903)
* «Коломийки» (3 т.; т. [[iarchive:etnohr_17/mode/1up|1]], [[iarchive:etnohr_18/mode/1up|2]], [[iarchive:etnohr_19/mode/1up|3]], 1905—1907)
* «Гаївки» (1909)
* «[https://archive.org/details/vhnatiuk1909/page/n3/mode/1up?view=theater Хоценський співаник Левицьких]» (1909)
* «[[iarchive:etnohr_26|Народні оповідання про опришків]]» (1910)
* «Колядки і щедрівки» (т. [https://archive.org/details/etnograf_zb_35/mode/1up?view=theater 1], [https://archive.org/details/etnograf_zb_36/mode/1up?view=theater 2], 1914)
* «Національне відродження австро-угорських українців» (1916),
* «Паленє та купанє відьом на Галичині»
* «[[iarchive:etnohr_37-38/mode/1up|Українські народні байки]]» (2 т.; 1916)
* «Деякі уваги над байкою» (1916)
* «Народні новели» (1917)
* «Війна і народна поезія» (1917)
* «Українська народна словесність» (1917)
* «Народні байки» (1918)
* «Чи закарпатські українці автохтони?» (1922)
* «Гуцули» (1923)
* «Як поставав світ: Народні легенди з історії природи й людського побуту» (1926)
== Видання ==
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051 Українські народні байки (звіринний епос)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210119111423/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=1051|date=19 січня 2021}}. Т. 1—2 / зібрав В. Гнатюк. Львів: Накладом Наук. т-ва ім. Шевченка, 1916. 559 с.
* ''Гнатюк В.'' [https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/ Вибрані статті про народну творчість] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220219112743/https://diasporiana.org.ua/folklor/volodymyr-gnatyuk-vybrani-statti-pro-narodnu-tvorchist/|date=19 лютого 2022}}. Нью-Йорк: Наукове Товариство ім. Шевченка, 1981. 288 с. (Філологічна секція, т. 201)
== Премії ==
Премія Російської Академії Наук імені О. Котляревського ([[:uk:1913|1913]]).
== Ушанування ==
* У селі, де народився Володимир Гнатюк, створено [[:uk:Етнографічно-меморіальний_музей_Володимира_Гнатюка|етнографічно-меморіальний музей]] (перший директор — [[:uk:Черемшинський_Остап_Степанович|Остап Черемшинський]]).
* На честь Володимира Гнатюка названо:
** [[:uk:Тернопільський_національний_педагогічний_університет_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільський педагогічний університет]],
** [[:uk:Бучацька_гімназія_імені_В._М._Гнатюка|Бучацьку гімназію]],
** вулиці у [[:uk:Вулиця_Гнатюка_(Львів)|Львові]], Бучачі, [[:uk:Вулиця_Академіка_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Тернополі]], Коломиї, Івано-Франківську.
* 2005 року засновано [[:uk:Тернопільська_обласна_премія_імені_Володимира_Гнатюка|Тернопільську обласну премію імені Гнатюка]] за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини<ref>{{ref-uk}}[http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi Постанова Кабінет Міністрів України «Про заснування премії імені В. М. Гнатюка за збереження та охорону нематеріальної культурної спадщини» № 841 (від ][[31_серпня]]<span> </span>[[2005]]<span> року)</span> {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180901074820/http://zakon.rada.gov.ua/cgi-bin/laws/main.cgi|date=1 вересня 2018}}</ref>.
* [[:uk:Погруддя_Володимира_Гнатюка_(Тернопіль)|Погруддя]] перед головним корпусом ТНПУ, пам'ятка монументального мистецтва місцевого значення, охоронний номер № 1690.
= Mychajlo Ivanovyč Pavlyk =
'''Миха́йло Іва́нович Павли́к''' ([[:uk:17_вересня|17 вересня]] [[:uk:1853|1853]], [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]] — [[:uk:26_січня|26 січня]] [[:uk:1915|1915]], [[:uk:Львів|Львів]]) — [[:uk:Українці|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Публіцист|публіцист]], [[:uk:Активізм|громадський]] і [[:uk:Політик|політичний діяч]]. Дійсний член [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового товариства імені Шевченка]]. Разом з [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іваном Франком]] у [[:uk:1890|1890]] році створили [[:uk:Українська_радикальна_партія_(1890)|Русько-українську радикальну партію (РУРП)]].
== Життєпис ==
Народився у небагатій сім'ї землеробів і ткачів у с. [[:uk:Монастирське_(Косів)|Монастирське]]. Місцевість та, що називалася Гирівкою, — нині околиця районного центра [[:uk:Косів|Косів]] [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківської області]]. У рідному селі, як і в навколишніх, жив дух [[:uk:Опришки|опришківства]]. Із вуст в уста передавалися пісні про [[:uk:Олекса_Довбуш|Олексу Довбуша]]. Винятковий вплив на виховання Михайла та його сестри [[:uk:Павлик_Анна_Іванівна|Анни]] мала мати Марія. Від неї син успадкував найкращі риси — лагідність, делікатність, доброту.
Закінчив Косівську школу, склав іспит за 4-й клас для навчання у [[:uk:Снятин|Снятині]]. Продовжив навчання в [[:uk:Коломийська_цісарсько-королівська_гімназія|Коломийській нижчій гімназії]]. Після її закінчення вступив до [[:uk:Львівська_академічна_гімназія|Львівської академічної гімназії]], у [[:uk:1874|1874]] р. став [[:uk:Студент|студентом]] [[:uk:Фіолософський_факультет_Львівського_університету|філософського факультету]] [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]].
Навчаючись, поринув у суспільно-громадське й культурне життя [[:uk:Львів|Львова]]. В середовищі студентів-українців активно виношувалися й обговорювалися ідеї національного визволення [[:uk:Галичина|Галичини]]. М. Павлик з ентузіазмом підключився до роботи [[:uk:Українофільство|українофільських]] гуртків, встановивши тісні контакти з [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франком]]. Першою їхньою спільною роботою було редагування науково-літературного часопису [[:uk:Друг_(журнал)|«Друг»]] — органу демократичної молоді [[:uk:Західна_Україна|Західної України]].
В журналі друкувалися статті й матеріали про становище українців Галичини, переклади найцікавіших творів зарубіжних письменників, звіти про діяльність студентських товариств, наукові розвідки. Головною метою своєї громадської діяльності в цей час Павлик вважав формування нової концепції вітчизняної літератури, покликаної нести просвіту в соціальні низи і виховувати в інтелігенції почуття обов'язку перед власним народом, здатність до самопожертви та безкорисливого служіння загальнолюдським цінностям.
З приходом до редакції «Друга» М. Павлика розпочалися принципові реорганізації, боротьба за [[:uk:Українська_мова|народну мову]], проти [[:uk:Язичіє|«язичія»]]. Внаслідок зусиль передової молоді на чолі з М. Павликом з весни [[:uk:1876|1876]] року у «Друзі» остаточно перемагає й утверджується народна мова. Найсильнішим був критико-публіцистичний відділ, що тримався, по суті, на плечах М. Павлика та І. Франка.
М. Павлик був одним з перших редакторів в історії української газетно-журнальної періодики, видавцем, популяризатором наукових знань, художньо-мистецьких цінностей. Він відстоював реалізм у літературі, живу народну мову, наголошуючи на завданнях інтелігенції у літературно-публіцистичних працях «Лихі люди. Один листочок з життя», «Миколай Васильович Гоголь», «Потреба етнографічно-статистичної роботи в Галичині».
На ранньому етапі життєдіяльності Павлик допомагає у пересилці заборонених цензурою видань, перекладає твори закордонних філософів, економістів, соціологів. Поліція і влада постійно переслідують його та сестру, а [[:uk:18_червня|18 червня]] [[:uk:1877|1877]] року після тривалого нагляду було знайдено привід заарештувати. В його помешканні було проведено обшук, під час якого вилучили чимало літератури, зокрема твори [[:uk:Федькович_Осип-Юрій_Адальбертович|Ю. Федьковича]], [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїду»]] [[:uk:Котляревський_Іван_Петрович|І. Котляревського]], «Катерину» [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Т. Шевченка]], «Сорочинський ярмарок» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|М. Гоголя]], «Борислав. Картини з життя підгірського народу» І. Франка, статті [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|М. Драгоманова]], інші київські та лондонські видання.
Після заборони «Друга» М. Павлику довелося докласти чимало зусиль для виходу в світ «Громадського друга». Перший і другий номери часопису поліція конфіскувала, а М. Павлика як редактора й автора оповідання «[http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf Ребенщукова Тетяна] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190702145426/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/7647/file.pdf|date=2 липня 2019}}» було засуджено до шести місяців ув'язнення. На сторінках цього журналу М. Павлик виступає зі статтями, у яких закликав літературну молодь спрямовувати свій талант на захист народу.
Перекладав твори [[:uk:Тургенєв_Іван_Сергійович|І. Тургенєва]], [[:uk:Успенський_Гліб_Іванович|Г. Успенського]], [[:uk:Салтиков-Щедрін_Михайло_Євграфович|М. Салтикова-Щедріна]], [[:uk:Толстой_Олексій_Костянтинович|О. Толстого]], [[:uk:Лєсков_Микола_Семенович|М. Лєскова]], [[:uk:Пушкін_Олександр_Сергійович|О. Пушкіна]], [[:uk:Лермонтов_Михайло_Юрійович|М. Лермонтова]], [[:uk:Чехов_Антон_Павлович|А. Чехова]], [[:uk:Короленко_Володимир_Галактіонович|В. Короленка]] та ін. Чимало перекладав з європейських літератур, зокрема ті твори, що мали народознавчу основу, могли прислужитися відродженню української культури.
Довгий час М. Павлик брав активну участь у роботі секцій та комісій [[:uk:Наукове_товариство_імені_Шевченка|Наукового Товариства імені Шевченка у Львові (НТШ)]], у виданні перекладних творів художньої та наукової літератури.
Продовжуючи традиції «Громадського друга», М. Павлик разом з І. Франком видавали «Дзвін» і «Молот», де [[:uk:1878|1878]] року опублікували першу частину повісті Павлика «Пропащий чоловік». Співпрацював Павлик у багатьох виданнях, зокрема у львівській польськомовній газеті «Praca», де видрукував гостропубліцистичні статті та огляди з питань політики, економіки, селянського життя тощо.
Перебуваючи з [[:uk:1879|1879]] до [[:uk:1881|1881]] року в [[:uk:Швейцарія|Швейцарії]] та на півдні [[:uk:Франція|Франції]], М. Павлик, М. Драгоманов і [[:uk:Подолинський_Сергій_Андрійович|С. Подолинський]] видавали журнал [[:uk:Громада_(збірник)|«Громада»]]. Злободенними були дописи М. Павлика «Україна австрійська», «Новини з Австрійської України», його сестер Параски й Анни «От хто робить порядок меж людьми», «Мої і людські гріхи, а панська та попівська правда!». [[Файл:Учасники_з’їзду_українських_письменників_з_нагоди_100-річчя_виходу_в_світ_«Енеїди».jpeg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C400x400bod%7C%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D0%B8_%D0%B7%E2%80%99%D1%97%D0%B7%D0%B4%D1%83_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D1%85_%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BC%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D0%B8%D0%BA%D1%96%D0%B2_%D0%B7_%D0%BD%D0%B0%D0%B3%D0%BE%D0%B4%D0%B8_100-%D1%80%D1%96%D1%87%D1%87%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D1%85%D0%BE%D0%B4%D1%83_%D0%B2_%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82_%C2%AB%D0%95%D0%BD%D0%B5%D1%97%D0%B4%D0%B8%C2%BB.jpeg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C400x400bod%7CУчасники] з'їзду українських письменників з нагоди 100-річчя виходу в світ [[:uk:Енеїда_(Котляревський)|«Енеїди»]] [[:uk:Іван_Котляревський|Котляревського]], 1898 р: Сидять у першому ряду: [[:uk:Михайло_Павлик|Михайло Павлик]], [[:uk:Євгенія_Ярошинська|Євгенія Ярошинська]], [[:uk:Наталія_Кобринська|Наталія Кобринська]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|Ольга Кобилянська]], [[:uk:Марко_Мурава|Сильвестр Лепкий]], [[:uk:Андрій_Чайковський|Андрій Чайковський]], [[:uk:Паньківський_Костянтин_Федорович|Кость Паньківський]]. Стоять у другому ряду: [[:uk:Іван_Копач|Іван Копач]], [[:uk:Володимир_Гнатюк|Володимир Гнатюк]], [[:uk:Осип_Маковей|Осип Маковей]], [[:uk:Михайло_Грушевський|Михайло Грушевський]], [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], [[:uk:Олександр_Колесса|Олександр Колесса]], [[:uk:Богдан_Лепкий|Богдан Лепкий]]. Стоять у третьому ряду: [[:uk:Петрушевич_Іван|Іван Петрушевич]], [[:uk:Філарет_Колесса|Філарет Колесса]], [[:uk:Йосип_Кишакевич|Йосип Кишакевич]], [[:uk:Іван_Труш|Іван Труш]], [[:uk:Денис_Лукіянович|Денис Лукіянович]], [[:uk:Микола_Івасюк|Микола Івасюк]]<nowiki>.]] Упродовж тривалого часу М.</nowiki> Павлик досліджував проблему українського культурницького поступу, зокрема збирав і узагальнював матеріали про роботу читалень, освітніх товариств і спілок, писав про назрілі питання освіти.
На шпальтах демократичних видань підтримував багатьох письменників: [[:uk:Леся_Українка|Лесю Українку]], [[:uk:Грабовський_Павло_Арсенович|Павла Грабовського]], [[:uk:Лесь_Мартович|Леся Мартовича]], [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]], [[:uk:Кобринська_Наталія_Іванівна|Наталію Кобринську]], [[:uk:Ярошинська_Євгенія_Іванівна|Євгенію Ярошинську]].
Особливо предметний характер народознавчих зацікавлень проступає у стосунках М. Павлика з М. Драгомановим та І. Франком, у його ставленні та оцінках тих праць учених, що стосуються безпосередньо історико-краєзнавчого, фольклорно-етнографічного пластів соціального буття. Власне, М. Павлик став учнем Драгоманова і був речником його ідей до самої смерті.
Підготував і видав ([[:uk:1899|1899]]–[[:uk:1907|1907]] роках) 4-томне капітальне дослідження «Розвідки Михайла Драгоманова про українську народну словесність і письменство», кілька томів листування М. Драгоманова з передовими представниками науки, літератури, мистецтва, зокрема з І. Франком, М. Бучинським, Лесею Українкою та іншими, дослідження «Михайло Петрович Драгоманов (1841—1895). Єго юбилей, смерть, автобіографія і опис творів» ([[:uk:1896|1896]]), «Пам'яті Михайла Драгоманова» ([[:uk:1902|1902]]), «Михайло Драгаманов. Єго роль в розвою України» ([[:uk:1907|1907]]), «Михайло Драгоманов як політик» ([[:uk:1911|1911]]). [[Файл:Mykhajlo-pavlyk.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Mykhajlo-pavlyk.jpg|náhľad|150x150bod|Михайло Павлик в останні роки життя]] Чимало рецензій, відгуків написав М. Павлик на твори І. Франка, нерідко аналізував його окремі виступи і публікації в періодиці. Значною і понині є бібліографічна праця Павлика «Спис творів Івана Франка за перше 25-ліття його літературної діяльності, 1874—1898. На пам'ять його ювілею 30. ІХ. 1898» ([[:uk:1898|1898]]).
У дослідницькій фольклористично-етнографічній діяльності М. Павлика чільне місце посідають матеріали, присвячені становищу жінки у тогочасному суспільстві.
У статті «Неволя женщин», дослідженнях «Про жоночу долю», «Причинок до етнографії „любові“», «В справі робітних людей і женщин у Галичині», «Дещо про рух русинок», «Товариство руських жінок на Буковині», «Ще із-за товариства руських жінок на Буковині», «Про емансіпацію жінки» та інших матеріалах дослідник обстоює потребу освіти жінок, створення умов для їхньої незалежності від чоловіків, рівності з ними у суспільному житті та діяльності, гарантування жінці свободи зборів, слова, совісті.
М. Павлику належить провідна роль у справі збирання, публікування, розповсюдження, збереження безцінних пам'яток української, загальнослов'янської та європейської культур. Завдячуючи йому, сьогоднішня українська і світова культури мають у своєму розпорядженні чимало із збереженої епістолярної спадщини видатних громадсько-культурних діячів: М. Драгоманова, [[:uk:Маковей_Осип|Осипа Маковея]], І. Франка, Лесі Українки, [[:uk:Бучинський_Мелітон_Осипович|Мелітона Бучинського]], [[:uk:Окуневський_Теофіл|Теофіла Окуневського]], [[:uk:Кравчинський_Сергій_Михайлович|Сергія Степняка-Кравчинського]], Наталії Кобринської, [[:uk:Крушельницька_Соломія_Амвросіївна|Соломії Крушельницької]], [[:uk:Карманський_Петро_Сильвестрович|Петра Карманського]], [[:uk:Франтішек_Ржегорж|Франтішека Ржегоржа]], І. Палівки, [[:uk:Крушельницький_Антін_Владиславович|А. Крушельницького]], Г. Грабовського, [[:uk:Нижанківський_Остап_Йосипович|Остапа Нижанківського]], М. Лисенка, В. Стефаника, Ольги Кобилянської, Л. Мартовича, [[:uk:Марко_Черемшина|М. Черемшини]].
Похований разом з сестрою Анною на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле № 21. Пам'ятник скромний, поряд з надгробком [[:uk:Свєнціцький_Іларіон_Семенович|Іларіона Свєнціцького]]<ref>{{книга|автор=[[Загайська Роксоляна Йосипівна|Загайська Р.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=Вітер в долоні: Книга проходів Личаківським цвинтарем|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=[[Видавництво «Апріорі»|Апріорі]]|рік=2017|том=|сторінки=295|сторінок=416|серія=|isbn=978-617-629-077-3|тираж=}}</ref>.
== Політична діяльність ==
Став одним з фундаторів першої модерної української політичної організації — [[:uk:Русько-Українська_радикальна_партія|Русько-української радикальної партії]], заснованої у Львові [[:uk:1890|1890]] року. У програмі, розробленій ним спільно з Франком, проголошувалася її головна мета: пробудження свідомості мас, перетворення їх на політичну силу, з вимогами якої мусила б рахуватися австрійська влада.
1894 року кандидував у Бродівському повіті на виборах до Галицького сейму<ref>{{книга|автор=[[Чорновол Ігор Павлович|Чорновол І.]]|частина=|посилання частина=|заголовок=199 депутатів Галицького сейму|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=Тріада-плюс|рік=2010|том=|сторінки=26|сторінок=228|серія=Львівська сотня|isbn=|тираж=}}</ref>.
== Художня література ==
Перший поетичний твір Михайла Павлика «Прийди, весно!», написаний на початку [[:uk:1873|1873]] р., покладений на ноти Віктором Матюком, став популярною піснею, яку виконували на Галичині. У журналі «Друг» [[:uk:1874|1874]] року М. Павлик надрукував [[:uk:Вірш|вірші]] «Не забудь», «Влюблена», «Судьба», «В Карпатах», в альманасі «Дністрянка» за [[:uk:1876|1876]] рік — вірш «Щаслива».
В архівних сховищах Центрального державного архіву-музею літератури і мистецтва України, в Києві, виявлено матеріали, що засвідчують активну поетичну працю М. Павлика упродовж [[:uk:1872|1872]] року. Збереглося 8 рукописних зошитів віршів Павлика, датованих 9 січня — 13 грудня, написаних у Монастирську, [[:uk:Кути|Кутах]], Львові, [[:uk:Вижниця|Вижниці]].
Перу Михайла Павлика-прозаїка належить кілька оповідань та повістей. Перше своє оповідання він присвятив викриттю мілітаристської політики [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]], її вояччини, жорстокого режиму. Трагедію юнака, який зазнав солдатчини, усіх лихоліть загарбницької війни, з вражаючою психологічною достовірністю розкрито в оповіданні «Юрко Куликів».
У прозовому доробку М. Павлика є 2 повісті — «Пропащий чоловік» та «Вихора». У першій автор засуджує антинародну роль продажної частини інтелігенції, реакційних верств суспільства тогочасної Галичини. Порушується питання ставлення до жінки, її морального та духовного поневолення.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''[[:uk:Лозинський_Михайло_Михайлович|Михайло Лозинський]]''. [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf Михайло Павлик, його життє i дïяльність] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210830212853/http://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/1363/file.pdf|date=30 серпня 2021}}. — Відень : Виданнє Союза Визволення Украïни, 1917. — 23 с.
* ''[[:uk:Шкраб'юк_Петро_Васильович|Петро Шкраб'юк]]''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M Павлик Михайло Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161024222212/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Pavlyk_M|date=24 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|7}}
* Павлик, Михайло Іванович // {{ФЕС|сторінки=462}}
* ''[[:uk:Володимир_Качкан|Володимир Качкан]]''. Михайло Павлик: Літературно-критичний нарис. — 1986.
* ''Віктор Жадько.'' Український некрополь. — К., 2005. — С. 256.
* ''Ryszard Tomczyk.'' Rusko-Ukraińska Partia Radykalna 1890—1914. — Szczecin, 2007. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180206|ISBN 978-83-7518-020-6]]. {{ref-pl}}
* ''Ryszard Tomczyk'. Radykałowie i socjaldemokraci. Miejsce i rola lewicy w ukraińskim obozie narodowym w Galicji 1890—1914. — Szczecin, 2007. —[[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9788375180312|ISBN 978-83-7518-031-2]]. {{ref-pl}}''
== Посилання ==
* [http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm Pavlyk, Mykhailo // Internet Encyclopedia of Ukraine ФОТО] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150722213715/http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?linkpath=pages%5CP%5CA%5CPavlykMykhailo.htm|date=22 липня 2015}} {{ref-en}}
* ''Павлик М.'' [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178 Тарас Шевченко й Галицька Україна: в 25-ті роковини його смерти / написав і видав М. Павлик] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201001210540/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=12178|date=1 жовтня 2020}}. — Львів: В друк. І. Айхельберґера, 1911. — 24 с.
= Josyp Ivanovyč Lozynskyj =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).
== Життєпис ==
Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.
Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].
Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.
Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.
У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич — дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853 — [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].
== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].
Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].
Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:
На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref>
1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889 р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка 21, ряд 2, місце 10).
[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)
Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою — за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі — за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
= Emanuil Hrabar =
'''Еммануїл Іванович Грабар''' (; [[:uk:7_жовтня|7 жовтня]] [[:uk:1831|1831]], [[:uk:Ділове|Трибушани]], [[:uk:Мармарощина|Мармарощина]], [[:uk:Угорське_королівство_(1526—1867)|Угорське королівство]], [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійська імперія]] — [[:uk:1910|1910]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]) — український та угорський [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:Юрист|юрист]], депутат угорського парламенту [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]]. Батько [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимира]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігоря Грабарів]].
== Життєпис ==
Еммануїл Грабар народився 7 жовтня 1831 року в селі Трибушани (нині — село [[:uk:Ділове|Ділове]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині військового греко-католицького священника Івана Грабара (Яноша Грабара угорською), мати — Юлія Гаджеґа<ref>[http://www.ruthenia.ru/document/543693.html О ЗАПРЕЩЕНИИ ОПЕРЫ-ВОДЕВИЛЯ «КАЗАК-СТИХОТВОРЕЦ»: ПИСЬМО А. А. ШАХОВСКОГО А. С. ШИШКОВУ]</ref>.
Навчався в гімназії в місті [[:uk:Кошиці|Кошиці]]. Восени 1848 року вступив до лав угорських революційних сил національної оборони, був унтерофіцером у таборі для новобранців у [[:uk:Кечкемет|Кечкеметі]]. У травні 1849 року очолив 91-й батальйон революційних військ. Разом із двома ротами ввіреного йому підрозділу склав зброю під час капітуляції гарнізону фортеці [[:uk:Мукачево|Мукачево]] 17 серпня 1849 року.
У 1850-ті роки вивчав юриспруденцію в Пештському університеті, стає адвокатом.
З 1861 року — засідатель у суді комітату Мармарош.
З 1867 року знову — [[:uk:Адвокат|адвокат]], член об'єднання ветеранів революційної армії комітату Мармарош.
1869 року обраний депутатом Палати представників угорського парламенту від села Волове Поле (нині — селище міського типу [[:uk:Міжгір'я_(Закарпатська_область)|Міжгір'я]], Україна).
З 1871 року разом із В. Ф. Кімаком видавав сатиричну газету [[:uk:Лібералізм|ліберального]] москвофільського спрямування [[:uk:Сова_(газета)|«Сова»]].
Після 1871 року був змушений емігрувати. Влаштувався спочатку в [[:uk:Італія|Італії]], де протягом трьох років був домашнім учителем дітей [[:uk:Демидов_Сан-Донато_Павло_Павлович|П. П. Демидова]], а за три роки пішов за ними до [[:uk:Париж|Парижа]].
У 1876 році прибув до Російської імперії та став викладачем гімназії спочатку в [[:uk:Єгор'євськ|Єгор'євську]] і в [[:uk:Рязанська_губернія|Рязанській губернії]], потім в [[:uk:Ізмаїл|Ізмаїлі]] й, нарешті, в [[:uk:Тарту|Юр'єві]]. Тут він був призначений помічником ректора університету.
Протягом 1879—1880 років до Росії переїхала його дружина Ольга Грабар із синами.
Останні роки життя провів у [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. Помер 1910 року.
== Сім'я ==
* Батько — Іван Грабар
* Матір — Юлія Гаджеґа
* Дружина — Ольга Грабар
* Сини — [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимир Грабар]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігор Грабар]]
== Посилання ==
* {{Cite web|url=http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|title=Автомонография|website=Игорь Грабарь|language=ru|archive-url=https://web.archive.org/web/20171228171525/http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|archive-date=2017-12-28}}
<references />
= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].<ref>Барліг О. Звірі подивляться замість тебе. — Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017. — 306 с.</ref>
Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].
= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
| Popis osoby = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
| Portrét = Олександр Кониський.jpg
| Dátum narodenia = [[18. august]] [[1836]]
| Miesto narodenia = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
| Miesto úmrtia = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
| Štát pôsobenia = [[Ruská ríša]]
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Profesia = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
| Známy vďaka = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
| Manželka = Marija Oleksandrivna
| Popis portrétu = Portrét od Franca Mezera
| Pseudonym = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].
== Životopis ==
Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').
Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.
Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.
Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').
Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}</ref>
Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.
== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.
Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].
Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.
== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').<ref>{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}</ref>
=== Poviedky ===
* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').
=== Románové novely ===
* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').
=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').
=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).
=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).
=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).
=== Preklady ===
* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}</ref>
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.
= Oleksij Toronskyj =
'''Oleksij Toronskyj''' alebo '''Alexy Toroński''' ([[1838]], [[Zawadka Rymanivska]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[14. február]] [[1899]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[pedagóg]], [[katechéta]] a občiansky činiteľ. Písal učebnice [[Literatúra|literatúry]] a [[Náboženstvo|náboženstva]] pre stredné školy.
== Životopis ==
Oleksij Toronskyj sa narodil v roku [[1838]] v obci [[Zawadka Rymanivska]] v rodine miestneho [[Kňaz|kňaza]] Ivana Toronského.<ref>{{Cite web|url=http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html|title=Спадщина, яка надихає митців|accessdate=28 жовтня 2015|archive-date=9 квітня 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140409021139/http://gazeta.dt.ua/SOCIETY/spadschina,_yaka_nadihae_mittsiv.html}}</ref> V rokoch [[1856]] až [[1860]] študoval [[Teológia|teológiu]] v [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckom]] seminári vo [[Viedeň|Viedni]]. Na kňaza bol vysvätený v roku [[1862]], stal sa profesorom na [[Ľvov|ľvovskom]] akademickom gymnáziu. Medzi rokmi [[1868]] až [[1889]] učil na cisársko-kráľovskom Drohobyčskom gymnáziu Františka Jozefa I. v meste [[Drohobyč]]. Od roku [[1891]] do roku [[1898]] opäť učil na ľvovskom akademickom gymnáziu. V roku [[1895]] sa stal členom metropolitného konzistória [[Ukrajinská gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]].
Pôsobil ako jeden z redaktorov časopisu ''[[Sion Ruskij]]'' (po slovensky ''Sion Ruský''). Svoj články publikoval napríklad v periodikách ''[[Hazeta Škoľna]]'' (po slovensky ''Noviny školské''), ''[[Myr]]'' (po slovensky ''Svet''), ''[[Nediľa]]'' (po slovensky ''Nedeľa''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''). Napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Hancia'' (po slovensky ''Hancia'') vydanú v roku [[1862]], ktorá opisuje život [[Lemkovia|Lemkov]]. Predkladal diela z [[Poľština|poľštiny]] a z [[Nemčina|nemčiny]].
V roku 1876 sa vyjadril, že ruský národ má „podradné postavenie“ medzi slovanskými literatúrami.
Oleksij Toronskyj zomrel [[14. február|14. februára]] [[1899]] v [[Ľvov|Ľvove]]. Bol pochovaný na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v Ľvove.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr Stepanovyč|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|rok=2006|isbn=978-966-8955-00-6|strany=127|jazyk=uk}}</ref>
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Торонський Олексій|35127494|rue|Александер Тороньскый|107714}}
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Blažejovskyj|meno=Dmytro|titul=Istoryčnyj Šematyzm Peremyšľskoji Jeparchiji z vkľučeňňam Apostoľskoji Lemkivščyny (1828—1939)|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Ľvov|rok=1995|isbn=5-7745-0672-Х|strany=859|jazyk=uk|poznámka=1008 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sprawa pisowni ruskiej | url = https://zbruc.eu/node/66577 | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Zbruč | jazyk = pl}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Krasovskyj|meno=Ivan|titul=Dijači nauky i kuľtury Lemkivščyny|vydanie=1|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=966-95740-0-5|strany=8|poznámka=124 strán|jazyk=uk}}.
a
= Ioan Pastelij =
'''Іван Пастелій''' ([[:uk:27_січня|27 січня]] [[:uk:1741|1741]], село Мала Пастіль, (тепер [[:uk:Пастілки|Пастілки]] [[:uk:Перечинський_район|Перечинського району]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]]) — [[:uk:1799|1799]], [[:uk:Мукачево|Мукачево]]) — український [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Літератор|літератор]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].
== Життєпис ==
Освіту здобув в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], Будині і Ягру. Був [[:uk:Професор|професором]] Мукачівської богословської школи, [[:uk:Священик|священиком]], каноніком. Автор кількох історичних праць [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]].
З 1787 року по 1790 рік він був генеральним вікарієм Списького вікаріату з осідком в Кошицях, який входив до складу [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], яка тоді займала територію, тепер розділену між чотирма державами Україною, Угорщиною, Словаччиною та Румунією, а тоді була під юрисдикцією Мукачівської греко-католицької єпархії.
== Творчість ==
З його історичних робіт виявлено «Історію Мукачівської єпархії» (додаток до праці [[:uk:Лучкай_Михайло_Михайлович|М. Лучкая]] «Історія карпаторусів») та «Про походження русинів». У цих працях (зокрема другій) велика кількість матеріалу стосується історії закарпатських [[:uk:Лемки|лемків]]. З художніх творів відомий [[:uk:Сатира|сатиричний]] [[:uk:Вірш|вірш]] [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%9F%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%80%D1%8E%20%D0%B4%D1%83%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%B9 «Піснь пастиря душевного»], написаний народною [[:uk:Лемківський_говір|лемківською говіркою]]. Тут перші букви кожної із [[:uk:Строфа|строф]] складають прізвище автора.
Творчість І. Пастелія позитивно оцінив [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] в праці «Карпаторуське письменство», назвавши Пастелія «чоловіком вільнодумним».
'''Ioann Pastelij''' ({{Vjazyce2|rue|Иоанн Пастелий}}, {{Datum narození|1741|1|21}} [[:cs:Pastilky|Malá Pastilka]] — {{Datum úmrtí|1799|0|0}} [[:cs:Mukačevo|Mukačevo]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Generální_vikář|generální vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]], [[:cs:Historik|historik]] a osvícenec.<ref name=":07">{{Citace elektronického periodika|titul=ПАСТЕЛІЙ ІВАН|periodikum=resource.history.org.ua|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Pastelij_I|datum přístupu=2025-01-02}}</ref><ref name=":32">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[Dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}</ref> Ioann byl jeden z nejvýznamnějších osvícenců a [[:cs:Historik|historiků]] během [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínského národního obrození]]. Ioanna uznával Michal Lučkaj a také ukrajinský buditel [[:cs:Ivan_Franko|Ivan Franko]], který jej označil za svobodomyslného muže.<ref name=":07" /><ref name=":32" />
Mezi lety 1787 až 1788 byl [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15">{{Citace monografie|titul=Krajeznačný slovník Rusínů-Ukrajinců: Prešovsko|editoři=Fedir M. Kovač, Fedir Kovač, Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|vydání=1. vyd|vydavatel=Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|místo=Prešov|počet stran=496|edice=Rusíni-Ukrajinci Prešovska|isbn=978-80-85137-15-6}}</ref> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala. Stal se opět [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}
== Život ==
Ioann Pastelij se narodil {{Datum narození|1741|1|21}} v [[:cs:Pastilky|Malé Pastilce]] (dnešní Pastilky na [[:cs:Ukrajina|Ukrajině]]) do rodiny řeckokatolického kněze.<ref name=":25">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Деяк|jméno=Ігор|titul=Пастелій Іван|periodikum=Колиба - портал про Закарпаття|url=https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/pismenniki-zakarpattja/2910-pasteli-ivan|datum vydání=2025-01-03|jazyk=uk-ua|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> Studoval teologii v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a [[:cs:Eger|Egeru]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /> Od roku 1765 byl učitelem [[:cs:Etika|etiky]] na řeckokatolickém semináři v Mukačevu.<ref name=":25" /><ref name=":15" /> Také byl farářem v [[:cs:Humenné|Humenném]] a [[:cs:Chust|Chustu]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" />
V roce 1787 jej jmenoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevský biskup]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] nově založeného Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].<ref name=":07" /><ref name=":32" /><ref name=":15" /><ref name=":32" /> Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala.<ref name=":32" /> Poté se opět stal [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}<ref name=":15" /><ref name=":32" />
== Dílo ==
Ioann Pastelij je považován za jednoho ze zakladatelů moderní rusínské [[:cs:Historiografie|historiografie]]. Jedná se zejména o díla ''Historia Diocesis Muncasiensis'' ({{Vjazyce2|cs|Historie Mukačevské diecéze}}) a ''De origine Ruthenorum'' ({{Vjazyce2|cs|O původu Rusínů}}) napsaná v [[:cs:Latina|latině]].<ref name=":32" /><ref name=":32" /><ref name=":4">{{Citace elektronického periodika|titul=Пастелий Иван :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/o-pisatjeljakh/z-podkarpatja/pastelij-ivan/|datum přístupu=2025-01-02}}</ref> V těchhle knihách se také zaobírá o historii [[:cs:Lemkové|Lemků]].<ref name=":07" /><ref name=":25" />
Z básnické tvorby napsal satirickou báseň ''Píseň duchovního pastýře'', známá také jako ''Píseň Pasteliho'' ({{Vjazyce2|rue|Пѣснь пастыря душевнаго, Пѣснь Пастелия}}), která byla napsána v básníkově rodném lemkovském dialektu, a také [[:cs:Elegie|elegii]] ''Elegie na počest císaře Josefa II.<ref name=":32" />''<ref name=":25" /><ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref>
Báseň a autor je populární u ukrajinské inteligence.<ref name=":07" /><ref name=":4" /> Právě ''Píseň duchovního pastýře'' byla poprvé publikována ukrajinským buditelem [[:cs:Mychajlo_Drahomanov|Mychajlem Drahomanovem]] v časopise ''Život a slovo'' ({{Vjazyce2|uk|Житє і слово}}).<ref name=":4" />
== Odkazy ==
=== Poznámky ===
<references group="pozn."><ref name=":08">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> <ref name=":16">{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":42">{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}</ref> <ref name=":26">{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}</ref> <ref name=":33">{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}</ref> <ref>{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}</ref> <ref name=":09">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія. — 2008. — № 2. — С.53.</ref> <ref name=":17">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref> <ref name="szluk">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> <ref name="padiak">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref> <ref name="ndb">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref> <ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref> <ref>{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}</ref> <ref>{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}</ref> <ref name=":34">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref> <ref name=":104">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref> <ref name=":010">{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> <ref name=":18">{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref name=":27">{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> <ref>{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref> <ref>{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> <ref>https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto</ref> <ref>Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42) — 2019. — С. 29.</ref> <ref>https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky</ref></references>
== Література ==
* ''Галас Б. К., Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович //
* ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica. — Wrocław, 1971. — R. 16, zesz. 1—2. — S. 301—307.
* ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Strypskyj_H] //
== Посилання ==
* [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський / Історія - Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}}
* [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад "Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка" Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}}
<references />
= Jurij Žatkovič =
'''Юрій''' ('''Георгій''') '''Кальман Жаткович''' ({{нар}} {{ДН|14|10|1855}}, [[:uk:Дравці|Дравці]] біля [[:uk:Ужгород|Ужгорода]]— {{ДС|25|9|1920}}, [[:uk:Стройне|Стройне]] на [[:uk:Свалявський_район|Свалявщині]])— дослідник історії [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]], етнограф, священник, письменник, літературознавець, перекладач, член [[:uk:НТШ|НТШ]] ([[:uk:Львів|Львів]]).
== Біографія ==
Народився в родині вчителя. Навчався в Ужгородській та Велико-Варадинській гімназіях. У [[:uk:1881|1881]]р. закінчив [[:uk:Ужгородська_богословська_семінарія|Ужгородську богословську семінарію]]. Служив священником у селах [[:uk:Великий_Раковець|Великий Раковець]], [[:uk:Іза|Іза]], [[:uk:Стройне|Стройне]]. Писав угорською мовою та [[:uk:Язичіє|язичієм]]. Вивчав церковну [[:uk:Історія|історію]] та [[:uk:Етнографія|етнографію]] Закарпаття.
За працю «Влияние ягерских епископов и борьба против него в Мукачевской епархии» був обраний членом Мадярського історичного товариства ([[:uk:1884|1884]] р.). Друкувався у таких видавництвах як «Листок», «Місяцеслов» (Ужгород), «ЗНТШ» ([[:uk:Львів|Львів]]) та в угорській періодиці, самостійно редагував часопис [[:uk:Русинъ_(Закарпаття,_Жаткович)|«Русинъ»]]. Автор першого в [[:uk:Угорщина|Угорщині]] «Короткого нарису української літератури» та «Короткої історії руської літератури до татарської навали».
Переклав [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] окремі твори [[:uk:Марко_Вовчок|М. Вовчка]] ([[:uk:1897|1897]]р.), [[:uk:Юрій_Федькович|Ю. Федьковича]] ([[:uk:1898|1898]] р.), [[:uk:Іван_Франко|І. Франка]] (1902 р.), відомий протест західно-українських культурних діячів «І ми в Європі» (1896 р.), переклав з угорської на українську мову «Меморіал [[:uk:Едмунд_Еган|Е. Егана]]. Економічне становище руських селян в Угорщині» (Львів, 1901 р.).
Підручники Жатковича для українських шкіл у Закарпатті були заборонені. Три з його підручників - з [[:uk:Географія|географії]], [[:uk:Історія|історії]] та [[:uk:Суспільні_науки|суспільних наук]] - 14 разів перевидавалися словацькою мовою. Багато творів Жатковича лишилися неопублікованими.
Був лідером руху [[:uk:Народовці|народовців]] Закарпаття початку ХХ ст. Угорська влада всіляко утискала Юрія Жатковича за спілкування з видатним українським вченим [[:uk:Гнатюк_Володимир_Михайлович|Володимиром Гнатюком]], у тому числі, намагалася інкримінувати йому участь у розповсюдженні [[:uk:Російська_пропаганда|російської пропаганди]]: він був змушений двічі писати протоколи-пояснення з цього приводу (27 січня та 17 березня 1903 р.)<ref>Володимир Гнатюк. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 149—150.</ref>
== Твори ==
* Князь Федор Корятович. «Листок», 1891, № 12
* Замітки етнографічні з Угорської Руси // Етнографічний збірник, т. 2. Львів, 1896
* Нарис історії Грушівського монастиря на Угорській Русі // Місяцеслов на 1906 р. Ужгород, 1905
* Мадярські переклади творів Івана Франка // Привіт Іванові Франкові в сорок-літє його письменської праці. Львів, 1916
* Короткий нарис малоросійської літератури (Уривок) // Світова велич Шевченка, т. 3. К., 1964
* Этнографическій очерк угро-русских. «Новини Закарпаття», 1993, 27 трав., 2 груд.
* Весілля. «Carpatica—Карпатика», 1999, вип. 6.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Герасимова Г. П''. [http://www.history.org.ua/?termin=Zhatkovych_Yu ЖАТКОВИЧ Юрій-Кальман]. // {{ЕІУ||}}
* Гнатюк В. Мадярська свобода // ''Лїтературно-Науковий Вістник'', — т. 32, — кн. 11. — Львів 1905, — С. 143—154.
* ''Гнатюк В. М.'' Юрій ЖатковиЧ // ЛНВ. — 1904. — т. XXVIII. — кн. 10—12.
* ''Данилюк Д. Д''. [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=18886 Жаткович Юрій-Кальман Юрійович] // {{ЕСУ|9|509—510}}
* ''Лелекач М. М., Гарайда І. А.'' Загальна бібліографія Підкарпаття. — Ужгород, 1943.
* ''Мазурок О. С.'' Юрій Жаткович як історик та етнограф Угорської Руси // Український історик. — 1993. — т. 30. — № 116—119.
* ''Микитась В. Л.'' З ночі пробивалися… — Ужгород, 1977.
* ''Пагиря В.'' «Я світ узрів під Бескидом…»: Сторінки історії. — Ужгород, 1993.
* Його ж. Подвижник національної науки і культури: До 140-річчя від дня народж. Ю. Жатковича // Календар «Просвіти» на 1995 р. — Ужгород, 1995.
* ''Хланта І.'' Літературне Закарпаття у XX ст. — Ужгород, 1995.
* ''Перфецкий Е.'' Обзор угрорусской историографии. «Известия отделения русского языка и словесности Императорской АН», СПб., 1914, кн. 1; Юрий Жаткович // Календарь «Унио» на 1921 г. — Ужгород, 1920.
== Посилання ==
* [http://www.ua-reporter.com/uk/novosti/13893 Ю. Жаткович — етнограф, історик, перекладач]
= Platon Kosteckyj =
'''Platon Kosteckyj''' (* [[2. júl]] [[1832]], [[Vaňkovyči]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1. máj]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinsko]]-[[Poliaci|poľský]] [[novinár]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a občiansky činiteľ.
== Životopis ==
Platon Kosteckyj sa narodil [[2. júl|2. júla]] [[1832]] v obci [[Vaňkovyči]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]] Ioana Kosteckého a Terezy Kosteckej, za slobodna Fedorovyčovej. Vyrastal v [[Lemkovský región|lemkovskom regióne]]. Absolvoval štúdium na nemeckom gymnáziu v meste [[Sambir]], na gymnáziu v meste [[Przemyśl]] študoval [[Filozofia|filozofiu]] (takéto štúdium existovalo v rámci prípravy študenta na vysokú školu). [[Ukrajinská literatúra]] ho zaujala natoľko, že sa stal najusilovnejším študentom otca [[Józef Lewicki (1801–1860)|Józefa Lewického]]. V rokoch [[1850]] až [[1852]] študoval na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Nakoľko jeho [[Nemci|nemeckí]] profesori boli protislovansky nastavení, usúdil, že nie je schopný na štúdium [[Objektívne právo|práva]], a tak zanechal štúdium.
Obrátil sa naňho známy vedúci predstaviteľ [[Ľvov|ľvovskej]] tlače [[Jan Dobrzański]], a tak začal prispievať do periodík ''[[Dziennik Literacki]]'' (po slovenský ''Literárny denník'') a ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'').
V rokoch [[1854]] až [[1855]] pôsobil ako jeden z redaktorov ''[[Zoria Halycka]]'' (po slovensky ''Úsvit haličský''). V 60. rokoch 19. storočia žiadal Ľvovské [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícke]] metropolitné konzistórium o finančnú podporu novín, ale žiadosť mu zamietli. V roku [[1861]] bol odsúdený za účasť na demonštrácii proti [[Germanizácia|germanizácii]] Ľvovskej univerzity. Vo väzení vytvoril báseň ''Nasza mołytwa'' (po slovensky ''Naša modlitba''), ktorú napísal v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] [[Latinská cirkev|latinkou]], pričom text je ovplyvnení [[Poľština|poľštinou]]. Báseň bola v nasledujúcom roku publikovaná v jeho zbierke diel, ktorú vydalo kníhkupectvo [[Karol Kazimeirz Wild|Karola Kazimeirza Wilda]].
Platona Kosteckého začali vnímať ako charizmatického proroka s povahou [[Mohykáni|mohykána]] a bol vnímaný ako jeden z najlepších [[Ľvov|ľvovských]] rečníkov. Spočiatku bol prívržencom myšlienky jednotnej identickosti [[Poliaci|Poliakov]] a [[Ukrajinci|Ukrajincov]]{{--}}zastával názor, že poľskí politici musia podporovať [[ukrajinské národné hnutie]] a pomáhať rozvíjať sa Ukrajincom žijúcim na [[Halič (región)|Haliči]]. Aj keď s ním väčšina ľvovských politikov súhlasila, nedokázali myšlienky zrealizovať. Pod vplyvom toho, že v novinách ''[[Gazeta Narodowa]]'' (po slovensky ''Národné noviny'') sa začali prejavovať antiukrajinské postoje, postupne prešiel na antiukrajinskú [[Poézia|poéziu]]. Kým v 60. rokoch 19. storočia propagoval myšlienku tolerancie veľkého množstva [[Etnikum|etník]], počas 90. rokov 19. storočia sa pridal k prúdu integrálneho [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] medzi intelektuálmi.
Platon Kosteckyj zomrel [[1. máj|1. mája]] [[1908]] v [[Ľvov|Ľvove]] ako bezdetný vdovec. Bol pochovaný na miestnom Lyčakivskom cintoríne. Obrad viedli [[Kňaz|kňazi]] oboch [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckych cirkví]].
[[Ivan Jakovyč Franko]] zaujal veľmi kritický postoj k tvorbe Platona Kosteckého{{--}}kritizoval tiež jeho činnosť a nazýval ho aj zradcom.
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroj ==
* {{Preklad|uk|Платон Костецький|39688439}}.
* {{Citácia knihy|titul=Połski Słownik Biograficzny|vydanie=1|vydavateľ=Zakład Narodowy Imienia Ossolińskich|miesto=Vroclav, Varšava, Krakov|rok=1968|strany=340, 341|kapitola=heslo Kostecki Platon (1832 – 1908)|jazyk=pl|zväzok=XIV}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kostecki, Platon, 1832-1908 | url = https://viaf.org/en/viaf/102244000 | dátum prístupu = 2025-12-20 | vydavateľ = VIAF | jazyk = en}}.
= Ioan Rakovský =
'''Ioan Rakovský''' (* [[5. marec]] [[1815]], [[Stavne]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[3. december]] [[1885]], [[Iza]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]], respektíve [[Zakarpatská oblasť|zakarpatskoukrajínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[novinár]], [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[učiteľ]], občiansky činiteľ a [[národný buditeľ]]. Patril medzi prorusínsky a prorusky orientovaných intelektuálov angažovaných v rámci procesu [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus : osobnosti její historie, vědy a kultury|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|strany=|poznámka=311 strán|jazyk=cs|vydanie=1}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Razgulov|meno=Valerij|titul=K rozgadke smerti Ioanna Rakovskogo|vydavateľ=1|miesto=Užhorod|rok=2004|jazyk=ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni Zakarpatci: Rakovskyj Ivan|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=190|dátum prístupu=2025-12-20|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka im. F. Potušňa Zakarpatskoji oblasnoji rady|jazyk=uk|miesto=Užhorod}}</ref>
== Životopis ==
Ioan Rakovský sa narodil [[5. marec|5. marca]] [[1815]] v obci [[Stavne]]. Jeho otec bol župný [[notár]]. V roku [[1824]] začal študovať na užhorodskom gymnáziu a tiež dva roky študoval [[Filozofia|filozofiu]] na právnickej akadémii v [[Košice|Košiciach]]. V roku [[1836]] bol pridelený na úrad [[Mukačevská eparchia|eparchu]], kde pôsobil dva roky. V roku [[1839]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]] a dobrovoľne zostal v [[Celibát|celibáte]]. Od roku [[1839]] do roku [[1844]] pôsobil ako kňaz obci [[Vyšná Rybnica]]. Počas druhej polovice 40. rokov 19. storočia bol preradený ako [[učiteľ]] do [[Užhorod|Užhorodu]], potom sa stal prorektorom Užhorodského grécko-katolíckeho učiteľského semináru.
V roku [[1859]] prevzal faru v obci [[Iza]], kde učil miestnych obyvateľov čítať a písať po [[Ruština|rusky]], zároveň propagoval obrad [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] cirkvi. Po jeho smrti ľudia začali konvertovať na pravoslávie, čo vyústilo do troch súdnych procesov a do náboženských represií.
V rokoch [[1856]] až [[1858]] redigoval časopis ''[[Cerkovnaja hazeta]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny''), kde popropagoval myšlienku historickej jednoty [[Podkarpatská Rus|Karpatskej Rusi]] s [[Ruská ríša|Ruskom]]. Na vytvorení časopisu sa dohodol spoločne s ďalšími [[Rusínske národné obrodenie|rusínskymi buditeľmi]] v dome [[Adolf Dobriansky|Adolfa Dobrianskeho]]. Časopis publikoval články z ruských náboženských časopisov, ako aj články [[Jakiv Fedorovyč Holovackyj|Jakova Fedorovyča Holovackého]] a [[Alexander Duchnovič|Alexandra Duchnoviča]]. Úrady oficiálne zakázali časopis [[19. máj|19. mája]] [[1858]], a tak Ioan Rakovskij prestal používať [[Ruština|ruštinu]], prešiel na tzv. [[jazyčije]]. Po vydaní desiatich čísel úrady noviny definitívne zakázali. Potom redigoval noviny ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]'' (po slovensky ''Cirkevné noviny pre Rusínov Rakúskeho cisárstva'').
Ioan Rakovský vydal učebnice [[Aritmetika|aritmetiky]], [[Geografia|geografie]] a [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Prispieval do viacerých periodík (''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'', ''[[Novyj svit]]'', ''[[Karpat]]'', ''[[Cerkovnyj visnyk dľa rusynov Avstrijskoj deržavy]]''...).
Ioan Rakovský zomrel [[3. december|3. decembra]] [[1885]] v obci [[Iza]]. Jeho smrť vyvolala v spoločnosti veľký rozruch{{--}}mnohí verili, že bol [[Intoxikácia|otrávený]]. Ku koncu života bol predvolaný správou [[Mukačevská eparchia|mukačevskej eparchie]], kde bol žiadaný o to, aby zanechal svoje aktivity zamerané na propagáciu proruskej orientácie a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej cirkvi]]. Keďže sa nedostavil, bol nahlásený na ministerstvo kultúry. V reakcii na to sa rozhodol [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Príčina smrti nie je známa.
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Раковський Іван Іванович|27071594|cs|Ioann Rakovský|25462889}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Volodymyr Ivanovyč Vernadskyj i Ukrajina|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=584 strán|jazyk=uk}}.
<references />
= Feodosij Zlocký =
'''Feodosij Zlocký<ref name=":33">{{Citace monografie
|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref>''' ({{Vjazyce2|rue|Теодозий Злоцкый|Teodozyj Zlockyj}}, {{Vjazyce2|hu|Theodoz Zloczky}}, {{Datum narození|1846|10|11}} [[:cs:Osij|Osij]] — {{Datum úmrtí|1926|07|30}} [[:cs:Drahovo|Drahovo]]) byl rusínský řeckokatolický kněz, etnograf, folklorista a básník. Feodosij byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a byl přispěvatelem do několika rusínských periodik, ale také sběratelem folklórních básní a lidových slovesností a umění.<ref name=":33" />
== Život ==
Feodosij Zlocký se narodil {{Datum narození|1846|10|11}} v obci [[:cs:Osij|Osij]]. Jeho otec, Antonij Zlocký, pracoval v obci jako farář. Studoval v [[:cs:Chust|Chustu]] a [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a [[:cs:Gymnázium|gymnázium]] absolvoval v Satu Mare a v [[:cs:Užhorod|Užhorodě]]. Teologické vzdělání získal v Užhorodě a [[:cs:Budapešť|Budapešti]].<ref name=":33" />'''<ref name=":104">{{Citace monografie
|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}</ref>'''
Na kněze byl vysvěcen v roce 1874 a jako farář sloužil v obcích [[:cs:Izky|Izky]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]], [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]] a [[:cs:Drahovo|Drahovo]].<ref name=":33" /> Ke konci své služby také zastával funkci [[:cs:Děkan|děkana]] na [[:cs:Děkanát_Zolotarovo|Zolotarovském děkanátu]], jehož součástí byla i farnost v Drahovu, kde byl zároveň farářem.<ref name=":03">{{Citace monografie
|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}</ref> Feodosij Zlocký zemřel {{Datum úmrtí|1926|07|30}} v [[:cs:Drahovo|Drahovu]].'''<ref name=":104" />'''
== Dílo ==
=== Během studia ===
Jako student psal svá díla v jazyce [[:cs:Jazyčije|jazyčije]] (což byl umělý smíšený slovanský jazyk), ale pod vlivem lidové ústní slovesnosti, kterou aktivně sbíral po celý život, do značné míry přešel na lidový ([[:cs:Rusínština|rusínský]]) jazyk. V jeho tvorbě převládala milostná, sociálně-venkovská a vlastenecká [[:cs:Lyrická_poezie|lyrika]]; věnoval se i společenským, historickým a mravně-náboženským tématům. Některé jeho básně jsou stylizovány jako lidové písně.<ref name=":1">{{Citace elektronického periodika
|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}</ref>
První verše publikoval v týdeníku ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'', později také v dalších tehdejších periodikách, jako ''Nový svět'', ''Listek'', ''Karpatorusínský věstník'', ''Ruský věstník'' a ''Nauka''.<ref name=":33" /><ref name=":1" /> Během [[:cs:Maďarizace|maďarizačních]] reforem [[:cs:Štefan_Pankovič|Štefana Pankoviče]] upadá tehdejší literární tvorba a Feodosij se v tisku objevuje jen velmi zřídka.<ref name=":22">{{Citace monografie
|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}</ref>
=== Během duchovní služby ===
Od začátku kněžské dráhy zůstávala většina jeho literární, etnografické a folkloristické práce v rukopisech. Jeho nejrozsáhlejší etnografické články, publikované v ''[[:cs:Maďarónové_(publicistická_skupina)|maďarónském]]'' časopise ''[[:cs:Rusínské_národní_obrození#V%C3%BDchod|Východ]]'' v letech 1888 a 1889, popisovaly pověry, zvyky a lidovou víru Rusínů žijících ve vesnicích [[:cs:Zolotarovo_(okres_Chust)|Zolotarovo]], [[:cs:Kopašnovo|Kopašnovo]] a [[:cs:Vilchivka_(okres_Chust)|Vilchivka]].'''<ref name=":104" />''' Za tuto činnost byl jmenován oficiálním referentem pro etnografii [[:cs:Podkarpatská_Rus|Podkarpatské Rusi]] v [[:cs:Etnografická_společnost_Uherska|Etnografické společnosti Uherska]].<ref name=":33" /><ref name=":03" />
Zlocký byl především řeckokatolický kněz a až poté [[:cs:Etnografie|etnograf]], a jeho postoj byl, že etnografické publikace: ''„nelze zobecňovat na celý národ... zpravidla mají jen historickou hodnotu; pohanská píseň a ukolébavka v ústech křesťana stojí daleko od srdce lidu.“'' Tedy je vnímal jako přežitek minulosti.<ref>{{Citace elektronického periodika
|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}</ref>
V [[:cs:Maďarština|maďarštině]] publikoval i své básně, jejichž výběr v ukrajinském překladu od [[:cs:Jurij_Škrobinec|Jurije Škrobince]] vyšel ve sbírce ''Na Verchovině''.<ref>{{Citace periodika
|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}</ref><ref>{{Citace monografie
|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}</ref>
=== Jazyk a jazykověda ===
Zlocký se snažil psát jazykem, který by se co nejvíce zakládal na lidové ([[:cs:Rusínština|rusínské]]) řeči.
V roce 1883 sestavil gramatiku založenou na podkarpatských dialektech a to maďarskojazyčný spis ''Praktická gramatika Karpatsko ruského jazyka''. Tato gramatika však nikdy nebyla tištěna, přestože na ni už byla vyhlášena sbírka.<ref>{{Citace monografie
|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}</ref> Byla založena zejména na marmarošském dialektu, ale psaná [[:cs:Etymologie|etymologickým]] pravopisem. Po vyhlášení sbírky se místo tisku rukopis dostal bez vědomí a souhlasu autora do knihovny [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučného tovaryšstva Ševčenkova]] ve [[:cs:Lvov|Lvově]], kde nebyl nikdy publikován.<ref>{{Citace monografie
|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}</ref>
=== Odkaz ===
Během své penze se rozhodl Feodosij Zlocký uspořádat své rukopisné odkazy. Část rukopisů předal literárnímu historikovi a buditeli [[:cs:Jevmenij_Sabov|Jevmenijovi Sabovovi]], jinou část poslal do redakcí [[:cs:První_republika|prvorepublikových]] časopisů ''Svoboda'' a ''Náš rodný kraj''.<ref name=":33" /><ref name=":22" />
Časopis ''Náš rodný kraj'' také vydal v roce 1923 krátkou knížku ''Výběr z poezie'', zde ale proběhla výrazná úprava redakce, která změnila jeho etymologický pravopis podle ukrajinského jazykového vkusu.<ref name=":33" />'''<ref name=":104" />''' To vedlo ke sporům mezi autorem a redakcí.<ref>{{Citace elektronického periodika
|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}</ref> V úvodu této knihy autor zároveň připomněl, že jeho rukopis gramatiky, napsané v roce 1883, byl: ''„bez souhlasu a vědomí autora předán knihovně Naučného tovaryšstva Ševčenkova ve Lvově“''.<ref name=":03" />
Ostatní jeho rukopisy jsou pravděpodobně ztraceny.
== Odkazy ==
=== Reference ===
{{Překlad|rue|Теодозий Злоцкый|133643}}
<references />
=== Literatura ===
* {{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}
* {{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}
* {{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}
* {{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}
* {{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}
* {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en|ref=Encyclopedia of Rusyn history and culture}}
* {{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}
* {{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}
* {{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}
=== Související články ===
* [[:cs:Eparchie_mukačevská|Eparchie mukačevská]]
* [[:cs:Grigorij_Žatkovič|Grigorij Žatkovič]]
* [[:cs:Naučné_tovaryšstvo_Ševčenkovo|Naučné tovaryšstvo Ševčenkovo]]
* [[:cs:Rusínské_národní_obrození|Rusínské národní obrození]]
= László Vasiľ Čopej =
'''László Čopej''' ({{Vjazyce2|rue|Ласлов Чопей}}, {{Vjazyce2|hu|László Csopey}}, {{Datum narození|1856|10|01}} [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] — {{Datum úmrtí|1934|06|23}} [[:cs:Budapešť|Budapešť]]) byl [[:cs:Rusín|rusínský]] učitel, [[:cs:Filologie|filolog]], [[:cs:Lingvistika|lingvista]] a reformátor rusínského jazyka. László byl [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínský buditel]] [[:cs:Rusínofilství|rusínofilské]] orientace a sám se pokusil o vytvoření jednotného rusínského literárního jazyka a to přes jeho ''Rusko-maďarský slovník''.<ref name=":34">{{Citace monografie
|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":24">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|titul=The shaping of a national identity: subcarpathian rus', 1848 - 1948|vydání=2. print|vydavatel=Harvard University Press|místo=Cambridge, Mass|počet stran=640|edice=Harvard Ukrainian series|isbn=978-0-674-80579-8|poznámka=[Dále jen The shaping of a national identity]|jazyk=en|ref=The shaping of a national identity|typ refu=normální}}</ref>
== Život ==
László Čopej se narodil {{Datum narození|1856|10|01}} v obci [[:cs:Romočevycja|Romočevice]] nedaleko [[:cs:Mukačevo|Mukačeva]].<ref name=":34" /><ref name=":04">{{Citace monografie
|příjmení=Hollós|jméno=Attila|titul=Život a práce Lászla Čopeje|místo=Nyíregyháza|rok vydání=2004}}</ref> Jeho otec, Bazil Čopej, byl učitelem v obci [[:cs:Zaluž|Záluž]]. Studoval v Mukačevu a [[:cs:Sárospatak|Šarišském Potoku]] a mezi lety 1876 až 1879 studoval matematiku a fyziku na [[:cs:Univerzita_Loránda_Eötvöse|Univerzitě Loránda Eötvöse]] v [[:cs:Budapešť|Budapešti]], kde si také v roce 1883 dokončil učitelský certifikát.<ref name=":34" />
V roce 1879 byl zaměstnán jako rusínsko-ruský překladatel v překladatelském oddělení [[:cs:Seznam_premiérů_Maďarska#Uhersk%C3%A9_kr%C3%A1lovstv%C3%AD_v_r%C3%A1mci_Rakouska-Uherska|maďarského premiéra]] a začal studovat domácí rusínské vztahy. V letech 1883 až 1925 pracoval jako učitel na střední škole v Budapešti.
László Čopej zemřel {{Datum úmrtí|1934|06|23}} v [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a je pohřben na nejvýznamnějším budapešťském hřbitově [[:cs:Farkasréti|Farkasréti]].
== Dílo ==
V maďarském prostředí je László Čopej jako překladatel knih od ruských autorů jako [[:cs:Nikolaj_Vasiljevič_Gogol|Nikolaj Vasiljevič Gogol]], [[:cs:Ivan_Sergejevič_Turgeněv|Ivan Sergejevič Turgeněv]] a [[:cs:Lev_Nikolajevič_Tolstoj|Lev Nikolajevič Tolstoj]].<ref name=":34" /> Lászlo ale také byl častým přispěvatelem do maďarských periodik jako ''Budapesti Szemle'', ''Fővárosi Lapok'', ''Nyelvtudománi Közlemények'' a ''Természettudományi Közlöny''.<ref name=":04" />
[[Soubor:Русько-мадярський_словарь.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE-%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%8F%D1%80%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%81%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D1%80%D1%8C.jpg|náhľad|Titulní strana ''Rusko-maďarského slovníku'', který Lázsló vydal v roce 1883]]
=== ''Rusko-maďarský slovník'' ===
Mezi nejvýznamnější dílo od Lászla Čopeje se řadí jeho ''Rusko-maďarský slovník'', který za toto dílo byl vyznamenán cenou [[:cs:Maďarská_akademie_věd|Uherské akademie věd]].<ref name=":34" />{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Rusofilské křídlo rusínského národního obrození se však proti Čopejovu dílu ohradili.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Samotný slovník byl sice napsán v rusínštině, ale v Čopejovi blízkém užském dialektu, který obsahoval množství maďarismů, a proto rusofilové brali jeho rusínský jazyk jako mezikrok k maďarizaci.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=59}} Právě Rusofilové preferovali dílo ''Rusko-maďarský slovník'' od [[:cs:Alexandr_Mytrak|Alexandera Mytraka]] jehož slovník byl napsán ve spisovné ruštině a obsahoval pouze pár dialektismů z rusínštiny.{{Sfn|The shaping of a national identity|s=60}}
V ukrajinských kruzích je Čopejův slovník vysoce ceněn, zejména za zapojení „místního jazyka“, který ukrajinští lingvisté považují za součíst ukrajinského zakarpatského dialektu.<ref name=":12">{{Citace monografie
|titul=Ukraïnsʹka mova: ent︠s︡yklopedii︠a︡|editoři=Vitaliĭ Makarovych Rusanivsʹkyĭ, Instytut movoznavstva im. O.O. Potebni, Instytut ukraïnsʹkoï movy (Nat︠s︡ionalʹna akademii︠a︡ nauk Ukraïny)|vydavatel=Vyd-vo "Ukraïnsʹka ent︠s︡yklopedii︠a︡" imeni M.P. Baz︠h︡ana|místo=Kyïv|počet stran=750|isbn=978-966-7492-07-6}}</ref> Je ale důležité podotknout, že v předmluvě ke slovníku Čopej dosvědčuje odlišnost svého jazyka od maloruského (tj. [[:cs:Ukrajinština|ukrajinského]]) jazyka.<ref name=":12" />
Rusínská, tehdy ještě četně rusofilsky zastoupená, inteligence ještě nebyla připravena přijmout reformní učebnice a slovníky v lidové řeči, ta byla dosud považována za důstojnou jen pro básně a učebnice, nikoli pro literaturu a vědu.<ref>{{Citace periodika
|příjmení=Udvari|jméno=István|titul=Paměti Lászla Čopeje|periodikum=Studia Slavica Hungaricae|rok vydání=1991–1992|ročník=XXXVII|strany=467–473}}</ref> Příkladem reakce na Čopejovo úsilí byla báseň od [[:cs:Alexandr_Pavlovič|Alexandera Pavloviče]] ''Vasyl zapřel svůj původ''.{{Poznámka|Vasyl je rusínsky László}}<ref>{{Citace elektronického periodika
|titul=Василь роду измѣнил, русский букварь осквернил :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/vasil-rodu-izm%D1%A3nil,-russkij-bukvar-oskvernil/|datum přístupu=2025-07-07}}</ref>
=== Učebnice ===
V letech 1881–1884 bylo na pověření Ministerstva náboženství a veřejného školství Uherska a na náklady státu vydáno několik rusínských učebnic určených pro místní rusínské národní školy, jejichž autorem či editorem byl László Čopej. Jednalo se například o ''Abecedu a první čítanku'', ''Metodickou příručku k výuce abecedy'', ''24 nástěnných čtecích tabulí'' inspirovaných školskými metodami [[:cs:Pál_Gönczy|Pála Gönczyho]]{{Poznámka|[[Pál Gönczy]] byl reformní pedagog a školský inspektor, který v Uhrách prosazoval moderní metody výuky, mimo jiné názorné učení s tabulemi.}}, dále pak ''Druhou čítanku'' podle [[:cs:János_Gáspár|Jánose Gáspára]], ''Cvičení ve výslovnosti a porozumění'' podle [[:cs:László_Nagy|Lászla Nagy]], nebo ''Příručku k výuce maďarského jazyka'' a ''Maďarskou čítanku pro rusínsky mluvící národní školy'' podle Vilmoše Groa.{{Poznámka|Tyto publikace byly určeny především pro lidové školy v podkarpatské oblasti ([[Podkarpatská Rus]]), kde bylo cílem zlepšit úroveň základního vzdělávání v rodném jazyce žáků.}}<ref name=":34" />
Čopej rovněž přepracoval učebnici ''Dějiny Maďarů'' od Árona Kisse a Miksy Mayera, včetně k ní přidružené ''Metodické příručky k výuce maďarských dějin''. Po roce 1887 se dále věnoval redakční práci, v jejímž rámci připravoval k vydání díla financovaná z celostátní podpory a většinu svazků přírodovědecké řady nakladatelství ''Természettudományi Könyvkiadó''.{{Poznámka|''Természettudományi Könyvkiadó'' (Nakladatelství přírodních věd) byla vydavatelská instituce v Budapešti, zaměřená na popularizaci přírodovědných a vzdělávacích spisů. Čopejova účast na redakci svědčí o jeho odborném renomé i mimo rusínské prostředí.}}
<references />
= Ivan Čurhovič =
'''Іван Чургович''' (*26 січня 1791 — † 1862) - відомий педагог, організатор шкільної освіти й підготовки педагогів для народних шкіл, канонік, управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій з липня 1831 р. до висвячення на єпископа в 1837(8) р. Василя Поповича
== Зміст ==
* 1Біографія
* 2Література
* 3Джерела
* 4Див. також
== Біографія ==
Іван Чургович, народився 26 січня 1791 р. в селі Новоселиця /Торіски (по-словенськи Torysky)/ Перечинського району, у сім'ї греко-католицького священика Івана Чурговича. Закінчив Ужгородську гімназію. Продовжив навчання в Будапешті, а згодом в ужгородській богословській семінарії. У 1817 р. прийняв духовний сан і одночасно почав викладати в Ужгородській гімназії. По двох роках подався на науку до Відня у Фрінтанеум. Тут у 1823 р. отримує ступінь доктора богослов'я. В 1825 р. його призначають директором Ужгородської гімназії яку очолював до 1856 р..
Після смерті єпископа Олексія Повчія 1831 року, канонік Іван Чургович управляв Мукачівською греко-католицькою єпархією як капітульний вікарій до висвячення на єпископа в 1838 р. Василя Поповича. В той період він був ініціатором створення кафедрального хору в Ужгороді. Єп. Попович звільнив Чурговича з посади капітульного вікарія і назначив директором Ужгородської учительської семінарії, яким він пробув з 1839 по 1861 рр.
Перебуваючи на посадах директора Ужгородських гімназії та учительської семінарії, залучав до викладацької роботи в ці навчальні заклади кваліфікованих учителів насамперед з місцевої, національно свідомої інтелігенції, аби виховувати учнів, особливо майбутніх учителів, справжніми патріотами свого народу, духовно зрілими і добре підготовленими до практичного життя. З цією метою сам написав кілька праць з теорії та практики освіти, навчання та виховання. Постійно дбав про створення, будівництво в селах краю нових шкіл, забезпечення їх педагогічними кадрами.
Іван Чургович був одним із плеяди найбільш освічених свого часу, володів дев'ятьма європейськими мовами. Залишив після себе бібліотеку, яка свідчить про наявність в нього ерудиції і про його філософську освіченість. Був він людиною, яка стояла високо над рівнем свого оточення і на рівні європейської цивілізації, але при цьому він щирий патріот і свідомий муж своєї доби.
Під керівництвом Чурговича були прийняті нові моральний та дисциплінарний статути семінарії. Він планував випускати «Руську народну газету», заснувати кириличну друкарню, проте не встиг.
== Література ==
* Енциклопедія українознавства : Словникова частина : [в 11 т.] / Наукове товариство імені Шевченка ; гол. ред. проф., д-р Володимир Кубійович. — Париж — Нью-Йорк : Молоде життя, 1955—1995. — <nowiki>ISBN 5-7707-4049-3</nowiki>.
== Джерела ==
* Мукачівська греко-католицька єпархія. Офіційний сайт <small>[Архівовано 11 березня 2013 у Wayback Machine.]</small>
* Канонік — Іван Чургович<sup>[''недоступне посилання з червня 2019'']</sup>
* Іван Чургович
* Нащадок священиків <small>[Архівовано 5 березня 2016 у Wayback Machine.]</small>
= Ioan Kutka =
'''ван Кутка''' — церковний діяч, просвітитель.
== Життєпис ==
Син суковського пароха Земплинського комітату, народився [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1750|1750]] р.
[[:uk:Філософія|Філософію]] вивчав у [[:uk:Кошиці|Кошицях]], [[:uk:Теологія|теологію]] — у м. [[:uk:Мукачеве|Мукачеві]], рукопокладений в 1775 р. 1775 р. повернувся з Кошиць у єпархію, був висвячений, наступного року був [[:uk:Капелан|капеланом]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], а 1777 р був писарем у [[:uk:Єпископ|єпископа]], потім став [[:uk:Професор|професором]] св. обрядів у мукачівських школах, нарешті призначений дійсним [[:uk:Канонік|каноніком]] до [[:uk:Капітул|капітулу]].
Викладав основи [[:uk:Літургія|літургії]] в [[:uk:Мукачівська_духовна_семінарія|Мукачівській духовній семінарії]] (1777—1786); з 1777 р. секретар мукачівського єпископа [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрія Бачинського]].
1808 р. вже похилого віку єписокоп [[:uk:Андрій_(Бачинський)|Андрей (Андрій) Бачинський]] зажадав собі помічника в особі каноніка Івана Кутки, однодумця владики. Але угорська канцелярія постаралася, що єпископом-помічником став суперник І. Кутки, канонік Михаїл Брадач. Ображений Бачинський лишив Брадача в Пряшеві, а собі до помочі задержав І. Кутку в особі генерального вікарія.
Відразу після смерті А. Бачинського (15.12.1809) нового єпископа призначено не було. Зокрема це було тому, що імператор Наполеон наказав вивезти Папу Римського Пій VII з Риму (з 6 серпня 1809 року по 9 червня 1912 року) у Фонтенбло (біля Парижа, Франція), а тому від Риму неможливо було отримати номінацію нового єпископа для Мукачівської [https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/16177/file.pdf єпархії] (JULIUS KUBINYI S. T. D, 1970).
Правда ,як уже згадувалось, у [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській єпархії]] був посвячений єпископ М. Брадач, якого ще за життя А. Бачинського було призначено помічником єпископа. Але це було призначення «без права успадкування». Тому в Ужгороді керівником єпархії обрали капітулярного [[:uk:Вікарій|вікарія]]. Таким чином вакансія на єпископський престол існувала 7 років. Історики стверджують, що причиною цього було прохання Мукачівського капітулу до короля розділити Мукачівську єпархію на 13 комітатів.
Отже, після смерті А. Бачинського Кутка Іван у 1809 році призначений капітульним вікарієм у духовних справах по Мукачівській єпархії. Був чинним суддею капітулу від 1809 до 1812 року в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (Лучкай, 2003). При обранні І. Кутки капітулярним вікарієм виникла дивна ситуація: Кутка був лише священником, а Брадач — єпископом, то ж виходило, що єпископ підпорядкувався звичайному священнику. Це М. Брадачу важко було перенести. Але 17.10.1812 р. І. Кутка помер і Мукачівська капітула цього разу обрала капітулярним вікарієм М. Брадача (Пап, 2001).
За життя Іван Кутка склав «Буквар язика руського» (1797, перекладений 1799, 1815, 1846) (Moser, 2006) популярний серед русинів [[:uk:Катехізис_малий|«Катехізис малий»]] (1801), який витримав 11 видань, останнє в 1931 (наукове видання з коментарями Іштвана Ідварі, 1997, 1998). (Поп, 201).
Цікаво, що на вершині гірського відрога вулиці Болотної (тепер вул. Берчені) тогочасного Ужгорода (тоді ще Унгвара), що тягнеться в бік міста, колись знаходилася досить цікава місцина, яка з початку ХІХ ст. мала назву «поселення самітника» або «Сад Кутки» ([http://goloskarpat.info/transcarpathia/kolis-pidgradskii-park-v-uzhgorodi-buv-zvirintsem-/ Штефаньо, 2014]). У «Саду Кутки», каже Й.Кобаль, була чудова криниця. Пізніше, коли ректором семінарії став Юлій Фірцак, над джерелом, що било з-під землі, за проєктом королівського інженера Берталона Кеменя було збудовано колодязь, який так і називався — колодязь Фірцака. Між іншим, одна з вулиць, яка веде до «Саду Кутки», колись називалася Криничною.
'''Ioann Kutka''' ({{Vjazyce2|rue|Іоанн Кутка}}, {{Vjazyce2|uk|Іван Кутка|Ivan Kutka}}, {{Datum narození|1750|2|23}} [[:cs:Sukov|Sukov]] —{{Datum úmrtí|1812|10|17}} [[:cs:Užhorod|Užhorod]])<ref name=":014">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref> byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]] a [[:cs:Osvícenství|osvícenec]].<ref name=":014" /><ref name=":111">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|titul=Encyklopedie Podkarpatské Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Paďaka|místo=Užhorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Ioann byl součástí malého osvícenského kroužku okolo [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]], který jej založil. Mezi významná díla Ioanna patří ''Slabikář jazyka ruského'' ({{Vjazyce2|rue|Буквар язика руського}}) a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}</ref>
Od roku 1809 až do své smrti v roce 1812 byl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]] a zastupoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupa]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].<ref name=":111" /> Nahradil ho nově zvolený [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] a poté biskup [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].
== Život ==
Ioann Kutka se narodil 23. února 1750 v [[:cs:Sukov|Sukově]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]]. Jeho otec byl řeckokatolický farář. Studoval filozofii v Košicích a teologii v Mukačevu.<ref name=":014" /> V roce 1775 byl vysvěcen na kněze a pracoval u [[:cs:Apoštolský_exarchát|apoštolského exarchátu]] [[:cs:Košice|košického]] (dnešní [[:cs:Eparchie_košická|Košická eparchie]]).<ref name=":014" /> O rok později, v roce 1776, se stal [[:cs:Kaplan|kaplanem]] v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]]. V roce 1777 se stal písařem a sekretářem [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevského biskupa]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ve stejném roce začal vyučovat základy [[:cs:Liturgie|liturgie]] na Užhorodském teologickém semináři, kde mezi lety 1783 až 1786 byl [[:cs:Rektor|rektorem]].<ref name=":014" />
=== Kanovník a kapitulní vikář ===
V roce 1794 se stal kanovníkem u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]].{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}} V roce 1808 se stal pomocníkem již starého [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřeje Bačinského]]. Ondřej Bačinský chtěl vyučit Ioanna aby se po jeho smrti stal nástupem a [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|biskupem]]. Uherské kancléřství ale nepodpořilo kroky Ondřeje a spíš navrhovala jiného [[:cs:Kanovník|kanovníka]] a to [[:cs:Michal_Bradač|Michala Bradače]]. Uražený Ondřej nechal jmenovat Ioanna [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikářem]].<ref name=":014" /><ref name=":111" />
[[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] zemřel 15. prosince 1809. Nástupcem se měl stát [[:cs:Pomocný_biskup|pomocný biskup]] [[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]], ale jeho titul pomocného biskupa tval pouze během života Ondřeje Bačinského. V reakci na smrt biskupa se stal Ioann nejvýše postaveným v eparchii a řídil celou [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevskou eparchii]]. Důvodem nezvolení nového biskupa byla absence papeže [[:cs:Pius_VII.|Pia VII.]] v [[:cs:Řím|Římě]], ten během [[:cs:Napoleonské_války|napoleonských válek]] sídlil v [[:cs:Fontainebleau|Fontainebleau]] a nemohl zvolit nového biskupa.
[[:cs:Michal_Bradač|Michal Bradač]] byl nešťastný ze situace v eparchii, jelikož on pomocný biskup, byl podřízený klasickému knězovi. 17. října 1812 zemřel [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulní vikář]] Ioann Kutka v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]].<ref name=":014" /><ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref> Na jeho místo byl zvolen Michal Bradač, ale stále jako kapitulní vikář. Dalším biskupem eparchie se stal [[:cs:Aleksej_Povčij|Aleksej Povčij]].<ref name=":111" />
== Dílo ==
Ioann Kutka byl jeden z mála, který podpořil rozvoj rusínského jazyka. Chtěl, aby se stal literárním jazykem, ale to se mu nepodařilo. I tak napsal ''Slabikář jazyka ruského'' () v rusínštině a ''[[:cs:Katechismus|Katechismus]]'', který přeložil do [[:cs:Rusínština|rusínštiny]] a do, tehdy literárního jazyka, [[:cs:Církevní_slovanština|církevní slovanštiny]].<ref name=":014" /><ref name=":210" /> Jeho názory na rusínský jazyk ale neopětovala tehdější rusofilská inteligence.
= Konštantín Matenzonský =
'''Костянти́н Матезо́нський''' (1794—1858) — музичний діяч на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], родом з [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].
[[:uk:1833|1833]] року засновує в Ужгороді чотириголосий хор «Гармонія», з яким виконує як церковні, так і світські твори, багато зробив для поширення хорового співу на Закарпатті. Керував хором 20 років — по 1853.
Помер в місті Ужгород, похований на кладовищі біля замку.
'''Konstantin Matezonský''' ({{Vjazyce2|rue|Константин Матезонскый}}, [[:cs:1794|1794]] [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impérium]] – [[:cs:28._prosinec|28. prosinec]] [[:cs:1858|1858]] [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl zakladatel, dirigent a sbormistr [[:cs:Pěvecký_sbor|pěveckého sboru]] ''Harmonie''.<ref name=":015">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan|příjmení2=Almašij|jméno2=Mychajlo|titul=Enciklopedija Podkarpatskoj Rusi|vydání=1.izd|vydavatel=Izdat. V. Padjaka|místo=Užgorod|počet stran=429|isbn=978-966-7838-23-2}}</ref> Jednalo se o první pěvecký sbor v [[:cs:Uherská_Rus|Uherské Rusi]], který založil společně s [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasylem Dovhovičem]] a podporou [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulního vikáře]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanem Čurhovičem]].<ref name=":015" />
== Život ==
Konstantin Matezonský se narodil v roce 1794 v [[:cs:Ruské_impérium|Ruské impériu]]. Předpokládá se, že Konstantin byl člen [[:cs:Děkabristé|děkabristského povstání]] z roku 1825, kvůli kterému musel později emigrovat do Rakouského císařství.<ref name=":112">{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}</ref><ref name=":211">{{Citace elektronického periodika|titul=Закарпатська Обласна Універсальна Наукова Бібліотека ім. Ф. Потушняка::Видатні закарпатці|periodikum=www.biblioteka.uz.ua|url=https://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=158|datum přístupu=2025-06-02}}</ref> Do [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] přišel v roce 1833 z [[:cs:Přemyšl|Přemyšlu]], kde byl zpěvákem katedrálního sboru pod pseudonymem ''Konstantin'' ''Bělorusín'' ({{Vjazyce2|rue|''Бѣлорусин''}}).<ref name=":015" /><ref name=":112" /> V Užhorodu přebýval nelegálně a měl nařízeno aby odešel do Přemyšlu, kde by si vyřídil žádost na pobyt v Užhorodu. Zakarpatská šlechta ho ale nepustila za hranice a tak přebýval u [[:cs:Vasyl_Dovhovič|Vasyla Dovhoviče]]. Vasyl navrhl [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulnímu vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanovi Čurhovičovi]], že by společně s Matezonským založil pevěcký sbor. V roce 1834 byl založen sbor Harmonie, kde Matezonský byl dirigentem a sbormistrem.<ref name=":211" />
O svém původu a totožnosti nic neprozradil. Když se jednou jeho přítel [[:cs:Alexander_Duchnovič|Alexander Duchnovič]]<ref name=":112" /> pokusil odhalit toto tajemství tak, že svého společníka opil vínem, Matezonský se prudce ohradil proti otázce a dodal: ''„Vím, kam míříš – Rus je ten, kdo tajemství neprozradí!“''
Zemřel [[:cs:28._prosinec|28. prosince]] [[:cs:1858|1858]] na [[:cs:Hepatitida|zánět jater]]. V posledních chvílích jeho života stáli u smrtelného lože jeho žáci [[:cs:Ivan_Silvaj|Ivan Silvaj]], [[:cs:Nikolaj_Nagy|Nikolaj Nagy]], Andrej Medvedij a dirigent ''Harmonie'' Michal Lychvarčyk.<ref name=":112" /> Byl pohřben na hřbitově u [[:cs:Užhorodský_hrad|užhorodského hradu]]. Během likvidace hřbitova byl jeho náhrobek předán do sbírek muzea sídlícího v hradu.<ref name=":211" />
== Pěvecký sbor ==
Pěvecký sbor vedený Matezonským nesl název ''Harmonie''. V té době byl [[:cs:Polyfonie|vícehlasý (polyfonní) zpěv]] novinkou nejen v Užhorodě, ale i v rámci celé Rakouské monarchie. Sbor pokračoval ve své činnosti i po smrti Matezonského a to déle než 100 let.<ref name=":015" /><ref name=":112" /> Repertoár sboru ''Harmonie'' tvořily liturgické skladby a duchovní koncerty [[:cs:Dmytro_Bortňanskyj|Dmytra Bortňanského]] a [[:cs:Alexej_Verstkovskij|Alexeje Verstkovského]], ukrajinské a rusínské písně, např.: ''Země ruská, naše matko'', ''Já Rusín byl'', ''Na vojnu jdu'', ale i ruské lidové písně a romance: Černý šátek a ''Vycházím sám na cestu''.<ref name=":112" />
Od roku 1936 vystupoval sbor ''Harmonie'' také v éteru košického rozhlasu, a to s bohoslužbami, koledami, duchovními i lidovými písněmi. Posledním dirigentem sboru byl Nikifor Petraševyč, vysvěcený 23. března 1941 v Užhorodě, který v roce 1943 absolvoval konzervatoř v Budapešti.
= Adrij Ripaj =
'''Андрі́й Ріпа́й''' (Ріпаєв) (* [[:uk:29_липня|29 липня]] [[:uk:1830|1830]], Улич-Криве — † [[:uk:1_квітня|1 квітня]] [[:uk:1914|1914]], Врутки) — [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Публіцист|публіцист]].
== Біографічні відомості ==
Родом із села Уличське-Криве (Ужської жупи).
В 1853 році закінчив гімназію, в 1858 році — Кошицьку вчительську препарандію, після чого навчався у Віденському народно–навчальному училищі.
У 1859—1862 роках вчителював у селах Холмець і Бортнява. Від 1862 року учитель (деякий час директор) учительської семінарії в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]].
Редактор першого на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] педагогічного журналу [[:uk:Учитель_(журнал)|«Учитель»]] (1867) і автор книжечки для народу «Народное Господарство. Землед<small>Ђ</small>ліе і скотоводство» (1864).
== Література ==
* . Словникова частина. — Т. 7.
* Календар визначних русинських діячів // Русин. — 2007. — Число 7—8 (липень — серпень). — С. 13.
= Jurij Venelin =
'''Ю́рій Вене́лін''' (справжнє ім'я '''Георгій Гуца'''; * [[:uk:22_квітня|22 квітня]] [[:uk:1802|1802]], [[:uk:Тибава|Тибава]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] — †[[:uk:25_вересня|25 вересня]] [[:uk:1839|1839]], [[:uk:Москва|Москва]] — український [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Філолог|філолог]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Фольклорист|фольклорист]] та [[:uk:Медик|медик]]. Один з основоположників [[:uk:Слов'янознавство|слов'янознавства]] в Україні та [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]].
== Біографія ==
Народився на Закарпатті у сім'ї [[:uk:Священик|священника]], навчався в [[:uk:Ужгородська_духовна_семінарія|Ужгородській духовній семінарії]], на філософському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] (куди він поступив таємно, під прізвищем Венеліна) ([[:uk:1822|1822]]), [[:uk:Московська_медична_академія|Московській медичній академії]]. Слухав лекції у вищих навчальних закладах [[:uk:Угорщина|Угорщини]].
Працював у Московському військовому госпіталі. Був членом Товариства історії та старожитностей російських при [[:uk:Московський_університет|Московському університеті]].
Дослідник історії [[:uk:Болгари|болгар]], [[:uk:Даки|даків]]. Один з фундаторів російської [[:uk:Болгаристика|болгаристики]].
У 1823 році приїхав до [[:uk:Кишинів|Кишинева]], де познайомився з бесарабськими болгарами, що переселились з Болгарії після [[:uk:Російсько-турецькі_війни|російсько-турецької війни]] [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1787—1792)|1792]] і [[:uk:Російсько-турецька_війна_(1806—1812)|1812]] рр. Виявив глибоке зацікавлення трагічною долею цього [[:uk:Слов'яни|слов'янського народу]], про який в науці було мало відомостей. Почав збирати матеріали про болгар, їх мову, історію, культуру. На основі цих матеріалів, за порадою відомого славіста [[:uk:Погодін_Михайло_Петрович|М. Погодіна]], видав 1829 р. свою працю «''Древние и нынешние болгары»'', яка завдяки науковій цінністі та палкому заклику про допомогу болгарському народу посіла помітне місце у [[:uk:Болгарське_національне_відродження|Болгарському національному відродженні]]<ref name=":016">Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія. — 2008.<span> </span>— № 2. — С.53.</ref>.
[[:uk:1829|1829]] мандрував [[:uk:Болгарія|Болгарією]], [[:uk:Валахія|Валахією]], [[:uk:Молдавія|Молдавією]] з науковою метою — збирання матеріалів для історичних праць. Зокрема, зібрав 86 дако-слов'янських та волохо-болгарських грамот — літературних пам'яток болгарського народу.
Уперше привернув увагу болгар до їхньої [[:uk:Фольклор|народної творчості]], підкреслив її безцінне значення як для науки, так і для пробудження національної свідомості. Під час подорожі до Північно-Східної Болгарії (1830) зібрав 50 народних пісень. У праці «''О характере народных песен у славян задунайских''» (1835) дав високу оцінку болгарському пісенному фольклору<ref name=":016" />.
Закарпатський учений удостоївся високої оцінки з боку [[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франка]] <ref name=":113">{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}</ref>:{{Цитата|Наш угорський русин Юрко Гуца як будитель народного духу болгарського, воскреситель їх славної минувшини стоїть гідно обіч імен таких болгарських патріотів, як Л. Каравелов, Раковський, брати Миладинови, Заря Стоянов.|3=|4=}}Помер у 37-річному віці в Москві в абсолютному зубожінні. Вже після його смерті побачили світ «Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты», «Грамматика нынешнего болгарского наречия».
== Пам'ять ==
[[Файл:Guca.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C241x241bod%7C%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Guca.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C241x241bod%7CМеморіальна] дошка в м. [[:uk:Свалява|Свалява]]<nowiki>.]] В середині </nowiki>[[:uk:XIX_ст.|XIX ст.]] прізвище Венеліна стає настільки популярним, що його і досі використовують в Болгарії як власне ім'я, з наголосом на останньому складі.
На могилі Ю. Гуци (Вєнєліна) у [[:uk:Данилів_монастир|Даниловому монастирі]] в Москві болгари встановили пам'ятник з написом: «Він перший нагадав світові про забуте, але колись славне й могутнє плем'я болгар і палко бажав бачити його відродження».
Ім'ям Венеліна названо вулицю в [[:uk:Софія|столиці Болгарії]], споруджено [[:uk:Пам'ятник|пам'ятники]] в [[:uk:Софія_(місто)|Софії]], [[:uk:Габрово|Габрово]]<ref name=":113" />, [[:uk:Свалява|Сваляві]] та селі Тибава (Закарпаття, Україна). На початку [[:uk:ХХ_століття|ХХ століття]] в [[:uk:Одеса|Одесі]] стояв пам'ятник Ю. Гуці.
== Вибрані праці ==
* [http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. I. Москва, 1829] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140103103631/http://books.google.com/books?id=YWMNAQAAIAAJ&dq=inauthor%3A%22Юрій%20Венелин%22&pg=PR1#v=onepage&q&f=false|date=3 січня 2014}}
* «О характере народных песен у славян задунайских» ([[:uk:1835|1835]]);
* [http://books.google.com/books?id=aj9GAAAAMAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PA1#v=onepage&q&f=false О зародыше новой болгарской литературы. Москва, 1838]
* «Граматика на сегашния български език»;
* [http://books.google.com/books?id=1p4ZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP7#v=onepage&q&f=false Влахо-болгарские или дако-славянские грамоты, собранные и объясненные на иждивении Императорской Российской Академии. Санкт-Петербург, 1840]
* [http://books.google.com/books?id=EWbxAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PP11#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние словене в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Т. II. Москва, 1841]
* [http://books.google.com/books?id=O_zTAAAAMAAJ&dq=inauthor%3A%22%D0%AE%D1%80%D1%96%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%22&pg=PA3#v=onepage&q&f=false Скандинавомания и ее поклонники или столетние изыскания о варягах. Историко-критическое разсуждение. Москва, 1842]
* [http://books.google.com/books?id=TKkZAAAAYAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PP5#v=onepage&q&f=false Критические изследования об истории болгар, с прихода болгар на Фракийский полуостров до 968 года, или покорения Болгарии Великим князем русским, Святославом. Изданны на иждивении болгарина И. Н. Денкоглу. Москва, 1849]
* [http://books.google.com/books?id=P-ZBAAAAcAAJ&dq=%D0%AE%D1%80%D0%B8%D0%B9%20%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD&pg=PR1#v=onepage&q&f=false Древние и нынешние болгары в политическом, народописном, историческом и религиозном их отношении к россиянам. Историко-критические изыскания. Издание второе. Москва, 1856]
== Примітки ==
<references />
== Джерела ==
* Юрій Іванович Венелін-Гуца (1802—1839) : бібліографічний покажчик / уклад.: О. Д. Закривидорога, М.-І. Г. Люта, Л. А. Мельник, Т. В. Туренко. — Ужгород, 1989.
* [[:uk:Абліцов_Віталій_Григорович|Абліцов В.]]Галактика «Україна». Українська діаспора: видатні постаті / Віталій Абліцов. — К.: КИТ, 2007. — 436 с.
* Байцура Т. Юрій Іванович Венелін. — Братіслава, 1968. — 306 с.
* [[:uk:Данилюк_Дмитро_Дмитрович|Данилюк Д. Д.]] Ю. І. Гуца-Венелін. — Ужгород, 1995. — 45 с.
* Ю. Венелін. З наукової спадщини визначного славіста: З нагоди 200-ліття від дня народження Ю. Венеліна / укладання Д. Д .Данилюка ; передмова В. Гісема, Г. Кеменяша, Д. Данилюка ; істор. нарис Д. Данилюка. — Ужгород : Вид-во В. Падяка, 2002. — 184 c. — (Сер. «Обличчям до спадщини»).
* Заяць О. [http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii Венелін Юрій] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180114020717/http://chtyvo.org.ua/authors/Zaiats_Orest/Venelin_Yurii|date=14 січня 2018}} // Наукове товариство імені Шевченка : енциклопедія. — Львів, 2014. — Т. 2. — С. 578—583.
== Посилання ==
* [http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&pg=PP59#v=onepage&q=%D0%92%D0%B5%D0%BD%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BD%D1%8A&f=false Безсонов, П. Болгарские песни из сборников Ю. И. Венелина, Н. Д. Катранова и других болгар (= Временник Императорского Московского Общества истории и древностей российских, Кн. XXI, Ч. II: Материалы). Москва, 1855] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131231161147/http://books.google.com/books?id=KDIFAAAAYAAJ&dq=Венелинъ&pg=PP59#v=onepage&q=Венелинъ&f=false|date=31 грудня 2013}}
* Венелін (справж. прізв. — Гуца) Юрій Іванович // Україна в міжнародних відносинах. Енциклопедичний словник-довідник. [https://chtyvo.org.ua/authors/Varvartsev_Mykola/Ukraina_v_mizhnarodnykh_vidnosynakh_Entsyklopedychnyi_slovnyk-dovidnyk_Vypusk_5.pdf Випуск 5. Біографічна частина: А-М] / Відп. ред. М.М. Варварцев. — К.: Ін-т історії України НАН України, 2014. — с.57-58
* Павленко В. В. [http://www.history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju Венелін Юрій Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160416135702/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Venelin_Ju|date=16 квітня 2016}} //
a
'''Jurij Venelin''', narozen jako ''Юрий Гуца'', ''Georgius Hutza'', ([[:cs:22._duben|22. dubna]] [[:cs:1802|1802]] [[:cs:Tybava|Tybava]] – [[:cs:26._březen|26. března]] [[:cs:1839|1839]] [[:cs:Moskva|Moskva]]) byl [[:cs:Historik|historik]] a [[:cs:Publicistika|publicista]], jeden ze zakladatelů [[:cs:Slavistika|slavistiky]].
== Život ==
Narodil se ve vesnici [[:cs:Tybava|Tybava]] ( ''Havasalja''), která je součástí obce [[:cs:Svaljava|Svaljava]] v [[:cs:Okres_Mukačevo|Mukačevském okrese]] v [[:cs:Podkarpatská_Rus|Zakarpatské oblasti Ukrajiny]]. Pocházel z rodiny kněze Ivana Gucyho. Studoval na gymnáziu a teologickém semináři v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], biskupském lyceu v [[:cs:Satu_Mare|Satu Mare]] a na [[:cs:Segedín|Szegedské]] akademii. Krátce studoval filozofické fakultě na Lvovské univerzitě (1822–1823). Na jaře 1823 spolu se svým bratrem Ivanem Molnárem ilegálně překročil hranici bez pasu a dostal se do tehdy ruského [[:cs:Kišiněv|Kišiněva]]. Jejich rozhodnutí uprchnout jednou do Lvova a podruhé do Ruska bylo způsobem, jak se zbavit závazků vůči duchovním autoritám. V Kišiněvě dostali oba uprchlíci za podpory generálního guvernéra I. N. Inzova bydliště a místa školních učitelů. Během dvou let v Kišiněvě Venelin poznal studenty z řad bulharských emigrantů, studoval jejich jazyk, zvyky a způsob života. V létě 1825 oba odešli do Moskvy a tam na radu [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivana Orlaje]] vystudovali medicínu. V roce 1830 byl Venelin vyslancem Petrohradské akademie věd do bulharských zemí ovládaných [[:cs:Osmanská_říše|Osmany]]. Navštěvoval bulharská města jako [[:cs:Varna|Varna]], [[:cs:Kavarna|Kavarna]] a [[:cs:Silistra|Silistra]], zaznamenával lidové písně a rčení a získával znalosti bulharského jazyka z první ruky. V roce 1836 se seznámil s bulharským emigrantem [[:cs:Vasil_Aprilov|Vasilem Aprilovem]] sídlícím v [[:cs:Oděsa|Oděse]], s nímž udržoval aktivní korespondenci.
== Dílo ==
Venelin byl autorem knihy ''Staří a dnešní Bulhaři v jejich politických, etnografických, historických a náboženských vztazích k Rusům'', vydané ve třech svazcích v letech 1829 až 1841. Dílo bylo významné pro popularizaci bulharské kultury a historie v Ruské říši a pro ovlivňování národního cítění mnoha bulharských emigrantů.
Venelinova kniha ''Kritické studie o dějinách Bulharska'', vydaná posmrtně ve zkrácené verzi v roce 1849 v Moskvě z iniciativy historika Spiridona Palauzova. Emise byla financována bulharským obchodníkem Ivanem Denkoglu sídlícím v Rusku. Kniha vyšla znovu v roce 1853 v kompletním bulharském překladu v [[:cs:Zemun|Zemunu]] v dnešním Srbsku; překlad provedl učitel Petko Botev, otec básníka [[:cs:Christo_Botev|Christo Boteva]].
Mezi další díla Jurije Venelina patří ''O charakteru lidových písní u zadunajských Slovanů, O formování nové bulharské literatury, Gramatika moderní bulharštiny'' a ''Starověcí a moderní Slovinci''.
a
= Ivan Fogorašij-Berežanin =
'''Joann Fogarašij''', rozený Joannes Fogarassy, pseudonym Berežanin (25. března 1786 [[:cs:Velyki_Komjaty|Velyki Komjaty]] – 11. prosince 1834 [[:cs:Vídeň|Vídeň]]) byl podkarpatský rusínský etnograf, jazykovědec, kněz a učitel.<ref name=":012">{{Citace elektronického periodika|příjmení=HARAKSIM|jméno=Ľudovít|titul=„Zlatý vek" biskupa A. Bačinského a obrodenské obdobie A. Duchnoviča - dve epochy dejín Rusínov|periodikum=|url=https://www.rusyn.sk/zlaty-vek-biskupa-a-bacinskeho-a-obrodenske-obdobie-a-duchnovica-dve-epochy-dejin-rusinov/|jazyk=sk|datum přístupu=2024-01-01}}</ref> V [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] je po něm pojmenována ulice.
== Život a dílo ==
Studoval na teologických seminářích v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]] (1808–1810) a v [[:cs:Trnava|Trnavě]] (1811–1812). V roce 1813 byl vysvěcen na řeckokatolického kněze. Krátce působil jako,kněz v [[:cs:Rokosovo|Rokosovu]]. V letech 1814–1818 byl rektorem Uherského řeckokatolického teologického semináře. V roce 1818 byl poslán do Vídně, kde působil jako pastor řeckokatolického kostela sv. Barbory při řeckokatolickém teologickém semináři, tzv. [[:cs:Barbareum|Barbareu]], až do své smrti.
V Barbareu byl slovanský klub vedený slovinským lingvistou [[:cs:Jernej_Kopitar|Jernejem Kopitarem]],. V tomto klubu se Fogarašij seznamoval se studenty z jiných slovanských zemí a jejich jazyky. To ho přivedlo k aktivnímu srovnávacímu lingvistickému studiu, jehož výsledkem bylo dílo o rozdílech ve slovanských dialektech, zvláště mezi dialekty maloruskými a karpatoruskými nebo uhroruskými.<ref name=":012" /> které zaslal [[:cs:Ivan_Orlaj|Ivanu Orlajovi]]. Fogarašij poukazoval na společný původ slovanských jazyků a v duchu panslavismu vyzýval všechny Slovany, aby se drželi církevní slovanštiny jako svého spisovného jazyka.
V roce 1833 vydal rusko-uherskou gramatiku ''Orosz magyar grammalika. Rutheno ungarica grammatica. Для скораго и легкаго языка обучения... у Вѣдню, 1833'' a též dílo ''Origo et formacio Linguae Ugoricae – ungaricae rectius Magiaricae dictoe historice, philo et etymologice ac gramatice deducta. Viennae. Anno 1833'' . Poukazoval na to, že maďarština je silně ovlivněna podunajskými slovanskými jazyky, což vzbudilo nevůli mezi maďarskými mocenskými kruhy.<ref name=":012" />
Fogarašij je také autorem rozsáhlé (nepublikované) studie o Podkarpatských Rusínech.
= Michal von Visanik<ref name=":1122">{{Citácia knihy|priezvisko=Plišková|meno=Anna|priezvisko2=Konečný|meno2=Stanislav|titul=Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989|vydanie=1.|vydavateľ=Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry|miesto=Prešov|rok=2008|kapitola=Rusíni v prelomoch dvoch tisícročí|strany=16, 41|isbn=978-80-8068-867-7|jazyk=}}</ref> =
'''Михайло (фон) Висаник''' (''Вӱсяник'', [[:rue:Нїмецькый_язык|нім.]] ''Michael von Viszanik'', [[:rue:10._октовбер|10. октовбер]] [[:rue:1792|1792]], Дюлай, [[:rue:Жупа_Саболч|жупа Саболч]]<ref name="szluk2">{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}</ref> — [[:rue:3._новембер|3. новембер]] [[:rue:1872|1872]], [[:rue:Відень|Відень]]) быв [[:rue:Австрійска_імперія|австрійськый]] медик [[:rue:Русины|русинського]] роду, дохтор-прімарь [[:rue:Відень|віденської]] псіхіатрічної болниці, реформатор австрійської [[:rue:Псіхіатрія|псіхіатрії]].
== Біоґрафія ==
Сын [[:rue:Ґрекокатолицька_церьков|грекокатолицького]] пароха села Дюлай (днесь ''Nyírgyulaj'') Ивана Вӱсяника<ref name="szluk2" /><ref name="padiak2">{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}</ref>. Скончив [[:rue:Гимназия|ґімназію]] в [[:rue:Сатмар|Сатмарі]], пак ся учив у [[:rue:Ягер|Яґрі]] (філософія), [[:rue:Будапешт|Пешті]] и [[:rue:Відень|Відню]]. У Відню здобыв діплому дохтора (1821) и тітулу маґістра [[:rue:Акушер|акушерства]] (1825)<ref name="padiak2" /><ref name="ndb2">{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}</ref>. Зачав роботу у віденськуй Централнуй болници як молодшый дохтор, де мав и практику из псіхічно хворыми. Пузніше ся добрі вказав уже як окружный дохтор у часі повени (1830) <small>[<nowiki/>[[:de:Donauhochwasser 1830|de]]]</small> і епідемії [[:rue:Колера|колеры]] (1831) у Відню, а пак у часі повени в Будапешті (1838) <small>[<nowiki/>[[:hu:1838-as pesti árvíz|hu]]]</small>. Быв активным пропаґатором [[:rue:Вакцинация|вакцинації]]<ref name="padiak2" />. [[Файл:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg|odkaz=[https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Josef_Mutterer_Narrenturm_c1895.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C][[:rue:Наррентурм|Наррентурм]]<nowiki> около 1895]] У 1838 именованый на дохтора-прімаря псіхіатрічної лічниці Централної болниці у Відню, што ся розміщала в так званум ізолаторі </nowiki>[[:rue:Наррентурм|Наррентурм]] («турни глупакув»). Измагав ся го модернізовати як лічебну установу: пропаґовав працовну терапію, дошколованя персонала, зрушив фіксацію хворых ланцами (уєдно дав изняти 30 тон желіза)<ref name="ndb2" /><ref>{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}</ref>. У 1843-1844 ся пустив у служебну дорогу до Німеччины, Франції и Швейцарії. У заграничу ся окреме інтересовав архітектуров псіхіатрічных установ, котра бы мала помагати уліченю хворых. У 1844 рядив проєктованя нової псіхіатрічної лічниці в Брюннлфелду (днесь часть Відня), доконченої в 1852. році. У 1845 ся габілітовав як другый на [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденськум універзитеті]] [[:rue:Доцент|доцент]] псіхіатрії<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]]. — 1968. — С. 224. — (Український архів. — Т. XVII).</ref>. У дісертації аналізовав роботу віденської псіхіатрічної лічниці уд року 1784, окреме зазначаючи хосновитусть гуманного удношеня до паціентув и удмітаючи їх «неулічнусть». У 1853-1869 рокы рядив псіхіатрічноє обзираня у Централнуй болници. Удступив уд роботы в 1871. році.
Двараз быв [[:rue:Декан|деканом]] медицинського факултета [[:rue:Віденськый_універзитет|Віденського універзитета]]. Основав общества спомаганя бывшым паціентам псіхіатрії и вдовам дохторув. Быв судовым засідательом (''táblabíró'' <small>[<nowiki/>[[:hu:táblabíró|hu]]]</small>) у мадярськых [[:rue:Жупа_Саболч|жупах Саболч]], [[:rue:Жупа_Чанад|Чанад]], [[:rue:Жупа_Унґ|Унґ]], [[:rue:Жупа_Сатмар|Сатмар]] и [[:rue:Жупа_Боршод|Боршод]]. Носитель тітулы дворського радника (''Hofrat''), ордена Франца Йозефа, папського ордена с. Ґеорґія Великого, [[:rue:Пруссія|пруського]] ордена Коруны. У [[:rue:1849|1849]] быв єдным из шести членув русинської делеґації пуд веденьом [[:rue:Виктор_Добрянскый|Віктора Добрянського]], што подала імператору [[:rue:Франц_Йозеф_I.|Францу Йозефу I.]] петіцію ''[[:rue:Памятник_Русинов_угорскых|Памятник Русинов угорскых]]''.
Погребеный на [[:rue:Централный_теметув_(Відень)|Централнум теметові у Відню]] вєдно з жонов Амалійов (рож. Янко, 1803—1876)<ref name="padiak2" /><ref>{{Cite web|url=http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|title=''Кочерга С. О.'' Південний берег Криму в житті і творчості українських письменників ХІХ ст.|accessdate=25 грудня 2008|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090919061135/http://ruthenia.info/txt/kochergas/metod.html#СТЕПАН%20РУДАНСЬКИЙ|archivedate=19 вересня 2009|deadurl=yes}}</ref>.
<references />
= Jozef Miklošík =
Йосип Змій-Мікловшик (20 лютого 1792 с. Словінки, [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщина]] (зараз Східна Словаччина) - 1 грудня 1841 [[:uk:Пряшів|Пряшів]]) - український художник, іконописець, портретист. Один з основоположників професійного образотворчого мистецтва [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]].
== Діяльність ==
Народився в бідній селянській родині. Навчався в школі при монастирі Красний Брід неподалік Меджилаборець в Словаччині. Очевидно, там вперше познайомився з мистецтвом живопису у ченців-іконописців, які зазвичай проживали в монастирях. Маючи хороший голос і схильність до наук, він в Краснобродський школі вивчився на дяка. У 1814 році отримав місце церковного співочого при греко-католицької церкви св. Варвари у Відні (Барбареум). Робота там давала йому деяку матеріальну незалежність. У тому ж році вступив в клас живопису до Віденської Академії об'єднаних образотворчих мистецтв.
Йосип Змій - один з перших відомих живописців історичного Закарпаття, які навчалися в Віденської академії образотворчих мистецтв. Вже у Відні отримав визнання як хороший портретист. У 1823 р єпископ Григорій Таркович призначив його єпархіальним художником. Він став першим єпархіальним художником новоствореної Пряшевської єпархії. Пізніше Йосип Змій-Мікловшик здійснив поїздку до Італії, де прожив два роки. Перебування там, безсумнівно, позначилося на його творчості. Після повернення в Пряшів Йосип працює художником, часто пише портрети. Серед них портрети засновника єпархіальної бібліотеки Івана Ковача, Андрія Хіри і ін. Восени 1841 року художник захворів на тиф і помер 1 грудня цього ж року. Похований на Пряшевському кладовищі.<ref>(український дивоспів на чотирьох місцях)</ref>
== Творчість ==
Основоположник світського живопису на Закарпатті, Йосип Змій-Мікловшик створював не тільки іконостаси, фрески і вівтарні образи, а й портрети, пейзажі, жанрові сценки з життя закарпатців, які несуть яскраво виражений етнографічний характер. Художник працював на території Угорщини, його пензлю належать церковні розписи в багатьох містах. Після повернення з Відня художник створив багато композицій на релігійну та побутову тематику.
Ним написані живописні композиції з народного життя:
* «Зємплінскі весілля»,
* «На вечорницях»,
* «Процесія на освячення води на Богоявлення»,
* «Вибір нареченої в Червоному Броді»,
* «Хто буде моїм чоловіком?» та ін.
Проілюстрував книгу «Etnografia Ruthenium» ( «Етнографія русинів») словацького етнографа Яна Чапловича. Серед робіт на релігійну тематику картини 1830 року, виконані для іконостасу в абауйновградского храму, в 1831 р ікони в с. Шайосегед. У наступному році художник працював в селах Здоб і Ряшів, а в 1834 р в Собопіі і Фіяші. У Великому Сулині працював в 1835 р, в тому ж році працював над композиціями до бічній каплиці св. Хреста і св. Петра і Павла в прешівська кафедральному соборі. У 1836 р художник виконував живописні роботи для церкви в Пустагазі, а в 1837 р виконав картину св. Миколи, св. Варвари і Богородиці для церкви с. Варганево. У 1838 р провів поновлення образів для храму в Словенської Нової Весі.
'''Josef Zmij-Miklovšik''' ({{Vjazyce2|rue|Йосиф Змій-Миклошик|Josyf Zmij-Myklošyk}}, [[:cs:20._březen|20. března]] [[:cs:1792|1792]] [[:cs:Slovinky|Slovinky]] – [[:cs:1._prosinec|1. prosince]] [[:cs:1841|1841]] [[:cs:Prešov|Prešov]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] [[:cs:Malíř|malíř]] a [[:cs:Ikonografie|ikonograf]].<ref name=":017">{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}</ref><ref name=":114">{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul R.|příjmení2=Pop|jméno2=Ivan Ivanovič|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|rok=2002|url=https://archive.org/details/encyclopediaofru0000mago|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=1|isbn=978-0-8020-3566-0|isbn2=978-1-4426-7443-1}}</ref><ref name=":212">{{Citace monografie|titul=Österreichisches biographisches Lexikon: 1815 - 1950|editoři=Österreichische Akademie der Wissenschaften|vydavatel=Verl. der Österr. Akad. der Wiss|místo=Wien|isbn=978-3-7001-3213-4}}</ref> Josef byl jeden ze zakladatelů rusínského [[:cs:Výtvarné_umění|výtvarného umění]].<ref name=":212" />
== Život ==
Narodil se v roce 1792 do chudé [[:cs:Zemědělec|rolnické]] rodiny v obci [[:cs:Slovinky|Slovinky]] nedaleko města [[:cs:Krompachy|Krompachy]] na dnešním [[:cs:Slovensko|Slovensku]].<ref name=":114" /> Studoval v na [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] kde se seznámil s [[:cs:Ikonografie|ikonografií]].<ref name=":114" /> V [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|krásnobrodském]] [[:cs:Monastýr_Sestoupení_Ducha_svatého|klášteru]] se chtěl stát [[:cs:Ďjak|ďjakem]], což byla role nižšího duchovního v chrámu, ale také role kantora, předzpěváka či písaře.
V roce 1814 se stal pěvcem v řeckokatolickém [[:cs:Kostel_svaté_Barbory_(Vídeň)|kostele sv. Barbory]], známý též jako [[:cs:Barbareum|Barbareum]], ve [[:cs:Vídeň|Vídni]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve stejném roce také začal studovat na [[:cs:Akademie_výtvarných_umění_ve_Vídni|Akademii výtvarných umění ve Vídni]]. Josef také žil dva roky v Itálii, kde studoval [[:cs:Baroko|barokní]] a [[:cs:Renesanční_malířství|renesanční malířství]].<ref name=":017" /><ref name=":114" />
V roce 1823 se stal diecézním malířem v [[:cs:Archeparchie_prešovská|Prešovské řeckokatolické eparchii]].<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Jmenoval ho sám první biskup [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregor Tarkovič]]. Na podzim roku 1841 onemocněl [[:cs:Tyfus|tyfem]]{{nepřesný odkaz}} a 1. prosince 1841 zemřel. Pochován byl v [[:cs:Prešov|Prešově]]. [[Soubor:Змий-Микловшик.jpg|odkaz=https://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:%D0%97%D0%BC%D0%B8%D0%B9-%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D1%88%D0%B8%D0%BA.jpg|náhľad|''Muž s knihou'' byl jeden z prvních obrazů malíře]]
== Dílo ==
Jako diecézní malíř, Josef Zmij-Miklovšik maloval pro eparchii nejen [[:cs:Ikonostas|ikonostasy]], [[:cs:Freska|fresky]] a [[:cs:Oltářní_obraz|oltářní obrazy]], ale také portéty významných kněží.<ref name=":017" /><ref name=":114" /> Ve volném čase maloval [[:cs:Krajinomalba|krajinomalby]] a portréty bohatých prešovských [[:cs:Měšťanstvo|měšťanů]].<ref name=":114" /> Ikonostasy namaloval do kostelů v mnoha obcích, např. v obcích [[:cs:Petrová|Petrová]], [[:cs:Ruská_Nová_Ves|Ruská Nová Ves]] a [[:cs:Rešov_(okres_Bardejov)|Rešov]].<ref name=":017" /><ref name=":114" />
Předtím než se stal diecézním malířem také namaloval [[:cs:Obrazová_kompozice|obrazové kompozice]] z lidového života. Mezi ně patří např. ''Zemplínská svatba'', nebo ''Výběr nevěsty v [[:cs:Krásny_Brod|Krásném Brodě]]''. Také ilustroval knihu ''Etnographia Ruthenorum'' od Jana Čaploviče a namaloval portéty [[:cs:Biskup|biskupa]] [[:cs:Gregor_Tarkovič|Gregora Tarkoviče]] a kněze [[:cs:Jan_Kovač|Jana Kovače]].<ref>{{Cite book|title=Діячі науки і культури України : нариси життя та діяльності|year=2007|editor-last=|publisher=Книги - ХХІ|location=Київ|pages=105|isbn=978-966-8653-95-7}}</ref>
<references />
= Ján Juhasevič Skľarský =
'''Іва́н Югасевич-Скля́рський''' ([[:uk:1741|1741]], с. [[:uk:Прикра|Прикра]], [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщина]] — [[:uk:15_грудня|15 грудня]] [[:uk:1814|1814]], с. [[:uk:Невицьке|Невицьке]] поблизу [[:uk:Ужгород|Ужгорода]]) — русинський (український) переписувач та упорядник [[:uk:Рукопис|рукописних]] книг, [[:uk:Іконописець|іконописець]], поет, художник, [[:uk:Педагог|педагог]] та збирач [[:uk:Фольклор|фольклору]]. Вважається укладачем першого рукописного збірника закарпатських [[:uk:Прислів'я|прислів'їв]] та [[:uk:Приказка|приказок]].
== Життєпис ==
Родом із с. Прикра на Пряшівщині. Освіту здобув у Галичині, від [[:uk:1775|1775]] року був «півцоучителем», церковним куратором та старостою с. Невицьке [[:uk:Ужгородська_округа|Ужгородської округи]].
Студіював у [[:uk:Галич|Галичі]], де навчився дуже гарно писати.
Уклав або переписав кілька збірників пісенників церковних пісень, додаючи до них і світські пісні; каліграфічно переписав 30 «Ірмологіонів»; укладав календарі на сто літ, у які вносив власні вірші та фольклорні твори. Один з таких календарів (1809) містить найбільшу тогочасну добірку 370 українських прислів'їв («Общая присловія во товаристві неуких»). Свої рукописи Югасевич-Склярський ілюстрував власними малюнками. Малював ікони.
Вчителював і був дяком у різних лемківських селах Східнословацького краю. Власноручно переписав понад 30 церковних книг, прикрашаючи їх власними ілюстраціями, заставками. Склав три великі рукописні збірники пісень, описані [[:uk:Яворський_Юліян_Андрійович|Юліяном Яворським]] у «Матеріалах для історії старинної пісенної літератури в Підкарпатській Русі», також склав рукописний збірник прислів'їв і приказок, що їх збирав ціле життя. У [[:uk:1806|1806]] році вибрав 370 з них для «Календаря греко-руського». Писав [[:uk:Вірш|вірші]].
Від [[:uk:1795|1795]] року мешкав і працював у с. Невицьке біля Ужгорода. Тут склав співаник, у який ввійшло 245 церковних і 20 світських пісень.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* Рукописна спадщина Івана Югасевича на зламі XVIII—XIX століть: [монографія] / Одарка Сопко. — Львів: Афіша, 2017. — 179 с. : кольор. іл., фот. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789663252315|ISBN 978-966-325-231-5]].
= Omeľan Partyckyj =
'''Омеля́н Йо́сипович Парти́цький''' ([[:uk:28_травня|28 травня]] [[:uk:1840|1840]], [[:uk:Тейсарів|Тейсарів]] — [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]], [[:uk:Львів|Львів]]) — український учений-[[:uk:Мовознавець|мовознавець]], [[:uk:Етнограф|етнограф]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].
== Життєпис ==
Народився в селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}. — Leopoli, 1842. — P. 32, 275. {{ref-la}}</ref><ref>Іноді — село Тейсарова, див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]].</ref> (пізніше — Жидачівського повіту, від 17 липня 2020 — [[:uk:Стрийський_район|Стрийського району]]) в сім'ї священника о. Йосипа Партицького ({{н}} 1804<ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1842] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201206105205/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16156/edition/14586/content|date=6 грудня 2020}}. — Leopoli, 1842. — P. 32. {{ref-la}}</ref><ref>[https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content Schematismus Universi Venerabilis Cleri Archidioeceseos Metropolitanae Graeco Catholicae Leopoliensis pro Anno Domini 1878] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210121030221/https://dlibra.kul.pl/dlibra/publication/16183/edition/14653/content|date=21 січня 2021}}. — Leopoli, 1878. — P. 101. {{ref-la}}</ref>, пароха в Тейсарові з 1825 по 1879 рік).
Дуже рано покинув батьківську хату. Початкову освіту здобув у місті Стрию. Вчився в [[:uk:Львівська_бернардинська_гімназія|Бернардинській гімназії]]<ref name="ЖБС">{{Cite web|url=http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|title=Омелян Партицький // Жидачівська районна бібліотечна система|accessdate=20 січня 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький|archivedate=4 березня 2016|deadurl=yes}}</ref>, [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]],<ref name="ПХ3">''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович… — С. 33.</ref> у Львівському університеті, який закінчив у 1863 (за іншими даними, в 1864<ref name="ПХ3" />) році. Іспити склав на відмінно; одержав три дипломи: етнографа, історика, педагога і мовознавця української літератури. Викладав у [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], цісарсько-королівській [[:uk:Перша_тернопільська_гімназія|Тернопільській гімназії]] (вчитель української та класичних мов,<ref name="ПХ3" /> 1864—1868 рр.), Академічній ґімназії у [[:uk:Львів|Львові]] (1868—1871 рр.), Львівській учительській семінарії (1871—1895 рр.).
У Тернополі разом з [[:uk:Лучаківський_Володимир|Володимиром Лучаковським]], [[:uk:Ільницький_Василь_Степанович|Василем Ільницьким]], [[:uk:Згарський_Євген|Євгеном Згарським]] створив літературний гурток.<ref name="ПХ3" />
Один з лідерів народовецького руху в [[:uk:Галичина|Галичині]], редактор «Газети шкільної» (видавав власним коштом,<ref name="ПХ3" /> 1875—1879 рр.), [[:uk:Зоря_(львівський_журнал)|«Зорі»]] (двотижневик, заснував, шість років видавав власним коштом<ref>[http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm|date=11 травня 2011}}''[[Тищенко Костянтин Миколайович|К. Тищенко]].'' «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности</ref> 1880—1885 рр.).
Автор підручників з мови, літератури, видав [[:uk:Німецько-руський_словар|«Нѣмєцко-руский словаръ»]], «Старинну історію Галичини» (1894 р.). Переклав «Слово о полку Ігоревім» (1884 р.).
Сповідував ідеї «народовців», один із засновників, почесний член культурно-освітньої організації [[:uk:Просвіта|«Просвіта»]], заступник голови першого головного відділу товариства, 1874 року виконував його обов'язки. 1875 року — делегат від головного виділу на заснуванні першої філії «Просвіти» в селі [[:uk:Бортники_(Жидачівський_район)|Бортниках]] Бібрецького повіту (сучасний [[:uk:Жидачівський_район|Жидачівський район]]).
Разом з [[:uk:Вахнянин_Анатоль_Климович|Анатолем Вахнянином]] видавав у 1877—1879 роках «Письмо з Просвіти». Під його впливом частина студентської молоді змінювала погляди з москвофільських на народовські (зокрема [[:uk:Масляк_Володимир_Іванович|Володимир Масляк]]<ref>''[[Боднарук Іван Лазарович|Боднарук І]].'' Бучацький Парнас // {{ББ|101}}</ref>). Матеріально підтримував студентську молодь, зокрема Івана Франка.<ref name="ПХ3" />
Для покращення здоров'я в останні роки життя їздив на лікування до [[:uk:Одеса|Одеси]]<ref name="ЖБС" />, відпочивав і лікувався в [[:uk:Карлові_Вари|Карлових Варах (Карлсбаді]], зокрема в 1894 році)<ref>[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search Karlsbader Kurliste] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201204174600/http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=clk&datum=18940805&seite=8&zoom=33&query=%22Partycki%22&ref=anno-search|date=4 грудня 2020}}. — 1894. — № 359. — S. 2. {{ref-de}}</ref>.
Раптово помер<ref name="ЖБС" /> [[:uk:1_лютого|1 лютого]] [[:uk:1895|1895]] року у Львові<ref>[[Дзвін (журнал, Львів)|Дзвін]]. — 1995. — С. 149.</ref><ref>Є інші дати: 20 січня (див.: ''Пиндус Б., Ханас В.'' Партицький Омелян Йосипович… — С. 33.), [[21 січня]] (див.: [https://web.archive.org/web/20160304200744/http://bibliotekazh.com.ua/Партицький Омелян Партицький] // [[Жидачівська районна бібліотечна система]]).</ref>. Похований на 14 полі Личаківського цвинтаря.
== Творчість ==
1863 року в літературному збірнику [[:uk:Галичанинъ_(1862)|«Галичанинъ»]] надруковано твір Омеляна Партицького, написаний народною мовою,— «Червона Русь в часах передісторичних». У цьому збірнику опублікував статтю про походження Руси, надрукував дві поезії; статті започаткували працю як історика над історією Руси. 1884 року друком вийшла величезна студія «Старинна історія Галичини».
Збирав етнографічні матеріали, помістив у [[:uk:Правда_(журнал)|«Правді»]] — 1868 р.: «З уст народна: гагілки, коляди», у «Газеті шкільній» за 1877 р.: «Заговори у Русиків», «Рахманьский Великдень».
У 1875—1879 рр. надрукував ряд статей про виховання: «Гадки про виховання домашнє» (1877), «Листи о вихованню» (1879), працював у комісії з видання шкільних книжок. Видав гарно укладені читанки для народних шкіл, працював над граматиками: «Руска читанка для нижчих кляс середніх шкіл» (1871), «Руский буквар для шкіл людових» (1876), «Руска читанка для третьої кляси шкіл народних»(1878), «Граматика руского язика для ужитку в школах людових»(1880).
Видання граматики 1880 року з погляду методики вважалося одним із найкращих видань граматик «рускої (української) мови» того часу.
== Вшанування пам'яті ==
У рідному селі [[:uk:Тейсарів|Тейсарові]]:
* коштом односельців перед школою встановлено пам'ятник Омеляну Партицькому;
* його іменем названа одна з вулиць села.
У Жидачеві:
a
== Джерела ==
* [https://archive.org/details/dovidnyk2002/page/n379/mode/1up?view=theater Партицький Омелян] // Довідник з історії України. — 2-е видання. — К., 2002. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9665041797|ISBN 966-504-179-7]]
* {{УМЕ10|частина=[https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_10_Ол-Пер/page/n98/mode/1up?view=theater Партицький Омелян]|сторінки=1302}}
* ''Пашук В. С.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O Партицький Омелян] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161028022053/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Partytskyj_O|date=28 жовтня 2016}} // {{ЕІУ|8|75}}
* ''Пиндус Б., Ханас В.'' [https://archive.org/details/tec00/tec_3/page/n57/mode/1up?view=theater Партицький Омелян Йосипович] // {{ТЕС|3|33}}
* ''[[:uk:Тищенко_Костянтин_Миколайович|Тищенко К.]]'' [https://web.archive.org/web/20110511165401/http://www.langs.com.ua/publics/KM/Scand/index.htm «Скандинавщина в давній Руси»: погляд із сучасности].
<references />
= Sydir Ivanovyč Vorobkevyč =
о. '''Ізидо́р Воробкевич''', у сучасних джерелах '''Си́дір Воробке́вич''' ([[:uk:5_травня|5 травня]] [[:uk:1836|1836]], [[:uk:Чернівці|Чернівці]] — [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]], Чернівці) — [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Буковина|буковинський]] [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Композитор|композитор]], музично-культурний діяч, православний священик, [[:uk:Педагог|педагог]], редактор часописів [[:uk:Буковина|Буковини]], [[:uk:Художник|художник]]. Мав псевдоніми: ''Данило Млака, Демко Маковійчук, Морозенко, Семен Хрін, Ісидор Воробкевич, С. Волох'' та інші. Нагороджений [[:uk:Орден_Франца_Йосифа|лицарським хрестом ордена Франца Йосифа]] (1902)<ref>[http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=shb&datum=1918&page=565&size=49 Hof- und Staatshandbuch der Österreichisch-Ungarischen Monarchie für das Jahr 1918]. — Wien, 1918. — S. 191. {{ref-de}}</ref>.
== Біографія ==
[[Файл:Указ_Міністерства_освіти_та_віровизнань_Австрії_28_липня_1868_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D0%B0%D0%B7_%D0%9C%D1%96%D0%BD%D1%96%D1%81%D1%82%D0%B5%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B2%D0%B0_%D0%BE%D1%81%D0%B2%D1%96%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%B2%D1%96%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D0%B7%D0%BD%D0%B0%D0%BD%D1%8C_%D0%90%D0%B2%D1%81%D1%82%D1%80%D1%96%D1%97_28_%D0%BB%D0%B8%D0%BF%D0%BD%D1%8F_1868_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|Указ Міністерства освіти та віровизнань Австрії щодо призначення Сидору Воробкевичу мистецької стипендії на навчання у м. Відень]]
[[Файл:"Українська_ластівка"_часопис_для_дітей_1933.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%22%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%96%D0%B2%D0%BA%D0%B0%22_%D1%87%D0%B0%D1%81%D0%BE%D0%BF%D0%B8%D1%81_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D0%B4%D1%96%D1%82%D0%B5%D0%B9_1933.jpg|vľavo|náhľad|319x319bod|Портрет Сидора Воробкевича в часописі для дітей «Українська ластівка»]]
Народився 5 травня 1836 року в Чернівцях у родині вчителя філософії і богослов'я. Залишився в дитинстві круглим сиротою, разом із сестрою і молодшим братом Григорієм, що теж став відомим на Буковині громадсько-культурним діячем і письменником. Його виховували дідусь і бабуся в містечку [[:uk:Кіцмань|Кіцмані]], де здобув [[:uk:Початкова_освіта|початкову освіту]] (навчався у 4-класовій німецькомовній школі).
Його прадід утік свого часу з [[:uk:ВКЛ|Литви]] і звався Скальський Млака де [[:uk:Оробко|Оробко]]<ref>''Остап'юк Б.'' [http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf Сидір Воробкевич (1836—1903] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180904191900/http://www.svoboda-news.com/arxiv/pdf/1986/Svoboda-1986-175.pdf|date=4 вересня 2018}} // Свобода. — Джерзі Ситі і Ню Йорк, 1986. — Ч. 175 (13 вересня). — С. 2, 4.</ref>, а {{джерело|дід переробив Оробко на Воробкевича}}. Частина прізвища Млака стала улюбленим псевдонімом Сидора. Батько його, Іван, на той час працював при Чернівецькій гімназії (тодішній ліцей) професором релігії і філософії. Його матір померла в 1840 році. Через п'ять років помер батько — Сидір разом зі своїм братом Григорієм залишилися сиротами. Їх дід, кіцманський [[:uk:Протопоп|протопоп]] Михайло Воробкевич, забрав онуків до себе жити в містечко [[:uk:Кіцмань|Кіцмань]]. Першу науку в Кіцмані дітям надала бабка Параскева. Вона навчила любити рідну мову, пісню та народ. З уст своєї бабусі Сидір чув силу-силенну казок, пісень, народних оповідань про [[:uk:Козак|козаків]] і турків. Дід поета знав безліч оповідей про козацтво, Україну, [[:uk:Умань|Умань]], [[:uk:Залізняк|Залізняка]], [[:uk:Іван_Ґонта|Ґонту]].
Навчався у [[:uk:Чернівецька_вища_гімназія|Чернівецькій гімназії]], згодом — у духовній семінарії, яку закінчив [[:uk:1861|1861]] року, де він почав складати [[:uk:Вірш|вірші]] й створювати до них музику. Потім був священиком у буковинських селах, де вивчав [[:uk:Фольклор|фольклор]] і побут місцевого населення.
Музичну освіту здобував приватно у професора [[:uk:Віденська_консерваторія|Віденської консерваторії]] [[:uk:Франц_Кренн|Ф. Кренна]]. У 1868 році склав іспит на звання викладача співу й регента хору у [[:uk:Віденський_університет_музики_й_виконавського_мистецтва|Віденській консерваторії]]. З 1867 року викладав спів у [[:uk:Чернівецька_духовна_семінарія|Чернівецькій духовній семінарії]] та гімназії, а з 1875 р. — на богословському факультеті [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецького університету]]<ref>{{Cite book
|title=Енциклопедія сучасної України|last=Дзюба|first=І.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last2=Жуковський|first2=А.І. (співголова Гол.ред.колегії)|last3=Романів|first3=О.М. (співголова Гол.ред.колегії)|last4=Курас|first4=І.М.|last5=Литвин|first5=В.М.|year=2006|publisher=Інститут енциклопедичних досліджень НанУ|location=Київ|pages=162|language=Українська|isbn=966-02-3355-8}}</ref>. Як [[:uk:Композитор|композитор]] складав літературні пісні і псалми, компонував хорові твори, сольні пісні та [[:uk:Оперета|оперети]], писав мелодії на власні вірші.
Помер [[:uk:19_вересня|19 вересня]] [[:uk:1903|1903]] у Чернівцях, похований на міському кладовищі<ref>Жадько В. О. Український некрополь.— К., 2005.— С. 149.</ref>.
== Творчість ==
[[Файл:„Співаник_для_шкіл_народних”,_уклав_Сидір_Воробкевич,_м._Відень._Титул._1910_р.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%E2%80%9E%D0%A1%D0%BF%D1%96%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%BA_%D0%B4%D0%BB%D1%8F_%D1%88%D0%BA%D1%96%D0%BB_%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B8%D1%85%E2%80%9D,_%D1%83%D0%BA%D0%BB%D0%B0%D0%B2_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%BC._%D0%92%D1%96%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D1%8C._%D0%A2%D0%B8%D1%82%D1%83%D0%BB._1910_%D1%80.jpg|vľavo|náhľad|Співаник (збірник пісень), які уклав Сидір Воробкевич. Виданий у м. Відень у 1910 р.]]
Літературна діяльність Сидора Воробкевича розпочалася 1863 року, коли в збірнику «Галичанин» було надруковано п'ять перших віршів під загальною назвою «Думки з Буковини». 1877 року він видав перший буковинський альманах [[:uk:Руска_Хата_(альманах)|«Руська хата»]]. Один із засновників і редакторів журналу «Буковинськая зоря».
Працюючи в [[:uk:Чернівецький_національний_університет_імені_Юрія_Федьковича|Чернівецькому університеті]], очолював «Руське літературне товариство», а з 1876 року — студентське товариство «Союз». В 1887 році Сидір Воробкевич очолював товариство «Руський дім народний» в Чернівцях<ref>{{Cite web|title=180 років від дня народження С.І.Воробкевича|url=http://knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua/stranicu/novunu/novunu_vorobkevuch.html|website=knowledge.lisichansk.luguniv.edu.ua|accessdate=2023-05-30}}</ref>.
Сидір Воробкевич писав українською, німецькою і румунською мовами. В літературному доробку письменника — вірші, поеми, оповідання, повісті реалістичного і романтичного характеру. Він розробляв теми історичного минулого: оповідання «Турецькі бранці» (1865), поема «Нечай» (1868), драми «Петро Сагайдачний» (1884), «Кочубей і Мазепа» (1891), комедія «Пан [[:uk:Мандатор|мандатор»]],<ref>{{Cite web |url=http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|title=ПАН МАНДАТОР С. Воробкевич|accessdate=19 травня 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150520200917/http://www.dramtheater.cv.ua/pan_mandator.html|archivedate=20 травня 2015|deadurl=yes}}</ref> писав про тяжку долю селянства: вірші «Рекрути» (1865), «Панська пімства{{джерело}}» (1878). Одним з перших в українській літературі відобразив життя робітників (драма «Блудний син»).
Найповніше талант С. Воробкевича проявився в ліричних віршах, де поет «розсипає велике багатство життєвих спостережень, осяяних тихим блиском щирого, глибокого, людського і народолюбного чуття» ([[:uk:Франко_Іван_Якович|І. Франко]]). Характерними рисами поезії Воробкевича є мелодійність, близькість до фольклорних джерел (вірш «Летить, летить чорний ворон…» та ін.). Багатьом його творам властивий гумор.
Вірш Сидора Воробкевича [https://uk.wikisource.org/wiki/uk:%D0%A0%D1%96%D0%B4%D0%BD%D0%B0%20%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B0%20(%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87) «Рідна мова»], покладений на музику автором, став хрестоматійним. Чимало творів С. Воробкевича перекладено [[:uk:Болгарська_мова|болгарською]], [[:uk:Німецька_мова|німецькою]], [[:uk:Російська_мова|російською]] та іншими мовами.
Перебуваючи на викладацькій роботі в Чернівецькій духовній семінарії, гімназії, університеті, Сидір Воробкевич багато уваги приділяв молоді: уклав пісенники для початкової школи, створив посібники з теорії музики й співу та ін. Виступаючи одночасно як [[:uk:Композитор|композитор]] і [[:uk:Письменник|письменник]], він створює чимало віршів, пісень для дітей («Рідна мова», «То наші любі, високі Карпати», «Веснянка», «Осінь»). Після поїздки до [[:uk:Київ|Києва]] (1874) Воробкевич написав два чоловічі хори «Цар-ріка наш Дніпро» та «Я родився над Дніпром, отому я козаком».
За життя письменника було видано збірку віршів «Над Прутом» (1901) за участю І. Франка.
Перу поета належить ряд оповідань, новел, нарисів і сміховинок («Нерон», «Сабля Скандербега», «Клеопатра», [[:uk:Іван_Грозний|«Іван Грозний»]]). Він — автор циклу статей «Наші композитори», у якому чільне місце відведене композиторові [[:uk:Михайло_Глінка|М. І. Глінці]]. Автор багатьох і різноманітних за жанром літературних, музичних творів — пісень і хорів, [[:uk:Романс|романсів]], оперет. Писав музику на слова [[:uk:Тарас_Шевченко|Т. Шевченка]], [[:uk:Юрій_Федькович|Ю. Федьковича]], [[:uk:Іван_Франко|І. Франка]], [[:uk:Васіле_Александрі|В. Александрі]], [[:uk:Михаїл_Емінеску|М. Емінеску]], В. Бумбака. Також виступав як музичний педагог; зокрема, його учнем був видатний австрійський музикознавець українського походження [[:uk:Мандичевський_Євсевій|Євсевій Мандичевський]].
За словами [[:uk:Франко_Іван_Якович|І.Франка]], С. Воробкевич був одним з «перших жайворонків нової весни нашого народного відродження».
[[Файл:Меморіальна_дошка_Сидору_Воробкевичу.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D1%80%D1%96%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B0_%D0%B4%D0%BE%D1%88%D0%BA%D0%B0_%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D1%80%D1%83_%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87%D1%83.jpg|vpravo|náhľad|215x215bod|<small>Меморіальна дошка Сидору Воробкевичу на будинку в [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], де він жив</small>]]
== Пам'ять ==
* Гробівець, в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903) — буковинський письменник і композитор. Автор — скульптор Л. Кукурудза, квартал № 35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін. — Чернівці, 2000. — С. 30.
* У 2021 році біля ліцею номер 20 у Чернівцях завершують реставраційні роботи монумента Сидору Воробкевичу. Також почали реставрацію погруддя Сидору Воробкевичу у міському сквері біля Чернівецького національного університету.<ref>{{Cite web|title=У Чернівцях реставрують погруддя Воробкевичу біля колишньої 27 школи - ichernivchanyn.com|url=https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007|website=ichernivchanyn.com|accessdate=2021-11-16|language=uk|archive-date=16 листопада 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20211116151412/https://ichernivchanyn.com/uk/news-6007}}</ref>
* У 2023 році в Чернівцях встановлено пам'ятник Сидору Воробкевичу у сквері біля головного корпусу Чернівецького національного університету.<ref>[https://c4.com.ua/novyny/u-chernivcyax-u-skveri-navproti-chnu-vidkrili-pamyatnik-sidoru-vorobkevichu-foto/ У Чернівцях у сквері навпроти ЧНУ відкрили пам'ятник Сидору Воробкевичу]</ref>
* У 2024 році у Львівському органному залі було презентовано портрет Сидіра Воробкевича, автор львівський художник з [[:uk:Гліб_Рахманін|Гліб Рахманін]].
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела та література ==
* Воробкевич С. І.// Історія міст і сіл УРСР. Чернівецька область. — Київ, 1969. — С. 19, 20, 23-25, 72, 338, 501.
* Воробкевич Сидір Іванович/ Енциклопедія українознавства: перевид. в Україні.— Т. 1. — Львів, 1993.— С. 317.
* Воробкевич Сидір Іванович// Богайчук М. А. Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник/ М. А. Богайчук. — Чернівці: Букрек, 2005. — С. 58.
* Воробкевич Сидір// Гусар Ю. Буковинський календар. Ювілеї — 2008/ Ю. Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2008.— С.117.
* Гробівець в якому похований Сидір Воробкевич (1836—1903) — буковинський письменник і композитор. Автор — скульптор Л. Кукурудза, квартал № 35]// Шупеня, В. Чернівецькі некрополі/ В. Шупеня, Ю. Приступенко, М. Чучко та ін. — Чернівці, 2000. — С. 30.
* Гусар, Ю. «Минають дні», а його «огні горять» [про Сидора Воробкевича]/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]// [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]].— 2013. — 14 червня (№ 24). — С. 4.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Б. В. Завадка]].''. [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160604021102/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Vorobkevych_S|date=4 червня 2016}} // {{ЕІУ|1|632}}
* Кушніренко, А. М. Використання музичної спадщини С. Воробкевича у процесі формування майбутнього педагога/ А. М. Кушніренко// Система неперервної освіти: здобутки, пошуки, проблеми: матеріали науково-практичної конференції у 6-ти кн. (28-31 жовт. 1996 р., м. Чернівці). — Чернівці, 1996. — Кн. 4. С. 51-54.
* Мельничук, Б. Воробкевич Сидір Іванович/ Б. Мельничук, М. Юрійчук // ЕСУ. — Київ, 2007.— Т. 5. — С. 162—163.
* Никоненко, П. М. Сидір Воробкевич: Життя і творчість [Текст]/ Петро Макарович Никоненко, М. І. Юрійчук; Чернівецький національний ун-т ім. Юрія Федьковича. — Чернівці: Рута, 2003. — 208 с. — (Літературні імена Буковини)
* Побратим Юрія Федьковича// Гусар, Ю. С. Зірки не гаснуть: художньо-документальні розповіді про видатних митців Буковини, чиї імена занесені на «Алею зірок» у Чернівцях / Юхим Гусар.— Чернівці: Правдивий поступ, 2003.— С. 5-10.
* Сидір Воробкевич (1836—1903)// Павлюк, О. Буковина. Визначні постаті 1774—1918: Біогр. довідник/ авт.-упроряд. О. Павлюк. — Чернівці, 2000.— С. 176—178.
* Сидір Воробкевич// Шевченко, Н. Чернівці: 100 відомих адрес: довідник туриста-краєзнавця/ Н. Шевченко. — Чернівці, 2007. — С. 146—147.
* Сидір Воробкевич: [23.04(05.05)1836 — 06(19).09.1903] // [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|Губарев, В.]] Історія України: універсальний ілюстрований довідник / [[:uk:Губарев_Віктор_Кімович|В. Губарев]]. — Донецьк, 2008. — С. 254.
* Ще один пам'ятник Воробкевичу відкрили у спальному районі// Доба, 2008. — 13 листоп. (ч 45).— С. 2.
== Примітки ==
{{reflist}}
== Посилання ==
* {{УМузЕ-1|частина=Воробкевич Сидір Іванович|сторінки=413}}
* [http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756 Воробкевич Сидір Іванович] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200211174233/http://esu.com.ua/search_articles.php?id=29756|date=11 лютого 2020}} //[[:uk:ЕСУ|ЕСУ]]
* {{УМЕ8|частина=Млака Данило|сторінки=1014}}
* {{УСЕ-4|[http://slovopedia.org.ua/29/53394/8212.html Воробкевич Ісидор]}}
{{Вікіджерела|Категорія:Сидір Воробкевич|Сидора Воробкевича}}
* [http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/ Літературні твори на сайті ukrlit.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100526214122/http://ukrlit.org/Vorobkevych_Sydir_Ivanovych/|date=26 травня 2010}}
* [http://www.ukraine-poland.com/u/kultura/kultura.php?id=1322 Сидір Воробкевич і брат його, Григорій]{{Недоступне посилання|date=травень 2019|bot=InternetArchiveBot}}
* [http://poetry.uazone.net/vorob.html Поезії Сидора Воробкевича на poetry.uazone.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051219053824/http://poetry.uazone.net/vorob.html|date=19 грудня 2005}}
* [http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134 Пісні Сидора Воробкевича на www.pisni.org.ua] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120306074552/http://www.pisni.org.ua/hview.php?id=134|date=6 березня 2012}}
* [http://ukrcenter.com/%D0%9B%D1%96%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%B0%D1%82%D1%83%D1%80%D0%B0/19249/%D0%A1%D0%B8%D0%B4%D1%96%D1%80-%D0%92%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87 Поезія Сидора Воробкевича] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201203101412/http://www.ukrcenter.com/Література/19249/Сидір-Воробкевич|date=3 грудня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 1 / передм. О. Маковея. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1909. — 417 с. : портр. — (Руска письменність ; 12, 1).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200926072448/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11443|date=26 вересня 2020}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442 Воробкевич І. Твори Ізидора Воробкевича. Т. 2 / передм. О. Маковея. — Львів: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1911. — 409, 1 с. : портр. — (Руска письменність ; 12, 2).] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210128013430/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11442|date=28 січня 2021}}
* [http://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190 Млака Д. Над Прутом: зб. поезій / Данило Млака (Ізидор Воробкевич). — У Львові: З друк. Наук. т-ва ім. Шевченка, 1901. — 125, 3 с., 1 арк. портр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200918230004/https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=11190|date=18 вересня 2020}}
* [https://tales.org.ua/writers/vorobkevych-sydir-ivanovych/ Твори Сидора Воробкевича] в електронній бібліотеці TOU
= Ivan Hušalevyč =
'''Іва́н Миколайо́вич Гушале́вич''' ( [[:uk:Палашівка|Палашівка]], нині [[:uk:Чортківський_район|Чортківський район]], [[:uk:Тернопільська_область|Тернопільська область]] — , [[:uk:Львів|Львів]]) — український [[:uk:Поет|поет]], [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Драматург|драматург]], [[:uk:Політик|політичний діяч]], [[:uk:Журналіст|журналіст]], [[:uk:Видавець|видавець]], [[:uk:Теолог|теолог]] з [[:uk:Галичина|Галичини]]. [[:uk:Греко-католицизм|Греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]]. [[:uk:Москвофіл|Москвофіл]], один із найбільших прихильників [[:uk:Язичіє|язичія]]. [[:uk:Батько|Батько]] [[:uk:Оперний_співак|оперного співака]] [[:uk:Гушалевич_Євген_Іванович|Євгена Гушалевича]].
== Життєпис ==
Народився у багатодітній селянській сім'ї села [[:uk:Палашівка|Паушівка]] [[:uk:Чортківський_повіт_(Австро-Угорщина)|Чортківського повіту]] ([[:uk:Королівство_Галичини_та_Володимирії|Королівство Галичини та Володимирії]]). З [[:uk:1835|1835]] р. жив у селі [[:uk:Базар_(Чортківський_район)|Базар]] на Чортківщині. Здобув середню освіту у [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі]] оо. [[:uk:Василіяни|Василіян]] в [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Навчався у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|духовній семінарії]],<ref name="П32">''Б. Пиндус.'' Гушалевич Іван Миколайович… — С. 443.</ref> на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]], одночасно закінчив і філософський факультет.
По закінченні Львівського університету викладав [[:uk:Українська_мова|руську мову]] у львівських гімназіях, зокрема, з [[:uk:1849|1849]]<ref name="П32" /> в українській академічній гімназії.
Учасник [[:uk:Собор_руських_учених|Собору Руських вчених]] ([[:uk:1848|1848]]).
[[:uk:1849|1849]] видавав газету [[:uk:Новини_(часопис)|«Новини»]], потім — [[:uk:Пчола_(тижневик)|тижневик «Пчола»]] ([[:uk:1851|1851]]–[[:uk:1852|1852]]), [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря Галицка»]] ([[:uk:1863|1863]]–[[:uk:1864|1864]] рр. — «Дім і школа»<ref name="П42">''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович… — С. 444.</ref>
[[:uk:1855|1855]] року отримав парафію в селі Яновець; у [[:uk:1855|1855]]–[[:uk:1861|1861]] рр. інспектор народних шкіл Калуського повіту на Станиславівщині<ref name="П32" />; з [[:uk:1862|1862]] до [[:uk:1889|1889]] — [[:uk:Катехит|катехит]] в українській академічній гімназії Львова.<ref name="П42" />.
[[:uk:1861|1861]] і [[:uk:1867|1867]] року обраний послом (депутатом) до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]] від IV курії 35 округу (судові повіти [[:uk:Калуш|Калуш]] і [[:uk:Войнилів|Войнилів]], 1861—1869), а [[:uk:1867|1867]] року — послом до австрійського парламенту ([[:uk:Райхсрат|Райхсрату]]; 20.05.1867–21.05.1870, від сільських громад судових повітів [[:uk:Стрий|Стрий]], [[:uk:Сколе|Сколе]], [[:uk:Долина_(місто)|Долина]], [[:uk:Болехів|Болехів]], [[:uk:Рожнятів|Рожнятів]], [[:uk:Калуш|Калуш]], [[:uk:Войнилів|Войнилів]], [[:uk:Миколаїв_(Львівська_область)|Миколаїв]] і [[:uk:Журавно|Журавно]]).
Помер у Львові, похований на [[:uk:Личаківський_цвинтар|Личаківському цвинтарі]], поле № 71<ref>{{книга|автор=Криса Л., Фіголь Р.|частина=|заголовок=Личаківський некрополь|оригінал=|посилання=|відповідальний=|видання=|місце=Львів|видавництво=|рік=2006|том=|сторінки=390|сторінок=|серія=|isbn=966-8955-00-5|тираж=}}</ref>.
== Творчість ==
Почав писати [[:uk:1841|1841]] року. Писав українською мовою з елементами [[:uk:Язичіє|язичія]] (за іншими даними — переважно язичієм<ref name="П42" />).
У [[:uk:1848|1848]] році у Перемишлі вийшла перша збірка віршів Івана Гушалевича «До моєї батьківщини»; також вийшла збірка «Стихотворения»<ref name="П42" />. [[:uk:1852|1852]] року він випускає другу збірку поезій «Квіти з Наддністрянської левади»; [[:uk:1861|1861]] «Поезії»; в [[:uk:1880|1880]]<ref name="П42" />/[[:uk:1881|1881]] р. — збірку «Галицькі відголоси». [[:uk:1882|1882]] року надрукував поему «Добош», [[:uk:1883|1883]] — дві історичні повісті у віршах: [[:uk:Гальшка_Острозька|«Гальшка Острозька»]] і «Козацький похід до Молдови». [[:uk:1884|1884]] року опублікував дві нові історичні поеми: «Бранка» та [[:uk:Іван_Підкова|«Іван Підкова»]]; збірку «Стихотворения». [[:uk:1891|1891]] р. збірка «Балканские думи».
Писав також [[:uk:Пісня|пісні]], [[:uk:Ода|оди]], [[:uk:Елегія|елегії]], [[:uk:Гімн|гімни]], [[:uk:Казка|казки]], [[:uk:Балада|балади]], [[:uk:Легенда|легенди]], 4 п'єси з народного життя; в них виступав як просвітитель і гуманіст. Найвдалішою є п'єса «Підгоряни» ([[:uk:1865|1865]]<ref name="П42" />/[[:uk:1879|1879]] р.), яка часто ставилась в народних театрах і була перекладена російською мовою, [[:uk:Марко_Кропивницький|Марко Кропивницький]] в [[:uk:1882|1882]] р. переробив її на [[:uk:Оперета|оперету]].
П'єси «Обман очей», «Внесення жінки» та «Сільські пленіпотенти» ([[:uk:1870|1870]])<ref name="П42" /> мали менший успіх.
Опублікував текст [[:uk:Слово_о_полку_Ігоревім|«Слова о полку Ігоревім»]] з примітками і передмовою, у якому доводив справжність цієї пам'ятки.
Іван Гушалевич залишив також спогади «З хати до школи» та «Спогади старого — очевидця життя 1848».
Автор першого гімну галицьких [[:uk:Русини_(історичний_етнонім)|русинів]] [[:uk:Мир_вам,_браття,_всім_приносим|Мир вам, браття, всім приносим]], вперше оприлюдненого під час «Весни народів» 1848 року.<ref>{{Cite web|title=Мир вам, браття всім приносим… :: 21.helsinki.org.ua|url=http://21.helsinki.org.ua/index.php?id=1703086017|website=21.helsinki.org.ua|accessdate=2023-12-21}}</ref>
== Пам'ять ==
На честь Івана Гушалевича у [[:uk:Вулиці_Львова|Львові]] названа вулиця.<ref>https://maps.visicom.ua/c/24.00908,49.84353,17/f/STR3K72H2V9D?lang=uk</ref><ref>https://streets.lvivcenter.org/uk/Гушалевича-І./</ref>
== Див. також ==
* [[:uk:Мир_вам,_браття,_всі_приносим|Мир вам, браття, всі приносим]]
== Видання ==
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Туга за юностев; До зорі; Бурлак; Де єсть руська отчина? (Співаємо по путі народній «Дайже, Боже, добрий час»); Дума; До пчоли; Дума над Галичем; Дума наддніпрянська; До торбана; Любов родинной землі; Лебедка; Введеніє; Родимії поля; Тужливая діва; Голубка; Човен: Вірші // Українські поети-романтики: Поетичні твори. — К., 1987. — С. 488—504
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Де єсть Руська отчизна: Вірші //Тернопіль: Тернопільщина літературна: Дод. 2. — Тернопіль,1991. — С. 17
* ''Гушалевич І.'' Туга за родинов; Дума над Галичем //Література рідного краю. Буковина, Галичина, Гуцульщина, Покуття: Хрестоматія 9 кл. — Тернопіль, 1999. — С. 26 — 28.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Возний І.'' Іван Гушалевич, наш земляк //Вільне життя. — 1965. — 21 листоп.
* Гушалевич Іван (1823—1903) // [[:uk:Енциклопедія_українознавства|Енциклопедія українознавства]] / Під ред. В. Кубійовича. — Львів, 1993. — Т. 2. — С. 430.
* Гушалевич Іван Миколайович // УЛЕ. — К., 1988. — Т. 1. — С. 528.
* Гушалевич Іван Миколайович // УРЕ. — 2 вид. — К., 1979. — Т. 3. — С. 224.
* ''[[:uk:Завадка_Богдан_Васильович|Завадка Б. В.]]'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I]{{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170106173904/http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Gushalevych_I|date=6 січня 2017}} Гушалевич Іван Миколайович // {{ЕІУ|2|265}}
* Іван Гушалевич (корот. біогр. довідка) // Тернопіль: Тернопільщина літературна. Дод. № 2. — Тернопіль, 1991. — С. 17.
* ''Пиндус Б.'' Гушалевич Іван Миколайович / {{ТЕС|1|443–444}}
* ''[[:uk:Іван_Франко|Франко І]].'' Іван Гушалевич // Франко І. Зібрання творів. У 50-ти т. Т. 35. Літ.-критич. праці. — К., 1982. — С. 7—74.
* ''[[:uk:Чорновол_Ігор_Павлович|Чорновол І]].'' [http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/ 199 депутатів Галицького Сейму] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171029234947/http://chtyvo.org.ua/authors/Chornovol_Ihor/199_deputativ_Halytskoho_seimu/|date=29 жовтня 2017}}. — Львів : Тріада плюс, 2010. — 228 с., іл. — (Львівська сотня). — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9789664860892|ISBN 978-966-486-089-2]].
== Посилання ==
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm Біографія і поезії] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100515131610/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah24.htm|date=15 травня 2010}}
* [https://web.archive.org/web/20070706022623/http://www.gazeta.lviv.ua/articles/2007/06/15/24123/ Національні гімни і Львів. Іван Гушалевич // Львівська газета, 15 червня, 2007, № 101 (1352)]
* [http://zbruc.eu/node/16238 Ігор Мельник. Іван Гушалевич — автор першого гімну галицьких русинів // Zbruch, 04.12.2013] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160925165218/http://zbruc.eu/node/16238|date=25 вересня 2016}}
= Vasyľ Dmytrovyč Zalozeckyj =
'''Василь Дмитрович Залозе́цький''' гербу [[:uk:Сас_(герб)|Сас]]<ref>[http://prima.lnu.edu.ua/Subdivisions/um/um4-5/Statti/8-PAVLYSHYN%20Oleh.htm СОЦІАЛЬНО-ПОЛІТИЧНИЙ ПОРТРЕТ УКРАЇНСЬКОГО ПРОВОДУ ГАЛИЧИНИ ТА БУКОВИНИ В РЕВОЛЮЦІЇ 1918—1919 РОКІВ]</ref> {{життєпис}} — [[:uk:Священик|священик]], [[:uk:Україна|український]] [[:uk:Письменник|письменник]], культурний діяч, знавець етнографії. Батько [[:uk:Залозецький_Роман_Васильович|Романа Саса Залозецького]].
== Біографія ==
Народився {{ДН|7|2|1833}} року в сім'ї сільського священика в селі [[:uk:Погорілівка_(Заставнівський_район)|Погорілівка]], тепер [[:uk:Заставнівський_район|Заставнівський район]], [[:uk:Чернівецька_область|Чернівецька область]]. Вихованням хлопчика займалася мати Марія з роду [[:uk:Ганкевичі|Ганкевичів]] — розумна і енергійна жінка. Батьки подбали про те, щоб їх син отримав добру освіту, незважаючи на те, що сім'я часто переїжджала. Залозецький наполегливо і старанно вчився: в [[:uk:Коломия|Коломиї]], [[:uk:Чернівці|Чернівцях]], [[:uk:Львів|Львові]] та навіть [[:uk:Відень|Відні]]. Часті переїзди збагачували кругозір юнака, змушували багато думати і спостерігати. Враження від побаченого пізніше оживуть на сторінках його творів. Найкращі роки свого дитинства, як згадував пізніше сам Залозецький, пройшли у селі Княже.
=== Церковна діяльність ===
У [[:uk:1858|1858]] році висвятився, стає, як і його батько, [[:uk:Священик|священиком]] (обряд провів [[:uk:Єпископ|єпископ]] [[:uk:Литвинович_Спиридон|Спиридон Литвинович]]). Залозецький вчитується в рядки Біблії, шукаючи благородні вчинки біблійних персонажів і проповідує їх, навчає паству чесності, порядності, гнівно засуджує шахраїв, корчмарів, пияцтво.
=== Громадська діяльність ===
Та діяльність просто священика його не влаштовує, він хоче більшого. Тому він складає Статут товариства проповідників тверезості, згуртовує навколо себе колег і береться за місіонерство по боротьбі із пияцтвом. Статут товариства був схвалений [[:uk:Сембратович_Йосиф_(митрополит)|митрополитом Сембратовичем]], тому він із однодумцями їздить селами Станіславщини і Львівщини. Його однодумцями були [[:uk:Мох_Рудольф|Рудольф Мох]], [[:uk:Струтинський_Антін|Антін Струтинський]] та Ілля Мордарович. Невдовзі погіршилося його здоров'я і дану справу він покинув.
=== Літературна діяльність ===
На цей час припадає його перша спроба писати. В [[:uk:1861|1861]] році з-під його пера виходить перша повість «Несвятоюрщина», яка викликала захоплення галицьких і буковинських читачів. Відчувши, що його слово потрібне людям і знаходить відгук в їх серцях, почав наполегливо писати і вирішив присвятити свої останні роки життя письменницькій діяльності. Пише оповідання про гірку долю селян, їх турботу і злидні. Переїжджаючи із села в село, із повіту в повіт, він бачив однакове скрутне становище усіх українських селян, їх безпорадне становище, тому впевненим і правдивим словом хоче якось їм допомогти.
Відтоді твори Залозецького друкуються у відомих тогочасних виданнях «Слово», «Пролом», «Родимий листок», «Червона Русь». Часто друкується він у львівській «Бесіді». На її сторінках побачили світ такі твори, як:
* «Річські гуцули»,
* «Изтеки русского священника»,
* «Приключенія русской молодицы»,
* «Похождения Мендля Зильбербуша»,
* «Настя Чагровна».
В.Залозецький є автором повістей «Звонимира», «Картина з нашого язического бита», «Ростислав, родоначальник галицьких князей», історичний роман «Половецкая моленица», «Євфимия Володаревна» та багато інших творів.
Заслуговують на увагу його нариси: «Очерки сельськой жизни», "О Бояне в «Слове о полку Игореве». Він цікавиться традиціями і звичаями українського народу, пише дуже багато статей на етнографічні теми, які також друкуються у львівських журналах: «Несколько сведений о городе Стрие», «Ярмарок в Кутах», «Образки з циркулу Коломийского».
В [[:uk:1907|1907]] — [[:uk:1909|1909]] роках у [[:uk:Львів|Львові]] вийшло повне зібрання творів В. Залозецького у трьох томах. Залозецький друкував свої твори під псевдонімами Василій З., Панько из Галичанова, Савчишин Федько, криптонімом В. Д. З.
Помер {{ДС|2|2|1915}} року в с. [[:uk:Гірне_(Стрийський_район)|Гірне]], тепер [[:uk:Стрийський_район|Стрийський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]].
=== Мова творів Залозецького ===
В.Залозецький свої твори писав [[:uk:Язичіє|«язичієм»]]. Василь Залозецький — український письменник [[:uk:Москвофільство|москвофільського]] напрямку. Та, не зважаючи на це, Леся Щербанюк, працівник дитячої обласної бібліотеки імені М.Івасюка, автор однієї із небагатьох статей про маловідомого письменника В.Залозецького, зазначає: «Він — приклад тих людей, котрі хоч і збились на ідеологічні манівці, проте не переставали любити рідну землю і свій нарід».<ref>http://www.webcenter.top/zastavnivskiy-rayon/pogorilivka/vidatni-osobistosti-pogorilivka/</ref> Навіть такий принциповий противник москвофільства як ідейної течії [[:uk:Франко_Іван|І.Франко]] був при цьому поміркованим в оцінці москвофілів: «Не забуваймо, що між тими „запроданцями“ находились і находяться люди, що весь вік живуть в найскромніших відносинах, в тісності і бідності, служачи справі, котра їм видається справедливою… Коли чую, що до таких людей прикладається слово „запроданці“, то се пригадуються давні відьми та чортівниці, котрих усякі ортодоки палили на стосах за те, що вони продались чортові, хоч ті нещасні „запроданці“ жили звичайнісінько в найбіднішій нужді».{{джерело}}
Безсумнівно, що до таких особистостей належить і Василь Залозецький. Адже у своїй творчості він відображав славні сторінки минулого свого народу, оспівував любов до ближнього, готовність до самопожертви за рідну землю, красу людських взаємин. Багато уваги наш земляк приділяв громадській діяльності.
=== Доля літературної спадщини Залозецького ===
Окремі прижиттєві видання Залозецького зберігаються у фондах відділу рідкісної книги бібліотеки Чернівецького національного університету імені Ю.Федьковича. Майже всі твори, які написав за життя письменник, зберігаються у Львові, де проживав письменник до останнього свого дня.
Чотири рідкісні книги письменника, а саме: повісті «Несвятоюрщина», «Ростислав — родоначальник галицких князей», «Звонимира» та роман «Половецкая моленица» з біографією письменника на початку книги, написаної невідомим автором, є у погорілівчанина Дмитра Чорнописького, відомого майстра лозоплетіння і також поціновувача рідкісних книг, який проживає у Чернівцях.{{джерело}}
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Богайчук М. А.'' Залозецький Василь Дмитрович // Література і мистецтво Буковини в іменах: словник-довідник. — Чернівці : Видавничий дім «Букрек», 2005. — С. 99. — [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9668500644|ISBN 966-8500-64-4]].
* ''Залозецький Василь Дмитрович'' // Духовні обрії рідного краю: літературно-мистецька Заставнівщина. — Заставна, 2001. — С. 43-44.
* ''Гаврилюк О., Боганюк Ю.'' (автори-укладачі). Василь Залозецький // Пам'ятаймо! (Знаменні та пам'ятні дати Буковини в 2013 році): бібліографічний покажчик. — Чернівці, 2013. — С. 36—37.
* ''Гнеп М.'' Ким був Залозецький? / [[:uk:Микола_Гнеп|Микола Гнеп]] // Молодий Буковинець. — 1990. — 15-21 січня (№ 3). — С. 3 9вкл.).
* ''Гузар З. П.'' Залозецький Василь Дмитрович // {{УЛЕ/2}} — С. 235.
* ''Гусар Ю.'' Залозецький Василь Дмитрович / Ім'я на Буковині Василь: штрихи до енциклопедичного видання./ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Правдивий поступ. — 2002. — 14 січня (№ 1, 2). — С. 4.
* ''Гусар Ю.'' Письменник з Погорилівки: [про Василя Залозецького] / [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]] // Буковинське віче. — 2010. — 3 лютого (№ 8). — С. 4.
* ''Гусар Ю.'' 175 років українському письменнику Василю Дмитровичу Залозецькому (1833—1915)/ [[:uk:Юхим_Гусар|Юхим Гусар]]. Буковинський календар. Ювілеї- 2008: словник-довідник. — Чернівці : Правдивий поступ, 2008. — С. 22.
* ''Снігур І.'' Залозецький Василь / [[:uk:Іван_Снігур|Іван Снігур]] // [[:uk:Час|Час]], 2004. — 30 вересня (ч. 40). — С. 11.
* ''Щербанюк О.'' Василь Залозецький про наші ремесла і побут: [до 175-річчя від дня народження] // О. Щербанюк // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]]. — 2008. — 13 лютого (№ 11). — С. 4.
* ''Щербанюк Л.'' Читаючи Василя Залозецького / [[:uk:Леся_Щербанюк|Леся Щербанюк]] // [[:uk:Буковинське_віче|Буковинське віче]]. — 2003. — 12 лютого.
* ''[[:uk:Арістов_Федір_Федорович|Аристов Ф.]]'' Памяти Василия Дмитриевича Залозецкого // Славянское объединение. — 1915. — № 3—4.
== Посилання ==
* [http://zbruc.eu/node/49570 ''Ігор Мельник.'' Роман Залозецький — засновник нафтової науки // Zbruch, 28.03.2016]
* [http://www.ukrainians-world.org.ua/ukr/about/45/49/86/95/ Українці в світі]
= Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč =
о. '''Мико́ла (Никола) Леонтійович Устияно́вич''' ('''Устіяно́вич'''); , [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|Миколаїв]] — , [[:uk:Сучава|Сучава]]) — український [[:uk:Письменник|письменник]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:УГКЦ|греко-католицький]] [[:uk:Священник|священник]]. Батько [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]].
== Життєпис ==
[[Файл:Устиянович_Микола.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cv%C4%BEavo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C271x271bod%7C%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%9C%D0%B8%D0%BA%D0%BE%D0%BB%D0%B0.jpg%7Cvľavo%7Cnáhľad%7C271x271bod%7CМикола] Устиянович, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902 <nowiki>р.]] Походив із родини </nowiki>[[:uk:Посадник|посадника]] [[:uk:Миколаїв_(місто,_Львівська_область)|міста Миколаїв на Львівщині]]. Початкову освіту здобув у Миколаєві, далі закінчив нормальну школу у Львові (1820—1824) та Львівську гімназію (1824—1830), також 2 курси філософського факультету університету (1830—1832) та (1838). У 1835 р., будучи [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|семінаристом]], увійшов до гуртка [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна Шашкевича]]. Водночас з проповіддю М. Шашкевича на свято Покрови 14 жовтня 1836 в [[:uk:Собор_Святого_Юра|соборі Св. Юра]] виголосив свою в [[:uk:Церква_святої_Параскеви_П'ятниці_(Львів)|церкві св. Параскеви]]). Через те, що ректор Телеховський не дозволив би цього, подав йому текст, укладений [[:uk:Польська_мова|польською мовою]].<ref>''[[Верига Василь Іванович|Верига В]].'' Нариси з історії України (кінець XVIII — початок XIX ст.). — Львів : Світ, 1996. — С. 155—156. [[Спеціальна:Джерела книг/5777303595|ISBN 5-7773-0359-5]].</ref>
Друкуватися почав 1836 року. Став ініціатором і співзасновником літературно-наукового товариства [[:uk:Галицько-Руська_матиця|«Галицько-Руська матиця»]]. [[Файл:Кобилянська_Устиянович.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C255x255bod%7C%D0%94%D0%BE%D0%BD%D1%8C%D0%BA%D0%B8 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9A%D0%BE%D0%B1%D0%B8%D0%BB%D1%8F%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D0%A3%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%8F%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg%7Cnáhľad%7C255x255bod%7CДоньки] Устияновича Ольга та Марія (сидить) з [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгою Кобилянською]], 1882 <nowiki>р.]] Був </nowiki>[[:uk:Парох|парохом]] у селищі [[:uk:Славськ|Славсько]] (Стрийщина), м. [[:uk:Сучава|Сучаві]], чернівецьким [[:uk:Архіпресвітер|деканом]].
[[:uk:1848|1848]] року — один з ініціаторів [[:uk:Собор_руських_учених|«Собору руських учених»]] (центральною подією «Собору» (19 жовтня 1848 р.) була програмна промова Миколи Устияновича). Виступав за єдність [[:uk:Галичина|Галичини]] і [[:uk:Наддніпрянщина|Наддніпрянщини]].
[[:uk:1861|1861]]–[[:uk:1866|1866]] — посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму]].
[[:uk:1868|1868]] р. один із співзасновників та очільників [[:uk:Просвіта_(товариство)|«Просвіти»]].
Деякий час редагував урядовий часопис [[:uk:Галичо-Рускій_Вѣстникъ|«Галичо-Рускій ВЂстникъ»]]. З [[:uk:1870|1870]] р. жив у м. [[:uk:Сучава|Сучаві]] ([[:uk:Буковина|Буковина]]). Там заприятелював з [[:uk:Кобилянські_гербу_Сас|родиною Кобилянських]], знав [[:uk:Кобилянська_Ольга_Юліанівна|Ольгу Кобилянську]] змалечку, його доньки потоваришували з майбутньою письменницею, особливо Ольга, яка товаришувала з нею до кінця життя.
Помер у Сучаві 1885 року.
«Не послідню силу, — писав у некролозі [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]], — покрила буковинська земля… умер один із перших будителів нашого народного духу, друг [[:uk:Шашкевич_Маркіян_Семенович|Маркіяна]], „Соловейко“, як звали його молодші товариші, умер, залетівши на старості літ на чуже поле, забажавши співати „по нотам“».
== Літературна діяльність ==
[[:uk:1836|1836]] р. написав перший [[:uk:Вірш|вірш]] народною мовою («Сльоза на гробі [[:uk:Гарасевич_де_Нойштерн_Михайло|М. Гарасевича»]]), що й зблизило його з [[:uk:Шашкевич_Маркіян|Маркіяном Шашкевичем]]; далі до [[:uk:1846|1846]] р. майже нічого не писав, вражений кампанією проти народної мови Під впливом подій [[:uk:1848|1848]] р. активізувався у літературній творчості, — писав поезії й прозові твори. У ліричних віршах Устияновича відчутні національні та соціальні мотиви, любов до гірської природи Карпат, знання фольклору.
Вірші «Верховино, світку ти наш», «Гей, браття опришки» стали народними піснями.
Тільки 1848 рік, рік бурхливих політичних подій в [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійській імперії]], розбудив М. Устияновича: він став одним з ініціаторів скликання і душею [[:uk:Собор_Руських_Учених|«Собору Руських Учених»]] у Львові.
Відірваний від громадсько-культурного життя, останні 20 років життя поступово згасав як письменник. У його творчому житті на зміну поетичній, часто пісенній мові, яку Устиянович високо підніс у своїх найкращих творах, прийшло штучне [[:uk:Язичіє|язичіє]].
Етнографічні матеріали становлять основу прозових писань Миколи Устияновича: «Старий Єфрем», «Месть верховинця»; «Страсний Четвер».
=== Видання ===
* Поезії. — Львів, 1860.
* Старий Єфрем для руського народу. Оповідання. — Львів, 1874.
* ''Устиянович Н.'' [http://elib.nplu.org/object.html?id=9924 Твори Николи Устияновича і Антона Могильницкого]. — Львів : Наук. т-во ім. Шевченка, 1913. — Вид. 2-ге. — 512 с. (Руська письменність; III, 2) — досі найповніше видання/
* Письменники Західної України 30 — 50-их pp. XIX ст. — К., 1965 (вибір найкращих творів).
* ''Устиянович, Микола.'' Поезії / Упоряд., вступ. ст. і прим. Михайла Шалати. — К. : Радянський письменник, 1987. — 255 с.
== Вшанування пам'яті ==
* [[:uk:Художньо-меморіальний_музей_Устияновичів|Художньо-меморіальний музей Устияновичів]] у селі [[:uk:Вовків_(Солонківська_сільська_громада)|Вовків]].
* [[:uk:Вулиця_Устияновича_(Львів)|Вулиця]] у Львові (раніше мала назву [[:uk:Корнель_Уєйський|Уєйського]]).
* Вулиця у місті Миколаєві Львівської області.
* Вулиця Устияновича в селі Нижня Рожанка Славської ОТГ (центральна вулиця вздовж села)
* Пам'ятник біля церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
* Вулиця Устияновича, яка бере початок від церкви Успіння Пресвятої Богородиці у Славському
== Примітки ==
== Література ==
* ''Стеблій Ф.'' [http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf Устиянович Микола] // {{ЕІУ|10|255}}
* Микола Устиянович. Життя і творчість: [монографія] / Л. Гулевич. — Дрогобич : ДДПУ ім. І. Франка, 2011. — 236 с. — {{ISBN|966-384-201-1}}.
== Посилання ==
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah17.htm Твори на Ізборнику]
* [http://mykolayiv.org/detail/mikola-ustiyanovich/ Микола Устиянович. Сайт Миколаїв над Дністром]
<references />
= Ivan Naumovič =
'''Іван Григорович Наумо́вич''' — [[:uk:Галичина|галицький]] [[:uk:Письменник|письменник]], політик, видавець, церковний і громадський діяч, [[:uk:Греко-католицизм|греко-католицький]] (1851), а згодом [[:uk:Православ'я|православний]] (1885) священник, один із провідників галицького [[:uk:Москвофільство|москвофільства]], засновник [[:uk:Товариство_імені_Михайла_Качковського|Товариства імені Михайла Качковського]] (1874).
== Життєпис ==
[[Файл:Наумович Іван Григорович.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9D%D0%B0%D1%83%D0%BC%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87_%D0%86%D0%B2%D0%B0%D0%BD_%D0%93%D1%80%D0%B8%D0%B3%D0%BE%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%87.jpg|náhľad|Іван Наумович (1920-ті рр.)]] Народився в [[:uk:Польська_мова|польськомовній]] руській родині [[:uk:Вчитель|вчителя]] [[:uk:Початкова_школа|початкової школи]] в селі [[:uk:Кізлів|Кізлів]], тепер [[:uk:Буський_район|Буський район]], [[:uk:Львівська_область|Львівська область]]. Мати (з дому Дроздовська) походила з родини греко-католицького священника.
Початкову освіту і виховання здобув у [[:uk:Буськ|Буську]], де його батько, Григорій Наумович, працював учителем. За фінансової підтримки бузької графині Мір навчався у [[:uk:Львів|львівській]] [[:uk:Гімназія|гімназії]], після закінчення якої у [[:uk:1844|1844]] продовжив освіту на філософському, а згодом на богословському факультеті [[:uk:Львівський_університет|Львівського університету]] та у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівській духовній семінарії]].
Належав до таємної польської повстанської організації ''Towarzystwo Braci''. Під впливом [[:uk:Весна_народів|Весни народів 1848 року]] змінив політичні переконання на проросійські.
Через колишню участь у польських таємних організаціях був відрахований із семінарії і продовжив навчання на правничому відділенні [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Львівського університету]]. у 1849 поновився на 3-й рік навчання у Львівську семінарію.
У 1851 одружився з Теодорою Гавришкевич — дочкою греко-католицького священика, у тому ж році отримав висвячення із рук [[:uk:Михайло_(Левицький)|митрополита Михайла Левицького]]. Служив вікарієм у [[:uk:Городок_(Львівська_область)|Городку]], а з 1853 — [[:uk:Парох|парохом]] у [[:uk:Заставне_(Золочівський_район)|Заставному (Ляшки-Королівські)]] та [[:uk:Перемишляни|Перемишлянах]].
== Громадська та політична діяльність ==
Засновник популярної газети (далі журнал) для народу «Наука» (1871—1902) та релігійного додатку до цієї газети [[:uk:Слово_Боже_(додаток_до_газети_Наука)|«Слово Боже»]] (1879—1881). У 1871—1880 редагував двотижневик [[:uk:Русская_Рада|«Русская Рада»]].
Посол до [[:uk:Галицький_сейм|Галицького сейму]] (1861—1866), австрійського парламенту (1873—1879, на виборах переміг о. Стефана Качалу<ref>[https://diasporiana.org.ua/ukrainica/1039-zbarazhchina-zbirnik-spominiv-stattey-i-materiyaliv/ Про Сафата Шміґера, Івана Наумовича та інших]// [[Збаражчина (збірник, 1968)|Збаражчина]].<span> </span>— 1968. — С. 224.<span> </span>— (Український архів. — Т. XVII).</ref>), засновник [[:uk:Товариство_ім._М._Качковського|Товариства імені Качковського]].
Підтримував стосунки з офіційними та клерикальними колами [[:uk:Російська_імперія|Російської імперії]]. У 1866 році у статті «Погляд у майбутнє», яка доводила історичну спільність населення Галичини з російським народом, писав:
На великому політичному процесі 1882, відомому як [[:uk:Справа_Гниличок|процес]] [[:uk:Грабар_Ольга_Адольфівна|Ольги Грабар]], чи [[:uk:Справа_Гниличок|справа]] [[:uk:Гнилички|Гниличок]], засуджений на 8 місяців ув'язнення за поширення [[:uk:Православ'я|православ'я]].<ref>{{cite book|title=Великий політичний процес "русскіх" в Галичині|url=http://www.fondiv.ru/articles/340/}}</ref>
1882 року виключений з Греко-католицької церкви{{sfn|Himka|1999|p=96.}}. Після відбуття покарання в 1884 році вперше відвідав Росію. 6 жовтня 1885 року в [[:uk:Церква_святого_Георгія_(Львів)|церкві святого Георгія у Львові]] прийняв православ'я{{sfn|Osadczy|2007|s=178–179.}}. Наступного 1886 року емігрував до Росії, був священником у [[:uk:Київ|Києві]]. Сувора реальність у Російській імперії заставляла його визнавати помилки, в 1889 р. в листі до [[:uk:Устиянович_Корнило_Миколайович|Корнила Устияновича]] писав: [[Файл:Ivan Naumovych grave.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Ivan_Naumovych_grave.jpg|náhľad|Могила Івана Наумовича]] Помер 4 (16) серпня 1891 року в [[:uk:Новоросійськ|Новоросійську]], під час організації поселень на Кавказі для емігрантів з Галичини. За заповітом, року був похований у Києві на Аскольдовій могилі{{sfn|Некролог|1891|с=1.}}. Нині його могила на [[:uk:Лук'янівське_кладовище|Лук'янівському цвинтарі]] (ділянка 21, ряд 2, місце 10).
[[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] гостро критикував погляди Наумовича, називав його ''Безумовичем''.(?)
Іван Франко посвятив біографічну статтю отцю Івану Наумовичу з нагоди його смерті де зазначав: «Мусить то признати небіжчикові і найбільший неприхильник, що заслуга його коло духового розбудження нашого народу є дуже велика. В часі, коли освічені русини сварилися з поляками за азбуку та календар, між собою — за дзвінки, бороди та обряд церковний, далі — за мову і правопис, Іван Наумович був одним із перших (попри небіжчику Трещаківськім), що хоч десь-колись обертався зі своїми писаннями просто до народу, до селян і міщан. В р. 1860 видав він маленьку книжечку під заголовком „Ластівка для руських дітей“, і від того часу все частіше появлялися його праці, призначені для простого народу.»
<references />
= Antin Ľubyč Mohyľnyckyj =
'''Антін Любич Могильницький''' ([[:uk:3_березня|3 березня]]/[[:uk:3_серпня|3 серпня]]<ref name="БП">''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович… — С. 544.</ref> [[:uk:1811|1811]], [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірки]], нині у складі [[:uk:Калуш|Калуша]], [[:uk:Івано-Франківська_область|Івано-Франківська область]] — [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]], [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблунька]], [[:uk:Богородчанський_район|Богородчанський район]]) — [[:uk:Українці|український]] письменник, громадський і політичний діяч, [[:uk:Українська_греко-католицька_церква|греко-католицький]] священник, [[:uk:Архіпресвітер|декан]] богородчанський (УГКЦ<ref name="ІЧ159">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму… — С. 159.</ref>). Писав мовою, близькою до [[:uk:Українська_мова|народної]]. Батько [[:uk:Могильницький_Андроник|Могильницького Андроника]].<ref name="ІЧ160">''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму… — С. 160.</ref>
== Життєпис ==
[[Файл:Могильницький_Антін_Любич.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%9C%D0%BE%D0%B3%D0%B8%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D0%90%D0%BD%D1%82%D1%96%D0%BD_%D0%9B%D1%8E%D0%B1%D0%B8%D1%87.jpg|vľavo|náhľad|305x305bod|Антін Любич Могильницький, світлина з листівки серії «Історія України-Руси», [[:uk:Коломия|Коломия]], 1902 р.]]
[[Файл:Українські_посли_Галицького_крайового_сейму_1-го_скликання.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96_%D0%BF%D0%BE%D1%81%D0%BB%D0%B8_%D0%93%D0%B0%D0%BB%D0%B8%D1%86%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BA%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BE%D0%B2%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%B5%D0%B9%D0%BC%D1%83_1-%D0%B3%D0%BE_%D1%81%D0%BA%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F.jpg|vľavo|náhľad|300x300bod|Посли галицького сейму 1-ї каденції (1861—1865 рр.). У другому ряду — о. А. Могильницький (стоїть у центрі).]]
Антін Могильницький народився в родині греко-католицького пароха села Підгірок (нині в межах міста [[:uk:Калуш|Калуша]])<ref name="ІЧ159" />). Родина мала шляхетське походження та належала до [[:uk:Любич_(герб)|гербу Любич]]<ref>Родина послуговувалась відміною Lubicz V, також відомою як Mogilnicki.</ref><ref>{{Cite web |url=http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view|title=Підгірчани мандрують стежками Антіна Могильницького|accessdate=4 серпня 2019|archive-date=5 серпня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190805075510/http://vikna.if.ua/news/category/history/2011/08/19/5930/view}}</ref>.
Дитинство Антіна минуло в [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвині]], куди переїхала його сім'я після смерті батька у 1813 р. Відомо, що вітчим Антона не дуже переймався освітою пасинка. Лише у 16-річному віці А. Могильницький вступив до [[:uk:Бучацька_василіянська_гімназія|гімназії]] при [[:uk:Бучацький_монастир|монастирі оо. Василіан]] у [[:uk:Бучач|Бучачі]]. Через порушення гімназійних розпорядків не раз змінював місце навчання. Навчався у [[:uk:Станиславівська_державна_гімназія|Станиславівській цісарсько-королівській гімназії]],<ref>{{SgKP|XI|195|Stanisławów}}</ref> у гімназіях [[:uk:Чернівці|Чернівців]] і [[:uk:Львів|Львова]], здобув середню освіту в [[:uk:Будапешт|Будапешті]]. В 1837 році вступив у [[:uk:Львівська_духовна_семінарія_Святого_Духа|Львівську духовну семінарію]] і закінчив її у 1840 році. Висвячений 1841 року.
Адміністратор парафії [[:uk:Кальне_(Сколівський_район)|Кальне]] (тепер Сколівського району<ref name="ІЧ159" />). Був парафіяльним священником у селах [[:uk:Хітар|Хітарі]] [[:uk:Стрийський_округ|Стрийського округу]], [[:uk:Збора|Зборі]] Калуського округу, [[:uk:Комарів_(Галицький_район)|Комарові]] [[:uk:Станиславівський_округ|Станиславівського округу]], [[:uk:Бабче|Бабчому]] (1859—1873 роки<ref name="ІЧ159" />). Одночасно працював приватним учителем.
У 1859 році о. Антін Могильницький оселився в селі [[:uk:Бабче|Бабче]] Богородчанського округу. [[:uk:1861|1861]] р. його обрали депутатом [[:uk:Галицький_сейм|Галицького крайового сейму 1-го скликання]] (від IV курії 26 округу Богородчани — Солотвина, входив до складу [[:uk:Руський_клуб|«Руського клубу»]]<ref>''І. Чорновол.'' 199 депутатів Галицького Сейму… — С. 103—104.</ref>) та [[:uk:Райхсрат|австрійського парламенту]] у [[:uk:Відень|Відні]] від Станиславівського округу (представляв сільські громади судових [[:uk:Повіт|повітів]] [[:uk:Станиславів|Станиславів]], [[:uk:Галич|Галич]], [[:uk:Богородчани|Богородчани]], [[:uk:Солотвин_(смт)|Солотвина]], [[:uk:Монастириська|Монастириська]], [[:uk:Бучач|Бучач]], [[:uk:Надвірна|Надвірна]], [[:uk:Делятин|Делятин]], [[:uk:Тисмениця|Тисмениця]] і [[:uk:Тлумач|Тлумач]])<ref>''Adlgasser F.'' [https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml Kurzbiografie Lubicz-Mogilnicki (Ljubyč-Mohyl'nyckyj), Anton (Antin) Ritter von] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210131041911/https://www.parlament.gv.at/WWER/PARL/J1848/Lubicz-Mogilnicki.shtml|date=31 січня 2021}} на сайті Parlament Österreich Republik. Parlamentarier 1848—1918.{{ref-de}}</ref>. У Відні [[:uk:27_червня|27 червня]] виступив з палкою промовою на захист народної освіти рідною мовою. Обстоював інтереси українського населення разом з єпископом [[:uk:Спиридон_(Литвинович)|Спиридоном Литвиновичем]].<ref name="БП" />
Нонконформіст, на відміну від сучасників-[[:uk:Москвофільство|москвофілів]] відстоював вживання народної мови в літературі, дотримувався федералістських принципів.<ref name="ІЧ160" /> В останні роки життя А. Могильницький відійшов від письменницької творчості та громадського життя. Помер несподівано [[:uk:13_серпня|13 серпня]] [[:uk:1873|1873]] р., перебуваючи проїздом у [[:uk:Яблунька_(Богородчанський_район)|Яблуньці]] Богородчанського округу (через серцевий напад). За іншою версією, загинув унаслідок нещасного випадку.<ref name="ІЧ160" />
== Творчість ==
[[Файл:Скит_Манявський.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:%D0%A1%D0%BA%D0%B8%D1%82_%D0%9C%D0%B0%D0%BD%D1%8F%D0%B2%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9.jpg|náhľad|267x267bod|Титульна сторінка Скиту Манявського]]
Літературну діяльність Антін Могильницький почав у 1838 р. Головною ідеєю його поетичних, публіцистичних творів була боротьба за рідну мову і освіту для [[:uk:Українці|русинського народу]]. Послідовник «Руської трійці». публікувався з [[:uk:1838|1838]] р. в газетах «Новини», [[:uk:Зоря_Галицка|«Зоря галицька»]], «Слово» у Львови, в альманасі [[:uk:Вінок_русинам_на_обжинки|«Вінок русинам на обжинки»]] та ін.<ref name="БП" /> [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] писав про нього: «Житє Могильницького від самого 1838 року до його смерті було немов дзеркалом, в котрім досить живо відбилися пориви, надії та судьби галицько-руського народа». Революція 1848 р. пожвавила творчу і громадську діяльність А. Могильницького.
Літературну популярність здобув завдяки поемі «Скит Манявський» (перша частина вийшла в [[:uk:1849|1849]] році, остання — в [[:uk:1852|1852]] році), на основі усних народних повістей. У ній йшлося про велич давньоруського [[:uk:Галич|Галича]], описувалися краса [[:uk:Карпати|Карпат]] і стародавня [[:uk:Слов'янська_міфологія|слов'янська міфологія]]. Поема була популярна, як і балада «Русин-вояк», що також вийшла 1849 року. Здійснити творчі задуми Могильницькому перешкодило настання післяреволюційної реакції.
А. Могильницький був автором повістей «Конґруа батька Жегаловича» і «Повість старого Сави із Підгір'я», сатиричної поеми «Пісня поета» і кількох «Дум». Окремим виданням були опубліковані його «Речі в сеймі та парламенті» та приватні листи ([[:uk:1885|1885]] р.).
З огляду на літературну діяльність А. Могильницького, [[:uk:Іван_Франко|Іван Франко]] зарахував його до «перших будителів руського духа в Галичині».
== Вшанування ==
Його ім'ям названа вулиця в [[:uk:Підгірки_(район_Калуша)|Підгірках]], на котрій стоїть [[:uk:Церква_Стрітення_Господнього_(Калуш)|церква]]. Також у Підгірках його іменем названий [https://web.archive.org/web/20180501022702/http://kalushcultura.if.ua/?m0prm=34 Будинок культури], на стіні якого встановлена [[:uk:Івано-Франківська_вулиця_(Калуш)#%D0%A4%D0%BE%D1%82%D0%BE%D0%B3%D1%80%D0%B0%D1%84%D1%96%D1%97|меморіальна дошка]] роботи [[:uk:Семак_Ігор_Миколайович|І. Семака]]. В музеї-оселі родини Івана Франка є експозиція, присвячена А. Могильницькому.
== Примітки ==
<references responsive="1"></references>
== Джерела ==
* ''Стеблій Ф. І.'' [http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A Могильницький Антін] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160924175626/http://history.org.ua/?encyclop&termin=Mohylnytskyj_A|date=24 вересня 2016}} // {{ЕІУ|7|16}}
* ''Пиндус Б.'' Могильницький Антін Степанович / {{ТЕС|2|544}}
* ''Чорновол І.'' 199 депутатів Галицького Сейму // Серія «Львівська сотня». — Львів : «Тріада плюс», 2010. — 228 с., іл.
* [http://kalush.info/page/mogilnicky Антін Могильницький] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110504105806/http://www.kalush.info/page/mogilnicky|date=4 травня 2011}}.
* [http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm Біографія, поезії, статті, листи] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516050602/http://litopys.org.ua/zahpysm/zah21.htm|date=16 травня 2010}}.
* [https://web.archive.org/web/20071013081302/http://franko.lviv.ua/faculty/jur/publications/visnyk27/Recenzii27_Dysak.htm Знадоби І. Франка до життєпису Антона Могильницького].
* [https://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf Скит Манявський (у форматі pdf)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215005650/http://zapadrus.su/attachments/rusiny/skit_minavsky.pdf|date=15 лютого 2016}}
* [https://vikna.if.ua/news/category/all/2023/03/04/141227/view ''Леся КИРИЛОВИЧ.'' Боян галицької раті Антін Любич Могильницький народився в Підгірках.]
= Mychajlo Kačkovskyj =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Mychajlo Kačkovskyj
| Popis osoby = ukrajinský občiansky činiteľ, spisovateľ, mecenáš, publicista a právnik
| Portrét = Михаил Качковский 1891 Теофил Копыстинский 1844-1916.jpg
| Dátum narodenia = [[29. júl]] [[1802]]
| Miesto narodenia = [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Poľsko]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1872|8|20|1802|7|29}}
| Miesto úmrtia = [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Rusko]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
| Národnosť = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
| Profesia = [[právnik]]
| Známy vďaka = pôsobenie ako mecenáš v [[Halič (región)|Haličskom regióne]]
| Alma mater = [[Ľvovská univerzita|Ľvivská národná univerzita Ivana Franka]]
| Popis portrétu = Portrét Mychajla Kačkovského od [[Teofil Dorofijovyč Kopystynskyj|Teofila Dorofijovyča Kopystynského]]
}}'''Mychajlo Kačkovskyj''' (* [[29. júl]] [[1802]], [[Dubno (Poľsko)|Dubno]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Poľsko]]{{--}}† [[20. august]] [[1872]], [[Kronštadt]], [[Ruská ríša]], dnes [[Rusko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] občiansky činiteľ, [[spisovateľ]], [[mecenáš]], [[publicista]] a [[právnik]] s proukrajinskou orientáciou.
== Životopis ==
Mychajlo Kačkovskyj sa narodil [[29. júl|29. júla]] [[1802]] v obci [[Dubno (Poľsko)|Dubno]] v rodine [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].
Absolvoval štúdium na právnickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. Najskôr pracoval ako [[súdny radca]] na súde v meste [[Sambir]]. Následne zastával funkciu súdneho radcu na krajskom súde v meste [[Ľvov]].
Bol známym [[Mecenáš|mecenášom]]{{--}}poskytoval materiálnu podporu [[Spisovateľ|spisovateľom]] a [[Publicista|publicistom]]. Bol naklonený [[Rusíni|rusínskym]] [[Národný buditeľ|národným buditeľom]] a podporoval proces [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]] v [[Halič (región)|Haliči]]. Prejavoval záujem aj o spoločenský život na území súčasnej [[Ukrajina|Ukrajiny]]{{--}}podporoval [[Kozáci|kozácke]] tradície v Haliči, ako aj organizoval literárne posedenia venované [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasovi Hryhorovyčovi Ševčenkovi]] a jeho tvorbe. Zafinancoval vznik [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') vychádzajúceho v meste [[Ľvov]] od roku [[1861]]. V priebehu 60. a 70. rokov 19. storočia podporoval centrum spoločenského života haličských Rusínov, o ktorého vznik v [[Kolomyjský región|Kolomyjskom regióne]] sa zaslúžil [[Ivan Naumovič]]. Pri [[Narodnyj dom (Ľvov)|Narodnom dome]] (po slovensky ''Národný dom'') v meste Ľvove uskutočnil zbierku peňazí určených na vydávania diel v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (podarilo sa vyzbierať 80 tisíc [[Rakúsky zlatý|zlatých]]).
Mychajlo Kačkovskyj zomrel [[20. august|20. augusta]] [[1872]] počas svojej cesty do [[Ruská ríša|Ruska]]. V roku [[1874]] podľa vzoru tovarišstva ''[[Prosvita]]'' (po slovensky ''Osveta'') vzniklo po ňom pomenované prorusky orientované kultúrno-osvetové tovarišstvo ''[[Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo Mychajla Kačkovského''), hoci nikdy sa v rámci svojej činnosti a názorov na Rusku neorientoval.
== Referencie ==
<references responsive="1"></references>
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Качковський Михайло|36361642}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Orlevyč|meno=Iryna Vasylivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2007|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=528|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Kačkovskyj Mychajlo Oleksijovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=158|zväzok=4|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0692-8|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rejent|meno=Oleksandr Petrovyč|titul=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2004|edícia=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oleksij Mychajlovyč Suchyj; 302 strán|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|kapitola=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)}}.
* {{Citácia periodika|titul=Tovarystvo imeni Mychajla Kačkovskoho: Ideolohija ta napriamy dijaľnosti (70 – 80-ti rr. XIX st.)|periodikum=Problemy istoriji Ukrajiny ХІХ – počatku ХХ stoliťťa: Zbirnyk naukovych prac|priezvisko=Suchyj|meno=Oleksij Mychajlovyč|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny. Instytut istoriji Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2004|číslo=7|strany=205 – 228|issn=2307-5791|url=https://nasplib.isofts.kiev.ua/server/api/core/bitstreams/b47f4f2c-71d6-4d0e-a2e8-564c41c28613/content|dátum prístupu=2026-04-18|jazyk=uk}}.
= Nikolaj Nagy =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Nikolaj Nagy
| Popis osoby = rusínsky spisovateľ
| Dátum narodenia = [[1819]]
| Miesto narodenia = [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Maďarsko]])
| Dátum úmrtia = [[11. jún]] [[1862]]
| Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Rakúsko]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[spisovateľ]]
}}'''Nikolaj Nagy''' (* [[1819]], [[Nyírvasvári]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Maďarsko]]{{--}}† [[11. jún]] [[1862]], [[Viedeň]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Rakúsko]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[spisovateľ]], muzikant, zbormajster, [[učiteľ]], [[Folkloristika|folklorista]], [[národný buditeľ]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]].
== Životopis ==
Nikolaj Nagy sa narodil v roku [[1819]] v obci [[Nyírvasvári]]. Absolvoval štúdium v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]], kde následne učil. Potom žil v meste [[Viedeň]], kde pôsobil od roku [[1849]] ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] v [[Chrám sv. Barbory (Viedeň)|Chráme sv. Barbory]] a zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] [[Barbareum|Viedenského duchovného seminára]]. Po ukončení [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] sa zhoršil jeho zdravotný stav a zároveň ho cirkevný [[Cenzúra|cenzor]] vyhlásil za rusofila, kvôli čomu zostal v izolácii, a to viedlo k predčasnej smrti.
Bol známym [[Dirigent|dirigentom]]. Nikolaj Nagy zomrel [[11. jún|11. júna]] [[1862]] v meste [[Viedeň]].
== Tvorba ==
Bol zberateľom [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Nikolaj Nagy publikoval dve zbierky [[Báseň|básní]]{{--}}zbierku rusínskych [[Ľudová pieseň|ľudových piesní]] ''Ruskyj solovej'' (po slovensky ''Ruský slávik'') a zbierku piesní pre deti ''Pamiať yz otpusta dobrym diťam'' (po slovensky ''Pamiatka z púte pre dobré deti''), ktoré nadobudli veľký význam v rámci procesu rozvoju osvety a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]] karpatských [[Rusíni|Rusínov]]. Skladal melódie pre jednotlivé piesne. Inšpiroval sa ľudovými piesňami pri skladaní vlastných piesní, jazyk jeho piesní je ľudový a pestrý, čím sa v nich prejavuje určitá miera osobitosti. Spolu s [[Alexander Duchnovič|Alexandrom Duchnovičom]] v meste [[Viedeň]] vydával časopis ''[[Visnyk]]'' (po slovensky ''Vestník''). Nikolaj Nagy písal v [[Rusínčina|rusínčine]] – predovšetkým vo svojom rusínskom dialekte. Niektoré diela napísal však v štýle [[Ruština|ruštiny]] alebo [[Cirkevná slovančina|cirkevnej slovančiny]]. Svoje diela uverejňoval v tlačí v regionálnej tlači, a to hlavne vo ''Visnyku'' (po slovensky ''Vestník'') a v almanachoch ''[[Lyteraturnoje zavedenije priaševskoje|Lyteraturného zavedenija priaševského]]'' (po slovensky ''Literárny spolok Prešovský'').
Medzi jeho najznámejšie [[Pieseň|piesne]] patria:
* ''Maj'' (po slovensky ''Máj'').
* ''Kto tam klopať'' (po slovensky ''Kto tam klope'').
* ''Pry berezi'' (po slovensky ''Pri breze'').
* ''Zymna rosa'' (po slovensky ''Studená rosa'').
* ''Stoyť ulan'' (po slovensky ''Stojí ulán'').
== Література ==
* {{Preklad|uk|Нодь Микола|34481578|cs|Nikolaj Nagy|25463297|rue|Николай Нодь|137707}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-02-8075-5|strany=293|poznámka=552 strán|kapitola=heslo Noď Mykola|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kalenyčenko|meno3=A|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Kraeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajinciv: Prjašivščyna|vydanie=1|vydavateľ=Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky|miesto=Prešov|rok=1999|isbn=80-85137-15-1|poznámka=496 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|isbn=978-0-8020-3566-0|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|poznámka=520 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mozer|meno=Michaeľ|titul=Pryčynky do istoriji ukrajinskoji movy|vydanie=1|vydavateľ=Nova Knyha|miesto=Kyjev|rok=2011|poznámka=848 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nedzeľskij|meno=Jevgenij|titul=Očerk karpatorusskoj literatury|vydanie=1|miesto=Užhorod|rok=1932|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pop|meno=Ivan|titul=Podkarpatská Rus - osobnosti její historie, vědy a kultury|vydanie=1|vydavateľ=Libri|miesto=Praha|rok=2008|isbn=978-80-7277-370-1|jazyk=cs}}.
= Ivan Duliškovič =
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ivan Duliškovič
| Popis osoby = rusínsky grécko-katolícky kňaz a historik
| Dátum narodenia = [[14. november]] [[1815]]
| Miesto narodenia = [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia = {{duv|1883|2|21|1815|11|14}}
| Miesto úmrtia = [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
| Štát pôsobenia = [[Rakúske cisárstvo]],{{break}}[[Rakúsko-Uhorsko]]
| Národnosť = [[Rusíni|rusínska]]
| Profesia = [[kňaz]]
| Známy vďaka = zostavenie prvých vedeckých prác o histórii [[Rusíni|Rusínov]]
| Rodičia = Alexej Duliškovič
}}'''Ivan Duliškovič''' (* [[14. november]] [[1815]], [[Hoľatyn]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. február]] [[1883]], [[Čynadijovo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Gréckokatolícka cirkev|grécko-katolícky]] [[kňaz]], [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[historik]].<ref name=":7" /><ref name=":072">{{Citácia knihy|priezvisko=Magocsi|meno=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn History and Culture|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2002|strany=|priezvisko2=Pop|meno2=Ivan|jazyk=en|vydanie=1|isbn=978-0-8020-3566-0}}</ref> Prostredníctvom popularizácie [[Dejiny Rusínov|dejín Rusínov]] vo svojich publikáciách sa v priebehu 70. rokov 19. storočia zaradil k významným predstaviteľom [[Rusínske národné obrodenie|rusínskeho národného obrodenia]].
== Životopis ==
Ivan Duliškovič sa narodil [[14. november|14. novembra]] [[1815]] v obci [[Hoľatyn]] v rodine Alexeja Duliškoviča, [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] [[Kňaz|kňaza]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vydatni zakarpatci: Duliškovyč Ivan Oleksijovyč|url=https://biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=67|dátum prístupu=2026-04-26|vydavateľ=Zakarpatska oblasna universaľná naukova biblioteka im. F. Potušňaka|miesto=Užhorod|jazyk=uk}}</ref>
Po ukončení obecnej školy študoval na [[Gymnázium|gymnáziu]] v [[Užhorod|Užhorode]]. Absolvoval štúdium [[Filozofia|filozofie]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Teológia|teológiu]] študoval v [[Užhorodská gréckokatolícka bohoslovecká akadémia blaženého Teodora Romžu|Užhorodskom duchovnom seminári]]. V roku [[1841]] bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Ako kňaz pôsobil v obciach [[Skotarske]], [[Nyžni Vorota]] a [[Verchni Vorota]]. Od roku [[1869]] až do svojej smrti pôsobil v obci [[Čynadijovo]]. Ivan Duliškovič zomrel [[21. február|21. februára]] [[1883]] v obci [[Čynadijovo]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Danyľuk|meno=Dmytro Dmytrovyč|titul=Ivan Duliškovyč jak istoryk|periodikum=Carpatica-Karpatyka|vydavateľ=Patent|miesto=Užhorod|dátum=1995|číslo=3|strany=50-60|jazyk=uk}}</ref>
== Literárno-vedecká činnosť ==
Aj napriek malým možnostiam Ivan Duliškovič zhromaždil veľký počet zdrojov, na základe ktorých napísal [[Veda|vedeckú]] prácu ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Ivan Duliškovič vo vedeckej práci podal históriu [[Rusíni|rusínskeho]] národa na pozadí dejín [[Slovania|Slovanov]], pričom vychádzal z prác [[Byzantská ríša|byzantských]] a [[Staroveký Rím|rímskych]] autorov. Otvoril aj vážnu politickú otázku{{--}}[[Autonómia (štátoprávne usporiadania)|autonómiu]] [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], o ktorej dosiahnutie sa už predtým usilovali [[Alexander Duchnovič]] a [[Adolf Dobriansky]]. Ostro kritizoval [[Šľachta|šľachtu]] a odsudzoval tých, ktorí pre zachovanie svojich [[Privilégium|privilégií]] posluhovali (a vtierali sa do priazne) šľachte. Hoci práca, prirodzene, nedosahuje úroveň a rozsah súčasného výskumu venujúcemu sa oblasti histórie Rusínov a Podkarpatskej Rusi, nadobudla veľký význam pre vtedajší vedecký výskum medzi karpatskými Rusínmi a zároveň aj v karpatskom regióne, zohrala aj veľkú úlohu pri [[Rusínske národné obrodenie|národnom uvedomení Rusínov]]. Ako prvý tak uskutočnil výskum a zostavil vedeckú prácu zameranú na problematiku histórie Podkarpatskej Rusi a karpatských Rusínov (od obdobia stredoveku až do 19. storočia) vychádzajúcu z historických zdrojov. Práca nadobudla aj spoločensko-politický význam, keďže popisovala historický vývoj Rusínov v [[Rusínčina|dialekte]], a tak sa práca stala prvým široko-dostupným dielom podávajúcim systematický výklad dejín Rusínov od [[Stredovek|stredoveku]] do obdobia [[19. storočie|19. storočia]]. Ivan Duliškovič vo svojej vedeckej práci prezentoval svoj názor, že práve Slovania predstavujú pôvodných [[Európa|európskych]] obyvateľov a rozdelil ich na 3 skupiny (západní, východní, južní). Zároveň popísal činnosť kniežaťa [[Teodor Koriatovič|Teodora Koriatoviča]], rozobral tému [[Nevoľníctvo|nevoľníctva]] a jeho príčiny. V práci tiež podal výklad histórie [[Mukačevská eparchia|Mukačevskej eparchie]], v rámci čoho ocharakterizoval pôsobenie [[Michail Manujil Oľšavskij|Michaila Manujila Oľšavského]] a [[Ján Bradáč|Jána Bradáča]].
Redakcia [[Časopis|časopisu]] ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo'') v roku [[1874]] informovala o príprave [[Veda|vedeckej]] práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-Rusov''), pričom Ivan Duliškoviča ocharakterizovala: ''„...autor bude patriť k tím mužom, ktorým náš národ s vďakou zostane zaviazaný.“''.
Ivan Duliškovič plánoval vytvoriť aj štvrtý zväzok práce ''Istoričeskije čerty Ugro-Russkich'' (po slovensky ''Historické črty Uhro-rusov''). Obsah zväzku mal byť zameraný na obdobia pôsobenia [[Mukačevská eparchia|mukačevských eparchov]] [[Andrej Bačinský|Andreja Bačinského]] a [[Alexej Povčij|Alexeja Povčija]].
Súčasníci najskôr prijali prácu pozitívne. [[Alexandr Homičkov]] krátko po uverejnení v periodiku ''[[Karpat]]'' uviedol hodnotenie: ''„Práve v období, keď na užhorodskom gymnáziu zakázali výučbu dejín v ruštine, ...pozdvihol Boh muža, ktorý chce v rusínskom jazyku ukázať dejiny nášho plemena... Neúnavná činnosť otca Duliškoviča nám zaručuje, že dielo bude dokončené, a že jeho autor bude patriť k tým mužom, ktorým bude náš národ navždy vďačný.“''. [[Alexander Pavlovič]] na účely publikácie práce do knižnej podoby venoval 500 [[Zlatý|zlatých]] a následne knihu propagoval.
Práca mala však aj negatívne ohlasy. Napríklad od [[Rusi|ruského]] [[Historik|historika]] [[Alexej Leonidovič Petrov|Alexeja Leonidoviča Petrov]], ktorý práve naopak považoval [[Rusíni|Rusínov]] za časť ruského národa, ktorí prišli do [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotliny]] v [[12. storočie|12. storočí]].
Svoje [[Veda|vedecké]] články na historické témy publikoval v [[Časopis|časopise]] ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet''). Ivan Duliškovič sa po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] stal jedným z popredných propagátorov [[Východná katolícka cirkev|východného obradu]].
== Referencie ==
<references />
== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Дулишкович Іван|38321530|cs|Ioann Duliškovič|25462884|rue|Йоанн Дулишкович|161104|hu|Duliskovics János|26259077}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Vidňanskyj|meno=Stepan Vasyľovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Duliškovyč (Dulyškovyč) Ioann|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=492|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&I21DBN=EIU&P21DBN=EIU&S21STN=1&S21REF=10&S21FMT=eiu_all&C21COM=S&S21CNR=20&S21P01=0&S21P02=0&S21P03=TRN=&S21COLORTERMS=0&S21STR=Dulishkovych_I|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|jazyk=uk}}.
= Julij Fircak =
'''Юлій Фірцак''' ({{н}} [[:uk:22_серпня|22 серпня]] [[:uk:1836|1836]], с. [[:uk:Худльово|Худльово]] — {{с}} [[:uk:1_червня|1 червня]] [[:uk:1912|1912]], [[:uk:Ужгород|Ужгород]]) — церковний [[:uk:Ієрарх|ієрарх]], [[:uk:Мукачівські_єпархи|єпископ Мукачівський]]<ref>{{Cite web|url=http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|title=Єпископ Юлій Фірцак|accessdate=18 грудня 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|archivedate=3 вересня 2013|deadurl=yes}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130903124603/http://byzantinohungarica.hu/sites/default/files/images/fircmunk.jpg|date=2013-09-03}}</ref>, професор та ректор [[:uk:Ужгородська_греко-католицька_богословська_академія_імені_Теодора_Ромжі|Ужгородської духовної семінарії]] (1876—1887), депутат державних зборів Угорщини (1887—1890).
== Життєпис ==
Юлій Фірцак народився 22 серпня 1836 року в с. Худльово, що на Ужгородщині в родині місцевого пароха Василя Фірцака. Закінчив духовну семінарію в Ужгороді, [[:uk:Теологія|богослов'я]] вивчав у Центральній Богословській семінарії у [[:uk:Відень|Відні]] (1856—1859). Після рукоположення на греко-католицького священика 26 вересня 1861 року, єпископ Попович назначив його професором догматики в Ужгородській духовній семінарії. У 1876 році отримав гідність каноніка й був назначений ректором семінарії. В 1887 році його вибрали депутатом угорського парламенту. Завдяки високій освіченості та знанню багатьох європейських мов мав широкі зв'язки в угорських урядових колах.
17 грудня 1891 року [[:uk:Святий_Престол|Апостольський Престол]] іменував його [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівським єпископом]]. А висвятив його у [[:uk:Пряшів|Пряшеві]] 10 квітня 1892 року єп. І. Валій.
== Мукачівська кафедра ==
Час, коли Боже Провидіння покликало на Мукачівську кафедру єпископа-народовця Юлія Фірцака, це час, коли насильна мадяризація доходила вже до самого верху і в найкращих синів нашого народу з болем серця опускалися руки. Єпископ Фірцак, як відданий духовний батько, перш за все старався піднести в єпархії релігійне життя, боровся за відновлення у краї парафіяльних шкіл, а на той час із колишніх 471 церковних шкіл [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] навчання проводилося тільки у 119. Через брак шкільних підручників вся наука обмежувалася до читання [[:uk:Псалтир|Псалтиря]] та навчання катехизму й церковного співу.
=== Єпархіальні синоди ===
Для піднесення релігійного життя провів два єпархіальні синоди (1891 і 1903 рр.), якими старався відновити в Мукачівській єпархії духовне життя й любов до свого обряду. На першому, який відбувся в Ужгороді 30 вересня 1897 року, було розглянуто багато питань не тільки матеріального забезпечення церкви, але й відносно церковних шкіл, душпастирської праці та церковних організацій. Другий єпархіальний синод під керівництвом єп. Фірцака пройшов 8—12 вересня 1903 року. Синод діяв у чотирьох окремих комісіях, які розглянули — фінансові справи, життя духовенства, душпастирську працю і навчання релігії в парафіях та соціально економічну діяльність духовенства. Було прийнято рішення — катехизм і Біблію всюди навчати народною мовою, а також обновити монаший Чин св. Василія Великого.
За благословенням єпископа було відновлено в серпні 1895 року діяльність [[:uk:Товариство_св._Василія_Великого|«Товариство святого Василія Великого»]], яке очолив тодішній ректор духовної семінарії кан. Іван Якович. На першому ж засіданні відновленої спілки священиків — народовців було вирішено видавати газету народною мовою. Так народилася 5 травня 1897 р., перша закарпатська народна газета «Наука», яку редагував віцеректор єпархіальної семінарії о. Юлій Чучка. В 1899 році спілка св. Василія запустила власну друкарню, яка почала видавати посібники для народних шкіл.
Культурна діяльність, яку розвернуло Товариство викликала розгромну критику в [[:uk:Австро-Угорщина|угорських]] часописах. Результатом наклепів була також інквізиція, здійснена міністерством внутрішніх справ проти товариства св. Василія Великого в 1899 році. Воно невдовзі після 1900 року змінилося на акціонерне товариство «Уніо», щоб, будучи торговою фірмою, не підлягати контролю адміністративних органів. Після цього в ньому розгорнулася дуже жвава діяльність, оскільки його співробітники працювали там безплатно, тільки в інтересах ідеї. Товариство видавало підручники, книги, «Науку», «Gorog katholikus Szemle», брошури і т. д. Відчуваючи в єпархії брак учительських сил, єп. Фірцак у 1903 році заснував жіночу учительську семінарію, з якої вийшло чимало визначних вчительок.
=== «Рутенська акція» ===
На початку 1897 року єпископ склав «Меморандум про розвиток і підвищення рівня духовного й матеріального життя руськомовного народу північно-східних Карпат і Рутенії». Відповідаючи на цей захід, міністерство сільського господарства доручило добре відомому економісту-управителю [[:uk:Едмунд_Еган|Едмунду Егану]] (1851—1901) реорганізувати систему сільського господарства краю, спираючись на економічно раціональні принципи. Так розпочалася так звана «Верховинська акція». У рамках цієї акції Е. Еган старався завести племінну тірольську породу корів, для якої було багато пасовищ на верховинських міжгір'ях. Проводилася господарська освіта селян, почали засновувати споживчі та кредитні кооперативи, сільські майстерні для розвитку народних промислів (плетіння корзинок, вишивання, ткання і т. д.). Це було початком так званої «верховинської акції», яка тривала аж до 1901 року. До цієї акції від самого початку включилося багато священиків, які дбали про те, щоб різні починання цієї акції були реально впроваджені в життя.
Тому, що Фірцак старався піднести свій народ не тільки духовно, але також культурно й економічно і його діяльність почала давати перші результати, зокрема коли почали збільшуватися кооперативні товариства, лихварі почали, вжили всілякі заходи, аби перешкодити розпочатій акції. В угорських часописах, які перебували головним чином у руках жидів, з'являються нападки на єпископа Юлія Фірцака та духовенство, передусім на ужгородських професорів обвинувачуючи їх у [[:uk:Панславізм|панславізмі]] та інших гріхах. А те, що єпископ не дозволив богослужіння угорською мовою, то мадярська преса, закидала йому, що він переслідує мадярів. Цій кампанії в угорських мас-медіа, можна «завдячувати» також за наглу смерть Едмунда Еґана, якого недруги підступно вбили 20 вересня 1901 року.
За цей період багато було зроблено для соціально-економічного розвитку Закарпаття, в 1893 році розпочато будівництво залізниці Ужгород-В. Березний, у 1894 році — завершено будівництво залізниці Сігет-Ясіня, 1897 році в Ужгороді було збудовано реальну школу техніко-природничого профілю, у 1898 році в Ужгороді засновано школу глиняного посуду, у 1897 році збудовано перший телеграф [[:uk:Ужгород|Ужгород]]-[[:uk:Будапешт|Будапешт]], у 1902 році збудована Ужгородська електростанція на 1 млн кВт·год, в 1905 році проведено кадастрове земельне впорядкування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]], в 1907 році в Ужгороді збудовано театр. Так, станом на 1909 рік на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] уже нараховувалося 26 лозоплетілень, 10 килимарень, 58 банків та ощадкас, 166 кредитних кооперацій, 15 деревообробних підприємств, 6 організацій з виготовлення виробів з очерету.
Вістря верховинської акції було зведене в першій мірі проти корчмарів і лихварів, які протягом XIX століття немилосердно використовували бідного [[:uk:Русини_(етнографічна_група)|русина]] й довели до повного жебрацтва. П'янство стало проблемою суспільного життя закарпатців. Єпископ Фірцак у 1900 році наказав усім священикам Мукачівської єпархії закладати у своїх парафіях [[:uk:Братство_тверезості|«Братство тверезості»]], вручаючи його під покровительство [[:uk:Іван_Хреститель|св. Івана Хрестителя]]. Газета «Наука» також друкувала на своїх сторінках антиалкогольні статті. В 1903 році з благословення єпископа Юлія Фірцака було засновано при кафедральному храмі «Товариство святого Рожанця», єпархіальним управителем якого владика призначив о. Андрія Карцубу. Урочиста інавгурація якого відбулася в празник Благовіщення по вечірні. Крім молитви на рожанці (вервиці), члени товариства складали приречення, що не будуть вживати алкогольних напоїв, що будуть остерігатися прокльонів, явних гріхів, а натомість обіцяли частіше приступати до св. Тайн, головно в Богородичні празники. В неділі і свята вони в церкві спільно молилися на вервиці та співали різні духовні пісні в честь [[:uk:Діва_Марія|Пречистої Діви Марії]]. Товариство було рівночасно поширювачем тверезого способу життя вірників та почитанням Пречистої діви Марії.
=== «Церковне простопініє» ===
Єпископ Фірцак був ініціатором упорядкування церковного співу на Закарпатті. Бажаючи привести до ладу церковне життя у своїй єпархії, він звернув увагу і на церковний спів: доручив диригенту Ужгородського кафедрального храму, о. Івану Бокшаю зібрати та записати мелодії цілого богослужбового круга, щоб із них скласти альманах богослужбового співу, який мав стати обов'язковим у всіх церквах Мукачівської єпархії. По закінченні своєї праці Бокшай передав зібраний матеріал єпископу, а той наказав видати його друком. Так появилося у світ у 1906 році видання «Церковное Простопініє». З наказу єп. Фірцака ця книга стала головним посібником церковного співу в богословській та дяко-вчительській препарандії. З часом «Простопініе» стало стандартним збірником богослужбового співу у всіх закарпатських парафіях вдома і на поселеннях.
Помер єпископ Юлій Фірцак в Ужгороді, 1 червня 1912 року
= Ivan Orlaj =
'''Іва́н Семе́нович Орла́й''' ('''де Кобро́''') ({{ДН|||1771}}, [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидково]], нині [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]], [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] — {{ДС|11|3|1829|27|2}}, [[:uk:Одеса|Одеса]]) — [[:uk:Лікар|медик]], [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Письменник|письменник]]. [[:uk:Доктор_наук|Доктор медицини]], [[:uk:Академік|академік]]. [[:uk:Дійсний_статський_радник|Дійсний статський радник]]. Дійсний член [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Санкт-Петербурзької медико-хірургічної академії]] (з 1817 року).
== Життєпис ==
=== Перші роки ===
Іван Семенович де Кобро народився 1771 року в русинському [[:uk:Паладь-Комарівці|Давидкові]] (нині село [[:uk:Паладь-Комарівці|Паладь-Комарівці]] [[:uk:Ужгородський_район|Ужгородського району]] [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]] [[:uk:Україна|України]]), що на той час входило до складу [[:uk:Габсбурзька_монархія|Габсбурзької імперії]] в родині угорських дворян.
Розпочинав навчання Іван Орлай, згідно з тодішніми вимогами імперської системи освіти, у Мункачському (Мукачівському) народному училищі з русинською мовою викладання, а в 1779 році його віддали до Унгварського (Ужгородського) народного училища, де навчання велося [[:uk:Латинська_мова|латиною]]. У 1782—1785 роках він вчиться в [[:uk:Ужгородська_гімназія|Ужгородській архігімназії]]. Можливостей для подальшого продовження освіти в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], невеликому тоді містечку, не було, тому Іван Орлай переходить до Велико-Карловської (Надьварадської) вищих наук гімназії, а звідти у 1787 році — до [[:uk:Орадя|Надь-Варадської]] академії, в якій вивчає чисту математику, логіку та історію.
Єдиним вищим навчальним закладом в Австрії, де Іван Орлай, який вважав себе карпатським [[:uk:Русини|русином]], міг здобути освіту українською мовою, був [[:uk:Львівський_національний_університет_імені_Івана_Франка|Йосифінський університет]] у [[:uk:Львів|Львові]]. Орлай поступив туди у 1788 році, слухав курси [[:uk:Математика|математики]], [[:uk:Фізика|фізики]], [[:uk:Технологія|технологій]], [[:uk:Природнича_історія|природничої історії]], загальної [[:uk:Історія|історії]], [[:uk:Філософія|філософії]] та [[:uk:Німецька_мова|німецької словесності]]. Наступного року, можливо, через нестачу коштів, він повертається до Угорщини і, здавши іспит з філософських наук в Ерлавській консисторії, поступає на казенне утримання до Генеральної Йозефінської семінарії (богословський факультет Пештського університету) та стає членом ордену [[:uk:Піари|піаристів]]. В семінарії Орлай вивчав [[:uk:Іврит|гебрейську]] та [[:uk:Грецька_мова|грецьку мови]].
=== Медична кар'єра ===
У лютому 1790 року він був удостоєний звання професора нижчих класів у Надьварадській вищих наук гімназії, де і викладав давні мови, географію, історію та арифметику. Але невдовзі він залишив педагогічну діяльність і вже на початку 1791 року від'їжджає до [[:uk:Відень|Відня]], а звідти до [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербурга]], 8 травня того ж року поступає до Медико-хірургічного училища. Там, прослухавши курси медичних наук, у лютому 1793 року Орлай після відповідного екзамену був удостоєний звання лікаря і залишився при Генеральному Сухопутному шпиталі. У вересні того ж року був призначений помічником вченого секретаря Медичної колегії, за дорученням якої, між іншим, упорядкував бібліотеку Колегії та анатоміко-фізіологічний кабінет.
Влітку наступного 1794 року Колегія відрядила Орлая для удосконалення до Відня, де він прожив три роки. Після повернення до Санкт-Петербургу Орлай у червні 1797 року заступив на колишню посаду помічника вечного секретаря [[:uk:Аптекарський_приказ|Медичної колегії]]. У лютому 1798 року йому було надано звання штаб-лікаря і в жовтні того ж року призначено лікарем {{Не перекладено|Лейб-гвардії Семенівський полк|Семенівського лейб-гвардії полку|ru|Семёновский лейб-гвардии полк}}, звідки через рік перевівся лікарем на Санкт-Петербурзький поштамт. На цій посаді він пробув до березня 1805 року, встигнувши здобути повагу не тільки як досвідчений лікар, але й як щира безкорислива людина.
9 березня 1800 року Іван Орлай через своє призначення гоф-хірургом імператора [[:uk:Павло_I|Павла I]] звільнився з посади помічника вченого секретаря Колегії, на якій він, окрім своїх безпосередніх обов'язків, брав участь у виданих Колегією «''Observationes Medico-Chirurgorum Ruthenici Imperii''», перекладаючи латиною та обробляючи матеріали для цього видання, які присилали російські лікарі. У 1803 році Орлай розробив цікавий проект ''«Про виклик до Росії іноземних вчених людей зі слов'янського племені, а особливо з карпато-россов, які отримали звання професора та здатні викладати російською мовою»''. Цей проект було ухвалено, і Орлаю доручили запрошення професорів, причому вибір останніх здійснювався на розсуд Івана Орлая.
Між тим все більше зростала славнозвісність Орлая, різноманітні вчені товариства охоче вносили його ім'я до списків своїх членів. До того ж широкі знання Орлая здобували йому прихильність не тільки у вузькому колі спеціалістів. У 1804 році його ім'я з'явилося в російському журналі {{Не перекладено|Северный вестник (1804—1805)|«Северный вестник»|ru|Северный вестник (1804—1805)}} під досить поважною історичною справкою: ''«Історія про карпато-россів»''. У березні 1805 року лейб-хірург Вілльє обрав Орлая своїм помічником та користувався його послугами та співробітництвом протягом 15 років. Улітку 1806 року Орлай, за дорученням начальства побувавши за кордоном, встиг здобути в [[:uk:Кенігсберзький_університет|Кенігсберзькому університеті]] звання [[:uk:Доктор_філософії|доктора філософії]], а після повернення до Російської імперії, в [[:uk:Тарту|Дерпті]] захистив на звання доктора медицини дисертацію під назвою «''Dissertatio sistens doctrina de viribus naturae medicatricibus, historiam brevem, expositionem, vindicias etc''»
У липні 1806 року Іван Семенович звільнився з посади гоф-хірурга та був призначений вченим секретарем Медико-хірургічної академії (нині — [[:uk:Військово-медична_академія_імені_С._М._Кірова|Військово-медична академія імені С. М. Кірова]]). В цьому званні Орлай, окрім своїх прямих обов'язків щодо адміністративних справ, допомагав Вілльє у виданні Польової Фармакопеї для армії ({{lang-la|Pharmacopea castrensis Rulhenica}}); активну участь Орлай брав і в складанні Статуту медико-хірургічної академії. У 1811 році Орлаю, як енергійній та широко освіченій людині, було доручено редагування видання «Всеобщий Журнал врачебной науки», але події [[:uk:Франко-російська_війна_(1812)|франко-російської війни]] відволікли Орлая від звичайних справ. 8 квітня 1812 року його призначили ординатором Санкт-Петербурзького Сухопутного та Генерального Шпиталю, і на цій посаді він пробув до жовтня наступного року, а потім знову повернувся до своїх колишніх обов'язків.
=== Педагогічна діяльність ===
У 1817 році Орлай, через хворобу, змушений був відмовитися від обов'язків вченого секретаря академії, яка, на знак поваги до його заслуг перед нею, обрала Орлая почесним членом. Вілльє залишив його при собі для особливих доручень, але ця посада не задовольняла Орлая, бо не надавала достатньо простору для самостійної діяльності. Цей факт, розбіжності з Вілльє, що почалися, та запрошення Орлаю з боку деяких закладів схилили Івана Семеновича до того, аби відмовитися від служби у Вілльє. Ще наприкінці 1820 року [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Імператорський Московський університет]] запрошував Орлая до себе на посаду ординарного професора медичного факультету, але тоді Вілльє вдалося утримати Орлая при собі. Але вже влітку наступного року почалися переговори щодо заміщення Орлаєм посади директора [[:uk:Ніжин|Ніжинської]] гімназії вищих наук (нині — [[:uk:Ніжинський_державний_університет_імені_М._В._Гоголя|Ніжинський державний університет імені М. В. Гоголя]]) і 3 вересня 1821 року відбулося звільнення Орлая від служби при Вілльє і призначення його на посаду директора гімназії.
Заступивши на посаду 1 листопада 1821 року він одразу взявся за влаштування Гімназії в усіх аспектах, і перш за все в навчально-виховному відношенні. Особливими заслугами Орлая є його вдалий вибір викладачів та суворий нагляд за вивченням мов. У спогадах колишніх вихованців гімназії Орлай зображений як суворий начальник, але добра, поблажлива і палко віддана своїй справі та Гімназії людина. Педагогічні адміністративні здібності Орлая швидко привернули увагу і, між іншим, у 1825 році йому доручили, як куратору Харківського навчального округу, оглянути низку гімназій, що знаходилися під керівництвом цього округу. У січні 1826 року Орлаю було надано чин [[:uk:Дійсний_статський_радник|дійсного статського радника]], а в серпні того ж року переведено на посаду директора одеського [[:uk:Рішельєвський_ліцей|Рішельєвського ліцею]], на якій, однак, він пробув недовго: 27 лютого 1829 року, але багато зробив для розвитку ліцею та [[:uk:Педагогічний_інститут_Рішельєвського_ліцею|педагогічного інституту]] при ліцеї. Іван Семенович Орлай помер в Одесі (тоді [[:uk:Херсонська_губернія|Херсонська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]), залишивши по собі пам'ять енергійного та високоморального педагога.
Був похований на [[:uk:Перший_Християнський_цвинтар_(Одеса)|Першому Християнському цвинтарі]] Одеси.<ref>так в книзі</ref> 1937 року [[:uk:Союз_Радянських_Соціалістичних_Республік|комуністичною владою]] цвинтар було зруйновано. На його місці був відкритий «Парк Ілліча» з розважальними атракціонами, а частина була передана [[:uk:Одеський_зоопарк|місцевому зоопарку]]. Нині достеменно відомо лише про деякі перепоховання зі Старого цвинтаря, а дані про перепоховання Орлая відсутні.<ref>{{Cite web|url=http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|title=Відомі поховання / Личаківський некрополь|accessdate=19 травня 2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140914004051/http://lviv-lychakiv.ukrain.travel/uk/vidomi-pokhovannja.html|archivedate=14 вересня 2014|deadurl=yes}}</ref>
== Наукова діяльність ==
Ім'я Івана Семеновича Орлая було добре відомо не тільки в Російській імперії, але й за кордоном, і численні російські та іноземні вчені товариства обирали його своїм дійсним або почесним членом. Орлай був членом {{Не перекладено|Московське товариство дослідників природи|Московського товариства дослідників природи|ru|Московское общество испытателей природы}}, {{Не перекладено|Московське товариство історії та старожитностей російських|Московського товариства історії та старожитностей російських|ru|Московское общество истории и древностей Российских}}, Віленського медичного товариства, почесним членом [[:uk:Вільнюський_університет|Віленського університету]] та Казанського товариства любителів вітчизняної словесності. До того ж він був членом Альтенбурзького ботанічного саду, Йєнського Мінералогічного товариства, Ерлангенського фізико-математичного товариства тощо.
Наукові праці й статті:
* з [[:uk:Медицина|медицини]] — ''«Про ревматичну епілепсію»'' (1787), ''«Про перенесення корости», «Про походження сифілісу», «Про випадок раку в людини», «Про астму»'' (усі — 1786—1801), ''«Історія про лікувальні властивості природи», «Російська польова фармакопея»'' (обидві — 1807);
* [[:uk:Історія_України|історії України]] — ''«Коротка історія про карпаторусів»'' (1804), ''«Про південно-західну Русію»'' (1826);
* [[:uk:Педагогіка|педагогіки]] — ''«Мнение о преобразовании училищ в России», «О необходимости обучаться преимущественно отечественному языку и нечто об обучении языкам иностранным»'' (обидві — 1825).
Як педагог засуджував хаотичний стан [[:uk:Освіта_в_Російській_імперії|освіти в Росії]], обстоював думку запровадження загальної освіти для всіх верств населення, основою шкільної освіти вважав громадянське виховання на основі ідеї народності, висловлював цінні думки щодо розвитку вищих навчальних закладів.
Виступав також як поет; писав вірші [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]] — ''«Елегія на смерть імператора Олександра I»'' (1825 рік) тощо. Підтримував дружні зв'язки з [[:uk:Йоганн_Вольфганг_фон_Гете|Йоганном Вольфгангом фон Гете]]; був вчителем [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], який пізніше високо оцінював його діяльність.
<references />
= Antonij Zubko =
'''Архієпископ Антоній''' ('''Антоній Григорович Зубко'''; [[:uk:2_липня|2 липня]] [[:uk:1797|1797]] — [[:uk:15_лютого|15 лютого]] [[:uk:1884|1884]]) — білоруський та литовський релігійний діяч. Греко-католицький богослов і філософ. Перший ректор Литовської греко-католицької духовної семінарії. Відомий участю в ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] (так званий [[:uk:Полоцький_собор|Полоцький собор]]) та запровадженні у Біларусі синодального московського православ'я.
Єпископ Берестейський [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|БГКЦ]]; єпископ [[:uk:Російська_православна_церква|Російської православної церкви (безпатріаршої)]]; від [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] [[:uk:Єпископ|єпископ]] Мінський та Бобруйський, від [[:uk:1841|1841]] керував єпархією в сані архієпископа.
== Діяльність ==
Був одним із помітних представників греко-католицького духовенства Білорусі. Був найближчим помічником греко-католицького єпископа Литовського Йосипа (Семашка) у справі запровадження синодального московського православ'я<ref>Записки Йосипа митрополита Литовського, видані Імператорською академією наук за заповітом автора: Т. 1-3. — СПб.: тип. имп. А. Н., 1883. — Т. 1. — 745 с.: 1 л. портр.; Т. 2. — 786 с.: 1 л. портр.; Т. 3. — 1042 с.: 1 л. портр.</ref>. На [[:uk:Полоцький_собор|Полоцькому церковному Соборі 1839 р.]] Антоній брав участь у підписанні акту про з'єднання уніатів із православ'ям.
Антоній багато займався природознавством, однак його праці у цій царині не були опубліковані. Залишив записки «Про греко-уніатську Церкву у Західному краї Росії».
== Життєпис ==
Народився в сім'ї греко-католицького священика. Навчався у місцевого органіста.
1809 — поступив до Полоцької греко-католицької семінарії, потім до [[:uk:Полоцька_єзуїтська_академія|Полоцької єзуїтської академії]], яку закінчив 1818 зі ступенем кандидата філософії.
1822 — закінчив Віленську католицьку семінарію при Віленському університеті зі ступенем кандидата богослов'я.
== Греко-католицький священик та єпископ ==
Викладав у Полоцькій греко-католицькій семінарії логіку, риторику, церковну та загальну історію, моральне богослов'я.
1824 — рукопокладений целібатом у священика полоцького кафедрального греко-католицького собору і призначений членом Полоцької греко-католицької консисторії.
1825 — зведений в сан протоієрея і посланий від Полоцької єпархії у [[:uk:Санкт-Петербург|Санкт-Петербург]] асесором Римсько-католицької колегії по уніатському департаменту.
1827 — відряджений у [[:uk:Жировичі|Жировичі]] для відкриття Литовської духовної семінарії.
1828 — назначений першим ректором Литовської духовної семінарії.
18 квітня 1832 — старший соборний протоієрей.
1834 — хіротонія в єпископа Берестейського, вікарія греко-католицької Литовської єпархії.
== Православний архієрей ==
Після ліквідації [[:uk:Білоруська_греко-католицька_церква|Білоруської греко-католицької церкви]] [[:uk:28_січня|28 січня]] [[:uk:1840|1840]] призначений на православну Мінську та Бобруйську катедру. 1841 зведений в сан архієпископа.
Через хворобу Антоній написав прохання про звільнення.
1848 — прохання було задоволене, після чого мешкав спочатку при архієрейському домі в Мінську, потім у [[:uk:Жировицький_монастир|Жировицькому монастирі]], а останні 20 років — у Пожайському монастирі у Литві, який російська влада відібрала у католиків. У тому ж монастирі й помер.
3wy6d2p3bb82elzvg8mj0gd0upsjag0
Fancy
0
613413
8213827
7459038
2026-05-14T18:36:02Z
~2026-29060-30
294895
8213827
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hudobný umelec
| Meno = Fancy
| Obrázok = Fancy-04a.jpg
| Veľkosť obrázku =
| Popis obrázku = Fancy v roku 1988
| Popis umelca =
| Rodné meno = Manfred Alois Segieth
| Umelecké mená = Tess Teiges
| Dátum narodenia = {{dnv|1946|7|7}}
| Miesto narodenia = [[Mníchov]], [[Nemecko]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Pôsobenie = Spevák, skladateľ, hudobný producent
| Žáner = [[Italo disco]], [[euro disco]]
| Roky pôsobenia = 1962 – súčasnosť
| Hrá na nástroje =
| Typ hlasu =
| Súvisiace články =
| Vplyvy =
| Hudobný vydavateľ = Metronome Music, [[ZYX Music]], [[Polydor Records|Polydor]], Koch International, G.I.B. Music & Distribution GmbH, What's Up ?!, 69 Records (Germany), [[Bertelsmann Music Group|BMG]], Koch Music, Happy Vibes Records
| Webstránka =
}}
'''Manfred Alois Segieth''' (* [[7. júl]] [[1946]], [[Mníchov]], [[Nemecko]]) je nemecký [[italo disco]] spevák, ktorý mal hudobný úspech predovšetkým v druhej polovici 80. rokov.<ref name="eurodancehits' Fancy Biography">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.eurodancehits.com/fancybiography.html|titul=Eurodancehits.com Fancy Biography|vydavateľ=eurodancehits.com|dátum prístupu=2016-08-08}}</ref> Medzi jeho najväčšie hity patria skladby „Slice Me Nice“, „Chinese Eyes“, „Bolero“ či „Flames of Love“.
==Diskografia==
=== Albumy ===
* 1985 – ''Get Your Kicks'' [#13 Švajčiarsko, #13 Švédsko]
* 1986 – ''Contact'' [#43 Švédsko]
* 1988 – ''[[Flames of Love]]''
* 1989 – ''All My Loving''
* 1990 – ''[[Five (album Fancy)|Five]]''
* 1991 – ''[[Six: Deep in My Heart]]''
* 1995 – ''Blue Planet Zikastar''
* 1996 – ''[[Colours of Life]]''
* 1996 – ''Christmas in Vegas''
* 1998 – ''Blue Planet'' (album ''Blue Planet Zikastar'' opätovné vydanie s bonusom)
* 1999 – ''D.I.S.C.O.''
* 2000 – ''Strip Down''
* 2001 – ''Locomotion''
* 2004 – ''Voices from Heaven'' (album ''Christmas in Vegas'' opätovné vydanie)
* 2008 – ''Forever Magic''
* 2008 – ''[[Forever Magic]]''
==Referencie==
{{referencie}}
==Zdroj==
{{Preklad|en|Fancy (singer)|815720623}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Nemeckí speváci]]
[[Kategória:Nemeckí dance hudobníci]]
[[Kategória:Nemeckí popoví speváci]]
[[Kategória:Italo-disco]]
[[Kategória:Eurodisco hudobníci]]
2vbjrvv093qy8smkhd96ur8tspiabsr
Scania série 4
0
614499
8213783
6773182
2026-05-14T15:55:41Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213783
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Scania série 4
| obrazok = Truck SCANIA 164L 480, JSV.JPG
| vyrobca = [[Scania]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = 1995-2004 (Európa)<br>1995-2007 (Brazília)
| krajina_povodu = [[Södertälje]], [[Švédsko]] (Scania AB)
| predchodca = [[Scania série 3]]
| nasledovnik = [[Scania P|P]]/[[Scania G|G]]/[[Scania R|R]]
| pribuzne =
| trieda = [[Nákladné automobily nad 7,5 tony]]
| typ_karoserie =
| usporiadanie = 4x2, 4x4, 6x2, 6x4, 6x6, 8x2, 8x4, 8x6, 8x8, 10x4
| platforma =
| motor =
| maximalka =
| zrychlenie =
| spotreba =
| prevodovka = 8, 9, 12 a 16-rýchlostná manuálna<br>poloautomatická (Opticruise)
| razvor =
| vyska =
| sirka =
| dlzka =
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap =
| rok =
| podobne =
| dizajner =
}}
'''Scania série 4''' je modelový rad nákladných automobilov, uvedený automobilkou [[Scania]] v roku 1995. Bol nasledovníkom [[Scania série 3|série 3]]. V ponuke bolo päť motorizácií, tri typy kabín a štyri podvozkové konfigurácie. V roku 2004 v Európe tento rad nahradil nový rad [[Scania P|P]]/[[Scania G|G]]/[[Scania R|R]], avšak v Brazílii výroba série 4 pokračovala do roku 2007. Interiér série 4 navrhol taliansky dizajnér [[Giorgetto Giugiaro]].
V roku 1996 získala séria 4 cenu [[Truck of the Year]]. Potom, ako sa séria 4 predávala viac ako osem rokov, predalo sa celkovo okolo 300 000 kusov tohto modelového radu.
==Motorizácia==
Modelový rad Scania série 4 bol vybavený [[naftový motor|naftovými motormi]] so zdvihovými objemami 9, 11, 12 až 14 litrov s výkonmi od 220 do 530 koní. V roku 2000 bol uvedený osemvalcový motor so zdvihovým objemom 16 litrov, ktorý ponúkal výkon buď 480 alebo 580 koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Scania serie 4 |url=http://www.myhobby.fora.pl/scania,23/scania-serii-4,912.html |dátum prístupu=2018-02-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180228041807/http://www.myhobby.fora.pl/scania,23/scania-serii-4,912.html |dátum archivácie=2018-02-28 }}</ref>
==Varianty==
===Pohony===
* 4x2
* 6x2 a 6x2/4
* 6x4 a 6x4/4
* 6x6
* 8x4
* 8x6
* 8x8
* 10x4
===Triedy===
* '''L''': pre medzinárodnú dopravu
* '''D''': pre medzimestskú a lokálnu distribúciu
* '''C''': pre stavebníctvo
* '''G''': pre špeciálne účely
===Kabíny===
* '''P''': nízko položená kabína pre účely stavebníctva, medzimestskej a lokálnej distribúcie či špeciálnych účelov
* '''R''': vysoko položená kabína pre medzinárodnú diaľkovú dopravu, medzimestskú a lokálnu distribúciu a špeciálne účely
* '''T''': kapotovaná kabína pre medzinárodnú diaľkovú dopravu, stavebníctvo, medzimestskú a lokálnu distribúciu a špeciálne účely
====Typy kabín====
* '''CP14''': nízka, denná
* '''CP19''': nízka spacia
* '''CR14''': vysoká denná
* '''CR19''': vysoká spacia
* '''CR19T''': zvýšená spacia (Topline)
* '''CT14''': denná s kapotovanou kabínou
* '''CT19''': spacia s kapotovanou kabínou
* '''CT19T''': zvýšená spacia s kapotovanou kabínou (Topline bez motorového tunela)
* dvojkabína s dvomi variantmi dĺžky
* predĺžená zvýšená spacia kabína "Longline" vo verzii '''CR''' a '''CT'''
==Galéria==
<gallery>
Súbor:DFES Medium Pumper Heavy Rescue.jpg|Scania 94D-260 v hasičskej úprave
Súbor:114c 340 p1.JPG|Scania 114C-340
Súbor:Scania R124 NA 420.jpg|Scania 124L-420 s kabínou Topline
Súbor:Scania 164L-580 Topline 6x2.jpg|Scania 164L-580 V8 s typom kabíny CR19T (Topline) a konfiguáciou pohonu 6x2 v tuningovej úprave
Súbor:Scania-124c.jpg|Scania 124C-360 s kapotovou kabínou '''T'''
Súbor:Scania 144L 460.JPG|Scania 144L-460 s kapotovou kabínou '''T'''
</gallery>
==Referencie==
{{referencie}}
==Iné projekty==
{{Projekt|commons=Category:Scania 4-series}}
==Zdroj==
{{Preklad|en|Scania 4-series|782849185}}
[[Kategória:Nákladné automobily]]
r5hwhnv4nwojmrz3dh28d08qfl7ehol
Hrádocká venuša
0
617325
8213727
7745573
2026-05-14T13:20:56Z
Bakjb
236375
pridaná [[Kategória:Archeologické nálezy na Slovensku]] pomocou použitia HotCat
8213727
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Hradok-2018-01.jpg|thumb|pamätník nálezu sošky Hrádockej venuši]]
'''Hrádocká venuša''', alebo aj '''Magna Mater''' (''Veľká matka''),<ref name="o_obci" /> niekedy ([[Pavel Dvořák]]) aj '''Nitrianska venuša''', je jedna z najznámejších slovenských [[venuša (soška)|sošiek venuše]], ktorá je archeologickým nálezom pochádzajúcim z [[Neolit na Slovensku|obdobia neolitu]]. Nájdená bola v lokalite [[Zámeček]], v [[Nitriansky Hrádok|Nitrianskom Hrádku]], mestskej časti [[Šurany|Šurian]].
V rokoch 1993-2008 bola Hrádocká venuša motívom, ktorý bol vyobrazený na [[2 slovenské koruny|slovenskej dvojkorunovej minci]].
== Nálezisko venuše ==
Vykopávky na nálezisku [[Zámeček]] v Nitrianskom Hrádku známom aj ako „Slovenská Trója“. Ide o terénny tvar, známy ako tell, ktorý po vrstvách vzniká na ľudskom osídlení. Spôsobuje to nahromadenie odpadkov a ich vyvyšovanie ponad terén. Jeden z takýchto tellov skrýval aj starovekú [[Trója|Tróju]]. V roku 1925 začal v tejto lokalite výskum zakladateľ slovenskej archeológie, Ján Eisner.
V rokoch 1949-1960 sa v tejto lokalite uskutočnil najrozsiahlejší archeologický výskum pod vedením Dr. Antona Točíka z Archeologického ústavu SAV v [[Nitra|Nitre]]. V priebehu týchto archeologických výskumov bolo lokalizovaných asi desaťtisíc rôznych predmetov a ich zlomkov.<ref name="o_obci" /> Sošku našiel v tom čase študent, brigádnik [[Vendelín Laca]].<ref>[http://novezamky.dnes24.sk/surianski-jazdci-v-akcii-takto-zachranuju-slovensku-troju-191857 novezamky.dnes24.sk: Šurianski jazdci v akcii: Takto zachraňujú Slovenskú Tróju]</ref>
== Opis plastiky ==
Plastika Hrádockej venuše má výšku 27 cm. Je jedinečným dielom maľovanej keramiky [[Lengyelská kultúra|lengyelskej kultúry]]. Podľa sprievodného materiálu v blízkosti miesta, odkiaľ tento archeologický nález pochádza, možno sošku sediacej ženy datovať zhruba do obdobia rokov 4800-3500 pred n. l.<ref>[https://www.geocaching.com/geocache/GC18G24_slovenska-troja-slovak-troy?guid=986deb04-a904-4323-a467-f4528b6d7d4e Geocaching - Slovenska Troja: Slovak Troy]</ref><ref name="o_obci">[https://nitriansky-hradok7.webnode.sk/o-obci/ Nitriansky Hrádok- o obci: História obce]</ref><ref>Podľa Historika Pavla Dvořáka v televíznom programe: Stopy dávnej minulosti - Vzostup a pád slovenskej Tróje, je vek skulptúry označovaný do epochy Trója I., do 5000 rokov</ref> Vyrobená je z premiešaného piesku a je vypálená do tehlovočervenej farby. Zvláštnosťou je, že ide o skulptúru, oproti soškám paleolitických venúš štíhlejšieho torza ženskej postavy, ktorá sedí na stolčeku. Prsty na nohách má naznačené ryhami. Zdôraznené sú aj detaily na stolčeku.<ref>[http://zaujimavosti.net/cestovanie/slovensko/venusa-zo-slovenskej-2-korunacky-je-z-nitrianskeho-hradku/ zujímavosti.sk: Venuša zo slovenskej 2 korunáčky je z Nitrianskeho Hrádku]</ref> Hlava skulptúry nemá výrazné ženské znaky. Jej účes je naznačený ryhami, ktoré sú vo forme pretiahnutého trojuholníka.
Originál Hrádockej venuše sa nachádza v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.<ref>[https://mynitra.sme.sk/c/4254792/na-peniazoch-soska-aj-dievca-z-bine.html MYnitra.sme.sk: Na peniazoch soška aj dievča z Bíne]</ref> Odliatok tejto plastiky je súčasťou expozícií viacerých múzeí.<ref name="o_obci" /> Medzi najznámejšie reprodukcie Hrádockej venuše patrí jej vyobrazenie na [[2 slovenské koruny|slovenskej dvojkorunovej minci]], ktorá na Slovensku oficiálne platila od roku 1993 až do zavedenia [[Euro|Eura]] v januári roku 2009.
== Pamätník Hrádockej venuše ==
V roku 1998 bol v centre obce Nitriansky Hrádok tejto skulptúre v parčíku odhalený pamätník, v ktorom sa nachádza viac ako dvojmetrová replika sochy Hrádockej venuše. Socha je zasadená uprostred megalitického polkruhu, ktorý má evokovať pravekú atmosféru inštalácie pomníka. Tvorcom samotnej plastiky je [[Šurany|šuriansky]] rodák, akademický sochár [[Jaroslav Gubric]].<ref>[http://www.historickefotografie.wbl.sk/Hradocka-Venusa.html Hrádocká venuša, Magna Mater]</ref><ref>[http://www.teraz.sk/zo-skol/diela-sochara-jaroslava-gubrica-skras/21939-clanok.html teraz.sk: Diela sochára Jaroslava Gubrica skrášľujú kultúrny priestor Šurian]</ref>
== Galéria ==
<gallery>
Informačná tabula, Nitriansky Hrádok Zámeček.jpg|Informačná tabuľa náleziska v lokalite [[Zámeček]]
Várad Vénusz2.jpg|Detail repliky sochy Hrádockej venuše
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
== Ďalšie zdroje ==
* [https://www.treking.cz/archiv/troja.htm Slovenská Trója: Zapomenuté slovenské památky]
* [https://zn.sk/sediaca-venusa-z-nitrianskeho-hradku-aj-na-minciach-2-sk/ zn.sk: Sediaca venuša z Nitrianskeho Hrádku, aj na minciach 2 Sk]
* [http://novezamky.dnes24.sk/surianski-jazdci-v-akcii-takto-zachranuju-slovensku-troju-191857 novezamky.dnes24.sk: Šurianski jazdci v akcii: Takto zachraňujú Slovenskú Tróju]
* [http://www.vypadni.sk/sk/pamatnik-hradockej-venuse vypadni.sk- Pamätník Hrádockej venuše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180730114639/http://www.vypadni.sk/sk/pamatnik-hradockej-venuse |date=2018-07-30 }}
* [http://slovakia.travel/pamaetnik-hradockej-venuse-nitriansky-hradok Pamätník Hrádockej venuše (Nitriansky Hrádok)]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Venus of Nitriansky Hrádok}}
[[Kategória:Nitriansky Hrádok]]
[[Kategória:Paleolit]]
[[Kategória:Praveké umenie]]
[[Kategória:Archeologické nálezy na Slovensku]]
ltln89gdtl0a4gtqsu69bvgchyhcmvp
Stredoeurópska obranná spolupráca
0
619971
8214089
7988700
2026-05-15T07:39:33Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214089
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Organizácia
| ŠtýlTela =
| Názov = Stredoeurópska obranná spolupráca
| ŠtýlNázvu =
| Obrázok =
| ŠírkaObrázku =
| AltTextObrázku =
| KomentárObrázku =
| ŠtýlKomentáruObrázku =
| ŠtýlHlavičiek =
| ŠtýlPopisov =
| ŠtýlDát =
| Mapa = CEDC.svg
| ŠírkaMapy =
| AltTextMapy =
| KomentárMapy = Členské štáty
| Mapa2 =
| OficiálnyNázov = Stredoeurópska obranná spolupráca<br />Central European Defence Cooperation
| KrátkyNázov = CEDC
| Motto =
| Predchodca =
| Nasledovník =
| Vznik = [[2010]]
| Zánik =
| Typ = Vojenský pakt
| PrávnePostavenie =
| Zameranie =
| Ústredie =
| Miesto =
| Súradnice =
| OblasťPôsobenia =
| Členstvo =
{{collapsible list|title=Členovia
{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]<br />
{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]<br />
{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]<br />
{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]<br />
{{Minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]<br />
{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]<br />
{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]}}
| RokovacíJazyk =
| GenerálnyTajomník =
| TitulLídra =
| MenoLídra =
| TitulLídra2 =
| MenoLídra2 =
| TitulLídra3 =
| MenoLídra3 =
| KľúčovíĽudia =
| HlavnýOrgán =
| RodičovskáOrganizacia =
| Vzťah =
| Rozpočet =
| OrganizačnáZložka =
| Dobrobolníci =
| Webstránka =
| PredchádzajúciNázov =
| Poznámka =
| Portál =
}}
'''Stredoeurópska obranná spolupráca''' ({{vjz|eng|''Central European Defence Cooperation''}}, skrátene CEDC) je skupina, ktorej členmi sú stredoeurópske štáty: [[Česko]], [[Slovensko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]], [[Slovinsko]] a [[Chorvátsko]]. [[Poľsko]] má štatút pozorovateľa.
Jej cieľom je rozšírenie spolupráce v oblasti [[obrana (vojenstvo)|obrany]], vrátane zdieľania obranných prostriedkov medzi členskými štátmi, spoločného výcviku a uskutočňovaní spoločných cvičení.<ref name="minobrhr"/><ref name="minobrcz"/> Všetky štáty sú členmi [[Európska únia|Európskej únie]] a všetky okrem Rakúska aj členmi [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].
== Dejiny ==
Tvorba skupiny sa začala koncom roku 2010, prvé zasadanie ministrov obrany sa konalo v júni 2012 v rakúskom meste [[Frauenkirchen]].<ref name="Kurowska"/>
Na jar 2016 (31. 3. – 1. 4.) sa uskutočnila vo [[Viedeň|Viedni]] konferencia ministrov obrany [[Poľsko|Poľska]], [[Srbsko|Srbska]], [[Severné Macedónsko|Severného Macedónska]] a [[Čierna Hora|Čiernej Hory]], kde hlavnou témou bola európska migračná kríza. Zástupcovia [[Nemecko|Nemecka]] a [[Grécko|Grécka]] boli tiež pozvaní, ale nezúčastnili sa. Krajiny spoločne prevzali iniciatívu v pokračovaní uzatvárania [[Balkánska trasa|Balkánskej trasy]] a zabezpečení vonkajších hraníc.<ref name="Numanovic"/> 19. júna 2017 sa členské štáty v [[Praha|Prahe]] zaviazali k užšej spolupráci pri vysporiadavaní sa s nelegálnou [[migrácia (sociológia)|migráciou]], vrátanie použitia [[ozbrojené sily|armády]]. Jedným z cieľov skupiny je, aby migranti, ktorí chcú získať [[azyl]] v niektorom štáte EÚ, museli oň požiadať mimo EÚ.<ref name="apnews"/> Štáty sa tiež dohodli na vytvorení akčného plánu, ktorý bude rozdeľovať úlohy jednotlivých armád, polícií a ďalších organizácií členských štátov v prípade potreby spoločného zásahu.<ref name="ceskenoviny"/><ref name="vladamad"/>
V septembri 2017 skupina usporiadala spoločné cvičenie Cooperative Security 2017 (COOPSEC17) v rakúskom [[Allentsteig]]u, zamerané na ochranu hraníc proti ilegálnej migrácii.<ref name="ceskenoviny2"/>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="apnews">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Latest: 6 Central Europe nations vow unity on migration | url = https://www.apnews.com/b69aabf95d6845818ec371a84b65275b/The-Latest:-6-Central-Europe-nations-vow-unity-on-migration | vydavateľ = AP News | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817205714/https://www.apnews.com/b69aabf95d6845818ec371a84b65275b/The-Latest:-6-Central-Europe-nations-vow-unity-on-migration | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref>
<ref name="ceskenoviny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Středoevropské země připraví cvičení na ochranu hranic | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/stredoevropske-zeme-pripravi-cviceni-na-ochranu-hranic/1498349 | vydavateľ = ČeskéNoviny.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-14 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170724125654/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/stredoevropske-zeme-pripravi-cviceni-na-ochranu-hranic/1498349 | dátum archivácie = 2017-07-24 }}</ref>
<ref name="ceskenoviny2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ministři zhlédli ukázky připravenosti na závěr cvičení v Rakousku | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/ministri-zhledli-ukazky-pripravenosti-na-zaver-cviceni-v-rakousku/1527522 | vydavateľ = ČeskéNoviny.cz | dátum vydania = 2017-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170920142353/http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/ministri-zhledli-ukazky-pripravenosti-na-zaver-cviceni-v-rakousku/1527522 | dátum archivácie = 2017-09-20 }}</ref>
<ref name="Kurowska">{{Citácia periodika | priezvisko = Kurowska | meno = Xymena | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = A playground in Central Europe: who plays what? | periodikum = European Geostrategy | vydavateľ = | odkaz na periodikum = | rok = 2013 | mesiac = 05 | deň = 22 | ročník = | číslo = | strany = 4-9 | url = https://www.europeangeostrategy.org/2013/05/playground-central-europe | dátum prístupu = 2017-06-20 | issn = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170818050316/http://www.europeangeostrategy.org/2013/05/playground-central-europe/ | dátum archivácie = 2017-08-18 }}</ref>
<ref name="minobrcz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Joint declaration of the ministers of defence of the Central European Defence Cooperation | url = http://www.army.cz/assets/en/ministry-of-defence/newsroom/news/cedc-declaration-june-2017.pdf | vydavateľ = Armáda Českej republiky | dátum vydania = 2017-06-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="minobrhr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ćosić | meno = Mirko | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Defence Cooperation SOF Conference opens in Split | url = https://www.morh.hr/en/news/press-releases/9498-central-european-defence-cooperation-sof-conference-opens-in-split14042014.html | vydavateľ = Ministerstvo obrany Chrovátska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170817163025/https://www.morh.hr/en/news/press-releases/9498-central-european-defence-cooperation-sof-conference-opens-in-split14042014.html | dátum archivácie = 2017-08-17 }}</ref>
<ref name="Numanovic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Numanovic | meno = Emir | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Fortress Austria' and guarding the external EU borders | url = http://www.dw.com/en/fortress-austria-and-guarding-the-external-eu-borders/a-19159642 | vydavateľ = Deutsche Welle | dátum vydania = 2016-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-20| miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref>
<ref name="vladamad">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central Europe stands united against mass illegal migration | url = http://www.kormany.hu/en/ministry-of-defence/news/central-europe-stands-united-against-mass-illegal-migration | vydavateľ = Vláda Maďarska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 017-06-20| miesto = | jazyk = }}</ref>
}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Středoevropská obranná spolupráce|15458510}}
[[Kategória:Vojsko v Česku]]
[[Kategória:Vojsko v Chorvátsku]]
[[Kategória:Vojsko v Maďarsku]]
[[Kategória:Vojsko v Poľsku]]
[[Kategória:Vojsko v Rakúsku]]
[[Kategória:Vojsko na Slovensku]]
[[Kategória:Vojsko v Slovinsku]]
[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Vzniklo v 2010]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Česka]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Chorvátska]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Maďarska]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Poľska]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Rakúska]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovenska]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Slovinska]]
[[Kategória:Stredná Európa]]
bi37827z4262j9golf2807ponfz98ys
SOR NS 12
0
621161
8213694
7996019
2026-05-14T12:15:27Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213694
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Autobus
|autobus = SOR NS 12
|foto = SOR NS 12 Bratislava.JPG
|popis = SOR NS 12 ako linka {{MHD|ba|53}} na konečnej zastávke „Vajnory“
|typ = NS 12
|výrobca = SOR
|ďalší = <!--(nepovinný)-->
|roky = [[2016]] – [[2024]]
|dĺžka = 12000
|šírka = 2550
|výška = 2995
|hmotnosť = 12350
|obsaditeľnosť = 32/72/1
|motor = FPT Industrial Tector 7 F4AFE612F euro VI
|výkon = 210
|motor2 = <!--(nepovinný)-->
|výkon2 = <!--(nepovinný)-->
|motor3 = <!--(nepovinný)-->
|výkon3 = <!--(nepovinný)-->
|max =
|palivo =
|prevodovka = automatická
|druh = ZF
|stupňov = 6+1
|prevodovka2 = <!--(nepovinný)-->
|druh2 = <!--(nepovinný)-->
|stupňov2 = <!--(nepovinný)-->
|prevodovka3 = <!--(nepovinný)-->
|druh3 = <!--(nepovinný)-->
|stupňov3 = <!--(nepovinný)-->
}}
'''SOR NS 12''' je model [[Česko|českého]] mestského [[autobus]]u a [[elektrobus]]u ('''SOR NS 12 Electric''') novej rady NS, vyrábaný spoločnosťou [[SOR Libchavy]].
Dizajn autobusu navrhol český architekt [[Patrik Kotas]]. Elektrický [[prototyp (výroba)|prototyp]] sa prvýkrát predstavil na veľtrhu IAA v [[Hannover]]i v [[september|septembri]] [[2016]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První fotografie nového elektrobusu SOR | url = https://www.cs-dopravak.cz/2016-9-19-prvn-fotografie-novho-elektrobusu-sor/ | vydavateľ = cs-dopravak.cz | dátum vydania = 2016-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Naftový [[prototyp (výroba)|prototyp]] bol predstavený o rok neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prohlédněte si první dieselový vůz SOR NS 12 | url = https://www.cs-dopravak.cz/2017-10-15-prohldnte-si-prvn-dieselov-vz-sor-ns-12/ | vydavateľ = cs-dopravak.cz | dátum vydania = 2017-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V druhej polovici roku [[2017]] začala výroba sériových vozidiel. Na veľtrhu [[Czechbus 2018]] bol predstavený článkový variant [[SOR NS 18]], v roku [[2018]] tiež začali jazdiť prvé [[trolejbus]]y s karosériou vychádzajúcou z tohto typu, [[Škoda 32Tr SOR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do Opavy zamíří trolejbusy Škoda 32 Tr. První trolejbusy s karoserií SOR NS 12 | url = https://www.cs-dopravak.cz/2018-1-10-do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12/ | vydavateľ = cs-dopravak.cz | dátum vydania = 2018-01-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221017115450/https://www.cs-dopravak.cz/2018-1-10-do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12/ | dátum archivácie = 2022-10-17 }}</ref> Do budúcna sa počíta s postupným nahradením staršej rady mestských [[autobus]]ov a [[trolejbus]]ov SOR NB 12 CITY a NB 18 CITY. Sériova výroba týchto autobusov sa už skončila.
== Prevádzka na Slovensku==
Ako prvý sa na [[Slovensko|Slovensku]] predstavil druhý elektrický [[prototyp (výroba)|prototyp]] počas dňa otvorených dverí v [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica|DPMBB]] v [[október|októbri]] [[2017]].
Prvé sériové vozidlá obstaral [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] v počte 16 kusov. Prvé dve z nich boli dodané na začiatku [[január]]a [[2018]] a do premávky boli uvedené už [[26. január]]a [[2018]], po slávnostnej prezentácii. Zvyšné vozidlá boli dodané a sprevádzkované v priebehu druhej polovice roka [[2018]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vozidlá › Autobusy › SOR NS 12 Electric | periodikum = imhd.sk | odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/861/SOR-NS-12-Electric | issn = | vydavateľ = mhd.sk | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-10-17 }}</ref> V roku [[2021]] sa výrobca SOR Libchavy stal víťazom verejnej súťaže Dopravného podniku Bratislava na dodávku nových 12-metrových autobusov s naftovým pohonom. Na základe podpísanej rámcovej zmluvy bude môcť DPB nakúpiť do 80 týchto autobusov. Prvých 63 vozidiel bolo objednaných koncom januára [[2022]]. Prvých 40 bolo dodaných v októbri [[2022]] a do premávky boli uvedené už [[15. október|15. októbra]] [[2022]], ďalších 23 sa k ním pridalo v novembri [[2022]].
V [[Bratislava|Bratislave]] premávajú na linkách {{MHD|ba|20}} {{MHD|ba|30}} {{MHD|ba|53}} {{MHD|ba|65}} {{MHD|ba|67}} {{MHD|ba|78}} {{MHD|ba|80}} {{MHD|ba|88}} {{MHD|ba|90}} {{MHD|ba|94}} {{MHD|ba|99}} a {{MHD|ba|192}}.
V roku [[2023]] boli do [[Košice|Košíc]] dodané dva autobusy SOR NSG 12 spoločne s dlhšou verziou [[SOR NS 18|SOR NSG 18]]. SOR NSG 12 je nasadený na linke {{rcb|Doprava v Košiciach|35|inline=croute}}.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Nové SOR NSG boli zaradené do premávky| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum = | url = https://imhd.sk/ke/doc/sk/23048/Nové-SOR-NSG-boli-zaradené-do-premávky| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum = 2023-12-18| dátum prístupu = 2024-02-16}}</ref>
== Referencie==
{{Referencie}}
{{Autobusy SOR}}
[[Kategória:Autobusy SOR]]
rg6u0ix9404jjrukyye9jfuf1gmirtl
Vlajka Uhorska
0
623870
8213747
8042646
2026-05-14T14:50:54Z
OrionNimrod
213214
Bela III
8213747
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg|thumb|Vlajka [[Uhorsko|Uhorska]] z rokov [[1915]] až [[1918]] v prevedení s anjelmi držiacimi [[znak Uhorska|uhorský znak]]]]
'''Vlajka [[Uhorsko|Uhorska]]''' bývala vlajkou štátneho útvaru, ktorý sa nachádzal v [[stredná Európa|strednej Európe]] od roku [[895]]/[[896]] do roku [[1918]]. Táto vlajka sa v priebehu existencie uhorského štátu mnohokrát menila v závislosti od jej panovníka, panovníckej dynastie, či územia, ktoré reprezentovala. Poslednou vlajkou, ktorú používalo Uhorsko, už ako súčasť [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bola červeno-bielo-zelená trikolóra, v strede ktorej sa nachádzal znak, ktorým bol [[štít (heraldika)|štít]], na pravej strane sedemkrát červeno-strieborne delený a na ľavej strane na červenom štíte bol strieborný dvojkríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku zeleného trojvršia, na ktorom bola zlatá korunka a na štíte položená [[Uhorská koruna (klenot)|svätoštefanská koruna]], na vrchole so šikmým [[kríž (symbol)|krížom]]. Celý znak mohli držať po bokoch dvaja bosí strážni anjeli v bielom odeve.
== Dejiny ==
=== Arpádovci ===
[[Súbor:Anjou kori zászló - 2015.02.07 (56).JPG|thumb|Moderná rekonštrukcia prvej historicky doloženej vlajky Uhorska]]
Prvá vlajka [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vznikla za čias panovania [[Arpádovci|Arpádovskej dynastie]], zrejme v priebehu [[11. storočie|11. storočia]], pričom jej prvé použitie je doložené na začiatku [[12. storočie|12. storočia]] za vlády kráľa [[Štefan II. (Uhorsko)|Štefana II.]] ([[1116]] – [[1131]]).<ref name="EH">UHORSKÁ HERALDIKA. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = BUBEN
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Buben
| titul = Encyklopedie heraldiky
| vydanie = 2
| typ vydania = rozš.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 1997
| isbn = 80-85983-31-1
| počet strán = 459
| strany = 428 – 429
}}</ref> Vychádzala zo znaku južného vojvodstva, zaberajúceho oblasť [[Panónska panva|Panónie]]. Táto vlajka, rovnako ako aj znak, je 8-krát červeno-bielo polená tzv. „Arpádovskými brvnami“, ktoré mali podľa legendy symbolizovať 4 rieky pretekajúce Panóniou, teda [[Dunaj]], [[Tisa|Tisu]], [[Dráva|Drávu]] a [[Sáva (rieka)|Sávu]]. Kráľ [[Belo III.]] ([[1172]] – [[1196]]) zaviedol v období okolo roku [[1190]] erb zobrazujúci strieborný dvojramenný kríž na červenom štíte a tento motív sa objavil aj vo vlajke Uhorska. Od konca 12. storočia sa až do roku [[1301]] opäť používala vlajka s červenými a striebornými pruhmi.
=== Anjouovci ===
Smrťou kráľa [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III.]] v roku 1301 vymreli Arpádovci. Na uhorský trón nakoniec začiatkom [[14. storočie|14. storočia]] dosadla dynastia [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjouovcov]]. V období ich panovania sa používala vlajka pozostávajúca z pôvodnej vlajky Uhorska s Arpádovskými brvnami v kombinácii s Anjouovskými ľaliami.
=== Neskorý stredovek ===
Po vymretí Anjouovcov a nástupe [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] na uhorský trón sa používali vlajky krajiny obsahujúce symboly jednotlivých panovníkov v kombinácii s už skôr používanými symbolmi Uhorska označujúcimi územie ako napríklad Arpádovské brvná či dvojkríž. V [[15. storočie|15. storočí]] sa po prvýkrát začali objavovať kombinácie bielej, červenej a zelenej farby. Na vlajke bývali znázornené aj na červenom pozadí strieborný dvojkríž a zelené trojvršie, ktoré však bolo neheraldické, keďže v heraldike sa pokladá iba kov na farbu a farba na kov (v tomto prípade to bola zelená farba daná na červenej farbe).
=== Habsburgovci a vznik trikolóry ===
[[Súbor:II. Lipót koronázása 1790.ben és az ősi magyar nemzeti színek.jpg|thumb|Korunovácia [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopolda II.]] za [[zoznam panovníkov Uhorska|uhorského kráľa]] v [[Bratislava|Bratislave]], hlavnom meste Uhorska, v roku [[1790]]. Na stenách vidno použitie uhorskej trikolóry]]
Po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] v roku [[1526]] získala uhorskú korunu dynastia rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Uhorské kráľovstvo sa na takmer 400 rokov stalo súčasťou [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] a jeho vlajkou sa fakticky stala čierno-žltá bikolóra, ale už od 15. storočia sa ako farby Uhorska na ozdobné účely (ako prívesok znaku a podobne) používala červeno-bielo-zelená trikolóra.
V [[17. storočie|17. storočí]] sa prvýkrát neoficiálne objavila vlajka s kombináciou farieb červeno-bielo-zelená. Vlajka Uhorska s červeným, bielym a zeleným vodorovným pruhom sa prvý raz použila začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] ([[1801]]), pričom oficiálne sa definuje spolu s farbami [[vlajka Rakúska|vlajky Rakúska]] až v roku [[1806]].
Počas [[Uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie]] v roku [[1848]] sa červeno-bielo-zelená trikolóra stala národnou vlajkou a tiež sa na ňu prvýkrát dostal [[Znak Uhorska|uhorský znak]], ktorý používali maďarskí revolucionári. Po porážke revolúcie rakúsky cisár túto vlajku zakázal, avšak po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]] z roku [[1867]] sa trikolóra stala nielen legálnou, ale aj oficiálnou vlajkou Uhorska. Vlajka mala v strede tzv. malý uhorský znak, ktorý mohli držať po bokoch dvaja bosí strážni anjeli v bielom odeve. Táto konfigurácia sa používala až do zániku [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]].
== Galéria ==
<center>
<gallery>
Flag of Hungary (11th c. - 1301).svg|Štandarda dynastie [[Arpádovci|Arpádovcov]], prvá historicky doložená vlajka Uhorska
Flag of Hungary (late 12th century).svg|Kráľovská štandarda z obdobia vlády [[Belo III.|Bela III.]] (1172 – 1196)
Magyar zászló a königsfeldeni kolostorból - 14. század első fele.jpg|Uhorská zástava z [[kláštor Königsfelden|kláštora Königsfelden]] z prvej polovice 14. storočia, z kláštora [[Agneša Habsburská (1280)|Agnešy Habsburskej]], vdovy po uhorskom kráľovi [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondrejovi III.]] (1290 – 1301)
Flag of Hungary (1301-1382).svg|Kráľovská štandarda za vlády dynastie [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjouovcov]] (1301 – 1382)
Flag of Sigismund of Hungary.svg|Kráľovská štandarda z obdobia vlády [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] (1387 – 1437)
Flag of Vladislaus I of Hungary.svg|Kráľovská štandarda z obdobia vlády [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislava I. Jagelovského]] (1440 – 1444)
Flag of Hungary (Battle of Baia 1467).svg|Uhorská zástava z roku 1467 podľa [[Kronika Jána z Turca|''Kroniky Jána z Turca'']]
Flag of Matthias I of Hungary.svg|Kráľovská štandarda z obdobia vlády [[Matej I.|Mateja Korvína]] (1458 – 1490)
Flag of Matthias I of Hungary (variant).svg|Kráľovská štandarda z obdobia vlády Mateja Korvína (1458 – 1490)
Flag of Vladislaus II of Hungary.svg|Kráľovská štandarda z obdobia vlády [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislava II. Jagelovského]] (1490 – 1516)
Flag of Louis II of Hungary.svg|Kráľovská štandarda z obdobia vlády [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II. Jagelovského]] (1516 – 1526)
Flag of the Habsburg Monarchy.svg|Habsburská čierno-žltá bikolóra
Francis II Rákóczi's Iustam Causam banner.svg|Vlajka vztýčená počas [[povstanie Františka II. Rákociho|povstania Františka II. Rákociho]] (1703 – 1711)
Flag of Hungary.svg|Uhorská červeno-bielo-zelená trikolóra
Flag of Hungary (1848-1849, 1867-1869).svg|Vlajka Uhorska (1848 – 1849 a 1867 – 1869)
Flag of Hungary with great coat of arms (1849).svg|Vlajka [[Maďarský štát (1849)|Maďarského štátu]] v roku 1849
Flag of Hungary (1869-1874).svg|Vlajka Uhorska (1869 – 1874)
Flag of Hungary (1874-1896).svg|Vlajka Uhorska (1874 – 1896)
Flag of Hungary (1896-1915).svg|Vlajka Uhorska (1896 – 1915)
Flag of Hungary (1896-1915; angels).svg|Vlajka Uhorska (1896 – 1915) v prevedení s anjelmi držiacimi [[znak Uhorska|uhorský znak]]
Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg|Vlajka Uhorska (1915 – 1918)
Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg|Vlajka Uhorska (1915 – 1918) v prevedení s anjelmi držiacimi uhorský znak
</gallery>
</center>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Vlajka Maďarska]]
* [[Vlajka Slovenska]]
[[Kategória:Uhorsko]]
[[Kategória:Vlajky zaniknutých štátov|Uhorsko]]
rcctga2o8t012kljlx9ix8ttxifgv72
Sekulárny humanizmus
0
626248
8213797
8170251
2026-05-14T16:58:05Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213797
wikitext
text/x-wiki
'''Sekulárny humanizmus''' je [[filozofia]] alebo [[životný postoj]], ktorý akceptuje ľudský [[rozum]], [[Etika|etiku]] a [[Naturalizmus (filozofia)|filozofický naturalizmus]], pričom špecificky odmieta náboženské [[Dogma|dogmy]], [[Paranormálny jav|paranormálne javy]], [[Povera|poverčivosť]] a [[Pseudoveda|pseudovedu]] ako základy [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálky]] a rozhodovania sa.<ref>{{cite web|url=http://www.secularhumanism.org/library/fi/cherry_18_1.01.html|title=10 Myths About Secular Humanism|author=Council for Secular Humanism|publisher=|accessdate=12 June 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150512153115/http://www.secularhumanism.org/library/fi/cherry_18_1.01.html|archive-date=12 May 2015|deadurl=yes|df=dmy-all}}</ref><ref name="americanhumanist">{{cite web|title=What Is Humanism?|author=Edwords, Fred|url=http://www.americanhumanist.org/who_we_are/about_humanism/What_is_Humanism|year=1989|publisher=American Humanist Association|accessdate=19 August 2009|quote=Secular Humanism is an outgrowth of eighteenth century enlightenment rationalism and nineteenth century freethought... A decidedly anti-theistic version of secular humanism, however, is developed by Adolf Grünbaum, 'In Defense of Secular Humanism' (1995), in his ''Collected Works'' (edited by Thomas Kupka), vol. I, New York: Oxford University Press 2013, ch. 6 (pp. 115–48)|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100130233229/http://www.americanhumanist.org/who_we_are/about_humanism/What_is_Humanism|archivedate=30 January 2010|df=dmy-all}}</ref><ref name="oxford-secularhumanism">{{Cite book|title=Compact Oxford English dictionary|publisher=Oxford University Press|year=2007|quote=humanism ''n.'' 1 a rationalistic system of thought attaching prime importance to human rather than divine or supernatural matters.|publication-date=2007}}</ref><ref name="humaniststudies">{{cite web|title=Definitions of humanism (subsection)|publisher=Institute for Humanist Studies|url=http://humaniststudies.org/humphil.html|accessdate=16 January 2007|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070118050402/http://humaniststudies.org/humphil.html|archivedate=18 January 2007|df=dmy-all}}</ref>
Sekulárny humanizmus postuluje, že ľudské bytosti sú schopné morálky a etiky bez [[Náboženstvo|náboženstva]] alebo [[Boh|boha]]. To samozrejme nepredpokladá, že ľudia sú buď zo svojej podstaty zlí alebo dobrí, ani neprezentuje človeka ako nadradeného prírode. Humanistický životný postoj skôr zdôrazňuje jedinečnú zodpovednosť ľudstva a etické dôsledky ľudských rozhodnutí. Základom koncepcie sekulárneho humanizmu je hlboké vnútorné presvedčenie, že každá [[ideológia]] — či už náboženská alebo politická — musí byť každým jednotlivcom dôkladne skúmaná a nie jednoducho prijatá alebo odmietnutá na základe slepej viery. Neoddeliteľnou súčasťou sekulárneho humanizmu je neustále hľadanie pravdy, primárne prostredníctvom [[Veda|vedy]] a [[Filozofia|filozofie]]. Mnoho sekulárnych humanistov odvodzuje svoj morálny kódex z filozofie [[Utilitarizmus|utilitarizmu]], [[Etický naturalizmus|etického naturalizmu]] alebo [[Evolučná etika|evolučnej etiky]], niektorí zastávajú/podporujú [[Veda o morálke|vedu o morálke]].
[[Medzinárodná humanistická a etická únia]] (International Humanist and Ethical Union; IHEU) je svetová únia viac ako stovky [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanistických]], [[Racionalizmus (filozofia)|racionalistických]], [[Ireligiozita|ireligióznych]], [[Ateizmus|ateistických]], [[Hnutie Bright|Bright]], [[Sekularizmus|sekulárnych]], [[Etický pohyb|etických]] a [[Voľnomyšlienkarstvo|voľnomyšlienkárskych]] organizácií vo viac ako 40 štátoch. "[[Šťastný človek]]" (angl. "Happy Human") je oficiálny symbol únie, pričom je považovaný zároveň za všeobecne uznávaný symbol tých, ktorý sa označujú ako humanisti. Organizácie sekulárnych humanistov sú celosvetovo rozšírené.
== Terminológia ==
Význam slovného spojenia ''sekulárny humanizmus'' sa v čase menil. Termín bol používaný minimálne od 30-tich rokov 20. storočia [[Anglikánska cirkev (Church of England)|anglikánskymi]] kňazmi.<ref>See "Unemployed at service: church and the world", ''[[The Guardian]]'', 25 May 1935, p. 18: citing the comments of Rev. W.G. Peck, rector of St. John the Baptist, Hulme Manchester, concerning "The modern age of secular humanism". [http://archive.guardian.co.uk Guardian and Observer Digital Archive] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070806033048/http://archive.guardian.co.uk/ |date=2007-08-06 }}</ref> V roku 1943, [[arcibiskup canterburský]] [[William Temple]] údajne varoval, že "Kresťanská tradícia... bola v ohrození, že bude podkopaná 'sekulárnym humanizmom', ktorí dúfal v udržanie si kresťanských hodnôt bez kresťanskej viery."<ref>"Free Church ministers in Anglican pulpits. Dr Temple's call: the South India Scheme." ''The Guardian'', 26 May 1943, p. 6 [http://archive.guardian.co.uk Guardian and Observer Digital Archive] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070806033048/http://archive.guardian.co.uk/ |date=2007-08-06 }}</ref> Počas 60-tich a 70-tich rokov 20. storočia bol tento termín prijatý časťou humanistov, ktorí sa považovali za potináboženských,<ref>See Mouat, Kit (1972) ''An Introduction to Secular Humanism''. Haywards Heath: Charles Clarke Ltd. Also, ''[[The Freethinker (journal)|The Freethinker]]'' began to use the phrase "secular humanist monthly" on its front page masthead.</ref> rovnako ako tými, ktorí - hoci neboli kritickí voči náboženstvu - dávali prednosť nenáboženskému prístupu.<ref name="what">{{cite web|url=http://www.secularhumanism.org/index.php?section=main&page=what|title=What Is Secular Humanism?|publisher=Council for Secular Humanism}}</ref> Publikovanie ''[[Deklarácia sekulárneho humanistu|Deklarácie sekulárneho humanistu]]'' v roku 1980 novo založenou Radou pre demokratický a sekulárny humanizmus (Council for Democratic and Secular Humanism; CODESH) dnešnou [[Rada pre sekulárny humanizmus|Radou pre sekulárny humanizmus]] (Council for Secular Humanism) poskytlo sekulárnemu humanizmu organizačné zakotvenie a identitu v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].
Mnoho prívržencov takéhoto životného postoja však odmieta použitie slova ''sekulárny'' ako zmätočného či mätúceho. Domnievajú sa, že termín ''sekulárny humanizmus'' bol "démonizovaný náboženskou pravicou... príliš často je sekulárny humanizmus redukovaný na sterilný názor, ktorý obsahuje iba o málo viac ako [[sekularizmus]] ľahko rozšírený o akademickú etiku. Tento druh 'spojeného humanizmu' sa ľahko stáva obsahovo viac o prídavnom mene ako o podstate".<ref name="Doerr">[http://www.thehumanist.org/humanist/articles/DoerrND02.htm Humanism Unmodified] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080505045347/http://www.thehumanist.org/humanist/articles/DoerrND02.htm |date=2008-05-05 }} od Edda Doerra. Publikované v ''Humanist'' (November/December 2002; anglicky)</ref> Prívrženci tohto názoru, vrátane Medzinárodnej humanistickej a etickej únie (International Humanist and Ethical Union) a Americkej spoločnosti humanistov ([[American Humanist Association]]; AHA), sa domnievajú, že by sa malo používať nemodifikované slovo s veľkým začiatočným písmenom - Humanizmus. Podpora IHEU pre túto formu označenia a zbavenia sa všetkých prívlastkov je pomerne nedávna. Americká spoločnosť humanistov začala mať tento pohľad na vec v roku 1973, a IHEU ho formálne podporila v roku 1989. V roku 2002 valná hromada IHEU jednomyseľne prijala [[Amsterdamská deklarácia|Amsterdamskú deklaráciu]], ktorá reprezentuje oficiálne definujúce stanovisko Svetového humanizmu pre humanistov (World Humanism for Humanists). Táto deklarácia používa výhradne termíny v podobe „Humanista“ a „Humanizmus“, čo je konzistentné s všeobecnou praxou a odporúčaním IHEU pre propagáciu spojenej identity humanizmu.{{ref|Webbs}} Pre ďalšiu podporu humanistickej identity sú tieto slova bez akýchkoľvek prídavkov, tak ako to odporúčajú významní členovia IHEU.{{ref|Blackham}} Takéto použitie medzi členskými organizáciami IHEU nie je všeobecné, hoci väčšina tieto konvencie vzala na vedomie.
== Dejiny ==
Historické použitie termínu humanizmus (odrážajúce sa v časti jeho súčasného akademického použitia) je spojené so spismi [[Predsokratovská filozofia|predsokratovských filozofov]]. Tieto spisy boli pre európsku spoločnosť stratené, až kým ich [[Renesančná filozofia|renesanční učenci]] znovu neobjavili cez moslimské zdroje a preložili ich z [[Arabčina|arabčiny]] do európskych jazykov.<ref>{{cite web|url=http://www.fordham.edu/halsall/source/arab-y67s11.html|title=Islamic political philosophy: Al-Farabi, Avicenna, Averroes|publisher=Fordham.edu|accessdate=13 November 2011}}</ref> Preto termín humanista môže znamenať humanitný učenec/učenec humanitných vied, rovnako ako sa môže vzťahovať k [[Osvietenstvo|osvietenským]]/renesančným intelektuálom a tým, ktorí názorovo súhlasia s predsokratovcami, ako názorovo odlišných od sekulárnych humanistov.
=== Sekularizmus ===
[[File:Holyoake2.JPG|náhľad|George Holyoake vytvoril termín "sekularizmus" a viedol sekulárne hnutie v Británii od polovice 19. storočia.]]
V roku 1851 [[George Holyoake]] vytvoril termín "sekularizmus", ktorým popisoval "formu názoru, ktorý sa zaujíma iba o otázky, predmety ktorých môžu byť testované skúsenosťou tohto života".<ref>Holyoake, G. J. (1896). ''The Origin and Nature of Secularism.'' London: Watts & Co., p. 50.</ref><ref name="Secularism 101">{{cite web|url=http://atheism.about.com/library/FAQs/religion/blrel_sec_def.htm|title=Secularism 101: Defining Secularism: Origins with George Jacob Holyoake|publisher=Atheism.about.com|date=2 September 2011|accessdate=13 November 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060922083203/http://atheism.about.com/library/FAQs/religion/blrel_sec_def.htm|archivedate=2006-09-22}}</ref>
Moderné sekulárne hnutie sa koncentrovalo okolo Holyoakeho, [[Charles Bradlaugh|Charlesa Bradlaugha]] a ich intelektuálneho okruhu. Prvá sekulárna spoločnosť, [[Leicester Secular Society]] (Leicesterská sekulárna spoločnosť), vznikla v roku 1851. Podobné regionálne spoločnosti sa v roku 1866 spojili a vytvorili [[National Secular Society]] (Národnú sekulárnu spoločnosť).
=== Pozitivizmus a cirkev humanity ===
Holyoakeho [[sekularizmus]] bol silno ovplyvnený francúzskym filozofom [[Auguste Comte|Augustom Comtem]], zakladateľom [[Pozitivizmus|pozitivizmu]] a modernej [[Sociológia|sociológie]]. Comte veril, že ľudské dejiny sa vyvíjajú podľa "[[Zákon troch štádií|zákona troch štádií]]" od [[Teologická filozofia|teologickej]] fázy, cez [[Metafyzický|metafyzickú]] až k plne racionálnej "pozitivistickej" spoločnosti. Neskôr, v čase rastúcich protináboženských nálad a sociálnej nespokojnosti v [[Júlová revolúcia (1830)|revolučnom Francúzsku]], sa Comte pokúsil predstaviť "[[Pozitivistická cirkev|náboženstvo humanity]]". Toto náboženstvo by plnilo funkčnú, stmeľovaciu úlohu, ktorú kedysi plnilo to nadprirodzené.
Hoci Comteho náboženské hnutie bolo vo Francúzsku neúspešné, pozotivistická filozofia samotnej vedy hrala veľkú úlohu v rozširovaní sekulárnych organizácií v 19. storočí v Anglicku. [[Richard Congreve]] navštívil Paríž krátko po [[Francúzska revolúcia (1848)|Francúzskej revolúcií v roku 1848]], kde sa stretol s [[Auguste Comte|Augustom Comtem]] a bol silno ovplyvnený jeho pozitivistickým systémom. V roku 1867 založil Londýnsku pozitivistickú spoločnosť (London Positivist Society), ktorá medzi inými pritiahla [[Frederic Harrison|Frederika Harrisona]], [[Edward Spencer Beesly|Edwarda Spencera Beeslyho]], [[Vernon Lushington|Vernona Lushingtona]] a [[James Cotter Morison|Jamesa Cottera Morisona]].
V rokou 1878 pod Congreveho vedením spoločnosť založila [[Kostol humanity|Cirkev humanity]]. Tu predstavili sviatosti Náboženstva humanity a publikovali spoločný preklad Comteho Pozitívnej politácie. Keď Congreve v roku 1878 zapudil svojich Parížskych spoluveriacich, Beesly, Harrison, Bridges a ďalší vytvorili svoju vlastnú pozitivistickú spoločnosť. S Beeslym ako prezidentom otvorili konkurenčné centrum, Newtonov Dom, na nádvorí Fleet Street.
Verzia cirkvi v New York City bola založená anglickým imigrantom [[Henry Edger|Henrym Edgerom]]. Americká verzia "Náboženstva humanity" bola z väčšej časti vytvorená podľa anglického vzoru. Podobne ako jej anglická verzia nebola ateistická a mala kázne a obrady.<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/?id=eUnCQ6dD0YEC&pg=PA23&lpg=PA23&dq=%22church+of+humanity%22+positivist#PPA23,M1|title=Positivist Republic|publisher=|accessdate=12 June 2015|isbn=978-0271039909|last1=Harp|first1=Gillis J.|date=2010-11-01}}</ref> Občas bohoslužby zahŕňali čítania z náboženských kníh, ako napríklad [[Kniha proroka Izaiáša]].<ref>{{Citácia knihy|titul=JVC Jazz Festival New York|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2003|url=http://dx.doi.org/10.1093/gmo/9781561592630.article.j240500}}</ref> Nebola tak významná ako cirkev v Anglicku, ale členmi boli mnohí vzdelaní ľudia.<ref>{{Cite journal|jstor=3169031|title="The Church of Humanity": New York's Worshipping Positivists|journal=Church History|volume=60|issue=4|pages=508–523|last1=Harp|first1=Gillis J.|year=1991}}</ref>
=== Etické hnutie ===
[[File:Felix-Adler-Hine.jpeg|náhľad|[[Felix Adler]], zakladateľ etického hnutia]]
Ďalším dôležitým predchodcom bolo [[etické hnutie]] 19. storočia. V roku 1793 bola založená kaplnka/modlitebňa [[South Place Chapel]] na [[Finsbury Square]], na okraji [[City of London]],<ref name="City of London">[https://www.cityoflondon.gov.uk/services/environment-and-planning/planning/heritage-and-design/conservation-areas/Documents/Finsbury%20Circus%20Character%20Summary.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304054149/https://www.cityoflondon.gov.uk/services/environment-and-planning/planning/heritage-and-design/conservation-areas/Documents/Finsbury%20Circus%20Character%20Summary.pdf |date=2016-03-04 }}, City of London page on Finsbury Circus Conservation Area Character Summary.</ref> ktorá bola na začiatku 19. storočia známa ako "miesto zhromažďovania radikálov".<ref>''The Sexual Contract'', by Carole Patema. p. 160</ref> V tom čase to bola kaplnka [[Valné zhromaždenie jednotných a slobodných kresťanských cirkví|unitariánov]], pričom toto hnutie, podobne ako [[kvakeri]], podporovalo rovnoprávnosť žien.<ref>[http://www.keele.ac.uk/history/currentundergraduates/tltp/WOMEN/RENDELL/CORE1.HTM#Title "Women's Politics in Britain 1780–1870: Claiming Citizenship" by Jane Rendall, esp. "72. The religious backgrounds of feminist activists"]</ref> Pod vedením reverenda [[William Johnson Fox|Williama Johnsona Foxa]]<ref>{{cite web|url=http://www.ethicalsoc.org.uk/history.htm|title=Ethical Society history page|publisher=Ethicalsoc.org.uk|date=|accessdate=2013-09-29|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20000118230842/http://www.ethicalsoc.org.uk/history.htm|archivedate=18 January 2000|df=dmy-all}}</ref> prepožičiavala svoju kazateľnicu aktivistom ako bola [[Anna Wheelerová]], jedna z prvých žien propagujúcich [[Feminizmus (hnutie)|feminizmus]] na verejných stretnutiach v Anglicku, ktorá v roku 1829 hovorila o "právach žien". Neskôr kaplnka zmenila názov na South Place Ethical Society, dnes [[Conway Hall Ethical Society]]. V súčasnosti sa explicitne identifikuje ako humanistická organizácia, hoci sa primárne zameriava na koncerty, akcie a udržiavanie svojej humanistickej knižnice a archívov. Označuje sa ako "Orientačný bod Londýnskeho nezávislého intelektuálneho, politického a kultúrneho života."
V Amerike bolo etické hnutie prezentované [[Felix Adler|Felixom Adlerom]], ktorý založil v roku 1877 New Yorkskú spoločnosť pre etickú kultúru ([[New York Society for Ethical Culture]]).<ref>Howard B. Radest. 1969. ''Toward Common Ground: The Story of the Ethical Societies in the United States.'' New York: Fredrick Unger Publishing Co.</ref> V roku 1886 podobné spoločnosti vyrástli vo [[Philadelphia|Philadelphii]], [[Chicago|Chicagu]] a [[St. Louis]].<ref name="Campbell">Colin Campbell. 1971. ''Towards a Sociology of Irreligion.'' London: McMillan Press.</ref>
Všetky tieto spoločnosti prijali za svoje rovnaké princípy:
* Presvedčenie, že morálka nie je závislá od teológie;
* Prehlásenie, že v modernej priemyselnej spoločnosti sa objavili nové morálne problémy, ktoré svetovými náboženstvami nie sú dostatočne riešené;
* Povinnosť zapojiť sa do filantropie v rámci napredovania morálky;
* Presvedčenie, že zmena samého seba by mala ísť ruka v ruke so sociálnou reformou;
* Vytvorenie demokratického riadenia etických komunít, namiesto monarchistického
* Zhodu, že vzdelávanie mládeže je ten najdôležitejší cieľ.
Hnutie odpovedalo na súdobú náboženskú krízu nahradením [[Teológia|teológie]] skutočnou [[Morálka (súhrn hodnôt)|morálkou]]. Snažilo sa "oddeliť idey morálky od [[Doktrína|náboženských doktrín]], [[Metafyzika|metafyzických]] systémov a etických teórií, a urobiť z nich nezávislú silu v osobnom živote a sociálnych vzťahoch."<ref name="Campbell" /> Adler bol tiež mimoriadne kritický voči náboženskému dôrazu na vieru a veril že je zdrojom sektárskej bigotnosti. Preto sa pokúsil vytvoriť univerzálne spoločenstvo bez rituálov a ceremónií pre tých, ktorí by inak boli rozdelení vierou. Z rovnakého dôvodu hnutie v tom čase prijalo za svoj neutrálny postoj voči náboženským vieram, nevyzdvihujúc [[ateizmus]] ani [[teizmus]], [[agnosticizmus]] či [[deizmus]].<ref name="Campbell" />
Prvá etická spoločnosť v tomto duchu v Británii vznikla roku 1886. V roku 1896 štyri londýnske spoločnosti sformovali Úniu etických spoločností a medzi rokmi 1905 a 1910 už vo Veľkej Británii existovalo viac ako 50 spoločností, 17 z nich združených v Únii. Únia etických spoločností, neskôr ako registrovaná charita Etická únia, sa pod vedením [[Harold Blackham]] v roku 1967 premenovala na Britskú humanistickú asociáciu (British Humanist Association).<ref>{{cite journal|journal=New Humanist|title=Would life be better if we knew all the answers?|date=March–April 2009|page=3}}</ref> V roku 2017 sa zmenila na [[Humanists UK]].
=== Sekulárny humanizmus ===
V 30-tich rokoch 20. storočia bol "humanizmus" v Spojených štátoch Etickým hnutím všeobecne používaný v náboženskom duchu, a nebol veľmi obľúbený medzi neveriacimi v Británii. Avšak "bolo to práve Etické hnutie, z ktorého postupne vzišlo nenáboženské filozofické vnímanie humanizmu v Británii, a bola to konvergencia etických a racionalistických hnutí, vďaka ktorej toto vnímanie humanizmu nakoniec prevládlo vo voľnomyšlienkárskom hnutí".<ref>Walter, Nicolas (1997). ''Humanism: what's in the word?'' London: RPA/BHA/Secular Society Ltd, p. 43.</ref>
Ako organizované hnutie je humanizmus samotný pomerne mladý – "narodil sa" na [[University of Chicago]] v 20-tich rokoch 20. storočia a stal sa známym v roku 1933 publikovaním svojho prvého [[Humanistický manifest|Humanistického manifestu]].<ref>{{cite web|url=http://www.americanhumanist.org/Who_We_Are/About_Humanism/Humanist_Manifesto_I|title=Text of Humanist Manifesto I|publisher=Americanhumanist.org|accessdate=13 November 2011|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111107221355/http://www.americanhumanist.org/who_we_are/about_humanism/Humanist_Manifesto_I|archivedate=7 November 2011|df=dmy-all}}</ref> Americká humanistická asociácia (The American Humanist Association) bola v roku 1943 zaradená ako nezisková organizácia v [[Illinois]]. [[Medzinárodná humanistická a etická únia]] (International Humanist and Ethical Union; IHEU) bola založená v roku 1952, keď sa spájanie svetových humanistov dostalo pod patronát [[Julian Huxley|Sira Juliana Huxleyho]]. Britská humanistická asociácia ([[British Humanist Association)]] nesie svoje meno od roku 1967, no vyvinula sa z Únie etických spoločností (Union of Ethical Societies), ktorá bola založená [[Stanton Coit|Stantonom Coitom]] v roku 1896.<ref>{{cite web|url=http://www.humanism.org.uk/about/history|title=British Humanist Association: History|publisher=Humanism.org.uk|accessdate=13 November 2011}}</ref>
== Manifesty a deklarácie ==
[[File:Happy_Human_black.svg|náhľad|300x300bod|Organizácie ako[[Medzinárodná humanistická a etická únia]] (International Humanist and Ethical Union; IHEU) používajú symbol "[[Šťastný človek|Šťastného človeka]]", ktorý v roku 1965 vytvoril Denis Barrington]]
Humanisti sa spojili viacerými [[Humanistický manifest|Humanistickými manifestami]], pričom cieľom bolo zjednotiť vlastnú identitu.
Pôvodní signatári 1. humanistického manifestu z roku 1933 sa vyhlásili za [[Náboženský humanizmus|náboženských humanistov]]. Pretože z ich pohľadu tradičné náboženstvá zlyhali v uspokojovaní potrieb ľudí súčasnosti, deklarovali potrebu založiť náboženstvo, ktoré by bolo dynamickou silou schopnou tieto potreby uspokojiť. Avšak toto "náboženstvo" nevyznávalo vieru v žiadneho boha. Odvtedy boli napísané dva dodatočné manifesty, s cieľom nahradiť ten prvý. V Úvode Humanistického manifestu II v roku 1973 jeho autori [[Paul Kurtz]] a [[Edwin Henry Wilson|Edwin H. Wilson]] presadzovali, že pre nádejnú víziu budúcnosti j potrebná viera a vedomosti. 2.manifest obsahoval časť o náboženstve a uvádzal, že tradičné náboženstvá ľudstvo oslabujú. Rozoznával nasledovné skupiny ako časti svojej prírodnej filozofie: "vedecký", "etický", "demokratický", "náboženský" a "marxistický" humanizmus.
=== Medzinárodná humanistická a etická únia (IHEU) ===
V roku 2002 Valné zhromaždenie IHEU jednohlasne prijalo [[Amsterdamská deklarácia|Amsterdamskú deklaráciu]], ktorá reprezentuje oficiálne vyhlásenie Svetového humanizmu.<ref>{{cite web|url=http://www.iheu.org/amsterdamdeclaration|title=Amsterdam Declaration 2002|accessdate=5 July 2008|publisher=International Humanist and Ethical Union|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080509080606/http://www.iheu.org/amsterdamdeclaration|archivedate=9 May 2008|df=dmy-all}}</ref> Členom IHEU je aj slovenská organizácia [[Spoločnosť Prometheus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Prometheus|meno=Publikoval:|titul=Spoločnosť Prometheus|url=http://prometheus.sk/stanovy/|dátum vydania=2016-06-11|dátum prístupu=2019-01-07|jazyk=sk-SK}}</ref>
Všetky členské organizácie IHEU musia podľa stanov (článok 5.1)<ref>{{cite web|url=http://www.iheu.org/bylaws|title=IHEU's Bylaws|accessdate=5 July 2008|publisher=International Humanist and Ethical Union}}</ref> akceptovať ''Minimálne vyhlásenie o Humanizme'':<blockquote>Humanizmus je demokratický a etický životný postoj, ktorý vyhlasuje, že ľudské bytosti majú právo a zodpovednosť dávať cieľ a tvar svojim životom. Stojí za budovaním humánnejšej spoločnosti prostredníctvom etiky založenej na ľudských a iných prírodných hodnotách v duchu rozumu a slobodného skúmania prostredníctvom ľudských schopností. Nie je [[Teizmus|teistický]] a neakceptuje nadprirodzené pohľady na realitu.</blockquote>S cieľom propagovať a zjednotiť "humanistickú" identitu, prominentní členovia IHEU schválili nasledovné vyhlásenia o identite Humanistu:{{ref|Blackham}}
* Všetci humanisti, vnútroštátne i medzinárodne by mali vždy používať slovo Humanizmus ako meno pre Humanizmus: bez pridaného prídavného meno, prvé písmeno vždy veľké (ak vyjadruje životný postoj);
* Všetci humanisti, vnútroštátne i medzinárodne, by mali na svojich publikáciách i inak používať jasný, rozoznateľný a uniformný symbol: náš symbol Humanistu, "[[Šťastný človek]]";
* Všetci humanisti, vnútroštátne i medzinárodne, by sa mali usilovať o uznanie skutočnosti že Humanizmus je životný postoj.
=== Rada pre sekulárny humanizmus ===
Podľa Rady pre sekulárny humanizmus (Council for Secular Humanism), v Spojených štátoch termín "sekulárny humanizmus" popisuje pohľad na svet s nasledovnými základmi a princípmi:<ref name="what2">{{cite web|url=http://www.secularhumanism.org/index.php?section=main&page=what|title=What Is Secular Humanism?|publisher=Council for Secular Humanism}}</ref>
* ''Nutnosť testovania viery ''– presvedčenie, že dogmy, ideológie a tradície, či už náboženské, politické alebo sociálne, musia byť zvažované a testované každým jednotlivcom a nie byť jednoducho akceptované vierou.
* ''Rozum, dôkazy, [[vedecká metóda]]'' – záväzok používať kritické myslenie, faktické dôkazy a vedeckú metódu pri hľadaní riešení problémov ľudstva a odpovedí na dôležité otázky.
* ''Naplnenie, rast, kreativita'' – hlavný záujem je naplnenie, rast a kreativita jedinca i ľudstva
* ''Hľadanie pravdy'' – neustále hľadanie objektívnej pravdy s pochopením, že nové vedomosti a skúsenosti neustále upravujú a menia jej nedokonalé vnímanie
* ''Tento život'' – Záujem o tento život (ako protiklad k [[Život po smrti|životu po smrti]]) a záväzok urobiť ho zmysluplným cez lepšie pochopenie nás samých, našich dejín, našich intelektuálnych a umeleckých úspechov a pochopenia tých, ktorí sa od nás odlišujú
* ''Etika'' – hľadanie životaschopných individuálnych, sociálnych a politických princípov etického správania sa, ich posudzovanie podľa schopností zlepšiť život človeka a zodpovednosť jednotlivca
* ''Spravodlivosť a férovosť'' – záujem o ochranu spravodlivosti a rovnoprávnosti v spoločnosti a o elimináciu diskriminácie a intolerancie.<ref>{{cite web|title=The Affirmations of Humanism: A Statement of Principles|work=secularhumanism.org|publisher=The Council for Secular Humanism|date=|url=http://www.secularhumanism.org/index.php?page=affirmations§ion=main|accessdate=28 May 2012}}</ref>
* ''Budovanie lepšieho sveta'' – presvedčenie, že s rozumom, otvorenou výmenou myšlienok, dobrou vôľou a toleranciou možno dosahovať pokrok v budovaní lepšieho sveta pre nás a naše deti.
''[[Deklarácia sekulárneho humanistu]]'' bola vydaná v roku 1980 predchodcom Rady pre sekulárny humanizmus, CODESH. Stanovuje 10 ideálov: Slobodné skúmanie ako protiklad k cenzúre a zneužívaniu viery; oddelenie cirkvi od štátu; ideál oslobodenia sa od náboženskej a vládnej kontroly; etika založená na sociálnej inteligencii a nie odvodená z náboženských predstáv; morálne vzdelanie; náboženský skepticizmus; rozum; presvedčenie, že veda a technológia je najlepšia cesta k pochopeniu sveta; evolúcia; vzdelanie ako nevyhnutná metóda budovania humánnych, slobodných a demokratických spoločností.<ref>{{cite web|url=http://www.secularhumanism.org/index.php?section=main&page=declaration|title=A Secular Humanist Declaration|publisher=the Council for Secular Humanism|author=the Council for Secular Humanism|year=1980|accessdate=27 November 2008}}</ref>
=== Americká spoločnosť Humanistov (American Humanist Association; AHA) ===
Všeobecný náčrt Humanizmu uvádza aj [[Humanistický manifest]] pripravený [[American Humanist Association]].<ref>{{cite web|url=http://www.americanhumanist.org/3/HumandItsAspirations.php|title=Humanism and Its Aspirations – Humanist Manifesto III, a successor to the Humanist Manifesto of 1933|publisher=Americanhumanist.org|accessdate=13 November 2011|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070809103515/http://www.americanhumanist.org/3/HumandItsAspirations.php|archivedate=9 August 2007|df=dmy-all}}</ref>
== Etika a vzťah k náboženskej viere ==
{{See also|Sekulárna etika}}V 20. a 21. storočí sa členovia humanistických organizácií sporili o to, či Humanizmus je náboženstvo. Rozdelili samých seba na tri prúdy. [[Náboženský humanizmus]], podľa tradície najstarších humanistických organizácií v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch, sa pokúša naplniť tradičnú sociálnu úlohu náboženstva.<ref>{{Cite book|title=The Genesis of a Humanist Manifesto|author=Wilson, Edwin H.|year=1995|publisher=Humanist Press|location=Amherst, NY}} Táto kniha píše o založení Londýnskej humanistickej náboženskej asociácie v roku 1853 takto: "Pri našom formovaní progresívneho náboženského tela sme prijali meno 'Humanistická náboženská asociácia' aby sme vyjadrili myšlienku, že náboženstvo je princíp človeku vlastný a je prostriedkom na jeho rozvoj smerom k väčšej dokonalosti. Vymanili sme sa s prastarých povinných dogiem, mýtov a ceremónií, prebraných z Ázie a stále sa šíriacich vo vládnúcich cirkvách našej doby".</ref> Sekulárny humanizmus považuje všetky formy náboženstva, vrátane náboženského humanizmu, za prekonané.<ref>{{Cite book|title=Living Without Religion: Eupraxophy|author=Kurtz, Paul|year=1995|publisher=Prometheus Books|location=Amherst, NY|page=8}}</ref> S cieľom vyhnúť sa sporom medzi týmito dvomi frakciami,súčasne proklamácie Humanizmu ho definujú ako "[[životný postoj]]"; tí, ktorí preferujú takýto názor tvoria tretiu frakciu. Všetky tri typy humanizmu (a všetky tri manifesty [[:en:American_Humanist_Association|American Humanist Association]]) odmietajú úctu k nadprirodzeným vieram; preferujú praktický, [[Naturalizmus (filozofia)|metodologický naturalizmus]] vedy, ale okrem toho podporujú filozofický postoj [[Metafyzický naturalizmus|metafyzického naturalizmu]].<ref>[http://ncse.com/religion/science-religion-methodology-humanism Eugenie C. Scott, National Centre for Science and Education, "Science and Religion, Methodology and Humanism"]. Ukážkový citát: "Rovnaký princíp sa uplatňuje na filozofický materializmus, pohľad na základ nášho Humanizmu; môžeme odvodiť tento pohľad z vedy, ale ideológia čerpaná z vedy nie je to isté ako veda samotná... Argumentoval som, že musí byť jasné odlíšenie medzi vedou ako cestou poznania prírodného sveta a vedou ako základom pre filozofické pohľady. Prvé by sa mali učiť naše deti v škole, a druhé by sa voliteľne mohli učiť naše deti doma."</ref> Výsledkom je prístup k sporom sekulárnym spôsobom. Humanizmus sa venuje aj [[Etika|etike]] bez odkazov na nadprirodzeno, potvrdzujúc, že etika je ľudský konštrukt (pozri [[naturalistická etika]]).<ref name="americanhumanist2">{{cite web|title=What Is Humanism?|author=Edwords, Fred|url=http://www.americanhumanist.org/who_we_are/about_humanism/What_is_Humanism|year=1989|publisher=American Humanist Association|accessdate=19 August 2009|quote=Secular Humanism is an outgrowth of eighteenth century enlightenment rationalism and nineteenth century freethought... A decidedly anti-theistic version of secular humanism, however, is developed by Adolf Grünbaum, 'In Defense of Secular Humanism' (1995), in his ''Collected Works'' (edited by Thomas Kupka), vol. I, New York: Oxford University Press 2013, ch. 6 (pp. 115–48)|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20100130233229/http://www.americanhumanist.org/who_we_are/about_humanism/What_is_Humanism|archivedate=30 January 2010|df=dmy-all}}</ref><ref name="oxford-secularhumanism2">{{Cite book|title=Compact Oxford English dictionary|publisher=Oxford University Press|year=2007|quote=humanism ''n.'' 1 a rationalistic system of thought attaching prime importance to human rather than divine or supernatural matters.|publication-date=2007}}</ref><ref name="humaniststudies2">{{cite web|title=Definitions of humanism (subsection)|publisher=Institute for Humanist Studies|url=http://humaniststudies.org/humphil.html|accessdate=16 January 2007|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070118050402/http://humaniststudies.org/humphil.html|archivedate=18 January 2007|df=dmy-all}}</ref>
Sekulárny humanizmus nepredpisuje konkrétnu teóriu morálky alebo etického kódu. Ako vyhlásila Rada pre sekulárny humanizmus:
{{Citát|Treba poznamenať, že sekulárny humanizmus nie je ani tak špecifický morálny kódex, ako metóda pre vysvetlenie a objavovanie racionálnych morálnych princípov.<ref name="A Secular Humanist Declaration">{{cite web|url=http://www.secularhumanism.org/index.php?section=main&page=declaration#morals |title=A Secular Humanist Declaration |publisher=Secularhumanism.org |date=29 July 2005 |accessdate=13 November 2011}}</ref>}}
Sekulárny humanizmus vyhlasuje, že pri súčasnej úrovni vedeckých znalostí je dogmatická viera v absolutistický morálny/etický systém (napr. kantovský, islamský, kresťanský) nezmyselná. Zároveň prehlasuje, že jedinci, ktorí sa zapájajú do racionálnych morálnych/etických úvah, môžu objaviť niektoré univerzálne platné "normy".
{{Citát|Sme proti absolutitickej morálke, no súhlasíme, že sa vyskytujú objektívne štandardy, a že v priebehu rozpravy o etike môžu byť objavené (nové) etické hodnoty a princípy.<ref name="A Secular Humanist Declaration"/>}}
Mnoho Humanistov prijalo princípy [[Zlaté pravidlo|Zlatého pravidla]]. Časť verí, že pre správne fungovanie spoločnosti sú potrebné univerzálne morálne pravidlá. Avšak sú presvedčení, že takáto nevyhnutná univerzalita môže a má byť dosiahnutá rozvojom silnejšieho vnímania povahy morálky prostredníctvom rozumu, skúseností a vedeckého skúmania, než cez vieru v jej nadprirodzený zdroj.<ref>{{Cite book|title=On Humanism|last=Norman|first=Richard|publisher=Routledge|year=2004|isbn=9780415305228|location=New York|pages=}}</ref>
{{Citát|Fundamentalisti správne chápu, že pre adekvátne fungovanie spoločnosti sú potrebné univerzálne morálne štandardy. Ale chybne veria, že ich jediným zdrojom je Boh. Filozofi tak rozdielni ako [[Platón]], [[Immanuel Kant]], [[John Stuart Mill]], [[George Edward Moore]] a [[John Rawls]] ukázali, že je možné mať univerzálnu morálku bez Boha. V protiklade k tomu, čomu by fundamentalisti chceli, aby sme verili, naša spoločnosť v skutočnosti nepotrebuje viac náboženstva ale silnejšie vnímanie povahy morálky.<ref>{{cite web|url=http://www.secularhumanism.org/index.php?section=library&page=schick_17_3 |title=Morality Requires God ... or Does It? |author=Theodore Schick, Jr |publisher=Secularhumanism.org |date=29 July 2005 |accessdate=13 November 2011}}</ref>}}
Humanizmus je kompatibilný s [[Ateizmus|ateizmom]]<ref>{{Cite book|last=Baggini|first=Julian|authorlink=Julian Baggini|title=Atheism: A Very Short Introduction|pages=3–4|quote=The atheist's rejection of belief in God is usually accompanied by a broader rejection of any [[supernatural]]or [[transcendence (religion)|transcendental]] reality. For example, an atheist does not usually believe in the existence of immortal [[soul]]s, [[afterlife|life after death]], ghosts, or supernatural powers. Although strictly speaking an atheist could believe in any of these things and still remain an atheist... the arguments and ideas that sustain atheism tend naturally to rule out other beliefs in the supernatural or transcendental.|publisher=Oxford: Oxford University Press|year=2003|isbn=0-19-280424-3}}</ref> a [[Agnosticizmus|agnosticizmom]],<ref>{{Cite book|last=Winston|first=Robert (Ed.)|title=Human|quote=Neither atheism nor agnosticism is a full belief system, because they have no fundamental philosophy or lifestyle requirements. These forms of thought are simply the absence of belief in, or denial of, the existence of deities.|publisher=New York: DK Publishing, Inc|year=2004|isbn=0-7566-1901-7|page=299}}</ref> ale byť ateistom alebo agnostikom automaticky nerobí z daného človeka humanistu. Humanizmus je v diametrálnej opozícii voči [[Štátny ateizmus|štátnemu ateizmu]].<ref name="Tolerance">{{cite book|author1=Paul Kurtz|author2=Vern L. Bullough|author3=Tim Madigan|url=https://books.google.com/?id=e9OJSW5dkM8C&pg=PA250&dq=militant+atheist+deaths#v=onepage&q&f=false|title=Toward a New Enlightenment: the Philosophy of Paul Kurtz|publisher=Transaction Books|quote=In the past, the Communist Party of the Soviet Union waged unremitting warfare against religion. It persecuted religious believers, confiscated church properties, executed or exiled tens of thousands of clerics, and prohibited believers to engage in religious instruction or publish religious materials. It has also carried on militant pro-atheist propaganda campaigns as part of the official ideology of the state, in an effort to establish a "new Soviet man" committed to the ideals of Communist society. Mikhail Gorbachev is dismantling such policies by permitting greater freedom of religious conscience. If his reforms proceed unabated, they could have dramatic implications for the entire Communist world, for the Russians may be moving from militant atheism to tolerant humanism.|date=19 October 2009|isbn=978-1-56000-118-8}}</ref><ref name="KurtzCriticism">{{cite book|author1=Paul Kurtz|author2=Vern L. Bullough|author3=Tim Madigan|url=https://books.google.com/?id=e9OJSW5dkM8C&pg=PA250&dq=militant+atheist+deaths#v=onepage&q&f=false|title=Toward a New Enlightenment: the Philosophy of Paul Kurtz|publisher=Transaction Books|quote=Ranged against the true believer are the militant atheists, who adamantly reject the faith as false stupid, and reactionary. They consider all religious believers to be gullible fools and claim that they are given to accepting gross exaggerations and untenable premises. Historic religious claims, they think, are totally implausible, unbelievable, disreputable, and controvertible, for they go beyond the bounds of reason. Militant atheists can find no value at all to any religious beliefs or institutions. They resist any effort to engage in inquiry or debate. Madalyn Murray O'Hair is as arrogant in her rejection of religion as is the true believer in his or her profession of faith. This form of atheism thus becomes mere dogma.|date=19 October 2009|isbn=978-1-56000-118-8}}</ref> Podľa [[Paul Kurtz|Paula Kurtza]], považovaného niektorými za zakladateľa amerického hnutia sekulárneho humanizmu,<ref name="Humanism">{{cite book|url=http://www.pointofinquiry.org/paul_kurtz_the_new_atheism_and_secular_humanism/|title=The New Atheism and Secular Humanism|publisher=Center for Inquiry|quote=Paul Kurtz, considered by many the father of the secular humanist movement, is Professor Emeritus of Philosophy at the State University of New York at Buffalo.|date=19 October 2009}}</ref> jeden z rozdielov medzi [[Marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninskými]] ateistami a humanistami je záväzok tých druhých k "ľudskej slobode a demokracii", pričom militantný ateizmus [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] konzistentne porušoval základné ľudské práva.<ref name="Rights">{{cite book|author1=Paul Kurtz|author2=Vern L. Bullough|author3=Tim Madigan|url=https://books.google.com/?id=e9OJSW5dkM8C&pg=PA250&dq=militant+atheist+deaths#v=onepage&q&f=false|title=Toward a New Enlightenment: the Philosophy of Paul Kurtz|publisher=Transaction Books|quote=There have been fundamental and irreconcilable differences between humanists and atheists, particularly Marxist-Leninists. The defining characteristic of humanism is its commitment to human freedom and democracy; the kind of atheism practiced in the Soviet Union has consistently violated basic human rights. Humanists believe first and foremost in the freedom of conscience, the free mind, and the right of dissent. The defense of religious liberty is as precious to the humanist as are the rights of the believers.|date=19 October 2009|isbn=978-1-56000-118-8}}</ref> Kurtz tiež vyhlásil, že "obrana [[Náboženská sloboda|náboženskej slobody]] je pre humanistu rovnako cenná, ako sú práva veriacich".<ref name="Rights" /> Greg M. Epstein poznamenal, že "moderný, organizovaný Humanizmus začal v mysliach jeho zakladateľov viac-menej ako náboženstvo bez Boha".<ref>{{cite book|title=Good Without God: What a Billion Nonreligious People Do Believe|edition=|last=Esptein|first=Greg M.|year=2010|publisher=HarperCollins|location=New York|isbn=978-0-06-167011-4}}</ref>
Mnoho humanistov hľadí na etiku pohľadom [[Prírodný naturalizmus|prírodného naturalizmu]] a niektorí podporujú súčasnú [[Veda o morálke|vedu o morálke]].<ref>{{cite web|url=http://www.centerforinquiry.net/blogs/entry/the_science_of_morality/|title=The Science of Morality|publisher=Center for Inquiry|accessdate=12 June 2015}}</ref>
== Moderný kontext ==
[[File:American_Humanist_Association_President_David_Niose.jpg|vľavo|náhľad|200x200bod|David Niose, prezident [[American Humanist Association|Americkej spoločnosti Humanistov]], hovorí na konferencii v roku 2012.]]
Spoločnosti sekulárnych humanistov sú celosvetovo rozšírené. Počet tých, ktorí sa nazývajú humanisti sa v sledovaných 31 krajinách odhaduje na 4 až 5 miliónov,<ref>{{cite web|url=http://www.americanhumanist.org/what_we_do/publications/Humanism_as_the_Next_Step/Chapter_8:_The_Development_of_Organization|title=American humanist association – Publications – Chapter eight: The Development of Organization|publisher=Americanhumanist.org|accessdate=13 November 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110604194510/https://americanhumanist.org/what_we_do/publications/Humanism_as_the_Next_Step/Chapter_8:_The_Development_of_Organization|archivedate=2011-06-04}}</ref><ref>{{cite web|url=http://india.humanists.net/|title=India humanist|publisher=India.humanists.net|date=25 June 1997|accessdate=13 November 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120204150554/http://india.humanists.net/|archivedate=2012-02-04}}</ref> ale čísla sú nepresné, pretože chýba ich univerzálna definícia v rámci jednotlivých sčítaní. Humanizmus je neteistická viera a ako taká by mala byť podkategóriou kolónky "Náboženstvo" iba v prípade, ak je taký termín definovaný ako "Náboženstvo a (akýkoľvek) [[Životný postoj|systém viery]]". Tak je to uvedené v prípade [[Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach|Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach]], ako "sloboda náboženstva a vier". Mnoho národných sčítaní a prieskumov kontroverzne definuje Humanizmus ako subkategóriu subkategórie "bez náboženstva", ktorá typicky zahŕňa ateistov, racionalistov a agnostikov. V [[Anglicko|Anglicku]] a [[Wales|Walese]]<ref>{{cite web|url=http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/key-statistics-for-local-authorities-in-england-and-wales/sty-religion.html|title=Census 2011 – Ethnicity and religion in England and Wales|publisher=Statistics.gov.uk|date=27 March 2011|accessdate=13 November 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150924115050/http://www.ons.gov.uk/ons/rel/census/2011-census/key-statistics-for-local-authorities-in-england-and-wales/sty-religion.html|archivedate=2015-09-24}}</ref> 25% sa ľudí označuje 'Bez náboženstva', v Austrálii to je okolo 30%.<ref>{{cite web|url=http://www.abs.gov.au/ausstats/abs@.nsf/Lookup/by%20Subject/2071.0~2016~Main%20Features~Religion%20Data%20Summary~25|title=RELIGION IN AUSTRALIA|date=26 September 2017|accessdate=16 October 2017|publisher=Australian Bureau of Statistics|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170920073309/http://www.abs.gov.au/ausstats/abs@.nsf/Lookup/by%20Subject/2071.0~2016~Main%20Features~Religion%20Data%20Summary~25|archivedate=20 September 2017|df=dmy-all}}</ref> V USA sa desaťročné sčítania ľudu nepýtajú na náboženstvo či jeho chýbanie; prieskumy ukazujú okolo 13%.<ref>{{cite web|url=http://www.adherents.com/rel_USA.html#religions|title=Top Twenty Religions in the United States, 2001 (self-identification, ARIS)|publisher=Adherents.com|accessdate=13 November 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180820080454/http://www.adherents.com/rel_USA.html#religions|archivedate=2018-08-20}}</ref> V roku 2001 sčítanie v Kanade ukázalo 16.5% populácie bez náboženskej príslušnosti.<ref>{{cite web|url=http://www40.statcan.ca/l01/cst01/demo30a.htm|title=Statistics Canada – Population by religion, by province and territory (2001 Census)|publisher=0.statcan.ca|date=25 January 2005|accessdate=13 November 2011|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20060209103348/http://www40.statcan.ca/l01/cst01/demo30a.htm|archivedate=9 February 2006|df=dmy-all}}</ref> V škótskom sčítaní z roku 2011 37% označilo, že je bez náboženstva, oproti 28% v roku 2001.<ref>{{cite web|url=http://www.scotlandscensus.gov.uk/ethnicity-identity-language-and-religion|title=Scotland's Census - Ethnicity, Identity, Language and Religion|publisher=scotlandscensus.gov.uk|date=2017|accessdate=26 May 2017}}</ref> Jedna z najväčších humanistických organizácií sveta (relatívne k populácii) je nórska ''[[Human-Etisk Forbund]];''<ref>{{cite web|url=http://www.human.no/Servicemeny/English/|title=Human-Etisk Forbund|publisher=|accessdate=12 June 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160323135954/http://human.no/Servicemeny/English/|archivedate=2016-03-23}}</ref> má viac ako 86 000 členov zo 4,6 milióna obyvateľov (2013) – približne 2% populácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistikkbanken|url=https://www.ssb.no/statbank/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=ssb.no|jazyk=no}}</ref>
[[File:Levi_Fragell,_print.jpg|vpravo|náhľad|140x140bod|Levi Fragell, bývalý generálny tajomník Nórskej spoločnosti Humanistov a bývalý prezident Medzinárodnej humanistickej a etickej únie, na Svetovom kongrese Humanistov v Oslo (2011).]]
[[Medzinárodná humanistická a etická únia]] (IHEU) je celosvetová organizácia, ktorá zaštiťuje tých, ktorí inklinujú k humanistickému životnému postoju. Reprezentuje viac ako 3 milióny Humanistov vo viac ako stovke národných organizácii v 30 krajinách.<ref>{{cite web|url=http://iheu.org/membership/our-members|title=International Humanist and Ethical Union - Our members|publisher=|accessdate=12 June 2015}}</ref> Pôvodne sídlila v [[Holandsko|Holandsku]], dnes operuje z [[Londýn|Londýna]]. Niektoré regionálne skupiny, ktoré uplatňujú varianty humanistického svetonázoru, ako napr. humanistická podskupina v rámci [[Unitarian Universalist Association]], nie sú členmi IHEU. Hoci [[Európska federácia Humanistov]] rovnako stojí mimo IHEU, tieto dve organizácie pracujú spoločne a zdieľajú dohodnutý protokol.<ref>{{cite web|author=International Humanist and Ethical Union|url=http://www.iheu.org/iheu-and-ehf-agree-revised-protocol|title=''IHEU and EHF agree revised protocol'', 24 February 2009|publisher=Iheu.org|accessdate=13 November 2011}}</ref>
Od polovice 20. storočia začali náboženskí [[Fundamentalizmus|fundamentalisti]] a [[kresťanská pravica]] používať termín "sekulárny humanizmus" nepriateľským spôsobom. [[Francis A. Schaeffer]], americký teológ žijúci vo Švajčiarsku, tvrdí vo svojej knihe ''How Should We Then Live: The Rise and Decline of Western Thought and Culture'' (1976), že agresívny sekulárny humanizmus vedie k morálnemu relativizmu a etickému bankrotu. Vykresľuje sekulárny humanizmus ako zhubný a diabolský, a varuje, že môže podryť morálne a spirituálne základy Ameriky. Jeho názory boli veľmi široko opakované v kázňach fundamentalistov v Severnej Amerike.<ref>Randall Balmer, ''Encyclopedia of Evangelicalism'' 2002 p. 516</ref> Toumey (1993) zistil, že sekulárny humanizmus je typicky vykresľovaný ako široká diabolská konšpirácia, podvodnícky a nemorálny, zodpovedný za [[Feminizmus (hnutie)|feminizmus]], [[Pornografia|pornografiu]], [[Potrat|potraty]], [[Homosexualita|homosexualitu]] a spiritualitu [[New age|New Age]].<ref>Christopher P. Toumey, "Evolution and secular humanism," ''Journal of the American Academy of Religion,'' Summer 1993, Vol. 61 Issue 2, pp. 275–301</ref> V určitých oblastiach sveta sa Humanizmus ocitol v konflikte s náboženským fundamentalizmom, najmä čo sa týka sporu o [[Oddelenie cirkvi a štátu|oddelenie cirkvi od štátu]]. Mnoho Humanistov vidí náboženstvá ako poverčivé, represívne a obmedzujúce slobodné myslenie, kým náboženskí fundamentalisti môžu vidieť Humanistov ako hrozbu hodnotám vychádzajúcim z ich svätých textov.<ref>{{cite web|url=http://english.islamway.com/bindex.php?section=lessons&lesson_id=399&scholar_id=38|title=IslamWay Radio|publisher=English.islamway.com|accessdate=13 November 2011}}</ref>
V posledných rokoch humanisti ako Dwight Gilbert Jones a R. Joseph Hoffmann ostro odsúdili nadmerné spájanie Humanizmu s vyhláseniami o neviere a ateizme. Hoffmann prehlásil: "Považujem použitie termínu 'humanizmus' v totožnom význame ako sekulárny humanizmus alebo ateizmus za jednu z najväčších tragédií hnutí 20. storočia, ktorú spáchali druhotriedne mysle a ktoré bolo opakované treťotriednymi diskutérmi a dedinskými ateistami. Pokus odštiepiť humanizmus od náboženstva a spirituality bol neohrabanou, predovšetkým americkou cestou ako zaútočiť na náboženské práva. Chýbala mu jemnosť, elegancia a európsky zmysel pre históriu."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Humanism – What it isn’t {{!}} Humanism|url=http://humanism.ws/featured/the-essence-of-humanism/|dátum prístupu=2019-01-12|vydavateľ=humanism.ws}}</ref>
== Sviatky Humanistov ==
Niektorí Humanisti oslavujú oficiálne verejné sviatky s náboženským podtextom, ako sú [[Vianoce]] alebo [[Veľká noc]], ale skôr sekulárne ako nábožensky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://humanism.org.uk/wp-content/uploads/aspects-of-humanism-source-book-2012.pdf|dátum prístupu=2019-01-14|vydavateľ=humanism.org.uk}}</ref> Mnoho Humanistov tiež oslavuje [[Zimný slnovrat|zimný]] a [[letný slnovrat]], pričom prvý (na severnej pologuli) úzko koliduje s nábožensky zameranými oslavami Vianoc, a [[Rovnodennosť|rovnodennosti]], z ktorých jarná je spojená s kresťanskou Veľkou nocou a ďalšími jarnými oslavami znovuzrodenia, a jesenná koliduje so sviatkami ako je [[Halloween]] a [[Sviatok všetkých svätých|Dušičky]]. Spoločnosť humanistického judaizmu ([[Society for Humanistic Judaism]]) oslavuje väčšinu židovských sviatkov sekulárnym spôsobom..
IHEU schvaľuje [[Svetový deň humanistov]] (21. jún), [[Darwinov deň]] (12. február), [[Deň ľudských práv]] (10. december) a [[HumanLight]] (23. december) ako oficiálne sviatočné dni Humanistov, hoci žiaden z nich nie je oficiálnym verejným sviatkom (dňom pracovného voľna).
V mnohých krajinách vykonávajú Humanistickí celebranti slávnostné obrady pri [[Sobáš|svadbách]], [[Pohreb|pohreboch]], slávnostiach pomenovania či dospelosti a ďalších.
== Známi humanisti ==
* [[Isaac Asimov]], [[Margaret Atwoodová]]
* [[Leonard Bernstein]], [[Niels Bohr]], [[Johannes Brahms]]
* [[Charlie Chaplin]], [[Arthur C. Clarke]]
* [[Richard Dawkins]], [[Daniel Dennett]], [[Paul Dirac]]
* [[Umberto Eco]], [[Albert Einstein]], [[Friedrich Engels]]
* [[Richard Feynman]], [[Sigmund Freud|Sigmund Feud]]
* [[Stephen Jay Gould]]
* [[Sam Harris]], [[Christopher Hitchens]]
* [[John Lennon]], [[Bill Nye]]
* [[Robert Oppenheimer|J. Robert Oppenheimer]], [[Karl Raimund Popper|Karl Popper]]
* [[Gene Roddenberry]], [[Salman Rushdie]], [[Bertrand Russell]]
* [[Carl Sagan]], [[Jean-Paul Sartre]], [[Erwin Schrödinger]]
* [[Mark Twain]], [[Neil deGrasse Tyson|Neil DeGrasse Tyson]], [[Nikola Tesla]]
* [[Peter Ustinov]], [[Kurt Vonnegut]], [[Steven Weinberg]]
* [[Frank Zappa]]
== Sekulárni humanisti na Slovensku ==
Na Slovensku pôsobia tri občianske združenia, ktoré sa hlásia k myšlienkam sekulárneho humanizmu: Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Prometheus|meno=Publikoval:|titul=Spoločnosť Prometheus|url=https://prometheus.sk/stanovy/|dátum vydania=2016-06-11|dátum prístupu=2019-01-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Humanisti Slovenska – spolok racionalistov, skeptikov a svetských humanistov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Humanisti Slovenska|meno=Publikoval:|titul=Humanisti Slovenska|url=https://www.humanisti.sk/2020/10/28/humanisti-slovenska/|dátum vydania=2016-06-11|dátum prístupu=2019-01-14|jazyk=sk-SK}}</ref> a Ethos.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ethos|url=https://sekularisti.sk/o-nas-sekularisti-ethos/|dátum prístupu=2019-01-14|jazyk=sk-SK}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie|2}}
[[Kategória:Humanizmus]]
[[Kategória:Agnosticizmus]]
[[Kategória:Ateizmus]]
3hifmbaiactri3g53pmvwsk90fg8r70
Shaw Air Force Base
0
626401
8213814
8081654
2026-05-14T18:00:26Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213814
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Letisko
|názov = Shaw Air Force Base<br /><center>[[Súbor:ACC Shield.svg|60px]]</center>
|iné názvy = Shawova základňa vojenského letectva
|obrázok = 79th Fighter Squadron - Lockheed Martin F-16CJ Block 50 Fighting Falcon 00-220.jpg
|popis obrázku = Stíhacie lietadlo F-16CJ Block 50 Fighting Falcon 20. stíhacieho krídla počas letu
|IATA = SSC
|ICAO = KSSC
|typ = vojenské
|majiteľ =
|prevádzkovateľ = [[United States Air Force]]
|otvorené = [[30. august]]a [[1941]]
|mesto = [[Sumter (Južná Karolína)|Sumter]], [[Južná Karolína]]
|nadmorská výška = 74
|zemepisná šírka = 33.973056
|zemepisná dĺžka = -80.472778
|webstránka = [https://www.shaw.af.mil/ www.shaw.af.mil]
|dráha 1 = 4L/22R
|dĺžka 1 = 3 053
|povrch 1 = [[betón]]
|dráha 2 = 4R/22L
|dĺžka 2 = 2 439
|povrch 2 = betón
}}
'''Shaw Air Force Base''' (skratka: '''Shaw AFB'''; doslova: ''Shawova základňa vojenského letectva'') je letecká základňa [[United States Air Force|amerického vojenského letectva]] (''United States Air Force''), ktorá sa nachádza približne 13,5 km severozápadne od centra mesta [[Sumter (Južná Karolína)|Sumter]] v [[Južná Karolína|Južnej Karolíne]]. Shawova základňa je jednou z najrozľahlejších základní prevádzkovaných americkým letectvom.
Ide o domovskú základňu [[20th Fighter Wing|20. stíhacieho krídla]] (''20th Fighter Wing''), ktoré patrí pod [[Air Combat Command|Veliteľstvo vzdušného boja]] (''Air Combat Command''). Krídlo má vo výzbroji [[stíhacie lietadlo|stíhacie lietadlá]] [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon]].
Základňa bola uvedená do prevádzky dňa [[30. august]]a [[1941]], vtedy pod názvom Shaw Field (''Shawovo letisko''). Bola pomenovaná na počesť nadporučíka Ervina Davida Shawa, amerického letca z [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.shaw.af.mil/ Oficiálna stránka Shaw Air Force Base] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190107233031/https://www.shaw.af.mil/ |date=2019-01-07 }}
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Shawova letecká základna|16212290}}
[[Kategória:Základne United States Air Force]]
[[Kategória:Letiská v Južnej Karolíne]]
788o875ewb1e3ptpyn2aewnopnld6tv
Stará radnica (Brašov)
0
631792
8214024
6830073
2026-05-15T06:04:13Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214024
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | historická budova radnice
<!-- *** Heading *** -->
| name = Radnica
| native_name = Casa Sfatului
| other_name =
| category =
<!-- *** Image *** -->
| image = BRS-05-14-CasaSfatului03.jpg
| image_caption = celkový pohľad na budovu radnice z juhozápadu
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Rumunsko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Brașov (župa)|Brašov]]
| region_type = Župa
| district =
| commune_type = Mesto
| commune = [[Brašov (mesto)|Brašov]]
| municipality_type =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| elevation =
| elevation_round =
| lat_d =45| lat_m =38| lat_s =32 | lat_NS = S
| long_d =25| long_m =35| long_s =20 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
<!-- *** Dimensions *** -->
| length =
| width =
| height =
| number =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| author =
| style =
| material =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1778
| date =
| date_type =
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- *** Acess *** -->
| public = verejnosti prístupný, múzeum
| access =
<!-- *** Codes *** -->
| code =
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| kraj =
| okres =
| obec =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = zrenovovaný
| free_type = Stav
| free1 =
| free1_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption =
| map_locator = Rumunsko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| statistics_type =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Radnica''' ({{vjz|ron|Casa Sfatului}}, {{vjz|hun|Régi brassói városháza}}, {{vjz|deu|Kronstädter Altes Rathaus}}) je historická budova radnice a dnes sídlo historického múzea nachádzajúca sa na Radničnom námestí ({{vjz|ron|Piata Sfatului}}) v strede historického centra mesta [[Brašov (mesto)|Brašov]] v [[Brașov (župa)|Brašovskej župe]] v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a patrí k najvýznamnejším pamiatkam Brašova.<ref name="ghidlocal.com"/><ref name="inyourpocket.com"/><ref name="brasovistorie.ro">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=brasovistorie.ro |url=http://www.brasovistorie.ro/despre-muzeu/istoria-cladirilor/casa-sfatului |dátum prístupu=2019-04-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190426183319/http://www.brasovistorie.ro/despre-muzeu/istoria-cladirilor/casa-sfatului |dátum archivácie=2019-04-26 }}</ref>
== Dejiny a charakteristika ==
Iniciatíva na výstavbu radnice prišla na základe dokumentu vydanom župnou radou 23. decembra 1420, kde bola spomenutá nutnosť výstavby radničnej budovy. Výstavba bola pozastavená v dôsledku tureckého vpádu v roku 1421.<ref name="ghidlocal.com"/><ref name="brasovistorie.ro"/>
V roku 1503 je sídlo radniice prvýkrát zdokumentované, budova vtedy mala tvar strážnej veže.<ref name="ghidlocal.com"/><ref name="brasovistorie.ro"/> Nová veža bola postavená v rokoch v roku 1515, po tom čo mestská rada obdržala 50 florinov potrebných k financovaniu výstavby. Neskôr bola pristavaná budova, kde sídlila rada. Podľa dokumentu z roku 1520, ktorý budúcu stavbu znázorňoval, mala táto budova pozostávať len z jednej miestnosti o rozmeroch 5 x 12 metrov. V rokoch 1521 - 1528 bolo postavené opevnenie radnice. V roku 1521 bola budova radnice prvýkrát použitá ako väzenie.<ref name="brasovistorie.ro"/>
V priebehu nasledujúcich storočí sa vzhľad radnice niekoľkokrát menil, predovšetkým kvôli prestavbám v dôsledku prírodných katastrôf.<ref name="ghidlocal.com"/><ref name="brasovistorie.ro"/>
5. júla 1608 bola veža radnice zasiahnutá bleskom a spoôsobila na veži velké škody. Na hasenie ohňa boli vtedy použité aj víno, ocot a mlieko. 16. septembra 1608 bola veža pokrytá medenou strechou a celá budova bola zrenovovaná v roku 1646. Medená strecha veže bola vymenená za novú v roku 1661. 17. júna 1662 v ranných hodinách postihlo mesto silné zemetrasenie a 2/3 veže radnice následkom tejto udalosti 2. júla toho istého roku padli. Následná rekonštrukcia trvala 3 roky.<ref name="brasovistorie.ro"/>
21. apríla 1689 velký požiar zničil veľkú časť Brašova a významne poškodil aj radnicu, ktorá bola čiastočne zrenovovaná v roku 1691. Velká renovácia sa začala v roku 1770 a trvala až o roku<ref name="brasovistorie.ro"/> 1778, odvtedy má radnica súčasný vzhľad.<ref name="ghidlocal.com"/><ref name="inyourpocket.com"/><ref name="brasovistorie.ro"/> Prestavba budovy bola v rámci tejto renovácie v podstate kompletná, z pôvodnej radnice ostali len základy.<ref name="brasovistorie.ro"/>
V rokoch 1835 - 1837 prebehla renovácia časti interiéru a rekoštrukcia strechy a v roku 1870 bola budova vybavená plynovým osvetlením.<ref name="brasovistorie.ro"/>
Na začiatku 20. storočia existovala iniciatíva, ktorá požadovala na základe rozhodnutia mestskej rady z 26. novembra 1902 demolíciu budovy radnice, toto však nakoniec nebolo uskutočnené najmä v dôsledku protestných akcií miestnej komunity a rozhodnutie bolo v roku 1903 zrušené.<ref name="ghidlocal.com"/><ref name="brasovistorie.ro"/>
V rokoch 1909 - 1910 prebehla výmena strechy. <ref name="ghidlocal.com">[https://ghidlocal.com/brasov/locatii/casa-sfatului-brasov/ ghidlocal.com]</ref><ref name="brasovistorie.ro"/>
Od roku 1950 je budova sídlom župného historického múzea.<ref name="ghidlocal.com"/><ref name="inyourpocket.com">[https://www.inyourpocket.com/brasov/casa-sfatuluibrasov-history-museum_53598v inyourpocket.com]</ref><ref name="brasovistorie.ro"/>
== Galéria ==
<gallery>
BRS-05-14-CasaSfatului01.jpg|Celkový pohľad na budovu radnice z námestia Piata Sfatului z juhu
BRS-05-14-CasaSfatului02.jpg|Detailný pohľad na južnú stranu radničnej veže
BRS-05-14-CasaSfatului04.jpg|Detailný pohľad na západnú stranu radničnej veže
BRS-05-14-CasaSfatului05.jpg|Celkový pohľad na budovu radnice zo západu
BRS-05-14-CasaSfatuluiFromTurnulAlb01.jpg|Pohľad na radnicu od [[Biela veža (Brašov)|Bielej veže]]
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Stavby v Brašove]]
[[Kategória:Architektúra z 1778]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Rumunsku]]
[[Kategória:Radnice v Rumunsku]]
[[Kategória:Múzeá v Rumunsku]]
o4l5va956g7u2x5wvxjb6vvhvy4xw31
Craig Ramsay
0
632582
8213737
8167783
2026-05-14T13:57:43Z
Polandball 143
289450
8213737
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista
| Meno = Craig Ramsay
| Portrét = 2024-04-20 Deutschland gegen Slowakei (Eishockey-Länderspiel) by Sandro Halank–174.jpg
| Veľkosť obrázku =
| Popis =
| Celé meno = Craig Edward Ramsay
| Štátna príslušnosť = Kanada
| Štátna príslušnosť 2 = Spojené štáty
| Dátum narodenia = {{dnv|1951|3|17}}
| Miesto narodenia = [[Weston]], [[Ontário]], [[Kanada]]
| Dátum úmrtia =
| Miesto úmrtia =
| Rok1 = 1971
| Rok2 = 1985
| Pozícia = ľavé krídlo
| Streľba = ľavou rukou
| Lapačka =
| Výška = 182
| Váha = 75
| Tím =
| Bývalé tímy =
| Hral za = [[Buffalo Sabres]]<br>[[Philadelphia Flyers]]
| Draft = 19. celkovo; [[1971]], [[Buffalo Sabres]]
| WHA Draft =
| Sieň slávy rok =
| Príbuzenstvo =
| Prezývka =
}}
{{olympijský bronz}}
'''Craig Edward Ramsay''' (* [[17. marec]] [[1951]], [[Weston]], [[Ontário]], [[Kanada]])<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Craig Ramsay Stats and News|url=https://www.nhl.com/player/craig-ramsay-8450640|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=en-US}}</ref> je hokejový [[tréner]], bývalý hlavný tréner mužského [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenského národného hokejového mužstva]]<ref name="sport.aktuality.sk">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový tréner slovenskej reprezentácie Craig Ramsay prehovoril|url=https://sport.aktuality.sk/c/289925/novy-trener-slovenskej-reprezentacie-craig-ramsay-prehovoril/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2019-05-13|meno=|priezvisko=}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Novým trénerom Slovenska sa stal Craig Ramsay|url=https://www.nhl.com/sk/news/novym-trenerom-slovenska-sa-stal-craig-ramsay/c-290628262|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=sk-SK}}</ref> a bývalý hokejista, ktorý hral 14 rokov v [[National Hockey League|NHL]] za tím [[Buffalo Sabres]].<ref name=":0" /> Ako asistent trénera [[Tampa Bay Lightning|Tampy Bay Lightning]] vyhral v roku [[2004]] [[Stanleyho pohár]].<ref name=":1" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2004 NHL Stanley Cup Playoffs Summary|url=https://www.hockey-reference.com/playoffs/NHL_2004.html|vydavateľ=Hockey-Reference.com|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=en}}</ref>
== Kariéra v Národnej hokejovej lige ==
=== Hráčska kariéra ===
Craig Ramsay bol v roku [[1971]] draftovaný z 19. miesta do tímu [[Buffalo Sabres]], v ktorom hral počas celej svojej hráčskej kariéry v [[National Hockey League|NHL]]. Odohral 1070 zápasov v základnej časti, v ktorých nazbieral 672 bodov (252+420). V zápasoch vo vyraďovacej fáze, ktorých odohral 89, pridal ďalších 48 bodov (17+31).<ref name=":1" /> Za svoju kariéru strelil 252 gólov a pripísal si 420 asistencií.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PROFIL nového trénera slovenskej reprezentácie Ramsayho: Mimoriadne skúsený víťaz Stanley Cupu!|url=https://www.sport7.sk/120101/profil-noveho-trenera-slovenskej-reprezentacie-ramsayho-mimoriadne-skuseny-vitaz-stanley|vydavateľ=Šport7.sk|dátum vydania=2017-08-10|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=sk}}</ref>
=== Trénerská kariéra ===
Keď Craig Ramsay ukončil svoju hráčsku kariéru, v buffalskom tíme pokračoval aj naďalej, a to na poste asistenta [[tréner]]a. Po dvoch rokoch sa stal hlavným trénerom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]]. Jeho práca hlavného trénera však netrvala dlho a onedlho sa presunul na iné manažérske funkcie, ktoré vykonával až do roku [[1993]].<ref name=":3" />
V roku [[1993]] opustil [[Buffalo Sabres|Sabres]] a pridal sa k tímu [[Florida Panthers|Florida Panters]]. Tam dva roky, teda do roku [[1995]], pracoval ako asistent trénera.
V sezóne [[NHL 1995/1996|1995/1996]] pôsobil ako profesionálny skaut tímu [[Dallas Stars]].
Ďalšie dve sezóny trénoval ako asistent trénera tím [[Ottawa Senators]], potom sa presunul do [[Philadelphia Flyers|Philadelphie Flyers]], kde v závere sezóny [[NHL 1999/2000|1999/2000]] nahradil na poste hlavného trénera Rogera Neilsona. Po troch mesiacoch ročníka [[NHL 2000/2001|2000/2001]] prepustil svoje miesto [[Bill Barber|Billovi Barberovi]].<ref name=":3" />
Následne sa presunul k tímu [[Tampa Bay Lightning|Tampy Bay Lightning]], kde pôsobil ako asistent trénera a v roku [[2004]] s týmto tímom vyhral [[Stanleyho pohár]].<ref name=":1" /><ref name=":2" /><ref name=":3" />
Medzi rokmi [[2007]] až [[2010]] bol asistentom trénera v [[Boston Bruins|Bostone Bruins]]. Potom bol rok hlavným trénerom [[Atlanta Thrashers|Atlanty Thrashers]].
Po tom, čo skončil pri Thrasheroch, pokračoval na lavičke [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] ako asistent trénera [[Kevin Dineen|Kevina Dineena]], ktorým bol tri roky. Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2013]] bol však spolu s hlavným trénerom a asistentom trénera [[Gordon Murphy|Gordonom Murphym]] vyhodený.
Po konci u Pantherov si ho najal tím [[Edmonton Oilers]] na post asistenta trénera, kde [[10. jún]]a [[2014]] nahradil [[Kelly Buchberger|Kellyho Buchbergera]]. V tíme skončil takmer po jednom roku, [[4. jún]]a [[2015]].
== Reprezentačný tréner ==
V roku [[2017]] [[Slovensko]] hľadalo náhradu za hlavného trénera [[Zdeno Cíger|Zdena Cígera]], [[Miroslav Šatan]] sa vyjadril, že by malo ísť o zahraničného experta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šatan: Prioritou je zahraničný expert. Na striedačke však bude aj Slovák|url=https://hokej.pravda.sk/reprezentacia/clanok/436866-satan-prioritou-je-zahranicny-expert-na-striedacke-vsak-bude-aj-slovak/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-07-31|dátum prístupu=2019-05-13|jazyk=sk-SK}}</ref> Dňa [[9. august]]a [[2017]] nakoniec [[Miroslav Šatan]], generálny manažér mužského [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovenského národného hokejového mužstva]] oznámil, že s Craigom Ramsaym bol podpísaný trénersky kontrakt na dva roky, teda do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|majstrovstiev sveta v roku 2019]], ktoré sa konajú na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miroslav Šatan oznámil meno nového reprezentačného trénera|url=https://sport.aktuality.sk/c/289746/miroslav-satan-oznamil-meno-noveho-reprezentacneho-trenera/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2019-05-13|meno=|priezvisko=}}</ref>
Craig Ramsay povedal, že [[Slovensko]] má talentovaných hráčov, ktorí však potrebujú byť správne vedení. [[Miroslav Šatan]] ho podľa Ramsayho slov oslovil, aby priniesol skúsenosti z [[National Hockey League|Národnej hokejovej ligy]] a skĺbil ich s európskym štýlom hokeja.<ref name="sport.aktuality.sk"/>
V sezóne 2016/2017, teda ešte pred nástupom hlavného trénera Ramsayho, [[Slovensko]] v konečnom účtovaní obsadilo na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2017|svetovom šampionáte]] 14. miesto, čo bol najhorší výsledok slovenského tímu v A-kategórii majstrovstiev sveta. Treba však povedať, že poznačený bojkotom viacerých kľúčových hráčov reprezentácie, keď Slovensko hralo fakticky s "B" výberom. Na prvých [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|majstrovstvách sveta]], kde už Slovákov viedol Craig Ramsay, skončili slovenskí hokejisti o 5 miest lepšie, na 9. mieste. Tak isto sa umiestnili aj medzi rokmi [[2014]] až [[2016]].
Na domácich Majstrovstvách sveta v roku [[2019]] Craig Ramsay so slovenským tímom potrápil aj hokejové veľmoci. Slovensko prekvapilo v prvom zápase na turnaji USA a vyhralo {{ku|4|1}}. V zápase s Kanadou bol výsledok dlho na vážkach, keď gólom v poslednej sekunde Kanada triumfovala {{ku|6|5}}. Na týchto MS Slovensko nepostúpilo do štvrťfinále, ale hráčsky bol zaznamenaný značný pokrok.
Ramsaymu vypršal kontrakt v lete [[2020]], kedy sa kvôli pandémii koronavírusu neodohrala kvalifikácia na ZOH 2022. Kontrakt mu však bol predĺžený a na turnaji napokon získal bronzovú medailu.
Craig Ramsay sa počas pandémie koronavírusu vzdal svojho platu v prospech slovenského hokeja.
Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|majstrovstvách sveta v roku 2023]] v hre proti [[Kazašské národné hokejové mužstvo|Kazachstanu]] nastúpil ako tréner [[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenskej hokejovej reprezentácie]] 123. krát, čím prekonal rekord [[Július Šupler|Júliusa Šuplera]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Craig Ramsay proti Kazachstanu prekonal rekord!|url=https://sport.aktuality.sk/c/ICcRLMA/ms-v-hokeji-2023-craig-ramsay-slovensko-kazachstan-hokej-dnes/|vydavateľ=Šport.sk|dátum vydania=2023-05-19|dátum prístupu=2023-05-24|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}</ref> Na majstrovstvách sveta 2025 vo Švédsku a Dánsku ho pre zdravotné problémy zastúpil Vladimír Országh a v júli 2025 ho definitívne nahradil na poste hlavného trénera národného tímu.
12.decembra 2025 sa definitívne rozlúčil s domácimi fanúšikmi na vianočnom Kauflandcupe a symbolicky ukončil svoju trénerskú kariéru.
== Kariérne štatistiky ==
{| cellspacing="0" cellpadding="1" border="0" style="text-align:center; width:65%"
!Sezóna
!Tím
!Liga
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[Ontario Hockey League|1967-68]]
|[[Peterborough Petes]]
|[[Ontario Hockey League|OHA-Jr.]]
|-
|[[Ontario Hockey League|1968-69]]
|Peterborough Petes
|OHA-jr.
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[Ontario Hockey League|1969-70]]
|Peterborough Petes
|OHA-jr.
|-
|[[Ontario Hockey League|1970-71]]
|Peterborough Petes
|OHA-jr.
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[American Hockey League|1971-72]]
|[[Cincinnati Swords]]
|[[American Hockey League|AHL]]
|-
|[[NHL 1971/1972|1971-72]]
|[[Buffalo Sabres]]
|[[National Hockey League|NHL]]
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[NHL 1972/1973|1972-73]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|-
|[[NHL 1973/1974|1973-74]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[NHL 1974/1975|1974-75]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|-
|[[NHL 1975/1976|1975-76]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[NHL 1976/1977|1976-77]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|-
|[[NHL 1977/1978|1977-78]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[NHL 1978/1979|1978-79]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|-
|[[NHL 1979/1980|1979-80]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[NHL 1980/1981|1980-81]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|-
|[[NHL 1981/1982|1981-82]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[NHL 1982/1983|1982-83]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|-
|[[NHL 1983/1984|1983-84]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|- bgcolor="#f0f0f0"
|[[NHL 1984/1985|1984-85]]
|Buffalo Sabres
|NHL
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.nhl.com/player/craig-ramsay-8450640 biografické informácie a kariérne štatistiky] na webe [[National Hockey League|NHL]]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Craig Ramsay|840855436}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Ramsay, Craig}}
[[Kategória:Osobnosti z Ontária]]
[[Kategória:Kanadskí hokejisti]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví tréneri]]
[[Kategória:Hráči Buffalo Sabres]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Buffalo Sabres]]
[[Kategória:Víťazi Stanleyho pohára]]
cfr8p5ekmwagto7vzmnha1r1k08y115
Rádio KIKS
0
636356
8213813
8206622
2026-05-14T17:53:44Z
Deltaspace42
290302
([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:800x600R.jpg]] → [[File:Rádio KIKS logo.jpg]] [[c:COM:FR#FR2|Criterion 2]]
8213813
wikitext
text/x-wiki
{{bez zdroja}}
{{Infobox Rozhlasová stanica
| názov = Rádio KIKS
| logo = Rádio KIKS logo.jpg
| popis =
| príjem =
| typ stanice = súkromná komerčná
| krajina = [[Slovensko]]
| sídlo = [[Košice]]
| riaditeľ =
| dramaturg =
| premiéra = [[1993]]
| cieľová skupina =
| hudobný formát =
| slogan =
| čistý príjem =
| kľúčoví ľudia =
| bývalý názov =
| vlastník =
| člen skupiny =
| webstránka = [https://www.radiokiks.sk www.radiokiks.sk]
| poznámky =
}}
'''Rádio KIKS''' je od 90. rokov regionálne [[rádio]] so sídlom v [[Košice|Košiciach]].
== História ==
Dejiny pôvodného Rádia KIKS sa začali písať v prvej polovici 90-tych rokov. V decembri [[1993]] sa slovenským éterom začal šíriť signál rádia, ktoré vysielalo z Michaloviec. Vysielanie rádia Kiks sa v éteri prvýkrát objavilo na Mikuláša, presne [[6. decembra]] [[1993]], kedy začalo vysielať zo štúdia v Michalovciach, ako súkromná lokálna rozhlasová stanica na „historickej“ frekvencii 103,3 z vrchu Hôrka, vzdialeného 8 km severozápadne od mesta Michalovce. Signál pokrýval okolie v okruhu 30-50 km. Prvé vysielacie štúdio a sídlo spoločnosti boli na ulici Sama Chalupku č. 20, v budove bývalej hematológie michalovskej nemocnice. Kedysi miesto, kde sa rádio vysielalo, no dnes svojím vzhľadom ani zďaleka nepripomína nielen vysielacie štúdio, ale ani nemocnicu. Vtedy išlo o najvýchodnejšie položené rozhlasové štúdio a FM vysielač na Slovensku. Rádio KIKS začínalo ako 28-členný kolektív, patrilo medzi prvé rozhlasové stanice, ktoré začali na Slovensku vysielať. Rozširovanie pokrytia pokračovalo o rok neskôr, keď v októbri [[1994]] rádio KIKS „zavítalo“ do metropoly východného Slovenska prostredníctvom druhej frekvencie 104,5 MHz, ktorá sa šírila zo stožiara umiestneného na streche Fakultnej nemocnice na [[Trieda SNP (Košice)|Triede SNP]] v Košiciach. V druhej polovici 90-tých rokov sa rádio presťahovalo do Košíc na ulicu Masarykova (budova Jumbo Centra).
Z míľnikov histórie 90-tých rokov Rádia KIKS:
* [[december 1993]] - začiatok vysielania na kmitočte 103,3 MHz v štúdiu Michalovce
* [[október 1994]] - uvedenie do prevádzky vysielača Košice 104,5 MHz
* [[február 1995]] - uvedenie do prevádzky vysielača Prešov 104,1 MHz
* [[september 1996]] - presun rádia do Košíc - vysielacie štúdio v budove Jumbo centra na Masarykovej
* [[2. júl]] [[1997]] - uvedenie do prevádzky vysielača 104,2 MHz rekreačná oblasť Domaša
* [[december 1997]] - vysielač ŠARIŠ 90,8 MHz a vysielač SNINA 95,9 MHz v prevádzke
Vysielanie rádia KIKS ako FM rozhlasovej stanice bolo ukončené 31.10.2005. Deň nato, 01.11.2005, bolo Rádio KIKS premenované na Rádio Kiss.
== Frekvencie rádia KIKS v 90-tych rokoch ==
* 103,3 Michalovce
* 104,5 Košice
* 104,1 Prešov
* 104,2 Domaša
* 95,9 Snina
* 90,8 Šariš
== Súčasnosť ==
Rádio KIKS opäť spustilo svoje vysielanie [[30. marca]] [[2019]] prostredníctvom internetu a je zamerané na hity, ktoré sa hrávali v rokoch [[1980]]-[[2005]] a po dlhých rokoch opäť oslovilo „starých“ poslucháčov, ale i mladšiu generáciu. Zmenil sa spôsob vysielania a aktuálne šíri signál ako [[internet]]ový [[stream]] do celého sveta. Poslucháčov sa snaží osloviť nielen prostredníctvom vysielania, ale aj sociálnych sietí. Interakcia a spojenie s poslucháčmi je základný pilier živého vysielania rádia KIKS. Kým v minulosti to boli iba [[telefonát]]y a klasická [[listová pošta]], dnes sú možnosti ďaleko väčšie.
== Programová štruktúra - moderované relácie ==
* <u>Hracia skrinka</u> - hodinový koncert na želanie našich poslucháčov. Kontaktná relácia, ktorej playlist tvoria poslucháči prostredníctvom live telefonátov do štúdia a prostredníctvom sociálnych sietí. Vysielaná denne od 19:00. Moderuje Alex.
* <u>Party Time</u> - dvojhodinvá relácia nadväzujúca na pôvodnú reláciu rádia - KIKS FÓR - dve hodiny párty muziky a vtipov od našich poslucháčov. Premiéra relácie vysielaná naživo každú sobotu od 19:00. Moderuje Marcel.
* <u>Zvončeky</u> - dvojhodinovka českej a slovenskej hudby. Premiéra každý piatok o 18:00. Repríza v nedeľu o 11:00. Moderuje Alex.
* <u>80s Noční jazdci s Alexom</u> - nedeľný jednosmerný výlet do zabudnutej hudby 80-tych rokov. Nielen hudba, ale aj rozprávanie o hudbe z 80s.
== Programová štruktúra - nemoderované relácie ==
* Nočný KIKS - nočný playlist pohodovej hudby pre tých, ktorí nechcú, alebo nemôžu spať
* 1994 Hits & more - hodinový nonstop set hudby z roku 1994, prevažne Eurodance a Europop
* Italo Disco Mix - hodina Italo-Disco hudby z 80-tych rokov
* Obedníček - k obedu alebo obedňajšej sieste hodina pohodovej a pomalšej hudby z 80s a 90s
* Big 12" - 90s - archívny výber z veľkých 12" platní z rokov 1990 až 1999
* Big 12" - 80s - to najlepšie z veľkých vinylov z rokov najúžasnejšej hudobnej dekády 20. storočia
* Party Mix - hodinový výber z playlistov relácie Party Time
== Moderátori ==
V súčasnosti sa na živom vysielaní podieľajú piati moderátori a hudobný dramaturg žijúci nielen na Slovensku, ale aj vo Veľkej Británii:
* Marcel Boháč (UK)
* Stano "STENLY" Šedivý (hudobný dramaturg)
* Miro "ALEX" Alexovič
* Miloš "GESKER" Petráš
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.radiokiks.sk Rádio KIKS]
* [https://www.radia.sk/player/kiks/589_mp3-192-kbps-vysoka-kvalita Online stream rádia KIKS]
* [[Zoznam rozhlasových staníc na Slovensku]]
{{rozhlasové stanice na Slovensku}}
[[Kategória:Slovenské internetové rádia]]
[[Kategória:Kultúra v Košiciach]]
[[Kategória:Vzniklo v 2019]]
s1rbbf08y40us3vtre21vv4588k8yh6
Portál:Byzantská ríša/Najnovšie články
100
636744
8214049
8206457
2026-05-15T07:08:06Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214049
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] a príbuzných témach:
[[Ján z Efezu]]{{·}}
[[Bitka pri Katasyrtai]]{{·}}
[[Ján XIII. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}}
[[Bitka pri Acheloj]]{{·}}
[[Bitka vo Vărbickom priesmyku]]{{·}}
[[Bazil II. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}}
[[Bitka pri rieke Spercheios]]{{·}}
[[Gavril Radomir]]{{·}}
[[Bitka pri Trajánovej bráne]]{{·}}
[[Oktawiusz Jurewicz]]{{·}}
[[Ivan Vladislav]]{{·}}
[[Krakra Pernický]]{{·}}
[[Littera Florentina]]{{·}}
[[Timotej I. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}}
[[Bazil I. (konštantínopolský patriarcha)]]{{·}}
[[Hélène Ahrweilerová]]{{·}}
[[Jakub zo Sarugu]]{{·}}
[[Sakkos (rúcho)]]{{·}}
[[Izidor z Milétu mladší]]{{·}}
[[Kosmas Indikopleustes]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Byzantská ríša]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Byzantská ríša]]
</noinclude>
buj5aurmymegg94cuwbugj0h45n0jxy
Džem (s kúskami plodov)
0
636778
8214191
7619947
2026-05-15T11:20:02Z
KormiSK
91359
8214191
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Jam.jpg|thumb|Pohár s džemom]]
'''Džem''' je v tradičnom ponímaní a do roku 2004 aj podľa právnych predpisov ovocná (prípadne zeleninová) nátierka (alebo výrobok podobného účelu a konzistencie) s cukrom, ktorá obsahuje aj rozpoznateľné kúsky daných plodov (prípadne celé plody). Ide teda o opak [[marmeláda (bez kúskov plodov)|marmelády v tradičnom ponímaní]]. Sčasti podobný je súčasný termín [[extradžem]].<ref>Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 3. mája 2001 č. 787/1/2001-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca spracované ovocie a spracovanú zeleninu (§ 2) [http://www.mpsr.sk/download.php?bulID=14]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 301| jazyk = }}</ref><ref name="EB">{{beliana|3|džem|652}}</ref><ref>džem. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 173
}}</ref><ref>ovocné výrobky. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]], S. 4200 </ref><ref>[https://psjc.ujc.cas.cz/img.php/img/1443/779100013_134742_25190_618]</ref>
Takto definovaný džem sa vyrába z čerstvého ovocia alebo z polotovarov, ktoré môžu byť tepelne alebo chemicky konzervované ([[Dužnina|pulpa]]) alebo mrazené. Do tejto suroviny sa následne pridá predpísané množstvo cukru, pektínu a potom sa zmes varí, aby sa zahustila, až kým nezíska rôsolovitú konzistenciu a požadovaný obsah cukrov a podobne. Možné ďalšie prísady sú [[kyselina citrónová]], [[farbivo]] a [[škrobový sirup]]. Výsledok sa naplní do obalov a obyčajne sterilizuje.<ref name="EB"/>
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[želé]]
* [[lekvár]]
* [[marmeláda]]
* [[kompót]]
== Iné projekty ==
{{projekt}}
[[Kategória:Jedlá]]
[[Kategória:Potraviny]]
dgk5y8q0r6antrkx6m4uap1vudwqq47
Lekvár
0
636780
8214190
7870067
2026-05-15T11:19:43Z
KormiSK
91359
8214190
wikitext
text/x-wiki
'''Lekvár''' (zastarano: ''lektvar'') môže byť:
* ''ako druh konzervovaného ovocia'':
** v užšom zmysle: ovocná masa konzervovaná odparením vody varením bez pridania cukru alebo s pridaním cukru až na konci konzervovania, t.j. opak ovocnej nátierky (v právnom zmysle), džemu a marmelády (do roku 2014 slovenské právne predpisy poznali len lekváre zo sliviek, hrušiek alebo jabĺk a predpisovali určitý minimálny podiel ovocia v mase)<ref>Vyhláška č. 132/2014 Z. z.Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových plodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich (§1, §2)</ref><ref>Výnos MP SR a MZ SR z 9. júna 2005 č. 2608/2005-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca ovocie, zeleninu, jedlé huby, olejniny, suché škrupinové plody a výrobky z nich (§4, §5) [https://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/2608_2005.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921184020/https://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/2608_2005.pdf |date=2020-09-21 }}</ref><ref>Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 3. mája 2001 č. 787/1/2001-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca spracované ovocie a spracovanú zeleninu (§2, §4 a príloha 1)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Stoličná
| meno = Rastislava
| autor = Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
| odkaz na autora =
| titul = lekvár
| url = https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/lekvar/
| vydavateľ = ludovakultura.sk
| dátum vydania = 2017-10-09
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-08-13
| miesto =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Džem? Lekvár? Marmeláda? Aký je v tom rozdiel? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://varecha.pravda.sk/magazin/dzem-lekvar-marmelada-aky-je-v-tom-rozdiel-/11242-clanok.html | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2019-08-11 }}</ref>, pozri [[lekvár (v užšom zmysle)]]
** v širšom zmysle: (hustá) ovocná masa konzervovaná varením (aj ak sa od začiatku konzervovania pridá cukor), t. j. najmä vrátane džemu a marmelády v tradičnom ponímaní<ref>lekvár. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Pisárčiková
| meno = Mária
| odkaz na autora =
| spoluautori = et al.
| titul = Synonymický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Synonymický slovník slovenčiny
| vydanie = 3
| typ vydania = nezm.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2004
| isbn = 80-224-0801-8
| url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=lekv%C3%A1r&s=exact&c=o458&d=sss#
| počet strán = 998
| strany =
}}</ref><ref name=KSSJ/><ref name=SSJ/><ref name=SSL/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | odkaz na titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 708| jazyk = }}</ref>, pozri [[lekvár (v užšom zmysle)]], [[džem]] a [[marmeláda]]
* v minulosti aj<ref name=SSL>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kopecká
| meno = Iveta
| priezvisko2 = Laliková
| meno2 = Jana
| priezvisko3 = Ondrejková
| meno3 = Renáta
| priezvisko4 = Skladaná
| meno4 = Jana
| priezvisko5 = Valentová
| meno5 = Iveta
| titul = Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2011
| isbn = 978-80-224-1217-9
| url = https://www.juls.savba.sk/attachments/pub_starsia_slovenska_lexika/starsia.pdf
| počet strán = 202
| strany = 137
}}</ref>:
** kašovitý liek z rozličných plodov a bylín, lat. electuarium, čiastočné synonymum: elektuárium<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šaling | meno = Samo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | meno2 = Mária | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Maníková | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Veľký slovník cudzích slov | vydanie = 2. rev. a dopl | vydavateľ = SAMO-AAMM | miesto = Veľký Šariš | rok = 2000 | počet strán = 1328 | url = | isbn = 80-967524-6-4 | kapitola = | strany = 319| jazyk = }}</ref>, pozri [[elektuárium]]
** kašovitá hmota, pozri [[kaša]] a [[látka]]
* ťarbavý, pomalý, nerozhodný človek<ref name=KSSJ>lekvár. In: {{Citácia knihy
| titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Krátky slovník slovenského jazyka
| vydanie = 4
| typ vydania = dopl. a upr.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2003
| isbn = 80-224-0750-X
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=lekv%C3%A1r&s=exact&c=J0ee&d=kssj4#
| počet strán = 985
| strany = 295
}}</ref><ref name=SSJ>lekvár. In: {{Citácia knihy
| editori = [[Štefan Peciar]]
| titul = Slovník slovenského jazyka
| odkaz na titul = Slovník slovenského jazyka (Peciar)
| zväzok = II l{{--}}o
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľsto SAV
| rok = 1960
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=lekv%C3%A1r&s=exact&c=G968&d=peciar#
| počet strán = 648
| strany = 28
}}</ref>, pozri [[ťarbavosť]], [[pomalosť]], [[nerozhodnosť]] a [[človek]]
== Poznámka ==
Slovo lekvár pochádza zo stredovekého latinského slova ''elect(u)arium'' (jeho význam pozri vyššie). Nepochádza teda, ako by sa mohlo zdať, zo slov liek a var.<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = lekvár
| priezvisko = Králik
| meno = Ľubor
| odkaz na autora = Ľubor Králik
| titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| odkaz na titul = Stručný etymologický slovník slovenčiny
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 2015
| isbn = 978-80-224-1493-7
| počet strán = 704
| strany = 322
}}</ref><ref name=NR/>
V češtine slovo ''lektvar'' (zriedkavo aj ''lekvar'', ''lekvár'', ''lektvař'') dnes (pod vplyvom pôvodného významu elektuárium) znamená predovšetkým všeobecne (a často aj hanlivo) [[liek]], a to najmä ľudový (v podobe nápoja, zeliniek, mastičiek atď.). Naopak dnešný hlavný význam slovenského slova lekvár (ovocná masa konzervovaná odparením vody varením bez pridania cukru) je po česky ''povidla'', aj keď nárečovo je aj v češtine v tomto význame výraz ''lekvar'' či ''lekvár''.<ref>lektvar. In: {{Citácia knihy
| titul = Česko-slovenský slovník
| odkaz na titul = Česko-slovenský slovník
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Veda
| rok = 1979
| počet strán = 790
| strany =
}}</ref><ref>lektvar. In: {{Citácia knihy
| editori = Bohuslav Havránek
| titul = Slovník spisovného jazyka českého
| odkaz na titul =
| zväzok = I a{{--}}m
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd
| rok = 1960
| url = https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?hledej=Hledat&heslo=lektvar&sti=EMPTY&where=hesla&hsubstr=no
| počet strán = 1311
| strany =
}}; povidla. In: {{Citácia knihy
| editori = Bohuslav Havránek
| titul = Slovník spisovného jazyka českého
| odkaz na titul =
| zväzok = II n{{--}}q
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Nakladatelství Československé akademie věd
| rok = 1964
| url = https://ssjc.ujc.cas.cz/search.php?hledej=Hledat&heslo=povidla&sti=EMPTY&where=hesla&hsubstr=no
| počet strán = 1191
| strany =
}}</ref><ref>lektvar. In: {{Citácia knihy
| editori =
| titul = Příruční slovník jazyka českého
| odkaz na titul =
| zväzok = II K{{--}}K
| miesto = V Praze
| vydavateľ = Státní nakladatelství
| rok = 1937-1938
| url = https://psjc.ujc.cas.cz/search.php?hledej=Hledej&heslo=lektvar&where=hesla&zobraz_ps=ps&ps_heslo=lektvar&numcchange=no¬_initial=1
| počet strán = 1027
| strany =
}}</ref><ref name=NR>{{Citácia periodika
| priezvisko = Knap
| meno = Eugen
| odkaz na autora =
| titul = Poznámky k Příručnímu slovníku jazyka českého
| periodikum = Naše řeč
| odkaz na periodikum =
| rok = 1941
| ročník = 25
| číslo = 3
| strany = 82–86
| url = http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=3574
| dátum prístupu = 13.8.2019
| issn = 2571-0893
}}</ref>
== Referencie ==
{{referencie}}
{{rozlišovacia stránka}}
qd13ac2ixp18y4fd9px2g1jhcz1kxbv
Október 1918
0
642151
8214063
7727461
2026-05-15T07:13:33Z
KormiSKbot
236958
/* Október 1918 a súvisiace historické udalosti */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214063
wikitext
text/x-wiki
'''Október 1918''' je [[Metonymia|metonymická]] skratka pre označenie kumulovaných revolučných udalostí na konci [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], počas ktorých vznikol česko-slovenský štát a vytvorila sa [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-slovenská republika]].<ref name="PS">{{Citácia knihy | priezvisko = Šútovec | meno = Milan | odkaz na autora = Milan Šútovec | titul = Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti | odkaz na titul = Politické Slovensko | vydanie = 1 | typ vydania = slov. | miesto = Bratislava | vydavateľ = SLOVART | rok = 2019 | isbn = 978-80-556-3894-2 | počet strán = 487 | strany = 286}}</ref>
== Október 1918 a súvisiace historické udalosti ==
Dôsledkom udalostí Októbra 1918 sa vytvorila prvá Česko-slovenská republika ako samostatný a nezávislý štátny zväzok českého a slovenského národa na historickom území častí bývalej [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]].
Historickými ohniskami udalostí bola:
* Praha s tzv. pražským prevratom, počas ktorého Národný výbor československý 28. 10. 1918 prevzal pod svoju kontrolu správne centrá a dôležité inštitúcie monarchie v Prahe, vydal [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|Prevolanie „Lide československý!“]], ktorým vyhlásil samostatný československý štát a [[Muži 28. októbra|zákon o „zriadení samostatného štátu československého“]]
* [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], kde sa konalo zhromaždenie slovenských politických elít (martinskí deklaranti), ktoré bolo zavŕšené prijatím [[Martinská deklarácia|Martinskej deklarácie]]<ref name="PS"/>
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Vznik Česko-Slovenska]]
[[Kategória:28. október]]
[[Kategória:1918]]
[[Kategória:Prvá česko-slovenská republika]]
[[Kategória:30. október]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
nrgs5kr85r865914ttk9s9z4gew8c3k
Springfield (Simpsonovci)
0
643088
8214006
7838217
2026-05-15T04:00:29Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214006
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
{{Infobox
| zahlavie = Springfield
| zahlavie2 = '''Motto''': „''A noble spirit embiggens the smallest man''“<br/>([[slovenčina|slov.]] „''Veľký duch povyšuje aj malého človiečika.''“)
| obrazok = [[Image:Escudo de la Ciudad de Springfield.png|200px]]
| popis1 = Krajina
| data1 = {{Flagicon|USA}} [[Spojené štáty americké|USA]]
| popis2 = Štát
| data2 = [[Kentucky]]<ref>11. séria, diel 22. ''Cena smiechu''</ref>
| popis3 = Rok založenia
| data3 = [[1796]]
| popis4 = Zakladateľ
| data4 = [[Jebediah Springfield]]
| popis5 = Starosta
| data5 = [[Joe Quimby]]
| popis6 = Policejní šéf
| data6 = [[Clancy Wiggum]]
| popis7 = Počet obyvateľov
| data7 = 30 720
| popis8 = Tel. predvoľba
| data 8 = 636, 939
| popis9 = Pôvod
| data9 = [[Simpsonovci]]
}}
'''Springfield''' je fiktívne [[mesto (všeobecne)|mesto]] z [[Spojené štáty|amerického]] [[animácia (film)|animovaného]] seriálu [[Simpsonovci]].
Je rozľahlé a nachádza sa v nešpecifikovanom štáte. Jeho poloha je flexibilná, mení sa tak, ako sa to zrovna autorom jednotlivých epizód hodí. V simpsonovskom svete nazval magazín ''[[Time]]'' na svojom prebale Springfield najhorším mestom Ameriky.<ref>''[[New Kid on the Block]]'' (8. epizóda, 4. séria)</ref>
Nie sú známe žiadne [[geografia|geografické]] [[Sústava súradníc|súradnice]] alebo iné referencie, ktoré by mohli odhaliť, v akom štáte sa mesto presne nachádza. Aj tak sa ale [[fanúšik]]ovia pokúšajú jeho polohu určiť, a to pomocou mestskej charakteristiky, okolnej geografie a orientačných bodov.
Kdekoľvek sa v seriáli objaví zmienka o čomkoľvek, čo by mohlo viesť k odhaleniu jeho polohy, je divákovi všemožnými spôsobmi zabránené zistiť pravdu. V jednej epizóde{{Bez citácie}} [[Líza Simpsonová|Líza]] hovorí, že jeho poloha je záhadou, a pobáda divákov, aby sledovali stopy a prišli na ňu.
Seymur Skinner však v prvých dieloch seriálu prezradil, že ide o ten v [[Illinois]]. Odtiaľ pochádza aj [[Matt Groening]]. Niektorí hovoria, že Springfield leží v [[Kentucky]] – to by vysvetľovalo springfieldské jedlo KFP (Kentucky fried panda). V časti ''The Wizzard of Evergreen Terrace'' hovorí [[Homer Simpson|Homer]] [[Marge Simpsonová|Marge]]: „Marge, ideme do susedného štátu.“ Za chvíľu bolo možné vidieť, ako vošli do [[Texas]]u. Pritom je známe, že Springfield leží pri mori a jediným prímorským štátom, susediacim s Texasom je [[Louisiana]]. Názov mesta ''[[Springfield]]'' nie je v Amerike nijak ojedinelý, objavuje sa v takmer polovici štátov.
== Námet ==
Názov „Springfield“ bol vybraný [[Matt Groening|Mattom Groeningom]] (tvorcom seriálu) z čisto praktických dôvodov, a to, že je to najrozšírenejší názov mesta v Spojených štátoch.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6910174.stm "Simpsons launch hits Springfield"] [[BBC|BBC News]], 21. júl 2007</ref> Zaujímavosťou je, že Springfield bol čiastočne inšpirovaný Melonvillom, čo bolo mesto v ''Second City Television'', [[Komédia|komediálnej]] [[skeč]]ovej relácii, ktorá uvádzala širokú škálu rôzných postáv a tiež Groeningovým rodným mestom [[Portland]] v štáte Oregon.
Groeningovi sa zapáčila myšlenka jeho vlastního mini-[[vesmír]]u, do ktorého potom dosadil Simpsonovcov.<ref>[[Matt Groening|Groening, Matt]] ([[2006]]). ''[[Simpsonovi]] kompletná DVD edícia – ôsma séria, komentár k epizóde "[[Homer vs. the Eighteenth Amendment]]"'' [DVD]. [[20th Century Fox]].</ref>
V epizódach si autori seriálu často robia srandu z toho, že umiestnenie mesta nebude nikdy odhalené, a to tým, že divákovi poskytujú protichodné informácie, zatemňujú znázornenie na mapách a prerušujú hovory, ktoré by mohli viesť k vyzradeniu. Hoci nikdy nebolo povedané, v ktorom štáte Springfield leží, v početných epizódach sa diskutuje o štátoch, kde by sa mohol nachádzať, čím sa naznačuje, že práve v nich Springfield nebude.
Na [[internet]]ových stránkách sa diskutuje o tom, že ku Springfieldu patrí veľa vzájomne nezlúčiteľných vecí a okolností, čo znamená, že mesto nikdy nemôže byť umiestnené len v jednom určitom bode.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul="Where Is The Simpsons' Springfield?" |url=http://snpp.com/guides/springfield.list.html |dátum prístupu=2008-02-21 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071030082208/http://www.snpp.com/guides/springfield.list.html |dátum archivácie=2007-10-30 |nedostupné=áno }}</ref>
[[David Silverman]], jeden z tvorcov seriálu, prehlásil, že Springfield je súčasťou vymysleného štátu ''North Tacoma'' (alebo tiež ''North Takoma''). Okrem iného, toto jeho tvrdenie nebolo nikdy oficiálne potvrdené v žiadnej epizóde ani ďalšími [[Producent (umenie)|producentami]] seriálu. V ''[[Simpsonovci vo filme]]'' je názor, že Springfield naozaj nemôže existovať, čiastočne potvrdený, keď [[Ned Flanders]] ukazuje [[Bart Simpson|Bartovi]] štyri štáty ([[Ohio]], [[Nevada]], [[Maine]] a [[Kentucky]]), s ktorými Springfield údajne susedí, to je ale nezmysel, pretože väčšina z nich je od seba značne vzdialená.
Pred filmom rôzne americké mestá, honosiace sa rovnomenným názvom ako to seriálové, súťažili o [[privilégium]] [[premiéra|premiéry]] filmu práve u nich. Nakoniec zvíťazil Springfield v štáte [[Vermont]].<ref>Cindy, Clark. [http://www.usatoday.com/life/movies/simpsons-contest.htm "The Simpsons Movie' Hometown Premiere Contest"], [[USA Today]], 10. júl</ref><ref>McGourty, Carry; Jared Weiner. [http://abcnews.go.com/WN/story?id=3359421&page=1 "Peace, Granola and Now 'The Simpsons"], [[American Broadcasting Company|ABC News]], 10. júl</ref> Ako odozvu na toto Groening prehlásil, že on vždy zamýšľal ako Springfield prezentovať Springfield v štáte [[Oregon]].<ref>Kalkstein, Meghan 27. júl 2007. [http://www.kval.com/news/8775202.html "Groening: Springfield is the real deal!"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071005053116/http://www.kval.com/news/8775202.html|date=2007-10-05}}. [[KVAL TV]]. [[CBS]].</ref>
== História ==
=== Koloniálna éra ===
Springfield bol založený v roku [[1796]] [[maryland]]skými osadníkmi, pokušajúcími sa nájsť Novú [[Sodoma|Sodomu]], potom, čo si nesprávne vyložili výklad z ''[[Biblia|Biblie]]''. V jeho raných dobách bolo mesto cieľom veľa nájazdov amerických [[Indiáni|domorodých kmeňov]]. Doteraz všetko prečkalo s množstvom pevností a malých obchodných staníc, vrátane Fort Springfield a Fort Sensible. Tie boli tiež dejiskom Druhej springfieldskej bitky počas [[Americká občianska vojna|Americkej občianskej vojny]]. Prvá springfieldská bitka sa odohrala medzi Severom a Juhom.
Zakladateľom Springfieldu bol priekopník [[Jebediah Springfield]], ktorého skutky sú zvečnené spoločne s bronzovou sochou, ktorá stojí v strede mesta na jeho námestí a pred springfieldskou [[Radnica|radnicou]]. Heslom mesta, ktoré znie „''A noble spirit embiggens the smallest man''“ ([[slovenčina|slov.]] „''Velký duch povyšuje aj malého človiečika''“), je pričítané práve Jebediahovi.
=== Súčasné dianie ===
Bart nechtiac znesvätí [[Vlajka Spojených štátov amerických|americkú vlajku]] a následne sa [[Marge Simpsonová|Marge]] v jednej televíznej šou preriekne, že všetci v Springfielde nenávidia Ameriku. To samozrejme zvyšok Spojených štátov pobúri, a tak je starosta [[Joe Quimby|Quimby]] nútený premenovať mesto na ''Liberty-Ville'' a rodinka Simpsonovcov je za [[vlastizrada|vlastizradu]] poslaná do [[Alcatraz]]u. Podarí sa im však uniknúť do [[Francúzsko|Francúzska]], tam si pravdaže nepripadajú doma a tak sa vracajú späť do Springfieldu.<ref>''[[Bart-Mangled Banner]]'' (21. epizóda, 15. séria)</ref>
Springfield sa rozdelil na dve mesta, kvôli sporu o telefónne predvoľby. [[Homer Simpson|Homera]] totiž naštvalo, že si musel zapamätať nový oblastný kód 939, zatiaľ čo bohatá strana mesta si ponechala starú predvolbu 636. Rozzúrený z toho, že sa bohatí vyvyšujú nad tými chudobnejšími, sa začal búriť a so svojimi prívržencami založili nové mesto a to tím, že Springfield jednoducho rozdelili na dve polovice a tu novú pomenovali ''Nový Springfield''. Navyše, medzi oboma časťami postavili obriu stenu z odpadkov a za [[starosta|starostu]] si zvolili Homera. Medzitým si starosta Quimby udržoval kontrolu nad bohatou stranou mesta, ktorá niesla názov ''Starý Springfield''. Nakoniec sa obyvatelia obou miest stretli, keď v Springfielde mala hrať kapela [[The Who]]. Tá navrhla obom znepriateleným táborom, aby stenu zbúrali. Tí sa ale začali dohadovať, takže to urobil gitarista sám, pomocou sily hudby, a to doslova.<ref>''[[A Tale of Two Springfields]]'' (2. epizóda, 12. séria)</ref>
Vo [[Simpsonovci vo filme|filme]] bolo celé mesto uväznené vnútri sklenenej [[kopula|kopule]] [[Russ Cargill|Russela Cargilla]], vedúceho spoločnosti [[EPA]]. Za nejaký čas bolo mesto zpustošené. Sužovali ho časté výpadky [[elektrina|elektriny]] ([[Montgomery Burns|pán Charles Montgomery Burns]] odmietol poskytnúť energiu z [[jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]]) a tiež nedostatok zásob. Nakoniec ale bola kopula za pomoci Homera a Barta úspešne zničená a mesto zachránené.
== Geografia ==
=== Fyzická geografia ===
Springfieldská geografia zahŕňa [[les]]y, [[Lúka|lúky]], [[hora|horské]] pásy, [[púšť]], [[priepasť]], [[pláž]]e, [[kaňon]]y, [[močiar]]e, vodné zdroje a [[potok]]y. Springfield je lokalizovaný na [[pobrežie|pobreží]] veľkého skupenstva vody, hoci niektoré obrázky [[panoráma|panorámy]] mesta žiadne známky rozsiahlej vodnej plochy nezachytávajú.
Hlavné fyzické [[aspekt]]y Springfieldu predstavujú Springfield Gorge (''Springfieldská priepasť''), Springfield National Forest (''Springfieldský národný les''), Mt. Springfield, Springfield Badlands (známy aj ako Alkali Flats), Murderhorn, Springfield Glacier (''Springfieldský ľadovec''), Mt. Embolism, Mt. Springfield, Mt. Useful a Widow's Peak.
Springfieldskou divokou [[zver]]ou v springfieldskom lese sú [[Medveď grizzly|medvede grizzly]], [[vlk|vlci]], [[sup]]y a tiež [[manantín]]y, ktoré sa vyskytujú na juhu mesta, v tunajších vodách.
=== Mestská panoráma ===
Mesto sa delí na veľa štvrtí, medzi ktoré patrí aj [[Čína|Čínska]] štvrť, Feťákovo, Východný Springfield, [[Grécko|Grécká]] štvrť, Malý [[Bangkok]], Malé [[Taliansko]], Ethnictown, Osamelá [[farma]], Springfieldský [[prístav]], [[Tibet]]ská štvrť, Západný Springfield, štvrť [[Gay]]ov, [[Rusko|Ruská]] štvrť (tu sa nachádza projekt bytovej výstavby nazývaný [[Abraham Lincoln|Lincoln]] Park Village) a veľa ďalších.
[[Súbor:Kwik-e-mart-7-11.jpg|thumb|[[Kwik-E-Mart]] v reálnom svete.]]
=== Obydlia a stavby ===
V Springfielde sa nachádza veľké množstvo domov a stavieb, slúžiacich k rôzným účelom, sú to napríklad – Moe's Tavern ([[čeština|čes.]] ''Hospoda u Vočka''), automatová herňa, obchod [[Kwik-E-Mart]], Springfield Elementary School (''Springfieldská základná škola''), [[cirkus]], The Jazz Hole (''Džezový brloh''), Barneyho Bowl-a-rama, Springfield Library (''Springfieldská knižnica''), Aztec Theatre (''Aztécke divadlo''), The Stonecutters (''Klub kameníkov''), Springfield University (''Springfieldská univerzita''), Truck-a-saurus, Burns Manor (''Burnsove panstvo''), Bobove RV Roundup, springfieldské záhadné miesto, Springfield Nuclear Power Plant (''Springfieldská jadrová elektráreň''), Springfield Dam (''Springfieldská priehrada''), Springfield Mall (''Springfieldské nákupné centrum''), Krustylu Studios (''Krustyho štúdiá''), Springfield Retirement Castle (''Springfieldský domov dôchodcov''), [[cintorín]], obchod s komiksami, Krusty Burger, [[kostol]], radnica, skládka horiacich pneumatík, most, observatórium, motel, Springfield General Hospital (''Springfieldská všeobecná nemocnica''), rozhlasová stanica KBBL, pivovar Duff Brewery, predajňa Lard Lad Donuts, Springfield Penitentiary, Springfield City Jail (''Springfieldská mestská väznica'') a ďalšie.
=== Znečistenie ===
Homer bol ustanovený [[sanácia (ekonómia)|sanačným]] [[komisár]]om, lenže utratil celý rozpočet počas jedného mesiaca, a tak bol nútený prijímať [[odpadky]] od iných miest, ktoré si s nimi nevedeli rady a za ich zbavenie štedro zaplatili. Nakoniec podzemné úložisko, kde sa odpadky skladovali, kvôli preplneniu vybuchlo a spôsobilo, že mesto bolo premiestnené o osem [[kilometr]]ov ďalej.<ref>''[[Trash of the Titans]]'' (22. epizóda, 9. séria)</ref>
Návštevníkom Springfieldu je odporúčané nosiť ochranný oblek proti [[radioaktivita|radioaktivite]], pretože [[dozimeter]] zistil v ovzduší veľké percento radiácie a dokonca sa zdá, že Springfield je najzamorenejším mestom v Spojených štátoch. Príčinou je jadrová elektráreň, pri ktorej stavbe neboli dodržané správne bezpečnostné postupy.
Jadrová elektráreň v Springfielde je asi jeden z najhlavnejších dôvodov znečistenia. Jednak vypúšťa veľké oblaky dymu, zabírá veľa priestoru, vypúšťa rádioaktivny odpad do neďalekej rieky, občas dráždí obyvateľov Springfieldu a podľa mobilnej hry ''The Simpsons: Tapped Out'' dokonce vybuchla a Homer musel Springfield znova postaviť.
Vo [[Simpsonovi ve filmu|filme]] Homer vyhodí do [[jazero|jazera]] nádrž s prasacími a svojimi výkalmi, a tým spôsobí jeho úplne [[znečistenie]].
== Vláda a infraštruktúra ==
=== Správni činitelia ===
Aktuálnym starostom Springfieldu je [[Joe Quimby]]. Mestským zástupcom v [[Kongres USA|kongrese]] sa stal klaun [[Krusty]]. Aj keď je [[kongresman]]om, stále uvádza svoju zábavnou šou a svoj [[politika|politický]] post berie skôr len ako doplnok ku svojej [[klaun|klaunov]]skej [[kariéra|kariére]].
Starosta Quimby je neschopný, [[nemorálny]], skorumpovaný, falošný politik a veľký [[sukničkár]]. Quimby okrem iného tiež utiekol na [[Jamajka|Jamajku]] počas [[chrípka|chrípkovej]] [[epidémia|epidémie]], ktorá sužovala Springfield, zneužil pokladnicu mesta na financovanie vrážd svojich nepriateľov a na kauciu, keď sa priznal k zločinu. Občania Springfieldu poväčšine tieto jeho praktiky tolerujú, okrem ojedinelých prípadov. Napríklad v epizóde ''[[See Homer Run]]'' ho občania obviňujú kvôli [[doprava|dopravnej]] zápche, spôsobenej Bartom, ktorá je najväčšia v histórii mesta. „Diamantový“ Joe, ako je často nazývaný, je starostom Springfieldu už od začiatku seriálu.
[[Polícia|Policajné]] oddelenie vedie [[Clancy Wiggum]], ktorý je tiež skorumpovaný a neschopný, hoci sa mu darí prekaziť veľa zločinov za pomoci občanov.
=== Právo ===
V epizóde ''[[Homer vs. the Eighteenth Amendment]]'' je objavený [[200]] rokov zabudnutý, ale stále platný [[zákon]], ktorý zakazuje požívanie všetkých [[Alkoholický nápoj|alkoholických nápojov]] a tým vlastne nariaďuje [[prohibícia|prohibíciu]]. Po krátkom období uplatňovania zákona je objavené, že bol rok po spísaní zrušený.
=== Zločin ===
Väčšinu organizovaného [[zločin]]u v Springfielde má na svedomí [[Fat Tony]] a jeho kumpáni. V epizóde ''[[Homer vs. the Eighteenth Amendment]]'' podplácali [[Policie|policajtov]] [[Eddie a Lou|Eddieho a Loua]], aby mohli do Springfieldu pašovať alkohol počas prohibície.
Springfield leží v štáte, ktorý praktizuje [[trest smrti]] na [[elektrické kreslo|elektrickom kresle]], sťatie [[gilotína|gilotínou]]<ref>''[[Day of the Jackanapes]]'' (13. epizóda, 12. séria)</ref> a [[plynová komora|plynovou komoru]]. Springfieldskými nápravnými zariadeniami sú Montgomery Burns State Prison, Springfield City Jail, Springfield Penitentiary, Morningwood Penitentiary, Springfield State Prison, Springfield Women's Prison a ďalšie.
=== Vzdelanie ===
Inšpektorom pre springfieldský vzdelávací dištrikt je [[Gary Chalmers]]. Verejnými vzdelávacími [[inštitúcia]]mi v Springfielde sú Springfield Elementary School, ktorej riaditeľom je [[Seymour Skinner]], ďalej West Springfield Elementary School (''Západná springfieldská základná škola), Springfield High School (''Springfieldská stredná škola''), Center for Gifted Children (''Centrum pre nadané deti'') s obohatenou výukou, Springfield Magnet School pre nadané a neposlušné deti a Rommelwood Millitary Academy (''Rommelwoodská vojenská akadémia'').
Verejné univerzity a vysoké školy sú Springfield Community College Extension Center, Springfield University, Springfield A&M a Heights Institute of Technology.
Súkromné školy zahŕňajú Springfield Christian School (''Springfieldská kresťanská škola''), Ayn Rand School for Tots, Saint Sebastian's School for Wicked Girls (''Škola sv. Sebastiana pre bezbožné dievčatá''), Miss Tillingham's School for Snotty Girls and Mama's Boys (''Škola pani Tillinghamovej pre domýšľavé dievčatá a maminých chlapčekov''), Springfield Preschool (''Springfieldská prípravná škola'') a ďalší.
== Miesta v Springfielde ==
=== Burns Manor ===
Ide o rozľahlé, starobylé, ale dôkladne strážené sídlo [[Montgomery Burns|Montgomeryho Burnsa]], majiteľa jadrovej elektrárne v Springfielde.
Priamo vo svojej kancelárii má Montgomery prepadlisko, ktoré veľmi často využíva ku zbaveniu sa nepohodlných hostí. Pán Burns už tiež veľakrát použil ďalší obranný prvok. Je to tlupa bojových psov. V inej časti to boli lietajúce opice.
Súčasťou panstva je Burns Manor. Je to budova postavená v klasicistickom slohu. Ďalej potom rozľahlé trávnaté plochy v okolí rezidencie a jadrová elektráreň.
== Ľudia a kultúra ==
=== Umenie a zábava ===
Springfield sa honosí budovou [[opera|opery]], vidieckym [[amfiteáter|amfiteátrom]], [[arboretum|arboretom]] a žiarivou [[džez]]ovou scénou. Tiež je tu nezvyčajne veľká koncentrácia [[múzeum|múzeí]], vrátane Springfield Museum, Springfield Folk Art Museum (''Springfieldské vzdelávacie múzeum''), Springfield Museum of Natural History (''Springfieldské múzeum prírodnej histórie''), múzea [[mečúň]]ov, Springsonian Museum a múzea [[poštovná známka|poštovných známiek]]. Bolo tu aj múzeum televíze, ktoré bolo ale uzavreté (epizóda ''Krusty Gets Kancelled'').
=== Správkyne zábavy – organizácia aktivít ===
V [[Springfield]]e je skupina žien, ktoré organizujú zábavu, usporadúvajú charitatívne akcie a večierky a pomáhajú mestu. Všetky z nich sú skôr domáce typy, ale ich námaha stojí za to, aj když niekedy nie sú podporené. Ale spoločne dosiahnu svoje. Jednou z nich je aj Marge, ktorá nedostáva moc podpory od svojho manžela Homera.
Sú to tieto ženy:
* [[Marge Simpsonová]]
* [[Maude Flandersová]]
* [[Agnes Skinnerová]]
* [[Selma Bouvierová]]
* [[Luann Van Houtenová]]
* [[Helen Lovejoyová]]
=== Média ===
* ''KBBL Broadcasting Inc.'' – springfieldská majoritná [[média|mediálna]] spoločnosť, vlastniaca 3 [[rozhlas]]ové a jednu [[televízia|televíznu]] stanicu
** ''Televízna stanica KBBL-TV'' (kanál 6) – uvádzaná Kentom Brockmanom, Scottom Christianom a Arniem Pyeom. Stanica tiež vysiela šou klauna Krustyho, [[Mela]] a v minulosti tiež [[Sideshow Bob]], z ktorého sa neskôr stal [[zločin]]ec.
** ''KBBL-FM 102.5.'' – rozhlasová stanica s rannou šou Billa & Martyho
** ''KBBL 970 AM'' – hovorová stanica s [[Konzervatismus|konzervativním]] [[Moderátor (profesia)|moderátorom]] Birchibaldom "Birch" T. Barlowom
** ''QueBBL 640 AM'' – rozhlasová stanica vysielaná v [[španielčina|španielskom jazyku]]
* ''KUDD 570 AM'' – [[country]] rozhlasová stanica
* ''KZUG 530 AM''
* ''Channel Ocho'' – španielsky vysielajúca TV stanica, ktorej hlavnou postavou je [[Bumblebee Man]] účinkujúci v [[telenovela|telenovele]].
* ''The Springfield Shopper'' – mestské noviny, založil ich roku [[1883]] Johnny Newspaperseed, 14-ročný chlapec, ktorý križoval Ameriku, aby zakladal noviny. Po rokoch sa zlúčil s ostatními springfieldskými [[Denník (noviny)|deníkmi]] (Springfield Times, Springfield Post, Springfield Globe, Springfield Herald, Springfield Jewish News a Hot Sex Weeklys) a stal sa tak jedničkou na trhu.
* ''Springfieldský núdzový kanál''
=== Šport ===
==== Baseball ====
Springfield má vlastný [[baseball]]ový tím Springfield Izotops, spadající do americkej ''AA minor league baseball''. Ti odohrávajú svoje domáce zápasy na [[Duff]] Stadium. V epizode ''[[Homer drží hladovku]]'', sa dej točí okolo plánovaného tajného presunu Izotopov do [[Albuquerque]], ktorý sa Homer snaží prekaziť.
==== Ďalšie športy ====
Springfield má tiež [[basketbal]]ovú a [[ľadový hokej|hokejovú]] [[aréna|arénu]], v ktorej hrá zápasy Springfieldský Ice-O-Topes hokejový tím. V meste je možné tiež nájsť veľké futbalové ihrisko, kde proti sebe raz stáli tímy [[Portugalsko|Portugalska]] a [[Mexiko|Mexika]]. Ďalšími športovými dejiskami v Springfielde sú Springfieldská pretekárska dráha, Springfieldské [[Duna|Duny]] (dráha na preteky [[kôň|koní]]) a tiež [[Pes domáci|Psí]] pretekársky okruh. Springfield tiež raz vlastnil [[NFL]] tím Meltdowns, zostavený Homerom.
== Súperenie so Shelbyvillom ==
Springfield a jeho najbližšie susedné mesto [[Shelbyville]] sú najväčšími [[rival]]mi. Vzájomné súperenie vzniklo už za čias Jebediaha Springfielda a [[Shelbyville Manhattan]]a, zakladateľa Shelbyvillu. Manhattan požadoval, aby si muži mohli vziať svoje [[sesternica|sesternice]], ale Springfield to odmietol dovoliť, čo spôsobilo, že Manhattan so svojimi prívržencami založil mesto Shelbyville. Vzájomné súperenie trvá dodnes a to hlavne vďaka [[americký futbal|americkému futbalu]] a dokonca kvôli [[citrónovník]]ovému stromu neďaleko hraníc oboch miest.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Simpsonovci]]
== Externé odkazy ==
* [http://www.mapofspringfield.com/ Mapa Springfieldu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080108074853/http://www.mapofspringfield.com/ |date=2008-01-08 }} {{en}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Springfield (Simpsonovi)|17537739}}
{{Postavy seriálu Simpsonovci}}
[[Kategória:Simpsonovci]]
[[Kategória:Fiktívne mestá]]
dsf10vursvo444l2b9600tyzo26gktq
Sárí (odev)
0
648848
8214211
7037998
2026-05-15T11:58:39Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214211
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Sari 2.jpg|náhľad|Žena v sárí]]
'''Sárí''' alebo '''sári''' ([[Hindčina|po hindsky]] साड़ी [saṛī], [[Angličtina|po anglicky]] ''sari'' alebo ''saree'') je vrchný ženský odev, nosený na celom [[India|indickom]] subkontinente; skladá sa z pruhu látky, obtočeného okolo tela. V Indii sa nosí už od čias [[Harappská kultúra|harappskej kultúry]], hovoria o ňom [[Véda|Védy]], eposy [[Rámájana]] i [[Mahábhárata]] alebo [[Tamilčina|starotamilská]] poézia. V epose Mahábhárata sa rozpráva o tom, ako boh [[Kršna]] zázračne predĺžil sárí princeznej Draupadí na nekonečný pruh látky práve vtedy, keď chceli nepriatelia Kuruovci zhanobiť jej česť vyzlečením na verejnosti. Materiály – [[hodváb]], [[bavlna]], [[viskóza]], [[polyester]] a rôzne zmesi<!-- , napr. cottonsilk -->. Samotné slovo pochádza zjavne zo [[Sanskrit|sanskritského]] výrazu ''sati'', čo v preklade znamená pruh látky.
== Popis ==
Sárí samo o sebe je pruh látky zvyčajne dlhý okolo 4 až 7 metrov a široký približne 100 až 130 cm <ref>[https://www.oriental.cz/clanky/sari-saree/ Sárí – Saree, oriental.cz]</ref>. Po celej dĺžke je po oboch stranách zdobený pruhom výraznejšieho tkania (často so zlatými vzormi, či zobrazeniami obľúbených pávov) – portou, lemom – a na jednom konci dĺžky je taktiež zdobený (často veľmi bohato) kus tohoto pruhu látky – pallu, vlečka – ten sa nosí vyvesený dopredu či dozadu cez rameno, alebo iným z mnohých spôsobov (podľa druhu uviazania sárí). Existuje veľké množstvo viazania sárí (uvádza sa až 200) závislých na oblasti pôvodu ženy, jej statuse v spoločnosti, príležitosti, na ktorej sa oblieka, nálade, atď. Pod sárí sa zvyčajne nosí dlhá spodná sukňa na šnúrku, hore krátke tričko (čoli, po hindsky (चोली) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Co je sárí?, ganga.cz |url=https://www.ganga.cz/o-sari/co-je-sari/ |dátum prístupu=2020-04-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191207122643/https://www.ganga.cz/o-sari/co-je-sari/ |dátum archivácie=2019-12-07 }}</ref>. Novodobé trendy menia čoli, takže má často aj dlhé rukávy nebo je naopak redukované na najmenšiu možnú plochu.
=== Regionálne zvyky ===
Existuje viacero regionálnych zvykov, ako sa sárí nosí (obtáča okolo tela (oblieka)), okrem toho:
* v štýle ''nivi'', pôvodne z [[Ándhrapradéš|Ándhrapradéša]], je jeden koniec zastrčený do spodnej sukne a raz obtočený okolo spodnej časti tela a zvlnený pod pásom
* v [[Gudžarát|Gudžaráte]] visí koniec sárí (prehodený cez zvyčajne pravé rameno) vpredu namiesto (zvyčajne) vzadu
* štýl pôvodom z [[Maháraštry|Maháraštra]], kde stredná časť sárí je položená zvislo na chrbte, kým sa oba voľné konce neobtáčajú okolo tela
* dravidský štýl so zvlnenou rozetou okolo pásu
* v štýle ''gond'' zo strednej Indie, kedy je sárí najprv zriasené okolo ľavého ramena, a až potom sa aranžuje po tele
* sárí z dvoch častí, nosené v [[Kerala|Kerale]]
Existuje však veľa ďalších možností a typických zvykov, ako sárí nosiť, a taktiež veľa spôsobov dekorácie, okrem Indie je sárí obľúbené na [[Srí Lanka|Srí Lanke]], v [[Bangladéš|Bangladéši]], v [[Nepál|Nepáli]] či v [[Pakistan|Pakistane]]. Sárí sa najnovšie teší veľkej popularite nielen v Indii. Jeho nosenie popularizovali [[Bollywood|bollywoodske]] herečky, ktoré sa najčastejšie prezentujú v drahých sárí. Mnohé z nich vážia niekoľko kilogramov a sú vytvorené špeciálne pre danú scénu vo filme. K najznámejším herečkám patrí [[Aishwarya Rai Bachan]], najmä vďaka spolupráci s hollywoodskými štúdiami.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Saris}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.hedvabnastezka.cz/zeme/asie/indie/2835-jak-oblect-sari/ Jak obléct sárí?, hedvabnastezka.cz]
[[Kategória:Oblečenie]]
[[Kategória:Kultúra v Indii]]
1mi36xdgeqtgkezbqyglcqsfax9nt6m
Slovensko na Svetových hrách
0
650274
8213959
8081725
2026-05-14T21:51:56Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213959
wikitext
text/x-wiki
'''Slovensko sa zúčastňuje Svetových hier''' od roku [[1997]]. [[Svetové hry]] sa konajú od roku [[1981]] každé štyri roky pod patronátom [[Medzinárodná asociácia Svetových hier|Medzinárodnej asociácie Svetových hier]] (IWGA), v programe podujatia sú [[šport]]y, ktoré nie sú zaradené do programu [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]].
== História ==
[[Slovensko]] malo svoju premiéru na Svetových hrách v roku [[1997]], z [[Fínsko|fínskeho]] [[Lahti]] priviezli naši športovci päť medailí, z toho tri v [[rybolov|rybolovnej technike]]. O štyri roky neskôr v [[Japonsko|japonskej]] [[Akita|Akite]] sa zúčastnilo dvadsať slovenských športovcov, z nich až šestnásť sa umiestnilo v prvej deviatke. Naša výprava sa vrátila s kompletnou medailovou zbierkou, zásluhou [[kulturistika|kulturistov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Svetové hry: Kočiš získal zlato, Vrábel striebro, Purdjaková bronz
| url =https://sport.sme.sk/c/97431/svetove-hry-kocis-ziskal-zlato-vrabel-striebro-purdjakova-bronz.html
| dátum vydania = 19.8.2001
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sme.sk
| jazyk =
}}</ref> V [[Duisburg]]u [[2005]] štartovalo šestnásť našich športovcov s bilanciou päť medailí, štyri vybojovali opäť kulturisti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Slováci chcú v Duisburgu minimálne tri medaily
| url = https://sport.sme.sk/c/2297072/slovaci-chcu-v-duisburgu-ziskat-minimalne-tri-medaily.html
| dátum vydania = 13.7.2005
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sme.sk
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Kulturista Vrábel získal na Svetových hrách zlato
| url = https://www.olympic.sk/clanok/kulturista-j-vrabel-ziskal-na-svetovych-hrach-zlato
| dátum vydania = 17.7.2005
| dátum prístupu =
| vydavateľ = olympic.sk
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20241130141302/https://www.olympic.sk/clanok/kulturista-j-vrabel-ziskal-na-svetovych-hrach-zlato
| dátum archivácie = 2024-11-30
}}</ref> Najúspešnejšie boli pre Slovensko Hry 2009, z [[taiwan]]ského [[Kao-siung]]u sme doviezli osem medailí, o zlaté sa pričinili kulturistka [[Jana Purdjaková]] a [[karate|karatistka]] [[Eva Tulejová-Medveďová]], ktorá k zlatu v kategórii Open pridala striebro v kumite do {{kg|60}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Tulejová Medveďová získala pre Slovensko zlato aj striebro
| url = https://hnonline.sk/sport/297094-tulejova-medvedova-ziskala-pre-slovensko-zlato-aj-striebro
| dátum vydania = 26.7.2009
| dátum prístupu =
| vydavateľ = hnonline.sk
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zlato pre Purdjakovú, spolu štyri medaily Slovákov
| url = https://sport.sme.sk/c/4940233/zlato-pre-purdjakovu-spolu-styri-medaily-slovakov.html
| dátum vydania = 19.7.2009
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.sme.sk
| jazyk =
}}</ref>
Na [[Svetové hry 2013|Svetových hrách 2013]] v [[Kolumbia|kolumbijskom]] [[Cali]] reprezentovalo pätnásť Slovákov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Na Svetových hrách bude reprezentovať 15 Slovákov
| url = https://www.kanoe.sk/aktuality/na-svetovych-hrach-bude-reprezentovat-15-slovakov/
| dátum vydania = 17.7.2013
| dátum prístupu =
| vydavateľ = kanoe.sk
| jazyk =
}}</ref> a boli to jediné Hry, na ktorých Slovensko nezískalo medailu. Najlepší výsledok dosiahla karatistka Lucia Kováčiková, v kategórii do {{kg|50}} obsadila štvrté miesto, vodný lyžiar Martin Bartalský bol piaty. V programe Hier už nebol náš najúspešnejší šport [[kulturistika]], ktorú vyradili z programu podujatia vzhľadom na vysoký počet [[doping]]ových prípadov z predošlých Hier.
Vo [[Svetové hry 2017|Vroclave 2017]] nás reprezentovalo 15 športovcov v [[Boccia|bocci]], [[karate]], [[kickbox]]e, [[Súťažný spoločenský tanec|tanečnom športe]] a vodnom lyžovaní. [[Kickbox]] bol v programe ako ukážkový šport a práve v ňom naše reprezentantky [[Monika Chochlíková]] a [[Veronika Cmárová]] vybojovali striebro a bronz, no medaily sa nerátali do bilancie krajín. Bronz získala aj karatistka [[Ingrid Suchánková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Svetové hry: Slovensko pricestovalo domov s tromi medailami
| url = https://sport.aktuality.sk/c/288508/svetove-hry-slovensko-pricestovalo-domov-s-tromi-medailami/
| dátum vydania = 1.8.2017
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| jazyk =
}}</ref>
== Prehľad medailistov Slovenska na Svetových hrách ==
{|class = "wikitable"
! width=80|Rok
! width=120|Dejisko
! Medaily celkom
! Medailisti
! width=150|Šport
|-
|rowspan="4"|<center>1997<center>||rowspan="4"|{{FIN}} [[Lahti]]||rowspan="4"|<center>1-2-2<center>||[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]] [[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Ján Mészáros]]||[[rybolov|športové rybárstvo]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Róbert Mészároš]]||[[rybolov|športové rybárstvo]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Michal Šebesta]]||[[karate]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Barbora Vadovičová]]||[[športový aerobik]]
|-
|rowspan="3"|<center>2001<center>||rowspan="3"|{{JPN}} [[Akita]]||rowspan="3"|<center>1-1-1<center>||[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]] [[Igor Kočiš]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Juraj Vrábel]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Jana Purdjaková]]||[[kulturistika]]
|-
|rowspan="4"|<center>2005<center>||rowspan="4"|{{DEU}} [[Duisburg]]||rowspan="4"|<center>1-2-1<center>||[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]] [[Juraj Vrábel]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Igor Kočiš]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Aurélia Grožajová]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Klaudio Farmadín]]||[[karate]]
|-
|rowspan="7"|<center>2009<center>||rowspan="7"|{{TWN}} [[Kao-siung]]||rowspan="7"|<center>2-3-3<center>||[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]] [[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Eva Tulejová-Medveďová]]||[[karate]]
|-
|[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]] [[Jana Purdjaková]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Igor Kočiš]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Róbert Juriš]]||[[parašutizmus]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Peter Tatarka]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Anna Urbaníková]]||[[kulturistika]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Martin Bartalský]]||[[vodné lyžovanie]]
|-
|rowspan="3"|<center>2017<center>||rowspan="3"|{{POL}} [[Vroclav]]||rowspan="3"|<center>0-1-2<center>|||[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Monika Chochlíková]]|| [[Americký kickbox|kickbox]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Veronika Cmárová]]||[[Americký kickbox|kickbox]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Ingrid Suchánková]]||[[karate]]
|-
|rowspan="4"|<center>2022<center>||rowspan="4"|{{USA}} [[Birmingham (Alabama)|Birmingham]]||rowspan="4"|<center>1-1-2<center>||[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]] [[Monika Chochlíková]]|| [[thajský box]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] [[Alexandra Filipová]]|| [[Americký kickbox|kickbox]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Ingrid Suchánková]]||[[karate]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Zuzana Hrašková]]||[[plutvové plávanie]]
|-
|rowspan="6"|<center>2025||rowspan="6"|{{CHN}} [[Čcheng-tu]]||rowspan="6"|<center>1-2-3||[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]] [[Denisa Baránková]]||[[lukostreľba]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] Tereza Šmelíková||[[orientačný beh]]
|-
|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]] Lucia Cmárová|| [[Americký kickbox|kickbox]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] [[Monika Chochlíková]]|| [[thajský box]]
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] Emma Strculová||motosurfing
|-
|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]] Sára Žuborová, Marek Škamla||motosurfing
|}
== Najúspešnejší Slováci na Svetových hrách ==
{|class = "wikitable"
|- style="background:#efefef;"
|-align=center
|width = 150|'''Meno'''
|width = 150|'''Šport'''
|width=100|'''Roky'''
|bgcolor = "#FFD700"|[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]]
|bgcolor = "#C0C0C0"|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]]
|bgcolor = "#CC9966"|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]]
|-
|[[Igor Kočiš]]||[[Súbor:Bodybuilding pictogram.svg|25px]] [[kulturistika]]||align=center|2001{{--}}2009||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>2<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Monika Chochlíková]]||[[Súbor:Muay Thai pictogram.svg|25px]] [[thajský box]] <br/> [[Súbor:Kickboxing pictogram.svg|25px]] [[americký kickbox|kickbox]]||align=center|2017{{--}}2025||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|-
|[[Juraj Vrábel]]||[[Súbor:Bodybuilding pictogram.svg|25px]] [[kulturistika]]||align=center|2001{{--}}2005||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
| [[Eva Tulejová-Medveďová]]||[[Súbor:Karate pictogram.svg|25px]] [[karate]]||align=center|2009||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Ján Mészáros]]||[[Súbor:Casting pictogram.svg|25px]] [[rybolov|športové rybárstvo]]||align=center|1997||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|-
|[[Jana Purdjaková]]||[[Súbor:Bodybuilding pictogram.svg|25px]] [[kulturistika]]||align=center|2001{{--}}2009||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|}
== Prehľad medailí podľa športov ==
{|class = "wikitable"
|- style="background:#efefef;"
|-align=center
|'''Šport'''
|bgcolor = "#FFD700"|[[Súbor:Gold medal IWGA.svg|20px]]
|bgcolor = "#C0C0C0"|[[Súbor:Silver medal IWGA.svg|20px]]
|bgcolor = "#CC9966"|[[Súbor:Bronze medal IWGA.svg|20px]]
|width=80|'''Celkom'''
|-
|[[Súbor:Bodybuilding pictogram.svg|25px]] [[kulturistika]]||<center>3<center>||<center>4<center>||<center>3<center>||<center>10<center>
|-
|[[Súbor:Karate pictogram.svg|25px]] [[karate]]||<center>1<center>||<center>2<center>||<center>3<center>||<center>6<center>
|-
|[[Súbor:Casting pictogram.svg|25px]] [[rybolov|športové rybárstvo]]||<center>1<center>||<center>1<center>||<center>1<center>||<center>3<center>
|-
|[[Súbor:Muay Thai pictogram.svg|25px]] [[thajský box]]||<center>1<center>||<center>0<center>||<center>1<center>||<center>2<center>
|-
|[[Súbor:Kickboxing pictogram.svg|25px]] [[americký kickbox|kickbox]]||<center>0<center>||<center>3<center>||<center>1<center>||<center>4<center>
|-
|[[Súbor:Parachuting pictogram.svg|25px]] [[parašutizmus]]||<center>0<center>||<center>1<center>||<center>0<center>||<center>1<center>
|-
|[[Súbor:Gymnastics (aerobic) pictogram.svg|25px]] [[aerobik]]||<center>0<center>||<center>0<center>||<center>1<center>||<center>1<center>
|-
|[[Súbor:Water skiing pictogram.svg|25px]] [[vodné lyžovanie]]||<center>0<center>||<center>0<center>||<center>1<center>||<center>1<center>
|-
|[[Súbor:Finswimming pictogram.svg|25px]] [[plutvové plávanie]]||<center>0<center>||<center>0<center>||<center>1<center>||<center>1<center>
|-
|[[Súbor:Archery pictogram.svg|25px]] [[lukostreľba]]||<center>1<center>||<center>0<center>||<center>0<center>||<center>1<center>
|-
|[[Súbor:Orienteering pictogram.svg|25px]] [[orientačný beh]]||<center>0<center>||<center>1<center>||<center>0<center>||<center>1<center>
|-
|[[Súbor:Jet Ski pictogram.svg|25px]] motosurfing||<center>0<center>||<center>0<center>||<center>2<center>||<center>2<center>
|-
|'''Medaily celkom'''||<center>'''7'''<center>||<center>'''12'''<center>||<center>'''14'''<center>||<center>'''33'''<center>
|}
== Pozri aj ==
* [[Svetové hry]]
* [[Slovensko na olympijských hrách]]
* [[Slovensko na Univerziádach]]
* [[Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Slovensko na Svetových hrách| ]]
[[Kategória:Krajiny na Svetových hrách]]
[[Kategória:Slovensko na multi-športových podujatiach|Svetové]]
r3qijdqljd3j1790dgi1iszdkxma1d4
Svetové armádne hry
0
650275
8214173
8206227
2026-05-15T10:39:24Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214173
wikitext
text/x-wiki
'''Svetové armádne hry''' alebo '''Svetové vojenské hry''' ([[angličtina|anglicky:]] ''Military World Games'') sú medzinárodné multi-športové podujatie pre príslušníkov vojenských [[šport]]ových klubov, organizované ''Medzinárodnou radou vojenského športu'' (International Military Sports Council, CISM). Podujatie sa koná každé štyri roky. Prvé bolo v roku [[1995]] v [[Rím]]e,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ríme dnes otvoria ,,armádnu olympiádu"| url = https://www.sme.sk/c/2130109/v-rime-dnes-otvoria-armadnu-olympiadu.html| dátum vydania = 6.9.1995| dátum prístupu = | vydavateľ = sme.sk
| jazyk =}}</ref> prvé zimné [[2010]] v [[Valle d’Aosta]].
== Slovensko na Svetových armádnych hrách ==
[[Slovensko]] sa zúčastňuje Svetových armádnych hrách od roku [[1995]], našu krajinu reprezentujú športovci [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica]]. Najväčšie úspechy sme dosiahli v [[atletika|atletike]], [[plávanie|plávaní]] a [[džudo|džude]]. Prvé zlato vybojoval na I. Hrách v roku [[1995]] [[atletika|atlét]] [[Igor Kováč]] v prekážkovom behu na 110 metrov. Najviac medailí, sedem sme priviezli v roku [[1999]] zo [[Záhreb]]u. Najúspešnejšie Hry pre Slovensko, čo sa týka zlatých medailí boli v roku [[2003]] v [[Catania|Catanii]], kde triumfovali [[atletika|atléti]] [[Milan Haborák]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Armádne športové hry: Zlato pre guliara Haboráka | url = https://sport.sme.sk/c/1194968/armadne-sportove-hry-zlato-pre-guliara-haboraka.html | dátum vydania = 7.12.2003| dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk| jazyk = }}</ref> [[Miloslav Konopka]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zlato pre slovenského kladivára Miloslava Konopku | url = https://sport.sme.sk/c/1196088/zlato-pre-slovenskeho-kladivara-miloslava-konopku.html | dátum vydania = 8.12.2003| dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk | jazyk = }}</ref> [[plávanie|plavec]] [[Ľuboš Križko]] a [[cyklistika|cyklista]] [[Matej Jurčo]]. S bilanciou 4-1-1 sme obsadili 8. miesto v hodnotení krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Slováci už majú štyri zlaté medaily z Catanii | url = https://sport.sme.sk/c/1197149/slovaci-uz-maju-styri-zlate-medaily-z-catanii.html | dátum vydania = 9.12.2003 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk| jazyk = }}</ref> V [[Hajdarábad (mesto, Telangána)|Hajdarabáde]] [[2007]], kde reprezentovalo 22 športovcov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Svetové armádne hry v indickom Hajdarabáde 22 športovcov VŠC Dukla Banská Bystrica | url = https://www.olympic.sk/clanok/na-svetove-armadne-hry-v-indickom-hajdarabade-22-sportovcov-vsc-dukla-banska-bystrica | dátum vydania = 10.10.2007 | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210727175248/https://www.olympic.sk/clanok/na-svetove-armadne-hry-v-indickom-hajdarabade-22-sportovcov-vsc-dukla-banska-bystrica | dátum archivácie = 2021-07-27 }}</ref> vyplával [[Ľuboš Križko]] ďalšie dve zlaté medaily<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plavec Ľuboš Križko víťazom Svetových armádnych hier | url = https://sport.sme.sk/c/3539485/plavec-lubos-krizko-vitazom-svetovych-armadnych-hier.html | dátum vydania = 16.10.2007 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Križko s ďalším zlatom na Svetových armádnych hrách, tentoraz na 50 m znak | url = https://www.olympic.sk/clanok/krizko-s-dalsim-zlatom-na-svetovych-armadnych-hrach-tentoraz-na-50-m-znak | dátum vydania = 19.10.2007 | dátum prístupu = | vydavateľ = olympic.sk | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210727173834/https://www.olympic.sk/clanok/krizko-s-dalsim-zlatom-na-svetovych-armadnych-hrach-tentoraz-na-50-m-znak | dátum archivácie = 2021-07-27 }}</ref> a s tromi najcennejšími kovmi je tak našim najúspešnejším armádnym športovcom na podujatí. Z [[Rio de Janeiro|Ria de Janeiro]] [[2011]] priviezla skromná výprava šiestich športovcov bronz zásluhou [[džudo|džudistu]] [[Milan Randl|Milana Randla]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svetové armádne hry: Džudista Randl vybojoval pre SR bronz | url = https://sport.aktuality.sk/c/116015/svetove-armadne-hry-dzudista-randl-vybojoval-pre-sr-bronz/ | dátum vydania = 25.7.2011 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.aktuality.sk | jazyk = }}</ref> o štyri roky neskôr sa z [[Kórea|kórejského]] [[Mungjongu]] vrátila výprava ôsmich športovcov bez medaily, najlepšie umiestnenie dosiahol plavec [[Tomáš Klobučník]], šiesty na 50 m prsia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Na Svetové vojenské hry cestuje historicky najmenej Duklistov | url = https://www.bystricoviny.sk/sport/na-svetove-vojenske-hry-cestuje-historicky-najmenej-duklistov/ | dátum vydania = 25.9.2015 | dátum prístupu = | vydavateľ = bystricoviny.sk | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo [[Wu-chan]]e [[2019]] sme zaznamenali návrat na medailové priečky, o tri cenné kovy, dva strieborné a jeden bronzový sa zaslúžili atléti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tri medaily zo Svetových armádnych hier sú už doma | url = https://www.dukla.sk/tri-medaily-zo-svetovych-armadnych-hier-su-uz-doma/ | dátum vydania = 30.10.2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = dukla.sk| jazyk = }}</ref>
== Prehľad medailistov Slovenska ==
{|class = "wikitable"
! width=50|Rok
! width=120|Dejisko
! Medaily celkom
! Medailisti
! width=120|Šport
! width=120|Disciplína
|-
|rowspan="4"|<center>1995<center>||rowspan="4"|{{ITA}} [[Rím]]||rowspan="4"|<center>1-2-2<center>||[[Súbor:Med 1.png]] [[Igor Kováč]]||[[atletika]]||110 m prek.
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Marek Matuszek]]||[[džudo]]||do 60 kg
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Semir Pepic]]||[[džudo]]||do 85 kg
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Súbor:Med 3.png]] [[Ivana Walterová]]||[[plávanie]]||50 m a 100 m motýlik
|-
|rowspan="7"|<center>1999<center>||rowspan="7"|{{HRV}} [[Záhreb]]||rowspan="7"|<center>0-2-5<center>||[[Súbor:Med 2.png]] [[Miroslav Vanko]]||[[atletika]]||5000 m
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Mário Ostrčil]]||[[kanoistika]]||C-1 1000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Marek Matuszek]]||[[džudo]]||do 65 kg
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Boris Novotný]]||[[džudo]]||do 81 kg
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Róbert Štefko]]||[[atletika]]||10 000 m
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Igor Kováč]]||[[atletika]]||110 m prek.
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Pavel Pankúch]]||[[atletika]]||[[vrh guľou|guľa]]
|-
|rowspan="6"|<center>2003<center>||rowspan="6"|{{ITA}} [[Catania]]||rowspan="6"|<center>4-1-1<center>||[[Súbor:Med 1.png]] [[Milan Haborák]]||[[atletika]]||[[vrh guľou|guľa]]
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Miloslav Konopka]]||[[atletika]]||[[hod kladivom|kladivo]]
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Ľuboš Križko]]||[[plávanie]]||50 m znak
|-
|[[Súbor:Med 1.png]] [[Matej Jurčo]]||[[cyklistika]]||[[Časovka jednotlivcov|časovka]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Ivana Lange-Walterová]]||[[plávanie]]||50 m v.sp.
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Marek Matuszek]]||[[džudo]]||do 66 kg
|-
|rowspan="3"|<center>2007<center>||rowspan="3"|{{IND}} [[Hajdarábad (mesto, Telangána)|Hajdarábad]]||rowspan="3"|<center>2-1-1<center>||[[Súbor:Med 1.png]] [[Súbor:Med 1.png]] [[Ľuboš Križko]]||[[plávanie]]||50 m a 100 m znak <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Plavec Ľuboš Križko víťazom Svetových armádnych hier | url = https://sport.sme.sk/c/3539485/plavec-lubos-krizko-vitazom-svetovych-armadnych-hier.html | dátum vydania = 16.10.2007 | dátum prístupu = | vydavateľ = sport.sme.sk| jazyk = }}</ref>
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Zoltán Pálkovács]]||[[džudo]]||do 100 kg
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Matej Tóth]]||[[atletika]]||[[atletická chôdza|20 km chôdza]]
|-
|<center>2011<center>||{{BRA}} [[Rio de Janeiro]]||<center>0-0-1<center>|||[[Súbor:Med 3.png]] [[Milan Randl]]||[[džudo]]||do 90 kg
|-
|<center>2015<center>||{{KOR}} [[Mungjong]]||<center>0-0-0<center>||||||
|-
|rowspan="3"|<center>2019<center>||rowspan="3"|{{CHN}} [[Wu-chan]]||rowspan="3"|<center>0-2-1<center>||[[Súbor:Med 2.png]] [[Martina Hrašnová]]||[[atletika]]||[[hod kladivom|kladivo]]
|-
|[[Súbor:Med 2.png]] [[Tomáš Veszelka]]||[[atletika]]||[[trojskok]]
|-
|[[Súbor:Med 3.png]] [[Miroslav Úradník]]||[[atletika]]||[[atletická chôdza|20 km chôdza]]
|}
== Najúspešnejší Slováci na Svetových armádnych hrách ==
{|class = "wikitable"
|- style="background:#efefef;"
|-align=center
|width = 150|'''Meno'''
|width = 150|'''Šport'''
|width=100|'''Roky'''
|bgcolor = "#FFD700"|[[Súbor:Med 1.png|zlato]]
|bgcolor = "#C0C0C0"|[[Súbor:Med 2.png|striebro]]
|bgcolor = "#CC9966"|[[Súbor:Med 3.png|bronz]]
|-
|[[Ľuboš Križko]]||[[Súbor:Swimming pictogram.svg|25px]] [[plávanie]]||align=center|2003{{--}}2007||bgcolor = "#FFD700"|<center>3<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Igor Kováč]]||[[Súbor:Athletics pictogram.svg|25px]] [[atletika]]||align=center|1995{{--}}1999||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>1<center>
|-
|[[Marek Matuszek]]||[[Súbor:Judo pictogram.svg|25px]] [[džudo]]||align=center|1995{{--}}2003||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>2<center>
|-
|[[Ivana Walterová]]||[[Súbor:Swimming pictogram.svg|25px]] [[plávanie]]||align=center|1995{{--}}2003||bgcolor = "#FFD700"|<center>0<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>2<center>
|}
== Prehľad medailí podľa športov ==
{|class = "wikitable"
|- style="background:#efefef;"
|-align=center
|width=120|'''Šport'''
|bgcolor = "#FFD700"|[[Súbor:Med 1.png|zlato]]
|bgcolor = "#C0C0C0"|[[Súbor:Med 2.png|striebro]]
|bgcolor = "#CC9966"|[[Súbor:Med 3.png|bronz]]
|width=80|'''Celkom'''
|-
|[[Súbor:Athletics pictogram.svg|25px]] [[atletika]]||<center>3<center>||<center>3<center>||<center>5<center>||<center>11<center>
|-
|[[Súbor:Swimming pictogram.svg|25px]] [[plávanie]]||<center>3<center>||<center>1<center>||<center>2<center>||<center>6<center>
|-
|[[Súbor:Cycling pictogram.svg|25px]] [[cyklistika]]||<center>1<center>||<center>0<center>||<center>0<center>||<center>1<center>
|-
|[[Súbor:Judo pictogram.svg|25px]] [[džudo]]||<center>0<center>||<center>3<center>||<center>4<center>||<center>7<center>
|-
|[[Súbor:Canoeing pictogram.svg|25px]] [[kanoistika]]||<center>0<center>||<center>1<center>||<center>0<center>||<center>1<center>
|-
|'''Medaily celkom'''||<center>'''7'''<center>||<center>'''8'''<center>||<center>'''11'''<center>||<center>'''26'''<center>
|}
== Pozri aj ==
* [[Svetové hry]]
* [[Slovensko na Svetových hrách]]
* [[Slovensko na olympijských hrách]]
* [[Európske hry]]
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Koncové šablóny
|{{Multišportové podujatia}}
}}
[[Kategória:Multi-športové podujatia]]
[[Kategória:Medzinárodné športové súťaže]]
[[Kategória:Vojenský šport]]
90jbweabvy45dehon8kdaygccvcfyca
Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže
0
650278
8213953
8069279
2026-05-14T21:39:44Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213953
wikitext
text/x-wiki
'''Slovensko sa zúčastňuje na Európskom olympijskom festivale mládeže ''' od leta [[1993]]. Na prvom ročníku letného EYOF v roku [[1991]] ako aj prvom zimnom EYOF [[1993]] štartovali slovenskí športovci vo výprave [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].
== História ==
Na premiérových ročníkoch letného i zimného EYOF, vtedy pod názvom ''Európske olympijské dni mládeže (EYOD)'' získali slovenskí mládežníci ešte vo výpravách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] zhodne po jednej medaile. Na letnej premiére [[1991]] v [[Brusel]]i zlato [[tenis]]ta [[Martin Hromec]], na zimnej [[1993]] v [[Taliansko|talianskej]] [[Aosta|Aoste]] bronz [[beh na lyžiach|bežec na lyžiach]] [[Martin Bajčičák]]. Prvé zlato v ére samostatnosti získal v roku [[1993]] [[atletika|atlét]] [[Tomáš Halva]]. Päťkrát získala výprava [[Slovensko|Slovenska]] dve zlaté medaily – v [[Bath]]e [[1995]], v [[Lisabon]]e [[1997]], v [[Paríž]]i [[2003]], v [[Tampere]] [[2009]] a v [[Utrecht]]e [[2013]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = V doterajších desiatich edíciách letného EYOD/EYOF Slováci získali spolu 35 medailí
| url = https://www.olympic.sk/clanok/v-doterajsich-desiatich-ediciach-letneho-eyodeyof-slovaci-ziskali-spolu-35-medaili-11
| dátum vydania = 20. 7. 2011
| dátum prístupu =
| vydavateľ = olympic.sk
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20241225094138/https://www.olympic.sk/clanok/v-doterajsich-desiatich-ediciach-letneho-eyodeyof-slovaci-ziskali-spolu-35-medaili-11
| dátum archivácie = 2024-12-25
}}</ref> Doteraz najúspešnejšie vystúpenia, čo sa týka počtu medailí sme zaznamenali na EYOF [[2007]] v [[Belehrad]]e, odkiaľ sme priviezli osem cenných kovov (1-4-3) a v roku [[2017]] z [[Maďarsko|maďarského]] [[Győr]]u dokonca desať medailí (1-4-5). Jedinou dvojnásobnou zlatou medailistkou z letného vydania EYOF je [[tenis]]tka [[Viktória Kužmová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dve zlaté medaily slovenských tenistiek uzavreli XII. EYOF
| url = https://www.teraz.sk/najnovsie/eyof-tenistky-medaily-kuzmova-mihalikova/52953-clanok.html
| dátum vydania = 20. 7. 2013
| dátum prístupu =
| vydavateľ = teraz.sk
| jazyk =
}}</ref> Medzi našimi medailistami podujatia nájdeme aj známe mená, ktoré sa neskôr zúčastnili [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hier]] ako [[tenis]]ta [[Dominik Hrbatý]], [[atletika|atlét]] [[Jozef Repčík]] či [[cyklistika|cyklista]] [[Matej Jurčo]].
Zimné EYOF neboli pre nás tak úspešné ako letné. Historickú prvú zlatú medailu sme získali až v roku [[1999]], pričinila sa o ňu miešaná [[biatlon]]ová štafeta na IV. zimných EYOD, ktoré sa konali v [[Poprad]]e-[[Tatry|Tatrách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Na zimných EYOD/EYOF doteraz štyri medaily Slovákov (1-0-3), s individuálnou len Bajčičák
| url = https://www.olympic.sk/clanok/na-zimnych-eyodeyof-doteraz-styri-medaily-slovakov-1-0-3-s-individualnou-len-bajcicak
| dátum vydania = 10. 2. 2011
| dátum prístupu =
| vydavateľ = olympic.sk
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20241225093312/https://www.olympic.sk/clanok/na-zimnych-eyodeyof-doteraz-styri-medaily-slovakov-1-0-3-s-individualnou-len-bajcicak
| dátum archivácie = 2024-12-25
}}</ref> Podujatia organizovaného [[Slovenský olympijský a športový výbor|Slovenským olympijským výborom]] v rámci podpory kandidatúry [[Poprad]]u-[[Tatry|Tatier]] na usporiadanie [[Zimné olympijské hry 2006|ZOH 2006]] sa zúčastnilo 699 športovcov zo 40 [[Európa|európskych]] krajín. Prvú individuálnu medailu v ére samostatnosti získala [[krasokorčuľovanie|krasokorčuliarka]] [[Monika Simančíková]] v [[Liberec|Liberci]] [[2011]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Náš servis pred zimným EYOF 2019: stručný prehľad doterajších slovenských účastí na zimných EYOD/EYOF v období 1993 - 2017
| url = https://www.olympic.sk/clanok/nas-servis-pred-zimnym-eyof-2019-strucny-prehlad-doterajsich-slovenskych-ucasti-na-zimnych
| dátum vydania = 7. 2. 2019
| dátum prístupu =
| vydavateľ = olympic.sk
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20241225093742/https://www.olympic.sk/clanok/nas-servis-pred-zimnym-eyof-2019-strucny-prehlad-doterajsich-slovenskych-ucasti-na-zimnych
| dátum archivácie = 2024-12-25
}}</ref> Najúspešnejší pre našich mládežníkov bol Zimný EYOF [[2019]] v [[Sarajevo|Sarajeve]]. Kým na všetkých doterajších zimných EYOF získali Slováci dohromady šesť medailí (1-0-5), v [[Bosna a Hercegovina|bosnianskej]] metropole pridali hneď štyri cenné kovy a s bilanciou 2-2-0 obsadili 7. miesto v hodnotení krajín. Výrazne sa o to pričinila [[šortrek]]árka [[Petra Rusnáková]], s dvomi zlatými a jednou striebornou medailou najúspešnejšia účastníčka celého podujatia. Zároveň sa stala aj historicky najúspešnejšou slovenskou športovkyňou na letných aj zimných EYOF.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Najúspešnejšia na EYOF: Šortrekárka P. Rusnáková získala tri medaily
| url = https://www.teraz.sk/sport/sortrekarka-p-rusnakova-eyof/379005-clanok.html
| dátum vydania = 17. 2. 2019
| dátum prístupu =
| vydavateľ = teraz.sk
| jazyk =
}}</ref> Prvý krát v histórii EYOF sa stalo, že dve naše športovkyne v jednej disciplíne vystúpili na stupne víťazov, v rýchlokorčuľovaní na krátkej dráhe na 500 m trati obsadili prvé dve priečky Petra Rusnáková a [[Lucia Filipová]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = EYOF: Slovensko vďaka šortrekárkam s ďalšími medailami! Rusnáková zlatá a Filipová strieborná
| url = https://sport.aktuality.sk/c/382233/eyof-slovensko-vdaka-sortrekarkam-s-dalsimi-medailami-rusnakova-zlata-a-filipova-strieborna/
| dátum vydania = 12. 2. 2019
| dátum prístupu =
| vydavateľ = teraz.sk
| jazyk =
}}</ref>
[[Letný európsky olympijský festival mládeže 2022|XVI. Letný EYOF 2022]] sa mal pôvodne konať v roku [[2021]], z dôvodu [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie COVID-19]] sa však termín podujatia presunul o rok neskôr. Dejiskom súťaží mali byť [[Košice]], no keďže tie sa vzdali organizácie, usporiadateľským mestom sa stala [[Banská Bystrica]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dejiskom letného EYOF 2021 bude Banská Bystrica
| url = https://www.banskabystrica.sk/aktuality/2019/dejiskom-letneho-eyof-2021-bude-banska-bystrica/
| dátum vydania = 3. 5. 2019
| dátum prístupu =
| vydavateľ = banskabystrica.sk
| jazyk =
}}</ref> V dňoch [[24. júl]]a až [[30. júl]]a [[2022]] sa konali súťaže v desiatich športových odvetviach za účasti mladých športovcov zo 48 krajín. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Slovensko bude reprezentovať 149 športovcov. V Banskej Bystrici oficiálne otvorili EYOF
| url = https://sport.aktuality.sk/c/7AALXTU/slovensko-bude-reprezentovat-149-sportovcov-v-banskej-bystrici-oficialne-otvorili-eyof/
| dátum vydania = 24. 7. 2022
| dátum prístupu =
| vydavateľ = sport.aktuality.sk
| jazyk =
}}</ref> Okrem Banskej Bystrice boli dejiskami súťaží [[Zvolen]], [[Detva]], [[Slovenská Ľupča]] a [[Badín]].
== Zlatí medailisti z letných EYOF ==
{|class = "wikitable"
!width=80|Rok
!Dejisko
!Meno
!width=80|Šport
!Disciplína
|-
|align=center|1991||{{BEL}} [[Brusel]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Martin Hromec]]||[[tenis]]||dvojhra
|-
|align=center|1993||{{NED}} [[Valkenswaard]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Tomáš Halva]]||[[atletika]]||[[hod oštepom]]
|-
|rowspan="2"|<center>1995<center>||rowspan="2"|{{GBR}} [[Bath]]|| [[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Boris Vazovan]]||[[atletika]]||400 m prek.
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Miriam Bobková]]||[[atletika]]||100 m prek.
|-
|rowspan="2"|<center>1997<center>||rowspan="2"|{{PRT}} [[Lisabon]]|| [[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{SVK|bz|1}}||[[basketbal]]||turnaj dievčat
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Júlia Svobodová]]||[[plávanie]]||100 m psia
|-
|rowspan="2"|<center>2003<center>||rowspan="2"|{{FRA}} [[Paríž]]|| [[Súbor:Med 1.png|zlato]] {{SVK|bz|1}}||[[basketbal]]||turnaj dievčat
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Jozef Repčík]]||[[atletika]]||[[beh na 800 metrov]]
|-
|align=center|2007||{{SRB}} [[Belehrad]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Alexandra Štuková]]||[[atletika]]||[[beh na 400 metrov]]
|-
|rowspan="2"|<center>2009<center>||rowspan="2"|{{FIN}} [[Tampere]]|| [[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Tomáš Kružliak]]||[[atletika]]||[[hod kladivom]]
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Arpád Szakács]]||[[džudo]]||do 81 kg
|-
|rowspan="2"|<center>2013<center>||rowspan="2"|{{NED}} [[Utrecht]]|| [[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Viktória Kužmová]]||[[tenis]]||dvojhra
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Viktória Kužmová]], [[Tereza Mihalíková]]||[[tenis]]||štvorhra
|-
|align=center|2017||{{HUN}} [[Győr]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Lucia Valová]], [[Eduard Strýček]]||[[kanoistika]]||C-2 200 m mix
|-
|rowspan="2"|<center>[[Letný európsky olympijský festival mládeže 2022|2022]]<center>||rowspan="2"|{{SVK}} [[Banská Bystrica]]|| [[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Renáta Jamrichová]]||[[tenis]]||dvojhra
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Renáta Jamrichová]], [[Daniel Balaščák]]||[[tenis]]||štvorhra mix
|-
|rowspan="2"|<center>2023<center>||rowspan="2"|{{SVN}} [[Maribor]]|| [[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Patrícia Tománková]]||[[džudo]]||do 40 kg
|-
|[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Mia Pohánková]], [[Soňa Depešová]]||[[tenis]]||štvorhra
|-
|<center>2025||{{MKD}} [[Skopje]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] Karolína Hajduková||[[cyklistika]]||časovka
|}
== Zlatí medailisti zo zimných EYOF ==
{|class = "wikitable"
!width=80|Rok
!Dejisko
!Meno
!width=80|Šport
!Disciplína
|-
|align=center|1999||{{SVK}} [[Poprad]]-[[Tatry]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Dušan Šimočko]], [[Matej Kazár]] <br/> [[Zuzana Hasillová]], [[Petra Slezáková]]||[[biatlon]]||4×5 km mix
|-
|align=center|2019||{{BIH}} [[Sarajevo]]||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Petra Rusnáková]]||[[šortrek]]||500 m, 1000 m
|-
|<center>2025||{{GEO}} Bakuriani||[[Súbor:Med 1.png|zlato]] [[Súbor:Med 1.png|zlato]] Michaela Straková||[[biatlon]]||6 km, 10 km
|}
== Najúspešnejší Slováci na EYOF ==
{|class = "wikitable"
|- style="background:#efefef;"
|-align=center
|width = 120|'''Meno'''
|width = 120|'''Šport'''
|width = 80|'''Rok'''
|bgcolor = "#FFD700"|[[Súbor:Med 1.png|zlato]]
|bgcolor = "#C0C0C0"|[[Súbor:Med 2.png|striebro]]
|bgcolor = "#CC9966"|[[Súbor:Med 3.png|bronz]]
|-
|[[Petra Rusnáková]]||[[Súbor:Short track speed skating pictogram.svg|25px]] [[šortrek]]||align=center|2019||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>1<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Viktória Kužmová]]||[[Súbor:Tennis pictogram.svg|25px]] [[tenis]]||align=center|2013||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Renáta Jamrichová]]||[[Súbor:Tennis pictogram.svg|25px]] [[tenis]]||align=center|2022||bgcolor = "#FFD700"|<center>2<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>0<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|-
|[[Lucia Valová]]||[[Súbor:Canoeing pictogram.svg|25px]] [[kanoistika]]||align=center|2017||bgcolor = "#FFD700"|<center>1<center>||bgcolor = "#C0C0C0"|<center>2<center>||bgcolor = "#CC9966"|<center>0<center>
|}
== Pozri aj ==
* [[Európsky olympijský festival mládeže]]
* [[Olympijské hry mládeže]]
* [[Slovensko na olympijských hrách]]
* [[Slovensko na Svetových hrách]]
* [[Slovensko na Univerziádach]]
==Literatúra==
* Ján Grexa - Ľubomír Souček: ''Slovensko v znamení piatich kruhov'', 2007
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Slovensko na Európskom olympijskom festivale mládeže| ]]
[[Kategória:Krajiny na Európskom olympijskom festivale mládeže]]
[[Kategória:Slovensko na multi-športových podujatiach|Európsky olympijský festival mládeže]]
[[Kategória:Úspechy slovenského športu|Európsky olympijský festival mládeže]]
el08utggkpbrvlxfam52mn1b77i66aw
Shinzen Young
0
651856
8213819
7671691
2026-05-14T18:08:28Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213819
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Shinzen_Young_Teaching_at_Harvard,_2012.jpg|náhľad|Shinzen Young učiteľ na Harvarde, 2012]]
'''Shinzen Young''' ({{vjz|jpn|真善|Shinzen}}) je učiteľom meditácie pochádzajúcim z USA. Vedie rezidenčné i diaľkové meditačné ústrania pre študentov zaujímajúcich sa o budhistickú tradíciu [[Vipassaná]] (vhľad), ale i ďalšie tradičné či novodobé spôsoby meditácie. Shinzen bol pôvodne ordinovaný za mnícha v [[Japonsko|Japonsku]] v tradícii [[Šingon]] (japonská tradícia [[Vadžrajána]]). Dlhú dobu študoval a trénoval i v iných tradíciách a to vrátane [[Zen-budhizmus|Zen]] a tradíciách pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky.
Je známy tiež tým, že často používa pojmy z matematiky ako metaforu na ilustráciu abstraktných konceptov týkajúcich sa meditácie. Výsledkom je, že jeho učenia sú populárne i medzi akademikmi a profesionálmi z rôznych disciplín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ebookpdf.us/astrobiology-spring-2005/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-06-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20141213014803/http://ebookpdf.us/astrobiology-spring-2005/|dátum archivácie=2014-12-13}}</ref> Jeho záujem o integráciu meditácie s vedeckými paradigmami viedol k spolupráci s neurovedcami na lekárskych fakultách University of Harvard,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.psychologytomorrowmagazine.com/inscapes-enlightenment-and-science/|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-06-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20200611150417/https://psychologytomorrowmagazine.com/inscapes-enlightenment-and-science/|dátum archivácie=2020-06-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://shinzenyoung.blogspot.com/2012/04/basic-mindfulness-basic-science.html}}</ref> Univerzity of Massachusetts, Yale, Carnegie Mellon a na University of Vermont.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.uvm.edu/medicine/cnru/}}</ref> Pracuje na rôznych spôsoboch, ako priblížiť prax sekulárneho tréningu meditácie (ang. ''mindfulness'') širšiemu publiku pomocou vylepšenej terminológie a techník, ako aj automatizovaných expertných systémov.
Shinzen prispôsobil centrálny budhistický koncept piatich agregátov do moderného jazyka, zoskupil ich do zmyslových kategórií s potenciálnymi neurologickými [[Skandha|korelátmi]] a vyvinul rozsiahly systém meditačných techník na prácu s týmito kategóriami individuálne i v kombináciách.
== Osobný život ==
Shinzen Young sa narodil ako Steve Young v Los Angeles v Kalifornii. Jeho rodičia boli židovského pôvodu. Počas strednej školy ho fascinovali ázijské jazyky a kultúry. Po ukončení UCLA so zameraním na ázijské jazyky bol prijatý na doktorandské štúdium na University of Wisconsine v programe budhistických štúdií. S cieľom zhromaždiť materiály pre svoju dizertačnú prácu sa v roku 1970 stal mníchom v tradícii Shingon na vrchu [[Kója (vrch)|Kója]] v Japonsku. Postupom času sa intenzívne venoval každej z troch hlavných budhistických tradícií: [[Vadžrajána]], [[Zen-budhizmus|Zen (Mahayana)]] a [[Vipassaná]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://shinzen.org/ShinzenYoung.htm|titul=Archivovaná kópia|dátum prístupu=2020-06-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20130513103901/http://www.shinzen.org/ShinzenYoung.htm|dátum archivácie=2013-05-13}}</ref>
== Knihy ==
* ''Prekonaj bolesť: Program meditácie všímavosti krok za krokom na transformáciu chronickej a akútnej bolesti'' (2006) {{ISBN|1-59179-199-5}}
* ''Emocionálne liečenie prostredníctvom meditácie všímavosti: Príbehy a meditácie pre ženy hľadajúce jednotu'' (2002) {{ISBN|0-89281-998-7}}
* ''Sprievodca meditáciou pre začiatočníkov'' (2002) {{ISBN|1-56455-971-8}}
* ''Veda osvietenia: Ako funguje meditácia'' (2016) {{ISBN|1-59179-460-9}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka|http://www.shinzen.org/}}
* [http://homepracticeprogram.com Víkendový program domáceho cvičenia Shinzen Young odstúpi prostredníctvom konferenčného hovoru]
* [https://www.lifepracticeprogram.com Program celoživotného života Shinzen Young prostredníctvom konferenčného hovoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200611150405/https://www.lifepracticeprogram.com/ |date=2020-06-11 }}
* [https://www.shinzen.org/blog/ Blog používateľa Shinzen Young]
* [https://www.youtube.com/user/expandcontract Kanál YouTube s rozšírenou zmluvou]
* [https://www.youtube.com/user/ShinzenInterviews Shinzen videá YouTube kanál]
Eseje popisujúce meditačný systém Shinzena Younga
* [https://www.shinzen.org/wp-content/uploads/2016/08/WhatIsMindfulness_SY_Public_ver1.5.pdf Čo je vnímavosť?]
* [https://www.shinzen.org/wp-content/uploads/2016/08/IntroToUltra_ver4.7.pdf Úvod do ULTRA: Univerzálna knižnica pre tréning pozornosti]
* [https://www.shinzen.org/wp-content/uploads/2016/08/SeeHearFeelIntroduction_ver1.8.pdf See, Hear, Feel: Úvod]
* [https://www.shinzen.org/wp-content/uploads/2016/08/AnOutlineOfPractice_ver2.5.pdf Základný rámec tréningu]
* [https://www.shinzen.org/wp-content/uploads/2016/08/FiveWaystoKnowYourself_ver1.6.pdf Päť spôsobov ako sa spoznať: Úvod do Basic Mindfulness]
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Budhizmus]]
[[Kategória:Spisovatelia USA]]
9c3nqrjtddswsyd04u66ahnk7v7y2kb
Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality
10
653292
8213986
8213212
2026-05-15T00:32:28Z
Teslaton
12161
† [[Karol Chmel]]
8213986
wikitext
text/x-wiki
{{HS/A/Rám
| témy =
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]
| udalosti =
{{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}}
<!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
-->
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Viedeň|Viedni]] začal [[Eurovision Song Contest 2026|70. ročník]] súťaže [[Eurovision Song Contest]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ Entertainment | odkaz na autora = | titul = Eurovision under way in Vienna amid security and protests | url = https://www.rte.ie/entertainment/2026/0512/1572611-eurovision-begins-in-vienna-amid-boycott-controversy/ | vydavateľ = rte.ie | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }}
| úmrtia =
<!--
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
, kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
-->
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|14|1953|10|06 | osoba = [[Karol Chmel]] | popis = slovenský redaktor, básnik a prekladateľ}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1955|06|08 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}}
| included = <includeonly>1</includeonly>
}}<noinclude>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]
[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
</noinclude>
fwokhnjxz6cx3lshgyef30waa3y9zd4
SOR TNB 12
0
654082
8213696
8162431
2026-05-14T12:27:45Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 4 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213696
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox trolejbus
| názov = SOR TNB 12
| súbor = SOR TNB 12 3703, Brno, Srbská 02.jpg
| popis = SOR TNB 12 v Brne pod ev.č. 3703
| typ = TNB 12
| výrobca = [[SOR Libchavy]]
| prototyp = 2009, 2016
| výroba v rokoch = 2017
| vyrobených kusov = 4
| modernizácia v rokoch =
| modernizovaných kusov =
| dĺžka = 12 180 mm
| šírka = 2 550 mm
| výška = 3 400 mm
| pohotovostná hmotnosť = 10 200 kg
| výška podlahy = 360 mm
| max. rýchlosť = 70 km/h
| miest na sedenie = 32 (3 dv.) / 28 (4 dv.)
| miest na státie = 63 (3 dv.) / 67 (4 dv.)
| motor(y) = TAM 1050 C6S
| výkon = 1×175 kW
| napätie = 600 V / 750 V
| dieselagregát =
| výkon dieselagregátu =
}}
'''SOR TNB 12''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] s dĺžkou 12 m, vyrábaný firmou [[SOR Libchavy]]. Vznikol v dvoch odlišných verziách. Prvý prototyp bol postavený v roku 2009 ako bežný trolejbus v spolupráci s firmou [[Cegelec]], dodávateľom elektrickej výzbroje. V druhom prípade ide o parciálne trolejbusy s výzbrojou od firmy [[Rail Electronics CZ]], ktoré sú vyrábané od roku 2016.
Karosériu trolejbusov TNB 12 aj využíva [[Škoda Electric]] pre výrobu trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]].
== Konštrukcia ==
=== Štandardný trolejbus ===
Po mechanickej stránke vychádza trolejbus TNB 12 z mestského autobusu [[SOR NB 12 City|SOR NB 12]], respektíve jeho varianty poháňanej [[Stlačený zemný plyn|zemným plynom]] so zosilnenou strechou, ktorá je označená ako NBG 12. Na oceľový zváraný skelet sú nalepené plastové profily. Vozidlo môže mať troje alebo štvoro dverí, u druhých (resp. tretích) dverí sa nachádza výklopná plošina pre cestujúcich na invalidnom vozíku.
Vozidlo je úplne nízkopodlažné s podlahou vo výške 360 mm nad vozovkou, pričom vo vstupoch je táto hodnota znížená na 320 mm. Interiér trolejbusu sa od autobusu odlišuje pridaním dvojice sedačiek na miesto, kde má autobus chladič, a zníženou podestou so sedadlami medzi druhými a tretími dverami (v prípade štvordverovej verzie), kde by sa nachádzala palivová nádrž autobusu.<ref name="CsD409">{{Citácia periodika| priezvisko=Hinčica| meno=Libor| titul=Trolejbus SOR – flotila se rozrůstá
| periodikum=Československý dopravák| dátum=| rok=2009| ročník=X.| číslo=4| strany=6–7| issn=1804-2309| url=}}</ref> Predná náprava SOR má nezávislé zavesenie kolies, tuhá zadná náprava VOITH je hnacia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Trolejbus SOR TNB 12, SOR TNB 18
| url = http://www.sor.cz/site/download/TNB12-TNB18-1275483556.pdf| dátum prístupu = 2012-10-27
| vydavateľ = Sor.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20160306130721/http://www.sor.cz/site/download/TNB12-TNB18-1275483556.pdf| dátum archivácie = 2016-03-06}}</ref>
Trolejbus TNB 12 je vybavený striedavú [[Elektrická výzbroj|elektrickou výzbrojou]] TV Europulse firmy [[Cegelec]], ktorá je zhodná s výzbrojou čiastočne nízkopodlažného typu [[SOR TN 12|TN 12 C]]. [[Asynchrónny motor|Asynchrónny trakčný motor]] od firmy Pragoimex má výkon 175 kW a je uložený vo truhle za zadnou nápravou. Tu sa nachádzajú aj ďalšie komponenty elektrickej výzbroje (statický [[menič]], [[stýkač]]e, poistky), Niektoré časti (kontajner s trakčným meničom a brzdovými rezistormi) sa nachádza na streche vozidla pod plastovou truhlou.<ref name="CsD409" />
=== Parciálny trolejbus ===
Po mechanickej stránke sú vozidlá takmer zhodné s prototypom z roku 2009, odlišná je však elektrická časť vozidla. Elektrická výzbroj pochádza od firmy Rail Electronics CZ, ktorej spoluvlastníkom je spoločnosť SOR. Zadnú tuhú nápravu ZF poháňa rovnaký motor ako u predchádzajúceho podtypu, teda motor od firmy Pragoimex. Na streche sa nachádzajú batérie koka (celkom 228 článkov), ktoré pojmú energiu o veľkosti 56,4 kWh. Dobíjanie batérií je zaisťované nielen z trolejového vedenia, ale aj z energie získanej [[Rekuperácia (dopravný prostriedok)|rekuperáciou]]. Životnosť batérií je udávaná na 3000 nabíjacích cyklov. Prototyp je vybavený poloautomatickými zberačmi.<ref name=":0">{{Citácia periodika
| priezvisko=Hinčica| meno=Libor| titul=První parciální trolejbus SOR| periodikum=Československý dopravák| rok=2016| ročník=XIV.| číslo=5| strany=19-21| issn=1804-2309}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu| autor=rebus| titul=SOR Libchavy představuje na Czechbusu elektrobus nové generace a novou koncepci trolejbusu| url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=13450| vydavateľ=BUS portál| dátum vydaní=2016-11-23| dátum prístupu=2017-01-30| url archívu=https://web.archive.org/web/20170202052202/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=13450| dátum archivácie=2017-02-02}}</ref>
== Dejiny ==
=== Štandardný trolejbus ===
[[Súbor:Ostrava_-_Flickr_-_Infodad_(84).jpg|náhľad|Trolejbus 12 TNB vyrobený v roku 2009]]
Štvordverová karoséria prototypu trolejbusu TNB 12, vrátane čiastočne zmontovaného interiéru, bola vyrobená v závode SORU v [[Libchavy|Libchavách]] a 17. júla 2009 bola pretiahnutá do ostravskej trolejbusovej vozovne, kde [[Dopravní podnik Ostrava]] (DPO) montoval trolejbusy [[Solaris Trollino]]. Po dokončení sa vozidlo, ktoré nebolo pôvodne určené pre žiadneho konkrétneho zákazníka a malo slúžiť pre skúšky a prezentácie,<ref name="CsD409" /><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Nelhübel
| meno = Jan| rok = 2012| titul = Atlas trolejbusů 2012| vydavateľ = Pro trolejbusy| miesto = Ostrava
| stránky = 24| isbn = 978-80-260-2548-1}}</ref><ref name="CsD211">{{Citácia periodika| priezvisko=Hinčica| meno=Libor| titul=Trolejbusy SOR TNB 12 a SOR TNB 18 v Ostravě| periodikum=Československý dopravák| rok=2011| číslo=2| strany=11–13| issn=1804-2309}}</ref> vydalo 5. januára 2010 prvýkrát do ostravských ulíc, kde od 27. januára podstupovalo na [[Trolejbusová doprava v Ostrave|tamojšej trolejbusovej sieti]] skúšobné jazdy bez cestujúcich. Do stavu DPO bolo ako majetok Cegelec zaradené 4. februára 2010 s evidenčným číslom 9997. Medzitým skúšobne jazdilo bez cestujúcich aj v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (29. marca - 1. apríla) pod napätím 750 V.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = olala| titul = Testovanie trolejbusu SOR TNB 12 City v Banskej Bystrici| url = http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=6541| dátum vydania = 2010-4-1| dátum prístupu = 2012-10-27| vydavateľ = Busportal.sk| url archívu = https://web.archive.org/web/20160304210144/http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=6541| dátum archivácie = 2016-03-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = SOR TNB12| url = http://www.mhd-ostrava.cz/?s=sortnb12| dátum prístupu = 2012-10-27| vydavateľ = Mhd-ostrava.cz}}</ref> Do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi bolo v Ostrave prvýkrát vypravené 26. apríla 2010. O mesiac neskôr bol trolejbus, spoločne s prototypom kĺbového vozidla [[SOR TNB 18]], ponúknutý za celkovú cenu 9,920 miliónov Čk Dopravnému podniku Ostrava, ktorý túto ponuku na konci júna toho istého roku akceptoval.<ref name="CsD211" /> Na začiatku júna 2010 bol vystavený na veľtrhu [[Autotec]] v Brne.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Potěšil| meno = Tomáš| titul = AUTOTEC a AUTOSALON Brno 2010| periodikum = Městská doprava| rok = 2010| číslo = 3| strany = 4–7}}</ref> Po návrate do Ostravy trolejbus TNB 12 naďalej jazdil v skúšobnej prevádzke. Potom už bol odoslaný do bežnej ostravskej prevádzky, aj keď naďalej sa skúšobným číslom 9997. Od 3. februára 2011 je označený definitívnym číslom 3912.<ref name="CsD211" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Vůz DP Ostrava 3912 (TNB 12)| url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/15607| dátum prístupu = 2012-10-27| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20160304200142/http://seznam-autobusu.cz/vuz/15607| dátum archivácie = 2016-03-04}}</ref>
Žiadny ďalší trolejbus TNB 12 s výzbrojou TV Europulse už nebol vyrobený, od roku 2010 však SOR Libchavy spolupracuje so [[Škoda Electric|Škodou Electric]] na výrobe trolejbusu [[Škoda 30Tr SOR]], ktorý využíva karosériu vozidla TNB 12, do ktorej je zabudovaná výzbroj Škoda.
=== Parciálne trolejbusy ===
[[Súbor:Trolejbus SOR TNB 12 v Praze.jpg|náhľad|SOR TNB 12 na skúšobných jazdách v Prahe]]
V roku 2016 bol vyrobený v spolupráci s [[Dopravní podnik města Brna|Dopravným podnikom mesta Brna]] (DPMB) prototyp [[Hybridný trolejbus|parciálneho trolejbusu]] TNB 12, ktorý obdržal prezývku AcuMario. Vozidlo bolo skompletizované v Brne vo [[Vozovňa Komín|vozovni Komín]] a bolo unifikované s brnianskymi autobusmi NBG 12 a kĺbovými trolejbusmi [[Škoda 31Tr SOR]]. Oficiálne bol verejnosti predstavený na veľtrhu CZECHBUS 2016.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Vozidlo bolo v majetku spoločnosti SOR a v Brne malo vykonať typové skúšky pre homologizáciu vozidla.<ref name="Bmhd">{{Citácia elektronického dokumentu| autor = manil| titul = Trolejbus SOR TNB 12| url = http://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1408| dátum vydaní = 2017-05-20| dátum prístupu = 2017-05-23| vydavateľ = Bmhd.cz}}</ref> DPMB ho označil dočasným evidenčným číslom 3703.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Vůz DPMB 3703 (TNB 12)| url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vuz.php?id=65245| vydavateľ= Bmhd.cz| dátum prístupu = 2018-08-29}}</ref> Do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi trolejbus po prvýkrát vyšiel 19. mája 2017.<ref name="Bmhd" />
Na jeseň 2017 výrobcu vozidlo zapožičal Dopravnému podniku hl. m. Prahy, ktorý je od októbra toho roku skúšal na novo postavenej trati v Proseckej ulici. Trolejbus získal číslo 9505,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = V Praze vyjel po 45 letech trolejbus| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/10/10/v-praze-vyjel-po-45-letech-trolejbus| dátum vydaní = 2017-10-10| dátum prístupu = 2017-10-12| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| priezvisko = Hinčica| meno = Libor}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> ktoré nadväzuje na číselný rad pôvodných pražských trolejbusov, z ktorých posledný niesol číslo 9504.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = mld| titul = Z autobusu trolejbusem a zase zpátky. V Praze vyrostla kilometrová trať| url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/2271196-autobus-ve-stoupani-zvedne-pantograf-praha-oprasuje-zaslou-slavu-trolejbusu| dátum vydaní = 2017-10-14
| dátum prístupu = 2017-10-16| vydavateľ = Ceskatelevize.cz}}</ref> V máji 2018 bola skúšobná prevádzka vozidla TNB 12 v Prahe ukončená (nahradilo ho vozidlo Škoda 30Tr SOR č. 9506)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Trolejbus SOR TNB 12 v Praze končí| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/5/24/trolejbus-sor-tnb-12-v-praze-kon| dátum vydaní = 2018-05-24| dátum prístupu = 2018-05-31| vydavateľ = Cs-dopravak.cz}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a trolejbus sa vrátil späť do Brna, kde bol od júna 2018 opäť v prevádzke. V máji 2019 bol trolejbus odstavený a v júni opustil Brno z dôvodu predaja do Banskej Bystrice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = DO BANSKÉ BYSTRICE ZAMÍŘIL PROTOTYP TROLEJBUS SOR TNB 12| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2019/6/20/do-bansk-bystrice-zamil-prototyp-trolejbus-sor-tnb-12| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| dátum vydaní = 2019-06-20| dátum prístupu = 2019-06-20}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> S týmto predajom súvisela aj úprava na napätie 750 V.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Vůz DPMB #3703 (SOR TNB 12)| url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/65245| vydavateľ = seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2019-12-10| url archívu = https://web.archive.org/web/20191210163505/https://seznam-autobusu.cz/vuz/65245| dátum archivácie = 2019-12-10}}</ref>
Dva parciálne trolejbusy TNB 12 skompletizoval v roku 2017 aj [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica]]. Vzhľadom na rôzne problémy ale zostali odstavené a do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi boli v Banskej Bystrici zaradené až v júli 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suchopa| meno = Michal| titul = Parciálne trolejbusy v Banskej Bystrici začali voziť cestujúcich| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/7/20/parcilne-trolejbusy-v-banskej-bystrici-zaali-vozi-cestujcich| dátum vydania = 2018-07-20| dátum prístupu = 2018-07-24| vydavateľ = Cs-dopravak.cz}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = Kami| titul = Začalo testovanie parciálnych trolejbusov SOR TNB 12 (od 18.7.2018)| url = https://imhd.sk/bb/doc/sk/17655/Zacalo-testovanie-parcialnych-trolejbusov-SOR-TNB-12-od-18-7-2018| dátum vydaní = 2018-07-18| dátum prístupu = 2018-07-24| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref>
== Dodávky trolejbusov ==
{| class="wikitable"
|-
! Súčasný štát
! Mesto
! Stránka
! Roky dodávok
! Počet vozov
! Evidenčné čísla<br />pri dodaní
! Poznámky
! Zdroj
|-
| {{Minivlajka|Česko|w}}
| [[Ostrava]]
| [[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]]
| 2011
| 1
| 3912
| prototyp, 2010–2011 zapožičaný výrobcom (č. 9997)
| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Ostrava: vozy TNB 12 | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=TNB+12 | dátum prístupu = 2018-07-24 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200720145952/https://seznam-autobusu.cz/vuz/15607 | dátum archivácie = 2020-07-20 }}</ref>
|-
| {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| [[Banská Bystrica]]
| [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]]
| 2017 – 2019
| 3
| 3201–3203
| parciálne trolejbusy, 3203 - prototyp
| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = DP Banská Bystrica: trolejbusy SOR TNB
| url = https://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?trakce=trolejbus&iddopravce=76&manufacturer=SOR&ntyp=TNB
| vydavateľ = Evidencia-dopravcov.eu
| dátum prístupu = 2020-04-02
}}</ref>
|}
== Referencie ==
<references />
* {{Preklad|cs|SOR TNB 12|18750418}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Trolejbusy SOR}}
[[Kategória:Trolejbusy SOR|T]]
o1gzc61j8f5d8ij0g08o6ppxk2ll6oy
SOR TN 12
0
654158
8213709
8162444
2026-05-14T12:45:41Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213709
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox trolejbus
| názov = SOR TN 12
| súbor = Ostrava,_SOR_TN_12_A.jpg
| popis = SOR TN 12 A v Ostrave
| typ = TN 12
| výrobca = [[SOR Libchavy]]
| prototyp =
| výroba v rokoch = 2008
| vyrobených kusov = 2
| modernizácia v rokoch =
| modernizovaných kusov =
| dĺžka = 11 790 mm
| šírka = 2 520 mm
| výška = 3 300 mm
| pohotovostná hmotnosť = 9 600 kg
| výška podlahy = 340 mm / 800 mm
| max. rýchlosť = 75 km/h
| miest na sedenie = 30 (3 dv.) / 27 (4 dv.)
| miest na státie = 72 (3 dv.) / 74 (4 dv.)
| motor(y) = TN 12 A: ATM 120 W01<br/>TN 12 C: TAM 1050 C6B
| výkon = TN 12 A: 1×120 kW<br/>TN 12 C: 1×175 kW
| napätie = 600 V / 750 V
| dieselagregát =
| výkon dieselagregátu =
}}
'''SOR TN 12''' je [[Česko|český]] čiastočne nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrobený v roku 2008 v dvoch prototypoch spoločnosťou [[SOR Libchavy]]. TN 12 je prvým trolejbusom spoločnosti SOR, ktorá sa tak stala po [[Škoda Holding|Škode]] a [[Dopravní podnik Ostrava|ostravskom dopravnom podniku]] (trolejbusy [[Solaris Trollino]]) tretím výrobcom vozidiel elektrickej nekoľajovej trakcie v Česku.
== Konštrukcia ==
Trolejbus TN 12 využíva karosériu mestského autobusu [[SOR BN 12]], respektíve jeho varianty poháňanej zemným plynom so zosilnenou strechou, ktorá je označená ako BNG 12. Skelet vozu je panelovej konštrukcie vyrobený z uzavretých oceľových profilov, na ktoré sú lepené plechy a polyesterové lamináty. Karoséria koncepcie „low entry“ môže mať troje alebo štvoro dvere, u druhých (tretích) dverí sa nachádza výklopná plošina pre nástup a výstup cestujúcich na invalidnom vozíku. Predná časť vozu je nízkopodlažná s podlahou vo výške 340 mm na vozovkou (vo vstupoch znížená na 320 mm), zadná časť vozidla nad zadnou [[Hnacia náprava|hnacou nápravou]] (od druhých, resp. tretích dverí) má podlahu vo výške 800 ma je prístupná po schodíkoch z interiéru a vďaka zadným dverám aj zvonku. Predná náprava je lichobežníková s nezávisle zavesenými kolesami od Sorum, zadná je tuhá.<ref name="CsD308">{{Citácia periodika | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | priezvisko2 = Koucký | meno2= Stanislav | titul = Trolejbus z Libchav – SOR TN 12 | periodikum = Československý dopravák | rok = 2008 | číslo = 3 | strany = 9–11}}</ref>
[[Elektrická výzbroj]] sa líši podľa typu trolejbusu. Voz označený ako TN 12 A (prvý prototyp) je vybavený striedavú výzbrojou s netradičným riešením pohonu, ktorý vyvinula firma Czetro z [[Ostrov (okres Karlove Vary)|Ostrova]]. Trolejbus disponuje [[Bipolárny tranzistor s izolovaným hradlom|IGBT]] trakčným meničom od spoločnosti Pintr EP, [[Asynchrónny motor|asynchrónnym trakčným motorom]] s výkonom 120 kW od firmy SKD Trade a dvojstupňovou automatickou, pneumaticky ovládanou [[Automatická prevodovka|prevodovkou]] Praga. Menič okrem regulácie výkonu trakčného motora aj riadi proces preraďovania rýchlostných stupňov, motor tak možno využívať aj v oblasti vyšších [[Krútiaci moment|krútiacich momentov]], čo umožní rovnaké dynamické vlastnosti vozu pri nižšom výkone motora. Ten má spoločne s prevodovkou hmotnosť 580 kg, zatiaľ čo motor bežnej koncepcie váži obvykle 750 kg.<ref name="CsD308" /> Väčšina častí elektrickej výzbroje je zabudovaná do motorového priestoru v zadnej časti vozu, výnimkou je vstupné istenie, odrušenie a brzdový odporník, ktoré sa nachádza pod plastovou truhlou na streche nízkopodlažnej časti trolejbusu.<ref name="CsD308" />
Model TN 12 C (druhý prototyp) je vybavený štandardnou striedavou výzbrojou TV Europulse od firmy Cegelec a asynchrónnym trakčným motorom s výkonom 175 kW od spoločnosti Pragoimex. Ten je umiestnený v motorovom priestore v zadnej časti vozu, ďalšie časti elektrickej výzbroje (napr. hlavný a pomocný menič) sa nachádza v bočnej truhle a v krytom priestore na streche vozu.<ref name="CsD408">{{Citácia periodika | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Druhý trolejbus SOR v Ostravě | periodikum = Československý dopravák | rok = 2008 | číslo = 4 | strany = 11}}</ref>
== Prototypy ==
[[Súbor:Brno, Autotec 2008, SOR TN 12 III.jpg|thumb|Prototyp trolejbusu SOR TN 12 A na veľtrhu Autotec 2008]]
Spoločnosť SOR Libchavy koncipovala svoj prvý trolejbus ako ponuku pre východoeurópske a balkánske trhy, kde bol v čase vývoja tohto vozu vozový park mnohokrát zastaraný. Nový trolejbus mal ponúknuť, okrem štandardov bežných v západnej a strednej Európe (nízkopodlažné prevedenie, dobrá kvalita, antikorózna ochrana, elektrická výzbroj s [[Rekuperácia (dopravný prostriedok)|rekuperáciou]], dlhá životnosť, a i.), aj nízku obstarávaciu cenu a nižšie náklady na údržbu.<ref name="CsD308" /> Na vývoji a výrobe prvého prototypu sa okrem SORU (mechanická časť) podieľali aj ďalšie české podniky: Czetro (trakčný pohon), SKD Trade (trakčný motor), Pintr ED (trakčný menič) a [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]] (konečná montáž a skúšky).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Koucký | meno = Stanislav | titul = SOR TN 12A – nová alternativa pro dopravce | periodikum = Dopravní magazín | rok = 2008 | číslo = 6 | strany = 10–11}}</ref>
[[Súbor:Teplice, Nová Ves, trolejbus SOR TN 12A.jpg|thumb|left|Voz TN 12 A v Tepliciach]]
Štvordverová karoséria prvého prototypu TN 12 A bola vyrobená v závode SOR Libchavy už v roku 2006, kedy bola rozpracovaná zákazka dodávky trolejbusov pre [[Kišiňov]], tento kontrakt ale nebol uzavretý. Po ukončení vývoja novej elektrickej výzbroje v roku 2008 mal byť trolejbus skompletizovaný v [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravným podniku mesta Pardubic]], prednosť však dostal ostravský dopravný podnik, ktorý už mal skúsenosti s dokončovaním trolejbusov Solaris Trollino vo vlastnej trolejbusovej vozovni.<ref name="CsD211">{{Citácia periodika | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Trolejbusy SOR TNB 12 a SOR TNB 18 v Ostravě | periodikum = Československý dopravák | rok = 2011 | číslo = 2 | strany = 11–13}}</ref> Karoséria preto bola 28. apríla 2008 pretiahnutá do Ostravy. Ešte nedokončený a nepojazdný trolejbus bol na začiatku júna toho roku vystavený na veľtrhu [[Autotec]] v Brne, po návrate do Ostravy, kompletizácie a rôznych skúškach vyšiel 9. augusta 2008 na prvú skúšobnú jazdu mimo areál vozovne.<ref name="CsD308" /> Od 15. septembra sa vykonávali typové skúšky vozu a na začiatku novembra 2008 sa začala skúšobná prevádzka bez cestujúcich v ostravskej trolejbusovej sieti.<ref name="CsD408" /> Dňa 2. marca 2009 (alebo 3. februára<ref name="SOR1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz SOR Libchavy #SOR1 (SOR TN 12A) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/12143 | dátum prístupu = 2019-07-15 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20190714172522/https://seznam-autobusu.cz/vuz/12143 | dátum archivácie = 2019-07-14 }}</ref>) bol zaradený do stavu [[Trolejbusová doprava v Ostrave|Dopravného podniku Ostrava]] (DPO) a bol označený evidenčným číslom SOR1, interne v DPO ako ev. č. 9999. Voz však naďalej zostal v majetku výrobcov, ktorí sa podieľali na jeho konštrukcii.<ref name="CsD409">{{Citácia periodika | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Trolejbus SOR – flotila se rozrůstá | periodikum = Československý dopravák | rok = 2009 | číslo = 4 | strany = 6–7}}</ref> Do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi bol prvýkrát vypravený 16. marca 2009,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = dabra | titul = SOR TN 12 A vyjel s cestujícími | url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5989 | dátum vydania = 2009-03-16 | dátum prístupu = 2012-10-27 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304212913/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5989 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> vzhľadom k atypickej elektrickej výzbroji musel behom homologizácie absolvovať 20 000 skúšobných kilometrov.<ref name="CsD409" /> Skúšobná prevádzka v Ostrave bola ukončená 18. decembra 2009, trolejbus potom zostal niekoľko mesiacov odstavený vo vozovni, 6. apríla 2010 bol odvezený do Libchavy. Nedlho potom bol prevezený do Pardubíc, kde mal byť na [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|tamojšej trolejbusovej sieti]] dopravným podnikom testovaný. K tomu ale nedošlo, takže sa vrátil späť do SORu. Tu bol odstavený do konca roku 2010.<ref name="CsD211" /> Začiatkom roku 2011 prenajatý dopravcovi Veolia Transport Teplice/Arriva Teplice/Arriva City, ktorý ho s evidenčným číslom 100 využíval v trolejbusovej doprave v Tepliciach. Na žiadosť výrobcu a zároveň majiteľa bol v júni 2018 odstavený<ref name="ČsD">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | titul = Konec trolejbusových "hrbáčů" | url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2019/4/28/konec-trolejbusovch-hrb | dátum vydaní = 2019-04-29 | dátum prístupu = 2019-7-15 | vydavateľ = Cs-dopravak.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a od roku 2019 je exponátom Múzeum veľkých volantov v Loučne.<ref name="SOR1" />
[[Súbor:Trolejbus sor tn 12C.JPG|thumb|Ostravský trolejbus SOR TN 12 C]]
Druhý voz, prototyp modelu TN 12 C, je aj štvordverového prevedenia. Jeho karoséria bola do Ostravy dodaná 22. septembra 2008, dokončený bol v trolejbusovej vozovne počas mesiaca, vlastnou silou sa po jej areáli pohyboval už 20. októbra.<ref name="CsD408" /> Od výroby má ostravský náter a je v majetku DPO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štěpán | meno = Jaromír | titul = Další nový typ trolejbusu s karoserií SOR | periodikum = Dopravní magazín | rok = 2008 | číslo = 6 | strany = 13}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Nelhübel | meno = Jan | titul = Projekt trolejbusů SOR | periodikum = Městská doprava | rok = 2009 | číslo = 1 | strany = 8–9}}</ref> Dňa 13. januára 2009 sa začali skúšobné jazdy bez cestujúcich,<ref name="CsD211" /> do stavu dopravného podniku bol trolejbus s evidenčným číslom 3911 zaradený 30. apríla 2009 (alebo 1. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOR TN12C | url = http://www.mhd-ostrava.cz/?s=sortn12 | dátum prístupu = 2012-10-27 | vydavateľ = Mhd-ostrava.cz}}</ref>). Skúšobné jazdy s cestujúcimi sa začali 3. júna 2009, ukončené boli na jeseň.<ref name="CsD409" /> Po schválení dráhovým úradom bol v bežnej prevádzke v ostravskej trolejbusovej sieti.<ref name="Ostrava">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vůz DP Ostrava #3911 (SOR TN 12C) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/15605 | dátum prístupu = 2019-07-15 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20190714181519/https://seznam-autobusu.cz/vuz/15605 | dátum archivácie = 2019-07-14 }}</ref> Pre zvýšenie spoľahlivosti bola jeho zadná náprava typu DANA nahradená novou nápravou Rába.<ref name="CsD211" /> Trolejbus jazdil do decembra 2017, kedy bol kvôli poruche elektrickej výzbroje odstavený. Podľa DP Ostrava bola oprava neekonomická, na konci roka 2018 bol voz vyradený a následne zošrotovaný.<ref name="ČsD" />
== Dodávky trolejbusov ==
Vyrobené boli dva trolejbusy TN 12.
{| class="wikitable"
|-
! Súčasný štát
! Mesto
! Stránka
! Typ
! Roky dodávok
! počet vozov
! Evidenčné čísla<br />pri dodaní
! Poznámky
! Zdroj
|-
| rowspan="2" | {{Minivlajka|Česko|w}}
| [[Ostrava]]
| [[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]]
| TN 12 C
| 2009
| 1
| 3911
|
| <ref name="Ostrava" />
|-
| [[Teplice]]
| [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]]
| TN 12 A
| 2011
| 1
| 100
| dlhodobo prenajatý výrobcom
| <ref name="SOR1" />
|}
== Historické vozy ==
* Múzeum veľkých volantov Loučeň (teplický voz ev. č. 100)
== Referencie ==
<references/>
* {{Preklad|cs|SOR TN 12|17478694}}
== Literatúra ==
* {{Citácia periodika | priezvisko = Hinčica | meno = Libor | priezvisko2 = Koucký | meno2 = Stanislav | titul = Trolejbus z Libchav – SOR TN 12 | periodikum = Československý dopravák | rok = 2008 | číslo = 3 | strany = 9–11}}
* {{Citácia periodika | priezvisko = Koucký | meno = Stanislav | titul = SOR TN 12A – nová alternativa pro dopravce | periodikum = Dopravní magazín | rok = 2008 | číslo = 6 | strany = 10–11}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Trolejbusy SOR}}
[[Kategória:Trolejbusy SOR|TN 12]]
cyz5zv7bijiousne05bsbb2jydz1pvk
Solaris Trollino 15
0
654375
8213996
8162626
2026-05-15T02:25:19Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213996
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox trolejbus
|názov=Solaris Trollino 15
|súbor=Solaris Trollino 15AC DPO 20080821.jpg
|popis=Trolejbus Solaris Trollino 15 v Ostrave
|typ=Trollino 15
|výrobca=[[Solaris Bus & Coach]]
|prototyp=2003
|výroba v rokoch=2003{{--}}2018
|vyrobených kusov=49
|dĺžka=14 590 mm
|šírka=2 550 mm
|výška=3 300 mm
|pohotovostná hmotnosť=13 800 kg
|miest na sedenie=40
|miest na státie=120
|max. rýchlosť=70 km/h
|motor(y)=
|výkon=1×175 kW
|napätie=
|výkon dieselagregátu=
}}
'''Solaris Trollino 15''' je trojnápravový nízkopodlažný [[trolejbus]], ktorý bol vyrábaný v rokoch 2003{{--}}2018 poľskou spoločnosťou [[Solaris Bus & Coach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 33 Tr – první trolejbus s karoserií SOR NS 18 zamíří do Teplic|url=https://www.cs-dopravak.cz/2018-12-2-koda-33-tr-prvn-trolejbus-s-karoseri-sor-ns-18-zam-do-teplic/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2018-12-02|dátum prístupu=2020-08-13|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200929203002/https://www.cs-dopravak.cz/2018-12-2-koda-33-tr-prvn-trolejbus-s-karoseri-sor-ns-18-zam-do-teplic/|dátum archivácie=2020-09-29}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Solaris na rok 2018: Trzy premiery + trzy wygaszenia [FILM]|url=http://infobus.pl/solaris-na-rok-2018-trzy-premiery-trzy-wygaszenia-film-_more_102585.html|vydavateľ=infobus.pl|dátum prístupu=2020-08-13|jazyk=pl}}</ref>
== Konštrukcia ==
Trollino 15 je prvým nízkopodlažnom trolejbusom dĺžky 15 m na svete.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Rusak|meno=Zbigniew|titul=Solaris Trollino 15 AC : pierwszy piętnastometrowy trolejbus na świecie|periodikum=Autobusy: technika, eksploatacja, systemy transportowe|vydavateľ=Instytut Naukowo-Wydawniczy "SPATIUM". sp. z o.o.|dátum=2003|ročník=4|číslo=7-8|strany=38-42|issn=|url=}}</ref> Ide o trojnápravový štandardný voz so samonosnou karosériou. Mechanicky vychádza z autobusu [[Solaris Urbino 15]]. Elektrická výzbroj TV Europulse od spoločnosti Cegelec s asynchrónnym trakčným motorom bola do vozov montovaná v dielňach ostravského dopravného podniku (teraz dielne Ekova Electric). V pravej bočnici vozu sa nachádzajú troje dvojkrídlové skladacie dvere.
Trolejbus Trollino 15 môže byť na želanie zákazníka vybavený aj pomocným naftovým agregátom, ktorý umožňuje jazdu vozu i mimo [[trolejové vedenie]].
Od roku 2008 je pätnásťmetrový trolejbus Solaris vyrábaný aj v spolupráci s plzenskou Škodou Electric pod označením [[Škoda 28Tr Solaris]].
== Prototyp ==
Prototyp vozu Trollino 15 bol vyrobený v roku 2003. Po rôznych skúškach bol v Ostrave ešte toho istého roku zaradený do pravidelnej prevádzky a dostal evidenčné číslo 3601.
== Dodávky trolejbusov ==
{| class="wikitable"
!Súčasný štát
!Mesto
!Stránka
!Typ
!Roky dodávok
!Počet vozov
!Evidenčné čísla<br />pri dodaní
!Zdroj
|-
|{{Minivlajka|Česko|w}}
|[[Ostrava]]
|[[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]]
|Trollino 15AC
|2003{{--}}2007
|4
|3601–3604
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP Ostrava - vozový park typ: Trollino 15, trakce: trolejbus|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam/?&dopravce=DP+Ostrava&ntyp=Trollino+15&trakce=trolejbus|dátum prístupu=2012-7-5|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200723024735/https://seznam-autobusu.cz/seznam?dopravce=DP+Ostrava&ntyp=Trollino+15&trakce=trolejbus|dátum archivácie=2020-07-23}}</ref>
|-
|{{Minivlajka|Litva|w}}
|[[Vilnius]]
|[[Trolejbusová doprava vo Vilniuse|stránka]]
|Trollino 15AC
|2004{{--}}2006
|45
|1674–1682, 1698–1710, 2683-2697, 2711–2718
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vehicles List Vilnius. Solaris Trollino 15 AC|url=http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=114&mid=1085|dátum prístupu=2012-7-5|vydavateľ=Transphoto.ru|jazyk=anglicky}}</ref>
|}
== Referencie ==
<references />
* {{Preklad|cs|Solaris Trollino 15|16771223}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
{{Trolejbusy Solaris}}
[[Kategória:Trolejbusy Solaris|T]]
nh0um4x2xui4dtv6fpwgpiusrvgaokf
Hagia Eiréné
0
654523
8213702
8149519
2026-05-14T12:33:15Z
Henryk Siuda
264914
/* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|2 */
8213702
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Building
<!-- *** Heading *** -->
| name =Hagia Eiréné
| native_name = {{VJZ|tur|Aya İrini}}{{break}}{{VJZ|grc|Ἁγία Εἰρήνη}}
| other_name =
| category = pôvodne byzantský chrám,{{break}}neskôr arzenál, dnes múzem
<!-- *** Image *** -->
| image = Hagia Eirene.jpg
| image_caption =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Turecko
| country_flag = TUR
| region = [[Marmara]]
| region_type = Región
| district = [[Fatih]]
| municipality = [[Istanbul]]
<!-- *** Locations *** -->
| lat_d =41.009722
| long_d =28.981111
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = 57
| width = 32
| height = 16
| number =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| style = [[byzantská architektúra]],{{break}}[[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánske umenie]],{{break}}[[Byzantské umenie v období obrazoborectva|obrazoborectvo]]
| material = [[Tehla (stavebníctvo)|červená tehla]], kameň,{{break}}[[Malta (stavebníctvo)|malta]], [[mozaika]]
<!-- *** History & management *** -->
| established = 532
| established_type = Založenie{{break}}súčasnej budovy
| date = po 740
| date_type = Reštaurácia
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = kresťanstvo
| free_type = Náboženstvo
| free1 = [[Boží Mier]] (''Hagia Eiréné'')
| free1_type = Zasvätenie
| free2 =
| free2_type = S
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_caption =Poloha budovy v [[Turecko|Turecku]]
| map_locator =Turecko
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Hagia Irene
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
| názov UNESCO = [[Historické oblasti Istanbulu]]
| dátum UNESCO = [[1985]]
| kategorizovať = Hagia Eiréné}}
'''Hagia Eiréné''' (iné názvy pozri nižšie) je [[Stavba (budova)|stavba]] v dnešnom [[Istanbul]]e, v [[Turecko|Turecku]]. Pôvodne slúžila ako [[Kresťanstvo|kresťanský]] [[Byzantská ríša|byzantský]] [[chrám]] zasvätený [[Boží Mier|Božiemu Mieru]].
Dnešná budova vznikla za vlády [[Justinián I.|Justiniána I.]], no neskôr prešla početnými zmenami. Po roku [[1453]] ([[pád Konštantínopola|dobytie Konštantínopola Osmanmi]]) slúžila budova ako vojenský sklad [[janičiar]]ov ([[arzenál]]) a nikdy nebola premenená na [[Mešita|mešitu]]. Dnes slúži ako [[múzeum]] a koncertná sála. Budova sa nachádza na prvom nádvorí paláca [[Topkapı Sarayı|Topkapi]].<ref name="byzleg" />
== Názvy ==
*{{VJZ|grc|Ἁγία Εἰρήνη|''Hagia Eiréné''}}, iné prepisy: ''Hagia Eirene'', ''Hagia Eirini'', v doslovnom preklade: ''Svätý Mier'', často: ''Boží Mier''<ref name=":VV">{{Citácia knihy
|priezvisko = Vavřínek
|meno = Vladimír
|odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
|priezvisko2 = Balcárek
|meno2 = Petr
|titul = Encyklopedie Byzance
|kapitola zborník = sv. Eirene (Boží Mír)
|miesto = Praha
|vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR
|rok = 2011
|isbn = 978-80-7277-485-2
|isbn2 = 978-80-86420-43-1
|edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
|zväzok edície = 33
|strany = 141
}}</ref>, [[Novogréčtina|novogr.]] ''Ajia Irini''<ref name="Beliana">{{Citácia knihy
|titul=[[Encyclopaedia Beliana]]
|zväzok=7. In{{--}}Kalg
|typ zväzku=Zv.
|kapitola zborník=Istanbul
|vydavateľ=[[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]]
|miesto=Bratislava
|rok=2013
|isbn=978-80-970350-1-3
|strany=235
}}</ref>
*{{VJZ|tur|''Aya İrini''}}
* '''Chrám Božieho mieru'''<ref>{{Citácia periodika
|titul = Vzájomné spoločenstvo
|periodikum = Logos : populárna a liturgická revue gréckokatolíkov
|dátum = 2002
|ročník = 3
|číslo = 2
|strany = 16
}}</ref><ref name="Beliana" />, '''Chrám Božieho pokoja'''<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko = Gábor
|meno = Milan
|titul = Architektúra Byzancie
|periodikum = Slovo
|ročník = 44
|číslo = 18{{--}}19
|strany = 17
|issn = 1335-7492
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko = Mojzeš
|meno = Marcel (ed.)
|titul = Chrám v byzantskej tradícii: z architektonického, ikonografického, liturgického a teologického pohľadu|vydavateľ=Petra
|miesto = Prešov
|rok = 2008
|isbn = 978-80-8099-030-5
|strany = 45, 50
}}</ref>, '''Chrám Svätého mieru'''<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Babic
|meno = Marek
|titul = Od antiky k stredoveku: dejiny neskorého rímskeho cisárstva medzi rokmi 284-476
|vydavateľ = Centrum pro studium demokracie a kultury
|miesto = Brno
|rok = 2009
|isbn = 978-80-7325-202-1
|strany = 94
}}</ref>, '''Chrám svätej Ireny'''<ref>{{beliana
|2
|byzantské výtvarné umenie a architektúra
|420
}}</ref><ref name="Beliana" />, písané aj s ch- ako: '''chrám svätej Ireny''',<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko = Rice
|meno = David Talbot
|titul = Byzantské umenie
|vydavateľ=Tatran
|miesto=Bratislava
|rok=1968
|strany=47, 59, 74{{--}}75
|vydanie text = 1. slovenské vyd.
|prekladatelia=Marián Fridrichovský
}}</ref> (rozumej v zmysle: chrám svätého (Božieho) Mieru, nie [[Svätá Irena|svätice Ireny]]), '''chrám Eiréné'''<ref>{{Citácia knihy
|titul = [[Encyklopédia archeológie]]
|kapitola zborník = Carihrad
|vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
|rok = 1986
|miesto = Bratislava
|meno = Bohuslav
|priezvisko = Novotný
|odkaz na autora = Bohuslav Novotný
|strany = 150
}}</ref>
* '''Kostol svätej Eirené'''<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko = Avenarius
|meno = Alexander
|titul = Byzantský ikonoklazmus 726-843: storočie zápasu o ikonu
|vydavateľ = Veda
|miesto = Bratislava
|rok = 1998
|isbn = 80-224-0582-5
|strany = 50
|odkaz na autora = Alexander Avenarius
}}</ref>, '''Kostol Hagia Irene'''<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko = Parkyn
|meno = Neil
|titul = Sedemdesiat zázrakov architektúry: úžasné stavby a príbeh ich vzniku
|vydavateľ = Slovart
|miesto = Bratislava
|rok = 2003
|strany = 89
|priezvisko2 = Krupa
|meno2 = Viktor
}}</ref>, '''Kostol svätej Ireny'''<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko=Múcska
|meno=Vincent
|titul=Dejiny európskeho stredoveku: I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia)
|vydavateľ=Michal Vaško
|miesto=Prešov
|rok=2006
|isbn=80-7165-576-7
|strany=168
}}</ref>
* '''Hagia Irena'''<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko = Schneider
|meno = Filip
|titul = Erazmus v Istanbule, alebo ako sme sa janičiarmi stali
|periodikum = Via Historiae
|odkaz na periodikum = Via Historiae
|vydavateľ = Katedra historických vied a stredoeurópskych štúdií, Filozofická fakulta, Univerzita svätých Cyrila a Metoda v Trnave
|miesto = Trnava
|ročník = 5
|číslo = 1
|strany = 25
|issn = 1339-1801
|dátum prístupu = 18.8.2020
|priezvisko2 = Oravec
|meno2 = Jozef
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|priezvisko = Gympel
|meno = Jan
|titul = Dejiny architektúry: od antiky po súčasnosť
|vydavateľ = Slovart
|miesto = Bratislava
|rok = 2008
|isbn = 978-80-8085-603-8
|strany = 18
}}</ref>, '''Svätá Irena'''<ref>{{Citácia knihy
|priezvisko = Pijoán
|meno = José
|titul = Dejiny umenia 3
|vydavateľ = Ikar
|miesto = Bratislava
|rok = 1998
|isbn = 80-7118-655-4
|strany = 82
|odkaz na autora = José Pijoan
}}</ref>
== História ==
[[Súbor:Constantinople Hagia Eirene.png|Plán chrámu zobrazujúci chrám po roku 740|náhľad|vľavo]]
Podľa tradície bol pôvodný chrám vystavaný už pred vládou cisára [[Konštantín I. (cisár)|Konštantína I.]], ktorý ho mal len zväčšiť a zasvätiť Božiemu mieru. Pred výstavbou a vysvätením prvého (nie dnešného) chrámu [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]] ([[360]]) slúžil ako hlavný katedrálny chrám v meste. Svoj význam si zachoval aj v nasledujúcom období, keď v ňom slúžil rovnaký klér ako v susednej [[Sofia|Sofii]]. Je možné, že sa v chráme konal [[Prvý carihradský koncil|Prvý konštantínopolský koncil]], a že po požiari [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]] v roku [[440]] slúžil dočasne opäť ako hlavný biskupský chrám.<ref name=":KZD" />
Počas povstania [[Niká]] v roku [[532]] bol výrazne poškodený, čo cisár [[Justinián I.]] využil na jeho prestavbu v duchu novej byzantskej architektúry. V roku [[740]] chrám postihlo zemetrasenie. Pravdepodobne za vlády [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]] bol výrazne prebudovaný. Z obrazoboreckého obdobia sa zachovala vzácna mozaiková výzdoba znázorňujúca jednoduchý kríž.<ref name=":KZD">{{Citácia knihy
|editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]
|titul = The Oxford Dictionary of Byzantium
|miesto = New York
|kapitola zborník = IRENE, CHURCH OF SAINT
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|rok=1991
|isbn=0-19-504652-8
|strany=1009
}}</ref>
V období neskorších byzantských dejín sa chrám spomína menej. Po roku [[1453]] nebol ako jeden z mála kresťanských kostolov v Konštantínopole premenený na mešitu. Budova bola využívaná [[janičiar]]mi ako sklad vojenského materiálu a bola prezývaná ''İç Cebehane''. V 19. storočí sa stala [[Múzeum|múzeom]]. Okrem iného do nej bolo premiestnených niekoľko purpurových cisárskych sarkofágov a reťaz, ktorá bola kedysi natiahnutá cez [[Zlatý roh]] a chránila mesto z mora. V roku 1939 bola Hagia Eiréné pridružená k múzeu [[Hagia Sofia]], no voľný prístup do nej bol zavedený až od roku [[2014]].<ref name="byzleg">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Hagia Eirene
|url=https://www.thebyzantinelegacy.com/hagia-eirene
|vydavateľ=The Byzantine Legacy
|dátum prístupu=2020-08-18
}}</ref>
== Architektúra a umelecká výzdoba ==
[[Súbor:Hagia Eirene Constantinople 2007.jpg|náhľad|[[Apsida (architektúra)|Apsida]] chrámu s jednoduchou obrazoboreckou mozaikou kríža]]
Ide o druhý najväčší dodnes stojaci byzantský chrám v [[Istanbul]]e ([[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]] bol zbúraný v 15. storočí). Spája v sebe prvky byzantského umenia z [[Byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období|justiniánskeho obdobia]] (spodná časť budovy) a prvky z obdobia neskorších renovácií (najmä úpravy z obdobia [[Byzantské umenie v období obrazoborectva|obrazoborectva]] po roku 740, no i osmanské). Plán budovy tak kombinuje trojloďovú [[Bazilika|baziliku]] s budovou s centrálnym plánom a [[Kupola|kupolou]]. Druhá, slepá kupola sa nachádza na západnej strane lode chrámu, ktorú delí na dve časti. Loď bola zrejme pôvodne kratšia a mala zaklenutie. Arkádové stĺporadia oddeľujú hlavný priestor od bočných lodí a pôvodne niesli tribúny. Na západe sa nachádza poschodový [[nartex]], ktorý bol tiež prerobený.
Chrám má ako jeden z mála raných byzantských chrámov zachované [[átrium]] a [[synthronon]] (polkruhová stupňovitá amfiteátrová štruktúra na sedenie) so šiestymi radami. V chráme sa nachádza niekoľko stĺpov z justiniánskeho obdobia, niektoré boli ale vymenené Osmanmi. Zachovala sa tiež časť [[Mozaika|mozaikovej]] výzdoby. Najzachovanejší je čierny [[Kríž (symbol)|kríž]] na zlatom podklade. Mozaika je umiestnená v [[Apsida (architektúra)|apside]] chrámu a je ohraničená oblúkovitou ozdobnou bordúrou s citátmi zo [[Starý zákon|Starého zákona]]. Ide o jeden z mála príkladov zachovanej mozaiky z obrazoboreckého obdobia. Zvyšky mozaiky sú aj v [[nartex]]e. V južnej uličke sa nachádza nefigurálna [[freska]].<ref name=":DB">{{Citácia knihy
|priezvisko=Zástěrová
|meno=Bohumila
|odkaz na autora=Bohumila Zástěrová
|spoluautori=et al.
|titul=Dějiny Byzance
|vydanie text=Vyd. 1.
|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|miesto=Praha
|rok=1992
|isbn=80-200-0454-8
|strany=430
}}</ref><ref name=":KZD" /><ref name=":VV" />
== Galéria ==
<gallery>
Hagia Irene with Hagia Sophia at the back, İstanbul.JPG|Exteriér budovy, v pozadí [[Hagia Sofia]]
Istanbul-Topkapı sarayı-Aya İrini Kilisesi - panoramio.jpg|Exteriér chrámu
Hagia Irene exterior.JPG|Exteriér chrámu
Basilica in the First Court of the Topkapi Palace - panoramio.jpg|Exteriér chrámu
DM14 - Crkva Svete Irine.jpg|Exteriér chrámu
Istanbul Hagia Eirene Narthex in 2017 06 1982.jpg|[[Nartex]] chrámu
Istanbul Hagia Eirene Narthex in 2017 14 1984.jpg|[[Átrium]] chrámu, pohľad z [[nartex]]u
Istanbul Hagia Eirene Main Hall south side in 2009 01 0914.jpg|Interiér chrámu, koncertná sieň
Church of St Irene 0913.jpg|Interiér chrámu
Istanbul Hagia Eirene Main Hall south side in 2016 06 1016.jpg|Interiér chrámu, stĺporadie deliace hlavnú loď od vedľajších
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[byzantské výtvarné umenie]], [[byzantská architektúra]]
* [[náboženstvo v Byzantskej ríši]]
* [[obrazoborectvo]]
[[Kategória:Múzeá v Turecku]]
[[Kategória:Byzantská sakrálna architektúra v Istanbule]]
0j6fh20dlrr5b45pp8unkotzd50hi8s
Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog/2019-11
2
654995
8214064
7081690
2026-05-15T07:13:34Z
KormiSKbot
236958
/* [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]] */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého (3) [[Project:AWB|AWB]]
8214064
wikitext
text/x-wiki
__NOINDEX__
== [[Lucia Žitňanská]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lucia%20%C5%BDit%C5%88ansk%C3%A1&diff=6932645&oldid=6725441 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lucia%20%C5%BDit%C5%88ansk%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Lucia Žitňanská]]; 19:08, {{dátum|2019-11-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 23420 - 18641 }} }})</span> . . [[Redaktor:185.142.48.35|185.142.48.35]] ([[Diskusia s redaktorom:185.142.48.35|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/185.142.48.35|príspevky]]) ''(<nowiki>chýbali oporné body roky 2017, 2018</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lucia%20%C5%BDit%C5%88ansk%C3%A1&oldid=6932645 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lucia%20%C5%BDit%C5%88ansk%C3%A1&oldid=6725441 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Podľa nej je dôvodom jej rozhodnutia skutočnosť, že už nedokázala nájsť potrebné kompromisy s koaličnými partnermi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20nej%20je%20d%C3%B4vodom%20jej%20rozhodnutia%20skuto%C4%8Dnos%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20u%C5%BE%20nedok%C3%A1zala%20n%C3%A1js%C5%A5%20potrebn%C3%A9%20kompromisy%20s%20koali%C4%8Dn%C3%BDmi%20partnermi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/3/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/8/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/6/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/2/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/4/ webnoviny.sk], …
* „'''''Dňa 14. marca sa Lucia Žitňanská rozhodla v novej vláde Petra Pellegriniho nepokračovať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C5%88a%2014.%20marca%20sa%20Lucia%20%C5%BDit%C5%88ansk%C3%A1%20rozhodla%20%C2%A0v%20novej%20vl%C3%A1de%20Petra%20Pellegriniho%20nepokra%C4%8Dova%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/8/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/3/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/6/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/2/ webnoviny.sk], [https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/4/ webnoviny.sk], …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.webnoviny.sk/osobnosti/lucia-zitnanska/page/3/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lucia%20%C5%BDit%C5%88ansk%C3%A1&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Lucia Žitňanská<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:185.142.48.35}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 185.142.48.35]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:10, 1. november 2019 (UTC)</div>
== [[Vyššie delostrelecké učilište]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vy%C5%A1%C5%A1ie%20delostreleck%C3%A9%20u%C4%8Dili%C5%A1te&diff=6934690&oldid=6676171 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vy%C5%A1%C5%A1ie%20delostreleck%C3%A9%20u%C4%8Dili%C5%A1te&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Vyššie delostrelecké učilište]]; 15:43, {{dátum|2019-11-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9700 - 8600 }} }})</span> . . [[Redaktor:Doko|Doko]] ([[Diskusia s redaktorom:Doko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Doko|príspevky]]) ''(<nowiki>Uplatnenie v zamestnaní po skončení služobného pomeru</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vy%C5%A1%C5%A1ie%20delostreleck%C3%A9%20u%C4%8Dili%C5%A1te&oldid=6934690 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vy%C5%A1%C5%A1ie%20delostreleck%C3%A9%20u%C4%8Dili%C5%A1te&oldid=6676171 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20slu%C5%BEobn%C3%BDch%20pomeroch%20vojakov%20v%20znen%C3%AD%20z%C3%A1konn%C3%A9ho%20opatrenia%20Predsedn%C3%ADctva%20N%C3%A1rodn%C3%A9ho%20zhroma%C5%BEdenia%20%C4%8D.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/59/19690701.html slov-lex.sk], [https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/39498/1/ASPI%253A//370/1997%20Z.z.%25237.1 noveaspi.sk], [https://www.epi.sk/zz/1970-100 epi.sk], [https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/54192/1/2 noveaspi.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/59/19690701.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vy%C5%A1%C5%A1ie%20delostreleck%C3%A9%20u%C4%8Dili%C5%A1te&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vyššie delostrelecké učilište<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Doko}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Doko]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:44, 5. november 2019 (UTC)</div>
== [[Slovenská informačná služba]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20informa%C4%8Dn%C3%A1%20slu%C5%BEba&diff=6935134&oldid=6935105 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20informa%C4%8Dn%C3%A1%20slu%C5%BEba&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Slovenská informačná služba]]; 11:09, {{dátum|2019-11-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6666 - 4044 }} }})</span> . . [[Redaktor:Tomas3093|Tomas3093]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomas3093|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Tomas3093|príspevky]]) ''(<nowiki>doplnenie faktov</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20informa%C4%8Dn%C3%A1%20slu%C5%BEba&oldid=6935134 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20informa%C4%8Dn%C3%A1%20slu%C5%BEba&oldid=6935105 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Činnosť SIS vychádza z integrovaného modelu spravodajskej služby, teda plní úlohy na úseku domáceho a zahraničného spravodajstva.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C4%8Cinnos%C5%A5%20SIS%20vych%C3%A1dza%20z%20integrovan%C3%A9ho%20modelu%20spravodajskej%20slu%C5%BEby%2C%20teda%20pln%C3%AD%20%C3%BAlohy%20na%20%C3%BAseku%20dom%C3%A1ceho%20a%20zahrani%C4%8Dn%C3%A9ho%20spravodajstva.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.sis.gov.sk/o-nas/organizacna-struktura.html sis.gov.sk]
* „'''''SIS riadi a na verejnosti zastupuje riaditeľ, ktorého na základe návrhu vlády SR vymenúva prezident SR.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22SIS%20riadi%20a%20na%20verejnosti%20zastupuje%20riadite%C4%BE%2C%20ktor%C3%A9ho%20na%20z%C3%A1klade%20n%C3%A1vrhu%20vl%C3%A1dy%20SR%20vymen%C3%BAva%20prezident%20SR.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.sis.gov.sk/o-nas/riaditel.html sis.gov.sk], [http://www.sis.gov.sk/o-nas/organizacna-struktura.html sis.gov.sk]
* „'''''Podľa zákona o SIS je príslušník Slovenskej informačnej služby povinný pri plnení úloh dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osôb,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20z%C3%A1kona%20o%20SIS%20je%20pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADk%20Slovenskej%20informa%C4%8Dnej%20slu%C5%BEby%20povinn%C3%BD%20pri%20plnen%C3%AD%20%C3%BAloh%20dba%C5%A5%20na%20%C4%8Des%C5%A5%2C%20v%C3%A1%C5%BEnos%C5%A5%20a%20d%C3%B4stojnos%C5%A5%20os%C3%B4b%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.sis.gov.sk/o-nas/organizacna-struktura.html sis.gov.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.sis.gov.sk/o-nas/organizacna-struktura.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20informa%C4%8Dn%C3%A1%20slu%C5%BEba&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Slovenská informačná služba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Tomas3093}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Tomas3093]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:10, 6. november 2019 (UTC)</div>
== [[Bratislava/nahlas]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava%2Fnahlas&diff=6935766&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava%2Fnahlas&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Bratislava/nahlas]]; 14:45, {{dátum|2019-11-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 13620 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Starekolena|príspevky]]) ''(<nowiki>zatial som dal len podklady. UPravujem</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava%2Fnahlas&oldid=6935766 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava%2Fnahlas&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Elaborát v rozsahu 64 stran formátu A4. byl rozvržen do čtyř hlavních částí (Přírodní složky prostředí, Kulturně-historické složky prostředí, Sociální'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Elabor%C3%A1t%20v%20rozsahu%2064%20stran%20form%C3%A1tu%20A4.%20byl%20rozvr%C5%BEen%20do%20%C4%8Dty%C5%99%20hlavn%C3%ADch%20%C4%8D%C3%A1st%C3%AD%20%28P%C5%99%C3%ADrodn%C3%AD%20slo%C5%BEky%20prost%C5%99ed%C3%AD%2C%20Kulturn%C4%9B-historick%C3%A9%20slo%C5%BEky%20prost%C5%99ed%C3%AD%2C%20Soci%C3%A1ln%C3%AD%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.csds.cz/cs/g6/3361-DS.html csds.cz]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.csds.cz/cs/g6/3361-DS.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava%2Fnahlas&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Bratislava/nahlas<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Starekolena}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Starekolena]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:46, 7. november 2019 (UTC)</div>
== [[Miroslav Cipár]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Cip%C3%A1r&diff=6937030&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Cip%C3%A1r&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Miroslav Cipár]]; 12:48, {{dátum|2019-11-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1874 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Armin|Armin]] ([[Diskusia s redaktorom:Armin|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Armin|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené nové heslo</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Cip%C3%A1r&oldid=6937030 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Cip%C3%A1r&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Vyštudoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vy%C5%A1tudoval%20slovensk%C3%BD%20jazyk%20a%20v%C3%BDtvarn%C3%BA%20v%C3%BDchovu%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20UK%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/308332-miroslav-cipar-malujem-len-to-co-nevidim/ kultura.pravda.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/308332-miroslav-cipar-malujem-len-to-co-nevidim/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Miroslav%20Cip%C3%A1r&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Miroslav Cipár<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Armin}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Armin]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:50, 9. november 2019 (UTC)</div>
== [[Akademická sloboda]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Akademick%C3%A1%20sloboda&diff=6937074&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Akademick%C3%A1%20sloboda&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Akademická sloboda]]; 13:24, {{dátum|2019-11-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3301 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Lišiak|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Akademická sloboda''' je [[sloboda]] členov [[Akademická obec|akademickej obce]] ([[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolských pedagógov]], výskumných a iných…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Akademick%C3%A1%20sloboda&oldid=6937074 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Akademick%C3%A1%20sloboda&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22pr%C3%A1vo%20u%C4%8Di%C5%A5%20sa%20pri%20zachovan%C3%AD%20slobodn%C3%A9ho%20v%C3%BDberu%20%C5%A1t%C3%BAdia%20v%C2%A0r%C3%A1mci%20akreditovan%C3%BDch%20%C5%A1tudijn%C3%BDch%20programov%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://edu.ukf.sk/mod/glossary/view.php?id=10506&mode=letter&hook=ALL&sortkey=CREATION&sortorder=asc&fullsearch=0&page=1 edu.ukf.sk], [https://www.svf.stuba.sk/sk/diani-na-svf/otvoreny-list-dekana.html?page_id=3954 svf.stuba.sk], [https://uniba.sk/o-univerzite/uradna-vyveska/sloboda-informacii/i-sposob-zriadenia-univerzity-jej-pravomoci-a-kompetencie/ uniba.sk], [https://www.vsvu.sk/workspace/media/documents/s-tatu-t_vs-vu_u-c-innost-5a15dbe05f7b8.doc vsvu.sk], [https://www.epi.sk/zz/2002-131 epi.sk], …
* „'''''právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22pr%C3%A1vo%20%C4%8Dlenov%20akademickej%20obce%20voli%C5%A5%20org%C3%A1ny%20akademickej%20obce%20a%C2%A0by%C5%A5%20do%20nich%20volen%C3%BD%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://is.uniag.sk/dok_server/slozka.pl?id=28104;download=24294 is.uniag.sk], [https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?ID=4078 umb.sk], [https://fmph.uniba.sk/fileadmin/fmfi/fakulta/akademicky_senat/plenum/2009_2010/28/zapis28-priloha-statut_fmfi_AS.pdf fmph.uniba.sk], [https://edu.ukf.sk/mod/glossary/view.php?id=10506&mode=letter&hook=ALL&sortkey=CREATION&sortorder=asc&fullsearch=0&page=1 edu.ukf.sk], [http://www.ef.umb.sk/ef/UploadFolder/379/obrazky/7%20%C5%A0tudijn%C3%BD%20poriadok%20EF%20UMB%20v%20znen%C3%AD%20dodatkov%201%20-%204.pdf ef.umb.sk], …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://edu.ukf.sk/mod/glossary/view.php?id=10506&mode=letter&hook=ALL&sortkey=CREATION&sortorder=asc&fullsearch=0&page=1<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Akademick%C3%A1%20sloboda&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Akademická sloboda<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Lišiak}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Lišiak]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:26, 9. november 2019 (UTC)</div>
== [[Zeleninárstvo]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelenin%C3%A1rstvo&diff=6937980&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelenin%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zeleninárstvo]]; 08:15, {{dátum|2019-11-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3201 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:46.151.56.165|46.151.56.165]] ([[Diskusia s redaktorom:46.151.56.165|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/46.151.56.165|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Spoločnosť Agromačaj z okolia Senca už 28-rokov rozvíja pestovanie zeleniny a zemiakov na Slovensku. Najmä v ostatných rokoch zažívajú výnimočný rozvoj, kto…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelenin%C3%A1rstvo&oldid=6937980 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelenin%C3%A1rstvo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Len v tomto roku sú rozvojové programy spoločnosti financované sumou 17-miliónov eur.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Len%20v%20tomto%20roku%20s%C3%BA%20rozvojov%C3%A9%20programy%20spolo%C4%8Dnosti%20financovan%C3%A9%20sumou%2017-mili%C3%B3nov%20eur.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://polnoinfo.sk/lider-v-oblasti-zeleninarstva-hlada-agronomov-mechanizatorov-a-zavlaharov/ polnoinfo.sk], [https://polnoinfo.sk/tema/zelenina/ polnoinfo.sk], [https://polnoinfo.sk/tema/agromacaj/ polnoinfo.sk], [https://polnoinfo.sk/stranka/6/ polnoinfo.sk]
* „'''''\"Dnes odbytová organizácia v ktorej sme zakladajúcim členom dodáva na trh 94-tisíc ton zemiakov a zeleniny.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Dnes%20odbytov%C3%A1%20organiz%C3%A1cia%20v%20ktorej%20sme%20zakladaj%C3%BAcim%20%C4%8Dlenom%20dod%C3%A1va%20na%20trh%2094-tis%C3%ADc%20ton%20zemiakov%20a%20zeleniny.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://polnoinfo.sk/lider-v-oblasti-zeleninarstva-hlada-agronomov-mechanizatorov-a-zavlaharov/ polnoinfo.sk]
* „'''''Ak vás ponuka pracovať v spoločnosti, ktorá sa venuje plodinám, ktoré z našich polí takmer zmizli zaujala, stačí zavolať a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ak%20v%C3%A1s%20ponuka%20pracova%C5%A5%20v%20spolo%C4%8Dnosti%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20venuje%20plodin%C3%A1m%2C%20ktor%C3%A9%20z%20na%C5%A1ich%20pol%C3%AD%20takmer%20zmizli%20zaujala%2C%20sta%C4%8D%C3%AD%20zavola%C5%A5%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://polnoinfo.sk/lider-v-oblasti-zeleninarstva-hlada-agronomov-mechanizatorov-a-zavlaharov/ polnoinfo.sk]
* „'''''Po úspešnom roku 2018 spoločnosť Agromačaj investovala do rozbehu produkcie koreňovej zeleniny, pestovania poľnej papriky, ale napríklad aj melónov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C3%BAspe%C5%A1nom%20roku%202018%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5%20Agroma%C4%8Daj%20investovala%20do%20rozbehu%20produkcie%20kore%C5%88ovej%20zeleniny%2C%20pestovania%20po%C4%BEnej%20papriky%2C%20ale%20napr%C3%ADklad%20aj%20mel%C3%B3nov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://polnoinfo.sk/lider-v-oblasti-zeleninarstva-hlada-agronomov-mechanizatorov-a-zavlaharov/ polnoinfo.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://polnoinfo.sk/lider-v-oblasti-zeleninarstva-hlada-agronomov-mechanizatorov-a-zavlaharov/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zelenin%C3%A1rstvo&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zeleninárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:46.151.56.165}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 46.151.56.165]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:16, 11. november 2019 (UTC)</div>
== [[Ovocinárstvo]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ovocin%C3%A1rstvo&diff=6937982&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ovocin%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ovocinárstvo]]; 08:19, {{dátum|2019-11-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9535 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:46.151.56.165|46.151.56.165]] ([[Diskusia s redaktorom:46.151.56.165|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/46.151.56.165|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „V americkom štáte Missouri, v samotnom srdci Spojených štátov amerických prekvitá ovocinárstvo pre našinca možno smiešnym spôsobom. Namiesto veľkolepých a…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ovocin%C3%A1rstvo&oldid=6937982 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ovocin%C3%A1rstvo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Pán Peters sa opýtal, ako je to na Slovensku, ako my spracovávame poškodené alebo menej kvalitné ovocie z našich sadov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%A1n%20Peters%20sa%20op%C3%BDtal%2C%20ako%20je%20to%20na%20Slovensku%2C%20ako%20my%20spracov%C3%A1vame%20po%C5%A1koden%C3%A9%20alebo%20menej%20kvalitn%C3%A9%20ovocie%20z%20na%C5%A1ich%20sadov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.kohaplant.sk/2008040006-je-americke-ovocinarstvo-kreativnejsie-ako-to-slovenske kohaplant.sk]
* „'''''Na margo našich poznámok skonštatoval, že je chybou ak sa zatvárajú dvere pred tvorbou vlastnej marketingovej politiky, že človek by'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20margo%20na%C5%A1ich%20pozn%C3%A1mok%20skon%C5%A1tatoval%2C%20%C5%BEe%20je%20chybou%20ak%20sa%20zatv%C3%A1raj%C3%BA%20dvere%20pred%20tvorbou%20vlastnej%20marketingovej%20politiky%2C%20%C5%BEe%20%C4%8Dlovek%20by%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.kohaplant.sk/2008040006-je-americke-ovocinarstvo-kreativnejsie-ako-to-slovenske kohaplant.sk]
* „'''''V našom záujme je ukázať a priblížiť slovenskému ovocinárovi iný pohľad na ovocinárstvo, možnosť využitia pestovateľských chutí a spojiť tak'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20na%C5%A1om%20z%C3%A1ujme%20je%20uk%C3%A1za%C5%A5%20a%20pribl%C3%AD%C5%BEi%C5%A5%20slovensk%C3%A9mu%20ovocin%C3%A1rovi%20in%C3%BD%20poh%C4%BEad%20na%20ovocin%C3%A1rstvo%2C%20mo%C5%BEnos%C5%A5%20vyu%C5%BEitia%20pestovate%C4%BEsk%C3%BDch%20chut%C3%AD%20a%20spoji%C5%A5%20tak%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.kohaplant.sk/2008040006-je-americke-ovocinarstvo-kreativnejsie-ako-to-slovenske kohaplant.sk]
* „'''''V americkom štáte Missouri, v samotnom srdci Spojených štátov amerických prekvitá ovocinárstvo pre našinca možno smiešnym spôsobom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20americkom%20%C5%A1t%C3%A1te%20Missouri%2C%20v%20samotnom%20srdci%20Spojen%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%20americk%C3%BDch%20prekvit%C3%A1%20ovocin%C3%A1rstvo%20pre%20na%C5%A1inca%20mo%C5%BEno%20smie%C5%A1nym%20sp%C3%B4sobom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.kohaplant.sk/2008040006-je-americke-ovocinarstvo-kreativnejsie-ako-to-slovenske kohaplant.sk], [https://www.kohaplant.sk/r-43-spravodajstvo-a-reportaze kohaplant.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.kohaplant.sk/2008040006-je-americke-ovocinarstvo-kreativnejsie-ako-to-slovenske<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ovocin%C3%A1rstvo&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ovocinárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:46.151.56.165}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 46.151.56.165]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:20, 11. november 2019 (UTC)</div>
== [[Mikuláš Jančura]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikul%C3%A1%C5%A1%20Jan%C4%8Dura&diff=6938985&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikul%C3%A1%C5%A1%20Jan%C4%8Dura&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Mikuláš Jančura]]; 10:03, {{dátum|2019-11-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5814 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:88.212.29.98|88.212.29.98]] ([[Diskusia s redaktorom:88.212.29.98|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/88.212.29.98|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Vedec |Meno = Mikuláš Jančura |Rodné meno = |Portrét = <!-- len názov súboru --> |Profesia = historik a un…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikul%C3%A1%C5%A1%20Jan%C4%8Dura&oldid=6938985 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikul%C3%A1%C5%A1%20Jan%C4%8Dura&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''In Danubiana Carpathica : Jahrbuch für Geschichte und Kultur in den deutschen Siedlungsgebieten Südeuropas.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22In%20Danubiana%20Carpathica%20%3A%20Jahrbuch%20f%C3%BCr%20Geschichte%20und%20Kultur%20in%20den%20deutschen%20Siedlungsgebieten%20S%C3%BCdeuropas.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upjs.sk/FF/zamestnanec/mikulas.jancura upjs.sk], [https://apvv-projekt7.webnode.sk/nas-pribeh/ apvv-projekt7.webnode.sk], [https://www.upjs.sk/en/FF/zamestnanec/mikulas.jancura upjs.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upjs.sk/FF/zamestnanec/mikulas.jancura<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikul%C3%A1%C5%A1%20Jan%C4%8Dura&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Mikuláš Jančura<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:88.212.29.98}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 88.212.29.98]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:04, 13. november 2019 (UTC)</div>
== [[Amnestia prezidenta Havla z 1. januára 1990]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Amnestia%20prezidenta%20Havla%20z%201.%20janu%C3%A1ra%201990&diff=6939027&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Amnestia%20prezidenta%20Havla%20z%201.%20janu%C3%A1ra%201990&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Amnestia prezidenta Havla z 1. januára 1990]]; 11:40, {{dátum|2019-11-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2599 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jaroslava.dollerova|Jaroslava.dollerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Jaroslava.dollerova|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jaroslava.dollerova|príspevky]]) ''(<nowiki>tvorba stranky</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Amnestia%20prezidenta%20Havla%20z%201.%20janu%C3%A1ra%201990&oldid=6939027 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Amnestia%20prezidenta%20Havla%20z%201.%20janu%C3%A1ra%201990&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Amnestia sa nevzťahovala na trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa a na trestné činy teroru, všeobecného ohrozenia, vraždy, lúpeže, znásilnenia,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Amnestia%20sa%20nevz%C5%A5ahovala%20na%20trestn%C3%A9%20%C4%8Diny%20zneu%C5%BE%C3%ADvania%20pr%C3%A1vomoci%20verejn%C3%A9ho%20%C4%8Dinite%C4%BEa%20a%20na%20trestn%C3%A9%20%C4%8Diny%20teroru%2C%20v%C5%A1eobecn%C3%A9ho%20ohrozenia%2C%20vra%C5%BEdy%2C%20l%C3%BApe%C5%BEe%2C%20zn%C3%A1silnenia%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://issuu.com/slovart/docs/politicke_slovensko_ukayka issuu.com]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://issuu.com/slovart/docs/politicke_slovensko_ukayka<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Amnestia%20prezidenta%20Havla%20z%201.%20janu%C3%A1ra%201990&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Amnestia prezidenta Havla z 1. januára 1990<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jaroslava.dollerova}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Jaroslava.dollerova]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:42, 13. november 2019 (UTC)</div>
== [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&diff=6939067&oldid=6938349 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]]; 12:26, {{dátum|2019-11-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 138083 - 137012 }} }})</span> . . [[Redaktor:217.67.17.109|217.67.17.109]] ([[Diskusia s redaktorom:217.67.17.109|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/217.67.17.109|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Novšia história (2004 – súčasnosť) */</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&oldid=6939067 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&oldid=6938349 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''MO SR zdôrazňuje, že piloti lietadiel MiG-29 sú cvičení na zvládanie mimoriadnych udalostí a alternatívne letové trasy sú vyberané tak,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22MO%20SR%20zd%C3%B4raz%C5%88uje%2C%20%C5%BEe%20piloti%20lietadiel%20MiG-29%20s%C3%BA%20cvi%C4%8Den%C3%AD%20na%20zvl%C3%A1danie%20mimoriadnych%20udalost%C3%AD%20a%20alternat%C3%ADvne%20letov%C3%A9%20trasy%20s%C3%BA%20vyberan%C3%A9%20tak%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/FDF3E66DD558AA1EC125849D0028F464 ujd.gov.sk]
* „'''''Plánovaná trasa bola operatívne zmenená na najkratšiu možnú alternatívnu trasu smerom k záložnému letisku v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1novan%C3%A1%20trasa%20bola%20operat%C3%ADvne%20zmenen%C3%A1%20na%20najkrat%C5%A1iu%20mo%C5%BEn%C3%BA%20alternat%C3%ADvnu%20trasu%20smerom%20k%20z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9mu%20letisku%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/FDF3E66DD558AA1EC125849D0028F464 ujd.gov.sk]
* „'''''Rovnako aj pri tejto udalosti viedla trasa stíhacieho lietadla MiG-29 v bezpečnej vzdialenosti od Atómových elektrární Mochovce.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Rovnako%20aj%20pri%20tejto%20udalosti%20viedla%20trasa%20st%C3%ADhacieho%20lietadla%20MiG-29%20v%20bezpe%C4%8Dnej%20vzdialenosti%20od%20At%C3%B3mov%C3%BDch%20elektr%C3%A1rn%C3%AD%20Mochovce.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/FDF3E66DD558AA1EC125849D0028F464 ujd.gov.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/FDF3E66DD558AA1EC125849D0028F464<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vzdušné sily Slovenskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:217.67.17.109}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 217.67.17.109]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:28, 13. november 2019 (UTC)</div>
== [[Anton Faraonov]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton%20Faraonov&diff=6939253&oldid=6461108 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton%20Faraonov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Anton Faraonov]]; 17:35, {{dátum|2019-11-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15830 - 7084 }} }})</span> . . [[Redaktor:Anton Faraonov|Anton Faraonov]] ([[Diskusia s redaktorom:Anton Faraonov|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Anton Faraonov|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnenie popisu a životných udalostí.</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton%20Faraonov&oldid=6939253 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton%20Faraonov&oldid=6461108 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''\"Žijem ako v labyrinte, kráčam od jednej slepej cesty ku druhej, v hľadaní seba samého.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22%C5%BDijem%20ako%20v%20labyrinte%2C%20kr%C3%A1%C4%8Dam%20od%20jednej%20slepej%20cesty%20ku%20druhej%2C%20v%20h%C4%BEadan%C3%AD%20seba%20sam%C3%A9ho.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://romboid.webnode.sk/_files/200000053-4422145208/romboid10-2003-web.pdf romboid.webnode.sk], [https://romboid.webnode.sk/_files/200000032-e4b59e5b0f/romboid7-8-2001-web.pdf romboid.webnode.sk], [https://romboid.webnode.sk/_files/200000051-b5093b6025/romboid7-8-2003-web.pdf romboid.webnode.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://romboid.webnode.sk/_files/200000053-4422145208/romboid10-2003-web.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anton%20Faraonov&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Anton Faraonov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Anton Faraonov}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Anton Faraonov]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:36, 13. november 2019 (UTC)</div>
== [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&diff=6939993&oldid=6939458 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]]; 08:21, {{dátum|2019-11-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 139383 - 138216 }} }})</span> . . [[Redaktor:217.67.17.109|217.67.17.109]] ([[Diskusia s redaktorom:217.67.17.109|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/217.67.17.109|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Novšia história (2004 – súčasnosť) */</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&oldid=6939993 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&oldid=6939458 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Na zabezpečenie požadovanej úrovne rozlietanosti pilotov zaradených na plnenie úloh pohotovostného systému Slovenskej republiky a udržanie bojových kvalifikácií je potrebné'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20zabezpe%C4%8Denie%20po%C5%BEadovanej%20%C3%BArovne%20rozlietanosti%20pilotov%20zaraden%C3%BDch%20na%20plnenie%20%C3%BAloh%20pohotovostn%C3%A9ho%20syst%C3%A9mu%20Slovenskej%20republiky%20a%20udr%C5%BEanie%20bojov%C3%BDch%20kvalifik%C3%A1ci%C3%AD%20je%20potrebn%C3%A9%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=5426BD6CF02D48B09344A5F55D1F7D51-5F45E3A5B4D31182AEADCF2052828BB4 rokovania.gov.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=5426BD6CF02D48B09344A5F55D1F7D51-5F45E3A5B4D31182AEADCF2052828BB4<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vzdu%C5%A1n%C3%A9%20sily%20Slovenskej%20republiky&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vzdušné sily Slovenskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:217.67.17.109}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 217.67.17.109]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:22, 15. november 2019 (UTC)</div>
== [[Kultúra smrti]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kult%C3%BAra%20smrti&diff=6940775&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kult%C3%BAra%20smrti&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kultúra smrti]]; 15:50, {{dátum|2019-11-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1548 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:1andrejf1|1andrejf1]] ([[Diskusia s redaktorom:1andrejf1|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/1andrejf1|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''<u>Kultúra smrti</u>''' ''(antikultúra smrti)'' je súhrn činností zameraných na zničenie ľudstva, alebo zredukovanie populácie Zeme. Ako dôvody sa uvádzaj…“</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kult%C3%BAra%20smrti&oldid=6940775 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kult%C3%BAra%20smrti&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''\"Všetko, čo je proti samému životu, ako vražda každého druhu, genocída, potrat, eutanázia, ako aj samovražda; všetko, čo porušuje celistvosť'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22V%C5%A1etko%2C%20%C4%8Do%20je%20proti%20sam%C3%A9mu%20%C5%BEivotu%2C%20ako%20vra%C5%BEda%20ka%C5%BEd%C3%A9ho%20druhu%2C%20genoc%C3%ADda%2C%20potrat%2C%20eutan%C3%A1zia%2C%20ako%20aj%20samovra%C5%BEda%3B%20v%C5%A1etko%2C%20%C4%8Do%20poru%C5%A1uje%20celistvos%C5%A5%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://casopisslovo.sk/2019/05/13/systemova-ochrana-zivota/ casopisslovo.sk], [https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/c/evangelium-vitae kbs.sk], [https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120124782 is.cuni.cz], [http://ignacianskaspiritualita.sk/index.php/2010/01/dar-zivota-povolanie-do-zivota/ ignacianskaspiritualita.sk], [http://visnove.fara.sk/index.php/fatimske-slavnosti/13-januar-2013 visnove.fara.sk], …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://casopisslovo.sk/2019/05/13/systemova-ochrana-zivota/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kult%C3%BAra%20smrti&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kultúra smrti<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:1andrejf1}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 1andrejf1]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:52, 16. november 2019 (UTC)</div>
== [[Fintice]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintice&diff=6941106&oldid=6893855 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintice&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Fintice]]; 19:20, {{dátum|2019-11-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 12692 - 4041 }} }})</span> . . [[Redaktor:Andrea Leskova|Andrea Leskova]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrea Leskova|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Andrea Leskova|príspevky]]) ''()''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintice&oldid=6941106 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintice&oldid=6893855 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Vznik nového kostola vo Finticiach podmienil aj dôstojné vnútorné vybavenie a objednávku nových bohoslužobných nádob.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vznik%20nov%C3%A9ho%20kostola%20vo%20Finticiach%20podmienil%20aj%20d%C3%B4stojn%C3%A9%20vn%C3%BAtorn%C3%A9%20vybavenie%20a%20objedn%C3%A1vku%20nov%C3%BDch%20bohoslu%C5%BEobn%C3%BDch%20n%C3%A1dob.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://fintice.sk/index.php?page_id=4 fintice.sk], [http://www.obecfintice.szm.com/Obrazky/uvod.htm obecfintice.szm.com]
* „'''''Exteriérová výzdoba kostola je skromná, sústreďuje sa na vystupujúce štukové pilastre, zdôraznené farbou.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Exteri%C3%A9rov%C3%A1%20v%C3%BDzdoba%20kostola%20je%20skromn%C3%A1%2C%20s%C3%BAstre%C4%8Fuje%20sa%20na%20vystupuj%C3%BAce%20%C5%A1tukov%C3%A9%20pilastre%2C%20zd%C3%B4raznen%C3%A9%20farbou.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://fintice.sk/index.php?page_id=4 fintice.sk], [http://www.obecfintice.szm.com/Obrazky/uvod.htm obecfintice.szm.com]
* „'''''Po odlesnení najmä dubovo-hrabových lesov sa vytvorili náhradné spoločenstvá lúk a pasienkov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20odlesnen%C3%AD%20najm%C3%A4%20dubovo-hrabov%C3%BDch%20lesov%20sa%20vytvorili%20n%C3%A1hradn%C3%A9%20spolo%C4%8Denstv%C3%A1%20l%C3%BAk%20a%20pasienkov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.fintice.sk/index.php?page_id=44 fintice.sk]
* „'''''Interiér kostola je zaklenutý pruskými klenbami, bohato zdobenými štukovými rokokovými ornamentami, ktoré lemujú aj korunnú rímsu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Interi%C3%A9r%20kostola%20je%20zaklenut%C3%BD%20prusk%C3%BDmi%20klenbami%2C%20bohato%20zdoben%C3%BDmi%20%C5%A1tukov%C3%BDmi%20rokokov%C3%BDmi%20ornamentami%2C%20ktor%C3%A9%20lemuj%C3%BA%20aj%20korunn%C3%BA%20r%C3%ADmsu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://fintice.sk/index.php?page_id=4 fintice.sk], [http://www.obecfintice.szm.com/Obrazky/uvod.htm obecfintice.szm.com]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://fintice.sk/index.php?page_id=4, http://www.fintice.sk/index.php?page_id=44<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fintice&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Fintice<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Andrea Leskova}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Andrea Leskova]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:22, 17. november 2019 (UTC)</div>
== [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Recep%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20%281918%29&diff=6941856&oldid=6938134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Recep%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20%281918%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]; 14:25, {{dátum|2019-11-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4373 - 1953 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jaroslava.dollerova|Jaroslava.dollerova]] ([[Diskusia s redaktorom:Jaroslava.dollerova|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jaroslava.dollerova|príspevky]]) ''(<nowiki>tvorba sekcie</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Recep%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20%281918%29&oldid=6941856 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Recep%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20%281918%29&oldid=6938134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Zachovej štít čistý jako jej zachovalo Tvé národní vojsko : Československá legie.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Zachovej%20%C5%A1t%C3%ADt%20%C4%8Dist%C3%BD%20jako%20jej%20zachovalo%20Tv%C3%A9%20n%C3%A1rodn%C3%AD%20vojsko%20%3A%20%C4%8Ceskoslovensk%C3%A1%20legie.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zoommagazin.iprima.cz/100-let-republiky-ceskoslovenske/vyroci-28-10-1918-vznik-ceskoslovenska zoommagazin.iprima.cz], [https://www.facebook.com/mcpraha8/posts/1372771759563988 facebook.com], [http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/provolani-narodniho-vyboru-28-rijna-1918/ moderni-dejiny.cz], [http://www.svornost.com/svornost-cesi-snete-a-nebojte-se/ svornost.com], [https://is.cuni.cz/webapps/zzp/download/120147771 is.cuni.cz], …
* „'''''Buď si stále vědom, že jsi občanem československého státu nejen se všemi právy, nýbrž i povinnostmi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bu%C4%8F%20si%20st%C3%A1le%20v%C4%9Bdom%2C%20%C5%BEe%20jsi%20ob%C4%8Danem%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20st%C3%A1tu%20nejen%20se%20v%C5%A1emi%20pr%C3%A1vy%2C%20n%C3%BDbr%C5%BE%20i%20povinnostmi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/mcpraha8/posts/1372771759563988 facebook.com], [http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/provolani-narodniho-vyboru-28-rijna-1918/ moderni-dejiny.cz], [https://zoommagazin.iprima.cz/100-let-republiky-ceskoslovenske/vyroci-28-10-1918-vznik-ceskoslovenska zoommagazin.iprima.cz], [http://www.svornost.com/svornost-cesi-snete-a-nebojte-se/ svornost.com], [http://www.sokolznojmo.cz/download.php?soubor=2014-10-10_nazdar-jen-2014.docx sokolznojmo.cz], …
* „'''''Národní výbor, nadaný důvěrou veškerého lidu československého, přejal jako jediný a oprávněný a odpovědný činitel do svých rukou správu svého'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1rodn%C3%AD%20v%C3%BDbor%2C%20nadan%C3%BD%20d%C5%AFv%C4%9Brou%20ve%C5%A1ker%C3%A9ho%20lidu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%2C%20p%C5%99ejal%20jako%20jedin%C3%BD%20a%20opr%C3%A1vn%C4%9Bn%C3%BD%20a%20odpov%C4%9Bdn%C3%BD%20%C4%8Dinitel%20do%20sv%C3%BDch%20rukou%20spr%C3%A1vu%20sv%C3%A9ho%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ar-ar.facebook.com/jenda.cizinsky/posts/2678368612227021 ar-ar.facebook.com], [http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/provolani-narodniho-vyboru-28-rijna-1918/ moderni-dejiny.cz], [https://www.facebook.com/mcpraha8/posts/1372771759563988 facebook.com], [https://zoommagazin.iprima.cz/100-let-republiky-ceskoslovenske/vyroci-28-10-1918-vznik-ceskoslovenska zoommagazin.iprima.cz], [https://courseware.zcu.cz/predmety/khv/cshn courseware.zcu.cz], …
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zoommagazin.iprima.cz/100-let-republiky-ceskoslovenske/vyroci-28-10-1918-vznik-ceskoslovenska<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Recep%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20%281918%29&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zákon o zriadení samostatného štátu československého<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jaroslava.dollerova}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Jaroslava.dollerova]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:26, 19. november 2019 (UTC)</div>
== [[Robert Bellarmin]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert%20Bellarmin&diff=6942288&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert%20Bellarmin&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Robert Bellarmin]]; 12:58, {{dátum|2019-11-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3538 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav.Simlastik|Miroslav.Simlastik]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav.Simlastik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav.Simlastik|príspevky]]) ''(<nowiki>https://www.zivotopisysvatych.sk/robert-bellarmin/</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert%20Bellarmin&oldid=6942288 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert%20Bellarmin&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Krátko pred smrťou ho ešte navštívil pápež Gregor XV. Proces jeho blahorečenia sa začal už rok po jeho smrti, no'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kr%C3%A1tko%20pred%20smr%C5%A5ou%20ho%20e%C5%A1te%20nav%C5%A1t%C3%ADvil%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Gregor%20XV.%20Proces%20jeho%20blahore%C4%8Denia%20sa%20za%C4%8Dal%20u%C5%BE%20rok%20po%20jeho%20smrti%2C%20no%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zivotopisysvatych.sk/robert-bellarmin/ zivotopisysvatych.sk]
* „'''''V tých časoch sa dostal do povedomia Galileo Galilei so svojím heliocentrickým pohľadom na svet.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20t%C3%BDch%20%C4%8Dasoch%20sa%20dostal%20do%20povedomia%20Galileo%20Galilei%20so%20svoj%C3%ADm%20heliocentrick%C3%BDm%20poh%C4%BEadom%20na%20svet.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zivotopisysvatych.sk/robert-bellarmin/ zivotopisysvatych.sk]
* „'''''Róbert sa snažil ukázať pápežovi správnu cestu, no ten ho odstránil tým, že ho vymenoval za arcibiskupa do Capuy (severne'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22R%C3%B3bert%20sa%20sna%C5%BEil%20uk%C3%A1za%C5%A5%20p%C3%A1pe%C5%BEovi%20spr%C3%A1vnu%20cestu%2C%20no%20ten%20ho%20odstr%C3%A1nil%20t%C3%BDm%2C%20%C5%BEe%20ho%20vymenoval%20za%20arcibiskupa%20do%20Capuy%20%28severne%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zivotopisysvatych.sk/robert-bellarmin/ zivotopisysvatych.sk]
* „'''''Pápež Sixtus V. dal napríklad jeho dielo, kde obraňoval pápežstvo, na index zakázaných kníh.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%A1pe%C5%BE%20Sixtus%20V.%20dal%20napr%C3%ADklad%20jeho%20dielo%2C%20kde%20obra%C5%88oval%20p%C3%A1pe%C5%BEstvo%2C%20na%20index%20zak%C3%A1zan%C3%BDch%20kn%C3%ADh.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zivotopisysvatych.sk/robert-bellarmin/ zivotopisysvatych.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.zivotopisysvatych.sk/robert-bellarmin/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert%20Bellarmin&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Robert Bellarmin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav.Simlastik}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav.Simlastik]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:00, 20. november 2019 (UTC)</div>
== [[Zvolenská Slatina]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zvolensk%C3%A1%20Slatina&diff=6943309&oldid=6935934 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zvolensk%C3%A1%20Slatina&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Zvolenská Slatina]]; 07:53, {{dátum|2019-11-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15849 - 9266 }} }})</span> . . [[Redaktor:158.195.4.7|158.195.4.7]] ([[Diskusia s redaktorom:158.195.4.7|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/158.195.4.7|príspevky]]) ''()''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zvolensk%C3%A1%20Slatina&oldid=6943309 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zvolensk%C3%A1%20Slatina&oldid=6935934 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Jej plody, malé hrušky hniličky, sú obľúbenou pochúťkou pre srnčiu a jeleniu zver, žijúcu v blízkych kopcoch Gorovec a Chabovec.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jej%20plody%2C%20mal%C3%A9%20hru%C5%A1ky%20hnili%C4%8Dky%2C%20s%C3%BA%20ob%C4%BE%C3%BAbenou%20poch%C3%BA%C5%A5kou%20pre%20srn%C4%8Diu%20a%20jeleniu%20zver%2C%20%C5%BEij%C3%BAcu%20v%20bl%C3%ADzkych%20kopcoch%20Gorovec%20a%20Chabovec.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/minule-rocniky ekopolis.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.ekopolis.sk/zivotne-prostredie/strom-roka/minule-rocniky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zvolensk%C3%A1%20Slatina&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zvolenská Slatina<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:158.195.4.7}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 158.195.4.7]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:54, 22. november 2019 (UTC)</div>
== [[Svätý Jur]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sv%C3%A4t%C3%BD%20Jur&diff=6944233&oldid=6944229 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sv%C3%A4t%C3%BD%20Jur&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Svätý Jur]]; 08:57, {{dátum|2019-11-24}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 45186 - 43896 }} }})</span> . . [[Redaktor:314r|314r]] ([[Diskusia s redaktorom:314r|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/314r|príspevky]]) ''()''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sv%C3%A4t%C3%BD%20Jur&oldid=6944233 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sv%C3%A4t%C3%BD%20Jur&oldid=6944229 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Druhá plocha je \"vesmírna\" – človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Druh%C3%A1%20plocha%20je%20%5C%22vesm%C3%ADrna%5C%22%20%E2%80%93%20%C4%8Dlovek%20prenik%C3%A1%20do%20vesm%C3%ADru%20a%20spozn%C3%A1va%20jeho%20tajomstv%C3%A1.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.svatyjur.sk/content/pamiatky svatyjur.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.svatyjur.sk/content/pamiatky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sv%C3%A4t%C3%BD%20Jur&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Svätý Jur<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:314r}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 314r]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:58, 24. november 2019 (UTC)</div>
== [[Jan Palach]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan%20Palach&diff=6944449&oldid=6937072 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan%20Palach&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Jan Palach]]; 19:57, {{dátum|2019-11-24}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5295 - 2400 }} }})</span> . . [[Redaktor:217.144.29.76|217.144.29.76]] ([[Diskusia s redaktorom:217.144.29.76|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/217.144.29.76|príspevky]]) ''()''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan%20Palach&oldid=6944449 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan%20Palach&oldid=6937072 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Vzhľadom na svoj \"maloburžoázny\" pôvod (pochádzal z rodiny živnostníka) však nebol prijatý.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vzh%C4%BEadom%20na%20svoj%20%5C%22malobur%C5%BEo%C3%A1zny%5C%22%20p%C3%B4vod%20%28poch%C3%A1dzal%20z%20rodiny%20%C5%BEivnostn%C3%ADka%29%20v%C5%A1ak%20nebol%20prijat%C3%BD.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/sk/16-januara-1969-upalenie-jana-palacha/ upn.gov.sk]
* „'''''Zúčastnili sa na ňom desaťtisíce ľudí, ale z vládnych predstaviteľov neprišiel nikto.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%C3%BA%C4%8Dastnili%20sa%20na%20%C5%88om%20desa%C5%A5tis%C3%ADce%20%C4%BEud%C3%AD%2C%20ale%20z%20vl%C3%A1dnych%20predstavite%C4%BEov%20nepri%C5%A1iel%20nikto.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/sk/16-januara-1969-upalenie-jana-palacha/ upn.gov.sk], [https://svrcek.blog.sme.sk/c/500241/jan-palach-ako-terorista-normalizatori-ksc-maju-svojich-pohrobkov-aj-v-21-storoci.html svrcek.blog.sme.sk]
* „'''''V roku 1973 boli jeho telesné pozostatky bez súhlasu rodiny spopolnené a tajne prevezené na cintorín vo Všetatech.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201973%20boli%20jeho%20telesn%C3%A9%20pozostatky%20bez%20s%C3%BAhlasu%20rodiny%20spopolnen%C3%A9%20a%20tajne%20prevezen%C3%A9%20na%20cintor%C3%ADn%20vo%20V%C5%A1etatech.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/sk/16-januara-1969-upalenie-jana-palacha/ upn.gov.sk], [https://svrcek.blog.sme.sk/c/500241/jan-palach-ako-terorista-normalizatori-ksc-maju-svojich-pohrobkov-aj-v-21-storoci.html svrcek.blog.sme.sk]
* „'''''Jan Palach sa narodil 11. augusta 1948. Vyrastal v stredočeskom mestečku Všetaty.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jan%20Palach%20sa%20narodil%2011.%20augusta%201948.%20Vyrastal%20v%20stredo%C4%8Deskom%20meste%C4%8Dku%20V%C5%A1etaty.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/sk/16-januara-1969-upalenie-jana-palacha/ upn.gov.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/sk/16-januara-1969-upalenie-jana-palacha/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jan%20Palach&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Jan Palach<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:217.144.29.76}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom 217.144.29.76]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:58, 24. november 2019 (UTC)</div>
== [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kres%C5%A5anskodemokratick%C3%A1%20ml%C3%A1de%C5%BE%20Slovenska&diff=6945114&oldid=6944931 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kres%C5%A5anskodemokratick%C3%A1%20ml%C3%A1de%C5%BE%20Slovenska&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Kresťanskodemokratická mládež Slovenska]]; 07:33, {{dátum|2019-11-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6476 - 4401 }} }})</span> . . [[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius~skwiki]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Belisarius~skwiki|príspevky]]) ''(<nowiki>rozšírenie</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kres%C5%A5anskodemokratick%C3%A1%20ml%C3%A1de%C5%BE%20Slovenska&oldid=6945114 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kres%C5%A5anskodemokratick%C3%A1%20ml%C3%A1de%C5%BE%20Slovenska&oldid=6944931 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Vyhlásil: \"My, mladí kresťanskí demokrati sme rozhodnutí postaviť sa na odpor voči vznikajúcemu totalitnému režimu a použiť na to všetky'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vyhl%C3%A1sil%3A%20%5C%22My%2C%20mlad%C3%AD%20kres%C5%A5ansk%C3%AD%20demokrati%20sme%20rozhodnut%C3%AD%20postavi%C5%A5%20sa%20na%20odpor%20vo%C4%8Di%20vznikaj%C3%BAcemu%20totalitn%C3%A9mu%20re%C5%BEimu%20a%20pou%C5%BEi%C5%A5%20na%20to%20v%C5%A1etky%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/historiaKDH.pdf kdh.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/historiaKDH.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kres%C5%A5anskodemokratick%C3%A1%20ml%C3%A1de%C5%BE%20Slovenska&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kresťanskodemokratická mládež Slovenska<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Belisarius~skwiki}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Belisarius~skwiki]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:36, 26. november 2019 (UTC)</div>
== [[Slovenské Okolie]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A9%20Okolie&diff=6945216&oldid=6942279 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A9%20Okolie&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Slovenské Okolie]]; 13:19, {{dátum|2019-11-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7771 - 3012 }} }})</span> . . [[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/ScholastikosSVK|príspevky]]) ''(<nowiki>+</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A9%20Okolie&oldid=6945216 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A9%20Okolie&oldid=6942279 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Bez uznania osobnosti našej národnej, bez vyznačenia Okolia toho, v ktorom osobnosť tá obsažená je, bez rovného práva rečiam a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bez%20uznania%20osobnosti%20na%C5%A1ej%20n%C3%A1rodnej%2C%20bez%20vyzna%C4%8Denia%20Okolia%20toho%2C%20v%20ktorom%20osobnos%C5%A5%20t%C3%A1%20obsa%C5%BEen%C3%A1%20je%2C%20bez%20rovn%C3%A9ho%20pr%C3%A1va%20re%C4%8Diam%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.just.wz.cz/rservice.php?akce=tisk&cisloclanku=2005010148 just.wz.cz], [https://archive.org/stream/slovenskmemora00kultuoft/slovenskmemora00kultuoft_djvu.txt archive.org]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.just.wz.cz/rservice.php?akce=tisk&cisloclanku=2005010148<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A9%20Okolie&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Slovenské Okolie<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:ScholastikosSVK}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom ScholastikosSVK]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:20, 26. november 2019 (UTC)</div>
== [[Tipos]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tipos&diff=6945701&oldid=6559420 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tipos&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Tipos]]; 12:44, {{dátum|2019-11-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3415 - 989 }} }})</span> . . [[Redaktor:Starekolena|Starekolena]] ([[Diskusia s redaktorom:Starekolena|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Starekolena|príspevky]]) ''(<nowiki>doplnené aktualizované</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tipos&oldid=6945701 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tipos&oldid=6559420 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Neskôr spor za Športku prebral Lemikon a po ôsmich rokoch Najvyšší súd SR v auguste 2008 rozhodol, že Tipos má'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Nesk%C3%B4r%20spor%20za%20%C5%A0portku%20prebral%20Lemikon%20a%20po%20%C3%B4smich%20rokoch%20Najvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20s%C3%BAd%20SR%20v%20auguste%202008%20rozhodol%2C%20%C5%BEe%20Tipos%20m%C3%A1%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://euronovinky.eu/najvyssi-sud-rozhodol-v-kauze-medzi-firmami-lemikon-a-tipos-spor-trval-takmer-20-rokov/ euronovinky.eu], [https://ekonomika.sme.sk/c/22169093/spor-tiposu-s-cyperskou-schrankou-sa-vracia-na-sud.html ekonomika.sme.sk], [https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/522443-tipos-vyhral-sud-s-firmou-lemikon-trvalo-to-takmer-20-rokov/ spravy.pravda.sk], [http://ispigl.eu/denik/?q=node/17737 ispigl.eu]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://euronovinky.eu/najvyssi-sud-rozhodol-v-kauze-medzi-firmami-lemikon-a-tipos-spor-trval-takmer-20-rokov/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tipos&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Tipos<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Starekolena}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Starekolena]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:46, 27. november 2019 (UTC)</div>
== [[Daniel Futej]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel%20Futej&diff=6946156&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel%20Futej&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Daniel Futej]]; 10:50, {{dátum|2019-11-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2659 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Danielfutej|Danielfutej]] ([[Diskusia s redaktorom:Danielfutej|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Danielfutej|príspevky]]) ''(<nowiki>Krátky životopis doktora Futeja</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel%20Futej&oldid=6946156 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel%20Futej&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Neskôr takmer štyri roky pracoval na právnom oddelení Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Nesk%C3%B4r%20takmer%20%C5%A1tyri%20roky%20pracoval%20na%20pr%C3%A1vnom%20oddelen%C3%AD%20Eur%C3%B3pskej%20banky%20pre%20obnovu%20a%20rozvoj%20v%20Lond%C3%BDne.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.futejpartners.sk/daniel-futej/ futejpartners.sk]
* „'''''(1986), a počas pôsobenia na právnickej fakulte na Univerzite Virginia v USA získal právnický titul LL.M. (1991).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%281986%29%2C%20a%20po%C4%8Das%20p%C3%B4sobenia%20na%20pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20na%20Univerzite%20Virginia%20v%20USA%20z%C3%ADskal%20pr%C3%A1vnick%C3%BD%20titul%20LL.M.%20%281991%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.futejpartners.sk/daniel-futej/ futejpartners.sk]
* „'''''Následne pôsobil v pražskej pobočke New Yorskej právnickej firmy Skadden, Arps, Slate, Meagher & Flom, a taktiež vo Washingtone, D.C.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1sledne%20p%C3%B4sobil%20v%20pra%C5%BEskej%20pobo%C4%8Dke%20New%20Yorskej%20pr%C3%A1vnickej%20firmy%20Skadden%2C%20Arps%2C%20Slate%2C%20Meagher%20%26%20Flom%2C%20a%20taktie%C5%BE%20vo%20Washingtone%2C%20D.C.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.danielfutej.sk/kto-je-daniel-futej/ danielfutej.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.futejpartners.sk/daniel-futej/, https://www.danielfutej.sk/kto-je-daniel-futej/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Daniel%20Futej&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Daniel Futej<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Danielfutej}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Danielfutej]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:52, 28. november 2019 (UTC)</div>
== [[Futej & Partners]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Futej%20%26%20Partners&diff=6946173&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Futej%20%26%20Partners&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Futej & Partners]]; 11:08, {{dátum|2019-11-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3073 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Danielfutej|Danielfutej]] ([[Diskusia s redaktorom:Danielfutej|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Danielfutej|príspevky]]) ''(<nowiki>Futej & Partners krátke zhrnutie</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Futej%20%26%20Partners&oldid=6946173 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Futej%20%26%20Partners&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Právnici i podporný personál ovládajú anglický jazyk a svoje jazykové znalosti denne používajú v rámci e-mailovej a telefonickej komunikácie s'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pr%C3%A1vnici%20i%20podporn%C3%BD%20person%C3%A1l%20ovl%C3%A1daj%C3%BA%20anglick%C3%BD%20jazyk%20a%20svoje%20jazykov%C3%A9%20znalosti%20denne%20pou%C5%BE%C3%ADvaj%C3%BA%20v%20r%C3%A1mci%20e-mailovej%20a%20telefonickej%20komunik%C3%A1cie%20s%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.futejpartners.sk/o-stranke-futej-partners/ futejpartners.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.futejpartners.sk/o-stranke-futej-partners/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Futej%20%26%20Partners&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Futej & Partners<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Danielfutej}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Danielfutej]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:10, 28. november 2019 (UTC)</div>
== [[Hospodárstvo v Južnej Kórei]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hospod%C3%A1rstvo%20v%20Ju%C5%BEnej%20K%C3%B3rei&diff=6946449&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hospod%C3%A1rstvo%20v%20Ju%C5%BEnej%20K%C3%B3rei&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hospodárstvo v Južnej Kórei]]; 19:49, {{dátum|2019-11-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2684 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Sta3Nik|Sta3Nik]] ([[Diskusia s redaktorom:Sta3Nik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Sta3Nik|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hospod%C3%A1rstvo%20v%20Ju%C5%BEnej%20K%C3%B3rei&oldid=6946449 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hospod%C3%A1rstvo%20v%20Ju%C5%BEnej%20K%C3%B3rei&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (okolo 11 miliónov obyvateľov), Pusan (3,7), Inčchon (2,5), Tägu (2,5), Ulsan'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1ie%20mest%C3%A1%20maj%C3%BAce%20viac%20ako%20mili%C3%B3n%20obyvate%C4%BEov%20s%C3%BA%20Soul%20%28okolo%2011%20mili%C3%B3nov%20obyvate%C4%BEov%29%2C%20Pusan%20%283%2C7%29%2C%20In%C4%8Dchon%20%282%2C5%29%2C%20T%C3%A4gu%20%282%2C5%29%2C%20Ulsan%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://referaty.centrum.sk/odborne-humanitne/ekonomia/49069/?print=1 referaty.centrum.sk], [https://referaty.centrum.sk/odborne-humanitne/ekonomia/49069/korejska-republika referaty.centrum.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://referaty.centrum.sk/odborne-humanitne/ekonomia/49069/?print=1<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hospod%C3%A1rstvo%20v%20Ju%C5%BEnej%20K%C3%B3rei&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hospodárstvo v Južnej Kórei<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Sta3Nik}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Sta3Nik]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:50, 28. november 2019 (UTC)</div>
== [[Anna Verešová]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1&diff=6947124&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Anna Verešová]]; 18:37, {{dátum|2019-11-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6336 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Belisarius~skwiki|Belisarius~skwiki]] ([[Diskusia s redaktorom:Belisarius~skwiki|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Belisarius~skwiki|príspevky]]) ''(<nowiki>základ</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1&oldid=6947124 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Externe vyučovala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Žiline.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Externe%20vyu%C4%8Dovala%20na%20Vysokej%20%C5%A1kole%20zdravotn%C3%ADctva%20a%20soci%C3%A1lnej%20pr%C3%A1ce%20sv.%20Al%C5%BEbety%20v%20%C5%BDiline.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/ zachej.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.zachej.sk/produkt/23548/socialne-podnikanie-mytus-alebo-inovacia/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anna%20Vere%C5%A1ov%C3%A1&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Anna Verešová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Belisarius~skwiki}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Belisarius~skwiki]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:40, 30. november 2019 (UTC)</div>
== [[Henrieta Moravčíková]] ==
<div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div>
* <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henrieta%20Morav%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&diff=6947161&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henrieta%20Morav%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Henrieta Moravčíková]]; 19:28, {{dátum|2019-11-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7036 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Ivana Moncolova|Ivana Moncolova]] ([[Diskusia s redaktorom:Ivana Moncolova|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Ivana Moncolova|príspevky]]) ''(<nowiki>štúdium, prax, bibliografia,</nowiki>)''</span>
<div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henrieta%20Morav%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&oldid=6947161 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henrieta%20Morav%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div>
* „'''''Spolupracovala s L. Kabošom na prvom celovečernom filmovom dokumente o modernej architektúre na Slovensku, ktorý vyrobila Slovenská televízia roku 2008.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Spolupracovala%20s%20L.%20Kabo%C5%A1om%20na%20prvom%20celove%C4%8Dernom%20filmovom%20dokumente%20o%20modernej%20architekt%C3%BAre%20na%20Slovensku%2C%20ktor%C3%BD%20vyrobila%20Slovensk%C3%A1%20telev%C3%ADzia%20roku%202008.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=1578&action=cv sav.sk], [https://www.avu.cz/sites/default/files/anotace_moravcikova.doc avu.cz], [https://jlbjlt.net/data/Images/tC6LoYdmfjuTAd2rP/original/tC6LoYdmfjuTAd2rP.doc jlbjlt.net], [https://www.archinfo.sk/ludia/architekt-alebo-student-architektury/prof-dr-ing-arch-henrieta-moravcikova.html archinfo.sk]
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div>
<div class="plainlinks">
* <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=user-org-user&user_no=1578&action=cv<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Henrieta%20Morav%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&action=edit do článku]
* <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Henrieta Moravčíková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Ivana Moncolova}}&action=edit<!--§ion=new--> do diskusie s redaktorom Ivana Moncolova]
</div>
<div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:30, 30. november 2019 (UTC)</div>
me6xcojs6xzwxhv213urngjqqfg0hpv
Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia
4
656924
8213840
8213350
2026-05-14T19:01:18Z
ListeriaBot
194672
Wikidata list updated [V2]
8213840
wikitext
text/x-wiki
[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>.
<!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q124553|Q124553]]
| [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Emil Paul Tscherrig]]
| data-sort-value="1947" | 1947-02-03
| data-sort-value="2026" | 2026-05-12
| švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska
| ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''
| ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]]
| [[Švajčiarsko]]
| ''[[:d:Q67491|Unterems]]''
| [[Rím]]
|
|-
| [[:d:Q12767798|Q12767798]]
|
| [[Jana Dubovcová]]
| data-sort-value="1952" | 1952-06-22
| data-sort-value="2026" | 2026-05-07
| verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026)
| [[politik]]
| [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
| [[Žilina]]
|
|
|-
| [[:d:Q112517138|Q112517138]]
|
| [[Marián Járek]]
| data-sort-value="1946" | 1946-09-26
| data-sort-value="2026" | 2026-05-01
| slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní
| ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]]
|
|
| [[Nitra]]
|
|
|-
| [[:d:Q13421415|Q13421415]]
|
| [[Ján Pataky]]
| data-sort-value="1955" | 1955-06-08
| data-sort-value="2026" | 2026-05-01
| poslanec Národnej rady SR
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]]
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Podbořany]]
|
|
|-
| [[:d:Q11903170|Q11903170]]
|
| [[Zdeněk Chára]]
| data-sort-value="1951" | 1951-08-18
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku
| ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]''
|
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Strakonice]]
|
|
|-
| [[:d:Q164775|Q164775]]
| [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]]
| [[Georg Baselitz]]
| data-sort-value="1938" | 1938-01-23
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| nemecký maliar a sochár
| [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]]
|
| [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]]
| ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]]
|
|
|-
| [[:d:Q2956310|Q2956310]]
|
| [[Chantal Nobel]]
| data-sort-value="1948" | 1948-11-23
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| francúzska herečka
| [[Herectvo|herec]]
|
| [[Francúzsko]]
| [[Rouen]]
| [[Ramatuelle]]
| ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]''
|-
| [[:d:Q12042975|Q12042975]]
| [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]]
| [[Oskar Petr]]
| data-sort-value="1952" | 1952-05-16
| data-sort-value="2026" | 2026-04-29
| český hudobný skladateľ, textár a spevák
| [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]]
|
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Praha]]
|
|
|-
| [[:d:Q114959228|Q114959228]]
|
| [[Ján Kerekréti]]
| data-sort-value="1943" | 1943-10-25
| data-sort-value="2026" | 2026-04-28
| slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
|
|
|
|-
| [[:d:Q62070381|Q62070381]]
| [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]]
| [[Edita Egerová]]
| data-sort-value="1927" | 1927-09-29
| data-sort-value="2026" | 2026-04-27
| americká psychologička a spisovateľka
| [[psychológ]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]]
| [[Košice]]
| [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]]
|
|-
| [[:d:Q13562002|Q13562002]]
| [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]]
| [[Nedra Talleyová]]
| data-sort-value="1946" | 1946-01-27
| data-sort-value="2026" | 2026-04-26
| americká speváčka (1946 – 2026)
| [[spevák]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Virginia Beach]]
|
|-
| [[:d:Q972754|Q972754]]
|
| [[Peter J. Carroll]]
| data-sort-value="1953" | 1953-01-08
| data-sort-value="2026" | 2026-04-22
| anglický okultista
| [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]''
|
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[West Sussex]]
|
|
|-
| [[:d:Q12771705|Q12771705]]
|
| [[Milan Šuna]]
| data-sort-value="1966" | 1966-11-21
| data-sort-value="2026" | 2026-04-21
| tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026)
| ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]''
|
| [[Slovensko]]
| [[Kežmarok]]
| [[Stará Lesná]]
|
|-
| [[:d:Q12772168|Q12772168]]
|
| [[Mária Adamcová]]
| data-sort-value="1930" | 1930-08-26
| data-sort-value="2026" | 2026-04-20
| slovenská operná speváčka, mezzosopranistka
| ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]''
|
|
| [[Važec]]
|
|
|-
| [[:d:Q106573|Q106573]]
| [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]]
| [[Nathalie Baye]]
| data-sort-value="1948" | 1948-07-06
| data-sort-value="2026" | 2026-04-17
| francúzska herečka
| ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]]
|
| [[Francúzsko]]
| [[Mainneville]]
| [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]]
| [[Cimetière du Montparnasse]]
|-
| [[:d:Q1237140|Q1237140]]
| [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]]
| [[Ivan Rebernik]]
| data-sort-value="1939" | 1939-10-07
| data-sort-value="2026" | 2026-04-16
| slovinský knihovník a diplomat
| ''[[:d:Q182436|knihovník]]''<br/>[[diplomat]]
| [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]]
| [[Slovinsko]]<br/>[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]
| [[Maribor]]
|
|
|-
| [[:d:Q132051765|Q132051765]]
| [[Súbor:MUDr Rosina pic1.png|center|75px]]
| [[Alojz Rosina]]
| data-sort-value="1931" | 1931-05-15
| data-sort-value="2026" | 2026-04-14
| slovenský rehabilitačný lekár, zakladateľ rehabilitačných centier
| ''[[:d:Q2012484|rehabilitačný lekár]]''<br/>[[lekár]]<br/>''[[:d:Q6500773|všeobecný lekár]]''
|
|
| [[Púchov]]
| [[Poprad]]
|
|-
| [[:d:Q357965|Q357965]]
| [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]]
| [[Michael Oser Rabin]]
| data-sort-value="1931" | 1931-09-01
| data-sort-value="2026" | 2026-04-14
| Izraelský matematik a informatik
| ''[[:d:Q82594|informatik]]''<br/>[[matematik]]<br/>''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]
|
| [[Izrael]]
| [[Vroclav]]
| [[Jeruzalem]]
|
|}
{{Wikidata list end}}
[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]
ro1ij2jkhkd98pjr36ci1y8u21bjpbj
8214042
8213840
2026-05-15T07:01:16Z
ListeriaBot
194672
Wikidata list updated [V2]
8214042
wikitext
text/x-wiki
[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>.
<!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q11735988|Q11735988]]
|
| [[Karol Chmel]]
| data-sort-value="1953" | 1953-10-06
| data-sort-value="2026" | 2026-05-14
| slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''
|
| [[Slovensko]]
| [[Zvolen]]
|
|
|-
| [[:d:Q124553|Q124553]]
| [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Emil Paul Tscherrig]]
| data-sort-value="1947" | 1947-02-03
| data-sort-value="2026" | 2026-05-12
| švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska
| ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''
| ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]]
| [[Švajčiarsko]]
| ''[[:d:Q67491|Unterems]]''
| [[Rím]]
|
|-
| [[:d:Q12767798|Q12767798]]
|
| [[Jana Dubovcová]]
| data-sort-value="1952" | 1952-06-22
| data-sort-value="2026" | 2026-05-07
| verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026)
| [[politik]]
| [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
| [[Žilina]]
|
|
|-
| [[:d:Q112517138|Q112517138]]
|
| [[Marián Járek]]
| data-sort-value="1946" | 1946-09-26
| data-sort-value="2026" | 2026-05-01
| slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní
| ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]]
|
|
| [[Nitra]]
|
|
|-
| [[:d:Q13421415|Q13421415]]
|
| [[Ján Pataky]]
| data-sort-value="1955" | 1955-06-08
| data-sort-value="2026" | 2026-05-01
| poslanec Národnej rady SR
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]]
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Podbořany]]
|
|
|-
| [[:d:Q11903170|Q11903170]]
|
| [[Zdeněk Chára]]
| data-sort-value="1951" | 1951-08-18
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku
| ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]''
|
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Strakonice]]
|
|
|-
| [[:d:Q164775|Q164775]]
| [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]]
| [[Georg Baselitz]]
| data-sort-value="1938" | 1938-01-23
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| nemecký maliar a sochár
| [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]]
|
| [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]]
| ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]]
|
|
|-
| [[:d:Q2956310|Q2956310]]
|
| [[Chantal Nobel]]
| data-sort-value="1948" | 1948-11-23
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| francúzska herečka
| [[Herectvo|herec]]
|
| [[Francúzsko]]
| [[Rouen]]
| [[Ramatuelle]]
| ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]''
|-
| [[:d:Q12042975|Q12042975]]
| [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]]
| [[Oskar Petr]]
| data-sort-value="1952" | 1952-05-16
| data-sort-value="2026" | 2026-04-29
| český hudobný skladateľ, textár a spevák
| [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]]
|
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Praha]]
|
|
|-
| [[:d:Q114959228|Q114959228]]
|
| [[Ján Kerekréti]]
| data-sort-value="1943" | 1943-10-25
| data-sort-value="2026" | 2026-04-28
| slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
|
|
|
|-
| [[:d:Q62070381|Q62070381]]
| [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]]
| [[Edita Egerová]]
| data-sort-value="1927" | 1927-09-29
| data-sort-value="2026" | 2026-04-27
| americká psychologička a spisovateľka
| [[psychológ]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]]
| [[Košice]]
| [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]]
|
|-
| [[:d:Q13562002|Q13562002]]
| [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]]
| [[Nedra Talleyová]]
| data-sort-value="1946" | 1946-01-27
| data-sort-value="2026" | 2026-04-26
| americká speváčka (1946 – 2026)
| [[spevák]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Virginia Beach]]
|
|-
| [[:d:Q972754|Q972754]]
|
| [[Peter J. Carroll]]
| data-sort-value="1953" | 1953-01-08
| data-sort-value="2026" | 2026-04-22
| anglický okultista
| [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]''
|
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[West Sussex]]
|
|
|-
| [[:d:Q12771705|Q12771705]]
|
| [[Milan Šuna]]
| data-sort-value="1966" | 1966-11-21
| data-sort-value="2026" | 2026-04-21
| tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026)
| ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]''
|
| [[Slovensko]]
| [[Kežmarok]]
| [[Stará Lesná]]
|
|-
| [[:d:Q12772168|Q12772168]]
|
| [[Mária Adamcová]]
| data-sort-value="1930" | 1930-08-26
| data-sort-value="2026" | 2026-04-20
| slovenská operná speváčka, mezzosopranistka
| ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]''
|
|
| [[Važec]]
|
|
|-
| [[:d:Q106573|Q106573]]
| [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]]
| [[Nathalie Baye]]
| data-sort-value="1948" | 1948-07-06
| data-sort-value="2026" | 2026-04-17
| francúzska herečka
| ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]]
|
| [[Francúzsko]]
| [[Mainneville]]
| [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]]
| [[Cimetière du Montparnasse]]
|-
| [[:d:Q1237140|Q1237140]]
| [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]]
| [[Ivan Rebernik]]
| data-sort-value="1939" | 1939-10-07
| data-sort-value="2026" | 2026-04-16
| slovinský knihovník a diplomat
| ''[[:d:Q182436|knihovník]]''<br/>[[diplomat]]
| [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]]
| [[Slovinsko]]<br/>[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]
| [[Maribor]]
|
|
|}
{{Wikidata list end}}
[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]
ifbp60jxt4364in4svl4l1ip8if3c7f
8214090
8214042
2026-05-15T07:43:51Z
ListeriaBot
194672
Wikidata list updated [V2]
8214090
wikitext
text/x-wiki
[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>.
<!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q11735988|Q11735988]]
|
| [[Karol Chmel]]
| data-sort-value="1953" | 1953-10-06
| data-sort-value="2026" | 2026-05-14
| slovenský redaktor, básnik a prekladateľ
| [[básnik]]<br/>[[spisovateľ]]<br/>[[novinár]]<br/>''[[:d:Q333634|prekladateľ]]''<br/>[[redaktor]]
|
| [[Slovensko]]
| [[Zvolen]]
|
|
|-
| [[:d:Q124553|Q124553]]
| [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Emil Paul Tscherrig]]
| data-sort-value="1947" | 1947-02-03
| data-sort-value="2026" | 2026-05-12
| švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska
| ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''
| ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''<br/>''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''<br/>''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''<br/>''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''<br/>''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''<br/>''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''<br/>''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''<br/>''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''<br/>''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''<br/>''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''<br/>''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''<br/>''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''<br/>''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''<br/>''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''<br/>''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''<br/>''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''<br/>''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''<br/>''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''<br/>''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''<br/>''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''<br/>''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''<br/>''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''<br/>''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''<br/>''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''<br/>[[Kardinál-diakon]]
| [[Švajčiarsko]]
| ''[[:d:Q67491|Unterems]]''
| [[Rím]]
|
|-
| [[:d:Q12767798|Q12767798]]
|
| [[Jana Dubovcová]]
| data-sort-value="1952" | 1952-06-22
| data-sort-value="2026" | 2026-05-07
| verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026)
| [[politik]]
| [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]<br/>''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
| [[Žilina]]
|
|
|-
| [[:d:Q112517138|Q112517138]]
|
| [[Marián Járek]]
| data-sort-value="1946" | 1946-09-26
| data-sort-value="2026" | 2026-05-01
| slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní
| ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''<br/>''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[primáš]]
|
|
| [[Nitra]]
|
|
|-
| [[:d:Q13421415|Q13421415]]
|
| [[Ján Pataky]]
| data-sort-value="1955" | 1955-06-08
| data-sort-value="2026" | 2026-05-01
| poslanec Národnej rady SR
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''<br/>[[starosta]]
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Podbořany]]
|
|
|-
| [[:d:Q11903170|Q11903170]]
|
| [[Zdeněk Chára]]
| data-sort-value="1951" | 1951-08-18
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku
| ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q1650716|vrátnik]]''
|
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Strakonice]]
|
|
|-
| [[:d:Q164775|Q164775]]
| [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]]
| [[Georg Baselitz]]
| data-sort-value="1938" | 1938-01-23
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| nemecký maliar a sochár
| [[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>''[[:d:Q1925963|grafik]]''<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[ilustrátor]]<br/>''[[:d:Q2707485|scénograf]]''<br/>[[autor]]<br/>[[umelec]]
|
| [[Nemecko]]<br/>[[Rakúsko]]
| ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''<br/>[[Kamenz|Kamenec]]
|
|
|-
| [[:d:Q2956310|Q2956310]]
|
| [[Chantal Nobel]]
| data-sort-value="1948" | 1948-11-23
| data-sort-value="2026" | 2026-04-30
| francúzska herečka
| [[Herectvo|herec]]
|
| [[Francúzsko]]
| [[Rouen]]
| [[Ramatuelle]]
| ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]''
|-
| [[:d:Q12042975|Q12042975]]
| [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]]
| [[Oskar Petr]]
| data-sort-value="1952" | 1952-05-16
| data-sort-value="2026" | 2026-04-29
| český hudobný skladateľ, textár a spevák
| [[spevák]]<br/>[[fotograf]]<br/>[[architekt]]<br/>[[publicista]]<br/>[[hudobník]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]]
|
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Praha]]
|
|
|-
| [[:d:Q114959228|Q114959228]]
|
| [[Ján Kerekréti]]
| data-sort-value="1943" | 1943-10-25
| data-sort-value="2026" | 2026-04-28
| slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
|
|
|
|-
| [[:d:Q62070381|Q62070381]]
| [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]]
| [[Edita Egerová]]
| data-sort-value="1927" | 1927-09-29
| data-sort-value="2026" | 2026-04-27
| americká psychologička a spisovateľka
| [[psychológ]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]<br/>[[Maďarsko]]
| [[Košice]]
| [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]]
|
|-
| [[:d:Q13562002|Q13562002]]
| [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]]
| [[Nedra Talleyová]]
| data-sort-value="1946" | 1946-01-27
| data-sort-value="2026" | 2026-04-26
| americká speváčka (1946 – 2026)
| [[spevák]]
|
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Virginia Beach]]
|
|-
| [[:d:Q972754|Q972754]]
|
| [[Peter J. Carroll]]
| data-sort-value="1953" | 1953-01-08
| data-sort-value="2026" | 2026-04-22
| anglický okultista
| [[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q12797895|okultista]]''
|
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[West Sussex]]
|
|
|-
| [[:d:Q12771705|Q12771705]]
|
| [[Milan Šuna]]
| data-sort-value="1966" | 1966-11-21
| data-sort-value="2026" | 2026-04-21
| tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026)
| ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''<br/>''[[:d:Q819677|horský vodca]]''<br/>''[[:d:Q19801627|skialpinista]]''
|
| [[Slovensko]]
| [[Kežmarok]]
| [[Stará Lesná]]
|
|-
| [[:d:Q12772168|Q12772168]]
|
| [[Mária Adamcová]]
| data-sort-value="1930" | 1930-08-26
| data-sort-value="2026" | 2026-04-20
| slovenská operná speváčka, mezzosopranistka
| ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]''
|
|
| [[Važec]]
|
|
|-
| [[:d:Q106573|Q106573]]
| [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]]
| [[Nathalie Baye]]
| data-sort-value="1948" | 1948-07-06
| data-sort-value="2026" | 2026-04-17
| francúzska herečka
| ''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q5716684|tanečník]]''<br/>[[Herectvo|herec]]
|
| [[Francúzsko]]
| [[Mainneville]]
| [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]]
| [[Cimetière du Montparnasse]]
|-
| [[:d:Q1237140|Q1237140]]
| [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]]
| [[Ivan Rebernik]]
| data-sort-value="1939" | 1939-10-07
| data-sort-value="2026" | 2026-04-16
| slovinský knihovník a diplomat
| ''[[:d:Q182436|knihovník]]''<br/>[[diplomat]]
| [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]]
| [[Slovinsko]]<br/>[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]
| [[Maribor]]
|
|
|}
{{Wikidata list end}}
[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]
oeavdpu263qoisrmgdxwxrvlr59bkfj
Arménska jadrová elektráreň
0
658137
8214083
7839252
2026-05-15T07:26:07Z
Jetam2
30982
pridaná [[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory]] pomocou použitia HotCat
8214083
wikitext
text/x-wiki
{{Substovaný infobox}}
{| class="infobox bordered" cellpadding="4" style="font-size: 90%; width: 20em;"
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" | '''Arménska jadrová elektráreň<br>Հայկական ատոմային էլեկտրակայան'''
|-
| align="center" colspan="2" style="background-color: white;" |
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" | '''Informácie'''
|-
|| '''Krajina''' || [[Arménsko]]
|-
|| '''Súradnice''' || 40° 10′ 51.04″ S, 44° 8′ 56.07″ V
|-
|| '''Stav''' || V prevádzke
|-
|| '''Uvedenie do prevádzky''' || 22. decembra 1976
|-
|| '''Prevádzkovateľ''' || Haykakan Atomayin Electrakayan CJSC
|-
| align="center" colspan="2" style="background-color: white;" |
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" | '''Jadrová elektráreň'''
|-
|| '''Typ reaktora''' || [[VVER|VVER-440]] V-270
|-
|| '''Tepelná kapacita''' || 1 375 MWt
|-
| align="center" colspan="2" style="background-color: white;" |
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" | '''Energetický výkon'''
|-
|| '''Bloky v prevádzke''' || 1 x 408 MW
|-
|| '''Vyradené bloky''' || 1 x 408 MW
|-
|| '''Nominálna kapacita''' || 375 MWe
|-
|| '''Ročná výroba''' || 2 265 GWh
|-
| align="center" colspan="2" style="background-color: white;" |
|- align="center" style="font-size: medium; color:#ffffff; background-color:#63B8FF; padding:5px;"
| colspan="2" | '''Externé odkazy'''
|-
|| '''Webstránka''' || {{url|http://armeniannpp.am/hy/}}
|}
'''Arménska jadrová elektráreň''' (ANPP) (po arménsky: Հայկական ատոմային էլեկտրակայան), niekedy tiež '''Jadrová elektráreň Mecamor''' (po arménsky: Մեծամորի ատոմային էլեկտրակայան, ''Mecamor atomakayan'') je jediná jadrová elektráreň na [[Južný Kaukaz|Južnom Kaukaze]], nachádzajúca sa pri meste [[Mecamor]] 36 kilometrov západne od [[Jerevan]]u v [[Arménsko|Arménsku]]. Elektráreň bola postavená v 70. rokoch 20. storočia s dvoma blokmi [[VVER|VVER-440/270]]. Ide o mierne modifikované reaktory sovietskeho typu VVER 440/230.
V roku 1988 došlo v [[Zemetrasenie v Arménsku v roku 1988|Arménsku k zemetraseniu]], ktoré spôsobilo odstavenie a následné uzavretie elektrárne. [[Azerbajdžan]] a [[Turecko]] však svojou ekonomickou a prepravnou blokádou následne spôsobili výpadky elektrickej energie v Arménsku. Vláda preto v roku 1993 rozhodla o opätovnom spustení druhého bloku ANPP.
Elektráreň v súčasnosti zabezpečuje do siete v priemere okolo 30-40 % spotreby elektriny v Arménsku (27 % ku koncu roka 2019).<ref name="pris">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Armenia | url = https://pris.iaea.org/pris/CountryStatistics/CountryDetails.aspx?current=AM | vydavateľ = pris.iaea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Po roku 2000 sa uvažovalo o výstavbe nového bloku s výkonom 1000-1200 MW. Po [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|havárii v jadrovej elektrárni Fukušima]] bolo avšak od týchto plánov upustené.
Elektráreň Mecamor býva považovaná za jednu z najnebezpečnejších jadrových elektrární na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lavelle | meno = Marianne and Josie GARTHWAITE | autor = | odkaz na autora = | titul = Is Armenia's Nuclear Plant the World's Most Dangerous? | url = https://www.nationalgeographic.com/news/energy/2011/04/110412-most-dangerous-nuclear-plant-armenia/ | vydavateľ = nationalgeographic.com | dátum vydania = 2011-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="khan"/> Hlavným dôvodom je fakt, že ako jedna z mála elektrární v prevádzke nemá ochranný [[kontajnment]] a navyše leží v relatívne tektonicky aktívnej oblasti. Zo strany [[Európska únia|EÚ]] aj [[USA]] je dlhodobo vyvíjaný tlak na jej odstavenie. [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]] (MAAE) však jej prevádzku považuje za bezpečnú. Životnosť elektrárne mala vypršať v roku 2016, kvôli svojmu významu však bola predĺžená s tým, že reaktor bude modernizovaný za účasti [[Rusko|Ruska]]. Nový termín uzatvorenia sa stanovil na rok [[2026]] s tým, že následne by produkciu elektriny mal prevziať plánovaný nový reaktor.
== Dejiny ==
[[Súbor:Yukiya Amano tours Armenian Nuclear Power Plant (01814308) (40819707863).jpg|thumb|Generálny riaditeľ [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|MAAE]] [[Jukija Amano]] počas návštevy v blokovej dozorni v roku 2019.]]
ANPP pozostáva z dvoch blokov. Prvý blok bol uvedený do prevádzky 22. decembra 1976, druhý 5. januára 1980.<ref name="fires">{{Citácia knihy|titul=Experience Gained from Fires in Nuclear Power Plants: Lessons Learned|url=https://books.google.com/books?id=e4FTAAAAMAAJ|rok=2004|vydavateľ=Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|isbn=978-92-0-112604-7}}</ref> Po verejnom tlaku po [[Zemetrasenie v Arménsku v roku 1988|zemetrasení v Spitaku]] v roku 1988 došlo zo strany [[Rada ministrov Sovietskeho zväzu|Rady ministrov]] [[ZSSR]] k rozhodnutiu uzavrieť dva prevádzkované bloky (prvý blok bol odstavený vo februári a druhý v marci roku 1989).<ref name="ApikyanDiamond2009">{{Citácia knihy|autor=Samuel Apikyan|autor2=David Diamond|titul=Nuclear Power and Energy Security|url=https://books.google.com/books?id=NSBuCQAAQBAJ&pg=PA135|dátum vydania =13. 10. 2009|vydavateľ=Springer|isbn=978-90-481-3504-2|strany=135–}}</ref> Po rozpade ZSSR zažívalo Arménsko obdobie nedostatku energie a vláda v apríli 1993 rozhodla o opätovnom spustení elektrárne.<ref name="cnpp"/> Pred znovuotvorením prevádzky arménska vláda pozvala významné medzinárodné spoločnosti na diskusiu a odporúčanie riešení pre potenciálne zemetrasenia. Po zdĺhavých diskusiách bolo nájdené riešenie a následne bol 5. novembra 1995 opätovne uvedený do prevádzky druhý blok po vyše šiestich rokoch odstávky.<ref name="ApikyanDiamond2009"/> Tento krok vyústil v rapídny nárast dodávok elektriny v krajine a umožnil využívať elektrinu nepretržite cez deň aj noc.<ref name="OfficialSite"/>
Počas príprav na opätovné spustenie elektrárne do prevádzky v rokoch 1993{{--}}1996 bola pre tento účel ako držiteľ povolenia vytvorená spoločnosť Armatomenergo.<ref name="cnpp"/> Držiteľom povolenia na prevádzku ANPP je podľa rozhodnutia vlády Arménska č. 98/1996 zo 4. apríla 1996 v súlade s legislatívou v oblasti jadrovej energetiky spoločnosť CJSC HAEK (Haykakan Atomayin Electrakayan Closed Joint Stock Company).<ref name="cnpp"/> Primárnym cieľom spoločnosť HAEK je schopnosť produktovať bezpečnú a cenovo udržateľnú energiu.<ref name="OfficialSite">{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://armeniannpp.am/|title= ANPP - oficiálna stránka |website= armeniannpp.am }}</ref>
Na druhom bloku prebiehajú opatrenia s cieľom predĺžiť životnosť elektrárne do roku 2027.<ref name="cnpp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Country Nuclear Power Profiles Armenia | url = https://cnpp.iaea.org/countryprofiles/Armenia/Armenia.htm | vydavateľ = cnpp.iaea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20201224014948/https://cnpp.iaea.org/countryprofiles/Armenia/Armenia.htm | dátum archivácie = 2020-12-24 }}</ref>
== Charakteristika elektrárne ==
[[Súbor:Metsamor aerien.jpg|náhľad|Chladiace veže a elektrické vyvedenie výkonu elektrárne Mecamor.]]
[[Súbor:Metsamor nuclear power plant, cooling towers (Armenia, June 2015).jpg|náhľad|Chladiace veže elektrárne v roku 2015.]]
{| class="wikitable" style="width:60%;"
|-
!width="10%;" bgcolor="#CFCFCF"| Blok<ref name="International Atomic Energy Agency">[http://www.iaea.org/programmes/a2/ Power Reactor Information System] [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]: [http://www.iaea.org/cgi-bin/db.page.pl/pris.powrea.htm?country=AM „Armenia, Republic of: Nuclear Power Reactors"]</ref><ref name="pris"/><ref name="cnpp"/>
!width="15%;" bgcolor="#CFCFCF"| Typ
!width="10%;" bgcolor="#CFCFCF"| Čistý el. výkon
!width="10%;" bgcolor="#CFCFCF"| Hrubý el. výkon
!width="11%;" bgcolor="#CFCFCF"| Zahájenie stavby
!width="11%;" bgcolor="#CFCFCF"| Uvedenie do prevádzky
!width="9%;" bgcolor="#CFCFCF"| Odstavenie
|-
| Armenia-1 || VVER-440 Model V270 || align="right" | 376 MW || align="right" | 408 MW || align="right" | 1969 || align="right" | 22.12.1976 || align="right" | 25.02.1989
|-
| Armenia-2 || VVER-440 Model V270 || align="right" | 376 MW || align="right" | 408 MW || align="right" | 1975 || align="right" | 5.1.1980 || align="right" | 2026 (plán)
|-
|}
== Odolnosť voči zemetraseniam ==
Elektráreň sa nachádza blízko oblasti náchylnej na zemetrasenia s [[Lokálne magnitúdo|lokálnym magnitúdom]] až do stupňa 8. Komplex bol však vystavaný iba na odolnosť voči zemetraseniam s magnitúdom do 7.<ref name="fires"/><ref name="SalbuSkipperud2008">{{Citácia knihy|url=https://books.google.com/books?id=_EM2byc_OocC&pg=PA140|titul=Nuclear Risk in Central Asia|autor=Brit Salbu|autor2=Lindis Skipperud|dátum=4 April 2008|vydavateľ=Springer Science & Business Media|isbn=978-1-4020-8317-4|strany=140–}}</ref>
== Kritika ==
Okolité štáty ako [[Turecko]] či [[Azerbajdžan]] opakovane kritizovali Arménsko pre zastaranosť a rizikovosť jadrovej elektrárne. Turecko dokonca upozorňovalo na hrozbu šírenia jadrových zbraní v súvislosti s prevádzkou elektrárne a spájalo ANPP so zhoršovaním kvality životného prostredia v regióne.<ref name="khan">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khan | meno = Mehmood Ul Hassan | autor = | odkaz na autora = | titul = Armenia’s Nuclear Program: A Regional Security Threat with Global Consequences | url = https://ankasam.org/en/armenias-nuclear-program-a-regional-security-threat-with-global-consequences/ | vydavateľ = ankasam.org | dátum vydania = 2017-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref>
== Vojenské hrozby zo strany Azerbajdžanu ==
16. júla 2020 počas arménsko-[[Azerbajdžan|azerbajdžanských]] pohraničných potýčok sa Vagif Darghali, hovorca azerbajdžanského ministerstva obrany, vyhrážal, že Azerbajdžan môže napadnúť ANPP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Staff | meno = Foreign | autor = | odkaz na autora = | titul = Azerbaijan threatens nuclear ‘catastrophe’ after border clash with Armenia worsens | url = https://www.thetimes.co.uk/article/azerbaijan-threatens-nuclear-catastrophe-after-border-clash-with-armenia-worsens-ssvclxkvv | vydavateľ = thetimes.co.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hambling | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = Azerbaijan Threatens Chernobyl-Style ‘Catastrophe’ In Caucasus Drone War | url = https://www.forbes.com/sites/davidhambling/2020/07/17/threat-of-chernobyl-style-catastrophe-in-caucasus-drone-war/#138c05067946 | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = 2020-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Poznamenal: "Arménska strana by mala mať na pamäti, že naše ozbrojené sily majú v dispozícii pokročilé raketové systémy, schopné podniknúť vysoko precízne útoky na jadrovú elektráreň Mecamor, čo môže vyústiť v obrovskú katastrofu pre Arménsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Baku, Yerevan exchange statements on possibility of striking critical infrastructure | url = https://tass.com/world/1179503 | vydavateľ = tass.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Arménske [[Ministerstvo zahraničných vecí Arménska|ministerstvo zahraničných vecí]] reagovalo, že hrozby "indikujú úroveň zúfalstva a krízu myslenia u politicko-vojenského vedenia Azerbajdžanu" a nazvalo ich flagrantným porušením [[Medzinárodné humanitárne právo|medzinárodného humanitárneho práva]] vo všeobecnosti a [[Protokol I|Prvého dodatkového protokolu]] k [[Ženevské konvencie|Ženevským konvenciám]] špecificky. Takéto hrozby sú jasnou demonštráciou štátneho terorizmu a genocidálnych úmysloch Azerbajdžanu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Statement by the MFA of Armenia on threats of the Ministry of Defence of Azerbaijan to launch a missile strike at the Armenian Metsamor Nuclear Power Plant | url = https://www.mfa.am/en/interviews-articles-and-comments/2020/07/16/MFA_Metsamor/10379 | vydavateľ = mfa.am | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* [http://www.iaea.org/NuclearPower/Downloadable/Meetings/2013/2013-02-11-02-14-TM-INIG/7.gharibjanyan.pdf Najnovší vývoj na jadrovom projekte]
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Arménsku]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory]]
bs997lcjzkilqeou100qx2kshz1t3x4
Diskusia:Zákon o zriadení samostatného štátu československého
1
660368
8213980
7136603
2026-05-14T23:38:15Z
Lišiak
21212
Lišiak premiestnil stránku [[Diskusia:Recepčný zákon (1918)]] na [[Diskusia:Zákon o zriadení samostatného štátu československého]]: Recepčná norma je súčasťou zákona (čl. 2-3), ale nie jeho výlučným obsahom
7136603
wikitext
text/x-wiki
== Text dokumentu ==
Ahoj, zde citovaný text není Recepční zákon, ale Manifest "Lide československý!", který Národní výbor vydal také 28. října 1918. [https://cs.wikisource.org/wiki/Recep%C4%8Dn%C3%AD_z%C3%A1kon zde] --[[Redaktor:Harke|Harke]] ([[Diskusia s redaktorom:Harke|diskusia]]) 20:19, 4. január 2021 (UTC)
ftqzhvuz21ktzhcgqomtmrs6geaey27
Stadler Tango NF2
0
660798
8214012
8162667
2026-05-15T04:39:12Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 5 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214012
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox električka
| názov = Stadler Tango NF2
| obrázok = Stadler_Tango_NF2_v_Ostravě_(04).jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Ostravská električka Stadler Tango NF2
<!-- Výrobné údaje -->
| typ = NF2
| výrobca = [[Stadler Rail]]
| prototyp = 2018
| prevádzkovateľ = [[Dopravní podnik Ostrava]]
| rok výroby = 2018 – 2020
| počet kusov = 40
| rok modernizácie =
| počet modernizovaných =
| v prevádzke = 40
<!-- Technické údaje -->
| dĺžka = 24 900 mm
| šírka = 2 500 mm
| výška = 3 600 mm
| hmotnosť =
| rýchlosť = 80 km/h
| rozchod = 1435 mm
<!-- Obsaditeľnosť -->
| sedenie = 61
| státie = 127
<!-- Motory a elektrická výzbroj -->
| motor =
| výkon =
| elektrická výzbroj =
| napätie = 600 V DC
| poznámky =
}}
'''Stadler Tango NF2''' je dvojčlánková, úplne nízkopodlažná stredne kapacitná [[električka]] [[Švajčiarsko|švajčiarskej]] spoločnosti [[Stadler Rail]]. Ide o jeden z variantov z modelovej rodiny [[Stadler Tango]] a aj prvú električku v novodobej [[Česko|českej]] histórii (od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]), ktorá je dodávaná zo zahraničia. Konečná montáž električiek prebieha v [[Poľsko|poľskom]] závode spoločnosti Stadler v [[Siedlce|Siedlciach]], asi 40% subdodávateľov však tvoria české spoločnosti. Prvým prevádzkovateľom električiek tohto typu je [[Dopravní podnik Ostrava]], ktorý pre električky používa pomenovanie ''Nova''.
== Konštrukcia ==
Vozeň konštrukčne vychádza z električky [[Stadler Metelica]] určenej pre východné trhy a bolo projektované v konštrukčnej kancelárii Stadler Praha špeciálne pre Dopravní podnik Ostrava. Výrazným prvkom čela električky je konštrukcia deformačnej zóny, ktorá bola prevzatá z rodiny električiek [[Stadler Tango]], ktoré spoločnosť Stadler vyrába vo viacerých variantoch. Výrobcom používané označenie NF2 znamená: NF = [[Nemčina|nemecky]] ''Niederflur'' = nízkopodlažné, 2 = dvojčlánkový. Vozeň má trojicu otočných podvozkov s flexibilným rámom a štyri dvojkrídlové dvere so šírkou 1300 mm.
Električka má tri [[Hnacia náprava|dvojnápravové]] podvozky, prvé dva sú usadené pod predným článkom. Prvý podvozok je bežný, druhý a tretí podvozok je hnací. Nezvyklou požiadavkou Dopravného podniku Ostrava bola maximálna rýchlosť električky 80 km/h. Električka je vybavená [[Klimatizácia|klimatizáciou]] od spoločnosti Vossloh-Kiepe, trakčnou výzbrojou z produkcie švajčiarskej spoločnosti ABB, trakčné motory pochádzajú od [[Rakúsko|rakúskej]] spoločnosti TSA a brzdy dodal podnik Knorr-Bremse.<ref name=":1">{{Citácia periodika| priezvisko = Pernička| meno = Jaromír| titul = První nOVA před dokončením| periodikum = Železniční magazín| ročník = 2018| číslo = 3| strany = 37}}</ref>
Autorom dizajnu exteriéru aj interiéru električky je [[Nemecko|nemecký]] dizajnér Harald Moll, ktorý už s podnikom Stadler Rail spolupracoval na viacerých projektoch.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = STADLER Tango NF 2
| vydavateľ = Mhd-ostrava.cz| url = http://www.mhd-ostrava.cz/?s=typ_vozu&clanek=tango_nf_2| dátum prístupu = 2018-08-19}}</ref>
== Výroba ==
Do výroby bolo zapojených niekoľko pobočiek podniku Stadler. Oceľové skrine boli vyrábané v závode v [[Bielorusko|bieloruskom]] [[Minsk|Minsku]], rámy podvozkov v [[Španielsko|španielskom]] závodu vo [[Valencia (mesto)|Valencii]]. Konečná montáž električiek bola realizovaná v poľskom závode v Siedlciach. Českí dodávatelia dodali napríklad pomocné spriahadla, dvojkolesia, nápravové prevodovky, sedadlá, dverové systémy, bočné okná alebo teplovzdušné vykurovanie.<ref name=":1" />
== Dodávky ==
{| class="wikitable"
|-
! Súčasný štát
! Mesto
! Stránka
! Roky dodávok
! Počet vozňov
! Evidenčné čísla<br/>pri dodaní
! Poznámky
! Zdroj
|-
| {{Minivlajka|Česko|w}}
| [[Ostrava]]
| [[Električková doprava v Ostrave|stránka]]
| 2018{{--}}2019
| 40
| 1701–1740
|
| <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = DP Ostrava: tramvaje Stadler Tango NF2
| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=tramvaj&iddopravce=133&vyrobce=Stadler&ntyp=Tango&typ=Tango+NF2
| dátum prístupu = 2019-10-28
| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz
| url archívu = https://web.archive.org/web/20220112212758/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&trakce=tramvaj&vyrobce=Stadler&ntyp=Tango&typ=Tango+NF2
| dátum archivácie = 2022-01-12
}}</ref>
|}
== Prevádzka ==
=== Ostrava ===
V decembri 2016 Dopravný podnik Ostrava (DPO) objednal celkom 30 stredne kapacitných 100% nízkopodlažných dvojčlánkových električiek z produkcie spoločnosti Stadler.<ref name=":0">{{Citácia periodika| titul = Stadler ukázal vizualizaci tramvaje pro Ostravu| periodikum = Československý dopravák| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/1/18/stadler-ukzal-vizualizaci-tramvaje-pro-ostravu| dátum vydania = 2017-01-18| dátum prístupu = 2018-08-18| url archívu = https://web.archive.org/web/20180819011141/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/1/18/stadler-ukzal-vizualizaci-tramvaje-pro-ostravu| dátum archivácie = 2018-08-19}}</ref> Neobvyklým kritériom výberového konania bola najvyššia dovolená rýchlosť, zjednodušene možno povedať, že výrobca, ktorý ponúkol vozeň s vyššou najvyššou dovolenou rýchlosťou mal v posudzovaní ponúk výhodu. Stadler ponúkol električku s najvyššou dovolenou rýchlosťou 80 km/h (napríklad konkurenčný Pragoimex ponúkol električku s najvyššou dovolenou rýchlosťou 70 km/h). V priebehu roka 2017 sa na internete objavovali rôzne vizualizácie vzhľadu vozňa. Prvá vizualizácia dizajnovo vychádzala z električky [[Stadler Metelica]].<ref name=":0" /> Druhá dizajnová predstava lepšie predstavovala finálnu podobu električky, ale sám Stadler jej označil ako ideu pre finálne riešenie, ktoré sa bude líšiť.<ref>{{Citácia periodika| titul = Nový vzhled tramvaje od Stadleru pro Ostravu| periodikum = Československý dopravák| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/2/9/nov-vzhled-tramvaje-od-stadleru-pro-ostravu| dátum vydania = 2017-02-09| dátum prístupu = 2018-08-18| url archívu = https://web.archive.org/web/20180819010856/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/2/9/nov-vzhled-tramvaje-od-stadleru-pro-ostravu| dátum archivácie = 2018-08-19}}</ref> Finálne dizajnové riešenie potom bolo podkladom pre internetovú súťaž Dopravného podniku Ostrava, z ktorej vzišlo farebné riešenie električky aj jej pomenovanie. Z dvoch tisíc návrhov na meno električky vybralo vedenie DPO meno Nova, ktoré má symbolizovať Ostravu, rýchlosť aj novotu.<ref>{{Citácia periodika| priezvisko = Baďura
| meno = Jaroslav| titul = Ostravané rozhodli: Švýcarská tramvaj se jmenuje nOVA a má vykřičníky| url = http://www.patriotmagazin.cz/ostravane-rozhodli-svycarska-tramvaj-se-jmenuje-nova-a-ma-vykricniky |periodikum=patriotmagazin.cz
| dátum vydania = 2017-06-06| dátum prístupu = 2018-08-18}}</ref> Po vzore farebného riešenia električiek Nová potom Dopravný podnik Ostrava zmenil farebnú schému všetkých svojich vozidiel a začal ich lakovať do tyrkysovej farby s bielymi doplnkami (oproti pôvodnej modro-bielo-žltej kombinácii).
Na začiatku roku 2018 bolo ostravským dopravným podnikom potvrdené uplatnenie opcie na 10 ďalších vozňov. Dodávky majú byť rozložené na 26 vozňov v roku 2018 a 14 v roku 2019. V súvislosti s dodávkami týchto električiek sa očakáva, že DPO vyradí z prevádzky niektoré vozne typov [[Tatra T3]], [[Tatra K2R.P]], [[Tatra T6A5]] a nízkopodlažné [[Škoda 03 T]].
Prvá električka Stadler Tango NF2 bola do Ostravy privezená v nedeľu 22. apríla 2018, na koľaje potom bola zložená za prítomnosti médií nasledujúceho dňa v Ústredných dielňach DPO.<ref>{{Citácia periodika| titul = Nová tramvaj Stadler Tango NF2 dorazila do Ostravy| periodikum = Československý dopravák| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/4/22/nov-tramvaj-stadler-tango-nf2-dorazila-do-ostravy| dátum vydania = 2018-04-22| dátum prístupu = 2018-08-18| url archívu = https://web.archive.org/web/20180818115334/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/4/22/nov-tramvaj-stadler-tango-nf2-dorazila-do-ostravy| dátum archivácie = 2018-08-18}}</ref> Prvé skúšobné jazdy prebiehali s vozňom evidenčného čísla 1701 ako s ťahaným za účelom kontroly, či na ostravskej električkovej sieti nie sú miesta, kde by dochádzalo ku kolízii nového typu vozňa s infraštruktúrou. Takéto miesta boli nájdené na zastávkach Dom energetiky a Stodolní, počas krátkej doby boli obe odstránené.<ref name=":3">{{Citácia periodika| priezvisko = Pernička| meno = Jaromír| titul = Tramvaje Tango NF2 pro DPO| periodikum = Železniční magazín| ročník = 2018| číslo = 7
| strany = 42-51| url = }}</ref> Skúšobná prevádzka prvej električky evidenčného čísla 1701 bez cestujúcich započala 30. mája 2018 problémom, keď podľa Železničného úradu električka vycestovala ešte pred splnením všetkých podmienok na začatie skúšobnej prevádzky.<ref>{{Citácia periodika| titul = Ostravské Tango vyjelo do ulic neoprávněně| periodikum = Československý dopravák| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/5/30/ostravsk-tango-dnes-vyjelo-do-ulic-neoprvnn| dátum vydania = 2018-05-30| dátum prístupu = 2018-08-18| url archívu = https://web.archive.org/web/20180818214511/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/5/30/ostravsk-tango-dnes-vyjelo-do-ulic-neoprvnn| dátum archivácie = 2018-08-18}}</ref>
Pre rýchlosť 80 km/h nebolo možné električky Stadler Tango NF2 v Ostrave otestovať, pretože najvyššia dovolená rýchlosť na sieti DPO bola 60 km/h. Zvažovali sa preto varianty vykonania skúšok električky pri vyššej rýchlosti v Brne alebo v Košiciach. Nakoniec bol, vzhľadom na problematické rokovania aj náklady, zvolený ďalší variant realizácie skúšok, ktorý znamenal úpravu jednej ostravskej električkovej trate pre rýchlosť 80 km/h. Išlo o úsek medzi zastávkami Teplotechna a Osada Mieru, kde bolo upravené cca 800 metrov koľaje pre zvýšenie traťovej rýchlosti z 60 km/h na 80 km/h. Pre skúšobné jazdy rýchlosťou 80 km/h bol v dňoch 31. júla – 5. augusta 2018 použitý vozeň evidenčného čísla 1702.<ref name=":3" />
Dňa 13. augusta 2018 vycestovala električka Stadler Tango NF2 evidenčného čísla 1701 do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi na linke č. 4. Spolu s týmto vozňom bola do skúšobnej prevádzky schválená aj električka s číslom 1704, ktorú výrobca pred tým prezentoval na veľtrhu [[Czech Raildays]] 2018.<ref name=":2" /> Ide o prvý typ električiek v Ostrave, ktoré disponujú klimatizáciou salónu pre cestujúcich. Prototyp mal oproti ostatným dodaným vozňom iné tlmiče, preto počiatky jeho prevádzky sprevádzal nepokojný chod.<ref>{{Citácia periodika| titul = Ostravská tramvaj Stadler zahájila provoz s cestujícími| periodikum = BUSportál| url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=14668| dátum vydania = 2018-08-15| dátum prístupu = 2018-08-18| url archívu = https://web.archive.org/web/20180818182054/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=14668| dátum archivácie = 2018-08-18}}</ref>
V októbri 2018 bol typ Stadler Tango NF2 dráhovým úradom homologovaný a schválený do bežnej prevádzky,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šindelář | meno = Jan | titul = Drážní úřad schválil ostravské tramvaje Stadler nOVA k běžnému provozu | url = https://zdopravy.cz/drazni-urad-schvalil-ostravske-tramvaje-stadler-nova-k-beznemu-provozu-18188/ | dátum vydania = 2018-10-26 | dátum prístupu = 2018-10-29 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> následne aj došlo k vydaniu preukazov spôsobilosti dráhového vozňa pre prvých 20 dodaných električiek (evidenčné čísla 1701–1720). Vozne Tango NF2 tak mohli ukončiť prevádzku posledných dvoch električiek K2R.P v Ostrave.<ref>{{Citácia periodika| titul = Tramvaje K2 v Ostravě končí, do provozu míří „Stadlery“| periodikum = Československý Dopravák| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/10/31/tramvaje-k2-v-ostrav-kon-do-provozu-m-stadlery| dátum vydania = 2018-10-31| dátum prístupu = 2018-11-18| url archívu = https://web.archive.org/web/20181103210555/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/10/31/tramvaje-k2-v-ostrav-kon-do-provozu-m-stadlery| dátum archivácie = 2018-11-03}}</ref> K tomu došlo 3. novembra 2018, kedy v 11 hodín bola odovzdaná symbolická štafeta medzi vozňom K2R.P evidenčného čísla 802 a Stadler Tango NF2 evidenčného čísla 1702. Prvé týždne prevádzky električiek Stadler Tango NF2 sa nezaobišli bez niekoľkých porúch.<ref>{{Citácia periodika| titul = Nové tramvaje v Ostravě zlobí, část řidičů s nimi odmítá jezdit| periodikum = iDNES.cz| url = https://ostrava.idnes.cz/stadler-tramvaje-svinovske-mosty-dopravni-podnik-ostrava-paa-/ostrava-zpravy.aspx?c=A181114_439519_ostrava-zpravy_jaga| dátum vydania = 2018-11-14
| dátum prístupu = 2018-11-18}}</ref>
== Referencie ==
<references/>
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Stadler Tango NF2|19224834}}
[[Kategória:Električky Stadler|NF2]]
[[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané od roku 2018]]
[[Kategória:Dráhové vozidlá vyrábané do roku 2020]]
k414jhizekvy2vwi9gnqpt667p69bww
Ministerstvo pre zjednotenie zákonov a organizácie správy
0
665517
8214065
7651984
2026-05-15T07:13:36Z
KormiSKbot
236958
/* top */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214065
wikitext
text/x-wiki
'''Ministerstvo pre zjednotenie zákonov/zákonodarstva a organizácie správy'''{{#tag:ref|Zatiaľ čo v názvoch právnych predpisov upravujúcich vznik a činnosť ministerstva (zákon čís. 431/1919 Zb. z. a n. a nariadenie vlády čís. 501/1921 Zb. z. a n.) sa uvádza názov ministerstva s formuláciou ''zjednotenie zákonodarstva'', priamo v ich texte (§ 1 zákona čís. 431/1919 Zb. z. a n. a § 1 nariadenia vlády čís. 501/1921 Zb. z. a n.) sa už píše o ''zjednotení zákonov''.|group=pozn}} (starším pravopisom: ''Ministerstvo pre sjednotenie zákonov/zákonodarstva a organisácie správy''; [[Čeština|čes.]] ''Ministerstvo pro sjednocení zákonů/zákonodárství a organisace správy'') alebo neoficiálne '''Ministerstvo unifikácií''' (čes. ''Ministerstvo unifikací'') bolo ministerstvo [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR) v rokoch 1919{{--}}1938, ktorého náplňou činnosti bola unifikácia právnych predpisov a verejnej správy na celom území ČSR. V roku 1918 sa totiž stali súčasťou československého štátu územia s odlišnými právnymi poriadkami (resp. [[Právny systém|právnymi systémami]]) – zatiaľ čo v [[Krajiny českej koruny|českých krajinách]] platil rakúsky právny poriadok, na [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovensku]] a v [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] platil odlišný uhorský právny poriadok. Navyše v novovytvorenej ČSR existovalo viacero území s odlišnými právnymi normami (napr. Vitorazsko. Valčicko, Hlučínsko).<ref name=pruvodce>Ministerstvo unifikací. In: Vrbata, Jaroslav – Helešicová, Věra (eds.). ''Státní ústřední archiv v Praze : Průvodce po archivních fondech a sbírkách''. Díl II., Svazek 1. Praha : Tisková, ediční a propagační služba místního hospodářství, 1988, s. 216-220.</ref>
Vzniklo 30. júla 1919 na základe zákona čís. 431/1919 Zb. z. a n. zo dňa 22. júla 1919 o zriadení ministerstva pre zjednotenie zákonodarstva a organizácie správnej v Československej republike ako dočasné ministerstvo s poslaním, „[a]by sjednoceny byly zákony a správa v celém území Československé republiky“.<ref>Zákon čís. 431/1919 Sb. z. a n. ze dne 22. července 1919 o zřízení ministerstva pro sjednocení zákonodárství a organisace správní v Československé republice. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Vydána dne 30. července 1919, ročník 1919 [2], částka LXXXVIII [88], s. 574. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1919/088-1919.pdf Dostupné online]. [cit. 2021-04-11].</ref> Bližšie vymedzenie kompetencií a organizácie ministerstva boli ponechané na neskoršiu právnu úpravu, ktorá prebehla nariadením vlády ČSR čís. 501/1921 Sb. z. a n. zo dňa 29. decembra 1921. Na základe tohto nariadenia rezortu prislúchalo podávať návrhy zákonov a nariadení, ktorými mali byť zjednotené právne predpisy ponechané v platnosti tzv. [[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|recepčným zákonom]] (čl. 2 zákona čís. 11/1918 Sb. z. a n. zo dňa 28. októbra 1918 o zriadení samostatného štátu československého<ref>„[V]eškeré dosavadní zemské a říšské zákony a nařízení zůstávají prozatím v platnosti“. Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. ze dne 28. října 1918 o zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Vydána dne 6. listopadu 1918, ročník 1918 [1], částka II [2], s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. [cit. 2021-04-11].</ref>), ktoré dovtedy ostávali v platnosti a neboli zjednotené, tzn. že v dvoch častiach republiky platila odlišná právna úprava. Ministerstvo malo byť účastníkom legislatívneho procesu pokiaľ sa osnovy zákonov a nariadení týkali aj úpravy pomerov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.<ref>Nařízení vlády republiky Československé čís. 501/1921 Sb. z. a n. ze dne 29. prosince 1921, jímž se provádí zákon ze dne 22. července 1919, čís. 431 Sb. z. a n., o zřízení ministerstva pro sjednocení zákonodárství a organisace správní v Československé republice. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Vydána dne 31. prosince 1921, ročník 1921 [4], částka 131, s. 1825-1826. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1921/131-1921.pdf Dostupné online]. [cit. 2021-04-11].</ref> V praxi vysielalo svojich zástupcov takmer ku všetkým prebiehajúcim legislatívnym procesom v rámci pripomienkového konania aj na pôde výborov Národného zhromaždenia.<ref name=inventar>KREČ, J.[aroslav]. ''Ministerstvo unifikací, 1919 – 1938, inventář''. Č. pomůcky 465, č. fondu 904. Praha : Národní archiv, 1963, s. [1]-7. [http://www.badatelna.eu/fond/1979/inventar/ Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210411104308/http://www.badatelna.eu/fond/1979/inventar/ |date=2021-04-11 }}. [cit. 2021-04-11].</ref>
Išlo o jedno z tzv. slovenských ministerstiev, na ktorého čele stál až do roku 1929 vždy minister slovenskej národnosti, hoci medzi zamestnancami ministerstva (v roku 1921 to bolo 44 osôb) sa nachádzalo pomenej Slovákov. Kvôli úspornosti ministerstvo externe spolupracovalo aj s ďalšími odborníkmi, profesormi práva. Udržiavalo úzke styky s Jednotou slovenských právnikov, ktorá sa pravidelne schádzala na zjazdoch v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorých intenzívne riešila praktické otázky právnej unifikácie.<ref name=inventar/>
Spočiatku zamestnanci ministerstva pracovali v dvoch budovách ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti. V roku 1922 bola otvorená novostavba budovy ministerstva na rohu Dušnej a [[Bílkova (Praha)|Bílkovej ulice]] v pražskom [[Staré Město (Praha)|Starom Meste]], ktorá mala kapacitu 50{{--}}60 zamestnancov.<ref name=inventar/>
V priebehu prvého desaťročia svojej činnosti si ministerstvo získalo povesť experta pre znalosť uhorského právneho poriadku a prispelo k vycibreniu právnej terminológie a prehĺbeniu znalosti aj cudzokrajných právnych poriadkov, no podľa niektorých názorov potom svoju úlohu začalo preceňovať. Hoci malo ísť o dočasný úrad, ministerstvo sa postupne rozrastalo, odďaľovalo svoje zrušenie a uchyľovalo sa k prístupu „[[umenie pre umenie]] v práve“. Veľmi užitočnú prácu odviedlo prekladateľské oddelenie, ktoré z maďarčiny preložilo vyše 500 právnych predpisov.<ref name=inventar/>
Ministerstvo zaniklo za zmenených politických podmienok na základe výnosu ministra vnútra z decembra 1938. V [[Druhá česko-slovenská republika|pomníchovskej republike]] už prakticky nemalo význam a stálo v protiklade k silnejúcim národno-separatistickým ([[Slovenské autonomistické hnutie|autonomistickým]]) snahám [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáckej]] slovenskej politickej reprezentácie.<ref name=pruvodce/><ref name=inventar/>
== Poznámka ==
<references group="pozn"/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.badatelna.eu/fond/1979/ Archívny fond Ministerstvo unifikací] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210411104308/http://www.badatelna.eu/fond/1979/ |date=2021-04-11 }} v Národním archive (Praha)
[[Kategória:Ministerstvá Česko-Slovenska]]
4z7l7t4g9x6u06olfbux2ng923wvdhc
Slovensko na Letných olympijských hrách 2020
0
668336
8213955
8206002
2026-05-14T21:43:45Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213955
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Krajina na olympijských hrách
| názov krajiny = Slovensko
| vlajka = [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|border|200px]]
| hry = Letné
| rok = 2020
| IOC = SVK
| NOC = [[Slovenský olympijský a športový výbor]]
| web = www.olympic.sk
| miesto = v [[Tokio|Tokiu]], [[Japonsko|Japonsku]]
| dátum = 23. júla 2021{{--}}8. augusta 2021
| súťažiaci = 41
| športy = 13
| vlajkonosiči = [[Zuzana Rehák Štefečeková]], [[Matej Beňuš]] (otvárací)<br />[[Danka Barteková]] (záverečný)
| vedúci = Roman Buček
| zlato = 1
| striebro = 2
| bronz = 1
| celkom = 4
| poradie =
| LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • 2020 • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2024|2024]]
| ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|2022]]
}}
'''[[Slovensko]] na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020]]''' v [[Tokio|Tokiu]] reprezentovalo 41 športovcov v 13 športoch.<ref name="vyprava">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko do Tokia s najmenšou výpravou, no i medailovými ambíciami | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/oh2020-tema-slovensko-do-tokia-s-najme/564122-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-21 | dátum prístupu = 2021-07-24 }}</ref> Na otváracom ceremoniáli malo Slovensko dvoch vlajkonosičov Zuzanu Rehák Štefečekovú a Mateja Beňuša.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tokio 2020: Dilema slovenských vlajkonosičov: Ešte nevieme, ako to vyriešime | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/tvysle9/tokio-2020-dilema-slovenskych-vlajkonosicov-este-nevieme-ako-to-vyriesime/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-24 }}</ref> Pôvodne sa olympiáda mala konať 24. júla až 9. augusta 2020, no kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii ochorenia COVID-19]] bola preložená na 23. júla až 8. augusta 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | titul = Preložené olympijské hry v Tokiu sa majú začať takto o rok, 23. júla 2021 | url = https://www.olympic.sk/clanok/prelozene-olympijske-hry-v-tokiu-sa-maju-zacat-takto-o-rok-23-jula-2021 | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2020-07-22 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Na záverečnom ceremoniáli bola vlajkonosičkou [[Danka Barteková]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Olympijský oheň v Tokiu zhasol. Arigato! odkázali Japonci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/online-zaverecny-ceremonial-oh-tokio-2021-minuta-po-minute/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-08-19}}</ref>
== Medaily ==
{{Hlavný článok|Medailové poradie na Letných olympijských hrách 2020}}
{| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;"
|-
! Medaila
! Meno
! Šport
! Disciplína
! Dátum
|-
| {{Zlatá medaila}} || [[Zuzana Rehák-Štefečeková]] || [[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020|Športová streľba]] ||[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|Trap ženy]] || 29. júl 2021
|-
| {{Strieborná medaila}} || [[Jakub Grigar]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] ||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom muži|K1 muži]] || 30. júl 2021
|-
| {{Strieborná medaila}} || [[Rory Sabbatini]] || [[Golf na Letných olympijských hrách 2020|Golf]] || [[Golf na letných olympijských hrách 2020 – Muži|Muži]] || 1. august 2021
|-
|{{Bronzová medaila}} || [[Samuel Baláž]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Erik Vlček]]<br>[[Adam Botek]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K4 500 m muži|K4 500 m muži]] || 7. august 2021
|}
== Športovci ==
Zoznam slovenských súťažiacich v jednotlivých športoch na Olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Souček | meno = Ľubomír | titul = Valné zhromaždenie SOŠV schválilo na OH v Tokiu 39 športovcov, ďalší ešte môžu pribudnúť | url = https://www.olympic.sk/clanok/valne-zhromazdenie-sosv-schvalilo-na-oh-v-tokiu-39-sportovcov-dalsi-este-mozu-pribudnut | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2021-07-01 | miesto = Bratislava | jazyk = sk }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref name="vyprava"/>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|-
! width=180|Šport
! width=55|Muži
! width=55|Ženy
! width=55|Spolu
|-
| align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020|Atletika]]
| 5 || 4 || 9
|-
| align=left|[[Bedminton na Letných olympijských hrách 2020|Bedminton]]
| 0 || 1 || 1
|-
| align=left|[[Box na Letných olympijských hrách 2020|Box]]
| 1 || 0 || 1
|-
| align=left|[[Cyklistika na Letných olympijských hrách 2020|Cyklistika]]
| 2 || 0 || 2
|-
| align=left|[[Golf na Letných olympijských hrách 2020|Golf]]
| 1 || 0 || 1
|-
| align=left|[[Gymnastika na Letných olympijských hrách 2020|Gymnastika]]
| 0 || 1 || 1
|-
| align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020|Kanoistika]]
| 7 || 2 || 9
|-
| align=left|[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020|Lukostreľba]]
| 0 || 1 || 1
|-
| align=left|[[Plávanie na Letných olympijských hrách 2020|Plávanie]]
| 1 || 1 || 2
|-
| align=left|[[Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2020|Stolný tenis]]
| 2 || 1 || 3
|-
| align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020|Športová streľba]]
| 4 || 3 || 7
|-
| align=left|[[Tenis na Letných olympijských hrách 2020|Tenis]]
| 3 || 0 || 3
|-
| align=left|[[Zápasenie na Letných olympijských hrách 2020|Zápasenie]]
| 1 || 0 || 1
|-
! Spolu || 27 || 14 || 41
|}
== Atletika ==
{{Hlavný článok|Atletika na Letných olympijských hrách 2020}}
Slovenskí atléti dosiahli vstupné štandardy na základe kvalifikačných časov alebo svetového rebríčka v nasledujúcich atletických disciplínach (maximálne 3 športovci na jedno podujatie):<ref>{{cite web|title=iaaf.org – Top Lists |url=http://www.iaaf.org/statistics/toplists/index.html|publisher=IAAF|accessdate=8 April 2019}}</ref><ref>{{cite web|title=IAAF Games of the XXXII Olympiad – Tokyo 2020 Entry Standards|url=https://cdn.dosb.de/user_upload/Olympische_Spiele/Tokio_2020/internationale_Qualifikationskriterien/IAAF_-_Athletics_20180806.pdf|publisher=[[IAAF]]|accessdate=8 April 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190408160334/https://cdn.dosb.de/user_upload/Olympische_Spiele/Tokio_2020/internationale_Qualifikationskriterien/IAAF_-_Athletics_20180806.pdf|archivedate=2019-04-08}}</ref>
=== Bežecké disciplíny a chôdza ===
==== Muži ====
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Rozbeh
!colspan="2"|Štvrťfinále
!colspan="2"|Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Ján Volko]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 100 m mužov|100 m]]
|colspan=2 {{N/A}}
|10.40
|7.
|colspan=4|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 200 m mužov|200 m]]
|21.21
|5.
|colspan=2 {{N/A}}
|colspan=4|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Miroslav Úradník]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 20 km mužov|20 km chôdza]]
|colspan=6 {{N/A}}
|1:29:25
|41.
|-align=center
|align=left|[[Michal Morvay]]
|align=left rowspan=2|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 50 km mužov|50 km chôdza]]
|colspan=6 {{N/A}}
|4:15:22
|41.
|-align=center
|align=left|[[Matej Tóth]]
|colspan=6 {{N/A}}
|3:56:23
|14.
|}
==== Ženy ====
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Rozbeh
!colspan="2"|Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Gabriela Gajanová]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 800 m žien|800 m]]
|2:01.41
|7.
|colspan=4|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Emma Zapletalová]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Beh na 400 m cez prekážky žien|400 m cez prekážky]]
|55.00
|6. '''K'''
|55.79
|6.
|colspan=2|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Mária Czaková]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – Chôdza na 20 km žien|20 km chôdza]]
|colspan=4 {{N/A}}
|1:41:29
|45.
|}
=== Technické disciplíny ===
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Kvalifikácia
!colspan="2"|Finále
|-
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Marcel Lomnický]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – hod kladivom mužov|hod kladivom mužov]]
|72,52
|24.
|colspan=2|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Martina Hrašnová]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2020 – hod kladivom žien|hod kladivom žien]]
|66,63
|25.
|colspan=2|Nepostúpila
|}
== Bedminton ==
{{Hlavný článok|Bedminton na Letných olympijských hrách 2020}}
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="3"|Základná skupina
!Eliminácia
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|[[Martina Repiská]]
|[[Bedminton na Letných olympijských hrách 2020 – Ženská dvojhra|Ženská dvojhra]]
|{{GTM}} [[Nikté Alejandra Sotomayor Ovando|Sotomayor]] (GUA)<br />'''V''' (21–19, 21–12)
|{{CAN}} [[Michelle Li|Li]] (CAN)<br />'''P''' (18–21, 16–21)
|2.
|colspan=5|Nepostúpila
|}
== Box ==
{{Hlavný článok|Box na Letných olympijských hrách 2020}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!1. kolo
!2. kolo
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Andrej Csemez]]
|align=left|[[Box na letných olympijských hrách 2020 – Muži do 75kg|Do 75 kg]]
|{{TTO}} [[Aaron Prince|Prince]] (TTO)<br />'''V''' 4–0
|{{ARM}} [[Arman Darchinyan|Darchinyan]] (ARM) <br />'''P''' 0–5
|colspan=4|Nepostúpil
|}
== Cyklistika ==
{{Hlavný článok|Cyklistika na Letných olympijských hrách 2020}}
=== Cestná ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!Atlét
!Disciplína
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Juraj Sagan]]
|align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Hromadný štart mužov|Hromadný štart]]
|colspan=2|Nedokončil
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Lukáš Kubiš]]
|align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Hromadný štart mužov|Hromadný štart]]
|colspan=2|Nedokončil
|-align=center
|align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2020 – Časovka muži|Časovka]]
|1:06:25.20
|37.
|}
== Golf ==
{{Hlavný článok|Golf na Letných olympijských hrách 2020}}
{|class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan=2|Atlét
!rowspan=2|Disciplína
!1. kolo
!2. kolo
!3. kolo
!4. kolo
!colspan=3|Spolu
|-
!Skóre
!Skóre
!Skóre
!Skóre
!Skóre
!Par
!Poradie
|-align=center
|align=left|'''[[Rory Sabbatini]]'''
|align=left|[[Golf na letných olympijských hrách 2020 – Muži|Muži]]
|69
|67
|70
|61
|267
|17
|{{Druhé miesto}}
|}
== Gymnastika ==
{{Hlavný článok|Gymnastika na Letných olympijských hrách 2020}}
=== Športová gymnastika ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan=3|Atlét
!rowspan=3|Disciplína
!colspan=6|Kvalifikácia
!colspan=6|Finále
|-
!colspan=4|Náradie
!rowspan=2|Spolu
!rowspan=2|Poradie
!colspan=4|Náradie
!rowspan=2|Spolu
!rowspan=2|Poradie
|-
!{{Tooltip|K|Kladina}}
!{{Tooltip|P|Prostné}}
!{{Tooltip|Pr|Preskok}}
!{{Tooltip|B|Bradlá}}
!{{Tooltip|K|Kladina}}
!{{Tooltip|P|Prostné}}
!{{Tooltip|Pr|Preskok}}
!{{Tooltip|B|Bradlá}}
|-align=center
|align=left|[[Barbora Mokošová]]
|align=left|[[Gymnastika na letných olympijských hrách 2020 – Viacboj žien|Viacboj]]
|11,700
|12,833
|13,333
|13,333
|51,199
|52.
|colspan=6|Nepostúpila
|}
== Kanoistika ==
{{Hlavný článok|Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020}}
=== Vodný slalom ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan=2|Atlét
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=6|Kvalifikácia
!colspan=2|Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!1. jazda
!Poradie
!2. jazda
!Poradie
!Najlepší čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|- align=center
|align=left|[[Matej Beňuš]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – C1 slalom muži|C1 muži]]
|99,61
|2.
|96,89
|1.
|96,89
|1. '''K'''
|106,40
|9. '''K'''
|105,60
|6.
|- align=center
|align=left|'''[[Jakub Grigar]]'''
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom muži|K1 muži]]
|94,37
|9.
|92,38
|8.
|92,38
|8. '''K'''
|96,27
|4. '''K'''
|94,85
|{{Druhé miesto}}
|- align=center
|align=left|[[Monika Škáchová]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – C1 slalom ženy|C1 ženy]]
|125,65
|16.
|116,85
|11.
|116,85
|12. '''K'''
|124,87
|10. '''K'''
|129,39
|9.
|- align=center
|align=left|[[Eliška Mintálová]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 slalom ženy|K1 ženy]]
|107,67
|3.
|117,55
|18.
|107,67
|8. '''K'''
|107,18
|2. '''K'''
|158,36
|9.
|}
=== Rýchlostná kanoistika ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan=2|Atlét
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Rozjazd
!colspan=2|Štvrťfinále
!colspan=2|Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Peter Gelle]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K1 1000 m muži|K1 1000 m muži]]
|3:42.131
|2. '''K'''
|colspan=2 {{n/a|Voľný los}}
|3:28.255
|7. '''K'''
|3:28.240
|14.
|-align=center
|align=left|[[Samuel Baláž]]<br>[[Adam Botek]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K2 1000 m muži|K2 1000 m muži]]
|3:13.982
|3.
|3:11.458
|2.
|3:20.917
|6. '''K'''
|3:21.087
|10.
|-align=center
|align=left|'''[[Samuel Baláž]]'''<br>'''[[Adam Botek]]'''<br>'''[[Denis Myšák]]'''<br>'''[[Erik Vlček]]'''
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2020 – K4 500 m muži|K4 500 m muži]]
|1:21.807
|2. '''K'''
|colspan=2 {{N/A}}
|1:23.799
|2. '''K'''
|1:23.534
|{{Tretie miesto}}
|}
== Lukostreľba ==
{{Hlavný článok|Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!1. kolo
!2. kolo
!Osemifinále
!Štvrťfinale
!Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!Skóre
!Poradie
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|[[Denisa Baránková]]
|[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2020 – súťaž jednotlivkyň|Súťaž jednotlivkyň]]
|655
|12.
|{{EST}} [[Reena Pärnat|Pärnat]] (EST)<br />'''P''' 4–6
|colspan=6|Nepostúpila
|}
== Plávanie ==
{{Hlavný článok|Plávanie na Letných olympijských hrách 2020}}
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Rozplavba
!colspan="2"|Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Richard Nagy]]
|align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Motýlik 200 m muži|Motýlik 200 m]]
|2:01.91
|37.
|colspan=4|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Polohové preteky 400 m muži|Polohové preteky 400 m]]
|4:18.29
|23.
|colspan=2 {{n/a}}
|colspan=2|Nepostúpil
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Andrea Podmaníková]]
|align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Prsia 100 m ženy|Prsia 100 m]]
|1:08.36
|28.
|colspan=4|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2020 – Prsia 200 m ženy|Prsia 200 m]]
|2:29.56
|30.
|colspan=4|Nepostúpila
|}
== Stolný tenis ==
{{Hlavný článok|Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2020}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%;"
|-
!rowspan=2|Atlét
!rowspan=2|Disciplína
!Kvalifikácia
!1. kolo
!2. kolo
!3. kolo
!Osemfinále
!Štvrťfinale
!Semifinále
!colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto
|-
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Poradie
|- align=center
|align=left|[[Jang Wang]]
|align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra muži|Dvojhra muži]]
|colspan=2 {{n/a|Voľný los}}
|{{AUS}} [[David Powell|Powell]] (AUS)<br />'''V''' 4–0
|{{JPN}} [[Koki Niwa|Niwa]] (JPN)<br /> '''P''' 0–4
|colspan=5|Nepostúpil
|- align=center
|align=left|[[Barbora Balážová]]
|align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra ženy|Dvojhra ženy]]
|colspan=2 {{n/a|Voľný los}}
|{{USA}} [[Juan Liu|Juan]] (USA)<br />'''P''' 0–4
|colspan=6|Nepostúpila
|- align=center
|align=left|[[Ľubomír Pištej]]<br />[[Barbora Balážová]]
|align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2020 – Zmiešaná dvojhra ženy|Zmiešaná dvojhra]]
|colspan=4 {{n/a}}
|{{ROU}} [[Ovidiu Ionescu|Ionescu]]<br />[[Bernadette Szőcs|Szőcs]] (ROU)<br />'''P''' 1–4
|colspan=4|Nepostúpili
|}
== Športová streľba ==
{{Hlavný článok|Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020}}
=== Muži ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!colspan=2|Finále
|-
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Patrik Jány]]
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 10 m vzduchová puška muži|10 m vzduchová puška]]
|630,5
|4. '''K'''
|143,7
|7.
|-align=center
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 50 m malorážka muži|50 m malorážka]]
|1172
|13.
|colspan=2|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Juraj Tužinský]]
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 10 m vzduchová pištoľmuži|10 m vzduchová pištoľ]]
|570
|27.
|colspan=2|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Erik Varga]]
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Trap muži|Trap]]
|122
|11.
|colspan=2|Nepostúpil
|}
=== Ženy ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!colspan=2|Finále
|-
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Danka Barteková]]
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Skeet ženy|Skeet]]
|118
|13.
|colspan=2|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|'''[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]'''
|align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2020 – Trap ženy|Trap]]
|125 '''{{Tooltip|SR|Svetový rekord}}'''
|1. '''K'''
|43 '''{{Tooltip|OR|Olympijský rekord}} '''
|{{Prvé miesto}}
|}
=== Zmiešané tímy ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!colspan=2|Finále
|-
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Marián Kovačócy]]<br>[[Jana Špotáková]]
|align=left rowspan=2|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – Trap zmiešané týmy|Trap]]
|144
|8.
|colspan=2|Nepostúpili
|-align=center
|align=left|[[Erik Varga]]<br>[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]
|146
|3. '''K'''
|42
|4.
|}
== Tenis ==
{{Hlavný článok|Tenis na Letných olympijských hrách 2020}}
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Atlét
!rowspan="2"|Disciplína
!1. kolo
!2. kolo
!Osemfinále
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto
|-
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Norbert Gombos]]
|align=left rowspan=2|[[Tenis na letných olympijských hrách 2020 – Dvojhra muži|Dvojhra muži]]
|{{USA}} [[Marcos Giron|Giron]] (USA)<br />'''P''' 6–7<sup>(4–7)</sup>, 6–3, 2–6
|colspan=6|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Lukáš Klein]]
|{{AUS}} [[James Duckworth|Duckworth]] (AUS)<br />'''P''' 7–5, 3–6, 6–7<sup>(4–7)</sup>
|colspan=6|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Filip Polášek]]<br />[[Lukáš Klein]]
|align=left|[[Tenis na letných olympijských hrách 2020 – Štvorhra muži|Štvorhra muži]]
|{{n/a}}
|[[Súbor:Olympic flag.svg|22px]] [[Aslan Karatsev|Karatsev]] /<br />[[Daniil Medvedev|Medvedev]] (ROC)<br />'''V''' 7–5, 6–4
|{{USA}} [[Austin Krajicek|Krajicek]] /<br />[[Tennys Sandgren|Sandgren]] (USA)<br />'''P''' 7–6<sup>(7–2)</sup>, 2–6, [5–10]
|colspan=4|Nepostúpili
|}
== Zápasenie ==
{{Hlavný článok|Zápasenie na Letných olympijských hrách 2020}}
{|class="wikitable" style="font-size:95%"
!rowspan=2|Atlét
!rowspan=2|Disciplína
!Osemfinále
!Štvrťfinale
!Semifinále
!Oprava
!colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto
|-
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Boris Makojev]]
|align=left|[[Zápasenie na letných olympijských hrách 2020 – Voľný štýl do 86 kg muži|Voľný štýl do 86 kg]]
|[[Súbor:Olympic flag.svg|22px]] [[Artur Naifonov|Naifonov]] (ROC)<br>'''P''' 0–6
|colspan=5| Nepostúpil
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://olympics.com/tokyo-2020/en/ Oficiálna stránka Letných olympijských hier 2020] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150403081519/http://www.olympic.org/en/content/Olympic-Games/All-Past-Olympic-Games/Summer/Tokyo-2020/ |date=2015-04-03 }} {{Eng icon}}
* [https://www.olympic.sk/podujatie/tokio-2020 Portál Slovenského olympijského výboru pre Olympiádu v Tokiu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210613044841/https://www.olympic.sk/podujatie/tokio-2020 |date=2021-06-13 }}
* [https://www.rtvs.sk/olympiada-tokio-2020/program-a-vysledky Program OH na rtvs.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210724094632/https://www.rtvs.sk/olympiada-tokio-2020/program-a-vysledky |date=2021-07-24 }}
{{Slováci na LOH 2020}}
{{Slovensko na Olympijských hrách}}
{{Krajiny na Letných olympijských hrách 2020}}
[[Kategória:Krajiny na Letných olympijských hrách 2020]]
[[Kategória:Slovensko na Letných olympijských hrách|2020]]
[[Kategória:Šport na Slovensku v 2021]]
{{DEFAULTSORT:Slovensko na Letných olympijských hrách 2020}}
7gxs5idhnn5m9pfk05w0xwmd587mk3m
Sovietsko-juhoslovanský konflikt
0
670708
8213999
7900758
2026-05-15T02:56:10Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213999
wikitext
text/x-wiki
{{Na úpravu}}
[[Súbor:În loc de un plan cincinal, cinci planuri anuale.jpg|náhľad|"Mäsiar" Tito si prezerá svoje plány agresií. Východonemecká karikatúra Tita z roku 1951.]]'''Sovietsko-juhoslovanský konflikt''' (srbochorvátky: ''Raskol Tito–Staljin'' / ''Раскол Тито–Стаљин'', anglicky: ''Tito–Stalin split'', rusky: ''Советско-югославский конфликт'') bola v rokoch 1948 až 1953 roztržka<ref>{{Citácia knihy|edícia=Vyd. 1|titul=Politické procesy ako dôsledky juhoslovansko-sovietskej roztržky. In: Krízy režimov sovietskeho bloku v rokoch 1948-1989.|url=https://www.worldcat.org/oclc/37824276|vydavateľ=Pedagogická spoločnosť J.A. Komenského|rok=1997|miesto=Banská Bystrica|isbn=80-88784-14-X|priezvisko=Štefanský|meno=Michal|strany=19-26.}}</ref> [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a jeho vtedajších spojencov<ref group="Poznámky">Poľsko, Maďarsko, Československo, Rumunsko, Albánsko, NDR a Bulharsko</ref> na jednej strane a [[Juhoslovanská federatívna ľudová republika|Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republika]] (JFĽR), reprezentovaná ako spor medzi ich vodcami [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifom Vissarionovičom Stalinom]] a [[Josip Broz Tito|Josipom Brozom Titatom]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roztržka medzi Titom a Stalinom a jej dopad na udalosti v ČSR počas roka 1948 In Človek, Spoločnosť, Doba. Stretnutie Mladých Historikov Iii. Eds. Z. Tokárová - M. Pekár|url=https://pdfcookie.com/download/lovek-spolonos-doba-stretnutie-mladych-historikov-iii-eds-z-tokarova-m-pekar-1dvm1proz8vy|vydavateľ=Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2014, s. 256-264|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=|priezvisko=Černák|meno=Tomáš}}</ref> Konflikt bol vedený ako nenávistná informačno-[[Propaganda|propagandistická]] kampaň Sovietmi vedeného [[Východný blok|východného bloku]] proti vedeniu Juhoslávie a skončil vzájomným rozkolom - prudkým obmedzením bilaterálnych a multilaterálnych vzťahov.
Juhoslovanská podpora komunistických povstalcov v Grécku proti vôli Sovietskeho zväzu ešte viac skomplikovala politickú situáciu. Stalin sa pokúšal tlačiť na Juhosláviu a mierniť jej politiku s využitím Bulharska ([[Georgi Dimitrov|G. Dimitrov]]) ako sprostredkovateľa. Keď sa konflikt medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom v roku 1948 dostal na verejnosť, bol vykreslený ako ideologický spor, aby nevznikol dojem mocenského boja vo [[Východný blok|Východnom bloku]].
Konflikt spôsobil intenzívne pátranie po nepriateľoch vo vnútri jednotlivých komunistických strán a v neposlednom rade vlnu rozsiahlych perzekúcií, ktoré sa v dobovej terminológii odôvodňovali tzv. "zostrením triedneho boja".<ref name=":3" /> Skutočným dôvodom bola neochota sovietskeho vedenia tolerovať neposlušnosť juhoslovanských lídrov a ich ašpirácie na regionálnu hegemóniu na [[Balkánsky polostrov|Balkánskom polostrove]]. Roztržka v konečnom dôsledku pripravila cestu pre "nezávislú formu socializmu" v Juhoslávii, ako aj pre neutrálnu a neskôr nezávislú zahraničnú politiku.<ref name=":4">{{Citácia knihy|titul=Soviet-Yugoslav Split. The encyclopedia of the Cold War : a political, social, and military history|url=https://www.worldcat.org/oclc/85833380|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2008|miesto=Santa Barbara, Calif.|isbn=978-1-85109-701-2|strany=1907-1908}}</ref> (Pozri [[Hnutie nezúčastnených krajín]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Yugoslavia and the Soviet Union in the early Cold War : reconciliation, comradeship, confrontation, 1953-57|url=https://www.worldcat.org/oclc/697174417|vydavateľ=Routledge|rok=2011|miesto=Milton Park, Abingdon, Oxon|isbn=978-0-203-84241-6|meno=Svetozar|priezvisko=Rajak}}</ref>)[[Súbor:Pamätník E Otta.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa pred základnou školou v Novákoch venovaná [[Ernest Otto|Ernestovi Ottovi]]]]
== Od spolupráce ku konfliktu ==
V bezprostrednom povojnovom období sa všeobecne uvažovalo o Juhoslávii ako o najbližšom spojencovi Sovietskeho zväzu v strednej a juhovýchodnej Európe.<ref name=":4" /> Žiadna iná krajina nekopírovala pomery v Sovietskom zväze (ZSSR) tak usilovne, ako práve Juhoslávia. Jej vodca Josip Broz Tito sa tešil vo svojom mnohonárodnostnom štáte obrovskej popularite. Z vojny vyšiel Tito s gloriolou geniálneho partizánskeho vodcu, ktorý nemal výrazné problémy prevziať moc v krajine. Okamžite sa stal v Juhoslávii mužom číslo jeden a tiež v rámci tvoriaceho sa "socialistického tábora" získala jeho krajina zvláštne postavenie.<ref name=":3" />
Prominentná úloha juhoslovanských predstaviteľov sa potvrdila aj v rámci vznikajúceho združenia komunistických strán [[Kominforma]].<ref name=":4" /> Juhoslovania privítali sovietsky plán založiť Informačné byro, nadnárodnú organizáciu Kominfroma so sídlom práve v [[Belehrad|Belehrade]] (v tom čase hlavné mesto [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky]] a [[Slobodné územie Terstu|Slobodného územia Terstu]]).<ref name=":0">Šesták, Miroslav a kol.: Dějiny jihoslovanským zemí. Lidové noviny 1998, str. 506.</ref> Prvé stretnutie Kominformy sa uskutočnilo v Belehrade v roku 1947 v priateľskej nálade. Sídlo v Belehrade bol priamo jeden z prvých piatich záverov hlavného referátu sovietskeho ideológa [[Andrej Alexandrovič Ždanov|Ždanova]] na prvom stretnutí komunistických strán v septembri 1947 v poľskej [[Szklarska Poręba|Szklarskej Porębe]]. Išlo vraj o Stalinov výslovný pokyn, ktorý odrážal významné povojnové postavenie Juhoslávie a jej vodcu Tita v očiach Stalina. Ždanov povedal, že Juhoslávia je prvá v poradí sovietskej priazni, ešte pred Poľskom, Československom a ostatným spriatelenými krajinami.<ref name=":6">{{Citácia knihy|titul=With Stalin against Tito : Cominformist splits in Yugoslav Communism|url=https://www.worldcat.org/oclc/19280775|vydavateľ=Cornell University Press|rok=1988|miesto=Ithaca|isbn=0-8014-2186-1|meno=Ivo|priezvisko=Banac}}</ref> (Po vylúčení Juhoslávie v júni roku 1948 bolo sídlo presunuté do [[Bukurešť|Bukurešti]].)
=== Povojnové urovnanie nárokov Juhoslávie ===
Juhoslovanská povojnová zahraničná politika bola relatívne nezávislá a ambiciózna. Snažila sa o maximalizovanie väzieb medzi tzv. ľudovo demokratickými krajinami. Na jar roku 1946 uzatvorila JFĽR spojenecké zmluvy s Poľskom a Československom, s ktorými počas vojny nebol žiaden konflikt.<ref name=":4" />
Vyrovnanie vzájomných vzťahov medzi Juhosláviou a Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom, teda krajinami, ktoré boli spojencami nacistického Nemecka počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], bolo pomalšie. Maďarsko a Bulharsko sa podielali na vojenskom obsadení Juhoslávie a preto juhoslovanská strana mala nielen materiálne, ale aj územné nároky na Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko. ZSSR nechcel tieto požiadavky podporovať, pretože všetky tieto tri krajiny sa stali jeho spojencami, podobne ako Juhoslávia. ZSSR nepodporilo územné nároky Belehradu na susedné Maďarsko (na uhoľný región [[Pécs]] a mesto [[Baja]]) v dôsledku čoho v roku 1946 Tito odmietol uznať maďarsko-juhoslovanskú hranicu.<ref>''Кимура К., Стыкалин А. С.'' Венгрия и Югославия в 1945 г.: поиски путей преодоления противоречий между недавними военными противниками // Славянский мир в третьем тысячелетии. — 2015. — № 10. — С. 48 — 53.</ref> Napriek tomu ZSSR súhlasil s podpísaním [[Parížske zmluvy (1947)|parížskych dohôd]] s Maďarskom a Bulharskom 10. februára 1947, podľa ktorých obe krajiny mali zaplatiť Juhoslávii reparácie.<!-- škody Yugoslavia in World War II at approximately US$47 billion (1938 values: $1 = 44 Yugoslav dinars; Germany – 36 billion, Italy – 10 billion, Hungary – 542 million, Bulgaria – 650 million). Sovietsky predstaviteľ Viačeslav Molotov od 12. decembra 1946 v New Yorku presadzoval aby sa celková výška reparácií z porazeného Bulharska sa znížila na 70 miliónov dolárov a väčšinu z nich získala "socialistická" Juhoslávia a nie Grécko. --><ref>S. Djordjevic, ''Second World War and the War Damages in Yugoslavia'', 6 Annals of the Faculty of Law in Belgrade (1994)</ref> To sa aj dohodlo počas [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]], ktorá trvala od 29. júla do 15. októbra 1946 a Juhoslávia dostala sľúbených 125 miliónov dolárov z Talianska, 25 z Bulharska a 100 (spolu s ČSR) od Maďarska. Orgány Juhoslávie potom súhlasili s uzavretím dohody s Bulharskom 1. augusta 1947 v [[Bled|Blede]]. Následne potom v novembri 1947 podpísalo Bulharsko, pod juhoslovanským a sovietskym tlakom, dohodu o priateľstve s Juhosláviou.<ref name=":7" /> V decembri 1947 boli vzťahy oficiálne urovnané aj s Maďarskom a Rumunskom. 8. decembra 1947 bola podpísaná maďarsko-juhoslovanská zmluva a 19. decembra 1947 bola podpísaná rumunsko-juhoslovanská zmluva.<ref name=":7">''Животич А.'' Югославско-советские военные противоречия (1947 - 1957): Искушения союзничества. - М.: Политическая энциклопедия, 2019. - С. 21.</ref>
=== Balkánska federácia ===
Upustenie od pohraničných územných nárokov voči bývalým oponentom sprevádzal začiatok implementácie plánov na vytvorenie tzv. [[Balkánska federácia|Balkánskej federácie]]. Juhoslovanská aktivita smerovala hlavne k [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Albánsko|Albánsku]], s ktorými [[Josip Broz Tito|Tito]] počítal ako so siedmu a ôsmu republikou [[Juhoslávia (1943 – 1992)|juhoslovanskej federácie]]. (Do roku 1963 bol juhoslovanský štát rozdelený na šesť ľudových republík: [[Slovinská ľudová republika|Slovinsko]], [[Chorvátska ľudová republika|Chorvátsko]], [[Ľudová republika Bosna a Hercegovina|Bosna a Hercegovina]], [[Srbská ľudová republika|Srbsko]], [[Macedónska ľudová republika|Macedónsko]] a [[Čiernohorská ľudová republika|Čierna Hora]]. Do roku 1963 bol oficiálny názov Juhoslovanská federatívna ľudová republika - JFĽR, potom od 1963 Juhoslovanská socialistická federatívna republika - JSFR). Pripojenie Albánska a Bulharska k JFĽR malo vytvoriť podmienky pre realizáciu ešte ambicióznejších plánov. Titovo vedenie snívalo o tom, že sa im podarí uskutočniť dávnu predstavu mnohých ľavicových politikov o vytvorení balkánske federácie. Počítalo sa s tým, že by do tohto veľkého štátu mohli vstúpiť okrem republík Juhoslávie (Bulharska a Albánska) tiež [[Rumunsko]], [[Maďarsko]] a po prípadnom víťazstve komunistických partizánov i [[Grécko]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Doubková|meno=Eliška|autor=|odkaz na autora=|titul=Pašerácká skupina Bolčić a spol. (Magisterská diplomová práce)|url=https://is.muni.cz/th/klj9v/Doubkova_Eliska_Magisterska_diplomova_prace.pdf|vydavateľ=is.muni.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-14|miesto=|jazyk=}}</ref> Jediné čo sa však podarilo dosiahnuť pred vypuknutím konfliktu bolo zblíženie postojov Juhoslávie a Bulharska. Ako ústupok juhoslovanskej strane súhlasili Bulhari s uznaním macedónskeho etnika [[Macedónci (Slovania)|(Macedónci)]] a macedónskeho jazyka na svojom území ([[Blagoevgrad (oblasť)|oblasť Blagoevgrad]]).
== Príčiny konfliktu ==
Trenie, ktoré viedlo k rozkolu, malo viacero príčin, z ktorých mnohé môžu byť spojené s Titovým regionálnymi ambíciami a jeho odmietnutím prijať Moskvu ako najvyššiu autoritu. Juhoslovania boli toho názoru, že ekonomické modely uprednostňované v Sovietskom zväze by neboli v Juhoslávii účinné.
Titova popularita stúpala. Stalina začala juhoslovanská politika znepokojovať. Nechcel, aby v Balkánskej federácii vznikol útvar, ktorý by sa vzhľadom k svojej rozlohe, počtu obyvateľov aj ekonomickému potenciálu mohol stať vážnym partnerom ZSSR vo [[Východný blok|východnom bloku]]. Zároveň sa obával, aby mu v osobe Títa nevyrástla konkurencie v podobe silného a vplyvného funkcionára. Keby sa Stalinovi podarilo odstrániť juhoslovanského vodcu z politickej scény, zbavil by sa protivníka a zároveň utužil disciplínu a poslušnosť ostatných satelitov voči Moskve. Okrem týchto dôvodov však existovali aj dôvody vzájomného sporu existovali aj dôvody geopolitické.<ref name=":6" />
Počas Parížskej mierovej konferencie Sovieti podporili juhoslovanské nároky a 21. októbra 1946 Tito tvrdil, že Sovietsky zväz poskytuje „silnú záruku“ nezávislosti Juhoslávie. Mal pravdu: medzi 1. a 26. decembrom 1946 bolo zvolané do Moskvy stretnutie, na ktorom ministri zahraničných vecí Spojeného kráľovstva a USA oficiálne uznali novovzniknutú Juhoslovanskú republiku.<ref name=":8">{{Citácia knihy|titul=Tito and his comrades|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032001045|rok=2018|miesto=Madison, Wisconsin|isbn=978-0-299-31773-7|meno=Jože|priezvisko=Pirjevec|strany=76}}</ref> Po svojej volebnej porážke v roku 1946 [[Winston Churchill|W. Churchill]] otvorene formuloval nepriateľstvo Západu voči Titovi, aj preto že ten nesplnil dohodu, ktorú sľúbil Churchillovi o demokratickej vláde v Juhoslávii v súčinnosti s [[Ivan Šubašić|Ivanom Šubašićom]]. Počas svojho turné po USA, Churchill predniesol prejav na Westminster College v Missouri ([[fultonský prejav]]). V ňom opísal podmienky, ktoré v Európe panujú po vojne pomocou známej metafory o [[Železná opona|železnej opone]] rozdeľujúcej kontinent na dve časti. Stalin protestoval proti týmto slovám, ktoré boli predzvesťou studenej vojny a o päť dní neskôr sa Tito k Stalinovi pripojil.<ref name=":8" />
Stalin s [[Winston Churchill|Churchilom]] začiatkom októbra 1944 v Moskve uzavrel tajnú tzv. percentuálnu dohodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tam, kde sa delila Európa|url=https://www.tyzden.sk/casopis/7057/tam-kde-sa-delila-europa/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2010-07-19|dátum prístupu=2021-09-22|jazyk=sk|meno=Tomáš|priezvisko=Gális}}</ref> , ktorou za 90% vplyv v Bulharsku a Rumunsku ponechal 90% vplyvu v Grécku Veľkej Británii. Počas jednania o tejto dohode vstúpili britské jednotky 14. októbra 1944 do Atén.<!-- na en.wikipedia.org/wiki/Percentages_agreement je obrazok --> V januári 1948 rozmiestnila juhoslovanská vláda bez konzultácie s Moskvou vojenský (letecký) pluk na albánskom území, ktorý mal vraj zabrániť rozšíreniu občianskeho konfliktu v [[Grécko|Grécku]] do susedných krajín vrátane Juhoslávie.
V rovnakej dobe vedúci bulharský komunistický predstaviteľ [[Georgi Dimitrov]] poskytol tlači rozhovor, v ktorom spomenul, že vznik federácie Bulharska, Juhoslávie a Albánska vidí ako reálny. Bol to vraj spoločný plán na vytvorenie skutočnej krajiny južných Slovanov alebo Veľkej Juhoslávie. Tito postupne navštívil okrem Bulharska aj Maďarsko a Rumunsko, a nahováral ich na politické zmeny podľa juhoslovanského vzoru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Urobím si po svojom: Juhoslovanský vodca Tito vypovedal Stalinovi poslušnosť a ustál to|url=https://history.hnonline.sk/nove-dejiny/1703107-urobim-si-po-svojom-juhoslovansky-vodca-tito-vypovedal-stalinovi-poslusnost-a-ustal-to|vydavateľ=history.hnonline.sk|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk}}</ref>
Stalin obvinil juhoslovanských vodcov z expanzívnej politiky na Balkáne aj keď jeho sťažnosti boli primárne motivované vlastnými hegemonickými ašpiráciami. Stalin nechcel stratiť vplyv v Albánsku ani ohroziť percentuálne dohody s Churchillom a tak stabilitu práve sa rodiaceho východného bloku. Základným cieľom ZSSR bolo posilnenie sovietskej nadvlády nad Juhosláviou a východnou Európou.<ref name=":4" />
Začiatkom februára 1948 preto sovietsky vodca naliehavo žiadal vedenie KSJ o vyslanie reprezentatívnej komisie do Moskvy. Počas druhého stretnutia Kominformy, ktoré sa uskutočnilo posledný krát v Belehrade, sa 1. februára 1948 len vymenila redakčná rada časopisu a Molotov pozval juhoslovanskú a bulharskú stranu do Moskvy na 10 februára 1948.
== Juhoslovanská delegácia v Moskve (február 1948) ==
Na jednaní v Moskve, ktorého sa okrem Stalina a Dimitrova zúčastnili najmocnejší muži Juhoslávie [[Edvard Kardelj|Edvard Kardelje]] (podpredseda vlády), [[Vladimir Bakarić]] (predseda chorvátskej vlády) a v Moskve prítomný [[Milovan Đilas|Milovan Djilas]], apeloval Stalin, aby Bulharsko a Juhoslávia urýchlene vytvorili spoločný štát. Súčasní historici predpokladajú, že Stalin chcel infiltrovať jemu úplne podriadených bulharských komunistov medzi juhoslovanských, čím ich oslabí a tak získa kontrolu nad novovzniknutým štátom.<ref name=":0" /> Stalin vraj ponúkal prítomným nahradenie Tita vo funkcii vodcu Juhoslávie a Albánsko k tomu.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Palko|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Rudolf Lančarič – obeť Stalinovej honby na Tita|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2008.pdf|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-18|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> Výsledkom týchto rozhovorov bolo, že Djilas a Kardelj boli presvedčení, že juhoslovansko-sovietske vzťahy už uviazli v slepej uličke. Tito ako skúsený a obozretný revolucionár mal svoje skúsenosti a ako sa dozvedel o Stalinových plánoch, pripravil sa na útok proti sebe.<ref name=":2" /> Zvolal politické byro KSJ, ktoré 19. februára 1948 rozhodlo proti akejkoľvek federácii s Bulharskom. O dva dni neskôr sa Tito, Kardelj a Đilas stretli s [[Nikos Zachariadis|Nikosom Zachariadisom]], generálnym tajomníkom Komunistickej strany Grécka (KSG) a informovali ho, že Stalin je proti ozbrojenému boju KSG, ale napriek tomu mu sľúbili pokračujúcu juhoslovanskú podporu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Tito–Stalin split: a reassessment in light of new evidence|url=https://www.zora.uzh.ch/id/eprint/62735|dátum=2007|dátum prístupu=2021-09-22|doi=10.5167/UZH-62735|meno=Jeronim|priezvisko=Perović|periodikum=Journal of Cold War Studies|vydavateľ=MIT Press. 9 (2):|strany=32–63|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Výmena listov v marci, apríli a máji 1948 ==
Ústredný výbor KSJ 1. marca 1948 Stalinov návrh prerokovalo a zamietlo sovietsku kritiku. Odolalo sovietskemu nátlaku a obvinilo Moskvu z pokusu zasahovať do vnútorných záležitostí.<ref name=":4" /> Potom si sovietska komunistická strana a komunistická strana Juhoslávie (KSJ) vymenili sériu listov so stále sa stupňujúcou vzájomnou kritikou.<ref name=":3" />. Medzitým 18.-19. marca 1948 ZSSR stiahlo svojich civilných a vojenských expertov z Juhoslávie.<ref name=":4" />
Prvý list KSSZ z 27. marca 1948 obvinil Juhoslovanov z hanobenia sovietskeho socializmu vyhláseniami ako „socializmus v Sovietskom zväze prestal byť revolučný“. Tvrdili tiež, že KSJ nie je dostatočne demokratická a že nekoná ako predvoj, ktorý by krajinu viedol k socializmu. Stalin tvrdil: „Tento druh organizácie komunistickej strany nemôžeme považovať za skutočne marxisticko-leninskú alebo boľševickú. V juhoslovanskej strane človek nepociťuje žiadnu politiku triedneho boja.“
Stalin nezaútočil priamo na juhoslovanského vodcu, ale za kacírov označil jeho najbližších spolupracovníkov - [[Milovan Đilas|Djilasa]], [[Aleksandar Ranković|Rankovića]], [[Boris Kidrič|Kidriča]] a [[Svetozar Vukmanović|Svetozara Vukmanovića]]. Tito na schôdzi KSJ odmietol Djilasovu, Rankovičovovu a Kidričovovu rezignáciu a 12. (alebo 13.) apríla 1948 poslal do Kremľa odpoveď, v ktorej stálo, že sovietske vedenie má nepresné a nedostatočné informácie o situácii v Juhoslávii a nech k nim vyšle komisiu, ktorá všetko preverí.<ref name=":1" /> Juhoslovanská odpoveď obhajovala revolučný charakter vlastnej strany a opätovne potvrdili vysokú mienku o Sovietskom zväze. KSJ však tiež poznamenala, že „bez ohľadu na to, ako každý z nás miluje krajinu socializmu, ZSSR, v žiadnom prípade nemôže milovať svoju vlastnú krajinu menej.“
Sovietska odpoveď zo 4. mája 1948 nabádala KSJ aby si priznali zlyhania a napravili svoje chyby a list pokračoval v obvinení KSJ z prílišnej hrdosti na svoje úspechy v boji proti fašistom, pričom zabudli, že len Červená armáda ich „zachránila pred zničením“. Odpoveď KSJ zo 17. mája ostro reagovala na sovietske pokusy devalvovať úspech juhoslovanského hnutia odporu a navrhla, aby sa táto záležitosť vyriešila na zasadaní Kominformy, ktoré sa uskutoční v júni 1948. Aj podľa sovietskej strany sa mali riešiť „chyby a úchylky KSJ“ na zasadaní 20. - 22. júna 1948 zvolanom do Bukurešti.<ref>Černák, Tomáš: Členstvo, organizačná štruktúra a vývoj v KSS počas roka 1948 in Historický časopis, 2015, 63, 3, pp. 483-502, Bratislava. ([https://digitalnakniznica.cvtisr.sk/zoom/566/view?page=109&p=separate&tool=info&view=0,330,1618,2234 online])</ref>
== Vylúčenie Juhoslávie z Kominformy 28. júna 1948 ==
Počas roka [[1948]] sa postupne zhoršili vzájomné vzťahy Juhoslávie a Sovietskeho zväzu. Na základe toho bola prerušená z juhoslovanskej strany vzájomná hospodárska spolupráca a Kominforma ostro napadla [[Zväz komunistov Juhoslávie]] (Komunistickú stranu Juhoslávie - KSJ) formou depeší (listov), v ktorých sa stupňoval tlak na vedenie KSJ. V tom čase mala Juhoslávia zlé vzťahy nielen so Sovietmi, ale tiež aj so západnými krajinami, práve kvôli územným sporom okolo územia bývalého slobodného mesta [[Terst]]. V rovnakom čase sa radikálne zhoršovali aj vzťahy ZSSR so Západom. Napríklad [[berlínska blokáda]] začala [[23. jún|23. júna]] [[1948]].
Oficiálne bola Juhoslávia vylúčená na základe sovietskych obvinení z "[[Titoizmus|titoizmu]]", odklonu od sovietskeho vzoru. Juhoslávia bola považovaná za nepriateľskú, pretože sa odmietla podriadiť sovietskej mocenskej dominancii <!-- podľa angl wiki Jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré viedli k vyhosteniu Juhoslávie, bola juhoslovanská podpora komunistických povstalcov v občianskej vojne v Grécku v rozpore s „percentuálnou dohodou“ medzi Sovietskym zväzom a Veľkou Britániou a rozhodnutie umiestniť vojská v Albánsku. -->a integrácii do [[Východný blok|Východného bloku]] ako sovietsky "satelitný" štát. Po vypuknutí konfliktu medzi Titom a Stalinom rezolúcia Kominformy z 28. júna 1948 (tretia schôdza konaná už v Bukurešti), obviňovala KPJ z „odchýlenia sa od marxizmu-leninizmu“, KPJ vykazuje „protisovietsky postoj“, „nepriateľské prijímanie kritiky“ a „odmietanie diskusie o situácii na stretnutiach Kominformy“. Táto rezolúcia prakticky vylúčila KPJ z Kominformy a výsledkom bolo, že Juhoslávia sa ocitla mimo priamu sovietsku sféru vplyvu (pozri [[východný blok]]) a „[[titoizmus]]“ sa začal používať nielen na označenie nezávislosti od sovietskej línie, ale Moskva takto označovala ak ďalších "zradcov" v iných krajinách.
Celá strana (KPJ) bola označená ako "menševická, bucharinovská a trockistická a obvinenia vyvrcholili sprostými vyhrážkami voči Titovej osobe samotnej: "Domnievame sa, že dostatočným poučením je osud [[Lev Davidovič Trockij|Trockého]]“.<ref>JOHNSON, P.: Dějiny dvacátého století, Praha, 1991, s. 436 (Z Palka)</ref>
21. až 28. júla 1948 sa uskutočnil 5. zjazd KSJ. Napriek tomu, že členstvo bolo stále ešte veľmi prosovietsky naladené vyslovila väčšina podporu Titovmu vedeniu. Vyjadrenia Kominformy boli označené ako nepravdivé. Zvolené bolo nové politbyro strany a Tito bol potvrdený vo funkcii jej predsedu. Nasledovala sovietska ekonomická blokáda, ktorá neprospela juhoslovanskému hospodárstvu. USA začalo hospodársky podporovať Juhosláviu už v roku 1948.
V roku 1949 kritiku vystriedal slovník Kominformy označujúci celé politbyro KSJ za "špiónov západu" a vyzýval na zvrhnutie ich "krvavej diktatúry". Tito dostal v [[Propaganda|propagande]] vrátane československej označenie "krvavý pes Tito"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Josip Broz Tito. Jak se velký maršál proměnil v krvavého psa a jak to nakonec dobře dopadlo|url=https://plus.rozhlas.cz/josip-broz-tito-jak-se-velky-marsal-promenil-v-krvaveho-psa-a-jak-nakonec-dobre-8166381|vydavateľ=Plus|dátum vydania=2020-03-20|dátum prístupu=2021-09-23|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Prezident Tito: Pro Stalina byl krvavým psem. Ten hledal způsoby, jak ho zabít|url=https://www.denik.cz/ze_sveta/prezident-jugoslavie-josip-broz-tito-srb-krvavy-pes-josif-vissarionovic-stalin.html|periodikum=Deník.cz|dátum=2023-01-14|dátum prístupu=2024-08-20|jazyk=cs|meno=Jaroslav|priezvisko=Krupka}}</ref> alebo "mäsiar všetkých juhoslovanských národov" ({{V jazyku|eng|butcher of every Yugoslav nation}}).<ref>Pavasovic Trost, Tamara. (2020). The Image of Josip Broz Tito in Post-Yugoslavia: Between National and Local Memory. [https://www.researchgate.net/publication/341151414_The_Image_of_Josip_Broz_Tito_in_Post-Yugoslavia_Between_National_and_Local_Memory/citation/download Dostupné online], anglicky</ref>
Americká bezpečnostná služba NSA v lete 1950 upozorňovala americkú vládu, že ZSSR "plánuje inváziu do Juhoslávie v podaní sovietskej armády a síl východoeurópskych satelitov." V tejto nečakanej situácii vycítili USA príležitosť, najmä po straty vplyvu v [[Čína|Číne]], kde vojna skončila [[1. október|1. októbra]] [[1949]] víťazstvom [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] pod vedením [[Mao Ce-Tung|Mao Ce-Tunga]], a začali podporovať Tita aj vojensky. Do polovičky 50. rokov hodnota americkej vojenskej podpory dosiahla pol miliardy dolárov. ''"Aby bola akákoľvek obrana Juhoslávie zo strany NATO životaschopná, vyžadovala by nukleárnu podporu. Bola by to tretia svetová vojna,"'' písalo sa vraj v tajnej správe z roku 1950.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stalin chystal inváziu do Juhoslávie, hrozila svetová vojna a použitie atómoviek (Ako zdroj blog John R. Schindlera, ktorý v rokoch 1996 - 2004 pôsobil v NSA. Pozri de.wikipedia.org/wiki/John_R._Schindler)|url=https://hnonline.sk/svet/536138-stalin-chystal-invaziu-do-juhoslavie-hrozila-svetova-vojna-a-pouzitie-atomoviek|vydavateľ=hnonline.sk|dátum prístupu=2021-09-22|jazyk=sk}}</ref> Napriek otvorenej podpore Juhoslávie [[Západný blok|Západom]] hrozba sovietskej agresie nezmizla. Naopak vynoril sa nový problém na východe, keď severokórejské jednotky podporované Stalinom 25. júna 1950 prekročili 38. rovnobežku a zaútočili na [[Kórejská republika|Južnú Kóreu]], čím začala [[Kórejská vojna]].
Tito nechodil na schôdze Kominformy aj preto, že sa bál atentátu. Juhoslovanská historiografia opisuje množstvo pokusov, u nás sa spomína sovietsky pokus z roku 1952.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Buchert|meno=Viliam|autor=|odkaz na autora=|titul=Krvavý pes, či svätý Josip? Tito unikol Stalinovi aj Hitlerovi|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/svet/1971247-krvavy-pes-ci-svaty-josip-tito-unikol-stalinovi-aj-hitlerovi|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-07-08|dátum prístupu=2020-09-18}}</ref>
== Obdobie Informbira v Juhoslávii ==
28. júna 1948 ostatné členské krajiny vylúčili Juhosláviu s odvolaním sa na „nacionalistické prvky“, ktorým sa „za posledných päť alebo šesť mesiacov podarilo dosiahnuť dominantné postavenie vo vedení KSJ“. Uznesenie varovalo Juhosláviu, že je "na ceste späť k buržoáznemu kapitalizmu kvôli svojim nacionalistickým postojom zameraných na nezávislosť". Úplný názov uznesenia bol ''Juhoslovanská'' komunistická strana ''v rukách špiónov a vrahov''. V celom východnom bloku sa uskutočňovali stranícke čistky proti podozrivým sympatizantom Tita.
Týmto uznesením z 28. júna 1948 schváleným už v Bukurešti, sa prakticky prerušili dobré vzťahy medzi ZSSR a Juhosláviou, ktoré sa začali obnovovať až v roku 1955. Veľvyslanec Juhoslávie v ZSSR [[Vladimir Popović]] odišiel z Moskvy a neskôr sa stal veľvyslancom v USA ale USA začalo Juhosláviou ekonomicky podporovať už v roku 1948<!-- Do júna 1948 Juhoslávia dosiahla dohodu so Spojenými štátmi, ktorá umožnila juhoslovanským úradom prístup k ich zlatým rezervám držaných v USA. Juhoslávia zároveň oznámila, že by chcela obchodovať so Západom. Juhoslávia prvýkrát požiadala o hospodársku pomoc Spojené štáty v lete 1948. V decembri 1948 oznámili zvýšený obchod so západom
Vo februári 1949 sa USA rozhodli poskytnúť Titovi ekonomickú pomoc a na oplátku požadovali, aby Tito obmedzili podporu DSE (Grécka vojenská guerila) -->. V Juhoslávii sa toto obdobie (1948 až 1955 až 1956) nazývalo "obdobie Informbira" (Kominforma po srbochorvátsky). Tito začal svojich názorových oponentov podozrievať a potom aj prenasledovať.
Politický nátlak na Juhosláviu kulminoval v druhej polovici roka 1949. Koncom novembra (4 stretnutie v Maďarsku 27. novembra 1949) prijala Kominforma rezolúciu,<!-- o kotrej pravdepodobne Rudé právo písalo: Jugoslávská komunistická strana v moci vrahov a špiónov. Odtiaľ. Tito sa stal v propagande vrátane Československej "krvavý pes Tito". Mimochodom smiešne je že rusi označili titove vedenie za diktatúru- Tito dal na to zámienku tím že zavrek 8000 ľudí. --> ktorá dovŕšila rozchod Kominformy s KSJ. Rezolúcia opäť nazvala Titovo vedenie "bandou nájomných špiónov a vrahov". Označovala Tita a jeho spolupracovníkmi za fašistov a agentov medzinárodného imperializmu a vyzývala k zvrhnutiu ich krvavej diktatúry.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárta|meno=Milan|autor=|odkaz na autora=|titul=Akce Jugoslavie. Státní bezpečnost v boji proti „agentům titoismu“ v letech 1948–1955|url=https://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1101/065-074.pdf|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů (ustrcr.cz)|dátum vydania=paměť a dějiny 2011/01 (https://www.ustrcr.cz/publikace/pamet-a-dejiny-12011/) str. 65|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-21|miesto=|jazyk=cs}}</ref>Obdobie napätých vzťahov medzi ZSSR a Juhosláviou trvalo do roku 1955, kedy bol podpísaná 2. júna 1955 spoločná deklarácia v Belehrade.[[Súbor:Old Jail, Goli Otok - panoramio.jpg|náhľad|Vo väzenskom tábore na ostrove [[Goli Otok]] boli zadržiavaní Juhoslovania, ktorí počas konfliktu podporovali Stalina a ZSSR a postavili sa proti Titovi.]]
=== Čistky v Juhoslávii ===
Tito mal väčšinovú podporu v KSJ, odhaduje sa však, že až 20 percent členov KPJ podporovalo Stalina. Vedenie strany si to všimlo, čo viedlo k rozsiahlym čistkám, ktoré ďaleko presahovali najviditeľnejšie ciele Tisových odporcov ako boli komunisti [[Andrija Hebrang|Hebrang]] a [[Sreten Žujović|Žujović]] (jediný, ktorý súhlasil so Stalinom v diskusiách ústredného výboru KSJ). Práve tieto čistky priniesli špeciálne označovanie tohto obdobia (doba Informbira). Skutoční alebo domnelí Stalinovi prívrženci boli označovaní ako „kominformisti“ alebo „ibeovci“ (pejoratívna skratka tvorená z dvoch prvých dvoch slov v oficiálnom názve Informačné Byro komunistických a robotníckych strán. Tisíce ľudí boli uväznené, zabité alebo vyhostené. Podľa ministra vnútra [[Aleksandar Ranković|Rankovića]] bolo zabitých, uväznených alebo odsúdených na nútené práce 51 000 ľudí.<ref>{{Citácia knihy|titul=Socialist unemployment : the political economy of Yugoslavia, 1945-1990|url=https://www.worldcat.org/oclc/31661972|vydavateľ=Princeton University Press|rok=1995|miesto=Princeton, N.J.|isbn=0-691-08645-1|meno=Susan L., September 6-|priezvisko=Woodward|strany=180, note 37.}}</ref> Na zadržiavanie väzňov slúžilo množstvo miest vrátane väzníc a zajateckých táborov v [[Stara Gradiška|Starej Gradiške]] a bývalého koncentračného tábora [[Ustašovci|Ustaše]] v [[Jasenovac|Jasenovaci]]. V roku 1949 boli na neobývaných jadranských ostrovoch [[Goli Otok]] a [[Sveti Grgur]] vybudované účelové väzenské tábory.
== Dôsledky pre Česko-Slovensko ==<!-- vykomentovane V niektorých krajinách (napríklad v Rumunsku) úrady v tejto roztržke uskutočnili nútené presídlenie srbského obyvateľstva, ktoré bolo považované za nepriateľské. Dôsledkom boli aj represie voči tým juhoslovanským komunistom v JFĽR, ktorí podporovali Sovietsky zväz. -->
Zasadania Kominformy 20. – 22. júna 1948 v Bukurešti sa zúčastnili zástupcovia komunistických strán vrátane KSČ a disciplinovane vyslovili svoj súhlas s kritikou Juhoslávie. Za KSČ pricestovali do Bukurešti [[Rudolf Slánský|Rudolf Slánsky]], [[Viliam Široký]], [[Bedřich Geminder]] a [[Gustav Bareš]], pričom hlavný referát predniesol Slánsky.<ref name=":9">BARNOVSKÝ, Michal. Sovietsko-juhoslovanská roztržka v roku 1948 a Československo. In Krízy režimov sovietskeho bloku v rokoch 1948 – 1989. Banská Bystrica : Pedagogická spoločnosť J. A. Komenského, 1997, s. 8-18.</ref> Zo zasadnutia, na ktorom predstavitelia KSJ odmietli účasť, bola vydaná rezolúcia, ktorú slovenská Pravda uverejnila na prvej strane 30. júna 1948. Radoví komunisti i nekomunisti boli touto kritikou prekvapení, keďže dovtedy sa Juhoslávia vydávala za vzor pre všetky ostatné krajiny východného bloku. Prekvapenie však zažili aj slovenskí komunistickí funkcionári, keďže styky s Juhosláviou boli silné zvlášť na Slovensku (K. Šmidke pochádzal z Juhoslávie.) Napriek tomu Husák predniesol 1. júla 1948 na plenárnom KSS referát, v ktorom hovoril o Rezolúcii Informbyra presne podľa uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ, ktoré zasadalo ešte 28. júna a jednomyseľne potvrdilo závery Informbyra.<ref name=":3" />
Avšak v Moskve vypracovali už 4. apríla 1948 pracovníci zahraničného oddelenia komunistickej strany L. Baranov (vedúci oddelenia), V. Mošetov a A. Antipov správu s názvom ''O niektorých chybách Komunistickej strany Československa'', kde sa uvádzalo päť skupín chýb, ktorých sa údajne mala KSČ dopustiť v rokoch 1945 – 1948.<ref name=":9" /> Sovieti kritizovali napríklad preferovanie parlamentných spôsobov v boji o moc v KSČ, ďalej odmietanie princípov boľševizmu v organizačnej činnosti strany, riešenie maďarskej otázky a pod. Sovieti mali aj informácie o sporoch a rôznych názorových prúdoch v rámci KSS (V. Široký proti G. Husákovi a V. Clementisovi).<ref name=":9" />
Od jesene 1948 sa taktiež datuje zvýšená aktivita ŠtB vo vzťahu k oponentom vládnuceho režimu či „nepriateľovi“ vo vnútri strany. Rezolúcia Informbyra sa tak stala nástrojom sovietizácie strednej a východnej Európy, nástrojom na úplné ovládnutie spoločnosti vládnucou komunistickou mocou a hlavne na úplné ovládnutie jednotlivých komunistických strán sovietmi. KSČ, resp. KSS v tomto procese neboli výnimkou.<ref name=":3" />
Rezolúcia bola základom kampane proti [[Titoizmus|titoizmu]] ale aj proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] aj v Česko-Slovensku. Už v septembri 1950 začal tzv. [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]], v ktorom boli dvaja Slováci [[Rudolf Lančarič]] a [[Ernest Otto]] odsúdení na [[trest smrti]]. Otto bol obvinený zo šírenia fašistickej titovskej propagandy, úsilia o rozvrátenie štátneho zriadenia, zrady ešte z čias povstania a snahy o rozvrátenie repatriácie Slovákov žijúcich v Juhoslávii späť do vlasti. Lančarič obvinený z velezrady a vyzvedačstva a ďalších 12 ľudí bolo odsúdených na tresty odňatia slobody. Ottovi bol 10. februára 1951 prezidentskou amnestiou trest zmiernený na doživotné väzenie. Avšak Lančarič bol popravený 17. februára 1951. Slovenskí komunisti predstavitelia ([[Gustáv Husák|Husák]] a spol.) boli zatknutí vo februári 1951 a súdení v [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]. To už minister zahraničných vecí [[Vladimír Clementis]] sedel mesiac vo väzení a čakal na "proces s vedením protistátního spikleneckého centra v čele s [[Rudolf Slánský|Rudolfem Slánským]]" tzv. [[proces so Slánským]], po ktorom bol popravený 3. decembra 1952.[[Súbor:Portret Prins Vladimir Clementis, Bestanddeelnr 934-6773 (cropped).jpg|náhľad|[[Vladimír Clementis]] bol odsúdený na smrť a popravený v procese so Slánským v roku 1952]]
== "Titoizmus" v iných krajinách ==
Rezolúcia "o prechode kliky Tita-Rankoviča od demokracie k buržoáznemu nacionalizmu" bola základom kampane proti takzvaným [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] v Česko-Slovensku. V roku 1950 sa skončil [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]] a pre [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] boli [[Gustáv Husák]] a [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]] zatknutí už 6. februára 1951.
V ostatných krajinách však politické čistky zamerané na titoistov" prebehli ešte skorej. Po vylúčení Juhoslávie v júni 1948 padlo podozrenie najprv na Bulharsko ([[Trajčo Kostov]]) a Poľsko. Prijatie kritiky, prehodnotenie politiky nakoniec skončili prenasledovaním čelných predstaviteľov vo viacerých krajinách: [[Władysław Gomułka]] (Poľsko), [[Trajčo Kostov|Trajčo Rostov]] <!--Trajčo Kostov Džunev . V anglictine aj Traiche cs.wikipedia.org/wiki/Traj%C4%8Do_Kostov-->(Bulharsko), [[László Rajk]] (Maďarsko), Markos a [[Koči Dzodze|Koçi]] (Albánsko). Už v júni 1948 došlo k novej vlne odvetných opatrení proti možným priaznivcom Tita. Už 15. júna 1948 bol Rajk prvý krát uväznený v Maďarsku.<!--podľa anglickej wiki. zakomentované Ďaleko najzaujímavejším vývojom, ktorý sa vo východnej Európe odohral od vytvorenia Kominformy, bola koncentrácia moci v rukách komunistov, ktorí strávili väčšinu svojho života v Rusku, na úkor miestnych komunistov, ktorých reputáciu vydobyli prácou v národných hnutiach. Patrascanu, rumunský minister spravodlivosti, bol odvolaný pre „buržoázne odchýlky“ a v januári 1948 sa ústredný výbor Bulharskej komunistickej strany, ktorý pozostával zo štrnástich členov, z ktorých iba štyria boli „Moskovčania“, zmenšil na sedem členov, z ktorých už piati boli „Moskovčania“. NIžšie je podrobnejšie až roku 49-->
V Poľsku bola 6. júla 1948 bola zvolaná schôdza pléna ústredného výboru poľskej robotníckej strany s cieľom diskutovať o "odchýlkach" Gomulky. Zadawski a Zamborovski predstavili „jasnú marxisticko-leninskú analýzu“. Plénum sa stretlo opäť 31. augusta - 3. septembra 1948. Gomulka sa priznal k chybám a zo zdravotných dôvodov sa vzdal funkcie. O dva týždne sa však vrátil, prehlásil, že je úplne zdravý a chopil sa nazad funkcie. V júli 1948 ho Ústredný výbor z funkcie stiahol. Vyšetrovať ho začali až o rok v júni 1949. Potom bol zatknutý, prepustený na slobodu a potom znovu uväznený. Potom ešte aj v roku 1951 došlo v jeho strane k mocenským bojom medzi jednotlivými frakciami, Gomułka bol označený za ''reakcionára'' a bol zo strany vylúčený. Na čelo sa dostal znovu v roku 1956.
Ústredný výbor bulharskej komunistickej strany 12. - 13. júla 1948 „jednomyseľne vyhlásil, že vedenie našej strany nikdy nepochybovalo o vedúcej úlohe, ktorú v demokratickom tábore hrá sovietska komunistická strana a Sovietsky zväz“. Uvedomili si, že neboli dosť ostražití voči juhoslovanskej komunistickej strane.
Ďalšia vlna útokov sa uskutočnila na jeseň toho istého roku, počas ktorej bol Rajk obesený, Gomulka zatknutý a Kostov obžalovaný. V decembri 1948 bol [[Koči Dzodze|Koçi]] v Albánsku zadržaný a tajne odsúdený na smrť za spoluprácu s Juhosláviou s radom ďalších komunistických politikov vo vykonštruovanom procese v máji 1949. O mesiac neskôr bol zastrelený.
Už od začiatku roku [[1949]] sa v Maďarsku pripravoval proces s vnútornými nepriateľmi a v máji [[1949]] vedenie komunistov rozhodlo, že do čela procesu bude postavený Rajk. [[30. máj|30. mája]] [[1949]] bol Rajk zatknutý a následne v zinscenovanom procese so siedmymi ďalšími Maďarmi obvinený ako titoistický zradca a špión, ktorý chcel v Maďarsku nastoliť kapitalistický imperialistický systém.
Podľa novších konšpiračných zistení bol ako zdroj informácií využitý "americký špión" [[Noel Field]]. Mohol to byť americký agent, ktorý sa infiltroval do komunistického hnutia ešte pred vojnou (počas druhej svetovej vojny pracoval vo Francúzsku a vo Švajčiarsku na podpore židovských komunistických a antifašistických utečencov) alebo sovietsky agent na americkom ministerstve zahraničia v polovici 30. rokov alebo obidvoje. V máji 1949 ho vylákali do Prahy. V júni 1949 ho s Gotwaldovým súhlasom na Stalinov pokyn zatkli, uniesli ho a odovzdali maďarskej tajnej polícii. Po mučení a výsluchoch aj svojimi sovietskymi "poradcami" nasledovali „priznania“ Fielda, ktoré zahájili zničujúcu sériu procesov, na najvyšších československých, nemeckých, poľských a maďarských straníckych poschodiach. Field sa priznal, že bol počas vojny v spojení s [[Allen Dulles|Allanom Dullesom]] (śéf CIA) a tiež že finančne podporoval komunistov, že sa mnohí Maďari s pomocou Titových partizánov vrátili do Maďarska, aby uchopili moc v krajine. Prvými „hriešnikmi“ boli Gomulka a Kostov. Až po zatknutí Fielda začali vyšetrovať [[Władysław Gomułka|Gomułku]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Stalin's American Spy: Noel Field, Allen Dulles and the East European Show-trials|url=https://www.amazon.co.uk/Stalins-American-Spy-European-Show-trials/dp/1849043442|meno=Tony|priezvisko=Sharp}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bernáth|meno=Viliam|autor=|odkaz na autora=|titul=Jedna z príčin politických procesov vo východnej Európe (2)|url=https://www.noveslovo.sk/node/34140|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2002-05-29|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-18|miesto=|jazyk=}}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[Trajčo Kostov|Kostova]] 27. marca 1948 odvolali z postu podpredsedu vlády, zatknutý bol 20. júna 1949. V inscenovanej procese, ktorý prebiehal u bulharského najvyššieho súdu od 7. do 14. decembra 1949, bol Kostov spoločne s ďalšími desiatimi spolustraníkov obvinený z protisovietske propagandy v strane, z rozširovania protistraníckych metód a z nedôvery v bulharskú komunistickú stranu a jej predsedu Dimitrova. Ako jediný bol odsúdený na trest smrti, ktorý bol vykonaný dva dni po rozsudku.
Po smrti Stalina (1953) sa vzťahy medzi ZSSR a Juhosláviou normalizovali, no napriek tomu tesné spojenectvo medzi komunistami Juhoslávie a ZSSR fungujúce počas vojny sa pokazilo. Sovietsko-juhoslovanský konflikt bol prvý vážny konflikt vo [[Východný blok|východnom bloku]], ktorý nedokázali Sovieti vyriešiť, čo USA a ich [[západný blok]] šikovne využili. [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]] počas svojej návštevy v roku 1988 vystúpil v juhoslovanskom parlamente, kde povedal: „Dobré vzťahy medzi našimi krajinami boli narušené vinou sovietskeho vedenia.“<ref>''[[Романенко, Сергей Александрович|Романенко С. А.]]'' Между «пролетарским интернационализмом» и «славянским братством». Российско-югославские отношения в контексте этнополитических конфликтов в Средней Европе (начало 20 века — 1991 год). — М.: [[Новое литературное обозрение]], 2011. — С. 744, 746.</ref><ref>''Romanenko S. A.'' Medzi „proletárskym internacionalizmom“ a „slovanským bratstvom“. Rusko -juhoslovanské vzťahy v kontexte etnopolitických konfliktov v strednej Európe (začiatok 20. storočia - 1991). - M.: Nová literárna recenzia , 2011.- S. 746. (rusky)</ref> Vedúci predstaviteľ ZSSR vtedy prvýkrát otvorene priznal vinu Sovietskeho zväzu za sovietsko-juhoslovanský konflikt v rokoch 1948 - 1949. Zo sovietskeho pohľadu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Югославия в XX веке. Очерки политической истории. М., 2011.|url=https://inslav.ru/publication/yugoslaviya-v-xx-veke-ocherki-politicheskoy-istorii-m-2011|vydavateľ=Институт славяноведения Российской академии наук (ИСл РАН)|dátum vydania=2016-05-31|dátum prístupu=2021-09-27}}</ref> konflikt viedol k zblíženiu Juhoslávie s USA, Gréckom a Tureckom. Juhoslovanská pomoc gréckym komunistom prestala a tí prehrali [[Grécka občianska vojna|občiansku vojnu]] a v roku 1952 sa [[Grécko]] stalo členom [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].
== Poznámky ==
<references group="Poznámky" />
== Referencie ==
<references />
== Odporúčaná literatúra (podľa Černáka) ==
* ŠESTÁK, Miroslav et al. Dějiny jihoslovanských zemí. Praha : NLN, 2001, s. 506-514.
* TEJCHMAN, Miroslav (Ed.). Sovětizace východní Evropy: Země střední a jihovýchodní Evropy v letech 1944 – 1948. Praha : Historický ústav, 1995. 283 s.
* VOJTĚCHOVSKÝ, Ondřej. Z Prahy proti Titovi! : Jugoslávská prosovětská emigrace v Československu. Praha : Univerzita Karlova, 2012. 696 s.
* BANAC, Ivo. Sa Staljinom protiv Tita. Zagreb : Globus, 1990. 279 s.
* PETRANOVIC, Branko. Jugoslavija na razmedju (1945 – 1950). Podgorica : Crnogorska akademija nauka i umjetnosti, 1998. 534 s.
== Pozri aj ==
* [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]]
{{Studená vojna}}
k1btfci56why194yhvufcuy0g81qrlh
Redaktor:Pe3kZA/1000WikiDays
2
673110
8214108
8207569
2026-05-15T08:12:27Z
Pe3kZA
39673
dopl.
8214108
wikitext
text/x-wiki
<center><small>''Pozri aj'' [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays|'''100WikiDays 1''']] a [[Redaktor:Pe3kZA/100WikiDays/2|'''100WikiDays 2''']] </small></center>
<center>'''1000 WikiDays'''</center>
<center>Začiatok: [[7. október|7. októbra]] [[2021]]</center>
<center>
{| class="wikitable"
!Poradie
!Článok
!Dátum
|-
|1.
|[[Predný Čebrať]]
|7. októbra
|-
|2.
|[[Vtáčnik (vrch vo Veľkej Fatre; 1236,3 m n. m.)]]
|8. októbra
|-
|3.
|[[Predný Šiprúň]]
|9. októbra
|-
|4.
|[[Chabzdová (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|10. októbra
|-
|5.
|[[Prašnické sedlo]]
|11. októbra
|-
|6.
|[[Sedlo pod Čiernym kameňom]]
|12. októbra
|-
|7.
|[[Žaškovské sedlo]]
|13. októbra
|-
|8.
|[[Sedlo pod Ostrým]]
|14. októbra
|-
|9.
|[[Malý Zvolen]]
|15. októbra
|-
|10.
|[[Čierna hora (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|16. októbra
|-
|11.
|[[Motyčianska hoľa]]
|17. októbra
|-
|12.
|[[Malý Choč]]
|18. októbra
|-
|13.
|[[Lomné (vrch v Chočských vrchoch)]]
|19. októbra
|-
|14.
|[[Pravnáč]]
|20. októbra
|-
|15.
|[[Tabla]]
|21. októbra
|-
|16.
|[[Mýtny vrch]]
|22. októbra
|-
|17.
|[[Kremnická skala]]
|23. októbra
|-
|18.
|[[Farba (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|24. októbra
|-
|19.
|[[Vlčí vrch (vrch v Kremnických vrchoch; 1172 m n. m.)]]
|25. októbra
|-
|20.
|[[Kremnický štít]]
|26. októbra
|-
|21.
|[[Javorová studňa]]
|27. októbra
|-
|22.
|[[Javorník (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|28. októbra
|-
|23.
|[[Labušen]]
|29. októbra
|-
|24.
|[[Laurín (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|30. októbra
|-
|25.
|[[Žiarce (sedlo)]]
|31. októbra
|-
|26.
|[[Lutiška]]
|1. novembra
|-
|27.
|[[Mravečník]]
|2. novembra
|-
|28.
|[[Čierna Lutiša (vrch v Kysuckej vrchovine)]]
|3. novembra
|-
|29.
|[[Černatín]]
|4. novembra
|-
|30.
|[[Pohanský hrad (vrch v Cerovej vrchovine)]]
|5. novembra
|-
|31.
|[[Veľký Bučeň]]
|6. novembra
|-
|32.
|[[Ragáč (vrch v Cerovej vrchovine)]]
|7. novembra
|-
|33.
|[[Sedlo pod Hrbom]]
|8. novembra
|-
|34.
|[[Papajské sedlo]]
|9. novembra
|-
|35.
|[[Ľubietovská Bukovina]]
|10. novembra
|-
|36.
|[[Priehybina]]
|11. novembra
|-
|37.
|[[Drábovka]]
|12. novembra
|-
|38.
|[[Stratený budzogáň]]
|13. novembra
|-
|39.
|[[Dubová (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|14. novembra
|-
|40.
|[[Dubica]]
|15. novembra
|-
|41.
|[[Brada (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|16. novembra
|-
|42.
|[[Tlstá hora (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|17. novembra
|-
|43.
|[[Hoľazne (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|18. novembra
|-
|44.
|[[Vysoký vrch (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|19. novembra
|-
|45.
|[[Tisová (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|20. novembra
|-
|46.
|[[Cibuľník]]
|21. novembra
|-
|47.
|[[Strážna (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|22. novembra
|-
|48.
|[[Čierny vrch (vrch v Strážovských vrchoch; 997 m n. m.)]]
|23. novembra
|-
|49.
|[[Žihľavník (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|24. novembra
|-
|50.
|[[Sádocký vrch]]
|25. novembra
|-
|51.
|[[Srniak]]
|26. novembra
|-
|52.
|[[Sokolie (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|27. novembra
|-
|53.
|[[Suchá hora (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|28. novembra
|-
|54.
|[[Čelo (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|29. novembra
|-
|55.
|[[Úplaz (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|30. novembra
|-
|56.
|[[Veľká Homoľa (vrch v Strážovských vrchoch)]]
|1. decembra
|-
|57.
|[[Malý Rokoš]]
|2. decembra
|-
|58.
|[[Bielený vrch]]
|3. decembra
|-
|59.
|[[Gajda]]
|4. decembra
|-
|60.
|[[Prieľačina (vrch v Považskom Inovci)]]
|5. decembra
|-
|61.
|[[Ostrý vrch (vrch v Považskom Inovci)]]
|6. decembra
|-
|62.
|[[Jakubová]]
|7. decembra
|-
|63.
|[[Močiare]]
|8. decembra
|-
|64.
|[[Jarabský vrch]]
|9. decembra
|-
|65.
|[[Hradisko (vrch v Považskom Inovci)]]
|10. decembra
|-
|66.
|[[Kamenná (vrch v Považskom Inovci)]]
|11. decembra
|-
|67.
|[[Horný lom]]
|12. decembra
|-
|68.
|[[Sokolec (vrch v Tribeči)]]
|13. decembra
|-
|69.
|[[Lámaniny]]
|14. decembra
|-
|70.
|[[Veľká Ostrá (Tribeč)]]
|15. decembra
|-
|71.
|[[Hrubý vrch (Tribeč)]]
|16. decembra
|-
|72.
|[[Mníchová]]
|17. decembra
|-
|73.
|[[Brezový vrch (Tribeč)]]
|18. decembra
|-
|74.
|[[Javorový vrch (Tribeč)]]
|19. decembra
|-
|75.
|[[Mišov vrch]]
|20. decembra
|-
|76.
|[[Vojšín (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Stráž (vrch vo Vtáčniku)]]
|21. decembra
|-
|77.
|[[Brestovo]]<br />[[Sedlová skala (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|22. decembra
|-
|78.
|[[Inovecké sedlo]]<br />[[Malý Inovec]]
|23. decembra
|-
|79.
|[[Stavanský vrch]]<br />[[Pečanský vrch]]
|24. decembra
|-
|80.
|[[Krivá (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|25. decembra
|-
|81.
|[[Benát]]
|26. decembra
|-
|82.
|[[Malý Vyšehrad]]<br />[[Hrádok (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Dúbrava (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Prosný vŕštek]]
|27. decembra
|-
|83.
|[[Kamenný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Kuchyňa (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|28. decembra
|-
|84.
|[[Nemcovo]]<br />[[Závozy (vrch v Žiari)]]<br />[[Gaštan (vrch v Žiari)]]<br />[[Mačací zámok (vrch v Žiari)]]
|29. decembra
|-
|85.
|[[Vysoký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Vlčia (vrch v Žiari)]]<br />[[Vysoká (vrch v Žiari)]]
|30. decembra
|-
|86.
|[[Rozložná (vrch v Žiari)]]<br />[[Veľký vrch (vrch v Žiari)]]<br />[[Rallye Dakar 2022]]
|31. decembra
|-
|87.
|[[Handliarka]]<br />[[Kečka (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|1. januára 2022
|-
|88.
|[[Barania hlava (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Hrubý vrch (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|2. januára
|-
|89.
|[[Magura (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Baba (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Kochuľa (Donovaly)]]<br />[[Jozef Čierny (herec)]]
|3. januára
|-
|90.
|[[Baník (vrch v Starohorských vrchoch)]]<br />[[Bukovec (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|4. januára
|-
|91.
|[[Jelenská skala]]<br />[[Krčahy]]<br />[[Žiare]]<br />[[Zadný Choč]]
|5. januára
|-
|92.
|[[Bukov (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Kopa (vrch v Chočských vrchoch)]]
|6. januára
|-
|93.
|[[Turícka Magura]]<br />[[Smrekov (vrch v Chočských vrchoch)]]
|7. januára
|-
|94.
|[[Kýčera (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Magura (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Havrania (vrch v Chočských vrchoch)]]
|8. januára
|-
|95.
|[[Hrádková]]<br />[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)]]
|9. januára
|-
|96.
|[[Sielnická hora]]<br />[[Heliaš]]
|10. januára
|-
|97.
|[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1128 m)]]<br />[[Želobudzská skalka]]
|11. januára
|-
|98.
|[[Žiarec (vrch v Poľane)]]<br />[[Minca (vrch v Poľane)]]
|12. januára
|-
|99.
|[[Záhorská skala]]<br />[[Vrchdetva]]
|13. januára
|-
|100.
|[[Kalamárka (vrch v Poľane)]]<br />[[Zlatá studňa (vrch v Kremnických vrchoch; 1065 m n. m.)]]<br />[[Hladká (vrch v Kremnických vrchoch)]]
|14. januára
|-
|101.
|[[Košiare (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná roveň (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horný chlm]]
|15. januára
|-
|102.
|[[Krpec (vrch v Kremnických vrchoch)]]<br />[[Horná skala]]<br />[[Hôrka (vrch v Starohorských vrchoch)]]
|16. januára
|-
|103.
|[[Sokol (vrch v Chočských vrchoch)]]<br />[[Dlhá lúka (vrch v Strážovských vrchoch)]]<br />[[Čičerman]]
|17. januára
|-
|104.
|[[Myslíkov vrch]]<br />[[Ostrenec]]<br />[[Koreňová]]
|18. januára
|-
|105.
|[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 617,8 m n. m.)]]<br />[[Veľký Vracov]]<br />[[Kamenné vráta (vrch v Tribči; 608,3 m n. m.)]]<br />[[Viničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|19. januára
|-
|106.
|[[Magurka (vrch vo Vtáčniku)]]<br />[[Čierny diel (vrch v Žiari)]]<br />[[Sedlo (vrch v Poľane)]]
|20. januára
|-
|107.
|[[Havranica]]<br />[[Čelo (vrch v Malých Karpatoch)]]
|21. januára
|-
|108.
|[[Veterlín]]<br />[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)]]<br />[[Klokoč (vrch v Malých Karpatoch)]]
|22. januára
|-
|109.
|[[Jelenec (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Geldek]]
|23. januára
|-
|110.
|[[Javorina (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čertov kopec]]<br />[[Jágrová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Skalnatá (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Čmeľok]]
|24. januára
|-
|111.
|[[Tri kopce (vrch v Malých Karpatoch)]]<br />[[Konské hlavy]]
|25. januára
|-
|112.
|[[Gajdoš (vrch v Malých Karpatoch)]]
|26. januára
|-
|113.
|[[Čupec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Durda (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[U Bětina javoru]]<br />[[Kobylec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Grúň (vrch v Bielych Karpatoch)]]
|27. januára
|-
|114.
|[[Dúžnik (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Holý vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Průklesy (vrch v Bielych Karpatoch)]]
|28. januára
|-
|115.
|[[Biely vrch (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Kobylinec (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Zrnová]]<br />[[Končitá (vrch v Bielych Karpatoch)]]
|29. januára
|-
|116.
|[[Kýčera (vrch v Bielych Karpatoch)]]<br />[[Orgoňova Kýčera]]<br />[[Kaniakova skala]]
|30. januára
|-
|117.
|[[Jaseňové (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Ustrígeľ]]<br />[[Čierne (vrch v Javorníkoch)]]
|31. januára
|-
|118.
|[[Oblaz]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 920 m n. m.)]]<br />[[Stratenec (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hričovec (vrch v Javorníkoch)]]
|1. februára
|-
|119.
|[[Solisko (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Čemerka]]<br />[[Čerenka]]
|2. februára
|-
|120.
|[[Papajova Kykula]]<br />[[Kykula (vrch v Javorníkoch; 926 m n. m.)]]<br />[[Hluché]]
|3. februára
|-
|121.
|[[Petrovská Kýčera]]<br />[[Dlhé (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Adamkov]]
|4. februára
|-
|122.
|[[Galkov]]<br />[[Slatina (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Vrchtretina]]<br />[[Frňovské]]
|5. februára
|-
|123.
|[[Stolečný]]<br />[[Dupačka]]<br />[[Oselná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Hladná (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Lopušná (vrch v Javorníkoch)]]
|6. februára
|-
|124.
|[[Gigula]]<br />[[Malinné (vrch v Javorníkoch)]]<br />[[Mraznica (vrch v Javorníkoch)]]
|7. februára
|-
|125.
|[[Okrúhlica (vrch v Kysuckej vrchovine; 932 m n. m.)]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Požeha (vrch v Kysuckej vrchovine)]]
|8. februára
|-
|126.
|[[Želehosť]]
|9. februára
|-
|127.
|[[Holý vrch (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Obelec]]
|10. februára
|-
|128.
|[[Priehyb (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kykula (vrch v Kysuckej vrchovine, Lodno)]]
|11. februára
|-
|129.
|[[Grúniky (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Nová Bystrica)]]<br />[[Vrchrybník]]
|12. februára
|-
|130.
|[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 804 m)]]<br />[[Kýčera (vrch v Kysuckej vrchovine, Riečnica, 974 m)]]<br />[[Zrúbanisko]]
|13. februára
|-
|131.
|[[Beskyd (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Jasenov (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Kozinec (vrch v Kysuckej vrchovine)]]<br />[[Havranský vrch]]
|14. februára
|-
|132.
|[[Jedľovinka]]<br />[[Púpovček]]
|15. februára
|-
|133.
|[[Príslopec]]<br />[[Bzinská hoľa]]
|16. februára
|-
|134.
|[[Okrúhlica (vrch v Oravskej Magure; 1 165,1 m n. m.)]]<br />[[Surový vrch]]
|17. februára
|-
|135.
|[[Štíbeľ]]
|18. februára
|-
|136.
|[[Čierny vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Budín II (vrch v Oravskej Magure)]]
|19. februára
|-
|137.
|[[Mrvova Kykula]]<br />[[Demänovská Kykula]]
|20. februára
|-
|138.
|[[Nový vrch (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Držatín]]<br />[[Magurka (vrch v Oravskej Magure; 1128 m n. m.)]]
|21. februára
|-
|139.
|[[Feračová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Šubovka (vrch v Oravskej Magure)]]
|22. februára
|-
|140.
|[[Prípor (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Čistý grúň]]
|23. februára
|-
|141.
|[[Javorová (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Príslop (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Javorový vrch (vrch v Oravskej Magure)]]
|24. februára
|-
|142.
|[[Magura (vrch v Oravskej Magure)]]<br />[[Opálené (vrch v Oravskej Magure)]]
|25. februára
|-
|143.
|[[Hrčova Kečka]]<br />[[Lysica (vrch v Malej Fatre)]]
|26. februára
|-
|144.
|[[Kykula (vrch v Kysuckých Beskydách, Vychylovka)]]<br />[[Kýčerka (vrch v Kysuckých Beskydách)]]
|27. februára
|-
|145.
|[[Veľká Červenková]]<br />[[Uplaz (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Veľký Príslop]]<br />[[Magura (vrch v Kysuckých Beskydách)]]
|28. februára
|-
|146.
|[[Kýčera (vrch v Kysuckých Beskydách)]]<br />[[Sedlo pod Orlom]]<br />[[Vreščovské sedlo]]
|1. marca
|-
|147.
|[[Svítková]]<br />[[Talapkov Beskyd]]
|2. marca
|-
|148.
|[[Bednárová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Krkoškuľa]]<br />[[Vysoká Magura]]<br />[[Úšust (vrch v Oravských Beskydách)]]
|3. marca
|-
|149.
|[[Javorina (vrch v Oravských Beskydách; 1051 m n. m.)]]<br />[[Solisko (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hlinka (sedlo)]]
|4. marca
|-
|150.
|[[Pientkuľa]]<br />[[Grúniky (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Hrubá bučina]]<br />[[Mútňanské sedlo]]
|5. marca
|-
|151.
|[[Tri kopce (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Veľký Grúň (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1143 m n. m.)]]
|6. marca
|-
|152.
|[[Polanica]]<br />[[Munczolik]]<br />[[Súšava (vrch v Oravských Beskydách)]]
|7. marca
|-
|153.
|[[Dudová (vrch v Oravských Beskydách)]]<br />[[Magurka (vrch v Oravských Beskydách; 1087 m n. m.)]]
|8. marca
|-
|154.
|[[Veľký kopec (vrch v Oravských Beskydách)]]
|9. marca
|-
|155.
|[[Bukovský grúň]]
|10. marca
|-
|156.
|[[Borsučie]]<br />[[Bukovina (vrch v Oravských Beskydách)]]
|11. marca
|-
|157.
|[[Burkov vrch]]<br />[[Čuboňov]]
|12. marca
|-
|158.
|[[Uhorská]]
|13. marca
|-
|159.
|[[Javorková (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|14. marca
|-
|160.
|[[Mikulovka]]<br />[[Javorinky (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|15. marca
|-
|161.
|[[Blatná (vrch v Skorušinských vrchoch)]]<br />[[Brezový vrch (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|16. marca
|-
|162.
|[[Vajdovka]]<br />[[Krúpová (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|17. marca
|-
|163.
|[[Príslop (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|18. marca
|-
|164.
|[[Osly (vrch v Skorušinských vrchoch)|Osly]]
|19. marca
|-
|165.
|[[Mních (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|20. marca
|-
|166.
|[[Machy (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|21. marca
|-
|167.
|[[Blato (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|22. marca
|-
|168.
|[[Súšava (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|23. marca
|-
|169.
|[[Polianky (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|24. marca
|-
|170.
|[[Diel (vrch v Skorušinských vrchoch)]]
|25. marca
|-
|171.
|[[Plešivec (vrch v Burde)]]
|26. marca
|-
|172.
|[[Končiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|27. marca
|-
|173.
|[[Zlatý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|28. marca
|-
|174.
|[[Banský vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|29. marca
|-
|175.
|[[Malý Kerling]]
|30. marca
|-
|176.
|[[Cukmantel]]
|31. marca
|-
|177.
|[[Šobov]]
|1. apríla
|-
|178.
|[[Studený vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Hadová (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|2. apríla
|-
|179.
|[[Kanderka]]
|3. apríla
|-
|180.
|[[Ostrý vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|4. apríla
|-
|181.
|[[Veľký Žiar (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Drastavica]]
|5. apríla
|-
|182.
|[[Petrov vrch (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|6. apríla
|-
|183.
|[[Skalka (vrch v Štiavnických vrchoch; 882 m n. m.)]]
|7. apríla
|-
|184.
|[[Strela (vrch v Štiavnických vrchoch)]]<br />[[Tri kamene]]
|8. apríla
|-
|185.
|[[Štálovo]]<br />[[Anderloch]]
|9. apríla
|-
|186.
|[[Snoža]]<br />[[Priečne bralo]]
|10. apríla
|-
|187.
|[[Bujačia]]<br />[[Brezový hrad]]
|11. apríla
|-
|188.
|[[Homôľka (vrch v Javorí)]]<br />[[Vysoká (vrch v Javorí)]]
|12. apríla
|-
|189.
|[[Králikov vrch]]<br />[[Kukučkov kopec]]
|13. apríla
|-
|190.
|[[Makytová]]<br />[[Ďurovie vrch]]
|14. apríla
|-
|191.
|[[Veľký Lysec (vrch v Javorí)]]<br />[[Sekier (vrch v Javorí)]]<br />[[Lomné (vrch v Javorí)]]
|15. apríla
|-
|192.
|[[Človekovo]]<br />[[Kozí hrb (vrch v Javorí)]]
|16. apríla
|-
|193.
|[[Medvedia výšina]]<br />[[Dunivá hora]]
|17. apríla
|-
|194.
|[[Lazy (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Soví vrch (vrch v Cerovej vrchovine)]]
|18. apríla
|-
|195.
|[[Belina (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Rakvica (vrch v Cerovej vrchovine)]]<br />[[Bralce (Ostrôžky)]]
|19. apríla
|-
|196.
|[[Stanová (Ostrôžky)]]<br />[[Vrchovina (Ostrôžky)]]<br />[[Lysec (Ostrôžky)]]
|20. apríla
|-
|197.
|[[Fekiačov vrch]]<br />[[Jasenie (Ostrôžky)]]
|21. apríla
|-
|198.
|[[Vlčia skala (Ostrôžky)]]<br />[[Páleniská (Ostrôžky)]]<br />[[Pľutov vrch]]<br />[[Kobylí vrch (Ostrôžky)]]
|22. apríla
|-
|199.
|[[Baraní vrch (Ostrôžky)]]<br />[[Veľký Korčín]]<br />[[Sokolovo bralo]]<br />[[Dedinský vrch]]
|23. apríla
|-
|200.
|[[Žiakov vrch]]
|24. apríla
|-
|201.
|[[Hrbatá lúčka]]
|25. apríla
|-
|202.
|[[Grúň (vrch v Poľane)]]<br />[[Šafraníčka (vrch v Poľane)]]
|26. apríla
|-
|203.
|[[Kurinec (vrch v Poľane)]]<br />[[Malý kopec (vrch v Oravských Beskydách)]]
|27. apríla
|-
|204.
|[[Šípová (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|28. apríla
|-
|205.
|[[Vtáčnik (vrch v Štiavnických vrchoch, Štiavnické Bane)]]
|29. apríla
|-
|206.
|[[Jaseňová (vrch v Štiavnických vrchoch)]]
|30. apríla
|-
|207.
|[[Šibeničný vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]
|1. mája
|-
|208.
|[[Za zemami]]
|2. mája
|-
|209.
|[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)]]<br />[[Matiašov vrch (vrch v Pohronskom Inovci)|Matiašov vrch]]
|3. mája
|-
|210.
|[[Firceng]]
|4. mája
|-
|211.
|[[Krivá breza]]
|5. mája
|-
|212.
|[[Brána (vrch vo Vtáčniku)]]
|6. mája
|-
|213.
|[[Tlstý diel (vrch vo Vtáčniku)]]
|7. mája
|-
|214.
|[[Podhoreň]]
|8. mája
|-
|215.
|[[Tŕnie (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|9. mája
|-
|216.
|[[Kňazová (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|10. mája
|-
|217.
|[[Končiny (vrch v Súľovských vrchoch)]]
|11. mája
|-
|218.
|[[Dúpna]]
|12. mája
|-
|219.
|[[Dolný lom]]
|13. mája
|-
|220.
|[[Železník (vrch v Považskom Inovci)]]
|14. mája
|-
|221.
|[[Javorie (vrch v Považskom Inovci)]]
|15. mája
|-
|222.
|[[Malá Krížna]]
|16. mája
|-
|223.
|[[Chyžky]]
|17. mája
|-
|224.
|[[Biela skala (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|18. mája
|-
|225.
|[[Ostré brdo]]
|19. mája
|-
|226.
|[[Štrochy]]
|20. mája
|-
|227.
|[[Haľamova kopa]]
|21. mája
|-
|228.
|[[Chládkové úplazy]]
|22. mája
|-
|229.
|[[Veľký Rakytov]]
|23. mája
|-
|230.
|[[Malý Rakytov]]
|24. mája
|-
|231.
|[[Skalná (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malý Smrk]]<br />[[Tanečnice (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|25. mája
|-
|232.
|[[Rožková (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Radegast (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|26. mája
|-
|233.
|[[Krásny kopec]]
|27. mája
|-
|234.
|[[Črchľa (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Ropice (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|28. mája
|-
|235.
|[[Líška (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|29. mája
|-
|236.
|[[Štefanová (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Javorový]]
|30. mája
|-
|237.
|[[Maďarová (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|31. mája
|-
|238.
|[[Magura (1 308,7 m n. m.)]]<br />[[Ostrý (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|1. júna
|-
|239.
|[[Čierňavský vrch]]<br />[[Smrčina (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|2. júna
|-
|240.
|[[Tlstá hora (vrch vo Veľkej Fatre; 1208 m n. m.)]]
|3. júna
|-
|241.
|[[Perušín]]
|4. júna
|-
|242.
|[[Rumbáre (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Slavíč (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|5. júna
|-
|243.
|[[Tmavá (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|6. júna
|-
|244.
|[[Dvorisko (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|7. júna
|-
|245.
|[[Magury]]
|8. júna
|-
|246.
|[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1261 m n. m.)]]
|9. júna
|-
|247.
|[[Nad Uhliskami]]
|10. júna
|-
|248.
|[[Kozia skala]]<br />[[Magurka (Moravsko-sliezske Beskydy)]]
|11. júna
|-
|249.
|[[Prierastlé]]
|12. júna
|-
|250.
|[[Suchá (vrch vo Veľkej Fatre; 1112 m n. m.)]]
|13. júna
|-
|251.
|[[Osičné]]
|14. júna
|-
|252.
|[[Bágľov kopec]]
|15. júna
|-
|253.
|[[Repište (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Velká Stolová]]
|16. júna
|-
|254.
|[[Veterný vrch (vrch vo Veľkej Fatre)]]<br />[[Malá Stolová]]
|17. júna
|-
|255.
|[[Tlstá (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|18. júna
|-
|256.
|[[Červená Magura]]
|19. júna
|-
|257.
|[[Magura (1 416,4 m n. m.)]]
|20. júna
|-
|258.
|[[Malý Salatín (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|21. júna
|-
|259.
|[[Bohúňovo (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|22. júna
|-
|260.
|[[Kriváň (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|23. júna
|-
|261.
|[[Košarisko (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|24. júna
|-
|262.
|[[Malá Chochuľa]]
|25. júna
|-
|263.
|[[Skalka (1 549 m n. m.)]]
|26. júna
|-
|264.
|[[Ondrejská hoľa]]
|27. júna
|-
|265.
|[[Ráztocké poľany]]
|28. júna
|-
|266.
|[[Veľká hoľa]]
|29. júna
|-
|267.
|[[Mestská hora (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|30. júna
|-
|268.
|[[Krámec]]
|1. júla
|-
|269.
|[[Ľupčianska Magura]]
|2. júla
|-
|270.
|[[Predná Magura]]
|3. júla
|-
|271.
|[[Javorina (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|4. júla
|-
|272.
|[[Žiar (1 408 m n. m.)]]
|5. júla
|-
|273.
|[[Baba (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|6. júla
|-
|274.
|[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|7. júla
|-
|275.
|[[Príslop (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|8. júla
|-
|276.
|[[Mesiačik]]
|9. júla
|-
|277.
|[[Poľana (vrch v Nízkych Tatrách; 1156 m n. m.)]]
|10. júla
|-
|278.
|[[Snožka]]
|11. júla
|-
|279.
|[[Konské (vrch)]]
|12. júla
|-
|280.
|[[Konský grúň]]
|13. júla
|-
|281.
|[[Tanečnica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|14. júla
|-
|282.
|[[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 667 m n. m.)]]
|15. júla
|-
|283.
|[[Kúpeľ (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|16. júla
|-
|284.
|[[Kopa (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|17. júla
|-
|285.
|[[Pusté]]
|18. júla
|-
|286.
|[[Kurence (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tour de France 2022]]
|19. júla
|-
|287.
|[[Demänovská hora]]
|20. júla
|-
|288.
|[[Končitý vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|21. júla
|-
|289.
|[[Magura (1 376,5 m n. m.)]]
|22. júla
|-
|290.
|[[Smrekovica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|23. júla
|-
|291.
|[[Slemä]]
|24. júla
|-
|292.
|[[Ohnište (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|25. júla
|-
|293.
|[[Rovná hoľa]]
|26. júla
|-
|294.
|[[Chopec]]
|27. júla
|-
|295.
|[[Hradište (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|28. júla
|-
|296.
|[[Selnice]]
|29. júla
|-
|297.
|[[Lajštroch]]
|30. júla
|-
|298.
|[[Na jame]]
|31. júla
|-
|299.
|[[Sitieň]]
|1. augusta
|-
|300.
|[[Repiská (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|2. augusta
|-
|301.
|[[Zákľuky (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|3. augusta
|-
|302.
|[[Ostredok (vrch v Nízkych Tatrách; 1640 m)]]
|4. augusta
|-
|303.
|[[Jaloviarka]]
|5. augusta
|-
|304.
|[[Dechtárska hora]]
|6. augusta
|-
|305.
|[[Červený grúň (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|7. augusta
|-
|306.
|[[Salatínka]]
|8. augusta
|-
|307.
|[[Sliačska Magura]]
|9. augusta
|-
|308.
|[[Malý Chabenec]]
|10. augusta
|-
|309.
|[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1341 m n. m.)]]
|11. augusta
|-
|310.
|[[Červená (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|12. augusta
|-
|311.
|[[Struhár (vrch)]]
|13. augusta
|-
|312.
|[[Beňuška (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|14. augusta
|-
|313.
|[[Kečka (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|15. augusta
|-
|314.
|[[Čertova svadba]]
|16. augusta
|-
|315.
|[[Končisté (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|17. augusta
|-
|316.
|[[Baňa (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|18. augusta
|-
|317.
|[[Jánov grúň]]
|19. augusta
|-
|318.
|[[Fišiarka]]
|20. augusta
|-
|319.
|[[Vrchbánsky grúň]]
|21. augusta
|-
|320.
|[[Domárka]]
|22. augusta
|-
|321.
|[[Pavlová (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|23. augusta
|-
|322.
|[[Babina (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|24. augusta
|-
|323.
|[[Vrbovica]]
|25. augusta
|-
|324.
|[[Zadná Široká]]
|26. augusta
|-
|325.
|[[Malý bok]]
|27. augusta
|-
|326.
|[[Kolesárová (vrch)]]
|28. augusta
|-
|327.
|[[Nemecká (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|29. augusta
|-
|328.
|[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1575 m n. m.)]]
|30. augusta
|-
|329.
|[[Chmelinec (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|31. augusta
|-
|330.
|[[Pálenica (vrch v Nízkych Tatrách; 1370 m n. m.)]]
|1. septembra
|-
|331.
|[[Mačacia]]
|2. septembra
|-
|332.
|[[Mendíčka]]
|3. septembra
|-
|333.
|[[Medvedia (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Panská hoľa (vrch v Nízkych Tatrách; 1429 m n. m.)]]
|4. septembra
|-
|334.
|[[Malá Vápenica]]
|5. septembra
|-
|335.
|[[Holica (vrch v Nízkych Tatrách; 1617 m n. m.)]]<br />[[Heľpiansky vrch]]
|6. septembra
|-
|336.
|[[Smrečiny (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|7. septembra
|-
|337.
|[[Dzurová (vrch v Nízkych Tatrách)]]<br />[[Tri kopce (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|8. septembra
|-
|338.
|[[Kolibisko]]
|9. septembra
|-
|339.
|[[Prostredný vrch (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|10. septembra
|-
|340.
|[[Čertovica (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|11. septembra
|-
|341.
|[[Košariská (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|12. septembra
|-
|342.
|[[Zadný grúň]]
|13. septembra
|-
|343.
|[[Koreň (vrch v Nízkych Tatrách)]]
|14. septembra
|-
|344.
|[[Ráztocká hoľa]]
|15. septembra
|-
|345.
|[[Turková (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|16. septembra
|-
|346.
|[[Nad Michalcovou]]
|17. septembra
|-
|347.
|[[Hošková (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|18. septembra
|-
|348.
|[[Rybíková]]
|19. septembra
|-
|349.
|[[Slamená]]
|20. septembra
|-
|350.
|[[Brada (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|21. septembra
|-
|351.
|[[Gregória]]
|22. septembra
|-
|352.
|[[Krahulec (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|23. septembra
|-
|353.
|[[Jedlinská]]
|24. septembra
|-
|354.
|[[Čierna (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|25. septembra
|-
|355.
|[[Krížový vrch (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|26. septembra
|-
|356.
|[[Krížna (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|27. septembra
|-
|357.
|[[Zámčisko (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|28. septembra
|-
|358.
|[[Rígeľ (vrch v Kozích chrbtoch)]]
|29. septembra
|-
|359.
|[[Predný Moravec]]<br>[[Kamenčie]]
|30. septembra
|-
|360.
|[[Zadný Moravec]]<br>[[Rajtopíky (vrch v Branisku)]]
|1. októbra
|-
|361.
|[[Rudník (vrch v Branisku)]]<br>[[Brezová (vrch v Branisku)]]
|2. októbra
|-
|362.
|[[Zvolanská]]
|3. októbra
|-
|363.
|[[Nad Bučom]]<br>[[Patria (vrch v Branisku)]]
|4. októbra
|-
|364.
|[[Petrova hora (vrch v Branisku)]]<br>[[Príkre (vrch v Branisku)]]
|5. októbra
|-
|365.
|[[Kravcová (vrch v Branisku)]]<br>[[Homôľka (vrch v Branisku)]]
|6. októbra
|-
|366.
|[[Boldigaň]]
|7. októbra
|-
|367.
|[[Veľká skala (vrch v Branisku)]]<br>[[Suchý vrch (vrch v Branisku)]]
|8. októbra
|-
|368.
|[[Červená skala (vrch v Branisku)]]
|9. októbra
|-
|369.
|[[Suchý hrb]]
|10. októbra
|-
|370.
|[[Magura (vrch v Bachurni)]]
|11. októbra
|-
|371.
|[[Bučina (vrch v Bachurni)]]
|12. októbra
|-
|372.
|[[Žliabky (vrch v Bachurni)]]
|13. októbra
|-
|373.
|[[Adamova hora]]
|14. októbra
|-
|374.
|[[Javor (vrch v Bachurni)]]
|15. októbra
|-
|375.
|[[Dlhé diely (vrch v Bachurni)]]
|16. októbra
|-
|376.
|[[Stavenec (vrch)|Stavenec]]
|17. októbra
|-
|377.
|[[Marduňa]]
|18. októbra
|-
|378.
|[[Skalky (vrch v Bachurni)]]
|19. októbra
|-
|379.
|[[Brezina (vrch v Bachurni)]]
|20. októbra
|-
|380.
|[[Zadné Bendovce]]
|21. októbra
|-
|381.
|[[Homôľka (vrch v Bachurni)]]<br>[[Ortáš (vrch v Bachurni)]]
|22. októbra
|-
|382.
|[[Lazy (vrch v Bachurni)]]
|23. októbra
|-
|383.
|[[Ostrý vrch (vrch v Bachurni)]]
|24. októbra
|-
|384.
|[[Bučie (vrch v Bachurni)]]
|25. októbra
|-
|385.
|[[Kohút (vrch v Bachurni)]]
|26. októbra
|-
|386.
|[[Kopa (vrch v Levočských vrchoch)]]
|27. októbra
|-
|387.
|[[Hrča (vrch v Levočských vrchoch)]]
|28. októbra
|-
|388.
|[[Kuligura]]
|29. októbra
|-
|389.
|[[Zámčisko (vrch v Levočských vrchoch)]]
|30. októbra
|-
|390.
|[[Čiernohuzec]]
|31. októbra
|-
|391.
|[[Piesočný vrch]]
|1. novembra
|-
|392.
|[[Jankovec]]
|2. novembra
|-
|393.
|[[Javor (vrch v Levočských vrchoch)]]
|3. novembra
|-
|394.
|[[Škapová]]
|4. novembra
|-
|395.
|[[Čistý diel]]<br>[[Uhlisko (vrch v Levočských vrchoch)]]
|5. novembra
|-
|396.
|[[Obšar]]
|6. novembra
|-
|397.
|[[Javoríčka]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale mužov 2022]]
|7. novembra
|-
|398.
|[[Javorina (vrch v Levočských vrchoch, 1224 m)]]<br>[[Zelený vrch (vrch v Levočských vrchoch, 1198 m)]]
|8. novembra
|-
|399.
|[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1154 m)]]
|9. novembra
|-
|400.
|[[Derežová]]
|10. novembra
|-
|401.
|[[Ihla (vrch v Levočských vrchoch)]]
|11. novembra
|-
|402.
|[[Šípková hora]]
|12. novembra
|-
|403.
|[[Banisko (vrch v Levočských vrchoch)]]
|13. novembra
|-
|404.
|[[Javorinka (vrch v Levočských vrchoch, 1166 m)]]
|14. novembra
|-
|405.
|[[Čierna kopa]]
|15. novembra
|-
|406.
|[[Grúň (vrch v Spišskej Magure)]]
|16. novembra
|-
|407.
|[[Horbáľová]]
|17. novembra
|-
|408.
|[[Kvasník]]
|18. novembra
|-
|409.
|[[Zbojnícky stôl]]<br>[[Stráňanské sedlo]]
|19. novembra
|-
|410.
|[[Riňava]]
|20. novembra
|-
|411.
|[[Plontana]]
|21. novembra
|-
|412.
|[[Hulok]]
|22. novembra
|-
|413.
|[[Spádik]]
|23. novembra
|-
|414.
|[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1010 m)]]
|24. novembra
|-
|415.
|[[Godšinová]]
|25. novembra
|-
|416.
|[[Smrečiny (vrch v Spišskej Magure)]]
|26. novembra
|-
|417.
|[[Bukovina (vrch v Spišskej Magure, 1176 m)]]
|27. novembra
|-
|418.
|[[Slodičovský vrch]]
|28. novembra
|-
|419.
|[[Magurka (vrch v Spišskej Magure)]]
|29. novembra
|-
|420.
|[[Solisko (vrch v Spišskej Magure)]]
|30. novembra
|-
|421.
|[[Zlomiská (vrch v Spišskej Magure)]]
|1. decembra
|-
|422.
|[[Vysoký vrch (Spišská Magura)]]
|2. decembra
|-
|423.
|[[Furmanec (vrch v Spišskej Magure)]]
|3. decembra
|-
|424.
|[[Plešný vrch]]
|4. decembra
|-
|425.
|[[Prehrštie]]
|5. decembra
|-
|426.
|[[Okrúhla (vrch v Spišskej Magure)]]
|6. decembra
|-
|427.
|[[Črchľa (vrch v Spišskej Magure)]]
|7. decembra
|-
|428.
|[[Brija]]
|8. decembra
|-
|429.
|[[Suchý vrch (vrch v Spišskej Magure)]]
|9. decembra
|-
|430.
|[[Veterný vrch (vrch v Spišskej Magure)]]
|10. decembra
|-
|431.
|[[Vysoká (vrch v Pieninách)]]
|11. decembra
|-
|432.
|[[Vrchriečky]]
|12. decembra
|-
|433.
|[[Fakľovka]]<br>[[Rozdiel (sedlo)]]
|13. decembra
|-
|434.
|[[Veľká hora (vrch v Pieninách)]]
|14. decembra
|-
|435.
|[[Vysoký vrch (vrch v Pieninách)]]
|15. decembra
|-
|436.
|[[Šľachovky]]<br>[[Aksamitka (vrch v Pieninách)]]<br>[[Lesnické sedlo]]
|16. decembra
|-
|437.
|[[Rabštín]]
|17. decembra
|-
|438.
|[[Lužná skala]]<br>[[Tri koruny]]
|18. decembra
|-
|439.
|[[Šafranovka]]<br>[[Holica (vrch v Pieninách)]]
|19. decembra
|-
|440.
|[[Bystrík (vrch v Pieninách)]]<br>[[Plašná]]
|20. decembra
|-
|441.
|[[Kýčera (vrch v Pieninách)]]
|21. decembra
|-
|442.
|[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 957 m)]]
|22. decembra
|-
|443.
|[[Medvedelica]]
|23. decembra
|-
|444.
|[[Nemecký vrch]]
|24. decembra
|-
|445.
|[[Petríkov vrch]]
|25. decembra
|-
|446.
|[[Soľovka]]<br>[[Beskyd (sedlo)]]
|26. decembra
|-
|447.
|[[Osly (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]
|27. decembra
|-
|448.
|[[Široký vrch (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]
|28. decembra
|-
|449.
|[[Okrúhla (vrch v Ľubovnianskej vrchovine, 828 m)]]
|29. decembra
|-
|450.
|[[Hrubá klada]]<br>[[Rallye Dakar 2023]]
|30. decembra
|-
|451.
|[[Vyšniansky vrch]]
|31. decembra
|-
|452.
|[[Orlovská Magura]]
|1. januára 2023
|-
|453.
|[[Kurčínska Magura]]
|2. januára
|-
|454.
|[[Javor (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]
|3. januára
|-
|455.
|[[Grúnik (vrch v Ľubovnianskej vrchovine)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov v Česku]]
|4. januára
|-
|456.
|[[Murianik (vrch v Čergove)]]
|5. januára
|-
|457.
|[[Malý Minčol (vrch v Čergove)]]<br>[[Najvyššie body geomorfologických celkov na Slovensku]]
|6. januára
|-
|458.
|[[Minčolík (vrch v Čergove)]]
|7. januára
|-
|459.
|[[Hýrová (vrch v Čergove)]]
|8. januára
|-
|460.
|[[Forgáčka (vrch v Čergove)]]
|9. januára
|-
|461.
|[[Dvoriská (vrch v Čergove)]]
|10. januára
|-
|462.
|[[Hrašovík (vrch v Čergove)]]
|11. januára
|-
|463.
|[[Solisko (vrch v Čergove)]]
|12. januára
|-
|464.
|[[Škaredé (vrch v Čergove)]]
|13. januára
|-
|465.
|[[Bukový vrch (vrch v Čergove)]]<br>[[Čergov (sedlo)]]
|14. januára
|-
|466.
|[[Ostrý kameň (vrch v Čergove)]]
|15. januára
|-
|467.
|[[Lysá (vrch v Čergove)]]
|16. januára
|-
|468.
|[[Dlhá (vrch v Čergove)]]<br>[[Sedlo pod Vysokým vrchom]]
|17. januára
|-
|469.
|[[Spálený vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Diaľnica A7 (Bulharsko)]]
|18. januára
|-
|470.
|[[Sivec (vrch)]]
|19. januára
|-
|471.
|[[Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|20. januára
|-
|472.
|[[Holica (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Hrad (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|21. januára
|-
|473.
|[[Prielohy (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|22. januára
|-
|474.
|[[Biela skala (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|23. januára
|-
|475.
|[[Čečatová]]
|24. januára
|-
|476.
|[[Šľuchta]]
|25. januára
|-
|477.
|[[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Multiplex 22 (Česko)]]<br>[[Multiplex 23 (Česko)]]<br>[[Multiplex 24 (Česko)]]<br>[[Multiplex 21 (Česko)]]
|26. januára
|-
|478.
|[[Kozinec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Krompašský vrch]]
|27. januára
|-
|479.
|[[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|28. januára
|-
|480.
|[[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|29. januára
|-
|481.
|[[Mestické]]
|30. januára
|-
|482.
|[[Humenec (vrch v pohorí Čierna hora)]]<br>[[Tlstá (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|31. januára
|-
|483.
|[[Široká hora (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|1. februára
|-
|484.
|[[Čierna hora (vrch v rovnomennom pohorí)]]<br>[[Koľvek]]
|2. februára
|-
|485.
|[[Somár (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|3. februára
|-
|486.
|[[Osadník (vrch)]]<br>[[Grúň (vrch v pohorí Čierna hora)]]
|4. februára
|-
|487.
|[[Pokryvy (vrch)]]
|5. februára
|-
|488.
|[[Orlia studňa]]
|6. februára
|-
|489.
|[[Biele skaly (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|7. februára
|-
|490.
|[[Hekerová]]
|8. februára
|-
|491.
|[[Hajdúchov vrch]]
|9. februára
|-
|492.
|[[Malý Suchý vrch]]
|10. februára
|-
|493.
|[[Veľký Vtáčí vrch]]
|11. februára
|-
|494.
|[[Okrúhly chrbát]]
|12. februára
|-
|495.
|[[Drahov (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Krivé (sedlo)]]
|13. februára
|-
|496.
|[[Kobyliar]]<br>[[Volovec (sedlo)]]
|14. februára
|-
|497.
|[[Veľké sedlo (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|15. februára
|-
|498.
|[[Jamina (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stratenský kaňon]]
|16. februára
|-
|499.
|[[Ramzová (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|17. februára
|-
|500.
|[[Tri chotáre (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Holička (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|18. februára
|-
|501.
|[[Žobrácka poľana]]<br>[[Predné holisko]]
|19. februára
|-
|502.
|[[Suchý vrch (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|20. februára
|-
|503.
|[[Malá skala (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|21. februára
|-
|504.
|[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1284 m)]]
|22. februára
|-
|505.
|[[Volovec (vrch vo Volovských vrchoch, 1213 m)]]<br>[[Turecká (vrch)]]
|23. februára
|-
|506.
|[[Balochova hoľa]]
|24. februára
|-
|507.
|[[Kečka (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Stupovec]]
|25. februára
|-
|508.
|[[Čertova hoľa]]
|26. februára
|-
|509.
|[[Hoľa (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|27. februára
|-
|510.
|[[Surovec (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|28. februára
|-
|511.
|[[Pálenica (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|1. marca
|-
|512.
|[[Smrečinka]]
|2. marca
|-
|513.
|[[Stromiš]]
|3. marca
|-
|514.
|[[Viničiar]]
|4. marca
|-
|515.
|[[Haniskova]]
|5. marca
|-
|516.
|[[Hýľ (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|6. marca
|-
|517.
|[[Muráň (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Rudolf Krupec]]
|7. marca
|-
|518.
|[[Predný Muráň]]
|8. marca
|-
|519.
|[[Bukovec (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|9. marca
|-
|520.
|[[Korban]]
|10. marca
|-
|521.
|[[Kloptaň (vrch)]]
|11. marca
|-
|522.
|[[Zbojnícka skala (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|12. marca
|-
|523.
|[[Biely kameň (vrch vo Volovských vrchoch)]]
|13. marca
|-
|524.
|[[Zlatoidská hora]]
|14. marca
|-
|525.
|[[Pod Bukovinami]]
|15. marca
|-
|526.
|[[Čierna hora (vrch vo Volovských vrchoch)]]<br>[[Dobšinská Ľadová Jaskyňa]]
|16. marca
|-
|527.
|[[Nový vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|17. marca
|-
|528.
|[[Kýčera (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|18. marca
|-
|529.
|[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1505 m)]]
|19. marca
|-
|530.
|[[Strednica (vrch)]]
|20. marca
|-
|531.
|[[Žľabina (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|21. marca
|-
|532.
|[[Veľký Grúň (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|22. marca
|-
|533.
|[[Gáflovka]]
|23. marca
|-
|534.
|[[Javorinka (vrch v Belianskych Tatrách; 1259 m)]]<br>[[Rázsošná]]
|24. marca
|-
|535.
|[[Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Panošiná]]
|25. marca
|-
|536.
|[[Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Turzovskej vrchovine]]<br>[[Živčáková (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|26. marca
|-
|537.
|[[Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Skalnatá (vrch v Malej Fatre)]]
|27. marca
|-
|538.
|[[Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|28. marca
|-
|539.
|[[Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)]]
|29. marca
|-
|540.
|[[Faixová skala]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-gemerskom krase]]
|30. marca
|-
|541.
|[[Skalné vráta]]
|31. marca
|-
|542.
|[[Stežky]]
|1. apríla
|-
|543.
|[[Rinias]]<br>[[Zmrzlý vrch]]<br>[[Šindelná]]
|2. apríla
|-
|544.
|[[Belianska kopa]]<br>[[Nad Kršlí]]
|3. apríla
|-
|545.
|[[Štefan (vrch v Belianskych Tatrách)]]<br>[[Velká Čantoryje]]
|4. apríla
|-
|546.
|[[Suchý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Kozí vrch]]<br>[[Kelčský Javorník]]
|5. apríla
|-
|547.
|[[Holý kameň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|6. apríla
|-
|548.
|[[Bykárka]]<br>[[Stratenská píla]]
|7. apríla
|-
|549.
|[[Gačovská skala]]<br>[[Biele Vody (Mlynky)]]
|8. apríla
|-
|550.
|[[Skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Skala (planina)]]
|9. apríla
|-
|551.
|[[Marčeková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Letanovský mlyn]]
|10. apríla
|-
|552.
|[[Remiaška]]
|11. apríla
|-
|553.
|[[Duča]]
|12. apríla
|-
|554.
|[[Štrbáková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Mikulčin vrch]]
|13. apríla
|-
|555.
|[[Lipovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|14. apríla
|-
|556.
|[[Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 1137 m)]]
|15. apríla
|-
|557.
|[[Doštianky (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|16. apríla
|-
|558.
|[[Honzovské]]<br>[[Radziejowa]]
|17. apríla
|-
|559.
|[[Borovniak]]
|18. apríla
|-
|560.
|[[Rakytovec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|19. apríla
|-
|561.
|[[Kopa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|20. apríla
|-
|562.
|[[Javorina (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|21. apríla
|-
|563.
|[[Kopanec (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|22. apríla
|-
|564.
|[[Koč (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|23. apríla
|-
|565.
|[[Vahan]]
|24. apríla
|-
|566.
|[[Tri kopce (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|25. apríla
|-
|567.
|[[Vysoká (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Čarták]]
|26. apríla
|-
|568.
|[[Zbojnícka]]<br>[[Čubův kopec]]<br>[[Bučeň]]
|27. apríla
|-
|569.
|[[Barbolica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|28. apríla
|-
|570.
|[[Popová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Šurická brázda]]
|29. apríla
|-
|571.
|[[Prostredný vŕšok]]
|30. apríla
|-
|572.
|[[Gregová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|1. mája
|-
|573.
|[[Červená skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Blhovská vrchovina]]
|2. mája
|-
|574.
|[[Dlhý vrch (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Dan Přibáň]]<br>[[Gemerské terasy]]
|3. mája
|-
|575.
|[[Magura (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|4. mája
|-
|576.
|[[Lopušná (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|5. mája
|-
|577.
|[[Veľký Cigán]]<br>[[Oždianska pahorkatina]]
|6. mája
|-
|578.
|[[Pavelková (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Valická pahorkatina]]
|7. mája
|-
|579.
|[[Macov vrch]]
|8. mája
|-
|580.
|[[Vrbiarka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|9. mája
|-
|581.
|[[Ostrica]]
|10. mája
|-
|582.
|[[Šarkanica (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|11. mája
|-
|583.
|[[Hajnáš]]<br>[[Licinská pahorkatina]]
|12. mája
|-
|584.
|[[Malá Stožka (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|13. mája
|-
|585.
|[[Zadné hory (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|14. mája
|-
|586.
|[[Šiance (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Novohradské terasy]]
|15. mája
|-
|587.
|[[Ploštiny]]<br>[[Poltárska pahorkatina]]
|16. mája
|-
|588.
|[[Viecha (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Jelšovská pahorkatina]]
|17. mája
|-
|589.
|[[Homoľa (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]<br>[[Pôtorská pahorkatina]]
|18. mája
|-
|590.
|[[Grúň (vrch v Spišsko-gemerskom krase)]]
|19. mája
|-
|591.
|[[Buchvald]]
|20. mája
|-
|592.
|[[Skálie (vrch v Stolických vrchoch)]]
|21. mája
|-
|593.
|[[Trsteník (vrch v Stolických vrchoch)]]
|22. mája
|-
|594.
|[[Kyprov]]<br>[[Slanské sedlo (Stolické vrchy)]]
|23. mája
|-
|595.
|[[Priehybka (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Čebovská pahorkatina]]
|24. mája
|-
|596.
|[[Župkova Magura]]<br>[[Hontianske terasy]]
|25. mája
|-
|597.
|[[Kozovec]]
|26. mája
|-
|598.
|[[Čelo (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Faltenovo sedlo]]<br>[[Harová]]
|27. mája
|-
|599.
|[[Lehotská hoľa]]
|28. mája
|-
|600.
|[[Faltenov vrch]]
|29. mája
|-
|601.
|[[Malý Kohút]]
|30. mája
|-
|602.
|[[Skalka (vrch v Stolických vrchoch)]]
|31. mája
|-
|603.
|[[Príslop (vrch v Stolických vrchoch)]]<br>[[Olochova jama]]
|1. júna
|-
|604.
|[[Pálenisko (vrch v Stolických vrchoch)]]
|2. júna
|-
|605.
|[[Grúň (vrch v Stolických vrchoch)]]
|3. júna
|-
|606.
|[[Krížna poľana]]
|4. júna
|-
|607.
|[[Salašiská]]
|5. júna
|-
|608.
|[[Holcková]]
|6. júna
|-
|609.
|[[Predné Tŕstie]]
|7. júna
|-
|610.
|[[Nižný vrch]]
|8. júna
|-
|611.
|[[Lazy (vrch v Stolických vrchoch)]]
|9. júna
|-
|612.
|[[Ostrá (vrch v Stolických vrchoch)]]
|10. júna
|-
|613.
|[[Tri chotáre (vrch v Stolických vrchoch)]]
|11. júna
|-
|614.
|[[Vasilov (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|12. júna
|-
|615.
|[[Rácovo]]
|13. júna
|-
|616.
|[[Černákov vrch]]
|14. júna
|-
|617.
|[[Čierny vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|15. júna
|-
|618.
|[[Slatvinské]]
|16. júna
|-
|619.
|[[Malá Smrekovica (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|17. júna
|-
|620.
|[[Skalka (Veporské vrchy, 1256 m)]]
|18. júna
|-
|621.
|[[Veľká Smrekovica]]
|19. júna
|-
|622.
|[[Javorinka (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|20. júna
|-
|623.
|[[Psica]]
|21. júna
|-
|624.
|[[Lešník]]
|22. júna
|-
|625.
|[[Kráľovská hora (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|23. júna
|-
|626.
|[[Magura (vrch vo Veporských vrchoch; 1101 m)]]
|24. júna
|-
|627.
|[[Ďurová]]
|25. júna
|-
|628.
|[[Blato (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|26. júna
|-
|629.
|[[Michalová (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|27. júna
|-
|630.
|[[Vysoký vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|28. júna
|-
|631.
|[[Kučalach]]
|29. júna
|-
|632.
|[[Gindura]]<br>[[Tour de France 2023]]
|30. júna
|-
|633.
|[[Bánovo (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|1. júla
|-
|634.
|[[Báňova]]
|2. júla
|-
|635.
|[[Pomývačný grúň]]
|3. júla
|-
|636.
|[[Lômik]]
|4. júla
|-
|637.
|[[Rozsypok]]
|5. júla
|-
|638.
|[[Široký grúň]]
|6. júla
|-
|639.
|[[Kýčera (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|7. júla
|-
|640.
|[[Machnáčov grúň]]
|8. júla
|-
|641.
|[[Šopisko]]
|9. júla
|-
|642.
|[[Tri chotáre (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Diel (sedlo)]]
|10. júla
|-
|643.
|[[Železná brána (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|11. júla
|-
|644.
|[[Oltárne]]
|12. júla
|-
|645.
|[[Nad Králičkou]]
|13. júla
|-
|646.
|[[Sedmák]]
|14. júla
|-
|647.
|[[Dlhý grúň (vrch vo Veporských vrchoch; 1061 m)]]
|15. júla
|-
|648.
|[[Drahová]]
|16. júla
|-
|649.
|[[Kostolný vrch (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|17. júla
|-
|650.
|[[Čierťaž (vrch vo Veporských vrchoch, 1102 m)]]
|18. júla
|-
|651.
|[[Bykovo (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|19. júla
|-
|652.
|[[Chocholná (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|20. júla
|-
|653.
|[[Skalka (vrch vo Veporských vrchoch, 1064 m)]]
|21. júla
|-
|654.
|[[Banský grúň]]
|22. júla
|-
|655.
|[[Zákľuky (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|23. júla
|-
|656.
|[[Turníky]]
|24. júla
|-
|657.
|[[Ostrý grúň (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|25. júla
|-
|658.
|[[Gazdov]]
|26. júla
|-
|659.
|[[Veľké Čelno]]
|27. júla
|-
|660.
|[[Mitrová]]
|28. júla
|-
|661.
|[[Smolová]]<br>[[Zoznam vrcholov v Revúckej vrchovine]]
|29. júla
|-
|662.
|[[Dolinka (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|30. júla
|-
|663.
|[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1096 m)]]
|31. júla
|-
|664.
|[[Holý vrch (vrch vo Veporských vrchoch; 1000 m)]]
|1. augusta
|-
|665.
|[[Brzáčka (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|2. augusta
|-
|666.
|[[Kolba (vrch vo Veporských vrchoch)]]
|3. augusta
|-
|667.
|[[Žliabky]]
|4. augusta
|-
|668.
|[[Suchá (vrch vo Veporských vrchoch)]]<br>[[Táňovo]]<br>[[Viktória Forster]]
|5. augusta
|-
|669.
|[[Jeleňová]]
|6. augusta
|-
|670.
|[[Magura (882,8 m n. m.)]]
|7. augusta
|-
|671.
|[[Ostrý vrch (870,1 m n. m.)]]<br>[[Jasenina (vrch)]]
|8. augusta
|-
|672.
|[[Malý Radzim]]
|9. augusta
|-
|673.
|[[Spúšťadlo]]
|10. augusta
|-
|674.
|[[Bučina (vrch v Revúckej vrchovine)]]
|11. augusta
|-
|675.
|[[Vincovka]]
|12. augusta
|-
|676.
|[[Kilhov]]
|13. augusta
|-
|677.
|[[Biela skala (vrch v Revúckej vrchovine)]]
|14. augusta
|-
|678.
|[[Homôľka (vrch v Revúckej vrchovine)]]
|15. augusta
|-
|679.
|[[Železník (813,5 m n. m.)]]
|16. augusta
|-
|680.
|[[Hrádok (809,4 m n. m.)]]
|17. augusta
|-
|681.
|[[Nad Bystrianskou studňou]]
|18. augusta
|-
|682.
|[[Gerlašská skala]]
|19. augusta
|-
|683.
|[[Štít (vrch v Slovenskom krase)]]
|20. augusta
|-
|684.
|[[Vlčí štít (845 m)]]
|21. augusta
|-
|685.
|[[Vlčí štít (814 m)]]
|22. augusta
|-
|686.
|[[Železné vráta (vrch v Slovenskom krase)]]
|23. augusta
|-
|687.
|[[Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)]]
|24. augusta
|-
|688.
|[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 744 m)]]
|25. augusta
|-
|689.
|[[Červený kopec (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Slovenská skala]]
|26. augusta
|-
|690.
|[[Bukový vrch (vrch v Slovenskom krase)]]
|27. augusta
|-
|691.
|[[Drieňovec (vrch v Slovenskom krase; 804 m)]]
|28. augusta
|-
|692.
|[[Buková (vrch v Slovenskom krase)]]
|29. augusta
|-
|693.
|[[Široká (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Uhorská severná železnica]]
|30. augusta
|-
|694.
|[[Hodovník (vrch v Slovenskom krase)]]
|31. augusta
|-
|695.
|[[Tegart]]
|1. septembra
|-
|696.
|[[Luhota]]
|2. septembra
|-
|697.
|[[Kresadlo (vrch v Slovenskom krase)]]
|3. septembra
|-
|698.
|[[Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)]]
|4. septembra
|-
|699.
|[[Hlinná (vrch v Slovenskom krase)]]
|5. septembra
|-
|700.
|[[Havrania skala (vrch v Slovenskom krase)]]<br>[[Dvorník (vrch v Slovenskom krase)]]
|6. septembra
|-
|701.
|[[Chvost (vrch v Slovenskom krase)]]
|7. septembra
|-
|702.
|[[Grečov]]
|8. septembra
|-
|703.
|[[Bujačí vrch (vrch v Slovenskom krase)]]
|9. septembra
|-
|704.
|[[Ploština]]
|10. septembra
|-
|705.
|[[Ďurkova skala]]
|11. septembra
|-
|706.
|[[Žľab (vrch v Slovenskom krase)]]
|12. septembra
|-
|707.
|[[Šugovský vrch]]
|13. septembra
|-
|708.
|[[Vysoká (vrch v Slovenskom krase)]]
|14. septembra
|-
|709.
|[[Železná brána (vrch v Slovenskom krase)]]
|15. septembra
|-
|710.
|[[Malý vrch (vrch v Slovenskom krase; 679 m)]]
|16. septembra
|-
|711.
|[[Veterník (vrch v Slovenskom krase)]]
|17. septembra
|-
|712.
|[[Súľov (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|18. septembra
|-
|713.
|[[Čudácka (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|19. septembra
|-
|714.
|[[Konečná (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|20. septembra
|-
|715.
|[[Bobek (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Černá Ostravice]]<br>[[Bílá Ostravice]]
|21. septembra
|-
|716.
|[[Lukavice (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|22. septembra
|-
|717.
|[[Polianky (vrch v Turzovskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Krupinskej planine]]
|23. septembra
|-
|718.
|[[Korytové]]
|24. septembra
|-
|719.
|[[Beskyd (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|25. septembra
|-
|720.
|[[Zvonica (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|26. septembra
|-
|721.
|[[Buková (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|27. septembra
|-
|722.
|[[Kelčov (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|28. septembra
|-
|723.
|[[Okrúhla (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|29. septembra
|-
|724.
|[[Hlinené (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|30. septembra
|-
|725.
|[[Bahaňa (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|1. októbra
|-
|726.
|[[Sulov (vrch v Turzovskej vrchovine)]]
|2. októbra
|-
|727.
|[[Dlhý diel]]
|3. októbra
|-
|728.
|[[Chlm (vrch v Krupinskej planine; 744 m)]]
|4. októbra
|-
|729.
|[[Bralo (vrch v Krupinskej planine)]]
|5. októbra
|-
|730.
|[[Končitý hrádok]]
|6. októbra
|-
|731.
|[[Brezie (vrch v Krupinskej planine)]]
|7. októbra
|-
|732.
|[[Vŕšok (vrch v Krupinskej planine)]]
|8. októbra
|-
|733.
|[[Horná hora]]
|9. októbra
|-
|734.
|[[Jaseňový vrch (vrch v Krupinskej planine)]]
|10. októbra
|-
|735.
|[[Medveďov vrch]]
|11. októbra
|-
|736.
|[[Sebatin kút]]
|12. októbra
|-
|737.
|[[Žiar (vrch v Krupinskej planine)]]
|13. októbra
|-
|738.
|[[Mavercová]]
|14. októbra
|-
|739.
|[[Soliská (vrch v Chočských vrchoch)]]
|15. októbra
|-
|740.
|[[Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1085,9 m n. m.)]]
|16. októbra
|-
|741.
|[[Ostré (vrch v Chočských vrchoch)]]
|17. októbra
|-
|742.
|[[Ostrý vrch (Chočské vrchy, 1011 m)]]
|18. októbra
|-
|743.
|[[Čierna hora (vrch v Chočských vrchoch)]]
|19. októbra
|-
|744.
|[[Turínok]]
|20. októbra
|-
|745.
|[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1150 m)]]
|21. októbra
|-
|746.
|[[Prípor (vrch v Skorušinských vrchoch; 1003 m)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Podbeskydskej vrchovine]]
|22. októbra
|-
|747.
|[[Komárne]]
|23. októbra
|-
|748.
|[[Hoľa (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Sihelniansky hrádok]]
|24. októbra
|-
|749.
|[[Magura (vrch v Oravských Beskydách)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Oravskej vrchovine]]
|25. októbra
|-
|750.
|[[Zraz (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]]<br>[[Výr (vrch)]]
|26. októbra
|-
|751.
|[[Vyšná Poperačka]]
|27. októbra
|-
|752.
|[[Nižná Poperačka]]
|28. októbra
|-
|753.
|[[Mrázová (vrch v Podbeskydskej vrchovine)]]
|29. októbra
|-
|754.
|[[Náveterný vrch]]
|30. októbra
|-
|755.
|[[Strakov vrch]]
|31. októbra
|-
|756.
|[[Kovaľov vrch]]
|1. novembra
|-
|757.
|[[Korčuľa (vrch)|Korčuľa]]
|2. novembra
|-
|758.
|[[Mrzáčka]]
|3. novembra
|-
|759.
|[[Kýčera (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|4. novembra
|-
|760.
|[[Zmrázov]]
|5. novembra
|-
|761.
|[[Čížiková (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|6. novembra
|-
|762.
|[[Petrovka (vrch)]]
|7. novembra
|-
|763.
|[[Búčie]]
|8. novembra
|-
|764.
|[[Poľany (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|9. novembra
|-
|765.
|[[Skalica (vrch v Oravskej vrchovine)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Jablunkovskom medzihorí]]
|10. novembra
|-
|766.
|[[Turíkov Žiar]]
|11. novembra
|-
|767.
|[[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)]]
|12. novembra
|-
|768.
|[[Ostrá skala (813,5 m n. m.)]]
|13. novembra
|-
|769.
|[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 808 m)]]
|14. novembra
|-
|770.
|[[Grúň (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|15. novembra
|-
|771.
|[[Slivkuľa]]<br>[[Pätina]]
|16. novembra
|-
|772.
|[[Pahorok (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2023]]
|17. novembra
|-
|773.
|[[Valy (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|18. novembra
|-
|774.
|[[Poľana (vrch v Jablunkovskom medzihorí; 623 m)]]<br>[[Lietavská Závadka]]
|19. novembra
|-
|775.
|[[Kozove vŕšky]]
|20. novembra
|-
|776.
|[[Holý vrch (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|21. novembra
|-
|777.
|[[Buky]]
|22. novembra
|-
|778.
|[[Košariská (vrch v Jablunkovskom medzihorí)]]
|23. novembra
|-
|779.
|[[Horný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]]
|24. novembra
|-
|780.
|[[Mešťanková]]
|25. novembra
|-
|781.
|[[Krížnica]]
|26. novembra
|-
|782.
|[[Klenová (vrch v Malých Karpatoch)]]<br>[[Prostredný vrch (vrch v Malých Karpatoch)]]
|27. novembra
|-
|783.
|[[Gašparová (vrch v Malých Karpatoch)]]
|28. novembra
|-
|784.
|[[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 604 m n. m.)]]
|29. novembra
|-
|785.
|[[Kamenné vráta (vrch v Malých Karpatoch)]]
|30. novembra
|-
|786.
|[[Malá homoľa]]
|1. decembra
|-
|787.
|[[Malý Javorník (Malé Karpaty, 604 m)]]
|2. decembra
|-
|788.
|[[Starý plášť]]
|3. decembra
|-
|789.
|[[Polámané]]
|4. decembra
|-
|790.
|[[Bradlo (vrch v Slanských vrchoch)]]
|5. decembra
|-
|791.
|[[Dobrák]]
|6. decembra
|-
|792.
|[[Suchá hora (vrch v Slanských vrchoch, 806 m)]]
|7. decembra
|-
|793.
|[[Bogota (vrch)]]
|8. decembra
|-
|794.
|[[Lazy (vrch v Slanských vrchoch)]]
|9. decembra
|-
|795.
|[[Črchlina]]
|10. decembra
|-
|796.
|[[Menší vrch]]
|11. decembra
|-
|797.
|[[Tancoška]]
|12. decembra
|-
|798.
|[[Ostrá (vrch v Slanských vrchoch)]]
|13. decembra
|-
|799.
|[[Chabzdová (vrch v Slanských vrchoch)]]
|14. decembra
|-
|800.
|[[Bodoň (vrch v Slanských vrchoch)]]
|15. decembra
|-
|801.
|[[Tri oltáre]]
|16. decembra
|-
|802.
|[[Krivý javor]]
|17. decembra
|-
|803.
|[[Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)]]
|18. decembra
|-
|804.
|[[Lysá (vrch v Slanských vrchoch)]]
|19. decembra
|-
|805.
|[[Čierna hora (vrch v Slanských vrchoch)]]
|20. decembra
|-
|806.
|[[Oblík (vrch v Slanských vrchoch)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Zemplínskych vrchoch]]
|21. decembra
|-
|807.
|[[Praporec]]
|22. decembra
|-
|808.
|[[Ivanov vrch]]
|23. decembra
|-
|809.
|[[Pekelná]]<br>[[Nad Remetovou]]
|24. decembra
|-
|810.
|[[Halovská hora]]
|25. decembra
|-
|811.
|[[Vysoký vrch (Zemplínske vrchy)]]
|26. decembra
|-
|812.
|[[Chotárny vrch (Zemplínske vrchy)]]
|27. decembra
|-
|813.
|[[Šimonov vrch]]<br>[[Rallye Dakar 2024]]
|28. decembra
|-
|814.
|[[Plochá hora]]<br>[[Zoznam vrcholov v Spišsko-šarišskom medzihorí]]
|29. decembra
|-
|815.
|[[Medový vrch]]
|30. decembra
|-
|816.
|[[Čierna hora (Zemplínske vrchy)]]
|31. decembra
|-
|817.
|[[Viničná hora]]
|1. januára 2024
|-
|818.
|[[Kňazová (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|2. januára
|-
|819.
|[[Pálenica (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|3. januára
|-
|820.
|[[Lazčík (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Hana Slivková]]
|4. januára
|-
|821.
|[[Lysá (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|5. januára
|-
|822.
|[[Martinec (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|6. januára
|-
|823.
|[[Vysoká (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]<br>[[Zoznam vrcholov v Šarišskej vrchovine]]
|7. januára
|-
|824.
|[[Zajačia hora (Spišsko-šarišské medzihorie)]]
|8. januára
|-
|825.
|[[Modrenina]]
|9. januára
|-
|826.
|[[Demianka (vrch v Spišsko-šarišskom medzihorí)]]
|10. januára
|-
|827.
|[[Za horou]]<br>[[Sedlická brázda]]
|11. januára
|-
|828.
|[[Vtáčia hora]]<br>[[Širocká brázda]]
|12. januára
|-
|829.
|[[Ostrý vrch (Šarišská vrchovina)]]<br>[[Chminianska brázda]]
|13. januára
|-
|830.
|[[Zimná hora]]
|14. januára
|-
|831.
|[[Grejnár]]
|15. januára
|-
|832.
|[[Banský vrch (Šarišská vrchovina)]]
|16. januára
|-
|833.
|[[Úboč (Šarišská vrchovina)]]
|17. januára
|-
|834.
|[[Zajačia hora (Šarišská vrchovina)]]
|18. januára
|-
|835.
|[[Sopková]]
|19. januára
|-
|836.
|[[Hradisko (Šarišská vrchovina)]]
|20. januára
|-
|837.
|[[Jakubovianska hora]]
|21. januára
|-
|838.
|[[Kamenica (vrch v Busove)]]
|22. januára
|-
|839.
|[[Ostriež (vrch v Busove)]]
|23. januára
|-
|840.
|[[Pivnica (vrch v Busove)]]<br>[[Ema Kapustová]]
|24. januára
|-
|841.
|[[Pálenica (vrch v Busove)]]
|25. januára
|-
|842.
|[[Sivá skala (vrch v Busove)]]
|26. januára
|-
|843.
|[[Malý Kľak]]<br>[[Priehyba (vrch v Busove)]]
|27. januára
|-
|844.
|[[Lacková (vrch v Busove)]]
|28. januára
|-
|845.
|[[Staviská]]
|29. januára
|-
|846.
|[[Hrb (vrch v Busove)]]
|30. januára
|-
|847.
|[[Karkuláž]]
|31. januára
|-
|848.
|[[Suchý vrch (vrch v Busove)]]
|1. februára
|-
|849.
|[[Mníchov (vrch v Busove)]]
|2. februára
|-
|850.
|[[Jedlina (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|3. februára
|-
|851.
|[[Spálený vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]]<br>[[Turbacz]]
|4. februára
|-
|852.
|[[Kačalová]]
|5. februára
|-
|853.
|[[Kaštielik]]
|6. februára
|-
|854.
|[[Vysoký vrch (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|7. februára
|-
|855.
|[[Czeremcha]]
|8. februára
|-
|856.
|[[Grúň (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|9. februára
|-
|857.
|[[Haľagoš]]
|10. februára
|-
|858.
|[[Kohútov (vrch v Ondavskej vrchovine)]]
|11. februára
|-
|859.
|[[Filipovský vrch]]
|12. februára
|-
|860.
|[[Stávok]]
|13. februára
|-
|861.
|[[Skalné (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|14. februára
|-
|862.
|[[Fedorkov]]
|15. februára
|-
|863.
|[[Weretyszów]]
|16. februára
|-
|864.
|[[Paseky (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|17. februára
|-
|865.
|[[Daňová]]
|18. februára
|-
|866.
|[[Stredný hrb]]
|19. februára
|-
|867.
|[[Kľučkov]]
|20. februára
|-
|868.
|[[Ščob (Laborecká vrchovina)]]
|21. februára
|-
|869.
|[[Košiarka (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|22. februára
|-
|870.
|[[Hojdov]]
|23. februára
|-
|871.
|[[Hlboký vrch (Laborecká vrchovina)]]<br>[[Kopa brán]]<br>[[Svinka (vrch v Tatrách)]]
|24. februára
|-
|872.
|[[Vrch nad Lazom]]<br>[[Jahnence]]<br>[[Svišťovky]]
|25. februára
|-
|873.
|[[Kýčerský grúň]]<br>[[Mikovská brázda]]<br>[[Žabí vrch]]
|26. februára
|-
|874.
|[[Rydošová]]<br>[[Repejovská brázda]]
|27. februára
|-
|875.
|[[Kýčera (vrch v Laboreckej vrchovine, 721 m)]]<br>[[Medzilaborecká brázda]]
|28. februára
|-
|876.
|[[Ščoby]]<br>[[Papínska brázda]]
|29. februára
|-
|877.
|[[Parilov]]
|1. marca
|-
|878.
|[[Megelov grúň]]<br>[[Stropkovská brázda]]
|2. marca
|-
|879.
|[[Magura (vrch v Laboreckej vrchovine)]]
|3. marca
|-
|880.
|[[Brincová]]<br>[[Mirošovská brázda]]
|4. marca
|-
|881.
|[[Jaseňovec (vrch v Laboreckej vrchovine)]]<br>[[Kurimská brázda]]
|5. marca
|-
|882.
|[[Čeršľa]]
|6. marca
|-
|883.
|[[Šípková (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Raslavická brázda]]
|7. marca
|-
|884.
|[[Rypy]]
|8. marca
|-
|885.
|[[Kurníkov Beskyd]]
|9. marca
|-
|886.
|[[Čelo (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|10. marca
|-
|887.
|[[Borsukov vrch (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|11. marca
|-
|888.
|[[Čierťaž (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Ďurkovcom]]
|12. marca
|-
|889.
|[[Hrúbky (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Sedlo pod Čierťažou]]
|13. marca
|-
|890.
|[[Kalnica (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|14. marca
|-
|891.
|[[Stinská (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|15. marca
|-
|892.
|[[Vyšná Brackaňa (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|16. marca
|-
|893.
|[[Kýčera (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|17. marca
|-
|894.
|[[Veľký Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|18. marca
|-
|895.
|[[Minčol (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|19. marca
|-
|896.
|[[Príkry (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|20. marca
|-
|897.
|[[Stolová (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)]]
|21. marca
|-
|898.
|[[Bukovec (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|22. marca
|-
|899.
|[[Hajdošík (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Predný Holý vrch]]
|23. marca
|-
|900.
|[[Kučalata (vrch v Bukovských vrchoch)]]<br>[[Vihorlatská hornatina]]
|24. marca
|-
|901.
|[[Strop (vrch v Bukovských vrchoch)]]
|25. marca
|-
|902.
|[[Jaseňovský vrch]]<br>[[Strihovské sedlo]]
|26. marca
|-
|903.
|[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 859 m)]]<br>[[Jasenovská hornatina]]
|27. marca
|-
|904.
|[[Diel (vrch vo Vihorlatských vrchoch; 974 m)]]
|28. marca
|-
|905.
|[[Strihovská poľana]]
|29. marca
|-
|906.
|[[Fedkov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Kyjovská planina]]
|30. marca
|-
|907.
|[[Roh (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|31. marca
|-
|908.
|[[Veža (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|1. apríla
|-
|909.
|[[Motrogon]]<br>[[Krivoštianka (geomorfologická časť)]]
|2. apríla
|-
|910.
|[[Divá (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|3. apríla
|-
|911.
|[[Čop (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Sokol (geomorfologická časť)]]
|4. apríla
|-
|912.
|[[Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|5. apríla
|-
|913.
|[[Malé Tŕstie (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|6. apríla
|-
|914.
|[[Ľadovisko]]
|7. apríla
|-
|915.
|[[Starý Koňuš]]
|8. apríla
|-
|916.
|[[Čierťaž (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]<br>[[Hôrka (vrch v Beskydskom predhorí)]]
|9. apríla
|-
|917.
|[[Bačkajovský vrch]]
|10. apríla
|-
|918.
|[[Popriečny vrch]]
|11. apríla
|-
|919.
|[[Holica (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|12. apríla
|-
|920.
|[[Múr (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|13. apríla
|-
|921.
|[[Krivoštianka (vrch vo Vihorlatských vrchoch)]]
|14. apríla
|-
|922.
|[[Silické úboče]]
|15. apríla
|-
|923.
|[[Salašská brázda]]<br>[[Suché sedlo]]
|16. apríla
|-
|924.
|[[Goričková]]
|17. apríla
|-
|925.
|[[Suchá kopa]]
|18. apríla
|-
|926.
|[[Stoly]]
|19. apríla
|-
|927.
|[[Liptovská Tomanová]]
|20. apríla
|-
|928.
|[[Holý vrch (Západné Tatry; 1863 m)]]<br>[[Lakšárska pahorkatina]]
|21. apríla
|-
|929.
|[[Kotlová]]
|22. apríla
|-
|930.
|[[Kečka (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Smrečinské sedlo (Západné Tatry)]]
|23. apríla
|-
|931.
|[[Nižná Magura]]
|24. apríla
|-
|932.
|[[Končistá (vrch v Západných Tatrách)]]
|25. apríla
|-
|933.
|[[Deravá (Západné Tatry)]]
|26. apríla
|-
|934.
|[[Rákoň]]
|27. apríla
|-
|935.
|[[Roh (vrch v Západných Tatrách)]]
|28. apríla
|-
|936.
|[[Kasne]]<br>[[Miedziane]]
|29. apríla
|-
|937.
|[[Veľká Furkaska]]
|30. apríla
|-
|938.
|[[Hlinské sedlo]]
|1. mája
|-
|939.
|[[Pod Deravou]]
|2. mája
|-
|940.
|[[Jalovecké sedlo (Západné Tatry)]]
|3. mája
|-
|941.
|[[Jalovecká kopa]]
|4. mája
|-
|942.
|[[Ráztoka (vrch v Západných Tatrách)]]
|5. mája
|-
|943.
|[[Široká (vrch v Západných Tatrách)]]
|6. mája
|-
|944.
|[[Lysec (vrch v Západných Tatrách)]]
|7. mája
|-
|945.
|[[Jalovecká hora]]<br>[[Slanské podolie]]
|8. mája
|-
|946.
|[[Mních (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Štítnické podolie]]
|9. mája
|-
|947.
|[[Pálenica (vrch v Západných Tatrách)]]
|10. mája
|-
|948.
|[[Zuberec (vrch v Západných Tatrách)]]
|11. mája
|-
|949.
|[[Biela skala (vrch v Západných Tatrách)]]
|12. mája
|-
|950.
|[[Hutianske sedlo (Západné Tatry)]]
|13. mája
|-
|951.
|[[Jelšavské podolie]]
|14. mája
|-
|952.
|[[Rimavské podolie]]
|15. mája
|-
|953.
|[[Železnícka brázda]]
|16. mája
|-
|954.
|[[Blžská tabuľa]]
|17. mája
|-
|955.
|[[Pokoradzská tabuľa]]<br>[[Romanka]]
|18. mája
|-
|956.
|[[Hnilecké podolie]]
|19. mája
|-
|957.
|[[Galmus]]
|20. mája
|-
|958.
|[[Kolačkovský chrbát]]
|21. mája
|-
|959.
|[[Ľubické predhorie]]
|22. mája
|-
|960.
|[[Levočské úboče]]
|23. mája
|-
|961.
|[[Oľšavická planina]]
|24. mája
|-
|962.
|[[Banské predhorie]]
|25. mája
|-
|963.
|[[Olšavské predhorie]]
|26. mája
|-
|964.
|[[Zlatobanská kotlina]]
|27. mája
|-
|965.
|[[Borčianska brázda]]<br>[[Lipowska]]
|28. mája
|-
|966.
|[[Čajkovská zníženina]]
|29. mája
|-
|967.
|[[Bátovská pahorkatina]]<br> [[Košiarka (vrch v Malej Fatre)]]
|30. mája
|-
|968.
|[[Santovská pahorkatina]]
|31. mája
|-
|969.
|[[Sebechlebská pahorkatina]]
|1. júna
|-
|970.
|[[Brhlovské podhorie]]
|2. júna
|-
|971.
|[[Sikenická mokraď]]
|3. júna
|-
|972.
|[[Hronská tabuľa]]
|4. júna
|-
|973.
|[[Bešianska pahorkatina]]
|5. júna
|-
|974.
|[[Búčske terasy]]
|6. júna
|-
|975.
|[[Chrbát (geomorfologická časť)]]
|7. júna
|-
|976.
|[[Strekovské terasy]]
|8. júna
|-
|977.
|[[Hurbanovské terasy]]
|9. júna
|-
|978.
|[[Dolnonitrianska niva]]
|10. júna
|-
|979.
|[[Stredonitrianska niva]]
|11. júna
|-
|980.
|[[Bebravská niva]]
|12. júna
|-
|981.
|[[Drieňovské podhorie]]
|13. júna
|-
|982.
|[[Tribečské podhorie]]
|14. júna
|-
|983.
|[[Bojnianska pahorkatina]]
|15. júna
|-
|984.
|[[Zálužianska pahorkatina]]
|16. júna
|-
|985.
|[[Nitrianska tabuľa]]
|17. júna
|-
|986.
|[[Nitrianske vŕšky]]
|18. júna
|-
|987.
|[[Dudvážska mokraď]]
|19. júna
|-
|988.
|[[Trnavská tabuľa]]<br>[[Kobylie (vrch)]]
|20. júna
|-
|989.
|[[Podmalokarpatská pahorkatina]]
|21. júna
|-
|990.
|[[Šúr (geomorfologická časť)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2024]]
|22. júna
|-
|991.
|[[Potônska mokraď]]
|23. júna
|-
|992.
|[[Čiližská mokraď]]
|24. júna
|-
|993.
|[[Okoličnianska mokraď]]
|25. júna
|-
|994.
|[[Salibská mokraď]]<br>[[Veľká Brdárova grapa]]
|26. júna
|-
|995.
|[[Martovská mokraď]]
|27. júna
|-
|996.
|[[Novozámocké pláňavy]]<br>[[Bukovec (vrch v Malej Fatre)]]
|28. júna
|-
|997.
|[[Zámky]]
|29. júna
|-
|998.
|[[Malá Svišťovka]]<br>[[Partizán (vrch v Malej Fatre)]]
|30. júna
|-
|999.
|[[Všiváky]]
|1. júla
|-
|1000.
|[[Magura (vrch v Západných Tatrách)]]
|2. júla
|- bgcolor="#F7F6A8"
|
|'''Spolu'''
|'''1333'''
|-
|1001.
|[[Sokol (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Tour de France 2024]]
|3. júla
|-
|1002.
|[[Spuštiak]]
|4. júla
|-
|1003.
|[[Meriadov]]
|5. júla
|-
|1004.
|[[Sedlo nad Melišovcami]]
|6. júla
|-
|1005.
|[[Sedlo pod Zlieňom]]
|7. júla
|-
|1006.
|[[Zlieň (vrch)]]
|8. júla
|-
|1007.
|[[Frňovské sedlo]]
|9. júla
|-
|1008.
|[[Stratenec (sedlo)]]
|10. júla
|-
|1009.
|[[Adamkov (sedlo)]]
|11. júla
|-
|1010.
|[[Chrcholinec (sedlo)]]
|12. júla
|-
|1011.
|[[Klapy (sedlo)]]
|13. júla
|-
|1012.
|[[Kýčera (sedlo v Javorníkoch)]]
|14. júla
|-
|1013.
|[[Sedlo pod Hričovcom]]
|15. júla
|-
|1014.
|[[Sedlo pod Lemešnou]]
|16. júla
|-
|1015.
|[[Butorky]]
|17. júla
|-
|1016.
|[[Sedlo pod Grapou]]
|18. júla
|-
|1017.
|[[Sedlo pod Ráztokou]]
|19. júla
|-
|1018.
|[[Sedlo pod Závrším]]
|20. júla
|-
|1019.
|[[Gežov]]
|21. júla
|-
|1020.
|[[Sedlo pod Bradou]]
|22. júla
|-
|1021.
|[[Sedlo Marek]]
|23. júla
|-
|1022.
|[[Muránsko]]
|24. júla
|-
|1023.
|[[Tabličky]]
|25. júla
|-
|1024.
|[[Poľana (sedlo)]]
|26. júla
|-
|1025.
|[[Sedlo pod Červeným grúňom]]
|27. júla
|-
|1026.
|[[Sedlo pod Radičinou]]
|28. júla
|-
|1027.
|[[Sedlo pod Kečkou]]
|29. júla
|-
|1028.
|[[Sedlo pod Drienkom]]
|30. júla
|-
|1029.
|[[Prípor (sedlo)]]
|31. júla
|-
|1030.
|[[Radičiná]]
|1. augusta
|-
|1031.
|[[Svrčnícke sedlo]]
|2. augusta
|-
|1032.
|[[Predný Japeň]]
|3. augusta
|-
|1033.
|[[Kečka (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|4. augusta
|-
|1034.
|[[Plavá]]
|5. augusta
|-
|1035.
|[[Dedošová]]
|6. augusta
|-
|1036.
|[[Brdce (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|7. augusta
|-
|1037.
|[[Chládkové]]
|8. augusta
|-
|1038.
|[[Nižná Lipová (vrch vo Veľkej Fatre)|Nižná Lipová]]
|9. augusta
|-
|1039.
|[[Viecha (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|10. augusta
|-
|1040.
|[[Smrekové]]
|11. augusta
|-
|1041.
|[[Plieška (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|12. augusta
|-
|1042.
|[[Kútnikov kopec]]
|13. augusta
|-
|1043.
|[[Magurka (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|14. augusta
|-
|1044.
|[[Červený grúň (vrch vo Veľkej Fatre)]]
|15. augusta
|-
|1045.
|[[Kútik]]
|16. augusta
|-
|1046.
|[[Grúň (1 056,6 m n. m.)]]
|17. augusta
|-
|1047.
|[[Dutá skala (vrch v Malej Fatre)]]
|18. augusta
|-
|1048.
|[[Janková (vrch v Malej Fatre)]]
|19. augusta
|-
|1049.
|[[Prípor (vrch v Malej Fatre)]]
|20. augusta
|-
|1050.
|[[Rajecká skala]]
|21. augusta
|-
|1051.
|[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1166 m)]]
|22. augusta
|-
|1052.
|[[Jablonská]]
|23. augusta
|-
|1053.
|[[Usypaná skala]]
|24. augusta
|-
|1054.
|[[Jurgová]]
|25. augusta
|-
|1055.
|[[Končiar (vrch v Malej Fatre)]]
|26. augusta
|-
|1056.
|[[Ostré (vrch v Malej Fatre)]]
|27. augusta
|-
|1057.
|[[Kalužná]]
|28. augusta
|-
|1058.
|[[Krivá (vrch v Malej Fatre)]]
|29. augusta
|-
|1059.
|[[Kojšová]]
|30. augusta
|-
|1060.
|[[Jedľovina (vrch)]]
|31. augusta
|-
|1061.
|[[Kopa (vrch v Malej Fatre, Krasňany)]]
|1. septembra
|-
|1062.
|[[Prostá]]
|2. septembra
|-
|1063.
|[[Príslopok]]
|3. septembra
|-
|1064.
|[[Dlhý vrch (Malá Fatra)]]
|4. septembra
|-
|1065.
|[[Kuriková]]
|5. septembra
|-
|1066.
|[[Vysoký vrch (1 050 m n. m.)]]
|6. septembra
|-
|1067.
|[[Žitné]]
|7. septembra
|-
|1068.
|[[Kýčera (vrch v Malej Fatre, 1121 m)]]
|8. septembra
|-
|1069.
|[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Lipovec)]]
|9. septembra
|-
|1070.
|[[Príslop (sedlo v Malej Fatre, Terchová)]]
|10. septembra
|-
|1071.
|[[Sedlo pod Suchým]]
|11. septembra
|-
|1072.
|[[Brestov (sedlo)]]
|12. septembra
|-
|1073.
|[[Sedlo za Kraviarskym]]<br>[[Karosa ŠD 11]]
|13. septembra
|-
|1074.
|[[Veľké sedlo (Malá Fatra)]]<br>[[Karosa LC 735]]<br>[[Škoda Karoq]]
|14. septembra
|-
|1075.
|[[Malé sedlo]]
|15. septembra
|-
|1076.
|[[Strungový príslop]]<br>[[Škoda Kamiq]]
|16. septembra
|-
|1077.
|[[Sedlo Osnice]]
|17. septembra
|-
|1078.
|[[Vrchpodžiar]]
|18. septembra
|-
|1079.
|[[Zákres]]
|19. septembra
|-
|1080.
|[[Príslop nad Bielou]]
|20. septembra
|-
|1081.
|[[Magura (vrch v Malej Fatre)]]
|21. septembra
|-
|1082.
|[[Magurka (vrch v Malej Fatre)]]
|22. septembra
|-
|1083.
|[[Zadný Šíp]]
|23. septembra
|-
|1084.
|[[Žaškovský Šíp]]
|24. septembra
|-
|1085.
|[[Brdisko]]
|25. septembra
|-
|1086.
|[[Teplice (sedlo)]]<br>[[Jaromír Hanzlík]]
|26. septembra
|-
|1087.
|[[Jama (sedlo)]]
|27. septembra
|-
|1088.
|[[Sedlo pod Kohútom]]
|28. septembra
|-
|1089.
|[[Sedlo pod Malým Salatínom]]
|29. septembra
|-
|1090.
|[[Ráztocké sedlo]]
|30. septembra
|-
|1091.
|[[Sedlo pod Skalkou]]
|1. októbra
|-
|1092.
|[[Sedlo Latiborskej hole]]
|2. októbra
|-
|1093.
|[[Panské sedlo]]
|3. októbra
|-
|1094.
|[[Struhárske sedlo]]
|4. októbra
|-
|1095.
|[[Chabenecké sedlo]]
|5. októbra
|-
|1096.
|[[Krížske sedlo]]
|6. októbra
|-
|1097.
|[[Sedlo Poľany]]
|7. októbra
|-
|1098.
|[[Príslop (sedlo v Nízkych Tatrách)]]
|8. októbra
|-
|1099.
|[[Sedlo Sinej]]
|9. októbra
|-
|1100.
|[[Iľanovské sedlo]]
|10. októbra
|-
|1101.
|[[Machnaté (sedlo)]]
|11. októbra
|-
|1102.
|[[Javorie (sedlo)]]
|12. októbra
|-
|1103.
|[[Sedlo pod Kúpeľom]]
|13. októbra
|-
|1104.
|[[Rakytovica]]
|14. októbra
|-
|1105.
|[[Stanišovské sedlo]]
|15. októbra
|-
|1106.
|[[Michalovské sedlo]]
|16. októbra
|-
|1107.
|[[Svidovské sedlo]]
|17. októbra
|-
|1108.
|[[Črchľa (sedlo)]]
|18. októbra
|-
|1109.
|[[Demänovské sedlo]]
|19. októbra
|-
|1110.
|[[Krúpovo sedlo]]
|20. októbra
|-
|1111.
|[[Sedlo za Lenivou]]
|21. októbra
|- bgcolor="#F7F6A8"
|'''1111'''
|'''Spolu'''
|'''1450'''
|-
|1112.
|[[Snehová jama]]
|22. októbra
|-
|1113.
|[[Madejovo]]
|23. októbra
|-
|1114.
|[[Záturňa (sedlo)]]
|24. októbra
|-
|1115.
|[[Sedlo pod Doštiankou]]
|25. októbra
|-
|1116.
|[[Sedlo pod Veľkým bokom]]
|26. októbra
|-
|1117.
|[[Hanušovské sedlo]]
|27. októbra
|-
|1118.
|[[Červená mláka]]
|28. októbra
|-
|1119.
|[[Grimov laz]]
|29. októbra
|-
|1120.
|[[Obracaná studňa]]
|30. októbra
|-
|1121.
|[[Mošník (sedlo)]]
|31. októbra
|-
|1122.
|[[Súľovský potok (prítok Hradnianky)]]
|1. novembra
|-
|1123.
|[[Rašovský potok]]
|2. novembra
|-
|1124.
|[[Jablonovský potok (prítok Hradnianky)]]
|3. novembra
|-
|1125.
|[[Lehotský potok (prítok Váhu)]]
|4. novembra
|-
|1126.
|[[Nimnický potok]]
|5. novembra
|-
|1127.
|[[Beňovský potok (prítok Hričovského kanála)]]
|6. novembra
|-
|1128.
|[[Fojtov potok]]
|7. novembra
|-
|1129.
|[[Zborovský potok]]
|8. novembra
|-
|1130.
|[[Barancov potok]]
|9. novembra
|-
|1131.
|[[Sobolová (potok)]]
|10. novembra
|-
|1132.
|[[Kašubova Kolíska]]
|11. novembra
|-
|1133.
|[[Holienkov]]
|12. novembra
|-
|1134.
|[[Májovský potok]]
|13. novembra
|-
|1135.
|[[Brhlov potok]]
|14. novembra
|-
|1136.
|[[Šimkov potok]]
|15. novembra
|-
|1137.
|[[Janíkov potok]]
|16. novembra
|-
|1138.
|[[Hluchý potok]]
|17. novembra
|-
|1139.
|[[Pavelkov potok]]
|18. novembra
|-
|1140.
|[[Malá Oselnica]]
|19. novembra
|-
|1141.
|[[Kornádkov potok]]
|20. novembra
|-
|1142.
|[[Majeríčka]]
|21. novembra
|-
|1143.
|[[Staňov potok]]
|22. novembra
|-
|1144.
|[[Boďov potok]]
|23. novembra
|-
|1145.
|[[Skaličný potok (prítok Bystrice)]]
|24. novembra
|-
|1146.
|[[Lysinský potok]]
|25. novembra
|-
|1147.
|[[Lutiša]]
|26. novembra
|-
|1148.
|[[Vrchovinný potok]]
|27. novembra
|-
|1149.
|[[Sobolčín]]<br>[[Biskupin]]
|28. novembra
|-
|1150.
|[[Černatinský potok]]
|29. novembra
|-
|1151.
|[[Tižinský potok (prítok Struhárne)]]
|30. novembra
|-
|1152.
|[[Zliensky potok]]
|1. decembra
|-
|1153.
|[[Koňhorský potok]]
|2. decembra
|-
|1154.
|[[Kremenný potok (prítok Stohového potoka)]]
|3. decembra
|-
|1155.
|[[Bačínsky jarok]]
|4. decembra
|-
|1156.
|[[Ráztoky (prítok Zázrivky)]]
|5. decembra
|-
|1157.
|[[Dolinský potok (prítok Ráztok)]]
|6. decembra
|-
|1158.
|[[Kozinský potok (prítok Zázrivky)]]
|7. decembra
|-
|1159.
|[[Minčolský potok]]<br>[[Trenčianska župa (Česko-Slovensko)]]
|8. decembra
|-
|- bgcolor="#F7F6A8"
|
|'''Spolu'''
|'''1500'''
|-
|1160.
|[[Petrovský potok (prítok Zázrivky)]]
|9. decembra
|-
|1161.
|[[Čremoš (prítok Zázrivky)]]
|10. decembra
|-
|1162.
|[[Veľký Brunov]]<br>[[Nitrianska župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]]
|11. decembra
|-
|1163.
|[[Holičná]]
|12. decembra
|-
|1164.
|[[Dzurová (potok)]]
|13. decembra
|-
|1165.
|[[Staníkov potok]]
|14. decembra
|-
|1166.
|[[Kolesársky potok (prítok Čierneho Váhu)]]
|15. decembra
|-
|1167.
|[[Krahuľský potok]]<br>[[Tekovská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Turčianska župa (Česko-Slovensko)]]
|16. decembra
|-
|1168.
|[[Soľanka (potok)]]<br>[[Novohradská župa (Česko-Slovensko)]]<br>[[Zvolenská župa (Česko-Slovensko, 1918 – 1922)]]
|17. decembra
|-
|1169.
|[[Pstruhový potok]]
|18. decembra
|-
|1170.
|[[Hromisko]]<br>[[Oravská župa (Česko-Slovensko)]]
|19. decembra
|-
|1171.
|[[Snežná]]<br>[[Liptovská župa (Česko-Slovensko)]]
|20. decembra
|-
|1172.
|[[Vápenica (prítok Dikule)]]<br>[[Spišská župa (Česko-Slovensko)]]
|21. decembra
|-
|1173.
|[[Vyšný Chmelinec (potok)]]<br>[[Šarišská župa (Česko-Slovensko)]]
|22. decembra
|-
|1174.
|[[Nižný Chmelinec (potok)]]<br>[[Zemplínska župa (Česko-Slovensko)]]
|23. decembra
|-
|1175.
|[[Klin (potok)]]<br>[[Ostravský kraj (1948 – 1960)]]
|24. decembra
|-
|1176.
|[[Malý Brunov]]<br>[[Gottwaldovský kraj]]
|25. decembra
|-
|1177.
|[[Konské (prítok Šuňavského potoka)]]<br>[[Olomoucký kraj (1948 – 1960)]]
|26. decembra
|-
|1178.
|[[Kamenná Tichá]]<br>[[Brněnský kraj (1948 – 1960)]]
|27. decembra
|-
|1179.
|[[Špania voda]]
|28. decembra
|-
|1180.
|[[Tomanov potok]]
|29. decembra
|-
|1181.
|[[Hlina (potok)]]<br>[[Jihlavský kraj (1948 – 1960)]]
|30. decembra
|-
|1182.
|[[Magurský jarok]]<br>[[Českobudějovický kraj (1948 – 1960)]]
|31. decembra
|-
|1183.
|[[Kôprovnica]]
|1. januára
|-
|1184.
|[[Krížny potok (prítok Tichého potoka)]]
|2. januára
|-
|1185.
|[[Granátový potok]]
|3. januára
|-
|1186.
|[[Surový potok (prítok Belej)]]<br>[[Plzenský kraj (1948 – 1960)]]
|4. januára
|-
|1187.
|[[Landorovec]]
|5. januára
|-
|1188.
|[[Kokavský potok]]<br>[[Karlovarský kraj (1948 – 1960)]]
|6. januára
|-
|1189.
|[[Krivuľa (prítok Račkovej)]]<br>[[Úsťanský kraj (1948 – 1960)]]
|7. januára
|-
|1190.
|[[Gáborov potok]]<br>[[Pražský kraj]]
|8. januára
|-
|1191.
|[[Hlinský potok (prítok Kôprovského potoka)]]<br>[[Liberecký kraj (1948 – 1960)]]
|9. januára
|-
|1192.
|[[Garajov potok]]<br>[[Hradecký kraj (1948 – 1960)]]
|10. januára
|-
|1193.
|[[Turkov potok]]
|11. januára
|-
|1194.
|[[Šturec (prítok Revúcej)]]
|12. januára
|-
|1195.
|[[Turecký potok]]<br>[[Pardubický kraj (1948 – 1960)]]
|13. januára
|-
|1196.
|[[Hričkovský potok]]<br>[[Užhorodská župa (Česko-Slovensko)]]
|14. januára
|-
|1197.
|[[Skalný potok (prítok Revúcej)]]<br>[[Berežská župa (Česko-Slovensko)]]
|15. januára
|-
|1198.
|[[Vyšný Matejkov]]<br>[[Mukačevská župa]]
|16. januára
|-
|1199.
|[[Nižný Matejkov]]<br>[[Marmarošská župa (Česko-Slovensko)]]
|17. januára
|-
|1200.
|[[Strelovec]]<br>[[Podkarpatoruská župa]]
|18. januára
|-
|1201.
|[[Banské (prítok Lúžňanky)]]
|19. januára
|-
|1202.
|[[Brezový potok (prítok Lúžňanky)]]
|20. januára
|-
|1203.
|[[Ráztočná (prítok Lúžňanky)]]
|21. januára
|-
|1204.
|[[Medokýš (prítok Korytnice)]]
|22. januára
|-
|1205.
|[[Patočiny]]
|23. januára
|-
|1206.
|[[Barborinský potok]]
|24. januára
|-
|1207.
|[[Salatínsky potok (prítok Ľupčianky)]]
|25. januára
|-
|1208.
|[[Krámecký potok]]
|26. januára
|-
|1209.
|[[Veľký Oružný potok]]
|27. januára
|-
|1210.
|[[Veľké Železné]]
|28. januára
|-
|1211.
|[[Malé Železné]]<br>[[Zuzana Dřízhalová]]
|29. januára
|-
|1212.
|[[Tlstý potok (prítok Veľkého Železného)]]
|30. januára
|-
|1213.
|[[Veľký Kračkov]]
|31. januára
|-
|1214.
|[[Stupecké]]
|1. februára
|-
|1215.
|[[Salatín (potok)]]
|2. februára
|-
|1216.
|[[Čierňava (prítok Ľubochnianky)]]
|3. februára
|-
|1217.
|[[Krivá (prítok Čierňavy)]]
|4. februára
|-
|1218.
|[[Blatná (prítok Ľubochnianky)]]
|5. februára
|-
|1219.
|[[Rakytov (prítok Ľubochnianky)]]
|6. februára
|-
|1220.
|[[Močidlo (prítok Ľubochnianky)]]
|7. februára
|-
|1221.
|[[Jarabinská]]
|8. februára
|-
|1222.
|[[Lipová (prítok Ľubochnianky)]]
|9. februára
|-
|1223.
|[[Nižná Lipová (potok)]]
|10. februára
|-
|1224.
|[[Raková (prítok Ľubochnianky)]]
|11. februára
|-
|1225.
|[[Kľacký potok (prítok Ľubochnianky)]]
|12. februára
|-
|1226.
|[[Turecké]]
|13. februára
|-
|1227.
|[[Gánovský potok]]
|14. februára
|-
|1228.
|[[Malý Hornád]]
|15. februára
|-
|1229.
|[[Jedlinský potok (prítok Malého Hornádu)]]
|16. februára
|-
|1230.
|[[Červenec (prítok Hornádu)]]
|17. februára
|-
|1231.
|[[Polákov]]
|18. februára
|-
|1232.
|[[Kraviansky potok]]
|19. februára
|-
|1233.
|[[Krížový potok]]
|20. februára
|-
|1234.
|[[Hrabušický potok]]
|21. februára
|-
|1235.
|[[Sihoť (prítok Brusníka)]]
|22. februára
|-
|1236.
|[[Štvrtocký potok (prítok Brusníka)]]
|23. februára
|-
|1237.
|[[Čenčický potok]]
|24. februára
|-
|1238.
|[[Skalický potok (prítok Štvrtockého potoka)]]
|25. februára
|-
|1239.
|[[Kubášok]]
|26. februára
|-
|1240.
|[[Korenianka]]
|27. februára
|-
|1241.
|[[Mojžiška]]
|28. februára
|-
|1242.
|[[Mokrý potok (prítok Bystrej)]]
|1. marca
|-
|1243.
|[[Boršov (prítok Hornádu)]]
|2. marca
|-
|1244.
|[[Oľšovec (prítok Hornádu)]]
|3. marca
|-
|1245.
|[[Ždiar (potok)]]
|4. marca
|-
|1246.
|[[Suchá Belá (potok)]]
|5. marca
|-
|1247.
|[[Píľanka]]
|6. marca
|-
|1248.
|[[Sokol (pravostranný prítok Veľkej Bielej vody)]]
|7. marca
|-
|1249.
|[[Malý Sokol (potok)]]
|8. marca
|-
|1250.
|[[Kyseľ (potok)]]
|9. marca
|-
|1251.
|[[Štvrtocký potok (prítok Veľkej Bielej vody)]]
|10. marca
|-
|1252.
|[[Fatrová (vrch v Západných Tatrách)]]<br>[[Malý Kyseľ (potok)]]
|11. marca
|-
|1253.
|[[Tomášovský potok (prítok Hornádu)]]<br>[[Sokolí potok (prítok Bieleho potoka)]]
|12. marca
|-
|1254.
|[[Biely potok (prítok Hornádu)]]
|13. marca
|-
|1255.
|[[Lesnica (potok)]]
|14. marca
|-
|1256.
|[[Mraznica (prítok Lesnice)]]
|15. marca
|-
|1257.
|[[Hutiansky potok (prítok Holubnice)]]
|16. marca
|-
|1258.
|[[Suchohorský potok]]
|17. marca
|-
|1259.
|[[Čingovský potok]]
|18. marca
|-
|1260.
|[[Markušovský potok]]
|19. marca
|-
|1261.
|[[Stožský potok]]
|20. marca
|-
|1262.
|[[Rudniansky potok (prítok Hornádu)]]
|21. marca
|-
|1263.
|[[Zimná (prítok Rudnianskeho potoka)]]
|22. marca
|-
|1264.
|[[Zlatník (prítok Hornádu, Chrasť nad Hornádom)]]
|23. marca
|-
|1265.
|[[Biela voda (prítok Hornádu)]]
|24. marca
|-
|1266.
|[[Olcnavský potok]]
|25. marca
|-
|1267.
|[[Svätojánsky potok]]
|26. marca
|-
|1268.
|[[Blatný potok (prítok Svätojánskeho potoka)]]
|27. marca
|-
|1269.
|[[Gelnický potok]]
|28. marca
|-
|1270.
|[[Krompašský potok]]
|29. marca
|-
|1271.
|[[Banský potok (prítok Slovinského potoka)]]
|30. marca
|-
|1272.
|[[Haladej]]
|31. marca
|-
|1273.
|[[Došťavná]]
|1. apríla
|-
|1274.
|[[Duch (potok)]]
|2. apríla
|-
|1275.
|[[Svatíkov]]
|3. apríla
|-
|1276.
|[[Čiernohorský potok (prítok Hornádu)]]
|4. apríla
|-
|1277.
|[[Dolinský potok (prítok Hornádu)]]
|5. apríla
|-
|1278.
|[[Pohlodov]]
|6. apríla
|-
|1279.
|[[Krivý potok (prítok Dolinského potoka)]]
|7. apríla
|-
|1280.
|[[Zlatník (prítok Hornádu, Kluknava)]]
|8. apríla
|-
|1281.
|[[Slatvinka]]<br>[[Malá Svinka]]
|9. apríla
|-
|1282.
|[[Jaseňovec (prítok Hornádu)]]
|10. apríla
|-
|1283.
|[[Studenec (prítok Hornádu)]]
|11. apríla
|-
|1284.
|[[Slatvinský potok (prítok Hornádu)]]
|12. apríla
|-
|1285.
|[[Oľšavec (prítok Hornádu)]]
|13. apríla
|-
|1286.
|[[Žehrica]]
|14. apríla
|-
|1287.
|[[Pongrácovský potok]]
|15. apríla
|-
|1288.
|[[Podhorský potok (prítok Margecianky)]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji žien]]
|16. apríla
|-
|1289.
|[[Bijacovský potok]]
|17. apríla
|-
|1290.
|[[Ordzoviansky potok]]
|18. apríla
|-
|1291.
|[[Vavrincov potok]]
|19. apríla
|-
|1292.
|[[Lúčanský potok (prítok Vavrincovho potoka)]]
|20. apríla
|-
|1293.
|[[Hermanov potok]]
|21. apríla
|-
|1294.
|[[Odorica (potok)]]
|22. apríla
|-
|1295.
|[[Krčmárov jarok]]
|23. apríla
|-
|1296.
|[[Iliašovský potok]]
|24. apríla
|-
|1297.
|[[Kurimiansky potok]]
|25. apríla
|-
|1298.
|[[Kráľovec (prítok Bicíra)]]
|26. apríla
|-
|1299.
|[[Dvorecký potok]]
|27. apríla
|-
|1300.
|[[Končistý potok]]
|28. apríla
|-
|1301.
|[[Krupný jarok]]
|29. apríla
|-
|1302.
|[[Krížny potok (prítok Levočského potoka)]]
|30. apríla
|-
|1303.
|[[Vápenistý potok]]
|1. mája
|-
|1304.
|[[Lesný potok (prítok Levočského potoka)]]
|2. mája
|-
|1305.
|[[Smrdiace mláky]]
|3. mája
|-
|1306.
|[[Zimný potok (prítok Levočského potoka)]]
|4. mája
|-
|1307.
|[[Klinianka (prítok Levočského potoka)]]
|5. mája
|-
|1308.
|[[Šibenícky potok]]
|6. mája
|-
|1309.
|[[Fedorkin jarok]]
|7. mája
|-
|1310.
|[[Trnovský potok (prítok Gánovského potoka)]]
|8. mája
|-
|1311.
|[[Dubinský potok (prítok Hornádu)]]
|9. mája
|-
|1312.
|[[Studňový potok]]
|10. mája
|-
|1313.
|[[Lastovičí potok]]
|11. mája
|-
|1314.
|[[Zbojnícky potok (prítok Hnilca)]]
|12. mája
|-
|1315.
|[[Spišský potok (prítok Hnilca)]]
|13. mája
|-
|1316.
|[[Kopanec (prítok Hnilca)]]
|14. mája
|-
|1317.
|[[Tiesňavy (prítok Hnilca)]]
|15. mája
|-
|1318.
|[[Gápeľ (prítok Hnilca)]]
|16. mája
|-
|1319.
|[[Rakovec (prítok Hnilca)]]
|17. mája
|-
|1320.
|[[Surovec (prítok Hnilca)]]
|18. mája
|-
|1321.
|[[Bystrý potok (prítok Hnilca)]]
|19. mája
|-
|1322.
|[[Rudník (prítok Hnilca)]]
|20. mája
|-
|1323.
|[[Veľký Hutný potok]]
|21. mája
|-
|1324.
|[[Hrelíkov potok]]
|22. mája
|-
|1325.
|[[Zimná voda (prítok Hnilca)]]
|23. mája
|-
|1326.
|[[Perlový potok (prítok Hnilca)]]
|24. mája
|-
|1327.
|[[Kojšovský potok]]
|25. mája
|-
|1328.
|[[Poľovnícky potok]]
|26. mája
|-
|1329.
|[[Jedlinský potok (prítok Kojšovského potoka)]]
|27. mája
|-
|1330.
|[[Jaklovský potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta v parahokeji mužov 2025]]
|28. mája
|-
|1331.
|[[Žakarovský potok]]
|29. mája
|-
|1332.
|[[Turzovský potok]]
|30. mája
|-
|1333.
|[[Helcmanovský potok]]
|31. mája
|-
|1334.
|[[Gombársky potok]]
|1. júna
|-
|1335.
|[[Vápenný potok (prítok Hnilca)]]
|2. júna
|-
|1336.
|[[Hnileckomníšsky potok]]
|3. júna
|-
|1337.
|[[Suchý potok (prítok Hnilca)]]
|4. júna
|-
|1338.
|[[Švedlársky potok]]
|5. júna
|-
|1339.
|[[Kopagrund]]
|6. júna
|-
|1340.
|[[Hrčkový potok]]
|7. júna
|-
|1341.
|[[Grajnár (potok)]]<br>[[Imola (Emilia-Romagna)]]
|8. júna
|-
|1342.
|[[Sokolí potok (prítok Hnilca)]]
|9. júna
|-
|1343.
|[[Havraní potok (prítok Hnilca)]]
|10. júna
|-
|1344.
|[[Biela voda (prítok Hnilca)]]
|11. júna
|-
|1345.
|[[Krčmársky potok (prítok Hnilca)]]
|12. júna
|-
|1346.
|[[Vrábľovský potok (prítok Krčmárskeho potoka)]]
|13. júna
|-
|1347.
|[[Tmavá (prítok Nitry)]]
|14. júna
|-
|1348.
|[[Biely potok (prítok Tmavej)]]
|15. júna
|-
|1349.
|[[Vápenný potok (prítok Tmavej)]]
|16. júna
|-
|1350.
|[[Kľačniansky potok]]<br>[[Kavej]]
|17. júna
|-
|1351.
|[[Pínerovský potok]]
|18. júna
|-
|1352.
|[[Studený potok (prítok Nitry)]]
|19. júna
|-
|1353.
|[[Olešnica]]
|20. júna
|-
|1354.
|[[Hraničný potok (prítok Nitry)]]
|21. júna
|-
|1355.
|[[Kravská]]
|22. júna
|-
|1356.
|[[Zlatná (prítok Nitry)]]
|23. júna
|-
|1357.
|[[Kanianka (potok)]]
|24. júna
|-
|1358.
|[[Dubnička (prítok Nitry)]]
|25. júna
|-
|1359.
|[[Jeleškov potok]]
|26. júna
|-
|1360.
|[[Necpalský potok (prítok Nitry)]]
|27. júna
|-
|1361.
|[[Rysný potok]]
|28. júna
|-
|1362.
|[[Lubená (potok)]]
|29. júna
|-
|1363.
|[[Čertov potok (prítok Vyšehradného potoka)]]
|30. júna
|-
|1364.
|[[Solčiansky potok (prítok Vyšehradného potoka)]]
|1. júla
|-
|1365.
|[[Vyšehradný potok]]
|2. júla
|-
|1366.
|[[Lipníček]]
|3. júla
|-
|1367.
|[[Kolárová (prítok Handlovky)]]<br>[[Tour de France 2025]]
|4. júla
|-
|1368.
|[[Struhár (potok)]]
|5. júla
|-
|1369.
|[[Studený potok (prítok Struhára)]]
|6. júla
|-
|1371.
|[[Mlynský potok (prítok Handlovky)]]
|7. júla
|-
|1371.
|[[Račí potok (prítok Handlovky)]]
|8. júla
|-
|1372.
|[[Jalovský potok (prítok Handlovky)]]
|9. júla
|-
|1373.
|[[Jelení potok (prítok Jalovského potoka)]]
|10. júla
|-
|1374.
|[[Hradecký potok]]
|11. júla
|-
|1375.
|[[Mraznica (prítok Hradeckého potoka)]]
|12. júla
|-
|1376.
|[[Moštenica (potok)]]
|13. júla
|-
|1377.
|[[Hlinky]]
|14. júla
|-
|1378.
|[[Vlčí kanál]]
|15. júla
|-
|1379.
|[[Ciglianka]]
|16. júla
|-
|1380.
|[[Sebedražský potok]]
|17. júla
|-
|1381.
|[[Cigeľský kanál]]
|18. júla
|-
|1382.
|[[Lehotský potok (prítok Nitry)]]
|19. júla
|-
|1383.
|[[Dolinový potok (prítok Lehotského potoka)]]
|20. júla
|-
|1384.
|[[Metrbos]]
|21. júla
|-
|1385.
|[[Ťakov]]
|22. júla
|-
|1386.
|[[Lazný potok (prítok Nitry)]]
|23. júla
|-
|1387.
|[[Ošípanský potok]]
|24. júla
|-
|1388.
|[[Kamenský potok]]
|25. júla
|-
|1389.
|[[Žiarny potok]]
|26. júla
|-
|1390.
|[[Čereniansky potok]]
|27. júla
|-
|1391.
|[[Pažitský potok]]
|28. júla
|-
|1392.
|[[Šútovský potok (prítok Trebianky)]]
|29. júla
|-
|1393.
|[[Lelovský potok]]
|30. júla
|-
|1394.
|[[Diviacky potok (prítok Nitrice)]]
|31. júla
|-
|1395.
|[[Repkovský potok]]
|1. augusta
|-
|1396.
|[[Ďurčekovský potok]]
|2. augusta
|-
|1397.
|[[Škrípovka]]
|3. augusta
|-
|1398.
|[[Podpoliansky potok]]
|4. augusta
|-
|1399.
|[[Bystrý potok (prítok Nitrice)]]
|5. augusta
|-
|1400.
|[[Krstenica]]
|6. augusta
|-
|1401.
|[[Rudnianka]]
|7. augusta
|-
|1402.
|[[Rokoška]]
|8. augusta
|-
|1403.
|[[Podskalský potok (prítok Rokošky)]]
|9. augusta
|-
|1404.
|[[Sučiansky potok]]
|10. augusta
|-
|1405.
|[[Čihoc (potok)]]
|11. augusta
|-
|1406.
|[[Kršteniansky potok]]
|12. augusta
|-
|1407.
|[[Dlžínsky potok]]
|13. augusta
|-
|1408.
|[[Sečiansky potok (prítok Dlžínskeho potoka)]]
|14. augusta
|-
|1409.
|[[Nevidzianka]]
|15. augusta
|-
|1410.
|[[Šindeliarska]]
|16. augusta
|-
|1411.
|[[Slávikovský potok]]
|17. augusta
|-
|1412.
|[[Zliechovský potok]]
|18. augusta
|-
|1413.
|[[Brodziansky potok]]
|19. augusta
|-
|1414.
|[[Dubnica (prítok Nitry)]]
|20. augusta
|-
|1415.
|[[Slivkový jarok]]
|21. augusta
|-
|1416.
|[[Cintorínsky potok (prítok Nitry)]]
|22. augusta
|-
|1417.
|[[Oponický potok]]
|23. augusta
|-
|1418.
|[[Oponický kanál]]
|24. augusta
|-
|1419.
|[[Lefantovský potok]]
|25. augusta
|-
|1420.
|[[Lišňa]]
|26. augusta
|-
|1421.
|[[Lázkový potok]]
|27. augusta
|-
|1422.
|[[Tošánsky potok]]
|28. augusta
|-
|1423.
|[[Hradský potok (prítok Vyčomy)]]
|29. augusta
|-
|1424.
|[[Onžiarsky potok]]
|30. augusta
|-
|1425.
|[[Slače]]<br>[[Via Slovakia]]
|31. augusta
|-
|1426.
|[[Hlomniansky potok]]
|1. septembra
|-
|1427.
|[[Klížsky potok]]
|2. septembra
|-
|1428.
|[[Lazenský potok]]
|3. septembra
|-
|1429.
|[[Turčiansky potok]]
|4. septembra
|-
|1430.
|[[Suchý potok (prítok Vyčomy)]]
|5. septembra
|-
|1431.
|[[Malé Jastrabie]]
|6. septembra
|-
|1432.
|[[Veľký Selenov]]
|7. septembra
|-
|1433.
|[[Rakovinský potok]]
|8. septembra
|-
|1434.
|[[Bzinský potok]]
|9. septembra
|-
|1435.
|[[Blatnica (prítok Radošinky)]]
|10. septembra
|-
|1436.
|[[Stará Radošinka]]
|11. septembra
|-
|1437.
|[[Blesovský potok]]
|12. septembra
|-
|1438.
|[[Vozokánsky potok (prítok Hlavinky)]]
|13. septembra
|-
|1439.
|[[Nemečiansky potok (prítok Hlavinky)]]
|14. septembra
|-
|1440.
|[[Kopanický potok (prítok Hlavinky)]]
|15. septembra
|-
|1441.
|[[Tekoldiansky potok]]<br>[[Bernadeta Pánčiová]]
|16. septembra
|-
|1442.
|[[Alekšinský potok]]
|17. septembra
|-
|1443.
|[[Geňov]]
|18. septembra
|-
|1444.
|[[Slivášsky potok]]
|19. septembra
|-
|1445.
|[[Čížovec]]
|20. septembra
|-
|1446.
|[[Hradný potok]]
|21. septembra
|-
|1447.
|[[Lieskový potok (prítok Bojnianky)]]
|22. septembra
|-
|1448.
|[[Vítkovský potok]]
|23. septembra
|-
|1449.
|[[Kuzmický potok (prítok Zľavského potoka)]]
|24. septembra
|-
|1450.
|[[Slivnička]]
|25. septembra
|-
|1451.
|[[Potôčky (prítok Železnice)]]
|26. septembra
|-
|1452.
|[[Vrábeľka]]
|27. septembra
|-
|1453.
|[[Lipovec (prítok Chotiny)]]
|28. septembra
|-
|1454.
|[[Bystrý potok (prítok Chotiny)]]
|29. septembra
|-
|1455.
|[[Mankovec]]
|30. septembra
|-
|1456.
|[[Saková]]
|1. októbra
|-
|1457.
|[[Švarcov jarok]]
|2. októbra
|-
|1458.
|[[Žabokrecký potok (prítok Nitry)]]
|3. októbra
|-
|1459.
|[[Chrabriansky kanál]]
|4. októbra
|-
|1460.
|[[Krušovský kanál]]
|5. októbra
|-
|1461.
|[[Bádický kanál]]
|6. októbra
|-
|1462.
|[[Ilus]]
|7. októbra
|-
|1463.
|[[Melecký potok]]
|8. októbra
|-
|1464.
|[[Silastov]]
|9. októbra
|-
|1465.
|[[Dolinský potok (prítok Žitavy)]]
|10. októbra
|-
|1466.
|[[Martinovsko-maniansky kanál]]
|11. októbra
|-
|1467.
|[[Hulský kanál]]
|12. októbra
|-
|1468.
|[[Chrenovka]]
|13. októbra
|-
|1469.
|[[Trávnický potok]]
|14. októbra
|-
|1470.
|[[Stará Žitava]]
|15. októbra
|-
|1471.
|[[Pribetský kanál]]<!--1850-->
|16. októbra
|-
|1472.
|[[Michalovský kanál]]
|17. októbra
|-
|1473.
|[[Tehelný kanál]]
|18. októbra
|-
|1474.
|[[Staničný kanál]]
|19. októbra
|-
|1475.
|[[Kuzmov jarok]]
|20. októbra
|-
|1476.
|[[Vlkanovský kanál]]
|21. októbra
|-
|1477.
|[[Lándorský kanál]]
|22. októbra
|-
|1478.
|[[Komočský kanál]]
|23. októbra
|-
|1479.
|[[Trnovec (prítok Dlhého kanála)]]
|24. októbra
|-
|1480.
|[[Lúžtek]]<br>[[Zoznam turistických značkovaných trás v Malej Fatre]]
|25. októbra
|-
|1481.
|[[Lázky (prítok Žitavy)]]
|26. októbra
|-
|1482.
|[[Rohožnický potok]]
|27. októbra
|-
|1483.
|[[Podegerský potok]]
|28. októbra
|-
|1484.
|[[Babindolský potok]]
|29. októbra
|-
|1485.
|[[Chyndický potok]]
|30. októbra
|-
|1486.
|[[Čeľadický potok]]
|31. októbra
|-
|1487.
|[[Obdokovský potok]]
|1. novembra
|-
|1488.
|[[Világoš]]
|2. novembra
|-
|1489.
|[[Čakýň]]
|3. novembra
|-
|1490.
|[[Chosniansky potok]]
|4. novembra
|-
|1491.
|[[Brezinský potok (prítok Drevenice)]]
|5. novembra
|-
|1492.
|[[Kompanovský potok]]
|6. novembra
|-
|1493.
|[[Lysecký potok (prítok Čerešňového potoka)]]
|7. novembra
|-
|1494.
|[[Sľažiansky potok]]
|8. novembra
|-
|1495.
|[[Topoľový potok (prítok Čerešňového potoka)]]
|9. novembra
|-
|1496.
|[[Majerský potok (prítok Žitavy)]]
|10. novembra
|-
|1497.
|[[Leveš]]
|11. novembra
|-
|1498.
|[[Vápenný potok (prítok Leveša)]]
|12. novembra
|-
|1499.
|[[Topoľnica (potok)]]
|13. novembra
|-
|1500.
|[[Košiarny potok (prítok Hostianskeho potoka)]]
|14. novembra
|-
|1501.
|[[Lazinky]]
|15. novembra
|-
|1502.
|[[Chudý potok]]
|16. novembra
|-
|1503.
|[[Blažkov potok (prítok Hostianskeho potoka)]]
|17. novembra
|-
|1504.
|[[Brezový potok (prítok Hostianskeho potoka)]]
|18. novembra
|-
|1505.
|[[Modošský potok]]
|19. novembra
|-
|1506.
|[[Suchý potok (prítok Žitavy)]]
|20. novembra
|-
|1507.
|[[Kopanický jarok]]
|21. novembra
|-
|1508.
|[[Machulinský potok]]
|22. novembra
|-
|1509.
|[[Sviniarsky potok (prítok Žitavy)]]
|23. novembra
|-
|1510.
|[[Osný potok]]
|24. novembra
|-
|1511.
|[[Žitavica]]<br>[[Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová]]
|25. novembra
|-
|1512.
|[[Brodnianka (potok)]]
|26. novembra
|-
|1513.
|[[Liešovský potok]]
|27. novembra
|-
|1514.
|[[Dlhý potok (prítok Vadičovského potoka)]]
|28. novembra
|-
|1515.
|[[Sidorovský potok]]
|29. novembra
|-
|1516.
|[[Kanový potok]]
|30. novembra
|-
|1517.
|[[Marusov potok]]
|1. decembra
|-
|1518.
|[[Drozdov potok]]
|2. decembra
|-
|1519.
|[[Žeriavka]]<!--1900-->
|3. decembra
|-
|1520.
|[[Súľkov potok]]
|4. decembra
|-
|1521.
|[[Podhájsky potok (prítok Kysuce)]]
|5. decembra
|-
|1522.
|[[Švaňov potok]]
|6. decembra
|-
|1523.
|[[Gundášov potok]]<br>[[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025]]
|7. decembra
|-
|1524.
|[[Vlčovský potok (prítok Kysuce)]]
|8. decembra
|-
|1525.
|[[Rulcov potok]]
|9. decembra
|-
|1526.
|[[Papajovský potok]]
|10. decembra
|-
|1527.
|[[Marcovský potok]]
|11. decembra
|-
|1528.
|[[Dáždený potok]]
|12. decembra
|-
|1529.
|[[Polkovský potok]]
|13. decembra
|-
|1530.
|[[Riečanský potok]]
|14. decembra
|-
|1531.
|[[Chotárny potok (prítok Olešnianky)]]
|15. decembra
|-
|1532.
|[[Žubrinovský potok]]
|16. decembra
|-
|1533.
|[[Markov potok (prítok Čierňanky)]]
|17. decembra
|-
|1534.
|[[Gorilov potok]]
|18. decembra
|-
|1535.
|[[Čanecký potok]]
|19. decembra
|-
|1536.
|[[Kudlov potok]]
|20. decembra
|-
|1537.
|[[Rajský potok]]
|21. decembra
|-
|1538.
|[[Stankovský potok (prítok Čierňanky)]]
|22. decembra
|-
|1539.
|[[Drahošanský potok]]
|23. decembra
|-
|1540.
|[[Bukovský potok (prítok Kysuce)]]
|24. decembra
|-
|1541.
|[[Nemčákov potok]]
|25. decembra
|-
|1542.
|[[Javorský potok (prítok Oščadnice)]]
|26. decembra
|-
|1543.
|[[Hanzlov potok]]
|27. decembra
|-
|1544.
|[[Tertežský potok]]
|28. decembra
|-
|1545.
|[[Lalíkov potok]]
|29. decembra
|-
|1546.
|[[Dedovka (potok)]]
|30. decembra
|-
|1547.
|[[Dirgasov potok]]
|31. decembra
|-
|1548.
|[[Korčínsky potok]]
|1. januára
|-
|1549.
|[[Vígľašský potok]]
|2. januára
|-
|1550.
|[[Hájnikovský kanál]]<br>[[Rallye Dakar 2026]]
|3. januára
|-
|1551.
|[[Lazný potok (prítok Hradnej)]]
|4. januára
|-
|1552.
|[[Kamenná (prítok Hradnej)]]
|5. januára
|-
|1553.
|[[Mačinová (potok)]]
|6. januára
|-
|1554.
|[[Brezinský potok (prítok Detvianskeho potoka)]]
|7. januára
|-
|1555.
|[[Kolárov potok]]
|8. januára
|-
|1556.
|[[Lohyňa (potok)]]
|9. januára
|-
|1557.
|[[Lazný potok (prítok Kocanského potoka)]]
|10. januára
|-
|1558.
|[[Stožocký potok]]
|11. januára
|-
|1559.
|[[Liešňanský potok (prítok Slatiny)]]
|12. januára
|-
|1560.
|[[Korytársky potok (prítok Slatiny)]]
|13. januára
|-
|1561.
|[[Studená voda (prítok Slatiny)]]
|14. januára
|-
|1562.
|[[Budáčov jarok]]
|15. januára
|-
|1563.
|[[Bartková (prítok Slatiny)]]
|16. januára
|-
|1564.
|[[Snoha]]
|17. januára
|-
|1565.
|[[Grúňový potok (prítok Slatiny)]]
|18. januára
|-
|1566.
|[[Dežmová]]
|19. januára
|-
|1567.
|[[Trkotský potok]]<!--1950-->
|20. januára
|-
|1568.
|[[Lieskovský potok (prítok Zolnej)]]
|21. januára
|-
|1569.
|[[Sebedínsky potok]]
|22. januára
|-
|1570.
|[[Lovné]]
|23. januára
|-
|1571.
|[[Bečovský potok]]<br>[[Cortina d'Ampezzo]]
|24. januára
|-
|1572.
|[[Hrochotský potok]]
|25. januára
|-
|1573.
|[[Žiarsky potok (prítok Zolnice)]]
|26. januára
|-
|1574.
|[[Piačkov potok]]
|27. januára
|-
|1575.
|[[Očovka]]
|28. januára
|-
|1576.
|[[Brveník]]<!--1960-->
|29. januára
|-
|1577.
|[[Príslopec (prítok Bielej Oravy)]]
|30. januára
|-
|1578.
|[[Vlčí potok (prítok Bielej Oravy)]]
|31. januára
|-
|1579.
|[[Okáľka (prítok Zimnej vody)]]
|1. februára
|-
|1580.
|[[Paráčsky potok]]
|2. februára
|-
|1581.
|[[Požehovka]]
|3. februára
|-
|1582.
|[[Prípor (potok)]]
|4. februára
|-
|1583.
|[[Predný potok (prítok Lomnice)]]
|5. februára
|-
|1584.
|[[Dolniansky potok]]
|6. februára
|-
|1585.
|[[Podplav]]
|7. februára
|-
|1586.
|[[Šubovka (prítok Hruštínky)]]
|8. februára
|-
|1587.
|[[Lipový potok]]<br>[[Val di Fiemme]]
|9. februára
|-
|1588.
|[[Bučníkový potok]]
|10. februára
|-
|1589.
|[[Dielnický potok (prítok Hruštínky)]]
|11. februára
|-
|1590.
|[[Poliansky potok (prítok Zimníka)]]<!--1975-->
|12. februára
|-
|1591.
|[[Grúničný potok (prítok Jelešne, Hladovka)]]
|13. februára
|-
|1592.
|[[Bystrá (prítok Bobroveckého potoka)]]
|14. februára
|-
|1593.
|[[Suchý potok (prítok Bobroveckého potoka)]]
|15. februára
|-
|1594.
|[[Čaplovka]]
|16. februára
|-
|1595.
|[[Furkaska]]
|17. februára
|-
|1596.
|[[Suchý potok (prítok Oravice)]]
|18. februára
|-
|1597.
|[[Korytárka (prítok Oravice)]]
|19. februára
|-
|1598.
|[[Čimhovský potok]]
|20. februára
|-
|1599.
|[[Za Dielom (prítok Oravice)]]
|21. februára
|-
|1600.
|[[Vlčí potok (prítok Oravice)]]<!--1985-->
|22. februára
|-
|1601.
|[[Štefanovský potok (prítok Oravy)]]
|23. februára
|-
|1602.
|[[Medvedský potok]]
|24. februára
|-
|1603.
|[[Krátky potok (prítok Oravy)]]
|25. februára
|-
|1604.
|[[Martinov potok]]
|26. februára
|-
|1605.
|[[Suchý potok (prítok Sivého potoka)]]<br>[[Detské rádio]]
|27. februára
|-
|1606.
|[[Pribišská (potok)]]
|28. februára
|-
|1607.
|[[Števkovský potok]]
|1. marca
|-
|1608.
|[[Holický potok]]
|2. marca
|-
|1609.
|[[Ohnutý potok]]
|3. marca
|-
|1610.
|[[Starý potok (prítok Bielej vody)]]
|4. marca
|-
|1611.
|[[Pečkov potok]]
|5. marca
|-
|1612.
|[[Polomský potok (prítok Parnej)]]
|6. marca
|-
|1613.
|[[Barina (prítok Parnej)]]
|7. marca
|-
|1614.
|[[Bohatá (prítok Parnej)]]<!--2000-->
|8. marca
|- bgcolor="#F7F6A8"
|
|'''Spolu'''
|'''2000'''
|-
|1615.
|[[Bláznivý potok]]
|9. marca
|-
|1616.
|[[Zabité]]
|10. marca
|-
|1617.
|[[Majdan (potok)]]
|11. marca
|-
|1618.
|[[Javornícky potok]]
|12. marca
|-
|1619.
|[[Orešiansky náhon]]
|13. marca
|-
|1620.
|[[Zelnický potok (prítok Orešianskeho náhonu)]]
|14. marca
|-
|1621.
|[[Podhájsky potok (prítok Parnej)]]
|15. marca
|-
|1622.
|[[Kozárovský potok]]
|16. marca
|-
|1623.
|[[Rakyta (prítok Trnávky)]]
|17. marca
|-
|1624.
|[[Smolenický potok]]
|18. marca
|-
|1625.
|[[Smutná (potok)]]
|19. marca
|-
|1626.
|[[Luhový potok]]
|20. marca
|-
|1627.
|[[Raková (prítok Trnávky)]]
|21. marca
|-
|1628.
|[[Rosuchovský potok]]
|22. marca
|-
|1629.
|[[Buková (potok)]]
|23. marca
|-
|1630.
|[[Ambrózov kanál]]
|24. marca
|-
|1631.
|[[Krupica (potok)]]
|25. marca
|-
|1632.
|[[Raštún]]
|26. marca
|-
|1633.
|[[Križoviansky kanál]]
|27. marca
|-
|1634.
|[[Abrahámsky kanál]]<!--2020-->
|28. marca
|-
|1635.
|[[Kuliarsky kanál]]
|29. marca
|-
|1636.
|[[Zelenický kanál]]<br>[[Tatra 75]]
|30. marca
|-
|1637.
|[[Červenícky kanál]]<br>[[Tatra 54]]
|31. marca
|-
|1638.
|[[Rakytovský kanál]]<br>[[Tatra 52]]
|1. apríla
|-
|1639.
|[[Vanigovský kanál]]
|2. apríla
|-
|1640.
|[[Pečeňadský kanál]]
|3. apríla
|-
|1641.
|[[Hlavný kanál (prítok Horného Dudváhu)]]<br>[[Tatra 30]]
|4. apríla
|-
|1642.
|[[Voderadský kanál]]
|5. apríla
|-
|1643.
|[[Veľký kanál (prítok Horného Dudváhu)]]
|6. apríla
|-
|1644.
|[[Očkovský kanál]]<br>[[Tatra 13]]
|7. apríla
|-
|1645.
|[[Borovský kanál]]<br>[[Tatra 43]]
|8. apríla
|-
|1646.
|[[Veselský kanál]]<!--2037-->
|9. apríla
|-
|1647.
|[[Derňodudvážsky kanál]]
|10. apríla
|-
|1648.
|[[Kajalský kanál]]<br>[[Parný rušeň 310.0]]
|11. apríla
|-
|1649.
|[[Diakovský kanál]]
|12. apríla
|-
|1650.
|[[Gorazdovský kanál]]
|13. apríla
|-
|1651.
|[[Kráľovský kanál]]
|14. apríla
|-
|1652.
|[[Kráľovobrodský kanál]]
|15. apríla
|-
|1653.
|[[Šaliansky kanál]]<br>[[Tatra 22]]
|16. apríla
|-
|1654.
|[[Selický kanál]]<br>[[Múzeum nákladných automobilov Tatra]]
|17. apríla
|-
|1655.
|[[Kolárovský kanál (prítok Malého Dunaja)]]<!--2050-->
|18. apríla
|-
|1656.
|[[Vlčiansky kanál]]
|19. apríla
|-
|1657.
|[[Šárd]]<br>[[Múzeum osobných automobilov Tatra]]
|20. apríla
|-
|1658.
|[[Zemniansky kanál]]<br>[[Tatra V 570]]
|21. apríla
|-
|1659.
|[[Obecný kanál]]<br>[[Tatra V 855]]
|22. apríla
|-
|1660.
|[[Studiensky kanál]]<br>[[Tatra 600 kabriolet]]
|23. apríla
|-
|1661.
|[[Asódsky kanál]]<!--2060-->
|24. apríla
|-
|1662.
|[[Asód-Čergov]]
|25. apríla
|-
|1663.
|[[Panský kanál (prítok kanála Asód-Čergov)]]
|26. apríla
|-
|1664.
|[[Bokonský kanál]]
|27. apríla
|-
|1665.
|[[Kolárovo-Kameničná]]<br>[[Prvý nákladný automobil NW]]
|28. apríla
|-
|1666.
|[[Stará Částa]]
|29. apríla
|-
|1667.
|[[Komárňanský kanál]]<br>[[Tatra 26]]
|30. apríla
|-
|1668.
|[[Dropí kanál]]
|1. mája
|-
|1669.
|[[Čalovec-Kameničná]]<!--2070-->
|2. mája
|-
|1670.
|[[Chotárny kanál]]
|3. mája
|-
|1671.
|[[Dunajský kanál]]
|4. mája
|-
|1672.
|[[Ňárad-Vrbina]]<br>[[Tatra 23]]
|5. mája
|-
|1673.
|[[Vrbina-Medveďov]]<br>[[Tatra 24]]
|6. mája
|-
|1674.
|[[Milinovice-Vrbina]]<br>[[Tatra 25]]
|7. mája
|-
|1675.
|[[Hanský kanál]]
|8. mája
|-
|1676.
|[[Lyonský kanál]]<br>[[Tatra 49]]
|9. mája
|-
|1677.
|[[Číčovský kanál]]
|10. mája
|-
|1678.
|[[Číčov-Holiare]]<br>[[Tatra 623]]
|11. mája
|-
|1679.
|[[Číčov-Klížska Nemá]]<br>[[Tatra 82]]
|12. mája
|-
|1680.
|[[Olča-Kosihy]]
|13. mája
|-
|1681.
|[[Lél-Kosihy]]<br>[[Tatra 92]]
|14. mája
|-
|1682.
|[[Lél-Zlatná]]<!--2090-->
|15. mája
|-
|1683.
|[[Poľný kanál]]
|16. mája
|-
|1684.
|[[]]
|17. mája
|-
|1685.
|[[]]
|18. mája
|-
|1686.
|[[]]
|19. mája
|-
|1687.
|[[]]
|20. mája
|-
|1688.
|[[]]
|21. mája
|-
|1689.
|[[]]
|22. mája
|-
|1690.
|[[]]
|23. mája
|-
|1691.
|[[]]
|24. mája
|-
|1692.
|[[]]
|25. mája
|-
|1693.
|[[]]
|26. mája
|-
|1694.
|[[]]
|27. mája
|-
|1695.
|[[]]
|28. mája
|-
|1696.
|[[]]
|29. mája
|-
|1697.
|[[]]
|30. mája
|-
|1698.
|[[]]
|31. mája
|-
|1699.
|[[]]
|1. júna
|-
|1700.
|[[]]
|2. júna
|-
|}
16blf2e7o6jdaw45svodz7fkp3zt44d
Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022
0
676077
8213961
8168462
2026-05-14T21:55:44Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213961
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Krajina na olympijských hrách
| názov krajiny = Slovensko
| vlajka = [[Image:Flag of Slovakia.svg|border|200px]]
| hry = Zimné
| rok = 2022
| IOC = SVK
| NOC = [[Slovenský olympijský a športový výbor]]
| súťažiaci = 50
| vedúci = Roman Buček
| športy = 7
| vlajkonosiči = [[Marek Hrivík]] a [[Katarína Šimoňáková]]<br />[[Peter Cehlárik]]
| zlato = 1
| striebro = 0
| bronz = 1
| celkom = 2
| LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|2020]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2024|2024]]
| ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] • 2022 • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|2026]]
}}
'''Slovensko na [[Zimné olympijské hry 2022|Zimných olympijských hrách 2022]]''' v čínskom [[Peking]]u reprezentovalo 50 športovcov v 7 športoch.<ref name=":1">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Ktorí Slováci idú na ZOH 2022 v Pekingu? Pozrite si kompletnú nomináciu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-kompletna-nominacia-na-zoh-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-01-24}}</ref> Na otváracom ceremoniáli poniesli [[Vlajka Slovenska|slovenskú vlajku]] [[Marek Hrivík]] a [[Katarína Šimoňáková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Slovenskú vlajku na otvorení ZOH ponesú hokejista Marek Hrivík a sánkarka Katarína Šimoňáková | url = https://www.olympic.sk/clanok/slovensku-vlajku-na-otvoreni-zoh-ponesu-hokejista-marek-hrivik-sankarka-katarina-simonakova | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20220204112941/https://www.olympic.sk/clanok/slovensku-vlajku-na-otvoreni-zoh-ponesu-hokejista-marek-hrivik-sankarka-katarina-simonakova | dátum archivácie = 2022-02-04 }}</ref> Hokejista [[Peter Cehlárik]] niesol slovenskú vlajku počas záverečného ceremoniálu hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezident MOV Bach oficiálne ukončil hry v Pekingu | url = https://www.olympic.sk/clanok/prezident-mov-bach-oficialne-ukoncil-hry-v-pekingu | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-21 | miesto = Peking | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20220221081601/https://www.olympic.sk/clanok/prezident-mov-bach-oficialne-ukoncil-hry-v-pekingu | dátum archivácie = 2022-02-21 }}</ref>
Slovensko na olympijských hrách získalo jednu zlatú a jednu bronzovú medailu. Zlatú medailu vyhrala [[Petra Vlhová]] v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|slalome žien]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Berzedi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Peťa, verím ti ako nikdy. Vyhrala som olympijské hry, kričala Vlhová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/petra-vlhova-zlata-medaila-reakcie-slalom-zoh-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-21 }}</ref> Bronzovú medailu vyhralo [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|slovenské hokejové mužstvo]] po víťazstve nad Švédskom v [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|hokeji]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Slovensko má bronzovú medailu! Švédsko zdolali naši hokejisti 4:0 na ZOH 2022 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-svedsko-zapas-o-bronz-vysledok-hokej-zoh-peking-2022-dnes/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-21 }}</ref> Slovensku tak s dvomi medailami patrí 21. miesto v [[Medailové poradie na Zimných olympijských hrách 2022|medailovom poradí]] krajín spolu s [[Česko na Zimných olympijských hrách 2022|Českom]] a [[Belgicko na Zimných olympijských hrách 2022|Belgickom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZOH 2022: Nóri s rekordným počtom zlatých medailí, Slováci narovnako s Čechmi | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/170z8lw/zoh-2022-nori-s-rekordnym-poctom-zlatych-medaili-slovaci-narovnako-s-cechmi/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-20 | dátum prístupu = 2022-02-21}}</ref>
== Medailová bilancia ==
{| class="wikitable sortable" style="font-size:90%"
! Medaila
! Športovec
! Šport
! Disciplína
! Dátum
|-
| {{Prvé miesto}} Zlato
| [[Petra Vlhová]]
| [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022|Alpské lyžovanie]]
| [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|Slalom žien]]
| [[9. február]]<ref>VLHOVA Petra. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Yanqing National Alpine Skiing Centre : Wed 9 Feb 2022 : Alpine Skiing : Women's Slalom : Results | url = https://olympics.com/beijing-2022/olympic-games/static/owg2022/pdf/OWG2022/ALP/OWG2022_ALP_C73C_ALPWSL----------------------------.pdf | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | dátum vydania = 2022-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = Lausanne | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220210154319/https://olympics.com/beijing-2022/olympic-games/static/owg2022/pdf/OWG2022/ALP/OWG2022_ALP_C73C_ALPWSL----------------------------.pdf | dátum archivácie = 2022-02-10 }}</ref>
|-
| {{Tretie miesto}} Bronz
| [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|Slovenské národné hokejové mužstvo]]<br/>
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
{{ubl | [[Peter Cehlárik]] | [[Michal Čajkovský]] | [[Peter Čerešňák]] | [[Marko Daňo]] | [[Marek Ďaloga]] | [[Martin Gernát]] | [[Adrián Holešinský]] | [[Marek Hrivík]] |[[Libor Hudáček]] | [[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] | [[Miloš Kelemen]] | [[Samuel Kňažko]] | [[Branislav Konrád]] }}
{{Stĺpce-2}}
{{ubl | [[Michal Krištof]] | [[Martin Marinčin]] | [[Šimon Nemec]]|[[Kristián Pospíšil]] | [[Pavol Regenda]] | [[Miloš Roman]] | [[Mislav Rosandić]] | [[Patrik Rybár]] | [[Juraj Slafkovský]] | [[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] | [[Matej Tomek]] | [[Peter Zuzin]] }}
{{Stĺpce-koniec}}
| [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|Ľadový hokej]]
| [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj|Mužský turnaj]]
| [[19. február]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = National Indoor Stadium : Sat 19 Feb 2022 : Ice Hockey : Men : Bronze Medal Game, Game 29 : Game Summary | url = https://olympics.com/beijing-2022/olympic-games/static/owg2022/pdf/OWG2022/IHO/OWG2022_IHO_C74_IHOMTEAM6-------------FNL-000200--.pdf | vydavateľ = Medzinárodný olympijský výbor | dátum vydania = 2022-02-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-19 | miesto = Lausanne | jazyk = }}</ref>
|-
|}
== Reprezentanti ==
Valné zhromaždenie [[Slovenský olympijský a športový výbor|Slovenského olympijského a športového výboru]] schválilo dňa [[21. január]]a [[2022]] zloženie slovenskej výpravy na zimných olympijských hrách. Slovensko reprezentovalo 50 športovcov v siedmich športoch s 61 členmi sprievodu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Valné zhromaždenie SOŠV online schválilo zloženie slovenskej výpravy na XXIV. zimných olympijských hrách v Pekingu 2022 s 50 športovcami a 61 členmi sprievodu | url = https://www.olympic.sk/clanok/valne-zhromazdenie-sosv-online-schvalilo-zlozenie-slovenskej-vypravy-na-xxiv-zimnych | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|-
! width=180|Šport
! width=55|Muži
! width=55|Ženy
! width=55|Spolu
|-
| align=left|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022|Alpské lyžovanie]]
| 2 || 3 || 5
|-
| align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022|Beh na lyžiach]]
| 2 || 3 || 5
|-
| align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022|Biatlon]]
| 4 || 4 || 8
|-
| align=left|[[Boby na Zimných olympijských hrách 2022|Boby]]
| 0 || 1 || 1
|-
| align=left|[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022|Ľadový hokej]]
| 25 || 0 || 25
|-
| align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2022|Sánkovanie]]
| 4 || 1 || 5
|-
| align=left|[[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2022|Snoubording]]
| 0 || 1 || 1
|-
! Spolu || 37 || 13 || 50
|}
== Alpské lyžovanie ==
{{Hlavný článok|Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022}}
Na olympijské hry boli zo Slovenska kvalifikovaní dvaja lyžiari a tri lyžiarky.<ref>{{cite web |url=https://www.fis-ski.com/DB/v2/quota/list/owg/al/2022 |title=ALPINE SKIING QUOTAS LIST FOR OLYMPIC WINTER GAMES 2022 |date=15 June 2021 |website=www.data.fis-ski.com/ |publisher=[[International Ski Federation]] (FIS) |access-date=2 July 2021 |language=en |accessdate=2022-02-17 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210709182408/https://www.fis-ski.com/DB/v2/quota/list/owg/al/2022 |archivedate=2021-07-09 }}</ref>
=== Muži ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Adam Žampa]]
|align=left|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom mužov|Slalom]]
|57.76
|32.
|53.25
|25.
|1:51.01
|25.
|-align=center
|align=left|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – obrovský slalom mužov|Obrovský slalom]]
|1:05.86
|21.
|1:08.05
|16.
|2:14.31
|15.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Andreas Žampa]]
|align=left|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom mužov|Slalom]]
|58.0
|33.
|colspan=4|Nedokončil
|-align=center
|align=left|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – obrovský slalom mužov|Obrovský slalom]]
|1:06.15
|23.
|1:08.16
|17.
|2:14.31
|16.
|}
=== Ženy ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Petra Vlhová]]
|align=left|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – superkombinácia žien|Superkombinácia]]
|
|
|
|
|
|
|-align=center
|align=left|[[Rebeka Jančová]]
|align=left rowspan=2|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – obrovský slalom žien|Obrovský slalom]]
|1:06.56
|48.
|colspan=4|Nedokončila
|-align=center
|align=left|[[Petra Vlhová]]
|59.34
|13.
|58.81
|16.
|1:58.15
|14.
|-align=center
|align=left|[[Rebeka Jančová]]
|align=left rowspan=2|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|Slalom]]
|colspan=2|Nedokončila
|colspan=4|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|'''[[Petra Vlhová]]'''
|52.89
|8.
|52.09
|1.
|1:44.98
|{{Prvé miesto}}
|-align=center
|align=left|[[Petra Hromcová]]
|align=left rowspan=2|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – super-G žien|Super-G]]
|colspan=4 {{N/A}}
|1:20.11
|38.
|-align=center
|align=left|[[Rebeka Jančová]]
|colspan=4 {{N/A}}
|1:20.18
|39.
|}
=== Tímová súťaž ===
{|class=wikitable style=font-size:90%
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!Osemfinále
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan=2|Finále
|-style=font-size:95%
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Adam Žampa]]<br />[[Andreas Žampa]]<br />[[Petra Hromcová]]<br />[[Rebeka Jančová]]
|align=left|[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – tímová súťaž|Tímová súťaž]]
|
|
|
|
|
|}
== Beh na lyžiach ==
{{Hlavný článok|Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022}}
V behu na lyžiach boli za Slovensko kvalifikovaní dvaja muži a tri ženy.<ref>{{cite web |url=https://www.fis-ski.com/DB/v2/quota/list/owg/cc/2022 |title=CROSS-COUNTRY QUOTAS LIST FOR OLYMPIC WINTER GAMES 2022 |date=15 June 2021 |website=www.data.fis-ski.com/ |publisher=[[International Ski Federation]] (FIS) |access-date=2 July 2021 |language=en |accessdate=2022-02-17 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20220221142636/https://www.fis-ski.com/DB/v2/quota/list/owg/cc/2022 |archivedate=2022-02-21 }}</ref>
=== Diaľkové disciplíny ===
==== Muži ====
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Klasický štýl
!colspan=2|Voľný štýl
!colspan=3|Finále
|-style="font-size: 95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Deficit
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Peter Mlynár]]
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – 15 km klasicky muži|15 km klasicky]]
|colspan=4 {{N/A}}
|42:49.9
| +4:55.1
|58.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Ján Koristek]]
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – 30 km skiatlon|30 km skiatlon]]
|44:06.1
|51.
|40:54.9
|32.
|1:25:38.7
| +9:28.9
|45.
|-align=center
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – 50 km voľne muži|50 km voľne]]
|
|
|
|
|
|
|
|}
=== Ženy ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=3|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Deficit
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Alena Procházková]]
|align=left rowspan=3|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – 10 km klasicky ženy|10 km klasicky]]
|33:18.2
| +5:11.9
|65.
|-align=center
|align=left|[[Barbora Klementová]]
|34:59.2
| +6:52.9
|77.
|-align=center
|align=left|[[Kristína Sivoková]]
|36:12.6
| +8:06.3
|81.
|-align=center
|align=left|[[Alena Procházková]]
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – 30 km voľne ženy|30 km voľne]]
|
|
|
|}
=== Šprint ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!colspan=2|Štvrťfinále
!colspan=2|Semifinále
!colspan=2|Finále
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Peter Mlynár]]<br>[[Ján Koristek]]
|align=left| [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint tímy mužov|Šprint tímy mužov]]
|
|
|
|
|
|
|
|
|-align=center
|align=left|[[Alena Procházková]]
|align=left rowspan=3|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint žien|Šprint žien]]
|3:36.84
|63.
|colspan=6|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Barbora Klementová]]
|3:34.87
|57.
|colspan=6|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Kristína Sivoková]]
|3:46.25
|72.
|colspan=6|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Alena Procházková]]<br>[[Barbora Klementová]]
|align=left| [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint tímy žien|Šprint tímy žien]]
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
== Biatlon ==
{{Hlavný článok|Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022}}
=== Muži ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!Športovec
!Disciplína
!Čas
!Streľba
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Šimon Bartko]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint mužov|šprint]]
|26:58.8
|3 (2+1)
|65.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky mužov|vytrvalostné preteky]]
|59:47.8
|7 (2+3+1+1)
|88.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Tomáš Sklenárik]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint mužov|šprint]]
|27:46.3
|3 (1+2)
|87.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky mužov|vytrvalostné preteky]]
|58:08.1
|5 (2+2+1+0)
|80.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Matej Baloga]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint mužov|šprint]]
|27:41.3
|1 (0+1)
|85.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky mužov|vytrvalostné preteky]]
|58:47.1
|4 (0+1+1+2)
|84.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Michal Šima]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint mužov|šprint]]
|27:02.3
|1 (1+0)
|68.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky mužov|vytrvalostné preteky]]
|54:09.0
|2 (0+1+0+1)
|43.
|-align=center
|align=left| [[Šimon Bartko]]<br />[[Tomáš Sklenárik]]<br />[[Matej Baloga]]<br />[[Michal Šima]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – štafeta mužov|štafeta]]
|colspan=2|Nedokončili
|21.
|}
=== Ženy ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!Športovec
!Disciplína
!Čas
!Streľba
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=4 |[[Ivona Fialková]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint žien|šprint]]
|23:11.8
|4 (1+3)
|41.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]]
|40:06.3
|7 (0+4+1+2)
|36.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]
|49:54.2
|6 (0+4+1+1)
|46.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – preteky s hromadným štartom žien|hromadný štart]]
|
|
|
|-align=center
|align=left rowspan=4 |[[Paulína Fialková]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint žien|šprint]]
|22:12.0
|1 (0+1)
|14.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]]
|37:25.7
|2 (0+2+0+0)
|10.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]
|49:10.7
|4 (0+2+1+1)
|42.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – preteky s hromadným štartom žien|hromadný štart]]
|
|
|
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Henrieta Horvátová]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint žien|šprint]]
|24:20.7
|1 (1+0)
|72.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]
|52:16.1
|3 (0+1+1+1)
|68.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Veronika Machyniaková]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – šprint žien|šprint]]
|26:13.2
|3 (2+1)
|88.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]
|55:21.7
|5 (1+2+0+2)
|83.
|-align=center
|align=left| [[Paulína Fialková]]<br />[[Veronika Machyniaková]]<br />[[Henrieta Horvátová]]<br />[[Ivona Fialková]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – štafeta žien|štafeta]]
|colspan=2|Nedokončili
|19.
|}
=== Zmiešaná štafeta ===
{|class=wikitable style=font-size:90%
|-
!Športovec
!Disciplína
!Čas
!Streľba
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Ivona Fialková]]<br />[[Paulína Fialková]]<br />[[Michal Šíma]]<br />[[Tomáš Sklenárik]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2022 – zmiešaná štafeta|zmiešaná štafeta]]
|Nedokončili
|9+13
|17.
|}
== Boby ==
{{Hlavný článok|Boby na Zimných olympijských hrách 2022}}
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
! rowspan="2"|Športovec
! rowspan="2"|Disciplína
! colspan="2"|1. kolo
! colspan="2"|2. kolo
! colspan="2"|3. kolo
! colspan="2"|4. kolo
! colspan="2"|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Viktória Čerňanská]]
|align=left|[[Boby na Zimných olympijských hrách 2022 – monoboby ženy|Monoboby]]
|1:05.75
|12.
|1:06.41
|15.
|1:06.62
|18.
|1:06.47
|15.
|4:25.25
|17.
|}
== Ľadový hokej ==
{{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022}}
=== Muži ===
{{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – mužský turnaj}}
[[Slovenské národné hokejové mužstvo]] sa na olympijské hry kvalifikovalo výhrou finálneho [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2022 – kvalifikácia na mužský turnaj|kvalifikačného zápasu]].<ref>{{cite news|title=Slovaks are Beijing-bound|url=https://www.iihf.com/en/events/2022/ogqmd/news/27924/svk-blr|access-date=29 August 2021|publisher=iihf.com|language=en}}</ref>
;Zostava
Zostava slovenského mužstva bola oznámená 18 januára 2022.<ref>{{cite web|date=18 January 2022 |title=Slovakia looks to teen trio |url=https://www.iihf.com/en/events/2022/olympic-m/news/31562/top_prospects_and_games_veterans |access-date=18 January 2022 |publisher=[[International Ice Hockey Federation]] |language=en}}</ref>
*'''Hlavný tréner:''' {{flagicon|CAN}} [[Craig Ramsay]]
{| width="80%" class="wikitable sortable" style="font-size: 90%; text-align: center;"
!#
!Poz.
!Meno
!Výška
!Váha
!Dátum narodenia
!Tím
|-
| 5 || O || align=left|[[Šimon Nemec]] || 1,83 m || 85 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|2004|2|15|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{SVK}} [[HK Nitra]]
|-
| 7 || O || align=left|[[Mário Grman]] || 1,85 m || 92 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1997|4|11|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{FIN}} [[HPK]]
|-
| 11 || Ú || align=left|[[Peter Zuzin]] || 1,82 m || 81 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1990|9|4|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{SVK}} [[HKM Zvolen]]
|-
| 12 || Ú || align=left|[[Miloš Kelemen]] || 1,88 m || 96 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1999|7|6|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[BK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]]
|-
| 13 || Ú || align=left|[[Tomáš Jurčo (1992)|Tomáš Jurčo]] || 1,88 m || 85 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1992|12|28|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{KAZ}} [[Barys Nur-Sultan]]
|-
| 14 || O || align=left|[[Peter Čerešňák]] || 1,91 m || 95 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1993|1|26|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Škoda Plzeň|HC Plzeň]]
|-
| 19 || Ú || align=left|[[Michal Krištof]] || 1,75 m || 74 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1993|10|11|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]
|-
| 22 || O || align=left|[[Samuel Kňažko]] || 1,86 m || 87 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|2002|8|7|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{USA}} [[Seattle Thunderbirds]]
|-
| 27 || Ú || align=left|[[Marek Hrivík]] || 1,85 m || 93 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1991|8|28|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{RUS}} [[Torpedo Nizhny Novgorod]]
|-
| 28 || O || align=left|[[Martin Gernát]] || 1,93 m || 94 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1993|4|11|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{SUI}} [[Lausanne HC]]
|-
| 30 || B || align=left|[[Matej Tomek]] || 1,91 m || 82 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1997|5|24|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]
|-
| 33 || B || align=left|[[Patrik Rybár]] || 1,90 m || 86 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1993|11|9|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{BLR}} [[HC Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]
|-
| 34 || Ú || align=left|[[Peter Cehlárik]] || 1,88 m || 93 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1995|8|2|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{RUS}} [[Avangard Omsk]]
|-
| 40 || Ú || align=left|[[Miloš Roman]] || 1,81 m || 87 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1999|11|6|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]]
|-
| 42 || B || align=left|[[Branislav Konrád]] || 1,88 m || 88 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1987|10|10|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Olomouc]]
|-
| 49 || Ú || align=left|[[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]] || 1,84 m || 92 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1991|12|3|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{SVK}} [[HC Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]
|-
| 52 || O || align=left|[[Martin Marinčin]] || 1,92 m || 95 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1992|2|18|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]]
|-
| 56 || Ú || align=left|[[Marko Daňo]] || 1,82 m || 96 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1994|11|30|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec|Oceláři Třinec]]
|-
| 60 || Ú || align=left|[[Juraj Slafkovský]] || 1,92 m || 99 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|2004|3|30|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{FIN}} [[HC TPS]]
|-
| 65 || O || align=left|[[Michal Čajkovský]] || 1,92 m || 105 m || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1992|5|6|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{RUS}} [[HC Sibir Novosibirsk|Sibir Novosibirsk]]
|-
| 71 || O || align=left|[[Marek Ďaloga]] || 1,93 m || 90 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1989|3|10|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]
|-
| 79 || Ú || align=left|[[Libor Hudáček]] || 1,77 m || 80 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1990|9|7|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{BLR}} [[HC Dinamo Minsk|Dinamo Minsk]]
|-
| 87 || Ú || align=left|[[Pavol Regenda]] || 1,92 m || 93 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1999|12|7|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce]]
|-
| 88 || Ú || align=left|[[Kristián Pospíšil]] || 1,87 m || 88 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1996|4|22|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{SUI}} [[HC Davos]]
|-
| 89 || Ú || align=left|[[Adrián Holešinský]] || 1,82 m || 85 kg || align=right | {{Dátum narodenia a vek|1996|2|11|2022|2|9}} || style="text-align:left;"|{{SVK}} [[HK Nitra]]
|}
;Základná skupina
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=0|sg=13|ig=6|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=0|sg=10|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SVK|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=2|sg=8|ig=12|pozadie=#ffffbb}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{LAT|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=5|ig=11|pozadie=#ffffbb}}
|}
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = 10. február 2022
|čas = 16:40
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|skóre = 6:2
|tretiny = (3:1, 1:1, 2:0)
|brankár1 = [[Harri Säteri]]
|brankár2 = [[Branislav Konrád]]
|stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />4:1<br />4:2<br />5:2<br />6:2
|góly1 = <br />[[Sakari Manninen|Manninen]] ([[Teemu Hartikainen|Hartikainen]], [[Ville Pokka|Pokka]]) – 10:17 <br /> [[Harri Pesonen|Pesonen]] ([[Miro Aaltonen|Aaltonen]], [[Valtteri Filppula|Filppula]]) (PP) – 14:22 <br /> Aaltonen ([[Julius Nättinen|Nättinen]]) – 18:20 <br /> Manninen ([[Markus Granlund|Granlund]], [[Mikko Lehtonen (ice hockey, born 1994)|Lehtonen]]) – 29:28 <br /><br /> Manninen (Hartikainen) – 40:16 <br /> Aaltonen ([[Niko Ojamäki|Ojamäki]], [[Sami Vatanen|Vatanen]]) (PP) – 54:57
|góly2 =05:33 – [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] ([[Miloš Roman|Roman]]) <br /><br /><br /><br /><br /> 31:49 – Slafkovský ([[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Pavol Regenda|Regenda]])[[Dominik Kubalík]]
|štadión = [[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]
|divákov = 929
|rozhodca = {{flagicon|USA}} Stephen Reneau
|rozhodca2 = {{flagicon|RUS}} Yevgeni Romasko
|čiarový = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser
|čiarový2 = {{flagicon|USA}} Brian Oliver
|správa = https://www.iihf.com/pdf/752/ihm752c02_74_3_0
|tresty1 = 10
|tresty2 = 6
|strely1 = 30
|strely2 = 33
}}
----
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = 11. február 2022
|čas = 16:40
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|skóre = 4:1
|tretiny = (3:0, 0:1, 1:1)
|brankár1 = [[Magnus Hellberg]]
|brankár2 = [[Matej Tomek]]
|stav = 1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0<br />4:1
|góly1 = [[Joakim Nordström|Nordström]] ([[Lukas Bengtsson|Bengtsson]], [[Max Friberg|Friberg]]) – 11:22 <br /> [[Lucas Wallmark|Wallmark]] ([[Jonathan Pudas|Pudas]], [[Henrik Tömmernes|Tömmernes]]) (PP2) – 18:10 <br /> Friberg ([[Philip Holm|Holm]], Nordström) – 19:55 <br /> [[Carl Klingberg|Klingberg]] ([[Anton Lander|Lander]], [[Mathias Bromé|Bromé]]) – 57:44
|góly2 = <br /><br /><br /><br /> 58:18 – [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] ([[Šimon Nemec|Nemec]])
|štadión = [[Wu-kche-sung Arena]], [[Peking]]
|divákov = 653
|rozhodca = {{flagicon|RUS}} Yevgeni Romasko
|rozhodca2 = {{flagicon|GER}} André Schrader
|čiarový = {{flagicon|SUI}} David Obwegeser
|čiarový2 = {{flagicon|USA}} Brian Oliver
|správa = https://www.iihf.com/pdf/752/ihm752c03_74_3_0
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 29
|strely2 = 41
}}
----
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = 13. február 2022
|čas = 12:10
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2 = {{LAT|lh|1}}
|skóre = 5:2
|tretiny = (1:1, 2:0, 2:1)
|brankár1 = [[Patrik Rybár]]
|brankár2 = [[Jānis Kalniņš]]
|stav = 1:0<br />1:1<br />2:1<br />3:1<br />3:2<br />4:2<br />5:2
|góly1 =[[Martin Marinčin|Marinčin]] ([[Tomáš Jurčo|Jurčo]], [[Libor Hudáček|Hudáček]]) – 11:00 <br /><br /> [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] ([[Marek Hrivík|Hrivík]], [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]]) – 26:17 <br /> [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] – 31:16 <br /><br /> [[Peter Zuzin|Zuzin]] ([[Miloš Kelemen|Kelemen]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]]) – 49:21 <br /> Jurčo – 59:59
|góly2 = <br /> 15:46 – [[Ronalds Ķēniņš|Ķēniņš]] ([[Rodrigo Ābols|Ābols]], [[Renārs Krastenbergs|Krastenbergs]]) <br /><br /><br /> 42:07 – [[Miks Indrašis|Indrašis]] ([[Gints Meija|Meija]], [[Oskars Cibuļskis|Cibuļskis]]
|štadión = [[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]
|divákov = 943
|rozhodca = {{flagicon|CAN}} Oliver Gouin
|rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord
|čiarový = {{flagicon|SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2 = {{flagicon|RUS}} Dmitry Shishlo
|správa = https://www.iihf.com/pdf/752/ihm752c05_74_3_0
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 29
|strely2 = 41
}}
;Play-off
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = 15. február 2022
|čas = 12:10
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
|skóre = 4:0
|tretiny = (1:0, 2:0, 1:0)
|brankár1 = [[Patrik Rybár]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|stav = 1:0<br />2:0<br />3:0<br />4:0
|góly1 = [[Libor Hudáček|Hudáček]] ([[Kristián Pospíšil|Pospíšil]], [[Martin Gernát|Gernát]]) – 11:05 <br /> [[Peter Cehlárik|Cehlárik]] (Gernát, [[Marek Hrivík|Hrivík]]) – 27:01 <br /> [[Michal Krištof|Krištof]] ([[Samuel Kňažko|Kňažko]], [[Peter Čerešňák|Čerešňák]]) – 28:45 <br /> Hrivík (Cehlárik, [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]]) – 57:56
|góly2 =
|štadión = [[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]
|divákov = 926
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Mikael Nord
|čiarový = {{flagicon|RUS}} Gleb Lazarev
|čiarový2 = {{flagicon|FIN}} Lauri Nikulainen
|správa = https://www.iihf.com/pdf/752/ihm752401_74_3_0
|tresty1 = 8
|tresty2 = 33
|strely1 = 34
|strely2 = 21
}}
;Štvrťfinále
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = 16. február 2022
|čas = 12:10
|mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
|mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}'''
|skóre = 2:3 {{tooltip|SN|Samostatné nájazdy}}
|tretiny = (1:1, 1:0, 0:1 – 0:0 – 1:0)
|brankár1 = [[Strauss Mann]]
|brankár2 = [[Patrik Rybár]]
|stav = 0:1<br />1:1<br />2:1<br />2:2
|góly1 = <br />[[Nick Abruzzese|Abruzzese]] ([[Matty Beniers|Beniers]], [[Steven Kampfer|Kampfer]]) – 19:14 <br /> [[Sam Hentges (ice hockey)|Hentges]] ([[Nick Perbix|Perbix]], [[Nathan Smith (ice hockey, born 1998)|Smith]]) – 28:56
|góly2 = 11:45 – [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] ([[Peter Čerešňák|Čerešňák]], [[Pavol Regenda|Regenda]]) <br /><br /><br /> 59:16 – [[Marek Hrivík|Hrivík]] ([[Michal Čajkovský|Čajkovský]], [[Libor Hudáček|Hudáček]])
|nájazdy1 = [[Brendan Brisson|Brisson]] {{Sn-nep}} <br /> [[Sean Farrell (ice hockey)|Farrell]] {{Sn-nep}} <br /> [[Matthew Knies|Knies]] {{Sn-nep}} <br /> Smith {{Sn-nep}} <br /> [[Andy Miele|Miele]] {{Sn-nep}}
|nájazdy2 = {{Sn-nep}} Hudáček <br /> {{Sn-nep}} Čajkovský <br /> {{Sn-nep}} [[Michal Krištof|Krištof]] <br /> {{Sn-gól}} [[Peter Cehlárik|Cehlárik]]
|štadión = [[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]
|divákov = 1059
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Oliver Gouin
|rozhodca2 = {{flagicon|RUS}} Roman Gofman
|čiarový = {{flagicon|CAN}} Dustin McCrank
|čiarový2 = {{flagicon|RUS}} Nikita Shalagin
|správa = https://www.iihf.com/pdf/752/ihm752301_74_6_0
|tresty1 = 2
|tresty2 = 10
|strely1 = 35
|strely2 = 37
}}
=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = 18. február 2022
|čas = 12:10
|mužstvo1 = {{SWE|lh|2}}
|mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}'''
|skóre = 0:4
|tretiny = (0:0, 0:2, 0:2)
|brankár1 = [[Lars Johansson]]
|brankár2 = [[Patrik Rybár]]
|stav = 0:1<br />0:2<br />0:3<br />0:4
|góly2= 23:17 – [[Juraj Slafkovský|Slafkovský]] ([[Peter Čerešňák|Čerešňák]])<br />32:47 – [[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]] ([[Pavol Regenda|Regenda]])<br />58:26 – Slafkovský ([[Peter Cehlárik|Cehlárik]])<br />58:46 – Regenda
|štadión = [[Národný krytý štadión (Peking)|Národný krytý štadión]], [[Peking]]
|divákov= 1 229
|rozhodca = {{flagicon|CAN}} Oliver Gouin
|rozhodca2 = {{flagicon|RUS}} Yevgeni Romasko
|čiarový = {{flagicon|RUS}} Gleb Lazarev
|čiarový2 = {{flagicon|RUS}} Nikita Shalagin
|správa = https://www.iihf.com/pdf/752/ihm752102_74_4_0
|tresty1 = 6
|tresty2 = 4
|strely1 = 28
|strely2 = 43
}}
== Sánkovanie ==
{{Hlavný článok|Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2022}}
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
! rowspan="2"|Športovec
! rowspan="2"|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|3. kolo
!colspan=2|4. kolo
!colspan=2|Spolu
|- style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|- align=center
|align=left|[[Jozef Ninis]]
|align=left rowspan=2|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – jednotlivci|Jednotlivci]]
|58.205
|18.
|58.764
|19.
|58.856
|23.
| colspan="2" |Nepostúpil
|2:55.825
|21.
|- align=center
|align=left|[[Marián Skupek]]
|58.956
|26.
|58.976
|23.
|59.051
|27.
| colspan="2" |Nepostúpil
|2:56.983
|26.
|- align=center
|align=left|[[Tomáš Vaverčák]]<br>[[Matej Zmij]]
|align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – dvojice muži|Dvojice muži]]
|1:00.138
|15.
|59.704
|13.
|colspan=4 {{N/A}}
|1:59.842
|13.
|- align=center
|align=left|[[Katarína Šimoňáková]]
|align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – jednotlivkyne|Jednotlivkyne]]
|1:00.124
|27.
|59.851
|24.
|59.761
|26.
| colspan="2" |Nepostúpila
|2:59.736
|25.
|}
=== Tímová štafeta ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
! rowspan="2"|Športovec
! rowspan="2"|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|3. kolo
!colspan=2|Spolu
|- style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|- align=center
|align=left| [[Katarína Šimoňáková]]<br />[[Jozef Ninis]]<br />[[Tomáš Vaverčák]]<br />[[Matej Zmij]]
|align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – tímová štafeta|Tímová štafeta]]
|1:01.579
|11.
|1:02.338
|8.
|colspan=4|Nedokončili
|}
== Snoubording ==
{{Hlavný článok|Snoubording na Zimných olympijských hrách 2022|Snoubording na Zimných olympijských hrách 2022 – kvalifikácia}}
=== Freestyle ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="5"|Kvalifikácia
!colspan="5"|Finále
|-style="font-size:95%"
!1. kolo
!2. kolo
!3. kolo
!Lepší
!Poradie
!1. kolo
!2. kolo
!3. kolo
!Najlepší
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2 |[[Klaudia Medlová]]
|align=left|[[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2022 – big air ženy|Big air]]
|62.25
|51.00
|29.75
|113.25
|16.
|colspan=5|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2022 – slopestyle ženy|Slopestyle]]
|colspan=5|Neštartovala
|colspan=5|Nepostúpila
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Slovensko na Olympijských hrách}}
{{Slováci na ZOH 2022}}
[[Kategória:Zimné olympijské hry 2022]]
[[Kategória:Slovensko na Zimných olympijských hrách|2022]]
[[Kategória:Šport na Slovensku v 2022]]
n5gqepfxugpfejl6q3yt0f2qjrwkh8r
Samova ulica (Bratislava)
0
683623
8213745
7400937
2026-05-14T14:43:31Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213745
wikitext
text/x-wiki
{{Žiadosť o obrázok}}
{{Infobox Ulica
| Názov = Samova ulica
| Obrázok =
| Popis obrázka =
| Štát = Slovensko
| Mesto = Bratislava
| Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]]
| Štvrť =
| Obvod =
| Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]]
| Nadmorská výška =
| Severná šírka = 48.212605
| Východná dĺžka = 16.977833
| Vznik =
| PSČ =
| Začína = [[Na Grbe]]
| Končí = [[Delená ulica]]
| Vytvorenie =
| Denominácia =
| Orientácia =
| Staršie názvy =
| Mapa štátu = Slovensko
| Mapa mesta = Bratislava
| Commons =
}}
'''Samova ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = One more step | url = https://archive.ph/VLYAp | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a ich zaradenie do pôsobnosti jednotlivých Okresných riaditeľstiev a Obvodných oddelení | url = https://docplayer.cz/25766699-Abecedny-zoznam-ulic-bratislavy-a-ich-zaradenie-do-posobnosti-jednotlivych-okresnych-riaditelstiev-a-obvodnych-oddeleni.html | vydavateľ = docplayer.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nekrižuje sa so žiadnou ulicou.
== Blízke ulice ==
* [[Na Grbe]]
* [[Delená ulica]]
== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|Novoveská}}
{{Zastávka|ba|Na Grbe|datum}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [http://mapa.zoznam.sk/?search=Samova Samova ulica na mape Bratislavy]
{{Bratislavský výhonok}}
{{Devínska Nová Ves}}
[[Kategória:Ulice v Devínskej Novej Vsi]]
hc6vvvhi738lb71bby05ulraa9t7k2h
Terry Fox
0
684608
8214106
7640315
2026-05-15T08:09:00Z
~2026-29345-13
294931
Z basketebalu na basketbalu. Lebo basketebal neexistuje a basketbal existuje.
8214106
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Terry Fox
| Rodné meno =
| Portrét = TerryFoxToronto19800712.JPG
| Popis = Terry Fox v [[Toronto|Toronte]] počas svojho Maratónu nádeje
| Dátum narodenia = [[28. júl]] [[1958]]
| Miesto narodenia = [[Winnipeg]], [[Manitoba]], [[Kanada]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1981|06|28|1958|07|28}}
| Miesto úmrtia = [[New Westminster]], [[Britská Kolumbia]], [[Kanada]]
| Známa vďaka = protirakovinovému aktivizmu
| Alma mater =
| Profesia = študent
| Podpis =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Manžel =
| Deti =
| Rodičia =
| Partner =
| Partnerka =
| Príbuzní =
}}
'''Terrance Stanley „Terry“ Fox''' (* [[28. júl]] [[1958]], [[Winnipeg]] – † [[28. jún]] [[1981]], [[New Westminster]]) bol [[Kanada|kanadský]] aktivista.
== Životopis ==
=== Skorší život a diagnóza ===
Terry Fox sa narodil vo Winnipegu. Jeho rodičia boli Betty and Rolly Fox, mali štyri deti.<ref name="thecanadianencyclopedia"/> Vo veku 10 rokov sa s rodinou presunul do mesta [[Port Coquitlam]] v [[Britská Kolumbia|Britskej Komunbii]].<ref name="britannica"/>
V roku 1976 prvý krát pocítil bolesť v [[Kolenný kĺb|kolene]]. Pôvodne si myslel, že je dôsledkom dopravnej nehody, neskôr, že ju spôsobilo nadmerné hranie [[Basketbal|basketbalu]]. Na jar 1977 mu bol diagnostikovaný [[osteosarkóm]] a 9. marca 1977 Foxovi [[amputácia|amputovali]] pravú nohu. V deň pred amputáciou mu Terri Fleming, tréner basketbalu z Foxovej strednej školy, ukázal článok o [[Dick Traum|Dickovi Traumovi]], ktorý po amputácii odbehol [[Maratón (beh)|maratón]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Fox sa rozhodol, že sa pokúsi o podobný výkon.<ref name="thecanadianencyclopedia"/> V čase diagnózy bol študentom na [[Simon Fraser University]].<ref name="britannica"/><ref name="sfu-tf"/> Po amputácii Fox absolvoval [[chemoterapia|chemoterapiu]].<ref name="sfu-tf"/>
V lete roku 1977 dostal ponuku stať sa členom tímu vozíčkového basketbalu Cable Cars. Členom bol až do roku 1980, vyhral s nimi národné majstrovstvá v roku 1978 a 1979.<ref name="thecanadianencyclopedia"/> V roku 1979 už Fox s umelou nohou behával maratóny a rozhodol sa uskutočniť beh naprieč celou Kanadou na podporu výskumu rakoviny.<ref name="britannica"/> Pred začiatkom tohto behu nabehal viac než 5000 kilometrov tréningových behov.<ref name="thecanadianencyclopedia"/>
=== Maratón nádeje ===
Maratón nádeje Fox začal 12. apríla 1980 v [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]], [[Newfoundland a Labrador]]<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="britannica"/><ref name="sfu-tf"/> ponorením svojej umelej nohy do [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]].<ref name="thecanadianencyclopedia"/> Začiatkom behu Fox nedostával veľa pozornosti a podpory, čo sa však postupne menilo.<ref name="britannica"/> Pri dosiahnutí [[Ontário|Ontária]] bol už známy a podporovali ho davy ľudí, v tejto provincii ho pri behu sprevádzala provinčná polícia.<ref name="thecanadianencyclopedia"/> Fox bežal 7 dní v týždni.<ref name="sfu-tf"/>
Krátko pred mestom [[Thunder Bay]] musel 1. septembra svoj beh prerušiť pretože rakovina sa vrátila a napadla Foxove [[pľúca]].<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="britannica"/><ref name="sfu-tf"/> Dovtedy ubehol {{km|5373|km}}.<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="sfu-tf"/><ref name="terryfox-a-dream"/> Počas 143 dní behu<ref name="sfu-tf"/> vyzbieral 1,7 milióna [[kanadský dolár|dolárov]].<ref name="britannica"/> V behu chcel pokračovať.<ref name="thecanadianencyclopedia"/>
=== Po Maratóne nádeje ===
Začiatkom roku 1981 Maratón nádeje presiahol 24 mil. dolárov,<ref name="britannica"/> Foxov cieľ získať jeden dolár od každého obyvateľa Kanady.<ref name="terryfox-a-dream"/> V septembri 1981 sa stal najmladším členom [[Rad Kanady|Radu Kanady]] v hodnosti ''Companion''.<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="britannica"/>
Fox zomrel 28. júna 1981.<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="britannica"/><ref name="sfu-tf"/><ref name="terryfox-a-dream"/>
== Dopad ==
Nadácia [[Terry Fox Foundation]] od Foxovej smrti vyzbierala 850 mil. dolárov na podporu výskumu rakoviny.<ref name="sfu-tf"/><ref name="aktuality-terry-fox-maratonec-bez-nohy"/> Od roku 1981 sa organizuje Terry Fox Run ([[Beh Terryho Foxa]]<ref name="aktuality-terry-fox-maratonec-bez-nohy"/>).<ref name="thecanadianencyclopedia"/>
== Ocenenia ==
* [[Rad Kanady]], trieda ''Companion''<ref name="thecanadianencyclopedia"/><ref name="britannica"/>
* 2. miesto v ankete ''The Greatest Canadian'', [[Canadian Broadcasting Corporation|CBC]]<ref name="sfu-tf"/><ref name="thecanadianencyclopedia"/>
* Canada’s Walk of Fame (2013)<ref name="thecanadianencyclopedia"/>
== Galéria ==
<gallery>
Terry-Fox-prosthetic-leg.jpg|Noha, ktorú použil pri Maratóne nádeje
Marathon of Hope Map.png|Mapa Maratónu nádeje
Terry Fox.jpg|Pamätník na mieste kde Terry Fox ukončil Maratón nádeje pri meste [[Thunder Bay]]
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="thecanadianencyclopedia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = de Bruin| meno = Tabitha | autor = | odkaz na autora = | titul = Terry Fox | url = https://www.thecanadianencyclopedia.ca/en/article/terry-fox | vydavateľ = thecanadianencyclopedia.ca | dátum vydania = 2008-05-26 | dátum aktualizácie = 2020-08-05 | dátum prístupu = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="britannica">Terry Fox. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Terry-Fox | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="sfu-tf">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = About Terry Fox (July 28, 1958 - June 28, 1981) | vydavateľ = Simon Fraser University | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="terryfox-a-dream">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A Dream As Big As Our Country | url = https://terryfox.org/terrys-story/ | vydavateľ = terryfox.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
<ref name="aktuality-terry-fox-maratonec-bez-nohy">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Terry Fox - maratónec bez nohy, ktorý zachránil milióny životov | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/01et8nh/terry-fox-maratonec-bez-nohy-ktory-zachranil-miliony-zivotov/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-20 | dátum prístupu = 2022-07-19 }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://terryfox.org/ Nadácia Terry Fox Foundation]
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Fox, Terry}}
[[Kategória:Kanadskí bežci]]
[[Kategória:Kanadskí aktivisti]]
[[Kategória:Companions Radu Kanady]]
[[Kategória:Osobnosti z Winnipegu]]
[[Kategória:Úmrtia na rakovinu pľúc]]
5duy4gjotrlog96a5xm5j2z11ndaicz
Wikipédia:Písanie názvu Česko-Slovenska/Československa
4
687736
8214066
8134740
2026-05-15T07:13:37Z
KormiSKbot
236958
/* Názov štátu */ clean up, replaced: Recepčný zákon (1918) → Zákon o zriadení samostatného štátu československého [[Project:AWB|AWB]]
8214066
wikitext
text/x-wiki
{{správa
| typ =
| obrázok =
| pravý obrázok =
| štýl =
| text = Toto je koncept odporúčania.
}}
{{Oznam
| id = pisanienazvuceskoslovenska
| farba pozadia = LightYellow
| obrázok = Uniform polyhedron axonometric.svg
| hlavička = Odporúčanie v kocke
| správa = Písanie názvu štátu a s tým súvisiacich adjektív sa riadi úradným názvom štátu v danom období, tzn. tvar '''Československo''' pre obdobia rokov 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 a tvar '''Česko-Slovensko''' pre obdobia rokov 1938{{--}}1939 a 1990{{--}}1992.<br>Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa tvar so spojovníkom.
}}
Týmto odporúčaním sa upravuje písanie názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov a od neho odvodených adjektív a vlastných mien.
== Predmet úpravy ==
Toto odporúčanie sa vzťahuje na:
* hlavný menný priestor,
* kategórie,
* šablóny.
Odporúčanie sa nevzťahuje na:
* bibliografické záznamy,{{#tag:ref|Formu bibliografických záznamov upravujú osobitné normy,<ref>ÚRAD PRE NORMALIZÁCIU, METROLÓGIU A SKÚŠOBNÍCTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY. STN ISO 690:2022, ''Informácie a dokumentácia. Návod na tvorbu bibliografických odkazov na informačné pramene a ich citovanie''</ref> ktoré sú na slovenskej Wikipédii aplikované prostredníctvom [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|šablón pre citáciu]].|group=kom}}
* citáty,{{#tag:ref|Pri citovaní sa text uvádza doslova podľa zdroja, z ktorého sa cituje. Pri preklade citátov z iného jazyka sa zachováva písanie podľa znenia v inom jazyku. Ak má citovaný dokument (napr. medzinárodná zmluva) oficiálne znenie v úradnom jazyku štátu, namiesto prekladu inojazyčného znenia sa uvedie znenie v tomto úradnom jazyku, pričom ak je takéto znenie dostupné len v češtine, do slovenčiny sa citát prekladá práve z tohto českého úradného znenia aj so zachovaním písania názvu štátu.|group=kom}}
* názvy diel.
== Všeobecná úprava ==
=== Názov štátu ===
Na slovenskej Wikipédii sa vo vlastnom texte používa spravidla tzv. historiografický názov štátu, ktorý sa v časových úsekoch od 28. októbra do 14. novembra 1918 a od 30. septembra do 23. novembra 1938 nezhoduje s dobovým úradným názvom štátu (bližšie informácie v komentároch k tabuľke).
{| class="wikitable"
|+
|-
!colspan=2|Časový úsek
!colspan=3|Názov štátu
|-
! začiatok
! koniec
! dlhý
! krátky
! skratka
|-
|| 28. október 1918{{#tag:ref|Za oficiálny dátum vzniku štátu sa pokladá 28. október 1918, kedy [[Národný výbor československý]] v Prahe verejne vyhlásil vznik samostatného štátu československého ([[Zákon o zriadení samostatného štátu československého|zákon o zriadení samostatného štátu československého]]<ref>Zákon čís. 11/1918 Sb. z. a n. zřízení samostatného státu československého. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka II, vydána dne 6. listopadu 1918, s. [9]. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/002-1918.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26).</ref>). Nakoľko vtedy ešte nebola ujasnená otázka formy štátneho zriadenia (republika, monarchia), používal sa názov '''''československý štát''''' (resp. '''''Československý štát''''').
Až zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. z 13. novembra 1918 o dočasnej ústave, ktorý nadobudol účinnosť 14. novembra 1918, bol štát konštituovaný ako republika.<ref>Zákon čís. 37 ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní ústavě. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka VI, vydaná dne 14. listopadu 1918, s. 30-31. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/006-1918.pdf#page=6 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> Úradný názov štátu teda znel '''''Československá republika''''',<ref>Napr. v zákone čís. 93/1918 Sb. z. a n. o platu presidenta Československé republiky. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1918, částka XVII, vydaná dne 27. prosince 1918, s. 84. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1918/017-1918.pdf#page=8 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> pričom sa používal aj reverzný zápis '''''republika Československá''''' (resp. '''''Republika československá''''').|group=kom}}
|| 30. september 1938
|| Československá republika
|| Československo
|| ČSR
|-
|| 30. september 1938{{#tag:ref|Pridanie spojovníka do názvu štátu vyjadruje zmenu štátoprávneho usporiadania republiky (rozpad unitárneho štátu na asymetrickú federáciu). K nej došlo ''de facto'' 7. októbra 1938 vymenovaním päťčlennej slovenskej vlády pod vedením ministra pre správu Slovenska [[Jozef Tiso|Jozefa Tisu]],<ref>Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica, Národné zhromaždenie, volebné obdobie 1935 (1935{{--}}1938). Stenoprotokol ze schůze č. 151, 17. 11. 1938. [https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=45984 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26). ''„Předseda vlády sdělil:'' [...] ''přípisem ze dne 6. října 1938, č. j. 7672 S m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 6. října 1938 na místo presidenta republiky (§ 60 úst. listiny) posl. dr Jozefa Tiso, úřadujícího místopředsedu Hlinkovy slovenské ľudové strany, ministrem pro správu Slovenska;''<br>''přípisem ze dne 7. října 1938, č. j. 7705/909/S-38 m. r., že vláda jmenovala rozhodnutím ze dne 7. října 1938 (na místě presidenta republiky § 60 úst. listiny) Matúše Černáka, profesora stát. reálky v Bratislavě, posl. Pavla Teplanského, posl. Jana Lichnera a dr Ferdinanda Ďurčanského, advokáta v Bratislavě, ministry; přípisem předsednictva min. rady ze dne 8. října 1938, č. j. 24.294/38 m. r., sděleno, že došlo mezi jmenovanými slovenskými členy vlády k této dohodě o rozdělení agendy: min. dr Tiso předsednictví a vnitro, min. Černák školství, min. dr Ďurčanský spravedlnost, soc. péči a zdravotnictví, min. Teplanský polnohospodářství, veř. práce a finance, min. Lichner doprava;“''</ref> ktorá prevzala od ústrednej vlády správu Slovenska ešte pred vyhlásením autonómie Slovenskej krajiny. ''De iure'' táto zmena prebehla na základe ústavného zákona č. 299/1938 Zb. z. a n. z 22. novembra 1938 o autonómii Slovenskej krajiny, ktorý bol vyhlásený 23. novembra 1938.<ref>Ústavný zákon č. 299/1938 Sb. z. a n. zo dňa 22. novembra 1938 o autonomii Slovenskej krajiny. ''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''. Ročník 1938, částka 99, vydána dne 23. listopadu 1938, s. 1161. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1938/099-1938.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> Až nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona došlo k zmene úradného názvu štátu na '''''Česko-Slovenská republika''''', skrátene '''''Česko-Slovensko'''''.<br>Ak kontext článku vyslovene nevyžaduje používanie úradného (bezspojovníkového) názvu v období od 30. septembra do 23. novembra 1938, použije sa názov so spojovníkom aj pre toto obdobie, pre ktoré sa v historiografickej, politologickej a publicistickej narácii zaužívalo označenie '''druhá republika'''. Súvisí to so skutočnosťou, že odboj sformovaný okolo Edvarda Beneša zastával a presadil koncepciu právnej kontinuity prvej republiky, ktorá pokladá Mníchovskú dohodu za neplatnú od samého začiatku (''ab initio''), vzhľadom na to, že dohoda bola v rozpore s medzinárodným aj československým vnútroštátnym právom (pozri bližšie článok [[Mníchovská dohoda]]).<br>Túto koncepciu ukotvil ústavný dekrét prezidenta republiky č. 11/1944 Úr. vest. čsl. z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, podľa ktorého ''„předpisy vydané v'' [...] ''době, kdy československý lid byl zbaven své svobody (doba nesvobody), nejsou součástí československého právního řádu“'', pričom ''„''[d]''oba nesvobody jest doba ode dne 30. září až do dne, který bude určen vládním nařízením“''<ref>Citované podľa: {{Citácia Harvard | Príspevok = 1944, 3. srpen, Londýn. – Ústavní dekret prezidenta republiky č. 11/1944 Úř. věst. čsl., o obnovení práního pořádku | Priezvisko1 = Jech | Meno1 = Karel | Priezvisko2 = Kaplan | Meno2 = Karel | Rok = 2002 | Titul = Dekrety prezidenta republiky 1940{{--}}1945 : Dokumenty | Vydanie = 2. | Miesto = Praha; Brno | Vydavateľ = Ústav pro soudobé dějiny AV ČR; Nakladatelství Doplněk | Strana = 97 | ISBN = 80-7285-012-1}}</ref> (za tento deň bol určený 14. máj 1945<ref>§ 1 vládního nařízení č. 31/1945 Sb. ze dne 27. července 1945, jimž se stanoví konec doby nesvobody pro obor předpisů o obnovení právního pořádku. ''Sbírka zákonů a nařízení republiky Československé''. Ročník 1945, částka 15, vydána dne 8. srpna 1945, s. 54. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1945/015-1945.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref>).|group=kom}}
|| 15. marec 1939
|| Česko-slovenská republika
|| Česko-Slovensko
|| Č-SR
|-
|| 5. apríl 1945{{#tag:ref|5. apríla 1945 sa v Košiciach uskutočnila prvá schôdza vlády Československej republiky (známej pod označením [[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]]), ktorú vymenoval prezident [[Edvard Beneš]] predchádzajúci deň v Košiciach. Týmto momentom teda začína na postupne oslobodzovanom území Československej republiky pôsobiť vláda, čím sa končí obdobie, kedy [[Dočasné štátne zriadenie]] pôsobilo v exile.|group=kom}}
|| 11. júl 1960
|| Československá republika
|rowspan=2| Československo
|| ČSR
|-
|| 11. júl 1960{{#tag:ref|K zmene názvu štátu došlo prijatím [[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústavy Československej socialistické republiky]].<ref>čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 ústava Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov Československej socialistickej republiky''. Ročník 1960, čiastka 40, vydaná 11. júla 1960, s. 295. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1960/1960c40.pdf Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref>|group=kom}}
|| 29. marec 1990
|| [[Československá socialistická republika]]
|| ČSSR
|-
|| 29. marec 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. o zmene názvu Československej socialistickej republiky, pričom zatiaľ čo v slovenskom znení zákona bol ako nový názov uvedený tvar '''''Česko-slovenská federatívna republika''''',<ref>čl. I ústavného zákona č. 81/1990 Zb. z 29. marca 1990 o zmene názvu Československej socialistickej republiky. ''Zbierka zákonov. Česko-Slovenská federatívna republika''. Ročník 1990, čiastka 19, vydaná 29. marca 1990, s. 362. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c19.pdf#page=2 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref> české znenie zákona obsahovalo ako nový názov tvar bez spojovníka '''''Československá federativní republika'''''.<ref>čl. I ústavního zákona č. 81/1990 Sb. ze dne 29. března 1990 o změně názvu Československé socialistické republiky. ''Sbírka zákonů. Československá federativní republika''. Ročník 1990, částka 19, vydána dne 29. března 1990, s. 362. [http://ftp.aspi.cz/opispdf/1990/019-1990.pdf#page=2 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref>|group=kom}}
|| 23. apríl 1990
|| [[Česko-slovenská federatívna republika]]
|rowspan=2| Česko-Slovensko
|rowspan=2| ČSFR
|-
|| 23. apríl 1990{{#tag:ref|Zmenu názvu uviedol čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990 o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky, účinný od 23. apríla 1990, na základe ktorého sa úradný názov štátu zmenil na tvar '''''Česká a Slovenská Federativní Republika''''' v českom jazyku a '''''Česká a Slovenská Federatívna Republika''''' v slovenskom jazyku.<ref>čl. I ústavného zákona č. 101/1990 Zb. z 20. apríla 1990. ''Zbierka zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky''. Ročník 1990, čiastka 21, vydaná 23. apríla 1990, s. 404. [https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1990/1990c21.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref><ref>čl. II ústavního zákona č. 101/1990 Sb. ze dne 20. dubna 1990 o změne názvu Československé federativní republiky. ''Sbírka zákonů České a Slovenské Federativní Republiky''. Ročník 1990, částka 21, vydaná dne 23. dubna 1990, s. 404. [ftp.aspi.cz/opispdf/1990/021-1990.pdf#page=4 Dostupné online]. (dost. 2022-09-26)</ref>
|group=kom}}
|| 31. december 1992
|| [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]
|-
|}
Používanie tvarov uvedených v tabuľke je záväzné, okrem prípadov, kedy si textuálny kontext vyžaduje použitie dobového úradného názvu, ktorý sa od tzv. historiografického názvu odlišuje.
Na pomenovanie štátu v celom období jeho trvania (1918{{--}}1992) sa používa názov so spojovníkom, nakoľko ide o posledný úradný názov štátu. Napr.:
* „bilaterálne vzťahy Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu“ (1922{{--}}1991), ale naproti tomu „Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom z 12. decembra 1943“,
* „zoznam prezidentov Česko-Slovenska“ (1918{{--}}1992), ale naproti tomu „prezident Československa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]“ (1968{{--}}1975),
* „česko-slovenské národné hokejové mužstvo“ (1920{{--}}1992), ale naproti tomu „Československo na [[Zimné olympijské hry 1928|zimných olympijských hrách v roku 1928]]“.
=== Adjektíva viažuce sa na názov štátu ===
Písanie adjektív odvodených od názvu štátu, ktoré nie sú súčasťou vlastného mena, sa riadi krátkym názvom štátu.
To znamená, že adjektívum viažuce sa na príslušné obdobie sa píšu takým spôsobom, ako sa píše krátky názov štátu v príslušnom období, teda buď '''''československý''''' alebo '''''česko-slovenský'''''. Napr.:
* „československo-francúzska zmluva z 25. januára 1924“,
* „rokovanie československej a sovietskej delegácie 29. júla 1968 v Čiernej nad Tisou“,
* „československá hokejová reprezentácia na zimných olympijských hrách v roku 1988 v Calgary“.
Naproti tomu adjektívum, ktoré sa viaže sa na štát ako celok, teda počas celého obdobia jeho trvania, alebo ktoré sa viaže na časový úsek vytvárajúci prienik medzi obdobiami s odlišným písaním krátkeho názvu štátu sa píše v tvare '''''česko-slovenský'''''.
=== Adjektíva v rámci vlastných mien ===
* Názvy politických orgánov sa uvádzajú v takom tvare, pod ktorým oficiálne vystupovali. Napr.:
** „[[Československá národná rada]]“,
** „Dočasná vláda československá“ (14. október{{--}}14. november 1918),
** „[[Československý národný výbor (1939 – 1940)|Československý národný výbor]]“ (1939{{--}}1940),
** „Československá zahraničná akcia“ (1939),
** „[[Dočasné štátne zriadenie|Dočasné štátne zriadenie československé]]“,
* Názvy [[Právnická osoba|právnických osôb]] sa uvádzajú v úradnom tvare, teda podľa názvu uvedenom v príslušnom registri, v zriaďovacej listine či pod.
* Názvy štátnych vyznamenaní sa uvádzajú v takom tvare, v akom ich uvádza príslušný právny predpis, ktorým sa ustanovujú.
== Komentár ==
<references group="kom"/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
pq86esstuu7kq3fo3mkwx0tr1u6inmq
Ruža pre nevestu
0
693240
8214027
8211010
2026-05-15T06:29:58Z
NikolaMatouskova
246180
/* 4. séria */
8214027
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Televízna relácia|sk=Ruža pre nevestu|en=Bachelor|druhý názov=Ruža pre nevestu|logo=Ruža pre nevestu.jpg|typ=zoznamovacia reality show|formát=Reality show|tvorca=|scenár=|réžia=Matěj Liška<br>Michal Varga<br>Lukáš Výleta|moderátori=Krištof Králik|porota=|rozprávač=Tomáš Tarr (1. séria)<br>Radko Urbanyak (2. séria)<br>Rasťo Zvara (3. séria)<br>Adrián Chadaba (4. séria)|hudba=|slogan=„Príjmeš moju ružu?”|krajina={{Minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne {{Minivlajka|USA|w}})|počet sérií=4|počet epizód=58 ([[#Časti|zoznam častí]])|zoznam epizód=|výkonní producenti=Milan Alchus<br>Krasimir Vankov<br>Natália Bobocká|produkcia=Jessica Stoltz<br>Berrak Cengiz<br>Erika Alchusová<br>Radka Hanzalová<br>Martin Beroun<br>Zuzana Frašová|strih=Alžbeta Pupáková<br>Martin Štiavnický<br>Michal Židzik<br>Lukáš Duranský<br>Štefan Bohumický<br>Miloš Jakubík<br>Viktor Csudai|produkčná spoločnosť=|dĺžka=cca 2 hod.|vysielanie=[[1. séria:]] [[3. marec]] [[2023]] – [[2. jún]] [[2023]] <br> [[2. séria:]] [[8. marec]] [[2024]] – [[31. máj]] [[2024]] <br> [[3. séria:]] [[7. marec]] [[2025]] – [[6. jún]] [[2025]] <br> [[4. séria:]] [[4. marec]] [[2026]] –|tv=[[TV Markíza]]|formát obrazu=16:9|predošlé=|nasledujúce=|súvisiace=[[Nevesta pre milionára]]|webstránka=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu|imdb id=|tv com id=|csfd id=251202|víťaz=Petrana Galatea Oráčová<br>Stanislava Lučková<br>Karolína Michalčíková|miesto=Turecko (1. séria)<br>Sri Lanka (2.,3., a 4. séria)}}'''''Ruža pre nevestu''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] [[súťaž]]ná [[relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[reality show]], ktorá sa vysiela na [[TV Markíza]] od [[3. marec|3. marca]] [[2023]]. Ide o adaptáciu [[Spojené štáty|americkej]] relácie ''[[The bachelor|The Bachelor]]'' z roku [[2003|2004]] vysielanej na televízii [[American Broadcasting Company|ABC]]. Moderátorom je [[Krištof Králik]].
== 1. séria ==
Slobodný podnikateľ [[Tomáš Tarr]], si hľadá lásku svojho života spomedzi 18 slobodných žien.
Každá epizóda sa končí ceremoniálom ruží, na ktorom Tomáš podaruje ruže tým dievčatám, ktoré chce, aby v súťaži zostali. Tie, ktoré ružu nedostanú, musia šou opustiť. Na konci víťazke predá prsteň.
Samotné natáčanie trvalo 5 týždňov.
Z celkovo 12 epizód bolo 10 natočených v [[Turecko|Turecku]] a 2 na [[Slovensko|Slovensku]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pravidlá šou Ruža pre nevestu: S niektorými drsnými podmienkami nerátali ani súťažiace {{!}} TV Markíza|url=https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/clanok/654468-pravidla-sou-ruza-pre-nevestu-s-niektorymi-drsnymi-podmienkami-neratali-ani-sutaziace|vydavateľ=www.markiza.sk|dátum prístupu=2023-03-31|jazyk=sk}}</ref>.
S víťazkou už pár netvoria. Na chvíľu tvoril pár s Marcelou Dolniakovou, ktorá skončila v 8. epizóde. {{Bez citácie}}.
{| class="wikitable"
!meno súťažiacej
!vek
!povolanie
!koniec v súťaži
|-
|'''Petrana Galantea Oráčová'''
|'''21'''
|'''ASMR youtuberka'''
|'''víťazka'''
|-
|Miroslava Hriňáková
|26
|študentka veterinárnej medicíny
|koniec v 12. epizóde
|-
|Tereza Kosecová
|24
|social media specialist
|koniec v 11. epizóde
|-
|Priscilla Versluis
|22
|barberka
|koniec v 10. epizóde
|-
|Virgínia Buberníková
|28
|fitness trenérka
|koniec v 9. epizóde
|-
|Diana Fabiánová
|25
|svadobná manažérka
|koniec v 8. epizóde
|-
|Marcela Dolniaková
|25
|nezamestnaná
|koniec v 8. epizóde
|-
|Beáta Rusnáková
|23
|podnikatelka a influencerka
|koniec v 8. epizóde
|-
|Nikola Zsuriková
|34
|umelkyňa
|koniec v 7. epizóde
|-
|Katarína Talanová
|31
|speváčka a herečka
|koniec v 6. epizóde
|-
|Martina Felonenko
|21
|modelka
|koniec v 5. epizóde
|-
|Natálie Tlkalcová
|29
|tanečníčka
|koniec v 4. epizóde
|-
|Ema Slovinská
|21
|študentka
|koniec v 3. epizóde
|-
|Denisa Hassa
|25
|študentka
|koniec v 3. epizóde
|-
|Lívia Lacková
|30
|realitná maklérka
|koniec v 2. epizóde
|-
|Tina Gvušč
|28
|marketing
|koniec v 2. epizóde
|-
|Diana Keszegová
|25
|manažérka
|koniec v 1. epizóde
|-
|Zuza Baquero
|34
|realitná maklérka
|koniec v 1. epizóde
|}
== 2. séria ==
Druhá séria sa začala vysielať [[8. marec|8. marca]] [[2024]]. Tentoraz sa natáčanie uskutočnilo na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa opäť stal [[Krištof Králik]].
V šou súťažilo 18 slobodných žien, ktoré sa snažili získať srdce slobodného muža, tentokrát 34-ročného [[Radka Urbanyaka]], ktorý pochádza z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a žije v [[Oslo|Osle]].
V tejto sérii sa medzi súťažiacimi skrýva tajná agentka, v skutočnosti [[Psychológ|psychologička]], ktorou bola [[Tímea Kerekeš]], ktorá skúma správanie súťažiacich, ktoré chcú získať Urbanyaka pre seba.
S víťazkou pár už netvoria.{{Bez citácie}}
{| class="wikitable"
!meno súťažiacej
!vek
!povolanie
!koniec v súťaži
|-
|'''Stanislava Lučková'''
|'''31'''
|'''asistentka predaja'''
|'''víťazka'''
|-
|Julie Hojdyszová
|24
|modelka
|koniec v 12. epizóde
|-
|Jennifer Hrušková
|28
|manažérka predajne
|koniec v 11. epizóde
|-
|Lara Elizabeth Dizdarević
|20
|študentka
|koniec v 10. epizóde
|-
|Frederika Ilečková
|23
|manažérka socialnych sietí
|koniec v 10. epizóde
|-
|Nikoleta Julinyová
|27
|podnikatel'ka
|koniec v 9. epizóde
|-
|Lucy Michalička
|24
|študentka
|koniec v 8. epizóde
|-
|Aneta Slotová
|25
|vizážistka
|koniec v 8. epizóde
|-
|Verona Tóthová
|26
|someliérka
|koniec v 7. epizóde
|-
|Nikola „Pocahontas“ Grundzová
|30
|asistentka
|koniec v 6. epizóde
|-
|Nikoleta Daniela „Dolli“ Kortišová
|29
|nezamestnaná
|koniec v 6. epizóde
|-
|Nicole Fedorčáková
|28
|pracovníčka sociálnej podpory
|koniec v 5. epizóde
|-
|Alžbeta Nemcová
|27
|asistentka
|koniec v 4. epizóde
|-
|Ivana Kasalová
|22
|influencerka
|koniec v 3. epizóde
|-
|Veronika Palková
|30
|kontrolorka kvality
|koniec v 2. epizóde
|-
|Tímea Kerekeš
|29
|psychologička (tajná agentka)
|koniec v 2. epizóde
|-
|Sára Gregorová
|24
|študentka
|koniec v 1. epizóde
|-
|Dominika Lovaszová
|21
|manažérka baru
|koniec v 1. epizóde
|}
== 3. séria ==
Tretia séria sa začala točiť v [[január]]i [[2025]]. Natáčala sa opäť na [[Srí Lanka|Srí Lanke]] a moderátorom sa ako znovu stal [[Krištof Králik]].
Tentokrát bol ženíchom 33 ročný [[Rasťo Zvara]], ktorý pochádza z [[Bratislava|Bratislavy]]. Pracuje ako podnikateľ a venuje sa športu.
Zároveň je aj najlepším kamarátom moderátora show.
Séria sa začala vysielať v piatok [[7. marec|7. marca]] [[2025]] a skončila [[6. jún|6. juna]] [[2025]].
Novinkou bolo to, že počas piatého dielu prišly do show tri nové dievčata.
Počas finálového dielu si Rasťo, ako svoju partnerku vybral Karolínu, ktorá prijala jeho prsteň a spoločne odleteli na dovolenku na [[Maldivy|Maledivy]].
S víťazkou pár už netvoria.
{| class="wikitable"
|+
!meno súťažiacej
!vek
!povolanie
!koniec v súťaži
|-
|'''Karolína Michalčíkova *'''
|'''26'''
|'''modelka, miss SR'''
|'''víťazka'''
|-
|Anna Ličková
|23
|modelka
|koniec v 12. epizóde
|-
|Rebeka Štefeková
|25
|dentálna hygienička
|koniec v 11. epizóde
|-
|Jasmína Simová *
|21
|modelka
|koniec v 10. epizóde
|-
|Barbara Luisa Bertóková
|29
|rapperka
|koniec v 10. epizóde
|-
|Timea Lengelová
|24
|banková detektívka
|koniec v 9. epizóde
|-
|Azra Sokira
|21
|influencerka
|koniec v 9. epizóde
|-
|Berenika Laciková
|21
|nechtová dizajnérka
|koniec v 8. epizóde
|-
|Michaela Doležalová
|24
|módna stylistka
|koniec v 8. epizóde
|-
|Sára Polubjaková
|26
|barberka
|koniec v 6. epizóde
|-
|Kristína Vargová
|24
|zdravotná sestra
|koniec v 6. epizóde
|-
|Lindita Sinani *
|22
|podnikateľka
|koniec v 6. epizóde
|-
|Zuzana Draganová
|23
|modelka
|koniec v 6. epizóde
|-
|Alexandra „Lexi“ Hrdličková
|34
|majiteľka salónov krásy
|koniec v 6. epizóde
|-
|Noemi Gažová
|25
|podnikateľka
|koniec v 4. epizóde
|-
|Sofia Vrabčeková
|22
|podnikateľka v gastre
|koniec v 4. epizóde
|-
|Lucia Kramárová
|24
|študentka farmácie
|koniec v 3. epizóde
|-
|Catherine Rosičková
|23
|študentka medicíny
|koniec v 2. epizóde
|-
|Bianka Vrečičová
|22
|učiteľka angličtiny
|koniec v 1. epizóde
|-
|Daniela Draganová
|50
|osobná trenérka
|koniec v 1. epizóde
|-
|Daniela Strelcová
|30
|telefonistka
|koniec v 1. epizóde
|}
poznámky k 3. sérii:
* Daniela Draganová prišla do šou, aby zistila, o akého muža bude bojovať jej dcéra Zuzana.
* Kristína Vargová dobrovoľne odstúpila zo šou v 6. epizóde.
* V 5. a 7. epizóde nikto neopustil vilu.
* *bombshells (nastúpili v 5. epizóde)
== 4. séria ==
Na ceste plnej vzrušujúcich stretnutí, emócií, humoru, ale aj intríg stretne príťažlivý a úspešný 28 - ročný špecialista na reality a investičné príležitosti [[Adrian Chabada]], ktorý žije v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]]. Lokáciou bude opäť exotická Srí Lanka. Novinkou je vysielanie dvakrát do týžďna po hodinovej sekvencií ( na streamovacej platforme Voyo vo stredu a štvrtok, na Markíze zas každý piatok o 20:30, pričom obe epizódy budú odvysielané za sebou ). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruža pre nevestu {{!}} Účinkujúci {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu/obsadenie | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2026-02-06 | jazyk = sk}}</ref>
{| class="wikitable"
!meno súťažiacej
!vek
!povolanie
!koniec v súťaži
|-
|Dominika Mercedes „Mersi“ Gališová
|27
|majiteľka vlasového salónu
|
|-
|Michaela „Miška“ Pospíšilová
|27
|študentka práva
|
|-
|Nela Strmisková *
|21
|predavačka
|
|-
|Sabina Lipková
|28
|predajkyňa zájazdov
|
|-
|Michaela Turanská
|30
|nechtová školiteľka a vizážistka
|koniec v 20. epizode
|-
|Natália Siváková
|27
|módná ambasádorka
|koniec v 20. epizode
|-
|Chiara Gabriela Habajová
|21
|študentka
|koniec v 18. epizode
|-
|Michaela „Mišel“ Trenčianská *
|25
|social media manager
|koniec v 17. epizode
|-
|Laura Vargová
|30
|podnikateľka
|koniec v 16. epizóde
|-
|Nelly Bizeková
|21
|zubná asistentka
|koniec v 13. epizóde
|-
|Nikola „Nikol“ Vozáriková
|23
|DJ-ka
|koniec v 12. epizóde
|-
|Sandy Tyciaková
|20
|umelecká duša
|koniec v 12. epizóde
|-
|Marika Tremková
|23
|speváčka a herečka
|koniec v 11. epizóde
|-
|Monika Panáčková
|27
|dizajnérka
|koniec v 10. epizóde
|-
|Selina Čertíková
|27
|podnikateľka
|koniec v 9. epizóde
|-
|Žaneta Morovská
|33
|spisovateľka
|koniec v 9. epizóde
|-
|Stela Jozefčiaková
|25
|asistentka v rodinnej firme
|koniec v 6. epizóde
|-
|Alžbeta Bielková
|26
|učiteľka a modelka
|koniec v 4. epizóde
|-
|Soňa Kapralová
|27
|influencerka
|koniec v 2. epizóde
|-
|Nikola „Niki“ Škrváňová
|29
|influencerka
|koniec v 2. epizóde
|}
* bombshells (nastúpily v 13. epizóde)
== Série ==
{| class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;"
! colspan="2" rowspan="2" | Séria
! rowspan="2" | Časti
! colspan="2" | Pôvodne vysielané
! rowspan="2" | Slot
! rowspan="2" | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style="background:#800080; width:1%;" |
| '''[[#1. séria|1]]'''
| 12
| [[3. marec]] [[2023]]
| [[2. jún]] [[2023]]
| piatok 20:30
| [[TV Markíza]]
|-
| style="background:#23A0A0; width:1%;" |
| '''[[#2. séria|2]]'''
| 12
| [[8. marec]] [[2024]]
| [[31. máj]] [[2024]]
| piatok 20:30
| [[TV Markíza]]
|-
|
|3
|13
|[[7. marec]] [[2025]]
|[[6. jún]] [[2025]]
|piatok 20:30
|[[TV Markíza]]
|-
|
|4
|24
|[[6. marec]] [[2026]]
|
|piatok 20:30
|[[TV Markíza]]
|}
== Časti ==
=== 1. séria (2023) ===
{|class="wikitable" width="100%"
|-
! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | №
! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | #
! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Názov
! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Réžia
! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Scenár
! style="background: #9050AF; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{Minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. jún 2023
}}
|}
=== 2. séria (2024) ===
{|class="wikitable" width="100%"
|-
! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | №
! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | #
! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Názov
! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Réžia
! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Scenár
! style="background: #23A0A0; color: #FFFFFF;" | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matěj Liška, Michal Varga, Martin Ondruš
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. máj 2024
}}
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.markiza.sk/relacie/ruza-pre-nevestu ''Ruža pre nevestu''] na oficiálnej stránke TV Markízy
* {{Csfd film|1312756}}
* [https://www.markiza.sk/relacie/bez-ruze ''Bez ruže''] je after show k relácií Ruža pre nevestu, kde sa nachádzajú taktiež rozhovory s vypadnutými súťažiacimi. Nechybajú aj bonusové zábery, ktoré neboli v TV odvysielané.
[[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]]
av420o0j7vae8zabe1pkzelslpgmjql
Samuel Hlavaj
0
697041
8213995
8165967
2026-05-15T02:12:35Z
Dobrovolnylucifer
186936
8213995
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Samuel Hlavaj|Štátna príslušnosť=Slovensko|Dátum narodenia={{dátum narodenia a vek|2001|05|29}}|Miesto narodenia=[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=193|Váha=99|Tím=[[Iowa Wild]]|Bývalé tímy=[[HC Slovan Bratislava]]<br>[[HC Škoda Plzeň]]|Draft=Nedraftovaný|Rok1=2021}}
{{Olympijská účasť}}
'''Samuel Hlavaj''' (* [[29. máj]] [[2001]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]) je slovenský hokejový brankár, ktorý hrá za [[Iowa Wild]] v [[American Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový slovenský brankár v NHL! Minnesota podpísala kontrakt so Samuelom Hlavajom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-samuel-hlavaj-minnesota-wild-novacikovsky-kontrakt-zmluva-nhl-2023-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-06 | jazyk = sk}}</ref> V [[National Hockey League|NHL]] má zmluvu s tímom [[Minnesota Wild]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wild sign Slovakian goalie Samuel Hlavaj to entry-level contract | url = https://www.startribune.com/samuel-hlavaj-goalie-signs-wild-free-agent-slovakia-czech-league/600356648/ | vydavateľ = Star Tribune | dátum prístupu = 2024-04-06 | meno = Star Tribune staff Star | priezvisko = Tribune | url archívu = https://web.archive.org/web/20240406013247/https://www.startribune.com/samuel-hlavaj-goalie-signs-wild-free-agent-slovakia-czech-league/600356648/ | dátum archivácie = 2024-04-06 }}</ref>
== Klubová kariéra ==
=== Dorast a pôsobenie v Európe (2017 – 2024) ===
Je odchovancom [[MHC Martin]], za ktorý nastupoval v rôznych vekových kategóriách do sezóny 2017/18. V tom istom ročníku debutoval v slovenskej extralige v tíme [[HK Orange 20|slovenskej dvadsiatky]]. V nasledujúcej sezóne odišiel do zámoria: začínal v lige [[United States Hockey League|USHL]], v roku 2019 prestúpil do tímu [[Sherbrooke Phoenix]] v [[Ligue de hockey junior Maritimes Québec|QMJHL]]. V novom klube sa mu darilo. V prvej sezóne mu udelili ligové ocenenie Jacquesa Plantea pre brankára s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. Tiež ho zvolili do tímu hviezd. Napriek skvelým výkonom ho žiaden klub NHL nedraftoval.
Pred štartom sezóny 2021/22 sa rozhodol vrátiť na Slovensko, dvojročnú zmluvu podpísal s tímom [[HC Slovan Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlavaj sa po troch rokoch vracia zo zámoria, bude chytať za Slovan|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/tipos-extraliga-hc-slovan-bratislava-posilni-brankar-samuel-hlavaj/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-05-15|jazyk=sk}}</ref> Hoci so Slovanom vyhral ligový titul, v tíme si nikdy nevybojoval pozíciu prvého brankára: v oboch ročníkoch pendloval medzi hlavným tímom a rezervným celkom [[Modré krídla Slovan|Modré krídla]]. Po vypršaní kontraktu sa dohodol na prestupe do [[HC Škoda Plzeň|českej Plzne]].<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor
| odkaz na autora =
| titul = Zo Slovenska chcel odísť už dávno: Koniec v Slovane! Hlavaj bude ochraňovať svätyňu v tomto klube
| periodikum = Zoznam.sk
| odkaz na periodikum = https://zoznam.sk
| url = https://sportky.zoznam.sk/c/331033/zo-slovenska-chcel-odist-uz-davno-koniec-v-slovane-hlavaj-bude-ochranovat-svatynu-v-tomto-klube
| issn =
| vydavateľ = Zoznam s.r.o.
| miesto =
| dátum = 2023-05-01
| dátum prístupu = 2023-07-21
}}</ref> K tímu sa pripojil v ročníku 2023/24.
S českým klubom sa dohodol na spolupráci na dva roky, ale už po prvej odohranej sezóne využil klauzulu o prestupe v prípade záujmu z NHL. Vstupný kontrakt mu ponúkla [[Minnesota Wild]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový slovenský brankár v NHL! Minnesota podpísala kontrakt so Samuelom Hlavajom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-samuel-hlavaj-minnesota-wild-novacikovsky-kontrakt-zmluva-nhl-2023-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = sk}}</ref>
=== Zámorie (2024 – súčasnosť) ===
Do zámoria sa presunul v sezóne 2024/25. V predsezónnom kempe si nevybojoval miesto v prvom tíme a ročník rozdelil medzi nižšími ligami [[American Hockey League|AHL]], resp. [[ECHL]]. V súčasnosti chytá najčastejšie za [[Iowa Wild|Iowu Wild]].
== Reprezentačná kariéra ==
V národnom tíme štartoval na majstrovstvách sveta všetkých vekových kategórií. Na MS hráčov do 18 rokov sa predstavil dvakrát, v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]. Pri svojej druhej účasti zastával pozíciu prvého brankára.
Trikrát štartoval na MS hráčov do 20 rokov. V období [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2020|2020]] bol prvým brankárom tímu. Na šampionáte štartoval aj v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]].
Od sezóny 2022/23 je členom seniorskej reprezentácie. Pravidelne štartuje na MS od roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samuel Hlavaj zaujal aj v zámorí! Zaujme aj tímy NHL?|url=https://www.slovaknhl.sk/58015-samuel-hlavaj-zaujal-aj-v-zamori-zaujme-aj-timy-nhl.html|vydavateľ=www.slovaknhl.sk|dátum prístupu=2023-05-15|jazyk=sk|meno=Jozef Struhár|priezvisko=STREFTEC}}</ref> Je členom olympijského tímu na [[Zimné olympijské hry 2026|ZOH 2026]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{Hokejové odkazy}}
{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2023 }}
{{DEFAULTSORT:Hlavaj, Samuel}}
[[Kategória:Narodenia 29. mája]]
[[Kategória:Narodenia v 2001]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hráči Minnesota Wild]]
[[Kategória:Brankári Minnesota Wild]]
[[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]]
[[Kategória:Hráči HC Plzeň]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2025]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
nscl898sgbdv3ltdza1zd0ruir2svut
8214153
8213995
2026-05-15T09:54:46Z
~2026-29230-47
294915
8214153
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Samuel Hlavaj|Štátna príslušnosť=Slovensko|Dátum narodenia={{dátum narodenia a vek|2001|05|29}}|Miesto narodenia=[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=193|Váha=99|Tím=[[Iowa Wild]]|Bývalé tímy=[[HC Slovan Bratislava]]<br>[[HC Škoda Plzeň]]|Draft=Nedraftovaný|Rok1=2021}}
{{Olympijská účasť}}
'''Samuel Hlavaj''' (* [[29. máj]] [[2001]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) je slovenský hokejový brankár, ktorý hrá za [[Iowa Wild]] v [[American Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový slovenský brankár v NHL! Minnesota podpísala kontrakt so Samuelom Hlavajom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-samuel-hlavaj-minnesota-wild-novacikovsky-kontrakt-zmluva-nhl-2023-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2024-04-06 | jazyk = sk}}</ref> V [[National Hockey League|NHL]] má zmluvu s tímom [[Minnesota Wild]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wild sign Slovakian goalie Samuel Hlavaj to entry-level contract | url = https://www.startribune.com/samuel-hlavaj-goalie-signs-wild-free-agent-slovakia-czech-league/600356648/ | vydavateľ = Star Tribune | dátum prístupu = 2024-04-06 | meno = Star Tribune staff Star | priezvisko = Tribune | url archívu = https://web.archive.org/web/20240406013247/https://www.startribune.com/samuel-hlavaj-goalie-signs-wild-free-agent-slovakia-czech-league/600356648/ | dátum archivácie = 2024-04-06 }}</ref>
== Klubová kariéra ==
=== Dorast a pôsobenie v Európe (2017 – 2024) ===
Je odchovancom [[MHC Martin]], za ktorý nastupoval v rôznych vekových kategóriách do sezóny 2017/18. V tom istom ročníku debutoval v slovenskej extralige v tíme [[HK Orange 20|slovenskej dvadsiatky]]. V nasledujúcej sezóne odišiel do zámoria: začínal v lige [[United States Hockey League|USHL]], v roku 2019 prestúpil do tímu [[Sherbrooke Phoenix]] v [[Ligue de hockey junior Maritimes Québec|QMJHL]]. V novom klube sa mu darilo. V prvej sezóne mu udelili ligové ocenenie Jacquesa Plantea pre brankára s najnižším priemerom inkasovaných gólov na zápas. Tiež ho zvolili do tímu hviezd. Napriek skvelým výkonom ho žiaden klub NHL nedraftoval.
Pred štartom sezóny 2021/22 sa rozhodol vrátiť na Slovensko, dvojročnú zmluvu podpísal s tímom [[HC Slovan Bratislava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlavaj sa po troch rokoch vracia zo zámoria, bude chytať za Slovan|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/tipos-extraliga-hc-slovan-bratislava-posilni-brankar-samuel-hlavaj/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2023-05-15|jazyk=sk}}</ref> Hoci so Slovanom vyhral ligový titul, v tíme si nikdy nevybojoval pozíciu prvého brankára: v oboch ročníkoch pendloval medzi hlavným tímom a rezervným celkom [[Modré krídla Slovan|Modré krídla]]. Po vypršaní kontraktu sa dohodol na prestupe do [[HC Škoda Plzeň|českej Plzne]].<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor
| odkaz na autora =
| titul = Zo Slovenska chcel odísť už dávno: Koniec v Slovane! Hlavaj bude ochraňovať svätyňu v tomto klube
| periodikum = Zoznam.sk
| odkaz na periodikum = https://zoznam.sk
| url = https://sportky.zoznam.sk/c/331033/zo-slovenska-chcel-odist-uz-davno-koniec-v-slovane-hlavaj-bude-ochranovat-svatynu-v-tomto-klube
| issn =
| vydavateľ = Zoznam s.r.o.
| miesto =
| dátum = 2023-05-01
| dátum prístupu = 2023-07-21
}}</ref> K tímu sa pripojil v ročníku 2023/24.
S českým klubom sa dohodol na spolupráci na dva roky, ale už po prvej odohranej sezóne využil klauzulu o prestupe v prípade záujmu z NHL. Vstupný kontrakt mu ponúkla [[Minnesota Wild]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový slovenský brankár v NHL! Minnesota podpísala kontrakt so Samuelom Hlavajom | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-samuel-hlavaj-minnesota-wild-novacikovsky-kontrakt-zmluva-nhl-2023-2024/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = sk}}</ref>
=== Zámorie (2024 – súčasnosť) ===
Do zámoria sa presunul v sezóne 2024/25. V predsezónnom kempe si nevybojoval miesto v prvom tíme a ročník rozdelil medzi nižšími ligami [[American Hockey League|AHL]], resp. [[ECHL]]. V súčasnosti chytá najčastejšie za [[Iowa Wild|Iowu Wild]].
== Reprezentačná kariéra ==
V národnom tíme štartoval na majstrovstvách sveta všetkých vekových kategórií. Na MS hráčov do 18 rokov sa predstavil dvakrát, v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2018|2018]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2019|2019]]. Pri svojej druhej účasti zastával pozíciu prvého brankára.
Trikrát štartoval na MS hráčov do 20 rokov. V období [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]] – [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2020|2020]] bol prvým brankárom tímu. Na šampionáte štartoval aj v roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2021|2021]].
Od sezóny 2022/23 je členom seniorskej reprezentácie. Pravidelne štartuje na MS od roku [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023|2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Samuel Hlavaj zaujal aj v zámorí! Zaujme aj tímy NHL?|url=https://www.slovaknhl.sk/58015-samuel-hlavaj-zaujal-aj-v-zamori-zaujme-aj-timy-nhl.html|vydavateľ=www.slovaknhl.sk|dátum prístupu=2023-05-15|jazyk=sk|meno=Jozef Struhár|priezvisko=STREFTEC}}</ref> Je členom olympijského tímu na [[Zimné olympijské hry 2026|ZOH 2026]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{Hokejové odkazy}}
{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2023 }}
{{DEFAULTSORT:Hlavaj, Samuel}}
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hráči Minnesota Wild]]
[[Kategória:Brankári Minnesota Wild]]
[[Kategória:Hráči HC Slovan Bratislava]]
[[Kategória:Hráči HC Plzeň]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2023]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2024]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2025]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
pjy6w7srrn2vnsow49vwt7m2ncasjhs
Skupina smrti
0
699499
8213900
7732522
2026-05-14T20:04:33Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213900
wikitext
text/x-wiki
'''Skupina smrti''' je výraz zo sveta [[Šport|športu]] označujúci nezvyčajne náročnú skupinu v ranej fáze súťaže, v ktorej sa nachádza viac favoritov ako je postupových miest.<ref>Cambridgeský slovník – výraz [https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/group-of-death group of death], cit. 2021-04-11</ref> Skupinou smrti sa však niekedy nazývajú aj strety vyrovnaných tímov, medzi ktorými nie je vyložený favorit na celkové víťazstvo. V [[Žurnalistika|žurnalistike]] sa tento výraz po prvýkrát objavil pred [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|Majstrovstvom sveta vo futbale 1970]]. Za ''{{Lang|es|Grupo de la Muerte}}'' (skupinu smrti) označila mexická tlač skupinu, v ktorej sa stretlo [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] (posledný majster sveta), [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] (predposledný majster sveta), [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]] (porazený finalista proti Brazílii) a [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=El concepto del ‘Grupo de la muerte’ nació en México|url=https://vardeportivo.com/2022/04/01/concepto-grupo-de-la-muerte-nacio-mexico/|dátum vydania=2022-04-01|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=es-ES|meno=Danny|priezvisko=Muñoz}}</ref> Odvtedy táto fráza sprevádza vrcholové klubové a aj medzinárodné futbalové súťaže a preniesla sa aj do iných športov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FOX Sports News, Scores, Schedules, Odds, Shows, Streams & Videos|url=https://www.foxsports.com/|vydavateľ=FOX Sports|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Volejbalistky Prostějova opět čeká skupina smrti|url=https://volleycountry.com/cz/novinky/volejbalistky-prostjova-opt-eka-skupina-smrti|dátum vydania=2015-07-19|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=cs|priezvisko=fantomas}}</ref>
== Vo futbale ==
; [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|MS 1958]]: [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]], [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]], [[Sovietske národné futbalové mužstvo|Sovietsky zväz]] (Skupina D) – skupinu, z ktorej na tomto turnaji postupovali do štvrťfinále tri tímy, popísali švédske médiá ako „bitku gigantov“ ( ''{{Lang|sv|Giganternas Kamp}}'' )<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=1958 FIFA World Cup Sweden ™ - Groups - FIFA.com|url=http://www.fifa.com/worldcup/archive/sweden1958/groups/index.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-04-07|dátum prístupu=2023-07-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20180204113420/http://www.fifa.com/worldcup/archive/sweden1958/groups/index.html|dátum archivácie=2018-02-04}}</ref>
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|MS 1966]]: [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]], [[Bulharské národné futbalové mužstvo|Bulharsko]], [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] (Skupina C)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Cup 1966 England - Results, fixtures, tables and stats - Global Sports Archive|url=https://globalsportsarchive.com/competition/soccer/fifa-world-cup-1966-england/group-stage/283/|vydavateľ=globalsportsarchive.com|dátum prístupu=2023-07-13}}</ref>
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|MS 1970]]: [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]], [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československo]], [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]] (Skupina C)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Cup 1970 Mexico - Results, fixtures, tables and stats - Global Sports Archive|url=https://globalsportsarchive.com/competition/soccer/fifa-world-cup-1970-mexico/group-stage/288/|vydavateľ=globalsportsarchive.com|dátum prístupu=2023-07-13}}</ref>
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|MS 1982]]: [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]], [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]], [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] (2. fáza turnaja, Skupina C)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FIFA World Cup 1982 Spain - Results, fixtures, tables and stats - Global Sports Archive|url=https://globalsportsarchive.com/competition/soccer/fifa-world-cup-1982-spain/group-stage/301/|vydavateľ=globalsportsarchive.com|dátum prístupu=2023-07-13}}</ref> – z trojčlennej skupiny postupoval iba tím
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|MS 2006]]: [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]], [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]], [[Národné futbalové mužstvo Srbska a Čiernej Hory|Srbsko a Čierna Hora]], [[Národné futbalové mužstvo Pobrežia Slonoviny|Pobrežie Slonoviny]] (Skupina C)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=2006 World Cup Group Standings - Germany - The Group Standings for the 2006 Football World Cup|url=https://www.newsonf1.com/tickets/2006worldcup/groupstandingstable.htm|vydavateľ=www.newsonf1.com|dátum prístupu=2023-07-13}}</ref>
* [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|MS 2014]]: [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]], [[Kostarické národné futbalové mužstvo|Kostarika]], [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]] (Skupina D)
;
; [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|EURO 2012]]: [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]], [[Dánske národné futbalové mužstvo|Dánsko]], [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] (Skupina B)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Euro 2012 Groups & Teams|url=https://soccerphile.com/euro-2012-groups-teams|vydavateľ=Soccerphile|dátum vydania=2013-12-01|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230713095706/https://soccerphile.com/euro-2012-groups-teams|dátum archivácie=2023-07-13}}</ref>
* [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|EURO 2020]]: [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]], [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]], [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]], [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] (Skupina F)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=There is a Group of Death at Euro 2020 and here's how England can avoid it|url=https://talksport.com/football/636881/euro-2020-group-of-death-germany-france-portugal-england/|vydavateľ=talkSPORT|dátum vydania=2019-12-01|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en-gb}}</ref>
;
; [[Liga majstrov UEFA]]
* [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|LM 2019/2020]]: [[FC Barcelona]], [[Borussia Dortmund]], [[FC Internazionale Miláno|FC Inter Miláno]], [[SK Slavia Praha]] (Skupina F)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Season 2019/20 Groups {{!}} UEFA Champions League 2019/20|url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/history/seasons/2020/groups/|vydavateľ=UEFA.com|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=en|priezvisko=UEFA.com}}</ref>
* [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|LM 2022/23]]: [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]], [[FC Barcelona|Barcelona]], [[FC Internazionale Miláno|Inter Miláno]], [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]] ( Skupina C )<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina smrti pro Plzeň! V Lize mistrů ji čeká Bayern, Barcelona a Inter|url=https://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-evropske-pohary-liga-mistru/418784/skupina-smrti-pro-plzen-v-lize-mistru-ji-ceka-bayern-barcelona-a-inter.html|vydavateľ=iSport.cz|dátum prístupu=2023-07-13|jazyk=cs}}</ref>
* [[Liga majstrov UEFA 2023/2024|LM 2023/24]]: [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Gemrain]], [[Borussia Dortmund]], [[AC Miláno]], [[Newcastle United FC|Newcastle]] (Skupina F)
;
; [[Liga národov UEFA|Liga Národov UEFA]]
* [[Liga národov UEFA 2022/2023|LN 2022/23]]: [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]], [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]], [[Maďarské národné futbalové mužstvo|Maďarsko]] ( Skupina 3 )
== Referencie ==
<references />
== Zdroj ==
{{Preklad|jazyk=cs|článok=Skupina smrti|revízia=21705081}}
{{Portál|Futbal}}
[[Kategória:Futbalová terminológia]]
3bnk17f9cue925d9rbefs75tk3xryhp
Mariazellská bazilika
0
699848
8214166
7612633
2026-05-15T10:29:16Z
~2026-29230-47
294915
8214166
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Mariazell - Basilika1.JPG|náhľad|Mariazellská bazilika]]
'''Mariazellská bazilika''', tiež známa ako '''Bazilika Narodenia Panny Márie''' (''Basilica Mariä Geburt''), je rímskokatolícka cirkevná stavba v [[Mariazell]]i v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Je to najvýznamnejšie pútnické miesto v Rakúsku a jedna z najnavštevovanejších svätýň v Európe.<ref>[http://www.ewtn.com/library/MARY/ZSHRINE.HTM Zenit News]</ref> V kostole je uctievaný zázračný drevený obraz [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]].
[[Pius X.|Pápež Pius X.]] osobne povýšil 10. novembra 1907 [[motu proprio]] svätyňu na baziliku minor. Neskôr dekrétom z 8. septembra 1908 zabezpečil korunováciu mariánskeho obrazu. Mariazell je jediným kostolom označeným ako národná svätyňa všetkých nemecky hovoriacich krajín.
== Raná história ==
Územie okolo [[Mariazell]]u bolo okolo roku 1103 pridelené opátstvu sv. Lamberta a mnísi tu postavili celu, aby slúžili miestnym obyvateľom. Tradícia uvádza ako deň založenia mesta 21. december 1157, ale prvýkrát je doložená v roku 1243. Mariánsky oltár bol zasvätený v roku 1266.
== Súčasnosť Baziliky Panny Márie ==
=== Bazilika Narodenia Panny Márie ===
V 14. storočí stál v Mariazelli [[Gotická architektúra|gotický]] kostol s 90 m vysokou vežou a lomeným portálom. V rokoch 1420 a 1474 kostol zničil požiar. Budovu kostola neskôr v rokoch 1644 až 1683 rozšíril a prerobil v [[Baroková architektúra|barokovom]] štýle [[Domenico Sciassia]]. Vľavo a vpravo od gotickej veže bola postavená baroková veža, loď bola predĺžená a rozšírená a na východnej strane bola pristavaná kupola. Hlavný oltár, vysvätený v roku 1704, navrhol [[Johann Bernhard Fischer von Erlach]].
Dvanásť bočných kaplniek obsahuje barokový oltár. Sadrové štukové dielo organovej galérie a organovú konzolu z roku 1737 vytvoril [[Viedeň|viedenský]] sochár Johann Wagner v roku 1740.
Pred hlavným vchodom sú dve olovené sochy v životnej veľkosti, ktoré vytvoril [[Balthasar Moll]] v roku 1757. Naľavo stojí [[Uhorsko|uhorský]] [[Ľudovít I. (Uhorsko)|kráľ Ľudovít I.]] a napravo [[Morava (región)|moravský]] [[markgróf]] [[Vladislav Jindřich|Heinrich]].
V roku 1907 bol pútnický kostol povýšený na [[Bazilika|baziliku minor]].
Od roku 1992 prechádzala bazilika generálnou obnovou, ktorá bola dokončená v roku 2007.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ehemalige Initiativen | url = https://www.basilika-mariazell.at/site/de/freundunterstuetzer/eheminitiativen | vydavateľ = basilika-mariazell.at | dátum prístupu = 2023-07-22}}</ref>
=== Svätý obraz a kaplnka ===
V staršej časti budovy postavenej v roku 1690 sa nachádza Gnadenkapelle. Táto kaplnka stojí na mieste prvej „cely“ a nachádza sa v nej [[Románske umenie|neskororománsky]] zázračný obraz Panny Márie – „Magna Mater Austria“, 48 cm vysoká soška z [[Lipa|lipy]]. Zázračný obraz dostáva každý rok prepracovane navrhnutý milosrdný šat. Viac ako 150 šiat si môžete prezrieť v pokladnici, alebo sú starostlivo konzervované. Mnohé odevy darovali ako dary bohatí katolícky veriaci ľudia. Dizajn milosrdných šiat sa aj dnes považuje za veľkú poctu.
== Rozvoj púte ==
Už v 12. storočí putovali pútnici do mariánskej svätyne. Väčší počet pútnikov je zdokumentovaný okolo roku 1330, keď svetský súd uložil vykonať púť ''Zellfahrt'' (cestu Zell) ako zmierenie za svojich zločincov. V nasledujúcich rokoch prichádzalo čoraz viac pútnikov zo susedných krajín. Po [[Protireformácia|protireformácii]] [[Habsburgovci]] urobili z Mariazell národnú svätyňu. V roku 1783 však cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] na kláštor v Mariazelli zanevrel a v roku 1787 úplne zakázal púte do Mariazellu. Po zrušení obmedzení navštívi Mariazell ročne okolo milióna pútnikov. V roku 2004 sa v Mariazelli konal ''Mitteleuropäischer Katholikentag'' (Stredoeurópsky katolícky deň).
== Legendy ==
O založení Mariazellu a jeho vývoji existujú tri základné legendy. Legenda o založení mesta hovorí, že v roku 1157 bol na územie dnešného mesta vyslaný ako duchovný pastier, mních svätého Lambrechta, menom Magnus. Keď mu cestu zatarasila veľká skala, položil figúrku Panny Márie ktorú si niesol, na skalu. Skala sa rozlomila, čím sa Magnusovi cesta uvoľnila. Na neďalekom brehu sa následne usadil, postavil figúrku na kmeň stromu a z dreva postavil celu, ktorá mu slúžila ako kaplnka aj ako bývanie.
Druhá legenda hovorí o tom, ako na toto miesto okolo roku 1200 putoval [[Vladislav Jindřich|moravský markgróf Henrich]] a jeho manželka, ktorí sa pomocou Panny Márie z Mariazell vyliečili z ťažkých chorôb. Tam dali postaviť prvý kamenný kostol na mieste drevenej kaplnky ako poďakovanie za zázračné uzdravenie.
Tretia legenda hovorí o zázračnej víťaznej bitke uhorského kráľa Ľudovíta I. nad početnou prevahou tureckého moslimského vojska. Z vďaky postavil gotický kostol a obdaril ho ''Schatzkammerbild'' (obraz), ktorý videl položený na jeho hrudi vo sne.
V roku 2007 bola bazilika Mariazell vybraná ako hlavný motív zberateľskej mince: rakúska pamätná minca Bazilika Mariazell, vyrazená 9. mája. Na minci je zobrazené priečelie baziliky s charakteristickou centrálnou gotickou vežou lemovanou dvoma barokovými vežami.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
[[Kategória:Baziliky minor]]
[[Kategória:Kostoly v Rakúsku]]
[[Kategória:Gotické kostoly v Rakúsku]]
[[Kategória:Barokové kostoly v Rakúsku]]
[[Kategória:Stavby v Štajersku]]
[[Kategória:Mariazell]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené Narodeniu Panny Márie]]
[[Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Rakúsku]]
[[Kategória:Architektúra z 1683]]
d3ahwdr7rcmohq0oi9cf9tm1edzr219
Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika
0
700357
8214004
8091324
2026-05-15T03:47:03Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214004
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Organizácia
| ŠtýlTela =
| Názov = Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika
| ŠtýlNázvu =
| Obrázok =
| ŠírkaObrázku =
| AltTextObrázku =
| KomentárObrázku = logo spoločnosti
| ŠtýlKomentáruObrázku =
| ŠtýlHlavičiek =
| ŠtýlPopisov =
| ŠtýlDát =
| Mapa =
| ŠírkaMapy =
| AltTextMapy =
| KomentárMapy =
| Mapa2 =
| OficiálnyNázov =
| KrátkyNázov = SMRŠ
| Motto = „Veriť, milovať, pracovať“
| Predchodca =
| Nasledovník =
| Vznik = [[1990]]
| Zánik =
| Typ = [[občianske združenie]]
| PrávnePostavenie =
| Zameranie =
| Ústredie = Národný dom Štefánikov
| Miesto = [[Brezová pod Bradlom]]
| Súradnice =
| OblasťPôsobenia = kultúra, história, armáda
| Členstvo = ~1000 členov
| RokovacíJazyk = slovenský
| GenerálnyTajomník =
| Prezident =
| TitulLídra = Predseda
| MenoLídra = Ing. Peter Novotňák
| TitulLídra2 =
| MenoLídra2 =
| TitulLídra3 =
| MenoLídra3 =
| KľúčovíĽudia = Mgr. Marika Gallová, podpredseda
| HlavnýOrgán =
| RodičovskáOrganizacia =
| Vzťah =
| Rozpočet =
| OrganizačnáZložka =
| Dobrobolníci =
| Webstránka = {{url|https://mrstefanik.sk}}
| PredchádzajúciNázov =
| Poznámka =
| Portál =
}}
'''Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika''' ('''SMRŠ''') je [[občianske združenie]], ktoré rozvíja a organizuje svoju činnosť s cieľom uchovávať odkaz brigádneho generála ozbrojených síl [[Tretia francúzska republika|Francúzska]], [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]], [[Slovensko|slovenského]] [[astronóm]]a, vedca a vynálezcu, fotografa, vojenského [[Pilot|letca]], diplomata, politika a štátnika. Spoločnosť bola založená v roku [[1990]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O spoločnosti|url=https://mrstefanik.sk/o-spolocnosti-milana-rastislava-stefanika/|dátum prístupu=2023-08-06|priezvisko=Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika}}</ref> avšak jej idea vznikla už v roku 1989.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zakladateľ Spoločnosti M.R.Štefánika učil v brezovskej základnej škole|url=https://www.teraz.sk/regiony/zakladatel-spolocnosti-m-r-stefani/378644-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2019-02-15|dátum prístupu=2023-08-06|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref>
== Poslanie a činnosť ==
Základným poslaním združenia je sprostredkovávať poznatky a prezentovať život a dielo M. R. Štefánika, významného činiteľa česko-slovenského národnooslobodzovacieho boja a 1. ministra vojny [[Dočasná vláda česko-slovenská|Dočasnej vlády česko-slovenskej]].
Veľké úsilie SMRŠ zameriava na šírenie dobrého mena [[Slovensko|Slovenskej republiky]] v zahraničí a podporu kultúrnych a duchovných aktivít či národných hodnôt. Osobitným poslaním spoločnosti je podnecovať záujem mládeže o poznávanie a pochopenie postojov a hodnôt, ktoré Štefánik vyznával.
V súčinnosti s inými spoločenskými organizáciami a združeniami, ako aj štátnou a verejnou správou spoločnosť podporuje budovanie a obnovu pamätníkov spojených s menom generála Štefánika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlohovec a Piešťany si pripomenú si výročie narodenia M. R. Štefánika|url=https://www.teraz.sk/regiony/hlohovecpiestany-pripomenu-si-vyro/729601-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-07-21|dátum prístupu=2023-08-06|jazyk=sk|priezvisko=TASR}}</ref> V rámci medzinárodnej činnosti sa snaží budovať vzťahy s organizáciami v krajinách, kde Štefánik pôsobil: [[Česko]], [[Francúzsko]], [[Rusko]], [[Taliansko]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Klub generálov SR a Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika v Taliansku|url=https://www.kgsr.sk/podujatia/klub-generalov-sr-a-spolocnost-milana-rastislava-stefanika-v-taliansku/|vydavateľ=www.kgsr.sk|dátum prístupu=2023-08-06|priezvisko=Klub Generálov Slovenskej Republiky}}</ref> [[Spojené štáty]] a [[Japonsko]].<ref name=":0" />
V roku 2023 SMRŠ podpísala Memorandum o spolupráci so [[Slovenský olympijský a športový výbor|Slovenským olympijským a športovým výborom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SOŠV sa bude podieľať na šírení postojov a hodnôt Milana Rastislava Štefánika|url=https://www.olympic.sk/clanok/sosv-spolocnost-mr-stefanika|vydavateľ=Slovenský olympijský tím|dátum prístupu=2023-08-06|jazyk=sk|priezvisko=Slovenský olympijský a športový výbor|url archívu=https://web.archive.org/web/20230710143731/https://www.olympic.sk/clanok/sosv-spolocnost-mr-stefanika|dátum archivácie=2023-07-10}}</ref>
== Vydavateľská činnosť ==
Spoločnosť od roku 1990 vydáva časopis Bradlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Časopis Bradlo|url=https://mrstefanik.sk/casopis-bradlo/|dátum prístupu=2023-08-06|priezvisko=Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika}}</ref> a ako spoluvydavateľ sa podieľa aj na vydávaní publikácií spojených so životom a dielom Štefánika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štefánik nestráca šarm ani v dokumentoch|url=https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/584246-stefanik-nestraca-sarm-ani-v-dokumentoch/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2021-04-13|dátum prístupu=2023-08-06|jazyk=sk-SK|priezvisko=Handzová|meno=Zora}}</ref>
== Miestne kluby ==
Miestne kluby sú základnou organizačnou zložkou SMRŠ a sú zakladané v miestach s najmenej piatimi členmi spoločnosti. Klub plní úlohy v okruhu svojej pôsobnosti v zmysle stanov a koordinácie s výborom SMRŠ. V súčasnosti (2023) kluby pôsobia v týchto mestách: [[Banská Bystrica]], [[Bratislava]], [[Brezno]], [[Brezová pod Bradlom]], [[Dudince]], [[Košice]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Nitra]], [[Partizánske]], [[Piešťany]], [[Poprad]], [[Prievidza]], [[Spišská Nová Ves]], [[Stará Turá]], [[Šurany]], [[Trenčianske Teplice]], [[Trenčín]], [[Zvolen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Miestne kluby|url=https://mrstefanik.sk/o-spolocnosti-milana-rastislava-stefanika/miestne-kluby/|dátum prístupu=2023-08-06|priezvisko=Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika}}</ref>
== Vyznamenania SMRŠ ==
Spoločnosť ako mnohé podobné inštitúcie udeľuje za zásluhy o činnosť spoločnosti, ako aj za zásluhy o propagáciu pamiatky a odkazu M. R. Štefánika niekoľko vyznamenaní. Systém ocenení spoločnosti, ktorý vznikol v roku 2020 je určený pre jej členov a sympatizantov, ako aj pre spoločenské organizácie spolupracujúce so SMRŠ.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Valné zhromaždenie hodnotilo trojročné obdobie činnosti SMRŠ|url=https://mrstefanik.sk/valne-zhromazdenie-hodnotilo-trojrocne-obdobie-cinnosti-smrs/|dátum prístupu=2023-08-06|priezvisko=Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika}}</ref> V súčasnosti sú udeľované tieto vyznamenania:
* Čestné členstvo v SMRŠ<ref name=":1" />
* Pamätný kríž Spoločnosti M. R. Štefánika<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prví členovia Spoločnosti M.R. Štefánika ocenení Pamätným krížom SMRŠ|url=https://mrstefanik.sk/prvi-clenovia-spolocnosti-m-r-stefanika-oceneni-pamatnym-krizom-s-mrs/|dátum prístupu=2023-08-06|priezvisko=Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika}}</ref>
* Pamätná medaila Spoločnosti M. R. Štefánika
* Pamätná plaketa Spoločnosti M. R. Štefánika (bronzová,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bronzová pamätná plaketa Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika|url=https://www.tofp.eu/sk/bronze-memorial-plaque-of-the-milan-rastislav-stefanik-society/|dátum vydania=2022-09-12|dátum prístupu=2023-08-06|jazyk=sk-SK|priezvisko=Servare et Manere}}</ref> strieborná a zlatá trieda)
* Ďakovný list
* Poďakovanie SMRŠ
== Galéria ==
<gallery>
Milan Rastislav Štefánik.jpg|Portrét Milana Rastislava Štefánika
Pamätný kríž Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika.png|Pamätný kríž Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika
Milan Rastislav Štefánik Society Bronze Memorial Plaque.png|Bronzová pamätná plaketa SMRŠ, averz
</gallery>
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1990]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Milana Rastislava Štefánika]]
sqz0ri4ebjr6wimeljlbn10l9lwx3g7
Skorocel najvyšší
0
702166
8213893
8042018
2026-05-14T19:56:40Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213893
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox rastliny
| meno = skorocel najvyšší
| Obrázok = Plantago altissima sl2.jpg
| Titulok = skorocel najvyšší
| Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia
| Podríša po slovensky=[[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta
| Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta
| Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta
| Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae
| Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae
| Rad po slovensky=[[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales
| Čeľaď po slovensky = [[skorocelovité]] | Čeľaď po latinsky = Plantaginaceae
| Rod po slovensky = [[skorocel]] | Rod po latinsky = Plantago
| Druh po slovensky = skorocel najvyšší| Druh po latinsky = Plantago altissima
| Binomické meno = Plantago altissima
| Klasifikátor1 = [[Carl Linné|L.]], 1762
}}
'''Skorocel najvyšší''' (lat. ''Plantago altissima'', iné názvy pozri nižšie) je druh rastliny z [[rod (taxonómia)|rodu]] [[skorocel]] (''Plantago'').
== Názvy ==
=== Slovenské ===
Od začiatku 50. rokov 20. storočia sa tento druh volá '''skorocel najvyšší'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV | odkaz na autora = | titul = PLADIAS SK | url = https://pladias.sk/taxon/overview/Plantago%20altissima | vydavateľ = pladias.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361</ref><ref>NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 137</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dítě | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = PLANTAGO ALTISSIMA L. – jitrocel nejvyšší / skorocel najvyšší | url = https://botany.cz/cs/plantago-altissima/ | vydavateľ = botany.cz | miesto = | dátum vydania = 2011-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref> Staršie slovenské názvy sú ''skorocel vysoký''<ref>MALOCH, M. Krmovinárstvo - základy náuky o pestovaní lúk a pasienkov, Lúkarstvo a pasienkárstvo. Bratislava: Oráč, 1952. S. 357</ref> a ''skorocel najväčší''<ref>HROMÁDKA, J. et al. Slovenská vlastiveda. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, 1943. S. 352, 353</ref> (pričom ale názvom [[skorocel najväčší]] sa dnes označuje druh ''Plantago maxima''<ref>ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 362</ref>). Reuss 1853 použil názov ''jitrocel nejvyšší''.<ref name=Reuss>{{Citácia knihy | priezvisko = Reuss | meno = Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Května Slovenska čili opis všech jevnosnubných na Slovensku.| vydanie = | vydavateľ = Lorber | miesto = | rok = 1853 | počet strán = 586 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 356, 357| jazyk = }}</ref> Iné slovenské názvy, ani ľudové názvy, nie sú doložené, pravdepodobne preto, že sa tento druh zamieňa(l) s druhom [[skorocel kopijovitý]]<ref name="cs_kvetena_6"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plantago lanceolata | url = http://floranorthamerica.org/Plantago_lanceolata | vydavateľ = floranorthamerica.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250602170047/http://floranorthamerica.org/Plantago_lanceolata | dátum archivácie = 2025-06-02 }}</ref> a niekedy sa doňho aj zaraďoval – porovnaj nižšie uvedené latinské synonymá.
=== Latinské ===
Jediné isté druhové synonymum je ''Plantago crassipes'' Borbás 1878 [non Brullo 1993], pričom ale už samotný autor tohto synonyma výslovne považoval za neisté, či jeho ''crassipes'' je samostatný druh alebo súčasť iného druhu.<ref name=POWO/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Österreichische botanische Zeitschrift | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag. | miesto = | rok = 1878 | počet strán = 894 | url = https://books.google.sk/books?id=l_yQLREFDp8C&newbks=1&newbks_redir=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false| isbn = | kapitola = | strany = 392| jazyk = }}</ref> Podľa niektorých názorov sú ďalšie synonymá ''Plantago irrigua'' Fisch. ex Rchb 1831, ''Plantago schottii'' Roem. & Schult. 1818 a/alebo ''Plantago sylvatica'' H.Mart. 1812, ktoré sú podľa iných názorov synonymami skorocelu kopijovitého.<ref>SLAVÍK, B. et al. Květena České republiky 6, S. , Praha: Academia. 2000. S. 542</ref><ref name=Worldpl>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = A complete, synonymic checklist of the Higher Plants of the World | url = https://www.worldplants.de/world-plants-complete-list/complete-plant-list#plantUid-388003 | vydavateľ = worldplants.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>Plantago irrigua, Plantago schottii in: [https://powo.science.kew.org/]</ref>
Skorocel najvyšší sa dávnejšej v minulosti niekedy považoval za súčasť (konkrétne poddruh, varietu či formu) druhu [[skorocel kopijovitý]] (''Plantago lanceolata''), takže sa uvádzal niektorým z týchto spôsobov:
* ''Plantago lanceolata'' subsp. ''altissima'' (L.) Nyman 1881<ref name=POWO/><ref name=Worldpl/>
* ''Plantago lanceolata'' var. ''altissima'' (L.) Roth 1827<ref name=POWO/><ref name=Worldpl/>
* ''Plantago lanceolata'' f. ''altissima'' (L.) Batt. 1890<ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plantago altissima L. | url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:684856-1 | vydavateľ = powo.science.kew.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref><ref name=Worldpl/>
* ''Plantago lanceolata'' var. ''major'' Homann 1828.<ref name=Worldpl/>
== Výskyt ==
[[areál (biológia)|Areál]] výskytu skorocelu najvyššieho je obmedzený na juhovýchod [[Európa|Európy]]. Jeho severná hranica rozšírenia prechádza juhozápadným [[Rakúsko|Rakúskom]], [[Slovensko|Slovenskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]]; južná hranica vedie koncom [[Balkánsky polostrov|Balkánského polostrova]].
=== Slovensko ===
Na Slovensku v súčasnosti rastie ojedinele na [[Podunajská nížina|Podunajskej nížine]] (najmä v okolí [[Dunaj]]a a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]]). Výskyt na [[Záhorská nížina|Záhorskej nížine]] (najmä pri rieke Morava) a v [[Bratislava|Bratislave]] (Devínska Kobyla a pod.) už nie je istý, ale v minulosti tam každopádne rástol. Na Podunajskej nížine rástol v minulosti veľmi hojne – známych bolo asi 50 lokalít výskytu od Bratislavy po Štúrovo.<ref name=FS/>
== Opis ==
Je to [[Perena|vytrvalá rastlina]]. Dorastá priemerne do výšky {{cm|90|m}}, ojedinele do 120 cm.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Plantago altissima L.
| url = https://flora.uniud.it/scheda.php?id=1320
| vydavateľ = flora.uniud.it
| dátum prístupu = 2024-09-15
}}</ref> Z pomerne dlhého, plazivého a len málo vetveného [[podzemok|podzemku]] s tučnými 1 – 2 mm adventnými [[koreň (botanika)|koreňmi]]<ref name="cs_kvetena_6">Chrtek J. sen. (2000): Plantago L. – jitrocel. – In: Slavík B., Chrtek J. jun. & Štěpánková J. (eds), Květena České republiky 6, p. 530–546, Academia, Praha.</ref> vyrastá niekoľko [[listová ružica|listových ružíc]], ktoré sú tvorené početnými kopijovitými [[list (botanika)|listami]] rastúcimi vzpriamene. Listy bývajú dlhé 20 až {{cm|40|m}} a široké 2 až {{cm|5|m}}, dole sú zúžené do nožičky a na vrchole zahrotené, po obvode bývajú celistvé alebo oddelené zubaté, majú výraznú podlhovastú [[Žilnatina (rastlina)|žilnatinu]] s piatymi až siedmymi žilkami a v mladosti sú porastené bielymi [[trichóm|chĺpkami]].
Pevné priame alebo oblúkovito prehnuté [[stvol]]y, vysoké 50 až {{cm|90|m}}, sú hranaté (so 6 až 12 podlhovastými ryhami) a pritisnuto chlpaté. Na ich vrcholoch sú do hustých elipsovitých či valcovitých, 2 až {{cm|7|m}} dlhých [[klas]]ov osadené [[hermafrodit|obojpohlavné]] [[kvet]]y s asi {{mm|6|m}} vajcovitými [[list (botanika)|listami]] a ktoré sú na koncoch dlhé špicaté. Štyri suchoblanité, zašpicatené, roztrúseno chlpaté [[sepala|kališné lístky]] sú {{mm|4|m}} dlhé a dva z nich sú zrastené. Rovnaký počet vajcovitých [[koruna (botanika)|korunných listov]] tvorí rúrku, a ich hnedasté laloky sú {{mm|2.5|m}} dlhé. Štyri hnedasté nitky<!-- filamentum --> [[tyčinka (botanika)|tyčiniek]] dosahujú dĺžku 6 až {{mm|10|m}} a nesú žlto-oranžové, {{mm|3|m}} veľké [[peľnica|peľnice]]. [[Ploidia]] druhu je 2n = 72.
[[Plod_ (rastlina)|Plodom]] je podlhovastá {{mm|4|m}} [[tobolka]] s uťatým vrcholom. Obsahuje niekoľko, takmer {{mm|3|m}} dlhých, červenohnedých lesklých [[semeno (rastlina)|semien]].
== Ekológia ==
Miestom rastu skorocela najvyššieho sú vlhké a mokré lúky, ako aj občas zaplavované močiare prevažne [[hlina|aluviálneho]] charakteru. Najlepšie mu vyhovujú neutrálne až mierne [[Zásada (chémia)|alkalické]] piesčité a hlinito-piesčité pôdy v teplých, nížinatých oblastiach. Blízko morského pobrežia rastliny znášajú aj [[brakická voda|brakickú vodu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dítě | meno = Daniel | titul = BOTANY.cz: Jitrocel nejvyšší | url = http://botany.cz/cs/plantago-altissima/ | dátum aktualizácie = 06.02.2011 | dátum prístupu = 06.11.2014 | vydavateľ = O. s. Přírodovědná společnost, BOTANY.cz | jazyk = sk}}</ref><ref name=FS>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Goliašová | meno = Kornélia | titul = Flóra Slovenska V/2: Skorocel najvyšší | url = http://bibdigital.rjb.csic.es/Imagenes/F(437)FUT_Fl_Slov_5_2/FUT_Fl_Slov_5_2_569.pdf | rok = 1997 | počet strán = 635 | strany = 569 – 571 | dátum prístupu = 06.11.2014 | vydavateľ = VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, SK | isbn = 80-224-0481-0 | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20141106231812/http://bibdigital.rjb.csic.es/Imagenes/F(437)FUT_Fl_Slov_5_2/FUT_Fl_Slov_5_2_569.pdf | dátum archivácie = 2014-11-06 | nedostupné = áno }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kobrlová | meno = Lucie | titul = Portál české flory: Květena: Plantago altissima | url = http://flora.upol.cz/kvetena/info/7779-Plantago-altissima.html | dátum prístupu = 06.11.2014 | vydavateľ = PřF, Univerzita Palackého, Olomouc | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Šablóna:Citácia periodika | priezvisko = Grulich | meno = Vít | titul = Red List of vascular plants of the Czech Republic: 3rd edition | periodikum = Preslia | url = http://www.ms-cbs.cz/_publikace/P123Grulich.pdf | dátum vydania = 2012 | ročník = 84 | číslo = 3 | strany = 631 – 645 | dátum prístupu = 06.11.2014 | vydavateľ = Botanický ústav, AV ČR, Průhonice | issn = 0032-7786 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Catalogazione floristica per la didattica: Plantago altissima | url = http://flora.uniud.it/scheda.php?id=1320 | datum prístupu = 06.11.2014 | vydavateľ = Dipartimento di Biologia e Protezione delle Piante, Università di Udine, IT | jazyk = it}}</ref>
== Zámena ==
Podobný je [[skorocel kopijovitý|skorocelu kopijovitému]] (najmä jeho variete ''Plantago lanceolata'' var. ''sylvatica'' Pers.), od ktorého sa však odlišuje dĺžkou podzemku a hrúbkou adventívnych koreňov.<ref name="cs_kvetena_6"/><ref name=Reuss/>
== Ochrana ==
Na [[Slovensko|Slovensku]] je skorocel najvyšší zákonom chránený, jeho oficiálna spoločenská hodnota je 37 € za kus.<ref>vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.gbif.org/occurrence/3314215931#occurrencePage_media Plantago altissima L., 2021-06-18], Ebergassing, Rakúsko – fotky celej rastliny s podzemkom a adventnými koreňmi
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Jitrocel nejvyšší|22882840}}
{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Skorocelovité]]
[[Kategória:Zákonom chránené rastliny na Slovensku]]
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Flóra v Česku]]
[[Kategória:Flóra Európy]]
[[Kategória:Flóra Ázie]]
o7m1z7wglahemigqcrsxeqpagzc3v0x
Diskusia s redaktorom:PeterWikiSK
3
703252
8213939
8123319
2026-05-14T20:48:04Z
Jetam2
30982
zdroje, pls
8213939
wikitext
text/x-wiki
{{Vitajte}} --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 15:09, 22. október 2023 (UTC)
== [[Petr Pavel]] ==
Ahoj. Vďaka za info v článku. Všetky informácie by mali byť citované spoľahlivým zdrojom, nielen čiastočne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:54, 18. november 2025 (UTC)
== Ťahanovce ==
Zdravím! Vďaka za [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ko%C5%A1ice_%E2%80%93_mestsk%C3%A1_%C4%8Das%C5%A5_S%C3%ADdlisko_%C5%A4ahanovce&curid=28074&diff=8123282&oldid=8071012 opravu], ale treba aktualizovať aj zdroj. Momentálne údaj z roku 2024 dokazuje dokument z roku 2020.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:08, 21. november 2025 (UTC)
== VŠC Dukla ==
Zdravím! Vďaka za [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojensk%C3%A9_%C5%A1portov%C3%A9_centrum_Dukla_Bansk%C3%A1_Bystrica&curid=535924&diff=8213876&oldid=7763032 aktualizáciu]. Doplň, prosím, zdroje.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:47, 14. máj 2026 (UTC)
5egczw9kvjwaqwndm2ohawy2xmt46mx
SOR TNS 12
0
705024
8213707
8162440
2026-05-14T12:42:00Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 6 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213707
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox trolejbus|názov=SOR TNS 12|súbor=SOR TNS 12 3065, Brno, Vaňkovo náměstí 01.jpg|popis=SOR TNS 12 v Brne|typ=TNS 12|výrobca=[[SOR Libchavy]]|prototyp=[[2022]]|výroba v rokoch=[[2022]] – súčasnosť|vyrobených kusov=34|modernizácia v rokoch=|modernizovaných kusov=|dĺžka=12 000 mm|šírka=2 550 mm|výška=3 370 mm|pohotovostná hmotnosť=|výška podlahy=|max. rýchlosť=|miest na sedenie=35|miest na státie=60|motor(y)=|výkon=1×160 kW|napätie=600 V DC<br>750 V DC|dieselagregát=|výkon dieselagregátu=}}
SOR TNS 12 je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný českou spoločnosťou [[SOR Libchavy]] v spolupráci s firmami [[Cegelec]], [[Rail Electronics]], či [[Škoda Electric]], od ktorých pochádza elektrická výzbroj.
Karosériu trolejbusov TNS 12 taktiež využíva [[Škoda Electric]] na výrobu trolejbusov [[Škoda 32Tr SOR|Škoda 32Tr]].
== Konštrukcia ==
Jedná sa o dvojnápravový klasický či [[hybridný trolejbus]] dĺžky 12 m, ktorý využíva karosériu autobusu [[SOR NS 12]] a elektrickú výzbroj od spoločností [[Cegelec]], [[Rail Electronics CZ]], alebo [[Škoda Electric]] . Je nízkopodlažný s nástupnou výškou 330 mm a tromi dverami. Môže byť vybavený trakčnými batériami, ktoré umožňujú prevádzku na úsekoch bez trolejového vedenia. Trolejbus je ďalej vybavený celovozovou klimatizáciou, kneelingom a výklopnou plošinou pre vozíčkarov.
== História ==
Kvôli situácii na trhu, ovplyvnenej [[COVID-19|pandémiou covid-19]], a súvisiacim problémom s výrobou a dodávkami vozidiel [[Bogdan T70120]] sa rozhodol [[Dopravný podnik mesta Jihlavy]] podpísať s konzorciom českej firmy [[Tram for Envi]] a ukrajinskej spoločnosti [[Bogdan Motors]] dodatok zmluvy na dodávku 6 trolejbusov, podľa zmluvy z apríla 2021, dodať ukrajinský výrobca. Na základe dodatku z decembra 2021 má jihlavský dopravca získať vozidlá SOR TNS 12 s trakčnými batériami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tram for Envi a Bogdan dodají trolejbusy do Jihlavy | url = https://www.cs-dopravak.cz/tram-for-envi-a-bogdan-dodaji-trolejbusy-do-jihlavy/ }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy pro Jihlavu dostanou české karoserie | url = https://www.jihlava.cz/nove-trolejbusy-pro-jihlavu-dostanou-ceske-karoserie/d-550142/p1=106485 | dátum prístupu = 2023-11-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230906042332/https://www.jihlava.cz/nove-trolejbusy-pro-jihlavu-dostanou-ceske-karoserie/d-550142/p1=106485 | dátum archivácie = 2023-09-06 }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dopravní podnik města Jihlavy, a.s. - Dodatek č. 1 - koupě 6 kusů trolejbusů SOR TNS 12, včetně veškerých součástí a příslušenství | url = https://smlouvy.gov.cz/smlouva/18770955}}</ref>
Spoločnosť SOR Libchavy sa stala v januári 2022 víťazom tendra [[Dopravný podnik Bratislava|Dopravného podniku Bratislava]] na dodávku 11 parciálnych trolejbusov, ktoré majú byť dodané do 18 mesiacov od podpisu zmluvy. Išlo o prvé výberové konanie, v ktorom SOR uspel samostatne ako dodávateľ trolejbusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOR Libchavy vyhrál soutěž na 11 trolejbusů pro Bratislavu, cena klesla o 30 % | url = https://zdopravy.cz/sor-libchavy-vyhral-soutez-na-11-trolejbusu-pro-bratislavu-cena-klesla-o-30-100684/}}</ref> K podpísaniu zmluvy došlo na konci mája 2022.<ref>{{Citácia periodika
|titul=DP Bratislava podepsal smlouvu na dodání 11 trolejbusů SOR TNS 12
|periodikum=Československý dopravák
|url=https://www.cs-dopravak.cz/dp-bratislava-podepsal-smlouvu-na-dodani-11-trolejbusu-sor-tns-12/
|dátum vydania=2022-05-31
|dátum prístupu=2022-05-31
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pôvodne mali byť vozidlá pre Bratislavu osadené výzbrojou od Cegelecu. Po problémoch s dodávkami niektorých komponentov výzbroje bol ale jej dodávateľ zmenený na Škodu Electric. Ide tak o prvý prípad, kedy je v trolejbusoch, ktorých finálnym dodávateľom je SOR, použitá výzbroj Škoda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOR TNS 12 | url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1036/SOR-TNS-12 | jazyk = sk}}</ref> V marci 2022 uspel SOR aj vo výberovom konaní [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice|Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice]], ktorému má dodať 4 parciálne trolejbusy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy do Zlína a Otrokovic dodá SOR, cena proti odhadu spadla o více než pětinu | url = https://zdopravy.cz/nove-trolejbusy-do-zlina-a-otrokovic-doda-sor-cena-proti-odhadu-spadla-o-vice-nez-petinu-106149/}}</ref> [[Dopravní podnik města Brna|Dopravný podnik mesta Brna]] vyhlásil v novembri 2020 výberové konanie na dodávku komponentov pre kompletizáciu až štyridsiatich klasických trolejbusov (bez batérií) vo vlastných priestoroch, konkrétne vo [[Vozovňa Komín|vozovni Komín]] . Víťazom tohto tendra sa v apríli 2022 stala spoločnosť SOR. Komponenty na výrobu prvých dvoch vozidiel mali byť dodané do štyroch mesiacov od podpisu zmluvy, zvyšných až 38 trolejbusov môže DPMB odobrať v rámci opcie, ktorá platí do roku 2025.<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko=Hinčica
|meno=Libor
|titul=Brno se dočká trolejbusových stavebnic
|periodikum=Československý Dopravák
|url=https://www.cs-dopravak.cz/brno-se-docka-trolejbusovych-stavebnic/
|dátum vydania=2022-04-11
|dátum prístupu=2022-04-12
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Kompletácia prvých dvoch trolejbusov (č. 3065 a 3066) bola v dielňach [[Vozovňa Komín|vozovne Komín]] zahájená v druhej polovici roku 2022. Vozidlo č. 3066 bolo v nepojazdnom stave v novembri 2022 vystavené na pražskom veľtrhu Czechbus. Oba trolejbusy boli dokončené začiatkom nasledujúceho roka a 6. marca 2023 sa vozidlo č. 3065 vydalo prvýkrát do brnenských ulíc na skúšobné jazdy bez cestujúcich v rámci homologačných skúšok na schválenie typu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Zahájení zkušebního provozu trolejbusů SOR TNS 12
| url = https://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1752}}</ref>
Súťaž na dodávku štyroch trolejbusov s batériami (a ďalších dvoch v prípadnej opcii) do [[Maďarsko|Maďarska]] do [[Segedín]]u vyhral s typom TNS 12 výrobcu SOR Libchavy na jar 2022.<ref>{{Citácia periodika
|titul=SOR zvítězil v tendru na trolejbusy pro Szeged
|periodikum=Československý Dopravák
|url=https://www.cs-dopravak.cz/sor-zvitezil-v-tendru-na-trolejbusy-pro-szeged/
|dátum vydania=2022-05-24
|dátum prístupu=2022-05-24
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V októbri 2022 uzavrel zmluvu na dodávku štyroch parciálnych vozidiel TNS 12 s batériami slovenský [[Dopravný podnik mesta Prešov]] .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOR dodá čtveřici parciálních trolejbusů do Prešova | url = https://zdopravy.cz/sor-doda-ctverici-parcialnich-trolejbusu-do-presova-129825/}}</ref> V januári 2023 vyhral SOR súťaž na dodávku 15 vozidiel pre bulharské mesto [[Ruse (mesto)|Ruse]],<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko=Hinčica
|meno=Vít
|titul=SOR dodá 15 trolejbusů do Ruse
|periodikum=Československý Dopravák
|url=https://www.cs-dopravak.cz/sor-doda-15-trolejbusu-do-ruse/
|dátum vydania=2023-01-30
|dátum prístupu=2023-03-11
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> v rovnakom čase potvrdil bulharský súd výsledok súťaže pre [[Sliven (mesto)|Sliven]] (6 vozidiel TNS 12).<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko=Hinčica
|meno=Vít
|titul=Do Slivenu dorazil první nový trolejbus
|url=https://www.cs-dopravak.cz/do-slivenu-dorazil-prvni-novy-trolejbus/
|dátum vydania=2023-08-27
|dátum prístupu=2023-8-28
|periodikum=Československý Dopravák
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
== Dodávky trolejbusov ==
{| class="wikitable"
!Súčasný štát
!Mesto
!Stránka
!Roky dodávok
!Počet vozov
!Evidenčné čísla
pri dodaní
!Poznámky
!Zdroj
|-
| rowspan="2" |{{Minivlajka|Bulharsko|w}}
|[[Ruse (mesto)|Ruse]]
|[[Trolejbusová doprava v Ruse|stránka]]
|2023
|4
|58011–58041
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obshtinski transport Ruse: trolejbusy SOR TNS 12 | url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=269&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS+12 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2023-11-24 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20231111232215/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=269&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS%2012 | dátum archivácie = 2023-11-11 }}</ref>
|-
|[[Sliven (mesto)|Sliven]]
|[[Trolejbusová doprava v Slivene|stránka]]
|2023
|6
|2301–2306
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pŭtnicheski prevozi Sliven: trolejbusy SOR TNS 12 | url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=6596&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS+12 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2023-11-24 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20231102100323/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=6596&trakce=trolejbus&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS+12 | dátum archivácie = 2023-11-02 }}</ref>
|-
| rowspan="3" |{{Minivlajka|Česko|w}}
|[[Brno]]
|[[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]]
|2022
|2
|3065–3066
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vozy TNS 12 {{!}} Evidence DPMB {{!}} MHD Brno | url = https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?typ=TNS+12&dopravce=DPMB | vydavateľ = www.BMHD.cz | dátum prístupu = 2023-11-24 | jazyk = cs}}</ref>
|-
|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]
|[[Trolejbusová doprava v Jihlave|stránka]]
|2022
|3
|19–21
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP města Jihlavy: trolejbusy SOR TNS 12 | url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=192&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS+12 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2023-11-24 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20231102100324/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=192&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS+12 | dátum archivácie = 2023-11-02 }}</ref>
|-
|[[SOR Libchavy]]
|—
|2022
|4
|—
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOR Libchavy: trolejbusy SOR TNS 12 | url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=435&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS+12 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2023-11-24 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20250125091507/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=435&vyrobce=SOR&ntyp=TNS&typ=TNS+12 | dátum archivácie = 2025-01-25 }}</ref>
|-
|{{Minivlajka|Maďarsko|w}}
|[[Segedín]]
|[[Trolejbusová doprava v Segedíne|stránka]]
|2024
|4
|—
|
|
|-
| rowspan="2" |{{Minivlajka|Slovensko|w}}
|[[Bratislava]]
|[[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]]
|2023
|11
|6121–6131
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOR TNS 12 | url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1036/SOR-TNS-12 | vydavateľ = imhd.sk Bratislava | dátum vydania = 2023-11-01 | dátum prístupu = 2023-11-24 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref>
|-
|[[Prešov]]
|[[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]]
|2023
|4
|801–804
|
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SOR TNS 12 | url = https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/1066/SOR-TNS-12 | vydavateľ = imhd.sk Prešov | dátum vydania = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2023-11-24 | jazyk = sk | priezvisko = imhd.sk}}</ref>
|}
== Referencie ==
<references />{{Trolejbusy SOR}}
[[Kategória:Trolejbusy SOR]]
mqcrqgfzreaklwe3gm0ak9cz41l2kqa
Železničná stanica Krásno nad Kysucou
0
709835
8213825
8213689
2026-05-14T18:24:55Z
~2026-29089-84
294892
úprava roku
8213825
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica|názov=Krásno nad Kysucou|obrázok=Krásno nad Kysucou railway station.jpg|popis obrázku=Budova železničnej stanice v roku 2009|štát=Slovensko|mesto=[[Krásno nad Kysucou]]|mestská časť=[[Zákysučie]]|nástupištia=2|prístup=podchod|cestovné lístky=Nie|zemepisná šírka=49.37885|zemepisná dĺžka=18.83613|trate=[[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|Železničná trať Žilina – Čadca – Svrčinovec zastávka – Mosty u Jablunkova]]}}
'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]]. Zriadená bola v roku [[1871]] pri kolaudovaní [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Leží na [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]]. Nachádzajú sa tu 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Nachádza sa tu 1 koľaj, ktorá slúži na odstavenie nákladných vozňov pre skládku dreva alebo iného materiálu. Túto koľaj využívajú aj uhoľné sklady, ktoré sa nachádzajú v blízkosti železničnej stanice. V minulosti zo stanice viedla aj železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. V meste [[Krásno nad Kysucou]] chcú v budúcnosti v rámci rekonštrukcie trate Krásno nad Kysucou - Čadca zriadiť zastávku [[Krásno nad Kysucou - mesto]] bližšie k centru mesta pri sídlisku [[Struhy]], vzdialenej približne 2 [[Kilometer|km]] smerom na Sever od tejto stanice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}</ref>
== Doprava ==
Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].
=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:<ref name="cp_zsr" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref>
{| class="wikitable"
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}
[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]
sojb8rjqhqq341sib5jwrtjxnsea7p8
8213861
8213825
2026-05-14T19:27:32Z
~2026-29089-84
294892
formulácia, revízia stránky, doplnenie informácii, zdroja
8213861
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Krásno nad Kysucou
| obrázok = Krásno nad Kysucou railway station.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Budova železničnej stanice v roku 2009
| štát = Slovensko
| mesto = [[Krásno nad Kysucou]]
| mestská časť = [[Zákysučie]]
| prevádzkovateľ = ŽSR
| zemepisná šírka = 49,37885
| zemepisná dĺžka = 18,83613
| otvorenie = 1871
| bývalý názov =
| nástupištia = 2
| nástupné hrany =
| prístup = podchod
| cestovné lístky = Nie
| počet cestujúcich =
| trate = [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova]]
}}
'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]].
Zriadená bola v roku [[1871]] po vybudovaní [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Leží na významnej medzinárodnej [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]].
Stanica sa nachádza v južnej časti mesta - v mestskej časti Zákysučie na pravom brehu rieky [[Kysuca|Kysuce]]. V súčasnosti predstavuje významný dopravný uzol pre obyvateľov mesta i obcí z [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickej doliny]], ktorí sem dochádzajú autobusovou dopravou alebo motorovými vozidlami s prestupom na vlakové spojenia do škôl a zamestnania. Po staniciach v Čadci a Kysuckom Novom Meste ide o tretiu najvyťaženejšiu železničnú stanicu na Kysuciach z hľadiska počtu cestujúcich.
Trať prechádzajúca stanicou smerom do Českej republiky tvorí významnú medzinárodnú tranzitnú tepnu. Už v roku 1898 bola zdvojkoľajnená a v roku 1963 elektrifikovaná. V súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie trate na Slovensku, keďže zabezpečuje rozsiahlu osobnú aj nákladnú dopravu smerujúcu do Česka a Poľska.
Stanica prešla rekonštrukciou v rámci modernizácie úseku Žilina – Krásno nad Kysucou v rokoch [[2007]] až [[2012]]. Počas obnovy bolo vybudované druhé nástupište a podchod pre cestujúcich, podobne ako na železničnej stanici v neďalekom [[Železničná stanica Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]]. Predaj cestovných lístkov vo vestibule stanice bol ukončený v priebehu roku [[2025]].
Na stanici sa nachádzajú 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Ďalšia manipulačná koľaj slúži na odstavenie nákladných vozňov a vykládku rôznych druhov materiálu. Využívajú ju napríklad uhoľné sklady situované v blízkosti stanice.
V minulosti zo stanice viedla železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. Dodnes sa zachovali pozostatky tejto trate vedúcej popri hlavnej železničnej trati smerom do Čadce.
V rámci plánovanej modernizácie úseku Krásno nad Kysucou – Čadca je plánované zriadenie novej železničnej zastávky [[Krásno nad Kysucou - mesto]]. Tá má vzniknúť bližšie k centru mesta, pri [[Struhy|sídlisku Struhy]], približne dva kilometre severne od súčasnej stanice, v lokalite dnešného železničného priecestia do osady Gavlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.mojekysuce.sk/spravodajstvo/modernizaciu-zeleznice-na-kysuciach-chcu-posunut-az-po-roku-2029-region-vsak-chce-zabojovat-o-skorsi-termin | vydavateľ = MOJE KYSUCE | dátum prístupu = 2025-11-12 | jazyk = sk}}</ref> Dôvodom jej výstavby je najmä poloha súčasnej stanice, ktorá sa nachádza pomerne ďaleko od centra mesta..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}</ref>
== Doprava ==
Železničná stanica leží na území [[IDS PLUS]]. V minulosti na žel. stanici zastavovali aj zrýchlené expresné vlaky na trase [[Žilina]] - Kraków Glówny. V súčasnosti na stanici zastavujú osobné vlaky liniek S2 jazdiace na trasách [[Skalité]] - [[Liptovský Hrádok]]/,[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] alebo [[Čadca]] - [[Žilina]].
=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:<ref name="cp_zsr" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref>
{| class="wikitable"
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}
[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]
j5twdxleq6uljb1puo1xsybft2ein1t
8213863
8213861
2026-05-14T19:28:27Z
~2026-29089-84
294892
8213863
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Krásno nad Kysucou
| obrázok = Krásno nad Kysucou railway station.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Budova železničnej stanice v roku 2009
| štát = Slovensko
| mesto = [[Krásno nad Kysucou]]
| mestská časť = [[Zákysučie]]
| prevádzkovateľ = ŽSR
| zemepisná šírka = 49,37885
| zemepisná dĺžka = 18,83613
| otvorenie = 1871
| bývalý názov =
| nástupištia = 2
| nástupné hrany =
| prístup = podchod
| cestovné lístky = Nie
| počet cestujúcich =
| trate = [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova]]
}}
'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]].
Zriadená bola v roku [[1871]] po vybudovaní [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Leží na významnej medzinárodnej [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]].
Stanica sa nachádza v južnej časti mesta - v mestskej časti Zákysučie na pravom brehu rieky [[Kysuca|Kysuce]]. V súčasnosti predstavuje významný dopravný uzol pre obyvateľov mesta i obcí z [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickej doliny]], ktorí sem dochádzajú autobusovou dopravou alebo motorovými vozidlami s prestupom na vlakové spojenia do škôl a zamestnania. Po staniciach v Čadci a Kysuckom Novom Meste ide o tretiu najvyťaženejšiu železničnú stanicu na Kysuciach z hľadiska počtu cestujúcich.
Trať prechádzajúca stanicou smerom do Českej republiky tvorí významnú medzinárodnú tranzitnú tepnu. Už v roku 1898 bola zdvojkoľajnená a v roku 1963 elektrifikovaná. V súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie trate na Slovensku, keďže zabezpečuje rozsiahlu osobnú aj nákladnú dopravu smerujúcu do Česka a Poľska.
Stanica prešla rekonštrukciou v rámci modernizácie úseku Žilina – Krásno nad Kysucou v rokoch [[2007]] až [[2012]]. Počas obnovy bolo vybudované druhé nástupište a podchod pre cestujúcich, podobne ako na železničnej stanici v neďalekom [[Železničná stanica Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]]. Predaj cestovných lístkov vo vestibule stanice bol ukončený v priebehu roku [[2025]].
Na stanici sa nachádzajú 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Ďalšia manipulačná koľaj slúži na odstavenie nákladných vozňov a vykládku rôznych druhov materiálu. Využívajú ju napríklad uhoľné sklady situované v blízkosti stanice.
V minulosti zo stanice viedla železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. Dodnes sa zachovali pozostatky tejto trate vedúcej popri hlavnej železničnej trati smerom do Čadce.
V rámci plánovanej modernizácie úseku Krásno nad Kysucou – Čadca je plánované zriadenie novej železničnej zastávky [[Krásno nad Kysucou - mesto]]. Tá má vzniknúť bližšie k centru mesta, pri [[Struhy|sídlisku Struhy]], približne dva kilometre severne od súčasnej stanice, v lokalite dnešného železničného priecestia do osady Gavlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.mojekysuce.sk/spravodajstvo/modernizaciu-zeleznice-na-kysuciach-chcu-posunut-az-po-roku-2029-region-vsak-chce-zabojovat-o-skorsi-termin | vydavateľ = MOJE KYSUCE | dátum prístupu = 2025-11-12 | jazyk = sk}}</ref> Dôvodom jej výstavby je najmä poloha súčasnej stanice, ktorá sa nachádza pomerne ďaleko od centra mesta..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}</ref>
== Doprava ==
Železničná stanica leží na území [[IDS PLUS]]. V minulosti na žel. stanici zastavovali aj zrýchlené expresné vlaky na trase [[Žilina]] - Kraków Glówny. V súčasnosti na stanici zastavujú osobné vlaky liniek S2 jazdiace na trasách [[Skalité]] - [[Liptovský Mikuláš]]/,[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] alebo [[Čadca]] - [[Žilina]].
=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:<ref name="cp_zsr" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref>
{| class="wikitable"
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}
[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]
5rix5o0iqzcdxz82szda4nwoghjkbzt
8213865
8213863
2026-05-14T19:28:43Z
~2026-29089-84
294892
8213865
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Železničná stanica
| názov = Krásno nad Kysucou
| obrázok = Krásno nad Kysucou railway station.jpg
| veľkosť obrázku =
| popis obrázku = Budova železničnej stanice v roku 2009
| štát = Slovensko
| mesto = [[Krásno nad Kysucou]]
| mestská časť = [[Zákysučie]]
| prevádzkovateľ = ŽSR
| zemepisná šírka = 49,37885
| zemepisná dĺžka = 18,83613
| otvorenie = 1871
| bývalý názov =
| nástupištia = 2
| nástupné hrany =
| prístup = podchod
| cestovné lístky = Nie
| počet cestujúcich =
| trate = [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova]]
}}
'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]].
Zriadená bola v roku [[1871]] po vybudovaní [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Leží na významnej medzinárodnej [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]].
Stanica sa nachádza v južnej časti mesta - v mestskej časti Zákysučie na pravom brehu rieky [[Kysuca|Kysuce]]. V súčasnosti predstavuje významný dopravný uzol pre obyvateľov mesta i obcí z [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrickej doliny]], ktorí sem dochádzajú autobusovou dopravou alebo motorovými vozidlami s prestupom na vlakové spojenia do škôl a zamestnania. Po staniciach v Čadci a Kysuckom Novom Meste ide o tretiu najvyťaženejšiu železničnú stanicu na Kysuciach z hľadiska počtu cestujúcich.
Trať prechádzajúca stanicou smerom do Českej republiky tvorí významnú medzinárodnú tranzitnú tepnu. Už v roku 1898 bola zdvojkoľajnená a v roku 1963 elektrifikovaná. V súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie trate na Slovensku, keďže zabezpečuje rozsiahlu osobnú aj nákladnú dopravu smerujúcu do Česka a Poľska.
Stanica prešla rekonštrukciou v rámci modernizácie úseku Žilina – Krásno nad Kysucou v rokoch [[2007]] až [[2012]]. Počas obnovy bolo vybudované druhé nástupište a podchod pre cestujúcich, podobne ako na železničnej stanici v neďalekom [[Železničná stanica Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]]. Predaj cestovných lístkov vo vestibule stanice bol ukončený v priebehu roku [[2025]].
Na stanici sa nachádzajú 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Ďalšia manipulačná koľaj slúži na odstavenie nákladných vozňov a vykládku rôznych druhov materiálu. Využívajú ju napríklad uhoľné sklady situované v blízkosti stanice.
V minulosti zo stanice viedla železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. Dodnes sa zachovali pozostatky tejto trate vedúcej popri hlavnej železničnej trati smerom do Čadce.
V rámci plánovanej modernizácie úseku Krásno nad Kysucou – Čadca je plánované zriadenie novej železničnej zastávky [[Krásno nad Kysucou - mesto]]. Tá má vzniknúť bližšie k centru mesta, pri [[Struhy|sídlisku Struhy]], približne dva kilometre severne od súčasnej stanice, v lokalite dnešného železničného priecestia do osady Gavlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.mojekysuce.sk/spravodajstvo/modernizaciu-zeleznice-na-kysuciach-chcu-posunut-az-po-roku-2029-region-vsak-chce-zabojovat-o-skorsi-termin | vydavateľ = MOJE KYSUCE | dátum prístupu = 2025-11-12 | jazyk = sk}}</ref> Dôvodom jej výstavby je najmä poloha súčasnej stanice, ktorá sa nachádza pomerne ďaleko od centra mesta..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}</ref>
== Doprava ==
Železničná stanica leží na území [[IDS PLUS]]. V minulosti na žel. stanici zastavovali aj zrýchlené expresné vlaky na trase [[Žilina]] - Kraków Glówny. V súčasnosti na stanici zastavujú osobné vlaky liniek S2 jazdiace na trasách [[Skalité]] - [[Liptovský Mikuláš]]/,[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] alebo [[Čadca]] - [[Žilina]].
=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:<ref name="cp_zsr" >{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}</ref>
{| class="wikitable"
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}
[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]
j16coals0ta2hckljcxfskf3bxdncot
Lakšárska pahorkatina
0
712558
8214155
7838955
2026-05-15T09:59:27Z
Akul59
168826
wl
8214155
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox| Range
<!-- *** Name section *** -->
| name = Lakšárska pahorkatina
| native_name =
| other_name =
| category = geomorfologická časť<br/>[[Borská nížina|Borskej nížiny]]
<!-- *** Image *** -->
| image = Borský Mikuláš obec 10.jpg
| image_size =
| image_caption = Severný okraj územia
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| state1 =
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1 =
| region2 =
| district = [[Senica (okres)|Senica]]
| district1 =
| district2 =
| city = [[Lakšárska Nová Ves]], [[Bílkove Humence|Bílkove<br>Humence]]
| city1 = [[Borský Mikuláš]]
<!-- *** Orography *** -->
| parent = [[Borská nížina]]
| border = [[Bor (podcelok)|Bor]]
| border1 = [[Myjavská niva]]
| border2 =
| border3 =
| border4 =
| border5 =
| border6 =
| border7 =
| part =
| landmark =
| geology =
| river = [[Rudava (rieka)|Rudava]]
| river1 = [[Šaštínsky potok]]
<!-- *** Geography *** -->
| area =
| length =
| length_orientation =
| length_round =
| width =
| width_orientation =
| width_round =
| highest = [[Kopec Márie Magdalény]]
| highest location =
| highest_country =
| highest_state =
| highest_region =
| highest_district =
| highest_elevation = 297
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_s =
| highest_lat_NS =
| highest_long_d =
| highest_long_m =
| highest_long_s =
| highest_long_WE =
| lowest = severný okraj územia
| lowest_location = niva [[Myjava (rieka)|Myjavy]]
| lowest_country =
| lowest_state =
| lowest_region =
| lowest_district =
| lowest_elevation = cca 180
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_m =
| lowest_lat_s =
| lowest_lat_NS =
| lowest_long_d =
| lowest_long_m =
| lowest_long_s =
| lowest_long_WE =
| lat_d = 48.6
| long_d = 17.232
| woods =
<!-- *** Free fields *** -->
| free_name =
| free_value =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Slovakia - outline map.svg
| map_background = Slovakia - background map.png
| map_caption = Poloha územia v rámci Slovenska
| map_locator = Slovensko
| map1 = Trnava Region - outline map.svg
| map1_background = Trnava Region - background map.png
| map1_caption = Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| map1_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
}}
'''Lakšárska pahorkatina'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/geomorfologicke-jednotky.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[Časť (geomorfológia)|geomorfologická časť]] [[Bor (podcelok)|Boru]], podcelku [[Borská nížina|Borskej nížiny]].<ref name="GCS"/> Zaberá zvlnené územie západne od [[Senica|Senice]] a južne od mesta [[Šaštín-Stráže]].<ref name="mapa"/> Najvyšší [[Kopec Márie Magdalény]] dosahuje {{Mnm|297}}<ref name=M/>
== Polohopis ==
Lakšárska pahorkatina sa nachádza v severovýchodnej časti [[Borská nížina|Borskej nížiny]] a zaberá zvlnenú, severovýchodnú oblasť podcelku [[Bor (podcelok)|Bor]]. Územie obklopuje materský podcelok [[Bor (podcelok)|Bor]], len na severe susedí rovinatá [[Myjavská niva]], ktorá je samostatným podcelkom Borskej nížiny.<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = Bratislava }}</ref> Pahorkatinu odvodňujú prítoky [[Myjava (rieka)|Myjavy]], južný okraj riečka [[Rudava (rieka)|Rudava]]<ref name=M>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>, všetky patriace do povodia [[Morava (rieka)|Moravy]].<ref name="mapa"/>
Oblasť patrí do [[Trnavský kraj|Trnavského kraja]], okresu [[Senica (okres)|Senica]] a zasahuje na katastrálne územia obcí [[Bílkove Humence]], [[Lakšárska Nová Ves]], [[Šaštín-Stráže]] a [[Borský Mikuláš]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?q=Borsk%C3%BD%20Mikul%C3%A1%C5%A1&source=osm&id=1015717586&ds=1&x=17.2410444&y=48.6275013&z=12 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> Územie obsluhuje cesta [[Cesta II. triedy 590 (Slovensko)|II/590]] a na ňu nadväzujúce cesty III. triedy.<ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|72}}</ref>
== Významné vrchy ==
* [[Kopec Márie Magdalény]] ({{Mnm|297}})
* [[Dubník (288,8 m n. m.)|Dubník]] ({{Mnm|289}})
* Ruženica ({{Mnm|281}})
* Vinohrádky ({{Mnm|257}})<ref name=M/>
== Chránené územia ==
Veľká časť územia patrí do [[Chránená krajinná oblasť Záhorie|Chránenej krajinnej oblasti Záhorie]].<ref name="mapa">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.23245&y=48.6001&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-21 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Turizmus ==
Lakšárska pahorkatina patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti, vhodné na nenáročnú pešiu a cykloturistiku.<ref name=M/>
=== Značené trasy ===
* {{Turistická značka|červená}} červeno značená [[Záhorácka magistrála]] južnou časťou zo [[Studienka|Studienky]] cez [[Lakšárska Nová Ves|Lakšársku Novú Ves]] do [[Senica|Senice]]
* {{Turistická značka|modrá}} modro značená trasa z [[Lakšárska Nová Ves|Lakšárskej Novej Vsi]] do lokality Tomky<ref name="mapa"/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Borská nížina]]
* [[Bor (podcelok)]]
* [[Geomorfologické členenie Slovenska]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.58197&y=48.56721&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
[[Kategória:Borská nížina]]
[[Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku]]
od2trfabt04lsekvfjo2vbfg7ch88zy
Diskusia s redaktorom:Allthebesteu
3
714116
8213751
7858961
2026-05-14T14:56:06Z
~2026-29069-98
294878
/* */ odpoveď
8213751
wikitext
text/x-wiki
{{experimenty}} --[[Špeciálne:Príspevky/188.167.250.125|188.167.250.125]] 17:22, 30. máj 2024 (UTC)
:h --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29069-98|~2026-29069-98]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29069-98|diskuse]]) 14:56, 14. máj 2026 (UTC)
scnxpsaiadtqs4fkfu6e40wp8mrkatf
8213760
8213751
2026-05-14T15:17:37Z
Fillos X.
212061
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29069-98|~2026-29069-98]] ([[User_talk:~2026-29069-98|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 188.167.250.125
7858961
wikitext
text/x-wiki
{{experimenty}} --[[Špeciálne:Príspevky/188.167.250.125|188.167.250.125]] 17:22, 30. máj 2024 (UTC)
glctekfp9w4d0z04iej74id66wq3mx7
St Mary's Stadium
0
716359
8214011
8097182
2026-05-15T04:24:16Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214011
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox štadión|názov štadiónu=St Mary's Stadium|prezývka=St Mary's|fotka=St Mary's Stadium (2).jpg|popis fotky=Štadión v roku 2019|štát=Anglicko|poloha=[[Southampton]]|súradnice=50°54′21″N 1°23′28″W|začiatok=2000|správca=[[Southampton FC]]|povrch=Desso GrassMaster|rozmery=105 x 68 metrov|kapacita=32 384|kluby=[[Southampton FC|Southampton]] (2001{{--}}súčasnosť)|cena výstavby=£32 miliónov|otvorený=August 2001}}
'''St Mary's Stadium''' je [[Futbal|futbalový]] štadión v [[Southampton (mesto)|Southamptone]], [[Hampshire]], [[Anglicko]], ktorý je od roku 2001 domovským štadiónom klubu [[Southampton FC|Southampton]], ktorý momentálne pôsobí v [[FA Premier League|Premier League]]. Štadión má kapacitu 32 384 miest na sedenie a v súčasnosti je najväčším futbalovým štadiónom v [[South East England|juhovýchodnom Anglicku]]. Southampton na štadióne hrá od roku 2001, dovtedy hral svoje zápasy na štadióne The Dell.
[[Taylorova správa]] z 29. januára 1990 požadovala, aby všetky kluby prvej a druhej divízie mali do augusta 1994 štadióny výhradne len na sedenie. Riaditelia Southamptonu sa pôvodne rozhodli modernizovať The Dell na štadión na sedenie (ktorý bol dokončený v roku 1993). Riaditelia Southamptonu sa ale aj tak chceli presťahovať na nový štadión, hlavne kvôli tomu, že The Dell mal kapacitu iba necelých 15 000 miest na sedenie.
Po zdĺhavom a nakoniec neúspešnom pokuse o výstavbu nového štadióna a rekreačného komplexu s kapacitou 25 000 miest v Stonehame na okraji [[Southampton (mesto)|Southamptonu]], sa mestská rada rozhodla ponúknuť klubu možnosť vybudovať nový štadión na nepoužívanom v srdci mesta, asi jeden a pol míle od The Dell.Tento krok bol uvedený ako návrat klubu domov, pretože klub bol vytvorený členmi neďalekého kostola St. Mary's Church, pod názvom St. Mary's Church Young Men' Association predtým, než sa premenoval na Southampton St. Mary's a nakoniec len na Southampton.
Výstavba sa začala v decembri 1999 a skončila v júli 2001. Projekt, v rámci ktorého sa postavil štadión s 32 689 miestami na sedenie a modernizovala sa miestna infraštruktúra, stál 32 miliónov libier.<ref>{{cite web|url=https://planningpublicaccess.southampton.gov.uk/online-applications/applicationDetails.do?activeTab=documents&keyVal=0200527VC|title=Southampton City Council planning documents|access-date=10 December 2021|accessdate=2024-07-18|archiveurl=https://web.archive.org/web/20250120035326/https://planningpublicaccess.southampton.gov.uk/online-applications/applicationDetails.do?activeTab=documents&keyVal=0200527VC|archivedate=2025-01-20}}</ref>
V roku 2022 bol štadión použitý ako jedno z miest na usporiadanie Majstrovstiev Európy žien 2022 . Slúžil na usporiadanie zápasov skupiny A, v ktorej hralo Anglicko.<ref>{{Cite web|last=UEFA.com|date=2022-08-02|title=Event guide: Southampton {{!}} UEFA Women's EURO 2022|url=https://www.uefa.com/womenseuro/event-guide/southampton/|access-date=2022-08-02|website=UEFA.com|language=en}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam futbalových štadiónov v Anglicku]]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|St Mary's Stadium|1234913064}}{{Portál|Futbal|Futbalový}}
[[Kategória:Futbalové štadióny v Anglicku]]
[[Kategória:Southampton FC]]
[[Kategória:Stavby v Hampshire]]
9fobxbm9942p745n7mihbpw85kmod60
Slovensko na Letných olympijských hrách 2024
0
716686
8213958
7907037
2026-05-14T21:49:16Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213958
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Krajina na olympijských hrách
| názov krajiny = Slovensko
| vlajka = [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|border|200px]]
| hry = Letné
| rok = 2024
| IOC = SVK
| NOC = [[Slovenský olympijský a športový výbor]]
| web = www.olympic.sk
| miesto = v [[Paríž]]i, vo [[Francúzsko|Francúzsku]]
| dátum = 26. júla 2024{{--}}11. augusta 2024
| súťažiaci = 28
| športy = 13
| vlajkonosiči = [[Zuzana Paňková]], [[Jakub Grigar]] (otvárací)<br />[[Viktória Forster]], [[Tajmuraz Salkazanov]] (záverečný)
| vedúci =
| zlato = 0
| striebro = 0
| bronz = 1
| celkom = 1
| poradie =
| LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|2020]] • 2024
| ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|2022]]
}}
'''[[Slovensko]] na [[Letné olympijské hry 2024|Letných olympijských hrách 2024]]''' v [[Paríž]]i reprezentovalo 28 športovcov v 13 športoch.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = SPOZNAJTE OLYMPIONIKOV SR: V Paríži s najmenšou výpravou, chcú medaily
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/slovensko-do-pariza-s-najmensou-vypr/810611-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-24
| dátum prístupu = 2024-07-24
}}</ref> Na otváracom ceremoniáli malo Slovensko dvoch vlajkonosičov Zuzanu Paňkovú a Jakuba Grigara.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024: Otvárací ceremoniál - Slováci na lodi so Slovincami a Somálčanmi (2)
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024072600000357
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-07-26
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-07-26
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> Na záverečnom ceremoniáli boli vlajkonosičmi atlétka [[Viktória Forster]] a zápasník [[Tajmuraz Salkazanov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = SOŠV
| odkaz na autora =
| titul = Forster a Salkazanov vlajkonosičmi výpravy SR na záverečnom ceremoniáli
| url = https://www.olympic.sk/clanok/forster-salkazanov-vlajkonosici
| vydavateľ = olympic.sk
| dátum vydania = 2024-08-10
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-11
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20240811052938/https://www.olympic.sk/clanok/forster-salkazanov-vlajkonosici
| dátum archivácie = 2024-08-11
}}</ref>
== Medaily ==
{{Hlavný článok|Medailové poradie na Letných olympijských hrách 2024}}
{| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;"
|-
! Medaila
! Meno
! Šport
! Disciplína
! Dátum
|-
|{{Bronzová medaila}} || [[Matej Beňuš]] || [[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024|Kanoistika]] ||[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – C1 slalom muži|C1 muži]] || [[29. júl]] [[2024]]
|}
== Športovci ==
Zoznam slovenských súťažiacich v jednotlivých športoch na Olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = SOŠV
| odkaz na autora =
| titul = Plénum SOŠV schválilo nomináciu slovenskej výpravy na OH v Paríži: zatiaľ 25 športovcov
| url = https://www.olympic.sk/clanok/plenum-sosv-schvalilo-nominaciu-slovenskej-vypravy-na-oh-v-parizi-zatial-25-sportovcov
| vydavateľ = olympic.sk
| dátum vydania = 2024-06-28
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-07-24
| miesto =
| jazyk =
| url archívu = https://web.archive.org/web/20240718222608/https://www.olympic.sk/clanok/plenum-sosv-schvalilo-nominaciu-slovenskej-vypravy-na-oh-v-parizi-zatial-25-sportovcov
| dátum archivácie = 2024-07-18
}}</ref>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|-
! width=180|Šport
! width=55|Muži
! width=55|Ženy
! width=55|Spolu
|-
| align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2024|Atletika]]
| 2 || 4 || 6
|-
| align=left|[[Box na Letných olympijských hrách 2024|Box]]
| 0 || 1 || 1
|-
| align=left|[[Cyklistika na Letných olympijských hrách 2024|Cyklistika]]
| 1 || 1 || 2
|-
| align=left|[[Džudo na Letných olympijských hrách 2024|Džudo]]
| 1 || 0 || 1
|-
| align=left|[[Jachting na Letných olympijských hrách 2024|Jachting]]
| 1 || 0 || 1
|-
| align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024|Kanoistika]]
| 2 || 2 || 4
|-
| align=left|[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2024|Lukostreľba]]
| 0 || 1 || 1
|-
| align=left|[[Plávanie na Letných olympijských hrách 2024|Plávanie]]
| 1 || 1 || 2
|-
| align=left|[[Skejtbording na Letných olympijských hrách 2024|Skejtbording]]
| 1 || 0 || 1
|-
| align=left|[[Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2024|Stolný tenis]]
| 1 || 0 || 1
|-
| align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2024|Športová streľba]]
| 3 || 3 || 6
|-
| align=left|[[Tenis na Letných olympijských hrách 2024|Tenis]]
| 0 || 1 || 1
|-
| align=left|[[Zápasenie na Letných olympijských hrách 2024|Zápasenie]]
| 1 || 0 || 1
|-
! Spolu || 14 || 14 || 28
|}
== Atletika ==
{{Hlavný článok|Atletika na Letných olympijských hrách 2024}}
=== Bežecké disciplíny a chôdza ===
==== Muži ====
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Rozbeh
!colspan="2"|Repasáž
!colspan="2"|Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Dominik Černý]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2024 – Chôdza na 20 km mužov|20 km chôdza]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Atletika: Ekvádorčan Pintado zlatý v chôdzi na 20 km, Černý na 34. mieste
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080100000087
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-01
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-02
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|colspan=6 {{N/A}}
|1:23:25
|34.
|}
==== Ženy ====
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Rozbeh
!colspan="2"|Repasáž
!colspan="2"|Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Viktória Forster]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2024 – Beh na 100 m žien|100 m]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Atletika: Forsterovej na 100 m sezónne maximum 11,44 nestačilo k postupu
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080200000203
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-02
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-02
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|11,44
|47.
|colspan=6|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2024 – Beh na 100 m cez prekážky žien|100 m cez prekážky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Atletika: Forsterovej chýbala stotina na postup: "Je to veľká škoda" (2)
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080800000122
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-08
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-10
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|13,08
|6
|12,88
|3
|colspan=3|Nepostúpila
|26.
|-align=center
|align=left|[[Gabriela Gajanová]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2024 – Beh na 800 m žien|800 m]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Gajanová zabehla nový slovenský rekord, na finále to však nestačilo
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/gajanovej-nestacil-k-postupu-do-finale/813399-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-04
| dátum prístupu = 2024-08-06
}}</ref>
|2:00,29
|2.
|colspan=2|
|1:58,22
|11.
|colspan=2|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Hana Burzalová]]
|align=left rowspan=2|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2024 – Chôdza na 20 km žien|20 km chôdza]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Číňanka Ťia-jü Jang zlatá v chôdzi na 20 km, Czaková 34.
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/cinanka-tia-ju-jang-ziskala-zlato/812631-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-01
| dátum prístupu = 2024-08-02
}}</ref>
|align=left rowspan=2 colspan=6 {{N/A}}
|1:36:12
|37.
|-align=center
|align=left|[[Mária Czaková]]
|1:34:46
|34.
|}
==== Zmiešané tímy ====
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Rozbeh
!colspan="2"|Štvrťfinále
!colspan="2"|Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
!Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Hana Burzalová]]<br>[[Dominik Černý]]
|align=left|[[Atletika na Letných olympijských hrách 2024 – Zmiešaná štafeta|Zmiešaná štafeta]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Slovenský rekord: Černý s Burzalovou skončili v miešanej štafete 18.
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/cerny-s-burzalovou-skoncili-v-miesan/814006-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-07
| dátum prístupu = 2024-08-10
}}</ref>
|colspan=6 {{N/A}}
|3:03:54
|18.
|}
== Box ==
{{Hlavný článok|Box na Letných olympijských hrách 2024}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!1. kolo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Box: Triebeľovej nevyšlo prvé kolo: "Siahla som na dno svojich síl"
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024072900000037
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-07-29
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-07-29
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
!2. kolo
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Jessica Triebeľová]]
|align=left|[[Box na letných olympijských hrách 2024 – Ženy do 66 kg|Do 66 kg]]
|{{Minivlajka|Mozambik}} [[Alcinda Panguanová|Panguanová]]<br/>{{ku|0|5}}
|colspan=5|Nepostúpila
|}
== Cyklistika ==
{{Hlavný článok|Cyklistika na Letných olympijských hrách 2024}}
=== Cestná ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!Športovec
!Disciplína
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Lukáš Kubiš]]
|align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2024 – Preteky s hromadným štartom – muži|Hromadný štart mužov]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Cyklistika: Kubiš v cestných pretekoch 29.: "Nohy bolia ako nikdy"
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080300000197
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-06
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|6:23:16
|29.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Nora Jenčušová]]
|align=left|[[Cyklistika na letných olympijských hrách 2024 – Preteky s hromadným štartom – ženy|Hromadný štart žien]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Cyklistka Faulknerová získala zlato v cestných pretekoch
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/cyklistka-faulknerova-ziskala-zlato-v/813377-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-04
| dátum prístupu = 2024-08-06
}}</ref>
|4:10:47
|71.
|-align=center
|align=left|[[Cyklistika na Letných olympijských hrách 2024 – Časovka – ženy|Časovka žien]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Paris 2024: Cycling Road - Women's Individual Time Trial
| url = https://olympics.com/OG2024/pdf/OG2024/CRD/OG2024_CRD_C73T_CRDWTT----------------FNL-000100--.pdf
| vydavateľ = olympics.com
| dátum vydania = 2024-07-27
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-07-28
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|44:22,30
|25.
|}
== Džudo ==
{{Hlavný článok|Džudo na Letných olympijských hrách 2024}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!1. kolo
!2. kolo
!Štvrťfinále
!Repasáž
!Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Márius Fízeľ]]
|align=left|[[Džudo na letných olympijských hrách 2024 – Muži nad 100 kg|Nad 100 kg]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Džudo: Fízeľ nestačil v 2. kole kategórie nad 100 kg na Jusupova
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080200000150
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-02
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-02
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|{{Minivlajka|Fidži}} [[Gerard Takayawa]]<br />{{ku|10|0}}
|{{Minivlajka|Uzbekistan}} [[Ališer Jusupov]]<br />{{ku|0|10}}
|colspan=5|Nepostúpil
|}
== Jachting ==
{{Hlavný článok|Jachting na Letných olympijských hrách 2024}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan=25|Preteky
!rowspan="2"|Poradie
|-align=center
!1
!2
!3
!4
!5
!6
!7
!8
!9
!10
!11
!12
!13
!ŠF
!SF1
!SF2
!SF3
!SF4
!SF5
!SF6
!F1
!F2
!F3
!F4
!F5
|-align=center
|align=left|[[Róbert Kubín]]
|align=left|[[Jachting na letných olympijských hrách 2024 – windsurfing iQFOiL muži|windsurfing iQFOiL muži]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Kubín skončil v triede iQFoil na 23. mieste
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/oh2024-jachting-kubin-skoncil-v-tried/812803-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-01
| dátum prístupu = 2024-08-02
}}</ref>
|19.
|10.
|16.
|18.
|23.
|21.
|14.
|21.
|19.
|22.
|21.
|20.
|20.
|colspan=12|Nepostúpil
|23.
|}
== Kanoistika ==
{{Hlavný článok|Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024}}
=== Vodný slalom ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=6|Kvalifikácia
!colspan=2|Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!1. jazda
!Poradie
!2. jazda
!Poradie
!Najlepší čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|- align=center
|align=left|[[Matej Beňuš]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – C1 slalom muži|C1 muži]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = PRVÁ MEDAILA PRE SLOVENSKO: Beňuš vybojoval bronz v C1
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/fles-oh2024-vodny-slalom-benus-zi/811972-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-29
| dátum prístupu = 2024-07-29
}}</ref>
|100,28
|15.
|94,91
|5.
|94,91
|11.
|102,59
|11.
|97,03
|{{Tretie miesto}}
|- align=center
|align=left|[[Jakub Grigar]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – K1 slalom muži|K1 muži]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Vodný slalom: Grigar šiesty vo finále K1, zlato má Talian De Gennaro (3)
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080100000419
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-01
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-02
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|87,10
|6.
|91,80
|15.
|87,10
|9.
|92,00
|5.
|90,21
|6.
|- align=center
|align=left|[[Zuzana Paňková]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – C1 slalom ženy|C1 ženy]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Paňková skončila štvrtá vo finále C1, vyhrala Foxová
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/pankova-sa-prebojovala-do-finale-c1/812457-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-31
| dátum prístupu = 2024-08-01
}}</ref>
|103,27
|4.
|105,71
|5.
|103,27
|4.
|115,59
|9.
|111,07
|4.
|- align=center
|align=left|[[Eliška Mintálová]]
|align=left|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – K1 slalom ženy|K1 ženy]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Vodný slalom: Mintálovej finále nevyšlo, obsadila 9. miesto
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024072800000189
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-07-28
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-07-28
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|95,67
|3.
|99,76
|18.
|95,67
|9.
|103,07
|6.
|102,98
|9.
|}
==== Kajak kros ====
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
! rowspan="2" |Športovec
! rowspan="2" |Disciplína
! rowspan="2" |Časovka
! rowspan="2" |Poradie
! rowspan="2" |1. kolo
! rowspan="2" |Repasáž
! colspan="2" |Osemfinále
! colspan="2" |Štvrťfinále
! colspan="2" |Semifinále
! colspan="2" |Malé finále
! colspan="2" |Finále
|- style="font-size:95%"
! colspan="2" |Poradie
! colspan="2" |Poradie
! colspan="2" |Poradie
! colspan="2" |Poradie
!Výsledok
!Poradie
|- align=center
|align=left|[[Matej Beňuš]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Vodný slalom: Beňuš mohol len prekvapiť, no čakal, že postúpi
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080300000257
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-06
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|align=left rowspan=2|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – KX-1 slalom muži|KX-1 muži]]
|73,54
|23.
|3.
|3.
|colspan=9|Nepostúpil
|34.
|- align=center
|align=left|[[Jakub Grigar]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Vodný slalom: Grigar šiesty v kajak krose: "Je to o šťastí" (2)
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080500000317
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-05
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-06
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|71,18
|19.
|2.
|colspan=1|
|colspan=2|2.
|colspan=2|2.
|colspan=2|3.
|colspan=2|2.
|Nepostúpil
|6.
|- align=center
|align=left|[[Eliška Mintálová]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Mintálová nepostúpila do štvrťfinále kajak krosu
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/mintalova-nepostupila-do-stvrtfina/813366-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-04
| dátum prístupu = 2024-08-06
}}</ref>
|align=left rowspan=2|[[Kanoistika na Letných olympijských hrách 2024 – KX-1 slalom ženy|KX-1 ženy]]
|75,26
|20.
|2.
|colspan=1|
|colspan=2|4.
|colspan=7|Nepostúpila
|27.
|- align=center
|align=left|[[Zuzana Paňková]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Vodný slalom: Paňková nepostúpila ani z opráv: "Ukázala som maximum" (3)
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080300000211
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-06
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|79,36
|30.
|3.
|3.
|colspan=9|Nepostúpila
|35.
|}
== Lukostreľba ==
{{Hlavný článok|Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2024}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Lukostrelkyňa Baránková mala i kvalitné šípy, nasadzovačka jej nevyšla
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/lukostrelkyna-barankova-obsadila-v-ko/811101-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-25
| dátum prístupu = 2024-07-27
}}</ref>
!1. kolo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Lukostreľba: Baránková v 1. kole podľahla Cordeauovej 3:7
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024073100000410
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-07-31
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-01
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
!2. kolo
!Osemifinále
!Štvrťfinale
!Semifinále
!colspan=2|Finále
|-
!Skóre
!Poradie
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|[[Denisa Baránková]]
|[[Lukostreľba na Letných olympijských hrách 2024 – súťaž jednotlivkýň|Súťaž jednotlivkýň]]
|636
|48
|{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Cordeau]]<br />{{ku|3|7}}
|colspan=6|Nepostúpila
|}
== Plávanie ==
{{Hlavný článok|Plávanie na Letných olympijských hrách 2024}}
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Rozplavba
!colspan="2"|Semifinále
!colspan="2"|Finále
|-
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Matej Duša]]
|align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2024 – 100 metrov voľný štýl muži|50 m voľný štýl]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Plavec Duša bol po rozplavbe kritický: Všetko ovplyvnil zlý štart
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/dusa-bol-po-rozplavbe-kriticky-vsetk/812699-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-01
| dátum prístupu = 2024-08-02
}}</ref>
|22,64
|39.
|colspan=4|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Tamara Potocká]]
|align=left|[[Plávanie na letných olympijských hrách 2024 – 200 metrov polohové preteky ženy|200 m polohové preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Plávanie: Potocká je po kolapse v poriadku: "Nemusíte sa o mňa báť"(5)
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080200000380
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-02
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-02
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|2:14,20
|23.
|colspan=4|Nepostúpila
|}
== Skejtbording ==
{{Hlavný článok|Skejtbording na Letných olympijských hrách 2024}}
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Kvalifikácia
!colspan="2"|Finále
|-
!Skóre
!Poradie
!Skóre
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Richard Tury]]
|align=left|[[Skejtbording na Letných olympijských hrách 2024 – street muži|street muži]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Skejtbording: Tury obsadil v streete 5. miesto, zlato obhájil Horigome
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024072900000345
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-07-29
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-07-29
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|257,99
|8.
|273,98
|5.
|}
== Stolný tenis ==
{{Hlavný článok|Stolný tenis na Letných olympijských hrách 2024}}
{| class="wikitable" style="font-size:95%;"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!Kvalifikácia
!1. kolo<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Wang Jang prehral na úvod stolnotenisového turnaja s Wang Čchu-čchinom
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/wang-jang-prehral-na-uvod-stolnotenisov/811654-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-28
| dátum prístupu = 2024-07-28
}}</ref>
!2. kolo
!Osemfinále
!Štvrťfinale
!Semifinále
!colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto
|-
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Poradie
|- align=center
|align=left|[[Jang Wang]]
|align=left|[[Stolný tenis na letných olympijských hrách 2024 – Dvojhra muži|Dvojhra muži]]
|Voľný žreb
|{{Minivlajka|Čína}} Čchu-čchin Wang<br/>{{ku|1|4}}<br/>{{Malé|({{ku|11|7}}, {{ku|3|11}}, {{ku|4|11}}, {{ku|9|11}}, {{ku|4|11}})}}
|colspan=6|Nepostúpil
|}
== Športová streľba ==
{{Hlavný článok|Športová streľba na Letných olympijských hrách 2024}}
=== Muži ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!colspan=2|Finále
|-
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Patrik Jány]]
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2024 – 10 m vzduchová puška muži|10 m vzduchová puška]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Smoliar dňa. Jánymu chýbalo na finále vzduchovej pušky 1, 8 bodu
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/oh2024-strelectvo-jany-nepostupil-do/811667-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-28
| dátum prístupu = 2024-07-28
}}</ref>
|628
|20.
|colspan=2|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2020 – 50 m malorážka muži|50 m malorážka]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Bolo to tesné: Jány nepostúpil do finále ľubovoľnej malokalibrovky
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/jany-nepostupil-do-finale-lubovolne/812323-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-31
| dátum prístupu = 2024-08-01
}}</ref>
|589
|10.
|colspan=2|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Juraj Tužinský]]
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2024 – 10 m vzduchová pištoľmuži|10 m vzduchová pištoľ]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Strelectvo: Tužinský nepostúpil do finále vzduchovej pištole
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024072700000083
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-07-28
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|571
|25.
|colspan=2|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Marián Kovačócy]]
|align=left|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2024 – Trap muži|Trap]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Kovačócy nepostúpil z kvalifikácie do finále trapu
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/kovacocy-nepostupil-z-kvalifikacie-d/812134-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-30
| dátum prístupu = 2024-07-31
}}</ref>
|117
|26.
|colspan=2|Nepostúpil
|}
=== Ženy ===
{| class="wikitable" style="font-size:95%"
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!colspan=2|Finále
|-
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Zuzana Rehák-Štefečeková]]
|align=left|[[Športová streľba na Letných olympijských hrách 2024 – Trap ženy|Trap]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = TOKIO NEZOPAKOVALA: Rehák Štefečeková neobháji zlato v trape
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/rehak-stefecekova-neobhaji-zlato-v/812357-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-07-31
| dátum prístupu = 2024-08-02
}}</ref>
|117
|12.
|colspan=2|Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Vanesa Hocková]]
|align=left rowspan=2|[[Športová streľba na letných olympijských hrách 2024 – Skeet ženy|Skeet]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Skvelá premiéra Hockovej na OH: V skeete obsadila 4. miesto
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/skvela-premiera-hockovej-v-skeete-obs/813358-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2024-08-04
| dátum prístupu = 2024-08-06
}}</ref>
|121
|4.
|34
|4.
|-align=center
|align=left|[[Danka Barteková]]
|120
|6.
|17
|6.
|}
== Tenis ==
{{Hlavný článok|Tenis na Letných olympijských hrách 2024}}
{|class=wikitable style="font-size:95%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!1. kolo
!2. kolo
!Osemfinále
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan=2|Zápas o 3. miesto
|-
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Súper<br />Skóre
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Anna Karolína Schmiedlová]]
|align=left|[[Tenis na Letných olympijských hrách 2024 – dvojhra žien|Dvojhra žien]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Tenis: Schmiedlová prehrala v zápase o 3. miesto so Swiatekovou
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080200000327
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-02
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-02
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
|{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Katie Boulterová|Boulterová]]<br />{{ku|6|4}}, {{ku|6|2}}
|{{Minivlajka|Brazília}} [[Beatriz Haddadová Maiová|Haddadová Maiová]]<br />{{ku|6|4}}, {{ku|6|4}}
|{{Minivlajka|Taliansko}} [[Jasmine Paoliniová|Paoliniová]]<br />{{ku|7|5}}, {{ku|3|6}}, {{ku|7|5}}
|{{Minivlajka|Česko}} [[Barbora Krejčíková|Krejčíková]]<br />{{ku|6|4}}, {{ku|6|2}}
|{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Donna Vekićová|Vekićová]]<br />{{ku|4|6}}, {{ku|0|6}}
|{{Minivlajka|Poľsko}} [[Iga Świąteková|Świąteková]]<br />{{ku|2|6}}, {{ku|1|6}}
|4.
|}
== Zápasenie ==
{{Hlavný článok|Zápasenie na Letných olympijských hrách 2024}}
{|class="wikitable" style="font-size:95%"
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!Osemfinále<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Zápasenie: Salkazanov prehral so Žamalovom: "Súper mi utekal" (2)
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024080900000202
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-09
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-10
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
!Repasáž<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = OH2024-Zápasenie: Salkazanov prehral v repasáži s Kadimagomedovom, na OH skončil
| url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024081000000071
| vydavateľ = TASR
| dátum vydania = 2024-08-10
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2024-08-10
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref>
!Štvrťfinale
!Semifinále
!colspan=2|Finále / Zápas o 3. miesto
|-
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Súper<br />Výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Tajmuraz Salkazanov]]
|align=left|[[Zápasenie na letných olympijských hrách 2024 – Voľný štýl do 74 kg muži|Voľný štýl do 74 kg]]
|{{Minivlajka|Uzbekistan}} [[Razambek Žamalov|Žamalov]]<br />{{ku|3|11}}
|{{Minivlajka|}} [[Magomedchabib Kadimahamedov|Kadimagomedov]]<br />{{ku|6|6}}
|colspan=3|Nepostúpil
|10.
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Slovensko na Letných paralympijských hrách 2024]]
== Externé odkazy ==
* [https://olympics.com/en/paris-2024 Oficiálna stránka Letných olympijských hier 2024] {{Eng icon}}
* [https://www.olympic.sk/podujatie/pariz-2024 Portál Slovenského olympijského výboru pre Olympiádu v Paríži] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240724114224/https://www.olympic.sk/podujatie/pariz-2024 |date=2024-07-24 }}
* [https://www.rtvs.sk/olympiada-paris-2024/aktuality Letné olympijské hry 2024 na rtvs.sk]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Slovakia at the 2024 Summer Olympics|1239265975}}
{{Slováci na LOH 2024}}
{{Slovensko na Olympijských hrách}}
{{Krajiny na Letných olympijských hrách 2024}}
[[Kategória:Slovensko na Letných olympijských hrách|2024]]
[[Kategória:Šport na Slovensku v 2024]]
auqm8wd7p7yime9tn9i28hzlvr9h4c3
Diskusia s redaktorom:SZHaK
3
719422
8213698
7919862
2026-05-14T12:30:19Z
Pe3kZA
39673
upozornenie
8213698
wikitext
text/x-wiki
==Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov - významnosť==
{{Urgentne upraviť autor|Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov}} Dobrý deň, významnosť článku je nutné potvrdiť [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|dvoma nezávislými netriviálnymi zdrojmi]].--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:28, 2. október 2024 (UTC)
{{Urgentne upraviť autor|Majstrovstvá Európy v sudoku}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:30, 14. máj 2026 (UTC)
qf9yrx4ab394mv59evrfcwiw0a58qna
Sľub (seriál)
0
723026
8214112
8212287
2026-05-15T08:26:18Z
David K. 1234
139705
/* 3. séria (2026) */
8214112
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Televízny seriál
| sk = Sľub
| en =
| logo =
| žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]]
| námet =
| scenár = [[Evita Twardzik]]
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik
| hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]]
| hudba popiska = Titulná pieseň
| slogan =
| krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk = [[slovenčina]]
| počet sérií = 5
| počet častí = 180+1
| výkonný producent = Nikola Šmátralová
| producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová
| kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets
| strih = Peter Kovaľ
| dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181)
| spoločnosť = BEETLE s r. o.
| distribútor =
| rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť
| tv orig = [[TV Markíza]]
| rok sk =2025/26
| tv sk =
| formát obrazu = [[16:9]]
| prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}}
| webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}}
}}
'''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]].
== Dej ==
Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje?
== Obsadenie ==
{| class="wikitable sortable"
|-
! rowspan="2" | herec
! rowspan="2" | postava
! rowspan="2" | povolanie
! rowspan="2" | vztahy
! colspan="3" | postavy
|-
! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná
! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia
! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť
|-
! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci
|-
| [[Kristián Baran]]
| Michal Andráš
| učiteľ zemepisu a telesnej výchovy, vedúcí krúžku basketballu pre chalanov
|partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Adriána Brnčalová]]
| Zuzana Fraňová
| učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa
| adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie a Jara, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Liam Mesík]]
|Jakub Kaprálik
| dieťa, sirota
| adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Zuzana Tlučková]]
| Mária Fraňová
| zdravotná sestra
| matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Filip Pavúk]]
| Vladimír Andráš
| čašník vo vieche, pomocný kuchár v školskej jedalni
| manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Kristína Sisková]]
| Andrea Andrášová
<small>(rod.Marková)</small>
| triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu
| manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Jana Pilzová]]
|Jana Andrášová
|dôchodkyňa, emigrovala do Švédska
|vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ivo Gogál]]
|'''†''' Rudolf Andráš
|zomrel na embóliu
|manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová
|-
| [[Dušan Cinkota]]
| [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek
| predseda na MNV
| manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Gabriela Dzuríková]]
| Zdena Hanúsková
({{Small|rod. Kupperová}})
| riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny, komunistka
| manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Kristián Macháček]]
| Róbert Hanúsek
| robí v knižnici, má cukrovku, hrá v kapele s chalanmi
| manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Anna Magdaléna Hroboňová]]
|Veronika Hanúsková
<small>(rod. Marková)</small>
|na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka
|manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
| ---
|Helena Hanúsková
|bábätko
|dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
|Marta Kupperová
|dôchodkyňa
|matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Horváthovci
|-
| [[Gregor Hološka]]
| Ján Horváth
| školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP
| manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Anikó Vargová]]
| Helena Horváthová
({{Small|rod. Kupperová}})
| vedúca lahôdok
| manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Dorota Kaľavská]]
| Barbora Horváthová
| študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu
| dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Daniel Fekete]]
| Viliam Horváth
| žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP
| syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Gálikovci
|-
| [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| Viktor Gálik
| triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu
| manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Dagmar Sanitrová]]
| [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková
| na dôchodku, teraz pomocná kuchárka v školskej jedalni, bývalá predavačka v lahôdkách a farmaceutka
| manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Juraj Rašla]]
|Juraj Gálik
|ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník
|otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,3.
|-
! colspan="7" | Valentovci
|-
| [[Štefan Skrúcaný]]
| Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]]
| predseda KNV
| manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Eva Pavlíková]]
| Magdaléna Valentová
| zamestnankyňa ROH
| manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zlatice, Zity a Marie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]
| [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent
| detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici
| manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Paula Lopatovská]]
| Martina Valentová
<small>( rod. Gáliková )</small>
| pionierska vedúca ZDŠ
| manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Bartošovci & Antálkovci
|-
| [[Vladimír Kobielsky]]
| [[MUDr.]] Roman Bartoš
| chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida
| manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Soňa Norisová]]
|[[Ing.]] Marcela Bartošová
|architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore
|manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla
| style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Tatiana Čobejová]]
|Lenka Bartošová
|študentka prvého ročníka gymnázia
|páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Liam Nemček]]
|Adam Bartoš
|žiak druhého ročníka ZŠ
|brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Sebastian Dobrovod]]
|Richard Antálek
|žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP
|brat Adama, syn Karola
| style="background: #D3FFDD; text-align: center; " |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Matej Erby]]
|Karol Antálek
|bol vo väzení
|otec Richarda
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Sklenárovci
|-
|[[Eva Mores]]
|[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová
({{Small|rod. Bartošová}})
|sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida
|manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
|[[Filip Tůma]]
|Dávid Sklenár
|tréner AK Bratislava
|manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Alica Esterková]]
|Alžbeta Sklenárová
|žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball
|dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Roháčovci
|-
|[[Anna Jakab Rakovská]]
|Hana Roháčová
({{Small|rod. Pašková}})
|sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí
|matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie a Jozefa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Peter Nádasdi]]
|[[Poručík|por.]] Milan Roháč
|príslušník VB, teraz v Šamoríně
|bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]]
|Andrej Roháč
|študent prvého ročníka hotelovej školy
|syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Nikola Urbánková]]
|Erika Roháčová
|žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP
|dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Anna Šišková]]
|Zita Pašková
|vedúca školskej jedálne
|matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Dorota Tóthová]]
|Radka Malčáková
|na materskej dovolenke
|bývalá snúbenica Milana, matka Dušana
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
! colspan="7" |Gregorovci
|-
|[[Maroš Kramár]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor
|lekár v nemocnici
|manžel Evy, otec Mateja a Zuzany, bývalý priateľ Márie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
|[[Michaela Čobejová]]
|Eva Gregorová
|zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka
|manželka Jaroslava, mama Mateja
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Marko Kramár]]
|Matej Gregor
|mladá tenisová nádej
|syn Evy a Jaroslava, partner Lenky, polorodý brat Zuzany Fraňovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Kollárovci
|-
| [[Marek Rozkoš]]
| Jozef Kollár
| šofér sanitky
| vdovec po Táne, otec Aleny, brat Maja
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| '''†''' Táňa Kollárová
| zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov
| manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Hugo Veselý]]
|Majo Kollár
|bývalý atlét AK Bratislava, odišel so študentkou do Myjavy
|brat Jozefa, ujo Aleny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Chalúpkovci
|-
|[[Gabriela Marcinková]]
|Natália Chalúpková
<small>(rod.Kapráliková)</small>
|sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom
|partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Lukáš Dóza]]
|Miroslav Chalúpka
|stavbár, žil v Líbyi
|bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie †
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
! colspan="7" |Markovci
|-
|[[Edita Borsová]]
|Helena Marková
| --
|matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.
|-
|[[Roman Mrázik]]
|Marek Marko
| --
|otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3.
|-
! colspan="7" |Kaprálikovci
|-
| [[Adam Bardy]]
| '''†''' Peter Kaprálik
| účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel
| manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
| [[Dana Droppová]]
| '''†''' Lucia Kapráliková
| účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela
| manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
! colspan="7" |zamestnanci lahôdok
|-
|[[Monika Szabó]]
|Kamila Liptáková
|predávačka v lahôdkach, vekslačka
|partnerka Michala, kolegyňa Heleny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP :
|-
| [[Simona First]]
| Olinka
| upratovačka
|mama Janka a ďalších 4 detí
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3.
|-
! colspan="7" |bývalí žiaci ZDŠ SNP :
|-
|[[Zoja Lukýová]]
|Mária
|bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy
|bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
|[[Maxim Zušťák]]
|Alexander 'Šaňi' Molnár
|bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študent gymnázia
|bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |zamestnanci nemocnice :
|-
|[[Jaroslav Mendel]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis
|riaditeľ nemocnice
|šéf Romana, Igora a Jaroslava
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Adriana Novakov]]
| [[MUDr.]] Dana Hanzelová
| detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu
| manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Viktória Vadovičová]]
|Vierka
|zdravotná sestra
|bývalá kolegyňa Márie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3.
|-
! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti:
|-
|[[Michal Jánoš]]
|[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk
|príslušník ŠTB
|kolega Milana a Maroša
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Michal Vidan]]
| [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš
| príslušník ŠTB
|kolega Milana a Mariána
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2.
|-
! colspan="7" |ďalšie postavy :
|-
| [[Tomáš Sitkey]]
| „Lekvár“
| taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť
| známy Michala a Vladimíra
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
| [[Danica Jurčová]]
| Jarka Virdzeková
| matrikárka
|bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Adam Herich]]
|Tibor Macho
|robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]
|kolega Ivany Sklenárovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3.
|-
| [[Zuzana Skopálová]]
| Anna Kováčová
| sociálna pracovníčka
|kontroluje adopciu Zuzany a Michala
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
|[[Jana Kvantiková]]
|Monika Fayad
|ušla zo Sýrie
|matka Yusufa
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|(nedostupné)
|Yusuf Fayad
|chorý chlapec
|syn Moniky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |Mrázovci
|-
|[[Peter Oszlík]]
|Milan Mráz
|riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru
|otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3.
|-
|[[Jana Balzar Lieskovská]]
|Slávka Mrázová
|pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom
|matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Martina Kapráliková]]
|Bronislava Mrázová
|otec jej dal facku
|dcéra Milana a Slávky
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili :
|-
|[[Dárius Kočí]]
|Ivan Mikuš
|horolezec, skaut
|bývalý snúbenec Martiny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
|[[Vladislav Plevčík]]
|[[JUDr.]] Emil Bobocký
|právnik
|právnik Hany Roháčovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Petra Lángová]]
|[[Dr.]] Belanová
|psychologička v manželskej a predmanželskej poradni
|kontrolovala Zuzanu a Michala
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
|[[Michal Paulovský]]
|Hans Bauer
|pomohol Táně k emigrácii
|známý Aleny ( sestry Táni )
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.
|-
| [[Veronika Lackovičová]]
| Zuzana Pospíšilová
| študentka medicíny
|kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
|[[Martina Majerníková Koval]]
|Gita Hanúsková
|žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou
|sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |
|-
! colspan="7" |epizódne postavy:
|-
|[[Zuzana Znášiková Martinková]]
|Božena
|úradnička
|páčí sa jej Jano
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3.
|-
|[[Zdena Studenková]]
| ----
| nahovorila na telefóne
| známá Heleny a Jána
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3.
|-
|[[Roman Féder]]
|[[Miroslav Válek]]
|[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]]
|kúpil básničku od Viliama
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.
|-
|[[Ján Bakala]]
|Lukáš
|učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana
|páčil sa Zuzaně Fraňovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.
|-
|[[Alexandre Pajon]]
|Pierre
|bývá v Paríži
|páčil sa mu Zita
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3.
|-
|[[Vanesa Antovská]]
|Soňa
|mladé dievča z viechy
|známá Michala
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.
|-
| [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| ----
| predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]]
|prijal Barboru Horváthovú
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.
|-
|[[Rastislav Zvara]]
|Gustav Pekár
|horal
|milenec Zuzany
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3.
|-
|[[Jozef Abafi]]
|Sergej Dimov
|učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ
|páčila sa mu Andrea Marková
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
|[[Diana Velčická]]
|Iveta
|má zdravotné problémy
|sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
|[[Daniel Gálik Zwach]]
|Ondrej Podmanický
|lyžiar, teraz na vozíčku
|operoval ho Dr. Roman Bartoš
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
|[[Roman Fratrič]]
|p. František
|na dôchodku
|páčila sa mu Mária Fraňová
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.
|-
|[[Zuzana Šicková]]
|p. Kopecká
|zákazníčka v lahôdkach
|známa Heleny Horváthovej
| style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |
| style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |
| style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2.
|}
== Série ==
{|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;"
! colspan="2" rowspan="2" | Séria
! rowspan="2" |Časti
! colspan="2" | Pôvodne vysielané
! rowspan="2" | Slot
! rowspan="2" | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style="background:#BB2528; color:#000000;" |
| '''[[1. séria (2025)|1]]'''
|110
| [[13. január]] [[2025]]
|[[2025|23. jún 2025]]
| rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok
17:55 - 19:00
| rowspan="5" |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]]
|-
| style="background:#FFFF00; color:#000000;" |
| '''[[2. séria (2025)|2]]'''
|70
|[[1. september]] [[2025]]
|[[5. december]] [[2025]]
|-
| style="background:#1ECA54; color:#000000;" |
| '''[[3. séria (2026)|3]]'''
|100
|[[26. január]] [[2026]]
|?
|-
| style="background:#16A4F6; color:#000000;" |
| '''[[4. séria (2026)|4]]'''
|70 (?)
|?
|?
|-
|}
== Časti ==
=== 1. séria (2025) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 25
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 26
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 27
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 28
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 29
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 30
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 31
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 32
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 33
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 34
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 35
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 36
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 37
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 38
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 39
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 40
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 41
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 41
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 42
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 42
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 43
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 43
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 44
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 44
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 45
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 45
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 46
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 46
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 47
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 47
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 48
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 48
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 49
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 49
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 50
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 50
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 51
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 51
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 52
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 52
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 53
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 53
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 54
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 54
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 55
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 55
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 56
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 56
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 57
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 57
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 58
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 58
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 59
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 59
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 60
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 60
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 61
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 61
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 62
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 62
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 63
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 63
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 64
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 64
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 65
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 65
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 66
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 66
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 67
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 67
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 68
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 68
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 69
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 69
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 70
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 70
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 71
|ep2 = 71
|pôvodný názov = Epizóda 71
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 72
|ep2 = 72
|pôvodný názov = Epizóda 72
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 73
|ep2 = 73
|pôvodný názov = Epizóda 73
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 74
|ep2 = 74
|pôvodný názov = Epizóda 74
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 75
|ep2 = 75
|pôvodný názov = Epizóda 75
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 76
|ep2 = 76
|pôvodný názov = Epizóda 76
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 77
|ep2 = 77
|pôvodný názov = Epizóda 77
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 78
|ep2 = 78
|pôvodný názov = Epizóda 78
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 79
|ep2 = 79
|pôvodný názov = Epizóda 79
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 80
|ep2 = 80
|pôvodný názov = Epizóda 80
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 81
|ep2 = 81
|pôvodný názov = Epizóda 81
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 82
|ep2 = 82
|pôvodný názov = Epizóda 82
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 83
|ep2 = 83
|pôvodný názov = Epizóda 83
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 84
|ep2 = 84
|pôvodný názov = Epizóda 84
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 85
|ep2 = 85
|pôvodný názov = Epizóda 85
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 86
|ep2 = 86
|pôvodný názov = Epizóda 86
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 87
|ep2 = 87
|pôvodný názov = Epizóda 87
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 88
|ep2 = 88
|pôvodný názov = Epizóda 88
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 89
|ep2 = 89
|pôvodný názov = Epizóda 89
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 90
|ep2 = 90
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 91
|ep2 = 91
|pôvodný názov = Epizóda 91
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 92
|ep2 = 92
|pôvodný názov = Epizóda 92
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 93
|ep2 = 93
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 94
|ep2 = 94
|pôvodný názov = Epizóda 94
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 95
|ep2 = 95
|pôvodný názov = Epizóda 95
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 96
|ep2 = 96
|pôvodný názov = Epizóda 96
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 97
|ep2 = 97
|pôvodný názov = Epizóda 97
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 98
|ep2 = 98
|pôvodný názov = Epizóda 98
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 99
|ep2 = 99
|pôvodný názov = Epizóda 99
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 100
|ep2 = 100
|pôvodný názov = Epizóda 100
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 101
|ep2 = 101
|pôvodný názov = Epizóda 101
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 102
|ep2 = 102
|pôvodný názov = Epizóda 102
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 103
|ep2 = 103
|pôvodný názov = Epizóda 103
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 104
|ep2 = 104
|pôvodný názov = Epizóda 104
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 105
|ep2 = 105
|pôvodný názov = Epizóda 105
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 106
|ep2 = 106
|pôvodný názov = Epizóda 106
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 107
|ep2 = 107
|pôvodný názov = Epizóda 107
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 108
|ep2 = 108
|pôvodný názov = Epizóda 108
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 109
|ep2 = 109
|pôvodný názov = Epizóda 109
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 110
|ep2 = 110
|pôvodný názov = Epizóda 110
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. jún 2025
}}
|}
=== 2. séria (2025) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 111
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 111
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 112
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 112
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 113
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 113
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 114
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 114
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 115
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 115
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 116
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 116
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 117
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 117
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 118
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 118
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 119
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 119
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 120
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 120
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 121
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 121
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 122
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 122
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 123
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 123
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 124
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 124
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 125
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 125
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 126
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 126
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 127
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 127
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 128
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 128
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 129
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 129
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 130
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 130
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 131
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 131
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 132
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 132
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 133
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 133
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 134
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 134
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 135
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 135
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 136
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 136
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 137
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 137
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 138
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 138
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 139
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 139
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 140
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 140
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 141
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 141
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 142
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 142
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 143
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 143
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 144
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 144
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 145
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 145
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 146
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 146
|réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 147
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 147
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 148
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 148
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 149
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 149
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 150
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 150
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 151
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 151
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 152
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 152
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 153
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 153
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 154
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 154
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 155
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 155
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 156
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 156
|réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 157
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 157
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 158
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 158
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 159
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 159
|réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 160
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 160
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 161
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 161
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 162
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 162
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 163
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 163
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 164
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 164
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 165
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 165
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 166
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 166
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 167
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 167
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 168
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 168
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 169
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 169
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 170
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 170
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 171
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 171
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 172
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 172
|réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 173
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 173
|réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 174
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 174
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 175
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 175
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 176
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 176
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 177
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 177
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 178
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 178
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 179
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 179
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 180
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 180
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. december 2025
}}
|-
! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = -
|ep2 = -
|pôvodný názov = Vianočný špeciál I.
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. december 2025
}}
|}
=== 3. séria (2026) ===
{| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto"
|-
! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| №
! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| #
! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov
! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia
! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár
! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}19.06.2026)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 181
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 182
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 2
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 183
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 3
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 184
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 4
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 29. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 185
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 5
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 186
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 6
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 187
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 7
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 188
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 8
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 189
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 9
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 190
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 10
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 191
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 192
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 193
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 194
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 195
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 196
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 197
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 17
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 198
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 18
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 199
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 19
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 200
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 20
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 201
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 21
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 202
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 22
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 203
| ep2 = 23
| pôvodný názov = Epizóda 23
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 204
| ep2 = 24
| pôvodný názov = Epizóda 24
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 205
| ep2 = 25
| pôvodný názov = Epizóda 25
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 206
| ep2 = 26
| pôvodný názov = Epizóda 26
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 207
| ep2 = 27
| pôvodný názov = Epizóda 27
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 208
| ep2 = 28
| pôvodný názov = Epizóda 28
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 209
| ep2 = 29
| pôvodný názov = Epizóda 29
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 210
| ep2 = 30
| pôvodný názov = Epizóda 30
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 211
| ep2 = 31
| pôvodný názov = Epizóda 31
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 212
| ep2 = 32
| pôvodný názov = Epizóda 32
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 213
| ep2 = 33
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 214
| ep2 = 34
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. marec 2036
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 215
| ep2 = 35
| pôvodný názov = Epizóda 35
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 216
| ep2 = 36
| pôvodný názov = Epizóda 36
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 217
| ep2 = 37
| pôvodný názov = Epizóda 37
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 218
| ep2 = 38
| pôvodný názov = Epizóda 38
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 219
| ep2 = 39
| pôvodný názov = Epizóda 39
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 220
| ep2 = 40
| pôvodný názov = Epizóda 40
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 221
| ep2 = 41
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 222
| ep2 = 42
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 223
| ep2 = 43
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 224
| ep2 = 44
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 225
| ep2 = 45
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 226
| ep2 = 46
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 227
| ep2 = 47
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 228
| ep2 = 48
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 229
| ep2 = 49
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 230
| ep2 = 50
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 231
| ep2 = 51
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 232
| ep2 = 52
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 233
| ep2 = 53
| pôvodný názov = Epizóda 53
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 234
| ep2 = 54
| pôvodný názov = Epizóda 54
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 235
| ep2 = 55
| pôvodný názov = Epizóda 55
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 236
| ep2 = 56
| pôvodný názov = Epizóda 56
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 237
| ep2 = 57
| pôvodný názov = Epizóda 57
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 238
| ep2 = 58
| pôvodný názov = Epizóda 58
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 239
| ep2 = 59
| pôvodný názov = Epizóda 59
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 240
| ep2 = 60
| pôvodný názov = Epizóda 60
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 241
| ep2 = 61
| pôvodný názov = Epizóda 61
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 242
| ep2 = 62
| pôvodný názov = Epizóda 62
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 243
| ep2 = 63
| pôvodný názov = Epizóda 63
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 244
| ep2 = 64
| pôvodný názov = Epizóda 64
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 245
| ep2 = 65
| pôvodný názov = Epizóda 65
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 246
| ep2 = 66
| pôvodný názov = Epizóda 66
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 247
| ep2 = 67
| pôvodný názov = Epizóda 67
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 248
| ep2 = 68
| pôvodný názov = Epizóda 68
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 249
| ep2 = 69
| pôvodný názov = Epizóda 69
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 250
| ep2 = 70
| pôvodný názov = Epizóda 70
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 251
| ep2 = 71
| pôvodný názov = Epizóda 71
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 8. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 252
| ep2 = 72
| pôvodný názov = Epizóda 72
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 253
| ep2 = 73
| pôvodný názov = Epizóda 73
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 254
| ep2 = 74
| pôvodný názov = Epizóda 74
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 255
| ep2 = 75
| pôvodný názov = Epizóda 75
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 14. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 256
| ep2 = 76
| pôvodný názov = Epizóda 76
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 15. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 257
| ep2 = 77
| pôvodný názov = Epizóda 77
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 258
| ep2 = 78
| pôvodný názov = Epizóda 78
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 259
| ep2 = 79
| pôvodný názov = Epizóda 79
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 260
| ep2 = 80
| pôvodný názov = Epizóda 80
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 21. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 261
| ep2 = 81
| pôvodný názov = Epizóda 81
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 22. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 262
| ep2 = 82
| pôvodný názov = Epizóda 82
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 263
| ep2 = 83
| pôvodný názov = Epizóda 83
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 264
| ep2 = 84
| pôvodný názov = Epizóda 84
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 265
| ep2 = 85
| pôvodný názov = Epizóda 85
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 29. máj 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 266
| ep2 = 86
| pôvodný názov = Epizóda 86
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 1. jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 267
| ep2 = 87
| pôvodný názov = Epizóda 87
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 268
| ep2 = 88
| pôvodný názov = Epizóda 85
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 269
| ep2 = 89
| pôvodný názov = Epizóda 89
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. jún 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 270
| ep2 = 90
| pôvodný názov = Epizóda 90
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. jún 2026
}}
|}
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]])
Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave)
Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave)
Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17)
Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]])
Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]])
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]]
* {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}}
* {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}}
* {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}}
[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]]
lh5l0a19fwiisrvaxxp9ztmsdvos7d0
Samuel Migaľ
0
723080
8213752
8128730
2026-05-14T14:57:44Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213752
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Samuel Migaľ
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský politik
| Portrét = Samuel Migaľ, Slovak Minister for Investments, Regional Development and Informatization P067438-905183 (cropped).jpg
| Popis portrétu = Samuel Migaľ v roku 2025
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Poradie = 4.
| Úrad = [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR]]
| Začiatok obdobia = [[19. marec|19. marca]] [[2025]]
| Prezident = [[Peter Pellegrini]]
| Premiér = [[Robert Fico]]
| Predchodca = [[Richard Raši]]
| Nástupca =
| Poradie2 = [[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|Bývalý]]
| Úrad2 = poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]]
| Začiatok obdobia2 = [[25. október|25. októbra]] [[2023]]
| Koniec obdobia2 = [[19. marec|19. marca]] [[2025]]
| Dátum narodenia = {{dnv|1982|06|30}}
| Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} -->
| Miesto úmrtia =
| Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] {{small|(2023{{--}}2025)}}<br>[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] (nečlen)
| Alma mater = [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave]]
| Profesia =
| Národnosť =
| Vierovyznanie =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka = Diana Migaľová
| Partnerka =
| Deti =
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Košice
| Portál2 =
}}
[[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Samuel Migaľ''' (* [[30. jún]] [[1982]], [[Košice]])<ref name="nrsr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mgr. Samuel Migaľ | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1201 | vydavateľ = Národná rada SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name="noviny">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Samuel Migaľ | periodikum = Noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.noviny.sk/autor/17-samuel-migal | issn = | vydavateľ = Slovenská produkčná | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-01-10}}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[politik]], bývalý [[Reportáž|televízny reportér]] a [[Moderátor (povolanie)|moderátor]], od marca 2025 [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie]] v [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|štvrtej vláde Roberta Fica]] za [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezident Pellegrini vymenoval Samuela Migaľa za ministra investícií | url = https://domov.sme.sk/c/23465715/migal-minister-vymenovanie-pellegrini-prezident.html | vydavateľ = domov.sme.sk | dátum prístupu = 2025-03-19 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref>
== Životopis ==
V rokoch [[1996]]{{--}}[[2000]] absolvoval Strednú priemyselnú školu drevársku vo [[Vranov nad Topľou|Vranove nad Topľou]] a v rokoch [[2005]]{{--}}[[2010]] magisterské štúdium na [[Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Fakulte masmediálnej komunikácie]] [[Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave|Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]].
V rokoch [[2004]]{{--}}[[2023]] (takmer 20 rokov) pracoval ako reportér a moderátor [[TV JOJ]].<ref name="noviny" /> V roku [[2022]] pripravil reportáž o prepustení nitrianskeho podnikateľa [[Norbert Bödör|Norberta Bödöra]] z [[ilavská väznica|ilavskej väznice]] napriek tomu, že podnikateľ obvykle novinárom rozhovory neposkytoval. Migaľovi sa v reportáži viackrát poďakoval a podľa portálu ''O médiách'' mu rozhovor poskytol výmenou za odvoz z väznice a promo vo vysielaní. Migaľ ani vtedajší šéf spravodajstva a publicistiky TV JOJ Roland Kubina na otázky o tejto reportáži neodpovedali.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Poloha | meno = Natanael Leo | priezvisko2 = Belej Majerčínová | meno2 = Adriána | titul = Takmer 20 rokov pôsobil na obrazovke, ďakoval mu aj Bödör. Kto je nový minister Samuel Migaľ? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/745047-prevezmu-rezort-s-miliardovym-rozpoctom-kto-su-novi-sefovia-mirri-migal-a-salitros/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-19 | dátum prístupu = 2025-03-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = Zvláštny kamarátsky rozhovor televízie JOJ s Bödörom nevznikol len tak | url = https://www.omediach.com/blog/22154-zvlastny-kamaratsky-rozhovor-televizie-joj-s-boedoerom-nevznikol-len-tak | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-03-21 | jazyk = }}</ref>
Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|voľbách do NR SR v roku 2023]] sa stal náhradníkom za stranu [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] a po nástupe [[Denisa Saková|Denisy Sakovej]] na ministerskú funkciu sa [[25. október|25. októbra]] [[2023]] miesto nej ujal poslaneckého mandátu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Peštová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = HLAS má ďalšieho člena posádky, Samuel Migaľ z TV JOJ sa pridal k Hlasu Petrovi Pellegrinimu | periodikum = Vysoká hra | odkaz na periodikum = | url = https://www.vysokahra.cz/hlas-ma-dalsieho-clena-posadky-samuel-migal-z-tv-joj-sa-pridal-k-hlasu-petrovi-pellegrinimu/ | issn = | vydavateľ = VH media | miesto = Ústí nad Labem | dátum = 2023-05-20 | dátum prístupu = 2025-01-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250122021422/https://www.vysokahra.cz/hlas-ma-dalsieho-clena-posadky-samuel-migal-z-tv-joj-sa-pridal-k-hlasu-petrovi-pellegrinimu/ | dátum archivácie = 2025-01-22 }}</ref> V Národnej rade bol podpredsedom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, podpredsedom výboru pre obranu a bezpečnosť a tiež členom Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS a členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Paňková | meno = Dominika | autor = | odkaz na autora = | titul = Najskôr novinár, potom poslanec, teraz minister. Kto je Samuel Migaľ? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/985815/najskor-novinar-potom-poslanec-teraz-minister-kto-je-samuel-migal | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2025-03-21}}</ref>
Počas roka [[2024]] postupovali spolu ďalšími tromi poslancami<ref>{{Citácia periodika | titul = "Čo sa deje v koalícii" | periodikum = Denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/168996/chceme-sa-vyhnut-predcasnym-volbam-ziadame-urychlene-rokovanie} | dátum = 2025-01-19 | dátum prístupu = 2025-01-20}}</ref> Hlasu ([[Ján Ferenčák]], [[Radomír Šalitroš]], [[Roman Malatinec]]) pri časti hlasovaní nezávisle od koaličnej väčšiny. V januári [[2025]] vytvorili parlamentnú skupinu ''Hlas rozumu'' a požadovali výmenu predsedu poslaneckého klubu Hlasu [[Róbert Puci|Róberta Puciho]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Janešíková | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ani po sviatkoch koalícia nemá jasnú väčšinu. Poslanci okolo Migaľa už vystupujú ako Hlas rozumu a žiadajú hlavu predsedu klubu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4396305/ani-po-sviatkoch-koalicia-nema-jasnu-vacsinu-poslanci-okolo-migala-uz-vystupuju-ako-hlas-rozumu-a-ziadaju-hlavu-predsedu-klubu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-09 | dátum prístupu = 2025-01-10}}</ref> [[24. január]]a [[2025]] strana Hlas na pracovnom sneme Samuela Migaľa spolu s Radomírom Šalitrošom vylúčila zo svojich radov: ''„Poslanci vzniesli ako jediné požiadavky vlastné personálne nominácie na štyri kľúčové posty: minister vnútra, podpredseda NR SR, riaditeľ vojenského spravodajstva a podpredseda strany Hlas. … Keďže menovaným poslancom, nešlo o žiadne hodnoty, ktoré deklarujú vo svojich mediálnych vystúpeniach, ani žiadne také požiadavky nepredložili a jediné čo požadovali boli politické funkcie, je to nezlučiteľné s členstvom v Hlase.“''<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Belej Majerčínová | meno = Adriána | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľké otrasy v Hlase. Členovia rozhodli: Migaľa a Šalitroša vyhodili zo strany, mali žiadať štyri posty. Rebeli cítili tlak | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738565-situacia-v-hlase-sa-komplikuje-migalovci-na-sneme-chybaju-nechceme-eskalovat-napatie-vnimame-dalsie-utoky/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-24 | dátum prístupu = 2025-01-24}}</ref> Podľa informácií [[Pravda (slovenský denník)|Pravdy]] nemali žiadať posty pre seba, ale personálnu výmenu na týchto postoch,<ref name=":0" /> Migaľ tiež v rozhovore uviedol, že žiadali predovšetkým bezpečnostné záruky, keďže sa aj s rodinami stali terčom zvýšeného záujmu bezpečnostných zložiek a vyhrážok.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Janešíková | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Vylúčený poslanec Migaľ: Pellegrini riadi Hlas cez Druckera. Jediný, kto chce pád vlády, je prezident | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4430270/vyluceny-poslanec-migal-pellegrini-riadi-hlas-cez-druckera-jediny-kto-chce-pad-vlady-je-prezident/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-26 | dátum prístupu = 2025-01-26}}</ref> Štvorica sa na sneme po dohode s vedením strany nezúčastnila, v reakcii na vylúčenie dvojice však uviedli, že až do odvolania nebudú hlasovať v parlamente.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Kríza v koalícii sa prehlbuje, poslanci okolo Migaľa nebudú do odvolania hlasovať v parlamente | url = https://spravy.stvr.sk/2025/01/kriza-v-koalicii-sa-prehlbuje-poslanci-okolo-migala-nebudu-do-odvolania-hlasovat-v-parlamente/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2025-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Štalmachová | meno = Michaela | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico stráca väčšinu v parlamente, rebelujúci poslanci nebudú hlasovať s vládou (otázky a odpovede) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23440933/sutaj-estok-migal-salitros-ferencak-malatinec-hlas-sd.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-01-25 | dátum prístupu = 2025-01-25 }}</ref>
V marci 2025 podpísali Samuel Migaľ s Radomírom Šalitrošom dohodu s [[Robert Fico|Robertom Ficom]] o obnovení vládnej väčšiny,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Fico, Migaľ a Šalitroš podpísali dohodu k obnoveniu vládnej väčšiny | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/premier-podpisal-s-migalom-a-salitro/864483-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-03-19}}</ref> výmenou za čo bol Samuelovi Migaľovi prisľúbený post [[Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky|ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie]] (MIRRI) a Radomírovi Šalitrošovi miesto štátneho tajomníka na rovnakom ministerstve.<ref name="n-250319">{{Citácia periodika | priezvisko = Janešíková | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Najväčší rebel v koalícii ide do vlády – Samuel Migaľ sa stane ministrom investícií | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4530174/najvacsi-rebel-v-koalicii-ide-do-vlady-samuel-migal-sa-stane-ministrom-investicii/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-19 | dátum prístupu = 2025-03-19}}</ref> Ich mandáty v NR SR by mali prevziať Andrea Szabóová (doteraz náhradníčka za [[Richard Raši|Richarda Rašiho]]) a Ján Hrubý (generálny tajomník služobného úradu na MIRRI), obaja pokladaní za lojálnych podporovateľov koalície.<ref name="n-250319" /> [[19. marec|19. marca]] [[2025]] ho prezident SR [[Peter Pellegrini]] vymenoval za ministra, pričom uviedol: ''„Do svojej funkcie nenastupujete preto, že by ste získali silný mandát a dôveru ľudí vo voľbách … Členom vlády budete len na základe politických dohôd, ktoré ste ako podmienku vašej ďalšej podpory vládnej koalície urobili s predsedom vlády“'' s tým, že verejnosť detaily dohody nepozná a nevie posúdiť, nakoľko to umožní Migaľom deklarované presadzovanie hodnôt. Robert Fico k vymenovaniu uviedol: ''„Na záchranu vládnej koalície som s obrovskou pomocou Roberta Kaliňáka pristúpil k absurdnej politickej operácii, akú som za mojich 33 rokov v politike nielenže nikdy neurobil, ale ani nevidel.“''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Osvaldová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini bol pri vymenovaní k Migaľovi nezvyčajne kritický, Fico kritizuje koaličných partnerov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4532075/migal-je-novym-ministrom-prezident-pellegrini-bol-k-nemu-nezvycajne-kriticky/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-19 | dátum prístupu = 2025-03-21}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1201 Samuel Migaľ] na webe Národnej rady SR
* [https://sita.sk/osobnosti/samuel-migal/ Spravodajstvo týkajúce sa Samuela Migaľa] na portáli agentúry SITA
* [https://www.noviny.sk/autor/17-samuel-migal Príspevky Samuela Migaľa] na portáli Noviny.sk TV JOJ
* [https://dennikn.sk/3773211/poslanec-hlasu-a-exnovinar-migal-gaspara-by-bolo-v-sis-skoda-smer-by-prisiel-o-dobreho-poslanca/ Poslanec Hlasu a exnovinár Migaľ: Gašpara by bolo v SIS škoda, Smer by prišiel o dobrého poslanca] – rozhovor v Denníku N (2024)
* [https://www.postoj.sk/147724/ak-by-bol-pellegrini-iba-prezleceny-smer-kocner-by-stale-behal-po-slobode Exnovinár a poslanec Hlasu Migaľ: Ak by bol Pellegrini iba prezlečený Smer, Kočner by stále behal po slobode] – rozhovor v denníku Postoj (2024)
{{Vláda Slovenska z 25. októbra 2023}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}
{{DEFAULTSORT:Migaľ, Samuel}}
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici Hlasu]]
[[Kategória:Politici Smeru]]
[[Kategória:Poslanci NR SR (2023 – 2027)]]
[[Kategória:Slovenskí televízni redaktori]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti médií v politike]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave]]
6ffqf9cahmcpwzmnzkbkfnfqlsmy45j
Paula Lopatovská
0
724642
8213921
8181764
2026-05-14T20:24:14Z
~2026-29322-55
294907
/* Filmografia */
8213921
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Paula Lopatovská
| fotka =
| veľkosť fotky =
| komentár =
| celé meno =
| dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|11|24}}
| miesto narodenia = [[Spiš (región)|Horný Spiš]], [[Slovensko]]
| dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} -->
| miesto úmrtia =
| prezývky =
| alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]
| povolanie = [[herečka]], [[šansón]]istka, [[tanec|tanečníčka]], [[klaviristka]]
| roky pôsobenia = [[2023]] – súčasnosť
| manžel =
| priateľ =
| deti =
| rodičia = Pavol Lopatovský, Slávka Lopatovská
| brat = Alexander Lopatovský
| ovplyvnenie =
| webstránka =
}}
'''Paula Lopatovská''', [[Neakademický titul|DiS. art.]] (* [[24. november]] [[2001]], [[Spiš (región)|Horný Spiš]]) je slovenská televízna [[herečka]], [[šansón]]istka, [[tanec|tanečníčka]] a [[klavír|klaviristka]].
== Životopis ==
Pochádza zo [[Spišská Belá|Spišskej Belej]]. Je dcérou Pavla a Slávky Lopatovských a sestrou Alexandra Lopatovského. Od septembra 2012 do septembra 2017 bola Lopatovská [[futbalista|futbalistkou]] klubu [[MŠK Slavoj Spišská Belá]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paula Lopatovská | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/1326352/ | dátum prístupu = 2025-01-24 | vydavateľ = sportnet.sme.sk}}</ref> Je absolventkou [[Konzervatórium Jozefa Adamoviča|Konzervatória Jozefa Adamoviča]] v [[Košice|Košiciach]] a bakalárskeho štúdia divadelnej vedy<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skúšku z parkovania, aj keby som nevedela, tak by som ju zahrala, pretože som herečka! :: Auto a žena | url = http://www.autoazena.sk/news/skusku-z-parkovania-aj-keby-som-nevedela-tak-by-som-ju-zahrala-pretoze-som-herecka/ | vydavateľ = www.autoazena.sk | dátum prístupu = 2025-09-22}}</ref> na Katedre divadelných štúdií [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde pokračuje v [[magister]]skom štúdiu.
== Filmografia ==
* 2023: ''[[Pán profesor]]'' (S05E08)
* 2024: ''[[Druhá šanca (seriál z roku 2022)|Druhá šanca]]'' (S03E01, 04–07, 11–16)
* 2025 – súčasnosť: ''[[Sľub (seriál)|Sľub]]'' (Martina Valentová, rod. Gáliková)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šplíchalová | meno = Martina | titul = Paula Lopatovská: Postava Martiny prináša do prostredia mladý vietor | url = https://www.markiza.sk/relacie/slub/clanok/942929-paula-lopatovska-postava-martiny-prinasa-do-prostredia-mlady-vietor | dátum vydania = 2025-01-02 | dátum prístupu = 2025-01-24 | vydavateľ = markiza.sk}}</ref>
* 2025 – súčasnosť: ''[[Dunaj, k vašim službám]]'' (Milada, S10, S12 a S14)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{Csfd_meno|id=915721}}
* [https://www.castingofka.cz/profil/paula-lopatovska-3122 Paula Lopatovská na castingofka.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20250315194358/https://www.castingofka.cz/profil/paula-lopatovska-3122 |date=2025-03-15 }}
{{DEFAULTSORT:Lopatovská, Paula}}
[[Kategória:Slovenské televízne herečky]]
[[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]]
[[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Belej]]
dtktkzofzdkkowscrugmzn7j8eq00f2
SOR EBN 9,5
0
724708
8213690
7998725
2026-05-14T12:01:37Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213690
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Autobus
|autobus = SOR EBN 9,5
|foto = Budějovická, autobus BB Centrum, SOR EBN 9,5 (06).jpg
|popis = SOR EBN 9,5
|typ = EBN 9,5
|výrobca = [[SOR Libchavy]]
|další =
|roky = [[2016]] – súč.
|dĺžka = 9790
|šírka = 2525
|výška = 2920
|hmotnosť = 9050 – 9650
|obsaditeľnosť = 20-26/43/1
|motor =
|výkon = 120 – 180
|prevodovka =
|druh =
|stupňov =
|prevodovka2 =
|druh2 =
|stupňov2 =
|ďalší =
}}
[[File:Budějovická, autobus BB Centrum, SOR EBN 9,5 (02).jpg|náhľad|Zadná strana elektrobusu]]
[[File:Budějovická, autobus BB Centrum, SOR EBN 9,5 (06).jpg|náhľad|Pravá strana vozidla]]
'''SOR EBN 9,5''' je elektrobus českého výrobcu [[SOR Libchavy]], vyrábaný od roku [[2016]]. Jeho vývoj sa začal na prelome rokov [[2008]] a [[2009]]. Dodávateľom elektrických zariadení je spoločnosť Cegelec, ktorá ďalej používa aj subdodávateľov.
== Popis ==
Dĺžka autobusu je 9790 mm, šírka 2525 mm a výška 2 920 mm a prevádzková hmotnosť 9600 kg. Poskytuje 26 miest na sedenie a 43 na státie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = ČSAD SVT Praha
| odkaz na autora =
| titul = Busportal
| url = https://www.busportal.cz/clanek/arriva-morava-vyzkousela-v-jesenikach-novy-elektrobus-sor-ebn-9-5-11069
| vydavateľ = busportal.cz
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-03-06
| jazyk =
}}</ref> Autobus je dvojdverový, nízkopodlažný, no v zadnej časti má schodíky.<ref name=A>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = ČSAD SVT Praha
| odkaz na autora =
| titul = Busportal
| url = https://www.busportal.cz/clanek/elektrobus-sor-ebn-9-5-s-novym-designem-detailneji-10975
| vydavateľ = busportal.cz
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-03-06
| jazyk =
}}</ref> Má mechanickú plošinu pre nástup vozíčkarov alebo kočíkov, pre ktorých je vyhradené jedno miesto. Vozidlá majú novo riešené okná a reklamné plochy a nový sendvičový strop. Osvetlenie zabezpečuje LED technológia, klimatizovaný je iba priestor vodiča, no na kúrenie je možné využiť i naftový výhrevník.
Batérie sú umiestnené v zadnej časti, rovnako ako v predchádzajúcich modeloch značky. Do príslušenstva patrí aj nabíjačka, pripojiteľná na bežnú sieť s napätím 230/400 V.<ref name=A/> Elektrobus má rotačný elektrický motor s výkonom od 120 do 180 kW a na jedno nabitie prejde v závislosti od profilu trasy a zaťaženia 140 až 160 kilometrov.<ref name=A/> Lítiovo-ionové batérie majú 180 článkov a kapacitu 172 kWh.h<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = ČSAD SVT Praha
| odkaz na autora =
| titul = Busportal
| url = https://www.busportal.cz/clanek/rok-s-elektrobusy-sor-na-linkach-bb1-a-bb2-v-praze-13563
| vydavateľ = busportal.cz
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-03-06
| jazyk =
}}</ref>
== Referencie ==
<references />
== Externé odkazy ==
* Ing. Jan Černý, hlavný konštruktér SOR, Ing. Lukáš Pech: [http://www.truck-business.cz/files/tbd2012/sor.pdf Elektromobilita v městské hromadné přepravě osob – Elektrobusy – hromadné dopravní prostředky pro 21. století]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, prezentácia v pdf, str. 59
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:SOR EBN 9,5}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|SOR EBN 9,5|24464210}}
{{Autobusy SOR}}
[[Kategória:Autobusy SOR]]
bafn2kxt3riesd9i2g9kwk7c6nzvdkw
Henrich Radó
0
726429
8213829
8139905
2026-05-14T18:43:14Z
Dronebogus
207485
8213829
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Henrich Radó
| Portál1 =
| Súrodenci = MUDr. Hugo Radó
| Manželka = Klára, rod. Lebény Szent Miklós
| Deti =
| Rodičia =
| Úrad2 = poslanec zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]]
| Začiatok obdobia2 = [[1923]]
| Koniec obdobia2 = [[1927]]
| Úrad3 = člen [[Krajinské zastupiteľstvo|Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny]]
| Začiatok obdobia3 = [[1928]]
| Koniec obdobia3 = [[1935]]
| Úrad4 =
| Začiatok obdobia4 = [[1937]]
| Príbuzní =
| Vierovyznanie = rímskokatolícke
| Rodné meno =
| Koniec obdobia =
| Portrét = File:Radó Henrich.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis osoby = právnik, verejný činiteľ
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Poradie =
| Úrad =
| Začiatok obdobia =
| Predchodca =
| Národnosť = slovenská
| Nástupca =
| Dátum narodenia = [[6. jún]] [[1874]]
| Miesto narodenia = [[Streženice]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1940|8|17|1874|6|6}}
| Miesto úmrtia =
| Politická strana = [[HSĽS]]
| Alma mater =
| Profesia = notár
| Koniec obdobia4 = [[1938]]
}}
[[Doktor práv|JUDr.]] '''Henrich Radó''' (* [[6. jún]] [[1874]], [[Streženice]]{{--}}† [[17. august]] [[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sčítací hárok 779/200, Jána Hollého -, Púchov (Púchov) | url = https://slovakiana.sk/scitacie-harky/cair-ko1d7sm?url=%7B%22filter%22%3A%22%7B%5C%22onlyUnBlackened%5C%22%3Atrue%2C%5C%22categoryKeys%5C%22%3A%5B%5C%22751%5C%22%2C%5C%229264%5C%22%5D%7D%22%2C%22page%22%3A%221%22%2C%22lm%22%3A%220%22%2C%22search%22%3A%22J%C3%A1na%20Holl%C3%A9ho%22%2C%22sort%22%3A%22rank%22%2C%22sortDirection%22%3A%221%22%2C%22searchByKeywords%22%3A%22true%22%2C%22index%22%3A2%2C%22total%22%3A32%7D&fromPage=cs | dátum prístupu = 2025-04-22 | vydavateľ = slovakiana.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dr. Henrich Radó umrel|periodikum=Slovák|dátum=1940-08-21|ročník=XXII|číslo=198|strany=6|issn=1336-4464|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44629/view?search=Henrich%20Rad%C3%B3&page=1&p=separate&tool=info&view=0,0,3560,2305|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> bol slovenský notár, osvetový pracovník a politik [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] v období medzivojnového [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].
V [[Púchov|Púchove]] pôsobil ako starosta miestnej organizácie jednoty Orla.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janega|meno=Cyprián|titul=Púchov|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1970|strany=165|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:bd0c2a56-919f-4256-ab37-24dcf802c6eb}}</ref> Patril k zakladateľom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]] v Púchove a v okolí. V rokoch [[1919]] - [[1938|1939]] bol okresným predsedom strany.<ref>{{Citácia periodika|titul=Župné a okresné organizácie HSĽS a ich predsedovia|periodikum=Slovák|dátum=1943-12-18|ročník=XXV|číslo=198|strany=12|issn=1336-4464|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44183/view?search=Henrich%20Rad%C3%B3&hlid=605944606&page=12&p=separate&tool=search&view=0,0,3472,2093|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> Vo [[Župné voľby 1923|voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923]] bol zvolený za poslanca zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Voľby do župného zastupiteľstva|periodikum=Úradné noviny župy Považskej|dátum=1923-10-03|ročník=I|číslo=19|strany=1|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:d91f6890-1cee-4227-a75b-28aecf31b6f3?page=uuid:c6735e13-1a8e-4a38-bce5-336e6a18e98a|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> Po zavedení krajinského zriadenia ho vláda na návrh HSĽS ako odborníka [[19. december|19. decembra]] [[1928]] menovala za člena [[Krajinské zastupiteľstvo Slovenskej krajiny (1928 – 1935)|Krajinského zastupiteľstva]] [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Vymenovanie odborníkov do krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny|periodikum=Trenčan|dátum=1929-01-05|ročník=VI|číslo=2|strany=2|issn=1339-505X|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/29486/view?search=Henrik%20Rad%C3%B3&page=2&p=separate&tool=search&view=0,1022,2868,3593|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> V roku [[1931]] bol vymenovaný za verejného notára v Púchove.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dr. Heinrich Radó bol vymenovaný za verejného notára v Púchove|periodikum=Trenčín|miesto=Trenčín|dátum=1931-01-10|ročník=VIII|číslo=2|strany=2|issn=1339-505X}}</ref> Krajinským poslancom sa stal aj po [[Voľby do Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny v roku 1935|voľbách v roku 1935]]. Mandát však nadobudol až dodatočne [[27. apríl|27. apríla]] [[1937]] po smrti [[Matej Buček|Mateja Bučeka]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Poslanci a senátori HSĽS a ich klubové predsedníctva|periodikum=Slovák|dátum=1943-12-18|ročník=XXV|číslo=290|strany=10|issn=1336-4464|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44183/view?search=Henrich%20Rad%C3%B3&hlid=605899832&page=10&p=separate&tool=search&view=0,0,3472,2141|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> V Krajinskom zastupiteľstve zasadal do jeho rozpustenia v závere roku [[1938]]. Ako najvyššie postavený ľudácky funkcionár v okrese oznámil na zhromaždení v Púchove [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Makyna|meno=Pavol|titul=PÚCHOV A OKOLIE V TURBULENTNÝCH
ROKOCH 1938 – 1945|periodikum=Pamäť národa|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=2015|ročník=XI|číslo=1|strany=3-4|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2015.pdf|dátum prístupu=2025-04-14}}</ref> Angažoval sa aj v Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Slovenskej ovocinárskej spoločnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Uctime si pamiatku našich zosnulých členov|periodikum=Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti|miesto=Martin|dátum=1941|ročník=XXXII|číslo=1|strany=17|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:9fd415f4-9a5c-45d3-ac9f-1da9005381af?page=uuid:0bfe59e8-4619-43cc-8925-4044f6984d7c|dátum prístupu=2025-04-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Členstvo|periodikum=Slovenské ovocinárstvo|miesto=Bratislava|dátum=1941-04-10|ročník=XVIII|číslo=406-407|strany=38-39|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:4e503f62-28ca-40dc-9398-b1f1dfd8fc4d?page=uuid:ddacf7f4-de2a-495a-ad59-a28c8ed661d9|dátum prístupu=2025-04-14}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Radó, Henrich}}
[[Kategória:Slovenskí notári]]
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici HSĽS]]
[[Kategória:Členovia Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny]]
[[Kategória:Osobnosti zo Streženíc]]
ijoomde542a7ux3u4zcrnowyk1vwc7g
8213830
8213829
2026-05-14T18:43:27Z
Dronebogus
207485
8213830
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Politik
| Meno = Henrich Radó
| Portál1 =
| Súrodenci = MUDr. Hugo Radó
| Manželka = Klára, rod. Lebény Szent Miklós
| Deti =
| Rodičia =
| Úrad2 = poslanec zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]]
| Začiatok obdobia2 = [[1923]]
| Koniec obdobia2 = [[1927]]
| Úrad3 = člen [[Krajinské zastupiteľstvo|Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny]]
| Začiatok obdobia3 = [[1928]]
| Koniec obdobia3 = [[1935]]
| Úrad4 =
| Začiatok obdobia4 = [[1937]]
| Príbuzní =
| Vierovyznanie = rímskokatolícke
| Rodné meno =
| Koniec obdobia =
| Portrét = Radó Henrich.jpg
| Veľkosť portrétu =
| Popis osoby = právnik, verejný činiteľ
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Poradie =
| Úrad =
| Začiatok obdobia =
| Predchodca =
| Národnosť = slovenská
| Nástupca =
| Dátum narodenia = [[6. jún]] [[1874]]
| Miesto narodenia = [[Streženice]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
| Dátum úmrtia = {{duv|1940|8|17|1874|6|6}}
| Miesto úmrtia =
| Politická strana = [[HSĽS]]
| Alma mater =
| Profesia = notár
| Koniec obdobia4 = [[1938]]
}}
[[Doktor práv|JUDr.]] '''Henrich Radó''' (* [[6. jún]] [[1874]], [[Streženice]]{{--}}† [[17. august]] [[1940]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sčítací hárok 779/200, Jána Hollého -, Púchov (Púchov) | url = https://slovakiana.sk/scitacie-harky/cair-ko1d7sm?url=%7B%22filter%22%3A%22%7B%5C%22onlyUnBlackened%5C%22%3Atrue%2C%5C%22categoryKeys%5C%22%3A%5B%5C%22751%5C%22%2C%5C%229264%5C%22%5D%7D%22%2C%22page%22%3A%221%22%2C%22lm%22%3A%220%22%2C%22search%22%3A%22J%C3%A1na%20Holl%C3%A9ho%22%2C%22sort%22%3A%22rank%22%2C%22sortDirection%22%3A%221%22%2C%22searchByKeywords%22%3A%22true%22%2C%22index%22%3A2%2C%22total%22%3A32%7D&fromPage=cs | dátum prístupu = 2025-04-22 | vydavateľ = slovakiana.sk}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Dr. Henrich Radó umrel|periodikum=Slovák|dátum=1940-08-21|ročník=XXII|číslo=198|strany=6|issn=1336-4464|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44629/view?search=Henrich%20Rad%C3%B3&page=1&p=separate&tool=info&view=0,0,3560,2305|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> bol slovenský notár, osvetový pracovník a politik [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]] v období medzivojnového [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].
V [[Púchov|Púchove]] pôsobil ako starosta miestnej organizácie jednoty Orla.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Janega|meno=Cyprián|titul=Púchov|vydavateľ=Osveta|miesto=Martin|rok=1970|strany=165|url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:bd0c2a56-919f-4256-ab37-24dcf802c6eb}}</ref> Patril k zakladateľom [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Slovenskej ľudovej strany]] v Púchove a v okolí. V rokoch [[1919]] - [[1938|1939]] bol okresným predsedom strany.<ref>{{Citácia periodika|titul=Župné a okresné organizácie HSĽS a ich predsedovia|periodikum=Slovák|dátum=1943-12-18|ročník=XXV|číslo=198|strany=12|issn=1336-4464|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44183/view?search=Henrich%20Rad%C3%B3&hlid=605944606&page=12&p=separate&tool=search&view=0,0,3472,2093|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> Vo [[Župné voľby 1923|voľbách do župných zastupiteľstiev v roku 1923]] bol zvolený za poslanca zastupiteľstva [[Považská župa|Považskej župy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Voľby do župného zastupiteľstva|periodikum=Úradné noviny župy Považskej|dátum=1923-10-03|ročník=I|číslo=19|strany=1|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:d91f6890-1cee-4227-a75b-28aecf31b6f3?page=uuid:c6735e13-1a8e-4a38-bce5-336e6a18e98a|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> Po zavedení krajinského zriadenia ho vláda na návrh HSĽS ako odborníka [[19. december|19. decembra]] [[1928]] menovala za člena [[Krajinské zastupiteľstvo Slovenskej krajiny (1928 – 1935)|Krajinského zastupiteľstva]] [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Vymenovanie odborníkov do krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny|periodikum=Trenčan|dátum=1929-01-05|ročník=VI|číslo=2|strany=2|issn=1339-505X|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/29486/view?search=Henrik%20Rad%C3%B3&page=2&p=separate&tool=search&view=0,1022,2868,3593|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> V roku [[1931]] bol vymenovaný za verejného notára v Púchove.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dr. Heinrich Radó bol vymenovaný za verejného notára v Púchove|periodikum=Trenčín|miesto=Trenčín|dátum=1931-01-10|ročník=VIII|číslo=2|strany=2|issn=1339-505X}}</ref> Krajinským poslancom sa stal aj po [[Voľby do Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny v roku 1935|voľbách v roku 1935]]. Mandát však nadobudol až dodatočne [[27. apríl|27. apríla]] [[1937]] po smrti [[Matej Buček|Mateja Bučeka]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Poslanci a senátori HSĽS a ich klubové predsedníctva|periodikum=Slovák|dátum=1943-12-18|ročník=XXV|číslo=290|strany=10|issn=1336-4464|url=http://digitalna.kniznica.info/zoom/44183/view?search=Henrich%20Rad%C3%B3&hlid=605899832&page=10&p=separate&tool=search&view=0,0,3472,2141|dátum prístupu=2025-02-26}}</ref> V Krajinskom zastupiteľstve zasadal do jeho rozpustenia v závere roku [[1938]]. Ako najvyššie postavený ľudácky funkcionár v okrese oznámil na zhromaždení v Púchove [[Autonómia Slovenska|autonómiu Slovenska]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Makyna|meno=Pavol|titul=PÚCHOV A OKOLIE V TURBULENTNÝCH
ROKOCH 1938 – 1945|periodikum=Pamäť národa|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=2015|ročník=XI|číslo=1|strany=3-4|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-01-2015.pdf|dátum prístupu=2025-04-14}}</ref> Angažoval sa aj v Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Slovenskej ovocinárskej spoločnosti.<ref>{{Citácia periodika|titul=Uctime si pamiatku našich zosnulých členov|periodikum=Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti|miesto=Martin|dátum=1941|ročník=XXXII|číslo=1|strany=17|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:9fd415f4-9a5c-45d3-ac9f-1da9005381af?page=uuid:0bfe59e8-4619-43cc-8925-4044f6984d7c|dátum prístupu=2025-04-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Členstvo|periodikum=Slovenské ovocinárstvo|miesto=Bratislava|dátum=1941-04-10|ročník=XVIII|číslo=406-407|strany=38-39|url=https://dikda.snk.sk/view/uuid:4e503f62-28ca-40dc-9398-b1f1dfd8fc4d?page=uuid:ddacf7f4-de2a-495a-ad59-a28c8ed661d9|dátum prístupu=2025-04-14}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Radó, Henrich}}
[[Kategória:Slovenskí notári]]
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Politici HSĽS]]
[[Kategória:Členovia Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny]]
[[Kategória:Osobnosti zo Streženíc]]
cioh8mo2xj7cwrdgjt3wmctr30qyht1
Konkláve 2025
0
726468
8213826
8165659
2026-05-14T18:30:25Z
Lukas565
251676
/* Novendiali */ doplnenie
8213826
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox udalosť
|názov=Konkláve 2025
|obrázok=Pope Leo XIV 3 (cropped).jpg
|popis obrázka=[[Robert Francis Prevost]]{{--}}'''Lev XIV.'''
|dátum=[[7. máj|7.]] {{--}} [[8. máj]] [[2025]]
|miesto= [[Sixtínska kaplnka]], [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]
|štát=Vatikán}}
'''Pápežské [[konkláve]]''' sa v roku 2025 konalo počas [[Sedisvakancia|sedisvakancie]] po smrti [[František (pápež)|pápeža Františka]] [[21. apríl]]a.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dichiarazione del Direttore della Sala Stampa della Santa Sede, Matteo Bruni, 21.04.2025
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/21/0267/00493.html
| dátum vydania = 2025-04-21
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-04-21
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref> Začiatok bol ohlásený na [[7. máj]]a<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Termín konkláve je známyVoľba nového pápeža sa začne v stredu 7. mája
| url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174588/dnes-treba-vediet
| dátum vydania = 2025-04-28
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-04-28
| vydavateľ = Postoj
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> a jeho úlohou bolo zvoliť nástupcu zosnulého pápeža. Počas štvrtého hlasovania 8. mája bol zvolený [[Lev XIV.|Robert Francis Prevost]], ktorý prijal meno [[Lev XIV.]]
Podľa [[apoštolská konštitúcia|apoštolskej konštitúcie]] ''[[Universi Dominici gregis]]''<ref name="universi">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = UNIVERSI DOMINICI GREGIS
| url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/universi-dominici-gregis
| dátum vydania = 1996
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = KBS
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>, ktorú vydal pápež [[Ján Pavol II.]] sa má konkláve začať 15 až 20 dní od uprázdnenia pápežského stolca, no [[motu proprio]] pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] ''[[Normas Nonnullas]]''<ref name="normas">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = NORMAS NONNULLAS
| url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/motu-proprio-normas-nonnullas
| dátum vydania = 2013
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = KBS
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> umožňuje aj skorší začiatok.
== Pred konkláve ==
Obdobie sedisvakancie začalo úmrtím pápeža, ktorú oznámil kardinál kamerlengo [[Kevin Joseph Farrell]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dnes ráno pápež František odišiel do domu Otca
| url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-04/dnes-rano-papez-frantisek-odisiel-do-domu-otca.html
| dátum vydania = 2025-04-21
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = vaticannews.va
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> Týmto oznámením začali obradné prípravy na pápežov pohreb. Pohrebné obrady zahŕňajú konštatovnanie smrti pápeža, ktoré sa zmenami zosnulého pápeža Františka odohrávali v kaplnke [[Dom svätej Marty|Domu svätej Marty]], prenesenie tela do [[Bazilika svätého Petra|Baziliky sv. Petra]], uzavretie rakvy, pohrebnú omšu, ktorú celebroval dekan kardinálskeho kolégia kardinál [[Giovanni Battista Re]] a samotné uloženie pozostatkov zosnulého pápeža v [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Bazilike Panny Márie Väčšej]]. Miesto uloženia si vybral sám František, hoci tradičné miesto uloženia pápežov je v Bazilike sv. Petra.<ref name="postoj">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Takáč
| meno = Adam
| priezvisko2 = Rábara
| meno2 = Pavol
| priezvisko3 = Brezáni
| meno3 = Juraj
| spoluautori = Hudák, Pavol; Holka, Marek
| titul = Prípravy na pápežov pohreb / Rozlúčiť sa s Františkom prišlo štvrť milióna ľudí, pochovaný bude v Santa Maria Maggiore
| url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/174205/vatikan-oznamil-umrtie-papeza-frantiska
| dátum vydania = 2025-04-21
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = postoj.sk
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
Nasledujúc deň po smrti pápeža sú kardináli povinní každodenne sa zúčastňovať generálnych kongregácií. Okrem toho existujú aj mimoriadne kongregácie, ktorých sa zúčastňujú len kardinál komorník a traja zvolení kardináli, nazývaní aj asistenti, každý z jedného rádu kardinálov, tj. [[kardinál-biskup]], [[kardinál-kňaz]] a [[kardinál-diakon]]. Títo sú volení na tri dni a voľba sa opakuje každé tri dni až do zvolenia pápeža.<ref name="universi"/>
Úlohou mimoriadnych kongregácií je rokovať o každodenných veciach, kde nie je potrebný konsenzus. Nie je však možné meniť závery mimoriadnych kongregácií na mimoriadnej kongregácii. Túto právomoc má len generálna kongregácia. Na generálnych kongregáciách, ktorým predsedá dekan, prípadne subdekan, sa riešia otázky, ktoré potrebujú prerokovanie alebo dôkladnejšie preskúmanie.<ref name="universi"/>
=== Generálne kongregácie ===
'''22. apríl 2025''': Zúčastnilo sa jej zhruba 60 kardinálov. Boli zvolení traja asistenti - [[Pietro Parolin]], [[Stanisław Ryłko]] a [[Fabio Baggio]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Comunicazione ai giornalisti
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/22/comunicazione-ai-giornalisti.html
| dátum vydania = 2025-04-22
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref>
'''23. apríl 2025''': Prítomných 103 kardinálov. Boli oznámené informácie o počte návštevníkov, ktorí si prišli uctiť pápeža. Kardináli sa dohodli, že sa bude každodenne modliť ruženec pri Bazilike Panny Márie Väčšej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Comunicazione ai giornalisti
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/23/comunicazione-ai-giornalisti.html
| dátum vydania = 2025-04-23
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref>
'''24. apríl 2025''': Prítomných 113 kardinálov. Boli vybraní kazatelia [[Donato Ogliari]] a kardinál [[Raniero Cantalamessa]]. Boli aktualizované počty návštevníkov ako aj mená kardinálov, ktorí budú sláviť sväté [[omša (bohoslužba)|omše]] a [[ruženec (modlitba)|ružence]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Comunicazione ai giornalisti
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/24/comunicazione-ai-giornalisti.html
| dátum vydania = 2025-04-24
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref>
'''25. apríl 2025''': Prítomných 149 kardinálov. Kardináli sa dohodli, že v nasledujúcu nedeľu navštívia hrob pápeža Františka a pomodlia sa spoločne [[nešpory|vešpery]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Comunicazione ai giornalisti
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/25/comunicazione-ai-giornalisti0.html
| dátum vydania = 2025-04-25
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref>
'''28. apríl 2025''': Prítomných viac ako 180 kardinálov, z toho viac ako 100 voličov. Bolo rozhodnuté, že samotné konkláve začne v stredu [[7. máj]]a [[2025]]. Boli zvolení traja noví asistenti - [[Luis Antonio Tagle]], [[Reinhard Marx]] a [[Dominique Mamberti]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Comunicazione ai giornalisti
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/28/comunicazione-ai-giornalisti.html
| dátum vydania = 2025-04-28
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref>
'''29. apríl 2025''': Prítomných 183 kardinálov, z ktorých bolo 124 voličov. Kardináli oznámili, že dvaja voliči sa nezúčastnia voľby zo zdravotných dôvodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Comunicazione ai giornalisti
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/29/comunicazione-ai-giornalisti.html
| dátum vydania = 2025-04-29
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref>
'''30. apríl 2025''': Prítomných 181 kardinálov, z toho 124 voličov. Kardináli si vypočuli príspevky o ekonomickej situácii ako aj správy o niektorých inštitúciách, ktoré pokračujú aj počas [[sede vacante|sedisvakancie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Comunicazione ai giornalisti
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/comunicazioni/2025/04/30/comunicazione-ai-giornalisti.html
| dátum vydania = 2025-04-30
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ = Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede
| miesto =
| jazyk = it
}}</ref>
'''2. máj 2025''': Prítomných vyše 180 kardinálov, z toho viac ako 120 voličov. (Očakáva sa príchod ešte 4 voličov do Ríma.) Diskutovali sa témy, ktoré sú výzvou pre nového pápeža, ako aj kardinálov. Tlačové stredisko ešte doplnilo informáciu o tom, že bol nainštalovaný komín v sixtínskej kaplnke. Potvrdili neúčasť kardinálov Lloveru a Njueho a diskutovalo sa o prítomnosti kardinála Puljića v [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnke]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = 8. generálna kongregácia kardinálov: Evanjelizácia, svedectvo jednoty, synodalita
| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/8-generalna-kongregacia-kardinalov-evanjelizacia-svedectvo-je.html
| dátum vydania = 2025-05-02
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-02
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
'''3. máj 2025''': Prítomných bolo 177 kardinálov, z toho 127 voličov. V Ríme sa už nachádza 131 kardinálov voličov. Boli vyžrebovaní noví asistenti: [[Robert Francis Prevost]], [[Reinhard Marx]] a [[Marcello Semeraro]]. Odznelo 26 príspevkov, ktoré sa venovali aktuálnym témam v cirkvi. Dohodlo sa, že v nedeľu [[4. máj]]a môžu kardináli slúžiť omše vo svojich titulárnych kostoloch. Počas brífingu po kongregácii hovorca [[Matteo Bruni]] povedal, že ubytovanie kardinálov v Dome sv. Marty začne v utorok. V pondelok budú dve generálne kongregácie a utorková sa uskutoční len v prípade potreby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = IX. generálna kongregácia kardinálov: Cirkev má prinášať svetlo a nádej svetu
| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/ix-generalna-kongregacia-kardinalov-cirkev-ma-prinasat-svetlo.html
| dátum vydania = 2025-05-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-04
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
'''5. máj 2025''': Uskutočnili sa dve kongregácie, jedna dopoludnia a druhá popoludní. Dopoludnia bolo prítomných 179 kardinálov, z toho 132 voličov, popoludní boli počty zúčastnených podobné. Prítomní v Ríme sú už všetci 133 kardináli, ktorí sa aktívne zúčastnia konkláve. Odznelo 26 príspevkov na rôzne témy, napríklad o výzvach odovzdávania viery, starostlivosti o stvorenstvo, vojne, rozdelení v Cirkvi a podobne. Žrebovali sa izby v Dome sv. Marty a susednej budove - starom Dome sv. Marty. Ubytovanie začalo v utorok popoludní. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Cernuzio
| meno = Salvatore
| priezvisko2 = Jarábek
| meno2 = Martin
| odkaz na autora =
| titul = Konkláve: Všetko je pripravené - od ubytovania až po bezpečnosť
| url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/konklave-vsetko-je-pripravene-od-ubytovania-az-po-bezpecnost.html
| dátum vydania = 2025-05-05
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-05
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kardináli pokračujú v úvahách a načrtávajú obraz „pápeža pastiera“
| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/kardinali-pokracuju-v-uvahach-a-nacrtavaju-obraz-papeza-pastier.html
| dátum vydania = 2025-05-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-07
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
'''6. máj 2025''': Uskutočnila sa posledná generálna kongregácia pred začatím konkláve. Prítomných bolo 173 kardinálov, z toho 130 voličov. Diskutovalo sa o podobných témach ako v posledných dňoch. Okrem nich, kardináli spomenuli otázku spoločného dátumu [[Veľká noc|Veľkej noci]], výročia [[Prvý nicejský koncil|Nicejského koncilu]] a [[ekumenizmus|ekumenického dialógu]]. Bola zneplatnená pečať ako aj rybársky prsteň zosnulého pápeža. Kardináli zároveň publikovali vyhlásenie o znepokojení z doteraz minimálneho pokroku mierových diskusií v aktuálnych vojnových konfliktoch.<ref name="12kon">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Posledná generálna kongregácia kardinálov: Potrebné kvality pápeža
| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/vatikan-informoval-o-12-generalnej-kongregacii-i-o-harmonograme.html
| dátum vydania = 2025-05-06
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-07
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
=== Novendiali ===
Pohrebom pápeža začína historická tradícia deviatich za sebou idúcich dní, kedy cirkev smútí za zosnulým pápežom. Tieto dni sa slávi [[Eucharistia]] za účasti rôznych skupín, ktoré boli blízke pápežovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Novemdiales: Cardinals set schedule for nine days of mourning
| url = https://www.vaticannews.va/en/vatican-city/news/2025-04/novendiales-the-schedule-for-the-nine-days-of-mourning.html
| dátum vydania = 2025-04-23
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-05
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Klimanová
| meno = Zuzana
| odkaz na autora =
| titul = Druhé zhromaždenie kardinálov zostavilo kalendár pre „Novendiali"
| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-04/druhe-zhromazdenie-kardinalov-zostavilo-kalendar-pre-novendiali.html
| dátum vydania = 2025-04-24
| dátum aktualizácie = 2025-04-24
| dátum prístupu = 2025-05-05
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
# deň: Sobota - 26. 4. 2025 - Pohreb pápeža
#* Celebrant: [[Giovanni Battista Re|Giovanni Battista kardinál Re]]
# deň: Nedeľa - 27. 4. 2025
#* Celebrant: [[Pietro Parolin|Pietro kardinál Parolin]]
#* Zamestnatnci a veriaci z Vatikánu
# deň: Pondelok - 28. 4. 2025
#* Celebrant: [[Baldassare Reina|Baldassare kardinál Reina]]
#* Rímska cirkev
# deň: Utorok - 29. 4. 2025
#* Celebrant: [[Mauro Gambetti|Mauro kardinál Gambetti]]
#* Kapitula pápežských bazilík
# deň: Streda - 30. 4. 2025
#* Celebrant: [[Leonardo Sandri|Leonardo kardinál Sandri]]
#* Kardináli pápežskej kaplnky (''Capella Papale'')
# deň: Štvrtok - 1. 5. 2025
#* Celebrant: [[Víctor Manuel Fernández|Víctor Manuel kardinál Fernández]]
#* Rímska kúria
# deň: Piatok - 2. 5. 2025
#* Celebrant: [[Claudio Gugerotti|Claudio kardinál Gugerotti]]
#* Východné cirkvi
# deň: Sobota - 3. 5. 2025
#* Celebrant: [[Ángel Fernández Artime|Ángel kardinál Fernández Artime]]
#* Členovia inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života
# deň: Nedeľa - 4. 5. 2025
#* Celebrant: [[Dominique Mamberti|Dominique François Joseph kardinál Mamberti]]
#* Kardináli pápežskej kaplnky (''Capella Papale'')
== Konkláve ==
Samotné konkláve začalo v stredu [[7. máj]]a [[2025]]. Ráno o 10. hodine slávil v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]] Giovanni Battista kardinál Re, dekan kardinálskeho kolégia, slávnostnú svätú omšu [[Pro eligendo Pontifice]]. Omšu slávil za prítomnosti všetkých kardinálov voličov, ako aj ostatných kardinálov, biskupov, kňazov a laického personálu, ktorí sa zúčastnia konkláve. Pripomenul kardinálom, že „Voľba nového pápeža nie je len striedaním osôb. Voľba nového pápeža je vždy návrat apoštola Petra.“<ref name="konklave-zac">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Konkláve sa začne 7. mája
| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-04/konklave-sa-zacne-7-maja.html
| dátum vydania = 2025-04-28
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-07
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kard. Re: Nech Duch Svätý urobí kardinálov jednomyseľnými v zvolení pápeža, ktorého si vyžaduje naša doba
| url = https://www.vaticannews.va/sk/vatikan/news/2025-05/kard-re-nech-duch-svaty-urobi-kardinalov-jednomyselnymi-v-zvol.html
| dátum vydania = 2025-05-07
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-07
| vydavateľ = Vatican News
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
V stredu popoludní o 16:30 vstúpili kardináli do [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]], kde zložli prísahu o mlčanlivosti po ktorej Diego Ravelli zvolal „Extra omnes!“ - „Všetci von!“. Po ktorom nasledovala krátka meditácia, ktorú kázal [[Raniero Cantalamessa|Raniero kardinál Cantalamessa]] a prvé kolo hlasovania.<ref name="konklave-zac"/><ref name="conclave-CH">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Cheney
| meno = David
| odkaz na autora =
| titul = Conclave - 2025 - Overview
| url = https://catholic-hierarchy.org/conclave2025.html
| dátum vydania = 2025-04-22
| dátum aktualizácie = 2025-05-06
| dátum prístupu = 2025-05-07
| vydavateľ = Catholic-hierarchy.org
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
V nasledujúce dni sa každý deň hlasuje 4-krát. Dva krát ráno, po ktorých nasleduje jeden dymový signál a dva krát popoludní, po ktorých nasleduje jeden dymový signál. Pokiaľ nenastane zhoda na prvom a treťom hlasovaní, lístky sa ponechajú do ďalšieho hlasovania. Dymové signály je môžné očakávať po 10tej hodine (iba biely dym), 12tej (biely alebo čierny dym), 17ej (iba biely dym) a po 19ej hodine (biely alebo čierny dym). Ak sa zjaví biely dym, začnú zvoniť zvony a novozvoleného pápeža ohlási [[Dominique Mamberti|Dominique kardinál Mamberti]] počas „Habemus Papam“ a krátko na to sa pápež ukáže v logii Svätopeterskej baziliky, kde udelí požehnanie [[Urbi et Orbi]].<ref name="conclave-CH"/><ref name="12kon"/>
=== Hlasovania ===
{| class="wikitable"
|-
! Hlasovanie
! Čas
! Výsledok
|-
| <center>1.
| 7. máj 2025, 21:00
| style="background:#BBBBBB";| čierny dym
|-
| <center>2., 3.
| 8. máj 2025, 11:50
| style="background:#BBBBBB";| čierny dym
|-
| <center>4.
| 8. máj 2025, 18:08
| biely dym
|}
== Kardináli volitelia ==
[[Súbor:Conclave 2025 by continent.svg|thumb|right|Volitelia podľa štátov a kontinentov]]
V čase úmrtia pápeža bolo 252 žijúcich kardinálov, z toho 135 kardinálov s právom voliť, tak ako ho definoval [[Pavol VI.]] v motu proprio ''Ingravescentem aetatem''. Tento počet je ale v priamom rozpore s konštitúciou ''Universi Dominici Gregis'', ktorá umožňuje maximálny počet voličov 120. Prijatý konsenzus ale je, že pápež, menovaním kardinálov nad túto hranicu, túto podmienku [[dišpenz (cirkevné právo)|dišpenz]]oval. Preto sa všetkých 135 kardinálov môže voľby zúčastniť. Kardináli zároveň potvrdili, že kardinál [[Giovanni Angelo Becciu]] sa vzdal práva hlasovať v konkláve, podľa žiadosti pápeža Františka. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dichiarazione della Congregazione dei Cardinali, 30.04.2025
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/04/30/0289/00514.html
| dátum vydania = 2025-04-30
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-05-01
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
=== Osoby so špeciálnymi povinnosťami počas konkláve ===
Podľa konštitúcie ''Universi Dominici Gregis''<ref name="universi"/> majú niektoré osoby účastné konkláve špeciálne povinnosti, ako je napríklad predsedanie konkláve alebo oznámenie mena nového pápeža počas [[Habemus papam]].
{| class="wikitable"
! Funkcia !! Osoba !! Povinnosti
|-
| '''Camerlengo (komorník)''' || kardinál [[Kevin Joseph Farrell]] ||
* Správa [[Vatikán]]u do zvolenia nového pápeža
* Zabezpečenie tajnosti hlasovania
|-
| '''Kardinál dekan'''{{ref|kard-dekan|a}}<br/>(služobne najstarší kardinál-biskup) || kardinál [[Giovanni Battista Re]]<br/>kardinál [[Pietro Parolin]] ||
* Zvolanie a predsedanie konkláve
* Zistenie prijatia voľby a mena nového pápeža
* Prípadná biskupská vysviacka (ak zvolený nie je ešte biskupom)
|-
| '''Kardinál protokňaz'''{{ref|kard-proto|b}}<br/>(služobne najstarší kardinál-kňaz) || kardinál [[Michael Michai Kitbunchu]]<br/>kardinál [[Vinko Puljić]] ||
* Vedie zamyslenia a meditácie počas dní bez hlasovania
|-
| '''Kardinál protodiakon''' || kardinál [[Dominique Mamberti]] ||
* Oznámenia o výsledkoch voľby - tzv. Habemus papam
|-
| najmladší '''kardinál diakon''' || kardinál [[George Jacob Koovakad]] ||
* Žrebovanie infirmarii
* Zamknutie, resp. odomykanie dverí
* Privolanie ceremonára, prípadne iných, ktorí nie su v Sixtínskej kaplnke
|-
| hlavný '''pápežský ceremonár''' || arcibiskup [[Diego Giovanni Ravelli]] ||
* Vyhlásenie '''Extra omnes'''
* Rozdávanie hlasovacích lístkov
* Zapisovateľ a notár konkláve
|}
{{pozn|kard-dekan|a}}{{pozn|kard-proto|b}} Dekan aj protokňaz kardinálskeho kolégia mali v čase úmrtia pápeža viac ako 80 rokov, čiže ich rolu preberú služobne najstarší [[kardinál-biskup]], resp [[kardinál-kňaz]].
=== Zoznam kardinálov s právom voliť ===
Toto je zoznam kardinálov, ktorí majú právo voliť pápeža. Dvaja kardináli potvrdili svoju neúčasť.
{| class="wikitable"
|+ Účastní kardináli
|-
! Meno !! Krajina pôsobenia !! Dátum narodenia a vek !! Kardinálska hodnosť
|-
| [[Pietro Parolin]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1955|01|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Fernando Filoni]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1946|04|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Luis Antonio Tagle]] || {{Minivlajka|PHL|w1}} || {{dnv|1957|06|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup
|-<td style="background-color: yellow;">Obsah bunky</td>
| [[Robert Francis Prevost]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1955|09|14|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Louis Raphaël I Sako]] || {{Minivlajka|IRQ|w1}} || {{dnv|1948|07|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-biskup
|-
| [[Vinko Puljić]]{{ref|pozn-kard-puljic}} || {{Minivlajka|BIH|w1}} || {{dnv|1945|09|08|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Peter Kodwo Appiah Turkson]] || {{Minivlajka|GHA|w1}} || {{dnv|1948|10|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Josip Bozanić]] || {{Minivlajka|CRO|w1}} || {{dnv|1949|03|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Philippe Barbarin]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1950|10|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Péter Erdő]] || {{Minivlajka|HUN|w1}} || {{dnv|1952|06|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Stanisław Ryłko]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1945|07|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francisco Robles Ortega]] || {{Minivlajka|MEX|w1}} || {{dnv|1949|03|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Daniel Nicholas DiNardo]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1949|05|23|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Odilo Pedro Scherer]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1949|09|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Robert Sarah]] || {{Minivlajka|GUI|w1}} || {{dnv|1945|06|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Raymond Leo Burke]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1948|06|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Kurt Koch]] || {{Minivlajka|CHE|w1}} || {{dnv|1950|03|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Kazimierz Nycz]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1950|02|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Malcolm Ranjith]] || {{Minivlajka|SRI|w1}} || {{dnv|1947|11|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Reinhard Marx]] || {{Minivlajka|DEU|w1}} || {{dnv|1953|09|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[João Braz de Aviz]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1947|04|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Thomas Christopher Collins]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1947|01|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Willem Jacobus Eijk]] || {{Minivlajka|NED|w1}} || {{dnv|1953|06|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Giuseppe Betori]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1947|02|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Timothy Dolan]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1950|02|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Rainer Maria Woelki]] || {{Minivlajka|DEU|w1}} || {{dnv|1956|08|18|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[James Michael Harvey]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1949|10|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Baselios Cleemis Thottunkal]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1959|06|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Gerhard Ludwig Müller]] || {{Minivlajka|DEU|w1}} || {{dnv|1947|12|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Vincent Nichols]] || {{Minivlajka|GBR|w1}} || {{dnv|1945|11|08|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Leopoldo José Brenes Solórzano]] || {{Minivlajka|NIC|w1}} || {{dnv|1949|03|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Gérald Cyprien Lacroix]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1957|07|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jean-Pierre Kutwa]] || {{Minivlajka|CIV|w1}} || {{dnv|1945|12|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Orani João Tempesta]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1950|06|23|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Mario Aurelio Poli]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1947|11|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Philippe Nakellentuba Ouédraogo]] || {{Minivlajka|BFA|w1}} || {{dnv|1945|12|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Chibly Langlois]] || {{Minivlajka|HTI|w1}} || {{dnv|1958|11|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Manuel José Macário do Nascimento Clemente]] || {{Minivlajka|PRT|w1}} || {{dnv|1948|07|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Berhaneyesus Demerew Surafiel]] || {{Minivlajka|ETH|w1}} || {{dnv|1948|07|14|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[John Atcherley Dew]] || {{Minivlajka|NZL|w1}} || {{dnv|1948|05|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Charles Maung Bo]] || {{Minivlajka|MYA|w1}} || {{dnv|1948|10|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francis Xavier Kriengsak Kovithavanij]] || {{Minivlajka|THA|w1}} || {{dnv|1949|06|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francesco Montenegro]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1946|05|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Daniel Fernando Sturla Berhouet]] || {{Minivlajka|URU|w1}} || {{dnv|1959|07|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Arlindo Gomes Furtado]] || {{Minivlajka|CPV|w1}} || {{dnv|1949|11|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Soane Patita Paini Mafi]] || {{Minivlajka|TGA|w1}} || {{dnv|1961|12|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Dieudonné Nzapalainga]] || {{Minivlajka|CAF|w1}} || {{dnv|1967|03|14|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Carlos Osoro Sierra]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1945|05|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Sérgio da Rocha]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1959|10|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Blase Joseph Cupich]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1949|03|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jozef De Kesel]] || {{Minivlajka|BEL|w1}} || {{dnv|1947|06|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Carlos Aguiar Retes]] || {{Minivlajka|MEX|w1}} || {{dnv|1950|01|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[John Ribat]] || {{Minivlajka|PNG|w1}} || {{dnv|1957|02|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Joseph William Tobin]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1952|05|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Juan José Omella i Omella]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1946|04|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Anders Arborelius]] || {{Minivlajka|SWE|w1}} || {{dnv|1949|09|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Angelo De Donatis]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1954|01|04|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Joseph Coutts]] || {{Minivlajka|PAK|w1}} || {{dnv|1945|07|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[António Augusto dos Santos Marto]] || {{Minivlajka|POR|w1}} || {{dnv|1947|05|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Désiré Tsarahazana]] || {{Minivlajka|MAD|w1}} || {{dnv|1954|06|13|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Giuseppe Petrocchi]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1948|08|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Thomas Aquino Manyo Maeda]] || {{Minivlajka|JPN|w1}} || {{dnv|1949|03|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ignatius Suharyo Hardjoatmodjo]] || {{Minivlajka|IDN|w1}} || {{dnv|1950|07|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Juan de la Caridad García Rodríguez]] || {{Minivlajka|CUB|w1}} || {{dnv|1948|07|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Fridolin Ambongo Besungu]] || {{Minivlajka|COG|w1}} || {{dnv|1960|01|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jean-Claude Höllerich]] || {{Minivlajka|LUX|w1}} || {{dnv|1958|08|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Alvaro Leonel Ramazzini Imeri]] || {{Minivlajka|GUA|w1}} || {{dnv|1947|07|16|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Matteo Maria Zuppi]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1955|10|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Cristóbal López Romero]] || {{Minivlajka|MAR|w1}} || {{dnv|1952|05|19|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Antoine Kambanda]] || {{Minivlajka|RWA|w1}} || {{dnv|1958|11|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Wilton Daniel Gregory]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1947|12|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jose Fuerte Advincula]] || {{Minivlajka|PHL|w1}} || {{dnv|1952|03|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Augusto Paolo Lojudice]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1964|07|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jean-Marc Noël Aveline]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1958|12|26|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Peter Ebere Okpaleke]] || {{Minivlajka|NGA|w1}} || {{dnv|1963|03|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Leonardo Ulrich Steiner]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1950|11|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1953|01|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Robert Walter McElroy]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1954|02|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Virgilio do Carmo da Silva]] || {{Minivlajka|TLS|w1}} || {{dnv|1967|11|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Oscar Cantoni]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1950|09|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Anthony Poola]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1961|11|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Paulo Cezar Costa]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1967|07|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[William Seng Chye Goh]] || {{Minivlajka|SGP|w1}} || {{dnv|1957|06|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Adalberto Martínez Flores]] || {{Minivlajka|PAR|w1}} || {{dnv|1951|07|08|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Giorgio Marengo]] || {{Minivlajka|MNG|w1}} || {{dnv|1974|06|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Pierbattista Pizzaballa]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1965|04|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Stephen Brislin]] || {{Minivlajka|RSA|w1}} || {{dnv|1956|09|24|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ángel Sixto Rossi]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1958|08|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Luis José Rueda Aparicio]] || {{Minivlajka|COL|w1}} || {{dnv|1962|03|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Grzegorz Ryś]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1964|02|09|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Stephen Ameyu Martin Mulla]] || {{Minivlajka|SSD|w1}} || {{dnv|1964|01|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[José Cobo Cano]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1965|09|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Protase Rugambwa]] || {{Minivlajka|TAN|w1}} || {{dnv|1960|05|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Sebastian Francis]] || {{Minivlajka|MYS|w1}} || {{dnv|1951|11|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Stephen Chow Sau-yan]] || {{Minivlajka|HKG|w1}} || {{dnv|1959|08|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[François-Xavier Bustillo]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1968|11|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Américo Manuel Alves Aguiar]] || {{Minivlajka|POR|w1}} || {{dnv|1973|12|12|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Carlos Gustavo Castillo Mattasoglio]] || {{Minivlajka|PER|w1}} || {{dnv|1950|02|28|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Vicente Bokalic Iglic]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1952|06|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Luis Gerardo Cabrera Herrera]] || {{Minivlajka|ECU|w1}} || {{dnv|1955|10|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Fernando Natalio Chomalí Garib]] || {{Minivlajka|CHL|w1}} || {{dnv|1957|05|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Tarcisio Isao Kikuchi]] || {{Minivlajka|JPN|w1}} || {{dnv|1958|11|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Pablo Virgilio Siongco David]] || {{Minivlajka|PHL|w1}} || {{dnv|1959|03|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ladislav Német]] || {{Minivlajka|SRB|w1}} || {{dnv|1956|09|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jaime Spengler]] || {{Minivlajka|BRA|w1}} || {{dnv|1960|09|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Ignace Bessi Dogbo]] || {{Minivlajka|CIV|w1}} || {{dnv|1961|08|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Jean-Paul Vesco]] || {{Minivlajka|ALG|w1}} || {{dnv|1962|03|10|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Dominique Joseph Mathieu]] || {{Minivlajka|IRN|w1}} || {{dnv|1963|06|13|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Roberto Repole]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1967|01|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Baldassare Reina]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1970|01|29|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Francis Leo]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1971|06|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Mykola Bychok]] || {{Minivlajka|AUS|w1}} || {{dnv|1980|02|13|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Domenico Battaglia]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1963|01|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz
|-
| [[Dominique Mamberti]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1952|03|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Mario Zenari]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1946|01|05|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Kevin Joseph Farrell]] || {{Minivlajka|USA|w1}} || {{dnv|1947|09|02|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Konrad Krajewski]] || {{Minivlajka|POL|w1}} || {{dnv|1963|11|25|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[José Tolentino de Mendonça]] || {{Minivlajka|POR|w1}} || {{dnv|1965|12|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Michael Czerny]] || {{Minivlajka|CAN|w1}} || {{dnv|1946|07|18|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Mario Grech]] || {{Minivlajka|MLT|w1}} || {{dnv|1957|02|20|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Marcello Semeraro]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1947|12|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Mauro Gambetti]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1965|10|27|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Arthur Roche]] || {{Minivlajka|ENG|w1}} || {{dnv|1950|03|06|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Lazzaro You Hueng-sik]] || {{Minivlajka|KOR|w1}} || {{dnv|1951|11|17|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Claudio Gugerotti]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1955|10|07|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Víctor Manuel Fernández]] || {{Minivlajka|ARG|w1}} || {{dnv|1960|07|18|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Emil Paul Tscherrig]] || {{Minivlajka|SUI|w1}} || {{dnv|1947|02|03|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Christophe Louis Yves Georges Pierre]] || {{Minivlajka|FRA|w1}} || {{dnv|1946|01|30|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Ángel Fernández Artime]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1960|08|21|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Rolandas Makrickas]] || {{Minivlajka|LTU|w1}} || {{dnv|1972|01|31|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Timothy Peter Joseph Radcliffe]] || {{Minivlajka|ENG|w1}} || {{dnv|1945|08|22|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[Fabio Baggio]] || {{Minivlajka|ITA|w1}} || {{dnv|1965|01|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
| [[George Jacob Koovakad]] || {{Minivlajka|IND|w1}} || {{dnv|1973|08|11|2025|04|21|k=0}} || kardinál-diakon
|-
|}
{{pozn|pozn-kard-puljic}}Kardinál Puljić najprv oznámil svoju neúčasť, ale po konzultácii s lekárom názor zmenil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Bosniansky kardinál Vinko Puljić sa napokon zúčastní konkláve k voľbe pápeža
| url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250425003
| dátum vydania = 2025-04-25
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-04-25
| vydavateľ = tkkbs.sk
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
{| class="wikitable"
|+ Nezúčastnia sa
|-
! Meno !! Krajina pôsobenia !! Dátum narodenia a vek !! Kardinálska hodnosť !!
|-
| [[Antonio Cañizares Llovera]] || {{Minivlajka|ESP|w1}} || {{dnv|1945|10|15|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz || <ref name="pulic_llovera">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Dvaja kardináli s volebným právom sa nezúčastnia na konkláve, informuje Vatikán
| url = https://hnonline.sk/svet/96207955-dvaja-kardinali-s-volebnym-pravom-sa-nezucastnia-na-konklave-informuje-vatikan
| dátum vydania = 2025-04-22
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-04-23
| vydavateľ = hnonline.sk
| miesto =
| jazyk = sk
}}</ref>
|-
| [[John Njue]] || {{Minivlajka|KEN|w1}} || {{dnv|1946|01|01|2025|04|21|k=0}} || kardinál-kňaz || <ref name="njue">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Hudson
| meno = Patrick
| odkaz na autora =
| titul = Vatican confirms conclave to begin on 7 May
| url = https://www.thetablet.co.uk/news/vatican-confirms-conclave-to-begin-on-7-may/
| dátum vydania = 2025-04-28
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2025-04-29
| vydavateľ = hnonline.sk
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
|}
== Referencie ==
{{referencie}}
{{Konkláve}}
[[Kategória:Konkláve|2025]]
[[Kategória:Voľby 2025]]
s3hzz336jr9x8w88hj7dk0qdx854nvr
Redaktor:Lekvarnička/pieskovisko
2
727233
8214207
8212575
2026-05-15T11:44:34Z
Lekvarnička
262477
8214207
wikitext
text/x-wiki
== Systém futbalových súťaží na Slovensku ==
{| class="wikitable"
|+
! colspan="12" |Únia ligových klubov
|-
|1.
| colspan="11" |Niké liga 12 klubov
|-
! colspan="12" |SFZ
|-
|2.
| colspan="11" |Monacobet 16 klubov
|-
|3.
| colspan="8" |Západ 16
|Stred 14
| colspan="2" |Východ 14
|}
https://www.trnavskyhlas.sk/c/33224-ktory-klub-v-akej-lige-futbalova-reorganizacia-poriadne-zamiesala-sutazami/
{| class="wikitable"
|+
!
! colspan="2" |BFZ
|-
|4.
| colspan="2" |Majstrovstvá regiónu 16
|-
|5.
| colspan="2" |BFZ 16
|-
|6.
|Oblastný FZ BA-mesto 12
|Oblastný FZ BA-vidiek 14
|-
|7.
|Oblastný FZ BA-mesto 9
|Oblastný FZ BA-vidiek 7
|}
{| class="wikitable"
|+
!
! colspan="6" |ZsFZ
!
!
!
!
!
!
|-
|4.
| colspan="6" |Majstrovstvá regiónu 16
|
|
|
|
|
|
|-
|5.
| colspan="3" |Juhovýchod 16
| colspan="3" |Severozápad 14
|
|
|
|
|
|
|-
|6.
|Sever 16
|Juh 10
|SV 16
|Stred 14
|Východ 16
|Západ 14
|
|
|
|
|
|
|-
! colspan="12" |ObFZ
!
|-
|7.
|Nové Zámky
|Trnava
|Trenčín
|Dunajský streda
|Galanta
|Komárno
|Levice
|Nitra
|Považská Bystrica
|Prieidza
|Senica
|Topoľčany
|-
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
{| class="wikitable"
|+
!
! colspan="6" |ZsFZ
|-
|4.
| colspan="6" |Majstrovstvá regiónu 16
|-
|5.
| colspan="3" |Juhovýchod 16
| colspan="3" |Severozápad 14
|-
|6.
|Sever 16
|Juh 10
|SV 16
|Stred 14
|Východ 16
|Západ 14
|-
|
|
|
|
|
|
|
|}
{| class="wikitable"
|+
!
! colspan="2" |VsFZ
!
|-
|4.
| colspan="2" |Majstrovstvá regiónu 14
|
|-
|5.
|Juh 14
|Sever 14
|
|-
|6.
|
|
|
|}
== Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov ==
tréneri:
Katarína Paxnerová (do 2014?)
Branislav Petrovič 2014?-2018<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalový Tréner Petrovič skončil pri reprezentačných tímoch junioriek | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/129880/futbalovy-trener-petrovic-skoncil-pri-reprezentacnych-timoch-junioriek | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | priezvisko = TASR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ďalšia zmena na reprezentačnom úseku žien, po Pakuszovi skončil aj | url = https://www.netky.sk/clanok/dalsia-zmena-na-reprezentacnom-useku-zien-po-pakuszovi-skoncil-aj-petrovic | vydavateľ = Netky.sk | dátum vydania = 2018-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = sk | meno = Autor: Roman | priezvisko = Bekö}}</ref>
Jozef Jelšic 2018-<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Jelšic novým trénerom reprezentácií žien do 15, 17 a 19 rokov | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/jozef-jelsic-novym-trenerom-reprezentacii-zien-do-15-17-a-19-rokov-2023050917244588578 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum prístupu = 2026-05-12 | priezvisko = Šport.sk}}</ref>
== Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA) ==
{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999 (UEFA)|dátum=27. august 1997 –<br>11. október. 1998|počet tímov=34|počet konfederácií=1|počet zápasov=|počet gólov=|návštevnosť=|najlepší strelec=|predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|ME 1995]]|nasledujúci=[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003 (UEFA)|2003]]}}'''Európska kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien''' '''1999''' bol turnaj, ktorý určili tímy, ktoré sa kvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|Majstrovstvá sveta 1999]]. Konal sa od 21. augusta 1997 do 11. októbra 1998. 16 tímov z Triedy A boli rozdelené do 4 skupín. Víťazné tímy skupín sa kvalifikovali na Majstrovstvá sveta. 4 tímy na druhých miestach skupín boli vylosované do dvojíc a hrali dvojzápas doma a vonku o postup na Majstrovstvá sveta.
Tímy, ktoré sa kvalifikovali: [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]], [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]], [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]], [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]], [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] a [[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]].
== Trieda A ==
=== Skupina 1 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="5" |
!{{Minivlajka|Švédsko}}
!{{minivlajka|Ukrajina}}
!{{Minivlajka|Island}}
!{{Minivlajka|Španielsko}}
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]
| align="center" |6
| align="center" |6
| align="center" |0
| align="center" |0
| align="center" |18
| align="center" |5
| align="center" |'''18'''
| align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|3|2}}
| align="center" |{{ku|2|0}}
| align="center" |{{ku|3|1}}
|- bgcolor="#bbf3ff"
| align="center" |2.
| align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]
| align="center" |6
| align="center" |3
| align="center" |0
| align="center" |3
| align="center" |9
| align="center" |1
| align="center" |'''9'''
| align="center" |Play-off o postup
| align="center" |{{ku|0|5}}
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|1|0}}
| align="center" |{{ku|2|1}}
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{Minivlajka|Island}}[[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]
| align="center" |6
| align="center" |1
| align="center" |2
| align="center" |3
| align="center" |5
| align="center" |9
| align="center" |'''5'''
|
| align="center" |{{ku|1|3}}
| align="center" |{{ku|3|2}}
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|1|1}}
|- bgcolor="#ffcC99"
| align="center" |4.
| align="left" |{{Minivlajka|Španielsko}}[[Španielske národné ženské futbalové družstvo|Španielsko]]
| align="center" |6
| align="center" |0
| align="center" |2
| align="center" |4
| align="center" |5
| align="center" |10
| align="center" |'''2'''
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |{{ku|1|2}}
| align="center" |{{ku|1|2}}
| align="center" |{{ku|0|0}}
| align="center" |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
=== Skupina 2 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="5" |
!{{Minivlajka|Taliansko}}
!{{Minivlajka|Fínsko}}
!{{Minivlajka|Francúzsko}}
!{{Minivlajka|Švajčiarsko}}
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
| align="left" |{{Minivlajka|Taliansko}}[[Talianske národné ženské futbalové družstvo|Taliansko]]
| align="center" |6
| align="center" |5
| align="center" |1
| align="center" |0
| align="center" |11
| align="center" |4
| align="center" |'''16'''
| align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|1|0}}
| align="center" |{{ku|0|0}}
| align="center" |{{ku|2|0}}
|- bgcolor="#bbf3ff"
| align="center" |2.
| align="left" |{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]
| align="center" |6
| align="center" |3
| align="center" |1
| align="center" |2
| align="center" |6
| align="center" |5
| align="center" |'''10'''
| align="center" |Play-off o postup
| align="center" |{{ku|1|2}}
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|1|0}}
| align="center" |{{ku|1|0}}
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{Minivlajka|Francúzsko}}[[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]
| align="center" |6
| align="center" |2
| align="center" |2
| align="center" |2
| align="center" |9
| align="center" |7
| align="center" |'''8'''
|
| align="center" |{{ku|2|3}}
| align="center" |{{ku|2|2}}
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|3|0}}
|- bgcolor="#ffcC99"
| align="center" |4.
| align="left" |{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]]
| align="center" |6
| align="center" |0
| align="center" |0
| align="center" |6
| align="center" |2
| align="center" |12
| align="center" |'''0'''
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |{{ku|1|3}}
| align="center" |{{ku|0|1}}
| align="center" |{{ku|1|2}}
| align="center" |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
=== Skupina 3 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="5" |
!{{Minivlajka|Nórsko}}
!{{Minivlajka|Nemecko}}
!{{Minivlajka|Holandsko}}
!{{Minivlajka|Anglicko}}
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
| align="left" |{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]
| align="center" |6
| align="center" |4
| align="center" |1
| align="center" |1
| align="center" |13
| align="center" |5
| align="center" |'''13'''
| align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|3|2}}
| align="center" |{{ku|6|1}}
| align="center" |{{ku|2|0}}
|- bgcolor="#bbf3ff"
| align="center" |2.
| align="left" |{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]
| align="center" |6
| align="center" |4
| align="center" |0
| align="center" |2
| align="center" |9
| align="center" |5
| align="center" |'''12'''
| align="center" |Play-off o postup
| align="center" |{{ku|1|0}}
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|2|1}}
| align="center" |{{ku|3|0}}
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]
| align="center" |6
| align="center" |2
| align="center" |1
| align="center" |3
| align="center" |5
| align="center" |10
| align="center" |'''7'''
|
| align="center" |{{ku|0|0}}
| align="center" |{{ku|1|0}}
| align="center" |—
| align="center" |{{ku|2|1}}
|- bgcolor="#ffcC99"
| align="center" |4.
| align="left" |{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]
| align="center" |6
| align="center" |1
| align="center" |0
| align="center" |5
| align="center" |3
| align="center" |10
| align="center" |'''3'''
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |{{ku|1|2}}
| align="center" |{{ku|0|1}}
| align="center" |{{ku|1|0}}
| align="center" |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
=== Skupina 4 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="5" |
!{{Minivlajka|Dánsko}}
!{{minivlajka|Rusko}}
!{{minivlajka|Portugalsko}}
!{{Minivlajka|Belgicko}}
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
| align="left" |{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]
| align="center" |6
| align="center" |6
| align="center" |0
| align="center" |0
| align="center" |22
| align="center" |3
| align="center" |'''18'''
| align="center" |Postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|MS 1999]]
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|- bgcolor="#bbf3ff"
| align="center" |2.
| align="left" |{{minivlajka|Rusko}} [[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]
| align="center" |6
| align="center" |4
| align="center" |0
| align="center" |2
| align="center" |15
| align="center" |9
| align="center" |'''12'''
| align="center" |Play-off o postup
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]
| align="center" |6
| align="center" |2
| align="center" |0
| align="center" |4
| align="center" |4
| align="center" |15
| align="center" |'''6'''
|
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
|- bgcolor="#ffcC99"
| align="center" |4.
| align="left" |{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]]
| align="center" |6
| align="center" |0
| align="center" |0
| align="center" |6
| align="center" |5
| align="center" |19
| align="center" |'''0'''
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
|}
{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
== Trieda B ==
=== Skupina 5 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="5" |
!
!
!
!
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
| align="left" |{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|-
| align="center" |2.
| align="left" |{{Minivlajka|Česko}}[[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{minivlajka|Estónsko}}[[Faerské národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
|-
| align="center" |4.
| align="left" |{{minivlajka|Litva}}[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
=== Skupina 6 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="5" |
!
!
!
!
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
| align="left" |{{Minivlajka|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|-
| align="center" |2.
| align="left" |{{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
|-
| align="center" |4.
| align="left" |{{minivlajka|Wales}}[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
=== Skupina 7 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="6" |
!
!
!
!
!
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
| align="left" |{{minivlajka|Juhoslávia}}[[Srbské národné ženské futbalové družstvo|Juhoslávia]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
|-
| align="center" |2.
| align="left" |{{minivlajka|Bulharsko}}[[Bulharské národné ženské futbalové družstvo|Bulharsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
|
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{minivlajka|Turecko}}[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
|
|-
| align="center" |4.
| align="left" |{{minivlajka|Grécko}}[[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
|
|-
| align="center" |5.
| align="left" |{{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
| align="center" |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
=== Skupina 8 ===
{| class="wikitable"
!{{Tooltip|Po.|Poradie}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Počet strelených gólov}}
!{{Tooltip|IG|Počet inkasovaných gólov}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!
! rowspan="6" |
!
!
!
!
!
|- bgcolor="#ccffcc"
| align="center" |1.
| align="left" |{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |Baráž o Triedu A a B
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
|-
| align="center" |2.
| align="left" |{{minivlajka|Slovensko}}[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
| align="center" |
|
|-
| align="center" |3.
| align="left" |{{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
| align="center" |
|
|-
| align="center" |4.
| align="left" |{{minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |—
|
|-
| align="center" |5.
| align="left" |{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]]
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| rowspan="1" align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
| align="center" |
|
| align="center" |—
|}{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
----{{Futbalbox3}}{{Futbalbox3}}
== Referencie ==
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1973/1974 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:0fe565d4-a678-4a72-ad5c-9b141a0b0dc3?page=uuid:db9bca52-dfa7-4eea-a489-0a04d49c37e7
https://dikda.snk.sk/view/uuid:e9c54dd1-7a0c-42c9-91f3-ff775e500a6a?page=uuid:faa57a08-690d-41d6-b0ed-3856f0e5b916
https://dikda.snk.sk/view/uuid:b97fce55-aab2-40ef-bac9-0e5d64271703?page=uuid:6e17d2ae-4350-42be-a9fa-c6850e229cd8
tabuľka po jesennej časti, západnej skupiny
https://dikda.snk.sk/view/uuid:5412c389-02e5-413b-8f63-db738febe15b?page=uuid:c1415fed-01b2-456f-81aa-40746e6954b9
prípravný zápas
https://dikda.snk.sk/view/uuid:d45f7458-61f5-4f65-a807-025651169421?page=uuid:3eead8f5-5049-4e3a-9421-a15849fd7393
semifinále pohára
https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe16a4b1-f501-47dc-834f-70b87cb7e7f3?page=uuid:ac6f5e7c-a79f-4346-9152-6fb2fb9a23b5
finále bude 7.7 a 14.7.
https://dikda.snk.sk/view/uuid:2e11e6e4-b915-4bd2-9e85-9b1c97334066?page=uuid:3c3d7c52-21b2-4cee-b23d-10dc8f516ff0
vzdanie sa finále pohára (holíču) a majstra slovenska (trnave)
https://dikda.snk.sk/view/uuid:baa25e43-9614-4f15-803b-707d6ddceea6?page=uuid:4156046a-fa04-46c3-a7b1-84254561a4e2
pohár čs. komsomolu
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1974/1975 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:01fea30f-3c19-4ddf-bf9f-6ef08541370a?page=uuid:d46d61c1-c6f2-40b6-9a71-29cdc8702d2f&fulltext=skloplast vyžrebovanie jesennej časti
https://dikda.snk.sk/view/uuid:59318105-bd38-43ca-a832-0dbd85ebbddd?page=uuid:c9a80092-211c-43c1-acaf-11dd566bf97f
1. kolo trnava - holíč
https://dikda.snk.sk/view/uuid:3884e707-1a5b-48b5-a018-601673bf84e7?page=uuid:c8d3cc02-85f6-4a7c-b902-eeb11bfc1029
2. kolo holíč - prešov
https://dikda.snk.sk/view/uuid:c5b07866-6a21-4804-bc9c-b14c994e4ceb?page=uuid:32e74bf9-27b4-4a66-b542-90114d3f015c
tabuľka po 3. kole
https://dikda.snk.sk/view/uuid:e4909052-c532-4edd-8219-d0b0bc1542ec?page=uuid:0acd79b1-470f-42d0-9e73-06848620730d
tabuľka po 4. kole
https://dikda.snk.sk/view/uuid:67bc5815-9648-4b10-b0ca-d29af6b17f65?page=uuid:ca03086f-4f43-4f28-8f7d-d57151ada14d
tabuľka po 5. kole
https://dikda.snk.sk/view/uuid:72e00659-3580-4aa0-bc38-5d346ef4c079?page=uuid:b8b65234-62eb-4504-a56a-5ff7dbbb5d46
tabuľka 6. kolo
https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821
asi po 9. kole
https://dikda.snk.sk/view/uuid:073d87e7-ea45-43ef-af82-48c6cb60cc52?page=uuid:c566363b-468b-4c3a-9af9-1bb449cce821
holíč na 2. mieste, bez tabuľky
https://dikda.snk.sk/view/uuid:61415137-01a5-4d0e-8126-21bda9ab833b?page=uuid:b0027517-70ff-4f6b-afb1-25810480f5cf
vymenované prvé 4 miesta
https://dikda.snk.sk/view/uuid:2494bdc7-c769-43e6-99b4-ee1949001d19?page=uuid:31b42a89-98e9-4db5-869d-1943a9b077e6
3. kolo slovenského pohára
https://dikda.snk.sk/view/uuid:743c94bf-27d1-4193-8751-44af6dfb26aa?page=uuid:f2c49ab0-2912-4f4f-b321-ceb9b72cec48
https://dikda.snk.sk/view/uuid:14b8099f-8933-4d98-aec4-d95f38d4fb33?page=uuid:ce5b2526-a660-4982-9b5a-1ad8949b457a
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977 ==
{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská národná futbalová liga žien|sezóna=1976/1977|začiatok=|koniec=|majster=[[TJ Skloplast Trnava]]|2_miesto=[[Slávia Holíč|Družba Holíč]]|3_miesto=ZPA Prešov|počet_mužstiev=3|odohraté_zápasy=18|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|zostup=}}'''1. slovenská národná futbalová liga žien 1976/1977''' bol 9. ročník [[1. slovenská národná futbalová liga žien|slovenskej národnej futbalovej ligy]]. Majsterkami Slovenska sa stali futbalistky z [[TJ Skloplast Trnava]]
V súťaži zostali len 3 tímy, kvôli nedostatku finančných prostriedkov, neschopnosti funkcionárov alebo malému kádru tímov. Tento ročník sa hral turnajových spôsobom, 3 turnaje počas jesene a 3 počas jari, vždy u iného súpera. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIKDA {{!}} Digitálna knižnica SNK | url = https://dikda.snk.sk/view/uuid:633ba364-33e1-42e1-bba5-c99e4d7ba4f1?page=uuid:519217b7-c222-4014-85b4-38650a58a8e2 | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum prístupu = 2026-03-19}}</ref>
Tabuľka po jesennej časti<ref name=":2" />
zápasy https://dikda.snk.sk/view/uuid:b25fd232-6792-4554-be75-fcc266fa8bc9?page=uuid:ed6742d5-2433-4314-84dc-274bc607630c
predposledné kolo<nowiki/>https://dikda.snk.sk/view/uuid:43d14800-996f-4462-acbd-b7587fc790a1?page=uuid:a56f6ae0-4f94-402c-9c3b-e937903743a0
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1978/1979 ==
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1979/1980 ==
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1980/1981 ==
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1982/1983 ==
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1983/1984 ==
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1984/1985 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:7cb24c96-70d7-4048-819f-f30328add09c?page=uuid:03f77457-f245-4200-bc83-124e21f37af5
https://dikda.snk.sk/view/uuid:510df98e-fb85-433c-b875-1757a123c35f?page=uuid:d614d39d-706c-4ce3-b426-829ee81d7d9d&fulltext=agrostav%20spi%C5%A1sk%C3%A1
https://dikda.snk.sk/view/uuid:b73cf85a-b215-471e-aec7-26651caa4e96?page=uuid:2beffe50-0159-4d68-b0c0-23b94bbc2983 - konečná tabuľka po jesennej časti
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1986/1987 ==
https://dikda.snk.sk/view/uuid:139b9a6d-3aff-417d-9420-bbde3e6cb7d9?page=uuid:ee0fb0b8-5c2c-4a81-be63-51576e9fd87e
2. turnaj
https://dikda.snk.sk/view/uuid:7162ccf0-cb94-4c4a-94a5-b5147b5c96fe?page=uuid:191351cf-f7db-4965-b965-02ef7eba472c&fulltext=spi%C5%A1sk%C3%A1
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1988/1989 ==
== 1. slovenská národná futbalová liga žien 1989/1990 ==
== Natália Látal Mackovičová ==
{{Infobox Futbalista
| meno = Natália Látal Mackovičová
| dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1983|10|15}}<ref>https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova</ref>
| miesto narodenia =
| štát = [[Slovensko]]
| roky = 1994{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2008<br />2008{{--}}2010<br />2010{{--}}2012<br />2012{{--}}2013<br />2013{{--}}2015<br />2015{{--}}2018<br />2018{{--}}2020<br />2020{{--}}
| kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />SCU Ardagger<br />Brentwood Town Ladies<br />SCU Ardagger<br />OFK Dunajská Lužná<br />Lady Team Bratislava<br />ASK WSC Bruck an der Leitha<br />[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]
| národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
| reprezentačné roky = 2001{{--}}2008
| reprezentačné zápasy(góly) = 28 (2)
| trénerské roky = 2011{{--}}2016<br />2011{{--}}2016<br /><br />2020{{--}}
| trénerské kluby = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 15 rokov|Slovensko WU15]]<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]<br />OFK Dunajská Lužná<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] (asistentka trénera)
}}
'''Natália Látal Mackovičová''' je bývala slovenská futbalistka. Je jediná Slovenka s najvyššou trénerskou licenciou UEFA Pro. Pôsobí ako manažérka dievčenského a ženského futbalu v ŠK Slovan Bratislava.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sponzori si myslia, že v Slovane nepotrebujeme peniaze, hráčky však nemajú plat ani tu, hovorí trénerka Natália Látal | url = https://dennikn.sk/3553038/sponzori-si-myslia-ze-v-slovane-nepotrebujeme-peniaze-hracky-vsak-nemaju-plat-ani-tu-hovori-trenerka-natalia-latal/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2023-11-03 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk-SK | meno = Jana | priezvisko = Sedláková}}</ref>
V rokoch 2011 až 2014 bola koordinátorkou ženského futbalu v SFZ, neskôr manažérkou riadenia súťaží.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natália Látal Mackovičová prvou Slovenkou s UEFA Pro licenciou | url = https://www.skslovan.com/9397 | vydavateľ = www.skslovan.com | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref>
Bola prvou Slovenkou, ktorá hrala v anglickej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ROZHOVOR Prvá Slovenka s najvyššou licenciou: Trénovať mužov by ma bavilo, ale mám iné poslanie | url = https://sport24.pluska.sk/futbal/rozhovor-prva-slovenka-najvyssou-licenciou-trenovat-muzov-ma-bavilo-ale-mam-ine-poslanie | vydavateľ = Šport24.sk | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref>
== Klubová kariéra ==
Na Slovensku hrala za Slovan Bratislava, v Anglicku za Brentwood Town Ladies<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natalia Latal Mackovičova Slovan Bratislava | url = https://www.sefutboleuropa.com/svk/futbalovy-hrac/521-natalia-latal-mackovicova | vydavateľ = SEFUTBOLEUROPA.COM | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | priezvisko = SEFUTBOLEUROPA.COM}}</ref> a Rakúsku.<ref name=":3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky znesú na ihrisku viac než muži. Ženský futbal na Slovensku napreduje | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zensky-futbal-na-slovensku-rozhovor-natalia-latal-mackovicova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref>
== Reprezentácia ==
Slovensko reprezentovala v rokoch 2001 až 2008 a odohrala 28 zápasov a dala 2 góly.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref>
== Trénerská kariéra ==
S trénerskou kariérou začala ako 17 ročná počas štúdia na FTVŠ vo Venglošovej akadémii ako asistentka trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRÉNERI – NATÁLIA LÁTAL MACKOVIČOVÁ: Trénerka s diplomom nehovorí všetko nahlas {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/treneri-natalia-latal-mackovicova-trenerka-s-diplom-nehovori-vsetko-nahlas/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-02 | jazyk = sk}}</ref> V [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovane Bratislava]] bola hrajúcou trénerkou.<ref name=":3" />
futbalnet
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/57dc4a94818b2893507e6561/natalia-latal/#/futbal/prestupy/
== Kristína Panáková ==
{{Infobox Futbalista
| meno = Kristína Panáková
| dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|2001|12|04}}
| miesto narodenia =
| štát = [[Slovensko]]
| pozícia = stredopoliarka
| súčasný klub = [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| roky = 2017{{--}}2022<br />2022{{--}}2025<br />2025{{--}}
| kluby = [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]<br />SV Neulengbach<br />[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
| reprezentačné roky = 2019{{--}}
| reprezentačné zápasy(góly) = 31 (1)
}}
'''Kristína Panáková''' (* 4. decembra 2001<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>) je slovenská futbalistka hrajúca za slovenský [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]].
== Klubová kariéra ==
<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kristína Panáková {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clen/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina-panakova/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-02-10 | jazyk = sk}}</ref>
== Reprezentácia ==
Debut v seniorskej reprezentácii mala 16. júna 2019 v prípravnom zápase proti Poľsku. Za reprezentáciu odohrala 31 zápasov a dala 1 gól.<ref name=":0" />
=== Reprezentačné góly ===
{| class="wikitable"
!Dátum
!Miesto
!Domáci tím
!Skóre
!Hosťujúci tím
!Typ zápasu
!{{Tooltip|G|Počet gólov}}
|-
| align="center" |18.2.2021
| align="center" |La Valletta
| align="center" |{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]]
| align="center" |{{Ku|0|4}}
| align="center" |[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]
| align="center" |Visit Malta Womens Trophy
| align="center" |
|}
== Mapa ==
{{LocMap+|Švédsko|float=center|places={{LocMap~|Švédsko|lat=59.21|long=18.00|label=[[Solna]]|position=left}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=58.36|long=16.12|label=[[Norrköping]]|position=right}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=58.2457|long=15.3731|label=[[Linköping]]|position=left}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=57.42|long=11.58|label=[[Göteborg]]|position=left}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=56.3941|long=16.2146|label=[[Kalmar (mesto)|Kalmar]]|position=right}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=56.5237|long=14.4833|label=[[Växjö]]|position=top}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=56.4026|long=12.5126|label=[[Halmstad]]|position=bottom}}}}
{| class="wikitable"
! rowspan="4" |{{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=Center|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.523|long=-0.284|label=[[Londýn]]|position=left}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.472|long=-2.242|label=[[Manchester]]|position=top}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.370|long=-1.471|label=[[Sheffield]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.906|long=-1.391|labe[[Southampton]]|position=top}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=50.862|long=-0.083|label=[[Brighton and Hove]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.010|long=-0.734|label=[[Milton and Keynes]]|position=left}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.428|long=-1.362|label=[[Rotherham]]|position=right}}
{{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.491|long=-2.529|label=[[Leigh, Greater Manchester|Leigh]]|position=left}}}}
|-
|-
|-
|}
== Mužstvo ==
{{Infobox Futbalový klub|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|názovklubu=FK Kozmos|liga=[[6. liga]]|majiteľ=členovia komunity a klubu|založený=2018|vzor_po2=000000|ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=FF0000|vzor_t1=_whitestripes4|vzor_lp1=_aljazira1415t|vzor_pp1=_aljazira1415t|ľavéplece1=FF0000|pravéplece1=FF0000|telo1=FF0000}}
'''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022.
== Vznik ==
V decembri 2018 bolo prvé stretnutie troch kamarátov s nápadom na vznik futbalového klubu, ktorý by vlastnili fanúšikovia po vzore tímov z Anglicka a Záhrebu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbal má silu spájať. FK Kozmos to dokazuje fanúšikmi, ktorí nenadávajú a nosia dúhové vlajky {{!}} Sóda | url = https://soda.o2.sk/pribehy/futbal-ma-silu-spajat-fk-kozmos-to-dokazuje-fanusikmi-ktori-nenadavaju-a-nosia-duhove-vlajky/ | vydavateľ = soda.o2.sk | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sk-SK | meno = Magdalena | priezvisko = Tomalova}}</ref>
== Ligová história ==
{| class="wikitable"
|+
!Sezóna
!Liga
!Zväz
!Umiestenie
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|2019/2020
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|9. miesto
|11
|3
|0
|8
|12
|34
| -24
|'''9'''
|-
|2020/2021
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|7. miesto
|10
|3
|3
|4
|25
|26
| -18
|'''12'''
|-
|2021/2022
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|2. miesto
|18
|10
|3
|5
|71
|25
|6
|'''33'''
|-
|2022/2023
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|7. miesto
|26
|10
|4
|12
|53
|42
| -5
|'''34'''
|-
|2023/2024
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|10. miesto
|24
|8
|2
|14
|43
|53
| -10
|'''26'''
|-
|2024/2025
|6. liga
|[[Bratislavský futbalový zväz|BFZ]]
|4. miesto
|26
|13
|3
|10
|57
|45
|3
|'''42'''
|-
|2025/2024
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
<small>Od sezóny 2022/2023 nastala reorganizácia súťaži, 5. liga sa zmenila na 6. ligu.</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava klesne o jednu ligu. Ako zmení reorganizácia súťaže v hlavnom meste? | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-slovensko-bratislava-reorganizacia-predpoklad-regionalne-sutaze-bfz-2022-2023/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-08 | jazyk = sk}}</ref>
== Ženstvo ==
{{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FK Kozmos|celýnázov=Futbalová komunita Kozmos|liga=[[2. slovenská futbalová liga ženy|2. liga]]|sezóna=[[2. slovenská futbalová liga ženy 2024/2025|2024/2025]]
|vzor_lp1=|vzor_t1=|vzor_pp1=|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000|telo1=FFFFFF|ľavéplece1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF||vzor_lp2=|vzor_t2=_thinpurplestripes|vzor_pp2=|ľavéplece2=551A8B|telo2=00FFFF|pravéplece2=551A8B|trenírky2=551A8B|ponožky2=551A8B|majiteľ=členovia komunity a klubu}}
'''FK Kozmos''' ('''Futbalová komunita Kozmos''') je amatérsky futbalový klub založený v roku 2018???. Kozmos má mužský tím pôsobiaci v 6. lige a ženský tím pôsobiaci v 2. lige. Prvá sezóna mužstva bola 2019/2020 a ženstva 2021/2022.
== Ligová história ==
{| class="wikitable"
!Sezóna
!Liga
!Umiestenie
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|2021/2022
|2. liga - skupina A
|8. miesto
|16
|1
|1
|14
|10
|61
| -20
|'''4'''
|-
|2022/2023
|2. liga - skupina A
|7. miesto
|21
|2
|1
|18
|13
|133
| -23
|'''7'''
|-
|2023/2024
|2. liga
|10. miesto
|18
|0
|1
|17
|8
|92
| -26
|'''1'''
|-
|2024/2025
|2. liga
|7. miesto
|16
|4
|3
|9
|27
|45
| -9
|'''15'''
|-
|2025/2024
|2. liga
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|}
[[Pomoc:Tabuľka farieb]]
[[Pomoc:Tabuľky#]]
zelená
- bgcolor="#ccffcc"
žltá
- bgcolor="#ffffcc"
oranžová
- bgcolor="#ffcC99"
červená
- bgcolor="#ffcccc"
== Ostatné odkazy ==
ženský futbal - áno či nie
https://dikda.snk.sk/view/uuid:d8f8d201-c3af-41f2-9df8-ebf009d4eb85?page=uuid:6b0127ec-a3bb-49ea-82a4-e7e64910a213
amazonky v kopačkách, slovenským futbalistkám patrí budúcnosť
https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a
futbalistky prievozu na čele, pred posledným kolom pohára hlasu ľudu
https://dikda.snk.sk/view/uuid:fe1e2459-c57e-40cc-9196-d2742889fa4f?page=uuid:19fff2d7-4ab8-47ae-806d-45d0a9dcd789
https://dikda.snk.sk/view/uuid:d173900d-ea47-481e-a235-92f96668801f?page=uuid:5fe3a2c8-ef84-47ef-abc0-5c0eff34eeed
rapid bratislava proti b. bystrici, posledný zápas pohára hlasu ľudu
https://dikda.snk.sk/view/uuid:2d9aba1d-ebd7-4bf0-bce0-983df8a2da1a?page=uuid:790441f6-268e-438a-b23a-82d81c341e4a
rapid braitslava - fortuna viedeň 11:0
https://dikda.snk.sk/view/uuid:67044fe6-ab82-4255-9bcc-e9ea1540f49e?page=uuid:1c9d2562-8bc7-472a-bbe9-6867cc28c13c&fulltext=rapid
televízna relácia ženy v kopačkých
https://dikda.snk.sk/view/uuid:157cfce4-45e2-4b57-a829-beec4e38f5c1?page=uuid:89299ead-bee8-47e5-ae72-56c220f87390&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch
zpa prešov vyhra 2. ročníka, konenčá tabuľka 1969/70
https://dikda.snk.sk/view/uuid:3a39112b-750b-47b4-9da5-d44680c71320?page=uuid:78e1b8b6-90bb-491c-a23f-570953d5777b
pred posledným kolon 2. ročníka
https://dikda.snk.sk/view/uuid:c496a701-b104-4bef-a4ac-a4e7190359e0?page=uuid:d0b1deae-6b0b-4c1b-8c7e-c3b0521e6090
13. kolo 2. ročníka
https://dikda.snk.sk/view/uuid:b46856c2-fbe0-4d8d-8946-0c53662746aa?page=uuid:19880d86-c23d-4049-ace0-706ebe2f74e5
1970/71, vyžrebovanie 1. ženskej ligy
https://dikda.snk.sk/view/uuid:32bf8edc-5260-4c6c-88b6-8df384d998c9?page=uuid:494068eb-7712-4517-9d30-096cd4e6982e
snl 1991
https://dikda.snk.sk/view/uuid:c1bcac13-ae7b-4048-82ef-13f35cb539e0?page=uuid:8ba41ce0-69cb-4b67-b4bf-94a5c756a69a&fulltext=%C5%BEeny%20v%20kopa%C4%8Dk%C3%A1ch
SNL 1986
https://dikda.snk.sk/view/uuid:be4c971d-b21e-42b4-8990-f2e473831012?page=uuid:6506808c-c1b5-46c4-bd29-52b6406cbfeb&fulltext=slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20liga%20skloplast
o ženách v kopačkách
https://dikda.snk.sk/view/uuid:eba6b70b-85fc-4332-88fe-b6109511aa6e?page=uuid:620f87ed-119c-4caf-8ae0-f26dd8cd1972
prvá zápas medzi slovenskom a českom (SSR ČSR)
https://dikda.snk.sk/view/uuid:96814aa0-7ddf-4e24-99b0-eac60fbcdeba?page=uuid:306c9ff9-5881-487a-8b46-e1656ac95dc3
dfk prešov 1997
https://dikda.snk.sk/view/uuid:cadda9c1-4172-4a72-b4ea-86014fa1f8e2?page=uuid%3A9c6d9390-8f61-493d-b030-a436c75a28d5
dfk prešov 1999
https://dikda.snk.sk/view/uuid:24bfa637-b7f4-42ae-8281-fc1f1f3b5701?page=uuid%3Adedf5d65-b543-4c4b-9cf5-fade55030474
https://dikda.snk.sk/view/uuid:54ba9db0-48a7-4bf1-8788-c3b32f84646d?page=uuid%3Aa647b00b-fd20-40b9-b11d-397018e17909
zpa dukla prešov
https://dikda.snk.sk/view/uuid:853c3550-ee27-45d2-ba1e-57ae02e28085?page=uuid%3A6abc0481-560c-4842-9a67-5093c5986214
1. ročník 1969
https://dikda.snk.sk/view/uuid:d9f7f513-28e1-4d04-af03-ff76dd4b76d2?page=uuid:adc21e38-e61e-4881-99b3-a1a566c1cf6c
https://dikda.snk.sk/view/uuid:da81df24-0871-4a4d-9dfb-1580f7883634?page=uuid:261e0d6d-19a0-4c01-bb6d-544ebd5be669&fulltext=rapid
https://dikda.snk.sk/view/uuid:ab9e04d2-9272-473f-8016-cb7069f8abc2?page=uuid:b09cc926-627e-45d6-8237-195699038aee&fulltext=rapid
markušovce
https://dikda.snk.sk/view/uuid:66d884cc-6cb3-4ec9-9c29-bc331356dfca?page=uuid:cbef1cc1-fa93-45cd-827a-bd983e5a4091
https://dikda.snk.sk/view/uuid:d64a8765-6a3e-4267-85e6-4a4dfb401ca4?page=uuid:7cf02e2b-d11c-4caf-8d11-3018c453c786
hloug8bydgzn8k523icpl13zjj3kp8g
Skorocel indický
0
727777
8213888
8042120
2026-05-14T19:54:38Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213888
wikitext
text/x-wiki
::''Skorocel indický môže tiež byť (ako je uvedené aj nižšie v článku) nesprávny názov druhu skorocel vajcovitý (lat. Plantago ovata), pozri [[skorocel vajcovitý]].''
{{Infobox rastliny
| Názov = skorocel indický
| Obrázok = 20170621Plantago arenaria1.jpg
| Titulok =
| Ríša po slovensky=[[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia
| Podríša po slovensky=[[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta
| Vývojová línia po slovensky=[[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta
| Vývojová vetva po slovensky=[[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky=Spermatophyta
| Oddelenie po slovensky=[[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky=Angiospermae
| Trieda po slovensky=[[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky=Eudicotidae
| Rad po slovensky=[[hluchavkotvaré]]|Rad po latinsky=Lamiales
| Čeľaď po slovensky = [[skorocelovité]] | Čeľaď po latinsky = Plantaginaceae
| Rod po slovensky = [[skorocel]] | Rod po latinsky = Plantago
| Podrod po slovensky = | Podrod po latinsky = Psyllium
| Druh po slovensky = skorocel indický | Druh po latinsky = Plantago indica
| Binomické meno = Plantago indica
| Klasifikátor1 =
| Dátum1 =
| Synonymá =
| Obrázok2 =
| Titulok2 =
}}
'''Skorocel indický''' (lat. ''Plantago indica''; iné názvy pozri nižšie) je druh rastliny z rodu [[skorocel]] (''Plantago'') z čeľade [[skorocelovité]] (Plantaginaceae).
== Zaradenie v systéme ==
Dnes sa tento druh zaraďuje do rodu ''Plantago'' (po slovensky [[skorocel]]), ale staršie sa niekedy zaraďoval do samostatného rodu ''Psyllium'' (po slovensky:[[skorocelovec]]<ref name=FS/>, staršie: [[chmelík]]<ref name=Kres08274/>).<ref name=FS/><ref name=POWO/>
V rámci rodu skorocel (''Plantago'') sa skorocel indický v závislosti od autora obyčajne zaraďuje niektorým z nasledujúcich spôsobov:
*do sekcie ''Psyllium'' z podrodu ''[[Psyllium]]'' (pričom podrod ''Psyllium'' je v užšom zmysle zhodný so sekciou ''Psyllium'', alebo v širšom zmysle zahŕňa aj iné sekcie)<ref name=Ship>Shipunov, Alexey & Fernández-Alonso, José & Hassemer, Gustavo & Alp, Sean & Lee, Hye & Pay, Kyle. (2021). Molecular and Morphological Data Improve the Classification of Plantagineae (Lamiales). Plants. 10. e2299. [https://www.researchgate.net/publication/355646821_Molecular_and_Morphological_Data_Improve_the_Classification_of_Plantagineae_Lamiales] a najmä Supplementary Material súbor 01_plantagineae.pdf [https://www.mdpi.com/article/10.3390/plants10112299/s1]</ref><ref name=GRIN>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Genus Plantago L. | url = https://grinczech.carc.cz/gringlobal/taxon/taxonomygenus.aspx?id=9492 | vydavateľ = grinczech.carc.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref><ref>TUTEL, BETÜL; KANDEMİR, İRFAN; KUŞ, SEMRA; and KENCE, AYKUT (2005) "Classification of Turkish Plantago L. Species Using Numerical Taxonomy," Turkish Journal of Botany: Vol. 29: No. 1, Article 5. Available at: https://journals.tubitak.gov.tr/botany/vol29/iss1/5</ref><ref>GAZER, M. H., SHALABI, L. F. The role of pollen morphology in the identification and classification of Plantago (Plantaginaceae). Egypt. J. Exp. Biol. (Bot.), 10(2): 125 – 132 (2016) [https://www.ejmanager.com/mnstemps/15/15-1469311365.pdf]</ref><ref> Emilia Andrzejewska-Golec. Ontogeny of trichomes in taxa of the genus Plantago subg. Psyllium (Plantaginaceae). Acta Soc. Bot. Poloniae vol. 63, no. 2. 1994 [https://pbsociety.org.pl/journals/index.php/asbp/article/view/asbp.1994.028]</ref>;
* priamo do podrodu ''Psyllium''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cullen | meno = James | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Knees | meno2 = Sabina G. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Cubey | meno3 = H. Suzanne | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Shaw | meno4 = J. M. H. | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = The European Garden Flora Flowering Plants (A Manual for the Identification of Plants Cultivated in Europe, Both Out-of-Doors and Under Glass) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 660 | url = https://books.google.sk/books?id=KLPcml_QiFQC&pg=PA312&dq=psyllium+scabra&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj_wPTdrcmNAxXV2wIHHelANVYQ6AF6BAgHEAM#v=onepage&q=psyllium%20scabra&f=false| isbn = 978-0-521-76164-2 | kapitola = | strany = 312| jazyk = }}</ref><ref>Shipunov, A. 2019: systém z práce RAHN, K. A phylogenetic study of the Plantaginaceae Botanical Journal of Linnean Society (1996), 120: 145–198 [https://mirror.lyrahosting.com/CTAN/macros/latex/contrib/shipunov/doc/classif2-ex-en.pdf]</ref>;
* do sekcie ''Psyllium'' z podrodu ''[[Albicans]]''.<ref> Shipunov, Alexey. Plantagineae of the World. Identification keys June 7, 2021 version. [https://herba.msu.ru/shipunov/plantago/plantagineae_of_the_world.pdf]</ref>
Niekedy sa druh ''Plantago indica'' považuje za súčasť agregátneho druhu ''[[Plantago psyllium]]'', ktorý pozostáva najmä z druhov ''[[Plantago afra]]'', ''Plantago indica'' (v jeho dnešnom vymedzení, t. j. vrátane ''P. arenaria'' a ''P. ramosa'') a ''[[Plantago radicata]]'' (P. radicata je dnes obyčajne zahrnutý v druhu ''[[Plantago subulata]]''<ref name=POWO/>).<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hegnauer | meno = R. | autor = | odkaz na autora = | titul = Chemotaxonomie der Pflanzen – Bd. 9 | vydanie = | vydavateľ = Birkhäuser Basel | miesto = | rok = 2014 (1990) | počet strán = 786 | url = https://www.researchgate.net/profile/Niko_Radulovic/post/Do_plant_families_and_genera_contain_many_of_the_same_active_compounds/attachment/59d64458c49f478072eacfc1/AS:273779924635648@1442285628454/download/%28Lehrb%C3%BCcher+und+Monographien+aus+dem+Gebiete+der+Exakten+Wissenschaften+31%29+Prof.+R.+Hegnauer+%28auth.%29-Chemotaxonomie+der+Pflanzen_+Eine+%C3%9Cbersicht+%C3%BCber+die+Verbreitung+und+die+systematische+Bedeutung+d.pdf| isbn = 978-3-03489965-9 | kapitola = | strany = 247| jazyk = }}</ref>
== Názvy ==
=== Latinské ===
Správny vedecký (latinský) názov rastliny je ''Plantago indica''. V posledných desaťročiach 20. storočia (až do roku 2008) sa väčšinou ako latinský názov tejto rastliny uvádzal názov ''Plantago arenaria'', pretože sa alternatívny tvar ''Plantago indica'' (ktorý má inak prioritu, pretože je starší) z určitého dôvodu mylne považoval za neplatný. Okrem toho niektorí autori v minulosti zaraďovali tento druh rastliny nie do rodu ''Plantago'' (po slovensky: skorocel), ale do rodu ''Psyllium'' (po slovensky: skorocelovec, staršie: chmelík); v takom prípade je správny názov rastliny ''Psyllium indicum'' alebo staršie ''Psyllium arenarium''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plantago indica | url = http://floranorthamerica.org/Plantago_indica | vydavateľ = floranorthamerica.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250602220944/http://floranorthamerica.org/Plantago_indica | dátum archivácie = 2025-06-02 }}</ref><ref name=Doweld>DOWELD, A. B., SHIPUNOV, A. (2497) Proposal to reject the name Plantago indica (Plantaginaceae). TAXON 66 (1) • February 2017: 205–206 [https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdfdirect/10.12705/661.25] (Poznámka: Tento návrh bol zamietnutý – porov. tu citovaný link na Flora of North America.)</ref><ref name=Hoskovec>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hoskovec | meno = Ladislav | autor = | odkaz na autora = | titul = PLANTAGO INDICA L. – jitrocel písečný / skorocelovec piesočný | url = https://botany.cz/cs/plantago-arenaria/ | vydavateľ = botany.cz | miesto = | dátum vydania = 2007-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref><ref name=Berkeley>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plantago arenaria Waldst. & Kit. | url = https://ucjeps.berkeley.edu/cgi-bin/get_cpn?Plantago+arenaria&expand=1 | vydavateľ = ucjeps.berkeley.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref><ref name=POWO/><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jahodář | meno = Luděk | autor = | odkaz na autora = | titul = Farmaceuticky významné semenné rostliny | vydanie = | vydavateľ = Charles University in Prague, Karolinum Press | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 360 | url = https://books.google.sk/books?id=4hRuEAAAQBAJ&pg=PA213&dq=%22Plantago+indica%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwiTlevWwc2NAxVSVPEDHXJ2IzU4HhDoAXoECAYQAw#v=onepage&q=%22Plantago%20indica%22&f=false| isbn = 978-80-246-4952-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Č1986/>
Prehľad najdôležitejších názvov druhu: <ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plantago indica L. | url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:685262-1#synonyms | vydavateľ = powo.science.kew.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref><ref name=FS/><ref name=Č1986/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Plantago arenaria | url = https://europlusmed.org/cdm_dataportal/taxon/b43422fe-483b-4bfe-887b-a1346db02b12 | vydavateľ = europlusmed.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref><ref name=FS/><ref name=Berkeley/><ref name=Doweld/><ref>Brisseau de Mirbel, Charles François: Histoire naturelle génerale et particulière des plantes. 14. 1804/1805. S. 333, 334 [https://www.digitale-sammlungen.de/en/view/bsb10075059?q=&page=,1]</ref>
* ''Plantago indica'' <small>L. 1759</small> – toto je súčasný názov; v doslovnom preklade znamená: skorocel indický
* ''Plantago arenaria'' <small>Waldst. et Kit. 1801</small> – v doslovnom preklade: skorocel piesočný
* ''Plantago psyllium'' [písané aj ''Plantago psillium''] <small>auct.</small> (čiastočne už <small>[[Carl Linné|L.]] 1753</small>) – Tento názov sčasti alebo alternatívne označuje druh dnes nazývaný ''Plantago afra'' ([[skorocel blškový]]).
* ''Plantago scabra'' <small>Moench 1794</small> – v doslovnom preklade: skorocel drsný
* ''Plantago ramosa'' <small>Asch. 1864</small> – v doslovnom preklade: skorocel rozvetvený
* ''Psyllium indicum'' <small>(L. 1759) Mirb. 1805 (str. 334)</small> [alebo nepresne ''Psyllium indica'']
* ''Psyllium arenarium'' <small>(Waldst. et Kit. 1801) Mirb. 1805 (str. 333)</small> [alebo nepresne ''Psyllium arenaria'']
* ''Psyllium scabrum'' <small>(Moench 1794) Holub 1977</small>
* ''Psyllium ramosum'' <small>Gilib. 1782</small> [alebo nepresne ''Psyllium ramosa'']
=== Slovenské ===
Slovenské názvy druhu sú:
* '''skorocel indický''' (ako ekvivalent k názvu ''Plantago indica'')<ref>NAGY, M. et al. Farmakognózia: biologicky aktívne rastlinné metabolity a ich zdroje. Bratislava: Herba, 2015, S. 77</ref><ref>KRESÁNEK, J. et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 2008, S. 273</ref><ref name=Drogy/><ref name=Č1986>ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361</ref><ref>ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny ... Bratislava: Príroda. 1984. S. 140</ref><ref>MARTINOVSKÝ, J., ČERVENKA, M. Kľúč na určovanie rastlín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1960. S. 491</ref><ref>NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 137</ref> – slovenským názvom skorocel indický však niektoré texty i niektorí predajcovia nesprávne (pod vplyvom anglických a nemeckých názvov<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Gurav | meno = Shailendra S. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Gurav | meno2 = Nilambari S. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Indian Herbal Drug Microscopy | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 207 | url = https://books.google.sk/books?id=ylC9BAAAQBAJ&pg=PA109&dq=%22Indian+Psyllium%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwj76r7T3sqNAxVCgf0HHTctMAEQ6AF6BAgLEAM#v=onepage&q=%22Indian%20Psyllium%22&f=false| isbn = 978-1-4614-9515-4 | kapitola = | strany = 109 jazyk = }}</ref><ref>MAŠTEROVÁ, I. Prínos obsahových látok rodu Plantago L. pre terapiu. Pharma Journal 5/2000. S. 110</ref>) označujú druh ''Plantago ovata'' (=''Plantago ispaghul'')<ref name=Čech>ČECHOVÁ, L. Psyllium – skorocel indický. Liečivé rastliny 5/2011. S. 195</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PSYLLIUM HUSK (skorocel indický) | url = https://www.drmax.sk/psyllium-husk-skorocel-indicky-x34377 | vydavateľ = drmax.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref>, správne nazývaný [[skorocel vajcovitý]] <ref name=Mič>{{Citácia knihy | priezvisko = Mičieta | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zahradníková | meno2 = Eva | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Hrabovský | meno3 = Michal | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Ščevková | meno4 = Jana | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín | vydanie = Prvé | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = V Bratislava | rok = 2018 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-223-4403-6 | kapitola = | strany = 246| jazyk = }}</ref> a mimo taxonómie či neformálne [[isabgol]]<ref name=Mič/>/[[ispaghula]]<ref name=Čech/>/[[indický skorocel]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Herbavia.cz | odkaz na autora = | titul = Psyllium | url = https://www.herbavia.cz/sk/produkty/psyllium/ | vydavateľ = herbavia.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref>/[[indické psyllium]] <ref>SYLLIUM - prírodná vláknina 1×150 g, prírodná rozpustná vláknina SKU: X04292 [https://www.drmax.sk/psyllium-prirodna-vlaknina-x04292]</ref>//[[psýlium]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Medicol PLUS kapsule 220 kapsúl | url = https://www.terezia.sk/medicol-plus-kapsule/ | vydavateľ = terezia.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-30 | jazyk = }}</ref>/[[psylium]]<ref>BÁTOVSKÝ, M. Psylium – ideálna vláknina pre diabetikov. Diabetik 1/2004, S. 22</ref>/[[psyllium]]<ref name=Čech/><ref>Vynovené odporúčania – Aká je úloha nutraceutík. Kompendium medicíny – extra číslo, 2018, S. 6</ref>. Druh ''Plantago ovata'' nie je bezprostredne príbuzný s druhom ''Plantago indica'' a napriek niektorým vyššie uvedeným neformálnym názvom obsahujúcim varianty slova psyllium nepatrí dokonca ani do úzko poňatého podrodu ''Psyllium'' (patrí len do široko poňatého podrodu ''Psyllium''<ref name=GRIN/>), zatiaľ čo ''Plantago indica'' patrí priamo do úzko poňatého podrodu ''Psyllium''.<ref name=Ship/>
* '''skorocel piesočný''' (ako ekvivalent k názvu ''Plantago arenarium'')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dítě | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Feráková | meno2 = Viera | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Godovičová | meno3 = Katarína | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Háber | meno4 = Milan | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Hegedüšová Vantarová | meno5 = Katarína | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = HRABOVSKÝ, Michal; HRIVNÁK, Richard; RIPKOVÁ, Soňa; JAROLÍMEK, Ivan | titul = Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín | vydanie = prvé | vydavateľ = IKAR, a.s. - Príroda | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 387 | url = | isbn = 978-80-551-6882-1 | kapitola = | strany = 136| jazyk = }}</ref><ref name=Č1986/><ref name=Chm>CHMELÍČEK, J. Prírodopis (užitá biológia) pre jednoročné učebné kurzy (IV. trieda) pri meštianskych školách. Praha: Štátne nakladateľstvo, 1936, S. 59</ref><ref name=Kres08274>KRESÁNEK, J. et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 2008, S. 273, 274</ref> – vyskytuje sa aj nepresný variant ''skorocel pieskový''.<ref name=Drogy>KRESÁNEK, J. et al. Drogy slovenského liekopisu 1 (11). Liečivé rastliny 2/2003 S. 61</ref>
* '''skorocelovec piesočný''' (ako ekvivalent k názvu ''Psyllium arenarium'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = skorocelovec piesocný
| url = https://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasPlant/Detail/93078?ReturnPage=rg_PlantList
| vydavateľ = biomonitoring.sk
| dátum prístupu = 2025-04-11
| jazyk =
}}</ref><ref name=FS>{{Citácia knihy | priezvisko = Goliašová | meno = Kornélia | spoluautori = et al. | autor = | odkaz na autora = | titul = Flóra Slovenska V/2| vydanie = | vydavateľ = VEDA, vyd. SAV | miesto = Bratislava| rok = 1997 | počet strán = 633 | url = | isbn = 80-224-0481-0| kapitola = | strany = 579{{--}}583| jazyk = }}</ref><ref>HABÁN, Miroslav et al. Liečivé rastliny. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie, 2013. S. 73</ref>
* staršie: ''chmelík piesočný'' (ako ekvivalent k názvu ''Psyllium arenarium'')<ref>KRESÁNEK, J et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 3. vyd. Martin: Osveta, 1988, S. 264</ref>
* staršie: ''skorocel vetvistý'' či ''skorocel vetevnatý'' (ako ekvivalent k názvu ''Plantago ramosa'').<ref>HROMÁDKA, J. et al. Slovenská vlastiveda. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, 1943, S. 356</ref><ref>MALOCH, M. Krmovinárstvo: základy náuky o pestovaní lúk a pasienkov, Lúkarstvo a pasienkárstvo. Bratislava: Oráč, 1952, S. 72.</ref><ref name=Chm/>
Reuss 1853 uvádzal ako ekvivalent latinského ''Plantago arenaria'' názov ''jitrocel chmelík'' a ako ľudové názvy ''chmelík'' a ''blešník''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Reuss | meno = Gustav | autor = | odkaz na autora = | titul = Května Slovenska čili opis včech jevnosnubnych na Slovensku| vydanie = | vydavateľ = Lorber | miesto = | rok = 1853 | počet strán = 586 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 357| jazyk = }}</ref>. Ako ekvivalent latinského názvu ''Plantago psyllium'', ktorý často označuje skôr (alebo aj) druh dnes nazývaný [[skorocel blškový]] (''Plantago afra'')<ref name=Č1986/>, uvádzal Janda 1941 názov ''skorocel blšník''<ref>JANDA, K. Nomina atque synonyma pharmaceutica et technica in lingua latina, bohemica, germanica et slovenica. Pragae: E. Weinfurter, 1941, S. 721</ref> a Bernolák 1825 názov ''chmelík''<ref>BERNOLÁK, A. et al. Slowár Slowenskí Česko - Latinsko - Nĕmecko - Uherskí: seu Lexicon Slavicum Bohemico - Latino - Germanico - Ungaricum. Budae: Typis et Sumtibus Typogr. Reg. Univers. Hungaricae., 1825, S. 241</ref>.
== Výskyt ==
Ako pôvodný druh sa vyskytuje skoro v celej Európe okrem Britských ostrovov, severnej Škandinávie a severného Ruska (ale v Škandinávii a južnej Európe sa vyskytuje len ojedinele), ďalej na [[Ural]]e a v priľahlej západnej [[Sibír]]i, v oblasti [[Kaukaz]]u, v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] (sčasti aj v [[Levanta|Levant]]e), v [[Kazachstan]]e a občas aj juhozápadne od Kazachstanu až po [[Irán]]. V Afrike sa vyskytuje prakticky len v [[Egypt]]e. Zavlečený sa vyskytuje aj na mnohých iných miestach, napr. na Britských ostrovoch, na Islande, v [[Pakistan]]e, v častiach severnej [[India|Indie]], v mnohých oblastiach [[Čína|Číny]], v [[Kanada|Kanade]], [[USA]] a v [[Argentína|Argentíne]]. Ako vidno, hoci je tento druh pomenovaný ''Plantago indica'' (skorocel indický), čiže je pomenovaný po Indii (ktorá historicky zahŕňala aj Pakistan), v tomto regióne sa vyskytuje len sekundárne a primárne sa vyskytuje v Európe.<ref name=FS/><ref name=KČ/><ref name=POWO/><ref name=Hoskovec/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Contact Us | url = https://indiaflora-ces.iisc.ac.in/herbsheet.php?id=9277&cat=13 | vydavateľ = indiaflora-ces.iisc.ac.in | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-06-02 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = HESS | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = LANDOLT | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = | meno3 = | autor3 = HIRZEL | odkaz na autora3 = | titul = Flora der Schweiz und angrenzender Gebiete (Band 3: Plumbaginaceae bis Compositae) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 874 | url = https://books.google.sk/books?id=nPqaBgAAQBAJ&pg=PA278&dq=%22Plantago+indica%22+Schweiz&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi8rOjN1NKNAxWdiv0HHQxeKd4Q6AF6BAgJEAM#v=onepage&q=%22Plantago%20indica%22%20Schweiz&f=false| isbn = 978-3-03485382-8 | kapitola = | strany = 278| jazyk = }}</ref><ref>Spice- and Medicinal Plants in the Nordic and Baltic Countries Conservation of Genetic Resources. 2005. S. 123 [https://pure.au.dk/ws/files/127457212/SPIMED_report_maj_2006.pdf]</ref><ref>Wąsowicz, P. Annotated checklist of vascular plants of Iceland. 2020. S. 123 [https://utgafa.ni.is/fjolrit/Fjolrit_57.pdf]</ref>
Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách južného Slovenska okrem Žitného ostrova a na rozhraní týchto nížin s Karpatmi; v Karpatoch sa vyskytuje len ojedinele.<ref name=FS/>
Je to výrazne svetlomilný a mierne suchomilný druh. Rastie na piesku, násypoch, popri cestách, na pasienkoch, úhoroch, poliach a popri železničných tratiach, na vysychavých, pomerne výživných pôdach, nie vyššie než 400 m n. m.<ref name=FS/>
== Opis ==
Skorocel indický je [[jednoročná bylina]]. Kvitne v júni až septembri.<ref name=FS/>
[[Koreň]] je dlhý, kuželovitý.<ref name=FS/>
[[Stonka]] je [[byľ]], najčastejšie 10{{--}}50 cm vysoká, vzpriamená alebo vystúpavá, nerozkonárená (čiže jednoduchá) alebo už od bázy (často až kríčkovito) rozkonárená, drsne viac-menej odstávajúco chlpatá, v hornej časti žliazkatá.<ref name=FS/><ref name=KČ>Chrtek, J.: Psyllium Mill. – chmelík. – In: SLAVÍK, B. et al. Květena České republiky 6. Praha:Academia. 2000. S. 546-548 </ref>
[[List]]y sú zelené až sivasto zelené, najčastejšie 3{{--}}6 cm dlhé a 2{{--}}3,5 cm široké, tenké, protistojné, sediace, čiarkovité až čiarkovito kopijovité, celistvookrajové alebo len s ojedinelými krátkymi zubmi, páperisté a žliazkaté.<ref name=FS/><ref name=KČ/>
[[Klas]]y v pazuchách horných listov sú protistojné, dlho stopkaté, stopky sú priame. Klasy sú husté, početné (drobné rastliny s jediným klasom), široko vajcovité až vajcovito elipsoidné.<ref name=FS/>
Dolné dva [[listeň|listene]] sú okrúhlasto vajcovité, na vrchole s nasadeným hrotom, belavo srstnaté a žliazkaté, horné listene sú široko vajcovité až široko obrátené vajcovité.<ref name=FS/>
Plod je [[tobolka]]. Tobolka je hnedá, elipsoidná až vajcovitá, v dolnej polovici pukajúca. Sú v nej dve semená. Semená sú červenkasté alebo hnedé, lesklé, sú eliptické až úzko eliptické, miskovito preliačené.<ref name=FS/><ref name=KČ/>
== Galéria ==
<gallery>
20170621Plantago arenaria1.jpg
Plantago arenaria sl29.jpg
Plantago arenaria sl21.jpg
Plantago arenaria sl12.jpg
Plantago arenaria — Flora Batava — Volume v16.jpg
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Skorocelovité]]
cr66f4masi2pbtjoui07lffr7hcc2lx
Santolina
0
727872
8213761
8009020
2026-05-14T15:20:36Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213761
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox rastliny
| Názov = Santolina
| Obrázok = Santolina chamaecyparissus 2023-06-29 8142.jpg
| Titulok = [[Santolina cypruštekovitá]] – stonka s kvitnucími úbormi.
| Ríša po slovensky = [[rastliny]]|Ríša po latinsky = Vegetabilia
| Podríša po slovensky = [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky = Viridiplantae, Chlorobionta
| Vývojová línia po slovensky = [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky = Tracheophyta
| Vývojová vetva po slovensky = [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky = Spermatophyta
| Oddelenie po slovensky = [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky = Angiospermae
| Trieda po slovensky = [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky = Eudicotidae
| Rad po slovensky = [[astrotvaré]]|Rad po latinsky = Asterales
| Čeľaď po slovensky = [[astrovité]]|Čeľaď po latinsky = Asteraceae
| Podčeľaď po slovensky = [[astrovaté]]|Podčeľaď po latinsky = Asteroideae
| Rod po slovensky = '''santolina'''|Rod po latinsky = Santolina
| Synonymá = {{collapsible list|
}}
|Binomické meno = Santolina
|Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|L.]]<ref name=FP>[[Species Plantarum|Sp. Pl.: 842 (1753)]]</ref><ref name=POWO />
|Dátum1 = [[1753]]<ref name=FP /><ref name= POWO />
}}
'''Santolina'''<ref name=FS>{{Citácia knihy
| editori = Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa
| titul = Flóra Slovenska
| odkaz na titul =
| zväzok = VI/2, 1. časť
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2023
| isbn = 978-80-224-2000-6
| počet strán = 799
| strany = 728
}}</ref> ({{vjz|lat|''Santolina''}})<ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Santolina L.| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30057556-2| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2025-03-27| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref> je [[rod (taxonómia)|rod]] rastlín ktorý zastupuje [[poloker|polokry]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[astrovité]] (''Asteraceae''). Taxonomicky je tento rod radený do [[tribus (taxonómia)|tribusu]] ''[[Anthemideae]]'' v [[podčeľaď|podčeľadi]] [[astrovaté]] (''Asteroideae'').<ref name=FS /> Prirodzený areál rodu zahŕňa oblasti od [[Európa|Európy]], cez severozápadnú [[Afrika|Afriku]] po [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]].<ref name=POWO />
== Opis ==
Druhy rodu santolina sú [[poloker|polokry]], vysoké 10 až 60 cm, niektoré sú aromatické. [[Stonka]] je zvyčajne jediná, vzpriamená alebo vystúpavá, zvyčajne od bázy rozkonárená, často plstnatá alebo holá.<ref name=FNA>{{Citácia elektronického dokumentu| autor = Linda E. Watson| titul = Santolina Linnaeus| url = http://floranorthamerica.org/Santolina| vydavateľ = The Flora of North America Association| dátum vydania = | dátum prístupu = 2025-03-27| jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20250422230435/https://floranorthamerica.org/Santolina| dátum archivácie = 2025-04-22}}</ref>
[[list (botanika)|Listy]] sú striedavé, stopkaté alebo sediace. Čepeľ je úzko podlhovastá alebo lopatkovitá až čiarkovitá, zvyčajne jedenkrát perovito strihaná, okraje sú celistvé alebo vrúbkované, na líci zvyčajne plstnaté, niekedy lysé.<ref name= FNA />
[[úbor (botanika)|Úbory]] sú terčovité, jednotlivé, stopkaté. [[zákrov (botanika)|Zákrov]] je zvončekovitý až pologuľovitý, troj až päťradový, s priemerom do 12 mm. Zákrovné [[listeň|listene]] sú trvalé, v počte 18 až 45, kopijovité až elipsovité, nerovnaké, na okrajoch a vrchole hnedé. Lôžko úboru je vypuklé až pologuľovité. Lúčovité [[kvet]]y chýbajú, rúrkovité kvety sú početné (60 až 250), obojpohlavné, plodné, belavé alebo žlté, na vrchole s päťzubým lemom.<ref name= FNA />
[[plod (rastlina)|Plodmi]] sú obrátene kužeľovité až obrátene vajcovité, troj až päťhranné [[nažka|nažky]], bez [[chocholec (botanika)|chocholca]].<ref name= FNA />
Na [[Slovensko|Slovensku]] je najčastejšie pestovaným zástupcom tohto rodu [[santolina cypruštekovitá]] (''Santolina chamaecyparissus''). Jej splanievanie nebolo pozorované.<ref name=FS />
== Zoznam druhov ==
V rámci [[rod (taxonómia)|rodu]] eviduje [[databáza]] [[semenné rastliny|semenných rastlín]] [[Plants of the World Online|POWO]] tieto súčasné [[druh (taxonómia)|druhy]]:<ref name=POWO />
* ''[[Santolina africana]]'' {{small|Jord. & Fourr.}}
* ''[[Santolina ageratifolia]]'' {{small|Asso}}
* ''[[Santolina benthamiana]]'' {{small|Jord. & Fourr.}}
* ''[[Santolina canescens]]'' {{small|Lag.}}
* ''[[Santolina chamaecyparissus]]'' {{small|L.}}
* ''[[Santolina corsica]]'' {{small|Jord. & Fourr.}}
* ''[[Santolina decumbens]]'' {{small|Mill.}}
* ''[[Santolina elegans]]'' {{small|Boiss. ex DC.}}
* ''[[Santolina ericoides]]'' {{small|Poir.}}
* ''[[Santolina etrusca]]'' {{small|(Lacaita) Marchi & D'Amato}}
* ''[[Santolina impressa]]'' {{small|Hoffmanns. & Link}}
* ''[[Santolina intricata]]'' {{small|Jord. & Fourr.}}
* ''[[Santolina ligustica]]'' {{small|Arrigoni}}
* ''[[Santolina magonica]]'' {{small|(O.Bolòs, Molin. & P.Monts.) Romo}}
* ''[[Santolina melidensis]]'' {{small|(Rodr.Oubiña & S.Ortiz) Rodr.Oubiña & S.Ortiz}}
* ''[[Santolina montiberica]]'' {{small|(Riv.-Guerra) R.Carbajal, L.Sáez, M.Serrano & S.Ortiz}}
* ''[[Santolina neapolitana]]'' {{small|Jord. & Fourr.}}
* ''[[Santolina oblongifolia]]'' {{small|Boiss.}}
* ''[[Santolina orocarpetana]]'' {{small|Riv.-Guerra}}
* ''[[Santolina pectinata]]'' {{small|Lag.}}
* ''[[Santolina pinnata]]'' {{small|Viv.}}
* ''[[Santolina rosmarinifolia]]'' {{small|L.}}
* ''[[Santolina semidentata]]'' {{small|Hoffmanns. & Link}}
* ''[[Santolina vedranensis]]'' {{small|(O.Bolòs & Vigo) L.Sáez, M.Serrano, S.Ortiz & R.Carbajal}}
* ''[[Santolina villosa]]'' {{small|Mill.}}
* ''[[Santolina virens]]'' {{small|Mill.}}
* ''[[Santolina viscosa]]'' {{small|Lag.}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies = Santolina}}
== Externé odkazy ==
{{Taxonbar}}
[[Kategória:Flóra na Slovensku]]
[[Kategória:Astrovité]]
[[Kategória:Astrovaté]]
[[Kategória:Santolina| ]]
[[Kategória:Nepôvodné druhy rastlín]]
[[Kategória:Okrasné rastliny]]
[[Kategória:Polokry]]
jt4vif415d1vh6t7v2ok4lvh1kmbza8
Liga národov UEFA 2026/2027
0
733863
8213691
8115863
2026-05-14T12:08:25Z
Polandball 143
289450
8213691
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Liga národov UEFA|rok=2026/2027|iné názvy=2026-27 UEFA Nations League|dátum=''Skupinová fáza:''<br>21. september –<br>17. november 2026<br>''Štvrťfinále Ligy A a<br>Play-off v Ligách A/B a B/C:''<br>22. – 30. marec 2027<br>''Finálový turnaj:''<br>9. – 13. jún 2027<br>''Play-off v Ligách C/D:''<br>23. – 28. marec 2028|počet tímov=Až 55|predchádzajúci=[[Liga národov UEFA 2025/2026|2025/2026]]|nasledujúci=[[Liga národov UEFA 2027/2028|2027/2028]]}}
'''Liga národov UEFA 2026/2027''' bude piatou sezónou [[Liga národov UEFA|Ligy národov UEFA]], medzinárodnej futbalovej súťaže, ktorej sa zúčastnia mužské národné tímy členských asociácií [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž sa bude konať od 21. septembra do 17. novembra 2026 (ligová fáza), od 22. do 30. marca 2027 (štvrťfinále Ligy A a play-off Ligy A/B a B/C), od 9. do 13. júna 2027 (finále Ligy národov) a od 23. do 28. marca 2028 (play-off Ligy C/D).
Obhajcom titulu je [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]], ktoré vyhralo finále z roku 2025. [[Finále Ligy národov UEFA 2024/2025|Finále]] vyhralo nad [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] 5:3 na penalty po remíze 2:2 po predĺžení.
== Formát ==
Národné tímy UEFA budú rozdelené do štyroch líg, pričom v ligách A, B a C bude šestnásť tímov, rozdelených do štyroch skupín po štyroch tímoch, zatiaľ čo v lige D bude šesť tímov rozdelených do dvoch skupín po troch. Tímy budú rozdelené do líg na základe celkového poradia finále [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov UEFA v sezóne 2024/2025]]. Každý tím odohrá vo svojej skupine šesť zápasov, s výnimkou tímov z ligy D, ktoré budú hrať štyri zápasy, pričom sa použije systém doma-vonku v dňoch od septembra do novembra 2026.
V najvyššej divízii, lige A, postúpia víťazi a druhí tímy skupín do štvrťfinále, ktoré sa bude hrať doma-vonku na dva zápasy v marci 2027. V každom zápase sa víťazi skupín stretnú s tímom z inej skupiny, pričom víťaz skupiny bude hostiť odvetu. Štyria víťazi štvrťfinále sa kvalifikujú na finálový turnaj Ligy národov, ktorý pozostáva z dvoch semifinále, zápasu o tretie miesto a finále. Párovanie v semifinále sa určí žrebom. Hostiteľskú krajinu vyberie, najlepšie spomedzi štyroch kvalifikovaných tímov, výkonný výbor UEFA, pričom víťazi finále budú korunovaní ako šampióni Ligy národov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>
Tímy tiež súťažia o postup a zostup do vyššej alebo nižšej ligy. Víťazi skupín v ligách B, C a D postupujú priamo, zatiaľ čo posledné tímy z každej skupiny v ligách A a B priamo zostupujú. Keďže liga C má štyri skupiny, zatiaľ čo liga D má iba dve, dva najhoršie umiestnené tímy z ligy C automaticky zostúpia. Súťaž bude zahŕňať aj play-off o postup/zostup po ligovej fáze, kde sa tímy z Ligy A na treťom mieste stretnú s tímami z Ligy B, tímy z Ligy B na treťom mieste s tímami z Ligy C a dva najlepšie umiestnené tímy z Ligy C na štvrtom mieste s tímami z Ligy D. Zápasy sa budú hrať doma a vonku na dva zápasy v marci 2027 (Liga A/B a B/C) a v prípade potreby aj v marci 2028 (Liga C/D), pričom víťazi postúpia do vyššej ligy a porazení do nižšej ligy.<ref>[https://editorial.uefa.com/resources/027d-172768727c48-45d6e1772dcc-1000/new_format_for_uefa_men_s_national_team_competitions.pdf new_format_for_uefa_men_s_national_team_competitions]</ref>
Vo všetkých dvojzápasových dvojiciach hostia odvetu tímy s vyšším umiestnením. Víťazom je tím, ktorý strelí viac gólov v súčte. Ak je súčet gólov rovnaký, hrá sa [[predĺženie]] (pravidlo o góloch vonku sa neuplatňuje). Ak skóre zostane po predĺžení rovnaké, o víťazovi sa rozhodne [[Penaltový rozstrel|penaltovým rozstrelom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-07-19}}</ref>
=== Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028 ===
{{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028}}
Liga národov UEFA 2026/2027 bude spojená s [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|kvalifikáciou]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]], čo tímom poskytne ďalšiu šancu kvalifikovať sa na ME 2028. Podľa okolností postúpi do baráže o ME 2028 štyri až deväť tímov z Ligy národov 2026/2027.
== Program Ligy národov ==
{| class="wikitable"
!Fáza
!Kolo
!Dátum
|-
| rowspan="6" |'''Skupinová fáza'''
|1. kolo
| rowspan="4" |21. september – 6. október 2026
|-
|2. kolo
|-
|3. kolo
|-
|4. kolo
|-
|5. kolo
| rowspan="2" |9. – 17. november 2026
|-
|6. kolo
|-
| rowspan="2" |'''Štvrťfinále Ligy A,'''
'''play-off A/B a B/C'''
|Prvé zápasy
| rowspan="2" |22. – 30. marec 2027
|-
|Odvety
|-
| rowspan="3" |'''Finálový turnaj'''
|Semifinále
| rowspan="3" |9. – 13. jún 2027
|-
|Zápas o 3. miesto
|-
|Finále
|-
| rowspan="2" |'''Play-off C/D'''
|Prvé zápasy
| rowspan="2" |23. – 28. marec 2028
|-
|Odvety
|}
== Nasadenie tímov ==
Všetkých 55 národných tímov UEFA sa môže prihlásiť do súťaže. 28. februára 2022 však bolo [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] na neurčito suspendované z účasti v súťažiach UEFA a FIFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii ich krajiny na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Preto nie je jasné, či sa zúčastnia tohto ročníka Ligy národov.
Tímy, ktoré skončili na 4. mieste vo svojej skupine v ligách A a B, ako aj najhoršie dva štvrté tímy ligy C zo [[Liga národov UEFA 2024/2025|sezóny 2024/2025]], zostúpia o ligu nižšie, zatiaľ čo víťazi skupín lig B, C a D postúpia o ligu vyššie. Okrem toho víťazi zápasov o postup/zostup postúpia do príslušnej vyššej ligy, zatiaľ čo porazení budú hrať v nižšej lige. Zostávajúce tímy zostanú vo svojich príslušných ligách.<ref>https://editorial.uefa.com/resources/027d-172768727c48-45d6e1772dcc-1000/new_format_for_uefa_men_s_national_team_competitions.pdf</ref>
Pri žrebovaní skupín sezóny 2026/2027 budú tímy nasadené na základe [[Liga národov UEFA 2024/2025|celkového poradia finále Ligy národov 2024/2025]], ktoré zohľadňuje výsledky z ligovej fázy, vyraďovacej fázy Ligy A a play-off o postup/zostup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-07-19}}</ref>
Žrebovanie sa uskutoční začiatkom roka 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>
{| class="wikitable"
!{{Subon}}
|Postúpil po predchádzajúcej sezóne
|-
!{{Suboff}}
|Zostúpili po predchádzajúcej sezóne
|-
!*
|Účasť v play-off o postup/zostup
|}
{|
|
{| class="wikitable"
|+Liga A
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="4" align="center" |1
|{{POR|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |1.
|-
|{{ESP|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |2.
|-
|{{FRA|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |3.
|-
|{{GER|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |4.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{ITA|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |5.
|-
|{{NED|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |6.
|-
|{{DEN|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |7.
|-
|{{CRO|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |8.
|-
| rowspan="4" align="center" |3
|{{SRB|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |9.
|-
|{{BEL|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |10.
|-
|{{ENG|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |11.
|-
|{{NOR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |12.
|-
| rowspan="4" align="center" |4
|{{WAL|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |13.
|-
|{{CZE|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |14.
|-
|{{GRE|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}*
| align="center" |15.
|-
|{{TUR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}*
| align="center" |16.
|}
|
{| class="wikitable"
|+Liga B
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="4" align="center" |1
|{{SCO|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}*
| align="center" |17.
|-
|{{HUN|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}*
| align="center" |18.
|-
|{{POL|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |19.
|-
|{{ISR|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |20.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{SUI|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |21.
|-
|{{BIH|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |22.
|-
|{{AUT|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |23.
|-
|{{UKR|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |24.
|-
| rowspan="4" align="center" |3
|{{SVN|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |25.
|-
|{{GEO|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |26.
|-
|{{IRL|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |27.
|-
|{{ROU|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |28.
|-
| rowspan="4" align="center" |4
|{{SWE|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |29.
|-
|{{MKD|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |30.
|-
|{{NIR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |31.
|-
|{{KOS|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}*
| align="center" |32.
|}
|- style="vertical-align:top"
|
{| class="wikitable"
|+Liga C
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="4" align="center" |1
|{{ISL|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}*
| align="center" |33.
|-
|{{ALB|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |34.
|-
|{{MNE|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |35.
|-
|{{KAZ|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |36.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{FIN|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |37.
|-
|{{SVK|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |38.
|-
|{{BUL|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |39.
|-
|{{ARM|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |40.
|-
| rowspan="4" align="center" |3
|{{BLR|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |41.
|-
|{{FRO|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |42.
|-
|{{CYP|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |43.
|-
|{{EST|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |44.
|-
| rowspan="4" align="center" |4
|{{LAT|f|1}} alebo<br/>{{GIB|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |45.
|-
|{{LUX|f|1}} alebo<br/>{{MLT|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |46.
|-
|{{MDA|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |47.
|-
|{{SMR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |48.
|}
|
{|
|- style="vertical-align:top"
|
{| class="wikitable"
|+Liga D
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="2" align="center" |1
|{{AZE|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |49.
|-
|{{LTU|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |50.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{GIB|f|1}} alebo<br/>{{LAT|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |51.
|-
|{{MLT|f|1}} alebo<br/>{{LUX|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |52.
|-
|{{LIE|f|1}}
|
| align="center" |53.
|-
|{{AND|f|1}}
|
| align="center" |54.
|}
{| class="wikitable"
|+Vylúčené z podujatia
! width="293" |Tím
|-
| align="left" |{{RUS|f|1}}
|}
|}
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.uefa.com UEFA.com]
* [https://www.uefa.com/uefanationsleague/ Oficiálna stránka Ligy národov UEFA]
{{Liga národov UEFA}}
[[Kategória:Futbal v 2026]]
[[Kategória:Futbal v 2027]]
[[Kategória:Liga národov UEFA]]
n4ylqmxxz8nj884w9qnq4kf767ixlzt
8213692
8213691
2026-05-14T12:09:10Z
Polandball 143
289450
Revízia [[Special:Diff/8213691|8213691]] používateľa [[Special:Contributions/Polandball 143|Polandball 143]] ([[User talk:Polandball 143|diskusia]]) bola vrátená
8213692
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox medzinárodný futbalový turnaj|názov turnaja=Liga národov UEFA|rok=2026/2027|iné názvy=2026-27 UEFA Nations League|dátum=''Skupinová fáza:''<br>21. september –<br>17. november 2026<br>''Štvrťfinále Ligy A a<br>Play-off v Ligách A/B a B/C:''<br>22. – 30. marec 2027<br>''Finálový turnaj:''<br>9. – 13. jún 2027<br>''Play-off v Ligách C/D:''<br>23. – 28. marec 2028|počet tímov=Až 55|predchádzajúci=[[Liga národov UEFA 2024/2025|2024/2025]]|nasledujúci=[[Liga národov UEFA 2028/2029|2028/2029]]}}
'''Liga národov UEFA 2026/2027''' bude piatou sezónou [[Liga národov UEFA|Ligy národov UEFA]], medzinárodnej futbalovej súťaže, ktorej sa zúčastnia mužské národné tímy členských asociácií [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Súťaž sa bude konať od 21. septembra do 17. novembra 2026 (ligová fáza), od 22. do 30. marca 2027 (štvrťfinále Ligy A a play-off Ligy A/B a B/C), od 9. do 13. júna 2027 (finále Ligy národov) a od 23. do 28. marca 2028 (play-off Ligy C/D).
Obhajcom titulu je [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]], ktoré vyhralo finále z roku 2025. [[Finále Ligy národov UEFA 2024/2025|Finále]] vyhralo nad [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] 5:3 na penalty po remíze 2:2 po predĺžení.
== Formát ==
Národné tímy UEFA budú rozdelené do štyroch líg, pričom v ligách A, B a C bude šestnásť tímov, rozdelených do štyroch skupín po štyroch tímoch, zatiaľ čo v lige D bude šesť tímov rozdelených do dvoch skupín po troch. Tímy budú rozdelené do líg na základe celkového poradia finále [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov UEFA v sezóne 2024/2025]]. Každý tím odohrá vo svojej skupine šesť zápasov, s výnimkou tímov z ligy D, ktoré budú hrať štyri zápasy, pričom sa použije systém doma-vonku v dňoch od septembra do novembra 2026.
V najvyššej divízii, lige A, postúpia víťazi a druhí tímy skupín do štvrťfinále, ktoré sa bude hrať doma-vonku na dva zápasy v marci 2027. V každom zápase sa víťazi skupín stretnú s tímom z inej skupiny, pričom víťaz skupiny bude hostiť odvetu. Štyria víťazi štvrťfinále sa kvalifikujú na finálový turnaj Ligy národov, ktorý pozostáva z dvoch semifinále, zápasu o tretie miesto a finále. Párovanie v semifinále sa určí žrebom. Hostiteľskú krajinu vyberie, najlepšie spomedzi štyroch kvalifikovaných tímov, výkonný výbor UEFA, pričom víťazi finále budú korunovaní ako šampióni Ligy národov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>
Tímy tiež súťažia o postup a zostup do vyššej alebo nižšej ligy. Víťazi skupín v ligách B, C a D postupujú priamo, zatiaľ čo posledné tímy z každej skupiny v ligách A a B priamo zostupujú. Keďže liga C má štyri skupiny, zatiaľ čo liga D má iba dve, dva najhoršie umiestnené tímy z ligy C automaticky zostúpia. Súťaž bude zahŕňať aj play-off o postup/zostup po ligovej fáze, kde sa tímy z Ligy A na treťom mieste stretnú s tímami z Ligy B, tímy z Ligy B na treťom mieste s tímami z Ligy C a dva najlepšie umiestnené tímy z Ligy C na štvrtom mieste s tímami z Ligy D. Zápasy sa budú hrať doma a vonku na dva zápasy v marci 2027 (Liga A/B a B/C) a v prípade potreby aj v marci 2028 (Liga C/D), pričom víťazi postúpia do vyššej ligy a porazení do nižšej ligy.<ref>[https://editorial.uefa.com/resources/027d-172768727c48-45d6e1772dcc-1000/new_format_for_uefa_men_s_national_team_competitions.pdf new_format_for_uefa_men_s_national_team_competitions]</ref>
Vo všetkých dvojzápasových dvojiciach hostia odvetu tímy s vyšším umiestnením. Víťazom je tím, ktorý strelí viac gólov v súčte. Ak je súčet gólov rovnaký, hrá sa [[predĺženie]] (pravidlo o góloch vonku sa neuplatňuje). Ak skóre zostane po predĺžení rovnaké, o víťazovi sa rozhodne [[Penaltový rozstrel|penaltovým rozstrelom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-07-19}}</ref>
=== Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028 ===
{{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028}}
Liga národov UEFA 2026/2027 bude spojená s [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|kvalifikáciou]] na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028]], čo tímom poskytne ďalšiu šancu kvalifikovať sa na ME 2028. Podľa okolností postúpi do baráže o ME 2028 štyri až deväť tímov z Ligy národov 2026/2027.
== Program Ligy národov ==
{| class="wikitable"
!Fáza
!Kolo
!Dátum
|-
| rowspan="6" |'''Skupinová fáza'''
|1. kolo
| rowspan="4" |21. september – 6. október 2026
|-
|2. kolo
|-
|3. kolo
|-
|4. kolo
|-
|5. kolo
| rowspan="2" |9. – 17. november 2026
|-
|6. kolo
|-
| rowspan="2" |'''Štvrťfinále Ligy A,'''
'''play-off A/B a B/C'''
|Prvé zápasy
| rowspan="2" |22. – 30. marec 2027
|-
|Odvety
|-
| rowspan="3" |'''Finálový turnaj'''
|Semifinále
| rowspan="3" |9. – 13. jún 2027
|-
|Zápas o 3. miesto
|-
|Finále
|-
| rowspan="2" |'''Play-off C/D'''
|Prvé zápasy
| rowspan="2" |23. – 28. marec 2028
|-
|Odvety
|}
== Nasadenie tímov ==
Všetkých 55 národných tímov UEFA sa môže prihlásiť do súťaže. 28. februára 2022 však bolo [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] na neurčito suspendované z účasti v súťažiach UEFA a FIFA kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázii ich krajiny na Ukrajinu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Preto nie je jasné, či sa zúčastnia tohto ročníka Ligy národov.
Tímy, ktoré skončili na 4. mieste vo svojej skupine v ligách A a B, ako aj najhoršie dva štvrté tímy ligy C zo [[Liga národov UEFA 2024/2025|sezóny 2024/2025]], zostúpia o ligu nižšie, zatiaľ čo víťazi skupín lig B, C a D postúpia o ligu vyššie. Okrem toho víťazi zápasov o postup/zostup postúpia do príslušnej vyššej ligy, zatiaľ čo porazení budú hrať v nižšej lige. Zostávajúce tímy zostanú vo svojich príslušných ligách.<ref>https://editorial.uefa.com/resources/027d-172768727c48-45d6e1772dcc-1000/new_format_for_uefa_men_s_national_team_competitions.pdf</ref>
Pri žrebovaní skupín sezóny 2026/2027 budú tímy nasadené na základe [[Liga národov UEFA 2024/2025|celkového poradia finále Ligy národov 2024/2025]], ktoré zohľadňuje výsledky z ligovej fázy, vyraďovacej fázy Ligy A a play-off o postup/zostup.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA Documents | url = https://documents.uefa.com/r/Regulations-of-the-UEFA-Nations-League-2024/25-Online | vydavateľ = documents.uefa.com | dátum prístupu = 2025-07-19}}</ref>
Žrebovanie sa uskutoční začiatkom roka 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref>
{| class="wikitable"
!{{Subon}}
|Postúpil po predchádzajúcej sezóne
|-
!{{Suboff}}
|Zostúpili po predchádzajúcej sezóne
|-
!*
|Účasť v play-off o postup/zostup
|}
{|
|
{| class="wikitable"
|+Liga A
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="4" align="center" |1
|{{POR|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |1.
|-
|{{ESP|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |2.
|-
|{{FRA|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |3.
|-
|{{GER|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |4.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{ITA|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |5.
|-
|{{NED|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |6.
|-
|{{DEN|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |7.
|-
|{{CRO|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |8.
|-
| rowspan="4" align="center" |3
|{{SRB|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |9.
|-
|{{BEL|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |10.
|-
|{{ENG|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |11.
|-
|{{NOR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |12.
|-
| rowspan="4" align="center" |4
|{{WAL|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |13.
|-
|{{CZE|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |14.
|-
|{{GRE|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}*
| align="center" |15.
|-
|{{TUR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}*
| align="center" |16.
|}
|
{| class="wikitable"
|+Liga B
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="4" align="center" |1
|{{SCO|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}*
| align="center" |17.
|-
|{{HUN|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}*
| align="center" |18.
|-
|{{POL|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |19.
|-
|{{ISR|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |20.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{SUI|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |21.
|-
|{{BIH|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |22.
|-
|{{AUT|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |23.
|-
|{{UKR|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |24.
|-
| rowspan="4" align="center" |3
|{{SVN|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |25.
|-
|{{GEO|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |26.
|-
|{{IRL|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |27.
|-
|{{ROU|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |28.
|-
| rowspan="4" align="center" |4
|{{SWE|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |29.
|-
|{{MKD|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |30.
|-
|{{NIR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |31.
|-
|{{KOS|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}*
| align="center" |32.
|}
|- style="vertical-align:top"
|
{| class="wikitable"
|+Liga C
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="4" align="center" |1
|{{ISL|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}*
| align="center" |33.
|-
|{{ALB|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |34.
|-
|{{MNE|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |35.
|-
|{{KAZ|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |36.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{FIN|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |37.
|-
|{{SVK|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |38.
|-
|{{BUL|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |39.
|-
|{{ARM|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |40.
|-
| rowspan="4" align="center" |3
|{{BLR|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |41.
|-
|{{FRO|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |42.
|-
|{{CYP|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |43.
|-
|{{EST|f|1}}
| align="center" |
| align="center" |44.
|-
| rowspan="4" align="center" |4
|{{LAT|f|1}} alebo<br/>{{GIB|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |45.
|-
|{{LUX|f|1}} alebo<br/>{{MLT|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |46.
|-
|{{MDA|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |47.
|-
|{{SMR|f|1}}
| align="center" |{{Subon}}
| align="center" |48.
|}
|
{|
|- style="vertical-align:top"
|
{| class="wikitable"
|+Liga D
!Kôš
! width="170" |Tím
! width="30" |{{Tooltip|Zm.|Zmena oproti predchádzajúcej sezóne}}
! width="30" |{{Tooltip|Por.|Poradie}}
|-
| rowspan="2" align="center" |1
|{{AZE|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |49.
|-
|{{LTU|f|1}}
| align="center" |{{Suboff}}
| align="center" |50.
|-
| rowspan="4" align="center" |2
|{{GIB|f|1}} alebo<br/>{{LAT|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |51.
|-
|{{MLT|f|1}} alebo<br/>{{LUX|f|1}}
| align="center" |*
| align="center" |52.
|-
|{{LIE|f|1}}
|
| align="center" |53.
|-
|{{AND|f|1}}
|
| align="center" |54.
|}
{| class="wikitable"
|+Vylúčené z podujatia
! width="293" |Tím
|-
| align="left" |{{RUS|f|1}}
|}
|}
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.uefa.com UEFA.com]
* [https://www.uefa.com/uefanationsleague/ Oficiálna stránka Ligy národov UEFA]
{{Liga národov UEFA}}
[[Kategória:Futbal v 2026]]
[[Kategória:Futbal v 2027]]
[[Kategória:Liga národov UEFA]]
7uq92tjvbsoc1n24rzu3zbyrobhfn19
NHL 2025/2026
0
733871
8214188
8213097
2026-05-15T11:17:18Z
Peter 51345
269569
8214188
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ligová sezóna
|liga = NHL
|logo =
|sezóna = 2025/2026
|začiatok = 7. október 2025
|koniec = jún 2026
|majster =
|víťaz_stanley_cupu =
|víťaz_o_brien_trophy =
|víťaz_nhl =
|víťaz_základ = [[Colorado Avalanche]]
|víťaz_základ2 =
|ročník =
|počet_mužstiev = 32
|odohraté_zápasy = 82
|prvý_výber_draftu = [[Matthew Schaefer]]
|vybral_tím = [[New York Islanders]]
|najproduktívnejší_hráč =
|najlepší_strelec = [[Connor McDavid]] ([[Edmonton Oilers|Oilers]])
|sezóna_pred = NHL 2024/2025
|sezóna_po = NHL 2026/2027
}}
'''NHL 2025/2026''' je 109. sezóna fungovania (108. hracia sezóna) [[National Hockey League]] (NHL). Riadna sezóna sa začala [[7. október|7. októbra]] [[2025]], keď [[Florida Panthers]] ako obhajca titulu vyzval v prvom zápase sezóny na domácom štadióne [[Chicago Blackhawks]]. Toto je posledná pravidelná sezóna, ktorá sa odohráva v rámci rozvrhu 82 zápasov predtým, ako sa rozvrh rozšíri na 84 zápasov pre sezónu 2026/2027. Prestávka v polovici sezóny sa uskutočnila vo februári z dôvodu účasti NHL hráčov na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]] v Taliansku. Play-off o [[Stanley Cup]] sa začala v [[Apríl|apríli]] 2026 a skončí v [[Jún|júni]] 2026.
== Ligové podnikanie ==
=== Dohoda o kolektívnom vyjednávaní ===
Predĺženie roku 2020 dohody o kolektívnom vyjednávaní v roku 2020 (CBA) vyprší na konci sezóny NHL 2025–26.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA ratify CBA extension through 2025-26 season {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-ratify-cba-extension-through-2025-26-season-317377214 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2020-07-10 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 27. júna 2025 sa liga a [[National Hockey League Players’ Association|Asociácia hráčov NHL]] dohodli na novom štvorročnom predĺžení, ktoré sa prejaví od období rokov 2026-27 až 2029–30. Medzi zmenami podľa dohody sa pravidelná sezóna 2026–27 rozšíri z 82 na 84 hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL, NHLPA agree on 4-year extension to CBA {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-nhlpa-agree-on-4-year-extension-to-cba | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-27 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Vstupný draft ===
[[NHL Entry Draft 2025|Vstupný draft NHL 2025]] sa uskutočnil 27. - 28. júna 2025 v [[Peacock Theatre|divadle Peacock]] v [[Los Angeles]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Report: Los Angeles to Host 2025 NHL Draft | url = https://www.si.com/onsi/breakaway/news-feed-page/los-angeles-host-2025-nhl-draft | vydavateľ = Break Away ON SI | dátum vydania = 2024-10-09 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en-US}}</ref>
=== Utah rebranding ===
Po tom, čo sa rozhodol hrať v [[NHL 2024/2025|sezóne 2024/2025]] s dočasnou identitou, [[Utah Hockey Club]] oznámil 29. januára 2025, že fanúšikovia, ktorí navštevujú svoje nasledujúce štyri domáce hry koncom januára a začiatkom februára, mohli hlasovať za trvalú identitu pre klub, pričom posledné tri možnosti boli existujúcim Hockey Club Utah, Utah Mammoth a Utah Wasatch. Zatiaľ čo meno Wasatch nebolo jedným zo šiestich finalistov, bolo určené na počesť myšlienky mýtického snežného stvorenia podobného Yeti, pričom prístup „zameraný na Utah“ inšpirovaný [[Wasatch Range|Mountains Wasatch]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah pivots from 'Yeti,' to hold vote for 3 finalists | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/43615454/utah-hockey-club-hold-arena-fan-vote-pick-permanent-name-yeti-rejected-patent-office | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-01-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>, hoci pôvodne považoval za pravdepodobné meno, „[[Yeti]]“ alebo „Yetis“ sa vylúčil ako voľba po sporoch o obchodoch s tradíciou. O deň neskôr, 30. januára, tím oznámil, že „Wasatch“ bol odstránený z prieskumu, ktorý bol nahradený predtým oznámenou možnosťou „Utah Outlaws“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah adds Outlaws as choice to fan vote for permanent nickname {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/utah-hockey-club-to-have-fans-vote-on-permanent-nickname-final-three-choices | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-31 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
30. apríla 2025 sa objavili špekulácie, že „mamut“ bol vybraný názov po únikoch online, ktorý ukázal tímu, ktorý zmenil rukoväť [[YouTube]] na „Utahmammoth“. Táto špekulácia bola potvrdená 7. mája 2025, keď tím oficiálne odhalil svoje trvalé meno ako „[[Utah Mammoth]]“. Odhaľovali sa aj nové logo a uniformy, ktoré si zachovali rovnakú schému farby a pruhovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utah Mammoth unveiled as permanent brand identity after 4 rounds of surveys, fan vote {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/mammoth-unveiled-as-utah-nickname | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-07 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
== Zmeny v trénerskom tíme ==
{| class="wikitable"
|+Zmeny v trénerskom tíme
! colspan="4" |Mimo sezóny
|-
!Tím
!Tréner 2024/2025
!Tréner 2025/2026
!Poznámky
|-
|[[Anaheim Ducks]]
|[[Greg Cronin]]
|[[Joel Quenneville]]
|19. apríla 2025, tri dni po skončení sezóny, Ducks vyhodili Cronina. Počas dvoch sezón v Anaheime dosiahol Cronin bilanciu 62-87-15, pričom v oboch rokoch nepostúpil do play-off. Quenneville, naposledy hlavný tréner [[Florida Panthers|Floridy Panthers]] v rokoch 2019 až 2021, bol vymenovaný za hlavného trénera 8. mája<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joel Quenneville hired by Anaheim Ducks for his 1st head coaching job since Blackhawks abuse scandal | url = https://apnews.com/article/anaheim-ducks-quenneville-c452a39d30e755665c162e270bd577ac | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Boston Bruins]]
|[[Jim Montgomery]]
[[Joe Sacco]]*
|[[Marco Sturm]]
|Montgomery bol prepustený 19. novembra 2024 po tom, čo Bruins začali sezónu 8-9-3. Počas dvoch sezón s Bruins dosiahol Montgomery bilanciu 120-41-23 a dve účasti v play-off, vrátane [[President’s Trophy|Prezidentskej trofeje]] v roku 2023 po jednej z najlepších sezón v histórii NHL. Sacco, asistent trénera Bruins a predtým hlavný tréner [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] v rokoch 2009 až 2013, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a sezónu ukončil s bilanciou 24-30-6. Sturm, naposledy hlavný tréner klubu AHL [[Los Angeles Kings]], Ontario Reign, ktorý v rokoch 2005 až 2010 odohral päť sezón za Bruins, bol vymenovaný za hlavného trénera 5. júna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marco Sturm Named 30th Head Coach in Boston Bruins History {{!}} Boston Bruins | url = https://www.nhl.com/bruins/news/marco-sturm-named-30th-head-coach-in-boston-bruins-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Chicago Blackhawks]]
|[[Luke Richardson]]
[[Anders Sorensen]]*
|[[Jeff Blashill]]
|Richardson bol prepustený 5. decembra 2024 po tom, čo Blackhawks začali sezónu 8-16-2. Počas dvoch sezón v Chicagu dosiahol Richardson celkovú bilanciu 57-118-15, pričom ani v jednom roku sa mu nepodarilo postúpiť do play-off. Sorensen, ktorý predtým pôsobil ako hlavný tréner klubu [[Rockford IceHogs]] v AHL, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera. Sorensen sa stal prvým hlavným trénerom švédskeho pôvodu v histórii NHL a sezónu ukončil s bilanciou 17-30-9. Blashill, naposledy asistent trénera v klube [[Tampa Bay Lightning]] a predtým hlavný tréner [[Detroit Red Wings|Detroitu Red Wings]] v rokoch 2015 až 2022, bol vymenovaný za hlavného trénera 22. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blashill hired as Blackhawks coach, replaces Sorensen {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jeff-blashill-hired-as-chicago-blackhawks-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Dallas Stars]]
|[[Peter DeBoer]]
|[[Glen Gulutzan]]
|DeBoer bol prepustený 6. júna 2025, osem dní po vyradení Stars z [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off Stanleyho pohára 2025]]. Počas troch sezón v tíme zaznamenal DeBoer bilanciu 149-68-29, vo všetkých troch sezónach sa dostal do finále Západnej konferencie, ale do finále Stanleyho pohára nepostúpil. 1. júla bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Gulutzan, ktorý predtým trénoval Dallas v rokoch 2011 až 2013 a naposledy pôsobil ako asistent trénera v [[Edmonton Oilers|Edmontone Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gulutzan hired as Stars coach, replaces DeBoer {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/glen-gulutzan-hired-as-dallas-stars-head-coach-replaces-pete-deboer | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[New York Rangers]]
|[[Peter Laviolette]]
|[[Mike Sullivan]]
|Laviolette bol prepustený 19. apríla 2025, dva dni po skončení sezóny Rangers. Počas dvoch sezón v Rangers zaznamenal Laviolette bilanciu 94-59-11, pričom v prvom roku vyhral [[President’s Trophy|Prezidentskú trofej]] a dostal sa do finále Východnej konferencie, ale v druhom roku sa nedostal do play-off. 2. mája bol Sullivan, ktorý naposledy pôsobil ako hlavný tréner [[Pittsburgh Penguins|Pittsburghu Penguins]] v rokoch 2015 až 2025, vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mike Sullivan Named Rangers Head Coach {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/mike-sullivan-named-rangers-head-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-02 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Philadelphia Flyers]]
|[[John Tortorella]]
[[Brad Shaw]]*
|[[Rick Tocchet]]
|Tortorella bol prepustený 27. marca 2025, pričom Flyers mali bilanciu 28-36-9 a po 12 zápasoch pred Tortorellovým prepustením dosiahli bilanciu 1-10-1. Počas necelých troch sezón vo Philadelphii zaznamenal Tortorella bilanciu 97-107-33, pričom sa neprebojoval do play-off. Shaw, predtým asistent trénera, bol v ten istý deň vymenovaný za dočasného hlavného trénera a v posledných deviatich zápasoch sezóny dosiahol bilanciu 5-3-1. Tocchet, ktorý bol naposledy hlavným trénerom [[Vancouver Canucks|Vancouveru Canucks]] v rokoch 2023 až 2025 a ktorý za Flyers odohral 11 sezón v rokoch 1984 až 1992 a 2000 až 2002, bol vymenovaný za hlavného trénera 14. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Flyers Name Rick Tocchet Head Coach {{!}} Philadelphia Flyers | url = https://www.nhl.com/flyers/news/flyers-name-rick-tocchet-head-coach-x5489 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Pittsburgh Penguins]]
|[[Mike Sullivan]]
|[[Dan Muse]]
|Sullivan a Penguins sa vzájomne dohodli na rozchode 28. apríla 2025, 11 dní po skončení sezóny Penguins. Počas deväť a pol sezóny v Pittsburghu dosiahol Sullivan celkovú bilanciu 409-255-89, sedemkrát sa dostal do play-off a v rokoch 2016 a 2017 získal Stanleyho pohár. 4. júna bol Muse, naposledy asistent trénera v [[New York Rangers]], vymenovaný za hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pittsburgh Penguins Name Dan Muse the 23rd Head Coach in Franchise History {{!}} Pittsburgh Penguins | url = https://www.nhl.com/penguins/news/pittsburgh-penguins-name-dan-muse-the-26th-head-coach-in-franchise-history | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-06-04 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Seattle Kraken]]
|[[Dan Bylsma]]
|[[Lane Lambert]]
|Bylsma bol prepustený 21. apríla 2025, šesť dní po skončení sezóny Kraken. Bylsma zaznamenal vo svojej jedinej sezóne v Seattli bilanciu 35-41-6, pričom sa nedostal do play-off. 29. mája bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Lambert, ktorý naposledy pôsobil ako asistent trénera v klube [[Toronto Maple Leafs]] a predtým bol v rokoch 2022 až 2024 hlavným trénerom [[New York Islanders]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Search is a Success: Lane Lambert New Coach {{!}} Seattle Kraken | url = https://www.nhl.com/kraken/news/seattle-kraken-announce-lane-lambert-as-new-head-coach-bn | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Vancouver Canucks]]
|[[Rick Tocchet]]
|[[Adam Foote]]
|29. apríla 2025, štrnásť dní po skončení sezóny Canucks, sa Tocchet a Canucks vzájomne dohodli na rozchode. Počas dva a pol sezóny vo Vancouveri zaznamenal Tocchet bilanciu 108-65-27 s jednou účasťou v play-off, pričom v roku 2024 sa dostal do druhého kola. 14. mája bol asistent trénera Foote povýšený na hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Foote hired as Canucks coach, replaces Tocchet {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/adam-foote-hired-as-vancouver-canucks-coach | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|}
<small>(*) Označuje dočasné</small>
== Zmeny vo vedení ==
{| class="wikitable"
|+Zmeny vo vedení
! colspan="4" |Mimo sezóny
|-
!Tím
!Generálny manažér 2024/2025
!Generálny manažér 2025/2026
!Poznámky
|-
|[[Los Angeles Kings]]
|[[Rob Blake]]
|[[Ken Holland]]
|5. mája 2025, štyri dni po vyradení Kings v prvom kole [[Playoff Stanley Cup 2025|play-off]], sa Blake a Kings vzájomne dohodli na rozchode. Blake pôsobil vo funkcii generálneho manažéra od roku 2017, pričom dohliadal na päť účastí v play-off, ale nikdy nepostúpil ďalej ako do prvého kola. 14. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Holland, ktorý bol naposledy generálnym manažérom [[Edmonton Oilers|Edmontonu Oilers]] v rokoch 2019 až 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LA Kings Name Ken Holland Vice President and General Manager {{!}} Los Angeles Kings | url = https://www.nhl.com/kings/news/la-kings-name-ken-holland-vice-president-general-manager | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-14 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[New York Islanders]]
|[[Lou Lamoriello]]
|[[Mathieu Darche]]
|22. apríla 2025, päť dní po skončení sezóny Islanders a po vypršaní jeho zmluvy, tím oznámil, že Lamoriello sa nevráti na post generálneho manažéra. Lamoriello pôsobil ako generálny manažér Islanders od roku 2018, pričom dohliadal na päť účastí v play-off vrátane dvoch finálových účastí vo Východnej konferencii. 23. mája bol generálnym manažérom vymenovaný Darche, ktorý od roku 2022 pôsobil ako asistent generálneho manažéra v klube [[Tampa Bay Lightning]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Darche Named General Manager and Executive Vice President {{!}} New York Islanders | url = https://www.nhl.com/islanders/news/darche-named-general-manager-and-executive-vice-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-05-23 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Seattle Kraken]]
|[[Ron Francis]]
|[[Jason Botterill]]
|22. apríla 2025 bol Francis povýšený na prezidenta hokejových operácií. Botterill, asistent generálneho manažéra, ktorý bol predtým generálnym manažérom [[Buffalo Sabres|Buffala Sabres]] v rokoch 2017 až 2020, bol v ten istý deň povýšený na generálneho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Botterill named Kraken general manager, Francis promoted to president {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/jason-botterill-named-seattle-gm-ron-francis-president | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-04-22 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
|}
<small>(*) Označuje dočasné</small>
== Zmeny v aréne ==
* Wells Fargo Center, domov hokejového klubu Philadelphia Flyers, bude 1. septembra 2025 premenovaný na [[Wells Fargo Center (Philadelphia)|Xfinity Mobile Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Xfinity]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Xfinity Mobile new sponsor of 76ers, Flyers arena | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/45025071/76ers-flyers-arena-lands-naming-rights-deal-xfinity-mobile | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2025-05-06 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
* Xcel Energy Center, domov hokejového klubu Minnesota Wild, bude 3. septembra 2025 premenovaný na [[Xcel Energy Center|Grand Casino Arena]] na základe novej zmluvy o právach na pomenovanie so spoločnosťou [[Grand Casino Hinckley]]. [[Xcel Energy]] zostane partnerom tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = No More X: The Wild's home arena will get a new naming rights partner after deal with Xcel Energy comes to an end | url = https://www.audacy.com/wccoradio/local-sports/local/wild-and-xcel-energy-end-naming-rights-deal-st-paul-arena | vydavateľ = www.audacy.com | dátum vydania = 2025-04-15 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
* Ide o posledný rok pôvodnej 30-ročnej nájomnej zmluvy na [[KeyBank Center]], domov [[Buffalo Sabres]]. Erie County, subjekt zodpovedný za prenájom, oznámil, že po vypršaní zmluvy ju neobnoví, a nominálny vlastník, mesto Buffalo, uviedol, že si nemôže dovoliť udržať arénu otvorenú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who will own KeyBank Center after Erie County's lease expires? | url = https://www.wkbw.com/news/local-news/who-will-own-keybank-center-after-erie-countys-lease-expires | vydavateľ = WKBW 7 News Buffalo | dátum vydania = 2025-04-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Local leaders to discuss future of KeyBank Center with lease set to expire next year|url=https://www.wivb.com/news/local-news/buffalo/local-leaders-to-discuss-future-of-keybank-center-with-lease-set-to-expire-next-year/|periodikum=News 4 Buffalo|dátum=2025-04-15|dátum prístupu=2025-07-19|jazyk=en-US}}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vo vyhlásení pre tlač prevádzkový riaditeľ Sabres Pete Guelli zdôraznil, že tím sa neplánuje presťahovať.
== Pravidelná sezóna ==
Pravidelná sezóna je naplánovaná od 7. októbra 2025 do 16. apríla 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL announces regular-season schedule for 2025-26 {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/nhl-releases-full-2025-26-schedule | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-07-16 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Medzinárodné zápasy ===
[[Nashville Predators]] a [[Pittsburgh Penguins]] sa stretnú 14. a 16. novembra 2025 v [[Avicii Arena|Avicii Arene]] vo švédskom [[Štokholm|Štokholme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025 Global Series to feature Penguins, Predators in Sweden {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/pittsburgh-nashville-to-play-at-2025-global-series | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-03-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Zápasy pod holým nebom ===
Liga má na túto sezónu naplánované dva zápasy pod holým nebom, oba sa budú konať na Floride:
* [[Winter Classic 2026]] je naplánovaný na 2. januára 2026 v [[LoanDepot Park|LoanDepot Parku]] v [[Miami]], kde [[Florida Panthers]] hostí [[New York Rangers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
* [[Stadium Series 2026]] je naplánovaná na 1. februára 2026 na [[Raymond James Stadium]] v [[Tampa|Tampe]], kde [[Tampa Bay Lightning]] hostí [[Boston Bruins]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL outdoor games in Miami, Tampa big step for NHL, Florida fans {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/winter-classic/nhl-outdoor-games-in-miami-and-tampa-big-step-for-nhl-and-florida-fans | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-01-08 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref>
=== Zrušenie Zápasu hviezd a prerušenie počas olympijských hier ===
[[NHL All-Star Game 2026|Zápas hviezd v roku 2026]] sa mal konať začiatkom februára 2026 v [[UBS Aréna|UBS Aréne]] v [[Elmont|Elmonte]] v štáte [[New York (štát USA)|New York]], ktorá je domovom hokejového klubu [[New York Islanders]]. Liga mala v úmysle využiť tento zápas ako "rozlúčku" s účasťou hráčov ligy na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Hrách 2026]] v talianskom [[Miláno|Miláne]] a [[Cortine d'Ampezzo]], pričom hráči, ktorí by sa zúčastnili na oboch hrách, by odcestovali priamo z New Yorku do Talianska. Toto mala byť prvá účasť ligy na [[Ľadový hokej na Olympijských hrách|olympijských hrách]] od roku 2014 a prvýkrát od roku 2002 by sa Zápas hviezd konal v rovnakom roku ako účasť na olympijských hrách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Islanders to host 2026 NHL All-Star Weekend {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2026-nhl-all-star-weekend-to-be-hosted-by-new-york-islanders | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2024-02-18 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en}}</ref> 30. apríla 2025 však liga oznámila, že zápas bol zrušený a namiesto toho sa v UBS Arene uskutoční bližšie nešpecifikované podujatie na úvod olympijských hier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL cancels 2026 All-Star Game, will hold 'kickoff' event before Olympics | url = https://thescore.com/nhl/news/3277528 | vydavateľ = theScore.com | dátum vydania = 2025-04-29 | dátum prístupu = 2025-07-19 | jazyk = en | meno = Josh | priezvisko = Wegman}}</ref>
== Tabuľka ==
=== Východná konferencia ===
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Atlantická divízia (NHL)|Atlantická divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''y –''' [[Buffalo Sabres]]
|82
|50
|23
|9
|288
|241
| +47
|'''109'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Tampa Bay Lightning]]
|82
|50
|26
|6
|290
|231
| +59
|'''106'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Montreal Canadiens]]
|82
|48
|24
|10
|283
|256
| +27
|'''106'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League</small><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Tabuľka {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/sk/standings | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-04-14 | jazyk = sk}}</ref>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitná divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''z –''' [[Carolina Hurricanes]]
|82
|53
|22
|7
|296
|240
| +56
|'''113'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Pittsburgh Penguins]]
|82
|41
|25
|16
|293
|268
| +25
|'''98'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Philadelphia Flyers]]
|82
|43
|27
|12
|250
|243
| +7
|'''98'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''x –''' Istý postup do play off; '''z –''' Isté prvenstvo v konferencii</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Divoká karta [[Východná konferencia (NHL)|Východnej konferencie]]
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!{{Tooltip|Div.|Divízia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |'''x –''' [[Boston Bruins]]
|82
|45
|27
|10
|272
|250
| +22
|'''100'''
|-
|2.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |'''x –''' [[Ottawa Senators]]
|82
|44
|27
|11
|278
|246
| +32
|'''99'''
|-
! colspan="11" |
|-
|3.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[Washington Capitals]]
|82
|43
|30
|9
|263
|244
| +19
|'''95'''
|-
|4.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |[[Detroit Red Wings]]
|82
|41
|31
|10
|241
|258
| -17
|'''92'''
|-
|5.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[Columbus Blue Jackets]]
|82
|40
|30
|12
|253
|253
| 0
|'''92'''
|-
|6.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[New York Islanders]]
|82
|43
|34
|5
|233
|241
| -8
|'''91'''
|-
|7.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[New Jersey Devils]]
|82
|42
|37
|3
|230
|254
| -24
|'''87'''
|-
|8.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |[[Florida Panthers]]
|82
|40
|38
|4
|251
|276
| -25
|'''84'''
|-
|9.
|[[Atlantická divízia (NHL)|AT]]
| align="left" |[[Toronto Maple Leafs]]
|82
|32
|36
|14
|253
|299
| -46
|'''78'''
|-
|10.
|[[Metropolitná divízia (NHL)|ME]]
| align="left" |[[New York Rangers]]
|82
|34
|39
|9
|238
|250
| -12
|'''77'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off;</small>
=== Západná konferencia ===
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Centrálna divízia (NHL)|Centrálna divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''p –''' [[Colorado Avalanche]]
|82
|55
|16
|11
|302
|203
| +99
|'''121'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Dallas Stars]]
|82
|50
|20
|12
|279
|226
| +53
|'''112'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Minnesota Wild]]
|82
|46
|24
|12
|272
|240
| +32
|'''104'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''p –''' Istota Presidents' Trophy; '''x –''' Istý postup do play off</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Top 3 ([[Pacifická divízia (NHL)|Pacifická divízia]])
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
| align="left" |'''y –''' [[Vegas Golden Knights]]
|82
|39
|26
|17
|265
|250
| +15
|'''95'''
|-
|2.
| align="left" |'''x –''' [[Edmonton Oilers]]
|82
|41
|30
|11
|282
|269
| +13
|'''93'''
|-
|3.
| align="left" |'''x –''' [[Anaheim Ducks]]
|82
|43
|33
|6
|273
|288
| -15
|'''92'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''x –''' Istý postup do play off; '''y –''' Isté prvenstvo v divízii</small>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Divoká karta [[Západná konferencia (NHL)|Západnej konferencie]]
!{{Tooltip|Poz.|Pozícia}}
!{{Tooltip|Div.|Divízia}}
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|SG|Strelené góly}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|RS|Rozdiel v skóre}}
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
|1.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |'''x –''' [[Utah Mammoth]]
|82
|43
|33
|6
|260
|232
| +28
|'''92'''
|-
|2.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |'''x –''' [[Los Angeles Kings]]
|82
|35
|27
|20
|221
|240
| -22
|'''90'''
|-
! colspan="11" |
|-
|3.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[St. Louis Blues]]
|82
|37
|33
|12
|231
|238
| -27
|'''86'''
|-
|4.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Nashville Predators]]
|82
|38
|34
|10
|247
|269
| -22
|'''86'''
|-
|5.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |[[San Jose Sharks]]
|82
|39
|35
|8
|251
|292
| -41
|'''86'''
|-
|6.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |[[St. Louis Blues|Winnipeg Jets]]
|82
|35
|35
|12
|231
|260
| -26
|'''82'''
|-
|7.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Seattle Kraken]]
|82
|34
|37
|11
|226
|263
| -37
|'''79'''
|-
|8.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Calgary Flames]]
|82
|34
|39
|9
|212
|259
| -47
|'''77'''
|-
|9.
|[[Centrálna divízia (NHL)|CE]]
| align="left" |[[Chicago Blackhawks]]
|82
|29
|39
|14
|213
|275
| -62
|'''72'''
|-
|10.
|[[Pacifická divízia (NHL)|PA]]
| align="left" |[[Vancouver Canucks]]
|82
|25
|48
|8
|216
|316
| -100
|'''58'''
|}
<small>Zdroj: National Hockey League<ref name=":0" /></small>
<small>Legenda: (Z) Počet odohratých zápasov; (V) Výhra v riadnom hracom čase alebo po predĺžení vrátane nájazdov; (P) Prehra v riadnom hracom čase; (PP) Prehra po predĺžení vrátane nájazdov; (SG) Počet strelených gólov; (IG) Počet inkasovaných gólov; (+/-) Rozdiel skóre; (B) Body</small>
<small>'''e –''' Vyradení z play off; '''x –''' Istý postup do play off</small>
== Play-off ==
=== Pavúk ===
V každom kole tímy súťažia v sérii na sedem víťazov podľa formátu 2–2–1–1–1 (skóre v tabuľke označuje počet vyhraných zápasov v každej sérii na sedem víťazov). Tím s výhodou domáceho ľadu hrá doma prvý a druhý zápas (a piaty a siedmy zápas, ak je to potrebné) a druhý tím je doma tretí a štvrtý zápas (a šiesty zápas, ak je to potrebné). Prvé tri tímy z každej divízie postúpia do play-off spolu s dvoma divokými kartami v každej konferencii, čo je spolu osem tímov z každej konferencie.
V prvom kole sa nižšie nasadená divoká karta v každej konferencii hrala proti víťazovi divízie s najlepším skóre, zatiaľ čo druhá divoká karta sa hrala proti víťazovi druhej divízie a obe divoké karty boli de facto nasadené na 4. mieste. Ostatné série sa zhodovali s tímami na druhom a treťom mieste z divízií. V prvých dvoch kolách bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším nasadením. Vo finále konferencie a finále Stanley Cupu bola výhoda domáceho ľadu udelená tímu s lepším skóre v základnej časti.{{Play-off16+info|RD1-date=1. kolo|RD2-date=2. kolo|RD3-date=Finále konferencie|RD4-date=Finále Stanley Cup|RD1-team2=[[Boston Bruins|Boston]]|RD1-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD1-team4=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD1-team3=[[Tampa Bay Lightning|Tampa Bay]]|RD1-team6=[[Ottawa Senators|Ottawa]]|RD1-team5=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD1-team8=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD1-team7=[[Pittsburgh Penguins|Pittsburgh]]|RD1-team10=[[Los Angeles Kings|Los Angeles]]|RD1-team9=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD1-team12=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD1-team11=[[Dallas Stars|Dallas]]|RD1-team14=[[Utah Mammoth|Utah]]|RD1-team13=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD1-team16=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD1-team15=[[Edmonton Oilers|Edmonton]]|RD1-info5='''[[Západná konferencia (NHL)|Západná konferencia]]'''|RD1-info1='''[[Východná konferencia (NHL)|Východná konferencia]]'''|RD1-seed1=A1|RD1-seed2=WC1|RD1-seed3=A2|RD1-seed4=A3|RD1-seed5=M1|RD1-seed6=WC2|RD1-seed7=M2|RD1-seed8=M3|RD1-seed9=C1|RD1-seed10=WC2|RD1-seed11=C2|RD1-seed12=C3|RD1-seed13=P1|RD1-seed14=WC1|RD1-seed15=P2|RD1-seed16=P3|RD1-score1=4|RD1-score2=2|RD1-score3=3|RD1-score4=4|RD1-score5=4|RD1-score6=0|RD1-score7=2|RD1-score8=4|RD1-score9=4|RD1-score10=0|RD1-score12=4|RD1-score13=4|RD1-score14=2|RD1-score15=2|RD1-score16=4|RD2-score1=2|RD2-score2=3|RD2-score3=4|RD2-score4=0|RD2-score5=4|RD2-score6=1|RD2-score7=4|RD2-score8=2|RD3-score1=|RD3-score2=0|RD3-score3=0|RD3-score4=0|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=|RD1-score11=2|RD2-team2=[[Montreal Canadiens|Montreal]]|RD2-team1=[[Buffalo Sabres|Buffalo]]|RD2-team4=[[Philadelphia Flyers|Philadelphia]]|RD2-team3=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD2-team6=[[Minnesota Wild|Minnesota]]|RD2-team5=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD2-team7=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD3-team2=[[Carolina Hurricanes|Carolina]]|RD3-team1=|RD3-team4=[[Vegas Golden Knights|Vegas]]|RD3-team3=[[Colorado Avalanche|Colorado]]|RD4-team2=|RD4-team1=|RD2-team8=[[Anaheim Ducks|Anaheim]]|RD2-seed4=M3|RD2-seed3=M1|RD2-seed2=A3|RD2-seed8=P3|RD2-seed7=P1|RD2-seed1=A1|RD2-seed6=C3|RD2-seed5=C1|RD3-seed4=P1|RD3-seed2=M1|RD3-seed1=A|RD3-seed3=C1|RD4-seed1=|RD4-seed2=}}'''Legenda'''
* '''A1, A2, A3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Atlantická divízia (NHL)|Atlantickej divízii]]
* '''M1, M2, M3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Metropolitná divízia (NHL)|Metropolitnej divízii]]
* '''C1, C2, C3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Centrálna divízia (NHL)|Centrálnej divízii]]
* '''P1, P2, P3''' – tímy, ktoré obsadili prvé, druhé a tretie miesto v [[Pacifická divízia (NHL)|Pacifickej divízii]]
* '''WC1, WC2''' – tímy, ktoré získali divokú kartu na prvom, resp. druhom mieste
== Štatistiky ==
=== Najlepší strelci ===
Nasledujúci hráči viedli ligu v počte bodov v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných k 16. aprílu 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
!Hráč
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|G|Góly}}
!{{Tooltip|A|Asistencie}}
!{{Tooltip|B|Body}}
!{{Tooltip|+/-|Plus/mínus}}
!{{Tooltip|TM|Trestné minúty}}
|-
|[[Connor McDavid]]
|[[Edmonton Oilers]]
| align="center" |82
|48
|90
!138
| +17
|44
|-
|[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]]
|[[Tampa Bay Lightning]]
|76
|44
|86
!130
| +43
|50
|-
|[[Nathan MacKinnon]]
|[[Colorado Avalanche]]
|80
|53
|74
!127
| +57
|39
|-
|[[Macklin Celebrini]]
|[[San Jose Sharks]]
| align="center" |82
|45
|70
!115
| +8
|44
|-
|[[Mark Scheifele]]
|[[Winnipeg Jets]]
| align="center" |82
|36
|67
!103
|0
|43
|-
|[[Nick Suzuki]]
|[[Montreal Canadiens]]
| align="center" |82
|29
|72
!101
| +37
|28
|-
|[[Martin Nečas]]
|[[Colorado Avalanche]]
|78
|38
|62
!100
| +47
|30
|-
|[[David Pastrňák]]
|[[Boston Bruins]]
|77
|29
|71
!100
| +4
|72
|-
|[[Leon Draisaitl]]
|[[Edmonton Oilers]]
|65
|35
|62
!97
| +13
|26
|-
|[[Jason Robertson]]
|[[Dallas Stars]]
|82
|45
|51
!96
| +22
|32
|}
=== Najlepší brankári ===
Nasledujúci brankári viedli ligu v počte inkasovaných gólov na zápas v základnej časti sezóny po zápasoch odohraných do 16. apríla 2026, pričom odohrali minimálne 1 800 minút.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL Stats | url = https://www.nhl.com/stats | vydavateľ = NHL.com | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
!Hráč
!Tím
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|ČNĽ|Čas na ľade}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|PP|Prehry po predĺžení}}
!{{Tooltip|IG|Inkasované góly}}
!{{Tooltip|ČK|Čisté konto}}
!{{Tooltip|ÚZ%|Úspešnosť zákrokov}}
!{{Tooltip|PIG|Priemer inkasovaných gólov}}
|-
|[[Scott Wedgewood]]
|[[Colorado Avalanche]]
|45
|2,549:04
|31
|6
| 6
|86
|1
|.921
!2.02
|-
|[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]]
|[[Tampa Bay Lightning]]
|58
|3,430:45
|39
|15
| 4
|132
|2
|.912
!2.31
|-
|[[Daniel Vladař]]
|[[Philadelphia Flyers]]
|52
|2,995:13
|29
|14
|7
|121
|0
|.906
!2.42
|-
|[[Logan Thompson]]
|[[Washington Capitals]]
|58
|3,445:03
|31
|21
|6
|140
|4
|.912
!2.44
|-
|[[Brandon Bussi]]
|[[Carolina Hurricanes]]
|39
|2,360:49
|31
|6
|2
|97
|2
|.895
!2.47
|-
|[[Igor Olegovič Šesťorkin|Igor Šesťorkin]]
|[[New York Rangers]]
|51
|3,024:13
|25
|19
|6
|126
|1
|.912
!2.50
|-
|[[Mackenzie Blackwood]]
|[[Colorado Avalanche]]
|39
|2,155:41
|23
|10
|2
|90
|3
|.904
!2.51
|-
|[[Ukko-Pekka Luukkonen]]
|[[Buffalo Sabres]]
|35
|2,027:46
|22
|9
|3
|85
|1
|.910
!2.52
|-
|[[Anton Forsberg]]
|[[Los Angeles Kings]]
|36
|2,032:06
|16
|12
|5
|87
|3
|.910
!2.57
|-
|[[Jake Oettinger]]
|[[Dallas Stars]]
|54
|3,194:11
|35
|12
|6
|138
|4
|.899
!2.59
|-
|[[Akira Schmid]]
|[[Vegas Golden Knights]]
|34
|1,965:47
|16
|10
|6
|85
|2
|.893
!2.59
|}
== Ocenenia NHL ==
Hlasovanie sa ukončilo bezprostredne po skončení základnej časti sezóny. Ocenenia založené na štatistikách, ako sú [[Art Ross Trophy|trofej Art Ross]], [[Maurice „Rocket“ Richard Trophy|trofej Mauricea „Rocket“ Richarda]], [[William M. Jennings Trophy|trofej Williama M. Jenningsa]] a [[President’s Trophy|Prezidentská trofej]], sa vyhlasujú na konci základnej časti sezóny. [[Stanleyho pohár]] a [[Conn Smythe Trophy|trofej Conn Smythe]] sa odovzdávajú na konci finále Stanleyho pohára.
{| class="wikitable sortable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%"
|+Ocenenia NHL 2025/2026
!Ocenenie
!Držiteľ(ia)
!Finalista(i)
!Ref
|-
|[[President’s Trophy]]
<small>(najlepší výsledok v základnej časti sezóny)</small>
|[[Colorado Avalanche]]
|[[Carolina Hurricanes]]
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avalanche win Presidents' Trophy with victory against Flames {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/calgary-flames-colorado-avalanche-game-recap-april-9-2026 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-10 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Prince of Wales Trophy]]
<small>(víťaz play-off Východnej konferencie)</small>
|
|
|
|-
|[[Clarence S. Campbell Bowl]]
<small>(víťaz play-off Západnej konferencie)</small>
|
|
|
|-
|[[Art Ross Trophy]]
<small>(hráč s najvyšším počtom bodov)</small>
|[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small>
|[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Bill Masterton Memorial Trophy]]
<small>(vytrvalosť, športové správanie a oddanosť)</small>
|
|[[Rasmus Dahlin]] <small>(Buffalo Sabres)</small><br />[[Gabriel Landeskog]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Jonathan Toews]] <small>(Winnipeg Jets)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin, Landeskog, Jonathan Toews voted Masterton Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/masterson-trophy-finalists-for-2025-2026-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Calder Memorial Trophy]]
<small>(najlepší nováčik)</small>
|
|[[Ivan Alexejevič Demidov|Ivan Demidov]] <small>(Montreal Canadiens)</small><br />[[Matthew Schaefer]] <small>(New York Islanders)</small><br />[[Beckett Sennecke]] <small>(Anaheim Ducks)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Demidov, Schaefer, Sennecke named Calder Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/calder-trophy-finalists-for-best-rookie-of-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-05 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Conn Smythe Trophy]]
<small>(najužitočnejší hráč play-off)</small>
|
|
|
|-
|[[Trofej Franka J. Selkeho|Frank J. Selke Trophy]]
<small>(najlepší brániaci útočník)</small>
|
|[[Anthony Cirelli]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br />[[Brock Nelson]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Nick Suzuki]] <small>(Montreal Canadiens)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cirelli, Nelson, Suzuki voted Selke Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/selke-trophy-finalists-for-2025-2026-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-06 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Hart Memorial Trophy]]
<small>(najužitočnejší hráč, základná časť sezóny)</small>
|
|[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br />[[Nathan MacKinnon]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kucherov, MacKinnon, McDavid named Hart Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/hart-trophy-finalists-for-most-valuable-player-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-08 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Jack Adams Award]]
<small>(najlepší tréner)</small>
|
|[[Jon Cooper]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br />[[Dan Muse]] <small>(Pittsburgh Penguins)</small><br />[[Lindy Ruff]] <small>(Buffalo Sabres)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cooper, Muse, Ruff voted Jack Adams Award Finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2025-2026-jack-adams-award-finalists-announced | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-01 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[James Norris Memorial Trophy]]
<small>(najlepší obranca)</small>
|
|[[Rasmus Dahlin]] <small>(Buffalo Sabres)</small><br />[[Cale Makar]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Zach Werenski]] <small>(Columbus Blue Jackets)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin, Makar, Werenski named Norris Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/norris-trophy-finalists-for-best-defenseman-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[King Clancy Memorial Trophy]]
<small>(vedúca úloha a humanitárny prínos)</small>
|
|N/A
|
|-
|[[Lady Byng Memorial Trophy]]
<small>(športové správanie a vynikajúce výkony)</small>
|
|[[Cole Caufield]] <small>(Montreal Canadiens)</small><br/>[[Anže Kopitar]] <small>(Los Angeles Kings)</small><br/>[[Jake Sanderson]] <small>(Ottawa Senators)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Caufield, Kopitar, Sanderson named finalists for Lady Byng Trophy {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/lady-byng-trophy-finalists-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-30 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Ted Lindsay Award]]
<small>(najužitočnejší hráč)</small>
|
|[[Macklin Celebrini]] <small>(San Jose Sharks)</small><br/>[[Nikita Igorevič Kučerov|Nikita Kučerov]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small><br/>[[Connor McDavid]] <small>(Edmonton Oilers)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Celebrini, Kucherov, McDavid named Ted Lindsay Award finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/ted-lindsay-award-finalists-for-most-outstanding-player-for-2025-26-announced-by-nhlpa | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Mark Messier Leadership Award]]
<small>(vedenie a komunitné aktivity)</small>
|
|N/A
|
|-
|[[Maurice „Rocket“ Richard Trophy]]
<small>(najlepší strelec)</small>
|[[Nathan MacKinnon]] <small>(Colorado Avalanche)</small>
|[[Cole Caufield]] <small>(Montreal Canadiens)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = McDavid wins Art Ross, MacKinnon wins Maurice 'Rocket' Richard {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/connor-mcdavid-art-ross-nathan-mackinnon-rocket-richard-avalanche-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Jim Gregory General Manager of the Year Award]]
<small>(najlepší generálny riaditeľ)</small>
|
|[[Bil Guerin]] <small>(Minnesota Wild)</small><br />[[Chris MacFarland]] <small>(Colorado Avalanche)</small><br />[[Pat Verbeek]] <small>(Anaheim Ducks)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Guerin, MacFarland, Verbeek named finalists for GM of the Year Award {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/guerin-macfarland-verbeek-finalists-for-2025-nhl-gm-of-year-award | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[Vezina Trophy]]
<small>(najlepší brankár)</small>
|
|[[Ilia Igorevič Sorokin|Ilia Sorokin]] <small>(New York Islanders)</small><br/>[[Jeremy Swayman]] <small>(Boston Bruins)</small><br/>[[Andrej Andrejevič Vasilevskij|Andrej Vasilevskij]] <small>(Tampa Bay Lightning)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sorokin, Swayman, Vasilevskiy named Vezina Trophy finalists {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/topic/nhl-awards/vezina-trophy-finalists-for-best-goalie-for-2025-26-announced-by-nhl | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}</ref>
|-
|[[William M. Jennings Trophy]]
<small>(brankár/brankári tímu s najmenším počtom inkasovaných gólov)</small>
|[[Mackenzie Blackwood]] a [[Scott Wedgewood]]
<small>(Colorado Avalanche)</small>
|[[Casey DeSmith]] a [[Jake Oettinger]]
<small>(Dallas Stars)</small>
|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wedgewood and Blackwood Win 2025-26 William M. Jennings Trophy {{!}} Colorado Avalanche | url = https://www.nhl.com/avalanche/news/wedgewood-and-blackwood-win-2025-26-william-m-jennings-trophy | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-04-19 | jazyk = en}}</ref>
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Sezóny NHL}}
[[Kategória:Ročníky NHL]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2025]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2026]]
hby06xuocu9zgqxhmiv0zsznbher6qf
Skoky do vody
0
736038
8213884
8086898
2026-05-14T19:52:01Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213884
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Female Diver 6036 (28007201657).jpg|náhľad|Skoky do vody]]
'''Skoky do vody''' je [[šport]] pri ktorom sa skáče do [[voda|vody]], väčšinou hlavou dopredu a s pridaním [[gymnastika|gymnastických]] a [[akrobacia|akrobatických]] prvkov.<ref name="britannica"/>
== Dejiny ==
Šport sa v rozšírenej podobe vyvinul začiatkom 19. storočia v Európe a koncom 19. storočia sa stal súťažným športom. Od roku 1904 sú skoky do vody [[Olympijské hry (moderné)|olympijským]] športom. Od roku 2000 sú olympijskou disciplínou aj synchronizované skoky do vody.<ref name="britannica"/>
== Súťaže ==
Od roku 1904 sú skoky do vody [[Olympijské hry (moderné)|olympijským]] športom. Od roku 2000 sú olympijskou disciplínou aj synchronizované skoky do vody.<ref name="britannica"/> World Aquatics/[[Medzinárodná plavecká federácia]] organizuje Svetový pohár v skokoch do vody. Skoky do vody sú tiež súčasťou svetových majstrovstiev vodných športov. Každé dva roky organizuje tiež juniorské majstrovstvá v skokoch do vody.<ref name="worldaquatics-diving"/>
Súťažne sa skáče z mostíka vo výške 5 alebo 10 metrov nad vodou alebo z dosky vo výške 1 alebo 3 metrov nad vodou, počas Olympiády len z 10-metrovho mostíka a 3-metrovej dosky. Aspoň traja rozhodcovia hodnotia odrazenie, polohu tela vo vzduchu, vykonanie predpísaných pohybov a dopad do vody. Skóre sa sčíta a vynásobí definovanou náročnosťou jednotlivých skoku.<ref name="britannica"/>
Na olympijskej úrovni Slovensko reprezentoval na [[Letné olympijské hry 1924|Letných olympijských hrách 1924 v Paríži]] a [[Letné olympijské hry 1928|Letných olympijských hrách 1928 v Amsterdame]] [[Július Balázs]]. Na prvých z nich získal 9. miesto, na druhých skončil v kvalifikácii.<ref name="olympic-skoky-do-vody"/>
== Organizácie ==
Na medzinárodnej úrovni šport zastrešuje World Aquatics/[[Medzinárodná plavecká federácia]].<ref name="britannica"/><ref name="worldaquatics-diving"/> Na Slovensku šport zastrešuje [[Slovenská plavecká federácia]].<ref name="olympic-skoky-do-vody"/>
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:The Tomb of the Diver - Paestum - Italy.JPG|Freska z hrobu, Paestum, Taliansko, 480-470 pred n.l
Súbor:Salto ornamental - UnB.jpg|Synchronizované skoky
Súbor:DivingAt2004SummerOlympics-1.jpg|Miesto konania počas [[Letné olympijské hry 2004|Letných olympijských hrách 2004 v Aténach]]
Súbor:Rio 2016. Polo aquatico. a33 06 (28327533024).jpg|Príprava na skoky do vody počas [[Letné olympijské hry 2016|Letných olympijských hrách 2016 v Rio de Janeiro]]
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="olympic-skoky-do-vody">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = skoky do vody | url = https://www.olympic.sk/sport/skoky-do-vody | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20250403053350/https://www.olympic.sk/sport/skoky-do-vody | dátum archivácie = 2025-04-03 }}</ref>
<ref name="britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = diving | priezvisko = | meno = | autor = The Editors of Encyclopaedia Britannica | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/sports/diving | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = }}</ref>
<ref name="worldaquatics-diving">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Diving | url = https://www.worldaquatics.com/diving/competitions | vydavateľ = worldaquatics.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-07 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.worldaquatics.com/diving Skoky do vody na stránke Medzinárodnej plaveckej federácie]
[[Kategória:Skoky do vody| ]]
[[Kategória:Vodné športy]]
[[Kategória:Olympijské športy]]
eqvggigjfq5ovxkww1byrnkd8em8x26
Generálna ofenzíva proti SNP
0
736130
8213822
8213606
2026-05-14T18:18:01Z
Lukasabram
140452
/* Východný front */ upravy
8213822
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Bitka
|konflikt=Generálna ofenzíva proti povstaniu
|súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]
|obrázok=
|text k obr=
|dátum=[[18. október]]{{--}}[[30. október]] [[1944]]
|miesto=Stredné Slovensko
|výsledok = Víťazstvo nemeckých okupačných síl, ktoré obsadili centrum povstania Banskú Bystricu. Povstalecké jednotky ustúpili do pohorí Nízke Tatry a Veľká Fatra a časť z nich prešla na partizánsky spôsob boja.
|protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]] <br/>
{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], <br/>{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]]
<br/>{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Prápor útočnej vozby Vojtech
<br/>[[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]]
<br/>[[Jánošík (partizánska brigáda)]]
|protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] <br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Skupina Schill | SS bojová skupina Schill]]
[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“ |18. SS divíza Horst Wessel]]
<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS skupina Wittenmayer]]
<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|SS skupina Wildner]]
|velitel1= gen. [[Ján Golian]]<br />gen. [[Rudolf Viest]]<br />
pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda)
<br />škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk)
|velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle<br />
SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)<br />
Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper<br />
SS-Oberf. August-Wilhelm Trabandt
|straty1=
|straty2=
|sila1=
|sila2=
}}
{{Campaignbox Slovenské národné povstanie}}
'''Generálna ofenzíva proti SNP''' bol záverečný útok nemeckých okupačných síl proti povstaleckému územiu. Ofenzíva sa začala [[18. október|18. októbra]] [[1944]] postupom bojovej skupiny Schill a skončila sa obsadením centra povstania [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Dňa [[30. október|30. októbra]] [[1944]] sa v meste uskutočnila vojenská prehliadka, v rámci ktorej prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] [[Jozef Tiso]] vyznamenával zástupcov okupačných síl.
== Predohra ==
=== Boje pri Banskej Štiavnici a Krupine ===
V priebehu [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|bojov pri Svätom Kríži a na Pohroní]] prijal nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] rozhodnutie nepokračovať v ofenzíve na smere [[Žarnovica]]–[[Banská Štiavnica]]. Podľa jeho názoru bolo výhodnejšie sa najskôr zamerať na ovládnutie priestoru [[Kremnica|Kremnice]] a jednotkám skupiny ''Schill'' na fronte pri Dolných Hámroch preto nariadil, aby prešli do obrany. K zmene došlo až po nadviazaní kontaktu [[Skupina Schill|jednotiek ''Schillu'']] a [[Tanková divízia Tatra|tankovej divízie ''Tatra'']]. Večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil gen. [[Hermann Höfle|Höfle]] veleniu divízie ''Tatra'' zaujať obranu na výšinách východne od línie [[Horná Štubňa]] – [[Kremnica]] – [[Pitelová]] a zabezpečiť údolie [[Hron|Hrona]] od [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža]] po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Skupina ''Schill'' a zosilnený prápor ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' zo [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie ''Galizien'']] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]].
V noci z 8. na 9. októbra 1944 sa hlavné sily skupiny ''Schill'' nachádzali v priestore [[Horné Opatovce|Horných Opatoviec]]. V priebehu noci vďaka nedobrovoľnej pomoci asi 250 slovenských civilistov uvoľnili ženisti čaty ''Hradischko'' komunikáciu [[Hliník nad Hronom]] – [[Sklené Teplice]] a na svitaní začala čata spoločne s 3/I rotou postupovať na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]], pričom predpoludním obsadili Teplú.
Po ústupe podskupiny ''Volga'' z III. TS ''Gerlach'' zabezpečovala [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] len samostatná pešia rota ''Jánoš'' (npor. [[Ozef Jánoš|Jozef Jánoš]]). Keď sa k mestečku priblížili jednotky ''Schill'', Jánošova rota ustúpila. Nemci obsadili [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a po príchode ďalších síl prenikol zvláštny úderný oddiel do [[Kaštieľ Svätý Anton|kaštieľa Sv. Antona]], odkiaľ so sebou odviedol bývalého bulharského cára Ferdinanda I. a jeho suitu.
Večer [[10. október|10. októbra]] [[1944]] dorazila do Kozelníka bojová skupina [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. Česko-slovenskej paradesantnej brigády (2. ČSSPB)]]. Jej veliteľ plk. [[Vladimír Přikryl]] jej nariadil, aby sa spoločne s 3. pešou rotou 23. práporu zmocnila [[Banská Belá|Banskej Belej]] a [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], no tento rozkaz vyčlenené jednotky pre silný odpor nepriateľa nedokázali splniť. V neskorých nočných hodinách museli naopak čeliť útoku jednej roty práporu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' podporovanej tromi samohybnými delami a dvoma transportérmi. Esesáci prenikli až k protitankovej prekážke pri Kozelníku, ale potom, ako bol jeden obrnený transportér poškodený delostreleckou paľbou, ustúpili k [[Banská Belá|Banskej Belej]].
V stredu [[11. október|11. októbra]] [[1944]] boje pokračovali. Napriek tvrdému odporu roty ''Jánoš'' dobyl I. prápor skupiny ''Schill'' [[Svätý Anton (obec)|Sv. Anton]], zatiaľ čo hlavné sily II. práporu a čata ''Pikowitz'' dosiahli [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]]. Odlúčenej 6. rote II práporu sa podarilo obsadiť malú výšinu pri Močiari, z ktorej bol dobrý výhľad na okolité stráne. Následný útok práporu ''Dunaj'' na výšinu bol neúspešný. Odrazenie tohto útoku Nemcom umožnilo vstúpiť bez odporu do Močiara a s pomocou miestneho obyvateľstva sa v ňom začali opevňovať. Medzitým však prápor ''Dunaj'' nemeckú rotu v Močiari obkľúčil.
Ráno [[11. október|11. októbra]] [[1944]] pokračovali boje aj pri [[Kozelník|Kozelníku]]. Vďaka účinnej podpore delostrelectva III. taktickej skupiny boli všetky útoky ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' odrazené. Popoludní vytlačili príslušníci paradesantnej brigády ukrajinských esesákov z dediny Žakýl, čím získali kontrolu nad priľahlým úsekom cesty [[Banská Štiavnica]] – [[Sklené Teplice]]. Po neúspešnom operačnom nasadení práporu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' sa veliteľ skupiny ''Schill'' SS-Stubaf. Klotz rozhodol stiahnuť prápor z prvej línie a nasadiť ho na zabezpečenie tylu skupiny. Na jeho miesto boli nasadené tri roty II. práporu.
Dňa [[12. október|12. októbra]] [[1944]] odrazili príslušníci II. práporu [[Skupina Schill|skupiny ''Schill'']] v priestore [[Banská Belá|Banskej Belej]] niekoľko povstaleckých útokov. Rovnako úspešne čelila tlaku práporu ''Dunaj'' aj v Močiari obkľúčená II/6 rota, hoci vojakov mjr. Želinského podporil nálet dvoch [[Lavočkin La-5|La-5FN]].
V popoludňajších hodinách piatka [[13. október|13. októbra]] [[1944]] obsadil II. prápor [[Skupina Schill|skupiny ''Schill'']] po tvrdom boji výšiny nad Žakýlom. Veliteľ útočnej skupiny [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. ČSSPB]] npor. Kováč hodlal protivníka zahnať na ústup delostreleckou paľbou, ale neuspel a Nemcov z výšin nevyhnal ani nálet štvorčlenného roja [[Lavočkin La-5|La-5FN]]. Pretože štáb povstaleckej armády na tomto úseku očakával ďalší nápor nepriateľa, bola do [[Kozelník|Kozelníka]] večer odvelená 1/22 pešia rota (npor. [[Ján Luptovský]]). Esesáci sa však na výšinách nad Žakýlom zakopali a počas nasledujúcich dní nevyvíjali v priestore Teplá – [[Banská Belá]] s výnimkou prieskumu a rušivej delostreleckej paľby žiadne aktivity.
Na pondelok [[16. október|16. októbra]] [[1944]] chystalo velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády]] v priestore Močiara protiútok. Podľa plánu mala na dedinu z východu zaútočiť rota npor. Cholváda, zo severu rota npor. Firáka a z juhu rota npor. Benku. Rota npor. Kreihansela dostala rozkaz chrániť batériu kanónov por. Mráza a úlohou príslušníkov 3. samostatného práporu bolo odrezať Nemcom ústupovú cestu do [[Sklené Teplice|Sklených Teplíc]].
Začiatok útoku však musel byť v dôsledku oneskoreného príchodu 1/1 paradesantnej roty odložený a zakrátko pribudli ďalšie komplikácie: Rádiové spojenie štábu mjr. Želinského s pechotou a delostrelectvom úplne zlyhalo, 1/23 pešia rota sa po prijatí skomolenej správy, že celá akcia bola zrušená, vrátila do Jalnej, obe čaty z 3. samostatného práporu svojvoľne opustili bojisko a mužstvo pešej roty ''Kreihansel'' zablúdilo v lese.
Až o 14.45 spustili na Močiar paľbu kanóny OB-25 a o päť minút neskôr začala nepriateľské oporné body bombardovať štvorica [[Lavočkin La-5|La-5FN]]. Batéria ''Mráz'' však po vystrelení niekoľkých granátov zmĺkla, lebo nemecký mínometný prepad zničil delostreleckú pozorovateľňu. Straty utrpeli aj nechránené obsluhy kanónov. Batéria ustúpila k Jalnej, no nekompromisný plk. Přikryl ju vrátil späť do palebného postavenia.
Približne o 15.15 hod. vyrazila do útoku povstalecká pechota. Rote npor. Benku sa síce podarilo preniknúť na južný okraj Močiara, avšak Nemci útok odrazili.
Nedarilo sa ani 1/1 paradesantnej rote. Po dobytí guľometného hniezda na kóte 702,0 dosiahla východný okraj dediny, ale následným nemeckým protiútokom bola rota úplne rozprášená, pričom utrpela také vysoké straty, že npor. Cholvád sa nervovo zrútil. Keď okolo 18.00 boj utíchol, Močiar bol pevne v nemeckých rukách.
Situácia nemeckej 6/II roty napriek tomu zostávala veľmi vážna. V nepretržitých bojoch prebiehajúcich od [[10. október|10. októbra]] [[1944]] padlo osem Stubenböckových mužov, ešte viac ich utrpelo zranenia a zásoby streliva klesli na minimum. V utorok [[17. október|17. októbra]] 1944 však bolo obkľúčenie 6/II roty prelomené dvomi samohybnými delami a velenie skupiny ''Schill'' mohlo do Močiara prisunúť posily.
Odrazením povstaleckých protiútokov si nemecké velenie vytvorilo výhodné podmienky na generálnu ofenzívu proti centru povstania.
=== Zmeny v Maďarsku ===
Až do polovice októbra 1944 sa južná strana povstaleckého územia opierala o hranice s Maďarskom stanovené po anexii územia južného Slovenska po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]]. Maďarsko žiadne vojenské aktivity proti povstaleckému územiu nevyvíjalo. V sumárnych hláseniach povstaleckej armády z 1. septembra 1944 sa dokonca uvádza, že Maďari odopreli obsadzovať povstalecké územie a medzi maďarskými pohraničníkmi a slovenskými vojakmi panovali dokonca priateľské vzťahy.
Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1944]] dorazila do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] správa, že hortyovského [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] vystúpilo z vojny na strane osy. Táto správa vyvolala na povstaleckom území pozitívne očakávania skorého spojenia s jednotkami [[Červená armáda]], ktoré postupovali z [[Rumunsko|Rumunska]]. Hneď nasledujúci deň boli pozitívne očakávania zmarené. V Maďarsku sa za asistencie Nemcov dostali k moci [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Šípové kríže]] - politická strana maďarských fašistov. Od 16. februára sa v priestore [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]], [[Lučenec|Lučenca]] a [[Jelšava (mesto)|Jelšavy]] začala rozmiestňovať [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. dobrovoľnícka SS divízia pancierových granátnikov ''Horst Wessel'']].<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Julius|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}</ref>
== Rozloženie síl ==
=== Okupačné jednotky ===
V čase, keď vrcholili [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|boje pri Starej Kremničke a Svätom. Kríž]]<nowiki/>i, konala sa vo [[Viedeň|Viedni]] za účasti [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]], [[Karl Hermann Frank|Karla Hermanna Franka]], [[Hermann Höfle|Hermanna Höfleho]] a O. Uechtritz porada o situácii na Slovensku. V napätej atmosfére čelil nemecký veliteľ na Slovensku opakovaným obvineniam z neschopnosti, no po ostrej výmene názorov ríšskeho vodcu SS presvedčil, že nedokáže podniknúť rozhodujúcu ofenzívu bez ďalších posíl.
Počas bojov pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] dokončil štáb okupačných vojsk v [[Bratislava|Bratislave]] prípravu generálneho útoku proti povstaniu. Plán bol založený na koncentrickom útoku okupačných vojsk na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] so striedajúcimi sa priestorovými a časovými ťažiskami útokov.
Operačný plán predpokladal útok [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie ''Horst Wessel'']] ( veliteľ [[August-Wilhelm Trabandt|SS-Oberf. August-Wilhelm Trabandt]]) z územia Maďarska. Himmler súhlasil, aby sa do priestoru [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Sv. Martin]] – [[Ružomberok]] presunul [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS-Sonder-Regiment ''Dirlewanger'']] (SS-Oberf. [[Oskar Dirlewanger]]). Höfle o túto jednotku zloženú z vojenských trestancov, politických väzňov a obyčajných kriminálnikov vôbec nestál, no aj tak ju dostal. Na dôkladné zabezpečenie severného Slovenska bola namiesto príslušníkov Landwehru a malých bojových skupín ''Schäfer'' a ''Volkmann'' vyčlenená [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej granátnickej SS divízie ''Galizien'']] (SS-Brigf. und Generalamajor der Waffen-SS [[Fritz Freitag]]) a v oblasti [[Myjava (okres)|Myjavy]] mal byť nasadený [[1. východomoslimský pluk SS|1. Ostmuselmanisches SS-Regiment]] (SS-Staf. Harun-el-Raschid Bey).<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}</ref>
Jednotkám [[Skupina Schill|bojovej skupiny ''Schill'']] (SS-Stubaf. Klotz) pripadla úloha prelomiť povstaleckú obranu v priestore [[Žibritov|Žibritova]] a následne rozvinúť útok na smere [[Krupina]] – [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] – [[Zvolen]]. Na zosilnenie úderu bola obrnenej skupine ''Rösser'', ktorej velenie medzitým prevzal SS-Ostuf. Schöttle pridelená 2. rota 708. protitankového oddielu zo [[708. divízia ľudových granátnikov|708. Volksgrenadier-Division]] so štrnástimi ľahkými stíhačmi tankov [[Hetzer|Jagdpanzer 38(t) Hetzer]]. Zvýšila sa takisto palebná sila a mobilita I. práporu.
K zosilnenému práporu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' sa v polovici októbra 1944 pripojila 2. rota 14. protitankového oddielu SS so šiestimi [[Sturmgeschütz III|útočnými delami StuG III]] neznámej verzie.
Početný stav jednotiek SS-Stubaf. Klotza v predvečer generálnej ofenzívy nie je presne známy. [[Skupina Schill|Skupina ''Schill'']] však nemohla zahŕňať viac ako 3000 dôstojníkov, ašpirantov, poddôstojníkov, vojakov a členov civilného personálu. Landeschützen-Bataillon 983. zosilnený prápor ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' zo [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej granátnickej SS divízie Galizien]] a II/1 peší prápor mali v tom čase približne 800 – 900 príslušníkov a v skupine ''[[Bojová skupina SS Dietz|Dietz]]'' slúžilo okolo 400 mužov.<ref name=":1" />
Ďalšie dve početne silné formácie poskytlo velenie ''Skupiny Armád Mitte''. Šlo o bojovú skupinu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]]'' o sile troch peších práporov a bojovú skupinu 86. pešej divízie. Tá mala útočiť v smere [[Hranovnica|Hranovnica]] - [[Vernár]] - [[Hrabušice]] - [[Pusté Pole (Telgárt)|Pusté Pole]], skupina ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]]'' zase v smere od [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehoty]] na [[Malužiná|Malužinú]].
K prvosledovým útočným jednotkám je nutné pripočítať aj zaisťovacie jednotky, ktoré útočným jednotkám svojimi časťami občas vypomáhali. Patril medzi ne zbytok [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej granátnickej divízie ''Galizien'']] (6 práporov)'','' 271. divízia národných granátnikov (9 práporov), [[708. divízia ľudových granátnikov|708. divízia národných granátnikov]] (9 práporov), 277. divízia národných granátnikov (2 prápory), 7 práporov zemebrany, 2 prápory leteckej pechoty (frekventanti leteckých škôl), 3 prápory moslimského pluku, jednotky 154. poľnej výcvikovej divízie, [[167. pešia divízia|167.]] a 86. divízia zo skupiny Heinrici, niekoľko práporov slovenskej domobrany, oddiely [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy]] a jednotky polície.<ref name=":0" />
Podľa [[Július Nosko|Júliusa Noska]] sústredilo velenie okupačných síl na generálnu ofenzívu proti povstaniu celkovo 32 práporov pechoty a 40 batérií delostrelectva.
Veliteľ nemeckých okupačných síl gen. [[Hermann Höfle|Hermann Höfle]] vo svojich výpovediach pred Národným súdom tvrdil, že sily určené pred konečný úder proti povstaniu sústredil do polovice októbra.
=== Povstalci ===
Ku [[18. október|18. októbru]] [[1944]] teda k dátumu začiatku nemeckej generálnej ofenzívy bola situácia jednotiek [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] (1. ČSAS) nasledovná:
I. taktická skupina ''Kriváň'' (veliteľ pplk. pech [[Jozef Tlach]]) bola dobre opevnená na západných svahoch [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]]. Na fronte mala dva pešie prápory a jeden delostrelecký oddiel. Ďalší peší prápor (kpt. Hruška) a jedna batéria 15 cm húfnic sa nachádzali pri [[Kremnička|Kremničke]] južne od Banskej Bystrice. Batéria bola zálohou velenia armády. Protivníkom I. TS na tomto úseku bola [[Tanková divízia Tatra]].
II. taktická skupina ''Fatra'' (veliteľ plk. pech. [[Michal Širica]]) - skupina bola na severe, severovýchode a východe v dotyku s nepriateľom. Na juhu, až po čiaru [[Hriňová]] - [[Brezno|Brezno nad Hronom]] bola zatiaľ bez dotyku. Skupina mala 8 práporov, 2 delostrelecké oddiely a tri samostatné delostrelecké batérie nachádzajúce sa už na fronte. Ďalší prápor (kpt. L. Lehotský) sa formoval v [[Brezno|Brezne]].
III. taktická skupina ''Gerlach'' (veliteľ plk. pech. [[Pavol Kuna]]) bola v kontakte s nepriateľom na čiare [[Krupina]] - [[Banská Belá]] - Jalná - [[Trnavá Hora]]. Na juhovýchode od Krupiny po [[Podkriváň]] už nie. Jednotky TS mali dobre vybudované obranné postavenia s výnimkou priestoru [[Krupina]]. Skupina mala na fronte 5 peších práporov a 4 delostrelecké oddiely. Ďalší prápor (kpt. Čordáš) bol v zálohe (súčasne to bola záloha veliteľa armády) vo [[Zvolen|Zvolene]].
IV. taktická skupina ''Muráň'' (veliteľ plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) mala vybudovanú obranu v [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] východne od [[Kremnica|Kremnice]]. Skupina mala 4 pešie prápory a jeden delostrelecký oddiel. Ďalšie dve roty (velil kpt. Jamrich) sa nachádzali v Kordíckom sedle a záloha v Tajove.
V. taktická skupina ''Ďumbier'' (plk. del. [[Emil Perko]]) bola výcviková a pracovná. Mala 5000 mužov a pripravovala pozície v údolí [[Hron|rieky Hron]] smerom z východu na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]]. Skupina súčasne cvičila nováčikov, ktorí nastúpili v polovici októbra.
VI. taktická skupina ''Zobor'' (plk. gšt. [[Ján Černek]]) zvádzala na severe boje o [[Boje o Ostrô|vrch Ostré]]. Stále pevne držala [[Ľupčianska dolina|Ľupčiansku dolinu]] a [[Sidorovo]]. Jej protivníkom bola najskôr [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|bojová skupina Schäfer]], no neskôr sa ním stala [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS brigáda Dirlewanger]]. Skupina mala na fronte 4 prápory pechoty a jeden delostrelecký oddiel. Slabšia skupina tvorila zálohu veliteľa v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]].
[[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] sa reorganizovala v priestore [[Vlkanová]] - [[Badín]] a bola zálohou veliteľa [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]]. Mala 2 prápory, tretí sa formoval z [[Pavel (partizánska brigáda)|partizánskej skupiny J. Trojana]]. Okrem toho mala prieskumný oddiel, 2 delostrelecké oddiely, 1 protitankový oddiel, protilietadlovú rotu, ženijnú a spojovaciu rotu. K tejto zálohe patrili aj ďalšia dva pešie prápory, protitanková rota a 3 improvizované pancierové vlaky.<ref name=":0" />
Na začiatku druhej polovice októbra tvorilo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskú armádu na Slovensku]] 26 práporov, približne tretina z nich však mala iba 2-3 roty bez ťažkých zbraní. Armáda mala 35 batérií delostrelectva, no mnohé batérie mali len 2 alebo 3 kanóny a viaceré nemali mieridlá.
Letecká skupina mala k dispozícii 18 lietadiel [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|1. česko-slovenského stíhacieho leteckého pluku]]. Skupina mala k dispozícii aj 2 ľahké a 2 ťažké protilietadlové batérie (kanóny FLAK 88 mm). Jedna ťažká batéria bola nasadená k ochrane [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], druhá k obrane [[Letecká základňa Sliač|letiska Tri Duby]]. Ďalšia ľahká batéria vyzbrojená sovietskymi guľometmi veľkej ráže sa cvičila v Majeri pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Okrem toho mala skupina k dispozícii niekoľko úderných rôt, ktoré boli nasadené na fronte.<ref name=":0" />
Situácia väčších [[Partizán|partizánskych jednotiek]], ktoré sa nachádzali na povstaleckom území bola ku 18. októbru nasledovná:
* [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. Česko-slovenská partizánska brigáda J.V. Stalina]] (veliteľ [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt]]. [[Alexej Semionovič Jegorov|A. S. Jegorov]]) bola v kontakte s nepriateľom (divízia Tatra). Brigáda kryla západné svahy [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] s dôrazom na [[Necpalská dolina|Necpalskú dolinu]], [[Gaderská dolina|Gaderskú dolinu]], [[Belianska dolina (Veľká Fatra)|Belianskú dolinu]] a [[Blatnická dolina|Blatnickú dolinu]]. Brigádu tvorilo okolo 2 500 - 3 000 bojovníkov.
* [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] (pplk. [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Veličko]]) strážila južné hranice povstaleckého územia na úseku [[Krupina]] - [[Tomášovce (okres Rimavská Sobota)|Tomášovce]]. V kontakte s nepriateľom bola len v oblasti [[Krupina|Krupiny]]. Inak robila občasné výpady na maďarské územie. Jej bojová sila bola kolísavá, po odlúčení od Žingorovej brigády ([[2. československá partizánska brigáda M.R. Štefánika]]) sa počet jej bojovníkov pohyboval okolo čísla 1 000.
* [[Jánošík (partizánska brigáda)|Partizánska brigáda Jánošík]] (kpt. [[Ernest Bielik]]) sa nachádzala v [[Brezno|Brezne nad Hronom]] a Bujakove. Celkove mala okolo 700 bojovníkov. Asi 250 z nich pôsobilo v rámci obranného úseku ''Plesnivec'' (kpt. [[Ján Stanek]]), ktorý bol súčasťou II. Taktickej skupiny ([[Plukovník|plk]]. pech. [[Michal Širica]])
* [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] ([[Nadporučík|npor]]. [[Michal Sečanský]]) bola zálohou hlavného veliteľstva povstaleckej armády. Nachádzala sa v Kováčovej a mala úlohu strážiť [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] a občas vypomôcť armádnemu veliteľstvu.
* Partizánska brigáda J. P. Voljanského - Makarova bola po ústupe armádnych jednotiek z oblasti [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] zálohou [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]]. Mala asi tak 400 mužov.<ref name=":0" />
[[Partizánsky oddiel Alexander Nevskij|Partizánsky zväzok Alexander Nevskij]] (pplk. V. A. Karasiov) bol prieskumná skupina a začiatkom druhej polovice októbra 1944 sa presúvala zo Žibritova na Poľanu. Táto formácia nepodliehala [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavnému štábu partizánskych oddielov]].
V polovici októbra sa však niektoré skupiny a brigády už pripravovali na presun do nového operačného priestoru, často do tyla okupačných síl. Týkalo sa to napríklad [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorá sa mala presunúť do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] no nakoniec sa ich novým operačným priestorom stalo [[Vtáčnik (pohorie)|pohorie Vtáčnik]].
Okrem týchto skupín pristávali na [[Letecká základňa Sliač|letisku Tri Duby]] takmer každú noc partizánske skupiny zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], ktoré však mali operovať v rámci celého územia Česko-slovenska a povstalecké územie využívali len na prestup z lietadiel.
V predvečer nemeckej generálnej ofenzívy tak mala [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenská armáda na Slovensku]] nad svojim protivníkom prevahu len vo vzduchu. Čo sa týka celkového počtu pozemných jednotiek boli sily približne vyrovnané, možno mierne v prospech okupačných síl. Keďže okupačné jednotky mali aktivitu vo svojich rukách, dokázali si vytvoriť na niektorých hlavných smeroch niekoľkonásobnú prevahu. A tak sa stalo, že oproti dvom práporom podskupiny kpt. Staneka mohol protivník nasadiť až šesť svojich peších práporov. Podobné to bolo aj na iných smeroch, kde si okupanti získavali prevahu. Prevaha v delostrelectve a ťažkých zbraniach bola jednoznačne na strane nemeckých jednotiek.
Predzvesťou generálneho útoku sa stalo bombardovanie [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], [[Liptovská Osada|Liptovskej Osady]], [[Brezno|Brezna nad Hronom]] a [[Letecká základňa Sliač|letiska Tri Duby]].
== Priebeh bojov ==
=== Juhozápadný front ===
Nemecká generálna ofenzíva proti povstaniu sa začala [[18. október|18. októbra]] [[1944]]. Ako prvé sa proti centru povstania vyrazili jednotky [[Skupina Schill|SS bojovej skupiny Schill]]. Jej veliteľ SS-Stubaf. Klotz nasadil do útoku na smere [[Svätý Anton (obec)|Sv. Antol]] – [[Žibritov]] – [[Krupina]] I. prápor, 2/708 protitankovú rotu, čatu ''Cramer'' a čatu ''Hradischko''. Delostreleckú podporu im poskytli húfnice batérie ''Lindtner'' z palebného postavenia v lokalite Drieňov na juhovýchodnom okraji [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. Zosilnený prápor ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' postupoval v druhom slede spolu so zvyšnými časťami skupiny ''Schill''.
Prístupy do centra povstania z juhozápadného smeru od Podkriváňa cez [[Krupina|Krupinu]] až po [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] zabezpečovala III. Taktická skupina ''Gerlach'' (plk. pech. [[Pavol Kuna]]). Smer Sv. Antol – [[Žibritov]] – [[Krupina]], ktorý vyhodnotilo velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády]] ako rizikový, zabezpečovali [[Partizánsky oddiel Alexander Nevskij|partizánsky zväzok ''Alexander Nevskij'']], oddiel francúzskych partizánov zosilnený slovenskou rotou pod velením rtn. Viliama Hanáka, V. kremnický partizánsky oddiel (Gejza Lacko) a samostatná pešia rota ''Jánoš''“. Povstalecké jednotky v tejto oblasti disponovali minimom ťažkých zbraní, preto sa obmedzili len na deštrukcii mostov, kladenie mínových polí a budovanie cestných zátarás.{{Hlavný článok|Boje pri Dobrej Nive, Pliešovciach a Sáse}}
Nemeckým jednotkám sa pomerne rýchlo podarilo odsadiť Žibritov, po krátkom boji s francúzskymi partizánmi obsadiť [[Krupina|Krupinu]] a zatlačiť skupinu ''Korda''. Postúpili až k [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nive]] a zo smeru Senohrad sa zmocnili Oremovho Lazu a prenikli do [[Pliešovce|Pliešoviec]] a [[Sása (okres Zvolen)|Sásy]]. Ovládli tak celý trojuholník [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] - [[Pliešovce|Pliešovce]] a [[Sása (okres Zvolen)|Sása.]]
Povstalecké velenie nariadilo na tomto úseku protiútok. Realizovať ho mala najmä [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] rozdelená do troch skupín podporovaná dvoma tankovými čatami, [[Pancierový vlak Štefánik|pancierovým vlakom ''Štefánik'']] a delostrelectvom.
Brigáda bola rozdelená na tri skupiny, ktoré mali samostatne zaujať východiská do útoku každá vo svojom smere. Brigáda mala [[21. október|21. októbra]] o 11.00 hod vyraziť do útoku v smere [[Breziny]] - [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]].
Protiútok sa začal [[21. október|21. októbra]] [[1944]] síce sa omeškaním, no spočiatku sa vyvíjal nádejne. Prvá skupina tvorená 1. paradesantným práporom vyrazila do útoku o 14.00 hod. a do večera obsadila [[Dobrá Niva (obec)|Dobrú Nivu]].
Druhú skupinu tvorili 2. paradesantný prápor a časti 3. paradesantného práporu. Skupina postupovala zo [[Zvolen|Zvolena]] na Môťovú a Kráľovú a počas [[21. október|21. októbra]] na nepriateľa nenarazila.
Tretia skupina tvorená 1/1 paradesantnou rotou, doplnená tromi delostreleckými batériami a jazdeckou čatou po veľmi namáhavej ceste severnými svahmi Javoriny dorazila do Slatinských Lazov po zotmení a nadviazala kontakt s druhou skupinou.
No už v noci na [[22. október|22. októbra]] [[1944]] musel veliteľ paradesantnej brigády pplk. [[Vladimír Přikryl]] odoslať 1. paradesantný prápor do [[Brezno|Brezna nad Hronom]], kde sa po prieniku pravého krídla skupiny 18. SS divízie ''Horst Wessel'' prudko zhoršovala situácia. V priebehu dňa tak útok síce pokračoval, no už bez prvej skupiny. V noci na 23. októbra sa z priestoru začali sťahovať aj ďalšie časti paradesantnej brigády. Do 25. októbra sa s výnimkou priezvedného oddielu stiahli z priestoru všetky a úsek prevzala III. Taktická skupina, podskupina ''Volga''. V ranných hodinách 26. októbra 1944 začali jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny Schill]] postupovať na [[Zvolen]].
=== Východný front ===
Východný front povstaleckého územia zabezpečovala II. Taktická skupina ''„Volga“'' podplukovníka [[Michal Širica|Michala Širicu]]. Skupina bola rozdelená na dva obranné úseky: obranný úsek ''Plesnivec'' pod velením kpt. Staneka a obranný úsek ''„Kosatec“'', ktorému velil kpt. [[Martin Kučera (partizán)|Martin Kučera]].
Dňa [[19. október|19. októbra]] [[1944]] vyrazili dva nemecké prápory 86. pešej divízie podporované útočnými delami v smere [[Hranovnica|Hranovnica]] - [[Vernár]]. Nemecké jednotky útočili aj na vedľajšom smere [[Hrabušice]] - [[Dobšinská jaskyňa]]. V ceste im stáli jednotky Stanekovho obranného úseku ''Plesnivec'' II. Taktickej skupiny ''Fatra''. Vojaci kpt. Staneka a partizáni húževnato vzdorovali, no aj napriek tomu boli zatlačení na čiaru Popová, kóta 1056 - Pusté Pole.
V ten istý deň sa do pohybu v dvoch smeroch dali jednotky [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie Horst Wessel]]. Z [[Jelšava (mesto)|Jelšavy]] smerom na Lubeník a [[Veľká Revúca|Veľkú Revúcu]] vyrazil jeden motorizovaný pluk. Pri Lubeníku sa nachádzali obranné postavenia obranného úseku ''Kosatec'' (kpt. [[Martin Kučera (partizán)|Martin Kučera]]), konkrétne postavenia práporu, ktorému velil kpt. Nagy. Nagy nemal protitankové zbrane. Mal len dve húfnice bez zameriavačov, ktorými nemohol protivníka zadržať. Do večera Nemci obsadili [[Veľká Revúca|Veľkú Revúcu]] a ďalej tlačili Nagyho prápor na [[Muráň (obec)|Muráň]] a Muránsku Hutu, pričom ho obkolesovali cez [[Muránska Zdychava|Muránsku Zdychavu]] v smere na Červenú Skalu, ktorej sa večer [[20. september|20. septembra]] útokom z juhu zmocnili. Ohrozili tak Stanekovu skupinu, ktorá nepriateľovi vzdorovala v priestore [[Pusté Pole (Telgárt)|Pusté Pole]] - [[Popová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Popová]] - [[Vernár]]. Nemci útočili aj na obranné postavenia pri [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], no boli odrazení.
Ďalší smer, v ktorom začali jednotky [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie Horst Wessel]] v tento deň postupovať, bol smer [[Rimavská Sobota]] - [[Rimavská Baňa]]. Tu sa síce dostali popoludní do kontaktu s obrannými postaveniami vojakov 1. ČSAS, no v útoku ďalej nepokračovali.
V priebehu dňa podnikli okupačné jednotky aj prieskumné výpady v smere Liptovská Osada - Malužiná a Turčianska Blatnica - Sklabiňa.
K večeru [[19. október|19. októbra]] bola situácia na južnom fronte v priestore II. TS ''Fatra'' (plk. pech. [[Michal Širica|Širica]]) obranného úseku ''Plesnivec'' nasledovná. V priestore Dobšinej a Štítnika mal pozície prápor [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt]]. Fedáka. Prápor [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt]]. Nagy organizoval obranu južne od [[Muráň (obec)|Muráňa]], ďalej na západ mala pozície jedna rota práporu kpt. Ľ Šušku, prehradzovala údolie [[Rimava (rieka)|Rimavy]] a bránila [[Rimavská Baňa|Rimavskú Baňu]]. Druhá rota práporu prehradzovala Zlatno severne od Poltára, no zatiaľ bola bez dotyku s nepriateľom. Ďalej na západ sa v dobre vybudovaných pozíciách pri Podkriváni nachádzal 18. peší prápor ''Váh'' (kpt. [[Florián Juračka]]) a pri Podrečanoch a Tomášovciach oddiely Veličkovej brigády. V priestore [[Oremov Laz]] - [[Senohrad]] sa zase nachádzala rota kpt. J. Urbana. Ešte ďalej na západ o prístupy ku Zvolenu bojoval oddiel francúzskych partizánov.
==== Boj o Červenú Skalu ====
V priebehu dňa rozhodol veliteľ 1. ČSAS gen. [[Rudolf Viest]] o protiútoku s cieľom zmocniť sa Muráňa. Protiútok mali vykonať jednotky, ktoré mal pod svojim velením kpt. Nagy posilnené o roty kpt. Fedáka a kpt. Chalúpku. Do tohto priestoru bol velením povstaleckej armády nasmerovaný aj prápor kpt. J. Hrušku posilnený o horskú batériu kanónov 7,5 cm. Prápor mal zabezpečiť obranu Tisovca zo smerov [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Muráň (obec)|Muráň]] a [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Hnúšťa]]. Vo večerných hodinách však dorazila na veliteľstvo 1. ČSAS správa, že nepriateľ obsadil [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] a začal tak ohrozovať obranný úsek ''Plesnivec''. Preto bolo potrebné zmeniť úlohy jednotiek, avšak rozhodnutia hlavného veliteľa prišli neskoro. [[Július Nosko]] popisuje stav na juhovýchodnom fronte nasledovne <ref name=":0" />.{{Citát|Jednotky, ktoré mala na tomto úseku II. taktická skupina nemohli zastaviť skoro celý pluk 18. divízie Horst Wessel. Preto veliteľ armády po zhodnotení sily nepriateľa presunul na pomoc II. taktickej skupine dva a pol prápora. Lenže naše rozhodnutie a zásahy jednotiek prišli neskoro. Veliteľ armády dlho váhal so schválením rozhodnutia navrhovaného štábom. Tým sa stratil čas a my sme museli meniť úlohy jednotiek, ktoré boli nasadené v tomto priestore. Začali sme cítiť, že bojovú iniciatívu má v rukách okupačný veliteľ.}}Dňa 20. októbra vyrazili roty kpt. Fedáka a kpt. Chalúpku na autách z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] cez [[Brezno|Brezno nad Hronom]] na [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]], kde sa po zotmení dostali do nepríjemnej situácie. Prvá rota na autách vošla do paľby nepriateľa a bola rozprášená. Po sústredení rôt predsa len povstalci na [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] zaútočili, no útok bol neúspešný.
Druhý pokus o opätovné ovládnutie [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] sa odohral ráno [[21. október|21. októbra]]. Vojaci 1. ČSAS zaútočili z dvoch smerov: zo západu za podpory [[Pancierový vlak Masaryk|pancierového vlaku Masaryk]] útočil prápor Nagy a roty Chalúpka a Fedák, z východu zaútočila úderná rota vyčlenená z podskupiny kpt. Staneka. Boj, počas ktorého padol kpt. Nagy, bol tvrdý, no [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] sa povstalcom znovu získať nepodarilo. Nepriateľ ju definitívne ovládol a skomplikoval tak situáciu Stanekovej podskupine, ktorá k ústupu mohla využiť iba horskú cestu [[Telgárt]] - [[Šumiac]] - [[Vaľkovňa|Vaľkovňa]].
==== Pád Tisovca ====
Podľa nového rozkazu mal prápor kpt. Hrušku prehradiť smer [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Hnúšťa]] a zaistiť smer [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Muráň (obec)|Muráň]]. V raňajších hodinách [[21. október|21. októbra]] po vyložení v Tisovci začali vojaci práporu postupovať po oboch stranách cesty [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Muráň (obec)|Muráň]]. Jeho veliteľ nechce strácať čas, preto nepočkal na delostreleckú batériu 7,5 cm diel, ktorá mala podporiť útok, ale meškala. Medzi 8. a 9. hodinou prekročili v priestore Dielik (kóta 575) obranné postavenia pešej roty práporu ''Prvosienka'' a ďalej postupovali v smere na [[Muráň (obec)|Muráň]]. Severovýchodne od hájovne Paseky sa dostali do nečakaného stretného boja s predvojom motorizovaného pluku [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie ''Horst Wessel'']]. Po krátkom boji kpt. Hruška nezvládol situáciu a ustúpil so svojim práporom cez hrebeň [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] až do údolia [[Hron|rieky Hron]]. Úplne tak uvoľnil cestu z [[Muráň (obec)|Muráňa]] do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]]. Cestu totiž na kóte 575 a od nej na severovýchod zaisťovala už len spomenutá pešia rota práporu ''Prvosienka''. Keď jeho veliteľ zistil, aká je situácia, okamžite presunul do priestoru Dielik aj druhú rotu, ktorej postavenie bolo pri [[Rimavská Píla|Rimavskej Píle]].
V popoludňajších hodinách zaútočili Nemci to čelným útokom podporeným obchvatmi severne a južne od kóty 575 Dielik. Do 14. hodiny vyvrátil obranu práporu ''Prvosienka'' a donútili ho ustúpiť na juhozápad, čím si uvoľnil cestu na [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], ktorý obsadili do 15. hodiny. Svoj útok zastavili hoci mali uvoľnenú cestu údolím [[Rimava (rieka)|Rimavy]] na juh.
Po prijatí hlásenia veliteľa II. TS, že nepriateľ zaútočil na prápor Prvosienka, ponáhľali sa do priestoru náčelník štábu 1. ČSAS mjr. [[Július Nosko|Nosko]] a povereník pre obranu pplk. [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Ferjenčík]]. Cestou stretávali ustupujúcich vojakov a partizánov. Nikto nepoznal situáciu no všetci jednomyseľne tvrdili, že Tisovec padol. O niečo neskôr sa o tom obidvaja presvedčili na vlastné oči. V údolí Furmanca sa veliteľ práporu Prvosienka snažil organizovať obranu v smere [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Brezno|Brezno nad Hronom]], pričom využil batériu diel 7,5 cm diel, ktorá medzitým dorazila.
V dôsledku zlej situácie pri [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]] zrušilo velenie 1. ČSAS obranné postavenie jednej roty práporu kpt. Šušku, ktoré sa nachádzalo pri Rimavskej Bani. Rota predtým odolala nemeckému útoku a podľa nového rozkazu mala v noci na 22. októbra zaujať nové obranné postavenie na kóte 549 Chorepa západne od Klenovca. Mala tak chránila tylo obranného postavenia južne a juhozápadne od Kokavy nad Rimavicou.
Na juhu ovládol protivník údolie Rimavy a začal postupovať na [[Kokava nad Rimavicou|Kokavu nad Rimavicou]] cez Klenovec a údolím Rimavice.
Po páde Tisovca nebola do polnoci [[21. október|21. októbra]] v smere od [[Brezno|Brezna nad Hronom]] žiadna väčšia jednotka. V priestore Pod Dielom sa nachádzala delostrelecká batéria 7,5 cm a jednotlivci z práporu ''Prvosienka''. Aby zaistil smer na [[Brezno|Brezno nad Hronom]] a znemožnil nepriateľovi vpadnúť do tyla jednotiek 1. ČSAS pri Malužinej rozhodol veliteľ II. TS plk. pech. Širica posilnil tento priestor novosformovaným práporom kpt. Lehotského. Súčasne bol do Lomu nad Rimavicou nasadený novosformovaný prápor kpt. Čordu, ktorý mal zaistil [[Slovenské rudohorie]] pred ďalším prenikaním nepriateľa údolím Hrona a na smere Lučenec - Zvolen. Do priestoru [[Brezno|Brezna nad Hronom]] bol z útoku na [[Krupina|Krupinu]] odvelený 1. paradesantný prápor, ktorý bol zároveň podriadený II. TS ''Fatra''.
Aby nedošlo k izolácii podskupiny ''Plesnivec'' kpt. [[Ján Stanek|Staneka]], obdržal Stanek 21. októbra rozkaz ustúpiť cez [[Telgárt]] a [[Šumiac]] do obranných postavení pri [[Heľpa|Heľpe]], kam nasledujúci deň za cenu veľkých strát na ľuďoch a materiáli aj ustúpil.
O polnoci 21. októbra bola situácia na južnom a juhovýchodnom smere nasledovná: Nepriateľ držal [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] - [[Muráň (obec)|Muráň]] - [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Rimavská Sobota|Rimavskú Sobotu]] - [[Lučenec]] - [[Krupina|Krupinu]] a [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]]. Jednotky II. TS ''Fatra'', ktoré sa počas dňa márne pokúšali opätovne získať Červenú Skalu, prehradili údolie [[Hron|rieky Hron]] západne od [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] a podskupina Plesnivec kpt. Staneka ustupovala do nových obranných postavení pri Heľpe, kde mala zaistiť obranu [[Brezno|Brezna nad Hronom]] od východu. Od Dobrej Nivy sa na ohrozený smer Brezno nad Hronom - Tisovec v noci na 23. októbra presunula aj rota ''Urban''.
Jednotky III. TS ''Gerlach'' držali priestor [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] - Oremov Laz - [[Podkriváň]] (kpt. Juračka)
==== Smer Lučenec - Zvolen ====
V dňoch 22. a [[23. október|23. októbra]] sa situácia na juhovýchode a juhu skomplikovala. Dňa 22. októbra zaútočila [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízia ''Horst Wessel'']] v smere [[Lučenec]] - [[Zvolen]], pričom v tomto smere nasadilo velenie divízie väčšinu svojich jednotiek. Nemecké jednotky postupovali v dvoch smeroch: [[Lučenec]] - [[Vidiná]] - [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]] a [[Lučenec]] - [[Stará Halič]] - [[Divín (okres Lučenec)|Divín]] - [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]]. Partizáni z brigády pplk. Veličku neboli schopní zastaviť útok, preto útočníci do večera obsadili Mýtnu, čím sa dostali do kontaktu s obranným postavením práporu ''Váh'' kpt. Juračku v Podkriváni. Nakoľko prevaha nepriateľa postupujúceho v tomto smere bola výrazná, rozhodol veliteľ 1. ČSAS o definitívnom [[Boje pri Dobrej Nive, Pliešovciach a Sáse|ukončení útoku na Krupinu]] a odvelení ďalších dvoch skupín paradesantnej brigády z priestoru [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] do priestoru Syroň - Ježová - [[Detva]] na prekrytie tohto smeru [[Podkriváň]] - [[Zvolen]].
Napoludnie [[23. október|23. októbra]] dopadol na postavenia 18. pešieho práporu ''Váh'' (kpt. [[Florián Juračka]]) v Podkriváni úder hlavnej časti [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízie ''Horst Wessel'']]. Povstaleckí vojaci húževnato vzdorovali, no v popoludňajších hodinách sa protivník vklinil do postavenia práporu a delostreleckou a mínometnou paľbou ovládol križovatku severozápadne od obce. Postavenie práporu bolo narušené, navyše hrozil obchvat od Kokavy nad Rimavicou po hradskej na [[Kriváň (okres Detva)|Kriváň]] cez Detviansku Hutu.
Vo večerných hodinách preto obdržal veliteľ práporu rozkaz, aby sa so zbytkami práporu stiahol do priestoru [[Vígľaš]] - [[Pstruša]] a stal sa zálohou [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]]. V noci na [[24. október|24. októbra]] tak bol v pohybe zbytok práporu ''Váh'' z [[Podkriváň|Podkriváňa]] na [[Vígľaš]] a súčasne aj časti 2. ČSSPB z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]] do priestoru [[Kriváň (okres Detva)|Kriváňa]] a Stožky. K obci [[Kriváň (okres Detva)|Kriváň]] sa od Pliešoviec stiahla aj tanková čata por. Ľubomíra Rumana a na trať Lučenec - Zvolen s východzím stanoviskom v obci [[Vígľaš]] sa presunul aj [[pancierový vlak Štefánik]].
==== Smer Malužiná ====
V priestore [[Malužiná]], kde útočila skupina ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]],'' bola obrana povstaleckých vojakov posilnená o 1. paradesantný prápor. Čelný nemecký útok bol doprevádzaný obchvatným manévrom cez Svätojánsku dolinu. Vojaci podskupiny početnejšiemu protivníkovi húževnato vzdorovali, no ten aj napriek tomu postupoval. Až keď hrozil obchvat od Brezna padlo rozhodnutie vyprázdniť [[Čertovica (sedlo)|Čertovicu]] a ustúpiť na hrebene [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do oblasti [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] a [[Rovná hoľa|Rovnej Hole]] podľa pokynov velenia armády.
==== Situácia ku 24. októbru ====
Situácia II. TS ''Fatra'' sa javila najkritickejšou. Ráno [[24. október|24. októbra]] začali nemecké jednotky z dvoch smerov útočiť na [[Brezno|Brezno nad Hronom]] a to od Červenej Skaly údolím [[Hron|rieky Hron]] a v smere od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] cez [[Slovenské rudohorie|Slovenské Rudohorie]]. Útok od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] mohol izolovať skupiny kpt. Staneka, ktorá sa húževnato bránila pri [[Heľpa|Heľpe]].
Od rána [[24. október|24. októbra]] začali jednotky [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízie ''Horst Wessel'']] postupovať aj v smere [[Podkriváň]] - [[Vígľaš]]. Veliteľ paradesantnej brigády plk. Vladimír Přikryl, ktorý mal svoje stanovište vo Zvolenskej Slatine obsadil stanovené obranné postavenie kóta 690 Siroň - trig. 615 Ježová s vysunutí poľných stráží k [[Detva|Detve]]. Využil na to jednotky oboch skupín 2. paradesantného práporu. Juhozápadný bok kryl nedoorganizovaný [[Pavel (partizánska brigáda)|prápor J. Trojana]] a východný bok dve roty práporu ''Váh'' kpt. Juračku.
Na takto zorganizovanú obranu zaútočila väčšia časť [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízie ''Horst Wessel'']]. Nemci obsadili [[Detva|Detvu]] a kótu Siroň. Jeho hlavné sily zaútočili údolím rieky Slatina na stred obrany na železničnú zastávku Stožok. Protiútok 1. ČSSPB navrátil povstalcom kontrolu nad kótou Siroň, ktorú udržali až do večera 24. októbra.
Podskupina ''Plesnivec'' kpt. Staneka udržala do večera Polomku. Rota kpt. Šušku ustúpila z Kokavy nad Rimavicou do priestoru [[Lom nad Rimavicou]] - Sihla.
Na [[Brezno]] sa začali okupačné jednotky tlačiť z troch smerov. K útokom z východu a juhovýchodu pribudol aj útok zo severu v smere [[Liptovský Hrádok]] - [[Kráľova Lehota|Kráľová Lehota]], odkiaľ začala postupovať skupina ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]]''. Za tejto situácie bol veliteľa armády gen. Viest nútený zúžiť priestor obrany. Širicova II. TS dostala rozkaz (25.844 Taj. 3 oddel 1944 zo dňa 25. októbra 1944), podľa ktorého mala v priebehu 25. a 26. októbra ustúpiť údolím [[Hron|Hrona]] na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]], aby v konečnej fáze, teda ku 27. októbru zaujala obranné postavenia v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] od [[Jasenovská dolina|Jasenovskej doliny]], až po [[Moštenica|Moštenicu]], kde mala nadviazať kontakt s jednotkami IV. TS ''Muráň''.
Podľa ústupového manévra mala podskupina ''Kosatec'' (kpt. [[Martin Kučera (partizán)|Martin Kučera]]) zaujať líniu Chopok - trig. 2004 - Chabenec, trig. 1955. Stanekova podskupina ''Plesnivec'' mala prehradiť údolie Jasenovského a Suchého potoka a to na čiare Čierny diel trig. 1145 - kóta 1122, skupina Lehotského mala prehradiť údolie potokov Sobotnica a Bukovec. 2.pp mal prehradiť údolie Moštenice a Hiadeľa, pričom mal nadviazať styk s práporom Oškvarek na hrebeni v Jamách.
=== Severný front ===
{{Hlavný článok|Boje o Ostrô}}
Na severnom bojisku pokračoval odpor VI. TS ''Zobor'' (plk. [[Ján Černek]]). Popoludní [[23. október|23. októbra]] protivník ([[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS brigáda Dirlewanger]]) prudko zaútočila aj na postavenia v priestore vrchu Ostrô, kóta 1062. Boj trval až do večera, keď jedna rota VI. TS musela pod tlakom presily ustúpiť na južné svahy priestoru [[Bukovina (okres Liptovský Mikuláš)|Bukovina]]. Po šiestich týždňoch bojov Nemci vrch Ostrô definitívne ovládli.
Ku [[24. október|24. októbru]] sa na západnom krídle VI. TS ''Zobor'' Nemci zmocnili Šiprúňa, trig. 1463, Smrekovice, kóty 1488 a zastávky Podsuchá. Veliteľ VI. TS plk. pech. [[Ján Černek]] nasadil jednu rotu kpt. Mravca na hranicu Ploská, trig. 1533
=== Západ front - Veľká Fatra ===
Na západnom bojisku odolávali nemeckým útokom partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|brigády kpt. Jegorova]]. Divízia Tatra útočila na postavenia [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej brigády]] v Gaderskej doline, [[Necpalská dolina|Necpalskej doline]], [[Blatnická dolina|Blatnickej doline]] a Belianskej doline. Partizánov zatlačovala [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|brigáda Dirlewanger]] na hrebene Veľkej Fatry, čo sa jej do večera 25. októbra aj podarilo, pričom prišla do kontaktu s rotou kpt. Mravca z VI. TS na hranici Ploská, trig. 1533
V Kremnických vrchoch držala svoje postavenia IV. TS ''Muráň'' a priesmyk Horný Šturec blokovali jednotky I. TS ''Kriváň''. Velenie I. TS sa z Banskej Bystrice presunulo do Harmanca.
== Ústup do hôr ==
=== Plán ústupu do nových postavení ===
Dňa [[20. október|20. októbra]] [[1944]] konalo zasadnutie ''Rady na obranu Slovenska''. Na základe informácií o presunoch jednotiek protivníka a jeho bojových aktivitách hodnotil veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest]] situáciu ako veľmi vážnu a to najmä na južnom a juhovýchodnom fronte, pričom vyhliadky jednotiek [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] na úspešný odpor voči pripravovanému a predpokladanému útoku okupačných jednotiek, hodnotil ako zlé. Viest podrobne rozobral situáciu vlastných síl, zhodnotil silu jednotlivých taktických skupín ako aj silu protivníka ku 20. septembru. Všetky správy boli pre [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskú armádu na Slovensku]] negatívne.
Veliteľ armády ďalej prítomným oznámil, že sa v posledných dňoch niekoľkokrát obrátil o pomoc na vládu a exilového prezidenta v Londýne a oboznámil ich so zhoršujúcou sa situáciou, no dostalo sa mu len chabej útechy a návrhov, ako majú počínať. Žiadna pomoc ale prisľúbená nebola.
Súčasne dal Viest návrh na riešenie situácie v prípade, že sa situácia bude zhoršovať. Navrhol tri varianty:
# Sústrediť armádu v juhovýchodnom priestore povstaleckého územia a prebiť sa z obkľúčenia k [[Červená armáda|Červenej armáde]] v smere [[Muráň (obec)|Muráň]] - [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] - [[Tornaľa]] - [[Bánréve|Banrévé]].
# Ustúpiť s väčšinou jednotiek na horské obranné postavenie v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]] a so zvyškami jednotiek vytvoriť širokú partizánsku oblasť v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]]. Centrálna oblasť mala byť ohraničená [[Hrochoťská dolina|Hrochoťskou dolinou]], [[Poľana (pohorie)|Poľanou]], Klenovským Veprom a masívom Kohúta. Sídlom povstaleckých orgánov, armády a partizánov sa mali stať Donovaly.
# Prejsť okamžite po začiatku generálneho ofenzívy na partizánsky spôsob boja a to v miestach, kde sa jednotky práve nachádzali.<ref name=":0" />
Po diskusii bol prijatý druhý návrh s tým, že armáda na ustúpi na horské obranné postavenia a bude mať na pamäti celkový prechod na partizánsky spôsob boja. Prítomní partizánski velitelia však už realizovali presun na základne v horách, o čom členov rady neinformovali.
O 15.00 hod. sa na základe žiadosti veliteľa armády konalo zasadnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Veliteľ armády informoval predsedníctvo o zámeroch. Nakoľko šlo o ďalekosiahle rozhodnutie, chcel ho mať veliteľ armády schválené nielen od Rady obrany Slovenska, ale aj od predsedníctva.
Podľa názoru veliteľa armády gen. [[Rudolf Viest|Rudolfa Viesta]] si Nemci pod vplyvom zhoršujúcej sa situácie v Maďarsku hodlali uvoľniť potrebné komunikácie na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Aby zabránil celkovému zničeniu armády a ušetril sily na vytvorenie záloh, aj počas zasadnutia predsedníctva navrhol Viest ustúpiť do horských oblastí [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] a uvoľniť tak [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] a údolie Hrona. Menšie sily mali zostať na Poľane a narúšať akcie protivníka proti obranným postaveniam armády.
Keďže v priebehu 22. októbra sa situácia prudko zhoršila, zvolal veliteľ armády na 19. hodinu poradu veliteľov taktických skupín a veliteľa paradesantnej brigád, na ktorej konkretizoval svoje závery. Aby sa 1. ČSAZ vyhla zničeniu mali jej jednotky pod tlakom nepriateľa vykonať preskupenie obranných postavení. Mali byť vytvorené tri obranné oblasti:
# Oblasť (pod priamym velením veliteľa armády) bola na severe ohraničená obranným úsekom VI. TS ''Zobor'' (plk. pech [[Ján Černek]]), na západe zase úsekom partizánskej brigády kpt. Jegorova. úsekom I. TS ''Kriváň'' (pplk. pech. [[Jozef Tlach]]) a jednotkami IV. TS ''Muráň'' (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) , ktoré sa nachádzali v priestore Kordík. Jednotky IV. TS, ktoré sa nachádzali južne od Kordík sa mali sa mali postupne stiahnuť do priestoru severne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], do obranných postavení, ktoré mali od [[23. október|23. októbra]] začať budovať jednotky V. TS.
# Oblasť (plk. pech. [[Michal Širica]]). Na severe a západe mala byť oblasť ohraničená hranicami II. TS, ktorej Širica velil. Južnú hranicu oblasti tvorili južné svahy [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a na východe Hromádka, kóta 1661 - Veľký Bok, trig. 1723. Obsadiť ju mali jednotky II. TS ''Fatra'' s výnimkou práporov kpt. Šušku a kpt. Čordu, ktoré sa nachádzali v oblasti [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]], [[Klenovec|Klenovca]] a Lomu nad Rimavicou, ktoré boli podriadené veliteľovi Oblasti 3.
# Oblasť (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]). Na severe ju ohraničujú severné svahy Poľany, trig. 1459 - Vepor, trig. 1255 až po Podbrezovú, na východe údolie [[Čierny Hron|rieky Čierny Hron]] na Javorinu, trig. 1166 a Kokavu nad Rimavicou, na juhu [[Ipeľ]], trig. 1058 - Detvianske Lazy, na západe Poruba, [[Hrochoť]], [[Detvianske Lazy]] na južných svahoch. Oblasť mali obsadiť jednotky III. TS Gerlach.<ref name=":0" />
Boli vydané pokyny pre Leteckú skupinu, ktorá mala jednotlivými časťami posilniť niektoré úseky. [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] mala byť najskôr použitá na prehradenie smeru [[Lučenec]] - [[Zvolen]] a neskôr ako pohyblivá záloha veliteľa armády v priestore [[Staré Hory]] - [[Motyčky]]. Pôvodne ústne vydaný rozkaz bol potvrdený operačným rozkazom č. 25.808 Taj. 3 oddel 1944.
V súvislosti s realizáciou plánu došlo podľa rozkazu veliteľa armády k výmene veliteľov taktických skupín III a IV. Velenie nad IV. TS ''Muráň'' mal prevziať plk. pech. [[Pavol Kuna]], dovtedajší veliteľ III. TS ''Gerlach''. Pôvodný veliteľ IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus]] mal prevziať velenie nad III. TS a ako mladší a pohotovejší veliteľ mal prejsť na partizánsky spôsob boja.
Ako prvá začala ustupovať už [[23. október|23. októbra]] V. TS, ktorá sa zo [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupče]] presunula do [[Špania Dolina|Španej doliny]]. Taktická skupina mala v tom čase charakter pracovnej skupiny a po presune začala na južných svahoch [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] na úseku od Laskomera až po údolie Hiadeľského potoka budovať obranné postavenia.
III. TS ''Gerlach'' sa pred ústupom musela preskupiť. No ústup jednotiek skupiny od [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]] a [[Březnice (okres Zlín)|Breznice]] cez [[Zvolen]] na juhovýchod do Lieskovca, Zvolenskej Slatiny a potom na západné svahy Poľany sa kryl s ústupom 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády a jednotiek, ktoré od východu tlačili Nemci. To stanovil operačný rozkaz veliteľa [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] 25.829 Taj. 3 zo 24. októbra 1944.
=== Preskupovanie jednotiek ===
Preskupovanie jednotiek sa aj napriek dažďu uskutočňovalo v noci na [[25. október|25. októbra]] [[1944]]. Pozície juhovýchodne od [[Zvolenská Slatina|Zvolenskej Slatiny]] začali opúšťať jednotky 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády, pričom vyprázdnili aj kótu Siroň, ktorú po protiútoku udržali až do večera. Krytie tohto priestoru na čiare kóta 453 - juhovýchodný a južný okraj Očovej - južné svahy Jablonovej, trig. 389 Piesky, prevzali dva prápory III. TS (mjr. Š. Želinský a kpt. A. Búrik), ktoré sem ustúpili z priestoru západne od [[Zvolen|Zvolena]]. Pred touto obrannou čiarou mala na čiare kóta 474 Šamilovec - [[Vígľaš]] pozície skupina kpt. Juračku. Obranu [[Zvolen|Zvolena]] mal priamo prevziať prápor kpt. Jeleníka. V prípade, žeby nepriateľ spozoroval ústup 2. ČSSPB a pokračoval v prenasledovaní, mali oba prápory obsadiť bližšiu čiaru (prápor mjr. Želinského [[Zolná (Zvolen)|Zolnú]] a kpt. Búrika Lieskovec).
Ostatné jednotky III. TS podskupiny ''Volga'' (mjr. Š. Murgaš) mali ustúpiť do [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] (prápor kpt. Petríka) a na [[Sliač]] (prápor kpt. Kapišinského) a odtiaľ mali byť pripravené k zásahu vo Zvolene. Podskupina Ipeľ (kpt. A. Korda) zostávala na mieste a kryla prístup ku [[Zvolen|Zvolenu]] zo západu. Neskôr mala ustúpiť na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] a odtiaľ zo severu z údolia Hrona.
[[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] (okrem 1. paradesantného práporu, ktorý sa podieľal na obrane [[Brezno|Brezna]]) sa mala po ústupe cez [[Zvolen]] sústrediť v priestore Hájniky, kde mala byť pripravená zaútočiť na Zvolen, alebo zaujať obranu na čiare [[Vlkanová]] - [[Badín]].
Preskupenie jednotiek III. TS ''Gerlach'' a [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] stanovoval operačný rozkaz 25.829 Taj. 3 oddel. 1944 veliteľa 1. ČSAS gen. [[Rudolf Viest|Rudolfa Viesta]]. V rozkaze mimo iného stálo <ref name=":0" />:{{Citát|1. Prápor Želinský
Počas dňa 24. 10. 1944 začne presun cez Ostrú Lúku - Budču - Lieskovec do priestoru Očová, kde zaujme obranu v úseku: kóta 453 (východne od mlyna Harajec) - juhovýchodné a južné okraje Očovej - južné svahy Jablonová s úlohou: prehradiť smery Detva - Zvolen a Vígľaš - Zvolen. Tento prápor urobí počas dňa 25. 10. 1944 rekognoskáciu cesty z Očovej na Hrochoť.
2. Prápor Búrik
Dnes, t.j. dňa 24. 10. 1944 po zotmení, začne sťahovať svoje jednotky z doterajších postavení a na mieste zanechá krycie prvky a časť delostrelectva. Tento prápor sa presunie počas noci na 25. 10. 1944 do priestoru Zadky - Na Piesky, trig. 389, kde zaujme obranné postavenie s úlohou prehradiť smer Vígľaš - Zvolen a zaistiť sa proti eventuálnemu prekvapeniu z juhu.
(...)
3. Skupina Juračka
Obsadí v noci na 25. 10. 1944 priestor Šamilovec, kóta 474 - Vígľaš, ako predsunuté obranné postavenie pred obranou Búrik a Želinský. V prípade, že vývoj situácie (tlak nepriateľa) nedovolí, aby jednotky Želinský a Búrik obsadili horeuvedené obranné postavenie, zaujmú tieto jednotky obranu v nasledujúcich priestoroch.
Prápor Želinský obsadí priestor Zolná s úlohou zabrániť nepriateľovi preniknutie na Zvolen a na Banskú Bystricu.
Prápor Búrik obsadí priestor Lieskovec s úlohou zabrániť nepriateľovi preniknutie na Zvolen.
4. Skupina Murgaš
Po zotmení dňa 24. 10. 1944, zanechajúc na doterajšom obrannom postavení krycie prvky s úlohou odporu, stiahne sa nasledovne:
a) prápor Petrík do Kováčovej<br />
b) prápor Kapišinský do Sliača.
Úloha:
Počas dňa 25. 10. 1944 je celá skupina (okrem krycích prvkov) pohotová k zásahu na Zvolen.
Poznámka: Túto skupinu (Murgaš) v noci na 26. 10. 1944 bude podľa situácie dirigovať do nových priestorov už veliteľ oblasti.
5. Prápor Jeleník
Do svitania dňa 25.10. 1944 stočí (ustúpi) svoje jednotky tak, aby tieto obsadili pripravené obranné postavenia vonkajšieho okruhu mesta Zvolen.
6. Skupina Korda
Zostáva v doterajších obranných postaveniach (na záchytnom pásme)
V prípade, že počas dňa 25. 10. 1944 neprejaví nepriateľ žiadny väčší tlak, stiahnu sa krycie prvky práporov Kapišinský a Búrik do svitania dňa 26. 10. 1944 na záchytné pásmo mjr. Kordu. Veliteľ III. skupiny počíta s tým, že jednotky mjr. Kordu a Jeleníka dostane do konečného miesta určenia až neskoršie, pravdepodobne zo severu údolím Hrona.
(...)
8. 2. čs. paradesantná brigáda
Udrží svoje terajšie postavenie do 24. hod. dnešného dňa. Po zotmení začne sťahovať svoje sily tak, aby do 2 hod. dňa 25. 10. 1944 začala prechádzať svojim čelom cez Zvolenskú Slatinu, kde sa presunie do nasledujúcich priestorov:<br />
a) Veliteľstvo brigády, jeden prápor a PO do Hájnikov s predvídaným použitím počas dňa 25. 10. 1944 na prípadný protiútok v smere na Zvolen, alebo na obsadenie obrannej čiary Badín - Vlkanová.<br />
b) Slabší prápor 2. čs. brigády obsadí do svitania dňa 25. 10. 1944 Zolnú, kde bude ako bočné zaistenie brigády na smere Zolná - Čerín - Banská Bystrica.}}
=== Ústup ===
Velenie povstaleckej armády vybralo [[Slovenské rudohorie]] ako budúcu partizánsku oblasť zámerne. Výhodu poskytoval fakt, že najvyššie vrchy [[Poľana (vrch)|Poľana]], [[Fabova hoľa (vrch)|Fabova Hoľa]], [[Veľká Stožka]], Kohút boli zalesnené a existovali tu možnosti zásobovania jednotiek prostredníctvom roztrúsených horských poľnohospodárskych usadlostí a podhorských dedín a lazov, kde bolo možné žiť a 0pôsobiť aj v tých najťažších zimných podmienkach.
Z III. TS bolo do rudohoria nasmerovaných 6 práporov pechoty a niekoľko delostreleckých batérií, z II. TS väčšina jednotiek. Do [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] bola nasmerovaná aj Letecká skupina.
Zhoršovala sa situácia II. TS (plk. pech. [[Michal Širica]]). Popoludní [[25. október|25. októbra]] sa Nemci zmocnili prvého oporného bodu na operačnej základni [[Brezno|Brezno nad Hronom]]. Letisko, ktoré bolo dokončené len deň predtým, muselo byť zničené. Veliteľstvo II. TS ustúpilo do Brusna a ďalej na hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do Magurky.
Počas [[25. október|25. októbra]] pokračoval nemecký útok aj v smere [[Kriváň (okres Detva)|Kriváň]] - [[Zvolen]]. Zatiaľ čo dva prápory paradesantnej brigády ustúpili, prápory kpt. Búrika a mjr. Želinského držali svoje postavenia až do večera.
V noci z 24. na [[25. október|25. októbra]] odleteli z povstaleckého územia za front lietadlá [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|1. česko-slovenského stíhacieho leteckého pluku]]. Letecký personál prešiel na partizánsky spôsob boja. Zhoršujúca sa situácia na fronte tak znemožnila prílet ďalších posíl ako La-5FN, tak najmä bojových lietadiel [[Iliušin Il-2|Iljušin Il-2]], ktoré prisľúbil veliteľ 2. leteckej armády gen. Krasovskij.<ref name=":3" />
Počas 25. októbra začala z [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] do nových postavení severne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] ustupovať aj IV. Taktická skupina ''Muráň''. Otočným bodom medzi západným frontom I. TS a novým južným frontom IV. TS sa mal stať priestor Ostrý vrch - [[Kordíky]]. Z tohto priestoru až po Moštenickú dolinu sa tiahla nová obranná línia IV. Taktickej skupiny s hlavným smerom obrany [[Banská Bystrica]] - Ulmanka - [[Staré Hory|Staré hory]]. Prápor kpt. Oškvarka, ktorý ustupoval do Moštenickej doliny, bol podriadený pod IV. TS.
Počas dňa vyslalo svoj ubytovací sled na Donovaly aj veliteľstvo armády.
Výrazná vyčerpanosť a deprimovanosť sa prejavila aj u vojakov a dôstojníkov II. TS. Väčšia časť vojakov Stanekovej podskupiny prešla svojvoľne na partizánsky spôsob boja, mnohí, keďže poznali tento kraj, nakoľko boli zmobilizovaní práve tu, sa ukryli po dedinách. Z troch práporov podskupiny ''Plesnivec'' zostal kpt. Stanekovi po ústupe z [[Brezno|Brezna]] k dispozícii len jeden neúplný. Podobne dopadol aj prápor ''Prvosienka'' (prápor Tisovčanov) a prápor kpt. Lehotského. Zvyšok práporu ''Prvosienka'' prešiel na partizánsky spôsob boja už [[25. október|25. októbra]] po ústupe v oblasti [[Fabova hoľa (vrch)|Fabovej hole]].
==== Obrana Banskej Bystrice ====
Obrana Banskej Bystrice prešla do kompetencie posádkového veliteľstva [[Banská Bystrica]] a posádkovému veliteľovi boli podriadené všetky jednotky v okolí mesta.
V priestore mesta boli vybudované opevnenia. Opevnený bol [[Urpín (vrch)|Urpín]], východné svahy Kremnických vrchov, južné okraje Kráľovej, priestor Pršany - [[Podlavice]]. Opevnený bol aj východný okraj [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], najmä priestor južne od železničnej stanice na rieke Hron.
Veliteľ armády rozkazom č. 25.842 zo dňa 25. októbra vyčlenil k obrane mesta početné jednotky
* Prápor [[Kpt.|kpt]]. Oškvarku zasadený v obrane v priestore [[Dolná Mičiná (okres Banská Bystrica)|Dolná Mičiná]].
* Rota kpt. Urbana, ktorá sa nachádzajúca v priestore [[Kremnička]] - Skalinec.
* Asistenčná rota veliteľa armády, zasadená v obrane v priestore Peťovský háj - Valentová.
* Batéria DPLP (Delostrelecký protilietadlový pluk) s určením na streľbu proti útočnej vozbe a úderná rota. Dva kanóny batérie sa nachádzali v priestore [[Kremnička|Kremničky]] a ďalšie dva v priestore [[Horná Mičiná]].
* Prápor [[Major|mjr]]. Kordu
* Skupina Sviček, vojaci od náhradného autopráporu a od autoparku.
* Dve čaty tankov po ústupe od [[Zvolen|Zvolena]].
* Jedna motorizovaná delostrelecká batéria 8 cm poľných diel v priestore južne od Šálkovej ( I. batéria Drozda).
* Všetky strážne oddiely nachádzajúce sa v okolí [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].<ref name=":0" />
Veliteľ armády gen. Viest netrval na obrane [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] za každú cenu a ústup z mesta bol viac-menej plne v kompetencii posádkového veliteľa. Súčasne s týmto rozkazom bol vydaný aj rozkaz o likvidácii všetkých mostov cez [[Hron|rieku Hron]] a cez potoky [[Harmanec (obec)|Harmanec]] a [[Bystrica (prítok Hrona)|Bystrica]].
Obrannú líniu pred Banskou Bystricou tak mala zaistiť na čiare Badín - Vlkanová iba 2. ČSSPB. Jej veliteľ plk. Přikryl mohol na obranu južných prístupov k mestu vyčleniť len dve roty 2. paradesantného práporu, priezvedný oddiel, jednu neúplnú batériu kanónov 76,2 mm, jednu batériu kanónov 45 mm a jednu ženijnú čatu. Okrem nich mal k dispozícii dva tanky [[LT vz. 38]].
==== Situácia od 26. do 27. októbra ====
V priestore Zvolena sa jednotky 1. Česko-slovenskej armády preskupovali podľa plánu a pridelené priestory zaujali do večera 25. októbra. Po zotmení došlo ku kontaktu obrancov Zvolena s nepriateľom.
Preskupovanie IV. TS ''Muráň'' sa do večera [[25. október|25. októbra]] vďaka zalesnenému terénu skončila úspešne. Na východnom bojisku sa však situácia aj naďalej zhoršovala.
Dňa [[25. október|25. októbra]] Nemci obsadili [[Brezno]] a do večera toho dňa prišli do kontaktu s obranou 1. paradesantného práporu vybudovanou v priestore [[Podbrezová]]. V dôsledku tejto situácie sa musela časť zásob pre III. obrannú oblasť vrátiť do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a viac nebola na miesto určenia odoslaná. Situáciu navyše zhoršovali správy od všetkých taktických skupín o zlom morálnom stave jednotiek, únave a vyčerpanosti.
Veliteľ armády gen. Viest preto rozhodol, že všetky jednotky, ktoré sa nachádzajú južne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] sa stiahnu na priestoru severne od centra povstania. Chcel tým zabrániť, aby došlo ku ich odrezaniu v prípade prieniku nepriateľa z východu od [[Podbrezová|Podbrezovej]]. [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|Paradesantná brigáda]] mala kryť ústup obranou na čiare [[Badín]] - [[Vlkanová]]. [[František Fajtl]] si na tie chvíle v knihe ''Opäť doma'' spomína takto <ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Fajtl|meno=František|titul=Opäť doma|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Pravda|miesto=Bratislava|rok=1989|strany=301|poznámka=Z českého originálu Podruhé doma vydaného 1984}}</ref>:{{Citát|Po ceste zo Zvolena do Banskej Bystrice hučali autá, hrkotali sedliacke povozy. Ťahalo ma k nim. Zbadal som ustupujúce zvyšky statočnej 2. československej paradesantnej brigády. Zakýval som spolužiakovi z vojenskej akadémie štábnemu kapitánovi Oldřichovi Taláškovi, veliteľovi práporu:
- Balíte, Oldo?<br />
- Nie doslovne, o kus ďalej sa zakopeme.
Na ako dlho asi? Preblesklo mi hlavou pri pohľade na rezignovaný pochod roztrpčených bojovníkov, unavených z neúprosného, vyčerpávajúceho a náročného obranného boja.
- Čo je za vami? - spýtal sa okoloidúcich<br />
- Už len Fricovia - odpovedali s trpkým úsmevom.}}Ráno [[26. október|26. októbra]] obnovila postup [[Skupina Schill|bojová skupina ''Schill'']], obsadila [[Dobrá Niva (obec)|Dobrú Nivu]] a po krátkych prestrelkách sa zmocnil [[Zvolen|Zvolena]]. Cestu na Zvolen im uľahčil neporušený strategický most na sútoku Slatiny a Neresnice. Deputácia zvolenských občanov si totiž na velení povstaleckej armády vynútila, aby nebol zničený. Po obsadení kasární Pešieho pluku 3 sa okupantom podarilo zajať poslednú telefonistku, ktorá práve telefonoval s veliteľom armády. Vďaka neprerušenému spojením vyzval nemecký veliteľ I. práporu ''Schillu'' SS-Ostuf. [[Hans Kettgen]], ktorý sa mesta zmocnil, vyzval velenie povstaleckej armády, aby kapitulovalo. Pplk. Nosko nevedel dobre po nemecky preto si nechal zavolať plk. [[Karol Pekník|Karola Pekníka]], pričom do Noskovej kancelárie prišiel aj [[Generál|gen]]. [[Ján Golian (generál)|Golian]] (veliteľ armády gen. Viest bol v tom čase na predsedníctve [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]). Plukovník Pekník tlmočil požiadavky nemeckého veliteľa.
# Okamžité prepustenie všetkých zajatcov nemeckej armády.
# Okamžité prepustenie všetkých internovaných občanov nemeckej národnosti.
# Celá armáda musí okamžite zložiť zbrane a bude zajatá.
Pekník tlmočil odpoveď:
# Internovaní občania nemeckej národnosti a zajatí vojaci boli prepustení cez front [[25. október|25. októbra]] v smere [[Zvolen]] - [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]].
# [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Ćesko-slovenská armáda na Slovensku]] nebude nikdy kapitulovať a odmieta akékoľvek rozhovory o kapitulácii.
Hneď po tomto telefonát bol vydaný rozkaz prerušiť všetky telefónne vedenia pri Hájnikoch.
Od raňajších hodín [[26. október|26. októbra]] útočili nemecké jednotky na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] zo smeru [[Brezno|Brezno nad Hronom]] - [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] a pokúsili sa vpadnúť do tyla podskupine ''Kosatec'' kpt. Kučeru. Skupina včas ustúpila na hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do priestoru [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] - [[Rovná hoľa]]. Veliteľstvo II. TS ''Fatra'' ustúpilo do Brusna a ďalej cez hrebene [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] na Magurku. Súčasne začal pluk [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS brigády Dirlewanger]] zostupovať z hrebeňov [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] do tyla VI. TS ''Zobor'' a do večera 26. októbra sa zmocnil [[Liptovské Revúce|Strednej Revúcej]].
V ten istý deň ako podpora pechoty kpt. pech. Jozefa Čambalíka zasiahol na medzi Horným Harmancom a tunelmi pri Čremošnom do bojov aj [[pancierový vlak Masaryk]] (veliteľ kpt. útv. [[Ján Kukliš]]). Po správach o páde [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a hrozbe obkľúčenia sa vlak stiahol do stanice Horný Harmanec, kde ho posádka po zneschopnení opustila.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}</ref>
Podobne postupoval aj veliteľ [[Pancierový vlak Hurban|pancierového vlaku Hurban]] kpt. útv. [[Martin Ďuriš-Rubanský]]. Po správe o evakuácii [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] presunul 26. októbra bojovú súpravu vlaku zo [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupče]] na jeho pôvodnú trať [[Harmanec (obec)|Harmanec]] - [[Čremošné]]. V stanici Horný Harmanec posádka súpravu znehodnotila a rozišla sa.<ref name=":2" />
Po 11.00 hod. začali nemecké jednotky po oboch stranách Hrona postupovať zo Zvolena na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]]. Jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny ''Schill'']] postúpili v smere [[Hronská Breznica|Hronská Brezmica]] - [[Budča]] a začali ostreľovať [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovú]] a letisko [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]]. Povstalci už letisko opustili, pričom zapálili hangáre, budovy a poškodené lietadlá.
V rovnakom čase utekali nahor údolím Hrona na autách, vozoch aj pešo tisícky vojakov, partizánov a civilných osôb. Hrozilo akútne nebezpečenstvo, že Nemci tieto neusporiadané húfy zmasakrujú. Priezvedný oddiel 2. ČSSPB preto spoločne s dvomi tankami [[LT vz. 38|LT]] [[LT vz. 38|vz. 38]] podnikol z Hájnikov výpad a postup okupantov aspoň nakrátko spomalil.
O 11.00 hod. obdržal veliteľ [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] plk. Přikryl ústny rozkaz o ústupe jeho brigády na južný okraj [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvane nad Hronom]]. Veliteľstvo brigády sa malo presunúť do budovy velenia armády a po zničení mostov cez Hron a potok Harmanec mala brigáda podľa pôvodných plánov ustúpiť na [[Staré Hory]] a [[Donovaly]], kam v popoludňajších hodinách ukončilo presun aj veliteľstvo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády]], ktoré sa etablovalo v hotely Šport. Na Donovaly sa presunuli všetky zahraničné vojenské styčné misie.
Paradesantná brigáda bola jednou z posledných povstaleckých formácií, ktoré si ešte zachovávali bojaschopnosť a akcieschopnosť. Príslušníci brigády dokázali líniu Badín – Vlkanová udržať, ale keď im večer začal hroziť obchvat zo smeru od [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]], začali sa o 20.30 na rozkaz generála Viesta sťahovať na južný okraj [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].
Do boja pred [[Banská Bystrica|Banskou Bystricou]] sa zapojil aj jeden zo zakopaných tankov [[LT vz. 35]], konkrétne stroj pod kótou Peťovský háj, ktorý obsadil neznámy tankista a dvaja miestni dobrovoľníci, bratia Ondrej a Pavol Lovčičanovci. Spustili z neho paľbu na nemecké vozidlá prichádzajúce po ceste z Badína a dočasne ich prinútil zmeniť smer postupu. Ostatné zakopané [[LT vz. 35|LT]] [[LT vz. 35|vz. 35]] boli svojimi osádkami opustené. <ref name=":1" />
V priebehu 26. októbra stratilo velenie armády spojenia s veliteľstvami taktických skupín, ktoré sa nenachádzali na nahlásených stanovištiach. Chýbali aj informácie o protivníkovi. Jednotky, ktoré mali brániť [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] sa pod rozkazom o všeobecnom ústupe postupne rozpadali a vojaci svojvoľne odchádzali k partizánom. Na porade veliteľa armády, prednostov oddelení a veliteľov zbraní zaznel návrh, aby veliteľ povstaleckej armády okamžite prešiel s celou armádou na partizánsky spôsob boja. Gen. Viest ho odmietol ako predčasný.
Na svitaní [[27. október|27. októbra]] dostal veliteľ VI. TS ''Zobor'' rozkaz, aby so svojimi jednotkami ustúpil južne od [[Liptovská Osada|Liptovskej Osady]] a vyhol sa tak obkľúčeniu zo smeru od [[Liptovské Revúce|Strednej Revúcej]]. Veliteľstvo VI. TS sa malo presunúť do [[Korytnica-kúpele|kúpeľov Korytnica]]. Obsadením Strednej Revúcej si Nemci odkryli smer [[Veľký Šturec]] - [[Motyčky]]. Veliteľstvo 1. ČSAS už nemalo tento smer čím prehradiť.
V raňajších hodinách [[27. október|27. októbra]] ustúpila z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] aj paradesantná brigáda.
Kriticky sa vyvíjala situácia IV. TS ''Muráň''. [[Banská Bystrica]] zohrávala v ústupe jednotiek skupiny dôležitú úlohu no po jej obsadení nepriateľom musela skupina ustupovať za veľmi sťažených podmienok cez Harmanec, alebo cez Kostiviarsku. Do svojich nových postavení severne od Banskej Bystrice sa z jednotiek IV. TS podľa plánu dostali len jednotlivci.
V priebehu dopoludnia [[27. október|27. októbra]] prišiel na Donovaly veliteľ II. TS ''Fatra'' plk. [[Michal Širica]] a oznámil, že úlohu obrany južných svahov [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] splniť nemôže, pretože už nemá dostatok organizovaných jednotiek a s tými čo má, ťažko udržiava spojenie. Žiadal o povolenie prejsť na partizánsky spôsob boja.
V priebehu dopoludnia odrazila ťažká protilietadlová batéria (kanóny 88mm Flak) niekoľko náletov nepriateľských lietadiel na [[Donovaly (sedlo)|Donovaly]]. Štáb armády navštívil mjr. Sehmer, náčelník anglickej styčnej misie a zaujímal sa o situáciu a ďalší osud armády. S veliteľstvom armády do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] ustupovala aj sovietska a americká vojenská misia.<ref name=":0" />
Podľa prijatých hlásení veliteľov bola situácia napoludnie taká, že už nemal kto zaujať obranné postavenia horských oblastí. Velitelia a jednotky svojvoľne prechádzali na partizánsky spôsob boja. Veliteľ armády gen. Viest a jeho štáb už nemali ako zastaviť rozklad armády.
V popoludňajších hodinách [[27. október|27. októbra]] sa veliteľ armády Viest zúčastnil porady na predsedníctve [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]. Na štábe [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] medzitým konzultovali a koncipovali návrh príslušného rozkazu pre jednotky armády.
{{Hlavný článok|Rozkaz veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku o prechode armády na partizánsky spôsob boja}}
Po zvážení všetkých faktorov bolo prijaté rozhodnutie, že prechod na partizánsky spôsob boja sa mal uskutočniť len na základe dobrovoľnosti. Viest kategoricky odmietol návrh, aby priamu ochranu veliteľa armády zabezpečovala časť 2. paradesantnej armády, ktorá mala zabezpečiť aj prípadné prebojovanie sa z [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] s odôvodnením, že nechce oslabovať bojové jednotky. K ochrane veliteľa armády tak zostala len štábna rota, [[vysokoškolský strážny oddiel]] a jazdecká čata veliteľa armády, čo neboli práve bojové ani skúsené jednotky.
Nemcom ústup jednotiek paradesantnej brigády neunikol. Veliteľ I. práporu [[Skupina Schill|skupiny Schill]] SS-Ostuf. Kettgen preto rádiotelegraficky požiadal štáb okupačných vojsk, aby mohol zaútočiť na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]]. Odpoveď, ktorú obdržal, bola negatívna. Operačný plán generála Höfleho totiž stanovil, že hlavné centrum povstania bude dobyté koncentrickým útokom 28. októbra 1944, teda symbolicky v deň vzniku československého štátu. Dovtedy mala skupina ''Schill'' zostať zakopaná v obranných pozíciách.<ref name=":1" />
O polnoci na [[27. október|27. októbra]] [[1944]] spozorovali prieskumné hliadky I. práporu Schill na strane povstalcov nepokoj a pohyb. Veliteľ práporu Kettgen, ktorý bol pevne rozhodnutý, že jeho muži musia do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] vstúpiť ako prví, sa rozhodol situáciu využiť a napriek zákazu nariadil svojim jednotkám, aby vyrazili vpred. Ráno približne o 7.00 hod. dosiahli jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny Schill]] južný okraj mesta a zakrátko vošli do centra. Približne o 11.00 hod. vošli do Banskej Bystrice aj prvé obrnené vozidlá SS divízie Horst Wessel.
==== Starohorská dolina a Donovaly ====
V priebehu 26. a 27. októbra bola cesta na Staré Hory preplnená ustupujúcimi jednotkami a civilistami.
V priebehu 26. októbra bola Starohorská dolina preplnená ustupujúcimi vojakmi a civilným obyvateľstvom. Nosko situáciu popisuje:{{Citát|Popoludní 26. októbra bolo v Starohorskej doline vidieť ustupujúce, alebo lepšie povedané utekajúce jednotky a jednotlivcov. Bol to chaos a panika. Pomedzi ustupujúcich vojakov sa miešali masy civilného obyvateľstva, kolóny áut a vozov. Paniku znásobovali aj nálety nepriateľských bombardovacích lietadiel. Hoci v úzkej Starohorskej doline letectvo len ťažko zasahovalo ciele a straty neboli veľké, fakt, že je nepriateľ vo vzduchu, podrýval morálku a odhodlanie veľkej časti vojakov, ich veliteľov, ba aj politikov.}}V priebehu 27. októbra naplnili Donovaly masami ľudí. [[Július Nosko]] spomína na noc 27. na 28. októbra 1944 takto <ref name=":0" />:{{Citát|Bola to noc, na ktorú nikdy nezabudnem. Za bombardovania Starohorskej doliny bolo prerušené elektrické vedenie a zostali sme bez svetla. Zapaľovali sme sviečky. Pripadalo mi to ako Pamiatka zosnulých na cintoríne. Na donovalskom priestranstve sa zhromaždilo už podvečer 27. októbra veľa ľudí. Po všetkých cestách, ktoré viedli na Donovaly ustupovali vyčerpaní, zablatení a apatickí vojaci, zdraví, i ranení v obväzoch, vojenské i partizánske jednotky pomiešané s deťmi, ženami a starcami. Dobre to vystihol kpt. Jegorov, ktorého som stretol podvečer 27. októbra pred hotelom. "A národ iďot, iďot, iďot". Mal pravdu. Ľudia, nielen partizáni a armáda, ustupovali do hôr v ústrety zime, hladu a možno aj smrti. Radšej volili hlad a zamrznutie, smrť, ako sa dostať do rúk nenávidených fašistov. A tak celý priestor zaplnili do rána 28. októbra davy.}}
[[Súbor:Koniec oktobra 1944 stare hory na donovaly.jpg|alt=Povstalecká útočná vozba ustupuje cez Staré Hory na Donovaly.|náhľad|Skupina povstaleckej útočnej vozby ustupuje cez [[Staré Hory]] na [[Donovaly]].]]
Na [[Staré Hory]] ustupovali aj vozidlá [[Prápor útočnej vozby Vojtech|Práporu útočnej vozby ''Vojtech'']]. Skupina, v ktorej bol posledný tank P III [[Panzerkampfwagen III|(PzKfw III]]), dva [[LT vz. 38]], dva [[LT vz. 35]] a dva LT vz. 40, ustupovala v kolóne. Jeden nepojazdný LT vz. 40 ťahali vo vleku za iným tankom. Za obcou Staré bol tento tank ako prvý opustený a zanechaný svojmu osudu. Vo večerných hodinách [[27. október|27. októbra]] boli vozidlá odstavené pri vodnej nádrži pri Jelenci.<ref name=":2" />
Ústup povstaleckých jednotiek 27. októbra uzatvárala krycia skupina pod velením škpt. [[Pavol Čellár|Pavla Čellára]]. Mala asi 50 mužov, dve 15 cm húfnice vz. 25 a čatu tankov pod velením npor. útv. [[Ján Achimský|Jána Achimského]], ktorá však mala už len dva tanky [[LT vz. 38]]. Skupina bola bombardovaná, no väčšie škody neutrpela. Následne zaujala obranu na južnom okraju [[Staré Hory|Starých Hôr]], no keď jednotky divízie Tatra začali prenikať cez Šturec na Jelenec, skupina sa v noci z 27. na 28. októbra 1944 stiahla na Jelenec. Húfnice vystrelili na dva nemecké tanky svoje posledné náboje, čím ich spomalili. Po vystrieľaní munície obsluha húfnice opustila.<ref name=":2" />
'''Situácia od 28. do 30. októbra'''
V noci z 27. na 28. októbra 1944 (vydaný o 4.00 hod.) vydal veliteľ 1. ČSAS gen. Viest armáde svoj posledný rozkaz armáde. Šlo o [[Rozkaz veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku o prechode armády na partizánsky spôsob boja|rozkaz o prechode armády na partizánsky spôsob boja]]. Samotný prechod na partizánsky spôsob boja mal byť realizovaný na základe dobrovoľnosti.
V skorých ranných hodinách opustili [[Donovaly]] rôzne skupiny a pokračovali ďalej. Krátko po 6. hod. opustila Donovaly aj skupina velenia 1. ČSAS pod ochranou [[Vysokoškolský strážny oddiel|Vysokoškolského strážneho oddielu]], v ktorej boli obidvaja velitelia armády: gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] aj gen. [[Rudolf Viest]]. V skupine sa nachádzali ako náčelník štábu pplk. [[Július Nosko]], tak aj povereník pre obranu pplk. [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]]. Putovanie skupiny Nízkymi Tatrami sa skončilo v Pohronskom Bukovci, kde generálov zajali nemecké okupačné jednotky.{{Hlavný článok|Zajatie generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana}}
[[Súbor:Jozef Tiso decorates German soldiers.jpg|alt=Jozef Tiso vyznamenáva nemeckých vojakov po obsadení Banskej Bystrice.|náhľad|Prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] [[Jozef Tiso]] vyznamenáva nemeckých vojakov po obsadení [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. ]]
V pondelok [[30. október|30. októbra]] [[1944]] sa v Banskej Bystrici za účasti generála Höfleho a prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] uskutočnila víťazná prehliadka okupačných vojsk. Bojovú skupinu ''Schill'' na nej reprezentovala čestná rota pod velením SS-Ostuf. Kettgena, ktorú tvorili príslušníci obrnenej skupiny ''Rösser'', 1/I roty a čaty ''Hradsichko''. SS-Ustuf. Polle bol vtedy dekorovaný [[Železný kríž|Železným krížom I. triedy]] a niekoľkým z jeho spolubojovníkov udelili nižšie nemecké a slovenské vyznamenania.
Na prehliadke sa zúčastnila aj 5. poľná rota [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy]], ktorá sa o niekoľko dní neskôr zúčastnila [[Masaker v Kremničke|masakrovania civilistov v Kremničke]] <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hora|meno=Tomáš|titul=Zatýkať a strieľať. Komandá smrti zabíjali aj na Slovensku|periodikum=denník SME : Povstanie - Špeciálna príloha pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania|vydavateľ=Petit Press a. s.|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-28|ročník=2019|strany=10-11|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/22198390/snp-komanda-smrti-zabijali-aj-na-slovensku.html|dátum prístupu=2025-09-18}}</ref>.
II. prápor v tom čase spoločne s hlavnými silami čaty ''Hradischko'' a čatou ''Pikowitz'' pokračoval v prečesávaní [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].
== Kontroverzie ==
Július Nosko vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' kritizuje niektorých historikov, ktorí sa vyjadrili v zmysle, že rošáda veliteľov III. TS a IV. TS mala prísť skôr. Podľa Noska sa však zabúda, že IV. TS Muráň bola nasadená až do obchvatného manévru bojovej skupiny Schill na najkratšom smere na Banskú Bystricu, pričom upozorňuje, že kým nepadlo rozhodnutie, že 1. česko-slovenská armáda ide do obrany na vrchy Nízkych Tatier a Veľkej Fatry a údolie rieky Hron sa opustí celé, výmena veliteľov nemohla a ani nesmela byť uskutočnená.
Jednotky, ktoré mohli byť podriadené k obrane [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] hodnotí [[Július Nosko]] čo do počtu ako vysoké, ich bojovú hodnotu však ako nízku.
Nosko ďalej poukazuje, že rozhodnutie veliteľa armády Viesta o ústupe na horské obranné oblasti nebolo úplne správne <ref name=":0" />.{{Citát|Ukazovalo sa, že rozhodnutie veliteľa armády ustúpiť s väčšou časťou jednotiek 1. čs. armády na horské obranné postavenia nebolo úplne správne. Aj keď na jednej strane predĺžilo o niekoľko dní život na oslobodenom území, na druhej strane skomplikovalo, ba skoro znemožnilo prechod armády do ďalšej fázy Povstania - na partizánsky spôsob boja. Jedno je však evidentné: s týmto riešením súhlasilo predsedníctvo SNR, teda aj politici, ktorí ho po vojne odsúdili.}}Gen. Július Nosko vo svojej knihe Takto bojovala povstalecká armáda uvádza, že o prítomnosti 18. SS divízie Horst Wessel v priestore Jelšava - [[Rimavská Sobota]] - Lučenec dozvedeli až keď sa táto nemecká formácia dala do pohybu a zaútočila.
Nosko ďalej opravuje tvrdenia [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] v knihe ''Svedectvo o národnom povstaní'', kde Husák tvrdí, že už o 5.00 hod. boli z hotela Šport na Donovaloch všetci preč, pričom veliteľstvo armády opustilo hotel bez nich. Nosko dôrazne uvádza, že [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov]] a komunistická časť SNR odišli z hotela bez veliteľstva armády, ktoré ich dohonilo až druhý deň, t.j. 29. októbra krátko predpoludním.
Podľa štúdie historikov [[Marián Uhrín|Mariána Uhrína]] a [[Tomáš Hofírek|Tomáša Hofírka]] uverejnennej v časopise [[Vojnová kronika]] číslo 2/2022, sa slávnosť spojená s víťaznou vojenskou prehliadkou za účasti pohlavárov ľudáckeho režimu a okupačného režimu mala konať už [[29. október|29. októbra]] [[1944]]. V ten deň bola nastúpená ako čestná rota POHG, tak aj čestná rota nemeckého vojska. Prezident [[Jozef Tiso]] však nedorazil, preto sa konala len vojenská prehliadka.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Vojenská prehliadka (prehliadky) 29. a 30, októbra 1944 v Banskej Bystrici|periodikum=Vojnová kronika|odkaz na periodikum=https://muzeumsnp.sk/vzdelavanie/casopis-vojnova-kronika/|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|ročník=11|číslo=2|issn=1338-6379|priezvisko2=Hofírek|meno2=Tomáš}}</ref> Na druhý deň, teda 30. októbra sa už konala tzv. „Siegesparade“ opäť, už za účasti prezidenta Tisa.
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:1944 na Slovensku]]
[[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania]]
c45xh8un424bfwbbq7c67ls7bzi9sva
2026 na Slovensku
0
741987
8213845
8210525
2026-05-14T19:03:13Z
~2026-29173-86
294899
/* Úmrtia */
8213845
wikitext
text/x-wiki
{{Rok2|2026}}
Tento článok obsahuje výpis významných udalostí v roku '''[[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''.
== Udalosti ==
* [[1. január]] – [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskymi hlavnými mestami kultúry]] v roku 2026 sú finske [[Oulu]] a slovenský [[Trenčín]].
== Očakávané udalosti ==
=== Január ===
* [[23. január]] – zloženie olympijského sľubu [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026|reprezentantmi Slovenska]] pred [[Zimné olympijské hry 2026|Zimnými olympijskými hrami 2026]].<ref name="olympic-zisli-kandidati">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = V Banskej Bystrici sa zišli kandidáti štartu na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/011025-seminar-zoh-2026 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
=== Február ===
* [[20. február]] – do tohto dňa bude známa nominácia do [[Slovensko na Zimných paralympijských hrách 2026|slovenského tímu]] na [[Zimné paralympijské hry 2026|Zimné paralympijské hry 2026]].<ref name="ta3-zacnu-o-100">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Paralympijské zimné hry začnú presne o 100 dní. Lajtman sa vracia, Rexová bude obhajovať zlatú medailu | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1022215/paralympijske-zimne-hry-zacnu-presne-o-100-dni-lajtman-sa-vracia-rexova-bude-obhajovat-zlatu-medailu | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-01-02 }}</ref>
=== Marec ===
* [[21. marec]] – voľby do orgánov samosprávy obcí.<ref name="minv-volby-do-organov-samospravy-obci">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Voľby do orgánov samosprávy obcí konané v priebehu volebného obdobia 2022 - 2026 | url = https://www.minv.sk/?oso2226 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-26 | jazyk = }}</ref>
=== Júl ===
* júl – očakávané dokončenie 4-pruhovej časti [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]] medzi Bratislavou a Triblavinou.<ref name="dennikn-dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit">{{Citácia periodika | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Diaľničiari chcú v roku 2026 dokončiť 22 kilometrov diaľnic. Najviac sa čaká na obchvat Ružomberka | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/5043986/dialniciari-chcu-v-roku-2026-dokoncit-22-kilometrov-dialnic-najviac-sa-caka-na-obchvat-ruzomberka/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-24 | dátum prístupu = 2025-12-26 }}</ref>
<!-- == Úmrtia ==
* {{0}}[[1. január]] – [[Príklad Príkladovský]], slovenský príklad (* [[1901]]) -->
== Úmrtia ==
* {{0}}[[9. január]] – [[Peter Kormaník]], slovenský teológ, liturgista a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* [[10. január]] – [[Oskár Elschek]], slovenský etnomuzikológ (* [[1931]])
* 10. január – [[František Čitbaj]], slovenský gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, kánonista a sudca (* [[1957]])
* [[13. január]] – [[Rudolf Urc]], slovenský filmový režisér (* [[1937]])
* 13. január – [[Jana Benková]], slovenská spisovateľka (* [[1970]])
* [[16. január]] – [[Marcel Osztas]], slovenský moderátor a hypeman (* [[1988]])
* [[22. január]] – [[Ivan Szabó]], slovenský novinár, prozaik a spisovateľ literatúry faktu (* [[1939]])
* [[23. január]] – [[Arpád Tarnóczy]], slovenský vodnopólový funkcionár, bývalý politik (* [[1936]])
* [[24. január]] – [[Jaromír Pastorek]], slovenský biochemik (* [[1957]])
* [[27. január]] – [[Marian Dyda]], slovenský petrológ a vysokoškolský pedagóg (* [[1945]])
* {{0}}[[1. február]] – [[Ján Mazúch]], slovenský futbalista a tréner (* [[1944]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Milan Melník]], slovenský vedec, vysokoškolský učiteľ a chemik (* [[1938]])
* [[10. február]] – [[Otto Šimko]], slovenský účastník [[SNP]], svedok holokaustu (* [[1924]])
* [[15. marec]] – [[Marián Urban]], slovenský scenárista, dramaturg, režisér a producent (* [[1951]])
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Viera Hegerová]], slovenská prekladateľka (* [[1933]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Imrich Bugár]], slovenský atlét maďarskej národnosti (* [[1955]])
* [[10. apríl]] – [[Katalin Vadkerty]], slovenská historička, vysokoškolská pedagogička a publicistka (* [[1928]])
* [[12. apríl]] – [[Alojz Rosina]], slovenský lekár (* [[1931]])
* [[20. apríl]] – [[Mária Adamcová]], slovenská operná speváčka, mezzosopranistka (* [[1930]])
* [[21. apríl]] – [[Milan Šuna]], slovensky horolezec, tatranský horský vodca (* [[1966]])
* [[28. apríl]] – [[Ján Kerekréti]], slovenský politik (* [[1943]])
* [[30. apríl]] – [[Zdeněk Chára]], český zápasník a tréner pôsobiaci na Slovensku (* [[1951]])
* {{0}}[[1. máj]] – [[Ján Pataky]], slovenský politik (* [[1955]])
* {{0}}1. máj – [[Marián Járek]], slovenský vysokoškolský pedagóg, folklórista (* [[1946]])
* {{0}}[[7. máj]] – [[Jana Dubovcová]], slovenská právnička, sudkyňa a politička (* [[1952]])
* [[14. máj]] – [[Karol Chmel]], slovenský redaktor, básnik a prekladateľ (* [[1953]])
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:2026 na Slovensku| ]]
ewra4310rtd9i4sn9a8d1cjdzzust5l
Otužovanie detí školského veku
0
742404
8213708
8213686
2026-05-14T12:45:14Z
Oto Zapletal
135950
/* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ pridanie fotogalérie
8213708
wikitext
text/x-wiki
'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.
== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = KOZLÍK
| meno = Jaroslav
| spoluautori = a spol.
| titul = Tělesná výchova pro vychovatele
| vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
| miesto = Praha
| rok = 1962
| počet strán = 224
| strany = 134
| id = 16-906-62
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>
== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.
Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie
=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.
=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Clark
| meno = R. P.
| priezvisko2 = Edholm
| meno2 = O. G.
| titul = Man and His Thermal Environment
| miesto = London
| vydavateľ = Edward Arnold Ltd
| rok = 1985
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Castellani
| meno = John W.
| priezvisko2 = Young
| meno2 = Andrew J.
| kapitola = Cold Water Immersion
| titul = Medical Aspects of Harsh Environments
| zväzok = 1
| miesto = Falls Church, Virginia
| vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
| rok = 2001
| strany = 532
| url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
| jazyk = anglicky
}}</ref> To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.
Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
• Komfortná zóna: +28...+30 °C
• Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C
• Zóna otužovania: pod +20 °C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
| url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.
Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = RUDIK
| meno = P. A.
| spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
| titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| miesto = Bratislava
| rok = 1953
| počet strán = 174
| strany = 154
}}</ref>
== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.
== Galéria ==
<gallery>
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci pri polar bear plunge skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci pri polar bear plunge skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pri polar bear plunge pláva v zime v ľadovej vode.
</gallery>
=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.
Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
Medzi prínosy patria:
• zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
• rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
• podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>
Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.
=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref>
Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
• ľahký [[beh]] alebo poklus,
• skákanie na mieste,
• krúženie ramenami a bedrami,
• drepy alebo polodrepy,
• dynamické výpady a pohyby nôh.
Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.
Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.
=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
• teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• poruchy dýchania a panická reakcia,
• podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
• poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• mdloba a utopenie,
• zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.
Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.
=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>
Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
• ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>,
• poruchách krvného obehu,
• ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• chronických infekciách,
• oslabenej imunite,
• kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nadmernej citlivosti na chlad,
• neurologických alebo iných chronických ochoreniach.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.
=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.
Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
• začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
• nikdy dieťa do vody nenútiť,
• sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
• prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
• vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
• nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
• po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.
Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.
=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.
=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.
Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
| url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
| url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
| url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
| url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
| dátum vydania = 23. decembra 2002
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.
== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Otužování dětí (1986)
| url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
| vydavateľ = Česká televize
| periodikum = Archiv ČT24
| dátum_vydania = 1986
| dátum_prístupu = 2026-01-01
| jazyk = cs
| poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.
== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==
=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| dátum vydania = 2010-01-21
| dátum prístupu = 2026-01-02
| jazyk = cs
}}</ref>
== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).
Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = sk }}</ref>
Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky!
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Topsports
| meno =
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria)
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2022
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2023
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2024
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2025
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.
Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].
Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.
== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Česko: ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url =
https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Nemecko:===
Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria)
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Zdravie]]
nt111v50sv8b817t7zpj96by0yfawp7
8213710
8213708
2026-05-14T12:49:12Z
Oto Zapletal
135950
/* Galéria */ zmena názvu obrázkov.
8213710
wikitext
text/x-wiki
'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.
== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = KOZLÍK
| meno = Jaroslav
| spoluautori = a spol.
| titul = Tělesná výchova pro vychovatele
| vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
| miesto = Praha
| rok = 1962
| počet strán = 224
| strany = 134
| id = 16-906-62
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>
== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.
Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie
=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.
=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Clark
| meno = R. P.
| priezvisko2 = Edholm
| meno2 = O. G.
| titul = Man and His Thermal Environment
| miesto = London
| vydavateľ = Edward Arnold Ltd
| rok = 1985
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Castellani
| meno = John W.
| priezvisko2 = Young
| meno2 = Andrew J.
| kapitola = Cold Water Immersion
| titul = Medical Aspects of Harsh Environments
| zväzok = 1
| miesto = Falls Church, Virginia
| vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
| rok = 2001
| strany = 532
| url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
| jazyk = anglicky
}}</ref> To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.
Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
• Komfortná zóna: +28...+30 °C
• Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C
• Zóna otužovania: pod +20 °C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
| url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.
Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = RUDIK
| meno = P. A.
| spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
| titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| miesto = Bratislava
| rok = 1953
| počet strán = 174
| strany = 154
}}</ref>
== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.
== Galéria ==
<gallery>
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
</gallery>
=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.
Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
Medzi prínosy patria:
• zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
• rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
• podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>
Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.
=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref>
Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
• ľahký [[beh]] alebo poklus,
• skákanie na mieste,
• krúženie ramenami a bedrami,
• drepy alebo polodrepy,
• dynamické výpady a pohyby nôh.
Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.
Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.
=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
• teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• poruchy dýchania a panická reakcia,
• podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
• poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• mdloba a utopenie,
• zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.
Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.
=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>
Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
• ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>,
• poruchách krvného obehu,
• ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• chronických infekciách,
• oslabenej imunite,
• kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nadmernej citlivosti na chlad,
• neurologických alebo iných chronických ochoreniach.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.
=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.
Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
• začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
• nikdy dieťa do vody nenútiť,
• sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
• prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
• vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
• nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
• po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.
Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.
=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.
=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.
Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
| url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
| url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
| url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
| url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
| dátum vydania = 23. decembra 2002
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.
== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Otužování dětí (1986)
| url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
| vydavateľ = Česká televize
| periodikum = Archiv ČT24
| dátum_vydania = 1986
| dátum_prístupu = 2026-01-01
| jazyk = cs
| poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.
== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==
=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| dátum vydania = 2010-01-21
| dátum prístupu = 2026-01-02
| jazyk = cs
}}</ref>
== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).
Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = sk }}</ref>
Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky!
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Topsports
| meno =
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria)
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2022
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2023
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2024
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2025
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.
Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].
Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.
== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Česko: ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url =
https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Nemecko:===
Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria)
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Zdravie]]
ejiwbz2mgy6rerjbbag9f3ln4qelg6n
8213711
8213710
2026-05-14T12:52:27Z
Oto Zapletal
135950
/* Galéria */ pridanie obrázku do galérie
8213711
wikitext
text/x-wiki
'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.
== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = KOZLÍK
| meno = Jaroslav
| spoluautori = a spol.
| titul = Tělesná výchova pro vychovatele
| vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
| miesto = Praha
| rok = 1962
| počet strán = 224
| strany = 134
| id = 16-906-62
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>
== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.
Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie
=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.
=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Clark
| meno = R. P.
| priezvisko2 = Edholm
| meno2 = O. G.
| titul = Man and His Thermal Environment
| miesto = London
| vydavateľ = Edward Arnold Ltd
| rok = 1985
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Castellani
| meno = John W.
| priezvisko2 = Young
| meno2 = Andrew J.
| kapitola = Cold Water Immersion
| titul = Medical Aspects of Harsh Environments
| zväzok = 1
| miesto = Falls Church, Virginia
| vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
| rok = 2001
| strany = 532
| url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
| jazyk = anglicky
}}</ref> To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.
Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
• Komfortná zóna: +28...+30 °C
• Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C
• Zóna otužovania: pod +20 °C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
| url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.
Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = RUDIK
| meno = P. A.
| spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
| titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| miesto = Bratislava
| rok = 1953
| počet strán = 174
| strany = 154
}}</ref>
== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.
== Galéria ==
<gallery>
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
</gallery>
=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.
Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
Medzi prínosy patria:
• zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
• rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
• podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>
Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.
=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref>
Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
• ľahký [[beh]] alebo poklus,
• skákanie na mieste,
• krúženie ramenami a bedrami,
• drepy alebo polodrepy,
• dynamické výpady a pohyby nôh.
Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.
Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.
=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
• teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• poruchy dýchania a panická reakcia,
• podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
• poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• mdloba a utopenie,
• zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.
Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.
=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>
Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
• ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>,
• poruchách krvného obehu,
• ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• chronických infekciách,
• oslabenej imunite,
• kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nadmernej citlivosti na chlad,
• neurologických alebo iných chronických ochoreniach.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.
=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.
Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
• začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
• nikdy dieťa do vody nenútiť,
• sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
• prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
• vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
• nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
• po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.
Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.
=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.
=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.
Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
| url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
| url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
| url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
| url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
| dátum vydania = 23. decembra 2002
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.
== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Otužování dětí (1986)
| url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
| vydavateľ = Česká televize
| periodikum = Archiv ČT24
| dátum_vydania = 1986
| dátum_prístupu = 2026-01-01
| jazyk = cs
| poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.
== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==
=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| dátum vydania = 2010-01-21
| dátum prístupu = 2026-01-02
| jazyk = cs
}}</ref>
== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).
Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = sk }}</ref>
Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky!
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Topsports
| meno =
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria)
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2022
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2023
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2024
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2025
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.
Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].
Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.
== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Česko: ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url =
https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Nemecko:===
Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria)
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Zdravie]]
3rzcqkmezaoj8v0eoadsh4ptm1egzab
8214118
8213711
2026-05-15T08:39:47Z
Oto Zapletal
135950
/* Odporúčaný postup */ úprava textu
8214118
wikitext
text/x-wiki
'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.
== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = KOZLÍK
| meno = Jaroslav
| spoluautori = a spol.
| titul = Tělesná výchova pro vychovatele
| vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
| miesto = Praha
| rok = 1962
| počet strán = 224
| strany = 134
| id = 16-906-62
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>
== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.
Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie
=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.
=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Clark
| meno = R. P.
| priezvisko2 = Edholm
| meno2 = O. G.
| titul = Man and His Thermal Environment
| miesto = London
| vydavateľ = Edward Arnold Ltd
| rok = 1985
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Castellani
| meno = John W.
| priezvisko2 = Young
| meno2 = Andrew J.
| kapitola = Cold Water Immersion
| titul = Medical Aspects of Harsh Environments
| zväzok = 1
| miesto = Falls Church, Virginia
| vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
| rok = 2001
| strany = 532
| url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
| jazyk = anglicky
}}</ref> To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.
Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
• Komfortná zóna: +28...+30 °C
• Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C
• Zóna otužovania: pod +20 °C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
| url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.
Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = RUDIK
| meno = P. A.
| spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
| titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| miesto = Bratislava
| rok = 1953
| počet strán = 174
| strany = 154
}}</ref>
== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.
== Galéria ==
<gallery>
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
</gallery>
=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.
Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
Medzi prínosy patria:
• zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
• rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
• podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>
Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.
=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref>
Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
• ľahký [[beh]] alebo poklus,
• skákanie na mieste,
• krúženie ramenami a bedrami,
• drepy alebo polodrepy,
• dynamické výpady a pohyby nôh.
Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.
Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.
=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
• teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• poruchy dýchania a panická reakcia,
• podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
• poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• mdloba a utopenie,
• zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.
Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.
=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>
Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
• ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>,
• poruchách krvného obehu,
• ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• chronických infekciách,
• oslabenej imunite,
• kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nadmernej citlivosti na chlad,
• neurologických alebo iných chronických ochoreniach.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.
=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.
Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
• začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
• nikdy dieťa do vody nenútiť,
• sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
• prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
• vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
• nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
• po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.
Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.
=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.
=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.
Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
| url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
| url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
| url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
| url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
| dátum vydania = 23. decembra 2002
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.
== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Otužování dětí (1986)
| url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
| vydavateľ = Česká televize
| periodikum = Archiv ČT24
| dátum_vydania = 1986
| dátum_prístupu = 2026-01-01
| jazyk = cs
| poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.
== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==
=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| dátum vydania = 2010-01-21
| dátum prístupu = 2026-01-02
| jazyk = cs
}}</ref>
== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).
Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = sk }}</ref>
Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky!
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Topsports
| meno =
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria)
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2022
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2023
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2024
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2025
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.
Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].
Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.
== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Česko: ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url =
https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Nemecko:===
Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria)
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Zdravie]]
l4ptbr4ncckk84pfxyx850pbfg5kvdo
8214129
8214118
2026-05-15T09:17:26Z
Oto Zapletal
135950
/* Odporúčaný postup */ Pridanie textu a odkazu na zdroj.
8214129
wikitext
text/x-wiki
'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.
== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = KOZLÍK
| meno = Jaroslav
| spoluautori = a spol.
| titul = Tělesná výchova pro vychovatele
| vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
| miesto = Praha
| rok = 1962
| počet strán = 224
| strany = 134
| id = 16-906-62
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>
== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.
Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie
=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.
=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Clark
| meno = R. P.
| priezvisko2 = Edholm
| meno2 = O. G.
| titul = Man and His Thermal Environment
| miesto = London
| vydavateľ = Edward Arnold Ltd
| rok = 1985
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Castellani
| meno = John W.
| priezvisko2 = Young
| meno2 = Andrew J.
| kapitola = Cold Water Immersion
| titul = Medical Aspects of Harsh Environments
| zväzok = 1
| miesto = Falls Church, Virginia
| vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
| rok = 2001
| strany = 532
| url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
| jazyk = anglicky
}}</ref> To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.
Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
• Komfortná zóna: +28...+30 °C
• Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C
• Zóna otužovania: pod +20 °C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
| url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.
Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = RUDIK
| meno = P. A.
| spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
| titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| miesto = Bratislava
| rok = 1953
| počet strán = 174
| strany = 154
}}</ref>
== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.
== Galéria ==
<gallery>
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
</gallery>
=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.
Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
Medzi prínosy patria:
• zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
• rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
• podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>
Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.
=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Napríklad asi dvadsať študentov zlínskeho Gymnázia TGM sa každé ráno doma sprchovalo studenou vodou a po mesiaci zvládli kúpanie v novembrovom vonkajšom bazéne s teplotou vody asi 5 °C. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUKSA
| meno = Aleš
| titul = Gymnazisté se otužovali ve venkovním bazénu
| url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-gymnaziste-se-otuzovali-ve-venkovnim-bazenu-40378004
| dátum vydania = 14. novembra 2021
| dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = cs}}</ref>
Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
• ľahký [[beh]] alebo poklus,
• skákanie na mieste,
• krúženie ramenami a bedrami,
• drepy alebo polodrepy,
• dynamické výpady a pohyby nôh.
Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.
Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.
=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
• teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• poruchy dýchania a panická reakcia,
• podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
• poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• mdloba a utopenie,
• zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.
Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.
=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>
Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
• ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>,
• poruchách krvného obehu,
• ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• chronických infekciách,
• oslabenej imunite,
• kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nadmernej citlivosti na chlad,
• neurologických alebo iných chronických ochoreniach.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.
=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.
Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
• začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
• nikdy dieťa do vody nenútiť,
• sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
• prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
• vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
• nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
• po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.
Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.
=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.
=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.
Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
| url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
| url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
| url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
| url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
| dátum vydania = 23. decembra 2002
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.
== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Otužování dětí (1986)
| url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
| vydavateľ = Česká televize
| periodikum = Archiv ČT24
| dátum_vydania = 1986
| dátum_prístupu = 2026-01-01
| jazyk = cs
| poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.
== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==
=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| dátum vydania = 2010-01-21
| dátum prístupu = 2026-01-02
| jazyk = cs
}}</ref>
== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).
Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = sk }}</ref>
Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky!
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Topsports
| meno =
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria)
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2022
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2023
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2024
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2025
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.
Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].
Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.
== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Česko: ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url =
https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Nemecko:===
Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria)
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Zdravie]]
3dnj235m7rzin3vhzwg8o40lmngb6kd
8214130
8214129
2026-05-15T09:18:47Z
Oto Zapletal
135950
/* Odporúčaný postup */ oprava gramatickej chyby
8214130
wikitext
text/x-wiki
'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu.
== Charakteristika ==
Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = KOZLÍK
| meno = Jaroslav
| spoluautori = a spol.
| titul = Tělesná výchova pro vychovatele
| vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
| miesto = Praha
| rok = 1962
| počet strán = 224
| strany = 134
| id = 16-906-62
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>
== Princíp otužovania ==
Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.
Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}</ref>
== Formy otužovania ==
* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie
=== Otužovanie vzduchom ===
Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku.
=== Otužovanie vodou ===
Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Clark
| meno = R. P.
| priezvisko2 = Edholm
| meno2 = O. G.
| titul = Man and His Thermal Environment
| miesto = London
| vydavateľ = Edward Arnold Ltd
| rok = 1985
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Castellani
| meno = John W.
| priezvisko2 = Young
| meno2 = Andrew J.
| kapitola = Cold Water Immersion
| titul = Medical Aspects of Harsh Environments
| zväzok = 1
| miesto = Falls Church, Virginia
| vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
| rok = 2001
| strany = 532
| url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
| jazyk = anglicky
}}</ref> To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.
Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto:
• Komfortná zóna: +28...+30 °C
• Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C
• Zóna otužovania: pod +20 °C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
| url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.
Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = RUDIK
| meno = P. A.
| spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
| titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
| miesto = Bratislava
| rok = 1953
| počet strán = 174
| strany = 154
}}</ref>
== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==
Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = ZEMAN
| meno = Václav
| titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
| vydanie = 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Galén
| rok = 2006
| počet strán = 123
| isbn = 80-7262-331-1
| jazyk = cs
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUDGE
| meno = Jessie
| titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
| url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
| dátum vydania = 8. február 2016
| vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
| dátum prístupu = 2026-05-08
}}</ref>Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.
== Galéria ==
<gallery>
2012 Polar Bear Plunge-460.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-461.jpg|Chlapci skáču v zime do ľadovej vody.
2012 Polar Bear Plunge-465.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
2012 Polar Bear Plunge-468.jpg|Chlapec pláva v zime v ľadovej vode.
</gallery>
=== Fyziologické účinky ===
Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.
Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Prínosy ===
Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
Medzi prínosy patria:
• zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,
• rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,
• podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>
Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
=== Vek dieťaťa ===
„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci
| url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
| dátum vydania =16. októbra 2024
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.
=== Odporúčaný postup ===
Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, stačí raz denne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}</ref> Napríklad asi dvadsať študentov zlínskeho Gymnázia TGM sa každé ráno doma sprchovalo studenou vodou a po mesiaci zvládlo kúpanie v novembrovom vonkajšom bazéne s teplotou vody asi 5 °C. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = FUKSA
| meno = Aleš
| titul = Gymnazisté se otužovali ve venkovním bazénu
| url = https://www.novinky.cz/clanek/domaci-gymnaziste-se-otuzovali-ve-venkovnim-bazenu-40378004
| dátum vydania = 14. novembra 2021
| dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = cs}}</ref>
Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:
• ľahký [[beh]] alebo poklus,
• skákanie na mieste,
• krúženie ramenami a bedrami,
• drepy alebo polodrepy,
• dynamické výpady a pohyby nôh.
Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.
Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.
=== Regenerácia po športovej záťaži ===
U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>
=== Riziká ===
Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:
• teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• poruchy dýchania a panická reakcia,
• podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,
• poruchy srdcového rytmu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref>,
• mdloba a utopenie,
• zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.
Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.
=== Kontraindikácie ===
Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>
Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:
• ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
| url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
| dátum vydania = 12. január 2021
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>,
• poruchách krvného obehu,
• ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• chronických infekciách,
• oslabenej imunite,
• kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nadmernej citlivosti na chlad,
• neurologických alebo iných chronických ochoreniach.
Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.
=== Bezpečnostné zásady ===
Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.
Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:
• začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,
• nikdy dieťa do vody nenútiť,
• sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,
• prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,
• vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = МУРАВЕЦ
| meno = Александр
| titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
| url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
| dátum vydania = 18. januára 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}</ref>,
• nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,
• nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,
• po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.
Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.
=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===
Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.
=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===
V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.
Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
| url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
| url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
| url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
| url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
| dátum vydania = 23. decembra 2002
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref>
=== Zhrnutie ===
Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
| url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
| dátum vydania = 22. januára 2022
| dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}</ref> Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = KUCHAR
| meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
| titul = Czy dziecko może morsować?
| url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
| dátum vydania = 17. január 2023
| dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}</ref>Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.
== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==
Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}</ref> sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Otužování dětí (1986)
| url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
| vydavateľ = Česká televize
| periodikum = Archiv ČT24
| dátum_vydania = 1986
| dátum_prístupu = 2026-01-01
| jazyk = cs
| poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}</ref>, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.
== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==
=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===
O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref> a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}</ref>, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| dátum vydania = 2010-01-21
| dátum prístupu = 2026-01-02
| jazyk = cs
}}</ref>
== Triatlon a akvatlon ==
[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).
Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = sk }}</ref>
Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky!
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Topsports
| meno =
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria)
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = cs }}</ref>
Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&catid=13
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =
| dátum_prístupu = 2026-05-08
| jazyk = de }}</ref>
Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia & Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2022
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2023
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2024
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jugend trainiert für Olympia & Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
| url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
| vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
| dátum vydania = 2025
| dátum prístupu = 2026-05-09
| jazyk = de
| formát = PDF
}}</ref> Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší.
Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].
Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.
== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Česko: ===
Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url =
https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}</ref>
=== Nemecko:===
Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]] 2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}</ref> Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
== Súťaže v plážových disciplínach ==
Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria)
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018
| dátum_prístupu = 2026-03-30
| jazyk = cs }}</ref>
Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.
== Referencie ==
{{referencie}}
[[Kategória:Zdravie]]
182ktk912ph5f2ep8rreyjaosb89xnl
Slovensko na Zimných olympijských hrách 2026
0
742406
8213964
8206004
2026-05-14T22:01:45Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 3 sources and tagging 6 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213964
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Krajina na olympijských hrách
| názov krajiny = Slovensko
| vlajka = [[Image:Flag of Slovakia.svg|border|200px]]
| hry = Zimné
| rok = 2026
| IOC = SVK
| NOC = [[Slovenský olympijský a športový výbor]]
| súťažiaci = 53 (36 mužov a 17 žien)
| vedúci = Roman Buček
| športy = 11
| vlajkonosiči = [[Viktória Čerňanská]] (Cortina d'Ampezzo)<br />[[Tomáš Tatar]] (Miláno)
| zlato =
| striebro =
| bronz =
| celkom =
| LOH = [[Slovensko na Letných olympijských hrách 1996|1996]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2000|2000]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2004|2004]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2008|2008]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2012|2012]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2016|2016]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2020|2020]] • [[Slovensko na Letných olympijských hrách 2024|2024]]
| ZOH = [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1994|1994]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 1998|1998]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2002|2002]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|2006]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010|2010]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2014|2014]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2018|2018]] • [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|2022]] • 2026
}}
'''Slovensko na [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hrách 2026]]''' v talianskych mestách [[Miláno]] a [[Cortina d'Ampezzo]] reprezentuje 53 športovcov v 11 športoch.<ref name="sosv-nominacia" /><ref name="sosv-53" /> Na otváracom ceremoniáli niesli [[Vlajka Slovenska|slovenskú vlajku]] hokejista [[Tomáš Tatar]] a bobistka [[Viktória Čerňanská]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Slovensko je oficiálne súčasťou ZOH 2026. Vlajku na San Sire poniesol Tatar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-predstavenie-otvaraci-ceremonial-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-06 | dátum prístupu = 2026-02-08}}</ref>
[[Slovenský olympijský a športový výbor]] 9. decembra 2025 predpokladal, že slovenská výprava by mohla mať „okolo 50 športovcov“.<ref name="olympic-rychlo"/> SOŠV schválil konečné zloženie výpravy 23. januára 2026.<ref name="sosv-nominacia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V slovenskej výprave na ZOH 2026 bude 52 športovcov | url = https://www.olympic.sk/clanok/23012026-nominacia-zoh | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-25 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260126063825/https://www.olympic.sk/clanok/23012026-nominacia-zoh | dátum archivácie = 2026-01-26 }}</ref> Výprava obsahuje 53 ľudí: 36 mužov a 17 žien. Pre 30 z nich je táto olympiáda premiérovou účasťou. Zloženie olympijského sľubu prebehlo 27. januára 2026.<ref name="prezident-slub">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezident SR prijal slovenskú výpravu na Zimné olympijské a paralympijské hry 2026 | url = https://www.prezident.sk/article/prezident-sr-prijal-slovensku-vypravu-na-zimne-olympijske-a-paralympijske-hry-2026/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> Za olympionikov sľub zložil sánkar [[Jozef Ninis]].<ref name="olympic-slub">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Ninis a Balážová zložili v mene výpravy sľub do rúk prezidenta | url = https://www.olympic.sk/clanok/270126-slub-zoh | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V porovnaní s [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2022|predošlými ZOH v roku 2022]] je vo výprave o 3 športovcov a o 5 športových odvetví viac (zo 7 na 12). Prvýkrát sú zastúpené súťaže v ženských dvojboboch, ženských dvojiciach v sánkovaní, ženských skokoch na lyžiach a v skikrose.<ref name="olympic-stats">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Vo výprave je najviac rodákov z Popradu a Bratislavy, najmladšia je Kapustíková | url = https://www.olympic.sk/clanok/230126-vyprava-zaujimavosti | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-31 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20260204175349/https://www.olympic.sk/clanok/230126-vyprava-zaujimavosti | dátum archivácie = 2026-02-04 }}</ref>
== Reprezentanti ==
Slovensko na ZOH 2026 reprezentuje 53 športovcov v 11 disciplínach.<ref name="sosv-nominacia"/><ref name="sosv-53">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zväz potvrdil nomináciu a miestenku pre Kapustíkovú na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/zvaz-potvrdil-nominaciu-miestenku-pre-kapustikovu-na-zoh-2026 | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vedúcim výpravy je Roman Buček.<ref name="olympic-slub"/>
{| class="wikitable sortable" style="text-align:center;"
|-
! width=150 | Šport
! width=55 | Muži
! width=55 | Ženy
! width=55 | Spolu
|-
| align=left | [[Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Akrobatické lyžovanie]]
| – || 1 || 1
|-
| align=left | [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Alpské lyžovanie]]
| 1 || 3 || 4
|-
| align=left | [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Beh na lyžiach]]
| 2 || 1 || 3
|-
| align=left | [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026|Biatlon]]
| 2 || 4 || 6
|-
| align=left | [[Boby na Zimných olympijských hrách 2026|Boby]]
| – || 2 || 2
|-
| align=left | [[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Krasokorčuľovanie]]
| 1 || – || 1
|-
| align=left | [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026|Ľadový hokej]]
| 25 || – || 25
|-
| align=left | [[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Sánkovanie]]
| 3 || 2 || 5
|-
| align=left | [[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Skialpinizmus]]
| 1 || 2 || 3
|-
| align=left | [[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Skoky na lyžiach]]
| 1 || 1 || 2
|-
| align=left | [[Šortrek na Zimných olympijských hrách 2026|Šortrek]]
| – || 1 || 1
|-
! Spolu || 36 || 17 || 53
|}
== Akrobatické lyžovanie ==
{{Hlavný článok|Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026}}
20. januára 2026 získala olympijskú miestenku [[Nikola Fričová]], reprezentantka v skikrose. V tejto disciplíne má Slovensko zastúpenie vôbec prvýkrát na ZOH.<ref name="sme-slovensko-ziskalo-dalsiu">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko získalo na ZOH ďalšiu miestenku. Zastúpenie bude mať aj v skikrose | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/akrobaticke-lyzovanie-skikrosarka-fricova-ziskala-miestenku-na-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-20 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref>
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan="2"|Športovec
!rowspan="2"|Disciplína
!colspan="2"|Nasadenie
!Osemfinále
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan=2|Finále
|- style="font-size:95%"
!Čas
!Umiestnenie
!Poradie
!Poradie
!Poradie
!Poradie
!Poradie
|- align=center
|align=left|[[Nikola Fričová]]
|align=left|[[Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – Ženský skikrose|Ženský skikrose]]
|1:20.24
|28
|4
|colspan=3|Nepostúpila
|28
|}
== Alpské lyžovanie ==
{{Hlavný článok|Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026}}
V alpskom lyžovaní Slovensko reprezentovali [[Andreas Žampa]], [[Rebeka Jančová]], [[Katarína Šrobová]] a [[Petra Vlhová]].<ref name="olympic-slub"/>
=== Muži ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|- align="center"
| align="left" |[[Andreas Žampa]]
| align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – obrovský slalom mužov|obrovský slalom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Men's Giant Slalom Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-14/ALPMGS----------------------------__C73C_1.0.pdf
| vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]]
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-14
| dátum prístupu = 2026-02-14
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|1:16,64
|17.
|1:11,80
|25.
|2:28,44
|21.
|}
=== Ženy ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|- align="center"
| align="left" |[[Rebeka Jančová]]
| rowspan="1" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – obrovský slalom žien|obrovský slalom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Giant Slalom Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-15/ALPWGS----------------------------__C73C_1.0.pdf
| vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]]
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-15
| dátum prístupu = 2026-02-15
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|colspan=2|nedokončila
|colspan=4|nepostúpila
|- align="center"
| align="left" |[[Katarína Šrobová]]
| rowspan="2" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – slalom žien|slalom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Slalom Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-18/ALPWSL----------------------------__C73C_1.0.pdf
| vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]]
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-18
| dátum prístupu = 2026-02-20
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|colspan=2|nedokončila
|colspan=4|nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Petra Vlhová]]
|49,99
|29.
|52,71
|12.
|1:42,70
|20.
|- align="center"
| align="left" |[[Rebeka Jančová]]
| rowspan="1" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – super-G žien|super-G]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Super-G Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-12/ALPWSG----------------FNL-000100--__C73A_1.0.pdf
| vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]]
| miesto =
| dátum vydania = 2022-02-12
| dátum prístupu = 2026-02-12
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
| colspan="4" | –
|1:28,51
|21.
|- align="center"
| align="left" |[[Katarína Šrobová]]
| rowspan="2" align="left" |[[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – tímová kombinácia žien|tímová kombinácia]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Team Combined Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-10/ALPWTC----------------------------__C73E_1.0.pdf
| vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]]
| miesto =
| dátum vydania = 2022-02-10
| dátum prístupu = 2026-02-10
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|1:46,66
|26.
| colspan="4" rowspan="2" |nedokončili
|-
| align="left" |[[Petra Vlhová]]
| colspan="2" |nedokončila<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Návrat po dvoch rokoch mal trpkú príchuť. Petra Vlhová na olympijskej trati nedošla do cieľa | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/zimna-olympiada/clanok/zimne-olympijske-hry-2026-petra-vlhova-dnes-lyzovanie-slalom-2026021013041787632 | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-10}}</ref>
|}
== Beh na lyžiach ==
{{Hlavný článok|Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026}}
Reprezentatnmi sú [[Peter Hinds]], [[Tomáš Cenek]] a [[Mária Danielová]].<ref name="olympic-slub"/>
=== Diaľkové disciplíny ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Klasický štýl
!colspan=2|Voľný štýl
!colspan=3|Finále
|-style="font-size: 95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Deficit
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=3|[[Peter Hinds]]
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 10 km voľne muži|10 km voľne]]
|colspan=2 {{N/A}}
|23:40.8
|64.
|colspan=3 {{N/A}}
|-align=center
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 20 km skiatlon|20 km skiatlon]]
| 27:24.8
| 63.
| 25:46.8
| 52.
| 53:44.7
| +7:33.7
| 60.
|-align=center
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 50 km klasicky muži|50 km klasicky]]
|
|
|colspan=5 {{N/A}}
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Tomáš Cenek]]
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 10 km voľne muži|10 km voľne]]
|colspan=2 {{n/a}}
|26:07.9
|90.
|colspan=3 {{n/a}}
|-align=center
|align=left|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 50 km klasicky muži|50 km klasicky]]
|
|
|colspan=5 {{n/a}}
|-align=center
|align=left|[[Mária Danielová]]
|align=left |[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – 10 km klasicky ženy|10 km klasicky]]
|colspan=2 {{n/a}}
|31:20.8
|102.
|colspan=3 {{n/a}}
|}
=== Šprint ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Kvalifikácia
!colspan=2|Štvrťfinále
!colspan=2|Semifinále
!colspan=2|Finále
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Peter Hindis]]
|align=left rowspan=2|[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – Šprint mužov|Šprint mužov]]
|3:25.78
|49.
|colspan=6|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Tomáš Cenek]]
|3:28.34
|58.
|colspan=6|Nepostúpil
|-align=center
|align=left|[[Mária Danielová]]
| align="left" |[[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026 – Šprint žien|Šprint žien]]
|4:08.27
|60.
|colspan=6|Nepostúpila
|}
== Biatlon ==
{{Hlavný článok|Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026}}
Od 1. septembra 2025 má Slovensko určené 4 miesta pre biatlonistky.<ref name="olympic-ibu-potvrdila-4-miestenky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = IBU potvrdila 4 miestenky pre slovenské biatlonistky na ZOH 2026 | url = https://www.olympic.sk/clanok/010925-biatlon-miestenky | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-09-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 9. januára 2026 bola potvrdená účasť dvoch biatlonistiek: [[Anastasia Kuzminová]] získala 20. miesto v šprinte 4. kola Svetového pohára v nemeckom Oberhofe, [[Mária Remeňová]] miestenku získala „cez interný súboj, ktorý sa hodnotí podľa priemeru [[IBU]] kvalifikačných bodov z troch najlepších výsledkov vo vybraných pretekoch“. [[Paulína Bátovská Fialková]] získala miestenku v decembri 2025.<ref name="olympic-biatlonistky-2026">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Biatlonistky Kuzminová s Máriou Remeňovou majú isté miestenky ZOH | url = https://www.olympic.sk/clanok/biatlonistky-kuzminova-s-mariou-remenovou-maju-iste-miestenky-zoh | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-09 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Štvrtou biatlonistkou je [[Ema Kapustová]]. Biatlonistami sú [[Šimon Adamov]], [[Jakub Borguľa]].<ref name="olympic-slub"/>
=== Muži ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!Športovec
!Disciplína
!Čas
!Streľba
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Šimon Adamov]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky mužov|vytrvalostné preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Men's 20km Individual Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-10/BTHM20KMIS------------FNL-000100--__C73A_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-10
| dátum prístupu = 2026-02-10
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|1:03:01,4
|7 (0+4+1+2)
|82.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint mužov|šprint]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Men's 10km Sprint Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-13/BTHM10KMSP------------FNL-000100--__C73B_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-13
| dátum prístupu = 2026-02-13
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|26:32,0
|2 (1+1)
|75.
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Jakub Borguľa]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint mužov|šprint]]
|25:55,0
|1 (0+1)
|58.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky mužov|stíhacie preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Men's 12.5km Pursuit Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-15/BTHM12.5KMPU----------FNL-000100--__C73D_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-15
| dátum prístupu = 2026-02-15
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|38:16,0
|4 (1+1+1+1)
|56.
|}
=== Ženy ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!Športovec
!Disciplína
!Čas
!Streľba
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=3 |[[Paulína Bátovská Fialková]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 15km Individual Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-11/BTHW15KMIS------------FNL-000100--__C73A_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-11
| dátum prístupu = 2026-02-11
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|45:18,2
|3 (0+1+1+1)
|40.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 7.5km Sprint Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-14/BTHW7.5KMSP-----------FNL-000100--__C73B_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-14
| dátum prístupu = 2026-02-15
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|22:50,6
|3 (1+2)
|40.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 10km Pursuit Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-15/BTHW10KMPU------------FNL-000100--__C73D_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-15
| dátum prístupu = 2026-02-15
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|32:54,1
|3 (0+1+1+1)
|25.
|-align=center
|align=left rowspan=3|[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]
|46:11,8
|2 (0+0+1+1)
|46.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]]
|22:40,6
|1 (0+1)
|36.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]]
|34:45,6
|5 (1+1+2+1)
|49.
|-align=center
|align=left rowspan=3|[[Ema Kapustová]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]
|46:14,3
|1 (1+0+0+0)
|48.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]]
|23:03,5
|1 (0+1)
|53.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]]
|35:07,3
|4 (1+1+2+0)
|52.
|-align=center
|align=left rowspan=3|[[Mária Remeňová]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – vytrvalostné preteky žien|vytrvalostné preteky]]
|50:01,7
|6 (2+2+0+2)
|82.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – šprint žien|šprint]]
|23:01,8
|1 (1+0)
|51.
|-align=center
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – stíhacie preteky žien|stíhacie preteky]]
|34:01,5
|2 (0+1+0+1)
|38.
|-align=center
|align=left|[[Ema Kapustová]]<br>[[Paulína Bátovská Fialková]]<br>[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]<br>[[Mária Remeňová]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – štafeta žien|štafeta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Women's 4 x 6km Relay Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-18/BTHW4X6KM-------------FNL-000100--__C73C_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-18
| dátum prístupu = 2026-02-19
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|1:14:03,5<br>18:31,1<br>17:19,4<br>18:25,0<br>19:48,0
|0+8 0+2<br>0+3 0+0<br>0+1 0+0<br>0+1 0+0<br>0+3 0+2
|10.
|}
=== Zmiešaná štafeta ===
{|class=wikitable style=font-size:90%
|-
!Športovec
!Disciplína
!Čas
!Streľba
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Jakub Borguľa]]<br>[[Šimon Adamov]]<br>[[Paulína Bátovská Fialková]]<br>[[Anastasiya Kuzmina|Anastasia Kuzminová]]
|align=left|[[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2026 – zmiešaná štafeta|zmiešaná štafeta]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Milano Cortina 2026 - Biathlon - Mixed Relay 4 x 6km (M+W) Results
| url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/BTH/2026-02-08/BTHXRELAY4------------FNL-000100--__C73C_1.0.pdf
| vydavateľ = Winter Olympics
| miesto =
| dátum vydania = 2026-02-08
| dátum prístupu = 2026-02-08
| formát = PDF
| jazyk =
}}</ref>
|1:09:06,5
|0+11
|19.
|}
== Boby ==
{{Hlavný článok|Boby na Zimných olympijských hrách 2026}}
18. januára 2026 bola potvrdená olympijská účasť pre ženský dvojbob: [[Viktória Čerňanská]] a [[Lucia Mokrášová]]. Je to prvá slovenská olympijská ženská reprezentácia dvojbobu. Čerňanská bude rovnako súťažiť v individuálnej disciplíne.<ref name="sme-je-to-definitivne-slovenky-si-zaistili">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Je to definitívne. Slovenky si zaistili olympijskú miestenku v dvojboboch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/boby-cernanska-mokrasova-miestenka-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-18 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref>
{| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|3. kolo
!colspan=2|4. kolo
!colspan=2|Spolu
|- style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-
|align=left|[[Viktória Čerňanská]]
|align=left|[[Boby na Zimných olympijských hrách 2026 – Monoboby – ženy|Monoboby – ženy]]
|1:00.83
|21
|1:00.81
|20
|1:00.55
|20
|1:00.65
|19
|4:02.84
|20
|-
|align=left|[[Viktória Čerňanská]]<br />[[Lucia Mokrášová]]
|align=left|[[Boby na Zimných olympijských hrách 2026 – Dvojboby – ženy|Dvojboby – ženy]]
|57.94
|18
|57.86
|15
|
|
|
|
|
|}
== Krasokorčuľovanie ==
{{Hlavný článok|Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026}}
[[Adam Hagara]] sa v marci 2025 na [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025|Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní]] ziskom 16. miesta kvalifikoval na účasť na olympiáde za Slovensko.<ref name="stvr-hagara-ziskal-miestenku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hagara získal miestenku na olympiádu, účasť však nemá istú. Zapracovať chce najmä na štvoritých skokoch | url = https://spravy.stvr.sk/2025/03/hagara-ziskal-miestenku-na-olympiadu-ucast-vsak-nema-istu-zapracovat-chce-najma-na-stvoritych-skokoch/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}</ref>
Hagara debutoval na zimnej olympiáde v krátkom programe mužov, kde predviedol štvoritého tulupa, bezchybne aj trojitého axla a kombináciu trojitého lutza s trojitým tulupom, za čo získal 80,3 bodov, čím obsadil 20. pozíciu a ako prvý sólista v ére slovenskej samostatnosti sa dostal do finálových voľných jázd.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Historický moment pre Slovensko, debut ako hrom. Krasokorčuliar Hagara postúpil | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://sportweb.pravda.sk/zoh-2026/clanok/785740-historicky-moment-pre-slovensko-debut-ako-hrom-krasokorculiar-hagara-postupil/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-11 }}</ref>
{| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Krátky program
!colspan=2|Voľná jazda
!colspan=2|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-
|align=left|[[Adam Hagara]]
|align=left|[[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026|Muži]]
|80,30
|20.
|122,08
|24.
|202,38
|24.
|}
== Ľadový hokej ==
{{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026}}
=== Zhrnutie ===
{| class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Tím
!rowspan=2|Súťaž
!colspan=4|Skupinová fáza
!Play-off
!Štvrťfinále
!Semifinále
!colspan=2|O 3. miesto
|-style="font-size:95%"
!Súper<br />výsledok
!Súper<br />výsledok
!Súper<br />výsledok
!Poradie
!Súper<br />výsledok
!Súper<br />výsledok
!Súper<br />výsledok
!Súper<br />výsledok
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Slovensko]]
|align=left|[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj|mužský turnaj]]
|{{FIN|lh|1}}<br />'''{{ku|4|1}}'''
|{{ITA|lh|1}}<br />'''{{ku|3|2}}'''
|{{SWE|lh|1}}<br />{{ku|3|5}}
|1.
|{{N/A}}
|{{GER|lh|1}}<br />'''{{ku|6|2}}'''
|{{USA|lh|1}}<br />{{ku|2|6}}
|{{FIN|lh|1}}<br />{{ku|1|6}}
|4.
|}
=== Mužský turnaj ===
{{Hlavný článok|Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – mužský turnaj}}
[[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Slovenská mužská hokejová reprezentácia]] sa na zimné olympijské hry [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – kvalifikácia na mužský turnaj|kvalifikovala]] 1. septembra 2024 výhrou [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – kvalifikácia na mužský turnaj#Finálové kolo olympijskej kvalifikácie|finálového kvalifikačného turnaja]] nad Kazachstanom 3:1.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Slovenskí hokejisti oslavujú postup na ZOH 2026, kvalifikáciu ukončili bez straty bodu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-kazachstan-vysledok-dnes-skupina-d-kvalifikacia-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-09-01 | dátum prístupu = 2026-02-13}}</ref><ref name="olympic-rychlo"/>
==== Súpiska ====
Prvých šesť hráčov olympijskej reprezentácie Slovenska bolo oznámených 16. júna 2025, medzi nimi traja obrancovia [[Erik Černák]], [[Martin Fehérváry]] a [[Šimon Nemec]] a traja útočníci [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]], [[Juraj Slafkovský]] a [[Tomáš Tatar]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet | odkaz na autora = | titul = Pokúsia sa zopakovať úspech z Pekingu. Slovensko na ZOH berie aj hráčov z NHL | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-prvotna-supiska-sest-hracov-slovensko-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-06-16 | dátum prístupu = 2026-02-13 }}</ref> Zvyšok zostavy bol menovaný 8. januára 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = OLYMPIÁDA: Toto je nominácia slovenskej hokejovej reprezentácie | url = https://www.olympic.sk/clanok/olympiada-toto-je-nominacia-slovenskej-hokejovej-reprezentacie | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-13 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> 28. januára 2026 bol [[Marek Hrivík]] vylúčený pre zranenie a nahradil ho [[Lukáš Cingel]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Sportnet,TASR | odkaz na autora = | titul = Veľká zmena v nominácii Slovenska. Hrivík je zranený, nahradí ho iný center | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-marek-hrivik-zranenie-zmena-nominacia-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-28 | dátum prístupu = 2026-02-13 }}</ref> 9. februára bol Tomáš Tatar menovaný za kapitána Slovenska, spolu s asistentmi Erikom Černákom a Martinom Fehérvárim.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko už má kapitána. Hokejistov na olympiáde povedie najskúsenejší hráč | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/hokej-slovensko-kapitan-asistenti-tomas-tatarna-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-09 | dátum prístupu = 2026-02-13 }}</ref>
Hlavný tréner – [[Vladimír Országh]]
{| class="wikitable" cellpadding="2" cellspacing="2"
!Pozícia
!Číslo
! width="200" |Hráč
! width="300" |Tím
|-
|rowspan="3"|Brankári
|30
|[[Adam Gajan]]
|{{USA}} [[Minnesota Duluth Bulldogs]]
|-
|31
|[[Samuel Hlavaj]]
|{{USA}} [[Iowa Wild]]
|-
|33
|[[Stanislav Škorvánek]]
|{{CZE}} [[Mountfield HK]]
|-
|rowspan="9"|Obrancovia
|-
|14
|[[Peter Čerešňák]]
|{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]]
|-
|17
|[[Šimon Nemec]]
|{{USA}} [[New Jersey Devils]]
|-
|28
|[[Martin Gernát]]
|{{RUS}} [[CHK Lokomotiv (Jaroslavľ)|CHK Lokomotiv]]
|-
|29
|[[Michal Ivan]]
|{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]]
|-
|42
|[[Martin Fehérváry]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]'''
|{{USA}} [[Washington Capitals]]
|-
|52
|[[Martin Marinčin]]
|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]
|-
|64
|[[Patrik Koch]]
|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]
|-
|81
|[[Erik Černák]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]'''
|{{USA}} [[Tampa Bay Lightning]]
|-
|rowspan="15"| Útočníci
|-
|6
|[[Oliver Okuliar]]
|{{SWE}} [[Skellefteå AIK]]
|-
|8
|[[Lukáš Cingel]]
|{{CZE}} [[HC Kometa Brno]]
|-
|11
|[[Miloš Kelemen]]
|{{CZE}} [[HC Dynamo Pardubice]]
|-
|15
|[[Dalibor Dvorský]]
|{{USA}} [[St. Louis Blues]]
|-
|20
|[[Juraj Slafkovský]]
|{{CAN}} [[Montreal Canadiens]]
|-
|21
|[[Adam Ružička]]
|{{RUS}} [[CHK Spartak Moskva]]
|-
|23
|[[Adam Liška]]
|{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec]]
|-
|34
|[[Peter Cehlárik]]
|{{SWE}} [[Leksands IF]]
|-
|49
|[[Samuel Takáč (hokejista)|Samuel Takáč]]
|{{SVK}} [[HC Slovan Bratislava]]
|-
|76
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
|{{CAN}} [[Calgary Flames]]
|-
|79
|[[Libor Hudáček]]
|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]
|-
|84
|[[Pavol Regenda]]
|{{USA}} [[San Jose Sharks]]
|-
|90
|[[Tomáš Tatar]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]'''
|{{SUI}} [[EV Zug]]
|-
|91
|[[Matúš Sukeľ]]
|{{CZE}} [[HC Verva Litvínov]]
|}
==== Skupinová fáza - skupina B ====
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poradie=áno}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=10|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{FIN|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=16|ig=5|pozadie=#ccccff}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{SWE|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=0|p=1|sg=11|ig=9|pozadie=#ffffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{ITA|lh|1}} '''(H)'''|v=0|vp=0|pp=0|p=3|sg=4|ig=19|pozadie=#ffffcc}}
|}
{{Hokejbox2
|skóre={{ku|4|1|}}
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|3|0}}
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FIN|lh|1}}
|dátum=11. február 2026
|čas=16:40
|štadión=[[PalaItalia]], [[Miláno]]
|brankár1=Samuel Hlavaj
|brankár2=Juuse Saros
|góly1=J. Slafkovský - 07:45<br/><br/>D. Dvorský (M. Gernát, A. Liška) - 47:20<br/>J. Slafkovský (Š. Nemec, D. Dvorský) (PH) - 50:30<br/>A. Ružička (T. Tatar, J. Slafkovský) (PB) - 57:39
|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}<br/>{{ku|4|1|}}
|góly2=<br/>24:15 - E. Tolvanen (J. Armia, A. Lehkonen)
|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991b01_74_3_0
|divákov=11 025
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=25
|strely2=40
|rozhodca={{CAN}} Eric Furlatt
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{USA}} Ryan Daisy
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
}}
----
{{Hokejbox2
|skóre={{ku|2|3}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|1}}
|mužstvo1={{ITA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''
|dátum=13. február 2026
|čas=12:10
|štadión=[[Fiera Milano]], [[Miláno]]
|bg=
|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991b04_74_3_0
|brankár1=Davide Fadani<br/>(od 50. minúty Damian Clara)
|brankár2=Stanislav Škorvánek
|góly1=<br/><br/><br/>M. Bradley (P. Pietroniro, D. Gazley) (PH) - 37:06<br/><br/>D. Gazley (T. Larkin, P. Pietroniro) - 56:25
|stav={{ku|0|1|}}<br/><br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|2|3|}}
|góly2=23:51 - L. Hudáček (J. Slafkovský, D. Dvorský) (PH)<br/>33:45 - M. Sukeľ (A. Liška, L. Cingeľ)<br/><br/>51:54 - A. Ružička (P. Regenda, M. Gernát)
|tresty1=12
|tresty2=12
|strely1=22
|strely2=38
|divákov=3 986
|rozhodca={{USA}} Brian Pochmara
|rozhodca2={{GER}} André Schrader
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{USA}} Jonny Murray
}}
----
{{Hokejbox2|skóre={{ku|5|3|}}|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|1|}}|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|dátum=14. február 2026|čas=12:10|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|brankár1=Jacob Markstrom|brankár2=Samuel Hlavaj|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Kyle Rehman|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek|čiarový2={{CZE}} Libor Suchánek|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/><br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|2|2|}}<br/>{{ku|3|2|}}<br/>{{ku|4|2|}}<br/>{{ku|5|2|}}<br/>{{ku|5|3|}}|góly1=J. Eriksson Ek (A. Kempe) (OS) - 07:17<br/><br/><br/>A . Kempe (R. Dahlin, L. Raymond) (PH) - 27:06<br/><br/>E. Pettersson (F. Forsberg, V. Hedman) - 34:29<br/>E. Pettersson (L. Raymond, E. Karlsson) - 47:57<br/>L. Raymond (M. Zibanejad, E. Karlsson) - 51:38|góly2=<br/>08:59 - J. Slafkovský (Š. Nemec, M. Gernát) (PH)<br/><br/>29:48 - M. Gernát (P. Čerešňák, A. Ružička)<br/><br/><br/><br/>59:21 - D. Dvorský (J. Slafkovský, P. Čerešňák) (PH)|tresty1=14|tresty2=14|strely1=51|strely2=32|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991b05_74_3_0|divákov=11 332}}
==== Štvrťfinále ====
{{Hokejbox2|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|1|0|3|1|2|1|}}|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{GER|lh|1}}|dátum=18. február 2026|čas=12:10|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Philipp Grubauer|rozhodca={{CAN}} Dan O'Rourke|rozhodca2={{USA}} Kyle Rehman|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{CAN}} Matt MacPherson|divákov=9 532|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991301_74_3_0|góly1=P. Regenda (E. Černák, M. Fehérváry) - 18:06<br/>M. Kelemen (P. Regenda) - 24:01<br/>O. Okuliar (L. Hudáček, D. Dvorský) - 24:34<br/>D. Dvorský (O. Okuliar, P. Koch) - 30:21<br/><br/>P. Regenda (P. Koch, M. Pospíšil) - 40:58<br/><br/>T. Tatar (A. Ružička, J. Slafkovský) (PB) - 56:33|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|4|0|}}<br/>{{ku|4|1|}}<br/>{{ku|5|1|}}<br/>{{ku|5|2|}}<br/>{{ku|6|2|}}|góly2=<br/><br/><br/><br/>34:59 - L. Reichel (L. Draisaitl)<br/><br/>49:09 - F. Tiffels (L. Reichel, M. Müller) (PH)|tresty1=8|tresty2=4|strely1=35|strely2=27}}
==== Semifinále ====
{{Hokejbox2|skóre={{ku|6|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|1|2|}}|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|dátum=20. február 2026|čas=21:10|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|bg=|brankár1=Connor Hellebuyck|brankár2=Samuel Hlavaj<br/>(od 33. minúty Stanislav Škorvánek)|rozhodca={{CAN}} Gord Dwyer|rozhodca2={{USA}} Chris Rooney|čiarový={{CAN}} Scott Cherrey|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki|góly1=D. Larkin (Z. Werenski, T. Thompson) - 04:19<br/>T. Thompson (J. Eichel, Q. Hughes) (PH) - 19:19<br/>J. Hughes (Z. Werenski) - 32:14<br/>J. Eichel (B. Tkachuk, M. Tkachuk) - 33:33<br/>J. Hughes (Z. Werenski, M. Boldy) - 38:24<br/><br/><br/>B. Tkachuk (V. Trocherk, N. Hanifin) - 50:52|stav={{ku|1|0|}}<br/>{{ku|2|0|}}<br/>{{ku|3|0|}}<br/>{{ku|4|0|}}<br/>{{ku|5|0|}}<br/>{{ku|5|1|}}<br/><br/>{{ku|6|1|}}<br/>{{ku|6|2|}}|góly2=<br/><br/><br/><br/><br/>44:55 - J. Slafkovský (A. Ružička, M. Fehérváry)<br/><br/>53:17 - P. Regenda (M. Kelemen, M. Fehérváry)|tresty1=30|tresty2=20|strely1=39|strely2=24|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991201_74_3_0|divákov=11 240}}
==== Zápas o bronz ====
{{Hokejbox2|skóre={{ku|1|6}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|4}}|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''|dátum=21. február 2026|čas=20:40|štadión=[[PalaItalia|PalaItalia Santa Giulia]], [[Miláno]]|správa=https://www.iihf.com/pdf/991/ihm991102_74_3_0|divákov=10 522|bg=#ffdab9}}
== Rýchlokorčuľovanie ==
{{Hlavný článok|Rýchlokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2026}}
V decembri 2025 [[Medzinárodná korčuliarska únia]] potvrdila jedno miesto pre rýchlokorčuliarku na krátkej dráhe. Predsedníctvo [[Slovenský rýchlokorčuliarsky zväz|Slovenského rýchlokorčuliarskeho zväzu]] pre šortrek rozhodovalo či bude reprezentovať [[Tamara Tokárová]] alebo [[Lea Popovičová]].<ref name="olympic-rychlo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = SR má istú miestenku v šortreku, získa ju Tokárová alebo Popovičová | url = https://www.olympic.sk/clanok/sr-ma-istu-miestenku-v-sortreku-ziska-ju-tokarova-alebo-popovicova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Rozhodnutie padlo na [[Lea Popovičová|Leu Popovičovú]].<ref name="olympic-slub"/> V súťaži na 500 metrov Popovičová nepostúpila do štvrťfinále. Vo svojej kvalifikačnej jazde získala 4. priečku časom 46,101 s.<ref name="sme-neprekvapila">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mladá Slovenka v debute neprekvapila favoritky. Štartovala z najnevýhodnejšej pozície | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sortrek-lea-popovicova-nepostupila-z-kvalifikacie-na-500-metrov-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-10 | dátum prístupu = 2026-02-10 }}</ref>
== Sánkovanie ==
{{Hlavný článok|Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026}}
12. januára bola potvrdená účasť slovenských sánkarov a sánkariek. [[Jozef Ninis]] sa zúčastní už svojej šiestej olympiády. Dvojica [[Christián Bosman]] a [[Bruno Mick]] budú mať premiéru, rovnako ako dvojica [[Viktória Praxová]] a [[Desana Špitzová]]. Táto ženská disciplína bude na olympijskom programe prvýkrát.<ref name="sme-slovensko-ziskalo-dalsich-pat">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Slovensko získalo ďalších päť olympijských miesteniek. Ninis vyrovná rekordný zápis | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sankovanie-jozef-ninis-miestenky-slovensko-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-01-12 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}</ref>
{| class="wikitable" style="font-size:90%; text-align:center"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|1. kolo
!colspan=2|2. kolo
!colspan=2|3. kolo
!colspan=2|4. kolo
!colspan=2|Spolu
|- style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-
|align=left|[[Jozef Ninis]]
|align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – muži|Muži]]
|53.986
|19
|54.097
|20
|53.824
|18
|53.693
|15
|3:35.600
|19
|-
|align=left|[[Christián Bosman]]<br>[[Bruno Mick]]
|align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – dvojce muži|Dvojce muži]]
|53.121
|13
|53.004
|12
|colspan=4 {{n/a}}
|1:46.125
|12
|-
|align=left|[[Viktória Praxová]]<br>[[Desana Špitzová]]
|align=left|[[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – dvojce muži|Dvojce ženy]]
|56.227
|11
|55.286
|11
|colspan=4 {{n/a}}
|1:51.513
|11
|}
== Skialpinizmus ==
{{Hlavný článok|Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026}}
Tento šport sa na Olympijských hrách predstaví poprvýkrát. Začiatkom decembra 2025 získali [[Marianna Jagerčíková]] a [[Jakub Šiarnik]] olympijskú nomináciu v skialpinizme. <ref name="olympic-jagercikova-a-siarnik-ziskali">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Jagerčíková a Šiarnik získali miestenku v mix štafete | url = https://www.olympic.sk/clanok/jagercikova-siarnik-ziskali-miestenku-v-mix-stafete | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Treťou nominovanou športovkyňou je [[Rebeka Cully]].<ref name="olympic-slub"/>
=== Ženy ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Rozbehy
!colspan=2|Semifinále
!colspan=2|Finále
!rowspan=2|Poradie
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Marianna Jagerčíková]]
|align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Ženy]]
|3:15.32
|3
|3:26.80
|6
|colspan=2|nepostúpila
|11
|-align=center
|align=left|[[Rebeka Cully]]
|align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Ženy]]
|3:31.24
|6
|colspan=4|nepostúpila
|16
|}
=== Muži ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=2|Rozbehy
!colspan=2|Semifinále
!colspan=2|Finále
!rowspan=2|Poradie
|-style="font-size:95%"
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
!Čas
!Poradie
|-align=center
|align=left|[[Jakub Šiarnik]]
|align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Muži]]
|3:02.29
|6
|colspan=4|nepostúpil
|18
|}
=== Štafeta ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovci
!rowspan=2|Disciplína
!Finále
!rowspan=2|Poradie
|-style="font-size:95%"
!Čas
|-align=center
|align=left|[[Marianna Jagerčíková]]<br />[[Jakub Šiarnik]]
|align=left|[[Skialpinizmus na Zimných olympijských hrách 2026|Štafeta]]
|30:36.23
|11
|}
== Skoky na lyžiach ==
{{Hlavný článok|Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026}}
Reprezentantmi sú [[Hektor Kapustík]] a [[Kira Mária Kapustíková]].<ref name="olympic-slub"/>
=== Muži ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovec
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=3|Prvé kolo
!colspan=3|Finále
!colspan=2|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Vzdialenosť
!Body
!Poradie
!Vzdialenosť
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Hektor Kapustík]]
|align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Stredný mostík]]
|102.0
|124.6
|22
|95.5
|121.1
|28
|245.7
|28
|-align=center
|align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Veľký mostík]]
|131.5
|121.2
|30
|132.0
|127.1
|17
|248.3
|21
|}
=== Ženy ===
{|class="wikitable" style="font-size:90%"
|-
!rowspan=2|Športovkyňa
!rowspan=2|Disciplína
!colspan=3|Prvé kolo
!colspan=3|Finále
!colspan=2|Spolu
|-style="font-size:95%"
!Vzdialenosť
!Body
!Poradie
!Vzdialenosť
!Body
!Poradie
!Body
!Poradie
|-align=center
|align=left rowspan=2|[[Kira Mária Kapustíková]]
|align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Stredný mostík]]
|89.0
|100.9
|41
|colspan="5"| Nepostúpila
|-align=center
|align=left|[[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2026|Veľký mostík]]
|105.5
|79.7
|44
|colspan="5"| Nepostúpila
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.olympics.com/en/milano-cortina-2026/results/noc-profile/svk Slovenské zastúpenie] na oficiálnom webe ZOH 2026 {{eng icon}}
* [https://www.olympic.sk/podujatie/milano-cortina-dampezzo-2026 Zimné olympijské hry 2026] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20260212192712/https://www.olympic.sk/podujatie/milano-cortina-dampezzo-2026 |date=2026-02-12 }} na webe Slovenského olympijského a športového výboru
* [https://www.stvr.sk/milano-cortina-2026/aktuality Zimné olympijské hry 2026] na webe STVR
* [https://sportnet.sme.sk/olympijske-hry/zimna-olympiada/2026/ Zimné olympijské hry 2026] na portáli Sportnet denníka ''SME''
{{Slovensko na Olympijských hrách}}
{{Slováci na ZOH 2026}}
{{Krajiny na Zimných olympijských hrách 2026}}
[[Kategória:Zimné olympijské hry 2026]]
[[Kategória:Slovensko na Zimných olympijských hrách|2026]]
[[Kategória:2026 na Slovensku]]
eeq7zh40o9hxosiymmkfyfk09araswu
Liga F
0
742646
8214125
8150831
2026-05-15T09:11:05Z
Makenzis
148968
8214125
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalová liga
| krajina = Španielsko
| vznik = 1988
| nižšia liga = [[Primera Federación (ženy)|Primera Federación]]
| kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]]
| počet klubov = 16
| poháre = Copa de la Reina<br/>Supercopa de España Femenina
| najviac víťazstiev = [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] (11 titulov)
| posledný víťaz = [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] (11. titul)
}}
'''Liga F''' (alebo '''Primera División de la Liga de Fútbol Femenino''', podľa sponzora '''Liga F Moeve''') je najvyššia futbalová ženská liga v [[Španielsko|Španielsku]]. Je to jedna zo 6 najlepších ženských líg podľa hodnotenia UEFA. Do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]] sa kvalifikujú 3 tímy.
Liga bola založená v roku 1988, počas rokov prešla zmenami vo formáte a zmenami názvu '''Primera Iberdrola''' (podľa sponzora '''Liga Femenina Iberdrola)''', '''Superliga Femenina''', '''División de Honor''', a '''Liga Nacional'''. 12 rôznych klubov vyhralo ligu, z toho [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] desaťkrát.
== História ==
=== Liga Nacional ===
Liga bola založená v roku 1988 klubmi Olímpico Fortuna, Puente Castro, Parque Alcobendas, Santa María Atlético, Vallès Occidental, [[RCD Espanyol (ženy)|RCD Espanyol]], [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]], CE Sabadell a Peña Barcelonista Barcilona.
=== División de Honor ===
Od sezóny 1996/1997 bola liga rozdelená do 4 skupín, Víťazné tímy skupín postúpili do semifinále a finále rozhodlo o majsterkách.
=== Superliga ===
V roku 2000 ženské tímy neboli spokojné, že súťaž a harmonogram sú organizované mužskými tímami, preto tím [[Levante UD (ženy)|Levante UD]] navrhol španielskej federácii novú Superligu, ktorá bude organizovaný ženskými tímami a to malo podporu väčšiny ženských tímov v krajine. V čase podania návrhu sa tímy vyhrážali bojkotom súťaže, ak nová liga nebude fungovať od sezóny 2001/2002 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hemeroteca - El Mundo Deportivo - Home | url = https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/2000/06/16/pagina-33/693719/pdf.html | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | dátum prístupu = 2026-01-06}}</ref>
Od sezóny 2001/2002 sa liga premenovala na Superligu a zmenil sa formát súťaže. Namiesto skupín hral každý tím s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. V lige bolo 14 tímov a od sezóny 2008/2009 sa počet zvýšil na 16 tímov.
Od sezóny 2009/2010 sa zvýšil počet tímov z 16 na 24, ktorý spôsobil kritiku zo strany tímov a hráčok, či sa nezníži kvalita súťaže. Tímy boli geograficky rozdelené do 3 skupín po 7 alebo 8 tímov, aby sa znížili náklady na cestovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noticias - Real Federación Española de Fútbol | url = http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=126&CATEGORIA=3&ID=523 | vydavateľ = www.rfef.es | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | url archívu = https://web.archive.org/web/20091011031711/http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=126&CATEGORIA=3&ID=523}}</ref> V prvej časti sa v každej skupine hralo systémom každý s každým, jeden zápas vonku jeden doma. V druhej časti najlepšia dva tímy z každej skupiny a dva najlepšie tímy z tretích miest postúpili do skupiny A a ostatné tímy do skupín B a C podľa predom určeného pravidla. Znova sa hralo systémom každý s každým, doma a vonku. Všetky tímy zo skupiny A a 3 najlepšie tímy zo skupín B a C sa kvalifikovali do pohárovej súťaže Copa de la Reina. Dva najlepšie tímy zo skupiny A hrali proti sebe dvojzápas, aby sa určili majsterky. [[Rayo Vallecano (ženy)|Rayo Vallecano]] vyhral titul v oboch sezónach (2009/2010 a 2010/2011), keď vo finále vyhral proti [[RCD Espanyol (ženy)|RCD Espanyol]]. V sezóne 2009/2010 dva tímy odstúpili z finančných dôvodov.
=== Primera División ===
Od sezóny 2011/2012 sa liga premenovala na Primera División a skupinový formát sa zrušil. 18 tímov hralo systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku, aby sa určili majsterky. Liga znížila počet tímov na 16 od sezóny 2012/2013.
22. októbra 2019, keď zlyhali rokovania s futbalovou asociáciou o platoch a podmienkach,<ref>{{Citácia periodika|titul=Female footballers deserve a fair deal. That’s why we went on strike {{!}} Ainhoa Tirapu|url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/21/female-footballers-strike-wealth-spain|periodikum=the Guardian|dátum=2019-11-21|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826211144/https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/21/female-footballers-strike-wealth-spain}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish women's football strike a double-edged sword|url=https://en.as.com/en/2019/11/18/opinion/1574077535_102292.html|periodikum=Diario AS|dátum=2019-11-18|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-us|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130607/https://en.as.com/en/2019/11/18/opinion/1574077535_102292.html}}</ref> hráčky začali štrajk a niekoľko zápasov sa zrušilo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Top women footballers in Spain strike|url=https://www.bbc.com/sport/football/50444589|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130606/https://www.bbc.com/sport/football/50444589}}</ref> 18. novembra hráčky oznámili koniec štrajku po dojednaní dohody a novej kolektívnej zmluvy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish women's football strike called off|url=https://www.bbc.com/sport/football/50467440|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130605/https://www.bbc.com/sport/football/50467440}}</ref>
V roku 2020 bola liga zastavená kvôli pandémii COVID.<ref>{{Citácia periodika|titul=La Liga Femenina to be Called to an End – Her Football Hub|url=https://herfootballhub.com/la-liga-femenina-to-be-called-to-an-end/|periodikum=Her Football Hub|dátum=2020-05-07|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|meno=Ryan|priezvisko=Gregory|url archívu=https://web.archive.org/web/20230204022302/https://herfootballhub.com/la-liga-femenina-to-be-called-to-an-end/}}</ref>
Dňa 10. júna 2020 získala súťaž status profesionálnej súťaže.<ref>{{Citácia periodika|titul=Women’s soccer gains professional status in Spain|url=https://www.seattletimes.com/sports/womens-soccer-gains-professional-status-in-spain/|periodikum=The Seattle Times|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221029011824/https://www.seattletimes.com/sports/womens-soccer-gains-professional-status-in-spain/}}</ref>
Od sezóny 2021/2022 sa liga stala plne profesionálnou a znížil sa počet tímov z 18 na 16.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liga Ellas: Spain's top division to go professional from next season|url=https://www.givemesport.com/1665705-liga-ellas-spains-top-division-to-go-professional-from-next-season|periodikum=GiveMeSport|dátum=2021-03-26|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221029112631/https://www.givemesport.com/1665705-liga-ellas-spains-top-division-to-go-professional-from-next-season}}</ref>
Prvý zápas sezóny 2023/2024, ktorý sa mal konať 8. septembra 2023 bol zrušený kvôli štrajku piatich hráčskych odborových zväzov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Sevilla-UDG Tenerife no se jugó | url = https://as.com/futbol/femenino/lio-con-la-huelga-de-la-liga-f-el-sevilla-udg-tenerife-se-podria-jugar-n/ | vydavateľ = Diario AS | dátum vydania = 2023-09-08 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Aimara G. | priezvisko = Gil}}</ref>
== Zoznam majsteriek podľa sezóny ==
{| class="wikitable"
|+
!Sezóna
!{{Tooltip|P. t.|Počet tímov}}
!1. miesto
!{{Tooltip|B|Body}}
!2. miesto
!{{Tooltip|B|Body}}
!3. miesto
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
! colspan="8" |'''Liga Nacional'''
|-
| align="center" |1988/1989
| align="center" |9
|'''Peña Barcilona (1)'''
| align="center" |24
|Parque Alcobendas
| align="center" |21
|Espanyol
| align="center" |20
|-
| align="center" |1989/1990
| align="center" |12
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Villa de Madrid]] (1)'''
| align="center" |43
|Peña Barcilona
| align="center" |39
|Espanyol
| align="center" |30
|-
| align="center" |1990/1991
| align="center" |8
|'''Oiartzun (1)'''
| align="center" |20
|Atlético Villa de Madrid
| align="center" |20
|Añorga
| align="center" |20
|-
| align="center" |1991/1992
| align="center" |8
|'''Añorga (1)'''
| align="center" |27
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |19
|Oiartzun
| align="center" |17
|-
| align="center" |1992/1993
| align="center" |7
|'''Oroquieta Villaverde (1)'''
| align="center" |24
|Añorga
| align="center" |21
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |20
|-
| align="center" |1993/1994
| align="center" |10
|'''Oroquieta Villaverde (2)'''
| align="center" |49
|Añorga
| align="center" |42
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |40
|-
| align="center" |1994/1995
| align="center" |10
|'''Añorga (2)'''
| align="center" |48
|Oroquieta Villaverde
| align="center" |40
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |34
|-
| align="center" |1995/1996
| align="center" |9
|'''Añorga (3)'''
| align="center" |36
|Oroquieta Villaverde
| align="center" |31
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |30
|-
! colspan="8" |'''División de Honor'''
|-
| align="center" |1996/1997
| align="center" |
|'''[[Levante UD (ženy)|San Vicente]] (1)'''
| align="center" |
|Añorga
| align="center" | -
|AD Guillén Lafuerza
| align="center" | -
|-
| align="center" |1997/1998
| align="center" |45
|'''Atlético Málaga (1)'''
| align="center" |
|Sant Vicent
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
| align="center" |1998/1999
| align="center" |50
|'''Oroquieta Villaverde (3)'''
| align="center" |
|Puebla
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
| align="center" |1999/2000
| align="center" |50
|'''Puebla (1)'''
| align="center" |
|Torrejón
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
| align="center" |2000/2001
| align="center" |56
|'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (2)'''
| align="center" |
|Eibartarrak
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
! colspan="8" |'''Superliga'''
|-
| align="center" |2001/2002
| align="center" |11
|'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (3)'''
| align="center" |57
|Puebla
| align="center" |51
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |37
|-
| align="center" |2002/2003
| align="center" |12
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (1)'''
| align="center" |55
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |55
|Puebla
| align="center" |46
|-
| align="center" |2003/2004
| align="center" |14
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (2)'''
| align="center" |60
|Sabadell
| align="center" |58
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |58
|-
| align="center" |2004/2005
| align="center" |14
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (3)'''
| align="center" |66
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |63
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |57
|-
| align="center" |2005/2006
| align="center" |13
|'''[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] (1)'''
| align="center" |60
|Híspalis
| align="center" |60
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |55
|-
| align="center" |2006/2007
| align="center" |14
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (4)'''
| align="center" |64
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |63
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |55
|-
| align="center" |2007/2008
| align="center" |14
|'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (4)'''
| align="center" |71
|Rayo Vallecano
| align="center" |71
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |53
|-
| align="center" |2008/2009
| align="center" |16
|'''Rayo Vallecano (1)'''
| align="center" |81
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |76
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |65
|-
| align="center" |2009/2010
| align="center" |22
|'''Rayo Vallecano (2)'''
| align="center" |
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" | -
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" | -
|-
| align="center" |2010/2011
| align="center" |23
|'''Rayo Vallecano (3)'''
| align="center" |
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" | -
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" | -
|-
! colspan="8" |'''Primera División'''
|-
| align="center" |2011/2012
| align="center" |18
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (1)'''
| align="center" |94
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |91
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |76
|-
| align="center" |2012/2013
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (2)'''
| align="center" |76
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |74
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |68
|-
| align="center" |2013/2014
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (3)'''
| align="center" |79
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |69
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |54
|-
| align="center" |2014/2015
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (4)'''
| align="center" |77
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |69
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |65
|-
| align="center" |2015/2016
| align="center" |16
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (5)'''
| align="center" |78
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |77
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |69
|-
| align="center" |2016/2017
| align="center" |16
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (2)'''
| align="center" |78
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |75
|Valencia
| align="center" |68
|-
| align="center" |2017/2018
| align="center" |16
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (3)'''
| align="center" |77
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |76
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |56
|-
| align="center" |2018/2019
| align="center" |16
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (4)'''
| align="center" |84
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |78
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |57
|-
| align="center" |2019/2020
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (5)'''
| align="center" |59
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |50
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |45
|-
| align="center" |2020/2021
| align="center" |18
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (6)'''
| align="center" |99
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |74
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |70
|-
| align="center" |2021/2022
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (7)'''
| align="center" |90
|[[Real Sociedad (ženy)|Real Sociedad]]
| align="center" |66
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |60
|-
! colspan="8" |'''Liga F'''
|-
| align="center" |2022/2023
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (8)'''
| align="center" |85
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |75
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |66
|-
| align="center" |2023/2024
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (9)'''
| align="center" |88
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |73
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |61
|-
| align="center" |2024/2025
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (10)'''
| align="center" |84
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |76
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |58
|}
Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain - List of Women's Champions | url = https://www.rsssf.org/tabless/spanwomchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-06}}</ref>
== Zoznam víťazných tímov ==
{| class="wikitable"
|+
!Tím
!Počet titulov
!Roky
|-
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
|'''10'''
| align="left" |2012, ''2013'', ''2014'', 2015, ''2020'', ''2021'', ''2022'', 2023, ''2024'', 2025
|-
| align="left" |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
|'''5'''
| align="left" |2003, 2004, 2005, 2007, 2016
|-
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
|'''4'''
| align="left" |1997, ''2001'', ''2002'', 2008
|-
| align="left" |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
|'''4'''
| align="left" |1990, 2017, 2018, 2019
|-
| align="left" |Añorga
|'''3'''
| align="left" |1992, 1995, 1996
|-
| align="left" |Oroquieta Villaverde
|'''3'''
| align="left" |1993, 1994, ''1999''
|-
| align="left" |Rayo Vallecano
|'''3'''
| align="left" |2009, 2010, 2011
|-
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
|'''1'''
| align="left" |''2006''
|-
| align="left" |Puebla
|'''1'''
| align="left" |2000
|-
| align="left" |Peña Barcilona
|'''1'''
| align="left" |1989
|-
| align="left" |Oiartzun
|'''1'''
| align="left" |1991
|-
| align="left" |Atlético Málaga
|'''1'''
| align="left" |''1998''
|}
Roky označené šikmým písmom vyhral tím aj pohár Copa de la Reina.
== Najlepšie strelkyne ==
{| class="wikitable"
|+
!Sezóna
!Hráčka
!Klub
!{{Tooltip|G|Počet gólov}}
|-
| align="center" |2001/2002
| colspan="3" rowspan="2" |
|-
| align="center" |2002/2003
|-
| align="center" |2003/2004
|{{Minivlajka|Španielsko}}María José Pérez
|Sabadell
|
|-
| align="center" |2004/2005
|{{Minivlajka|Španielsko}}Marta Cubí
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |32
|-
| align="center" |2005/2006
|{{Minivlajka|Španielsko}}Auxiliadora Jiménez
|Híspalis
| align="center" |29
|-
| align="center" |2006/2007
|{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |30
|-
| align="center" |2007/2008
|{{Minivlajka|Španielsko}}Natalia Pablos
|Rayo Vallecano
| align="center" |24
|-
| align="center" |2008/2009
|{{Minivlajka|Španielsko}}Erika Vázquez
| align="left" |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |32
|-
| align="center" |2009/2010
|{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín
|Rayo Vallecano
| align="center" |35
|-
| align="center" |2010/2011
|{{Minivlajka|Španielsko}}Verónica Boquete
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |39
|-
| align="center" |2011/2012
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |38
|-
| rowspan="2" align="center" |2012/2013
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| rowspan="2" align="center" |27
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}}Natalia Pablos
|Rayo Vallecano
|-
| align="center" |2013/2014
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |28
|-
| rowspan="2" align="center" |2014/2015
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| rowspan="2" align="center" |22
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín
|Levante
|-
| align="center" |2015/2016
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |24
|-
| align="center" |2016/2017
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |35
|-
| align="center" |2017/2018
|{{Minivlajka|Mexiko}}Charlyn Corral
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |24
|-
| align="center" |2018/2019
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |24
|-
| align="center" |2019/2020
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |23
|-
| align="center" |2020/2021
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |31
|-
| rowspan="2" align="center" |2021/2022
|{{Minivlajka|Nigéria}}Asisat Oshoala
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| rowspan="2" align="center" |20
|-
|{{Minivlajka|Brazília}}Geyse Ferreira
|Madrid CFF
|-
| align="center" |2022/2023
|{{Minivlajka|Španielsko}}Alba Redondo
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |27
|-
| align="center" |2023/2024
|{{Minivlajka|Nórsko}}Caroline Graham Hansen
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |21
|-
| align="center" |2024/2025
|{{Minivlajka|Poľsko}}Ewa Pajor
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |25
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Liga F|1328011035}}
{{Ligy žien UEFA}}
[[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]]
[[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]]
[[Kategória:Ženské futbalové súťaže]]
7b8tshst7mn9zdrjpd7nwgniienl84f
8214126
8214125
2026-05-15T09:11:29Z
Makenzis
148968
/* Zoznam víťazných tímov */
8214126
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox futbalová liga
| krajina = Španielsko
| vznik = 1988
| nižšia liga = [[Primera Federación (ženy)|Primera Federación]]
| kvalifikácie = [[Liga majstrov žien UEFA|Liga Majsteriek]]
| počet klubov = 16
| poháre = Copa de la Reina<br/>Supercopa de España Femenina
| najviac víťazstiev = [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] (11 titulov)
| posledný víťaz = [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] (11. titul)
}}
'''Liga F''' (alebo '''Primera División de la Liga de Fútbol Femenino''', podľa sponzora '''Liga F Moeve''') je najvyššia futbalová ženská liga v [[Španielsko|Španielsku]]. Je to jedna zo 6 najlepších ženských líg podľa hodnotenia UEFA. Do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]] sa kvalifikujú 3 tímy.
Liga bola založená v roku 1988, počas rokov prešla zmenami vo formáte a zmenami názvu '''Primera Iberdrola''' (podľa sponzora '''Liga Femenina Iberdrola)''', '''Superliga Femenina''', '''División de Honor''', a '''Liga Nacional'''. 12 rôznych klubov vyhralo ligu, z toho [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]] desaťkrát.
== História ==
=== Liga Nacional ===
Liga bola založená v roku 1988 klubmi Olímpico Fortuna, Puente Castro, Parque Alcobendas, Santa María Atlético, Vallès Occidental, [[RCD Espanyol (ženy)|RCD Espanyol]], [[FC Barcelona (ženy)|FC Barcelona]], CE Sabadell a Peña Barcelonista Barcilona.
=== División de Honor ===
Od sezóny 1996/1997 bola liga rozdelená do 4 skupín, Víťazné tímy skupín postúpili do semifinále a finále rozhodlo o majsterkách.
=== Superliga ===
V roku 2000 ženské tímy neboli spokojné, že súťaž a harmonogram sú organizované mužskými tímami, preto tím [[Levante UD (ženy)|Levante UD]] navrhol španielskej federácii novú Superligu, ktorá bude organizovaný ženskými tímami a to malo podporu väčšiny ženských tímov v krajine. V čase podania návrhu sa tímy vyhrážali bojkotom súťaže, ak nová liga nebude fungovať od sezóny 2001/2002 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hemeroteca - El Mundo Deportivo - Home | url = https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/2000/06/16/pagina-33/693719/pdf.html | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | dátum prístupu = 2026-01-06}}</ref>
Od sezóny 2001/2002 sa liga premenovala na Superligu a zmenil sa formát súťaže. Namiesto skupín hral každý tím s každým, jeden zápas doma a jeden vonku. V lige bolo 14 tímov a od sezóny 2008/2009 sa počet zvýšil na 16 tímov.
Od sezóny 2009/2010 sa zvýšil počet tímov z 16 na 24, ktorý spôsobil kritiku zo strany tímov a hráčok, či sa nezníži kvalita súťaže. Tímy boli geograficky rozdelené do 3 skupín po 7 alebo 8 tímov, aby sa znížili náklady na cestovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Noticias - Real Federación Española de Fútbol | url = http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=126&CATEGORIA=3&ID=523 | vydavateľ = www.rfef.es | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | url archívu = https://web.archive.org/web/20091011031711/http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=126&CATEGORIA=3&ID=523}}</ref> V prvej časti sa v každej skupine hralo systémom každý s každým, jeden zápas vonku jeden doma. V druhej časti najlepšia dva tímy z každej skupiny a dva najlepšie tímy z tretích miest postúpili do skupiny A a ostatné tímy do skupín B a C podľa predom určeného pravidla. Znova sa hralo systémom každý s každým, doma a vonku. Všetky tímy zo skupiny A a 3 najlepšie tímy zo skupín B a C sa kvalifikovali do pohárovej súťaže Copa de la Reina. Dva najlepšie tímy zo skupiny A hrali proti sebe dvojzápas, aby sa určili majsterky. [[Rayo Vallecano (ženy)|Rayo Vallecano]] vyhral titul v oboch sezónach (2009/2010 a 2010/2011), keď vo finále vyhral proti [[RCD Espanyol (ženy)|RCD Espanyol]]. V sezóne 2009/2010 dva tímy odstúpili z finančných dôvodov.
=== Primera División ===
Od sezóny 2011/2012 sa liga premenovala na Primera División a skupinový formát sa zrušil. 18 tímov hralo systémom každý s každým, jeden zápas doma a jeden vonku, aby sa určili majsterky. Liga znížila počet tímov na 16 od sezóny 2012/2013.
22. októbra 2019, keď zlyhali rokovania s futbalovou asociáciou o platoch a podmienkach,<ref>{{Citácia periodika|titul=Female footballers deserve a fair deal. That’s why we went on strike {{!}} Ainhoa Tirapu|url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/21/female-footballers-strike-wealth-spain|periodikum=the Guardian|dátum=2019-11-21|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826211144/https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/21/female-footballers-strike-wealth-spain}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish women's football strike a double-edged sword|url=https://en.as.com/en/2019/11/18/opinion/1574077535_102292.html|periodikum=Diario AS|dátum=2019-11-18|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-us|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130607/https://en.as.com/en/2019/11/18/opinion/1574077535_102292.html}}</ref> hráčky začali štrajk a niekoľko zápasov sa zrušilo.<ref>{{Citácia periodika|titul=Top women footballers in Spain strike|url=https://www.bbc.com/sport/football/50444589|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130606/https://www.bbc.com/sport/football/50444589}}</ref> 18. novembra hráčky oznámili koniec štrajku po dojednaní dohody a novej kolektívnej zmluvy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Spanish women's football strike called off|url=https://www.bbc.com/sport/football/50467440|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|url archívu=https://web.archive.org/web/20230826130605/https://www.bbc.com/sport/football/50467440}}</ref>
V roku 2020 bola liga zastavená kvôli pandémii COVID.<ref>{{Citácia periodika|titul=La Liga Femenina to be Called to an End – Her Football Hub|url=https://herfootballhub.com/la-liga-femenina-to-be-called-to-an-end/|periodikum=Her Football Hub|dátum=2020-05-07|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-GB|meno=Ryan|priezvisko=Gregory|url archívu=https://web.archive.org/web/20230204022302/https://herfootballhub.com/la-liga-femenina-to-be-called-to-an-end/}}</ref>
Dňa 10. júna 2020 získala súťaž status profesionálnej súťaže.<ref>{{Citácia periodika|titul=Women’s soccer gains professional status in Spain|url=https://www.seattletimes.com/sports/womens-soccer-gains-professional-status-in-spain/|periodikum=The Seattle Times|dátum=2020-06-10|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221029011824/https://www.seattletimes.com/sports/womens-soccer-gains-professional-status-in-spain/}}</ref>
Od sezóny 2021/2022 sa liga stala plne profesionálnou a znížil sa počet tímov z 18 na 16.<ref>{{Citácia periodika|titul=Liga Ellas: Spain's top division to go professional from next season|url=https://www.givemesport.com/1665705-liga-ellas-spains-top-division-to-go-professional-from-next-season|periodikum=GiveMeSport|dátum=2021-03-26|dátum prístupu=2026-01-06|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20221029112631/https://www.givemesport.com/1665705-liga-ellas-spains-top-division-to-go-professional-from-next-season}}</ref>
Prvý zápas sezóny 2023/2024, ktorý sa mal konať 8. septembra 2023 bol zrušený kvôli štrajku piatich hráčskych odborových zväzov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = El Sevilla-UDG Tenerife no se jugó | url = https://as.com/futbol/femenino/lio-con-la-huelga-de-la-liga-f-el-sevilla-udg-tenerife-se-podria-jugar-n/ | vydavateľ = Diario AS | dátum vydania = 2023-09-08 | dátum prístupu = 2026-01-06 | jazyk = es | meno = Aimara G. | priezvisko = Gil}}</ref>
== Zoznam majsteriek podľa sezóny ==
{| class="wikitable"
|+
!Sezóna
!{{Tooltip|P. t.|Počet tímov}}
!1. miesto
!{{Tooltip|B|Body}}
!2. miesto
!{{Tooltip|B|Body}}
!3. miesto
!{{Tooltip|B|Body}}
|-
! colspan="8" |'''Liga Nacional'''
|-
| align="center" |1988/1989
| align="center" |9
|'''Peña Barcilona (1)'''
| align="center" |24
|Parque Alcobendas
| align="center" |21
|Espanyol
| align="center" |20
|-
| align="center" |1989/1990
| align="center" |12
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Villa de Madrid]] (1)'''
| align="center" |43
|Peña Barcilona
| align="center" |39
|Espanyol
| align="center" |30
|-
| align="center" |1990/1991
| align="center" |8
|'''Oiartzun (1)'''
| align="center" |20
|Atlético Villa de Madrid
| align="center" |20
|Añorga
| align="center" |20
|-
| align="center" |1991/1992
| align="center" |8
|'''Añorga (1)'''
| align="center" |27
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |19
|Oiartzun
| align="center" |17
|-
| align="center" |1992/1993
| align="center" |7
|'''Oroquieta Villaverde (1)'''
| align="center" |24
|Añorga
| align="center" |21
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |20
|-
| align="center" |1993/1994
| align="center" |10
|'''Oroquieta Villaverde (2)'''
| align="center" |49
|Añorga
| align="center" |42
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |40
|-
| align="center" |1994/1995
| align="center" |10
|'''Añorga (2)'''
| align="center" |48
|Oroquieta Villaverde
| align="center" |40
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |34
|-
| align="center" |1995/1996
| align="center" |9
|'''Añorga (3)'''
| align="center" |36
|Oroquieta Villaverde
| align="center" |31
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |30
|-
! colspan="8" |'''División de Honor'''
|-
| align="center" |1996/1997
| align="center" |
|'''[[Levante UD (ženy)|San Vicente]] (1)'''
| align="center" |
|Añorga
| align="center" | -
|AD Guillén Lafuerza
| align="center" | -
|-
| align="center" |1997/1998
| align="center" |45
|'''Atlético Málaga (1)'''
| align="center" |
|Sant Vicent
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
| align="center" |1998/1999
| align="center" |50
|'''Oroquieta Villaverde (3)'''
| align="center" |
|Puebla
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
| align="center" |1999/2000
| align="center" |50
|'''Puebla (1)'''
| align="center" |
|Torrejón
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
| align="center" |2000/2001
| align="center" |56
|'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (2)'''
| align="center" |
|Eibartarrak
| align="center" | -
|
| align="center" | -
|-
! colspan="8" |'''Superliga'''
|-
| align="center" |2001/2002
| align="center" |11
|'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (3)'''
| align="center" |57
|Puebla
| align="center" |51
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |37
|-
| align="center" |2002/2003
| align="center" |12
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (1)'''
| align="center" |55
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |55
|Puebla
| align="center" |46
|-
| align="center" |2003/2004
| align="center" |14
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (2)'''
| align="center" |60
|Sabadell
| align="center" |58
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |58
|-
| align="center" |2004/2005
| align="center" |14
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (3)'''
| align="center" |66
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |63
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |57
|-
| align="center" |2005/2006
| align="center" |13
|'''[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] (1)'''
| align="center" |60
|Híspalis
| align="center" |60
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |55
|-
| align="center" |2006/2007
| align="center" |14
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (4)'''
| align="center" |64
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |63
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |55
|-
| align="center" |2007/2008
| align="center" |14
|'''[[Levante UD (ženy)|Levante]] (4)'''
| align="center" |71
|Rayo Vallecano
| align="center" |71
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |53
|-
| align="center" |2008/2009
| align="center" |16
|'''Rayo Vallecano (1)'''
| align="center" |81
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |76
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |65
|-
| align="center" |2009/2010
| align="center" |22
|'''Rayo Vallecano (2)'''
| align="center" |
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" | -
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" | -
|-
| align="center" |2010/2011
| align="center" |23
|'''Rayo Vallecano (3)'''
| align="center" |
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" | -
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" | -
|-
! colspan="8" |'''Primera División'''
|-
| align="center" |2011/2012
| align="center" |18
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (1)'''
| align="center" |94
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |91
|[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |76
|-
| align="center" |2012/2013
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (2)'''
| align="center" |76
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |74
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |68
|-
| align="center" |2013/2014
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (3)'''
| align="center" |79
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |69
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |54
|-
| align="center" |2014/2015
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (4)'''
| align="center" |77
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |69
|[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |65
|-
| align="center" |2015/2016
| align="center" |16
|'''[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]] (5)'''
| align="center" |78
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |77
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |69
|-
| align="center" |2016/2017
| align="center" |16
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (2)'''
| align="center" |78
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |75
|Valencia
| align="center" |68
|-
| align="center" |2017/2018
| align="center" |16
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (3)'''
| align="center" |77
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |76
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |56
|-
| align="center" |2018/2019
| align="center" |16
|'''[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]] (4)'''
| align="center" |84
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |78
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |57
|-
| align="center" |2019/2020
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (5)'''
| align="center" |59
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |50
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |45
|-
| align="center" |2020/2021
| align="center" |18
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (6)'''
| align="center" |99
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |74
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |70
|-
| align="center" |2021/2022
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (7)'''
| align="center" |90
|[[Real Sociedad (ženy)|Real Sociedad]]
| align="center" |66
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |60
|-
! colspan="8" |'''Liga F'''
|-
| align="center" |2022/2023
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (8)'''
| align="center" |85
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |75
|[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |66
|-
| align="center" |2023/2024
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (9)'''
| align="center" |88
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |73
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |61
|-
| align="center" |2024/2025
| align="center" |16
|'''[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]] (10)'''
| align="center" |84
|[[Real Madrid CF (ženy)|Real Madrid]]
| align="center" |76
|[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |58
|}
Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain - List of Women's Champions | url = https://www.rsssf.org/tabless/spanwomchamp.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-01-06}}</ref>
== Zoznam víťazných tímov ==
{| class="wikitable"
|+
!Tím
!Počet titulov
!Roky
|-
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
|'''11'''
| align="left" |2012, ''2013'', ''2014'', 2015, ''2020'', ''2021'', ''2022'', 2023, ''2024'', 2025, 2026
|-
| align="left" |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
|'''5'''
| align="left" |2003, 2004, 2005, 2007, 2016
|-
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
|'''4'''
| align="left" |1997, ''2001'', ''2002'', 2008
|-
| align="left" |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
|'''4'''
| align="left" |1990, 2017, 2018, 2019
|-
| align="left" |Añorga
|'''3'''
| align="left" |1992, 1995, 1996
|-
| align="left" |Oroquieta Villaverde
|'''3'''
| align="left" |1993, 1994, ''1999''
|-
| align="left" |Rayo Vallecano
|'''3'''
| align="left" |2009, 2010, 2011
|-
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
|'''1'''
| align="left" |''2006''
|-
| align="left" |Puebla
|'''1'''
| align="left" |2000
|-
| align="left" |Peña Barcilona
|'''1'''
| align="left" |1989
|-
| align="left" |Oiartzun
|'''1'''
| align="left" |1991
|-
| align="left" |Atlético Málaga
|'''1'''
| align="left" |''1998''
|}
Roky označené šikmým písmom vyhral tím aj pohár Copa de la Reina.
== Najlepšie strelkyne ==
{| class="wikitable"
|+
!Sezóna
!Hráčka
!Klub
!{{Tooltip|G|Počet gólov}}
|-
| align="center" |2001/2002
| colspan="3" rowspan="2" |
|-
| align="center" |2002/2003
|-
| align="center" |2003/2004
|{{Minivlajka|Španielsko}}María José Pérez
|Sabadell
|
|-
| align="center" |2004/2005
|{{Minivlajka|Španielsko}}Marta Cubí
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |32
|-
| align="center" |2005/2006
|{{Minivlajka|Španielsko}}Auxiliadora Jiménez
|Híspalis
| align="center" |29
|-
| align="center" |2006/2007
|{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |30
|-
| align="center" |2007/2008
|{{Minivlajka|Španielsko}}Natalia Pablos
|Rayo Vallecano
| align="center" |24
|-
| align="center" |2008/2009
|{{Minivlajka|Španielsko}}Erika Vázquez
| align="left" |[[Athletic Club (ženy)|Athletic Club]]
| align="center" |32
|-
| align="center" |2009/2010
|{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín
|Rayo Vallecano
| align="center" |35
|-
| align="center" |2010/2011
|{{Minivlajka|Španielsko}}Verónica Boquete
| align="left" |[[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]]
| align="center" |39
|-
| align="center" |2011/2012
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |38
|-
| rowspan="2" align="center" |2012/2013
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| rowspan="2" align="center" |27
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}}Natalia Pablos
|Rayo Vallecano
|-
| align="center" |2013/2014
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |28
|-
| rowspan="2" align="center" |2014/2015
|{{Minivlajka|Španielsko}}Sonia Bermúdez
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| rowspan="2" align="center" |22
|-
|{{Minivlajka|Španielsko}}Adriana Martín
|Levante
|-
| align="center" |2015/2016
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |24
|-
| align="center" |2016/2017
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |35
|-
| align="center" |2017/2018
|{{Minivlajka|Mexiko}}Charlyn Corral
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |24
|-
| align="center" |2018/2019
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[Atlético Madrid (ženy)|Atlético Madrid]]
| align="center" |24
|-
| align="center" |2019/2020
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |23
|-
| align="center" |2020/2021
|{{Minivlajka|Španielsko}}Jennifer Hermoso
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |31
|-
| rowspan="2" align="center" |2021/2022
|{{Minivlajka|Nigéria}}Asisat Oshoala
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| rowspan="2" align="center" |20
|-
|{{Minivlajka|Brazília}}Geyse Ferreira
|Madrid CFF
|-
| align="center" |2022/2023
|{{Minivlajka|Španielsko}}Alba Redondo
| align="left" |[[Levante UD (ženy)|Levante]]
| align="center" |27
|-
| align="center" |2023/2024
|{{Minivlajka|Nórsko}}Caroline Graham Hansen
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |21
|-
| align="center" |2024/2025
|{{Minivlajka|Poľsko}}Ewa Pajor
| align="left" |[[FC Barcelona (ženy)|Barcelona]]
| align="center" |25
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Liga F|1328011035}}
{{Ligy žien UEFA}}
[[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]]
[[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]]
[[Kategória:Ženské futbalové súťaže]]
8jh7zjc0gftqtb8n5f12ltajjykaejh
Adam Gajan
0
742736
8213993
8208140
2026-05-15T02:11:12Z
Dobrovolnylucifer
186936
8213993
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Adam Gajan|Štátna príslušnosť=Slovensko|Dátum narodenia={{dnv|2004|5|6}}|Miesto narodenia=[[Poprad]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Tím=[[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|Minnesota Duluth Bulldogs]]|Výška=190|Váha=85|Lapačka=ľavá ruka|Draft=35. celkovo, [[NHL Entry Draft 2023|2023]],<br/>[[Chicago Blackhawks]]|Rok1=2018}}
{{Olympijská účasť}}
'''Adam Gajan''' (* [[24. máj]] [[2004]], [[Poprad]]) je slovenský hokejový hráč, ktorý je [[Brankár (ľadový hokej)|brankárom]] tímu [[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|Minnesota Duluth]] v [[National Collegiate Athletic Association]] (NCAA) a zároveň má zmluvu s tímom [[Chicago Blackhawks]] v [[National Hockey League]] (NHL).
== Hráčska kariéra ==
Adam Gajan začínal s ľadovým hokejom v mládežníckych kategóriách na Slovensku, kde vyrastal v hokejovom prostredí regiónu [[Poprad]]. Už v mladom veku sa rozhodol pre odchod do zahraničia, aby pokračoval vo svojom športovom rozvoji v kvalitnejších súťažiach.
V juniorskom veku pôsobil vo [[Švédsko|Švédsku]], kde chytal v mládežníckych a juniorských súťažiach. Švédsky systém výchovy brankárov je známy dôrazom na techniku, pohyb v bránkovisku a čítanie hry, čo sa výrazne prejavilo aj na jeho hernom prejave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025-26 Men's Hockey Roster | url = https://umdbulldogs.com/sports/mens-ice-hockey/roster | vydavateľ = UMD Athletics | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = en}}</ref>
Následne sa presunul do Severnej Ameriky, kde pôsobil v juniorskej lige [[USHL]] za tím [[Green Bay Gamblers]]. USHL patrí medzi najprestížnejšie juniorské ligy v USA a slúži ako hlavná prípravná súťaž pre univerzitný hokej NCAA aj NHL draft. Gajan sa v tíme zaradil medzi stabilných brankárov a pravidelne nastupoval v zápasoch základnej časti.<ref>https://www.eliteprospects.com/team/432/green-bay-gamblers</ref>
V [[NHL Entry Draft 2023|drafte NHL v roku 2023]] si ho z celkového 35. miesta vybralo klub [[Chicago Blackhawks]]. Po drafte sa rozhodol pokračovať v rozvojovej ceste cez univerzitný hokej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = en}}</ref>
Od sezóny 2023/2024 pôsobí v univerzitnej lige [[NCAA]], kde chytá za tím [[Minnesota Duluth Bulldogs]], reprezentujúci University of Minnesota Duluth. Pôsobenie v NCAA mu umožňuje kombinovať športový rozvoj s vysokoškolským štúdiom a zároveň si zachovať draftové práva NHL.
V roku 2025 sa predstavil aj na prestížnom medzinárodnom turnaji [[Spenglerov pohár|Spengler Cup]], kde nastúpil ako brankár za výber univerzitných tímov USA a získal cenné skúsenosti zo seniorskej medzinárodnej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internationales Eishockeyturnier | url = https://www.spenglercup.ch/de/startseite-spengler-cup | vydavateľ = www.spenglercup.ch | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = de}}</ref>
== Reprezentácia ==
Adam reprezentoval Slovensko v [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|mládežníckych kategóriách]], pričom prešiel reprezentačnými výbermi až do [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|kategórie do 20 rokov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2023 IIHF WORLD JUNIOR CHAMPIONSHIP | url = https://www.iihf.com/en/events/2023/wm20 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = en}}</ref> V priebehu juniorských sezón nastupoval v prípravných zápasoch a medzinárodných turnajoch, kde si vybudoval pozíciu stabilného brankára reprezentačného výberu.
Najvýraznejší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|Majstrovstvách sveta juniorov IIHF 2023]], na ktorých patril medzi kľúčových hráčov slovenského tímu. V zápasoch čelil vysokému počtu striel a výrazne prispel k postupu mužstva do bojov o medaily. Slovenská reprezentácia na turnaji získala bronzové medaily, čo predstavovalo jeden z najväčších úspechov slovenského mládežníckeho hokeja. Gajan bol po skončení šampionátu zaradený do All-Star tímu turnaja, čím potvrdil svoje výkony na medzinárodnej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HockeySlovakia.sk {{!}} oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/ | vydavateľ = HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Gajan, Adam}}
[[Category:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Osobnosti z Popradu]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Chicago Blackhawks]]
oolxwjlg2v479fnjtqeip68atqao1x8
8213994
8213993
2026-05-15T02:11:42Z
Dobrovolnylucifer
186936
8213994
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Adam Gajan|Štátna príslušnosť=Slovensko|Dátum narodenia={{dnv|2004|5|6}}|Miesto narodenia=[[Poprad]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Tím=[[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|Minnesota Duluth Bulldogs]]|Výška=190|Váha=85|Lapačka=ľavá ruka|Draft=35. celkovo, [[NHL Entry Draft 2023|2023]],<br/>[[Chicago Blackhawks]]|Rok1=2018}}
{{Olympijská účasť}}
'''Adam Gajan''' (* [[24. máj]] [[2004]], [[Poprad]]) je slovenský hokejový hráč, ktorý je [[Brankár (ľadový hokej)|brankárom]] tímu [[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|Minnesota Duluth]] v [[National Collegiate Athletic Association]] (NCAA) a zároveň má zmluvu s tímom [[Chicago Blackhawks]] v [[National Hockey League]] (NHL).
== Hráčska kariéra ==
Adam Gajan začínal s ľadovým hokejom v mládežníckych kategóriách na Slovensku, kde vyrastal v hokejovom prostredí regiónu [[Poprad]]. Už v mladom veku sa rozhodol pre odchod do zahraničia, aby pokračoval vo svojom športovom rozvoji v kvalitnejších súťažiach.
V juniorskom veku pôsobil vo [[Švédsko|Švédsku]], kde chytal v mládežníckych a juniorských súťažiach. Švédsky systém výchovy brankárov je známy dôrazom na techniku, pohyb v bránkovisku a čítanie hry, čo sa výrazne prejavilo aj na jeho hernom prejave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2025-26 Men's Hockey Roster | url = https://umdbulldogs.com/sports/mens-ice-hockey/roster | vydavateľ = UMD Athletics | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = en}}</ref>
Následne sa presunul do Severnej Ameriky, kde pôsobil v juniorskej lige [[USHL]] za tím [[Green Bay Gamblers]]. USHL patrí medzi najprestížnejšie juniorské ligy v USA a slúži ako hlavná prípravná súťaž pre univerzitný hokej NCAA aj NHL draft. Gajan sa v tíme zaradil medzi stabilných brankárov a pravidelne nastupoval v zápasoch základnej časti.<ref>https://www.eliteprospects.com/team/432/green-bay-gamblers</ref>
V [[NHL Entry Draft 2023|drafte NHL v roku 2023]] si ho z celkového 35. miesta vybralo klub [[Chicago Blackhawks]]. Po drafte sa rozhodol pokračovať v rozvojovej ceste cez univerzitný hokej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Site of the National Hockey League {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/errors/not-found | vydavateľ = www.nhl.com | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = en}}</ref>
Od sezóny 2023/2024 pôsobí v univerzitnej lige [[NCAA]], kde chytá za tím [[Minnesota Duluth Bulldogs]], reprezentujúci University of Minnesota Duluth. Pôsobenie v NCAA mu umožňuje kombinovať športový rozvoj s vysokoškolským štúdiom a zároveň si zachovať draftové práva NHL.
V roku 2025 sa predstavil aj na prestížnom medzinárodnom turnaji [[Spenglerov pohár|Spengler Cup]], kde nastúpil ako brankár za výber univerzitných tímov USA a získal cenné skúsenosti zo seniorskej medzinárodnej úrovne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Internationales Eishockeyturnier | url = https://www.spenglercup.ch/de/startseite-spengler-cup | vydavateľ = www.spenglercup.ch | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = de}}</ref>
== Reprezentácia ==
Adam reprezentoval Slovensko v [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|mládežníckych kategóriách]], pričom prešiel reprezentačnými výbermi až do [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|kategórie do 20 rokov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IIHF - Home 2023 IIHF WORLD JUNIOR CHAMPIONSHIP | url = https://www.iihf.com/en/events/2023/wm20 | vydavateľ = IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = en}}</ref> V priebehu juniorských sezón nastupoval v prípravných zápasoch a medzinárodných turnajoch, kde si vybudoval pozíciu stabilného brankára reprezentačného výberu.
Najvýraznejší úspech dosiahol na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|Majstrovstvách sveta juniorov IIHF 2023]], na ktorých patril medzi kľúčových hráčov slovenského tímu. V zápasoch čelil vysokému počtu striel a výrazne prispel k postupu mužstva do bojov o medaily. Slovenská reprezentácia na turnaji získala bronzové medaily, čo predstavovalo jeden z najväčších úspechov slovenského mládežníckeho hokeja. Gajan bol po skončení šampionátu zaradený do All-Star tímu turnaja, čím potvrdil svoje výkony na medzinárodnej úrovni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HockeySlovakia.sk {{!}} oficiálny web slovenského hokeja | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/ | vydavateľ = HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | dátum prístupu = 2026-01-08 | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Gajan, Adam}}
[[Category:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Osobnosti z Popradu]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Chicago Blackhawks]]
[[Kategória:Hráči Rockford IceHogs]]
t3sptrboj2kxarp6apfe0d6lhwa2mtg
Trnava+
0
742986
8213838
8146827
2026-05-14T19:00:25Z
Scholastikos
174170
8213838
wikitext
text/x-wiki
{{Na zmazanie|v zmysle založeného návrhu}}
{{Infobox Občianske združenie
| Názov = Trnava+
| Logo = Logo iniciatívy Trnava+ (Trnava Plus).png
| Veľkosť loga =
| Zameranie = Fil., pol., obč. povedomie a rozvoj osobnosti
| Sídlo = [[Trnava]]
| Vznik =
| Zánik =
| IČO =
| Registračné číslo =
| Predseda = [[Patrik Ondrejech]]
| Web = [https://www.trnavaplus.sk/ trnavaplus.sk]
}}
'''Trnava+''' je nezávislá občianska iniciatíva v [[Trnava|Trnave]], ktorá vznikla v roku [[2025]] s cieľom zlepšiť životné podmienky a rozvoj [[Mesto (všeobecne)|mesta]] prostredníctvom spolupráce [[Odborník|odborníkov]], [[Podnikateľ|podnikateľov]], [[študent|študentov]] a [[Aktivista|aktívnych občanov]].
Iniciatíva sa zameriava na podporu [[Komunita (sociológia)|komunít]], [[Otvorená spoločnosť|otvorenosť]], odborné riešenia a pozitívnu komunikáciu medzi občanmi a mestskou samosprávou. Cieľom je poskytnúť Trnave [[Trvalo udržateľný rozvoj|udržateľný a inkluzívny rozvoj]] a zlepšiť participáciu občanov na rozhodovacích procesoch. Trnava+ sa vyznačuje tým, že nie je [[Politická strana|politickou stranou]] a nevyjadruje podporu žiadnej politickej strane. Iniciatíva sa profiluje ako nepolitická [[Občianske združenie|občianska platforma]], ktorá chce prispieť k rozvoju mesta a zlepšeniu kvality života pre všetkých jeho [[Obyvateľstvo|obyvateľov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Trnave vznikla nová platforma, do konca roka predstaví aj kandidáta na primátora|url=https://my.sme.sk/trnava/c/v-trnave-vznikla-nova-platforma-do-konca-roka-predstavi-aj-kandidata-na-primatora|vydavateľ=MY Trnava|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=sk|priezvisko=Briška|meno=Peter|dátum vydania=}}</ref>
=== Hodnoty a princípy ===
Trnava+ sa opiera o päť kľúčových princípov, ktoré tvoria jej jadro:
* '''Komunity''' – podporovať občiansku angažovanosť a zohľadňovať potreby jednotlivých [[Mestská časť|mestských častí]].
* '''Otvorenosť''' – presadzovať transparentnosť v rozhodovacích procesoch a poskytovať občanom pravidelné informácie o projektoch a rozpočtoch.
* '''Spoluprácu''' – podporovať spoluprácu medzi občanmi, mestskými inštitúciami a organizáciami.
* '''Odbornosť''' – prinášať inovačné, odborné riešenia pre problémy mesta.
* '''Pozitívnu komunikáciu''' – vytvárať priestor pre konštruktívny dialóg a zdieľanie nápadov medzi rôznymi skupinami obyvateľov.
=== Ciele a volebné plány ===
Trnava+ sa pripravuje na komunálne voľby v roku [[2026]], v ktorých chce predstaviť vlastného kandidáta na [[Primátor (Slovensko)|primátora]] Trnavy a 31 kandidátov na poslancov [[Mestské zastupiteľstvo|mestského zastupiteľstva]]. Cieľom je priniesť do mesta novú energiu, ktorá bude stavať na existujúcich pozitívnych zmenách, ako sú rozšírené [[Cyklotrasa|cyklotrasy]] a nové verejné priestory, a zároveň zapájať občanov do rozhodovacích procesov cez pravidelný dialóg a komunitné rozhodovanie.
Iniciatíva plánuje spustiť transparentný účet a vytvoriť stratégie rozvoja mesta do roku [[2030]]. Cieľom je podporovať udržateľnosť, talent, digitálne služby, mobilitu a komunitný rozvoj. Trnava+ sa tiež zameria na mladých ľudí, podporu integrácie zahraničných komunít a zlepšenie komunikácie medzi samosprávou a občanmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trnava+ chce do konca roka predstaviť kandidáta na primátora|url=https://www.teraz.sk/regiony/trnava-chce-do-konca-roka-predstavit-k/918346-clanok.html|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
=== Komunity a participácia ===
Trnava+ chce zaviesť susedské výbory v mestských častiach, ktoré budú slúžiť ako poradné orgány pre jednotlivé štvrte. Tieto výbory budú kombinovať verejné stretnutia s online hlasovaním, aby občania mohli spolurozhodovať o prioritách a projektoch vo svojej lokalite. Cieľom je posilniť participatívne rozhodovanie a zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prispôsobovali potrebám a požiadavkám samotných obyvateľov.
=== Spolupráca s regiónom a univerzitami ===
Trnava+ tiež zdôrazňuje potrebu silnejšej spolupráce s Trnavským samosprávnym krajom, [[Univerzita|univerzitami]] a kultúrnymi organizáciami v meste. Iniciatíva plánuje zaviesť pravidelné stretnutia medzi mestom, župou, univerzitami a komunitami, kde bude možné spoločne plánovať a koordinovať rozvojové projekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vznikla iniciatíva Trnava +, chce ísť do komunálnych volieb s vlastným kandidátom na primátora|url=https://sita.sk/vznikla-iniciativa-trnava-chce-ist-do-komunalnych-volieb-s-vlastnym-kandidatom-na-primatora/|vydavateľ=SITA|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
=== Plány na zlepšenie správy mesta ===
Trnava+ podporuje [[Decentralizácia|decentralizáciu]] moci a presadzuje väčšie zapájanie odborných komisií a mestských častí do rozhodovacích procesov. Iniciatíva sa usiluje o viac transparentnosti v správe mesta a pravidelný prístup k informáciám o rozpočtoch, projektoch a rozhodnutiach. Snahou je znížiť [[Konflikt|konflikty]] a zvýšiť dôveru občanov v vedenie mesta.
=== Členovia a podpora ===
Trnava+ je otvorená pre všetkých občanov Trnavy, ktorí sa zaujímajú o zlepšenie mesta. K iniciatíve sa pripojilo viac ako 30 členov a podporovateľov, ktorí sa podieľajú na jej aktivitách. Patrik Ondrejech, jeden z hlavných zakladateľov, zdôrazňuje, že Trnava+ nebude súčasťou žiadnej politickej strany, a že iniciatíva sa zameriava na spoločenský a komunitný rozvoj bez zbytočnej politizácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Trnave vznikla nová platforma, do konca roka predstaví aj kandidáta na primátora|url=https://trnavske.radio/2025/11/05/nova-obcianska-iniciativa-trnava-chce-tvorit-mesto-pre-vsetkych/|vydavateľ=Trnavské rádio|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=sk|priezvisko=Martišíková|meno=Michaela|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Iniciatíva Trnava + chce postaviť do volieb kandidáta na primátora Trnavy
|url=https://www.trnavskyhlas.sk/c/40723-iniciativa-trnava--chce-postavit-do-volieb-kandidata-na-primatora-trnavy/|vydavateľ=Trnavský hlas|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
=== Plánované projekty a iniciatívy ===
* '''Trnava2030''' – strategický rámec pre rozvoj mesta, ktorý sa zameria na dôležité oblasti ako udržateľnosť, mobilita, digitálne služby a komunitný život.
* '''Digitálne nástroje pre participáciu''' – zavedenie platformy na pravidelnú komunikáciu a zapájanie občanov do rozhodovania.
* '''Podpora mladých ľudí a zahraničných komunít''' – vytvorenie programov na integráciu a podporu talentovaných absolventov a zahraničných pracovníkov.
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Trnava]]
snivavtjrmdcg439iha38nfv73remnw
Soňa Rebrová
0
743026
8214000
8160209
2026-05-15T03:03:09Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214000
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox športovec
| meno = Soňa Rebrová
| popis osoby = slovenská diaľková a zimná plavkyňa
| obrázok = Príprava na plávanie.jpg
| veľkosť obrázka =
| popis obrázka =
| celé meno =
| rodné meno =
| prezývka =
| dátum narodenia = {{dnv|1973}}
| miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| dátum úmrtia =
| miesto úmrtia =
| občianstvo =
| národnosť =
| vzdelanie =
| alma mater =
| roky pôsobenia =
| výška =
| váha =
| partner =
| manžel =
| deti =
| krajina =
| šport =
| disciplína =
| váhová kategória =
| liga =
| klub =
| tím =
| tréner =
| trénuje =
| webstránka =
| medailašablóny =
}}
'''Soňa Rebrová''' (* [[1973]], [[Bratislava]])<ref name="ows">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Soňa Rebrová | url = https://www.openwaterswimming.com/swim-community/sona-rebrova/ | vydavateľ = Open Water Swimming Association | miesto = | dátum vydania = 2025-01-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-06 | jazyk = }}</ref><ref name="korzar-2021">{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdolala La Manche, teraz pokorila Šíravu. Siaha na slovenský rekord | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/zemplin/c/zdolala-la-manche-teraz-pokorila-siravu-siaha-na-slovensky-rekord | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2021-08-22 | dátum prístupu = 2026-02-06}}</ref> je slovenská [[diaľkové plávanie|diaľková]] a [[zimné plávanie|zimná plavkyňa]], známa výkonmi v extrémnych podmienkach a držiteľka viacerých slovenských rekordov. Ako druhá Slovenka úspešne preplávala kanál [[Lamanšský prieliv|La Manche]], absolvovala sólové plávanie v arktických vodách a vytvorila rekordy v diaľkovom plávaní na Slovensku.
== Život ==
Pracovala ako novinárka,<ref name="akcnezeny"/> vydavateľka a spisovateľka.<ref name="olympic-sona-zdolala"/>
== Športová kariéra ==
S plávaním začala v detstve, ale plávala len nesúťažne. V roku [[2018]]<!-- pred tromi rokmi od 2021 --> začala s otužovaním.<ref name="olympic-sona-zdolala">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krško | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Soňa zdolala šesť slovenských priehrad: Všetko sa začalo otužovaním | url = https://www.olympic.sk/clanok/sona-zdolala-sest-slovenskych-priehrad-vsetko-sa-zacalo-otuzovanim | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240414072645/https://www.olympic.sk/clanok/sona-zdolala-sest-slovenskych-priehrad-vsetko-sa-zacalo-otuzovanim | dátum archivácie = 2024-04-14 }}</ref>
Diaľkové plávanie začala po štyridsiatke.<ref name="akcnezeny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Samborská | meno = Veronika | autor = | odkaz na autora = | titul = Soňa Rebrová: Slovenka, ktorá pláva proti všetkým očakávaniam | url = https://akcnezeny.sk/sona-rebrova-slovenka-ktora-plava-proti-vsetkym-ocakavaniam/ | vydavateľ = akcnezeny.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}</ref>
Počas leta [[2021]] preplávala šesť najväčších vodných nádrží na Slovensku: [[Sĺňava|Sĺňavu]], [[Kráľová (vodné dielo)|Kráľovú]], [[Orava (vodná nádrž)|Oravskú priehradu]], [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskú Maru]], [[Zemplínska šírava|Zemplínsku šíravu]] a [[Veľká Domaša|Domašu]]. Celkovo zaplávala {{km|52.49201|m}}.<ref name="slovenskerekordy-nadrze">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svítok | meno = Igor | autor = | odkaz na autora = | titul = SLOVENSKE REKORDY - Počas leta Soňa Rebrová preplávala 6 vodných nádrží na Slovensku | url = https://slovenskerekordy.sk/index.php/59-rok-2021/1346-pocas-leta-sona-rebrova-preplavala-6-vodnych-nadrzi-na-slovensku | vydavateľ = slovenskerekordy.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}</ref> Projekt sa podaril až na tretíkrát.<ref name="olympic-sona-zdolala"/>
V roku [[2022]] preplávala slovenskú časť [[Dunaj]]a, od [[Bratislava – mestská časť Devín|Devína]] po [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]]. Za 34,583 hodiny preplávala 162,290 km a určila tým slovenský rekord.<ref name="slovenskerekordy-po-dunaji">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svítok | meno = Igor | autor = | odkaz na autora = | titul = SLOVENSKE REKORDY - Bratislavčanka Soňa Rebrová preplávala slovenskú časť Dunaja | url = https://slovenskerekordy.sk/index.php/65-rok-2022/1466-bratislavcanka-sona-rebrova-preplavala-slovensku-cast-dunaja | vydavateľ = slovenskerekordy.sk | miesto = | dátum vydania = 2022-11-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}</ref>
[[8. september|8. septembra]] [[2023]] preplávala [[Lamanšský prieliv|kanál La Manche]], vo veku 52 rokov sa stala druhou a zároveň najstaršou Slovenkou.<ref name="stvr-arktida"/> Preplávanie z Anglicka do Francúzska trvalo 14 hodín a 43 minút.<ref name="stvr-arktida"/><ref name="channelswimmingassociation-sona-rebrova-2023-channel-swimming">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Soňa Rebrová 2023 | url = https://www.channelswimmingassociation.com/swim/5680/so-a-rebrov | vydavateľ = Channel Swimming Association | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}</ref>
Stala sa prvou Slovenkou, ktorá preplávala kilometer vo vodách [[Arktída|Arktídy]].<ref name="stvr-arktida"/><ref name="akcnezeny"/> Voda mala teplotu −0,8 °C a vzduch −11 °C. Rebrová plávala bez neoprénu, len v [[plavky|plavkách]].<ref name="stvr-arktida">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Historicky prvá Slovenka. Soňa preplávala 1 kilometer vo vodách Arktídy | url = https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/404321/historicky-prva-slovenka-sona-preplavala-1-kilometer-vo-vodach-arktidy | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-06-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-05 | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Rebrová, Soňa}}
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenské plavkyne]]
2tebib1ksbxchnsp5oo8s647ol2lujk
Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2026
4
743250
8214143
8212494
2026-05-15T09:31:50Z
Jetam2
30982
archív
8214143
wikitext
text/x-wiki
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Štefan Comorek}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/SenMUN}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miroslav Holzmann}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Iplikátor Kuznecova}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto IV: The Lost and Damned}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Dundee}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar India}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Toronto}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Take-Two Interactive}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ESPIK Group s.r.o.}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/XXXTentacion}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Veľká lóža Slovenska}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Modžtaba Chameneí}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Saint-Memmie Olympique}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nadežda Timofejevna Bosikovová}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Črep (pálená hlina)}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Star Wars Jedi: Survivor}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam generálnych manažérov Vancouveru Canucks}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam významných svetových klaviristov}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Politické strany v Estónsku}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vízia}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Stred hmotnosti telesa}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Skell}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Finále Stanley Cup 2025}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Umelá končatina}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/FK PARI Nižný Novgorod}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Archaická spoločnosť}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miro Kasprzyk}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vidria}}
[[Kategória:Wikipédia:Archív stránok na zmazanie|2026]]
9mbshsf73yhbree0e67fka3r3pytllz
Tyresö FF (ženy)
0
743484
8213705
8213629
2026-05-14T12:34:37Z
~2026-28232-46
294397
katastrofa
8213705
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = Tyresö FF
| obrázok =
| logo =
| celýnázov = Tyresö Fotbollsförening
| prezývka =
| založený = 1971
| rozpustený =
| štadión = [[Tyresövallen]]<br />[[Tyresö]], [[Švédsko]]
| kapacita = 2 700
| majiteľ =
| predseda = {{SWE}} Hans Lindberg
| tréner = Tony Gustavsson
| liga = Division 1 ''(tretia úroveň)''
| sezóna = 2024
| pozícia = Mellersta, (9 miesto) zo 14
| vzor_lp1 =_tyresoFF13h
| vzor_t1 =_tyresoFF13h
| vzor_pp1 =_tyresoFF13h
| vzor_tr1 =_tyresoFF13h
| vzor_po1 = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece1 = FFE000
| telo1 = FFE000
| pravéplece1 = FFE000
| trenírky1 = FFE000
| ponožky1 = FFE000
| vzor_lp2 =_goldborder
| vzor_t2 =
| vzor_pp2 =_goldborder
| vzor_tr2 =_tyresoFF13h
| vzor_po2 = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece2 =FF0000
| telo2 =FF0000
| pravéplece2 =FF0000
| trenírky2 =FF0000
| ponožky2 =FF0000
}}
'''Tyresö Fotbollförening''' je švédsky [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Tyresö]].<ref>{{cite web |url= http://www.tyresoff.se/ |title= Tyresö FF – Fotboll Klubb |access-date= 14 October 2010 |archive-date= 14 August 2017 |archive-url= https://web.archive.org/web/20170814175933/https://www.tyresoff.se/ |url-status= dead }}</ref> Klub je známy najmä svojím ženským tímom, ktorý niekoľko sezón pôsobil v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]]. Mužský tím odohral dve sezóny v druhej najvyššej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tyresö Fotboll AB lämnar damallsvenskan |url=http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum prístupu=2026-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140608223124/http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum archivácie=2014-06-08 }}</ref>
Klub bol založený v roku 1971 a preslávil sa predovšetkým ženským tímom, ktorý pôsobil v [[Damallsvenskan]] v rokoch 1993 – 1996, v roku 1999 a následne v období 2010 – 2014. V sezóne [[Damallsvenskan 2012|2012]] získal titul majstra Švédska. Medzi najvýznamnejšie hráčky, ktoré za klub nastúpili, patrili držiteľka rekordu v počte reprezentačných štartov [[Kristine Lilly]], spoludržiteľka ocenenia [[FIFA Female Player of the Century|FIFA pre hráčku storočia]] [[Michelle Akers]] a šesťnásobná víťazka ankety [[futbalista roka FIFA]] [[Marta (futbalistka)|Marta]].
Tyresö FF sú pridružené k [[Stockholms Fotbollförbund]].<ref>{{cite web |url= https://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |title= Kontaktuppgifter och tävlingar – Tyresö FF – Svenskfotboll.se |access-date= 14 October 2010 |archive-date= 15 July 2012 |archive-url= https://archive.today/20120715052339/http://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |url-status= live }}</ref>
V rokoch 2011 a 2012 skončil klub vo Švédskom pohári na druhom mieste. V sezóne 2012 získal Tyresö historicky prvý titul v Damallsvenskan. V roku 2014 sa klub prebojoval do finále Ligy majstrov žien UEFA, avšak v tom istom roku sa dostal do vážnych finančných problémov, keď materská spoločnosť Tyresö Fotboll AB 24. júna 2014 vyhlásila bankrot. Tím bol následne odhlásený zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014 – 2015 a jeho miesto zaujal [[Linköpings FC]]. Počas sezóny 2014 klub odstúpil aj zo súťaže Damallsvenskan, čím automaticky zostúpil do Divízie 2.
V roku 2017 sa ženský tím opäť prihlásil do súťaží a začal pôsobiť v tretej najvyššej lige Division 1, kde sa v nasledujúcich sezónach pohyboval v strede tabuľky.
Klub má aj [[Tyresö FF (muži)|pridružený mužský tím]], ktorý pôsobí v nižších súťažiach.
==História==
[[Súbor:Tyreso squad photo 2013.jpg|náhľad|Tyresö FF, október 2013]]
===21. storočie===
V roku 2005 mladý tím z Tyresö zostúpil do Divizie 3, regionalizovanej štvrtej úrovne švédskeho ženského futbalu. Na jeseň sa Hans Löfgren pripojil k predstavenstvu klubu ako futbalový manažér a predsedal rýchlemu vzostupu v divíziách. Po dvoch po sebe nasledujúcich postupoch v rokoch 2006 a 2007 nasledoval rok konsolidácie v roku 2008, klub skončil na šiestom mieste v Divizie 1.
Postup späť do Damallsvenskanu bol v roku 2009. Prilákaním siete sponzorov Löfgren financoval čoraz ambicióznejší nákup nových hráčok každú sezónu. Keď sa Tyresö v roku 2010 vrátil do najvyššej súťaže, jedinou hráčkou, ktorá zostala z tímu pôsobiaceho v tretej lige v roku 2005, bola [[Jennifer Egelryd]].<ref>{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|title=Kompisgäng blev proffs med guldvittring|newspaper=Dagens Nyheter|date=15 October 2011|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Malin|last=Fransson|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924161639/http://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|url-status=live}}</ref>
Po dvoch štvrtých miestach v sezónach 2010 a 2011 získal Tyresö titul Damallsvenskan v poslednom kole [[Damallsvenskan 2012|sezóny 2012]] po víťazstve 1:0 nad rivalom [[FC Rosengård|LdB FC Malmö]].<ref>{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|title=Tyresö vann SM-guld efter dramatik|newspaper=Dagens Nyheter|date=3 November 2012|access-date=29 August 2013|language=sv|first=Johannes|last=Cleris|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924162154/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|url-status=live}}</ref>
Takto sa prvýkrát kvalifikovali do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]]. Löfgren sa koncom roka 2011 stiahol z každodennej činnosti v klube po odsúdení za kupovanie sexu. Vo Švédsku je kupovanie sexu nezákonné, ale nie jeho predaj.<ref>{{cite web|url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article14670779.ab|title=Tyresöledaren dömd för sexköp|práca=[[Aftonbladet]]|date=13 April 2012|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Kristoffer|last=Bergström}}</ref>
===Insolvencia (2014)===
Klub v roku 2014 čelil vážnym finančným problémom, napriek čomu dosiahol významný športový úspech. Tím sa prebojoval do finále [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|Ligy majstrov žien UEFA 2013/14]].<ref>{{cite web |url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |title=Tyresö mot konkurs |work=[[Sportbladet]] |last=Bratell |first=Sara |language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=10 June 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140610190922/http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |url-status=live }}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0214-0e158410227b-e6bd5387803c-1000--press-delivers-as-tyreso-clinch-final-berth/ |title=Archived copy|access-date=27 April 2014 |archive-date=29 April 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140429023035/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/season=2014/matches/round=2000497/match=2014106/postmatch/report/index.html |url-status=live }}</ref>
V marci 2014 sa objavili správy, že Tyresö Fotboll AB, materská akciová spoločnosť ženského klubu, mala daňové nedoplatky a bola na pokraji bankrotu. Predseda klubu Hans Lindberg tento deficit pripísal strate sponzorov a nákladom na výstavbu novej tribúny na štadióne Tyresövallen. Klub požiadal miestny úrad o jednorazový grant vo výške 2,7 milióna švédskych korún na pokračovanie činnosti, no žiadosť bola jednomyseľne zamietnutá.<ref>{{cite news|url=http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|title=Tyresö FF:s stjärnlag riskerar gå i konkurs|date=3 March 2014|work=Expressen|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508131527/http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|url-status=live}}</ref>
Namiesto toho bol vypracovaný plán reštrukturalizácie dlhu, ktorý zahŕňal projekt pomoci navrhnutý v spolupráci s nemenovaným africkým štátom.<ref>{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|title=Tyresö tiger om Afrika-projektet|date=23 March 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=28 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140428092437/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|url-status=live}}</ref>
Koncom marca 2014 okresný súd v [[Nacka]] rozhodol, že Tyresö Fotboll AB môže pokračovať v reštrukturalizačnom pláne. Švédsky daňový úrad pôvodne plánoval proces zablokovať a prinútiť klub ukončiť činnosť, po získaní podrobnejších informácií o splátkovom kalendári však svoj postoj prehodnotil.<ref>{{cite news|url=http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&artikel=5815550|title=Tyresö FF to continue debt restructuring|date=20 March 2014|work=[[Sveriges Radio]]|access-date=28 April 2014|first=Richard|last=Farley}}</ref>
Keďže [[švédska vláda]] garantuje mzdy zamestnancov skrachovaných spoločností až do výšky 176 000 SEK, platy hráčok boli vyplatené. Klub však zostal v stave správy, čo znamenalo, že prípadné príjmy z Ligy majstrov žien UEFA by boli prednostne použité na uspokojenie pohľadávok vlády a daňového úradu. Zároveň to znamenalo, že sľúbené zmluvné bonusy hráčkam nebudú vyplatené.<ref>{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2014/04/tyreso-spelar-for-skatteverket|title=Tyresö spelar för Skatteverket|date=24 April 2014|work=Damfotboll.com|access-date=28 April 2014|first=Thorsten|last=Frennstedt|language=sv}}</ref>
Postupne sa ukázalo, že nákladne zostavený tím sa rozpadne. V apríli 2014 klub oznámil, že popredné hráčky [[Marta (futbalistka)|Marta]], [[Caroline Seger]] a [[Verónica Boquete]] opustia klub po skončení svojich zmlúv v júni 2014. Okrem nich mali po skončení kampane Tyresö v Lige majstrov žien UEFA odísť aj tri americké hráčky, ktoré sa už zaviazali k návratu do [[National Women’s Soccer League|Národnej ženskej futbalovej ligy]] (NWSL).<ref>{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|title=Marta lämnar Tyresö|date=8 April 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|first=Lisa|last=Edwinsson|language=sv|archive-date=13 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140413234758/http://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|url-status=live}}</ref>
[[Súbor:Marta Vieira da Silva 2013.jpg|náhľad|upright|[[Marta Vieira da Silva|Marta]]]]
Koncom apríla tráner [[Birmingham City W.F.C.|Birmingham City Ladies]] [[David Parker (futbalový tráner)|David Parker]] označil Tyresö FF za ženský „[[galácticos]]“, krátko predtým, ako jeho tím podľahol Tyresö v semifinále Ligy majstrov žien UEFA 0:3.<ref>{{cite news|url=http://www1.skysports.com/watch/tv-shows/sportswomen/news/9280703/womens-football-birmingham-ladies-braced-for-biggest-test|title=Women's football: Birmingham Ladies braced for biggest test|date=24 April 2014|work=Sky Sports|access-date=28 April 2014}}</ref>
Začiatkom júna 2014 dosiahol dlh Tyresö Fotboll AB takmer 10 miliónov švédskych korún. Klub požiadal o pokračovanie reštrukturalizácie dlhu, no 10. júna 2014 bola žiadosť zamietnutá. Tím sa následne odhlásil zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014/15, pričom jeho miesto zaujal tretí tím [[Linköpings FC]] zo sezóny [[Damallsvenskan 2013]].<ref>{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |title=Linköping får europaplats|publisher=Swedish Football Association|language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=1 July 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140701025529/http://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |url-status=live }}</ref>
Po odohraní ôsmich zápasov v [[Damallsvenskan 2014]] sa tím 5. júna 2014 pre nedostatok hráčok odhlásil zo súťaže, čo podľa pravidiel znamenalo zostup do štvrtej ligy, 2. divízie. Všetky dosiahnuté výsledky klubu boli anulované a odstránené z tabuľky.<ref>{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |title=Tyresö drar sig ur Damallsvenskan |language=sv |publisher=Swedish Football Association |date=5 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=23 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160323235352/http://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |url-status=live }}</ref>
===1. divízia (2017 – 2019)===
Tyresö FF súťaží v 1. divízii tretej úrovne od roku 2017.
== Úspechy ==
=== Medzinárodné ===
* '''[[Liga majstrov žien UEFA]]:'''
** ''Finalista (1): 2013/14''
=== Domáce ===
* '''[[Damallsvenskan]] (1. úroveň):'''
** ''Váťaz (1): 2012''
** ''Druhé miesto (1): 2013''
* '''[[Švédsky pohár vo futbale žien|Švédsky pohár]]:'''
** ''Finalista (2): 2011, 2012''
* '''[[Švédsky superpohár vo futbale žien|Švédsky superpohár]]:'''
** ''Finalista (1): 2013''
==Prehľad sezón==
{| class="wikitable"
|- style="background:#f0f6fa;"
!Sezóna
!Úroveň
!Divízia
!Sekcia
!Pozícia
!Pohyby
|- style="background:#ff0;"
||1993
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''8'''
||
|- style="background:#ff0;"
||1994
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''6'''
||
|- style="background:#ff0;"
||1995
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''9'''
||
|- style="background:#ff0;"
||1996
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''11'''
|| Zostup
|- style="background:#87CEFA;"
||1997
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|style="background:#87CEFA;"|
||
|- style="background:#87CEFA;"
||1998
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|| '''1'''
|| Postup
|- style="background:#ff0;"
||1999
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''10'''
|| Zostup
|- style="background:#87CEFA;"
||2000
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norra
|| '''10'''
|| Zostup
|- style="background:#7d7;"
||2001
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style="background:#7d7;"|
|- style="background:#7d7;"
||2002
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style="background:#7d7;"|
|- style="background:#7d7;"
||2003
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style="background:#7d7;"|
|- style="background:#7d7;"
||2004
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style="background:#7d7;"|
|- style="background:#7d7;"
||2005
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''9'''
||Zostup
|- style="background:#FF7F00;"
||2006
||Úroveň 4
||'''Divízia 3'''
|| Stockholm B
||'''1'''
|| Postup
|- style="background:#7d7;"
||2007
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''1'''
||Baráž o postup – Postup
|- style="background:#87CEFA;"
||2008
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''6'''
||
|- style="background:#87CEFA;"
||2009
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''1'''
|| Postup
|- style="background:#ff0;"
||2010
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''4'''
| style="background:#ff0;"|
|- style="background:#ff0;"
||[[2012 Damallsvenskan|2011]]
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''4'''
||
|- style="background:#ff0;"
||[[2012 Damallsvenskan|2012]]
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''1'''
|| Víťaz
|- style="background:#ff0;"
||[[2013 Damallsvenskan|2013]]
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||'''2'''
||
|- style="background:#ff0;"
||[[2014 Damallsvenskan|2014]]
||Úroveň 1
||''' [[Damallsvenskan]] '''
| style="background:#ff0;"|
||—
|| Odstúpil uprostred sezóny <br /> Zostup podľa predpisov
|- style="background:#FF7F00;"
||2015
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''5'''
||
|- style="background:#FF7F00;"
||2016
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''1'''
||
|- style="background:#7d7;"
||2017
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''5'''
||<ref>{{cite web|url=https://fogis.se/information/?scr=table&ftid=66959|title=Tabell och resultat – Div 1 Södra Svealand, damer — fogis.se|access-date=17 October 2018|archive-date=17 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181017163158/https://fogis.se/information/?scr=table&ftid=66959|url-status=live}}</ref>
|- style="background:#7d7;"
||2018
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||<ref>{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/72126/ |title=Div 1 Södra Svealand, damer |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}</ref>
|- style="background:#7d7;"
||2019
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||<ref>{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2019 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210608/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |url-status=live }}</ref>
|- style="background:#7d7;"
||2020
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''2'''
||<ref>{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2020/82134/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2020 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}</ref>
|- style="background:#7d7;"
||2021
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||<ref>{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2021 |publisher=Swedish Football Association|access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=7 June 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220607134920/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |url-status=dead }}</ref>
|- style="background:#7d7;"
||2022
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||<ref>{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2022/96577/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2022 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}</ref>
|- style="background:#7d7;"
||2023
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
||
||<ref>{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |title=Div 1 Mellersta, dam 2023 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=20 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230420212855/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |url-status=live }}</ref>
|}
<ref>{{cite web|url= http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|title= Tyresö FF - Futbal - everysport.com|access-date= 14 October 2010|archive-date= 19 July 2011|archive-url= https://web.archive.org/web/20110719081933/http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|url-status= live}}</ref><ref name="svff-d1">{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |access-date=25 April 2023 |publisher=Swedish Football Association |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}</ref>
==Štadión==
[[Súbor:Tyreso FF fanatics.jpg|náhľad|Priaznivci Tyresö FF, október 2011]]
Tyresö momentálne hráva svoje domáce zápasy na futbalovom štadióne [[Tyresövallen]] v meste Tyresö vo Švédsku. Štadión má kapacitu 2 700 divákov. Disponuje umelým trávnikom s rozmermi 105 × 65 metrov, ozvučením a svetelnou tabuľou s herným časom.<ref>{{cite web|title=Tyresövallen|url=http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|publisher=Tyresö municipality|access-date=21 September 2013|archive-date=25 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130925111802/http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|url-status=live}}</ref>
==Vysielanie==
Zápasy Tyresö FF sa vo Švédsku vysielajú na televíznej stanici TV4 Sport. Stretnutia sú zároveň dostupné aj v živom vysielaní na oficiálnej webovej stránke TV4 Sport.<ref>{{cite web|title=Damallsvenskan|url=http://www.tv4.se/damallsvenskan|publisher=TV 4 Sport|access-date=21 September 2013|archive-date=26 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130926033920/http://www.tv4.se/damallsvenskan|url-status=live}}</ref>
==Zápasy v Lige majstrov žien UEFA==
''Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú gólový počet Tyresö FF na prvom mieste.''
{| class="wikitable"
|-
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan="5"| [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013/14]]
| 16-finále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style="background:#ffd; text-align:center;"| 0–0
| style="background:#dfd; text-align:center;"| 2–1 <sup>a</sup>
| style="background:#dfd; text-align:center;"| '''2–1'''
|-
| Osemfinále
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style="background:#dfd; text-align:center;"| 2–1 <sup>a</sup>
| style="background:#dfd; text-align:center;"| 4–0
| style="background:#dfd; text-align:center;"| '''6–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
| style="background:#ffd; text-align:center;"| 0–0
| style="background:#dfd; text-align:center;"| 8–1 <sup>a</sup>
| style="background:#dfd; text-align:center;"| '''8–1'''
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City]]
| style="background:#ffd; text-align:center;"| 0–0 <sup>a</sup>
| style="background:#dfd; text-align:center;"| 3–0
| style="background:#dfd; text-align:center;"| '''3–0'''
|-
| style="background:#b0a9a9;"| Finále
| style="background:#b0a9a9;"| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan="3" style="background:#b0a9a9; text-align:center;"| '''3–4''' ({{flagicon|POR}} [[Lisabon]])
|}
<sup>a</sup> prvý zápas.
==Aktuálny tím==
[[Súbor:Caroline Seger Tyreso FF June 2013.jpg|náhľad|upright|Caroline Segerová (jún 2013)]]
K 9. máju 2024.<ref>{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |language=sv |access-date=25 April 2023 |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}</ref><ref name="tf-roster">{{cite web |url=https://www.tyresofotboll.se/grupp/?ID=283782 |title=vojská|trans-title=Squad |access-date=25 April 2023 |language=sv}}</ref>
;Súčasná zostava:
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=09. 05. 2024}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Karolina Sundberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Ella Bergström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Josefine Lindberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Alice Bengtzon Schéele]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Clara Schefte]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Filippa Pettersson]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Elsa Bengtsson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Klara Grahn]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Victoria Isaksson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elsa Bromé]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sophie Andersson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Fialisa Söderberg]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Meja Frimmel]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Liv Borgman]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Martina Ehnberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Leila Baiche]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Bakai]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emilia Irle]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Valentina Wallin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Bragnum]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Emma Åström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Nina Garibija]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sofia Svensson]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
==Bývalí hráči==
[[Súbor:Christen Press Årets Skyttedrottning (51953772).jpeg|náhľad|upright|[[Christen Pressová]] so Zlatou kopačkou ako najlepšia strelkyňa v roku 2013]]
{{stĺpce|2|
* {{SWE}} [[Lisa Dahlkvist]]
* {{SWE}} [[Madelaine Edlund]]
* {{SWE}} [[Johanna Frisk]]
* {{SWE}} [[Pauline Hammarlund]]
* {{SWE}} [[Lisa Klinga]]
* {{SWE}} [[Emma Lundh]]
* {{SWE}} [[Josefine Öqvist]]
* {{SWE}} [[Caroline Seger]]
* {{SWE}} [[Linda Sembrant]]
* {{SWE}} [[Annica Svensson]]
* {{SWE}} [[Sara Thunebro]]
* {{SWE}} [[Jane Törnqvist]]
* {{SWE}} [[Zeikfalvy Éva]]
* {{DEN}} [[Malene Olsen]]
* {{DEN}} [[Line Røddik]]
* {{FIN}} [[Tinja-Riikka Korpela]]
* {{NED}} [[Kirsten van de Ven]]
* {{NOR}} [[Caroline Graham Hansen]]
* {{ESP}} [[Verónica Boquete]]
* {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]]
* {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]]
* {{BRA}} [[Marta Vieira da Silva|Marta]]
* {{BRA}} [[Mayara Bordin|Mayara]]
* {{BRA}} [[Rilany]]
* {{BRA}} [[Thaísa]]
* {{USA}} [[Michelle Akers]]
* {{USA}} [[Whitney Engen]]
* {{USA}} [[Julie Foudy]]
* {{USA}} [[Ashlyn Harris]]
* {{USA}} [[Mary Harvey]]
* {{USA}} [[Meghan Klingenberg]]
* {{USA}} [[Ali Krieger]]
* {{USA}} [[Kristine Lilly]]
* {{USA}} [[Christen Press]]
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.tyresofotboll.se/start/?ID=283779 Oficiálna stránka Tyresö FF]
[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1971]]
eq0a8je05msnc0qk9ijydxu2v7pxc1i
Redaktor:Jetam2/100WikiDays3
2
744470
8213972
8213370
2026-05-14T22:45:45Z
Jetam2
30982
+ [[Mount Popomanaseu]], [[Jadrová elektráreň Koeberg]]
8213972
wikitext
text/x-wiki
100 WikiDays, tretí pokus. [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays2|druhý nevyšiel]] :)
<center>
{| class="wikitable"
!Poradie
!Článok
!Štát
!Dátum
|-
| 96.
| [[Jadrová elektráreň Koeberg]]
| {{minivlajka|Južná Afrika|w}}
| 2026-05-14
|-
| 95.
| [[Mount Popomanaseu]]
| {{minivlajka|Šalamúnové ostrovy|w}}
| 2026-05-13
|-
| 94.
| [[.cat]]
| {{minivlajka|Katalánsko|w}}
| 2026-05-12
|-
| 93.
| [[Medzinárodný deň sestier]]
| (globál)
| 2026-05-11
|-
| 92.
| [[Hadžar]]
| {{minivlajka|Omán|w}} / {{minivlajka|Spojené arabské emiráty|w}}
| 2026-05-10
|-
| 91.
| [[Mount Gimie]]
| {{minivlajka|Svätá Lucia|w}}
| 2026-05-09
|-
| 90.
| [[John Chilembwe]]
| {{minivlajka|Malawi|w}}
| 2026-05-08
|-
| 89.
| [[Nina Pinzarrone]]
| {{minivlajka|Belgicko|w}}
| 2026-05-07
|-
| 88.
| [[Queen Bees and Wannabes]]
| (globál)
| 2026-05-06
|-
| 87.
| [[Afgánske národné ženské futbalové družstvo]]
| {{minivlajka|Afganistan|w}}
| 2026-05-05
|-
| 86.
| [[Gatunské jazero]]
| {{minivlajka|Panama|w}}
| 2026-05-04
|-
| 85.
| [[Baletný majster]]
| (globál)
| 2026-05-03
|-
| 84.
| [[Kowloon]]
| {{minivlajka|Hongkong|w}}
| 2026-05-02
|-
| 83.
| [[Blue Mountain Peak]]
| {{minivlajka|Jamajka|w}}
| 2026-05-01
|-
| 82.
| [[Vodná elektráreň Koman]]
| {{minivlajka|Albánsko|w}}
| 2026-04-30
|-
| 81.
| [[Medzinárodný deň tanca]]
| (globál)
| 2026-04-29
|-
| 80.
| [[Transformovňa]]
| (globál)
| 2026-04-28
|-
| 79.
| [[Dalälven]]
| {{minivlajka|Švédsko|w}}
| 2026-04-27
|-
| 78.
| [[Har Meron]]
| {{minivlajka|Izrael|w}}
| 2026-04-26
|-
| 77.
| [[Dahomejská ríša]]
| {{minivlajka|Benin|w}}
| 2026-04-25
|-
| 76.
| [[Kendari]]
| {{minivlajka|Indonézia|w}}
| 2026-04-24
|-
| 75.
| [[Hugues Fabrice Zango]]
| {{minivlajka|Burkina|w}}
| 2026-04-23
|-
| 74.
| [[Pešávar]]
| {{minivlajka|Pakistan|w}}
| 2026-04-22
|-
| 73.
| [[Glafkos Klerides]]
| {{minivlajka|Cyprus|w}}
| 2026-04-21
|-
| 72.
| [[University of the Bahamas]]
| {{minivlajka|Bahamy|w}}
| 2026-04-20
|-
| 71.
| [[Mount McClintock]]
| {{minivlajka|Austrália|w}}
| 2026-04-19
|-
| 70.
| [[Ana Kalandadze]]
| {{minivlajka|Gruzínsko|w}}
| 2026-04-18
|-
| 69.
| [[Cerro Catedral (Uruguaj)|Cerro Catedral]]
| {{minivlajka|Uruguaj|w}}
| 2026-04-17
|-
|-
| 68.
| [[Río Lempa]]
| {{minivlajka|Guatemala|w}} / {{minivlajka|Honduras|w}} / {{minivlajka|Salvádor|w}}
| 2026-04-16
|-
| 67.
| [[Rock Islands]]
| {{minivlajka|Palau|w}}
| 2026-04-15
|-
| 66.
| [[Lenchu Kunzang]]
| {{minivlajka|Bhután|w}}
| 2026-04-14
|-
| 65.
| [[Medzinárodná sánkárska federácia]]
| (globál)
| 2026-04-13
|-
| 64.
| [[Drá’]]
| {{minivlajka|Maroko|w}} / {{minivlajka|Alžírsko|w}}
| 2026-04-12
|-
| 63.
| [[Elīna Ieva Bota]]
| {{minivlajka|Lotyšsko|w}}
| 2026-04-11
|-
| 62.
| [[Chillán]]
| {{minivlajka|Čile|w}}
| 2026-04-10
|-
| 61.
| [[James Meredith]]
| {{minivlajka|Spojené štáty|w}}
| 2026-04-09
|-
| 60.
| [[Fidžijčina]]
| {{minivlajka|Fidži|w}}
| 2026-04-08
|-
| 59.
| [[Kjógen]] (R)
| {{minivlajka|Japonsko|w}}
| 2026-04-07
|-
| 58.
| [[Bregalnica]]
| {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}}
| 2026-04-06
|-
| 57.
| [[Cuando]]
| {{minivlajka|Angola|w}} / {{minivlajka|Botswana|w}} / {{minivlajka|Namíbia|w}} / {{minivlajka|Zambia|w}}
| 2026-04-05
|-
| 56.
| [[Aural]]
| {{minivlajka|Kambodža|w}}
| 2026-04-04
|-
| 55.
| [[Prírodná rezervácia centrálneho Surinamu]]
| {{minivlajka|Surinam|w}}
| 2026-04-03
|-
| 54.
| [[Andrus Merilo]]
| {{minivlajka|Estónsko|w}}
| 2026-04-02
|-
| 53.
| [[Tebua Tarawa]] (R)
| {{minivlajka|Kiribati|w}}
| 2026-04-01
|-
| 52.
| [[Kasamanka]]
| {{minivlajka|Senegal|w}}
| 2026-03-31
|-
| 51.
| [[Kaja (konfederácia štátov)]] (možno R)
| {{minivlajka|Južná Kórea|w}}
| 2026-03-30
|-
| 50.
| [[Ibagué]]
| {{minivlajka|Kolumbia|w}}
| 2026-03-29
|-
| 49.
| [[Sandra Izbașa]]
| {{minivlajka|Rumunsko|w}}
| 2026-03-28
|-
| 48.
| [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] (R)
| globál
| 2026-03-27
|-
| 47.
| [[Seretse Khama]]
| {{minivlajka|Botswana|w}}
| 2026-03-26
|-
| 46.
| [[Iguala]]
| {{minivlajka|Mexiko|w}}
| 2026-03-25
|-
| 45.
| [[Belucha]]
| {{minivlajka|Kazachstan|w}} / {{minivlajka|Rusko|w}}
| 2026-03-24
|-
| 44.
| [[Tina Trstenjak]]
| {{minivlajka|Slovinsko|w}}
| 2026-03-23
|-
| 43.
| [[Mount Wilhelm]]
| {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}}
| 2026-03-22
|-
| 42.
| [[Colorado (rieka v Argentíne)]]
| {{minivlajka|Argentína|w}}
| 2026-03-21
|-
| 41.
| [[Logone]]
| {{minivlajka|Čad|w}} / {{minivlajka|Kamerun|w}}
| 2026-03-20
|-
| 40.
| [[Saint-Pierre (ostrov)]]
| {{minivlajka|Francúzsko|w}} (Severná Amerika)
| 2026-03-19
|-
| 39.
| [[Antilibanon]]
| {{minivlajka|Libanon|w}}
| 2026-03-18
|-
| 38.
| [[Thunské jazero]]
| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
| 2026-03-17
|-
| 37.
| [[Cerro Chirripó]]
| {{minivlajka|Kostarika|w}}
| 2026-03-16
|-
| 36.
| [[Antsirabe]]
| {{minivlajka|Madagaskar|w}}
| 2026-03-15
|-
| 35.
| [[Aucklandské ostrovy]]
| {{minivlajka|Nový Zéland|w}}
| 2026-03-14
|-
| 34.
| [[Národný park Río Abiseo]]
| {{minivlajka|Peru|w}}
| 2026-03-13
|-
| 33.
| [[Karakumský prieplav]]
| {{minivlajka|Turkménsko|w}}
| 2026-03-12
|-
| 32.
| [[Pico Turquino]]
| {{minivlajka|Kuba|w}}
| 2026-03-11
|-
| 31.
| [[Loch Coirib]]
| {{minivlajka|Írsko|w}}
| 2026-03-10
|-
| 30.
| [[Statnett]]
| {{minivlajka|Nórsko|w}}
| 2026-03-09
|-
| 29.
| [[Panevėžys]]
| {{minivlajka|Litva|w}}
| 2026-03-07
|-
|-
| 28.
| [[Als (ostrov)]]
| {{minivlajka|Dánsko|w}}
| 2026-03-07
|-
| 27.
| [[Heluán]]
| {{minivlajka|Egypt|w}}
| 2026-03-06
|-
| 26.
| [[Cerro Tres Kandú]]
| {{minivlajka|Paraguaj|w}}
| 2026-03-05
|-
| 25.
| [[Fan Si Pan]]
| {{minivlajka|Vietnam|w}}
| 2026-03-04
|-
| 24.
| [[Narmada]] (R, reli)
| {{minivlajka|India|w}}
| 2026-03-03
|-
| 23.
| [[Frank Augustyn]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-03-02
|-
| 22.
| [[Karen Kain]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-03-01
|-
| 21.
| [[Ontario Power Generation]] (R)
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-28
|-
| 20.
| [[Otter Rapids Generating Station]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-27
|-
| 19.
| [[Abitibi Canyon Generating Station]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-26
|-
| 18.
| [[Tano (rieka)]]
| {{minivlajka|Ghana|w}} / {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}}
| 2026-02-25
|-
| 17.
| [[Mont Bengoué]]
| {{minivlajka|Gabon|w}}
| 2026-02-24
|-
| 16.
| [[Akosombo Dam]] (R)
| {{minivlajka|Ghana|w}}
| 2026-02-23
|-
| 15.
| [[Národný park Hell's Gate]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-22
|-
| 14.
| [[Lake Turkana Wind Power]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-21
|-
| 13.
| [[Národný park Sibiloi]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-20
|-
| 12.
| [[Peter Hinds]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-19
|-
| 11.
| [[Tomáš Cenek]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-18
|-
| 10.
| [[Christián Bosman]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-17
|-
| 9.
| [[Bruno Mick]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-16
|-
| 8.
| [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025]]
| (globál)
| 2026-02-15
|-
| 7.
| [[Lucas Pinheiro Braathen]]
| {{minivlajka|Brazília|w}} / {{minivlajka|Nórsko|w}}
| 2026-02-14
|-
| 6.
| [[Vladyslav Heraskevyč]]
| {{minivlajka|Ukrajina|w}}
| 2026-02-13
|-
| 5.
| [[Viktória Praxová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-12
|-
| 4.
| [[Desana Špitzová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-11
|-
| 3.
| [[Otto Šimko]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-10
|-
| 2.
| [[Lucia Mokrášová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-09
|-
| 1.
| [[Medzinárodný paralympijský výbor]]
| (globál)
| 2026-02-08
|-
|}
2hlz46yatplsj511b083z9j1pxbx0u6
8213973
8213972
2026-05-14T22:46:10Z
Jetam2
30982
opr
8213973
wikitext
text/x-wiki
100 WikiDays, tretí pokus. [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays2|druhý nevyšiel]] :)
<center>
{| class="wikitable"
!Poradie
!Článok
!Štát
!Dátum
|-
| 96.
| [[Jadrová elektráreň Koeberg]]
| {{minivlajka|Južná Afrika|w}}
| 2026-05-14
|-
| 95.
| [[Mount Popomanaseu]]
| {{minivlajka|Šalamúnove ostrovy|w}}
| 2026-05-13
|-
| 94.
| [[.cat]]
| {{minivlajka|Katalánsko|w}}
| 2026-05-12
|-
| 93.
| [[Medzinárodný deň sestier]]
| (globál)
| 2026-05-11
|-
| 92.
| [[Hadžar]]
| {{minivlajka|Omán|w}} / {{minivlajka|Spojené arabské emiráty|w}}
| 2026-05-10
|-
| 91.
| [[Mount Gimie]]
| {{minivlajka|Svätá Lucia|w}}
| 2026-05-09
|-
| 90.
| [[John Chilembwe]]
| {{minivlajka|Malawi|w}}
| 2026-05-08
|-
| 89.
| [[Nina Pinzarrone]]
| {{minivlajka|Belgicko|w}}
| 2026-05-07
|-
| 88.
| [[Queen Bees and Wannabes]]
| (globál)
| 2026-05-06
|-
| 87.
| [[Afgánske národné ženské futbalové družstvo]]
| {{minivlajka|Afganistan|w}}
| 2026-05-05
|-
| 86.
| [[Gatunské jazero]]
| {{minivlajka|Panama|w}}
| 2026-05-04
|-
| 85.
| [[Baletný majster]]
| (globál)
| 2026-05-03
|-
| 84.
| [[Kowloon]]
| {{minivlajka|Hongkong|w}}
| 2026-05-02
|-
| 83.
| [[Blue Mountain Peak]]
| {{minivlajka|Jamajka|w}}
| 2026-05-01
|-
| 82.
| [[Vodná elektráreň Koman]]
| {{minivlajka|Albánsko|w}}
| 2026-04-30
|-
| 81.
| [[Medzinárodný deň tanca]]
| (globál)
| 2026-04-29
|-
| 80.
| [[Transformovňa]]
| (globál)
| 2026-04-28
|-
| 79.
| [[Dalälven]]
| {{minivlajka|Švédsko|w}}
| 2026-04-27
|-
| 78.
| [[Har Meron]]
| {{minivlajka|Izrael|w}}
| 2026-04-26
|-
| 77.
| [[Dahomejská ríša]]
| {{minivlajka|Benin|w}}
| 2026-04-25
|-
| 76.
| [[Kendari]]
| {{minivlajka|Indonézia|w}}
| 2026-04-24
|-
| 75.
| [[Hugues Fabrice Zango]]
| {{minivlajka|Burkina|w}}
| 2026-04-23
|-
| 74.
| [[Pešávar]]
| {{minivlajka|Pakistan|w}}
| 2026-04-22
|-
| 73.
| [[Glafkos Klerides]]
| {{minivlajka|Cyprus|w}}
| 2026-04-21
|-
| 72.
| [[University of the Bahamas]]
| {{minivlajka|Bahamy|w}}
| 2026-04-20
|-
| 71.
| [[Mount McClintock]]
| {{minivlajka|Austrália|w}}
| 2026-04-19
|-
| 70.
| [[Ana Kalandadze]]
| {{minivlajka|Gruzínsko|w}}
| 2026-04-18
|-
| 69.
| [[Cerro Catedral (Uruguaj)|Cerro Catedral]]
| {{minivlajka|Uruguaj|w}}
| 2026-04-17
|-
|-
| 68.
| [[Río Lempa]]
| {{minivlajka|Guatemala|w}} / {{minivlajka|Honduras|w}} / {{minivlajka|Salvádor|w}}
| 2026-04-16
|-
| 67.
| [[Rock Islands]]
| {{minivlajka|Palau|w}}
| 2026-04-15
|-
| 66.
| [[Lenchu Kunzang]]
| {{minivlajka|Bhután|w}}
| 2026-04-14
|-
| 65.
| [[Medzinárodná sánkárska federácia]]
| (globál)
| 2026-04-13
|-
| 64.
| [[Drá’]]
| {{minivlajka|Maroko|w}} / {{minivlajka|Alžírsko|w}}
| 2026-04-12
|-
| 63.
| [[Elīna Ieva Bota]]
| {{minivlajka|Lotyšsko|w}}
| 2026-04-11
|-
| 62.
| [[Chillán]]
| {{minivlajka|Čile|w}}
| 2026-04-10
|-
| 61.
| [[James Meredith]]
| {{minivlajka|Spojené štáty|w}}
| 2026-04-09
|-
| 60.
| [[Fidžijčina]]
| {{minivlajka|Fidži|w}}
| 2026-04-08
|-
| 59.
| [[Kjógen]] (R)
| {{minivlajka|Japonsko|w}}
| 2026-04-07
|-
| 58.
| [[Bregalnica]]
| {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}}
| 2026-04-06
|-
| 57.
| [[Cuando]]
| {{minivlajka|Angola|w}} / {{minivlajka|Botswana|w}} / {{minivlajka|Namíbia|w}} / {{minivlajka|Zambia|w}}
| 2026-04-05
|-
| 56.
| [[Aural]]
| {{minivlajka|Kambodža|w}}
| 2026-04-04
|-
| 55.
| [[Prírodná rezervácia centrálneho Surinamu]]
| {{minivlajka|Surinam|w}}
| 2026-04-03
|-
| 54.
| [[Andrus Merilo]]
| {{minivlajka|Estónsko|w}}
| 2026-04-02
|-
| 53.
| [[Tebua Tarawa]] (R)
| {{minivlajka|Kiribati|w}}
| 2026-04-01
|-
| 52.
| [[Kasamanka]]
| {{minivlajka|Senegal|w}}
| 2026-03-31
|-
| 51.
| [[Kaja (konfederácia štátov)]] (možno R)
| {{minivlajka|Južná Kórea|w}}
| 2026-03-30
|-
| 50.
| [[Ibagué]]
| {{minivlajka|Kolumbia|w}}
| 2026-03-29
|-
| 49.
| [[Sandra Izbașa]]
| {{minivlajka|Rumunsko|w}}
| 2026-03-28
|-
| 48.
| [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] (R)
| globál
| 2026-03-27
|-
| 47.
| [[Seretse Khama]]
| {{minivlajka|Botswana|w}}
| 2026-03-26
|-
| 46.
| [[Iguala]]
| {{minivlajka|Mexiko|w}}
| 2026-03-25
|-
| 45.
| [[Belucha]]
| {{minivlajka|Kazachstan|w}} / {{minivlajka|Rusko|w}}
| 2026-03-24
|-
| 44.
| [[Tina Trstenjak]]
| {{minivlajka|Slovinsko|w}}
| 2026-03-23
|-
| 43.
| [[Mount Wilhelm]]
| {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}}
| 2026-03-22
|-
| 42.
| [[Colorado (rieka v Argentíne)]]
| {{minivlajka|Argentína|w}}
| 2026-03-21
|-
| 41.
| [[Logone]]
| {{minivlajka|Čad|w}} / {{minivlajka|Kamerun|w}}
| 2026-03-20
|-
| 40.
| [[Saint-Pierre (ostrov)]]
| {{minivlajka|Francúzsko|w}} (Severná Amerika)
| 2026-03-19
|-
| 39.
| [[Antilibanon]]
| {{minivlajka|Libanon|w}}
| 2026-03-18
|-
| 38.
| [[Thunské jazero]]
| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
| 2026-03-17
|-
| 37.
| [[Cerro Chirripó]]
| {{minivlajka|Kostarika|w}}
| 2026-03-16
|-
| 36.
| [[Antsirabe]]
| {{minivlajka|Madagaskar|w}}
| 2026-03-15
|-
| 35.
| [[Aucklandské ostrovy]]
| {{minivlajka|Nový Zéland|w}}
| 2026-03-14
|-
| 34.
| [[Národný park Río Abiseo]]
| {{minivlajka|Peru|w}}
| 2026-03-13
|-
| 33.
| [[Karakumský prieplav]]
| {{minivlajka|Turkménsko|w}}
| 2026-03-12
|-
| 32.
| [[Pico Turquino]]
| {{minivlajka|Kuba|w}}
| 2026-03-11
|-
| 31.
| [[Loch Coirib]]
| {{minivlajka|Írsko|w}}
| 2026-03-10
|-
| 30.
| [[Statnett]]
| {{minivlajka|Nórsko|w}}
| 2026-03-09
|-
| 29.
| [[Panevėžys]]
| {{minivlajka|Litva|w}}
| 2026-03-07
|-
|-
| 28.
| [[Als (ostrov)]]
| {{minivlajka|Dánsko|w}}
| 2026-03-07
|-
| 27.
| [[Heluán]]
| {{minivlajka|Egypt|w}}
| 2026-03-06
|-
| 26.
| [[Cerro Tres Kandú]]
| {{minivlajka|Paraguaj|w}}
| 2026-03-05
|-
| 25.
| [[Fan Si Pan]]
| {{minivlajka|Vietnam|w}}
| 2026-03-04
|-
| 24.
| [[Narmada]] (R, reli)
| {{minivlajka|India|w}}
| 2026-03-03
|-
| 23.
| [[Frank Augustyn]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-03-02
|-
| 22.
| [[Karen Kain]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-03-01
|-
| 21.
| [[Ontario Power Generation]] (R)
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-28
|-
| 20.
| [[Otter Rapids Generating Station]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-27
|-
| 19.
| [[Abitibi Canyon Generating Station]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-26
|-
| 18.
| [[Tano (rieka)]]
| {{minivlajka|Ghana|w}} / {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}}
| 2026-02-25
|-
| 17.
| [[Mont Bengoué]]
| {{minivlajka|Gabon|w}}
| 2026-02-24
|-
| 16.
| [[Akosombo Dam]] (R)
| {{minivlajka|Ghana|w}}
| 2026-02-23
|-
| 15.
| [[Národný park Hell's Gate]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-22
|-
| 14.
| [[Lake Turkana Wind Power]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-21
|-
| 13.
| [[Národný park Sibiloi]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-20
|-
| 12.
| [[Peter Hinds]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-19
|-
| 11.
| [[Tomáš Cenek]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-18
|-
| 10.
| [[Christián Bosman]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-17
|-
| 9.
| [[Bruno Mick]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-16
|-
| 8.
| [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025]]
| (globál)
| 2026-02-15
|-
| 7.
| [[Lucas Pinheiro Braathen]]
| {{minivlajka|Brazília|w}} / {{minivlajka|Nórsko|w}}
| 2026-02-14
|-
| 6.
| [[Vladyslav Heraskevyč]]
| {{minivlajka|Ukrajina|w}}
| 2026-02-13
|-
| 5.
| [[Viktória Praxová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-12
|-
| 4.
| [[Desana Špitzová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-11
|-
| 3.
| [[Otto Šimko]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-10
|-
| 2.
| [[Lucia Mokrášová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-09
|-
| 1.
| [[Medzinárodný paralympijský výbor]]
| (globál)
| 2026-02-08
|-
|}
kdjyfkg0qtr253ozjensfeykmvd4kzx
FC Barcelona (ženy)
0
744787
8214120
8180955
2026-05-15T08:51:02Z
Makenzis
148968
8214120
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = FC Barcelona (ženy)
| obrázok = 2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0032 LR10 by Stepro.jpg
| logo =
| celýnázov = Futbol Club Barcelona Femení
| prezývka = ''Barça Femení'', ''Blaugrana'', ''El Femení'' <br />''Culers'', ''Barcelonistes'',<br /> ''Blaugranes'', ''Azulgranas'''<!-- v katalánčine je vždy (blanagrausingular), (množné číslo), zatiaľ čo v španielčine sa často používa katalánske slovo „blaugrana“, ako aj španielske slovo „azulgrana“ -->
| založený = 1970<br />''Selecció Ciutat de Barcelona''<br /> 1971<br /> ''Penya Femenina Barcelona''<br />1983<br /> ''Club Femení Barcelona''<br />2002<br /> ''Futbol Club Barcelona''
| rozpustený =
| štadión = [[Johan Cruyff Stadium|Estadi Johan Cruyff]]<br />[[Camp Nou]] <small>(selected matches)</small>
| kapacita = 6,000
| majiteľ = [[Joan Laporta]]
| predseda =
| tréner = [[Pere Romeu]]
| liga = [[Liga F]]
| sezóna = [[2025–26 Liga F|2025–26]]
| pozícia = Liga F, 1 miesto zo 16 (champion)
| vzor_lp1 =_barcelona2526h
| vzor_t1 =_barcelona2526h
| vzor_pp1 =_barcelona2526h
| vzor_tr1 =_barcelona2526h
| vzor_po1 =
| ľavéplece1 = 14266e
| telo1 = 14266e
| pravéplece1 = 14266e
| trenírky1 = 14266e
| ponožky1 = 14266e
| vzor_lp2 =_barcelona2526a
| vzor_t2 =_barcelona2526a
| vzor_pp2 =_barcelona2526a
| vzor_tr2 =_barcelona2526a
| vzor_po2 =
| ľavéplece2 =f6eeb0
| telo2 =f6eeb0
| pravéplece2 =f6eeb0
| trenírky2 =000000
| ponožky2 =000000
| vzor_lp3 =_barcelona2526t
| vzor_t3 =_barcelona2526t
| vzor_pp3 =_barcelona2526t
| vzor_tr3 =_barcelona2526t
| vzor_po3 =_barcelona2526tl
| ľavéplece3 =ef8377
| telo3 =ef8377
| pravéplece3 =ef8377
| trenírky3 =ef8377
| ponožky3 =ef8377
}}
'''Futbol Club Barcelona Femení''', bežne označovaný ako '''Barça Femení''' ({{IPA|ca|ˈbaɾsə fəməˈni}})<ref>{{cite web|url=https://www.elnacional.cat/ca/esports/barca-femeni-campio-copa-reina-enderrocant-sporting-huelva-6-1_764826_102.html |title=Ženský tím Barçy sa stal šampiónom Kráľovského pohára po víťazstve nad Sportingom de Huelva (6:1).|language=ca |date=29 May 2022 |publisher=El Nacional|access-date=26 August 2022}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.publico.es/public/barca-femeni-goleja-madrid-i-fa-historia-amb-record-mundial-d-assistencia-public.html |title=Ženy Barcelony porazili Madrid v histórii s rekordnou návštevnosťou|language=ca |date=30 March 2022 |publisher=Público.es |access-date=26 August 2022}}</ref><ref>{{cite web|date=8 November 2023|title=Marc Vivés, nový športový riaditeľ Barçy žien|url=https://www.infobae.com/america/agencias/2023/11/08/marc-vives-nuevo-director-deportivo-del-barca-femeni/|access-date=31 January 2024|website=infobae|language=es-ES}}</ref><ref>{{cite web|date=2 November 2023|title=Barça Women čelí Seville s Maríou Pérez na hosťovaní|url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20231102/1002098330/barca-femeni-enfrenta-sevilla-cedida-maria-perez.html|access-date=31 January 2024|website=Mundo Deportivo|language=es}}</ref><ref>{{cite web|url=https://onefootball.com/es/noticias/el-barca-femeni-lidera-la-lista-de-nominadas-para-el-golden-girl-2023-38382401|title=Ženský tím Barça vedie zoznam nominácií na Zlaté dievča 2023|language=es|website=OneFootball|date=13 October 2023}}</ref><ref>{{cite web |date=13 March 2022 |title=Barcelona Femeni vyhrala El Clasico 5:0 a stala sa šampiónkou Španielska šesť zápasov pred koncom|url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-win-el-clasico-5-0-crowned-champions-spain-six-games-spare/bltf8642070feb351fb |access-date=24 January 2024 |website=Goal}}</ref><ref name=SICover>{{cite web |last=Gastelum |first=Andrew |date=20 May 2022 |title=Ako sa ženy z Barcelony stali najdominantnejším tímom sveta |url=https://www.si.com/soccer/2022/05/20/barcelona-femeni-alexia-dynasty-champions-league-final-daily-cover |access-date=24 January 2024 |magazine=Sports Illustrated}}</ref>alebo jednoducho '''Barça''', je španielsky profesionálny ženský [[ženský futbal|futbalový]] klub so sídlom v [[Barcelona|Barcelone]] v Katalánsku. Je to ženská futbalová sekcia [[FC Barcelona]] a súťaží v [[Liga F]], najvyššej úrovni [[ženského futbalu v Španielsku|španielskeho ženského futbalu]], pričom domáce zápasy hrá na [[štadióne Johan Cruyff]] v [[Sant Joan Despí]] a príležitostne na [[Camp Nou]] alebo [[Estadi Olímpic Lluís Companys]].
Klub bol založený v roku 1970 s určitou finančnou a logistickou podporou od [[FC Barcelona]], ale bez toho, aby bol oficiálnou sekciou. Vo svojej prvej sezóne súťažil v zápasoch proti iným katalánskym tímom; pôvodne bol známy ako '''Selecció Ciutat de Barcelona'''', než v roku 1971 prijal názov '''Peña Femenina Barcelonista'''''. Krátko po oficiálnom uznaní ženského futbalu v Španielsku sa tím stal známym ako '''Club Femení Barcelona''' v roku 1983 až do roku 2002, kedy sa oficiálne stal sekciou FC Barcelona a prijal oficiálny názov Futbol Club Barcelona.
Na domácom trhu je Barcelona Femení najúspešnejším španielskym ženským tímom s desiatimi ligovými titulmi, jedenástimi [[Copa de la Reina de Fútbol|Copas de la Reina]] a piatimi [[Supercopa de España Femenina|Supercopas]], ako aj desiatimi [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copas Catalunyas]]. Taktiež vyhrala predchádzajúcu druhú ligu španielskeho ženského futbalu rekordných štyrikrát po tom, čo počas celého 21. storočia bojovala so zostupom a o postup.
Od profesionalizácie klubu v roku 2015 sa Barcelona upevnila ako dominantný španielsky ženský futbalový tím a stala sa najúspešnejším tímom ligy v [[Liga majstrov žien UEFA|Lige majstrov žien UEFA]] a [[Zoznam futbalových klubov podľa vyhraných súťažných ocenení|jedným z najúspešnejších ženských futbalových tímov v Európe]]. Ligu majstrov vyhrala v [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2021|2021]], [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2023|2023]] a [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2024|2024]]; So svojím prvým titulom v Lige majstrov sa Barcelona stala prvým (a jediným) španielskym ženským tímom, ktorý získal kontinentálny [[treble]], a so svojím tretím víťazstvom v Lige majstrov sa stala prvým (a jediným) španielskym ženským tímom, ktorý získal kontinentálny [[treble]].<ref name=":19">{{Cite web |last=Rodergas |first=Clara |date=26 May 2024 |title=Historické a večné |url=https://www.lesportiudecatalunya.cat/barca/article/2421868-historiques-i-eternes.html |access-date=26 May 2024 |website=L'Esportiu de Catalunya |language=ca}}</ref>
== História ==
== 70. roky 20. storočia: Začiatky ==
Ženský futbal v Španielsku, najmä v Barcelone, mal v 60. rokoch 20. storočia určitú mieru popularity, no bol amatérsky, neoficiálny a technicky zakázaný.
<ref name="Alcalde 20202">{{cite journal |last1=Alcalde |first1=Maria Dolors Ribalta |last2=Martí |first2=Xavier Pujadas |date=22 January 2020 |title=Ženy, futbal a frankizmus: Lesbičky a formovanie sociálnych sietí prostredníctvom ženského futbalu v Barcelone, 1970 – 1979 |url=https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220803184756/https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |url-status=dead |archive-date=3 August 2022 |journal=The International Journal of the History of Sport |volume=37 |issue=1–2 |pages=94–112 |doi=10.1080/09523367.2020.1722646 |s2cid=214040923 |via=cogentoa.tandfonline.com (Atypon) |url-access=subscription }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220803184756/https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |date=2022-08-03 }}</ref>„Ebryo“ Barcelony Femení bolo Selecció Ciutat de Barcelona, ktoré vzniklo v novembri 1970.<ref>{{Cite web |last=Oinam |first=Jayanta |date=13 August 2023 |title=Camp Nou a svetový rekord v návštevnosti ženského zápasu|url=https://www.fifa.com/fifaplus/en/articles/camp-nou-and-the-world-record-attendance-for-a-womens-match |website=FIFA}}</ref>
Minimálne v 60. rokoch 20. storočia hrali [[FC Barcelona]] ženské tímy exhibičné zápasy na [[Camp Nou]]; klub ich však nepovažuje za predchodcov svojho súčasného ženského tímu, pretože išlo o mužstvá vytvorené len na konkrétnu príležitosť, na rozdiel od Selecció Ciutat de Barcelona, ktorý vznikol s cieľom kontinuity a položenia základov budúceho projektu. <ref>{{Cite web|title=Ženský tím Barçy sa vracia na Camp Nou 50 rokov po prvom zápase, ktorý odohrali priekopníci|url=https://www.fcbarcelona.fr/fr/actualites/1945516/barca-women-return-to-camp-nou-50-years-after-first-game-played-by-pioneers|access-date=4 March 2024|website=Fcbarcelona.fr|language=en}}</ref>Keď Barcelona oznámila, že Selecció Barcelona bude jej novým ženským tímom, uviedla, že klub bol „pred mnohými rokmi“ takmer priekopníkom ženského futbalu v Španielsku a dokonca zorganizoval zápas, ktorý sa napokon nemohol odohrať z dôvodov, ktoré nemohol ovplyvniť.<ref>{{Cite news |date=18 November 1970 |title=Barcelona vytvára ženský tím|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584759 |work=El Noticiero Universal |pages=28 |via=Library of Catalonia}}</ref>
Tím vznikol po tom, čo futbalistka [[Immaculada Cabecerán]] oslovila klub s ponukou v novembri 1970; výsledné mužstvo má kontinuitu dodnes. Selecció Barcelona odohrala svoj prvý zápas na Vianoce 1970, keď zvíťazila po [[penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] proti Unió Esportiva Centelles pred približne 60 000 divákmi.<ref name=":02">{{Cite web |date=24 December 2020 |title=Zlaté výročie ženského tímu FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1949097/fc-barcelona-womens-golden-anniversary |access-date=30 October 2021 |website=www.fcbarcelona.com |publisher=FC Barcelona|language=en}}</ref>
Hoci tím nebol oficiálne súčasťou klubovej štruktúry, bol to prvý zápas, ktorý odohral ženský tím formálne spojený s FC Barcelona (vtedy známy ako CF Barcelona). Ženský tím potom začiatkom roku 1971 zmenil svoj názov na Penya Femenina Barça (Peña Femenina Barcelonista).<ref name=":02"/>rýchlo sa stáva veľmi populárnym,<ref name=":23">{{Cite news |date=5 January 1971 |title=C. D. UNIVERSITARIO – ŽENSKÝ FUTBALOVÝ TÍM BARCELONY, ZAJTRA V UNIVERSITY CITY|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584797 |work=El Noticiero Universal |pages=24}}</ref>a odohral viac zápasov na Camp Nou s veľkým počtom divákov.<ref name=":02"/>PF Barcelona nosila od roku 1971 klubový dres „blaugrana“, avšak bez erbu.<ref>{{Cite web|last=esport3|date=20 December 2021|title=Barça zvažuje odohrať odvetu Ligy majstrov proti Madridu na Camp Nou.|url=https://www.ccma.cat/esport3/el-barca-es-planteja-jugar-al-camp-nou-la-tornada-de-la-champions-contra-el-madrid/noticia/3136183/|access-date=4 March 2024|website=CCMA|language=ca}}</ref><ref>{{Cite web|title=RCD Espanyol – História|url=https://www.rcdespanyol.com/en/history|access-date=4 March 2024|website=www.rcdespanyol.com}}</ref>V prvej katalánskej pohárovej súťaži v roku 1971 skončil tím na druhom mieste<ref>{{Cite web |title=49 rokov od prvého finále ženského futbalu v Katalánsku|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1649703/49-years-since-first-womens-football-final-in-catalonia |access-date=23 April 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>a následne v roku 1973 vyhral katalánsku ligu.<ref>{{cite news |date=21 February 1974 |title=ŽENSKÝ FUTBAL|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1974/02/21/pagina-6/1001474/pdf.html |newspaper=Mundo Deportivo |page=6 |language=Spanish}}</ref>
Počiatočná sila ženského futbalu v Španielsku slabla do roku 1975.<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1586099|title=Vzostup ženského futbalu|date=31 May 1975|newspaper=El Noticiero Universal|language=es|page=21|author=Piconaire}}</ref>a do septembra 1977 už v Katalánsku neexistovala ženská liga a myšlienka jej založenia sa tiež považovala za do istej miery nereálnu.<ref name=FutbolFemeninoYa/>Vo februári 1977 musel P.F. Barcelona zverejniť výzvu na hľadanie hráčov v časopise „Revista Barcelonista“, pretože časopis naznačoval krízu s nedostatkom hráčov. Propagoval tím ako spôsob, ako sa „udržať v kondícii“ a vyzerať dobre, a nie ako spôsob, ako klásť dôraz na šport.<ref>{{cite book|last1=Porta|first1=Frederic|last2=Tomás|first2=Manuel|url=https://books.google.com/books?id=wQ07DQAAQBAJ|title=Nezvyčajné o Barçe: 800 príbehov z histórie | dátum = 9. marca 2017|publisher=ROCA EDITORIAL|isbn=978-84-945569-5-1|language=ca|page=543. Para mantener la línea}}</ref>
Počas obdobia poklesu koncom 70. rokov bola Barcelona jedným z veľkých tímov, ktoré pokračovali v hraní, a to aj proti ženským tímom z líg v iných krajinách. [[Maria Teresa Andreu]], vtedajšia prezidentka P.F. Barcelona, mala pocit, že FC Barcelona si tím váži, klub ich podporuje a zapája.<ref name=FutbolFemeninoYa>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1590725|title=Maria Teresa Andreu: Ženský futbal, teraz|date=7 September 1977|page=8|newspaper=El Noticiero Universal|language=es|last=Mora|first=Francisco}}</ref>Katalánska ženská liga bola opäť založená v sezóne 1978 – 79 so súbežnou pohárovou súťažou, v ktorej [[FC Barcelona B (ženy)|P.F. Barcelona Atlético]] skončili na druhom mieste po prehre vo finále na penalty.<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1591260|title=Šport na pracovisku: Ocenenia a trofeje Sezóna 1978/79 {{!}} Finále provinčných majstrovstiev ženského futbalu, P.F. Blanquiazul, 1 P.F. Barna. Atco., 1: po penaltách, víťazka Peña F. Feminino Blanquiazul|first=A|last=Goñi|date=7 June 1979|newspaper=El Noticiero Universal|page=28|language=es}}</ref> predtým, ako bola P.F. Barcelona druhá v lige v [[sezóna P.F. Barcelona 1979–80|1979–80]].<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1589655&posicion=26&presentacion=pagina|title=Ženský turnaj|language=es|newspaper=El Noticiero Universal|editor-last=Pedret|editor-first=A. G.|others=F. Amaro, J.M. Garcia, Planas, R. Rubiella|date=30 January 1980|page=26}}</ref>
==1981{{--}}1988: Katalánska liga a rivalita s Barcelonou==
Španielska futbalová federácia (vtedy FEF, dnes RFEF) formálne uznala ženský futbal v roku 1980 a v roku 1981 schválila vytvorenie ženského futbalového oddelenia [[Katalánska futbalová federácia|Katalánskej futbalovej federácie]] (FCF) <ref>{{Cite web |title=Séria ženského futbalu na MARCA.com – Tajný pôvod národného tímu|url=https://www.marca.com/reportajes/2013/04/serial_futbol_femenino/2013/04/23/seccion_01/1366710025.html |website=www.marca.com}}</ref>s cieľom založiť Katalánsku ženskú futbalovú ligu, ktorej zakladajúcim členom bola Barcelona. <ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=6 December 1984 |title=Katalánsko, priekopníčka ženského futbalu|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/12/06/pagina-19/1118025/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1981/02/14/pagina-38/1059195/pdf.html|title=Dohody so španielskou federáciou: V Katalánsku sa uskutočnia majstrovstvá ženského futbalu|date=13 February 1981|editor-last=Castillo|editor-first=Juan Jose|page=38|language=es|newspaper=Mundo Deportivo}}</ref><ref name=TomasHistoria>{{cite book|last=Tomás Belenguer|first=Manuel|title=Ženy Barçy: história od počiatkov až po treble|language=ca|year=2021|publisher=Editorial Base|location=Barcelona|isbn=9788419007001|pages=85–94}}</ref>V sezóne 1982/83 si tím za trénerku zvolil bývalú hráčku a advokátku [[Núria Llansà]].<ref name="Llansa">{{Cite web |title=Nuria Llansa|url=https://www.fcbarcelona.com/en/card/3830726/nuria-llansa |access-date=1 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>Tím si zároveň zmenil názov. Maria Teresa Andreu navrhla názov Club Femenino/Femení (CF) Barcelona, aby sa viac približoval názvu mužského tímu; zmena bola oficiálne vykonaná pred ročníkom [[Copa de la Reina de Fútbol]] v roku 1983.<ref>{{Cite web |date=24 December 2020 |title=50. výročie ženského futbalu Barça: časy prašných ihrísk a lacného ubytovania sú za nami|url=https://www.elperiodico.com/es/futbol/20201224/barca-femenino-futbol-50-anos-11420504 |access-date=10 September 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>Neskôr v tomto desaťročí bol tím niekedy stále označovaný ako Penya Femenina Barcelona a nebol oficiálnou sekciou FC Barcelona.<ref>{{Cite web|title=Historický úvod do ženského futbalu|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/887434/introduccion-historica-del-futbol-femenino|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/07/14/pagina-14/1108745/pdf.html|title=V Horte, finále Katalánskeho pohára|date=14 July 1984|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|page=14|last=Mentruit|first=Imma}}</ref><ref name="Lucha" />
Spôsob riadenia ženského tímu viedol v roku 1981 k odštiepeniu skupiny, ktorá vytvorila nezávislé mužstvo vedené bývalou hráčkou Barcelony [[Francina Pubill|Francinou]]. Pokiaľ ide o tituly, Barcelona (s „i“) bola v 80. rokoch úspešnejšia než Barcelona (s „e“),<ref>{{cite news|title=Barcelona: bodka nad i a prechod cez t|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1986/04/03/pagina-28/1149080/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=28 June 2024|date=3 April 1986|page=28|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref>pričom oba tímy patrili medzi najsilnejšie v katalánskom ženskom futbale a v lige medzi sebou zvádzali intenzívny boj. <ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/12/28/pagina-23/1126928/pdf.html|title=Barcelona, nový líder|prvý=X|posledný=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|date=28 December 1985|page=23|language=es}}</ref><ref name="BCampeon">{{cite news|title=Barcelona, šampión|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/04/07/pagina-24/1120860/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=26 June 2024|language=es|date=7 April 1985|page=24|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref><ref name="Empieza">{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=12 January 1985 |title=Začína sa play-off |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/01/12/pagina-19/1116341/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref>Medzi ďalšie popredné katalánske tímy v tom období patrili [[Derbi Femení|derbi femení]] rivali [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] a nezávislý tím Vallès Occidental.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1987/05/26/pagina-20/1151001/pdf.html|title=Western Valleys: Šampióni hľadajú sponzora|date=26 May 1987|page=20|newspaper=Mundo Deportivo|last=López R.|first=X|language=es}}</ref>Barcelona vyhrala svoju prvú oficiálnu súťaž – Copa Generalitat/Copa Catalana, predchodcu [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya]] – po víťazstvách nad Barcelonou a Vallès Occidental.<ref name="Title2020">{{Cite web|date=28 June 2020|title=Ženský tím Barça získal pred 35 rokmi svoj prvý oficiálny titul v histórii|url=https://www.fcbarcelona.es/es/futbol/femenino-a/noticias/1699636/el-barca-femenino-gano-el-primer-titulo-oficial-de-su-historia-hace-35-anos|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref>
Podpora zo strany FC Barcelona sa v tomto období menila. V januári 1983, pred turnajom Copa de la Reina, nemala Barcelona pevne stanovené tréningové priestory ani harmonogram (na rozdiel od väčšiny ligových tímov, hoci ani Barcelona ich nemala) a vzťah s FC Barcelona bol považovaný za jeden z najslabších medzi ženskými tímami a ich materskými klubmi. Uvádzalo sa, že FC Barcelona „sa o nich nechcela zaujímať“.<ref name=Lucha>{{Cite news |last=Galindo |first=Jesús |date=2 January 1983 |title=ŽENSKÉ FUTBALOVÉ TERAZY BOJUJÚ O PREŽITIE|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1983/01/02/pagina-19/1090385/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19}}</ref>
V roku 1984, keď bola Núria Llansà povýšená na riaditeľku ženského futbalu,<ref name=Llansa/>bola FC Barcelona oceňovaná za výrazne väčší a stabilnejší záujem o ženský futbal. Klub poskytol svoje štadióny (vrátane Camp Nou) a zázemie..<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/03/17/pagina-6/1103266/pdf.html|language=Spanish|title=Španielsko–Francúzsko: Dievčatá... na vidiek!|date=17 March 1984|page=6|newspaper=Mundo Deportivo|last=Serra|first=Josep Ma.}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/11/23/pagina-22/1434701/pdf.html|title=0–27: Údolie zneužívalo Brémy|first=X|last=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|language=es|date=23 November 1985|page=22}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/02/06/pagina-23/1440520/pdf.html|title=Ženský futbal {{!}} Dva priateľské zápasy katalánskeho národného tímu|newspaper=Mundo Deportivo|author=Xavier|date=6 February 1988|page=23|language=es}}</ref><ref>{{cite book|last=Tomás|first=Manuel|title=Les Corts and Barça: vuitanta-cinc anys d'història zdieľané|publisher=City Council of Barcelona|location=Barcelona|year=2007|language=ca|isbn=978-84-9850-055-4}}</ref>Llansà pôsobila vo funkcii riaditeľky až do začlenenia tímu ako oficiálnej súčasti FC Barcelona.<ref>{{Cite web |last=Sport |date=26 June 2019 |title=Smrť Núrie Llansà, bývalého hráča FC Barcelona |url=https://www.sport.es/es/noticias/veteranos/fallecio-nuria-llansa-exjugadora-barcelona-7524142 |access-date=1 February 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>
==1988{{--}}2001: Liga Nacional a nekonzistentnosť ==
Španielska futbalová federácia (vtedy FEF, dnes RFEF) formálne uznala ženský futbal v roku 1980<ref>{{Cite web |title=Séria ženského futbalu na MARCA.com – Tajný pôvod národného tímu|url=https://www.marca.com/reportajes/2013/04/serial_futbol_femenino/2013/04/23/seccion_01/1366710025.html |website=www.marca.com}}</ref> a v roku 1981 schválila vytvorenie ženského futbalového oddelenia [[Katalánska futbalová federácia|Katalánskej futbalovej federácie]] (FCF) s cieľom založiť Lliga catalana de futbol femenina,<ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=6 December 1984 |title=Katalánsko, priekopníčka ženského futbalu |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/12/06/pagina-19/1118025/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1981/02/14/pagina-38/1059195/pdf.html|title=Dohody so španielskou federáciou: V Katalánsku sa uskutočnia majstrovstvá ženského futbalu|date=13 February 1981|editor-last=Castillo|editor-first=Juan Jose|page=38|language=es|newspaper=Mundo Deportivo}}</ref>ktorej zakladajúcim členom bola Barcelona.<ref name=TomasHistoria/>
V sezóne 1982/83 si tím za trénerku zvolil bývalú hráčku a advokátku [[Núria Llansà]]<ref>{{Cite web |title=Nuria Llansa |url=https://www.fcbarcelona.com/en/card/3830726/nuria-llansa |access-date=1 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>a zároveň si zmenil názov. Maria Teresa Andreu navrhla pomenovanie Club Femenino/Femení (CF) Barcelona, aby sa viac približovalo názvu mužského tímu; zmena bola oficiálne vykonaná pred ročníkom [[Copa de la Reina]] v roku 1983. <ref>{{Cite web |date=24 December 2020 |title=50. výročie ženského futbalu Barça: časy prašných ihrísk a lacného ubytovania sú za nami|url=https://www.elperiodico.com/es/futbol/20201224/barca-femenino-futbol-50-anos-11420504 |access-date=10 September 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>Neskôr v tomto desaťročí bol tím niekedy stále označovaný ako Penya Femenina Barcelona<ref>{{Cite web|title=Historický úvod do ženského futbalu|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/887434/introduccion-historica-del-futbol-femenino|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/07/14/pagina-14/1108745/pdf.html|title=V Horte, finále Katalánskeho pohára|dátum=14. júla 1984|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|page=14|last=Mentruit|first=Imma}}</ref>a nebol oficiálnou sekciou [[FC Barcelona]].<ref name="Lucha" /> Spôsob riadenia ženského tímu viedol v roku 1981 k odštiepeniu skupiny, ktorá vytvorila nezávislé mužstvo Penya Barcelonista Barcilona, vedené bývalými hráčkami Barcelony [[Francina Pubill|Francinou]] a Vicentou Pubill i Font. Pokiaľ ide o tituly, Barcelona (s „i“) bola v 80. rokoch výrazne úspešnejšia než Barcelona (s „e“),<ref>{{cite news|title=Barcelona: bodka nad i a prechod cez t|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1986/04/03/pagina-28/1149080/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=28 June 2024|date=3 April 1986|page=28|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref>hoci oba tímy patrili medzi najsilnejšie v katalánskom ženskom futbale a v lige medzi sebou zvádzali intenzívne súboje.
<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/12/28/pagina-23/1126928/pdf.html|title=Barcelona, nový líder|first=X|last=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|date=28 December 1985|page=23|language=es}}</ref><ref>{{cite news|title=Barcilona, campeón|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/04/07/pagina-24/1120860/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=26 June 2024|language=es|date=7 April 1985|page=24|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref><ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=12 January 1985 |title=Začína sa play-off |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/01/12/pagina-19/1116341/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref>
Medzi ďalšie popredné katalánske tímy v tom období patrili [[Derbi Femení|derbi femení]] rivali [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] a nezávislý tím Vallès Occidental.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1987/05/26/pagina-20/1151001/pdf.html|title=Western Valleys: Šampióni hľadajú sponzora|date=26 May 1987|page=20|newspaper=Mundo Deportivo|last=López R.|first=X|language=es}}</ref>Barcelona získala svoju prvú oficiálnu trofej – Copa Generalitat/Copa Catalana, predchodcu [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya]] – víťazstvom nad Barcilonou a Vallès Occidental v roku 1985.
Podpora zo strany FC Barcelona sa v tomto období menila. V januári 1983, pred turnajom Copa de la Reina, nemala Barcelona pevne stanovené tréningové priestory ani harmonogram a vzťah s FC Barcelona bol považovaný za jeden z najslabších medzi ženskými tímami a ich materskými klubmi. Uvádzalo sa, že FC Barcelona „sa o ne nechcela zaujímať“. <ref name=":26">{{Cite book |last1=Porta |first1=Frederic |url=https://books.google.com/books?id=Cw47DQAAQBAJ |title=Barça Insòlit: 800 històries de la Història |last2=Tomás |first2=Manuel |date=9 March 2017 |publisher=ROCA EDITORIAL |isbn=978-84-945569-6-8 |pages=547–548 |language=ca}}</ref>
V roku 1984, keď bola Núria Llansà povýšená na riaditeľku ženského futbalového tímu, bola FC Barcelona oceňovaná za stabilnejší záujem o ženský futbal a za sprístupnenie svojich štadiónov (vrátane Camp Nou) a zázemia.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/03/17/pagina-6/1103266/pdf.html|language=Spanish|title=España–Francia: Chicas... ¡al campo!|date=17. marec 1984|page=6new| Deportivo|last=Serra|first=Josep Ma.}}</ref> Najneskôr od roku 1985 hrával tím väčšinu domácich zápasov na [[Mini Estadi]].<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/11/23/2314040.html|2=title/pdf/pagina-22 Valles abuso del Bemen|prvý=X|posledný=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|language=es|date=23. novembra 1985|page=22}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/02/06/pagina-23/1440520/pdf.html|title=Futbol Dos catalana|newspaper=Mundo Deportivo|autor=Xavier|dátum=6. február 1988|strana=23|jazyk=es}}</ref><ref>{{cite web|last=Tomás|first=Manuel|title=Les Corts v Barça: vuitanta-cinc anys Council of[istòCria d'artida| Barcelona]]|location=Barcelona|year=2007|language=ca|isbn=978-84-9850-055-4}}</ref> Llansà pôsobila vo funkcii riaditeľky až do začlenenia tímu ako oficiálnej sekcie FC Barcelona.<ref>{{Cite web |last=Sport |dátum=26. jún 2019 |title delFaljriauglanósà FCalleugúlanósà = FC Barcelona |url=https://www.sport.es/es/noticias/veteranos/fallecio-nuria-llansa-exjugadora-barcelona-7524142 |access-date=1 február 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>
==1988{{--}}2001: Národná liga a nekonzistentnosť ==
V roku 1988 sa Club Femení Barcelona, podporovaný FC Barcelona, stal zakladajúcim členom súťaže Liga Nacional, prvej najvyššej celoštátnej ženskej futbalovej ligy v Španielsku.<ref name=":26"/> Výkony tímu boli v tejto fáze od začiatku nekonzistentné – dokázal prehrávať so slabšími mužstvami a zároveň víťaziť nad favoritmi, čím sa etabloval ako tím stredu tabuľky.
Na začiatku 90. rokov zažil úspešné trojročné obdobie; v rokoch 1992 až 1994 sa umiestnil medzi tromi najlepšími tímami ligy a v roku 1994 získal trofej Copa de la Reina.<ref name=":26" />Následne sa prepadol na nižšie priečky tabuľky, no napriek slabším výsledkom v neskorších ročníkoch Liga Nacional sa mu vždy podarilo udržať sa v najvyššej súťaži.<ref name=":26" />
Maria Teresa Andreu sa v roku 2000 stala členkou predstavenstva FC Barcelona<ref>{{Cite web |title=Andreu Grau, Maria Teresa štatistiky {{!}} hráčov FC Barcelona|url=https://players.fcbarcelona.com/en/player/2451-maria-teresa-andreu-grau-maria-teresa |website=FCB Jugadors |language=es}}</ref> a do roka začlenila Club Femení Barcelona do organizačnej štruktúry Barcelonskej nadácie, čím sa ženský tím stal súčasťou administratívy klubu.<ref name=":0">{{Cite web |last=Escudero |first=Sergi |date=31 May 2023 |title=Revolúcie z Barçy odchádzajú od Alexia Putellasa|url=https://www.ara.cat/esports/barca-femeni/revolucionaries-barca-alexia_1_4714487.html |access-date=10 September 2024 |website=Ara.cat |language=ca}}</ref>
==2002{{--}}2007: Stala sa oficiálnou sekciou a druhou divíziou ==
V roku 2001 bola liga pre prirodzený rast premenovaná na [[Superliga Femenina]]. Barcelona nebola prijatá do najvyššej divízie, keďže nemohla uhradiť registračný poplatok vo výške ₧ 3 milióny, a bola zaradená do novej druhej divízie Superligy, ktorá bola v tom čase najnižšou úrovňou národného futbalu (rozdelenou podľa regionálnych skupín). <ref name="TomasBelenguer" />
Núria Llansà presadzovala uznanie a podporu tímu ako súčasti klubu.<ref>{{cite web|last=Irigoyen|first=Juan I.|date=16 May 2021|title=El Barcelona conquista Europa|url=https://elpais.com/deportes/2021-05-16/el-barcelona-conquista-europa.html|website=El País|language=es}}</ref>V lete 2002 predstavenstvo FC Barcelona jednomyseľne schválilo začlenenie CF Barcelona ako oficiálnej sekcie a klub premenoval ženský tím na Futbol Club Barcelona Femení.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Cite web|last=LoRé|first=Michael|date=6 March 2020|title=How FC Barcelona Is Paving The Way For Women's Soccer|url=https://www.forbes.com/sites/michaellore/2020/03/06/how-fc-barcelona-is-paving-the-way-for-womens-soccer/|access-date=29 October 2021|work=Forbes|language=en}}</ref><ref name=Parking>{{cite web|last=Irigoyen|first=Juan I.|date=14 May 2021|title=De jugar en el parking a estar en la élite de Europa|url=https://elpais.com/deportes/2021-05-14/del-aparcamiento-a-la-elite-de-europa.html|website=El País|language=es}}</ref> V nasledujúcom roku sa tím formálne stal profesionálnym, hráčky však nepoberali platy postačujúce na živobytie a museli si ponechať aj ďalšie zamestnania.<ref name=Parking/>
Barcelona vyhrala svoju skupinu v [[Segunda División (ženy)|Segunda División]] v rokoch 2002 a 2003, no po neúspešných účastiach v baráži o postup zostala v druhej divízii. Do Superligy napokon postúpila v sezóne 2004/05. Po postupe sa tímu dostalo určitej mediálnej pozornosti vďaka podpisu mexickej reprezentantky [[Maribel Domínguez|Maribel „Marigol“ Domínguez]] a Španielky Maríe Luisy Coimbry, čo sa však neodrazilo na výraznom zlepšení výsledkov. <ref name="20minutos-2005">{{Cite web|last=Pelayo|first=José|date=10 February 2005|title=El otro duelo de 'cracks'|url=http://www.20minutos.es/noticia/4258/0/el/otro/duelo/|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20050511070711/http://www.20minutos.es/noticia/4258/0/el/otro/duelo/|archive-date=11 May 2005|access-date=30 October 2021|website=20minutos.es|publisher=20 minutos|language=es}}</ref>
V roku 2006 bol ako tréner najatý [[Xavi Llorens]], ktorý nahradil [[Natalia Astrain]].<ref>{{Cite web|last=Bonals|first=Laia|date=16 May 2021|title=Making history has never been so close|url=https://en.ara.cat/sports/making-history-has-never-been-close_130_3986303.html|access-date=16 September 2024|website=Ara|language=cat}}</ref>Astrain patrila medzi osobnosti, ktoré odišli počas letnej reštrukturalizácie klubu v roku 2006, keď bola ženská sekcia výrazne zredukovaná.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/2006/06/30/pagina-29/829841/pdf.html|title=Habrá reestructuración en el fútbol femenino|last=Roura|first=C|date=30 June 2006|newspaper=Mundo Deportivo|page=29|language=es}}</ref>Llorens nedokázal udržať tím v Superlige a na konci sezóny 2006/07 mužstvo zostúpilo. Klub následne zvažoval rozpustenie ženskej sekcie.<ref>{{cite news|url= http://hemeroteca-paginas.mundodeportivo.com/EMD02/PUB/2007/05/07/EMD20070507014MDP.pdf| access-date=2 August 2022|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|date=7 May 2007|title=Stoichkov quiere a Alexanko|last1=Roura|first1=C|last2=Solé|first2=S|page=14}}</ref>
==2008{{--}}2015: Návrat do najvyššej súťaže a prvá zlatá éra ==
[[File:Final Copa Catalunya Femenina RCDE 0 – 1 FCB (6089064812).jpg|thumb|upright=1|right|Barcelona celebrating their 2011 [[Copa Catalunya (women's football)|Copa Catalunya]] win]]
Barcelona sa do Superligy vrátila v roku 2008 a medzi rokmi 2009 až 2011 sa stabilizovala na popredných priečkach ligovej tabuľky.<ref name=":8" />V roku 2011 získala svoj druhý titul v Copa de la Reina, keď vo finále zdolala mestského rivala [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] 1:0.<ref name=":8">{{cite web|title=FC Barcelona, campeón de la Copa de SM La Reina tras vencer al RCD Espanyol (1–0) |url=http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=119&ID=1479 |publisher=rfef.es |access-date=19 June 2011 |language=es |date=19 June 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111227112831/http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=119&ID=1479 |archive-date=27 December 2011}}</ref>V sezóne 2011/12 získala svoj prvý ligový titul so vtedy rekordným ziskom 94 bodov.<ref>{{cite web|title=El Barça femenino, campeón de Liga |url=http://www.mundodeportivo.com/20120527/mundo-barsa/barca-barca-femenino-liga-campeonas_54300366310.html|publisher=mundodeportivo.com|access-date=27 May 2012|language=es|date=27 May 2012}}</ref> Zároveň sa po prvý raz kvalifikovala do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]], no vypadla už v prvom kole.<ref name=":9" />V sezóne 2012/13 úspešne obhájila ligový titul víťazstvom v záverečnom zápase na ihrisku vedúceho tímu [[Athletic Bilbao (ženy)|Athletic Bilbao]]. Následne triumfovala aj v [[Copa de la Reina de Fútbol 2013|Copa de la Reina 2013]] a stala sa piatym španielskym ženským tímom, ktorý dosiahol [[Double (futbal)|domáci double]].<ref name=":9">{{cite web|last1=Menayo|first1=David|date=16 June 2013|title=El Barcelona firma el primer doblete de su historia|url=https://www.marca.com/2013/06/16/futbol/futbol_femenino/1371380550.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210624204744/https://www.marca.com/2013/06/16/futbol/futbol_femenino/1371380550.html|archive-date=24 June 2021|access-date=20 June 2021|website=marca.com|publisher=MARCA|language=en}}</ref>
V sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2013/14|2013/14]] sa Barcelona po prvý raz prebojovala do štvrťfinále Ligy majstrov žien UEFA.<ref name=":4" />V tom istom ročníku získala svoj tretí ligový titul v rade.
Medzi 17. aprílom 2011 a 11. decembrom 2011 dosiahla 15-zápasovú víťaznú sériu, ktorá bola do roku 2015 najdlhšou sériou víťazstiev v histórii španielskeho ženského futbalu. Medzi 23. septembrom 2012 a 20. aprílom 2014 zaznamenala sériu 54 zápasov bez prehry, čo bol v tom čase ďalší rekord.<ref>{{Cite web |last=Ramos |first=D |date=4 September 2015 |title=20 cosas que deberías saber de la Liga femenina de fútbol |url=https://www.marca.com/2015/09/04/futbol/futbol_femenino/1441360348.html |access-date=2 February 2024 |website=MARCA.com |language=es}}</ref>
Na konci sezóny 2013/14 klub označil predchádzajúce štyri roky za zlatú éru Barcelona Femení, počas ktorej tím „absolútne dominoval španielskej futbalovej scéne“. Ženské mužstvo zároveň získalo vlastnú sekciu v [[Múzeum FC Barcelona|Múzeu Barça]].<ref name=":4">{{cite web|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/1123347/golden-era-for-fc-barcelonas-womens-team|title=Golden era for FC Barcelona's women's team|date=17 June 2014|website=FC Barcelona}}</ref>
V nasledujúcej sezóne 2014/15 sa Barcelona stala prvým tímom v histórii španielskej ženskej ligy, ktorý získal štyri ligové tituly po sebe.<ref>{{Cite web |last=González |first=Inma |date=18 April 2015 |title=Las chicas del Barça conquistan su cuarta Liga consecutiva |url=https://www.elperiodico.com/es/deportes/20150418/chicas-barca-conquistan-cuarta-liga-consecutiva-4112042 |access-date=10 February 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>
==2015{{--}}2018: Profesionalizmus a rivalita s Atléticom Madrid ==
V lete 2015 sa klub rozhodol zprofesionalizovať ženskú sekciu.<ref name=":1" />Napriek domácim úspechom sa hráčky dovtedy nedokázali uživiť hraním za Barcelona Femení a klub si uvedomoval, že nemôže konkurovať profesionálnym tímom z iných krajín v Lige majstrov.<ref name=":5">{{Cite web |last=Lowe, Sid |date=12 March 2021 |title=The best team in Spain right now? The 18–0 Barca Women |url=https://www.espn.com/soccer/barcelona-women/story/4330288/barcelonas-womens-team-have-passed-the-men-to-be-best-in-spain-right-now-whats-next-for-losada-and-co |access-date=30 October 2021 |website=ESPN.com |publisher=ESPN |language=en}}</ref>Tím už v roku 2014 uzavrel sponzorskú zmluvu so spoločnosťou [[Stanley Hand Tools|Stanley Tools]], ktorá umožnila jeho profesionalizáciu,<ref name=":5" />a v roku 2018 bola podpísaná dohoda o umiestnení loga na dresy, vďaka čomu sa Stanley stal prvým hlavným sponzorom špecificky pre ženský tím.<ref>{{Cite web |date=27 July 2018 |title=STANLEY Becomes the First Main Jersey Partner of FC Barcelona Women's Team |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/792979/stanley-becomes-the-first-main-jersey-partner-of-fc-barcelona-womens-team |access-date=30 October 2021 |website=www.fcbarcelona.com |publisher=FC Barcelona|language=en}}</ref>Keďže ženská sekcia nebola zahrnutá do zmluvy, ktorú mužský tím podpísal s [[Rakuten]]om v roku 2016, Barcelona Femení mohla uzavrieť exkluzívnu zmluvu so Stanleym v hodnote približne 3,5 milióna eur ročne, čím sa financovanie tímu oddelilo a stal sa finančne samostatným.<ref>{{Cite web |date=16 October 2018 |title=Barça Women turns profitable with Stanley I Women's Football Marketing |url=https://www.xavibove.es/en/barca-women-turns-profitable-with-3-5me-from-stanley/ |access-date=9 May 2024 |website=Xavi Bové |language=en-GB}}</ref>S profesionalizáciou začal klub uskutočňovať viaceré zmeny, vrátane príchodu Markela Zubizarretu ako manažéra ženského tímu v roku 2015.<ref name=":14">{{Cite web |title=Markel Zubizarreta set to leave the Club |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/3701220/markel-zubizarreta-set-to-leave-the-club |access-date=8 May 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>
Domáca dominancia Barcelony sa však počas procesu profesionalizácie prerušila. Vtedajšia kapitánka [[Vicky Losada]] neskôr uviedla, že tento prechod bol spočiatku „veľkou zmenou“, ktorá narušila stabilitu tímu.<ref name=":5" />V rámci novej stratégie sa Barcelona viac zamerala na úspech v Lige majstrov,<ref name=":6">{{Cite news |title=Barcelona sign England striker Duggan |url=https://www.bbc.com/sport/football/40514401 |access-date=9 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref>pričom prioritou bolo postupné zlepšovanie podmienok, nie okamžité dorovnanie úrovne zahraničných tímov.<ref name=":7">{{Cite web |last=Sport |date=22 April 2015 |title="El año que viene queremos conseguir otra liga" |url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/barcelona-femenino-queremos-liga-4123547 |access-date=10 February 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>Svoje prvé semifinále Ligy majstrov dosiahla v sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2016/17|2016/17]], čo bolo prirovnávané k rýchlemu vzostupu [[Manchester City W.F.C.|Manchester City ]], ktorý sa stal profesionálnym tímom a dosiahol rovnaký míľnik v podobnom období.<ref name=":6" />
Toto obdobie sa zároveň zhodovalo so vzostupom Atlético Madrid Femenino ako vážneho konkurenta Barcelony. Atlético sa stalo hlavným vyzývateľom a medzi oboma klubmi sa rozvinula výrazná rivalita, ktorú Losada označila za ženské „Clásico“.<ref name=":5" /><ref>{{Cite web |last=Egorov |first=Grigory |date=6 September 2019 |title=Barca Femeni goalkeeper: Real Madrid's women's team have to earn Clasico status |url=https://tribuna.com/en/news/fcbarcelona-2019-09-06-barca-femeni-goalkeeper-real-madrids-womens-team-have-to-earn-clasico-status/ |access-date=30 October 2021 |website=Tribuna.com|language=en}}</ref>Atlético získalo tri ligové tituly medzi sezónami 2016/17 a 2018/19 a Barcelona skončila v každej z týchto sezón na druhom mieste.<ref name=":3">{{Cite web |last=Gulino |first=Joey |date=17 March 2019 |title=Barcelona's win over Atletico Madrid sets attendance record for women's club match |url=https://www.yahoo.com/now/barcelonas-win-over-atletico-madrid-sets-attendance-record-for-womens-club-match-160324919.html |access-date=30 October 2021 |website=www.yahoo.com |publisher=Yahoo! |language=en-US}}</ref><ref name=":5" />
Po niekoľkých rokoch neúspechov proti Atléticu,<ref name=":5" /> Barcelona zvíťazila nad týmto rivalom vo finále Copa de la Reina v roku 2017, ktoré bolo zároveň posledným zápasom Xaviho Llorensa vo funkcii trénera.<ref>{{Cite web |title=FC Barcelona Women v Atlético Madrid: Copa de la Reina winners! (4–1) |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/755585/fc-barcelona-women-v-atletico-madrid-copa-de-la-reina-winners-4-1 |access-date=9 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>Llorens prišiel v roku 2006 v období oslabenia sekcie a podieľal sa na jej reštrukturalizácii; jeho odchod znamenal ďalšiu fázu zmien. Pod vedením jeho nástupcu [[Fran Sánchez]],<ref name=":5" /><ref name=":6" />a po tom, čo sa Zubizarreta v lete 2017 stal športovým riaditeľom,<ref name=":14" /> sa Barcelona Femení postupne odklonila od dôrazu výlučne na rozvoj a integráciu mladých hráčok.<ref name=":5" /><ref name=":6" />Klub začal podpisovať zmluvy s viacerými medzinárodne uznávanými hráčkami, vrátane reprezentantky [[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicka]] [[Toni Duggan]]<ref name=":6" />a [[Lieke Martens]], ktorá sa stala najlepšie platenou futbalistkou v tíme. V lete 2018 sa Barcelona Femení po prvý raz pripojila k mužskému tímu na predsezónnom turné. Tento krok bol hodnotený ako priekopnícky z hľadiska rozvoja komerčných príležitostí a presadzovania rovnosti v ženskom futbale.<ref name=":12">{{Cite news |last=Taylor |first=Louise |date=19 July 2018 |title=Everton and Barcelona take pioneering lead towards equality |url=https://www.theguardian.com/football/2018/jul/19/everton-barcelona-lead-towards-equality-whatif |access-date=9 February 2024 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref>
== 2019{{--}}2024: Nová dynastia ==
Barcelona porazila Atlético Madrid na štadióne [[Metropolitano Stadium|Wanda Metropolitano]] 17. marca 2019 v zápase, ktorý vytvoril svetový rekord v návštevnosti ženského klubového futbalu – 60 739 divákov.<ref name=":3" />Neskôr v tej istej sezóne sa Barcelona prebojovala do svojho prvého finále Ligy majstrov, kde podľahla päťnásobnému víťazovi [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]] 1:4.<ref>{{Cite news |last=Panja |first=Tariq |date=18 May 2019 |title=Lyon Routs Barcelona to Win Fourth Straight Women's Champions League Title |url=https://www.nytimes.com/2019/05/18/sports/lyon-barcelona-champions-league-title.html |access-date=18 February 2024 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}</ref>V januári 2019 nahradil [[Fran Sánchez]]a na poste trénera [[Lluís Cortés]].<ref>{{cite web|date=8 January 2019|title=Lluís Cortés takes over women's team|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/969839/lluis-cortes-takes-over-womens-team|access-date=24 December 2021|publisher=FCBarcelona.com|language=en}}</ref>Od leta 2019 sa klub usiloval obmedziť počet prestupov a vrátiť sa k dlhodobému projektu založenému na rozvoji domácich talentov.<ref name=":5" />Markel Zubizarreta si získal povesť „architekta“ tímu, ktorý budoval káder kombináciou mladých hráčok a strategicky vybraných posíl, pričom išlo o relatívne nízkonákladový, no efektívny model.<ref name=":15">{{Cite web |date=7 April 2024 |title=La plantilla más valiosa del mundo es 'low-cost' |url=https://www.sport.es/es/noticias/futbol-femenino-barca/plantilla-valiosa-mundo-low-cost-100702043 |access-date=8 May 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>Klub prijímal externé hráčky, ktoré sa dokázali prispôsobiť hernému štýlu Barcelony; podľa kapitánky [[Vicky Losada]] bol „štýl klubu posvätný“.<ref name=":5" />
Po prehre vo finále Ligy majstrov v roku 2019 smerovali investície aj do zlepšenia infraštruktúry, podmienok a rozšírenia realizačného tímu<ref name=":15" />Obdobie od roku 2019 do roku 2024 je označované ako dynastická éra Barcelona Femení a ako „nová európska dynastia“.<ref name=":11">{{Cite web|last=Gastelum |first=Andrew |date=20 May 2022 |title=How Barcelona Femení Became the World's Most Dominant Team |url=https://www.si.com/soccer/2022/05/20/barcelona-femeni-alexia-dynasty-champions-league-final-daily-cover |access-date=4 May 2024 |magazine=Sports Illustrated |language=en-us}}</ref><ref>{{Cite web |last=VAVEL.com |date=3 June 2023 |title=Barcelona 3–2 Wolfsburg: Eindhoven welcomes the coronation of Catalonia's eternal European royalty |url=https://www.vavel.com/en/football/2023/06/03/womens-football/1148389-barcelona-3-2-wolfsburg-eindhoven-welcomes-the-coronation-of-catalonias-eternal-european-royalty.html |access-date=4 May 2024 |website=VAVEL |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |last=Abdullah |first=Abdullah |title=Rise of a New Dynasty: FC Barcelona Femini's Emerging Legacy |date=8 April 2024 |publisher=Pitch Publishing Ltd |isbn=978-1-80150-675-5 |edition=1st}}</ref><ref>{{Cite web |last=Mickey |first=Hans |date=9 April 2024 |title=Barça Femení has bred its own dynasty |url=https://www.blaugranagram.com/barca-femeni-has-bred-its-own-dynasty-interview-with-author-abdullah-abdullah/ |access-date=4 May 2024 |website=Blaugranagram |language=en-US}}</ref><ref name=ElPokerNuncaVisto>{{Cite web|last=Soria|first=Miki|title=El póker nunca visto: el viaje a la gloria del Barça femenino|url=https://www.sport.es/es/barca/poker-historico-barcelona-femenino-sh/poker-historico-barcelona-femenino-sh|access-date=30 May 2024|website=www.sport.es|language=es}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>V roku 2024 miestni športoví novinári a historici FC Barcelona považovali úspechy ženského tímu za kľúčový prvok identity a naratívu klubu.<ref name=":25">{{Cite book |title=FC Barcelona: history, politics and identity |date=2024 |publisher=Routledge |isbn=978-1-040-01352-6 |editor-last=O'Brien |editor-first=Jim |location=Abingdon, Oxon New York, N.Y |editor-last2=Ginesta |editor-first2=Xavier |editor-last3=San Eugenio |editor-first3=Jordi de}}</ref>
Po dvoch sezónach, v ktorých Barcelona skončila vo viacerých súťažiach na druhom mieste, získala v sezóne 2019/20 štyri trofeje,<ref>{{Cite web |title=Barça Femení – EDF Logroño: Campiones de la Copa de la Reina! (3–0) |url=https://www.fcbarcelona.cat/ca/futbol/femeni-a/noticies/2027556/barca-femeni-edf-logrono-campiones-de-la-copa-de-la-reina-3-0 |access-date=30 May 2024 |website=www.fcbarcelona.cat |language=ca}}</ref>no nedosiahla finále Ligy majstrov, čo bolo vnímané ako sklamanie.<ref>{{Cite web|last=López|first=Josep Gabernet|date=26 August 2020|title=Wolfsburg v FC Barcelona: It wasn't to be (1–0)|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/1778355/wolfsburg-v-fc-barcelona-it-wasnt-to-be-1-0|website=FC Barcelona|access-date=3 July 2021|language=en}}</ref>Od roku 2020 Barcelona vyhrala ligu a postúpila do finále Ligy majstrov v každej sezóne, pričom každoročne získala aj minimálne jednu z domácich pohárových súťaží – Copa de la Reina alebo [[Supercopa de España Femenina|Supercopa]].
Prvý titul v Lige majstrov získala vo finále ročníka 2020/21, keď zdolala Chelsea 4:0.<ref>{{Cite web |last=Fisher |first=Bethany |date=16 May 2021 |title=Barcelona make Champions League history with 4–0 win over Chelsea |url=https://herfootballhub.com/barcelona-win-champions-league-history-chelsea-europe/ |access-date=19 May 2021 |website=Her Football Hub|language=en}}</ref>O mesiac neskôr Cortés z funkcie odišiel, keďže klub pokračoval v zvyšovaní profesionálnych štandardov.<ref name=":10">{{cite web |last=Nirkhe |first=Riddhi |date=19 June 2021 |title=Vicky Losada and Lluís Cortés open up about the heated situation |url=https://www.blaugranagram.com/vicky-losada-and-lluis-cortes-open-up-about-the-heated-situation/ |archive-url=https://archive.today/20210624115557/https://www.blaugranagram.com/vicky-losada-and-lluis-cortes-open-up-about-the-heated-situation/ |archive-date=24 June 2021 |website=blaugranagram.com |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Martínez |first=Ferran |date=27 June 2021 |title=Lluís Cortés se va del Barça femenino |url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20210627/410271683677/lluis-cortes-se-va-del-barca-femenino.html |access-date=27 June 2021 |work=Mundo Deportivo |language=Catalan}}</ref><ref>{{Cite web |date=27 June 2021 |title=Lluís Cortés comunica la decisión de dejar el equipo |url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/2179452/lluis-cortes-comunica-la-decision-de-dejar-el-equipo |access-date=27 June 2021 |website=FC Barcelona |language=Spanish}}</ref>Jeho odchod neoslabil výkonnosť tímu: sezóna 2021/22 je považovaná za jednu z najdominantnejších v histórii ženského futbalu.<ref name=":11" /><ref name="WahlSub">{{cite web |last1=Wahl |first1=Grant |date=20 April 2022 |title=Redefining the Sport, Redefining the Culture |url=https://grantwahl.substack.com/p/redefining-the-sport-redefining-the?s=r |access-date=20 April 2022 |website=Fútbol with Grant Wahl|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=20 May 2022 |title=Barcelona Femeni 2021–22 perfect season: Can Women's team win every trophy & match they play this year? {{!}} Goal.com UK |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-2021-22-perfect-season-win-every-trophy-match/bltff187a01cfc571d4 |access-date=10 February 2024 |website=www.goal.com |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |title=The stats from a historic league campaign |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news# |access-date=15 May 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref><ref name="Trophies2022">{{Cite web |title=FC Barcelona end the 2021/22 season with 16 trophies |url=https://www.fcbarcelona.com/en/club/news/2656665/fc-barcelona-end-the-202122-season-with-16-trophies |access-date=1 July 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>[[Grant Wahl]] povedal, že tím bol jedným z najlepších ženských tímov v histórii a ich odolnosť a rastúci úspech pripísal vytvoreniu novej éry v samotnom tíme.<ref name="WahlSub" />V tejto sezóne sa im nepodarilo obhájiť Ligu majstrov.<ref name="Trophies2022" />ale v nasledujúcich dvoch by ho opäť vyhral.<ref>{{Cite news |last=Sanders |first=Emma |date=3 June 2023 |title=Women's Champions League: Barcelona come back from 2–0 down to beat Wolfsburg 3–2 to win second title |url=https://www.bbc.com/sport/football/65734681 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240318134242/https://www.bbc.com/sport/football/65734681 |archive-date=18 March 2024 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref><ref name=":20">{{Cite web |date=25 May 2024 |title=Barcelona 2 Lyon 0: Barca win third Champions League in four years. Is this a changing of the guard? |url=https://www.nytimes.com/athletic/5517734/2024/05/25/barcelona-lyon-champions-league-bonmati/ |access-date=25 May 2024 |website=The Athletic|language=en}}</ref>
Sezóna 2023/24 prekonala predchádzajúce úspechy,<ref name="ElPokerNuncaVisto" />keď tím dosiahol svoj prvý kontinentálny quadruple.<ref>{{Cite web |date=25 May 2024 |title=Barcelona retains Women's Champions League title, completing historic quadruple |url=https://edition.cnn.com/2024/05/25/sport/barcelona-lyon-womens-champions-league-2024-spt-intl/index.html |access-date=25 May 2024 |website=CNN|language=en}}</ref>Barcelona vo finále Ligy majstrov 2024 zdolala Lyon 2:0,<ref name=":20" />čím získala tretí titul za štyri roky a zaznamenala svoje prvé víťazstvo nad týmto európskym rivalom. [[Maria Tikas]] sa vyjadrila, že zápas potvrdil Barcelonu ako nového držiteľa európskej dynastie.<ref name=":16">{{Cite web |last=Tikas |first=Maria |date=25 May 2024 |title=El Barça gana la Tercera en Bilbao y confirma un cambio de dinastía en Europa |url=https://www.sport.es/futbol-femenino-barca/barca-gana-tercera-bilbao-confirma-102901591 |access-date=25 May 2024 |website=Diario Sport |language=es }}{{Dead link|date=July 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>[[File:Panoràmica Camp Nou de rècord mundial.2.jpg|thumb|400px|Oficiálny rekord v návštevnosti zápasu ženského futbalu bol na Camp Nou stanovený 22. apríla 2022, keď zápas Barcelony nad [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]om 5:1 sledovalo 91 648 divákov (na obrázku)<ref>{{cite web|url=https://www.espn.co.uk/football/barcelona-barcelona_women/story/4648506/barcelona-women-set-all-time-attendance-record-in-uwcl-win-over-wolfsburg|title=Barcelona women set all-time attendance record in UWCL win over Wolfsburg|date=22 April 2022|last1=Marsden|first1=Sam|last2=Llorens|first2=Moises|website=ESPN|language=en}}</ref>]]
Počas tohto obdobia tím dominoval aj v individuálnych oceneniach. Kapitánka [[Alexia Putellas]] získala všetky hlavné individuálne trofeje počas sezón 2020/21 a 2021/22.<ref>{{Cite news |date=29 November 2021 |title=Putellas wins Women's Ballon d'Or |url=https://www.bbc.com/sport/football/59468815 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |last=Burhan |first=Asif |date=17 October 2022 |title=Alexia Putellas Becomes First Spanish-Born Player To Win Ballon D'Or Twice |url=https://www.forbes.com/sites/asifburhan/2022/10/17/alexia-putellas-becomes-first-spanish-born-player-to-win-ballon-dor-twice/ |access-date=18 February 2024 |website=Forbes |language=en}}</ref>s [[Aitanou Bonmatí]], ktorá v tom čase vyhrala všetky individuálne tituly v [[sezóne 2022–23 FC Barcelona Femení|sezóne 2022–23]]. Vrátane jej úspechov v [[Španielske národné ženské futbalové družstvo|španielskej reprezentácii]] mala Bonmatí najúspešnejšiu sezónu zo všetkých futbalistov, mužov aj žien.<ref>{{Cite news |last=Garrido |first=Maria |date=14 December 2023 |title=Aitana Bonmati: Ballon d'Or and World Cup winner forged by adversity |url=https://www.bbc.com/sport/football/67691132 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240326180605/https://www.bbc.com/sport/football/67691132 |archive-date=26 March 2024 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref>Medzi ďalšie rekordy, ktoré tím vytvoril, patrí dvojnásobná najvyššia návštevnosť zápasu ženského futbalu v histórii – Barcelona porazila [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] a potom [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] na Camp Nou s návštevnosťou 91 553 a 91 648 divákov.<ref name="WahlSub" /><ref name="Gulino">{{cite news |last1=Gulino |first1=Joey |date=30 March 2022 |title=Record 91,553 fans watch Barcelona women oust Real Madrid from Champions League |url=https://uk.news.yahoo.com/record-91553-fans-watch-barcelona-women-oust-real-madrid-from-champions-league-video-185612760.html |work=Yahoo Sports|language=en}}</ref><ref name="ESPN-UWCLSF">{{cite web |date=22 April 2022 |title=Barcelona presume récord de asistencia femenil, aunque México tiene uno mayor [Barcelona claims female attendance record, although Mexico has a higher one] |url=https://espndeportes.espn.com/futbol/mexico/nota/_/id/10257566/mexico-femenil-1971-record-asistencia-estadio-barcelona |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220423005459/https://espndeportes.espn.com/futbol/mexico/nota/_/id/10257566/mexico-femenil-1971-record-asistencia-estadio-barcelona |archive-date=23 April 2022 |website=ESPN|language=en}}</ref>– a prekonanie [[Zoznam najdrahších prestupov ženského futbalu|svetový rekord za prestupovú sumu]] v ženskom futbale, keď v lete 2022 priviedla [[Keira Walsh|Keiru Walshovú]] z [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]].<ref name=":13">{{Cite web |last1=Coyle |first1=Harry Latham |date=7 September 2022 |title=Barcelona agree world-record fee for Manchester City and England midfielder Keira Walsh – reports |url=https://www.eurosport.com/football/transfers/2022-2023/barcelona-agree-world-record-fee-for-manchester-city-and-england-star-keira-walsh-reports_sto9130773/story.shtml |url-status=live |archive-url=https://archive.today/20240329211225/https://www.eurosport.com/football/transfers/2022-2023/barcelona-agree-world-record-fee-for-manchester-city-and-england-star-keira-walsh-reports_sto9130773/story.shtml |archive-date=29 March 2024 |access-date=7 September 2022 |website=Eurosport|language=en}}</ref>Dominancia tímu v Španielsku dosiahla nové výšky aj po tom, čo v sezóne 2021/22 suverénne porazili hlavných rivalov Atlético 7:0.<ref>{{Cite web |title=Second Spanish Super Cup winners, now outright leaders |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2460087/second-spanish-super-cup-winners-now-outright-leaders |access-date=23 January 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>V tej sezóne matematicky vyhrali ligu už v marci.<ref>{{cite web |last=Westwood |first=James |date=14 March 2022 |title=Barcelona Femeni win El Clasico 5–0 to be crowned champions of Spain with six games to spare |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-win-el-clasico-5-0-crowned-champions-spain/bltf8642070feb351fb |access-date=30 March 2022 |publisher=Goal}}</ref>
Real Madrid založil svoj ženský tím v roku 2020 s cieľom spochybniť monopol Barcelony v Španielsku; Barcelona vyhrala každé [[ženské El Clásico]] od roku 2024.<ref name=":5" /><ref name=":21" />
== Podporovatelia a popularita ==
[[File:Ada Colau rep les jugadores del Barça femení després de proclamar-se campiones d’Europa 06.jpg|thumb|Barcelona Femení supporters at [[Plaça Sant Jaume]] in 2023]]
Barcelona Femení má fanúšikovskú základňu, ktorá sa odlišuje od tej mužskej, a to aj napriek tomu, že tím dokázal vypredať hlavné štadióny. Popularita tímu po jeho profesionalizácii výrazne vzrástla. <ref name=":2" />Časť tohto rastu súvisí aj so širším vzostupom feminizmu v 10. rokoch 21. storočia. Publikum Barcelona Femení zahŕňa ženy aj mužov všetkých vekových kategórií. Uvádza sa, že značnú časť tvoria muži, ktorí nesledujú mužský tím Barcelony.<ref name=":2" /> Od roku 2020 sa však fanúšikovská základňa rozšírila aj o dlhoročných priaznivcov FC Barcelona, ktorí si obľúbili herný štýl ženského tímu.<ref name=":22">{{Cite web |last=Bonals |first=Laia |date=25 May 2024 |title=La final de Bilbao: un cambio de paradigma para el barcelonismo |url=https://www.elperiodico.com/deporte-femenino/20240525/final-bilbao-cambio-paradigma-barcelonismo-102855856 |access-date=31 May 2024 |website=El Periódico |language=es }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Denník ‘‘El Periódico’’ v roku 2024 uviedol, že tím hrá pre ľudí, ktorí sa „stali závislými od ich spôsobu hrania a chápania futbalu“.<ref name=":22" />
V tom istom roku autori Jim O’Brien a Xavier Ginesta spochybnili, či samotný klub prezentoval ženský tím ako zásadnú zmenu v rodovej politike, alebo skôr ako marketingový nástroj vzhľadom na jeho rastúci profil a snahu oživiť oslabujúce tradície klubu.<ref name=":25" /> Fanúšikovia tímu sa vo všeobecnosti hlásia k feministickým hodnotám v spoločnosti aj v športe.<ref name=":2">{{Cite web |last=Bonals |first=Laia |date=22 December 2022 |title=El Barça masculí i el femení tenen públics diferents: per què? |url=https://www.ara.cat/esports/futbol-femeni/barca-masculi-femeni-tenen-publics-diferents_130_4581134.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20221225023148/https://www.ara.cat/esports/futbol-femeni/barca-masculi-femeni-tenen-publics-diferents_130_4581134.html |archive-date=25 December 2022 |website=Ara.cat |language=ca}}</ref>
Približne v období profesionalizácie sa klub snažil prilákať väčší počet pravidelných divákov na zápasy. Keďže Barcelona na domácej scéne dominovala, vedenie si uvedomovalo, že samotné víťazstvá nestačia, a pracovalo na spôsoboch, ako zaujať širšie publikum.<ref name=":7" /> Výskum z tohto obdobia naznačoval, že nedostatok širšej podpory bol spôsobený mocenskou hierarchiou
<ref>{{Cite book |last=de Araújo Silva |first=Marcos |url=https://biblioteca.clacso.edu.ar/clacso/se/20180606100837/Politica_global_Futbol.pdf |title=Política global y fútbol: el deporte como preocupación de las ciencias sociales |publisher=[[Latin American Council of Social Sciences]] |isbn=9789968558594 |editor-last=Soto Acosta |editor-first=Willy |pages=57–72 |language=es |chapter=Més que um club – el FC Barcelona, la postcolonialidad y las heterotopías del futbol en el mundo globalizado}}</ref> v rámci globalizovaného a glokalizovaného futbalu, kde bola práca žien často znehodnocovaná.
Keď Barcelona Femení v roku 2022 dvakrát po sebe prekonala oficiálny svetový rekord v návštevnosti ženského futbalu, rastúca podpora odrážala globálne trendy, no zároveň poukázala na silnú domácu podporu. K tej prispelo aj to, že viaceré [[Katalánky|katalánske]] hráčky sa stali miestnymi hviezdami.<ref name=":25" />
V roku 2019 sa tím presťahoval na [[Estadi Johan Cruyff]] v [[Sant Joan Despí]], západne od Barcelony. Predtým hrával na [[Mini Estadi]], vedľa Camp Nou. Napriek presunu mimo centra mesta mala Barcelona Femení do roku 2022 v priemere štvornásobne vyššiu návštevnosť než na Mini Estadi. Markel Zubizarreta tento rast nepripisoval výlučne športovým úspechom, ale aj tomu, že klub pristupoval k ženskému tímu rovnako ako k mužskému, najmä v oblasti marketingu a merchandisingu. <ref>{{Cite web |last=Ruszkai |first=Ameé |date=30 March 2022 |title='The start of a new era' – How Barcelona created a culture for the women's team to sell-out Camp Nou |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-created-culture-womens-team-sell-out-camp-nou/blt912940c2ab78d593 |website=Goal|language=en}}</ref>V tomto období vzrástla aj podpora na zápasoch vonku, čo bolo pripisované aj nárastu záujmu fanúšikov po pandémii COVID-19, ktorí chceli sledovať tím na významných stretnutiach mimo domáceho prostredia.<ref>{{Cite web |date=26 May 2024 |title=How Barcelona fans turned Bilbao into Camp Nou in UWCL final |url=https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/40221335/how-barcelona-fans-turned-bilbao-camp-nou-uwcl-final |access-date=31 May 2024 |website=ESPN.com |language=en}}</ref>
V roku 2022 bolo publikum na zápasoch Barcelona Femení rozmanitejšie než na zápasoch mužského tímu. Jedným z dôvodov bolo, že ženský tím neponúkal permanentky. Zatiaľ čo publikum mužských zápasov tvorili prevažne držitelia permanentiek a turisti kupujúci zvyšné lístky, väčšina vstupeniek na ženské zápasy bola predávaná prostredníctvom balíkových ponúk.<ref name=":2" />
== Rivalita ==
Prvou významnou rivalitou Barcelona Femení bola konfrontácia s mestským rivalom [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyolom]], proti ktorému odohrala svoje prvé zápasy už v roku 1971.<ref name=":02"/> Prvý ligový zápas medzi týmito tímami v roku 1988 sa skončil remízou 2:2. Hoci väčšina tímov v lige v tom období pochádzala z oblasti Barcelony, ‘’[[Derbi Femení]]’’ si zachovávalo osobitý význam.<ref>{{Cite web |last=Bravo |first=Luis Javier |date=2012 |title=Peña Barcelonista Barcilona, primer campeón de Liga |url=https://www.furiaroja.com/femenina/cronicas_liga_femenina/primera_liga_femenina_88_89.html |website=Furia Roja |access-date=10 February 2024 |archive-date=15 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240715213225/https://www.furiaroja.com/femenina/cronicas_liga_femenina/primera_liga_femenina_88_89.html |url-status=dead|language=en}}</ref>V 21. storočí však oba kluby zažívali rozdielne obdobia. V určitom čase dominoval Espanyol, zatiaľ čo Barcelona sa nachádzala v útlme; neskôr sa situácia obrátila v prospech Barcelony.
V 10. rokoch 21. storočia sa hlavným rivalom Barcelona Femení stalo Atlético Madrid. Obe mužstvá dosahovali podobnú úroveň úspechov v Španielsku aj v Európe a ich herné štýly sa výrazne odlišovali.<ref name=":5" />Barcelona a [[Athletic Club (ženy)|Athletic Club Bilbao]] mali tiež výraznú rivalitu, najmä na prelome tisícročí a začiatkom 10. rokov, pričom ich vzájomné zápasy na štadióne [[San Mamés Stadium (1913)|San Mamés]] pritiahli vysokú návštevnosť. V sezóne 2012/13 Barcelona v jednej fáze zaostávala za Athleticom o osem bodov, no víťazstvom na San Mamés v poslednom kole získala ligový titul.<ref>{{Cite web |last=Cervelló Herrero |first=Laia |date=31 December 2013 |title=FC Barcelona Femenino 2013: un año de ensueño |url=https://www.vavel.com/es/futbol/2013/12/31/fc-barcelona/314923.html |website=VAVEL |language=es}}</ref>
Barcelona, Atlético a Athletic patrili medzi prvé veľké profesionálne ženské tímy v Španielsku a dlhodobo si udržiavali rivalitu ako tri najsilnejšie kluby. Väčšina ostatných veľkých španielskych klubov s historicky silnými mužskými tímami založila ženské sekcie až po roku 2018, takže dovtedy ženský futbal reprezentovali najmä menšie alebo nezávislé kluby.<ref>{{Cite journal |last=Cano Tenorio |first=Rafael |date=2018 |title=El desarrollo del fútbol femenino en el entorno digital: análisis de los contenidos publicados por los clubes en las web oficiales |url=https://idus.us.es/bitstream/handle/11441/87903/Pages%20from%20978-84-17270-83-4-4.pdf?sequence=3&isAllowed=y |journal=Feminismo, investigación y comunicación: Una aproximación plural a la representación de las mujeres |via=University of Seville |archive-date=23 March 2024 |access-date=10 February 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240323220007/https://idus.us.es/bitstream/handle/11441/87903/Pages%20from%20978-84-17270-83-4-4.pdf?sequence=3&isAllowed=y |url-status=dead|language=es }}</ref>
V roku 2020 založil ženskú sekciu aj Real Madrid. Po prvých vzájomných zápasoch Vicky Losada odmietla označovať tieto stretnutia za „El Clásico“ a uviedla, že hoci médiá tento termín používajú, fanúšikovia ženského futbalu vedia, že tradičná rivalita ešte nemá rovnakú historickú váhu.<ref name=":5" />Real Madrid sa v nasledujúcich sezónach výrazne zlepšil a hoci Barcelona do roku 2024 vyhrala všetky vzájomné stretnutia, vedenie a hráčky Barcelony zdôrazňovali, že silný Real Madrid je dôležitý pre konkurencieschopnosť ligy aj pre globálny obraz ženského futbalu. [[Caroline Graham Hansen]] uviedla, že „El Clásico“ je významný zápas, ktorý pozná celý svet, a je dôležité, aby odrážal úroveň ženského futbalu.<ref name=":21">{{Cite web |date=17 November 2023 |title=The gap is closing between Real Madrid and Barcelona in women's game ... and that's a good thing |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/38918927/women-clasico-real-madrid-closing-gap-barca-femeni |access-date=10 February 2024 |website=ESPN.com |language=en}}</ref>
Barcelona má významných rivalov aj v Lige majstrov žien, najmä v podobe [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburgu]] a [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]]. Lyon bol víťazom prvých dvoch finále Ligy majstrov, ktoré Barcelona prehrala. Po prvom neúspechu sa dosiahnutie úrovne Lyonu stalo pre Barcelonu dlhodobým cieľom. <ref name=":5" />Predtým, než Barcelona Lyon prvýkrát porazila vo finále v roku 2024, bol tento francúzsky klub často označovaný za jej „bestia negra“, teda neprekonateľného súpera.<ref name=":16" /><ref>{{Cite web |date=25 May 2024 |title=A la tercera... cayó el Lyon: el Barça mantiene su reinado en Champions |url=https://www.relevo.com/futbol/champions-league-femenina/tercera-cayo-lyon-barca-mantiene-20240525195809-nt.html |access-date=26 May 2024 |website=Relevo |language=es}}</ref>
== Sezóny ==
{| class="wikitable"
|+Časová os výkonnosti ligy
!Roky
!85
!86
!87
!88
!89
!90
!91
!92
!93
!94
!95
!96
!97
!98
!99
!00
!01
!02
!03
!04
!05
!06
!07
!08
!09
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!21
!22
!23
!24
!25
!26
|-
|Úroveň
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="silver" |2<ref name=TomasBelenguer>{{cite book|last=Tomás Belenguer|first=Manuel|title=Barça femení: Història des dels orígens fins al triplet|date=December 2021|publisher=Base|location=Barcelona|pages=110–111|isbn=978-84-19007-00-1|language=ca}}</ref>
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|-
|Pozícia
|3
|4
|4
|4
|4
|5
|6
|bgcolor="silver" |2
|3
|3
|7
|8
|4(11)
|bgcolor="silver" |2(7)
|5(8)
|6(15)
|4(12)
|bgcolor="gold" |1(2)
|bgcolor="gold" |1(3)
|bgcolor="#BBF3BB" |1(1)
|9
|8
|bgcolor="#FFBBBB" |14
|bgcolor="#BBF3BB" |1(1)
|6
|5
|4
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|
|}
== Rekord v Lige majstrov žien UEFA ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
! width="250"| Súťaž
! width="30"| Pld
! width="30"| V
! width="30"| R
! width="30"| P
! width="30"| GF
! width="30"| GA
! width="30"| GD
! width="140"| Najlepšia strelkyňa
! width="10"| Goly
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA]]
| 106
| 77
| 9
| 20
| 288
| 84
| +204
| {{flagicon|ESP}} [[Alexia Putellas]]
| 28
|}
„Všetky výsledky (vonku, doma a súhrnne) uvádzajú ako prvé gólový počet FC Barcelona.“
<sup>f</sup> označuje prvú odohranú časť.
{| class="wikitable"
|-
! width="60" | Sezóna
! Kolo
! Súperi
! Vonku
! Domáci
! Celkom
! Strelkyne
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012–13]]
| Kolo 32
| {{flagicon|England}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 4
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 7'''
|
|-
| rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]]
| Kolo 32
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 2 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 0 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | '''2 : 2''' ([[Pravidlo vonkajších gólov|p]])
| [[Marta Corredera|Corredera]], [[Jelena Čanković|Čanković]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 1'''
| [[Sonia Bermúdez (footballer)|Bermúdez]] (2), [[Vicky Losada|Losada]], [[Ruth García]], Corredera, Čanković
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 5'''
|
|-
| rowspan="2" | [[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014–15]]
| Kolo 32
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Prague]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 0'''
| Ruth Garcia, [[Alexia Putellas|Putellas]], Bermúdez, [[Ana Romero|Romero]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|ENG}} [[Bristol City W.F.C.|Bristol Academy]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''1 : 2'''
| Losada
|-
| rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015–16]]
| Kolo 32
| {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 2'''
| Ruth Garcia, [[Jennifer Hermoso|Hermoso]] (2), [[Melanie Serrano|Serrano]], [[Marta Unzué|Unzué]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 0'''
| [[Olga García]] (2)
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 0 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 1'''
|
|-
| rowspan="4" | [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016–17]]
| Kolo 32
| {{flagicon|BLR}} [[FC Minsk (ženy)|FC Minsk]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 1'''
| Hermoso (3), [[Marta Torrejón|Torrejón]], [[Andressa Alves da Silva|Andressa Alves]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 0'''
| Hermoso, Torrejón, Andressa Alves, [[Bárbara Latorre|Latorre]], [[Ange N'Guessan|N'Guessan]]
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 0'''
| [[Leila Ouahabi|Ouahabi]], Hermoso, [[Mariona Caldentey|Caldentey]]
|-
| Semifinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 1 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''1 : 5'''
| Latorre
|-
| rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017–18]]
| Kolo 32
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 0'''
| [[Lieke Martens|Martens]] (2), [[Toni Duggan|Duggan]], Andressa Alves, Caldentey, Losada
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|LTU}} [[FC Gintra| Gintra Universitetas]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0'''
| [[Aitana Bonmatí|Bonmatí]], Caldentey (2), Duggan (2), Olga García, [[Nataša Andonova|Andonova]], [[Alexia Putellas|Putellas]], [[Ana Alekperova|Alekperova]] ([[vlastný gól|vg]])
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 2 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | '''1 : 3''' || [[Patricia Guijarro|Guijarro]]
|-
| rowspan="5" | [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018–19]]
| Kolo 32
| {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 3'''
| Duggan, Guijarro, Torrejón, Martens
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|SCO}} [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 0'''<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46042737|title=Glasgow City 0–3 Barcelona Femenino: Scottish champions' campaign over|work=BBC Sport|author=Andrew Southwick|date=1 November 2018|access-date=5 November 2018}}</ref>
| [[Kheira Hamraoui|Hamraoui]], Bonmatí, Guijarro, Andressa Alves, [[Mapi León]], Duggan (2), Putellas
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|NOR}} [[LSK Kvinner FK|Lillestrøm]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 0'''
| Duggan (2), Caldentey, Martens
|-
| Semifinále
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 0'''
| Hamraoui, Caldentey
|-
| bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|HUN}} [[Budapest]])
| bgcolor="silver" | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''1 : 4''' || [[Asisat Oshoala|Oshoala]]
|-
| rowspan="4" | [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019–20]]
| Kolo 32
| {{flagicon|Italy}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 1'''
| Putellas (2), Torrejón, [[Stefanie van der Gragt|Van der Gragt]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|BLR}} [[FC Minsk (ženy)|FC Minsk]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 1'''
| Oshoala, Torrejón, Bonmatí (2), Hermoso, Putellas, Caldentey, Guijarro
|-
| Štvrťfinále ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Femenino|Atlético Madrid]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" |'''1 : 0'''
| Hamraoui
|-
| Semifinále ({{flagicon|ESP}} [[San Sebastián]])
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" |'''0 : 1'''
|
|-
| rowspan="5" |[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]]
| Kolo 32
| {{flagicon|NED}} [[PSV (ženy)|PSV]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 2'''
| Martens (3), [[Caroline Graham Hansen|Graham Hansen]] (2), Hermoso, Oshoala, [[Mandy van den Berg|van den Berg]] (og)
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0'''
| Hermoso (3), Bonmatí (2), Putellas, Caldentey, Oshoala, Torrejón
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 2'''
| Oshoala (2), Caldentey, Hermoso
|-
| Semifinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 2'''
| Hermoso, Martens (2)
|-
| bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|SWE}} [[Gothenburg]])
| bgcolor="gold" | {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''4 : 0'''
| [[Melanie Leupolz|Leupolz]] (og), Putellas, Bonmatí, Graham Hansen
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 1'''
| Caldentey, Putellas, Oshoala, Martens, Bonmatí, Hermoso (2), [[Fridolina Rolfö|Rolfö]]
|-
| {{flagicon|DEN}} [[HB Køge (ženy)|Køge]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''7 : 0'''
| Rolfö (2), Hermoso, Ouahabi, Putellas, [[Ingrid Syrstad Engen|Engen]], Martens
|-
| {{flagicon|GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim (ženy)|1899 Hoffenheim]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0'''
| Hermoso, Putellas (3), Torrejón (2), [[Irene Paredes|Paredes]], Bonmatí, [[Ana-Maria Crnogorčević|Crnogorčević]]
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 3'''
| Putellas (3), [[Clàudia Pina|Pina]] (2), Mapi León, Bonmatí, Graham Hansen
|-
| Semifinále
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 3'''
| Bonmatí, Graham Hansen, Hermoso, Putellas (2)
|-
| bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|ITA}} [[Turin]])
| bgcolor="silver" | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''1 : 3'''
| Putellas
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women)|Benfica]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 9 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''15 : 2'''
| Guijarro, Bonmatí (2), Oshoala (2), Caldentey (2), Crnogorčević (2), [[Geyse]] (2), Pina (2), Paredes, [[Ana Seiça|Seiça]] (og)
|-
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''10 : 1'''
| Bonmatí (2), Caldentey (2), Oshoala (2), Mapi León, Rolfö, Torrejón, Paredes
|-
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 3
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 3'''
| Geyse (2), Bonmatí, Pina
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|ITA}} [[A.S. Roma (women)|Roma]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 1'''
| [[Salma Paralluelo|Paralluelo]], Rolfö (2), Mapi León, Oshoala, Guijarro
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 1'''
| Graham Hansen (2)
|-
| bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|NED}} [[Eindhoven]])
| bgcolor="gold" | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''3 : 2'''
| Guijarro (2), Rolfö
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 4 : 4
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 4'''
| Putellas (2), Bonmatí (2), Oshoala, Graham Hansen, Guijarro, [[Lucy Bronze|Bronze]]
|-
| {{flagicon|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 1'''
| Paralluelo (2), Caldentey, Guijarro, Graham Hansen
|-
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''13 : 0'''
| [[Jessica Wik|Wik]] (og)(2), Paralluelo (3), Guijarro, Bonmatí, Caldentey, [[Martina Fernández|Martina]], [[Keira Walsh|Walsh]], Graham Hansen, Pina, Torrejón
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|NOR}} [[SK Brann Kvinner|Brann]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 2'''
| Graham Hansen, Paralluelo, Bonmatí, Rolfö, Guijarro
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 1'''
| Bonmatí, Rolfö
|-
| bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
| bgcolor="gold" | {{flagicon|FRA}} [[Olympique Lyonnais Féminin|Olympique Lyon]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''2 : 0'''
| Bonmatí, Putellas
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 2'''
| Pina, Bonmatí, Putellas
|-
| {{flagicon|SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 9 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''12 : 0'''
| Graham Hansen (2), Pina (2), Putellas, Mapi León, [[Ewa Pajor|Pajor]] (3), [[Esmee Brugts|Brugts]], Rolfö, Bonmatí
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''11 : 1'''
| Pajor, [[Kika Nazareth|Nazareth]] (3), Bonmatí, Walsh, Pina (2), Graham Hansen, [[Vicky López|López]], Putellas
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''10 : 2'''
| [[Caitlin Dijkstra|Dijkstra]] (og), Paredes, Paralluelo (3), [[Sydney Schertenleib|Schertenleib]], Brugts, Pina (2), Mapi León
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 2'''
| Pajor (2), Pina (3), Paredes, Bonmatí, Paralluelo
|-
| bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|POR}} [[Lisbon]])
| bgcolor="silver" | {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''0 : 1'''
|
|-
| rowspan="7" | [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025–26]]
| rowspan="6" | Ligová fáza
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 1
| rowspan="6" style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" |'''1'''
| Putellas, Pajor (2), Brugts, Paralluelo, Pina (2)
|-
| {{flagicon|ITA}} [[AS Roma (women)|Roma]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| Brugts, Nazareth, Putellas, Graham Hansen
|-
| {{flagicon|BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven (women)|OH Leuven]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| Putellas, [[Kim Everaerts|Everaerts]] (og), Paredes
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| Pajor
|-
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women)|Benfica]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| Pajor, [[Christy Ucheibe|Ucheibe]] (og), [[Laia Aleixandri|Aleixandri]]
|-
| {{flagicon|FRA}} [[Paris FC (women)|Paris FC]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| López, Graham Hansen
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris FC (women)|Paris FC]] / {{flagicon|ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]
| style="text-align:center;" bgcolor=" " | – <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor=" " | –
| style="text-align:center;" bgcolor=" " | '''–'''
|
|}
== Ocenenia ==
=== Oficiálne ===
{| class="wikitable plainrowheaders" style="font-size:95%; text-align:center;"
|+Ocenenia FC Barcelona <ref>{{cite web|title=Barça Women honours |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/honours|work=FC Barcelona|access-date=2025-10-07|language=en}}</ref>
!style="width:5"|Typ
!style="width:5"|Súťaž
!style="width:5"|Tituly
!style="width:5"|Víťazné sezóny
!style="width:5"|Druhé miesto
|-
|'''Kontinentálny'''
! scope=col|[[Liga majstrov žien UEFA]]
|align="center"|'''3'''
|align="left"|[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]], [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]], [[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]]
|align="left"|[[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018–19]], [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]], [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]]
|-
|rowspan="4" |'''Domáce'''
! scope=col|[[Liga F]]
|bgcolor="gold"|'''10'''
|align="left"|[[2011–12 Primera División (women)|2011–12]], [[2012–13 Primera División (women)|2012–13]], [[2013–14 Primera División (women)|2013–14]], [[2014–15 Primera División (women)|2014–15]], [[2019–20 Primera División (women)|2019–20]], [[2020–21 Primera División (women)|2020–21]], [[2021–22 Primera División (women)|2021–22]], [[2022–23 Liga F|2022–23]], [[2023–24 Liga F|2023–24]], [[2024-25 Liga F|2024–25]]
|align="left"|[[1991–92 Liga Nacional de Fútbol Femenino|1991–92]], [[2015–16 Primera División (women)|2015–16]], [[2016–17 Primera División (women)|2016–17]], [[2017–18 Primera División (women)|2017–18]], [[2018–19 Primera División (women)|2018–19]]
|-
! scope=col|[[Copas de la Reina]]
|bgcolor="gold"|'''11'''
|align="left"| 1994, [[2011 Copa de la Reina de Fútbol|2011]], [[2013 Copa de la Reina de Fútbol|2013]], [[2014 Copa de la Reina de Fútbol|2014]], [[2017 Copa de la Reina de Fútbol|2017]], [[2018 Copa de la Reina de Fútbol|2018]], [[2019–20 Copa de la Reina de Fútbol|2019–20]], [[2020–21 Copa de la Reina de Fútbol|2020–21]], [[2021–22 Copa de la Reina de Fútbol|2021–22]], [[2023–24 Copa de la Reina de Fútbol|2023–24]], [[2024–25 Copa de la Reina de Fútbol|2024–25]]
|align="left"|1991, [[2016 Copa de la Reina de Fútbol|2016]]
|-
! scope=col|[[Španielsky ženský Supercopas]]
|bgcolor="gold"|'''6'''
|align="left"|[[2019–20 Supercopa de España Femenina|2019–20]], [[2021–22 Supercopa de España Femenina|2021–22]], [[2022–23 Supercopa de España Femenina|2022–23]], [[2023–24 Supercopa de España Femenina|2023–24]], [[2024–25 Supercopa de España Femenina|2024–25]], [[2025–26 Supercopa de España Femenina|2025–26]]
|align="left"|
|-
! scope=col|[[Prvá národná futbalová liga (ženy)|Druhá divízia]] (Group III)
|bgcolor="gold"|'''4'''
|align="left"|2001–02, 2002–03, 2003–04, 2007–08
|
|-
|rowspan="2" |'''Regionálne'''
! scope=col|[[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya Femenina]]
|bgcolor="gold"|'''11'''
|align="left"|2009, 2010, 2011, [[2012 Copa Catalunya (ženský futbal)|2012]], 2014, 2015, 2016, 2017, 2018,2019–2020, [[Katalánsky pohár žien 2024 – 25|2024–25]]
|align="left"|2005, 2006, 2007, 2008, [[2013 Copa Catalunya (ženský futbal)|2013]]
|-
! scope=col|[[Catalunya Women's Cup#Generalitat Cup (1981 – 1990)|Generalitat Cup]]
|align="center"|'''1'''
|align="left"|1985<ref>{{Cite web |title=Barça Women won the first official title in their history 35 years ago |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1699636/barca-women-won-the-first-official-title-in-their-history-35-years-ago |date=28 June 2020 |website=FC Barcelona |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231015140559/https://www.fcbarcelona.com/en/news/1699636/barca-women-won-the-first-official-title-in-their-history-35-years-ago |archive-date= 15 October 2023|language=en }}</ref>
|align="left"|1984, 1986
|}
* {{legend|gold|Record}}
* {{sup|S}} Zdieľaný záznam
==Ďalšie ocenenia==
{| class="wikitable"
! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Ocenenie
! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Roky
! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Referencie
|-
| [[Mundo Deportivo|Galavečer ženského futbalu]] – Mimoriadne ocenenie: Rekordná účasť
| 2022
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=24 October 2022 |title=FC Barcelona shines at Mundo Deportivo European Women's Football Gala |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2873469/fc-barcelona-shines-at-mundo-deportivo-european-womens-football-gala |access-date=25 October 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>
|-
| [[Kráľovská španielska futbalová federácia|Ceny Golsmedia FutbolFest]] – Cena SuperCampeonas 2022: Najlepší ženský futbalový klub
|[[2021–22 FC Barcelona Femení season|2021–22]]
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=7 November 2022 |title=Barça Women honoured at the 2022 Golsmedia awards ceremony |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2898277/barca-women-honoured-at-the-2022-golsmedia-awards-ceremony |access-date=11 November 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>
|-
| [[Najlepší klub sveta IFFHS#Víťazi žien|Najlepší ženský klub sveta IFFHS]]
| 2021, 2022, 2023, 2024, 2025
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web|date=14 January 2022|title=IFFHS AWARDS – WOMEN'S WORLD BEST CLUB 2021|url=https://www.iffhs.com/posts/1584|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220114143139/https://www.iffhs.com/posts/1584|archive-date=14 January 2022|access-date=14 January 2022|website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=26 January 2023|title=IFFHS WOMEN'S CLUB WORLD RANKING 2022|url=https://www.iffhs.com/posts/2501|access-date=26 January 2023|website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=14 May 2023 |title=THE IFFHS AWARD 2022 FOR FC BARCELONA |url=https://iffhs.com/posts/2742?fbclid=IwAR34hqFYckPlw_kBUa1O_dzY3GxKhR15hU-sTY85bhu0V0xeznszM-59hE8 |access-date=14 May 2023 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=6 January 2024 |title=IFFHS Women's Club World Ranking 2023: Barcelona always ! |url=https://iffhs.com/posts/3303 |access-date=6 January 2024 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=8 January 2025 |title=IFFHS AWARDS 2024 – FC BARCELONA, WOMEN'S WORLD BEST CLUB |url=https://iffhs.com/posts/4105 |access-date=8 January 2025 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=12 February 2025 |title=IFFHS AWARDS 2024 IN BARCELONA |url=https://iffhs.com/posts/4189 |access-date=12 February 2025 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=7 January 2026 |title=IFFHS WOMEN'S CLUB WORLD RANKING 2025 |url=https://iffhs.com/posts/4847 |access-date=8 January 2026 |website=IFFHS|language=en}}</ref>
|-
| [[Najlepší svetový klub IFFHS #Kontinentálne rebríčky (ženy) | Najlepší ženský klub IFFHS podľa UEFA]]
| 2021, 2022, 2023, 2024, 2025
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=19 January 2022 |title=IFFHS WOMEN'S CONTINENTAL CLUBS AND LEAGUES 2021 – UEFA |url=https://iffhs.com/posts/1600 |website=IFFHS}}</ref><ref>{{Cite web |date=3 February 2023 |title=IFFHS Women's Club Continental Ranking 2022 – UEFA |url=https://www.iffhs.com/posts/2523 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=12 January 2024 |title=IFFHS Women's Club Continental Ranking 2023 – FC BARCELONA THE FIRST IN UEFA |url=https://iffhs.com/posts/3315 |access-date=12 January 2024 |website=IFFHS|language=en}}</ref>
|-
| ''[[:es:Panenka (časopis)|Panenka]]'' Cena Antonína roka – Kultúrne hodnoty v španielskom futbale
| 2022
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=6 February 2023 |title=El FC Barcelona Femení, guardonat a la gala Panenka |url=https://www.fcbarcelona.cat/ca/futbol/femeni-a/noticies/3052444/el-fc-barcelona-femeni-guardonat-a-la-gala-panenka |access-date=7 February 2023 |website=FC Barcelona |language=ca}}</ref>
|-
| Cena Culer pre ženy
| 2023
| style="text-align:center" |<ref>{{cite web |date=30 May 2023 |title= El Barça de fútbol femenino, premio 'Culer femenino' |url=https://www.sport.es/es/noticias/futbol-femenino-barca/barca-futbol-femenino-premio-culer-88066266 |access-date=5 June 2023 |website=Sport |language=es}}</ref><ref>{{cite web|title=El primer equipo masculino, premio Culer del Año en una gala 100% azulgrana |url=https://www.fcbarcelona.es/es/club/noticias/3501033/el-primer-equipo-masculino-premio-culer-del-ano-en-una-gala-100-azulgrana |access-date=5 June 2023 |website=FC Barcelona |language=es}}</ref>
|-
|[[Čestná medaila katalánskeho parlamentu]]
|2023
| style="text-align:center" |<ref name=":42">{{Cite web |date=25 July 2023 |title=Medalla de oro del Parlament para el Barça femenino |url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20230725/1002043458/medalla-oro-parlament-barca-femenino.html |access-date=29 July 2023 |website=Mundo Deportivo |language=es}}</ref>
|-
|[[Zlatá lopta#Ďalšie ocenenia|Zlatá lopta – Ženský klub roka]]
|[[2023 Ballon d'Or#Women's Club of the Year|2023]], [[2024 Ballon d'Or#Women's Club of the Year|2024]]
| style="text-align:center" |<ref name=":17">{{Cite web |date=30 October 2023 |title=Barça, best women's team of 2023 |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/3761460/barca-best-womens-team-of-2023 |access-date=31 October 2023 |website=FC Barcelona}}</ref><ref name=":18">{{Cite news |date=30 October 2023 |title=Ballon d'Or 2023 : le Barça sacré club féminin de l'année |trans-title=Ballon d'Or 2023: Barça crowned women's club of the year |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Ballon-d-or-2023-le-barca-sacre-club-feminin-de-l-annee/1428906 |access-date=31 October 2023 |work=L'Équipe |language=fr}}</ref><ref>{{Cite web |title=Ballon d'Or 2024 : le FC Barcelone sacré club féminin de l'année (Foot) |trans-title=Ballon d'Or 2024: FC Barcelona crowned women's club of the year (Football) |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Le-fc-barcelone-sacre-club-feminin-de-l-annee-au-ballon-d-or-2024/1516900 |access-date=11 November 2024 |website=L'Équipe |language=fr}}</ref>
|-
|Ocenenia za futbalový obsah – Najlepší futbalový klub, Zlatá cena za ženský futbal
|2023
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |last=Cooper |first=Anthony |date=17 November 2023 |title=Winners of the Football Content Awards 2023 |url=https://footballcontentawards.com/2023/11/17/winners-of-the-football-content-awards-2023/ |access-date=20 November 2023 |website=Football Content Awards |language=en}}</ref>
|-
|[[Globe Soccer Awards | Globe Soccer Awards – Najlepší ženský klub roka]]
|[[Globe Soccer Awards#2021|2021]], [[Globe Soccer Awards#2023|2023]], [[Globe Soccer Awards#2024 – Europe Edition|2024 (Eu)]], [[Globe Soccer Awards#2024|2024]], [[Globe Soccer Awards#2025|2025]]
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=27 December 2021 |title=F.C. Barcelona: Best Women's Club of the Year |url=https://www.globesoccer.com/winners/f-c-barcelona-best-womens-club-of-the-year-2021/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=19 January 2024 |title=F.C. Barcelona: Best Women's Club |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2023/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=29 May 2024 |title=F.C. Barcelona: BEST WOMEN'S CLUB |url=https://www.globesoccer.com/winners/f-c-barcelona-best-womens-club-2024/ |access-date=29 May 2024 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=27 December 2024 |title=FC Barcelona: Best Women's Club – Silversands |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2024/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 December 2025 |title=FC Barcelona: Best Women's Club – AGMC |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2025/ |access-date=8 January 2026 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref>
|-
|[[Svetový futbal (časopis)#Ženský svetový tím roka|Časopis Svetový futbal – Ženský svetový tím roka]]
|2021, 2024
| style="text-align:center" |<ref>{{cite web |magazine=World Soccer |date=January 2022 |page=53 |title=2021 Winners|language=en}}</ref><ref>{{cite web|magazine=World Soccer|date=January 2025|page=31|title=2024 winners|language=en}}</ref>
|}
==Najviac zápasov==
:<small>''Zápasy k 8. februáru 2026.''</small>
:Hráčky vyznačené tučným písmom sú stále aktívne v klube.
Zdroj: [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/players FCBarcelona.com]
[[File:Melanie Serrano (cropped).jpg|200px|thumb|[[Melanie Serrano]]]]
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!#
!style="width:160px;"| Hráč
!Kariéra
!Zápasy
|-
|1
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Melanie Serrano]]
|style="text-align:left;"|2007–2022
|'''517'''
|-
|2
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Alexia Putellas]]'''
|style="text-align:left;"|2012–
|'''491'''
|-
|3
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Marta Torrejón]]'''
|style="text-align:left;"|2013–
|'''480'''
|-
|4
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Vicky Losada]]
|style="text-align:left;"|2006-2007, 2008-2015, 2016-2021
|'''376'''
|-
|5
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Marta Unzúe]]
|style="text-align:left;"|2006–2020
|'''360'''
|-
|5
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Patri Guijarro]]'''
|style="text-align:left;"|2015–
|'''360'''
|-
|7
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Aitana Bonmatí]]'''
|style="text-align:left;"|2016–
|'''332'''
|-
|8
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Mapi León]]'''
|style="text-align:left;"|2017–
|'''304'''
|-
|9
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Mariona Caldentey]]
|style="text-align:left;"|2014–2024
|'''303'''
|-
|10
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Sandra Paños]]
|style="text-align:left;"|2015–2024
|'''279'''
|-
|}
==Najviac gólov==
:<small>''Góly k 8. februáru 2026.''</small>
:Hráčky vyznačené tučným písmom sú stále aktívne v klube.
Zdroj: [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/players FCBarcelona.com]
[[File:Brann - Barça Femení CG3A5851 (cropped).jpg|200px|thumb|[[Alexia Putellas]], najlepší strelec klubu všetkých čias.]]
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!#
!style="width:200px;"| Hráč
!Kariéra
!Góly
!Zápasy
!Pomer
|-
|1
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} '''[[Alexia Putellas]]'''
|style="text-align:left;"|2012–
|'''224'''
|491
|{{#expr:224/491 round 2}}
|-
|2
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Jenni Hermoso]]
|style="text-align:left;"|2013–2017, 2019–2022
|'''181'''
|222
|{{#expr:181/222 round 2}}
|-
|3
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Sonia Bermúdez (footballer)|Sonia Bermúdez]]
|style="text-align:left;"|2011–2014, 2014–2015
|'''123'''
|139
|{{#expr:123/139 round 2}}
|-
|4
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Aitana Bonmatí]]'''
|style="text-align:left;"|2016–
|'''117'''
|332
|{{#expr:117/332 round 2}}
|-
|4
|style="text-align:left;"|{{flagicon|NGR}} [[Asisat Oshoala]]
|style="text-align:left;"|2019–2024
|'''117'''
|162
|{{#expr:117/162 round 2}}
|-
|6
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Mariona Caldentey]]
|style="text-align:left;"|2014–2024
|'''115'''
|303
|{{#expr:115/303 round 2}}
|-
|7
|style="text-align:left"|{{flagicon|NOR}} '''[[Caroline Graham Hansen]]'''
|style="text-align:left;"|2019–
|'''101'''
|218
|{{#expr:101/218 round 2}}
|-
|8
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Olga García]]
|style="text-align:left;"|2010–2013, 2015–2018
|'''95'''
|205
|{{#expr:95/205 round 2}}
|-
|8
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Claudia Pina]]'''
|style="text-align:left;"|2017–
|'''95'''
|205
|{{#expr:95/205 round 2}}
|-
|10
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Patri Guijarro]]'''
|style="text-align:left;"|2015–
|'''74'''
|360
|{{#expr:74/360 round 2}}
|}
== Hráčky ==
===Aktuálny tím===
'''Súčasná zostava:'''
Zdroj: <ref name=ESPN2025>{{Cite web |date=July 2025 |title=FC Barcelona|url=https://www.espn.com/soccer/team/squad/_/id/20091/sort/position/dir/asc/barcelona|website=ESPN|language=en}}</ref><ref name=LaLiga>{{cite web|access-date=1 September 2025|url=https://www.laliga.com/en-GB/clubs/fc-barcelona-femenino/squad|title=Official FC Barcelona squad|language=es|website=La Liga}}<!--This is the registration list and automatically updates, please change access-date parameter when appropriate--></ref>
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=01.01.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Gemma Font]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Irene Paredes]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Mapi León]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Laia Aleixandri]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švajčiarsko|poz=Z|meno=[[Sydney Schertenleib]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Salma Paralluelo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Marta Torrejón]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Clàudia Pina]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nórsko|poz=Ú|meno=[[Caroline Graham Hansen]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Alexia Putellas]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Patricia Guijarro]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Cata Coll]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Aitana Bonmatí]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Clara Serrajordi]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Poľsko|poz=Ú|meno=[[Ewa Pajor]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Portugalsko|poz=Ú|meno=[[Francisca Nazareth|Kika Nazareth]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Vicky López]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Ona Batlle]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Aïcha Cámara]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Holandsko|poz=Ú|meno=[[Esmee Brugts]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Txell Font]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
=== Z rezervného tímu ===
Zdroj: <ref>{{cite web|title=Arranca el Barça femenino 25/26|url=https://www.fcbarcelona.es/es/futbol/femenino-a/noticias/4326141/arranca-el-barca-femenino-2526|date=28 July 2025|website=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite web|last=Tikas|first=Maria|date=19 August 2025|title=La convocatoria para el 'Barça On Tour 2025' en México|url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/futbol-femenino/convocatoria-barca-on-tour-2025-120716173|website=Diario Sport|language=es}}</ref><ref>{{cite web|title=Plantilla FC Barcelona|url=https://ligaf.es/equipo/fc-barcelona-femenino/8852/plantilla/2026|website=Liga F|language=es}}</ref>
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=13.12.2025}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Lúa Arufe]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Celia Segura]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Nórsko|poz=Ú|meno=[[Martine Fenger]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=38|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Laia Martret]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=39|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Ainoa Gómez]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=43|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Carla Juliá]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
=== Na hosťovaní ===
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=30.01.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Laura Martín]]}} (na hosťovaní v tíme [[Villarreal CF (ženy)|Villarreal]] do 30.jún 2026.)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Weronika Araśniewicz]]}} (na hosťovaní v tíme [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] do 30.jún 2026.) <ref>{{cite web |last1=Kazula |first1=Jakub |title=Weronika Araśniewicz wypożyczona z Barcelony do Vfl Wolfsburg |url=https://sport.tvp.pl/87604925/pilka-nozna-kobiet-weronika-arasniewicz-wypozyczona-z-barcelony-do-vfl-wolfsburg |website=sport.tvp.pl |access-date=3 July 2025 |language=pl |date=2 July 2025}}</ref>
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Giulia Dragoni]]}} (na hosťovaní v tíme [[AS Roma (ženy)|AS Roma]] do 30.jún 2026.)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Emilia Szymczak]]}} (na hosťovaní v tíme [[Liverpool W.F.C.|Liverpool]] do 30.jún 2026.)
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Slávne hráčky ==
{| style="width:60%;"
| style="width: 30%; vertical-align: top;" |
* {{ESP}} [[Sonia Bermúdez]]
* {{ESP}} [[Mariona Caldentey]]
* {{ESP}} [[Laia Codina]]
* {{ESP}} [[Marta Corredera]]
* {{ESP}} [[Ana Escribano]]
* {{ESP}} [[Andrea Falcón]]
* {{ESP}} [[Carolina Férez]]
* {{ESP}} [[Olga García]]
* {{ESP}} [[Ruth García]]
* {{ESP}} [[Gemma Gili]]
* {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]]
* {{ESP}} [[Bárbara Latorre]]
* {{ESP}} [[Maria Victoria Losada|Vicky Losada]]
* {{ESP}} [[Adriana Martín]]
* {{ESP}} [[Melisa Nicolau]]
* {{ESP}} [[Leila Ouahabi]]
* {{ESP}} [[Sandra Paños]]
| style="width: 30%; vertical-align: top;" |
* {{ESP}} [[María Pérez Rabaza|María Pérez]]
* {{ESP}} [[Nuria Rábano]]
* {{ESP}} [[Emma Ramírez]]
* {{ESP}} [[Andrea Pereira]]
* {{ESP}} [[Laura Ràfols]]
* {{ESP}} [[Ana Romero]]
* {{ESP}} [[Elixabete Sarasola]]
* {{ESP}} [[Melanie Serrano]]
* {{ESP}} [[Virginia Torrecilla]]
* {{ESP}} [[Mari Paz Vilas]]
* {{ESP}} [[Marta Unzué]]
* {{ENG}} [[Lucy Bronze]]
* {{ENG}} [[Toni Duggan]]
* {{ARG}} [[Florencia Quiñones]]
* {{BRA}} [[Andressa Alves da Silva|Andressa Alves]]
* {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]]
* {{BRA}} [[Geyse Ferreira]]
| style="width: 30%; vertical-align: top;" |
* {{BRA}} [[Giovana Queiroz]]
* {{DEN}} [[Line Røddik]]
* {{FRA}} [[Élise Bussaglia]]
* {{FRA}} [[Perle Morroni]]
* {{NED}} [[Stefanie van der Gragt]]
* {{NED}} [[Lieke Martens]]
* {{MKD}} [[Nataša Andonova]]
* {{MEX}} [[Maribel Domínguez]]
* {{MEX}} [[Pamela Tajonar]]
* {{MEX}} [[Kenti Robles]]
* {{NGA}} [[Asisat Oshoala]]
* {{SUI}} [[Ana-Maria Crnogorčević]]
* {{POR}} [[Andreia Norton]]
* {{ROU}} [[Simona Vintilă]]
* {{SRB}} [[Jelena Čanković]]
|}
==Súčasný technický personál ==
{| class="wikitable plainrowheaders sortable" style="text-align:center"
|-
!{{Tooltip|Pozícia | Úloha v klube}}
!{{Tooltip|Meno|Štátna príslušnosť, krstné meno a priezvisko}}
!{{Tooltip|Zdroj|Referenčný zdroj informácií}}
|-
| align="left" | Hlavný tréner
| align="left" | {{flagicon|ESP}} [[Pere Romeu]]
|
|-
| align="left" | Asistent trénera
| align="left" | Rafel Navarro
|
|-
| align="left" | Fitness trénera
| align="left" | Berta Carles<br />Jacob González
|
|-
| align="left" | Tréner brankárov
| align="left" | Oriol Casares
|
|-
| align="left" | Tréner FC Barcelona Women B
| align="left" | Òscar Belis
|
|}
== Manažéri ==
{|
|- style="vertical-align:top"
||
*{{flagicon|Spain}} Ramon Carrión (1988–89)
*{{flagicon|Spain}} Luis de la Pena (1989–1998)
*{{flagicon|Spain}} Salvador Casals (1998–2001)
*{{flagicon|Spain}} [[Natalia Astrain]] (2002–2006)
*{{flagicon|Spain}} [[Xavi Llorens]] (2006–2017)
*{{flagicon|Spain}} [[Fran Sánchez]] (2017–2019)
*{{flagicon|Spain}} [[Lluís Cortés]] (2019–2021)
*{{flagicon|Spain}} [[Jonatan Giráldez]] (2021–2024)
*{{flagicon|Spain}} [[Pere Romeu]] (2024–present)
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news Oficiálna webová stránka]
* [https://www.uefa.com/womenschampionsleague/clubs/2601945--barcelona/ UEFA.com, Ženský futbal]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|FC Barcelona Femení|1337430958}}
{{DEFAULTSORT:FC Barcelona}}
[[Kategória:Futbal v Španielsku]]
[[Kategória:FC Barcelona]]
rpwcwdebyp9dyz5lyknm3e5hfx9i6fs
8214121
8214120
2026-05-15T08:51:45Z
Makenzis
148968
/* Oficiálne */
8214121
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = FC Barcelona (ženy)
| obrázok = 2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0032 LR10 by Stepro.jpg
| logo =
| celýnázov = Futbol Club Barcelona Femení
| prezývka = ''Barça Femení'', ''Blaugrana'', ''El Femení'' <br />''Culers'', ''Barcelonistes'',<br /> ''Blaugranes'', ''Azulgranas'''<!-- v katalánčine je vždy (blanagrausingular), (množné číslo), zatiaľ čo v španielčine sa často používa katalánske slovo „blaugrana“, ako aj španielske slovo „azulgrana“ -->
| založený = 1970<br />''Selecció Ciutat de Barcelona''<br /> 1971<br /> ''Penya Femenina Barcelona''<br />1983<br /> ''Club Femení Barcelona''<br />2002<br /> ''Futbol Club Barcelona''
| rozpustený =
| štadión = [[Johan Cruyff Stadium|Estadi Johan Cruyff]]<br />[[Camp Nou]] <small>(selected matches)</small>
| kapacita = 6,000
| majiteľ = [[Joan Laporta]]
| predseda =
| tréner = [[Pere Romeu]]
| liga = [[Liga F]]
| sezóna = [[2025–26 Liga F|2025–26]]
| pozícia = Liga F, 1 miesto zo 16 (champion)
| vzor_lp1 =_barcelona2526h
| vzor_t1 =_barcelona2526h
| vzor_pp1 =_barcelona2526h
| vzor_tr1 =_barcelona2526h
| vzor_po1 =
| ľavéplece1 = 14266e
| telo1 = 14266e
| pravéplece1 = 14266e
| trenírky1 = 14266e
| ponožky1 = 14266e
| vzor_lp2 =_barcelona2526a
| vzor_t2 =_barcelona2526a
| vzor_pp2 =_barcelona2526a
| vzor_tr2 =_barcelona2526a
| vzor_po2 =
| ľavéplece2 =f6eeb0
| telo2 =f6eeb0
| pravéplece2 =f6eeb0
| trenírky2 =000000
| ponožky2 =000000
| vzor_lp3 =_barcelona2526t
| vzor_t3 =_barcelona2526t
| vzor_pp3 =_barcelona2526t
| vzor_tr3 =_barcelona2526t
| vzor_po3 =_barcelona2526tl
| ľavéplece3 =ef8377
| telo3 =ef8377
| pravéplece3 =ef8377
| trenírky3 =ef8377
| ponožky3 =ef8377
}}
'''Futbol Club Barcelona Femení''', bežne označovaný ako '''Barça Femení''' ({{IPA|ca|ˈbaɾsə fəməˈni}})<ref>{{cite web|url=https://www.elnacional.cat/ca/esports/barca-femeni-campio-copa-reina-enderrocant-sporting-huelva-6-1_764826_102.html |title=Ženský tím Barçy sa stal šampiónom Kráľovského pohára po víťazstve nad Sportingom de Huelva (6:1).|language=ca |date=29 May 2022 |publisher=El Nacional|access-date=26 August 2022}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.publico.es/public/barca-femeni-goleja-madrid-i-fa-historia-amb-record-mundial-d-assistencia-public.html |title=Ženy Barcelony porazili Madrid v histórii s rekordnou návštevnosťou|language=ca |date=30 March 2022 |publisher=Público.es |access-date=26 August 2022}}</ref><ref>{{cite web|date=8 November 2023|title=Marc Vivés, nový športový riaditeľ Barçy žien|url=https://www.infobae.com/america/agencias/2023/11/08/marc-vives-nuevo-director-deportivo-del-barca-femeni/|access-date=31 January 2024|website=infobae|language=es-ES}}</ref><ref>{{cite web|date=2 November 2023|title=Barça Women čelí Seville s Maríou Pérez na hosťovaní|url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20231102/1002098330/barca-femeni-enfrenta-sevilla-cedida-maria-perez.html|access-date=31 January 2024|website=Mundo Deportivo|language=es}}</ref><ref>{{cite web|url=https://onefootball.com/es/noticias/el-barca-femeni-lidera-la-lista-de-nominadas-para-el-golden-girl-2023-38382401|title=Ženský tím Barça vedie zoznam nominácií na Zlaté dievča 2023|language=es|website=OneFootball|date=13 October 2023}}</ref><ref>{{cite web |date=13 March 2022 |title=Barcelona Femeni vyhrala El Clasico 5:0 a stala sa šampiónkou Španielska šesť zápasov pred koncom|url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-win-el-clasico-5-0-crowned-champions-spain-six-games-spare/bltf8642070feb351fb |access-date=24 January 2024 |website=Goal}}</ref><ref name=SICover>{{cite web |last=Gastelum |first=Andrew |date=20 May 2022 |title=Ako sa ženy z Barcelony stali najdominantnejším tímom sveta |url=https://www.si.com/soccer/2022/05/20/barcelona-femeni-alexia-dynasty-champions-league-final-daily-cover |access-date=24 January 2024 |magazine=Sports Illustrated}}</ref>alebo jednoducho '''Barça''', je španielsky profesionálny ženský [[ženský futbal|futbalový]] klub so sídlom v [[Barcelona|Barcelone]] v Katalánsku. Je to ženská futbalová sekcia [[FC Barcelona]] a súťaží v [[Liga F]], najvyššej úrovni [[ženského futbalu v Španielsku|španielskeho ženského futbalu]], pričom domáce zápasy hrá na [[štadióne Johan Cruyff]] v [[Sant Joan Despí]] a príležitostne na [[Camp Nou]] alebo [[Estadi Olímpic Lluís Companys]].
Klub bol založený v roku 1970 s určitou finančnou a logistickou podporou od [[FC Barcelona]], ale bez toho, aby bol oficiálnou sekciou. Vo svojej prvej sezóne súťažil v zápasoch proti iným katalánskym tímom; pôvodne bol známy ako '''Selecció Ciutat de Barcelona'''', než v roku 1971 prijal názov '''Peña Femenina Barcelonista'''''. Krátko po oficiálnom uznaní ženského futbalu v Španielsku sa tím stal známym ako '''Club Femení Barcelona''' v roku 1983 až do roku 2002, kedy sa oficiálne stal sekciou FC Barcelona a prijal oficiálny názov Futbol Club Barcelona.
Na domácom trhu je Barcelona Femení najúspešnejším španielskym ženským tímom s desiatimi ligovými titulmi, jedenástimi [[Copa de la Reina de Fútbol|Copas de la Reina]] a piatimi [[Supercopa de España Femenina|Supercopas]], ako aj desiatimi [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copas Catalunyas]]. Taktiež vyhrala predchádzajúcu druhú ligu španielskeho ženského futbalu rekordných štyrikrát po tom, čo počas celého 21. storočia bojovala so zostupom a o postup.
Od profesionalizácie klubu v roku 2015 sa Barcelona upevnila ako dominantný španielsky ženský futbalový tím a stala sa najúspešnejším tímom ligy v [[Liga majstrov žien UEFA|Lige majstrov žien UEFA]] a [[Zoznam futbalových klubov podľa vyhraných súťažných ocenení|jedným z najúspešnejších ženských futbalových tímov v Európe]]. Ligu majstrov vyhrala v [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2021|2021]], [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2023|2023]] a [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2024|2024]]; So svojím prvým titulom v Lige majstrov sa Barcelona stala prvým (a jediným) španielskym ženským tímom, ktorý získal kontinentálny [[treble]], a so svojím tretím víťazstvom v Lige majstrov sa stala prvým (a jediným) španielskym ženským tímom, ktorý získal kontinentálny [[treble]].<ref name=":19">{{Cite web |last=Rodergas |first=Clara |date=26 May 2024 |title=Historické a večné |url=https://www.lesportiudecatalunya.cat/barca/article/2421868-historiques-i-eternes.html |access-date=26 May 2024 |website=L'Esportiu de Catalunya |language=ca}}</ref>
== História ==
== 70. roky 20. storočia: Začiatky ==
Ženský futbal v Španielsku, najmä v Barcelone, mal v 60. rokoch 20. storočia určitú mieru popularity, no bol amatérsky, neoficiálny a technicky zakázaný.
<ref name="Alcalde 20202">{{cite journal |last1=Alcalde |first1=Maria Dolors Ribalta |last2=Martí |first2=Xavier Pujadas |date=22 January 2020 |title=Ženy, futbal a frankizmus: Lesbičky a formovanie sociálnych sietí prostredníctvom ženského futbalu v Barcelone, 1970 – 1979 |url=https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220803184756/https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |url-status=dead |archive-date=3 August 2022 |journal=The International Journal of the History of Sport |volume=37 |issue=1–2 |pages=94–112 |doi=10.1080/09523367.2020.1722646 |s2cid=214040923 |via=cogentoa.tandfonline.com (Atypon) |url-access=subscription }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220803184756/https://cogentoa.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/09523367.2020.1722646 |date=2022-08-03 }}</ref>„Ebryo“ Barcelony Femení bolo Selecció Ciutat de Barcelona, ktoré vzniklo v novembri 1970.<ref>{{Cite web |last=Oinam |first=Jayanta |date=13 August 2023 |title=Camp Nou a svetový rekord v návštevnosti ženského zápasu|url=https://www.fifa.com/fifaplus/en/articles/camp-nou-and-the-world-record-attendance-for-a-womens-match |website=FIFA}}</ref>
Minimálne v 60. rokoch 20. storočia hrali [[FC Barcelona]] ženské tímy exhibičné zápasy na [[Camp Nou]]; klub ich však nepovažuje za predchodcov svojho súčasného ženského tímu, pretože išlo o mužstvá vytvorené len na konkrétnu príležitosť, na rozdiel od Selecció Ciutat de Barcelona, ktorý vznikol s cieľom kontinuity a položenia základov budúceho projektu. <ref>{{Cite web|title=Ženský tím Barçy sa vracia na Camp Nou 50 rokov po prvom zápase, ktorý odohrali priekopníci|url=https://www.fcbarcelona.fr/fr/actualites/1945516/barca-women-return-to-camp-nou-50-years-after-first-game-played-by-pioneers|access-date=4 March 2024|website=Fcbarcelona.fr|language=en}}</ref>Keď Barcelona oznámila, že Selecció Barcelona bude jej novým ženským tímom, uviedla, že klub bol „pred mnohými rokmi“ takmer priekopníkom ženského futbalu v Španielsku a dokonca zorganizoval zápas, ktorý sa napokon nemohol odohrať z dôvodov, ktoré nemohol ovplyvniť.<ref>{{Cite news |date=18 November 1970 |title=Barcelona vytvára ženský tím|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584759 |work=El Noticiero Universal |pages=28 |via=Library of Catalonia}}</ref>
Tím vznikol po tom, čo futbalistka [[Immaculada Cabecerán]] oslovila klub s ponukou v novembri 1970; výsledné mužstvo má kontinuitu dodnes. Selecció Barcelona odohrala svoj prvý zápas na Vianoce 1970, keď zvíťazila po [[penaltový rozstrel|penaltovom rozstrele]] proti Unió Esportiva Centelles pred približne 60 000 divákmi.<ref name=":02">{{Cite web |date=24 December 2020 |title=Zlaté výročie ženského tímu FC Barcelona|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1949097/fc-barcelona-womens-golden-anniversary |access-date=30 October 2021 |website=www.fcbarcelona.com |publisher=FC Barcelona|language=en}}</ref>
Hoci tím nebol oficiálne súčasťou klubovej štruktúry, bol to prvý zápas, ktorý odohral ženský tím formálne spojený s FC Barcelona (vtedy známy ako CF Barcelona). Ženský tím potom začiatkom roku 1971 zmenil svoj názov na Penya Femenina Barça (Peña Femenina Barcelonista).<ref name=":02"/>rýchlo sa stáva veľmi populárnym,<ref name=":23">{{Cite news |date=5 January 1971 |title=C. D. UNIVERSITARIO – ŽENSKÝ FUTBALOVÝ TÍM BARCELONY, ZAJTRA V UNIVERSITY CITY|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1584797 |work=El Noticiero Universal |pages=24}}</ref>a odohral viac zápasov na Camp Nou s veľkým počtom divákov.<ref name=":02"/>PF Barcelona nosila od roku 1971 klubový dres „blaugrana“, avšak bez erbu.<ref>{{Cite web|last=esport3|date=20 December 2021|title=Barça zvažuje odohrať odvetu Ligy majstrov proti Madridu na Camp Nou.|url=https://www.ccma.cat/esport3/el-barca-es-planteja-jugar-al-camp-nou-la-tornada-de-la-champions-contra-el-madrid/noticia/3136183/|access-date=4 March 2024|website=CCMA|language=ca}}</ref><ref>{{Cite web|title=RCD Espanyol – História|url=https://www.rcdespanyol.com/en/history|access-date=4 March 2024|website=www.rcdespanyol.com}}</ref>V prvej katalánskej pohárovej súťaži v roku 1971 skončil tím na druhom mieste<ref>{{Cite web |title=49 rokov od prvého finále ženského futbalu v Katalánsku|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1649703/49-years-since-first-womens-football-final-in-catalonia |access-date=23 April 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>a následne v roku 1973 vyhral katalánsku ligu.<ref>{{cite news |date=21 February 1974 |title=ŽENSKÝ FUTBAL|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1974/02/21/pagina-6/1001474/pdf.html |newspaper=Mundo Deportivo |page=6 |language=Spanish}}</ref>
Počiatočná sila ženského futbalu v Španielsku slabla do roku 1975.<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1586099|title=Vzostup ženského futbalu|date=31 May 1975|newspaper=El Noticiero Universal|language=es|page=21|author=Piconaire}}</ref>a do septembra 1977 už v Katalánsku neexistovala ženská liga a myšlienka jej založenia sa tiež považovala za do istej miery nereálnu.<ref name=FutbolFemeninoYa/>Vo februári 1977 musel P.F. Barcelona zverejniť výzvu na hľadanie hráčov v časopise „Revista Barcelonista“, pretože časopis naznačoval krízu s nedostatkom hráčov. Propagoval tím ako spôsob, ako sa „udržať v kondícii“ a vyzerať dobre, a nie ako spôsob, ako klásť dôraz na šport.<ref>{{cite book|last1=Porta|first1=Frederic|last2=Tomás|first2=Manuel|url=https://books.google.com/books?id=wQ07DQAAQBAJ|title=Nezvyčajné o Barçe: 800 príbehov z histórie | dátum = 9. marca 2017|publisher=ROCA EDITORIAL|isbn=978-84-945569-5-1|language=ca|page=543. Para mantener la línea}}</ref>
Počas obdobia poklesu koncom 70. rokov bola Barcelona jedným z veľkých tímov, ktoré pokračovali v hraní, a to aj proti ženským tímom z líg v iných krajinách. [[Maria Teresa Andreu]], vtedajšia prezidentka P.F. Barcelona, mala pocit, že FC Barcelona si tím váži, klub ich podporuje a zapája.<ref name=FutbolFemeninoYa>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1590725|title=Maria Teresa Andreu: Ženský futbal, teraz|date=7 September 1977|page=8|newspaper=El Noticiero Universal|language=es|last=Mora|first=Francisco}}</ref>Katalánska ženská liga bola opäť založená v sezóne 1978 – 79 so súbežnou pohárovou súťažou, v ktorej [[FC Barcelona B (ženy)|P.F. Barcelona Atlético]] skončili na druhom mieste po prehre vo finále na penalty.<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1591260|title=Šport na pracovisku: Ocenenia a trofeje Sezóna 1978/79 {{!}} Finále provinčných majstrovstiev ženského futbalu, P.F. Blanquiazul, 1 P.F. Barna. Atco., 1: po penaltách, víťazka Peña F. Feminino Blanquiazul|first=A|last=Goñi|date=7 June 1979|newspaper=El Noticiero Universal|page=28|language=es}}</ref> predtým, ako bola P.F. Barcelona druhá v lige v [[sezóna P.F. Barcelona 1979–80|1979–80]].<ref>{{cite news|url=https://arca.bnc.cat/arcabib_pro/ca/catalogo_imagenes/grupo.do?path=1589655&posicion=26&presentacion=pagina|title=Ženský turnaj|language=es|newspaper=El Noticiero Universal|editor-last=Pedret|editor-first=A. G.|others=F. Amaro, J.M. Garcia, Planas, R. Rubiella|date=30 January 1980|page=26}}</ref>
==1981{{--}}1988: Katalánska liga a rivalita s Barcelonou==
Španielska futbalová federácia (vtedy FEF, dnes RFEF) formálne uznala ženský futbal v roku 1980 a v roku 1981 schválila vytvorenie ženského futbalového oddelenia [[Katalánska futbalová federácia|Katalánskej futbalovej federácie]] (FCF) <ref>{{Cite web |title=Séria ženského futbalu na MARCA.com – Tajný pôvod národného tímu|url=https://www.marca.com/reportajes/2013/04/serial_futbol_femenino/2013/04/23/seccion_01/1366710025.html |website=www.marca.com}}</ref>s cieľom založiť Katalánsku ženskú futbalovú ligu, ktorej zakladajúcim členom bola Barcelona. <ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=6 December 1984 |title=Katalánsko, priekopníčka ženského futbalu|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/12/06/pagina-19/1118025/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1981/02/14/pagina-38/1059195/pdf.html|title=Dohody so španielskou federáciou: V Katalánsku sa uskutočnia majstrovstvá ženského futbalu|date=13 February 1981|editor-last=Castillo|editor-first=Juan Jose|page=38|language=es|newspaper=Mundo Deportivo}}</ref><ref name=TomasHistoria>{{cite book|last=Tomás Belenguer|first=Manuel|title=Ženy Barçy: história od počiatkov až po treble|language=ca|year=2021|publisher=Editorial Base|location=Barcelona|isbn=9788419007001|pages=85–94}}</ref>V sezóne 1982/83 si tím za trénerku zvolil bývalú hráčku a advokátku [[Núria Llansà]].<ref name="Llansa">{{Cite web |title=Nuria Llansa|url=https://www.fcbarcelona.com/en/card/3830726/nuria-llansa |access-date=1 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>Tím si zároveň zmenil názov. Maria Teresa Andreu navrhla názov Club Femenino/Femení (CF) Barcelona, aby sa viac približoval názvu mužského tímu; zmena bola oficiálne vykonaná pred ročníkom [[Copa de la Reina de Fútbol]] v roku 1983.<ref>{{Cite web |date=24 December 2020 |title=50. výročie ženského futbalu Barça: časy prašných ihrísk a lacného ubytovania sú za nami|url=https://www.elperiodico.com/es/futbol/20201224/barca-femenino-futbol-50-anos-11420504 |access-date=10 September 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>Neskôr v tomto desaťročí bol tím niekedy stále označovaný ako Penya Femenina Barcelona a nebol oficiálnou sekciou FC Barcelona.<ref>{{Cite web|title=Historický úvod do ženského futbalu|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/887434/introduccion-historica-del-futbol-femenino|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/07/14/pagina-14/1108745/pdf.html|title=V Horte, finále Katalánskeho pohára|date=14 July 1984|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|page=14|last=Mentruit|first=Imma}}</ref><ref name="Lucha" />
Spôsob riadenia ženského tímu viedol v roku 1981 k odštiepeniu skupiny, ktorá vytvorila nezávislé mužstvo vedené bývalou hráčkou Barcelony [[Francina Pubill|Francinou]]. Pokiaľ ide o tituly, Barcelona (s „i“) bola v 80. rokoch úspešnejšia než Barcelona (s „e“),<ref>{{cite news|title=Barcelona: bodka nad i a prechod cez t|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1986/04/03/pagina-28/1149080/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=28 June 2024|date=3 April 1986|page=28|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref>pričom oba tímy patrili medzi najsilnejšie v katalánskom ženskom futbale a v lige medzi sebou zvádzali intenzívny boj. <ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/12/28/pagina-23/1126928/pdf.html|title=Barcelona, nový líder|prvý=X|posledný=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|date=28 December 1985|page=23|language=es}}</ref><ref name="BCampeon">{{cite news|title=Barcelona, šampión|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/04/07/pagina-24/1120860/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=26 June 2024|language=es|date=7 April 1985|page=24|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref><ref name="Empieza">{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=12 January 1985 |title=Začína sa play-off |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/01/12/pagina-19/1116341/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref>Medzi ďalšie popredné katalánske tímy v tom období patrili [[Derbi Femení|derbi femení]] rivali [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] a nezávislý tím Vallès Occidental.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1987/05/26/pagina-20/1151001/pdf.html|title=Western Valleys: Šampióni hľadajú sponzora|date=26 May 1987|page=20|newspaper=Mundo Deportivo|last=López R.|first=X|language=es}}</ref>Barcelona vyhrala svoju prvú oficiálnu súťaž – Copa Generalitat/Copa Catalana, predchodcu [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya]] – po víťazstvách nad Barcelonou a Vallès Occidental.<ref name="Title2020">{{Cite web|date=28 June 2020|title=Ženský tím Barça získal pred 35 rokmi svoj prvý oficiálny titul v histórii|url=https://www.fcbarcelona.es/es/futbol/femenino-a/noticias/1699636/el-barca-femenino-gano-el-primer-titulo-oficial-de-su-historia-hace-35-anos|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref>
Podpora zo strany FC Barcelona sa v tomto období menila. V januári 1983, pred turnajom Copa de la Reina, nemala Barcelona pevne stanovené tréningové priestory ani harmonogram (na rozdiel od väčšiny ligových tímov, hoci ani Barcelona ich nemala) a vzťah s FC Barcelona bol považovaný za jeden z najslabších medzi ženskými tímami a ich materskými klubmi. Uvádzalo sa, že FC Barcelona „sa o nich nechcela zaujímať“.<ref name=Lucha>{{Cite news |last=Galindo |first=Jesús |date=2 January 1983 |title=ŽENSKÉ FUTBALOVÉ TERAZY BOJUJÚ O PREŽITIE|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1983/01/02/pagina-19/1090385/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19}}</ref>
V roku 1984, keď bola Núria Llansà povýšená na riaditeľku ženského futbalu,<ref name=Llansa/>bola FC Barcelona oceňovaná za výrazne väčší a stabilnejší záujem o ženský futbal. Klub poskytol svoje štadióny (vrátane Camp Nou) a zázemie..<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/03/17/pagina-6/1103266/pdf.html|language=Spanish|title=Španielsko–Francúzsko: Dievčatá... na vidiek!|date=17 March 1984|page=6|newspaper=Mundo Deportivo|last=Serra|first=Josep Ma.}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/11/23/pagina-22/1434701/pdf.html|title=0–27: Údolie zneužívalo Brémy|first=X|last=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|language=es|date=23 November 1985|page=22}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/02/06/pagina-23/1440520/pdf.html|title=Ženský futbal {{!}} Dva priateľské zápasy katalánskeho národného tímu|newspaper=Mundo Deportivo|author=Xavier|date=6 February 1988|page=23|language=es}}</ref><ref>{{cite book|last=Tomás|first=Manuel|title=Les Corts and Barça: vuitanta-cinc anys d'història zdieľané|publisher=City Council of Barcelona|location=Barcelona|year=2007|language=ca|isbn=978-84-9850-055-4}}</ref>Llansà pôsobila vo funkcii riaditeľky až do začlenenia tímu ako oficiálnej súčasti FC Barcelona.<ref>{{Cite web |last=Sport |date=26 June 2019 |title=Smrť Núrie Llansà, bývalého hráča FC Barcelona |url=https://www.sport.es/es/noticias/veteranos/fallecio-nuria-llansa-exjugadora-barcelona-7524142 |access-date=1 February 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>
==1988{{--}}2001: Liga Nacional a nekonzistentnosť ==
Španielska futbalová federácia (vtedy FEF, dnes RFEF) formálne uznala ženský futbal v roku 1980<ref>{{Cite web |title=Séria ženského futbalu na MARCA.com – Tajný pôvod národného tímu|url=https://www.marca.com/reportajes/2013/04/serial_futbol_femenino/2013/04/23/seccion_01/1366710025.html |website=www.marca.com}}</ref> a v roku 1981 schválila vytvorenie ženského futbalového oddelenia [[Katalánska futbalová federácia|Katalánskej futbalovej federácie]] (FCF) s cieľom založiť Lliga catalana de futbol femenina,<ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=6 December 1984 |title=Katalánsko, priekopníčka ženského futbalu |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/12/06/pagina-19/1118025/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1981/02/14/pagina-38/1059195/pdf.html|title=Dohody so španielskou federáciou: V Katalánsku sa uskutočnia majstrovstvá ženského futbalu|date=13 February 1981|editor-last=Castillo|editor-first=Juan Jose|page=38|language=es|newspaper=Mundo Deportivo}}</ref>ktorej zakladajúcim členom bola Barcelona.<ref name=TomasHistoria/>
V sezóne 1982/83 si tím za trénerku zvolil bývalú hráčku a advokátku [[Núria Llansà]]<ref>{{Cite web |title=Nuria Llansa |url=https://www.fcbarcelona.com/en/card/3830726/nuria-llansa |access-date=1 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>a zároveň si zmenil názov. Maria Teresa Andreu navrhla pomenovanie Club Femenino/Femení (CF) Barcelona, aby sa viac približovalo názvu mužského tímu; zmena bola oficiálne vykonaná pred ročníkom [[Copa de la Reina]] v roku 1983. <ref>{{Cite web |date=24 December 2020 |title=50. výročie ženského futbalu Barça: časy prašných ihrísk a lacného ubytovania sú za nami|url=https://www.elperiodico.com/es/futbol/20201224/barca-femenino-futbol-50-anos-11420504 |access-date=10 September 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>Neskôr v tomto desaťročí bol tím niekedy stále označovaný ako Penya Femenina Barcelona<ref>{{Cite web|title=Historický úvod do ženského futbalu|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/887434/introduccion-historica-del-futbol-femenino|access-date=30 October 2021|website=www.fcbarcelona.es|publisher=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/07/14/pagina-14/1108745/pdf.html|title=V Horte, finále Katalánskeho pohára|dátum=14. júla 1984|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|page=14|last=Mentruit|first=Imma}}</ref>a nebol oficiálnou sekciou [[FC Barcelona]].<ref name="Lucha" /> Spôsob riadenia ženského tímu viedol v roku 1981 k odštiepeniu skupiny, ktorá vytvorila nezávislé mužstvo Penya Barcelonista Barcilona, vedené bývalými hráčkami Barcelony [[Francina Pubill|Francinou]] a Vicentou Pubill i Font. Pokiaľ ide o tituly, Barcelona (s „i“) bola v 80. rokoch výrazne úspešnejšia než Barcelona (s „e“),<ref>{{cite news|title=Barcelona: bodka nad i a prechod cez t|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1986/04/03/pagina-28/1149080/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=28 June 2024|date=3 April 1986|page=28|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref>hoci oba tímy patrili medzi najsilnejšie v katalánskom ženskom futbale a v lige medzi sebou zvádzali intenzívne súboje.
<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/12/28/pagina-23/1126928/pdf.html|title=Barcelona, nový líder|first=X|last=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|date=28 December 1985|page=23|language=es}}</ref><ref>{{cite news|title=Barcilona, campeón|url=http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/04/07/pagina-24/1120860/pdf.html#&mode=fullScreen|access-date=26 June 2024|language=es|date=7 April 1985|page=24|newspaper=Mundo Deportivo|first=X|last=López Recasens}}</ref><ref>{{Cite news |last=López Recasens |first=X |date=12 January 1985 |title=Začína sa play-off |url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/01/12/pagina-19/1116341/pdf.html |work=Mundo Deportivo |pages=19 |language=es}}</ref>
Medzi ďalšie popredné katalánske tímy v tom období patrili [[Derbi Femení|derbi femení]] rivali [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] a nezávislý tím Vallès Occidental.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1987/05/26/pagina-20/1151001/pdf.html|title=Western Valleys: Šampióni hľadajú sponzora|date=26 May 1987|page=20|newspaper=Mundo Deportivo|last=López R.|first=X|language=es}}</ref>Barcelona získala svoju prvú oficiálnu trofej – Copa Generalitat/Copa Catalana, predchodcu [[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya]] – víťazstvom nad Barcilonou a Vallès Occidental v roku 1985.
Podpora zo strany FC Barcelona sa v tomto období menila. V januári 1983, pred turnajom Copa de la Reina, nemala Barcelona pevne stanovené tréningové priestory ani harmonogram a vzťah s FC Barcelona bol považovaný za jeden z najslabších medzi ženskými tímami a ich materskými klubmi. Uvádzalo sa, že FC Barcelona „sa o ne nechcela zaujímať“. <ref name=":26">{{Cite book |last1=Porta |first1=Frederic |url=https://books.google.com/books?id=Cw47DQAAQBAJ |title=Barça Insòlit: 800 històries de la Història |last2=Tomás |first2=Manuel |date=9 March 2017 |publisher=ROCA EDITORIAL |isbn=978-84-945569-6-8 |pages=547–548 |language=ca}}</ref>
V roku 1984, keď bola Núria Llansà povýšená na riaditeľku ženského futbalového tímu, bola FC Barcelona oceňovaná za stabilnejší záujem o ženský futbal a za sprístupnenie svojich štadiónov (vrátane Camp Nou) a zázemia.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1984/03/17/pagina-6/1103266/pdf.html|language=Spanish|title=España–Francia: Chicas... ¡al campo!|date=17. marec 1984|page=6new| Deportivo|last=Serra|first=Josep Ma.}}</ref> Najneskôr od roku 1985 hrával tím väčšinu domácich zápasov na [[Mini Estadi]].<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1985/11/23/2314040.html|2=title/pdf/pagina-22 Valles abuso del Bemen|prvý=X|posledný=López Recasens|newspaper=Mundo Deportivo|language=es|date=23. novembra 1985|page=22}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1988/02/06/pagina-23/1440520/pdf.html|title=Futbol Dos catalana|newspaper=Mundo Deportivo|autor=Xavier|dátum=6. február 1988|strana=23|jazyk=es}}</ref><ref>{{cite web|last=Tomás|first=Manuel|title=Les Corts v Barça: vuitanta-cinc anys Council of[istòCria d'artida| Barcelona]]|location=Barcelona|year=2007|language=ca|isbn=978-84-9850-055-4}}</ref> Llansà pôsobila vo funkcii riaditeľky až do začlenenia tímu ako oficiálnej sekcie FC Barcelona.<ref>{{Cite web |last=Sport |dátum=26. jún 2019 |title delFaljriauglanósà FCalleugúlanósà = FC Barcelona |url=https://www.sport.es/es/noticias/veteranos/fallecio-nuria-llansa-exjugadora-barcelona-7524142 |access-date=1 február 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>
==1988{{--}}2001: Národná liga a nekonzistentnosť ==
V roku 1988 sa Club Femení Barcelona, podporovaný FC Barcelona, stal zakladajúcim členom súťaže Liga Nacional, prvej najvyššej celoštátnej ženskej futbalovej ligy v Španielsku.<ref name=":26"/> Výkony tímu boli v tejto fáze od začiatku nekonzistentné – dokázal prehrávať so slabšími mužstvami a zároveň víťaziť nad favoritmi, čím sa etabloval ako tím stredu tabuľky.
Na začiatku 90. rokov zažil úspešné trojročné obdobie; v rokoch 1992 až 1994 sa umiestnil medzi tromi najlepšími tímami ligy a v roku 1994 získal trofej Copa de la Reina.<ref name=":26" />Následne sa prepadol na nižšie priečky tabuľky, no napriek slabším výsledkom v neskorších ročníkoch Liga Nacional sa mu vždy podarilo udržať sa v najvyššej súťaži.<ref name=":26" />
Maria Teresa Andreu sa v roku 2000 stala členkou predstavenstva FC Barcelona<ref>{{Cite web |title=Andreu Grau, Maria Teresa štatistiky {{!}} hráčov FC Barcelona|url=https://players.fcbarcelona.com/en/player/2451-maria-teresa-andreu-grau-maria-teresa |website=FCB Jugadors |language=es}}</ref> a do roka začlenila Club Femení Barcelona do organizačnej štruktúry Barcelonskej nadácie, čím sa ženský tím stal súčasťou administratívy klubu.<ref name=":0">{{Cite web |last=Escudero |first=Sergi |date=31 May 2023 |title=Revolúcie z Barçy odchádzajú od Alexia Putellasa|url=https://www.ara.cat/esports/barca-femeni/revolucionaries-barca-alexia_1_4714487.html |access-date=10 September 2024 |website=Ara.cat |language=ca}}</ref>
==2002{{--}}2007: Stala sa oficiálnou sekciou a druhou divíziou ==
V roku 2001 bola liga pre prirodzený rast premenovaná na [[Superliga Femenina]]. Barcelona nebola prijatá do najvyššej divízie, keďže nemohla uhradiť registračný poplatok vo výške ₧ 3 milióny, a bola zaradená do novej druhej divízie Superligy, ktorá bola v tom čase najnižšou úrovňou národného futbalu (rozdelenou podľa regionálnych skupín). <ref name="TomasBelenguer" />
Núria Llansà presadzovala uznanie a podporu tímu ako súčasti klubu.<ref>{{cite web|last=Irigoyen|first=Juan I.|date=16 May 2021|title=El Barcelona conquista Europa|url=https://elpais.com/deportes/2021-05-16/el-barcelona-conquista-europa.html|website=El País|language=es}}</ref>V lete 2002 predstavenstvo FC Barcelona jednomyseľne schválilo začlenenie CF Barcelona ako oficiálnej sekcie a klub premenoval ženský tím na Futbol Club Barcelona Femení.<ref name=":0" /><ref name=":1">{{Cite web|last=LoRé|first=Michael|date=6 March 2020|title=How FC Barcelona Is Paving The Way For Women's Soccer|url=https://www.forbes.com/sites/michaellore/2020/03/06/how-fc-barcelona-is-paving-the-way-for-womens-soccer/|access-date=29 October 2021|work=Forbes|language=en}}</ref><ref name=Parking>{{cite web|last=Irigoyen|first=Juan I.|date=14 May 2021|title=De jugar en el parking a estar en la élite de Europa|url=https://elpais.com/deportes/2021-05-14/del-aparcamiento-a-la-elite-de-europa.html|website=El País|language=es}}</ref> V nasledujúcom roku sa tím formálne stal profesionálnym, hráčky však nepoberali platy postačujúce na živobytie a museli si ponechať aj ďalšie zamestnania.<ref name=Parking/>
Barcelona vyhrala svoju skupinu v [[Segunda División (ženy)|Segunda División]] v rokoch 2002 a 2003, no po neúspešných účastiach v baráži o postup zostala v druhej divízii. Do Superligy napokon postúpila v sezóne 2004/05. Po postupe sa tímu dostalo určitej mediálnej pozornosti vďaka podpisu mexickej reprezentantky [[Maribel Domínguez|Maribel „Marigol“ Domínguez]] a Španielky Maríe Luisy Coimbry, čo sa však neodrazilo na výraznom zlepšení výsledkov. <ref name="20minutos-2005">{{Cite web|last=Pelayo|first=José|date=10 February 2005|title=El otro duelo de 'cracks'|url=http://www.20minutos.es/noticia/4258/0/el/otro/duelo/|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20050511070711/http://www.20minutos.es/noticia/4258/0/el/otro/duelo/|archive-date=11 May 2005|access-date=30 October 2021|website=20minutos.es|publisher=20 minutos|language=es}}</ref>
V roku 2006 bol ako tréner najatý [[Xavi Llorens]], ktorý nahradil [[Natalia Astrain]].<ref>{{Cite web|last=Bonals|first=Laia|date=16 May 2021|title=Making history has never been so close|url=https://en.ara.cat/sports/making-history-has-never-been-close_130_3986303.html|access-date=16 September 2024|website=Ara|language=cat}}</ref>Astrain patrila medzi osobnosti, ktoré odišli počas letnej reštrukturalizácie klubu v roku 2006, keď bola ženská sekcia výrazne zredukovaná.<ref>{{cite news|url=https://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/2006/06/30/pagina-29/829841/pdf.html|title=Habrá reestructuración en el fútbol femenino|last=Roura|first=C|date=30 June 2006|newspaper=Mundo Deportivo|page=29|language=es}}</ref>Llorens nedokázal udržať tím v Superlige a na konci sezóny 2006/07 mužstvo zostúpilo. Klub následne zvažoval rozpustenie ženskej sekcie.<ref>{{cite news|url= http://hemeroteca-paginas.mundodeportivo.com/EMD02/PUB/2007/05/07/EMD20070507014MDP.pdf| access-date=2 August 2022|language=es|newspaper=Mundo Deportivo|date=7 May 2007|title=Stoichkov quiere a Alexanko|last1=Roura|first1=C|last2=Solé|first2=S|page=14}}</ref>
==2008{{--}}2015: Návrat do najvyššej súťaže a prvá zlatá éra ==
[[File:Final Copa Catalunya Femenina RCDE 0 – 1 FCB (6089064812).jpg|thumb|upright=1|right|Barcelona celebrating their 2011 [[Copa Catalunya (women's football)|Copa Catalunya]] win]]
Barcelona sa do Superligy vrátila v roku 2008 a medzi rokmi 2009 až 2011 sa stabilizovala na popredných priečkach ligovej tabuľky.<ref name=":8" />V roku 2011 získala svoj druhý titul v Copa de la Reina, keď vo finále zdolala mestského rivala [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyol]] 1:0.<ref name=":8">{{cite web|title=FC Barcelona, campeón de la Copa de SM La Reina tras vencer al RCD Espanyol (1–0) |url=http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=119&ID=1479 |publisher=rfef.es |access-date=19 June 2011 |language=es |date=19 June 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111227112831/http://www.rfef.es/index.jsp?nodo=119&ID=1479 |archive-date=27 December 2011}}</ref>V sezóne 2011/12 získala svoj prvý ligový titul so vtedy rekordným ziskom 94 bodov.<ref>{{cite web|title=El Barça femenino, campeón de Liga |url=http://www.mundodeportivo.com/20120527/mundo-barsa/barca-barca-femenino-liga-campeonas_54300366310.html|publisher=mundodeportivo.com|access-date=27 May 2012|language=es|date=27 May 2012}}</ref> Zároveň sa po prvý raz kvalifikovala do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]], no vypadla už v prvom kole.<ref name=":9" />V sezóne 2012/13 úspešne obhájila ligový titul víťazstvom v záverečnom zápase na ihrisku vedúceho tímu [[Athletic Bilbao (ženy)|Athletic Bilbao]]. Následne triumfovala aj v [[Copa de la Reina de Fútbol 2013|Copa de la Reina 2013]] a stala sa piatym španielskym ženským tímom, ktorý dosiahol [[Double (futbal)|domáci double]].<ref name=":9">{{cite web|last1=Menayo|first1=David|date=16 June 2013|title=El Barcelona firma el primer doblete de su historia|url=https://www.marca.com/2013/06/16/futbol/futbol_femenino/1371380550.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210624204744/https://www.marca.com/2013/06/16/futbol/futbol_femenino/1371380550.html|archive-date=24 June 2021|access-date=20 June 2021|website=marca.com|publisher=MARCA|language=en}}</ref>
V sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2013/14|2013/14]] sa Barcelona po prvý raz prebojovala do štvrťfinále Ligy majstrov žien UEFA.<ref name=":4" />V tom istom ročníku získala svoj tretí ligový titul v rade.
Medzi 17. aprílom 2011 a 11. decembrom 2011 dosiahla 15-zápasovú víťaznú sériu, ktorá bola do roku 2015 najdlhšou sériou víťazstiev v histórii španielskeho ženského futbalu. Medzi 23. septembrom 2012 a 20. aprílom 2014 zaznamenala sériu 54 zápasov bez prehry, čo bol v tom čase ďalší rekord.<ref>{{Cite web |last=Ramos |first=D |date=4 September 2015 |title=20 cosas que deberías saber de la Liga femenina de fútbol |url=https://www.marca.com/2015/09/04/futbol/futbol_femenino/1441360348.html |access-date=2 February 2024 |website=MARCA.com |language=es}}</ref>
Na konci sezóny 2013/14 klub označil predchádzajúce štyri roky za zlatú éru Barcelona Femení, počas ktorej tím „absolútne dominoval španielskej futbalovej scéne“. Ženské mužstvo zároveň získalo vlastnú sekciu v [[Múzeum FC Barcelona|Múzeu Barça]].<ref name=":4">{{cite web|url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/1123347/golden-era-for-fc-barcelonas-womens-team|title=Golden era for FC Barcelona's women's team|date=17 June 2014|website=FC Barcelona}}</ref>
V nasledujúcej sezóne 2014/15 sa Barcelona stala prvým tímom v histórii španielskej ženskej ligy, ktorý získal štyri ligové tituly po sebe.<ref>{{Cite web |last=González |first=Inma |date=18 April 2015 |title=Las chicas del Barça conquistan su cuarta Liga consecutiva |url=https://www.elperiodico.com/es/deportes/20150418/chicas-barca-conquistan-cuarta-liga-consecutiva-4112042 |access-date=10 February 2024 |website=www.elperiodico.com |language=es}}</ref>
==2015{{--}}2018: Profesionalizmus a rivalita s Atléticom Madrid ==
V lete 2015 sa klub rozhodol zprofesionalizovať ženskú sekciu.<ref name=":1" />Napriek domácim úspechom sa hráčky dovtedy nedokázali uživiť hraním za Barcelona Femení a klub si uvedomoval, že nemôže konkurovať profesionálnym tímom z iných krajín v Lige majstrov.<ref name=":5">{{Cite web |last=Lowe, Sid |date=12 March 2021 |title=The best team in Spain right now? The 18–0 Barca Women |url=https://www.espn.com/soccer/barcelona-women/story/4330288/barcelonas-womens-team-have-passed-the-men-to-be-best-in-spain-right-now-whats-next-for-losada-and-co |access-date=30 October 2021 |website=ESPN.com |publisher=ESPN |language=en}}</ref>Tím už v roku 2014 uzavrel sponzorskú zmluvu so spoločnosťou [[Stanley Hand Tools|Stanley Tools]], ktorá umožnila jeho profesionalizáciu,<ref name=":5" />a v roku 2018 bola podpísaná dohoda o umiestnení loga na dresy, vďaka čomu sa Stanley stal prvým hlavným sponzorom špecificky pre ženský tím.<ref>{{Cite web |date=27 July 2018 |title=STANLEY Becomes the First Main Jersey Partner of FC Barcelona Women's Team |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/792979/stanley-becomes-the-first-main-jersey-partner-of-fc-barcelona-womens-team |access-date=30 October 2021 |website=www.fcbarcelona.com |publisher=FC Barcelona|language=en}}</ref>Keďže ženská sekcia nebola zahrnutá do zmluvy, ktorú mužský tím podpísal s [[Rakuten]]om v roku 2016, Barcelona Femení mohla uzavrieť exkluzívnu zmluvu so Stanleym v hodnote približne 3,5 milióna eur ročne, čím sa financovanie tímu oddelilo a stal sa finančne samostatným.<ref>{{Cite web |date=16 October 2018 |title=Barça Women turns profitable with Stanley I Women's Football Marketing |url=https://www.xavibove.es/en/barca-women-turns-profitable-with-3-5me-from-stanley/ |access-date=9 May 2024 |website=Xavi Bové |language=en-GB}}</ref>S profesionalizáciou začal klub uskutočňovať viaceré zmeny, vrátane príchodu Markela Zubizarretu ako manažéra ženského tímu v roku 2015.<ref name=":14">{{Cite web |title=Markel Zubizarreta set to leave the Club |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/3701220/markel-zubizarreta-set-to-leave-the-club |access-date=8 May 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>
Domáca dominancia Barcelony sa však počas procesu profesionalizácie prerušila. Vtedajšia kapitánka [[Vicky Losada]] neskôr uviedla, že tento prechod bol spočiatku „veľkou zmenou“, ktorá narušila stabilitu tímu.<ref name=":5" />V rámci novej stratégie sa Barcelona viac zamerala na úspech v Lige majstrov,<ref name=":6">{{Cite news |title=Barcelona sign England striker Duggan |url=https://www.bbc.com/sport/football/40514401 |access-date=9 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref>pričom prioritou bolo postupné zlepšovanie podmienok, nie okamžité dorovnanie úrovne zahraničných tímov.<ref name=":7">{{Cite web |last=Sport |date=22 April 2015 |title="El año que viene queremos conseguir otra liga" |url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/barcelona-femenino-queremos-liga-4123547 |access-date=10 February 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>Svoje prvé semifinále Ligy majstrov dosiahla v sezóne [[Liga majstrov žien UEFA 2016/17|2016/17]], čo bolo prirovnávané k rýchlemu vzostupu [[Manchester City W.F.C.|Manchester City ]], ktorý sa stal profesionálnym tímom a dosiahol rovnaký míľnik v podobnom období.<ref name=":6" />
Toto obdobie sa zároveň zhodovalo so vzostupom Atlético Madrid Femenino ako vážneho konkurenta Barcelony. Atlético sa stalo hlavným vyzývateľom a medzi oboma klubmi sa rozvinula výrazná rivalita, ktorú Losada označila za ženské „Clásico“.<ref name=":5" /><ref>{{Cite web |last=Egorov |first=Grigory |date=6 September 2019 |title=Barca Femeni goalkeeper: Real Madrid's women's team have to earn Clasico status |url=https://tribuna.com/en/news/fcbarcelona-2019-09-06-barca-femeni-goalkeeper-real-madrids-womens-team-have-to-earn-clasico-status/ |access-date=30 October 2021 |website=Tribuna.com|language=en}}</ref>Atlético získalo tri ligové tituly medzi sezónami 2016/17 a 2018/19 a Barcelona skončila v každej z týchto sezón na druhom mieste.<ref name=":3">{{Cite web |last=Gulino |first=Joey |date=17 March 2019 |title=Barcelona's win over Atletico Madrid sets attendance record for women's club match |url=https://www.yahoo.com/now/barcelonas-win-over-atletico-madrid-sets-attendance-record-for-womens-club-match-160324919.html |access-date=30 October 2021 |website=www.yahoo.com |publisher=Yahoo! |language=en-US}}</ref><ref name=":5" />
Po niekoľkých rokoch neúspechov proti Atléticu,<ref name=":5" /> Barcelona zvíťazila nad týmto rivalom vo finále Copa de la Reina v roku 2017, ktoré bolo zároveň posledným zápasom Xaviho Llorensa vo funkcii trénera.<ref>{{Cite web |title=FC Barcelona Women v Atlético Madrid: Copa de la Reina winners! (4–1) |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/755585/fc-barcelona-women-v-atletico-madrid-copa-de-la-reina-winners-4-1 |access-date=9 February 2024 |website=www.fcbarcelona.com |language=en}}</ref>Llorens prišiel v roku 2006 v období oslabenia sekcie a podieľal sa na jej reštrukturalizácii; jeho odchod znamenal ďalšiu fázu zmien. Pod vedením jeho nástupcu [[Fran Sánchez]],<ref name=":5" /><ref name=":6" />a po tom, čo sa Zubizarreta v lete 2017 stal športovým riaditeľom,<ref name=":14" /> sa Barcelona Femení postupne odklonila od dôrazu výlučne na rozvoj a integráciu mladých hráčok.<ref name=":5" /><ref name=":6" />Klub začal podpisovať zmluvy s viacerými medzinárodne uznávanými hráčkami, vrátane reprezentantky [[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicka]] [[Toni Duggan]]<ref name=":6" />a [[Lieke Martens]], ktorá sa stala najlepšie platenou futbalistkou v tíme. V lete 2018 sa Barcelona Femení po prvý raz pripojila k mužskému tímu na predsezónnom turné. Tento krok bol hodnotený ako priekopnícky z hľadiska rozvoja komerčných príležitostí a presadzovania rovnosti v ženskom futbale.<ref name=":12">{{Cite news |last=Taylor |first=Louise |date=19 July 2018 |title=Everton and Barcelona take pioneering lead towards equality |url=https://www.theguardian.com/football/2018/jul/19/everton-barcelona-lead-towards-equality-whatif |access-date=9 February 2024 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}</ref>
== 2019{{--}}2024: Nová dynastia ==
Barcelona porazila Atlético Madrid na štadióne [[Metropolitano Stadium|Wanda Metropolitano]] 17. marca 2019 v zápase, ktorý vytvoril svetový rekord v návštevnosti ženského klubového futbalu – 60 739 divákov.<ref name=":3" />Neskôr v tej istej sezóne sa Barcelona prebojovala do svojho prvého finále Ligy majstrov, kde podľahla päťnásobnému víťazovi [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]] 1:4.<ref>{{Cite news |last=Panja |first=Tariq |date=18 May 2019 |title=Lyon Routs Barcelona to Win Fourth Straight Women's Champions League Title |url=https://www.nytimes.com/2019/05/18/sports/lyon-barcelona-champions-league-title.html |access-date=18 February 2024 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}</ref>V januári 2019 nahradil [[Fran Sánchez]]a na poste trénera [[Lluís Cortés]].<ref>{{cite web|date=8 January 2019|title=Lluís Cortés takes over women's team|url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/969839/lluis-cortes-takes-over-womens-team|access-date=24 December 2021|publisher=FCBarcelona.com|language=en}}</ref>Od leta 2019 sa klub usiloval obmedziť počet prestupov a vrátiť sa k dlhodobému projektu založenému na rozvoji domácich talentov.<ref name=":5" />Markel Zubizarreta si získal povesť „architekta“ tímu, ktorý budoval káder kombináciou mladých hráčok a strategicky vybraných posíl, pričom išlo o relatívne nízkonákladový, no efektívny model.<ref name=":15">{{Cite web |date=7 April 2024 |title=La plantilla más valiosa del mundo es 'low-cost' |url=https://www.sport.es/es/noticias/futbol-femenino-barca/plantilla-valiosa-mundo-low-cost-100702043 |access-date=8 May 2024 |website=www.sport.es |language=es}}</ref>Klub prijímal externé hráčky, ktoré sa dokázali prispôsobiť hernému štýlu Barcelony; podľa kapitánky [[Vicky Losada]] bol „štýl klubu posvätný“.<ref name=":5" />
Po prehre vo finále Ligy majstrov v roku 2019 smerovali investície aj do zlepšenia infraštruktúry, podmienok a rozšírenia realizačného tímu<ref name=":15" />Obdobie od roku 2019 do roku 2024 je označované ako dynastická éra Barcelona Femení a ako „nová európska dynastia“.<ref name=":11">{{Cite web|last=Gastelum |first=Andrew |date=20 May 2022 |title=How Barcelona Femení Became the World's Most Dominant Team |url=https://www.si.com/soccer/2022/05/20/barcelona-femeni-alexia-dynasty-champions-league-final-daily-cover |access-date=4 May 2024 |magazine=Sports Illustrated |language=en-us}}</ref><ref>{{Cite web |last=VAVEL.com |date=3 June 2023 |title=Barcelona 3–2 Wolfsburg: Eindhoven welcomes the coronation of Catalonia's eternal European royalty |url=https://www.vavel.com/en/football/2023/06/03/womens-football/1148389-barcelona-3-2-wolfsburg-eindhoven-welcomes-the-coronation-of-catalonias-eternal-european-royalty.html |access-date=4 May 2024 |website=VAVEL |language=en}}</ref><ref>{{Cite book |last=Abdullah |first=Abdullah |title=Rise of a New Dynasty: FC Barcelona Femini's Emerging Legacy |date=8 April 2024 |publisher=Pitch Publishing Ltd |isbn=978-1-80150-675-5 |edition=1st}}</ref><ref>{{Cite web |last=Mickey |first=Hans |date=9 April 2024 |title=Barça Femení has bred its own dynasty |url=https://www.blaugranagram.com/barca-femeni-has-bred-its-own-dynasty-interview-with-author-abdullah-abdullah/ |access-date=4 May 2024 |website=Blaugranagram |language=en-US}}</ref><ref name=ElPokerNuncaVisto>{{Cite web|last=Soria|first=Miki|title=El póker nunca visto: el viaje a la gloria del Barça femenino|url=https://www.sport.es/es/barca/poker-historico-barcelona-femenino-sh/poker-historico-barcelona-femenino-sh|access-date=30 May 2024|website=www.sport.es|language=es}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>V roku 2024 miestni športoví novinári a historici FC Barcelona považovali úspechy ženského tímu za kľúčový prvok identity a naratívu klubu.<ref name=":25">{{Cite book |title=FC Barcelona: history, politics and identity |date=2024 |publisher=Routledge |isbn=978-1-040-01352-6 |editor-last=O'Brien |editor-first=Jim |location=Abingdon, Oxon New York, N.Y |editor-last2=Ginesta |editor-first2=Xavier |editor-last3=San Eugenio |editor-first3=Jordi de}}</ref>
Po dvoch sezónach, v ktorých Barcelona skončila vo viacerých súťažiach na druhom mieste, získala v sezóne 2019/20 štyri trofeje,<ref>{{Cite web |title=Barça Femení – EDF Logroño: Campiones de la Copa de la Reina! (3–0) |url=https://www.fcbarcelona.cat/ca/futbol/femeni-a/noticies/2027556/barca-femeni-edf-logrono-campiones-de-la-copa-de-la-reina-3-0 |access-date=30 May 2024 |website=www.fcbarcelona.cat |language=ca}}</ref>no nedosiahla finále Ligy majstrov, čo bolo vnímané ako sklamanie.<ref>{{Cite web|last=López|first=Josep Gabernet|date=26 August 2020|title=Wolfsburg v FC Barcelona: It wasn't to be (1–0)|url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/1778355/wolfsburg-v-fc-barcelona-it-wasnt-to-be-1-0|website=FC Barcelona|access-date=3 July 2021|language=en}}</ref>Od roku 2020 Barcelona vyhrala ligu a postúpila do finále Ligy majstrov v každej sezóne, pričom každoročne získala aj minimálne jednu z domácich pohárových súťaží – Copa de la Reina alebo [[Supercopa de España Femenina|Supercopa]].
Prvý titul v Lige majstrov získala vo finále ročníka 2020/21, keď zdolala Chelsea 4:0.<ref>{{Cite web |last=Fisher |first=Bethany |date=16 May 2021 |title=Barcelona make Champions League history with 4–0 win over Chelsea |url=https://herfootballhub.com/barcelona-win-champions-league-history-chelsea-europe/ |access-date=19 May 2021 |website=Her Football Hub|language=en}}</ref>O mesiac neskôr Cortés z funkcie odišiel, keďže klub pokračoval v zvyšovaní profesionálnych štandardov.<ref name=":10">{{cite web |last=Nirkhe |first=Riddhi |date=19 June 2021 |title=Vicky Losada and Lluís Cortés open up about the heated situation |url=https://www.blaugranagram.com/vicky-losada-and-lluis-cortes-open-up-about-the-heated-situation/ |archive-url=https://archive.today/20210624115557/https://www.blaugranagram.com/vicky-losada-and-lluis-cortes-open-up-about-the-heated-situation/ |archive-date=24 June 2021 |website=blaugranagram.com |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Martínez |first=Ferran |date=27 June 2021 |title=Lluís Cortés se va del Barça femenino |url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20210627/410271683677/lluis-cortes-se-va-del-barca-femenino.html |access-date=27 June 2021 |work=Mundo Deportivo |language=Catalan}}</ref><ref>{{Cite web |date=27 June 2021 |title=Lluís Cortés comunica la decisión de dejar el equipo |url=https://www.fcbarcelona.es/es/noticias/2179452/lluis-cortes-comunica-la-decision-de-dejar-el-equipo |access-date=27 June 2021 |website=FC Barcelona |language=Spanish}}</ref>Jeho odchod neoslabil výkonnosť tímu: sezóna 2021/22 je považovaná za jednu z najdominantnejších v histórii ženského futbalu.<ref name=":11" /><ref name="WahlSub">{{cite web |last1=Wahl |first1=Grant |date=20 April 2022 |title=Redefining the Sport, Redefining the Culture |url=https://grantwahl.substack.com/p/redefining-the-sport-redefining-the?s=r |access-date=20 April 2022 |website=Fútbol with Grant Wahl|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=20 May 2022 |title=Barcelona Femeni 2021–22 perfect season: Can Women's team win every trophy & match they play this year? {{!}} Goal.com UK |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-2021-22-perfect-season-win-every-trophy-match/bltff187a01cfc571d4 |access-date=10 February 2024 |website=www.goal.com |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |title=The stats from a historic league campaign |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news# |access-date=15 May 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref><ref name="Trophies2022">{{Cite web |title=FC Barcelona end the 2021/22 season with 16 trophies |url=https://www.fcbarcelona.com/en/club/news/2656665/fc-barcelona-end-the-202122-season-with-16-trophies |access-date=1 July 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>[[Grant Wahl]] povedal, že tím bol jedným z najlepších ženských tímov v histórii a ich odolnosť a rastúci úspech pripísal vytvoreniu novej éry v samotnom tíme.<ref name="WahlSub" />V tejto sezóne sa im nepodarilo obhájiť Ligu majstrov.<ref name="Trophies2022" />ale v nasledujúcich dvoch by ho opäť vyhral.<ref>{{Cite news |last=Sanders |first=Emma |date=3 June 2023 |title=Women's Champions League: Barcelona come back from 2–0 down to beat Wolfsburg 3–2 to win second title |url=https://www.bbc.com/sport/football/65734681 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240318134242/https://www.bbc.com/sport/football/65734681 |archive-date=18 March 2024 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref><ref name=":20">{{Cite web |date=25 May 2024 |title=Barcelona 2 Lyon 0: Barca win third Champions League in four years. Is this a changing of the guard? |url=https://www.nytimes.com/athletic/5517734/2024/05/25/barcelona-lyon-champions-league-bonmati/ |access-date=25 May 2024 |website=The Athletic|language=en}}</ref>
Sezóna 2023/24 prekonala predchádzajúce úspechy,<ref name="ElPokerNuncaVisto" />keď tím dosiahol svoj prvý kontinentálny quadruple.<ref>{{Cite web |date=25 May 2024 |title=Barcelona retains Women's Champions League title, completing historic quadruple |url=https://edition.cnn.com/2024/05/25/sport/barcelona-lyon-womens-champions-league-2024-spt-intl/index.html |access-date=25 May 2024 |website=CNN|language=en}}</ref>Barcelona vo finále Ligy majstrov 2024 zdolala Lyon 2:0,<ref name=":20" />čím získala tretí titul za štyri roky a zaznamenala svoje prvé víťazstvo nad týmto európskym rivalom. [[Maria Tikas]] sa vyjadrila, že zápas potvrdil Barcelonu ako nového držiteľa európskej dynastie.<ref name=":16">{{Cite web |last=Tikas |first=Maria |date=25 May 2024 |title=El Barça gana la Tercera en Bilbao y confirma un cambio de dinastía en Europa |url=https://www.sport.es/futbol-femenino-barca/barca-gana-tercera-bilbao-confirma-102901591 |access-date=25 May 2024 |website=Diario Sport |language=es }}{{Dead link|date=July 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>[[File:Panoràmica Camp Nou de rècord mundial.2.jpg|thumb|400px|Oficiálny rekord v návštevnosti zápasu ženského futbalu bol na Camp Nou stanovený 22. apríla 2022, keď zápas Barcelony nad [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]om 5:1 sledovalo 91 648 divákov (na obrázku)<ref>{{cite web|url=https://www.espn.co.uk/football/barcelona-barcelona_women/story/4648506/barcelona-women-set-all-time-attendance-record-in-uwcl-win-over-wolfsburg|title=Barcelona women set all-time attendance record in UWCL win over Wolfsburg|date=22 April 2022|last1=Marsden|first1=Sam|last2=Llorens|first2=Moises|website=ESPN|language=en}}</ref>]]
Počas tohto obdobia tím dominoval aj v individuálnych oceneniach. Kapitánka [[Alexia Putellas]] získala všetky hlavné individuálne trofeje počas sezón 2020/21 a 2021/22.<ref>{{Cite news |date=29 November 2021 |title=Putellas wins Women's Ballon d'Or |url=https://www.bbc.com/sport/football/59468815 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |last=Burhan |first=Asif |date=17 October 2022 |title=Alexia Putellas Becomes First Spanish-Born Player To Win Ballon D'Or Twice |url=https://www.forbes.com/sites/asifburhan/2022/10/17/alexia-putellas-becomes-first-spanish-born-player-to-win-ballon-dor-twice/ |access-date=18 February 2024 |website=Forbes |language=en}}</ref>s [[Aitanou Bonmatí]], ktorá v tom čase vyhrala všetky individuálne tituly v [[sezóne 2022–23 FC Barcelona Femení|sezóne 2022–23]]. Vrátane jej úspechov v [[Španielske národné ženské futbalové družstvo|španielskej reprezentácii]] mala Bonmatí najúspešnejšiu sezónu zo všetkých futbalistov, mužov aj žien.<ref>{{Cite news |last=Garrido |first=Maria |date=14 December 2023 |title=Aitana Bonmati: Ballon d'Or and World Cup winner forged by adversity |url=https://www.bbc.com/sport/football/67691132 |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20240326180605/https://www.bbc.com/sport/football/67691132 |archive-date=26 March 2024 |access-date=18 February 2024 |work=BBC Sport |language=en-GB}}</ref>Medzi ďalšie rekordy, ktoré tím vytvoril, patrí dvojnásobná najvyššia návštevnosť zápasu ženského futbalu v histórii – Barcelona porazila [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]] a potom [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]] na Camp Nou s návštevnosťou 91 553 a 91 648 divákov.<ref name="WahlSub" /><ref name="Gulino">{{cite news |last1=Gulino |first1=Joey |date=30 March 2022 |title=Record 91,553 fans watch Barcelona women oust Real Madrid from Champions League |url=https://uk.news.yahoo.com/record-91553-fans-watch-barcelona-women-oust-real-madrid-from-champions-league-video-185612760.html |work=Yahoo Sports|language=en}}</ref><ref name="ESPN-UWCLSF">{{cite web |date=22 April 2022 |title=Barcelona presume récord de asistencia femenil, aunque México tiene uno mayor [Barcelona claims female attendance record, although Mexico has a higher one] |url=https://espndeportes.espn.com/futbol/mexico/nota/_/id/10257566/mexico-femenil-1971-record-asistencia-estadio-barcelona |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220423005459/https://espndeportes.espn.com/futbol/mexico/nota/_/id/10257566/mexico-femenil-1971-record-asistencia-estadio-barcelona |archive-date=23 April 2022 |website=ESPN|language=en}}</ref>– a prekonanie [[Zoznam najdrahších prestupov ženského futbalu|svetový rekord za prestupovú sumu]] v ženskom futbale, keď v lete 2022 priviedla [[Keira Walsh|Keiru Walshovú]] z [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]].<ref name=":13">{{Cite web |last1=Coyle |first1=Harry Latham |date=7 September 2022 |title=Barcelona agree world-record fee for Manchester City and England midfielder Keira Walsh – reports |url=https://www.eurosport.com/football/transfers/2022-2023/barcelona-agree-world-record-fee-for-manchester-city-and-england-star-keira-walsh-reports_sto9130773/story.shtml |url-status=live |archive-url=https://archive.today/20240329211225/https://www.eurosport.com/football/transfers/2022-2023/barcelona-agree-world-record-fee-for-manchester-city-and-england-star-keira-walsh-reports_sto9130773/story.shtml |archive-date=29 March 2024 |access-date=7 September 2022 |website=Eurosport|language=en}}</ref>Dominancia tímu v Španielsku dosiahla nové výšky aj po tom, čo v sezóne 2021/22 suverénne porazili hlavných rivalov Atlético 7:0.<ref>{{Cite web |title=Second Spanish Super Cup winners, now outright leaders |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2460087/second-spanish-super-cup-winners-now-outright-leaders |access-date=23 January 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>V tej sezóne matematicky vyhrali ligu už v marci.<ref>{{cite web |last=Westwood |first=James |date=14 March 2022 |title=Barcelona Femeni win El Clasico 5–0 to be crowned champions of Spain with six games to spare |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-femeni-win-el-clasico-5-0-crowned-champions-spain/bltf8642070feb351fb |access-date=30 March 2022 |publisher=Goal}}</ref>
Real Madrid založil svoj ženský tím v roku 2020 s cieľom spochybniť monopol Barcelony v Španielsku; Barcelona vyhrala každé [[ženské El Clásico]] od roku 2024.<ref name=":5" /><ref name=":21" />
== Podporovatelia a popularita ==
[[File:Ada Colau rep les jugadores del Barça femení després de proclamar-se campiones d’Europa 06.jpg|thumb|Barcelona Femení supporters at [[Plaça Sant Jaume]] in 2023]]
Barcelona Femení má fanúšikovskú základňu, ktorá sa odlišuje od tej mužskej, a to aj napriek tomu, že tím dokázal vypredať hlavné štadióny. Popularita tímu po jeho profesionalizácii výrazne vzrástla. <ref name=":2" />Časť tohto rastu súvisí aj so širším vzostupom feminizmu v 10. rokoch 21. storočia. Publikum Barcelona Femení zahŕňa ženy aj mužov všetkých vekových kategórií. Uvádza sa, že značnú časť tvoria muži, ktorí nesledujú mužský tím Barcelony.<ref name=":2" /> Od roku 2020 sa však fanúšikovská základňa rozšírila aj o dlhoročných priaznivcov FC Barcelona, ktorí si obľúbili herný štýl ženského tímu.<ref name=":22">{{Cite web |last=Bonals |first=Laia |date=25 May 2024 |title=La final de Bilbao: un cambio de paradigma para el barcelonismo |url=https://www.elperiodico.com/deporte-femenino/20240525/final-bilbao-cambio-paradigma-barcelonismo-102855856 |access-date=31 May 2024 |website=El Periódico |language=es }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Denník ‘‘El Periódico’’ v roku 2024 uviedol, že tím hrá pre ľudí, ktorí sa „stali závislými od ich spôsobu hrania a chápania futbalu“.<ref name=":22" />
V tom istom roku autori Jim O’Brien a Xavier Ginesta spochybnili, či samotný klub prezentoval ženský tím ako zásadnú zmenu v rodovej politike, alebo skôr ako marketingový nástroj vzhľadom na jeho rastúci profil a snahu oživiť oslabujúce tradície klubu.<ref name=":25" /> Fanúšikovia tímu sa vo všeobecnosti hlásia k feministickým hodnotám v spoločnosti aj v športe.<ref name=":2">{{Cite web |last=Bonals |first=Laia |date=22 December 2022 |title=El Barça masculí i el femení tenen públics diferents: per què? |url=https://www.ara.cat/esports/futbol-femeni/barca-masculi-femeni-tenen-publics-diferents_130_4581134.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20221225023148/https://www.ara.cat/esports/futbol-femeni/barca-masculi-femeni-tenen-publics-diferents_130_4581134.html |archive-date=25 December 2022 |website=Ara.cat |language=ca}}</ref>
Približne v období profesionalizácie sa klub snažil prilákať väčší počet pravidelných divákov na zápasy. Keďže Barcelona na domácej scéne dominovala, vedenie si uvedomovalo, že samotné víťazstvá nestačia, a pracovalo na spôsoboch, ako zaujať širšie publikum.<ref name=":7" /> Výskum z tohto obdobia naznačoval, že nedostatok širšej podpory bol spôsobený mocenskou hierarchiou
<ref>{{Cite book |last=de Araújo Silva |first=Marcos |url=https://biblioteca.clacso.edu.ar/clacso/se/20180606100837/Politica_global_Futbol.pdf |title=Política global y fútbol: el deporte como preocupación de las ciencias sociales |publisher=[[Latin American Council of Social Sciences]] |isbn=9789968558594 |editor-last=Soto Acosta |editor-first=Willy |pages=57–72 |language=es |chapter=Més que um club – el FC Barcelona, la postcolonialidad y las heterotopías del futbol en el mundo globalizado}}</ref> v rámci globalizovaného a glokalizovaného futbalu, kde bola práca žien často znehodnocovaná.
Keď Barcelona Femení v roku 2022 dvakrát po sebe prekonala oficiálny svetový rekord v návštevnosti ženského futbalu, rastúca podpora odrážala globálne trendy, no zároveň poukázala na silnú domácu podporu. K tej prispelo aj to, že viaceré [[Katalánky|katalánske]] hráčky sa stali miestnymi hviezdami.<ref name=":25" />
V roku 2019 sa tím presťahoval na [[Estadi Johan Cruyff]] v [[Sant Joan Despí]], západne od Barcelony. Predtým hrával na [[Mini Estadi]], vedľa Camp Nou. Napriek presunu mimo centra mesta mala Barcelona Femení do roku 2022 v priemere štvornásobne vyššiu návštevnosť než na Mini Estadi. Markel Zubizarreta tento rast nepripisoval výlučne športovým úspechom, ale aj tomu, že klub pristupoval k ženskému tímu rovnako ako k mužskému, najmä v oblasti marketingu a merchandisingu. <ref>{{Cite web |last=Ruszkai |first=Ameé |date=30 March 2022 |title='The start of a new era' – How Barcelona created a culture for the women's team to sell-out Camp Nou |url=https://www.goal.com/en-gb/news/barcelona-created-culture-womens-team-sell-out-camp-nou/blt912940c2ab78d593 |website=Goal|language=en}}</ref>V tomto období vzrástla aj podpora na zápasoch vonku, čo bolo pripisované aj nárastu záujmu fanúšikov po pandémii COVID-19, ktorí chceli sledovať tím na významných stretnutiach mimo domáceho prostredia.<ref>{{Cite web |date=26 May 2024 |title=How Barcelona fans turned Bilbao into Camp Nou in UWCL final |url=https://www.espn.co.uk/football/story/_/id/40221335/how-barcelona-fans-turned-bilbao-camp-nou-uwcl-final |access-date=31 May 2024 |website=ESPN.com |language=en}}</ref>
V roku 2022 bolo publikum na zápasoch Barcelona Femení rozmanitejšie než na zápasoch mužského tímu. Jedným z dôvodov bolo, že ženský tím neponúkal permanentky. Zatiaľ čo publikum mužských zápasov tvorili prevažne držitelia permanentiek a turisti kupujúci zvyšné lístky, väčšina vstupeniek na ženské zápasy bola predávaná prostredníctvom balíkových ponúk.<ref name=":2" />
== Rivalita ==
Prvou významnou rivalitou Barcelona Femení bola konfrontácia s mestským rivalom [[RCD Espanyol (ženy)|Espanyolom]], proti ktorému odohrala svoje prvé zápasy už v roku 1971.<ref name=":02"/> Prvý ligový zápas medzi týmito tímami v roku 1988 sa skončil remízou 2:2. Hoci väčšina tímov v lige v tom období pochádzala z oblasti Barcelony, ‘’[[Derbi Femení]]’’ si zachovávalo osobitý význam.<ref>{{Cite web |last=Bravo |first=Luis Javier |date=2012 |title=Peña Barcelonista Barcilona, primer campeón de Liga |url=https://www.furiaroja.com/femenina/cronicas_liga_femenina/primera_liga_femenina_88_89.html |website=Furia Roja |access-date=10 February 2024 |archive-date=15 July 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240715213225/https://www.furiaroja.com/femenina/cronicas_liga_femenina/primera_liga_femenina_88_89.html |url-status=dead|language=en}}</ref>V 21. storočí však oba kluby zažívali rozdielne obdobia. V určitom čase dominoval Espanyol, zatiaľ čo Barcelona sa nachádzala v útlme; neskôr sa situácia obrátila v prospech Barcelony.
V 10. rokoch 21. storočia sa hlavným rivalom Barcelona Femení stalo Atlético Madrid. Obe mužstvá dosahovali podobnú úroveň úspechov v Španielsku aj v Európe a ich herné štýly sa výrazne odlišovali.<ref name=":5" />Barcelona a [[Athletic Club (ženy)|Athletic Club Bilbao]] mali tiež výraznú rivalitu, najmä na prelome tisícročí a začiatkom 10. rokov, pričom ich vzájomné zápasy na štadióne [[San Mamés Stadium (1913)|San Mamés]] pritiahli vysokú návštevnosť. V sezóne 2012/13 Barcelona v jednej fáze zaostávala za Athleticom o osem bodov, no víťazstvom na San Mamés v poslednom kole získala ligový titul.<ref>{{Cite web |last=Cervelló Herrero |first=Laia |date=31 December 2013 |title=FC Barcelona Femenino 2013: un año de ensueño |url=https://www.vavel.com/es/futbol/2013/12/31/fc-barcelona/314923.html |website=VAVEL |language=es}}</ref>
Barcelona, Atlético a Athletic patrili medzi prvé veľké profesionálne ženské tímy v Španielsku a dlhodobo si udržiavali rivalitu ako tri najsilnejšie kluby. Väčšina ostatných veľkých španielskych klubov s historicky silnými mužskými tímami založila ženské sekcie až po roku 2018, takže dovtedy ženský futbal reprezentovali najmä menšie alebo nezávislé kluby.<ref>{{Cite journal |last=Cano Tenorio |first=Rafael |date=2018 |title=El desarrollo del fútbol femenino en el entorno digital: análisis de los contenidos publicados por los clubes en las web oficiales |url=https://idus.us.es/bitstream/handle/11441/87903/Pages%20from%20978-84-17270-83-4-4.pdf?sequence=3&isAllowed=y |journal=Feminismo, investigación y comunicación: Una aproximación plural a la representación de las mujeres |via=University of Seville |archive-date=23 March 2024 |access-date=10 February 2024 |archive-url=https://web.archive.org/web/20240323220007/https://idus.us.es/bitstream/handle/11441/87903/Pages%20from%20978-84-17270-83-4-4.pdf?sequence=3&isAllowed=y |url-status=dead|language=es }}</ref>
V roku 2020 založil ženskú sekciu aj Real Madrid. Po prvých vzájomných zápasoch Vicky Losada odmietla označovať tieto stretnutia za „El Clásico“ a uviedla, že hoci médiá tento termín používajú, fanúšikovia ženského futbalu vedia, že tradičná rivalita ešte nemá rovnakú historickú váhu.<ref name=":5" />Real Madrid sa v nasledujúcich sezónach výrazne zlepšil a hoci Barcelona do roku 2024 vyhrala všetky vzájomné stretnutia, vedenie a hráčky Barcelony zdôrazňovali, že silný Real Madrid je dôležitý pre konkurencieschopnosť ligy aj pre globálny obraz ženského futbalu. [[Caroline Graham Hansen]] uviedla, že „El Clásico“ je významný zápas, ktorý pozná celý svet, a je dôležité, aby odrážal úroveň ženského futbalu.<ref name=":21">{{Cite web |date=17 November 2023 |title=The gap is closing between Real Madrid and Barcelona in women's game ... and that's a good thing |url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/38918927/women-clasico-real-madrid-closing-gap-barca-femeni |access-date=10 February 2024 |website=ESPN.com |language=en}}</ref>
Barcelona má významných rivalov aj v Lige majstrov žien, najmä v podobe [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburgu]] a [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]]. Lyon bol víťazom prvých dvoch finále Ligy majstrov, ktoré Barcelona prehrala. Po prvom neúspechu sa dosiahnutie úrovne Lyonu stalo pre Barcelonu dlhodobým cieľom. <ref name=":5" />Predtým, než Barcelona Lyon prvýkrát porazila vo finále v roku 2024, bol tento francúzsky klub často označovaný za jej „bestia negra“, teda neprekonateľného súpera.<ref name=":16" /><ref>{{Cite web |date=25 May 2024 |title=A la tercera... cayó el Lyon: el Barça mantiene su reinado en Champions |url=https://www.relevo.com/futbol/champions-league-femenina/tercera-cayo-lyon-barca-mantiene-20240525195809-nt.html |access-date=26 May 2024 |website=Relevo |language=es}}</ref>
== Sezóny ==
{| class="wikitable"
|+Časová os výkonnosti ligy
!Roky
!85
!86
!87
!88
!89
!90
!91
!92
!93
!94
!95
!96
!97
!98
!99
!00
!01
!02
!03
!04
!05
!06
!07
!08
!09
!10
!11
!12
!13
!14
!15
!16
!17
!18
!19
!20
!21
!22
!23
!24
!25
!26
|-
|Úroveň
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="silver" |2<ref name=TomasBelenguer>{{cite book|last=Tomás Belenguer|first=Manuel|title=Barça femení: Història des dels orígens fins al triplet|date=December 2021|publisher=Base|location=Barcelona|pages=110–111|isbn=978-84-19007-00-1|language=ca}}</ref>
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|-
|Pozícia
|3
|4
|4
|4
|4
|5
|6
|bgcolor="silver" |2
|3
|3
|7
|8
|4(11)
|bgcolor="silver" |2(7)
|5(8)
|6(15)
|4(12)
|bgcolor="gold" |1(2)
|bgcolor="gold" |1(3)
|bgcolor="#BBF3BB" |1(1)
|9
|8
|bgcolor="#FFBBBB" |14
|bgcolor="#BBF3BB" |1(1)
|6
|5
|4
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="silver" |2
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|bgcolor="gold" |1
|
|}
== Rekord v Lige majstrov žien UEFA ==
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
! width="250"| Súťaž
! width="30"| Pld
! width="30"| V
! width="30"| R
! width="30"| P
! width="30"| GF
! width="30"| GA
! width="30"| GD
! width="140"| Najlepšia strelkyňa
! width="10"| Goly
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA]]
| 106
| 77
| 9
| 20
| 288
| 84
| +204
| {{flagicon|ESP}} [[Alexia Putellas]]
| 28
|}
„Všetky výsledky (vonku, doma a súhrnne) uvádzajú ako prvé gólový počet FC Barcelona.“
<sup>f</sup> označuje prvú odohranú časť.
{| class="wikitable"
|-
! width="60" | Sezóna
! Kolo
! Súperi
! Vonku
! Domáci
! Celkom
! Strelkyne
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA 2012/2013|2012–13]]
| Kolo 32
| {{flagicon|England}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 4
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 7'''
|
|-
| rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]]
| Kolo 32
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (ženy)|Brøndby]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 2 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 0 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | '''2 : 2''' ([[Pravidlo vonkajších gólov|p]])
| [[Marta Corredera|Corredera]], [[Jelena Čanković|Čanković]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich (ženy)|Zürich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 1'''
| [[Sonia Bermúdez (footballer)|Bermúdez]] (2), [[Vicky Losada|Losada]], [[Ruth García]], Corredera, Čanković
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 5'''
|
|-
| rowspan="2" | [[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014–15]]
| Kolo 32
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Prague]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 0'''
| Ruth Garcia, [[Alexia Putellas|Putellas]], Bermúdez, [[Ana Romero|Romero]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|ENG}} [[Bristol City W.F.C.|Bristol Academy]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''1 : 2'''
| Losada
|-
| rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015–16]]
| Kolo 32
| {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 2'''
| Ruth Garcia, [[Jennifer Hermoso|Hermoso]] (2), [[Melanie Serrano|Serrano]], [[Marta Unzué|Unzué]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 0'''
| [[Olga García]] (2)
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 0 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''0 : 1'''
|
|-
| rowspan="4" | [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016–17]]
| Kolo 32
| {{flagicon|BLR}} [[FC Minsk (ženy)|FC Minsk]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 1'''
| Hermoso (3), [[Marta Torrejón|Torrejón]], [[Andressa Alves da Silva|Andressa Alves]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|NED}} [[FC Twente (ženy)|Twente]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 0'''
| Hermoso, Torrejón, Andressa Alves, [[Bárbara Latorre|Latorre]], [[Ange N'Guessan|N'Guessan]]
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 0'''
| [[Leila Ouahabi|Ouahabi]], Hermoso, [[Mariona Caldentey|Caldentey]]
|-
| Semifinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 1 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | '''1 : 5'''
| Latorre
|-
| rowspan="3" | [[Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017–18]]
| Kolo 32
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 0'''
| [[Lieke Martens|Martens]] (2), [[Toni Duggan|Duggan]], Andressa Alves, Caldentey, Losada
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|LTU}} [[FC Gintra| Gintra Universitetas]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0'''
| [[Aitana Bonmatí|Bonmatí]], Caldentey (2), Duggan (2), Olga García, [[Nataša Andonova|Andonova]], [[Alexia Putellas|Putellas]], [[Ana Alekperova|Alekperova]] ([[vlastný gól|vg]])
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 2 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | '''1 : 3''' || [[Patricia Guijarro|Guijarro]]
|-
| rowspan="5" | [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018–19]]
| Kolo 32
| {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 3 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 3'''
| Duggan, Guijarro, Torrejón, Martens
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|SCO}} [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 0'''<ref>{{Cite web|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46042737|title=Glasgow City 0–3 Barcelona Femenino: Scottish champions' campaign over|work=BBC Sport|author=Andrew Southwick|date=1 November 2018|access-date=5 November 2018}}</ref>
| [[Kheira Hamraoui|Hamraoui]], Bonmatí, Guijarro, Andressa Alves, [[Mapi León]], Duggan (2), Putellas
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|NOR}} [[LSK Kvinner FK|Lillestrøm]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 0'''
| Duggan (2), Caldentey, Martens
|-
| Semifinále
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 0'''
| Hamraoui, Caldentey
|-
| bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|HUN}} [[Budapest]])
| bgcolor="silver" | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''1 : 4''' || [[Asisat Oshoala|Oshoala]]
|-
| rowspan="4" | [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019–20]]
| Kolo 32
| {{flagicon|Italy}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 1'''
| Putellas (2), Torrejón, [[Stefanie van der Gragt|Van der Gragt]]
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|BLR}} [[FC Minsk (ženy)|FC Minsk]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 1'''
| Oshoala, Torrejón, Bonmatí (2), Hermoso, Putellas, Caldentey, Guijarro
|-
| Štvrťfinále ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Femenino|Atlético Madrid]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" |'''1 : 0'''
| Hamraoui
|-
| Semifinále ({{flagicon|ESP}} [[San Sebastián]])
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" |'''0 : 1'''
|
|-
| rowspan="5" |[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]]
| Kolo 32
| {{flagicon|NED}} [[PSV (ženy)|PSV]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 2'''
| Martens (3), [[Caroline Graham Hansen|Graham Hansen]] (2), Hermoso, Oshoala, [[Mandy van den Berg|van den Berg]] (og)
|-
| Kolo 16
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0'''
| Hermoso (3), Bonmatí (2), Putellas, Caldentey, Oshoala, Torrejón
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 2'''
| Oshoala (2), Caldentey, Hermoso
|-
| Semifinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 2'''
| Hermoso, Martens (2)
|-
| bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|SWE}} [[Gothenburg]])
| bgcolor="gold" | {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''4 : 0'''
| [[Melanie Leupolz|Leupolz]] (og), Putellas, Bonmatí, Graham Hansen
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 1'''
| Caldentey, Putellas, Oshoala, Martens, Bonmatí, Hermoso (2), [[Fridolina Rolfö|Rolfö]]
|-
| {{flagicon|DEN}} [[HB Køge (ženy)|Køge]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''7 : 0'''
| Rolfö (2), Hermoso, Ouahabi, Putellas, [[Ingrid Syrstad Engen|Engen]], Martens
|-
| {{flagicon|GER}} [[TSG 1899 Hoffenheim (ženy)|1899 Hoffenheim]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 0'''
| Hermoso, Putellas (3), Torrejón (2), [[Irene Paredes|Paredes]], Bonmatí, [[Ana-Maria Crnogorčević|Crnogorčević]]
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 3'''
| Putellas (3), [[Clàudia Pina|Pina]] (2), Mapi León, Bonmatí, Graham Hansen
|-
| Semifinále
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 3'''
| Bonmatí, Graham Hansen, Hermoso, Putellas (2)
|-
| bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|ITA}} [[Turin]])
| bgcolor="silver" | {{flagicon|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''1 : 3'''
| Putellas
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women)|Benfica]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 2
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 9 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''15 : 2'''
| Guijarro, Bonmatí (2), Oshoala (2), Caldentey (2), Crnogorčević (2), [[Geyse]] (2), Pina (2), Paredes, [[Ana Seiça|Seiça]] (og)
|-
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''10 : 1'''
| Bonmatí (2), Caldentey (2), Oshoala (2), Mapi León, Rolfö, Torrejón, Paredes
|-
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 1 : 3
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''4 : 3'''
| Geyse (2), Bonmatí, Pina
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|ITA}} [[A.S. Roma (women)|Roma]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''6 : 1'''
| [[Salma Paralluelo|Paralluelo]], Rolfö (2), Mapi León, Oshoala, Guijarro
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 1 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 1'''
| Graham Hansen (2)
|-
| bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|NED}} [[Eindhoven]])
| bgcolor="gold" | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''3 : 2'''
| Guijarro (2), Rolfö
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 4 : 4
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 5 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''9 : 4'''
| Putellas (2), Bonmatí (2), Oshoala, Graham Hansen, Guijarro, [[Lucy Bronze|Bronze]]
|-
| {{flagicon|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Eintracht Frankfurt]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 1'''
| Paralluelo (2), Caldentey, Guijarro, Graham Hansen
|-
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''13 : 0'''
| [[Jessica Wik|Wik]] (og)(2), Paralluelo (3), Guijarro, Bonmatí, Caldentey, [[Martina Fernández|Martina]], [[Keira Walsh|Walsh]], Graham Hansen, Pina, Torrejón
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|NOR}} [[SK Brann Kvinner|Brann]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''5 : 2'''
| Graham Hansen, Paralluelo, Bonmatí, Rolfö, Guijarro
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbb" | 0 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''2 : 1'''
| Bonmatí, Rolfö
|-
| bgcolor="gold" | Finále ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
| bgcolor="gold" | {{flagicon|FRA}} [[Olympique Lyonnais Féminin|Olympique Lyon]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="gold" |'''2 : 0'''
| Bonmatí, Putellas
|-
| rowspan="6" | [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]]
| rowspan="3" | Skupinová fáza
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffbbbb" | 0 : 2 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''3 : 2'''
| Pina, Bonmatí, Putellas
|-
| {{flagicon|SWE}} [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 9 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''12 : 0'''
| Graham Hansen (2), Pina (2), Putellas, Mapi León, [[Ewa Pajor|Pajor]] (3), [[Esmee Brugts|Brugts]], Rolfö, Bonmatí
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 0 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''11 : 1'''
| Pajor, [[Kika Nazareth|Nazareth]] (3), Bonmatí, Walsh, Pina (2), Graham Hansen, [[Vicky López|López]], Putellas
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 6 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''10 : 2'''
| [[Caitlin Dijkstra|Dijkstra]] (og), Paredes, Paralluelo (3), [[Sydney Schertenleib|Schertenleib]], Brugts, Pina (2), Mapi León
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 1 <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | '''8 : 2'''
| Pajor (2), Pina (3), Paredes, Bonmatí, Paralluelo
|-
| bgcolor="silver" | Finále ({{flagicon|POR}} [[Lisbon]])
| bgcolor="silver" | {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| colspan="3" style="text-align:center;" bgcolor="silver" |'''0 : 1'''
|
|-
| rowspan="7" | [[Liga majstrov žien UEFA 2025/2026|2025–26]]
| rowspan="6" | Ligová fáza
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 7 : 1
| rowspan="6" style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" |'''1'''
| Putellas, Pajor (2), Brugts, Paralluelo, Pina (2)
|-
| {{flagicon|ITA}} [[AS Roma (women)|Roma]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 4 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| Brugts, Nazareth, Putellas, Graham Hansen
|-
| {{flagicon|BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven (women)|OH Leuven]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 0
| Putellas, [[Kim Everaerts|Everaerts]] (og), Paredes
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#ffffbb" | 1 : 1
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| Pajor
|-
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women)|Benfica]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 3 : 1
| Pajor, [[Christy Ucheibe|Ucheibe]] (og), [[Laia Aleixandri|Aleixandri]]
|-
| {{flagicon|FRA}} [[Paris FC (women)|Paris FC]]
| style="text-align:center;" bgcolor="#bbf3ff" | 2 : 0
| style="text-align:center;" bgcolor="#DCDCDC" |
| López, Graham Hansen
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris FC (women)|Paris FC]] / {{flagicon|ESP}} [[Real Madrid Femenino|Real Madrid]]
| style="text-align:center;" bgcolor=" " | – <sup>f</sup>
| style="text-align:center;" bgcolor=" " | –
| style="text-align:center;" bgcolor=" " | '''–'''
|
|}
== Ocenenia ==
=== Oficiálne ===
{| class="wikitable plainrowheaders" style="font-size:95%; text-align:center;"
|+Ocenenia FC Barcelona <ref>{{cite web|title=Barça Women honours |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/honours|work=FC Barcelona|access-date=2025-10-07|language=en}}</ref>
!style="width:5"|Typ
!style="width:5"|Súťaž
!style="width:5"|Tituly
!style="width:5"|Víťazné sezóny
!style="width:5"|Druhé miesto
|-
|'''Kontinentálny'''
! scope=col|[[Liga majstrov žien UEFA]]
|align="center"|'''3'''
|align="left"|[[Liga majstrov žien UEFA 2020/2021|2020–21]], [[Liga majstrov žien UEFA 2022/2023|2022–23]], [[Liga majstrov žien UEFA 2023/2024|2023–24]]
|align="left"|[[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018–19]], [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021–22]], [[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|2024–25]]
|-
|rowspan="4" |'''Domáce'''
! scope=col|[[Liga F]]
|bgcolor="gold"|'''11'''
|align="left"|[[2011–12 Primera División (women)|2011–12]], [[2012–13 Primera División (women)|2012–13]], [[2013–14 Primera División (women)|2013–14]], [[2014–15 Primera División (women)|2014–15]], [[2019–20 Primera División (women)|2019–20]], [[2020–21 Primera División (women)|2020–21]], [[2021–22 Primera División (women)|2021–22]], [[2022–23 Liga F|2022–23]], [[2023–24 Liga F|2023–24]], [[2024-25 Liga F|2024–25]], [[2025-26 Liga F|2025–26]]
|align="left"|[[1991–92 Liga Nacional de Fútbol Femenino|1991–92]], [[2015–16 Primera División (women)|2015–16]], [[2016–17 Primera División (women)|2016–17]], [[2017–18 Primera División (women)|2017–18]], [[2018–19 Primera División (women)|2018–19]]
|-
! scope=col|[[Copas de la Reina]]
|bgcolor="gold"|'''11'''
|align="left"| 1994, [[2011 Copa de la Reina de Fútbol|2011]], [[2013 Copa de la Reina de Fútbol|2013]], [[2014 Copa de la Reina de Fútbol|2014]], [[2017 Copa de la Reina de Fútbol|2017]], [[2018 Copa de la Reina de Fútbol|2018]], [[2019–20 Copa de la Reina de Fútbol|2019–20]], [[2020–21 Copa de la Reina de Fútbol|2020–21]], [[2021–22 Copa de la Reina de Fútbol|2021–22]], [[2023–24 Copa de la Reina de Fútbol|2023–24]], [[2024–25 Copa de la Reina de Fútbol|2024–25]]
|align="left"|1991, [[2016 Copa de la Reina de Fútbol|2016]]
|-
! scope=col|[[Španielsky ženský Supercopas]]
|bgcolor="gold"|'''6'''
|align="left"|[[2019–20 Supercopa de España Femenina|2019–20]], [[2021–22 Supercopa de España Femenina|2021–22]], [[2022–23 Supercopa de España Femenina|2022–23]], [[2023–24 Supercopa de España Femenina|2023–24]], [[2024–25 Supercopa de España Femenina|2024–25]], [[2025–26 Supercopa de España Femenina|2025–26]]
|align="left"|
|-
! scope=col|[[Prvá národná futbalová liga (ženy)|Druhá divízia]] (Group III)
|bgcolor="gold"|'''4'''
|align="left"|2001–02, 2002–03, 2003–04, 2007–08
|
|-
|rowspan="2" |'''Regionálne'''
! scope=col|[[Copa Catalunya (ženský futbal)|Copa Catalunya Femenina]]
|bgcolor="gold"|'''11'''
|align="left"|2009, 2010, 2011, [[2012 Copa Catalunya (ženský futbal)|2012]], 2014, 2015, 2016, 2017, 2018,2019–2020, [[Katalánsky pohár žien 2024 – 25|2024–25]]
|align="left"|2005, 2006, 2007, 2008, [[2013 Copa Catalunya (ženský futbal)|2013]]
|-
! scope=col|[[Catalunya Women's Cup#Generalitat Cup (1981 – 1990)|Generalitat Cup]]
|align="center"|'''1'''
|align="left"|1985<ref>{{Cite web |title=Barça Women won the first official title in their history 35 years ago |url=https://www.fcbarcelona.com/en/news/1699636/barca-women-won-the-first-official-title-in-their-history-35-years-ago |date=28 June 2020 |website=FC Barcelona |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20231015140559/https://www.fcbarcelona.com/en/news/1699636/barca-women-won-the-first-official-title-in-their-history-35-years-ago |archive-date= 15 October 2023|language=en }}</ref>
|align="left"|1984, 1986
|}
* {{legend|gold|Record}}
* {{sup|S}} Zdieľaný záznam
==Ďalšie ocenenia==
{| class="wikitable"
! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Ocenenie
! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Roky
! style="background:#26559B; color:#FFF000; |Referencie
|-
| [[Mundo Deportivo|Galavečer ženského futbalu]] – Mimoriadne ocenenie: Rekordná účasť
| 2022
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=24 October 2022 |title=FC Barcelona shines at Mundo Deportivo European Women's Football Gala |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2873469/fc-barcelona-shines-at-mundo-deportivo-european-womens-football-gala |access-date=25 October 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>
|-
| [[Kráľovská španielska futbalová federácia|Ceny Golsmedia FutbolFest]] – Cena SuperCampeonas 2022: Najlepší ženský futbalový klub
|[[2021–22 FC Barcelona Femení season|2021–22]]
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=7 November 2022 |title=Barça Women honoured at the 2022 Golsmedia awards ceremony |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/2898277/barca-women-honoured-at-the-2022-golsmedia-awards-ceremony |access-date=11 November 2022 |website=FC Barcelona|language=en}}</ref>
|-
| [[Najlepší klub sveta IFFHS#Víťazi žien|Najlepší ženský klub sveta IFFHS]]
| 2021, 2022, 2023, 2024, 2025
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web|date=14 January 2022|title=IFFHS AWARDS – WOMEN'S WORLD BEST CLUB 2021|url=https://www.iffhs.com/posts/1584|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220114143139/https://www.iffhs.com/posts/1584|archive-date=14 January 2022|access-date=14 January 2022|website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web|date=26 January 2023|title=IFFHS WOMEN'S CLUB WORLD RANKING 2022|url=https://www.iffhs.com/posts/2501|access-date=26 January 2023|website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=14 May 2023 |title=THE IFFHS AWARD 2022 FOR FC BARCELONA |url=https://iffhs.com/posts/2742?fbclid=IwAR34hqFYckPlw_kBUa1O_dzY3GxKhR15hU-sTY85bhu0V0xeznszM-59hE8 |access-date=14 May 2023 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=6 January 2024 |title=IFFHS Women's Club World Ranking 2023: Barcelona always ! |url=https://iffhs.com/posts/3303 |access-date=6 January 2024 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=8 January 2025 |title=IFFHS AWARDS 2024 – FC BARCELONA, WOMEN'S WORLD BEST CLUB |url=https://iffhs.com/posts/4105 |access-date=8 January 2025 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=12 February 2025 |title=IFFHS AWARDS 2024 IN BARCELONA |url=https://iffhs.com/posts/4189 |access-date=12 February 2025 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=7 January 2026 |title=IFFHS WOMEN'S CLUB WORLD RANKING 2025 |url=https://iffhs.com/posts/4847 |access-date=8 January 2026 |website=IFFHS|language=en}}</ref>
|-
| [[Najlepší svetový klub IFFHS #Kontinentálne rebríčky (ženy) | Najlepší ženský klub IFFHS podľa UEFA]]
| 2021, 2022, 2023, 2024, 2025
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=19 January 2022 |title=IFFHS WOMEN'S CONTINENTAL CLUBS AND LEAGUES 2021 – UEFA |url=https://iffhs.com/posts/1600 |website=IFFHS}}</ref><ref>{{Cite web |date=3 February 2023 |title=IFFHS Women's Club Continental Ranking 2022 – UEFA |url=https://www.iffhs.com/posts/2523 |website=IFFHS|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=12 January 2024 |title=IFFHS Women's Club Continental Ranking 2023 – FC BARCELONA THE FIRST IN UEFA |url=https://iffhs.com/posts/3315 |access-date=12 January 2024 |website=IFFHS|language=en}}</ref>
|-
| ''[[:es:Panenka (časopis)|Panenka]]'' Cena Antonína roka – Kultúrne hodnoty v španielskom futbale
| 2022
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=6 February 2023 |title=El FC Barcelona Femení, guardonat a la gala Panenka |url=https://www.fcbarcelona.cat/ca/futbol/femeni-a/noticies/3052444/el-fc-barcelona-femeni-guardonat-a-la-gala-panenka |access-date=7 February 2023 |website=FC Barcelona |language=ca}}</ref>
|-
| Cena Culer pre ženy
| 2023
| style="text-align:center" |<ref>{{cite web |date=30 May 2023 |title= El Barça de fútbol femenino, premio 'Culer femenino' |url=https://www.sport.es/es/noticias/futbol-femenino-barca/barca-futbol-femenino-premio-culer-88066266 |access-date=5 June 2023 |website=Sport |language=es}}</ref><ref>{{cite web|title=El primer equipo masculino, premio Culer del Año en una gala 100% azulgrana |url=https://www.fcbarcelona.es/es/club/noticias/3501033/el-primer-equipo-masculino-premio-culer-del-ano-en-una-gala-100-azulgrana |access-date=5 June 2023 |website=FC Barcelona |language=es}}</ref>
|-
|[[Čestná medaila katalánskeho parlamentu]]
|2023
| style="text-align:center" |<ref name=":42">{{Cite web |date=25 July 2023 |title=Medalla de oro del Parlament para el Barça femenino |url=https://www.mundodeportivo.com/futbol/fc-barcelona/20230725/1002043458/medalla-oro-parlament-barca-femenino.html |access-date=29 July 2023 |website=Mundo Deportivo |language=es}}</ref>
|-
|[[Zlatá lopta#Ďalšie ocenenia|Zlatá lopta – Ženský klub roka]]
|[[2023 Ballon d'Or#Women's Club of the Year|2023]], [[2024 Ballon d'Or#Women's Club of the Year|2024]]
| style="text-align:center" |<ref name=":17">{{Cite web |date=30 October 2023 |title=Barça, best women's team of 2023 |url=https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news/3761460/barca-best-womens-team-of-2023 |access-date=31 October 2023 |website=FC Barcelona}}</ref><ref name=":18">{{Cite news |date=30 October 2023 |title=Ballon d'Or 2023 : le Barça sacré club féminin de l'année |trans-title=Ballon d'Or 2023: Barça crowned women's club of the year |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Ballon-d-or-2023-le-barca-sacre-club-feminin-de-l-annee/1428906 |access-date=31 October 2023 |work=L'Équipe |language=fr}}</ref><ref>{{Cite web |title=Ballon d'Or 2024 : le FC Barcelone sacré club féminin de l'année (Foot) |trans-title=Ballon d'Or 2024: FC Barcelona crowned women's club of the year (Football) |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Le-fc-barcelone-sacre-club-feminin-de-l-annee-au-ballon-d-or-2024/1516900 |access-date=11 November 2024 |website=L'Équipe |language=fr}}</ref>
|-
|Ocenenia za futbalový obsah – Najlepší futbalový klub, Zlatá cena za ženský futbal
|2023
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |last=Cooper |first=Anthony |date=17 November 2023 |title=Winners of the Football Content Awards 2023 |url=https://footballcontentawards.com/2023/11/17/winners-of-the-football-content-awards-2023/ |access-date=20 November 2023 |website=Football Content Awards |language=en}}</ref>
|-
|[[Globe Soccer Awards | Globe Soccer Awards – Najlepší ženský klub roka]]
|[[Globe Soccer Awards#2021|2021]], [[Globe Soccer Awards#2023|2023]], [[Globe Soccer Awards#2024 – Europe Edition|2024 (Eu)]], [[Globe Soccer Awards#2024|2024]], [[Globe Soccer Awards#2025|2025]]
| style="text-align:center" |<ref>{{Cite web |date=27 December 2021 |title=F.C. Barcelona: Best Women's Club of the Year |url=https://www.globesoccer.com/winners/f-c-barcelona-best-womens-club-of-the-year-2021/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=19 January 2024 |title=F.C. Barcelona: Best Women's Club |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2023/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=29 May 2024 |title=F.C. Barcelona: BEST WOMEN'S CLUB |url=https://www.globesoccer.com/winners/f-c-barcelona-best-womens-club-2024/ |access-date=29 May 2024 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=27 December 2024 |title=FC Barcelona: Best Women's Club – Silversands |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2024/ |access-date=18 February 2025 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=28 December 2025 |title=FC Barcelona: Best Women's Club – AGMC |url=https://www.globesoccer.com/winners/fc-barcelona-best-womens-club-2025/ |access-date=8 January 2026 |website=Globe Soccer|language=en}}</ref>
|-
|[[Svetový futbal (časopis)#Ženský svetový tím roka|Časopis Svetový futbal – Ženský svetový tím roka]]
|2021, 2024
| style="text-align:center" |<ref>{{cite web |magazine=World Soccer |date=January 2022 |page=53 |title=2021 Winners|language=en}}</ref><ref>{{cite web|magazine=World Soccer|date=January 2025|page=31|title=2024 winners|language=en}}</ref>
|}
==Najviac zápasov==
:<small>''Zápasy k 8. februáru 2026.''</small>
:Hráčky vyznačené tučným písmom sú stále aktívne v klube.
Zdroj: [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/players FCBarcelona.com]
[[File:Melanie Serrano (cropped).jpg|200px|thumb|[[Melanie Serrano]]]]
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!#
!style="width:160px;"| Hráč
!Kariéra
!Zápasy
|-
|1
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Melanie Serrano]]
|style="text-align:left;"|2007–2022
|'''517'''
|-
|2
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Alexia Putellas]]'''
|style="text-align:left;"|2012–
|'''491'''
|-
|3
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Marta Torrejón]]'''
|style="text-align:left;"|2013–
|'''480'''
|-
|4
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Vicky Losada]]
|style="text-align:left;"|2006-2007, 2008-2015, 2016-2021
|'''376'''
|-
|5
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Marta Unzúe]]
|style="text-align:left;"|2006–2020
|'''360'''
|-
|5
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Patri Guijarro]]'''
|style="text-align:left;"|2015–
|'''360'''
|-
|7
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Aitana Bonmatí]]'''
|style="text-align:left;"|2016–
|'''332'''
|-
|8
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Mapi León]]'''
|style="text-align:left;"|2017–
|'''304'''
|-
|9
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Mariona Caldentey]]
|style="text-align:left;"|2014–2024
|'''303'''
|-
|10
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Sandra Paños]]
|style="text-align:left;"|2015–2024
|'''279'''
|-
|}
==Najviac gólov==
:<small>''Góly k 8. februáru 2026.''</small>
:Hráčky vyznačené tučným písmom sú stále aktívne v klube.
Zdroj: [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/players FCBarcelona.com]
[[File:Brann - Barça Femení CG3A5851 (cropped).jpg|200px|thumb|[[Alexia Putellas]], najlepší strelec klubu všetkých čias.]]
{| class="wikitable" style="text-align: center;"
|-
!#
!style="width:200px;"| Hráč
!Kariéra
!Góly
!Zápasy
!Pomer
|-
|1
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} '''[[Alexia Putellas]]'''
|style="text-align:left;"|2012–
|'''224'''
|491
|{{#expr:224/491 round 2}}
|-
|2
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Jenni Hermoso]]
|style="text-align:left;"|2013–2017, 2019–2022
|'''181'''
|222
|{{#expr:181/222 round 2}}
|-
|3
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Sonia Bermúdez (footballer)|Sonia Bermúdez]]
|style="text-align:left;"|2011–2014, 2014–2015
|'''123'''
|139
|{{#expr:123/139 round 2}}
|-
|4
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Aitana Bonmatí]]'''
|style="text-align:left;"|2016–
|'''117'''
|332
|{{#expr:117/332 round 2}}
|-
|4
|style="text-align:left;"|{{flagicon|NGR}} [[Asisat Oshoala]]
|style="text-align:left;"|2019–2024
|'''117'''
|162
|{{#expr:117/162 round 2}}
|-
|6
|style="text-align:left;"|{{flagicon|ESP}} [[Mariona Caldentey]]
|style="text-align:left;"|2014–2024
|'''115'''
|303
|{{#expr:115/303 round 2}}
|-
|7
|style="text-align:left"|{{flagicon|NOR}} '''[[Caroline Graham Hansen]]'''
|style="text-align:left;"|2019–
|'''101'''
|218
|{{#expr:101/218 round 2}}
|-
|8
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} [[Olga García]]
|style="text-align:left;"|2010–2013, 2015–2018
|'''95'''
|205
|{{#expr:95/205 round 2}}
|-
|8
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Claudia Pina]]'''
|style="text-align:left;"|2017–
|'''95'''
|205
|{{#expr:95/205 round 2}}
|-
|10
|style="text-align:left"|{{flagicon|ESP}} '''[[Patri Guijarro]]'''
|style="text-align:left;"|2015–
|'''74'''
|360
|{{#expr:74/360 round 2}}
|}
== Hráčky ==
===Aktuálny tím===
'''Súčasná zostava:'''
Zdroj: <ref name=ESPN2025>{{Cite web |date=July 2025 |title=FC Barcelona|url=https://www.espn.com/soccer/team/squad/_/id/20091/sort/position/dir/asc/barcelona|website=ESPN|language=en}}</ref><ref name=LaLiga>{{cite web|access-date=1 September 2025|url=https://www.laliga.com/en-GB/clubs/fc-barcelona-femenino/squad|title=Official FC Barcelona squad|language=es|website=La Liga}}<!--This is the registration list and automatically updates, please change access-date parameter when appropriate--></ref>
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=01.01.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Gemma Font]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Irene Paredes]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Mapi León]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Laia Aleixandri]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švajčiarsko|poz=Z|meno=[[Sydney Schertenleib]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Salma Paralluelo]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Marta Torrejón]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Clàudia Pina]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nórsko|poz=Ú|meno=[[Caroline Graham Hansen]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Alexia Putellas]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Patricia Guijarro]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Cata Coll]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Aitana Bonmatí]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Clara Serrajordi]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Poľsko|poz=Ú|meno=[[Ewa Pajor]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Portugalsko|poz=Ú|meno=[[Francisca Nazareth|Kika Nazareth]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Vicky López]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Ona Batlle]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Aïcha Cámara]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Holandsko|poz=Ú|meno=[[Esmee Brugts]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=37|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Txell Font]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
=== Z rezervného tímu ===
Zdroj: <ref>{{cite web|title=Arranca el Barça femenino 25/26|url=https://www.fcbarcelona.es/es/futbol/femenino-a/noticias/4326141/arranca-el-barca-femenino-2526|date=28 July 2025|website=FC Barcelona|language=es}}</ref><ref>{{cite web|last=Tikas|first=Maria|date=19 August 2025|title=La convocatoria para el 'Barça On Tour 2025' en México|url=https://www.sport.es/es/noticias/barca/futbol-femenino/convocatoria-barca-on-tour-2025-120716173|website=Diario Sport|language=es}}</ref><ref>{{cite web|title=Plantilla FC Barcelona|url=https://ligaf.es/equipo/fc-barcelona-femenino/8852/plantilla/2026|website=Liga F|language=es}}</ref>
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=13.12.2025}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Lúa Arufe]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=32|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Celia Segura]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Nórsko|poz=Ú|meno=[[Martine Fenger]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=38|nár=Španielsko|poz=Ú|meno=[[Laia Martret]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=39|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Ainoa Gómez]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=43|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Carla Juliá]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}
=== Na hosťovaní ===
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=30.01.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Laura Martín]]}} (na hosťovaní v tíme [[Villarreal CF (ženy)|Villarreal]] do 30.jún 2026.)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Weronika Araśniewicz]]}} (na hosťovaní v tíme [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]] do 30.jún 2026.) <ref>{{cite web |last1=Kazula |first1=Jakub |title=Weronika Araśniewicz wypożyczona z Barcelony do Vfl Wolfsburg |url=https://sport.tvp.pl/87604925/pilka-nozna-kobiet-weronika-arasniewicz-wypozyczona-z-barcelony-do-vfl-wolfsburg |website=sport.tvp.pl |access-date=3 July 2025 |language=pl |date=2 July 2025}}</ref>
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Giulia Dragoni]]}} (na hosťovaní v tíme [[AS Roma (ženy)|AS Roma]] do 30.jún 2026.)
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Poľsko|poz=Z|meno=[[Emilia Szymczak]]}} (na hosťovaní v tíme [[Liverpool W.F.C.|Liverpool]] do 30.jún 2026.)
{{Futbalová súpiska koniec}}
== Slávne hráčky ==
{| style="width:60%;"
| style="width: 30%; vertical-align: top;" |
* {{ESP}} [[Sonia Bermúdez]]
* {{ESP}} [[Mariona Caldentey]]
* {{ESP}} [[Laia Codina]]
* {{ESP}} [[Marta Corredera]]
* {{ESP}} [[Ana Escribano]]
* {{ESP}} [[Andrea Falcón]]
* {{ESP}} [[Carolina Férez]]
* {{ESP}} [[Olga García]]
* {{ESP}} [[Ruth García]]
* {{ESP}} [[Gemma Gili]]
* {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]]
* {{ESP}} [[Bárbara Latorre]]
* {{ESP}} [[Maria Victoria Losada|Vicky Losada]]
* {{ESP}} [[Adriana Martín]]
* {{ESP}} [[Melisa Nicolau]]
* {{ESP}} [[Leila Ouahabi]]
* {{ESP}} [[Sandra Paños]]
| style="width: 30%; vertical-align: top;" |
* {{ESP}} [[María Pérez Rabaza|María Pérez]]
* {{ESP}} [[Nuria Rábano]]
* {{ESP}} [[Emma Ramírez]]
* {{ESP}} [[Andrea Pereira]]
* {{ESP}} [[Laura Ràfols]]
* {{ESP}} [[Ana Romero]]
* {{ESP}} [[Elixabete Sarasola]]
* {{ESP}} [[Melanie Serrano]]
* {{ESP}} [[Virginia Torrecilla]]
* {{ESP}} [[Mari Paz Vilas]]
* {{ESP}} [[Marta Unzué]]
* {{ENG}} [[Lucy Bronze]]
* {{ENG}} [[Toni Duggan]]
* {{ARG}} [[Florencia Quiñones]]
* {{BRA}} [[Andressa Alves da Silva|Andressa Alves]]
* {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]]
* {{BRA}} [[Geyse Ferreira]]
| style="width: 30%; vertical-align: top;" |
* {{BRA}} [[Giovana Queiroz]]
* {{DEN}} [[Line Røddik]]
* {{FRA}} [[Élise Bussaglia]]
* {{FRA}} [[Perle Morroni]]
* {{NED}} [[Stefanie van der Gragt]]
* {{NED}} [[Lieke Martens]]
* {{MKD}} [[Nataša Andonova]]
* {{MEX}} [[Maribel Domínguez]]
* {{MEX}} [[Pamela Tajonar]]
* {{MEX}} [[Kenti Robles]]
* {{NGA}} [[Asisat Oshoala]]
* {{SUI}} [[Ana-Maria Crnogorčević]]
* {{POR}} [[Andreia Norton]]
* {{ROU}} [[Simona Vintilă]]
* {{SRB}} [[Jelena Čanković]]
|}
==Súčasný technický personál ==
{| class="wikitable plainrowheaders sortable" style="text-align:center"
|-
!{{Tooltip|Pozícia | Úloha v klube}}
!{{Tooltip|Meno|Štátna príslušnosť, krstné meno a priezvisko}}
!{{Tooltip|Zdroj|Referenčný zdroj informácií}}
|-
| align="left" | Hlavný tréner
| align="left" | {{flagicon|ESP}} [[Pere Romeu]]
|
|-
| align="left" | Asistent trénera
| align="left" | Rafel Navarro
|
|-
| align="left" | Fitness trénera
| align="left" | Berta Carles<br />Jacob González
|
|-
| align="left" | Tréner brankárov
| align="left" | Oriol Casares
|
|-
| align="left" | Tréner FC Barcelona Women B
| align="left" | Òscar Belis
|
|}
== Manažéri ==
{|
|- style="vertical-align:top"
||
*{{flagicon|Spain}} Ramon Carrión (1988–89)
*{{flagicon|Spain}} Luis de la Pena (1989–1998)
*{{flagicon|Spain}} Salvador Casals (1998–2001)
*{{flagicon|Spain}} [[Natalia Astrain]] (2002–2006)
*{{flagicon|Spain}} [[Xavi Llorens]] (2006–2017)
*{{flagicon|Spain}} [[Fran Sánchez]] (2017–2019)
*{{flagicon|Spain}} [[Lluís Cortés]] (2019–2021)
*{{flagicon|Spain}} [[Jonatan Giráldez]] (2021–2024)
*{{flagicon|Spain}} [[Pere Romeu]] (2024–present)
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.fcbarcelona.com/en/football/womens-football/news Oficiálna webová stránka]
* [https://www.uefa.com/womenschampionsleague/clubs/2601945--barcelona/ UEFA.com, Ženský futbal]
== Zdroj ==
{{Preklad|en|FC Barcelona Femení|1337430958}}
{{DEFAULTSORT:FC Barcelona}}
[[Kategória:Futbal v Španielsku]]
[[Kategória:FC Barcelona]]
szbk4qmd3y6yrnhfza2k1beatbekrap
Michal Kováč (geológ)
0
745487
8214103
8176440
2026-05-15T08:04:49Z
Pelex
2483
foto
8214103
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Vedec
| Meno = Michal Kováč
| Rodné meno =
| Portrét = Prof.Kovac Solosnica 01a.jpg
| Profesia = slovenský geológ
| Polia pôsobnosti = [[sedimentológia]], [[geodynamika]], [[paleogeografia]]
| Známy vďaka =
| Významné práce =
| Vedecké pôsobenie =
| Počet citácií = [[Web of Science|WoS]]: 2430 <small>(r. 2026)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Results for Michal Kovac Web of Science, Citation Report | url = https://www.webofscience.com/wos/author/record/4675417 | vydavateľ = webofscience.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = }}</ref><br/>[[Scopus]]: 3209 <small>(r. 2026)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Michal Kováč | url = https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=7102654322 | vydavateľ = sciencedirect.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = }}</ref>
| Alma mater = [[Karlova univerzita]]
| Akademický titul = [[Doktor prírodných vied|RNDr.]]
| Vedecká hodnosť = [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]], [[doktor vied|DrSc.]]
| Významní profesori = [[Ján Seneš]]
| Významní študenti =
| Vplyvy =
| Ovplyvnil =
| AutorBot =
| AutorZoo =
| Ocenenia =
| Dátum narodenia = {{dnv|1952|9|11}}
| Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] (dnes [[Slovensko]])
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} -->
| Miesto úmrtia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Miesto pobytu =
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- len názov súboru -->
| Webstránka = <!-- {{url|adresa|názov}} -->
| E-mail =
| Údaje =
| Poznámky =
| Portál1 = Vedy o Zemi
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Michal Kováč''', [[Doktor vied|DrSc.]] (* [[11. september]] [[1952]], [[Zlaté Moravce]])<ref name="snk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kováč, Michal, 1952- | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=157391 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-27 | jazyk = }}</ref> je slovenský [[geológ]], univerzitný [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] (2001), [[doktor vied]] (2000). Popredný odborník na [[Sedimentológia|sedimentológiu]], geológiu a geodynamický vývoj [[neogén]]nych panví strednej Európy.
== Život ==
Narodil sa v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Štúdium geológie absolvoval na Prírodovedeckej fakulte [[Karlova univerzita|Univerzity Karlovej v Prahe]] a tu v roku [[1976]] obhájil rigoróznu prácu a získal titul doktor prírodných vied (RNDr.). Po absolvovaní povinnej vojenskej služby nastúpil ako ašpirant na [[Geologický ústav Slovenskej akadémie vied|Geologický ústav SAV]], kde v roku [[1980]] obhájil kandidátsku prácu a získal titul kandidát vied (CSc.).
Od roku [[1994]] pôsobí na [[Katedra geológie a paleontológie|Katedre geológie a paleontológie]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]. V roku [[1996]] obhájil habilitačnú prácu a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského získal titul docent. V roku [[2000]] obhájil doktorskú prácu a získal titul doktor vied (DrSc.). V roku [[2001]] bol menovaný za profesora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = prof. RNDr. Michal Kováč, DrSc. - Curriculum Vitae | url = https://geopaleo.sk/kovac-michal/kovac-michal-cv/ | vydavateľ = geopaleo.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-16 | jazyk = }}</ref> Viedol prednášky z dynamickej geológie a sedimentológie. Prednášky boli medzi študentami vďaka jeho pedagogickým kvalitám a charizme obľúbené. V rokoch [[2003]]{{--}}[[2011]] pôsobil ako [[prodekan]] pre vedecko-výskumnú činnosť Prírodovedeckej fakulty UK.<ref>Reháková, D., 2012: Geológ Michal Kováč sa dožil šesťdesiatky. Naša Univerzita, 1, s. 37,</ref>
Na Katedre geológie a paleontológie postupne vybudoval tím špecializujúci sa na výskum neogénu. Výsledky jeho tímu získali uznanie aj v širšom zahraničí a mali medzinárodný kredit. Vychoval množstvo diplomantov a doktorandov, medzi ktorých patria [[Ivan Baráth|I. Baráth]], [[Alexander Nagy|A. Nagy]], [[Radovan Kyška-Pipík|R. Pipík]], [[Juraj Maglay|J. Maglay]], [[Marianna Kováčová|M. Kováčová]], [[Natália Hudáčková|N. Hudáčková]], [[Ľubomír Sliva|Ľ. Sliva]], [[Michal Šujan|M. Šujan]], [[Samuel Rybár|S. Rybár]].<ref name=geovestnik>Reháková, D., 2012: Geológ a sedimentológ profesor Michal Kováč oslávil 60 rokov. Geovestník, Mineralia Slovaca, 44, 3, 4 - 7.</ref>
Od roku [[2024]] pôsobí ako emeritný profesor.
== Vedecká práca ==
Ako študent strednej školy sa nadchol pre morskú biológiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =Michal Kováč, sedimentológ, čerstvý laureát ceny Dionýza Štúra, Nočná pyramída – hosť, Streda 15.11.2017 | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11436/789529 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = Slovensko | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = }}</ref> Na univerzite študoval paleontológiu a paleoekológiu recentných sedimentov v Jadranskom mori. Neskôr pracoval pod vedením prof. [[Ján Seneš|Seneša]], ktorý sa zaoberal výskumom slovenského [[neogén]]u. V priebehu svojej kariéry riešil problémy [[Paleokológia|paleokológie]], [[paleoklimatológia|paleoklimatológie]] a [[Paleogeografia|paleogeografie]] neogénnych panví [[Panónska panva|Panónskeho panvového systému]] a paniev obklopujúcich Západné Karpaty. V roku 2000 vo monografii podrobne popísal a argumentoval nový geodynamický model vzniku a zapĺňania viedenskej, dunajskej a východoslovenskej panvy.<ref name=geovestnik/> Prof. Kováč je vďaka svojej činorodej aktivite kľúčovou osobnosťou výskumu neogénnych panví. Pri svojej práci úspešne koordinoval činnosť rozsiahlych vedeckých tímov zahŕňajúcich odobrníkov z domácich aj zahraničných pracovísk.
V počiatkoch kariéry sa podieľal na viacerých medzinárodných projektoch IGCP ([[International Geological Correlation Programme]]) no. 326 a 329, ktoré financovalo [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. V neskorčom období spolupracoval v tímoch projektov European Science Foundation (napr. ESF-EC-0006-07 Source & Sink alebo ESF-Eurocores – Toopoeurope). Bol zodpovedným riešiteľom a spoluriešiteľom mnohých domácich vedeckých projektov [[Agentúra na podporu výskumu a vývoja|APVV]] (napr. APVV-LPP-0120-06, APVV-0099-11), [[Kultúrna a edukačná grantová agentúra|KEGA]] a [[Vedecká grantová agentúra|VEGA]] zameraných na štúdium neogénnych sekvencií. Okrem toho koordinoval alebo participoval na riešení aplikovaných projektov pre Jadrové elektrárne Jaslovské Bohunice, Mochovce a Nafta, a. s., [[Štátny geologický ústav Dionýza Štúra|ŠGÚDŠ]] a iné organizácie.<ref name=geovestnik/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = prof. RNDr. Michal Kováč, DrSc. - Projects | url = https://geopaleo.sk/kovac-michal/kovac-michal-projects/ | vydavateľ = geopaleo.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-28 | jazyk = }}</ref>
Bol členom redakčnej rady časopisov [[Geologica Carpathica]], [[Acta Geologica Slovaca]] a [[Acta Geologica Hungarica]]. Člen subkomisie [[Medzinárodná únia geologických vied|IUGS]] pre stratigrafiu [[neogén]]u.<ref name=geovestnik/>
=== Významné publikácie ===
Monografie a kapitoly v monografiách:
* Kováč, M., [[Ivan Cicha|Cicha, I.]], Krystek, I., Ślczka, A., [[Zdeněk Stráník|Stráník, Z.]], Oszczypko, N., [[Dionýz Vass|Vass, D.]], 1989: Palinpastic maps of the Western Carpathian Neogene scale 1:1 000 000. Geological Survey, Ústřední ústav geologický, Pragha, 31 s.
* Kováč, M., [[Jozef Michalík|Michalík, J.]], [[Dušan Plašienka|Plašienka, D.]], Maťo, Ľ., 1993: Alpínsky vývoj Západných Karpát. Přírodovědecká fakulta Masarykovy Univerzity, Brno, 96 s.
* Michalík, J., Reháková, D., Kováč, M., Soták, J., Baráth, I., 1999: Geológia stratigrafických sekvencií. Základy sekvenčnej stratigrafie. Veda, Bratislava, 233 s.
* Kováč, M., 2000: Geodynamický, paleografický a štruktúrny vývoj karpatsko-panónskeho regiónu v miocéne: Nový pohľad na neogénne panvy Slovenska, Veda, Bratislava, 202 s.
* Kováč, M., Plašianka, D. (Editori), 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s.
* [[Rastislav Vojtko|Vojtko, R.]], Plašienka, D., Kováč, M., 2022: Outline of Geology and Cenozoic Evolution of Slovakia. In: Lehotský, M., Boltižiar, M. (eds.), Landscapes and Landforms of Slovakia, Springer, Berlin, s. 9{{--}}26, https://doi.org/10.1007/978-3-030-89293-7
Popularizačné publikácie:
* Kováč, M., Pilková, S., 1987: Geológ, odznak odbornosti, Smena, Bratislava
Články:
* Kováč, M., Márton, E., Oszczypko, N., Vojtko, R., Hók, J., Králiková, S., Plašienka, D., Klučiar, T., Hudáčková, N. & Oszczypko-Clowes, M., 2017: Neogene palaeogeography and basin evolution of the Western Carpathians, Northern Pannonian domain and adjoining areas. Global and Planetary Change, 155, 133{{--}}154.
* Kováč, M. a kol., 2026: The Miocene to Quaternary evolution of the Vienna Basin (northeastern part): Geodynamics, eustasy, stratigraphy and depositional systems. In: Tari, G. C., Kitchka, A., Krézsek, C., Lučić, D., Markič, M., Radivojević, D., Sachsenhofer, R. F. a Šujan, M. (eds) The Miocene Extensional Pannonian Superbasin, Volume 1: Regional Geology. Geological Society, London, Special Publications, 554, https://doi.org/10.1144/sp554-2024-31
Michal Kováč publikoval v 90. rokoch 20. storočia početné články vo vedeckom časopise [[Tectonophysics]].<ref name=geovestnik/>
== Ocenenia ==
Za svoju vedeckú prácu bol ocenený mnohými domácimi a zahraničnými oceneniami.
* [[2005]]: Medaila Jána Slávika – za mimoriadny prínos k pochopeniu geológie Západných Karpát a dlhodobý prínos k činnosti Slovenskej geologickej spoločnosti
* [[2009]]: uznanie za zásadný prínos k pochopeniu geodynamiky [[Paratethys]] udelilo Regional Committee on Mediterranean Neogene Stratigraphy (RCMNS) v Neapole
* [[2010]]: Čestné uznanie Ministra životného prostredia SR, za mimoriadne výsledky a dlhodobý prínos k starostlivosti o životné prostredie
* [[2012]]: Medaila Dimitria Andrusova, za príspevok k poznaniu geológie Západných Karpát udelila Univerzita Komenského v Bratislave
* [[2017]]: Strieborná medaila Univerzity Komenského za mimoriadny prínos pre výskumu západokarpatského kenozoika, vytvorenie vlastnej vedckej školy
* 2017: Cena Dionýza Štúra za za vynikajúci celoživotný prínos geológii (udelil Štátny geologický ústav Dionýza Štúra)
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Kováč, Michal}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]]
[[Kategória:Slovenskí geológovia]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity]]
lavdojci51skdpnpwkshpqc544j0eie
Diskusia:Karen Kainová
1
745733
8213862
8175537
2026-05-14T19:28:06Z
Fillos X.
212061
8213862
wikitext
text/x-wiki
@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] V akom zmysle je tam teraz tá šablóna o presune? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]])
cgxxzc7pgsf52qyl3sgw2qsj8fqbasl
Smolenický potok
0
746454
8213987
8183020
2026-05-15T00:54:48Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213987
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Smolenický potok
| other_name =
| category = potok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1 =
| district = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| district1 =
| commune =
| municipality = [[Boleráz]]
| municipality1 = [[Smolenice]]
| municipality2 = [[Lošonec]]
| municipality3 =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right = [[Smutná (potok)|Smutná]]
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]]
| source_type = Prameň
| source_location = [[Veterlín]]
| source_elevation = cca 450
| source_lat_d = 48.5081
| source_long_d = 17.3663
| mouth = [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]]
| mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]]
| mouth_elevation = cca 184
| mouth_lat_d = 48.4850
| mouth_long_d = 17.4793
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 10
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = VII.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = 4-21-16-1122
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Smolenický potok'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-03-18
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo/> Je to pravostranný prítok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 10 km a je tokom VII. rádu. Pramení a sčasti preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=Tm/>
== Priebeh toku ==
Potok pramení v strednej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Pezinské Karpaty]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Smolenická vrchovina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-18 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južných svahoch [[Veterlín]]a ({{Mnm|724}})<ref name="vku"/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|450}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.502926,17.377997,16
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-03-18
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v lesnom poraste v lokalite Štátny les<ref name=mcz/> tečie juhovýchodným smerom. Na juhozápadnom úpätí Podvrchu ({{Mnm|434}})<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> priberá významnejší ľavostranný prítok, následne v lokalite Kolárovo i menší pravostranný potok. Esovito sa stáča, priberajúc významný ľavostranný prítok spod Veterlína a následne ďalší z južných svahov [[Čelo (vrch v Malých Karpatoch)|Čela]] ({{Mnm|716}}).<ref name=UGK/> Vedie chatovou oblasťou Jahodník, popod rovnomenný vrch ({{Mnm|308}})<ref name=Tm/> a stáčajúc sa na východ opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|chránené územie]]<ref name=Tm/> i [[Malé Karpaty]].<ref name=GP/> Pokračuje [[Podunajská pahorkatina|Podunajskou pahorkatinou]], jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelkom]] [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|časťou]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]]<ref name=G/>, južným okrajom Smolenickej Novej Vsi, kde sa stáča na severovýchod a križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestu II/502]] do [[Smolenice|Smoleníc]].<ref name=mcz/> Lemovaný súvislým pásom pobrežnej vegetácie priberá krátky ľavostranný prítok a stáča sa na východ. V strednej časti preteká poľnohospodársky využívanou oblasťou nazývanou Dolné pole<ref name=UGK/>, mierne mení smer na juhovýchod a prijíma významnú pravostrannú [[Smutná (potok)|Smutnú]].<ref name="vku"/> Na dolnom toku už vedie málo zvlnenou krajinou k vodnej nádrži Boleráz, v ktorej sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|184}} vlieva pravostranne do [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]], prítoku [[Dolný Dudváh|Dolného Dudváhu]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.47099&y=48.48496&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]].
Smolenický potok pramení a v hornej časti preteká územím obce [[Smolenice]], následne prechádza okrajom a hranicou katastra obce [[Lošonec]] a na dolnom toku aj hranicou Smoleníc s [[Boleráz]]om. Potok tečie územím okresu [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=175 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Smolenice&source=osm&id=1015717515&ds=1&x=17.4668218&y=48.4857636&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]]
* [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Smolenická vrchovina]]
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]]
* [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.47099&y=48.48496&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Vodné toky v povodí Trnávky (Dolný Dudváh)}}
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Boleráz]]
[[Kategória:Smolenice]]
[[Kategória:Lošonec]]
o7q03v55yeokesum1qxg3xp2i9v2oyj
Smutná (potok)
0
746498
8213988
8183501
2026-05-15T01:13:30Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213988
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Smutná
| other_name =
| category = potok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1 =
| district = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| district1 =
| commune =
| municipality = [[Boleráz]]
| municipality1 = [[Smolenice]]
| municipality2 = [[Lošonec]]
| municipality3 = [[Horné Orešany]]
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]]
| source_type = Prameň
| source_location = [[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)|Čierna skala]]
| source_elevation = cca 450
| source_lat_d = 48.5037
| source_long_d = 17.354
| mouth = [[Smolenický potok]]
| mouth_location = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]]
| mouth_elevation = cca 190
| mouth_lat_d = 48.49
| mouth_long_d = 17.4537
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 9
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Trnavský kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = VIII.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = 4-21-16-1123
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Smutná'''<ref name=UGK/><ref name=mcz/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-03-19
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]].<ref name=Geo/> Je to pravostranný prítok [[Smolenický potok|Smolenického potoka]] v povodí [[Dudváh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 9 km a je tokom VIII. rádu. Pramení a sčasti preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=Tm/>
== Priebeh toku ==
Potok pramení v strednej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Pezinské Karpaty]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Smolenická vrchovina]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-19 | miesto = Bratislava}}</ref>, na severovýchodných výbežkoch [[Čierna skala (vrch v Malých Karpatoch; 662 m n. m.)|Čiernej skaly]] ({{Mnm|662}})<ref name="vku"/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|450}}<ref name=Tm/> Od prameňa v lesnom poraste v lokalite Tovariská tečie sprvu juhovýchodným, postupne však východným smerom.<ref name=mcz/> Pokračuje severným úpätím vrchu Polámané ({{Mnm|453}})<ref name="vku">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a následne sa opäť stáča na juhovýchod. Pod Červenou ({{Mnm|372}}) tečie poblíž kameňolomu<ref name=mcz/>, opúšťa súvislý les a prechádza zo [[Smolenická vrchovina|Smolenickej vrchoviny]] do [[Lošonská kotlina|Lošonskej kotliny]].<ref name=G/> Vedie okrajom [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]]<ref name=Tm/> a západným okrajom [[Lošonec|Lošonca]] sa oblúkom točí cez Záhumenice na východ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.488238,17.448286,16
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-03-19
| jazyk =
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Opúšťa [[Malé Karpaty|pohorie]] i [[Pezinské Karpaty]] a pokračuje do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a časti [[Podmalokarpatská pahorkatina]].<ref name=GP/> Odkláňa sa od hranice chráneného územia a v lokalite Pod vinohradmi<ref name="vku"/> priberá ľavostranný prítok z obce. Okrajom Igramského hája pokračuje do lokality Rúbanica, kde križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestu II/502]] do [[Smolenice|Smoleníc]].<ref name=mcz/> Okrajom chráneného areálu [[Všivavec]] sa postupne stáča na severovýchod, lemujúc okraj Horného hája.<ref name="vku"/> Zakrátko sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|190}} vlieva pravostranne do [[Smolenický potok|Smolenického potoka]], prítoku [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45386&y=48.48991&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]].
Smutná pramení a v hornej časti preteká územím obce [[Lošonec]], potom prechádza poblíž hranice i územím [[Horné Orešany|Horných Orešian]], [[Smolenice|Smoleníc]] a [[Boleráz]]u. Potok tečie iba územím okresu [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].<ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=176 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Smolenice&source=osm&id=1015717515&ds=1&x=17.4439515&y=48.4858442&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-19 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]]
* [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Smolenická vrchovina]], [[Lošonská kotlina]]
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]]
* [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45386&y=48.48991&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Vodné toky v povodí Trnávky (Dolný Dudváh)}}
[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Boleráz]]
[[Kategória:Smolenice]]
[[Kategória:Lošonec]]
[[Kategória:Horné Orešany]]
ak53xttlhv2rvmkyrp64pufphkhufww
Stefania (pieseň)
0
747118
8214029
8206137
2026-05-15T06:36:01Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8214029
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox singel
| Názov = Stefania
| Interpret = [[Kalush Orchestra]]
| Dátum vydania = 7. február 2022
| Žáner = [[alternatívny hip hop]], [[folk]]
| Dĺžka = 2:59
| Vydavateľ = [[Sony Music Entertainment]]
| Textár = [[Ivan Klimenko]], [[Oleh Psiuk]]
| Predchádzajúci singel = Štomber Vomber (2022)
| Tento singel = Stefania
| Nasledujúci singel = [[In the Shadows of Ukraine]] (2023)
| Chronológia =
| Chronológia2 = Ukrajina v Eurovision Song Contest chronológia
| Predchádzajúci singel2 = [[Shum|Shum (2021)]]
| Tento singel2 = Stefania (2022)
| Nasledujúci singel2 = [[Heart of Steel|Heart of Steel (2023)]]
}}
'''''Stefania''''' (pôvodne [[Ukrajinčina|ukrajinsky]] Стефанія, ''Stefanija'') je skladba od [[Ukrajina|ukrajinskej]] folk-rapovej skupiny [[Kalush Orchestra]], ktorú napísali všetci členovia skupiny spolu s [[Ivan Klimenko|Ivanom Klimenkom]] a ktorá bola vydaná [[Sony Music Entertainment]]. Táto skladba [[Ukrajina v Eurovision Song Contest|reprezentovala Ukrajinu]] v súťaži [[Eurovision Song Contest 2022]] v [[Turín|Turíne]], ktorú vyhrala.
''Stefania'' bola opísaná ako [[alternatívny hip hop]] a [[folk]]. Je to tretia skladba celá spievaná v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], ktorá reprezentovala Ukrajinu na Eurovízii, avšak druhá súťažná, nakoľko [[Eurovision Song Contest 2020|súťaž v roku 2020]] bola zrušená.<ref>{{Cite web |date=2022-02-22 |title=Ukraine: Kalush Orchestra will go to Turin with 'Stefania' 🇺🇦 |url=https://eurovision.tv/story/ukraine-kalush-orchestra-to-turin |access-date=2022-02-26 |website=Eurovision.tv |language=en-gb}}</ref> Táto pieseň vyhrala súťaž s celkovým počtom bodov 631, čím sa stala prvou náhradnou piesňou, prvou rapovou piesňou a prvou piesňou celou v ukrajinčine, ktorá vyhrala [[Eurovision Song Contest]]. ''Stefania'' sa sa umiestnila na 22 hudobných rebríčkoch, pričom v [[Litva|Litve]] a na [[Ukrajina|Ukrajine]] obsadila prvú priečku a vo [[Fínsko|Fínsku]], v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], na [[Island|Islande]], v [[Maďarsko|Maďarsku]] a vo [[Švédsko|Švédsku]] sa objavila v top 10.
V roku 2022 označili skladbu ''Stefania'' noviny ''[[The Independent]]'' ako 15. najlepšieho víťaza Eurovízie<ref>{{Cite web |last=Kelly |first=Ben |date=10 May 2022 |title=All 68 winning Eurovision songs ranked from worst to best |url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/eurovision/eurovision-winners-best-songs-b2075366.html |access-date=11 May 2022 |website=The Independent}}</ref> a v roku 2023 ju ''[[The Guardian]]'' označil ako 24. najlepšieho víťaza.<ref>{{Cite web |last=Petridis |first=Alexis |date=11 May 2023 |title= All 69 Eurovision song contest winners – ranked! | url=https://www.theguardian.com/music/2023/may/11/all-69-eurovision-song-contest-winners-ranked |access-date=11 May 2023 |website=The Guardian}}</ref>
== Vznik skladby ==
=== Koncept ===
Skladbu ''Stefania'' pomohli napísať všetci členovia [[Kalush Orchestra]] spolu s [[Ivan Klimenko|Ivanom Klimenkom]]. ''Stefania'' bola opísaná ako óda matke, pričom rozprávač v skladbe hovorí o dobrých spomienkach na svoju matku. Pieseň najprv hovorí o tom, ako jeho matka zostarla, čím nostalgicky spomína na minulosť. Neskôr sa v piesni spomínajú matkine ťažkosti, pričom si rozprávač uvedomuje, koľko preňho matka urobila. Koniec každého verša rapu tvorí „uspávanka“, ktorá rozprávačovi pripomína, ako sa oňho matka starala.<ref>{{Cite web|last=Ten Veen|first=Renske|date=2022-02-10|title="She rocked me; gave me rhythm" – Kalush Orchestra bring an ode to mothers in "Stefania" lyrics|url=https://wiwibloggs.com/2022/02/10/lyrics-kalush-orchestra-stefania-english/269492/|access-date=2022-02-26|website=wiwibloggs|language=en-US}}</ref> Pieseň je venovaná matke frontmana skupiny Oleha Psiuka, ktorá sa taktiež volá Stefanija.<ref>{{Cite web |date=15 May 2022 |title=Ukraine: Kalush Orchestra introduces us to 'Stefania' |url=https://eurovision.tv/story/Kalush-Orchestra-Ukraine-2022}}</ref> Súčasťou piesne sú dva tradičné ukrajinské [[Drevený dychový nástroj|drevené dychové hudobné nástroje]]: [[sopilka]] a [[telenka]].<ref>{{Cite news |last=Alexandra Hall |first=Sophia |date=2022-05-12 |title=Ukraine's Kalush Orchestra brings traditional woodwind to Eurovision 2022 |work=[[Classic FM (UK)|Classic FM]] |url=https://www.classicfm.com/music-news/kalush-orchestra-ukraine-eurovision/ |url-status=live |access-date=2022-05-15 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220512165356/https://www.classicfm.com/music-news/kalush-orchestra-ukraine-eurovision/ |archive-date=2022-05-12 |quote=[T]he upbeat track heavily features traditional Ukrainian woodwind instruments; the sopilka, and the telenka.}}</ref>
=== Vidbir 2022 ===
''Stefania'' bola jedným zo súťažiacich v televíznej súťaži [[Ukrajina v Eurovision Song Contest 2022|Vidbir 2022]], ktorú organizuje [[Nacionalna suspilna teleradiokompanija Ukrajiny]] (NSTU), ukrajinská verejnopráva vysielacia spoločnosť, v ktorej sa vyberá reprezentant na [[Eurovision Song Contest]]. Tento výber prebehol v troch kolách. V prvom kole mali hudobníci a textári možnosť prihlásiť sa pomocou online formulára.<ref name=":0">{{Cite web|date=14 December 2021|trans-title=Suspilne announces acceptance of applications for participation in the national selection for Eurovision-2022".|title=Суспільне оголошує прийом заявок на участь у нацвідборі на Євробачення-2022|url=https://eurovision.ua/2022/news/298|access-date=14 December 2021|website=[[Suspilne.media]]|publisher=UA:PBC|language=uk|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20211220013046/https://eurovision.ua/2022/news/298|archivedate=2021-12-20}}</ref> 17. januára 2022 bolo ohlásených 27 vystúpení, ktoré boli zvolené do súťaže. V druhom kole prebehli konkurzy v konkrétne dátumy, v ktorých prebehlo týchto 27 vystúpení. Z nich postúpilo 8, čo bolo ohlásené 24. januára 2022. Tretie kolo predstavovalo finále a prebehlo 12. februára 2022, pričom v ňom prebehlo osem vystúpení, ktoré súťažili o možnosť reprezentovať Ukrajinu v Turíne. Víťaz bol vybraní pomocou kombinácie televízneho hlasovania a trojčlennej poroty,<ref>{{Cite web|date=14 December 2021|title=Правила національного відбору на участь у Пісенному конкурсі Євробачення – 2022|url=https://corp.suspilne.media/document/1044|access-date=14 December 2021 |website=[[Suspilne.media]] |trans-title=Rules of national selection for participation in the Eurovision Song Contest - 2022|publisher=UA:PBC|language=uk }}</ref> ktorú tvorili minulé účastníčky Eurovízie [[Tina Karol]] (reprezentovala v roku [[Eurovision Song Contest 2006|2006]]) a [[Džamala]] (reprezentovala v roku [[Eurovision Song Contest 2016|2016]]) spolu s [[Jaroslav Lodyhin|Jaroslavom Lodyhinom]], členom predstavenstva NSTU.<ref>{{cite web|last=Granger|first=Anthony|date=2022-02-03|title=🇺🇦 Ukraine: Tina Karol Juror For Vidbir 2022|url=https://eurovoix.com/2022/02/03/🇺🇦-ukraine-tina-karol-juror-for-vidbir-2022/|access-date=2022-02-03|work=Eurovoix}}</ref><ref>{{cite web|last=Granger|first=Anthony|date=2022-02-05|title=🇺🇦 Ukraine: Jamala Announced as Juror For Vidbir 2022|url=https://eurovoix.com/2022/02/05/jamala-juror-vidbir-2022/|access-date=2022-02-05|work=Eurovoix}}</ref>
Umelci a skladatelia mali možnosť prihlásiť svoje skladby medzi 14. decembrom 2021 a 10. januárom 2022. Prihlásiť sa však mohli len umelci a skladatelia, ktorí od roku 2014 nemali koncert v [[Rusko|Rusku]] a od roku 2014 nevstúpili na územie [[Krym (polostrov)|Krymu]].<ref name=":0" /> Producenti televíznej šou vyberali spomedzi 284 prihlásených, pričom vybrali 27 skladieb.<ref name="longlist">{{Cite web|date=17 January 2022|title=Суспільне оголосило довгий список учасників Нацвідбору на Євробачення-2022|url=https://suspilne.media/198617-suspilne-ogolosilo-dovgij-spisok-ucasnikiv-nacvidboru-na-evrobacenna-2022/|access-date=17 January 2022|website=[[Suspilne.media]]|publisher=UA:PBC|language=uk|trans-title=Suspilne has announced a long list of participants in the National Selection for Eurovision-2022|archive-date=17 January 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220117195705/https://suspilne.media/198617-suspilne-ogolosilo-dovgij-spisok-ucasnikiv-nacvidboru-na-evrobacenna-2022/|url-status=dead}}</ref><ref name=":2">{{Cite web|date=17 January 2022|trans-title=Eurovision 2022: Ukraine Starts Searching For National Selection|title=Євробачення 2022: Україна Розпочала Прослуховування На Нацвідбір|url=https://novy.tv/ua/g-space/showbiznes/2022/01/17/єvrobachennya-2022-ukraїna-rozpochala-prosluhovuvannya-na-naczvidbir/|access-date=18 January 2022|website=novy.tv|language=uk|archive-date=17 January 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220117151823/https://novy.tv/ua/g-space/showbiznes/2022/01/17/%D1%94vrobachennya-2022-ukra%D1%97na-rozpochala-prosluhovuvannya-na-naczvidbir/|url-status=dead}}</ref> Konkurzy potom prebehli v My Dream Space v [[Kyjev|Kyjeve]], pričom 8 skladieb postúpilo do národného finále.<ref name=":2" /> Týchto osem skladieb bolo vybraných 24. januára 2022.<ref>{{Cite web|date=24 January 2022|title=Суспільне оголосило фіналістів Нацвідбору на Євробачення-2022 |url=https://corp.suspilne.media/newsdetails/4666 |access-date=24 January 2022 |trans-title=Suspilne has announced the finalists of the National Selection for Eurovision-2022 |website=[[Suspilne.media]] |publisher=UA:PBC |language=uk }}</ref> Vo finále súťaže ''Vidbir'', ktoré prebehlo 12. feburára, vyhrala [[Alina Paš|Alina Pašová]] so skladbou ''[[Shadows of the Forgotten Ancestors]]'', avšak neskôr sa vzdala víťazstva kvôli kontroverzii, pretože porušila pravidlo, ktoré zakazovalo súťažiť umelcom, ktorí cestovali do Ruska alebo na Krym.<ref name="withdrawal">{{Cite web|last=Mori|first=Yevhenii|date=2022-02-16|title=Аліна Паш відмовилась від участі в Євробаченні|trans-title=Alina Pash refuses participation in Eurovision|url=https://suspilne.media/207651-alina-pas-vidmovilas-vid-ucasti-v-evrobacenni/?|access-date=2022-02-16|website=[[Suspilne.media]]|publisher=UA:PBC|language=uk|archive-date=16 February 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220216132412/https://suspilne.media/207651-alina-pas-vidmovilas-vid-ucasti-v-evrobacenni/|url-status=dead}}</ref> Na základe toho NSTU ponúkla skupine [[Kalush Orchestra]] možnosť reprezentovať Ukrajinu namiesto Pašovej.<ref>{{cite web|last=Holden|first=Steve|date=16 February 2022|title=Alina Pash: Singer won't represent Ukraine at Eurovision|url=https://www.bbc.co.uk/news/newsbeat-60405761|access-date=18 February 2022|website=BBC}}</ref><ref>{{Cite web|last=Adams|first=William Lee|date=17 February 2022|title=Ukraine offers Kalush Orchestra Eurovision 2022 spot "to maintain the trust of the audience"|url=https://wiwibloggs.com/2022/02/17/ukraine-offers-kalush-orchestra-eurovision-2022-spot-to-maintain-the-trust-of-the-audience/269867/|website=wiwibloggs|accessdate=18 February 2022}}</ref> 22. februára skupina túto ponuku prijala, čím sa ''Stefania'' stala reprezentujúcou skladbou na Eurovíziu.<ref>{{cite web|date=22 February 2022|title=Гурт "Kalush Orchestra" представить Україну на Євробаченні в Турині|trans-title=Kalush Orchestra will represent Ukraine at Eurovision in Turin|url=https://corp.suspilne.media/newsdetails/4797|access-date=22 February 2022|website=Suspilne|language=uk}}</ref>
Dva dni po tom, čo skupina súhlasila s reprezentáciou Ukrajiny, [[Ruská invázia na Ukrajinu|napadlo Rusko Ukrajinu]], čím sa ''Stefania'' stala populárnou hudbou na sociálnych médiách počas tohto vojnového obdobia.<ref>{{Cite news |date=2022-05-17 |title=Eurovision winners release powerful official film clip shot in war-torn Ukraine |language=en-AU |work=ABC News |url=https://www.abc.net.au/news/2022-05-17/stefania-film-clip-ukraine-eurovision-winners-kalush-orchestra/101073676 |access-date=2022-10-27}}</ref><ref>{{Cite news |last=Treisman |first=Rachel |date=2022-05-11 |title=A fan-favorite band from Ukraine advances to the Eurovision grand final |language=en |work=NPR |url=https://www.npr.org/2022/05/11/1098229013/eurovision-ukraine-kalush-orchestra-final |access-date=2022-10-29}}</ref> 2. apríla NSTU potvrdila, že Kalush Orchestra a zvyšok delegácie dostali povolenie opustiť krajinu a zúčastniť sa súťaže, pričom uviedla, že skupina sa zúčastní propagačných akcií po Európe, aby získali peniaze na obranu a upokojenie vojny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra розпочали підготовку до виступу в Турині | url = https://corp.suspilne.media/newsdetails/4899/ | dátum vydania = 2025-02-12 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = uk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Cite web |last=Granger |first=Anthony |date=2022-04-02 |title=🇺🇦 Ukraine: Kalush Orchestra Will Perform Live at Eurovision 2022 |url=https://eurovoix.com/2022/04/02/kalush-orchestra-will-perform-live-at-eurovision-2022/ |access-date=2022-04-02 |website=Eurovoix |language=en-GB}}</ref><ref>{{Cite web |date=2022-04-02 |title=KALUSH ORCHESTRA виступив у центрі Львова та розповів про підготовку до "Євробачення" — Львівська міська рада |url=https://city-adm.lviv.ua/news/culture/291056-kalush-orchestra-vystupyv-u-tsentri-lvova-ta-rozpoviv-pro-pidhotovku-do-yevrobachennia |access-date=2022-04-02 |website=city-adm.lviv.ua |publisher=Lviv City Administration |language=uk-ua}}</ref>
=== Eurovision Song Contest ===
[[File:Eurovision 2022 - Semi-final 1 - Ukraine - Kalush Orchestra (02).jpg|thumb|Vystúpenie skladby ''Stefania'' od Kalush Orchestra na Eurovízii]]
10. mája 2022 prebehlo prvé semifinále Eurovision Song Contest v [[PalaOlimpico]] v [[Turín|Turíne]], ktoré usporiadala [[Radiotelevisione italiana]] (RAI) a ktoré sa vysielalo naživo po celom svetadieli i mimo neho. Kalush Orchestra vystúpili so skladbou ''Stefania'' ako 6. v poradí zo 17 skladieb a postúpili do finále. Po finále boli zverejnené výsledky tohto semifinále, podľa ktorých získala ''Stefania'' prvé miesto na základe kombinácie prvého miesto z televízneho hlasovania a tretieho miesta od poroty.<ref>{{cite web|date=2022-01-25|title=Eurovision 2022: Which Semi-Final is your country performing in? 🇮🇹|url=https://eurovision.tv/story/eurovision-2022-semi-finals|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20220203043125/https://eurovision.tv/story/eurovision-2022-semi-finals|archive-date=3 February 2022 |access-date=2022-01-25|work=Eurovision.tv|publisher=EBU}}</ref><ref>{{cite web|date=2020-05-11|title=A fan-favorite band from Ukraine advances to the Eurovision grand final |url=https://www.npr.org/2022/05/11/1098229013/eurovision-ukraine-kalush-orchestra-final|work=NPR|author=Rachel Treisman}}</ref>
Vo finále Eurovision Song Contest 14. mája 2022 vystúpili Kalush Orchestra so skladbou ''Stefania'' ako 12. v poradí z celkového počtu 26 skladieb. Na konci rozdávania hlasov od poroty skončili na 4. mieste so 192 bodmi. Z televízneho hlasovania získali 439 bodov, najvyšším počtom v histórii súťaže, pričom získali body od každej krajiny (od každej krajiny získali 10 alebo 12 bodov, okrem od [[Malta v Eurovision Song Contest 2022|Malty]], [[Severné Macedónsko v Eurovision Song Contest 2022|Severného Macedónska]] a [[Srbsko v Eurovision Song Contest 2022|Srbska]]). Sčítaním bodov od poroty a divákov získali celkom 631 bodov, čím sa ''Stefania'' umiestnila na prvom mieste a vyhrala súťaž.<ref>{{Cite web|url=https://eurovisionworld.com/esc/ukraine-wins-eurovision-song-contest-2022|title=Ukraine wins Eurovision Song Contest 2022|date=May 15, 2022|website=Eurovisionworld}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/eurovision/eurovision-2022-live-results-voting-winner-b2078493.html|title=Kalush Orchestra wins the Eurovision Song Contest 2022|date=May 15, 2022|website=The Independent}}</ref>
=== Dopad ===
Po výhre v Eurovízií vyzbierali Kalush Orchestra 54 miliónov [[Ukrajinská hrivna|hrivien]] na podporu Ukrajiny na svojich koncertoch, charitných stretnutiach a aukciách. Táto čiastka nezahŕňa spoločne koncerty s inými umelcami. Skupina sa neskôr vydala na propagačnú cestu po Európe a Severnej Amerike na zbieranie darov na podporu Ukrajiny.<ref>{{Cite web |date=2022-06-21 |title=Ukrainian Eurovision winners Kalush Orchestra to perform first UK concert at Glastonbury |url=https://www.theguardian.com/music/2022/jun/21/kalush-orchestra-ukrainian-eurovision-winners-perform-glastonbury |access-date=2022-07-02 |website=The Guardian |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Davda |first=Rishi |date=2022-06-24 |title=Eurovision's Ukrainian winners say Glastonbury set a 'huge responsibility' |url=https://www.itv.com/news/2022-06-24/eurovisions-ukrainian-winners-say-glastonbury-set-a-huge-responsibility |access-date=2022-07-02 |website=ITV News |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Gallicchio |first=Federico |date=2022-07-03 |title=Eurovision 2022, Kalush Orchestra: la band prepara il tour in Nord America |url=https://www.eurofestivalnews.com/2022/07/03/eurovision-kalush-orchestra-tour-nord-america/ |access-date=2022-07-15 |website=Eurofestival News |language=it-IT}}</ref> Európski sledujúci mohli darovať peniaze v rámci iniciátivy „Zachráňme ukrajinskú kultúru“ (angl. „Save Ukrainian Culture“), ktorá vznikla s podporou [[Ministerstvo kultúry Ukrajiny|ukrajinského Ministerstva kultúry]].{{Bez citácie}} Počas vystúpenia na [[Festival Glastonbury 2022|festivale Glastonbury]] v júni 2022 zahrali skladbu dobrovoľníčkam, ktoré pomáhali s [[Ukrajinská migračná kríza|ukrajinskými utečencami]] v Londýne.{{Bez citácie}}
V auguste 2022 vystúpili Kalush Orchestra v talianskom [[Monopoli]] na festivale Madonna della Madia, pričom sa do vystúpenia zapojili ukrajinské migrantské deti,<ref>{{Cite web |date=2022-08-17 |title=Kalush Orchestra виступив на італійському фестивалі Madonna della Madia: сюрприз від дітей та номер з переселенцями |url=https://tsn.ua/glamur/kalush-orchestra-vistupiv-na-italiyskomu-festivali-madonna-della-madia-syurpriz-vid-ditey-ta-vistup-z-pereselencyami-2136784.html |access-date=2023-07-29 |website=ТСН.ua |language=uk}}</ref><ref>{{cite web | url=http://www.norbaonline.it/ondemand-dettaglio.php?i=132203 | title=Programmi tv | date=17 August 2022 | quote=Ieri Monopoli ha ospitato il concerto della Kalush Orchestra nell'ambito della festa patronale in onore della Madonna della Madia. È l'unica tappa italiana di un lungo tour. | language=it | archive-url=https://web.archive.org/web/20221018145650/http://www.norbaonline.it/ondemand-dettaglio.php?i=132203 | archive-date=18 October 2022 | url-status=dead}}</ref> ktoré spievali skladbu ''Stefania'' a tancovali na pódiu.<ref>{{Cite web |title=Трирічний хлопчик з Ірпеня розчулив виконанням пісні Stefania. ВІДЕО |url=https://volyn.tabloyid.com/zhittia/tririchnii-hlopchik-z-irpenia-rozchuliv-vikonanniam-pisnistefania-video |access-date=2022-10-27 |website=volyn.tabloyid.com}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = У Львові діти початкової школи під час тривоги співали "Стефанію". Відео | url = https://zahid.espreso.tv/u-lvovi-diti-pochatkovoi-shkoli-pid-chas-trivogi-spivali-stefaniyu-video | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = uk}}</ref> V podvečer [[Ukrajinský deň nezávislosti|ukrajinského dňa nezávislosti]], 23. augusta, ohlásili Kalush Orchestra 24-hodinovú zbierku na rehabilitáciu ukrajinských vojakov v Mariupole.<ref>{{Cite web |date=2022-10-14 |title=Kalush Orchestra raise 1.5 million dollars for Ukraine - Music News |url=https://usa.firenews.video/music/kalush-orchestra-raise-1-5-million-dollars-for-ukraine-music-news/ |access-date=2022-10-27 |website=News today |language=ru-RU |accessdate=2026-03-28 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20221021205500/https://usa.firenews.video/music/kalush-orchestra-raise-1-5-million-dollars-for-ukraine-music-news/ |archivedate=2022-10-21 }}</ref>
Keďže Ukrajina vyhrala Eurovision Song Contest 2022, [[Európska vysielacia únia]] (EBU) dala NSTU povinnosť organizácie [[Eurovision Song Contest 2023|ďalšieho ročníka Eurovision Song Contest]]. Keďže NSTU nebola schopná usporiadať tento ročník kvôli ruskej invázii, ujala sa organizácie [[British Broadcasting Corporation]] (BBC). Finále, ktoré sa konalo 13. mája 2023 v [[Liverpool|Liverpoole]], začalo vystúpením Kalush Orchestra, ktorí zahrali skladbu ''Stefania'' a ich nový singel ''Changes''. Taktiež odovzdali trofej víťazovi súťaže.{{Bez citácie}}
== Videoklip ==
10. marca 2022 bolo pridané video vystúpenia skladby ''Stefania'' zo súťaže Vidbir 2022 na YouTube kanál Eurovízie. Videoklip pre túto pieseň, ktorý režíroval Max Ksjonda, bolo vydané 15. mája, tesne po tom, čo skladba vyhrala Eurovíziu.<ref>{{Cite web |last=Richards |first=Will |date=2022-05-15 |title=Ukraine's Kalush Orchestra share powerful video for Eurovision-winning song 'Stefania' |url=https://www.nme.com/news/music/ukraines-kalush-orchestra-share-powerful-video-for-eurovision-winning-song-stefania-3225752 |access-date=2022-08-06 |website=NME |language=en-GB}}</ref> Video bolo natáčané v apríli v mestách [[Buča]], [[Irpiň]], [[Boroďanka]] a [[Hostomeľ]], na ktoré prebehli útoky počas ruskej invázie. Video zachytáva vojačky v zničených mestách, ktoré zachraňujú mnohé deti z horiacich a budov zničených bombami a vracajú ich ich matkám.<ref>{{Cite web |title=Irpin, Bucha, Hostomel, Borodianka: Kalush Orchestra presents music video to song 'Stefania' |url=https://www.ukrinform.net/rubric-society/3483821-irpin-bucha-hostomel-borodianka-kalush-orchestra-presents-music-video-to-song-stefania.html |access-date=2022-10-27 |website=www.ukrinform.net |language=en}}</ref>
== Hudobné rebríčky ==
''Stefania'' sa umiestnila v 22 hudobných rebríčkoch, pričom dosiahla prvé miesto v Litve a na Ukrajine a obsadila pozíciu v top 10 vo Fínsku, v Chorvátsku, na Islande, v Maďarsku a vo Švédsku.
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
=== Týždenné rebríčky ===
{| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center"
! scope="col"| Rebríček (2022)
! scope="col"| Najvyššia<br />pozícia
|-
| Australia Digital Tracks ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref name=":1">"The ARIA Report: Week Commencing 23 May 2022". The ARIA Report. No. 1681. [[Australian Recording Industry Association]]. 23. máj 2022. s. 9.</ref>
| 27
|-
| Belgicko ([[Ultratop|Ultratop 50]] Flámsko)<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra - Stefania - ultratop.be | url = https://www.ultratop.be/nl/song/225b94/Kalush-Orchestra-Stefania | vydavateľ = www.ultratop.be | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref>
| 24
|-
| Canada Digital Song Sales (''[[Billboard]]'')<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadian Digital Song Sales | url = https://www.billboard.com/charts/hot-canada-digital-song-sales/2022-05-28/ | dátum prístupu = 20260328 | dátum archivácie = 20221215 | url archívu = https://web.archive.org/web/20221215183042/https://www.billboard.com/charts/hot-canada-digital-song-sales/2022-05-28/}}</ref>
| 26
|-
| Česko ([[International_Federation_of_the_Phonographic_Industry|ČNS IFPI]])<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČNS IFPI | url = https://ifpicr.cz/hitparada/30/kalush/stefania-kalush-orchestra/168970 | vydavateľ = ifpicr.cz | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref>
|22
|-
| Fínsko ([[Suomen virallinen lista]])<ref name=":6">{{cite web|url=https://www.ifpi.fi/lista/singlet/2022/20/|title=Singlet 20/2022|publisher=[[Musiikkituottajat]]|language=fi|access-date=22 May 2022}}</ref>
| 2
|-
|[[Billboard Global 200|Global 200]] (''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'')<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Billboard Global 200 | url = https://www.billboard.com/charts/billboard-global-200/ | dátum vydania = 2020-09-15 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = | priezvisko = }}</ref>
|85
|-
| Greece International ([[IFPI Greece|IFPI]])<ref name=":8">{{cite web |title=IFPI Charts |url=https://www.ifpi.gr/digital_ien.html |access-date=5 September 2022 |website=ifpi.gr |archive-date=30 May 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220530063950/https://www.ifpi.gr/digital_ien.html}}</ref>
| 9
|-
| Holandsko ([[Dutch Top 40]])<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 40-lijst van week 21, 2022 | url = https://www.top40.nl/top40/2022/week-21 | dátum prístupu = 20260328}}</ref>
| 38
|-
|Holandsko ([[Dutch_Single_Top_100|Single Top 100]])<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra - Stefania | url = https://dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | dátum prístupu = 20260328}}</ref>
|36
|-
| Chorvátsko (''[[Billboard]]'')<ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Croatia Songs | url = https://www.billboard.com/charts/croatia-songs-hotw/ | dátum vydania = 2022-02-15 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | meno = | priezvisko = }}</ref>
| 6
|-
| Island ([[Tónlistinn]])<ref name=":12">{{cite web|url=http://plotutidindi.is/tonlistinn/|title=Tónlistinn – Lög|trans-title=The Music – Songs|language=is|publisher=Plötutíðindi|access-date=23 September 2022|archive-url=https://web.archive.org/web/20220525081632/http://plotutidindi.is/tonlistinn/|archive-date=25 May 2022}}</ref>
| 7
|-
| Írsko ([[Irish_Singles_Chart|IRMA]])<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Irish Singles Chart on 20/5/2022 | url = https://www.officialcharts.com/charts/irish-singles-chart/20220520/ie7501/ | vydavateľ = Official Charts | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref>
|30
|-
| Litva ([[AGATA (organization)|AGATA]])<ref name=":14">{{cite web|url=https://www.agata.lt/lt/naujienos/s20/|title=2022 20-os savaitės klausomiausi (Top 100)|publisher=[[AGATA (organization)|AGATA]]|language=lt|date=20 May 2022|access-date=20 May 2022|trans-title=2022 Week 20 Most Listened (Top 100)}}</ref>
| 1
|-
| Maďarsko ([[Association_of_Hungarian_Record_Companies|Single Top 40]])<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hivatalos magyar slágerlisták | url = https://slagerlistak.hu/ | vydavateľ = slagerlistak.hu | dátum prístupu = 2026-03-28 | priezvisko = lightmedia.hu}}</ref>
|5
|-
| Nemecko ([[GfK_Entertainment_charts|GfK]])<ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra, Stefania | url = https://www.offiziellecharts.de/titel-details-2251668 | dátum prístupu = 20260328}}</ref>
| 22
|-
| Nórsko ([[VG-lista]])<ref name=":17">{{cite web|url=https://topplista.no/charts/singles/2022-w20/|title=VG-lista – Topp 20 Single 2022-20|publisher=[[VG-lista]]|access-date=21 May 2022}}</ref>
| 19
|-
| Portugalsko ([[Associação_Fonográfica_Portuguesa|AFP]])<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = portuguesecharts.com - Kalush Orchestra - Stefania | url = https://portuguesecharts.com/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | vydavateľ = portuguesecharts.com | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref>
|92
|-
| Rakúsko ([[Ö3 Austria Top 40]])<ref name=":19">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kalush Orchestra - Stefania | url = http://austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | vydavateľ = austriancharts.at | dátum prístupu = 2026-03-28 | meno = | priezvisko = }}</ref>
|26
|-
| Slovensko ([[International Federation of the Phonographic Industry|Singles Digitál Top 100]])<ref name=":20">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČNS IFPI | url = https://ifpicr.cz/hitparada/43/kalush/stefania-kalush-orchestra/168970 | vydavateľ = ifpicr.cz | dátum prístupu = 2026-03-28}}</ref>
| 27
|-
| [[Spoločenstvo nezávislých štátov|SNŠ]] ([[Tophit]])<ref name=":21">{{cite web|url=https://tophit.ru/en/chart/airplay/weekly/2022-05-27/all/all|title=Top Radio Hits Global Weekly Chart – Tophit Music Charts|publisher=[[Tophit]]|language=en|access-date=18 December 2022}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>
|98
|-
| Švajčiarsko (Schweizer Hitparade)<ref name=":22">{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Kalush+Orchestra&titel=Stefania&cat=s | vydavateľ = swisscharts.com | dátum prístupu = 2026-03-28 | titul = Kalush Orchestra – Stefania}}</ref>
| 11
|-
| Švédsko ([[Sverigetopplistan]])<ref name=":23">{{cite web|url=https://www.sverigetopplistan.se/chart/41?dspy=2022&dspp=20|title=Veckolista Singlar, vecka 20|publisher=[[Sverigetopplistan]]|access-date=20 May 2022}}</ref>
| 7
|-
| Taliansko ([[Federazione Industria Musicale Italiana|FIMI]])<ref name=":24">{{cite web|url=https://www.fimi.it/top-of-the-music/archivio-classifiche-settimanali/archivio-classifiche-per-settimana/?tipo=2&anno=2022&settimana=20#tabs-1b|title=Top Singoli – Classifica settimanale WK 20|publisher=[[Federazione Industria Musicale Italiana]]|language=it|access-date=21 May 2022}}</ref>
|53
|-
|[[UK_singles_chart|UK Singles]] ([[Official_Charts_Company|OCC]])<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Official Singles Chart on 20/5/2022 | url = https://www.officialcharts.com/charts/singles-chart/20220520/7501/ | vydavateľ = Official Charts | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref>
|38
|-
| Ukraine Airplay ([[TopHit|TopHit]])<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top Radio Hits Ukraine Weekly Chart Apr 14, 2022 {{!}} TopHit - Highway To Airplay | url = https://tophit.com/chart/top/radio/hits/ua/weekly/20220408-20220414 | vydavateľ = tophit.com | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}</ref>
|1
|-
| US [[World Digital Song Sales]] (''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'')<ref name=":27">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Digital Song Sales | url = https://www.billboard.com/charts/world-digital-song-sales/ | dátum vydania = 2013-01-02 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en-US | priezvisko = devops}}</ref>
| 2
|}
{{Stĺpce-2}}
=== Mesačné rebríčky ===
{| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center"
! scope="col"| Rebríček (2022)
! scope="col"| Najvyššia<br />pozícia
|-
| Ukraine Airplay (Tophit)<ref>{{cite web|url=https://tophit.ru/ru/chart/ukraine/monthly/2022-04-01/all/all|trans-title=The best songs on the radio in Ukraine for a month|title=Лучшие песни на радио в Украине за месяц|publisher=[[Tophit]]|language=ru|date=April 2022|access-date=13 May 2022|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20220513041020/https://tophit.ru/ru/chart/ukraine/monthly/2022-04-01/all/all|archivedate=2022-05-13}}</ref>
| 1
|}
=== Rebríčky na konci roka ===
{| class="wikitable sortable plainrowheaders" style="text-align:center;"
! scope="col"| Rebríček (2022)
! scope="col"| Pozícia
|-
| Island (Tónlistinn)<ref>{{cite web|url=https://plotutidindi.is/tonlistinn-log-2022/|title=TÓNLISTINN – LÖG – 2022|publisher=Plötutíðindi|access-date=8 March 2024|language=is}}</ref>
| 67
|-
| Litva (AGATA)<ref>{{cite web|url=https://www.agata.lt/lt/naujienos/2022m/|title=2022 metų klausomiausi (Top 100)|publisher=[[AGATA (organization)|AGATA]]|language=lt|access-date=27 February 2023}}</ref>
| 19
|-
| Ukraine Airplay (TopHit)<ref>{{cite web|url=https://tophit.ru/en/chart/ukraine/yearly/2022-01-01/all/all|title=Top Radio Hits Ukraine Annual Chart 2022|publisher=[[TopHit]]|access-date=30 December 2022|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20221230131219/https://tophit.ru/en/chart/ukraine/yearly/2022-01-01/all/all|archivedate=2022-12-30}}</ref>
| 3
|}
{| class="wikitable plainrowheaders" style="text-align:center;"
! scope="col"| Rebríček (2023)
! scope="col"| Pozícia
|-
| Ukraine Airplay (TopHit)<ref>{{cite web|url=https://tophit.com/chart/top/radio/hits/ukraine/annual/2023-01-01|title=Top Radio Hits Ukraine Chart 2023|publisher=[[TopHit]]|access-date=1 January 2024|accessdate=2026-03-28|archiveurl=https://web.archive.org/web/20240101000418/https://tophit.com/chart/top/radio/hits/ukraine/annual/2023-01-01|archivedate=2024-01-01}}</ref>
| 14
|}
{{Stĺpce-koniec}}
===Ocenenia===
{| class="wikitable"
!Región
!Ocenenia
!Počet jednotiek
|-
| Poľsko ([[Związek Producentów Audio Video|ZPAV]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OLiS - oficjalna lista wyróżnień | url = https://www.olis.pl/charts/oficjalna-lista-wyroznien | vydavateľ = www.olis.pl | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = pl}}</ref>
|[[Platinová platňa]]
|50,000<sup>‡</sup>
|-
| colspan="3" |<small><sup>‡</sup>Predaje a stríming.</small>
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Stefania (song)|1345858810}}
{{Autoritné údaje}}
{{DISPLAYTITLE:''Stefania'' (pieseň)}}
[[Kategória:Piesne z 2022]]
[[Kategória:Single z 2022]]
[[Kategória:Víťazi Eurovision Song Contest]]
[[Kategória:Piesne v ukrajinčine]]
[[Kategória:Ukrajinské piesne]]
[[Kategória:Ukrajina na Eurovision Song Contest]]
[[Kategória:Eurovision Song Contest 2022]]
s8oj58sttnel2s4j9p47mpzutfprbjy
Diskusia k Wikipédii:WikiJar SVE 2026
5
747211
8214189
8196964
2026-05-15T11:19:04Z
~2026-29333-12
294955
/* Mesias */ nová sekcia
8214189
wikitext
text/x-wiki
== Vymažte prosím moje články ==
Nejako som si narýchlo nevšimol, že sa to nemá týkať Slovenska :).
Pardon. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:47, 29. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:09, 29. marec 2026 (UTC)
== Mesias ==
duna tri --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29333-12|~2026-29333-12]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29333-12|diskuse]]) 11:19, 15. máj 2026 (UTC)
kqlk1lz2tmzzx9va69g29o4ogtcx3uy
8214195
8214189
2026-05-15T11:30:06Z
DurMar12
181423
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29333-12|~2026-29333-12]] ([[User_talk:~2026-29333-12|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
8189356
wikitext
text/x-wiki
== Vymažte prosím moje články ==
Nejako som si narýchlo nevšimol, že sa to nemá týkať Slovenska :).
Pardon. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:47, 29. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Martingazak}} {{Hotovo}} --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:09, 29. marec 2026 (UTC)
k8jgl74209xpbxiiq8a5ii0pd0yb82o
Eurovision Song Contest 2026
0
747465
8213945
8213648
2026-05-14T21:15:55Z
KormiSK
91359
+postupujuci zo semifinale, finale hned doplnim
8213945
wikitext
text/x-wiki
{{Aktualita}}
{{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}}
{{Infobox Eurovision
| name = Eurovision Song Contest 2026
| map = ESC 2026 Map.svg
| venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
| null =
| winner =
| return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}}
| pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]]
| nex =
| entries = 35
| theme =
| host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
| presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]]
| con = Eurovision Song Contest
| semi2 = 14. máj 2026
| semi1 = 12. máj 2026
| final = 16. máj 2026
| withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}},
}}
[[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda:<br/>
{{Legenda|#2268b1|krajina automaticky postupuje do finále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#22b14c|krajina sa zúčastní semifinále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#a2a397|krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku|border=1px solid #000}}
]]
'''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]].
Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili.
== Účastníci ==
{{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}}
Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref>
15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref>
{| class="wikitable plainrowheaders sticky-header"
|+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026
! scope="col" | Krajina
! scope="col" | Vysielacia spoločnosť
! scope="col" | Umelec
! scope="col" | Pieseň
! scope="col" | Jazyk(y)
! scope="col" | Autori piesne
! scope="col" | Zdroj
|-
! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}}
| RTSH
| Alis
| „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“
| [[albánčina]]
|
* Alis Kallaçi
*Desara Gjini
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}}
| AMPTV
| Simón
| „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“
| [[angličtina]]
|
* David Tserunyan
* Eva Voskanyan
* Lilit Navasardyan
* Rosa Linn
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}}
| SBS
| Delta Goodrem
| „Eclipse“
| [[angličtina]]
|
* Delta Goodrem
* Ferras Alqaisi
* Jonas Myrin
* Michael Fatkin
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}}
| İTV
| Jiva
| „Just Go“
| [[angličtina]], [[azerbajdžančina]]
|
* Fuad Javadov
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}}
| RTBF
| Essyla
| „Dancing on the Ice“
| [[angličtina]]
|
* Alice Van Eesbeeck
* Barbara Petitjean
* Emil Stengele
* Nicolas d'Avell
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}}
| BNT
| Dara
| „Bangaranga“
| [[angličtina]]
|
* Anne Judith Wik
* Monoir
* Darina Yotova
* Dimitris Kontopoulos
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}}
| CyBC
| Antigoni
| „Jalla“
| [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]]
|
* Antigoni Buxton
* Charalambous Kallona
* Connor Mullally-Knight
* Demetris Nikolaou
* Klejdi Lupa
* Paris Kalpos
* Trey Qua
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}}
| [[Česká televize|ČT]]
| Daniel Zizka
| „Crossroads“
| [[angličtina]]
|
* Daniel Žižka
* Viliam Béreš
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}}
|RTCG
|Tamara Živković
|„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}}
|[[čiernohorčina]]
|
* Boris Subotić
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}}
| DR
| Søren Torpegaard Lund
| „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“
| [[dánčina]]
|
* Clara Sofie Fabricius
* Søren Torpegaard Lund
* Thomas Meilstrup
* Valdemar Littauer Bendixen
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}}
| ERR
| Vanilla Ninja
| „Too Epic to Be True“
| [[angličtina]]
|
* Sven Lõhmus
| style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fi|Yle|i=unset}}
| Linda Lampenius, Pete Parkkonen
| „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“
| [[fínčina]]
|
* Antti Riihimäki
* Lauri Halavaara
* Linda Lampenius
* Pete Parkkonen
* Vilma Alina
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}}
| Monroe
| „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“
| [[francúzština]]
|
* Christopher Cohen
* Fred Savio
* Fredie Marche
* Maxime Morise
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}}
| ERT
| Akylas
| „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}}
| [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref>
|
* Akylas Mytilinaios
* Orfeas Nonis
* Theofilos Pouzbouris
* Thomas Papathanasis
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}}
|GPB
|{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}}
|„On Replay“
|[[angličtina]]
|
* Giga Kukhianidze
* Liza Japaridze
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}}
|HRT
|Lelek
|„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“
|[[chorvátčina]]
|
* Filip Lacković
* Lazar Pajić
* Tomislav Roso
* Zorica Pajić
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}}
| IPBC
| Noam Bettan
| „Michelle“
| [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]]
|
* Nadav Aharoni
* Noam Bettan
* Tzlil Klifi
* Yuval Raphael
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Litva|vlajka=áno}}
|LRT
|Lion Ceccah
|„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“
|[[litovčina]], [[angličtina]]
|
* Aurimas Galvelis
* Tomas Alenčikas
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}}
| LSM
| Atvara
| „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“
| [[lotyština]]
|
* Jānis Jačmenkins
* Liene Stūrmane
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}}
| RTL
| Eva Marija
| „Mother Nature“
| [[angličtina]]
|
* Eva Marija Kavaš Puc
* Julie Aagaard
* Maria Broberg
* Thomas Stengaard
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}}
| PBS
| Aidan
| „{{lang|it|Bella|i=no}}“
| [[angličtina]], [[maltčina]]
|
* Aidan Cassar
* Joep van den Boom
* Sarah Bonnici
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}}
| TRM
| Satoshi
| „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“
| [[rumunčina]]
|
* Vlad Sabajuc
| style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref>
|-
!{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}}
|SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|[[angličtina]]
|
* Dario Schürmann
* Luisa Heinemann
* Raphael Lott
* Sarah Engels
* Valentin Boes
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}}
| NRK
| Jonas Lovv
| „Ya Ya Ya“
| [[angličtina]]
|
* Jonas Lovv Hellesøy
* Sondre Skaftun
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}}
| TVP
| Alicja
| „Pray“
| [[angličtina]]
|
* Alicja Szemplińska
* Sinclair Alan Malcolm
* Weronika Gabryelczyk
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}}
| RTP
| {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}}
| „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“
| [[portugalčina]]
|
* Duarte Farias
* Francisco Pereira
* Francisco Pestana
* Francisco Raposo
* Gonçalo Narciso
* Gui Alface
* José Carlos Coelho Almeida Tavares
* Luis Aleixo
* Miguel Costa
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}}
|[[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
|Cosmó
|„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“
|[[nemčina]]
|
* Benjamin Gedeon
* Elias Stejskal
* Ella Stern
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}}
| TVR
| Alexandra Căpitănescu
| „Choke Me“
| [[angličtina]]
|
* Alexandra Căpitănescu
* Călin-Alexandru Grăjdan
* Elvis Silitră
* Ștefan Condrea
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}}
| SMRTV
| Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}}
| „Superstar“
| [[angličtina]]
|
* Anderz Wrethov
* George Alan O'Dowd
* Julie Aagaard
* John-Emil Johansson
* Thomas Stengaard
* Senhit Zadik Zadik
| style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}}
|[[British Broadcasting Corporation|BBC]]
|Look Mum No Computer
|„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“
|[[angličtina]]
|
* Julie Aagaard
* Lasse Midtsian Nymann
* Sam Battle
* Thomas Stengaard
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}}
| RTS
| Lavina
| „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}}
| [[srbčina]]
|
* Andrija Cvetanović
* Bojan Ilić
* Ivan Jegdić
* Luka Aranđelović
* Nikola Petrović
* Pavle Aranđelović
* Pavle Samardžić
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}}
|SRG SSR
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|[[angličtina]]
|
* Charlie McClean
* Veronica Fusaro
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}}
| SVT
| Felicia
| „My System“
| [[angličtina]]
|
* Audun Agnar
* Emily Harbakk
* Felicia Eriksson
* Julie Bergan
* Theresa Rex
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}}
|RAI
|Sal Da Vinci
|„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“
|[[taliančina]]
|
* Alessandro La Cava
* Eugenio Maimone
* Francesco Sorrentino
* Federica Abbate
* Federico Mercuri
* Giordano Cremona
* Salvatore Michael Sorrentino
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}}
| {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}}
| Leléka
| „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}}
| [[angličtina]], [[ukrajinčina]]
|
* Adama Cefalu
* Jakob Hegner
* Viktoriia Leleka
* Yaroslav Dzhus
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref>
|}
== Priebeh súťaže ==
=== Prvé semifinále ===
Prvé semifinále sa konalo 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastnilo sa ho 15 krajín. V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré vystúpili po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspievala svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou spieval 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznela skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievali moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objavil [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |2
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My System“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |4
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
! scope="row" |5
|{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bandidos do Cante
|„Rosa“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bzikebi
|„On Replay“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |7
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
! scope="row" |8
|{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Tamara Živković
|„Nova zora“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Vanilla Ninja
|„Too Epic to Be True“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
! scope="row" |13
|{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/>
|„Superstar“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|}
=== Druhé semifinále ===
Druhé semifinále sa uskutočnilo 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastnilo 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré vystúpili po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievali víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objavil minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieval nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" />
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
! scope="row" |2
|{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jiva
|„Just Go“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
! scope="row" |4
|{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Eva Marija
|„Mother Nature“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |5
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Simón
|„Paloma Rumba“
|-
! scope="row" |7
|{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |8
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Atvara
|„Ēnā“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |13
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|}
=== Finále ===
Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref>
Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{| class="wikitable"
|+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref>
!Poradie
!Krajina
!Umelec/umelkyňa
!Skladba
|-
| rowspan="15" style="background: #ddddff;" |''Bude určené''
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|-
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
|{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Monroe
|„Regarde !“
|-
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|-
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|-
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|-
|{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|-
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|-
|{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Look Mum No Computer
|„Eins, Zwei, Drei“
|-
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|-
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My system“
|-
|{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sal Da Vinci
|„Per sempre si“
|-
| colspan="3" style="background: #ddddff;" |''Bude určené podľa výsledku druhého semifinále 14. mája 2026''
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25
|{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Cosmó
|„Tanzschein“
|}
== Poznámky ==
<references group="Pozn."/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}}
{{Eurovision Song Contest}}
[[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]]
[[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]]
[[Kategória:2026 v Rakúsku]]
[[Kategória:Kultúra vo Viedni]]
t1dlj70tkiq6xovaq7pwbffrlmr9wxb
8213946
8213945
2026-05-14T21:22:23Z
KormiSK
91359
/* Priebeh súťaže */ +akt tabulka finale
8213946
wikitext
text/x-wiki
{{Aktualita}}
{{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}}
{{Infobox Eurovision
| name = Eurovision Song Contest 2026
| map = ESC 2026 Map.svg
| venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
| null =
| winner =
| return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}}
| pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]]
| nex =
| entries = 35
| theme =
| host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
| presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]]
| con = Eurovision Song Contest
| semi2 = 14. máj 2026
| semi1 = 12. máj 2026
| final = 16. máj 2026
| withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}},
}}
[[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda:<br/>
{{Legenda|#2268b1|krajina automaticky postupuje do finále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#22b14c|krajina sa zúčastní semifinále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#a2a397|krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku|border=1px solid #000}}
]]
'''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]].
Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili.
== Účastníci ==
{{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}}
Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref>
15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref>
{| class="wikitable plainrowheaders sticky-header"
|+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026
! scope="col" | Krajina
! scope="col" | Vysielacia spoločnosť
! scope="col" | Umelec
! scope="col" | Pieseň
! scope="col" | Jazyk(y)
! scope="col" | Autori piesne
! scope="col" | Zdroj
|-
! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}}
| RTSH
| Alis
| „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“
| [[albánčina]]
|
* Alis Kallaçi
*Desara Gjini
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}}
| AMPTV
| Simón
| „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“
| [[angličtina]]
|
* David Tserunyan
* Eva Voskanyan
* Lilit Navasardyan
* Rosa Linn
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}}
| SBS
| Delta Goodrem
| „Eclipse“
| [[angličtina]]
|
* Delta Goodrem
* Ferras Alqaisi
* Jonas Myrin
* Michael Fatkin
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}}
| İTV
| Jiva
| „Just Go“
| [[angličtina]], [[azerbajdžančina]]
|
* Fuad Javadov
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}}
| RTBF
| Essyla
| „Dancing on the Ice“
| [[angličtina]]
|
* Alice Van Eesbeeck
* Barbara Petitjean
* Emil Stengele
* Nicolas d'Avell
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}}
| BNT
| Dara
| „Bangaranga“
| [[angličtina]]
|
* Anne Judith Wik
* Monoir
* Darina Yotova
* Dimitris Kontopoulos
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}}
| CyBC
| Antigoni
| „Jalla“
| [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]]
|
* Antigoni Buxton
* Charalambous Kallona
* Connor Mullally-Knight
* Demetris Nikolaou
* Klejdi Lupa
* Paris Kalpos
* Trey Qua
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}}
| [[Česká televize|ČT]]
| Daniel Zizka
| „Crossroads“
| [[angličtina]]
|
* Daniel Žižka
* Viliam Béreš
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}}
|RTCG
|Tamara Živković
|„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}}
|[[čiernohorčina]]
|
* Boris Subotić
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}}
| DR
| Søren Torpegaard Lund
| „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“
| [[dánčina]]
|
* Clara Sofie Fabricius
* Søren Torpegaard Lund
* Thomas Meilstrup
* Valdemar Littauer Bendixen
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}}
| ERR
| Vanilla Ninja
| „Too Epic to Be True“
| [[angličtina]]
|
* Sven Lõhmus
| style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fi|Yle|i=unset}}
| Linda Lampenius, Pete Parkkonen
| „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“
| [[fínčina]]
|
* Antti Riihimäki
* Lauri Halavaara
* Linda Lampenius
* Pete Parkkonen
* Vilma Alina
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}}
| Monroe
| „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“
| [[francúzština]]
|
* Christopher Cohen
* Fred Savio
* Fredie Marche
* Maxime Morise
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}}
| ERT
| Akylas
| „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}}
| [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref>
|
* Akylas Mytilinaios
* Orfeas Nonis
* Theofilos Pouzbouris
* Thomas Papathanasis
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}}
|GPB
|{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}}
|„On Replay“
|[[angličtina]]
|
* Giga Kukhianidze
* Liza Japaridze
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}}
|HRT
|Lelek
|„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“
|[[chorvátčina]]
|
* Filip Lacković
* Lazar Pajić
* Tomislav Roso
* Zorica Pajić
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}}
| IPBC
| Noam Bettan
| „Michelle“
| [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]]
|
* Nadav Aharoni
* Noam Bettan
* Tzlil Klifi
* Yuval Raphael
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Litva|vlajka=áno}}
|LRT
|Lion Ceccah
|„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“
|[[litovčina]], [[angličtina]]
|
* Aurimas Galvelis
* Tomas Alenčikas
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}}
| LSM
| Atvara
| „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“
| [[lotyština]]
|
* Jānis Jačmenkins
* Liene Stūrmane
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}}
| RTL
| Eva Marija
| „Mother Nature“
| [[angličtina]]
|
* Eva Marija Kavaš Puc
* Julie Aagaard
* Maria Broberg
* Thomas Stengaard
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}}
| PBS
| Aidan
| „{{lang|it|Bella|i=no}}“
| [[angličtina]], [[maltčina]]
|
* Aidan Cassar
* Joep van den Boom
* Sarah Bonnici
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}}
| TRM
| Satoshi
| „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“
| [[rumunčina]]
|
* Vlad Sabajuc
| style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref>
|-
!{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}}
|SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|[[angličtina]]
|
* Dario Schürmann
* Luisa Heinemann
* Raphael Lott
* Sarah Engels
* Valentin Boes
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}}
| NRK
| Jonas Lovv
| „Ya Ya Ya“
| [[angličtina]]
|
* Jonas Lovv Hellesøy
* Sondre Skaftun
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}}
| TVP
| Alicja
| „Pray“
| [[angličtina]]
|
* Alicja Szemplińska
* Sinclair Alan Malcolm
* Weronika Gabryelczyk
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}}
| RTP
| {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}}
| „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“
| [[portugalčina]]
|
* Duarte Farias
* Francisco Pereira
* Francisco Pestana
* Francisco Raposo
* Gonçalo Narciso
* Gui Alface
* José Carlos Coelho Almeida Tavares
* Luis Aleixo
* Miguel Costa
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}}
|[[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
|Cosmó
|„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“
|[[nemčina]]
|
* Benjamin Gedeon
* Elias Stejskal
* Ella Stern
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}}
| TVR
| Alexandra Căpitănescu
| „Choke Me“
| [[angličtina]]
|
* Alexandra Căpitănescu
* Călin-Alexandru Grăjdan
* Elvis Silitră
* Ștefan Condrea
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}}
| SMRTV
| Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}}
| „Superstar“
| [[angličtina]]
|
* Anderz Wrethov
* George Alan O'Dowd
* Julie Aagaard
* John-Emil Johansson
* Thomas Stengaard
* Senhit Zadik Zadik
| style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}}
|[[British Broadcasting Corporation|BBC]]
|Look Mum No Computer
|„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“
|[[angličtina]]
|
* Julie Aagaard
* Lasse Midtsian Nymann
* Sam Battle
* Thomas Stengaard
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}}
| RTS
| Lavina
| „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}}
| [[srbčina]]
|
* Andrija Cvetanović
* Bojan Ilić
* Ivan Jegdić
* Luka Aranđelović
* Nikola Petrović
* Pavle Aranđelović
* Pavle Samardžić
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}}
|SRG SSR
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|[[angličtina]]
|
* Charlie McClean
* Veronica Fusaro
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}}
| SVT
| Felicia
| „My System“
| [[angličtina]]
|
* Audun Agnar
* Emily Harbakk
* Felicia Eriksson
* Julie Bergan
* Theresa Rex
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}}
|RAI
|Sal Da Vinci
|„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“
|[[taliančina]]
|
* Alessandro La Cava
* Eugenio Maimone
* Francesco Sorrentino
* Federica Abbate
* Federico Mercuri
* Giordano Cremona
* Salvatore Michael Sorrentino
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}}
| {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}}
| Leléka
| „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}}
| [[angličtina]], [[ukrajinčina]]
|
* Adama Cefalu
* Jakob Hegner
* Viktoriia Leleka
* Yaroslav Dzhus
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref>
|}
== Priebeh súťaže ==
=== Prvé semifinále ===
Prvé semifinále sa konalo 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastnilo sa ho 15 krajín. V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré vystúpili po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspievala svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou spieval 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznela skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievali moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objavil [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |2
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My System“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |4
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
! scope="row" |5
|{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bandidos do Cante
|„Rosa“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bzikebi
|„On Replay“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |7
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
! scope="row" |8
|{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Tamara Živković
|„Nova zora“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Vanilla Ninja
|„Too Epic to Be True“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
! scope="row" |13
|{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/>
|„Superstar“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|}
=== Druhé semifinále ===
Druhé semifinále sa uskutočnilo 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastnilo 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré vystúpili po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievali víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objavil minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieval nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" />
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
! scope="row" |2
|{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jiva
|„Just Go“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
! scope="row" |4
|{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Eva Marija
|„Mother Nature“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |5
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Simón
|„Paloma Rumba“
|-
! scope="row" |7
|{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |8
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Atvara
|„Ēnā“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |13
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|}
=== Finále ===
Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref>
Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{| class="wikitable"
|+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref>
!Poradie
!Krajina
!Umelec/umelkyňa
!Skladba
|-
| rowspan="24" style="background: #ddddff;" |''Bude určené''
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|-
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|-
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|-
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|-
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
|{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Monroe
|„Regarde !“
|-
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|-
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|-
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|-
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|-
|{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|-
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|-
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|-
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
|{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Look Mum No Computer
|„Eins, Zwei, Drei“
|-
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|-
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My system“
|-
|{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sal Da Vinci
|„Per sempre si“
|-
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25
|{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Cosmó
|„Tanzschein“
|}
== Poznámky ==
<references group="Pozn."/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}}
{{Eurovision Song Contest}}
[[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]]
[[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]]
[[Kategória:2026 v Rakúsku]]
[[Kategória:Kultúra vo Viedni]]
546j9cac5ik3n3nde97zpko3k0ryjus
8213948
8213946
2026-05-14T21:23:22Z
Jetam2
30982
mínus revízia
8213948
wikitext
text/x-wiki
{{Aktualita}}
{{Infobox Eurovision
| name = Eurovision Song Contest 2026
| map = ESC 2026 Map.svg
| venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
| null =
| winner =
| return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}}
| pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]]
| nex =
| entries = 35
| theme =
| host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
| presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]]
| con = Eurovision Song Contest
| semi2 = 14. máj 2026
| semi1 = 12. máj 2026
| final = 16. máj 2026
| withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}},
}}
[[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda:<br/>
{{Legenda|#2268b1|krajina automaticky postupuje do finále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#22b14c|krajina sa zúčastní semifinále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#a2a397|krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku|border=1px solid #000}}
]]
'''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]].
Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili.
== Účastníci ==
{{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}}
Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref>
15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref>
{| class="wikitable plainrowheaders sticky-header"
|+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026
! scope="col" | Krajina
! scope="col" | Vysielacia spoločnosť
! scope="col" | Umelec
! scope="col" | Pieseň
! scope="col" | Jazyk(y)
! scope="col" | Autori piesne
! scope="col" | Zdroj
|-
! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}}
| RTSH
| Alis
| „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“
| [[albánčina]]
|
* Alis Kallaçi
*Desara Gjini
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}}
| AMPTV
| Simón
| „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“
| [[angličtina]]
|
* David Tserunyan
* Eva Voskanyan
* Lilit Navasardyan
* Rosa Linn
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}}
| SBS
| Delta Goodrem
| „Eclipse“
| [[angličtina]]
|
* Delta Goodrem
* Ferras Alqaisi
* Jonas Myrin
* Michael Fatkin
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}}
| İTV
| Jiva
| „Just Go“
| [[angličtina]], [[azerbajdžančina]]
|
* Fuad Javadov
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}}
| RTBF
| Essyla
| „Dancing on the Ice“
| [[angličtina]]
|
* Alice Van Eesbeeck
* Barbara Petitjean
* Emil Stengele
* Nicolas d'Avell
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}}
| BNT
| Dara
| „Bangaranga“
| [[angličtina]]
|
* Anne Judith Wik
* Monoir
* Darina Yotova
* Dimitris Kontopoulos
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}}
| CyBC
| Antigoni
| „Jalla“
| [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]]
|
* Antigoni Buxton
* Charalambous Kallona
* Connor Mullally-Knight
* Demetris Nikolaou
* Klejdi Lupa
* Paris Kalpos
* Trey Qua
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}}
| [[Česká televize|ČT]]
| Daniel Zizka
| „Crossroads“
| [[angličtina]]
|
* Daniel Žižka
* Viliam Béreš
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}}
|RTCG
|Tamara Živković
|„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}}
|[[čiernohorčina]]
|
* Boris Subotić
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}}
| DR
| Søren Torpegaard Lund
| „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“
| [[dánčina]]
|
* Clara Sofie Fabricius
* Søren Torpegaard Lund
* Thomas Meilstrup
* Valdemar Littauer Bendixen
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}}
| ERR
| Vanilla Ninja
| „Too Epic to Be True“
| [[angličtina]]
|
* Sven Lõhmus
| style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fi|Yle|i=unset}}
| Linda Lampenius, Pete Parkkonen
| „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“
| [[fínčina]]
|
* Antti Riihimäki
* Lauri Halavaara
* Linda Lampenius
* Pete Parkkonen
* Vilma Alina
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}}
| Monroe
| „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“
| [[francúzština]]
|
* Christopher Cohen
* Fred Savio
* Fredie Marche
* Maxime Morise
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}}
| ERT
| Akylas
| „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}}
| [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref>
|
* Akylas Mytilinaios
* Orfeas Nonis
* Theofilos Pouzbouris
* Thomas Papathanasis
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}}
|GPB
|{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}}
|„On Replay“
|[[angličtina]]
|
* Giga Kukhianidze
* Liza Japaridze
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}}
|HRT
|Lelek
|„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“
|[[chorvátčina]]
|
* Filip Lacković
* Lazar Pajić
* Tomislav Roso
* Zorica Pajić
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}}
| IPBC
| Noam Bettan
| „Michelle“
| [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]]
|
* Nadav Aharoni
* Noam Bettan
* Tzlil Klifi
* Yuval Raphael
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Litva|vlajka=áno}}
|LRT
|Lion Ceccah
|„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“
|[[litovčina]], [[angličtina]]
|
* Aurimas Galvelis
* Tomas Alenčikas
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}}
| LSM
| Atvara
| „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“
| [[lotyština]]
|
* Jānis Jačmenkins
* Liene Stūrmane
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}}
| RTL
| Eva Marija
| „Mother Nature“
| [[angličtina]]
|
* Eva Marija Kavaš Puc
* Julie Aagaard
* Maria Broberg
* Thomas Stengaard
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}}
| PBS
| Aidan
| „{{lang|it|Bella|i=no}}“
| [[angličtina]], [[maltčina]]
|
* Aidan Cassar
* Joep van den Boom
* Sarah Bonnici
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}}
| TRM
| Satoshi
| „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“
| [[rumunčina]]
|
* Vlad Sabajuc
| style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref>
|-
!{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}}
|SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|[[angličtina]]
|
* Dario Schürmann
* Luisa Heinemann
* Raphael Lott
* Sarah Engels
* Valentin Boes
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}}
| NRK
| Jonas Lovv
| „Ya Ya Ya“
| [[angličtina]]
|
* Jonas Lovv Hellesøy
* Sondre Skaftun
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}}
| TVP
| Alicja
| „Pray“
| [[angličtina]]
|
* Alicja Szemplińska
* Sinclair Alan Malcolm
* Weronika Gabryelczyk
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}}
| RTP
| {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}}
| „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“
| [[portugalčina]]
|
* Duarte Farias
* Francisco Pereira
* Francisco Pestana
* Francisco Raposo
* Gonçalo Narciso
* Gui Alface
* José Carlos Coelho Almeida Tavares
* Luis Aleixo
* Miguel Costa
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}}
|[[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
|Cosmó
|„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“
|[[nemčina]]
|
* Benjamin Gedeon
* Elias Stejskal
* Ella Stern
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}}
| TVR
| Alexandra Căpitănescu
| „Choke Me“
| [[angličtina]]
|
* Alexandra Căpitănescu
* Călin-Alexandru Grăjdan
* Elvis Silitră
* Ștefan Condrea
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}}
| SMRTV
| Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}}
| „Superstar“
| [[angličtina]]
|
* Anderz Wrethov
* George Alan O'Dowd
* Julie Aagaard
* John-Emil Johansson
* Thomas Stengaard
* Senhit Zadik Zadik
| style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}}
|[[British Broadcasting Corporation|BBC]]
|Look Mum No Computer
|„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“
|[[angličtina]]
|
* Julie Aagaard
* Lasse Midtsian Nymann
* Sam Battle
* Thomas Stengaard
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}}
| RTS
| Lavina
| „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}}
| [[srbčina]]
|
* Andrija Cvetanović
* Bojan Ilić
* Ivan Jegdić
* Luka Aranđelović
* Nikola Petrović
* Pavle Aranđelović
* Pavle Samardžić
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}}
|SRG SSR
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|[[angličtina]]
|
* Charlie McClean
* Veronica Fusaro
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}}
| SVT
| Felicia
| „My System“
| [[angličtina]]
|
* Audun Agnar
* Emily Harbakk
* Felicia Eriksson
* Julie Bergan
* Theresa Rex
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}}
|RAI
|Sal Da Vinci
|„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“
|[[taliančina]]
|
* Alessandro La Cava
* Eugenio Maimone
* Francesco Sorrentino
* Federica Abbate
* Federico Mercuri
* Giordano Cremona
* Salvatore Michael Sorrentino
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}}
| {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}}
| Leléka
| „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}}
| [[angličtina]], [[ukrajinčina]]
|
* Adama Cefalu
* Jakob Hegner
* Viktoriia Leleka
* Yaroslav Dzhus
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref>
|}
== Priebeh súťaže ==
=== Prvé semifinále ===
Prvé semifinále sa konalo 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastnilo sa ho 15 krajín. V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré vystúpili po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspievala svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou spieval 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznela skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievali moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objavil [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |2
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My System“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |4
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
! scope="row" |5
|{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bandidos do Cante
|„Rosa“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bzikebi
|„On Replay“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |7
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
! scope="row" |8
|{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Tamara Živković
|„Nova zora“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Vanilla Ninja
|„Too Epic to Be True“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
! scope="row" |13
|{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/>
|„Superstar“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|}
=== Druhé semifinále ===
Druhé semifinále sa uskutočnilo 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastnilo 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré vystúpili po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievali víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objavil minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieval nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" />
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
! scope="row" |2
|{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jiva
|„Just Go“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
! scope="row" |4
|{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Eva Marija
|„Mother Nature“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |5
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Simón
|„Paloma Rumba“
|-
! scope="row" |7
|{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |8
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Atvara
|„Ēnā“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |13
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|}
=== Finále ===
Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref>
Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{| class="wikitable"
|+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web <!-- Austria R/O -->|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}</ref>
!Poradie
!Krajina
!Umelec/umelkyňa
!Skladba
|-
| rowspan="24" style="background: #ddddff;" |''Bude určené''
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|-
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|-
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|-
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|-
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
|{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Monroe
|„Regarde !“
|-
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|-
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|-
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|-
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|-
|{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|-
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|-
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|-
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
|{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Look Mum No Computer
|„Eins, Zwei, Drei“
|-
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|-
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My system“
|-
|{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sal Da Vinci
|„Per sempre si“
|-
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25
|{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Cosmó
|„Tanzschein“
|}
== Poznámky ==
<references group="Pozn."/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}}
{{Eurovision Song Contest}}
[[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]]
[[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]]
[[Kategória:2026 v Rakúsku]]
[[Kategória:Kultúra vo Viedni]]
bybq9rqrzzxs7bw5v7344f549hi62aw
8214045
8213948
2026-05-15T07:04:48Z
KormiSK
91359
+poradie vo finale
8214045
wikitext
text/x-wiki
{{Aktualita}}
{{Infobox Eurovision
| name = Eurovision Song Contest 2026
| map = ESC 2026 Map.svg
| venue = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
| null =
| winner =
| return = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}}
| pre = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]]
| nex =
| entries = 35
| theme =
| host = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
| presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]]
| con = Eurovision Song Contest
| semi2 = 14. máj 2026
| semi1 = 12. máj 2026
| final = 16. máj 2026
| withdraw = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}},
}}
[[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda:<br/>
{{Legenda|#2268b1|krajina, ktorá postúpila do finále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#941a1a|krajina vyradená v semifinále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#a2a397|krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku|border=1px solid #000}}
]]
'''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]].
Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili.
== Účastníci ==
{{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}}
Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.<ref>{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}</ref>
15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.<ref name="esc2026 partecipants">{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref> Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].<ref name="BBCNews">{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}</ref>
{| class="wikitable plainrowheaders sticky-header"
|+ Účastníci Eurovision Song Contest 2026
! scope="col" | Krajina
! scope="col" | Vysielacia spoločnosť
! scope="col" | Umelec
! scope="col" | Pieseň
! scope="col" | Jazyk(y)
! scope="col" | Autori piesne
! scope="col" | Zdroj
|-
! scope="row" | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}}
| RTSH
| Alis
| „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“
| [[albánčina]]
|
* Alis Kallaçi
*Desara Gjini
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}}
| AMPTV
| Simón
| „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“
| [[angličtina]]
|
* David Tserunyan
* Eva Voskanyan
* Lilit Navasardyan
* Rosa Linn
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}}
| SBS
| Delta Goodrem
| „Eclipse“
| [[angličtina]]
|
* Delta Goodrem
* Ferras Alqaisi
* Jonas Myrin
* Michael Fatkin
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}}
| İTV
| Jiva
| „Just Go“
| [[angličtina]], [[azerbajdžančina]]
|
* Fuad Javadov
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}}
| RTBF
| Essyla
| „Dancing on the Ice“
| [[angličtina]]
|
* Alice Van Eesbeeck
* Barbara Petitjean
* Emil Stengele
* Nicolas d'Avell
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}}
| BNT
| Dara
| „Bangaranga“
| [[angličtina]]
|
* Anne Judith Wik
* Monoir
* Darina Yotova
* Dimitris Kontopoulos
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song "Banagaranga" |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}}
| CyBC
| Antigoni
| „Jalla“
| [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]]
|
* Antigoni Buxton
* Charalambous Kallona
* Connor Mullally-Knight
* Demetris Nikolaou
* Klejdi Lupa
* Paris Kalpos
* Trey Qua
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Česko|vlajka=áno}}
| [[Česká televize|ČT]]
| Daniel Zizka
| „Crossroads“
| [[angličtina]]
|
* Daniel Žižka
* Viliam Béreš
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}}
|RTCG
|Tamara Živković
|„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}}
|[[čiernohorčina]]
|
* Boris Subotić
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: "Nova zora" remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}}
| DR
| Søren Torpegaard Lund
| „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“
| [[dánčina]]
|
* Clara Sofie Fabricius
* Søren Torpegaard Lund
* Thomas Meilstrup
* Valdemar Littauer Bendixen
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}}
| ERR
| Vanilla Ninja
| „Too Epic to Be True“
| [[angličtina]]
|
* Sven Lõhmus
| style="text-align:center;" | <ref name=":6">{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fi|Yle|i=unset}}
| Linda Lampenius, Pete Parkkonen
| „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“
| [[fínčina]]
|
* Antti Riihimäki
* Lauri Halavaara
* Linda Lampenius
* Pete Parkkonen
* Vilma Alina
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}}
| Monroe
| „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“
| [[francúzština]]
|
* Christopher Cohen
* Fred Savio
* Fredie Marche
* Maxime Morise
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}}
| ERT
| Akylas
| „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}}
| [[novogréčtina|gréčtina]]<ref group="Pozn.">Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.</ref>
|
* Akylas Mytilinaios
* Orfeas Nonis
* Theofilos Pouzbouris
* Thomas Papathanasis
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}}
|GPB
|{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}}
|„On Replay“
|[[angličtina]]
|
* Giga Kukhianidze
* Liza Japaridze
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}}
|HRT
|Lelek
|„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“
|[[chorvátčina]]
|
* Filip Lacković
* Lazar Pajić
* Tomislav Roso
* Zorica Pajić
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}}
| IPBC
| Noam Bettan
| „Michelle“
| [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]]
|
* Nadav Aharoni
* Noam Bettan
* Tzlil Klifi
* Yuval Raphael
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
!{{ESC|Litva|vlajka=áno}}
|LRT
|Lion Ceccah
|„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“
|[[litovčina]], [[angličtina]]
|
* Aurimas Galvelis
* Tomas Alenčikas
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}}
| LSM
| Atvara
| „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“
| [[lotyština]]
|
* Jānis Jačmenkins
* Liene Stūrmane
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}}
| RTL
| Eva Marija
| „Mother Nature“
| [[angličtina]]
|
* Eva Marija Kavaš Puc
* Julie Aagaard
* Maria Broberg
* Thomas Stengaard
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Malta|vlajka=áno}}
| PBS
| Aidan
| „{{lang|it|Bella|i=no}}“
| [[angličtina]], [[maltčina]]
|
* Aidan Cassar
* Joep van den Boom
* Sarah Bonnici
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}}
| TRM
| Satoshi
| „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“
| [[rumunčina]]
|
* Vlad Sabajuc
| style="text-align:center;" |<ref name=":11">{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}</ref>
|-
!{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}}
|SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD<ref name=swrubernimmt>{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}</ref><ref>{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}</ref>|group=Pozn.}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|[[angličtina]]
|
* Dario Schürmann
* Luisa Heinemann
* Raphael Lott
* Sarah Engels
* Valentin Boes
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}}
| NRK
| Jonas Lovv
| „Ya Ya Ya“
| [[angličtina]]
|
* Jonas Lovv Hellesøy
* Sondre Skaftun
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}}
| TVP
| Alicja
| „Pray“
| [[angličtina]]
|
* Alicja Szemplińska
* Sinclair Alan Malcolm
* Weronika Gabryelczyk
| style="text-align:center;" |<ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}}
| RTP
| {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}}
| „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“
| [[portugalčina]]
|
* Duarte Farias
* Francisco Pereira
* Francisco Pestana
* Francisco Raposo
* Gonçalo Narciso
* Gui Alface
* José Carlos Coelho Almeida Tavares
* Luis Aleixo
* Miguel Costa
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}}
|[[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
|Cosmó
|„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“
|[[nemčina]]
|
* Benjamin Gedeon
* Elias Stejskal
* Ella Stern
|<ref>{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}}
| TVR
| Alexandra Căpitănescu
| „Choke Me“
| [[angličtina]]
|
* Alexandra Căpitănescu
* Călin-Alexandru Grăjdan
* Elvis Silitră
* Ștefan Condrea
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}}
| SMRTV
| Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]<ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit "duets" with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}</ref><ref>{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}</ref>|name=BoyGeorge|group=Pozn.}}
| „Superstar“
| [[angličtina]]
|
* Anderz Wrethov
* George Alan O'Dowd
* Julie Aagaard
* John-Emil Johansson
* Thomas Stengaard
* Senhit Zadik Zadik
| style="text-align:center;" | <ref name=":7">{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}}
|[[British Broadcasting Corporation|BBC]]
|Look Mum No Computer
|„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“
|[[angličtina]]
|
* Julie Aagaard
* Lasse Midtsian Nymann
* Sam Battle
* Thomas Stengaard
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}}
| RTS
| Lavina
| „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}}
| [[srbčina]]
|
* Andrija Cvetanović
* Bojan Ilić
* Ivan Jegdić
* Luka Aranđelović
* Nikola Petrović
* Pavle Aranđelović
* Pavle Samardžić
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}}
|SRG SSR
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|[[angličtina]]
|
* Charlie McClean
* Veronica Fusaro
|<ref>{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}}
| SVT
| Felicia
| „My System“
| [[angličtina]]
|
* Audun Agnar
* Emily Harbakk
* Felicia Eriksson
* Julie Bergan
* Theresa Rex
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}</ref>
|-
!{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}}
|RAI
|Sal Da Vinci
|„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“
|[[taliančina]]
|
* Alessandro La Cava
* Eugenio Maimone
* Francesco Sorrentino
* Federica Abbate
* Federico Mercuri
* Giordano Cremona
* Salvatore Michael Sorrentino
|<ref>{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref>
|-
! scope="row" | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}}
| {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}}
| Leléka
| „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}}
| [[angličtina]], [[ukrajinčina]]
|
* Adama Cefalu
* Jakob Hegner
* Viktoriia Leleka
* Yaroslav Dzhus
| style="text-align:center;" | <ref>{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}</ref><ref>{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на "Євробаченні 2026" представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}</ref>
|}
== Priebeh súťaže ==
=== Prvé semifinále ===
Prvé semifinále sa konalo 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastnilo sa ho 15 krajín. V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.<ref name=":1">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré vystúpili po Gruzínsku a Izraeli.<ref name=":14">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspievala svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou spieval 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznela skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievali moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objavil [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].<ref name=":12">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":13">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref name=":17">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":18">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |2
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My System“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |4
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
! scope="row" |5
|{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bandidos do Cante
|„Rosa“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bzikebi
|„On Replay“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |7
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
! scope="row" |8
|{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Tamara Živković
|„Nova zora“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Vanilla Ninja
|„Too Epic to Be True“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
! scope="row" |13
|{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Senhit<ref name="BoyGeorge" group="Pozn."/>
|„Superstar“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|}
=== Druhé semifinále ===
Druhé semifinále sa uskutočnilo 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastnilo 15 krajín.<ref name="esc2026 partecipants2">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref> V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastnili, ktoré boli zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.<ref name=":15">{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref> Poradie vystúpení bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré vystúpili po Česku, Cypre a Ukrajine.<ref name=":142">{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
Semifinále začalo predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievali víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objavil minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieval nový singel.<ref name=":122">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":132">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref>
{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}
{| class="sortable wikitable plainrowheaders"
|+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026<ref name=":143" />
! scope="col" |Poradie
! scope="col" |Krajina
! scope="col" |Umelec/umelkyňa
! scope="col" |Skladba
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |1
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
! scope="row" |2
|{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jiva
|„Just Go“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |3
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
! scope="row" |4
|{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Eva Marija
|„Mother Nature“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |5
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
! scope="row" |6
|{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Simón
|„Paloma Rumba“
|-
! scope="row" |7
|{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |8
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
! scope="row" |9
|{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Atvara
|„Ēnā“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |10
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |11
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |12
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |13
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |14
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|- style="font-weight: bold; background: navajowhite;"
! scope="row" |15
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|}
=== Finále ===
Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,<ref group="Pozn.">Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo</ref> a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.<ref name="esc2026 partecipants3">{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}</ref>
Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.<ref name=":123">{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":133">{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}</ref><ref>{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}</ref><ref name=":172">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}</ref><ref name=":182">{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}</ref>
{| class="wikitable"
|+Finále Eurovision Song Contest 2026<ref>{{Cite web|date=2026-05-15|title=The Running Order of the Eurovision 2026 Grand Final|url=https://www.eurovision.com/stories/running-order-eurovision-2026-grand-final-vienna/|access-date=2026-05-15|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}</ref>
!Poradie
!Krajina
!Umelec/umelkyňa
!Skladba
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 1
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 2
|{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 3
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 4
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 5
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 6
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 7
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 8
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 9
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 10
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 11
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 12
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 13
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 14
|{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Look Mum No Computer
|„Eins, Zwei, Drei“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 15
|{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Monroe
|„Regarde !“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 16
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 17
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 18
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 19
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 20
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My system“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 21
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 22
|{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sal Da Vinci
|„Per sempre si“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 23
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 24
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
| style="background: #eaecf0; text-align:center;" | 25
|{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Cosmó
|„Tanzschein“
|}
== Poznámky ==
<references group="Pozn."/>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}}
{{Eurovision Song Contest}}
[[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]]
[[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]]
[[Kategória:2026 v Rakúsku]]
[[Kategória:Kultúra vo Viedni]]
dowejgzlr7mfqbk5bo5r630z49qmvwa
Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2026
0
748021
8213765
8213311
2026-05-14T15:32:02Z
Peter 51345
269569
8213765
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]]
Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]].
Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref>
== Realizačný tím ==
* '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]]
* '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]]
* '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]]
* '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]]
* '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]]
* '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]]
* '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]]
* '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]]
* '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]]
* '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]]
== Súpiska ==
=== Brankári ===
{| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0"
! width="200" |Hráč
! width="300" |Tím
|-
|[[Adam Gajan]]
|{{USA}} [[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]]
|-
|[[Samuel Hlavaj]]
|{{USA}} [[Iowa Wild]]
|-
|[[Eugen Rabčan]]
|{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]
|}
=== Obrancovia ===
{| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0"
! width="200" |Hráč
! width="300" |Tím
|-
|[[František Gajdoš]]
|{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]]
|-
|[[Jozef Viliam Kmec]]
|{{USA}} [[Herdenson Silverknights]]
|-
|[[Samuel Kňažko]]
|{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]]
|-
|[[Patrik Koch]]
|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]
|-
|[[Jakub Meliško]]
|{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce|HK Michalovce]]
|-
|[[Luka Radivojevič]]
|{{USA}} [[Boston College]]
|-
|[[Mislav Rosandić]]
|{{SVK}} [[HC Košice]]
|-
|[[Maxim Štrbák]]
|{{USA}} [[Rochester Americans]]
|}
=== Útočníci ===
{| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0"
! width="200" |Hráč
! width="300" |Tím
|-
|[[Sebastián Čederle]]
|{{SVK}} [[HK Nitra]]
|-
|[[Martin Faško-Rudáš]]
|{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]]
|-
|[[Marek Hrivík]]
|{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]]
|-
|[[Martin Chromiak]]
|{{USA}} [[Ontario Reign]]
|-
|[[Andrej Kollár]]
|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|HC Brno]]
|-
|[[Adam Liška]]
|{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec|CHK Čerepovec]]
|-
|[[Filip Mešár]]
|{{USA}} [[Laval Rocket]]
|-
|[[Jakub Minárik]]
|{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]]
|-
|[[Aurel Nauš]]
|{{SVK}} [[HK Poprad]]
|-
|[[Oliver Okuliar]]
|{{SWE}} [[AIK Skelleftea]]
|-
|[[Servác Petrovský]]
|{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]]
|-
|[[Kristián Pospíšil]]
|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|HC Brno]]
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
|{{USA}} [[Calgary Flames]]
|-
|[[Adam Sýkora]]
|{{USA}} [[New York Rangers]]
|}
== Tvorba finálnej nominácie ==
=== Dvojzápas proti Švajčiarsku ===
{| class="wikitable"
! colspan="3" |Brankári
|-
|[[Eugen Rabčan]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Roman Rychlík]]
<small>([[Vlci Žilina]])</small>
|
|-
! colspan="3" |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|[[Marek Korenčík]]
<small>([[Vlci Žilina]])</small>
| rowspan="4" |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|[[Jakub Meliško]]
<small>([[HK Dukla Michalovce]])</small>
|-
|[[Rayen Petrovický]]
<small>([[HC Olomouc]])</small>
|[[Luka Radivojevič]]
<small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small>
|-
|[[Dávid Romaňák]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|[[Adam Žiak]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|-
! colspan="3" |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
<small>([[Leksands IF]])</small>
|[[Roman Faith]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Martin Faško-Rudáš]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|-
|[[Adrián Holešinský]]
<small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small>
|[[Marek Hrivík]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|-
|[[Andrej Kukuča]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Patrik Hrehorčák]]
<small>([[HKM Zvolen]])</small>
|[[Oleksij Myklucha]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|-
|[[Servác Petrovský]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|[[Matúš Spodniak]]
<small>([[HK Dukla Michalovce]])</small>
|[[Marek Valach]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|-
|[[Matúš Vojtech]]
<small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small>
| colspan="2" |
|}
=== Dvojzápas proti Lotyšsku ===
{| class="wikitable"
! colspan="3" |Brankári
|-
|[[Adam Gajan]]
<small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small>
|[[Samuel Hlavaj]]
<small>([[Iowa Wild]])</small>
|[[Eugen Rabčan]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|-
! colspan="3" |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|[[František Gajdoš]]
<small>([[HC Verva Litvínov]])</small>
| rowspan="5" |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|[[Jakub Meliško]]
<small>([[HK Dukla Michalovce]])</small>
|-
|[[Rayen Petrovický]]
<small>([[HC Olomouc]])</small>
|[[Luka Radivojevič]]
<small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small>
|-
|[[Dávid Romaňák]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|[[Mislav Rosandić]]
<small>([[HC Košice]])</small>
|-
|[[Maxim Štrbák]]
<small>([[Rochester Americans]])</small>
|[[Adam Žiak]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|-
! colspan="3" |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
<small>([[Leksands IF]])</small>
|[[Martin Faško-Rudáš]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|[[Marek Hrivík]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|-
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|[[Adam Liška]]
<small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small>
|[[Adam Lukošik]]
<small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small>
|-
|[[Jakub Minárik]]
<small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small>
|[[Oleksij Myklucha]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Aurel Nauš]]
<small>([[HK Poprad]])</small>
|-
|[[Šimon Petráš]]
<small>([[HC Košice]])</small>
|[[Servác Petrovský]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|[[Kristián Pospíšil]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
<small>([[Calgary Flames]])</small>
|[[Adam Sýkora]]
<small>([[New York Rangers]])</small>
|
|}
== Príprava ==
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}}
== Základná skupina ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}}
|}
=== Zápasy ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
jr9qhfwkolu0nojcnaiyy3iqgwrcejj
8214176
8213765
2026-05-15T10:43:00Z
Peter 51345
269569
8214176
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]]
Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]].
Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}</ref>
== Realizačný tím ==
* '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]]
* '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]]
* '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]]
* '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]]
* '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]]
* '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]]
* '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]]
* '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]]
* '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]]
* '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]]
== Súpiska ==
=== Brankári ===
{| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0"
! width="200" |Hráč
! width="300" |Tím
|-
|[[Adam Gajan]]
|{{USA}} [[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]]
|-
|[[Samuel Hlavaj]]
|{{USA}} [[Iowa Wild]]
|-
|[[Eugen Rabčan]]
|{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]
|}
=== Obrancovia ===
{| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0"
! width="200" |Hráč
! width="300" |Tím
|-
|[[František Gajdoš]]
|{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]]
|-
|[[Jozef Viliam Kmec]]
|{{USA}} [[Herdenson Silverknights]]
|-
|[[Samuel Kňažko]]
|{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]]
|-
|[[Patrik Koch]]
|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]
|-
|[[Jakub Meliško]]
|{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce|HK Michalovce]]
|-
|[[Luka Radivojevič]]
|{{USA}} [[Boston College]]
|-
|[[Mislav Rosandić]]
|{{SVK}} [[HC Košice]]
|-
|[[Maxim Štrbák]]
|{{USA}} [[Rochester Americans]]
|}
=== Útočníci ===
{| cellspacing="2" cellpadding="2" border="0"
! width="200" |Hráč
! width="300" |Tím
|-
|[[Sebastián Čederle]]
|{{SVK}} [[HK Nitra]]
|-
|[[Martin Faško-Rudáš]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]'''
|{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]]
|-
|[[Marek Hrivík]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)|(C)]]'''
|{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]]
|-
|[[Martin Chromiak]]
|{{USA}} [[Ontario Reign]]
|-
|[[Andrej Kollár]]
|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|HC Brno]]
|-
|[[Adam Liška]]
|{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec|CHK Čerepovec]]
|-
|[[Filip Mešár]]
|{{USA}} [[Laval Rocket]]
|-
|[[Jakub Minárik]]
|{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]]
|-
|[[Aurel Nauš]]
|{{SVK}} [[HK Poprad]]
|-
|[[Oliver Okuliar]]
|{{SWE}} [[AIK Skelleftea]]
|-
|[[Servác Petrovský]]
|{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]]
|-
|[[Kristián Pospíšil]]
|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|HC Brno]]
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]] '''[[Kapitán (ľadový hokej)#Náhradní kapitáni|(A)]]'''
|{{USA}} [[Calgary Flames]]
|-
|[[Adam Sýkora]]
|{{USA}} [[New York Rangers]]
|}
== Tvorba finálnej nominácie ==
=== Dvojzápas proti Švajčiarsku ===
{| class="wikitable"
! colspan="3" |Brankári
|-
|[[Eugen Rabčan]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Roman Rychlík]]
<small>([[Vlci Žilina]])</small>
|
|-
! colspan="3" |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|[[Marek Korenčík]]
<small>([[Vlci Žilina]])</small>
| rowspan="4" |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|[[Jakub Meliško]]
<small>([[HK Dukla Michalovce]])</small>
|-
|[[Rayen Petrovický]]
<small>([[HC Olomouc]])</small>
|[[Luka Radivojevič]]
<small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small>
|-
|[[Dávid Romaňák]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|[[Adam Žiak]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|-
! colspan="3" |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
<small>([[Leksands IF]])</small>
|[[Roman Faith]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Martin Faško-Rudáš]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|-
|[[Adrián Holešinský]]
<small>([[Banes Motor České Budějovice]])</small>
|[[Marek Hrivík]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|-
|[[Andrej Kukuča]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Patrik Hrehorčák]]
<small>([[HKM Zvolen]])</small>
|[[Oleksij Myklucha]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|-
|[[Servác Petrovský]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|[[Matúš Spodniak]]
<small>([[HK Dukla Michalovce]])</small>
|[[Marek Valach]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|-
|[[Matúš Vojtech]]
<small>([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])</small>
| colspan="2" |
|}
=== Dvojzápas proti Lotyšsku ===
{| class="wikitable"
! colspan="3" |Brankári
|-
|[[Adam Gajan]]
<small>([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])</small>
|[[Samuel Hlavaj]]
<small>([[Iowa Wild]])</small>
|[[Eugen Rabčan]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|-
! colspan="3" |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|[[František Gajdoš]]
<small>([[HC Verva Litvínov]])</small>
| rowspan="5" |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|[[Jakub Meliško]]
<small>([[HK Dukla Michalovce]])</small>
|-
|[[Rayen Petrovický]]
<small>([[HC Olomouc]])</small>
|[[Luka Radivojevič]]
<small>([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])</small>
|-
|[[Dávid Romaňák]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|[[Mislav Rosandić]]
<small>([[HC Košice]])</small>
|-
|[[Maxim Štrbák]]
<small>([[Rochester Americans]])</small>
|[[Adam Žiak]]
<small>([[HK Spišská Nová Ves]])</small>
|-
! colspan="3" |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
<small>([[Leksands IF]])</small>
|[[Martin Faško-Rudáš]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|[[Marek Hrivík]]
<small>([[HC Vítkovice Ridera]])</small>
|-
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|[[Adam Liška]]
<small>([[CHK Severstaľ Čerepovec]])</small>
|[[Adam Lukošik]]
<small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small>
|-
|[[Jakub Minárik]]
<small>([[HC Energie Karlovy Vary]])</small>
|[[Oleksij Myklucha]]
<small>([[HC MONACObet Banská Bystrica]])</small>
|[[Aurel Nauš]]
<small>([[HK Poprad]])</small>
|-
|[[Šimon Petráš]]
<small>([[HC Košice]])</small>
|[[Servác Petrovský]]
<small>([[Bílí Tygři Liberec]])</small>
|[[Kristián Pospíšil]]
<small>([[HC Kometa Brno]])</small>
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
<small>([[Calgary Flames]])</small>
|[[Adam Sýkora]]
<small>([[New York Rangers]])</small>
|
|}
== Príprava ==
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=<br/>M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02<br/>J. Meliško (A. Kollár) - 41:52<br/>A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|1|1|}}<br/>{{ku|2|1|}}<br/>{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=<br/><br/>M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27<br/><br/><br/>O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01<br/>M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}<br/>{{ku|0|2|}}<br/>{{ku|1|2|}}<br/>{{ku|1|3|}}<br/>{{ku|1|4|}}<br/>{{ku|2|4|}}<br/>{{ku|3|4|}}<br/>{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)<br/>21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)<br/><br/>33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)<br/>39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)<br/><br/><br/>59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche<br/>(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}|góly1=<br/>E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16<br/> N. Kinder (N. Krammer) - 28:07<br/> D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|2|1}}<br/><br/>{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28<br/>F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06<br/><br/><br/>T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=<br/><br/>39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}<br/><br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|1|2}}<br/>{{ku|1|3}}<br/><br/>{{ku|1|4}}<br/><br/>{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)<br/><br/>32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)<br/>42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)<br/>55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=<br/><br/><br/>A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|1|1}}<br/>{{ku|2|1}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|4|1}}<br/>{{ku|4|2}}<br/><br/>{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55<br/><br/>F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46<br/>S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817<br/>A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22<br/><br/><br/>A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=<br/><br/>10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)<br/><br/><br/>38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}<br/>{{ku|0|2}}<br/>{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)<br/>43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)<br/>58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}<br/>{{ku|2|0}}<br/>{{ku|3|0}}<br/>{{ku|3|1}}<br/>{{ku|3|2}}<br/>{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31<br/>P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52<br/>A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33<br/><br/><br/>S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=<br/><br/><br/>39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)<br/>45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}}
== Základná skupina ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}}
|}
=== Zápasy ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]
hzfrioe093ril1q390z222udwczsuys
Nathalie Baye
0
748488
8213753
8210809
2026-05-14T15:02:57Z
Feriontly17x17x7
228747
dr.
8213753
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayová''' ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
k3qa1c153gcjs1ts95ivsjjqmelgd52
8213754
8213753
2026-05-14T15:15:15Z
Fillos X.
212061
8213754
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref> prechýlene '''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filmue ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
dlzv17fn1l4dye8ni32om7psbfpx4nd
8213755
8213754
2026-05-14T15:15:32Z
Fillos X.
212061
Fillos X. premiestnil stránku [[Nathalie Bayová]] na [[Nathalie Baye]] prostredníctvom presmerovania
8213754
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref> prechýlene '''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filmue ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
dlzv17fn1l4dye8ni32om7psbfpx4nd
8213763
8213755
2026-05-14T15:28:41Z
Feriontly17x17x7
228747
dr.
8213763
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref> prechýlene '''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
or8gppggctb0v7utqhpkxou0gy0qdbk
8213807
8213763
2026-05-14T17:31:52Z
~2026-28232-46
294397
francúzska stránka na potvrdenie mena v slovenčine?
8213807
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> neprechýlene '''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}} ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
tlsf0esi4rscisre6784tx4u50rogh5
8213808
8213807
2026-05-14T17:32:48Z
~2026-28232-46
294397
8213808
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Bayová (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> neprechýlene '''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}} ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
darrxscx45sg4q18ewak45rve4la3bx
8213828
8213808
2026-05-14T18:41:46Z
Jetam2
30982
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User_talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Feriontly17x17x7
8213763
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref> prechýlene '''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
or8gppggctb0v7utqhpkxou0gy0qdbk
8213837
8213828
2026-05-14T18:59:59Z
~2026-28232-46
294397
francúzska stránka na potvrdenie mena v slovenčine?
8213837
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Bayová (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> neprechýlene '''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}} ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
darrxscx45sg4q18ewak45rve4la3bx
8213850
8213837
2026-05-14T19:05:25Z
Fillos X.
212061
/* Úvodná sekcia */
8213850
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Bayová (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> neprechýlene '''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}} ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
rf9jl24u3eq5wfpdd5pu82lzmeby82x
8213852
8213850
2026-05-14T19:14:04Z
Jetam2
30982
oprava citácie
8213852
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref name="morte"/> (prechýlene '''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
9b05ybpp965kvizoitxdx4zvpwa586d
8213855
8213852
2026-05-14T19:20:10Z
~2026-28232-46
294397
francúzska stránka nemôže dokazovať písanie mena v slovenčine
8213855
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Bayová (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> neprechýlene '''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}} ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Vely
| meno = Yannick
| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte
| periodikum = Paris Match
| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657
| dátum vydania = 2026-04-18
| jazyk = fr
| dátum prístupu = 2026-04-18
}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Bayová, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
rf9jl24u3eq5wfpdd5pu82lzmeby82x
8213860
8213855
2026-05-14T19:25:03Z
Jetam2
30982
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User_talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Jetam2
8213852
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref name="morte"/> (prechýlene '''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
9b05ybpp965kvizoitxdx4zvpwa586d
8213867
8213860
2026-05-14T19:31:02Z
Fillos X.
212061
8213867
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prechýlene '''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
e678lo6uxba94p361vi4nde2kjsiic5
8213870
8213867
2026-05-14T19:37:14Z
~2026-28232-46
294397
takto sa môžem hrajkať s novinovými odkazmi aj ja. ale je to márna snaha lebo na wiki prechyľujeme bez výnimky.
8213870
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayeová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> (neprechýlene '''Nathalie Baye''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
2huavp6q3cbhpzoyy54rsich0rrkr13
8213877
8213870
2026-05-14T19:45:20Z
~2026-28232-46
294397
8213877
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayeová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> (neprechýlene '''Nathalie Baye''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
741b8dn40gysfgjchqittq7yw9jrscc
8213890
8213877
2026-05-14T19:55:50Z
Jetam2
30982
ref.
8213890
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prípadne prechýlene '''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
a2c8y9g6buvacvoptnc7zvdnwp6qmo8
8213892
8213890
2026-05-14T19:56:40Z
~2026-28232-46
294397
referencie
8213892
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayeová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> (neprechýlene '''Nathalie Baye''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
741b8dn40gysfgjchqittq7yw9jrscc
8213897
8213892
2026-05-14T20:03:01Z
Lalina
22926
Revízia [[Special:Diff/8213892|8213892]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená, bloknite toho vandala
8213897
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prípadne prechýlene '''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
a2c8y9g6buvacvoptnc7zvdnwp6qmo8
8213904
8213897
2026-05-14T20:09:32Z
~2026-28232-46
294397
Revízia [[Special:Diff/8213897|8213897]] používateľa [[Special:Contributions/Lalina|Lalina]] ([[User talk:Lalina|diskusia]]) bola vrátená
8213904
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayeová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> (neprechýlene '''Nathalie Baye''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
741b8dn40gysfgjchqittq7yw9jrscc
8213923
8213904
2026-05-14T20:35:25Z
Lalina
22926
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User_talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
8213897
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prípadne prechýlene '''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
a2c8y9g6buvacvoptnc7zvdnwp6qmo8
8213924
8213923
2026-05-14T20:36:39Z
~2026-29102-03
294909
experimenty
8213924
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayeová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> (neprechýlene '''Nathalie Baye''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
741b8dn40gysfgjchqittq7yw9jrscc
8213927
8213924
2026-05-14T20:37:42Z
Lalina
22926
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[User_talk:~2026-29102-03|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
8213897
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prípadne prechýlene '''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
a2c8y9g6buvacvoptnc7zvdnwp6qmo8
8213929
8213927
2026-05-14T20:38:32Z
Lalina
22926
/* Úvodná sekcia */ op
8213929
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prípadne prechýlene '''Nathalie Bayová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
m4we6uqyqhva17i7jblh27v4o5g6qvh
8213930
8213929
2026-05-14T20:39:18Z
~2026-29102-03
294909
experimenty, viď diskusia
8213930
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayeová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> (neprechýlene '''Nathalie Baye''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
741b8dn40gysfgjchqittq7yw9jrscc
8213932
8213930
2026-05-14T20:39:42Z
Pe3kZA
39673
Zamkol stránku „[[Nathalie Baye]]“: Neproduktívne upravovacie vojny: vydiskutujte si to na DS ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 20:39, 15. máj 2026 (UTC)) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (vyprší o 20:39, 15. máj 2026 (UTC)))
8213930
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Bayeová
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Bayeová'''<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR, Aktuality.sk|odkaz na autora=|titul=Zomrela francúzska filmová ikona Nathalie Bayeová. Herečka z Chyť ma, ak to dokážeš odišla vo veku 77 rokov|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/ROiMEDp/zomrela-francuzska-filmova-ikona-nathalie-bayeova-herecka-z-chyt-ma-ak-to-dokazes-odisla-vo-veku-77-rokov/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor = TASR
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela oceňovaná herečka Nathalie Bayeová. Zahviezdila po boku DiCapria v legendárnom Spielbergovom filme
| periodikum = Pravda
| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
| url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/800565-zomrela-stvornasobna-drzitelka-cezara-nathalie-bayeova-zahviezdila-po-boku-dicapria-v-legendarnom-spielbergovom-filme/
| issn = 1336-197X
| vydavateľ = OUR MEDIA SR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-18
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Vo veku 77 rokov zomrela francúzska filmová a divadelná herečka Nathalie Bayeová. - Správy STVR
| url = https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/vo-veku-77-rokov-zomrela-francuzska-filmova-a-divadelna-herecka-nathalie-bayeova/
| vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas
| miesto = Bratislava
| dátum vydania = 2026-04-18
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref><ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zomrela legenda európskeho filmu. Nathalie Bayeová zanechala silnú stopu v desiatkach filmov
| periodikum = TA3
| odkaz na periodikum = TA3
| url = https://www.ta3.com/clanok/1044881/zomrela-legenda-europskeho-filmu-nathalie-bayeova-zanechala-silnu-stopu-v-desiatkach-filmov
| issn =
| vydavateľ = C.E.N.
| miesto = Bratislava
| dátum =
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref> (neprechýlene '''Nathalie Baye''')<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> ({{vjz|fra|Nathalie Marie Andrée Baye}}; * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
741b8dn40gysfgjchqittq7yw9jrscc
8213938
8213932
2026-05-14T20:46:14Z
Lalina
22926
/* Úvodná sekcia */ op
8213938
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Marie Andrée Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prípadne prechýlene '''Nathalie Bayová''', * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* {{Fdb meno|id=219}}
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
7z0rwrcfqgvm4kh7haey6oyhmrai06h
8213941
8213938
2026-05-14T20:51:09Z
Feriontly17x17x7
228747
Šablóna:Fdb meno nefunguje
8213941
wikitext
text/x-wiki
{{presunúť|Nathalie Bayová}}
{{Infobox Herec
| meno = Nathalie Baye
| fotka = Nathalie Baye Cannes 2019.jpg
| veľkosť fotky =
| komentár = Nathalie Baye (2019)
| celé meno = Nathalie Marie Andrée Baye
| dátum narodenia = {{dn|1948|07|06}}
| miesto narodenia = [[Mainneville]], [[Francúzsko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|04|17|1948|07|06}}
| miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
| prezývky =
| alma mater = [[Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
| povolanie = herečka
| roky pôsobenia = 1970{{--}}2023
| partner = [[Philippe Léotard]] (1972{{--}}1982){{small|(1972{{--}}1982)}}<br>[[Johnny Hallyday]] (1982{{--}}1986){{small|(1982{{--}}1986)}}
| priateľ =
| deti = [[Laura Smet]] (* 1983)
| rodičia = Claude Baye, Denise Coustetová
| ovplyvnenie =
| webstránka =
| Cézar = <center>'''Najlepšia herečka v hlavnej úlohe''' <br />[[1983]] – ''La Balance''<br />[[2006]] – ''Le Petit Lieutenant''<br />'''Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe'''<br />[[1981]] – ''Sauve qui peut (la vie)''<br />[[1982]] – ''Une étrange affaire''</center>
| ostatné ocenenia =
| portál 1 = Francúzsko
| portál 2 =
}}
'''Nathalie Marie Andrée Baye'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}</ref>{{Rp|69}}<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Demiger|meno=Matúš|autor=|odkaz na autora=|titul=Francúzska herečka a držiteľka štyroch cien César Nathalie Baye zomrela vo veku 77 rokov.|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/minuta/5284080/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2026-04-18|dátum prístupu=2026-05-14}}</ref> (prípadne prechýlene '''Nathalie Bayová''', * [[6. júl]] [[1948]], [[Mainneville]], [[Francúzsko]]{{--}}† [[17. apríl]] [[2026]], [[Paríž]]<ref name="morte">{{Citácia periodika | priezvisko = Vely| meno = Yannick| titul = L'actrice Nathalie Baye est morte| periodikum = Paris Match| url = https://www.parismatch.com/culture/cinema/elle-etait-lincarnation-de-lelegance-au-cinema-lactrice-nathalie-baye-est-morte-267657| dátum vydania = 2026-04-18| jazyk = fr| dátum prístupu = 2026-04-18}}</ref>) bola francúzska [[Herec|herečka]], viacnásobná držiteľka filmovej ceny [[César]] a nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Laurent de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Zomrela Nathalie Baye vo veku 77 rokov: významná herečka francúzskeho filmu zmizla | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/articles/344267-zomrela-nathalie-bayeova-vo-veku-77-rokov-vyznamna-herecka-francuzskeho-filmu | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ciné-Ressources Fiches personnalités | url = http://cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr/index.php?pk=47156 | vydavateľ = cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
== Životopis ==
Narodila sa v malej obci Mainneville v [[Normandia|Normandii]], jej rodičia Claude Baye a Denise Coustetová boli [[Maliar (umelec)|maliari]]. Ako štrnásťročná odišla študovať na [[Tanec|tanečnú]] školu do [[Monako|Monaka]] a o tri roky neskôr do [[Spojené štáty|USA]]. Po návrate do Francúzska sa ďalej venovala tancu, zapísala sa do hereckých kurzov ''Cours Simon'' a bola prijatá na parížske [[konzervatórium]] ''[[Conservatoire national supérieur d'art dramatique|CNSAD]]'', ktoré absolvovala s viacerými oceneniami v roku [[1972]].
Vo filme [[debut]]ovala v roku [[1972]] snímkom ''Faustine et le Bel Été'', o rok neskôr hrala v [[François Truffaut|Truffautovom]] filme ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]''. Na začiatku [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] získala hneď troch [[César]]ov za výkony vo filmoch ''[Sauve qui peut (la vie)'' (1980), ''Une étrange affaire'' (1981) a ''La Balance'' (1982). V tomto období mala štvorročný vzťah s [[Johnny Hallyday|Johnnym Hallydayom]] a ich dcéra [[Laura Smet]] je tiež herečkou. Po týchto úspechoch začala hrať i zaujímavejšie postavy, napríklad vo filmoch ''J'ai épousé une ombre'' (1983) alebo ''En toute innocence'' (1988).
V roku [[1999]] získala za film ''Une liaison pornographique'' Volpiho pohár na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]], v roku [[2006]] dostala za film ''Le Petit Lieutenant'' štvrtého [[César]]a a v roku [[2009]] sa stala nositeľkou [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]].
Počas svojej kariéry natočila okolo deväťdesiat filmov a seriálov a spolupracovala s významnými režisérmi ako sú [[François Truffaut]], [[Jean-Luc Godard]], [[Claude Chabrol]] alebo [[Steven Spielberg]], okrajovo účinkovala aj v [[divadlo (umenie)|divadle]] a patrila k najuznávanejším francúzskym herečkám.
Zajímala sa o [[Ochrana prírody|ochranu prírody]], bola členkou francúzskeho inštitutu [[Jane Goodallová|Jane Goodallovej]] a zástankyňou [[eutanázia|eutanázie]] zasadzujúcou sa o zavedenie príslušného [[Zákon (právo)|zákona]] vo Francúzsku.
== Ocenenia ==
* [[1981]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Sauve qui peut (la vie)''
* [[1982]]: César za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe za film ''Une étrange affaire''
* [[1983]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''La Balance''
* [[1999]]: ''Volpiho pohár'' pre najlepšiu herečku na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Benátskom filmovom festivale]] za film ''Une liaison pornographique''
* [[2006]]: César za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film ''Le Petit Lieutenant''
* [[2009]]: nositeľka [[Rad čestnej légie|Radu čestnej légie]]
== Filmografia (výber) ==
{{Stĺpce|2|
* [[1972]]: ''Faustine et le Bel Été'', réžia [[Nina Companéez]]
* [[1973]]: ''[[Americká noc (film)|Americká noc]]'' (''La Nuit américaine''), r. [[François Truffaut]]
* [[1974]]: ''La Gueule ouverte'', r. [[Maurice Pialat]]
* [[1974]]: ''La Gifle'', r. [[Claude Pinoteau]]
* [[1976]]: ''La Derniere femme'', r. [[Marco Ferreri]]
* [[1976]]: ''Mado'', r. [[Claude Sautet]]
* [[1977]]: ''L'Homme qui aimait les femmes'', r. [[François Truffaut]]
* [[1978]]: ''La Chambre verte'', r. [[François Truffaut]]
* [[1980]]: ''Sauve qui peut (la vie)'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1981]]: ''Une étrange affaire'', r. [[Pierre Granier-Deferre]]
* [[1981]]: ''Beau-père'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1981]]: ''La Provinciale'', r. [[Claude Goretta]]
* [[1982]]: ''La Balance'', r. [[Bob Swaim]]
* [[1982]]: ''Le Retour de Martin Guerre'', r. [[Daniel Vigne]]
* [[1983]]: ''J'ai épousé une ombre'', r. [[Robin Davis]]
* [[1984]]: ''[[Pravý breh, ľavý breh]]'' (''Rive droite, rive gauche''), r. [[Philippe Labro]]
* [[1984]]: ''Notre histoire'', r. [[Bertrand Blier]]
* [[1985]]: ''Détective'', r. [[Jean-Luc Godard]]
* [[1988]]: ''En toute innocence'', r. Alain Jessua
* [[1990]]: ''Un week-end sur deux'', r. [[Nicole Garcia]]
* [[1999]]: ''Vénus beauté (institut)'', r. [[Tonie Marshall]]
* [[1999]]: ''Une liaison pornographique'', r. Frédéric Fonteyne
* [[2000]]: ''Ça ira mieux demain'', r. Jeanne Labrune
* [[2002]]: ''[[Chyť ma, ak to dokážeš]]'' (''Catch Me If You Can''), r. [[Steven Spielberg]]
* [[2005]]: ''Le Petit lieutenant'', r. [[Xavier Beauvois]]
* [[2006]]: ''Mon fils à moi'', r. Martial Fougeron
* [[2007]]: ''Michou d'Auber'', r. [[Thomas Gilou]]
* [[2009]]: ''Visage'', r. Ming-liang Tsai
* [[2010]]: ''Je n'ai rien oublié'', r. Bruno Chiche
* [[2014]]: ''L'affaire SK1'', r. Frédéric Tellier
* [[2016]]: ''Juste la fin du monde'', r. [[Xavier Dolan]]
* [[2017]]: ''Alibi.com'', r. [[Philippe Lacheau]]
* [[2021]]: ''Haute couture'', r. Sylvie Ohayon
* [[2022]]: ''Downton Abbey: A New Era'', r. [[Simon Curtis]]
* [[2023]]: ''Alibi.com 2'', r. Philippe Lacheau
}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* {{Imdb meno|id=0000882}}
* {{Csfd meno|id=2317}}
* {{Kinobox meno|id=17971}}
* [https://www.fdb.cz/osobnost/219-nathalie-baye Nathalie Baye] vo [[Filmová databáza|Filmovej databáze]]
== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nathalie Baye|25819955}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe}}
{{Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Baye, Nathalie}}
[[Kategória:Francúzske divadelné herečky]]
[[Kategória:Francúzske filmové herečky]]
[[Kategória:Francúzske televízne herečky]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe]]
[[Kategória:Držiteľky Césara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique]]
[[Kategória:Osobnosti z regiónu Normandia]]
[[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]]
15c7pw366g5wpv7mkr8q7xpjxh2g8sr
Diskusia s redaktorom:~2026-25304-33
3
748870
8214104
8203439
2026-05-15T08:05:16Z
DurMar12
181423
/* */ Upozornenie
8214104
wikitext
text/x-wiki
{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 16:10, 25. apríl 2026 (UTC)
{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 08:05, 15. máj 2026 (UTC)
18y2r37mqeqeme2qpxbcszsiby4zuiw
Portál:Ľudia/Najnovšie články
100
749427
8214082
8206467
2026-05-15T07:24:56Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214082
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o ľuďoch, osobnostiach a príbuzných témach:
[[Tibor Rakovský]]{{·}}
[[Eugen Rabčan]]{{·}}
[[Cam Talbot]]{{·}}
[[Bitón z Pergamu]]{{·}}
[[Brian Elliott]]{{·}}
[[Ota Plávková]]{{·}}
[[Martin Geišberg]]{{·}}
[[Ján z Efezu]]{{·}}
[[Pavla Cebocli]]{{·}}
[[Martin a Juraj z Kluže]]{{·}}
[[Ivana Šebestová (animátorka)]]{{·}}
[[Domenico Bartolucci]]{{·}}
[[Alexander Conze]]{{·}}
[[Manny Fernandez (hokejista)]]{{·}}
[[Judita Bilá]]{{·}}
[[Jozef Luňáček]]{{·}}
[[Corey Crawford]]{{·}}
[[Carl Humann]]{{·}}
[[Carey Price]]{{·}}
[[Štefan Bátori (palatín)]]{{·}}
[[John Chilembwe]]{{·}}
[[Antoine Héron de Villefosse]]{{·}}
[[Július Vanovič]]{{·}}
[[Attalos III.]]{{·}}
[[Ivan Šramko]]{{·}}
[[Nina Pinzarroneová]]{{·}}
[[Michael Patrick Kelly]]{{·}}
[[Marco Valenti]]{{·}}
[[Andrej Šeptický]]{{·}}
[[Alessandro Zenobbi]]{{·}}
[[Olívia Lengyelová]]{{·}}
[[Marta Šimečková]]{{·}}
[[Sebastian Langer]]{{·}}
[[Andrea Carlevale]]{{·}}
[[Marián Járek]]{{·}}
[[Antonio Rüdiger]]{{·}}
[[Jan Oblak]]{{·}}
[[Eumenes II.]]{{·}}
[[Andrej Filipek]]{{·}}
[[Javi Martínez]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Ľudia]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Ľudia]]
</noinclude>
cj92opgxvxy5qb8kruad084lzwsygok
Portál:Jazyk/Najnovšie články
100
749430
8214078
8205787
2026-05-15T07:21:17Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214078
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Jazyk (jazykoveda)|jazykoch]] a príbuzných témach:
[[Chóliambos]]{{·}}
[[Fidžijčina]]{{·}}
[[Pezinské nárečie]]{{·}}
[[Gréta]]{{·}}
[[Gandčina]]{{·}}
[[Sicílčina]]{{·}}
[[Milena Hübschmannová]]{{·}}
[[Ciguayčina]]{{·}}
[[Metatéza (lingvistika)]]{{·}}
[[Brenda]]{{·}}
[[Kozmas]]{{·}}
[[Damián]]{{·}}
[[Dominikánska španielčina]]{{·}}
[[Kreolčina]]{{·}}
[[Jozef Štolc]]{{·}}
[[Tamara (prvé meno)]]{{·}}
[[Mária Šimková]]{{·}}
[[Encyclopædia Universalis]]{{·}}
[[Malopoľský dialekt]]{{·}}
[[N/A]]{{·}}
[[Liliana]]{{·}}
[[Artikulácia (fonológia)]]{{·}}
[[Ármin Vámbéry]]{{·}}
[[Katarína Habovštiaková]]{{·}}
[[B́]]{{·}}
[[Ǣ]]{{·}}
[[Ǽ]]{{·}}
[[B̈]]{{·}}
[[Æ̈]]{{·}}
[[Æ̃]]{{·}}
[[B̃]]{{·}}
[[C̃]]{{·}}
[[C̈]]{{·}}
[[Aiko]]{{·}}
[[Alexandra Jarošová]]{{·}}
[[Vladimír Medek]]{{·}}
[[Vlasta Winkelhöferová]]{{·}}
[[Kovid (meno)]]{{·}}
[[Interlingue]]{{·}}
[[Kantončina (Kanton)]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Jazyk]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Jazyk]]
</noinclude>
ea66nmdidd043obxrz3v5llmm6oeiyz
Portál:Letectvo/Najnovšie články
100
749436
8214080
8205790
2026-05-15T07:24:05Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214080
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Letectvo|letectve]] a príbuzných témach:
[[Šen-si KJ-500]]{{·}}
[[Boeing E-7 Wedgetail]]{{·}}
[[An-196 Ľutyj]]{{·}}
[[Embraer R-99]]{{·}}
[[Bayraktar Kızılelma]]{{·}}
[[Saab GlobalEye]]{{·}}
[[Saab 340 AEW&C]]{{·}}
[[General Atomics YFQ-42 Dark Merlin]]{{·}}
[[KAI KF-21 Boramae]]{{·}}
[[Anduril YFQ-44]]{{·}}
[[Medzinárodné letisko Füzuli]]{{·}}
[[Medzinárodné letisko Tartu]]{{·}}
[[Flightradar24]]{{·}}
[[Letisko Bern]]{{·}}
[[Si-an H-6]]{{·}}
[[Richard E. Byrd]]{{·}}
[[Tengden TB-001]]{{·}}
[[Charbin BZK-005]]{{·}}
[[Charbin Z-20]]{{·}}
[[Si-an KJ-600]]{{·}}
[[Let Crossair 3597]]{{·}}
[[Chung-tu JL-8]]{{·}}
[[Condor (letecká spoločnosť)]]{{·}}
[[Bombardovanie Komárna 8. marca 1945]]{{·}}
[[Núdzové pristátie bombardéra B-17 „Sugar Report“ pri Hatalove (1944)]]{{·}}
[[Bombardovanie Bratislavy 7. februára 1945]]{{·}}
[[Bombardovanie Komárna 14. marca 1945]]{{·}}
[[Letov Š.50]]{{·}}
[[Let TransAsia Airways 235]]{{·}}
[[Gérard Streiff]]{{·}}
[[Let Air India 171]]{{·}}
[[Air Tahiti Nui]]{{·}}
[[Fiji Airways]]{{·}}
[[Let Piedmont Airlines 22]]{{·}}
[[Boeing 777X]]{{·}}
[[Let Delta Connection 4819]]{{·}}
[[Asiana Airlines]]{{·}}
[[Boeing Dreamlifter]]{{·}}
[[Vueling]]{{·}}
[[Letecká frazeológia]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Letectvo]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Letectvo]]
</noinclude>
qrfhcy6i1xyf2hmd5qgjqr73d9v4cde
Portál:Žilina/Najnovšie články
100
749438
8214087
8205802
2026-05-15T07:33:03Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214087
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Žilina|Žiline]] a príbuzných témach:
[[Čepiel]]{{·}}
[[Ján Szelepcsényi]]{{·}}
[[Javor v Žiline]]{{·}}
[[Lipy v Žiline]]{{·}}
[[Ubytovacie zariadenie Veľký Diel]]{{·}}
[[Mestská hromadná doprava v Žiline]]{{·}}
[[Ľavobrežná ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Katedra spojov]]{{·}}
[[Pri celulózke]]{{·}}
[[Ulica sv. Cyrila a Metoda (Žilina)]]{{·}}
[[Martinská ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Karpatská ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Nitrianska ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Fatranská ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Piešťanská ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Trnavská ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Námestie M. R. Štefánika (Žilina)]]{{·}}
[[Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline]]{{·}}
[[Katedra železničnej dopravy]]{{·}}
[[Univerzitný kampus Veľký Diel]]{{·}}
[[Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline]]{{·}}
[[Železničná zastávka Žilina-Solinky]]{{·}}
[[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline]]{{·}}
[[Marek Šulík]]{{·}}
[[Severka (televízia)]]{{·}}
[[Fenix (televízia)]]{{·}}
[[Mestské časti Žiliny]]{{·}}
[[Eduard Kudláč]]{{·}}
[[Mestské divadlo Žilina]]{{·}}
[[Aupark (Žilina)]]{{·}}
[[Immaculata (Žilina)]]{{·}}
[[Kostol Obrátenia svätého Pavla (Žilina)]]{{·}}
[[Ulica J. M. Hurbana (Žilina)]]{{·}}
[[Katedra leteckej dopravy]]{{·}}
[[Letecké výcvikové a vzdelávacie centrum]]{{·}}
[[Rádio Sever]]{{·}}
[[Bytčianska ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Bottova ulica (Žilina)]]{{·}}
[[Mestská radnica (Žilina)]]{{·}}
[[Ulica Alexandra Rudnaya]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Žilina]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Žilina]]
</noinclude>
rcgsbib2r1bod7rpd5gaj29bgv3gc1d
Portál:Taliansko/Najnovšie články
100
749439
8214085
8205793
2026-05-15T07:27:04Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214085
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Taliansko|Taliansku]] a príbuzných témach:
[[Domenico Bartolucci]]{{·}}
[[Marco Valenti]]{{·}}
[[Alessandro Zenobbi]]{{·}}
[[Andrea Carlevale]]{{·}}
[[Stefano Sparapani]]{{·}}
[[Attilio Nicora]]{{·}}
[[Rozália z Palerma]]{{·}}
[[Saltimbocca]]{{·}}
[[Val di Fiemme]]{{·}}
[[Bláznivá komédia]]{{·}}
[[La Cage aux folles]]{{·}}
[[Cortina d'Ampezzo]]{{·}}
[[Pasta 'ncasciata]]{{·}}
[[Cesare Nosiglia]]{{·}}
[[Severino Poletto]]{{·}}
[[Giacomo Biffi]]{{·}}
[[Arrigo Miglio]]{{·}}
[[Veľká cena Talianska]]{{·}}
[[Gualtiero Bassetti]]{{·}}
[[Carlo Maria Martini]]{{·}}
[[Mario Andretti]]{{·}}
[[Renato Tarantelli Baccari]]{{·}}
[[Michele Di Tolve]]{{·}}
[[Carlo Caffarra]]{{·}}
[[Veľká cena Talianska 2025]]{{·}}
[[Oscar Cantoni]]{{·}}
[[Giuseppe Petrocchi]]{{·}}
[[Villa Parisi]]{{·}}
[[Syn Ružového pantera]]{{·}}
[[Vincenzo Viva]]{{·}}
[[Mauro Parmeggiani]]{{·}}
[[Amoris laetitia]]{{·}}
[[Filippo Ciampanelli]]{{·}}
[[Imola (Emilia-Romagna)]]{{·}}
[[Dalila Di Lazzaro]]{{·}}
[[Marco Tasca]]{{·}}
[[Jozef Medový]]{{·}}
[[Beniamino Stella]]{{·}}
[[Normas Nonnullas]]{{·}}
[[Universi Dominici gregis]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Taliansko]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Taliansko]]
</noinclude>
q6ppy9kszd94iusj6mw0200n35m7xen
Portál:Vatikán/Najnovšie články
100
749440
8214086
8205798
2026-05-15T07:31:16Z
KormiSKbot
236958
Aktualizácia najnovších článkov
8214086
wikitext
text/x-wiki
Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených článkov o [[Vatikán|Vatikáne]] a príbuzných témach:
[[Domenico Bartolucci]]{{·}}
[[Marco Valenti]]{{·}}
[[Alessandro Zenobbi]]{{·}}
[[Andrea Carlevale]]{{·}}
[[Andrej Filipek]]{{·}}
[[Stefano Sparapani]]{{·}}
[[Šebastián Labo]]{{·}}
[[Attilio Nicora]]{{·}}
[[Gabriele Giordano Caccia]]{{·}}
[[José Luis Lacunza Maestrojuán]]{{·}}
[[Pierre Nguyễn Văn Nhơn]]{{·}}
[[Anton Aškerc]]{{·}}
[[Paolo Rudelli]]{{·}}
[[Agostino Cacciavillan]]{{·}}
[[Darío Castrillón Hoyos]]{{·}}
[[Melchior Klesl]]{{·}}
[[Virgilio do Carmo da Silva]]{{·}}
[[Ondrej Rakúsky]]{{·}}
[[William Seng Chye Goh]]{{·}}
[[Maurice Piat]]{{·}}
[[Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun]]{{·}}
[[Anton Ziolkovský]]{{·}}
[[Júlio Duarte Langa]]{{·}}
[[Ladislav Német]]{{·}}
[[Patrick D’Rozario]]{{·}}
[[Jean Zerbo]]{{·}}
[[Tarcisio Isao Kikuchi]]{{·}}
[[Jean-Claude Höllerich]]{{·}}
[[Fridolin Ambongo Besungu]]{{·}}
[[Toribio Ticona Porco]]{{·}}
[[Stephen Ameyu Martin Mulla]]{{·}}
[[Aquilino Bocos Merino]]{{·}}
[[Sebastian Francis]]{{·}}
[[Anthony Poola]]{{·}}
[[Alberto Suárez Inda]]{{·}}
[[Luis Héctor Villalba]]{{·}}
[[Filipe Neri António Sebastião do Rosário Ferrão]]{{·}}
[[Louis Raphaël I Sako]]{{·}}
[[František Čitbaj]]{{·}}
[[John Ribat]]
<noinclude>
[[Kategória:Portál:Vatikán]]
[[Kategória:Wikipédia:Archív|Vatikán]]
</noinclude>
sqpowpeov7cjztokzdve7lvy1u5p0l9
Redaktor:Fillos X./Literatúra
2
749640
8213779
8207865
2026-05-14T15:49:12Z
Fillos X.
212061
+
8213779
wikitext
text/x-wiki
Som vlastníkom nasledovnej filmovej literatúry:
== Knihy ==
=== Francúzske ===
* {{Citácia knihy | priezvisko = Jaeckin | meno = Just | odkaz na autora = Just Jaeckin | titul = [[Tout Just]]: Souvenirs | vydanie = 1 | vydavateľ = DU ROCHER | miesto = Francúzsko | rok = 2006 | isbn = 2268056880 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 325 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Philippe Labro]] | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bastié | meno = Daniel | odkaz na autora = | titul = EMMANUELLE AU CINÉMA | vydanie = 1 | vydavateľ = Éditions Ménadés | miesto = Francúzsko | rok = 2023 | isbn = 293113516X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 213 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Carliez | meno = Claude | odkaz na autora = Claude Carliez | priezvisko2 = de Maule | meno2 = Michel | odkaz na autora2 = | titul = Souvenirs en cascades: à fleurets mouchetés | vydanie = 1 | vydavateľ = MICHEL DE MAULE | miesto = Paríž | rok = 2016 | isbn = 2876236605 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 216 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Jean-Paul Belmondo]] | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Nadal | meno = François | odkaz na autora = François Nadal | titul = Ces chevaux qui font du cinéma | vydanie = 1 | vydavateľ = FAVRE/CARACOLE | miesto = Francúzsko | rok = 1986 | isbn = 2828902463 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 169 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Philippe Noiret]] | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Julienne | meno = Rémy | odkaz na autora = Rémy Julienne | titul = Silence... on casse ! | vydanie = 1 | vydavateľ = Flammarion | miesto = Francúzsko | rok = 1979 | isbn = 2080650211 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 260 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Jean-Louis Trintignant]] | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Douy | meno = Max | odkaz na autora = Max Douy | priezvisko2 = Douy | meno2 = Jacques | odkaz na autora2 = Jacques Douy | titul = Décors de Cinéma : Un siècle de studios français | vydanie = 1 | vydavateľ = Edition du Collectionneur | miesto = Francúzsko | rok = 2003 | isbn = 290945018X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 336 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rousset-Rouard | meno = Yves | odkaz na autora = Yves Rousset-Rouard | titul = profession producteur | vydanie = 1 | vydavateľ = Calmann-Lévy | miesto = Francúzsko | rok = 1979 | isbn = 2702103324 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 254 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Rousset-Rouard | meno = Yves | odkaz na autora = Yves Rousset-Rouard | titul = Histoire d'X | vydanie = 1 | vydavateľ = Jean-Claude Lattès | miesto = Francúzsko | rok = 1976 | isbn = 2702103324 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 180 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Lombard | meno = Philippe | odkaz na autora = Philippe Lombard | titul = La Panthère Rose | vydanie = 1 | vydavateľ = Horizon Illimité | miesto = | rok = 2005 | isbn = 284787142X | doi = | edícia = | kapitola = | strany = | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Lombard | meno = Philippe | odkaz na autora = Philippe Lombard | titul = Le Petit Livre de James Bond | vydanie = 1 | vydavateľ = FIRST | miesto = Francúzsko | rok = 2015 | isbn = 2754079890 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 159 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Thompson | meno = Danièle | odkaz na autora = Danièle Thompson | priezvisko2 = Lavoignat | meno2 = Jean-Pierre | odkaz na autora2 = | titul = Gérard Oury: Mon père, l'as des as | vydanie = 1 | vydavateľ = MARTINIERE BL | miesto = Francúzsko | rok = 2019 | isbn = 2732487953 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 208 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Chapeau | meno = Vincent | odkaz na autora = | titul = Claude Zidi en toute discrétion | vydanie = 1 | vydavateľ = HORS COLLECTION | miesto = Francúzsko | rok = 2019 | isbn = 2258152526 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 380 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Thierry Lhermitte]] | jazyk = francúzsky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bachelet | meno = Pierre | odkaz na autora = Pierre Bachelet | titul = En ce temps-là, j'avais vingt ans | vydanie = 1 | vydavateľ = FeniXX réédition numérique (Michel Lafon) | miesto = Francúzsko | rok = 1989 | isbn = 2868046347 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 161 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = francúzsky }}
=== Slovenské ===
* {{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1993 | isbn = 8021502193 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 1055 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Malá encyklopédia filmu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | miesto = Bratislava | rok = 1974 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 802 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia dramatických umení Slovenska I.]] | vydanie = 1 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | rok = 1989 | isbn = 80-224-0000-9 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 696 | zväzok = 1, A{{--}}L | url = | poznámka = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Blech | meno = Richard | odkaz na autora = Richard Blech | titul = [[Encyklopédia dramatických umení Slovenska II.]] | vydanie = 1 | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | miesto = Bratislava | rok = 1990 | isbn = 80-224-0001-7 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 712 | zväzok = 2, M{{--}}Ž | url = | poznámka = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kolektív autorov | meno = | odkaz na autora = | titul = Kto je kto na Slovensku 1991? | vydanie = 1 | vydavateľ = Avízo concept team | miesto = Bratislava | rok = 1991 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 236 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Dougall | meno = Alastair | odkaz na autora = | titul = JAMES BOND Tajomný svet agenta 007 (org. JAMES BOND The Secret World of 007) | vydanie = 1 | vydavateľ = OTTOVO nakladatelství (org. Dorling Kindersley Limited) | miesto = Táborská 31, Praha 4 (org. Veľká Británia) | rok = 2001 (org. 2000) | isbn = 80-7181-517-9 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 144 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = slovenský }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Šmatláková | meno = Renáta | odkaz na autora = | titul = Jánošík a 100 rokov slovenskej filmovej kultúry | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Slovenský filmový ústav]] | miesto = Bratislava | rok = 2021 | isbn = 9788085187878 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 104 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Cameron | meno = James | odkaz na autora = James Cameron | titul = Avatar - Filmový album | vydanie = 1 | vydavateľ = Egmont | miesto = | rok = 2010 | isbn = 9788025214206 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 48 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = }}
=== České ===
* {{Citácia knihy | priezvisko = Smith | meno = Ian Hayden | odkaz na autora = | titul = Stručný příběh filmu (org. The Short Story of Film: A Pocket Guide to Key Genres, Films, Techniques and Movements) | vydanie = 1 | vydavateľ = Laurence King Publishing | miesto = | rok = 2020 | isbn = 1786275635 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 224 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = český }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Svoboda | meno = Matěj | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rybář | meno2 = Václav | odkaz na autora2 = | titul = Legendy akčního filmu | vydanie = 1 | vydavateľ = XYZ | miesto = | rok = 2024 | isbn = 9788076836181 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 312 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = český }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Belmondo | meno = Jean-Paul | odkaz na autora = Jean-Paul Belmondo | titul = Mých tisíc životů | vydanie = 1 | vydavateľ = Práh | miesto = | rok = 2017 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 248 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = český }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Cork | meno = John | odkaz na autora = | priezvisko2 = Collin | meno2 = Stutz | odkaz na autora2 = | titul = 007 James Bond Encyclopedia | vydanie = 1 | vydavateľ = Dorling Kindersley Limited | miesto = Londýn | rok = 2007 | isbn = 978-80-204-2130-2 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 336 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = český }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Ryška | meno = Karel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Svoboda | meno2 = Matěj | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Cífka | meno3 = Petr | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Rybář | meno4 = Václav | odkaz na autora4 = | titul = Encyklopedie komiksového filmu | vydanie = 1 | vydavateľ = XYZ | miesto = | rok = 2024 | isbn = 9788076836020 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 320 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = český }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Stránský | meno = Antonín | odkaz na autora = | priezvisko2 = Levinský | meno2 = Otto | odkaz na autora2 = | titul = Film a filmová technika | vydanie = 1 | vydavateľ = Státní nakladatelství technické literatury | miesto = Praha | rok = 1974 | isbn = | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 354 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = český }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Svoboda | meno = Matěj | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cífka | meno2 = Petr | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Rybář | meno3 = Václav | odkaz na autora3 = | titul = Encyklopedie akčního filmu | vydanie = 1 | vydavateľ = XYZ | miesto = | rok = 2022 | isbn = 9788076831049 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 264 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = český }}
=== Anglické ===
* {{Citácia knihy | priezvisko = Robinson | meno = Jeremy Mark | odkaz na autora = | titul = Walerian Borowczyk: Cinema of Erotic Dreams | vydanie = 4 | vydavateľ = Crescent Moon Publishing | miesto = | rok = 2022 | isbn = 1861718543 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 636 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Briant | meno = Shane | odkaz na autora = Shane Briant | titul = Always the Bad Guy | vydanie = 4 | vydavateľ = CreateSpace Independent Publishing Platform | miesto = | rok = 2011 | isbn = 1463590288 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 434 | zväzok = | url = | poznámka = | jazyk = anglický }}
[[Kategória:Redaktor:Fillos X.]]
fr0ii2j3lznu1w46y03dla4y4k9xzts
Diskusia:Nathalie Baye
1
749894
8213748
8212119
2026-05-14T14:51:53Z
Lalina
22926
/* Paškvil */ zase vyhral zaslepený dogmatizmus
8213748
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
rqt7ueu7o0tpnhzezpcxcwdjc6zz0hi
8213757
8213748
2026-05-14T15:15:32Z
Fillos X.
212061
Fillos X. premiestnil stránku [[Diskusia:Nathalie Bayová]] na [[Diskusia:Nathalie Baye]]
8213748
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
rqt7ueu7o0tpnhzezpcxcwdjc6zz0hi
8213895
8213757
2026-05-14T19:58:36Z
Fillos X.
212061
/* Paškvil */ odpoveď
8213895
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
4oyljj4qcb3gsp16fm5kkziwa0wjwp8
8213901
8213895
2026-05-14T20:05:49Z
Jetam2
30982
re
8213901
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
ipk7r2avw2dgnmyc0338pr57i4n6cmd
8213902
8213901
2026-05-14T20:06:31Z
~2026-28232-46
294397
8213902
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
qsxrdmr4c55phqwth1stoaxs8onbo4d
8213903
8213902
2026-05-14T20:08:18Z
~2026-28232-46
294397
8213903
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
nfafxdl10sea3iq0mpcewxnn019wots
8213906
8213903
2026-05-14T20:10:47Z
Fillos X.
212061
/* Paškvil */ odpoveď
8213906
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
7ojglo94cr260dwql9xkur5bmtmxmxc
8213907
8213906
2026-05-14T20:12:22Z
~2026-28232-46
294397
8213907
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
60tnvkhbrskdtos8fw2i22nao4mlkj9
8213909
8213907
2026-05-14T20:12:43Z
Gitanes232
142243
/* Paškvil */ odpoveď
8213909
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
::Však podľa PSP: Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
nyb6t0ewa8tkey7slrnew38lpxrzswm
8213910
8213909
2026-05-14T20:14:21Z
Fillos X.
212061
/* Paškvil */ odpoveď
8213910
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
::Však podľa PSP: Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nathalie_Baye&diff=8213870&oldid=8213867 tu] si dával to druhé tak neviem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
55nmro6t476flw0n8ivx2y43k782px4
8213912
8213910
2026-05-14T20:17:43Z
~2026-28232-46
294397
8213912
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
::Však podľa PSP: Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nathalie_Baye&diff=8213870&oldid=8213867 tu] si dával to druhé tak neviem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::Len som vracal úpravy, ani som si nevšimol čo tam presne bolo. Novinové články uvádzajú nesprávne Bayeová, my by sme mali isť podľa PSS. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:17, 14. máj 2026 (UTC)
8d7fdx8mc4257trbq5l7w9fljw73mcu
8213914
8213912
2026-05-14T20:19:36Z
~2026-28232-46
294397
8213914
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
::Však podľa PSP: Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nathalie_Baye&diff=8213870&oldid=8213867 tu] si dával to druhé tak neviem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::Len som vracal úpravy, ani som si nevšimol čo tam presne bolo. Novinové články uvádzajú nesprávne Bayeová, my by sme mali isť podľa PSP. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:17, 14. máj 2026 (UTC)
pnui7b3z0xji1b4tbobalu13c6q5x6a
8213915
8213914
2026-05-14T20:20:44Z
Jetam2
30982
re
8213915
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
::Však podľa PSP: Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nathalie_Baye&diff=8213870&oldid=8213867 tu] si dával to druhé tak neviem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::Len som vracal úpravy, ani som si nevšimol čo tam presne bolo. Novinové články uvádzajú nesprávne Bayeová, my by sme mali isť podľa PSP. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:17, 14. máj 2026 (UTC)
::::::::Ako som už spomínal, hŕ hŕ a ''všetci sú pomätenci, len ja to mám zaručene správne''. Takto sa Wikipédia naozaj nepíše.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:20, 14. máj 2026 (UTC)
47vjoj0ycgebihcc1tl8j9qxbuo0ahy
8213918
8213915
2026-05-14T20:22:55Z
~2026-28232-46
294397
8213918
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
::Však podľa PSP: Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nathalie_Baye&diff=8213870&oldid=8213867 tu] si dával to druhé tak neviem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::Len som vracal úpravy, ani som si nevšimol čo tam presne bolo. Novinové články uvádzajú nesprávne Bayeová, my by sme mali isť podľa PSP. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:17, 14. máj 2026 (UTC)
::::::::Ako som už spomínal, hŕ hŕ a ''všetci sú pomätenci, len ja to mám zaručene správne''. Takto sa Wikipédia naozaj nepíše.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:20, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::::Ja? Tak díky, že mi tak lichotíš, ale ja som sám nenapísal celé ''Pravidlami slovenského pravopisu'', aj keď si to zrejme myslíš. :D --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:22, 14. máj 2026 (UTC)
mtuw6hoo6wodsb169xyg9bxx9ub5i8j
8213920
8213918
2026-05-14T20:24:00Z
~2026-28232-46
294397
/* Paškvil */
8213920
wikitext
text/x-wiki
== Paškvil ==
{{ping|Vasiľ}} Bayová - gratulujem k výrobe paškvilu. Dogmatizmus zase vyhral nad rozumom. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 18:09, 9. máj 2026 (UTC)
Bežné aplikovanie [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] v aktuálnom znení. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:29, 11. máj 2026 (UTC)
{{ping|Vasiľ}} dobre vieš, že je možné, aj podľa jazykovedcov, písať známe ženy bez -ová. A ak je článok na wiki, tak je známa. Takže to čo robíš týmto prznením priezvisk, je čistý dogmatizmus. Gratulujem, mala som v pláne ešte nejaké články, ale nebudem Ti dávať náboje na Tvoju vojnu proti rozumu.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:51, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] Inak skade si nabral Bayová lebo keď už, tak sa uvádza Bayeová??? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:58, 14. máj 2026 (UTC)
::Dobrá otázka. Správne doložené prechýlené meno sa dá v článku zmieniť ako sekundárne. Ale tu je opäť tendencia hŕ hŕ a [[Wikipédia:Vlastný výskum|vlastné dojmy]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:05, 14. máj 2026 (UTC)
::Však podľa PSP: Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nie som síce Vasiľ, ale to rovnako určujú ''Pravidlá slovenského pravopisu'': Citát:
{{citát|Od mužských priezvisk anglického a francúzskeho pôvodu zakončených na -e, ktoré sa nevyslovuje, toto tzv. nemé e sa pri tvorení ženských priezvisk vynecháva aj v písme, napr. Stone [stoun] – Stonová [stounová], Wilde [vajld] – Wildová}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:06, 14. máj 2026 (UTC)
:::Takže Baye = Bayová - je správne.--[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:08, 14. máj 2026 (UTC)
::::A z pomedzi Nathalie Bayeová / Bayová je vhodnejšie? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:10, 14. máj 2026 (UTC)
::::: Na wikipédii sa riadime ''Pravidlami slovenského pravopisu'', takže Bayová. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:12, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nathalie_Baye&diff=8213870&oldid=8213867 tu] si dával to druhé tak neviem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::Len som vracal úpravy, ani som si nevšimol čo tam presne bolo. Novinové články uvádzajú nesprávne Bayeová, my by sme mali isť podľa PSP. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:17, 14. máj 2026 (UTC)
::::::::Ako som už spomínal, hŕ hŕ a ''všetci sú pomätenci, len ja to mám zaručene správne''. Takto sa Wikipédia naozaj nepíše.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:20, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::::Ja? Tak díky, že mi tak lichotíš, ale ja som sám nenapísal celé ''Pravidlá slovenského pravopisu'', aj keď si to zrejme myslíš. :D --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 20:22, 14. máj 2026 (UTC)
2vk9ojxm1b3vzfwyjheuk3ppeo9q9en
Scotia Place
0
749897
8213787
8211291
2026-05-14T16:13:21Z
InternetArchiveBot
202801
Rescuing 4 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
8213787
wikitext
text/x-wiki
{{Stavba vo výstavbe}}
{{Infobox štadión
|názov štadiónu=Scotia Place
|bývalé názvy=Centrum podujatí v Calgary<br/>(projektovanie/výstavba)
|štát=Kanada
|poloha=[[Calgary]], [[Alberta]]
|zemepisná šírka=51.039722
|zemepisná dĺžka=-114.052222
|kapacita=18 400
|správca=[[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]]
|cena výstavby=Úpravy v okrese: 296,9 milióna $<br/><br/>Komplex Event Centre: 926,4 milióna $<br/>Spolu: 1,223 miliardy $
|architekt=[[Dialog (architektonická kancelária)|Dialog]]<br/>[[HOK (spoločnosť)|HOK]]
}}
'''Scotia Place''' je viacúčelová aréna, ktorá sa momentálne stavia v [[Calgary]] v kanadskej provincii Alberta. Má nahradiť arénu [[Scotiabank Saddledome]], domovský štadión tímu [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Final agreements signed for a new Calgary Event Centre | url = https://livewirecalgary.com/2023/10/05/final-agreements-signed-for-a-new-calgary-event-centre/ | dátum vydania = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = Darren | priezvisko = Krause}}</ref> Stavba začala po slávnostnom položení základného kameňa 22. júla 2024; otvorenie novej arény je naplánované na obdobie pred začiatkom sezóny NHL 2027/2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place name unveiled as work begins on new $800M arena for Calgary Flames {{!}} Globalnews.ca | url = https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/ | vydavateľ = Global News | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US}}</ref>
== História ==
=== CalgaryNEXT ===
Projekt Scotia Place nahradil plán z roku 2015 s názvom '''CalgaryNEXT''', ktorý mal nahradiť štadióny [[Scotiabank Saddledome]] aj [[McMahon Stadium]] pre profesionálne hokejové a kanadské futbalové tímy z Calgary. Tento návrh zahŕňal dve budovy: centrum podujatí s kapacitou 19 000 – 20 000 miest,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150906040039/http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|dátum archivácie=2015-09-06}}</ref> ktoré malo slúžiť ako nová domáca aréna pre dva hokejové kluby, [[Calgary Flames]] z [[National Hockey League]] a [[Calgary Hitmen]] z [[Western Hockey League]], ako aj pre lakrosový tím [[Calgary Roughnecks]]; a futbalový štadión s kapacitou 40 000 miest a športová hala pre tím [[Calgary Stampeders]] z [[Canadian football league|Kanadskej futbalovej ligy]], ktorá by slúžila ako verejný priestor na tréningy a aktivity. Komplex mal pôvodne stáť v štvrti West Village pri rieke Bow ako „centrum profesionálnych a amatérskych športových aktivít“.<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150906040039/http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|dátum archivácie=2015-09-06}}</ref>
Okamžité reakcie miestnych politikov na návrh CalgaryNEXT boli zmiešané; podporili plán na prestavbu oblasti West Village, no mnohí – vrátane primátora [[Naheed Nenshi|Naheeda Nenshiho]] – vyjadrili obavy z návrhu, podľa ktorého by mesto malo spočiatku financovať 440 až 690 miliónov dolárov z predpokladaných nákladov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mayor Nenshi's statement on a new arena/stadium/fieldhouse proposal | url = http://calgarymayor.ca/stories/mayor-nenshis-statement-on-a-new-arena-stadium-fieldhouse-proposal | vydavateľ = calgarymayor.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en-US | meno = CoC | priezvisko = WDS | url archívu = https://web.archive.org/web/20150820233416/http://calgarymayor.ca/stories/mayor-nenshis-statement-on-a-new-arena-stadium-fieldhouse-proposal | dátum archivácie = 2015-08-20 }}</ref> ktoré by sa podľa organizátorov projektu vrátili až v dlhodobom horizonte. V rámci návrhu by zariadenia vlastnilo mesto a spravovala by ich súkromná spoločnosť [[Calgary Sports and Entertainment|Calgary Sports and Entertainment Corporation]] (CSEC) – čím by sa pozemok oslobodil od dane z nehnuteľností –, avšak mesto by nedostávalo žiadny podiel na zisku.
Pôvodne sa náklady odhadovali na 890 miliónov dolárov,<ref>{{Citácia periodika|titul=No question Calgary pro sports venues are out-of-date|url=http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|periodikum=Calgary Sun|dátum prístupu=2026-05-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150906040039/http://www.calgarysun.com/2015/08/18/no-question-calgary-pro-sports-venues-are-out-of-date|dátum archivácie=2015-09-06}}</ref> avšak podľa správy mesta Calgary zverejnenej v apríli 2016 sa odhadovalo, že projekt CalgaryNEXT bude stáť približne 1,8 miliardy dolárov, pričom daňoví poplatníci by mali uhradiť až dve tretiny celkových nákladov.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/flames-calgarynext-proposal-could-cost-1-8-billion-double-original-estimate-says-city-report</ref>
V apríli 2017 mestské zastupiteľstvo v Calgary jednomyseľne hlasovalo za podporu alternatívneho plánu v blízkosti štadióna Saddledome.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-council-plan-b-calgary-next-still-sleeping-1.4083787</ref>
=== Nový návrh ===
12. septembra 2017 prezident a generálny riaditeľ klubu Flames Ken King vyhlásil, že tím už ďalej neusiluje o výstavbu arény CalgaryNEXT, keďže „dlho sme sa snažili nájsť riešenie, ktoré by skutočne fungovalo a nahradilo túto budovu, a naozaj sme sa do toho vložili naplno, no bohužiaľ som dospel k záveru – a som veľmi sklamaný –, že si nemyslím, že dokážeme uzavrieť dohodu, ktorá by nám vyhovovala“. Primátor Nenshi následne navrhol partnerstvo, v rámci ktorého by časť nákladov na „plán B“ pokrylo mesto a zvyšok by pokryli vlastníci tímu a príplatky užívateľov. King tento návrh odmietol.<ref>http://www.cbc.ca/news/canada/calgary/calgary-city-council-flames-negotiations-deal-1.4291316</ref>
30. júla 2019 mestská rada v Calgary schválila nové Event Centre v hodnote 550 miliónov dolárov. Nová aréna mala byť umiestnená severne od Saddledome v štvrti Victoria Park. Stavba budovy by sa mala začať v roku 2021 a mala by mať kapacitu okolo 19 000 divákov. Plány pre Event Centre zahŕňali aj možnosť vybudovania menšej arény, ktorá by nahradila Stampede Corral. Mesto Calgary by bolo vlastníkom Event Centre, zatiaľ čo CSEC by bolo zodpovedné za prevádzku a údržbu zariadenia, pričom všetky príjmy by zostali v rámci 35-ročnej nájomnej zmluvy, ktorá obsahovala klauzulu o nezmenení sídla tímu Flames počas tohto obdobia. Ak by sa projekt realizoval, Saddledome by bolo zbúrané po otvorení novej arény.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scotia Place - Calgary's event centre | url = https://www.calgary.ca/major-projects/scotia-place.html | vydavateľ = www.calgary.ca | dátum prístupu = 2026-05-09 | jazyk = en | meno = Topic landing | priezvisko = page}}</ref>
14. apríla 2021 mestská rada v Calgary pozastavila projekt výstavby novej arény z dôvodu obáv o prekročenie rozpočtu.<ref>https://www.cbc.ca/news/canada/calgary/flames-calgary-arena-pause-budget-1.5987561</ref>
26. júla 2021 mesto oznámilo, že náklady na výstavbu arény vzrástli z 550 miliónov dolárov na 608,5 milióna dolárov. Aréna mala byť postavená v tvare „obrátenej misy“, čo však na vybranom pozemku pravdepodobne nebolo realizovateľné a vyvolávalo obavy týkajúce sa prístupnosti.[potrebný zdroj] V priebehu ďalšieho postupu projektových prác sa odhalili ďalšie potenciálne problémy, čo viedlo k prekročeniu nákladov. Na riešenie týchto prekročení bolo oznámené, že mesto Calgary aj spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation (CSEC) poskytnú každý ďalších 12,5 milióna dolárov, čo bolo dohodnuté v zmluve podpísanej v roku 2019.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref> Spoločnosť Calgary Sports and Entertainment Corporation následne súhlasila, že pokryje akékoľvek potenciálne budúce prekročenia nákladov. Okrem toho mesto v rámci aktualizovanej dohody so spoločnosťou CSEC oznámilo, že spoločnosť Calgary Municipal Land Corp. (CMLC) bude odvolaná z pozície projektového manažéra a nahradená organizáciou podľa výberu spoločnosti CSEC.<ref>http://globalnews.ca/news/8060369/12-5m-cost-overruns-cmlc-calgary-events-centre/</ref>
22. decembra 2021 bývalá primátorka Calgary Jyoti Gondek na sociálnych médiách oznámila, že spoločnosť CSEC odstupuje od dohody, pričom ako dôvod uviedla nezhody ohľadom nových nákladov, ktorých časť malo podľa mesta uhradiť práve CSEC.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref> Tieto prekročenia zahŕňali náklady na infraštruktúru vo výške 12,1 milióna dolárov a náklady na zmierňovanie klimatických zmien vo výške 4 milióny dolárov, pričom mesto ponúklo uhradiť 6,4 milióna dolárov z celkovej sumy, čo znamenalo, že 9,7 milióna dolárov malo uhradiť CSEC. Tieto náklady neboli predtým identifikované ako náklady projektu zo strany CMLC ani mesta, ani neboli zahrnuté v rozpočte vo výške 608,5 milióna dolárov z júla 2021. Napriek tomu CSEC vyjadrilo svoj zámer zostať v Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/gondek-says-calgary-flames-owners-want-to-pull-the-plug-on-arena-deal</ref>
=== Konečná dohoda ===
25. apríla 2023 sa konala tlačová konferencia venovaná najnovším informáciám o projekte Calgary Events Centre. Bolo oznámené, že na danom mieste bude realizovaný aktualizovaný projekt, ktorého náklady sa v súčasnosti odhadujú na 1,22 miliardy dolárov a ktorý bude zahŕňať plánovanú arénu, krytú ľadovú plochu a vnútorné i vonkajšie námestia.<ref>https://newsroom.calgary.ca/agreements-announced-to-further-develop-the-rivers-district-anchored-by-a-modern-event-centre/</ref> Mesto má zaplatiť 537,3 milióna dolárov vopred, vlastníci klubu Flames majú zaplatiť celkovo 748,3 milióna dolárov počas 35 rokov (odhadovaná suma je 356 miliónov dolárov v cenách roku 2024) a provincia Alberta má zaplatiť 330 miliónov dolárov počas troch rokov na pokrytie nákladov na verejné klzisko, niektoré náklady na infraštruktúru a demoláciu Saddledome.<ref>https://calgaryherald.com/news/local-news/braid-calgary-event-arena-deal-details</ref>
5. októbra 2023 mesto Calgary, provincia Alberta a CSEC oznámili, že finalizovali dohody o novom centre podujatí a zlepšení štvrte.<ref>https://www.calgary.ca/major-projects/event-centre.html</ref>
22. júla 2024 bol na slávnostnom zahájení stavby oznámený návrh a konečný názov arény, Scotia Place, a krátko nato sa začala výstavba.<ref>https://globalnews.ca/news/10637393/calgary-arena-scotia-place/</ref>
== Zdroj ==
{{Preklad|en|Scotia Place|1344343884}}
== Referencie ==
[[Kategória:Stavby v Calgary]]
[[Kategória:Calgary Flames]]
[[Kategória:Hokejové štadióny v Kanade]]
[[Kategória:Hokejové štadióny NHL]]
opn0rrwgdo2vpl78sbt0uyi6k11jro7
Rímske termálne kúpele (Kiustendil)
0
749910
8214208
8211543
2026-05-15T11:52:34Z
Gitanes232
142243
/* Lokalita */ fix wl
8214208
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | Building
<!-- * Heading * -->
| name = Rímske termálne kúpele antickej Pautalie
| native_name = Римски терми на антична Пауталия
| other_name =
| category = ruiny rímskych verejných kúpeľov
<!-- * Image * -->
| image = RomanThermae-Kiustendil-BG08.jpg
| image_caption = severozápadná časť odkrytého komplexu
<!-- * Name * -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- * Country etc. * -->
| country = Bulharsko
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| region_type = Oblasť
| district = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| commune_type = Mesto
| commune = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| municipality_type =
| municipality =
<!-- * Family * -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- * Locations * -->
| location =
| elevation =
| elevation_round =
| lat_d =42| lat_m =16| lat_s =53.48 | lat_NS = S
| long_d =22| long_m =41| long_s =29.98 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
<!-- \\\* Dimensions \\\* -->
| length =
| width =
| height =
| number =
| area = 3000
<!-- * Features * -->
| author =
| style =
| material =
<!-- * History & management * -->
| established = prvá polovica [[2. storočie|2. storočia]]
| date = [[2. storočie]]{{--}}[[4. storočie]]
| date_type = V prevádzke
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- * Acess * -->
| public =
| access =
<!-- * Free frields * -->
| free =
| free_type =
| free1 =
| free1_type =
<!-- * Maps * -->
| map =
| map_background =
| map_caption =
| map_locator = Bulharsko
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- * Websites * -->
| commons = Roman thermae complex (Kyustendil)
| statistics =
| statistics_type =
| website =
<!-- * Footnotes * -->
| footnotes =
}}
'''Rímske termálne kúpele''' ({{vjz|bul|Римски терми|''Rimski termi''}}),<ref name = "RomanCities">{{Citácia knihy
| priezvisko = Ivanov
| meno = Rumen (ed.)
| titul = Corpus of ancient and medieval settlements in modern Bulgaria{{--}}Volume I{{--}}Roman cities in Bulgaria
| odkaz na titul =
| kapitola zborník = Pautalia
| meno zborník = Vesselka
| priezvisko zborník = Katsarova
| odkaz na autora zborník =
| vydavateľ = Prof. Marin Drinov Academic Publishing House
| miesto = Sofia
| strany = 270{{--}}275
| isbn = 978-954-322-507-1
| rok = 2012
}}
</ref><ref name="kustendil.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Римски терми | url = http://kustendil.com/bg/landmarks/view/3/2/%D0%A0%D0%B8%D0%BC%D1%81%D0%BA%D0%B8-%D1%82%D0%B5%D1%80%D0%BC%D0%B8 | vydavateľ = kustendil.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="ref101">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedičen rečnik Kiustendil (A – JA)
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Obštinski naroden săvet – Regionalen centăr po kultura – Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite
|rok = 1988
|isbn = 954-90993-1-8
|strany = 41}}</ref><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Регионален исторически Музей "Акад. Йордан Иванов", Кюстендил | odkaz na autora = | titul = РИМСКИ ТЕРМИ | url = http://www.kyustendilmuseum.primasoft.bg/bg/mod.php?mod=userpage&page_id=193&menu=380100 | vydavateľ = kyustendilmuseum.primasoft.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> alebo '''Antické kúpele Asklépion''' ({{vjz|bul|Антична баня Асклепион|''Antična baňa Asklepion''}}<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> sú ruiny rímskych verejných kúpeľov antického mesta [[Pautalia]] z prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], ktoré sa nachádzajú v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" />
Pautalijské termálne kúpele sú jednou z najvýznamnejších rímskych pamiatok na území Bulharska<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> a svojou rozlohou sú po [[Rímske termálne kúpele (Varna)|rímskych termálnych kúpeľoch antického Odessosu]] (dnešná [[Varna (Bulharsko)|Varna]]), druhé najväčšie antické kúpele objavené na území Bulharska.<ref name="kustendil.com" /><ref name="RomanCities"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Sú zároveň najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" />
== Lokalita ==
Rímske termálne kúpele sa nachádzajú v centrálnej časti mesta [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> na ulici „Stefan Karadža“ ({{vjz|bul|''улица „Стефан Караджа“''}}, doslova ''ulica Stefana Karadžu'') č. 2<ref name="kustendil.com" /> v bezprostrednej blízkosti [[Mešita Ahmeda beja (Kiustendil)|Mešity Ahmeda beja]].<ref name="ninkn.bg" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" />
== Dejiny ==
Rímske termálne kúpele v [[Pautalia|Pautalii]] boli postavené v priebehu prvej polovice [[2. storočie|2. storočia]], čo bolo ujasnené vďaka nálezu fragmentu nápisu z tohto obdobia, kde sa výstavba spomína. Nápis bol objavený v roku [[2002]] a na základe [[Paleografia|paleografie]] bolo určené, že bol zhotovený najneskôr v polovici 2. storočia.<ref name="RomanCities"/>
[[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG01.jpg|Pohľad na odkrytú časť komplexu zo severozápadu|náhľad|vľavo]]
Do 2. storočia však dátum výstavby posúvali aj predošlé výskumy.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/>
Pautalijské kúpele boli čiastočne zničené v polovici [[3. storočie|3. storočia]], ďalej však slúžili svojmu účelu a to prinajmenšom do začiatku [[4. storočie|4. storočia]].<ref name="RomanCities"/>
V roku [[1968]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" />
== Charakteristika ==
Budova kúpeľov bola súčasťou rozsiahleho komplexu{{--}}[[Asklépion (Kiustendil)|Asklépionu]].<ref name="ref101"/><ref name="kustendil.com" /> Kúpele sú najväčšou objavenou verejnou budovou antickej Pautalie.<ref name="RomanCities"/> Nachádzali sa v juhovýchodnej časti antického mesta.<ref name="RomanCities"/>
[[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG27.jpg|Detailný pohľad na inštaláciu hypokaustu|náhľad|vľavo]]
Je veľmi pravdepodobné, že boli postavené v blízkosti mestskej agory, čo bol v čase výstavby bežná prax.<ref name="RomanCities"/> Zaberali priestor o rozlohe viac než 3000 m², čo predstavovalo priestor o rozlohe dvoch konštrukčných inzulí.<ref name="RomanCities"/> Pautalijské kúpele patrili k tzv. imperiálnemu typu kúpeľov.<ref name="RomanCities"/> Pôdorys budovy bol obdĺžnikový. Preskúmané boli južné a východné časti komplexu, pričom v týchto častiach bolo objavených celkovo deväť miestností.<ref name="RomanCities"/> Použitá stavebná technika bol tzv. „opus mixtum“, keď múry pozostávajú zo striedajúcich sa kamenných a tehlových pásov, pričom tehlový pás v tomto prípade tvoria štyri rady [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]]. Ako spojivo bola použitá malta zmiešaná s drvenými tehlami.<ref name="ref101"/>
Preskúmaná rozloha kúpeľného komplexu dosahuje 1000 m².<ref name="kustendil.com" /><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Veľké obdĺžnikové miestnosti boli navzájom prepojené vchodmi so žulovými prahmi so stopami po dvojitých dverách.<ref name="ref101"/>
=== Vykurovací systém ===
Miestnosti boli vybavené hypokaustovým vykurovacím systémom. Jeho štruktúra bola tvorená arkádovo-klenbovým systémom chodieb<ref name="ref101"/> a je jediným takýmto doteraz objaveným systémom v Bulharsku.<ref name="kustendil.com" /> Systém pozostáva z rovnobežných radov oblúkov, navzájom spojených polvalcovými klenbami, postavenými z tehál a patrí medzi najmodernejšie a najpevnejšie nosné konštrukcie v období výstavby.<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/>
[[Súbor:RomanThermae-Kiustendil-BG15.jpg|Celkový pohľad na cisternu vo východnej odkrytej časti komplexu|náhľad|vľavo]]
Podlaha a steny miestností boli obložené mramorovými doskami,<ref name="kustendil.com" /><ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> profilovanými rímsami a pilastrami.<ref name="ref101"/><ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" /> Otvorené miestnosti boli vybavené vykurovacím systémom umiestneným pod podlahovou krytinou na prízemí a na vykurovanie stien sa používali malé hlinené rúry.<ref name="kustendil.com" /> Medzi jednotlivými miestnosťami boli klenuté otvory pre priechod teplého vzduchu. Hlavný kanál pre teplý vzduch prechádzal komplexom v smere juhovýchod-severozápad.<ref name="ref101"/>
V niektorých miestnostiach boli objavené polkruhové výklenky a bazény.<ref name="kyustendilmuseum.primasoft.bg" />
=== Cisterna ===
Cisterna sa nachádza vo východnej časti kúpeľného komplexu.<ref name="RomanCities"/> Zaberá plochu približne 250 m² a bola určená pre uchovávanie vody pre kúpele v obdobiach sucha, prípadne v časoch, keď prebiehali opravy vodovodného systému, ktorý kúpele vodou zásoboval.<ref name="RomanCities"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1968]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú hodnotu budovy, od roku [[1996]] aj pre archeologickú hodnotu budovy.<ref name="ninkn.bg" />
== Galéria ==
<gallery>
RomanThermae-Kiustendil-BG02.jpg|v severozápadnej časti komplexu
RomanThermae-Kiustendil-BG05.jpg|v severozápadnej časti komplexu
RomanThermae-Kiustendil-BG07.jpg|v severozápadnej časti komplexu
RomanThermae-Kiustendil-BG11.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu
RomanThermae-Kiustendil-BG12.jpg|z východnej cisternovej časti komplexu
RomanThermae-Kiustendil-BG24.jpg|pohľad na podlahu na prízemí budovy
RomanThermae-Kiustendil-BG28.jpg|pohľad na vykurovací systém pod podlahou miestností na prízemí
RomanThermae-Kiustendil-BG19.jpg|pohľad na vykurovací systém
RomanThermae-Kiustendil-BG20.jpg|pohľad na vykurovací systém
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Roman thermae complex (Kyustendil)}}
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Archeologické lokality v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v starovekom Ríme]]
[[Kategória:Pautalia]]
[[Kategória:Architektúra v 2. storočí]]
izofpziygx8weuamboiqbeusdvav8vd
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vojnoví cisári
4
749948
8214132
8213324
2026-05-15T09:20:20Z
Jetam2
30982
/* Vojnoví cisári */ zmazané
8214132
wikitext
text/x-wiki
== [[Vojnoví cisári]] ==
Bez zdroja, vyzerá to skôr na osobnú esej.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:44, 10. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} podľa návrhu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:44, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} , odôvodnenie v diskusii nižšie.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:45, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:23, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:23, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
{{Re|Scholastikos}}Je tento článok aspoň v nejakej forme ponechateľný, keby sa napr. skrátil? Podľa mňa má zmysel ponechať v nejakej upravenej podobe s doplnenými zdrojmi, ak ide skutočne o ''terminus technicus'', ale ak je to esej a nekompletný zoznam ľudí, hlasoval by som za zmazanie. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:05, 10. máj 2026 (UTC)
: {{Odpoveď|KormiSK}}: Téma je určite encyklopedicky významná, a hoci neprepojené, existujú aj interwiki: (napr. [[:de:Soldatenkaiser]]). Problém toho článku sa začína už názvom, zaužívané je „vojenskí cisári“. Článok však nie je vôbec wikifikovaný, ozdrojovaný, kategorizovaný, je zle formátovaný atď... čiže by podľa mňa vyžadoval prepracovanie od znova, vrátane presunu na iný názov. Som teda za zmazanie.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:45, 11. máj 2026 (UTC)
:: {{Re|Scholastikos}} Ok, super, dík! :) Ak sa toho nechceš chytiť, tak hlasujem za zmazanie. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:23, 11. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
{{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:20, 15. máj 2026 (UTC)
bgrladdi3njoqxmzyb6o374j7wka1i9
Wikipédia:Stránky na zmazanie/SEQUEL
4
749954
8214133
8213326
2026-05-15T09:21:28Z
Jetam2
30982
/* SEQUEL */ zmazané
8214133
wikitext
text/x-wiki
== [[SEQUEL]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:23, 10. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Bez zdroja, nedokončený, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:51, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Nespĺňa požiadavky na minimálny článok.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:46, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Všetky podstatné informácie o jazyku SEQUEL z tohto článku sú už uvedené v sekcii [[Structured Query Language#História|História]] v článku Structured Query Language. Navrhujem po zmazaní článku vytvoriť presmerovanie na uvedenú sekciu História (je to tak aj na enwiki). --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 06:39, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:24, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
{{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:21, 15. máj 2026 (UTC)
l32dwj6mvf2wzq18uiho4569wybb1wr
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rael
4
749955
8214135
8213327
2026-05-15T09:24:13Z
Jetam2
30982
/* Rael */ zmazané
8214135
wikitext
text/x-wiki
== [[Rael]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:24, 10. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} bez zdrojov, formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:12, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} V aktuálnej podobe za, i keď významné to asi bude. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:07, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a riadnej formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:47, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:26, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
{{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:24, 15. máj 2026 (UTC)
agdeu4ag2j8fvblu7dvwydbelc5w05n
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nicky Hayesová
4
749956
8214138
8213328
2026-05-15T09:29:12Z
Jetam2
30982
/* Nicky Hayesová */ zmazané
8214138
wikitext
text/x-wiki
== [[Nicky Hayesová]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:26, 10. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Bez zdrojov, významnosť otázna, náležitosti chýbajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:11, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:47, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:27, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
{{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:29, 15. máj 2026 (UTC)
11vx0bunbbd1ssgwg7tyquqzrpg6iju
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Plameňovoionizačný detektor
4
749957
8214141
8213329
2026-05-15T09:30:20Z
Jetam2
30982
/* Plameňovoionizačný detektor */ ponechané
8214141
wikitext
text/x-wiki
== [[Plameňovoionizačný detektor]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:27, 10. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# <s>{{Za}} Bez zdroja, nedokončený, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:13, 10. máj 2026 (UTC)</s>
#
==== Proti ====
# {{Proti}} Rozšíril som o preklad. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:41, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Po úprave <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:10, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Trebalo by ešte časť ''Princíp'' dozdrojovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:42, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Myslím že v súčasnom stave to je akceptovateľné.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:31, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Po prepracovaní spĺňa náležitosti.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:30, 13. máj 2026 (UTC)
==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Nie je ideálny, ale dostatočný.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:09, 12. máj 2026 (UTC)
#
=== Diskusia ===
{{Re|Fillos X.|Pe3kZA|Jetam2}}Článok [[Špeciálne:Diff/8211876|som rozšíril]] o preklad z angličtiny, je tam síce sekcia o princípe fungovania bez zdroja, ale pripadalo mi to stále lepšie (so šablónou), než keby to tam vôbec nebolo. Dajte vedieť, či je to hodné zmeny hlasu, prípadne by som skúsil ešte trochu rozšíriť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:41, 10. máj 2026 (UTC)
:[[Špeciálne:Diff/8211887|Doplnil som]] ešte dva slovenské zdroje (jeden komerčný), ktoré som predtým zabudol. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:51, 10. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
{{Ponechané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:30, 15. máj 2026 (UTC)
gyt72mq0pid8tui37m899tryfpi2fso
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálna regulácia
4
749959
8214140
8213330
2026-05-15T09:29:54Z
Jetam2
30982
/* Sociálna regulácia */ zmazané
8214140
wikitext
text/x-wiki
== [[Sociálna regulácia]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:27, 10. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Bez zdroja, nedokončený, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 10. máj 2026 (UTC)
#{{Za}} Za, v tejto podobe vôbec nie je jasné, o čo ide. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:48, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:31, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
{{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:29, 15. máj 2026 (UTC)
42oawqd2r1y3bk5jajrctdip5a03019
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálne riadenie
4
749996
8213843
8213331
2026-05-14T19:02:50Z
Scholastikos
174170
/* Sociálne riadenie */
8213843
wikitext
text/x-wiki
== [[Sociálne riadenie]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:35, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tejto podobe nevhodný článok. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:10, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:31, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:02, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
suyyjdreydbv460ihl3jpuxt82e0bdj
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Slovenský bigbít
4
749997
8213842
8213333
2026-05-14T19:02:05Z
Scholastikos
174170
/* Slovenský bigbít */
8213842
wikitext
text/x-wiki
== [[Slovenský bigbít]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:36, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} bez zdroja, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:10, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:32, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formátovania.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:02, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
0odydhvh9kooa3r0qpxj9jvd7ml62w1
8214036
8213842
2026-05-15T06:47:44Z
Fillos X.
212061
/* Diskusia */
8214036
wikitext
text/x-wiki
== [[Slovenský bigbít]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:36, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} bez zdroja, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:10, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:32, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formátovania.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:02, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
{{Odpoveď|Pe3kZA}} Plánuješ článok ešte rozširovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:47, 15. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
9cshrsada9mfmc4yz7dw0sobjf3iasg
8214040
8214036
2026-05-15T06:51:30Z
Pe3kZA
39673
/* Diskusia */ odpoveď
8214040
wikitext
text/x-wiki
== [[Slovenský bigbít]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:36, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} bez zdroja, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:10, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:32, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formátovania.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:02, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
{{Odpoveď|Pe3kZA}} Plánuješ článok ešte rozširovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:47, 15. máj 2026 (UTC)
:Ja som doplnil iný, nie tento, len k tomu treba nejaké zdroje... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:51, 15. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
lqt86ma0zak9li7ww63c74v1r3gidv8
8214048
8214040
2026-05-15T07:07:54Z
Fillos X.
212061
/* Diskusia */ -
8214048
wikitext
text/x-wiki
== [[Slovenský bigbít]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:36, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} bez zdroja, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:10, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:32, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formátovania.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:02, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
0odydhvh9kooa3r0qpxj9jvd7ml62w1
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nasávanie
4
749998
8214050
8213334
2026-05-15T07:08:30Z
Fillos X.
212061
/* Diskusia */ +
8214050
wikitext
text/x-wiki
== [[Nasávanie]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:37, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tejto podobe za. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, krátke, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:11, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:33, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
Nedá sa toto niekam zlúčiť...? Je to významné, čomu to odpovedá v interwiki...? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
{{Odpoveď|Pe3kZA}} Plánuješ článok ešte rozširovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:47, 15. máj 2026 (UTC)
:Ja som doplnil iný, nie tento, len k tomu treba nejaké zdroje... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:51, 15. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
66qo5k4ovatbl791c38chnfpzzlee6w
8214076
8214050
2026-05-15T07:18:32Z
Fillos X.
212061
/* Diskusia */ odpoveď
8214076
wikitext
text/x-wiki
== [[Nasávanie]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:37, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tejto podobe za. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, krátke, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:11, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:33, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
Nedá sa toto niekam zlúčiť...? Je to významné, čomu to odpovedá v interwiki...? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
{{Odpoveď|Pe3kZA}} Plánuješ článok ešte rozširovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:47, 15. máj 2026 (UTC)
:Ja som doplnil iný, nie tento, len k tomu treba nejaké zdroje... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:51, 15. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Jop [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nas%C3%A1vanie&diff=8213369&oldid=8212069 toto] bolo čo som myslel... A ešte na ňom čo si chceš meniť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:18, 15. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
1dmj92ojrepm2zm3b4tmoncgdal3rd0
8214100
8214076
2026-05-15T08:02:00Z
Pe3kZA
39673
/* Diskusia */ odpoveď
8214100
wikitext
text/x-wiki
== [[Nasávanie]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:37, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tejto podobe za. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, krátke, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:11, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:33, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
Nedá sa toto niekam zlúčiť...? Je to významné, čomu to odpovedá v interwiki...? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
{{Odpoveď|Pe3kZA}} Plánuješ článok ešte rozširovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:47, 15. máj 2026 (UTC)
:Ja som doplnil iný, nie tento, len k tomu treba nejaké zdroje... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:51, 15. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Jop [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nas%C3%A1vanie&diff=8213369&oldid=8212069 toto] bolo čo som myslel... A ešte na ňom čo si chceš meniť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:18, 15. máj 2026 (UTC)
:::Určite pozriem nejaké zdroje k tomu. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:02, 15. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
1ply87ud8c2s5ebni132mujp7ymon32
8214117
8214100
2026-05-15T08:39:23Z
Pe3kZA
39673
/* Diskusia */ odpoveď
8214117
wikitext
text/x-wiki
== [[Nasávanie]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:37, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} V tejto podobe za. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, krátke, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:11, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:33, 13. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
Nedá sa toto niekam zlúčiť...? Je to významné, čomu to odpovedá v interwiki...? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
:Niečo je v článku [[Štvordobý motor]]... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:39, 15. máj 2026 (UTC)
{{Odpoveď|Pe3kZA}} Plánuješ článok ešte rozširovať? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:47, 15. máj 2026 (UTC)
:Ja som doplnil iný, nie tento, len k tomu treba nejaké zdroje... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 06:51, 15. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Jop [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nas%C3%A1vanie&diff=8213369&oldid=8212069 toto] bolo čo som myslel... A ešte na ňom čo si chceš meniť? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:18, 15. máj 2026 (UTC)
:::Určite pozriem nejaké zdroje k tomu. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 08:02, 15. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
efs3smmynyd9qj6amnqv938gsamwhk6
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tmb radio
4
749999
8213846
8213338
2026-05-14T19:03:32Z
Scholastikos
174170
/* Tmb radio */
8213846
wikitext
text/x-wiki
== [[Tmb radio]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:38, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} Ani nie som schopný nájsť na Googli na posúdenie významnosti... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:26, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Nespľňa náležitosti. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:46, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, bez náležistostí. Chýbajúca významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:12, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:35, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:42, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:03, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
Zjavne to bolo pirátske rádio jedného človeka v Košiciach, našla som až jeden rozhovor v denníku Korzo. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:c8bddbbe-a2a0-40be-8786-2e3f2477b0ab?page=uuid:e2f62706-5c99-4e28-b598-00f3b200360e]--[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 12:03, 11. máj 2026 (UTC)
=== Výsledok hlasovania ===
erppoqlnvm4r3fmql3jg6xedvjk0zt5
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Šomodská ulica
4
750000
8213839
8213339
2026-05-14T19:01:13Z
Scholastikos
174170
/* Hlasovanie */
8213839
wikitext
text/x-wiki
== [[Šomodská ulica]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:39, 11. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}} bez citácie, bez náležitostí. Voľné rozprávanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:13, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:36, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 18:43, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:01, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
skvgkuds772telwcti034kgt7ingf03
Tatra 82
0
750055
8213788
8212771
2026-05-14T16:14:14Z
Pe3kZA
39673
kat.
8213788
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Tatra 82
| obrazok = Tatra T82 lorry.jpg
| vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = [[1935]] – [[1938]]
| krajina_povodu = [[Československo]]
| predchodca = [[Tatra 72]]
| nasledovnik = [[Tatra 92]]
| pribuzne =
| trieda =ľahký nákladný
| typ_karoserie =
| usporiadanie =klasické
| platforma =
| motor = zážihový vzduchom chladený [[Motor s protiľahlými valcami|plochý]] 4-valec s objemom {{cm3|2494}} a výkonom 40 kW (55 koní)
| maximalka = 45/{{km|90|m}}/h
| akceleracia =
| spotreba =
| prevodovka =4+1 stupňová mechanická (R)
| razvor ={{mm|2900 + 920|m}}
| vyska = {{mm|1950|m}} (bez strechy)
| sirka ={{mm|2000|m}}
| dlzka ={{mm|5600|m}}
| hmotnost = {{kg|3150}} (pohot.)
| kapacita_nadrze = 120 l
| podobne =
| dizajner =
}}
'''Tatra 82''' bol ľahký vojenský nákladný automobil s pohonom 6 × 4 a nosnosťou 2 tony, vyrábaný podnikom [[Tatra (podnik)|Tatra]] v Kopřivnici. Vznikol na základe objednávky Ministerstva národnej obrany Česko-Slovenska, modernizáciou typu [[Tatra 72]]. Väčšina vyrobených vozidiel mala valníkovú nadstavbu a slúžila u protivzdušnej obrany [[Česko-slovenská armáda|Česko-Slovenskej armády]]. Menší počet vyrobených automobilov slúžil civilným používateľom. Počas rokov 1935 až 1938 vzniklo asi 322 kusov.
== História ==
Ľahký terénny nákladný automobil Tatra 82 s nosnosťou 2 tony vznikol vývojom modelu [[Tatra 72]]. Bol väčší a robustnejší, so zvýšenou nosnosťou na 2 tony a výkonnejším motorom. Dostal tiež charakteristickú zaoblenú kapotu motora, namiesto pôvodnej „žehličkovej“, použitej u jej predchodcov. Prvý prototyp (valník), objednaný MNO koncom septembra 1935, dostala armáda ešte v tom istom roku. V októbri 1935 nasledovala objednávka 294 valníkov, dodaných Česko-Slovenskej armáde v priebehu roku 1936.<ref name="Zavadil3_T82">{{Citácia knihy
| priezvisko = Zavadil
| meno = Radomír
| odkaz na autora =
| titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: nákladní a speciální automobily
| vydavateľ = Jakab
| miesto = Nevojice
| rok = 2008
| isbn = 978-80-87161-03-6
| strany = 22-28
| počet strán = 80
| url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava_243
| jazyk =
}}</ref> Tieto automobily primárne slúžili ako prepravníky protileteckých guľometov vzor 36 (2cm VKPL vz. 36) vrátane obsluhy a streliva. Vozidlá Tatra 82 slúžili v 27 rotách, zaradených k peším plukom a cyklistickým práporom a tvoriacich základ poľnej protivzdušnej obrany čs. armády.<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="fronta.cz">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = fronta.cz
| titul = 2cm VKPL vz. 36 Oerlikon
| url = http://www.fronta.cz/dotaz/2cm-vkpl-vz-36-oerlikon
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2018-12-31
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Okrem nich v roku 1936 armáda tiež získala 5 veliteľských vozidiel s otvorenou karosériou<ref name="Zavadil2_T82">{{Citácia knihy
| priezvisko = Zavadil
| meno = Radomír
| odkaz na autora =
| titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: osobní automobily
| vydavateľ = Jakab
| miesto = Nevojice
| rok = 2007
| isbn = 978-80-87161-00-5
| strany = 52-55
| počet strán = 80
| url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava
| jazyk =
}}</ref> a v roku 1938 jeden skriňový automobil.<ref name="Zavadil3_T82"/>
Za účelom doplnenia požadovaných mierových počtov špeciálnych nákladných vozidiel vykonala v marci 1936 komisia Výskumného a skúšobného leteckého ústavu hodnotenie troch zastúpených typov ([[Praga RV]], Tatra 82, [[Škoda 6LT6]]). Na základe vyhodnotenia bolo doporučené objednanie ďalších 238 vozidiel Praga RV a 163 vozidiel Tatra 82. Armáda miesto ďalších kusov Tatra 82 objednala pripravovaný výkonnejší typ [[Tatra 92]], ktorý však už do mníchovskej krízy nestihla prevziať.<ref name="Zavadil3_T82"/>
[[Súbor:Motorizovaná pěchota s kulometem Oerlikon vz. 36.jpg|náhľad|Kolóna Tatier 82 ČSA, prevážajúcich kanóny VKPL vz. 36]]
Po okupácii krajiny vozidlá čs. armády prevzal [[Wehrmacht]]. Automobily nachádzajúce sa na území Slovenska (55 valníkov a pravdepodobne všetkých 5 veliteľských vozidiel), získala armáda novo vzniknutého [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]].<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Zavadil2_T82"/>
Menšie množstvo vozidiel zakúpili civilní užívatelia. Na podvozku Tatra 82 bolo v roku 1937 postavených 14 autobusov pre [[Česko-slovenské štátne dráhy]], z toho 11 karosovaných [[Sodomka|Sodomkou]] a 3 [[Karosárna Petera|Peterou]].<ref name="MJ12/2018">{{Citácia periodika
| priezvisko = Černý
| meno = Jan
| autor =
| odkaz na autora =
| spoluautori =
| titul = Repartice autobusů ČSD v letech 1938–1939
| periodikum = Motor Journal
| odkaz na periodikum =
| rok = 2018
| mesiac =
| ročník =
| číslo = 12
| strany = 22–28
| url =
| issn = 1213-2527
}}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Karel Rosenkranz|Rosenkranza]]<ref name="Rosenkranz_T82">{{Citácia knihy
| priezvisko = Rosenkranz
| meno = Karel
| odkaz na autora =
| titul = Nákladní automobily Tatra
| vydavateľ = Tatra, a.s.
| miesto = Kopřivnice
| rok = 2007
| isbn = 978-80-239-9877-1
| strany = 276
| počet strán = 661
| url =
| jazyk =
}}</ref> bol roku 1937 vyrobený 1 podvozok, 1 nákladný automobil a 14 sklápěčov. Je možné, že sklápače sú uvedené omylom a jedná sa práve o podvozky pre autobusy.|group=pozn}}
Celkom vzniklo 322 kusov v rokoch 1935–1938.<ref name="Rosenkranz_T82"/>{{#tag:ref|Podľa Zavadila malo byť ešte v roku 1940 vyrobených 63 vozidiel Tatra 82 v piatich sériách, avšak bez určenia zákazníka.<ref name="Zavadil3_T82"/>|group=pozn}}
== Technické údaje ==
=== Motor a prevodovka ===
Tatru 82 poháňal [[Motor s protiľahlými valcami|plochý]], vzduchom chladený zážihový štvorvalec s [[Rozvod OHC|rozvodom OHC]]. Motor mal [[zdvihový objem]] 2494 cm³ (vŕtanie valcov 90 mm, zdvih piestov 98 mm) a dosahoval najvyšší výkon 40,5 kW (55 [[Kôň (jednotka)|k]]) pri 3000 ot./min. Palivovú zmes pripravoval karburátor Zenith IB 36. Umiestnenie motora bolo vpredu, pozdĺžne pred prednou nápravou.<ref name="Atlas3_T82">{{Citácia knihy
| priezvisko = Kuba
| meno = Adolf
| odkaz na autora =
| titul = Atlas našich automobilů 3: 1929–1936
| vydavateľ = NADAS
| miesto = Praha
| rok = 1989
| isbn =
| strany = 215–216
| počet strán = 256
| url =
| jazyk =
}}</ref><ref name="tatraportal_T82">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = tatraportal.sk
| titul = Tatra 82
| url = https://tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t82_sk&lang=sk
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2018-12-31
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
Mazanie bolo tlakové obežné, so suchou kľukovou skriňou, chladenie zabezpečovali dva zapuzdrené radiálne ventilátory. Palivová nádrž mala objem 104 l + 16 l rezerva. Za motorom bola umiestnená suchá jednolamelová spojka, za ktorou nadväzovala štvorstupňová prevodovka so synchronizáciou 3. a 4. stupňa a dvojstupňová redukčná prevodovka.<ref name="Atlas3_T82"/>
Elektrická sústava pracovala s napätím 12 V. Vozidlo bolo vybavené dynamoakumulátorovým zapaľovaním Bosch, s 12 V dynamom s výkonom 125 W.<ref name="Atlas3_T82"/>
=== Podvozok ===
Základ podvozku tvorila oceľová nosná rúra, vpredu osadená prírubou pre blok motora a prevodovky. Vzadu boli dve hnacie nápravy s výkyvnými poloosami. Tie boli na každej strane odpružené spoločným poleliptickým listovým perom. Nepoháňaná predná náprava mala nezávislé zavesenie polonáprav, odpružených priečnym poleliptickým listovým perom. Poháňané zadné nápravy mali uzávierky diferenciálov. Rozchod predných kolies bol 1450 mm, zadných 1500 mm, rázvor náprav dosahoval 2900 + 920 mm. Svetlá výška pod nápravami bola 245 mm.<ref name="Atlas3_T82"/> Nákladný automobil (valník) bol vybavený ťažným navijakom s ťažnou silou 2500 kg.<ref name="Zavadil3_T82"/>
Vozidlo bolo vybavené kvapalinovými brzdami Lockheed na všetkých kolesách. Kolesá boli dvadsať palcové, s lisovanými oceľovými diskami rozmeru 5×20" a pneumatikami rozmeru 6×20".<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Atlas3_T82"/>
=== Karoséria ===
[[Súbor:Kopřivnice - Muzeum nákladních automobilů Tatra, Tatra 82 break obr01.jpg|náhľad|Prototyp Tatra 82 break v [[Múzeum nákladných automobilov Tatra|Múzeu nákladných automobilov Tatra]]]]
Kabína vozidla bola zmiešanej konštrukcie, s drevenou kostrou potiahnutou oceľovým plechom. Na streche sa nachádzali dve rezervné kolesá (valník). Čelné okno bolo dvojdielne, doplnené dvojicou elektricky poháňaných stieračov. Dvere kabíny boli uchytené vpredu.
Vojenské vozidlá boli v prevedení:<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Zavadil2_T82"/>
* valník s drevenými bočnicami a sťahovacou plachtou. Zadné nápravy mali dvojmontáž kolies.
* veliteľský, s otvorenou osobnou karosériou typu break, krytou plachtou. Táto verzia mala na zadných nápravách jednoduchú montáž kolies.
=== Rozmery a výkony ===
Údaje pre verziu valník<ref name="Zavadil3_T82"/><ref name="Atlas3_T82"/><br />
* Dĺžka: 5 600 mm
* Šírka: 2 000 mm
* Výška: 1 950 mm
* Hmotnosť podvozku: 1 800 kg
* Pohotovostná hmotnosť: 3 150 kg
* Užitočná hmotnosť: 2 000 kg
* Maximálna rýchlosť: 45 km/h (valník),<ref name="Zavadil3_T82"/> resp. 90 km/h (veliteľský)<ref name="Zavadil2_T82"/>
== Poznámky ==
<references group=pozn/>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t82_en&lang=en Tatra 82] na [http://www.tatraportal.sk/ www.tatraportal.sk]
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Tatra 82|23342861}}
{{Tatra}}
[[Kategória:Automobily Tatra|82]]
[[Kategória:Veterány]]
rmrwn3xdjtiawugis9adm14dh8ybl9o
Diskusia:Veľký jazykový model
1
750101
8213746
8213502
2026-05-14T14:48:10Z
Lalina
22926
/* Urgent/mazanie */ odp
8213746
wikitext
text/x-wiki
== Urgent/mazanie ==
{{ping|Lalina}} Aký bol dôvod pre urgent [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205852]? Len čisto vtedajšie chyby v citáciách, alebo máš aj iné, pretrvávajúce výhrady? Lebo obsahovo (zmysluplnosť, štylistika, terminológia) mi to v súčasnom stave príde ako akceptovateľné, nevidím dôvod na mazanie (@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]?). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 13. máj 2026 (UTC)
:Väčšina článku neodkazuje na žiadne zdroje/citácie. Už len to je dôvod na urgent.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:52, 13. máj 2026 (UTC)
::Či väčšina neviem, ale hej, sú tam neozdrojované odseky a sekcie. @[[Redaktor:Archetyper|Archetyper]], [[Redaktor:Adnarimiranda|Adnarimiranda]]: viete pls. text prejsť a dozdrojovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:58, 13. máj 2026 (UTC)
:::13/20 obsahových sekcií je bez akejkoľvek citácie, 6/20 je čiastočne citovaných a 1/20 celkom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:17, 13. máj 2026 (UTC)
Rozsiahly článok, vznikli veľmi rýchlo po sebe, málo citácii. Na mňa to pôsobilo práve ako použite LLM na tvorbu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 14. máj 2026 (UTC)
Ako uviedli kolegovia vyššie - nasypané problematické články.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:48, 14. máj 2026 (UTC)
h9g1d2jqhooss36uzz39suxck24i5my
RS-24 Jars
0
750116
8214095
8213366
2026-05-15T07:51:22Z
Pelex
2483
wl.
8214095
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Zbraň
| Názov = RS-24 Jars
| Obrázok = [[Súbor: Alabino220415part1-54.jpg|250px]]
| Popis = Strela RS-24 Jars na mobilnom odpaľovacom zariadení
| Typ = medzikontinentálna balistická raketa
| Pôvod = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
<!-- Typ zbrane -->
| Strelná = áno
| Palná =
| Delostrelectvo = áno
| Výbušná =
| Rezná = <!-- História služby -->
| Služba = 2010
| Používaná = {{minivlajka|Rusko}} [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie|Raketové vojská strategického určenia (RVSN)]]
| Vojny =
<!-- História výroby -->
| Konštruktér = [[Moskovský inštitút tepelnej techniky]] (MIT)
| Dátum návrhu = od 2004
| Výrobca = [[Votkinský strojársky závod]]
| Dátum výroby = od 2009
| Počet = 204 odpaľovacích zariadení (stav k 2019)
| Varianty =
<!-- Základné údaje -->
| Hmotnosť = 49,6 t
| Dĺžka = {{m|22,5}}
| Dĺžka častí =
| Šírka = {{m|2,0}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = RS-24 Yars (SS-27 Mod 2)
| url = https://missilethreat.csis.org/missile/rs-24/
| vydavateľ = missilethreat.csis.org
| miesto =
| dátum vydania = 2016-08-10
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref>
| Výška =
<!-- Palné atď -->
| Náboj = [[Jadrová zbraň|jadrová]], [[MIRV]]
| Kaliber =
| Rýchlosť strely = cca 24 500 km/h (~7 km/s, Mach 20+)
| Kadencia =
| Dostrel =
| Maximálny dostrel = 12 000 km
| Zásobník =
<!-- Delostrelectvo -->
| Ráz =
| Doprava = mobilné TEL ([[MZKT-79221]]) alebo šachtové (silové)
| Uhol náklonu =
| Zameriavanie = inerciálne + [[GLONASS]]
<!-- Výbušné-->
| Priemer = {{m|2,0}}
| Náplň = tuhé palivo (trojstupňová)
| Hmotnosť náplne =
| Detonácia =
| Sila explózie = 3 – 4 hlavice po 150 – 300 kt (niektoré zdroje uvádzajú až 10 hlavíc)
}}
'''RS-24 Jars''' ({{V jazyku|rus|РС-24 Ярс}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-29''' alebo '''SS-27 Mod 2'''“), známa aj pod označením Topol-MR, je ruská medzikontinentálna [[Balistická raketa|balistická strela]] (ICBM) vybavená viacerými nezávisle navádzanými hlavicami (MIRV) s termonukleárnou náložou. Strelu je možné odpaľovať z dvoch typov odpaľovacích zariadení – z mobilného transportno-odpaľovacieho vozidla (TEL) na podvozku MZKT-79221, alebo zo stacionárneho raketového sila.
Názov „Jars" (Ярс) je akronymom slov „Jadernaja raketa sderživanija" (Ядерная ракета сдерживания), čo v preklade znamená „jadrová odstrašujúca raketa". Hlavným účelom RS-24 Jars je jadrové odstrašovanie a zabezpečenie schopnosti odvety v rámci ruskej jadrovej triády. Strela bola navrhnutá s dôrazom na prekonávanie súčasných aj perspektívnych systémov protiraketovej obrany. V rámci modernizácie Raketových vojsk strategického určenia Ruskej federácie postupne nahrádza staršie medzikontinentálne strely typu [[R-36|R-36M2 (SS-18 Satan)]], [[UR-100N|UR-100N UTTH (SS-19 Stiletto)]] a [[RT-2PM Topol|RT-2PM Topol (SS-25 Sickle)]].
== Vznik a vývoj ==
Vývoj strely RS-24 Jars sa začal približne v roku 2004 v Moskovskom inštitúte tepelnej techniky (MIT) pod vedením generálneho konštruktéra Jurija Solomonova. Cieľom projektu bolo vytvoriť strelu s viacerými hlavicami na báze osvedčenej konštrukcie [[RT-2PM Topol|Topol-M]], čím by sa zvýšila nielen schopnosť prekonávať protiraketovú obranu protivníka, ale aj schopnosť zasiahnuť viacero cieľov naraz po výstrele jednej rakety.
Prvý testovací let RS-24 sa uskutočnil 29. mája 2007 z [[Pleseck (kozmodróm)|kozmodrómu Pleseck]] v [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]]. Strela bola odpálená z mobilného odpaľovacieho zariadenia a jej skúšobné hlavice dopadli na cieľ na skúšobnom polygóne Kura na polostrove [[Kamčatka]], vzdialenom približne 5 750 km od miesta odpálenia. Testy boli prezentované aj ako reakcia [[Rusko|Ruska]] na plánované rozmiestnenie [[Spojené štáty|amerického]] protiraketového štítu v [[Európa|Európe]].
Pred zavedením strely do služby boli verejne zdokumentované celkovo tri úspešné testovacie lety z mobilných odpaľovacích zariadení – druhý sa uskutočnil 25. decembra 2007 a tretí 26. novembra 2008, pričom vo všetkých prípadoch hlavice zasiahli stanovené cieľové oblasti na polygóne Kura.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Ракетный комплекс РС-24 «Ярс»
| url = https://rus.team/articles/raketnyj-kompleks-rs-24-yars
| vydavateľ = rus.team
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref>
V decembri 2009 boli prvé strely RS-24 uvedené do experimentálnej bojovej služby v rámci raketovej divízie v Tejkove. Testovacie obdobie bolo formálne ukončené v polovici júla 2010 a prvé strely boli zaradené do plnej operačnej služby 19. júla 2010.
V decembri 2014 bolo prvýkrát úspešne vykonané odpálenie zo sila z kozmodrómu Pleseck, čím sa potvrdila schopnosť systému pôsobiť v oboch verziách nasadenia. Od roku 2012 do roku 2020 bolo zrealizovaných 10 úspešných testovacích odpalov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Что за ракета «Ярс» и почему её боятся. Простыми словами
| url = https://news.rambler.ru/army/52417454-chto-za-raketa-yars-i-pochemu-ee-boyatsya-prostymi-slovami/
| vydavateľ = news.rambler.ru
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref>
=== Výroba ===
Sériovú výrobu striel RS-24 Jars zabezpečuje Votkinský strojársky závod, sídliaci v meste Votkinsk v [[Udmurtsko|Udmurtskej republike]] v Rusku. Tento závod je jedným z kľúčových podnikov ruského obranného priemyslu – okrem striel Jars v ňom prebieha aj výroba balistických striel odpaľovaných z ponoriek typu [[RSM-56 Bulava]], ako aj taktických raketových systémov [[9K720 Iskander|Iskander-M]] a hypersonických striel [[Ch-47M2 Kinžal |Kinžal]].
Závod má dve samostatné prevádzky: hlavný závod v centre mesta Votkinsk, kde sa vyrábajú komponenty striel a civilné produkty, a konečnú montážnu halu vzdialenú približne 12 kilometrov od mesta, kde prebieha finálna montáž striel.
Sériová výroba striel RS-24 sa začala v roku 2009. Ročná produkčná kapacita sa podľa dostupných údajov pohybuje v rozmedzí 10 – 20 striel ročne. Podľa vyjadrenia veliteľa RVSN generála Sergeja Karakajeva z novembra 2019 dostávali Raketové vojská strategického určenia ročne približne 20 komplexov Jars. K tomu istému dátumu bolo v operačnej službe viac ako 150 odpaľovacích zariadení Jars v šachtovej aj mobilnej verzii.
Transportno-odpaľovacie vozidlá MZKT-79221 dodáva Minský závod kolesových ťahačov (MZKT) z [[Bielorusko|Bieloruska]].
Náklady na raketu Jars sú štátnym tajomstvom, takže presnú cenu nie je možné určiť. Niektorí odborníci a analytici však odhadujú náklady na jednu raketu Jars vo výške niekoľkých desiatok miliónov amerických dolárov. Napríklad článok UNIAN uvádza, že náklady na jednu raketu [[RS-26 Rubež]], ktorá je podobná Jarsu, sa odhadujú na 50 miliónov dolárov. Vzhľadom na to, že Jars je modernejšia a technologicky vyspelejšia raketa, jej náklady môžu byť vyššie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = В росії вивели на бойове патрулювання мобільні ядерні "Ярси": що відомо про цю зброю
| url = https://ua.news/ua/technologies/v-rosiyi-vyvely-na-bojove-patrulyuvannya-mobilni-yaderni-yarsy-shho-vidomo-pro-tsyu-zbroyu
| vydavateľ = ua.news
| miesto =
| dátum vydania = 2025-02-20
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref>
== Konštrukcia ==
=== Pohon ===
RS-24 Jars je trojstupňová raketa na tuhé palivo. Použitie tuhých pohonných hmôt umožňuje rýchle odpálenie bez nutnosti predchádzajúceho tankovania, čo výrazne skracuje čas prípravy na štart a zvyšuje odolnosť systému voči preventívnemu útoku. Oproti staršej verzii Topol-M boli podľa dostupných informácií použité zdokonalené, energeticky výkonnejšie tuhé pohonné hmoty a ľahšie teleso rakety z kompozitných materiálov.
Strela má skrátenú aktívnu fázu letu, čo sťažuje jej zachytenie systémami protiraketovej obrany v počiatočnej etape trajektórie. Počas prevádzky je raketa uložená v hermeticky uzavretom transportno-odpaľovacom kontajneri (TPK), v ktorom sa udržiava stála teplota a vlhkosť. V porovnaní s kontajnerom strely Topol-M má kontajner systému Jars zvýšenú ochranu proti poškodeniu streľbou z ručných zbraní.
=== Navádzanie ===
Strela využíva inerciálny navigačný systém doplnený korekciami zo systému satelitnej navigácie [[GLONASS]], čo umožňuje priebežné úpravy trajektórie počas strednej fázy letu. Kruhová pravdepodobná odchýlka (CEP) sa podľa odhadov pohybuje v rozmedzí 150 – 250 metrov. Systém je vybavený zariadením na prepočet palebného zadania, ktoré umožňuje odpálenie z ľubovoľného bodu patrolovacej trasy bez viazanosti na vopred určené odpaľovacie pozície.
=== Hlavice a prostriedky prekonávania obrany ===
Strela nesie tzv. bus (nosný stupeň hlavíc), ktorý je schopný vypúšťať viacero nezávisle navádzaných návratových hlavíc (MIRV). Podľa väčšiny západných odhadov je strela schopná niesť tri až štyri hlavice, pričom niektoré ruské zdroje uvádzajú kapacitu až desiatich hlavíc. Každá hlavica nesie termonukleárnu nálož s odhadovanou silou 150 – 300 kiloton TNT.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = SS-27 Mod 2 / RS-24 Yars
| url = https://www.missiledefenseadvocacy.org/missile-threat-and-proliferation/todays-missile-threat/russia/ss-27-mod-2-rs-24-yars/
| vydavateľ = missiledefenseadvocacy.org
| miesto =
| dátum vydania = 2015-11-24
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref>
Strela je vybavená aktívnymi aj pasívnymi prostriedkami na prekonávanie protiraketovej obrany, vrátane klamných cieľov a schopnosti manévrovania počas letu. Podľa ruských zdrojov boli do konštrukcie zakomponované vlastnosti, ktoré ju robia ťažko zachytiteľnou vo všetkých fázach letu – od odpálenia po zásah cieľa. V záverečnej fáze letu sa raketa pohybuje rýchlosťou viac ako 20 Mach (viac ako 24000 km/h).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Лютиков
| meno = Алексей
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Что-то пошло не так? Россия не запустила межконтинентальную баллистическую ракету PC-24 "Ярс" – Defense Express
| url = https://www.obozrevatel.com/novosti-rossii/chto-to-poshlo-ne-tak-rossiya-ne-zapustila-mezhkontinentalnuyu-ballisticheskuyu-raketu-pc-24-yars-defense-express.htm
| vydavateľ = obozrevatel.com
| miesto =
| dátum vydania = 2025-05-19
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref>
=== Mobilný odpaľovací komplex ===
Mobilná verzia systému Jars je osadená na šestnásťkolesovom transportno-odpaľovacom vozidle MZKT-79221 s ôsmimi nápravami, vyrábanom v [[Minsk|Minsku]]. Vozidlo poháňa dieselový dvanásťvalec JaMz-847 s výkonom 588 kW 800 koní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = RS-24 Yars SS-29 ICBM
| url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/icbm-intercontinental-ballistic-missiles/rs-24-yars-russia-uk
| vydavateľ = armyrecognition.com
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref>
Raketová divízia mobilnej verzie zahŕňa tri samostatné odpaľovacie zariadenia a mobilné veliteľské stanovište na terénnom podvozku MZKT. Pre zabezpečenie ochrany proti diverzii sú do bojovej zostavy zaradené aj sprievodné vozidlá vybavené prostriedkami na ochranu proti rádioaktívnym, chemickým a biologickým zbraniam. Oblasť bojového patrolovania mobilných komplexov Jars je rozlohou porovnateľná s rozlohou niekoľkých európskych štátov, čo výrazne sťažuje ich sledovanie a lokalizáciu.
== Používatelia ==
{{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]'''
* [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] – disponujú 180 raketami v stacionárnych silách a 24 raketami v mobilnej verzii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Самый многочисленный носитель «ядерки» в РФ. Что представляют собой межконтинентальные баллистические ракеты Ярс и какова минимальная дальность их запуска
| url = https://nv.ua/world/countries/yars-ballisticheskie-rakety-dalnost-skorost-harakteristiki-i-otkuda-zapuskaet-ih-rossiya-50515139.html
| vydavateľ = nv.ua
| miesto =
| dátum vydania = 2025-05-20
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref> Systémy Jars boli postupne rozmiestnené v raketových divíziách na viacerých miestach Ruska, vrátane Tejkova (54. gardová raketová divízia), Novosibirska (Pašino, 39. gardová raketová divízia), Kozeľska (28. gardová raketová divízia – šachtová verzia), Joškar-Oly, Nižného Tagilu, Irkutska a Barnaulu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Павленко
| meno = Валерий
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Ракетный комплекс «Ярс»: как устроен один из главных элементов ядерного щита России
| url = https://hi-tech.mail.ru/review/125207-raketnyj-kompleks-yars/#anchor174419059606810543
| vydavateľ = hi-tech.mail.ru
| miesto =
| dátum vydania = 2025-04-09
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-13
| jazyk =
}}</ref> Do roku 2025 sa systém Jars stal jadrom pozemnej zložky ruskej jadrovej triády.
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Balistické rakety]]
0x6mu3gidakb9pn01o0yvwz063f4xx4
Fobos (mytológia)
0
750129
8214094
8213497
2026-05-15T07:49:48Z
Pelex
2483
menšie, wl.
8214094
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Deimos-e-phoboslllll.jpg|náhľad|Fobos a Deimos]]
'''Fobos''' ({{vjz|grc|''Φόβος''}} – ''Fobos'', {{v jazyku|lat|''Phobus''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] boh a zosobnenie [[Hrôza|hrôzy]], [[strach]]u a [[panika|paniky]].<ref name="Hesiod-Theo">[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 933.</ref> Podľa klasického gréckeho chápania predstavoval konkrétne strach, ktorý spôsobuje útek z bojska, zatiaľ čo jeho brat Deimos zosobňoval paralyzujúci [[Zdesenie|des]].<ref name="Ruiz">Antonio Ruiz de Elvira Prieto, ''Mitología clásica'', Madrid : Gredos, 1982, s. 116. ISBN 978-84-249-0204-9.</ref> Bol synom boha vojny [[Ares|Area]] a bohyne krásy a lásky [[Afrodita|Afrodity]].<ref name="Zamarovský">{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strana = 150}}</ref> V antickej mytológii sotva prekročil fázu personifikovanej abstrakcie, preto sa mu neprisudzujú žiadne samostatné mýty či rozsiahle vlastné legendy.<ref name="Grimal">Pierre Grimal, ''Diccionario de mitología griega y romana'', Barcelona : Paidós, 2008, s. 199. ISBN 978-84-493-2211-2.</ref>
== Mytológia ==
Fobos spoločne so svojím dvojčaťom [[Deimos (mytológia)|Deimom]] (zosobneným desom), bohyňou vojnovej vravy [[Enyo (bohyňa)|Enyo]] a bohyňou sváru [[Eris|Eridou]] sprevádzal Area do každej bitky.<ref name="Cornuto">Lucius Annaeus Cornutus, ''Repaso de las tradiciones teológicas de los griegos'', 30.</ref> V [[Homér]]ovej ''[[Ilias|Iliade]]'' je opísaný ako Areov silný a nebojácny syn, ktorý dokáže zahnať na útek aj najodolnejšieho bojovníka.<ref name="Iliad-13">[[Homér]], ''[[Ilias]]'' 13, 298–302.</ref> V tom istom diele pomáha bratovi zapriahať otcove kone do vojnového voza pred ťažením proti Efyrejcom alebo Flegijcom.<ref name="Iliad-13" /><ref name="Iliad-15">Homér, ''Ilias'' 15, 119.</ref> Podľa [[Hésiodos|Hésiodovho]] spisu ''Heraklov štít'' bratia zachránili zraneného Area z bojiska po tom, čo ho v súboji porazil hrdina [[Herakles]].<ref name="Hesiod-Shield">Hésiodos, ''Heraklov štít'' 460.</ref>
V neskoršej epike od [[Nonnos z Panapolisu|Nonna z Panopolisu]] (''Dionysiaka'') vyzbrojil najvyšší boh [[Zeus]] Foba bleskami a Deima hromami, aby zastrašili obrovského netvora [[Tyfón (mytológia)|Tyfóna]].<ref name="Nonnus">Nonnos, ''Dionysiaka'' 2, 414.</ref> Neskôr obaja bratia riadili Areov voz počas vojny proti Indom.<ref>Nonnos, ''Dionysiaka'' 29, 364.</ref> V [[Aischylos|Aischylovej]] tragédii ''Siedmi proti Tébam'' zložilo sedem bojovníkov prísahu nad štítom s býčou krvou, pričom vzývali Area, Enyo a Foba (v preklade ako Pád vojska).<ref name="Aeschylus">[[Aischylos]], ''Siedmi proti Tébam'' 41.</ref> Podľa básnika Stésichora zasa Areov syn Kyknos staval Fobovi chrám z lebiek pocestných, ktorých predtým sťal.<ref>Stésichoros, fragment 207.</ref>
== Zobrazenie a kult ==
V antických opisoch umeleckých diel mal Fobos desivý vzhľad. Hésiodos ho na Heraklovom štíte zobrazuje s horiacimi očami a bielymi ceriacimi sa zubami, pričom ho dopĺňajú alegorické postavy prenasledovania (Proioxis) a úteku (Palioxis).<ref name="Hesiod-Shield" /> Geograf [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] zaznamenal, že Agamemnónov štít vyobrazený na Kypselovej truhlici niesol postavu Foba s levou hlavou.<ref name="Pausanias195">{{Citácia knihy | autor = [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 403 | id = 25-039-73}}</ref> Homér zasa uvádza, sa nachádzal na Agamemnónovom štíte hneď vedľa hlavy [[Gorgony]].<ref name="Iliad-11">Homér, ''Ilias'' 11, 36.</ref>
Historik [[Plutarchos]] spomína, sa v starovekej [[Sparta|Sparte]] nachádzala svätyňa zasvätená Fobovi (spolu so svätyňami Smrti – [[Thanatos|Thanata]] a Smiechu – [[Gelós|Gelóa]]). Sparťania uctievali strach ako pozitívnu štátotvornú silu, ktorá namiesto trestov udržiavala disciplínu, rešpekt k zákonom a súdržnosť vojska.<ref name="Stafford">{{Citácia knihy | autor = Emma Stafford | titul = Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece | miesto = London | vydavateľ = Duckworth | rok = 2000 | strany = 120–125 | isbn = 978-0-7156-3044-0}}</ref> Podľa Pausania stál tento chrám zámerne až za hranicami mesta, v blízkosti vojenských cvíčisk.<ref>Pausanias, ''Cesta po Grécku'' 3, 18, 6.</ref> Plutarchos tiež uvádza, že [[Alexander Veľký]] priniesol obetu Fobovi v predvečer víťaznej [[Bitka pri Gaugaméle|bitky pri Gaugaméle]], čím chcel v rámci psychologického boja vyvolať paniku a útek perzského kráľa [[Dareios III.|Dareia III.]]<ref name="Plutarch-Alex">Plutarchos, ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov (Alexander)'' 31.</ref>
== Veda, jazyk a kultúra ==
* '''Astronómia:''' V roku 1877 objavil americký astronóm [[Asaph Hall]] dva mesiace planéty [[Mars (planéta)|Mars]] (pomenovanej podľa rímskeho boha vojny). Nazval ich [[Fobos (mesiac)|Fobos]] a [[Deimos (mesiac)|Deimos]] podľa dvoch mytologických synov a spoločníkov gréckeho Area.<ref name="Hall">{{Citácia knihy | autor = Asaph Hall | titul = Names of the Satellites of Mars | časopis = Astronomische Nachrichten | rok = 1878 | ročník = 92 | číslo = 3 | strany = 47–48 | doi = 10.1002/asna.18780920304}}</ref> Fobos je z tejto dvojice satelitov väčší a k planéte bližší. Podľa neho bol pomenovaný aj sovietsky a ruský vesmírny [[Program Fobos]].
* '''Psychológia:''' Z gréckeho mena ''Fobos'' pochádza moderný medicínsky a psychologický termín [[fóbia]], označujúci chorobný, iracionálny strach či úzkosť. V psychoanalytických dielach (napr. u Melanie Kleinovej) sa tento koncept ďalej rozvíja v súvislosti s nevedomým strachom.<ref>Paula Heimann, Susan Isaacs, Melanie Klein, Joan Riviere, ''Developments in Psychoanalysis'', London : Karnac Books, 1989, s. 210. ISBN 978-1-78049-882-9.</ref>
* '''Moderná kultúra:''' Postava Foba (Phobos) sa v modernej fikcii objavuje v komiksoch (napr. vydavateľstvo Marvel), v japonskom anime (napr. Sailor Moon) alebo ako herná postava (napr. bojová herná séria Darkstalkers).
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | vydanie = 4. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2015 | strany = 431 | isbn = 978-80-8046-717-3}}
* {{Citácia knihy | autor = Timothy Gantz | titul = Early Greek Myth: A Guide to Literary and Artistic Sources | zväzok = 1 | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1996 | strany = 496 | isbn = 978-0-8018-5360-9}}
* {{Citácia knihy | autor = Emma Stafford | titul = Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece | miesto = London | vydavateľ = Duckworth | rok = 2000 | strany = 272 | isbn = 978-0-7156-3044-0}}
== Pozri aj ==
* [[Deimos (mytológia)]]
* [[Ares (boh)|Ares]]
* [[Fobos (mesiac)]]
[[Kategória:Grécki bohovia]]
98jl24nxwdbyzydex0r452a0nvutd4p
Spoznaj Slovensko
0
750138
8213699
8213676
2026-05-14T12:31:44Z
Pe3kZA
39673
drobné typo
8213699
wikitext
text/x-wiki
{{urgentne upraviť|20260514}}
{{významnosť}}
= Spoznaj Slovensko =
{{Infobox Webstránka|url=[https://spoznajslovensko.eu/ spoznajslovensko.eu]|Typ stránky=Turistická|Meno=Spoznaj Slovensko|Url=https://spoznajslovensko.eu/|Komerčná=Nie|Slogan=Spoznaj Slovensko krajinu plnú zážitkov|Tvorca=Bc. Daniel Dziak|Spustenie=2021|Jazyk=Slovenský|Obrázok=[[File:Spoznaj Slovensko Logo.png|thumb|Spoznaj Slovensko Logo]]}}'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.<ref>https://spoznajslovensko.eu/o-nas/</ref>
Vďaka odbornému spracovaniu a rozsiahlej fotodokumentácii sú dáta a materiály portálu využívané ako informačný zdroj pre oficiálne webové stránky a propagačné články rôznych kultúrnych a historických pamiatok na Slovensku.
=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.<ref>https://spoznajslovensko.eu/o-nas/
</ref>
=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''<ref>https://spoznajslovensko.eu/</ref>''',''' ktorý obsahuje:
* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).<ref>https://spoznajslovensko.eu/</ref>
Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':
* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.<ref>https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu</ref> A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. <ref>https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/</ref>
== Referencie ==
<references />
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]
2dcohph61kr6t9426n69q1fmwd5dqtt
Majstrovstvá Európy v sudoku
0
750140
8213697
8213649
2026-05-14T12:29:40Z
Pe3kZA
39673
urgent
8213697
wikitext
text/x-wiki
{{urgentne upraviť|20260514}}
'''Majstrovstvá Európy v sudoku''' sú medzinárodnou súťažou, ktorú organizuje členská krajina zaregistrovaná vo Svetovej federácii hádankárov (World Puzzle Federation - WPF) [https://worldpuzzle.org<nowiki>]. Prvé podujatie sa konalo v Bratislave na Slovensku v roku 2026, presne 20 rokov po premiére prvých majstrovstiev sveta. Tímy jednotlivých krajín sú nominované oficiálnymi zástupcami danej krajiny vo Svetovej federácii hádankárov, alebo podľa podmienok definovaných WPF. Súťaž pozostáva zvyčajne z 120 - 140 sudoku rôznej náročnosti, ktoré všetci súťažiaci riešia vo viacerých časovo presne vymedzených kolách. Každá úloha má podľa stupňa náročnosti určený počet bodov, ktoré sa získajú len za podmienky kompletne a správne vyriešenej úlohy. Medzi úlohy sú zaraďované nielen klasické sudoku. ale aj jeho variácie, vrátane sudoku, ktoré obsahujú rôzne doplňujúce podmienky pre riešenie. V súťaži sa hodnotia individuálne výsledky a výsledky trojčlenných družstiev. Ak je družstvo zložené zo zástupcov rovnakej krajiny, vystupuje pod názvom krajiny, ak ide o družstvo zložené z viacerých krajín, prezentuje sa ako UN tím. V rámci súťaže družstiev sa do bodového zisku družstva započítavajú nielen výsledky z tímových kôl, ale aj individuálne výsledky členov príslušného družstva. Pre zatraktívnenie súťaže a podporu mladšej a staršej generácie sa samostatne vyhodnocuje aj kategória do 18 rokov a nad 50 rokov.</nowiki><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Európy v SUDOKU 2026 | url = https://sudoku2026.eu/sk/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk-SK}}</ref>
== Účastníci ==
V súčasnosti je oficiálnymi členmi WPF 18 európskych krajín. Zúčastniť ME v sudoku sa môžu aj jednotlivci, ak ich krajina ešte nie je vo WPF zastúpená a to formou osobného členstva vo [https://worldpuzzle.org/members/wpf-members WPF].
1. Majstrovstvá Európy v sudoku sa uskutočnili v Bratislave a organizoval ich [https://www.szhk.sk Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov]
</div>
== Výsledky ==
{| class="wikitable"
!rowspan="2" width="30" | Rok
!rowspan="2" width="80" | Miesto
!rowspan="2" width="100" | Krajina
!colspan="3" align=center width="420" | Individuálna súťaž
!colspan="3" align=center width="420" | Súťaž družstiev
|-
!style="background:gold;" width="140" | Zlato
!style="background:silver;" width="140" | Striebro
!style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz
!style="background:gold;" width="140" | Zlato
!style="background:silver;" width="140" | Striebro
!style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz
|-
| 2026 || [[Bratislava]] || {{flagicon|Slovensko}}<br />Slovensko|| {{flagicon|Estonia}} Tiit<br />Vunk|| {{flagicon|CZE}} Jakub<br />Ondroušek|| {{flagicon|CZE}} Jan<br />Vondruška|| {{flagicon|CZE}}<br />Česko|| {{flagicon|CZE}}<br />Česko|| {{flagicon|Türkiye}}<br />Turecko
|-||
|}
Vekové kategórie
{| class="wikitable"
!rowspan="2" width="30" | Rok
!rowspan="2" width="80" | Miesto
!rowspan="2" width="100" | Krajina
!colspan="3" align=center width="420" | Kategória pod 18 rokov
!colspan="3" align=center width="420" | Kategória nad 50 rokov
|-
!style="background:gold;" width="140" | Zlato
!style="background:silver;" width="140" | Striebro
!style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz
!style="background:gold;" width="140" | Zlato
!style="background:silver;" width="140" | Striebro
!style="background:#cc9966;" width="140" | Bronz
|-
| 2026 || [[Bratislava]] || {{flagicon|Slovakia}}<br />Slovensko|| {{flagicon|Türkiye}} Can<br />Erturan|| {{flagicon|Croatia}} Iva<br />Rabar|| {{flagicon|Croatia}} Marin<br />Puljiz|| {{flagicon|Luxembourg}} Claudine<br />Thiry|| {{flagicon|Austria}} Manuela<br />Hawel|| {{flagicon|Bulgaria}} Deyan<br />Razsadov
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
==Externé odkazy==
*[http://www.worldpuzzle.org/championships/ Official web site of the World Puzzle Federation]
*[https://www.sudoku2026.eu/ 2026: Official web site of the 1st ESC]
*[http://www.wsc2006.com 2006: 1st WSC] [[Lucca]], Italy
9portd45k090mth4hsd0k8qnu8mepf9
Šablóna:Obrázky týždňa/23 2026
10
750147
8213695
2026-05-14T12:25:27Z
Fillos X.
212061
+
8213695
wikitext
text/x-wiki
{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka)
| obrázok = BratislavaSND2.jpg
| názov obrázku = Nová budova Slovenského národného divadla
| veľkosť =
| popis = Nová budova '''[[Nová budova Slovenského národného divadla|Slovenského národného divadla]]''' v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá bola otvorená [[14. apríl|14. apríla]] [[2007]]. Autormi návrhu novej stavby sú [[Architekt|architekti]] Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák. Okrem novej budovy používa [[Slovenské národné divadlo|SND]] naďalej [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickú budovu]] na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]].
| autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Flickr upload bot|Flickr upload bot]]
}}
<noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude>
lcoj7l0jb6anahug95rwzk87jy0nau9
8213712
8213695
2026-05-14T13:01:05Z
Teslaton
12161
Zamkol stránku „[[Šablóna:Obrázky týždňa/23 2026]]“: šablóna použitá na hlavnej stránke ([Úprava=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito) [Presun=Povoliť iba automaticky schváleným používateľom] (na neurčito))
8213695
wikitext
text/x-wiki
{{Obrázok týždňa (Hlavná stránka)
| obrázok = BratislavaSND2.jpg
| názov obrázku = Nová budova Slovenského národného divadla
| veľkosť =
| popis = Nová budova '''[[Nová budova Slovenského národného divadla|Slovenského národného divadla]]''' v [[Bratislava|Bratislave]], ktorá bola otvorená [[14. apríl|14. apríla]] [[2007]]. Autormi návrhu novej stavby sú [[Architekt|architekti]] Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák. Okrem novej budovy používa [[Slovenské národné divadlo|SND]] naďalej [[Historická budova Slovenského národného divadla|historickú budovu]] na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]].
| autorstvo fotografie = [[:Commons:User:Flickr upload bot|Flickr upload bot]]
}}
<noinclude>[[Kategória:Šablóny obrázkov týždňa – Hlavná stránka]]</noinclude>
lcoj7l0jb6anahug95rwzk87jy0nau9
Diskusia s redaktorom:~2026-28972-95
3
750148
8213704
2026-05-14T12:34:15Z
Pe3kZA
39673
upozornenie
8213704
wikitext
text/x-wiki
{{Experimenty}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:34, 14. máj 2026 (UTC)
6bxswc9vtxi7z7enl80ztildczo6f7u
Diskusia s redaktorom:~2026-29131-91
3
750149
8213722
2026-05-14T13:14:05Z
Henryk Siuda
264914
/* Vitajte na Wikipédii! */ nová sekcia
8213722
wikitext
text/x-wiki
== Vitajte na Wikipédii! ==
{{Oznam 2
| id = exp1
| farba pozadia = #F0FFFF
| obrázok = Stop hand nuvola green.svg
| hlavička = Oznam
| správa = Zistili sme, že experimentuješ s Wikipédiou. Tvoj experiment {{#if: | v článku '''[[{{{1}}}]]'''}} fungoval a následne bol odstránený. Ak chceš ďalej experimentovať, použi, prosím, <span class="plainlinks">[{{fullurl:Špeciálne:MyPage/pieskovisko|action=edit&preload=Šablóna:Pieskovisko_redaktora/preload}} svoje]</span>, alebo [[Wikipédia:pieskovisko|verejné pieskovisko]] a riaď sa pokynmi na ňom, pretože pokusy v článkoch sú zvyčajne rýchlo zmazané. Ak sa chceš dozvedieť o prispievaní do Wikipédie, pozri sa na stránku [[Wikipédia:Vitajte vo Wikipédii|Vitajte vo Wikipédii]].
}}<!-- Šablóna:Experimenty --> --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 13:14, 14. máj 2026 (UTC)
60l67rnmidljp80jksure9t8vbxrhow
Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie
0
750150
8213738
2026-05-14T13:58:02Z
Sokol Kat
119568
nová stránka
8213738
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Vojenská jednotka
| meno = Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie
| obrázok = Great emblem of Strategic Rocket Forces of Russia.svg
| šírka obrázka = 200px
| popis obrázka = Emblém Raketových vojsk strategického určenia RF
| krajina = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
| existencia = 1992 – súčasnosť
| vznik = 19. august 1992
| zánik =
| typ = strategické raketové sily
| funkcia = jadrové odstrašenie
| veľkosť = ~50 000 ľudí (v r. 2020)
| posádka =
| prezývka =
| motto =
| velitelia = generálplukovník [[Sergej Viktorovič Karakajev|Sergej Karakajev]]
| podriadené jednotky =
| nadradené jednotky =
| vojny =
| bitky =
| vlajka = <center>[[Súbor:Flag of the Strategic Missile Forces.png|150px|border]]</center>
| znak = <center>[[Súbor:Middle emblem of the Russian Federation Strategic Rocket Forces.svg|100px]]
| útočné lietadlá =
| bombardovacie lietadlá =
| prieskumné lietadlá =
| stíhacie lietadlá =
| výcvikové lietadlá =
| dopravné lietadlá =
| bezpilotné lietadlá =
| vrtuľníky =
| bojové vrtuľníky =
| dopravné vrtuľníky =
| výcvikové vrtuľníky =
}}
'''Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie''' (rusky: Ракетные войска стратегического назначения Российской Федерации, skratka РВСН РФ, transliterácia: Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija Rossijskoj Federacii) sú samostatným druhom vojsk Ozbrojených síl Ruskej federácie, ktoré zabezpečujú prevádzku a bojové nasadenie pozemných medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM). Tvoria pozemný komponent ruskej jadrovej triády spolu s diaľkovým letectvom Vzdušno-kozmických síl a jadrovými ponorkami Vojenského námorníctva.
RVSN sú určené na jadrové odstrašovanie potenciálnej agresie a na ničenie strategických objektov protivníka, ktoré tvoria základ jeho vojenského a vojensko-ekonomického potenciálu. Svoje úlohy plnia prostredníctvom hromadných, skupinových alebo jednotlivých jadrových raketových úderov. Raketové vojská strategického určenia sú jediným druhom vojsk v rámci ruských ozbrojených síl, v ktorom zbrane aj vojská priamo riadi prezident Ruskej federácie a minister obrany.
Hlavné veliteľské stanovište RVSN sa nachádza v Kunceve na predmestí Moskvy. Záložné veliteľské stanovište je umiestnené v Kosvinskom Kameni v pohorí Ural. Pripravenosť raketových komplexov na odpálenie sa udáva v desiatkach sekúnd.
== História ==
=== Sovietske obdobie (1946 – 1991) ===
Základy raketových vojsk boli položené v júni 1946, keď bol 92. gardový mínometný pluk v [[Bad Berka|Bad Berke]] vo východnom Nemecku premenovaný na 22. brigádu špeciálneho určenia Zálohy hlavného velenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = 24th Guards Missile Division
| url = https://www.ww2.dk/new/rvsn/24gvmd.htm
| vydavateľ = ww2.dk
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref> Dňa 18. októbra 1947 brigáda uskutočnila prvé odpálenie repasovanej nemeckej balistickej rakety A-4 ([[R-1]]) zo strelnice [[Kapustin Jar]].
V prvej polovici 50. rokov boli sformované ďalšie brigády na prevádzkovanie rakiet R-1 a [[R-2]]. V roku 1955 bola zriadená 5. vedecko-výskumná skúšobná základňa v [[Kazachstan|Kazachstane]] (neskôr známa ako kozmodróm [[Bajkonur]]).
Na základe rozhodnutia Rady ministrov ZSSR č. 1384-615 boli 17. december 1959 vytvorené Raketové vojská strategického určenia ako samostatný druh ozbrojených síl. Ich úlohou bolo riadiť všetky sovietske pozemné medzikontinentálne, stredné a operačno-taktické balistické rakety s dosahom nad 1 000 km. Prvým veliteľom bol menovaný hlavný maršal delostrelectva [[Mitrofan Ivanovič Nedeľin]].
V roku 1960 boli sformované prvé dve raketové armády – 43. raketová armáda a 50. raketová armáda – pretvorením z bývalých leteckých armád diaľkového letectva. Dňa 24. októbra 1960 počas testu rakety [[R-16 (balistická raketa)|R-16]] došlo k explózii na štartovacej rampe, pri ktorej zahynul veliteľ raketových vojsk maršal Nedeľin. Táto udalosť, desaťročia utajovaná, vošla do histórie ako Nedeľinova katastrofa.
V roku 1962 sa raketové vojská podieľali na operácii „Anadyr", počas ktorej bolo tajne rozmiestnených 36 rakiet [[R-12]] stredného dosahu na [[Kuba|Kube]], čo vyvolalo [[Kubánska raketová kríza|Kubánsku raketovú krízu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB14/doc18.htm
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100808020830/http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB14/doc18.htm
| vydavateľ = gwu.edu
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| dátum archivácie = 2010-08-08
| jazyk =
}}</ref>
Do konca studenej vojny v roku 1989 mali raketové vojská viac ako 1 400 medzikontinentálnych balistických rakiet, 300 riadiacich stredísk a 28 raketových základní.
=== Po rozpade ZSSR (1991 – súčasnosť) ===
Po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v decembri 1991 sa jadrové rakety nachádzali na území viacerých nástupníckych štátov – okrem [[Rusko|Ruska]] aj v [[Bielorusko|Bielorusku]], Kazachstane a na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Na základe Belovežských dohôd z 8. decembra 1991 tieto tri štáty postupne odovzdali jadrové zbrane Rusku a pristúpili k [[Zmluva o nešírení jadrových zbraní|Zmluve o nešírení jadrových zbraní]].
V roku 1997 podpísal prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] dekrét o začlenení Vojenských kozmických síl a Síl raketovo-kozmickej obrany do Raketových vojsk strategického určenia, čím vznikol rozsiahly strategický veliteľský celok. Toto zlúčenie sa však ukázalo ako neefektívne a v roku 2001 boli Kozmické vojská opäť vyčlenené ako samostatný druh vojsk.
V roku 2020 dokončili raketové vojská prechod na digitálnu technológiu prenosu informácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = ЦАМТО / / В 2020 году РВСН полностью перешли на цифровые технологии передачи информации
| url = https://armstrade.org/includes/periodics/news/2021/0111/074061153/detail.shtml
| vydavateľ = armstrade.org
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref> V posledných rokoch prebieha intenzívna modernizácia – staršie raketové komplexy sú nahrádzané modernými systémami [[RT-2PM2 Topoľ-M|Topoľ-M]] a [[RS-24 Jars]].
== Velenie ==
=== Zoznam veliteľov RVSN<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Strategic Rocket Forces
| url = https://www.ww2.dk/new/rvsn/rvsn.htm
| vydavateľ = ww2.dk
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref> ===
{| class="wikitable"
! Hodnosť!! Meno !! Od !! Do
|-
|[[Hlavný maršal delostrelectva]] || Mitrofan Ivanovič Nedeľin || 17.12.1959 || 24.10.1960
|-
|[[Maršal Sovietskeho zväzu]] || [[Kirill Semionovič Moskalenko]] || 25.11.1960 || 24.4.1962
|-
|Maršal Sovietskeho zväzu || [[Sergej Semionovič Birjuzov]] || 24.4.1962 || 5.3.1963
|-
|Marshal of the Soviet Union || [[Nikolaj Ivanovič Krylov]] || 5.3.1963 || 9.2.1972
|-
|Chief Marshal of Artillery || [[Vladimír Fjodorovič Tolubko]] || 12.4.1972 || 10.7.1985
|-
|[[Generál armády]] || [[Jurij Pavlovič Maximov]] || 10.7.1985 || 19.8.1992
|-
|[[Maršal Ruskej federácie]] || [[Igor Dmitrijevič Sergejev]] || 19.8.1992 || 22.5.1997
|-
|Generál armády || [[Vladimír Nikolajevič Jakovlev]] || 6.1997 || 27.4.2001
|-
|[[Generálplukovník]] || [[Nikolaj Jevgenijevič Solovcev]] || 27.4.2001 || 3.8.2009
|-
|[[Generálporučík]] || [[Andrej Anatoljevič Švajčenko]] || 3.8.09 || 22.6.2010
|-
|Generálplukovník || [[Sergej Viktorovič Karakajev]] || 22.6.2010
|-
|}
== Organizačná štruktúra ==
RVSN sa organizačne členia na raketové armády, ktoré sa ďalej delia na raketové divízie a tie na raketové pluky. Každý raketový pluk obvykle prevádzkuje šesť až desať mobilných odpaľovacích zariadení alebo podzemných síl.
=== Stav k roku 2020 ===
'''27. gardová raketová armáda (Vladimír)'''
* 7. gardová raketová divízia ([[Vypoľzovo]]) – mobilné RS-24 Jars
* 14. raketová divízia ([[Joškar-Ola]]) – mobilné RS-24 Jars
* 28. gardová raketová divízia ([[Kozeľsk]]) – silové RS-24
* 54. gardová raketová divízia ([[Tejkovo]]) – mobilné RT-2UTTH Topol-M a RS-24 Jars
* 60. raketová divízia ([[Tatiščevo]]) – silové RT-2UTTH Topol-M a RS-24 Jars
'''31. raketová armáda (Orenburg)'''
* 13. raketová divízia Červenej zástavy (Jasnyj) – silové R-36M2, UR-100NUTTH s klzavým blokom Avangard
* 42. raketová divízia ([[Nižnij Tagil]]) – mobilné RS-24 Jars
'''33. gardová raketová armáda (Omsk)'''
* 29. gardová raketová divízia ([[Irkutsk]]) – mobilné RS-24 Jars
* 35. raketová divízia (Barnaul) – mobilné RS-24 Jars
* 39. gardová raketová divízia ([[Novosibirsk]]) – mobilné RS-24 Jars
* 62. raketová divízia ([[Užur]]) – silové R-36M2, pripravovaná pre RS-28 Sarmat
Celkový počet príslušníkov RVSN sa odhaduje na približne 50 000 vojakov.
=== Vzdelávacie inštitúcie ===
* Vojenská akadémia raketových vojsk strategického určenia Petra Veľkého (Moskva) – hlavná vzdelávacia inštitúcia raketový
* Serpuchovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk
* Rostovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk
* Saratovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk (obnovená v roku 2024)
== Zbrane a vybavenie ==
Raketové vojská prevádzkujú niekoľko typov medzikontinentálnych balistických raketových komplexov. Celkový trend modernizácie smeruje k nahrádzaniu starších systémov modernými raketami na tuhé palivo (Topol-M, Jars), pričom sa paralelne vyvíja nová ťažká medzikontinentálna raketa na kvapalný pohon RS-28 Sarmat.
=== Súčasné raketové systémy ===
'''[[R-36|R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan)]]''' je ťažká medzikontinentálna balistická raketa na kvapalné palivo s dosahom viac ako 11 000 km. Nesie desať jadrových hlavíc (MIRV). Vyvinutá konštrukčnou kanceláriou Južnoje v Dnepropetrovsku a nasadená v rokoch 1988 – 1992. Postupne je vyraďovaná a má byť nahradená systémom RS-28 Sarmat.
'''[[UR-100N|UR-100NUTTH (SS-19 Stiletto)]]''' je dvojstupňová raketa na kvapalné palivo, pôvodne schopná niesť šesť jadrových hlavíc. Nasadená v rokoch 1979 – 1984. Väčšina rakiet bola vyradená, avšak niekoľko kusov zostáva v službe ako nosič hypersonického klzáku Avangard.
'''[[RT-2PM2 Topoľ-M|RT-2UTTH Topol-M (SS-27 Sickle B)]]''' je trojstupňová raketa na tuhé palivo s jednou jadrovou hlavicou. Existuje v dvoch verziách – silovej a mobilnej. Silová verzia je nasadzovaná od roku 1997, mobilná od roku 2006.
'''[[RS-24 Jars|RS-24 Jars (SS-27 Mod 2)]]''' je modernizovaná verzia rakety Topol-M s viacerými jadrový hlavicami (spravidla tri až štyri). Nasadená od roku 2010 v silovej aj mobilnej verzii. Tvorí základ súčasnej výzbroje raketových vojsk a je najrozšírenejším raketovým systémom vo výzbroji.
'''[[Avangard (hypersonický klzák)|Avangard]]''' je hypersonický klzák nasadený na nosnej rakete UR-100NUTTH. Prvé dva systémy Avangard boli uvedené do bojovej pohotovosti v decembri 2019 pri raketovej divízii v Dombarovskom. Systém je schopný hypersonickej rýchlosti a manévrovania v atmosfére, čo mu umožňuje prekonávať protiraketovú obranu.
'''[[RS-28 Sarmat|RS-28 Sarmat (SS-X-30 Satan II)]]''' je nová ťažká medzikontinentálna balistická raketa na kvapalné palivo, vyvíjaná konštrukčnou kanceláriou Makejev ako náhrada za R-36M2 Vojevoda. Ruský prezident Putin oznámil jej plánované zaradenie do bojovej pohotovosti do konca roku 2026 u 62. raketovej divízie v Užure.
'''[[Orešnik]]''' je raketa stredného dosahu.
== Skúšobné a podporné zariadenia ==
'''[[Pleseck (kozmodróm)|Kozmodróm Pleseck]]''' (Archangeľská oblasť) – hlavná základňa pre testovanie ICBM
'''Strelnica Kura''' (Kamčatka) – dopadová oblasť pre testy ICBM (od roku 2010 pod Vzdušno-kozmickými silami)
'''[[Kapustin Jar]]''' (Astrachaňská oblasť) – historická skúšobná základňa
== Deň RVSN ==
Profesionálny sviatok Raketových vojsk strategického určenia sa slávi 17. decembra, v deň výročia ich založenia v roku 1959. Bol ustanovený dekrétom prezidenta Ruskej federácie č. 1239 z 10. decembra 1995.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{preklad|en|Strategic Rocket Forces|1353230764}}
[[Kategória:Ozbrojené sily Ruskej federácie]]
oi0ikwjfyy0kgmo36ofqfusc05vk2pv
8214092
8213738
2026-05-15T07:45:30Z
Pelex
2483
wl. a iné menšie
8214092
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Vojenská jednotka
| meno = Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie
| obrázok = Great emblem of Strategic Rocket Forces of Russia.svg
| šírka obrázka = 200px
| popis obrázka = Emblém Raketových vojsk strategického určenia RF
| krajina = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
| existencia = 1992 – súčasnosť
| vznik = 19. august 1992
| zánik =
| typ = strategické raketové sily
| funkcia = jadrové odstrašenie
| veľkosť = ~50 000 ľudí (v r. 2020)
| posádka =
| prezývka =
| motto =
| velitelia = generálplukovník [[Sergej Viktorovič Karakajev|Sergej Karakajev]]
| podriadené jednotky =
| nadradené jednotky =
| vojny =
| bitky =
| vlajka = <center>[[Súbor:Flag of the Strategic Missile Forces.png|150px|border]]</center>
| znak = <center>[[Súbor:Middle emblem of the Russian Federation Strategic Rocket Forces.svg|100px]]
| útočné lietadlá =
| bombardovacie lietadlá =
| prieskumné lietadlá =
| stíhacie lietadlá =
| výcvikové lietadlá =
| dopravné lietadlá =
| bezpilotné lietadlá =
| vrtuľníky =
| bojové vrtuľníky =
| dopravné vrtuľníky =
| výcvikové vrtuľníky =
}}
'''Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie''' (rusky: Ракетные войска стратегического назначения Российской Федерации, skratka РВСН РФ, transliterácia: Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija Rossijskoj Federacii) sú samostatným druhom vojsk [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojených síl Ruskej federácie]], ktoré zabezpečujú prevádzku a bojové nasadenie pozemných medzikontinentálnych [[Balistická raketa|balistických rakiet]] (ICBM). Tvoria pozemný komponent ruskej jadrovej triády spolu s diaľkovým letectvom [[Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie|Vzdušno-kozmických síl]] a jadrovými ponorkami [[Vojenské námorníctvo Ruskej federácie|Vojenského námorníctva]].
RVSN sú určené na jadrové odstrašovanie potenciálnej agresie a na ničenie strategických objektov protivníka, ktoré tvoria základ jeho vojenského a vojensko-ekonomického potenciálu. Svoje úlohy plnia prostredníctvom hromadných, skupinových alebo jednotlivých jadrových raketových úderov. Raketové vojská strategického určenia sú jediným druhom vojsk v rámci ruských ozbrojených síl, v ktorom zbrane aj vojská priamo riadi prezident Ruskej federácie a minister obrany.
Hlavné veliteľské stanovište RVSN sa nachádza v [[Kuncevo|Kunceve]] na predmestí Moskvy. Záložné veliteľské stanovište je umiestnené v Kosvinskom Kameni v pohorí [[Ural (pohorie)|Ural]]. Pripravenosť raketových komplexov na odpálenie sa udáva v desiatkach sekúnd.
== História ==
=== Sovietske obdobie (1946 – 1991) ===
Základy raketových vojsk boli položené v júni 1946, keď bol 92. gardový mínometný pluk v [[Bad Berka|Bad Berke]] vo východnom Nemecku premenovaný na 22. brigádu špeciálneho určenia Zálohy hlavného velenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = 24th Guards Missile Division
| url = https://www.ww2.dk/new/rvsn/24gvmd.htm
| vydavateľ = ww2.dk
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref> Dňa 18. októbra 1947 brigáda uskutočnila prvé odpálenie repasovanej nemeckej balistickej rakety A-4 ([[R-1]]) zo strelnice [[Kapustin Jar]].
V prvej polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] boli sformované ďalšie brigády na prevádzkovanie rakiet R-1 a [[R-2]]. V roku 1955 bola zriadená 5. vedecko-výskumná skúšobná základňa v [[Kazachstan|Kazachstane]] (neskôr známa ako kozmodróm [[Bajkonur]]).
Na základe rozhodnutia Rady ministrov ZSSR č. 1384-615 boli 17. december 1959 vytvorené Raketové vojská strategického určenia ako samostatný druh ozbrojených síl. Ich úlohou bolo riadiť všetky sovietske pozemné medzikontinentálne, stredné a operačno-taktické balistické rakety s dosahom nad 1 000 km. Prvým veliteľom bol menovaný hlavný maršal delostrelectva [[Mitrofan Ivanovič Nedelin]].
V roku 1960 boli sformované prvé dve raketové armády – 43. raketová armáda a 50. raketová armáda – pretvorením z bývalých leteckých armád diaľkového letectva. Dňa 24. októbra 1960 počas testu rakety [[R-16 (balistická raketa)|R-16]] došlo k explózii na štartovacej rampe, pri ktorej zahynul veliteľ raketových vojsk maršal Nedelin. Táto udalosť, desaťročia utajovaná, vošla do histórie ako [[Nedelinova katastrofa]].
V roku 1962 sa raketové vojská podieľali na operácii „Anadyr", počas ktorej bolo tajne rozmiestnených 36 rakiet [[R-12]] stredného dosahu na [[Kuba|Kube]], čo vyvolalo [[Kubánska raketová kríza|Kubánsku raketovú krízu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul =
| url = http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB14/doc18.htm
| url archívu = https://web.archive.org/web/20100808020830/http://www.gwu.edu/~nsarchiv/NSAEBB/NSAEBB14/doc18.htm
| vydavateľ = gwu.edu
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| dátum archivácie = 2010-08-08
| jazyk =
}}</ref>
Do konca [[Studená vojna|studenej vojny]] v roku 1989 mali raketové vojská viac ako 1 400 medzikontinentálnych balistických rakiet, 300 riadiacich stredísk a 28 raketových základní.
=== Po rozpade ZSSR (1991 – súčasnosť) ===
Po rozpade [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v decembri 1991 sa jadrové rakety nachádzali na území viacerých nástupníckych štátov – okrem [[Rusko|Ruska]] aj v [[Bielorusko|Bielorusku]], Kazachstane a na [[Ukrajina|Ukrajine]]. Na základe Belovežských dohôd z 8. decembra 1991 tieto tri štáty postupne odovzdali jadrové zbrane Rusku a pristúpili k [[Zmluva o nešírení jadrových zbraní|Zmluve o nešírení jadrových zbraní]].
V roku 1997 podpísal prezident [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]] dekrét o začlenení Vojenských kozmických síl a Síl raketovo-kozmickej obrany do Raketových vojsk strategického určenia, čím vznikol rozsiahly strategický veliteľský celok. Toto zlúčenie sa však ukázalo ako neefektívne a v roku 2001 boli Kozmické vojská opäť vyčlenené ako samostatný druh vojsk.
V roku 2020 dokončili raketové vojská prechod na digitálnu technológiu prenosu informácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = ЦАМТО / / В 2020 году РВСН полностью перешли на цифровые технологии передачи информации
| url = https://armstrade.org/includes/periodics/news/2021/0111/074061153/detail.shtml
| vydavateľ = armstrade.org
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref> V posledných rokoch prebieha intenzívna modernizácia – staršie raketové komplexy sú nahrádzané modernými systémami [[RT-2PM2 Topoľ-M|Topoľ-M]] a [[RS-24 Jars]].
== Velenie ==
=== Zoznam veliteľov RVSN<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Strategic Rocket Forces
| url = https://www.ww2.dk/new/rvsn/rvsn.htm
| vydavateľ = ww2.dk
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-14
| jazyk =
}}</ref> ===
{| class="wikitable"
! Hodnosť!! Meno !! Od !! Do
|-
|[[Hlavný maršal delostrelectva]] || Mitrofan Ivanovič Nedeľin || 17.12.1959 || 24.10.1960
|-
|[[Maršal Sovietskeho zväzu]] || [[Kirill Semionovič Moskalenko]] || 25.11.1960 || 24.4.1962
|-
|Maršal Sovietskeho zväzu || [[Sergej Semionovič Birjuzov]] || 24.4.1962 || 5.3.1963
|-
|Marshal of the Soviet Union || [[Nikolaj Ivanovič Krylov]] || 5.3.1963 || 9.2.1972
|-
|Chief Marshal of Artillery || [[Vladimír Fjodorovič Tolubko]] || 12.4.1972 || 10.7.1985
|-
|[[Generál armády]] || [[Jurij Pavlovič Maximov]] || 10.7.1985 || 19.8.1992
|-
|[[Maršal Ruskej federácie]] || [[Igor Dmitrijevič Sergejev]] || 19.8.1992 || 22.5.1997
|-
|Generál armády || [[Vladimír Nikolajevič Jakovlev]] || 6.1997 || 27.4.2001
|-
|[[Generálplukovník]] || [[Nikolaj Jevgenijevič Solovcev]] || 27.4.2001 || 3.8.2009
|-
|[[Generálporučík]] || [[Andrej Anatoljevič Švajčenko]] || 3.8.09 || 22.6.2010
|-
|Generálplukovník || [[Sergej Viktorovič Karakajev]] || 22.6.2010
|-
|}
== Organizačná štruktúra ==
RVSN sa organizačne členia na raketové armády, ktoré sa ďalej delia na raketové divízie a tie na raketové pluky. Každý raketový pluk obvykle prevádzkuje šesť až desať mobilných odpaľovacích zariadení alebo podzemných síl.
=== Stav k roku 2020 ===
'''27. gardová raketová armáda (Vladimír)'''
* 7. gardová raketová divízia ([[Vypoľzovo]]) – mobilné RS-24 Jars
* 14. raketová divízia ([[Joškar-Ola]]) – mobilné RS-24 Jars
* 28. gardová raketová divízia ([[Kozeľsk]]) – silové RS-24
* 54. gardová raketová divízia ([[Tejkovo]]) – mobilné RT-2UTTH Topol-M a RS-24 Jars
* 60. raketová divízia ([[Tatiščevo]]) – silové RT-2UTTH Topol-M a RS-24 Jars
'''31. raketová armáda (Orenburg)'''
* 13. raketová divízia Červenej zástavy (Jasnyj) – silové R-36M2, UR-100NUTTH s klzavým blokom Avangard
* 42. raketová divízia ([[Nižnij Tagil]]) – mobilné RS-24 Jars
'''33. gardová raketová armáda (Omsk)'''
* 29. gardová raketová divízia ([[Irkutsk]]) – mobilné RS-24 Jars
* 35. raketová divízia (Barnaul) – mobilné RS-24 Jars
* 39. gardová raketová divízia ([[Novosibirsk]]) – mobilné RS-24 Jars
* 62. raketová divízia ([[Užur]]) – silové R-36M2, pripravovaná pre RS-28 Sarmat
Celkový počet príslušníkov RVSN sa odhaduje na približne 50 000 vojakov.
=== Vzdelávacie inštitúcie ===
* Vojenská akadémia raketových vojsk strategického určenia Petra Veľkého (Moskva) – hlavná vzdelávacia inštitúcia raketový
* Serpuchovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk
* Rostovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk
* Saratovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk (obnovená v roku 2024)
== Zbrane a vybavenie ==
Raketové vojská prevádzkujú niekoľko typov medzikontinentálnych balistických raketových komplexov. Celkový trend modernizácie smeruje k nahrádzaniu starších systémov modernými raketami na tuhé palivo (Topol-M, Jars), pričom sa paralelne vyvíja nová ťažká medzikontinentálna raketa na kvapalný pohon RS-28 Sarmat.
=== Súčasné raketové systémy ===
'''[[R-36|R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan)]]''' je ťažká medzikontinentálna balistická raketa na kvapalné palivo s dosahom viac ako 11 000 km. Nesie desať jadrových hlavíc (MIRV). Vyvinutá konštrukčnou kanceláriou Južnoje v Dnepropetrovsku a nasadená v rokoch 1988 – 1992. Postupne je vyraďovaná a má byť nahradená systémom RS-28 Sarmat.
'''[[UR-100N|UR-100NUTTH (SS-19 Stiletto)]]''' je dvojstupňová raketa na kvapalné palivo, pôvodne schopná niesť šesť jadrových hlavíc. Nasadená v rokoch 1979 – 1984. Väčšina rakiet bola vyradená, avšak niekoľko kusov zostáva v službe ako nosič hypersonického klzáku Avangard.
'''[[RT-2PM2 Topoľ-M|RT-2UTTH Topol-M (SS-27 Sickle B)]]''' je trojstupňová raketa na tuhé palivo s jednou jadrovou hlavicou. Existuje v dvoch verziách – silovej a mobilnej. Silová verzia je nasadzovaná od roku 1997, mobilná od roku 2006.
'''[[RS-24 Jars|RS-24 Jars (SS-27 Mod 2)]]''' je modernizovaná verzia rakety Topol-M s viacerými jadrový hlavicami (spravidla tri až štyri). Nasadená od roku 2010 v silovej aj mobilnej verzii. Tvorí základ súčasnej výzbroje raketových vojsk a je najrozšírenejším raketovým systémom vo výzbroji.
'''[[Avangard (hypersonický klzák)|Avangard]]''' je hypersonický klzák nasadený na nosnej rakete UR-100NUTTH. Prvé dva systémy Avangard boli uvedené do bojovej pohotovosti v decembri 2019 pri raketovej divízii v Dombarovskom. Systém je schopný hypersonickej rýchlosti a manévrovania v atmosfére, čo mu umožňuje prekonávať protiraketovú obranu.
'''[[RS-28 Sarmat|RS-28 Sarmat (SS-X-30 Satan II)]]''' je nová ťažká medzikontinentálna balistická raketa na kvapalné palivo, vyvíjaná konštrukčnou kanceláriou Makejev ako náhrada za R-36M2 Vojevoda. Ruský prezident Putin oznámil jej plánované zaradenie do bojovej pohotovosti do konca roku 2026 u 62. raketovej divízie v Užure.
'''[[Orešnik]]''' je raketa stredného dosahu.
== Skúšobné a podporné zariadenia ==
'''[[Pleseck (kozmodróm)|Kozmodróm Pleseck]]''' (Archangeľská oblasť) – hlavná základňa pre testovanie ICBM
'''Strelnica Kura''' (Kamčatka) – dopadová oblasť pre testy ICBM (od roku 2010 pod Vzdušno-kozmickými silami)
'''[[Kapustin Jar]]''' (Astrachaňská oblasť) – historická skúšobná základňa
== Deň RVSN ==
Profesionálny sviatok Raketových vojsk strategického určenia sa slávi 17. decembra, v deň výročia ich založenia v roku 1959. Bol ustanovený dekrétom prezidenta Ruskej federácie č. 1239 z 10. decembra 1995.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Zdroj ==
{{preklad|en|Strategic Rocket Forces|1353230764}}
[[Kategória:Ozbrojené sily Ruskej federácie]]
tcb8dc9ky6i7ybdg2hzblc9t4mczusf
Belize (rozlišovacia stránka)
0
750151
8213743
2026-05-14T14:40:23Z
~2026-25835-64
293305
Vytvorená stránka „'''Belize''' môže byť: * štát, pozri [[Belize]] * rieka v štáte Belize, pozri [[Belize (rieka)]] * skrátene: [[Belize City]] * mesto v Angole, pozri [[Belize (Angola)]] == Pozri aj == * [[Belize Inlet]] (v Kanade) {{rozlišovacia stránka}}“
8213743
wikitext
text/x-wiki
'''Belize''' môže byť:
* štát, pozri [[Belize]]
* rieka v štáte Belize, pozri [[Belize (rieka)]]
* skrátene: [[Belize City]]
* mesto v Angole, pozri [[Belize (Angola)]]
== Pozri aj ==
* [[Belize Inlet]] (v Kanade)
{{rozlišovacia stránka}}
28a6u9wewidzcrj82x6kut28dn2n0za
8213744
8213743
2026-05-14T14:42:25Z
~2026-25835-64
293305
8213744
wikitext
text/x-wiki
'''Belize''' môže byť:
* štát, pozri [[Belize]]
* rieka v štáte Belize, pozri [[Belize (rieka)]]
* okres v štáte Belize, pozri [[Belize (okres)]]
* skrátene: [[Belize City]]
* mesto v Angole, pozri [[Belize (Angola)]]
== Pozri aj ==
* [[Belize Inlet]] (v Kanade)
{{rozlišovacia stránka}}
f4ygwnxb7m2sxh5l2unsqzpkyiv2owv
Nathalie Bayová
0
750152
8213756
2026-05-14T15:15:32Z
Fillos X.
212061
Fillos X. premiestnil stránku [[Nathalie Bayová]] na [[Nathalie Baye]] prostredníctvom presmerovania
8213756
wikitext
text/x-wiki
#presmeruj [[Nathalie Baye]]
m8t5pbwa0wme59moflfp0oyl4ocd0ng
Kabeirovia
0
750154
8213762
2026-05-14T15:27:37Z
Luppus
39967
Vytvorená stránka „[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]] '''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', lat. ''Cabiri'') boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι…“
8213762
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]]
'''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', lat. ''Cabiri'') boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι Θεοí}} – ''Megaloi Theoi'').<ref name="Beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kabeirovia | encyklopédia = Beliana | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | url = sav.sk | jazyk = sk}}</ref> Ďalšie doklady o ich kulte pochádzajú z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], [[Boiótia|Boiótie]], [[Pergamon]]u a [[Milét]]u.<ref name="Hemberg">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 160ff.</ref><ref name="Cruccas">CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.</ref> V antike bol najznámejším a archeologicky najlepšie preskúmaným ich [[mystériový kult]] na Samothraké.<ref name="Cruccas"/>
Lokálne formy kultu vykazovali značné rozdiely. Kabeirovia, vystupujúci najčastejšie v dvojiciach alebo trojiciach, personifikovali prírodné sily spojené s poľnohospodárstvom (plodnosťou), moreplavbou alebo kováčskym remeslom a metalurgiou.<ref name="Hemberg"/> V neskoršom období splývali s inými mužskými božskými kolektívmi, predovšetkým s [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]], [[Kuréti|Kurétmi]], [[Korybanti|Korybantmi]] či Telchínmi.<ref name="Bloch">BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2524.</ref> Paralelne s nimi sú v prameňoch doložené aj kabeirské [[nymfa|nymfy]].<ref name="Hemberg"/>
== Meno a pôvod ==
Existuje niekoľko teórií o pôvode kabeirského kultu. Najrozšírenejšou, hoci diskutabilnou, je semitská téza, popri ktorej sa alternatívne uvažuje o domácom predgréckom substráte alebo o anatolskom (maloázijskom) pôvode.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Semitská hypotéza ===
V minulosti bola na základe etymologických argumentov široko akceptovaná semitská teória. Keďže Kabeirovia boli nazývaní „Veľkí bohovia“, ich meno sa odvodzovalo zo semitského adjektíva ''kabir'' („veľký“). Tomu zodpovedalo aj označenie kabeirského kňaza ({{vjz|grc|κοíης}} – ''koiés'' alebo {{vjz|grc|κόης}} – ''koés''), ktoré sa spájalo s hebrejským slovom {{vjz|heb|כֹּהֵן}} (''kōhēn'' – kňaz).<ref>Heinrich Lewy, ''Die semitischen Fremdwörter im Griechischen'', Berlin : Gaertner, 1895, s. 258.</ref> Na Samothraké bol kult mytologicky prepojený s postavou [[Kadmos|Kadma]], brata Foinika (eponymného zakladateľa [[Fenícia|Fenície]]), čo starších bádateľov viedlo k odvodeniu jeho mena zo semitského koreňa ''qdm'' s významom „východ“ alebo „starobylý“. Za historických sprostredkovateľov tohto náboženského importu boli tradične považovaní fénickí moreplavci, ktorí v archaickom období zakladali v Egejskom mori dočasné obchodné osady a kolónie.<ref name="Bloch"/><ref name="Hemberg"/> Súčasná veda však semitský pôvod odmieta, nakoľko okrem týchto starších, dnes už prekonaných lingvistických hypotéz neexistujú žiadne priame historické ani archeologické dôkazy.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Anatolská hypotéza ===
Meno Kadmilos (uvádzané aj ako Kasmilos), čo bol jeden z Kabeirov a syn [[Héfaistos|Héfaista]], býva stotožňované s [[Chetiti|chetitským]] božským kováčom Chašammelim (''Ḫašammīl''). Kabeirovia sa v tomto kontexte lingvisticky porovnávajú s chetitským a luvijským výrazom ''ḫābiri-'' (označenie pre bližšie neurčenú sociálnu alebo etnickú skupinu, pravdepodobne beduínov). Božstvá ''ḫābiri'' sa uvádzajú ako prísahoví bohovia vo viacerých chetitských zmluvách,<ref>Ilya S. Yakubovich, ''Sociolinguistics of the Luvian Language'', Chicago : University of Chicago, 2008, s. 446.</ref> ich presná funkcia je však nejasná. Anatolský pôvod je geograficky pravdepodobný.
=== Predgrécky pôvod ===
Jazykovedec [[Robert Beekes]] obhajuje predgrécky pôvod týchto božstiev a ich meno odvodzuje z predindoeurópskeho tvaru ''kabary''. Z neho sa hláskovou zmenou (tzv. i-ovou prehláskou) cez medzitvar ''Kabery'' vyvinul grécky tvar ''Kabeir'' s dvojhláskou ''ei'', čo podľa jeho záverov definitívne vylučuje semitskú etymológiu.<ref name="Beekes2004">Robert S. P. Beekes, The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne'', roč. 57, 2004, s. 465–477.</ref> Meno Kadmilos/Kasmilos považuje za neindoeurópske (anatolské) a rekonštruuje praformu ''Ḫatsmy''. Z nej malo vzniknúť [[Chatiti|chattské]] meno božského kováča ''Ḫašmaiu'', ktoré Chetiti prebrali ako Chašammeli. Túto etymologickú hypotézu potvrdzujú staroasýrske klinopisné texty z náleziska [[Kültepe]], v ktorých sú zaznamenané pôvodné anatolské mužské mená ''Chazamil'' a ''Chazimil''. Tieto mená obsahujú polozavretú spoluhlásku (afrikátu) ''c'' (v medzinárodnej transkripcii zapisovanú ako ''ts''), čo poukazuje na starobylú hláskovú štruktúru.<ref>KLOEKHORST, Alwin. ''Kanišite Hittite. The Earliest Attested Record of Indo-European''. Leiden/Boston : Brill, 2019, s. 67. ISBN 978-90-04-39791-0.</ref>
Pre kňazský titul ''koies'' (alebo ''koes'') navrhuje Beekes rovnako predgrécky pôvod.<ref>BEEKES, Robert. ''Etymological Dictionary of Greek''. Leiden : Brill, 2010, s. 732. ISBN 978-90-04-17418-4.</ref> Slovo však môže byť aj [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskeho]] pôvodu s paralelnými tvarmi v [[Lýdia|lýdskom]] jazyku (''kaveś'' – „kňaz, kňažka“) a v staroindickom sanskrte (''kaví'' – „veštec, básnik, mudrc“). Všetky tieto formy by v tom prípade pochádzali z praindoeurópskeho základu ''kouhēi'', odvodeného od koreňa ''skeuh'' s významom „vnímať, spozorovať“ (v slovenčine s ním vzdialene príbuzne súvisí napríklad sloveso ''skúmať'').<ref>MALLORY, James Patrick – ADAMS, Douglas Quentin. ''The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World''. Oxford : Oxford University Press, 2006, s. 413. ISBN 978-0-19-928791-8.</ref>
== Kulty ==
=== Lémnos ===
[[Súbor:Καβείριο.JPG|náhľad|Lémnoské Kabeirion]]
Lémnoský kult Kabeirov spracoval grécky tragický básnik [[Aischylos]] (525 – 456 pred Kr.) vo svojom diele ''Kabeiroi'' (Kabeirovia), z ktorého sa zachovali len fragmenty.<ref>SOMMERSTEIN, Alan H. ''Aeschylus: Fragments''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2009, s. 104–107. ISBN 978-0-674-99629-8.</ref> Podľa nich boli Kabeirovia priateľské bytosti sľubujúce bohatú vinobranie; víno tiež nalievali [[Argonauti|Argonautom]], až kým sa neopili.<ref name="Bloch"/> Podľa iných antických autorov boli na Lémnose uctievaní traja Kabeirovia a tri kabeirské nymfy ({{vjz|grc|τρεῖς Καβειρίδες νύμφαι}} – ''treis Kabeirides nymphai''), ktorí boli deťmi alebo vnukmi Héfaista a Kabeiró, dcéry morského starca [[Próteus|Prótea]].<ref name="Hemberg"/> Kamillos bol buď ich otcom, alebo bratom. Ten bol stotožňovaný s [[Hermes|Hermom]].<ref name="Bloch"/> Uvádzalo sa tiež, že [[Etruskovia]], ktorých prítomnosť na Lémnose v istom období dokladajú archeologické nálezy, nazývali [[Merkúr (boh)|Merkura]] menom Camillus.<ref name="Hemberg"/>
Na Lémnose sa slávnosti na počesť Kabeirov konali v noci, v háji susediacom s Héfaistovým chrámom. Počas nich boli na celom ostrove na deväť nocí vyhasnuté všetky ohne. Loď priniesla z ostrova [[Délos]] nový oheň a pred pobrežím čakala na uplynutie tejto lehoty. Potom sa týmto délskym ohňom opäť zapálili lémnoské krby. Lémnoské Kabeirion bolo objavené pri dedine Chloé a v súčasnosti je archeologicky dobre preskúmané. Najstaršie nálezy pochádzajú zo 7. storočia pred Kr., čo z neho robí najstaršie preukázateľné Kabeirion.<ref name="Ruhl108">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 108. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref>[[Súbor:Burgos 708.jpg|náhľad|Bronzová minca (Æ 17 mm) z iberského ostrova Ebusus (dnes Ibiza, cca 210 pred Kr. – začiatok 2. stor. pred n. l.). Na lícnej strane (averz) je zobrazený sediaci Kabeir (často stotožňovaný s fénicko-púnskym ochranným božstvom Besom) držiaci v pravej ruke kováčske kladivo a v ľavej hada; na rubovej strane (reverz) útočiaci býk (katalóg Burgos 708).]]
=== Imbros ===
Podľa správ antických autorov bol ostrov Imbros obzvlášť zasvätený Kabeirom a Hermovi.<ref name="Ruhl27"/> Viaceré nápisy z ostrova spomínajú „Veľkých bohov“, raz spolu s „kráľom“ Kasmeilom ({{vjz|grc|Κασμεῖλος ἄναξ}} – ''Kasmeilos anax'') a [[Titani|Titanmi]].<ref name="Hemberg"/> Presnejšie údaje o ich kulte na Imbrose však nie sú známe.<ref name="Ruhl27"/> Nápisy uvádzajú kňazov Veľkých bohov a zoznamy mystov ukazujú, že išlo o mystériový kult, na ktorom sa mohli zúčastňovať len zasvätení.<ref name="Ruhl109"/>
Niektoré imbrické mince zobrazujú na lícnej strane portrét rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]] a na rubovej strane dve plstené čiapky ([[Pilos|piloi]]) s hviezdou navrchu, čo je zvyčajne symbol oboch Dioskúrov, no v tomto prípade sú tým myslení Kabeirovia. Medzi čiapkami je vyobrazená [[Hermova palica]] (kérykeion, posolská palica ovinutá dvoma hadmi). Z toho sa dá usúdiť, že na Imbrose boli uctievaní dvaja Kabeirovia, ktorí boli spojení s Hermom.<ref name="Ruhl27">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 27, 107–109. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Fragmentárny nápis s obetnými darmi bohyni, ktorej meno sa neuvádza, zrejme tiež súvisel s kultom Veľkých bohov a Herma.<ref name="Ruhl195">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 107–109, 195–197. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Skromné ruiny imbrického Kabeirionu sa našli v odľahlom údolí horského potoka pri Roxado, západne od letiska, sú však len minimálne preskúmané.<ref name="Ruhl109">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 109–120. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Nápis z rímskych čias, ktorý sa tam našiel, spomína obnovu [[Stoa (architektúra)|stoy]] Veľkých bohov.<ref name="Ruhl109"/>
=== Samothraké ===
[[Súbor:Relief Samothrace Louvre Ma697.jpg|náhľad|Archaický mramorový reliéf zo Samothraké (cca 560 pred Kr.) zobrazujúci mytologické postavy Agamemnona, Talthybia a Epeia. Fragment pravdepodobne znázorňuje Agamemnonovo zasvätenie do samothrakých mystérií.]]
Samothraký kult Veľkých bohov dosiahol v antike vysokú vážnosť. Podobne ako na Lémnose a Imbrose ich tu nazývali iba „Veľkí bohovia“.<ref name="Cruccas"/> Ich mená podľa antického spisovateľa Mnasea zneli: Axieros, Axiokersa, Axiokersos a Kasmilos.<ref name="Bloch"/> V [[schólia|schóliu]] boli stotožňovaní s [[Démétér|Demeter]], [[Persefoné|Persefonou]], [[Hádes|Hádom]] a Hermom.<ref name="Hemberg"/> Ich sviatok sa oslavoval uprostred leta, približne koncom júla alebo začiatkom augusta, pričom zasväcovanie do mystériového kultu prebiehalo počas celého roka.<ref name="Ehrhardt">EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985, s. 45. ISBN 3-87838-408-4.</ref> Mysti nosili železný prsteň a purpurovú pásku, ktorá im poskytovala ochranu na mori, a počas osláv sa tancovali kruhové tance.<ref name="Ehrhardt"/>
Kabeirion, ktoré disponovalo právom posvätného azylu (''asylia''), ležalo západne od antického mesta pri Palaiopolise a patrí k najlepšie preskúmaným sakrálnym komplexom v Egeide.<ref name="Ehrhardt"/> Z tohto areálu pochádza slávna helenistická mramorová socha [[Niké zo Samothráky]], objavená v 19. storočí,<ref name="Lehmann">LEHMANN, Karl. ''Samothrace: A Guide to the Excavations and the Museum''. 5. vyd. Locust Valley, N.Y. : J. J. Augustin, 1983, s. 28–32.</ref> pričom moderné výskumy New York University a múzea v Louvri presnejšie rekonštruujú jej pôvodný performatívny kontext v bezprostrednej blízkosti antického divadla a stoy.<ref>Excavations at Samothrace, Greece. In: ''The Institute of Fine Arts, NYU''. [Online]. Dostupné na: <https://ifa.nyu.edu/study/archaeology/samothrace.html>.</ref> Posvätný okrsok sa rozvíjal po celé stáročia prostredníctvom neustálej architektonickej dostavby a rozširovania, pričom bol situovaný v horskom údolí neďaleko hlavného mesta, kde ním pretekali dva bystré potoky.<ref name="Cole">COLE, Susan Guettel. ''Theoi Megaloi: The Cult of the Great Gods at Samothrace''. Leiden : Brill, 1984, s. 12–15. ISBN 978-90-04-06885-8.</ref> Nedávne archeologické a forenzné analýzy využívajúce 3D modelovanie potvrdili silnú previazanosť medzi touto členitou prírodnou krajinou, premenami riečneho koryta a samotnou architektúrou rituálnych priestorov.<ref>Samothrace - 2019. In: ''Chronique des fouilles en Ligne / Archaeology in Greece Online''. [Online]. [Cit. 2026-05-14]. Dostupné na: <https://chronique.efa.gr/?r=report&id=8116>.</ref> K najstarším preukázateľným kultovým miestam vnútri svätyne patril prírodný skalný útes, ktorý v archaickom období plnil funkciu obetného oltára.<ref name="Lehmann"/>
Samothrakí Veľkí bohovia mali svoje Kabeirion aj na ostrove Délos, ktoré bolo neskôr premenované na Samothrakeion. Na jeho čele stál kňaz „Veľkých bohov, Samothrakov, Dioskúrov a Kabeirov“. Na minciach z ostrova [[Syros]] boli vyobrazení Dioskúrovia s nápisom „sýrskych kabeirských bohov“. Toto stotožnenie vyplývalo z toho, že obe skupiny bohov boli ochrancami plavby. Široké geografické rozšírenie samothrakého kultu dokladá nález ochranného amuletu v rímskom legionárskom tábore [[Vindonissa]] (pri obci Windisch v dnešnom Švajčiarsku). Tento artefakt okrem mena bohyne [[Hygieia]] obsahuje nápis ''KASM'' a trikrát opakované ''AXI'', čo predstavuje skratky troch kultových mien Kabeirov (Kasmilos, Axieros, Axiokersa, Axiokersos), ktoré zaznamenal spisovateľ Mnaseas.<ref>LERSCH, Laurenz. Antiquarische Wanderung von der Schweiz bis zum Meere. In: ''Jahrbücher des Vereins von Alterthumsfreunden im Rheinlande''. Roč. 9, 1846, s. 53–56.</ref>
=== Macedónia ===
Kult Kabeirov je doložený pre [[Solún|Thessaloniki]] (Solún) a zdá sa byť mladšieho dáta. Antické mince zobrazujú mladíka s kladivom, čo pravdepodobne poukazuje na spojenie s Héfaistom. Nápis zo 4. storočia pred Kr. však namiesto toho uvádza Kyrbantov (Korybantov). Podľa povesti išlo o troch bratov, z ktorých dvaja zabili tretieho a jeho hlavu zakopali pod [[Olymp]]om. Jeho pohlavné orgány potom priniesli v skrinke do Itálie k Etruskom. V meste [[Olynthos]] sa našiel nápis zasvätený „Kabeirovi a chlapcovi Kabeira“. Táto dvojica otca a syna je známa aj z Boiótie.
=== Boiótia ===
[[Súbor:Kabeiric black-figure skyphos, NAMA 424, 191381.jpg|náhľad|[[Čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrový]] boiotský [[skyfos]] od [[Maliar mystov|Maliara mystov]] (prelom 5. a 4. stor. pred Kr.) zobrazujúci rituálnu procesiu smerujúcu do thébskej svätyne Kabeirion.]]
Kult Kabeirov je pre Boiotiu spoľahlivo doložený, pričom sa v tamojších antických nápisoch objavujú aj mužské teoforické mená ako Kabirios, Kabirinos alebo Kabirichos.<ref name="Hemberg1">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 182–185.</ref> Ich kult tu bol úzko prepojený s chthonickou bohyňou obilia [[Démétér|Demeter]]. Podľa antického spisovateľa a cestovateľa Pausania to bol práve Kabeir menom Prometeus a jeho syn Aitnaios, ktorí od Demeter prijali vôbec prvé zasvätenie do mystérií.<ref name="Pausanias">PAUSANIAS. ''Cesta po Řecku II''. Preklad Helena Businská. Praha : Svoboda, 1974. (9.25.6), s. 242.</ref>
V Boiotii sú spoľahlivo doložené dve svätyne Kabeirion. Prvá sa podľa Pausaniových svedectiev nachádzala v pobrežnom meste Anthedon, kde stál posvätný háj a v jeho blízkosti chrám Demeter.<ref name="Pausanias"/> Druhé, oveľa významnejšie Kabeirion sa nachádzalo 32 stadií za hradbami [[Téby (Bojócia)|Téb]]; na prístupovej ceste k nemu stál chrám Demeter Kabeiraie a jej dcéry Kóry.<ref name="Schachter">SCHACHTER, Albert. ''Cults of Boiotia: 2. Herakles to Poseidon''. London : Institute of Classical Studies, 1986, s. 84–89. ISBN 978-0-900587-41-2.</ref> Toto tébske Kabeirion bolo podrobené rozsiahlemu archeologickému výskumu Nemeckého archeologického ústavu, pričom sa na lokalite našlo enormné množstvo votívnych obetných darov vrátane charakteristických kovových a olovených sošiek býkov.<ref name="Wolters">WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band I''. Berlin : Walter de Gruyter, 1940, s. 22–26. ISBN 978-3-11-106424-6.</ref> Sakrálnym centrom celej tejto svätyne bola prirodzená skupina skalných útesov slúžiaca na rituálne účely.<ref name="Wolters"/>
Z tejto boiotskej oblasti pochádza aj špecifická skupina maľovanej čiernofigúrovej keramiky, takzvané vázy kabeirského štýlu (najčastejšie hlboké poháre – skyfy), ktoré tematicky parodickým či rituálnym spôsobom zachytávajú scény z tohto kultu.<ref name="Heimberg">HEIMBERG, Ursula. ''Die Keramik des Kabirions (Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band III)''. Berlin : Walter de Gruyter, 1982, s. 45–52. ISBN 978-3-11-005755-3.</ref> Na slávnom fragmente skyfosa (zo zbierok Národného archeologického múzea v Aténach) je zobrazený samotný Kabiros ({{vjz|grc|Κάβιρος}}) stvárnený ako bradatý muž ležiaci na sympotickom ležadle s kantharom v ruke. Pred ním stojí jeho nahý syn Pais ({{vjz|grc|Πάϊς}} – „dieťa, chlapec, syn“), ktorý mu ako čašník naberá víno z miešacej nádoby do malého džbánu ([[oinochoé]]). V ľavej časti kompozície stojí ďalší chlapec menom Pratolaos, čo sa v rámci orfickej kozmogónie interpretuje ako „Prvočlovek“ (zrodený priamo z pôdy), a vedľa neho sa nachádza objímajúci sa pár – muž Mitos a žena Krateia. Keďže slovo ''Mitos'' („vlákno“) slúžilo v orfických tajných textoch ako kryptogram pre mužské semeno a ''Krateia'' predstavuje personifikovanú „Silu“, scéna je chápaná ako alegorický mýtus o stvorení ľudstva, hoci časť bádateľov v tom vidí zobrazenie reálnej rodiny miestnych darcov v mierne karikatúrnej podobe. Jeden z nájdených kantharov priamo nesie nápis {{vjz|grc|Κοεης}} (''Koeés''), čo dokazuje liturgické prepojenie boiotského kňažstva s titulom tajných kňazov zo Samothraké.<ref name="Burkert">BURKERT, Walter. ''Ancient Mystery Cults''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1987, s. 110–112. ISBN 978-0-674-03387-0.</ref><ref name="Schachter2016">SCHACHTER, Albert. ''Boiotia in Antiquity: Selected Papers''. Cambridge : Cambridge University Press, 2016, s. 331–335. ISBN 978-1-107-05324-3.</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* BEEKES, Robert Stephen Paul. The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne''. Roč. 57, 2004, s. 465–477.
* BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2522–2541.
* CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.
* EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985. ISBN 3-87838-408-4.
* HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950.
* WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben''. 6 zväzkov. Berlin : De Gruyter, 1940–1982.
== Pozri aj ==
* [[Dioskúrovia]]
[[Kategória:Grécka mytológia]]
pnk61jbssu8mwwhrsaukqbrcr8tzed0
8213764
8213762
2026-05-14T15:30:03Z
Luppus
39967
8213764
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]]
'''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', {{v jazyku|lat|''Cabiri''}}) boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι Θεοí}} – ''Megaloi Theoi'').<ref name="Beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kabeirovia | encyklopédia = Beliana | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | url = sav.sk | jazyk = sk}}</ref> Ďalšie doklady o ich kulte pochádzajú z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], [[Boiótia|Boiótie]], [[Pergamon]]u a [[Milét]]u.<ref name="Hemberg">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 160ff.</ref><ref name="Cruccas">CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.</ref> V antike bol najznámejším a archeologicky najlepšie preskúmaným ich [[mystériový kult]] na Samothraké.<ref name="Cruccas"/>
Lokálne formy kultu vykazovali značné rozdiely. Kabeirovia, vystupujúci najčastejšie v dvojiciach alebo trojiciach, personifikovali prírodné sily spojené s poľnohospodárstvom (plodnosťou), moreplavbou alebo kováčskym remeslom a metalurgiou.<ref name="Hemberg"/> V neskoršom období splývali s inými mužskými božskými kolektívmi, predovšetkým s [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]], [[Kuréti|Kurétmi]], [[Korybanti|Korybantmi]] či Telchínmi.<ref name="Bloch">BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2524.</ref> Paralelne s nimi sú v prameňoch doložené aj kabeirské [[nymfa|nymfy]].<ref name="Hemberg"/>
== Meno a pôvod ==
Existuje niekoľko teórií o pôvode kabeirského kultu. Najrozšírenejšou, hoci diskutabilnou, je semitská téza, popri ktorej sa alternatívne uvažuje o domácom predgréckom substráte alebo o anatolskom (maloázijskom) pôvode.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Semitská hypotéza ===
V minulosti bola na základe etymologických argumentov široko akceptovaná semitská teória. Keďže Kabeirovia boli nazývaní „Veľkí bohovia“, ich meno sa odvodzovalo zo semitského adjektíva ''kabir'' („veľký“). Tomu zodpovedalo aj označenie kabeirského kňaza ({{vjz|grc|κοíης}} – ''koiés'' alebo {{vjz|grc|κόης}} – ''koés''), ktoré sa spájalo s hebrejským slovom {{vjz|heb|כֹּהֵן}} (''kōhēn'' – kňaz).<ref>Heinrich Lewy, ''Die semitischen Fremdwörter im Griechischen'', Berlin : Gaertner, 1895, s. 258.</ref> Na Samothraké bol kult mytologicky prepojený s postavou [[Kadmos|Kadma]], brata Foinika (eponymného zakladateľa [[Fenícia|Fenície]]), čo starších bádateľov viedlo k odvodeniu jeho mena zo semitského koreňa ''qdm'' s významom „východ“ alebo „starobylý“. Za historických sprostredkovateľov tohto náboženského importu boli tradične považovaní fénickí moreplavci, ktorí v archaickom období zakladali v Egejskom mori dočasné obchodné osady a kolónie.<ref name="Bloch"/><ref name="Hemberg"/> Súčasná veda však semitský pôvod odmieta, nakoľko okrem týchto starších, dnes už prekonaných lingvistických hypotéz neexistujú žiadne priame historické ani archeologické dôkazy.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Anatolská hypotéza ===
Meno Kadmilos (uvádzané aj ako Kasmilos), čo bol jeden z Kabeirov a syn [[Héfaistos|Héfaista]], býva stotožňované s [[Chetiti|chetitským]] božským kováčom Chašammelim (''Ḫašammīl''). Kabeirovia sa v tomto kontexte lingvisticky porovnávajú s chetitským a luvijským výrazom ''ḫābiri-'' (označenie pre bližšie neurčenú sociálnu alebo etnickú skupinu, pravdepodobne beduínov). Božstvá ''ḫābiri'' sa uvádzajú ako prísahoví bohovia vo viacerých chetitských zmluvách,<ref>Ilya S. Yakubovich, ''Sociolinguistics of the Luvian Language'', Chicago : University of Chicago, 2008, s. 446.</ref> ich presná funkcia je však nejasná. Anatolský pôvod je geograficky pravdepodobný.
=== Predgrécky pôvod ===
Jazykovedec [[Robert Beekes]] obhajuje predgrécky pôvod týchto božstiev a ich meno odvodzuje z predindoeurópskeho tvaru ''kabary''. Z neho sa hláskovou zmenou (tzv. i-ovou prehláskou) cez medzitvar ''Kabery'' vyvinul grécky tvar ''Kabeir'' s dvojhláskou ''ei'', čo podľa jeho záverov definitívne vylučuje semitskú etymológiu.<ref name="Beekes2004">Robert S. P. Beekes, The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne'', roč. 57, 2004, s. 465–477.</ref> Meno Kadmilos/Kasmilos považuje za neindoeurópske (anatolské) a rekonštruuje praformu ''Ḫatsmy''. Z nej malo vzniknúť [[Chatiti|chattské]] meno božského kováča ''Ḫašmaiu'', ktoré Chetiti prebrali ako Chašammeli. Túto etymologickú hypotézu potvrdzujú staroasýrske klinopisné texty z náleziska [[Kültepe]], v ktorých sú zaznamenané pôvodné anatolské mužské mená ''Chazamil'' a ''Chazimil''. Tieto mená obsahujú polozavretú spoluhlásku (afrikátu) ''c'' (v medzinárodnej transkripcii zapisovanú ako ''ts''), čo poukazuje na starobylú hláskovú štruktúru.<ref>KLOEKHORST, Alwin. ''Kanišite Hittite. The Earliest Attested Record of Indo-European''. Leiden/Boston : Brill, 2019, s. 67. ISBN 978-90-04-39791-0.</ref>
Pre kňazský titul ''koies'' (alebo ''koes'') navrhuje Beekes rovnako predgrécky pôvod.<ref>BEEKES, Robert. ''Etymological Dictionary of Greek''. Leiden : Brill, 2010, s. 732. ISBN 978-90-04-17418-4.</ref> Slovo však môže byť aj [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskeho]] pôvodu s paralelnými tvarmi v [[Lýdia|lýdskom]] jazyku (''kaveś'' – „kňaz, kňažka“) a v staroindickom sanskrte (''kaví'' – „veštec, básnik, mudrc“). Všetky tieto formy by v tom prípade pochádzali z praindoeurópskeho základu ''kouhēi'', odvodeného od koreňa ''skeuh'' s významom „vnímať, spozorovať“ (v slovenčine s ním vzdialene príbuzne súvisí napríklad sloveso ''skúmať'').<ref>MALLORY, James Patrick – ADAMS, Douglas Quentin. ''The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World''. Oxford : Oxford University Press, 2006, s. 413. ISBN 978-0-19-928791-8.</ref>
== Kulty ==
=== Lémnos ===
[[Súbor:Καβείριο.JPG|náhľad|Lémnoské Kabeirion]]
Lémnoský kult Kabeirov spracoval grécky tragický básnik [[Aischylos]] (525 – 456 pred Kr.) vo svojom diele ''Kabeiroi'' (Kabeirovia), z ktorého sa zachovali len fragmenty.<ref>SOMMERSTEIN, Alan H. ''Aeschylus: Fragments''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2009, s. 104–107. ISBN 978-0-674-99629-8.</ref> Podľa nich boli Kabeirovia priateľské bytosti sľubujúce bohatú vinobranie; víno tiež nalievali [[Argonauti|Argonautom]], až kým sa neopili.<ref name="Bloch"/> Podľa iných antických autorov boli na Lémnose uctievaní traja Kabeirovia a tri kabeirské nymfy ({{vjz|grc|τρεῖς Καβειρίδες νύμφαι}} – ''treis Kabeirides nymphai''), ktorí boli deťmi alebo vnukmi Héfaista a Kabeiró, dcéry morského starca [[Próteus|Prótea]].<ref name="Hemberg"/> Kamillos bol buď ich otcom, alebo bratom. Ten bol stotožňovaný s [[Hermes|Hermom]].<ref name="Bloch"/> Uvádzalo sa tiež, že [[Etruskovia]], ktorých prítomnosť na Lémnose v istom období dokladajú archeologické nálezy, nazývali [[Merkúr (boh)|Merkura]] menom Camillus.<ref name="Hemberg"/>
Na Lémnose sa slávnosti na počesť Kabeirov konali v noci, v háji susediacom s Héfaistovým chrámom. Počas nich boli na celom ostrove na deväť nocí vyhasnuté všetky ohne. Loď priniesla z ostrova [[Délos]] nový oheň a pred pobrežím čakala na uplynutie tejto lehoty. Potom sa týmto délskym ohňom opäť zapálili lémnoské krby. Lémnoské Kabeirion bolo objavené pri dedine Chloé a v súčasnosti je archeologicky dobre preskúmané. Najstaršie nálezy pochádzajú zo 7. storočia pred Kr., čo z neho robí najstaršie preukázateľné Kabeirion.<ref name="Ruhl108">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 108. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref>[[Súbor:Burgos 708.jpg|náhľad|Bronzová minca (Æ 17 mm) z iberského ostrova Ebusus (dnes Ibiza, cca 210 pred Kr. – začiatok 2. stor. pred n. l.). Na lícnej strane (averz) je zobrazený sediaci Kabeir (často stotožňovaný s fénicko-púnskym ochranným božstvom Besom) držiaci v pravej ruke kováčske kladivo a v ľavej hada; na rubovej strane (reverz) útočiaci býk (katalóg Burgos 708).]]
=== Imbros ===
Podľa správ antických autorov bol ostrov Imbros obzvlášť zasvätený Kabeirom a Hermovi.<ref name="Ruhl27"/> Viaceré nápisy z ostrova spomínajú „Veľkých bohov“, raz spolu s „kráľom“ Kasmeilom ({{vjz|grc|Κασμεῖλος ἄναξ}} – ''Kasmeilos anax'') a [[Titani|Titanmi]].<ref name="Hemberg"/> Presnejšie údaje o ich kulte na Imbrose však nie sú známe.<ref name="Ruhl27"/> Nápisy uvádzajú kňazov Veľkých bohov a zoznamy mystov ukazujú, že išlo o mystériový kult, na ktorom sa mohli zúčastňovať len zasvätení.<ref name="Ruhl109"/>
Niektoré imbrické mince zobrazujú na lícnej strane portrét rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]] a na rubovej strane dve plstené čiapky ([[Pilos|piloi]]) s hviezdou navrchu, čo je zvyčajne symbol oboch Dioskúrov, no v tomto prípade sú tým myslení Kabeirovia. Medzi čiapkami je vyobrazená [[Hermova palica]] (kérykeion, posolská palica ovinutá dvoma hadmi). Z toho sa dá usúdiť, že na Imbrose boli uctievaní dvaja Kabeirovia, ktorí boli spojení s Hermom.<ref name="Ruhl27">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 27, 107–109. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Fragmentárny nápis s obetnými darmi bohyni, ktorej meno sa neuvádza, zrejme tiež súvisel s kultom Veľkých bohov a Herma.<ref name="Ruhl195">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 107–109, 195–197. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Skromné ruiny imbrického Kabeirionu sa našli v odľahlom údolí horského potoka pri Roxado, západne od letiska, sú však len minimálne preskúmané.<ref name="Ruhl109">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 109–120. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Nápis z rímskych čias, ktorý sa tam našiel, spomína obnovu [[Stoa (architektúra)|stoy]] Veľkých bohov.<ref name="Ruhl109"/>
=== Samothraké ===
[[Súbor:Relief Samothrace Louvre Ma697.jpg|náhľad|Archaický mramorový reliéf zo Samothraké (cca 560 pred Kr.) zobrazujúci mytologické postavy Agamemnona, Talthybia a Epeia. Fragment pravdepodobne znázorňuje Agamemnonovo zasvätenie do samothrakých mystérií.]]
Samothraký kult Veľkých bohov dosiahol v antike vysokú vážnosť. Podobne ako na Lémnose a Imbrose ich tu nazývali iba „Veľkí bohovia“.<ref name="Cruccas"/> Ich mená podľa antického spisovateľa Mnasea zneli: Axieros, Axiokersa, Axiokersos a Kasmilos.<ref name="Bloch"/> V [[schólia|schóliu]] boli stotožňovaní s [[Démétér|Demeter]], [[Persefoné|Persefonou]], [[Hádes|Hádom]] a Hermom.<ref name="Hemberg"/> Ich sviatok sa oslavoval uprostred leta, približne koncom júla alebo začiatkom augusta, pričom zasväcovanie do mystériového kultu prebiehalo počas celého roka.<ref name="Ehrhardt">EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985, s. 45. ISBN 3-87838-408-4.</ref> Mysti nosili železný prsteň a purpurovú pásku, ktorá im poskytovala ochranu na mori, a počas osláv sa tancovali kruhové tance.<ref name="Ehrhardt"/>
Kabeirion, ktoré disponovalo právom posvätného azylu (''asylia''), ležalo západne od antického mesta pri Palaiopolise a patrí k najlepšie preskúmaným sakrálnym komplexom v Egeide.<ref name="Ehrhardt"/> Z tohto areálu pochádza slávna helenistická mramorová socha [[Niké zo Samothráky]], objavená v 19. storočí,<ref name="Lehmann">LEHMANN, Karl. ''Samothrace: A Guide to the Excavations and the Museum''. 5. vyd. Locust Valley, N.Y. : J. J. Augustin, 1983, s. 28–32.</ref> pričom moderné výskumy New York University a múzea v Louvri presnejšie rekonštruujú jej pôvodný performatívny kontext v bezprostrednej blízkosti antického divadla a stoy.<ref>Excavations at Samothrace, Greece. In: ''The Institute of Fine Arts, NYU''. [Online]. Dostupné na: <https://ifa.nyu.edu/study/archaeology/samothrace.html>.</ref> Posvätný okrsok sa rozvíjal po celé stáročia prostredníctvom neustálej architektonickej dostavby a rozširovania, pričom bol situovaný v horskom údolí neďaleko hlavného mesta, kde ním pretekali dva bystré potoky.<ref name="Cole">COLE, Susan Guettel. ''Theoi Megaloi: The Cult of the Great Gods at Samothrace''. Leiden : Brill, 1984, s. 12–15. ISBN 978-90-04-06885-8.</ref> Nedávne archeologické a forenzné analýzy využívajúce 3D modelovanie potvrdili silnú previazanosť medzi touto členitou prírodnou krajinou, premenami riečneho koryta a samotnou architektúrou rituálnych priestorov.<ref>Samothrace - 2019. In: ''Chronique des fouilles en Ligne / Archaeology in Greece Online''. [Online]. [Cit. 2026-05-14]. Dostupné na: <https://chronique.efa.gr/?r=report&id=8116>.</ref> K najstarším preukázateľným kultovým miestam vnútri svätyne patril prírodný skalný útes, ktorý v archaickom období plnil funkciu obetného oltára.<ref name="Lehmann"/>
Samothrakí Veľkí bohovia mali svoje Kabeirion aj na ostrove Délos, ktoré bolo neskôr premenované na Samothrakeion. Na jeho čele stál kňaz „Veľkých bohov, Samothrakov, Dioskúrov a Kabeirov“. Na minciach z ostrova [[Syros]] boli vyobrazení Dioskúrovia s nápisom „sýrskych kabeirských bohov“. Toto stotožnenie vyplývalo z toho, že obe skupiny bohov boli ochrancami plavby. Široké geografické rozšírenie samothrakého kultu dokladá nález ochranného amuletu v rímskom legionárskom tábore [[Vindonissa]] (pri obci Windisch v dnešnom Švajčiarsku). Tento artefakt okrem mena bohyne [[Hygieia]] obsahuje nápis ''KASM'' a trikrát opakované ''AXI'', čo predstavuje skratky troch kultových mien Kabeirov (Kasmilos, Axieros, Axiokersa, Axiokersos), ktoré zaznamenal spisovateľ Mnaseas.<ref>LERSCH, Laurenz. Antiquarische Wanderung von der Schweiz bis zum Meere. In: ''Jahrbücher des Vereins von Alterthumsfreunden im Rheinlande''. Roč. 9, 1846, s. 53–56.</ref>
=== Macedónia ===
Kult Kabeirov je doložený pre [[Solún|Thessaloniki]] (Solún) a zdá sa byť mladšieho dáta. Antické mince zobrazujú mladíka s kladivom, čo pravdepodobne poukazuje na spojenie s Héfaistom. Nápis zo 4. storočia pred Kr. však namiesto toho uvádza Kyrbantov (Korybantov). Podľa povesti išlo o troch bratov, z ktorých dvaja zabili tretieho a jeho hlavu zakopali pod [[Olymp]]om. Jeho pohlavné orgány potom priniesli v skrinke do Itálie k Etruskom. V meste [[Olynthos]] sa našiel nápis zasvätený „Kabeirovi a chlapcovi Kabeira“. Táto dvojica otca a syna je známa aj z Boiótie.
=== Boiótia ===
[[Súbor:Kabeiric black-figure skyphos, NAMA 424, 191381.jpg|náhľad|[[Čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrový]] boiotský [[skyfos]] od [[Maliar mystov|Maliara mystov]] (prelom 5. a 4. stor. pred Kr.) zobrazujúci rituálnu procesiu smerujúcu do thébskej svätyne Kabeirion.]]
Kult Kabeirov je pre Boiotiu spoľahlivo doložený, pričom sa v tamojších antických nápisoch objavujú aj mužské teoforické mená ako Kabirios, Kabirinos alebo Kabirichos.<ref name="Hemberg1">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 182–185.</ref> Ich kult tu bol úzko prepojený s chthonickou bohyňou obilia [[Démétér|Demeter]]. Podľa antického spisovateľa a cestovateľa Pausania to bol práve Kabeir menom Prometeus a jeho syn Aitnaios, ktorí od Demeter prijali vôbec prvé zasvätenie do mystérií.<ref name="Pausanias">PAUSANIAS. ''Cesta po Řecku II''. Preklad Helena Businská. Praha : Svoboda, 1974. (9.25.6), s. 242.</ref>
V Boiotii sú spoľahlivo doložené dve svätyne Kabeirion. Prvá sa podľa Pausaniových svedectiev nachádzala v pobrežnom meste Anthedon, kde stál posvätný háj a v jeho blízkosti chrám Demeter.<ref name="Pausanias"/> Druhé, oveľa významnejšie Kabeirion sa nachádzalo 32 stadií za hradbami [[Téby (Bojócia)|Téb]]; na prístupovej ceste k nemu stál chrám Demeter Kabeiraie a jej dcéry Kóry.<ref name="Schachter">SCHACHTER, Albert. ''Cults of Boiotia: 2. Herakles to Poseidon''. London : Institute of Classical Studies, 1986, s. 84–89. ISBN 978-0-900587-41-2.</ref> Toto tébske Kabeirion bolo podrobené rozsiahlemu archeologickému výskumu Nemeckého archeologického ústavu, pričom sa na lokalite našlo enormné množstvo votívnych obetných darov vrátane charakteristických kovových a olovených sošiek býkov.<ref name="Wolters">WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band I''. Berlin : Walter de Gruyter, 1940, s. 22–26. ISBN 978-3-11-106424-6.</ref> Sakrálnym centrom celej tejto svätyne bola prirodzená skupina skalných útesov slúžiaca na rituálne účely.<ref name="Wolters"/>
Z tejto boiotskej oblasti pochádza aj špecifická skupina maľovanej čiernofigúrovej keramiky, takzvané vázy kabeirského štýlu (najčastejšie hlboké poháre – skyfy), ktoré tematicky parodickým či rituálnym spôsobom zachytávajú scény z tohto kultu.<ref name="Heimberg">HEIMBERG, Ursula. ''Die Keramik des Kabirions (Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band III)''. Berlin : Walter de Gruyter, 1982, s. 45–52. ISBN 978-3-11-005755-3.</ref> Na slávnom fragmente skyfosa (zo zbierok Národného archeologického múzea v Aténach) je zobrazený samotný Kabiros ({{vjz|grc|Κάβιρος}}) stvárnený ako bradatý muž ležiaci na sympotickom ležadle s kantharom v ruke. Pred ním stojí jeho nahý syn Pais ({{vjz|grc|Πάϊς}} – „dieťa, chlapec, syn“), ktorý mu ako čašník naberá víno z miešacej nádoby do malého džbánu ([[oinochoé]]). V ľavej časti kompozície stojí ďalší chlapec menom Pratolaos, čo sa v rámci orfickej kozmogónie interpretuje ako „Prvočlovek“ (zrodený priamo z pôdy), a vedľa neho sa nachádza objímajúci sa pár – muž Mitos a žena Krateia. Keďže slovo ''Mitos'' („vlákno“) slúžilo v orfických tajných textoch ako kryptogram pre mužské semeno a ''Krateia'' predstavuje personifikovanú „Silu“, scéna je chápaná ako alegorický mýtus o stvorení ľudstva, hoci časť bádateľov v tom vidí zobrazenie reálnej rodiny miestnych darcov v mierne karikatúrnej podobe. Jeden z nájdených kantharov priamo nesie nápis {{vjz|grc|Κοεης}} (''Koeés''), čo dokazuje liturgické prepojenie boiotského kňažstva s titulom tajných kňazov zo Samothraké.<ref name="Burkert">BURKERT, Walter. ''Ancient Mystery Cults''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1987, s. 110–112. ISBN 978-0-674-03387-0.</ref><ref name="Schachter2016">SCHACHTER, Albert. ''Boiotia in Antiquity: Selected Papers''. Cambridge : Cambridge University Press, 2016, s. 331–335. ISBN 978-1-107-05324-3.</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* BEEKES, Robert Stephen Paul. The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne''. Roč. 57, 2004, s. 465–477.
* BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2522–2541.
* CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.
* EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985. ISBN 3-87838-408-4.
* HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950.
* WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben''. 6 zväzkov. Berlin : De Gruyter, 1940–1982.
== Pozri aj ==
* [[Dioskúrovia]]
[[Kategória:Grécka mytológia]]
kh37rr11ky2u6i6r5xrseg0ki8ppfqf
8213766
8213764
2026-05-14T15:32:20Z
Luppus
39967
8213766
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]]
'''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', {{v jazyku|lat|''Cabiri''}}) boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι Θεοí}} – ''Megaloi Theoi'').<ref name="Beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kabeirovia | encyklopédia = Beliana | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | url = sav.sk | jazyk = sk}}</ref> Ďalšie doklady o ich kulte pochádzajú z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], [[Boiótia|Boiótie]], [[Pergamon]]u a [[Milét]]u.<ref name="Hemberg">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 160ff.</ref><ref name="Cruccas">CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.</ref> V antike bol najznámejším a archeologicky najlepšie preskúmaným ich [[mystériový kult]] na Samothraké.<ref name="Cruccas"/>
Lokálne formy kultu vykazovali značné rozdiely. Kabeirovia, vystupujúci najčastejšie v dvojiciach alebo trojiciach, personifikovali prírodné sily spojené s poľnohospodárstvom (plodnosťou), moreplavbou alebo kováčskym remeslom a metalurgiou.<ref name="Hemberg"/> V neskoršom období splývali s inými mužskými božskými kolektívmi, predovšetkým s [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]], [[Kuréti|Kurétmi]], [[Korybanti|Korybantmi]] či Telchínmi.<ref name="Bloch">BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2524.</ref> Paralelne s nimi sú v prameňoch doložené aj kabeirské [[nymfa|nymfy]].<ref name="Hemberg"/>
== Meno a pôvod ==
Existuje niekoľko teórií o pôvode kabeirského kultu. Najrozšírenejšou, hoci diskutabilnou, je semitská téza, popri ktorej sa alternatívne uvažuje o domácom predgréckom substráte alebo o anatolskom (maloázijskom) pôvode.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Semitská hypotéza ===
V minulosti bola na základe etymologických argumentov široko akceptovaná semitská teória. Keďže Kabeirovia boli nazývaní „Veľkí bohovia“, ich meno sa odvodzovalo zo semitského adjektíva ''kabir'' („veľký“). Tomu zodpovedalo aj označenie kabeirského kňaza ({{vjz|grc|κοíης}} – ''koiés'' alebo {{vjz|grc|κόης}} – ''koés''), ktoré sa spájalo s hebrejským slovom {{vjz|heb|כֹּהֵן}} (''kōhēn'' – kňaz).<ref>Heinrich Lewy, ''Die semitischen Fremdwörter im Griechischen'', Berlin : Gaertner, 1895, s. 258.</ref> Na Samothraké bol kult mytologicky prepojený s postavou [[Kadmos|Kadma]], brata Foinika (eponymného zakladateľa [[Fenícia|Fenície]]), čo starších bádateľov viedlo k odvodeniu jeho mena zo semitského koreňa ''qdm'' s významom „východ“ alebo „starobylý“. Za historických sprostredkovateľov tohto náboženského importu boli tradične považovaní fénickí moreplavci, ktorí v archaickom období zakladali v Egejskom mori dočasné obchodné osady a kolónie.<ref name="Bloch"/><ref name="Hemberg"/> Súčasná veda však semitský pôvod odmieta, nakoľko okrem týchto starších, dnes už prekonaných lingvistických hypotéz neexistujú žiadne priame historické ani archeologické dôkazy.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Anatolská hypotéza ===
Meno Kadmilos (uvádzané aj ako Kasmilos), čo bol jeden z Kabeirov a syn [[Héfaistos|Héfaista]], býva stotožňované s [[Chetiti|chetitským]] božským kováčom Chašammelim (''Ḫašammīl''). Kabeirovia sa v tomto kontexte lingvisticky porovnávajú s chetitským a luvijským výrazom ''ḫābiri-'' (označenie pre bližšie neurčenú sociálnu alebo etnickú skupinu, pravdepodobne beduínov). Božstvá ''ḫābiri'' sa uvádzajú ako prísahoví bohovia vo viacerých chetitských zmluvách,<ref>Ilya S. Yakubovich, ''Sociolinguistics of the Luvian Language'', Chicago : University of Chicago, 2008, s. 446.</ref> ich presná funkcia je však nejasná. Anatolský pôvod je geograficky pravdepodobný.
=== Predgrécky pôvod ===
Jazykovedec [[Robert Beekes]] obhajuje predgrécky pôvod týchto božstiev a ich meno odvodzuje z predindoeurópskeho tvaru ''kabary''. Z neho sa hláskovou zmenou (tzv. i-ovou prehláskou) cez medzitvar ''Kabery'' vyvinul grécky tvar ''Kabeir'' s dvojhláskou ''ei'', čo podľa jeho záverov definitívne vylučuje semitskú etymológiu.<ref name="Beekes2004">Robert S. P. Beekes, The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne'', roč. 57, 2004, s. 465–477.</ref> Meno Kadmilos/Kasmilos považuje za neindoeurópske (anatolské) a rekonštruuje praformu ''Ḫatsmy''. Z nej malo vzniknúť [[Chatiti|chattské]] meno božského kováča ''Ḫašmaiu'', ktoré Chetiti prebrali ako Chašammeli. Túto etymologickú hypotézu potvrdzujú staroasýrske klinopisné texty z náleziska [[Kültepe]], v ktorých sú zaznamenané pôvodné anatolské mužské mená ''Chazamil'' a ''Chazimil''. Tieto mená obsahujú polozavretú spoluhlásku (afrikátu) ''c'' (v medzinárodnej transkripcii zapisovanú ako ''ts''), čo poukazuje na starobylú hláskovú štruktúru.<ref>KLOEKHORST, Alwin. ''Kanišite Hittite. The Earliest Attested Record of Indo-European''. Leiden/Boston : Brill, 2019, s. 67. ISBN 978-90-04-39791-0.</ref>
Pre kňazský titul ''koies'' (alebo ''koes'') navrhuje Beekes rovnako predgrécky pôvod.<ref>BEEKES, Robert. ''Etymological Dictionary of Greek''. Leiden : Brill, 2010, s. 732. ISBN 978-90-04-17418-4.</ref> Slovo však môže byť aj [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskeho]] pôvodu s paralelnými tvarmi v [[Lýdia|lýdskom]] jazyku (''kaveś'' – „kňaz, kňažka“) a v staroindickom sanskrte (''kaví'' – „veštec, básnik, mudrc“). Všetky tieto formy by v tom prípade pochádzali z praindoeurópskeho základu ''kouhēi'', odvodeného od koreňa ''skeuh'' s významom „vnímať, spozorovať“ (v slovenčine s ním vzdialene príbuzne súvisí napríklad sloveso ''skúmať'').<ref>MALLORY, James Patrick – ADAMS, Douglas Quentin. ''The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World''. Oxford : Oxford University Press, 2006, s. 413. ISBN 978-0-19-928791-8.</ref>
== Kulty ==
=== Lémnos ===
[[Súbor:Καβείριο.JPG|náhľad|Lémnoské Kabeirion]]
Lémnoský kult Kabeirov spracoval grécky tragický básnik [[Aischylos]] (525 – 456 pred Kr.) vo svojom diele ''Kabeiroi'' (Kabeirovia), z ktorého sa zachovali len fragmenty.<ref>SOMMERSTEIN, Alan H. ''Aeschylus: Fragments''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2009, s. 104–107. ISBN 978-0-674-99629-8.</ref> Podľa nich boli Kabeirovia priateľské bytosti sľubujúce bohatú vinobranie; víno tiež nalievali [[Argonauti|Argonautom]], až kým sa neopili.<ref name="Bloch"/> Podľa iných antických autorov boli na Lémnose uctievaní traja Kabeirovia a tri kabeirské nymfy ({{vjz|grc|τρεῖς Καβειρίδες νύμφαι}} – ''treis Kabeirides nymphai''), ktorí boli deťmi alebo vnukmi Héfaista a Kabeiró, dcéry morského starca [[Próteus|Prótea]].<ref name="Hemberg"/> Kamillos bol buď ich otcom, alebo bratom. Ten bol stotožňovaný s [[Hermes|Hermom]].<ref name="Bloch"/> Uvádzalo sa tiež, že [[Etruskovia]], ktorých prítomnosť na Lémnose v istom období dokladajú archeologické nálezy, nazývali [[Merkúr (boh)|Merkura]] menom Camillus.<ref name="Hemberg"/>
Na Lémnose sa slávnosti na počesť Kabeirov konali v noci, v háji susediacom s Héfaistovým chrámom. Počas nich boli na celom ostrove na deväť nocí vyhasnuté všetky ohne. Loď priniesla z ostrova [[Délos]] nový oheň a pred pobrežím čakala na uplynutie tejto lehoty. Potom sa týmto délskym ohňom opäť zapálili lémnoské krby. Lémnoské Kabeirion bolo objavené pri dedine Chloé a v súčasnosti je archeologicky dobre preskúmané. Najstaršie nálezy pochádzajú zo 7. storočia pred Kr., čo z neho robí najstaršie preukázateľné Kabeirion.<ref name="Ruhl108">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 108. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref>[[Súbor:Burgos 708.jpg|náhľad|Bronzová minca (Æ 17 mm) z iberského ostrova Ebusus (dnes Ibiza, cca 210 pred Kr. – začiatok 2. stor. pred n. l.). Na lícnej strane (averz) je zobrazený sediaci Kabeir (často stotožňovaný s fénicko-púnskym ochranným božstvom Besom) držiaci v pravej ruke kováčske kladivo a v ľavej hada; na rubovej strane (reverz) útočiaci býk (katalóg Burgos 708).]]
=== Imbros ===
Podľa správ antických autorov bol ostrov Imbros obzvlášť zasvätený Kabeirom a Hermovi.<ref name="Ruhl27"/> Viaceré nápisy z ostrova spomínajú „Veľkých bohov“, raz spolu s „kráľom“ Kasmeilom ({{vjz|grc|Κασμεῖλος ἄναξ}} – ''Kasmeilos anax'') a [[Titani|Titanmi]].<ref name="Hemberg"/> Presnejšie údaje o ich kulte na Imbrose však nie sú známe.<ref name="Ruhl27"/> Nápisy uvádzajú kňazov Veľkých bohov a zoznamy mystov ukazujú, že išlo o mystériový kult, na ktorom sa mohli zúčastňovať len zasvätení.<ref name="Ruhl109"/>
Niektoré imbrické mince zobrazujú na lícnej strane portrét rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]] a na rubovej strane dve plstené čiapky ([[Pilos|piloi]]) s hviezdou navrchu, čo je zvyčajne symbol oboch Dioskúrov, no v tomto prípade sú tým myslení Kabeirovia. Medzi čiapkami je vyobrazená [[Hermova palica]] (kérykeion, posolská palica ovinutá dvoma hadmi). Z toho sa dá usúdiť, že na Imbrose boli uctievaní dvaja Kabeirovia, ktorí boli spojení s Hermom.<ref name="Ruhl27">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 27, 107–109. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Fragmentárny nápis s obetnými darmi bohyni, ktorej meno sa neuvádza, zrejme tiež súvisel s kultom Veľkých bohov a Herma.<ref name="Ruhl195">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 107–109, 195–197. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Skromné ruiny imbrického Kabeirionu sa našli v odľahlom údolí horského potoka pri Roxado, západne od letiska, sú však len minimálne preskúmané.<ref name="Ruhl109">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 109–120. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Nápis z rímskych čias, ktorý sa tam našiel, spomína obnovu [[Stoa (architektúra)|stoy]] Veľkých bohov.<ref name="Ruhl109"/>
=== Samothraké ===
[[Súbor:Relief Samothrace Louvre Ma697.jpg|náhľad|Archaický mramorový reliéf zo Samothraké (cca 560 pred Kr.) zobrazujúci mytologické postavy Agamemnona, Talthybia a Epeia. Fragment pravdepodobne znázorňuje Agamemnonovo zasvätenie do samothrakých mystérií.]]
Samothraký kult Veľkých bohov dosiahol v antike vysokú vážnosť. Podobne ako na Lémnose a Imbrose ich tu nazývali iba „Veľkí bohovia“.<ref name="Cruccas"/> Ich mená podľa antického spisovateľa Mnasea zneli: Axieros, Axiokersa, Axiokersos a Kasmilos.<ref name="Bloch"/> V [[schólia|schóliu]] boli stotožňovaní s [[Démétér|Demeter]], [[Persefoné|Persefonou]], [[Hádes|Hádom]] a Hermom.<ref name="Hemberg"/> Ich sviatok sa oslavoval uprostred leta, približne koncom júla alebo začiatkom augusta, pričom zasväcovanie do mystériového kultu prebiehalo počas celého roka.<ref name="Ehrhardt">EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985, s. 45. ISBN 3-87838-408-4.</ref> Mysti nosili železný prsteň a purpurovú pásku, ktorá im poskytovala ochranu na mori, a počas osláv sa tancovali kruhové tance.<ref name="Ehrhardt"/>
Kabeirion, ktoré disponovalo právom posvätného azylu (''asylia''), ležalo západne od antického mesta pri Palaiopolise a patrí k najlepšie preskúmaným sakrálnym komplexom v Egeide.<ref name="Ehrhardt"/> Z tohto areálu pochádza slávna helenistická mramorová socha [[Niké zo Samothráky]], objavená v 19. storočí,<ref name="Lehmann">LEHMANN, Karl. ''Samothrace: A Guide to the Excavations and the Museum''. 5. vyd. Locust Valley, N.Y. : J. J. Augustin, 1983, s. 28–32.</ref> pričom moderné výskumy New York University a múzea v Louvri presnejšie rekonštruujú jej pôvodný performatívny kontext v bezprostrednej blízkosti antického divadla a stoy.<ref>Excavations at Samothrace, Greece. In: ''The Institute of Fine Arts, NYU''. [Online]. Dostupné na: <https://ifa.nyu.edu/study/archaeology/samothrace.html>.</ref> Posvätný okrsok sa rozvíjal po celé stáročia prostredníctvom neustálej architektonickej dostavby a rozširovania, pričom bol situovaný v horskom údolí neďaleko hlavného mesta, kde ním pretekali dva bystré potoky.<ref name="Cole">COLE, Susan Guettel. ''Theoi Megaloi: The Cult of the Great Gods at Samothrace''. Leiden : Brill, 1984, s. 12–15. ISBN 978-90-04-06885-8.</ref> Nedávne archeologické a forenzné analýzy využívajúce 3D modelovanie potvrdili silnú previazanosť medzi touto členitou prírodnou krajinou, premenami riečneho koryta a samotnou architektúrou rituálnych priestorov.<ref>Samothrace - 2019. In: ''Chronique des fouilles en Ligne / Archaeology in Greece Online''. [Online]. [Cit. 2026-05-14]. Dostupné na: <https://chronique.efa.gr/?r=report&id=8116>.</ref> K najstarším preukázateľným kultovým miestam vnútri svätyne patril prírodný skalný útes, ktorý v archaickom období plnil funkciu obetného oltára.<ref name="Lehmann"/>
Samothrakí Veľkí bohovia mali svoje Kabeirion aj na ostrove Délos, ktoré bolo neskôr premenované na Samothrakeion. Na jeho čele stál kňaz „Veľkých bohov, Samothrakov, Dioskúrov a Kabeirov“. Na minciach z ostrova [[Syros]] boli vyobrazení Dioskúrovia s nápisom „sýrskych kabeirských bohov“. Toto stotožnenie vyplývalo z toho, že obe skupiny bohov boli ochrancami plavby. Široké geografické rozšírenie samothrakého kultu dokladá nález ochranného amuletu v rímskom legionárskom tábore [[Vindonissa]] (pri obci Windisch v dnešnom Švajčiarsku). Tento artefakt okrem mena bohyne [[Hygieia]] obsahuje nápis ''KASM'' a trikrát opakované ''AXI'', čo predstavuje skratky troch kultových mien Kabeirov (Kasmilos, Axieros, Axiokersa, Axiokersos), ktoré zaznamenal spisovateľ Mnaseas.<ref>LERSCH, Laurenz. Antiquarische Wanderung von der Schweiz bis zum Meere. In: ''Jahrbücher des Vereins von Alterthumsfreunden im Rheinlande''. Roč. 9, 1846, s. 53–56.</ref>
=== Macedónia ===
Kult Kabeirov je doložený pre [[Solún|Thessaloniki]] (Solún) a zdá sa byť mladšieho dáta. Antické mince zobrazujú mladíka s kladivom, čo pravdepodobne poukazuje na spojenie s Héfaistom. Nápis zo 4. storočia pred Kr. však namiesto toho uvádza Kyrbantov (Korybantov). Podľa povesti išlo o troch bratov, z ktorých dvaja zabili tretieho a jeho hlavu zakopali pod [[Olymp]]om. Jeho pohlavné orgány potom priniesli v skrinke do Itálie k Etruskom. V meste [[Olynthos]] sa našiel nápis zasvätený „Kabeirovi a chlapcovi Kabeira“. Táto dvojica otca a syna je známa aj z Boiótie.
=== Boiótia ===
[[Súbor:Kabeiric black-figure skyphos, NAMA 424, 191381.jpg|náhľad|[[Čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrový]] boiotský [[skyfos]] od [[Maliar mystov|Maliara mystov]] (prelom 5. a 4. stor. pred Kr.) zobrazujúci rituálnu procesiu smerujúcu do thébskej svätyne Kabeirion.]]
Kult Kabeirov je pre Boiotiu spoľahlivo doložený, pričom sa v tamojších antických nápisoch objavujú aj mužské teoforické mená ako Kabirios, Kabirinos alebo Kabirichos.<ref name="Hemberg1">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 182–185.</ref> Ich kult tu bol úzko prepojený s chthonickou bohyňou obilia [[Démétér|Demeter]]. Podľa antického spisovateľa a cestovateľa Pausania to bol práve Kabeir menom Prometeus a jeho syn Aitnaios, ktorí od Demeter prijali vôbec prvé zasvätenie do mystérií.<ref name="Pausanias">PAUSANIAS. ''Cesta po Řecku II''. Preklad Helena Businská. Praha : Svoboda, 1974. (9.25.6), s. 242.</ref>
V Boiotii sú spoľahlivo doložené dve svätyne Kabeirion. Prvá sa podľa Pausaniových svedectiev nachádzala v pobrežnom meste Anthedon, kde stál posvätný háj a v jeho blízkosti chrám Demeter.<ref name="Pausanias"/> Druhé, oveľa významnejšie Kabeirion sa nachádzalo 32 stadií za hradbami [[Téby (Bojócia)|Téb]]; na prístupovej ceste k nemu stál chrám Demeter Kabeiraie a jej dcéry Kóry.<ref name="Schachter">SCHACHTER, Albert. ''Cults of Boiotia: 2. Herakles to Poseidon''. London : Institute of Classical Studies, 1986, s. 84–89. ISBN 978-0-900587-41-2.</ref> Toto tébske Kabeirion bolo podrobené rozsiahlemu archeologickému výskumu Nemeckého archeologického ústavu, pričom sa na lokalite našlo enormné množstvo votívnych obetných darov vrátane charakteristických kovových a olovených sošiek býkov.<ref name="Wolters">WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band I''. Berlin : Walter de Gruyter, 1940, s. 22–26. ISBN 978-3-11-106424-6.</ref> Sakrálnym centrom celej tejto svätyne bola prirodzená skupina skalných útesov slúžiaca na rituálne účely.<ref name="Wolters"/>
Z tejto boiotskej oblasti pochádza aj špecifická skupina maľovanej čiernofigúrovej keramiky, takzvané vázy kabeirského štýlu (najčastejšie hlboké poháre – skyfoi), ktoré tematicky parodickým či rituálnym spôsobom zachytávajú scény z tohto kultu.<ref name="Heimberg">HEIMBERG, Ursula. ''Die Keramik des Kabirions (Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band III)''. Berlin : Walter de Gruyter, 1982, s. 45–52. ISBN 978-3-11-005755-3.</ref> Na slávnom fragmente skyfosa (zo zbierok Národného archeologického múzea v Aténach) je zobrazený samotný Kabiros ({{vjz|grc|Κάβιρος}}) stvárnený ako bradatý muž ležiaci na sympotickom ležadle s kantharom v ruke. Pred ním stojí jeho nahý syn Pais ({{vjz|grc|Πάϊς}} – „dieťa, chlapec, syn“), ktorý mu ako čašník naberá víno z miešacej nádoby do malého džbánu ([[oinochoé]]). V ľavej časti kompozície stojí ďalší chlapec menom Pratolaos, čo sa v rámci orfickej kozmogónie interpretuje ako „Prvočlovek“ (zrodený priamo z pôdy), a vedľa neho sa nachádza objímajúci sa pár – muž Mitos a žena Krateia. Keďže slovo ''Mitos'' („vlákno“) slúžilo v orfických tajných textoch ako kryptogram pre mužské semeno a ''Krateia'' predstavuje personifikovanú „Silu“, scéna je chápaná ako alegorický mýtus o stvorení ľudstva, hoci časť bádateľov v tom vidí zobrazenie reálnej rodiny miestnych darcov v mierne karikatúrnej podobe. Jeden z nájdených kantharov priamo nesie nápis {{vjz|grc|Κοεης}} (''Koeés''), čo dokazuje liturgické prepojenie boiotského kňažstva s titulom tajných kňazov zo Samothraké.<ref name="Burkert">BURKERT, Walter. ''Ancient Mystery Cults''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1987, s. 110–112. ISBN 978-0-674-03387-0.</ref><ref name="Schachter2016">SCHACHTER, Albert. ''Boiotia in Antiquity: Selected Papers''. Cambridge : Cambridge University Press, 2016, s. 331–335. ISBN 978-1-107-05324-3.</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* BEEKES, Robert Stephen Paul. The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne''. Roč. 57, 2004, s. 465–477.
* BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2522–2541.
* CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.
* EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985. ISBN 3-87838-408-4.
* HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950.
* WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben''. 6 zväzkov. Berlin : De Gruyter, 1940–1982.
== Pozri aj ==
* [[Dioskúrovia]]
[[Kategória:Grécka mytológia]]
qsmzda9dnndy2dzrmngpnp2r1rmusz7
8213767
8213766
2026-05-14T15:33:20Z
Luppus
39967
wikilinka
8213767
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]]
'''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', {{v jazyku|lat|''Cabiri''}}) boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι Θεοí}} – ''Megaloi Theoi'').<ref name="Beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kabeirovia | encyklopédia = Beliana | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | url = sav.sk | jazyk = sk}}</ref> Ďalšie doklady o ich kulte pochádzajú z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], [[Boiótia|Boiótie]], [[Pergamon]]u a [[Milét]]u.<ref name="Hemberg">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 160ff.</ref><ref name="Cruccas">CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.</ref> V antike bol najznámejším a archeologicky najlepšie preskúmaným ich [[mystériový kult]] na Samothraké.<ref name="Cruccas"/>
Lokálne formy kultu vykazovali značné rozdiely. Kabeirovia, vystupujúci najčastejšie v dvojiciach alebo trojiciach, personifikovali prírodné sily spojené s poľnohospodárstvom (plodnosťou), moreplavbou alebo kováčskym remeslom a metalurgiou.<ref name="Hemberg"/> V neskoršom období splývali s inými mužskými božskými kolektívmi, predovšetkým s [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]], [[Kuréti|Kurétmi]], [[Korybanti|Korybantmi]] či Telchínmi.<ref name="Bloch">BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2524.</ref> Paralelne s nimi sú v prameňoch doložené aj kabeirské [[nymfa|nymfy]].<ref name="Hemberg"/>
== Meno a pôvod ==
Existuje niekoľko teórií o pôvode kabeirského kultu. Najrozšírenejšou, hoci diskutabilnou, je semitská téza, popri ktorej sa alternatívne uvažuje o domácom predgréckom substráte alebo o anatolskom (maloázijskom) pôvode.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Semitská hypotéza ===
V minulosti bola na základe etymologických argumentov široko akceptovaná semitská teória. Keďže Kabeirovia boli nazývaní „Veľkí bohovia“, ich meno sa odvodzovalo zo semitského adjektíva ''kabir'' („veľký“). Tomu zodpovedalo aj označenie kabeirského kňaza ({{vjz|grc|κοíης}} – ''koiés'' alebo {{vjz|grc|κόης}} – ''koés''), ktoré sa spájalo s hebrejským slovom {{vjz|heb|כֹּהֵן}} (''kōhēn'' – kňaz).<ref>Heinrich Lewy, ''Die semitischen Fremdwörter im Griechischen'', Berlin : Gaertner, 1895, s. 258.</ref> Na Samothraké bol kult mytologicky prepojený s postavou [[Kadmos|Kadma]], brata Foinika (eponymného zakladateľa [[Fenícia|Fenície]]), čo starších bádateľov viedlo k odvodeniu jeho mena zo semitského koreňa ''qdm'' s významom „východ“ alebo „starobylý“. Za historických sprostredkovateľov tohto náboženského importu boli tradične považovaní fénickí moreplavci, ktorí v archaickom období zakladali v Egejskom mori dočasné obchodné osady a kolónie.<ref name="Bloch"/><ref name="Hemberg"/> Súčasná veda však semitský pôvod odmieta, nakoľko okrem týchto starších, dnes už prekonaných lingvistických hypotéz neexistujú žiadne priame historické ani archeologické dôkazy.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Anatolská hypotéza ===
Meno Kadmilos (uvádzané aj ako Kasmilos), čo bol jeden z Kabeirov a syn [[Héfaistos|Héfaista]], býva stotožňované s [[Chetiti|chetitským]] božským kováčom Chašammelim (''Ḫašammīl''). Kabeirovia sa v tomto kontexte lingvisticky porovnávajú s chetitským a luvijským výrazom ''ḫābiri-'' (označenie pre bližšie neurčenú sociálnu alebo etnickú skupinu, pravdepodobne beduínov). Božstvá ''ḫābiri'' sa uvádzajú ako prísahoví bohovia vo viacerých chetitských zmluvách,<ref>Ilya S. Yakubovich, ''Sociolinguistics of the Luvian Language'', Chicago : University of Chicago, 2008, s. 446.</ref> ich presná funkcia je však nejasná. Anatolský pôvod je geograficky pravdepodobný.
=== Predgrécky pôvod ===
Jazykovedec [[Robert Beekes]] obhajuje predgrécky pôvod týchto božstiev a ich meno odvodzuje z predindoeurópskeho tvaru ''kabary''. Z neho sa hláskovou zmenou (tzv. i-ovou prehláskou) cez medzitvar ''Kabery'' vyvinul grécky tvar ''Kabeir'' s dvojhláskou ''ei'', čo podľa jeho záverov definitívne vylučuje semitskú etymológiu.<ref name="Beekes2004">Robert S. P. Beekes, The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne'', roč. 57, 2004, s. 465–477.</ref> Meno Kadmilos/Kasmilos považuje za neindoeurópske (anatolské) a rekonštruuje praformu ''Ḫatsmy''. Z nej malo vzniknúť [[Chatiti|chattské]] meno božského kováča ''Ḫašmaiu'', ktoré Chetiti prebrali ako Chašammeli. Túto etymologickú hypotézu potvrdzujú staroasýrske klinopisné texty z náleziska [[Kültepe]], v ktorých sú zaznamenané pôvodné anatolské mužské mená ''Chazamil'' a ''Chazimil''. Tieto mená obsahujú polozavretú spoluhlásku (afrikátu) ''c'' (v medzinárodnej transkripcii zapisovanú ako ''ts''), čo poukazuje na starobylú hláskovú štruktúru.<ref>KLOEKHORST, Alwin. ''Kanišite Hittite. The Earliest Attested Record of Indo-European''. Leiden/Boston : Brill, 2019, s. 67. ISBN 978-90-04-39791-0.</ref>
Pre kňazský titul ''koies'' (alebo ''koes'') navrhuje Beekes rovnako predgrécky pôvod.<ref>BEEKES, Robert. ''Etymological Dictionary of Greek''. Leiden : Brill, 2010, s. 732. ISBN 978-90-04-17418-4.</ref> Slovo však môže byť aj [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskeho]] pôvodu s paralelnými tvarmi v [[Lýdia|lýdskom]] jazyku (''kaveś'' – „kňaz, kňažka“) a v staroindickom sanskrte (''kaví'' – „veštec, básnik, mudrc“). Všetky tieto formy by v tom prípade pochádzali z praindoeurópskeho základu ''kouhēi'', odvodeného od koreňa ''skeuh'' s významom „vnímať, spozorovať“ (v slovenčine s ním vzdialene príbuzne súvisí napríklad sloveso ''skúmať'').<ref>MALLORY, James Patrick – ADAMS, Douglas Quentin. ''The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World''. Oxford : Oxford University Press, 2006, s. 413. ISBN 978-0-19-928791-8.</ref>
== Kulty ==
=== Lémnos ===
[[Súbor:Καβείριο.JPG|náhľad|Lémnoské Kabeirion]]
Lémnoský kult Kabeirov spracoval grécky tragický básnik [[Aischylos]] (525 – 456 pred Kr.) vo svojom diele ''Kabeiroi'' (Kabeirovia), z ktorého sa zachovali len fragmenty.<ref>SOMMERSTEIN, Alan H. ''Aeschylus: Fragments''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2009, s. 104–107. ISBN 978-0-674-99629-8.</ref> Podľa nich boli Kabeirovia priateľské bytosti sľubujúce bohatú vinobranie; víno tiež nalievali [[Argonauti|Argonautom]], až kým sa neopili.<ref name="Bloch"/> Podľa iných antických autorov boli na Lémnose uctievaní traja Kabeirovia a tri kabeirské nymfy ({{vjz|grc|τρεῖς Καβειρίδες νύμφαι}} – ''treis Kabeirides nymphai''), ktorí boli deťmi alebo vnukmi Héfaista a Kabeiró, dcéry morského starca [[Próteus|Prótea]].<ref name="Hemberg"/> Kamillos bol buď ich otcom, alebo bratom. Ten bol stotožňovaný s [[Hermes (boh)|Hermom]].<ref name="Bloch"/> Uvádzalo sa tiež, že [[Etruskovia]], ktorých prítomnosť na Lémnose v istom období dokladajú archeologické nálezy, nazývali [[Merkúr (boh)|Merkura]] menom Camillus.<ref name="Hemberg"/>
Na Lémnose sa slávnosti na počesť Kabeirov konali v noci, v háji susediacom s Héfaistovým chrámom. Počas nich boli na celom ostrove na deväť nocí vyhasnuté všetky ohne. Loď priniesla z ostrova [[Délos]] nový oheň a pred pobrežím čakala na uplynutie tejto lehoty. Potom sa týmto délskym ohňom opäť zapálili lémnoské krby. Lémnoské Kabeirion bolo objavené pri dedine Chloé a v súčasnosti je archeologicky dobre preskúmané. Najstaršie nálezy pochádzajú zo 7. storočia pred Kr., čo z neho robí najstaršie preukázateľné Kabeirion.<ref name="Ruhl108">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 108. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref>[[Súbor:Burgos 708.jpg|náhľad|Bronzová minca (Æ 17 mm) z iberského ostrova Ebusus (dnes Ibiza, cca 210 pred Kr. – začiatok 2. stor. pred n. l.). Na lícnej strane (averz) je zobrazený sediaci Kabeir (často stotožňovaný s fénicko-púnskym ochranným božstvom Besom) držiaci v pravej ruke kováčske kladivo a v ľavej hada; na rubovej strane (reverz) útočiaci býk (katalóg Burgos 708).]]
=== Imbros ===
Podľa správ antických autorov bol ostrov Imbros obzvlášť zasvätený Kabeirom a Hermovi.<ref name="Ruhl27"/> Viaceré nápisy z ostrova spomínajú „Veľkých bohov“, raz spolu s „kráľom“ Kasmeilom ({{vjz|grc|Κασμεῖλος ἄναξ}} – ''Kasmeilos anax'') a [[Titani|Titanmi]].<ref name="Hemberg"/> Presnejšie údaje o ich kulte na Imbrose však nie sú známe.<ref name="Ruhl27"/> Nápisy uvádzajú kňazov Veľkých bohov a zoznamy mystov ukazujú, že išlo o mystériový kult, na ktorom sa mohli zúčastňovať len zasvätení.<ref name="Ruhl109"/>
Niektoré imbrické mince zobrazujú na lícnej strane portrét rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]] a na rubovej strane dve plstené čiapky ([[Pilos|piloi]]) s hviezdou navrchu, čo je zvyčajne symbol oboch Dioskúrov, no v tomto prípade sú tým myslení Kabeirovia. Medzi čiapkami je vyobrazená [[Hermova palica]] (kérykeion, posolská palica ovinutá dvoma hadmi). Z toho sa dá usúdiť, že na Imbrose boli uctievaní dvaja Kabeirovia, ktorí boli spojení s Hermom.<ref name="Ruhl27">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 27, 107–109. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Fragmentárny nápis s obetnými darmi bohyni, ktorej meno sa neuvádza, zrejme tiež súvisel s kultom Veľkých bohov a Herma.<ref name="Ruhl195">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 107–109, 195–197. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Skromné ruiny imbrického Kabeirionu sa našli v odľahlom údolí horského potoka pri Roxado, západne od letiska, sú však len minimálne preskúmané.<ref name="Ruhl109">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 109–120. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Nápis z rímskych čias, ktorý sa tam našiel, spomína obnovu [[Stoa (architektúra)|stoy]] Veľkých bohov.<ref name="Ruhl109"/>
=== Samothraké ===
[[Súbor:Relief Samothrace Louvre Ma697.jpg|náhľad|Archaický mramorový reliéf zo Samothraké (cca 560 pred Kr.) zobrazujúci mytologické postavy Agamemnona, Talthybia a Epeia. Fragment pravdepodobne znázorňuje Agamemnonovo zasvätenie do samothrakých mystérií.]]
Samothraký kult Veľkých bohov dosiahol v antike vysokú vážnosť. Podobne ako na Lémnose a Imbrose ich tu nazývali iba „Veľkí bohovia“.<ref name="Cruccas"/> Ich mená podľa antického spisovateľa Mnasea zneli: Axieros, Axiokersa, Axiokersos a Kasmilos.<ref name="Bloch"/> V [[schólia|schóliu]] boli stotožňovaní s [[Démétér|Demeter]], [[Persefoné|Persefonou]], [[Hádes|Hádom]] a Hermom.<ref name="Hemberg"/> Ich sviatok sa oslavoval uprostred leta, približne koncom júla alebo začiatkom augusta, pričom zasväcovanie do mystériového kultu prebiehalo počas celého roka.<ref name="Ehrhardt">EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985, s. 45. ISBN 3-87838-408-4.</ref> Mysti nosili železný prsteň a purpurovú pásku, ktorá im poskytovala ochranu na mori, a počas osláv sa tancovali kruhové tance.<ref name="Ehrhardt"/>
Kabeirion, ktoré disponovalo právom posvätného azylu (''asylia''), ležalo západne od antického mesta pri Palaiopolise a patrí k najlepšie preskúmaným sakrálnym komplexom v Egeide.<ref name="Ehrhardt"/> Z tohto areálu pochádza slávna helenistická mramorová socha [[Niké zo Samothráky]], objavená v 19. storočí,<ref name="Lehmann">LEHMANN, Karl. ''Samothrace: A Guide to the Excavations and the Museum''. 5. vyd. Locust Valley, N.Y. : J. J. Augustin, 1983, s. 28–32.</ref> pričom moderné výskumy New York University a múzea v Louvri presnejšie rekonštruujú jej pôvodný performatívny kontext v bezprostrednej blízkosti antického divadla a stoy.<ref>Excavations at Samothrace, Greece. In: ''The Institute of Fine Arts, NYU''. [Online]. Dostupné na: <https://ifa.nyu.edu/study/archaeology/samothrace.html>.</ref> Posvätný okrsok sa rozvíjal po celé stáročia prostredníctvom neustálej architektonickej dostavby a rozširovania, pričom bol situovaný v horskom údolí neďaleko hlavného mesta, kde ním pretekali dva bystré potoky.<ref name="Cole">COLE, Susan Guettel. ''Theoi Megaloi: The Cult of the Great Gods at Samothrace''. Leiden : Brill, 1984, s. 12–15. ISBN 978-90-04-06885-8.</ref> Nedávne archeologické a forenzné analýzy využívajúce 3D modelovanie potvrdili silnú previazanosť medzi touto členitou prírodnou krajinou, premenami riečneho koryta a samotnou architektúrou rituálnych priestorov.<ref>Samothrace - 2019. In: ''Chronique des fouilles en Ligne / Archaeology in Greece Online''. [Online]. [Cit. 2026-05-14]. Dostupné na: <https://chronique.efa.gr/?r=report&id=8116>.</ref> K najstarším preukázateľným kultovým miestam vnútri svätyne patril prírodný skalný útes, ktorý v archaickom období plnil funkciu obetného oltára.<ref name="Lehmann"/>
Samothrakí Veľkí bohovia mali svoje Kabeirion aj na ostrove Délos, ktoré bolo neskôr premenované na Samothrakeion. Na jeho čele stál kňaz „Veľkých bohov, Samothrakov, Dioskúrov a Kabeirov“. Na minciach z ostrova [[Syros]] boli vyobrazení Dioskúrovia s nápisom „sýrskych kabeirských bohov“. Toto stotožnenie vyplývalo z toho, že obe skupiny bohov boli ochrancami plavby. Široké geografické rozšírenie samothrakého kultu dokladá nález ochranného amuletu v rímskom legionárskom tábore [[Vindonissa]] (pri obci Windisch v dnešnom Švajčiarsku). Tento artefakt okrem mena bohyne [[Hygieia]] obsahuje nápis ''KASM'' a trikrát opakované ''AXI'', čo predstavuje skratky troch kultových mien Kabeirov (Kasmilos, Axieros, Axiokersa, Axiokersos), ktoré zaznamenal spisovateľ Mnaseas.<ref>LERSCH, Laurenz. Antiquarische Wanderung von der Schweiz bis zum Meere. In: ''Jahrbücher des Vereins von Alterthumsfreunden im Rheinlande''. Roč. 9, 1846, s. 53–56.</ref>
=== Macedónia ===
Kult Kabeirov je doložený pre [[Solún|Thessaloniki]] (Solún) a zdá sa byť mladšieho dáta. Antické mince zobrazujú mladíka s kladivom, čo pravdepodobne poukazuje na spojenie s Héfaistom. Nápis zo 4. storočia pred Kr. však namiesto toho uvádza Kyrbantov (Korybantov). Podľa povesti išlo o troch bratov, z ktorých dvaja zabili tretieho a jeho hlavu zakopali pod [[Olymp]]om. Jeho pohlavné orgány potom priniesli v skrinke do Itálie k Etruskom. V meste [[Olynthos]] sa našiel nápis zasvätený „Kabeirovi a chlapcovi Kabeira“. Táto dvojica otca a syna je známa aj z Boiótie.
=== Boiótia ===
[[Súbor:Kabeiric black-figure skyphos, NAMA 424, 191381.jpg|náhľad|[[Čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrový]] boiotský [[skyfos]] od [[Maliar mystov|Maliara mystov]] (prelom 5. a 4. stor. pred Kr.) zobrazujúci rituálnu procesiu smerujúcu do thébskej svätyne Kabeirion.]]
Kult Kabeirov je pre Boiotiu spoľahlivo doložený, pričom sa v tamojších antických nápisoch objavujú aj mužské teoforické mená ako Kabirios, Kabirinos alebo Kabirichos.<ref name="Hemberg1">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 182–185.</ref> Ich kult tu bol úzko prepojený s chthonickou bohyňou obilia [[Démétér|Demeter]]. Podľa antického spisovateľa a cestovateľa Pausania to bol práve Kabeir menom Prometeus a jeho syn Aitnaios, ktorí od Demeter prijali vôbec prvé zasvätenie do mystérií.<ref name="Pausanias">PAUSANIAS. ''Cesta po Řecku II''. Preklad Helena Businská. Praha : Svoboda, 1974. (9.25.6), s. 242.</ref>
V Boiotii sú spoľahlivo doložené dve svätyne Kabeirion. Prvá sa podľa Pausaniových svedectiev nachádzala v pobrežnom meste Anthedon, kde stál posvätný háj a v jeho blízkosti chrám Demeter.<ref name="Pausanias"/> Druhé, oveľa významnejšie Kabeirion sa nachádzalo 32 stadií za hradbami [[Téby (Bojócia)|Téb]]; na prístupovej ceste k nemu stál chrám Demeter Kabeiraie a jej dcéry Kóry.<ref name="Schachter">SCHACHTER, Albert. ''Cults of Boiotia: 2. Herakles to Poseidon''. London : Institute of Classical Studies, 1986, s. 84–89. ISBN 978-0-900587-41-2.</ref> Toto tébske Kabeirion bolo podrobené rozsiahlemu archeologickému výskumu Nemeckého archeologického ústavu, pričom sa na lokalite našlo enormné množstvo votívnych obetných darov vrátane charakteristických kovových a olovených sošiek býkov.<ref name="Wolters">WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band I''. Berlin : Walter de Gruyter, 1940, s. 22–26. ISBN 978-3-11-106424-6.</ref> Sakrálnym centrom celej tejto svätyne bola prirodzená skupina skalných útesov slúžiaca na rituálne účely.<ref name="Wolters"/>
Z tejto boiotskej oblasti pochádza aj špecifická skupina maľovanej čiernofigúrovej keramiky, takzvané vázy kabeirského štýlu (najčastejšie hlboké poháre – skyfoi), ktoré tematicky parodickým či rituálnym spôsobom zachytávajú scény z tohto kultu.<ref name="Heimberg">HEIMBERG, Ursula. ''Die Keramik des Kabirions (Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band III)''. Berlin : Walter de Gruyter, 1982, s. 45–52. ISBN 978-3-11-005755-3.</ref> Na slávnom fragmente skyfosa (zo zbierok Národného archeologického múzea v Aténach) je zobrazený samotný Kabiros ({{vjz|grc|Κάβιρος}}) stvárnený ako bradatý muž ležiaci na sympotickom ležadle s kantharom v ruke. Pred ním stojí jeho nahý syn Pais ({{vjz|grc|Πάϊς}} – „dieťa, chlapec, syn“), ktorý mu ako čašník naberá víno z miešacej nádoby do malého džbánu ([[oinochoé]]). V ľavej časti kompozície stojí ďalší chlapec menom Pratolaos, čo sa v rámci orfickej kozmogónie interpretuje ako „Prvočlovek“ (zrodený priamo z pôdy), a vedľa neho sa nachádza objímajúci sa pár – muž Mitos a žena Krateia. Keďže slovo ''Mitos'' („vlákno“) slúžilo v orfických tajných textoch ako kryptogram pre mužské semeno a ''Krateia'' predstavuje personifikovanú „Silu“, scéna je chápaná ako alegorický mýtus o stvorení ľudstva, hoci časť bádateľov v tom vidí zobrazenie reálnej rodiny miestnych darcov v mierne karikatúrnej podobe. Jeden z nájdených kantharov priamo nesie nápis {{vjz|grc|Κοεης}} (''Koeés''), čo dokazuje liturgické prepojenie boiotského kňažstva s titulom tajných kňazov zo Samothraké.<ref name="Burkert">BURKERT, Walter. ''Ancient Mystery Cults''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1987, s. 110–112. ISBN 978-0-674-03387-0.</ref><ref name="Schachter2016">SCHACHTER, Albert. ''Boiotia in Antiquity: Selected Papers''. Cambridge : Cambridge University Press, 2016, s. 331–335. ISBN 978-1-107-05324-3.</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* BEEKES, Robert Stephen Paul. The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne''. Roč. 57, 2004, s. 465–477.
* BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2522–2541.
* CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.
* EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985. ISBN 3-87838-408-4.
* HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950.
* WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben''. 6 zväzkov. Berlin : De Gruyter, 1940–1982.
== Pozri aj ==
* [[Dioskúrovia]]
[[Kategória:Grécka mytológia]]
cnfejd04bn5ult1qzay3ic7dty6vwrh
8213768
8213767
2026-05-14T15:34:58Z
Luppus
39967
8213768
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]]
'''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', {{v jazyku|lat|''Cabiri''}}) boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι Θεοí}} – ''Megaloi Theoi'').<ref name="Beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kabeirovia | encyklopédia = Beliana | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | url = sav.sk | jazyk = sk}}</ref> Ďalšie doklady o ich kulte pochádzajú z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], [[Boiótia|Boiótie]], [[Pergamon]]u a [[Milét]]u.<ref name="Hemberg">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 160ff.</ref><ref name="Cruccas">CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.</ref> V antike bol najznámejším a archeologicky najlepšie preskúmaným ich [[mystériový kult]] na Samothraké.<ref name="Cruccas"/>
Lokálne formy kultu vykazovali značné rozdiely. Kabeirovia, vystupujúci najčastejšie v dvojiciach alebo trojiciach, personifikovali prírodné sily spojené s poľnohospodárstvom (plodnosťou), moreplavbou alebo kováčskym remeslom a metalurgiou.<ref name="Hemberg"/> V neskoršom období splývali s inými mužskými božskými kolektívmi, predovšetkým s [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]], [[Kuréti|Kurétmi]], [[Korybanti|Korybantmi]] či Telchínmi.<ref name="Bloch">BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2524.</ref> Paralelne s nimi sú v prameňoch doložené aj kabeirské [[nymfa|nymfy]].<ref name="Hemberg"/>
== Meno a pôvod ==
Existuje niekoľko teórií o pôvode kabeirského kultu. Najrozšírenejšou, hoci diskutabilnou, je semitská téza, popri ktorej sa alternatívne uvažuje o domácom predgréckom substráte alebo o anatolskom (maloázijskom) pôvode.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Semitská hypotéza ===
V minulosti bola na základe etymologických argumentov široko akceptovaná semitská teória. Keďže Kabeirovia boli nazývaní „Veľkí bohovia“, ich meno sa odvodzovalo zo semitského adjektíva ''kabir'' („veľký“). Tomu zodpovedalo aj označenie kabeirského kňaza ({{vjz|grc|κοíης}} – ''koiés'' alebo {{vjz|grc|κόης}} – ''koés''), ktoré sa spájalo s hebrejským slovom {{vjz|heb|כֹּהֵן}} (''kōhēn'' – kňaz).<ref>Heinrich Lewy, ''Die semitischen Fremdwörter im Griechischen'', Berlin : Gaertner, 1895, s. 258.</ref> Na Samothraké bol kult mytologicky prepojený s postavou [[Kadmos|Kadma]], brata Foinika (eponymného zakladateľa [[Fenícia|Fenície]]), čo starších bádateľov viedlo k odvodeniu jeho mena zo semitského koreňa ''qdm'' s významom „východ“ alebo „starobylý“. Za historických sprostredkovateľov tohto náboženského importu boli tradične považovaní fénickí moreplavci, ktorí v archaickom období zakladali v Egejskom mori dočasné obchodné osady a kolónie.<ref name="Bloch"/><ref name="Hemberg"/> Súčasná veda však semitský pôvod odmieta, nakoľko okrem týchto starších, dnes už prekonaných lingvistických hypotéz neexistujú žiadne priame historické ani archeologické dôkazy.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Anatolská hypotéza ===
Meno Kadmilos (uvádzané aj ako Kasmilos), čo bol jeden z Kabeirov a syn [[Héfaistos|Héfaista]], býva stotožňované s [[Chetiti|chetitským]] božským kováčom Chašammelim (''Ḫašammīl''). Kabeirovia sa v tomto kontexte lingvisticky porovnávajú s chetitským a luvijským výrazom ''ḫābiri-'' (označenie pre bližšie neurčenú sociálnu alebo etnickú skupinu, pravdepodobne beduínov). Božstvá ''ḫābiri'' sa uvádzajú ako prísahoví bohovia vo viacerých chetitských zmluvách,<ref>Ilya S. Yakubovich, ''Sociolinguistics of the Luvian Language'', Chicago : University of Chicago, 2008, s. 446.</ref> ich presná funkcia je však nejasná. Anatolský pôvod je geograficky pravdepodobný.
=== Predgrécky pôvod ===
Jazykovedec [[Robert Beekes]] obhajuje predgrécky pôvod týchto božstiev a ich meno odvodzuje z predindoeurópskeho tvaru ''kabary''. Z neho sa hláskovou zmenou (tzv. i-ovou prehláskou) cez medzitvar ''Kabery'' vyvinul grécky tvar ''Kabeir'' s dvojhláskou ''ei'', čo podľa jeho záverov definitívne vylučuje semitskú etymológiu.<ref name="Beekes2004">Robert S. P. Beekes, The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne'', roč. 57, 2004, s. 465–477.</ref> Meno Kadmilos/Kasmilos považuje za neindoeurópske (anatolské) a rekonštruuje praformu ''Ḫatsmy''. Z nej malo vzniknúť [[Chatiti|chattské]] meno božského kováča ''Ḫašmaiu'', ktoré Chetiti prebrali ako Chašammeli. Túto etymologickú hypotézu potvrdzujú staroasýrske klinopisné texty z náleziska [[Kültepe]], v ktorých sú zaznamenané pôvodné anatolské mužské mená ''Chazamil'' a ''Chazimil''. Tieto mená obsahujú polozavretú spoluhlásku (afrikátu) ''c'' (v medzinárodnej transkripcii zapisovanú ako ''ts''), čo poukazuje na starobylú hláskovú štruktúru.<ref>KLOEKHORST, Alwin. ''Kanišite Hittite. The Earliest Attested Record of Indo-European''. Leiden/Boston : Brill, 2019, s. 67. ISBN 978-90-04-39791-0.</ref>
Pre kňazský titul ''koies'' (alebo ''koes'') navrhuje Beekes rovnako predgrécky pôvod.<ref>BEEKES, Robert. ''Etymological Dictionary of Greek''. Leiden : Brill, 2010, s. 732. ISBN 978-90-04-17418-4.</ref> Slovo však môže byť aj [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskeho]] pôvodu s paralelnými tvarmi v [[Lýdia|lýdskom]] jazyku (''kaveś'' – „kňaz, kňažka“) a v staroindickom sanskrte (''kaví'' – „veštec, básnik, mudrc“). Všetky tieto formy by v tom prípade pochádzali z praindoeurópskeho základu ''kouhēi'', odvodeného od koreňa ''skeuh'' s významom „vnímať, spozorovať“ (v slovenčine s ním vzdialene príbuzne súvisí napríklad sloveso ''skúmať'').<ref>MALLORY, James Patrick – ADAMS, Douglas Quentin. ''The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World''. Oxford : Oxford University Press, 2006, s. 413. ISBN 978-0-19-928791-8.</ref>
== Kulty ==
=== Lémnos ===
[[Súbor:Καβείριο.JPG|náhľad|Lémnoské Kabeirion]]
Lémnoský kult Kabeirov spracoval grécky tragický básnik [[Aischylos]] (525 – 456 pred Kr.) vo svojom diele ''Kabeiroi'' (Kabeirovia), z ktorého sa zachovali len fragmenty.<ref>SOMMERSTEIN, Alan H. ''Aeschylus: Fragments''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2009, s. 104–107. ISBN 978-0-674-99629-8.</ref> Podľa nich boli Kabeirovia priateľské bytosti sľubujúce bohatú vinobranie; víno tiež nalievali [[Argonauti|Argonautom]], až kým sa neopili.<ref name="Bloch"/> Podľa iných antických autorov boli na Lémnose uctievaní traja Kabeirovia a tri kabeirské nymfy ({{vjz|grc|τρεῖς Καβειρίδες νύμφαι}} – ''treis Kabeirides nymphai''), ktorí boli deťmi alebo vnukmi Héfaista a Kabeiró, dcéry morského starca [[Próteus|Prótea]].<ref name="Hemberg"/> Kamillos bol buď ich otcom, alebo bratom. Ten bol stotožňovaný s [[Hermes (boh)|Hermom]].<ref name="Bloch"/> Uvádzalo sa tiež, že [[Etruskovia]], ktorých prítomnosť na Lémnose v istom období dokladajú archeologické nálezy, nazývali [[Merkúr (boh)|Merkura]] menom Camillus.<ref name="Hemberg"/>
Na Lémnose sa slávnosti na počesť Kabeirov konali v noci, v háji susediacom s Héfaistovým chrámom. Počas nich boli na celom ostrove na deväť nocí vyhasnuté všetky ohne. Loď priniesla z ostrova [[Délos]] nový oheň a pred pobrežím čakala na uplynutie tejto lehoty. Potom sa týmto délskym ohňom opäť zapálili lémnoské krby. Lémnoské Kabeirion bolo objavené pri dedine Chloé a v súčasnosti je archeologicky dobre preskúmané. Najstaršie nálezy pochádzajú zo 7. storočia pred Kr., čo z neho robí najstaršie preukázateľné Kabeirion.<ref name="Ruhl108">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 108. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref>[[Súbor:Burgos 708.jpg|náhľad|Bronzová minca (Æ 17 mm) z iberského ostrova Ebusus (dnes Ibiza, cca 210 pred Kr. – začiatok 2. stor. pred Kr.). Na lícnej strane (averz) je zobrazený sediaci Kabeir (často stotožňovaný s fénicko-púnskym ochranným božstvom Besom) držiaci v pravej ruke kováčske kladivo a v ľavej hada; na rubovej strane (reverz) útočiaci býk (katalóg Burgos 708).]]
=== Imbros ===
Podľa správ antických autorov bol ostrov Imbros obzvlášť zasvätený Kabeirom a Hermovi.<ref name="Ruhl27"/> Viaceré nápisy z ostrova spomínajú „Veľkých bohov“, raz spolu s „kráľom“ Kasmeilom ({{vjz|grc|Κασμεῖλος ἄναξ}} – ''Kasmeilos anax'') a [[Titani|Titanmi]].<ref name="Hemberg"/> Presnejšie údaje o ich kulte na Imbrose však nie sú známe.<ref name="Ruhl27"/> Nápisy uvádzajú kňazov Veľkých bohov a zoznamy mystov ukazujú, že išlo o mystériový kult, na ktorom sa mohli zúčastňovať len zasvätení.<ref name="Ruhl109"/>
Niektoré imbrické mince zobrazujú na lícnej strane portrét rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]] a na rubovej strane dve plstené čiapky ([[Pilos|piloi]]) s hviezdou navrchu, čo je zvyčajne symbol oboch Dioskúrov, no v tomto prípade sú tým myslení Kabeirovia. Medzi čiapkami je vyobrazená [[Hermova palica]] (kérykeion, posolská palica ovinutá dvoma hadmi). Z toho sa dá usúdiť, že na Imbrose boli uctievaní dvaja Kabeirovia, ktorí boli spojení s Hermom.<ref name="Ruhl27">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 27, 107–109. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Fragmentárny nápis s obetnými darmi bohyni, ktorej meno sa neuvádza, zrejme tiež súvisel s kultom Veľkých bohov a Herma.<ref name="Ruhl195">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 107–109, 195–197. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Skromné ruiny imbrického Kabeirionu sa našli v odľahlom údolí horského potoka pri Roxado, západne od letiska, sú však len minimálne preskúmané.<ref name="Ruhl109">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 109–120. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Nápis z rímskych čias, ktorý sa tam našiel, spomína obnovu [[Stoa (architektúra)|stoy]] Veľkých bohov.<ref name="Ruhl109"/>
=== Samothraké ===
[[Súbor:Relief Samothrace Louvre Ma697.jpg|náhľad|Archaický mramorový reliéf zo Samothraké (cca 560 pred Kr.) zobrazujúci mytologické postavy Agamemnona, Talthybia a Epeia. Fragment pravdepodobne znázorňuje Agamemnonovo zasvätenie do samothrakých mystérií.]]
Samothraký kult Veľkých bohov dosiahol v antike vysokú vážnosť. Podobne ako na Lémnose a Imbrose ich tu nazývali iba „Veľkí bohovia“.<ref name="Cruccas"/> Ich mená podľa antického spisovateľa Mnasea zneli: Axieros, Axiokersa, Axiokersos a Kasmilos.<ref name="Bloch"/> V [[schólia|schóliu]] boli stotožňovaní s [[Démétér|Demeter]], [[Persefoné|Persefonou]], [[Hádes|Hádom]] a Hermom.<ref name="Hemberg"/> Ich sviatok sa oslavoval uprostred leta, približne koncom júla alebo začiatkom augusta, pričom zasväcovanie do mystériového kultu prebiehalo počas celého roka.<ref name="Ehrhardt">EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985, s. 45. ISBN 3-87838-408-4.</ref> Mysti nosili železný prsteň a purpurovú pásku, ktorá im poskytovala ochranu na mori, a počas osláv sa tancovali kruhové tance.<ref name="Ehrhardt"/>
Kabeirion, ktoré disponovalo právom posvätného azylu (''asylia''), ležalo západne od antického mesta pri Palaiopolise a patrí k najlepšie preskúmaným sakrálnym komplexom v Egeide.<ref name="Ehrhardt"/> Z tohto areálu pochádza slávna helenistická mramorová socha [[Niké zo Samothráky]], objavená v 19. storočí,<ref name="Lehmann">LEHMANN, Karl. ''Samothrace: A Guide to the Excavations and the Museum''. 5. vyd. Locust Valley, N.Y. : J. J. Augustin, 1983, s. 28–32.</ref> pričom moderné výskumy New York University a múzea v Louvri presnejšie rekonštruujú jej pôvodný performatívny kontext v bezprostrednej blízkosti antického divadla a stoy.<ref>Excavations at Samothrace, Greece. In: ''The Institute of Fine Arts, NYU''. [Online]. Dostupné na: <https://ifa.nyu.edu/study/archaeology/samothrace.html>.</ref> Posvätný okrsok sa rozvíjal po celé stáročia prostredníctvom neustálej architektonickej dostavby a rozširovania, pričom bol situovaný v horskom údolí neďaleko hlavného mesta, kde ním pretekali dva bystré potoky.<ref name="Cole">COLE, Susan Guettel. ''Theoi Megaloi: The Cult of the Great Gods at Samothrace''. Leiden : Brill, 1984, s. 12–15. ISBN 978-90-04-06885-8.</ref> Nedávne archeologické a forenzné analýzy využívajúce 3D modelovanie potvrdili silnú previazanosť medzi touto členitou prírodnou krajinou, premenami riečneho koryta a samotnou architektúrou rituálnych priestorov.<ref>Samothrace - 2019. In: ''Chronique des fouilles en Ligne / Archaeology in Greece Online''. [Online]. [Cit. 2026-05-14]. Dostupné na: <https://chronique.efa.gr/?r=report&id=8116>.</ref> K najstarším preukázateľným kultovým miestam vnútri svätyne patril prírodný skalný útes, ktorý v archaickom období plnil funkciu obetného oltára.<ref name="Lehmann"/>
Samothrakí Veľkí bohovia mali svoje Kabeirion aj na ostrove Délos, ktoré bolo neskôr premenované na Samothrakeion. Na jeho čele stál kňaz „Veľkých bohov, Samothrakov, Dioskúrov a Kabeirov“. Na minciach z ostrova [[Syros]] boli vyobrazení Dioskúrovia s nápisom „sýrskych kabeirských bohov“. Toto stotožnenie vyplývalo z toho, že obe skupiny bohov boli ochrancami plavby. Široké geografické rozšírenie samothrakého kultu dokladá nález ochranného amuletu v rímskom legionárskom tábore [[Vindonissa]] (pri obci Windisch v dnešnom Švajčiarsku). Tento artefakt okrem mena bohyne [[Hygieia]] obsahuje nápis ''KASM'' a trikrát opakované ''AXI'', čo predstavuje skratky troch kultových mien Kabeirov (Kasmilos, Axieros, Axiokersa, Axiokersos), ktoré zaznamenal spisovateľ Mnaseas.<ref>LERSCH, Laurenz. Antiquarische Wanderung von der Schweiz bis zum Meere. In: ''Jahrbücher des Vereins von Alterthumsfreunden im Rheinlande''. Roč. 9, 1846, s. 53–56.</ref>
=== Macedónia ===
Kult Kabeirov je doložený pre [[Solún|Thessaloniki]] (Solún) a zdá sa byť mladšieho dáta. Antické mince zobrazujú mladíka s kladivom, čo pravdepodobne poukazuje na spojenie s Héfaistom. Nápis zo 4. storočia pred Kr. však namiesto toho uvádza Kyrbantov (Korybantov). Podľa povesti išlo o troch bratov, z ktorých dvaja zabili tretieho a jeho hlavu zakopali pod [[Olymp]]om. Jeho pohlavné orgány potom priniesli v skrinke do Itálie k Etruskom. V meste [[Olynthos]] sa našiel nápis zasvätený „Kabeirovi a chlapcovi Kabeira“. Táto dvojica otca a syna je známa aj z Boiótie.
=== Boiótia ===
[[Súbor:Kabeiric black-figure skyphos, NAMA 424, 191381.jpg|náhľad|[[Čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrový]] boiotský [[skyfos]] od [[Maliar mystov|Maliara mystov]] (prelom 5. a 4. stor. pred Kr.) zobrazujúci rituálnu procesiu smerujúcu do thébskej svätyne Kabeirion.]]
Kult Kabeirov je pre Boiotiu spoľahlivo doložený, pričom sa v tamojších antických nápisoch objavujú aj mužské teoforické mená ako Kabirios, Kabirinos alebo Kabirichos.<ref name="Hemberg1">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 182–185.</ref> Ich kult tu bol úzko prepojený s chthonickou bohyňou obilia [[Démétér|Demeter]]. Podľa antického spisovateľa a cestovateľa Pausania to bol práve Kabeir menom Prometeus a jeho syn Aitnaios, ktorí od Demeter prijali vôbec prvé zasvätenie do mystérií.<ref name="Pausanias">PAUSANIAS. ''Cesta po Řecku II''. Preklad Helena Businská. Praha : Svoboda, 1974. (9.25.6), s. 242.</ref>
V Boiotii sú spoľahlivo doložené dve svätyne Kabeirion. Prvá sa podľa Pausaniových svedectiev nachádzala v pobrežnom meste Anthedon, kde stál posvätný háj a v jeho blízkosti chrám Demeter.<ref name="Pausanias"/> Druhé, oveľa významnejšie Kabeirion sa nachádzalo 32 stadií za hradbami [[Téby (Bojócia)|Téb]]; na prístupovej ceste k nemu stál chrám Demeter Kabeiraie a jej dcéry Kóry.<ref name="Schachter">SCHACHTER, Albert. ''Cults of Boiotia: 2. Herakles to Poseidon''. London : Institute of Classical Studies, 1986, s. 84–89. ISBN 978-0-900587-41-2.</ref> Toto tébske Kabeirion bolo podrobené rozsiahlemu archeologickému výskumu Nemeckého archeologického ústavu, pričom sa na lokalite našlo enormné množstvo votívnych obetných darov vrátane charakteristických kovových a olovených sošiek býkov.<ref name="Wolters">WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band I''. Berlin : Walter de Gruyter, 1940, s. 22–26. ISBN 978-3-11-106424-6.</ref> Sakrálnym centrom celej tejto svätyne bola prirodzená skupina skalných útesov slúžiaca na rituálne účely.<ref name="Wolters"/>
Z tejto boiotskej oblasti pochádza aj špecifická skupina maľovanej čiernofigúrovej keramiky, takzvané vázy kabeirského štýlu (najčastejšie hlboké poháre – skyfoi), ktoré tematicky parodickým či rituálnym spôsobom zachytávajú scény z tohto kultu.<ref name="Heimberg">HEIMBERG, Ursula. ''Die Keramik des Kabirions (Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band III)''. Berlin : Walter de Gruyter, 1982, s. 45–52. ISBN 978-3-11-005755-3.</ref> Na slávnom fragmente skyfosa (zo zbierok Národného archeologického múzea v Aténach) je zobrazený samotný Kabiros ({{vjz|grc|Κάβιρος}}) stvárnený ako bradatý muž ležiaci na sympotickom ležadle s kantharom v ruke. Pred ním stojí jeho nahý syn Pais ({{vjz|grc|Πάϊς}} – „dieťa, chlapec, syn“), ktorý mu ako čašník naberá víno z miešacej nádoby do malého džbánu ([[oinochoé]]). V ľavej časti kompozície stojí ďalší chlapec menom Pratolaos, čo sa v rámci orfickej kozmogónie interpretuje ako „Prvočlovek“ (zrodený priamo z pôdy), a vedľa neho sa nachádza objímajúci sa pár – muž Mitos a žena Krateia. Keďže slovo ''Mitos'' („vlákno“) slúžilo v orfických tajných textoch ako kryptogram pre mužské semeno a ''Krateia'' predstavuje personifikovanú „Silu“, scéna je chápaná ako alegorický mýtus o stvorení ľudstva, hoci časť bádateľov v tom vidí zobrazenie reálnej rodiny miestnych darcov v mierne karikatúrnej podobe. Jeden z nájdených kantharov priamo nesie nápis {{vjz|grc|Κοεης}} (''Koeés''), čo dokazuje liturgické prepojenie boiotského kňažstva s titulom tajných kňazov zo Samothraké.<ref name="Burkert">BURKERT, Walter. ''Ancient Mystery Cults''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1987, s. 110–112. ISBN 978-0-674-03387-0.</ref><ref name="Schachter2016">SCHACHTER, Albert. ''Boiotia in Antiquity: Selected Papers''. Cambridge : Cambridge University Press, 2016, s. 331–335. ISBN 978-1-107-05324-3.</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* BEEKES, Robert Stephen Paul. The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne''. Roč. 57, 2004, s. 465–477.
* BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2522–2541.
* CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.
* EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985. ISBN 3-87838-408-4.
* HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950.
* WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben''. 6 zväzkov. Berlin : De Gruyter, 1940–1982.
== Pozri aj ==
* [[Dioskúrovia]]
[[Kategória:Grécka mytológia]]
k8npnlp0xacgq0oh8delmwgo6jy8b3e
8213775
8213768
2026-05-14T15:44:49Z
Luppus
39967
8213775
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]]
'''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', {{v jazyku|lat|''Cabiri''}}) boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι Θεοí}} – ''Megaloi Theoi'').<ref name="Beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kabeirovia | encyklopédia = Beliana | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | url = sav.sk | jazyk = sk}}</ref> Ďalšie doklady o ich kulte pochádzajú z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], [[Boiótia|Boiótie]], [[Pergamon]]u a [[Milét]]u.<ref name="Hemberg">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 160ff.</ref><ref name="Cruccas">CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.</ref> V antike bol najznámejším a archeologicky najlepšie preskúmaným ich [[mystériový kult]] na Samothraké.<ref name="Cruccas"/>
Lokálne formy kultu vykazovali značné rozdiely. Kabeirovia, vystupujúci najčastejšie v dvojiciach alebo trojiciach, personifikovali prírodné sily spojené s poľnohospodárstvom (plodnosťou), moreplavbou alebo kováčskym remeslom a metalurgiou.<ref name="Hemberg"/> V neskoršom období splývali s inými mužskými božskými kolektívmi, predovšetkým s [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]], [[Kuréti|Kurétmi]], [[Korybanti|Korybantmi]] či Telchínmi.<ref name="Bloch">BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2524.</ref> Paralelne s nimi sú v prameňoch doložené aj kabeirské [[nymfa|nymfy]].<ref name="Hemberg"/>
== Meno a pôvod ==
Existuje niekoľko teórií o pôvode kabeirského kultu. Najrozšírenejšou, hoci diskutabilnou, je semitská téza, popri ktorej sa alternatívne uvažuje o domácom predgréckom substráte alebo o anatolskom (maloázijskom) pôvode.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Semitská hypotéza ===
V minulosti bola na základe etymologických argumentov široko akceptovaná semitská teória. Keďže Kabeirovia boli nazývaní „Veľkí bohovia“, ich meno sa odvodzovalo zo semitského adjektíva ''kabir'' („veľký“). Tomu zodpovedalo aj označenie kabeirského kňaza ({{vjz|grc|κοíης}} – ''koiés'' alebo {{vjz|grc|κόης}} – ''koés''), ktoré sa spájalo s hebrejským slovom {{vjz|heb|כֹּהֵן}} (''kōhēn'' – kňaz).<ref>Heinrich Lewy, ''Die semitischen Fremdwörter im Griechischen'', Berlin : Gaertner, 1895, s. 258.</ref> Na Samothraké bol kult mytologicky prepojený s postavou [[Kadmos|Kadma]], brata Foinika (eponymného zakladateľa [[Fenícia|Fenície]]), čo starších bádateľov viedlo k odvodeniu jeho mena zo semitského koreňa ''qdm'' s významom „východ“ alebo „starobylý“. Za historických sprostredkovateľov tohto náboženského importu boli tradične považovaní fénickí moreplavci, ktorí v archaickom období zakladali v Egejskom mori dočasné obchodné osady a kolónie.<ref name="Bloch"/><ref name="Hemberg"/> Súčasná veda však semitský pôvod odmieta, nakoľko okrem týchto starších, dnes už prekonaných lingvistických hypotéz neexistujú žiadne priame historické ani archeologické dôkazy.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Anatolská hypotéza ===
Meno Kadmilos (uvádzané aj ako Kasmilos), čo bol jeden z Kabeirov a syn [[Héfaistos|Héfaista]], býva stotožňované s [[Chetiti|chetitským]] božským kováčom Chašammelim (''Ḫašammīl''). Kabeirovia sa v tomto kontexte lingvisticky porovnávajú s chetitským a luvijským výrazom ''ḫābiri-'' (označenie pre bližšie neurčenú sociálnu alebo etnickú skupinu, pravdepodobne beduínov). Božstvá ''ḫābiri'' sa uvádzajú ako prísahoví bohovia vo viacerých chetitských zmluvách,<ref>Ilya S. Yakubovich, ''Sociolinguistics of the Luvian Language'', Chicago : University of Chicago, 2008, s. 446.</ref> ich presná funkcia je však nejasná. Anatolský pôvod je geograficky pravdepodobný.
=== Predgrécky pôvod ===
Jazykovedec [[Robert Beekes]] obhajuje predgrécky pôvod týchto božstiev a ich meno odvodzuje z predindoeurópskeho tvaru ''kabary''. Z neho sa hláskovou zmenou (tzv. i-ovou prehláskou) cez medzitvar ''Kabery'' vyvinul grécky tvar ''Kabeir'' s dvojhláskou ''ei'', čo podľa jeho záverov definitívne vylučuje semitskú etymológiu.<ref name="Beekes2004">Robert S. P. Beekes, The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne'', roč. 57, 2004, s. 465–477.</ref> Meno Kadmilos/Kasmilos považuje za neindoeurópske (anatolské) a rekonštruuje praformu ''Ḫatsmy''. Z nej malo vzniknúť [[Chatiti|chattské]] meno božského kováča ''Ḫašmaiu'', ktoré Chetiti prebrali ako Chašammeli. Túto etymologickú hypotézu potvrdzujú staroasýrske klinopisné texty z náleziska [[Kültepe]], v ktorých sú zaznamenané pôvodné anatolské mužské mená ''Chazamil'' a ''Chazimil''. Tieto mená obsahujú polozavretú spoluhlásku (afrikátu) ''c'' (v medzinárodnej transkripcii zapisovanú ako ''ts''), čo poukazuje na starobylú hláskovú štruktúru.<ref>KLOEKHORST, Alwin. ''Kanišite Hittite. The Earliest Attested Record of Indo-European''. Leiden/Boston : Brill, 2019, s. 67. ISBN 978-90-04-39791-0.</ref>
Pre kňazský titul ''koies'' (alebo ''koes'') navrhuje Beekes rovnako predgrécky pôvod.<ref>BEEKES, Robert. ''Etymological Dictionary of Greek''. Leiden : Brill, 2010, s. 732. ISBN 978-90-04-17418-4.</ref> Slovo však môže byť aj [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskeho]] pôvodu s paralelnými tvarmi v [[Lýdia|lýdskom]] jazyku (''kaveś'' – „kňaz, kňažka“) a v staroindickom sanskrte (''kaví'' – „veštec, básnik, mudrc“). Všetky tieto formy by v tom prípade pochádzali z praindoeurópskeho základu ''kouhēi'', odvodeného od koreňa ''skeuh'' s významom „vnímať, spozorovať“ (v slovenčine s ním vzdialene príbuzne súvisí napríklad sloveso ''skúmať'').<ref>MALLORY, James Patrick – ADAMS, Douglas Quentin. ''The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World''. Oxford : Oxford University Press, 2006, s. 413. ISBN 978-0-19-928791-8.</ref>
== Kulty ==
=== Lémnos ===
[[Súbor:Καβείριο.JPG|náhľad|Lémnoské Kabeirion]]
Lémnoský kult Kabeirov spracoval grécky tragický básnik [[Aischylos]] (525 – 456 pred Kr.) vo svojom diele ''Kabeiroi'' (Kabeirovia), z ktorého sa zachovali len fragmenty.<ref>SOMMERSTEIN, Alan H. ''Aeschylus: Fragments''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2009, s. 104–107. ISBN 978-0-674-99629-8.</ref> Podľa nich boli Kabeirovia priateľské bytosti sľubujúce bohatú vinobranie; víno tiež nalievali [[Argonauti|Argonautom]], až kým sa neopili.<ref name="Bloch"/> Podľa iných antických autorov boli na Lémnose uctievaní traja Kabeirovia a tri kabeirské nymfy ({{vjz|grc|τρεῖς Καβειρίδες νύμφαι}} – ''treis Kabeirides nymphai''), ktorí boli deťmi alebo vnukmi Héfaista a Kabeiró, dcéry morského starca [[Próteus|Prótea]].<ref name="Hemberg"/> Kamillos bol buď ich otcom, alebo bratom. Ten bol stotožňovaný s [[Hermes (boh)|Hermom]].<ref name="Bloch"/> Uvádzalo sa tiež, že [[Etruskovia]], ktorých prítomnosť na Lémnose v istom období dokladajú archeologické nálezy, nazývali [[Merkúr (boh)|Merkura]] menom Camillus.<ref name="Hemberg"/>
Na Lémnose sa slávnosti na počesť Kabeirov konali v noci, v háji susediacom s Héfaistovým chrámom. Počas nich boli na celom ostrove na deväť nocí vyhasnuté všetky ohne. Loď priniesla z ostrova [[Délos]] nový oheň a pred pobrežím čakala na uplynutie tejto lehoty. Potom sa týmto délskym ohňom opäť zapálili lémnoské krby. Lémnoské Kabeirion bolo objavené pri dedine Chloé a v súčasnosti je archeologicky dobre preskúmané. Najstaršie nálezy pochádzajú zo 7. storočia pred Kr., čo z neho robí najstaršie preukázateľné Kabeirion.<ref name="Ruhl108">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 108. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref>[[Súbor:Burgos 708.jpg|náhľad|Bronzová minca (Æ 17 mm) z iberského ostrova Ebusus (dnes Ibiza, cca 210 pred Kr. – začiatok 2. stor. pred Kr.). Na lícnej strane (averz) je zobrazený sediaci Kabeir (často stotožňovaný s fénicko-púnskym ochranným božstvom Besom) držiaci v pravej ruke kováčske kladivo a v ľavej hada; na rubovej strane (reverz) útočiaci býk (katalóg Burgos 708).]]
=== Imbros ===
Podľa správ antických autorov bol ostrov Imbros obzvlášť zasvätený Kabeirom a Hermovi.<ref name="Ruhl27"/> Viaceré nápisy z ostrova spomínajú „Veľkých bohov“, raz spolu s „kráľom“ Kasmeilom ({{vjz|grc|Κασμεῖλος ἄναξ}} – ''Kasmeilos anax'') a [[Titani|Titanmi]].<ref name="Hemberg"/> Presnejšie údaje o ich kulte na Imbrose však nie sú známe.<ref name="Ruhl27"/> Nápisy uvádzajú kňazov Veľkých bohov a zoznamy mystov ukazujú, že išlo o mystériový kult, na ktorom sa mohli zúčastňovať len zasvätení.<ref name="Ruhl109"/>
Niektoré imbrické mince zobrazujú na lícnej strane portrét rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]] a na rubovej strane dve plstené čiapky ([[Pilos|piloi]]) s hviezdou navrchu, čo je zvyčajne symbol oboch Dioskúrov, no v tomto prípade sú tým myslení Kabeirovia. Medzi čiapkami je vyobrazená [[Hermova palica]] (kérykeion, posolská palica ovinutá dvoma hadmi). Z toho sa dá usúdiť, že na Imbrose boli uctievaní dvaja Kabeirovia, ktorí boli spojení s Hermom.<ref name="Ruhl27">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 27, 107–109. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Fragmentárny nápis s obetnými darmi bohyni, ktorej meno sa neuvádza, zrejme tiež súvisel s kultom Veľkých bohov a Herma.<ref name="Ruhl195">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 107–109, 195–197. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Skromné ruiny imbrického Kabeirionu sa našli v odľahlom údolí horského potoka pri Roxado, západne od letiska, sú však len minimálne preskúmané.<ref name="Ruhl109">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 109–120. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Nápis z rímskych čias, ktorý sa tam našiel, spomína obnovu [[Stoa (architektúra)|stoy]] Veľkých bohov.<ref name="Ruhl109"/>
=== Samothraké ===
[[Súbor:Relief Samothrace Louvre Ma697.jpg|náhľad|Archaický mramorový reliéf zo Samothraké (cca 560 pred Kr.) zobrazujúci mytologické postavy Agamemnona, Talthybia a Epeia. Fragment pravdepodobne znázorňuje Agamemnonovo zasvätenie do samothrakých mystérií.]]
Samothraký kult Veľkých bohov dosiahol v antike vysokú vážnosť. Podobne ako na Lémnose a Imbrose ich tu nazývali iba „Veľkí bohovia“.<ref name="Cruccas"/> Ich mená podľa antického spisovateľa Mnasea zneli: Axieros, Axiokersa, Axiokersos a Kasmilos.<ref name="Bloch"/> V [[schólia|schóliu]] boli stotožňovaní s [[Démétér|Demeter]], [[Persefoné|Persefonou]], [[Hádes|Hádom]] a Hermom.<ref name="Hemberg"/> Ich sviatok sa oslavoval uprostred leta, približne koncom júla alebo začiatkom augusta, pričom zasväcovanie do mystériového kultu prebiehalo počas celého roka.<ref name="Ehrhardt">EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985, s. 45. ISBN 3-87838-408-4.</ref> Mysti nosili železný prsteň a purpurovú pásku, ktorá im poskytovala ochranu na mori, a počas osláv sa tancovali kruhové tance.<ref name="Ehrhardt"/>
Kabeirion, ktoré disponovalo právom posvätného azylu (''asylia''), ležalo západne od antického mesta pri Palaiopolise a patrí k najlepšie preskúmaným sakrálnym komplexom v Egeide.<ref name="Ehrhardt"/> Z tohto areálu pochádza slávna helenistická mramorová socha [[Niké zo Samothráky]], objavená v 19. storočí,<ref name="Lehmann">LEHMANN, Karl. ''Samothrace: A Guide to the Excavations and the Museum''. 5. vyd. Locust Valley, N.Y. : J. J. Augustin, 1983, s. 28–32.</ref> pričom moderné výskumy New York University a múzea v Louvri presnejšie rekonštruujú jej pôvodný performatívny kontext v bezprostrednej blízkosti antického divadla a stoy.<ref>Excavations at Samothrace, Greece. In: ''The Institute of Fine Arts, NYU''. [Online]. Dostupné na: <https://ifa.nyu.edu/study/archaeology/samothrace.html>.</ref> Posvätný okrsok sa rozvíjal po celé stáročia prostredníctvom neustálej architektonickej dostavby a rozširovania, pričom bol situovaný v horskom údolí neďaleko hlavného mesta, kde ním pretekali dva bystré potoky.<ref name="Cole">COLE, Susan Guettel. ''Theoi Megaloi: The Cult of the Great Gods at Samothrace''. Leiden : Brill, 1984, s. 12–15. ISBN 978-90-04-06885-8.</ref> Nedávne archeologické a forenzné analýzy využívajúce 3D modelovanie potvrdili silnú previazanosť medzi touto členitou prírodnou krajinou, premenami riečneho koryta a samotnou architektúrou rituálnych priestorov.<ref>Samothrace - 2019. In: ''Chronique des fouilles en Ligne / Archaeology in Greece Online''. [Online]. [Cit. 2026-05-14]. Dostupné na: <https://chronique.efa.gr/?r=report&id=8116>.</ref> K najstarším preukázateľným kultovým miestam vnútri svätyne patril prírodný skalný útes, ktorý v archaickom období plnil funkciu obetného oltára.<ref name="Lehmann"/>
Samothrakí Veľkí bohovia mali svoje Kabeirion aj na ostrove Délos, ktoré bolo neskôr premenované na Samothrakeion. Na jeho čele stál kňaz „Veľkých bohov, Samothrakov, Dioskúrov a Kabeirov“. Na minciach z ostrova [[Syros]] boli vyobrazení Dioskúrovia s nápisom „sýrskych kabeirských bohov“. Toto stotožnenie vyplývalo z toho, že obe skupiny bohov boli ochrancami plavby. Široké geografické rozšírenie samothrakého kultu dokladá nález ochranného amuletu v rímskom legionárskom tábore [[Vindonissa]] (pri obci Windisch v dnešnom Švajčiarsku). Tento artefakt okrem mena bohyne [[Hygieia]] obsahuje nápis ''KASM'' a trikrát opakované ''AXI'', čo predstavuje skratky troch kultových mien Kabeirov (Kasmilos, Axieros, Axiokersa, Axiokersos), ktoré zaznamenal spisovateľ Mnaseas.<ref>LERSCH, Laurenz. Antiquarische Wanderung von der Schweiz bis zum Meere. In: ''Jahrbücher des Vereins von Alterthumsfreunden im Rheinlande''. Roč. 9, 1846, s. 53–56.</ref>
=== Macedónia ===
Kult Kabeirov je doložený pre [[Solún|Thessaloniki]] (Solún) a zdá sa byť mladšieho dáta. Antické mince zobrazujú mladíka s kladivom, čo pravdepodobne poukazuje na spojenie s Héfaistom. Nápis zo 4. storočia pred Kr. však namiesto toho uvádza Kyrbantov (Korybantov). Podľa povesti išlo o troch bratov, z ktorých dvaja zabili tretieho a jeho hlavu zakopali pod [[Olymp]]om. Jeho pohlavné orgány potom priniesli v skrinke do Itálie k Etruskom. V meste [[Olynthos]] sa našiel nápis zasvätený „Kabeirovi a chlapcovi Kabeira“. Táto dvojica otca a syna je známa aj z Boiótie.
=== Boiótia ===
[[Súbor:Kabeiric black-figure skyphos, NAMA 424, 191381.jpg|náhľad|[[Čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrový]] boiotský [[skyfos]] od [[Maliar mystov|Maliara mystov]] (prelom 5. a 4. stor. pred Kr.) zobrazujúci rituálnu procesiu smerujúcu do thébskej svätyne Kabeirion.]]
Kult Kabeirov je pre Boiotiu spoľahlivo doložený, pričom sa v tamojších antických nápisoch objavujú aj mužské teoforické mená ako Kabirios, Kabirinos alebo Kabirichos.<ref name="Hemberg1">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 182–185.</ref> Ich kult tu bol úzko prepojený s chthonickou bohyňou obilia [[Démétér|Demeter]]. Podľa antického spisovateľa a cestovateľa Pausania to bol práve Kabeir menom Prometeus a jeho syn Aitnaios, ktorí od Demeter prijali vôbec prvé zasvätenie do mystérií.<ref name="Pausanias">PAUSANIAS. ''Cesta po Řecku II''. Preklad Helena Businská. Praha : Svoboda, 1974. (9.25.6), s. 242.</ref>
V Boiotii sú spoľahlivo doložené dve svätyne Kabeirion. Prvá sa podľa Pausaniových svedectiev nachádzala v pobrežnom meste Anthedon, kde stál posvätný háj a v jeho blízkosti chrám Demeter.<ref name="Pausanias"/> Druhé, oveľa významnejšie Kabeirion sa nachádzalo 32 stadií za hradbami [[Téby (Bojócia)|Téb]]; na prístupovej ceste k nemu stál chrám Demeter Kabeiraie a jej dcéry Kóry.<ref name="Schachter">SCHACHTER, Albert. ''Cults of Boiotia: 2. Herakles to Poseidon''. London : Institute of Classical Studies, 1986, s. 84–89. ISBN 978-0-900587-41-2.</ref> Toto tébske Kabeirion bolo podrobené rozsiahlemu archeologickému výskumu Nemeckého archeologického ústavu, pričom sa na lokalite našlo enormné množstvo votívnych obetných darov vrátane charakteristických kovových a olovených sošiek býkov.<ref name="Wolters">WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band I''. Berlin : Walter de Gruyter, 1940, s. 22–26. ISBN 978-3-11-106424-6.</ref> Sakrálnym centrom celej tejto svätyne bola prirodzená skupina skalných útesov slúžiaca na rituálne účely.<ref name="Wolters"/>
Z tejto boiotskej oblasti pochádza aj špecifická skupina maľovanej čiernofigúrovej keramiky, takzvané vázy kabeirského štýlu (najčastejšie hlboké poháre – skyfoi), ktoré tematicky parodickým či rituálnym spôsobom zachytávajú scény z tohto kultu.<ref name="Heimberg">HEIMBERG, Ursula. ''Die Keramik des Kabirions (Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band III)''. Berlin : Walter de Gruyter, 1982, s. 45–52. ISBN 978-3-11-005755-3.</ref> Na slávnom fragmente skyfosa (zo zbierok Národného archeologického múzea v Aténach) je zobrazený samotný Kabiros ({{vjz|grc|Κάβιρος}}) stvárnený ako bradatý muž ležiaci na sympotickom ležadle s kantharom v ruke. Pred ním stojí jeho nahý syn Pais ({{vjz|grc|Πάϊς}} – „dieťa, chlapec, syn“), ktorý mu ako čašník naberá víno z miešacej nádoby do malého džbánu ([[oinochoé]]). V ľavej časti kompozície stojí ďalší chlapec menom Pratolaos, čo sa v rámci orfickej kozmogónie interpretuje ako „Prvočlovek“ (zrodený priamo z pôdy), a vedľa neho sa nachádza objímajúci sa pár – muž Mitos a žena Krateia. Keďže slovo ''Mitos'' („vlákno“) slúžilo v orfických tajných textoch ako kryptogram pre mužské semeno a ''Krateia'' predstavuje personifikovanú „Silu“, scéna je chápaná ako alegorický mýtus o stvorení ľudstva, hoci časť bádateľov v tom vidí zobrazenie reálnej rodiny miestnych darcov v mierne karikatúrnej podobe. Jeden z nájdených kantharov priamo nesie nápis {{vjz|grc|Κοεης}} (''Koeés''), čo dokazuje liturgické prepojenie boiotského kňažstva s titulom tajných kňazov zo Samothraké.<ref name="Burkert">BURKERT, Walter. ''Ancient Mystery Cults''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1987, s. 110–112. ISBN 978-0-674-03387-0.</ref><ref name="Schachter2016">SCHACHTER, Albert. ''Boiotia in Antiquity: Selected Papers''. Cambridge : Cambridge University Press, 2016, s. 331–335. ISBN 978-1-107-05324-3.</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* BEEKES, Robert Stephen Paul. The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne''. Roč. 57, 2004, s. 465–477.
* BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2522–2541.
* CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.
* EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985. ISBN 3-87838-408-4.
* HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950.
* WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben''. 6 zväzkov. Berlin : De Gruyter, 1940–1982.
== Pozri aj ==
* [[Dioskúrovia]]
[[Kategória:Grécka mytológia]]
q02s8fvlosbj83c2f2wsrap6j511sol
8213810
8213775
2026-05-14T17:40:02Z
Luppus
39967
wikilinka
8213810
wikitext
text/x-wiki
[[Súbor:Samothraki Hieron.jpg|náhľad|Kabeirion na ostrove Samothraké]]
'''Kabeirovia''' ({{vjz|grc|Κάβειροι}} – ''Kabeiroi'', {{v jazyku|lat|''Cabiri''}}) boli v [[antické Grécko|antickom Grécku]] uctievaná, bližšie nešpecifikovaná skupina božstiev. Ich kult bol rozšírený najmä na severoegejských ostrovoch [[Samothraki|Samothraké]], [[Gökçeada|Imbros]] a [[Limnos|Lémnos]], kde boli označovaní ako „Veľkí bohovia“ ({{vjz|grc|Μεγάλοι Θεοí}} – ''Megaloi Theoi'').<ref name="Beliana">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kabeirovia | encyklopédia = Beliana | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | url = sav.sk | jazyk = sk}}</ref> Ďalšie doklady o ich kulte pochádzajú z [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]], [[Boiótia|Boiótie]], [[Pergamon]]u a [[Milét]]u.<ref name="Hemberg">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 160ff.</ref><ref name="Cruccas">CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.</ref> V antike bol najznámejším a archeologicky najlepšie preskúmaným ich [[mystériový kult]] na Samothraké.<ref name="Cruccas"/>
Lokálne formy kultu vykazovali značné rozdiely. Kabeirovia, vystupujúci najčastejšie v dvojiciach alebo trojiciach, personifikovali prírodné sily spojené s poľnohospodárstvom (plodnosťou), moreplavbou alebo kováčskym remeslom a metalurgiou.<ref name="Hemberg"/> V neskoršom období splývali s inými mužskými božskými kolektívmi, predovšetkým s [[Dioskúrovia|Dioskúrmi]], [[Kuréti|Kurétmi]], [[Korybanti|Korybantmi]] či Telchínmi.<ref name="Bloch">BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2524.</ref> Paralelne s nimi sú v prameňoch doložené aj kabeirské [[nymfa (mytológia)|nymfy]].<ref name="Hemberg"/>
== Meno a pôvod ==
Existuje niekoľko teórií o pôvode kabeirského kultu. Najrozšírenejšou, hoci diskutabilnou, je semitská téza, popri ktorej sa alternatívne uvažuje o domácom predgréckom substráte alebo o anatolskom (maloázijskom) pôvode.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Semitská hypotéza ===
V minulosti bola na základe etymologických argumentov široko akceptovaná semitská teória. Keďže Kabeirovia boli nazývaní „Veľkí bohovia“, ich meno sa odvodzovalo zo semitského adjektíva ''kabir'' („veľký“). Tomu zodpovedalo aj označenie kabeirského kňaza ({{vjz|grc|κοíης}} – ''koiés'' alebo {{vjz|grc|κόης}} – ''koés''), ktoré sa spájalo s hebrejským slovom {{vjz|heb|כֹּהֵן}} (''kōhēn'' – kňaz).<ref>Heinrich Lewy, ''Die semitischen Fremdwörter im Griechischen'', Berlin : Gaertner, 1895, s. 258.</ref> Na Samothraké bol kult mytologicky prepojený s postavou [[Kadmos|Kadma]], brata Foinika (eponymného zakladateľa [[Fenícia|Fenície]]), čo starších bádateľov viedlo k odvodeniu jeho mena zo semitského koreňa ''qdm'' s významom „východ“ alebo „starobylý“. Za historických sprostredkovateľov tohto náboženského importu boli tradične považovaní fénickí moreplavci, ktorí v archaickom období zakladali v Egejskom mori dočasné obchodné osady a kolónie.<ref name="Bloch"/><ref name="Hemberg"/> Súčasná veda však semitský pôvod odmieta, nakoľko okrem týchto starších, dnes už prekonaných lingvistických hypotéz neexistujú žiadne priame historické ani archeologické dôkazy.<ref name="Beekes2004"/><ref name="Cruccas"/>
=== Anatolská hypotéza ===
Meno Kadmilos (uvádzané aj ako Kasmilos), čo bol jeden z Kabeirov a syn [[Héfaistos|Héfaista]], býva stotožňované s [[Chetiti|chetitským]] božským kováčom Chašammelim (''Ḫašammīl''). Kabeirovia sa v tomto kontexte lingvisticky porovnávajú s chetitským a luvijským výrazom ''ḫābiri-'' (označenie pre bližšie neurčenú sociálnu alebo etnickú skupinu, pravdepodobne beduínov). Božstvá ''ḫābiri'' sa uvádzajú ako prísahoví bohovia vo viacerých chetitských zmluvách,<ref>Ilya S. Yakubovich, ''Sociolinguistics of the Luvian Language'', Chicago : University of Chicago, 2008, s. 446.</ref> ich presná funkcia je však nejasná. Anatolský pôvod je geograficky pravdepodobný.
=== Predgrécky pôvod ===
Jazykovedec [[Robert Beekes]] obhajuje predgrécky pôvod týchto božstiev a ich meno odvodzuje z predindoeurópskeho tvaru ''kabary''. Z neho sa hláskovou zmenou (tzv. i-ovou prehláskou) cez medzitvar ''Kabery'' vyvinul grécky tvar ''Kabeir'' s dvojhláskou ''ei'', čo podľa jeho záverov definitívne vylučuje semitskú etymológiu.<ref name="Beekes2004">Robert S. P. Beekes, The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne'', roč. 57, 2004, s. 465–477.</ref> Meno Kadmilos/Kasmilos považuje za neindoeurópske (anatolské) a rekonštruuje praformu ''Ḫatsmy''. Z nej malo vzniknúť [[Chatiti|chattské]] meno božského kováča ''Ḫašmaiu'', ktoré Chetiti prebrali ako Chašammeli. Túto etymologickú hypotézu potvrdzujú staroasýrske klinopisné texty z náleziska [[Kültepe]], v ktorých sú zaznamenané pôvodné anatolské mužské mená ''Chazamil'' a ''Chazimil''. Tieto mená obsahujú polozavretú spoluhlásku (afrikátu) ''c'' (v medzinárodnej transkripcii zapisovanú ako ''ts''), čo poukazuje na starobylú hláskovú štruktúru.<ref>KLOEKHORST, Alwin. ''Kanišite Hittite. The Earliest Attested Record of Indo-European''. Leiden/Boston : Brill, 2019, s. 67. ISBN 978-90-04-39791-0.</ref>
Pre kňazský titul ''koies'' (alebo ''koes'') navrhuje Beekes rovnako predgrécky pôvod.<ref>BEEKES, Robert. ''Etymological Dictionary of Greek''. Leiden : Brill, 2010, s. 732. ISBN 978-90-04-17418-4.</ref> Slovo však môže byť aj [[Indoeurópske jazyky|indoeurópskeho]] pôvodu s paralelnými tvarmi v [[Lýdia|lýdskom]] jazyku (''kaveś'' – „kňaz, kňažka“) a v staroindickom sanskrte (''kaví'' – „veštec, básnik, mudrc“). Všetky tieto formy by v tom prípade pochádzali z praindoeurópskeho základu ''kouhēi'', odvodeného od koreňa ''skeuh'' s významom „vnímať, spozorovať“ (v slovenčine s ním vzdialene príbuzne súvisí napríklad sloveso ''skúmať'').<ref>MALLORY, James Patrick – ADAMS, Douglas Quentin. ''The Oxford Introduction to Proto-Indo-European and the Proto-Indo-European World''. Oxford : Oxford University Press, 2006, s. 413. ISBN 978-0-19-928791-8.</ref>
== Kulty ==
=== Lémnos ===
[[Súbor:Καβείριο.JPG|náhľad|Lémnoské Kabeirion]]
Lémnoský kult Kabeirov spracoval grécky tragický básnik [[Aischylos]] (525 – 456 pred Kr.) vo svojom diele ''Kabeiroi'' (Kabeirovia), z ktorého sa zachovali len fragmenty.<ref>SOMMERSTEIN, Alan H. ''Aeschylus: Fragments''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 2009, s. 104–107. ISBN 978-0-674-99629-8.</ref> Podľa nich boli Kabeirovia priateľské bytosti sľubujúce bohatú vinobranie; víno tiež nalievali [[Argonauti|Argonautom]], až kým sa neopili.<ref name="Bloch"/> Podľa iných antických autorov boli na Lémnose uctievaní traja Kabeirovia a tri kabeirské nymfy ({{vjz|grc|τρεῖς Καβειρίδες νύμφαι}} – ''treis Kabeirides nymphai''), ktorí boli deťmi alebo vnukmi Héfaista a Kabeiró, dcéry morského starca [[Próteus|Prótea]].<ref name="Hemberg"/> Kamillos bol buď ich otcom, alebo bratom. Ten bol stotožňovaný s [[Hermes (boh)|Hermom]].<ref name="Bloch"/> Uvádzalo sa tiež, že [[Etruskovia]], ktorých prítomnosť na Lémnose v istom období dokladajú archeologické nálezy, nazývali [[Merkúr (boh)|Merkura]] menom Camillus.<ref name="Hemberg"/>
Na Lémnose sa slávnosti na počesť Kabeirov konali v noci, v háji susediacom s Héfaistovým chrámom. Počas nich boli na celom ostrove na deväť nocí vyhasnuté všetky ohne. Loď priniesla z ostrova [[Délos]] nový oheň a pred pobrežím čakala na uplynutie tejto lehoty. Potom sa týmto délskym ohňom opäť zapálili lémnoské krby. Lémnoské Kabeirion bolo objavené pri dedine Chloé a v súčasnosti je archeologicky dobre preskúmané. Najstaršie nálezy pochádzajú zo 7. storočia pred Kr., čo z neho robí najstaršie preukázateľné Kabeirion.<ref name="Ruhl108">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 108. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref>[[Súbor:Burgos 708.jpg|náhľad|Bronzová minca (Æ 17 mm) z iberského ostrova Ebusus (dnes Ibiza, cca 210 pred Kr. – začiatok 2. stor. pred Kr.). Na lícnej strane (averz) je zobrazený sediaci Kabeir (často stotožňovaný s fénicko-púnskym ochranným božstvom Besom) držiaci v pravej ruke kováčske kladivo a v ľavej hada; na rubovej strane (reverz) útočiaci býk (katalóg Burgos 708).]]
=== Imbros ===
Podľa správ antických autorov bol ostrov Imbros obzvlášť zasvätený Kabeirom a Hermovi.<ref name="Ruhl27"/> Viaceré nápisy z ostrova spomínajú „Veľkých bohov“, raz spolu s „kráľom“ Kasmeilom ({{vjz|grc|Κασμεῖλος ἄναξ}} – ''Kasmeilos anax'') a [[Titani|Titanmi]].<ref name="Hemberg"/> Presnejšie údaje o ich kulte na Imbrose však nie sú známe.<ref name="Ruhl27"/> Nápisy uvádzajú kňazov Veľkých bohov a zoznamy mystov ukazujú, že išlo o mystériový kult, na ktorom sa mohli zúčastňovať len zasvätení.<ref name="Ruhl109"/>
Niektoré imbrické mince zobrazujú na lícnej strane portrét rímskeho cisára [[Octavius Augustus|Augusta]] a na rubovej strane dve plstené čiapky ([[Pilos|piloi]]) s hviezdou navrchu, čo je zvyčajne symbol oboch Dioskúrov, no v tomto prípade sú tým myslení Kabeirovia. Medzi čiapkami je vyobrazená [[Hermova palica]] (kérykeion, posolská palica ovinutá dvoma hadmi). Z toho sa dá usúdiť, že na Imbrose boli uctievaní dvaja Kabeirovia, ktorí boli spojení s Hermom.<ref name="Ruhl27">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 27, 107–109. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Fragmentárny nápis s obetnými darmi bohyni, ktorej meno sa neuvádza, zrejme tiež súvisel s kultom Veľkých bohov a Herma.<ref name="Ruhl195">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 107–109, 195–197. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Skromné ruiny imbrického Kabeirionu sa našli v odľahlom údolí horského potoka pri Roxado, západne od letiska, sú však len minimálne preskúmané.<ref name="Ruhl109">Bärbel Ruhl, ''Imbros. Archäologie einer nordostägäischen Insel'', Marburg : Eigenverlag des Archäologischen Seminars der Philipps-Universität, 2019, s. 109–120. ISBN 978-3-8185-0536-3.</ref> Nápis z rímskych čias, ktorý sa tam našiel, spomína obnovu [[Stoa (architektúra)|stoy]] Veľkých bohov.<ref name="Ruhl109"/>
=== Samothraké ===
[[Súbor:Relief Samothrace Louvre Ma697.jpg|náhľad|Archaický mramorový reliéf zo Samothraké (cca 560 pred Kr.) zobrazujúci mytologické postavy Agamemnona, Talthybia a Epeia. Fragment pravdepodobne znázorňuje Agamemnonovo zasvätenie do samothrakých mystérií.]]
Samothraký kult Veľkých bohov dosiahol v antike vysokú vážnosť. Podobne ako na Lémnose a Imbrose ich tu nazývali iba „Veľkí bohovia“.<ref name="Cruccas"/> Ich mená podľa antického spisovateľa Mnasea zneli: Axieros, Axiokersa, Axiokersos a Kasmilos.<ref name="Bloch"/> V [[schólia|schóliu]] boli stotožňovaní s [[Démétér|Demeter]], [[Persefoné|Persefonou]], [[Hádes|Hádom]] a Hermom.<ref name="Hemberg"/> Ich sviatok sa oslavoval uprostred leta, približne koncom júla alebo začiatkom augusta, pričom zasväcovanie do mystériového kultu prebiehalo počas celého roka.<ref name="Ehrhardt">EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985, s. 45. ISBN 3-87838-408-4.</ref> Mysti nosili železný prsteň a purpurovú pásku, ktorá im poskytovala ochranu na mori, a počas osláv sa tancovali kruhové tance.<ref name="Ehrhardt"/>
Kabeirion, ktoré disponovalo právom posvätného azylu (''asylia''), ležalo západne od antického mesta pri Palaiopolise a patrí k najlepšie preskúmaným sakrálnym komplexom v Egeide.<ref name="Ehrhardt"/> Z tohto areálu pochádza slávna helenistická mramorová socha [[Niké zo Samothráky]], objavená v 19. storočí,<ref name="Lehmann">LEHMANN, Karl. ''Samothrace: A Guide to the Excavations and the Museum''. 5. vyd. Locust Valley, N.Y. : J. J. Augustin, 1983, s. 28–32.</ref> pričom moderné výskumy New York University a múzea v Louvri presnejšie rekonštruujú jej pôvodný performatívny kontext v bezprostrednej blízkosti antického divadla a stoy.<ref>Excavations at Samothrace, Greece. In: ''The Institute of Fine Arts, NYU''. [Online]. Dostupné na: <https://ifa.nyu.edu/study/archaeology/samothrace.html>.</ref> Posvätný okrsok sa rozvíjal po celé stáročia prostredníctvom neustálej architektonickej dostavby a rozširovania, pričom bol situovaný v horskom údolí neďaleko hlavného mesta, kde ním pretekali dva bystré potoky.<ref name="Cole">COLE, Susan Guettel. ''Theoi Megaloi: The Cult of the Great Gods at Samothrace''. Leiden : Brill, 1984, s. 12–15. ISBN 978-90-04-06885-8.</ref> Nedávne archeologické a forenzné analýzy využívajúce 3D modelovanie potvrdili silnú previazanosť medzi touto členitou prírodnou krajinou, premenami riečneho koryta a samotnou architektúrou rituálnych priestorov.<ref>Samothrace - 2019. In: ''Chronique des fouilles en Ligne / Archaeology in Greece Online''. [Online]. [Cit. 2026-05-14]. Dostupné na: <https://chronique.efa.gr/?r=report&id=8116>.</ref> K najstarším preukázateľným kultovým miestam vnútri svätyne patril prírodný skalný útes, ktorý v archaickom období plnil funkciu obetného oltára.<ref name="Lehmann"/>
Samothrakí Veľkí bohovia mali svoje Kabeirion aj na ostrove Délos, ktoré bolo neskôr premenované na Samothrakeion. Na jeho čele stál kňaz „Veľkých bohov, Samothrakov, Dioskúrov a Kabeirov“. Na minciach z ostrova [[Syros]] boli vyobrazení Dioskúrovia s nápisom „sýrskych kabeirských bohov“. Toto stotožnenie vyplývalo z toho, že obe skupiny bohov boli ochrancami plavby. Široké geografické rozšírenie samothrakého kultu dokladá nález ochranného amuletu v rímskom legionárskom tábore [[Vindonissa]] (pri obci Windisch v dnešnom Švajčiarsku). Tento artefakt okrem mena bohyne [[Hygieia]] obsahuje nápis ''KASM'' a trikrát opakované ''AXI'', čo predstavuje skratky troch kultových mien Kabeirov (Kasmilos, Axieros, Axiokersa, Axiokersos), ktoré zaznamenal spisovateľ Mnaseas.<ref>LERSCH, Laurenz. Antiquarische Wanderung von der Schweiz bis zum Meere. In: ''Jahrbücher des Vereins von Alterthumsfreunden im Rheinlande''. Roč. 9, 1846, s. 53–56.</ref>
=== Macedónia ===
Kult Kabeirov je doložený pre [[Solún|Thessaloniki]] (Solún) a zdá sa byť mladšieho dáta. Antické mince zobrazujú mladíka s kladivom, čo pravdepodobne poukazuje na spojenie s Héfaistom. Nápis zo 4. storočia pred Kr. však namiesto toho uvádza Kyrbantov (Korybantov). Podľa povesti išlo o troch bratov, z ktorých dvaja zabili tretieho a jeho hlavu zakopali pod [[Olymp]]om. Jeho pohlavné orgány potom priniesli v skrinke do Itálie k Etruskom. V meste [[Olynthos]] sa našiel nápis zasvätený „Kabeirovi a chlapcovi Kabeira“. Táto dvojica otca a syna je známa aj z Boiótie.
=== Boiótia ===
[[Súbor:Kabeiric black-figure skyphos, NAMA 424, 191381.jpg|náhľad|[[Čiernofigúrová keramika|Čiernofigúrový]] boiotský [[skyfos]] od [[Maliar mystov|Maliara mystov]] (prelom 5. a 4. stor. pred Kr.) zobrazujúci rituálnu procesiu smerujúcu do thébskej svätyne Kabeirion.]]
Kult Kabeirov je pre Boiotiu spoľahlivo doložený, pričom sa v tamojších antických nápisoch objavujú aj mužské teoforické mená ako Kabirios, Kabirinos alebo Kabirichos.<ref name="Hemberg1">HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950, s. 182–185.</ref> Ich kult tu bol úzko prepojený s chthonickou bohyňou obilia [[Démétér|Demeter]]. Podľa antického spisovateľa a cestovateľa Pausania to bol práve Kabeir menom Prometeus a jeho syn Aitnaios, ktorí od Demeter prijali vôbec prvé zasvätenie do mystérií.<ref name="Pausanias">PAUSANIAS. ''Cesta po Řecku II''. Preklad Helena Businská. Praha : Svoboda, 1974. (9.25.6), s. 242.</ref>
V Boiotii sú spoľahlivo doložené dve svätyne Kabeirion. Prvá sa podľa Pausaniových svedectiev nachádzala v pobrežnom meste Anthedon, kde stál posvätný háj a v jeho blízkosti chrám Demeter.<ref name="Pausanias"/> Druhé, oveľa významnejšie Kabeirion sa nachádzalo 32 stadií za hradbami [[Téby (Bojócia)|Téb]]; na prístupovej ceste k nemu stál chrám Demeter Kabeiraie a jej dcéry Kóry.<ref name="Schachter">SCHACHTER, Albert. ''Cults of Boiotia: 2. Herakles to Poseidon''. London : Institute of Classical Studies, 1986, s. 84–89. ISBN 978-0-900587-41-2.</ref> Toto tébske Kabeirion bolo podrobené rozsiahlemu archeologickému výskumu Nemeckého archeologického ústavu, pričom sa na lokalite našlo enormné množstvo votívnych obetných darov vrátane charakteristických kovových a olovených sošiek býkov.<ref name="Wolters">WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band I''. Berlin : Walter de Gruyter, 1940, s. 22–26. ISBN 978-3-11-106424-6.</ref> Sakrálnym centrom celej tejto svätyne bola prirodzená skupina skalných útesov slúžiaca na rituálne účely.<ref name="Wolters"/>
Z tejto boiotskej oblasti pochádza aj špecifická skupina maľovanej čiernofigúrovej keramiky, takzvané vázy kabeirského štýlu (najčastejšie hlboké poháre – skyfoi), ktoré tematicky parodickým či rituálnym spôsobom zachytávajú scény z tohto kultu.<ref name="Heimberg">HEIMBERG, Ursula. ''Die Keramik des Kabirions (Das Kabirenheiligtum bei Theben: Band III)''. Berlin : Walter de Gruyter, 1982, s. 45–52. ISBN 978-3-11-005755-3.</ref> Na slávnom fragmente skyfosa (zo zbierok Národného archeologického múzea v Aténach) je zobrazený samotný Kabiros ({{vjz|grc|Κάβιρος}}) stvárnený ako bradatý muž ležiaci na sympotickom ležadle s kantharom v ruke. Pred ním stojí jeho nahý syn Pais ({{vjz|grc|Πάϊς}} – „dieťa, chlapec, syn“), ktorý mu ako čašník naberá víno z miešacej nádoby do malého džbánu ([[oinochoé]]). V ľavej časti kompozície stojí ďalší chlapec menom Pratolaos, čo sa v rámci orfickej kozmogónie interpretuje ako „Prvočlovek“ (zrodený priamo z pôdy), a vedľa neho sa nachádza objímajúci sa pár – muž Mitos a žena Krateia. Keďže slovo ''Mitos'' („vlákno“) slúžilo v orfických tajných textoch ako kryptogram pre mužské semeno a ''Krateia'' predstavuje personifikovanú „Silu“, scéna je chápaná ako alegorický mýtus o stvorení ľudstva, hoci časť bádateľov v tom vidí zobrazenie reálnej rodiny miestnych darcov v mierne karikatúrnej podobe. Jeden z nájdených kantharov priamo nesie nápis {{vjz|grc|Κοεης}} (''Koeés''), čo dokazuje liturgické prepojenie boiotského kňažstva s titulom tajných kňazov zo Samothraké.<ref name="Burkert">BURKERT, Walter. ''Ancient Mystery Cults''. Cambridge, Mass. : Harvard University Press, 1987, s. 110–112. ISBN 978-0-674-03387-0.</ref><ref name="Schachter2016">SCHACHTER, Albert. ''Boiotia in Antiquity: Selected Papers''. Cambridge : Cambridge University Press, 2016, s. 331–335. ISBN 978-1-107-05324-3.</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Literatúra ==
* BEEKES, Robert Stephen Paul. The Origin of the Kabeiroi. In: ''Mnemosyne''. Roč. 57, 2004, s. 465–477.
* BLOCH, Leo. Megaloi Theoi. In: ROSCHER, Wilhelm Heinrich. ''Ausführliches Lexikon der griechischen und römischen Mythologie''. Leipzig : B. G. Teubner, 1894–1897. Zväzok 2,2, s. 2522–2541.
* CRUCCAS, Emiliano. ''Gli dei senza nome: Sincretismi, ritualità e iconografia dei Cabiri e dei Grandi Dei tra Grecia e Asia minore''. Rahden : Verlag Marie Leidorf, 2014. ISBN 978-3-89646-993-9.
* EHRHARDT, Hartmut. ''Samothrake. Heiligtümer in ihrer Landschaft und Geschichte als Zeugen antiken Geisteslebens''. Stuttgart : Urachhaus, 1985. ISBN 3-87838-408-4.
* HEMBERG, Bengt. ''Die Kabiren''. Uppsala : Almqvist & Wiksell, 1950.
* WOLTERS, Paul a kol. ''Das Kabirenheiligtum bei Theben''. 6 zväzkov. Berlin : De Gruyter, 1940–1982.
== Pozri aj ==
* [[Dioskúrovia]]
[[Kategória:Grécka mytológia]]
40h2665nnvnthxua0k1ag9q0apxdrp0
Encyklopédia dramatických umení Slovenska I.
0
750155
8213770
2026-05-14T15:42:41Z
Fillos X.
212061
Vytvorenie nového presmerovania.
8213770
wikitext
text/x-wiki
#PRESMERUJ [[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]]
5zwsci9jthek74lha1v0tf2777bw325
Encyklopédia dramatických umení Slovenska II.
0
750156
8213771
2026-05-14T15:43:26Z
Fillos X.
212061
Vytvorenie nového presmerovania.
8213771
wikitext
text/x-wiki
#PRESMERUJ [[Encyklopédia dramatických umení Slovenska]]
5zwsci9jthek74lha1v0tf2777bw325
Chrám svätého Juraja (Kiustendil)
0
750157
8213772
2026-05-14T15:43:46Z
Gitanes232
142243
vytvorenie článku
8213772
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Chrám svätého Juraja
| Druh kostola = pravoslávny chrám
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok = StGeorgiChurch-Kiustendil-BG05.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na chrám z juhu
| Patrocínium = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát = Bulharsko
| Spolkový štát typ =
| Spolkový štát =
| Kraj typ = Oblasť
| Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| Okres typ =
| Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| Mesto typ =
| Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| Mestská časť typ = Štvrť
| Mestská časť = Koluša
| Adresa =
| Zemepisná šírka = 42.270833
| Zemepisná dĺžka = 22.676972
| Náboženstvo typ =
| Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
| Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
| Provincia typ =
| Provincia =
| Diecéza typ =
| Diecéza =
| Dekanát typ =
| Dekanát =
| Farnosť typ =
| Farnosť =
| Je súčasťou =
| Dátum vysvätenia =
| Svätiteľ =
| Správa =
| Vlastník =
| Zánik =
| Dátum odsvätenia =
| Architekt =
| Architekt1 =
| Architekt2 =
| Sloh =
| Sloh1 =
| Výstavba = [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie]]
| Založenie =
| Dokončenie =
| Náklady na výstavbu =
| Dĺžka =
| Výška =
| Šírka =
| Dĺžka hlavnej lode =
| Šírka hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode =
| Výška svätyne =
| Počet lodí = 1
| Počet poschodí =
| Počet kupol = 5
| Počet veží =
| Výška najvyššej veže =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Materiál =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons = Church of Saint George, Kyustendil
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = }}
'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}}) je [[chrám]] stredoveký [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z [[10. storočie|10.]], alebo z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Juraj (svätec)|Jurajovi]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SofEparch">{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov"
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 50{{--}}51}}</ref><ref name="ESMNB">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija"
|rok = 2024
|počet strán = 704
|isbn = 978-954-8104-43-2
|strany = 424{{--}}425}}</ref><ref name="CompanionGuide">{{Citácia knihy
|autor= MINEVA-MILCHEVA, Julia; ALEXANDROVA-KOEVA, Elisaveta
|titul = Companion guide to religious architecture in Bulgaria – Christian, Jewish, Muslim Monuments – Part One: West Bulgaria
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bulgarian National Heritage "Ferdinandeum"
|rok = 2006
|počet strán = 462
|isbn = 978-954-91694-4-7
|strany = 153{{--}}157}}</ref><ref name="BalgSrednovekovie">{{Citácia knihy
|autor= NIKOLOVA, Bistra
|titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v.
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov"
|rok = 2002
|počet strán = 206
|isbn = 954-430-762-1
|strany = 134}}</ref><ref name="GEB10">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 10. REM{{--}}SON
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-32-6
| strany= 3887{{--}}3889}}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Георги | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4080.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.<ref name="hramove.bg" />
== Lokalita ==
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil<ref name="hramove.bg" /> v štvrti Koluša.<ref name="hramove.bg" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="GEB10"/>
== Dejiny ==
Na zaklade architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých [[Freska|fresiek]] bola výstavba chrámu určená na koniec [[10. storočie|10. storočia]], prípadne začiatok [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.2.JPG|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými upravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.<ref name="ESMNB"/>
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov [[1878]]{{--}}[[1882]].<ref name="ESMNB"/> V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvori bola taktiež postavená samostatne stojaca [[zvonica]]. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.<ref name="SofEparch"/>
V roku [[1927]] získala stavba štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1968]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
V rokoch [[1985]]{{--}}[[1998]] prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba.<ref name="ESMNB"/> Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name="SofEparch"/>
== Charakteristika ==
Budova je postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], základy sú však kamenné.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriach juhozápadného Bulharska.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
[[Súbor:StGeorgiChurch-Kiustendil-BG04.jpg|Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo]]
Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra.<ref name="BalgSrednovekovie"/><ref name="CompanionGuide"/> Typovo je chrám veľmi podobný [[Chrám svätého Jána apoštola (Zemenský monastier)|Chrámu svätého Jána apoštola]] v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] s jedným rozdieľom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru.<ref name="SofEparch"/> Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru.<ref name="CompanionGuide"/> Budova nemá predsieň<ref name="BalgSrednovekovie"/> (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad).<ref name="SofEparch"/> Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými [[Apsida (architektúra)|apsidami]].<ref name="ESMNB"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
Naos tvorí jednotný miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové [[Nika (architektúra)|niky]], pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
Tambur s centrálnou [[Kupola|kupolou]] je podopieraný štyrmi masívnymi [[stĺp]]mi.<ref name="ESMNB"/> Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu.<ref name="ESMNB"/> V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, kedže sa v ňom nachádza predapsidový priestor.<ref name="ESMNB"/> Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.<ref name="ESMNB"/>
== Fresková výzdoba ==
V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových [[Freska|fresiek]], ktoré boli namaľované v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]], objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.<ref name="ESMNB"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.7.JPG|Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo]]
=== I. etapa ===
Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerospoznateľné fragmenty.<ref name="ESMNB"/>
=== II. etapa ===
Fresky z druhej etapy pochádzajú konca [[11. storočie|11.]] alebo začiatku [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> a patria k vzácnym predstaviteľom [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|byzantského umenia komnénovského obdobia]] na území Bulharska.<ref name="CompanionGuide"/>
Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], ktorá bola poďla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti.<ref name="GEB10"/> Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu.<ref name="GEB10"/> V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia c rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie [[Ménas (veľkomučeník)|svätého Ména]], ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení.<ref name="GEB10"/> V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.<ref name="GEB10"/>
Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom [[solún]]skych, alebo [[ochrid]]ských [[zograf]]ov.<ref name="ESMNB"/>
=== III. etapa ===
Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Predchodcu]]. Freska bola zhotovená v [[15. storočie|15. storočí]].<ref name="ESMNB"/>
=== IV. etapa ===
Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa a svätého [[Sáva (svätec)|Sávu Srbského]]. Tieto fresky pochádzajú zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ESMNB"/>
=== V. etapa ===
Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]] v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf [[Ivan Dospevski]] a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala fresku, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/>
== Michail III. Šišman ==
Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný [[cár]] [[Michal III. (Bulharsko)|Michail III. Šišman]], ktorý zahynul v roku [[1330]] v [[Bitka pri Velbăžde|bitke pri Velbăžde]] (dnešný [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]).<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť,<ref name="ninkn.bg" /> od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku [[1969]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
== Galéria ==
<gallery>
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG01.jpg|celkový pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG06.jpg|pohľad na vstup do areálu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG08.jpg|chrám pri pohľade zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG09.jpg|chrám pri pohľade zo severu
SvetiGeorgi.Kyustendil.3.JPG|pohľad na chrám zo západu
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of Saint George, Kyustendil}}
[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]]
avxms8b3hveun0agi0yie5qcca2ans8
8213781
8213772
2026-05-14T15:50:58Z
Gitanes232
142243
/* IV. etapa */ fix
8213781
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Chrám svätého Juraja
| Druh kostola = pravoslávny chrám
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok = StGeorgiChurch-Kiustendil-BG05.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na chrám z juhu
| Patrocínium = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát = Bulharsko
| Spolkový štát typ =
| Spolkový štát =
| Kraj typ = Oblasť
| Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| Okres typ =
| Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| Mesto typ =
| Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| Mestská časť typ = Štvrť
| Mestská časť = Koluša
| Adresa =
| Zemepisná šírka = 42.270833
| Zemepisná dĺžka = 22.676972
| Náboženstvo typ =
| Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
| Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
| Provincia typ =
| Provincia =
| Diecéza typ =
| Diecéza =
| Dekanát typ =
| Dekanát =
| Farnosť typ =
| Farnosť =
| Je súčasťou =
| Dátum vysvätenia =
| Svätiteľ =
| Správa =
| Vlastník =
| Zánik =
| Dátum odsvätenia =
| Architekt =
| Architekt1 =
| Architekt2 =
| Sloh =
| Sloh1 =
| Výstavba = [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie]]
| Založenie =
| Dokončenie =
| Náklady na výstavbu =
| Dĺžka =
| Výška =
| Šírka =
| Dĺžka hlavnej lode =
| Šírka hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode =
| Výška svätyne =
| Počet lodí = 1
| Počet poschodí =
| Počet kupol = 5
| Počet veží =
| Výška najvyššej veže =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Materiál =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons = Church of Saint George, Kyustendil
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = }}
'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}}) je [[chrám]] stredoveký [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z [[10. storočie|10.]], alebo z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Juraj (svätec)|Jurajovi]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SofEparch">{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov"
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 50{{--}}51}}</ref><ref name="ESMNB">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija"
|rok = 2024
|počet strán = 704
|isbn = 978-954-8104-43-2
|strany = 424{{--}}425}}</ref><ref name="CompanionGuide">{{Citácia knihy
|autor= MINEVA-MILCHEVA, Julia; ALEXANDROVA-KOEVA, Elisaveta
|titul = Companion guide to religious architecture in Bulgaria – Christian, Jewish, Muslim Monuments – Part One: West Bulgaria
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bulgarian National Heritage "Ferdinandeum"
|rok = 2006
|počet strán = 462
|isbn = 978-954-91694-4-7
|strany = 153{{--}}157}}</ref><ref name="BalgSrednovekovie">{{Citácia knihy
|autor= NIKOLOVA, Bistra
|titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v.
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov"
|rok = 2002
|počet strán = 206
|isbn = 954-430-762-1
|strany = 134}}</ref><ref name="GEB10">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 10. REM{{--}}SON
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-32-6
| strany= 3887{{--}}3889}}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Георги | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4080.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.<ref name="hramove.bg" />
== Lokalita ==
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil<ref name="hramove.bg" /> v štvrti Koluša.<ref name="hramove.bg" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="GEB10"/>
== Dejiny ==
Na zaklade architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých [[Freska|fresiek]] bola výstavba chrámu určená na koniec [[10. storočie|10. storočia]], prípadne začiatok [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.2.JPG|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými upravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.<ref name="ESMNB"/>
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov [[1878]]{{--}}[[1882]].<ref name="ESMNB"/> V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvori bola taktiež postavená samostatne stojaca [[zvonica]]. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.<ref name="SofEparch"/>
V roku [[1927]] získala stavba štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1968]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
V rokoch [[1985]]{{--}}[[1998]] prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba.<ref name="ESMNB"/> Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name="SofEparch"/>
== Charakteristika ==
Budova je postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], základy sú však kamenné.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriach juhozápadného Bulharska.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
[[Súbor:StGeorgiChurch-Kiustendil-BG04.jpg|Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo]]
Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra.<ref name="BalgSrednovekovie"/><ref name="CompanionGuide"/> Typovo je chrám veľmi podobný [[Chrám svätého Jána apoštola (Zemenský monastier)|Chrámu svätého Jána apoštola]] v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] s jedným rozdieľom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru.<ref name="SofEparch"/> Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru.<ref name="CompanionGuide"/> Budova nemá predsieň<ref name="BalgSrednovekovie"/> (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad).<ref name="SofEparch"/> Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými [[Apsida (architektúra)|apsidami]].<ref name="ESMNB"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
Naos tvorí jednotný miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové [[Nika (architektúra)|niky]], pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
Tambur s centrálnou [[Kupola|kupolou]] je podopieraný štyrmi masívnymi [[stĺp]]mi.<ref name="ESMNB"/> Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu.<ref name="ESMNB"/> V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, kedže sa v ňom nachádza predapsidový priestor.<ref name="ESMNB"/> Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.<ref name="ESMNB"/>
== Fresková výzdoba ==
V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových [[Freska|fresiek]], ktoré boli namaľované v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]], objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.<ref name="ESMNB"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.7.JPG|Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo]]
=== I. etapa ===
Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerospoznateľné fragmenty.<ref name="ESMNB"/>
=== II. etapa ===
Fresky z druhej etapy pochádzajú konca [[11. storočie|11.]] alebo začiatku [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> a patria k vzácnym predstaviteľom [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|byzantského umenia komnénovského obdobia]] na území Bulharska.<ref name="CompanionGuide"/>
Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], ktorá bola poďla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti.<ref name="GEB10"/> Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu.<ref name="GEB10"/> V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia c rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie [[Ménas (veľkomučeník)|svätého Ména]], ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení.<ref name="GEB10"/> V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.<ref name="GEB10"/>
Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom [[solún]]skych, alebo [[ochrid]]ských [[zograf]]ov.<ref name="ESMNB"/>
=== III. etapa ===
Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Predchodcu]]. Freska bola zhotovená v [[15. storočie|15. storočí]].<ref name="ESMNB"/>
=== IV. etapa ===
Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a svätého [[Sáva (svätec)|Sávu Srbského]]. Tieto fresky pochádzajú zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ESMNB"/>
=== V. etapa ===
Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]] v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf [[Ivan Dospevski]] a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala fresku, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/>
== Michail III. Šišman ==
Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný [[cár]] [[Michal III. (Bulharsko)|Michail III. Šišman]], ktorý zahynul v roku [[1330]] v [[Bitka pri Velbăžde|bitke pri Velbăžde]] (dnešný [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]).<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť,<ref name="ninkn.bg" /> od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku [[1969]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
== Galéria ==
<gallery>
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG01.jpg|celkový pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG06.jpg|pohľad na vstup do areálu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG08.jpg|chrám pri pohľade zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG09.jpg|chrám pri pohľade zo severu
SvetiGeorgi.Kyustendil.3.JPG|pohľad na chrám zo západu
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of Saint George, Kyustendil}}
[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]]
ay2eqyxven3t1k0cgtfh8djpi7i4kjv
8213811
8213781
2026-05-14T17:41:02Z
Gitanes232
142243
/* Charakteristika */ fix
8213811
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Chrám svätého Juraja
| Druh kostola = pravoslávny chrám
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok = StGeorgiChurch-Kiustendil-BG05.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na chrám z juhu
| Patrocínium = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát = Bulharsko
| Spolkový štát typ =
| Spolkový štát =
| Kraj typ = Oblasť
| Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| Okres typ =
| Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| Mesto typ =
| Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| Mestská časť typ = Štvrť
| Mestská časť = Koluša
| Adresa =
| Zemepisná šírka = 42.270833
| Zemepisná dĺžka = 22.676972
| Náboženstvo typ =
| Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
| Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
| Provincia typ =
| Provincia =
| Diecéza typ =
| Diecéza =
| Dekanát typ =
| Dekanát =
| Farnosť typ =
| Farnosť =
| Je súčasťou =
| Dátum vysvätenia =
| Svätiteľ =
| Správa =
| Vlastník =
| Zánik =
| Dátum odsvätenia =
| Architekt =
| Architekt1 =
| Architekt2 =
| Sloh =
| Sloh1 =
| Výstavba = [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie]]
| Založenie =
| Dokončenie =
| Náklady na výstavbu =
| Dĺžka =
| Výška =
| Šírka =
| Dĺžka hlavnej lode =
| Šírka hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode =
| Výška svätyne =
| Počet lodí = 1
| Počet poschodí =
| Počet kupol = 5
| Počet veží =
| Výška najvyššej veže =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Materiál =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons = Church of Saint George, Kyustendil
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = }}
'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}}) je [[chrám]] stredoveký [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z [[10. storočie|10.]], alebo z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Juraj (svätec)|Jurajovi]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SofEparch">{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov"
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 50{{--}}51}}</ref><ref name="ESMNB">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija"
|rok = 2024
|počet strán = 704
|isbn = 978-954-8104-43-2
|strany = 424{{--}}425}}</ref><ref name="CompanionGuide">{{Citácia knihy
|autor= MINEVA-MILCHEVA, Julia; ALEXANDROVA-KOEVA, Elisaveta
|titul = Companion guide to religious architecture in Bulgaria – Christian, Jewish, Muslim Monuments – Part One: West Bulgaria
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bulgarian National Heritage "Ferdinandeum"
|rok = 2006
|počet strán = 462
|isbn = 978-954-91694-4-7
|strany = 153{{--}}157}}</ref><ref name="BalgSrednovekovie">{{Citácia knihy
|autor= NIKOLOVA, Bistra
|titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v.
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov"
|rok = 2002
|počet strán = 206
|isbn = 954-430-762-1
|strany = 134}}</ref><ref name="GEB10">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 10. REM{{--}}SON
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-32-6
| strany= 3887{{--}}3889}}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Георги | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4080.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.<ref name="hramove.bg" />
== Lokalita ==
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil<ref name="hramove.bg" /> v štvrti Koluša.<ref name="hramove.bg" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="GEB10"/>
== Dejiny ==
Na zaklade architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých [[Freska|fresiek]] bola výstavba chrámu určená na koniec [[10. storočie|10. storočia]], prípadne začiatok [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.2.JPG|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými upravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.<ref name="ESMNB"/>
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov [[1878]]{{--}}[[1882]].<ref name="ESMNB"/> V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvori bola taktiež postavená samostatne stojaca [[zvonica]]. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.<ref name="SofEparch"/>
V roku [[1927]] získala stavba štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1968]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
V rokoch [[1985]]{{--}}[[1998]] prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba.<ref name="ESMNB"/> Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name="SofEparch"/>
== Charakteristika ==
Budova je postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], základy sú však kamenné.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriach juhozápadného Bulharska.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
[[Súbor:StGeorgiChurch-Kiustendil-BG04.jpg|Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo]]
Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra.<ref name="BalgSrednovekovie"/><ref name="CompanionGuide"/> Typovo je chrám veľmi podobný [[Chrám svätého Jána apoštola (Zemenský monastier)|Chrámu svätého Jána apoštola]] v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] s jedným rozdieľom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru.<ref name="SofEparch"/> Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru.<ref name="CompanionGuide"/> Budova nemá predsieň<ref name="BalgSrednovekovie"/> (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad).<ref name="SofEparch"/> Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými [[Apsida (architektúra)|apsidami]].<ref name="ESMNB"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
Naos tvorí jednotná miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové [[Nika (architektúra)|niky]], pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
Tambur s centrálnou [[Kupola|kupolou]] je podopieraný štyrmi masívnymi [[stĺp]]mi.<ref name="ESMNB"/> Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu.<ref name="ESMNB"/> V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, kedže sa v ňom nachádza predapsidový priestor.<ref name="ESMNB"/> Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.<ref name="ESMNB"/>
== Fresková výzdoba ==
V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových [[Freska|fresiek]], ktoré boli namaľované v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]], objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.<ref name="ESMNB"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.7.JPG|Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo]]
=== I. etapa ===
Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerospoznateľné fragmenty.<ref name="ESMNB"/>
=== II. etapa ===
Fresky z druhej etapy pochádzajú konca [[11. storočie|11.]] alebo začiatku [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> a patria k vzácnym predstaviteľom [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|byzantského umenia komnénovského obdobia]] na území Bulharska.<ref name="CompanionGuide"/>
Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], ktorá bola poďla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti.<ref name="GEB10"/> Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu.<ref name="GEB10"/> V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia c rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie [[Ménas (veľkomučeník)|svätého Ména]], ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení.<ref name="GEB10"/> V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.<ref name="GEB10"/>
Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom [[solún]]skych, alebo [[ochrid]]ských [[zograf]]ov.<ref name="ESMNB"/>
=== III. etapa ===
Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Predchodcu]]. Freska bola zhotovená v [[15. storočie|15. storočí]].<ref name="ESMNB"/>
=== IV. etapa ===
Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a svätého [[Sáva (svätec)|Sávu Srbského]]. Tieto fresky pochádzajú zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ESMNB"/>
=== V. etapa ===
Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]] v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf [[Ivan Dospevski]] a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala fresku, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/>
== Michail III. Šišman ==
Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný [[cár]] [[Michal III. (Bulharsko)|Michail III. Šišman]], ktorý zahynul v roku [[1330]] v [[Bitka pri Velbăžde|bitke pri Velbăžde]] (dnešný [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]).<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť,<ref name="ninkn.bg" /> od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku [[1969]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
== Galéria ==
<gallery>
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG01.jpg|celkový pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG06.jpg|pohľad na vstup do areálu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG08.jpg|chrám pri pohľade zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG09.jpg|chrám pri pohľade zo severu
SvetiGeorgi.Kyustendil.3.JPG|pohľad na chrám zo západu
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of Saint George, Kyustendil}}
[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]]
dcihmg3gxjprp0ivkfjzwdvx953861s
8213824
8213811
2026-05-14T18:24:32Z
Scholastikos
174170
d.
8213824
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Chrám svätého Juraja
| Druh kostola = pravoslávny chrám
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok = StGeorgiChurch-Kiustendil-BG05.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na chrám z juhu
| Patrocínium = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát = Bulharsko
| Spolkový štát typ =
| Spolkový štát =
| Kraj typ = Oblasť
| Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| Okres typ =
| Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| Mesto typ =
| Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| Mestská časť typ = Štvrť
| Mestská časť = Koluša
| Adresa =
| Zemepisná šírka = 42.270833
| Zemepisná dĺžka = 22.676972
| Náboženstvo typ =
| Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
| Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
| Provincia typ =
| Provincia =
| Diecéza typ =
| Diecéza =
| Dekanát typ =
| Dekanát =
| Farnosť typ =
| Farnosť =
| Je súčasťou =
| Dátum vysvätenia =
| Svätiteľ =
| Správa =
| Vlastník =
| Zánik =
| Dátum odsvätenia =
| Architekt =
| Architekt1 =
| Architekt2 =
| Sloh =
| Sloh1 =
| Výstavba = [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie]]
| Založenie =
| Dokončenie =
| Náklady na výstavbu =
| Dĺžka =
| Výška =
| Šírka =
| Dĺžka hlavnej lode =
| Šírka hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode =
| Výška svätyne =
| Počet lodí = 1
| Počet poschodí =
| Počet kupol = 5
| Počet veží =
| Výška najvyššej veže =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Materiál =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons = Church of Saint George, Kyustendil
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = }}
'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}}) je [[chrám]] stredoveký [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z [[10. storočie|10.]], alebo z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Juraj (svätec)|Jurajovi]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SofEparch">{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov"
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 50{{--}}51}}</ref><ref name="ESMNB">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija"
|rok = 2024
|počet strán = 704
|isbn = 978-954-8104-43-2
|strany = 424{{--}}425}}</ref><ref name="CompanionGuide">{{Citácia knihy
|autor= MINEVA-MILCHEVA, Julia; ALEXANDROVA-KOEVA, Elisaveta
|titul = Companion guide to religious architecture in Bulgaria – Christian, Jewish, Muslim Monuments – Part One: West Bulgaria
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bulgarian National Heritage "Ferdinandeum"
|rok = 2006
|počet strán = 462
|isbn = 978-954-91694-4-7
|strany = 153{{--}}157}}</ref><ref name="BalgSrednovekovie">{{Citácia knihy
|autor= NIKOLOVA, Bistra
|titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v.
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov"
|rok = 2002
|počet strán = 206
|isbn = 954-430-762-1
|strany = 134}}</ref><ref name="GEB10">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 10. REM{{--}}SON
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-32-6
| strany= 3887{{--}}3889}}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Георги | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4080.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.<ref name="hramove.bg" />
== Lokalita ==
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil<ref name="hramove.bg" /> v štvrti Koluša.<ref name="hramove.bg" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="GEB10"/>
== Dejiny ==
Na základe architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých [[Freska|fresiek]] bola výstavba chrámu určená na koniec [[10. storočie|10. storočia]], prípadne začiatok [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.2.JPG|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými úpravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.<ref name="ESMNB"/>
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov [[1878]]{{--}}[[1882]].<ref name="ESMNB"/> V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvorí bola taktiež postavená samostatne stojaca [[zvonica]]. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.<ref name="SofEparch"/>
V roku [[1927]] získala stavba štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1968]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
V rokoch [[1985]]{{--}}[[1998]] prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba.<ref name="ESMNB"/> Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name="SofEparch"/>
== Charakteristika ==
Budova je postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], základy sú však kamenné.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriách juhozápadného Bulharska.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
[[Súbor:StGeorgiChurch-Kiustendil-BG04.jpg|Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo]]
Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra.<ref name="BalgSrednovekovie"/><ref name="CompanionGuide"/> Typovo je chrám veľmi podobný [[Chrám svätého Jána apoštola (Zemenský monastier)|Chrámu svätého Jána apoštola]] v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] s jedným rozdielom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru.<ref name="SofEparch"/> Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru.<ref name="CompanionGuide"/> Budova nemá predsieň<ref name="BalgSrednovekovie"/> (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad).<ref name="SofEparch"/> Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými [[Apsida (architektúra)|apsidami]].<ref name="ESMNB"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
Naos tvorí jednotná miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové [[Nika (architektúra)|niky]], pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
Tambur s centrálnou [[Kupola|kupolou]] je podopieraný štyrmi masívnymi [[stĺp]]mi.<ref name="ESMNB"/> Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu.<ref name="ESMNB"/> V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, keďže sa v ňom nachádza predapsidový priestor.<ref name="ESMNB"/> Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.<ref name="ESMNB"/>
== Fresková výzdoba ==
V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových [[Freska|fresiek]], ktoré boli namaľované v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]], objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.<ref name="ESMNB"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.7.JPG|Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo]]
=== I. etapa ===
Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerozpoznateľné fragmenty.<ref name="ESMNB"/>
=== II. etapa ===
Fresky z druhej etapy pochádzajú konca [[11. storočie|11.]] alebo začiatku [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> a patria k vzácnym predstaviteľom [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|byzantského umenia komnénovského obdobia]] na území Bulharska.<ref name="CompanionGuide"/>
Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], ktorá bola podla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti.<ref name="GEB10"/> Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu.<ref name="GEB10"/> V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia v rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie [[Ménas (veľkomučeník)|svätého Ména]], ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení.<ref name="GEB10"/> V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.<ref name="GEB10"/>
Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom [[solún]]skych, alebo [[ochrid]]ských [[zograf]]ov.<ref name="ESMNB"/>
=== III. etapa ===
Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Predchodcu]]. Freska bola zhotovená v [[15. storočie|15. storočí]].<ref name="ESMNB"/>
=== IV. etapa ===
Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a svätého [[Sáva (svätec)|Sávu Srbského]]. Tieto fresky pochádzajú zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ESMNB"/>
=== V. etapa ===
Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]] v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf [[Ivan Dospevski]] a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala fresku, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/>
== Michail III. Šišman ==
Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný [[cár]] [[Michal III. (Bulharsko)|Michail III. Šišman]], ktorý zahynul v roku [[1330]] v [[Bitka pri Velbăžde|bitke pri Velbăžde]] (dnešný [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]).<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť,<ref name="ninkn.bg" /> od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku [[1969]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
== Galéria ==
<gallery>
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG01.jpg|celkový pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG06.jpg|pohľad na vstup do areálu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG08.jpg|chrám pri pohľade zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG09.jpg|chrám pri pohľade zo severu
SvetiGeorgi.Kyustendil.3.JPG|pohľad na chrám zo západu
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of Saint George, Kyustendil}}
[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]]
pl8ipf362zhkeofbuwknpj6tayjdnlc
8213854
8213824
2026-05-14T19:18:32Z
Gitanes232
142243
malé doplnenie
8213854
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Chrám svätého Juraja
| Druh kostola = pravoslávny chrám
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok = StGeorgiChurch-Kiustendil-BG05.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na chrám z juhu
| Patrocínium = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát = Bulharsko
| Spolkový štát typ =
| Spolkový štát =
| Kraj typ = Oblasť
| Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| Okres typ =
| Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| Mesto typ =
| Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| Mestská časť typ = Štvrť
| Mestská časť = Koluša
| Adresa =
| Zemepisná šírka = 42.270833
| Zemepisná dĺžka = 22.676972
| Náboženstvo typ =
| Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
| Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
| Provincia typ =
| Provincia =
| Diecéza typ =
| Diecéza =
| Dekanát typ =
| Dekanát =
| Farnosť typ =
| Farnosť =
| Je súčasťou =
| Dátum vysvätenia =
| Svätiteľ =
| Správa =
| Vlastník =
| Zánik =
| Dátum odsvätenia =
| Architekt =
| Architekt1 =
| Architekt2 =
| Sloh =
| Sloh1 =
| Výstavba = [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie]]
| Založenie =
| Dokončenie =
| Náklady na výstavbu =
| Dĺžka = 10
| Výška =
| Šírka = 8,70
| Dĺžka hlavnej lode =
| Šírka hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode =
| Výška svätyne =
| Počet lodí = 1
| Počet poschodí =
| Počet kupol = 5
| Počet veží =
| Výška najvyššej veže =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Materiál =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons = Church of Saint George, Kyustendil
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = }}
'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}}) je [[chrám]] stredoveký [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z [[10. storočie|10.]], alebo z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Juraj (svätec)|Jurajovi]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SofEparch">{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov"
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 50{{--}}51}}</ref><ref name="ESMNB">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija"
|rok = 2024
|počet strán = 704
|isbn = 978-954-8104-43-2
|strany = 424{{--}}425}}</ref><ref name="CompanionGuide">{{Citácia knihy
|autor= MINEVA-MILCHEVA, Julia; ALEXANDROVA-KOEVA, Elisaveta
|titul = Companion guide to religious architecture in Bulgaria – Christian, Jewish, Muslim Monuments – Part One: West Bulgaria
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bulgarian National Heritage "Ferdinandeum"
|rok = 2006
|počet strán = 462
|isbn = 978-954-91694-4-7
|strany = 153{{--}}157}}</ref><ref name="BalgSrednovekovie">{{Citácia knihy
|autor= NIKOLOVA, Bistra
|titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v.
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov"
|rok = 2002
|počet strán = 206
|isbn = 954-430-762-1
|strany = 134}}</ref><ref name="GEB10">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 10. REM{{--}}SON
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-32-6
| strany= 3887{{--}}3889}}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Георги | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4080.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.<ref name="hramove.bg" />
== Lokalita ==
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil<ref name="hramove.bg" /> v štvrti Koluša.<ref name="hramove.bg" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="GEB10"/>
== Dejiny ==
Na základe architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých [[Freska|fresiek]] bola výstavba chrámu určená na koniec [[10. storočie|10. storočia]], prípadne začiatok [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.2.JPG|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými úpravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.<ref name="ESMNB"/>
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov [[1878]]{{--}}[[1882]].<ref name="ESMNB"/> V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvorí bola taktiež postavená samostatne stojaca [[zvonica]]. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.<ref name="SofEparch"/>
V roku [[1927]] získala stavba štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1968]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
V rokoch [[1985]]{{--}}[[1998]] prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba.<ref name="ESMNB"/> Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name="SofEparch"/>
== Charakteristika ==
Budova je postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], základy sú však kamenné.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriách juhozápadného Bulharska.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
[[Súbor:StGeorgiChurch-Kiustendil-BG04.jpg|Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo]]
Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra.<ref name="BalgSrednovekovie"/><ref name="CompanionGuide"/> Typovo je chrám veľmi podobný [[Chrám svätého Jána apoštola (Zemenský monastier)|Chrámu svätého Jána apoštola]] v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] s jedným rozdielom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru.<ref name="SofEparch"/> Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru.<ref name="CompanionGuide"/> Budova nemá predsieň<ref name="BalgSrednovekovie"/> (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad).<ref name="SofEparch"/> Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými [[Apsida (architektúra)|apsidami]].<ref name="ESMNB"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
Naos tvorí jednotná miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové [[Nika (architektúra)|niky]], pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
Tambur s centrálnou [[Kupola|kupolou]] je podopieraný štyrmi masívnymi [[stĺp]]mi.<ref name="ESMNB"/> Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu.<ref name="ESMNB"/> V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, keďže sa v ňom nachádza predapsidový priestor.<ref name="ESMNB"/> Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.<ref name="ESMNB"/>
== Fresková výzdoba ==
V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových [[Freska|fresiek]], ktoré boli namaľované v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]], objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.<ref name="ESMNB"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.7.JPG|Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo]]
=== I. etapa ===
Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerozpoznateľné fragmenty.<ref name="ESMNB"/>
=== II. etapa ===
Fresky z druhej etapy pochádzajú konca [[11. storočie|11.]] alebo začiatku [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> a patria k vzácnym predstaviteľom [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|byzantského umenia komnénovského obdobia]] na území Bulharska.<ref name="CompanionGuide"/>
Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], ktorá bola podla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti.<ref name="GEB10"/> Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu.<ref name="GEB10"/> V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia v rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie [[Ménas (veľkomučeník)|svätého Ména]], ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení.<ref name="GEB10"/> V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.<ref name="GEB10"/>
Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom [[solún]]skych, alebo [[ochrid]]ských [[zograf]]ov.<ref name="ESMNB"/>
=== III. etapa ===
Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Predchodcu]]. Freska bola zhotovená v [[15. storočie|15. storočí]].<ref name="ESMNB"/>
=== IV. etapa ===
Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a svätého [[Sáva (svätec)|Sávu Srbského]]. Tieto fresky pochádzajú zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ESMNB"/>
=== V. etapa ===
Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]] v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf [[Ivan Dospevski]] a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala fresku, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/>
== Michail III. Šišman ==
Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný [[cár]] [[Michal III. (Bulharsko)|Michail III. Šišman]], ktorý zahynul v roku [[1330]] v [[Bitka pri Velbăžde|bitke pri Velbăžde]] (dnešný [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]).<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť,<ref name="ninkn.bg" /> od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku [[1969]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
== Galéria ==
<gallery>
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG01.jpg|celkový pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG06.jpg|pohľad na vstup do areálu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG08.jpg|chrám pri pohľade zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG09.jpg|chrám pri pohľade zo severu
SvetiGeorgi.Kyustendil.3.JPG|pohľad na chrám zo západu
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of Saint George, Kyustendil}}
[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]]
4siyyl50be5g9eya1ize98m22sq2hta
8213857
8213854
2026-05-14T19:22:26Z
Gitanes232
142243
fix
8213857
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Chrám svätého Juraja
| Druh kostola = pravoslávny chrám
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok = StGeorgiChurch-Kiustendil-BG05.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na chrám z juhu
| Patrocínium = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát = Bulharsko
| Spolkový štát typ =
| Spolkový štát =
| Kraj typ = Oblasť
| Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| Okres typ =
| Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| Mesto typ =
| Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| Mestská časť typ = Štvrť
| Mestská časť = Koluša
| Adresa =
| Zemepisná šírka = 42.270833
| Zemepisná dĺžka = 22.676972
| Náboženstvo typ =
| Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
| Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
| Provincia typ =
| Provincia =
| Diecéza typ =
| Diecéza =
| Dekanát typ =
| Dekanát =
| Farnosť typ =
| Farnosť =
| Je súčasťou =
| Dátum vysvätenia =
| Svätiteľ =
| Správa =
| Vlastník =
| Zánik =
| Dátum odsvätenia =
| Architekt =
| Architekt1 =
| Architekt2 =
| Sloh =
| Sloh1 =
| Výstavba = [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie]]
| Založenie =
| Dokončenie =
| Náklady na výstavbu =
| Dĺžka = 10
| Výška =
| Šírka = 8,70
| Dĺžka hlavnej lode =
| Šírka hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode =
| Výška svätyne =
| Počet lodí = 1
| Počet poschodí =
| Počet kupol = 5
| Počet veží =
| Výška najvyššej veže =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Materiál =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons = Church of Saint George, Kyustendil
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = }}
'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}}) je [[chrám]] stredoveký [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z [[10. storočie|10.]], alebo z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Juraj (svätec)|Jurajovi]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SofEparch">{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov"
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 50{{--}}51}}</ref><ref name="ESMNB">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija"
|rok = 2024
|počet strán = 704
|isbn = 978-954-8104-43-2
|strany = 424{{--}}425}}</ref><ref name="CompanionGuide">{{Citácia knihy
|autor= MINEVA-MILCHEVA, Julia; ALEXANDROVA-KOEVA, Elisaveta
|titul = Companion guide to religious architecture in Bulgaria – Christian, Jewish, Muslim Monuments – Part One: West Bulgaria
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bulgarian National Heritage "Ferdinandeum"
|rok = 2006
|počet strán = 462
|isbn = 978-954-91694-4-7
|strany = 153{{--}}157}}</ref><ref name="BalgSrednovekovie">{{Citácia knihy
|autor= NIKOLOVA, Bistra
|titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v.
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov"
|rok = 2002
|počet strán = 206
|isbn = 954-430-762-1
|strany = 134}}</ref><ref name="GEB10">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 10. REM{{--}}SON
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-32-6
| strany= 3887{{--}}3889}}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Георги | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4080.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.<ref name="hramove.bg" />
== Lokalita ==
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil<ref name="hramove.bg" /> v štvrti Koluša.<ref name="hramove.bg" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="GEB10"/>
== Dejiny ==
Na základe architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých [[Freska|fresiek]] bola výstavba chrámu určená na koniec [[10. storočie|10. storočia]], prípadne začiatok [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.2.JPG|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými úpravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.<ref name="ESMNB"/>
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov [[1878]]{{--}}[[1882]].<ref name="ESMNB"/> V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvorí bola taktiež postavená samostatne stojaca [[zvonica]]. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.<ref name="SofEparch"/>
V roku [[1927]] získala stavba štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1968]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
V rokoch [[1985]]{{--}}[[1998]] prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba.<ref name="ESMNB"/> Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name="SofEparch"/>
== Charakteristika ==
Budova je postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], základy sú však kamenné.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriách juhozápadného Bulharska.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
[[Súbor:StGeorgiChurch-Kiustendil-BG04.jpg|Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo]]
Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra.<ref name="BalgSrednovekovie"/><ref name="CompanionGuide"/> Typovo je chrám veľmi podobný [[Chrám svätého Jána apoštola (Zemenský monastier)|Chrámu svätého Jána apoštola]] v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] s jedným rozdielom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru.<ref name="SofEparch"/> Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru.<ref name="CompanionGuide"/> Budova nemá predsieň<ref name="BalgSrednovekovie"/> (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad).<ref name="SofEparch"/> Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými [[Apsida (architektúra)|apsidami]].<ref name="ESMNB"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
Naos tvorí jednotná miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové [[Nika (architektúra)|niky]], pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
Tambur s centrálnou [[Kupola|kupolou]] je podopieraný štyrmi masívnymi [[stĺp]]mi.<ref name="ESMNB"/> Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu.<ref name="ESMNB"/> V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, keďže sa v ňom nachádza predapsidový priestor.<ref name="ESMNB"/> Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.<ref name="ESMNB"/>
== Fresková výzdoba ==
V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových [[Freska|fresiek]], ktoré boli namaľované v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]], objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.<ref name="ESMNB"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.7.JPG|Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo]]
=== I. etapa ===
Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerozpoznateľné fragmenty.<ref name="ESMNB"/>
=== II. etapa ===
Fresky z druhej etapy pochádzajú konca [[11. storočie|11.]] alebo začiatku [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> a patria k vzácnym predstaviteľom [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|byzantského umenia komnénovského obdobia]] na území Bulharska.<ref name="CompanionGuide"/>
Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], ktorá bola podla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti.<ref name="GEB10"/> Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu.<ref name="GEB10"/> V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia v rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie [[Ménas (veľkomučeník)|svätého Ména]], ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení.<ref name="GEB10"/> V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.<ref name="GEB10"/>
Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom [[solún]]skych, alebo [[ochrid]]ských [[zograf]]ov.<ref name="ESMNB"/>
=== III. etapa ===
Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Predchodcu]]. Freska bola zhotovená v [[15. storočie|15. storočí]].<ref name="ESMNB"/>
=== IV. etapa ===
Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a svätého [[Sáva (svätec)|Sávu Srbského]]. Tieto fresky pochádzajú zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ESMNB"/>
=== V. etapa ===
Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]] v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf [[Ivan Dospevski]] a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala freska, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/>
== Michail III. Šišman ==
Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný [[cár]] [[Michal III. (Bulharsko)|Michail III. Šišman]], ktorý zahynul v roku [[1330]] v [[Bitka pri Velbăžde|bitke pri Velbăžde]] (dnešný [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]).<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť,<ref name="ninkn.bg" /> od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku [[1969]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
== Galéria ==
<gallery>
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG01.jpg|celkový pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG06.jpg|pohľad na vstup do areálu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG08.jpg|chrám pri pohľade zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG09.jpg|chrám pri pohľade zo severu
SvetiGeorgi.Kyustendil.3.JPG|pohľad na chrám zo západu
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of Saint George, Kyustendil}}
[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]]
7m71srjpl1gn6yzt6ll2n2h45yy8fn1
8214110
8213857
2026-05-15T08:20:06Z
Gitanes232
142243
slovosled
8214110
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Kostol
| Názov kostola = Chrám svätého Juraja
| Druh kostola = pravoslávny chrám
| Celé meno =
| Iné meno1 =
| Iné meno2 =
| Obrázok = StGeorgiChurch-Kiustendil-BG05.jpg
| Popis obrázka = celkový pohľad na chrám z juhu
| Patrocínium = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
| Patrocínium poznámka =
| Predchádzajúci názov =
| Štát typ =
| Štát = Bulharsko
| Spolkový štát typ =
| Spolkový štát =
| Kraj typ = Oblasť
| Kraj = [[Kiustendil (oblasť)|Kiustendil]]
| Okres typ =
| Okres = [[Kiustendil (okres)|Kiustendil]]
| Mesto typ =
| Mesto = [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]
| Mestská časť typ = Štvrť
| Mestská časť = Koluša
| Adresa =
| Zemepisná šírka = 42.270833
| Zemepisná dĺžka = 22.676972
| Náboženstvo typ =
| Náboženstvo = kresťanstvo
| Cirkev typ =
| Cirkev = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
| Provincia typ =
| Provincia =
| Diecéza typ =
| Diecéza =
| Dekanát typ =
| Dekanát =
| Farnosť typ =
| Farnosť =
| Je súčasťou =
| Dátum vysvätenia =
| Svätiteľ =
| Správa =
| Vlastník =
| Zánik =
| Dátum odsvätenia =
| Architekt =
| Architekt1 =
| Architekt2 =
| Sloh =
| Sloh1 =
| Výstavba = [[10. storočie|10.]] alebo [[11. storočie]]
| Založenie =
| Dokončenie =
| Náklady na výstavbu =
| Dĺžka = 10
| Výška =
| Šírka = 8,70
| Dĺžka hlavnej lode =
| Šírka hlavnej lode =
| Výška hlavnej lode =
| Výška svätyne =
| Počet lodí = 1
| Počet poschodí =
| Počet kupol = 5
| Počet veží =
| Výška najvyššej veže =
| Kapacita =
| Kapacita jednotka =
| Umiestnenie oltára =
| Autor oltára =
| Materiál =
| Mapa1 popis =
| Mapa1 lokátor =
| Web =
| Commons = Church of Saint George, Kyustendil
| nkp pred rokom 2002 =
| súčasť nkp =
| názov nkp pred 2002 =
| dátum nkp =
| číslo nkp =
| dátum uzpf =
| číslo uzpf =
| názov UNESCO =
| dátum UNESCO =
| kategorizovať =
| PUSR web url =
| PUSR web id objekt =
| PUSR web dátum citovania = }}
'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}}) je stredoveký [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z [[10. storočie|10.]], alebo z [[11. storočie|11. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]] v rovnomennej [[Kiustendil (oblasť)|oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému [[Juraj (svätec)|Jurajovi]].<ref name="ninkn.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Кюстендил | url = http://ninkn.bg/documents/download/263 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="SofEparch">{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište "Ľuben Karavelov"
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 50{{--}}51}}</ref><ref name="ESMNB">{{Citácia knihy
|autor= KOLEKTÍV AUTOROV
|titul = Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija"
|rok = 2024
|počet strán = 704
|isbn = 978-954-8104-43-2
|strany = 424{{--}}425}}</ref><ref name="CompanionGuide">{{Citácia knihy
|autor= MINEVA-MILCHEVA, Julia; ALEXANDROVA-KOEVA, Elisaveta
|titul = Companion guide to religious architecture in Bulgaria – Christian, Jewish, Muslim Monuments – Part One: West Bulgaria
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bulgarian National Heritage "Ferdinandeum"
|rok = 2006
|počet strán = 462
|isbn = 978-954-91694-4-7
|strany = 153{{--}}157}}</ref><ref name="BalgSrednovekovie">{{Citácia knihy
|autor= NIKOLOVA, Bistra
|titul = Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie{{--}}IX{{--}}XIV v.
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov"
|rok = 2002
|počet strán = 206
|isbn = 954-430-762-1
|strany = 134}}</ref><ref name="GEB10">{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 10. REM{{--}}SON
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2012
| isbn = 978-954-8104-32-6
| strany= 3887{{--}}3889}}</ref><ref name="hramove.bg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Георги | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4080.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.<ref name="hramove.bg" />
== Lokalita ==
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti mesta Kiustendil<ref name="hramove.bg" /> v štvrti Koluša.<ref name="hramove.bg" /><ref name="ninkn.bg" /><ref name="GEB10"/>
== Dejiny ==
Na základe architektonických osobitostí a odkrytých stredovekých [[Freska|fresiek]] bola výstavba chrámu určená na koniec [[10. storočie|10. storočia]], prípadne začiatok [[11. storočie|11. storočia]].<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.2.JPG|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Počas svojej existencie prešla budova chrámu niekoľkým staviteľskými úpravami, ako aj niekoľkými etapami freskovej výzdoby.<ref name="ESMNB"/>
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] bola budova chrámu poškodená, bola však obnovená v priebehu rokov [[1878]]{{--}}[[1882]].<ref name="ESMNB"/> V rámci tejto rekonštrukcie bola k západnej časti chrámu pristavaná predsieň a na nádvorí bola taktiež postavená samostatne stojaca [[zvonica]]. Predsieň bola aj vyzdobená freskami.<ref name="SofEparch"/>
V roku [[1927]] získala stavba štatút národnej starožitnosti.<ref name="ninkn.bg" /> V roku [[1968]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky národného významu.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
V rokoch [[1985]]{{--}}[[1998]] prešla budova reštaurátorskými prácami v rámci ktorých boli odstránené v neskorších obdobiach pristavané architektonické prvky, aby sa budove vrátila pôvodná architektonická podoba.<ref name="ESMNB"/> Predovšetkým išlo o odstránenie predsiene ako aj samostatne stojacej zvonice, ktoré boli k chrámu pristavané v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name="SofEparch"/>
== Charakteristika ==
Budova je postavená z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]], základy sú však kamenné.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Medzery medzi tehlami boli vyplnené maltou s prímesou drvených tehál.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Stavebný štýl je charakteristický pre obdobie vzniku a spolu s keramicko-plastickými prvkami výzdoby na južnej a západnej fasáde poukazuje na začiatočné fázy umeleckého stavebného štýlu, ktorý bol od tohto obdobia používaný na teritóriách juhozápadného Bulharska.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> Budova je krížovo-kupolová, čo bola typická schéma bulharských chrámov stavaných v období vzniku.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
[[Súbor:StGeorgiChurch-Kiustendil-BG04.jpg|Detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu|náhľad|vľavo]]
Budova je dlhá 10 metrov a široká 8,70 metra.<ref name="BalgSrednovekovie"/><ref name="CompanionGuide"/> Typovo je chrám veľmi podobný [[Chrám svätého Jána apoštola (Zemenský monastier)|Chrámu svätého Jána apoštola]] v [[Zemenský monastier|Zemenskom monastieri]] s jedným rozdielom typickým pre konštantínopolskú architektonickú školu, ktorým je existencia predapsidového priestoru.<ref name="SofEparch"/> Oltárny priestor tak predstavuje trojdielnu komoru.<ref name="CompanionGuide"/> Budova nemá predsieň<ref name="BalgSrednovekovie"/> (predsieň bola k budove neskôr v 19. storočí pristavaná, bola však neskôr odstránená, aby sa budove vrátil pôvodný vzhľad).<ref name="SofEparch"/> Chrám je vo východnej časti ukončený tromi polkruhovými [[Apsida (architektúra)|apsidami]].<ref name="ESMNB"/><ref name="BalgSrednovekovie"/>
Naos tvorí jednotná miestnosť takmer štvorcového pôdorysu.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
V južnej a severnej fasáde sa nachádzajú po štyri dvojstupňové [[Nika (architektúra)|niky]], pričom druhá nika smerom od západu je vyššia než ostatné.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
Tambur s centrálnou [[Kupola|kupolou]] je podopieraný štyrmi masívnymi [[stĺp]]mi.<ref name="ESMNB"/> Tambur je vysoký a je osemstenného pôdorysu.<ref name="ESMNB"/> V tambure sa nachádza osem dvojstupňových ník.<ref name="BalgSrednovekovie"/> Smerom od kupoly sú jednotlivé ramená pomyselného kríža ukončené stropom s polguľovou klenbou. Najdlhšie rameno kríža je východné, keďže sa v ňom nachádza predapsidový priestor.<ref name="ESMNB"/> Okrem centrálnej kupoly sa v chráme nachádzajú štyri tzv. slepé kupoly, ktoré sa nachádzajú v štvorcových poliach, ktoré sú umiestnené medzi ramenami kríža.<ref name="ESMNB"/>
== Fresková výzdoba ==
V rámci reštaurátorských prác, ktoré na chráme prebehli, boli pod poslednou vrstvou chrámových [[Freska|fresiek]], ktoré boli namaľované v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]], objavené štyri staršie vrstvy freskovej výzdoby. Chrám bol teda zdobený celkovo v piatich etapách.<ref name="ESMNB"/>
[[Súbor:SvetiGeorgi.Kyustendil.7.JPG|Pohľad na interiér chrámu|náhľad|vľavo]]
=== I. etapa ===
Fresky z prvej výzdoby pochádzajú z obdobia výstavby chrámu. Z fresiek z tohto obdobia boli odkryté len nerozpoznateľné fragmenty.<ref name="ESMNB"/>
=== II. etapa ===
Fresky z druhej etapy pochádzajú konca [[11. storočie|11.]] alebo začiatku [[12. storočie|12. storočia]],<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> keď velbăždské biskupstvo patrilo pod správu ochridského arcibiskupstva. Majú veľmi vysokú umeleckú a historickú hodnotu, zobrazujú celé postavy svätcov a boli odkryté v dolných častiach oltára a naosu.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Fresky sú typickými príkladmi byzantskej monumentálnej maľby<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> a patria k vzácnym predstaviteľom [[Byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období|byzantského umenia komnénovského obdobia]] na území Bulharska.<ref name="CompanionGuide"/>
Najlepšie dochovaná z tohto obdobia je freska zobrazujúca [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], ktorá bola podla znakov zhotovená v poslednej štvrtine 11. storočia.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/> V oltárnej časti sa nachádza zobrazenie cirkevných otcov a diakonov, ktorí sa v procesii idú pokloniť Kristovej obeti.<ref name="GEB10"/> Vo východnej časti naosu sú zobrazenia štyroch svätcov liečiteľov a to svätého Erasma, svätého Pantaleóna, svätého Kozmu a svätého Damiána. Predpokladá sa, že zobrazenie týchto štyroch svätcov, ktorí boli všetci známi ako liečitelia, je spojené s existenciou liečivých minerálnych prameňov na území Kiustendilu.<ref name="GEB10"/> V centrálnej časti naosu sú vyobrazení štyria svätci vojaci, ktorí držia v rukách zbrane. Z týchto svätcov sa podarilo identifikovať len zobrazenie [[Ménas (veľkomučeník)|svätého Ména]], ktorý bol identifikovaný na základe medailónu s Kristom na jeho oblečení.<ref name="GEB10"/> V západnej časti naosu sú zobrazené štyri svätice a to svätá Barbora, svätá Nedeľa, svätá Petka (Paraskeva Srbská) a svätá Katarína v imperátorských šatách.<ref name="GEB10"/>
Fresky z tejto etapy sú s najväčšou pravdepodobnosťou dielom [[solún]]skych, alebo [[ochrid]]ských [[zograf]]ov.<ref name="ESMNB"/>
=== III. etapa ===
Z tretej etapy je dochovaná freska zobrazujúca svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Predchodcu]]. Freska bola zhotovená v [[15. storočie|15. storočí]].<ref name="ESMNB"/>
=== IV. etapa ===
Zo štvrtej etapy pochádzajú zobrazenia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] a svätého [[Sáva (svätec)|Sávu Srbského]]. Tieto fresky pochádzajú zo [[16. storočie|16. storočia]].<ref name="ESMNB"/>
=== V. etapa ===
Fresky z poslednej etapy freskovej výzdoby boli zhotovené v rokoch [[1878]]{{--}}[[1882]] v rámci veľkej rekonštrukcie chrámu. Fresky z tejto etapy nedosahujú umeleckú hodnotu stredovekých malieb v chráme. Umelecky hodnotné je z tejto etapy dielo, ktoré zhotovil významný zograf [[Ivan Dospevski]] a ktoré sa nachádza v priestore kupoly. Maľba predstavuje Boha Sabaotha.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/>
Zaujímavým prvkom z tohto obdobia predstavovala freska, ktorá zobrazovala ktitorský (darcovský) portrét Stojana Georgieva. Freska je spolu s ostatnými freskami z 19. storočia, ktoré sa nachádzali v priestore predsiene a boli odstránené pri reštaurátorských prácach, keď sa budova vracala do pôvodného stavu, vystavená v múzejnej zbierke pri chráme.<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="SofEparch"/>
== Michail III. Šišman ==
Existuje hypotéza podľa ktorej bol v chráme pochovaný [[cár]] [[Michal III. (Bulharsko)|Michail III. Šišman]], ktorý zahynul v roku [[1330]] v [[Bitka pri Velbăžde|bitke pri Velbăžde]] (dnešný [[Kiustendil (mesto)|Kiustendil]]).<ref name="ESMNB"/><ref name="GEB10"/><ref name="BalgSrednovekovie"/> Táto informácia sa objavuje v historickej literatúre, je však s najväčšou pravdepodobnosťou chybná.<ref name="BalgSrednovekovie"/>
== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1927]] je stavba evidovaná ako národná starožitnosť,<ref name="ninkn.bg" /> od roku [[1968]] potom ako kultúrna pamiatka národného významu pre architektonicko-staviteľskú a od roku [[1969]] aj pre umeleckú hodnotu stavby.<ref name="ninkn.bg" /><ref name="SofEparch"/>
== Galéria ==
<gallery>
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG01.jpg|celkový pohľad na chrámový areál zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG06.jpg|pohľad na vstup do areálu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG08.jpg|chrám pri pohľade zo severovýchodu
StGeorgiChurch-Kiustendil-BG09.jpg|chrám pri pohľade zo severu
SvetiGeorgi.Kyustendil.3.JPG|pohľad na chrám zo západu
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Church of Saint George, Kyustendil}}
[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Kiustendile]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Stredoveké kostoly v Bulharsku]]
chbdovecfw69yynry8n6bc4fkwil8bx
Diskusia:Chrám svätého Juraja (Kiustendil)
1
750158
8213776
2026-05-14T15:45:23Z
Gitanes232
142243
https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026
8213776
wikitext
text/x-wiki
{{WikiJar SVE 2026}}
rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv
8213777
8213776
2026-05-14T15:46:02Z
Gitanes232
142243
upresnenie
8213777
wikitext
text/x-wiki
{{WikiJar SVE 2026
| Krajina = Bulharsko
}}
rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u
Tatra 92
0
750159
8213784
2026-05-14T16:10:27Z
Pe3kZA
39673
nový
8213784
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Automobil
| nazov = Tatra 92
| obrazok = Tatra T92 early model.jpg
| vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov =
| produkcia = [[1938]] – [[1939]]
| krajina_povodu = [[Československo]]
| predchodca = [[Tatra 82]]
| nasledovnik =
| pribuzne = [[Tatra 93]]
| trieda =ľahký nákladný
| typ_karoserie =
| usporiadanie =klasické
| platforma =
| motor = zážihový vzduchom chladený [[Osemvalcový vidlicový motor|vidlicový]] 8-valec s objemom {{cm3|3981}} a výkonom 54 kW (74 koní)
| maximalka = {{km|65|m}}/h
| akceleracia =
| spotreba = 32 - 35 l/100 km
| prevodovka =4+1 stupňová mechanická (R)
| razvor ={{mm|2800 + 940|m}}
| vyska = {{mm|2610|m}}
| sirka ={{mm|2000|m}}
| dlzka ={{mm|5945|m}}
| hmotnost = {{kg|5580}}
| kapacita_nadrze = 130 l
| podobne =
| dizajner =
}}
'''Tatra 92''' bol ľahký vojenský nákladný automobil s pohonom 6 × 4 a nosnosťou 2 tony, vyrábaný podnikom [[Tatra (podnik)|Tatra]] v Kopřivnici. Vznikol na základe objednávky Ministerstva národnej obrany Česko-Slovenska, modernizáciou typu [[Tatra 82]]. Kvôli [[Mníchovská dohoda|odstúpeniu Sudet]] boli objednané vozidlá napokon vyrobené pre [[Wehrmacht]], časť vozidiel prevzalo [[Rumunsko]]. Počas rokov 1938 až 1939 vzniklo asi 529 kusov Tatry 92. Doplnením predného náhonu vznikol odvodený typ [[Tatra 93]].
== História ==
Ľahký terénny nákladní automobil Tatra 92 s nosnosťou 2 tony vznikol ďalším vývojom typu [[Tatra 82]]. Líšil sa predovšetkým novým motorom, vidlicovým osemvalcom s výkonom 74 k, a tiež iným zavesením prednej nápravy. Podobne ako jej predchodca, vznikla i Tatra 92 na objednávku MNO.<ref name="Zavadil3_T92">{{Citácia knihy
| priezvisko = Zavadil
| meno = Radomír
| odkaz na autora =
| titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: nákladní a speciální automobily
| vydavateľ = Jakab
| miesto = Nevojice
| rok = 2008
| isbn = 978-80-87161-03-6
| strany = 28-30
| počet strán = 80
| url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava_243
| jazyk =
}}</ref> Ďalším zákazníkom bolo Rumunsko, v rámci svojej veľkej objednávky z júla 1937 malo získať aj 27 vojenských sanitiek, postavených na šasi Tatra 92.<ref name="Zavadil3_T92"/><ref name="Zavadil2_T92">{{Citácia knihy
| priezvisko = Zavadil
| meno = Radomír
| odkaz na autora =
| titul = Vojenské automobily Tatra v letech 1918 až 1945: osobní automobily
| vydavateľ = Jakab
| miesto = Nevojice
| rok = 2007
| isbn = 978-80-87161-00-5
| strany = 56
| počet strán = 80
| url = https://archive.org/details/vojenskeautomobi00zava
| jazyk =
}}</ref> Prvý prototyp valníku so zaoblenou kapotou v štýle predchádzajúcej Tatry 82 prevzala [[Československá armáda]] na skúšky [[22. september|22. septembra]] [[1938]], v dobe vrcholiacej mníchovskej krízy. Armáda následne vystavila veľkú objednávku na 480 kusov nákladných, 18 kusov nákladných delostreleckých, 4 veliteľských breakov (otvorených vozidiel) a 1 pomocného breaku. Po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] došlo ku zrušeniu celej zákazky. Automobilka Tatra sa však nachádzala na území odstúpených Sudet a nemecké vrchné velenie ([[Oberkommando des Heeres|OKH]]) zrušenú objednávku obnovilo. Dodané sériové vozidlá, vyznačujúce sa vyššou hranatou kapotou motora, slúžili v radách [[Heer (Wehrmacht)|Heeru]] a [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]]. Nie je isté, či vznikli tiež pôvodne objednané breaky.<ref name="Zavadil2_T92"/> Tiež Rumunsko obdržalo svoje sanitné T92, posledné boli dodané začiatkom [[40. roky 20. storočia|40. rokov]].<ref name="Zavadil3_T92"/> Celkom vzniklo 529 kusov v rokoch 1938 až 1939.<ref name="Rosenkranz_T92">{{Citácia knihy
| priezvisko = Rosenkranz
| meno = Karel
| odkaz na autora =
| titul = Nákladní automobily Tatra
| vydavateľ = Tatra, a.s.
| miesto = Kopřivnice
| rok = 2007
| isbn = 978-80-239-9877-1
| strany = 277
| počet strán = 661
| url =
| jazyk =
}}</ref>{{#tag:ref|Zavadil uvádza, že posledné sanitky pre Rumunsko vznikli až začiatkom 40. rokov.<ref name="Zavadil3_T92"/>|group="p"}}
Od typu Tatra 92 bol odvodený automobil [[Tatra 93]], líšiaci sa iba poháňanou prednou nápravou (pohon 6×6).<ref name="Atlas4_T92">{{Citácia knihy
| priezvisko = Spremo
| meno = Milan
| odkaz na autora =
| titul = Atlas našich automobilů 4: 1937–1963
| vydavateľ = NADAS
| miesto = Praha
| rok = 1991
| isbn = 80-7030-119-8
| strany = 16–18
| počet strán = 320
| url =
| jazyk =
}}</ref>
== Technické údaje ==
[[Súbor:Lešany - vojenské muzeum, Tatra 92, 2024-08, obr01.jpg|náhľad|Tatra 92 vo Vojenskom technickom múzeu Lešany]]
=== Motor a prevodovka ===
Tatru 92 poháňal [[Osemvalcový vidlicový motor|vidlicový]], vzduchom chladený [[zážihový motor|zážihový]] osemvalec s [[Rozvod OHC|rozvodom OHC]]. Motor mal [[zdvihový objem]] 3981 cm³ (vŕtanie valcov 80 mm, zdvih piestov 99 mm). Dosahoval najvyšší výkon 54,5 kW (74 [[Kôň (jednotka)|k]]) pri 3000 ot./min. Uhol zovretia valcov bol 90° a kompresný pomer činil 5,5:1. Palivovú zmes pripravoval dvojitý spádový [[karburátor]] Solex 35 JFF. Umiestnenie motora bolo vpredu, pozdĺžne pred prednou nápravou.<ref name="Zavadil3_T92"/><ref name="Atlas4_T92"/>
Mazanie bolo tlakové obežné, so suchou kľukovou skriňou, chladenie zabezpečoval axiálny ventilátor. Palivová nádrž mala objem 130 l. Za motorom bola umiestnená suchá jednolamelová spojka, za ktorou nadväzovala štvorstupňová nesynchronizovaná prevodovka a dvojstupňová redukčná prevodovka.<ref name="Atlas4_T92"/>
Elektrická sústava pracovala s napätím 12 V. Automobil bol vybavený dynamoakumulátorovým zapaľovaním Bosch, s 12 V dynamom a výkonom 130 W, poháňaným klinovým remeňom od vačkovej hriadele.<ref name="Atlas4_T92"/>
=== Podvozok ===
Základ podvozku tvorila [[Tatrovácka koncepcia|oceľová nosná rúra]], vpredu osadená prírubou pre blok motora a prevodovky. Vzadu boli dve hnacie nápravy s výkyvnými poloosami. Tie boli na každej strane odpružené spoločným poleliptickým listovým perom. Nepoháňaná predná náprava mala nezávislé zavesenie polonáprav, odpružených šikmými štvrťeliptickými listovými perami. Rozchod predných kolies bol 1500 mm, zadných 1760 mm (jednoduchá montáž) resp. 1330 mm (dvojitá montáž). [[Rázvor]] náprav bol 2800 + 940 mm, svetlá výška pod nápravami 255 mm. Vozidlo bolo vybavené navijakom s ťažnou silou 3000 kg.<ref name="Zavadil3_T92"/><ref name="Atlas4_T92"/>
Vozidlo bolo vybavené kvapalinovými brzdami Lockheed na všetkých kolesách. Tie boli dvadsaťpalcové, s lisovanými oceľovými diskami rozmeru 5×20" a pneumatikami rozmeru 6×20".<ref name="Zavadil3_T92"/><ref name="Atlas4_T92"/>
=== Karoséria ===
[[Súbor:T93.JPG|náhľad|Valník Tatra 93 v kopřivnickom múzeu.]]
Kabína automobilu bola zmiešanej konštrukcie, s drevenou kostrou potiahnutou oceľovým plechom. Na streche sa nachádzal sklopný trojuholník, pre signalizáciu jazdy s vlekom. Čelné okno bolo dvojdielne, doplnené dvoma elektricky poháňanými stieračmi. Dvere kabíny boli uchytené vpredu.<ref name="Atlas4_T92"/>
Vozidlá mali tieto nadstavby:<ref name="Zavadil3_T92"/>
* valník s drevenými bočnicami a sťahovacou plachtou, zadné nápravy boli osadené dvojmontážou kolies.
* veliteľský, s otvorenou osobnou karosériou typu break, krytou plachtou. Táto verzia mala zadné nápravy osadené jednoduchou montážou kolies.
* sanitka, s uzavretou karosériou. Aj táto verzia mala zadné nápravy osadené jednoduchou montážou kolies.
=== Rozmery a výkony ===
(Údaje pravdepodobne pre verziu valník)<ref name="Zavadil3_T92"/><ref name="Atlas4_T92"/><br />
* Dĺžka: 5 945 mm
* Šírka: 2 000 mm
* Výška: 2 610 mm
* Hmotnosť podvozku: 1 800 kg<ref name="tatraportal_T92">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| vydavateľ = tatraportal.sk
| titul = Tatra 92
| url = https://tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t92_sk&lang=sk
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 2018-12-23
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
* Celková hmotnosť: 5 580 kg<ref name="Zavadil3_T92"/>
* Užitočná hmotnosť: 2 000 kg
* Maximálna rýchlosť: 65 km/h<ref name="tatraportal_T92"/>
* Spotreba paliva: 32–35 l/100 km<ref name="Atlas4_T92"/>
* Stúpavosť: 55 %<ref name="Atlas4_T92"/>
== Poznámky ==
<references group="p" />
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.tatraportal.sk/?ukaz=popisky/t92_en&lang=en Tatra 92] na [http://www.tatraportal.sk/ www.tatraportal.sk]
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Tatra 92|24270046}}
{{Tatra}}
[[Kategória:Automobily Tatra|92]]
[[Kategória:Veterány]]
ifmmkw8dtn1uj4zgce32eqdz5kzgl73
Diskusia:Tatra 92
1
750160
8213785
2026-05-14T16:11:31Z
Pe3kZA
39673
https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026
8213785
wikitext
text/x-wiki
{{WikiJar SVE 2026}}
rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv
8213786
8213785
2026-05-14T16:12:17Z
Pe3kZA
39673
šabl.
8213786
wikitext
text/x-wiki
{{WikiJar SVE 2026|Krajina=Česko}}
t6fzy80ihd4c21gc4deby1topf7cl6h
Diskusia s redaktorom:~2026-16285-46
3
750161
8213794
2026-05-14T16:48:03Z
Pe3kZA
39673
upozornenie
8213794
wikitext
text/x-wiki
{{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:47, 14. máj 2026 (UTC)
g53jc56is00iap2mh24fy7k379alsev
MOPS
0
750162
8213798
2026-05-14T16:58:06Z
KormiSK
91359
#veda #uk100
8213798
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov = MOPS
| Obrázok = Mops is.svg
| Vzorec = {{chem|C|7|H|15|NO|4|S}}
| Systematický názov = kyselina 3-(morfolín-4-yl)propán-1-sulfónová
| Synonymá = kyselina 3-morfolínpropánsulfónová
| Molárna hmotnosť = 209,26 g/mol
| CAS = 1132-61-2
| PubChem = 70807
| ChemSpider = 63972
| SMILES = C1COCCN1CCCS(=O)(=O)O
}}
'''MOPS''', celým názvom '''kyselina 3-(''N''-morfolín)propánsulfónová''', je [[pufer]], ktorý sa začal používať v 60. rokoch 20. storočia a patrí medzi dvadsať [[Goodove pufre|Goodových pufrov]]. Je štruktúrne podobný pufru [[MES (pufer)|MES]]<ref>{{cite journal|doi=10.1021/bi00866a011|title=Hydrogen Ion Buffers for Biological Research|year=1966|last1=Good|first1=Norman E.|last2=Winget|first2=G. Douglas|last3=Winter|first3=Wilhelmina|last4=Connolly|first4=Thomas N.|last5=Izawa|first5=Seikichi|last6=Singh|first6=Raizada M. M.|journal=Biochemistry|volume=5|pages=467–77|pmid=5942950|issue=2}}</ref> a taktiež obsahuje [[morfolín]]. [[HEPES]] je podobná látka, ktorá funguje ako tlmivý roztok, ktorá obsahuje [[Piperazín|piperazínový]] kruh. Vďaka [[PKa|p''K''<sub>a</sub>]] 7,20 je to výborný pufer na použitie v biologických systémoch pri neutrálnom pH.
== Použitie ==
MOPS sa bežne používa ako [[tlmivý roztok]] v [[Biológia|biológii]] a [[Biochémia|biochémii]]. Jeho použitie bolo overené a je odporúčané na [[Polyakrylamidová gélová elektroforéza|polyakrylamidovú gélovú elektroforézu]] (PAGE).<ref>{{cite journal|doi=10.1016/0003-2697(81)90178-0|pmid=6278979|title=A new discontinuous buffer system for the electrophoresis of cationic proteins at near-neutral pH|first2=ME|year=1981|last2=Hodes|last1=Thomas|first1=J|journal=Analytical Biochemistry|volume=118|issue=1|pages=194–6}}</ref> V cicavčích [[Bunková kultúra|bunkových kultúrach]] sa nepoužíva odporúčať [[Koncentrácia|koncentráciu]] vyššiu než 20 mM.<ref>{{cite journal|doi=10.1126/science.174.4008.500|pmid=5110427|title=Buffer Combinations for Mammalian Cell Culture|year=1971|last1=Eagle|first1=H.|journal=Science|volume=174|issue=4008|pages=500–3|bibcode=1971Sci...174..500E|s2cid=29876583}}</ref> Tlmivé roztoky, ktoré obsahujú MOPS, postupne žltnú, ale podľa niektorých zdrojov mierna zmena farby výrazne neovplyvňuje tlmiacu kapacitu roztoku.<ref>{{cite web |url=https://bostonbioproducts.com/products/mops-buffer-1-m-ph-74-bbm-74 |title=Boston BioProducts - MOPS Buffer (1 M, pH 7.4)}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[CAPS (pufer)|CAPS]]
* [[HEPPS (pufer)|HEPPS]]
* [[Tris]]
* [[Bežné pufre používané v biológii]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.sigmaaldrich.com/life-science/core-bioreagents/biological-buffers/learning-center/buffer-calculator.html Sigma Aldrich Buffer Calculator] – Užitočný nástroj na výpočet hmotnosti, objemu alebo koncentrácie na základe molárnej hmotnosti
== Zdroj ==
{{Preklad|en|MOPS|1248773447}}
[[Kategória:Tlmivé roztoky]]
[[Kategória:Sulfónové kyseliny]]
datjmdr000j6avpj5wif6zjic7evdy3
8214122
8213798
2026-05-15T08:58:20Z
KormiSK
91359
8214122
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov = MOPS
| Obrázok = Mops is.svg
| Vzorec = {{chem|C|7|H|15|NO|4|S}}
| Systematický názov = kyselina 3-(morfolín-4-yl)propán-1-sulfónová
| Synonymá = kyselina 3-morfolínpropánsulfónová
| Molárna hmotnosť = 209,26 g/mol
| CAS = 1132-61-2
| PubChem = 70807
| ChemSpider = 63972
| SMILES = C1COCCN1CCCS(=O)(=O)O
}}
'''MOPS''', celým názvom '''kyselina 3-(''N''-morfolín)propánsulfónová''', je [[pufer]], ktorý sa začal používať v 60. rokoch 20. storočia a patrí medzi dvadsať [[Goodove pufre|Goodových pufrov]]. Je štruktúrne podobný pufru [[MES (pufer)|MES]]<ref>{{cite journal|doi=10.1021/bi00866a011|title=Hydrogen Ion Buffers for Biological Research|year=1966|last1=Good|first1=Norman E.|last2=Winget|first2=G. Douglas|last3=Winter|first3=Wilhelmina|last4=Connolly|first4=Thomas N.|last5=Izawa|first5=Seikichi|last6=Singh|first6=Raizada M. M.|journal=Biochemistry|volume=5|pages=467–77|pmid=5942950|issue=2}}</ref> a taktiež obsahuje [[morfolín]]. [[HEPES]] je podobná látka, ktorá funguje ako tlmivý roztok, ktorá obsahuje [[Piperazín|piperazínový]] kruh. Vďaka [[PKa|p''K''<sub>a</sub>]] 7,20 je to výborný pufer na použitie v biologických systémoch pri neutrálnom pH.
== Použitie ==
MOPS sa bežne používa ako [[tlmivý roztok]] v [[Biológia|biológii]] a [[Biochémia|biochémii]]. Jeho použitie bolo overené a je odporúčané na [[Polyakrylamidová gélová elektroforéza|polyakrylamidovú gélovú elektroforézu]] (PAGE).<ref>{{cite journal|doi=10.1016/0003-2697(81)90178-0|pmid=6278979|title=A new discontinuous buffer system for the electrophoresis of cationic proteins at near-neutral pH|first2=ME|year=1981|last2=Hodes|last1=Thomas|first1=J|journal=Analytical Biochemistry|volume=118|issue=1|pages=194–6}}</ref> V cicavčích [[Bunková kultúra|bunkových kultúrach]] sa neodporúča používať [[Koncentrácia|koncentráciu]] vyššiu než 20 mM.<ref>{{cite journal|doi=10.1126/science.174.4008.500|pmid=5110427|title=Buffer Combinations for Mammalian Cell Culture|year=1971|last1=Eagle|first1=H.|journal=Science|volume=174|issue=4008|pages=500–3|bibcode=1971Sci...174..500E|s2cid=29876583}}</ref> Tlmivé roztoky, ktoré obsahujú MOPS, postupne žltnú, ale podľa niektorých zdrojov mierna zmena farby výrazne neovplyvňuje tlmiacu kapacitu roztoku.<ref>{{cite web |url=https://bostonbioproducts.com/products/mops-buffer-1-m-ph-74-bbm-74 |title=Boston BioProducts - MOPS Buffer (1 M, pH 7.4)}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[CAPS (pufer)|CAPS]]
* [[HEPPS (pufer)|HEPPS]]
* [[Tris]]
* [[Bežné pufre používané v biológii]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.sigmaaldrich.com/life-science/core-bioreagents/biological-buffers/learning-center/buffer-calculator.html Sigma Aldrich Buffer Calculator] – Užitočný nástroj na výpočet hmotnosti, objemu alebo koncentrácie na základe molárnej hmotnosti
== Zdroj ==
{{Preklad|en|MOPS|1248773447}}
[[Kategória:Tlmivé roztoky]]
[[Kategória:Sulfónové kyseliny]]
e9vwypf08r4ia1bzd3tkc26rekxpazr
8214204
8214122
2026-05-15T11:43:19Z
KormiSK
91359
8214204
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov = MOPS
| Obrázok = Mops is.svg
| Vzorec = {{chem|C|7|H|15|NO|4|S}}
| Systematický názov = kyselina 3-(morfolín-4-yl)propán-1-sulfónová
| Synonymá = kyselina 3-morfolínpropánsulfónová
| Molárna hmotnosť = 209,26 g/mol
| CAS = 1132-61-2
| PubChem = 70807
| ChemSpider = 63972
| SMILES = C1COCCN1CCCS(=O)(=O)O
}}
'''MOPS''', celým názvom '''kyselina 3-(''N''-morfolín)propánsulfónová''', je [[pufer]], ktorý sa začal používať v 60. rokoch 20. storočia a patrí medzi dvadsať [[Goodove pufre|Goodových pufrov]]. Je štruktúrne podobný pufru [[MES (pufer)|MES]]<ref>{{cite journal|doi=10.1021/bi00866a011|title=Hydrogen Ion Buffers for Biological Research|year=1966|last1=Good|first1=Norman E.|last2=Winget|first2=G. Douglas|last3=Winter|first3=Wilhelmina|last4=Connolly|first4=Thomas N.|last5=Izawa|first5=Seikichi|last6=Singh|first6=Raizada M. M.|journal=Biochemistry|volume=5|pages=467–77|pmid=5942950|issue=2}}</ref> a taktiež obsahuje [[morfolín]]. [[HEPES]] je ďalšia podobná látka, ktorá funguje ako tlmivý roztok, ktorá namiesto morfolína obsahuje [[Piperazín|piperazínový]] kruh. Vďaka [[PKa|p''K''<sub>a</sub>]] 7,20 je to výborný pufer na použitie v biologických systémoch pri neutrálnom pH.
== Použitie ==
MOPS sa bežne používa ako [[tlmivý roztok]] v [[Biológia|biológii]] a [[Biochémia|biochémii]]. Jeho použitie bolo overené a je odporúčané na [[Polyakrylamidová gélová elektroforéza|polyakrylamidovú gélovú elektroforézu]] (PAGE).<ref>{{cite journal|doi=10.1016/0003-2697(81)90178-0|pmid=6278979|title=A new discontinuous buffer system for the electrophoresis of cationic proteins at near-neutral pH|first2=ME|year=1981|last2=Hodes|last1=Thomas|first1=J|journal=Analytical Biochemistry|volume=118|issue=1|pages=194–6}}</ref> V cicavčích [[Bunková kultúra|bunkových kultúrach]] sa neodporúča používať [[Koncentrácia|koncentráciu]] vyššiu než 20 mM.<ref>{{cite journal|doi=10.1126/science.174.4008.500|pmid=5110427|title=Buffer Combinations for Mammalian Cell Culture|year=1971|last1=Eagle|first1=H.|journal=Science|volume=174|issue=4008|pages=500–3|bibcode=1971Sci...174..500E|s2cid=29876583}}</ref> Tlmivé roztoky, ktoré obsahujú MOPS, postupne žltnú, ale podľa niektorých zdrojov mierna zmena farby výrazne neovplyvňuje tlmiacu kapacitu roztoku.<ref>{{cite web |url=https://bostonbioproducts.com/products/mops-buffer-1-m-ph-74-bbm-74 |title=Boston BioProducts - MOPS Buffer (1 M, pH 7.4)}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[CAPS (pufer)|CAPS]]
* [[HEPPS (pufer)|HEPPS]]
* [[Tris]]
* [[Bežné pufre používané v biológii]]
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.sigmaaldrich.com/life-science/core-bioreagents/biological-buffers/learning-center/buffer-calculator.html Sigma Aldrich Buffer Calculator] – Užitočný nástroj na výpočet hmotnosti, objemu alebo koncentrácie na základe molárnej hmotnosti
== Zdroj ==
{{Preklad|en|MOPS|1248773447}}
[[Kategória:Tlmivé roztoky]]
[[Kategória:Sulfónové kyseliny]]
7cj996ryxq1yoofvb3lkhed83agdtad
Kyselina 3-(N-morfolín)propánsulfónová
0
750163
8213799
2026-05-14T17:01:14Z
KormiSKbot
236958
redirect
8213799
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[MOPS]]
d6knqkozayrldxbs8z7rpx9pftbxosq
Kyselina 3-morfolínpropánsulfónová
0
750164
8213800
2026-05-14T17:01:24Z
KormiSKbot
236958
redirect
8213800
wikitext
text/x-wiki
#REDIRECT [[MOPS]]
d6knqkozayrldxbs8z7rpx9pftbxosq
Diskusia:Encyklopédia dramatických umení Slovenska
1
750165
8213805
2026-05-14T17:12:09Z
Fillos X.
212061
Vytvorená stránka „{{Odpoveď|Vasiľ}} Inak prečo to nazývaš v závere článku ''Bibliografický odkaz'' a nie lieratúra / ďalšia literatúra jednak podľa odporúčania [[Wikipédia:Záverečné sekcie]] a druhak podľa zvyklosti. --~~~~“
8213805
wikitext
text/x-wiki
{{Odpoveď|Vasiľ}} Inak prečo to nazývaš v závere článku ''Bibliografický odkaz'' a nie lieratúra / ďalšia literatúra jednak podľa odporúčania [[Wikipédia:Záverečné sekcie]] a druhak podľa zvyklosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 14. máj 2026 (UTC)
62go55p6ya753u5a7ix4iywqj1xbmau
Wikipédia:Stránky na zmazanie/Trnava+
4
750166
8213832
2026-05-14T18:49:09Z
MelchiorSK
157187
Vytvorená stránka „== [[Trnava+]] == Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--~~~~ === Hlasovanie === ==== Za ==== # # ==== Proti ==== # # ==== Zdržal sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania ===“
8213832
wikitext
text/x-wiki
== [[Trnava+]] ==
Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 14. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
#
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
k3dojcce2nk2gbi7l19l2e8gtj3cg5z
8213834
8213832
2026-05-14T18:51:11Z
MelchiorSK
157187
/* Trnava+ */ za
8213834
wikitext
text/x-wiki
== [[Trnava+]] ==
Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 14. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}}ako predkladateľ, nedostatočná encyklopedická významnosť, promo.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:51, 14. máj 2026 (UTC)
#
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
bku06d3jgrzdrxhdjn426hht460a9dv
8213836
8213834
2026-05-14T18:59:41Z
Scholastikos
174170
/* Trnava+ */
8213836
wikitext
text/x-wiki
== [[Trnava+]] ==
Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 14. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}}ako predkladateľ, nedostatočná encyklopedická významnosť, promo.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:51, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Krátko-existujúca iniciatíva, promo.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:59, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
#
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
b6p5wqnwmiuubtja0h638ev0hky77tc
8213898
8213836
2026-05-14T20:03:02Z
Pe3kZA
39673
/* Proti */ +
8213898
wikitext
text/x-wiki
== [[Trnava+]] ==
Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 14. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}}ako predkladateľ, nedostatočná encyklopedická významnosť, promo.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:51, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Krátko-existujúca iniciatíva, promo.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:59, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Zaujímavý projekt, dostatočné spracovanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 14. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
nwmnt2j8qktzrvdlt8cqflj5pgiyobi
8213917
8213898
2026-05-14T20:22:35Z
Jetam2
30982
/* Trnava+ */ za
8213917
wikitext
text/x-wiki
== [[Trnava+]] ==
Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 14. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}}ako predkladateľ, nedostatočná encyklopedická významnosť, promo.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:51, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Krátko-existujúca iniciatíva, promo.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:59, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} (aj keď trochu slabšie) nedostatočné zdrojovanie, skôr PR článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Zaujímavý projekt, dostatočné spracovanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 14. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
7x4y3pd03bs3cuj28awty7g9j9avr70
8213952
8213917
2026-05-14T21:37:36Z
KormiSK
91359
Za
8213952
wikitext
text/x-wiki
== [[Trnava+]] ==
Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 14. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}}ako predkladateľ, nedostatočná encyklopedická významnosť, promo.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:51, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Krátko-existujúca iniciatíva, promo.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:59, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} (aj keď trochu slabšie) nedostatočné zdrojovanie, skôr PR článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Stránka má podľa mňa promo charakter, formát by sa dal upraviť taktiež. Nepripadá mi to encyklopedické. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:37, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Zaujímavý projekt, dostatočné spracovanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 14. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
#
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
oi2op1lmau4t2yyxq5ml6td0tiblkyi
8213989
8213952
2026-05-15T01:31:09Z
Fillos X.
212061
/* Zdržal sa */ +
8213989
wikitext
text/x-wiki
== [[Trnava+]] ==
Dávam na hlasovanie o významnosti článku.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 14. máj 2026 (UTC)
=== Hlasovanie ===
==== Za ====
# {{Za}}ako predkladateľ, nedostatočná encyklopedická významnosť, promo.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:51, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Krátko-existujúca iniciatíva, promo.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:59, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} (aj keď trochu slabšie) nedostatočné zdrojovanie, skôr PR článok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:22, 14. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Stránka má podľa mňa promo charakter, formát by sa dal upraviť taktiež. Nepripadá mi to encyklopedické. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:37, 14. máj 2026 (UTC)
==== Proti ====
# {{Proti}} Zaujímavý projekt, dostatočné spracovanie. <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:02, 14. máj 2026 (UTC)
#
==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Asi by to bola škoda zmazať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 01:30, 15. máj 2026 (UTC)
#
=== Diskusia ===
=== Výsledok hlasovania ===
s0h40k1oyq9gatl5xfn9n6luonyucho
Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46
3
750167
8213878
2026-05-14T19:48:32Z
Safíček
270527
/* Vyjadrovanie */ nová sekcia
8213878
wikitext
text/x-wiki
== Vyjadrovanie ==
Vyprosujem si Vaše vyjadrenia o “Malom dieťati ktré si hrá na administrátora”. A mimochodom ako to mohlo byť zase keď ste pripojený od 10.5 a v tejto dobe som nemal žiadne úpravy na redaktorských diskusiach a pod. '''Ďakujem''' --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:48, 14. máj 2026 (UTC)
0s7oqwkqrx3vsn4vcxh7ybip65te3tx
8213881
8213878
2026-05-14T19:49:55Z
~2026-28232-46
294397
8213881
wikitext
text/x-wiki
{{ZL|obťažovanie, otravné správanie, opakovane}} --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-28232-46|diskuse]]) 19:49, 14. máj 2026 (UTC)
lg14qid0sc2xi8eineb2cyeckzl24y2
8213882
8213881
2026-05-14T19:50:07Z
~2026-28232-46
294397
8213882
wikitext
text/x-wiki
{{ZL|obťažovanie, otravné správanie, opakovane}}
nt46b4ki2qfdeu1ghohr20iup3yq9z5
8213885
8213882
2026-05-14T19:53:29Z
Jetam2
30982
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User_talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Safíček
8213878
wikitext
text/x-wiki
== Vyjadrovanie ==
Vyprosujem si Vaše vyjadrenia o “Malom dieťati ktré si hrá na administrátora”. A mimochodom ako to mohlo byť zase keď ste pripojený od 10.5 a v tejto dobe som nemal žiadne úpravy na redaktorských diskusiach a pod. '''Ďakujem''' --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:48, 14. máj 2026 (UTC)
0s7oqwkqrx3vsn4vcxh7ybip65te3tx
8213889
8213885
2026-05-14T19:55:16Z
Safíček
270527
/* Vyjadrovanie */ odpoveď
8213889
wikitext
text/x-wiki
== Vyjadrovanie ==
Vyprosujem si Vaše vyjadrenia o “Malom dieťati ktré si hrá na administrátora”. A mimochodom ako to mohlo byť zase keď ste pripojený od 10.5 a v tejto dobe som nemal žiadne úpravy na redaktorských diskusiach a pod. '''Ďakujem''' --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:48, 14. máj 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:55, 14. máj 2026 (UTC)
1p9cuf8noupkwfdgpb58aodljfckc52
8213891
8213889
2026-05-14T19:55:51Z
~2026-28232-46
294397
obťažovanie
8213891
wikitext
text/x-wiki
{{ZL|obťažovanie, otravné správanie, opakovane}}
nt46b4ki2qfdeu1ghohr20iup3yq9z5
8213899
8213891
2026-05-14T20:03:35Z
Lalina
22926
/* Nathalie Baye */ nová sekcia
8213899
wikitext
text/x-wiki
{{ZL|obťažovanie, otravné správanie, opakovane}}
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
m1qwuukjnnoj8ishfljbai2710i8o7d
8213911
8213899
2026-05-14T20:14:57Z
Safíček
270527
/* Nathalie Baye */ odpoveď
8213911
wikitext
text/x-wiki
{{ZL|obťažovanie, otravné správanie, opakovane}}
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
2w0vd6g7ddbjt4mgsiddgtbmbjwtezw
8213913
8213911
2026-05-14T20:18:27Z
~2026-28232-46
294397
obťažovanie
8213913
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
kuzlpnbcn9vlvl3i03c8z5gn5rbl9gp
8213919
8213913
2026-05-14T20:23:37Z
~2026-28232-46
294397
Odstránený obsah stránky
8213919
wikitext
text/x-wiki
phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1
8213922
8213919
2026-05-14T20:32:56Z
Lalina
22926
Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28232-46|~2026-28232-46]] ([[User_talk:~2026-28232-46|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Safíček
8213911
wikitext
text/x-wiki
{{ZL|obťažovanie, otravné správanie, opakovane}}
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
2w0vd6g7ddbjt4mgsiddgtbmbjwtezw
8213925
8213922
2026-05-14T20:37:14Z
KormiSK
91359
8213925
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:: Diskusie sa štandardne nemažú, takže @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] tu láskavo nepremazávaj obsah. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
fpbzz79peggwbcbkyviksdm6h5csf3i
8213928
8213925
2026-05-14T20:38:01Z
~2026-29102-03
294909
8213928
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:: Diskusie sa štandardne nemažú, takže @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] tu láskavo nepremazávaj obsah. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nepíšte mi tu láskavo, už nie som pod týmto číslom a nevidím vás. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
tsn4cwyraxev0rhznp6ujxn59atw2cg
8213931
8213928
2026-05-14T20:39:32Z
Safíček
270527
/* Nathalie Baye */ odpoveď
8213931
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:: Diskusie sa štandardne nemažú, takže @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] tu láskavo nepremazávaj obsah. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nepíšte mi tu láskavo, už nie som pod týmto číslom a nevidím vás. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
::::Aj na tomto novom čísle @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] platí to čo sme povedali --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
qktrq94yhddgjvsdrjytkd56d2dwqk8
8213936
8213931
2026-05-14T20:43:57Z
~2026-29102-03
294909
8213936
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:: Diskusie sa štandardne nemažú, takže @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] tu láskavo nepremazávaj obsah. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nepíšte mi tu láskavo, už nie som pod týmto číslom a nevidím vás. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
::::Aj na tomto novom čísle @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] platí to čo sme povedali --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Na wikipédii sa nerozpráva, ale píše. Takže máš smolu, lebo som nepočul čo ste povedali. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:43, 14. máj 2026 (UTC)
2koze8cyptj0j5idqbhr3h3ztgb4hlv
8213937
8213936
2026-05-14T20:45:55Z
Safíček
270527
/* Nathalie Baye */ odpoveď
8213937
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:: Diskusie sa štandardne nemažú, takže @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] tu láskavo nepremazávaj obsah. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nepíšte mi tu láskavo, už nie som pod týmto číslom a nevidím vás. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
::::Aj na tomto novom čísle @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] platí to čo sme povedali --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Na wikipédii sa nerozpráva, ale píše. Takže máš smolu, lebo som nepočul čo ste povedali. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:43, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Nebuď láskavo drzý @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:45, 14. máj 2026 (UTC)
bej97md647ymiqaf2eall7mxgy6gkag
8213940
8213937
2026-05-14T20:48:47Z
KormiSK
91359
/* Nathalie Baye */ odpoveď
8213940
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:: Diskusie sa štandardne nemažú, takže @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] tu láskavo nepremazávaj obsah. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nepíšte mi tu láskavo, už nie som pod týmto číslom a nevidím vás. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
::::Aj na tomto novom čísle @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] platí to čo sme povedali --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Na wikipédii sa nerozpráva, ale píše. Takže máš smolu, lebo som nepočul čo ste povedali. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:43, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Nebuď láskavo drzý @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:45, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::Buď riešte to, čo je relevantné k článku, alebo si túto diskusiu presuňte na užívateľskú diskusnú stránku, prosím, ďakujem. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:48, 14. máj 2026 (UTC)
g0x5977suc60mlkxkb10c1r2eszieo3
8213943
8213940
2026-05-14T21:04:35Z
KormiSK
91359
8213943
wikitext
text/x-wiki
== Nathalie Baye ==
Prestaň vandalizovať. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 20:03, 14. máj 2026 (UTC)
:Presne. A prosím nevymazávať veci, ktoré Vám pridajú na diskusnú stránku. Považuje sa to za '''Vandalizmus''' @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:14, 14. máj 2026 (UTC)
:: Diskusie sa štandardne nemažú, takže @[[Redaktor:~2026-28232-46|~2026-28232-46]] tu láskavo nepremazávaj obsah. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
:::Nepíšte mi tu láskavo, už nie som pod týmto číslom a nevidím vás. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:37, 14. máj 2026 (UTC)
::::Aj na tomto novom čísle @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] platí to čo sme povedali --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 14. máj 2026 (UTC)
:::::Na wikipédii sa nerozpráva, ale píše. Takže máš smolu, lebo som nepočul čo ste povedali. --[[Špeciálne:Príspevky/~2026-29102-03|~2026-29102-03]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29102-03|diskuse]]) 20:43, 14. máj 2026 (UTC)
::::::Nebuď láskavo drzý @[[Redaktor:~2026-29102-03|~2026-29102-03]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:45, 14. máj 2026 (UTC)
:::::::<s>Buď riešte to, čo je relevantné k článku, alebo si túto diskusiu presuňte na užívateľskú diskusnú stránku, prosím, ďakujem. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:48, 14. máj 2026 (UTC)</s> Wait whoops, toto nie je článok. Nech sa páči, ďalej, ale slušne. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:04, 14. máj 2026 (UTC)
5uoj77rn7yxoo8rndp737clsiwa5nal
2. slovenská futbalová liga 2025/2026
0
750168
8213880
2026-05-14T19:49:19Z
Feriontly17x17x7
228747
new, základ
8213880
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox ligová sezóna
|liga = 2. slovenská futbalová liga
|sezóna = 2025/2026
|sezóna_pred = 2. slovenská futbalová liga 2024/2025
|sezóna_po = 2. slovenská futbalová liga 2026/2027
|začiatok = 25. júl 2025
|koniec = 15. máj 2026
|majster = [[MFK Dukla Banská Bystrica]]
|2_miesto =
|3_miesto =
|ročník =
|baráž =
|zostup = [[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]]
|počet_mužstiev = 16
|odohraté_zápasy = 232
|počet_gólov = 682
|priemer_gólov_na_zápas = 2,94
|počet_divákov =
|najproduktívnejší_hráč =
|najlepší_strelec = [[Jakub Sylvestr]]<br>(22 gólov)
|výhra_doma =
|výhra_vonku =
|najvyššie_skóre =
|súvisiace_súťaže = [[Niké liga 2025/2026]]<br>[[3. slovenská futbalová liga 2025/2026]]
|poznámka =
}}
'''2. slovenská futbalová liga 2025/2026''' (označenie podľa hlavného sponzora '''MONACObet liga 2025/2026''') je 33. ročník [[2. slovenská futbalová liga|druhej najvyššej futbalovej súťaže]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sezóna začala [[25. júl]]a [[2025]] a skončí [[15. máj]]a [[2026]].
Víťazom sa stal [[MFK Dukla Banská Bystrica]] a vybojoval si tak postup do [[Niké liga 2026/2027|ďalšieho ročníka najvyššej futbalovej súťaže]].<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = B. Bystrica zdolala S. Ľubovňu 3:0 a spečatila postup do Niké ligy
| periodikum = teraz.sk
| odkaz na periodikum =
| url = https://www.teraz.sk/sport/b-bystrica-zdolala-s-lubovnu-30-a-s/956231-clanok.html
| issn =
| vydavateľ = TASR
| miesto = Bratislava
| dátum = 2026-04-17
| dátum prístupu = 2026-05-14
}}</ref>
== Priebeh sezóny ==
=== Tabuľka ===
{| class="wikitable"
!#
!Tím
!Z
!V
!R
!P
!G
!+/-
!B
!Kvalifikácia
|- bgcolor="lightblue"
| align="center" |'''1.'''
|[[MFK Dukla Banská Bystrica]]
| align="center" |29
| align="center" |20
| align="center" |6
| align="center" |3
| align="center" |61:24
| align="center" | +37
| align="center" |'''66'''
| align="center" |Postup do [[Niké liga 2026/2027|Niké ligy]]
|- bgcolor="#8ee5ee"
| align="center" |'''2.'''
|[[MFK Lokomotíva Zvolen|MFK Zvolen]]
| align="center" |29
| align="center" |13
| align="center" |10
| align="center" |6
| align="center" |45:33
| align="center" | +12
| align="center" |'''49'''
| align="center" |[[Niké liga 2025/2026#Baráž o udržanie|Baráž]] o postup do [[Niké liga 2026/2027|Niké ligy]]
|-
| align="center" |'''3.'''
|[[MFK Tatran Liptovský Mikuláš]]
| align="center" |29
| align="center" |13
| align="center" |9
| align="center" |7
| align="center" |54:45
| align="center" | +9
| align="center" |'''48'''
| rowspan="11" |
|-
| align="center" |'''4.'''
|[[FC Petržalka]]
| align="center" |29
| align="center" |13
| align="center" |6
| align="center" |10
| align="center" |43:30
| align="center" | +13
| align="center" |'''45'''
|-
| align="center" |'''5.'''
|[[OFK Malženice]]
| align="center" |29
| align="center" |12
| align="center" |8
| align="center" |9
| align="center" |42:37
| align="center" | +5
| align="center" |'''44'''
|-
| align="center" |'''6.'''
|[[FC ViOn Zlaté Moravce]]
| align="center" |29
| align="center" |12
| align="center" |7
| align="center" |10
| align="center" |54:46
| align="center" | +8
| align="center" |'''43'''
|-
| align="center" |'''7.'''
|[[FK Pohronie]]
| align="center" |29
| align="center" |10
| align="center" |11
| align="center" |8
| align="center" |45:34
| align="center" | +11
| align="center" |'''41'''
|-
| align="center" |'''8.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava|ŠK Slovan Bratislava B]]
| align="center" |29
| align="center" |10
| align="center" |10
| align="center" |9
| align="center" |44:46
| align="center" | -2
| align="center" |'''40'''
|-
| align="center" |'''9.'''
|[[FK Inter Bratislava]]
| align="center" |29
| align="center" |11
| align="center" |6
| align="center" |12
| align="center" |34:36
| align="center" | -2
| align="center" |'''39'''
|-
| align="center" |'''10.'''
|[[FC ŠTK 1914 Šamorín]]
| align="center" |29
| align="center" |9
| align="center" |8
| align="center" |12
| align="center" |41:45
| align="center" | -4
| align="center" |'''35'''
|-
| align="center" |'''11.'''
|[[OFK Baník Lehota pod Vtáčnikom]]
| align="center" |29
| align="center" |9
| align="center" |7
| align="center" |13
| align="center" |38:49
| align="center" | -11
| align="center" |'''34'''
|-
| align="center" |'''12.'''
|[[Slávia TU Košice]]
| align="center" |29
| align="center" |8
| align="center" |8
| align="center" |13
| align="center" |38:50
| align="center" | -12
| align="center" |'''32'''
|-
| align="center" |'''13.'''
|[[FK MŠK Považská Bystrica|MŠK Považská Bystrica]]
| align="center" |29
| align="center" |7
| align="center" |9
| align="center" |13
| align="center" |37:49
| align="center" | -12
| align="center" |'''30'''
|- bgcolor="FFC3CE"
| align="center" |'''14.'''
|[[MŠK Žilina|MŠK Žilina B]]
| align="center" |29
| align="center" |8
| align="center" |6
| align="center" |15
| align="center" |39:59
| align="center" | -20
| align="center" |'''30'''
| rowspan="3" align="center" |Zostup do [[3. liga|3. ligy]]
|- bgcolor="FFC3CE"
| align="center" |'''15.'''
|[[MŠK Púchov]]
| align="center" |29
| align="center" |6
| align="center" |11
| align="center" |12
| align="center" |33:49
| align="center" | -16
| align="center" |'''29'''
|- bgcolor="FFC3CE"
| align="center" |'''16.'''
|[[MFK Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa Redfox FC]]
| align="center" |29
| align="center" |6
| align="center" |8
| align="center" |15
| align="center" |34:50
| align="center" | -16
| align="center" |'''26'''
|}
zdroj: [https://www.monacobetliga.sk/tabulka monacobetliga.sk]<br>
{{Malé|'''#''' - pozícia; '''Z''' - zápasy; '''V''' - výhry; '''R''' - remízy; '''P''' - prehry; '''G''' - skóre; '''+/-''' - rozdiel skóre; '''B''' - body}}
== Referencie ==
{{referencie}}
== Externé odkazy ==
* [https://www.monacobetliga.sk/ Oficiálna stránka]
* [https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/monacobet-liga/ 2. liga na sportnet.sme.sk/futbalnet]
* [https://futbalsfz.sk/2.liga 2. liga na futbalsfz.sk]
{{Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku}}
[[Kategória:Druhá najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:Futbal v 2025]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]
2fkogg9x8f5g853f7avmkty9ho29l7w
Jadrová elektráreň Koeberg
0
750169
8213962
2026-05-14T21:59:14Z
Jetam2
30982
nový, 1569, 096/100 WD
8213962
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|43.811667|-79.065833|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Koebergnps.jpg|thumb|Pohľad na elektráreň]]
'''Jadrová elektráreň Koeberg''' je [[jadrová elektráreň]] v oblasti [[Duynefontein]], približne 50 km severne od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]].<ref name="eskom"/> Jej [[inštalovaný výkon]] je 1 934 [[Watt (jednotka)|MW]](e).Prevádzkovateľom je spoločnosť Eskom.<ref name="salto"/>
<!-- Construction of Koeberg began in 1976 and Unit 1 was synchronised to the grid on 4 April 1984, with Unit 2 following suit on 25 July 1985.It is situated at Duynefontein, approximately 50km north of Cape Town. Koeberg ensures a reliable supply of electricity to the Western Cape, one of the fastest growing regions in South Africa. It has operated safely and efficiently for 40 years and has more years to go still.
Eskom. Koeberg Units one and two started commercial operation in 1984 and 1985, respectively. Koeberg’s Unit 1 received a license to continue operating until 2044 in July this year, and Eskom is planning to extend operation of Unit 2 until 2045.
Koeberg Nuclear Power Plant is located approximately 30 kilometers north of Cape Town, South Africa, and provides around 5 per cent of the country’s electricity, playing a vital role in reducing reliance on coal. It is the only commercially operating nuclear power station on the African continent. Koeberg is equipped with two pressurized water reactors with a combined capacity of 1934 MW(e), making it a key component of South Africa’s energy infrastructure. -->
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Koeberg Nuclear Powerplant - Entry Prohibited beach sign.jpg|Pláž so zákazom vstupu
Súbor:Koeberg Power Station.jpg|Elektráreň v apríli 2011
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="eskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear - Eskom | url = https://www.eskom.co.za/eskom-divisions/gx/koeberg-nuclear-power-station/ | vydavateľ = Eskom | miesto = | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
<ref name="salto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IAEA Concludes Long Term Operation Safety Review at South Africa’s Koeberg Nuclear Power Plant | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-concludes-long-term-operation-safety-review-at-south-africas-koeberg-nuclear-power-plant | vydavateľ = [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]| miesto = Viedeň | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike|Koeberg]]
[[Kategória:]]
hui5j88rcrfaq8ueyskiy11ovi1bfzr
8213963
8213962
2026-05-14T21:59:32Z
Jetam2
30982
{{Pracuje sa}}
8213963
wikitext
text/x-wiki
{{Pracuje sa}}
{{Súradnice|43.811667|-79.065833|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Koebergnps.jpg|thumb|Pohľad na elektráreň]]
'''Jadrová elektráreň Koeberg''' je [[jadrová elektráreň]] v oblasti [[Duynefontein]], približne 50 km severne od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]].<ref name="eskom"/> Jej [[inštalovaný výkon]] je 1 934 [[Watt (jednotka)|MW]](e).Prevádzkovateľom je spoločnosť Eskom.<ref name="salto"/>
<!-- Construction of Koeberg began in 1976 and Unit 1 was synchronised to the grid on 4 April 1984, with Unit 2 following suit on 25 July 1985.It is situated at Duynefontein, approximately 50km north of Cape Town. Koeberg ensures a reliable supply of electricity to the Western Cape, one of the fastest growing regions in South Africa. It has operated safely and efficiently for 40 years and has more years to go still.
Eskom. Koeberg Units one and two started commercial operation in 1984 and 1985, respectively. Koeberg’s Unit 1 received a license to continue operating until 2044 in July this year, and Eskom is planning to extend operation of Unit 2 until 2045.
Koeberg Nuclear Power Plant is located approximately 30 kilometers north of Cape Town, South Africa, and provides around 5 per cent of the country’s electricity, playing a vital role in reducing reliance on coal. It is the only commercially operating nuclear power station on the African continent. Koeberg is equipped with two pressurized water reactors with a combined capacity of 1934 MW(e), making it a key component of South Africa’s energy infrastructure. -->
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Koeberg Nuclear Powerplant - Entry Prohibited beach sign.jpg|Pláž so zákazom vstupu
Súbor:Koeberg Power Station.jpg|Elektráreň v apríli 2011
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="eskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear - Eskom | url = https://www.eskom.co.za/eskom-divisions/gx/koeberg-nuclear-power-station/ | vydavateľ = Eskom | miesto = | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
<ref name="salto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IAEA Concludes Long Term Operation Safety Review at South Africa’s Koeberg Nuclear Power Plant | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-concludes-long-term-operation-safety-review-at-south-africas-koeberg-nuclear-power-plant | vydavateľ = [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]| miesto = Viedeň | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike|Koeberg]]
[[Kategória:]]
soy3yynmhmt11ipoemto1bypbkaq7gl
8213971
8213963
2026-05-14T22:43:21Z
Jetam2
30982
práca
8213971
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|-33.676444|18.432047|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Koebergnps.jpg|thumb|Pohľad na elektráreň]]
'''Jadrová elektráreň Koeberg''' je [[jadrová elektráreň]] v oblasti [[Duynefontein]], približne 50 km severne od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]].<ref name="eskom"/> Jej [[inštalovaný výkon]] je 1 934 [[Watt (jednotka)|MW]](e). Elektráreň dodáva približne 5% spotreby Južnej Afriky. Jej prevádzkovateľom je spoločnosť [[Eskom]].<ref name="salto"/>
== Technické údaje ==
Elektráreň obsahuje 2 tlakovodné reaktory.<ref name="salto"/> Má najväčšie turbínové generátory na južnej pologuli a je zároveň najjužnejšie umiestnenou jadrovou elektrárňou sveta.<ref name="eskom"/> Nízko a stredne aktívny [[Rádioaktívny odpad|odpad]] sa zváža do lokality Vaalputs v [[Kalahari|púšti Kalahari]], vzdialenej 600 km. Vysoko aktívny odpad je ukladaný priamo pri elektrárni.<ref name="eskom"/> Elektráreň umožňuje znižovať závislosť na [[uhlie|uhlí]].<ref name="salto"/>
== Dejiny ==
Výstavba začala v roku 1976 a 1. blok bol prifázovaný k elektrizačnej sústave 4. apríla 1984, 2. blok 25. júla 1985.<ref name="eskom"/> V roku 2024 1. blok získal povolenie na prevádzku do roku 2044.<ref name="salto"/>
Okolo elektrárne je súkromná prírodná rezervácia s rozlohou {{km2|30}} kde sa nachádza viac ako 150 druhov vtákov a viacero druhom cicavcov.<ref name="eskom"/>
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Koeberg Nuclear Powerplant - Entry Prohibited beach sign.jpg|Pláž so zákazom vstupu
Súbor:Koeberg Power Station.jpg|Elektráreň v apríli 2011
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="eskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear - Eskom | url = https://www.eskom.co.za/eskom-divisions/gx/koeberg-nuclear-power-station/ | vydavateľ = Eskom | miesto = | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
<ref name="salto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IAEA Concludes Long Term Operation Safety Review at South Africa’s Koeberg Nuclear Power Plant | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-concludes-long-term-operation-safety-review-at-south-africas-koeberg-nuclear-power-plant | vydavateľ = [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]| miesto = Viedeň | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike|Koeberg]]
[[Kategória:]]
h8wl9zymp9ftarc1roobr9q9jrva6k3
8214014
8213971
2026-05-15T04:47:33Z
DurMar12
181423
Odstránený artefakt, pridaná šablóna km, wikilinky
8214014
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|-33.676444|18.432047|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Koebergnps.jpg|thumb|Pohľad na elektráreň]]
'''Jadrová elektráreň Koeberg''' je [[jadrová elektráreň]] v oblasti [[Duynefontein]], približne {{km|50|m}} severne od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]].<ref name="eskom"/> Jej [[inštalovaný výkon]] je 1 934 [[Watt (jednotka)|MW]](e). Elektráreň dodáva približne 5 % spotreby Južnej Afriky. Jej prevádzkovateľom je spoločnosť [[Eskom]].<ref name="salto"/>
== Technické údaje ==
Elektráreň obsahuje 2 tlakovodné [[Jadrový reaktor|reaktory]].<ref name="salto"/> Má najväčšie turbínové generátory na [[Južná pologuľa|južnej pologuli]] a je zároveň najjužnejšie umiestnenou jadrovou elektrárňou sveta.<ref name="eskom"/> Nízko a stredne aktívny [[Rádioaktívny odpad|odpad]] sa zváža do lokality Vaalputs v [[Kalahari|púšti Kalahari]], vzdialenej {{km|600|m}}. Vysoko aktívny odpad je ukladaný priamo pri elektrárni.<ref name="eskom"/> Elektráreň umožňuje znižovať závislosť na [[uhlie|uhlí]].<ref name="salto"/>
== Dejiny ==
Výstavba začala v roku 1976 a 1. blok bol prifázovaný k [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústave]] 4. apríla 1984, 2. blok 25. júla 1985.<ref name="eskom"/> V roku 2024 1. blok získal povolenie na prevádzku do roku 2044.<ref name="salto"/>
Okolo elektrárne je súkromná prírodná rezervácia s rozlohou {{km2|30}} kde sa nachádza viac ako 150 druhov vtákov a viacero druhom cicavcov.<ref name="eskom"/>
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Koeberg Nuclear Powerplant - Entry Prohibited beach sign.jpg|Pláž so zákazom vstupu
Súbor:Koeberg Power Station.jpg|Elektráreň v apríli 2011
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="eskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear - Eskom | url = https://www.eskom.co.za/eskom-divisions/gx/koeberg-nuclear-power-station/ | vydavateľ = Eskom | miesto = | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
<ref name="salto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IAEA Concludes Long Term Operation Safety Review at South Africa’s Koeberg Nuclear Power Plant | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-concludes-long-term-operation-safety-review-at-south-africas-koeberg-nuclear-power-plant | vydavateľ = [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]| miesto = Viedeň | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike|Koeberg]]
tav0cdszuqgxs33fm2ttknwietv8v8j
8214033
8214014
2026-05-15T06:44:55Z
Pe3kZA
39673
/* Dejiny */ preklep
8214033
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|-33.676444|18.432047|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Koebergnps.jpg|thumb|Pohľad na elektráreň]]
'''Jadrová elektráreň Koeberg''' je [[jadrová elektráreň]] v oblasti [[Duynefontein]], približne {{km|50|m}} severne od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]].<ref name="eskom"/> Jej [[inštalovaný výkon]] je 1 934 [[Watt (jednotka)|MW]](e). Elektráreň dodáva približne 5 % spotreby Južnej Afriky. Jej prevádzkovateľom je spoločnosť [[Eskom]].<ref name="salto"/>
== Technické údaje ==
Elektráreň obsahuje 2 tlakovodné [[Jadrový reaktor|reaktory]].<ref name="salto"/> Má najväčšie turbínové generátory na [[Južná pologuľa|južnej pologuli]] a je zároveň najjužnejšie umiestnenou jadrovou elektrárňou sveta.<ref name="eskom"/> Nízko a stredne aktívny [[Rádioaktívny odpad|odpad]] sa zváža do lokality Vaalputs v [[Kalahari|púšti Kalahari]], vzdialenej {{km|600|m}}. Vysoko aktívny odpad je ukladaný priamo pri elektrárni.<ref name="eskom"/> Elektráreň umožňuje znižovať závislosť na [[uhlie|uhlí]].<ref name="salto"/>
== Dejiny ==
Výstavba začala v roku 1976 a 1. blok bol prifázovaný k [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústave]] 4. apríla 1984, 2. blok 25. júla 1985.<ref name="eskom"/> V roku 2024 1. blok získal povolenie na prevádzku do roku 2044.<ref name="salto"/>
Okolo elektrárne je súkromná prírodná rezervácia s rozlohou {{km2|30}}, kde sa nachádza viac ako 150 druhov vtákov a viacero druhov cicavcov.<ref name="eskom"/>
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Koeberg Nuclear Powerplant - Entry Prohibited beach sign.jpg|Pláž so zákazom vstupu
Súbor:Koeberg Power Station.jpg|Elektráreň v apríli 2011
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="eskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear - Eskom | url = https://www.eskom.co.za/eskom-divisions/gx/koeberg-nuclear-power-station/ | vydavateľ = Eskom | miesto = | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
<ref name="salto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IAEA Concludes Long Term Operation Safety Review at South Africa’s Koeberg Nuclear Power Plant | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-concludes-long-term-operation-safety-review-at-south-africas-koeberg-nuclear-power-plant | vydavateľ = [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]| miesto = Viedeň | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike|Koeberg]]
hmlv692hp6xe4t09h2uim9mqndonb79
8214043
8214033
2026-05-15T07:04:29Z
Jetam2
30982
pridaná [[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory]] pomocou použitia HotCat
8214043
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|-33.676444|18.432047|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Koebergnps.jpg|thumb|Pohľad na elektráreň]]
'''Jadrová elektráreň Koeberg''' je [[jadrová elektráreň]] v oblasti [[Duynefontein]], približne {{km|50|m}} severne od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]].<ref name="eskom"/> Jej [[inštalovaný výkon]] je 1 934 [[Watt (jednotka)|MW]](e). Elektráreň dodáva približne 5 % spotreby Južnej Afriky. Jej prevádzkovateľom je spoločnosť [[Eskom]].<ref name="salto"/>
== Technické údaje ==
Elektráreň obsahuje 2 tlakovodné [[Jadrový reaktor|reaktory]].<ref name="salto"/> Má najväčšie turbínové generátory na [[Južná pologuľa|južnej pologuli]] a je zároveň najjužnejšie umiestnenou jadrovou elektrárňou sveta.<ref name="eskom"/> Nízko a stredne aktívny [[Rádioaktívny odpad|odpad]] sa zváža do lokality Vaalputs v [[Kalahari|púšti Kalahari]], vzdialenej {{km|600|m}}. Vysoko aktívny odpad je ukladaný priamo pri elektrárni.<ref name="eskom"/> Elektráreň umožňuje znižovať závislosť na [[uhlie|uhlí]].<ref name="salto"/>
== Dejiny ==
Výstavba začala v roku 1976 a 1. blok bol prifázovaný k [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústave]] 4. apríla 1984, 2. blok 25. júla 1985.<ref name="eskom"/> V roku 2024 1. blok získal povolenie na prevádzku do roku 2044.<ref name="salto"/>
Okolo elektrárne je súkromná prírodná rezervácia s rozlohou {{km2|30}}, kde sa nachádza viac ako 150 druhov vtákov a viacero druhov cicavcov.<ref name="eskom"/>
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Koeberg Nuclear Powerplant - Entry Prohibited beach sign.jpg|Pláž so zákazom vstupu
Súbor:Koeberg Power Station.jpg|Elektráreň v apríli 2011
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="eskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear - Eskom | url = https://www.eskom.co.za/eskom-divisions/gx/koeberg-nuclear-power-station/ | vydavateľ = Eskom | miesto = | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
<ref name="salto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IAEA Concludes Long Term Operation Safety Review at South Africa’s Koeberg Nuclear Power Plant | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-concludes-long-term-operation-safety-review-at-south-africas-koeberg-nuclear-power-plant | vydavateľ = [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]| miesto = Viedeň | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike|Koeberg]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory]]
4ujhul6filnp7ui27nkiv910mqgwd94
8214052
8214043
2026-05-15T07:10:46Z
Jetam2
30982
zar
8214052
wikitext
text/x-wiki
{{Súradnice|-33.676444|18.432047|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}
[[Súbor:Koebergnps.jpg|thumb|Pohľad na elektráreň]]
'''Jadrová elektráreň Koeberg''' je [[jadrová elektráreň]] v oblasti [[Duynefontein]], približne {{km|50|m}} severne od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] v [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrickej republike]].<ref name="eskom"/> Jej [[inštalovaný výkon]] je 1 934 [[Watt (jednotka)|MW]](e). Elektráreň dodáva približne 5 % spotreby Južnej Afriky. Jej prevádzkovateľom je spoločnosť [[Eskom]].<ref name="salto"/>
== Technické údaje ==
Elektráreň obsahuje 2 tlakovodné [[Jadrový reaktor|reaktory]].<ref name="salto"/> Má najväčšie turbínové generátory na [[Južná pologuľa|južnej pologuli]] a je zároveň najjužnejšie umiestnenou jadrovou elektrárňou sveta.<ref name="eskom"/> Nízko a stredne aktívny [[Rádioaktívny odpad|odpad]] sa zváža do lokality Vaalputs v [[Kalahari|púšti Kalahari]], vzdialenej {{km|600|m}}. Vysoko aktívny odpad je ukladaný priamo pri elektrárni.<ref name="eskom"/> Elektráreň umožňuje znižovať závislosť na [[uhlie|uhlí]].<ref name="salto"/>
== Dejiny ==
Výstavba začala v roku 1976 a 1. blok bol prifázovaný k [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústave]] 4. apríla 1984, 2. blok 25. júla 1985.<ref name="eskom"/> V roku 2024 1. blok získal povolenie na prevádzku do roku 2044.<ref name="salto"/>
Okolo elektrárne je súkromná prírodná rezervácia s rozlohou {{km2|30}}, kde sa nachádza viac ako 150 druhov vtákov a viacero druhov cicavcov.<ref name="eskom"/>
== Galéria ==
<gallery>
Súbor:Koeberg Nuclear Powerplant - Entry Prohibited beach sign.jpg|Pláž so zákazom vstupu
Súbor:Koeberg Power Station.jpg|Elektráreň v apríli 2011
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie|refs=
<ref name="eskom">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nuclear - Eskom | url = https://www.eskom.co.za/eskom-divisions/gx/koeberg-nuclear-power-station/ | vydavateľ = Eskom | miesto = | dátum vydania = 2021-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
<ref name="salto">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IAEA Concludes Long Term Operation Safety Review at South Africa’s Koeberg Nuclear Power Plant | url = https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-concludes-long-term-operation-safety-review-at-south-africas-koeberg-nuclear-power-plant | vydavateľ = [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu]]| miesto = Viedeň | dátum vydania = 2024-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}</ref>
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike|Koeberg]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory|Koeberg]]
4igxp5tzhk9xpduxob0kfsykietzxhf
Kategória:Jadrové elektrárne v Južnej Afrike
14
750170
8213965
2026-05-14T22:03:06Z
Jetam2
30982
nová
8213965
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Elektrárne v Južnej Afrike]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne podľa štátu|Južná Afrika]]
0vavkdx921fewzuipiop09afcyowae1
Kategória:Elektrárne v Južnej Afrike
14
750171
8213966
2026-05-14T22:04:30Z
Jetam2
30982
nová
8213966
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Stavby v Južnej Afrike]]
[[Kategória:Elektrárne podľa štátu|Južná Afrika]]
[[Kategória:Elektrárne v Afrike|Južná Afrika]]
[[Kategória:Elektrická energia v Južnej Afrike]]
ijydbktnoov13twp96fv8ml13atdeyp
Kategória:Elektrická energia v Južnej Afrike
14
750172
8213967
2026-05-14T22:07:48Z
Jetam2
30982
nová
8213967
wikitext
text/x-wiki
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Energetika v Južnej Afrike]]
[[Kategória:Elektrická energia v Afrike|Južná Afrika]]
[[Kategória:Elektrická energia podľa štátu|Južná Afrika]]
rvyc7h7uw23i9kq1g1qbjbcwn9vb6b7
Kategória:Energetika v Južnej Afrike
14
750173
8213969
2026-05-14T22:09:03Z
Jetam2
30982
nová
8213969
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Energetika podľa štátu|Južná Afrika]]
[[Kategória:Energetika v Afrike|Južná Afrika]]
[[Kategória:Ekonomika v Južnej Afrike]]
0p57onia32a3rvbnke7tkibh68vman6
Cam Talbot
0
750176
8213991
2026-05-15T02:07:52Z
Dobrovolnylucifer
186936
Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Cam Talbot|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Cam Talbot - New York Rangers.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1987|7|5}}|Miesto narodenia=[[Caledonia]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=91|Draft=|Rok1=2010|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}} [[New York Rangers]] (2013-2015){{break}} [[Edmonton Oilers]] (2015-2019){{break}} [[Philadelphia Flyers]] (2019){{break}} Calgary Flam…“
8213991
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Cam Talbot|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Cam Talbot - New York Rangers.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1987|7|5}}|Miesto narodenia=[[Caledonia]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=91|Draft=|Rok1=2010|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}}
[[New York Rangers]] (2013-2015){{break}}
[[Edmonton Oilers]] (2015-2019){{break}}
[[Philadelphia Flyers]] (2019){{break}}
[[Calgary Flames]] (2019-2020){{break}}
[[Minnesota Wild]] (2020-2022){{break}}
[[Ottawa Senators]] (2022-2023){{break}}
[[Los Angeles Kings]] (2023-2024){{break}}{{break}}
''[[AHL]]''{{break}}
[[Hartford Wolf Pack]] (2010, 2013-2014){{break}}
[[Connecticut Whale]] (2011-2013){{break}}{{break}}
''[[ECHL]]"{{break}}
[[Greenville Road Warriors]] (2010-2011)|Popis=|Tím=[[Detroit Red Wings]] (NHL)|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Cameron Talbot}}
'''Cameron Talbot''' (*5. júl, 1987, [[Caledonia]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský profesionálny hokejový brankár, ktorý naposledy pôsobil v klube [[Detroit Red Wings]] v [[National Hockey League]]. V [[NHL]] vystriedal viacero pôsobísk, najslávnejšie sa predstavil v klube [[Edmonton Oilers]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cam Talbot - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/33246/cam-talbot | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref>
== Kariéra ==
Cam Talbot neprešiel v juniorskom hokeji cez elitné mládežnícke ligy a celé toto obdobie strávl v tíme Hamilton Red Wings v nižšej juniorskej lige OPJHL. V roku 2007 začal nastupovať v najvyššej severoamerickej univerzitnej lige [[NCAA]]. Tu pôsobil na pozícii náhradného brankára, ale v sezóne 2009/2010 zažil prelom, keď priviedol svoj tím [[Univerzita v Alabame|Univerzity v Alabame]] k ligovému titulu a bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča záverečného turnaju.
Svojimi výkony v NCAA Talbot zaujal tímy [[NHL]] a v roku 2010 s ním vstupný kontrakt podpísal klub [[New York Rangers]]. V rokoch 2010-2013 nastupoval prednostne v ich afiliačných tímoch [[Hartford Wolf Pack]] a [[Connecticut Whale]] v [[American Hockey League]].
V [[NHL]] debutoval 24. októbra 2013 proti [[Philadelphia Flyers|Philadelphii Flyers]], keď striedal po zranení [[Henrik Lundqvist|Henrika Lundqvista]]. Urobil 25 zákrokov z 27 striel a Rangers zápas prehrali 1:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cameron Talbot | url = https://hockeygoalies.org/bio/talbot.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> V sezóne 2013/2014 napokon v prvom tíme nahradil náhradníka [[Martin Biron|Martina Birona]], ktorého výkony v úvode ročníka boli podpriemerné. Talbot predčil očakávania a v 21 zápasoch udržal až 94,1% úspešnosť zákrokov a 1,64 priemer inkasovaného gólu na zápas. V ďalšej sezóne 2014/2015 si s Lundqvistom dokonca porciu zápasov rozdelili na približné dve polovice a Talbot znova udržal nadpriemerné čísla - 92,6% úspešnosť zákrokov.
V lete 2015 sa Rangers rozhodli Talbota vymeniť, pretože si nemohli dovoliť mať v organizácii dvoch elitných brankárov. Jeho novým pôsobiskom sa stal [[Edmonton Oilers]], ktorý sa nachádzal uprostred prestavby zostavy. Talbot získal neľahkú úlohu pôsobenia v nie najkvalitnejšom tíme, ale jeho výkony naďalej ostali nadpriemerné. V sezóne 2016/2017 odchytal kariérny rekord v počte odchytaných zápasov (73) a stále si udržal až 91,9% úspešnosť zárkokov. Napriek tomu, že Talbot v každej zo sezón počas svojho pôsobenia v drese Oilers (okrem poslednej) udržal nad 90% úspešnosť zákrokov, do Play-Off sa prebojovali jedinýkrát v sezóne 2016/2017, kde neprešli cez 2. kolo.
[[Súbor:Cam Talbot- Calgary Flames.jpg|vľavo|náhľad|Talbot v drese Calgary Flames]]
Z Edmontonu bol Talbot vymenený pred prestupovou uzávierkou v roku 2019 za mladý brankársky prospekt [[Anthony Stolarz]] do [[Philadelphia Flyers|Philadelphie Flyers]]. Tu však odchytal iba štyri zápasy a po sezóne sa stal neobmedzeným voľným hráčom. Ďalšiu sezónu 2019/2020 strávil v [[Calgary Flames]], kde znova zastával post brankárskej jednotky a výkonnostne sa vrátil k najlepším výkonom z Edomontonu (91,9% úspešnosť zárkokov) a Flames priviedol do Play-Off, kde vypadli v 2. kole. Napriek tomu sa Calgary rozhodlo s ním nepredĺžiť zmluvu na ďalšiu sezónu a znova ako neobmedzený voľný hráč podpísal dvojročný kontrakt s [[Minnesota Wild|Minnesotou Wild]], kde vytvoril tandem s [[Kaapo Kähkönen|Kaapom Kähkönenom]]. S. Wild sa Talbotovi síce podarilo dvakrát prebojovať do Play-Off, ale ani raz neprešli cez prvé kolo. V sezóne 2021/2022 si zahral svoju prvú [[NHL All-Star Game]].
[[Súbor:Cam Talbot 12 16-2023.jpg|náhľad|Talbot v drese Los Angeles Kings]]
V lete 2022 sa znova sťahoval po výmene do [[Ottawa Senators|Ottawy Senators]] za mladého švédskeho brankára [[Filip Gustavsson|Filipa Gustavssona]]. Jeho ročné pôsobenie v Ottawe nebolo úspešné. Napriek tomu, že bol do tímu privedený ako adept na prvého brankára, postupne pozíciu strácal voči [[Anton Forsberg|Antonovi Forsbergovi]]. Do pozície "jednotky" sa vrátil v sezóne 2023/2024, v ktorej pôsobil v [[Los Angeles Kings]], s ktorými sa vrátil do Play-Off, avšak znova vypadol už v 1. kole. V sezóne si zahral aj svoju druhú [[NHL All-Star Game]].
V rokoch 2024-2026 Talbot pôsobil v klube [[Detroit Red Wings]]. Najskôr v prvej zo sezón na pozícii jednotky, v sezóne 2025/2026 už v tandeme s [[John Gibson|Johnom Gibsonom]]. Ani raz sa Red Wings proti očakávaniam nepodarilo však prebojovať do Play-Off. Ročník 2025/2026 bol zároveň pre Talbota úplne najhorší v kariére, keď si pripísal iba 88,3% úspešnosť zákrokov.
V lete 2026 mu s Detroitom vyprší kontrakt. Nie je jasné, či Talbot bude v kariére pokračovať aj v sezóne 2026/2027.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Has Red Wings' Cam Talbot Made His Last NHL Start? | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/red-wings-cam-talbot-made-160031409.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2026-04-15 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = en-US | meno = Jake Tye·2 min | priezvisko = read}}</ref>
[[Súbor:IIHF16WC - Cam Talbot before the game.JPG|náhľad|Talbot pred reprezentačným zápasom na MS 2016]]
== Reprezentačná kariéra ==
Cam Talbot reprezentoval [[Kanada|Kanadu]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|Majstrovstvách sveta 2016]], kde získal zlatú medialu a udržal v 8 zápasoch až 94,0% úspešnosť zákrokov. V roku 2026 bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstvá sveta 2026]].
== Štatistiky v NHL ==
{| class="wikitable"
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|13-14
|[[New York Rangers]]
|21
|12-6-1
|1.64
|'''.941'''
|3
|-
|14-15
|New York Rangers
|36
|21-9-4
|2.21
|'''.926'''
|5
|-
|15-16
|[[Edmonton Oilers]]
|56
|21-27-5
|2.55
|'''.917'''
|3
|-
|16-17
|Edmonton Oilers
|73
|42-22-8
|2.39
|'''.919'''
|7
|-
|17-18
|Edmonton Oilers
|67
|31-31-3
|3.02
|'''.908'''
|1
|-
| rowspan="2" |18-19
|Edmonton Oilers
|31
|10-15-3
|3.36
|'''.893'''
|1
|-
|[[Philadelphia Flyers]]
|4
|1-2-0
|3.70
|'''.881'''
|0
|-
|19-20
|[[Calgary Flames]]
|26
|12-10-1
|2.63
|'''.919'''
|2
|-
|20-21
|[[Minnesota Wild]]
|33
|19-8-5
|2.63
|'''.915'''
|2
|-
|21-22
|Minnesota Wild
|49
|32-12-4
|2.76
|'''.911'''
|3
|-
|22-23
|[[Ottawa Senators]]
|36
|17-14-2
|2.93
|'''.898'''
|1
|-
|23-24
|[[Los Angeles Kings]]
|54
|27-20-6
|2.50
|'''.913'''
|3
|-
|24-25
|[[Detroit Red Wings]]
|47
|21-19-5
|2.93
|'''.901'''
|2
|-
|25-26
|Detroit Red Wings
|34
|12-9-6
|3.19
|'''.883'''
|0
|-
| colspan="2" |'''Spolu'''
|'''567'''
|'''278-204-53'''
|'''2.69'''
|'''.911'''
|'''33'''
|}
{| class="wikitable"
|+Play-Off
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|13-14
|New York Rangers
|2
|0-1-0
|2.59
|'''.846'''
|0
|-
|16-17
|Edmonton Oilers
|13
|7-6-0
|2.48
|'''.924'''
|2
|-
|19-20
|Calgary Flames
|10
|5-4-0
|2.42
|'''.924'''
|2
|-
|20-21
|Minnesota Wild
|7
|3-4-0
|2.45
|'''.923'''
|2
|-
|21-22
|Minnesota Wild
|1
|0-1-0
|4.14
|'''.846'''
|0
|-
|23-24
|Los Angeles Kings
|3
|1-2-0
|5.30
|'''.861'''
|0
|-
| colspan="2" |'''Spolu'''
|'''36'''
|'''21-12-0'''
|'''2.75'''
|'''.915'''
|'''6'''
|}
== História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cam Talbot Transactions Trades Injuries {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/cam-talbot/transactions | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
{| class="wikitable"
!Klub
!Rok začiatku
!Rok konca
!CAP HIT*
!Typ zmluvy**
!Poznámka
|-
|[[New York Rangers]]
|2010
|2012
|900 000 $
|nováčikovská
|
|-
|New York Rangers
|2012
|2013
|550 000 $
|dvojcestná
|
|-
|New York Rangers
|2013
|2015
|562 000 $
|dvojcestná
|
|-
|New York Rangers
|2015
|2016
|1 450 000 $
|jednocestná
|Sezóna ale strávená v Edmontone Oilers
|-
|[[Edmonton Oilers]]
|2016
|2019
|4 166 667 $
|jednocestná
|
|-
|[[Calgary Flames]]
|2019
|2020
|2 750 000 $
|jednocestná
|
|-
|[[Minnesota Wild]]
|2020
|2023
|3 666 667 $
|jednocestná
|
|-
|[[Los Angeles Kings]]
|2023
|2024
|1 000 000 $
|jednocestná
|
|-
|[[Detroit Red Wings]]
|2024
|2026
|2 500 000 $
|jednocestná
|
|}
== Prehľad výmen ==
{| class="wikitable"
!Dátum
!Odkiaľ
!S kým / S čím
!Kam
!Za koho / Za čo
|-
|27.6.2015
|[[New York Rangers]]
|7. kolo draftu 2015
|[[Edmonton Oilers]]
|2. kolo draftu 2015, 3. kolo draftu 2015 a 7. kolo draftu 2015
|-
|16.2.2019
|[[Edmonton Oilers]]
| -
|[[Philadelphia Flyers]]
|[[Anthony Stolarz]] (G)
|-
|12.7.2022
|[[Minnesota Wild]]
| -
|[[Ottawa Senators]]
|[[Filip Gustavsson]] (G)
|}
== Referencie ==
{{KLÍČŘAZENÍ:Talbot_Cameron}}
[[Kategória:Narodenia 5. júla]]
[[Kategória:Narodenia v 1987]]
[[Kategória:Kanadskí hokejisti]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Brankári New York Rangers]]
[[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]]
[[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]]
[[Kategória:Brankári Calgary Flames]]
[[Kategória:Brankári Minnesota Wild]]
[[Kategória:Brankári Ottawa Senators]]
[[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]]
[[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]]
[[Kategória:Hráči Hartford Wolf Pack]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2016]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
m3rg11jzmn2od6gqie2tenjtc4xnve9
8214163
8213991
2026-05-15T10:18:28Z
~2026-29230-47
294915
8214163
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Cam Talbot|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Cam Talbot - New York Rangers.jpg|Dátum narodenia={{dnv|1987|7|5}}|Miesto narodenia=[[Caledonia]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=191|Váha=91|Draft=|Rok1=2010|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[NHL]]''{{break}}
[[New York Rangers]] (2013-2015){{break}}
[[Edmonton Oilers]] (2015-2019){{break}}
[[Philadelphia Flyers]] (2019){{break}}
[[Calgary Flames]] (2019-2020){{break}}
[[Minnesota Wild]] (2020-2022){{break}}
[[Ottawa Senators]] (2022-2023){{break}}
[[Los Angeles Kings]] (2023-2024){{break}}{{break}}
''[[AHL]]''{{break}}
[[Hartford Wolf Pack]] (2010, 2013-2014){{break}}
[[Connecticut Whale]] (2011-2013){{break}}{{break}}
''[[ECHL]]"{{break}}
[[Greenville Road Warriors]] (2010-2011)|Popis=|Tím=[[Detroit Red Wings]] (NHL)|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=|Celé meno=Cameron Talbot}}
'''Cameron Talbot''' (* [[5. júl]] [[1987]], [[Caledonia]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský profesionálny hokejový brankár, ktorý naposledy pôsobil v klube [[Detroit Red Wings]] v [[National Hockey League]]. V [[NHL]] vystriedal viacero pôsobísk, najslávnejšie sa predstavil v klube [[Edmonton Oilers]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cam Talbot - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/33246/cam-talbot | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref>
== Kariéra ==
Cam Talbot neprešiel v juniorskom hokeji cez elitné mládežnícke ligy a celé toto obdobie strávil v tíme Hamilton Red Wings v nižšej juniorskej lige OPJHL. V roku 2007 začal nastupovať v najvyššej severoamerickej univerzitnej lige [[NCAA]]. Tu pôsobil na pozícii náhradného brankára, ale v sezóne 2009/10 zažil prelom, keď priviedol svoj tím [[Univerzita v Alabame|Univerzity v Alabame]] k ligovému titulu a bol vyhlásený za najužitočnejšieho hráča záverečného turnaju.
Svojimi výkony v NCAA Talbot zaujal tímy [[NHL]] a v roku 2010 s ním vstupný kontrakt podpísal klub [[New York Rangers]]. V rokoch 2010{{--}}2013 nastupoval prednostne v ich afiliačných tímoch [[Hartford Wolf Pack]] a [[Connecticut Whale]] v [[American Hockey League]].
V [[NHL]] debutoval 24. októbra 2013 proti [[Philadelphia Flyers|Philadelphii Flyers]], keď striedal po zranení [[Henrik Lundqvist|Henrika Lundqvista]]. Urobil 25 zákrokov z 27 striel a Rangers zápas prehrali 1:2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cameron Talbot | url = https://hockeygoalies.org/bio/talbot.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> V sezóne 2013/14 napokon v prvom tíme nahradil náhradníka [[Martin Biron|Martina Birona]], ktorého výkony v úvode ročníka boli podpriemerné. Talbot predčil očakávania a v 21 zápasoch udržal až 94,1% úspešnosť zákrokov a 1,64 priemer inkasovaného gólu na zápas. V ďalšej sezóne 2014/15 si s Lundqvistom dokonca porciu zápasov rozdelili na približné dve polovice a Talbot znova udržal nadpriemerné čísla – 92,6% úspešnosť zákrokov.
V lete 2015 sa Rangers rozhodli Talbota vymeniť, pretože si nemohli dovoliť mať v organizácii dvoch elitných brankárov. Jeho novým pôsobiskom sa stal [[Edmonton Oilers]], ktorý sa nachádzal uprostred prestavby zostavy. Talbot získal neľahkú úlohu pôsobenia v nie najkvalitnejšom tíme, ale jeho výkony naďalej ostali nadpriemerné. V sezóne 2016/17 odchytal kariérny rekord v počte odchytaných zápasov (73) a stále si udržal až 91,9% úspešnosť zákrokov. Napriek tomu, že Talbot v každej zo sezón počas svojho pôsobenia v drese Oilers (okrem poslednej) udržal nad 90% úspešnosť zákrokov, do Play-Off sa prebojovali jediný krát v sezóne 2016/17, kde neprešli cez 2. kolo.
[[Súbor:Cam Talbot- Calgary Flames.jpg|vľavo|náhľad|Talbot v drese Calgary Flames]]
Z Edmontonu bol Talbot vymenený pred prestupovou uzávierkou v roku 2019 za mladý brankársky prospekt [[Anthony Stolarz]] do [[Philadelphia Flyers|Philadelphie Flyers]]. Tu však odchytal iba štyri zápasy a po sezóne sa stal neobmedzeným voľným hráčom. Ďalšiu sezónu 2019/20 strávil v [[Calgary Flames]], kde znova zastával post brankárskej jednotky a výkonnostne sa vrátil k najlepším výkonom z Edomontonu (91,9% úspešnosť zákrokov) a Flames priviedol do Play-Off, kde vypadli v 2. kole. Napriek tomu sa Calgary rozhodlo s ním nepredĺžiť zmluvu na ďalšiu sezónu a znova ako neobmedzený voľný hráč podpísal dvojročný kontrakt s [[Minnesota Wild|Minnesotou Wild]], kde vytvoril tandem s [[Kaapo Kähkönen|Kaapom Kähkönenom]]. S. Wild sa Talbotovi síce podarilo dvakrát prebojovať do Play-Off, ale ani raz neprešli cez prvé kolo. V sezóne 2021/22 si zahral svoju prvú [[NHL All-Star Game]].
[[Súbor:Cam Talbot 12 16-2023.jpg|náhľad|Talbot v drese Los Angeles Kings]]
V lete 2022 sa znova sťahoval po výmene do [[Ottawa Senators|Ottawy Senators]] za mladého švédskeho brankára [[Filip Gustavsson|Filipa Gustavssona]]. Jeho ročné pôsobenie v Ottawe nebolo úspešné. Napriek tomu, že bol do tímu privedený ako adept na prvého brankára, postupne pozíciu strácal voči [[Anton Forsberg|Antonovi Forsbergovi]]. Do pozície „jednotky“ sa vrátil v sezóne 2023/24, v ktorej pôsobil v [[Los Angeles Kings]], s ktorými sa vrátil do Play-Off, avšak znova vypadol už v 1. kole. V sezóne si zahral aj svoju druhú [[NHL All-Star Game]].
V rokoch 2024{{--}}2026 Talbot pôsobil v klube [[Detroit Red Wings]]. Najskôr v prvej zo sezón na pozícii jednotky, v sezóne 2025/26 už v tandeme s [[John Gibson|Johnom Gibsonom]]. Ani raz sa Red Wings proti očakávaniam nepodarilo však prebojovať do Play-Off. Ročník 2025/26 bol zároveň pre Talbota úplne najhorší v kariére, keď si pripísal iba 88,3% úspešnosť zákrokov.
V lete 2026 mu s Detroitom vyprší kontrakt. Nie je jasné, či Talbot bude v kariére pokračovať aj v sezóne 2026/27.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Has Red Wings' Cam Talbot Made His Last NHL Start? | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/red-wings-cam-talbot-made-160031409.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2026-04-15 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = en-US | meno = | priezvisko = }}</ref>
[[Súbor:IIHF16WC - Cam Talbot before the game.JPG|náhľad|Talbot pred reprezentačným zápasom na MS 2016]]
== Reprezentačná kariéra ==
Cam Talbot reprezentoval [[Kanada|Kanadu]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2016|Majstrovstvách sveta 2016]], kde získal zlatú medailu a udržal v 8 zápasoch až 94,0% úspešnosť zákrokov. V roku 2026 bol nominovaný na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstvá sveta 2026]].
== Štatistiky v NHL ==
{| class="wikitable"
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|13-14
|[[New York Rangers]]
|21
|12-6-1
|1.64
|'''.941'''
|3
|-
|14-15
|New York Rangers
|36
|21-9-4
|2.21
|'''.926'''
|5
|-
|15-16
|[[Edmonton Oilers]]
|56
|21-27-5
|2.55
|'''.917'''
|3
|-
|16-17
|Edmonton Oilers
|73
|42-22-8
|2.39
|'''.919'''
|7
|-
|17-18
|Edmonton Oilers
|67
|31-31-3
|3.02
|'''.908'''
|1
|-
| rowspan="2" |18-19
|Edmonton Oilers
|31
|10-15-3
|3.36
|'''.893'''
|1
|-
|[[Philadelphia Flyers]]
|4
|1-2-0
|3.70
|'''.881'''
|0
|-
|19-20
|[[Calgary Flames]]
|26
|12-10-1
|2.63
|'''.919'''
|2
|-
|20-21
|[[Minnesota Wild]]
|33
|19-8-5
|2.63
|'''.915'''
|2
|-
|21-22
|Minnesota Wild
|49
|32-12-4
|2.76
|'''.911'''
|3
|-
|22-23
|[[Ottawa Senators]]
|36
|17-14-2
|2.93
|'''.898'''
|1
|-
|23-24
|[[Los Angeles Kings]]
|54
|27-20-6
|2.50
|'''.913'''
|3
|-
|24-25
|[[Detroit Red Wings]]
|47
|21-19-5
|2.93
|'''.901'''
|2
|-
|25-26
|Detroit Red Wings
|34
|12-9-6
|3.19
|'''.883'''
|0
|-
| colspan="2" |'''Spolu'''
|'''567'''
|'''278-204-53'''
|'''2.69'''
|'''.911'''
|'''33'''
|}
{| class="wikitable"
|+Play-Off
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|13-14
|New York Rangers
|2
|0-1-0
|2.59
|'''.846'''
|0
|-
|16-17
|Edmonton Oilers
|13
|7-6-0
|2.48
|'''.924'''
|2
|-
|19-20
|Calgary Flames
|10
|5-4-0
|2.42
|'''.924'''
|2
|-
|20-21
|Minnesota Wild
|7
|3-4-0
|2.45
|'''.923'''
|2
|-
|21-22
|Minnesota Wild
|1
|0-1-0
|4.14
|'''.846'''
|0
|-
|23-24
|Los Angeles Kings
|3
|1-2-0
|5.30
|'''.861'''
|0
|-
| colspan="2" |'''Spolu'''
|'''36'''
|'''21-12-0'''
|'''2.75'''
|'''.915'''
|'''6'''
|}
== História zmlúv v NHL<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cam Talbot Transactions Trades Injuries {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/cam-talbot/transactions | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
{| class="wikitable"
!Klub
!Rok začiatku
!Rok konca
!CAP HIT*
!Typ zmluvy**
!Poznámka
|-
|[[New York Rangers]]
|2010
|2012
|900 000 $
|nováčikovská
|
|-
|New York Rangers
|2012
|2013
|550 000 $
|dvojcestná
|
|-
|New York Rangers
|2013
|2015
|562 000 $
|dvojcestná
|
|-
|New York Rangers
|2015
|2016
|1 450 000 $
|jednocestná
|Sezóna ale strávená v Edmontone Oilers
|-
|[[Edmonton Oilers]]
|2016
|2019
|4 166 667 $
|jednocestná
|
|-
|[[Calgary Flames]]
|2019
|2020
|2 750 000 $
|jednocestná
|
|-
|[[Minnesota Wild]]
|2020
|2023
|3 666 667 $
|jednocestná
|
|-
|[[Los Angeles Kings]]
|2023
|2024
|1 000 000 $
|jednocestná
|
|-
|[[Detroit Red Wings]]
|2024
|2026
|2 500 000 $
|jednocestná
|
|}
== Prehľad výmen ==
{| class="wikitable"
!Dátum
!Odkiaľ
!S kým / S čím
!Kam
!Za koho / Za čo
|-
|27.6.2015
|[[New York Rangers]]
|7. kolo draftu 2015
|[[Edmonton Oilers]]
|2. kolo draftu 2015, 3. kolo draftu 2015 a 7. kolo draftu 2015
|-
|16.2.2019
|[[Edmonton Oilers]]
| -
|[[Philadelphia Flyers]]
|[[Anthony Stolarz]] (G)
|-
|12.7.2022
|[[Minnesota Wild]]
| -
|[[Ottawa Senators]]
|[[Filip Gustavsson]] (G)
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
{{DEFAULTSORT:Talbot, Cameron}}
[[Kategória:Osobnosti z Ontária]]
[[Kategória:Kanadskí hokejisti]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Brankári New York Rangers]]
[[Kategória:Brankári Edmonton Oilers]]
[[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]]
[[Kategória:Brankári Calgary Flames]]
[[Kategória:Brankári Minnesota Wild]]
[[Kategória:Brankári Ottawa Senators]]
[[Kategória:Brankári Los Angeles Kings]]
[[Kategória:Brankári Detroit Red Wings]]
[[Kategória:Hráči Hartford Wolf Pack]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2016]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
src7b093reaykrhr10xf9tcvpxftpl7
Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026
14
750177
8213992
2026-05-15T02:08:27Z
Dobrovolnylucifer
186936
Vytvorená stránka „[[Kategória:Účastníci MS v hokeji]]“
8213992
wikitext
text/x-wiki
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji]]
45ckdoutstos8yquz2ti3id93cj9ke8
Eugen Rabčan
0
750178
8213997
2026-05-15T02:31:12Z
Dobrovolnylucifer
186936
Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Eugen Rabčan|Štátna príslušnosť=Slovensko|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|2001|6|28}}|Miesto narodenia=[[Levoča]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=191|Váha=89|Draft=|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[Slovenská hokejová extraliga]]''{{break}} [[HC Banská Bystrica]] (2020-2022, 2023-2026){{break}} [[HC Prešov]] (2022-2023){{break}} [[HK Poprad]] (2023-2024){{break}}{{break}} ''1. sloven…“
8213997
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Eugen Rabčan|Štátna príslušnosť=Slovensko|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|2001|6|28}}|Miesto narodenia=[[Levoča]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=191|Váha=89|Draft=|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[Slovenská hokejová extraliga]]''{{break}}
[[HC Banská Bystrica]] (2020-2022, 2023-2026){{break}}
[[HC Prešov]] (2022-2023){{break}}
[[HK Poprad]] (2023-2024){{break}}{{break}}
''[[1. slovenská hokejová liga]]{{break}}
[[HK Spišská Nová Ves]] (2019-2020){{break}}
[[HC 19 Humenné]] (2020-2023){{break}}
[[Aquacity Pikes]] (2023-2024){{break}}
[[HC Topoľčany]] (2024-2025)|Popis=|Tím=[[HC Kometa Brno]] ([[Česká hokejová extraliga]])|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}}
'''Eugen Rabčan''' (*28. jún, 2001, [[Levoča]], [[Slovensko]]) je slovenský profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[HC Kometa Brno]] v [[Česká hokejová extraliga|Českej hokejovej extralige]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eugen Rabcan - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/553497/eugen-rabcan | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref>
== Kariéra ==
Eugen Rabčan hokejovo vyrastal v organizácii klubu [[HK Spišská Nová Ves]], za ktorý aj debutoval v seniorskom hokeji v sezóne 2019/2020, keď tím nastupoval v [[1. slovenská hokejová liga|1. slovenskej hokejovej lige]]. Neskôr v lige v pozícii prvého brankára nastupoval aj za [[HC 19 Humenné]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RABČAN, Eugen | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/players/detail/211551/rabcan-eugen | vydavateľ = HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk}}</ref>
V roku 2020 bol draftovaný do kanadskej elitnej juniorskej ligy [[Western Hockey League]], kde však za klub [[Winnipeg Ice]] nikdy nenastúpil.
V [[Slovenská hokejová extraliga|Slovenskej extralige]] debutoval za [[HC Banská Bystrica]], kde strávil aj nadlhší čas. V rokoch 2024-2026 zastával v tíme kľúčovú úlohu a postupne získal pozíciu prvého brankára tímu. V extralige pôsobil aj v tímoch [[HK Poprad]] a [[HC Prešov]].
Na jar 2026 podpísal zmluvu s českým extraligovým tímom [[HC Kometa Brno]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eugen Rabčan opustil Banskú Bystricu. Pred MS v hokeji mení hokejovú adresu | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/eugen-rabcan-prestupil-do-hc-kometa-brno-tipsport-liga-2026050107443285333 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-05-01 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Šport.sk}}</ref>
V roku 2021 sa zúčastnil na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]], ale do zápasov nezasiahol. V roku 2026 bol nominovaný do zostavy seniorskej reprezentácie na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstvá sveta 2026]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jednotkou Slovenska môže byť len jeden: Hlavaj, Gajan alebo Rabčan? | url = https://sport7.dnes24.sk/207560/jednotkou-slovenska-moze-byt-len-jeden-hlavaj-gajan-alebo-rabcan | vydavateľ = Šport7.sk | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{KLÍČŘAZENÍ:Rabčan_Eugen}}
[[Kategória:Narodenia 28. júna]]
[[Kategória:Narodenia v 2001]]
[[Kategória:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hráči HC Banská Bystrica]]
[[Kategória:Hráči HK Poprad]]
[[Kategória:Hráči HC Prešov]]
[[Kategória:Hráči HC Topoľčany]]
[[Kategória:Hráči HK Spišská Nová Ves]]
[[Kategória:Hráči Kometa Brno]]
3hseterjizlf08zu7s852wber8ic2d7
8213998
8213997
2026-05-15T02:31:57Z
Dobrovolnylucifer
186936
8213998
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Eugen Rabčan|Štátna príslušnosť=Slovensko|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|2001|6|28}}|Miesto narodenia=[[Levoča]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=191|Váha=89|Draft=|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[Slovenská hokejová extraliga]]''{{break}}
[[HC Banská Bystrica]] (2020-2022, 2023-2026){{break}}
[[HC Prešov]] (2022-2023){{break}}
[[HK Poprad]] (2023-2024){{break}}{{break}}
''[[1. slovenská hokejová liga]]{{break}}
[[HK Spišská Nová Ves]] (2019-2020){{break}}
[[HC 19 Humenné]] (2020-2023){{break}}
[[Aquacity Pikes]] (2023-2024){{break}}
[[HC Topoľčany]] (2024-2025)|Popis=|Tím=[[HC Kometa Brno]] ([[Česká hokejová extraliga]])|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}}
'''Eugen Rabčan''' (*28. jún, 2001, [[Levoča]], [[Slovensko]]) je slovenský profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[HC Kometa Brno]] v [[Česká hokejová extraliga|Českej hokejovej extralige]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eugen Rabcan - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/553497/eugen-rabcan | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref>
== Kariéra ==
Eugen Rabčan hokejovo vyrastal v organizácii klubu [[HK Spišská Nová Ves]], za ktorý aj debutoval v seniorskom hokeji v sezóne 2019/2020, keď tím nastupoval v [[1. slovenská hokejová liga|1. slovenskej hokejovej lige]]. Neskôr v lige v pozícii prvého brankára nastupoval aj za [[HC 19 Humenné]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RABČAN, Eugen | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/players/detail/211551/rabcan-eugen | vydavateľ = HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk}}</ref>
V roku 2020 bol draftovaný do kanadskej elitnej juniorskej ligy [[Western Hockey League]], kde však za klub [[Winnipeg Ice]] nikdy nenastúpil.
V [[Slovenská hokejová extraliga|Slovenskej extralige]] debutoval za [[HC Banská Bystrica]], kde strávil aj nadlhší čas. V rokoch 2024-2026 zastával v tíme kľúčovú úlohu a postupne získal pozíciu prvého brankára tímu. V extralige pôsobil aj v tímoch [[HK Poprad]] a [[HC Prešov]].
Na jar 2026 podpísal zmluvu s českým extraligovým tímom [[HC Kometa Brno]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eugen Rabčan opustil Banskú Bystricu. Pred MS v hokeji mení hokejovú adresu | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/eugen-rabcan-prestupil-do-hc-kometa-brno-tipsport-liga-2026050107443285333 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-05-01 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = Šport.sk}}</ref>
V roku 2021 sa zúčastnil na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]], ale do zápasov nezasiahol. V roku 2026 bol nominovaný do zostavy seniorskej reprezentácie na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstvá sveta 2026]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jednotkou Slovenska môže byť len jeden: Hlavaj, Gajan alebo Rabčan? | url = https://sport7.dnes24.sk/207560/jednotkou-slovenska-moze-byt-len-jeden-hlavaj-gajan-alebo-rabcan | vydavateľ = Šport7.sk | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{KLÍČŘAZENÍ:Rabčan_Eugen}}
[[Kategória:Narodenia 28. júna]]
[[Kategória:Narodenia v 2001]]
[[Kategória:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hráči HC Banská Bystrica]]
[[Kategória:Hráči HK Poprad]]
[[Kategória:Hráči HC Prešov]]
[[Kategória:Hráči HC Topoľčany]]
[[Kategória:Hráči HK Spišská Nová Ves]]
[[Kategória:Hráči Kometa Brno]]
<references />
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
e5xb4n8vywn7jx65cckbbg9f0qhjoej
8214161
8213998
2026-05-15T10:10:58Z
~2026-29230-47
294915
8214161
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Hokejista|Meno=Eugen Rabčan|Štátna príslušnosť=Slovensko|Portrét=|Dátum narodenia={{dnv|2001|6|28}}|Miesto narodenia=[[Levoča]], [[Slovensko]]|Pozícia=brankár|Lapačka=pravá ruka|Výška=191|Váha=89|Draft=|Rok1=2019|Rok2=súčasnosť|Bývalé tímy=''[[Slovenská hokejová extraliga]]''{{break}}
[[HC Banská Bystrica]] (2020-2022, 2023-2026){{break}}
[[HC Prešov]] (2022-2023){{break}}
[[HK Poprad]] (2023-2024){{break}}{{break}}
''[[1. slovenská hokejová liga]]{{break}}
[[HK Spišská Nová Ves]] (2019-2020){{break}}
[[HC 19 Humenné]] (2020-2023){{break}}
[[Aquacity Pikes]] (2023-2024){{break}}
[[HC Topoľčany]] (2024-2025)|Popis=|Tím=[[HC Kometa Brno]] ([[Česká hokejová extraliga]])|Hral za=|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}}
'''Eugen Rabčan''' (* [[28. jún]] [[2001]], [[Levoča]]) je slovenský profesionálny hokejový brankár, ktorý aktuálne pôsobí v tíme [[HC Kometa Brno]] v [[Česká hokejová extraliga|Českej hokejovej extralige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eugen Rabcan - Stats, Contract, Salary & More | url = https://www.eliteprospects.com/player/553497/eugen-rabcan | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref>
== Kariéra ==
Eugen Rabčan hokejovo vyrastal v organizácii klubu [[HK Spišská Nová Ves]], za ktorý aj debutoval v seniorskom hokeji v sezóne 2019/20, keď tím nastupoval v [[1. slovenská hokejová liga|1. slovenskej hokejovej lige]]. Neskôr v lige v pozícii prvého brankára nastupoval aj za [[HC 19 Humenné]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RABČAN, Eugen | url = https://www.hockeyslovakia.sk/sk/players/detail/211551/rabcan-eugen | vydavateľ = HockeySlovakia.sk - oficiálny web slovenského hokeja | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk}}</ref>
V roku 2020 bol draftovaný do kanadskej elitnej juniorskej ligy [[Western Hockey League]], kde však za klub [[Winnipeg Ice]] nikdy nenastúpil.
V [[Slovenská hokejová extraliga|Slovenskej extralige]] debutoval za [[HC Banská Bystrica]], kde strávil aj najdlhší čas. V rokoch 2024{{--}}2026 zastával v tíme kľúčovú úlohu a postupne získal pozíciu prvého brankára tímu. V extralige pôsobil aj v tímoch [[HK Poprad]] a [[HC Prešov]].
Na jar 2026 podpísal zmluvu s českým extraligovým tímom [[HC Kometa Brno]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eugen Rabčan opustil Banskú Bystricu. Pred MS v hokeji mení hokejovú adresu | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/eugen-rabcan-prestupil-do-hc-kometa-brno-tipsport-liga-2026050107443285333 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-05-01 | dátum prístupu = 2026-05-15 | priezvisko = }}</ref>
V roku 2021 sa zúčastnil na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|Majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov]], ale do zápasov nezasiahol. V roku 2026 bol nominovaný do zostavy seniorskej reprezentácie na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|Majstrovstvá sveta 2026]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jednotkou Slovenska môže byť len jeden: Hlavaj, Gajan alebo Rabčan? | url = https://sport7.dnes24.sk/207560/jednotkou-slovenska-moze-byt-len-jeden-hlavaj-gajan-alebo-rabcan | vydavateľ = Šport7.sk | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Rabčan, Eugen}}
[[Kategória:Osobnosti z Levoče]]
[[Kategória:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Slovenskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hráči HC Banská Bystrica]]
[[Kategória:Hráči HK Poprad]]
[[Kategória:Hráči HC Prešov]]
[[Kategória:Hráči HC Topoľčany]]
[[Kategória:Hráči HK Spišská Nová Ves]]
[[Kategória:Hráči Kometa Brno]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2026]]
eg2yriee820l45o4fif5b9j0bnmv4dv
Tibor Rakovský
0
750179
8214009
2026-05-15T04:19:14Z
Dobrovolnylucifer
186936
Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Tibor Rakovský | Portrét = | Popis osoby = režisér, herec, scenárista | Dátum narodenia = [[21. november]] [[1922]] | Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]]<nowiki>, [[Česko-Slovensko]</nowiki> | Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|29|1922|11|21}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] | Alma mater = Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko (odbor…“
8214009
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Tibor Rakovský
| Portrét =
| Popis osoby = režisér, herec, scenárista
| Dátum narodenia = [[21. november]] [[1922]]
| Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]]<nowiki>, [[Česko-Slovensko]</nowiki>
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|29|1922|11|21}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Alma mater = Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko (odbor herectvo)
| Štátna príslušnosť = československá
}}'''Tibor Rakovský''' (*21. november, 1922, [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]], † 29. december, 1982, [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]) bol slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a herec. Pôsobil v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] v čase jeho "zlatého veku" (1956-1962).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rakovský, Tibor, 1922-1982 | url = https://kniznica.theatre.sk/arl-du/sk/detail-du_us_auth-k4568-Rakovsky-Tibor-19221982/ | vydavateľ = kniznica.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk-SK | meno = IPAC: Cosmotron Slovakia, s r o- | priezvisko = www.cosmotron.sk | meno2 = Knižnica Divadelného ústavu v | priezvisko2 = Bratislave}}</ref>
Začínal ako herec a asistent réžie [[Jozef Budský|Jozefa Budského]], neskôr bol interným reťisérom [[SND]] v rokoch 1947-1964 a 1968-1982. Jeho režijný štýl bol podobný Budskému, ale býval definovaný ako viac racionálny, pragmatický, intelektuálny, poctivý a striedmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Život Galileiho | url = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/zivot-galileiho/ | vydavateľ = zlatakolekcia.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> Spolupracoval s významným slovenským scénografom [[Ladislav Vychodil|Ladislavom Vychodilom]].
Významný je pre svoje pokusy pre spájanie metodiky hereckého prežívania s [[Bertolt Brecht|brechtovským]] ''epickým divadlom.'' V slovenskom divadelnom kontexte bol priekopníkom v inscenovaní Brechta.
== Významné divadelné inscenácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=lHJLMbaINl6uIM1c9rgbsqqLQBaBGY-g3kF7-xldnqwQoNIcNOm66M6g6TZWccqLMqGE8wMtK6E2rSf52ic7aru6UHE74TJ0&ref=(%5En)(((5266319021c545eaa54d9cd447e08244)(01ecb740cb5a4f3abb87ae8175aa073e))(23919))&tab=cardTabMaker | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
* [[1950]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet'' ([[SND]], debut, spoluréžia s [[Jozef Budský]], [[Ivan Lichard]]) - [[
* [[1955]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Zbojníci'' ([[SND]])
* [[1958]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Život Galileiho ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Arthur Miller]]: ''Pohľad z mosta ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Peter Karvaš]]: ''Polnočná omša ([[SND]])''
* [[1961]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Atlantída ([[SND]])''
* [[1963]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Kaukazský kriedový kruh'' ([[Divadlo Jána Palárika|Krajské divadlo Trnava]])
* [[1964]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet ([[SND]])''
* [[1982]] – [[Euripides]]: ''Ifigénia v Tauride'' (''[[SND]]'', posledná réžia)
<references />
{{KLÍČŘAZENÍ:Rakovský_Tibor}}
[[Kategória:Narodenia 21. novembra]]
[[Kategória:Narodenia v 1922]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
s0seasgdxs63gkp5m3hs8avx4vtw2n9
8214010
8214009
2026-05-15T04:19:29Z
Dobrovolnylucifer
186936
8214010
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Tibor Rakovský
| Portrét =
| Popis osoby = režisér, herec, scenárista
| Dátum narodenia = [[21. november]] [[1922]]
| Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]]<nowiki>, [[Česko-Slovensko]</nowiki>
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|29|1922|11|21}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Alma mater = Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko (odbor herectvo)
| Štátna príslušnosť = československá
}}'''Tibor Rakovský''' (*21. november, 1922, [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]], † 29. december, 1982, [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]) bol slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a herec. Pôsobil v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] v čase jeho "zlatého veku" (1956-1962).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rakovský, Tibor, 1922-1982 | url = https://kniznica.theatre.sk/arl-du/sk/detail-du_us_auth-k4568-Rakovsky-Tibor-19221982/ | vydavateľ = kniznica.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk-SK | meno = IPAC: Cosmotron Slovakia, s r o- | priezvisko = www.cosmotron.sk | meno2 = Knižnica Divadelného ústavu v | priezvisko2 = Bratislave}}</ref>
Začínal ako herec a asistent réžie [[Jozef Budský|Jozefa Budského]], neskôr bol interným reťisérom [[SND]] v rokoch 1947-1964 a 1968-1982. Jeho režijný štýl bol podobný Budskému, ale býval definovaný ako viac racionálny, pragmatický, intelektuálny, poctivý a striedmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Život Galileiho | url = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/zivot-galileiho/ | vydavateľ = zlatakolekcia.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> Spolupracoval s významným slovenským scénografom [[Ladislav Vychodil|Ladislavom Vychodilom]].
Významný je pre svoje pokusy pre spájanie metodiky hereckého prežívania s [[Bertolt Brecht|brechtovským]] ''epickým divadlom.'' V slovenskom divadelnom kontexte bol priekopníkom v inscenovaní Brechta.
== Významné divadelné inscenácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=lHJLMbaINl6uIM1c9rgbsqqLQBaBGY-g3kF7-xldnqwQoNIcNOm66M6g6TZWccqLMqGE8wMtK6E2rSf52ic7aru6UHE74TJ0&ref=(%5En)(((5266319021c545eaa54d9cd447e08244)(01ecb740cb5a4f3abb87ae8175aa073e))(23919))&tab=cardTabMaker | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
* [[1950]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet'' ([[SND]], debut, spoluréžia s [[Jozef Budský]], [[Ivan Lichard]]) - [[
* [[1955]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Zbojníci'' ([[SND]])
* [[1958]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Život Galileiho ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Arthur Miller]]: ''Pohľad z mosta ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Peter Karvaš]]: ''Polnočná omša ([[SND]])''
* [[1961]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Atlantída ([[SND]])''
* [[1963]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Kaukazský kriedový kruh'' ([[Divadlo Jána Palárika|Krajské divadlo Trnava]])
* [[1964]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet ([[SND]])''
* [[1982]] – [[Euripides]]: ''Ifigénia v Tauride'' (''[[SND]]'', posledná réžia)
== Referencie ==
<references />
{{KLÍČŘAZENÍ:Rakovský_Tibor}}
[[Kategória:Narodenia 21. novembra]]
[[Kategória:Narodenia v 1922]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
jhyt7xbs12u3pwbxw2vrogx7p4cigci
8214028
8214010
2026-05-15T06:30:20Z
Bakjb
236375
aú
8214028
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Tibor Rakovský
| Portrét =
| Popis osoby = režisér, herec, scenárista
| Dátum narodenia = [[21. november]] [[1922]]
| Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|29|1922|11|21}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Alma mater = Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko (odbor herectvo)
| Štátna príslušnosť = československá
}}'''Tibor Rakovský''' (*21. november, 1922, [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]], † 29. december, 1982, [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]) bol slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a herec. Pôsobil v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] v čase jeho "zlatého veku" (1956-1962).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rakovský, Tibor, 1922-1982 | url = https://kniznica.theatre.sk/arl-du/sk/detail-du_us_auth-k4568-Rakovsky-Tibor-19221982/ | vydavateľ = kniznica.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk-SK | meno = IPAC: Cosmotron Slovakia, s r o- | priezvisko = www.cosmotron.sk | meno2 = Knižnica Divadelného ústavu v | priezvisko2 = Bratislave}}</ref>
Začínal ako herec a asistent réžie [[Jozef Budský|Jozefa Budského]], neskôr bol interným reťisérom [[SND]] v rokoch 1947-1964 a 1968-1982. Jeho režijný štýl bol podobný Budskému, ale býval definovaný ako viac racionálny, pragmatický, intelektuálny, poctivý a striedmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Život Galileiho | url = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/zivot-galileiho/ | vydavateľ = zlatakolekcia.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> Spolupracoval s významným slovenským scénografom [[Ladislav Vychodil|Ladislavom Vychodilom]].
Významný je pre svoje pokusy pre spájanie metodiky hereckého prežívania s [[Bertolt Brecht|brechtovským]] ''epickým divadlom.'' V slovenskom divadelnom kontexte bol priekopníkom v inscenovaní Brechta.
== Významné divadelné inscenácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=lHJLMbaINl6uIM1c9rgbsqqLQBaBGY-g3kF7-xldnqwQoNIcNOm66M6g6TZWccqLMqGE8wMtK6E2rSf52ic7aru6UHE74TJ0&ref=(%5En)(((5266319021c545eaa54d9cd447e08244)(01ecb740cb5a4f3abb87ae8175aa073e))(23919))&tab=cardTabMaker | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
* [[1950]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet'' ([[SND]], debut, spoluréžia s [[Jozef Budský]], [[Ivan Lichard]]) - [[
* [[1955]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Zbojníci'' ([[SND]])
* [[1958]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Život Galileiho ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Arthur Miller]]: ''Pohľad z mosta ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Peter Karvaš]]: ''Polnočná omša ([[SND]])''
* [[1961]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Atlantída ([[SND]])''
* [[1963]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Kaukazský kriedový kruh'' ([[Divadlo Jána Palárika|Krajské divadlo Trnava]])
* [[1964]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet ([[SND]])''
* [[1982]] – [[Euripides]]: ''Ifigénia v Tauride'' (''[[SND]]'', posledná réžia)
== Referencie ==
<references />
{{Autoritné údaje}}
{{KLÍČŘAZENÍ:Rakovský_Tibor}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
idbfbwg2a023hrrtozaf9aohkys48nk
8214030
8214028
2026-05-15T06:39:00Z
Bakjb
236375
fix
8214030
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Tibor Rakovský
| Portrét =
| Popis osoby = režisér, herec, scenárista
| Dátum narodenia = [[21. november]] [[1922]]
| Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|29|1922|11|21}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]
| Alma mater = Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko (odbor herectvo)
| Štátna príslušnosť = československá
}}'''Tibor Rakovský''' (*21. november, 1922, [[Zlaté Moravce]], [[Česko-Slovensko]], † 29. december, 1982, [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]]) bol slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a herec. Pôsobil v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] v čase jeho "zlatého veku" (1956-1962).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rakovský, Tibor, 1922-1982 | url = https://kniznica.theatre.sk/arl-du/sk/detail-du_us_auth-k4568-Rakovsky-Tibor-19221982/ | vydavateľ = kniznica.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = sk-SK | meno = IPAC: Cosmotron Slovakia, s r o- | priezvisko = www.cosmotron.sk | meno2 = Knižnica Divadelného ústavu v | priezvisko2 = Bratislave}}</ref>
Začínal ako herec a asistent réžie [[Jozef Budský|Jozefa Budského]], neskôr bol interným reťisérom [[SND]] v rokoch 1947-1964 a 1968-1982. Jeho režijný štýl bol podobný Budskému, ale býval definovaný ako viac racionálny, pragmatický, intelektuálny, poctivý a striedmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Život Galileiho | url = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/zivot-galileiho/ | vydavateľ = zlatakolekcia.theatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> Spolupracoval s významným slovenským scénografom [[Ladislav Vychodil|Ladislavom Vychodilom]].
Významný je pre svoje pokusy pre spájanie metodiky hereckého prežívania s [[Bertolt Brecht|brechtovským]] ''epickým divadlom.'' V slovenskom divadelnom kontexte bol priekopníkom v inscenovaní Brechta.
== Významné divadelné inscenácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=lHJLMbaINl6uIM1c9rgbsqqLQBaBGY-g3kF7-xldnqwQoNIcNOm66M6g6TZWccqLMqGE8wMtK6E2rSf52ic7aru6UHE74TJ0&ref=(%5En)(((5266319021c545eaa54d9cd447e08244)(01ecb740cb5a4f3abb87ae8175aa073e))(23919))&tab=cardTabMaker | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
* [[1950]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet'' ([[SND]], debut, spoluréžia s [[Jozef Budský]], [[Ivan Lichard]]) - [[
* [[1955]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Zbojníci'' ([[SND]])
* [[1958]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Život Galileiho ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Arthur Miller]]: ''Pohľad z mosta ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Peter Karvaš]]: ''Polnočná omša ([[SND]])''
* [[1961]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Atlantída ([[SND]])''
* [[1963]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Kaukazský kriedový kruh'' ([[Divadlo Jána Palárika|Krajské divadlo Trnava]])
* [[1964]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet ([[SND]])''
* [[1982]] – [[Euripides]]: ''Ifigénia v Tauride'' (''[[SND]]'', posledná réžia)
== Referencie ==
<references />
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Rakovský, Tibor}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
qhi1irlvdlacrf8yeqmj2josy37ec6o
8214073
8214030
2026-05-15T07:15:28Z
DurMar12
181423
Upravený infobox, úvodná sekcia, referencie, pridané externé odkazy, malá úprava textu
8214073
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Tibor Rakovský
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský režisér, herec, scenárista
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px -->
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1922|11|21}}
| Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|29|1922|11|21}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
| Dátum pochovania =
| Miesto pochovania =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Pseudonym =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko (odbor herectvo)
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partner =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Divadlo
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Tibor Rakovský''' (* [[21. november]] [[1922]], [[Zlaté Moravce]]{{--}}† [[29. december]] [[1982]], [[Bratislava]]) bol slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a herec. Pôsobil v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] v čase jeho „zlatého veku“ (1956{{--}}1962).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Knižnica Divadelného ústavu v Bratislave | odkaz na autora = | titul = Rakovský, Tibor, 1922-1982 | url = https://kniznica.theatre.sk/arl-du/sk/detail-du_us_auth-k4568-Rakovsky-Tibor-19221982/ | vydavateľ = Divadelný ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
Začínal ako herec a asistent réžie [[Jozef Budský|Jozefa Budského]], neskôr bol interným reťisérom [[SND]] v rokoch 1947{{--}}1964 a 1968{{--}}1982. Jeho režijný štýl bol podobný Budskému, ale býval definovaný ako viac racionálny, pragmatický, intelektuálny, poctivý a striedmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bertolt Brecht: Život Galileiho | url = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/zivot-galileiho/ | vydavateľ = Divadelný ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref> Spolupracoval s významným slovenským scénografom [[Ladislav Vychodil|Ladislavom Vychodilom]].
Významný je pre svoje pokusy pre spájanie metodiky hereckého prežívania s [[Bertolt Brecht|brechtovským]] ''epickým divadlom.'' V slovenskom divadelnom kontexte bol priekopníkom v inscenovaní Brechta.
== Významné divadelné inscenácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=lHJLMbaINl6uIM1c9rgbsqqLQBaBGY-g3kF7-xldnqwQoNIcNOm66M6g6TZWccqLMqGE8wMtK6E2rSf52ic7aru6UHE74TJ0&ref=(%5En)(((5266319021c545eaa54d9cd447e08244)(01ecb740cb5a4f3abb87ae8175aa073e))(23919))&tab=cardTabMaker | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
* [[1950]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet'' ([[SND]], debut, spoluréžia s [[Jozef Budský]], [[Ivan Lichard]])
* [[1955]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Zbojníci'' ([[SND]])
* [[1958]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Život Galileiho ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Arthur Miller]]: ''Pohľad z mosta ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Peter Karvaš]]: ''Polnočná omša ([[SND]])''
* [[1961]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Atlantída ([[SND]])''
* [[1963]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Kaukazský kriedový kruh'' ([[Divadlo Jána Palárika|Krajské divadlo Trnava]])
* [[1964]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet ([[SND]])''
* [[1982]] – [[Euripides]]: ''Ifigénia v Tauride'' (''[[SND]]'', posledná réžia)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|id=33048}}
* {{Imdb meno|id=nm6509827}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Rakovský, Tibor}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
rrr0z0mrr0tsljuzeyttzprkypzpg0p
8214157
8214073
2026-05-15T10:05:15Z
~2026-29230-47
294915
8214157
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Tibor Rakovský
| Rodné meno =
| Popis osoby = slovenský režisér, herec, scenárista
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px -->
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = {{dn|1922|11|21}}
| Miesto narodenia = [[Zlaté Moravce]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
| Dátum úmrtia = {{dúv|1982|12|29|1922|11|21}}
| Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
| Dátum pochovania =
| Miesto pochovania =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Pseudonym =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater = Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko (odbor herectvo)
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Divadlo
| Portál2 =
| Portál3 =
}}
'''Tibor Rakovský''' (* [[21. november]] [[1922]], [[Zlaté Moravce]]{{--}}† [[29. december]] [[1982]], [[Bratislava]]) bol slovenský divadelný a televízny režisér, scenárista a herec. Pôsobil v [[Slovenské národné divadlo|Slovenskom národnom divadle]] v čase jeho „zlatého veku“ (1956{{--}}1962).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Knižnica Divadelného ústavu v Bratislave | odkaz na autora = | titul = Rakovský, Tibor, 1922-1982 | url = https://kniznica.theatre.sk/arl-du/sk/detail-du_us_auth-k4568-Rakovsky-Tibor-19221982/ | vydavateľ = Divadelný ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref>
Začínal ako herec a asistent réžie [[Jozef Budský|Jozefa Budského]], neskôr bol interným režisérom [[SND]] v rokoch 1947{{--}}1964 a 1968{{--}}1982. Jeho režijný štýl bol podobný Budskému, ale býval definovaný ako viac racionálny, pragmatický, intelektuálny, poctivý a striedmy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bertolt Brecht: Život Galileiho | url = https://zlatakolekcia.theatre.sk/inscenacia/zivot-galileiho/ | vydavateľ = Divadelný ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref> Spolupracoval s významným slovenským scénografom [[Ladislav Vychodil|Ladislavom Vychodilom]].
Významný je pre svoje pokusy pre spájanie metodiky hereckého prežívania s [[Bertolt Brecht|brechtovským]] ''epickým divadlom.'' V slovenskom divadelnom kontexte bol priekopníkom v inscenovaní Brechta.
== Významné divadelné inscenácie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = eTHEATRE.SK | url = https://etheatre.sk/du_vademecum/PomPohled.action?_sourcePage=lHJLMbaINl6uIM1c9rgbsqqLQBaBGY-g3kF7-xldnqwQoNIcNOm66M6g6TZWccqLMqGE8wMtK6E2rSf52ic7aru6UHE74TJ0&ref=(%5En)(((5266319021c545eaa54d9cd447e08244)(01ecb740cb5a4f3abb87ae8175aa073e))(23919))&tab=cardTabMaker | vydavateľ = etheatre.sk | dátum prístupu = 2026-05-15}}</ref> ==
* [[1950]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet'' ([[SND]], debut, spoluréžia s [[Jozef Budský]], [[Ivan Lichard]])
* [[1955]] – [[Friedrich Schiller]]: ''Zbojníci'' ([[SND]])
* [[1958]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Život Galileiho ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Arthur Miller]]: ''Pohľad z mosta ([[SND]])''
* [[1959]] – [[Peter Karvaš]]: ''Polnočná omša ([[SND]])''
* [[1961]] – [[Vítězslav Nezval]]: ''Atlantída ([[SND]])''
* [[1963]] – [[Bertolt Brecht]]: ''Kaukazský kriedový kruh'' ([[Divadlo Jána Palárika|Krajské divadlo Trnava]])
* [[1964]] – [[William Shakespeare]]: ''Hamlet ([[SND]])''
* [[1982]] – [[Euripides]]: ''Ifigénia v Tauride'' (''[[SND]]'', posledná réžia)
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|id=33048}}
* {{Imdb meno|id=nm6509827}}
{{Autoritné údaje}}
{{DEFAULTSORT:Rakovský, Tibor}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zlatých Moraviec]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
sjf5b1mypyufrnux5w0td0ffm8y3pja
Diskusia s redaktorom:~2026-29199-37
3
750180
8214023
2026-05-15T06:03:45Z
DurMar12
181423
/* */ Upozornenie
8214023
wikitext
text/x-wiki
{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 06:03, 15. máj 2026 (UTC)
tgeimlm8iua6vr7ydnuudvbpp70fgxx
Lél-Zlatná
0
750181
8214038
2026-05-15T06:49:33Z
Pe3kZA
39673
základ
8214038
wikitext
text/x-wiki
{{Geobox | River
<!-- *** Heading *** -->
| name = Lél-Zlatná
| other_name =
| category = vodný tok
<!-- *** Image *** -->
| image =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 =
| country_flag = 1
| state =
| region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| region1 =
| district = [[Komárno (okres)|Komárno]]
| district1 =
| commune =
| municipality = [[Zlatná na Ostrove]]
| municipality1 =
| municipality2 =
| municipality3 =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| tributary_left =
| tributary_right =
| landmark =
<!-- *** Locations *** -->
| source = [[Podunajská rovina]]
| source_type = Vznik
| source_location = [[Zlatná na Ostrove]]
| source_elevation = cca 110
| source_lat_d = 47.7603
| source_long_d = 17.9761
| mouth = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location = [[Lél-Kosihy]], [[Zlatná na Ostrove]]
| mouth_elevation = cca 108
| mouth_lat_d = 47.7577
| mouth_long_d = 17.9161
<!-- *** Dimensions *** -->
| length = cca 5,8
| width =
| depth =
| watershed =
| discharge =
| discharge_location =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Maps *** -->
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha ústia
| map_locator = Nitriansky kraj
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
<!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** -->
| length_imperial =
| watershed_imperial =
| discharge_max_imperial =
| discharge_min_imperial =
| source_elevation_imperial =
| mouth_elevation_imperial =
| discharge_imperial =
| discharge1_imperial =
<!-- *** Footnotes *** -->
| free = V.
| free_type = Rád toku
| free_label = Rád toku
| free1 =
| free1_type = Hydrologické poradie
| free1_label = Hydrologické poradie
| free2 = <!--4-21-18-155-->
| free2_type = Číslo hydronyma
| free2_label = Číslo hydronyma
| free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type = Povodie
| free3_label = Povodie
}}
'''Lél-Zlatná'''<ref name=UGK/> je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
| url = https://apl.geology.sk/temapy/
| vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| miesto = Bratislava
| jazyk =
}}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Lél-Kosihy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5,8 km a je tokom V. rádu.
== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na južnom okraji [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = Bratislava}}</ref>, južne od obce [[Zlatná na Ostrove]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|110}}<ref name=UGK/> Začína v lokalite Vinice<ref name=mcz/> pri [[dunaj]]skej hrádzi, kde krátko tečie na východ, no následne sa stáča severným smerom. V oblasti Pri mlynskej ceste<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| odkaz na autora =
| titul = Základná mapa
| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.763067,17.976389,16
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
| miesto = Bratislava
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| jazyk =
}}</ref> sa stáča severozápadným smerom a pokračuje okrajom Zlatnej na Ostrove popri [[Cesta I. triedy 63 (Slovensko)|ceste I/63]].<ref name=Tm/> Západne od obce sa v oblasti Zlatnianske<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> oblúkom stáča na juhozápad a lemovaný nesúvislou vegetáciou pokračuje k miestnej časti Veľký Lél. Tu už vedie južným okrajom [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]] v blízkosti Veľkolelského ramena a hranice [[Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy|Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy]]<ref name=vku/> západným smerom do lokality Vidov dom, kde je ľavostranné prepojenie s mŕtvym ramenom [[Dunaj]]a.<ref name=UGK/> Na dolnom toku sa vodný kanál stáča na severozápad a onedlho, východne od obce [[Veľké Kosihy]]<ref name=mcz/>, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> ľavostranne vlieva do kanála [[Lél-Kosihy]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.91623&y=47.75794&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Kanál Lél-Zlatná preteká iba územím obce [[Zlatná na Ostrove]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Zlatn%C3%A1%20na%20Ostrove&source=osm&id=1015716149&ds=1&x=17.9271077&y=47.7557364&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | miesto = | jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.91623&y=47.75794&ref=permalink Poloha na turistickej mape]
{{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}}
[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]]
[[Kategória:Zlatná na Ostrove]]
f96ptg1gmb9kqo691f6qqjte0pzzsaj
Svätý Marinus
0
750182
8214046
2026-05-15T07:04:58Z
Bakjb
236375
rozlišovacia stránka
8214046
wikitext
text/x-wiki
'''Svätý Marinus''' môže byť:
* rímsky vojak a kresťanský mučeník a svätec († cca 262), pozri [[Marinus z Caesarey]] (aj z Cézarey; z Kaisareie)
* kamenár, legendárny zakladateľ San Marína, diakon, pustovník a kresťanský svätec († 366), pozri [[Marinus zo San Marína]]
{{rozlišovacia stránka}}
pabfegioqhxvukylvqazj2xzaswmooy
Kategória:Jadrové elektrárne využívajúce tlakovodné reaktory
14
750183
8214047
2026-05-15T07:06:45Z
Jetam2
30982
nová
8214047
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne podľa typu reaktora|Tlakovodné]]
[[Kategória:Tlakovodné reaktory]]
s7pqi3qkwvj1pq7w6pxp6iug358wip9
Kategória:Jadrové elektrárne podľa typu reaktora
14
750184
8214067
2026-05-15T07:14:08Z
Jetam2
30982
nová
8214067
wikitext
text/x-wiki
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Jadrové elektrárne|Typu reaktora]]
[[Kategória:Jadrové reaktory|Elektrárne]]
2k22kt9wu6f5dwh3s1614xa227re7sa
Kategória:Tlakovodné reaktory
14
750186
8214075
2026-05-15T07:17:04Z
Jetam2
30982
nová
8214075
wikitext
text/x-wiki
{{Catmore|Tlakovodný reaktor}}
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Jadrové reaktory]]
p2bl6v9tbstouw97nyoa30e0u0cg5ga
Diskusia s redaktorom:~2026-29364-63
3
750188
8214181
2026-05-15T11:04:49Z
DurMar12
181423
/* */ Upozornenie
8214181
wikitext
text/x-wiki
{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:04, 15. máj 2026 (UTC)
ln1hfdy8r5xfzfeu49pom4esxa3gsev
Diskusia s redaktorom:~2026-29326-22
3
750189
8214183
2026-05-15T11:06:44Z
DurMar12
181423
/* */ Upozornenie
8214183
wikitext
text/x-wiki
{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:06, 15. máj 2026 (UTC)
cceaexkdh9lx1xhccx0i03ub2s1ecwy
Diskusia:Džem
1
750190
8214193
2026-05-15T11:23:03Z
KormiSK
91359
/* Spojenie */ nová sekcia
8214193
wikitext
text/x-wiki
== Spojenie ==
Navrhujem spojiť s [[Džem (s kúskami plodov)]], nie je dôvod toto udržiavať ako dve rozdelené stránky, toto celé môže byť v definícii. Či obsahuje 50 alebo 60 % rozpustnej sušine je pre význam tovaru, spôsob prípravy a jeho použitie prakticky irelevantné. Právnické definície tohto charakteru by nemali byť dostatočným dôvodom na rozdelenie stránok, zbytočne to vedie k fragmentácii informácií. Ak nikto nebude namietať, koncom mesiaca by som spojil. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:23, 15. máj 2026 (UTC)
6pysgun3zan8q90wgk6ih6rk3p0p3nd
R-36
0
750191
8214194
2026-05-15T11:25:47Z
Sokol Kat
119568
nová stránka
8214194
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox Zbraň
| Názov = R-36
| Obrázok = [[Súbor: Dnepr rocket lift-off 1.jpg|250px]]
| Popis = Sovietska medzikontinentálna balistická raketa R-36
| Typ = medzikontinentálna balistická raketa
| Pôvod = {{minivlajka|ZSSR}} [[ZSSR]]
<!-- Typ zbrane -->
| Strelná = áno
| Palná =
| Delostrelectvo = áno
| Výbušná = áno
| Rezná =
<!-- História služby -->
| Služba = 1966 – 1979
| Používaná = [[Strategické raketové vojská|Strategické raketové vojská ZSSR]]
| Vojny = žiadne (nasadená iba ako prostriedok jadrového odstrašenia počas [[studená vojna|studenej vojny]])
<!-- História výroby -->
| Konštruktér = [[Michail Kuzmič Jangeľ]], OKB-586 ([[Južnoje (konštrukčná kancelária)|Južnoje]])
| Dátum návrhu = 16. apríl 1962
| Výrobca = [[Južmaš]], [[Dnepropetrovsk]], [[Ukrajinská SSR]]
| Dátum výroby = 1963 – 1975
| Počet = 268 odpaľovacích šachiet
| Varianty = 8K67<br />8K67P (R-36P)<br />8K69 (R-36-O)
<!-- Základné údaje -->
| Hmotnosť = približne 180 000 – 184 000 kg
| Dĺžka = {{m|32.2}}
| Dĺžka častí =
| Šírka = {{m|3.0}}
| Výška =
<!-- Palné atď -->
| Náboj = [[Jadrová zbraň|jadrová]] (termonukleárna)
| Kaliber =
| Rýchlosť strely =
| Kadencia =
| Dostrel = 10 200 – 15 200 km
| Maximálny dostrel = 15 200 km
| Zásobník =
<!-- Delostrelectvo -->
| Ráz =
| Doprava =
| Uhol náklonu =
| Zameriavanie = inerciálne
<!-- Výbušné-->
| Priemer =
| Náplň = termonukleárna hlavica
| Hmotnosť náplne = do 5 800 kg
| Detonácia = vzdušná/pozemná (podľa typu cieľa)
| Sila explózie = Mod 1: 5 – 18 Mt TNT<br />Mod 2: až 25 Mt TNT<br />Mod 4: 3 × 2 Mt TNT
}}
R-36 ({{V jazyku|rus|Р-36}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-9 Scarp'''“) bola [[Sovietsky zväz|sovietska]] medzikontinentálna [[Balistická raketa|balistická raketa]] ťažkej triedy vyvinutá počas [[Studená vojna|studenej vojny]]. Raketa bola navrhnutá ako dvojstupňová balistická strela na kvapalné palivo s odpaľovaním zo zosilnenej podzemnej šachty (sila) a stala sa jedným z hlavných prvkov sovietskeho strategického jadrového odstrašenia v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
Cieľmi rakety R-36 mali byť kľúčové americké administratívne a vojensko-priemyselné centrá, dobre chránené vojenské objekty a zariadenia protiraketovej obrany. Vďaka kombinácii vysokej presnosti a obrovskej deštrukčnej sily termonukleárnej hlavice predstavovala v dobe svojho nasadenia prvú reálnu hrozbu pre americké strely [[LGM-30 Minuteman|Minuteman]], najmä pre ich riadiace centrá. Neskorší vývojový variant rakety, R-36M (NATO: SS-18 Satan), úplne nahradil pôvodnú R-36 a stal sa základom sovietskej a (neskôr ruskej) ťažkej zložky strategických jadrových síl.
== Vznik a vývoj ==
=== História vývoja ===
Vývoj rakety R-36 nadviazal na skúsenosti získané pri tvorbe predchádzajúcej rakety [[R-16 (balistická raketa)|R-16]] (8K64, NATO: SS-7 Saddler). Práce na novej zbrani schválila vláda Sovietskeho zväzu dňa 16. apríla 1962. Hlavným dodávateľom sa stala konštrukčná kancelária OKB-586 (dnes Južnoje) pod vedením hlavného konštruktéra Michaila Kuzmiča Jangeľa, sídliaca v [[Ukrajina|ukrajinskom]] [[Dnepropetrovsk|Dnepropetrovsku]].
Na projekte sa podieľala široká kooperácia sovietskych vedeckovýskumných ústavov: raketové motory vyvíjala OKB-456 (dnes NPO Energomaš) pod vedením V. P. Gluška, riadiaci systém ústav NII-692 (dnes konštrukčná kancelária Chartron) pod vedením V. G. Sergejeva a veliacie prístroje NII-944 pod vedením V. I. Kuznecova. Bojový odpaľovací komplex (silo) vyvinula KBSM pod vedením hlavného konštruktéra E. G. Rudjaka.
Prvý štart rakety R-36 sa uskutočnil 28. septembra 1963 a skončil sa neúspechom – jednu sekundu po štarte stratila raketa ťah a spadla späť na štartovaciu plošinu, kde spôsobila požiar. Po oprave plošiny LC-67/1 nasledoval úspešný test 3. decembra 1963. Skúšobný program sprevádzalo niekoľko ďalších havárií – v januári 1965 musela byť rebudovaná plošina LC-80/1 a v marci 1965 raketa pri tankovaní paliva na LC-67/1 explodovala, čím vyradila plošinu z prevádzky na deväť mesiacov.
Vývoj typu 8K67 prebiehal zrýchleným tempom a koncom mája 1966 bol ukončený celý cyklus skúšok. Dňa 5. novembra 1966 bola raketa oficiálne zavedená do bojovej služby u 1. raketového pluku v meste [[Užur]]. Dňa 21. júla 1967 bol raketový systém R-36 prijatý do výzbroje Strategických raketových vojsk.
Krátko po dokončení skúšok základného variantu sa začalo s vývojom dvoch dôležitých derivátov. V decembri 1967 začala kancelária Južnoje vyvíjať raketu s deliteľnou hlavicou. Nová verzia dostala označenie 8K67P a jej urýchlený vývoj bol motivovaný paralelnými prácami USA na deliteľnej hlavici pre Minuteman. Raketa 8K67P bola prijatá do výzbroje v roku 1970 a do bojovej služby zaradená v roku 1971.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = R-36 strategic missile system with 8K67 missile
| url = https://en.missilery.info/missile/8k67
| vydavateľ = en.missilery.info
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| jazyk =
}}</ref>
Druhým dôležitým derivátom bola orbitálna raketa R-36-O (8K69), ktorej letové skúšky sa začali 16. decembra 1965 a posledný štart sa uskutočnil 28. júla 1970. Z dôvodu medzinárodnej zmluvy zakazujúcej umiestňovanie jadrových zbraní na obežnej dráhe sa všetky skúšky uskutočňovali na „čiastočnej obežnej dráhe" (FOBS – Fractional Orbital Bombardment System), pri ktorom bola skúšobná hlavica stiahnutá z orbity pred dokončením jedného obletu Zeme.
Medzi rokmi 1965 a 1973 bolo vybudovaných celkom 268 odpaľovacích zariadení pre rakety R-36. Ich nahrádzanie systémom R-36P s deliteľnou hlavicou sa začalo v roku 1975 a klasická balistická R-36 bola z výzbroje vyradená v roku 1978. Komplex R-36 s raketou 8K67P bol z výzbroje vyradený v roku 1979.
Prvý a jediný pluk s orbitálnymi raketami R-36-O (8K69) nastúpil do bojovej služby 25. augusta 1969 v NIIP-5. V rámci pluku bolo nasadených 18 odpaľovacích zariadení. Orbitálne rakety 8K69 boli vyradené zo služby v januári 1983 v súvislosti s uzavretím Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (OSV-2), ktorá stanovila zákaz takýchto systémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = R-36 strategic missile system with 8K69 orbital missile
| url = https://en.missilery.info/missile/8k69
| vydavateľ = en.missilery.info
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| jazyk =
}}</ref>
=== Výroba ===
Sériovú výrobu rakety realizoval závod Južnyj strojársky závod (Južmaš) v Dnepropetrovsku na Ukrajinskej SSR, ktorý úzko spolupracoval s konštrukčnou kanceláriou Južnoje. Závod mal v tom čase už dlhoročné skúsenosti so sériovou výrobou balistických rakiet vyvinutých kanceláriou OKB-586, vrátane [[R-12]], [[R-14]] a [[R-16 (balistická raketa)|R-16]], a tvoril hlavnú výrobnú základňu sovietskej raketovej techniky tej éry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pike
| meno = John
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Weapons of Mass Destruction (WMD)
| url = https://www.globalsecurity.org/wmd/world/russia/yuzhnoye.htm
| vydavateľ = globalsecurity.org
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| jazyk =
}}</ref>
V rokoch 1963 až 1975 bolo vykonaných celkovo 139 štartov rakiet 8K67 v rámci letových testov a operačných cvičení. Maximálne nasadenie vo výzbroji Strategických raketových vojsk dosiahlo 268 odpaľovacích šachiet vybudovaných medzi rokmi 1965 a 1973. Hlavnými lokalitami nasadenia boli raketové základne pri mestách Užur, Dombarovskij, Aleysk a ďalšie. Skúšobné štarty prebiehali z kozmodrómu Bajkonur (Ťuratam).
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostal výrobný závod Južmaš a konštrukčná kancelária Južnoje na území nezávislej [[Ukrajina|Ukrajiny]], kde pokračovali v civilných programoch (najmä vo vývoji nosných rakiet rodiny Cyklón, ktoré boli odvodené práve od raketovej rodiny R-36). Samotná raketa R-36 však bola v tom čase už takmer dvadsať rokov mimo služby a jej miesto v sovietskom strategickom arzenáli prevzala oveľa pokročilejšia raketa R-36M (SS-18 Satan).
== Koštrukcia ==
R-36 bola dvojstupňová raketa v tandemovom usporiadaní so skladovateľným kvapalným palivom a plne inerciálnym navádzacím systémom. Konštrukčne nadviazala na predchádzajúcu raketu R-16, pričom prvý stupeň oboch rakiet bol veľmi podobný. Raketa bola umiestnená v hermeticky uzavretom transportno-odpaľovacom kontajneri (tzv. „ampulizovaný" náboj), čo umožňovalo jej dlhodobé skladovanie v naplnenom stave v sile a okamžité odpálenie. Pôvodne stanovená záruka pripravenosti na odpálenie bola päť rokov, neskôr predĺžená na 7,5 roka.
=== Pohonný systém ===
Pohon prvého stupňa tvorili tri otvorené raketové motory s dvomi spaľovacími komorami a štvorkomorový riadiaci motor. Druhý stupeň pozostával z jediného motora s dvomi spaľovacími komorami. Nádrž okysličovadla a paliva druhého stupňa bola prvá v sovietskom ICBM, ktorá využila spoločnú medzistenu, pričom všetky palivové nádrže boli vyprázdňované synchrónne. Ako pohonné látky sa používali nesymetrický [[Dimetylhydrazín|dimetylhydrazín]] (UDMH) a [[Oxid dusičitý|oxid dusičitý]] (N₂O₄, presnejšie tetraoxid dvojdusíka), pričom počas letu boli na pretlakovanie palivových nádrží využívané plynné produkty spaľovania.
Prvý stupeň bol vybavený motorom RD-251 (8D723), pozostávajúcim z troch dvojkomorových modulov RD-250, a riadiacim motorom RD-68M so štyrmi pohyblivými spaľovacími komorami; jeho ťah na zemi dosahoval 274 ton. V chvostovej časti boli umiestnené štyri brzdiace tuhopalivové raketové motory, ktoré sa aktivovali pri oddelení druhého stupňa.
=== Riadenie a presnosť ===
Raketa využívala autonómny inerciálny riadiaci systém. Hoci sa pri letových skúškach testoval aj systém s rádiovou korekciou trajektórie pre zvýšenie presnosti, do času zavedenia rakety do výzbroje sa ukázalo, že čisto inerciálny systém má dostatočnú presnosť, a od rádiovej korekcie sa upustilo. Odhadovaná kruhová pravdepodobná odchýlka (CEP) bola podľa západných zdrojov 0,4 – 0,5 námornej míle (približne 740 – 925 metrov).
=== Varianty hlavíc ===
Celkovo boli vyvinuté a nasadené štyri základné varianty rakiet s odlišnými hlavicami:
* '''Mod 1''' – jednoduchá termonukleárna hlavica; podľa západných odhadov výkon 12 – 18 megaton, podľa ruských zdrojov 5 megaton.
* '''Mod 2''' – hlavná produkčná verzia s výkonnejšou hlavicou. Hlavica dosahovala výkon okolo 25 megaton, čo bola v tej dobe najvyššia hodnota nesená akoukoľvek raketou.
* '''Mod 3''' (R-36O, 8K69) – orbitálny variant pre systém FOBS, ktorý dokázal zasiahnuť cieľ z ľubovoľného smeru a obísť severne orientované americké radarové systémy včasnej výstrahy.
* '''Mod 4''' (R-36P, 8K67P) – variant s tromi hlavicami typu MRV. Pri letovom testovaní v rokoch 1969 – 1970 a 1973 dopadali tri hlavice s rozptylom približne zodpovedajúcim trom šachtám typického komplexu Minuteman amerických vzdušných síl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = R-36 / SS-9 SCARP
| url = https://nuke.fas.org/guide/russia/icbm/r-36.htm
| vydavateľ = nuke.fas.org
| miesto =
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| jazyk =
}}</ref>
== Používatelia ==
{{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]'''
* [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] – disponujú 34 raketami R-36M2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Самый многочисленный носитель «ядерки» в РФ. Что представляют собой межконтинентальные баллистические ракеты Ярс и какова минимальная дальность их запуска
| url = https://nv.ua/world/countries/yars-ballisticheskie-rakety-dalnost-skorost-harakteristiki-i-otkuda-zapuskaet-ih-rossiya-50515139.html
| vydavateľ = nv.ua
| miesto =
| dátum vydania = 2025-05-20
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2026-05-15
| jazyk =
}}</ref>
== Referencie ==
{{Referencie}}
[[Kategória:Balistické rakety]]
qarkusah9cvsdc7wmjm1g9t0xapzdeq
Diskusia s redaktorom:~2026-29333-12
3
750192
8214197
2026-05-15T11:30:40Z
DurMar12
181423
/* */ Upozornenie
8214197
wikitext
text/x-wiki
{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:30, 15. máj 2026 (UTC)
14elxymhaony4f76b1ujt9n04427o5u
Naafkopf
0
750193
8214198
2026-05-15T11:33:26Z
Gateshebe
193515
/* */ +
8214198
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox vrch
| názov = Naafkopf
| obrázok = Naafkopf.jpg
| popis = Naafkopf
| štát = Lichtenštajnsko
| štát1 = Švajčiarsko
| štát2 = Rakúsko
| región = [[Graubünden]] / [[Vorarlbersko]]
| pohorie = [[Rätikon]] ([[Alpy]])
| výška = 2571
| prominencia = 223
| lat_deg = 47
| lat_min = 03
| lat_sec = 39
| sever-juh = S
| lon_deg = 9
| lon_min = 36
| lon_sec = 26
| východ-západ = V
| Liechtenstein location map.svg
| popis.mapy = Poloha v rámci Lichtenštajnska
| lokátor = Lichtenštajnsko
| commons = Naafkopf
}}
'''Naafkopf''' (nazývaná aj ''Schneetälispitz'') je vrch v alpskom pohorí [[Rätikon]]. Jeho výška je {{mnm|2571}} a je tretím najvyšším vrchom [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naafkopf | url = https://www.summitpost.org/naafkopf/841116 | vydavateľ = summitpost.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref> [[Prominencia]] hory je 223 metrov.
== Popis ==
Vrchol hory je súčasne [[trojmedzie|trojmedzím]] medzi [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnskom]] (obec [[Schaan]]), [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]] (kantón [[Graubünden]]) a [[Rakúsko|Rakúskom]] (spolková krajina [[Vorarlbersko]]).
Obvyklou základňou pre výstup je chata Lichtenštajnského alpského klubu [[Pfälzerhütte]] v sedle [[Bettlerjoch]] ({{mnm|2108}}), ktorá bola otvorená v roku [[1928]].
Najbližším sídlom je chatová kolónia [[Nenzinger Himmel]] v Rakúsku, vzdialená {{km|4,5}}. Hora je u turistov populárna pre relatívne ľahký výstup a ďaleké výhľady. Na jej vrchole je umiestnený kríž.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Naafkopf}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Naafkopf|24977961}}
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Dvojtisícovky v Lichtenštajnsku]]
[[Kategória:Dvojtisícovky v Rakúsku]]
[[Kategória:Dvojtisícovky vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Vrchy v Lichtenštajnsku]]
[[Kategória:Vrchy v Rakúsku]]
[[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Trojmedzia]]
16cf6s7q1oq81qqe91af9cutzn5b8at
8214201
8214198
2026-05-15T11:41:30Z
Jetam2
30982
pridaná [[Kategória:Schaan]] pomocou použitia HotCat
8214201
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox vrch
| názov = Naafkopf
| obrázok = Naafkopf.jpg
| popis = Naafkopf
| štát = Lichtenštajnsko
| štát1 = Švajčiarsko
| štát2 = Rakúsko
| región = [[Graubünden]] / [[Vorarlbersko]]
| pohorie = [[Rätikon]] ([[Alpy]])
| výška = 2571
| prominencia = 223
| lat_deg = 47
| lat_min = 03
| lat_sec = 39
| sever-juh = S
| lon_deg = 9
| lon_min = 36
| lon_sec = 26
| východ-západ = V
| Liechtenstein location map.svg
| popis.mapy = Poloha v rámci Lichtenštajnska
| lokátor = Lichtenštajnsko
| commons = Naafkopf
}}
'''Naafkopf''' (nazývaná aj ''Schneetälispitz'') je vrch v alpskom pohorí [[Rätikon]]. Jeho výška je {{mnm|2571}} a je tretím najvyšším vrchom [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naafkopf | url = https://www.summitpost.org/naafkopf/841116 | vydavateľ = summitpost.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref> [[Prominencia]] hory je 223 metrov.
== Popis ==
Vrchol hory je súčasne [[trojmedzie|trojmedzím]] medzi [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnskom]] (obec [[Schaan]]), [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]] (kantón [[Graubünden]]) a [[Rakúsko|Rakúskom]] (spolková krajina [[Vorarlbersko]]).
Obvyklou základňou pre výstup je chata Lichtenštajnského alpského klubu [[Pfälzerhütte]] v sedle [[Bettlerjoch]] ({{mnm|2108}}), ktorá bola otvorená v roku [[1928]].
Najbližším sídlom je chatová kolónia [[Nenzinger Himmel]] v Rakúsku, vzdialená {{km|4,5}}. Hora je u turistov populárna pre relatívne ľahký výstup a ďaleké výhľady. Na jej vrchole je umiestnený kríž.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Naafkopf}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Naafkopf|24977961}}
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Dvojtisícovky v Lichtenštajnsku]]
[[Kategória:Dvojtisícovky v Rakúsku]]
[[Kategória:Dvojtisícovky vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Vrchy v Lichtenštajnsku]]
[[Kategória:Vrchy v Rakúsku]]
[[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Trojmedzia]]
[[Kategória:Schaan]]
ezio9o1coiaqrbsc9dm6ioxmm06oh7t
8214202
8214201
2026-05-15T11:42:02Z
Jetam2
30982
+[[Kategória:Geografia kantónu Graubünden]]; +[[Kategória:Geografia Vorarlberska]] pomocou použitia HotCat
8214202
wikitext
text/x-wiki
{{Infobox vrch
| názov = Naafkopf
| obrázok = Naafkopf.jpg
| popis = Naafkopf
| štát = Lichtenštajnsko
| štát1 = Švajčiarsko
| štát2 = Rakúsko
| región = [[Graubünden]] / [[Vorarlbersko]]
| pohorie = [[Rätikon]] ([[Alpy]])
| výška = 2571
| prominencia = 223
| lat_deg = 47
| lat_min = 03
| lat_sec = 39
| sever-juh = S
| lon_deg = 9
| lon_min = 36
| lon_sec = 26
| východ-západ = V
| Liechtenstein location map.svg
| popis.mapy = Poloha v rámci Lichtenštajnska
| lokátor = Lichtenštajnsko
| commons = Naafkopf
}}
'''Naafkopf''' (nazývaná aj ''Schneetälispitz'') je vrch v alpskom pohorí [[Rätikon]]. Jeho výška je {{mnm|2571}} a je tretím najvyšším vrchom [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naafkopf | url = https://www.summitpost.org/naafkopf/841116 | vydavateľ = summitpost.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-15 | jazyk = }}</ref> [[Prominencia]] hory je 223 metrov.
== Popis ==
Vrchol hory je súčasne [[trojmedzie|trojmedzím]] medzi [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnskom]] (obec [[Schaan]]), [[Švajčiarsko|Švajčiarskom]] (kantón [[Graubünden]]) a [[Rakúsko|Rakúskom]] (spolková krajina [[Vorarlbersko]]).
Obvyklou základňou pre výstup je chata Lichtenštajnského alpského klubu [[Pfälzerhütte]] v sedle [[Bettlerjoch]] ({{mnm|2108}}), ktorá bola otvorená v roku [[1928]].
Najbližším sídlom je chatová kolónia [[Nenzinger Himmel]] v Rakúsku, vzdialená {{km|4,5}}. Hora je u turistov populárna pre relatívne ľahký výstup a ďaleké výhľady. Na jej vrchole je umiestnený kríž.
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Naafkopf}}
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Naafkopf|24977961}}
{{Geografický výhonok}}
[[Kategória:Dvojtisícovky v Lichtenštajnsku]]
[[Kategória:Dvojtisícovky v Rakúsku]]
[[Kategória:Dvojtisícovky vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Vrchy v Lichtenštajnsku]]
[[Kategória:Vrchy v Rakúsku]]
[[Kategória:Vrchy vo Švajčiarsku]]
[[Kategória:Trojmedzia]]
[[Kategória:Schaan]]
[[Kategória:Geografia kantónu Graubünden]]
[[Kategória:Geografia Vorarlberska]]
kmvlgo89009ej30wzb6posl3n0cl8hm
Kategória:Schaan
14
750194
8214205
2026-05-15T11:43:21Z
Jetam2
30982
nová
8214205
wikitext
text/x-wiki
{{Catmore}}
{{Commonscat}
{{Všetky súradnice}}}
[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]
hkxl69vy30qxw2wqm9x2xd6xylyea9h
8214206
8214205
2026-05-15T11:43:31Z
Jetam2
30982
opr
8214206
wikitext
text/x-wiki
{{Catmore}}
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}
[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]
rvdpgdwja4rhw2rhf5vxxi4duk9vuht
Veľvyslanectvo Slovenska vo Francúzsku
0
750195
8214209
2026-05-15T11:53:18Z
Bakjb
236375
p
8214209
wikitext
text/x-wiki
#presmeruj [[Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Francúzsku]]
7y6t26dunyhaohwu8ptikmw34mav3ku